univerzita mateja bela v banskej bystrici ekonomickÁ … · univerzita mateja bela v banskej...
TRANSCRIPT
UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI
EKONOMICKÁ FAKULTA
KATEDRA VEREJNEJ EKONOMIKY
SOCIÁLNA POLITIKA SLOVENSKA V KONTEXTE INTEGRAČNÝCH TENDENCIÍ V EURÓPSKEJ ÚNII
DIZERTAČNÁ PRÁCA
Ing. Katarína Jakab
Vedný odbor: 62-03-9 odvetvové a prierezové ekonomiky
Školiteľ: prof. PaedDr. Gabriela Korimová, PhD.
Stupeň kvalifikácie: doktor („philosophiae doctor“, v skratke „PhD.“)
Dátum odovzdania:
Dátum obhajoby:
BANSKÁ BYSTRICA 2009
II
ABSTRAKT
JAKAB, Katarína: Sociálna politika Slovenska v kontexte integračných tendencií v Európskej
únii. [Dizertačná práca] / Katarína Jakab. – Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Ekonomická fakulta; Katedra verejnej ekonomiky. – Školiteľ: prof. PaedDr. Gabriela
Korimová, PhD. – Stupeň odbornej kvalifikácie: Philosophiae doctor. – Banská Bystrica : EF
UMB, 2009. 159 s.
Cieľom dizertačnej práce je komparácia sociálnej politiky Slovenska (s dôrazom na
sociálnu ochranu) s vybranými štátmi Európskej únie (EÚ), kvantifikácia sociálno-
ekonomických ukazovateľov sociálnej ochrany a anticipácia konvergenčných tendencií k
európskej sociálnej politike.
Dizertačná práca vychádza z historicko-logických súvislostí a teórie sociálnej politiky
ako determinantu sociálneho rozvoja každej pluralitnej spoločnosti. Od týchto tendencií sa
odvíja aj štruktúra a rozsah ingerencie štátu v otázkach riešenia sociálnej ochrany, ktorou sa
prioritne znižuje riziko rastu chudoby či sociálnej exklúzie. V práci analyzujeme sociálnu
politiku ako teoretický a aplikačný systém, ktorý ex ante a ex post rieši rôzne sociálne
udalosti jednotlivcov v ich životných, zdravotných a iných, najmä pracovných obdobiach.
Osobitne sa venujeme analýze sociálnej ochrany v Slovenskej republike (SR) ako
významného nástroja sociálnej politiky a porovnávame ju so sociálnou ochranou vo
vybraných krajinách EÚ.
K dosiahnutiu stanoveného cieľa sú adekvátne zvolené metódy výskumu, metódy
získavania a spracovávania údajov. Nosnými metódami výskumu sú metóda analýzy
a syntézy, komparácie, dopytovania, indukcie a dedukcie doplnené vybranými matematicko-
štatistickými metódami získavania a spracovania údajov.
Praktický význam práce spočíva v uskutočnení analýzy sociálnej ochrany v SR a vo
vybraných krajinách EÚ a to prostredníctvom kvantifikácie nami určených sociálno-
ekonomických ukazovateľov – sociálneho rozpočtu a sociálnej kvóty. Komparáciou zároveň
hodnotíme rozsah sociálnej ochrany s anticipovaním konvergencie národných sociálnych
politík k spoločnej európskej sociálnej politiky.
Kľúčové slová: Sociálna politika. Sociálna ochrana. Sociálny rozpočet. Sociálna kvóta.
III
ABSTRACT
JAKAB, Katarína: Social politics of the Slovak Republic in terms of the integration
tendencies of the European Union. [Dissertation thesis] / Katarína Jakab. – Matej Bel
University, Banska Bystrica. The Faculty of Economics; Department of Public Economics. –
Head: prof. PaedDr. Gabriela Korimová, PhD. – Qualification degree: Philosophiae doctor. –
Banská Bystrica: EF UMB, 2009. 159 p.
The aim of the dissertation thesis is to propose socio-economic indicators of social
protection and to quantify convergence tendencies to european social politics on the basis of
analysis of social politics of the Slovak Republic and its comparison with selected EU
member states.
Whole concept of the dissertation thesis comes from historical and logical connections
and the theory of social politics, seen as a determinant factor of social development of each
individual plural society. These tendencies influence the structure and the role of the state in
the social sphere in order to support social protection and decrease poverty and social
exclusion. We analyze social politics as a theoretical and applicable system which solve
various social events of individuals (ex ante or ex post), their life, health and work periods.
We particularly deal with economic analysis of social protection in the Slovak Republic.
Social protection is considered a significant subsystem of social politics and we compare it
with systems of social protection in other EU member states.
To meet defined aims of the dissertation thesis we have chosen various methods of
survey, knowledge and data acquisition as well as data analyses. Key methods are as follows:
analysis, synthesis, comparative method, questioning techniques, induction and deduction.
These methods are also supported by mathematical and statistical methods of data acquisition.
The analysis of social character of the Slovak Republic through quantification of
public expenditures on social protection and their comparison with two key variables (social
budget and social quota) is of practical importance.
Key words: Social politics. Social protection. Social budget. Social quota.
IV
PREDHOVOR
Pri sledovaní základných determinantov sociálnej politiky je potrebné vychádzať
z vývoja globálnych spoločensko-ekonomických trendov, ktoré sú podmienené modernou
ekonomikou. Osobitne je daná téma aktuálna v okamihu rôznych integračných tendencií, keď
každá národná ekonomika, a tým aj príslušná sociálna politika, sú podmieňované kritériami
a požiadavkami na určité spoločné a konsenzuálne akceptované smerovanie v oblasti
sociálneho plánovania a sociálneho rozvoja. V rámci sociálnej politiky je významným
faktorom podiel verejných výdavkov štátu na sociálnu ochranu a preto aj v predkladanej práci
vystupuje ako jeden z ukazovateľov podmieňujúci vývoj spoločensko-ekonomických
procesov.
Problematika vzťahov, ktoré vstupujú do sociálneho charakteru štátu je široko
koncipovanou tému a je možné k nej pristúpiť z rôznych hľadísk. Aby sme dosiahli väčšiu
vypovedaciu hodnotu o sociálnej ochrane, zamerali sme sa v práci na dva sociálno-
ekonomické ukazovatele – sociálny rozpočet a sociálnu kvótu. Ich vývoj sledujeme v určitom
časovom období v SR a vo vybraných krajinách EÚ, aby sme mohli analyzovať a následne
anticipovať určitú mieru ingerencie štátu a vývoj približovania národných sociálnych politík v
EÚ. Podiel výdavkov na sociálnu politiku, osobitne na sociálnu ochranu, sa v prostredí
„rozpínavosti“ štátu blahobytu – prosperity state menil. Pomerne stabilný, až mierne stúpajúci
je z hľadiska výdavkov sociálneho rozpočtu na štátnom rozpočte, iný je však trend podielu
výdavkov na sociálnu ochranu k hrubému domácemu produktu (HDP). Celkový kontext
charakteru vývoja sociálno-ekonomickej dimenzie SR dopĺňame ďalšími vybranými
ukazovateľmi, ktoré sú relevantné pri hľadaní a predvídaní ďalšieho smerovania sociálnej
politiky v SR. Predpokladáme, že je založená na myšlienke konsenzuálnej solidarity,
spravodlivosti a subsidiarity, ale aj posilnení individuálnej úlohy a zodpovednosti jednotlivca
za seba.
Problematikou vývoja sociálneho charakteru štátu a to prostredníctvom sociálnej
politiky, osobitne jej hlavným nástrojom – sociálnej ochrany, sa zaoberá aj predkladaná práca.
Výstupy uskutočneného základného výskumu poukázali na existujúce historicko-ekonomické
disparity a rozdielne miery sociálnej ochrany v SR a vybraných štátoch EÚ, ako aj na
konvergenčné tendencie k európskej sociálnej politike. Tieto výstupy práce predkladáme ako
podnet pre realizáciu opatrení sociálnej politiky SR v rámci hľadania spoločného európskeho
sociálneho modelu štátu – moderného sociálneho štátu.
V
OBSAH
ABSTRAKT .............................................................................................................................. II ABSTRACT ............................................................................................................................. III PREDHOVOR..........................................................................................................................IV OBSAH...................................................................................................................................... V ZOZNAM TABULIEK, ILUSTRÁCIÍ A PRÍLOH............................................................... VII ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK A SYMBOLOV ......................................................XIV 1. ÚVOD DO PROBLEMATIKY .........................................................................................1 2. SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANIČÍ...............4
2.1. Sociálna politika ako vedná disciplína a praktická činnosť .......................................4 2.1.1. Sociálna politika ako segment hospodárskej politiky ......................................12
2.2. Základné determinanty rozvoja sociálneho štátu......................................................16 2.2.1. Nositelia sociálnej politiky – subjekty a objekty..............................................17 2.2.2. Vývoj sociálneho zabezpečenia........................................................................20 2.2.3. Transformácia sociálnej sféry na Slovensku po roku 1989..............................23
2.3. Integračné tendencie v sociálnej politike..................................................................27 2.3.1. Sociálna politika v EÚ na prelome tisícročí .....................................................27 2.3.2. Priority v sociálnej politike EÚ a nástroje na ich dosahovanie ........................35
Zhrnutie ....................................................................................................................................45 3. CIEĽ, MATERIÁL A METÓDY SKÚMANIA ..............................................................48 4. VÝSLEDKY A DISKUSIA .............................................................................................51
4.1. Typológia modelov sociálneho štátu vo vybraných krajinách EÚ...........................52 4.1.1. Nové členenie modelov sociálneho štátu..........................................................52 4.1.2. Model moderného sociálneho štátu a jeho typy ...............................................60
4.2. Analýza typov sociálnej politiky vo vybraných štátoch EÚ.....................................64 4.2.1. Vybrané finančné nástroje sociálnej politiky ...................................................67 4.2.2. Analýza sociálnej ochrany a vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov . ..........................................................................................................................69 4.2.2.1 Sociálna ochrana...........................................................................................70 4.2.2.2 Sociálna kvóta ..............................................................................................84 4.2.2.3 Sociálny rozpočet .........................................................................................88
4.3. Analýza sociálnej politiky v SR ...............................................................................96 4.3.1. Vybrané nástroje sociálnej politiky ................................................................100 4.3.2. Analýza sociálnej ochrany a vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov . ........................................................................................................................109 4.3.2.1 Sociálna ochrana.........................................................................................109 4.3.2.2 Sociálna kvóta ............................................................................................130
VI
4.3.2.3 Sociálny rozpočet .......................................................................................132 Zhrnutie ..................................................................................................................................137
4.4. Diskusia ..................................................................................................................140 5. TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PRÍNOSY DIZERTAČNEJ PRÁCE ........................142 6. ZÁVER...........................................................................................................................145 7. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV..........................................................151 8. PRÍLOHY.......................................................................................................................159
VII
ZOZNAM TABULIEK, ILUSTRÁCIÍ A PRÍLOH
Tabuľka 1 Moderné hospodársko-politické koncepcie 20. storočia........................................... 8
Tabuľka 2 Prerozdeľovanie v sústavách sociálneho zabezpečenia .......................................... 21
Tabuľka 3 Nezamestnanosť na Slovensku za obdobie 1997 – 2008........................................ 25
Tabuľka 4 Prehľad základných modelov sociálneho štátu ....................................................... 36
Tabuľka 5 Vymedzenie modelu MSS prostredníctvom piatich typov sociálnych politík........ 61
Tabuľka 6 Typológia sociálnych politík (resp. sociálnych štátov) v niektorých členských
krajinách EÚ v modeli MSS (2001 – 2004) ...................................................................... 63
Tabuľka 7 Vývoj celkových výdavkov na sociálnu ochranu vo vybraných krajinách EÚ za
obdobie 1995 – 2005 (v mil. Eur)...................................................................................... 70
Tabuľka 8 Indexy rastu celkových výdavkov na sociálnu ochranu vo vybraných krajinách EÚ
za obdobie 1995 – 2005 ..................................................................................................... 71
Tabuľka 9 Výdavky na starobné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005
(% výdavkov na sociálnu ochranu).................................................................................... 75
Tabuľka 10 Výdavky na dávky v invalidite vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 –
2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu)........................................................................... 75
Tabuľka 11 Výdavky na pozostalostné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 –
2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu)........................................................................... 76
Tabuľka 12 Výdavky na nemocenské, materské dávky a zdravotnú starostlivosť vo vybraných
krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu) ...................... 77
Tabuľka 13 Výdavky na príspevky v nezamestnanosti vo vybraných krajinách EÚ za obdobie
1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu)............................................................... 77
Tabuľka 14 Výdavky na rodinné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005
(% výdavkov na sociálnu ochranu).................................................................................... 78
Tabuľka 15 Sociálne dávky podľa účelu vo vybraných krajinách EÚ v roku 2005 (%
výdavkov na sociálnu ochranu) ......................................................................................... 79
Tabuľka 16 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita vo vybraných krajinách EÚ za
obdobie 1995 – 2005 (v Eur/obyvateľa) ............................................................................ 80
Tabuľka 17 Indexy rastu sociálnych výdavkov per capita vo vybraných krajinách EÚ za
obdobie 1995 – 2005.......................................................................................................... 81
Tabuľka 18 Vývoj sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (v
%)....................................................................................................................................... 85
VIII
Tabuľka 19 Indexy rastu sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 .
........................................................................................................................................... 87
Tabuľka 20 Vývoj sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005
(v %) .................................................................................................................................. 88
Tabuľka 21 Indexy rastu sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 –
2005 ................................................................................................................................... 89
Tabuľka 22 Odvodové zaťaženie jednotlivých skupín poistencov v SR k 31. 12. 2008........ 102
Tabuľka 23 Prehľad o vývoji minimálnej mzdy, životného minima pre jednotlivca, priemernej
nominálnej mzdy a o ich vzájomných vzťahoch v SR za obdobie 1997 – 2009 ............. 106
Tabuľka 24 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu v členení podľa druhu v SR za obdobie
1997 – 2007* ................................................................................................................... 110
Tabuľka 25 Výdavky na sociálnu ochranu v členení podľa účelu v SR za obdobie 1997 –
2007* (v mil. Sk) ............................................................................................................. 114
Tabuľka 26 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel
Choroba/zdravotná starostlivosť v SR za obdobie 1997 – 2007*.................................... 116
Tabuľka 27 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Invalidita v SR
za obdobie 1997 – 2007* ................................................................................................. 118
Tabuľka 28 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Rodina/deti**
v SR za obdobie 1997 – 2007* ........................................................................................ 119
Tabuľka 29 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Nezamestnanosť
v SR za obdobie 1997 – 2007* ........................................................................................ 121
Tabuľka 30 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Staroba
a pozostalí v SR za obdobie 1997 – 2007*...................................................................... 122
Tabuľka 31 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Bývanie
a sociálne vylúčenie v SR za obdobie 1997 – 2007*....................................................... 124
Tabuľka 32 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita v SR za obdobie 1997 – 2007
(Sk/obyvateľa) ................................................................................................................. 125
Tabuľka 33 Indexy rastu sociálnych výdavkov per capita v SR za obdobie 1997 – 2007..... 126
Tabuľka 34 Príjmy na sociálnu ochranu v SR za obdobie 1997 – 2007* (v mil. Sk) ............ 127
Tabuľka 35 Porovnanie príjmov a výdavkov systému sociálnej ochrany v SR za obdobie 1997
– 2007* ............................................................................................................................ 128
Tabuľka 36 Vývoj sociálnej kvóty v SR za obdobie 1997 – 2007 (v %)............................... 131
Tabuľka 37 Vývoj sociálneho rozpočtu v SR za obdobie 1997 – 2007 (v %) ....................... 133
IX
Tabuľka 38 Porovnanie sociálno-ekonomických ukazovateľov vo vybraných krajinách EÚ
navzájom a so SR v období 1997 – 2005......................................................................... 139
Tabuľka 39 Nezamestnanosť v krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 ................................. 160
Tabuľka 40 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu na HDP v EÚ-27 za obdobie 2000 – 2005
(v %) ................................................................................................................................ 162
Tabuľka 41 Vybrané ukazovatele vo vybraných krajinách EÚ (Nemecko, Švédsko, Veľká
Británia), ich rozdiely a indexy rastu za obdobie 1995 – 2005 ....................................... 163
Tabuľka 42 Porovnanie minimálnej mzdy v krajinách EÚ a USA v roku 2005.................... 166
Tabuľka 43 Priemerné ročné hrubé mzdy v krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005.............. 167
Tabuľka 44 Výdavky na sociálnu ochranu v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk) .......... 169
Tabuľka 45 Výdavky na sociálne dávky na účel choroba/zdravotná starostlivosť v SR za
obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk) ..................................................................................... 170
Tabuľka 46 Výdavky na sociálne dávky na účel invalidita v SR za obdobie 1995 – 2006
(v mil. Sk) ........................................................................................................................ 171
Tabuľka 47 Výdavky na sociálne dávky na účel staroba v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil.
Sk) .................................................................................................................................... 172
Tabuľka 48 Výdavky na sociálne dávky na účel pozostalí v SR za obdobie 1995 – 2006
(v mil. Sk) ........................................................................................................................ 173
Tabuľka 49 Výdavky na sociálne dávky na účel rodina/deti v SR za obdobie 1995 – 2006
(v mil. Sk) ........................................................................................................................ 174
Tabuľka 50 Výdavky na sociálne dávky na účel nezamestnanosť v SR za obdobie 1995 –
2006 (v mil. Sk) ............................................................................................................... 175
Tabuľka 51 Výdavky na sociálne dávky na účel bývanie v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil.
Sk) .................................................................................................................................... 176
Tabuľka 52 Výdavky na sociálne dávky na účel sociálne vylúčenie v SR za obdobie 1995 –
2006 (v mil. Sk) ............................................................................................................... 177
Tabuľka 53 Príjmy na sociálnu ochranu podľa typu a sektorov SNÚ v SR za obdobie 1995 –
2006 (v mil. Sk) ............................................................................................................... 178
X
Obrázok 1 Sociálna politika v spoločensko-ekonomickom systéme rozvoja........................... 12
Obrázok 2 Vzťah makroekonomickej výkonnosti a sociálneho zabezpečenia ........................ 14
Obrázok 3 Vývoj nezamestnanosti na Slovensku za obdobie 1997 – 2008 ............................. 25
Obrázok 4 Trojuholník blahobytu ............................................................................................ 34
Obrázok 5 Členenie programov sociálnej ochrany................................................................... 43
Obrázok 6 Vývoj modelov sociálneho štátu............................................................................. 60
Obrázok 7 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu podľa jednotlivých účelov na celkových
výdavkoch na sociálnu ochranu v Nemecku za obdobie 1995 – 2005 (v %) .................... 72
Obrázok 8 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu podľa jednotlivých účelov na celkových
výdavkoch na sociálnu ochranu vo Švédsku za obdobie 1995 – 2005 (v %) .................... 73
Obrázok 9 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu podľa jednotlivých účelov na celkových
výdavkoch na sociálnu ochranu vo Veľkej Británii za obdobie 1995 – 2005 (v %) ......... 74
Obrázok 10 Výdavky na starobné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005
(% výdavkov na sociálnu ochranu).................................................................................... 75
Obrázok 11 Výdavky na dávky v invalidite vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 –
2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu)........................................................................... 76
Obrázok 12 Výdavky na pozostalostné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 –
2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu)........................................................................... 76
Obrázok 13 Výdavky na nemocenské, materské dávky a zdravotnú starostlivosť vo vybraných
krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu) ...................... 77
Obrázok 14 Výdavky na príspevky v nezamestnanosti vo vybraných krajinách EÚ za obdobie
1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu)............................................................... 78
Obrázok 15 Výdavky na rodinné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005
(% výdavkov na sociálnu ochranu).................................................................................... 78
Obrázok 16 Sociálne dávky podľa účelu vo vybraných krajinách EÚ v roku 2005 (%
výdavkov na sociálnu ochranu) ......................................................................................... 79
Obrázok 17 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita vo vybraných krajinách EÚ za
obdobie 1995 – 2005 (v Eur/obyvateľa) ............................................................................ 80
Obrázok 18 Medziročné indexy rastu sociálnych výdavkov per capita vo vybraných krajinách
EÚ za obdobie 1995 – 2005............................................................................................... 81
Obrázok 19 Zdroje financovania sociálnej ochrany (Nemecko 2005) ..................................... 83
Obrázok 20 Zdroje financovania sociálnej ochrany (Švédsko 2005)....................................... 83
Obrázok 21 Zdroje financovania sociálnej ochrany (Veľká Británia 2005) ............................ 84
Obrázok 22 Vývoj sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (%) 85
XI
Obrázok 23 Medziročné indexy rastu sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie
1995 – 2005 ....................................................................................................................... 87
Obrázok 24 Vývoj sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách za obdobie 1995 – 2005 ..... 89
Obrázok 25 Medziročné indexy rastu sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ za
obdobie 1995 – 2005.......................................................................................................... 90
Obrázok 26 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu v Nemecku za obdobie 1995 – 2005
(v %) .................................................................................................................................. 91
Obrázok 27 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Švédsku za obdobie 1995 – 2005
(v %) .................................................................................................................................. 91
Obrázok 28 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Veľkej Británii za obdobie 1995
– 2005 (v %) ...................................................................................................................... 92
Obrázok 29 Trend rastu sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu v Nemecku za obdobie 1995 –
2005 ................................................................................................................................... 93
Obrázok 30 Trend rastu sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Švédsku za obdobie 1995 –
2005 ................................................................................................................................... 94
Obrázok 31 Trend rastu sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Veľkej Británii za obdobie
1995 – 2005 ....................................................................................................................... 94
Obrázok 32 Rozdiel medzi minimálnou mzdou a životným minimom v SR za obdobie 1997 –
2009 (v Sk)....................................................................................................................... 107
Obrázok 33 Vývoj podielu minimálnej a priemernej nominálnej mzdy v SR za obdobie 1997
– 2009 (v %) .................................................................................................................... 108
Obrázok 34 Vývoj minimálnej mzdy, priemernej mzdy a životného minima v SR za obdobie
1997 – 2009 (v Sk)........................................................................................................... 108
Obrázok 35 Výdavky na sociálnu ochranu v SR za obdobie 1997 – 2007* (v mil. Sk) ........ 111
Obrázok 36 Výdavky na sociálnu ochranu v členení podľa druhu v SR za obdobie 1997 –
2007* (v mil. Sk) ............................................................................................................. 111
Obrázok 37 Podiely jednotlivých druhov výdavkov na sociálnu ochranu v SR na celkových
výdavkoch na SO za obdobie 1997 – 2007* (v %).......................................................... 112
Obrázok 38 Index rastu výdavkov na sociálnu ochranu v členení podľa druhu v SR vyjadrený
podielom rokov 2007* a 1997 ......................................................................................... 113
Obrázok 39 Index rastu dávok na sociálnu ochranu v členení podľa účelu v SR vyjadrený
podielom rokov 2007* a 1997 ......................................................................................... 114
Obrázok 40 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Choroba/zdravotná starostlivosť
v SR za obdobie 1997 – 2007* (v mil. Sk) ...................................................................... 116
XII
Obrázok 41 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Invalidita v SR za obdobie 1997 –
2007* (v mil. Sk) ............................................................................................................. 117
Obrázok 42 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Rodina/deti** v SR za obdobie
1997 – 2007* (v mil. Sk) ................................................................................................. 118
Obrázok 43 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Nezamestnanosť v SR za obdobie
1997 – 2007* (v mil. Sk) ................................................................................................. 120
Obrázok 44 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Staroba a pozostalí v SR za obdobie
1997 – 2007* (v mil. Sk) ................................................................................................. 122
Obrázok 45 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Bývanie a sociálne vylúčenie v SR
za obdobie 1997 – 2007* (v mil. Sk)............................................................................... 123
Obrázok 46 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita v SR za obdobie 1997 – 2007
(Sk/obyvateľa) ................................................................................................................. 125
Obrázok 47 Medziročné indexy rastu sociálnych výdavkov per capita v SR za obdobie 1997 –
2007 ................................................................................................................................. 126
Obrázok 48 Index rastu príjmov na sociálnu ochranu v SR vyjadrený podielom rokov 2007*
a 1997............................................................................................................................... 128
Obrázok 49 Rozdiel príjmov a výdavkov systému sociálnej ochrany v SR za obdobie 1997 –
2007* (v mld. Sk) ............................................................................................................ 129
Obrázok 50 Vývoj sociálnej kvóty v SR za obdobie 1997 – 2007* (v %)............................. 132
Obrázok 51 Vývoj sociálneho rozpočtu v SR za obdobie 1997 – 2007* (v %) ..................... 134
Obrázok 52 Porovnanie sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu v SR za obdobie 1997 – 2007*
(v %) ................................................................................................................................ 134
Obrázok 53 Vývoj HDP, výdavkov ŠR a výdavkov na sociálnu ochranu v SR za obdobie
1997 – 2007 (v mld. Sk) .................................................................................................. 135
Obrázok 54 Index rastu HDP, výdavkov ŠR a výdavkov na sociálnu ochranu vyjadrený
podielom rokov 2007/1997 (v %).................................................................................... 135
Obrázok 55 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ za
obdobie 1995 – 2005 (v %).............................................................................................. 138
Obrázok 56 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu na HDP v EÚ-27 v roku 2005 (v %)...... 161
Obrázok 57 Porovnanie miery odvodového zaťaženia v krajinách OECD (rok 2004).......... 165
Obrázok 58 Vývoj priemernej hrubej mzdy a mzdového mediánu v SR za obdobie 1997 –
2006 ................................................................................................................................. 168
Obrázok 59 Štruktúra výdavkov na sociálnu ochranu v EÚ-27 a v SR za rok 2006 (v %).... 179
XIII
Príloha 1 Nezamestnanosť v krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 ..................................... 160
Príloha 2 Výdavky na sociálnu ochranu ako podiel na HDP v EÚ-27 za roky 2000 – 2005. 161
Príloha 3 Vybrané ukazovatele vo vybraných krajinách EÚ.................................................. 163
Príloha 4 Porovnanie miery odvodového zaťaženia v krajinách OECD ................................ 165
Príloha 5 Porovnanie minimálnej mzdy v krajinách EÚ a USA ............................................ 166
Príloha 6 Priemerné ročné hrubé mzdy v krajinách EÚ ......................................................... 167
Príloha 7 Vývoj priemernej hrubej mzdy a mzdového mediánu v SR ................................... 168
Príloha 8 Výdavky na sociálnu ochranu v SR (podrobnejšie členenie) ................................. 169
Príloha 9 Príjmy na sociálnu ochranu v SR (podrobnejšie členenie) ..................................... 178
Príloha 10 Štruktúra výdavkov na sociálnu ochranu v EÚ-27 a v SR.................................... 179
XIV
ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK A SYMBOLOV
EHS – Európske hospodárske spoločenstvo
EK – Európska komisia
EOK – Európska odborová konfederácia
ER – Európska rada
ES – Európske spoločenstvo
ESF – Európsky sociálny fond
ESSPROS – Európsky systém integrovaných štatistík sociálnej ochrany
EÚ – Európska únia
HDP – hrubý domáci produkt
ILO – International Labor Organization (Medzinárodná organizácia práce)
MF SR – Ministerstvo financií SR
MM – minimálna mzda
MPSVaR SR – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
MSS – Modern social state (Moderný sociálny štát)
NISD – neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam
OECD – Organization for Economic Co-operation and Development (Organizácia pre
hospodársku spoluprácu a rozvoj
OMK – otvorená metóda koordinácie
OSN – Organizácia spojených národov (United Nations Organisation)
PM – priemerná nominálna mzda
RE – Rada Európy
Sk – Slovenská koruna
SNÚ – systém národných účtov
SR – Slovenská republika
ŠR – štátny rozpočet
ŠÚ SR – Štatistický úrad SR
SZČO – samostatne zárobkovo činná osoba
UK – Spojené Kráľovstvo
USA – Spojené štáty americké
VÚC – Vyšší územný celok
WTO – Svetová obchodná organizácia
ŽM – životné minimum
1
1. ÚVOD DO PROBLEMATIKY
„Spoliehanie sa na solidaritu, lásku alebo spoločenského ducha ako mechanizmus pre
sociálnu koordináciu sa dá uplatniť iba v malých otvorených spoločnostiach, a tento pocit sa
stratí hneď, keď narastajúce rozmery spoločnosti začnú vzájomne ľudí jedného od druhého
odlučovať.”
Friedrich August von Hayek (1944)
Sociálna politika zaujíma vo vývoji každej spoločnosti jedno z popredných miest,
nakoľko je odrazom skutočného stavu každého sociálno-ekonomického a politického
systému, je prienikom a výstupom teoretickej a praktickej hospodárskej politiky tak na
národnej, ako aj na globálnej a integrovanej úrovni. Je to dané na jednej strane skutočnosťou,
že sociálna politika zahŕňa široký okruh teoretických a aplikačných problémov, ktoré sú
spojené s uspokojovaním rozmanitých potrieb občanov krajiny, na druhej strane tvorí
organickú súčasť verejnej politiky a verejnej ekonomiky štátu a ostatných subjektov, ktoré na
procese jej realizácie v spoločnosti participujú.
Problematikou sociálneho aspektu vývoja spoločnosti sa v ekonomickej teórii
zaoberali z rôznych aspektov všetky ekonomické smery, osobitne sa ňou však zaoberá
hospodárska politika, ktorá vníma sociálnu politiku ako jeden z jej hlavných segmentov.
Je všeobecne akceptované, a súčasné vývojové tendencie to potvrdzujú, že stále väčší
význam v rozvoji a prosperite spoločnosti má človek, jednotlivec a naplňovanie jeho potrieb,
možností realizácie jeho základných životných podmienok, záujmov, predstáv
o individuálnom blahobyte a pod. Ide v podstate o jav, ktorý môžeme nazvať sociálny kontext
spoločenského vývoja. Je to predovšetkým rastúci význam konfúznosti, ale aj zložitosti
ekonomických procesov a sociálnych problémov, ktoré sú v pozadí konceptov politík väčšiny
vyspelých krajín, a ktoré sú zároveň príčinou toho, že základné vedomosti z oblasti sociálnej
politiky sa stále viac stávajú nevyhnutné pre každého vzdelaného ekonóma.
Mnohé spoločenské javy, najmä nezamestnanosť, chudoba či sociálna exklúzia,
zostávajú permanentne nedoriešené a rôzne interpretované. Ani ekonomické vedy nie sú
jednoznačné a konsenzuálne v prezentácií svojich predstáv o miere „sociálnej garancie“ tak,
aby sa zároveň udržal a rozvíjal hospodársky rast tej-ktorej národnej, prípadne globálnej
ekonomiky. V posledných desaťročiach sa presadzovali názory, že mechanizmy voľného,
2
štátnymi záujmami nechráneného a na všeobecnom prístupe k informáciám založeného trhu,
sú garanciou rastu produktivity výroby a tým tiež celej hospodárskej aktivity. Trhový princíp
je však menej úspešný tam, kde ide o kolektívne statky, preto ich prioritne garantuje a v rámci
heterogenity subjektov aj spoluzabezpečuje verejný sektor.
V dizertačnej práci orientujeme výskum na teoretické vymedzenie názorov na úlohu
sociálnej politiky v trhovom prostredí, na kvantifikovanie a analyzovanie sociálno-
ekonomického vývoja vo vybraných krajinách EÚ a na Slovensku v kontexte integračných
tendencií v Európskej únii (EÚ). Na základe zistených výsledkov anticipujeme tendencie
približovania sa slovenského sociálneho systému v rámci európskej sociálnej politiky
a európskeho modelu sociálneho štátu.
Objektom výskumu dizertačnej práce je sociálna politika v SR a vo vybraných
krajinách Európskej únie a sociálna ochrana ako hlavný nástroj sociálnej politiky.
Rozpracujeme ho z rôznych sociálno-ekonomických aspektov a súčasnej miery poznania
danej problematiky.
Predmetom výskumu je vývoj podielu verejných výdavkov na sociálnej ochrane
a tendencie približovania národných sociálnych politík k európskej sociálnej politike.
K spracovaniu danej problematiky sme pristúpili z dôvodov potreby teórie a praxe,
ktorá už dlhodobo poukazuje na problémy rastu nezamestnanosti, chudoby a sociálneho
vylúčenia značnej časti svetovej populácie. V konečnom dôsledku je to odraz krízy sociálneho
charakteru štátu na rozhraní dvoch tisícročí a hľadanie nového moderného sociálneho štátu.
Dizertačná práce svojim vedeckým zameraním na teoretickú analýzu a kvantifikáciu
vývoja sociálno-ekonomického prostredia SR v predvstupovom období a členstva v EÚ,
prináša základný výskum modelov a typov sociálnych štátov až do súčasnosti. Na základe
výdavkov na sociálnu ochranu (sociálne dávky, administratívne výdavky, iné výdavky)
a prostredníctvom komparácie sociálno-ekonomických ukazovateľov (sociálnych rozpočtov
a sociálnych kvót) vo vybraných krajinách EÚ a v SR analyzujeme vývoj sociálneho
charakteru štátov.
Čiastkové výstupy práce boli využívané a využívajú sa v rámci dvoch fakultných
grantových projektov – FG 43: Miesto cirkvi v sociálnej politike Slovenska (2003 – 2004)
a FG 49: Ekonomické aspekty zabezpečovania vybraných verejných služieb (2004 – 2005),
v dvoch projektoch Európskeho sociálneho fondu (ESF) – IS EQUAL č. 34/04-I/33-2.1: Nové
podnikateľské modely pre rozvoj sociálnej ekonomiky (2005 – 2008) a č. 2005/2.2/01/065:
Posilnenie princípu rovnosti príležitostí u zamestnávateľov v podmienkach banskobystrického
regiónu (2006 – 2008), v dvoch slovensko-flámskych projektoch riešených na Ekonomickej
3
fakulte Univerzity Mateja Bela (EF UMB) – č. SLK/005/04: Sociálne podnikanie na
Strednom Slovensku (2004 – 2006) a č. SLK/002/06: Podpora rozvoja silnej a udržateľnej
siete sociálnej ekonomiky v Banskobystrickom kraji (2007 – 2009), ako aj v projekte VEGA
č. 1/0787/08: Dôchodky domácností vybranej skupiny obyvateľstva a eliminácia ich sociálnej
exklúzie prostredníctvom nástrojov sociálnej ekonomiky (2008 – 2010).
Výstupy z dizertačnej práce sú zároveň v súlade s hlavnými smermi a prioritami
výskumu EF UMB v Banskej Bystrici v oblasti Reformy a efektívnosti verejných služieb.
4
2. SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA
A V ZAHRANIČÍ
„Hybnou silou sociálnej politiky nie je milosrdenstvo, ale spravodlivosť a spoločenská
účelnosť“.
Karel Engliš (1916)
Teoretické východiská riešenej problematiky zahŕňajú niekoľko oblastí týkajúcich sa
teórie o postavení a úlohe sociálnej politiky a jej základného nástroja – sociálnej ochrany,
genézy formovania modelov a typov sociálnych štátov a určenia dvoch sociálno-
ekonomických ukazovateľov podielu verejných výdavkov štátu na sociálnu ochranu.
Skúmaním uvedených kategórií môžeme získať teoretickú základňu pre vymedzenie
a smerovanie sociálnej politiky na Slovensku v kontexte spoločnej európskej sociálnej
politiky a praktické východiská rozvoja sociálneho štátu.
2.1. Sociálna politika ako vedná disciplína a praktická činnosť
Teória a prax sociálnej politiky je rozpracovaná viacerými domácimi i zahraničnými
autormi.
Teóriou sociálnej politiky sa vo svojich dielach zaoberajú napr. Alexy, J. (2002),
Benčo, J. a kol. (2000), Capeková, M. – Dudová, I. – Sika, P. (2001), Duben, R. (1994, 1999),
Engliš, K. (1916), Hill, M. (1990), Jusko, P. (2000), Kabele, J. (1993), Knapp, M. (1984),
Korimová, G. (2003, 2007), Krebs, V. a kol. (1995, 1997, 2002), Macek, J. (1925), Marshall,
T. H. (1961, 1975), Mishra, R. (1981), Paulík, T. (2001), Polonský, D. – Pillárová, Z. (2002),
Potůček, M. (1995, 1997, 1998), Radičová, I. (1998), Rievajová, E. a kol. (2006), Stanek, V.
a kol. (1999, 2001, 2002, 2004, 2006, 2008), Šíma, R. (1996), Titmuss, R. (1979), Tomeš, I.
(1996), Žižková, J. a kol. (1995).
Praktickej aplikácii teórie sociálnej politiky sa osobitne venujú napr. Bednárik, R.
(2003, 2004), Bodnárová, B. – Filadelfiová, J. (2000), Brdek, M. (1996), Brdek, M. – Jírková,
H. (1998), Brdek, M. a kol. (2002), Filipová, J. – Valná, S. (1999), Freiová, M. (1998),
Janíček, L. – Drdla, M. – Rais, K. (2002), Kalinová, L. (1998, 1999), Kotous, J. (1995),
5
Munková, G. a kol. (2004), Musil, L. (1996), Uramová, M. (2004), Venturini, P. (1988),
Yoho deVon, L. a kol. (1988, 1993) a ďalší.
Sociálnu politiku vnímame ako vednú disciplínu, ktorá skúma teoretické a praktické
činnosti, je analýzou procesov tvorby a realizácie politiky dotýkajúcej sa vzťahov občanov
a sociálnych podmienok ich života. Ako politická prax (praktická činnosť) formuje vzťah
jednotlivcov a sociálnych podmienok kvality života. Podobne akceptuje sociálnu politiku ako
vednú disciplínu viacero autorov, napr. V. Krebs (1997, s. 9).
V teórii a praxi sociálnej politiky sa využíva množstvo definícií či charakteristík, ktoré
sú viacerými autormi rôzne interpretované.
Vymedzenie sociálnej politiky súvisí u niektorých autorov s chápaním pojmu sociálny.
Napríklad V. Stanek (2002, s. 16) vysvetľuje tento pojem v najširšom zmysle slova ako
spoločenský, užšie chápanie sociálneho orientuje na sociálnu realitu, program a najužší
význam tohto pojmu súvisí s riešením konkrétnych sociálnych situácií.
Podobne J. Žižková (1995, s. 16) rozlišuje tri prístupy k chápaniu sociálnej politiky:
1. široké ponímanie sociálnej politiky vymedzuje ako konkrétne jednanie štátu, ktorým je
ovplyvňovaná sociálna realita danej spoločnosti;
2. sociálna politika ako oblasť (súčasť hospodárskej politiky) s cieľom eliminácie
ekonomických dopadov, ktoré sprevádzajú fungovanie trhového mechanizmu, pričom toto
chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení predovšetkým v oblasti zamestnanosti,
mzdového vývoja a sociálneho zabezpečenia;
3. najužšie chápanie sociálnej politiky, v ktorom sa stotožňuje sociálna politika a sociálne
zabezpečenie.
V prvom prístupe sa sociálna politika viaže k životným podmienkam ľudí, v druhom je
dôraz položený na jej ochrannú úlohu a v treťom prístupe je sociálna politika redukovaná na
opatrenia v dôchodkovom zabezpečení, chorobe, sociálnej starostlivosti a pomoc rodinám
s deťmi.
Sociálnu politiku môžeme charakterizovať z rôznych pohľadov a úrovní. V staršej, ale
aj súčasnej literatúre sa môžeme stretnúť s jej rozmanitými vymedzeniami.
V Ottovom náučnom slovníku (1940, s. 52) je sociálna politika vymedzená ako
„politická snaha, aby spoločenský celok bol usporiadaný čo najideálnejšie“. Ako náuka (veda)
sa tu sociálna politika chápe ako súhrn zásad smerujúcich k odstráneniu alebo k zmierneniu
„vád spoločenského života“, predovšetkým tých, ktoré možno nazvať sociálnou otázkou.
Sociálnu otázku vymedzuje aj T. G. Masaryk (1932, s. 23) ako otázku, ktorá je spojená
6
s nerovnosťou a s uvedomením si tohto faktu ako nespravodlivosti a to širším okruhom ľudí.
Zdôrazňuje sa, že sociálna politika nie je len obdobou iných politík, ale ako praktická činnosť
smeruje k riešeniu sociálnych otázok všetkých tried a vrstiev, nielen robotníkov.
Pod sociálnou politikou sa často chápe snaha po zdokonalení spôsobu života. Podobný
názor má aj K. Engliš (1916, s. 5), ktorý za sociálnu politiku považuje „praktické snaženie,
aby spoločenský celok bol vypestovaný a pretvorený čo najideálnejšie. Hybnou silou
sociálnej politiky nie je milosrdenstvo, ale spravodlivosť a spoločenská účelnosť“.
Sociálna politika je u viacerých autorov chápaná ako smer, spôsob, rozhodovacie
procesy v politike vôbec, nielen ako jej časť, či odbor. Tento názor zastáva predovšetkým J.
Macek (1925, s. 3), ktorý zdôrazňuje, že sociálna politika musí prenikať každou politikou.
Jedine tak, podľa neho, môže byť predovšetkým politikou preventívnou. Musí byť politikou,
pri ktorej by „záujmy ľudí v spoločnosti boli uspokojované spôsobom trvale prospešným
celku“.
Britský sociálny a zdravotný politik A. Smith (Žižková, 1995, s. 12) nachádza jeden
zo špecifických znakov sociálnej politiky ako systematickej poznávacej aktivity v tom, že sa
zaoberá nerovnosťami a ich rozdelením v spoločnosti. Zároveň sa venuje politickým
procesom, inštitúciám a činnostiam, ktoré tieto nerovnosti ovplyvňujú.
T. H. Marshall (1975, s. 7) uvádza, že sociálna politika sa vzťahuje k politike vlády,
ktorá má priamy dopad na zabezpečenie občanov príjmami alebo službami. Jej jadro je teda
sociálne zabezpečenie, sociálna pomoc, zdravotné a sociálne služby, bytová politika.
R. Titmuss (1979, s. 16) považuje za „jadro“ sociálnej politiky problematiku práce
a zamestnanosti, sociálnych dávok, sociálnej starostlivosti (podpory). Toto jadro doplňuje
o rodinnú politiku, svojpomocné a záujmové združenia a organizácie, obecné regióny ako
subjekty sociálnej politiky, distribúciu platenej a neplatenej práce. Nepodáva vlastnú definíciu
sociálnej politiky, rekapituluje však množstvo definícií iných autorov a nachádza v nich tieto
tri definičné znaky:
– prospešnosť občanom,
– viazanosť na ekonomické a mimoekonomické ciele,
– používanie nástrojov umožňujúcich prerozdeľovanie zdrojov od bohatých k chudobným.
R. Mishra (1981, s. 16) vymedzuje sociálnu politiku ako tie sociálne dohody,
mechanizmy a opatrenia, ktoré súvisia so sociálnou distribúciou zdrojov podľa určitých
kritérií potrieb.
M. Hill (1983, s. 14) uvádza, že odpoveď na otázku, čo je sociálna politika, je veľmi
zložitá a vymedzuje ju dvoma spôsobmi:
7
1. sociálna politika ako súčasť verejnej politiky, ako jej určitá oblasť či odbor,
2. sociálna politika je vymedzená tým, čím sa odlišuje od ostatných politík.
H. L. Wilensky a L. Turner (1987) sa domnievajú, že „sociálna politika je neurčitý,
reziduálny pojem, ktorý niekedy označuje aj tri štvrtiny aktivít vlády, inokedy len snahu
udržať príjem chudobných na určitej úrovni“ (Žižková, 1998, s. 12). Hlavným cieľom
sociálnej politiky je čeliť sociálnemu a ekonomickému ohrozeniu, s ktorým sa ľudia
v priebehu svojho života stretávajú, prípadne vytvárať priaznivé podmienky pre rozvoj
jednotlivcov a sociálnych skupín.
I. Tomeš (1991, s. 17) definuje sociálnu politiku ako sústavné a cieľavedomé úsilie
jednotlivých sociálnych subjektov o zmenu alebo udržanie a fungovanie svojho alebo iného
(štátneho, obecného) sociálneho systému.
Sociálnu politiku ako praktickú činnosť a ako vedný odbor rozlišuje M. Potůček
(1995, s. 17). Sociálna prax ako praktická činnosť je predmetom odborného záujmu sociálnej
politiky ako vedného odboru. Sociálna politika ako praktická činnosť formuje vzťah
jednotlivcov a sociálnych podmienok ich života. Každý je nejakým spôsobom účastníkom
sociálnej politiky, nejakým spôsobom ju spoluutvára, či už ide o neho samého, o život jeho
rodiny alebo spoločnosti. Zároveň je však každý vystavený sociálnym podmienkam, ktoré sú
objektívnou danosťou.
Podľa E. Rievajovej (Stanek a kol., 2008, s. 199) má sociálna politika prostredníctvom
sociálneho zabezpečenia širšie ciele než iba prevenciu či zmierňovanie chudoby. Je
odpoveďou moderných spoločností na otázku zabezpečenia v najširšom zmysle. Potom, podľa
nej, je základným cieľom sociálneho zabezpečenia poskytnúť rodinám a jednotlivcom istotu,
že úroveň a kvalita ich života sa nezníži v rizikovej sociálnej či ekonomickej situácii. To
znamená nielen uspokojovanie potrieb, ale predovšetkým prevenciu rizika a pomoc
jednotlivcom a rodinám v situáciách, ktorým nebolo možné zabrániť. Preto sociálne
zabezpečenie disponuje nielen peňažnými dávkami, ale aj širokou škálou služieb.
Heterogenita sociálnej politiky nesúvisí len s jej obsahovým a vecným vymedzením.
Veľmi často sú jej opatrenia rozlišované podľa toho, aký prístup volí samotná sociálna
politika k riešeniu svojich problémov.
Podľa V. Krebsa (2002, s. 17) ide o:
– aktívnu (perspektívnu) sociálnu politiku, s dôrazom na prevenciu, predchádzanie vzniku
sociálnych problémov prijímaním určitých sociálnych opatrení "ex ante". Prevenciu je možné
v zásade dosiahnuť zmenami a úpravami samotného sociálneho systému a pravidiel jeho
8
fungovania (tzv. systémová sociálna politika), alebo prijímaním opatrení, ktorými sa dopredu
vytvárajú predpoklady pre účinné riešenia predpokladaných následkov sociálnych problémov.
– pasívnu (retrospektívnu) sociálnu politiku, ktorá sa zameriava na riešenie už vzniknutých
sociálnych problémov, reaguje "ex post". Jej charakter je vždy intervencionistický.
Pri akceptácii vyššie uvedených definícií o sociálnej politike sa prikláňame ku
charakteristike G. Korimovej (2007), keď sociálnu politiku vníma ako súbor teoreticko-
praktických aktivít a opatrení, ktoré cieľavedome smerujú k rozvoju človeka, spôsobu jeho
života, k udržiavaniu a zlepšovaniu životných podmienok, k zabezpečovaniu sociálnej
suverenity či bezpečia v rámci hospodárskych možností danej krajiny.
Vývoj názorov na sociálnu politiku sa odrazil aj v hospodársko-politických
koncepciách minulého storočia, ktoré uvádzame v nasledujúcej tabuľke. Uvedené tri základné
koncepcie sú prezentované šiestimi vybranými charakteristikami (Tabuľka 1).
Tabuľka 1 Moderné hospodársko-politické koncepcie 20. storočia
Charakteristika/Koncepcie Keynesiánstvo Monetarizmus Ordoliberalizmus
Dôvod vzniku zlyhanie trhu, svetová
hospodárska kríza (1929 – 1933)
vládne zlyhanie – hranice intervencie
(80. roky 20. storočia)
kolaps riadeného hospodárstva
Teoretické závery význam agregátneho dopytu
význam menovej rovnováhy
systém ekonomickej súťaže
Rola štátu prvoradá čo najmenšia významná – najmä v legislatíve
Časový horizont krátkodobý dlhodobý viac (skôr) dlhodobý
Ciele hospodárskej politiky plná zamestnanosť, plynulý ekonomický rast menová stabilita súťaživosť, konsenzus
Nástroje hospodárskej politiky fiškálne monetárne systémotvorné
Zdroj: Korimová, G. Predpoklady rozvoja sociálnej ekonomiky. 2007, s. 55.
Sociálnu politiku v kontexte ekonomických teórií a názorov zásadne determinovali
industrializačné procesy, rozvoj liberalizmu, rast nezamestnanosti, chudoby a sociálnej
exklúzie. Takmer pre celé 19. a prvú polovicu 20. storočia je príznačný vedecko-technický
rozvoj (okrem obdobia 1. a 2. svetovej vojny) a hospodársky rast, ale aj cyklické hospodárske
krízy, snaha politických elít o znovurozdelenie svetových trhov a zápas dvoch ideológií. Nový
spôsob liberálneho riadenia ekonomiky a spoločnosti zasiahol aj tradičné štruktúry
spoločnosti, akými dovtedy boli rodina, cechová a spolková solidarita, ale aj všeobecné
altruistické a charitatívne aktivity sociálnej solidarity, ktoré do určitej miery garantovali
9
minimum sociálnej ochrany proti sociálnym rizikám. Kumulácia negatívnych externalít
trhovej ekonomiky v zmysle „...nechať bežať trh“, ako aj dôsledky 1. svetovej vojny
a svetovej hospodárskej krízy (1929 – 1932) túto kvázi sociálnu rovnováhu narušili. V
takomto historickom kontexte a spoločensko-ekonomickom prostredí sa formovali
paternalisticko-intervencionistické teórie ako vedecké riešenia zlyhávania trhu, ako reakcia na
jednoznačne mikroekonomický charakter klasickej ekonómie 19. storočia. V tridsiatych
rokoch 20. storočia vznikla intervencionistická ekonomická teória J. M. Keynesa (1883 –
1946), ktorá výrazne ovplyvnila ďalší vývoj ekonomickej vedy a predznačila obsah
a štruktúru rôznych ekonomických smerov, ako aj odporúčania, ktoré pretransformovali
Keynesovi nasledovníci do podoby neokeynesovstva, postkeynesovstva, nového
keynesovstva1. Súčasne sa znížili vplyvy klasického liberalizmu a v 30. rokoch sa začala
uplatňovať teória postavená na ingerencii štátu v ekonomike, zvlášť pri zabezpečovaní
sociálnej ochrany ako dôsledku vzniku negatívnych externalít liberálneho trhového prostredia,
najmä nezamestnanosti a rastu chudoby. K základným znakom postupne patrila korporatívna
(hromadná) sociálna starostlivosť o občana, založená na štátnom paternalizme, pričom štát
vytváral rôzne adekvátne inštitucionalizované štruktúry. Občan postupne získaval právo na
určité, vopred vymedzené, univerzálne, ale aj individuálne sociálne dávky. To všetko
významne ovplyvňovalo vývoj ekonomických názorov na hospodársku a sociálnu úlohu štátu.
Preto sa ukázala potreba rozvoja samostatnej vednej disciplíny – hospodárskej politiky, ktorá
by prostredníctvom sociálnej politiky, ako jej segmentu, definovala sociálno-ekonomické
úlohy štátu. V týchto súvislostiach môžeme vnímať postupný nárast úlohy verejného sektora,
ako dôsledok reakcie štátu na zmierňovanie negatívnych dosahov trhovej ekonomiky rôznymi
nástrojmi verejnej politiky a ekonomiky, najmä verejnými službami.
Keynesove ekonomické myšlienky, implementované do teórie hospodárskej
a sociálnej politiky, ako prvý prakticky presadzoval prezident Spojených štátov amerických
(USA) F. D. Roosewelt (1882 – 1945), ktorý prostredníctvom ekonomického programu „New
Deal“ vyviedol Ameriku z dôsledkov svetovej hospodárskej krízy, a to najmä výraznými
štátnymi intervenciami v prospech malých a stredných amerických podnikateľov, s cieľom
1 Cieľom dizertačnej práce nie je poskytnúť detailný pohľad na vývoj názorov a konštituovanie rôznych ekonomických teórií, ale s prihliadnutím na jej obsah pripomíname, že sociálno-ekonomickým prístupom v ekonomických teóriách sa zaoberajú viacerí súčasní ekonómovia. J. Lisý a kol. (1996, s. 260) analyzujú inštitucionálnu a neoinštitucionálnu ekonómiu, z ktorej prezentujeme prínos J. B. a J. M. Clarka a ich ponímanie sociálnej efektívnosti. M. Sojka a kol. (2000, s. 3) vysvetľujú sociálny prístup v ekonomických teóriách obšírnejšie. Za alternatívne sociálno-ekonomické teórie považujú ekonomické teórie socializmu, ekonomické teórie v bývalom ZSSR, historickú školu, inštitucionalizmus a novú inštitucionálnu ekonómiu, francúzsky štrukturalizmus, resp. francúzsku sociologickú školu, neoricardovstvo, teóriu sociálno-ekonomického rozvoja J. A. Schumpetera (1934, 1987). Z novších pripomíname práce K. Fuchsa a P. Tuleja. (2005), E. Valacha (2003b).
10
znížiť vysokú nezamestnanosť. Zároveň v roku 1935 prijal americký kongres zákon „Social
security act“ ako právne relevantný pojem pre sociálne zabezpečenie, ktoré je systémom
a kombináciou sociálnej pomoci, sociálnej podpory a sociálneho poistenia. Predstavuje tiež
hlavný nástroj praktickej sociálnej politiky.
Inštitucionálne chápaná štátna sociálna politika je nástrojom, ktorým štát zabezpečuje
ľuďom sociálne práva v zmysle Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, dvoch
paktov Organizácie Spojených národov o ľudských právach z roku 1966, dokumentov EÚ,
najmä však Európskej sociálnej charty (1961, 1996) Rady Európy (RE). Takto vysvetľovaná
sociálna politika má vytvoriť spoločnosť rovnakých príležitostí (šancí), má každému človeku
ponúkať podmienky na rozvoj jeho ľudského potenciálu, je nástrojom sociálnej integrácie
ľudí v prípade ich zlyhania pri zabezpečovaní sociálnej existencie. Sociálnu suverenitu
a sociálne bezpečie možno považovať za základné všeobecné charakteristiky postavenia
človeka v živote. Opakom je sociálna závislosť a sociálne ohrozenie. Zmyslom sociálnej
politiky je teda zabezpečovanie a udržiavanie sociálnej suverenity, bezpečia a obmedzovanie
sociálnej závislosti a ohrozenia.
V SR, ale aj v ostatných bývalých tranzitívnych ekonomikách strednej a východnej
Európy, sa viac-menej akceptujú dve vymedzenia praktickej sociálnej politiky:
1. tzv. širšie chápanie, podľa ktorého je sociálna politika konkrétne správanie sa
predovšetkým štátu, ale aj iných subjektov, ktorými je sociálny systém spoločnosti
ovplyvňovaný. Sociálna politika je vnímaná ako aktivity, ktoré sa bezprostredne týkajú
životných podmienok ľudí, čo konkrétne znamená dôraz na dlhodobé, koncepčné úvahy
o voľbe typu sociálneho charakteru štátu a sociálnej politiky v ňom. Tá sa transformuje do
tvorby konkrétneho sociálneho programu. Sociálna politika je potom chápaná ako systém
s vnútornými väzbami a súvislosťami a súčasne so vzájomne podmieňujúcimi väzbami na
ostatné systémy verejnej politiky, najmä hospodárskej.
2. tzv. užšie chápanie, podľa ktorého je úlohou sociálnej politiky predovšetkým
reagovať na sociálne riziká, resp. ich možné následky (napr. staroba, choroba, invalidita),
podporovať rodiny s nezaopatrenými deťmi a regulovať sociálne dôsledky, ktoré sú
sprievodným javom fungovania trhu (napr. nezamestnanosť, chudoba). Takéto chápanie
redukuje sociálnu politiku na systém opatrení najmä v oblasti zamestnanosti, rodinnej politiky
a sociálneho zabezpečenia. V období transformácie je uvedené chápanie dominantné, sociálna
politika reflektuje a reaguje na dôsledky ekonomickej transformácie. V podstate sa užšie
chápanie sociálnej politiky stotožňuje s aktivitami príslušného rezortu výkonnej moci.
Samotné užšie, inštitucionálne, či rezortné vymedzenie sociálnej politiky má svoje špecifiká
11
podľa toho, aké sú jej prioritné či dominantné ciele. Podobne vníma širšie a užšie chápanie
sociálnej politiky aj J. Benčo (2000, s. 13 – 14).
Väčšinou sociálna politika zahŕňa politiku sociálneho zabezpečenia, vrátane
sociálnych služieb, rodinnej politiky, bytovej politiky, najmä jej sociálnych aspektov,
zdravotnej politiky, politiky zamestnanosti a vzdelávacej politiky.
Všetky vymedzenia sociálnej politiky majú jeden spoločný cieľ, ktorým je sociálne
spravodlivá spoločnosť. Pod sociálnou spravodlivosťou rozumieme určitý vnútorne
štruktúrovaný etický princíp či ideál, ktorý je súčasťou sociálnych noriem, ovplyvňuje
konanie indivíduí alebo sociálnych kolektívov a prejavuje sa v pôsobení sociálnych inštitúcií
(napr. zákonov, súdnictva, systému sociálneho zabezpečenia. Bezprostredne so sociálnou
spravodlivosťou súvisí aj o sociálna rovnosť v demokratickej spoločnosti. Tú vnímame ako
rovnosť v zmysle rovnosti pred zákonom, rovnosti šancí na trhu práce, vzdelávania či pri
hospodársko-politických rozhodnutiach. Sociálna spravodlivosť nie je pritom automaticky
sociálna rovnosť.
Základný predpoklad rozvoja spoločnosti a jednotlivcov sa realizuje v rámci
sociálneho rozvoja spoločnosti. Sociálny rozvoj je podľa nás subsystémom spoločenského
rozvoja, jeho charakteristickým znakom je sociálne plánovanie, jeho prvky sú spojené
s prácou a životom ľudí, s uspokojovaním reprodukčných a rozvojových potrieb človeka. Je
to systém, v ktorom jednotlivec získava a vyvíja individuálne vlastnosti a aktivity, prejavuje
sa v spoločensky akceptovateľnej podobe a tým rozvíja seba samého, rodinu a v konečnom
dôsledku celú spoločnosť. Medzi sociálnym rozvojom a ekonomickým rozvojom existujú
vzájomne sa podmieňujúce vzťahy a väzby:
– ekonomický rozvoj nie je mysliteľný bez vzdelaných, zabezpečených a zdravých ľudí, ich
osobnostného potenciálu, ktorý tvorí podstatu ľudského kapitálu,
– bez kvalitnej, slobodnej a demokratickej aktivizácie jednotlivcov v spoločnosti by sa
nemohli realizovať zámery a programy politikov a ekonómov.
Konečným cieľom spoločensko-ekonomického rozvoja je udržateľný rast ekonomiky
a s ním spojená udržateľnosť životnej úrovne väčšiny obyvateľstva. Potom je sociálna politika
súčasťou celého historického, politického, právneho, ale najmä sociálno-ekonomického
systému. Jej grafické vymedzenie uvádzame v nasledujúcom obrázku (Obrázok 1), ktorý
znázorňuje spoločensko-ekonomický rozvoj ako hlavný cieľ každej spoločnosti. Tento sa
postupne realizuje prostredníctvom sociálneho rozvoja a jeho sociálneho plánovania. Na
sociálne plánovanie vplýva vývoj sociálnej sféry (ex ante, ex post), ktorý zásadne determinuje
12
ppp
Sociálne plánovanie
Spoločensko-ekonomický rozvoj
Sociálny rozvoj
Hospodárska politika
Sociálna politika
Sociálna sféra
Ekonomika a životná úroveň
Obrázok 1 Sociálna politika v spoločensko-ekonomickom systéme rozvoja
Zdroj: Vlastné spracovanie.
hospodárska politika a v rámci nej sociálna politika a to tak na teoretickej, ako aj aplikačnej
úrovni.
Komplexným výstupom všetkých uvedených podsystémov spoločensko-
ekonomického rozvoja, ktoré sa navzájom ovplyvňujú a podporujú, je obraz konkrétnej
ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva.
2.1.1. Sociálna politika ako segment hospodárskej politiky
Sociálna politika je odrazom skutočného stavu každého sociálno-politického systému,
je prienikom a výstupom teoretickej a praktickej hospodárskej politiky tak na národnej, ako aj
na globálnej a integrovanej úrovni. Je to dané skutočnosťou, že sociálna politika zahŕňa široký
okruh teoretických a aplikačných problémov, ktoré sú spojené s uspokojovaním rozmanitých
potrieb jednotlivcov, je organickou súčasťou verejnej politiky štátu a ostatných subjektov,
ktoré na jej realizácii participujú.
Formovanie sociálnej politiky v konkrétnom období úzko súvisí s vývojom názorov
v ekonomickej teórii, ba je priam nimi podmienené, tak ako sme to prezentovali vyššie.
A práve v rôznych ekonomických smeroch a teóriách sa často stretávame s protichodnými
pohľadmi na ten istý ekonomický problém. Závisí to od vývoja a definovania hlavných cieľov
13
ekonomickej teórie, ktoré sa ako odraz praktickej reality hospodárskeho vývoja
pretransformujú do hospodárskej a sociálnej politiky, politických priorít a potrieb národných
štátov. Ak napríklad klasická ekonómia A. Smitha predstavovala hospodársky liberalizmus
a požadovala minimalizáciu štátnych zásahov do ekonomiky, a od 70. rokov 19. storočia sa
neoklasická ekonómia predkeynesovského obdobia venovala prevažne mikroekonomickým
problémom, tak v modernej ekonómii konca 20. storočia vznikali rôzne smery neoklasickej
ekonómie (determinované hospodárskymi krízami, globálnymi faktormi, ako je dlhovekosť,
chudoba, nezamestnanosť stagnácia životnej úrovne a niekde aj ekonomického rastu a pod.),
pre ktorú je charakteristická výrazná makroekonomická orientácia. Neoklasická ekonómia
vystupuje v podobe monetarizmu, novej klasickej makroekonómie, ekonómie strany ponuky
a teórie racionálnych očakávaní (Korimová, 2007, s. 35)
Súčasné vývojové tendencie potvrdzujú, že stále väčší význam v rozvoji a prosperite
spoločnosti má jednotlivec a napĺňanie jeho potrieb, možností realizácie, základných
životných podmienok, záujmov, predstáv o individuálnom blahobyte a pod. Ide v podstate
o jav, ktorý môžeme nazvať sociálny kontext spoločenského vývoja. Ekonomická veda nie je
však jednoznačná a konsenzuálna v prezentácii svojich predstáv o miere „sociálnej garancie“,
tak aby sa zároveň udržal a rozvíjal hospodársky rast tej-ktorej národnej ekonomiky.
Každý spoločenský jav má svoje hospodárske, sociálne a iné aspekty. Pre účinnú
sociálnu politiku, ako segmentu hospodárskej politiky, je nevyhnutná výkonnosť ekonomiky,
ktorá je základom financovania výkonov sociálnej politiky. Zložitosť, rozsah, kvalita,
dôsledky ekonomických, sociálnych, politických a iných javov a procesov, ich súbežné,
mnohokrát synergické pôsobenie, má za následok, že vzťah hospodárskej a sociálnej politiky
nie je vykonštruovanou otázkou, ale má praktický dopad na spoločnosť. Keď k tomu pridáme
celospoločenskú diferenciáciu (politickú alebo ekonomickú) a úroveň životného tempa, je
nevyhnutné tieto základné aspekty spoločnosti riešiť v symbióze hospodárskej a sociálnej
politiky.
Vzájomný vzťah hospodárskej a sociálnej politiky je zložitý. Obe sú relatívne
samostatné politiky so vzájomnými silnými a spätnými väzbami. Sociálna politika sa
prezentuje v praktickom živote prostredníctvom problémov ako sú sociálne istoty,
spravodlivosť, solidarita, participácia, atď. Hospodárska politika zabezpečuje ekonomickú
základňu sociálnej politiky. Riešenia a opatrenia sociálnej politiky sú tak určitým spôsobom
sprostredkované hospodárskou politikou. Zároveň však sociálna politika vytvára spätne
predpoklady pre hospodársku politiku tým, že kultivuje ľudský kapitál (úroveň vzdelania,
zdravie, bývanie, rodina). Hospodárska a sociálna politika sa vzájomne iniciujú, podmieňujú,
14
mv mvmax
sz 0 szopt
∞
stimulujú. Všeobecne platí, že čím vyšší je stupeň rozvoja spoločnosti, tým je previazanosť
obidvoch politík intenzívnejšia. Riešenie tohto vzťahu je hľadaním jej optimálneho vzťahu.
Vzťah medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou možno podľa T. Paulíka
(2002, s. 389) „dokumentovať využitím substitučného vzťahu medzi makroekonomickou
výkonnosťou a sociálnym zabezpečením. Tento substitučný vzťah vypovedá o funkčnej
závislosti makroekonomickej výkonnosti ekonomiky (mv) na rozsahu v danej ekonomike
aplikovaného sociálneho zabezpečenia (sz): mv = f(sz).“
Uvedený substitučný vzťah prezentujeme nižšie (Obrázok 2).
Obrázok 2 Vzťah makroekonomickej výkonnosti a sociálneho zabezpečenia
Zdroj: Paulík, T. Hospodářská politika. 2002, s. 389.
Podľa T. Paulíka (2002, s. 390) krivka poukazuje na skutočnosť, že s rastom rozsahu
sociálneho zabezpečenia rastie aj makroekonomická výkonnosť ekonomiky, ale len do
určitého bodu (szopt). Ak rozsah sociálneho zabezpečenia rastie nad toto optimum,
makroekonomická výkonnosť klesá a práve tu sa uplatňuje substitučný vzťah. V intervale 0 –
szopt má rast výdavkov na sociálne zabezpečenie vo vzťahu k ekonomickej aktivite subjektov
motivačný účinok, pretože ich ekonomická aktivita je nástrojom rastúceho sociálneho
zabezpečenia. V intervale szopt – ∞ má rast sociálneho zabezpečenia nestimulačné účinky
a preto je z hľadiska subjektov menej nákladnou cestou k ekonomickému blahobytu ako ich
vlastná ekonomická aktivita. Uvedené úvahy boli rozhodujúce aj pri kritike rozpínavosti štátu
blahobytu na konci minulého storočia a preto neoliberálni a neokonzervatívni ekonómovia
žiadali komplexnú reformu sociálnych systémov, na čo pozitívne reagovala aj EÚ.
15
Podľa T. Pavlíka (2002, s. 392) eliminácia neschopnosti trhu dosahovať efektívneho
alebo spoločensky žiaduceho (rovného) výsledku je tiež spoločným cieľom hospodárskej
a sociálnej politiky. Efektívnosť pojednáva o schopnosti trhu dosahovať výsledok, ktorého
celkové úžitky prevyšujú celkové náklady, schopnosť podporovať vznik a šírenie nových
technológií, ktoré znižujú náklady, zvyšujú kvalitu produktu alebo vytvárajú produkty nové.
Sociálna politika je určitým výrazom solidarity vo vnútri každého politického systému
a spoločensky prijateľnej miery sociálnej nerovnosti. Napríklad v dôchodkovej a fiškálnej
politike sa modeluje taká situácia spoločensky prijateľnej miery nerovnosti, pri prekročení
ktorej sa sociálna situácia v spoločnosti môže destabilizovať. Ani pravidlá fungovania
trhového mechanizmu nesmerujú vždy k napĺňaniu humanitných ideálov občianskej
spoločnosti. Úlohou sociálnej politiky je v takejto situácii pripraviť krátkodobé a strednodobé
korekcie existujúceho stavu. Ich rozsah, ciele a praktická realizácia je priamoúmerná
hospodársko-politickej koncepcii v krajine, závisí od celkového vývoja ekonomiky (napr.
HDP, obyvatelia), od postavenia a sily politických strán (hlavne vlády), odborov,
zamestnávateľských zväzov. V neposlednej miere odráža aj hodnotovú orientáciu tej-ktorej
krajiny. Podľa toho, koľko je štát ochotný prerozdeliť na sociálne účely, môžeme
vyšpecifikovať aj typ jeho hospodárskej politiky. Vzťahy a ciele hospodárskej a sociálnej
politiky sú determinované snahou o zabezpečenie kompromisu medzi ekonomickou
efektívnosťou a sociálnymi istotami (Korimová, in: Uramová, 2000, s. 64 – 66).
Otázkam vzťahu hospodárskej a sociálnej politiky a rozsahu intervencií štátu do
sociálneho systému sa osobitná pozornosť venuje aj v Európskej únii v procese jej
integračných a implementačných tendencií tak, aby sa prostredníctvom vnútroštátnych
sociálnych politík členských krajín zabezpečili každému jednotlivcovi – občanovi EÚ
občianske, politické práva a slobody, aby boli zaistené práva a rovnosť šancí v trhovom
prostredí.
Súčasná sociálna politika EÚ čiastočne zodpovedá možnostiam, ktoré poskytujú
jednotlivé národné ekonomiky a spoločné záujmy členských krajín. Má ambíciu rešpektovať
dôstojnosť ľudskej bytosti a predpokladá, že základný štandard sociálnej dimenzie je
zakotvený vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov EÚ. Koncepcia základných
aspektov spoločnej sociálnej politiky predstavuje predovšetkým koordináciu systémov
sociálneho zabezpečenia, rovnoprávnosť postavenia mužov a žien, ochranu zdravia
a bezpečnosti pri práci, rovnosť príležitostí na trhu práce a porovnateľné pracovnoprávne
vzťahy. Jej základným cieľom je eliminácia narastajúcej chudoby a sociálneho vyčleňovania
jednotlivcov a marginalizovaných skupín.
16
2.2. Základné determinanty rozvoja sociálneho štátu
Sociálny štát je zložitý systém komplexného sociálneho statusu jednotlivca v ňom,
ktorý de facto informuje o hlavných cieľoch verejnej politiky a ekonomiky, hospodárskej
a sociálnej politiky a v konečnom dôsledku aj celkovom sociálno-ekonomickom charaktere
štátu. Konkrétnejšie možno definovať sociálny systém skupinou sociálnych udalostí alebo
rizík, pre ktoré sú mobilizované príslušné politické a administratívne aparáty. Medzi tieto
riziká či udalosti patrí najmä choroba, staroba, detstvo, nezamestnanosť, strata živiteľa,
invalidita, materstvo a chudoba (Konopásek, 1998, s. 25). V podstate ide o súbor politických
a sociálno-ekonomických nástrojov, ktoré kompenzujú finančné a sociálne dopady týchto
rizík. Vymenované situácie zahŕňajú takmer celý život jedinca, chýba však medzi nimi
napríklad vzdelávanie, ktoré je tiež súčasťou sociálneho systému.
Súhrnne môžeme povedať, že sociálny systém sa skladá z redistribučných opatrení
a legislatívnych nástrojov, ktoré sledujú ciele sociálnej politiky (ex post), poukazuje na
existujúce a budúce trendy vývoja sociálnej spravodlivosti a spoločenského konsenzu
v otázkach verejnej voľby a verejného záujmu danej spoločnosti (ex ante).
E. Valach (2003a, s. 49 – 50) hovorí o spoločenskom konsenze, že sa tvorí v prostredí
so znakmi právneho štátu, slobody a spravodlivosti. Jeho obsahom je dohoda o základných
pravidlách fungovania a základných cieľoch spoločnosti, pričom vytvára rámec pre tvorbu
a implementáciu hospodárskej politiky do praxe. Metódy dosahovania spoločenského
konsenzu môžu mať rôzne podoby. Jednou z nich je vyjednávanie a typickou formou je
uzatváranie tzv. generálnej dohody za účasti vlády, odborov a zamestnávateľov (tripartita).
Teória verejnej voľby je vetva v ekonómii, ktorá sa zaoberá rozhodovacím procesom
voličov, politikov a vládnych úradníkov z ekonomického pohľadu, najmä na základe teórie
hier a teórie rozhodovania. Verejná voľba je proces, v ktorom sa individuálne preferencie
jednotlivcov spájajú do výsledného kolektívneho rozhodovania. Teória verejnej voľby sa
zaoberá práve týmto procesom a je často považovaná za most medzi ekonómiou a
politológiou. Za zakladateľov tejto teórie možno označiť G. Tullocka (1987) a J. Buchanana
(1999). Ďalší názor spadajúci pod teóriu verejnej voľby predstavil K. Arrow (1972) a D. B.
Johnson (1997).
Pod verejným záujmom F. Ochrana (1999, s. 44) rozlišuje taký druh záujmu, ktorý má
nadindividuálny charakter a jeho nositeľom je sociálny subjekt. Sociálny subjekt vykonáva
svoju činnosť, v ktorej sú základnými motivačnými faktormi spoločensky uznané ciele
17
a potreby, pričom jednotlivé indivíduá participujú na danej činnosti práve preto, že uznávajú
spoločensky integrujúce hodnoty. Potom verejný záujem je spoločenským
(nadindividuálnym) záujmom, ktorý odráža a akceptuje pluralitu záujmov sociálno-
ekonomického prostredia (Korimová, 2007, s. 14). J. Nemec a G. Wright (1997, s. 16)
popisujú verejný záujem ako realizáciu akéhokoľvek opatrenia zvyšujúceho výšku užitočnosti
v spoločnosti.
Ak chceme analyzovať a kvantifikovať sociálnu politiku, je nevyhnutné
vyšpecifikovať nositeľov, sociálno-ekonomické nástroje, ktorými docielime udržanie, resp.
zlepšenie postavenia jednotlivca a sociálnych skupín v spoločnosti.
2.2.1. Nositelia sociálnej politiky – subjekty a objekty
Sociálna politika, ako hlavný segment hospodárskej politiky, a zároveň aj ako určitý
reprezentant verejnej politiky a ekonomiky, vychádza zo záujmov zúčastnených jednotlivcov
a inštitúcií, ktorých môžeme nazvať nositeľmi tejto politiky. V užšom ponímaní ich
rozdeľujeme na subjekty a objekty sociálnej politiky (verejné a neverejné, trhové a netrhové),
ktoré sledujú verejný záujem (štát, obce) a súkromný záujem (rodina, podnik).
Subjekty sociálnej politiky
Politika, vrátane sociálnej politiky, je odrazom rôznych záujmov ľudí a inštitúcií.
Zároveň ich svojimi aktivitami determinuje. Ak teda hovoríme o sociálnej politike, musíme si
položiť otázku: sociálna politika koho, pre koho, prípadne aj proti komu?
Na procese formovania a uplatňovania sociálnej politiky sa zúčastňuje množstvo
subjektov a objektov, či už ide o úlohu aktívnych tvorcov a realizátorov alebo pasívnych
konzumentov. Tá istá osoba či inštitúcia veľakrát vystupuje v obidvoch úlohách súčasne.
Moderná sociálna politika vymedzuje tieto základné subjekty:
1. Občan (jednotlivec) – je síce centrom záujmu sociálnej politiky, má ju možnosť
„zdola“ formulovať, tvoriť, ovplyvňovať a kontrolovať tak, aby sa stala základným pilierom
komplexného osobnostného rozvoja a reagovala na predvídateľné sociálne situácie, v ktorých
sa môže z rôznych dôvodov ocitnúť. Mnohokrát je však bez väčších možností ovplyvniť
konkrétnu podobu sociálnej politiky, často je bezradný voči zákonom, s ktorými nie je
dostatočne oboznámený, a inštitúciám, ktorých činnostiam nerozumie. Preto sa združuje
s inými osobami podobných záujmov a tým sa synergicky zvyšuje jeho sila v presadzovaní
určitých požiadaviek na systém sociálnej politiky.
18
2. Rodina (domácnosť) – tradične preberá starosť o osoby vyžadujúce osobitnú
starostlivosť: o deti, o starých, nemocných, invalidných, dlhodobo nezamestnaných či
sociálne exkludovaných. Prirodzene sa očakáva akceptácia solidarity a subsidiarity v rámci
rodiny s cieľom eliminovať dočasnú odkázanosť na iných. Hranice „deľby práce a
zodpovednosti“ medzi rodinou a ďalšími inštitúciami ako aj vo vnútri rodiny sú historicky,
sociálne a časovo veľmi premenlivé. V zásade to súvisí s hodnotovou orientáciou nielen
konkrétnej rodiny ale celej spoločnosti, v ktorej sa jednotlivec a rodina nachádza.
3. Susedstvá a priateľstvá – v tradičných spoločnostiach významný, na princípe
subsidiarity (pomoci a svojpomoci) postavený subjekt sociálnej politiky. V súčasnosti
(industriálnej, modernej spoločnosti) je oslabený inštitút susedskej, či priateľskej výpomoci
čo je odrazom aj prílišného individualizmu a neoliberalizmu ako akceptovanej ideológie na
rozhraní dvoch tisícročí.
4. Cirkvi – ich úloha prioritne a tradične spočíva v rozvoji duchovného a morálneho
rozmeru spoločnosti, v charitatívnej starostlivosti o ľudí v hmotnej a sociálnej núdzi.
5. Svojpomocné združenia – jednotlivci s podobnými problémami a záujmami sa
združujú, pretože cítia, že v skupine majú väčšiu šancu pomôcť si navzájom a upozorniť na
svoje problémy i ostatných. Svojpomocné združenia môžu svoju činnosť realizovať ako
neziskové organizácie. Ich význam postupne a razantne narastá, hovoríme o vybudovaní
tretieho sektora v sociálno-ekonomickom systéme.
6. Špecializované inštitúcie poskytujúce služby – orientujú svoj predmet činnosti na
poskytovanie vymedzeného okruhu sociálnych, zdravotných, vzdelávacích a iných verejných
služieb. Ich heterogenita je garantovaná v každej demokratickej spoločnosti. Môžu to byť
subjekty súkromného charakteru, inštitúcie verejného sektoru i inštitúcie zmiešaného typu.
K inštitúciám zmiešaného typu zaraďujeme napr. verejno-prospešné neziskové organizácie, či
mimovládne organizácie voľne pričlenené k orgánom štátnej správy.
7. Neziskové organizácie – hlavným kritériom regulujúcim činnosť týchto organizácií
je uspokojovanie verejného záujmu. Európska komisia (EK) zdôraznila päť charakteristík
spájajúcich sa v pojme „nevládne organizácie“: neziskovosť, dobrovoľnosť, organizovanosť,
nezávislosť, verejná prospešnosť (Kuvíková, 2004, s. 7). Poznáme organizácie svojpomocné
(členovia si pomáhajú navzájom) a verejno-prospešné (členovia pomáhajú iným občanom).
Podľa autorov H. Kuvíkovej – M. Murgaša – J. Nemca (2002, s. 33 – 39) sa členia na
záujmové združenia právnických osôb, občianske združenia, politické strany a politické
hnutia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby
a neinvestičné fondy.
19
8. Podnikateľské subjekty – okrem svojej primárnej funkcie na trhu tovarov a služieb
realizujú často aj činnosti súvisiace so starostlivosťou o vlastných zamestnancov, prípadne
o ich rodinných príslušníkov. Ide o tzv. podnikovú (firemnú) sociálnu politiku, prípadne
vnútornú a vonkajšiu dimenziu sociálnej funkcie podniku.2
9. Odbory – obhajujú záujmy svojich členov v pracovnej a sociálnej oblasti. Často
samy realizujú alebo sa podieľajú na realizácii rôznych sociálno-politických opatrení.
10. Politické strany – vo svojich programoch koncipujú prístupy k riešení rôznych
sociálnych problémov, v prípade, že sú v zložke výkonnej moci, podieľajú sa na formovaní
i realizácii sociálnej politiky. V rámci zákonodarnej funkcie formulujú základné legislatívne
prostredie pre sociálnu politiku.
11. Stavovské (profesionálne) združenia – prioritne obhajujú záujmy príslušníkov
určitých sociálnych vrstiev či profesií. Prostredníctvom svojich komisií prispievajú
k odbornému charakteru rozhodnutí hospodárskej a sociálnej politiky, na presadzovanie
svojich požiadaviek využívajú aj inštitút lobingu.
12. Hromadné oznamovacie prostriedky – sprostredkujú kolobeh informácií medzi
subjektmi sociálnej politiky. Samy vstupujú do prebiehajúceho dialógu (publicistika).
13. Verejná správa – jej úlohou je spravovanie záležitostí dotýkajúcich sa verejného
záujmu. Podieľajú sa na nich štátna správa a samospráva: štátna správa ako súčasť verejnej
správy je profesionálnym politickým, zákonodarným a rozhodovacím subjektom, ktorý
koncipuje a ovláda legislatívne, kontrolné a „donucovacie“ teritórium; samospráva (ako
súčasť verejnej správy) – spravuje veci verejné vo vymedzených okruhoch pôsobnosti
prostredníctvom volených orgánov. Základnými jednotkami miestnej samosprávy sú obce
a ich zastupiteľstvá. Samosprávne orgány sa môžu utvárať i na vyšších úrovniach.
14. Nátlakové skupiny – združujú sily a prostriedky k presadeniu rôznych záujmov.
Snažia sa ovplyvniť predovšetkým znenie prijímaných zákonov, spôsob a množstvo
rozdeľovaných finančných prostriedkov i konkrétnych rozhodnutí.
V. Stanek (2008, s. 19) uvádza podobnú štruktúru sociálnych subjektov, pričom štát si
medzi nimi (v našich podmienkach) ponecháva svoju významnú a integrujúcu úlohu:
1. štát a jeho orgány,
2. zamestnávatelia,
3. zamestnávateľské a zamestnanecké odborové orgány,
4. obce, mestá, vyššie územné celky (VÚC),
2 Bližšie sa tejto problematike venuje J. Marasová, 2008.
20
5. charitatívne organizácie, organizácie občianskych iniciatív,
6. cirkev,
7. občania, rodiny a domácnosti.
V demokratickej spoločnosti je každé sociálno-politické opatrenie výsledkom
vyjednávaní a kompromisov medzi vyššie uvedenými subjektami sociálnej politiky.
Objekty sociálnej politiky
Tradične sú objektom sociálnej politiky všetci občania a to v zmysle individuálnych
prístupov k jednotlivcom, ako aj v zmysle riešenia sociálnych podmienok pre určité sociálne
skupiny. Objekty sociálnej politiky sú podľa potrebnosti a povahy jednotlivých opatrení
rozlične štruktúrované (podľa veku, pohlaví, príjmov, ekonomických aktivít...). Moderné
koncepcie sociálnej politiky presadzujú aktívnu účasť každého jednotlivca či sociálnych
skupín na tvorbe celého modelu sociálno-ekonomického systému. Tým ho posúvajú do
skupiny významných subjektov sociálnej politiky, ktorý nie je len užívateľom rozhodnutí
sociálnej politiky, ale aj jeho bezprostredným tvorcom. V praktickej sociálnej politike sa tento
princíp zatiaľ využíva sporadicky a nesystémovo.
2.2.2. Vývoj sociálneho zabezpečenia
Sociálna politika využíva ako svoj hlavný nástroj na riešenie praktickej realizácie
svojej koncepcie systém sociálneho zabezpečenia. Preto hovoríme, že politika sociálneho
zabezpečenia ovplyvňuje konanie jednotlivcov i inštitúcií s cieľom kompenzovať nepriaznivé
finančné a sociálne následky rôznych životných udalostí, ktoré ohrozujú sociálne práva
(sociálne zabezpečenie ex post), alebo im predchádza (sociálne zabezpečenie ex ante).
Jednotlivé podsystémy (piliere) súčasného sociálneho zabezpečenia (sociálne
poistenie, sociálna pomoc a štátna sociálna podpora) vznikali postupne, od schém týkajúcich
sa len časti populácie alebo vybraných rizík až k univerzalistickým národným systémom.
Prvotne bola riešená otázka podpory chudobných, postupne (po roku 1883) vznikali základné
poisťovacie schémy, nadväzne boli vytvorené ďalšie sociálne dávky.
V socialistických režimoch sociálne zabezpečenie bolo i ideologickou záležitosťou –
sociálne zabezpečenie bolo zospoločenštené, zjednotené a vydávané za inštitút dosiahnutej
sociálnej rovnosti.
Potreba sociálneho zabezpečenia vznikala postupne, tak ako sa formovali jednotlivé
modely a typy sociálnych politík v národných ekonomikách sveta. Legislatívne bolo
trojpilierové sociálne zabezpečenie prvýkrát uzákonené v USA v roku 1935 s cieľom
21
kompenzovať nepriaznivé dôsledky rôznych životných okolností a udalostí, ktoré boli
reakciou na svetovú hospodársku krízu (1929). Pozitívne ho možno vymedziť tak, že vytvára
priaznivé, rozvoj stimulujúce životné podmienky. Negatívne je možné charakterizovať
sociálne zabezpečenie tým, že eliminuje situácie, aby sa jednotlivec či rodina dostali do
životných podmienok nezlučiteľných s ľudskou dôstojnosťou. Medzi základné životné
situácie a udalosti, pre ktoré boli vyvinuté schémy sociálneho zabezpečenia, patria napríklad
detstvo a mladosť, materstvo a rodičovstvo, choroba a úraz (aj pracovný), chudoba, invalidita,
staroba, smrť živiteľa.
Jednotlivé oblasti sociálneho zabezpečenia sa modelovali približne v nasledujúcej
historickej skratke: úrazové poistenie – kompenzácie pracovných úrazov a kompenzácie
chorôb z povolania, nemocenské dávky, materské dávky, starobné dôchodky, príspevky
sirotám a pozostalým, invalidné dôchodky, rodinné prídavky, podpora v nezamestnanosti,
dávky životného minima.
Tabuľka 2 poukazuje na rozdiely medzi sústavami sociálneho zabezpečenia
financovanými z verejných rozpočtov platených z daní alebo z poisťovacích fondov platených
z poisťovacích príspevkov poistencov.
Tabuľka 2 Prerozdeľovanie v sústavách sociálneho zabezpečenia
Prerozdeľovanie prostredníctvom verejných rozpočtov poisťovacích fondov
Princíp poskytovania služieb potreba ekvivalencia
Princíp dostupnosti vyhovenie kritériu
potrebnosti, individuálne posúdenie
formalizované kategorizované nároky
Financovanie z daní z príspevkov Dávky jednotné podľa výšky príjmu Sociálno-ekonomický efekt redistribúcie zachovanie nerovnosti platobnej schopnosti Etická báza solidarita zachovanie statusu
Zdroj: Stanek, V. Sociálna politika. 1999, s. 97.
Podľa V. Staneka (1999, s. 97) k výhodám sústav sociálneho zabezpečenia
financovaných z poisťovacích fondov patrí väčšia prehľadnosť hospodárenia a možnosť
rýchleho prispôsobenia meniacim sa podmienkam a potrebám. Ich nevýhodou sú značné
administratívne výdavky. Povinné formy poistenia sa od súkromného poistenia líšia tým, že
individuálne príspevky nie sú v priamom vzťahu k individuálnym rizikám. Je v nich
uplatnený princíp sociálnej solidarity v tom zmysle, že vyplácané dávky sú vypočítavané
čiastočne alebo úplne nezávisle na výške týchto príspevkov a miere individuálneho či
profesionálneho rizika (akceptujú sa však tzv. rizikové kategórie zamestnaní).
22
Základným kritériom výpočtu príspevkov je globálne, a nie individuálne riziko. Na
financovaní týchto sústav sa okrem jednotlivých poistencov zúčastňuje i štát
a zamestnávatelia. Aj činnosť súkromných poisťovacích spoločností je ovplyvnená štátom:
štát si zachováva možnosť dozoru, intervenuje nepriamo predpísanými odpismi daní
poistencov, obmedzuje kapitálové operácie s poistnými fondami a pod.
Sociálne zabezpečenie sa realizuje výplatou sociálnych dávok alebo poskytovaním
sociálnych služieb. V rámci sociálneho poistenia ide o zaistenie sociálnych potrieb občanov
pri výskyte predvídateľných životných udalostí, proti ktorým sú poistení. Financovanie je
garantované štátom, poistencom a poisťovňou. Občania formou poistenia odkladajú časť
svojej spotreby pre prípad budúcej neistej sociálnej situácie, cieľom je udržať v uvedených
sociálnych situáciách dosiahnutý životný štandard. Existuje aj možnosť dobrovoľného
pripoistenia. Štátna sociálna podpora sa viaže na sociálne situácie, na ktoré nie je možné
dopredu sa pripraviť (materstvo, rozvrat rodiny, strata blízkeho atď.) Patrí sem predovšetkým
finančná podpora jednotlivcov a rodín nachádzajúcich sa v špecifických životných situáciách.
Uplatňuje sa buď univerzálny občiansky princíp alebo princíp potrebnosti. Financovanie je
garantované z verejných zdrojov. Sociálna pomoc nastáva v situácii, keď jednotlivec nie je
schopný túto situáciu vlastnými silami, ani s pomocou rodiny prekonať. Zahŕňa vecné
a peňažné dávky a služby. Nárok na poskytovanie je podmienený vznikom sociálnej
potrebnosti. Sociálna pomoc sa rozčleňuje na oblasť hmotnej núdze a príslušné kompenzácie
rôznych životných situácií a oblasť poskytovania verejných sociálnych služieb a poradenstva
pre rôzne vekové a inak marginalizované skupiny. Pilier sociálnej pomoci je podielovo
garantovaný a financovaný zo štátneho rozpočtu (ŠR) a miestnych rozpočtov obcí a miest,
resp. vyšších samosprávnych celkov.
Obsah a rozsah pilierov sociálneho zabezpečenia a ich diverzifikované financovanie je
rôzne, či už v jednotlivých modeloch sociálneho štátu a jeho sociálnej politiky.3
Analýzou relevantných dokumentov a odbornej literatúry4 sme zistili, že nie je
jednotný výklad pojmov sociálne zabezpečenie a sociálna ochrana. Niektorí autori považujú
sociálnu ochranu ako podsystém sociálneho zabezpečenia, iní ich stotožňujú. Prikláňame sa
k názoru, že tieto dva pojmy sú vzájomne synonymné a tak aj pristupujeme k ich prezentácii
v ďalšej časti tejto dizertačnej práce. Z hľadiska nášho výskumu budeme tak, ako napr. Ľ.
Gajdošíková (1999, s. 286), stotožňovať sociálnu ochranu so sociálnym zabezpečením.
3 Podrobnejšie sa vymedzeniu sociálneho zabezpečenia venujeme v rámci analýzy vývoja modelov sociálneho štátu v časti 4.1. 4 S. Konečný – I. Radičová (in: Tokárová, 2003, s. 249), Radičová, I. (2003), O. Reptová, R. Bednárik (2002), I. Tomeš (1996, s. 24).
23
V prípadoch, kde si to vyžaduje historicko-logická postupnosť, však pojem sociálne
zabezpečenie ponechávame.
2.2.3. Transformácia sociálnej sféry na Slovensku po roku 1989
Zmeny po roku 1989 boli sprevádzané poklesom ekonomiky, ktorý následne vyvolal
aj pokles životnej úrovne väčšiny obyvateľstva. Veľký historický obrat, prechod od
zoštátnenej ekonomiky na trhovú bol poznačený absenciou teoretických a praktických
skúseností. Transformácia ekonomiky, sociálnej sféry5, ako aj celej spoločnosti sa začala
realizovať (až na čiastkové výnimky) bez adekvátnych poznatkov a prípravy .
Transformačný proces vykazuje tri výrazné etapy, z ktorých každá má modifikované
sociálno-ekonomické východiská:
– Prvá etapa v rokoch 1990 – 1992 (ešte v podmienkach spoločného štátu Čechov
a Slovákov) začala prevažne „šokovými“ opatreniami. Pôvodne reforma centrálne plánovanej
ekonomiky na trhovú ekonomiku nemala za cieľ reformovať celý sociálny systém. Riešila len
aktuálne riziká, ktoré sa v prvej etape ekonomickej transformácie objavili (nezamestnanosť,
privatizácia, inflácia). V tejto etape sa vybudovali, resp. reštrukturalizovali sociálne inštitúcie
(úrady práce, sociálne poisťovne) a vytvoril sa nový systém sociálnej záchrannej siete.
Hlavným cieľom záchrannej sociálnej siete malo byť garantovanie štátom, aby:
- nikto nezavinene neklesol do situácie núdze (odkázanosti),
- si sústava sociálnych príjmov udržiavala reálnu hodnotu dávok,
- sociálne podmienky v Slovenskej republike boli v súlade s EÚ (Stanek, 2008, s. 12).
– Druhá etapa od roku 1993 pokračovala opatreniami tzv. „krokovými“, čo sa
prejavilo vo vyššej miere sociálnej citlivosti, a to aj na úkor ekonomickej efektívnosti.
Významný pokrok sa uskutočnil v roku 1998 prijatím zákona o sociálnej pomoci.
– Tretie obdobie zásadných sociálnych reforiem je príznačné od roku 2004 až do
súčasnosti. Čiastkové reformné kroky boli nahradené komplexnou reformou sociálneho
systému, ktorá je uvádzaná ako nová sociálna politika. Sociálna politika uplatňovaná od tohto
obdobia zmenila predchádzajúci charakter viacerých svojich subsystémov.
Najvýraznejšie sa zmena dotkla troch systémových, navzájom previazaných oblastí:
- sociálnej pomoci a rodinnej politiky,
- sociálneho poistenia a dôchodkového zabezpečenia,
5 Sociálnu sféru vnímame ako systém vzájomného prepojenia teoretických, metodologických a ekonomických vzťahov, aktivít jednotlivcov a sociálnych subjektov na trhoch (súkromný a politický trh), ich postavenie v systéme hospodárskej a sociálnej politiky, ktoré sú akceptované v príslušnej národnej ekonomike.
24
- politiky trhu práce a zvyšovania zamestnanosti (Stanek, 2008, s. 65).
V procese transformácie sociálnej sféry spoločnosť prechádzala od paternalistického
systému k trhovému systému. Na Slovensku bol kladený dôraz na vznik a upevnenie základov
nového demokratického usporiadania sociálnej politiky v prostredí rozvíjajúcej sa trhovej
ekonomiky, na zmiernenie dopadov ekonomickej reformy a štrukturálnych zmien na
obyvateľstvo. Akceptácia uvedených cieľov sa pretransformovala do tzv. 4 „S“: sociálny
dialóg, sociálne partnerstvo, sociálna participácia, sociálny zmier.
Cieľom transformácie bolo vytvoriť nové sociálne vzťahy a mechanizmus sociálne
spravodlivej spoločnosti, ktorá funguje v podmienkach sociálne trhovej ekonomiky. Vyššie
uvedené cieľové zamerania mali podľa V. Staneka (2002, s. 85) zabezpečiť nasledovné
princípy transformácie sociálnej sféry: odštátnenie, pluralizácia, demokratizácia, privatizácia
a štátna garancia sociálnej sféry.
Princíp odštátnenia (deetatizácie, demonopolizácie) predpokladá, že štát je zbavený
monopolného postavenia v sociálnej sfére, zaniká štátny paternalizmus a utvára sa tým
priestor pre fungovanie princípov plurality, demokracie a privatizácie. Odštátnenie je
východiskovým krokom transformácie a formovania heterogénnych poskytovateľov
verejných, hlavne sociálnych služieb. Princíp pluralizácie realizuje prechod od štátneho
byrokratického modelu k aktívnej úlohe nielen občana, ale aj ďalších subjektov sociálnej
politiky a sociálneho zabezpečenia. Ide o pôsobenie sociálneho partnerstva, tripartizmu
a kolektívneho vyjednávania, o vznik a pôsobenie neštátnych subjektov v sociálno-
ekonomickom systéme. Princíp demokratizácie umožňuje osobnú participáciu ľudí na riešení
svojho sociálneho postavenia (subsidiarita), rešpektovanie prirodzených vlastníckych práv
občanov, samosprávu utvárania verejných a verejnoprávnych inštitúcií. Princíp privatizácie
opätovne zakladá sociálne kompetencie i zodpovednosť občana. Zvýrazňuje spoluvlastnícke
dimenzie človeka a jeho finančnú účasť na sociálnom zabezpečení. Princíp štátnej garancie
vyjadruje nové postavenie a úlohu štátu v sociálnej sfére. Predpokladá sa, že štát poskytuje
občanovi garancie v prípade, že sa ocitol nie svojou vinou v sociálnej a hmotnej núdzi, resp.
že sa sám bez pomoci a prispenia rodiny z nej nemôže dostať. Štátna garancia je vymedzená
právnymi úpravami a inštitúciami pre konkrétne prípady a skupiny ľudí.
Hospodárska politika sa po začatí ekonomickej transformácie orientovala na
makroekonomickú reguláciu, ktorá sa prostredníctvom reštrikčnej, fiškálnej a menovej
politiky, ako aj mzdovej regulácie snažila budovať relatívne stabilné makroekonomické
prostredie. Makroekonomická rovnováha sa v prvom období udržala, súčasne sa však objavila
nerovnováha medzi produkčnými zdrojmi a ich využitím. Znamenalo to pokles produkcie
25
a rýchly rast nezamestnanosti.6 Nezamestnanosť, ako nový fenomén v sociálnej sfére a
v živote slovenskej spoločnosti, práve v tomto období zaznamenala prvý vzostupný trend.
Ako uvádza Tabuľka 3 a Obrázok 3, v roku 2001 priemerný počet evidovaných
nezamestnaných prvýkrát prekročil hranicu 500 tis. osôb. Priemerná miera evidovanej
nezamestnanosti vtedy predstavovala 19,2%, k 31. 12. 2008 bola 9,6%. Vyplývalo to
z riešenia nezamestnanosti aktívnou politikou zamestnanosti, nižšími dávkami sociálnej
pomoci, reštrikciami zo strany štátu a pod. Zároveň po roku 2005 sa zvýšil ekonomický rast,
ktorý vytváral nové pracovné miesta na trhu práce (pozri porovnanie s EÚ Príloha 1, s. 160).
Tabuľka 3 Nezamestnanosť na Slovensku za obdobie 1997 – 2008
Ukazovateľ / Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 Počet nezamestnaných spolu (v tis. osôb)
297,5 317,1 416,8 485,2 508,0 486,9 459,2 480,4 427,5 353,4 291,9 257,5
Index (rovnaké obdobie minulého roka = 100)
– 106,6 131,4 116,4 104,7 95,8 94,3 104,7 88,9 82,7 82,6 88,2
Miera nezamestnanosti v %
11,7 12,5 16,2 18,6 19,2 18,5 17,4 18,1 16,2 13,3 11,0 9,6
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Výberového zisťovania pracovných síl Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (www.statistics.sk).
0
40
80
120
160
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
inde
x
0
5
10
15
20
mie
ra n
ezam
estn
anos
ti
Index (rovnaké obdobie minulého roka = 100) Miera nezamestnanosti v %
Obrázok 3 Vývoj nezamestnanosti na Slovensku za obdobie 1997 – 2008
Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov tabuľky 3.
Súčasne sa v transformačnom období začala výrazná sociálna diferenciácia
spoločnosti. Objavili sa fenomény chudoba a materiálne bohatstvo, ako reálny odraz sociálnej
situácie obyvateľstva. Sociálna politika viacerými opatreniami (napríklad zavedením
6 Poznámka: definícia nezamestnanosti je v súlade s Nariadením Európskej komisie č. 1897/2000.
26
aktívnych nástrojov politiky trhu práce, podpory v nezamestnanosti, rôznymi sociálnymi
dávkami) postupne reagovala na vzniknutú situáciu, ale garancia sociálnych istôt bez osobnej
zodpovednosti a zásluhovosti pretrvávajú ako najvýraznejšie rezíduum paternalistického
a rovnostárskeho prístupu k funkciám sociálnej politiky. Sociálne najzraniteľnejšie skupiny,
t. j. odkázané na pomoc štátu sú mladé rodiny s nezaopatrenými deťmi, neúplné rodiny, starí
občania, zdravotne postihnutí občania, dlhodobo nezamestnaní občania.
Príjmové rozvrstvenie spoločnosti bolo vyvolané tiež liberalizáciou cien, ktorá najmä
v roku 1991 ovplyvnila rast spotrebiteľských cien – a to až po súčasnosť. Vzrast životných
nákladov vyvolal tzv. úsporný model spotreby, ktorým domácnosti reagujú na vzniknutú
sociálnu situáciu. Akceptujú ho najmä nízkopríjmové domácnosti s tým, že sa orientujú na
prioritné pokrývanie výdavkov na potraviny a bývanie. V sociálne odkázaných rodinách sa
znižuje aj schopnosť uspokojovať záujmy detí, čo považujeme za významný rizikový faktor.
V rámci transformácie sociálneho systému SR dochádza aj k transformácii sociálneho
zabezpečenia. V novej transformačnej predstave je založené na prechode od štátneho
sociálneho zabezpečenia k priorite sociálneho poistenia. Súčasný systém sociálneho
zabezpečenia je v kríze najmä z hľadiska verejných financií. Rozsah sociálnych nákladov
ohrozuje ich stabilitu. To sú rozhodujúce dôvody potreby systémového riešenia, ktorého
cieľom je minimalizovať občanov, ktorí budú odkázaní na rôzne formy sociálnej pomoci.
Zároveň sa reformoval systém sociálneho poistenia, ktorý má za cieľ postupne približovať
životnú úroveň slovenského obyvateľstva k existujúcim garanciám a možnostiam najmä
seniorov z vyspelého sveta a zároveň má zabezpečovať adekvátnu sociálnu ochranu pre
súčasnú strednú a mladú generáciu.
Transformácia sociálno-ekonomického systému SR a jej sociálnej politiky mala okrem
iného vytvoriť aj kompatibilné podmienky v ekonomickej a sociálnej oblasti pre vstup do
európskych štruktúr. Integračné tendencie EÚ majú teda aj svoju sociálnu dimenziu, ktorá
súvisí s postupným prekonávaním rozdielov, v sociálnych politikách jednotlivých krajín. Tie
vyplývajú z rozdielnych štandardov národných sociálnych politík, z rozdielnych podmienok
na pracovných trhoch, z rozdielnych sociálnych a politických tradícií a pod.
V analytickej časti dizertačnej práce budeme prostredníctvom základných sociálno-
ekonomických ukazovateľov detailnejšie prezentovať koncepciu sociálnej politiky SR v jej
viac ako desaťročnom období.
27
2.3. Integračné tendencie v sociálnej politike
Globalizácia a integrácia spôsobili, že v postupne sa rozširujúcej EÚ, popri politických
procesoch, prechádza k zásadným zmenám v oblasti ekonomiky a sociálnej politiky. V tejto
časti dizertačnej práce sa orientujeme len na najdôležitejšie opatrenia EÚ, pretože Únia má
vypracovanú dostatočnú medializáciu svojej činnosti prostredníctvom moderných
informačných kanálov.
Sociálna politika v EÚ pokrýva široký okruh oblastí. Zahrňuje rovnosť príležitostí,
otázky ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, zamestnanosti, pracovných podmienok,
sociálnej ochrany v systéme sociálneho zabezpečenia. Osobitne sa zameriava na najviac
ohrozované skupiny obyvateľstva (ľudia so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaní,
migranti, inak marginalizovaní jednotlivci či skupiny) a globálne problémy, ako sú rast
nezamestnanosti, chudoby a sociálnej exklúzie značnej časti svetovej a európskej populácie.
Sociálna legislatíva EÚ sa vytvárala v priebehu dlhého obdobia. V celom období
dochádzalo ku konvergencii v dvoch základných smeroch. Prvý bol orientovaný
k definovaniu minimálnych štandardov7, úrovní, princípov systému, ktoré žiadny členský štát
nesmie prekročiť. Druhý smer vychádza z požiadaviek na voľný pohyb kapitálu a pracovných
síl. Zatiaľ sa nevyžadujú rovnaké sociálne modely ani sociálne politiky, ale akcentuje
prenosnosť nárokov zo systému do systému. Aktuálne sa na úrovni EÚ diskutuje aj spoločnej
európskej sociálnej politike a hľadá sa univerzálny a konsenzuálne akceptovaný model
moderného sociálneho štátu, ktorý by bol prienikom doterajších základných princípov
a štandardov vo všetkých krajinách EÚ a nebol by v rozpore s princípmi sociálno-trhovej
ekonomiky.
2.3.1. Sociálna politika v EÚ na prelome tisícročí
EÚ považuje chudobu a sociálne vylúčenie za dôsledok štrukturálnych zmien, ktoré
sprevádzajú sociálno-ekonomický vývoj spoločnosti a preto im venuje zvýšenú pozornosť vo
všetkých dokumentoch, ktoré sa dotýkajú integrácie EÚ, hlavne do menovej a politickej únie.
K týmto zmenám patria najmä zmeny na trhu práce, technologické zmeny v spoločnosti
(znevýhodnenie tých, ktorí nemajú dostatočné vzdelanie či prístup k informačným
a komunikačným technológiám), demografické zmeny (hlavne rastúci podiel ľudí starších ako
65 rokov), etnická rôznosť, zmeny v štruktúre domácností a redefinícia rolí muža a ženy.
7 Bližšie sú minimálne štandardy rozobrané v časti 2.3.2.
28
Nevyhnutné štrukturálne zmeny v ekonomikách zároveň vytvárajú nové rizikové
faktory ohrozenia chudobou a sociálnym vylúčením. Ide najmä o nezamestnanosť
(predovšetkým dlhodobú), dlhodobo nízky príjem, nízke vzdelanie a kvalifikácia, zdravotné
postihnutie, zlý zdravotný stav a vek, neuspokojivé bývanie a bezdomovectvo, nerovnosť
podľa pohlaví, migrácia, diskriminácia a rasizmus, rozpad rodiny a výchova detí
v ohrozených (nefunkčných či dysfunkčných) rodinách, život v znevýhodnených oblastiach,
kde sa kumulujú riziká, individuálna závislosť (predovšetkým na drogách a alkohole).
Všeobecne platí, že pokiaľ sa riziká kumulujú, ich negatívny vplyv má synergický efekt.
Z toho vyplýva, že ak sa včas nepreruší napr. cyklus chudoby, dochádza k medzigeneračnej
chudobe, ktorá je z pohľadu sociálnych dôsledkov najrizikovejšia.
V zásade existujú dva základné koncepty chudoby a to subjektívny a objektívny.
Subjektívny koncept chudoby je založený na individuálnom hodnotení vlastnej životnej
situácie jedincom či domácností. Objektívne koncepty sa naopak snažia chudobu vymedziť
pomocou faktorov, ktoré nie sú závislé na mienke jedinca, sú teda univerzálne. Vychádzajú
z analýz sociálno-ekonomických informácií o domácnostiach alebo súboroch domácností.
V odbornej literatúre býva v tejto súvislosti rozlíšená tzv. absolútna a relatívna chudoba.
Vo vyspelých krajinách sa viac používa pojem relatívna chudoba, ktorý je určený
vzdialenosťou od istého, spravidla priemerného životného štandardu. Hranica ohrozenia
chudobou podľa metodiky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorú
prevzala aj EÚ, predstavuje 60% národného ekvivalentného mediánového príjmu. To v praxi
znamená, že človek uspokojuje svoje základné životné potreby, ktoré sú v danej ekonomike
bežné, spoločensky akceptované. Napriek tomu je v určitom zmysle vylúčený zo spoločnosti,
obmedzený v sociálnych vzťahoch, dostáva sa do sociálnej izolácie. Hovoríme, že je sociálne
vylúčený (exkludovaný). Ide o nemožnosť či neschopnosť podieľať sa na plnohodnotnom
živote spoločnosti. K zamedzeniu či eliminácii sociálnej exklúzie sa využíva sociálne
začleňovanie (sociálna inklúzia).
EK v 80. rokoch minulého storočia začala ako prvá akceptovať a rozvíjať účasť
neziskového sektora a ostatných aktérov sociálnej politiky na partnerských a konzultačných
procesoch so zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov, s cieľom riešiť vysokú
nezamestnanosť, chudobu a sociálnu vylúčenosť. Zároveň vyzvala orgány verejnej správy
v členských krajinách, aby vypracovali plány rozvoja a podpory neziskového sektora. Pomoc
EÚ sa zameriava nielen na rozvoj neziskového sektora, ale orientuje svoje programy aj do
oblasti podpory malého a stredného podnikania, vzdelávania a podporovaného zamestnávania
znevýhodnených skupín obyvateľstva. Spoločným prienikom je však tvorba partnerstiev
29
a spolupráca rôznych organizácií a inštitúcií pre oblasti verejného záujmu (kolektívne,
zmiešané statky).
Na potrebu riešenia stále existujúcich, ba narastajúcich sociálnych problémov, hlavne
v oblasti sociálnej vylúčenosti, chudoby a nezamestnanosti reagovala Maastrichtská dohoda
(1992, s účinnosťou od novembra 1993), ktorá dala EÚ úlohu podporovať dosiahnutie
ekonomickej a sociálnej súdržnosti v členských krajinách. Takmer po šiestich rokoch bola
prijatá Amsterdamská dohoda (podpísaná v roku 1997, účinná od 1. 4. 1999), ktorá reagovala
na rastúcu chudobu a sociálnu vylúčenosť značnej časti populácie, najmä v rozvojových
a tranzitívnych štátoch. V článku 136 určila na elimináciu negatívnych sociálnych javov tieto
ciele spoločnej sociálnej politiky a sociálnej ekonomiky:
– aktívna politika zamestnanosti,
– zlepšenie pracovných podmienok zamestnancov (podniková sociálna politika),
– sociálna ochrana,
– sociálny dialóg medzi zamestnávateľmi a zamestnancami,
– rozvoj ľudských zdrojov s ohľadom na trvalú zamestnanosť,
– boj proti sociálnej exklúzii.
Dôležitým počinom na zníženie chudoby bolo zasadnutie Európskej rady (1999)
v Kolíne nad Rýnom, kde bol prijatý Európsky pakt zamestnanosti. Obsahuje tri hlavné piliere
(Čepelka, 2003, s. 84 – 85) :
– komplexnú štrukturálnu reformu a modernizáciu na zlepšenie inovatívnej kapacity
a efektivity pracovného trhu a trhu v oblasti výroby, služieb a kapitálu,
– koordináciu hospodárskej politiky a zlepšenie vzájomne podporných vzťahov medzi
vývojom miezd a monetárnou, rozpočtovou a fiškálnou politikou prostredníctvom
makroekonomického dialógu zameraného na zachovanie neinflačného hospodárskeho rastu,
– ďalší rozvoj a zlepšenie koordinovanej stratégie zamestnanosti s cieľom zlepšiť výkonnosť
trhu práce prostredníctvom zlepšenia zamestnávateľnosti, podnikateľského ducha,
adaptability podnikov a ich zamestnancov a rovných príležitostí pre mužov a ženy pri hľadaní
si plateného zamestnania.
Sociálna politika v EÚ sa v nadväznosti na jej rozvíjajúcu sa ekonomickú integráciu,
politický a hospodársky vývoj posúva od orientácie na zaistenie práv súvisiacich so
zamestnaním v podmienkach voľného pohybu osôb k širšej dimenzii zaistenia sociálnej
ochrany obyvateľov EÚ, najmä tých skupín, ktoré sú ohrozené chudobou a sociálnym
vylúčením. Zásadnou otázkou sa stáva miera sociálnej nerovnosti vo vzťahu k ekonomickej
prosperite. Nedostatočné zvládnutie tejto sociálno-ekonomickej dilemy môže vyvolať
30
sociálne napätie so všetkými negatívnymi dôsledkami, ako je nelegálna migrácia,
extrémizmus apod. Napriek tomu, že vlastná realizácia sociálnej politiky zostáva v právomoci
jednotlivých členských krajín, rastie tendencia po vytvorení jednotnej sociálne politiky
podporenej súborom legislatívnych noriem na vyššej než národnej úrovni.
Ďalším zásadným a prelomovým dokumentom, ktorý prijala Európska rada, je
Lisabonská stratégia (2000). V rozvojovej koncepcii na roky 2000 – 2010 sa zdôrazňujú ciele:
– modernizácia európskeho sociálneho modelu,
– investície do ľudí a boj proti vylučovaniu zo spoločnosti,
– prechod ku konkurencieschopnej ekonomike a spoločnosti založenej na vedomostiach,
– udržanie zdravej ekonomickej perspektívy a priaznivý výhľad na ďalší rast.
Lisabonská stratégia je dokument komplexnej hospodárskej, sociálnej
a environmentálnej obnovy EÚ, ktorá neobsahuje len čisto ekonomický rámec, ale má aj
sociálnu dimenziu, ako dosiahnutie čo najvyššej miery zamestnanosti a zvýšenie sociálnej
súdržnosti.8 Na základe Lisabonskej stratégie sa v členských štátoch vypracovali Národné
akčné plány zamestnanosti a viaceré vlády reformovali politiku zamestnanosti (v SR bol
schválený zákon o službách zamestnanosti č. 5/2004 Zb. s novými nástrojmi trhu práce,
reformovaný Zákonník práce a ďalšie vyhlášky a nariadenia).
Významná časť Lisabonskej stratégie sa orientuje na rozvoj európskeho sociálneho
modelu, ktorý je postavený na rozvoji vedomostnej ekonomiky a konkurencieschopnosti EÚ,
čo nie je možné bez investovania do ľudského kapitálu. Súčasne nová ekonomika a moderný
sociálny štát by mali eliminovať neprimeraný rast sociálnych problémov, akými sú už
spomínané dôsledky nedokonalosti trhu (negatívne externality) – nezamestnanosť, chudoba
a sociálna exklúzia. Pritom vedomostná ekonomika, popri pozitívach a nevyhnutnosti ju
rozvíjať, predstavuje aj určité reálne riziko prehlbovania viacúrovňovej diverzifikácie
rozdielov v prístupe ľudí k novým technológiám a potrebným vedomostiam. Nie každá
pracovná sila bude schopná absorbovať značné množstvo vedomostí, technologických
a praktických zručností, ktoré sa budú vyžadovať pri „vytláčaní“ manuálnej práce
z výrobných a službotvorných procesov. Tým sa môže zvyšovať riziko rastu nezamestnanosti,
chudoby a sociálneho vylúčenia značnej časti populácie. V rámci novej sociálnej politiky a jej
podpornej oblasti sociálnej ekonomiky9 sa preto predpokladá výraznejšie zapojenie
8 Veď len v roku 2000 bolo v EÚ takmer 15 miliónov ľudí bez práce a na riešenie nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylučovania bolo použitých do 2 miliárd eur. Miera nezamestnanosti sa napriek tomu zvyšovala. 9 Sociálna ekonomika skúma správanie sociálnych subjektov, anticipuje sociálno-ekonomické podmienky alternatívnej realizácie verejného záujmu (najmä verejných služieb, zamestnanosti, trvalo udržateľného rastu)
31
heterogénnych aktérov všetkých troch sektorov národného hospodárstva do zvyšovania
zamestnanosti a zamestnateľnosti, sociálnej inklúzie, celoeurópskej ponuky voľných
pracovných miest a vzdelávacích možností vrátane rekvalifikácie a celoživotného
vzdelávania, mobility pracovnej sily, pružných, čiastočných a iných podôb pracovného času,
vrátane odstraňovania rigidity trhu práce. Je potrebné venovať pozornosť uzatváraniu dohôd
medzi zamestnávateľmi a odbormi, starostlivosti o rodinu a deti a podpore rovných
príležitostí pre ženy a mužov.
Lisabonské zasadanie Európskej rady (2000) začalo proces približovania členských
štátov aj tzv. otvorenou metódou koordinácie. Táto metóda spočíva v spoločnom postupe
v oblasti zamestnanosti, bývania, vzdelania, sociálnej ochrany atď., vo vzájomnej súčinnosti
hospodárskej a sociálnej politiky, v mobilizácii všetkých zúčastnených strán (štátnych
i neštátnych organizácií, sociálnych partnerov, poskytovateľov i užívateľov služieb). Prioritne
ide o uľahčenie účasti v zamestnaní a prístupe k zdrojom, právam, tovarom a službám pre
všetkých, prevenciu rizika sociálneho vylúčenia, pomoc najviac ohrozeným skupinám
obyvateľov, mobilizáciu všetkých zúčastňujúcich sa strán v boji proti chudobe a sociálnemu
vylúčeniu. Opatrenia k realizácii týchto cieľov sa stali hlavnou náplňou prípravy tzv.
národných akčných plánov boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktoré sa permanentne
inovujú. Spolu s politikou zamestnanosti zohráva väčšiu úlohu aj sociálna ochrana a ďalšie
faktory, ako sú bývanie, vzdelávanie, zdravie, informácie a komunikácia, mobilita,
bezpečnosť a spravodlivosť, voľný čas a kultúra.
Z hľadiska vývojových a názorových trendov, ktoré sa týkajú nového ponímania úlohy
štátu, EK prijala v Nice ešte v tom istom roku (december 2000) Európsku sociálnu agendu,
ktorá formulovala hlavné smery sociálnej politiky a ekonomiky. Ide o využívanie možností
nových informačných a komunikačných technológií na obmedzovanie vylučovania zo
spoločnosti, garantovanie boja proti všetkým druhom diskriminácie účinnou
legislatívou, rozvíjanie skúseností a osvedčených postupov, vytváranie podmienok pre účinné
sociálne partnerstvá medzi nevládnymi organizáciami, miestnymi orgánmi a organizáciami
prevádzkujúcimi verejné služby, zapájanie podnikov do partnerstiev, aby sa zvýšila ich
sociálna zodpovednosť.10
Smerovanie európskej sociálnej politiky, a tým aj sociálnej ekonomiky, malo viesť
k znižovaniu chudoby, pričom sa konštatovalo, že „chudoba nie je len nedostatok financií“.
a prostredníctvom sociálneho podnikania realizuje spoločenské začleňovanie znevýhodnených či dlhodobo exkludovaných skupín (Korimová, 2007). 10 Zároveň je potrebné rozvíjať aj medzisektorové partnerstvá, podnikovú sociálnu politiku, regionálnu sociálnu politiku, regionálne sociálne partnerstvá.
32
V publikácii „2001 Report on Poverty in Europe“ sa vníma chudoba v širšom zmysle:
„Chudoba nie je definovaná len na základe nedostatočného príjmu a nedostatku finančných
prostriedkov, ale tiež zahrňuje bezmocnosť, neexistenciu prístupu k dostatočným zásobám
potravín, vzdelania a zdravotnej starostlivosti, k prírodným zdrojom a pitnej vode, pôde,
zamestnaniu, možnostiam získať úver, prístup k informáciám, službám, infraštruktúre a
k možnosti ovplyvňovať politické dianie“ (Caritas Europe, 2002, s. 11). Všetky uvedené
oblasti sú potrebné k tomu, aby sociálne znevýhodnené skupiny a populácie získali vplyv na
svoj vlastný rozvoj, rovnosť šancí a možnosť života v bezpečnom prostredí. V užšom zmysle
je hlavným znakom chudoby priemerný príjem, ktorým sa kvantifikuje riziko chudoby. Únia
uvádza, že na prelome tisícročí v jej členských krajinách bolo v riziku chudoby 5 – 15%
obyvateľstva. Eurostat v roku 2004/2005 potvrdil tento nepriaznivý vývoj, pričom „nové
krajiny“ EÚ vykazovali ešte vyššie podiely chudobných. Analýzy sociálnych ekonómov,
sociológov a úradníkov EÚ potvrdili, že príčinou rastu chudoby je hlavne dlhodobá
nezamestnanosť.11 Tou je v EÚ „postihnutých“ v priemere až 10% práceschopného
obyvateľstva. Preto sa práve riešenie nezamestnanosti stalo hlavnou úlohou sociálnej
ekonomiky.
Sociálny rozvoj, ktorý predstavuje kvalitatívne zmeny spoločnosti, je determinovaný
jej ekonomickým rastom. Preto rozhodnutiu financovať sociálne ciele z verejných peňazí EÚ
predchádzalo stanovenie troch hlavných vertikálnych cieľov štruktúrnej politiky, a to
s ohľadom na menej rozvinuté regióny EÚ. Ide o tieto ciele:
– podpora rozvoja a štrukturálnych zmien zaostávajúcich regiónov, ktorých hrubý domáci
produkt je menší ako 75% priemeru EÚ,
– podpora hospodárskej a sociálnej premeny regiónov, ktoré realizujú nevyhnutné štruktúrne
zmeny,
– podpora prestavby a modernizácie stratégie a programov vzdelávania, odbornej prípravy
a zamestnanosti v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti a mobility pracovnej sily.
Štruktúrna politika a financované projekty sledujú aj tieto horizontálne priority:
– priorita inovácií – inovatívnosť projektov je nevyhnutným predpokladom úspechu projektu,
– priorita rozvoja potenciálu informačnej spoločnosti prostredníctvom komunikačných
a informačných technológií, tzv. tretia gramotnosť pracovnej sily,
– priorita rovnakých príležitostí pre všetky „cieľové skupiny“,
11 Rizikami dlhodobej nezamestnanosti sa zaoberajú rôzne sociologicko-psychologické výskumy a modely. Najznámejší je Harrisonov model, ktorý opisuje jednotlivé časové obdobia od okamihu, keď sa občan stáva nezamestnaným, až dlhodobo nezamestnaným.
33
– priorita začlenenia (inklúzie) – uprednostňujú sa projekty, ktoré riešia sociálnu vylúčenosť
alebo v širšom zmysle rozvíjajú partnerstvá,
– priorita ekonomickej (finančnej) udržateľnosti aj po skončení podpory zo strany EÚ,
– priorita environmentálnej udržateľnosti – akcentuje ochranu prírodných a iných zdrojov,
životného prostredia.
Uvedené aktivity a priority spolu s národnými vládami finančne podporuje EÚ
predovšetkým prostredníctvom štrukturálnych fondov (v tranzitívnych ekonomikách predtým
aj predvstupovými fondami), ktoré sú orientované na rozvoj regiónov a sociálne
znevýhodnené skupiny. Spoločne s finančnými prostriedkami národných, regionálnych,
lokálnych verejných a súkromných zdrojov majú zabezpečiť modernizáciu a rast ekonomiky,
zamestnanosť, zamestnateľnosť, vzdelanie, rekvalifikáciu a celoživotné vzdelávanie
pracovnej sily a pomoc tým, ktorí sa aktívne zapoja do tohto procesu.
V členských štátoch sa priority štruktúrnej politiky pretransformovali do
niekoľkoročných stratégií a ich troch hlavných priorít. Ide o orientáciu na:
– zvýšenie konkurencieschopnosti regionálnych ekonomík a trvalé pracovné príležitosti,
– zvýšenie zamestnanosti a sociálnej súdržnosti prostredníctvom vzdelania,
– rozvoj miest a vidieka v kontexte vyváženého európskeho teritória.
V súvislosti s aktivitami EÚ sa často opomína prezentovať aj prínos v oblasti právneho
zabezpečenia jednotlivých rozhodnutí. Medzinárodnoprávnu úpravu v sociálnej sfére tvorí
medzinárodné pracovné právo a medzinárodné sociálne právo, ktoré regulujú globálnu rovinu
pracovných a sociálnych vzťahov v rámci medzinárodného pracovného práva, tvoreného
Organizáciou Spojených národov (OSN) a Medzinárodnou organizáciou práce (ILO). Na
regionálnej úrovni pôsobí pracovné a sociálne zákonodarstvo RE a pre členské krajiny
upravuje pracovné a sociálne vzťahy EÚ. Okrem všeobecne záväzných normatívnych
právnych aktov svetového a európskeho sociálneho práva (v ponímaní symbiózy pracovného
práva a práva sociálneho zabezpečenia) pôsobia svetové a európske organizácie aj pri
vydávaní politicko-právnych aktov, ktoré zasahujú do regulácie a podstaty sociálneho
zabezpečenia a sociálnej ochrany, a pri vydávaní odporúčaní, tvoriacich spolu s normatívnymi
právnymi aktmi rovinu dosiahnutej úrovne svetovej a európskej kultúry sociálneho systému
(Tkáč, 2006, s. 98 ).
Vplyv európskej sociálnej politiky na národné sociálne politiky, vrátane Slovenska,
naznačuje posun v oblasti orientácie vlád od poskytovania kolektívnej bezpečnosti –
podporovanej štátom, ku kultúre osobnej zodpovednosti a príležitosti. Jednotlivé typy
34
národných sociálnych politík sa odlišujú predovšetkým v tom, ako reflektujú súčasné trendy,
a následne, aký dôraz kladú na jednotlivé subjekty tzv. trojuholníka blahobytu (Obrázok 4).
Štát/pomoc Trh/peniaze
Občianska spoločnosť/solidarita Obrázok 4 Trojuholník blahobytu
Zdroj: Krebs, V. Sociální politika. 2002, s. 100.
Z obrázka vyplýva vzájomná prepojenosť a rovnocennosť ktoréhokoľvek subjektu.
Trhom vytvárajúce príležitosti nesú so sebou riziko neschopnosti ich využitia, štátom príliš
garantované istoty zase prejudikujú pasivitu občanov.
Neexistuje len jedno riešenie sociálnych problémov, nakoľko rozmanitosť potrieb by
mala byť obsiahnutá v rozmanitosti programov. Takéto programy môžu mať veľa foriem, ako
programy sociálneho poistenia, univerzálne programy, ktoré poskytujú dávky nezávisle od
potreby alebo prispievateľov a sú financované z daní a iných verejných príjmov, ako aj
programy založené na rozličných druhoch dopytu. Národné sociálne systémy sa obvykle
skladajú z kombinácií viacerých typov programov, aby zabezpečovali rozličné druhy
nepredvídaných výdavkov s určitou kombináciou v závislosti od dostupných prostriedkov
a od národnej sociálnej politiky. Úspech sociálneho programu spočíva v schopnosti využiť
pozitívne stránky jednotlivých subjektov v ich vyvážených kompetenciách, čím sa znižuje
riziko sociálneho vylúčenia. Pritom cieľom sociálnej integrácie a inklúzie nie je zrušiť
rozdiely, ale umožniť rozličným skupinám spolunažívať v kooperatívnej rôznorodosti.
Zdieľanie základných hodnôt a spoločných záujmov predstavuje modernú sociálnu
spravodlivosť. Posun od priemyselného hodnotového systému (bratstvo, rovnosť, sloboda)
k informačnému hodnotovému systému (zodpovednosť, solidarita, pozitívna sloboda) by mal
byť podporený korešpondujúcimi novými inštitúciami. Ak hovoríme o rozdelení
zodpovedností, významnú úlohu zohrávajú inštitúcie občianskej spoločnosti, komunity
a jednotlivci. Mnohé majú vykonávať verejné a súkromné agentúry (ziskové alebo neziskové)
a rodina.
35
Keď si položíme otázku, či existuje sociálny model EÚ, odpoveď je zložitejšia a nedá
sa na ňu odpovedať jednoznačne áno, respektíve nie. Sociálna politika patrí medzi také druhy
politík, za ktoré zodpovedajú členské štáty únie (tzv. národné politiky), medzi ktoré patrí aj
školská, kultúrna, spotrebiteľská, zamestnanecká politika atď. Ak by sme na vyššie uvedenú
otázku odpovedali na základe stupňa rozdelenia kompetencií medzi EÚ a štátmi, odpoveď by
bola negatívna. Univerzálny sociálny model EÚ zatiaľ neexistuje, lebo každý štát má svoju
vlastnú sociálnu politiku charakteristickú národnou politikou sociálnej ochrany, dôchodkovou
politikou, politikou zamestnanosti, kultúrno-historickými rozdielmi, diferencovanými
možnosťami financovať náklady sociálnej politiky, politickými a ideologickými rozdielmi,
výsledkami dohôd sociálnych partnerov a pod.
V smerovaní sociálnej politiky v EÚ je zrejmý trend k tzv. mäkkému riadeniu orgánmi
EÚ, resp. k posilňovaniu zodpovednosti EÚ. V sociálnej politike (ak ju budeme chápať
v širšom slova zmysle) je toto smerovanie zrejmé od 90. rokov minulého storočia.
Snahy o vybudovanie sociálneho modelu EÚ sú výsledkom dlhoročného vývoja a jeho
ďalší rozvoj čiastočne naznačuje doterajšia diskusia o Ústave EÚ. Ústava EÚ vychádza
z Charty základných práv, medzi ktoré (časť II) sa zahrňujú i práva ako ľudská dôstojnosť,
rovnosť, solidarita. V časti III.1 Zamestnanosť sa zdôrazňuje spoločný záväzok Únie
a členských štátov pokračovať v rozpracovaní koordinovanej stratégie zamestnanosti
a formuluje sa záväzok štátov, aby prostredníctvom národných politík zamestnanosti prispeli
k dosiahnutiu spoločných cieľov v zamestnanosti tak, aby boli konzistentné zo zásadami
ekonomickej politiky členov a EÚ. RE sa zaväzuje každoročne prijať spoločné odporúčania
pre politiku zamestnanosti, ktorú štáty musia zohľadňovať vo svojich národných politikách.
V sociálnej politike zahrňujúcej sociálnu ochranu, tzv. priemyselné vzťahy, rozvoj
ľudských zdrojov a opatrenia proti sociálnemu vylučovaniu, sa však zatiaľ nepredpokladá
komplexná harmonizácia zákonov a regulačných opatrení členských štátov v rámci EÚ.
Výnimkou je určenie minimálnych štandardov vo väčšine uvedených oblastí s podmienkou,
že neobmedzia práva štátov určovať národné princípy sociálnej politiky.
2.3.2. Priority v sociálnej politike EÚ a nástroje na ich dosahovanie
Jednotný európsky trh má svoj „sociálny rozmer“. Na európskej úrovni sa prijali
niektoré minimálne sociálne štandardy, čo znamená, že kdekoľvek v EÚ sa ľudia môžu
spoľahnúť na primeranú úroveň ochrany v takých záležitostiach, ako sú bezpečnosť pri práci,
rovnaké zaobchádzanie s mužmi aj ženami alebo ochrana detí a dospievajúcich. Zmluva
(1957) zakladajúca Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) obsahovala opatrenia
36
zabezpečujúce zlepšenie pracovných a životných podmienok pracovníkov a rovnaký plat pre
mužov a ženy. Nástroje, ktoré mala EÚ k dispozícii, však boli až do prijatia Jednotného
európskeho aktu (1987) obmedzené. Ten presne vymedzil priestor na činnosť EÚ v sociálnej
oblasti.
Sociálne aspekty prijaté na úrovni EÚ však boli rôzne akceptované na úrovni
národných sociálnych politík. Tak sa v povojnovom období v Európe vyprofilovali tri
základné modely sociálneho štátu. Ich základné identifikácie sme na základe nášho
heuristického výskumu sústredili v tabuľkovom prehľade (Tabuľka 4).12
Tabuľka 4 Prehľad základných modelov sociálneho štátu
Modely sociálneho štátu
Škandinávsky (sociálno-demokratický)
Nemecký (konzervatívno-korporatívny)
Anglo-americký (liberálno-reziduálny)
Charakteristika plná zamestnanosť,
sociálny štát je hlavný zamestnávateľ
celkový rast, sociálny štát je hlavný kompenzátor a
zamestnávateľ len v krajnom prípade
celkový rast, sociálny štát je kompenzátor, v krajnom
prípade vynucuje zamestnávanie na trhu práce
Politická ideológia
prevažne sociálna demokracia prevažne konzervativizmus prevažne liberalizmus
Centrálne inštitúcie štát + municipalita dobrovoľné organizácie trh
Financovanie štát + municipalita štát + trh práce trh práce + doplnkovo štát Kritériá poskytovania služieb
vysoká miera univerzálnych sociálnych
garancií
cieľový prístup viac korporatívny, udržanie statusových rozdielov
individuálne pracovné úsilie
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Leibfried, S. Toward a Eureopean welfare state? 2000, s. 193.
Existujú však aj iné členenia, kde je počet modelov rôzny a to podľa vybraných kritérií
hodnotenia sociálno-ekonomického systému či národnej ekonomiky (pozri Tabuľka 5, s. 61) .
Súčasná sociálna politika EÚ za svoje priority pokladá:
– plnú zamestnanosť a väčšiu kvalitu práce,
– rodovú rovnosť,
– dosahovanie väčšej sociálnej súdržnosti
– boj proti sociálnemu vylučovaniu.
Je zrejmé, že priority sociálnej politiky reagujú na nové podmienky (napr. na potrebu
zvyšovania konkurencieschopnosti EÚ v podmienkach globalizácie, na dôsledky starnutia, na
pomerne vysokú mieru nezamestnanosti v EÚ), na nové ciele, ktoré vyžadujú nové prístupy.
12 Tieto tri modely (ako modely sociálnej politiky) uvádza aj Esping-Anderson (1990).
37
Pokiaľ sa Zelená i Biela kniha13 európskej sociálnej politiky (1993, 1995) dajú
pokladať za prvú fázu rozvoja európskeho sociálneho modelu, druhu fázu predstavuje
Amsterdamská dohoda (1997). Táto v článku 136 – 137 postavila zamestnanosť do centra
pozornosti, definovala deľbu zodpovednosti EÚ a členských štátov pri zabezpečovaní cieľov
zvyšovania zamestnanosti a predstavuje začiatok otvoreného koordinačného procesu vo sfére
zamestnanosti. Tretia fáza, ktorá sa začala formulovaním strednodobých akčných programov
a Agendou sociálnej politiky (Lisabon 2000), kladie dôraz na budovanie európskeho trhu
práce, na vzdelanie a zvyšovanie kvalifikácie, rovnosť príležitostí pre mužov i ženy a sociálnu
ochranu.
V rokoch 2001 – 2002 sa rozhodlo o rozšírení otvoreného koordinačného procesu
i o politike boja proti sociálnemu vylučovaniu. EÚ si v Lisabone za svoj cieľ do roku 2010
určila dosiahnuť 70%-nú mieru zamestnanosti a 60%-nú mieru zamestnanosti pre ženy.
Sociálny summit v Štokholme (2001) definoval čiastkové ciele, ako napr. do roku 2005
dosiahnuť mieru zamestnanosti pre mužov 67% a pre ženy 57% a sformuloval cieľ
zamestnávať do roku 2010 až 50% pracovníkov z vekovej skupiny 55 – 64 ročných.
Zamestnanosť v EÚ teda predstavuje v jej sociálnej politike kľúčovú politiku. Je odpoveďou
na otázky udržateľnosti a sociálnej ochrany, ktorá sa pri vysokej miere nezamestnanosti stáva
fiškálne neúnosnou. Zvlášť udržateľnosť dôchodkového poistenia v podmienkach celkového
starnutia populácie spôsobeného predlžovaním priemerného ľudského veku a nízkou natalitou
je ohrozené. Je aj určitou časťou odpovede ako dosiahnuť lisabonský cieľ, aby do roku 2010
EÚ bola najkonkurenčnejšia, resp. aby obstála v konkurencii s USA a Japonskom. Tieto
ambície sa nepodarilo priebežne napĺňať a preto došlo k revízii Lisabonskej zmluvy (2007).14
V sociálnej politike EÚ je typický prístup k zamestnanosti, keď sa nezdôrazňuje iba
kvantitatívny cieľ, no aj kvalita práce (More and better jobs). Pod better jobs sa rozumie
dosahovanie vyšších príjmov, zabezpečenie ochrany zdravia pri práci a dôstojných
pracovných podmienok a pod. Better jobs sú dôležité i z hľadiska rozvoja najprogresívnejších
odvetví, ako sú napríklad informačné technológie. V politike trhu práce na strane ponuky sú
13 Zelená kniha EÚ je dokument vydávaný EK určený na rozprúdenie diskusie a na spustenie procesu pripomienkovania rôznych dokumentov na európskej úrovni. EK vydáva Zelené knihy preto, aby naznačila návrhy budúcnosti legislatívy EÚ. Po ukončení pripomienkovania vydáva EK dokument Biela kniha EÚ. Zelená kniha ESP z roku 1993: rozvoj európskych tradícií vzdelávania, príležitostí pre všetkých, občianskeho európskeho vedomia, spoločné hodnoty (solidarita, demokracia, spravodlivosť, rovnosť príležitostí). Biela kniha ESP z roku 1995: nový vzťah medzi hospodárskou a sociálnou politikou, nové pracovné príležitosti, minimálne štandardy ochrany pracovných síl, pružné formy zamestnania, kooperácia v sociálnej starostlivosti, nová kvalita sociálneho dialógu, spolupráca s dobrovoľnými a nevládnymi inštitúciami. 14 Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, bola podpísaná 13. decembra 2007 v Lisabone zástupcami 27 členských štátov.
38
preto rozhodujúce vzdelanie, zvyšovanie kvalifikácie a celoživotné vzdelávanie, na
zabezpečovaní ktorých sa musí okrem jednotlivca a štátu podieľať i podnikateľská sféra.
EÚ je iniciatívna aj v iných smeroch budovania sociálneho modelu EÚ, ako je napr.
sociálna zodpovednosť podniku.15 Závisí od sociálnych partnerov členských štátov, do akej
miery sa v týchto iniciatívach angažujú. Závisí od vlád členov EÚ, či povinnosti z otvoreného
koordinačného procesu využijú ako príležitosť účinnejšie riešiť svoje vnútorné ťažkosti (v SR
napr. vysokú mieru nezamestnanosti, rastúci podiel obyvateľov v hmotnej núdzi, resp.
chudobných, atď.), alebo budú k nim pristupovať ako k „nutnému zlu“, ktoré iba zvyšuje
byrokratickú náročnosť po vstupe do EÚ (Schmögnerová, 2003, s. 3).
Európska spoločnosť súčasnosti je diferencovanejšia a nehomogénnejšia ako
spoločnosť, ktorú by väčšina Európanov chcela mať v roku 2010. Základnou otázkou stále
ostáva, či je sociálny model EÚ prekážkou konkurencieschopnosti, keď globalizácia zároveň
zvyšuje konkurenciu na trhu produktov, služieb, investícií. Domáci producenti sú vystavení
súťaži z dovozu z trhov, kde je nízka mzda, žiadne, resp. nízke odvody do sociálneho
a zdravotného poistenia, žiadna, resp. nízka ochrana zamestnanca, atď. Zahraniční investori
radšej investujú tam, kde dosiahnu nižšie prevádzkové a mzdové náklady, väčší zisk a kde
odvedú nižšie dane. Obstáť v súťaži v podmienkach globalizácie preto implikuje tendenciu
zamestnávateľov udržania nízkych miezd (najradšej bez inštitútu minimálnej mzdy)
a znižovania odvodov a daní. A tu sa stretávame s priamym konfliktom medzi cieľmi EÚ
v oblasti politiky zamestnanosti, pretože je zrejmé, že nízke príjmy (často pod hranicou
chudoby) sú predzvesťou rizika rastu sociálnej exklúzie u tejto skupiny zamestnancov. Je
takáto schéma, ktorá je základom neokonzervatívnej politiky a ktorá je zároveň jedným
z dôvodov rastu odporu voči globalizácii, relevantná? Sú vo všeobecnosti sociálne výdavky
neproduktívne? Sú štáty s nízkymi sociálnymi výdavkami konkurencieschopnejšie?
Odpovede nie sú jednoznačné.
Sociálna politika nemusí byť prekážkou zvyšovania efektívnosti, naopak, môže byť
faktorom jej rastu, prispieva k väčšej dynamike a stabilite hospodárstva. Treba totiž
rozlišovať krátkodobé a dlhodobé účinky sociálnej politiky, pričom krátkodobý účinok je
zvýraznený predovšetkým nákladovým aspektom. Ak vláda a podnikatelia neakceptujú
dlhodobejší horizont účinkov sociálnej politiky, potom sociálne výdavky pokladajú iba za
finančný výdavok. Rovnako treba rozlišovať medzi druhmi výdavkov, kde najproduktívnejšie
sú sociálne výdavky do tzv. ľudského kapitálu. Dôležité sú aj výdavky do sociálneho kapitálu,
15 Bližšie sa tejto problematike venuje J. Marasová, 2008.
39
ktoré zväčšujú sociálnu súdržnosť a znižujú riziko sociálnych nepokojov (napr. štrajky),
riziko zhoršovania bezpečnostnej situácie (napr. rast kriminality) a pod. Správa o nákladoch
sociálnej politiky, ktorú si dala vypracovať Európska komisia Generálnym riaditeľstvom pre
zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť príležitostí (2003), ukazuje, že v EÚ prevažuje
pozitívny postoj k prerozdeľovacej funkcii štátu, ktorá prispieva k zmierňovaniu sociálnych
rozdielov a k zvyšovaniu sociálnej súdržnosti.16
Konkurencieschopnosť konca 20. a začiatku 21. storočia je založená na novej
koncepcii rastu. Podľa nej víťazmi súťaže nie sú tí, ktorí vyhrávajú nízkymi cenami (tzv.
cenová konkurencia), ale tí, ktorí sú schopní inovovať, ponúkať nové produkty, vysokú
kvalitu, nové technológie a pod. Hospodársky rast závisí predovšetkým od rozvoja
„knowledge based economy“ – ekonomiky založenej na vedomostiach a od investovania do
rozvoja takejto ekonomiky. Rozhodujúcim nástrojom jej rozvoja je ľudský faktor. Preto
všetky výdavky (i sociálne), ktoré prispievajú k rozvoju ľudského faktora, sú produktívne
výdavky, ktoré umožňujú zvyšovanie konkurencieschopnosti štátu.
Aby sme sa vyhli zjednodušeniu, treba dodať, že to neznamená, že ceny prestávajú
hrať akúkoľvek úlohu.17 Konkurencieschopnosť štátu, ktorú chápeme ako schopnosť štátu
využiť rozhodujúce ekonomické činitele rastu, v súčasných podmienkach nových faktorov
rastu, je takmer priamo úmerná vynaloženým sociálnym výdavkom. Potvrdzujú to empirické
porovnávania vynaložených sociálnych výdavkov (na zamestnanosť, zdravie, penzie, rodinné
výdavky) a indexu konkurencieschopnosti.18 Na najvyšších priečkach rebríčka
konkurencieschopnosti sú štáty s (naj)vyššími sociálnymi výdavkami (Fínsko, Švédsko,
16 Percento súhlasiacich respondentov sa pohybuje medzi 50 až 90% a zvyšuje sa nepriamo úmerne v závislosti od dosiahnutého stupňa sociálnej súdržnosti. Napr. v NSR predstavujú 53%, v Spojenom kráľovstve (Veľká Británia a Severné Írsko) 69% a v Portugalsku 90% súhlasiacich respondentov. 17 Cenová súťaž zostáva u tzv. tradičnej produkcie formou súťaže o trh. A medzi formami cenovej súťaže sú i také druhy „súťaže“ ako cenový, sociálny a ekologický dumping. Napr. cenový dumping (dosahovaný krátkodobo umelo udržiavanými nízkymi cenami alebo trvalejšie napr. dotáciami štátu, ako je to v prípade poľnohospodárskej produkcie USA i EÚ), oprávnene odsudzujú rozvojové štáty v rámci tzv. rozvojového kola rokovaní Svetovej obchodnej organizácie (WTO), sa všeobecne neposudzuje priaznivo a používajú sa voči nemu rôzne prostriedky na národnej i nadnárodnej úrovni, napr. antidumpingové zákonodarstvo, odvetné procedúry v rámci WTO a pod. A naopak, takto jednoznačne sa neposudzuje sociálny dumping (nedodržiavanie základných pracovných práv zamestnanca obsiahnutých napr. v základných normách ILO) a ekologický dumping (nezahrňovanie ekologických nákladov do ceny, atď.), proti ktorým sa zatiaľ nedohodli účinné postupy na medzinárodnej úrovni a iba sporadicky sa používajú na národnej úrovni. Takýto nerovnaký prístup, môže vytvárať určité čiastkové tlaky na podnikateľskú sféru pôsobiacu v tradičných odvetviach v štátoch EÚ. Záleží na národnej vláde a sile občianskej spoločnosti v štátoch EÚ, či budú motivovať podnikateľov hľadať iné riešenia (inovovať, podnikať v inom odvetví a pod.). 18 Index konkurencieschopnosti rastu pre rok 2004, vypracovaný Svetovým ekonomickým fórom, umiestnil Slovensko na 43. miesto zo 104 hodnotených krajín (s indexom 4,43 oproti 5,95 u prvého Fínska), čo je pod Maďarskom a Českou republikou, ale nad Poľskom (60. miesto). V porovnaní so všetkými členskými a kandidátskymi krajinami EÚ je to až 22. miesto; z nových členských krajín sa za Slovenskom umiestnilo iba Lotyšsko (celkovo 44. miesto) a spomínané Poľsko.
40
Dánsko) a naopak, na najnižších pozíciách, štáty s (naj)nižšími sociálnymi výdavkami
(Bulharsko, Taliansko, Lotyšsko). Buď ako výnimka z pravidla, alebo ako argument, že
nijaká úmera medzi konkurencieschopnosťou a sociálnymi výdavkami neplatí, sa
v odborných diskusiách uvádzajú USA a prípadne Írsko.
Sociálna politika EÚ na porovnávanie a prognózovanie vývoja jednotlivých národných
sociálnych systémov využíva viaceré nástroje, ktoré majú podobu legislatívnych,
ekonomických a sociálnych nástrojov. Jedným z nástrojov sociálnej politiky je aj sociálna
ochrana, ktorú z hľadiska predmetu výskumu našej dizertačnej práce skúmame
prostredníctvom vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov, medzi ktoré patria
sociálny rozpočet a sociálna kvóta.
Ako sme už uviedli, štúdiom odbornej literatúry sme zistili, že existuje viacero
prístupov k pojmu sociálna ochrana a doposiaľ sa nestretávame s jej definíciou.
M. Barinková (2007, s. 34) uvádza tri roviny skúmania sociálnej ochrany a to:
1. Sociálna ochrana ako cieľ sociálnej politiky,
2. Sociálna ochrana ako sústava nástrojov realizácie sociálnej politiky,
3. Sociálna ochrana ako výsledok realizácie sociálnej politiky.
Pri napĺňaní cieľa, obsahu a predmetu dizertačnej práce sme sa priklonili k akceptácii
sociálnej ochrany ako sústavy nástrojov realizácie sociálnej politiky (druhá rovina skúmania
sociálnej ochrany).
V rámci analýzy vnútornej štruktúry národných príjmov a výdavkov na sociálnu
ochranu ako hlavného ekonomického nástroja pri eliminácii rizík chudoby a sociálneho
vylúčenia, komparujeme základné ekonomické ukazovatele, ktoré sú relevantné a merateľné
v celej EÚ. Vychádzame z článku 2 Dohody Európskej únie (Maastricht, 1992), ktorý
stanovuje podporu vysokej úrovne sociálnej ochrany a rozvoja ekonomickej a sociálnej
previazanosti členských štátov ako úlohu Spoločenstva. Z dôvodu monitorovania vývoja
sociálnej ochrany v členských štátoch EÚ, Európska komisia vyžaduje dostupnosť
k aktuálnym a podrobným údajom a informáciám o systémoch, súčasnom stave a rozvoji
sociálnej ochrany v členských štátoch. Jedným zo základných nástrojov štatistického
sledovania sociálnej ochrany je Európsky systém integrovaných štatistík sociálnej ochrany
(ESSPROS). Tento systém poskytuje právny rámec, ktorého cieľom je zlepšiť využiteľnosť
súčasného zberu údajov, pokiaľ ide o aktuálnosť, pokrytie a porovnateľnosť. Údaje ESSPROS
o výdavkoch a príjmov na sociálnu ochranu podľa programov boli spracované podľa
metodiky ESSPROS Manuál 1996.
41
Podľa metodiky ESSPROS „sociálna ochrana zahrňuje všetky intervencie zo strany
verejných alebo súkromných organizácií, ktorých cieľom je oslobodiť domácnosti
a jednotlivcov od bremien definovaných rizík alebo potrieb“.
Počnúc rokom 2008 (referenčné údaje za rok 2006) poskytujú národné štatistické
úrady a ministerstvá členských štátov EÚ údaje v súlade s Nariadením Európskeho
parlamentu (EP) a Európskej rady (ER) č. 458/2007 o európskom systéme integrovanej
štatistiky sociálnej ochrany (ESSPROS) a dvomi implementačnými nariadeniami EK:
– Nariadenie EK č. 1322/2007, ktorým sa vykonáva nariadenie EP a ER č. 458/2007
o európskom systéme integrovanej štatistiky sociálnej ochrany (ESSPROS), pokiaľ ide
o vhodné formáty na zasielanie údajov, zasielané výsledky a kritériá merania kvality pre
základný systém ESSPROS a modul o poberateľoch dôchodkov;
– Nariadenie EK č. 10/2008, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady č. 458/2007 o európskom systéme integrovanej štatistiky sociálnej ochrany
(ESSPROS), pokiaľ ide o vymedzenie pojmov, podrobné klasifikácie a aktualizáciu pravidiel
zverejňovania údajov základného systému ESSPROS a modulu o poberateľoch dôchodkov.
V dokumente ESSPROS sa uvádzajú základné pojmy, ktoré ďalej bližšie
špecifikujeme.
Výdavky na sociálnu ochranu
Podľa druhu zahŕňajú:
1. sociálne dávky,
2. administratívne výdavky
3. iné výdavky.
Sociálne dávky sú klasifikované ďalej podľa ôsmich nasledovných účelov:19
– choroba/zdravotná starostlivosť,
– invalidita,
– staroba,
– pozostalí,
– rodina/deti,
– nezamestnanosť,
– bývanie,
– sociálne vylúčenie.
19 Účel dávky sociálnej ochrany je hlavný cieľ, na ktorý sa poskytuje sociálna ochrana bez ohľadu na legislatívne alebo inštitucionálne ustanovenia.
42
Výdavky na sociálne dávky (hrubé) predstavujú ukazovatele bez odčítania daní alebo
iných povinných poplatkov platených poberateľom (napr. sociálne príspevky). “Fiškálne
dávky” (redukcia dane zo sociálnych dôvodov poskytnutá domácnostiam) sú vo všeobecnosti
vylúčené.
Sociálne dávky podľa typu rozdeľujeme na peňažné a vecné. Peňažná dávka
(pravidelná alebo jednorazová) je dávka, ktorá je vyplácaná peňažne a nepožaduje
vyúčtovanie skutočných výdavkov poberateľa. Medzi peňažné dávky patria napr. všetky typy
dôchodkov, nemocenské dávky, rodinné prídavky (prídavky na deti), dávky
v nezamestnanosti, podpora v nezamestnanosti a peňažná dávka sociálnej pomoci/dávky
hmotnej núdze. Vecné dávky sú poskytované vo forme tovarov alebo služieb. Poskytujú sa
ako náhrada alebo priamo. Náhrady sú platby, ktoré refundujú prijímateľovi časť alebo celé
preukázané výdavky na špecifické tovary a služby. Priamo poskytnuté dávky sú tovary
a služby poskytnuté bez spoluúčasti na financovaní poberateľom. K vecným sociálnym
dávkam patrí napr. nemocničná a ambulantná starostlivosť, lieky na recepty, náklady na
pohreb, starostlivosť o deti, domáca zdravotná a sociálna starostlivosť, inštitucionalizované
sociálne služby, rekvalifikácia, príspevok na bývanie a pod.
Sociálne dávky sú rozdelené na dávky vyplácané bez zisťovania príjmu poberateľa
a so zisťovaním príjmu. Nárok na dávky so zisťovaním príjmu poberateľa (testované dávky)
je explicitne alebo implicitne podmienený výškou príjmov poberateľa alebo jeho majetok
musí mať hodnotu pod stanovenú úroveň.
Do výdavkov na starostlivosť o staršie osoby sú zahrnuté výdavky na peňažné
príspevky na starostlivosť, sociálne služby s ubytovaním a na podporu pri vykonávaní
každodennej činnosti.
Administratívne výdavky sú výdavky na administratívu v rámci verejnej správy.
Iné výdavky na sociálnu ochranu zahŕňajú napr. úroky bankám a ďalším veriteľom
ohľadom na splatené pôžičky, platba daní z príjmu alebo majetku a pod.
Príjmy sociálnej ochrany
Podľa druhu zahŕňajú:
1. sociálne príspevky,
2. príspevky verejnej správy,
3. transfery z iných programov,
4. iné príjmy.
43
Sociálne príspevky sú náklady, ktoré vznikajú zamestnávateľom, zamestnancom alebo
chráneným osobám (dôchodcovia, dobrovoľní platitelia) na zabezpečenie nároku na sociálne
dávky.
Príspevky verejnej správy sú náklady verejnej správy na riadenie verejných
nepríspevkových programov a finančnej podpory, ktorú verejná správa poskytuje iným
národným programom sociálnej ochrany (príjmy zo ŠR, príjmy z rozpočtov VÚC
a z rozpočtov miest a obcí).
Inými príjmami sú napr. financovanie dlhu Sociálnej poisťovne na dôchodky zo
štátneho fondu aktív (peniaze odložené z privatizácie), príjmy z finančných aktív, výťažky
z lotérií, dary a pod.
Podľa metodiky ESSPROS nesmú programy sociálnej ochrany vytvárať zisk.
Metodickým problémom pre SR sú preto zdravotné poisťovne (Petrášová, 2008).
Uvádzané výdavky a príjmy sociálnej ochrany v systéme sociálnej politiky (ktoré však
ESSPROS uvádza ako programy sociálnej ochrany) prezentujeme schematicky (Obrázok 5).
Programy sociálnej ochrany
príjmy výdavky podľa sektorov SNÚ Podľa druhu Podľa druhu Podľa účelu - korporácie - sociálne príspevky - sociálne dávky - choroba/zdravotná- verejná správa zamestnávateľov - administratívne starostlivosť - domácnosti - sociálne príspevky výdavky - invalidita - NISD chránených osôb - iné výdavky - staroba - zvyšok sveta - príspevky verejnej - pozostalí správy - rodina/deti - iné príjmy - nezamestnanosť - bývanie
- sociálne vylúčenie Podľa typu - peňažné - vecné
Testované a netestované na príjem
Obrázok 5 Členenie programov sociálnej ochrany
Legenda: SNÚ – systém národných účtov, NISD – neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Petrášová, A. Sociálna ochrana v Slovenskej republike (ESSPROS) v rokoch 1995 – 2006. 2009, s. 2
44
Vyššie prezentované sociálno-ekonomické ukazovatele (sociálna kvóta a sociálny
rozpočet) a programy sociálnej ochrany (výdavky a príjmy sociálnej ochrany) budeme bližšie
analyzovať vo výsledkoch našej dizertačnej práce. Keďže náš výskum je zameraný z hľadiska
sociálnej ochrany predovšetkým na jej výdavky, väčšiu pozornosť budeme venovať práve im,
pričom ale nebudeme sledovať sociálne dávky členené podľa typu a podľa testovania, resp.
netestovania na príjem. Príjmy programov sociálnej ochrany analyzujeme v dizertačnej práci
len doplnkovo.
V prílohovej časti (Príloha 2, s. 161 – 162) uvádzame výdavky na sociálnu ochranu
ako podiel na HDP v EÚ-27 za roky 2000 – 2005 (Obrázok 56 a Tabuľka 40).
45
Zhrnutie
Sociálna politika ako podsystém hospodárskej politiky modeluje svoje ciele, princípy
a nástroje postupne a tak, ako sa rozvíjajú svetové a národné spoločenstvá. Praktická sociálna
politika zohrala významnú úlohu najmä od začiatku 20. storočia. Zodpovedajú tomu aj
priority jednotlivých modelov a typov sociálnych politík, ktorých ciele sa postupne
pretransformovali do cieľov súčasného modelu moderného sociálneho štátu.
Od deväťdesiatych rokov minulého storočia sa začala európska sociálna politika riadiť
akčnými programami, tzv. Zelenou a Bielou knihou (1993, 1995), ktoré odporúčali určitú
sociálnu „konvergenciu“. V rokoch 1992 – 1999 bol ďalší posun vo vývoji európskej
sociálnej politiky skomplikovaný tým, že v tejto oblasti existovali dva odlišné právne základy.
Išlo o Zmluvu Európskeho spoločenstva (ES) v znení Maastrichtskej zmluvy (1992) a
Dohodu o sociálnej politike (na ktorej sa nepodieľala Veľká Británia), ktorá vychádzala
z princípov Európskej sociálnej charty (1961, 1996)20 a Charty základných sociálnych práv
zamestnancov (1989).21
Cieľom sociálnej politiky EÚ na prelome storočí ešte nebola harmonizácia sociálnych
politík v krajinách EÚ a to z dôvodu, že každá členská krajina by mala mať možnosť
nezávisle reagovať na svoje vlastné sociálne problémy. Aby sa však zabránilo neprimeranej
konkurencii, ktorá vzniká v rámci jednotného európskeho trhu, často na úkor sociálnych
podmienok, Rada Európy (RE) postupne prijala množstvo dokumentov, z ktorých
najdôležitejšie sú rozširujúce kritériá Sociálnej charty implementované v revidovanej
Európskej sociálnej charte (1996) a Amsterdamskej zmluve (1997), ktorá potvrdila tzv.
Sociálny protokol ako súčasť zmluvy, už aj za účasti Veľkej Británie. Tieto dokumenty majú
charakter medzinárodných zmlúv a sú pre členské štáty záväzné až po ich ratifikáciu
národnými parlamentmi.22 Ich praktická realizácia je vypracovaná vo forme smernice ako
20 Charta obsahuje právo na prácu, spravodlivé pracovné podmienky, bezpečné a zdravé pracovné podmienky, právo detí a mladistvých na ochranu, právo zamestnaných žien na ochranu, právo na ochranu zdravia, sociálne zabezpečenie, právo na sociálnu a lekársku pomoc, právo na sociálne služby, právo telesne alebo duševne postihnutých osôb na odbornú prípravu, právo rodiny na sociálnu, právnu a ekonomickú ochranu, právo matky a dieťaťa na ekonomickú a sociálnu ochranu. 21 V nej po prvý krát spoločne vymedzili sociálne práva bezprostredne súvisiace so zamestnaním: na prácu, na spravodlivú odmenu, na združovanie a kolektívne vyjednávanie, na zlepšovanie životných a pracovných podmienok, na ochranu a bezpečnosť zdravia pri práci, na rodovú rovnosť, na zvláštnu ochranu detí, mladistvých a starších osôb v súvislosti so zamestnaním. 22 Postupne sa konštituovali kompetencie orgánov EÚ v sociálnej politike, ktoré sú určené Zmluvou o EÚ: a) jednotná politika – členské štáty nemajú žiadnu kompetenciu, rozhoduje EÚ (napr. obchodná politika, jednotný trh), b) spoločné politiky – napr. poľnohospodárska, c) výlučná kompetencia národných štátov – sociálna politika (predovšetkým legislatíva sociálneho zabezpečenia, ale aj väčšina pracovnoprávnej legislatívy), patrí sem aj školská politika, kultúrna, spotrebiteľská politika, atď.
46
minimálne sociálne štandardy EÚ. Povinnosťou každého členského štátu EÚ bolo preniesť
tieto štandardy do svojej národnej legislatívy.
Summit v Nice (2000) tiež prijal Chartu základných práv EÚ. Na pôde EÚ ide o
ojedinelý dokument venovaný ľudským, občianskym, hospodárskym, kultúrnym a sociálnym
právam, ktorý sa v prípade úspešnej ratifikácie stane súčasťou budúcej európskej ústavy
(Zmluvy o Ústave pre Európu). Charta vo svojej preambule pripomína rozhodnutie
európskych národov zdieľať mierovú budúcnosť založenú na hodnotách ľudskej dôstojnosti,
slobody, rovnosti a solidarity pri rešpektovaní zásad demokracie a vlády práva. V tejto
súvislosti opätovne pripomíname, s ohľadom na právomoci a úlohy Spoločenstva a Únie a na
zásadu subsidiarity, práva vyplývajúce z ústavných tradícií a medzinárodných záväzkov
spoločných členským štátom, zo Zmluvy o Európskej únii, zmlúv o ES, Európskej dohody
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sociálnych chárt prijatých Spoločenstvom
a RE a precedentného práva Európskeho súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudská práva.
V šiestich kapitolách (Dôstojnosť, Sloboda, Rovnosť, Solidarita, Práva občanov
a Spravodlivosť) sú vymenované a definované uznávané práva, slobody a zásady. Za účelom
boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sa uznáva „právo na sociálnu pomoc a pomoc na
bývanie s cieľom zaistiť slušnú existenciu všetkým, ktorí nemajú dostatočné zdroje, v súlade
s procedúrami stanovenými právom Spoločenstva a vnútroštátnymi zákonmi a praxou.“
Existujúce acquis napr. vo všeobecnosti zakazuje diskrimináciu na akomkoľvek základe,
princíp rovnakého zaobchádzania bez rozdielov pohlavia v prístupe k zamestnaniu,
odbornému vzdelaniu, pracovným podmienkam a pod. Medzi iniciatívy EÚ patria návrhy
regulačných opatrení (direktív), napr. o dočasnej práci, o platobnej neschopnosti podnikov,
úprava pracovného času zamestnancov v cestnej doprave, atď.
Základy budúceho Európskeho sociálneho modelu sa prijali lisabonskou zmluvou
(2000, následne doplňovaná a modifikovaná), ktorý so svojím rozvinutým systémom sociálnej
ochrany podporuje transformáciu ekonomiky k ekonomike založenej na vedomostiach.
Investície do ľudského kapitálu sú kľúčovým faktorom pre vytváranie vedomostnej
ekonomiky, ako aj pre formovanie sociálneho prostredia, v ktorom by sa eliminovali
problémy vyplývajúce z nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia. Z tohto pohľadu
sociálna politika globálne posilňuje ekonomický rast pri priorizovaní špecifických cieľov
týkajúce sa ochrany jednotlivca, zníženia nerovnosti a dosahovania sociálnej kohézie.
Ekonomický rast a sociálna kohézia sa tak vzájomne posilňujú. Praxou je dokázané, že
spoločnosti s väčšou sociálnou kohéziou majú tiež lepšie ekonomické výsledky.
47
Zatiaľ existujúce sociálne modely členských štátov EÚ vychádzajú zo základných
princípov EÚ definovaných po prvýkrát v Rímskej zmluve (1957), z princípov Európskej
sociálnej charty (1961, 1996) a Charty základných práv zamestnanca (1989) atď. Akcelerácia
procesu smerovania k „európskemu sociálnemu modelu“ je zrejmá od 90. rokov minulého
storočia. Existujú viaceré dôvody, ktoré tento trend podporujú, my sa sústredíme na dva
hlavné dôvody:
1. Dobre fungujúci trh práce, ako jeden z kľúčových „vnútorných“ trhov EÚ, je
nemysliteľný bez určitej konvergencie sociálnych politík, vrátane akceptácie spoločnej
a konsenzuálnej sociálnej spravodlivosti.
2. Niektoré národné sociálne politiky (tranzitívne ekonomiky) sú so svojimi cieľmi
prekonané a je spoločným záujmom EÚ ich modernizovať, pretože predstavujú riziko aj pre
iné štáty EÚ.
Dohoda o európskej sociálnej politike stanovila základné ciele sociálnej politiky, ako
je podpora zamestnanosti, zlepšovanie životných a pracovných podmienok, sociálna ochrana,
rozvoj ľudských zdrojov s dôrazom na vysokú mieru zamestnanosti a boj proti sociálnemu
vylúčeniu. Mimoriadne dôležité je utvoriť v sociálnej politike taký mechanizmus sociálnej
ochrany, ktorý sa v budúcnosti stane súčasťou aktívneho prístupu štátu a ostatných subjektov
sociálnej politiky pri garantovaní a plánovaní sociálno-ekonomického rozvoja spoločnosti.
Sociálna politika a relevantné dokumenty o formovaní sociálneho modelu EÚ prijali o. i. aj
záväzok, aby sa do roku 2010 zvýšila zamestnanosť na 70% práceschopného obyvateľstva.
Ďalším cieľom bolo zvýšiť počet pracujúcich žien na 60%. Tieto tendencie značne poznačila
súčasná svetová hospodárska a finančná kríza a pravdepodobne sa budú aj ostatné sociálne
ciele posúvať do ďalších rokov druhého tisícročia.
V rámci harmonizácie, ale aj hodnotenia vývoja jednotlivých národných sociálnych
politík bola vypracovaná jednotná metodika ESSPROS na sledovanie výdavkov a príjmov
sociálnej ochrany. Tým sa vytvorila platforma na komparáciu a prognózovanie vývoja
jednotlivých národných sociálnych politík v rámci EÚ, z ktorej je možné zisťovať tendencie
konvergencie/divergencie týchto politík.
48
3. CIEĽ, MATERIÁL A METÓDY SKÚMANIA
Vedeckým cieľom dizertačnej práce je komparácia sociálnej politiky Slovenska (s
dôrazom na sociálnu ochranu) s vybranými štátmi Európskej únie, kvantifikácia sociálno-
ekonomických ukazovateľov sociálnej ochrany a anticipácia konvergenčných tendencií k
európskej sociálnej politike.
Podstatou takto formulovaného cieľa je zistenie úrovne sociálnej ochrany na
Slovensku a konvergenčných snáh v kontexte integračných tendencií v EÚ prostredníctvom
vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov.
V súlade s vedeckým cieľom dizertačnej práce formulujeme nasledovné čiastkové
ciele:
– preskúmať modely sociálnych štátov v historicko-ekonomických súvislostiach a teoreticky
vymedziť nové členenie modelov a typov sociálneho štátu,
– komparovať sociálne politiky vo vybraných štátoch EÚ a v SR,
– navrhnúť sociálno-ekonomické ukazovatele sociálnej ochrany na komparáciu
konvergenčných tendencií k európskemu sociálnemu štátu,
– komparovať podiel verejných výdavkov na sociálnu ochranu v SR a vo vybraných štátoch
EÚ.
Pri napĺňaní cieľov dizertačnej práce vychádzame z troch hypotéz, ktoré skúmame na
úrovni vybraných typov sociálnych štátov EÚ (Nemecko, Švédsko, Veľká Británia), ako aj
v SR.
H0: Pri budovaní moderného sociálneho štátu EÚ je evidentná konvergenčná sociálna
politika vybraných členských štátov. (Túto hypotézu overujeme relevantnými dokumentmi
EÚ sociálnej politiky, analýzou modelov sociálnych štátov, nami vybraného nástroja sociálnej
politiky – sociálnej ochrany a dvoch nami vybranými sociálno-ekonomických ukazovateľov –
sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu.)
H1: Podiel výdavkov na sociálnu ochranu meraný sociálnym rozpočtom a sociálnou
kvótou má rastúcu tendenciu. (Túto hypotézu overujeme na vybraných štatistických súboroch
pomerovými číslami a časovými radmi.)
H2: Systém sociálnej ochrany na Slovensku konverguje k systémom sociálnej ochrany
vo vybraných štátoch EÚ. (Túto hypotézu overujeme na vybraných štatistických súboroch
pomerovými číslami a časovými radmi.)
49
Výsledky výskumu sú rozčlenené do troch rovín:
1. hypotéza H0 vo vybraných štátoch EÚ,
2. hypotéza H1 vo vybraných štátoch EÚ a v SR,
3. hypotéza H2 na Slovensku.
Objektom skúmania je sociálna politika v SR a vo vybraných krajinách EÚ a sociálna
ochrana ako hlavný nástroj sociálnej politiky. Predmetom skúmania je vývoj podielu
verejných výdavkov na sociálnej ochrane a tendencie približovania národných sociálnych
politík k európskej sociálnej politike.
Výberový súbor je určený troma štátmi EÚ, ktoré reprezentujú tri typy sociálnej
politiky. Nemecko vystupuje ako garant sociálneho statusu, Švédsko ako sociálne vyvážená
ekonomika a Veľká Británia ako garant minimálneho štandardu.
Dizertačná práca bola spracovaná s využitím rozsiahleho materiálu, získaného najmä
prostredníctvom dostupnej domácej a zahraničnej literatúry zameranej predovšetkým na
sociálnu politiku, dejiny ekonomických teórií, trh práce, chudobu a sociálnu exklúziu.
Výskum ďalej zameriavame na vybrané štatistické súbory, pričom s ohľadom na ich
rôznorodosť a predmet nášho výskumu vyberáme a spracovávame jeden z hlavných nástrojov
sociálnej politiky (výdavky na sociálnu ochranu) a nami navrhnuté sociálno-ekonomické
ukazovatele (sociálne kvóty a sociálne rozpočty) tak na úrovni SR, ako aj na úrovni
vybraných krajín.
Pri napĺňaní cieľov dizertačnej práce využívame teoretické metódy vedeckého
skúmania:
– historicko-logické metódy, v rámci heuristického výskumu a spracovávania súčasného
stavu skúmanej problematiky,
– metódy komparácie, pri porovnávaní modelov a typov sociálnych politík, sociálno-
ekonomických ukazovateľov a približovacích tendencií sociálnych politík v rámci EÚ,
– metódy abstrakcie, pri hľadaní a definovaní cieľov sociálnych politík, sociálnej ochrany
a konvergenčných tendencií, pri hľadaní a definovaní činiteľov ovplyvňujúcich
sociálno-ekonomické ukazovatele,
– analyticko-syntetické metódy vo forme obsahovo kauzálnej analýzy pri skúmaní
sociálnej kvóty, sociálnych rozpočtov, výdavkov na sociálnu ochranu a konvergenčných
kritérií,
– induktívno-deduktívne metódy, pri hľadaní vzťahov, príčinných súvislostí medzi
jednotlivými sociálnymi politikami a ich sociálnymi zabezpečeniami, ako aj medzi
sociálno-ekonomickými ukazovateľmi a ukazovateľmi ekonomického vývoja.
50
Ďalej využívame metódy spracovania dát, najmä matematicko-štatistické metódy ako
jedny z metód myšlienkových postupov pri kvantifikácii a verifikácii relevantných údajov.
Princípy, na ktorých je postavená sociálna politika, do značnej miery ovplyvňujú počet
a variabilitu aplikovaných sociálno-ekonomických ukazovateľov, z ktorých pre potreby nášho
výskumu vyberáme sociálnu kvótu a sociálny rozpočet.
Všetky údaje potrebné pri výpočtoch uvádzame v nominálnych hodnotách.
Sociálna kvóta je podiel výdavkov na sociálnu ochranu na hrubom domácom produkte
(HDP) v príslušnom kalendárnom roku v percentách.
Výpočet sociálnej kvóty:
SKV = (VnaSO/HDP).100 (%), (1)
kde:
SKV je sociálna kvóta,
VnaSO sú výdavky na sociálnu ochranu.
Sociálny rozpočet je podiel výdavkov na sociálnu ochranu na výdavkoch štátneho
rozpočtu (ŠR) v príslušnom kalendárnom roku v percentách. Súčasne pripomíname, že pojem
sociálny rozpočet nevnímame ako klasický rozpočet, ktorý má svoju príjmovú a výdavkovú
stránku, ale ako podiel rozpočtu na sociálnu ochranu vo výdavkovej štruktúre ŠR.
Výpočet sociálneho rozpočtu:
SOR = (VnaSO/VŠR).100 (%), (2)
kde:
SOR je sociálny rozpočet,
VŠR sú celkové výdavky ŠR.
Tieto dva sociálno-ekonomické ukazovatele si určujeme z dôvodu väčšej
objektivizácie vývoja sociálneho štátu, hlavne v dlhšom časovom období, a to preto, že sa
domnievame, že sociálny rozpočet má svoju vypovedaciu hodnotu o rozsahu sociálnej
ochrany, tá je však iná ako pri sociálnej kvóte. SKV je podľa nás kvalitatívnejším
ukazovateľom, lebo dáva do pomeru rast ekonomiky (HDP) a výdavky štátu na sociálnu
ochranu. Dá sa predpokladať, že pri raste HDP by mohli rásť aj výdavky na sociálnu ochranu,
to znamená výdavky na rast kvality života obyvateľstva. Ak nám permanentne klesá, resp.
nerastie sociálna kvóta, pri ekonomickom raste v príslušnej krajine, môžeme predpokladať, že
kvalitatívny posun v sociálnej politike nenastal. To však neznamená, že existuje priamy vzťah
medzi rastom výdavkov na sociálnu ochranu a zvyšovaním kvality života, resp. sociálnej
ochrany obyvateľstva. Pri vzájomnej komparácii týchto dvoch ukazovateľov môžeme
sledovať dlhodobé trendy v sociálnej politike.
51
Pri hodnotení vývoja a trendov výdavkov na sociálnu ochranu, sociálnej kvóty
a sociálneho rozpočtu za sledované obdobie používame aj časové rady, z ktorých vyberáme
nasledovné relatívne charakteristiky:
– koeficient rastu ako podiel dvoch po sebe idúcich hodnôt (vyjadrený v % udáva
tempo rastu); uvádza, na koľko násobok predchádzajúcej hodnoty vzrástol časový rad:
(3)
– koeficient prírastku ako koeficient rastu zmenšený o jednotku (vyjadrený v % udáva
tempo prírastku); uvádza, o koľko percent v porovnaní s predchádzajúcou hodnotou vzrástol
časový rad:
(4)
Z jednotlivých koeficientov rastu potom uvádzame:
– priemerný koeficient rastu, ktorým hodnotíme relatívny vývoj za celý časový rad:
(5)
kde:
kt je koeficient rastu,
y je označenie hodnoty skúmaných ukazovateľov,
t = 1, 2, ... T (t je formálna časová premenná, ktorá udáva hodnoty skúmaného ukazovateľa)
T je počet období,
pt je koeficient prírastku,
k¯ je priemerný koeficient rastu.
Trend analyzujeme vyrovnaním časového radu vhodnou trendovou funkciou.
Trendové funkcie vyjadrujú trend ako deterministickú funkciu času. Vyberáme lineárny trend
ako najjednoduchší tvar závislosti; ide o priamo úmernú závislosť medzi trendovou
hodnotou časového radu a hodnotou časovej premennej:
(6)
Pri naplnení cieľa a predmetu tejto dizertačnej práce sa nevenujeme analýze dopadov
sociálnej ochrany na obyvateľstvo, teda neskúmame efektívnosť vynaložených výdavkov na
sociálnu ochranu. Touto problematikou sa plánujeme zaoberať v našom ďalšom výskume.
1-T 2 1-T
1 ...k . k .k k =
%) 100 (. yy
1−
=t
ttk
)100 1 % (. - kp tt =
tbbyt 10 +=
52
4. VÝSLEDKY A DISKUSIA
„Ak dáte chudobnému rybu, zasýtite ho na jeden deň, ale ak ho naučíte ryby loviť,
pomôžete mu na celý život.“
Čínske príslovie
Etické aj ekonomické problémy súvisiace s (ne)fungovaním sociálnych systémov
v Európe sa stále viac prehlbujú aj pod ťarchou európskej sociálnej integrácie. Tá má
prostredníctvom konvergencie, aproximácie a harmonizácie dospieť k jednotnému
európskemu sociálnemu priestoru, založenému na vynucovaní dodržiavania tzv. sociálnych
práv a občianstva. „Choroby“ sociálnych systémov sa navyše presúvajú z národnej na
nadnárodnú úroveň. Formujúci sa európsky model sociálneho štátu, ako syntéza spoločne
zdieľaných hodnôt a prístupov členských štátov v sociálnej politike vychádza zo sociálnej
rovnosti, spravodlivosti a pozície štátu v sociálnej sfére.
4.1. Typológia modelov sociálneho štátu vo vybraných krajinách EÚ
Neexistuje jednotný pohľad na to, či možno hovoriť o jednom európskom
hospodárskom a sociálnom modeli, ba dokonca existujú terminologické a obsahové nejasnosti
kategorizácie a jednotlivých vývojových období konštituovania sociálnych štátov. Ako sme
už v teoretickej časti uviedli, všeobecne sa akceptujú tri základné modely sociálneho štátu
(pozri Tabuľka 4, s. 36). Ich historicko-obsahovej štruktúre predchádzali určité vývojové
etapy etablovania „sociálna“ v trhovej ekonomike. Z tohto dôvodu sme pristúpili k vlastnému
vymedzeniu a charakterizovaniu modelov sociálneho štátu.
4.1.1. Nové členenie modelov sociálneho štátu
Vývoj sociálneho charakteru štátu ako určitého v praxi realizovaného modelu je
možné stručne interpretovať v kontexte vývoja ekonomického myslenia a ekonomických
teórií, ktoré zásadne determinovali úlohu štátu v sociálnej oblasti. Sme si vedomí, že výsledky
výskumu nie sú a asi ani nebudú úplné a komplexné.
53
Štát verejných sociálnych služieb – Welfare state
Najstarším pojmom na vymedzenie sociálnej úlohy štátu je podľa nášho názoru pojem
„welfare state“, ktorý sa neoficiálne začal používať už v 16. storočí v Anglicku, ktoré je
v tomto období charakteristické prechodom od feudálneho zriadenia k ekonomike voľného
trhu. Preto budeme podmienky jeho etablovania stručne charakterizovať práve na pozadí
anglických dejín, kde sa v uvedenom období začali presadzovať myšlienky merkantilizmu.
S ohľadom na predmet nášho výskumu vyberáme z teórie merkantilizmu tú časť, ktorou jej
predstavitelia presadzovali názor, že vláda je schopná spravovať a organizovať ľudské
potreby. Išlo im predovšetkým o štátne záujmy a hospodársku sebestačnosť Anglicka, teda
zvýšenie národného bohatstva, na čo potrebovali vnútornú stabilitu systému. Chceli ju
dosiahnuť hlavne podporou zamestnanosti a reprodukciou pracovnej sily, čo však neriešilo
narastajúcu chudobu, ktorá bola vnímaná ako prirodzený stav robotníctva s nízkymi príjmami.
Určité sociálne aktivity boli prioritne adresované cirkvi, obciam a mestám, zamestnávateľom
a filantropicky orientovaným jednotlivcom. Úloha štátu postupne spočívala v právnej garancii
verejných sociálnych služieb pre chorých a chudobných a neskôr aj v oblasti zamestnanosti
(Alžbetínske zákony, domy práce, zákon „The Ordinance of Labourers“ o zákaze žobrania
a povinnosti pracovať a pod.). Politika Anglicka v merkantilistickom období v konečnom
dôsledku neriešila narastajúcu chudobu a rast domácej spotreby ale štátne sociálne garancie
mali napomôcť ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu. Tým sa vyprofiloval systém štátnych
záruk istej minimálnej sociálnej úrovne v prípade, že občan sa z rôznych dôvodov nemohol
zamestnať. Išlo o ex post poskytované sociálne služby, ktoré garantovali určité sociálne
zaopatrenie v okamihu vzniku sociálnej núdze. Ďalšie obdobie vývoja v Anglicku bolo
poznačené rozvojom a akceptáciou myšlienok klasickej ekonómie A. Smitha, ale rozsah
sociálnych garancií welfare state sa výrazne nezmenil. Na chudobu sa naďalej nazeralo ako na
prirodzený stav robotníctva s nízkymi príjmami v podmienkach trhu a sociálny paternalizmus
štátu bol považovaný za príčinu posilňovania závislosti chudobných od sociálnych dávok.
Určité zmeny nastali pod tlakom sociálnych nepokojov, v predvojnovom a medzivojnovom
období. V rôznych modifikáciách sa nadväzuje na zákony pre chudobných, podporuje sa
sociálne poistenie, a to najskôr na báze dobrovoľnosti, neskôr ako obligatórne poistenie. To sa
však už konštituujú zásady druhého modelu sociálneho štátu – social state. Porovnateľný
vývoj sociálneho myslenia je možné sledovať aj v ostatných európskych štátoch, samozrejme
s ohľadom na národné špecifiká a rozvoj hospodárstva.
Heuristickým výskumom sme dospeli k názoru, že na tradíciu prvého modelu
sociálneho štátu – welfare state ako štátu verejných sociálnych služieb terminologicky a
54
obsahovo nesprávne nadviazal v roku 1941 londýnsky arcibiskup W. Temple v knihe Citizen
and Churchman. V nej po prvýkrát oficiálne použil pojem welfare state na britské podmienky,
s tým, že sa jedná o štát blahobytu. Opisoval ho ako štát, ktorý ľuďom v núdzi poskytuje
pomoc prostredníctvom právnych a administratívnych nástrojov sociálneho zabezpečenia.
Tým však podľa nás v podstate definoval základy social state – klasického sociálneho štátu,
ktorý v rámci sociálneho systému poskytuje viac ako len ex post vynútené sociálne služby, ale
ex ante predvída určité očakávané sociálne situácie jednotlivca a prostredníctvom súboru
politických, právnych, ekonomických nástrojov garantuje jednotlivcovi určitú mieru
základnej sociálnej istoty. Na neadekvátne terminologické a obsahové zameranie, a z toho
vyplývajúce skutočnosti, reagoval už M. Potůček (1997), ktorý tiež hovorí o nesprávnom
českom preklade welfare state ako o štáte blahobytu a nie o štáte verejných sociálnych
služieb.
Sociálny štát – Social state
Model welfare state sa ukázal byť v praxi nedostatočným v sociálnych garanciách, čo
potvrdzoval aj hospodársky vývoj konca 19. a začiatku 20. storočia. Ten bol ovplyvnený
intervencionistickou politikou J. M. Keynesa, ktorá postupne formovala nový sociálny model,
nové úlohy jednotlivých subjektov hospodárskej a sociálnej politiky, čím sa začal rozvíjať
druhý typ sociálneho modelu – sociálny štát. Jedná sa už o systém trojpilierového sociálneho
zabezpečenia (sociálna pomoc, sociálne poistenie, štátna sociálna podpora), ktorý bol
legislatívne prvýkrát prijatý v USA v roku 1935.
Ekonomické základy sociálneho štátu23 formuloval J. M. Keynes, ktorý vo svojich
prácach (1936, 1963) vymedzil potrebné nástroje na meranie účinku zmien v rozdeľovaní
príjmov na úroveň agregovanej ekonomickej a spoločenskej aktivity a to tak, že štát má
zabezpečovať plnú zamestnanosť a hospodársky rast prostredníctvom fiškálnej a výdavkovej
politiky. To znamená, že štátnu intervenciu netreba chápať negatívne, ale naopak, ako
pozitívny faktor vo vzťahu k nezamestnanosti a eliminácii chudoby. Tým sa modeloval aj
obsah a rozsah klasického sociálneho štátu, ktorý podporuje formovanie funkčného systému
sociálneho rozvoja, sociálnej politiky (už s prvkami sociálneho zabezpečenia, nielen
sociálnych služieb) a ekonomiky. Najväčší rozmach zaznamenal klasický model sociálneho
štátu v medzivojnovom období a krátko po roku 1945. Postupne sa presadzujú myšlienky
23 Pojem sociálny štát, i keď jeho korene siahajú hlboko do dejín ľudskej spoločnosti, začal používať H. Heller začiatkom 20. storočia (1934), keď bol takýto štát spájaný so štátnymi inštitúciami a procedurálnymi pravidlami štátneho zasahovania do sociálnej oblasti spoločenského života.
55
silného paternalizmu štátu ako reakcia na dôsledky kapitalizmu, vojny, externalít trhu,
narušenia pôvodnej štruktúry sociálnej solidarity a pod. Sociálno-trhové hospodárstvo sa
chápe ako systém založený na tradičných hodnotách a ideách, ktorý spája slobodnú
individuálnu iniciatívu so spoločenskou solidaritou.24 Štát už nebol iba záchrancom v prípade
vzniku hmotnej núdze jednotlivca, ale aktívne prispieval k hospodárskemu a sociálnemu
rozvoju jednotlivca a celej spoločnosti.25 Pri vymedzení obsahu klasického sociálneho štátu sa
stretávajú rôzne východiskové názorové a myšlienkové prístupy jednotlivých autorov.
Vzhľadom na teoreticky nie celkom vyjasnené špecifikácie sociálneho štátu a štátu blahobytu
predpokladáme, že pri definovaní klasického sociálneho štátu mali viacerí autori na mysli aj
štát blahobytu, čo považujeme za určitý metodologický problém (E. J. Mishan (1994), T.
Hobbes, J. Locke a ďalší). Všetci autori však majú jeden spoločný podtext, ktorým je v teórii
sociálneho štátu systém redistribúcie. Získavanie zdrojov na garantovanie základných potrieb
komplexného sociálneho zabezpečenia sa javí ako povinnosť vlády, rovnako ako ochrana
a podpora občianskych práv, vrátane práva na „blaho“.
Cieľom sociálneho štátu bolo vytváranie priaznivých podmienok života pre všetkých
členov spoločnosti na základe princípov spoločenskej solidarity a subsidiarity. V období
sociálneho štátu začínajú vznikať prvé univerzálne systémy povinného sociálneho poistenia,
štát už nevyužíva len ex post, ale aj ex ante nástroje sociálnej politiky. Spoločným podtextom
všetkých definícií sociálneho štátu je akceptovateľný systém redistribúcie, ktorý je základným
nástrojom zabezpečenia slušnej životnej úrovne a sociálnej participácie pre všetkých.
Obdobie rozvoja sociálneho štátu nazývame aj obdobím zásadnej sociálnej prestavby,
nastupujúcej akceptácie štátneho paternalizmu, zvyšovania verejných výdavkov a rastu
verejného sektora. Evidentné sú aj procesy postupného a neúmerného tlaku na vlády na
vyrovnávanie individuálnych blahobytov. Preto objem verejných výdavkov rastie s cieľom
zabezpečiť „rovnakú – spravodlivú“ garanciu pre všetkých. Vo verejnej politike a ekonomike
sa postupne vytvárajú predpoklady na akúsi univerzálnu prosperitu každého jednotlivca.
Rozširujú sa kritéria klasického sociálneho štátu, ktorý postupne prerastá do štátu blahobytu.
Štát blahobytu – Prosperity state
Na základe uvedeného predpokladáme, že štát blahobytu sa časovo a obsahovo
nesprávne stotožňuje s klasickým sociálnym štátom konca 19. a zač. 20 storočia, až
24 Uvedené myšlienky sa po roku 1948 stali v západnom Nemecku hlavným motívom hospodárskych reforiem L. Erharda. 25 Inštitucionálne a legislatívne základy povojnového modelu klasického sociálneho štátu položili viacerí ekonómovia (G. J. Myrdal, W. H. Beveridge, W. Eucken, K. Engliš a iní).
56
medzivojnového a krátkeho povojnového obdobia minulého storočia, i keď jeho základy tu
boli položené. Dochádza tak nielen k formálnym, ale aj obsahovým a sémantickým
nedorozumeniam. Podľa nášho názoru je klasický sociálny štát užšie interpretovateľný a
„starší“ pojem ako štát blahobytu. Konkrétna a presná definícia štátu blahobytu (podľa nás
prosperity state a nie welfare state) v podstate neexistuje, pretože jeho obsah a rozsah
redistribúcie verejných zdrojov je rôzny. Niekedy sa štát blahobytu chápe ako sektor verejnej
politiky alebo ako typ vládnutia s veľkými kompetenciami v oblasti bohatstva obyvateľstva,
prípadne sa štát blahobytu obmedzuje na opis a analýzu špecifického súboru verejnej
politiky.26 E. Forsthoff (1971) hovorí o nutnosti korektúry sociálneho postavenia jednotlivca
v modernom právnom štáte a redukuje ho na ochranu a štátom garantovanú pomoc v prípade
potreby. P. A. Samuelson a W. D. Nordhaus (1995) pod štátom blahobytu vnímajú
spoločnosť, v ktorej vláda pozmeňuje trhové sily tak, aby chránila jednotlivcov pred
niektorými náhodnými vplyvmi a zaručila ľudom minimálnu životnú úroveň bez ohľadu na
ich trhové dôchodky. Konkretizáciu uvedených myšlienok už v roku 1962 predstavil M.
Friedman, keď navrhol pre toho, kto ostane pod určitým prahom príjmov, štátom garantovanú
sumu. Na druhej strane T. M. Abendroth (1957) vníma štát blahobytu ako určitý kompromis
hodnotových preferencií občianskej spoločnosti, ktorý nevyjadruje to, čo existuje, ale to, čo
má byť. Odmieta charakteristiku štátu blahobytu ako štátu s administratívnym rozhodovaním
a obmedzovaním sociálnej štátnosti len na pomoc v núdzi, ale rozvíja teóriu
„superpartnerstva“ (Novotný a kol., 2003)27. K uvedenej interpretácii štátu blahobytu ako
štátu prosperity a spolupráce sa prikláňame, nakoľko charakterizuje hlavné ciele tohto
modelu. Na základe komparácie ďalšej relevantnej odbornej literatúry štát blahobytu
vnímame aj ako model akceptujúci určitú etickú (aristotelovskú) normu, ktorou sa síce
univerzálne, ale s osobitným dôrazom na individuálny rozvoj a aktivity jednotlivca
uspokojujú ľudské potreby. Podobne ako klasický sociálny štát, vychádza z princípov
solidarizmu a európskych kresťanských tradícií a implementuje ich na podmienky modernej
spoločnosti. Je aj určitou reakciou na vznik a rozvoj socializmu a predstavuje jeho
demokratickú a trhovú alternatívu 2. polovice 20. st. Súčasne je preň typický narastajúci
rozsah univerzálnych sociálnych prvkov, neúmerný rast štátneho paternalizmu, verejnej
správy a verejných výdavkov. Svojím rozsahom štát blahobytu – prosperity state v mnohých
26 J. C. Habermas, C. Offe, S. Ringen T. M. Andersen ho vymedzujú ako súbor určitých politík zameraných na stratégiu prerozdeľovania, pričom sa viac sústreďujú na legitimitu tohto prerozdeľovania, ako na celkový systém, ktorého súčasťou je aj štát blahobytu (Duben, 1994, s. 35 – 36). 27 Aj nová sociálna politika preferuje tvorbu partnerstiev na rôznych úrovniach ako systém spolupráce v záujme spoločného dobra.
57
prípadoch neefektívne rozvinul sociálny rozmer klasického sociálneho štátu – social state.
Preto sa od začiatku 70. rokoch minulého storočia vehementne presadzuje jeho kritika,
nakoľko napriek zvyšovaniu výdavkov na sociálne zabezpečenie rástla chudoba,
nezamestnanosť a sociálna exklúzia značnej časti svetovej populácie.
V období štátu blahobytu vystupujú do popredia otázky spoločenského konsenzu
a verejnej voľby. Neoliberálni a neokonzervatívni ekonómovia podrobili štát blahobytu
verejnej kritike, a to najmä pre neúmerný rast výdavkov z národných rozpočtov. S istým
štatistickým zovšeobecnením môžeme predpokladať priamu závislosť veľkosti verejného
sektora a štátu blahobytu.
V uvedenom období, ale aj v súčasnosti, zaznamenávame prehodnocovanie štátu
blahobytu ako systému s neudržateľnými univerzálnymi štátnymi garanciami v sociálnej
oblasti, s domotivujúcimi prvkami pre značnú časť populácie a v konečnom dôsledku
s ambíciou niektorých jednotlivcov a skupín zneužiť záchrannú sociálnu sieť. Postupne sa
prehodnocujú a reformujú systémy sociálneho a zdravotného poistenia, daňová a fiškálna
politika a hľadajú sa nové riešenia v sociálnej politike. Tak sa vyprofilovali tri typy štátu
blahobytu: Nemecko, Veľká Británia a Švédsko. Preto ich v našom výskume považujeme za
reprezentantov troch skupín národných sociálnych štátov EÚ a ich sociálnych politík.
Moderný sociálny štát – Modern social state
Po kritike štátu blahobytu nastala určitá reorientácia v spôsobe sociálneho myslenia.
Neúmerný podiel verejných výdavkov na HDP, rast nezamestnanosti, chudoby a sociálnej
exklúzie, teda zlyhanie štátov blahobytu, má riešiť spoločný model moderného sociálneho
štátu, t. j. sociálny model EÚ. Základné hodnotové ciele štátu blahobytu – prosperity state sú
však akceptovateľné aj napriek tomu, že ekonomická veda nie je jednoznačná a konsenzuálna
v prezentácii svojich predstáv o miere „sociálnej garancie“ tak, aby sa zároveň udržal
a rozvíjal hospodársky rast tej-ktorej národnej ekonomiky. V posledných desaťročiach sa
presadzovali názory, že mechanizmy voľného, štátnymi záujmami nechráneného trhu
založeného na všeobecnom prístupe k informáciám, sú garanciou rastu produktivity výroby,
a tým tiež celej hospodárskej aktivity. Existuje však skupina ekonómov, ktorá prezentuje
názor, že trhový princíp je menej úspešný tam, kde ide o kolektívne statky, dávky štátnej
sociálnej podpory a dávky v hmotnej núdzi, ktoré má zabezpečovať verejný sektor.
Konsenzuálny prístup ekonómov však vidíme v názoroch, že uplatňovanie trhového princípu
v ekonomike je rozhodujúce aj pre systém moderného sociálneho zabezpečenia pretože sa
odvíja od hospodárskej prosperity národnej ekonomiky. Pri riešení sociálno-ekonomických
58
otázok ide teda o určitý súbeh a spoluprácu medzi súkromným a politickým trhom,
heterogenitu subjektov pôsobiacich v sociálnej oblasti, budovanie infraštruktúry a verejnú či
štátom koncepčne a finančne garantovanú podporu sociálne odkázaných ľudí.
Zatiaľ posledný nami vymedzený model sociálneho štátu – moderný sociálny štát
(podľa nás európsky) predstavuje základné princípy návratu ku klasickému sociálnemu štátu
či počiatočnému štádiu štátu blahobytu. Pritom sa majú napĺňať hlavné ciele európskej
sociálnej politiky ako sociálna súdržnosť, podpora vysokej miery zamestnanosti, boj proti
chudobe a vylúčeniu zo spoločnosti, participačná demokracia, lepšie riadenie a trvalo
udržateľný rozvoj. Voľne tak nadväzujeme a rozvíjame myšlienky prezentované viacerými
európskymi ekonómami. Príkladom je nositeľ Nobelovej ceny A. Sen (2002), ktorý oživil
etickú dimenziu ekonomických vied, vytvoril Human Development Index (HDI) na presnejšie
meranie skutočnej životnej úrovne ľudí.28 V kontexte moderného sociálneho štátu – modern
social state to spoločne s kritériami kvality života vnímame ako nevyhnutnú priorizáciu
sociálneho rozvoja, rozšírenie možností slobodnej voľby pre ľudí, ale hlavne vytvorenie šance
na dôstojný život. Aj v súčasnosti, keď svet hľadá riešenia globálnej krízy ponúka pohľady na
zmenu zdrojov, ktoré sú k dispozícii, na slobodu rozhodovania, ktorá umožní jednotlivcovi
uskutočňovať svoje predstavy o naplnenom živote. Výrazná participácia štátu je pritom
nevyhnutná a to najmä v oblasti znižovania chudoby, ktorá nie je len jednostranným odrazom
aktivity či neaktivity na trhu práce. Klasicky sa chudoba vzťahuje na spotrebný štandard,
dosahovanie nízkych alebo neadekvátnych materiálnych prostriedkov. Ak sa však chudoba
chápe ako dôsledok nerovného prístupu k rozdeľovanému spoločenskému bohatstvu, ako
dôsledok nerovnosti či nespravodlivosti pri distribúcii bohatstva vytváraného trhovou
ekonomikou a je spojená s vylúčením, potom takéto sociálne vylúčenie prejudikuje aj
vylúčenie z účasti na spoločenskom živote.29 Z tohto pohľadu môže moderný model
sociálneho štátu pozitívne reagovať na základné európske a svetové kritéria sociálnej inklúzie,
ktoré sú mimoriadne aktuálne v súčasnosti a dlhodobo ich koncipuje aj sociálna ekonomika,
a to z dôvodu, že k už existujúcej sociálne exkludovanej skupine svetovej populácie sa
pripájajú noví ľudia bez práce s rizikom chudoby. O to najliehavejšie je hľadanie riešení
sociálnej spravodlivosti a všeobecne akceptovanej solidarity a subsidiarity. Ak v čase
hospodárskej krízy ekonómovia myslia stále a opäť iba na zisk a hospodársky rast,
nepochopili filozofický odkaz Aristotela, ani podstatu kapitalizmu a smithovskej filozofie
28 Index ľudského rozvoja (HDI) je založený na 3 ukazovateľoch: a) dlhovekosť; b) dosiahnuté vzdelanie; c) životná úroveň, meraná podľa HDP na obyvateľa (parita kúpnej sily). 29 Pritom chudoba, nezamestnanosť a sociálne vylúčenie môžu, ale i nemusia spolu súvisieť. Spoločensky exkludovaný môže byť aj ten, ktorý nie je chudobný.
59
trhového hospodárstva ako prostriedku na vytvorenie globálneho blahobytu. Renesancia
základných myšlienok kapitalizmu a skutočných hodnôt demokracie sa ukazuje ako prioritná
výzva súčasnosti.
Globálnym cieľom moderného sociálneho štátu je rozvoj jednotlivca a spoločnosti,
podpora vysokej miery zamestnanosti a sociálny konsenzus. Významnú úlohu v modernom
sociálnom štáte zohráva tretí sektor so svojimi verejnoprospešnými aktivitami a snahou riešiť
zlyhávanie súkromného a politického trhu.
V konečnom dôsledku ide o celkovú kvalitatívnu zmenu doterajších modelov
sociálnych štátov, keď sa postupne prechádza od ponuky verejných služieb (osobitne
sociálnych služieb) k dopytu po nich. Táto zmena predstavuje prechod od všeobecného
paternalizmu k osobnej zodpovednosti a aktivite jednotlivca, pri garantovaní záchrannej
sociálnej siete štátom.
Historicko-logický a terminologický vývoj modelov sociálneho štátu graficky
znázorňuje nasledujúci Obrázok 6. Zároveň plne akceptujeme ich iné doterajšie členenia,
ktorých rozlíšenie je však postavené z hľadiska iných priorít a špecifikácií.
60
Merkantilizmus (15. – 16. st.)
1. WELFARE STATE
Štát verejných sociálnych služieb (16. – 19 st.)
Klasická ekonómia (18. st.)
2. SOCIAL STATE
Klasický sociálny štát (koniec 19. a zač. 20.st.)
Intervencionistická ekonómia (zač.20.st.)
3. PROSPERITY STATE
Štát blahobytu (2. pol. 20.st.)
Neokonzervatívna ekonómia (70.roky 20. st.) 4. MODERN SOCIAL STATE
Moderný sociálny štát (zač. 21. st.)
LIBERÁLNE MODELY
sociálneho charakteru štátu
INTERVENCIONISTICKÉ MODELY
sociálneho charakteru štátu
Obrázok 6 Vývoj modelov sociálneho štátu
Zdroj: Korimová, G. – Jakab, K. 2009. Základné hodnoty moderného sociálneho štátu. In: Sociálna politika súčasnosti v kontexte protirečení doby; Korimová, G. 2007. Predpoklady rozvoja sociálnej ekonomiky. S. 43.
4.1.2. Model moderného sociálneho štátu a jeho typy
Na základe výskumu vývoja jednotlivých modelov sociálneho štátu sa budeme ďalej
zaoberať typológiou sociálnych politík modelu moderného sociálneho štátu (podľa nás
61
európskeho). V tejto súvislosti nadväzujeme na už známe kategorizácie iných autorov (napr.
Leibfried, 2000), ktorí uvádzajú rôzne modely sociálnych politík (resp. sociálnych štátov). Na
základe štúdia odbornej literatúry vyslovujeme názor, že ide o vymedzenie rôznych typov
modelu moderného sociálneho štátu (MSS). Preto sme pristúpili k ich vlastnej interpretácii a
vymedzujeme týchto 5 typov: Škandinávsky (severský), Kontinentálny (sociálno-trhový),
Anglosaský (atlantický), Juhoeurópsky (stredomorský), Tranzitívny (stredoeurópsky).
V tabuľke znázorňujeme základné identifikácie uvádzaného modelu, ktoré naznačujú
určitú priorizáciu hlavných cieľov sociálnej politiky v jej jednotlivých typoch (Tabuľka 5).
Tabuľka 5 Vymedzenie modelu MSS prostredníctvom piatich typov sociálnych politík
Typ MSS Škandinávsky (severský)
Kontinentálny (sociálno-trhový)
Anglosaský (atlantický)
Juhoeurópsky (stredomorský)
Tranzitívny (stredoeurópsky)
Kritérium právo kapitácia potreba potreba, kapitácia potreba, právo
Charakteristika
plná zamestnanosť, sociálny štát
je hlavný zamestnávateľ
a garant minimálnej
sociálnej siete
celkový rast, sociálny štát je hlavný garant minimálnej
sociálnej siete a zamestnávateľ len v krajnom
prípade
celkový rast, sociálny štát je
garant reziduálnej sociálnej siete,
vynucuje pracovnú aktivitu
celkový rast, sociálny štát je len
čiastočne inštitucionalizovaný
zamestnanosť, rast ekonomiky, sociálny štát je hlavný garant minimálnej
sociálnej siete a čiastočne
zamestnávateľ
Právo na prácu,
sociálnu ochranu
sociálne istoty adresný príjmový transfer
prácu a blahobyt je deklarované
prácu, sociálne istoty, sociálnu
ochranu
Podpora sociálneho zabezpečenia
inštitucionalizovaný koncept sociálneho občianstva
minimálna podpora
implementovaná len čiastočne
postupná inštitucionalizácia
konceptu sociálneho občianstva
Prioritná politická ideológia
sociálna demokracia konzervativizmus, liberalizmus
kresťanská demokracia
mix liberálno-konzervatívna,
sociálna demokracia
Centrálne inštitúcie štát, trh rodina štát, trh
Rozsah extenzívny obmedzený čiastočne extenzívny
Objekt ochrany občan napojený na trh
práce občan, člen
rodiny člen rodiny alebo
miestnej komunity občan, rodina
MSS = Modern social state
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Leibfried, S. Toward a Eureopean welfare state? 2000, s. 193; http://www.fes.de/internationalepolitik.
Európska integrácia doteraz ukazuje, že existuje mimoriadna opozícia voči
delegovaniu právomocí v oblasti sociálnej politiky. Odráža sa to v pomerne nedostatočnej
vyvinutosti sociálno-politických kompetencií Únie, ktoré však boli napriek tomu výrazne
rozšírené od zahrnutia Sociálnej charty do Amsterdamskej zmluvy. Okrem toho sa od roku
62
2000 v rámci otvorenej metódy koordinácie zvýšila koordinácia, hoci nie harmonizácia,
sociálnej politiky (O´Connor, 2005, http://www.fes.de/internationalepolitik).
Rozdielne úrovne harmonizácie členských krajín EÚ sú výsledkom diverzity
európskych ekonomických a sociálnych modelov. Rozličné sociálne režimy v tom procese
fungujú ako „filtre“ vo vzťahu k európskej politike a mali by viesť k rozličným „výsledkom“,
ak sú ich „vstupy“ identické (Dauderstädt, 2004, http://www.fes.de/internationalepolitik).
V nasledujúcej tabuľke (Tabuľka 6) uvádzame niektoré štáty EÚ a členíme podľa typu
sociálneho štátu. Súčasne sme k nim priradili typ hospodárstva (index koordinácie =
ukazovateľ, ktorý vyjadruje mieru koordinácie hospodárstva zo strany štátu, ako intenzívne vstupuje
štát do hospodárskych procesov), podiel hrubého národného produktu (HNP) na obyvateľa,
mieru sociálnej ochrany, nerovnosť distribúcie príjmov a rozdelenie členských štátov na
čistých platcov a čistých príjemcov.
Skupina štátov (Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Rakúsko, Taliansko) má záujem
na pokračovaní európskej integrácie a vytvorení spoločných štandardov na vysokej úrovni,
pretože veria, že výsledkom bude zabezpečenie schopnosti prežiť pre ich vlastné hospodárske
a sociálne modely, najmä ak sú konfrontované s konkurenčným tlakom EÚ, ktorá sa stáva
heterogénna. Súčasne, majú len malý záujem na rozšírení politiky medzištátneho
prerozdeľovania v rámci EÚ, pretože ako pomerne bohaté krajiny by museli poskytnúť
väčšinu fondov.
Skupina štátov (Spojené kráľovstvo, Dánsko, Švédsko, Fínsko) má rovnako záujem na
minimalizácii medzištátneho prerozdeľovania, pretože ako čistí platcovia sú rovnako do
značnej miery zapojení do financovania prerozdeľovania. Škandinávske štáty budú mať
záujem na harmonizácii a regulácii, nakoľko by to znížilo konkurenčný tlak. Tieto štáty sa
môžu objektívne obávať, že inštitucionalizácia spoločného moderného (európskeho)
sociálneho modelu poškodí operačnú schopnosť a integritu ich vlastného typu sociálneho
štátu.
Tranzitívne štáty, ako hlavní prijímatelia medzištátneho prerozdeľovania v rámci EÚ,
sú skupinou, ktorá bude takúto politiku prerozdeľovania preferovať aj na najbližšie roky. Ich
ekonomické systémy dokumentujú, že sú relatívne vzdialené od sociálneho štátu jadra
Európy. Preto sa tieto krajiny obávajú ohrozenia ich ekonomických konkurenčných výhod
postavených na nízkych platoch a nízkej miere zdaňovania. Získať ich súhlas s vytvorením
vysokých spoločných štandardov a inštitucionalizácie spoločnej európskej politike bude
závisieť od prípadnej kompenzácie obetovaných benefitov spôsobených stratou konkurenčnej
výhody.
63
Tabuľka 6 Typológia sociálnych politík (resp. sociálnych štátov) v niektorých členských krajinách EÚ v modeli MSS (2001 – 2004)
Členský štát Typ sociálneho štátu
Typ hospodárstva
(index koordinácie 2001–2004)
HNP na hlavu (PPP)
2004 ako %
priemeru EÚ-25
(EÚ-25: 100)
Rozdiel v miere
sociálnej ochrany
porovnaný s priemerom EÚ-25 (EÚ-25:26,9%)
Nerovnosť distribúcie
príjmov (2004) (EÚ-
15: 4,4)
Čistí platcovia/
príjemcovia (P=
platcovia, R=
príjemcovia)
Rakúsko Kontinentálny Koordinované (3,8) 122,22% +1,7% 3,8 P
Francúzsko Kontinentálny Koordinované (8,0) 108,55% +2,2% 4,2 P
Nemecko Kontinentálny Koordinované (4,8) 108,12% +2,2% 4,4 P
Holandsko Kontinentálny /Škandinávsky
Koordinované (2,7) 123,50% -0,6% 4* P
Taliansko Juhoeurópsky
Koordinované (4,5) 103,42% -1,5% 5,6 P
Dánsko Škandinávsky Liberálny /
Koordinovaný (-1,6)
123,06% +3,1% 3,4 P
Fínsko Škandinávsky Liberálny (-5,4) 113,68% -0,8% 3,5 P
Švédsko Škandinávsky Koordinovaný /
Liberálny (0,9)
118,38% +5,4% 3,3 P
Veľká Británia Anglosaský Liberálny
(-5,8) 115,81% -1,0% 5,3* P
Írsko Anglosaský Liberálny (-4,8) 138,46% -11,1% 5 R
Grécko Juhoeurópsky Koordinovaný (11,6) 83,76% -1,5% 6 R
Španielsko Juhoeurópsky Koordinovaný (4,7) 98,29% -7,7% 5,1 R
Portugalsko Juhoeurópsky Koordinovaný (6,5) 70,94% -4,3% 7,2 R
Česká republika
Tranzitívny
Koordinovaný (4,4) 73,08% -7,1% 3,4 R
Maďarsko Tranzitívny Liberálny (-3,3) 61,54% -5,9% 3,3* R
Poľsko Tranzitívny Liberálny /
Koordinovaný (-1,8)
49,57% -5,6% 5* R
Slovensko Tranzitívny Liberálny (-2,8) 55,23% -9,1%* 5,8 R
* hodnota z roku 2003
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: http://www.fes.de/internationalepolitik.
Postoj k medzištátnemu prerozdeľovaniu je čiastočne iný u tých štátov, ktoré doteraz
z neho profitovali (Španielsko, Portugalsko, Grécko) a majú pomerne koordinované
ekonomické politiky. Týka sa to však aj Írska, ktoré sa odlišuje od ideálneho anglosaského
modelu (Daly/Yeates, 2003, http://www.fes.de/internationalepolitik) kvôli rozšíreniu
64
mechanizmov koordinácie trhovej ekonomiky (napríklad sociálnych dohôd medzi
zamestnávateľmi a odbormi). Veľká Británia je takto jediným predstaviteľom anglosaského
modelu v EÚ s liberálnou trhovou ekonomikou.
V súčasnosti existuje zhoda na „minimálnych sociálnych štandardoch“ alebo
„sociálnych nárokoch“ na európskej úrovni. V tomto kontexte možno zatiaľ formovať vlastné
typy moderných sociálnych politík na národnej či užšej medziregionálnej úrovni. Odborné,
ale aj politické diskusie sa však rozchádzajú v názoroch o podstate a štruktúre „sociálnych
štandardov“. Názorová nejednotnosť je typická napr. pri akceptácii minimálnej mzdy.
4.2. Analýza typov sociálnej politiky vo vybraných štátoch EÚ
Rozvoj modernej spoločnosti na rozhraní dvoch tisícročí je sprevádzaný aj kritikou
štátu blahobytu. Naším cieľom je na základe verifikácie štatistických údajov dokladovať
trendy vývoja rastu verejných výdavkov na sociálnu ochranu vo vybraných krajinách s
rozdielnymi typmi sociálnej politiky (Nemecko, Švédsko a Veľká Británia). Uvádzame ich
stručnú charakteristiku tak, ako je zatiaľ zaužívaná v odbornej literatúre, kde sa nedostatočne
terminologicky rozlišuje model a typ sociálnej politiky (resp. sociálneho štátu). Zároveň
v závere každého modelu uvedieme nami novovymedzený typ sociálnej politiky modelu
moderného sociálneho štátu, čo považujeme za jeden z teoretických prínosov tejto práce.
Nemecký (konzervatívno-korporativistický) model
Nemecký model je historicky najstarší. Vychádza z povinného sociálneho poistenia
pracujúcich. Štát garantuje iba základné spoločensky uznané minimá potrieb a tak dáva
priestor pôsobeniu neštátnych subjektov. Konzervatívnym sa nazýva pre jeho efekt
statusových rozdielov medzi jednotlivými profesiami a odbormi (nekladie dôraz na
medziosobné prerozdeľovanie, tak ako anglo-americký model). Podstatou tohto modelu je, že
sociálne potreby majú byť primárne uspokojované na základe výkonu a produktivity (preto sa
v niektorých Zdrojoch uvádza aj ako výkonový model). Miera redistribúcie a zásahov štátu je
vyššia ako v anglo-americkom modeli, ale nižšia ako v škandinávskom modeli.
Cieľom nemeckej sociálno-trhovej ekonomiky je zabezpečiť voľnú súťaž, posilniť
sociálnu spravodlivosť a poskytovať systém sociálneho zabezpečenia. Expanzia sociálnej
politiky je charakteristická najmä systémom sociálneho poistenia a štátnych sociálnych dávok,
65
rodinnej politiky a pomoci mladým ľuďom, redistribučnou politikou a formovaním príjmu
a bohatstva.
Osobitne zložitým vývojom prešiel nemecký sociálny systém, a to v súvislosti aj so
zjednotením Nemecka. Po zjednotení Nemeckej Spolkovej Republiky (NSR) a Nemeckej
Demokratickej Republiky (NDR) 3. 10. 1990 ostal v platnosti sociálny systém NSR a systém
NDR ostal dočasne používaný na území bývalej NDR. Systémy NSR a NDR sa zlúčili 1. 1.
1992, keď vstúpil do platnosti Sociálny zákon časť VI.
Na základe nami vymedzenej typológie hovoríme o kontinentálnom (sociálno-
trhovom) type sociálnej politiky modelu moderného sociálneho štátu.
Škandinávsky (sociálno-demokratický) model
Základom škandinávskeho modelu je univerzalizmus sociálneho zabezpečenia, čo
znamená, že všetci občania sú zaopatrení voči sociálnym rizikám bez ohľadu na výšku svojich
príjmov. Štát má zodpovednosť za blahobyt všetkých občanov, teda sociálne potreby občanov
vníma ako sociálne práva. Základným nástrojom sú univerzálne vyplácané dávky. Miera
redistribúcie a zásahov štátu je zo všetkých troch modelov najvyššia, tento model je preto
veľmi náročný na ekonomické zdroje. Štát nedáva takmer žiadny priestor pôsobeniu
neštátnych subjektov.
Švédska sociálna politika presadzuje plnú zamestnanosť, rovnaké príležitosti
a spravodlivé prerozdelenie bohatstva. Cieľom je, aby sa nezamestnaný zamestnal v čo
najkratšom čase. Okrem navrátenia nezamestnaných na trh práce je tiež dôležité investovať do
celoživotného vzdelávania a školení na pracovisku s cieľom predchádzať riziku
nezamestnanosti. Takéto myslenie prináša dividendy z hľadiska konkurencieschopnosti a
produktivity.
Škandinávske krajiny majú dlhodobú tradíciu aktívneho využívania verejných
investícií na stimuláciu rastu, vytváranie pracovných miest a zlepšovanie životných
podmienok. Vysoké investície do vzdelania, výskumu, modernizácie pracovnej sily,
infraštruktúry, ako aj do zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o deti nielenže zabezpečili
pevný základ konkurencieschopnosti škandinávskych krajín, ale zároveň ovplyvnili cyklické
pohyby ich ekonomík. Makroekonomická politika sa tak stala priamym nástrojom na
zabezpečenie prosperity škandinávskych krajín. Verejné výdavky orientované vo veľkom
rozsahu do spomenutých oblastí sú financované z relatívne vysokého zdaňovania.
V posledných desaťročiach sa najmä vďaka zavádzaniu rôznych kombinácií
sociálneho poistenia, sociálnej podpory a univerzálnych dávok rozdiely medzi uvedenými
66
tromi typmi sociálneho štátu (ale aj v ostatných štátoch) postupne stierajú a systémy
predstavujú hybridný mix takýchto idealizovaných typov modelu moderného sociálneho štátu.
Na základe nami vymedzenej typológie hovoríme o škandinávskom (severskom) type
sociálnej politiky modelu moderného sociálneho štátu.
Anglo-americký (liberálno-reziduálny) model
Anglo-americký systém vychádza z princípu minimálnej sociálnej podpory v reálnej
hmotnej núdzi. Jeho cieľom je najmä solidarita s občanmi v reálnej hmotnej núdzi. Tento
model sa snaží ponechať čo najviac priestoru trhovým mechanizmom (vyjadruje liberálnosť
modelu). Keď zlyhá trh, jeho inštitúcie a rodina, tak až vtedy nastupuje sociálna politika štátu.
Tento typ má korene vo filozofii tzv. laisser faire. Miera redistribúcie a zásahov štátu je zo
všetkých troch modelov najnižšia.
Sociálna politika Veľkej Británie má dlhoročnú liberálnu tradíciu. Významnou
tendenciou sociálnej politiky vo Veľkej Británii je presúvanie zodpovednosti za životný
štandard na jednotlivca. Tomuto smerovaniu zodpovedajú konkrétne sociálno-politické
opatrenia, ktoré na jednej strane oslabujú vplyv štátu (napr. redukcia štátnych subvencií vo
všetkých oblastiach sociálnej politiky) a na druhej strane posilňujú postavenie občana
(napr. prostredníctvom nízkej úrovne zdanenia osobných príjmov). Jedinou časťou sociálnej
sféry, kde vplyv štátu zostal výrazný je oblasť legislatívnych iniciatív, ktoré však takisto
smerujú k štátnej deregulácii, decentralizácii štátnej správy a participácii občanov.
So zvýraznením úlohy občana v sociálnej politike súvisí aj jeho premenovanie na klienta,
príp. konzumenta sociálnych dávok a služieb.
Súčasný stav jednotlivých oblastí sociálnej politiky Veľkej Británie obsahuje tieto
najvýraznejšie charakteristiky: V sociálnom zabezpečení pretrváva snaha o vyňatie čo
najväčšieho počtu sociálnych služieb zo štátnej sféry s ich následnou privatizáciou,
znižovanie hladiny sociálnych dávok, odinštitucionalizovanie sociálnej pomoci a jej
priblíženie občanovi s cieľom zvýšiť participáciu dobrovoľných a súkromných organizácii
a zaistiť tak pluralitu poskytovania sociálnej pomoci.
Na základe nami vymedzenej typológie hovoríme o anglosaskom (atlantickom) type
sociálnej politiky modelu moderného sociálneho štátu.
Podľa G. Korimovej vystupuje Nemecko ako garant sociálneho statusu, Švédsko ako
sociálne vyvážená ekonomika a Veľká Británia ako garant minimálneho štandardu (2007, s.
62).
67
4.2.1. Vybrané finančné nástroje sociálnej politiky
Sociálna politika sa realizuje pomocou rôznych nástrojov, ktoré môžeme rozlíšiť
z hľadiska viacerých úrovní, členení a hľadísk použiteľných na klasifikáciu nástrojov, ktoré
zohľadňujú funkciu, cieľovú skupinu a pod. Na prehľadné rozdelenie nástrojov sociálnej
politiky sme zvolili za základné kritérium charakter ich uplatnenia vo vzťahu k občanovi.
V rámci výskumu stručne vymedzujeme základné finančné nástroje30 Rozdeľujeme
ich ako nástroje prerozdeľovania na:
– nástroje výberu prostriedkov (dane a odvody),
– nástroje rozdeľovania prostriedkov (systém sociálneho zabezpečenia).
Nástroje výberu prostriedkov
Jeden z hlavných cieľov sociálnej politiky – solidaritu, dokážu štátne inštitúcie
zabezpečiť priamo len prostredníctvom prerozdeľovania prostriedkov medzi skupinami
obyvateľov. Základným nástrojom získavania prostriedkov na financovanie sociálneho
systému sú dane a odvodový systém. Predstavujú najsilnejší nástroj sociálnej politiky, pretože
priamo ovplyvňujú objem prerozdeľovaných prostriedkov.
Daňový systém aplikuje dve základné kategórie daní – dane z príjmov a nepriame
dane. Dane z príjmov sa vzťahujú na všetky právnické a fyzické osoby. Podmienka existencie
dostatočnej výšky zdaniteľných príjmov však znižuje počet platiacich subjektov, preto
v konečnom dôsledku daň nie je celoplošná. Rozsah zdanenia príjmov do značnej miery
ovplyvňuje charakter ekonomickej aktivity právnických resp. fyzických osôb. Príliš vysoké
zaťaženie brzdí ekonomický rast a ochotu investovať. Naopak, nízke sadzby lákajú kapitál,
ktorý prostredníctvom vyplatených miezd zvyšuje životnú úroveň obyvateľov krajiny.
Nepriame dane majú na rozdiel od daní z príjmu extenzívnejší sociálny dopad, pretože
postihujú celú spoločnosť, každého jednotlivca. Na dávky sociálneho systému a sadzby
nepriamych daní sa dá pozerať ako na spojené nádoby. Zatiaľ čo dávky sociálneho systému
predstavujú záchrannú sociálnu sieť pre ľudí s nízkym príjmom, príliš vysoká sadzba DPH sa
im stáva záťažou.
Odvodový systém zabezpečuje finančné zdroje na úhradu zdravotnej starostlivosti
a dávok vyplácaných inštitúciou poverenou vyplácaním sociálnych dávok. Na rozdiel od daní
z príjmu sa odvody vzťahujú len na ekonomicky aktívne fyzické osoby. Za ekonomicky
neaktívnych občanov platí odvody do poistných fondov štát z prostriedkov vybraných na
30 Okrem finančných nástrojov rozlišujeme aj nefinančné nástroje ako nástroje legislatívnych úprav sociálneho zabezpečenia (pracovné a občianske právo). Bližšie sa im venujeme v časti 4.3.1.
68
daniach. Odvody rozdeľujeme na odvody platené zamestnávateľom a odvody platené
zamestnancom.
Nástroje rozdeľovania prostriedkov
Medzi nástroje prerozdeľovania prostriedkov patria verejné statky, služby a dotácie
poskytované zo ŠR vrátane zdravotnej starostlivosti a systém sociálneho zabezpečenia.
Sociálny systém je z pohľadu rozdeľovania prostriedkov komplexná štruktúra
pozostávajúca z mnohých inštitúcií a rôznych druhov dávok. Vymedzenie hraníc sociálneho
systému je podmienené klasifikovaním verejných služieb ako súčasti sociálnej politiky štátu.
Každý z troch skúmaných sociálnych modelov (teda aj každý skúmaný štát) má
vlastný sociálny systém a štruktúru systému sociálneho zabezpečenia. Štruktúre verejných
výdavkov zameraných na sociálnu ochranu Veľkej Británie, Nemecka a Švédska sa budeme
podrobne venovať v ďalšej časti.
Sociálne zabezpečenie ako významný finančný nástroj sociálnej politiky
Okrem sociálnych práv definovaných v ústave každého štátu sú členské štáty EÚ
viazané aj systémom medzinárodných dohôd a dokumentov, ako je napríklad Dohovor č. 102
Medzinárodnej organizácie práce (ILO) o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia z roku
1952 a ďalších, už prezentovaných dokumentov.
Pre účely tejto práce definujeme ciele sociálneho systému odvodením od pôvodných
zámerov sledovaných pri vzniku sociálnych systémov vo svete a od úloh, ktoré postupne boli
do sociálneho systému pričleňované v procese jeho vývoja. Akceptujú sa tri základné
podsystémy sociálneho zabezpečenia ako hlavného nástroja sociálnej politiky:
1. Sociálne poistenie – vyrovnávanie interpersonálnych rozdielov v príjme počas
života ekonomicky aktívneho jednotlivca (nemocenské, dôchodkové, úrazové a iné).
2. Štátna sociálna podpora – sledovanie vládou definovaných sociologických cieľov
pomocou prerozdeľovacích dávok (demograntov). Rozlišujeme tu jednotlivé politiky: politika
zamestnanosti, podpora rodiny, bývania, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a štátneho
vzdelávania.
3. Štátna sociálna pomoc – pomoc občanom v hmotnej núdzi. Ide o solidárne
prerozdeľovanie zdrojov za účelom zmiernenia interpersonálnych rozdielov v príjme (napr.
dávky v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť atď.).
69
4.2.2. Analýza sociálnej ochrany a vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov
Systém sociálneho zabezpečenia, ako hlavný realizačný nástroj sociálnej politiky, má
vnášať do ekonomiky sociálny aspekt. Slúži na elimináciu sociálnych rizík a znižovanie
sociálnych nerovností medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva. Väčší objem prostriedkov
spotrebovaných v sociálnej oblasti, vytvára v krajine určité predpoklady na menšie sociálne
rozdiely a väčšiu ochranu v prípade vzniku nejakej sociálnej udalosti (materstvo,
práceneschopnosť, dôchodkový systém a pod.)
Oblasť sociálnej politiky, hlavne jej praktického uplatňovania, je predmetom pomerne
rozsiahlych štatistických výskumov na národnej, európskej a celosvetovej úrovni. S ohľadom
na množstvo a rôznorodosť týchto ukazovateľov ekonomického vývoja a sociálnych štatistík
sme sa rozhodli analyzovať sociálnu ochranu ako nástroj sociálnej politiky a jej dva sociálno-
ekonomické ukazovatele, ktorými je možné zistiť mieru, kvalitu a tendencie vývoja každého
typu sociálnej politiky (sociálneho štátu).
V tejto časti práce osobitne skúmame programy na sociálnu ochranu (predovšetkým
výdavky) podľa ich vnútornej štruktúry. Členenie programov sociálnej ochrany (príjmov
a výdavkov) sme spracovali na obrázku (pozri Obrázok 5, s. 43).
Zároveň analyzujeme nami navrhnuté sociálno-ekonomické ukazovatele sociálnej
ochrany a to sociálnu kvótu, v rámci ktorej komparujeme a analyzujeme podiel výdavkov na
sociálnu ochranu na HDP, a sociálny rozpočet, v ktorom komparujeme a analyzujeme podiel
výdavkov na sociálnu ochranu na výdavkoch ŠR.
Vyššie uvedené sociálno-ekonomické ukazovatele budeme skúmať pre vybrané tri
štáty EÚ (Nemecko, Švédsko, Veľká Británia), ktoré majú typickú sociálnu politiku
z hľadiska rozdielnych priorít v nej a tým aj rozdielnych výdavkov na sociálnu ochranu.
Analogicky postupujeme aj v rámci výskumu pre Slovensko.
Pri napĺňaní cieľov tejto časti dizertačnej práce vychádzame z dvoch hypotéz:
H0: Pri budovaní moderného sociálneho štátu EÚ je evidentná konvergenčná sociálna
politika vybraných členských štátov
H1: Podiel výdavkov na sociálnu ochranu v rámci sociálneho rozpočtu a sociálnej
kvóty má rastúcu tendenciu.
V rámci výskumu sme vychádzali z údajov z tabuľky (Príloha 3, s. 163), kde sme
sústredili všetky základné a pre nás potrebné štatistické ukazovatele (HDP, výdavky ŠR,
výdavky na sociálnu ochranu) a z ktorých sme vypočítali a analyzovali ďalšie potrebné údaje.
Výskum sme uskutočnili v časovom období 1995 – 2005, čo považujeme za dostatočný
70
časový úsek na to, aby sme zaznamenali vývojové tendencie a zmeny vo výdavkoch na
sociálnu ochranu.
4.2.2.1 Sociálna ochrana
Sociálnu ochranu, tak ako sme to už viackrát prezentovali, považujeme v našej
dizertačnej práci za synonymum sociálneho zabezpečenia. Dôvodom, prečo osobitne
analyzujeme sociálnu ochranu, je tá skutočnosť, že relevantné európske a štatistické inštitúcie
(OECD, Eurostat) začali postupne používať práve termín sociálna ochrana na úkor termínu
sociálne zabezpečenie. Obsahovo je to však tá istá sústava cieľov ako pri sociálnom
zabezpečení. Ďalším dôvodom je detailnejšie vnútorné členenie a rozpracovanie obsahu
sociálnej ochrany podľa metodiky ESSPROS, čím sme mohli uskutočniť komparáciu tých
istých štatistických súborov vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov.
V rámci sociálnej ochrany analyzujeme a komparujeme predovšetkým výdavky na
sociálnu ochranu a príjmy na sociálnu ochranu len ako doplňujúce, keďže výdavky na
sociálnu ochranu skúmame v ďalšej časti a to ako z hľadiska sociálnej kvóty, tak aj z hľadiska
sociálneho rozpočtu. Výdavky na sociálnu ochranu ďalej skúmame aj z hľadiska ich štruktúry
podľa účelu (pozri Obrázok 5, s. 43).
A/ Výdavky na sociálnu ochranu
Z dôvodu lepšej orientácie vo výške celkových výdavkov na sociálnu ochranu
v skúmaných štátoch uvádzame ich vývoj v jedenásťročnom časovom horizonte (Tabuľka 7).
Tabuľka 7 Vývoj celkových výdavkov na sociálnu ochranu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (v mil. Eur)
Krajina /rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
Nemecko 521263 549721 553603 566029 587504 604313 621269 642954 655631 654515 659912Švédsko 66586 73094 72830 72216 76446 81792 78418 85086 89490 91927 92066 Veľká Británia 250206 267226 327538 347055 369382 430874 448396 448005 431462 467615 492697
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa www.europa.eu a www.oecd.org.
Bázické a medziročné indexy rastu, ako aj priemerné koeficienty rastu sociálnych
výdavkov sme vypočítali a sústredili do tabuľky (Tabuľka 8).
71
Tabuľka 8 Indexy rastu celkových výdavkov na sociálnu ochranu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005
krajina / rok
1996 / 1995
1997 / 1996
1998 / 1997
1999 / 1998
2000 / 1999
2001 / 2000
2002 / 2001
2003 / 2002
2004 / 2003
2005 / 2004
2005 / 1995
priemerný koeficient
rastu Nemecko 1,0546 1,0071 1,0224 1,0379 1,0286 1,0281 1,0349 1,0197 0,9983 1,0082 1,2660 1,0239 Švédsko 1,0977 0,9964 0,9916 1,0586 1,0699 0,9588 1,0850 1,0518 1,0272 1,0015 1,3827 1,0329 Veľká Británia 1,0680 1,2257 1,0596 1,0643 1,1665 1,0407 0,9991 0,9631 1,0838 1,0536 1,9692 1,0701
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 7.
Vývoj výšky celkových výdavkov na sociálnu ochranu vyjadrujú indexy rastu
výdavkov na sociálnu ochranu (zmena v roku 2005 oproti roku 1995). Index rastu výdavkov
na sociálnu ochranu vykazuje nárast týchto výdavkov v roku 2005 oproti roku 1995 vo
všetkých troch skúmaných krajinách. V Nemecku stúpli výdavky na sociálnu ochranu
o 26,6%, vo Švédsku o 38,27% a vo Veľkej Británii až o 96,91% (najvyšší nárast výdavkov
vo Veľkej Británii môžeme odôvodniť snahou o riešenie vysokého rastu nezamestnanosti
a chudoby v krajine). Z priemerného koeficientu rastu vyplýva, že najviac rástli priemerne
ročne (o 7,01%) výdavky na sociálnu ochranu vo Veľkej Británii, vo Švédsku približne
o 3,29% a najmenej rástli v priemere v Nemecku (o 2,39%).
Štruktúra výdavkov na sociálnu ochranu podľa jednotlivých účelov
Výdavky na sociálnu ochranu budeme v tejto časti členiť na sociálne dávky na účel:
Invalidita, Nezamestnanosť, Pozostalí, Rodina/deti, Staroba, Choroba/zdravotná starostlivosť.
Zároveň používame nami zvolenú metodiku, t. j. na nasledujúcich obrázkoch
(Obrázok 7 – Obrázok 9) prezentujeme sociálno-ekonomické ukazovatele vo vybraných
štátoch a to vo forme podielov jednotlivých sociálnych dávok podľa účelov na celkových
výdavkoch na sociálnu ochranu.
72
Nemecko
05
1015202530354045
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
rok
% s
ociá
lnyc
h vý
davk
ov
invalidné nezamestnanecké pozostalostné rodinné starobné zdravotné
Obrázok 7 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu podľa jednotlivých účelov na celkových
výdavkoch na sociálnu ochranu v Nemecku za obdobie 1995 – 2005 (v %) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa www.europa.eu.
Na výdavkoch na sociálnu ochranu sa v Nemecku v sledovanom období 1995 – 2005
(Obrázok 7) najviac podieľali výdavky na starobné dávky (min. 39,9% v roku 1996, max.
42,2% v roku 2005). Výdavky na starobné dávky od roku 1996 mierne stúpali, čo je
spôsobené starnutím obyvateľstva. Ďalšou skupinou výdavkov, ktoré sa v značnej miere
podieľajú na sociálnej ochrane sú zdravotné dávky (min. 27% v roku 2004, max. 31,1%
v roku 1995). Ako vidíme z grafu, výdavky na zdravotné dávky po roku 1995 mierne klesali,
čo však nebolo odrazom zlepšovania zdravotného stavu obyvateľstva, ale skutočnosťou, že
po tomto období vznikli v Nemecku tzv. zdravotné fondy, ktoré nie sú súčasťou verejných
výdavkov. V Nemecku sa v sledovanom období zvýšila podpora rodiny v rámci rodinnej
politiky, ktorá je dominantou v tomto type sociálnej politiky. To sa odrazilo v raste rodinných
výdavkov zo 7,5% v roku 1995 na 11,2% v roku 2005. Výdavky na ostatné typy dávok
(invalidné, nezamestnanecké a pozostalostné) majú na sociálnej ochrane vyrovnaný podiel
v celom sledovanom období, čo je odrazom účinnej politiky zamestnanosti, zvýšenej
starostlivosti o občanov so zdravotným postihnutím a dobrej prenatálnej a natálnej
starostlivosti o matky a deti (i keď mierny nárast výdavkov je zrejmý, ale hlavne z dôvodu
zvyšovania invalidných dávok). Vyrovnaný podiel pozostalostných výdavkov je do určitej
miery potvrdením trendu dlhovekosti a kvalitnej geriatrickej starostlivosti.
73
Švédsko
0,05,0
10,015,020,025,030,035,040,045,0
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
rok
% s
ociá
lnyc
h vý
davk
ov
invalidné nezamestnanecké pozostalecké rodinné starobné zdravotné
Obrázok 8 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu podľa jednotlivých účelov na celkových
výdavkoch na sociálnu ochranu vo Švédsku za obdobie 1995 – 2005 (v %) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa www.europa.eu.
Na sociálnej ochrane sa vo Švédsku v sledovanom období 1995 – 2005 (Obrázok 8)
najviac podieľali výdavky na starobné dávky (min. 35,1% v roku 1995, max. 38,3% v roku
2005). Ďalšou skupinou výdavkov, ktoré sa v značnej miere podieľajú na sociálnej ochrane sú
zdravotné dávky (min. 22% v roku 1995, max. 27,3% v roku 2002). Vo Švédsku sa významne
znížil podiel výdavkov na dávky v nezamestnanosti (z 10,8% v roku 1995 na ustálenú hladinu
6% od roku 2001). Znižovanie podielu výdavkov na nezamestnanecké dávky je čiastočne
spôsobené sprísnením podmienok na získanie týchto dávok a zároveň aj lepšou aktívnou
politikou trhu práce. V sledovanom období však mierne stúpli výdavky na dávky v invalidite,
čo podľa nášho názoru súvisí s rastom vyššej sociálnej ochrany tejto marginalizovanej
skupiny a určitým nárastom občanov so zdravotným postihnutím, ako dôsledok globálneho
zhoršovania zdravotného stavu populácie. Výdavky na ostatné typy dávok majú na sociálnej
ochrane vyrovnaný podiel.
74
Veľká Británia
05
1015202530354045
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
rok
% s
ociá
lnyc
h vý
davk
ov
invalidné nezamestnanecké pozostalecké rodinné starobné zdravotné
Obrázok 9 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu podľa jednotlivých účelov na celkových
výdavkoch na sociálnu ochranu vo Veľkej Británii za obdobie 1995 – 2005 (v %)
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa www.europa.eu.
Na sociálnej ochrane sa vo Veľkej Británii v sledovanom období 1995 – 2005
(Obrázok 9) opätovne a najviac podieľali výdavky na starobné dávky (min. 39,3% v roku
1995, max. 44,4% v roku 2000). Výdavky na starobné dávky od roku 1995 mierne stúpali do
roku 2000, následne klesali až do roku 2005. Ďalšou skupinou výdavkov, ktoré sa v značnej
miere podieľajú na sociálnej ochrane sú zdravotné dávky (min. 24% v roku 1995, 1996
a 1997; max. 30,9% v roku 2005). Rast podielu výdavkov na zdravotné dávky je čiastočne
spôsobený nižšou mierou spolufinancovania zdravotnej starostlivosti občanmi. Vo Veľkej
Británii sa znížil podiel výdavkov na dávky v nezamestnanosti (z 5,6% v roku 1995 na menej
ako 2,8% od roku 2001). Znižovanie podielu výdavkov na nezamestnanecké dávky je
čiastočne spôsobené sprísnením podmienok na získanie týchto dávok, ako aj razantným
záujmom štátu o rozvoj sociálneho podnikania, keď sa im podarilo znovu zamestnať
dlhodobo vylúčené osoby z trhu práce a legislatívne rozvinúť sieť sociálnych podnikov
prostredníctvom heterogénnych subjektov, hlavne neziskových organizácií. V sledovanom
období taktiež klesol podiel výdavkov na rodinné dávky, čo súvisí s demografickým vývojom.
Výdavky na ostatné typy dávok majú na sociálnej ochrane vyrovnaný podiel.
Pre porovnávanie jednotlivých dávok podľa účelu sme sústredili jednotlivé výdavky
na sociálnu ochranu podľa účelu a to spoločne vo všetkých troch štátoch (Tabuľka 9 –
Tabuľka 14, Obrázok 10 – Obrázok 15).
75
Starobné dávky
Tabuľka 9 Výdavky na starobné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu)
krajina/rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Nemecko 40,9 39,9 40,4 40,6 40,4 40,8 41 41,1 41,2 42 42,2 Švédsko 35,1 36,8 37,3 37,7 37,2 37,2 37,7 37,4 38,1 38,1 38,3 Veľká Británia 39,3 40,1 41,8 41,2 42,3 44,4 42,4 41,7 41,3 41,2 41,7
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa www.europa.eu.
30
32
34
36
38
40
42
44
46
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
Nemecko Švédsko Veľká Británia
Obrázok 10 Výdavky na starobné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005
(% výdavkov na sociálnu ochranu) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 9.
Dávky v invalidite
Tabuľka 10 Výdavky na dávky v invalidite vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu)
krajina/rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Nemecko 6,8 7,3 7,9 8 7,9 7,8 7,8 7,8 7,8 7,8 7,7 Švédsko 12,2 11,7 11,5 11,9 12,6 12,8 13,3 13,8 14,2 14,9 15,4 Veľká Británia 10,9 10,5 10,3 10,2 9,7 9,4 9,3 9,6 9,4 9,3 9
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa www.europa.eu.
76
6
8
10
12
14
16
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
Nemecko Švédsko Veľká Británia
Obrázok 11 Výdavky na dávky v invalidite vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 –
2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 10.
Pozostalostné dávky
Tabuľka 11 Výdavky na pozostalostné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu)
krajina/rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Nemecko 1,8 1,7 1,7 1,7 1,6 1,6 1,5 1,5 1,4 1,3 1,3 Švédsko 2,3 2,4 2,3 2,2 2,2 2,2 2,2 2,1 2,3 2,2 2,2 Veľká Británia 3,9 3,9 4,1 3,9 4 4,3 3,9 3,6 3,5 3,3 3,3
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa www.europa.eu.
1
1,5
2
2,5
3
3,5
4
4,5
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
Nemecko Švédsko Veľká Británia
Obrázok 12 Výdavky na pozostalostné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 –
2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 11.
77
Nemocenské, materské dávky a zdravotná starostlivosť
Tabuľka 12 Výdavky na nemocenské, materské dávky a zdravotnú starostlivosť vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu)
krajina/rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Nemecko 31,1 29,6 28,4 28,1 28,2 28,3 28,5 28 27,8 27 27,3 Švédsko 22 22,1 22,9 24,4 25,3 27 26,8 27,3 26,1 25,1 24,3 Veľká Británia 24 24 24 25,3 25,5 25,5 27,6 28,5 29,9 30,5 30,9
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa www.europa.eu.
20
22
24
26
28
30
32
1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
Nemecko Švédsko Veľká Británia
Obrázok 13 Výdavky na nemocenské, materské dávky a zdravotnú starostlivosť vo vybraných
krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 12.
Dávky v prípade pracovného úrazu
Verejné výdavky na príspevky v prípade pracovného úrazu sú obsiahnuté vo verejných
výdavkoch na nemocenské dávky, príspevky v invalidite a pozostalostné príspevky.
Dávky v nezamestnanosti
Tabuľka 13 Výdavky na príspevky v nezamestnanosti vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu)
krajina/rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Nemecko 8,9 9,1 8,6 8,8 8,8 8,5 8,4 8,6 8,7 8,4 7,3 Švédsko 10,8 10,2 10,1 9,2 8,5 7,1 6,1 5,9 5,9 6,3 6,2 Veľká Británia 5,6 4,9 3,9 3,4 3,4 3 3,5 2,8 2,8 2,6 2,6
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa www.europa.eu.
78
0
2
4
6
8
10
12
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
Nemecko Švédsko Veľká Británia
Obrázok 14 Výdavky na príspevky v nezamestnanosti vo vybraných krajinách EÚ za obdobie
1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 13.
Rodinné dávky
Tabuľka 14 Výdavky na rodinné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu)
krajina/rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Nemecko 7,5 9,5 10,1 10 10,4 10,7 10,5 10,9 10,7 10,7 11,2 Švédsko 11,4 10,8 10,4 9,5 9,4 9,3 9,7 9,6 9,7 9,7 9,8 Veľká Británia 8,9 8,9 8,7 8,8 7,9 6,9 6,8 6,9 6,9 6,7 6,3
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa www.europa.eu.
456789
101112
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
Nemecko Švédsko Veľká Británia
Obrázok 15 Výdavky na rodinné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005
(% výdavkov na sociálnu ochranu) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 14.
79
Štruktúru sociálnych dávok podľa účelu porovnávame vo vybraných krajinách EÚ
v poslednom sledovanom roku 2005 (Tabuľka 15 a Obrázok 16).
Tabuľka 15 Sociálne dávky podľa účelu vo vybraných krajinách EÚ v roku 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu)
Sociálne dávky na účel / krajina Nemecko Švédsko Veľká Británia Invalidita 7,7 15,4 9 Nezamestnanosť 7,3 6,2 2,6 Pozostalí 1,3 2,2 3,3 Rodina/deti 11,2 9,8 6,3 Staroba 42,2 38,3 41,7 Choroba/zdravotná starostlivosť 27,3 24,3 30,9 Ostatné (bývanie a sociálne vylúčenie) 3,0 3,8 6,2
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa www.europa.eu.
1
7
13
19
25
31
37
43
Invalidita Nezamestnanosť Pozostalí Rodina/deti Staroba Choroba/zdravotnástarostlivosť
Ostatné (bývanie asociálne vylúčenie)
účely výdavkov na sociálnu ochranu
% v
ýdav
kov
na s
ociá
lnu
ochr
anu
Nemecko Švédsko Veľká Británia
Obrázok 16 Sociálne dávky podľa účelu vo vybraných krajinách EÚ v roku 2005 (%
výdavkov na sociálnu ochranu)
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 15.
V roku 2005 sa na sociálnej ochrane v skúmaných krajinách najviac podieľali
výdavky, ktorých adresátmi bola skupina ľudí v starobe. Druhou najväčšou položkou boli
výdavky na chorobu a zdravotnú starostlivosť (vrátane materských dávok a časti dávok
v prípade pracovného úrazu). Výdavky na rodinu a deti boli v roku 2005 najvyššie
v Nemecku, čo značí najvyššiu podporu rodiny zo všetkých troch skúmaných štátov. Výdavky
na invalidné dávky boli v roku 2005 najvyššie vo Švédsku, čo značí najvyššiu podporu
hendikepovaných zo všetkých troch skúmaných štátov. Výdavky na nezamestnanosť boli
v roku 2005 najnižšie vo Veľkej Británii, čo značí najnižšiu podporu nezamestnaných
a najnáročnejšie podmienky na získanie dávok v nezamestnanosti. Vo vyjadrení podielu
výdavkov na jednotlivé oblasti sociálnych dávok sledujeme iba podiel výdavkov na starobné
dávky, dávky v invalidite (zahŕňajú časť dávok v prípade pracovného úrazu), pozostalostné
80
dávky, rodinné dávky a zdravotné dávky (zahŕňajú aj materské dávky a časť dávok v prípade
pracovného úrazu).
Relatívne čísla využívané v časti výdavkov na sociálnu ochranu nemajú veľkú
vypovedaciu schopnosť, pokiaľ ide o zohľadnenie celkovej sumy, ktorá je použitá na účely
sociálnej ochrany. Názornejším je ukazovateľ, ktorý vyjadruje výdavky na sociálnu ochranu
v eurách na jedného obyvateľa (per capita). Preto sme ďalší výskum zamerali práve na túto
oblasť a to systémom prepočítavania výdavkov na sociálnu ochranu na obyvateľa (Tabuľka
16 a Obrázok 17) a formou analýzy trendov rastu prostredníctvom indexov rastu sociálnych
výdavkov (Tabuľka 17 a Obrázok 18).
Tabuľka 16 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (v Eur/obyvateľa)
krajina/rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Nemecko 6383 6713 6750 6898 7161 7355 7553 7799 7944 7930 7999 Švédsko 7543 8268 8234 8162 8634 9230 8828 9550 10009 10242 10217 Veľká Británia 4311 4594 5624 5943 6306 7330 7600 7565 7259 7833 8203
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa www.europa.eu a www.oecd.org.
1000
3000
5000
7000
9000
11000
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
EU
R
Nemecko Švédsko Veľká Británia
Obrázok 17 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita vo vybraných krajinách EÚ za
obdobie 1995 – 2005 (v Eur/obyvateľa) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 16.
Analýzou porovnateľných štatistických súborov je evidentné (Tabuľka 16 a Obrázok
17), že najväčšie výdavky na sociálnu ochranu na jedného obyvateľa v roku 1995 vynakladalo
Švédsko (7543 Eur/per capita), na druhom mieste Nemecko (6383 Eur/per capita) a ďaleko za
nimi zaostávala Veľká Británia (4311 Eur/per capita). V desaťročnom horizonte vývoj
81
výdavkov per capita zaznamenal permanentný rast, a to tak, že v roku 2005 najväčšie
výdavky na sociálnu ochranu na obyvateľa vynaložilo Švédsko (10217 Eur/per capita; čo
predstavuje nárast o 35,45%), za ním nasledovala Veľká Británia s najväčším nárastom
výdavkov na sociálnu ochranu per capita (8203 Eur/per capita, čo predstavuje nárast
o 90,3%), najmenšie výdavky na sociálnu ochranu per capita vynakladalo Nemecko (7999
Eur/per capita, čo predstavuje nárast o 25,31%).
Vo vybraných štátoch sledujeme aj trendy rastu sociálnych výdavkov per capita
prostredníctvom medziročných indexov rastu, indexov rastu oproti bázickému obdobiu
a priemerných koeficientov rastu kvantifikovaných nasledovne (Tabuľka 17 a Obrázok 18).
Tabuľka 17 Indexy rastu sociálnych výdavkov per capita vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005
krajina / rok
1996 / 1995
1997 / 1996
1998 / 1997
1999 / 1998
2000 / 1999
2001 / 2000
2002 / 2001
2003 / 2002
2004 / 2003
2005 / 2004
2005 / 1995
priemerný koeficient
rastu Nemecko 1,0516 1,0056 1,0219 1,0382 1,0270 1,0269 1,0326 1,0185 0,9984 1,0086 1,2531 1,0228 Švédsko 1,0960 0,9960 0,9912 1,0578 1,0691 0,9564 1,0818 1,0480 1,0232 0,9975 1,3544 1,0308 Veľká Británia 1,0658 1,2241 1,0568 1,0610 1,1624 1,0369 0,9955 0,9595 1,0790 1,0473 1,9030 1,0665
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 16.
y = -0,0029x + 1,0386
y = -0,0027x + 1,0468
y = -0,0121x + 1,1352
0,80000,85000,90000,95001,00001,05001,10001,15001,20001,2500
1996 /1995
1997 /1996
1998 /1997
1999 /1998
2000 / 1999
2001 /2000
2002 /2001
2003 /2002
2004 /2003
2005 /2004
porovnávané obdobia
inde
x ra
stu
Nemecko Švédsko Veľká BritániaLineárny (Nemecko) Lineárny (Švédsko) Lineárny (Veľká Británia)
Obrázok 18 Medziročné indexy rastu sociálnych výdavkov per capita vo vybraných krajinách
EÚ za obdobie 1995 – 2005 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 17.
Trend rastu výdavkov na sociálnu ochranu per capita v Nemecku je dlhodobo stabilný;
počas sledovaného obdobia 1995 – 2005 sa vynakladané výdavky na sociálnu ochranu per
capita nezmenili o viac ako 5% (klesli iba v roku 2004 o 0,16%). Priemerný ročný rast bol o
2,28%. Potvrdil sa tým aj celkový relatívne stabilný typ sociálnej politiky v Nemecku.
82
Trend rastu výdavkov na sociálnu ochranu per capita vo Švédsku je menej stabilný
ako v Nemecku; počas sledovaného obdobia 1995 – 2005 sa vynakladané výdavky na
sociálnu ochranu per capita nezmenili o viac ako 10% (klesli iba v rokoch 1997, 1998
a 2001). Priemerný ročný nárast predstavoval 3,08%. Ak berieme do úvahy pomerne vysokú
úroveň sociálnej ochrany vo Švédsku, je prirodzené, že v rámci konvergenčných tendencií
v EÚ ich trend rastu výdavkov na sociálnu ochranu per capita je priemerný spomedzi
sledovaných štátov.
Trend rastu výdavkov na sociálnu ochranu per capita vo Veľkej Británii je zo
skúmaných troch štátov najmenej stabilný, ale výrazne progresívny; počas sledovaného
obdobia 1995 – 2005 sa vynakladané výdavky na sociálnu ochranu per capita zmenili o viac
ako 22% (najväčší nárast: v roku 1997 o 22,41% a v roku 2000 o 16,24%; mierny pokles
nastal iba v rokoch 2002 a 2003). Priemerný ročný nárast bol 6,65%. Je to najvyšší priemerný
ročný nárast v skupine sledovaných štátov, čo čiastočne priblížilo Veľkú Britániu k úrovni
výdavkov per capita vo Švédsku a predstihlo v tejto oblasti Nemecko.
B/ Zdroje financovania sociálnej ochrany (príjmy na sociálnu ochranu)
V tejto časti sa len okrajovo venujeme otázke zdrojov financovania sociálnej ochrany,
aby sme stručne poukázali na to, že v tejto oblasti existujú medzi jednotlivými členskými
krajinami EÚ, ako aj skúmanými krajinami, značné rozdiely. Dôvody sú prevažne historické
a súvisia so zavádzaním sociálnych systémov v minulosti. Podľa nasledovných obrázkov, kde
kvantifikujeme percentuálne príjmy na sociálnu ochranu, môžeme zdroje financovania
sociálnej ochrany v nami skúmaných štátoch rozdeliť na štyri hlavné skupiny:
- príspevky (odvody) do systémov sociálnej ochrany od fyzických osôb (zamestnanci a
SZČO),
- príspevky (odvody) do systémov sociálnej ochrany od právnických osôb
(zamestnávatelia)
- príspevky vlád (financované z daní),
- financie z iných zdrojov (ostatné).
Zdroje financovania sociálnej ochrany uvádzame podľa jednotlivých štátov
v poslednom sledovanom roku 2005 (Obrázok 19 – Obrázok 21).
83
35,6%
27,7%
35,0%
1,7%
vláda zamestnanci + SZČO zamestnávatelia ostatné
Obrázok 19 Zdroje financovania sociálnej ochrany (Nemecko 2005)
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa www.europa.eu.
Príspevky (odvody) do systému sociálnej ochrany (sociálneho zabezpečenia) za
zamestnancov, SZČO a zamestnávateľov tvoria v Nemecku väčšinu zdrojov, z ktorých sú
financované sociálne dávky (sumárne 62,7%). Ďalších 35,6% tvoria príspevky vlády, ktoré sú
financované z daní (maximálna výška daní z príjmu v Nemecku je 44,3%). Financie získané
z iných zdrojov tvoria relatívne nízky podiel 1,7% (Obrázok 19).
48,0%
8,8%
41,0%
2,2%
vláda zamestnanci + SZČO zamestnávatelia ostatné
Obrázok 20 Zdroje financovania sociálnej ochrany (Švédsko 2005)
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa www.europa.eu.
Príspevky (odvody) do systému sociálneho zabezpečenia od zamestnancov, SZČO a
zamestnávateľov tvoria vo Švédsku 49,8% zdrojov, z ktorých sú financované sociálne dávky
čo je porovnateľné s príspevkami vlády, ktoré sú financované z daní a tvoria 48% zdrojov
z ktorých sú financované sociálne dávky (maximálna výška daní z príjmu vo Švédsku je
60%). Financie získané z iných zdrojov tvoria relatívne nízky podiel 2,2% (Obrázok 20).
84
50,5%
15,5%
32,4%
1,6%
vláda zamestnanci + SZČO zamestnávatelia ostatné
Obrázok 21 Zdroje financovania sociálnej ochrany (Veľká Británia 2005)
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa www.europa.eu.
Príspevky (odvody) do systému sociálneho zabezpečenia tvoria od zamestnancov,
SZČO a zamestnávateľov vo Veľkej Británii 47,9% zdrojov, z ktorých sú financované
sociálne dávky, čo je porovnateľné s príspevkami vlády, ktoré sú financované z daní a tvoria
50,5% zdrojov z ktorých sú financované sociálne dávky (maximálna výška daní z príjmu vo
Veľkej Británii je 40%). Financie získané z iných zdrojov tvoria relatívne nízky podiel 2,2%
(Obrázok 21).
Na základe rozdelenia zdrojov financovania sociálnej ochrany v roku 2005 môžeme
sociálny systém Nemecka definovať ako systém s dominantnou úlohou sociálneho poistenia,
nakoľko na financovaní sociálnej ochrany participujú zamestnanci, zamestnávatelia aj vláda
približne rovnako (1/3). V prípade, že neberieme do úvahy ostatné zdroje financovania
sociálnej ochrany (pre ich veľmi nízky podiel na celkových príjmoch), tak vo Veľkej Británii
a Švédsku participujú platitelia odvodov (zamestnanci a zamestnávatelia) a vláda približne
rovnako (1/2). Avšak vo Švédsku prispievajú zamestnanci o polovicu menšou mierou ako vo
Veľkej Británii (môže to byť spôsobené vysokou mierou zdanenia príjmov vo Švédsku).
4.2.2.2 Sociálna kvóta
Pod sociálnou kvótou rozumieme podiel výdavkov na sociálnu ochranu na HDP
v príslušnom kalendárnom roku. Je pomerne objektívnym ukazovateľom skutočného vývoja
a tendencií sociálneho štátu a aj preto je hlavným akceptovateľným parametrom pri hodnotení
úrovne sociálnej ochrany.
Postupne budeme detailnejšie analyzovať vývoj sociálnej kvóty vo všetkých troch
nami vybraných štátoch, aby sme poukázali na rozdielnosť sociálnej politiky a jej výdavkov .
85
Vývoj sociálnej kvóty za obdobie rokov 1995 – 2005 sme spracovali v nasledovnej
tabuľke (Tabuľka 18). Percentuálne vyjadrenie sociálnej kvóty v jednotlivých štátoch sme
spracovali v nasledujúcom obrázku (Obrázok 22), aby sme mohli graficky porovnať jej vývoj
v uvedenom období.
Tabuľka 18 Vývoj sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (v %)
krajina/rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
Nemecko 27,02 28,60 29,03 28,99 29,20 29,30 29,40 29,98 30,29 29,54 29,36
Švédsko 35,11 34,02 33,06 32,39 32,10 31,15 31,70 32,87 33,21 32,59 31,98
Veľká Británia 28,86 28,48 27,97 27,29 26,85 27,54 27,98 26,87 27,00 27,25 27,86
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa www.europa.eu.
Podľa tabuľky a obrázka (Tabuľka 18 a Obrázok 22) vidíme, že podiel výdavkov
sociálnej ochrany na HDP v skúmaných štátoch je rôzny a relatívne nestabilný, okrem
Nemecka. Nemecká ekonomika na konci 20. storočia bola poznačená opätovným
zjednotením, čo sa odrazilo aj na jej hospodárstve. A preto medzi skúmanými štátmi má
najnižšiu „východiskovú“ pozíciu, čo je z hľadiska jej historického vývoja nepríznačné.
2526272829303132333435
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
%
Nemecko Švédsko Veľká Británia
Obrázok 22 Vývoj sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (%)
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 18.
V Nemecku sociálna kvóta od roku 1995 z úrovne 27,02% postupne rástla, aby
v období rokov 1997 – 2001 zaznamenala určitú stabilitu (28,99% – 29,40%). Bolo to
obdobie sociálno-trhovej ekonomiky a štátu blahobytu, kedy sa pomerne a rovnomerne
vyvíjal tak rast ekonomiky ako aj sociálna kvóta, čo považujeme za správny trend. S rastom
nezamestnanosti a nižším tempom ekonomického rastu po roku 2001 rástla do roku 2003 aj
sociálna kvóta (29,98% – 30,29%), aby sa v ďalších rokoch (2003 – 2005) postupne znížila na
86
29,54% – 29,36% k stavu výdavkov na sociálne zabezpečenie na prelome storočí. Súvisí to
s razantnou kritikou štátu blahobytu a hľadaním nových nástrojov sociálnej politiky, ktoré
však nedokázali výrazne znížiť nezamestnanosť, ale ani stupeň sociálnej ochrany v štáte.
Napriek tomu sa domnievame, že práve typ sociálnej politiky Nemecka, ako štátu
s kontinentálnym a konzervatívnym zameraním, je typ moderného sociálneho štátu, ktorý je
najviac akceptovateľný z pohľadu sociálnych garancií pre jej obyvateľstvo. Svoje tvrdenia
budeme dokladovať ďalej vybranými štatistickými ukazovateľmi.
Vo Švédsku v roku 1995 bola úroveň sociálnej kvóty na úrovni 35,11%, čo
predstavuje najvyšší podiel výdavkov na sociálne zabezpečenie v sledovaných krajinách. Je to
zároveň dôkaz dlhodobej vysokej a univerzálnej sociálnej garancie v tomto švédskom
(škandinávskom) type sociálneho štátu. Ďalší vývoj však potvrdil trend prehodnocovania
vysokej ingerencie štátu v sociálnej oblasti a postupné znižovanie podielu sociálnej kvóty
v rokoch 1996 – 2000 na úroveň 34,02% – 31,15%, čo predstavuje v nami skúmanom období
absolútne najnižší stupeň sociálnej kvóty. Práve rok 2000 je však prelomovým rokom
v oblasti budúcich celkových sociálnych výdavkov, pretože sme v rokoch 2001 – 2003
zaznamenali mierny nárast, ktorý predstavoval 1,51%. Rok 2004 je rokom opätovného
znižovania výdavkov (32,59%) čo sa potvrdilo aj v roku 2005 (31,98 %). Nerovnomerný
a nestabilný vývoj sociálnej kvóty vo Švédsku je dôsledkom nielen ekonomických, ale aj
politických pohľadov na celý systém sociálneho zabezpečenia, na kritiku vysokej odvodovej
zaťaženosti a zníženie ekonomického rastu. Aj preto sa pôvodné úvahy o možnosti
implementácie švédskeho modelu, ako modelu moderného sociálneho štátu EÚ, odmietli.
Veľká Británia je historicky známa svojim liberálno-reziduálnym typom sociálneho
štátu, čo je možné dokumentovať aj v rámci nášho výskumu. Rok 1995 síce dokumentuje
vyšší podiel sociálnej kvóty (28,86%) ako napr. v Nemecku v uvedenom čase, ale je to
dôsledok predchádzajúcich politicko-ekonomických zmien a nie odraz zvýšenej sociálnej
garancie ako takej. Dôkazom nášho tvrdenia sú nasledujúce roky (1996 – 1999), kedy došlo
k miernym poklesom (28,48 – 26,85%), aby v roku 1999 dosiahla sociálna kvóta historické
minimum. V rokoch 2000 – 2001 nasledoval mierny rast (27,54% – 27,98%), aby sa postupne
znižovali výdavky na sociálne zabezpečenie v sledovanom období, keď v roku 2005
predstavovali 27,98%, čo z hľadiska desaťročného sledovania znamená, že nedosiahli úroveň
roku 1995. Tento jav je spoločný pre všetky štáty, ak neakceptujeme osobitný vývoj
v Nemecku do roku 1995.
87
Náš výskum sme ďalej orientovali na porovnávanie indexov rastu oproti bázickému
obdobiu (2005/1995), indexov medziročného rastu sociálnej kvóty a priemerný koeficient
rastu v skúmaných štátoch (Tabuľka 19 a Obrázok 23).
Tabuľka 19 Indexy rastu sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005
krajina / rok
1996 / 1995
1997 / 1996
1998 / 1997
1999 / 1998
2000 / 1999
2001 / 2000
2002 / 2001
2003 / 2002
2004 / 2003
2005 / 2004
2005 / 1995
priemerný koeficient
rastu Nemecko 1,0587 1,0148 0,9989 1,0071 1,0034 1,0035 1,0196 1,0105 0,9752 0,9940 1,0868 1,0084 Švédsko 0,9689 0,9719 0,9797 0,9910 0,9704 1,0177 1,0368 1,0103 0,9813 0,9813 0,9109 0,9907 Veľká Británia 0,9866 0,9822 0,9755 0,9839 1,0259 1,0158 0,9605 1,0048 1,0093 1,0223 0,9652 0,9965
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 18.
0,96050,97050,98050,99051,00051,01051,02051,03051,04051,0505
1996 /1995
1997 /1996
1998 /1997
1999 /1998
2000 /1999
2001 /2000
2002 /2001
2003 /2002
2004 /2003
2005 /2004
Nemecko Švédsko Veľká Británia
Obrázok 23 Medziročné indexy rastu sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie
1995 – 2005 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 19.
Na sociálnu ochranu z verejných financií (HDP) v roku 1995 vydávalo relatívne
rovnako Nemecko (27,02%) a Veľká Británia (28,86%), naproti tomu Švédsko vydávalo
najviac (35,11%). O desaťročie neskôr, čiže v roku 2005, sa situácia mierne zmenila: podiel
sociálnej kvóty v Nemecku stúpol na 29,36% (index rastu 2005/1995 vyjadruje nárast
o 8,68%), naproti tomu vo Švédsku klesla na 31,98% (index rastu 2005/1995 vyjadruje pokles
o 8,91%), vo Veľkej Británii tiež klesla na 27,86% (index rastu 2005/1995 vyjadruje pokles
o 3,48%). Najvyšší medziročný rast (o 5,87%) zaznamenalo Nemecko v období 1996/1995,
Švédsko o 3,68% v období 2002/2001 a Veľká Británia v období 2000/1999 (o 2,59%).
Naproti tomu najväčší medziročný pokles bol vo Veľkej Británii v roku 2002 v porovnaní
s rokom 2001 (o 3,95%), následne vo Švédsku (o 3,11%) v roku 1996 oproti roku 1995
a v Nemecko v roku 2004 oproti roku 2003 (o 2,48%). Z výskumu štatistických súborov sme
88
zistili, že mierne rástla sociálna kvóta za celé desaťročné obdobie len v Nemecku (priemerný
ročný nárast o 0,84%), naproti tomu vo Švédsku nastal vo vývoji sociálnej kvóty mierny
pokles (priemerne ročne klesla o 0,93%), čo sme spozorovali aj vo Veľkej Británii (priemerný
ročný pokles o 0,35%). Napriek uvedenému, teda že vo Švédsku bol najväčší pokles, môžeme
konštatovať, že univerzalita švédskeho sociálneho štátu bola na najvyššej úrovni.
Medzi skúmanými členskými krajinami EÚ však v miere výdavkov existovali počas
celého sledovaného obdobia značné rozdiely. Nie je možné konštatovať, že by v tomto
sociálno-ekonomickom ukazovateli dochádzalo k akejsi predpokladanej homogenizácii
sociálneho zabezpečenia. Naopak, miera sociálnej ochrany je výsledkom rôznych typov
sociálnych politík a vnútroekonomických vývojov, ktoré na celoeurópskej úrovni nie sú
harmonizované. Preto medzi členskými krajinami možno pozorovať odlišnosti v podiele ich
výdavkov na HDP. Heterogénny je aj vývoj sociálnej kvóty vo vnútri samotných štátov.
4.2.2.3 Sociálny rozpočet
Sociálny rozpočet je podiel výdavkov na sociálnu ochranu na výdavkoch ŠR
v príslušnom kalendárnom roku. Je tiež významným sociálno-ekonomickým ukazovateľom
a preto mu venujeme osobitnú pozornosť. Vývoj sociálnych rozpočtov skúmame
metodologicky rovnako ako pri sociálnej kvóte a vo vybraných krajinách EÚ (Tabuľka 20 a
Obrázok 24).
Tabuľka 20 Vývoj sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (v %)
krajina/rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
Nemecko 51,49 59,42 50,77 59,66 60,76 64,95 61,81 62,37 62,49 62,83 62,69 Švédsko 51,74 52,43 52,87 53,67 53,49 54,59 55,95 56,62 59,31 57,46 56,52 Veľká Británia 63,78 65,88 67,25 67,53 67,32 68,82 68,21 63,91 62,31 61,84 61,41
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa www.europa.eu a www.oecd.org.
V roku 1995 vydávali Nemecko a Švédsko na svoje sociálne rozpočty relatívne menej
(51,49% a 51,74%), oproti tomu Veľká Británia vydávala najviac (63,78%) čo sa javí ako
určitý nesúlad s jej sociálnou politikou a typom sociálneho štátu. V porovnaní so sociálnou
kvótou, ktorá je permanentne nízka, je to však evidentný nárast len ročných verejných
výdavkov na sociálnu ochranu, nakoľko v danom období rástla miera odkázanosti na sociálne
dávky (vysoká miera nezamestnanosti, rast počtu chudobných a pod.). Podiel sociálneho
zabezpečenia na HDP sa teda nezvýšil. V roku 2000 bol sociálny rozpočet v sledovanom
období v Nemecku a Veľkej Británii najvyšší (64,95% a 68,82%) aby sa v nasledujúcich
89
rokoch relatívne stabilizoval. Vo Švédsku bol najvyšší sociálny rozpočet v roku 2003
(59,31%), čo je zároveň najnižší podiel v skúmaných štátoch.
5052545658606264666870
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
%
Nemecko Švédsko Veľká Británia
Obrázok 24 Vývoj sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách za obdobie 1995 – 2005
(v %)
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 20.
Vývoj sociálneho rozpočtu je možné sledovať aj na základe indexov rastu (zmena
v roku 2005 oproti roku 1995), ktoré jednoznačnejšie dokumentujú dlhodobý trend vývoja.
Situácia je nasledovná (Tabuľka 21): podiel sociálnych výdavkov na výdavkoch ŠR
v Nemecku stúpol na 62,69% (index rastu 2005/1995 vyjadruje nárast o 21,75%) a vo
Švédsku stúpol na 56,52% (index rastu 2005/1995 vyjadruje nárast o 9,24%), naproti tomu vo
Veľkej Británii klesol na 61,41% (index rastu 2005/1995 vyjadruje pokles o 3,72%). Tým sa
vlastne potvrdila rezidualita sociálneho štátu vo Veľkej Británii.
Tabuľka 21 Indexy rastu sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005
krajina / rok
1996 / 1995
1997 / 1996
1998 / 1997
1999 / 1998
2000 / 1999
2001 / 2000
2002 / 2001
2003 / 2002
2004 / 2003
2005 / 2004
2005 / 1995
priemerný koeficient
rastu Nemecko 1,1540 0,8544 1,1751 1,0184 1,0690 0,9517 1,0091 1,0019 1,0054 0,9978 1,2175 1,0199 Švédsko 1,0133 1,0084 1,0151 0,9966 1,0206 1,0249 1,0120 1,0475 0,9688 0,9836 1,0924 1,0089 Veľká Británia 1,0329 1,0208 1,0042 0,9969 1,0223 0,9911 0,9370 0,9750 0,9925 0,9930 0,9628 0,9962
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 20.
Medziročné indexy rastu sociálneho rozpočtu (Tabuľka 21 a Obrázok 25) poukazujú
na veľké rozdiely v jednotlivých rokoch najmä v Nemecku – od nárastu sociálneho rozpočtu
v roku 1996 o 15,4%, následného prudkého poklesu o 14,56%, znovu nastal v roku 1998
ojedinelý nárast o 17,51%. Vo Švédsku medziročné zmeny neboli až také rozdielne – najvyšší
90
rast bol zaznamenaný v roku 2003 (o 4,75%) a následne v roku 2004 najväčší pokles (o
3,12%). Veľká Británia mala tieto zmeny relatívne stabilné, až do roku 2002, kedy nastal
najväčší pokles (o 6,3%) a naďalej pokračoval až do roku 2005, keď ako jediná krajina
spomedzi skúmaných, skončila s menším sociálnym rozpočtom ako na začiatku sledovaného
obdobia (61,41%). Priemerný koeficient rastu potvrdil vyššie uvedené výsledky, keďže
v Nemecku sociálny rozpočet rástol ročne približne o 1,99%, v priemere o 0,89% rástol aj vo
Švédsku a vo Veľkej Británii bol priemerný ročný pokles o 0,38%.
0,85440,88980,92520,9606
0,9961,03141,06681,10221,1376
1,173
1996 /1995
1997 /1996
1998 /1997
1999 /1998
2000 /1999
2001 /2000
2002 /2001
2003 /2002
2004 /2003
2005 /2004
Nemecko Švédsko Veľká Británia
Obrázok 25 Medziročné indexy rastu sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ za
obdobie 1995 – 2005
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 21.
Bližšiu analýzu a hodnotenie vývoja sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu
v jednotlivých krajinách uvádzame v ďalšej časti, kde porovnávame sociálne rozpočty
a sociálne kvóty v jednotlivých vybraných štátoch (Obrázok 26 – Obrázok 28) a to
prostredníctvom predchádzajúcich tabuliek sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu (pozri
Tabuľka 18 a Tabuľka 20, s. 85 a 88).
91
25
30
35
40
45
50
55
60
65
70
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
%
sociálny rozpočet sociálna kvóta
Obrázok 26 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu v Nemecku za obdobie 1995 – 2005
(v %) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 18 a 20.
Sociálna kvóta v Nemecku (Obrázok 26) sa vyvíjala za sledované obdobie celkovo
stabilne, ak nerátame jediný väčší nárast v roku 1996 oproti roku predchádzajúcemu (o
5,87%) a väčší pokles v roku 2004 (o 2,48%). Za celé toto obdobie sa sociálna kvóta zvýšila
o 8,68%, priemerne o 0,84%. Krivka vyjadrujúca sociálny rozpočet je „rozkolísaná“ až do
roku 2001 (rozpätie od -14,56% až do 17,51%), teda v týchto rokoch boli sociálne rozpočty
nestabilné. Po roku 2001 sa situácia pomerne stabilizovala, keď sme zaznamenali jej hodnotu
nad úrovňou 62%. Celkovo sa sociálny rozpočet zvýšil oproti roku 1995 až o 21,75%, čo
v priemere znamená zvýšenie o 1,99%.
25
30
35
40
45
50
55
60
65
70
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
%
sociálny rozpočet sociálna kvóta
Obrázok 27 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Švédsku za obdobie 1995 – 2005
(v %) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 18 a 20.
92
Kým v Nemecku sa obidva nami skúmané sociálno-ekonomické ukazovatele zvýšili,
vo Švédsku (Obrázok 27) bol vývoj sociálnej kvóty väčšinou záporný: priemerne ročne klesla
o 0,93%, v sledovanom období bol pokles medzi prvým a posledným rokom o 8,91%.
Situácia sa mierne zlepšila od roku 2001 až do roku 2003, ale v roku 2004 opäť nastalo
znižovanie sociálnej kvóty. Sociálny rozpočet za sledované obdobie však mierne narastal, v
priemere ročne o 0,89%, a oproti roku 1995 sa zvýšil o 9,24%. V skúmanom období bol
sociálny rozpočet zatiaľ najvyšší v roku 2003 a predstavoval 59,31%. V skutočnosti to ale
boli nižšie percentuálne podiely ako v Nemecku a Veľkej Británii. Dokazuje to určitú snahu
Švédska o rekonštrukciu a efektívne hľadanie typu univerzálneho sociálneho štátu (švédsky
typ sociálnej politiky).
25
30
35
40
45
50
55
60
65
70
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
%
sociálny rozpočet sociálna kvóta
Obrázok 28 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Veľkej Británii za obdobie 1995
– 2005 (v %) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 18 a 20.
Vo Veľkej Británii (Obrázok 28) sociálna kvóta za celé sledované obdobie mierne
klesala (priemerne o 0,35%), spomedzi sledovaných krajín však vykazuje najstabilnejší podiel
výdavkov na sociálnu ochranu na HDP, i keď tento je na najnižšej úrovni. V roku 2005
v porovnaní s rokom 1995 pokles sociálnej kvóty bol o 3,48%. Takisto je zrejmý aj pokles
sociálneho rozpočtu (v porovnaní s rokom 1995 o 3,72% a v priemere o 0,38%).
Okrem vývoja sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu sme sledovali aj trend vývoja
týchto ukazovateľov vo vybraných krajinách (Obrázok 29 – Obrázok 31) a to prostredníctvom
medziročných indexov rastu (pozri Tabuľka 19 a Tabuľka 21, s. 87 a 89).
93
y = -0,0082x + 1,069
y = -0,0046x + 1,0340,80000,85000,90000,95001,00001,05001,10001,15001,2000
1996 /1995
1997 /1996
1998 /1997
1999 /1998
2000 / 1999
2001 /2000
2002 /2001
2003 /2002
2004 /2003
2005 /2004
porovnávané roky
inde
x ra
stu
index rastu sociálneho rozpočtu index rastu sociálnej kvótyLineárny (index rastu sociálneho rozpočtu) Lineárny (index rastu sociálnej kvóty)
Obrázok 29 Trend rastu sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu v Nemecku za obdobie 1995 –
2005 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 19 a 21.
Obrázok 29 ukazuje, že trend rastu sociálnej kvóty v Nemecku je dlhodobo stabilný
s priemerným ročným nárastom podielu sociálnych výdavkov na HDP o 0,84% (v
sledovanom období sa sociálna kvóta nezmenila o viac ako 5,87%). Sociálny rozpočet bol
v období 1995 – 2000 rozkolísaný; v roku 1996 tento podiel vzrástol o 15,4%, následne
v roku 1997 klesol o 14,56% a v roku 1998 opäť vzrástol o 17,51%. Trend rastu podielu
sociálnych výdavkov na ŠR sa ustálil až po roku 2001, keď vstúpila do platnosti Lisabonská
dohoda a Nemecko začalo používať nástroje na dosahovanie cieľov vyplývajúcich z tejto
dohody (reforma dôchodkového systému). V tomto období sa podiel sociálnych výdavkov na
výdavkoch ŠR nemenil o viac ako 0,91%, čo vyrovnalo vysoké výkyvy v predchádzajúcich
rokoch na priemerný ročný rast o 1,99%.
94
y = -0,002x + 1,0202y = 0,0031x + 0,9738
0,8000
0,8500
0,9000
0,9500
1,0000
1,0500
1,1000
1996 /1995
1997 /1996
1998 /1997
1999 /1998
2000 / 1999
2001 /2000
2002 /2001
2003 /2002
2004 /2003
2005 /2004
porovnávané roky
inde
x ra
stu
index rastu sociálneho rozpočtu index rastu sociálnej kvótyLineárny (index rastu sociálneho rozpočtu) Lineárny (index rastu sociálnej kvóty)
Obrázok 30 Trend rastu sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Švédsku za obdobie 1995 –
2005 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 19 a 21.
Trend rastu sociálnej kvóty vo Švédsku (Obrázok 30) je celkovo stabilný,
v sledovanom období sa sociálna kvóta nezmenila o viac ako 3,68% (bázický index rastu
v sledovanom období 1995 – 2005 bol 0,9109 a priemerný ročný pokles sociálnej kvóty o
0,93%). Trend rastu podielu sociálnych výdavkoch na výdavkoch ŠR je taktiež celkovo
stabilný, v sledovanom období sa podiel výdavkov na sociálnu ochranu na výdavkoch ŠR
nezmenil o viac ako 4,75% (bázický index rastu v sledovanom období 1995 – 2005 bol
1,0924 a priemerný ročný nárast sociálneho rozpočtu o 0,89%). Priemerné koeficienty rastu
sociálnej kvóty (0,9907 = pokles) a sociálneho rozpočtu (1,0089 = rast) dokazujú, že
výkonnosť ekonomiky (vyjadrená HDP) stúpala rýchlejšie ako výdavky ŠR.
y = -0,0055x + 1,027
y = 0,0035x + 0,9774
0,8000
0,8500
0,9000
0,9500
1,0000
1,0500
1996 /1995
1997 /1996
1998 /1997
1999 /1998
2000 / 1999
2001 /2000
2002 /2001
2003 /2002
2004 /2003
2005 /2004
porovnávané roky
inde
x ra
stu
index rastu sociálneho rozpočtu index rastu sociálnej kvótyLineárny (index rastu sociálneho rozpočtu) Lineárny (index rastu sociálnej kvóty)
Obrázok 31 Trend rastu sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Veľkej Británii za obdobie
1995 – 2005 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 19 a 21.
95
Trendy rastu sociálnej kvóty a podielu sociálnych výdavkov na výdavkoch ŠR vo
Veľkej Británii (Obrázok 31) majú okrem roku 2000 takmer zhodné krivky, to znamená, že
výkonnosť ekonomiky sa menila rovnako ako výdavky ŠR, čo v praxi vyjadruje naviazanosť
veľkosti výdavkov ŠR na veľkosť HDP. Trendy rastu sociálnej kvóty a podielu sociálnych
výdavkov na výdavkoch ŠR sú dlhodobo stabilné, avšak nedosahujú stabilnosť týchto
ukazovateľov vo Švédsku. Sociálna kvóta v sledovanom období sa nezmenila o viac ako
3,95% (priemerný ročný pokles bol o 0,35%) a podiel verejných výdavkov na výdavkoch ŠR
sa nezmenil o viac ako 6,3% (priemerný ročný pokles bol o 0,38%).
Z hľadiska hodnotenia financovania sociálneho systému a jeho prepojenosti na
stabilitu sociálneho zabezpečenia v krajine na základe porovnávania týchto trendov
rastu/poklesu má významnú vypovedaciu hodnotu maximálna zmena podielu sociálnych
výdavkov na výdavkoch sociálneho rozpočtu. Preto môžeme na základe tohto ukazovateľa
vyhodnotiť ako najstabilnejšiu sociálnu politiku vo Švédsku s maximálnym medziročným
výkyvom sociálneho rozpočtu 4,75%. Za najmenej stabilný systém sociálneho zabezpečenia
sa na základe štatistického výskumu považovalo Nemecko s maximálnym medziročným
výkyvom sociálneho rozpočtu 17,51%. Nemecká sociálna politika stabilizovala v období po
summite v Lisabone (2000), nakoľko v rokoch 2001 – 2005 neprekročila miera rastu podielu
výdavkov na sociálnu ochranu na výdavkoch ŠR -4,83%. Pozitívny dopad Lisabonského
summitu je evidentný vo všetkých troch sledovaných krajinách, keď sa medziročný rast
podielu sociálnych výdavkov na výdavkoch ŠR (2001 – 2005) vyrovnal na úrovni max.
poklesu o 6,3% (Veľká Británia) a max. rastu o 4,75% (Švédsko).
Zatiaľ čo podiel výdavkov na sociálnu ochranu na HDP (sociálna kvóta) sa zmenil
v roku 2005 oproti roku 1995 iba mierne (v Nemecku nárast o 8,68%, vo Švédsku pokles
o 8,91%, vo Veľkej Británii pokles o 3,48%), výdavky na sociálnu ochranu per capita sa
extrémne zvýšili (najmä vo Veľkej Británii). Je to podmienené aj vysokým rastom výkonnosti
ekonomiky (rast HDP) a to až takým, že Veľká Británia napriek percentuálnemu znižovaniu
podielu výdavkov na sociálnu ochranu na HDP takmer zdvojnásobila výdavky na sociálnu
ochranu na jedného obyvateľa.
Porovnaním miery rastu podielu výdavkov na sociálnu ochranu na výdavkoch ŠR
(sociálneho rozpočtu) a miery rastu výdavkov na sociálnu ochranu na jedného obyvateľa (per
capita) v roku 2005 oproti roku 1995 zisťujeme, že miera rastu per capita je vo všetkých
sledovaných krajinách vyššia ako miera rastu sociálneho rozpočtu.
Predchádzajúcou analýzou modelov a typov sociálnych politík (sociálnych štátov) a
nami vybraného nástroja sociálnej politiky (sociálna ochrana) a dvoch sociálno-
96
ekonomických ukazovateľov (sociálna kvóta a sociálny rozpočet) sme zistili, že testovaná
hypotéza H0 (Pri budovaní moderného sociálneho štátu EÚ je evidentná konvergenčná
sociálna politika vybraných členských štátov) potvrdila, že i keď sú sociálne systémy
vybraných štátov pomerne odlišné, predsa vykazujú znaky približovania sa k spoločnej
európskej sociálnej politike.
Ďalej sme výskumom zistili, že hypotéza H1 (Podiel výdavkov na sociálnu ochranu
v rámci sociálneho rozpočtu a sociálnej kvóty má rastúcu tendenciu) sa potvrdila len
čiastočne. V závere dizertačnej práce detailnejšie zdôvodňujeme výsledky obidvoch hypotéz.
Analýzou nami prezentovaných typov sociálnych politík modelu moderného
sociálneho štátu vo vybraných krajinách EÚ (Nemecko, Švédsko a Veľká Británia) môžeme
konštatovať, že existuje reálna snaha formovania európskej sociálnej politiky.
4.3. Analýza sociálnej politiky v SR
Táto časť dizertačnej práce nadväzuje na podkapitolu 2.2.3. Transformácia sociálnej
sféry na Slovensku po roku 1989.
V demokratickej spoločnosti existujú tri prvky, ktoré súvisia so sociálnou sférou,
a ktoré si v nej navzájom, respektíve čiastočne konkurujú, je to štát, trh a občianska
spoločnosť (pozri Obrázok 4, s. 34). Každý z týchto prvkov má svoje špecifiká a úlohy.
Existujú aj oblasti, kde konkurencia nie je z hľadiska obsahu poskytovaných verejných
služieb, ale skôr z dôvodu rastu kvality a dostupnosti týchto služieb pre ľudí, ktorí
v sociálnom systéme sú krátkodobo či doživotne odkázaní na sociálnu pomoc iných. Všetky
tri uvedené prvky spoločne akceptujú princípy solidarity, participácia a subsidiarity, ako
základné princípy modernej sociálnej politiky. Takto vnímame aj celkový vývoj sociálno-
ekonomického systému v SR v období transformácie a po nej.
Ústava Slovenskej republiky definuje a garantuje základné ľudské a sociálne práva
občanov, ktoré sú v podstatnej miere obsahom aj sociálnej politiky Slovenska (napr. garantuje
občanom právo na prácu, na štrajk a kolektívne vyjednávanie, na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe, materstve, v invalidite, pri strate živiteľa, pri nespôsobilosti na prácu,
právo na pomoc v hmotnej núdzi v takom rozsahu, aby im boli zabezpečené základné životné
podmienky). Tieto práva sú bližšie špecifikované a konkretizované v jednotlivých zákonoch
(Zákonník práce, zákony o: sociálnom poistení, sociálnych službách, sociálnej pomoci,
pomoci v hmotnej núdzi, atď.)
97
Okrem sociálnych práv definovaných v Ústave je Slovensko viazané aj systémom
medzinárodných dohôd a dokumentov, ako je napríklad Dohovor č. 102 Medzinárodnej
organizácie práce o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia (1952). Ďalšie povinnosti
štátu v oblasti sociálneho zabezpečenia vyplývajú z ratifikácie Európskej sociálnej charty
(1996)31. Vzhľadom na rozdielnu ekonomickú úroveň jednotlivých európskych štátov Charta
obsahuje len minimálny záväzný štandard hospodárskych a sociálnych práv, ktoré sú
postupne aplikované aj do systému sociálnej politiky v SR. Rozsah záväzkov môžu zmluvné
strany postupne rozširovať podľa vlastných sociálno-ekonomických možností a cieľov.
Slovensko už v prístupovom období do EÚ postupne zapracovalo do svojho právneho
systému vtedy existujúce smernice EÚ a to v súlade s tzv. „Európskou sociálnou doktrínou“,
ktorá „vychádza z poznania vzájomnej interakcie ekonomických a sociálnych práv, pričom sa
zameriava na ich zosúlaďovanie a vzájomnú podporu, aby sa práve zabezpečením sociálnych
práv dosiahlo vyššie naplnenie (úroveň) alebo aspoň udržateľné naplnenie (rozmer)
ekonomických práv občanov Európskeho spoločenstva“ (Tomeš – Koldinská, 2003, s. 284).
Slovenská republika sa v Spoločnom memorande o inklúzii (2003) prihlásila a zapojila do
boja proti chudobe a exklúzii v kontexte Lisabonskej stratégie. Na základe tohto memoranda
Slovensko pripravilo Národný akčný plán sociálnej inklúzie na roky 2004 – 2006, v ktorom sa
snažilo implementovať ciele EÚ v oblasti chudoby a sociálnej exklúzie, pričom tieto ciele sú
definované nasledovne:
– uľahčiť participáciu na zamestnanosti a prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám
pre všetkých,
– predchádzať rizikám vylúčenia,
– pomôcť najzraniteľnejším,
– mobilizovať všetky relevantné subjekty.
Vzhľadom na prijatie memoranda možno tieto ciele považovať zároveň za
deklarované ciele slovenskej sociálnej politiky, ktorá je takisto založená na základných troch
pilieroch sociálneho zabezpečenia (sociálne poistenie, sociálna pomoc, štátna sociálna
podpora) a ich významnej sociálno-finančnej diverzifikácii.
Úlohou sociálnej politiky by mala byť orientácia na udržanie a skvalitnenie životných
podmienok ľudí, na rozvoj jednotlivca a skupín spoločnosti v ich individuálnych,
31 Charta obsahuje právo na prácu, spravodlivé pracovné podmienky, bezpečné a zdravé pracovné podmienky, právo detí a mladistvých na ochranu, právo zamestnaných žien na ochranu, právo na ochranu zdravia, sociálne zabezpečenie, právo na sociálnu a lekársku pomoc, právo na sociálne služby, právo telesne alebo duševne postihnutých osôb na odbornú prípravu, právo rodiny na sociálnu, právnu a ekonomickú ochranu, právo matky a dieťaťa na ekonomickú a sociálnu ochranu.
98
osobnostných a tvorivých možnostiach. Aj preto má sociálna politika v systéme hospodárskej
politiky a verejnej ekonomiky svoje špecifické postavenie a poslanie. Ide o interaktívne
a prienikové vzťahy so všetkými oblasťami života jednotlivca a spoločnosti. Zároveň je
akceptovaná jej relatívna samostatnosť.
Transformačný proces v tranzitívnych ekonomikách priniesol celkom prirodzene do
sociálno-ekonomického systému trhový model sociálnej diferenciácie spoločnosti. Zároveň sa
vytvorili podmienky výrazných rozdielov medzi hmotným bohatstvom v rukách úzkej
skupiny obyvateľstva a nemajetnosťou veľkého počtu obyvateľstva. Významným
determinantom nerovnosti je aj príslušnosť k sociálnej vrstve, vek, pohlavie, zdravie,
vzdelanie, talent a iné (napr. sociálne kontakty), čo do veľkej miery predurčuje, či človek
nerovnosť vníma pozitívne alebo negatívne. Zmierňovať sociálnu diferenciáciu je prioritnou
úlohou sociálnej politiky štátu, ktorý vo forme spoločensky dohodnutej miery redistribúcie
a vo verejnom záujme koná tak, aby samotná redistribúcia bola efektívna, motivačná
a ochraňujúca tých, ktorí si sami a za pomoci svojich blízkych nedokážu vyriešiť svoj
sociálno-ekonomický problém.32
Z hľadiska sociálnej diferenciácie je úlohou sociálnej politiky modelovať
a anticipovať vývoj sociálnej nerovnosti. Na príklade SR a krajín bývalej EÚ 15 môžeme
prezentovať model zmierňovania nerovností za pomoci rôznych druhov transferov, ktoré
znižujú mieru rizika chudoby. Ak sa v SR v roku 2002 pohybovala miera rizika chudoby až
vo výške 43% a v krajinách EÚ 15 celkom 39%, potom transferom všetkých druhov
dôchodkov klesla na Slovensku na 27% a v EÚ 15 na 24%. Po aplikácií všetkých existujúcich
transferových foriem v roku 2002 klesla miera rizika chudoby v SR na 21% (v EÚ 15 na
15%), čo však stále znamenalo spolu s Írskom najvyššiu mieru rizika chudoby (Národný
akčný plán sociálnej inklúzie na roky 2004 – 2006, 2004).
Problém fungovania systému sociálneho zabezpečenia (a tým aj sociálnej ochrany) je
na Slovensku zvýraznený transformačným procesom, nakoľko reštrukturalizácia ekonomiky
a celý reformný proces znásobujú nielen význam systému sociálnej ochrany, možnosti na jeho
zneužívanie, ale aj riziko rozpínavosti sociálneho systému. Podobné riziká sú však takmer
univerzálne vo všetkých krajinách EÚ, ako sme analyzovali v kapitole 4.2.
32 V odbornej literatúre nachádzame aj názory, ktoré znižovanie nerovností v ekonomike zamietajú. Zmiernenie nerovností môže totiž viesť k poklesu zdrojov akumulácie a k spomaleniu ekonomického rastu. Pri nižších dôchodkoch je totiž nevyhnutné vynaložiť jeho značnú časť na spotrebu. Úspory potom slúžia skôr ako rezerva na krytie výkyvov v záujme udržania dosiahnutej životnej úrovne, než ako potenciálny zdroj akumulácií. zmiernenie nerovností by viedlo k pasivite, uniformite, k poklesu podnetov a efektívnosti, k nižšej tvorbe zdrojov a v konečnom dôsledku k úpadku ekonomiky (Stanek, 2002, s. 67).
99
Ako sme už uviedli v časti 2.2.3., najradikálnejšia zmena v sociálnom systéme nastala
od roku 2004 ako komplexná reforma sociálneho systému, tzv. nová sociálna politika.
Z hľadiska pochopenia tejto reformy v predvstupovom období SR do EÚ, je dôležité
popísať významné zmeny, ktoré do fungovania systému priniesol Zákon o sociálnom poistení
(č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Tento zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1.
januára 2004, nahradil 15 rokov účinný Zákon o sociálnom zabezpečení (č. 100/1988 Zb.)
a ďalších 53 súvisiacich zákonov a podzákonných právnych noriem, ktoré zneprehľadňovali
systém sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Spolu so Zákonom o náhrade príjmu
pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca (č. 462/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov) vytvárajú prehľadný a zjednodušujúci rámec.
Okrem systému zdravotného poistenia reformoval zákon o sociálnom poistení všetky
poistné systémy. Filozofia úpravy systému sociálneho poistenia je postavená na prechode zo
zabezpečovacieho systému na systém poistný, založený na princípe zásluhovosti, princípe
individuálnej zodpovednosti a princípe osobnej zúčastnenosti poistenca na tvorbe zdrojov,
ktoré zabezpečujú dôstojný život v poproduktívnom veku.
Významnou reformou prešiel aj Zákon o sociálnej pomoci (č. 195/1998 Z. z. v znení
neskorších predpisov), ktorý je v súčasnosti rozdelený na dva hlavné zákony: Zákon
o sociálnych službách (č. 448/2008 Z. z., ktorý zrušil Zákon o sociálnej pomoci) a Zákon
o pomoci v hmotnej núdzi (č. 599/2003 v znení neskorších predpisov). Spolu so zmenami
v Zákonníku práce (Zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) predstavujú
systémovú reformu sociálneho zabezpečenia, ktorého pozitíva sú nasledovné:
– zavedenie trojpilierového kapitalizačného systému dôchodkového zabezpečenia,
– snaha o adresnejšie poskytovanie dávok a služieb,
– tlak na osoby nachádzajúce sa v hmotnej núdzi vyvinúť väčšiu aktivitu pre vymanenie
sa zo záchrannej sociálnej siete,
– snaha o kvalitnejšie poskytovanie sociálnych služieb pre všetky skupiny odkázané na
tieto verejné služby,
– snaha o riešenie nezamestnanosti aktívnou politikou zamestnanosti,
– snaha o odstránenie príležitostí na zneužívanie systému a pod.
K tomu, aby mohli byť garantované a zabezpečené všetky sociálne funkcie štátu, je
potrebné, okrem ekonomického rastu, aktivovať jeho nástroje.
100
4.3.1. Vybrané nástroje sociálnej politiky
V tejto časti sa venujeme vybraným systémovým a inštitucionálnym cieľom a ich
nástrojom. Medzi systémové ciele v transformačnom období zaraďujeme: zmenu centrálne
riadenej ekonomiky na trhovú, zmenu štruktúry vlastníctva (zo spoločenského na prioritne
súkromné), cenovú liberalizáciu, liberalizáciu zahraničného obchodu, zmenu štruktúry
národného hospodárstva a makroekonomickú rovnováhu. Medzi inštitucionálne ciele patrí
hlavne tvorba nového legislatívneho prostredia (zákony) a vytvorenie trhového prostredia pre
vznik, resp. premenu inštitúcií pôsobiacich v oblasti sociálneho systému.
Napĺňanie cieľov stanovených sociálnou politikou je realizované prostredníctvom
rôznych vzájomne spätých systémov, inštitúcií a noriem, ktoré môžeme všeobecne označiť za
nástroje sociálnej politiky. Princípy, na ktorých je postavená sociálna politika, do značnej
miery ovplyvnili počet a variabilitu aplikovaných nástrojov.
Existuje niekoľko hľadísk ich na klasifikáciu, ktoré zohľadňujú funkciu, cieľovú
skupinu a pod. S cieľom uviesť prehľadné rozdelenie nástrojov sociálnej politiky, ktoré sú
predmetom nášho výskumu, sme zvolili za základné kritérium, tak ako pri analýze nástrojov
v časti 4.2.1., charakter ich uplatnenia vo vzťahu k občanovi:
1. Systémové nástroje
A) Nástroje prerozdeľovania:
a) nástroje výberu prostriedkov prostredníctvom daní a odvodov,
b) nástroje rozdeľovania prostriedkov prostredníctvom systému sociálneho
zabezpečenia (sociálnej ochrany).
2. Inštitucionálne nástroje
B) Legislatívne úpravy sociálneho prostredia:
a) nástroje pracovného práva: Zákonník práce a relevantné zákony súvisiace
s politikou zamestnanosti, minimálna mzda,
b) ostatné nástroje: životné minimum, občianske právo.
A) Nástroje prerozdeľovania
a) Nástroje výberu prostriedkov
Jeden z hlavných cieľov sociálnej politiky – sociálnu spravodlivosť, dokážu verejné
inštitúcie zabezpečiť prostredníctvom prerozdeľovania prostriedkov medzi skupinami
obyvateľov. Základným nástrojom získavania prostriedkov na financovanie sociálneho
101
systému je daňový a odvodový systém. Predstavujú najsilnejší prerozdeľovací nástroj pre
sociálnu politiku, pretože priamo ovplyvňujú objem prerozdeľovaných prostriedkov.33
Dane
V tejto časti sa orientujeme len na dve základné kategórie daní – dane z príjmov
a nepriame dane, ktoré sú predmetom príjmu ŠR, pričom hlavným zdrojom daňových
výnosov štátu sú najmä nepriame dane. Nepriame dane majú na rozdiel od daní z príjmu
extenzívnejší sociálny dopad, pretože postihujú celú spoločnosť, každého jednotlivca. Zatiaľ
čo dávky sociálneho systému predstavujú záchrannú sieť pre ľudí s nízkym príjmom, príliš
vysoká sadzba DPH sa im stáva záťažou. Z metodiky ŠR nie je možné jednoznačne určiť,
ktorá časť daňových výnosov bola použitá na financovanie sociálneho systému.
Odvody
Odvodový systém zabezpečuje finančné zdroje na úhradu zdravotnej a sociálnej
starostlivosti (dávky vyplácané zdravotnými poisťovňami a Sociálnou poisťovňou). Na
rozdiel od daní z príjmu sa odvody vzťahujú len na ekonomicky aktívne osoby. Za
ekonomicky neaktívnych občanov platí odvody do poistných fondov štát z prostriedkov
vybraných na daniach. Osobitné postavenie majú odvody do fondu zdravotného poistenia,
ktoré je povinné pre všetkých občanov s trvalým pobytom v SR. Systém rozlišuje 3 základné
skupiny poistencov: zamestnanci, SZČO a dobrovoľne poistené osoby. U zamestnancov
pritom platí, že časť mzdy im nie je priznávaná ako hrubá mzda, ale je priamo odvádzaná
zamestnávateľom do poisťovní ako „odvody zamestnávateľa“. Ďalej uvedená tabuľka
(Tabuľka 22) uvádza rozsah odvodového zaťaženia týchto skupín. Odvod zamestnávateľa je
v tabuľke uvedený ako súčasť odvodov zamestnanca, keďže je súčasťou mzdových nákladov
na zamestnanca. Absolútne hodnoty odvodov sú s výnimkou úrazového poistenia limitované
maximálnym vymeriavacím základom.
Takéto nastavenie systému financovania sociálnej sféry vyvoláva tlak na verejné
financie a vyžaduje veľké množstvo finančných zdrojov. Primárne sa premieta do vysokého
odvodového zaťaženia, ktoré predstavuje až 35,2% priemerných nákladov práce na
zamestnanca. To je jedným z vôbec najvyšších v krajinách OECD, hneď za Poľskom,
Francúzskom, Rakúskom a Maďarskom (pozri Príloha 4, s. 165).
33 Napríklad v roku 2008 vybrala verejná správa na daniach 336,669 mld. Sk a na odvodoch 262,739 mld. Sk (celkom 599,408 mld. Sk), čo predstavuje 34% z HDP SR.
102
Tabuľka 22 Odvodové zaťaženie jednotlivých skupín poistencov v SR k 31. 12. 2008
Odvody Zamestnanec (časť
uhrádzaná zamestnávateľom)
SZČO Dobrovoľne poistená osoba
Max. vymeriavací
základ
Nemocenské poistenie 2,8% (1,4%) 4,4% 4,4% 23 738,- Sk
Garančný fond 0,25% (0,25%) 0% 0% 23 738,- Sk
Starobné poistenie 18% (14%) 18,0% 18,0% 47 475,- Sk
Invalidné poistenie 6% (3%) 6,0% 6,0% 47 475,- Sk
Poistenie v nezamestnanosti 2% (1%) 0% 0% 47 475,- Sk
Rezervný fond 4,75% (4,75%) 4,75% 4,75% 47 475,- Sk
Úrazové poistenie 0,8% (0,8%) 0% 0% 47 475,- Sk
Zdravotné poistenie 14% (10%) 14,0% 14,0% 47 475,- Sk
Odvodové zaťaženie spolu 48,6% (35,2%) 47,15% 47,15% –
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa www.socpoist.sk a www.dovera.sk.
b) Nástroje rozdeľovania prostriedkov
Sociálny systém je z pohľadu rozdeľovania prostriedkov komplexná štruktúra
pozostávajúca z mnohých inštitúcií a rôznych druhov dávok. Vymedzenie obsahu sociálneho
systému je do značnej miery podmienené klasifikovaním verejných služieb ako súčasti
verejnej a sociálnej politiky štátu. Pre potreby tejto analýzy sme na vymedzenie systému
zvolili kritériá vecnej alebo peňažnej dávky, adresnosti a dopadu na životnú úroveň
spoločnosti.
Systém sociálneho zabezpečenia ako nástroj rozdeľovania prostriedkov
Systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike pozostáva z troch častí.
Z pohľadu objemu prostriedkov je dominantné sociálne poistenie, zvyšné dve časti
predstavuje štátna sociálna podpora a sociálna pomoc. Nepriamu formu sociálneho
zabezpečenia predstavujú daňové bonusy a zvýhodnenia.
Systém sociálneho poistenia – prioritne predstavujú peňažné dávky vyplácané
Sociálnou poisťovňou, ktorá získava prostriedky inkasom poistných odvodov na princípe
solidarity. Úlohou sociálneho poistenia je ochrana poistencov pri vzniku vymedzených
sociálnych udalostí, ktorými sú staroba, nespôsobilosť na prácu (v dôsledku choroby,
tehotenstva, materstva a invalidity) a pri strate živiteľa.
103
Štátna sociálna podpora – obsahuje peňažné dávky z rozpočtu MPSVaR SR. Cieľovou
skupinou sú najmä rodiny, dlhodobo nezamestnaní a invalidi. Pripomíname, že nárok na
rodinné dávky nie je podmienený platením príspevkov či príjmovými pomermi oprávnených
osôb.
Sociálna pomoc – pozostáva z peňažných a vecných dávok poskytovaných občanom
štátnou správou a samosprávou. Sociálna pomoc predstavuje systém náhradných zdrojov pre
občanov v hmotnej núdzi a tých, ktorí sú odkázaní na sociálne služby.
Daňové bonusy a zvýhodnenia – predstavujú špecifickú formu kompenzácie dopadov
dane z príjmov fyzických osôb, ktorá sa vzťahuje na ekonomicky aktívne osoby, prípadne
rodiny. Na rozdiel od klasických dávok, daňové zvýhodnenie predstavuje zníženie odvodu
dane, prípadne vrátenie preplatku. Inkaso a vyplácanie bonusov je v kompetencii Ministerstva
financií SR.
Nakoľko systém sociálneho zabezpečenia a jeho financovanie predstavuje hlavnú
položku nákladov sociálneho systému, v nasledujúcom texte popíšeme vyššie spomenuté časti
a uvedieme jednotlivé druhy dávok. Každú dávku klasifikujeme podľa cieľovej skupiny,
ktorej je určená. Podľa typu poberateľov sme identifikovali nasledujúce cieľové skupiny:
1. Rodina a deti
2. Invalidi
3. Starobní dôchodcovia
4. Občania v hmotnej núdzi
5. Študenti a žiaci
6. Pracujúci (zamestnanci a SZČO)
7. Nezamestnaní.
B) Legislatívne úpravy sociálneho prostredia
Druhou základnou skupinou nástrojov sociálnej politiky sú zákonné úpravy sociálneho
prostredia. Legislatívna činnosť v oblasti sociálnej politiky je rozsiahla a dotýka sa takmer
všetkých životných situácií občana od narodenia, štúdium, cez pracovný život až po starobu.
Vláda má tak k dispozícii silný nástroj, ktorým výrazne ovplyvňuje kvalitu života občanov.
a) Nástroje pracovného práva
Intenzívny rozvoj pracovného práva a s tým spojený rast štátnych regulácií
pracovného trhu v 19. a 20. storočí vyvrcholil podpisom Európskej sociálnej charty.
Slovensko sa ratifikáciou tohto dokumentu zaviazalo k poskytovaniu skupiny práv
a obmedzení zamestnancov a zamestnávateľov, ktoré sú obsiahnuté v Zákonníku práce.
104
Vedľajším, ale pre pracovný trh rozhodujúcim nástrojom, je ustanovenie o minimálnej
mzde.34
b) Ostatné nástroje
V SR životné minimum ustanovuje Zákon o životnom minime35 ako spoločensky
uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej
núdze. Hmotná núdza je stav, keď príjem občana nedosahuje životné minimum ustanovené
osobitným predpisom. V rámci životného minima sa diferencovali jeho dve úrovne – sociálne
a existenčné minimum, ktoré sa používajú aj v súčasnej slovenskej legislatíve.
Sociálne minimum prináleží občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych
dôvodov a má príjem zo závislej činnosti, sa dávkou sociálnej pomoci doplní jeho príjem
v kalendárnom mesiaci do sumy 120% životného minima ustanoveného osobitným
predpisom. Najnižšiu úroveň životného minima predstavuje existenčné minimum. To sa
poskytuje občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov. Dávkou sociálnej
pomoci sa doplní jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy 50% životného minima
ustanoveného osobitným predpisom. Existenčné minimum má zabezpečiť základné životné
podmienky, a to jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie (Národná správa
o ľudskom rozvoji Slovenská republika, 2000).
Zákon o sociálnej pomoci pôvodne špecifikoval jeho uplatňovanie, a tým aj
diferenciáciu sociálnych dávok. Kritériom odlíšenia bola skutočnosť, či si občan spôsobil
nepriaznivú situáciu zo subjektívnych dôvodov. Občanovi, ktorý bol v hmotnej núdzi
z objektívnych dôvodov a nemal príjem zo závislej činnosti, sa dávkou sociálnej pomoci
doplnil jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy životného minima ustanoveného
osobitným predpisom a v prípade, že bol takýto občan odkázaný na poskytovanie sociálnych
služieb, tie sa tiež riešili v rámci uvedeného zákona. V súvislosti so zrušením Zákona
o sociálnej pomoci a jeho nahradením dvoma samostatnými zákonmi (Zákon o pomoci v
hmotnej núdzi a Zákon o sociálnych službách) sa obsah a podmienky poskytovania dávok
a sociálnych služieb podstatne nezmenili.
Nakoľko sa nebudeme ďalej zaoberať otázkami vývoja vybraných nástrojov
pracovného práva, uvádzame ich v prehľadnej tabuľke ako doplnkový výskum (Tabuľka 23),
kde sme znázornili vývoj minimálnej mzdy (MM), životného minima (ŽM), priemernej
nominálnej mzdy (PM) na Slovensku za obdobie 1997 – 2009 a porovnali ich vzájomné
34 Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. 35 Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 410/2004 Z. z., zákona č. 453/2004 Z. z. , zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z. a zákona č. 554/2008 Z. z.
105
vzťahy. V rámci analýzy sme sa zamerali aj na riziká „pasce chudoby“36 v SR, ktorá je
jedným z parametroch hodnotenia kvality sociálno-ekonomického prostredia danej krajiny
a poukazuje na trendy v sociálnej politike, osobitne v oblasti politiky zamestnanosti
a sociálnych garancií prostredníctvom sociálnych dávok. Ďalším komparatívnym
ukazovateľom je aj mzdový medián (medián miezd), ktorým zisťujeme sociálnu stratifikáciu
spoločnosti prostredníctvom minimálnej mzdy a priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Z výskumu sme zistili, že sociálna stratifikácia prostredníctvom dôchodkov (miezd) sa na
Slovensku nestabilizovala, ba naopak klesala, čo znamená, že z tohto pohľadu sa sociálna
diferenciácia zamestnaného obyvateľstva zhoršila na úkor vyšších príjmov menšej skupiny
zamestnaných. To len potvrdzuje ďalšie výsledky iných sociologických výskumov, ktoré
poukazujú na nárast rizika schudobňovania dolnej strednej vrstvy a jej „prepad“ do dolnej
sociálnej vrstvy chudobných (tzv. pracujúci chudobní).
V prílohovej časti dizertačnej práce ponúkame prehľadné porovnanie minimálnej
mzdy a priemerných ročných hrubých miezd v krajinách EÚ (Príloha 5 a Príloha 6, s. 166 a
167). Okrem iného zisťujeme, že inštitút minimálnej mzdy je spomedzi krajín EÚ-27 prijatý
v 21 krajinách. Určitú kompenzáciu nízkej národnej mzdy v SR, v porovnaní s inými novými
krajinami EÚ, môžeme akceptovať v oblasti daňovej politiky (najmä po zavedení rovnej 19%
dane), pomerne nízkej inflácie, v perspektíve stagnácie, či znižovania cien potravín a pod.
Pozitívne vplýva aj mierny rast národného mediánu (Príloha 7, s. 168).
36 Pasca chudoby (sociálna pasca) je stav, kedy dochádza k nevyváženosti základnej povinnosti jednotlivca postarať sa o kvalitu svojho vlastného života a života svojej rodiny, funkčnosti neštátnych subjektov, obcí a štátu v komplexnej sociálnej starostlivosti a zabezpečenia, sociálnych dávok, sociálnej pomoci a sociálnych služieb (Strieženec, 1999). Pasca chudoby je situácia, keď prechod jednotlivca od závislosti na sociálnom systéme (sociálnych dávkach) do aktivity (napríklad zamestnanosti) znamená zníženie, prípadne neadekvátne zvýšenie jeho príjmu, čo v konečnom dôsledku znižuje, resp. minimálne zvyšuje jeho blahobyt (Korimová, 2007).
106
Tabuľka 23 Prehľad o vývoji minimálnej mzdy, životného minima pre jednotlivca, priemernej nominálnej mzdy a o ich vzájomných vzťahoch v SR za obdobie 1997 – 2009
Rok minimálna mzda (MM)1) životné minimum (ŽM) rozdiel priemerná nominálna MM/PM
Sk/mesiac platnosť pre jednotlivca (Sk/mesiac) stl.1 - stl.4 mesačná mzda (PM)1) stl.1/stl.6
brutto od čisté (netto) hrubé (brutto)2) Sk % A 1 2 3 4 5 6 7 1997 2 700 1.1.1997 2 410 2 812 -112 9 226 29,27 1998 3 000 1.1.1998 3 000 3 600 -600 10 003 29,99 1999 3 000 1.1.1999 3 000 3 600 -600 10 728 27,96 3 600 1.4.1999 3 2303) 3 791 -191 10 728 33,56 2000 4 000 1.1.2000 3 2303) 3 670 330 11 430 34,99 4 400 1.10.2000 3 4904) 4 006 394 11 430 38,49 2001 4 400 1.1.2001 3 4904) 4 043 357 12 365 35,58 4 920 1.10.2001 3 7905) 4 434 486 12 365 39,78 2002 4 920 1.1.2002 3 7905) 4 418 502 13 511 36,41 5 570 1.10.2002 3 9306) 4 596 974 13 511 41,23 2003 5 570 1.1.2003 39306) 4 596 974 14 365 38,77 6 080 1.10.2003 4 2107) 4 862 1 218 14 365 42,33 2004 6 080 1.1.2004 4 2107) 4 862 1 218 14 365 42,33 6 500 1.10.2004 4 5808) 5 290 1 210 15 825 41,07 2005 6 500 1.1.2005 4 5808) 5 290 1 210 15 825 41,07 6 900 1.10.2005 4 7309) 5 462 1 438 17 274 39,94 2006 6 900 1.1.2006 4 7309) 5 462 1 438 17 274 39,94 7 600 1.10.2006 4 98010) 5 751 1 849 18 76113) 40,51 2007 7 600 1.1.2007 4 98010) 5 751 1 849 18 76113) 40,51 8 100 1.10.2007 5 13011) 5 924 2 176 20 146 40,21 2008 8 100 1.2.2008 5 39012) 6 224 1 876 21 782 37,19 2009 8 90214) 1.10.2008 5 39012) 6 224 2 678 23 08915) 38,56 Poznámky: 1) brutto mzda 2) prepočet podľa zákonných úprav platných pre príslušný rok (sociálne odvody + 13,4%) 3) od 1. 7. 1999 4) od 1. 7. 2000 5) od 1. 7. 2001 6) od 1. 7. 2002 7) od 1. 7. 2003 8) od 1. 7. 2004 9) od 1. 7. 2005 10) od 1. 7. 2006 11) od 1. 7. 2007 12) od 1.7.2008 13) vrátane platov ozbrojených zložiek 14) Od 1. októbra 2007 platí mesačná minimálna mzda vo výške 8 100 Sk. Od 1. februára 2008 platí síce nový zákon o minimálnej mzde – zákon č. 663/2007 Z. z., uvedená výška minimálnej mzdy však zostala pre rok 2008 v platnosti. Zmenila sa až k 1. januáru 2009 (n .v. č. 422/2008 Z. z.). 15) podľa prognózy Inštitútu finančnej politiky MF SR z 2. februára 2009 sa očakáva medziročný nárast priemernej mzdy 2009/2008 o 6%
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov MPSVaR SR.
107
-600
0
600
1200
1800
2400
3000
1997
1998
1999
1999
2000
2000
2001
2001
2002
2002
2003
2003
2004
2004
2005
2005
2006
2006
2007
2007
2008
2009
Sk
Rozdiel medzi MM a ŽM
Obrázok 32 Rozdiel medzi minimálnou mzdou a životným minimom v SR za obdobie 1997 – 2009 (v Sk)
Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov tabuľky 23.
Na predchádzajúcom obrázku (Obrázok 32) poukazujeme na vývoj rizika „pasce
chudoby“ v SR, ktorá sa tvorila v rokoch 1997 – 1999, kedy bol rozdiel medzi minimálnou
mzdou a životným minimom až do 600 Sk, pričom vyššie bolo životné minimum.
V nasledujúcich rokoch, aj vďaka prijatiu záväzných európskych sociálnych dokumentov
a s tým spojenou reformou sociálneho systému, rástli minimálna mzda a životné minimum
rýchlejšie, aby sa v rokoch 2003 – 2005 ich rozdiel stabilizoval. Ďalší rast rozdielu sme
zaznamenali v roku 2006, ako prirodzenú reakciu na rýchlejší rast priemernej nominálnej
mzdy a znižovania rizík pasce chudoby, čo sa odrazilo aj na týchto rozdieloch.
Aby sme zistili podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde v národnom
hospodárstve, spracovali sme vývoj ich podielov za obdobie rokov 1997 – 2009 na ďalšom
obrázku (Obrázok 33) pomocou predchádzajúcej súhrnnej tabuľky vývoja minimálnej
a priemernej nominálnej mzdy (Tabuľka 23). Od roku 1997 do roku 2004 podiel MM a PM
narastal, čo znamená aj zlepšenie ekonomiky SR vďaka predchádzajúcim štrukturálnym
zmenám a už spomenutým akceptáciám tzv. minimálnych štandardov EÚ v sociálnej oblasti,
osobitne v oblasti zamestnanosti a znižovania rizika chudoby až sociálnej exklúzie. Napriek
tomu bol pomerne nízky rast PM. Vrchol podielu na PM dosiahla MM od októbra 2003 do
októbra 2004, kedy jej podiel zaznamenal až 42,33%. Od tohto obdobia tento podiel neustále
klesal (až na jednu výnimku v období 2006/2007), a na začiatku roku 2009 dosiahol 38,56%,
čo súviselo s rýchlejším rastom PM ako pozitívnym dôsledkom ekonomických reforiem.
108
29,2
7
29,9
9 33,5
6
34,9
9 38,4
9
39,7
8
41,2
3
42,3
3
41,0
7
39,9
4
40,5
1
40,2
1
37,1
9
38,5
6
25
30
35
40
45
1997
1998
1999
2000
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
%
podiel MM a PM
Obrázok 33 Vývoj podielu minimálnej a priemernej nominálnej mzdy v SR za obdobie 1997
– 2009 (v %) Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov tabuľky 23.
Keď porovnávame vývoj všetkých troch nástrojov sociálnej politiky (životného
minima, minimálnej mzdy a priemernej nominálnej mzdy) za sledované obdobie (Obrázok
34), môžeme skonštatovať, že na Slovensku rastie najrýchlejším tempom priemerná
nominálna mzda (nárast za sledované obdobie 2,5-krát, t. j. o 150%), minimálna mzda sa
pohybuje relatívne pomalšie (vzrástla 3,3-krát, t. j. až o 230%) a najpomalšie narastalo
životné minimum (2,2-krát, t. j. o 120% za sledované obdobie). Priemerne ročne vzrástlo ŽM
o 17%, PM o 19% a MM o 25%.
2 400
6 400
10 400
14 400
18 400
22 400
1997
1998
1999
1999
2000
2000
2001
2001
2002
2002
2003
2003
2004
2004
2005
2005
2006
2006
2007
2007
2008
2009
Sk
minimálna mzda priemerná mzda životné minimum
Obrázok 34 Vývoj minimálnej mzdy, priemernej mzdy a životného minima v SR za obdobie
1997 – 2009 (v Sk) Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov tabuľky 23.
Aj uvedený výskum opätovne potvrdil, že na jednej strane je pozitívom rast PM, ako
jeden z ukazovateľov rastu slovenskej ekonomiky, na druhej strane sa tento ekonomický rast
109
nerovnomerne odrazil na sociálnej stratifikácii obyvateľstva. Súvisí to s viacerými
ekonomickými aj mimoekonomickými faktormi rozvoja spoločnosti, ako aj s osobnou
zodpovednosťou jednotlivca za seba samého, čo však nie je predmetom nášho výskumu.
4.3.2. Analýza sociálnej ochrany a vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov
Kým v predchádzajúcej podkapitole dizertačnej práce sme vo vybraných krajinách EÚ
analyzovali obdobie rokov 1995 – 2005 (kvôli oneskorenému spracovaniu štatistických
údajov za neskoršie obdobie v rámci EÚ), na Slovensku sme si vybrali časový rad 1997 –
2007 (z dôvodu väčšej aktuálnosti). Považujeme za potrebné uviesť, že rok 2007 pre výdavky
a príjmy sociálnej ochrany bol zo strany Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) spracovaný len ako
odborný odhad (údaje zverejnené po 30. 6. 2009). Všetky relevantné výpočty teoreticky
prezentujeme v 3. kapitole. V rámci analýzy vychádzame z dostupných štatistických súborov,
ktoré sme samostatne spracovali, aby sme mohli sledovať nami vybrané sociálno-ekonomické
ukazovatele a používame rovnakú metodiku štruktúry sociálno-ekonomických ukazovateľov
ako pri spracovaní vybraných krajín EÚ.
Cieľ dizertačnej práce v tejto časti výskumu overujeme na dvoch hypotézach:
H1: Podiel výdavkov na sociálnu ochranu v rámci sociálneho rozpočtu a sociálnej
kvóty má rastúcu tendenciu.
H2: Systém sociálnej ochrany na Slovensku konverguje k systémom sociálnej ochrany
vo vybraných štátoch EÚ.
4.3.2.1 Sociálna ochrana
V rámci výskumu sa v tejto časti detailnejšie venujeme vnútornej štruktúre výdavkov
SO, nakoľko výdavky na SO sú základným výskumným súborom. Príjmy, ako zdroje SO,
skúmame len sekundárne z dôvodu komplexnejšieho pohľadu na toky a diverzifikáciu
finančných prostriedkov.
A/ Výdavky na sociálnu ochranu
Z dôvodu lepšej orientácie vo výške celkových výdavkov na sociálnu ochranu
uvádzame ich vývoj v jedenásťročnom časovom horizonte.
Ak sledujeme vývoj jednotlivých výdavkov ŠR na SO je potrebné uviesť ich členenie
podľa metodiky ESSPROS, ktorá ich delí podľa druhu na dávky na sociálnu ochranu
(sociálne dávky), administratívne náklady a iné výdavky. Dávky na sociálnu ochranu
110
(sociálne dávky) ďalej členíme podľa účelu. Jednotlivé účely na dávky podľa typu
a testovania, resp. netestovania na príjem. Pre potreby nášho výskumu sme abstrahovali len
výdavky podľa druhu a účelu. Ich štatistické vyjadrenie podľa druhu, ako aj podiely
jednotlivých druhov na celkových výdavkoch na SO uvádzame v tabuľke (Tabuľka 24) a na
obrázkoch (Obrázok 35 – Obrázok 37).
Tabuľka 24 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu v členení podľa druhu v SR za obdobie 1997 – 2007*
Výdavky na sociálnu ochranu / Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*
1. Dávky na sociálnu ochranu** v mil. Sk 135 352 151 184 164 364 176 359 187 481 204 385 214952 226 363 238 854 260 344 284 369
Podiel na celkových výdavkoch v % 95,08 95,74 96,30 96,87 97,00 96,68 96,74 96,46 96,40 96,26 96,14
2. Administratívne náklady v mil. Sk 6 667 6 484 6 064 5 579 5 624 6 841 7 136 7 946 8 491 9 640 10 928
Podiel na celkových výdavkoch v % 4,68 4,11 3,55 3,06 2,91 3,24 3,21 3,39 3,43 3,65 3,69
3. Iné výdavky v mil. Sk 334 236 256 129 181 171 105 360 433 479 475
Podiel na celkových výdavkoch v % 0,23 0,15 0,15 0,07 0,09 0,08 0,05 0,15 0,17 0,18 0,16
SPOLU v mil. Sk 142 353 157 904 170 684 182 067 193 286 211 397 222 193 234 669 247 778 270 463 295 772
Medziroč. rozdiel výdavkov na SO v mil. Sk
– 15 551 12 780 11 383 11 219 18 111 10 796 12 476 13 109 22 685 25 309
Medziroč. rozdiel výdavkov na SO v % – 10,92 8,09 6,67 6,16 9,37 5,11 5,61 5,59 9,16 9,36
* odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009, ** od roku 2004 vrátane daňového bonusu na dieťa
Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov Štatistického úradu za roky 1997 – 2007 podľa metodiky ESSPROS.
Z vyššie prezentovaných štatistických údajov môžeme konštatovať, že celkové
výdavky na SO permanentne rástli za celé sledované obdobie s rozdielnymi medziročnými
nárastmi (od 5,11% do 10,92%). Podľa jednotlivých druhov v desaťročnom období najviac
rástli dávky na SO (zo 135 352 mil. Sk na 284 369 mil. Sk), pričom menej rástli
administratívne náklady (zo 6 667 mil. Sk na 10 928 mil. Sk). Iné výdavky rástli len
minimálne (z 334 mil. Sk na 475 mil. Sk).
111
050000
100000150000200000250000300000350000
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*
mil.
Sk
Celkom
Obrázok 35 Výdavky na sociálnu ochranu v SR za obdobie 1997 – 2007* (v mil. Sk)
* odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009
Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov tabuľky 24.
Celkové výdavky na SO predstavujú nárast takmer 108% (142,353 mld. Sk v roku
1997 oproti 295,772 mld. Sk v roku 2007). Medziročné nárasty celkových výdavkov na SO sú
kolísavé, najväčší bol v roku 1998 (o 10,97%) a najnižší bol zaznamenaný v roku 2003 (o
5,11%). Bližšie jednotlivé koeficienty rastu, ako aj priemerné koeficienty rastu popisujeme pri
analýze jednotlivých dávok podľa účelu.
1
10
100
1 000
10 000
100 000
1 000 000
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*
mil.
Sk
Dávky na sociálnu ochranu Administratívne náklady Iné výdavky
Obrázok 36 Výdavky na sociálnu ochranu v členení podľa druhu v SR za obdobie 1997 –
2007* (v mil. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009
Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov tabuľky 24.
112
95,08 95,74 96,30 96,87 97,00 96,68 96,74 96,46 96,40 96,26 96,14
4,68 4,11 3,55 3,06 2,91 3,24 3,21 3,39 3,43 3,65 3,69
0,230,15 0,15
0,07 0,09 0,080,05
0,15 0,17 0,18 0,16
0,01
0,10
1,00
10,00
100,00
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*
%
Dávky na sociálnu ochranu Administratívne náklady Iné výdavky
Obrázok 37 Podiely jednotlivých druhov výdavkov na sociálnu ochranu v SR na celkových
výdavkoch na SO za obdobie 1997 – 2007* (v %) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009
Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov tabuľky 24.
Percentuálne podiely jednotlivých troch druhov výdavkov na celkových výdavkoch na
SO boli v sledovanom období približne rovnaké.
Maximálny podiel dávok na SO (sociálnych dávok) predstavuje do 97%, čo je
prirodzené z hľadiska ich vnútornej štruktúry a napĺňania cieľov sociálneho zabezpečenia.
Konštatujeme, že napriek rôznej sociálno-ekonomickej situácii v SR je ich podiel na
celkových sociálnych výdavkoch takmer stabilný.
Administratívne náklady majú maximálny podiel 4,68% (v roku 1997) pričom
postupne ich podiely klesli na priemernú úroveň 3,42% (roky 1998 – 2007). Myslíme, že
uvedený vývoj je adekvátny a nie celkom potvrdzuje radikálnu „administratívnu rozpínavosť“
sociálneho štátu, čo považujeme za jeden z našich nepredpokladaných výsledkov výskumu.
Posledný druh výdavkov – iné výdavky – podielovo boli najvyššie opäť v roku 1997
(0,23%) aby v nasledujúcich desiatich rokoch ich podiel na celkových sociálnych výdavkoch
v priemere klesol na úroveň 0,13%.
Aby sme mohli komplexne porovnať rast jednotlivých druhov výdavkov, spracovali
sme ich vo forme indexu rastu za celé nami sledované obdobie (Obrázok 38). Vidíme, že
najviac vzrástli dávky na SO a to o 110%, administratívne náklady sa zvýšili o 64% a iné
výdavky o 42%. V rámci transformácie sociálno-ekonomického systému a decentralizácie
štátnej správy v SR po roku 1989 považujeme najmä rast výdavkov na administratívu za
primeraný, nakoľko sme predpokladali vyššie výdavky.
113
2,10
1,641,42
0,00
0,250,500,75
1,001,251,50
1,752,00
i200
7/19
97
Dávky na sociálnu ochranu Administratívne náklady Iné výdavky
Obrázok 38 Index rastu výdavkov na sociálnu ochranu v členení podľa druhu v SR vyjadrený
podielom rokov 2007* a 1997
* odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009
Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 25.
Vzhľadom k tomu, že niektoré odborné zdroje uvádzajú dávky na sociálnu ochranu
ako sociálne dávky (čo sa odrazilo aj v našom výskume), túto pojmovú heterogenitu
akceptujeme ako synonymum obidvoch pojmov, nakoľko sú obsahovo identické.
V ďalšom výskume SO v SR sme sa podrobnejšie zaoberali analýzou dávok sociálnej
ochrany (sociálnych dávok) podľa jednotlivých účelov: choroba/zdravotná starostlivosť,
invalidita, rodina/deti, nezamestnanosť, staroba/pozostalí, bývanie a sociálne vylúčenie. Tieto
jednotlivé dávky podľa účelu môžu byť ďalej členené na netestované a testované na príjem.
Tie sa podľa typu ďalej členia na peňažné a vecné. Peňažné dávky môžu byť periodické
a jednorazové. Vzhľadom na náš predmet výskumu sa už takémuto členeniu výdavkov na
sociálne dávky na jednotlivé účely nevenujeme. Podrobnejšie členenie jednotlivých výdavkov
podľa účelu a ich vývoj v desaťročnom skúmanom období uvádzame v prílohovej časti
(Príloha 8, s. 169).
V nasledujúcej časti práce uvádzame súhrnnú analýzu dávok SO podľa účelu, ich
vývoj za sledované obdobie, ako aj indexy rastu, ktoré sme spracovali v nasledujúcej tabuľke
a obrázku (Tabuľka 25 a Obrázok 39).
114
Tabuľka 25 Výdavky na sociálnu ochranu v členení podľa účelu v SR za obdobie 1997 – 2007* (v mil. Sk)
Výdavky na SO/Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007* i2007/1997
priemerný koeficient
rastu 1. Dávky na SO: v tom: 135352151184164364 176359187481204385214952226363238854 260344284369 2,10 1,0771
Choroba/zdravotná starostlivosť 50022 54503 55951 61464 65548 69992 70257 67721 70605 78719 88184 1,76 1,0583
Invalidita 9040 9890 11154 13467 15240 18067 19080 17810 19450 22202 24040 2,66 1,1027
Rodina/deti** 15384 16722 16167 15821 15455 16481 17742 24086 27583 26165 28445 1,85 1,0634
Nezamestnanosť 6673 8169 11133 8535 6815 8394 12156 13969 8151 8802 10384 1,56 1,0452
Staroba a pozostalí 49251 54902 59959 65637 71743 78495 85132 95443 105321 115218123990 2,52 1,0967
Bývanie a sociálne vylúčenie 4982 6998 10000 11435 12680 12956 10585 7334 7744 9238 9326 1,87 1,0647
2. Administratívne náklady 6667 6484 6064 5579 5624 6841 7136 7946 8491 9640 10928 1,64 1,0507
3. Iné výdavky 334 236 256 129 181 171 105 360 433 479 475 1,42 1,0358
SPOLU 142353157904170684 182067193286211397222193234669247778 270463295772 2,08 1,0759
i2007/1997: index rastu vyjadrený podielom rokov 2007 a 1997 * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009, ** od roku 2004 vrátane daňového bonusu na dieťa
Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov Štatistického úradu za roky 1997 – 2007 podľa metodiky ESSPROS.
Celkové výdavky na sociálnu ochranu za skúmané obdobie rástli približne o 7,59%.
Čo sa týka druhu výdavkov, najväčší priemerný koeficient rastu zaznamenali dávky na
sociálnu ochranu (sociálne dávky) a to priemerne ročne o 7,71%, administratívne výdavky
rástli ročne v priemere o 5,07% a iné výdavky priemerne o 3,58%.
1 , 7 6
2 , 6 6
1 , 8 5
1 , 5 6
2 , 5 2
1 , 8 7
0
0 ,5
1
1 ,5
2
2 ,5
3
Cho
roba
/zdr
avot
ná
star
ostli
vosť
Inva
lidita
Rod
ina/
deti
Nez
ames
tnan
osť
Sta
roba
a po
zost
alí
Býva
nie
a so
ciál
ne
vylúče
nie
i 2 0 0 7 / 1 9 9 7 Obrázok 39 Index rastu dávok na sociálnu ochranu v členení podľa účelu v SR vyjadrený
podielom rokov 2007 a 1997 Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 25.
115
Podľa účelu najvyšší bázický index rastu zaznamenala dávka na invaliditu (2,66), čo
žiaľ potvrdzuje negatívny vývoj v oblasti zdravia slovenského obyvateľstva, i keď môžeme
pripustiť minimálne riziko určitého zneužívania inštitútu invalidného dôchodku niektorými
jednotlivcami. Ak však porovnáme výdavky na invaliditu vo vyspelých ekonomikách, tak
podiel invalidného dôchodku v SR je dlhodobo a vysoko pod úrovňou ich invalidných
dôchodkov (porovnateľne so starobnými dôchodkami). (Toto tvrdenie je podložené aj
výskumoch v rámci 1. slovensko-flámskeho projektu na EF UMB). Súčasne pri analýze
indexu rastu dávok na chorobu/zdravotnú starostlivosť ostatného obyvateľstva je rast 1,76.
Druhý najvyšší bázický index rastu zaznamenali dávky na starobu a pozostalých
(2,52), čo súvisí s celkovou demografickou štruktúrou obyvateľstva (najmä rastom
dlhovekosti), reformou sociálneho poistenia a miernym rastom starobných dôchodkov
(vrátane vianočných príspevkov v posledných dvoch rokoch).
Bývanie a sociálne vylúčenie zaznamenalo bázický index rastu 1,87, čo považujeme
za primerané rastu rizika chudoby a sociálnej exklúzie na Slovensku v danom období. Naproti
tomu na nezamestnanosť, vzhľadom na ekonomický rast a následne aj rast zamestnanosti
v SR, sme vynakladali najmenej (index rastu 1,56). Dlhodobým problémom v tejto oblasti
ostáva dlhodobá nezamestnanosť.
Z pohľadu sociálnej politiky Slovenska na výdavky na rodinu a deti si myslíme, že
i keď je vývoj progresívny (bázický index rastu 1,85), je tu potrebná vyššia ingerencia štátu,
najmä v podpore mladých rodín a rastu natality.
Podrobnejšiu analýzu vývoja jednotlivých dávok sociálnej ochrany podľa účelu
prezentujeme v samotnej štruktúre týchto dávok na nasledujúcich obrázkoch a tabuľkách
(Obrázok 40 – Obrázok 45 a Tabuľka 26 – Tabuľka 31).
116
50 022 54 503 55 95161 464 65 548 69 992 70 257 67 721 70 605
78 71988 184
0
50 000
100 000
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*
Roky
mil.
Sk
Choroba/zdravotná starostlivosť
Obrázok 40 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Choroba/zdravotná starostlivosť
v SR za obdobie 1997 – 2007* (v mil. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009
Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 25.
Tendencia rastu sociálnych výdavkov na účel choroba/zdravotná starostlivosť
(Obrázok 40) má stúpajúci charakter až do roku 2003. V roku 2004 poklesli oproti roku 2003
o 2 536 mil. Sk (t. j. o 3,61%), ale v nasledujúcom roku 2005 už znova nabrali stúpajúci trend
(nárast o 2 884 mil. Sk, t. j. o 4,26%). Svoje maximum zatiaľ dosiahli v roku 2007, čo
predstavovalo objem 88 184 mil. Sk. Index rastu roku 2007 oproti roku 1997 je 1,76 (nárast
o 76,29%). Do vývoja skúmaného sociálno-ekonomického ukazovateľa významne zasiahla
reforma zdravotníctva v roku 2003 – 2005, ktorá bola viackrát novelizovaná a v posledných
rokoch (po voľbách v roku 2006) prechádza zdravotníctvo opätovnými pokusmi o reformu.
Tabuľka 26 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Choroba/zdravotná starostlivosť v SR za obdobie 1997 – 2007*
Roky 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007* Index rastu – 1,09 1,03 1,10 1,07 1,07 1,00 0,96 1,04 1,11 1,12
* odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov z obrázka 40.
Čo sa týka medziročných indexov zmien rastu (Tabuľka 26), v roku 1998 predstavoval
nárast výdavkov štátu na účel choroba/zdravotná starostlivosť 8,96% (4 481 mil. Sk), v roku
1999 vzrástli výdavky oproti predchádzajúcemu roku o 2,66% (1 448 mil. Sk), v roku 2000
narástli o 9,85% (5 513 mil. Sk), v roku 2001 a v roku 2002 to bol nárast o 6,64% a 6,78%
(4 048 mil. Sk a 4 444 mil. Sk), v roku 2003 oproti roku 2002 bol najmenší nárast – len
o 0,38% (265 mil. Sk), v roku 2004 oproti roku 2003 tieto výdavky jediný raz poklesli
117
o 3,61% (-2 536 mil. Sk), a v posledných troch rokoch mali tieto výdavky naďalej stúpajúci
trend – v roku 2005 stúpli o 4,26% (2 884 mil. Sk), v roku 2006 o 11,49% (8 114 mil. Sk) a
v roku 2007 o 12,02% (9 465 mil. Sk). Podrobný výskum zistených skutočností nie je
predmetom našej práce, len pripomíname, že rast/pokles výdavkov na uvedenú dávku SO
v realite nezlepšil podmienky na zníženie chorobnosti a zvýšenie kvality zdravia či zdravotnú
starostlivosť. Určité administratívne zníženie chorobnosti môžeme pripísať iným faktorom,
ako napríklad snahe o udržanie si pracovného miesta, udržania si príjmu u zamestnaných
(choroba sa často rieši na úkor dovolenky a pod). Potvrdzujú to aj iné výskumy, keď sa
radikálne zmenila štruktúra práceneschopného obyvateľstva (najvyššiu chorobnosť evidujeme
u zamestnancov s nízkymi príjmami a u dlhodobo nezamestnaných spoluobčanov).
9 040 9 890 11 15413 467 15 240
18 067 19 080 17 810 19 45022 202 24 040
0
9 000
18 000
27 000
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*
Roky
mil.
Sk
Invalidita
Obrázok 41 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Invalidita v SR za obdobie 1997 –
2007* (v mil. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009
Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 25.
Je zrejmé, že výdavky štátu na účel invalidita mali rastúcu tendenciu až do roku 2003
(Obrázok 41). Vtedy výdavky štátu predstavovali 19 080 mil. Sk, čo znamenalo viac ako
dvojnásobok týchto výdavkov v roku 1997. V roku 2004 výdavky jediný raz (tak ako pri
výdavkoch na účel choroba/zdravotná starostlivosť) poklesli na 17 810 mil. Sk, aby sa v roku
2005 znova vrátili na ešte vyššiu úroveň ako v roku 2003 (19 450 mil. Sk) a pokračovali
týmto trendom až do roku 2007 (24 040 mil. Sk). Celkový index rastu vyjadrený podielom
rokov 2007 a 1997 je 2,66 (nárast až o 165,93%).
Zníženie výdavkov na invaliditu je zrejmé hlavne z dôvodu administratívneho
sprísnenia posudzovania invalidných občanov, keď sa neoprávnene (ako to potvrdil dodatočne
v roku 2006 Ústavný súd SR) znížil ich počet a tým aj dočasne podiel výdavkov na túto
118
položku. Nemôžeme povedať, že teda zníženie výdavkov bolo odrazom zníženia skutočnej
miery invalidity slovenského obyvateľstva.
Tabuľka 27 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Invalidita v SR za obdobie 1997 – 2007*
Roky 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007* Index rastu – 1,09 1,13 1,21 1,13 1,19 1,06 0,93 1,09 1,14 1,08
* odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov z obrázka 41.
Výdavky štátu na invaliditu (Tabuľka 27) v roku 1998 vzrástli o 9,40% (850 mil. Sk),
v roku 1999 to bol nárast o 12,78% (1 264 mil. Sk), v roku 2000 zaznamenali výdavky
najväčší nárast – až o 20,74% (2 313 mil. Sk), v roku 2001 o 13,17% (1 773 mil. Sk), pričom
ďalší veľký nárast bol v roku 2002 o 18,55% (2 827 mil. Sk) a v roku 2003 o 5,61% (1 013
mil. Sk). V roku 2004 poklesli o 6,66% (-1 270 mil. Sk), čo bolo spôsobené prehodnocovaním
invalidných dôchodkov, a v roku 2005 vzrástli o 9,21% (1 640 mil. Sk), v roku 2006 až
o 14,15% (2 752 mil. Sk) a v roku 2007 bol nárast o 8,28% (1 838 mil. Sk). Naše
predchádzajúce tvrdenia o administratívnych zásahoch do dávky na účel invalidita, sa
potvrdili v roku 2006, keď musel štátny rozpočet reagovať na výrok Ústavného súdu SR.
15 384 16 722 16 167 15 821 15 455 16 481 17 742
24 08627 583 26 165
28 445
0
15 000
30 000
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*
Roky
mil.
SK
Rodina/deti
Obrázok 42 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Rodina/deti** v SR za obdobie
1997 – 2007* (v mil. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009, ** od roku 2004 vrátane daňového bonusu na dieťa
Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 25.
V tejto časti výskumu môžeme tiež pozorovať dopad reformy sociálneho zabezpečenia
a prijatím zákona o sociálnej pomoci č. 195/1998 Zb., jeho následnú realizáciu v sociálnej
politike SR, ako aj postupné reformné zásahy do jej segmentu – rodinná politika.
119
Ako ukazuje Obrázok 42, najskôr vidíme mierny nárast výdavkov štátu na rodinnú
politiku v roku 1998 a to o 1 338 mil. Sk (o 8,7%). V nasledujúcich troch rokoch došlo
k miernym poklesom týchto výdavkov – v roku 1999 o 555 mil. Sk, v roku 2000 o 346 mil.
Sk a v roku 2001 o 366 mil. Sk, čo je odrazom celkovej reštriktívnej hospodárskej a sociálnej
politiky SR. Na druhej strane bol v roku 2002 znovu akceptovaný univerzálny princíp nároku
na rodinné prídavky, t.j. pôvodný princíp testovanej dávky na príjem rodiča bol zrušený.
Myslíme si, že vzhľadom na iné reštriktívne opatrenia a z pohľadu vyrovnávania sociálnej
nerovnosti, tieto náklady ŠR na SO nepomohli nízkopríjmovej skupine obyvateľstva a pre
vyššiu strednú a hornú (bohatú) vrstvu obyvateľstva znamenali nepatrnú (nepotrebnú)
finančnú dávku.
V ďalších dvoch rokoch výdavky mali približne rovnaký rast, ale v roku 2004 vzrástli
až o 6 344 mil. Sk, čo bolo spôsobené pripočítaním daňových bonusov na každé dieťa
pracujúceho rodiča37. Uplatnením nástroja „daňový bonus“ chcela vláda podporiť aj aktívny
a individuálny prístup každého rodiča k zamestnanosti, resp. podporiť rast natality. Práve táto
ambícia sa v praxi neodrazila. Následný rast výdavkov je zrejmý v roku 2005 (predstavoval
ďalších 3 497 mil. Sk), čo súvisí aj so znižovaním nezamestnanosti. Výdavky sa mierne
znížili v roku 2006 (pokles až o 1 418 mil. Sk), čo je podľa nás spôsobené nižšou mierou rastu
zamestnanosti a nízkou podporou reprodukcie rodín. V poslednom sledovanom roku sa
výdavky znova zvýšili o 2 280 mil. Sk. Celkový nárast oproti roku 1997 je o 84,9%. Tu už
môžeme hovoriť o vyššej podpore rodiny z hľadiska jej prirodzenej reprodukcie zavedením
vyšších príspevkov pri narodení prvého (a neskôr aj druhého dieťaťa). Medziročné indexy
rastu sú v nasledujúcej tabuľke (Tabuľka 28).
Tabuľka 28 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Rodina/deti** v SR za obdobie 1997 – 2007*
Roky 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007* Index rastu – 1,09 0,97 0,98 0,98 1,07 1,08 1,36 1,15 0,95 1,09
* odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009, ** od roku 2004 vrátane daňového bonusu na dieťa
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov z obrázka 42.
Ako sme už vyššie analyzovali, v roku 1998 stúpli výdavky na rodinnú politiku
o 8,7%, v nasledujúcich troch rokoch klesli: v 1999 o 3,32%, v roku 2000 o 2,14% a v roku
2001 o 2,31%. V roku 2002 znova vzrástli o 6,64% (1 026 mil. Sk), v roku 2003 o 7,65% (1
261 mil. Sk). V roku 2004 narástli oproti predchádzajúcemu roku až o 35,76%, čo predstavuje
37 Zákon o dani z príjmu č. 595/2003 Z.z.
120
najväčší nárast za skúmané obdobie. Tento rast pokračoval aj v roku 2005 (o 14,52%), ale
prerušil sa v nasledujúcom roku 2006, kedy výdavky poklesli o 5,14%, aby znova narástli
v roku 2007 (o 8,71%).
6 6738 169
11 1338 535
6 8158 394
12 15613 969
8 151 8 80210 384
0
6 000
12 000
18 000
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*
Roky
mil.
Sk
Nezamestnanosť
Obrázok 43 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Nezamestnanosť v SR za obdobie
1997 – 2007* (v mil. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009
Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 25.
V sociálnej politike je najvýznamnejším ukazovateľom práve politika podpory
zamestnanosti v národnej ekonomike, nakoľko má určitý multiplikačný efekt pre domácnosti
(zamestnaný má stály príjem vo forme dôchodku, ktorý použije na spotrebu, prípadne na
úspory alebo ďalšie osobné aktivity – vzdelávanie, kultúra, šport, aktívny oddych a pod.).
V celom sledovanom období sa miera nezamestnanosti vyvíjala rôzne, čo je však pozitívne, že
mala klesajúcu tendenciu aj na slovenskú ekonomiku (až do obdobia dopadov globálnej
hospodárskej krízy).
Výskumom sme však zistili značnú neproporcionalitu v miere nezamestnanosti
a výdavkoch na ňu. Vývoj výdavkov štátu na nezamestnanosť (Obrázok 43) mal do roku 1999
stúpajúcu tendenciu (rast o 1 496 mil. Sk v roku 1998 a o 2 964 mil. Sk v roku 1999) pri
miere nezamestnanosti 12,5% a 16,2%. Súviselo to s poklesom počtu zamestnancov
a vyplácaním dávok „kompenzácie nadbytočnosti“, zvýšeným počtom odchodu do
predčasného dôchodku (ktorý bol následne v roku 2000 zrušený a znovu uzákonený v roku
2004). Napriek rastu nezamestnanosti v rokoch 2000 – 2001 (na 18,6% a 19,2%) nasledovalo
obdobie poklesu dávok na nezamestnanosť o 2 598 mil. Sk v roku 2000 a v roku 2001 o 1 720
mil. Sk. Pri analýze vnútornej štruktúry výdavkov na nezamestnanosť (bližšie pozri Príloha 8
– Tabuľka 50, s. 175) sme zistili, že nastal pokles v periodických dávkach na nezamestnanosť
121
(zvýšením zamestnanosti) a pokles v jednorazových dávkach z titulu „kompenzácie
nadbytočnosti“. Tento jav je možné vysvetliť najmä administratívnou reformou trhu práce
(sprísnenie evidencie uchádzačov o zamestnanie), dopadmi transformácie národnej
ekonomiky, odchodom časti obyvateľstva na iné trhy práce a rastom tieňovej ekonomiky.
Vzhľadom na rast rizika chudoby a sociálnej exklúzie značnej časti slovenskej populácie
(výsledky Eurostatu), ako aj ďalšou reformou trhu práce (pod vplyvom prijatých európskych
štandardov zamestnanosti a Lisabonskej stratégie) sledujeme v ďalších troch rokoch pozitívnu
zmenu v politike zamestnanosti (rast ekonomiky, odstránenie administratívnych prekážok
evidencie nezamestnaných, prijatie reformných zákonov (Zákon o službách zamestnanosti,
daňová reforma a pod.) a rast výdavkov na kompenzáciu nadbytočnosti. Vytvorili sa
legislatívne podmienky na zníženie výdavkov na nezamestnanosť aj rozšírením podmienok
pre podnikateľskú činnosť SZČO, a preto v roku 2005 predstavovali výdavky najväčší pokles
v sledovanom období (o 5 818 mil. Sk). I keď v ďalších rokoch klesala miera
nezamestnanosti, mierne stúpli výdavky štátu (najmä v oblasti aktívnej politiky
zamestnanosti).
Vývoj výdavkov na nezamestnanosť ukazujú i medziročné indexy rastu (Tabuľka 29).
Tabuľka 29 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Nezamestnanosť v SR za obdobie 1997 – 2007*
Roky 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007* Index rastu – 1,22 1,36 0,77 0,80 1,23 1,45 1,15 0,58 1,08 1,18
* odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov z obrázka 43.
122
49 251 54 902 59 959 65 637 71 743 78 495 85 13295 443
105 321115 218
123 990
0
45 000
90 000
135 000
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*
Roky
mil.
Sk
Staroba a pozostalí
Obrázok 44 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Staroba a pozostalí v SR za obdobie
1997 – 2007* (v mil. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009
Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 25.
Štátne výdavky na sociálnu ochranu seniorov a pozostalých (Obrázok 44) mali za celé
sledované obdobie rastúcu tendenciu. V roku 2004 výdavky štátu na ochranu seniorov rapídne
stúpli – až o 10 311 mil. Sk. Index rastu rokov 2007 a 1997 predstavoval 2,52, čo je nárast
o 151,75%. V absolútnom vyjadrení je to nárast až o 74 739 mil. Sk.
V tejto skupine výdavkov je najväčší rast práve v oblasti rastu vyplácania starobných
dôchodkov z dôvodu rastu dlhovekosti, určitý rast prídavkov na starostlivosť bez testovania
príjmu (do roku 2005 a od roku 2006 s testovaním na príjem), rastom vecných dávok
(ubytovanie, pomoc pri vykonávaní každodenných činností a pod.). Príčinou rastu výdavkov
je aj valorizácia dôchodkov, vianočné príspevky (od roku 2006), vyplácanie vdovských
a nových vdoveckých dôchodkov a sirotských dôchodkov ako pozostalostných dôchodkov.
Rast výdavkov v položke staroba a pozostalí bol jednou z príčin potreby reformy
sociálneho – dôchodkového poistenia a to z titulu jeho dlhodobej finančnej neudržateľnosti.
V závere uvádzame medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel
staroba a pozostalí (Tabuľka 30).
Tabuľka 30 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Staroba a pozostalí v SR za obdobie 1997 – 2007*
Roky 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007* Index rastu – 1,11 1,09 1,09 1,09 1,09 1,08 1,12 1,10 1,09 1,08
* odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov z obrázka 44.
123
Je zrejmé, že medziročné indexy rastu stúpali priemerne medzi 7,61% (v roku 2007)
až 12,11% (v roku 2004). Tým aj štatisticky dokladujeme, že najohrozenejšou sociálnou
skupinou, po občanoch so zdravotným postihnutím, sú práve seniori, teda minoritná skupina
populácie, ktorá je po skončení produktívneho veku „odkázaná“ na sociálny systém.
4 9826 998
10 00011 435
12 680 12 956
10 585
7 334 7 7449 238 9 326
02 0004 0006 0008 000
10 00012 00014 000
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*
Roky
mil.
Sk
Bývanie a sociálne vylúčenie
Obrázok 45 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Bývanie a sociálne vylúčenie v SR
za obdobie 1997 – 2007* (v mil. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009
Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 25.
Výdavky štátu na bývanie a sociálne vylúčenie (Obrázok 45) každoročne stúpali až do
roku 2002, kedy dosiahli svoje maximum – 12 956 mil. Sk. V roku 2003 tento údaj klesol
o 2 371 mil. Sk, ako aj v ďalšom rok 2004, kedy klesol o ďalších 3 251 mil. Sk. V roku 2005
tieto výdavky mierne vzrástli (o 410 mil. Sk). Celkový index rastu rokov 2007 a 1997 bol
1,87 (nárast o 87,19%).
Táto skupina výdavkov je heterogénna z pohľadu účelu bývania, aj z pohľadu
výdavkov na sociálne dávky. Výdavky na sociálne dávky – bývanie – sú evidované od roku
2000. Teda táto dávka bola ako nová zavedená v systéme SO. Týka sa najmä dávok na
zabezpečenie ubytovania a dávok pre vlastníkov – nájomníkov. Tieto dávky sa od roku 2005
zakomponovali do testovaných peňažných dávok na bývanie. Do tejto skupiny sú od roku
2002 započítané aj vecné dávky na ubytovanie a rehabilitáciu závislých osôb (narkomani,
alkoholici), na ktorých výdavky, žiaľ, každoročne stúpajú.
Výdavky štátu na účel bývanie a sociálne vylúčenie (Tabuľka 31) v roku 1998 až 2002
rástli medziročne o 40,47%, 42,90%, 14,35%, 10,89% a 2,18%. V roku 2003 však klesli
o 18,3% a v roku 2004 o ďalších 30,71%. V ďalších rokoch nasleduje už len nárast o 5,59%
(2005), o 19,29% (2006) a o 0,95% (2007).
124
Tabuľka 31 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Bývanie a sociálne vylúčenie v SR za obdobie 1997 – 2007*
Roky 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007* Index rastu – 1,40 1,43 1,14 1,11 1,02 0,82 0,69 1,06 1,19 1,01
* odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009
Zdroj: Vlastné spracovanie údajov z obrázka 45.
Relatívne čísla využívané v predchádzajúcej časti, i keď majú veľkú vypovedaciu
hodnotu pokiaľ ide o zohľadnenie celkovej sumy, ktorá je použitá na účely sociálnej ochrany,
predsa len názornejším ukazovateľom sú výdavky na sociálnu ochranu v Sk na jedného
obyvateľa (per capita). Zároveň tieto výsledky využijeme pri komparácii výdavkov na
sociálnu ochranu s vybranými krajinami EÚ.
Potrebné štatistické údaje pre našu ďalšiu analýzu sme spracovali v predchádzajúcich častiach
tejto dizertačnej práce, aby sme ďalej mohli testovať vývoj výdavkov na SO per capita
(Tabuľka 32 a Obrázok 46). Z hľadiska jednotnej metodiky v tejto práci uvádzame výdavky
na SO per capita podľa druhov, dávky na SO per capita v členení podľa účelu a celkové
výdavky na SO per capita tak, ako sme postupovali v časti analýzy výdavkov na SO per capita
vo vybraných krajinách EÚ.
Vývoj takto sledovaných výdavkov na SO je zároveň typickým príkladom solidarity
v každom sociálno-ekonomickom systéme. Tento princíp využíva každý občan rôzne
a jednotlivo podľa jeho vlastnej potreby po celý život. Miera využitia je závislá od viacerých
faktorov a je odrazom určitej garantovanej kvality života. Zároveň sa tu uplatňuje princíp
medzigeneračnej solidarity, ako aj solidarity vo vnútri jednotlivých skupín obyvateľstva.
125
Tabuľka 32 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita v SR za obdobie 1997 – 2007 (Sk/obyvateľa)
Výdavky na sociálnu ochranu / Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*
1. Dávky na sociálnu ochranu: v tom:
25121 28033 30443 32641 34854 37997 39954 42036 44323 48265 52651
Choroba/zdravotná starostlivosť 9284 10106 10363 11376 12186 13012 13059 12576 13102 14594 16327
Invalidita 1678 1834 2066 2493 2833 3359 3546 3307 3609 4116 4451
Rodina/deti** 2855 3101 2994 2928 2873 3064 3298 4473 5118 4851 5267
Nezamestnanosť 1238 1515 2062 1580 1267 1561 2259 2594 1513 1632 1923
Staroba a pozostalí 9141 10180 11106 12148 13338 14593 15824 17724 19544 21360 22957
Bývanie a sociálne vylúčenie 925 1298 1852 2116 2357 2409 1967 1362 1437 1713 1727
2. Administratívne náklady 1237 1202 1123 1033 1046 1272 1326 1476 1576 1787 2023
3. Iné výdavky 62 44 47 24 34 32 20 67 80 89 88
SPOLU 26420 29279 31614 33697 35933 39300 41300 43578 45978 50141 54762
* odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009, ** od roku 2004 vrátane daňového bonusu na dieťa
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov z tabuľky 27 a údajov ŠÚ SR o počte obyvateľov v SR.
0250050007500
100001250015000175002000022500
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007
Sk
Choroba/zdravotná starostlivosť Invalidita Rodina/deti**
Nezamestnanosť Staroba a pozostalí Bývanie a sociálne vylúčenie
Administratívne náklady Iné výdavky
Obrázok 46 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita v SR za obdobie 1997 – 2007
(Sk/obyvateľa) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov z tabuľky 32.
Trend rastu výdavkov na sociálnu ochranu per capita sledujeme aj prostredníctvom
medziročných indexov rastu, indexov rastu oproti bázickému obdobiu a priemerných
koeficientov rastu za celé sledované obdobie (Tabuľka 33 a Obrázok 47).
126
Tabuľka 33 Indexy rastu sociálnych výdavkov per capita v SR za obdobie 1997 – 2007
Výdavky na sociálnu ochranu / Rok
1998 / 1997
1999 / 1998
2000 / 1999
2001 / 2000
2002 / 2001
2003 / 2002
2004 / 2003
2005 / 2004
2006 / 2005
2007 / 2006
2007 / 1997
prie-merný
koeficient rastu
1. Dávky na sociálnu ochranu: v tom:
1,1159 1,0860 1,0722 1,0678 1,0902 1,0515 1,0521 1,0544 1,0890 1,0909 2,0959 1,0768
Choroba/zdravotná starostlivosť 1,0886 1,0254 1,0977 1,0712 1,0678 1,0036 0,9630 1,0418 1,1139 1,1188 1,7587 1,0581
Invalidita 1,0930 1,1266 1,2065 1,1367 1,1855 1,0559 0,9326 1,0913 1,1404 1,0814 2,6529 1,1025
Rodina/deti 1,0860 0,9657 0,9779 0,9812 1,0664 1,0763 1,3563 1,1443 0,9477 1,0857 1,8445 1,0631
Nezamestnanosť 1,2231 1,3613 0,7661 0,8020 1,2317 1,4479 1,1481 0,5831 1,0789 1,1782 1,5524 1,0450
Staroba a pozostalí 1,1137 1,0909 1,0939 1,0979 1,0941 1,0844 1,1201 1,1027 1,0930 1,0747 2,5115 1,0965
Bývanie a sociálne vylúčenie 1,4034 1,4274 1,1427 1,1138 1,0218 0,8168 0,6922 1,0551 1,1918 1,0082 1,8674 1,0644
2. Administratívne náklady 0,9716 0,9342 0,9193 1,0126 1,2164 1,0429 1,1125 1,0678 1,1343 1,1321 1,6352 1,0504
3. Iné výdavky 0,7059 1,0835 0,5035 1,4094 0,9448 0,6139 3,4254 1,2019 1,1052 0,9904 1,4187 1,0356
SPOLU 1,1082 1,0797 1,0659 1,0664 1,0937 1,0509 1,0552 1,0551 1,0905 1,0922 2,0727 1,0756
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov z tabuľky 32.
0,00000,50001,00001,50002,00002,50003,00003,5000
1998 /1997
1999 /1998
2000 /1999
2001 /2000
2002 /2001
2003 /2002
2004 /2003
2005 /2004
2006 /2005
2007 /2006
inde
x ra
stu
Choroba/zdravotná starostlivosť Invalidita Rodina/deti**Nezamestnanosť Staroba a pozostalí Bývanie a sociálne vylúčenieAdministratívne náklady Iné výdavky
Obrázok 47 Medziročné indexy rastu sociálnych výdavkov per capita v SR za obdobie 1997 –
2007 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov z tabuľky 33.
Tak ako sme skonštatovali v predchádzajúcej časti, aj vo vývoji dávok na SO per
capita pozorujeme najvyšší nárast v skúmanom období na účel invalidita (o 165,3%), čo nám
potvrdili aj predchádzajúce výskumy tejto dávky. Sociálna dávka na účel staroba a pozostalí
v roku 1997 predstavovala na jedného obyvateľa 9 141 Sk a v roku 2007 až 22 957 Sk, čo
127
znamenalo 151%-ný nárast. Na druhej strane najnižšiu úroveň v roku 1997 mala sociálna
dávka bývanie a sociálne vylúčenie (925 Sk), aby v roku 2007 predstavovala sumu 1727 Sk
čo predstavuje viac ako 86,7%-ný nárast. Výdavky na rodinu a deti sa takmer zdvojnásobili (o
84,45%) a poslednou najvyššou sociálnou dávkou bol účel choroba/zdravotná starostlivosť (z
9 284 Sk v roku 1997 na 16 327 Sk v roku 2007), t. j. 76%-ný nárast. Priemerne rástli dávky
na SO ročne o 7,68%.
Administratívne náklady vzrástli o 63,5%, čo je v priemere zvýšenie o 5,04 % na
obyvateľa. Iné výdavky zaznamenali najmenší rast (od úrovne 62 Sk v roku 1997 na 88 Sk
v roku 2007), čo však predstavuje nárast takmer 42% za sledované obdobie a priemerný ročný
rast o 3,56%.
B/ Zdroje financovania sociálnej ochrany (Príjmy na sociálnu ochranu)
Zdroje financovania sociálnej ochrany, ktorým sa venujeme len doplnkovo, uvádzame
aj z dôvodu, že ich štruktúra je v SR iná ako v skúmaných štátoch EÚ. Podľa nasledovnej
tabuľky (Tabuľka 34), kde kvantifikujeme príjmy na sociálnu ochranu podľa typu za obdobie
1997 - 2007, môžeme zdroje financovania sociálnej ochrany rozdeliť na tri hlavné skupiny:
1. Sociálne príspevky (platené zamestnávateľmi, zamestnancami, SZČO a ostatnými
chránenými osobami),
2. Príspevky verejnej správy,
3. Iné príjmy.
Tabuľka 34 Príjmy na sociálnu ochranu v SR za obdobie 1997 – 2007* (v mil. Sk)
Príjmy na sociálnu ochranu / Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007* i2007/1997
Sociálne príspevky platené zamestnávateľmi
69 433 77 105 79 430 87 548 91 333 99 220 110 096115 537118 452128 766144 495 2,08
Sociálne príspevky platené zamestnancami
21 233 23 160 24 152 27 264 30 241 33 426 36 310 38 816 45 051 48 821 53 823 2,53
Sociálne príspevky platené SZČO 3 943 4 529 4 705 5 592 5 196 5 430 5 758 6 640 9 362 11 719 12 627 3,2
Sociálne príspevky platené ostatnými chránenými osobami
228 395 541 687 810 964 1 002 1 782 1 128 1 825 1 894 8,31
Príspevky verejnej správy 43 248 47 313 61 695 56 278 63 665 71 755 68 401 70 610 76 972 74 456 87 867 2,03
Iné príjmy 4 062 3 902 5 186 4 008 4 860 3 970 2 837 3 374 3 891 25 833 25 674 6,32
SPOLU 142 147156 404165 710181 376196 105214 764224 404236 758254 855291 420326 380 2,30
i2007/1997: index rastu vyjadrený podielom rokov 2007 a 1997, * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Štatistického úradu za roky 1997 – 2007*.
128
i2007/1997
2,082,53
3,2
8,31
2,03
6,32
Sociálne príspevky platené zamestnávateľmiSociálne príspevky platené zamestnancamiSociálne príspevky platené SZČOSociálne príspevky platené ostatnými chránenými osobamiPríspevky verejnej správyIné príjmy
Obrázok 48 Index rastu príjmov na sociálnu ochranu v SR vyjadrený podielom rokov 2007*
a 1997 * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009
Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 34.
Vývoj príjmov na sociálnu ochranu v podrobnejšom členení podľa typu a systému
národných účtov (SNÚ) v SR uvádzame v prílohovej časti (Príloha 9, s. 178).
Tabuľka 35 Porovnanie príjmov a výdavkov systému sociálnej ochrany v SR za obdobie 1997 – 2007*
Ukazovateľ / Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*
Príjmy spolu (P) v mld. Sk 142,1 156,4 165,7 181,4 196,1 214,8 224,4 236,8 254,9 291,4 326,4
Výdavky spolu (V) v mld. Sk**
142,4 157,9 170,7 182,1 193,3 211,4 222,2 234,7 247,8 270,5 295,8
Rozdiel P a V v mld. Sk -0,3 -1,5 -5 -0,7 2,8 3,4 2,2 2,1 7,1 20,9 30,6
Index rozdielu P a V oproti bázickému obdobiu
– 5 16,7 2,3 9,3 11,3 7,3 7 23,7 69,7 102
Index rozdielu P a V oproti predchádzaj. obdobiu
– 5 3,33 0,14 4,00 1,21 0,65 0,95 3,38 2,94 1,46
* odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009, ** od roku 2004 vrátane daňového bonusu na dieťa P – príjmy, V – výdavky
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Štatistického úradu za roky 1997 – 2007*.
Porovnaním príjmovej a výdavkovej stránky sociálneho rozpočtu (výberom
ukazovateľa bilancie finančných tokov sociálnej ochrany) v uvedených obdobiach (Tabuľka
35 a Obrázok 49) zistíme v období rokov 1997 – 2000 deficitný výsledok.
129
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
-5
0
5
10
15
20
25
30
v m
ld. S
k
Obrázok 49 Rozdiel príjmov a výdavkov systému sociálnej ochrany v SR za obdobie 1997 –
2007* (v mld. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009
Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 35.
V tabuľke (Tabuľka 35) sú v príjmoch započítané aj platby poistného platené štátom.
Napriek tomu je rozdiel, ktorý zaplatil štát v roku 1999, takmer 5 mld. Sk. Sú to výdavky,
ktoré by mali v prvom rade tlmiť sociálne rozdiely v spoločnosti a pomáhať sociálne slabším.
Lenže pomoc neznamená vytvoriť závislosť najslabších vrstiev na sociálnej dávke.
Výška deficitu samozrejme ovplyvňuje úroveň redistribúcie alebo rast sociálnej
diferenciácie. Je to bežný, globálny trend, alebo je Slovensko pozitívne výnimočné v oblasti
sociálnej ochrany? Určitú odpoveď nám môžu poskytnúť aj údaje v „Správe OSN o ľudskom
rozvoji v roku 2003“, kde sa porovnávajú krajiny v troch oblastiach:38
A/ kvalita života – v tejto kategórii sa komparujú hlavne ukazovatele: podiel HDP na
obyvateľa, dĺžka života, obytná plocha, výstavba bytov, počet áut, mobilov, pevných liniek
atď. Tu sa Slovensko v celosvetovom poradí zaradilo na 39. miesto.
B/ sociálne ukazovatele, ktoré obsahujú parametre ako je priemerná mzda, podiel dôchodku
na mzde, podiel penzistov, ekonomicky aktívni a neaktívni obyvatelia, nezamestnanosť.
C/ ekonomické ukazovatele, kde zaraďujeme napríklad rast HDP, bežný účet, rast cien, rast
priemyslu, úročenie úverov.
Slovenský systém sociálnej ochrany bol a aj v súčasnosti je určitými jednotlivcami či
skupinami zneužívaný. V mnohých prípadoch to umožňujú legislatívne nedostatky, inokedy
nedostatočná priebežná kontrola. Mnohé z dávok, ktoré systém ponúka, sú plošného
charakteru. V systéme ešte stále chýba adresnosť a špecifikácia poberateľov, ktorá je veľmi
38 Otázkami efektívnosti vynakladaných zdrojov na sociálnu ochranu sa v tejto dizertačnej práci nevenujeme a preto len všeobecne uvádzame tri najdôležitejšie oblasti porovnávania krajín podľa OSN.
130
dôležitá pre efektívnosť nielen jednotlivých dávok, ale aj celého systému. Mnohé opatrenia
v systéme sa už vykonali, aby sa zabránilo jeho zneužívaniu. Nie všetky však priniesli
očakávané výsledky.
Systém sociálnej ochrany by nemal byť brzdou ekonomiky, ale v prenesenom
význame jej „zabudovaným stabilizátorom“. V prostredí existujúcich sociálnych rizík
v trhovej ekonomike má byť priestorom minimálnej sociálnej istoty. Ak štát nedokáže, resp.
nevie vykryť požiadavky s nárokmi na sociálny systém, má minimálne dve možnosti. Prvá je
– zvýšiť dane a systém redistribúcie. Druhá je – pristúpiť k radikálnej reštrikčnej politike
a reforme. Zdôvodnenie reštrikcie je v mnohých prípadoch aj opodstatnené, ale plošné
uplatnenie pri nedostatočných analýzach a predvídaní sekundárnych sociálno-ekonomických
dôsledkov vytvára neúmerný tlak zvyčajne na tých, ktorí pomoc potrebujú. Takto
znevýhodnení jedinci alebo skupiny sú rôzneho typu (ako napríklad osamelí rodičia, opustené
deti, týrané ženy, starí, chorí, zdravotne postihnutí, nezamestnaní a pod.) a preto aj miera
sociálnej ochrany je rôzna.
4.3.2.2 Sociálna kvóta
Systém sociálnej ochrany má vnášať do ekonomiky sociálny aspekt. Slúži na
znižovanie sociálnych nerovností medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva. Väčší objem
prostriedkov spotrebovaných v sociálnej oblasti, vytvára v krajine určité predpoklady na
menšie sociálne rozdiely.
Podiel výdavkov na sociálnu ochranu (VnaSO) na hrubom domácom produkte (HDP)
predstavuje tzv. sociálnu kvótu (SKV), ktorú udávame v %.
V nasledujúcej tabuľke sme spracovali údaje za obdobie rokov 1997 – 2007, ktoré sú
potrebné k výpočtu sociálnej kvóty (Tabuľka 36). Okrem hodnôt sociálnej kvóty v nej
sledujeme aj medziročné indexy jej rastu a indexy rastu v porovnaní s bázickým obdobím. Na
hodnotách, ktoré dosahuje sociálna kvóta, môžeme vidieť vplyv politického cyklu na sociálne
výdavky štátu, čo je signifikantné v každej krajine. Do roku 2002, ktorý bol rokom ďalších
parlamentných volieb, mala sociálna kvóta rastúcu tendenciu, pričom kulminovala (20,17%)
dosiahla v roku 1998 a 1999. V ďalšom období sa sociálna kvóta postupne znižovala, ale
v roku 2006, kedy sa konali ďalšie parlamentné voľby, kde by sme očakávali zase nárast
hodnôt, sociálna kvóta dosahovala úroveň iba 16,3%. Ako dôvod by sme moli uviesť
predčasné voľby, s ktorými vláda nepočítala a preto priama závislosť politického a volebného
cyklu nie je tak výrazná. Pre objektivitu uvádzame, že podobný vplyv politického cyklu na
131
ekonomické správanie výkonnej moci je možné pozorovať takmer vždy, a nielen v SR a
nezávisí to ani od typu vlády, či jej hospodárskej a sociálnej politiky.
Tabuľka 36 Vývoj sociálnej kvóty v SR za obdobie 1997 – 2007 (v %)
Ukazovateľ / Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007
HDP v bežných cenách v mld. Sk
718,6 788,2 846,5 938,8 1019,4 1109,1 1223,3 1362,0 1485,7 1659,4 1852,8
Výdavky na SO v mld. Sk**
142,4 157,9 170,7 182,1 193,3 211,4 222,2 234,7 247,8 270,5 295,8*
SKV v % 19,82 20,03 20,17 19,40 18,96 19,06 18,16 17,23 16,68 16,30 15,96
Index rastu SKV oproti predchádz. obdobiu
– 1,011 1,006 0,962 0,977 1,005 0,953 0,949 0,968 0,977 0,979
Index rastu SKV oproti bázic. obdobiu
– 1,011 1,018 0,979 0,957 0,962 0,916 0,869 0,842 0,822 0,805
Priemerný koeficient rastu
– – – – – – – – – – 0,9785
* odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009, ** od roku 2004 vrátane daňového bonusu na dieťa Legenda: SKV = sociálna kvóta, SO = sociálna ochrana
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Štatistického úradu za roky 1997 – 2007*.
Pri porovnávaní sociálnych kvót (Obrázok 50) v období 1997 – 2007 zistíme, že tieto
majú klesajúcu tendenciu. Najviac klesla sociálna kvóta oproti predchádzajúcemu obdobiu
v roku 2004 (o 5,1%) a oproti bázickému obdobiu v roku 2007 (o 19,5%). Na druhej strane,
medziročné nárasty sme zaznamenali v rokoch 1998, 1999 a 2002 (najvyšší v roku 1998
o 1,1%). Oproti roku 1997 (bázickému obdobiu) vzrástla sociálna kvóta len v roku 1998
a 1999 (najviac o 1,8%). Priemerný koeficient rastu sociálnej kvóty bol 0,9785, čo znamená,
že sociálna kvóta klesla ročne približne o 2,15%.
132
19,82 20,03 19,4 18,96 19,06 18,16 17,23 16,68 16,3 15,96
1,1 1,8
-2,1-4,3 -3,8
-8,4
-13,1-15,8
-17,8-19,5
20,17
-20
-15-10
-50
510
1520
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007
%
sociálna kvóta rozdiel oproti predchádzajúcemu obdobiu rozdiel oproti bázickému obdobiu
Obrázok 50 Vývoj sociálnej kvóty v SR za obdobie 1997 – 2007* (v %)
* odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009
Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 36.
Porovnávaním vývoja sociálnej ochrany v EÚ, sme konštatovali, že v SR sa
v skúmanom období postupne a reálne presadzoval neoliberálny typ sociálnej politiky ako
model štátu blahobytu (prosperity state).
Vývoj podielu výdavkov sociálnej ochrany na HDP v SR v danom období je
porovnateľný s vývojom sociálnej kvóty v EÚ čo sa týka tendencie znižovania, len v SR je
táto tendencia radikálnejšia, keď porovnateľne s inými krajinami v roku 2005 dosiahla oproti
bázickému obdobiu takmer 16% zníženie. Napr. vo Švédsku predstavuje sociálna kvóta oproti
bázickému obdobiu zníženie o 8,91%, vo Veľkej Británii zníženie o 3,48%, ale v Nemecku
sme zaznamenali opačný trend, keď sociálna kvóta za celé sledované obdobie vzrástla
o 8,68%.
4.3.2.3 Sociálny rozpočet
Druhým významným ukazovateľom efektívnosti a rozsahu sociálneho štátu je sociálny
rozpočet (SOR), ako podiel výdavkov sociálnej ochrany na celkových výdavkoch ŠR (VŠR)
v príslušnom kalendárnom roku (v %). Je jednoznačným ukazovateľom, ktorým testujeme
kvalitu a rozvoj základnej sociálnej (ochrannej) siete, bezprostredne reaguje na vzniknuté
sociálno-ekonomické problémy štátu a tiež poukazuje na priority výkonnej moci v oblasti
sociálnej politiky v danom kalendárnom roku. Často je aj odrazom ex post aktivít štátu,
dodatočne reaguje na novovznikajúce sociálne situácie, a preto má vo väčšine krajín stúpajúcu
tendenciu. V konečnom dôsledku rastúci SOR nemusí byť kvalitatívnym ukazovateľom rastu
133
sociálnej ochrany. Skutočnú ex ante sociálnu politiku a jej tendencie hodnovernejšie
zachytáva sociálna kvóta (aký typ sociálnej politiky vláda akceptuje a modeluje).
V rámci výskumu SOR sme analyzovali údaje za obdobie rokov 1997 – 2007, ktoré sú
základňou k výpočtom a prezentujeme ich v nasledujúcej tabuľke (Tabuľka 37).
Tabuľka 37 Vývoj sociálneho rozpočtu v SR za obdobie 1997 – 2007 (v %)
Ukazovateľ / Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007
Výdavky ŠR v mld. Sk
216,51 197,03 231,48 241,11 249,72 272,00 289,04 312,72 292,58 323,66 345,75
Výdavky na SO v mld. Sk**
142,35 157,90 170,68 182,07 193,29 211,40 222,19 234,67 247,78 270,46 295,77*
SOR v % 65,75 80,14 73,74 75,51 77,40 77,72 76,87 75,04 84,69 83,56 85,54
Index rastu SOR oproti predch.. obd.
– 1,219 0,920 1,024 1,025 1,004 0,989 0,976 1,128 0,987 1,024
Index rastu SOR oproti bázic. obd.
– 1,219 1,121 1,148 1,177 1,182 1,169 1,141 1,288 1,273 1,301
Priemerný koeficient rastu
– – – – – – – – – – 1,0266
* odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009, ** od roku 2004 vrátane daňového bonusu na dieťa Legenda: SOR = sociálny rozpočet, SO = sociálna ochrana
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Štatistického úradu za roky 1997 – 2007 a údajov MF SR.
Okrem hodnôt SOR sledujeme aj medziročné indexy rastu SOR a indexy rastu SOR
v porovnaní s bázickým obdobím. SOR zaznamenal v uvedenom období značné rozdiely, keď
v roku 1998 stúpol oproti roku 1997 o 21,9%, čo predstavuje najvyšší medziročný prírastok,
aby potom v roku 1999 klesol o 8%, čo predstavuje najvyšší medziročný pokles v sledovanom
období. V ďalších rokoch sa udržal na približne rovnakej úrovni. V roku 2007 vzrástol SOR
až o 30,1% oproti roku 1997, keď predstavoval hodnotu 85,54%. Priemerne SOR rástol ročne
o 2,66%, čo je takmer identické s priemerným ročným poklesom sociálnej kvóty.
Obrázok 51 prezentuje grafický vývoj sociálneho rozpočtu v SR za sledované obdobie,
pričom vidíme, že SOR narastal oproti predchádzajúcemu obdobiu – okrem rokov 1999,
2003, 2004 a 2006.
134
65,75
80,1473,74 75,51 77,4 77,72 76,87 75,04
84,69 83,56 85,54
21,9
12,1 14,8 17,7 18,2 16,9 14,1
28,8 27,3 30,1
-100
102030405060708090
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007
%
sociálny rozpočet rast oproti predchádzajúcemu obdobiu rast oproti bázickému obdobiu
Obrázok 51 Vývoj sociálneho rozpočtu v SR za obdobie 1997 – 2007* (v %)
* odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009
Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 37.
Následne sme porovnávali vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu (Obrázok 52),
aby sme poukázali na trendy rastu/poklesu obidvoch ukazovateľov. Kým sociálny rozpočet
má stúpajúcu tendenciu, sociálna kvóta evidentne klesá, a to aj napriek úspešnému
ekonomickému rastu v SR.
80,1
4
73,7
4
75,5
1
77,4
77,7
2
76,8
7
75,0
4
84,6
9
83,5
6
85,5
4
19,8
2
20,0
3
20,1
7
19,4
18,9
6
19,0
6
18,1
6
17,2
3
16,6
8
16,3
0
15,9
6
65,7
5
0
20
40
60
80
100
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007
%
Vývoj sociálneho rozpočtu Vývoj sociálnej kvóty
Obrázok 52 Porovnanie sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu v SR za obdobie 1997 – 2007*
(v %) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009
Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 25 a 26.
Na základe rozdielneho vývoja SOR a SKV sme ďalšou analýzou hľadali vzájomné
závislosti medzi hlavnými ukazovateľmi (HDP, VŠR, VnaSO), z ktorých sme vychádzali pri
výskume vývoja sociálnych kvót a sociálnych rozpočtov v SR (Obrázok 53 a Obrázok 54).
135
0
200400
600800
1000
12001400
16001800
2000
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007
mld
. Sk HDP
VŠR
VnaSO
Obrázok 53 Vývoj HDP, výdavkov ŠR a výdavkov na sociálnu ochranu v SR za obdobie
1997 – 2007 (v mld. Sk) Legenda: HDP = hrubý domáci produkt, VŠR = výdavky ŠR, VnaSO = výdavky na sociálnu ochranu
Zdroj: Vlastné spracovanie.
Podľa nás sociálna kvóta za sledované obdobie klesá, pretože HDP rastie rýchlejšie
ako výdavky na sociálnu ochranu. A naopak, sociálny rozpočet za sledované obdobie rastie
z dôvodu rýchlejšieho rastu výdavkov na sociálnu ochranu ako celkových výdavkov ŠR
(Obrázok 53). Zároveň týmto je možné deklarovať, že rast ekonomiky neadekvátne reaguje na
rast výdavkov na sociálnu ochranu v najširšom zmysle slova (napr. nielen na výdavkoch na
sociálnu ochranu, ale aj na výdavkoch na vzdelávanie, vyššiu kvalitu zdravotníctva a pod.).
HDP
VŠR
VnaSO
0
20
40
60
80
100
120
140
160
180
i2007/1997
%HDP
VŠR
VnaSO
Obrázok 54 Index rastu HDP, výdavkov ŠR a výdavkov na sociálnu ochranu vyjadrený
podielom rokov 2007/1997 (v %) Legenda: HDP = hrubý domáci produkt, VŠR = výdavky ŠR, VnaSO = výdavky na sociálnu ochranu
Zdroj: Vlastné spracovanie.
136
Kým HDP v roku 2007 v porovnaní s rokom 1997 stúpol o 157,83%, výdavky na
sociálnu ochranu v tom istom období len o 107,72%, t. j. stúpali pomalšie a preto aj klesala
sociálna kvóta. Na druhej strane, celkové výdavky ŠR v roku 2007 oproti roku 1997 vzrástli
o 59,69%, a naopak, výdavky na sociálnu ochranu v tom istom porovnaní vzrástli o 107,72%,
t. j. stúpali rýchlejšie a preto aj sociálny rozpočet rástol (Obrázok 54).
Enormný nárast SOR môžeme interpretovať minimálne z dvoch rozdielnych
pohľadov. Z pohľadu neoliberálnej teórie ide o dôkaz rozpínavosti štátu blahobytu, z pohľadu
intervencionistickej teórie sa jedná o jav, kedy štát saturuje sociálne nerovnosti v systéme.
Zastávame názor, že sa síce jedná o rastúce výdavky na sociálny štát (SOR), ktoré však nie sú
pozorovateľné na raste sociálnej kvóty, ba naopak. Teda v konečnom dôsledku ekonomický
rast nie je adekvátnym odrazom rastu kvality života celej spoločnosti pri akceptácii sociálnej
spravodlivosti.
Nakoľko cieľom práce bolo poukázať na približovacie tendencie sociálnej politiky
v rámci EÚ, použili sme, tak ako pri vybraných krajinách EÚ, rovnakú hypotézu H1 aj pre
Slovensko. Táto hypotéza sa nám potvrdila len čiastočne, pretože sme výskumom a analýzou
sociálno-ekonomických ukazovateľov zistili, že sociálna kvóta má u nás klesajúcu tendenciu,
a naopak, sociálny rozpočet má stúpajúci trend.
Pre výskum sociálnej politiky v SR sme stanovili aj druhú hypotézu H2 (Systém
sociálnej ochrany na Slovensku konverguje k systémom sociálnej ochrany vo vybraných
štátoch EÚ). Táto hypotéza sa nám potvrdila v plnom rozsahu, pričom jej bližšie zdôvodnenie
sa nachádza v závere práce.
137
Zhrnutie
Sociálne homogénna spoločnosť je utópiou, ale prílišná sociálna diferenciácia je tiež
nebezpečná, pretože môže viesť k sociálnym nepokojom až explóziám, ktoré v konečnom
dôsledku ohrozia ekonomiku aj obyvateľov. Preto sa globálne v rámci novej ekonomiky, ako
určitej alternatíve k liberálnym pohľadom ekonómov, ktorí akceptujú len reziduálnu mieru
redistribúcie a rozličnými spôsobmi dokazujú, že len trh je jediným vhodným nástrojom na
zabezpečenie fungovania sociálno-ekonomického systému, prezentujú názory iných
ekonómov, ktorí vychádzajú z teórie potrieb a verejného záujmu. Z oblasti potrieb by sme
zvýraznili napríklad spoločenské potreby, najmä otázky ochrany osoby a jej majetku,
zaistenie spravodlivosti a rovností šancí (nie rovnostárstva) a pod. Verejný záujem je vnímaný
ako realizácia akýchkoľvek opatrení, ktoré pôsobia synergicky pri celkovej výške užitočnosti
spoločnosti. A od toho sa odvíja miera ingerencie štátu v oblasti verejnej politiky,
verejnej ekonomiky a sociálnej politiky.
Sociálna politika je politikou uspokojovania najširších sociálnych potrieb populácie.
Jej postavenie v spoločnosti úzko korešponduje s vymedzením sociálneho štátu ako
dynamického spoločenského systému. Výskumom sme zistili značné terminologické
nejasnosti týkajúce sa tak vymedzenia sociálneho štátu v jeho genéze. Preto sme sa
v dizertačnej práci venovali historickému vývoju obsahu a rozsahu modelov sociálnych štátov
a následne sme ponúkli vlastné terminologické a obsahové členenie, ktoré následne
využívame v analýze typov sociálnej politiky vo vybraných krajinách EÚ a na Slovensku.
Súčasne sme analýzou dostupnej odbornej literatúry zistili značnú heterogenitu a
synonymitu názorov na sociálne zabezpečenie, sociálnu ochranu a s nimi spojené vymedzenie
nástrojov sociálnej politiky. V teoretickej oblasti sociálnej politiky sa prikláňame k
vymedzeniu sociálneho zabezpečenia ako synonymu sociálnej ochrany, ktorým sa napĺňajú
hlavné ciele sociálnej politiky a súčasne sa kvantifikuje sústava nástrojov a výsledkov
sociálnej politiky. V praktickej sociálnej politike chápeme sociálne zabezpečenie (sociálnu
ochranu) ako sústavu konkrétnych výdavkov a príjmov ŠR rozčlenených podľa jednotlivých
druhov, účelov a typov.
Aj v sociálnom type modelu moderného sociálneho štátu (európsky model) má
rozhodujúci význam jeho redistribučná funkcia sociálnej politiky a to najmä prostredníctvom
garancie konsenzuálnej sociálnej ochrany, ktorá je prioritne realizovaná formou sociálnych
verejných výdavkov. Aby sme mohli komparovať vývoj modelu moderného sociálneho štátu
a analyzovať jeho prípadné konvergenčné/divergenčné tendencie v EÚ a v SR, zaoberali sme
138
sa vybranými sociálno-ekonomickými ukazovateľmi, ktoré sme porovnávali v rámci sociálnej
kvóty, sociálneho rozpočtu a výdavkov na sociálnu ochranu (per capita). Kvôli prehľadnému
porovnávaniu uvádzame na obrázku (Obrázok 55) vývoj sociálnych rozpočtov a sociálnych
kvót vo vybraných troch štátoch EÚ, aby sme mohli komplexne zhodnotiť vývojové trendy
a snahy o konvergenciu, resp. odmietanie spoločnej európskej sociálnej politiky.
2025303540455055606570
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
%
Nemecko (sociálny rozpočet) Švédsko (sociálny rozpočet) Veľká Británia (sociálny rozpočet)Nemecko (sociálna kvóta) Švédsko (sociálna kvóta) Veľká Británia (sociálna kvóta)
Obrázok 55 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ
za obdobie 1995 – 2005 (v %) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 7 a 9.
Výskumom sme zistili, že jedine v Nemecku sa sociálna kvóta za desaťročné obdobie
zvýšila (z 27,02% na 29,39%), kým vo Švédsku (z 35,11% na 31,98%) a vo Veľkej Británii
sa znížila (z 28,86% na 27,86%). Aj napriek tomu Švédsko ostáva krajinou s najvyšším
podielom výdavkov na sociálnu ochranu na HDP. Čo sa týka sociálnych rozpočtov vo
vybraných krajinách, veľký nárast opäť zaznamenalo Nemecko (z 51,49% na 62,69%), čím sa
dostalo na prvé miesto spomedzi skúmaných krajín. Naopak, Veľká Británia, ktorá bola prvá
v roku 1995 (63,78%), klesla o 3,72% v roku 2005 (61,41%). Švédsko je štátom s najnižším
podielom výdavkov na sociálnu ochranu na štátnom rozpočte (rast z 51,74% na 56,52%)
v skúmanom období.
Porovnanie zmien vo veľkosti sociálnej kvóty a podielu sociálnych výdavkov na
štátnom rozpočte (veľkosti sociálneho rozpočtu) v roku 2005 oproti bázickému roku 1995
poukazuje na vyrovnávanie rozdielov vo vybraných krajinách. Vo vývoji sociálnej kvóty bol
v roku 1995 rozdiel medzi týmito krajinami 8,09% a v roku 2005 len 4,12%. V oblasti
sociálneho rozpočtu sa tento rozdiel pohybuje v rozpätí 6,17% v roku 2005 oproti rozpätiu
12,29% v roku 1995. Výsledkom výskumu je teda poznanie, že ambícia EÚ vo formovaní
139
spoločného typu sociálneho štátu je evidentná, ak ich hodnotíme nami vybranými sociálno-
ekonomickými ukazovateľmi (sociálna kvóta, sociálny rozpočet).
Ďalej sme porovnávali tieto konvergenčné tendencie aj v SR (Tabuľka 38), kde
s ohľadom na transformáciu politického a sociálno-ekonomického systému sú parciálne
výsledky síce porovnateľné v oblasti približovania sa k modelu moderného sociálneho štátu
EÚ, ale z hľadiska sociálnej ochrany (čo je zrejmé hlavne pri výdavkoch na sociálnu ochranu
per capita) a kvality života je SR na nižšej úrovni.
Tabuľka 38 Porovnanie sociálno-ekonomických ukazovateľov vo vybraných krajinách EÚ navzájom a so SR v období 1997 – 2005
Krajina / ukazovateľ
Sociálna kvóta (SKV) v roku 2005
(v %)
Rast/pokles SKV oproti roku 1997
(v %)
Sociálny rozpočet (SOR)
v roku 2005 (v %)
Rast/pokles SOR oproti roku 1997
(v %)
Výdavky na SO (VnaSO)
per capita v roku 2005
(v €)
Rast/pokles VnaSO per
capita oproti roku 1997
(v %) Nemecko 29,36 +1,1 62,69 +23,5 7 999 +18,5 Švédsko 31,98 -3,3 56,52 +6,9 10 217 +24,1 Veľká Británia
27,86 -0,4 61,41 -8,7 8 203 +45,9
Slovensko 16,68 -15,8 84,69 +28,8 1 526 +74,0
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa tabuliek 7, 18, 20, 24, 36, 37.
Z dôvodu objektívnej komparácie SR a vybraných krajín EÚ sme za časový rad určili
roky 1997 a 2005. Sociálna kvóta za toto obdobie vzrástla len nepatrne v Nemecku,
v ostatných skúmaných krajinách klesla. Na druhej strane, sociálny rozpočet vykazuje vo
všetkých skúmaných krajinách, okrem Veľkej Británie, nárast. Pri výdavkoch na sociálnu
ochranu per capita (pri porovnávaní roku 2005 s rokom 1997) je evidentný nárast vo všetkých
skúmaných krajinách EÚ.
V rámci sociálnej politiky Slovenska, v snahe o dosahovanie sociálnej spravodlivosti
a eliminácie transformačnej sociálnej nerovnosti, najviac zo skúmaných štátov rastie sociálny
rozpočet (o 28,8%) a výdavky na sociálnu ochranu per capita (rast o 74%). Naďalej však
Slovensko v skúmanom období vykazuje najväčší pokles v ukazovateli sociálna kvóta (pokles
o15,8%), čo je spôsobené viacerými faktormi (okrem transformácie ekonomiky aj proces
deetatizácie a decentralizácie štátnej správy, rôzne typy sociálnej politiky a rôzny ekonomický
rast v sledovanom období). Bližšie pozri Príloha 2, s. 161 – 162 a Príloha 10, s. 179.
Na základe nami vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov sme dospeli
k zisteniu, že spoločná európska sociálna politika, i keď nie je ešte jednoznačne takto
definovaná, má významný vplyv na formovanie moderného sociálneho štátu v krajinách EÚ
a má perspektívu oficiálneho etablovania sa.
140
4.4. Diskusia
Sociálnu politiku považujeme za verejno-prospešnú aktivitu, ktorej cieľom je okrem
iného odstraňovať sociálne nerovnosti, ktoré sa identifikujú ako ťažiskové spoločenské
problémy. Sú spájané s alokáciou zdrojov a ich využívaním v nadväznosti na životnú úroveň
obyvateľstva. Zlyhanie spoločenskej regulácie v oblasti sociálnej politiky má za následok
vznik takých problémov, akými sú nezamestnanosť, dôstojné zabezpečenie starnúcej
generácie a s ním spojené dôsledky, chudoba a sociálna exklúzia. Objem prerozdelených
prostriedkov však závisí aj od možnosti ekonomiky. Spotrebovať môžeme len také množstvo,
aké sme vyprodukovali. Ak je spotreba vyššia ako produkcia, ekonomika funguje na dlh.
Takéto fungovanie nie je dlhodobo udržateľné a zaťažuje najmä budúce generácie. Pri
spotrebe však vždy existujú určité alternatívy, pretože nemožno naplno uspokojiť všetky
potreby.
V každej krajine existuje iná miera prerozdeľovania. Závisí to od mnohých faktorov,
pričom dôležitú úlohu zohráva nielen akceptácia obyvateľstvom, ale aj historický vývoj
sociálneho štátu. Nakoľko sme zistili rôznorodosť výkladov vývoja modelov sociálnych
štátov, uskutočnili sme ich analýzu a navrhli vlastné členenie čím sa pokúšame vniesť do
teórie sociálnej politiky určitý nový pohľad.
Ako zatiaľ posledný model sociálneho štátu sme vymedzili moderný sociálny štát ako
európsky model. Jeho hlavným cieľom, popri univerzálnej úrovni sociálnej garancie,
založenej na rovnosti a sociálnej spravodlivosti, by malo byť zdôraznenie najmä pomoci
občanom v núdzi tak, aby sa mohli vymaniť z tejto sociálnej situácie a opätovne sa
plnohodnotne zaradiť do spoločnosti. Zásluhovosť, solidarita a subsidiarita sa ukazujú ako
moderné princípy novej sociálnej politiky, ktoré by sa mali dôsledne akceptovať v teórii
a praxi sociálnej politiky každého štátu tak, aby podporovali individuálne aktivity
jednotlivcov v celospoločenskom uplatnení. Jednou z významných podporných oblastí pre
sociálnu politiku je aj sociálna ekonomika a jej hlavný nástroj sociálne podnikanie39. Zároveň
zastávame názor, že primerané obmedzenie vplyvu štátu aj v sociálnej oblasti zníži celkové
finančné zaťaženie občanov, zníži bariéry zamestnávania a v konečnom dôsledku zníži aj
určitý negatívny ekonomický dopad prerozdeľovania v národnom hospodárstve. Stále však
39 Sociálne podnikanie je osobitný druh podnikania prioritne založený na neziskovom princípe netrhových alebo polotrhových vzťahov pluralitných poskytovateľov, ktorí pôsobia v oblasti verejného záujmu. Prípadný zisk nie je vylúčený za podmienky jeho určitej percentuálnej reinvestície (Korimová, 2007).
141
absentujú relevantné a všeobecne akceptované mechanizmy jeho objektivizácie
a nediskriminácie.
Určitým nami navrhnutým objektivizujúcim kritériom, ktoré pojednáva o rozsahu
zásahov štátu v rámci sociálnej politiky, je aj permanentné porovnávanie zmien vo veľkosti
sociálnej kvóty a podielu sociálnych výdavkov na štátnom rozpočte. Súčasne sa
porovnávaním aj týchto relevantných sociálno-ekonomických ukazovateľov môže testovať, či
dané národné sociálne štáty smerujú v rámci určitého integračného zoskupenia k približovaniu
svojich politík, vrátane sociálnej politiky, alebo u nich prevládajú divergenčné tendencie.
Tým sa potvrdzuje aj ich vzájomná opodstatnenosť, alebo naopak neopodstatnenosť,
a následne sa hľadajú tak príčiny týchto javov (konvergencia/divergencia), ako aj ich
dôsledky (pozitívne či negatívne) pre fungovanie integračného zoskupenia, v našom prípade
EÚ.
Výsledky výskumu, ktorý sme detailnejšie vyhodnotili v zhrnutí tejto časti dizertačnej
práce, potvrdili približovanie národných sociálnych politík vo vybraných štátoch EÚ. Ďalším
výsledkom nášho výskumu je zistenie, že sociálna politika SR napriek ťažkému obdobiu
transformácie vykazuje konvergenčné tendencie k európskej sociálnej politike, čo
v konečnom dôsledku zvyšuje nielen sociálnu ochranu obyvateľstva, ale vytvára predpoklady
komplexného rozvoja ľudského potenciálu a ľudského kapitálu všeobecne.
V oblasti teórie a praktickej sociálnej politiky stále pretrváva rozdielnosť názorov na
mieru rozdeľovania a prerozdeľovania na sociálnu ochranu. Preto je dôležité, aby
v demokratickej spoločnosti bol obsah a rozsah sociálnej politiky výsledkom spoločenského
konsenzu a predstavoval verejnú voľbu a verejný záujem daného národného, resp.
integrovaného spoločenstva.
142
5. TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PRÍNOSY DIZERTAČNEJ PRÁCE
Moderná spoločnosť sa za posledné storočie radikálne mení pod vplyvom viacerých
sociálno-ekonomických faktorov, najmä však vplyvom informatizácie, integrácie
a globalizácie, ktoré vplývajú tak na teoretickú, ako aj na praktickú základňu svetovej
ekonomiky a politiky. Postupne sa menia aj pohľady na riešenie negatívnych externalít trhu
a jeho nedokonalostí, ktoré spôsobuje jednotlivec svojou prirodzenou ambíciou
maximalizácie zisku. Ukazuje sa, že sloboda a egoizmus sú síce určitou hybnou silou nielen
individuálneho rozvoja, môžu však produkovať nedokonalosti, ktoré v konečnom dôsledku
musí eliminovať štát. Sú to hlavne stále rastúca globálna nezamestnanosť, chudoba (často až
viacgeneračná) a sociálna exklúzia značnej časti svetovej populácie. Preto sociálna politika,
verejná politika a verejná ekonomika získavajú významné postavenie v riešení týchto
spoločensky dlhodobo neakceptovateľných javoch.
Otázkami riešenia sociálneho zabezpečenia (sociálnej ochrany), trhu práce a celkovej
kvality života sa zaoberajú aj modely a typy sociálnych politík. Ich vývoj, obsah a rozsah je
podmienený akceptáciou určitej ekonomickej teórie a preto poznáme viacero modelov
sociálneho štátu (od welfare state ako štátu verejných sociálnych služieb až po súčasne sa
rozvíjajúci model moderného sociálneho štátu).
Perspektívny rozvoj moderného sociálneho štátu nastal po summite v Lisabone, kde
vznikla tzv. Lisabonská sociálna agenda, ktorej cieľom je vznik Európskeho sociálneho
modelu (moderný sociálny štát). S dosahovaním tohto cieľa sú spojené čiastkové ciele, ktoré
pôsobia na formovanie sociálneho systému všetkých členských štátov EÚ. Čiastkovými
cieľmi Lisabonskej sociálnej agendy sú najmä udržateľnosť starobných dôchodkov
a zdravotnej starostlivosti napriek trendu starnutia obyvateľstva, boj proti sociálnemu
vylúčeniu (najmä prostredníctvom poskytovania rovnakých príležitostí pre všetkých), ako aj
vyššia efektivita prerozdeľovania zdrojov financovania sociálneho systému. V tomto duchu sa
po roku 2000 začali v krajinách Európskej únie sociálne reformy, ktoré postupne preberalo aj
Slovensko. Dôležitou oblasťou hodnotenia sociálneho systému krajín Európskej únie je
určenie nástrojov na dosahovanie cieľov definovaných v Lisabonskej stratégii ako aj
definovanie oblastí, v ktorých musia krajiny uskutočniť zmeny, aby tieto ciele dosiahli.
Za hlavnú úlohu sociálneho zabezpečenia členských krajín Európskej únie sa
v súčasnosti považuje plnenie týchto cieľov Lisabonskej sociálnej agendy: 1. modernizácia
143
sociálnej ochrany; 2. hospodárstvo založené na poznatkoch; 3. prepojenie ekonomickej
a sociálnej sféry so zámerom dosiahnuť vyššiu efektívnosť.
V rámci napĺňania vyššie uvedených cieľov EÚ sme vo výskume abstrahovali vývoj
sociálnej politiky prostredníctvom sociálnej ochrany vo vybraných členských krajinách EÚ
(Nemecko, Švédsko a Veľká Británia) a porovnávali sme ho so sociálnou ochranou na
Slovensku. K tomu sme využili skúmanie výdavkov na sociálnej ochranu cez dva sociálno-
ekonomické ukazovatele: sociálnu kvótu a sociálny rozpočet. V tejto súvislosti pripomíname,
že v sociálnej ochrane v krajinách EÚ existuje určitá miera eligibility. Každá krajina rieši
vzniknuté sociálno-ekonomické riziká iným spôsobom, respektíve inou sociálnou dávkou. Aj
finančné výdavky na sociálnu ochranu sú rôzne. Najvyšší podiel však pre všetky krajiny
predstavujú výdavky na starobu a pre pozostalých a najnižší na bývanie a ostatné sociálne
riziká.
Z dôvodu komparácie reálneho vývoja verejných výdavkov na sociálne zabezpečenie
sme sledovali porovnanie vývoja sociálneho rozpočtu so sociálnou kvótou v skúmaných
krajinách jednotlivo a navzájom medzi nimi, nakoľko sú z hľadiska výskumu kvantitatívne,
ale hlavne kvalitatívne odlišné.
Problematika sociálnej politiky, jej hlavného nástroja – sociálnej ochrany, je veľmi
náročná na interdisciplinárne vedomosti a poznatky z ekonomických, sociálnych a iných
spoločenských vied a nie je možné sa jej venovať iba z jedného uhla pohľadu. Napriek tomu
je stále aktuálna problematika typu a rozsahu sociálnej politiky nielen na Slovensku ale aj
v rámci EÚ. Preto sme sa v práci snažili nájsť spoločné komparovateľné ukazovatele, aby sme
následne vyvodili určité teoretické a praktické výstupy.
Teoretické prínosy dizertačnej práce môžeme sformulovať nasledovne:
- Preskúmanie a analyzovanie najdôležitejších teoretických prístupov k sociálnej
politike a ich možné využitie vo vyučovacom procese v relevantných študijných
odboroch, kde je sociálna politika významným predmetom,
- Zdôvodnenie a objasnenie terminologických nejasností v oblasti historického
vymedzenia modelov a typov sociálnych štátov a navrhnutie nového členenia na
základe úlohy štátu a akceptovanej sociálnej politiky,
- Vymedzenie modelu moderného sociálneho štátu a jeho typov,
- Využitie analytických a štatistických výsledkov práce v teórii sociálnej politiky,
144
- Vymedzenie sociálno-ekonomických ukazovateľov porovnávania úrovne a trendov
sociálneho zabezpečenia – sociálnej ochrany (sociálna kvóta, sociálny rozpočet,
výdavky na sociálnu ochranu),
- Potvrdenie približovania sa sociálnych politík (prostredníctvom sociálnej ochrany)
vybraných krajín EÚ k spoločnej európskej politike – modernému sociálnemu
štátu EÚ,
- Potvrdenie tendencie približovania sa sociálnej politiky SR (prostredníctvom
sociálnej ochrany) k modernému sociálnemu štátu EÚ,
Za rozhodujúce praktické prínosy dizertačnej práce považujeme:
- Využitie členenia modelov a typov sociálnych štátov v praktickom uplatňovaní
sociálnej politiky,
- Využitie výsledkov analýzy vybraných sociálno-ekonomických nástrojov
v praktickej realizácii sociálnej politiky a v ďalších výskumoch,
- Využitie výsledkov konvergencie v oblasti sociálnych politík v EÚ a v SR na
akceptáciu a modernizáciu moderného sociálneho štátu,
- Využitie výsledkov pre hodnotenie a koncipovanie vhodnej fiškálnej politiky pre
Slovensko v oblasti sociálnej ochrany.
145
6. ZÁVER
Hospodársky rast môže, ale aj nemusí podporiť vyrovnávanie sociálnych nerovností
danej spoločnosti. Ak je stredobodom záujmu iba trh a nie človek, ak sa snažíme len
o zvyšovanie produkcie a nie aj o ľudskú dôstojnosť, permanentné vytváranie podmienok
sebarealizácie a slobody rozhodovania, model moderného sociálneho štátu (európsky model
sociálnej politiky) prehrá svoju historickú príležitosť konštituovania nového
a spravodlivejšieho sveta.
Sociálna politika Európskej únie sa, v nadväznosti na rozvíjajúcu ekonomickú
integráciu, politický a hospodársky vývoj, posúva od orientácie na zaistenie práv súvisiacich
so zamestnaním v podmienkach voľného pohybu osôb k širšej dimenzii zaistenia sociálnej
ochrany obyvateľov EÚ, najmä tých skupín, ktoré sú ohrozené chudobou a sociálnym
vylúčením. Zásadnou otázkou sa stáva miera sociálnej nerovnosti vo vzťahu k ekonomickej
prosperite. Nedostatočné zvládnutie tejto sociálno-ekonomickej paradigmy môže vyvolať
sociálne napätie so všetkými negatívnymi dôsledkami, ako je nelegálna migrácia,
extrémizmus a pod. Napriek tomu, že vlastná realizácia sociálnej politiky zostáva
v právomoci jednotlivých členských krajín, rastie tendencia po vytvorení jednotnej sociálnej
politiky podporenej súborom legislatívnych noriem na vyššej než národnej úrovni. Lisabonské
zasadanie Európskej rady v roku 2000 začalo proces približovania právnych systémov
členských štátov tzv. otvorenou metódou koordinácie. V oblasti boja proti chudobe
a sociálnemu vylúčeniu sú tieto snahy vyjadrené v príprave Národných akčných plánov boja
proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Spolu s politikou zamestnanosti musí preto zohrávať
väčšiu úlohu aj sociálna ochrana a ďalšie segmenty hospodárskej a sociálnej politiky, ako sú
bývanie, vzdelávanie, zdravie, informácie a komunikácia, mobilita, bezpečnosť
a spravodlivosť, voľný čas a kultúra.
Proces transformácie sociálnej sféry v Slovenskej republike, podobne ako v ostatných
tranzitívnych krajinách, posunul sociálnu politiku do nových spoločenských dimenzií.
Vzhľadom k integrácii SR do medzinárodných štruktúr sa posilňuje opodstatnenosť budúcej
spoločnej európskej sociálnej politiky, s postupujúcou demokratizáciou a pluralizáciou sa
zvyšuje význam regionálnej špecifikácie sociálnej politiky, pričom by si rozhodujúcu
garančnú úlohu mal zachovať štát.
146
Daná problematika je v súčasnosti rozpracovaná z viacerých aspektov na rozličných
stupňoch poznania. Z pohľadu hodnotenia teórie sociálnej politiky je dostatočne spracovaná
oblasť jej hlavných cieľov, princípov a nástrojov, aj keď existujú rôzne názorové rozdiely
medzi jednotlivými autormi. Preto sme sa v rámci teoretického výskumu zaoberali
vymedzením niektorých pojmov a prezentovali členenie sociálnych štátov podľa rozsahu
sociálnej politiky v ňom. Vzhľadom na značnú heterogenitu a kvantitu testovacích
ukazovateľov v sociálnej politike, osobitne v sociálnej ochrane, sme považovali za potrebné
hľadať také sociálno-ekonomické ukazovatele, ktorými by sme mohli posúdiť tendencie
približovania sociálnych politík k modelu európskeho sociálneho štátu.
Cieľom dizertačnej práce je komparácia sociálnej politiky Slovenska (s dôrazom na
sociálnu ochranu) s vybranými štátmi Európskej únie (EÚ), kvantifikácia sociálno-
ekonomických ukazovateľov sociálnej ochrany a anticipácia konvergenčných tendencií k
európskej sociálnej politike.
V súlade s dosiahnutím stanoveného cieľa bola vytvorená metodika práce, ktorá bola
založená na metódach analýzy a syntézy, indukcie a dedukcie, doplnených o sociologické
a matematicko-štatistické metódy.
Pri napĺňaní cieľov dizertačnej práce sme vychádzali z troch hypotéz, ktoré sme
skúmali tak na úrovni vybraných typov sociálnych štátov EÚ, ako aj v SR.
Stanovenú hypotézu H0 (Pri budovaní moderného sociálneho štátu EÚ je evidentná
konvergenčná sociálna politika vybraných členských štátov) sme skúmali na pozadí
teoretických poznatkov doplnených viacerými empirickými zisteniami (štatistiky, tabuľky,
grafy a i.). Zistili sme, že i keď sú sociálne systémy vybraných štátov pomerne odlišné, predsa
vykazujú znaky približovania sa k spoločnej európskej sociálnej politike. Tým sa naša
hypotéza potvrdila.
Výskumom sme zistili, že hypotéza H1 (Podiel výdavkov na sociálnu ochranu v rámci
sociálneho rozpočtu a sociálnej kvóty má rastúcu tendenciu), nami stanovená na základe
všeobecnej kritiky „rozpínavosti“ sociálneho štátu – štátu blahobytu, sa potvrdila len
čiastočne, čo dokumentujeme na nasledujúcich parciálnych výsledkoch. Tým empiricky
negujeme všeobecné názory, že skúmané štáty permanentne a každoročne vydávali stále viac
výdavkov na sociálnu ochranu. Zároveň dokumentujeme, že odborný ekonomický a hlavne
politický tlak (prostredníctvom hospodárskej a sociálnej politiky, verejnej ekonomiky) na
neefektívne vynakladanie verejných výdavkov mal svoje určité opodstatnenie. Z tohto dôvodu
je v nami sledovanom období zrejmý nerovnomerný vývoj verejných výdavkov v rokoch
1995 – 2001. Aj pod tlakom významných európskych dokumentov (napr. Lisabonská
147
zmluva, Európska sociálna charta – osobitne minimálne štandardy sociálnej ochrany), sa
postupne harmonizovali parciálne ciele budovania budúceho moderného sociálneho štátu ako
modelu EÚ, ktorý je postavený na rovnakých európskych sociálnych právach a ochrane
zamestnancov na trhu práce.
V Nemecku môžeme konštatovať, že je štátom, kde pomerne rovnomerne rástla aj
sociálna kvóta, aj sociálny rozpočet. To znamená, že pri tomto štáte sa nám potvrdila naša H1.
Pri Švédsku sa nám naša hypotéza H1 potvrdila len čiastočne, keďže sociálna kvóta
v sledovanom období klesla a sociálny rozpočet vzrástol. To znamená, že reálny podiel
výdavkov na sociálnu ochranu na HDP sa znížil, čo považujeme za správny trend a určité
približovanie ich sociálneho štátu k predstavám o európskom type moderného modelu
sociálneho štátu.
Veľká Británia ako jediná z troch skúmaných krajín zaznamenala u obidvoch
ukazovateľov pokles, čím sa naša hypotéza H1 nepotvrdila.
Ako spoločné odporúčanie pre všetky tri skúmané štáty môžeme zadefinovať neustále
pokračovanie v dosahovaní cieľov Lisabonskej sociálnej agendy, dotiahnutie reforiem a ich
neustála kontrola a najmä orientácia sa na efektívne prerozdeľovanie zdrojov získaných na
účely sociálnej ochrany vlastného obyvateľstva.
Nakoľko cieľom práce bolo poukázať na približovacie tendencie sociálnej politiky
v rámci EÚ, použili sme rovnakú hypotézu H1 aj pre Slovensko. Táto hypotéza sa nám
potvrdila len čiastočne, pretože sme výskumom a analýzou sociálno-ekonomických
ukazovateľov zistili, že sociálna kvóta má u nás klesajúcu tendenciu, a naopak, sociálny
rozpočet má stúpajúci trend. Napriek určitej spoločenskej akceptácii vývoja v oblasti
výdavkov na sociálne verejné rozpočty, keď postupne klesajú výdavky štátu v rámci sociálnej
kvóty, ale súčasne výdavky na sociálnu ochranu majú stále stúpajúcu tendenciu, musíme
konštatovať, že miera rizika chudoby a sociálnej exklúzie na Slovensku je vysoká a graduje.
Pre výskum sociálnej politiky SR sme stanovili aj druhú hypotézu H2 (Systém
sociálnej ochrany na Slovensku konverguje k systémom sociálnej ochrany vo vybraných
štátoch EÚ). Táto hypotéza sa nám potvrdila v plnom rozsahu, i keď rozdiely vo výdavkoch
na sociálnu ochranu per capita sú neporovnateľne nižšie v porovnaní s vybranými tromi
štátmi EÚ, ktoré sú reprezentantmi aj troch typov sociálnych politík uplatňovaných v iných
krajinách EÚ.
V závere práce konštatujeme, že integračné tendencie SR do EÚ sú prínosné aj pre
oblasť sociálnej politiky, v rámci ktorej Slovensko akceptuje realizáciu cieľov Lisabonskej
148
sociálnej agendy a ostatných súvisiacich dokumentov. Zároveň môže sociálna politika SR
ovplyvňovať európsku sociálnu politiku.
V súčasnosti je model moderného sociálneho štátu konfrontovaný v rámci svetovej
hospodárskej krízy. Na rozdiel od veľkej hospodárskej krízy minulého storočia tá súčasná má
jednu obrovskú výhodu – je globálne, ale aj lokálne (európsky) manažovateľná. Parafrázujúc
senovskú ekonómiu blahobytu (Sen, 2002), sloboda sa automaticky nenapĺňa v slobodnom
trhu. Až silný štát, ktorý sa stará o zdravie, vzdelávanie, bezpečnosť a možnosti voľby svojich
občanov, nám dáva šancu podieľať sa na slobodnom trhu. A to nie tak, že poskytuje hotové
riešenia, ale vytvára priestor pre zodpovednosť a slobodu rozhodovania. Súhlasíme tiež s
odmietaním chápania úlohy a postavenia človeka v duchu sociálneho darvinizmu, teda že
ľudským osudom je permanentný konkurenčný boj ako jediný zdroj víťazstva, pretože
akceptujeme ľudskú dôstojnosť a zodpovednosť.
149
RESUME
Social politics of the Slovak Republic in terms of the integration tendencies of the European Union
Considering the growing economic integration and political development, there is a
certain orientation shift from protection of labor-related rights towards wider dimension of
social protection within the sphere of European Union social politics. Social protection of EU
citizens (particularly citizens who have to fight with poverty and social exclusion) and the rate
of social inequality (and its relation to social prosperity) are key issues of today. Despite of
the fact that social politics is defined by individual EU member states there is a growing
tendency to adopt common European social politics based on supranational legal norms.
Summit of the European Council in the city of Lisbon (2000) started the whole process and
used the so-called “open method of coordination” (OMC). National action plans adopted by
individual EU members solve the problems of poverty and social exclusion. Social protection,
together with strong employment policy, must play greater role in social Europe.
Transformation process of the whole social sphere in the Slovak republic has also
brought a new dimension of social politics. Democratization process and plurality emphasized
the importance of regional specification of social politics with state as a main guarantor of the
whole process.
The aim of the dissertation was to anticipate convergentional tendencies towards
European social politics. Considering the identified aim of this dissertation we created
scientific methods based on analysis and synthesis, induction and deduction, which were later
supported by sociological as well as mathematical and statistical methods. The dissertation
was build upon three hypotheses, which were tested and verified on two basic levels – the
level of EU social states and the level of the Slovak Republic.
Survey of identified H0 hypothesis (establishment of modern European social state is
connected with evident convergence social politics) was based on theoretical knowledge
supported by some empirical findings (statistics, tables, graphs etc.). Although there are some
differences between social systems of selected EU member states, they also showed certain
convergentional tendencies towards common European social politics. It means we verified
our hypothesis.
Survey showed that the H1 hypothesis (the rate of expenditures on social protection
and social quota are still increasing), defined on the basis of general criticism of social state
“enlargement”, was only partially confirmed. For example, Germany is a state where we
150
proved increase of both social quota and social budget. It means that the H1 hypothesis can be
proved “true”. Another example is Sweden. There is and evident decrease of social quota and
increase of social budget in Sweden. It means the real rate of social protection per GDP was
decreasing. This is a very good trend and it represents certain shift of social state towards
European vision of modern social state model. The Great Britain was the only one state, in
which we identified decrease of both social quota and social budget. Therefore we could not
prove H1 hypothesis “true”.
The main goal of presented dissertation was actually to point out convergentional
tendencies of social policy within the EU; we decide to use the same H1 hypothesis for the
Slovak Republic too. This hypothesis was only partially confirmed, because we found out that
social quota is decreasing and social budget is increasing in the Slovak Republic. Despite of
certain degree of social acceptance in the sphere of social expenditures we have to emphasize
that there is a high risk of poverty and social exclusion in the Slovak Republic.
We identified the second H2 hypothesis (system of social protection in the Slovak
Republic tends to European systems of social protection). This hypothesis was confirmed and
proved “true”, although expenditures on social protection per capita are lower in the Slovak
Republic than in other European states.
Integration tendencies of the Slovak Republic are very useful for social politics,
because the Slovak Republic accepts goals of the Lisbon strategy and the Lisbon strategy-
related documents. The good thing is that social politics of the Slovak Republic can also
influence European social politics model.
151
7. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
ABENDROTH, W. 1957. Arbeiterklasse.
ALEXY, J. 2002. Vybrané problémy sociálnej politiky. Bratislava : Ekonóm, 2002. 147 s. ISBN 80-225-1607-4.
ARROW, K. J. 1972. Individuálne hodnoty a spoločenský výber. Praha : 1972.
Analýza sociálneho systému Slovenskej republiky. Dostupné na: www.iness.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=36.
BARINKOVÁ, M. 2007. Sociálna ochrana zamestnancov so zodpovednosťou za rodinu. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2007. 179 s. ISBN 978-80-7097-677-7.
BEDNÁRIK, R. 2003. Uplatnenie nezamestnaných starších ľudí na slovenskom trhu práce. Bratislava : Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny. 2003. 73 s. ISBN 80-7138-114-4.
BEDNÁRIK, R. 2004. Stav sociálnej ochrany na Slovensku (Situácia k 1. máju 2004). Bratislava : Stredisko pre štúdium práce a rodiny. 2004. 64 s. ISBN 80-89048-14-5.
BEDNÁRIK, R. 2002. Sociálna ochrana v krajinách Európskej únie (stav k 1. 1. 2001). Dostupné na: http://www.vupsvr.gov.sk/Documents/publikacie_2002.doc.
BENČO, J. a kol. 2000. Sociálna politika a sociálny rozvoj. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2000. 224 s. ISBN 80-8055-367-X.
BERGHMAN, J. 1989. Defining Social Security. Paper for the „International Seminar on the Sociology of Social Security“ (I.S.A.). University of Edinburgh, 1989.
BERGHMAN, J. 1991 Basic Concepts of Social Security. In: D. Pieters, ed.: Social Security in Europe. Maklu &Bruylant. 1991. ISBN 0-455-08163-1.
BODNÁROVÁ, B. – FILADELFIOVÁ, J. 2000. Reflexia súčasnej demografickej situácie v rodinných a sociálnych politikách krajín strednej a východnej Európy. (Bielorusko, Litva, Maďarsko, Rumunsko, Slovensko – Národné správy. Bratislava : Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny, 2001. 112 s. ISBN 80-967419-7-7.
BRDEK, M. – JÍRKOVÁ, H. 1998. Sociální politika v zemích EU a ČR. Praha : Codex Bohemia, 1998. 391 s. ISBN 80-85963-71-X.
BRDEK, M. 1996. Vybrané kapitoly z mezinárodní komparace sociální politiky. Praha : Vysoká škola ekonomická, 1996. 67 s. ISBN 80-7079-677-4.
BRDEK, M. a kol. 2002. Trendy v evropské sociální politice. Praha : ASPI Publishing, 2002. 252 s. ISBN 80-86395-25-1.
BUCHANAN, J. M. – MUSGRAVE, R. A. 1999. Public finance and public choice. London : The MIT press, 1999. 272 s.
BUSEMEYER, M. – KELLERMANN, CH. – PETRING, A. – STUCHLIK, A. 2006. Výsledky výskumného projektu: Sociálnodemokratický pohľad na európsky hospodársky a sociálny model: distribučné a inštitucionálne konflikty, Bonn/Berlín, 2006. Dostupné na: http://www.fes.de/internationalepolitik.
152
CAPEKOVÁ, M. – DUDOVÁ, I. – SIKA, P. 2001. Sociálna politika – Semináre a cvičenia. Bratislava : Ekonóm, 2001. 132 s. ISBN 80-225-1449-7.
CARITAS EUROPE. 2002. 2001 Report on Poverty in Europe. Dostupné na : http://www.caritas-europa.org/module/FileLib/CEpovertyrep2002EN.pdf.
ČEPELKA, O. 2003. Průvodce neziskovým sektorem Evropské unie. II. díl. Liberec: OZ Omega, 2003. 177 s. ISBN 80-902376-4-9.
Dávkový informačný servis. Dostupné na http://www.employment.gov.sk.
DUBEN, R. 1994. Stát blahobytu. Praha : Vysoká škola ekonomická, 1994. 188 s. ISBN 80-7079-016-4.
DUBEN, R. 1999. Teorie a praxe sociální politiky. Praha : Vysoká škola ekonomická, 1999. 203 s. ISBN 80-7079-479-8.
EK 2008: European Social Statistics – Social protection – Expenditure a receipts – Data 1997 – 2005, kat. číslo: KS-DC-08-001-EN-N. Dostupné na : http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-DC-08-001/EN/KS-DC-08-001-EN.PDF.
EK, ESSPROS MANUAL 1996, kat. číslo: CA-99-96-641-EN-N. Dostupné na : http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/CA-99-96-641/EN/CA-99-96-641-EN.PDF.
EK, ESSPROS MANUAL, kat. číslo: KS-RA-07-027-EN-N. Dostupné na: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/product_details/publication?p_product_code=KS-RA-07-027.
ENGLIŠ, K. 1916. Sociální politika. Praha : Nakladatelství Praha, 1916.
ESPING-ANDERSEN, G. 1990. The Three worlds of Welfare Capitalism. Cambridge: Polity Press, 1990.
Európska komisia EUROSTAT, databáza ESSPROS. Dostupné na: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/living_conditions_and_social_protection/data/database.
Európska komisia, MISSOC databáza. Dostupné na: http://ec.europa.eu/employment_social/social_protection/missoc_tables_en.htm.
Európska sociálna charta (revidovaná) Štrasburg, 3.5.1996, European Treaty Series / 163, uverejnená spolu so zoznamom článkov, ku ktorých plneniu sa SR zaväzuje ako Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 329/1998 Z. z. o Európskej sociálnej charte. Dodatkový protokol k Európskej sociálnej charte uverejnený Oznámením Ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 330/1998 Z. z. o Dodatkovom protokole k Európskej sociálnej charte.
FILIPOVÁ, J. – VALNÁ, S. 1999. Životné minimum. Bratislava : Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny, 1999. 84 s.
FORSTHOFF, E. 1971. Der Staat der Industriegesellshaft. Munich, 1971.
FREIOVÁ, M. 1998. Východiska rodinné politiky. In: Studie OI č. 12. Praha : Občanský institut, 1998. 55 s. ISBN 80-86228-00-2.
FRIEDMAN, M. 1962. Capitalism and Freedom. Chicago : University of Chicago Press, 1962.
153
FUCHS, K. – TULEJA, P. 2005. Základy ekonómie. Praha : Ekopress, 2005. 2. vyd., 347 s. ISBN 80-86119-94-7.
GAJDOŠÍKOVÁ, Ľ. 1999. Stav reformy systému sociálnej ochrany v Slovenskej republike. In: Právny obzor, roč. 82, 1999, č. 4, s. 286.
HAYEK, F. A. 2001. Cesta do nevoľníctva. Bratislava : NFAH, preložené z originálu The Road to Serdom. London : 1944.
HELLER, H. 1934. Staatslehre. Leiden : 1934.
HILL, M. 1990. Understanding Social Policy. Oxford : Basil Blackwell, 1983. 227 s. ISBN 0-631-16225-9.
HOLMAN, R. a kol. 2001. Dějiny ekonomického myšlení. Praha: C. H. Beck, 2001, 541 s. ISBN 80-7179-631-X.
http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-SF-08-046/EN/KS-SF-08-046-EN.PDF.
http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1996,45323734&_dad=portal&_schema=PORTAL&screen=welcomeref&open=/data/popul/livcon/spr&language=en&product=EU_MAIN_TREE&root=EU_MAIN_TREE&scrollto=314.
http://www.europskaunia.sk/charta základných práv.
JANÍČEK, L. – DRDLA, M. – RAIS, K. 2002. Evropská unie – instituce, ekonomická a sociální politika. Praha: Computer Press, 2002. 294 s. ISBN 80-7226-819-8.
JOHNSON, D. B. 1997. Teória verejnej voľby. Bratislava : Sofa, 1997. 353 s. ISBN 80-85752-43-3.
JUSKO, P. 2000. Základy sociálnej politiky. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta UMB, 2000. 112 s. ISBN 80-8055-394-7.
KABELE, J. 1993. Sociální práva jako novořeč. In: Studie OI č. 2. Praha : Občanský institut, 1993. 28 s. ISBN 80-900190-5-6.
KALINOVÁ, L. 1998. Sociální reforma a sociální realita v Československu v šedesátých letech. In: Studie z hospodářských dějin č. 5. Praha : Vysoká škola ekonomická v Praze, 1998. 90 s. ISBN 80-7079-490-9.
KALINOVÁ, L. 1999. K sociálním dějinám Československa v letech 1969 – 1989. In: Studie z hospodářských dějin č. 12. Praha : Vysoká škola ekonomická v Praze, 1999. 102 s. ISBN 80-7079-311-2.
KELLER, J. 2005. Soumrak sociálního státu. Praha. Sociologické nakladatelství. 2005. ISBN 80-8581486-X.
KEYNES, J. M. 1963. Obecná teorie zaměstnanosti, úroku a peněz. Praha : Nakladatelství ČSAV, 1963.
KNAPP, M. 1984. The economics of social care. Studies in social policy. London : MacMillan, 1984. 251 s. ISBN 0 333 28939 0.
KONOPÁSEK, Z. 1998. Estetika sociálního státu. Praha : G plus G, 1998. 341 s. ISBN 80-86103-14-5.
KORIMOVÁ, G. 2006. Moderný sociálny štát a sociálna ekonomika – nástroje novej sociálnej politiky, Journal of Economics and Social Research – 7. roč., č. 2 (2006), s. 145 – 152. ISSN 1335-7069.
154
KORIMOVÁ, G. 2007. Predpoklady rozvoja sociálnej ekonomiky. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2007. 190 s. ISBN 978-80-8083-399-2.
KORIMOVÁ, G. – JAKAB, K. 2009. Základné hodnoty moderného sociálneho štátu. In: Sociálna politika súčasnosti v kontexte protirečení doby. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : Národohospodárska fakulta EU, 2009. s. 1 – 9. ISBN 978-80-225-2701-9.
KOTOUS, J. 1995. Sociální politika v evropských zemích. Zborník učebních textů. Praha : Karolinum, 1995. 143 s. ISBN 80-7184-099-8.
KREBS, V. – DURDISOVÁ, J. – POLÁKOVÁ, O. – ŽIŽKOVÁ, J. 1997. Sociální politika. Praha : ASPI Publishing, 1997. 327 s. ISBN 80-85963-33-7.
KREBS, V. a kol. 1995. Sociální politika. Materiály k seminářům. Praha : Vysoká škola ekonomická, 1995. 107 s. ISBN 80-7079-006-7.
KREBS, V. a kol. 2002. Sociální politika. Praha : ASPI Publishing, 2002. 376 s. ISBN 80-86395-33-2.
KUVÍKOVÁ, H. – MURGAŠ, M. – NEMEC, J. 2002. Mimovládne organizácie. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2002. 104 s. ISBN 80-88945-55-0.
KUVÍKOVÁ, H. 2004. Neziskové organizácie v Európskej únii. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2004. 100 s. ISBN 80-8055-937-6.
LEIBFRIED, S. 2000. Towards a European Welfare State? In: The Welfare State - A Reader. Polity Press, Cambridge 2000.
LISÝ, J. a kol. 1996. Dejiny ekonomických teórií. Bratislava : Elita, 2003, 310 s. ISBN 80-8044-005-0.
MACEK, J. 1925. Základy sociální politiky. Praha : Ústřední dělnické knihkupectví a nakladatelství, 1925.
MARASOVÁ, J. 2008. Vnútorná a vonkajšia dimenzia sociálnej funkcie podniku. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2008. 150 s. ISBN 978-80-8083-600-9.
MARSHALL, T. H. 1975. Social Policy. London : Hutchinson, 1975.
MARSHALL, T. H. 1961. The welfare state: A sociological interpretation. In: Arch. Europ. Sociol., II/1961.
MASARYK, T. G. 1932. Masarykův slovník náučný. Praha : Nakladatelství „Československého kompasu“, 1932.
MF SR. Dostupné na: http://www.finance.gov.sk.
MPSVaR SR. 2003. Sociálna politika v Slovenskej republike za rok 2002. Bratislava : MPSVR SR, 2003. 153 s.
MISHAN, E. J. 1994. Welfare economics: Five introductory essays. New York : Random house, 1994. 229 s.
MISHRA, R. 1981. Society and Social Policy. London : MacMillan, 1981. 92 s. ISBN 963-7316-65-5.
MPSVaR SR. Dostupné na: http://www.employment.gov.sk/new/index.php?SMC=1.
MPSVaR SR. Rezortné zisťovania, 1995 až 2005.
MPSVaR SR. Národný akčný plán sociálnej inklúzie na roky 2004 až 2006.
155
MPSVaR SR: Správa o sociálnej situácii. Dostupné na: http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/CAFAB1C80DD9F731C12572ED0049EEF5?OpenDocument.
MUNKOVÁ, G. a kol. 2004. Sociální politika v evropských zemích. Praha : Karolinum, 2004. 189 s. ISBN 80-246-0780-8.
MUSIL, L. 1996. Vývoj sociálního státu v Evropě – Čítanka z historie moderní evropské sociální politiky. Brno : Nakladatelství Doplněk, 1996. 256 s. ISBN 80-85765-62-4.
NEMEC, J. – WRIGHT, G. 1997. Verejné financie. Teoretické a praktické aspekty verejných financií v procese transformácie krajín strednej Európy. Topoľčianky : END, 1997. 241 s. ISBN 80-967847-1-4.
NOVOTNÝ, V. a kol. 2003. Sociální stát jako historická kategorie. In: Sociální stát a sociální ekonomie – Hrozba, přežitek nebo příležitost? Ústí nad Labem : Universita J. E. Purkyně, 2003. s. 115 – 121. ISBN 80-7044-475-4.
OECD. 2004. Taxing Wages. Dostupné na: http://www.oecd.org/dataoecd/33/28/34545117.pdf.
OCHRANA, F. 1999. Veřejné projekty a veřejné zakázky. Praha : Codex Bohemia. 1999. ISBN 80-85963-96-5.
OTTO, J. 1940. Ottův nauční slovník nové doby. Praha : Nakladatelství „Československého kompasu“, 1940.
PAULÍK, T. 2002. Hospodářská politika. Frýdek-Místek : KLEINVÄCHTER, 2002. 449 s. ISBN 80-7248-148.
PETRÁŠOVÁ, A. 2008. Sociálna ochrana v Európskej únii, číslo: 600-0146/2008.
PETRÁŠOVÁ, A. 2009. Sociálna ochrana v Slovenskej republike (ESSPROS) v rokoch 1995 – 2006, číslo: 600-0009/2009.
PITEKOVÁ, J. 1998. Skúsenosti vybraných trhových ekonomík ako potenciálny zdroj hospodársko-politickej koncepcie transformačného procesu na Slovensku. In: Acta oeconomica No 4. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 1998. s. 109-117, ISBN 80-8055-132-4.
POLONSKÝ, D. – PILLÁROVÁ, Z. 2002. Kapitoly zo sociálnej politiky. Liptovský Mikuláš : 2002. 97 s. ISBN 80-968753-6-1.
POTŮČEK, M. – RADIČOVÁ, I. 1998. Sociální politika v Čechách a na Slovensku po roce 1989. Praha: Karolinum, 1998. 329 s. ISBN 80-7184-622-8.
POTŮČEK, M. 1995. Sociální politika. Praha : Sociologické nakladatelství, 1995. 142 s. ISBN 80-85850-01-X.
POTŮČEK, M. 1997. Nejen trh. Praha : Sociologické nakladatelství, 1997. 188 s. ISBN 80-85850-26-5.
RADIČOVÁ, I. 1998. Sociálna politika na Slovensku. Bratislava : S.P.A.C.E., 1998. 283 s. ISBN 80-9674-037-7.
RADIČOVÁ, I. 2003. S.O.S. Sociálna ochrana na Slovensku. Bratislava : S.P.A.C.E., 2003. 283 s. ISBN 80-9674-037-7.
REPTOVÁ, O. Vybrané aspekty vývoja verejných výdavkov na sociálnu ochranu. Dostupné na: http://www.sdf.sk/sdf_media/15_SocFo.pdf.
156
RIEVAJOVÁ, E. a kol. 2006. Sociálne zabezpečenie. Bratislava : Sprint, 2006. ISBN 80-89085-62-8.
Ročné zisťovanie v zdravotných poisťovniach, ročné zisťovanie v Sociálnej poisťovni, 1995 – 2005.
SAMUELSON, P. A. – NORDHAUS, W. D. 1995. Ekonomie. Praha : Svoboda, 1995. 1011 s. ISBN 80-205-0494-X.
SEN, A. 2002. Etika a ekonomie. Vyšehrad, 2002. 120 s. ISBN 80-7021-549-6.
SCHMÖGNEROVÁ, B. 2003. Európsky sociálny model. In: Britské listy, č. 14, s. 3-4, 10. 7. 2003, ISSN 1213-1792.
SCHUMPETER, J. A. 1934. The Theory of Economic Development. USA, Cambridge, MA : Harvard University Press, 1934. Dostupné na: http://www.ucc.uconn.edu/
SCHUMPETER, J. A. 1987. Teórie hospodárskeho vývoja. Bratislava : Pravda, 1987. 487 s.
Social Security Programs Throughout the World Europe, 2006, Germany. Dostupné na: http://www.socialsecurity.gov/policy/docs/progdesc/ssptw/2006-2007/europe/germany.html.
Social Security Programs Throughout the World Europe, 2006, Sweden. Dostupné na: http://www.socialsecurity.gov/policy/docs/progdesc/ssptw/2006-2007/europe/sweden.html.
Social Security Programs Throughout the World Europe, 2006, United Kingdom. Dostupné na: http://www.socialsecurity.gov/policy/docs/progdesc/ssptw/2006-2007/europe/unitedkingdom.html.
Sociálna ochrana v Európskej Únii. Dostupné na: http://www.euractiv.sk/socialna-politika/analyza/socialna_ochrana_v_europskej_unii.
Sociálne zabezpečenie v SR. Dostupné na: http://www.employment.gov.sk.
SOJKA, M. a kol. 2000. Dějiny ekonomických teorií. Praha : Karolinum, 2000, 298 s. ISBN 80-7184-991-X.
Správa o sociálnej situácii 2002 - 2007. Dostupné na: http://www.employment.gov.sk.
STANEK, V. a kol. 1999. Sociálna politika. Bratislava : Sprint, 1999. 350 s. ISBN 80-88848-45-8.
STANEK, V. a kol. 2001. Vybrané problémy sociálnej politiky. Bratislava : Ekonóm, 2001. 288 s. ISBN 80-225-1339-3.
STANEK, V. a kol. 2002. Sociálna politika. Bratislava : Sprint, 2002. 474 s. ISBN 80-7226-112-6.
STANEK, V. a kol. 2004. Sociálna politika. Bratislava : Ekonóm, 2004. 498 s. ISBN 80-225-1881-6.
STANEK, V. a kol. 2006. Sociálna politika. Bratislava : Sprint, 2006. 391 s. ISBN 80-89085-66-0.
STANEK, V. a kol. 2008. Sociálna politika. Bratislava : Sprint dva, 2008. 375 s. ISBN 978-80-89393-02-2.
STRIEŽENEC, Š. 1999. Úvod do sociálnej práce. Trnava : Vydavateľstvo AD, 1999. 215 s. ISBN 80-967589-6-9.
ŠÍMA, R. 1996. Sociálna teória a sociálna politika. Žilina : Poradca, 1996. 216 s. ISBN 80-967544-2-4.
157
Štatistická ročenka Slovenskej republiky. 2002. Ekonomické ukazovatele vývoja. Bratislava : Veda, 2002.. ISBN 80-224-0742-9.
ŠÚ SR. Dostupné na: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid.
ŠÚ SR. Národné účty, 1995 až 2005.
Štatistiky. Dostupné na: http://www.europa.eu.
Štatistiky. Dostupné na: http://www.oecd.org.
TEMPLE, W. 1941. Citizen and Churchman. London : 1941.
TITMUSS, R. 1979. Social Policy. London : George Allen and Umwin, 1979. 92 s.
TKÁČ, V. 2006. Úvod do teórie a praxe sociálneho podnikania. In: Analýza legislatívy SR a politických trendov. Výskumná správa projektu EQUAL „Nové podnikateľské modely pre rozvoj sociálnej ekonomiky“. Banská Bystrica : EF UMB, 2006. Dostupné na: http//: www.se2se.sk/.
TOKÁROVÁ, A. a kol. 2003. Sociálna práca. Kapitoly z dejín, teórie a metodiky sociálnej práce. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2003. (autori kapitoly KONEČNÝ, S. – RADIČOVÁ, I.) 283 s. ISBN 80-9674-037-7.
TOMEŠ, I. 1996. Sociální politika – teorie a mezinárodní zkušenost. Praha : Socioklub, 1996. 304 s. ISBN 80-7178-560-1.
TOMEŠ, I.- KOLDINSKÁ, K. 2003 Sociální právo Evropské unie. 1. vydanie. Praha. C. H. Beck. 2003. ISBN 80-52475-23-4.
TULLOCK, G. 1987. Autocracy. Kluwer : Dordrecht, 1987.
URAMOVÁ, M. 2004. Trh práce a jeho nedokonalosti. Studia oeconomica 23. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2004. 127 s. ISBN 80-8083-011-8.
URAMOVÁ, M. a kol. 2000. Hospodárska politika. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2000. 136 s. ISBN 80-8055-398-X.
URAMOVÁ, M. a kol. 2003. Hospodárska politika. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2003. 214 s. ISBN 80-8055-780-2.
VALACH, E. 2003a. Hospodárskopolitické rozhodovanie. In: URAMOVÁ, M. a kol. 2003. Hospodárska politika. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2003. s. 49 – 50. ISBN 80-8055-780-2.
VALACH, E. 2003b. Dejiny ekonomických teórií. Banská Bystrica : EF UMB, 2003, 250 s. ISBN 80-8085-821-3.
VEČEŘA, M. 1996. Sociální stát. Východiska a přístupy. Praha : Sociologické nakladatelství, 1996. 112 s. ISBN 80-85850-16-8.
VENTURINI, P. 1988. Un espace social européen à l´horizon 1992. Luxembourg : CECA-CEE-CEEA, Bruxelles, 1988. 116 s. ISBN 92-825-8704-5.
YOHO DeVon L. 1992. Economics of Social Issues. Boston : IRWIN, 1992. 204 s. ISBN 0-256-09087-4.
Zákon NR SR č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
Zákon NR SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Zákon NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
158
Zákon NR SR č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení.
Zákon NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.
Zákon NR SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Zákon NR SR č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
Zákon NR SR č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
Zákon NR SR č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu.
Zákon NR SR č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon NR SR č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Zákon NR SR č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon NR SR č. č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde (pôvodný zákon NR SR č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde).
ŽIŽKOVÁ, J. a kol. 1995. Úvod do studia sociální politiky. Praha : Vysoká škola ekonomická, 1995. 193 s. ISBN 80-7079-450-X.
159
8. PRÍLOHY
160
Príloha 1 Nezamestnanosť v krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005
Tabuľka 39 Nezamestnanosť v krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005
Názov ukazovateľa Členské štáty 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
Miera nezamestnanosti * v % EÚ 25 . . . 9,4 9,1 8,6 8,4 8,8 9,0 9,1 8,7 EÚ 15 10,1 10,2 9,9 9,3 8,6 7,7 7,3 7,6 8,0 8,1 7,9 Belgicko 9,7 9,5 9,2 9,3 8,5 6,9 6,6 7,5 8,2 8,4 8,4 Cyprus . . . . . 4,8 3,9 3,6 4,1 4,7 5,3 Česká republika . . . 6,4 8,6 8,7 8,0 7,3 7,8 8,3 7,9 Dánsko 6,7 6,3 5,2 4,9 5,2 4,3 4,5 4,6 5,4 5,5 4,8 Estónsko . . 9,6 9,2 11,3 12,8 12,4 10,3 10,0 9,7 7,9 Fínsko 15,4 14,6 12,7 11,4 10,2 9,8 9,1 9,1 9,0 8,8 8,4 Francúzsko 11,1 11,6 11,5 11,1 10,5 9,1 8,4 8,9 9,5 9,6 9,5 Grécko 9,2 9,6 9,8 10,9 12,0 11,3 10,8 10,3 9,7 10,5 9,8 Holandsko 6,6 6,0 4,9 3,8 3,2 2,8 2,2 2,8 3,7 4,6 4,7 Írsko 12,3 11,7 9,9 7,5 5,7 4,3 4,0 4,5 4,7 4,5 4,3 Litva . . . 13,2 13,7 16,4 16,5 13,5 12,4 11,4 8,3 Lotyšsko . . . 14,3 14,0 13,7 12,9 12,2 10,5 10,4 8,9 Luxembursko 2,9 2,9 2,7 2,7 2,4 2,3 2,1 2,8 3,7 5,1 4,5 Maďarsko . 9,6 9,0 8,4 7,0 6,4 5,7 5,8 5,9 6,1 7,2 Malta . . . . . 6,7 7,6 7,5 7,6 7,3 7,3 Nemecko 8,0 8,5 9,1 8,8 7,9 7,2 7,4 8,2 9,0 9,5 9,5 Poľsko . . 10,9 10,2 13,4 16,1 18,2 19,9 19,6 19,0 17,7 Portugalsko 7,3 7,3 6,8 5,1 4,5 4,0 4,0 5,0 6,3 6,7 7,6 Rakúsko 3,9 4,3 4,4 4,5 3,9 3,6 3,6 4,2 4,3 4,8 5,2 Slovenská republika . . . 12,6 16,4 18,8 19,3 18,7 17,6 18,2 16,3 Slovinsko . 6,9 6,9 7,4 7,3 6,7 6,2 6,3 6,7 6,3 6,5 Spojené Kráľovstvo 8,5 7,9 6,8 6,1 5,9 5,4 5,0 5,1 4,9 4,7 4,7 Španielsko 18,4 17,8 16,7 15,0 12,5 11,1 10,3 11,1 11,1 10,6 9,2 Švédsko 8,8 9,6 9,9 8,2 6,7 5,6 4,9 4,9 5,6 6,3 7,8 p Taliansko 11,2 11,2 11,3 11,3 10,9 10,1 9,1 8,6 8,4 8,0 7,7 Symboly: . Údaj nie je k dispozícii p Predbežní hodnota Poznámky: * Miera nezamestnanosti predstavuje podiel nezamestnaných osôb z celkového počtu ekonomicky aktívnych osôb (obyvateľstva). Ekonomicky aktívne obyvateľstvo predstavuje celkový počet zamestnaných a nezamestnaných osôb. Nezamestnané osoby zahrnujú osoby, ktoré boli: a) bez práce v referenčnom týždni, b) v súčasnosti schopné práce, t. j. boli k dispozícii pre platenú prácu alebo samozamestnanie po dobu do ukončenia dvoch týždňov nasledujúcich po referenčnom týždni, c) aktívne hľadajúce zamestnanie, t. j. vykonali určité špecifické kroky v období štyroch týždňov, končiacom referenčným týždňom na nájdenie plateného zamestnania alebo samozamestnania, alebo si našli zamestnanie s neskorším začiatkom, t. j. so zahájením práce najneskôr do troch mesiacov.
Zdroj: Eurostat.
161
Príloha 2 Výdavky na sociálnu ochranu ako podiel na HDP v EÚ-27 za roky 2000 – 200540
Obrázok 56 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu na HDP v EÚ-27 v roku 2005 (v %)
Zdroj: Eurostat–ESSPROS, in: Petrášová, A. 2008.
40 Použité skratky v obrázku a tabuľke: EU 15: Belgicko (BE), Dánsko (DK), Nemecko (DE), Grécko (EL), Španielsko (ES), Francúzsko (FR), Írsko (IE), Taliansko (IT), Luxembursko (LU), Holandsko (NL), Rakúsko (AT), Portugalsko (PT), Fínsko (FI), Švédsko (SE) a Spojené kráľovstvo (UK). EU 25: EU 15 štáty rozšírené o Českú republiku (CZ), Estónsko (EE), Cyprus (CY), Lotyšsko (LV), Litvu (LT), Maďarsko (HU), Maltu (MT), Poľsko (PL), Slovinsko (SI) a Slovensko (SK). EU 27: EU 25 a nové členské štáty Rumunsko (RO) a Bulharsko (BG). EA 13 (eurozóna) zahŕňa BE, DE, EL, ES, FR, IE, IT, LU, NL, AT, PT, FI a SI. IS = Island, NO = Nórsko, CH = Švajčiarsko.
162
Tabuľka 40 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu na HDP v EÚ-27 za obdobie 2000 – 2005 (v %)
Poznámky týkajúce sa údajov: Do údajov EÚ-27; EÚ-25, EÚ-15 a EA-13 za rok 2005 sú zahrnuté za Portugalsko údaje za rok 2004 Údaje za EU-25 sú k dispozícii od roku 2000 za všetky členské štáty (Portugalsko neposkytlo údaje za rok 2005). Údaje za rok 2005 sú predbežné za CZ, DE, ES, FR, IT, LV, LT, NL, PL, SI, SK, SE a UK. Údaje za rok 2005 za EU-27, EU-25; EU-15 a EU-13 sú odhady. Všetky údaje za BG a RO sú predbežné.
Zdroj: Eurostat–ESSPROS, in: Petrášová, A. 2008.
163
Príloha 3 Vybrané ukazovatele vo vybraných krajinách EÚ
Tabuľka 41 Vybrané ukazovatele vo vybraných krajinách EÚ (Nemecko, Švédsko, Veľká Británia), ich rozdiely a indexy rastu za obdobie 1995 – 2005
Ukazovateľ / Rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
HDP v BC (DE) v mld. Euro
1929,4 1921,7 1907,2 1952,1 2012,0 2062,5 2113,2 2145,0 2164,4 2215,7 2247,4
HDP v BC (SE) v mld. Euro
189,7 214,9 220,2 222,9 238,0 262,6 247,3 258,9 269,5 282,0 288,0
HDP v BC (UK) v mld. Euro
866,8 938,3 1170,9 1272,1 1374,5 1564,6 1602,8 1667,3 1598,2 1715,9 1768,5
VŠR (DE) v mld. Euro 1012,4 925,1 1090,4 948,7 966,9 930,4 1005,2 1030,9 1049,1 1041,7 1052,6
VŠR (SE) v mld. Euro 128,7 139,4 137,7 134,5 142,8 149,8 140,1 153,0 150,9 159,9 163,0
VŠR (UK) v mld. Euro 392,3 405,6 487,0 514,0 548,7 626,1 657,4 701,0 692,5 756,1 802,3
Výdavky na SO (DE) v mld. Euro
521,3 549,7 553,6 566,0 587,5 604,3 621,3 643,0 655,6 654,5 659,9
Výdavky na SO (SE) v mld. Euro
66,6 73,1 72,8 72,2 76,4 81,8 78,4 85,1 89,5 91,9 92,1
Výdavky na SO (UK) v mld. Euro
250,2 267,2 327,5 347,1 369,4 430,9 448,4 448,0 431,5 467,6 492,7
Medziroč. rozdiel VnaSO (DE) v mld. Euro
– 28,4 3,9 12,4 21,5 16,8 17 21,7 12,6 -1,1 5,4
Medziroč. rozdiel VnaSO (SE) v mld. Euro
– 6,5 -0,3 -0,6 4,2 5,4 -3,4 6,7 4,4 2,4 0,2
Medziroč. rozdiel VnaSO (UK) v mld. Euro
– 17 60,3 19,6 21,9 61,9 17,5 -0,4 -16,5 36,1 25,1
Medziroč. rozdiel VnaSO (DE) v %
– 5,45 0,71 2,24 3,80 2,86 2,81 3,49 1,96 -0,17 0,83
Medziroč. rozdiel VnaSO (SE) v %
– 9,76 -0,41 -0,82 5,82 7,07 -4,16 8,55 5,17 2,68 0,22
Medziroč. rozdiel VnaSO (UK) v %
– 6,79 22,57 5,98 6,31 16,78 4,06 -0,09 -3,68 8,37 5,37
164
Ukazovateľ / Rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
Sociálna kvóta (DE) v %
27,02 28,60 29,03 28,99 29,20 29,30 29,40 29,98 30,29 29,54 29,36
Sociálna kvóta (SE) v %
35,11 34,02 33,06 32,39 32,10 31,15 31,70 32,87 33,21 32,59 31,98
Sociálna kvóta (UK) v %
28,86 28,48 27,97 27,29 26,85 27,54 27,98 26,87 27,00 27,25 27,86
Index rastu SKV oproti predchádz. obdobiu (DE)
– 1,06 1,01 1,00 1,01 1,00 1,00 1,02 1,01 0,98 0,99
Index rastu SKV oproti predchádz. obdobiu (SE)
– 0,97 0,97 0,98 0,99 0,97 1,02 1,04 1,01 0,98 0,98
Index rastu SKV oproti predchádz. obdobiu (UK)
– 0,99 0,98 0,98 0,98 1,03 1,02 0,96 1,00 1,01 1,02
Index rastu SKV oproti bázickému obdobiu (DE)
– 1,06 1,07 1,07 1,08 1,08 1,09 1,11 1,12 1,09 1,09
Index rastu SKV oproti bázickému obdobiu (SE)
– 0,97 0,94 0,92 0,91 0,89 0,90 0,94 0,95 0,93 0,91
Index rastu SKV oproti bázickému obdobiu (UK)
– 0,99 0,97 0,95 0,93 0,95 0,97 0,93 0,94 0,94 0,97
Legenda: DE – Nemecko, SE – Švédsko, UK – Spojené kráľovstvo (Veľká Británia a Írsko), HDP – hrubý domáci produkt, VŠR – výdavky štátneho rozpočtu, SO – sociálna ochrana, SKV – sociálna kvóta, VnaSO – výdavky na sociálnu ochranu, BC – bežné ceny
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Eurostatu, ŠÚ SR.
165
Príloha 4 Porovnanie miery odvodového zaťaženia v krajinách OECD
Obrázok 57 Porovnanie miery odvodového zaťaženia v krajinách OECD (rok 2004) Zdroj: OECD, 2004.
166
Príloha 5 Porovnanie minimálnej mzdy v krajinách EÚ a USA
Tabuľka 42 Porovnanie minimálnej mzdy v krajinách EÚ a USA v roku 2005
Krajina Minimálna mzda v Euro Minimálna mzda v národnej mene
Percento pracovníkov, poberajúcich minimálnu mzdu
(2005) Belgicko 1,234 1,234 :
Česká republika 261 7,570 2.0
Estónsko 192 3,000 5.7
Grécko* 668 668 :
Španielsko 631 631 0.8
Francúzsko 1,218 1,218 15.6
Írsko 1,293 1,293 3.1
Lotyšsko 129 90 :
Litva 159 550 12.1
Luxembursko 1,503 1,503 18.0
Maďarsko 247 62,500 8.0
Malta 580 249 1.5
Holandsko 1,273 1,273 2.1
Poľsko 234 899 4.5
Portugalsko 437 437 5.5
Slovinsko 512 123,000 2.0
Slovensko 229 6,900 1.9 Veľká Británia 1,269 862 1.4
Bulharsko 82 160 :
Rumunsko 90 330 12.0
Turecko 331 531 :
USA 753 893 1.4
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Eurostatu.
167
Príloha 6 Priemerné ročné hrubé mzdy v krajinách EÚ
Tabuľka 43 Priemerné ročné hrubé mzdy v krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005
Názov ukazovateľa Členské štáty 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
Priemerná ročná hrubá mzda* v priemysle a službách (zamestnancov pracujúcich na plný úväzok v podnikoch s 10 a viac zamestnancami) v ECU/EUR
EÚ 25 . . . . . . 28 619,2 . . . . EÚ 15 . . . 28 609,1 29 845,2 31 010,5 31 916,9 32 852,0 33 088,6 . . Belgicko 28 945,0 29 131,0 28 901,0 29 616,0 30 701,0 31 644,0 33 109,0 34 330,0 34 643,0 . . Cyprus . 12 980,1 14 021,0 14 708,6 15 161,1 16 334,9 16 947,6 17 740,3 18 406,4 19 290,2 . Česká republika . . . . . . . . . . .
Dánsko . 36 376,0 36 235,1 37 208,7 39 514,7 40 962,2 41 661,2 43 577,2 44 692,0 . . Estónsko . . . . . . . . . . . Fínsko 23 584,0 23 883,0 24 005,0 24 944,0 25 739,0 27 398,3 28 554,8 29 916,0 30978,0 p 31 988,0 . Francúzsko 24 693,0 25 089,0 25 545,0 25 777,0 26 339,0 26 712,0 27 418,0 28 185,0 28 847,0 . . Grécko 11 291,1 11 916,9 12 604,8 13 209,5 13 925,7 14 721,0 15 431,3 16 278,4 16 738,5 . . Holandsko 27 966,0 28 140,0 28 061,0 29 189,0 30 426,0 31 901,0 33 900,0 35 200,0 36 600,0 37 900,0 . Írsko . . . . . . . . . . . Litva 1 385,3 1 597,2 2 285,6 2 799,1 3 016,9 . . . . . . Lotyšsko . . . . . . . . . 3 805,8 . Luxembursko . . 32 600,0 33 337,0 34 462,0 35 875,0 37 745,0 38 442,0 39 587,0 40 575,0 42 135,0Maďarsko 3 062,3 3 157,7 3 543,1 3 685,9 3 770,4 4 172,5 4 898,1 5 845,9 6 196,2 7 099,5 . Malta 8 746,7 9 287,2 10 114,4 10 713,1 11 581,3 12 552,6 13 319,9 13 459,9 13 602,7 11 925,9 . Nemecko 34 584,0 35 254,0 35 093,0 35 432,0 36 228,0 37 319,0 38 204,0 39 153,0 40 056,0 40 954,0 . Poľsko . 3 076,0 . 4 155,5 5 309,7 . 7 509,5 . . 6 230,3 . Portugalsko . . . . . 12 619,6 13 338,0 13 321,5 13 871,1 15 195,8 . Rakúsko . . . . . . . . . . . Slovenská republika . . 3 178,9 3 291,8 3 125,0 3 583,1 3 836,8 4 582,3 4 944,5 5 706,1 .
Slovinsko . . . . . . . . . . . Spojené kráľovstvo . . . 29 370,2 32 269,4 37 676,5 39 233,0 40 553,0 38 792,5 41 253,4 .
Španielsko . 16 043,0 16 192,0 16 528,0 17 038,0 17 432,0 17 768,2 18 462,3 19 220,0 19 827,8 . Švédsko . . . . . 31 620,8 30 467,1 31 163,9 32 177,4 33 620,0 . Taliansko . . . . . . . . . . .
Symboly: . Údaj nie je k dispozícii Poznámky: * Hrubé mzdy sú odmeny (mzdy a platy) v hotovosti vyplácané zamestnancom pred odpočítaním dane z príjmov a príspevkov na sociálne zabezpečenie.
Zdroj: Eurostat.
168
Príloha 7 Vývoj priemernej hrubej mzdy a mzdového mediánu v SR
Medián v SR (v Sk)
Obrázok 58 Vývoj priemernej hrubej mzdy a mzdového mediánu v SR za obdobie 1997 –
2006 Priemerná hrubá mzda = súčet všetkých miezd; je ovplyvnený vysokými mzdami malej skupiny zamestnancov
Medián = vyjadruje takú mzdu, keď polovica všetkých zamestnancov zarába menej a druhá polovica viac
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ŠÚ SR.
169
Príloha 8 Výdavky na sociálnu ochranu v SR (podrobnejšie členenie)
Tabuľka 44 Výdavky na sociálnu ochranu v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk)
Zdroj: Štatistický úrad SR.
170
Tabuľka 45 Výdavky na sociálne dávky na účel choroba/zdravotná starostlivosť v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk)
1) Od roku 2004 pokles zapríčinený novou legislatívou 2) Ambulantná starostlivosť poskytovaná v nemocniciach je vylúčená od roku 2006 3) Pozri poznámku 2 Zdroj: Štatistický úrad SR.
171
Tabuľka 46 Výdavky na sociálne dávky na účel invalidita v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk)
1) Pre obdobie 1997-1999 dávka je zahrnutá v príspevku na starostlivosť v účele staroba (pozri poznámku č. 1 v účele staroba) 2) V roku 2006 vrátane vianočného príspevku pre poberateľov dôchodkov. 3) Od roku 2000 sa vyplácali dávky ako testované a nová dávka bola vyplácaná od roku 2002 4) V roku 2004 boli zmenené podmienky nároku na dávku.
Zdroj: Štatistický úrad SR.
172
Tabuľka 47 Výdavky na sociálne dávky na účel staroba v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk)
1) V období 1997-1999 časť výdavkov na dávku by mala byť zapísaná pod ukazovateľ príspevok na starostlivosť účelu invalidita 2) Od roku 2006 boli vyplácané dávky ako testované na príjem poberateľa 3) V roku 2006 vrátane vianočného príspevku 4) V roku 2004 údaje nie sú dostupné 5) Pozri poznámku č. 2
Zdroj: Štatistický úrad SR.
173
Tabuľka 48 Výdavky na sociálne dávky na účel pozostalí v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk)
1) Od roku 2006 vykazované podľa novej metodiky ESSPROS 2) V roku 2006 vrátane vianočného príspevku
Zdroj: Štatistický úrad SR.
174
Tabuľka 49 Výdavky na sociálne dávky na účel rodina/deti v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk)
1) Od októbra 1996 do novembra 1997 dávka vzrástla z 1 470 na 2 739 Sk 2) V roku 2004 a 2005 vrátane daňového kreditu 3) V júli roku 2002 sa zmenila dávka "rodinné prídavky" na netestovanú na príjem poberateľa
Zdroj: Štatistický úrad SR.
175
Tabuľka 50 Výdavky na sociálne dávky na účel nezamestnanosť v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk)
1) V roku 2000 bol predčasný dôchodok zrušený a v roku 2004 znovu uzákonený 2) V roku 1999 klesol počet zamestnancov
Zdroj: Štatistický úrad SR.
176
Tabuľka 51 Výdavky na sociálne dávky na účel bývanie v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk)
1) Od roku 2000 bola zavedená nová dávka 2) Pozri poznámku 2 pre účel sociálne vylúčenie
Zdroj: Štatistický úrad SR.
177
Tabuľka 52 Výdavky na sociálne dávky na účel sociálne vylúčenie v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk)
1) Čiastočné údaje 2) Od roku 2005 vrátane dávok na bývanie Zdroj: Štatistický úrad SR.
178
Príloha 9 Príjmy na sociálnu ochranu v SR (podrobnejšie členenie)
Tabuľka 53 Príjmy na sociálnu ochranu podľa typu a sektorov SNÚ v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk)
1) V roku 2006 vrátane transferu zo Štátneho fondu aktív Zdroj: Štatistický úrad SR.
179
Príloha 10 Štruktúra výdavkov na sociálnu ochranu v EÚ-27 a v SR
Obrázok 59 Štruktúra výdavkov na sociálnu ochranu v EÚ-27 a v SR za rok 2006 (v %)
Zdroj: Štatistický úrad SR.