Zklady cvienia na klavri

Chuan C. Chang

Fundamentals of Piano Practicehttp://www.pianopractice.org/

Preklad a sadzba: Ladislav Rado4. augusta 2015

http://www.pianopractice.org/http://www.pianopractice.org/

Mojej ene

Merry

a naim dcram

Eileen a Sue-Lynn

Materil prvej kapitoly pochdza z mojich poznmok, ako neboh Me Yvonne Combe uila nae dcry.Me Combe bola Debussyho iaka a pomhala prepisova jeho nov kompozcie ako ich hral na klavri.Hrala ten neuveriten Druh Klavrny Koncert od Saint-Sans so skladateom, ktor dirigoval. Kadpublikum ktor sa zastnilo vystpen jej tudentov, obzvl ke hrali od Debussyho alebo Saint-Sans,bolo fascinovan. Bolo potrebn napsa tto knihu: bez tejto knihy by s jej odchodom tento svet priiel oneoceniten umenie.

Kapitola Prv: TECHNIKA HRY NA KLAVRI

Kapitola Druh: LADENIE VHO KLAVRA

Pouit literatra

6. marec 2009Copyright 2009, koprovanie povolen ak je uveden autorovo meno,

Chuan C. Chang, a je zahrnut toto vyhlsenie o autorstve.ISBN: 1-4196-7859-0

ISBN-13: 978-419678592Library of Congress Control Number: 2007907498

Objednajte si knihu na www.booksurge.com alebo Amazon.com

Cel knihu mono zadarmo stiahnu zo strnky:http://www.pianopractice.org/

Translation 2015 Ladislav Radohttp://piano.rsw.sk/zaklady-cvicenia-na-klaviri/

http://www.pianopractice.org/http://piano.rsw.sk/zaklady-cvicenia-na-klaviri/

Obsah

Ohlasy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1Skratky a asto pouvan frzy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10Predslov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11

Kapitola prv: Technika hry na klavri 21I vod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21

I.1 Cie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21I.2 o je technika hry na klavri? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22I.3 Technika, hudba, hranie v mysli . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23I.4 Zkladn prstup, interpretcia, hudobn trning, absoltny sluch . . . . . . . 23

II Zkladn postupy pri cvien na klavri . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25II.1 Cviebn rutina . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25II.2 Pozcia prstov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26II.3 Vka stoliky a vzdialenos od klavra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27II.4 Zananie hry na klavri: povanie a analza (Fr Elise) . . . . . . . . . . . . . 27II.5 Cvienie akch sekov ako prv . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28II.6 Skracovanie zloitch pas: cvienie po sekoch (takt po takte) . . . . . . . . 28II.7 Cvienie rk kad zvl: zskavanie techniky . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29II.8 Pravidlo pokraovania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30II.9 tok akordu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30II.10 Padanie psobenm gravitcie, cvienie akordov, relaxcia . . . . . . . . . . . . 31II.11 Paraleln sady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32II.12 Uenie, zapamtvanie a hra v mysli . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33II.13 Rchlos, voba rchlosti pri cvien . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35II.14 Ako sa uvoni . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36II.15 Zlepovanie sa po cvien . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38II.16 Nebezpeenstv pomalho hrania skalia intuitvnej metdy . . . . . . . . . 39II.17 Dleitos pomalho hrania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41II.18 Prstoklad . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41II.19 Presn tempo a metronm . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42II.20 Slab av ruka; jedna ruka u druh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43II.21 Vytvranie vytrvalosti, dchanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44II.22 Zlozvyky: klaviristov najv nepriate . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 46II.23 Pedl . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48II.24 Mkk pedl: prava kladiviek, fyzika zvuku klavra . . . . . . . . . . . . . . . 49II.25 Ruky spolu a hra v mysli . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52

i

II.25.a Beethovenova Sonta mesanho svitu, 1. veta, Op. 27, . 2 . . . . . . 54II.25.b Mozartov Tureck pochod, zo sonty K300 (K331) . . . . . . . . . . . 56II.25.c Chopinova Fantaisie-Impromptu, Op. 66, Degradcia rchleho hra-

nia (DRH) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58II.26 Zhrnutie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61

III Vybran tmy pre hru na klavri . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61III.1 Tn, rytmus, legato, staccato, tn: jedna verzus viacer noty, pianissimo, for-

tissimo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61III.1.a Zkladn der . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61III.1.b o je rytmus? (Beethovenova Brka, Op. 31, . 2, Appassionata, Op.

57) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 65III.1.c Legato, staccato . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 68

III.2 Cyklick opakovanie (Chopinova Fantaisie Impromptu) . . . . . . . . . . . . . 69III.3 Trilky a Tremol . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 72

III.3.a Trilky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 72III.3.b Tremol (Beethovenova Patetick, 1. as) . . . . . . . . . . . . . . . 73

III.4 Technika pohybu rk, prstov, a tela . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 76III.4.a Pohyby rk (proncia, supincia, bodanie, ahanie, driapanie, vrhnu-

tie, vihnutie, pohyb zpstm) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 76III.4.b Hranie s vystretmi prstami (PVP, pavkov, pyramdov pozcia) . . 78III.4.c Pohyby tela . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 79

III.5 Rchle hranie: stupnice, rozloen akordy, chromatick stupnice . . . . . . . . 79III.5.a Stupnice: palec pod (TU), palec cez (TO) . . . . . . . . . . . . . . . . 79III.5.b Pohyb palec cez, vysvetlenie vide . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 79III.5.c Ncvik Palec Cez: Rchlos, glissandov pohyb . . . . . . . . . . . . 80III.5.d Stupnice: pvod, nzvoslovie a prstoklady . . . . . . . . . . . . . . . 80III.5.e Rozloen akordy (Chopinova Fantaisie Impromptu, pohyb vozko-

vho kolesa, rozdelenie prstov) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81III.5.f Bodanie a ahanie, Beethovenova sonta mesanho svitu, 3.as . . . 81III.5.g Palec: najvestrannej prst . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81III.5.h Rchle chromatick stupnice . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81

III.6 Zapamtvanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81III.6.a Preo sa ui naspam? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81III.6.b Kto me, o a kedy si zapamta . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81III.6.c Pamtanie si a udriavanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81III.6.d Prstov pam . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81III.6.e Zaanie procesu zapamtvania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81III.6.f Posilovanie pamti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81III.6.g Hranie bez rozohrania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81III.6.h Pomal hranie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81III.6.i Naasovanie v duchu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81III.6.j Vytvorenie trvalej pamte, hra v mysli . . . . . . . . . . . . . . . . . 81

III.6.j.1 Hudobn pam . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81III.6.j.2 Fotografick pam . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81III.6.j.3 Klvesov pam a hra v duchu . . . . . . . . . . . . . . . . 81

ii

III.6.j.4 Teoretick pam . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81III.6.k Udriavanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81III.6.l Hri z listu verzus hri spamti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81

III.6.l.1 Bachove 2-hlas Invencie: . 1, . 8 a . 13 . . . . . . . . . . 81III.6.l.2 Pokojn ruky: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81III.6.l.3 Sinfonia 15 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81

III.6.m Pamov funkcia loveka; hudba = pamov algoritmus . . . . . . . 82III.6.n Ako sa sta dobrm hrom spamti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 82III.6.o Zhrnutie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 82

III.7 Cvienia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 82III.7.a vod: nevyhnutn cvienie, rozcvienie, a kondin cvienia . . . . . 82

III.7.a.1 Rchle vs. pomal svaly . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 83III.7.b Cvienia paralelnch sd pre vntorn technick rozvoj . . . . . . . 84III.7.c Ako pouva cvienia paralelnch sd (Beethovenova Appassionata,

3. veta) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89III.7.d Stupnice, rozloen akordy a nezvislos prstov a cvienia na zdv-

hanie prstov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89III.7.e Hranie (irokch) akordov, cvienia pre rozrenie prstov a dlane . . 89III.7.f Cvienie skokov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89III.7.g Streing a alie cvienia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89III.7.h Problmy s Hanonovmi cvieniami . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89III.7.i Cvienie pre rchlos . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89

III.7.i.1 Rchly der, uvonenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89III.7.i.2 In rchlostn metdy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89III.7.i.3 Rchlostn steny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89

III.8 Osnova (Beethovenova sonta .1) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90III.9 Uhladenie skladby eliminovanie nepodarkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90III.10 Studen ruky, mykav (such/potiace sa) prsty, choroby, zranenie ruky (z-

pstn tunel), pokodenie sluchu (tinnitus) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90III.11 Hra z listu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90III.12 Uenie sa relatvneho a absoltneho sluchu (spievanie z listu, komponovanie) . 90III.13 Nahrvanie zvuku a videa vho vlastnho hrania . . . . . . . . . . . . . . . . . 90III.14 Prprava na vystpenia a prednesy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90

III.14.a Zklady bezchybnho vystpenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90III.14.b Cvienie pre predstavenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90III.14.c Ncvik po hudobnej strnke . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90III.14.d Prleitostn predstavenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90III.14.e Prpravn rutiny pre predstavenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90III.14.f Poas predstavenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90III.14.g Neznmy klavr . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90III.14.h Po predstaven . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90

III.15 Pvod a ovldanie nervozity . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90III.16 Vyuovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90

III.16.a Typy uiteov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90III.16.b Uenie mldee, zapojenie rodiov, hra v mysli, absoltny sluch . . . 90

iii

III.16.b.1 Ako ui vae diea . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90III.16.c Zapamtvanie, tanie, teria . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92III.16.d Niektor prvky hodn klavra a zrunosti pri vystpen . . . . . . . . 92III.16.e Preo najv klaviristi nemohli ui . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92

III.17 Pianno, krdlo a elektronick klavre; kpa a starostlivos o ne . . . . . . . . . 92III.17.a Krdlo, pianno alebo elektronick klavr? . . . . . . . . . . . . . . . . 92III.17.b Elektronick klavre . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92III.17.c Pianna . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92III.17.d Krdla . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92III.17.e Kpa akustickho klavra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92III.17.f Starostlivos o klavr . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92

III.18 Ako sa zaa ui hra na klavr: od najmladch det po dospelch . . . . . . . 92III.18.a Potrebujem uitea? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92III.18.b Zaiatoncke knihy a rozsah klaviatry . . . . . . . . . . . . . . . . 92III.18.c Zaiatonci: vek 0 a 65+ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92

III.19 Idelna cviebn rutina (Bachove uenia a Invencia . 4) . . . . . . . . . . . . 92III.19.a Uenie sa pravidiel . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92III.19.b Rutina pre uenie sa novej skladby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92III.19.c Normlne cviebn rutiny a Bachove uenia . . . . . . . . . . . . . 92

III.20 Bach: najv skladate a uite (15 Invenci a ich paraleln sady) . . . . . . . . 92III.21 Psycholgia klavra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92III.22 Zhrnutie metdy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92

IV Hudba, matematika a vskum . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92IV.1 Meme by vetci Mozartmi? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92IV.2 Vedeck prstup k cvieniu na klavri . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92

IV.2.a Vedeck metda . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92IV.2.b Princpy uenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92

IV.3 Preo je intucia astokrt myln . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92IV.4 Mozartov vzorec, Beethoven a teria grp . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92

IV.4.a Mozart (Eine Kleine Nachtmusik, Sonata K300) . . . . . . . . . . . . . 92IV.4.b Beethoven (5. Symfnia, Apassionata, Waldstein) . . . . . . . . . . . 92

IV.5 Vpoet rchlosti uenia (1000krt rchlejie!) . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92IV.6 Budce vskumn tmy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92

IV.6.a Momentum Teria momentu hry na klavr . . . . . . . . . . . . . . . 92IV.6.b Fyziolgia techniky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92IV.6.c Vskum mozgu, pouvanie podvedomia . . . . . . . . . . . . . . . . 92IV.6.d Budcnos klavra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92IV.6.e Budcnos vuky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92

V Jazz, zbierky meldi a improvizcia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92

Kapitola druh: Ladenie vho klavra 941 vod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 942 Chromatick stupnica a temperovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 94

2.a Matematika chromatickej stupnice a intervaly . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 942.b Temperovanie, hudba, a kvintov kruh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 94

iv

2.c Pythagorejsk, rovnomern, celotnov, a well-temperovan ladenie . . . . . . 943 Ladiace nstroje . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 944 Prprava . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 945 Zaname . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 94

5.a Zapojenie a manipulcia ladiacej pky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 945.b Nastavovanie kolka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 945.c Ladenie szvukov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 945.d Shlasn chvenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 945.e Urobenie toho poslednho najmenieho pohybu . . . . . . . . . . . . . . . . . . 945.f Vyrovnvanie naptia strn . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 945.g Kolsanie vo vkach . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 945.h Hrmenie v base . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 945.i Harmonick ladenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 945.j o je natiahnutie? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 945.k Presnos, presnos, presnos . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 94

6 Postupy ladenia a temperament . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 946.a Ladenie klavra na ladiku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 946.b Kirnberger II . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 94

7 Drobn opravy (Zvunos a istenie vratidiel) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 947.a Rozozvuanie kladiviek . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 947.b istenie vratidiel . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 94

Pouit literatra 95Recenzie knh/vide . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 97

Recenzovan knihy: klasick hudba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 97Veobecn zvery z recenzovanch knh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 97Zoznam knh, ktor si MUSTE PRETA a vide, ktor MUSTE VIDIE . . . . . . . . 98Recenzovan knihy: Jazz, zbierky meldi a improvizcia . . . . . . . . . . . . . . . . . 110Recenzovan vide . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 111

Webov strnky, knihy, vide . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 111Veobecn . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 111Strnky s vonmi patritrami a inmi dobrmi vecami . . . . . . . . . . . . . . . . . . 112Klavrne uenia (klasick), uitelia, koly . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 112Knihy, na ktor neodkazujem vyie, poda nzvu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 112Technolgia klavrov, ladenie, asti, vrobcovia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 114Zranenia od cvienia na klavri . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 114Jazz, akordy, teria, uenia (populrna hudba) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 114Partitry, video, CD, knin obchody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 115Poznmky pre prekladateov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 115

O autorovi 117

Index 118

v

Prosba: Tch, ktor povauj tto knihu za uiton, prosm o to aby dali vedie o mojej webovejstrnke aspo dvom alm uom a zaali tak reazov reakciu, e viacero ud bude informovancho tejto strnke.

Hadm dobrovonkov na preloenie tejto knihy do akhokovek jazyka. Pozri Poznmkypre prekladateov na str. 115. Prosm polite mi mail na cc88m@aol.com pre diskusiu ohadom tejtoveci. Tto kniha je v sasnosti preloen do Neminy, Potiny, Talianiny, panieliny, Francztiny,Zjednoduenej and Tradinej ntiny a Japoniny.

Uitelia mu poui tto knihu ako uebnicu pre vyuovanie metd cvienia. Me uetri mnohoasu, umoujc im sstredi sa na vyuovanie hudby. Predslov poskytuje dobr prehad o knihe azhodnotenia v asti Pouitej literatry obsahuj detailn zhodnotenia najrelevantnejch knh.

tudenti: Ak nemte uitea, vyberte si ubovon skladbu (ktor je v rmci vaej technickej rov-ne) a zanite cvii pouitm metd opsanch tu; metdy s usporiadan zhruba v takom porad, akoich budete potrebova pri uen, ke sa zanete ui nov skladbu. V kadom prpade (s uiteom alebobez uitea), si pretajte cel knihu rchlo na prv krt. Preskote pase, o ktorch si myslte, e nies dleit alebo id prli do detailov; nesnate sa porozumie kadmu konceptu alebo si zapamtaokovek tajte ako keby to bol romn science fiction (ale ni z tohto nie je fikcia) chcite sa lenzoznmi sa z knihou a zska predstavu, kde s urit tmy diskutovan. Nakoniec si pretajte asOhlasy poda toho ako vs zaujm.

Potom znovu zanite odtia, kde si myslte o potrebujete; vina ud bude potrebova pretacel kapitolu 1 asti I a II. Potom mete preskakova na konkrtne tmy, ktor sa vzahuj na skladbu,ktor sa ute. Ak nemte jasn predstavu o tom, ktor skladby sa ui, tto kniha uvdza mnohoprkladov, od materilu pre zaiatonkov (kapitola 1, III.18) po stredn rove, preto sa pri prvomtan pozrite, kde tieto prklady/nvrhy s.

Ohlasy

(Prijat pred jlom 2004)

Tieto ohlasy ilustruj ndeje, pokusy, trpenie, a triumf klaviristov a uiteov klavra. Povzbudil mapoet uiteov, ktor poskytli ohlasy a ich indikcie toho, e maj v spech so svojimi tudentmipomocou tchto typov metd. Zd sa nevyhnutn, e uitelia, ktor robia vskum a zlepuj svojevyuovacie metdy s spenej. Poetn klaviristi uviedli, e boli uen predchdzajcimi uitemicelkom zle. Mnoh, ktor mali radi svojich uiteov, poznamenali, e tto uitelia pouvaj metdypodobn tm, ktor s v tejto knihe. Je tam takmer jednotn zhoda v tom, o je sprvne a o je zl,a preto, ke budete postupova vedeckm prstupom, nedostanete sa do situcie, v ktorej sa udianemu zhodn na tom, o je sprvne. Bol som ohromen tm, ako rchlo sa niektor udia nauilitieto metdy.

ryvky boli upravovan minimlne, ale nepodstatn detaily boli odstrnen tak, aby itatelia ne-strcali as. Chcel by som poakova vetkm, ktor napsali, pomohli mi tm zlepi knihu. Nememsa dosta cez fakt, e itatelia psali knihu spolu so mnou. (t.j., mohol som vloi ich pripomienky domojej knihy, a tie sa sem perfektne hodia!). V nasledujcom texte som nevybral len lichotiv poznm-ky, zvolil som materil, ktor sa javil vznamn (vzdelvac), i u bol kladn alebo kritick. Prspevkyv [] s moje pripomienky:

1

mailto:cc88m@aol.com

1. [Od kresanskho kaza] Tto kniha je Biblia hry na klavr. Urobil som tak obrovsk pokrokodvtedy, o som si ju kpil [1. vydanie knihy]. Aj naalej ju odporam ostatnm.

2. [V januri roku 2003, som dostal tento email (s povolenm)] Moje meno je Marc, a mm 17 rokov.Zaal hra na klavr asi pred mesiacom a tal som vau knihu, Zklady hry na klavr. Ete nemmuitea, ale nejakho hadm. [Nasleduje rad predasnch otzok pre mladho loveka s tak mlosksenosami. Odpovedal som mu otzky, tak dobre ako som mohol, a potom v mji 2004, som dostaltento ohromujci email]

Neoakvam, e si ma budete pamta, ale poslal som vm e-mail o nieo viac ako pred rokomChcel by som, aby ste vedeli, ako sa vyvjala moja hra na klavri pouitm vaej metdy. Zaal som hrana klavr na Vianoce roku 2002, od zaiatku pomocou vaej metdy. V strede marca 2003, som na mojejstrednej kole sa zastnil koncertnej klavrnej sai pre zbavu a sksenosti - nie v ndeji na vazstvo500 dolrovho tipendia. Neakane som vyhral prv miesto, pritom som sail s klaviristami ktorhrali aj desa rokov. Porotcov okovalo, ke som im povedal, e som hral len 3 mesiace. Pred prdami som vyhral rovnako aj tohtoron sa,. Inmi slovami, pokrok priiel vemi rchlo. Taktopokrok je jednou najvou motivciou (okrem veobecnej lsky k hudbe), take teraz sa vidm smseba hra - a zlepova sa na klavri po cel zvyok mjho ivota. A aj ke musm uzna rovnakozsluhy mojich uiteov, vaa metda je zklad, na ktorom stavali, a verm, e to je hlavnm dvodommjho pokroku. Napriek tomu som stle povaujem za zaiatonka Mj web m vetky nahrvky,ktor som urobil, do dnenho asu (18). Nedvno som bol znovu nahrval Chopinove preldiumDaov kvapka, Scarlattiho K.466, a Bachovu invencia v F dur. Mojou alou nahrvkou budeBachova Sinfonia v E moll, a mm v plne ju urobi do konca budceho tda. Vaa kniha je omnohoviac ne ktorkovek milovnk hudby a klavra mohol oakva, a nemem vm poakova za pomocak ste mi dali pre mnoho alch apirujcich klaviristov. [Chote na webov strnky a vypoujtesi tie asn nahrvky! Mete ho dokonca njs na internetovej strnke Music Download (hadajteMarc McCarthy).]

3. [Od repektovanho, sksenho uitea klavra.] Len som rchlo prezrel vau as [o paralelnchcvieniach] a myslel, e by som sa mohol podeli o moju prv reakciu. Ako odporca, som loboval hlasnea silno pre trestuhodnos Hannonovch a podobnch cvien a bol najprv zdesen pomyslenm natom, e ste sa pripojili k utlanm masm pseudo-voodoo-esqu praktikantov, bezndejne, bezmocne,opakujc, opakujc, Mimochodom, aby som sa dostal k veci, vo vaom prstupe vidm hodnotu, ak,ak, ak tudent nasleduje tieto vae PLN pokyny a pouva kov kombincie ako diagnosticknstroj NEOPAKOVA kad kombinciu ako denn rutinu. Ako diagnostick nstroj a nslednodstrnenie chb, sa vm to podarilo skvele! Vae cvienia boli v nieom podobn, a tak som dnes zaieldo tdia a naiel Technische Studien od Louis Plaidy, Edition Peters, prv vydanie rok okolo 1850. HociPlaidyho filozofia tkajce sa pouvania jeho cvien je vemi odlin od vaej, skuton noty tlaenna strnke sledova takmer do psmena (no, mal by som poveda do noty), s tm o ste popsali vkapitole o cvieniach. Plaidyho cvienia boli v Eurpe vemi repektovan ku koncu 19. storoia a bolipouit v tej dobe na konzervatriu v Lipsku. Plaidy bol celkom vyhadvan intruktor, niekok jehotudenti boli prijat do vntornho kruhu Liszta a/alebo mali nejak spech na koncertnom pdiu. Siv spolonosti vznamnch osobnost!

4. Som zvedav, i viete o prci od Guya Maiera. Je jeho prstup impulzovho cvienia vzorovpre 5 prstov podobn tm paralelnm sadm, ktor zmieujeme? Maier pouva princp opakovaniajednej noty kadm prstom priom ako ostatn s v pokoji na povrchu ako jedno z 5 prstovch cvien.Thinking Fingers bola jedna z knh cvien, ktor Maier napsal Herbertom Bradshawom v skorch 1940

2

rokoch. Jedno z jeho prvch 5 prstovch cvien, ktor odzrkaduje to, o ste povedali o opakovantvorc na jednej note jednm prstom je takto:a. Jednotliv prsty v opakovanch impulzoch nt 1, 2, 3, 4, 8 a 16.b. Cvienie kadho prsta zvl, ostatn klvesy ahko stlai alebo dra prsty v pokoji na vrchnejpozcii klvesu.c. Pouitm CDEFG v pravej ruke, polote 5 prstov na tieto noty jednu oktvu nad strednm C, palecpravej ruky na C.d. Podobne av ruku, jednu oktvu pod strednm C, s piatym prstom na C.e. Cvite ruky zvl, ponc palcom pravej ruky hra jeden impulz C, potom uvoni, potom dvaimpulzy, at, a 16. To ist opakujte s kadm prstom, potom avou rukou. [Pozri moje cvienie v astiIII.7b, je to asn, ako sme sa nezvisle dospeli k skupinm tvorc (tyri opakovania), a 4 tvorice(16 opakovan) pre toto cvienie, ktor je takmer toton s mojm cvienm .1.]f. Zaiatonci by mali robi impulzy pomaly, postupne sa prepracova a do plnej rchlosti (a tumyslm, e vae tvorice, vstupuj do hry - toko opakovan za sekundu, je cie). Maier zmienil 16ako jeho limit. Vea vzorov pre pouitie tohto prstupu na 5 prstov impulzn cvienia dva, v Knihe1 a Knihe 2 Thinking Fingers publikovanej Belwin Mills Inc, NY, NY v roku 1948. Myslm, e Maier sasnail pomc tudentom zska obratnos, ktor potrebovali bez nekonenho opakovania cvien odHanon, Pischna, a inch.

5. Prosm, polite mi vau knihu - Bol som uiteom klavra viac ako 50 rokov, a stle som dychtivsa ui.

6. [Tento ohlas vm otvra oi: u ns o jednej z najastejie zle vyhodnotenho problmu, ktorsa zastav ns hra rchlo.] V mladom veku, som zaal, a potom ukonil hru na klavr. Potom saako teenager, som iel na [slvne] konzervatrium a roky sa snail zska techniku, ale neuspel som askonil s ininierskou karirou. O niekoko rokov neskr, som sa vrtil ku klavru (Clavinova) a snamsa robi to, o som nedokzal urobi rokmi. Jednm z dvodov, preo som prestal cvii, bolo e mojaena a syn boli podrden, ke ma pouli opakova pase znovu a znovu; Clavinova mi umoujecvii beztrestne v akkovek hodinu. tal som vae webov strnky a bol fascinovan. Kie bysom mohol prema o niektorch z vaich npadov pred rokmi. Mm otzku a ja nedokem dostaodpove, ktor dva zmysel, ale je to zkladn otzka. Uil som sa, e ke ste hra na klavr, podporujetevhu ruky na kad prst, ktor hr. Gravitcia. Nikdy netlate dole, muste by zrelaxovan. Tak somsa ptal svojich uiteov, ako sa hr pianissimo. Odpove znela, e hrte bliie ku klvesom. To prema nefungovalo. [Dlh diskusia o rznych metdach snaenia sa hra pianissimo s vhou ramena apreo nefunguj. Zd sa, e me hra pianissimo iba vedome zdvihnutm ruky pre z klvesov. A tie,pretoe vetko, m tendenciu vychdza forte, rchlos je problm.] Mohli by ste lskavo odpovedana tto otzku pre ma? o sa d robi s vhou ramena, ke sa hr pianissimo? tal som vea knh ohran na klavr, a hovoril s mnohmi uznvanmi klaviristami. Jedna vec je vedie, ako hra okoveka celkom in, ui niekto, ako hra. [Nemohol som povedal to lepie!] Vae spisy s pozoruhodn av mnohch ohadoch revolun, vedel som intinktvne, e keby mi niekto mohol pomc, mohli byste to by vy. [Po takomto komplimente, som musel nieo urobi, tak som si starostlivo pretal jehoobjasnenie akost a dospel k zveru, e mus, po tokch rokoch snaenia, nevedomky tlai do klavra,skoro ako by bol zhypnotizovan. Povedal som mu aby naiel spsob, ako zisti, i bol skutone tlanadol nie je to ahk loha. Potom prila tto odpove.] akujem vm za vau reakciu. Pravda jenajlepie zisovan prostrednctvom extrmov. V nvrh mi vnukol mylienku, e by som mal VDYhra tak ako by som hral MOJE pianissimo zdvihnutm rk od klves. A preiel som mjmu Hanonovi,

3

a NO! Dokem hra ovea rchlejie! alej som rchlo preiel k Bachovmu Preldiu II, ktor somnikdy nemohol hra v tempe (144) a vdy som mal problmy aby prsty dopadali spolu pri rchlom hran,a pri rchlostiach nad 120 prsty dopadali ako jedna nota spolu. iadna neikovnos, iadne naptie.Nielen, e mem hra na piano, alebo forte tak rchlo, ako ja chcem. To je tak neuveritene AHK!Len teraz som to objavil! Nemem tomu uveri. [Dlh diskusia o tom, ako, v priebehu rokov, doiel ktomu aby vyrovnal vhu rk tlaenm nadol, spsoben hlavne strachom z nepochopenia uitea, ktorbol prsny a dbal na vhu rk. To je vlastne nieo, k omu som mal vek nedveru, o metde vhyrk: e tak vek draz vhu ruky a prehnan prsna disciplna me spsobi nejak druh neurzyalebo nedorozumenia mono aj nejak druh hypnzy.] Obrovsk mr sa jednoducho rozpadol ateraz po tokch rokoch myslenia a hodn cvienia (cviil som a 10 hodn denne na konzervatriua len som si zapamtal hudbu, bez zlepenia mojej techniky) a teraz vidm za hranice. Zistil som,e mm monos hra rchlejie, ne som kedy snval som mohol (len som sksil stupnicu C dur,a bol som okovan, e som to bol ja kto hral) s plnm rozsahom zvuku, ktor chcem bez naptia.[Dlh popis vetkch novch vec, ktor teraz rob a ich porovnanie s jeho predchdzajcimi rokminmahy a kritiky od ostatnch.] Musm vm za to poakova. Vaa bola jedin kniha, ktor somtal a ponkla mi dostatok varici od hlavnho prdu, aby ma konene zbavila moju myse z vekhonepochopenia. Tlailo som dole a nenechal som to s. Moje ruky jednoducho nevia tonu, ale svon. Pretoe som mal strach a mj uite bol posadnut s vhou mojich rk, podvedome som ichtlail nadol. Nikdy som sa pre u neodvil hra ppp. Vedel som ako, ale bol som si ist, e bola zltechnika. [Obvam sa, e sa to stane asto mldei; nechpu uitea, ale boja sa opta, a skonias prijatm zlej veci.] To, o mi mala poveda bolo NIKDY NETLA DOLU; namiesto toho som sazafixoval na vhu rk ako k ku vetkmu. [Mladk mus tlai dole, aby dal nejak vhu na ruky!Ako budete vysvetova, e to je zl, dieau, ktor netudovalo fyziku?] Ona tie nikdy nedovolila, abysom sa hral rchlo. [To je al komentr, ktor som poul od tudentov uiteov prsnych na hmotnosrk - rchlos je no-no, pokm nie s dosiahnut urit mniky, aj ke musme cvii opatrnos pricvien pre rchlos, spomalenie nie je najrchlej spsob, ako zrchli.] Vzhadom na to, e sombol napt, povedala e nikdy nebudem mc hra rchlo ak som napt. Vo svojej knihe hovorte,e by sme mali hra rchlo aby sme objavili techniku. Ja som to nikdy nemal dovolen! Vaa knihaa vae e-maily uvonili reaze v mojej mysli, ktor ma drali v zajat vetky tie roky. Veakrt vmakujem. Nedokem opsa, ako som van vm a vmu pochopeniu. [Aj ke moje poznmkysa zdaj by namieren proti kole vhy rk, nie je to tak podobn akosti sa vzahuj na vetkyuenia zaloen na nedostatonej znalosti rk prsnych uiteov. Bohuia, vek mnostvo klavrnychuiteov historicky prijala neprun metdy vuby z dvodu nedostatonch teoretickch vedomostia racionlne vysvetlenia. Pre systematick zuachovanie rchlosti, pozri body II.13 a najm III.7.i]

7. Naiel som vau knihu na internete a povaujem to za vek astie. Vemi vm akujem zavyvinutie takho vekho silia na opis techniky hry na klavr a cviebn nvyky, ktor dvaj zmy-sel. Som uiteom klavra. Len som zaal ta knihu a u som uplatnil niektor techniky cvienia smojimi tudentmi. Im sa to pilo a mne tie. Cvienie sa stva ovea zaujmavejm. Viete o knihes nzvom Spolonk Amatrskeho Klaviristu od James Ching, vydan Keith Prowse Music Publis-hing Co, 1956, Londn. Tto kniha me by vypredan, ale nala som ju z druhej ruky na adrese:http://dogbert.abebooks.com/abe/BookSearch Mohlo by vs to zaujma, pretoe detail sprvneho dr-ania tela, pohyb a podmienky, ako je uveden v tejto knihe s vsledkom rozsiahlych vskumovfyziolgie-mechaniky klavrnej techniky vykonvan poda autora v spoluprci s profesorom H. Har-tridge, profesor fyziolgie, a H. T. Jessop, lektor mechaniky a aplikovanej matematiky na University

4

of London.

8. Som tak van, e som naiel vae webov strnky. Som dospel hr na klavr, ktor ke bolmlad sa uil vetko zle. Stle sa snam odnaui moje zl techniky a nvyky. Teraz chodm na hodinyk vemi dobrmu uiteovi.

9. Pred niekokmi tdami som si stiahol vau knihu z internetu, skal som to. Som asi vpolovici a aleko od plnho uplatovania vetkho, ale som tak spokojn s vsledkami doteraz, esom si myslel, e by som mohol da spontnne nejak sptn vzbu. Najprv nieo z pozadia. tudovalsom klavr a do pokroilej rovne a zaal hudobn titul, ktor som skonil po tom o som rok tudovalmatematiku. Po ukonen koly som bol naden amatr, ale v priebehu poslednch 20 rokov mojehranie bolo menej ast, hlavne kvli mjmu sklamaniu z nedostatonho pokroku, presveden otom, e nikdy nebudem schopn njs hodiny na cvienia potrebn na to, aby som hral lepie. Hadalsom niekoko rd pre nkup klavra a priiel som na vau strnku. Po pretan niekokch kapitol somsa stiahnu cel knihu a zaal som ska. Nie je to prvkrt, o som sa snail zlepi s knihou aleboradou od uitea, ale ja som obetn barnok. Tu s moje sksenosti po troch tdoch. [Vimnite si,ako rchlo sa udia mu naui a okamite vyui tieto metdy.]Sstredil som sa na tdium 4 skladieb, ktor s vemi drah pre ma:- Ravelovo preldium- Chopinovo preldium . 26 v As dur- Poulencovo Novelette . 1- Ravelova Alborada del Grazioso z MiroirsRavelovo preldium je mal skladba bez iadnych zjavnch technickch akosti. To je skladba, e somvdy hral na prv pohad, ale nikdy naozaj dobre. Je v nej as s prekrenm rk v strede s niektormindhernmi disonanciami, ktor predstavuje urit akosti, ale to je tak vetko. Uplatnil som cviebnmetdy v knihe na tento ksok a zrazu oil s ovea vou nuansou, ak som jej kedy pripisoval.Skladba je nieo, o om som si myslel, e je na zahodenie, ale bez riadnych metd cvienia sa tak budezda vdy. Poulenc Novelette je jeden z kskov, ktor som hral aspo raz tdenne po dobu 20 rokov asom na vemi hrd. Nikdy som to naozaj nehral k mojej plnej spokojnosti, ale vdy som predpokladal,e to bolo vaka nedostatku asu cvienia. Pouitm vaich nvrhov som zaal analyzova, o bolo zle.Okrem niektor zjavnch chb ktor neboli odstrnen, najprekvapujcejm vsledkom bolo, e somnebol schopn udra tempo s metronmom Podrobnejia analza odhalila prinu vea skladiebnapsanch Poulencom vyaduje rchly a udn posuny polohy rk, s meldiami, ktor treba udramedzi tmito posunmi. Zlozvyk, ktor som sa nauil, bolo chyti klvesy poas tchto posunov, ateda nii melodick lniu a postupne to zrchova. Pre ma objavom, bolo to, e problm nemeby vyrieen cvienm s metronmom! Mohlo to by vyrieen len analyzovanm tohto problmu avypracovanm stratgie ako si poradi s tmito posunmi. Teraz som vemi spokojn s tm, ako hrma dokonca mi vea asu zostane, aby som sa zaoberal hudbou. Alborada del Grazioso je prpad sm osebe. To je diabolsky obtiany kus, ktor som sa snail ui v minulosti, ale nebol schopn priniesvinu pas na sprvnu rchlos. Mj predpoklad bol vdy ten, e bolo nevyhnutnho viac cvieniaa e som si na nikdy nemohol njs as. Op pouitm metd z vaej knihy na uenie tohto, po trochtdoch, ete nie som na konci, ale u teraz mem hra vinu z toho v rchlosti a tie rozumnehudobne. Hdam, budem ma to vetko v mojich prstoch, potom sa mem sstredi na hudbu. Vneposlednom rade, preldium od Chopina. Nauil som sa to na skku, ke som mal 16 rokov aleodvtedy som to nehral. Po prv, nikdy som to nehral v tempe ani na skke, take to bolo nieo, o sompotreboval opravi. Avak toto jednoducho nefungovalo - zistil som, e z dvoch dvodov som nemohol

5

zrchli. Po prv som sa nauil predstiera legato s pedlom - ale akonhle zrchlite dostanete nesrodzvuk a ke som poksil pouva pedl sprvne nemohol som dosta legato. Po druh, prostredn asobsahuje niektor vemi roztiahnut rozloen akordy v avej ruke ktor sa posvaj na kad dobu.Hran pomaly je to v poriadku, ale pri rchlosti sa to stva diabolsky akm a dokonca aj bolestnmhra. V podstate som sa musel znovu naui tto skladbu - nov prstoklady, nov pozcie rk, rozdielnepouvanie pedlu at. Teraz u mem hra na ktorejkovek rchlosti bez naptia. Naiel som totoako zaujmav dkaz toho, o hovorte v knihe - to je vemi mal skladba ktor sa zd by pomernejednoduch, ale v rchlosti plne men charakter a bude znechucova kadho tudenta pouvajcehointuitvne metdy, pokia nie s poehnan s rozptm viac ako 1,5 oktvy. Na zver by som vmrd poakoval za psanie knihy a ete viac za jej sprstupnenie na internete. V minulosti som minulobrovsk mnostvo peaz na vysoko odporanch uiteov a ani jeden z nich, aj ke nemm pochbo tom, e sami chpu tieto techniky, ma nemohol naui ako cvii.

10. Myslm, e vaa kniha stoj za tanie mj hoci mnoho z pravidiel (napr. cvienie kadejruky zvl, tok akordu) som sa nauil od naich uiteov. Poda mojej logiky, ak som sa nauilo i len jedno pravidlo z vaej knihy, ktor funguje, je to hodn ovea viac, ne 15 dolrov, ktor somzaplatil za 1. vydanie. Tie sa mi pi as o tom, ako sa pripravi na vystpenia. Shlasm s tm,e cvienie v plnej rchlosti pred vystpenm je no no. Prebral som to s mojm uiteom a vidmeniekoko dvodov, preo [rozren diskusie o tom, preo hranie v plnej rchlosti pred vystpenmme vies k problmom, neuverejnench tu pretoe, im nemem porozumie]. Teda cvienie rchlopred vystpenm nie je vhern situcia. Na zver by som rd videl viac o tom, ako zvi rchlos aako da hra rukami spolu efektvnejie. Niektor hudba (Bachove Invencie mi prichdzaj na myse),je jednoduch hra zvl ale ako spolu. Celkovo mem poveda, e ma bav tanie vaej knihy.

11. Nabdam kadho, aby sksil cvienie rk samostatne, ako sa uvdza vo vaej knihe. Pritdiu s Robertom Palmierim na Kentskej ttnej univerzite, som to musel som robi ako sas mjhocvienia. To mi pomohlo dosta cez amatrsku rove a na ovea lepiu techniku a hudobn hru.

12. Na zklade toho, o som bol schopn vyta z vho webu, som praktizoval jednu z vaichzsad hra kadou rukou zvl na pln tempo - na niekokch nronch pasach v dvoch plneodlinch typov skladieb, ktor som hral, jedenm bol kostoln hymnus, alm jazzov meldie. oje zaujmav, zistil som e, e ke som sa vera dostal do kostola a priiel as sprevdza zbor, akasti, ktor som sa nauil s rukami zvl boli medzi najviac spoahlivo a isto zahran z celho hymnu.Zdalo sa, e zakadm, ke som priiel na jedno z tch akch miest, spustilo sa v mysli upozorneniepre mj mozog/nervov systm vykona tieto asti s mimoriadnou starostlivosou a presnosou. Toist plat aj pre ak miesto v jazzovej meldii, ktor je teraz u vbec nie je problmom.

13. Asi pred jeden a pol rokom som si objednal knihu Zklady cvienia na klavri od vs. Len somvm chcel osobne poakova za v prspevok. Pomohlo mi to vea! Nikdy pred vaou knihou somnevedel ako cvii, pretoe som sa to nikde neuil. Chodil som na hodiny, ako vy, ale moji uiteliama nikdy nenauili ako cvii. Nie je to asn! Pochybujem e je to samozrejmos. Najprnosnejierada pre ma je v nvrh hra na ovea pomalie posledn prehratie skladby, ktor cvite. Musmsa prizna, e vytvorenie tohto zvyku bolo pre ma najaie. Ale ja sa snam. Zistil som, e pomalcvienie je vek pomoc. Tie cvienie len jednho alebo dvoch taktov bolo cenn! Prial by som si, abyzapamtanie hudby prilo jednoduchie, ak mte nejak nov npady na zapamtanie, dajte mi prosmvedie. [Odvtedy o som dostal tto korepondenciu som pridal znan materil na zapamtanie.]

14. akujem Vm za odpove na moje otzky ohadom cvienia na klavr. Musm vm poveda, e

6

je tu jedno obzvl chlostiv preldium od Chopina to v C moll. Ke som dostal vau knihu, zvldolsom toto preldium do jeho rchlosti za jeden de. Pripusme, je to krtke, ale mnoho klaviristov snm zpas. Tto sksenos bola vemi povzbudiv.

15. Hral som na klavri doteraz 8 rokov a kpil vau knihu asi pred rokom. Po pretan tejto knihy,moja 1 hodina dennho cvienia je ovea produktvnejia. Tie sa um nov skladby ovea rchlejie.Ukazujete podstatu nasledovnho:Sprvne metdy cvieniaAko zaa nov skladbu.Pomal cvienie (kedy ho robi a preo).Kedy hra rchlejie, ne je obvykl.Ako sa pripravi na vystpenie.Neshlasm so vetkm, o pete, ale tam vau knihu kadch pr mesiacov, aby som nestratil sprv-ny podhad na to ako cvii. [To je veobecn refrn: Moja kniha je tak hust kompilt, e ju mustepreta niekokokrt.]

16. Po jednom tdni, bol som vemi poteen sm so sebou, a metdou, pretoe som si myslel,e som si spene ZAPAMTAL!!! cel strnku hran kadou rukou zvl. To bolo plne neznmymspechom, pokia ilo o ma. Ale problmy nastali, ke som sa snail da dohromady dve ruky, ktorsom potom sa snail robi, zatia o som sa uil zvyok skladby. Tie som zistil pri snaen sa nauizvyok skladby, e som si zle zapamtal prv strnku, a skonil som psanm nt pre seba. [To sapravdepodobne stane astejie, ne by si vina z ns chcela prizna, - ak mte akosti s dostanm sarchlos rukami spolu, OVERTE SI NOTY! Prinou me by chyba pri tan hudby. Chyby v rytmes obzvl vemi ak odhali.] Vaa kniha mi dala presne to, o som hadal t.j. nejak zklad pre toako sa ui pri cvien rchlejie a efektvnejie. iaden uite mi nebol nikdy schopn da mi opornbod ako sa ui skladbu. Jedinm nvrhom ktor som kedy mal, je, Pozrite sa na toto a uvidte, o stm mete urobi, a pokia ide o ako zlepi presnos a/alebo rchlos, Neprestvajte cvii, cvii O? Teraz som dostal odpovede na tieto zsadn otzky. Vaka.

17. tal som vau knihy na vaich strnkach a vea som z nej zskal. Inpirovali ste ma k cvieniuspsobom, o ktorom som vdy vedel, e je to najlep spsob, ale nikdy som na to nemal trpezlivos.o vm naznaujete o vyrovnanch akordoch pred tm ne sa poksite hra rchle lnie, i urite mipomohlo vea. Myslm, e moja neschopnos hra nad urit rchlos je spsoben zkladnou nerov-nomernosou v mojich prstoch, ktor som nikdy nerieil. Vdycky by som len povedal: Ja jednoduchonemem hra dobre rchlo. Vypracoval som sa mal as etudy s pouitm prstupom toku akordova mem skutone hra pomerne hladko a rovnomerne! Som zvedav na vae terie o rozvoji abso-ltneho sluchu. Tbory sa zdaj vemi rozdelen na tto tmu: genetika verzus ivotn prostredie.[Odvtedy o prila tto korepondencia, som pridal paraleln cvienia pre cvienie akordov, a napsalrozren as o zskan absoltneho sluchu.]

18. Len som chcel, aby ste vedeli, ako moc sa moja rodina hudobnkov teila z vaej knihy o vukehry na klavri. Bezpochyby ste posunuli nejak inovatvne, neortodoxn mylienky vo svojej knihe,ktor naozaj robia nejak prcu a to aj napriek faktu, e pre mnohch uiteov znej extrmne. [S-hlasm!] Metda cvienia rk zvl zd sa pracuje celkom dobre, rovnako ako spsob nehranie vetkoveeeeeemi pomaly! Tie sa ukazuje pozitvny vplyv ke sa kladie men draz na metronm. Iste,vae metdy pomohli urchli cel proces uenia sa novch skladieb, a teraz si u neviem predstavi,ako sa nm to podarilo pred bez znalosti tchto hudobnch prvd od vs. Ete raz vm akujem zanapsanie ndhernho KLENOTU akm je tto kniha!

7

19. tal som asti knihy z internetu a myslm si, e od kadho uitea klavra by sa malo poado-va, aby si pretal tto knihu. Som jeden z neastnk, ktor strvil 7 rokov cvienm stupnc/Hanonabez akchkovek nznakov relaxcie alebo efektvnych metd cvienia. Zaal som si zskava dobrrady pre cvienie z internetovch diskusnch skupn a rznych knh, ale vaa kniha je zaleka naj-komplexnejia a najpresvedivej zdroj, ktor som doteraz naiel.

20. Som hr na klavr na stredne pokroilej rovni. Pred mesiacom som stiahol asti vaej knihya musm poveda jednm slovom, e to je obdivuhodn! Ako vedec oceujem truktrovan podobuprezentovania a prozaick vysvetlenie. Zmenilo to mj pohad na cvienie hry na klavr. Zvl aso zapamtvan mi pomohla znane zneniu silie na zapamtanie. Mj skromn uite (koncertnslista) pouva ksky z vaej metdy. Avak tento uite je zstanca Czernho a nikdy nepoul otechnike hrania palec cez. Mali by ste venova viac pozornosti technike palec cez, a to najm, akohladko spoji paraleln sady. Dal som kpiu knihy mjmu uiteovi a odporam ju kadmu. [Orok neskr] U som vm psal kedysi pred viac ako rokom o vaej fantastickej knihe na internete.Metdy naozaj funguj. Pouitm vaich metd som bol schopn sa naui a zvldnu niektor skladbyovea rchlejie. Vae metdy naozaj funguj pre skladby, ktor s notoricky ak na zapamtanie,ako naprklad niektor sonty od Mozarta, a ksky, ktor mj uite klavra povedal, e s ak sizapamta, ako s Bachove Invencie alebo niektor preldi od Chopina. Ako hraku teraz rieimFantaisie Impromptu a tento zdanlivo nemon skladba sa zd by v mojom dosahu! Tie sa mi piv prspevok o podvedom. Zaujmalo by ma, i viete o knihe J.D. Sarno: The Mindbody Prescription.Tto kniha pojednva o podvedom presne ako vy. Pri prci na svojej dizertanej prci, som vyrieilvea zdanlivo nerieitench teoretick hdaniek, rovnako ako vy. Nakmil som nimi svoj mozog a oniekoko dn neskr rieenm proste vyskoili. Take to, o pete, je pln pravda!

21. Vae nvrhy na to, ako si zapamta hudby tm, e vytvoria asocicie (naprklad prbeh), znelopre ma hlpo. Ale ke som cviil, nemohol som sa nepresta pta, o by som si mohol spja s istouhudobnou frzou, ktor mala problematick F akord. Daj si F pre nedostatok vyskoilo do mojejmysle. Myslel som, e nebolo moc povzbudiv myslenie! Ale teraz zakadm, ke som priiel, e vetaSpomnam si, F. Mm to. Fha! Vaka. Vaa kniha je vemi uiton. Odra nvrhy mjho uite,ale s viacermi detailmi. Ke nemem hra na klavr, ni nie je via zbava, ako tanie o hran naklavr V poslednch tdoch pred mojm poslednm vystpenm, mj uite navrhol hraniecez moje chyby poas cvienia. Potom sa vrtim a pracujem na problmovch taktoch, rovnako akonavrhujete, aj ke toto bol jedin as, kedy som k tomuto pristpil. Povedala, e vina ud ani neviechyba nastala pokia nedolo k prerueniu hudby. Jej pointa je neprerui hudbu a odstrnenie zdrojapri nvrate k uritmu taktu. Zistil som, e sa vea opravujem (zadrhvam), sstredm sa na to abysom to nerobil. Tto rada nie je intuitvne, ve viete. lovek opravuje chyby prirodzene, ke k nimdochdza. Ale vidm, e neustlym robenm tohto sa v skutonosti vytvraj chyby.

22. Narazil som na vau on-line knihu o cvien hry na klavr, ke som hadal lnky o absoltnomsluchu. Ke som ju tal, bol som ohromen tm, e bol pouit vedeck prstup. Zvl pojem rch-lostnho mru a ako ho prekona mi vemi pomohol. Naiel som vau knihu v sprvnom ase. Veaproblmov s ktormi sa stretvam pri hre na klavri diskutujete vo vaej knihe. Mnoh uitelia klavrazd sa nemaj jasn vedeck koncept o tom, ako zvldnu pecifick problmy pre hrov na strednejrovni. Take pracova poda knihy, po astiach s dobrm spechom. Existuje niekoko vec, ktormi chbaj vo vaej knihe. V niektorch kapitolch, by boli vemi uiton obrzky, ako je sprvnapoloha rk, palcom cez, a cvienia paralelnch mnon. Nieo ako chronologick tabuky pre cviebnrutinu by mohli by uiton. Ncvik bez rozohratia, by naprklad mohol by na pozcii slo jedna.

8

Vdy sa zmienite o dleitosti toho KEDY a O. Mohli by ste usporiada cvienia, ktor vysvetujetetak, aby ste ich urobili o najefektvnejie? Mimochodom, chcem vyjadri svoje hlbok uznanie prev projekt!

23. Cel tto zimu som pokraoval v osobnom uen hry na klavri a musm poveda, e kad slovov tejto knihe je pravda. tudoval som klavr niekoko rokov dosiahol len priemern pokrok. Pretoemilujem klavr a romantick hudbu, ktor ma obas poblzni a frustruje. Po uplatnen vaich metd asipred 1 rokom, som urobil obrovsk pokrok. Teraz pracujem na niekokch skladbch naraz, skladbyo ktorch som si nikdy nemyslel e mem hra. Je to obdivuhodn. Dnes mm mal repertor, ktormem hra s vekm uspokojenm.

24. Objednal som si a dostal vae prv vydanie knihy a tal som asti z druhho vydania. Zistilsom, e vae informcie s vemi cenn. Posielam vm tento e-mail, pretoe som dfam e mi dtenejak rady pred mojim bliacim sa koncertom. Som vemi nervzny, ale po pretan vaich ast ovystpeniach chpem ich dleitos. Kie by som mal vae poznmky o zapamtvan, ke som zaalui, pretoe mi to trvalo vemi dlho, ne som si skladbu konene zapamtal (nesprvnym spsobom).Nie som si ist, ako hra skladbu na vystpen. Pri niekokch prleitostiach, kedy som hral skladbupred ostatnmi by som sa zasekol na uritch sekoch, pretoe som zabudol, kde som bol kvli ner-vom. Toto je moje prv vystpenie, take neviem o oakva. Akkovek tipy a rady o praxi rutiny bysa vemi pi. [Po niekokch vmench o tom, o hral, at., som mu dal scenr typickch cviebnchrutn pre prpravu na vystpenie a o oakva v priebehu vystpenia. Po vystpen, som dostal nasle-dujci e-mail.] Len som chcel, aby ste vedeli, e moje vystpenie dopadlo vemi dobre ke zvaujem,e bolo moje prv. Rada ktor ste mi dali bola vemi uiton. Bol som nervzny pri zanan skladby,ale potom som sa vemi sstredil (presne ako ste povedali, e sa stane). Bol som dokonca schopnsstredi na hudbu ne len prechdza cez pohyby. Publikum bolo oaren mojou schopnos hraniaspamti (rovnako ako ste povedali, e by mohlo by). Mali si pravdu v tom, e pozitvna sksenos,ako je tto mi mohla pomc so sebadverou. Ctim sa skvele po tejto sksenosti! Mj uite [je zoslvneho konzervatria] u cvienia od Hanona a in technick materil. To je dvod, preo vaakniha bola a je pre ma zlatou baou. Chcem by schopn hra skladby, ktor ma bavia, bez toho abymuseli strvi 20 rokov, aby som sa ich nauil. Ale tie mm pocit, e potrebujem uitea.

25. [Napokon, stovky oznmen typu:] Musm poveda, e vaa kniha je vynikajca........Odvtedy o som tal C. C. Chang: Zklady hry na klavr, som skal jeho nvrhy; vaka tm, ktor miju odporuili a pnovi Changovi e si naiel as ju napsa a da ju k dispozcii.At., at.

Od jla 2004 (kedy som uzavrel tto as Ohlasy), som aj naalej dostval e-maily podobn, najmod tudentov hudobnch konzervatri. Najviac poteujce je zvyujci sa poet uiteov, ktor hovo-ria, e s spene pouvaj tieto metdy pri vube, a e ich tudenti s astnej a robia rchlejpokrok.

9

Skratky a asto pouvan frzy

Oddiely () s v prvej kapitole, pokia nie je uveden inak

SKRATKYAS = Absoltny sluch (III.12)RL = Rovnak ladenie (Kap. 2, as 2c & 6c)PRP = Pozcia rovnch prstov (III.4b)FI = Fantaisie Impromptu od Chopina (II.25, III.2&5)DRH = Degradcia rchleho hrania (II.25, ku koncu kapitoly)RZ = Ruky zvl (II.7)RS = Ruky spolu (II.25)K-II = Kirnbergerov II Temperament (Kap. 2, as 2c & 6b)R = av rukaMP = Hranie v mysli (pozri Index)RJ = Rast jadra (III.15)ZPC = Zlepenie po cvien (II.15)PS = Paraleln sady (pozri niie)PR = Prav rukaRSt = Rchlostn stena (III.7i)PC = Palec Cez (III.5)PP = Palec Pod (III.5)WTL = Temperovan ladenie (Kap. 2, as 2c)

asto pouvan frzyMetda vozka (III.5, v asti o rozloench akordoch)tok akordu (II.9)Spojenie (II.8)Strnulos otoenia (III.4b)Intuitvna metda (II.1)Hra v mysli (II.12, III.6j)Paraleln sady (II.11, III.7b, pozri Index)Pozcia Pyramdy = pozcia ploch prsty (III.4b)Tich ruky (III.6l)Cvienie po sekoch (II.6)Rchlostn stena (III.7i)Pozcia Pavka = pozcia ploch prsty (III.4b)

10

Predslov

Toto je najlepia kniha, ak kedy bola napsan o tom, ako cvii na klavri! Objavom tejtoknihy je, e existuj vysoko efektvne metdy cvienia, ktor mu urchli vau rchlos uenia a1000 krt, ak ste sa doteraz nenauili najinnejie metdy cvienia (pozri IV.5). Prekvapiv je, e ajke tieto metdy boli znme od poiatkov hry na klavri, zriedka boli vyuovan, pretoe len mlouiteov o nich vedelo a tto znal uitelia sa nikdy neobaovali, aby rili tieto vedomost.

V roku 1960 som zistil, e neexistovala iadna dobr kniha o tom, ako cvii hru na klavri.Najlepie, o som mohol njs bola kniha od Whitesideovej, ktor bola plnm sklamanm, pozri mojurecenziu tejto knihy v odkazoch. Ako postgradulny tudent na Cornell University, som tudoval ado druhej hodiny rno preto, aby som udral krok s niektormi z najlepch tudentov z celho sveta,som mal mlo asu na cvienie na klavri. Potreboval som vedie, ak boli najlepie metdy cvienia,najm preto, e to, o som pouval nefungovalo, aj ke som chodil na hodiny klavra a usilovne cviil7 rokov poas mojej mladosti.

Ako koncertn klaviristi mohli tak hra bolo pre ma absoltnou zhadou. Bola to otzka dosta-tonho silia, asu a talentu, ako si vina ud oividne mysl? Ak bola odpove no, bolo by topre ma zniujce, pretoe to znamenalo, e rove mjho hudobnho talentu bola tak nzka, e somzfal prpad, pretoe som vyvinul dostaton silie a as, teda aspo v mojej mladosti, cviil som a8 hodn denne poas vkendov.

Odpovede ku mne priili postupne v roku 1970, ke som si vimol, e uiteka klavra, ktor ui-la nae dve dcry, uila niektor prekvapivo efektvne spsoby cvienia, ktor sa lia od metd akvyuuje vina uiteov klavra. Po dobu viac ako 10 rokov, som si vytvoril prehad o tchtoinnch metdach a dospel k poznaniu, e najdleitejou zlokou pri uen hra na klavris metdy cvienia. V skutonosti, talent je ak definova, a ned mera, stalo sa to nezmyselnslovo, ktor pouvame na skrytie naej neznalosti skutonej defincie efektvneho talentu. V sku-tonosti, sprvne metdy cvienia mu prakticky kohokovek urobi nadanm hudobnkom! Videlsom, e sa to stva po cel as na vystpeniach stoviek tudentov a klavrnych sa, ktorch som bolsvedkom.

V sasnosti si viac uvedomujeme, e talent, zzran diea, alebo gnius je viac vytvo-ren, ne aby sa narodil (pozri Olson) - Mozart je mono najvznamnejm prkladom Morzartovefekt. Niektor premenovali tento na Beethovenov efekt, ktor by mohol by vhodnej, pretoe Mo-zart mal niektor osobnostn nedostatky, at., ktor niekedy pokazili jeho inak skvel hudbu, zatia opsychologicky, Beethoven skladal vinu pounej hudby. Povanie hudby je len jednou zo sastcelkovho Mozartovho efektu. U klaviristov m tvorba hudby v vplyv na duevn vvoj. Pretodobr metdy cvienia nielen zvia rchlos uenia, ale tie pomu rozvin hudobn mozog,rovnako ako zvia rove inteligencie, najm pre mladch. V porovnan s pomalmi metdamije rchlos uenia zven (je to ako rozdiel medzi zrchovanm vozidla a jazdenm pri kontantnejrchlosti). Preto je len otzkou niekokch mlo rokov a tudenti bez dobrch metd cvienia budbezndejne pozadu. Toto vytvra zo tudentov osvedench metd, e sa javia ovea talentovanejne v skutonosti s, pretoe oni sa mu ui v priebehu niekokch mint alebo dn to, o pre inchznamen mesiace alebo roky. Najdleitejm aspektom uenia sa hry na klavr je vvoj mozgua vyia inteligencia. Pam je zlokou inteligencie a my vieme ako zlepi pam (pozri III.6).Tto kniha tie u, ako si prehra hudbu v naich mysliach to sa nazva hranie v mysli,o prirodzene vedie k absoltnemu sluchu a schopnosti komponova hudbu. Toto s zrunosti,ktor odliovali najvch hudobnkov a viedli ns oznai ako genilnych; napriek tomu tu ukeme,

11

http://parenting-baby.com/Parenting-Baby-Music-Research/Music-Research.htmlhttp://parenting-baby.com/Parenting-Baby-Music-Research/Music-Research.html

e nie je zloit naui sa ich. A doteraz bol svet hudby obmedzen na niekoko nadanch umelcov;teraz vieme, e v tomto svete sa na tvoren hudby meme podiea vetci.

Metdy cvienia mu vytvori rozdiel medzi ivotom s mrnym silm, a koncertnm kla-viristom za menej ako 10 rokov pre mladch, odhodlanch tudentov. Pouitm sprvnych metdcvienia, trv len pr rokov usilovnmu tudentovi v kadom veku, aby zaal hra zmyslupln diela odslvnych skladateov. Najsmutnejia pravda poslednch dvoch storo bola, e hoci vina z tch-to metd bola objavench a znovu objavench tisckrt, neboli nikdy zdokumentovan a tudenti ichmuseli znovu objavova sami, alebo, ak mali astie, naui sa od uiteov, ktor niektor z nich vede-li. Najlepm prkladom tohto nedostatku dokumentov je uenie Franza Liszta. Existuje tucet FranzLiszt spolonost a tieto priniesli stovky publikci. Poetn knihy boli napsan o Lisztovi (pozriEigeldinger, at., v odkazoch), a tiscky uiteov, prehlasovali, e ui metdu Franza Liszta,kompletn s preukzanou lniou vuby. Napriek tomu neexistuje jedna publikcia, ktorpopisuje, o tto metda znamen! S nespoetn vpovede Lisztovom spechu a technickej zdat-nosti, ale ani jeden odkaz na podrobnosti o tom, ako sa tam dostal. Dkazy v literatre naznauj,e ani Liszt nemohol opsa, ako zskal techniku, on mohol len ukza, ako hral. Vzhadom k tomu,klavrna pedagogika stratila prehad o tom, ako najv klavirista zskal jeho techniku, nie je divu,e sme nemali uebnice na uenie hry na klavr. Viete si predstavi uenie sa matematiky, ekonmie,fyziky, histrie, biolgie, alebo nieo in, bez uebnice, a (ak mte astie), iba pamti vho uitea akosprievodcu? Bez uebnice a dokumentov, by naa civilizcia nepokroila za hranice kmeov v dungli,ktorch bza znalost bola odovzdan stne. To je v podstate to, kde pedagogika hry na klavr je u200 rokov!

Existuje vea knh o vube hry na klavr (pozri Odkazy na literatru), ale iadna z nich sa ne-kvalifikuje ako uebnica cviebnch metd, ktor s to, o tudenti potrebuj. Tieto knihy opisuj,ak zrunosti potrebujete (stupnice, rozloen akordy, trilky, at.) a pokroilejie knihy opisuj prs-toklady, pozciu rk, pohyby, at., ako ich hra, ale iadna z nich neposkytuje rozumne kompletn,systematick sbor usmernen o tom, ako ich cvii. Vina knh pre hudobnch zaiatonkov po-skytuje niekoko pokynov, ale mnoh z tchto pokynov s myln - dobrm prkladom je amatrskareklama na to, ako Virtuzny klavirista v 60 cvieniach v nzve Hanonovch cvien (pozri bod III.7.h kapitoly 1). V klavrnej pedagogike, najdleitej nstroj pre uitea a iaka primera-ne kompletn skupina intrukci ako cvii, chbala a dovtedy, pokia nebola napsan ttokniha.

Uvedomil som si ako revolun metdy v tejto knihe boli a potom, o som dokonil svoj prvnvrh tejto knihy v roku 1994. Tieto metdy boli lepie, ne to, o som pouval predtm, a po celroky som ich uplatoval s dobrmi, ale nie pozoruhodnmi vsledkami. Svoje prv prebudenie somzail po dokonen tejto knihy, ke som naozaj tal moju knihu a nasledoval metdy systematicky a poctil ich neuveriten efektvnos. Take, ak bol rozdiel medzi poznanm asti metdy a tanmknihy? Pri psan knihy som musel vzia rzne asti a usporiada ich do organizovanej truktry, ktorslila konkrtnemu elu a nevynecha podstatn zloky. Ako vedec, som vedel, e usporiadaniematerilu do logickej truktry, bol jedin spsob, ako napsa uiton prruku. Je dobre znme, vovede, e vina objavov vznikne pri psan vskumnej sprvy, nie pri vykonvan vskumu.Bolo to, ako by som mal vinu ast asnho auta, ale bez monte, njdenia chbajcich ast, analadenia, neboli tie asti moc dobr na prepravu. Stal som sa presvedenm o potencili tejto knihyk revolcii vuby hry na klavr a v roku 1999 som sa ju rozhodol poskytn bezplatne do sveta nainternete. Tmto spsobom by mohla by kniha aktualizovan, tak ako mj vskum pokro a o bolonapsan by bolo okamite k dispozcii verejnosti. Pri pohade nasp je tto kniha vyvrcholenm viac

12

ne 50 rokov vskumu, ktor som uskutonil na metdy cvienia na klavri od mojich prvch hodnklavra.

Preo s tieto postupy cvienia tak prevratn? Pre podrobnejie odpovede by ste si mali pre-ta tto knihu. V tejto asti knihy strune predstavujem niekoko prehadov o tom, ako dosiahnutieto zzran vsledky a vysvetujem preo funguj. Skoro vetky zkladn mylienky v tejto kni-he nepochdzaj odo ma. Poas poslednch dvoch storo ich objavoval a znovuobjavoval kadspen klavirista, inak by nemohol ma tak spechy. Zkladn rmec tejto knihy bol vybudovanna zklade uen od M Yvonne Combe, uiteky dvoch naich dcr, ktor sa stali spenmi klavi-ristkami (vyhrali vea prvch cien v klavrnych saiach a v priemere cez 10 vystpen za rok, pomnoho rokov, obidve maj absoltny sluch, a teraz komponuj hudbu). Ostatn asti tejto knihy bolidan dokopy z literatry a mjho vskumu s vyuitm internetu. Mojim prnosom je zskanie tch-to mylienok, ich zorganizovanie do truktry, a poskytnutie vysvetlenia preo funguj. Totopochopenie je rozhodujce pre spech metdy. Klavr bol asto vyuovan ako nboenstvo: Viera,Ndej, a Charita. Viera, e ak ste postupovali poda toho ako navrhol majster uite, vtedy uspejete;Ndej, e cvienie, cvienie, cvienie, vs dovedie k malebnosti; a Charita, e vae obetovanie sa anleit venovanie sa, bude vykonva zzraky. Tto kniha je in metda nie je prijaten, pokiatudenti nepochopia, preo funguje tak, aby si ju mohli prispsobi poda ich pecifickch po-trieb. Njdenie sprvneho pochopenia nie je jednoduch, pretoe nemono len vytrhva vysvetleniaz kontextu (to by bolo zle) - muste ma dostatok odbornch znalost v tejto oblasti tak, aby ste dosiahlisprvne vysvetlenie. Zaistenie sprvneho vysvetlenia automaticky odfiltruje zl metdy. To me vy-svetova, preo aj sksen uitelia klavra, ktorho uenia boli zko sstreden na hudbu, mu maakosti pri sprvnom vysvetlen a asto dvaj zl vysvetlenia aj pre sprvne postupy. V tomto oha-de moja karira/vzdelanie v rieen priemyselnch problmov, vedy o materiloch (kovy, polovodie,izoltory), optika, akustika, fyzika, elektronika, chmia, psanie vedeckch sprv (publikoval som viacako 100 recenzovanch lnkov v hlavnch vedeckch asopisoch a bolo udelench 6 patentov), at.boli neoceniten pre napsanie tejto knihy. Tieto rznorod poiadavky by mohli vysvetova, preonikto in nebol schopn napsa tento typ knihy. Ako vedec, som zfal z toho, ako vstine defi-nova vedu a mm nekonen dilemu o tejto defincii s almi vedcami a nevedcami. Vzhadom ktomu, e vedeck prstup je tak zkladom pre tto knihu, som zaradil sta Vedeck prstup k cvieniuna klavri, IV.2, Kapitola prv. Veda nie je len teoretick svet z najzrozumitenejch gniov, je tonajinnej spsob, ako zjednodui nae ivoty. Potrebujeme sce gniov, aby mohol by vedeckpokrok; ak bolo nieo vytvoren z tohto pokroku potom aia masy.

Ak s niektor z tchto arovnch npadov, ktor maj prinies revolciu do uenia hry na klavri?Zanime s tm, e, ke sa budete pozera na vystpenie slvneho klaviristu, me hra neuveritenezloit veci, ale vyzeraj akoby boli ahk. Ako to robia? Faktom je, e pre nich s ahk! Preto,mnoho z cviebnch trikov tu diskutovanch s metdy ako zjednodui zloit veci: aby boli nielenjednoduch, ale asto trivilne jednoduch. Toho sa dosiahne tm, e ruky sa cviia kad zvla vberom krtkych sekov pre cvienie, niekedy a na iba jednu alebo dve noty. U to nemeterobi jednoduchie ne takto! Uznvan klaviristi mu taktie hra neuveritene rchlo - ako cvimeby schopnos hra rchlo? Jednoducho! Pomocou toku akordu (II.9). Take jednm kom kspechu opsanch metd je tu vyuitie dmyselnch cviebnch trikov, ktor s potrebn narieenie pecifickch problmov.

Dokonca s metdami opsanmi tu, me by potrebn, cvienie akch pas stovky rz a razza as, a do 10.000 rz, predtm ne si mete zahra najaie pase s ahkosou. Teraz, ak ste sacviili Beethovenovu sontu povedzme, polovinou rchlosou (prve sa ju ute), bude vm to trva asi

13

hodinu prehra si cez to. Preto, opakovanie 10.000krt by trvalo 30 rokov, alebo takmer pol ivota, akste mali, povedzme, na cvienie jednu hodinu denne a 7 dn v tdni cviili iba tto sontu. Je jasn, eto nie je spsob, ako sa naui hra sontu, aj ke mnoh tudenti vyuij metdy cvienia, ktor nie sprli odlin od tohoto. Tto kniha opisuje metdy pre identifikovanie len pr nt, ktor potrebujetecvii a potom ich hranie v zlomku sekundy, take mete opakova 10.000 krt za pr tdov (aleboaj dn pre ah materil), cvienm 10 mint denne, 5 dn v tdni znili sme as cvienia od polivota na niekoko tdov.

Tto kniha pojednva o ovea innejch princpoch, ako je naprklad ncvik a zapamtanie si vrovnakom ase. Poas cvienia, mus by kad pas opakovan mnohokrt a opakovanie jenajlep spsob ako si nieo zapamta, a preto nem zmysel sa neui naspam poas cvieniaa to najm preto, e sa ukazuje, e je to najrchlej spsob, ako sa ui. Premali ste nieke-dy nad tm, ako si kad koncertn klavirista me zapamta toko hodn repertoru? Odpove jepomerne jednoduch. tdie tch ud, ktor si vea pamtaj (naprklad tch, ktor si zapam-taj cel strany telefnnych sel) ukzali, e s schopn si zapamta, pretoe maj rozvinutpamov algoritmy, ktormi mu rchlo rozvrhn materil do pamti. U klaviristov, je ta-km algoritmom hudba! Mete to dokza tm, e poiadate klaviristu, aby si zapamtal len jednustrnku nhodnch nt a aby si ju pamtal niekoko rokov. To je nemon (bez algoritmu), hoci tentoklavirista nemus ma iadny problm zapamta si niekoko 20 stranovch Beethovenovch sont aete stle vedie ich zahra aj o 10 rokov neskr. Take to, o sme povaovali za mimoriadny talentkoncertnch klaviristov sa ukazuje ako nieo, o me dokza kad. tudenti, ktor pouvaj met-dy tejto knihy si zapamtaj a hraj na vystpen vetko o sa nauia okrem prpadov kedy cviia hruz listu. To je dvod, preo tto kniha neodpora cvienie ako je Hanon a Czerny, ktor nie s ure-n na vystpenia; z rovnakho dvodu odpora Chopinove etudy. Ncvik nieoho, s m nebolo vmysle vystupova, je nie len stratou asu, ale ni aj akkovek pvodn zmysel hudby, ktorste pvodne mali. Diskutujeme vetky hlavn metdy pamte, ktor oprvuj klaviristu vykonvainy, ktor vina ud oakva len od nadanch hudobnkov, ako je naprklad hranie skladby vovaej hlave, pre od klavra, alebo dokonca napsa cel skladbu z pamti. Ak mete hra kad notuvedome z pamti, nie je dvod, preo by ste ich nemohli vetky aj napsa! Tieto schopnosti nie s prepardu, alebo vychvaovanie, ale s nevyhnutn pre vystupovanie bez nepodarkov alebo vpadkov pa-mti a tieto prdu skoro automaticky ako vedajie produkty tchto metd, a to aj pre ns obyajnchud s obyajnou pamou. Mnoho tudentov me hra kompletn skladby, ale nemu ich napsaalebo hra v ich mysliach - tto tudenti si iba iastone zapamtali skladby takm spsobom, ktor jenedostaujci pre predstavenie. Nedostaton pam a nedostatok dvery s hlavn priny nervozity.Klad si otzku, preo maj trmu a preo bezchybn hranie je tak skuujca loha, km Mozartmohol len sadn a hra.

alm prkladom uitonch poznatkov je relaxcia a vyuitie gravitcie. Hmotnos rame-na je dleit nielen ako referenn sila pre jednotn a dokonca aj hranie (gravitcia je vdy kontant-n), ale tie pre testovanie rovne relaxcie. Klavr bol navrhnut s gravitciou ako referennou silou,pretoe udsk telo sa vyvinulo, aby zodpovedalo gravitcii presne, o znamen, e sila potrebn prehranie na klavri, je zhruba rovnak ako hmotnos ramena. Pri plnen nronch loh, ako je napr-klad hranie nronej klavrnej pase, prirodzen tendencia je nap tak, e sa cel telo stva jednoustiahnutou masou svalov. Snai sa pohybova prstami nezvisle a rchlo za takch podmienok je akosnai sa bea printom s gumovmi pskami omotanmi okolo oboch nh. Ak si mete uvonivetky zbyton svaly, a pouva len potrebn svaly len pre tie okamihy, ke s potrebn, metehra vemi rchlo, bez nmahy, po dlh dobu bez navy, a vou silovou rezervou ako je potrebn na

14

vytvorenie najhlasnejch zvukov.Uvidme, e mnoh zaveden metdy vuby s mty, ktor mu tudentovi spsobi ne-

vslovn utrpenie. Takto mty prevaj z dvodu nedostatku dkladnho vedeckho skmania.Tieto metdy zahaj: pozcia zohnutch prstov prsta, spsob hrania stupnc metdou palec pod,skoro vetky prstov cvienia, sedenie vysoko na stolike, iadna boles, iaden zisk, pomaly stupo-va svoju rchlos, a hojn pouitie metronmu. Nielen vysvetlme preo s kodliv, ale poskytnemeaj sprvne alternatvy, ktor s: ploch pozcie prstov, palec cez spsob, paraleln sady (II.11, III.7b),sedenie niie na stolike, relaxcia, zskavanie rchlosti na zklade porovnania rchlostnho mru(III.7) a identifikcia pecifickch prospench pouit metronmu. Rchlostn steny sa vyskytujpri pokuse hra pas rchlejie, ale je dosiahnut maximlna rchlos, ktor sa nezvi bezohadu na to, ako ako trnujete. o spsobuje rchlostn steny, koko je ich, a ako sa im vyhnalebo ich odstrni? Odpovede: rchlostn steny s vsledky pokusov robi nemon (mete sisami postavi rchlostn steny pomocou nesprvnych metd cvienia), je ich skutone neko-nen poet, a mono sa im vyhn pomocou sprvnych postupov cvienia. Jeden spsob, akosa vyhn rchlostnm stenm je v prvom rade nepostavi ich, tm, e poznte ich priny (stres, ne-sprvny prstoklad alebo rytmus, nedostatok techniky, cvienie prli rchlo, cvi ruky spolu [II.25]skr ne budete pripraven, at.). Inm spsobom je, aby spomaovanie od nekonenej rchlos-ti pomocou paralelnch mnon (II.11), namiesto postupnho zvyovania rchlosti. Ak metezaa pri rchlostiach vych ako rchlos rchlostnej steny, potom nie je iadna rchlostn stena kepjdete s rchlosou dole.

Tto kniha sa zaober jednm dleitm faktom tm, e najlepie metdy cvienia na klavrs prekvapivo protiintuitvne. Tento bod je rozhodujci v klavrnej pedagogike, pretoe to je hlavndvod, preo zl metdy cvienia bvaj asto vyuvan tudentmi a uitemi. Ak by neboli tak protiintuitvne, tto kniha by nebola potrebn. V dsledku toho sa zaoberme nielen tm, o by ste maliurobi, ale tie tm, o by ste nemali robi. Tieto negatvne asti nie s pre kritizovanie tch, ktorpouvaj nesprvne metdy, ale s nevyhnutnou sasou procesu uenia. Dvodom, preo intuciazlyhva, je, e lohy pre klavr s natoko zloit, a je tu mnoho spsobov, ako ich dosiahnu a epravdepodobnos trafenia sa do sprvnej metdy je takmer nulov, ak ste si vybrali najjednoduchie,intuitvne z nich. Tu s tyri prklady proti intuitvnych metd cvienia:

(1) Cvienie kadej ruky zvl (II.7) je proti intuitvne, pretoe je potrebn cvii kad ruku, potomobe spolu, take to vyzer, akoby ste mali cvii trikrt, namiesto jednho razu s oboma rukami spolu.Preo cvii ruky zvl, nieo o aj tak nakoniec nepouijem? Pribline 80% tejto knihy sa zaober,preo je potrebn cvii ruky zvl. Cvienie kadej ruky zvl je jedin spsob, ako rchlo zvirchlos a ovldanie, bez toho, aby ste sa dostali do problmov. To vm umon tvrdo pracova100% asu v akejkovek rchlosti bez navy, stresu, alebo zranenia, pretoe metda je zaloen naprepnutie na druh ruku po tom o prve cviiaca ruka sa zane unavova. Cvienie rk kadzvl je jedin spsob, pri ktorom mete experimentova s hadanm sprvnych pohybov rkpre rchlos a vraz a je to najrchlej spsob, ako sa naui relaxova. Snai sa zska technikus rukami spolu je hlavnou prinou rchlostnch stien, zlch nvykov, zranenia a stresu.

(2) Cvienie rk pomaly a postupne stupova rchlos je to, o mme tendenciu robi intuitv-ne, ale ukazuje sa, e je jednm z najhorch spsobov, ako cvii, pretoe je to plytvanie asom atrnujete ruky na vykonvanie pomalch pohybov, ktor sa lia od tch, o budete potrebova pricieovej rchlosti. Niektor tudenti tento problm rieia pomocou metronmu ako kontantn-ho sprievodcu pre rozbehnutie sa na rchlos alebo udranie rytmu. To je jeden z najhorchprpadov zneuitia v metronmu. Metronmy by mali pouva len krtko pre skontrolovania

15

asovania (rchlosti a rytmu). Ak sa nadmerne pouva, me to vies k strate vntornho rytmu,strate muziklnosti a biofyziklnym problmom z nadmernho vystavovania sa strnulmu opakovaniu(mozog me zaa psobi proti klikaniu metronmu a mete bu nepou tik, alebo tikanie pou vnesprvnu dobu). Technika pre rchlos sa zska tm, e objavia nov pohyby ruky, a nie tm,e sa urchli pomal pohyb; t.j. pohyby ruky na pomal a rchle hranie sa lia. To je dvod, preosa snaenie urchli pomal pohyb vedie k rchlostnm stenm - preto, e sa snate urobi nemon.Urchlenie pomalej hry je ako iada koa urchli ho z prechdzky do rchlosti behu to nedoke.K sa mus zmeni z chdze do klusu do cvalu a potom sa do behu. Ak silte koa do rchlosti behu,naraz na rchlostn stenu a s najvou pravdepodobnosou sa zran.

(3) Aby ste si zapamtali dobre, a tie boli schopn poda dobr vkon, muste cvii pomaly ato aj po tom o skladbu dobre zahrte v rchlosti. To je proti intuitvne, pretoe ke dokete hra vrchlosti, tak preo cvii pomaly strca toko asu? Hra rchlo me by kodliv pre vykonvanieaj pre pam. Hra rchlo me spsobi degradciu rchleho hrania, a najlep spsob, ako otesto-va pam je hra pomaly. To znamen e hranie prednesovch skladieb pri plnej rchlosti v devystpenia bude ma za nsledok biedne vystpenie. To je jeden z najviac proti intuitvnych pravi-diel, a je preto ak ho nasledova. Ako asto ste pouli refrn, Hral som strane poas mojej hodiny,aj ke som hral tak dobre dnes rno.? Preto, hoci vea z tejto knihy je zameranho na uenie sa hrav sprvnej rchlosti, je to sprvne pouitie pomalej hry, ktor je rozhodujca pre presn zapamtanieaj pre prednes bez chb. Avak, cvii pomaly, je zloitejie, pretoe by ste nemali cvii pomaly, kmnemete hra rchlo! Inak neviete, i vaej pomal pohyby s sprvne alebo zl. Tento problm rieitm, e sa cviia ruky zvl a rchlo kad zvl dosta do tempa. Potom, o viete, pohyby rk prirchlej hre, mete kedykovek cvii pomaly.

(4) Vina ud sa cti neprjemne ke sa sna zapamta si nieo, o nevedia hra, a tak sa in-tinktvne nauia skladbu hra, a potom sa pokaj si ju zapamta. Ukazuje sa, e mete uetrivea asu zapamtanm si a potom cvienm spamti (hovorme o technicky nronej hudbe, kto-r je prli ak pre hranie z listu). Navye, z dvodov vysvetlench v tejto knihe, t ktor sa uianaspam a po nauen sa hra sa neuspej pri dkladnom zapamtan si skladby. Bud ich navdystrai problmy s pamou. Preto dobr metdy pre zapamtanie si musia by neoddelitenou sasouakhokovek postupu cvienia, zapamtanie je nutnosou, nie luxusom.

Tieto tyri prklady by mali da itateovi predstavu o tom, o mm na mysli proti-intuitvnimimetdami trningu. Prekvapiv je, e vina osvedench cviebnch metd je proti-intuitvna previnu ud. Naastie, gniovia, ktor prili pred nami nali lepie cviebn metdy a vy ich tu uvidte.

Preo skutonos, e sprvne metdy s proti-intuitvne, povedie ku katastrofe? Dokonca aj tu-denti, ktor sa nauili sprvne metdy (ale nikdy sa neuili, o sa nem robi) mu skznu sp dointuitvnych metd jednoducho preto, e ich inteligencia im stle hovor, e by mali pouva intuitv-ne metdy (to je defincia intuitvnych metd). To sa samozrejme stane tie uiteom. Rodiia taktodopadn zakadm! Take samotn zapojenie rodiov me by niekedy kontraproduktvne, pretoerodiia musia by tie informovan. To je dvod, preo tto kniha vynaklad vetko silie na iden-tifikciu, a poukzanie na hlposti intuitvnych metd. Tak vea uiteov odrad zapojenie rodiov,len vtedy, ak mu rodiia tie navtevova lekcie. Ponechan svojmu osudu, bude vina tudentov,uiteov a rodiov tiahnu k intuitvnym (zlm) metdam. To je hlavn dvod, preo sa v sasnostiu toko zlch metd, a preo tudenti potrebuj informovanch uiteov a sprvne uebnice. Vetciklavrni uitelia by mali pouva uebnicu, ktor vysvetuje metdy cvienia; toto ich oslobo-d od nutnosti ui mechaniku cvienia a umon im sstredi sa na hudbu, kde s uitelianajviac potrebn. Rodiia by si mali tie preta uebnicu, pretoe rodiia s najviac citliv na skalia

16

intuitvnych metd.Uiteov klavra mono veobecne rozdeli do troch kategri: (A) skromn uitea, ktor nemu

ui, (B), skromn uitea, ktor s vemi dobr, a (C) uitelia na vysokch kolch a konzervatrich.Posledn skupina je obvykle celkom dobr, pretoe s v prostred, v ktorom sa mus navzjom spolukomunikova. S schopn rchlo identifikova najhorie vyuovacie metdy a odstrni ich. Bohu-ia, vina tudentov v konzervatrich je u dos pokroil, a tak to je prli neskoro na to, nauiich zkladn metdy cvienia. (A) skupina uiteov sa sklad prevane z osb, ktor nie s dobre ko-munikova s ostatnmi uitemi a trvalo pouvaj prevane intuitvne metdy, o vysvetuje, preonemu ui. Vberom iba uiteov, ktor maj webov strnky, mete eliminova vea biednych ui-teov, pretoe t sa maj aspo naui komunikova. Skupiny (B) a (C) s pomerne oboznmen sosprvnymi metdami cvienia, aj ke niektor nepoznaj vetky z nich, pretoe tam neboli tandardi-zovan uebnice, na druhej strane, vina z nich vie vea uitonch informci, ktor nie s v tejtoknihe. Je alostne mlo uiteov zo skupiny (B) a uitea zo skupiny (C) veobecne prijmaj iba pokro-ilch tudentov. Problm s touto situciou je, e vina tudentov ktor zan s uitemi zo skupiny(A) nikdy nepostupuj nad rove novikov alebo stredne pokroil, a preto sa nikdy nekvalifikujna uiteov zo skupiny (C). Preto vina zanajcich tudentov sa vzd po frustrcii aj keprakticky vetci z nich maj potencil sta kvalifikovan hudobnci. Navye, tento nedostatokpokroku podsva veobecne myln predstavu, e uenie klavra je celoivotn mrne silie, o odrdzavinu rodiov a mladch ud od uvaovania o klavrnych lekcich.

Medzi hudbou a matematikou je intmny vzah. Hudba, v mnohch ohadoch, je forma matematikya vek skladatelia preskmali a vyuvali tento vzah. Vina zkladnch teri hudby me by vy-jadren pomocou matematickch vrazov. Harmnia je rad pomerov a harmnia vedie k chromatickejstupnici, ktor je logaritmickou rovnicou. Vina hudobnch stupnc je podmnoinou chromatickejstupnice, a postupnos akordov s najjednoduchie vzahy medzi tmito podskupinami. Diskutovujemaj niektor konkrtne prklady pouitia matematiky v niektorch z najznmejch skladieb (as IV.4)a zaham vetky tmy pre budci hudobn vskum (matematick alebo in) v oddiele IV. Nedvazmysel sa pta sa, i je hudba umenie alebo matematika, obe s vlastnosami hudby. Matematikaje jednoducho spsob merania nieo kvantitatvne, a preto okovek o by vyjadren kvantitatvne(napr. takt, tematick truktra, at.) sa s tm narba pomocou matematiky. Hoci matematika nie jenutn pre umelcov, hudba a matematika s neoddelitene previazan a znalos tchto vzahov measto by uiton (ako to preukzal kad vek skladate), a bude viac uiton ako matematickchpanie hudby postupne doha hudobn a ako sa umelci uia vyui matematiku. Umenie je skrat-ka k vyuitiu udskho mozgu na dosiahnutie vsledkov, ktor nie s dosiahnuten inm spsobom.Vedeck prstupy k hudbe sa zaoberaj iba jednoduchou rovou hudby, ktor me by analytickyrozoberan: veda podporuje umenie. Je myln sa domnieva, e veda nakoniec nahrad umenie, ale-bo, in extrm, e umenie je vetko, o potrebujete pre hudbu; umenie by malo ma monos zaleniokovek, po om umelec ti, a veda me poskytn neoceniten pomoc.

Prli vea klaviristov ignoruje to, ako klavr funguje a o znamenaj druhy ladenia, alebo o toznamen ozvui klavr. To je obzvl prekvapujce, pretoe piano drbu priamo ovplyvuje (1)schopnos robi hudbu a (2) technick rozvoj. Existuje mnoho koncertnch klaviristov, ktor nepoznajrozdiel medzi rovnakm (p. 224) a rovnomerne temperovanm ladenm (p. 226), zatia o niektorskladby, ktor hraj (napr. Chopin, Bach) formlne vyaduj pouitie jednho alebo druhho. Tiepri pouvan elektronickch klavrov, kedy zmeni na vyiu kvalitu klavra (krdla), a ako rozpoznakvalitu klavru s dleit rozhodnutia v karire kadho klaviristu. Preto tto kniha obsahuje kapitoluo vbere klavra a kapitolu o tom, ako si naladi svoj vlastn klavr. Rovnako ako s elektronick klavry

17

u vdy naladen, musia sa aj akustick klavry oskoro sta trvalo naladenmi, naprklad pomocoukoeficientu teplotnej rozanosti strn pri elektronickom naladen klavra (pozri Gilmore, Samoladiacisa klavr). Dnes s prakticky vetky domce klavry rozladen takmer po cel dobu, pretoe zanajrozlaova vo chvli, ke ladi opust v dom alebo ak sa men izbov teplota alebo pri zmene vlhkosti.To je neprijaten situcia. Pri budcich klavroch, zapnete spna a klavr sa nalad poas niekokchseknd. Pri sriovo vyrbanch bud nklady na samoladenie mal v porovnan s cenou kvalitnhoklavra. Mete si myslie, e by to znamenalo e ladii klavrov by zostali z prce, ale to nebude tenprpad, pretoe poet klavrov zvi (aj kvli tejto knihe), samoladiaci mechanizmus vyaduje drbua pre klavry v tak dokonalom naladen, je potrebn ast ozvuenie kladiviek a regulcia (o je vsasnosti prli asto zanedbvan) bude vytvra dleit zlepenie v roben hudby. Tento vystupe drby bude poadovan s rastcim potom pokroilch klaviristov. Mete si nhle uvedomi,e to bol klavr, a nie vy, o obmedzovalo v technick rozvoj a hudobn vstup (opotrebovanmikladivkami sa to rob zakadm!). Preo si myslte, e koncertn klaviristi s tak prieberiv o ichklavroch?

V shrne, tto kniha predstavuje jedinen udalos v dejinch klavrnej pedagogiky a spsobujeprevrat v klavrnej vube. Prekvapivo, tam je tu mlo toho o je zsadne nov. Za vea hlavnchkonceptom vame Yvonne (Combe), Franzov, Freddiemu, Ludwigovi, Wolfiemu, Johannovi a inm.Yvonne a Franz nm dali cvienie kadej ruky zvl, cvienie po sekoch a relaxciu; Franz a Freddienm dali metdu palec cez a oslobodili ns od Hanona a Czerneho; Wolfie ns u, memorovanie ahru v mysli; Johann vedel vetko o paralelnch sadch, pokojnch rukch (III.6.l), a vzname hudob-nho cvienia, a vetci nm ukzali (najm Ludwig) vzahy medzi matematikou a hudbou. Obrovskmnostvo asu a silia, ktorm bolo plytvan v minulosti, znovuobjavovanm kolesa a mrnym opa-kovanm prstovch cvien s kadou generciou klaviristov, otrasie predstavivosou. Tm, e znalostiv tejto knihe s k prstupn pre tudenta od prvho da cvienia na klavri, ohlasujeme nov ru vuen hrania na klavri. Tto kniha nie je koniec cesty - je to len zaiatok. Budci vskum metdcvienia nepochybne odhal zlepenia, to je povaha vedeckho prstupu. Ten zaruuje, e sa nikdyznova nestratme uiton informciu, e budeme vdy robi postup vpred, a e kad uite bude maprstup k najlepie dostupn informcie. Stle nechpeme biologick zmeny, ktor sprevdzaj zska-vanie techniky a ako vyvja mozog loveka (najm dieaa). Pochopenie tchto nm umon priamoich adresova namiesto opakovania nieoho 10000 rz. Od doby Bacha, piano pedagogika bola v staveuvznenho rozvoja; teraz meme dfa v transformciu hry na klavr zo sna, ktor sa zdal vinoumimo dosahu, k umeniu, z ktorho sa me kad teraz tei.

P.S.: Tto kniha je mj darek pre spolonos. Aj prekladatelia prispeli svojim drahocennm asom.Spolone sme priekopnkmi na webe zaloenom prstupe k poskytovaniu bezplatnho vzdelania nanajvyej rovni, nieoho, o sa azda m sta hitom budcnosti. Neexistuje iadny dvod, preo vzde-lvanie neme by von. Takto revolcia by sa mohlo zda, aby prcu niektorch uiteov v ohrozen,ale s lepmi metdami uenia sa hra na klavr stane viac populrnou, vytvor v dopyt po uiteoch,ktor vedia ui, pretoe tudenti sa uia rchlejie pod vedenm dobrho uitea. Ekonomick dopadtejto zlepenej vubovej metdy me by znan. Tto kniha bola prvkrt vytlaen v roku 1994 awebov strnky boli zaloen v roku 1999. Od tej doby, odhadujem, e do roku 2002 sa viac ako 10.000tudentov uilo touto metdou. Predpokladajme, e 10.000 seriznych tudentov klavra uetr 5 hodn

18

http://home.kc.rr.com/eromlignodhttp://home.kc.rr.com/eromlignod

/ tde za pouitia tchto metd, a e cviia 40 tdov / rok, a e ich as m hodnotu $5 / hodinu,potom celkov ron spory s:

(5 hod./tde, na tudenta) (40tdov/rok) ($5/hod.) (10.000 tudentov) = 10.000.000 dolrov /rok, v roku 2002, o sa bude kad rok zvyova, alebo 1.000 dolrov rone na jednho tudenta.

$ 10 milinov/rok s len spory tudentov, nezahrnuli sme inky na uiteov, a klavrny a hudobnpriemysel. Kedykovek, prijatm vedeckch metd sa vytvorili tak skoky v produktvnosti, odboru sahistoricky darilo, zdanlivo bez obmedzen, a v prospech vetkm. So svetovou populciou 6.6 miliardydnes (2007), meme oakva, e populcia klaviristov nakoniec previ 1% alebo viac 66 milinov,take potencilny hospodrsky dopad tejto knihy by mohol presiahnu niekoko milird dolrov/rok.Takto obrovsk hospodrsky prospech v akomkovek odvetv bolo historicky nezastavitenou hybnousilou a tto bude riadi prichdzajcu revolciu klavra. Tto kniha je len zaiatok toho revolcie. Etedleitejie je, e hudba a akkovek pokrok vo vvoji malej detskej mysle je na nezaplatenie.

19

Kapitola prv: Technika hry na klavri

I vod

I.1 Cie

Cieom tejto knihy je predstavi najlepie zo znmych metd pre ncvik hry na klavr. Pre tudentov,vedie tieto metdy znamen znenie asu uenia, ktor tvor vznamn zlomok ivota a zveniedostupnho asu pre tvorbu hudby, namiesto prebjania sa technikou. Mnoho tudentov strvi 100%svojho asu uenm sa novch skladieb, a pretoe tento proces trv tak dlho, nezostva as praktizovaumenie tvorby hudby. Tento tostn stav je najvou prekkou k zskaniu techniky, pretoe robihudbu je nevyhnutn pre technick rozvoj. Cieom je, aby bol proces uenia tak rchly, e sasname prideli 10% z asu cvienia na technick prce a 90% na tvorenie hudby.

Ako hudobnci robia hudbu? i hudbu skladme alebo hrme na hudobn nstroj, musvetka hudba pochdza z autorovho mozgu. Urite meme vypn mozog a hra na klavri podazvyku spamti po dostatonom cvien. To je ale plne zl spsob, ako robi hudbu, pretoe rovevslednej hudby bude nzka. Mnoho klaviristov m myln predstavu, e drah, obrovsk, koncertnkrdlo vyrba svoj vlastn zvuk s charakteristickou hudbou, a preto musme trnova nae prsty nauenie sa hrania na klavr. Ale udsk mozog je ovea zloitej, ne prsty a tomu nadraden, akoiadna mechanick mainka, pokia ide o muziklnos. Mozog nem obmedzenia ako drevo, pls alebokov. Preto, je dleitejie trnova mozog ako svaly prstov, a to najm preto, e kad pohyb prsta muspochdza nervovho impulzu v mozgu. Odpove na vyie uveden otzku, je to, o budeme nazvahranie v mysli (MP) v tejto knihe. MP je jednoducho proces predstavi hudbu vo svojej mysli, alebodokonca vlastne hra imaginrny klavr. Uvidme, e MP riadi prakticky vetko, o robme v hudbe, zprocesu uenia (techniky) po zapamtanie, absoltny sluch, vkon, zloenie, hudobnej terie, prednes,kontrolu nervozity, at. Je to tak veobjmajca tma, e jej nie je mon na jej vysvetlenie venovajeden oddiel, ale je to popsan v prakticky kadej asti tejto knihy. Pomerne rozren diskusia jeuveden v I II.6.j.

MP je to, o urobilo Mozarta (a vetkch vekch hudobnkov) tm, o bol, on je povaovan zajeden z najvch gniov iastone pre jeho schopnosti MP. Skvel sprva je, e sa d naui. Smutnhistorick fakt je, e prli vea tudentov sa nikdy neuili MP; v skutonosti, me by tto kniha prvmiesto, kde m MP dostal oficilne meno (definciu), aj ke, ak ste talentovan hudobnk, nejako steju museli zzrane pochyti sami. Hranie v mysli by malo by uen od prvho roku klavrnychlekci, a je obzvl inn pre najmeniu mlde; Najbenej spsob, ako zaa ui je uipamov zrunosti a absoltny sluch. MP je umenie ovldania mysle publika cez hudbu, ktorhrte, a preto funguje najlepie, ke pochdza z vaej mysle. Publikum vnma vau schopnos MP akonieo vnimon, nieo, o patr len niekokm vyvolenm talentovanm hudobnkom s inteligencioualeko nad priemernho loveka. Mozart si bol tmto takmer urite vedom a pouval MP na to, aby si

21

vrazne zvil imid. MP tie pomha ui sa klavr v nespoetnmi spsobmi, ako sa ukzalo v celejtejto knihe. Naprklad, pretoe mete vykona MP alej od klavra, mete efektvne zdvojnsobialebo strojnsobi svoj as cvienia pomocou MP, ke klavr nie je k dispozcii. Beethoven a Einsteinsa asto zdali roztrit, pretoe oni boli zaujat MP poas viny z ich bdenia.

Tak teda MP nie je ni nov; nielen skvel hudobnci a umelci, ale prakticky kad pecialisti dnes,ako naprklad atlti, vykolen vojaci, obchodnci, at. musia pestova vlastn MP, aby mohli spenekonkurova. V skutonosti kad z ns to rob stle! Ke sme sa a do rna a rchlo prejdemecez plnovan innosti da, sme sa vykonvame MP, a zloitos tohto MP pravdepodobne presahuje,naprklad zloitos Chopinovej mazurky. Napriek tomu to robme v okamihu, bez toho aby sme o tompremali, ako o MP, pretoe sme to cviili od ranho detstva. Viete si predstavi, ak katastrofy by sastali keby sme nikdy nemali duevn plny na cel de? Ale to je v podstate to, o robme, ak idemena javisko a hrme prednes bez prpravy MP. Niet divu, e umelci s tak nervzni! Ako uvidme, MPje sn najlepie protiltkou proti trme - urite to fungovalo pre Mozarta.

I.2 o je technika hry na klavri?

Musme pochopi, o je to technika, pretoe nepochopenie vedie k nesprvnym metdam cvienia. E-te dleitejie je, e sprvne pochopenie nm pome rozvja sprvne cviebn metdy. Najbenejienedorozumenia s tie, e metda je nejak dedistvo prstovej zrunos. Nie, nie je. Vroden obrat-nos uznvanch klaviristov a obyajn ud nie je tak odlin. To znamen, e prakticky kadsa me naui hra dobre na klavr. S poetn prklady ud s mentlnym postihnutm s obmedzenoukoordinciu, ktor vykazuj neuveriten hudobn talent (savant). Naneastie, mnoh z ns s oveaohybnej, ale nevieme vies hudobn pase kvli nedostatku nejakho jednoduchej, ale plne zsad-nej informcii. Zskanie techniky je vinou proces rozvoja mozgu/nervov, nie je rozvoj sily vprstoch.

Technika je schopnos vykonva obrovsk mnostvo rznych klavrnych pas; a preto to nie jezrunos, ale shrn mnohch zrunost. asn vec, na klavrnej technike, a najdleitejie posolstvotejto knihy, je to, e klavrne zrunosti sa daj naui v krtkom ase, v prpade, e s apliko-van sprvne postupy uenia. Tieto zrunosti s zskavan v dvoch fzach: (1) zistenie, ako sa prsty,ruky, pae, at, musia by presunut, a (2) podmienenie mozgu, nervov, svalov a vykona aby sa tietovykonvali s ahkosou a kontrolou. Vea tudentov si mysl, o cvien na klavri ako hodinch prstovcviiacich prostn, pretoe oni sa nikdy nenauil poriadnu definciu techniky. Skutonosou je, e sizlepujete svoj mozog, ke sa ute hra na klavri! Vlastne sa robte sami mdrejmi a zlepujetesi svoju pam, o je dvod, preo sprvne uenie klavra m tak vea vhod, ako je naprklad spechv kole, schopnos lepie vyrovna sa s kadodennmi problmami, a schopnos udra pam dlhieako starnete. To je dvod, preo zapamtvanie je neoddelitenou sasou zskania techniky.

Musme porozumie naej vlastnej anatmii a naui sa, ako objavi a zska sprvnu techniku. Tosa ukazuje ako takmer nemon loha pre priemern udsk mozog, pokia tomu nezasvtte cel svojivot od detstva. Dokonca aj vtedy, vina neuspeje. Dvodom je to, e bez riadnej vuby, musklavirista objavi sprvne pohyby, at, metdou pokusu a omylu. To by zviselo od malej pravde-podobnosti toho, e ak sa poksite hra ak pas rchlejie, vaa ruka nhodne naraz na pohyb,ktor funguje. Ak mt