Inštitút psychológie, Filozofická fakulta, Prešovská Univerzita

Odbor psychológia, 4. ročník

Vzťah jednotlivých temperamentových typov k využívaniu

ego – obranných mechanizmov.

Balážová Martina, Kmecová Zuzana

Konzultantka: PhDr. Ráczová Beáta, PhD.

Prešov 2007

Obsah

Abstrakt

I. TEORETICKÁ ČASŤ

Úvod...................................................................................................................................1

1. Temperament

1.1 - Temperament – definície .........................................................................2

1.2 - Temperament – historické pohľady a teórie ....................................3 - 10

1.3 - Meranie Temperamentu...................................................................10 - 11

1.4 - Výskumy týkajúce sa temperamentu...............................................12- 13

2. Ego obrané mechanizmy

2.1 - Ego a funkcia jeho obrany................................................................14 - 16

2.2 - Typy ego obranných mechanizmov................................................16 - 19

2.3 - Metodiky merania ego obranných mechanizmov..........................19 - 20

2.4 - Príbuzné výskumy...................................................................................21

II. EMPIRICKÁ ČASŤ

1. Východiská výskumu...................................................................................22

2. Ciele výskumu......................................................................................22 - 23

3. Výskumný problém a hypotézy............................................................23 - 24

4. Výskumné premenné............................................................................24 - 25

5. Výskumná vzorka........................................................................................25

6. Metodiky zberu dát...............................................................................26 - 27

7. Organizácia výskumu............................................................................27 - 28

8. Štatistické spracovanie.................................................................................28

9. Interpretácia, výsledky..........................................................................28 - 32

10. Diskusia a záver..................................................................................32 - 34

Zoznam použitej literatúry....................................................................................35 - 36

Zoznam príloh.................................................................................................................36

Abstrakt

Existuje reálny vzťah medzi jednotlivými typmi temperamentu a konkrétnymi spôsobmi ego

obrany? Možno teda u človeka, ktorého osobnosť disponuje istým vyhraneným typom temperamentu,

nájsť určité pre neho typické mechanizmy ego obrany? Na tieto otázky sme sa snažili nájsť odpoveď

práve v tejto práci. Nájsť odpoveď na to, či medzi spomenutými psychologickými konštruktmi naozaj

existuje nejaký vzťah, nám pomohlo 102 respondentov prostredníctvom dvoch dotazníkov, a síce

Eysenckovho osobnostného dotazníka EOD, ktorý bol použitý na zisťovanie dominantného typu

temperamentu u jednotlivých respondentov a dotazníka na zisťovanie ego obranných mechanizmov,

ktorý sme skonštruovali pre tieto výskumné účely. Vzťahy medzi typmi temperamentu a spôsobmi ego

obrany, boli zisťované na základe prevedenia korelačnej analýzy.

Hoci sa viacero predpokladaných vzťahov medzi jednotlivými typmi temperamentu

a konkrétnymi ego obrannými mechanizmami nepotvrdilo, potvrdili sa vzťahy temperamentov s inými

spôsobmi ego obrany, ktorých preukázanie prinieslo zaujímavé a prekvapujúce zistenia. Respondenti

so sangvinickým typom temperamentu výrazne používali na obranu svojho ega útok, respondenti

prislúchajúci k cholerickému typu temperamentu únik, introjekciu, izoláciu, idealizáciu, odkladanie

akcie a fixáciu. U melancholikov sa objavilo významné používanie kompenzácie, úniku do fantázie,

regresie, projekcie a konformity. Prekvapujúco sa nepreukázali žiadne štatisticky významné korelačné

vzťahy medzi typom temperamentu a konkrétnymi ego obrannými mechanizmami u flegmatikov.

Kľúčové slová: temperament, ego obranné mechanizmy

Key words: temperament, ego – defense mechanisms

I. TEORETICKÁ ČASŤÚvod

Ľudský druh predstavuje súbor jedincov, ktorého zabezpečenie pokračovania existencie a

napredovanie vo vývoji záviselo v prvom rade od vrodenej pudovej a inštinktívnej výbavy. Ako sa

človek vyvíjal v stále dokonalejšiu formu, menilo odtieň svojho pôvodného významu aj inštinktívne

správanie. Sú situácie, v ktorých je inštinktívne správanie nevyhnutné, no súčasné formy ohrozenia sa

v mnohých prípadoch signifikantne odlišujú od tých, ktoré sa vyskytovali v ranných fázach vývoja

ľudského druhu. Ohrozenie má dnes mnohokrát symbolickú podobu. Často nejde priamo o ohrozenie

fyzické, ale o ohrozenie spoločenského statusu, majetku, či vlastnej osoby v zmysle napadnutia názorov,

postojov a predstáv človeka o ktorých „zabezpečenie pokračovania existencie“ tiež musí bojovať.

Nebránime teda len svoju telesnú schránku, ale aj svoje „ja“, svoje ego. Na obranu nášho ega

nám slúžia ego obranné mechanizmy. Obrazne by sa dalo povedať, že aj táto obrana ega je v podstate

akýmsi „inštinktom“, ktorý má zachovať „prežitie“ nášho „ja“. Má zabezpečiť zachovanie a často aj

zvýšenie hodnoty a stability ega. Toto všetko sa však deje na nevedomej úrovni a niekedy nám takáto

„sebaobrana“ môže byť skôr na škodu ako na úžitok. Ak je využívaná nevhodne a v nadmernej miere,

dochádza u človeka k častému skresľovaniu a vyhýbaniu sa skutočnosti, ktoré mu znemožňuje brániť sa

efektívne. Preto je vhodné, aspoň do určitej miery nahradiť tieto nevedomé mechanizmy obrany ega

vedomými naučenými copingovými stratégiami, ktoré nám zaručia účinnejšie a určite efektnejšie

vyrovnávanie sa so situáciami ktoré nás ohrozujú, zaťažujú alebo sú nepríjemné.

Okrem inštinktívnej výbavy nám bola geneticky prisúdená aj naša nervová sústava a rýchlosť

akou jednotlivé nervové vlákna vedú vzruch. S tým súvisí miera našej emocionálnej lability či stability

a teda aj náš temperament, ktorý, ak vychádzame z koncepcie H.J. Eysencka možno považovať za

vrodený a ktorý je určovaný práve mierou emocionálnej lability či stability a mierou extroverzie

a introverzie. Na základe týchto štyroch spomenutých faktorov, možno určiť či u človeka v správaní a

prežívaní prevládajú melancholické, cholerické, flegmatické alebo sangvinické črty.

Tak ako sa vo svojich prejavoch a pociťovaní nezbavíme vplyvu svojho temperamentu, tak sa

pri výskyte problémovej a nepríjemnej situácie často nevyhneme ani objaveniu a použitiu ego

obranných mechanizmov.

Temperamentové črty nám dovolia správať sa na základe našich vlastností prostredníctvom

určitých pre nás typických vzorcov rovnako, ako nám dovolia správať sa pomocou určitých typických

vzorcov aj ego obranné mechanizmy ktoré používame. Existuje teda nejaký vzťah medzi typom

temperamentu a druhmi využívaných spôsobov ego obrany? Využívajú ľudia s určitým

temperamentovým typom pre tento typ špecifické ego obranné mechanizmy? Na tieto a ďalšie otázky sa

snaží nájsť odpoveď práve naša ročníková práca.

1. Temperament

1.1 Temperament – definície

Témou našej ročníkovej práce je vzťah temperamentu k typom ego – obrany jedinca. Laické

asociácie vzťahujúce sa k pojmu temperament, sa u väčšiny ľudí spájajú s chápaním temperamentného

človeka ako „živého, energického, vitálneho“, resp. koncepcia klasických temperamentových typov je

často spájaná s menami Galenos a Hippokrates.

Obsahom nasledujúcej časti sú všetky, nám dostupné definície temperamentu.

Slovník cudzích slov (1990) definuje temperament (lat.) ako 1. súhrn duševných vlastností

osobnosti, ktoré určujú formálny priebeh duševného diania a konania človeka. Tiež neopomína ani 2.

temperament ako živá povaha, bystrosť, živosť.

V. Smékal (2002) vo svojej knihe uvádza, že termín temperament pochádza z lat.

„temperamentum“, čo je prekladom gréckeho „krasis“ a znamená to „správne zmiešanie, správny

pomer“. Z toho vyplýva, že v pôvodnom ponímaní je ideálny temperament vyvážený, daný dokonalou

proporciou všetkých zložiek. Jednotlivé vyhranené typy predstavujú určité odchýlky (intemperamenty,

dyskrásie), extrém, ktorý vymedzuje rámec určitého štýlu konania a prežívania a vylaďuje osobnosť k

určitým špecifickým prednostiam aj nedostatkom v konaní a prežívaní. Je pravdepodobné, že vyhranená

kompozícia temperamentu podmieňuje rozvoj určitých osobnostných akcentácií (Smékal, 2002).

Slovník spoločenských vied (1997) uvádza definíciu temperamentu ako aspekt osobnosti

charakterizujúci dynamiku jej psychickej činnosti. Pojem pochádza od Hippokrata (460 – 370 pred

Kristom), ktorý vytvoril známu typológiu temperamentov (sangvinik, cholerik, melancholik, flegmatik)

reprezentujúcich charakteristické spôsoby prežívania a správania.

Hippokratovu humorálnu teóriu systematicky rozpracoval Galenos (130 – 201 pred Kristom) –

hlavne čo sa týka popisov prejavov jednotlivých temperamentových komponent – a je zaujímavé že

pretrváva a je veľmi populárna aj v súčasnosti. (Smékal, 2002).

V štruktúre osobnosti temperament zaraďujeme k vlastnostiam osobnosti, určujúcim spôsoby a

formy prejavov a zvlášť tak vyrovnávanie sa s novými životnými podmienkami a situáciami. Ide o

spojenie vrodených a (skúsenosťou) osvojených pohotovostí k určitej subjektívne príznačnej dynamike,

forme a spôsobom odozvy na komplexy vonkajších zmien, resp. o vnútorné determinanty povahy

interakčných aktivít osobnosti. Ide o povahové vlastnosti osobnosti. Človek sa nimi dá charakterizovať

všeobecne, bez ohľadu na jeho motivačnú štruktúru, systémy postojov a schopností. (O. Mikšík, 2007,

s.24).

2

1.2 Temperament – historické pohľady a teórie

Otázkou stabilných povahových vlastností, ako osobnostných čŕt pretrvávajúcich celý život

jednotlivca, ovplyvňujúcich prežívanie a správanie vo väčšine situácií sa zaoberal už Aristoteles (384 –

322 p.n.l.), ktorý hovoril o dispozíciách ako márnomyseľnosť, skromnosť a zbabelosť ako o kľúčových

determinantoch morálneho a nemorálneho správania. Tiež popísal individuálne rozdiely v týchto

dispozíciách, často sa vzťahujúce na nadmerné, nedostatočné či stredné hladiny týchto dispozícií. Jeho

študent Theophrastus (371 – 287 p.n.l.) napísal knihu popisujúcu tridsať „pováh“ osobnostných typov

(Matthews, 2003, s.3).

No snáď najznámejšou teóriou je Hippokratova koncepcia etiológie fyzických chorôb, založená

na humorálnej teórii, či teórii štyroch telových tekutín, konkrétne krvi, hlienu, čiernej a žltej žlči.

Galenos vo svojich písomnostiach ich dáva za základ štyrom základným temperamentovým typom

(melancholik - so sklonom k zlej nálade, cholerik – s tendenciou k hnevu, flegmatik – tendencia k

ľahostajnému/stoickému pokoju a sangvinik – so sklonom k optimizmu a spoľahlivosti). Narušenie

rovnováhy týchto štyroch tendencií vyústilo do fyzickej choroby, alebo psychickej poruchy. Napríklad

melancholický temperament spojený s depresívnymi a anxióznymi pocitmi, je výsledkom nadmerného

množstva čiernej žlče (Matthews, G., et al., 2003, p.8). C. George Boeree (Boeree, 2006) pridáva k

základným charkateristikám aj fyziologické koreláty jednotlivých typov. Napríklad sangvinik je

charakterizovaný zdravým výzorom a ružovkastými lícami, cholerik má žltkastú pleť a tenzné svaly,

flegmatik má studené ruky. V súčasnosti sa o tejto a podobných teóriách hovorí len ako o opisnej

metafore.

O Mikšík vo svojej knihe (2007) uvádza klasické Hippokratovské chápanie temperamentu a

nielen že sumarizuje vlastnosti jednotlivých temperamentových typov, ale aj ich rozdeľuje do dvoch

kategórií - predností a slabín.

Sangvinik

Prednosti SlabinyVšeobecne optimistický, živý, vnímavý, všímavý,

prispôsobivý, ľahko sa vyrovnáva s ťažkosťami, iniciatívny, podnikavý, pohotový, výrečný

citovo plytký, ľahkomyseľný, nerozvážny, prehnane odvážny, nesústredený, nestály, sklon k rozptyľovaniu sa

V činnostiach

aktívny, schopný vykonávať niekoľko činností súčasne, pestré záujmy, rýchle tempo činnosti, pružnosť konania, rozhodnosť

povrchný, nedôkladný, nestály, rýchlo ochabuje vo svojom nadšení, bezmyšlienkovitý

Vo vzťahoch

komunikatívny, zdieľny, otvorený, schopný podriadiť sa, zmierlivý, spoločenský, družný, smelý, netrpí trémou

príliš zdieľny, ukecaný, ovplyvniteľný, stále činný, málo sebakritický, spokojný sám so sebou, „teatrálny“

(O. Mikšík, 2007, s.29 – 30).

3

Flegmatik

Prednosti SlabinyVšeobecne vyrovnaný, pokojný, chladnokrvný,

trpezlivý, rozvážny, neunáhľuje sa, vytrvalý

nedostatok vášne, ľahostajný, suchopár, nevšímavý, nepružný, pomalý, apatický či fanatický, pohodlný, váhavý, málo výrečný

V činnostiach

schopný vykonávať dlhotrvajúce telesné a duševné činnosti, vytrvalý, rovnomerná výkonnosť

nedostatok pracovného nadšenia, málo aktívny, stereotypný, šablónovitá a pomalá činnosť, sklon zanedbávať povinnosti

Vo vzťahoch

samostatný, neovplyvniteľný, znášanlivý, stály, schopný podriadiť sa, dobromyseľný, priateľský, obľuba ustáleného poriadku, sebaovládanie

málo prispôsobivý, uzavretý, málo zdieľny, konzervatívny, obtiažne sa zbavuje nevhodných vlastností a návykov

Cholerik

Prednosti SlabinyVšeobecne Sila a hĺbka citového prežívania a

reakcií, vášnivý, oduševnený, živý, vnímavý, schopný vôľového napätia, zásadový, citovo zafarbené prejavy

Explozívne hnevlivý, mrzutý, ľahko citovo podráždený, nerovnomerne prežívajúci, nespokojný, impulzívny, výbušný a prudký, netrpezlivý

V činnostiach

Veľká práceschopnosť, rýchle prac. tempo a prechod k inej činnosti, agílny, iniciatívny, podnikavý

Nerovnomerná výkonnosť, závislá na bezprostrednej stimulácii, zaujatie

Vo vzťahoch

Koná rýchlo, energicky, s úsilím uplatniť sa v skupine

Nezmieriteľný, vzdorovitý, nepoddajný, tvrdohlavý, panovačný, agresívny, nestály, nespravodlivý, urážlivý, neovládateľný a neovláda sa, nadržiava

Melancholik

Prednosti SlabinyVšeobecne Citlivý, s hlbokými, stálymi a

vytrvalými citmi, hlbokomyseľný, vážny

Precitlivelý, malomyseľný, pesimistický, tichý, smutný, stiahnutý, skleslý a nevýrazný, roztržitý, úzkostný

V činnostiach

Svedomitý, zodpovedný, cit pre povinnosť, húževnatý, dokladný, starostlivý

Pomalý, strnulé pohyby, nižšia práceschopnosť, neschopný dlhotrvajúceho prac. vypätia, unaviteľný, nepružný pedant

Vo vzťahoch

Rovnomerný, disciplinovaný, ustálené konanie, srdečný, oddaný, verný

Neistý, nedostatok odvahy, uzavretý, sklon vnoriť sa do seba, samotár, pocity menejcennosti, neprispôsobivý, nedôverčivý, nezdieľny, urážlivý, citlivý

(O. Mikšík, 2007, s. 29 - 30).

4

Zaujímavá a dá sa povedať, že aj tradicionalistická, je aj kategoriálna charakteristika temperamentu

tak ako ju podáva psychológ a filozof J. Durdík (1837-1952).

Chladno TeploSucho MELANCHOLIK

zemjeseňčierna žlčťažkokrvnosťdospelosť

CHOLERIKoheňletožlčhorkokrvnosťmladosť

Vlhko FLEGMATIKvodazimahlien chladnokrvnosťstaroba

SANGVINIKvzduchjarkrvľahkokrvnosťdetstvo

(Durdík podľa Smékal, 2002, s.191).

Existovali dokonca teórie, ktoré tvrdili, že tieto odlišné klímy sú spojené s odlišnými typmi, čo

by znamenalo, že Taliani („teplí“ a „vlhkí“) sú sangvinici, Arabi by boli cholerikmi, Rusi by boli

melancholici a ku flegmatikom by patrili Angličania. Dokonca aj Pavlovovu koncepciu temperamentu

niektorí autori (Boeree, 2006) prepájajú s fenoménmi tepla a vlhkosti, konkrétne analogický pojem k

teplote by bolo nabudenie (arousal) a k vlhkosti inhibícia, pochádzajúce z Pavlovových výskumov na

psoch.

Klasická typológia sa objavuje aj u I. Kannta (obr. a), či u W. Wundta (obr. b). W. Wundt je

predstaviteľom emocionálnej teórie temperamentu. Opiera sa o silu a rýchlosť zmeny citov jednotlivých

typov temperamentu. Rýchle zmeny podľa neho nastávajú u sangvinikov a cholerikov, čo znamená že

sú citlivejší na momentálne dojmy. Silné typy sú cholerici a melancholici a tým sú vraj aj náchylní na

nepríjemné nálady (Smékal, 2002).

a) Kantova koncepcia b) Wundtova koncepcia

(Podľa Stelmack a Stalikas, 1991 in Matthews, 2003, s.9)

5

Ďalšie výskumné, či teoretizujúce snaženia ohľadom povahových vlastností sa kvôli veľkému

počtu rôznych slov popisujúcich tieto vlastnosti museli orientovať na ich vzájomnú koreláciu a redukciu

do väčších skupín – trsov – faktorov – dimenzií sumarizujúcich podobné a spolu – súvisiace termíny.

Na tento účel veľa teoretikov využilo faktorovú analýzu. Eysenck nebol výnimkou. A práve z tejto jeho

teórie vychádzame aj my v našej práci, a preto si ju podrobnejšie priblížime.

Eysenckova teória biologického základu introverzie – extraverzie, neuroticizmu – stability, a

socializácie – psychoticizmu sa rozvinula z taxonomickej práce na postulát biologického modelu , ktorý

bol základom mnohých navrhnutých modifikácií. V širšom slova zmysle, Eysenckova teória a ďalšie

modifikácie sú teórie pripútania a odmeny, inhibície a trestu, a agresia a útek (Revelle, 1995). Eysenck

považuje osobnostné rozdiely za naše genetické dedičstvo, ale nezabúda a veľkú dôležitosť prisudzuje

aj naučeným zvykom (Boeree, 2006). Ďalej hovoríme o tejto teórii ako o PEN modeli. Tento model je

sýtený dvoma aspektmi – deskriptívnymi a kauzálnymi.

Popisný aspekt tohto modelu tvorí hierarchická taxonómia založená na faktorovej analýze. Na

vrchu hierarchie stoja „superfaktory“ Psychoticizmus, Extraverzia a Neuroticizmus (PEN). Tieto faktory

sú podľa faktorovej analýzy zložené z nižšie postavených faktorov, konkrétne sociability a pozitívnej

afektivity (komponenty extraverzie). Tieto faktory sú zložené z v hierarchii nižšie stojacich zvykov ako

je zvyk študovať s partiou ľudí (komponent sociability). Tieto zvyky sú ďalej na základe faktorovej

analýzy zložené zo systémovo nižšie stojacich konkrétnych spôsobov správania. Agregácia a odlíšenie

osobnostných čŕt sú dva dôležité princípy týkajúce sa tohto modelu. Princíp agregácie znamená, že

merania budú mať vyššiu reliabilitu ak budú zložené z viacerých itemov. Napríklad, extraverzia je

zložená z mnohých odlišných faktorov, zvykov a spôsobov správania, a preto by mala mať dobrú

reliabilitu. Čo sa týka odlíšenia osobnostných čŕt, „superfaktory“ stojace na vrchu sú črty stabilné v

priebehu času a situácií. Najnižšie stojace spôsoby správania však môžu variovať. Z toho vyplýva, že

kým stavy sú menlivé, črty sú stabilné.

Kauzálne aspekty modelu. Extraverzia je založená na kortikálnom nabudení/arousal. Hladinu

arousal môžme merať kožnou vodivosťou, mozgovými vlnami, alebo potením. Teoreticky, kým

extroverti sú chronicky „nad-budení“ a vystresovaní, tak introverti sú chronicky „ne-vzrušení“ a

znudení. Táto teória predpokladá, že existuje optimálna hladina arousal, a že jedinec sa môže výkonom

stať viac alebo menej nabudený ako je táto optimálna hladina. Zistenie že arousal je spojené s výkonom

ako krivka v tvare obráteného U sa nazýva Yerkes-Dodsonov zákon.

Extraverzia je spojená so sociálnym záujmom a pozitívnou afektivitou. Dopamínová

responzivita, ktorá robí ľudí vysoko senzitívnymi na odmenu, môže byť tým faktorom, ktorý je

zodpovedný aj za pozitívnu afektivitu aj za sociálny záujem. (Acton,1997-2006).

6

Pôvodne tento pojem zaviedol C. G. Jung. Americké chápanie hovorí o introvertoch ako o

jedincoch, ktorí sú plachí a pracujú najradšej sami, majú tendenciu sťahovať sa do seba, zvlášť v

dobe, kedy prežívajú psychický stres alebo konflikt. Extroverti sú oproti nim spoločenskí a dávajú

prednosť takému druhu zamestnania, ktoré im umožňuje pracovať priamo s ostatnými ľuďmi a v

dobe, kedy prežívajú stres, vyhľadávajú spoločnosť. (Atkinson et al., 1990). Eysenckovo

chápanie, označované aj ako európske, akcentuje v obsahu tejto dimenzie reflexívnosť oproti

impulzívnosti. Tu je typický introvert popisovaný ako pokojný, stiahnutý, introspektívny, dáva

prednosť ideám pred ľuďmi, je zdržanlivý a uzavretý voči ľuďom. Intímny vzťah dokáže

nadviazať len s málo vybranými ľuďmi. Má sklon robiť si plány do budúcnosti a dlho rozmýšľa,

než začne konať. Nedôveruje aktuálnym podnetom, nemá rád vzrušenie, je vážny a má rád život

zorganizovaný poriadkom (pevný režim dňa). Silno kontroluje svoje city, zriedkakedy sa prejaví

agresívne, málokedy sa nahnevá. Je spoľahlivý, trochu pesimistický a dáva veľký dôraz na etickú

stránku života. Typický extrovert je družný, má rád zábavu a spoločnosť, má mnoho (často

povrchných) priateľov. Pociťuje potrebu byť obklopený ľuďmi, s ktorými sa môže porozprávať.

Nerád robí niečo osamote. Túži po vzrušení, rád riskuje, často sa vystavuje nebezpečenstvu, koná

na základe momentálnych impulzov a celkovo je tiež impulzívny. Rád vtipkuje, vždy pohotovo

reaguje a má rád zmenu. Je bezstarostný, nenútený, optimistický, rád sa smeje a je veselý. Rád sa

pohybuje a je aktívny, má sklon k agresívnemu jednaniu a ľahko sa nahnevá. Svoje city ľahko

manifestuje a nedá sa naňho vždy spoľahnúť. (Smékal, 2002). Neuroticizmus je založený na

aktivačných prahoch v sympatickom nervovom systéme alebo vo viscerálnom mozgu. Tá je

časťou mozgu ktorá je zodpovedná za odpoveď útok alebo útek, zoči voči nebezpečenstvu.

Aktivácia môže byť meraná srdečným pulzom, krvným tlakom, chladnými rukami, potením, a

muskulárnou tenziou. Neurotickí ľudia, ktorí majú nízky aktivačný prah, sa veľmi ľahko rozrušia

(aj zoči – voči malým stresorom). Emocionálne stabilní ľudia, ktorí majú vysoký aktivačný prah,

sú pokojní aj pod tlakom. Ja zaujímavé, že merania aktivácie spolu nekorelujú vysoko. To je

preto, že ľudia sa líšia v odpovedi na stres (niektorí sa potia, iných bolí hlava). To sa nazýva

individuálna odpoveďová špecificita. Tiež je zaujímavé že rovnaké stresory vyvolávajú odlišné

odpovede. Toto sa nazýva stimulová odpoveďová špecificita.

Osoba s nízkym neuroticizmom je neuropsychicky stabilná, s minimálnou tendenciou

emocionálne reagovať a po emociogénnych situáciách sa veľmi rýchlo vracajú do stavu

psychickej rovnováhy. Je to človek spokojný, kľudný, vyrovnaný a dobre sa kontroluje. Jedinec s

vysokým neuroticizmom je neuropsychicky labilný, má sklon k úzkosti, ku starostiam, depresiám,

je náladový.

7

Obvykle má zlý spánok a trpí na rôzne psychosomatické obtiaže. Býva prehnane

emotívny, ľahko reaguje na rôzne podnety a obtiažne sa upokojuje po vzrušujúcich zážitkoch.

Silné emočné reakcie sa prejavujú aj v horšej prispôsobivosti, vedú k iracionálnym, často i k

rigidným spôsobom správania a k perseverujúcemu prežívaniu. (Smékal, 2002).

Psychoticizmus nie je spojený len s výskytom psychotickej epizódy, ale aj s agresiou.

Túto dimenziu zaviedol Eysenck ako doplnkovú a nezávislú až neskôr. Tiež výskumov o

psychoticizme bolo robených menej ako o predošlých „superfaktoroch“. Ale výskumy, ktoré boli

urobené, naznačujú že aj psychoticizmus má biologický základ – konkrétne zvýšené hladiny

testosterónu. (Acton, 1997- 2006). Táto dimenzia je podľa V. Smékala sýtená samotárstvom,

ľahostajnosťou k ľuďom, neprispôsobivosťou, neľudskosťou, necitlivosťou, agresivitou, zbrklou

odvahou a ignoráciou nebezpečenstva, výsmešnosťou, a pod. Obrázok ukazuje ako s jednotlivými

faktormi zobrazených dimenzií korelujú dielčie rysy a ako sa k tomuto modernejšiemu systému

vzťahujú klasické temperamenty.

Eysenckove faktory osobnosti (Rita L. Atkinson et al., 1990).

Ďalším teoretikom faktorová analýza pomohla vygenerovať úplne odlišné, či podobné, alebo aj

špecifickejšie faktory osobnosti. Napríklad Cattel postuloval šestnásť známych faktorov osobnosti,

Guilford vyvinul maticu primárnych temperamentových faktorov, Cloninger formuloval biosociálnu

teóriu osobnosti, atď.

L. M. Terman vymedzil ako základné faktory osobnosti maskulinitu a feminitu.

8

Zaujímavou a nenáročnou je aj koncepcia základných zložiek temperamentu pochádzajúca od

Bussa a Plomina. Na základe analýzy rôznych teórií temperamentu vymedzili tieto zložky

temperamentu: emocionalitu, hladinu aktivity, impulzivitu a sociabilitu (Rusalov, 2007).

Adicke (1905) postuloval štyri odlišné uhly pohľadov na tento svet. Tieto štyri prístupy nazval

ako inovatívny, tradicionalistický, doktrinársky a skeptický. V tom istom čase nemecký filozof Eduard

Spranger (1905) postuloval štyri postoje vzťahujúce sa k etickým hodnotám. Tieto hodnotové postoje

nazval ako umelecký, náboženský, teoretický a ekonomický.

Nemecký filozof Ernst Kretschmer (1920) prezentoval teóriu štyroch charakterových štýlov.

Myslel si že ľudia môžu byť hypomanickí, depresívni, hyperestetickí alebo anestetickí v závislosti od

ich charakterových štýlov.

Erich Fromm, ďalší nemecký filozof napísal, že existujú štyri ľudské orientácie: vykorisťovateľský,

„hrabivý“ (držgloš), chápavý/vnímavý, a marketingový.

Švajčiarsky psychológ Carl Jung (1922) bol prvým mužom ktorý tvrdil, že ľudia vždy

uprednostnia niektorý z identifikovateľných typov správania ak majú možnosť voľby. Z jeho teórie

vychádzali Myers Briggs and Katharine Briggs (1958).

D. Kiersyho temperamentové delenie popisuje štyri temperamenty : strážca/ochranca

(zodpovedný, tímový duch, bezpečnosť a systém), racionalista (s cennými vedomosťami,

spôsobilosťami, intuitívnym hodnotením, analytický, faktický), idealista (nasledujúci idoly, snaha o

sebarozvoj a rozvoj ostatných) a remeselník (vyhľadávajúci akcie a rozmanitosť, impulzívny a

spontánny). [Vyhľadané 15.11. 2007 na http://www.personality-and-aptitude-career-tests.com/history-

of-personality-tests.html].

Vyššie popísané teórie vymedzujú podobne ako Eysenck základné faktory osobnosti, či

temperamentové črty, no ako sme už naznačili, dôležitými pojmami v súvislosti s touto prácou sú

extroverzia/introverzia a emocionálna stabilita/labilita ako behom života nemenných faktorov, a tieto

faktory obsahuje aj veľmi známy Big Five model, preto ho aj stručne popíšeme.

Big Five model

Tento model opisuje päť základných osobnostných čŕt získaných štatistickou analýzou –

faktorovou analýzou.

Patrí sem spomínaná extroverzia (niekedy nazývaná aj ako surgencia) , ktorá obsahuje také

špecifické kvality ako zhovorčivosť, ráznosť / energickosť a asertivitu.

Druhou základnou črtou je príjemnosť/ochota, ktorá v sebe zahŕňa empatiu, prívetivosť a

oddanosť.

Ďalšou je svedomitosť/spoľahlivosť a ľudia vysoko v nej skórujúci majú tendenciu byť

organizovaní, dôkladní a plánovití.

9

Štvrtou črtou je neuroticizmus (niekedy v opačnom póle nazývaný ako emocionálna stabilita),

ktorý je charakterizovaný napätosťou, náladovosťou a úzkostlivosťou.

Poslednou dimenziou je otvorenosť ku skúsenosti – ktorá hovorí o jedincovi so

širokospektrálnymi záujmami, o jedincovi, ktorý je bystrý a imaginatívny. (Srivastava, 2006).

1.3 Meranie Temperamentu

Nástroje na meranie temperamentu patria do kategórie testov osobnosti. Osobnostné vlastnosti

sa najčastejšie merajú sebaposudzovacími technikami, čo sú buď dotazníky, alebo inventáre. Rozdiel je

v tom, že pri dotazníkoch proband reaguje na oznamovaciu vetu označením jednej z odpovedí áno-nie-

neviem, zatiaľ čo v inventároch buď s oznamovacou vetou súhlasí alebo nesúhlasí. Ďalšou alternatívou

je nútená voľba z viacerých možností. Nevýhodou je to, že proband vypovedá sám o sebe a ak nie je

dostatočne motivovaný, či sa nechce odhaliť iným, môže sa snažiť javiť sa v lepšom sociálnom svetle a

bude o sebe podávať skreslené, sociálne žiadúce výpovede. Snahou o zmiernenie tohto nedostatku sú

tzv lži – skóre, ktoré môžu naznačiť práve túto sociálnu žiadúcnosť výpovedí. V nasledujúcom texte,

kvôli prehľadu čitateľa, vymenúvame všetky doteraz známe metodiky zamerané špecificky na meranie

temperamentových vlastností.

V roku 1933 vyšiel dotazník s názvom Bernreuter Personality Inventory (BPI), ktorý meria štyri

dimenzie: neuroticizmus, sebestačnosť, introverziu a dominanciu. V roku 1968 vydala Kudličková

Osobnostný inventár KUD, ktorý skúma základné dimenzie osobnosti (aktivita – pasivita, stabilita –

labilita, dominancia – submisivita, racionálnosť – zmyslovosť a extraverzia – introverzia). Na meranie

temperamentu vytvorili Guilford a Zimmermann dotazník tzv. Guilford Zimmerman Temperament

Survey, ktorý obsahuje desať rysov osobnosti (všeobecná aktivita, sebaovládanie, nadvláda, sociabilita,

emočná stabilita, objektivita, tolerancia, premýšľavosť, osobné vzťahy a maskulinita) a ku každému z

nich prislúcha 30 položiek.

Smékal vytvoril Temperamentovo – zameranostný dotazník (TE-ZA-DO), ktorý zisťuje 9

dimenzií osobnosti (emotivita, aktivita, primarita – sekundarita, šírka poľa vedomia, polarita, avidita,

zmyslové zameranie, citlivosť a rozumové zameranie). No snáď najskloňovanejším menom v oblasti

diagnostiky osobnosti je meno Eysenck. Aj jeho testy osobnosti sa používajú dodnes v rôznych

oblastiach psychológie. V roku 1959 publikoval MPI (Maudsley Personality Inventory), ktorý je vhodný

na diagnostiku dvoch základných – vyššie spomínaných dimenzií – extraverzie – introverzie a

neuroticizmu u bežnej populácie.

10

Ešte známejším dotazníkom z dielne tohto autora je Eysenckov osobnostný dotazník (EOD) či v

origináli Eysenck Personality Inventory (EPI), ktorý sme využili aj pre účely našej práce. Eysenck je

presvedčený, že faktory introverzie a neurotickosti (lability) umožňujú popísať osobnosť lepšie než iné

faktory, a navyše ich dáva do súvislosti so štyrmi klasickými temperamentmi. Tento dotazník je

prepracovanejší ako MPI, má dve paralelné formy, čo zvyšuje reliabilitu tohto dotazníka a možnosť

použitia aj na výskumné účely, nevyžaduje minimálne priemerne intelektovo zdatných jedincov, a

obsahuje aj L škálu (verifikačnú škálu). Pozostáva z 57 otázok, z ktorých 24 meria extraverziu (E škála),

24 položiek diagnostikuje neurotické tendencie (N škála) a 9 položiek tvorí stupnicu lži (L škála).

Respondent odpovedá na tieto otázky „áno“ - „nie“. Vyhodnocujeme ho pomocou šablóny a za každú

pozitívnu odpoveď počítame jeden bod. Dve získané skóre E a N nanesieme na osy X a Y a v mieste

kde sa body pretnú, ukazujú na pravdepodobnú temperamentovú vyhranenosť v duchu Hippokratovskej

tradície. Zistiť tieto informácie bolo aj našou výskumnou motiváciou. Ak je pri administrácii len jednej

formy L skóre vyššie ako 4 – 5, je pravdepodobné skreslenie výsledkov, v zmysle poskytovania sociálne

žiadúcich výpovedí probandom. Dosiahnuté skóre sa porovnáva s normami. Reliabilita pre jednotlivé

formy dotazníka sa pohybuje okolo 0,80 – 0,97, kde pri reteste po dvoch rokoch r = 0,642 – 0,820. Aj

split – half skóre je podobne uspokojivé. Tento dotazník koreluje s vyššie spomenutým KUD. Po pridaní

poslednej dimenzie – psychoticizmu – vznikli ďalšie Eysenckove dotazníky – PEN Inventory a neskor

Junior PEN Inventory a Eysenck Personality Questinnaire (EPQ) v roku 1975. Na kritiky uvedených

dotazníkov odpovedal publikáciou revidovanej verzie svojho dotazníka pod názvom EPQ-R. Existuje aj

jeho skrátená, 48 položková verzia a tiež dotazník impulzivity IVE. Na základe jeho dotazníkov

vytvorili Ruisel a Müllner dotazník DOPEN. DOPEN a EPQ sa odlišujú od seba len počtom položiek a

trochu odlišným obsahom položiek. Dve hlavné dimenzie, ktoré zaujímali aj nás obsahuje aj

Persönlichkeits – Interessen – Test (PI Test) od Mitteneckera a Tomana.

Snáď najrozsiahlejším osobnostným dotazníkom je Cattellov Šestnásťfaktorový Dotazník 16PF.

Ďalším dotazníkom merajúcim okrem iných aj dimenzie extraverzie a emocionálnej lability je

Freiburský osobnostný dotazník FPI. Oba dimenzie zahŕňa aj Miglieriniho Osobnostný dotazník.

Spomínané dimenzie Big – Five merajú dotazníky NEO – PI, NEO – PI – R a NEO – FFI (NEO Five –

Factor Inventory) Costu a McCrae-ho. Big Five meria aj FFPI (Five Factor Personality Inventory) od

Hendriksa, Hofsteea a kol. V roku 1993 vznikol ďalší dotazník Big – Five Questionnaire (BFQ)

pochádzajúci od týmu vedeného Caprarom. (M. Svoboda, 1999).

11

1.4 Výskumy týkajúce sa temperamentu

V tejto krátkej kapitole stručne sumarizujeme doterajšie výskumné snaženia iného typu ako boli

predošlé výskumy robené pomocou faktorovej analýzy so snahou určiť a vymenovať základné faktory

osobnosti a temperamentálne typy.

Copeland a Hamer vo svojej publikácii Geny a osobnost (2003) popisuje temperament ako

niečo, čo má tri merateľné stránky, konkrétne aktivitu, reaktivitu (schopnosť odpovedať na podnety

okolia) a náladu (postoj), ktorých miera a účinnosť sa prejavujú už na začiatku nášho života, a je ťažké

ich zmeniť, čo znamená že v približne rovnakej miere pretrvávajú aj do dospelosti. Popisujú ho ako

niečo čo je dané biologicky a psychologicky, niečo čo nie je naučené, a ako niečo, čo je prirodzenou a

neodmysliteľnou časťou a schopnosťou človeka. Podľa týchto autorov, gény riadia určité chemické

„nastavenie“ mozgu a to potom ovplyvňuje, ako vnímame svet a ako na informácie z okolia reagujeme.

Avšak zdôrazňujú, že temperament „nie je pri narodení celkom hotový“ (Hamer, Copeland, 2003, s.18 -

19), ale že sa učí pomocou emočnej pamäte, ktorá pre nás znamená „proste zvyk“. Tieto individuálne

odlišné a emočné skúsenosti má „na svedomí“ náš limbický systém, ktorý je u každého človeka odlišný.

Ďalej nás oboznamujú s odlišnosťou pojmov charakter a temperament, ktoré však navzájom spolu

súvisia a to tak, že „charakter môže modifikovať temperament, umožňuje ľuďom využiť užitočné časti

temperamentu a potláčať menej žiadúce biologické sklony a inštinkty“ a zhŕňajú to v myšlienke že

„naše počiatočné reakcie na podnety sú určené prevažne zdedeným temperamentom, avšak spôsob,

akým si podnety vysvetľujeme a ako jednáme v reakcii na tieto stimuly, záleží na získanom charaktere“

(Hamer, Copeland, 2003, s. 20 - 21).

K tradičným výskumom patria výskumy o stabilite osobnostných čŕt (Baumeister, 1991; Block,

1981; McCrae, 1993; Chapman, 1994; Viken, 1994; atď). Všetky poukazujú na značnú stabilitu týchto

vlastností v čase. Táto stabilita býva zvyčajne vyjadrovaná korelačným koeficientom. Výskum

McCraeho uvádza koeficient robený retestom po tridsiatich rokoch v hodnote 0,7, čo je značným

potvrdením stability osobnosti v čase. Najvyššie koeficienty (0,9 a viac) dosahujú také rysy ako

neuroticizmus, extraverzia a otvorenosť voči skúsenosti. Najčastejšie sa tieto merania robia u dospelých.

Vo výskume Blatného a Urbánka (Blatný, Urbánek, 2004),však ako skúmaná populácia

dominuje vzorka adolescentov. Výsledky poukazujú na vysokú stabilitu osobnosti v tomto období, aj

napriek ešte stále sa formujúcej osobnosti. Poukazujú akurát na zmeny k sociálne žiadúcim pólom (teda

hlavne k extraverzii, no aj k emočnej stabilite), ktoré sa podľa nich viažu na aktuálne

sociálne roly, ktoré adolescenti zastávajú a tiež to vysvetľujú zvýšenou potrebou a frekvenciou

sociálnych kontaktov, alebo sebaprezentáciou v zmysle sociálnej prijateľnosti/žiadúcnosti (s.289-297).

12

Ďalší výskum sa už dotýkať aj problematiky temperamentu a „self“ človeka, v zmysle zdrojov

sebahodnotenia u temperamentových typov. Staršie výskumy sa zaoberali ich vzájomným globálnym

vzťahom a výsledky informujú o tom, že extroverti majú vyššie sebahodnotenie ako introverti, stabilné

osoby majú vyššie sebahodnotenie ako neurotici. Podľa Costu a McCraeho (1980) je táto skutočnosť

daná odlišným spôsobom prežívania v závislosti na temperamentových charakteristikách: extraverzia je

spojená s tendenciou prežívať pozitívne emócie, zatiaľčo neuroticizmus súvisí s tendenciou prežívať

negatívne emócie. Z výsledkov výskumu Blatného, Oseckej a Hrdličku vyplynulo, že najvyššiu úroveň

sebahodnotenia majú sangvinici, teda stabilní extroverti, a najnižšiu úroveň dosahujú melancholici

(labilní introverti). Flegmatici majú vysoké sebahodnotenie vtedy, keď sa posudzujú ako úspešní,

mužní, dobrí a priebojní. U sangvinikov predikujú vysoké sebahodnotenie, ak sa posudzujú ako úspešní,

cenní pre spoločnosť, výkonní, mužní a „hovorní“. Melancholici s vysokým sebahodnotením sa

posudzujú ako významní, úspešní a silní. Nakoniec cholerici majúci vysoké sebahodnotenie, sa

posudzujú ako významní, cenní pre spoločnosť, úspešní, priebojní, silní a dobrí. U stabilných typov sa v

predikcii sebahodnotenia zhodne uplatňuje charakteristika „mužný“. U labilných typov sú rozhodujúce

sila a významnosť. Extrovertné typy s vysokým sebahodnotením sa zhodujú v charakteristike „cenný

pre spoločnosť“ a u introvertných typov hraje rozhodujúcu úlohu úspech/úspešnosť. Ďalej môžeme

povedať, že vysoké sebahodnotenie stabilných extrovertov je spojené s výkonom, zatiaľčo u labilných

extrovertov je vysoké sebahodnotenie založené skôr na sociálnom presadení.

U všetkých temperamentových typov je vysoké sebahodnotenie spojené predovšetkým s tými

charakteristikami, ktoré vyjadrujú hodnotenie, či už morálne alebo sociálne (Blatný, Osecká, Hrdlička,

1998, s.297-303).

Tieto a podobné výskumy boli inšpiráciou pre náš výskum, ktorého téma sa týka zdrojov obrany

vlastného EGA u jedincov patriacich k jednotlivým klasickým temperamentovým typom. Dúfame, že

nám taktiež pomôžu pri objasňovaní nami získaných výsledkov.

13

2. Ego obranné mechanizmy

2.1 Ego a funkcia jeho obrany

Človek je od prírody tvor, ktorý sa v situáciách ohrozenia snaží ochrániť pred hroziacim

nebezpečenstvom a tým čo mu môže uškodiť. Táto ochrana sa nedeje len na úrovni fyzickej obrany, ale

istým spôsobom, hoci na nevedomej úrovni, sa bráni aj naša psychická zložka. „Psychická obrana“

závisí od toho, ako človek hodnotí význam a reaguje na podnety ktoré na neho pôsobia. U jednotlivých

ľudí možno na základe toho pozorovať pre nich charakteristické obranné reakcie na určité typy situácií.

Obranu nášho vnútorného „ja“ zabezpečujú práve ego obranné mechanizmy.

Už samotný pojem ego obranné mechanizmy, ktorý má svoje korene v psychoanalýze, hovorí

o podstate týchto nevedomých procesov, ktoré sú vo všeobecnosti charakteristickou reakciou jedinca na

frustráciu ako prekážku pri dosahovaní cieľa i ako vnútorný stav ktorý je dôsledkom takejto frustrujúcej

situácie.

Rosenzweig (Rosenzweig, 1938 podľa Nakonečného, 2003) rozlíšil 3 základné typy

frustrujúcich situácií:

1. privácia – nedostatok, strata, odobratie niečoho

2. deprivácia – chýbanie niečoho

3. konflikt – stretnutie protichodných tendencií vyvolávajúce vnútorné napätie

Základnou funkciou ego obranných mechanizmov je redukcia úzkosti, obrana pred ňou a taktiež

zachovanie integrity, hodnoty a neporušenosti jednej z troch vrstiev či inštancií osobnosti človeka ktoré

popísal Sigmund Freud – ega. Ľudské ego, ako prostredná vrstva zabezpečuje komunikáciu medzi

najnižšou vrstvou „id“ ktorá predstavuje pudy (je neorganizované, emočné, riadi sa princípom slasti)

a najvyššou vrstvou „superego“ predstavujúcou osobnú morálku človeka získanú výchovou

a identifikáciou s etickými normami (Nakonečný, 2003).

Zatiaľ čo Freud umiestnil „ego“ medzi „id“ ktoré je nižšou štruktúrou a „superego“, ktoré je

štruktúrou najvyššou, S. L. Rubinštejn zastával názor že „Ja“ je najvyššou z rovín v ktorých prebiehajú

psychické procesy. Toto „Ja“ je subjektom vedomej, zámernej činnosti a jeho jadro je tvorené

uvedomelými pohnútkami, motívmi vedomého konania. Okrem „Ja“ sú súčasťou ľudskej osobnosti aj

tendencie ktoré sú neuvedomované a spolu s „Ja“ tvoria psychologickú skladbu osobnosti (S. L.

Rubinštejn podľa Říčana, 1972).

Tak ako možno od seba odlíšiť „id“, „ego“ a „superego“, tak sa od seba odlišujú aj úzkosti ktoré

sú s týmito vrstvami spojené. V prípade „id“ ide o úzkosť zo sily pudov, „ego“ sa spája s reálnou

14

úzkosťou a „superego“ s úzkosťou svedomia (Anna Freud, 2005). Z uvedeného teda vyplýva, že obrana

môže byť vyvolaná :

1. úzkosťou zavinenou zvýšením pudovej tenzie

2. reálnym nebezpečenstvom

3. úzkosťou zavinenou zlým svedomím (Rycroft, 1993).

Ego teda v osobnosti riadi všetko okrem inštinktívnych impulzov a svedomia. Spojenie

poznatkov Hartmenna (1964), Beresa (1956), Blancka a Blanckovej (1974) (podľa S. M. Johnsona ,

2006) poskytuje nasledujúci súhrn funkcií ega:

1. objektívne reprezentácie a vzťahy

2. adaptácia na realitu

3. obranné funkcie

4. formovanie identity (seba - reprezentácia)

5. procesy internalizácie

6. regulácia inštinktívnych hnacích síl

7. myšlienkové procesy

8. syntetická funkcia

Samotné ego funguje na princípe reality, je organizované, racionálne a plní funkciu adaptácie na

požiadavky spoločnosti. Zároveň je schopné akejsi „vnútornej cenzúry“ tým, že vytesňuje neprijateľné

pudové tendencie do nevedomia. Tie sa následne často objavujú v podobe prerieknutí alebo sa

transformujú do umenia a iných spoločensky prijateľnejších činností. V prípade že človek v niečom

zlyhá, vzniká úzkosť ktorá ohrozuje vnútornú psychickú integritu a pred ňou nás majú ochrániť práve

ego obranné mechanizmy. (Nakonečný, 2003)

Freud popisuje ego obranné mechanizmy ako nevedomé stratégie, ktoré ľudia používajú pri

vyrovnávaní sa s negatívnymi emóciami. Tieto stratégie však nemenia stresovú situáciu, iba spôsob

akým ju osoba vníma a ako o nej uvažuje (Atkinsonova et al., 1990). Hoci ich prvotnou úlohou je

človeku pomôcť zvládnuť isté situácie, predstavujú množinu neuvedomovaných mechanizmov ktorých

spoločným menovateľom je sebaklam. Človek môže klamať sám seba dvomi spôsobmi :

1. popieraním impulzov , čŕt ,alebo spomienok

2. maskovaním , konverziou , premieňaním impulzov, čŕt a spomienok

Najvýraznejšou formou popretia je amnézia (výberová strata pamäti ,potlačenie spomienok

spojených so znížením hodnoty „ja“ ). Príkladom maskovanie môže byť projekcia, kedy človek

pripisuje druhým ľuďom svoje negatívne charakterové črty ktoré si nechce priznať (dostupné na

http://web.quick.cz/psychologies/obrana_ega.htm, zo dňa 3.11.2007). Správanie a myslenie každého

človeka je za určitých podmienok ovplyvnené „mechanizmami sebaklamu“, no ak sa tieto mechanizmy

15

objavia v nadmernej miere, bránia realistickému zaoberaniu sa svetom a spôsobujú vyhýbanie sa

pravdivej realite ktorú skresľujú a prekrúcajú. Ak sú ego obranné mechanizmy úspešné hodnotu ega

zvyšujú, no ak zlyhajú ich účinok je opačný a aj úzkosť človeka sa následne zvýši.

To či psychologická obrana jedincovi pomôže alebo skôr uškodí závisí od viacerých činiteľov

(Balcar, 1991) :

stupeň v ktorom je závažná skutočnosť uvedomovaná skreslene

primeranosť obrany vzhľadom k povahe skutočného problému

rýchlosť ktorou obranné spracovanie neprijateľnej skúsenosti ustúpi realistickému spracovaniu

veľkosť osobnostného sklonu reagovať na úzkosť vyvolávajúce zážitky skôr obranným skreslením než

realistickým vnímaním a vyrovnávaním sa so skutočnosťou

bezprostrednej úspešnosti, ktorú použitie určitého obranného mechanizmu prinesie, alebo nie.

Aj keď je použitie ego obranných mechanizmov neuvedomované, všímaním si svojho

pociťovania a správania, či za pomoci iných ľudí, je možné ich spätne odhaliť a snažiť sa osvojiť si aj

spôsoby obrany, ktorá bude vykonávaná na vedomej úrovni a ktorá nám mnohokrát poskytne väčšiu

a pre nás prospešnejšiu formu obrany a pomoci.

2.2 Typy ego obranných mechanizmov

V odbornej literatúre možno nájsť rôzne zoznamy obranných mechanizmov v závislosti od

autora ktorý sa nimi zaoberá. Okrem toho, že rôzni autori popisujú rôzne mechanizmy, mnohé z nich sa

u viacerých autorov opakovane vyskytujú. Možno však nájsť aj drobné odlišnosti v interpretácii či

názvoch týchto spôsobov ego obrany.

Atkinsonova et al. (1990) hovoria o týchto obranných mechanizmoch z pohľadu psychoanalýzy

a uvádzajú tieto ego obranné mechanizmy:

1. Vytesnenie – Freud považoval vytesnenie za základný obranný mechanizmus, kedy sú bolestivé či

ohrozujúce impulzy alebo spomienky vylúčené z vedomia. Ich vytesnenie má zabezpečiť vyhnutie sa

dôsledkom, ktoré by nasledovali, keby človek podľa týchto impulzov konal.

2. Potlačenie – Na rozdiel od vytesnenia ide o úmyselné sebaovládanie svojich impulzov a želaní, alebo

o uvedomované potlačenie myšlienok.

3. Racionalizácia – Je to pridelenie logických alebo sociálne žiaducich motívov tomu čo robíme. Na

základe toho sa zdá že konáme racionálne. Racionalizácia slúži na zmiernenie sklamania v prípade

nedosiahnutia cieľa a poskytuje prijateľné motívy pre naše správanie.

4. Reaktívny výtvor – Tu možno hovoriť o silnom vyjadrení opačného motívu, na základe ktorého chce

jedinec sám pred sebou utajiť nejakú pohnútku.

16

5. Projekcia – Pri projekcii sa jedná o prisudzovanie vlastných nežiaducich vlastností iným ľuďom.

6. Intelektualizácia – Je to snaha o získanie emočného odstupu od stresovej situácie tým, že sa s ňou

vyrovnávame pomocou intelektuálnych termínov.

7. Popretie – Jedinec popiera existenciu reality ktorá je pre neho nepríjemná.

8. Presunutie – Potreba ktorá nemôže byť uspokojená istým spôsobom, sa na základe mechanizmu

presunutia zameria na iný náhradný cieľ.

Karel Balcar (1991) za dva základné obranné mechanizmy považuje:

1. popretie, ktorým človek skresľuje realitu tak, že je prežívaná ako menej hrozivá

2. vytesnenie, ktorou sa človek bráni uvedomovaniu si vlastných obáv a citov. Ak je vytesnenie

mimovoľné a nevedomé ide o represiu, ak je úmyselné ide o supresiu.

Ako ďalšie mechanizmy Balcar (1991) uvádza:

1. regresiu – vyhýbanie sa úzkosti návratom k spôsobu cítenia, myslenia a správania, ktorý je príznačný

pre nižší prekonaný vývojový stupeň

2. projekciu – človek prisudzuje druhým ľuďom duševné stavy, ktoré v podobných situáciách sám

prežíva

3. izoláciu – oddelenie obsahu poznania od citu, ktorý je v človeku týmto poznaním vyvolaný; človek

s citmi zachádza akoby sa ho osobne netýkali. Pokiaľ sa izolácia rieši na úrovni abstraktných pojmov

a úvah, ide o intelektualizáciu.

4. racionalizáciu – človek prikladá svojim činom logické, či osobne a spoločensky žiaduce motívy, aby

sa tieto činy javili rozumné a primerané

5. somatizáciu – neprijateľné emócie a úzkosť sú prevedené na telesné prejavy, úzkosť sa transformuje

do fyzického ochorenia; somatizácia (napr. bolesti hlavy) tak môže pomôcť k vyhýbaniu sa určitým

situáciám či získaniu pozornosti a starostlivosti inej osoby

6. odčinenie – má povahu nutkavého činu ktorý má zabrániť uvedomeniu si neprijateľnej pohnútky či

myšlienky, alebo vyvážiť jej výskyt

- obranný mechanizmus pri ktorom sa redukuje vina prostredníctvom činu, ktorý má

odčiniť škody o ktorých si človek myslí že ich spáchal (Rycroft, 1993)

7. reaktívny výtvor – neuvedomované nahradenie neprijateľného citu alebo sklonu, žiaducim,

spravidla opačným

8. presunutie – nájdenie náhradného cieľa pre motív, ktorého bezprostredné priame uplatnenie nie je

možné; pokiaľ sú pôvodné neprijateľné sklony presunuté do spoločensky kladne hodnotených činností

(tvorba, agresia premietnutá do športu...) ide o sublimáciu

17

Anna Freudová (podľa Výrosta a Ruisela, 2000) hovorí o týchto obranných mechanizmoch:

regresia, represia, reaktívne výtvory, izolácia, projekcia, introjekcia, obrátenie proti sebe, sublimácia,

presun, obrátenie v opak, odčinenie.

Podstatou introjekcie je premietanie problémov iných ľudí do vlastného života. Možno povedať, že si

človek privlastňuje problém iného človeka (Špatenková, 2004). Obrátenie proti sebe je zamerané na

sebatrestanie (Rycroft, 1993).

Haubl a kol . a H. Grzegolowska-Klarkowska (Haubl a kol., H. Grzegolowska-Klarkowska,

1986 podľa Nakonečného, 2003) okrem intelektualizácie, racionalizácie, zámienkovej reakcie (u iných

autorov pod názvom reaktívny výtvor), izolácie, projekcie, popretia a regresie uvádzajú aj také ego –

obranné mechanizmy akými sú:

presunutie afektu – rozpustenie jednoty afektu a predstáv o jeho objekte tak, že sa afekt spojí

s predstavou vzťahu k novému objektu, ktorý len nepriamo poukazuje na predstavu pôvodného objektu;

pôvodný afekt je následne vyvolávaný iným zástupným objektom (napr. pri agresii je to „obetný

baránok“)

afektualizácia – s neakceptovateľným želaním spojený afekt je utlmený iným afektom, ide tu hlavne

o dramatizáciu udalostí

kompenzácia - osoba sleduje nejaké predsavzatie s vysokými osobnými nárokmi, aby sa vyrovnala s

nejakým nedostatkom v inej oblasti; ide o akúsi náhradu

T.W.Costello a S.S. Zalkind (dostupné na http://web.quick.cz/psychologies/obrana_ega.htm, zo dňa

3.11.2007) popisujú tieto ego obranné mechanizmy:

kompenzácia

konverzia - útek do nemoci

útek do fantázie - denné snenie

identifikácia - človek zvyšuje svoj pocit hodnoty a istoty tým že riadi svoje správanie podľa inej

osoby a často zvnútorňuje jej hodnoty a názory; navonok sa to prejavuje napodobňovaním gest,

reči, vkusu, obliekania...)

vzdor, negativizmus

fixácia - určitá reakcia sa udržiava i napriek tomu že sa opakovane preukazuje jej neúčelnosť

rezignácia, apatia, nezáujem - prerušenie psychického kontaktu so sociálnym okolím s vylúčením

adekvátnych emočných prejavov

útek z frustrujúcej (konfliktnej) oblasti

agresia - nemusí ísť len o priame násilie, ale aj o vyhrážky , nadávky, urážky, iróniu a pod., tiež sa

môže prejaviť aj vo forme autoagresie

superkonformita – po zlyhaní plní jedinec všetky svoje povinnosti vo zvýšenej miere a prehnane

18

poctivo, aby sa ochránil pred ďalšími výčitkami

autoakuzácia – ide o sebaobviňovanie, ktorým sa človek trestá, čím odstraňuje možnosť aby to

urobili iní

Pomerne súhrnný pohľad na ego obranné mechanizmy v psychoanalytickom prístupe poskytuje

J. Kulka (2005) ktorý vypracoval obsažný, hoci nie úplný zoznam spôsobov obrany ega.

Hovorí o týchto mechanizmoch:

afektualizácia, afiliácia, agovanie, agresia/deštrukcia, asercia, asketizmus, altruistické odstúpenie,

apatia, bagatelizácia, cieľová inhibícia, devalvácia, elúzia, externalizácia, eufemizmus, fixácia, humor,

idealizácia, identifikácia, identifikácia s agresorom, infibícia, introjekcia, introjektívna identifikácia,

intelektualizácia, internalizácia, izolácia, konverzia, kooperatívny pokus, neutralizácia, obrátenie proti

sebe, obrátenie v opak, obvinenie, odčinenie/reparácia, odklonenie/deflexia, odmietanie pomoci,

odmietnutie, odpor, omnipotencia, pasívna agresia, perverzia, popretie, popretie reality pomocou

fantázie, potlačenie/vytesnenie, projekcia, projektívna identifikácia, presunutie, premiestnenie,

racionalizácia, reaktívna formácia, regresia, reštitúcia, somatizácia, sťažovanie sa, sublimácia,

substitúcia, supresia, symbolizácia, štiepenie/disociácia, atď.

Ako je vidieť, existuje množstvo ego obranných mechanizmov a ani jeden z uvedených autorov

vo svojom zozname týchto obranných mechanizmov nepokryl celú škálu „psychologickej obrany“

človeka. Preto je pri zaoberaní sa touto oblasťou nutné integrovať taxonómie týchto mechanizmov od

viacerých autorov. To bolo aj cieľom tejto kapitoly, a síce poskytnúť čo najširší zoznam spôsobov

obrany ega.

2.3 Metodiky merania ego obranných mechanizmov

Meranie Ego obranných mechanizmov je veľmi náročné, už len z toho dôvodu, že ide

o neuvedomované formy správania a prežívania jedinca v subjektívne náročných či nepríjemných

situáciách. Práve preto je zložité zostrojiť merací nástroj, ktorý by zodpovedne zachytil používanie

týchto mechanizmov.

V zahraničí sa na zisťovanie ego obranných mechanizmov vzniklo niekoľko metodík

(Ekehammar, B., Zuber, I., Konstenius, M. L.: An empirical look at the Defense Mechanism Test

(DMT): Reliability and construct validity)

Jednou z nich je Test obranných mechanizmov (Defens mechanism test (DMT)), ktorý

pochádza zo Švédska. Jeho autorom je U. Kragh a test vznikol v roku 1955. Ide o projektívnu

metodiku, v ktorej sú probandi testovaní pomocou predkladania obrázkov. Obrázky v DMT majú

u človeka

19

odhaliť charakteristické ego obranné mechanizmy. Test je zameraný na 10 obranných mechanizmov

a to: represiu, izoláciu, popretie, reaktívnu formáciu, identifikáciu s agresorom, autoagresiu, introjekciu

čo sa týka opačného pohlavia, introjekciu čo sa týka iného objektu, projekciu a regresiu.

Inventár obranných mechanizmov (Defense mechanism(s) inventory (DMI)) je ďalšou

metodikou, ktorá je jednou z najviac používaných pri zisťovaní obranných mechanizmov. Vyvinuli ho

Gleser a Ihilevich v roku 1969. Revidovaná verzia DMI je používaná na meranie intenzity piatich

skupín psychologickej obrany určovaných piatimi konfliktnými oblasťami: autorita, nezávislosť,

súťaživosť, maskulinita/feminita a situačnosť. Na zisťovanie slúži desať príbehov v podobe listov, dva

príbehy pre každú konfliktnú oblasť. Za každým obrázkom nasledujú štyri otázky o správaní, fantázii,

myšlienkach a pocitoch probanda, ako by on reagoval v situácii popisovanej príbehom. Tie majú

vypovedať o týchto kategóriách obranných mechanizmov: obrátenie proti objektu (sem patrí

identifikácia s agresorom a presunutie), projekcia, riadenie (angl. principalization; sem patrí

intelektualizácia, racionalizácia a izolácia), obrátenie proti sebe, zvrat (popretie, negácia, reaktívna

formácia a represia).

Dotazník štýlu obrany (Defense Style Questionnaire (DSQ)) bol v roku 1983 vytvorený

Bondom, Gardnerom, Christianom, and Sigalom. Revidovaná forma obsahuje 88 itemov, ktoré majú

zachytiť vedomé deriváty obranných kategórií. Respondenti reagujú na položky prostredníctvom 9

bodovej škály (1-silno nesúhlasím, 9-silno súhlasím). Tento dotazník sa nesústredí na jednotlivé obranné

mechanizmy, ale na celkové obranné štýly ktoré sú buď klasifikované ako adaptívne alebo maladaptívne

obranné štýly. Dotazník obsahuje štyri faktory v závislosti od adaptívnosti štýlov.

Za maladaptívne štýly sú považované pasívna agresia, regresia, ústup, inhibícia a projekcia

(faktor 1). K skresľujúcim štýlom je zaradené štiepenie, omnipotencia a primitívna idealizácia (faktor

2). Sebaobetujúce štýly sú pseudo-altruizmus a reaktívna formácia (faktor 3) a za adaptívnu obranu sa

považuje humor, supresia a sublimácia (faktor 4).

Index životného štýlu (Life Style Index (LSI)), ktorého autormi z roku 1979 sú Plutchik,

Kellerman a Conte je založený na Plutchikovej teórii emócií. Táto teória hovorí o tom, že rôzne emócie

sú spojené so špecifickými obrannými mechanizmami (napr. presunutie je spojené s hnevom, smútkom

a pod.) a hoci sú obranné mechanizmy nevedomé, odzrkadľujú sa v ľudských výpovediach o emóciách.

Revidovaná verzia obsahuje 97 položiek, ktoré sú zamerané na osem kategórií obrany: popretie,

reaktívna formácia, projekcia, presunutie, represia, regresia, kompenzácia a intelektualizácia.

Aj napriek existencii metodík na zisťovanie používania ego obranných mechanizmov sme sa

rozhodli vytvoriť vlastný dotazník merania spôsobov ego obrany, ktorý by lepšie postihol širokú škálu

konkrétnych ego obranných mechanizmov, ktoré sme do výskumu zahrnuli. O tomto dotazníku sa

bližšie zmieňujeme v kapitole o nástrojoch zberu dát (kapitola 7, empirická časť).

20

2.4 Príbuzné výskumy

Problém vzťahu temperamentu a ego obranných mechanizmov nie je veľmi preskúmanou

oblasťou. Vladimír Smékal (2002) vytvoril štyri skupiny mechanizmov obrany (ním nazývaných

obranných dynamizmov), podľa typu temperamentu, ktorému by mali prislúchať. Avšak ako sám píše,

„vzťah týchto dynamizmov a temperamentu je hypotetický a vyžaduje výskumné overenie“ (Smékal,

2002).

Vo vedeckom časopise „Child Psychiatry and Human Development“ o tejto problematike

pojednáva článok s názvom: Temperament ako korelát adolescentných obranných mechanizmov

(Temperament as a correlate of adolescent defence mechanisms, 1996), ktorého autormi sú

Richard J. Shaw, Erika Ryst and Hans Steiner. Títo autori zistili silný korelačný vzťah medzi

temperamentom a obrannými štýlmi. Výsledky ich výskumu podporili hypotézy, že biologická

dimenzia temperamentu je vo vzájomnom vzťahu so špecifickými obrannými mechanizmami. To

s akými konkrétne, sa však v dostupnom abstrakte nenachádzalo.

Ďalej uvedieme výskum, ktorý nepriamo poukazuje na vzťah medzi temperamentom a ego

obrannými mechanizmami.

Blatný M., Kohoutek T. a Janušová P. (Československá psychologie, 2002) vo svojej výskumnej

štúdii s názvom „Situačne kognitívne a osobnostné determinanty správania v záťažovej situácii“

poukázali na zistenie, že z osobnostných čŕt ovplyvňuje správanie v záťažových situáciách

neuroticizmus, ktorý je spojený s vyjadrovaním emócií a fantazijným únikom. S posúdením situácie sú

spojené stratégie zamerané na riešenie problému (čo možno zaradiť k vedomému copingu) a vyjadrenie

emócií a sebaobviňovanie, ktoré možno zaradiť k obranným mechanizmom. Aj v našom výskume

kladieme dôraz na dimenziu neuroticizmu a emocionálnej lability či stability. Rovnako ako v tejto

štúdii, tak aj v našej práci používame na zber údajov aj Eysenckov osobnostný dotazník. Keďže je

podľa uvedenej štúdie neuroticizmus spätý s fantazijným únikom a emocionalita so sebaobviňovaním,

možno povedať že štúdia nepriamo poukazuje na spätosť temperamentu a ego obranných mechanizmov.

Výskumné témy zaoberajúce sa temperamentom alebo ego obrannými mechanizmami možno

nájsť aj vo výskumoch slovenských a českých odborníkov, no nie vo vzájomnej kombinácii. Výskum

ego obranných mechanizmov, nie len u nás ale aj vo svete, sa často nesie v duchu zisťovania vzťahu

medzi obrannými mechanizmami a psychickými ochoreniami ako je napr. obsedantno - kompulzívna

porucha (OCD) a rôznymi inými poruchami osobnosti. My sa však touto oblasťou v našej ročníkovej

práci nezaoberáme.

21

II. EMPIRICKÁ ČASŤ

1. Východiská výskumu

Inšpiráciou pre výber zamerania našej ročníkovej práce sa stala publikácia Vladimíra Smékala

s názvom „Pozvání do psychologie osobnosti: člověk v zrcadle vědomí a jednání“ (Smékal, 2002).

Autor v tejto publikácii, konkrétne v kapitole o dynamizmoch adaptácie, hovorí aj o obranných

dynamizmoch, teda mechanizmoch obrany. V súvislosti s obrannými mechanizmami, okrem

základných mechanizmov obrany, ktorými v jeho knihe sú disociácia, popretie, regresia, projekcia,

racionalizácia, premiestnenie a represia, uvádza aj predpokladanú súvislosť medzi jednotlivými štyrmi

základnými typmi temperamentu a medzi konkrétnymi mechanizmami ego obrany.

Podľa V. Smékala sa obranné mechanizmy ako identifikácia, introjekcia, inkorporácia a

konformita najčastejšie vyskytujú v správaní a prežívaní ľudí so sangvinickým temperamentom. Tieto

mechanizmy súhrne nazýva dynamizmami akceptácie.

Pre cholerikov predpokladá typický výskyt mechanizmov ako sú racionalizácia, popieranie

existencie, selektívna nepozornosť, disociácia, fantazírovanie, idealizácia, projekcia, symbolizácia,

devaluácia, intelektualizácia, desenzibilizácia a maskovanie, ktoré predstavujú stratégie skreslenia a

deformácie.

U ľudí označovaných ako melancholici, by sa mali objaviť rôzne varianty premiestenia, a síce

sublimácia, prenos, kompenzácia, presun, reaktívny výtvor, zľahčovanie vlastného predchádzajúceho

konania, askéza, tvorivosť, fixácia, konverzia, inverzia a substitúcia.

Za dynamizmy blokády, pravdepodobne charakteristické pre flegmatikov, možno považovať

vytesnenie, potlačenie, zámenu, tlmenie a odkladanie akcie.

Autor zároveň uvádza, že vzťah medzi týmito mechanizmami a typom temperamentu je čisto

hypotetický a vyžadoval by výskumné overenie. Práve preto sme sa rozhodli pre skúmanie tejto

problematiky so snahou nájsť vzťah medzi jednotlivými typmi temperamentu a konkrétnymi ego

obrannými mechanizmami na ktorých skúmanie sme vytvorili vlastný dotazník o ktorom sa bližšie

zmieňujeme v kapitole hovoriacej o nástrojoch zberu dát (kapitola 7., empirická časť).

Veríme, že sa vzťah medzi mechanizmami obrany a temperamentom preukáže a že naša práca

bude prínosom pre ďalšie obdobné skúmania.

2. Ciele výskumu

Ako už bolo spomenuté v predošlej kapitole o východiskách výskumu, cieľom našej práce je

22

skúmať predpokladanú existenciu vzťahu medzi typom temperamentu a konkrétnymi ego obrannými

mechanizmami. Zaoberáme sa teda otázkou, či sa u jednotlivých typov temperamentu vyskytuje určité,

pre tento temperament charakteristické používanie ego obranných mechanizmov. Teda či možno u ľudí

s určitým typom temperamentu pozorovať určité spôsoby obrany ega, ktoré by bolo možné považovať

pre daný typ temperamentu za charakteristické. Vzhľadom k tomu, že k určitému typu temperamentu sa

viažu určité charakterové vlastnosti človeka a tým aj určité formy správania a prežívania, možno

predpokladať že to takto bude aj v prípade ego obrany.

Tak ako jednotlivé typy temperamentu, tak aj ego obranné mechanizmy súvisia s istými

formami správania a prežívania človeka. Napríklad u ľudí, u ktorých dominujú cholerické tendencie, je

typická nervová labilita. V ich správaní možno pozorovať značnú výbušnosť a teda možno

predpokladať že jedným z ego obranných mechanizmov ktoré používajú je útok. Na tomto princípe

možno u všetkých štyroch základných typov temperamentu predvídať určité ego obranné mechanizmy.

Prostredníctvom tejto ročníkovej práce chceme aspoň čiastočne potvrdiť túto domnienku

a nájsť vzťah medzi typom temperamentu a konkrétnymi spôsobmi ego obrany. Aj keď naša práca

určite neprinesie úplné rozriešenie problematiky tohto predpokladaného vzťahu, môže vniesť aspoň

trošku svetla do tejto „tajomnej oblasti“.

3. Výskumný problém a hypotézy

Problematika temperamentu a ego obranných mechanizmov bola témou mnohých výskumov,

avšak doposiaľ nebola preukázaná priama súvislosť medzi typom temperamentu a jednotlivými

mechanizmami obrany ega. Tento fakt, na ktorý upozorňuje i V.Smékal vo svojej publikácii (2002), bol

pre nás inšpiráciou k stanoveniu nášho výskumného zamerania.

Otázka teda znie, či jestvuje reálny vzťah medzi týmito psychologickými konštruktmi. Možno

u človeka, ktorého osobnosť disponuje istým vyhraneným typom temperamentu, nájsť určité pre neho

typické mechanizmy ego obrany? Možno zároveň predpokladať, že výskyt týchto, pre určitý

temperament charakteristických spôsobov obrany ega, nebude prítomný aj u iného temperamentového

typu? Na základe týchto otázok sme si stanovili nasledujúce hypotézy:

Hypotéza H1:

Predpokladáme,že osoby, ktoré vykazujú príslušnosť ku temperamentovému typu sangvinik,

používajú signifikantne častejšie než nositelia iných typov temperamentu také ego obranné

mechanizmy, ktoré sú založené na princípe akceptácie: ako sú identifikácia, introjekcia, inkorporácia

a konformita.

23

Hypotéza H2:

Predpokladáme,že osoby, ktoré vykazujú príslušnosť ku temperamentovému typu cholerik,

používajú signifikantne častejšie než nositelia iných typov temperamentu také ego obranné

mechanizmy, ktoré sú založené na princípe skreslenia a deformácie: ako sú racionalizácia, popieranie

existencie niečoho, selektívna nepozornosť, disociácia, fantazírovanie, idealizácia, projekcia,

symbolizácia, devaluácia, intelektualizácia, desenzibilizácia a maskovanie.

Hypotéza H2.1.: Predpokladáme, že obranné správanie cholerikov bude signifikantne

relevantnejšie korelovať s používaním mechanizmu útoku narozdiel od iných temperamentových typov.

Hypotéza H3:

Predpokladáme,že osoby, ktoré vykazujú príslušnosť ku temperamentovému typu melancholik,

používajú signifikantne častejšie než nositelia iných typov temperamentu také ego obranné

mechanizmy, ktoré sú založené na princípe premiestnenia: konkrétne sublimáciu,

prenos, kompenzáciu, presun, reaktívne výtvory, zľahčovanie vlastného predchádzajúceho jednania,

askézu, tvorivosť, fixáciu, konverziu, inverziu a substitúciu.

Hypotéza H4:

Predpokladáme,že osoby, ktoré vykazujú príslušnosť ku temperamentovému typu flegmatik,

používajú signifikantne častejšie než nositelia iných typov temperamentu také ego obranné

mechanizmy, ktoré sú založené na princípe dynamizmov blokády: napr. vytesnenie, potláčanie, zámena,

tlmenie a odkladanie akcie.

Okrem testovania uvedených hypotéz, sme sa v našej práci marginálne zamerali aj na možný

výskyt zaujímavých zistení ohľadom prítomnosti neúmerne vysokého, alebo naopak nízkeho lži skóre,

zaznamenaného pri výskumnom testovaní u jednotlivých typov temperamentu. Významné korelácie

položiek z L – škály v našom dotazníku vo vzťahu k jednotlivým typom temperamentu uvádzame

v kapitole určenej na interpretáciu a výsledky (kapitola 9, empirická časť).

4. Výskumné premenné

Do nášho výskumu vstupujú ako nezávislé premenné vek a rod (pohlavie) zúčastnených

respondentov/tiek. Tieto premenné však vo výskume nezohrávajú významnú úlohu, vzhľadom na to, že

nepredpokladáme vplyv veku a rodu na výskyt určitého typu temperamentu u konkrétneho

respondenta/tky. Za dôležitejšie považujeme závislé premenné, za ktoré možno považovať štyri

základné typu temperamentu (melancholik, cholerik, flegmatik, sangvinik) a jednotlivé ego obranné

mechanizmy, o ktorých sa zmieňujeme ďalej (kapitola 7. empirickej časti).

24

Keďže hlavnou líniou nášho výskumu je zisťovanie vzťahu medzi jednotlivými typmi

temperamentu a využívaním určitých konkrétnych spôsobov ego obrany, považujeme tento výskum za

korelačný.

5. Výskumná vzorka

Do našej výskumnej práce bolo zapojených celkom 102 respondentov/tiek, z toho 64 žien a 38

mužov. Vekové rozpätie zúčastnených respondentov/tiek sa pohybovalo v rozmedzí

od 18 do 54 rokov, priemerný vek všetkých respondentov/tiek bol 29,84 rokov. Zastúpenie jednotlivých

temperamentov vo vzorke zobrazuje nasledujúca tabuľka (Tab.1):

Tab.1: Prehľad počtu respondentov/tiek v závislosti od typu temperamentu

Typ temperamentu Frekvecia Percentá

melancholik 28 27,5 cholerik 17 16,7 flegmatik 15 14,7 sangvinik 42 41,2 Spolu 102 100,0

Tabuľka č.2 informuje o počte respondentov/tiek v závislosti od typu temperamentu a rodu, teda

poskytuje prehľad o počte žien a mužov u ktorých bol zistený istý typ temperamentu.

Tab.2: Prehľad počtu respondentov/tiek v závislosti od typu temperamentu a rodu

Pohlavie Typ temperamentu

melancholik cholerik flegmatik sangvinik žena 22 10 8 24 muž 6 7 7 18 spolu 28 17 15 42

Respondenti/tky boli do výskumnej vzorky vyberaní/é príležitostným výberom, na ktorý

následne nadväzoval lavínový výber. Respondenti neboli vyberaní podľa vopred určených kritérií.

Keďže sme neboli osobne prítomné pri každej administrácii, nemožno považovať podmienky

administrácie za štandardizované. Aj napriek tomu však treba podotknúť, že všetci nami poverení

administrátori, ako aj konkrétni respondenti, boli ohľadom vypĺňania dotazníkov podrobne inštruovaní.

Zároveň nepredpokladáme významný vplyv odlišnosti osobnosti administrátorov ani podmienok

administrácie na zber dát a následne výsledky výskumného snaženia.

25

6. Metodiky zberu dát

Ako už bolo spomínané v kapitole o zbere dát, na zisk údajov sme použili dva dotazníky. Prvým

z nich bol Eysenckov osobnostný dotazník (EOD, angl. Eysenck personality inventory - EPI), ktorý

vytvorili H. J. Eysenck a S. B. G. Eysenck. Tento dotazník meria dve hlavné dimenzie osobnosti:

extroverziu a neuroticizmus. Skóre, získané v týchto dimenziách, možno použiť na určenie typu

temperamentu, ktorý u skúmaného respondenta/tky dominuje. Dotazník obsahuje 57 výrokov a úlohou

respondenta/tky je vyjadriť sa, či s danými výrokmi súhlasí, alebo nesúhlasí. Odpovede sú

zaznamenávané pri každom výroku pomocou vpísania krížika do kolonky „Áno“ ak s výrokom súhlasí

a „Nie“ ak nesúhlasí. Takto namerané skóre sa nanáša na súradnice tvoriace štyri kvadranty, kde každý

kvadrant reprezentuje jeden zo štyroch základných temperamentov. Používaný súradnicový systém

vyobrazuje nasledujúci obrázok:

Na vodorovnej osi sa nachádza kontinuum dimenzie extroverzie (I – introverzia, E –

extroverzia), na osi zvislej kontinuum dimenzie neuroticizmu (N – neuroticizmus, S – stabilita). Teda ak

26

by respondent dosiahol skóre N = 18 a skóre E = 7, tak ako je zobrazené na obrázku, mohli by sme

povedať, že tento respondent disponuje melancholickým typom temperamentu. Okrem toho je

v dotazníku zakomponovaná aj „stupnica lživosti“, ktoré má odhaliť tendenciu respondenta k pretvárke

a sociálnej žiadúcnosti odpovedí. Ak je lži skóre zvýšené, konkrétne v tomto dotazníku ide o 4 -5 a viac

pozitívnych odpovedí z deviatich, informuje nás to o tom, že odpovede daného respondenta treba brať

do úvahy so značnou rezervou. Na tomto princípe sme aj my určovali typ temperamentu jednotlivých

respondentov, ktorí boli do výskumu zapojení.

Druhou metodikou zberu dát je nami vytvorený dotazník na meranie používania ego obranných

mechanizmov v subjektívne nepríjemných situáciách a situáciách vyvolávajúcich úzkosť. Dotazník

obsahuje 41 itemov vo forme výrokov týkajúcich sa takýchto situácií a úlohou respondentov je vyjadriť

krížikom, či s určitým výrokom súhlasí, alebo nesúhlasí.

Každý jeden výrok má v sebe zakomponovaný istý spôsob obrany ega, pričom zostavovanie

výrokov bolo robené na základe pretransformovania definícií jednotlivých ego obranných mechanizmov

z odbornej literatúry do tvrdení týkajúcich sa bežných nepríjemných či úzkosť vyvolávajúcich situácií.

Dotazník obsahuje aj lži skóre (L - škála), ktoré pozostáva z deviatich položiek. Jeho cieľom je

vyseparovať respondentov s tendenciou poskytovať sociálne žiadúce a skreslené výpovede. Dotazník na

meranie používania ego obranných mechanizmov

ako aj zoznam položiek a im zodpovedajúce ego obranné mechanizmy obsiahnuté v tomto dotazníku sa

nachádzajú v prílohe č.1 a v prílohe č. 1a.

7. Organizácia výskumu

Dáta použité vo výskume boli získavané prostredníctvom dvoch dotazníkov. Na zber údajov

hovoriacich o type temperamentu vyskytujúceho sa u jednotlivých respondentov, bol použitý

osobnostný dotazník EOD, forma B, ktorého autormi sú H. J. Eysenck a S. B. G. Eysenck. Údaje

o využívaní konkrétnych ego obranných mechanizmov, sme získali na základe administrácie nami

vytvoreného dotazníka. Bližšie informácie o oboch dotazníkoch sa nachádzajú v nasledujúcej kapitole

o nástrojoch zberu dát ( 6. kapitola, empirická časť).

Zber dát bol uskutočňovaný ako hromadnou, tak aj individuálnou administráciou.

Na záver kapitoly prinášajúcej prehľad o použitých metodikách zberu dát poskytujeme

informácie hovoriace o reliabilite. Analýza reliability nami vytvoreného dotazníka poukazuje na

relatívne spoľahlivý merací nástroj, ku ktorého nedostatkom sa vyjadríme v časti diskusia.

27

Výsledky analýzy reliability kompletného dotazníka, aj s L – škálou, na hladine významnosti

α = 0,05 prináša nasledujúca tabuľka:

Tab.3: Analýza reliability celkového dotazníka (vrátane L-škály) na hladine významnosti α = 0,05

Cronbachova Alpha Počet itemov,658 41Guttman Split - half Počet itemov,656 41

V tabuľke č.4 sa nachádzajú informácie vychádzajúce z analýza reliability dotazníka bez L – škály, na

hladine významnosti α = 0,05:

Tab. 4: Analýza reliability dotazníka o ego obrane (bez L-škály) na hladine významnosti α = 0,05

Cronbachova Alpha Počet itemov,658 32Guttman Split - half Počet itemov,630 32

8. Štatistické spracovanie dát

Na štatistické spracovanie údajov bol použitý štatistický program SPSS, v ktorom bol vykonaný

výpočet korelácií medzi typmi temperamentu zisťovanými pomocou Eysenckovho osobnostného

dotazníka EOD a konkrétnymi ego obrannými mechanizmami ktoré respondenti označili v nami

vytvorenom dotazníku. Okrem toho bola použitá pre získanie údajov o vzorke deskriptívna štatistika,

prevádzaná taktiež pomocou spomenutého programu SPSS.

9. Interpretácia, výsledky

Výstupom nášho výskumného snaženia sú okrem výsledkov získaných pomocou korelačnej

analýzy aj informácie týkajúce sa vzorky obsiahnutej v tomto výskume, od ktorých sa odvíjajú všetky

ostatné výskumné zistenia.

Nasledujúci histogram podáva prehľad o častosti výskytu jednotlivých vyhranených typov

temperamentu v skúmanej populácii. Ako je jasne viditeľné, vo vzorke ako takej sa vyskytol minimálny

počet flegmatikov a najviac zastúpenou skupinou bola skupina sangvinikov.

28

Graf č.1:

temperament

sangvinikflegmatikcholerikmelancholik

resp

onde

nti

50

40

30

20

10

Pri vyhodnocovaní Eysenckovho osobnostného dotazníka sa však našli aj respondenti, u ktorých

sa objavila kombinácia viacerých temperamentových typov. Na základe tohto faktu sme dotazníky

získané od týchto respondentov pri štatistickom spracovaní vylúčili z výskumu, keďže nás zaujímajú

predovšetkým vyhranené typy.

Napriek predpokladu že do výsledkov nezasahujú nezávislé premenné ako vek a pohlavie sme si

štatisticky overili súvislosť jednotlivých položiek dotazníka na zisťovanie ego obranných mechanizmov

(tab.5a,b). Vek podľa predpokladu naozaj významne nekoreluje s typom temperamentu (tab.6). Avšak

pohlavie významne koreluje s melancholickým typom temperamentu (tab.7).

Tab.5a: Korelačné koeficienty získané metódami Pearson, Kendall´s tau_b, Spearman´s rho

L15 regresia22 zľahčovanie25 disociácia28 L29vek ,283** -,209* ,207* ,299** ,273**

projekcia30 tvorivosť39 fixácia40 L41vek -,247* ,216* -,256** ,230** - korelácia je významná na hladine α = 0,05 (obojstranne)** - korelácia je významná na hladine α = 0,01 (obojstranne)

Aj napriek našim očakávaniam, vek koreluje so stratégiami ego obrany, ktoré sú v dotazníku

vyjadrené vo forme copingových stratégií, ktoré nepriamo poukazujú na neuvedomované mechanizmy

29

obrany svojho ja. Konkrétne od veku významne závisí použitie stratégií ako regresia, zľahčovanie,

disociácia, projekcia, tvorivosť a fixácia (položky číslo 22, 25, 28, 30, 39, 40). Označenie L a číslo

položky vyjadruje len číslo otázky v dotazníku zisťujúcom zdroje Ego obrany, kde L znamená že ide o

položku kde má proband možnosť podať takú odpoveď, ktorá sa javí sociálne žiadúca a vyjadruje

probandovu tendenciu takéto výpovede podávať. Avšak tieto položky nesúvisia s konkrétnymi

spôsobmi ego obrany, preto ich ďalej neinterpretujeme.

Tab.5b: Korelačné koeficienty získané metódami Pearson, Kendall´s tau_b, Spearman´s rho

regresia14 L21 fixácia40žena ,568** -,221* -,212*muž -,568** ,221* ,212** - korelácia je významná na hladine α = 0,05 (obojstranne)** - korelácia je významná na hladine α = 0,01 (obojstranne)

Tabuľka 5b vyjadruje významnosť vzťahu medzi typom pohlavia a regresiou a fixáciou vo

zvládaní, kde pozitívna korelácia regresie so ženským typom pohlavia znamená, že ženy významne viac

používajú stratégiu regresie oproti mužom. A muži zase významne používajú stratégiu fixácie, čo

vlastne vylučuje jedinečný pozitívny vzťah typu temperamentu a týchto stratégií.

Tab.6: Korelačné koeficienty získané metódami Pearson, Kendall´s tau_b, Spearman´s rho

melancholik cholerik flegmatik sangvinikvek ,100 -,186 ,075 -,004

Tab. 7 hovorí o významnom vzťahu medzi ženským pohlavím a melancholickým typom

temperamentu oproti mužom.

Tab.7: Korelačné koeficienty získané metódami Pearson, Kendall´s tau_b, Spearman´s rho

melancholikžena ,201*muž -,201** - korelácia je významná na hladine α = 0,05 (obojstranne)

Tab. 8 (a – c) nám podáva prehľad už o výsledkoch hlavnej časti nášho výskumu, konkrétne o

významných vzťahoch jednotlivých položiek nášho dotazníka reprezentujúcich jednotlivé spôsoby

obrany svojho ja ku konkrétnym vyhraneným temperamentovým typom.

30

Flegamatický typ temperamentu významne nekoreloval so žiadnym zo spôsobov ego obrany,

preto neuvádzame tabuľku korelačných koeficientov v súvislosti s týmto typom temperamentu.

Hypotéza č.4 sa nám týmto nepotvrdila.

Nasledujúca tabuľka (Tab. 8a) uvádza signifikantné koeficienty vzťahu melancholikov s

konkrétnymi spôsobmi ego obrany. Konkrétne negatívne koreluje s útokom a zľahčovaním (položky 1,

25). Pozitívne zase koreluje s únikom do fantázie, kompenzáciou, regresiou, projekciou a konformitou

(položky číslo 7, 10, 14, 17, 32). Týmto sa nám čiastočne potvrdila hypotéza č.3 (významný vzťah

melancholického typu s ego obranou vo forme kompenzácie).

Tab. 8a: Korelačné koeficienty získané metódami Pearson, Kendall´s tau_b, Spearman´s rho

útok1 únik do fantázie7 kompenzácia10 L11Melancholik -,214* ,224* ,236* -,303**

regresia14 projekcia17 L21 zľahčovanie25Melancholik ,351** ,320** -,248* -,247*

L26 konformita32 L37 L41Melancholik -,270** ,234* ,224* -,292*** - korelácia je významná na hladine α = 0,05 (obojstranne)** - korelácia je významná na hladine α = 0,01 (obojstranne)

Tabuľka 8b odkrýva pozitívnu koreláciu sangvinikov s útokom (položka číslo 1). Negatívne

koreluje so sebaobviňovaním, únikom do fantázie, introjekciou, kompenzáciou, regresiou,

projekciou, idealizáciou, prenosom, konformitou, identifikáciou a odkladaním akcie (položky 6, 7,

9, 10, 14, 17, 24, 31, 32, 33 a 38). Týmto sa nám nepotvrdila hypotéza č.1.

Tab. 8b: Korelačné koeficienty získané metódami Pearson, Kendall´s tau_b, Spearman´s rho

útok1 sebaobviňovanie 6

únik do fantázie7

introjekcia 9 kompenzácia 10

Sangvinik ,247* -,214* -,266** -,217* -,363**L11 regresia14 projekcia17 L21

Sangvinik ,254* -,319** -,302** ,311**idealizácia 24

L26 prenos31 konformita 32

Sangvinik -,330** ,257** -,249* -,283**identifikácia33

L37 odkladanie akcie38

L41

Sangvinik -,214* -,299** -,227* ,262*** - korelácia je významná na hladine α = 0,05 (obojstranne)

** - korelácia je významná na hladine α = 0,01 (obojstranne)

31

Tabuľka 8c poukazuje na významný pozitívny vzťah cholerikov s použitím úniku, introjekcie,

izolácie, idealizácie, odkladaním akcie a fixácie (položky číslo 8, 9, 19, 24, 38 a 40). Silou vzťahu

cholerických typov so spôsobom obrany idealizáciou sa nám čiastočne potvrdila aj hypotéza č.2.

Tab. 8c: Korelačné koeficienty získané metódami Pearson, Kendall´s tau_b, Spearman´s rho

únik8 introjekcia9 izolácia19Cholerik ,417** ,264** ,202*

idealizácia24 odkladanie akcie38 fixácia40Cholerik ,206* ,238* ,341*** - korelácia je významná na hladine α = 0,05 (obojstranne)** - korelácia je významná na hladine α = 0,01 (obojstranne)

10. Diskusia a záver

Táto práca vznikla na podnet Smékalovej kapitoly o adaptačných mechanizmoch, kde teoreticky

sformuloval príslušnosť zdrojov ego obrany k jednotlivým typom temperamentu v duchu

Hippokratovskej tradície. Preto prvým nedostatkom tejto práce je okrem istého redukcionistického

zaradenia človeka do jednej z klasických kategórií, aj nedostatočné empirické potvrdenie aspoň

jednotlivých vzájomných súvislostí a z toho vyplývajúce len orientačné výsledky.

Napriek predpokladu že používanie istej ego obrany nebude závisieť od veku, ich vzájomná

korelácia ukázala na významný vzťah medzi vekom a zľahčovaním, disociáciou a tvorivosťou, čo by

mohlo znamenať že ide o nami vybrané copingové stratégie, ktoré zároveň nie sú analogické

neuvedomovaným obranným mechanizmom. Toto by však nemalo skresliť získané výsledky o sile

vzťahov medzi kľúčovými premennými, snáď len poukázať na preferenciu zvládania záťaže v závislosti

od veku. Ako dodatok ešte doplníme, že vek tiež významne, ale negatívne, koreloval s regresiou,

projekciou a fixáciou.

Tiež sme nepredpokladali že sa preukáže nejaký vzťah medzi pohlavím a použitím nevedomej obrany

ega. Ženy významne preferujú spôsob obrany svojho ja pomocou plaču, čo nepriamo poukazuje na

regresiu ako na ego obranný mechanizmus, kým tento vzťah sa u mužov preukázal ako významný ale v

negatívnom zmysle, čo môže poukazovať na to, že tento spôsob muži nepriznávajú radi, alebo ho naozaj

nepoužívajú, a že nemá vzťah iba s istým typom temperamentu. Muži zase významnejšie používajú

stratégiu fixácie oproti ženám.

Ďalším významným vzťahom je pozitívna korelácia melancholického typu so ženským

pohlavím, čo bolo pravdepodobne spôsobené nedostatkom melancholikov mužského pohlavia vo

vzorke oproti ženám. Z tohto dôvodu by bolo dobré zväčšiť vzorku.

32

Veľmi zaujímavým zistením pre nás bolo to, že vzťah cholerikov s používaním útoku sa

nepreukázal ako významný, avšak útok významne využívajú sangvinici. Preto predpoklad používania

útočných obranných reakcií môže súvisieť práve so spoločnou charakteristikou týchto dvoch typov, a to

konkrétne extraverziou. Ďalším spôsobom ktorý by sa mohol viazať k extraverzii, no preukázal sa len

vo vzťahu k cholerikom, je introjekcia. Tento typ vzťahu sme predpokladali u sangvinikov, ale tam sa

nepreukázal ako významný. U melancholikov sme predpokladali významné využitie spôsobu fixácie,

avšak táto sa preukázala ako významná u cholerikov, a v súvislosti s mužským pohlavím. Keďže

spoločnou charakteristikou melancholikov a cholerikov je emocionálna instabilita, tak by práve tento

spôsob mohol byť ňou vysvetlený. Úplne opačne bolo teoreticky priradené k flegmatikom odkladanie

akcie, kde sa vzťah medzi nimi nepreukázal, no preukázal sa v súvislosti práve s opačným typom –

cholerikom. Cholerické typy majú významný vzťah ešte aj k využívaniu úniku a izolácii, ktoré neboli

teoreticky priradené k žiadnemu z typov temperamentu, ale ktoré sú rovnako významné ako ostatné.

Melancholické typy význame využívajú kompenzáciu, čo bolo aj teoreticky postulované. Presne

v opozícii k melancholikom stoja na Eysenckovom grafe sangvinici, u ktorých sa prejavil významný

negatívny vzťah s kompenzáciou, čiže sangvinici ako stabilní extroverti ju oproti labilným introvertom

významne nevyužívajú.

Melancholici a cholerici majú spoločnú emocionálnu instabilitu, čo by mohlo vysvetľovať

významný vzťah používania fantazírovania a projekcie u melancholikov oproti predpokladanému

vzťahu týchto spôsobov s cholerickými typmi. Tieto mechanizmy obrany taktiež negatívne, ale rovnako

významne korelujú s opozitnými sangvinikmi. Tieto výsledky dokazujú že opozitné postavenie týchto

temperamentov je nielen opodstatnené, ale že toto odlíšenie odráža aj náš dotazník.

Melancholici významne využívajú ešte aj konformitu, čo dokazuje pozitívna korelácia medzi

nimi, avšak hypoteticky bola konformita pripísaná sangvinikom, ktorí sa nachádzajú presne v opozícii

voči melancholikom. So sangvinickými typmi dokonca konformita koreluje významne, ale v

negatívnom zmysle. Oba tieto typy významne korelujú s regresom, melancholici pozitívne a oproti nim

sangvinici negatívne.

Ženské pohlavie má významný vzťah práve k melancholickému typu, rovnako ako k regresii a

tieto aj navzájom významne korelujú. Teda možno predpokladať, že u ľudí s melancholickým typom

temperamentu je regresia viac využívaná ženami melancholičkami, ako mužmi melancholikmi.

Melancholici významne nevyužívajú útok a zľahčovanie na svoju ego obranu. Kdežto oproti

nim stojaci sangvinici útok používajú a to vo významnom vzťahu k tomuto typu temperamentu.

Spomínaná reakcia môže byť v tesnej súvislosti s extravertnými typmi, preto výsledky poukazujú na

významný vzťah k sangvinikom oproti teoreticky postulovanému vzťahu k cholerikom.

33

Sangvinické typy vykazujú významné pozitívne vzťahy k položkám lži škály, čo poukazuje na

tendenciu týchto typov ukazovať sa v lepšom svetle v očiach spoločnosti. Tento fakt však vyžaduje

ďalšie empirické overenie. Významný negatívny vzťah pri sangvinikoch sa ukazuje v súvislosti so

sebaobviňovaním, introjekciou, idealizáciou, prenosom, identifikáciou a odkladom akcie. Odkladanie

akcie, idealizácia a introjekcia by mohli ďalej súvisieť s emocionálnou labilitou / stabilitou, keďže sa v

negatívnom vzťahu viažu k sangvinikom a v pozitívnom zase k oproti stojacim cholerikom na póloch

tejto dimenzie.

U flegmatikov sa nepreukázal žiadny, ani pozitívny, ani negatívny, významný vzťak k typu ego

obrany. Zdôvodňujeme to buď tým že flegmatici jednoducho nemajú potrebu brániť svoje ego, lebo to

nezávisí od okolia (keďže sú introvertní) ako hodnotia a vnímajú sami seba a keďže sú zároveň

emocionálne stabilní, alebo to vysvetľujeme všeobecne nedostatkom flegamtikov vo vzorke. Tiež sa dá

predpokladať ich nedostatok v celkovej populácii aj v dnešnej hektickej dobe kedy si to človek

jednoducho nemôže dovoliť.

Využívanie ego obranných mechanizmov má určitú efektívnosť, ale len na určitú dobu a v

určitej miere, tak ako aj lieky majú vplyv na organizmus človeka. Keď sa človek predávkuje,

organizmus sa zrúti. Takisto ak sa človek „predávkuje“ používaním takýchto stratégií, stráca postupne

reálnu sebareflexiu, čo následne ovplyvňuje aj základné psychické procesy a ich fungovanie, čo sa v

najhoršom prípade môže prejaviť aj v somatických symptómoch človeka. Preto je dobré poznať a

odhaľovať skryté a plne neuvedomované mechanizmy, ktoré síce istý čas fungujú a pomáhajú zachovať

si obraz o sebe, ale po „predávkovaní“ sú už kontraproduktívne. O význame a vplyve psychiky na

somatické symptómy a poruchy organizmu človeka detailne pojednáva kniha Bašteckého:

Psychosomatická medicína, ktorá je nesporným prínosom v oblasti psychológie.

Aj napriek tomu, že sa nám mnoho predpokladov zahrnutých do hypotéz nepotvrdilo, naša práca

je akýmsi volaním po tom, aby sa problematike vzťahu temperamentu a ego obranných mechanizmov

venovala v oblasti vedy a výskumu väčšia pozornosť. Už len z toho hľadiska, že žijeme v hektickej

dobe, kde na nás neustále striehnu nepríjemné a úzkosť vyvolávajúce situácie. Nie len pôsobiaci stres,

ale ako už bolo spomenuté, aj nadmerné a nevhodné používanie spôsobov obrany ega môže byť

človeku viac na škodu ako na osoh. Ak by sa potvrdila súvzťažnosť medzi typom temperamentu a jemu

prislúchajúcimi ego obrannými mechanizmami, dalo by sa na základe určenia temperamentu

u konkrétneho človeka predísť neefektívnemu využívaniu určitých ego obrán a nahradiť ich

efektívnejšími naučenými copingovými stratégiami. To by mohlo pomôcť k lepšiemu zvládaniu

subjektívne náročných situácii a následne k zníženiu psychosomatických ochorení sužujúcich nie len

jednotlivých ľudí, ale aj dnešnú medicínsku a psychologickú obec.

34

Zoznam použitej literatúry

1. Acton , G. S.: Great Ideas in Personality, 1997-2006. [Vyhľadané 19.11.2007 na

http://www.personalityresearch.org/]

2. Atkinson, R. L. et al.: Introduction to psychology. Harcourt Jovanovich, San Diego 1990

3. Balcar, K.: Úvod do studia psychologie osobnosti. MACH, Chrudim 1991

4. Blatný M., Osecká L., Hrdlička M.: Zdroje sebehodnocení u temperamentových typů.

Československá psychologie, 42, č. 4, s. 297-305, 1998

5. Blatný M., Kohoutek T. a Janušová P.: Situačně kognitívní a osobnostní determinanty

chování v zátěžové situaci. Československá psychologie, 46, č. 2, s. 97-108, 2002

6. Blatný M., Urbánek T.: Stabilita a změny osobnosti v adolescenci: analýza na úrovni

osobnostních typů. Československá psychologie, 48, č. 4, s. 289-297, 2004

7. Boeree, C. George : Personality theories. Hans Eysenck and other temperament theorists.

2006. [Vyhľadané 15.11.2007 na http://webspace.ship.edu/cgboer/eysenck.html]

8. Ekehammar, B., Zuber, I., Konstenius, M. L.: An empirical look at the Defense Mechanism Test

(DMT):Reliability and construct validity [Vyhľadané 9.11.2007 na

http://www.psyk.uu.se/researchgroups/socpsyk/pdf-filer/Ekehammar-Zuber-Konstenius-2005-

SJP.pdf]

9. Freud, A.: Já a obranné mechanismy. Portál, Praha 2005

10. Hamer D., Copeland P.: Geny a osobnost: Biologické základy psychologie člověka.

Portál, Praha 2003

11. Ivanová – Šalingová, M., Maníková, Z.: Slovník cudzích slov. SPN, Bratislava 1990

12. Johnson, S. M.: Charakterová proměna člověka. Terapeutický přístup k raným poruchám.

Computer Press, Brno 2006

13. Kiczko, L., Košč, M., a kol.: Slovník spoločenských vied. SPN, Bratislava 1997

14. Kulka, J.: Práca s obrannými mechanizmami v pozitívnej psychodynamickej terapii. 2005.

[Vyhľadané 9.11.2007 na http://www.sappress.sk/psychiatria/12-23-05.pdf]

15. Matthews, G., Deary, I.J., Whiteman, M.C.: Personality traits. Cambridge university

press, 2003.[Vyhľadané15.11.2007 na

http://assets.cambridge.org/97805218/31079/sample/9780521831079ws.pdf]

16. Mikšík, O.: Psychologické charakteristiky osobnosti. Karolinum, Praha 2007

17. Nakonečný, M.: Úvod do psychologie. Academia, Praha 2003

18. Revelle, W.: Personality Processes, Annual Review of Psychology,46. 1995. [Vyhľadané

16.11.2007 na http://personality-project.org/revelle/publications/AR.html]

35

19. Revelle, W.: Three fundamental dimensions of personality. 1997. [Vyhľadané

16.11.2007 na http://personality-project.org/perproj/theory/big3.table.html]

20. Říčan, P.: Psychologie osobnosti. Orbis, Praha 1972

21. Rusalov, V. M.: Structure of Temperament Questionnaire (STQ), 2007.

[Vyhľadané 19.11.2007 na http://www3.sympatico.ca/itrofimova/PS-STQ.htm]

22. Rycroft, Ch.: Kritický slovník psychoanalýzy. 1993. [Vyhľadané 5.11.2007 na

www.iapsa.cz/Rycroft/index.php]

23. Shaw, R. J., Ryst, E., Steiner, H.: Temperament as a correlate of adolescent defences

mechanisms. Child Psychiatry and Human Development, vol. 27, number 2 / December,

105-114, 1996. [Vyhľadané 19.11.2007 na

http://www.springerlink.com/content/q035012761020p03/]

24. Smékal, V.: Pozvání do psychologie osobnosti: člověk v zrcadle vědomí a jednání.

Barrister & Principal, Brno 2002

25. Srivastava, S.: Measuring the Big Five Personality Factors. Retrieved. 2006. [Vyhľadané

19.11.2007 na http://www.uoregon.edu/~sanjay/bigfive.html].

26. Svoboda, M.: Psychologická diagnostika dospelých. Portál, Praha 1999

27. Špatenková, N.: Krize. Grada, Praha 2004

28. Výrost, J., Ruisel, I. : Kapitoly z psychológie osobnosti. VEDA, Bratislava 2000

Zoznam príloh

Príloha č. 1: Dotazník na meranie používania ego obranných mechanizmov

Príloha č.1a: Zoznam položiek a im zodpovedajúcich ego obranných mechanizmov

obsiahnutých v Dotazníku na meranie používania ego obranných

mechanizmov

36

Príloha č. 1: Dotazník

Vážený respondent, vážená respondentka.Do rúk sa Vám dostáva dotazník, ktorý je zameraný na zisťovanie správania či prežívania ľudí v problémových situáciách. Tento dotazník slúži pre účely našej ročníkovej práce. Údaje v ňom sú anonymné a nebudú použité na iný než na spomenutý účel.Vopred Vám ďakujeme za Vašu ochotu a pomoc.

Skôr než začnete vyplňte prosím nasledujúce údaje:Vek:Pohlavie:

Tento dotazník obsahuje výroky týkajúce sa Vášho správania a prežívania v problémových situáciách.

Vašou úlohou je posúdiť, či s uvedeným výrokom súhlasíte alebo nesúhlasíte. Odpovedajte rýchlo, nad

odpoveďou dlho nerozmýšľajte a označte tú odpoveď ktorá Vám napadne ako prvá. V dotazníku

neexistujú správne a nesprávne odpovede.

č. súhlasím nesúhlasím1. Ak s niečím čo sa ma týka nesúhlasím, ostro bránim svoj názor. 2. Ak sa mi stane niečo nepríjemné snažím sa na to zabudnúť čo

najskôr.3. Ak v niečom neuspejem, väčšinou nájdem dôvod ktorý môj

neúspech ospravedlňuje. 4. Nič ma nedokáže rozčúliť. 5. Keď sa mi nedarí, nie je to mojou vinou.6. Ak sa mi niečo nepodarí, je to väčšinou moja vina. 7. Keď mám problém, pomáha mi keď sa v myšlienkach uchýlim

do sveta v ktorom sa cítim príjemne a v ktorom sa mi darí. 8. Ak mám problémy, zvyknem sa odreagovať alkoholom.9. Zvyknem akceptovať názory druhých bez toho aby som sa nad

nimi zamýšľal a prehodnocoval ich. 10. Ak sa mi v nejakej činnosti nedarí, prestanem sa jej venovať

a prejdem na činnosť o ktorej viem že ju ovládam lepšie. 11. Mám pozitívny názor na všetkých ľudí bez rozdielu.12. Keď ma „hryzie“ svedomie, snažím sa urobiť dobrý skutok

ktorý mi pomôže zbaviť sa tohto zlého pocitu. 13. Ak ma niekto nemá rád nie je to mnou, chyba je v ňom.14. Keď mam problémy zvyknem si poplakať. 15. Ešte som voči nikomu nepocítil závisť. 16. Riešenie problémov mnohokrát odkladám na neskôr. 17. Niekedy mám pocit že sú všetci proti mne. 18. Často si nechcem pripustiť že mám nejaké starosti či problémy.

č. súhlasím nesúhlasím19. Keď s niekým hovorím o svojich problémoch, snažím sa svoje

pocity držať na uzde a nedávať ich najavo.20. Svoje správanie zvyknem prispôsobovať ľuďom s ktorými

práve trávim čas.21. Som na 100 % spokojný so svojim životom.22. Často mi vravia že sa v niektorých situáciách správam ako

malá dieťa.23. Myslím si že som v mnohých situáciách až príliš prispôsobivý.24. Stáva sa mi že mám mnohokrát príliš zidealizované predstavy

o niektorých ľuďoch alebo očakávaných udalostiach.25. Mnohokrát si nahováram že problémová situácia v ktorej som

sa ocitol nie je až taká zlá ako sa zdá.26. Som vždy aktívny a plný energie.27. Pre mnohé dôležité veci nemá zmysel sa trápiť. 28. Stáva sa mi že na nepríjemné udalosti mám často nepresné a

neúplné spomienky.29. Vždy som prišiel všade načas.30. Môžem urobiť aj niečo nesprávne, pretože to tak robia všetci.31. Po tom čo ma niekto nahnevá, zvyknem reagovať podráždene

aj voči ostatným ľuďom.32. Zvyknem sa bez výhrad prispôsobiť názorom iných ľudí.33. Ak to odo mňa situácia vyžaduje, ľahko dokážem zmeniť svoj

názor.34. Nikdy sa nemýlim.35. Najlepšia obrana je útok.36. Ak mi príde na um nepríjemná myšlienka, snažím sa myslieť

na niečo iné.37. Niekedy mávam myšlienky o ktorých sa hanbím hovoriť.38. Ak mám urobiť niečo čo sa mi nechce no musím, hľadám

a uprednostňujem iné aktivity ktoré nesúvisia so spomenutou nutnou aktivitou.

39. Keď mám nejaké problémy, pomáha mi keď sa zamestnám nejakou tvorivou činnosťou.

40. Rôzne problémy zvyknem riešiť rovnakým spôsobom.41. Na svojej minulosti by som nič nechcel zmeniť.

Príloha č.1a: Zoznam položiek a im zodpovedajúcich ego obranných mechanizmov obsiahnutých v Dotazníku na meranie používania ego obranných mechanizmov – otázky sa nenachádzajú v rovnakom poradí ako v dotazníku, posledných 9 otázok predstavuje L-škálu

Ak s niečím čo sa ma týka nesúhlasím, ostro bránim svoj názor. (útok)Ak sa mi stane niečo nepríjemné snažím sa na to zabudnúť čo najskôr. (vedomé potlačenie)Ak v niečom neuspejem, väčšinou nájdem dôvod ktorý môj neúspech ospravedlňuje. (racionalizácia)Keď sa mi nedarí, nie je to mojou vinou. (projekcia)Ak ma niekto nemá rád nie je to mnou, chyba je v ňom. (projekcia)Ak sa mi niečo nepodarí, je to väčšinou moja vina. (sebaobviňovanie) Keď mám problém, pomáha mi keď sa v myšlienkach uchýlim do sveta v ktorom sa cítim príjemne a v ktorom sa mi darí. (únik do fantázie)Ak mám problémy, zvyknem sa odreagovať alkoholom. (únik)Zvyknem akceptovať názory druhých bez toho aby som sa nad nimi zamýšľal a prehodnocoval ich. (introjekcia)Ak sa mi v nejakej činnosti nedarí, prestanem sa jej venovať a prejdem na činnosť o ktorej viem že ju ovládam lepšie. (kompenzácia)Keď ma „hryzie“ svedomie, snažím sa urobiť dobrý skutok ktorý mi pomôže zbaviť sa tohto zlého pocitu. (odčinenie)Keď mam problémy zvyknem si poplakať. (regresia)Často mi vravia že sa v niektorých situáciách správam ako malá dieťa. (regresia)Riešenie problémov mnohokrát odkladám na neskôr. (odkladanie akcie)Niekedy mám pocit že sú všetci proti mne. (projekcia)Často si nechcem pripustiť že mám nejaké starosti či problémy. (popieranie existencie)Keď s niekým hovorím o svojich problémoch, snažím sa svoje pocity držať na uzde a nedávať ich najavo. (izolácia)Svoje správanie zvyknem prispôsobovať ľuďom s ktorými práve trávim čas. (identifikácia)Zvyknem sa bez výhrad prispôsobiť názorom iných ľudí. (konformita)Myslím si že som v mnohých situáciách až príliš prispôsobivý. (konformita)Stáva sa mi že mám mnohokrát príliš zidealizované predstavy o niektorých ľuďoch alebo očakávaných udalostiach. (idealizácia)Mnohokrát si nahováram že nepríjemná (problémová) situácia v ktorej som sa ocitol nie je až taká zlá ako sa zdá. (zľahčovanie)Pre mnohé dôležité veci nemá zmysel sa trápiť. (devalvácia)Stáva sa mi že na nepríjemné udalosti mám často nepresné a neúplné spomienky. (disociácia)Môžem urobiť aj niečo nesprávne, pretože to tak robia všetci. (projekcia)Po tom čo ma niekto nahnevá, zvyknem reagovať podráždene aj voči ostatným ľuďom. (prenos)Ak to odo mňa situácia vyžaduje, ľahko dokážem zmeniť svoj názor. (identifikácia )Najlepšia obrana je útok. (útok)Ak mi príde na um nepríjemná myšlienka, snažím sa myslieť na niečo iné. (vedomé potlačenie)Ak mám urobiť niečo čo sa mi nechce no musím, hľadám a uprednostňujem iné aktivity ktoré nesúvisia so spomenutou nutnou aktivitou. (odkladanie akcie) Keď mám nejaké problémy, pomáha mi keď sa zamestnám nejakou tvorivou činnosťou. (tvorivosť)Rôzne problémy zvyknem riešiť rovnakým spôsobom (fixácia)

Položky L – škály: Nič ma nedokáže rozčúliť. Niekedy mávam myšlienky o ktorých sa hanbím hovoriť. Na svojej minulosti by som nič nechcel zmeniť. Nikdy sa nemýlim. Ešte som voči nikomu nepocítil závisť. Mám pozitívny názor na všetkých ľudí bez rozdielu. Som vždy aktívny a plný energie. Som na 100 % spokojný so svojim životom. Vždy som prišiel všade načas.