ADAM FRANTIŠEK KOLLÁR

Bakalárska práca

KATARÍNA IŠTOKOVÁ

Ružomberok 2008

ABSTRAKT

IŠTOKOVÁ, Katarína: Adam František Kollár. [Bakalárska práca].

Práca prezentuje výsledok literárneho výskumu o polyhistorovi Adamovi Františkovi

Kollárovi. Výberom témy chceme prispieť k zdokumentovaniu komplexnej tvorby

autora a poukázať na tie súvislosti, ktoré sú opomenuté v systematických dejinách

staršej slovenskej literatúry. Prvá kapitola pojednáva o živote a sociálnom angažovaní

spisovateľa. Nasledujúca kapitola približuje tvorivú genézu jeho pedagogickej,

právnickej, vedeckej, historickej, filozofickej, reformátorskej, jazykovednej a literárnej

činnosti. Tretia kapitola je literárnovednou analýzou jeho najvýznamnejšieho diela

O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných

záležitostiach.

Kľúčové slová: Adam František Kollár, O pôvode a nepretržitom užívaní zákonodarnej

moci uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach, osvietenstvo, reformy Márie

Terézie, Gerard van Swieten, autorstvo Ratio educationis, slovenský Sokrates, cirkevný

index zakázaných kníh

2

PREDHOVOR

Koncepcia celoživotného diela Adama Františka Kollára je v súčasnosti preskúmaná

len čiastočne. Jeho biografické údaje z literárnej vedy už v roku 1764 uhorská

historiografia vyradila pre politickú kritiku cirkevnej šľachty, ktorú podal v spise

O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných

záležitostiach.1

Do učebníc sa tento nedocenený spisovateľ dostal až v dvadsiatych a tridsiatych

rokoch 20. storočia a do dejín slovenskej literatúry ešte neskôr.2 Kollárovo meno

vypadlo z kníh najvýznamnejších slovenských bibliografov napríklad Bohuslava

Tablica, Jozefa Miloslava Hurbana, Jaroslava Vlčeka, Štefana Krčméryho, či Ľudovíta

Riznera.3

Najucelenejší pohľad na problematiku tvorby Adama Františka Kollára zhrnuli do

dvoch monografií Ján Tibenský a Michal Eliáš.4 Jej opis podala aj Mária Vyvíjalová vo

svojej krátkej štúdii Osvietenský program Adama Františka Kollára.5

Literárni vedci sa Kollárovou biografiou začali bližšie zaoberať pri príležitosti 200.

výročia jeho úmrtia, keď o nej Matica slovenská a Slovenská akadémia vied v roku

1983 usporiadala vedeckú konferenciu. Výskumu jeho osobnosti sa od roku 1983

1 Porov. OPOČENSKÁ-JERŠOVÁ, Mária: Adam František Kollár. In: Sborník muzeálnej slovenskej spoločnosti. 1929 –. Roč. 23, č. 1, s. 77.2 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 8.3 TABLIC, Bohuslav: Pamäti česko-slovenských básnikov alebo veršovcov. Bratislava : Tatran, 1974. 296 s. HURBAN, Jozef Miloslav: Slovensko a jeho život literárny. Bratislava : Tatran, 1972. 242 s. VLČEK, Jaroslav: Dejiny literatúry slovenskej. Bratislava : Tatran, 1953. 345 s. KRČMÉRY, Štefan: Dejiny slovenskej literatúry I.. Bratislava : Tatran, 1976. 329 s. RIZNER, Ľudovít: Bibliografia písomníctva slovenského od najstarších čias do konca roku 1900. Martin : Matica slovenská, 1934. 544 s.4 TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. 143 s. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. 55 s.5 VYVÍJALOVÁ, Mária: Osvietenský program Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 16. Martin : Matica slovenská, 1982. s. 55 – 112.

3

nevenuje žiadna monografia. Väčšia časť vedeckých prác, okrem pedagogických

návrhov Adama Františka Kollára, nie je preložená do slovenského jazyka.

Z literárno-historického hľadiska je účelom práce podať ucelený pohľad na život

a tvorbu Adama Františka Kollára a poukázať na tie publikácie, na ktoré sa v dejinách

slovenskej literatúry nesústreďuje pozornosť.

Pri sondáži diela som sa pokúsila o zjednotenie informácií o Adamovi Františkovi

Kollárovi, vychádzajúc z najstarších časopiseckých článkov o autorovi z roku 1929 až

po najnovší výskum prostredníctvom spomínanej konferencie. Pri výbere témy ma

z odborného hľadiska zaujali najmä jeho pedagogické návrhy, pretože viedli k vývoju

najväčšej reformy v školskej sústave Uhorska Ratio educationis.

Rada by som sa poďakovala môjmu konzultantovi PaedDr. Kataríne Vilčekovej za

odborné konzultácie, podnetné rady, ako aj za pomoc pri riešení čiastkových

problémov, s ktorými som sa stretla.

4

OBSAH

0 ÚVOD.........................................................................................................................7

1 Biografia a spoločenská angažovanosť Adama Františka Kollára.............................8

2 Rôznorodé spoločenské aktivity polyhistora Adama Františka Kollára

2. 1 Adam František Kollár – pedagóg a školský reformátor..........................................11

2. 2 Adam František Kollár – právnik a historik.............................................................14

2. 3 Adam František Kollár – organizátor vedy a etnológ..............................................16

2. 4 Adam František Kollár – jazykovedec a orientalista................................................18

2. 5 Adam František Kollár – priekopník archiválneho bádania a diplomatiky..............20

2. 6 Adam František Kollár – knihovník a zberateľ kníh................................................21

2. 7 Adam František Kollár – básnik a filozof................................................................22

2. 8 Adam František Kollár – kritik šľachty a burič........................................................24

3 O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci..........................................26

4 ZÁVER.....................................................................................................................29

5

ÚVOD

Pri pozorovaní dejín staršej slovenskej literatúry sa osemnáste storočie javí ako

obdobie hospodárskych, sociálnych a náboženských premien. Stalo sa prevratnou

dobou, keď sa rakúsko-uhorská spoločnosť oslobodzovala spod pút feudalizmu.

Prežívala rozkvet moderných filozofických názorov, ktoré prichádzali z Francúzska

a vyvolávali obrovskú averziu u šľachtických vrstiev.6

Ku progresívnemu myšlienkovému boju proti uhorskej šľachte prispel aj Adam

František Kollár, ktorý sa stal predmetom nášho literárneho výskumu. Adam František

Kollár ako predstaviteľ osvietenstva tereziánskeho obdobia zasiahol do diania

v Uhorsku nielen výskumom nevyriešených politických otázok, ale najmä svojim

vkladom do oblasti literatúry, kultúry, vedy, výchovy a školstva.

Vyznačoval sa všestranným talentom a vysokým intelektom, ale aj vedomosťami

z viacerých vedných disciplín. Stal sa pokrokovo zmýšľajúcim a erudovaným

pedagógom a školským reformátorom, právnikom a historikom, organizátorom vedy

a etnológom, jazykovedcom a orientalistom, priekopníkom archiválneho bádania

a diplomatiky, zberateľom kníh a knihovníkom, básnikom a filozofom, ale i kritikom

šľachty a buričom.

V nasledujúcich častiach práce sa z literárno-historického hľadiska budeme zaoberať

mnohostrannou obdivuhodnou literárnou tvorbou Adama Františka Kollára

v jednotlivých oblastiach. Prvá kapitola uvádza ucelené informácie o jeho biografických

údajoch. V druhej kapitole prinášame prostredníctvom komparácie vedeckých článkov

a systematických dejín slovenskej literatúry polemiku o autorstve jeho pedagogických

a jazykovedných diel.

Tretia kapitola sa pomocou literárnovednej analýzy zameriava na dielo O pôvode

a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných

záležitostiach, ktoré kvôli názorom na zdanenie šľachty vyvolalo v Uhorsku taký

rozruch, že o ňom vládnuca trieda rokovala deväť mesiacov na Uhorskom sneme

6 Porov. PIŠÚT, Milan a kol.: Dejiny slovenskej literatúry. Bratislava : Obzor, 1984. s. 171.

6

a nakoniec ho dala zničiť. Dostalo sa na index zakázaných kníh a Adamovi Františkovi

Kollárovi za jeho publikovanie hrozilo vyhnanstvo.7

1 Biografia a spoločenská angažovanosť Adama Františka Kollára

Životopis „slovenského Sokrata“ ako s ironickým podtónom pre jeho učenosť

nazývali Adama Františka Kollára sa stáva záhadným. Autori štúdií sa rozchádzajú

v názore na dátum jeho narodenia a úmrtia. U niektorých je tento dátum uvedený úplne

nepresne. Rok 1720 ako pravdepodobne nesprávnu informáciu o jeho narodení udávajú

dvaja autori – Ján Tibenský a Vladimír Štverák.8 Ján Tibenský uvádza, že tento dátum

je zapísaný v matrike uchádzačov prijatých do noviciátu jezuitského kolégia

v Trenčíne.9

Vo Varínskej kronike sa uvádza údaj 17. 04. 171810 ako dátum krstu Adama

Františka Kollára, ale predpokladá sa, že sa narodil o dva dni skôr – 15. 04. 1718.11

Miesto jeho narodenia, rázovitá slovenská dedina Terchová, je uvedené správne, až na

článok Márie Opočenskej-Jeršovej v Sborníku muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktorá

uvádza názov Ťarchová.12 Pravdepodobne išlo iba o formálny nedostatok.

Aj dátum úmrtia Adama Františka Kollára je nejasný, pretože už pri jeho

uverejňovaní noviny Magyar hírmondó spôsobili tlačovú chybu.13 Zomrel vo Viedni,

ale dátumy sa rôznia: 10. 06. 178314, 10. 07. 178315, 15. 07. 178316, 13. 07. 1783,17 13.

06. 1783.18

Narodil sa z druhého manželstva Mateja Kolárika19/Kollárika20/Kollára,21 roľníka

a neskôr strážcu erárnych medených baní v Španej doline a Regíny Miszlovskej22/

7 Porov. MIŠIANIK, Ján: Pohľady do staršej slovenskej literatúry. Bratislava : Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1974. s. 284.8 TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 14. ŠTVERÁK, Vladimír: Stručné dejiny pedagogiky. Praha : SPN, 1983. s. 196.9 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 9.10 TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 11.11 ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 5.12 OPOČENSKÁ-JERŠOVÁ, Mária: Adam František Kollár. In: Sborník muzeálnej slovenskej spoločnosti. 1929 –. Roč. 23, č. 1, s. 77.13 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 121.14 TIBENSKÝ, Ján: Terchovský rodák predbehol cisára. In: Verejná správa. 2002 –. Roč. 57, č. 7, s. 26.15 CABADAJ, Peter : Sokrates z Terchovej. In: Okno. 2004 –. Roč. 8, č. 22, s. 21.16 CYPRIÁN, Rudolf: Slovenský Sokrates. In: Nedeľná Pravda. 1984 –. Roč. 17, č. 24, s. 15.17 BUCHTA, František: Slovenský Sokrates. In: Hlas ľudu. 1983 –. Roč. 29, č. 164, s. 2.18 MIŠIANIK, Ján: Pohľady do staršej slovenskej literatúry. Bratislava : Veda, 1973. s. 285. 19 TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 11.20 ELIÁŠ, Michal: Slovenský Sokrates. In: Slovensko. 1993 –. Roč. 17, č. 2, s. 29.21 BUCHTA, František: Slovenský Sokrates. In: Hlas ľudu. 1983 –. Roč. 29, č. 164, s. 2.22 ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 5.

7

Myslovskej23/ Mylovskej.24 Začal študovať v Starých Horách, neskôr na nižších

gymnáziách v Banskej Bystrici a  v Banskej Štiavnici a jezuitskom kolégiu v Trnave.25

Nesprávne údaje o Kollárovom štúdiu na gymnáziách v Žiline a Skalici udávajú

autori Jozef Mátej a František Buchta.26 V roku 1736 vstúpil v Trnave do jezuitského

rádu a absolvoval noviciát na jezuitskom kolégiu v Trenčíne, odkiaľ odišiel do

jezuitského kolégia vo Viedni. Neskôr pôsobil ako učiteľ latinského jazyka

v Liptovskom Mikuláši na jezuitskom gymnáziu. Po roku sa vrátil do Viedne, kde sa

venoval štúdiu orientálnych jazykov a teológie.27

Michal Eliáš a František Tichý uvádzajú, že z jezuitského rádu vystúpil až po

vysvätení za kňaza. Ján Tibenský tvrdí, že je to omyl a z rehole odišiel ešte pred

vysviackou ako poslucháč teológie. K jeho rozhodnutiu bol potrebný súhlas pápeža

a generála jezuitského rádu v Ríme.28

Vybral si teda vedeckú dráhu, ku ktorej mu dopomohol významný učenec, lekár

a radca Márie Terézie - Gerard29/ Gerhard van Swieten.30 Na odporúčanie Swietena sa

stal skriptorom v Cisárskej dvorskej knižnici. Vďaka svojej usilovnej práci

a rozhľadenosti postúpil na vyššie pracovné miesto druhého a neskôr prvého kustóda

knižnice. Po Swietenovej smrti sa stal riaditeľom knižnice, o ktorú sa staral do konca

svojho života. Popri svojej knižničnej činnosti sa stal poradcom cisárovnej Márie

Terézie pre uhorské záležitosti. Bol členom Dvorskej študijnej komisie a jediným

Slovákom v Uhorsku, ktorý sa vypracoval z usilovného študenta na riaditeľa všetkých

gymnázií v ríši. Zároveň sa stal dekanom Filozofickej fakulty Viedenskej univerzity.

Prednášal na nej grécky jazyk, diplomatiku a štátne právo.31

Spolu so svojim priateľom Danielom Trstianskym32/Tersztyánskym33/Tersťanským34

23 TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 11.24 TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár – život a dielo. In: Osvetová práca. 1984 –. Roč. 34, č. 2, s. 4.25 Porov. BARICA, Ján: Slovenský Sokrates. In: Slovensko. 1980 –. Roč. 4, č. 10, s. 25.26 MÁTEJ, Jozef: Dejiny českej a slovenskej pedagogiky. Bratislava : SPN, 1976. s. 163. BUCHTA, František: Slovenský Sokrates. In: Hlas ľudu. 1983 –. Roč. 29, č. 164, s. 2.27 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 13 – 16.28 Porov. ELIÁŠ, Michal: Nedocenený slovenský polyhistor. In: Vlastivedný časopis. 1978 –. Roč. 27, č. 3, s. 102. Porov. TICHÝ, František: Adam František Kollár. In: Dunaj. 1934 –. Roč. 1, č.1 , s. 9 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár – život a dielo. In: Osvetová práca. 1984 –. Roč. 34, č. 2, s. 5.29 TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 17.30 ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 8.31 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 17 – 25.32 TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 93.33 ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 43.34 SROGOŇ, Tomáš a kol.: Dejiny školstva a pedagogiky. Bratislava : SPN, 1981. s. 141.

8

vydával časopis Allergnädigst k. k. privilegierte Anzeigen (Najmilostivejší cisárskej

knižnici privilegovaný vestník).35 Pracoval aj pre Dvorskú banskú a mincovnú komoru,

pre ktorú vypracoval expertízy a elaboráty na historicko-právne problémy Uhorska.36

Ako päťdesiatročný sa oženil a narodila sa mu dcéra Mária Terézia, ktorej krstnou

matkou sa stala samotná cisárovná Mária Terézia. Jeho manželka i dcéra krátko po

pôrode umreli.37

V roku 1777 napriek pobúreniu šľachty kvôli politickému spisu O pôvode

a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných

záležitostiach ho panovníčka Mária Terézia povýšila do šľachtického stavu a darovala

mu dedinu Kereszény v Šopronskej stolici, o ktorej napísal Báseň na moju dedinu

Kereszény.38

Zomrel vo veku šesťdesiatpäť rokov. Celý život obraňoval práva poddaného ľudu a

presadzoval nový spoločenský poriadok, v ktorom by si boli všetci občania bez ohľadu

na ich sociálny pôvod, náboženskú alebo národnú príslušnosť pred zákonom rovní.39

2. Rôznorodé spoločenské aktivity polyhistora Adama Františka Kollára

35 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 93.36 Porov. BUCHTA, František: Slovenský Sokrates. In: Hlas ľudu. 1983 –. Roč. 29, č. 164, s. 2.37 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 80.38 Porov. ELIÁŠ, Michal: Slovenský Sokrates. In: Slovensko. 1993 –. Roč. 17, č. 2, s. 29.39 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 122.

9

2. 1 Adam František Kollár – pedagóg a školský reformátor

Pedagogická činnosť je veľmi významnou súčasťou tvorby Adama Františka

Kollára, pretože sa ako riaditeľ všetkých gymnázií v Uhorsku výraznou mierou podieľal

na inovácii školského systému. Vydával učebnice latinského jazyka a návrhy na úpravu

uhorského školstva.40

Adam František Kollár sa považuje za hlavného tvorcu jednej z najdôležitejších

reforiem školskej sústavy v Uhorsku – Ratio educationis publicae totiusque rei

litterariae per regnum Hungariae et provincias eidem adnexas (Sústava verejnej

výchovy a všetkého školstva v uhorskom kráľovstve a k nemu pripojených

provinciách). Vznikla v roku 1777 a bola revidovaná v roku 1806.41

Školským poriadkom Ratio educationis bola po prvýkrát účinne zasiahnutá

problematika pomerov na základných, stredných a vysokých školách. Jeho cieľmi sa

stali výchova občanov pre praktické potreby života a ustanovenie funkcie hlavných

kráľovských riaditeľov pre školy.42

Školská reforma Ratio educationis pozostáva z troch častí. Prvá časť je analýzou

organizácie, spravovania a finančného zabezpečovania škôl. Druhá časť obsahuje návrh

na zmenu vyučovacieho procesu, vymedzuje učivo a oboznamuje s metódami jeho

podávania. Tretia časť hovorí o starostlivosti o školskú disciplínu a objasňuje zásady

školského poriadku. Ponúka odseky aj o vzdelávaní žiakov a metodike vyučovania.43

Za zostaviteľov reformy sa pokladajú Jozef Urményi, Pál Makó a Daniel

Tereszyánsky44/ Trstiansky45/ Tersťanský.46 Je predpokladom, že skrývali autorstvo

Adama Františka Kollára, pretože Kollár ako zástanca ľudu svojimi politickými spismi

znepokojil uhorskú šľachtu.47

Literárni vedci sa rozchádzajú v názore na Kollárovo autorstvo v reforme Ratio

educationis. Maďarský historik Ľudovít Czóka sa ho pokúsil potvrdiť v knihe Mária

40 Porov. LOMENČÍK, Július: Aktuálnosť odkazu školského reformátora Adama Františka Kollára. In: Učiteľské noviny. 1998 –. Roč. 48, č. 20, s. 9.41 ŠTVERÁK, Vladimír: Stručné dejiny pedagogiky. Praha : SPN, 1983. s. 196.42 Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 43.43 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 76 – 79.44 Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 43.45 TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 93.46 SROGOŇ, Tomáš a kol.: Dejiny školstva a pedagogiky. Bratislava : SPN, 1981. s. 141.47 Porov. ELIÁŠ, Michal: Nedocenený slovenský polyhistor. In: Vlastivedný časopis. 1978 –. Roč. 27, č. 3, s. 106.

10

Terézia iskolareformja és Kollár Adam – (Školská reforma Márie Terézie a Adam

Kollár). Monografia Ľudovíta Czóku nie je dodnes preložená do slovenského jazyka.48

Ján Tibenský vo svojom diele Slovenský Sokrates vyvracia Czókovu hypotézu o

Kollárovom autorstve a tvrdí, že Ľudovít Czóka dobre vedel, že neexistujú žiadne

archívne materiály, osobná korešpondencia, koncepty, ani výpisky, ktoré by dokladali

priamu účasť Adama Františka Kollára na uhorskej školskej reforme Ratio

educationis.49 S uvedeným tvrdením môžeme polemizovať, pretože Jozef Mátej

a Michal Eliáš vo svojich dielach uvádzajú, že Ľudovít Czóka odhalil skutočnosť

Kollárovho autorstva prostredníctvom pátrania v tajnom štátnom archíve vo Viedni.

V tomto archíve sa mal zachovať originál Ratio educationis, z ktorého po dôkladnom

porovnaní Ľudovít Czóka usúdil, že návrhy na reformu školstva u Adama Františka

Kollára a návrhy v Ratio educationis sú takmer totožné. Czóka podľa Jozefa Máteja

a Michala Eliáša predpokladal autorstvo Adama Františka Kollára v celej druhej a tretej

časti Ratio educationis, ktoré sa týkali otázok zriaďovania nižšieho a vyššieho

gymnázia, kráľovských akadémií a univerzity a školskej disciplíny. Ján Tibenský

naopak popiera priame autorstvo Adama Františka Kollára v uvedenej reforme.50

Milan Hamada uzatvára tento vedecký problém nasledovne: „Aj keď sa Kollárovo

autorstvo v uhorskej školskej reforme nepodarí nikdy dokázať, závislosť zostaviteľov

Ratia educationis od Kollárových návrhov je nepopierateľná.“51

Učebnice, ktoré zostavil Adam František Kollár vysvetľujú novú metódu vyučovania

latinského jazyka. Gramatiku latinčiny vydal pod názvom Aufangsgründe der

lateinischen Sprache für die österreichischen Staaten auf allerhöchsten Befehl verfasst

(Základy latinského jazyka pre rakúske školy, zložené na najvyšší príkaz). Gramatiku

tvorí dialóg dvoch žiakov – Učenovca a Záhalovca. Učenovec sa zasadzuje za

používanie latinského jazyka v uhorskom školstve. Záhalovec mu oponuje a presadzuje

vyučovanie v materinskom jazyku.52

48 Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 43.49 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 76.50 Porov. MÁTEJ, Jozef a kol.: Dejiny českej a slovenskej pedagogiky. Bratislava : SPN, 1976. s. 165. Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 43. Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 76 – 78.51 HAMADA, Milan: Zrod osvietenskej kultúry na Slovensku. In: Slovenská literatúra. 1990 –. Roč. 37, č. 5, s. 413.52 Porov. TICHÝ, František: Adam František Kollár. In: Dunaj. 1934 –. Roč. 1, č.1 , s. 14.

11

Ďalšie učebnice – Etymologicum linguae latinae – (Etymologické pravidlá

latinského jazyka) a Tirocinium analyticum – (Príručka pre začiatočníkov) sa zaoberajú

prehlbovaním vzdelávania žiakov v latinskom jazyku.53

Adam František Kollár sa ako člen Dvorskej študijnej komisie a  hlavný riaditeľ

gymnázií snažil zabezpečiť plynulú výučbu na všetkých školách v ríši, preto

sformuloval tri pedagogické návrhy, ktoré vyšli v roku 1775 – Gutachten űber die

Einrichtung der Tyrnauer Academie und die Universal figuring der academien (O

úprave vysokoškolského štúdia na Trnavskej univerzite), Entwurf (O organizácii

školstva) a Extractum de fasciculo Kollari system (Kollárov systém výučby). Tieto

elaboráty sú známe len z Kollárovej korešpondencie, pokúsil sa prostredníctvom nich

o preškolenie profesorov pomocou svojej novej didaktickej metódy na výučbu cudzích

jazykov.54

Uvedenej problematike sa Adam František Kollár venoval aj v diele Instructio

privata pro Humanorium literarum professoribus publicis in Regnis et Provincis

Austiacis (Súkromný návod pre profesorov humanitného štúdia). Myšlienkové podnety

pre vznik Súkromného návodu pre profesorov humanitného štúdia čerpal hlavne

z filozofických konceptov západoeurópskeho empirizmu a racionalizmu.55

V úvode diela Kollár charakterizuje pojem humanistického vzdelania. Udáva

pedagogicko-organizačné pokyny týkajúce sa školského vyučovania. Prvý oddiel

Súkromného návodu pre profesorov humanitného štúdia sa zaoberá vlastnosťami dobre

učiacich profesorov, medzi ktorými by nemala chýbať zbožnosť a kresťanská

šľachetnosť, láska k žiakom, zmysel pre česť, mravnosť a odbornosť. Druhý oddiel

pojednáva o otázke školy a školského poriadku a didaktických pomôckach na

vyučovaní. V treťom oddiele Súkromného návodu vysvetľuje nový spôsob vyučovania

cudzích jazykov, ktorý by bral do úvahy nielen vizuálnu, ale i auditívnu

a psychomotorickú oblasť vyučovacieho procesu. V diele plánoval vychovávať žiakov

k  láske k materinskému jazyku, ktorý považoval za základný predmet školského

vyučovania. Osobitnú pozornosť venoval aj výchove k vzájomnej znášanlivosti žiakov

bez ohľadu na ich sociálnu, nacionálnu a konfesionálnu príslušnosť.56

53 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 68.54 Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 41.55 Porov. HAMADA, Milan: Zrod osvietenskej kultúry na Slovensku. In: Slovenská literatúra. 1990 –. Roč. 37, č. 5, s. 413.56 Porov. MIŠIANIK, Ján: Antológia staršej slovenskej literatúry. Bratislava : Veda, 1973. s. 843 – 851.

12

2. 2 Adam František Kollár – právnik a historik

Adam František Kollár nadobudol kladný vzťah k uhorským dejinám už počas

stredoškolského štúdia. Neskôr ako odborník na historicko-právne záležitosti na

panovníckom dvore Márie Terézie vydával viaceré vlastné práce, elaboráty či

komentáre ku knihám iných autorov, zbieral archívny materiál i dobové dokumenty.57

Už prvým historickým dielom Historiae diplomaticae juris patronatus apostolicorum

Hungariae regum libri tres (O dejinách patronátneho práva uhorských kráľov)58 /

(Dejiny patronátneho práva apoštolských kráľov uhorských)59 sa Kollár vyznamenal ako

expert v oblasti verejného práva.60 Štátny radca Egydius Boiré sa po prečítaní diela

o Kollárovi vydaril ako o kvalifikovanom poradcovi pre uhorské záležitosti

a odborníkovi na nezaplatenie.61

V spise O dejinách patronátneho práva uhorských kráľov sa Kollár zaoberal právom

panovníka Jozefa II. na zdanenie majetkov šľachty a nárokmi na jeho politický zásah

v oblasti cirkevného hospodárstva. Kollár ho upozorňoval na podstatu patronátneho

práva, ktorou bolo pre uhorského kráľa menovanie biskupov a iných vyšších cirkevných

hodnostárov a možnosť ich premiestňovania. Dotkol sa tiež práva Jozefa II. na

nevyužité cirkevné majetky.62

Medzi jeho vrcholné historické diela patrí aj nedokončená kniha Historiae jurisque

publici regni Ungariae amoenitates (Pôvabnosť63 / Pôvaby dejín a verejného práva

Uhorského kráľovstva). Pozostáva z dvoch zväzkov. Autor písanie tretieho zväzku kvôli

ťažkej chorobe nedokončil. Prvým zväzkom sa Adam František Kollár pomocou

výskumu najstarších historických prameňov o dejinách Uhorska snažil dokázať

autochtónnosť Slovanov na území Panónie. V druhom zväzku knihy Pôvabnosť dejín

a verejného práva Uhorského kráľovstva uvažoval nad otázkou vzniku a zániku

otroctva v ranofeudálnom období Uhorska.64

57 Porov. CABADAJ, Peter: Sokrates z Terchovej. In: Slovenské národné noviny. 1993 –. Roč. 4, č. 28, s. 12.58 ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 12.59 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: AMENA, Pavol –HOLOTÍK, Ľudovít – KOPČAN, Vojtech: Studia historica slovaca 13. Bratislava : Veda, 1984. s. 380.60 Porov. VYVÍJALOVÁ, Mária: Osvietenský program Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 16. Martin : Matica slovenská, 1982. s. 57.61 Porov. ŠVIHRAN, Ladislav: Majstri ducha. Bratislava : Perfekt, 2002. s. 31. ISBN 80-8046-216-X62 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 25 – 26.63 TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: Studia historica slovaca 13. Bratislava : Veda, 1984. s. 383.64 TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 118.

13

Pri výskume spoločenskej štruktúry obyvateľstva Adam František Kollár vychádzal

zo systému župnej organizácie ako základného spoločenského zriadenia

v ranouhorskom štáte. Skúmal jej etymológiu, funkcie a úlohy.65 Zo spisu neskôr čerpali

viacerí významní slovenskí slavisti ako Jozef Dobrovský, Anton Bernolák a Ján Kollár.

Za prínos knihy môžeme v súčasnosti považovať osvietenské myšlienky autora

o sociálnej, konfesionálnej a nacionálnej rovnosti ľudí.66

Inšpiráciou pre tvorbu historických spisov sa Kollárovi stali diela Gašpara Ursiniho

Velliho - Desať kníh o panónskej vojne, Petra Lambeciusa - Druhá kniha komentárov

o najvznešenejšej cisárskej viedenskej knižnici a Mikuláša Oláha - Uhorsko a Attila.

Tvorili významné historické pramene k Uhorským dejinám a nadväzovali svojou

historiografiou na najstaršie historické pramene ako bola Anonymova kronika a kronika

Šimona z Kézy. Kollár tieto diela preložil a obohatil o svoje poznámkové výpisky.

V mnohých častiach ich predstihol, najmä opismi gréckych rukopisov, rozbormi

uhorských listín, kroník a legiend, výskumom prírodných názvov Uhorska, štúdiom

starých pečatí a mincí.67

Ako poradca pre uhorské záležitosti na cisárskom dvore Kollár vypracoval 34

elaborátov, ktoré sa týkali majetkovo-právnych sporov medzi erárom a šľachtou. Podľa

jeho názorov má panovník Jozef II. chrániť majetok štátu a usilovať sa obmedziť

hospodársku a politickú moc šľachty.68 Dôležitým historickým dokumentom Adama

Františka Kollára je aj preklad Tereziánskeho urbára do slovenského jazyka. Kollár

prekladom urbára zachytil podobu slovenského jazyka pred pokusmi o jeho

uzákonenenie u Jozefa Ignáca Bajzu a Antona Bernoláka. Tereziánsky urbár pozostával

z deviatich článkov. Stanovoval práva a povinnosti nevoľníkov a zemepánov.

Zabraňoval vyberaniu daní od poddaných bez súhlasu panovníka a riešil otázku

pracovných a právnych sporov medzi uvedenými spoločenskými vrstvami.69

2. 3 Adam František Kollár – organizátor vedy a etnológ65 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: AMENA, Pavol –HOLOTÍK, Ľudovít – KOPČAN, Vojtech: Studia historica slovaca 13. Bratislava : Veda, 1984. s. 383 – 384.66 Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 12.67 Porov. ELIÁŠ, Michal: Nedocenený slovenský polyhistor. In: Vlastivedný časopis. 1978 –. Roč. 27, č. 3, s. 105.68 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: AMENA, Pavol – HOLOTÍK, Ľudovít – KOPČAN, Vojtech: Studia historica slovaca 13. Bratislava : Veda, 1984. s. 375.69 Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 33. Porov. TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: AMENA, Pavol – HOLOTÍK, Ľudovít – KOPČAN, Vojtech: Studia historica slovaca 13. Bratislava : Veda, 1984. s. 375.

14

Prvé pokusy o založenie vedeckej inštitúcie v Uhorsku realizovali Daniel Fisher a

Matej Bel. Na ich myšlienky sa snažil nadviazať aj Adam František Kollár.70

Vypracoval návrh na vytvorenie vedeckej spoločnosti Societas literaria71 (Literárna

spoločnosť) / Societas Hungarica (Uhorská spoločnosť), ktorá by mala

nadkonfesionálny charakter. Hoci Kollár disponoval mimoriadnymi organizačnými

schopnosťami, spor s jezuitským rádom kvôli dielu O pôvode a nepretržitom používaní

zákonodarnej moci v cirkevných záležitostiach apoštolských kráľov uhorských mu tento

návrh zmaril. Projekt sa nezachoval v tlačovej podobe a dozvedáme sa o ňom iba z

Kollárovej korešpondencie vytipovaným jednotlivcom, napríklad Gedéonovi Rádnayovi

a Alexandrovi Podmanickému, z ktorých chcel vytvoriť členov tejto spoločnosti.72

Napriek tomu, že sa idea o literárnej spoločnosti neuskutočnila, Kollár sa nevzdal a

spolu s Danielom Trstianskym vytvorili anonymný návrh na učenú spoločnosť

Academica Augusta73 / Academia Augusta (Bratislavská akadémia vied).74 Návrh

predložili nepodpísaný uhorskej panovníčke Márie Terézii ako dovtedy najdokonalejší

plán akadémie vied.

Orgánom, ktorý by propagoval spoločnosť sa mal stať vedecko-náučný časopis

Allengnädigste k. k. privilgierte Anzeigen (Najmilostivejší cisársko-kráľovský vestník –

Výsadné oznamy).75 Časopis tlmočil populárnou formou široké spektrum tém. Hoci

neslúžil Academii, počas svojich šiestich ročníkov vydávania sa v ňom vystriedali

didaktické články z poľnohospodárstva, lesníctva, prírodných pomerov, geografie,

zdravotníctva a kultúry. František Tichý vyjadril domnienku, že Adam František Kollár

spolupracoval aj pri vydávaní Českých poštových novín, ktoré vychádzali v tlačiarni

Jána Leopolda Kallivodu. Výtlačok týchto novín sa žiaľ nezachoval.76

Ako erudovaný vzdelanec sa stal Adam František Kollár priekopníkom viacerých

vedeckých disciplín, ako sú etnológia, etnografia a antropológia. Etnológia ho ako

70 Porov. ELIÁŠ, Michal: Slovenský Sokrates. In: Slovensko. 1993 –. Roč. 17, č. 2, s. 30.71 BOKESOVÁ-UHEROVÁ, Mária, TIBENSKÝ, Ján: Priekopníci slovenskej kultúry. Bratislava : SPN, 1975. s. 66.72 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 91 – 92.73 TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 92.74 BOKESOVÁ-UHEROVÁ, Mária, TIBENSKÝ, Ján: Priekopníci slovenskej kultúry. Bratislava : SPN, 1975. s. 66.75 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 93.76 Porov. TICHÝ, František: Adam František Kollár. In: Dunaj. 1934 –. Roč. 1 , č.1 , s. 17.

15

vedecká disciplína ovplyvnila do veľkej miery, keďže sa ako dôkladný znalec histórie

zaoberal vznikom literárnych diel, listín a kroník.77

Pri svojom výskume Kollár viackrát narazil na témy týkajúce sa zvykov starých

Slovanov, a preto sa neustále vracal k otázkam o ich pôvode a smerovaní v Uhorsku.

Zaoberal sa hlavne ich vojnovou stratégiou a zvykmi.78

Pri preklade diela humanistu Mikuláša Oláha Uhorsko a Atilla sa Adam František

Kollár zaujímal aj o etnológiu ako jedinečnú vedeckú disciplínu, ktorá pomáha

odhaľovať špecifické črty a rozdielnosť jednotlivých etník. V jednej z vlastných

poznámok, ktorými obohatil knihu Oláha pojednával o národnom rozvrstvení

v Uhorsku. Uviedol v nej, že Uhorsko sa skladá z viacerých národností. Zahrnul do nich

okrem Čechov, Moravanov, Chorvátov, Dalmatíncov, Srbov, Vlachov, Slovincov,

Rusínov aj Slovákov. Tieto národnosti členil do jedného celku na Slovanov, ktorí si boli

príbuzní nielen tým, že sa nachádzali na území vtedajšieho Uhorska, ale aj podobnosťou

reči. Každej národnosti v Uhorsku prisudzoval rovnosť.79

Osobitnú pozornosť venoval výskumu rusínskej národnosti. Zaujímal sa hlavne

o pôvod, rozšírenie a dejiny podkarpatských Rusínov. Svoje vedomosti zhrnul do

elaborátu Humilissimum pro memoria de ortu, progressu et in Hungaria incolatu gentus

Ruthenicae (Skromný názor o pôvode, vývoji a živote Rusínov v Uhorsku).80 Elaborát

sa skladá z devätnástich kapitol, v ktorých Kollár uverejnil opis historických

dokumentov o cirkevnom živote rusínskej národnosti. Tieto dejiny predložili v rukopise

v roku 1769 pápežskej kúrii vo Vatikáne a stali sa podkladom pre zdôvodnenie

osamostatnenia grécko-katolíckeho mukačevského biskupstva.81 Literárni historici sa

nezhodujú v názore na autorstvo tohto spisu. Ján Tibenský uvádza, že Kollár je len

upravovateľom jeho poslednej verzie.82 František Tichý potvrdzuje Kollárovo

autorstvo.83

2. 4 Adam František Kollár – jazykovedec a orientalista

77 Porov. URBANCOVÁ, Viera: Adam František Kollár a etnológia. In: SEDLÁK, Imrich:Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 180.78 Porov. VYVÍJALOVÁ, Mária: Osvietenský program Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 16. Martin : Matica slovenská, 1982. s. 73.79 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 103 – 104. 80 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Dialektika vzťahov medzi slovenským národným povedomím,

slovanstvom a vlastenectvom u A. F. Kollára. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 141.81 Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 14.82 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 109.83 Porov. TICHÝ, František: Adam František Kollár. In: Dunaj. 1934 –. Roč. 1 , č.1 , s. 20.

16

Adam František Kollár mal fenomenálne jazykové schopnosti. Okrem materinského

jazyka, slovenčiny, ovládal všetky slovanské jazyky. V svojej knižnici zhromažďoval

najmä knihy z českého, chorvátskeho, srbského a slovinského jazyka, nechýbali v nej

učebnice poľského a ruského jazyka. Zaoberal sa aj ukrajinským a rusínskym jazykom.

Zo štúdia si dobre osvojil nemecký a maďarský jazyk.84

Na Viedenskej univerzite prednášal kapitoly z dejín gréckeho jazyka, viaceré svoje

diela napísal v latinskom jazyku. Neboli mu cudzie ani jazyky ako sú rumunčina,

francúzština, holandčina, taliančina či dokonca angličtina. Bol tiež dôkladným znalcom

orientálnych jazykov najmä hebrejského, tureckého, perzského a arabského jazyka.85

Orientalistická činnosť Adama Františka Kollára je takmer neznáma. O jej stručnú

charakteristiku sa ako jediný pokúsil Vojtech Kopčan na vedeckej konferencii

o Adamovi Františkovi Kollárovi, z ktorej vyšla štúdia Adam František Kollár ako

orientalista. Kopčan sa vo svojom príspevku domnieva, že Kollárovo štúdium

orientálnych jazykov bolo spojené so značnými výdavkami jezuitského rádu. Jezuitský

rád chcel Adama Františka Kollára poslať ako misionára na Balkán. Po vystúpení

z jezuitskej rehole sa stal v jej očiach zradcom. Kopčan pojednáva aj o zámere Adama

Františka Kollára založiť Cisársko-kráľovskú akadémiu orientálnych jazykov so sídlom

vo Viedni, na ktorej neskôr Kollár prednášal gréčtinu a a orientálne jazyky.86

Medzi prvé orientalistické práce Adama Františka Kollára patrí preklad osmanského

historiografa Saadeniniho87/ Sacadedinna Mehmeda ben Hasažana, ktorý je autorom

kroniky Tadž´űt – tevarih – (Koruna dejín). Táto kronika opisuje dejiny osmanskej

dynastie. Kollár v preloženej kronike uverejnil paralelne osmanský a latinský text.

Vyšla pod názvom: Sacadeddini scriptos turcici Annales Turcici Taschet-Tevarch sive

corona annalium dicta ab initio gentis Ottomanicae usque ad Muradem primum

pertingens (Turecké anály Taschet-Tevarih).88

Adam František Kollár pre potreby Cisárskej kráľovskej akadémie orientálnych

jazykov prekladal hlavne turecké a perzské jazykovedné diela. O vlastné poznatky

doplnil aj spis Základy tureckého jazyka, ktoré zostavil François Mesgnien – Meninski.

84 Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 46.85 Porov. KOPČAN, Vojtech: Adam František Kollár ako orientalista. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 171. Porov. VALACH, Július: Poznámky ku knižnici Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 202 – 204.86 Porov. KOPČAN, Vojtech: Adam František Kollár ako orientalista. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 171.87 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 25.88 Porov. KOPČAN, Vojtech: Adam František Kollár ako orientalista. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 172 – 173.

17

Kollár vydal túto gramatiku pod titulom Francisci à Mesgnien Meninski Institutiones

linguae Turcicae cum rudimentis paralellis linguarium Arabicae et Persicae –

(Prepracované základy tureckého jazyka).89

Michal Eliáš a František Tichý uvádzajú, že gramatiku Prepracované základy

tureckého jazyka Kollár doplnil natoľko, že celý jej druhý zväzok je vlastne jeho

prácou.90 Vojtech Kopčan im oponuje a tvrdí, že je to omyl. Druhý zväzok

Prepracovaných základov tureckého jazyka obsahuje podľa Kopčana tri časti:

osmansko-tureckú syntax, základy arabskej a perzskej poetiky a chrestomatiu. Kollár

podľa neho preložil len časť o chrestomatii, t. j. výbere z diela viacerých autorov na

študijné účely.91

Adam František Kollár sa zaujímal aj o diplomatické vzťahy medzi rôznymi

krajinami, dokonca uverejnil osmanský text a latinský preklad dvoch mierových zmlúv:

Mierová zmluva uzavretá medzi Osmanskou ríšou a Viedňou vo Vasvári 10. augusta

1944 a Mierová zmluva uzavretá medzi Veľkou Portou a Benátkami po páde Kandie 6.

septembra 1669. Kollára môžeme na základe týchto edícií považovať za jedného

z priekopníkov diplomatiky a paleografie v Európe.92

Okrem orientalistických prác sa Kollár zaoberal aj obranou svojej materinskej reči.

V preklade historického spisu Uhorsko a Atilla prejavil svoje vyhranené slovenské

národné povedomie. Povzbudzoval slovenský ľud, aby sa nehanbil za svoj pôvod.

V diele prirovnal slovenskú reč k čistej vode. Mnohí ľudia žijúci v jeho dobe kritizovali

slovenský jazyk tak ako čistú vodu, pretože to bola pre nich jednoduchá reč dedinského

ľudu. Kollár im odkázal, že čistou vodou opovrhujú len márnotratníci a opilci. Hoci ako

spisovateľ používal prevažne latinský jazyk, bol zapálený za používanie slovenského

jazyka vo vyučovacom procese a verejnom styku.93

2. 5 Adam František Kollár – priekopník archiválneho bádania a diplomatiky

89 Porov. KOPČAN, Vojtech: Adam František Kollár ako orientalista. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 173.90 Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 23. Porov. TICHÝ, František: Adam František Kollár. In: Dunaj. 1934 –. Roč. 1 , č. 1 , s. 12.91 Porov. KOPČAN, Vojtech: Adam František Kollár ako orientalista. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 174. OPATÍKOVÁ, Jana: Veľký slovník cudzích slov. Bratislava : Robinson, 2006. s. 173. ISBN 80-09-0030-31292 Porov. KOPČAN, Vojtech: Adam František Kollár ako orientalista. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 174.93 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 103.

18

Kollár sa systematicky venoval výskumu uhorských dejín. Pripravoval edíciu

najstarších uhorských historických prameňov, ktoré plánoval vydať v zbierke

Diplomatorium Hungariae – (Uhorský diplomatár). Tento diplomatár by mal pre

históriu nesmierny význam, pretože jeho cieľom bolo zhromaždiť všetky dobové listiny

a dokumenty od doby pred začiatkom Veľkomoravskej ríše až po Kollárovu súčasnosť.

Prácu na tomto významnom diele nedokončil, zabránila mu v tom náhla smrť.94

Diplomatár pozostával z politickej, cirkevnej a verejnoprávnej časti. Každá časť

obsahovala prepisy alebo originály listín v chronologickom usporiadaní. Kollár mal

prístup do knižníc, ale dostal sa aj k iným zdrojom dokumentov. Navštevoval rôzne

mestské archívy, archívy kláštorov, archív Uhorskej komory v Bratislave, dokonca sa

dostal k archívnemu materiálu z Vatikánu. Na tento veľký projekt potreboval

spolupracovníkov, preto udržiaval korešpondenciu so zahraničnými a domácimi

bibliotekármi a archivármi, ktorých názory sa chystal včleniť do svojej vedeckej práce.

Pri heuristickej činnosti mu pomáhalo viacero učencov ako napríklad Daniel Trstiansky,

Štefan Karpanay, Karol Wagner a v najväčšej miere Samuel Székely.95

Uhorský diplomatár obsahoval odpisy listín v 48,96 46,97 25,98 5099 fóliových

zväzkoch, ktorých časť je uložená v Štátnom archíve v Budapešti a časť vo Viedenskom

štátnom archíve. Kollárovo vedecké dielo sa nenachádza na území Slovenskej

republiky, čo je pre naše kultúrne dedičstvo veľkou škodou. Uhorský diplomatár by

slúžil k lepšiemu pochopeniu nielen uhorských, ale aj slovenských a celoeurópskych

dejín, pretože Kollár v tejto zbierke zhromažďoval i dekréty z krajín ako sú Turecko

a Rumunsko.100

2. 6 Adam František Kollár – knihovník a zberateľ kníh

94 Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 20.95 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 96 – 97. Porov. TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: AMENA, Pavol – HOLOTÍK, Ľudovít – KOPČAN, Vojtech: Studia historica slovaca 13. Bratislava : Veda, 1984. s. 378. 96 OPOČENSKÁ-JERŠOVÁ, Mária: Adam František Kollár. In: Sborník muzeálnej slovenskej spoločnosti. 1929 –. Roč. 23, č. 1, s. 77.97 ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 20.98 TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 96.99 TICHÝ, František: Adam František Kollár. In: Dunaj. 1934 –. Roč. 1, č. 1, s. 12.100 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 96 – 97.

19

Adam František Kollár bol vášnivým zberateľom kníh. Mal veľmi dobre vybavenú

knižnicu, v ktorej sa nachádzali vzácne zbierky rukopisov a starých tlačí. Súpis kníh zo

svojej súkromnej knižnice vo Viedni vydal pod názvom Catalogus praestantissimorum

liborum nec non rarissimorum manuscriptum bibiliothecae Kollariane (Katalóg

najvynikajúcejších kníh ako aj najvzácnejších rukopisov Kollárovej knižnice).

Obsahoval osem častí, celkovo 1310 titulov kníh a bol uverejnený až po jeho smrti

v roku 1783.101

Dražba Kollárovej knižnice sa konala už 29. 09. 1783. Jeho vedeckú pozostalosť

netrpezliví dediči kvôli vážnym finančným ťažkostiam rozpredali viacerým súkromným

i verejným knižniciam či zberateľom, a tak nám na Slovensku zostala len nepatrná časť

jeho kníh, napríklad v Čaplovičovej knižnici v Dolnom Kubíne sa nachádza prvá časť

Kollárovho diela Ratio educationis napísaná vo švabachu.102

Adam František Kollár zbieral hlavne slovanské knihy. Jeho knižnica obsahovala

rôzne manuskripty, zápisy synod, staré kalendáre, artikuly a cirkevné anály slovenských

miest. Zo slovenských a českých diel sa v nej nachádzali diela Mateja Bela, Juraja

Sklenára, Juraja Papánka a Jána Amosa Komenského. Pri zbieraní kníh nezabudol ani

na odpisy rôznych legiend a kroník, napríklad Legendy o svätom Štefanovi,

Anonymovej kroniky, Kroniky Šimona z Kézy, Uhorskej kroniky a Prayovho kódexu.

Okrem slovenských a českých kníh sa zbierka vyznačovala veľkým množstvom diel

z orientálnych krajín, hlavne Turecka a Perzie. Zbieral aj rukopisné materiály a listiny

k dejinám Bosny a Hercegoviny, Poľska, Sedmohradska, Ruska a Litvy. Katalóg

obsahoval najmä knihy s historickou, právnickou, vojenskou, pedagogickou a lekárskou

tematikou. Na základe titulov môžeme vidieť naozaj všestrannú mozaiku Kollárových

záujmov, jeho vysokú vedeckú erudovanosť a rozhľad. 103

2. 7 Adam František Kollár – básnik a ideológ

101 Porov. VALACH, Július: Poznámky ku knižnici Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 201 – 204.102 Porov. TICHÝ, František: Adam František Kollár. In: Dunaj. 1934 –. Roč.1, č. 1, s. 11.103 Porov. VALACH, Július: Poznámky ku knižnici Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 203 – 204. Porov. ECKER, Juraj: Adam František Kollár – knihovník. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 191 – 192. Porov. TICHÝ, František: Adam František Kollár. In: Dunaj. 1934 –. Roč.1, č. 1, s. 11.

20

Básnická činnosť Adama Františka Kollára je nepreskúmaná a pre širokú verejnosť

neznáma. K umeleckej tvorbe autora sa stručne vyjadrili Michal Eliáš, František Tichý a

Gizela Gáfriková-Slavkovská.104 Okrajovo sa jej venoval aj Ján Tibenský v monografii

Slovenský Sokrates.105

Kollár sa predstavil hlavne spisbou príležitostného charakteru a svojim smerovaním

nadväzoval na latinskú humanistickú a renesančnú literatúru. Vyzdvihoval antickú

literatúru a nepriamo podporoval klasicistickú literárnu estetiku. Nedostatkom jeho

doby bolo prikláňanie sa k latinčine a gréčtine ako estetickému básnickému jazyku.106

Celkovo sa zachovalo iba šesť príležitostných básní Adama Františka Kollára.

František Tichý predpokladá, že Kollár mal podiel aj na súbornom vydaní básnických

spisov Jána Česmičského107/ Jána Pannonia.108

Básne písal v zrelom veku, prvú báseň napísal vo veku tridsaťosem rokov. Bola to

báseň Musae Francisco et Maria Teresiae z roku 1956, ktorá oslavovala panovníctvo

a reformy Františka Jozefa a Márie Terézie. Druhou básňou Charites eidyllion, seu

gratiae Francisco et Maria Theresiae augustis (slovenský ekvivalent názvu oboch básní

nie je doteraz uvedený v žiadnej literatúre) spomínal na záslužné činy Márie Terézie

a jej manžela. Báseň oboznamovala verejnosť s osvieteneckými myšlienkami

panovníčky. Mala informovať všetky spoločenské vrstvy v Uhorsku o práve Márie

Terézie na uskutočnenie sociálnych a hospodárskych reforiem. Treťou, najznámejšou

básňou Adama Františka Kollára v ruskom preklade je báseň Na rieku Volgu, ktorú

venoval ruskej panovníčke Kataríne II. Bola to pravdepodobne prvá báseň o Rusku

napísaná Slovákom. Báseň Na rieku Volgu sa nachádza ako jediná báseň Adama

Františka Kollára v Antológii staršej slovenskej literatúry. Sprostredkúva čitateľovi

pôsobivý obraz rieky Volgy, pred ktorou majú svojimi tokmi ustúpiť aj rieky ako sú

Dunaj a Tiber.109

Ďalšou básňou Adam František Kollár odpovedá na nelichotivé ohováranie

a potupné paškvily, ktoré vznikli proti knihe De originibus et usu perpetuo potesasis

104 Porov. ELIÁŠ, Michal: K básnickej tvorbe Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 186 – 189. Porov. GÁFRIKOVÁ-SLAVKOVSKÁ, Gizela: Literárno-estetické názory Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 182 – 184. Porov. TICHÝ, František: Adam František Kollár. In: Dunaj. 1934 –. Roč.1, č. 1, s. 12. 105 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 116.106 Porov. GÁFRIKOVÁ-SLAVKOVSKÁ, Gizela: Literárno-estetické názory Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 182.107 Porov. TICHÝ, František: Adam František Kollár. In: Dunaj. 1934 –. Roč.1, č. 1, s. 12.108 Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 47.109 MIŠIANIK, Ján: Antológia staršej slovenskej literatúry. Bratislava : Veda, 1973. s. 843 – 851.

21

legislatoriae circa sacra apostolicorum regum Ungariae libellus singularis (O pôvode

a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných

záležitostiach) a znevažovali Adama Františka Kollára pre jeho nízky sociálny pôvod.

Básnik v nej poukazuje na svoje osvietenecké črty a myslenie a obviňuje šľachticov, že

nevystupujú v záujme politiky monarchie.110

Od cisárovnej Márie Terézie za svoju obdivuhodnú činnosť, schopnosti a výrazný

vedecký talent dostal do daru dedinu Keresztény. Poďakovanie panovníčke vyjadril

v básni Carmen in villam suam Keresztény (Báseň na moju dedinu Keresztény). Tento

dar bol pre neho zadosťučinením a pochvalou jeho činnosti, trávil tam posledné roky

svojho života.111

Poslednou básňou Adama Františka Kollára je latinská skladba In jucundissimum

Vindobanam advertum Pii pp. VI. carmen (Báseň na veľmi vítaný príchod pápeža Pia

VI. do Viedne). V básni rozdeľuje spoločenskú moc medzi pápeža a panovníka.

Panovník má svetskú moc a pápež božiu. Pápež má právo posudzovať pravosť viery,

dávať milosť hriešnym a rozhodovať o zásluhách a vine ľudí. Panovník má od Boha

zverenú starostlivosť o ľudí, preto musí tvoriť lepšiu budúcnosť, zachovávať

spravodlivosť pri výrube daní a venovať zvýšenú pozornosť obrane krajiny. Kollár

v skladbe Báseň na veľmi vítaný príchod pápeža Pia VI do Viedne tlmočil

predovšetkým svoje politické názory. Schvaľoval zrušenie kontemplatívnych reholí

a viedol polemiku s politickými odporcami cisára.112

Ako ideológ bol Adam František Kollár zástancom moderných myšlienok

novovekej racionalistickej filozofie, ktoré vkladal aj do svojich básní. Jeho názory boli

možno chybné v tom, že priznával veľké práva absolutistickému panovníkovi.

Kollárove básne zostali kvôli sporu s jezuitským rádom širokej verejnosti neznáme, hoci

ich napísal pôsobivým umeleckým jazykom, ktorý odzrkadľuje jeho vzdelanosť. 113

2. 8 Adam František Kollár – kritik šľachty a burič

110 Porov. ELIÁŠ, Michal: K básnickej tvorbe Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 186 – 189.111 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 116.112 Porov. ELIÁŠ, Michal: K básnickej tvorbe Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 186 – 189.113 Porov. GÁFRIKOVÁ-SLAVKOVSKÁ, Gizela: Literárno-estetické názory Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 182. Porov. HAMADA, Milan: Zrod osvietenskej kultúry na Slovensku. In: Slovenská literatúra. 1990 –. Roč. 37, č. 5, s. 415.

22

Adam František Kollár sa v systematických dejinách staršej slovenskej literatúry

spomína hlavne v súvislosti s jeho politickým spisom, De originibus et usu perpetuo

potesasis legislatoriae circa sacra aposticolurum regum Ungariae libellus singularis (O

pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných

záležitostiach114 / Jedna knižka o počiatkoch a večnom používaní zákonodarnej moci

vzhľadom na posvätnosť apoštolských kráľov Uhorska), ktorý vydal v roku 1764.115

Krátky úryvok knihy O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci

uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach ponúka čitateľom vo svojej štúdii

Slovenský Sokrates Ján Tibenský. Celé dielo však doteraz nebolo preložené do

slovenského jazyka.116 Text diela sa nenachádza ani v Antológii staršej slovenskej

literatúry.117

Kráľovná Mária Terézia v roku 1764 zvolala schôdzu Uhorského snemu. Kvôli

prehre Rakúska s Pruskom v sedemročnej vojne predložila na sneme naliehavú

požiadavku na zvýšenie daňovej kontribúcie. Daňovú povinnosť v období osvietenstva

odvádzali iba najnižšie spoločenské vrstvy. Adam František Kollár požadoval zlepšenie

spoločenského postavenia chudobných tým, že sa v spise O pôvode a nepretržitom

používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach zasadil za

zdanenie cirkevnej a svetskej šľachty. Poukázal ním aj na zastaranosť privilegovaného

postavenia šľachtických vrstiev a dotkol sa ich dedičných výsad a majetkov. Nastolil

tiež problém šľachtickej vojenskej insurekcie, ktorú považoval za nepotrebnú.118

Dielo O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov

v cirkevných záležitostiach svojimi pádnymi názormi vystrašilo šľachtu natoľko, že

o ňom predstavitelia snemu rokovali približne mesiac. Vybrali z neho urážajúce citáty,

ktoré deväťčlenná skupina predložila Márii Terézii. Vášnivú kampaň proti autori

sprevádzala uznesená spoločenská kliatba nad spisom.119

114 Porov. MIŠIANIK, Ján: Pohľady do staršej slovenskej literatúry. Bratislava : Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1974. s. 284. Porov. TIBENSKÝ, Ján : Slovenský Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 28.115 Porov. ELIÁŠ, Michal : Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 12.116 Porov. TIBENSKÝ, Ján : Slovenský Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 38 – 39.117 Porov. MIŠIANIK, Ján: Antológia staršej slovenskej literatúry. Bratislava : Veda, 1973. 902 s.118 Porov. MARSINA, Richard: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 160.119 Porov. ČIČAJ, Viliam: Slovenský Sokrates: Adam František Kollár v službách osvietenstva. In: Historická revue, 1994 –. Roč. 5, č. 7, s. 27.

23

Panovníčka Mária Terézia spis O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej

moci uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach postúpila štátnemu kancelárovi

Václavovi Kounicovi120/ Kaunitzovi na posúdenie.121

Václav Kounic, hoci bol známy voľnomyšlienkar, chcel dať dielo O pôvode

a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných

záležitostiach čo najdôkladnejšie utajiť. Vo svojom posudku požadoval, aby mal Kollár

priestor na obhajobu a objasnil sporné tvrdenia v knihe, ktoré sa týkali insurekcie

uhorskej šľachty. Kounic nerozumel prečo spomínaný spis vyšiel tlačou, ale priamo

neodmietol Kollárove návrhy a postrehy, hoci súhlasil so zastavením tlače a distribúcie

knihy, pretože sa bál, že by sa Mária Terézia mohla dostať kvôli publikovaným

názorom o zdanení cirkevnej šľachty do sporu s rímskou kúriou.122

Na riešenie danej politickej situácie Márii Terézii Kounic odporúčal, aby napísala

list uhorskému arcibiskupovi Františkovi Eszterházymu123 / Esterházymu o zákaze

predaja Kollárovej knihy, až do jej preštudovania kardinálom Karolom Migazzim

a arcibiskupom Františkom Barkóczim, či neobsahuje proticirkevné myšlienky.124

Kollár ako odpoveď na Kounicovu, Eszterházyho, Migazziho a Barkócziho kritiku

napísal spis Apológia knihy Adama Františka Kollára O pôvode a nepretržitom

používaní zákonodarnej moci v cirkevných záležitostiach apoštolskými kráľmi

v Uhorsku, zaslaná Jej Veličenstvu a snemu kráľovstva. V Apológii neustúpil názorom

predstaviteľov uhorskej cirkevnej šľachty, ale prehĺbil svoju interpretáciu a

argumentáciu diela O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci. 125

Napriek Kollárovej obhajobe sa politický spis O pôvode a nepretržitom používaní

zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach kvôli neutíchajúcim

intrigám šľachty ocitol ako jediná kniha v slovenskej histórii na Cirkevnom indexe

zakázaných kníh. Index liborum prohibitorum jej udelila pápežská kúria na čele

s pápežom Klimentom XII.126/ Klementom XIII.127

120 Porov. TIBENSKÝ, Ján : Slovenský Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 28.121 Porov. VYVÍJALOVÁ, Mária: Osvietenský program Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 16. Martin : Matica slovenská, 1982. s. 63.122 Porov. TIBENSKÝ, Ján : Slovenský Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 47.123 Porov. VYVÍJALOVÁ, Mária: Osvietenský program Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 16. Martin : Matica slovenská, 1982. s. 63.124 Porov. TIBENSKÝ, Ján : Slovenský Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 47.125 Porov. BOKESOVÁ-UHEROVÁ, Mária, TIBENSKÝ, Ján: Priekopníci slovenskej kultúry. Bratislava: SPN, 1975. s. 59 – 60.126 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár ako osvietenecký mysliteľ. In: SEDLÁK,

Imrich:Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 119 – 120.127 Porov. TIBENSKÝ, Ján : Slovenský Sokrates. Martin : Tatran. 1983. s. 48

24

3. O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci

V úvode knihy O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských

kráľov v cirkevných záležitostiach sa Adam František Kollár zaviazal, že bude načúvať

čistej pravde a jeho odporcovia majú kontrolovať tento záväzok. Zaujímal sa

o najstaršie zákony Uhorska, ktorých zmysel bol v priebehu osemnásteho storočia kvôli

nepokrokovému mysleniu šľachtických vrstiev často prekrútený. Vyžadoval ku

každému zákonu kritický úsudok a interpretáciu. Podporoval vývoj zákonov

smerujúcich k vytvoreniu demokratického štátu. Vymenoval viaceré historické

osobnosti, ktoré študovali zákony a tým konali záslužnú prácu pre verejnosť, napríklad

Jána Sambuca, Jána Tomku Saského a Mateja Bela.128

Prvou kapitolou diela O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci

uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach sa snažil presne vymedziť vzťah medzi

verejným právom v cirkevných záležitostiach a kanonickým právom. Definoval v nej

pojmy ako sú zákonodarstvo, právomoc, kánon a zákon. Postupne študoval dekréty

uhorských kráľov, z ktorých vymedzil úlohu panovníka, úlohu šľachty, úlohu ľudu

a úlohu cirkvi. Dospel k záveru, že všetky nariadenia a zákony Uhorska sa tvoria

pomocou súhlasu uvedených spoločenských vrstiev. Zdôraznil, že všetci ľudia sú si

rovní bez ohľadu na ich sociálny, nacionálny a konfesionálny pôvod. Uviedol, že zákon

má podľa neho autoritu iba vtedy, keď ho schváli ľud. Vyjadril myšlienku, že panovník

by nemal vydávať nariadenia, ktoré sú v rozpore s Bohom a ľudom. 129

V nasledujúcej kapitole diela O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci

uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach Kollár skúmal postupné dopĺňanie

a inovácie uhorských dekrétov. Nachádzal v nich rôzne slovné odchýlky, ktoré vznikli

prispôsobovaním sa modernejším zákonom. Pôvodný text uhorských dekrétov sa menil

najmä nedbanlivosťou uhorských pisárov. Dokazoval to na ukážkach textu dekrétov

uhorských kráľov Štefana, Ladislava a Kolomana. Zaoberal sa aj pravosťou buly

uhorského kráľa Silvestra II., o ktorej usúdil, že je to falzifikát. 130

128 Porov. TIBENSKÝ, Ján : Slovenský Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 36 – 39.129 Porov. VYVÍJALOVÁ, Mária: Osvietenský program Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 16. Martin : Matica slovenská, 1982. s. 56 – 59. Porov. TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár ako osvietenecký mysliteľ. In: SEDLÁK, Imrich:Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 119.130 Porov. MARSINA, Richard: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 160.

25

Popri štúdiu uhorských dekrétov sa Kollár zaoberal kritikou šľachtického

zákonníka Tripartitum131 / Opus tripartitum,132 zbierky všetkých zákonov súkromného

šľachtického práva v Uhorsku. Jeho autorovi Vebröczymu vytkol nedostatok právneho

výskumu a vážne právne omyly, ktoré vznikli kvôli dezinterpretácii dobových spisov.

Pripisoval mu nedôslednosť hlavne v otázke cirkevného práva.133

Hlavná časť Kollárovho spisu O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej

moci uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach citlivo vnímala aj zložitú sociálnu

otázku. Podľa Kollára úbohý ľud nikdy neobráni krajinu, pokiaľ na jej obranu nebude

mať dostatok finančných prostriedkov, preto uhorskú šľachtu vyzýval aby časť

daňového bremena poddaných preniesla na seba. Apeloval pri tom na zásadu

spravodlivosti, rovnosti a kresťanskej solidarity.134

Tieto argumenty Kollár potvrdil vetou: „Koho totiž, pýtam sa, teší žiť alebo plodiť

deti v takej krajine, kde sa verejné ťarchy neznášajú rovnako, kde bohatí si prisvojujú

všetky výhody v štáte, ťarchy však odmietajú, čo je proti právu a princípu rovnosti,

a proti svätým zákonom nášho kráľovstva a na nešťastného poddaného roľníka

a ubiedený ľud všetko váľajú?“135

Kollár sa v záverečnej časti spisu O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej

moci uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach zaoberal právom Márie Terézie na

opustené cirkevné majetky. Schvaľoval ich použitie na výstavbu škôl. Dotkol sa aj

problému vojenskej taktiky Uhorska, vyjadril názor, že každej vojne sa dá predísť

diplomaciou a rozumom. Šľachtu pobúril najmä svojim výrokom o zrušení šľachtickej

vojenskej insurekcie. Vytýkal jej, že neobraňuje chudobný ľud a uplatňuje si príliš veľa

výsad a privilégií, ktoré jej právom nepatria.136

131 Porov. TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár ako osvietenecký mysliteľ. In: SEDLÁK, Imrich:

Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 158. Porov. Porov. MARSINA, Richard: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 160.132 Porov. ELIÁŠ, Michal : Nedocenený slovenský polyhistor. In: Vlastivedný časopis. 1978 –. Roč. 27, č. 3, s. 103.133 Porov. MARSINA, Richard: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 160.134 Porov. VYVÍJALOVÁ, Mária: Osvietenský program Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 16. Martin : Matica slovenská, 1982. s. 56.135 KOLLÁR, Adam František: O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach. In: TIBENSKÝ, Ján : Slovenský Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 39.136 Porov. MARSINA, Richard: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 160. Porov. VYVÍJALOVÁ, Mária: Osvietenský program Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 16. Martin : Matica slovenská, 1982. s. 57.

26

Proti spisu O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov

v cirkevných záležitostiach sa začali šíriť rôzne pamflety s pejoratívnym obsahom.

Rozpravu o diele ako prvý napísal Štefan František Pécs Ujfalu.137

V spise Vigiliae noticium agrestium ad novam doctrinam clarissimi viri Adami

Francisci Kollari (Ostražitosti neprespatých nocí alebo k novému učeniu Adama

Františka Kollára) sa Ujfalu zaoberal hlavne argumentáciou Kollárových názorov.

Obhajoval šľachtickú vojenskú povinnosť a konzervativizmus šľachtického sveta.

Kritika Imricha Baerenkopfa Výhrady proti Adamovi Františkovi Kollárovi, sa snažila

na základe právnych domnienok spochybniť problém feudálneho práva, ktorý Kollár

rozoberal. Ďalšiu kritiku diela O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci

uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach napísal Imrich Vajkovic. Nazývala sa

Previerka dvanástich argumentov kedysi od Huga Grotiusa a iných, nedávno od Adama

Františka Kollára o právach štátu vo veciach cirkevných, teraz rôznymi osvietensky sa

tváriacimi pseudopolitikmi opakovaných. Ako zástanca cirkevnej šľachty Vajkovic

podporoval jej výsadu neplatiť dane a odsúdil Kollára, že sa spriahol s uhorskými

jakobínmi a nadviazal na myšlienky francúzskej revolúcie.138

Feudálnu ústavu Uhorska a šľachtické výsady bránil aj spis Juraja Richvaldského

Vexatio dat intellectum (Trápenie privádza k rozumu). Touto knihou preklial Adama

Františka Kollára a uviedol, že jeho meno bude nenávidené, dokiaľ bude žiť čo len

jeden Uhor. Spis Vexatio dat intellectum bol ako celok zameraný na snemové rokovania

a predstavoval historicko-právne zdôvodnenie všetkých základných žiadostí a sťažností

poslancov predložených uhorskému snemu. Je zaujímavé, že Mária Terézia

prostredníctvom miestodržiteľskej rady nariadila magistrátu mesta Bratislava 18.

februára 1765 kritiku Juraja Richvaldského Trápenie privádza k rozumu spáliť spolu so

spisom O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov

v cirkevných záležitostiach. O procese upálenia spisov Trápenie privádza k rozumu

a O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných

záležitostiach napísali dvaja anonymní autori dve básne Justus Combustus (Spravodlivo

spálený) a Spravodlivé upálenie alebo improvizovaná apológia.139

137 Porov. TIBENSKÝ, Ján : Slovenský Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 39 – 46.138 Porov. BOKESOVÁ-UHEROVÁ, Mária, TIBENSKÝ, Ján: Priekopníci slovenskej kultúry. Bratislava: SPN, 1975. s. 59 – 60.139 Porov. TIBENSKÝ, Ján : Slovenský Sokrates. Martin : Tatran. 1983. s. 39 – 46, 122 – 136. Porov. BOKESOVÁ-UHEROVÁ, Mária, TIBENSKÝ, Ján: Priekopníci slovenskej kultúry. Bratislava: SPN, 1975. s. 59 – 60.

27

ZÁVER

Pri analýze pedagogickej, právnickej, vedeckej, historickej, filozofickej,

reformátorskej, jazykovednej a literárnej činnosti sme dospeli k záveru, že Adam

František Kollár si ako mimoriadne erudovaný spisovateľ a vzdelanec zaslúži

v systematických dejinách slovenskej literatúry oveľa väčšiu pozornosť a jeho

celoživotná literárna tvorba si vyžaduje rozsiahlejší výskum.

Kollárova tvorba je v literárnych dejinách opomenutá hlavne z umeleckého

jazykovedného, právnického a vedeckého hľadiska. Nasvedčujú tomu aj podnetné

literárnovedné polemiky o autorstve diel Ratio educationis, Prepracované základy

tureckého jazyka a Skromný názor o pôvode, vývoji a živote Rusínov v Uhorsku, ktoré

vznikli na základe komparácie vedeckých článkov o autorovi.

Adam František Kollár získal kvôli svojmu výraznému národnému povedomiu,

náboženskej tolerancii, úsiliu o zdanenie cirkevnej šľachty, presadzovaniu nového

spoločenského poriadku na základe princípu demokracie, rovnosti a spravodlivosti,

obhajovaniu práv chudobného ľudu, pokusu o celoeurópsku zbierku listín

a dokumentov, či návrhu na vyučovanie v materinskom jazyku pomenovanie

Slovenský Sokrates, ktoré mu hrdo patrí. Rovnako ako Sokrates to bol človek milujúci

múdrosť a pravdu. Snažil sa dokázať svoje dobré úmysly uhorskej cirkevnej šľachte, ale

márne. Kniha Adama Františka Kollára O pôvode a nepretržitom používaní

zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach sa ako jediné

slovenské dielo ocitla neopodstatnene na Cirkevnom indexe zakázaných kníh. Titul

„Slovenský Sokrates“ bol však priradený spisovateľovi s ironickým podtónom a jeho

meno bolo kvôli nenávisti uhorskej šľachty vyradené z uhorskej historiografie.

Prostredníctvom tejto bakalárskej práce by sme chceli očistiť nielen Kollárovo meno,

ale pridať tohto terchovského rodáka ako skutočného „Slovenského Sokrata“

k najlepším európskym mysliteľom a vedcom celosvetového formátu.140

140 Porov. TIBENSKÝ, Ján : Slovenský Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 9.

28

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

BARICA, Ján: Slovenský Sokrates. In: Slovensko. 1980 –. Roč. 4, č. 10, s. 25.

BOKESOVÁ-UHEROVÁ, Mária, TIBENSKÝ, Ján: Priekopníci slovenskej kultúry.

Bratislava : SPN, 1975. s. 59 – 66.

BUCHTA, František: Slovenský Sokrates. In: Hlas ľudu. 1983 –. Roč. 29, č. 164, s. 2.

CABADAJ, Peter: Sokrates z Terchovej. In: Okno. 2004 –. Roč. 8, č. 22, s. 20 – 21.

CYPRIÁN, Rudolf: Slovenský Sokrates. In: Nedeľná Pravda, 1984 –. Roč. 17, č. 24, s.

15.

ČIČAJ, Viliam: Slovenský Sokrates: Adam František Kollár v službách osvietenstva. In:

Historická revue. 1994 –. Roč. 5, č. 7, s. 26 – 27.

ECKER, Juraj: Adam František Kollár – knihovník. In: SEDLÁK, Imrich:

Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 191 – 201.

ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. 55 s.

ELIÁŠ, Michal: Nedocenený slovenský polyhistor. In: Vlastivedný časopis. 1978 –. Roč.

27, č. 3, s. 102 – 107.

ELIÁŠ, Michal: Slovenský Sokrates. In: Slovensko. 1993 –. Roč. 17, č. 2, s. 28 – 30.

ELIÁŠ, Michal: K básnickej tvorbe Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich:

Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 186 – 191.

GÁFRIKOVÁ-SLAVKOVSKÁ, Gizela: Literárno-estetické názory Adama Františka

Kollára. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská,

1985. s. 182 – 186.

HAMADA, Milan: Zrod osvietenskej kultúry na Slovensku. In: Slovenská literatúra.

1990 –. Roč. 37, č. 5, s. 393 – 427.

HURBAN, Jozef Miloslav: Slovensko a jeho život literárny. Bratislava : Tatran, 1972.

242 s.

KOPČAN, Vojtech: Adam František Kollár ako orientalista. In: SEDLÁK, Imrich:

Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 171 – 178.

KRČMÉRY, Štefan: Dejiny slovenskej literatúry I.. Bratislava : Tatran, 1976. 329 s.

LOMENČÍK, Július: Aktuálnosť odkazu školského reformátora Adama Františka

Kollára. In: Učiteľské noviny. 1998 –. Roč. 48, č. 20, s. 9.

MARSINA, Richard: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: SEDLÁK,

Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 155 – 171.

MÁTEJ, Jozef: Dejiny českej a slovenskej pedagogiky. Bratislava : SPN, 1976. s. 163.

29

MIŠIANIK, Ján: Pohľady do staršej slovenskej literatúry. Bratislava : Veda, 1973. s.

285 – 287.

MIŠIANIK, Ján: Antológia staršej slovenskej literatúry. Bratislava : Veda, 1973. s. 843

– 851.

OPATÍKOVÁ, Jana: Veľký slovník cudzích slov. Bratislava : Robinson, 2006. s. 173.

ISBN 80-09-0030-312

OPOČENSKÁ-JERŠOVÁ, Mária: Adam František Kollár. In: Sborník muzeálnej

slovenskej spoločnosti. 1929 –. Roč. 23, č. 1, s. 77 – 80.

PIŠÚT, Milan a kol.: Dejiny slovenskej literatúry. Bratislava : Obzor, 1984. s. 171.

RIZNER, Ľudovít: Bibliografia písomníctva slovenského od najstarších čias do konca

roku 1900. Martin : Matica slovenská, 1934. 544 s.

SROGOŇ, Tomáš a kol.: Dejiny školstva a pedagogiky. Bratislava : SPN, 1981. s. 141.

ŠTVERÁK, Vladimír: Stručné dejiny pedagogiky. Praha : SPN, 1983. s. 196.

ŠVIHRAN, Ladislav: Majstri ducha. Bratislava : Perfekt, 2002. s. 31. ISBN 80-8046-

216-X

TABLIC, Bohuslav: Pamäti česko-slovenských básnikov alebo veršovcov. Bratislava :

Tatran, 1974. 296 s.

TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár – život a dielo. In: Osvetová práca, 1984 –.

Roč. 34, č. 2, s. 4.

TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: AMENA, Pavol

– HOLOTÍK, Ľudovít – KOPČAN, Vojtech: Studia historica slovaca 13. Bratislava :

Veda, 1984. s. 371 – 393.

TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár ako osvietenecký mysliteľ. In: SEDLÁK,

Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin: Matica slovenská, 1985. s. 107 – 133.

TIBENSKÝ, Ján: Dialektika vzťahov medzi slovenským národným povedomím,

slovanstvom a vlastenectvom u A. F. Kollára. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný

letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 133 – 155.

TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. 143 s.

TIBENSKÝ, Ján: Terchovský rodák predbehol cisára. In: Verejná správa. 2002 –. Roč.

57, č. 7, s. 26.

TIBENSKÝ, Ján: Úsilie Adama Františka Kollára o organizáciu vedeckého života

v Uhorsku a Daniel Trstiansky. In: Historický časopis. 1994 –. Roč. 42, č. 3, s. 446 –

454.

TICHÝ, František: Adam František Kollár. In: Dunaj. 1934 –. Roč. 1 , č. 1 , s. 9 – 22.

30

URBANCOVÁ, Viera: Adam František Kollár a etnológia. In: SEDLÁK, Imrich:

Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 178 – 182.

VALACH, Július: Poznámky ku knižnici Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK,

Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 201 – 202.

VLČEK, Jaroslav: Dejiny literatúry slovenskej. Bratislava : Tatran, 1953. 345 s.

VYVÍJALOVÁ, Mária: Osvietenský program Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK,

Imrich: Literárnomúzejný letopis 16. Martin : Matica slovenská, 1982. s. 55 – 112.

31

Čestné vyhlásenie

Vyhlasujem, že bakalárska práca Adam František Kollár obsahuje 58780 znakov.

32