SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov

1131260

ALERGIA NA MLIEKO

A

 LAKTÓZOVÁ INTOLERANCIA

Nitra 2011 Jana Leckéšiová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov

ALERGIA NA MLIEKO A LAKTÓZOVÁ

INTOLERANCIA(Bakalárska práca)

Študijný program: Výživa ľudí

Študijný odbor: 4188700 Výživa

Školiace pracovisko: Katedra výživy ľudí

Školiteľ: Ing. Habánová Marta, PhD.

Nitra 2011 Jana Leckéšiová

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Podpísaná Jana Leckéšiová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému " Alergia

na mlieko a laktózová intolerancia " vypracovala samostatne s použitím uvedenej

literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Nitre 5.mája 2011 Jana Leckéšiová

Abstrakt

Alergia predstavuje problém ako pre ľudstvo, tak aj pre medicínu. Podľa mnohých

tvrdení až 30 % populácie trpí rôznou formou alergie a predpokladá sa, že výskyt alergií

bude v budúcnosti narastať. Alergiou na bielkovinu kravského mlieka trpia 2% -tá

dojčiat počas prvého roku života. Najčastejšie príznaky alergie na bielkovinu kravského

mlieka sú gastrointestinálneho charakteru, ktorými trpí 20 – 40 % detí. Liečba alergie

spočíva v eliminácii alergénu zo stravy.

Na druhej strane v prípade intolerancie nejde o typickú potravinovú alergiu. Jedná

sa o enzymatickú poruchu z dôvodu nedostatku alebo zníženého množstva potrebného

enzýmu. Približne 70 % celosvetovej populácie má znížené množstvo laktázy.

V južných krajinách je intolerancia laktózy najrozšírenejšia a počet intolerantných

osôb predstavuje až 75 – 95 %. Nesprávne fungovanie enzýmu laktáza zapríčiňuje

metabolické poruchy. Príznakmi intolerancie laktózy sú bolesť, hnačky, nadúvanie

a vracanie. V súčasnosti neexistuje žiadna liečba, ktorá by zintenzívnila efektivitu

laktázy. Liečbou je vyradenie potravín obsahujúcich laktózu z jedálnička alebo

konzumácia výrobkov so zníženým množstvom laktózy. Deti dobre tolerujú mliečne

výrobky, ktoré obsahujú do 2 % laktózy.

Kľúčové slová: alergia, laktózová intolerancia, mlieko, laktóza

Abstrakt

Allergy as a problem for humanity, as well as for medicine. According to many

claims of up to 30 % of the population suffer from various forms of allergy and it is

expected that the incidence of allergies in the future will grow. Allergy to cow's milk

protein suffer 2 % of infants during the first year of life. The most common symptoms

of allergy to cow's milk protein are gastrointestinal in nature, which suffers from 20 to

40 % of children. Treatment of allergies is to eliminate the allergen from the diet.

On the other hand, in case intolerance is not a typical food allergy. It is an

enzymatic defect in the absence or reduced amount of enzyme required. Approximately

70% of the global population has reduced the amount of lactase.

In the southern countries of lactose intolerance is most prevalent and the number of

intolerant people is up from 75 to 95 %. Improper functioning of the enzyme lactase

causes metabolic disorders. Lactose intolerance symptoms are pain, diarrhea, flatulence

and vomiting. There is currently no treatment that could intensify the effectiveness of

lactase. Treatment is the removal of lactose-containing foods from your diet or eating

products with reduced lactose. Children well tolerated dairy products, which contain up

to 2 % lactose. 

Keywords: allergy, lactose intolerance, milk, lactose 

ObsahObsah.................................................................................................................................6

Úvod..................................................................................................................................7

1 Cieľ práce....................................................................................................................8

2 Metodika......................................................................................................................9

3 Štúdia o súčasnom stave riešenej problematiky........................................................10

3.1. Alergia a imunitný systém.................................................................................10

3.1.1. Typy imunopatolgických reakcií.............................................................10

3.1.2. Alergia na potraviny.................................................................................13

3.1.3. Epidemiológia..........................................................................................15

3.1.4. Klinické príznaky potravinovej alergie....................................................16

3.1.5. Diagnostika..............................................................................................20

3.1.6. Liečba potravinovej alergie......................................................................20

3.2. Alergia na mlieko...............................................................................................21

3.2.1. Klady a zápory kravského mlieka............................................................21

3.2.2. Alergény kravského mlieka.....................................................................22

3.2.3. Klinické prejavy alergie na bielkovinu kravského mlieka.......................23

3.2.4. Liečba.......................................................................................................23

3.2.5. Praktické odporúčania na prevenciu potravinovej alergie.......................25

3.2.6. Jedálniček pre alergikov citlivých na mlieko...........................................26

3.2.7. Rozdiely intolerancie laktózy a alergie na mlieko...................................27

3.3. Laktózová intolerancia.......................................................................................28

3.3.1. Laktóza.....................................................................................................29

3.3.2. Formy intolerancie laktózy......................................................................29

3.3.3. Prevalencia intolerancie laktózy..............................................................31

3.3.4. Klinické prejavy intolerancie laktózy......................................................32

3.3.5. Diagnostika..............................................................................................33

3.3.6. Liečba.......................................................................................................34

4 Záver..........................................................................................................................36

5 Zoznam použitej literatúry.........................................................................................37

Úvod

Témami ako je alergia na mlieko a intolerancia laktózy sme sa začali zaoberať, keď

osobe v blízkom okolí diagnostikovali práve laktózovú intoleranciu. Zaujímalo nás

hlavne, aký je rozdiel medzi týmito dvoma termínmi. To bolo jedným z dôvodov, prečo

sme sa rozhodli získať z tejto oblasti čo najviac dostupných informácií.

V posledných desaťročiach zaznamenávame zvýšený počet osôb trpiacich

alergickými ochoreniami. Podľa štatistických údajov takmer v každej rodine jeden

alebo viac členov rodiny trpí prejavmi alergického ochorenia. Alergia je prehnanou

reakciou organizmu na cudzorodú látku z vonkajšieho prostredia. Či už ide o alergény

zo vzduchu, z liekov alebo z potravín. Alergická reakcia je spätá s imunitným

systémom.

Na vzniku alergie sa podieľajú viaceré faktory. Jedným z nich je aj genetická

predispozícia. Príčiny vzniku alergie nie sú doposiaľ celkom objasnené. Prevencia

vzniku alergie by mala byť založená predovšetkým na zdravom a aktívnom životnom

štýle. Na prevenciu vzniku alergického ochorenia by sa malo myslieť ešte pred

narodením dieťaťa. Matky by mali úplné vylúčiť fajčenie a dojčiť minimálne 6

mesiacov. Zaujímavosťou je, že príliš sterilné prostredie v prvých mesiacoch života

dieťaťa zvyšuje riziko alergických ochorení.

Na rozdiel od alergie na mlieko, kedy ide o imunitnú odpoveď organizmu,

v prípade intolerancie laktózy sa jedná o enzymatickú poruchu. Najčastejšie sa

vyskytuje u novorodencov a dojčiat, no nevylučuje sa ani v dospelosti.

Laktóza, prítomná v mlieku, nie je rozštiepená a vstrebaná v tenkom čreve. Následne

spôsobuje gastrointestinálne ťažkosti. Je otázkou mnohých štúdii, či je vhodná

konzumácia mlieka po treťom roku života. Môžeme všeobecne konštatovať, že nárast

počtu alergikov je spôsobený zhoršeným životným štýlom a zmenou životného rytmu

ľudí.

7

1 Cieľ práce

Cieľom bakalárskej práce bolo preštudovať problematiku týkajúcu sa alergie na

mlieko a laktózovej intolerancie. Podrobnejšie analyzovať jednotlivé typy alergických

reakcií, typické príznaky, výskyt alergií, diagnostiku a následnú liečbu. Snaha

o objasnenie vzájomného vzťahu imunitného systému a alergie. Predovšetkým sme sa

zameriavali na nežiaduce potravinové reakcie ako sú potravinové alergie a rôzne formy

potravinovej intolerancie. Úlohou bolo zistiť rozdiely medzi alergiou na bielkovinu

kravského mlieka a laktózovou intoleranciou a určiť diferencovaný prístup k daným

ochoreniam.

8

2 Metodika

Poznatky o súčasnom stave riešenej problematiky sme získali štúdiom, analýzou

a následným spracovaním odbornej a vedeckej literatúry, ktorá bola uverejnená

v renomovaných vedeckých časopisoch. Pri vypracovávaní bakalárskej práce sme

čerpali sme z odborných monografií, vedeckých článkov a najnovších štúdií

zaoberajúcich sa danou problematikou. Vedecké poznatky sme doplnili praktickými

odporúčania, pri ktorých sme využili moderné informačné a komunikačné technológie.

9

3 Stručný prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

3.1 Alergia a imunitný systém

V posledných desaťročiach zaznamenávame zvýšený počet osôb trpiacich

alergickými ochoreniami. Podľa štatistických údajov sa alergie vyskytujú u 20 - 40 %

našej populácie, čo znamená, že takmer v každej rodine jeden alebo viac členov rodiny

trpí prejavmi alergického ochorenia. Nárast počtu alergikov je pripisovaní zhoršenému

životnému štýlu a zmenám životného rytmu ľudí (Bystroň, 1997).

Alergie sú prehnanou reakciou obranného systému na látky z vonkajšieho

prostredia. Imunitný systém slúži na ochranu pred pôvodcami chorôb (baktérie, vírusy,

parazity a huby), pred cudzorodými látkami a zhubnými bunkami. O alergiu ide iba

vtedy, ak je daný stav vyvolaný imunologickou reakciou, čo znamená reakciou medzi

antigénom a protilátkou (Burkhardtová - Degitz, 2009).

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia britský imunológovia Robin Coombs

a Philip Gell usporiadali imunopatologické reakcie podľa rozdielnych mechanizmov.

Táto klasifikácia sa používa dodnes. Reakcie sú rozdelené do 4 kategórií. Reakcie

včasného typu reprezentujú prvé tri kategórie, pri ktorých sa imunitná odpoveď

s participáciou protilátok dostaví rýchlo. Pričom pri poslednom štvrtom type reakcie

nastupuje imunitná odpoveď po 72 hodinách a je sprostredkovaná bunkami. Kvôli tomu

sa označuje ako oneskorený typ (Pružinec, 2005).

3.1.1 Typy imunopatologických reakcií

I. Typ hypersenzitivity (anafylaktický, skorý, včasný)

Reakcia sprostredkovaná imunoglobulínom triedy IgE. Zaraďuje sa medzi

najčastejšie alergické reakcie. Po kontakte s alergénom sa prejavujú symptómy už po

15 - 20 minútach. Stretnutie s alergénom vyvolá reakciu B - lymfocytov, ktoré ako

aktivované plazmatické bunky začnú produkovať špecifické protilátky (Pružinec, 2005).

Pri reakcií sa uvoľňujú mediátory, hlavne histamín. Typickými prejavmi sú

alergická astma, alergická rinitída/ konjunktíva - zápal očných spojiviek, alergická

reakcia na bodnutie hmyzom a anafylaktický šok (Burkhardtová - Degitz, 2009).

10

II. Typ hypersenzitivity (cytotoxický)

Reakcia sprostredkovaná protilátkami, imunoglobulínmi triedy IgG a IgM.

Imunoglobulíny G a M sú protektívnymi protilátkami proti baktériám a cudzím

mikroorganizmom za normálnych okolností. Ak dôjde k poruche regulácie, nevhodne sa

aktivuje cytotoxický mechanizmus- aktivácia komplementu a fagocytózy. Reakcia je

rýchla a výsledkom býva poškodenie bunkových stien alebo membrán. Membránu

atakujúci komplex vytvorí v cieľovej bunke " dieru " (Pružinec, 2005). Vyskytuje sa pri

nevhodnej transfúzii krvi, pri niektorých reakciách na lieky a autoimunitných

ochoreniach (Burkhardtová - Degitz, 2009).

III. Typ hypersenzitivity (imunokomplexový)

Reakcia sprostredkovaná protilátkami triedy IgG a IgM, ktoré so solubilnými

antigénmi tvoria komplexy, usadzujú sa v rozličných tkanivách a poškodzujú aj ďalšie

mechanizmy. Predisponujúce podmienky predstavujú infekcie, rakovina, autoimunita

a opakovaný kontakt s antigénom. Imunokomplexy hrajú dôležitú úlohu pri chronických

infektoch (streptokokové), pri imunokomplexových ochoreniach (komplikácie

autoimunity) a pri exogénnych alergických alveolitídach (zápal pľúcneho tkaniva)

(Pružinec, 2005).

IV. Typ hypersenzitivity (neskorý, oneskorený)

Reakcia sprostredkovaná bunkami (T- lymfocytmi) na rozdiel od predchádzajúcich

typov. Protilátky nie sú v tomto procese zúčastnené. Reakcia nastáva po 2 - 3 dňoch

(Pružinec, 2005). Alergická reakcia spôsobuje hlavne kontaktný ekzém so

začervenaním alebo vyrážky sú reakciou po požití liekov

(Burkhardtová - Degitz, 2009).

V. Typ hypersenzitivity (anti-receptorová, stimulačná alebo inhibičná)

Tento typ je považovaný za protilátkovú precitlivenosť. Podstatou je interakcia

autoprotilátok s receptormi buniek. Protilátky môžu receptory stimulovať alebo

inhibovať, napríklad blokáda acetylcholínového receptora. Táto kategória do pôvodného

členenia hypersenzitivity nepatrí.

11

Dodnes nie sú príčiny vzniku alergií celkom vyjasnené. Dôležitý je imunitný

systém, dedičná predispozícia (atopia), faktory životného prostredia, stravovanie,

psychická záťaž a infekcie. Väčšinou spolupôsobia viaceré faktory. V prípade atopie má

postihnutá osoba dedičný sklon k niektorým ochoreniam. Riziko, že sa vyvinie alergia u

dieťaťa predstavuje 25 %, ak je jeden z rodičov trpí atopickou chorobou. Riziko stúpa

až na 50 % ak sú obaja rodičia atopikmi. Najdôležitejšími formami prejavu atopie sú

neurodermitída, senná nádcha, alergická astma, zápal očných spojiviek a alergia na

potraviny (Burkhardtová - Degitz, 2009).

"Hygienická hypotéza"

Pralesná hypotéza vychádza z pozorovania priemyselných krajín v posledných

desaťročiach, kde sa rapídne zvýšil výskyt alergií, respektíve atopických ochorení.

Príčiny tohto javu nie sú známe. Existujú domnienky, že vystavenie detského

organizmu špine a choroboplodným zárodkom (červom a parazitom) je dôležitým

predpokladom pre optimálny vývoj imunitného systému. Z toho vyplýva, že

nedostatočne zaneprázdnený imunitný systém sa vybúri na vytváraní atopických

ochorení (Burkhardtová - Degitz, 2009).

Zníženie kontaktu s mikroorganizmami v prvých dňoch a mesiacoch života dieťaťa

vplýva negatívne na imunitný systém, ktorý je menej vyzretý a podporuje vznik

alergických ochorení. Baktérie indukujú imunitnú odpoveď proti vlastným antigénom

a súčasne proti potravinovým antigénom v GIT (Kayserová, 2007).

Najčastejšie alergény:

Alergény zo vzduchu(aero, inhalačné alergény ako peľ, spóry plesní, roztoče alebo srsť domácich zvierat)

Lieky Potraviny (Burkhardtová - Degitz, 2009).

12

3.1.2 Alergia na potraviny

Motto: Čo je pre jedného človeka potravou, pre iného môže byť prudkým jedom.

(Titus Lucretius Carus)

Nežiaduca potravinová reakcia je akákoľvek nepríjemná reakcia po požití potravy.

Môže byť toxická alebo netoxická. Netoxické reakcie spôsobujú imunitné alebo

neimunitné mechanizmy (Hrubiško, 2003).

Toxické reakcie vyvolávajú toxíny baktérií napr. stafylokokové, salmonelové,

enterotoxíny alebo vysoký obsah biogénnych amínov napr. skombroidový syndróm po

kontumácii chybne skladovaných rýb (Kayserová, 2007).

Medzi potravinové alergény patria kyseliny, enzýmy a glykoproteíny.

Glykoproteíny predstavujú veľkú skupinu potravinových alergénov, ktoré sú rezistentné

voči kyselinám, tráviacim enzýmom a tiež voči teplu. K skrytým alergénom patria

kontaminanty (napr. plesne), prímesi a aditíva (Hrubiško, 2003).

Pri diagnostike potravinovej alergie spôsobujú značné problémy nedeklarované

potravinové prímesi a aditíva (Kayserová, 2007). Rastlinné alergény predstavujú

chitinázy, protiplesňové a zásobné proteíny, inhibítory proteáz a amyláz. Albumíny,

globulíny, tropomyozíny a parvalbumíny, nachádzajúce sa v mäse, patria medzi

živočíšne alergény (Hrubiško, 2003).

Nežiaduce reakcie na potraviny:

a) Nežiaduca potravinová reakcia- neočakávaná a nepríjemná reakcia po

konzumácii potravy (toxická a netoxická)

b) Potravinová alergia- hypersenzitívnosť, imunologická reakcia po konzumácii

potravy (IgE I.typ, non-IgE II. a IV. typ imunopatologickej reakcie)

c) Potravinová intolerancia- abnormálna neimunologická reakcia po konzumácii

potravy

Enzýmová (intolerancia na kravské mlieko pri laktázovom

deficite)

Farmakologická (chemické látky v potrave, napr. kofeín)

13

d) Falošná potravinová alergia- pseudoalergia, vyvolaná vysokým obsahom

biogénnych amínov ako histamín, kadaverín, putrescín, tyramín,

katecholamíny, rastlinné lektíny, peptóny a iné

e) Psychogénna intolerancia potravín- nepodložená imunitným mechanizmom,

spojenie nervového a imunitného systému v závažných prípadoch, dôsledkom

je vracanie a niekedy aj kožné prejavy (Hrubiško, 2003)

Obrázok 1 Nežiaduce potravinové reakcie (Kayserová, 2007)

Faktory vplývajúce na vznik potravinovej hypersenzitívnosti:

a) Novorodenci a malé deti a. Nezrelosť črevnej sliznice,b. Prechodná IgA- deficiencia,c. Atopická predispozícia,d. Nadmerná antigénová záťaž,e. Vplyv vírusových infekcií na toleranciu sliznice,f. Vonkajšie prostredie.

b) Dospievajúci a dospelía. Parazity, plesne, alkohol a črevné iritanty (Hrubiško, 2003).

14

Nežiaduca potravinová reakciaNetoxické reakcieImunitné reakcie (Potravinová alergia)IgENon-IgENeimunitné reakcie (Potravinová intolerancia)EnzýmovéFarmakologickéNeidentifikovanéToxické reakcie

3.1.3 Epidemiológia

Už v rokoch 460 - 370 p .n. l. spozoroval Hippokrates kožné a gastrointestinálne

príznaky alergie na kravské mlieko. Galén sa zasa zaoberal alergiou na kozie mlieko.

V 17. a 18. storočí sa skúmajú príčiny vzniku astmy v spojitosti s potravinovými

alergénmi. Vo Francúzsku P. Borel použil v roku 1656 kožný test s vajcovým bielkom.

V roku 1919 C. Richet uviedol vo svojej práci dosiaľ všetky známe poznatky

o potravinovej alergii. Dôležitými okamihmi boli v skúmaní potravinových alergií bolo

objavenie reagínov a získanie nových znalostí o črevnom a sliznicovom imunitnom

systéme (Hrubiško, 2003).

Na rozdiel od inhalačných alergií nie je prevalencia alergií na potraviny známa.

Súvisí to predovšetkým s problémami pri definícii. Medzi jednotlivými štátmi sú značné

rozdiely v stravovacích zvyklostiach, ktoré sa od 2. svetovej vojny doposiaľ

niekoľkonásobne zmenili (Hrubiško, 2003).

Najvyššia prevalencia potravinovej alergie je zaznamenaná u detí medzi 1,5 až

3 rokmi. Alergiou na potraviny sprostredkovanou IgE trpí 6 - 8 % detí a 1 - 2 %

dospelých (Kayserová, 2007).

Potravinová hypersenzitívnosť sprostredkovaná IgE u malých detí je zväčša len

prechodným stavom súvisiacim s dozrievajúcim imunitným systémom. Postupom času

sa navodí tolerancia (Hrubiško, 2003). Nedoriešená je úloha protilátok IgG a IgA

v potravinovej alergii. Imunitné mechanizmy pri tvorbe imunokomplexov (antigén/IgG)

boli zaznamenané pri enteropatiách (enteropatia strácajúca proteíny) a pri Heinerovom

syndróme (postihnutie pľúc) (Kayserová, 2007).

V súčasnosti existujú len 2 publikované štúdie výskytu potravinových alergií

u dospelých, ktoré spĺňajú nomenklatúru európskeho konsenzu. Sú nimi nizozemnská

a britská štúdia. Podľa nizozemskej štúdie bola zistená a potvrdená alergia alebo

intolerancia na potraviny u 0,8 % dospelých (12 z 1483). V britskej štúdii bol

dotazníkovou formou zistený výskyt potravinovej alergie u 7500 oslovených

obyvateľov. Zistená prevalencia zodpovedala 1,8 %.

Príčinou alergie bola najčastejšie čokoláda (6,8 %), potravinárske prímesi (5,4 %),

citrusové ovocie (3,5 %), ryby a morské živočíchy (2,9 %), kravské mlieko (2,8 %),

syry (2,5 %), slepačie vajce (2,3 %), mäso (1,9 %), orechy (1,7 %), paradajky (1,2 %),

necitrusové ovocie (1,0 %), pšenica (0,9 %) a iné (Bystroň, 1997).

15

Najvyššie zastúpenie alergií na ryby a morské živočíchy je v prímorských

krajinách, na sóju v Japonsku, na syry vo Švajčiarsku, na búrske oriešky v USA a na

vtáčie hniezda v Číne (Hrubiško, 2003).

U nás patrí medzi najčastejšie alergény kravské mlieko, slepačie vajce, citrusové

plody, koreňová zelenina, pšeničná múka, orechy a v poslednej dobe alergény v sóji

alebo v kiwi (Bystroň,1997).

Potravinová intolerancia, falošná potravinová alergia sa vyskytuje častejšie ako

pravá potravinová precitlivenosť. V prospech nepravých (intolerantných) alergických

reakcií je u detí pomer 8 : 2 a u dospelých 7 : 3. Teda výskyt skutočnej alergie na

potraviny nie je príliš vysoký, no závažná je úmrtnosť. V Dánku zomiera na

potravinovú anafylaxiu 5 % ľudí a vo Francúzsku až 150 ľudí ročne (Hrubiško, 2003).

Nedávno bol zaznamenaný fenomén medzi alergickými reakciami na potraviny.

Stúpa počet alergických a anafylaktických reakcií závislých od príjmu potravy

a vyvolaných fyzickou námahou - EIFA (Exercise induced food anaphylaxis)

(Kayserová, 2007).

Na vyvolaní prejavov anafylaxie sa spolupodieľajú dva faktory (stimuly). Prvým

stimulom je telesná námaha 2 - 4 hodiny po požití inkriminovanej potraviny ako treska,

kečup, mäkkýše, jablko, zeler, pšenica a iné. Samostatná telesná záťaž alebo samostatné

požitie inkriminovanej potraviny reakciu nevyvolávajú (Hrubiško, 2003).

3.1.4 Klinické príznaky potravinovej alergie

Alergologické oddelenie Univerzitnej nemocnice v Zürichu počas 10 rokov

vyhodnotilo percentuálne zastúpenie alergických prejavov na 406 pacientoch. U 46 %

pacientov boli zistené kožné prejavy, respiračné ťažkosti u 25 %, gastrointestinálne u 

20 % a kardiovaskulárne problémy u 10 % pacientov. Potravinové alergie sú príčinou až

35 % anafylaktických reakcií (Bystroň, 1997).

Atopická dermatitída je až u 30 - 40 % detí a u 20 % dospelých zapríčinená

alergiou na nejakú potravinu. Bronchiálna astma spôsobená potravinovými alergénmi sa

vyskytuje u 15 – 17 % prípadov a idiopatické anafylaktické reakcie u 6 % prípadov

(Hrubiško, 2003). Svrbenie a pálenie sliznice úst a nosohltanu, opuch pier sa označujú

ako orálny alebo oropharyngeálny alergický syndróm (OAS). Prejavy sa objavujú už po

5 minútach po požití hlavne ovocia zeleniny (jablká, broskyne, rajčiny, zeler, lieskové

16

orechy) u pacientov s peľovou alergiou. K úplnému rozvoju dôjde vo väčšine prípadov

do 30 minút. OAS spojený s anafylaktickým šokom sa objavuje u 2 % pacientov

(Bystroň, 1997).

Tabuľka 1 Symptómy vyvolané potravinovými alergiami (Burkhardtová - Degitz,

2009)

Orgán (systém orgánov) Symptómy (Ťažkosti)

Koža Svrbenie, žihľavka, opuch kože a sliznice, kožná vyrážka, zhoršenie neurodermitídy

Tráviaci trakt Vracanie, hnačka, zápcha, bolesť útrob, nevoľnosť, úbytok hmotnosti

Dýchacie cesty Kašeľ, nádcha, dýchavičnosť

Srdcovo-cievny systém Mdloby, anafylaktický šok so zlyhaním krvného obehu, pokles krvného tlaku

Všeobecné symptómy Migréna (bolesti hlavy), zvýšená teplota, únava, nepokoj, zvýšená dráždivosť

Rozdelenie príznakov:

1. Gastrointestinálne

a. Malabsorbcia, strata hmotnosti, anémia, hnačka, celkové neprospievanie-

príčinné potravinové alergény sú kravské mlieko, sója, vajcia, ryby, glutén

a kuracie mäso. Najčastejšie u detí a dojčiat (Pružinec, 2005).

b. Aftózna stomatitída - môže byť dlhý čas jediným prejavom, ktorého príčinou

bývajú plesňové syry, orechy, ovocie (hlavne citrusy), mlieko a farbivá.

c. Mapovitý jazyk - opisuje sa najmä ako prejav alergie na kravské mlieko

u malých detí.

d. Orálny alergický syndróm (Lessofov syndróm) – opuch a svrbenie pier,

jazyka, podnebia a hrdla po požití niektorých druhov ovocia a zeleniny. Je

prejavom skríženej reakcie u pacientov s peľovou alergiou

(Kayserová, 2007). Týmto syndrómom trpí takmer polovica pacientov

s peľovou alergiou na stromy a štvrtina alergikov na trávy. Reakcia je zväčša

17

vyvolaná termolabilnými zložkami potravy. Po tepelnej úprave nevyvolávajú

ťažkosti (Pružinec, 2005).

e. Gastroezofágový reflux – môže sa zhoršovať a býva refraktérny na

antirefluxovú liečbu, ak je súčasne prítomná alergia na kravské mlieko

(zápalová reakcia v pažeráku) (Kayserová, 2007).

2. Respiračné

a. Nádcha

b. Priedušková astma – až u 17 - 20 % pacientov je príčinou vzniku potravinová

alergia. Bronchiálna obštrukcia sa prejaví do 1 - 2 hodín po požití a taktiež

inhalácii potravinového alergénu ako sušené mlieko, múka, korenie alebo

inhalácii výparov pri varení rýb a maku. U detí sú alergénmi mlieko, vajce,

pšenica, arašidy a ryby. U dospelých sú alergénmi mlieko, antireumatiká

a potravinové aditíva.

c. Heinerov syndróm – alveolitída u malých detí. Prejavuje sa pľúcnymi

infiltrátmi, hemosiderózou, sideropenickou anémiou a tráviacimi ťažkosťami.

Ťažkosti aj RTG nález sa zlepšia po vynechaní kravského mlieka z diéty.

3. Kožné

a. Akútna a chronická urtikária – spôsobená alergénmi ako mlieko, vajce,

arašidy, orechy, ryby.

b. Quinckeho angioedém – opuch pier, kože tváre, slizníc ústnej dutiny po

30-60 minútach po požití potraviny. Alergény ako pri urtikárii.

c. Atopická dermatitída – prejav alergie u malých detí. Najčastejšie potraviny sú

kravské mlieko, sója, vaječný bielok, pšenica, ryby, orechy a kôrovce.

d. Dermatitis herpetiformis – prejav gluténovej intolerancie

4. Anafylaxia – najzávažnejší prejav potravinovej alergie po požití kravského mlieka,

vaječného bielka, ovocia, orechov, obilnín a darov mora (Hrubiško, 2003).

18

5. Ostatné prejavy potravinovej alergie

a. Migréna, nespavosť, hyperkinetický syndróm- migréna sa vyskytuje po požití

mlieka, čaju, kávy, čokolády, cukrov a alkoholu. Nespavosť dojčených detí sa

znížila po eliminácií kravského mlieka zo stravy dieťaťa alebo matky.

b. Juvenilná chronická artritída, reumatoidná artritída- u pacientov alergických

na bielkoviny kravského mlieka. V takomto prípadne je potrebná eliminácia

kravského mlieka počas liečby.

c. Arytmia- príčinou sú žírne bunky v myokarde

d. Glomerulonefritídy- v ojedinelých prípadoch sa vyskytujú u pacientov

s potravinovou alergiou (Hrubiško, 2003).

Tabuľka 2 Prejavy potravinovej alergie v závislosti od imunitného mechanizmu

(Hrubiško, 2003)

Imunitná reakciaVčasná precitlivenosť Typ I (IgE)

Imunokomplexy Typ III

Oneskorená precitlivenosť Typ IV (T- lymfocyty)

Nástup príznakov Minúty - hodiny 4 - 12 hodín 24 - 72 hodín

Trvanie prejavov Minúty - hodiny Minúty - dni dni

Hlavné klinické prejavy

Anafylaxia, Urtikária, angioedém, Atopická dermatitída,Alergická nádcha a astma, hnačka a vracanie

Krvácanie z GIT, Enteropatia, Malabsorbcia, Heinerov syndróm, Vaskulitída, Purpura

Kontaktná dermatitída, Únavový syndróm, Enteropatia

Laboratórne prejavy, diagnostika

Eozinofily histamín IgE špecifické IgE

Hemaglutiníny, Aktivácia komplementu, Precipitíny

LTT, produkcia cytokínov, Epikutánny test

Kožný alergénový test

Erytém/pupenec10 - 20 minút

Pupenec, opuch 4 - 8 hodín

Indurácia 24 - 28 hodín

19

3.1.5 Diagnostika

Vhodný spôsob liečby potravinovej alergie je ovplyvnený dôkladnou

diferenciálnou diagnostikou stavu, odlíšením alergie od intolerancie a určením formy

alergie (IgE alebo non-IgE) (Hrubiško, 2003).

Pri správnom diagnostikovaní alergie na potravinu je potrebná podrobná anamnéza

so zachytením čo najväčšieho množstva podrobností. Následne treba nájsť potravinu,

ktorá je spúšťačom alergickej reakcie v organizme. Osvedčenou pomôckou pri

diagnostike je potravinový denník, kam si pacient zapisuje skonzumované jedlá

a popíše svoj klinický stav a symptómy (Pružinec, 2005).

Pri stanovení potraviny vyvolávajúcej alergickú reakciu sa ako pomocné

ukazovatele používajú kožné testy. Ak je kožný test pozitívny upozorňuje na podozrivý

potravinový článok. V prípade negatívneho výsledku kožného testu nie je možné

potravinu vylúčiť kvôli zložitosti celého metabolického procesu.

Medzi podrobnejšie diagnostické metódy patrí laboratórne vyšetrenie špecifického

IgE alebo IgG. Nie sú 100 % - ným dôkazom, ale pomôžu pri určení okruhu rizikových

potravín.

Najrizikovejším ale zároveň najefektívnejším testom je DBPCFC- double blind

placebo controlled food challenges. Ide o provokačný zaslepený test kontrolovaný

placebom. Test je náročný, pretože vyžaduje hospitalizáciu pacienta a komplikovanú

prípravu na prevedenie testu (Pružinec, 2005).

Testu predchádza eliminačná diéta (pri gastroenteropatii 3 mesiace). V priebehu

testu sa robí podrobný časový záznam príznakov, množstva a intervalov podanej

potravy, frekvencia a opakovanie príznakov (Čierna, 2007).

3.1.6 Liečba potravinovej alergie

Liečba potravinovej alergie sa neodlišuje od inej precitlivenosti. Dôraz sa kladie na

prevenciu v prvých týždňoch a rokoch života. Pozitívna rodinná anamnéza na alergické

ochorenia až dvojnásobne zvyšuje riziko hypersenzitívnosti. Odporúča sa diéta matky

počas tehotenstva, najmä v prvých troch mesiacoch. Fajčenie počas tehotenstva zvyšuje

riziko vzniku alergie. Pre oddialenie kontaktu črevnej sliznice s cudzorodou bielkovinou

sa odporúča dojčenie prvých 6 mesiacov života. Najlepšie je úplné vyhnutie sa

20

antibiotickej liečbe a odporúčaná je aj kontumácia výrobkov obohatených

probiotickými kultúrami.

Pri liečbe sa využíva farmakoterapia a imunoterapia (vakcinácia) a eliminácia

alergénu z potravy . Antihistaminiká a perorálny kromón sa využívajú pri chronických

prejavoch alergie. Perorálny kromón sa podáva pacientom s neúčinnou eliminačnou

diétou (Hrubiško, 2003).

3.2 Alergia na mlieko

Alergia na mlieko je definovaná ako hypersenzitivita na bielkovinu kravského

mlieka. Jedná sa o nežiaducu reakciu imunitného systému na uvedený alergén. U dojčiat

býva najčastejšou imunologickou hypersenzitívnou reakciou na potraviny. Počas prvého

roka života viac ako 2 % dojčiat (0,5 % dojčených detí) býva postihnutých alergiou na

bielkovinu kravského mlieka a približne polovica z nich má gastrointestinálne

symptómy (Saarinen, 1997).

Vývoj alergie závisí od viacerých faktorov. Úlohu zohráva genetická predispozícia,

včasná expozícia alergénneho proteínu (čas, dávka, frekvencia) ako aj vývoj navodenia

tolerancie. Dojčaťa majú ešte nedostatočne vyvinutú slizničnú bariéru, čo reprezentuje

väčšiu možnosť priepustnosti pre alergény v neopracovanej forme. Keďže jediná strava

v dojčenskom vekovom období je mliečna bielkovina, tak najčastejšia je alergia na

bielkovinu kravského mlieka. Zvýšený transport mliečnych bielkovín cez sliznicu čreva

vedie aj k zápalovej reakcii (Wahn, 2001). Vo väčšine prípadov ide však len o

prechodný problém, u 28 % detí do 2. roku života, u 56 % do 4. roku a až u 78 % do

6. roku života sa znova obnovuje tolerancia na bielkovinu kravského mlieka.

3.2.1 Klady a zápory kravského mlieka

Mlieko a mliečne výrobky sú nutrične cenené pre obsah esenciálnych bielkovín,

vitamínu D a sú hlavným zdrojom vápnika.

Podľa niektorých autorov by deti staršie ako 2 roky a dospelí nemali konzumovať

kravské mlieko. No doposiaľ nebola táto teória potvrdená a mnohé asociácie majú

21

k tomuto tvrdeniu odmietavý postoj. Zatiaľ výhody konzumácie kravského mlieka

a výrobkov z neho prevažujú nad rizikami.

Rizikovými faktormi konzumácie kravského mlieka je krvácanie z čriev počas

detstva, alergia, intolerancia laktózy a ochorenie srdca.

Pediatri neodporúčajú dávať kravské mlieko počas prvého roku života. Medzi

prvým a druhým rokom života dávať deťom plnotučné kravské mlieko. Deti staršie ako

2 roky by mali piť kravské mlieko so zníženým množstvom tuku. Obéznym deťom sú

odporúčané odstredené mlieka. Deti s rodinnou predispozíciou predčasného infarktu

myokardu by sa mali vyhýbať plnotučnému kravskému mlieku kvôli vysokému obsahu

nasýtených mastných kyselín a cholesterolu (Schmitt, 2009).

3.2.2 Alergény kravského mlieka

Mlieko obsahuje viaceré alergény. Ak hovoríme o termolabilných alergénoch, je

dôležité vedieť, že ich vlastnosti sa teplom menia a nemusia vyvolať alergickú reakciu:

– Kazeín

rôzne živočíšne druhy obsahujú rozličné homológne sekvencie, čo je podkladom pre ich

skríženú reaktivitu. Nachádza sa v koagule – tvarohu, býva častým alergénom

u dospelých pacientov (Pružinec, 2005).

– β-laktoglobulín

najsilnejší alergén v srvátke, je rezistentný voči tepelnej úprave a aj voči hydrolýze

(Hrubiško, 2003). Odoláva taktiež proteolýze i nízkemu pH v žalúdku (Pružinec, 2005).

Prechádza aj do materského mlieka. U jednej tretiny pacientov s alergiou na bielkovinu

kravského mlieka sa nachádzajú pozitívne IgE protilátky proti β-laktoglobulínu.

–α-laktoglobulín

tvorí 2 – 5 % proteínov kravského mlieka. Pozitívne IgE protilátky má v tele viac ako

60 % pacientov alergických na kravské mlieko a až 48 % pacientov s atopickým

ekzémom.

– Bovínny sérový albumín

termolabilný antigén, ktorý skrížene reaguje s homológnou štruktúrou v hovädzom

mäse.

22

– Bovínny laktoferín

je menej významným alergénom srvátkovej frakcie kravského mlieka

(Hrubiško, 2003).

3.2.3 Klinické prejavy alergie na bielkovinu kravského mlieka

Nástup klinických príznakov môže mať buď rýchly alebo oneskorený charakter

v závislosti od imunologickej reakcie organizmu. Tvorí sa veľké množstvo chemických

látok ako histamíny s cieľom ochrániť telo pred cudzorodými látkami (Murphy, 2009).

Alergia na bielkovinu kravského mlieka sa v 50 – 80 % prejavuje symptómami z

oblasti gastrointestinálneho traktu, u 20 – 40 % detí na koži a u 10 – 25 % detí

respiračnými príznakmi. Napadnutie viacerých systémov nie je zriedkavé a môžu sa

objaviť aj anafylaktické reakcie (Čierna, 2007). Môžu spôsobiť opuch úst a hrdla,

nebezpečné zníženie krvného tlaku a problémy s dýchaním. Tento typ reakcie vyžaduje

lekársku pohotovosť. V niektorých prípadoch alergia na bielkovinu kravského mlieka

spôsobila aj smrť dojčiat (Murphy, 2009).

Medzi gastrointestinálne prejavy patrí opakované vracanie, odmietanie potravy,

podráždenosť, nafukovanie, bolesti brucha, porucha vstrebávania, hnačky, stolica s

prímesou krvi a celkové neprospievanie.

Symptómy nie sú špecifické len pre alergiu na bielkovinu kravského mlieka. Treba

diferenciálno - diagnostickým postupom vylúčiť iné ochorenia, ktoré môžu mať zhodné

prejavy ako napríklad gastroezofágový reflux, pylorostenóza, metabolické ochorenia,

intolerancia laktózy, celiakia, chronické zápalové ochorenia čreva, infekčné hnačky.

Práve intolerancia laktózy môže mať u dojčiat podobné prejavy ako alergia, preto treba

realizovať podrobné vyšetrenie a zistiť príčiny zažívacích ťažkosti (Čierna, 2007).

3.2.4 Liečba

Liečba alergie na bielkovinu kravského mlieka spočíva v eliminácii tohto alergénu

zo stravy. U plne dojčených deti sa vylučujú antigény zo stravy matky. U detí na umelej

výžive sa používajú preparáty s vysokým stupňom hydrolýzy (Nutrilon Pepti, Nutrilon

Pepti MCT, Alfare). Ich zvyšková antigenicita je nízka (Čierna, 2007).

23

Asi 10 % detí s alergiou na bielkovinu kravského mlieka má značné príznaky na

hydrolyzované preparáty (Vandenplas, 2010). Sójové preparáty nahrádzajúce kravské

mlieko v porovnaní s hydrolyzovanými prípravkami vyvolávajú častejšie reakcie u detí

vo veku do 6 mesiacov, ale u starších detí už nie. Sójové náhrady vyvolávajú zväčša

gastrointestinálne príznaky (Klemola, 2010).

Pri použití sójových preparátov ako náhradu za kravské mlieko je potrebné preveriť

toleranciu na sójový proteín. Približne 25 % detí s alergiou na bielkovinu kravského

mlieka trpí aj alergiou na sójový proteín (Wilson, 1998).

U austrálskych detí ryža a ryžové prípravky vyvolávajú enterokolitídu. Paradoxne

u talianskych detí s alergiou na mlieko sú ryžové preparáty veľmi dobre tolerované

(Fiocchi, 2010).

Niektoré deti však môžu reagovať aj na zvyškové množstvo bielkovín kravského

mlieka v týchto prípravkoch. Je u nich indikovaná elementárna diéta na báze

aminokyselín (Neocate). Sójové mlieka kvôli vysokej alergénnosti nie sú vhodné na

liečbu alergie na bielkovinu kravského mlieka. Ani mlieka iných živočíšnych druhov

(kozie, ovčie) nie sú vhodné kvôli zloženiu a možnej skríženej alergii. Diéta pre

alergikov teda predstavuje úplné vylúčenie tohto alergénu. To činí nielen elimináciu

mlieka, ale aj všetkých výrobkov, kde sa bielkovina kravského mlieka môže nachádzať

(mliečne výrobky - syry, jogurty, zakýsané nápoje, maslo, niektoré pekárenské výrobky,

niektoré mäsové výrobky) (Čierna, 2007).

Eastham sledoval toleranciu na sójový proteín u zvierat s precitlivenosťou na

sójový proteín a toleranciu na proteín kravského mlieka u zvierat s precitlivenosťou na

proteín kravského mlieka. Pokusy uskutočňoval na králikoch. Dospel k záveru, že

sójové preparáty navodili takmer úplnú toleranciu a stimulovali vytvorenie nezávažného

prebytku antigénu v organizme. Sójové proteíny na rozdiel od proteínov kravského

mlieka nespustili vážnu anafylaktickú reakciu u sledovaných zvierat (Eastham, 1998).

U detí s tráviacimi ťažkosťami, anémiou, slabým rastom a hypoalbuminémiou sa

odporúčajú preparáty na báze voľných aminokyselín s postupnými obmieňaním

hydrolyzovanými preparátmi. Hydrolyzované preparáty a preparáty na báze voľných

aminokyselín sa používajú u detí starších ako 12 mesiacov. U detí starších ako

12 mesiacov s anafylaxiou nie sú vždy náhrady kravského mlieka nutrične vyžadované

(Caffarelli, 2010).

24

Často sa pacientom s alergiou na bielkovinu kravského mlieka odporúča úplné

vylúčenie produktov obsahujúcich laktózu. Existuje domnienka, že laktóza môže niesť

na molekule naviazanú frakciu alergizujúceho proteínu alebo môže dôjsť ku krížovej

reakcii. Laktóza slúži ako napučiavací prostriedok a potravinový doplnok v mnohých

liekoch, potravinách a zubných pastách. DBPCFC- (double blind placebo controlled

food challenges) provokačným zaslepeným testom kontrolovaným placebom sa

vykonala štúdia na 24 batoľatách vo veku od 2 do 107 mesiacov. Poukázala na fakt, že

deti hypersenzitívne na kravské mlieko tolerujú lieky a potraviny obsahujúce laktózu zo

srvátky. Srvátka ako zdroj laktózy môže byť vítaným výživovým doplnkom pri výrobe

potravín pre deti s alergiou na kravské mlieko a stravy pre odstavčatá. Laktóza je cukor

s pomalým vstrebávaním a napomáha pri asimilácii vápnika (Fiocchi, 2003).

3.2.5 Praktické odporúčania na prevenciu potravinovej alergie

podľa ESPGHAN:

a) určenie rizika atopie

Ak je pozitívna rodinná anamnéza.

b) výživa matky počas gravidity

Strava má byť energeticky a biologicky hodnotná a vyvážená. Eliminačná diéta sa

odporúča len atopickým gravidným ženám. Vyhnúť sa expozícii tabakového dymu

(Pružinec, 2005).

c) diéta počas dojčenia

Vyhýbanie sa potenciálnym alergénom ako sú kravské mlieko, ryby, orechy, vajce,

sója, citrusy.

d) výživa dieťaťa

Najvhodnejšie je materské mlieko. Minimálna doba dojčenia 4 mesiace.

Nedojčeným deťom sa odporúčajú parciálne hydrolyzované preparáty, ktoré sú schopné

antigénnej stimulácie a indukcie tolerancie (Nutrilon H.A, Beba H.A, Beba AR/H.A,

Beba H.A. Bifidus, Sunar H.A). Nie sú však vyhovujúce pre deti s diagnostikovanou

alergiu na kravské mlieko.

Tuhá strava sa má pridávať až po 6 mesiaci života. Vysokoalergénna strava

(orechy, vaječný bielok, sója, citrusy) sa pridáva až po 1. roku života. Zložky v mlieku

25

ako bielkoviny a riboflavín je dobré nahradiť konzumáciou mäsa, vajec a celozrnných

výrobkov, aby bola zabezpečená nutrične vyvážená strava dieťaťa (Murphy, 2009).

Eliminácia mliečnej bielkoviny predstavuje pre dieťa nedostatočný prísun vápnika.

Treba zvážiť, či ide skutočne o alergiu. Ak áno treba zvoliť zloženie potravy tak, aby

alternatívne zložky potravy boli bohaté na vápnik (Čierna, 2007).

3.2.6 Jedálniček pre alergikov citlivých na mlieko

Úplné vynechanie mlieka a všetkých mliečnych výrobkov predstavuje nedostatok

vápnika. Je teda nutné ho doplňovať z iných zdrojov. Ako alternatívne zdroje vápnika

môžu slúžiť napríklad: ružičkový kel, brokolica, karfiol, čínska kapusta, sezam, tofu,

mandle, biela fazuľa, či lieskové oriešky (Alergia na mlieko alebo intolerancia laktózy?,

2010).

Tabuľka 3 Potreba vápnika vo výžive (Zukin, 1998)

Skupina Vek Optimálny denný príjem vápnika

Dojča 0- 6 mesiacov 210 mg/deň

Dojča 6-12 mesiacov 270 mg/deň

Dieťa 1-3 roky 500 mg/deň

Dieťa 4-8 rokov 800 mg/deň

Adolescenti 9-18 rokov 1300 mg/deň

Dospelí 19-50 rokov 1000 mg/deň

Dospelí 51-70 rokov 1200 mg/deň

Tehotné a dojčiace ženy do 19 rokov 1300 mg/deň

Tehotné a dojčiace ženy 19-50 rokov 1000 mg/deň

26

3.2.7 Rozdiely intolerancie laktózy a alergie na bielkovinu

kravského mlieka

Diagnózy akými sú intolerancia laktózy a alergia na bielkovinu kravského mlieka

sa v klinickej praxi často zamieňajú. V niektorých prípadoch majú rovnaký klinicky

obraz, ale ich príčina, diagnostika a liečba sa navzájom odlišujú. Tabuľka uvádza

najväčšie rozdiely medzi oboma klinickými jednotkami (Čierna, 2007).

Ľuďom s laktózovou intoleranciou chýba enzým pre správne strávenie laktózy,

cukru prirodzene sa nachádzajúcom v mlieku. Ale štúdie dokazujú, že intolerantní

pacienti sú schopní tolerovať malé množstvo laktózy nachádzajúce sa v malej šálke

mlieka. Na druhej strane u pacientov s alergiou na mlieko už malé množstvo vyvoláva

vážne zdravotné komplikácie (Palmer, 2007).

Tabuľka 4 Rozdiely medzi alergiou na bielkovinu kravského mlieka a laktózovou

intoleranciou (Čierna, 2007)

Alergia na mlieko Intolerancia laktózy

Príčina Nežiaduca reakcia imunitného

systému na alergén

Nedostatok enzýmu – porucha

trávenia

Príznaky Gastrointestinálne, kožné,

respiračné, anafylaxia

Iba gastrointestinálne

Výskyt

najčastejšia u dojčiat,

vekom výskyt klesá

najčastejšia u dospelých (každý

šiesty človek), u dojčiat

sekundárna príčina,

vekom výskyt narastá

Diagnostika

klinické príznaky, špecifické

protilátky, imunologické

vyšetrenie

Laktózo - tolerančný test

Liečba

eliminácia akejkoľvek mliečnej

bielkoviny vo všetkých

potravinách

eliminácia laktózy (konzumácia

mlieka a mliečnych výrobkov

podľa tolerancie)

27

3.3 Laktózová intolerancia

Vedcom doposiaľ nie je celkom jasné postavenie špeciálneho uhľohydrátu - laktózy

v mlieku. Podľa doposiaľ uskutočnených štúdií nemá laktóza žiadny špeciálny význam

vo výžive dospelých jedincov. No na druhej strane je najdôležitejším zdrojom energie

počas prvých rokov života človeka. Zabezpečuje takmer polovicu energickej potreby

dojčaťa (Mustapha, 1997).

Už v treťom mesiaci gravidity možno zistiť enzymatickú aktivitu laktázy u plodu.

Aktivita enzýmu má stúpajúcu tendenciu až do pôrodu, kedy dosahuje najvyššie

hodnoty. Materské mlieko je jediným zdrojom živín po pôrode, preto je aktivita enzýmu

počas celého obdobia dojčenia zachovaná. Postupne začne klesať po druhom roku

života, keď dieťa začína prijímať aj iné druhy potravy. Z fylogenetického hľadiska je

opodstatnené, že sa aktivita enzýmu rozkladajúceho mliečny cukor s vekom znižuje.

Keby človek nekonzumoval iné ako materské mlieko, nebola by potrebná tolerancia

mlieka. Lenže domestikáciou zvierat začal človek využívať živočíšne mlieko ako zdroj

obživy. Tento fakt v rámci vývoja prispel k zachovaniu si schopnosti tráviť laktózu

počas celého života. Takže nedostatok enzýmu je geneticky determinovaný

(Čierna, 2007).

Intolerancia laktózy tak isto ako alergia na bielkovinu kravského mlieka patrí do

skupiny nežiaducich potravinových reakcií. Kým v prípade alergie na mlieko ide

o imunitnú reakciu, naopak  intolerancia laktózy je neimunitného charakteru

(Čierna, 2007).

Neznášanlivosť laktózy je enzymatická porucha spôsobená neprítomnosťou alebo

nedostatočnou aktivitou potrebného enzýmu. Je reakciou na prijaté mlieko a mliečne

výrobky s obsahom laktózy. Najčastejšie sa vyskytuje u novorodencov a dojčiat, ale

nevylučuje sa ani u dospelých (Antošová, 2009).

Za normálnych okolností je mliečny cukor rozštiepený pomocou enzýmu

a vstrebaný sliznicou tenkého čreva. Optimálne podmienky pre aktivitu enzýmu

v tenkom čreve zaručuje pH 6 - 8. V prípade nedostatku enzýmu alebo jeho zníženej

aktivity sa laktóza neštiepi a zdržiava sa v tenkom čreve. Neštiepená laktóza sa presúva

do distálnejších častí čreva a vytvára osmotický gradient s difúziou vody a elektrolytov

do lumenu čreva. Tým je podporovaná motolita čreva a chýmus- črevný obsah sa

rýchlejšie presúva do hrubého čreva. V hrubom čreve, kde je pH 4 a nižšie, vzniká

28

pomocou baktérií kyselina mliečna, vodík, oxid uhličitý, metán a hydroxydové

zlúčeniny. Kyseliny dráždia stenu čreva a spôsobujú silné kŕče, bolesti brucha,

meteorizmus a iné gastrointestinálne ťažkosti. Vodík je resorbovaný a vydychovaný

pľúcami (Heyman, 2006).

3.3.1 Laktóza

Laktóza je mliečny cukor prirodzene sa nachádzajúci v každom živočíšnom mlieku.

Je unikátnym cukrom mlieka cicavcov a predstavuje zdroj energie pre dojča. Laktóza je

disacharid zložený z molekuly glukózy a galaktózy spojených β - glykozidovou väzbou.

Na rozštiepenie je potrebný enzým laktáza (β - galaktozidáza), ktorá sa nachádza na

kefkovom leme tenkého čreva. Laktóza má esenciálny význam vo výžive

(Čierna, 2007). V materskom mlieku sa nachádza 7,2 g laktózy na 100 ml mlieka,

v kravskom 4,7 g laktózy na 100 ml mlieka. V mlieku morských cicavcov je množstvo

laktózy zanedbateľné (Lomer, 2008).

Laktóza má význam pri tvorbe tukov prospešných pre mozog (galaktolipidov).

Zlepšuje vstrebávanie minerálnych látok, hlavne vápnika a podporuje vytvorenie a rast

črevnej mikroflóry, predovšetkým bifidobaktérií (Antošová, 2009).

Laktóza podobne ako vitamín D zvyšuje absorpciu vápnika v čreve. Pri malom

slnečnom žiarení (pri malej produkcii vitamínu D v koži) môže chrániť telo pred

vznikom rachitídy a osteomalácie. Predpokladá sa, že ľudia s toleranciou laktózy sa v

rámci evolúcie presadili v oblastiach s menším UV žiarením, pretože mali väčšie šance

na prežitie. Z toho vyplýva aj nerovnomerné geografické rozloženie ľudí so zachovalou

schopnosťou tráviť laktózu (Čierna, 2007). Pre efektívne využitie laktózy bez príznakov

intolerancie je potrebná minimálne 50 % aktivita enzýmu (Swallow, 2003).

3.3.2 Formy intolerancie laktózy

Pri intolerancii laktózy sa môže jednať o úplný deficit enzýmu, o jeho zníženú

aktivitu alebo jeho znížené množstvo. Rozoznávame 4 príčiny a formy deficitu laktázy:

vrodený, intolerancia laktózy u nedonosených novorodencov, adultný - dospelý typ

nedostatku laktózy a získaný (sekundárny, prechodný) nedostatok  laktázy

(Antošová, 2009).

29

I. Vrodený deficit laktázy

Vrodený deficit laktázy súvisí s porušenou funkciou aktivity enzýmu alebo s jeho

úplným nedostatkom. Ide o celoživotnú poruchu spojenú s úplným vyhýbaním sa

laktóze od narodenia. Vrodený deficit laktózy je veľmi zriedkavý, zaznamenaných je asi

40 prípadov (Swallow, 2003).

Klinické príznaky: ťažké hnačkové ochorenia, „ kolikovité “ bolesti brucha,

vracanie, dehydratácia, renálna tubulárna acidóza, aminoacidúria a hypotrofizácia

dieťaťa.

II. Intolerancia laktózy u nedonosených novorodencov

Nezrelosť zažívacieho traktu u niektorých nedonosených novorodencov môžu

spôsobovať nedostatok viacerých enzýmov. Tvorba enzýmu postupne stúpa a od

tretieho mesiaca gestačného veku je zvyčajne dostačujúca na trávenie laktózy. V

dôsledku toho je vhodné podávať špeciálne upravené mlieko so zníženým obsahom

laktózy. Mlieko je obohatené maltodextrínom a polymérmi glukózy kvôli energetickej

hodnote (Čierna, 2007). Ak novorodenec toleruje materské mlieko, je pre neho jedinou

ideálnou výživou (Antošová, 2009).

Súvislosť medzi aktivitou enzýmu a gestačným vekom:

a. aktivita laktózy v 23. týždni predstavuje 10 % celkovej aktivity

b. aktivita laktózy medzi 24. – 34. týždňom predstavuje 30 % aktivity

c. aktivita laktózy medzi 34. – 35. týždňom dosahuje 70 % aktivity 

(Shulman, 1998)

III. Adultný - dospelý typ nedostatku laktózy

Patrí medzi najčastejšie formy intolerancie laktózy. Postihuje asi každé šieste dieťa

a dospelého po treťom roku života.. Nejedná sa o úplný nedostatok enzýmu, je len

znížená jeho funkcia. Deti sú zvyčajne schopné určité množstvo laktózy spracovať.

Množstvo mlieka (laktózy), ktoré je schopný takýto jedinec tolerovať bez objavenia

gastrointestinálnych symptómov, je individuálne (Antošová, 2009).

Po treťom roku života nastupuje geneticky podmienená redukcia aktivity enzýmu.

Nejde o ochorenie, nakoľko aktivita enzýmu je len redukovaná a úplne eliminovaná.

30

Geneticky predisponovaná schopnosť zachovať si aktivitu laktázy je podmienená

zemepisnou šírkou (Čierna, 2007).

Číňania a Japonci stratia 80 - 90 % laktázovej aktivity 3 - 4 roky po odstavení

dojčaťa. Obyvateľom Ázie sa aktivita enzýmu zníži o 60 - 70 % niekoľko rokov po

ukončení dojčenia. Priemerne 15 - 25 % obyvateľov severnej Európy uvádza, že trpí

laktózovou neznášanlivosťou, ale aktivita laktázy u nich môže byť zachovaná 18 až

20 rokov (Matthews, 2005).

IV. Získaný (sekundárny, prechodný) nedostatok  laktázy

Počet prípadov s týmto typom deficitu laktázy sa zvyšuje. Prispel k tomu pokrok

pri diagnostikovaní a dostupnosť informácií. Ide o prechodný stav, no dôležité je včasné

odhalenie príznakov a zavedenie režimových opatrení (Antošová, 2009). 

Nastáva po hnačkových ochoreniach, po poškodení črevnej sliznice antibiotikami alebo

chemoterapeutikami. Aktivita enzýmu môže byť narušená pri chronických ochoreniach

ako celiakia a Crohnova choroba. Vynechaním laktózy zo stravy na niekoľko týždňov

a odstránením primárnej príčiny sa stav upraví. Najčastejšie sa objavuje v dojčenskom

veku.

Príznaky: zdĺhavé hnačky (Čierna, 2007).

3.3.3 Prevalencia intolerancie laktózy

Staroveký lekár Hippocrates ako prvý 400 rokov p. n. l. popísal neznášanlivosť

laktózy a zaznamenal tráviace ťažkosti a kožné problémy u ľudí, ktorí pijú mlieko.

Klinické príznaky boli uznané len v posledných 50 - tich rokoch. Až 70 % celosvetovej

populácie má zníženú aktivitu laktázy, ale nie všetky musia byť intolerantní. Tolerancia

laktózy je ovplyvnená stravovacími a genetickými faktormi (Lomer, 2008).

Intolerancia laktózy sa vyskytuje najmä v južných krajinách. Trpí ňou hlavne čierna

rasa. Počet intolerantných osôb predstavuje až 75 - 95 % (Terjung, 2007).

Laktázová aktivita v dospelom veku je zachovaná zväčša u ľudí žijúcich

v oblastiach s dlhodobou tradíciou výroby a konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov.

Avšak konzumácia laktózy nezaručuje tvorbu enzýmu .

Ľuďom južných krajín sa aktivita enzýmu výrazne znižuje už v skorom detstve. Iná

je situácia u detí bielej rasy, ktorých laktázová aktivita sa znižuje v neskorom detstve

31

alebo v puberte. Znížená aktivita enzýmu je typickejšia pre obdobie dospelosti

ako v období detstva. Aktivita laktázy u dospelých (po dvadsiatom roku života) neklesá

s vekom, pretože neboli žiadne rozdiely medzi staršími a mladšími dospelými. Ani na

základe mnohých štúdií sa nepodarilo zistiť akú rolu zohráva pohlavie. Neboli

zaznamenané odlišné symptómy u žien a mužov (Vesa, 2000).

Tabuľka 5 Rozšírenie intolerancie laktózy u rôznych etnických skupín

(Scandinavian Journal of Gastroenterology Supplement, 1994)

Skupina Rozšírenie intolerancie laktózy

Severní Európania 2–15 %

Američania (belosi) 6–22 %

Stredoeurópania 9–23 %

Ázijskí Indovia (severní) 20–30 %

Ázijskí Indovia (južní) 60–70 %

Španieli 50–80 %

Židia 60–80 %

Černosi 60–80 %

Americkí Indiáni 80–100 %

Ázijci 95–100 %

3.3.4 Klinické príznaky intolerancie laktózy

Závažnosť prejavu príznakov ovplyvňuje viacero faktorov ako napríklad množstvo

prijatej laktózy, etnická skupina, intenzita metabolizmu a vek (Sibley, 2006).

V dôsledku nedostatočného trávenia laktózy sa objavujú rôzne gastrointestinálne

ťažkosti ako hnačka, „kolikovité“ bolesti brucha, meteorizmus, distenzia čriev

32

a prelievanie črevného obsahu (Heyman, 2006).

Hnačky charakteristicky kyslo zapáchajú, stolica ma nízke pH pod 5,5 – 6,0,

sprevádzajú ich koliky, flatulencia, pocit plnosti brucha a škŕkanie v bruchu. Kvasné

hnačky sú zapríčinené osmotickým pôsobením nerozštiepenej a neabsorbovanej laktózy.

Zjavujú sa po konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré obsahujú mliečny cukor

(Šašinka, 2007).

Niektorí pacienti nemajú hnačky a v ich klinickom obraze prevažujú len bolesti

brucha, ktoré väčšinou rodičia nedávajú do súvislosti s konzumáciou mlieka. U dojčiat

je klinickým príznakom intolerancie laktózy aj celkové neprospievanie. Symptómy sa

môžu objaviť veľmi skoro už do 30 minút po požití mlieka, u iných až do 12 hodín

(Heyman, 2006).

Predpokladá sa, že až u štvrtiny detí s bolesťami brucha je príčinou nerozpoznaná

intolerancia laktózy (Šašinka, 2007).

Bolesti brucha a nadúvanie sú spôsobené rozkladnými procesmi v hrubom čreve.

Baktérie hrubého čreva fermentujú nestrávenú laktózu na iné metabolické produkty

a plyny. V dôsledku toho je vyvíjaný tlak na stenu čreva a mení sa aj prirodzený čas

prechodu potravy črevom (Lomer, 2008).

3.3.5 Diagnostika

Pre správne stanovenie diagnózy laktózovej intolerancie sú potrebné informácie

o zdravotných problémoch pacienta, o prekonaných infekciách a ich priebehu.

Diagnostické metódy sú priame a nepriame. Nepriame metódy nezaťažujú dieťa, sú

vhodné hlavne pre malé deti (Antošová, 2009). V praxi sa využívajú najmä nepriame

vyšetrovacie metódy. Priame vyšetrovacie metódy sú invazívne a nie sú zaraďované

medzi štandardné postupy vyšetrovania (Čierna, 2007).

Vyšetrovacie metódy

Priame vyšetrovacie metódy:

stanovenie aktivity laktázy zo vzorky tenkého čreva získanej biopsiou

Nepriame vyšetrovacie metódy:

stanovenie pH stolice (kyslé)

33

stanovenie glukózy v krvi po záťaži laktózou (nedostatočný vzostup glykémie)

Vzhľadom na to, že sa laktóza pri intolerancii nespracováva, hodnota glukózy

v krvi nestúpne ako po podaní iného cukru (Antošová, 2009).

Spočíva v podaní 50 g laktózy na 1,73 m2 povrchu tela, väčšinou vo forme

zodpovedajúcej dávky mlieka. Glykémia sa meria každých 30 minút počas

nasledujúcich 2 hodín. Ak ide o intoleranciu laktózy, vzostup glykémie je nižší

ako 20 %. Kvôli nedostatočnej špecifickosti testu sa odporúča vodíkový

výdychový test (Šašinka, 2007).

stanovenie vodíka vo vydychovanom vzduchu pomocou výdychového

laktózo - tolerančného testu (Čierna, 2007).

Stanovenie vodíka vo vydychovanom vzduchu patrí k najvýhodnejším metódam,

ktoré nezaťažujú pacienta. Princíp testu spočíva v podaní roztoku laktózy v množstve

2 g / kg hmotnosti (maximálne 50 g). Pred podaním laktózy a po podaní sa v

30 minútových intervaloch sleduje koncentrácia vodíka vo vydychovanom vzduchu.

Keď je v čreve nízka aktivita enzýmu laktázy, nerozštiepená laktóza v hrubom čreve

podlieha rozkladu baktérií, pri čom sa uvoľňuje vodík. Ten difunduje cez črevnú stenu

do krvi, odtiaľ do pľúc. Vo vydychovanom vzduchu môžu byť zaznamenané jeho

zvýšené koncentrácie (Di Camillo, 2006).

3.3.6 Liečba

Základom liečby je vylúčenie zdrojov laktózy z diéty a zistenie primárnej príčiny

malabsorbčného syndrómu, ktorá vyvolala deficit disacharáz. Predovšetkým treba

vylúčiť zo stravy mlieko a mäkké syry. Jednou z možností je odstránenie laktózy

z mlieka pomocou α- hydroxylázy. Ideálne je bezlaktózové mlieko (Šašinka, 2007).

V strave dojčiat a batoliat, u ktorých je mlieko podstatnou zložkou stravy sú

predpisované mliečne formuly so zníženým obsahom laktózy (Nutrilon low lactose,

Al 110, Sunar Alidiar). Ich použitie je zvyčajne prechodné vzhľadom na sekundárnu

intoleranciu laktózy. Tá je v tomto veku najčastejšia (Čierna, 2007).

Dojčené deti často tolerujú kombináciu materského mlieka a formuly, pomer je

čisto individuálny. Mlieka sa nemiešajú spolu, formuly nahradzujú jednotlivé dávky

alebo kombinujú dojčenie a prikrmovanie podľa klinického stavu dieťaťa

(Antošová, 2009).

34

Sójové náhrady sú taktiež bezlaktozóvé preparáty. Avšak tie neuprednostňujeme.

Ich bielkoviny nedosahujú biologickú kvalitu živočíšnych proteínov. Obsahujú menej

karnitínu a majú vyššiu koncentráciu mangánu a hliníka než formuly na báze kravského

mlieka. Obsahujú fytáty, ktoré môžu zhoršiť absorpciu niektorých minerálov ako

napríklad železo, zinok, meď. Môžu spôsobiť poruchu vstrebávania vápnika.

U starších detí, adolescentov a dospelých je tolerancia na množstvo laktózy v strave

individuálna. Závisí od aktivity enzýmu v tenkom čreve. Mlieko a mliečne výrobky sa

nesmú vylúčiť úplne. Treba zistiť koľko mlieka a mliečnych výrobkov dieťa

toleruje. Nakoľko nevieme presne určiť aktivitu enzýmu. Pacient musí vyskúšať, ktoré

potraviny mu spôsobujú ťažkosti a ktoré dokáže bez príznakov stráviť.

Syry, hlavne tvrdé, maslo, jogurty a srvátku zvyčajne pacienti dobre tolerujú.

Jogurty a zakýsané výrobky obsahujú síce laktózu, ale aj živé kultúry, ktoré

napomáhajú štiepeniu laktózy. Sú preto dobre tolerované a odporúčané (Čierna, 2007).

Deti zvyčajne dobre tolerujú mliečne výrobky s obsahom laktózy menej ako

2 % (Murray, 1988).

Mnohé štúdie podporujú pridávanie probiotík a farmaceutických prípravkov, ktoré

obsahujú laktázu (Antošová, 2009). Priaznivo pôsobia baktérie mliečneho kvasenia.

Samotná intolerancia laktózy nie je choroba. Pri zisťovaní tolerancie jednotlivých

výrobkov sa maximálne jednorázovo objavia subjektívne ťažkosti. V prípade alergie na

bielkovinu kravského mlieka môže malé množstvo mlieka spôsobiť vážne následky

(Čierna, 2007).

35

4Záver

Počas písania bakalárskej práce sme preštudovali mnoho vedeckých a odborných

publikácii, ktoré nám pomohli lepšie pochopiť poznatky súvisiace s problematikou

alergie na mlieko a laktózovej intolerancie. Dozvedeli sme sa aký je rozdiel medzi

alergiou na bielkovinu kravského mlieka a intoleranciou laktózy. Jednotlivé rozdiely

sme sledovali v rámci typických prejavov, diagnostiky, liečby a prevencie.

Intolerancia laktózy a alergia na bielkovinu kravského mlieka sa v klinickej praxi

často zamieňajú. V mnohých prípadoch majú rovnaký klinický obraz, ale ich príčina,

diagnostika a liečba sa navzájom odlišujú.

Liečba alergie na bielkovinu kravského mlieka spočíva v eliminácii tohto alergénu

zo stravy. Predstavuje to nielen vylúčenie mlieka, ale aj všetkých výrobkov, kde sa

bielkovina kravského mlieka môže nachádzať (syry, jogurty, zakýsané nápoje, maslo,

niektoré pekárenské výrobky, niektoré mäsové výrobky). U detí na umelej výžive sa

používajú preparáty s vysokým stupňom hydrolýzy. Úplné vynechanie mlieka a

všetkých mliečnych výrobkov predstavuje však nedostatok vápnika, ktorý je nutné

dopĺňať z iných zdrojov. Ako alternatíva môže slúžiť ružičkový kel, brokolica, karfiol,

čínska kapusta, tofu, mandle, biela fazuľa, atď.

Základom liečby laktózovej intolerancie je vylúčenie zdrojov laktózy z diéty

a zistenie primárnej príčiny, ktorá vyvolala deficit disacharáz. Predovšetkým treba

vylúčiť zo stravy mlieko a mäkké syry. Jednou z možností je odstránenie laktózy

z mlieka pomocou α- hydroxylázy. Ideálne je bezlaktózové mlieko. Nakoľko nevieme

presne určiť aktivitu enzýmu. Pacient musí sám vyskúšať, ktoré potraviny mu spôsobujú

ťažkosti a ktoré dokáže bez príznakov stráviť.

Hoci majú obe nežiaduce potravinové reakcie podobné príznaky, je veľmi dôležité

zistiť či ide o alergiu alebo intoleranciu. Kým pacienti s intoleranciu laktózy sú schopní

stráviť určité množstvo laktózy, pacienti s alergiou na bielkovinu kravského mlieka sú

citliví aj na minimálne množstvo alergénu v potrave.

36

5Zoznam použitej literatúry

Alergia na mlieko alebo intolerancia laktózy? 2010 [online] [citované 2011-12-20]. Dostupné na internete: <http://www.rodina-peniaze.sk/zdravie.206/alergia-na-mlieko-alebo-intolerancia-laktozy.21153.html>

ANTOŠOVÁ, M. 2008. Alergia [online] [citované 2011-01-24]. Dostupné na internete: <http://www.choredieta.sk/index.php/imunita-alergia/alergia>

ANTOŠOVÁ, M. 2009. Intolerancia laktózy [online] [citované 2010-12-28]. Dostupné na internete: < http://www.choredieta.sk/index.php/vyziva-poruchy-vyzivy/intolerancia-laktozy>

BYSTROŇ, J. 1997. Alergie-Průvodce alergickými nemocemi pro lékaře a pacienty. Ostrava: Mirago, 1997. 228 s. ISBN 80-85922-46-0

CAFFARELLI, C.- BALDI, F.- BENDANDI, B. et al. 2010. Cow’s milk protein allergy in children: a practical guide. In Italian Journal of Pediatrics, vol. 36, 2010, no. 1, p. 5.

ČIERNA, I. 2007. Intolerancia laktózy nie je alergia. In Pediatria pre prax, vol. 8, 2007, no. 3, p. 129–134.

DI CAMILLO, M. – MARINARO, V. – ARQNANI, F. 2006. Hydrogen breath test for diagnosis of lactose malapsorption: the importance of timing and the number of breath samples. In Canadian Journal of Gastroenterology, vol. 20, 2006, no. 4, p. 265–268.

EASTHAM, EJ.- LICHAUCO, T.- PANG, K. et al. 1982. Antigenicity of infant formulas and the induction of systemic immunological tolerance by oral feeding: cow’s milk versus soy milk. In Journal of Pediatric Gastroenterology and Nutrition, vol. 1, 1982, no. 1, p. 23-28.

FIOCCHI, A.- RESTANI, P.- LEO, G. et al. 2003. Clinical tolerance to lactose in children with cow’s milk allergy. In Pediatrics, vol. 112, 2003, no. 2, p. 359-362.

FIOCCHI, A.- RESTANI, P. 2006. Hydrolysed rice-based formula is tolerated by children with cow’s milkallergy: a multi-centre study. In Clinical and experimental allergy, vol. 36, 2006, no. 3, p. 311-316.

HEYMAN, MB. 2006. Lactose intolerance in infants, children and adolescent. In Pediatrics, vol. 118, 2006, no. 3, p. 1279–1286.

HRUBIŠKO, M. 2003. Alergológia. Martin: Osveta, 2003. 518 s. ISBN 80-8063-110-7

37

HRUBIŠKO, M. - KAYSEROVÁ, H. 2003. Alergény. In Hrubiško, M. a spol.: Alergológia. Martin : Osveta, 2003, s. 111–229.KAYSEROVÁ, H. 2007. Potravinová alergia. In Pediatria. Bratislava: Herba, 2007. s. 306-308. ISBN 978-80-89171-49-1

KLEMOLA, T. et al. 2002. Allergy to soy formula and to extensively hydrolyzed whey formula in infants with cow’s milk allergy: A prospective, randomized study with a follow-up to the age of 2 years. In Journal of Pediatrics, vol. 140, 2002, no. 2, p. 219-24.

LOMER et al. 2008. Review article: lactose intolerance in clinical practice – mythsand realities. In Alimentary Pharmacology and Therapeutics, vol. 27, 2008, no. 2, p. 93–103.

MATTHEWS, SB. 2005. Systemic lactose intolerance: a new perspective on an old problem. In Post Graduate Medical Journal, vol. 81, 2005, no. 953, p. 167–173.

MURPHY, T. 2009. Cow's Milk Allergy. In CRS - Pediatric Advisor, 2009, no. 7, p. 1.

MURRAY, EB. The Acceptability of Milk and Milk Products in Populations with a High Prevalence of Lactose Intolerance. In American Journal of Clinical Nutrition, vol. 48, 1988, no. 4, p. 1080–1159.

MUSTAPHA, A. – HERTZLER, SR. – SAVAIANO, DA. 1997. Lactose: Nutritional significance. In Advanced Dairy Chemistry. vol. 3, 1997, p. 127–154.

PALMER, S. 2007. Got Milk Allergy? In Environmental Nutrition, vol. 30, 2007, no. 6, p. 7.

PRUŽINEC, P. 2005. Alergia a antihistaminiká. Bratislava: Bonus, 2005. 158 s. ISBN 80-968491-6-6

Rozšírenie intolerancie laktózy u rôznych etnických skupín. 1994. In Scandinavian Journal of Gastroenterology Supplement, 1994, p. 7–20

SAARINEN, K.- JUNTUNEN-BACKMAN, K. – JARVENPAA, A. et al. 1997. Early feeding of cow’s milk formula – a risk for cow’s milk allergy. In Journal of Pediatric Gastroenterology and Nutrition, vol. 24, 1997, no. 4, p. 461

SHULMAN, RJ. – SCHANLER, RJ. – LAU, C. 1988. Early feeding, feeding tolerance, and lactase activity in preterm infants. In Journal of Pediatrics, vol. 133, 1998, no. 5, p. 645–649.

SIBLEY, E. 2006. Lactose Intolerance. In National Digestive Diseases Information Clearinghouse NIH Publication, 2006, no. 06–2751.

38

SCHMITT, B.D. 2009. Cow's Milk: Pros and Cons .Author of "Your Child's Health," Bantam Books. In CRS - Pediatric Advisor, 2009, no. 7, p. 1.

SWALLOW, DM. 2003. Genetics of lactase persistence and lactose intolerance. Annual Review of Genetics, vol. 37, 2003, p. 197–219.

ŠAŠINKA, M. et al. 2007. Pediatria. Bratislava: Herba, 2007. 740 s. ISBN 978-80-

89171-49-1

TERJUNG, B.- LAMMERT, F. 2007. Lactose intolerance: new aspects of an old problem. In Deutsche Medizinische Wochenschrift, vol. 132, 2007, p. 271–275.

VESA, TH. et al. 2000. Lactose Intolerance. In Journal of the American College of Nutrition, vol. 19, 2000, no. 2, p. 165–175.

VANDENPLAS, Y. et al. 2007. Guidelines for the diagnosis and management of cow’s

milk protein allergy in infants. In Archives of Disease in Childhood, vol. 92, 2007, no.

10, p. 902-908.

WAHN, U. – MUTIUS, E. 2001. Childhood risk factors for atopy and the importance of early intervention. In Journal of Allergy and Clinical Immunology, vol. 107, 2001, no. 4, p. 567–574.

WILSON, NW. 1988. Allergy to cow’s milk in the first year of life and its prevention. In Annals of Allergy, Asthma and Immunology, vol. 61, 1988, p. 323–7.

ZUKIN, J. 1998. Dairy-free Cookbook: Over 250 Recipes for People with Intolerance or Milk Allergy. New York: Prima Publishing Co., 1998. ISBN 0761514678

39