nÁzov vysokej Školycrzp.uniag.sk/.../k/85b6e395b5774e65bfdd508cb009c852.docx · web...
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA130857
NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY
ANTIMIKROBIÁLNE VLASTNOSTI VČELÍCH
PRODUKTOV
2011 Peter Krošlák
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINÁRSTVA
ERROR: REFERENCE SOURCE NOT FOUND
ANTIMIKROBIÁLNE VLASTNOSTI VČELÍCH
PRODUKTOVBakalárska práca
Študijný program: Bezpečnosť a kontrola potravín
Študijný odbor:4170700 Spracovanie poľnohospodárskych
produktov
Školiace pracovisko: Katedra mikrobiológie
Školiteľ: doc. Ing. Miroslava Kačániová, PhD.
Konzultant: PhDr. Ing. Martin Mellen, PhD.
Nitra 2011 Peter Krošlák
Čestné vyhlásenie
Podpísaný Peter Krošlák vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému
„Antimikrobiálne vlastnosti včelích produktov“ vypracoval samostatne s použitím
uvedenej literatúry. Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje
nie sú pravdivé.
V Nitre 17. mája 2011 Peter Krošlák
Poďakovanie
Dovoľujem si touto cestou veľmi pekne poďakovať mojej školiteľke doc. Ing.
Miroslave Kačániovej, PhD. a PhDr. Ing. Martinovi Mellenovi, PhD. za odborné
vedenie bakalárskej práce, za pomoc, rady, pripomienky a tiež cenné poznatky, ktoré mi
poskytla pri jej vypracovaní. Ďalej by som sa rád poďakoval Ing. Martinovi Melichovi,
za pomoc a cenné poznatky ktoré mi poskytol pri jej vypracovaní.
Abstrakt
Cieľom predkladanej bakalárskej práce bolo charakterizovať med, jeho chemické
zloženie a antimikrobiálne vlastnosti, propolis, jeho chemické zloženie
a antimikrobiálne vlastnosti, peľ, jeho chemické zloženie a antimikrobiálne vlastnosti,
včelí vosk, jeho chemické zloženie a antimikrobiálne vlastnosti. Včelie produkty sa
oddávna využívajú v alternatívnej medicíne ako liečebné prostriedky proti mnohým
ochoreniam. Liečením včelími produktmi sa zaoberá vedecký medicínsky odbor
apiterapia. Popri majoritnom produkte, mede sa dostáva do popredia aj propolis,
obnôžkový peľ, materská kašička, včelí vosk a včelí jed. Porovnanie antimikrobiálnej
aktivity včelích produktov v jednotlivých koncentráciách, extraktoch a pôsobením
ich účinkov na jednotlivé mikroorganizmy nám pomôže doplniť vedomosti o týchto
vlastnostiach včelích produktov a ich uplatnenie v praxi napr. v ľudovom
liečiteľstve alebo medicíne.
Kľúčové slová: med, peľ, propolis, včelí vosk, antimikrobiálna aktivita
Abstrakt
The aim of this thesis was to characterize the honey, its chemical composition and
antimicrobial properties, propolis, its chemical composition and antimicrobial
properties, pollen, its chemical composition and antimicrobial properties, beeswax, its
chemical composition and antimicrobial properties. Bee products have long been used
in an alternative medicine as remedies against many diseases. The treatment of bee
products is engaged in scientific medical field apitherapy. In addition to the foremost
bee product – honey, other prominent products are propolis, pollen, royal jelly, beeswax
and bee venom. Comparison of antimicrobial activity in respect to the bee products in
different concentrations, extracts and action of their effects on individual organisms will
help us understand more about the properties of bee products and their practical
application, for example, in folk medicine and the medicine in general.
Key words: honey, pollen, propolis, beeswax, antimicrobial activity
Obsah
Úvod..................................................................................................................................8
1 Cieľ práce...................................................................................................................9
2 Metodika práce.........................................................................................................10
3 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí......................................11
3.1 Med......................................................................................................................11
3.1.1 Charakteristika medu....................................................................................11
3.1.2 Rozdelenie medu..........................................................................................12
3.1.3 Chemické zloženie medu..............................................................................13
3.1.3.1 Voda.........................................................................................................14
3.1.3.2 Sacharidy..................................................................................................14
3.1.3.3 Organické kyseliny...................................................................................14
3.1.3.4 Minerálne látky.........................................................................................15
3.1.3.5 Aminokyseliny..........................................................................................15
3.1.3.6 Aromatické látky......................................................................................15
3.1.3.7 Hydroxymetylfurfural..............................................................................16
3.1.4 Antimikrobiálne vlastnosti medu .................................................................16
3.2 Propolis................................................................................................................17
3.2.1 Charakteristika propolisu..............................................................................17
3.2.2 Chemické zloženie propolisu........................................................................17
3.2.3 Antimikrobiálne vlastnosti propolisu ...........................................................18
3.3 Včelí peľ...............................................................................................................19
3.3.1 Charakteristika včelieho peľu.......................................................................19
3.3.2 Chemické zloženie včelieho peľu.................................................................20
3.3.3. Antimikrobiálne vlastnosti včelieho peľu ...................................................21
3.4 Včelí vosk.............................................................................................................21
3.4.1 Charakteristika včelieho vosku.....................................................................21
3.4.2 Chemické zloženie včelieho vosku...............................................................22
3.4.3 Fyzikálne vlastnosti včelieho vosku ............................................................23
3.4.4 Antimikrobiálne vlastnosti včelieho vosku.................................................24
4 Záver.........................................................................................................................25
6
5 Zoznam použitej literatúry.....................................................................................27
7
Úvod
Včelie produkty sa oddávna využívajú v alternatívnej medicíne ako liečebné
prostriedky proti mnohým ochoreniam. Liečením včelími produktmi sa zaoberá
vedecký medicínsky odbor apiterapia. Popri majoritnom produkte, mede sa dostáva do
popredia aj propolis, obnôžkový peľ, materská kašička, včelí vosk a včelí jed.
Med, ktorý včely zbierajú z rastlín a následne upravujú a uskladňujú v plástoch
patrí medzi obľúbené prírodné sladidlo. Jeho podstatnú časť tvoria produkty rastlín.
Med je všeobecne známa energetická potravina čisto prírodného pôvodu, ktorá sa
využíva ako surovina pre potravinársky a kozmetický priemysel. Je prírodným liečivým
prostriedkom, ktorý sa v minulosti často používal v ľudovom liečiteľstve a v súčasnosti
sa výrazne adaptuje aj v oficiálnej medecíne.
Peľ ako potravina alebo surovina má veľmi dobré predpoklady vďaka vysokému
zastúpeniu veľmi kvalitných aminokyselín, tiež obsahuje cukry, tuky, minerálne látky,
enzýmy. Kvetový peľ „včelí chlieb” je zdrojom fytochemických látok a živín, ktoré sú
bohaté na karotenoidy, flavonoidy a fytosteroly. Rovnako aj včelí peľ ako med má
dokázaný antimikrobiálny efekt.
Propolis (včelí tmel) je lepkavý produkt včely medonosnej využívaný v ľudovej
medicíne v mnohých krajinách. Propolis je lepkavá živica vytekajúca z púčikov
mnohých rastlín a stromov, alebo z kôry stromov predovšetkým ihličnatých. Včely
prinesené živice a výlučky premiešavajú s voskom vylučovaným z voskotvorných žliaz
na spodnej strane bruška. Je veľmi dôležitá zložka „biokozmetiky“ a „zdravých
potravín“. Mechanizmus antimikrobiálnej aktivity propolisu je komplexný a mohol by
byť znakom synergickej aktivity medzi fenolickými a inými zlúčeninami hlavne
flavonoidmi ako sú pinocembrín, galangin a pinobanksín.
Vosk je ďalším veľmi dôležitým produktom včely medonosnej. Slúži na stavbu
včelieho diela - plástov, kde včely uchovávajú glycidové zásoby, peľ a odchovávajú
potomstvo. Vosk je biela, cez všetky odtiene žltej až tmavohnedá látka s typickou
jemnou vôňou po mede. Z chemického hľadiska je vosk zmes esterov mastných kyselín
s vyššími alkoholmi, flavonoidov, polyfenolov, voľných karboxylových kyselín,
aromatických látok, alkoholov a mnoho iných zložiek. Včelí vosk je vo veľkej miere
využívaný vo farmaceutickom priemysle a kozmetike. Na základe jeho chemického
zloženia usudzujeme, že aj vosk vykazuje antimikrobiálnu aktivitu.
8
1 Cieľ práce
Cieľom predkladanej bakalárskej práce bolo charakterizovať med, jeho
chemické zloženie a antimikrobiálne vlastnosti, propolis, jeho chemické zloženie
a antimikrobiálne vlastnosti, peľ, jeho chemické zloženie a antimikrobiálne vlastnosti,
včelí vosk, jeho chemické zloženie a antimikrobiálne vlastnosti.
9
2 Metodika práce
Predložená bakalárska práca je kompilačného charakteru. Informácie použité
v tejto práci boli získané z vedeckej a odbornej literatúry. Informácie a poznatky sa
následne spracovali do celkov podľa určeného cieľa. Nakoniec sme vyvodili
všeobecne platné závery.
10
3 Výsledky práce - Súčasný stav riešenej problematiky doma
a v zahraničí 3.1 Med
3.1.1 Charakteristika medu
Med bol používaný ako liek, od staroveku v mnohých kultúrach. Aristoteles
(350 p. n. l.), odvoláva na použitie medu v lekárstve (Smith a Ross, 1910). Od počiatku
časov, spoločné použitie medu zahrňuje liečbu preležanín, vredov a infekcií
vyplývajúce z popálenín a rán (Goulart,1979; Armon, 1980).
Med bol tiež zistený, že je účinný proti izolovaným organizmom z infekcie
močových ciest (Ibrahim, 1981) a pri liečbe infantilnej gastroenteritídy
(Haffejee a Moosa, 1985).
Med je produkt tvorený včelou medonosnou (Križan, 1975), pričom jeho
tvorbu popisuje Čavojský (1981) a Grimm (1983), ktorí zároveň dodávajú, že časť
medu včela spotrebuje na svoje životné funkcie a zvyšok po pridaní výlučkov zo svojej
hltanovej žľazy a odparení vody na 20 – 22 % ukladá do buniek plástov. Potravinový
kódex SR (PK SR) a európska Smernice Rady 2001/110/ES definujú med ako prírodnú
sladkú látku produkovanú včelami (Apis mellifera) z nektáru rastlín, zo sekrétov živých
častí rastlín alebo z výlučkov hmyzu cicajúceho živé časti rastlín, ktorý včely zbierajú,
pretvárajú a obohacujú vlastnými špecifickými látkami, ukladajú, zahusťujú, uskladňujú
a ponechávajú v plástoch, aby med vyzrel (Výnos MP SR a MZ SR č. 1188/2004 - 100,
2004, Smernica Rady 2001/110/ES, PK SR).
Med je prevažne vysoko koncentrovaný roztok zmesi cukrov, najmä glukózy a
fruktózy, v ktorom sú často suspendované aj kryštály monohydrátov glukózy. Okrem
toho med obsahuje bielkoviny, aminokyseliny, enzýmy, vitamíny, acetylcholín,
flavonoidy, organické kyseliny, minerálne látky, rôzne organické zlúčeniny v stopových
množstvách, ktoré dávajú medu charakteristickú farbu, chuť a vôňu, zrnká peľu,
čiastočky vosku z plástov a rôzne mikroorganizmy (kvasinky, baktérie a mikroskopické
huby) (Ashurst a Dennis, 1996). Codex Alimentarius považuje med za potravinu
prírodného pôvodu, ku ktorej po odobraní z úľa nesmie byť nič primiešané, ani z neho
nič nesmie byť odstránené (Brožek, 2007).
Med musíme skladovať tak, aby nič neovplyvnilo jeho kvalitu – teda v
chladnom, suchom a tmavom prostredí bez aromatických vôní alebo pachov. Pri teplote
25 °C sa v mede znižuje hodnota enzýmov už po 8-10 mesiacoch. Dlhodobé
11
skladovanie medu si preto v každom prípade vyžaduje priestor chladnejší ako 20 °C.
Ak nie je med vo vzduchotesne uzavretých nádobách, v príliš vlhkom prostredí
absorbuje do seba vzdušnú vlhkosť, čo môže viesť až k jeho skvaseniu. V skladovacej
miestnosti má byť preto vlhkosť vzduchu pod 60 % (Bizub, 2007).
3.1.2 Rozdelenie medu
Med môžeme rozdeliť do skupín podľa rôznych hľadísk, najčastejšie podľa
pôvodu medu, spôsobu získavania, úpravy a uvádzania do obehu. Podľa Potravinového
kódexu SR hlavnými druhmi medu podľa pôvodu sú med kvetový alebo med z nektáru
a med medovicový. Na Slovensku je veľmi často získavaný med zmiešaný
(pochádzajúci z nektáru aj medovice), ktorý však legislatíva nerozlišuje. Najvyššiu
hodnotu na trhu získavajú medy jednodruhové a medovicové. Škála farby medov je
široká, od bielych priesvitných cez žlté a najrôznejšie odtiene farby jantárovej, svetlo
hnedej až k najtmavšej hnedej, v závislosti od daného druhu medu (Přidal, 2003).
Rozšírené druhy kvetových medov:
- lipový (zlatožltej farby, číry, ťažko kryštalizuje),
- agátový (bezfarebný až žltkastý s nazelenalým odtieňom, ťažšie kryštalizuje, zo
všetkých našich medov ostáva v tekutom stave najdlhšie),
- slnečnicový (žltý, veľmi rýchlo kryštalizuje dožlta na hrubé kryštály, ako keby bol do
neho nasypaný kryštálový cukor),
- repkový (svetlej bledožltej až citrónovej farby, veľmi rýchlo kryštalizuje na bielu
farbu, veľmi jemnej kryštalizácie, ale pevnej a veľmi tvrdej konzistencie),
- med z ovocných stromov (svetlej farby, ľahko kryštalizuje na bielu farbu veľmi
jemnej kryštalizácie),
- ďatelinový (žltkastý až žltý, ľahko kryštalizuje v suchobielu tuhú látku),
- čistcový (žltkastý až belavý, kryštalizuje v celej hmote),
- pohánkový (tmavohnedý, čiastočne kryštalizuje, kašovitá konzistencia, obsahuje
vyššie množstvo bielkovín a železa ako iné medy),
- lúčny (žltý až tmavožltý až do červena, zmes medov, ostáva dlho kvapalný,
kryštalizuje na šedo až do hneda) (Hajdáková, 1989).
12
Hlavnými druhmi medu podľa spôsobu získavania, úpravy a uvádzania do obehu
sú med vytočený, lisovaný, plastikový, odkvapkaný, kusový alebo rezané plásty v mede
a med filtrovaný (PK SR). Väčšina medu v súčasnej dobe je získavaná vytáčaním,
t.j. spôsobom odstredivej sily na med v plastoch. Filtrovaný med sa vyznačuje
zníženým obsahom peľových zŕn. Špeciálnym druhom medu obľúbeným na Slovensku
je med pastový, ktorého kryštalizácia bola technologicky ovplyvnená s cieľom
zabezpečiť jemnú roztierateľnú konzistenciu. Vo svete rozšírený je tiež med tzv.
plastikový, ktorý je predávaný najčastejšie v priehľadných plastových obaloch.
Výrazné preferencie u spotrebiteľov si získava hlavne z dôvodu, že vzbudzuje dojem
pravosti a nefalšovanosti (Přidal, 2003).
Všetky druhy medov sú prirodzene kyslé a hodnota pH sa pohybuje v rozpätí
medzi 3,5 a 5,5 v závislosti od prítomnosti organických kyselín, ktoré zodpovedajú za
chuť medu a jeho stabilitu voči mikrobiálnemu znečisteniu (Bogdanov et al., 2004).
3.1.3 Chemické zloženie meduV tabuľke č.1 je uvedené chemické zloženie medu na Slovensku
Tab. 1 Chemické zloženie medu (Čuboň et al., 2006)
Zložky Priemer Hraničné hodnoty
Sušina
Sacharidy spolu
Z toho glukóza
fruktóza
sacharóza
dextríny
Bielkoviny
Minerálne látky
Vitamíny
82,3 %
75,5 %
34,0 %
40,5 %
1,9 %
1,5 %
0,2 %
0,2 %
stopy
73,0 % - 87,3 %
64,6 % - 85,5 %
24,7 % - 36,9 %
40,2 % - 48,6 %
0,0 % - 10,1 %
1,0 % - 12,0 %
0,1 % - 0,5 %
0,1 % - 0,3 %
Chemické zloženie medu závisí od rôznych faktorov a môže kolísať (Kačániová,
2006). Zloženie medu je pomerne variabilné a závisí v prvom rade na kvetinovom
13
zdroji, ale niektoré vonkajšie faktory ako sú sezónne a environmentálne faktory
a spracovanie tiež hrajú úlohu. Med je presýtený roztok cukrov z ktorých fruktóza
(38 %) a glukóza (31 %) sú hlavnými prispievateľmi, fenolové zlúčeniny, minerálne
látky, bielkoviny, voľné aminokyseliny, enzýmy a vitamíny pôsobia ako minoritné
zložky (Alvarez-Suarez et al., 2010).
3.1.3.1 Voda
Množstvo vody závisí od druhu kvetov, z ktorých med pochádza, od sezóny a
včelstva (Kňazovická et al., 2008). Voda je v medoch obsiahnutá v množstve 15-21 %.
Obsah vody je základným kritériom kvality medu a zisťuje sa refraktometricky. Pre
kvalitu medu je optimálny obsah vody 17-18 %. Med má tú vlastnosť, že za určitých
podmienok vodu zvonku prijíma alebo ju naopak do okolia vydáva. Tieto procesy
závisia na teplote medu a relatívnej vlhkosti okolitého vzduchu (Ptáček, 2003). Med s
vyšším obsahom vody je náchylný na nežiaducu fermentáciu, kazenie a stratu arómy
(Costa et al., 1999).
3.1.3.2 Sacharidy
Sacharidy v mede predstavujú veľmi komplexnú zmes monosacharidov,
disacharidov a oligosacharidov. Zaberajú 95-99 % sušiny medu, čím sú teda
kvantitatívne najdôležitejšie zložky medu (Přidal, 2005).
Hlavný podiel tvoria monosacharidy glukóza a fruktóza. Ich zastúpenie
ovplyvňuje predovšetkým rýchlosť kryštalizácie. U medov s veľmi vysokým
zastúpením glukózy ako je med púpavový alebo repkový, prebieha kryštalizácia už po
niekoľkých dňoch po vytočení, v podobe tvrdej bielej hmoty. Naopak vyšší obsah
fruktózy spôsobuje dlhodobú tekutosť, ako je tomu napr. u medu agátového. Je teda
zrejmé, že zastúpenie monosacharidov a najmä vysoký obsah fruktózy určujú väčšinu
fyzikálnych a nutričných charakteristík (Přidal, 2005, White, 1980).
3.1.3.3 Organické kyseliny
Organické kyseliny sú obsiahnuté vo všetkých druhoch medov a spôsobujú
kyslú chuť. Celkovú kyslosť medu môžeme vyjadriť hodnotou pH. Medy majú
priemerné pH od 3,9 do 4,0, pričom nektárové medy sú kyslejšie a medovicové môžu
14
dosahovať až pH 6,1 (Veselý et al., 2003). Medzi hodnotou pH a obsahom kyselín
neexistuje významná korelácia z dôvodu rôznej tlmivej schopnosti prítomných
organických kyselín a minerálnych látok (Singhal et al., 1997).
3.1.3.4 Minerálne látky
Zdroj minerálnych látok sa nachádza v pôde, kde cez rastlinu sa dostávajú do
peľu a nektáru, ktoré včely zbierajú. Minerálne látky dostaneme spálením a vysušením
medu. Najčastejšie sa vyskytujú prvky ako chlór, draslík, síra, fosfor a vápnik. Obsah
popolovín závisí od pôvodu medu (Dobrovoda, 1986).
Tab. 2 Obsah minerálnych látok v mede v mg.kg-1 (Čuboň et al., 2006)
Med Železo Mangán Vápnik Chlór
Agátový
Zmieš. kvetový
Smrekový
Smrekovcový
Jedľový
Zmieš. medovicový
17,12
15,02
27,74
32,42
29,53
30,82
20,28
7,67
20,15
17,94
9,06
8,81
66,96
33,43
51,30
13,60
45,08
37,27
1,59
44,20
19,37
28,30
39,04
42,28
3.1.3.5 Aminokyseliny
V mede nachádzame až 13 druhov aminokyselín vrátane esenciálnych
(Demeter, 2007) ako sú fenylalanín, lyzín, leucín, alanín, valín, arginín, treonín, serín,
glycín, cystín, metionín, kys. asparágová, kys. glutámová a ďalšie kyseliny (Přidal,
2003). Najviac zastúpenou aminokyselinou je prolín, vyskytuje sa v medoch v
koncentrácii 200-500 mg.kg-1 (Veselý et al., 2003). Obsah prolínu v mede súvisí so
stupňom spracovania nektáru včelami. Z tohto dôvodu sa prolín často používa ako
indikátor falšovania medu (Ruoff et al., 2007).
3.1.3.6 Aromatické látky
Autentifikácia botanického, resp. aj geografického pôvodu medu je možná na
základe stanovenia charakteristických aromatických zložiek (prchavých látok) ako sú
15
napríklad aldehydy (oktanal, nonanal, dekanal), estery (etylheptanoát, etyloktanoát,
etylnonanoát, etyldekanoát), sulfidy (dimetyltrisulfid), alkoholy (heptanol, oktanol,
nonanol, dekanol), kyslíkaté aromatické látky (benzaldehyd), étery, či ketóny
(izoforón) (Čajka et al., 2009).
3.1.3.7 Hydroxymetylfurfural
Hydroxymetylfurfural (HMF) je cyklický aldehyd, ktorý sa tvorí kyslým
rozkladom monosacharidov, predovšetkým fruktózy. Podľa odbornej literatúry zloženie
a chemické vlastnosti medu ovplyvňujú výsledné hodnoty HMF (pH, obsah fruktózy a
kyselín).
Počas ohrievania sa menia nielen fyzikálne, ale aj chemické vlastnosti medu.
Zásadou má byť, že tepelné ošetrenie medu nesmie spôsobiť zmeny v kvalite. Proces
ohrievania medu treba mať pod kontrolou, aby sa zachovali všetky biologické vlastnosti
a celková kvalita medu (Bartalis, 2008).
Podľa EU Directive 110/2001 obsah HMF by nemal byť viac ako 40 mg.kg -1 s
výnimkou medov pochádzajúcich z krajín alebo oblastí s tropickou teplotou okolia,
kedy obsah HMF nesmie prevyšovať 80 mg.kg-1 (Výnos MP SR a MZ SR č. 1188/2004
- 100, 2004).
3.1.4 Antimikrobiálne vlastnosti medu Antimikrobiálna aktivita medu má viac komponentov, ktoré často účinkujú
v komplexe: Sú to: vysoký obsah cukrov v mede a s tým spojený obsah vody, čo
zapríčiňuje osmotické vlastnosti medu, ďalej je to nízke pH medu, teda vysoká kyslosť
medu, peroxid vodíka (H2O2), ktorý v enzymatickom procese vzniká z enzýmu
glukózooxidázy, obsah organických kyselín napr. mravčej, benzoovej, fenolovej
(Dobrovoda. 1986).
Med vykazuje antibakteriálnu aktivitu proti rôznym patogénnym baktériám
a táto činnosť je v dôsledku kyslosti, osmotického účinku cukru, peroxidu vodíka,
fytochemických faktorov a podobne (Molan, 1992). Relatívna antibakteriálna potencia
medu bola testovaná v rámci v podmienkach in vitro proti baktériám spôsobujúce
gastroenteritídu (Molan, 1996). Bolo dokázané, že med má stimulačný vplyv
na in vivo množenie mliečnych baktérií, čo má fyziologický význam (Shamala et al.,
16
2000). Med má silnú antibakteriálnu účinnosť a je veľmi účinný pri odstraňovaní
infekcie z rán a chráni ich pred nákazou (Boukraa et al., 2008).
3.2 Propolis
3.2.1 Charakteristika propolisu Propolis je prírodná látka, dobre známa od staroveku pre jeho liečebné účinky,
látka môže byť použitá pri vývoji alternatívnych terapií, pri liečbe mnohých chorôb
(Bankova, 2005). Je to lepkavá živica vytekajúca z púčikov mnohých stromov, alebo z
kôry stromov predovšetkým ihličnatých. Včely zhromažďujú propolis do peľového
košíka na zadných nohách a prinášajú ho do úľa. Tam ho premiešavajú s voskom
vylučovaným zo špeciálnych žliaz na brušku. Včely používajú propolis na zatmelenie
štrbín a rôznych otvorov v úli. Zatmeľujú ním aj cudzie predmety, ako sú napríklad
zvyšky živočíchov, ktoré sa dostali do úľa. Slúži aj na obalenie vnútra buniek plástov a
má i dezinfekčný účinok (Dobrovoda, 1986).
Prírodný propolis je dôležitým produktom včelích úľov produkovaných včelami,
ktorý získavajú a transformujú z rastlinných exudátov zmiešaním s voskovými
substanciami (Serra Bonvehi, 1996).
Propolis bol používaný človekom od staroveku pre jeho farmaceutické
vlastnosti. Dnes je propolis stále používaný ako obľúbený prostriedok v ľudovom
liečiteľstve a je k dispozícii vo forme kapsúl (buď v čistej forme alebo v kombinácii
s aloe gélom), ako ústna voda, ako extrakt, krémy, a v prášku (na použitie v kloktadle
alebo pre vnútorné použitie, ako náhle je rozpustený vo vode). Propolis je tiež užitočný
v kozmetike a ako zložka zdravých potravín (Castaldo a Capasso, 2002; Kujumgiev et
al, 1999).
Tento včelí produkt je hodnotný kvôli jeho antioxidačným, baktériostatickým,
antifungálnym a terapeutickým vlastnostiam v závislosti od fenolických a
flavonoidných zložiek. Tieto zložky sú využívané v medicíne, kozmetike, veterinárnej
medicíne a v potravinárskom priemysle (Maidana, 2000).
3.2.2 Chemické zloženie propolisuChemické zloženie propolisu bolo dlho neznáme. Zistilo sa, že sa skladá
z 50-85 % živíc, 4,5-15 % éterických olejov, 12-40 % vosku, 4-10,5 % trieslovín a z
17
rôznych iných látok, zväčša neidentifikovaných, a z 5-10 % mechanických prímesí
(Dobrovoda, 1896). Vďaka moderným analytickým metódam možno identifikovať stále
nové látky nachádzajúce sa v propolise. Viac ako 300 látok vrátane fenolových zlúčenín
už bolo identifikovaných v propolisoch získaných z rôznych oblastí. Propolis získaný od
včiel je pre svoje antibakteriálne, antivírusové, protiplesňové a protizápalové účinky
široko používaný v medicíne, kozmetike a v iných odvetviach priemyslu. Tieto účinky
sú prisudzované predovšetkým prítomnosti flavonoidov a fenolových zlúčenín
(Velikova et al., 2000).
Chemické zložky propolisu sú kvantitatívne a kvalitatívne variabilné v závislosti
od zemepisného pôvodu a regionálnej rastlinnej ekológie. Vzhľadom k tomu, propolis
má široké spektrum biologických činností a používa sa v populárnej ľudovej medicíne.
Bol tiež použitý ako zdravotný nápoj v Ázijských, Európskych a Amerických krajinách
(Banskota et al., 2001).
3.2.3 Antimikrobiálne vlastnosti propolisu
Propolis bol používaný ľuďmi od staroveku pre jeho antimikrobiálne vlastnosti
(Burdock 1998, Castaldo a Campasso , 2002). Môže pôsobiť proti širokému spektru
baktérií, húb, kvasiniek, vírusov a napádať larvy. Zložky z propolisu sa líšia v závislosti
od oblasti odkiaľ je zhromaždený. Najdôležitejšie aktívne zložky propolisu sú
aromatické kyseliny, fenolové zlúčeniny, najmä flavonoidy a fenolové kyseliny.
Antimikrobiálne vlastnosti tejto zmesi prírodných látok sú najčastejšie pripisované
pinocembrinu, galanginu a esteru kyseliny kávovej (Burdock,1998).
Propolis vyniká pri hľadaní potencionálne účinnej a lacnej liečbe. Je to živica
pochádzajúca zo stromov, ktorá je zbieraná včelami a je považovaná za prírodné
antibiotikum bez vážnych vedľajších účinkov v porovnaní zo syntetickými liečbami
a podáva niekoľko farmakologických vlastností (De Castro, 2001). Spomedzi látok
prítomných v propolise, flavonoidy sú prítomné vo veľkom množstve, ktoré sú
označené ako zodpovedné za jeho antimikrobiálne a najmä jeho fungicídne činnosti
(Somnez et al., 2005, Cusnhie a Lamb, 2005).
18
3.3 Peľ
3.3.1 Charakteristika peľu
Peľ je jemný prášok ako materiál vyrobený z kvitnúcich rastlín a zozbieraný
včelami. Pele sú mužské pohlavné bunky kvetov. Kvetinové pele obsahujú koncentrácie
fytochemikálií a živín a sú bohaté na karotenoidy, flavoniody a fytosteroly (Balch a
Balch, 1990; Broadhurts, 1999; Haas, 1992).
Podľa spôsobu získavania rozoznávame obnôžkový a plástový peľ; podľa spôsobu
spracovania mrazený, sušený, lyofilizovaný a fermentovaný peľ. Jedným zo spôsobov
spracovania čerstvého obnôžkového peľu je jeho pridanie priamo do medu (Cooper,
2005).
Včelí (obnôžkový) peľ je produkt včiel. Je to peľ, ktorý včely pozbierali z kvetov a
upravili ho výlučkami svojich žliaz a medových vačkov. Rozlišujeme tri druhy peľu:
rastlinný, čiže kvetový, ktorý sa uvoľňuje z peľových komôrok rastlín a nie je žiadnym
spôsobom spracovaný; úľový (fermentovaný), nazývaný aj „včelí chlieb“, ktorý už
prešiel hydrolýzou neredukujúcich cukrov a mliečnym kvasením v plástoch, tento je z
hľadiska výživy najhodnotnejší; obnôžkový - „včelí peľ“, ktorý včely pozbierali z
kvetov a upravili ho výlučkami svojich žliaz a medových vačkov. Práve pre tento peľ sa
používa označenie včelí peľ (Košlík, 1995; Košlík, 1997).
Včelie robotnice (Apis mellifera L.) zbierajú peľ z kvetov, formujú z neho
obnôžky a ukladajú ich na posledný pár nôh do tzv. košíčkov. Obnôžky sú tvorené z
peľových zŕn vyšších rastlín, ktoré včela zlepuje pomocou výlučkov svojich žliaz a
pridávaním nektáru. Formovanie obnôžky sa uskutočňuje počas letu včely. Peľová
obnôžka je spravidla formovaná z peľových zŕn z rastlinných druhov, ktoré sa
nachádzajú v okolí úľa. Názory autorov sú rôzne na zloženie včelích obnôžok. Jedny
tvrdia, že včely formujú obnôžky z peľových zŕn jedného rastlinného druhu, tzv.
monoflorálny peľ (Carrión et al., 2003).
Peľ je potravinový doplnok zatiaľ známy najmä medzi včelármi a nadšencami
včelích produktov. Včely potrebujú kvalitnú výživu najmä v období skorej jari.
Využívajú peľové zásoby. Sú pre ne nevyhnutné ako zdroj bielkovín – peľ využívajú
na prípravu kŕmnej kašičky pre plod a matku; na regeneráciu tkanív a opotrebovaných
buniek všetkých včiel vo včelstve (Demeter a Haščík, 2008).
Má viaceré farmakologické účinky, ako sú antibiotické, antineoplastické,
antidiarhoické, a pôsobí aj ako antioxidačný činiteľ (Campos et al., 1997). Využíva sa
19
nielen vo výžive ľudí, ale aj zvierat (Bíro et al., 2010). Podľa Bogdanova (2004), peľ
má rôzne zdraviu prospešné účinky a je tiež využívaný v apiterapii. Peľ je tvorený
sacharidmi (najmä polysacharidmi), sú hlavnou zložkou peľu, vrátane škrobu, fruktózy,
glukózy a sacharózy; tiež obsahuje bielkoviny (najmä enzýmy) a aminokyseliny;
tuková zložka v peli pozostáva z rôznych lipidov, mastných kyselín a sterolov
(Bogdanov, 2004).
3.3.2 Chemické zloženie peľuPeľ obsahuje nutričné zložky ako sacharidy, bielkoviny, aminokyseliny, lipidy,
vitamíny, minerálne látky a stopové prvky (Bonvehí a Jordá, 1997). V bielkovinách
peľu sa nachádzajú všetky esenciálne aminokyseliny pre včely i človeka a tiež vitamíny
(najmä A, B1, B2, B3, B5, B6, B7, B9; v stopových množstvách B12, C, D, E, K) a
minerálne látky, konkrétne draslík, fosfor, síra, horčík, meď, sodík, vápnik, zinok,
železo a v stopových množstvách jód (Titěra, 2006). Obsahuje aj významné množstvo
polyfenolických zložiek, najmä flavonoidov (Almeida - Muradian et al., 2005).
Chemické zloženie peľu závisí od druhu rastliny, z ktorej pochádza, ale aj od
zloženia, vlhkosti a úrodnosti pôdy, na ktorej rastlina rastie a od meteorologických
podmienok v období formovania a dozrievania peľových zŕn v peľnici. Tým možno
vysvetliť aj rozdiely v hodnotách jednotlivých peľov uvádzaných rôznymi autormi
(Dobrovoda, 1986). Na rozdiel od väčšiny iných potravín, peľ zbieraný včelami nie je
uniformný produkt. Chemické zloženie peľu je veľmi variabilné, a to nielen podľa
druhu rastliny a oblasti pôvodu, ale mení sa i na jednom stanovišti v priebehu roka
(Krell, 1996).
Tab. 3 Chemické zloženie obnôžkového peľu v % (Schmidt, Buchmann, 1992)
Zložky Priemer Rozpätie
Bielkoviny
Tuky
Cukry
Popoloviny
23,7
4,8
27
3,12
7,5-35
1-15
15- 45
1-5
20
3.3.3 Antimikrobiálne vlastnosti peľu
Včelí peľ má tiež antimikrobiálne účinky (Balch a Balch, 1990; Haas, 1992).
Problematikou peľu sa začali vedci vážne zaoberať v roku 1974, pokusy sa opakovali aj
na zvieratách aj klinicky. Rozšíril sa počet prípravkov obsahujúcich peľ. Do
apiterapeutických prípravkov, dovtedy obyčajne s materskou kašičkou, prípadne s
propolisom, medom a extraktom rastlín, sa začali dostávať aj peľové substancie
(Neuschlová, 1995).
Extrakty peľu môžu byť používané ako funkčná potravina alebo potravinový
doplnok. Obsahujú množstvo fenolických zložiek schopných blokovať voľné radikály,
ktoré sú zodpovedné okrem iného aj za karcinogenézu (Tang et al., 2005).
Rastlinný peľ má rozličné profily mastných kyselín, niektoré druhy peľov sa
vyznačujú jednou, alebo viacerými mastnými kyselinami. V peli dominujú kyseliny
linolová, linolénová, myristová a dodekánová a pravdepodobne hrajú významnú úlohu v
tlmení rastu baktérií, ktoré tvoria spóry ako Peanibacillus larvae, Melissococcus pluton
a iné mikroorganizmy, ktoré osídľujú plodové plásty včelstiev (Manning, 2001).
Silva et al. (2006) uvádzajú, že peľ Mimosa gemmulata môže byť dobrým
zdrojom prírodných antioxidantov a jeho konzumácia môže prispieť významným
množstvom antioxidantov do humánnej stravy.
3.4 Včelí vosk
3.4.1 Charakteristika včelieho vosku
Včelí vosk je produktom tráviaceho procesu včely medonosnej. Vzniká
činnosťou voskových žliaz, ktoré má robotnica vyvinuté párovo na 3. - 6. krúžku
sternitu bruška svojho tela. Sternity vytvárajú voskové zrkadielka s mikroskopickými
otvormi, cez ktoré preniká žľazový sekrét, na vzduchu tuhnúci na bezfarebné voskové
šupinky. Tie si pomocou končatín prisúvajú k hryzadlám a formujú do tvaru buniek
včelieho diela. Na 1 kg vosku pripadá približne 1,5 milióna takýchto šupiniek.
Najvyššiu aktivitu v produkcii vosku včely vyvíjajú medzi 12. a 18. dňom svojho
života, v období keď sú označované ako staviteľky.
Vosk získavame hlavne pri obnove včelieho diela. Spravidla sa ročne vymieňa
1/3 plodiskových plástov za rámiky s medzistenami. Okrem takto získaných plástov
zvyšujeme produkciu vosku stavbou na stavebnom rámiku a využívaním nálepkov na
21
rámikoch, povalovkách, stenách, viečok z buniek a zberom meliva. Na výťažnosť vosku
má vplyv spracovateľská technológia a vek plástov. Vek plástov je daný tým, koľkokrát
bol v bunkách včelieho diela odchovaný plod, čím viac generácií vybehlo, tým je dielo
tmavšie, ťažšie a má nižšiu výťažnosť (URL 1).
Konzistencia:
- včelí vosk je plastickou a tvarovateľnou hmotou už pri izbovej teplote (najlepšie pri
teplote 35 °C),
- konzistencia, pevnosť a viskozita sa značne mení s teplotou vosku,
- pri teplotách blízkych nule a pod nulou sa stáva vosk veľmi krehký.
Farba:
- panenský vosk (t.j. z neoplodnených plástov) je takmer biely alebo mierne žltkastý,
- včelie dielo v úli s postupujúcim vekom tmavne – na tento jav pôsobia pribúdajúce
nečistoty vo včelom diele (výkaly lariev, peľové zrná), ale aj difundujúce farbivá
najmä z peľu,
- tmavý vosk z Kuby je zafarbený farbivami peľu tabaku.
Rozpustnosť:
- vo vode je vosk nerozpustný (obsahuje max. 0,5 % vody),
- za studena sa najlepšie rozpustí v chloforme, acetóne, benzéne a v pyridíne,
- za tepla v etanole, metanole, izoamylalkohole a petroléteri (Přidal, 2007),
3.4.2 Chemické zloženie včelieho vosku
Vosk včely medonosnej obsahuje až 284 rôznych zložiek. Nie všetky z nich boli
identifikované, ale asi 111 z nich sú látky prchavé (Tulloch, 1980). Pozostáva prevažne
z esterov vyšších mastných kyselín a alkoholov. Na rozdiel od esterov včelieho vosku
obsahuje malé množstvo uhľovodíkov, kyselín a ďalších látok. Okrem toho bolo
identifikovaných približne 50 aromatických zložiek (Ferber a Nursten, 1977).
Zahrievanie vosku pri 100 °C po dobu 24 hodín výrazne mení jeho chemické
vlastnosti. Mení sa pomer medzi estermi a kyselinami až za hodnoty typické pre včelí
vosk. Dlhodobé zahrievanie či vysoké teploty vedú takisto k prudkému zníženiu obsahu
uhľovodíkov (Tulloch, 1980).
22
Tab. 4 Chemické zloženie včelieho vosku (Tulloch, 1980)
Frakcie Podiel frakcie (%)
Uhľovodíky
Monoestery
Diestery
Triestery
Hydroxymonoestery
Hydroxypolyestery
Estery kyselín
Polyestery kyselín
Voľné kyseliny
Voľné alkoholy
Neidentifikované
14
35
14
3
4
8
1
2
12
1
6
3.4.3 Fyzikálne vlastnosti včelieho vosku
Vosk je veľmi tvárna chemicky inertná látka. Na dotyk vosk nie je mastný
a nelepí sa ani pri stlačení zubami. Na lome vytvára charakteristický lasturovitý povrch
(Přidal, 2007).
Tab. 5 Fyzikálne parametre včelieho vosku (Přidal,2007)
Parameter Hodnota
Bod topenia
Bod tuhnutia
Špecifická hmotnosť
Zmrštenie vosku pri tuhnutí
Index lomu
Dielektrická konštanta
62-65 °C
60-63 °C
0,958-0,966 g.cm-3
8,11 %
1,4398-1,4451
2,9
23
3.4.4 Antimikrobiálne vlastnosti včelieho vosku
Tomás-Barberán, Ferreres a Tomás-Lorente (1993) skúmali fenolické zloženie
včelieho vosku a zistili, že obsahoval tú istú skupinu flavonoidov, ktorá bola dokázaná
v mede a propolise. Autori dospeli k názoru, že flavonoidy nie sú charakteristické pre
včelí vosk, ale pre med uskladňovaný v plástoch a propolis. Domnievajú sa, že vosk
neprispeje svojou antimikrobiálnou aktivitou k produktom, ktoré ju preukazujú.
24
Záver
Infekčné ochorenia spôsobené baktériami, mikroskopickými hubami, vírusmi
a parazitmi sú stále hlavnou hrozbou zdravotníctva aj napriek obrovskému pokroku
v medicíne. Ich dopad je obzvlášť veľký v rozvojových krajinách kvôli nedostupnosti
a rozšírenej rezistencii na liečivá. Výskum nových antimikrobiálnych látok preto musí
pokračovať a musia byť preskúmané všetky možné stratégie.
Chemická komplexnosť množstva prírodných produktov a nedostatok záruky
obnoviteľnej zásoby, vytvára znižujúci sa záujem farmaceutického priemyslu, ktorý
následne potvrdí kľúčovú úlohu akademickej obce a verejných organizácií v stálom
výskume a hodnotení prírodných produktov. Využitie etnofarmakologických znalostí je
jeden z atraktívnych spôsobov ako zmenšiť empirizmus a zlepšiť pravdepodobnosť
úspechu nového lieku.
Flavonoidy sú prítomné vo všetkých fotosyntetizujúcich bunkách a zvyčajne ich
nachádzame v ovocí, zelenine, orechoch, semienkach, bylinách, kvetinách, čaji, víne,
propolise a mede. Po stáročia, preparáty (prípravky) obsahujú tieto zložky
s fyziologicky aktívnymi zložkami a sú používané k liečeniu ochorení. Stále viac sa táto
skupina prírodných produktov stáva predmetom antimikrobiálnych výskumov, mnoho
skupín je izolovaných a identifikovaných ako flavonoidy, ktorým sú prisudzované
antifungálne, antivirálne a antibakteriálne vlastnosti.
Produkcia medu včelami zahrňuje kroky, prirodzene pomáhajúce odolávať jeho
znehodnoteniu mikroorganizmami už v úli. Med, peľ, propolis a vosk a ich
antimikrobiálne vlastnosti sú zaujímavé v potravinárskych a medicínskych aplikáciách.
Táto vlastnosť medu závisí od kvetinového zdroja, oblasti i spracovania.
Antimikrobiálna vlastnosť medu je daná hlavne nízkym pH, ako dôsledok prítomnosti
kyseliny glukónovej a peroxidu vodíka vplyvom účinku glukózooxidázy. K
antimikrobiálnej aktivite prispievajú aj niektoré bielkovinové zložky.
Peľ je základnou potravou včiel, je bohatý na živiny a fytochemické látky ako sú
fytosteroly, karotenoidy, flavonoidy a dokázal sa aj ich antimikrobiálny efekt v
peľových extraktoch. Štúdie veľkého množstva vzoriek včelích produktov poukazujú
na široký rozsah antimikrobiálnej aktivity. Testovaním účinku medu v podmienkach in
vitro proti bežným patogénom, ako Escherichia coli, Salmonela typhimurium, Shigella
sonnei, Listeria monocytogenes, Staphylococus aureus, Bacillus cereus a pod., sa
napríklad tmavšie medy prejavili účinnejšie. Potvrdila sa citlivosť inhibície rastu
25
mikroorganizmov v závislosti od kombinácie typu mikroorganizmu a koncentrácie
včelích produktov; napríklad inhibícia E. coli a salmonel sa dosiahla iba neriedeným
medom. Štúdie s peľom a propolisom dali pozitívne výsledky na použitie extraktov
v ochrane rastlín proti či rastlinným patogénom ako sú A. tumefaciens, P. syringae
pv. tomato, X. axonopodis pv. vesicatoria, P. syringae pv. phaseolicola, P.
savastanoi pv. savastanoi, P. corrugata a R. solanacearum. V propolise bolo
identifikovaných asi 300 chemických zlúčenín, no nie všetky vykazujú
antimikrobiálnu aktivitu. Biologickú aktivitu majú len niektoré zložky a to
flavonoidy, terpény, kyseliny ferulová, kávová a kumarová a ich estery. Propolis sa
vyznačuje multifaktoriálnou aktivitou, ale len niektoré z nich boli podložené
klinickými a experimentálnymi údajmi. Propolis vykazuje účinnosť na baktérie
Bacillus cereus, Bacillus subtilis, Staphylococcus aureus, Enterococcus faecalis,
Listeria monocytogenes, Streptococcus mutans, Streptococcus sorbinus, Candida
albicans, Salmonella typhimurrium, Helicobacter pylori, Campylobacter jejuni
a Campylobacter coli.
Porovnanie antimikrobiálnej aktivity včelích produktov v jednotlivých
koncentráciách, extraktoch a pôsobením ich účinkov na jednotlivé mikroorganizmy
nám pomôže doplniť vedomosti o týchto vlastnostiach včelích produktov a ich
uplatnenie v praxi napr. v ľudovom liečiteľstve alebo medicíne.
26
Zoznam použitej literatúry
ALMEIDA-MURADIAN L. B., PAMPLONA L. C., COIMBRA S., BARTH, O.M.
2005. Chemical composition and botanical evaluation of dried bee pollen pellets. In
Journal Food Composition and Analysis, vol. 18, 2005, no. 1, p. 105-111.
ALVAREZ-SUAREZ, J.M., TULIPANI, S., ROMANDINI, S., BERTOLI, E.,
BATTINO, M., 2010. Contribution of honey in nutrition and human health: a review. In
Mediterranean Journal of Nutrition and Metabolism, vol. 3, 2010, p.15-23.
ARMON P.J. 1980. The use of honey in the treatment of infected wounds. In Journal
Tropical Doctor, vol. 10, 1980, p. 91.
ASHURST, P. R., DENNIS,M. J. 1996. Food Authentification. Blackie Academic &
Professional : London, 1996, 399 p.
BALCH, J. F., BALCH, P. A. 1990. Prescription for nutritional healing. NewYork:
Avery Publishing Group Inc, 1990, p. 12-39.
BANKOVA, V., 2005. Recent trends and important developments in propolis research.
In Evid. Based Complement. Altern. Med., vol. 2, 2005, p. 29-32.
BANSKOTA, A.H., TEZUKA, Y. T., KADOTA, S. 2001. Recent progress in
pharmacological research of propolis. In Phytother Res , vol. 15, 2001, p. 561-571.
BARTALIS, M. 2008. Vplyv tepla na kvalitu medu, In Včelár, roč. 82, 2008, č. 11, s.
164 – 166.
BIZUB, F. 2007. Včelie produkty – med. In Včelár, roč. 81, 2007, č. 10, s. 146-147.
BÍRO, D., GÁLIK, B., JURÁĈEK, M., NIMKO, M. 2010. Využitie peľu ako
fytogénneho aditíva vo výžive zvierat. In Formovanie obnôžkového peľu : Učebná
27
pomôcka pre špecializované kurzy v programe celoživotné vzdelávanie. Nitra : SPU,
2010, s. 196-202. ISBN 978-80-552-0358-4.
BOGDANOV, S. 2004. Quality and standards of pollen and beeswax. In Apiacta, vol.
38, 2004, p. 334-341.
BOGDANOV, S., RUOFF, K., PERSANO L. O.2004. Physico-chemical methods for
the characterisation of unifloral honeys : a review. In Apidologie, vol. 35, 2004, p. 4-17.
BONVEHÍ, J. S., JORDÀ, R. E. 1997. Nutrient composition and microbiological
quality of honeybee-collected pollen in Spain. In Journal of Agricultural and Food
Chemistry, vol. 45, 1997, no. 3, p. 725-732.
BOUKRAA, L., BENBAREK, H., MOUSSA, A. 2008. Synergisti action of starch and
honey against Candida albicans in correlation with diastase numer, In Brazilian Journal
of Mikrobiology, vol. 39, 2008, p. 40-43.
BROADHURTS, C. L. 1999. Bee products: medicine from the hive. In Nutrition
Science News, vol. 4, 1999, p. 366-368.
BROŽEK, J. 2007. Včelí produkty III. In Moderní včelař. roč. 4, 2007, č. 4, s. 18-19.
CAMPOS, R. M. G. 1997. Caracterização do pollen apicola pelo seu perfil em
compostos fenólicos e pesquisa de algumas actividades biológicas. In School of
Pharmacy.Universidade de Coimbra. Portugal, 1997, p. 318.
CARRIÓN P., CERNADAS E., GÁLVEZ J.F., DÍAZ-LOSADA E. 2003. Determine
the composition of honeybee pollen by texture classification. In. F.J. Perales et al. (eds.):
IbPRIA 2003, LNCS 2652, 2003, p. 158-167, ISBN 978-3-540-40217-6.
28
CASTALDO, S., & CAPASSO, F. 2002. Propolis, an old remedy used in modern
medicine. In Fitoterapia, vol. 73, 2002, no.1, p. 1-6.
COOPER, R. 2005. Chapter 2 – The antimicrobial activity of honey. [online]. [cit.
2009-01-16]. Dostupné na internete: <http://www.medicalhoney.com>.
COSTA, L. S. M., ALBUQUERQUE, M. L. S., TRUGO, L. C., QUINTEIRO, L. M.
C., BARTH, O. M., RIBEIRO, M., MARIA, C. A. B. 1999. Determination of non-
volatile compounds of different botanical origin Brazilian honeys. In Food Chemistry.
roč. 65, 1999, p. 347-352.
CUSHNIE, T. P. T., LAMB, A. J. 2005. Antimicrobial activity of flavonoids. In
International Journal of Antimicrobial Agents, vol. 26, 2005, p. 343-356.
ČAJKA, T., HAJŠLOVÁ, J., PUDIL, F., RIDDELLOVÁ, K. 2009. Traceability of
honey origin based on volatiles pattern processing by artificial neural networks. In
Journal of Chromatography A, vol. 1216, 2009, s. 1458-1462.
ČAVOJSKÝ, V. 1981. Včelárstvo. 1. vyd. Bratislava: Príroda, 1981. s. 122.
ČUBOŇ, J., HAŠČÍK, P., MICHALCOVÁ, A. 2006. Hodnotenie surovín a potravín
živočíšneho pôvodu. Nitra: VES SPU, 2006, s. 95-105 , ISBN 80-8069-643-8.
DE CASTRO, S. L. 2001. Propolis: biological and pharmacological activities. In
Annual Review on Biological Science, vol 3, 2001, p. 49-83.
DEMETER, Š. 2007. Prečo med? In Včelár, roč. 81, 2007, č.4, s. 58 -59.
DEMETER, Š., HAŠČÍK, J. 2008. Včelie produkty. 3. zväzok v edícii Slovenská včela.
Nitra : Polymedia, 2008. s. 60. ISBN 978-80-969977-0-1.
29
DOBROVODA, I. 1986. Včelie produkty a zdravie. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986.
s. 312. ISBN 64-109-86.
FERBER, C. E. M., NURSTEN, H.E. 1977. The aroma of wax. In Journal Science
Food of Agricola, vol. 28, 1977, p. 511-518.
GOULART F.S. 1979. First aid from the hive: how honey heals, In Bee Journal, vol.
119, 1979, p. 792.
GRIMM, G. 1983. Ein Tropfen Nektar. 1. vyd. VEB Deutscher Landwirtschaftsverlaf
Berlin, 1983, p.10-12.
HAAS, E. M. 1992. Staying healthy with nutrition. NewYork: Celestial Arts Publish.
1992, p. 297-298.
HAFFEJEE I.E., MOOSA A. 1985. Honey in the treatment of infantile gastro-enteritis,
In British Medical Journal, vol. 290, 1985, p. 1866-1867.
HAJDÁKOVÁ, M. 1989. Med, In Čítanie o správnej výžive, SSPRV, Bratislava, 1989,
s. 35.
IBRAHIM A.S. 1981. Antibacterial action of honey, In Proceedings of the First
International Conference on Islamic Medicine, vol. 1, 1981, p. 363-365.
KŇAZOVICKÁ, V., KAČÁNIOVÁ, M., FIKSELOVÁ, M., SUDZINA, M.,
TRAKOVICKÁ, A., HAŠČÍK, P., PAVLIČOVÁ, S. 2008. Med vo vzťahu k
bezpečnosti potravín. Bezpečnosť a kvalita surovín a potravín, In III. vedecká
konferencia s medzinárodnou účasťou, Nitra, 2008, s. 278-283.
KOŠLÍK, Š. 1995. Možnosti využitia včelieho peľu v humánnej medicíne. In Včelár,
roč. 69, 1995, č. 7-8, s. 112-113.
30
KOŠLÍK, Š. 1997. Úspešné použitie včelieho peľu u pacientov s akútnou vírusovou
hepatitídou. In Slovenský lekár, roč. 7, 1997, č. 3, s. 15.
KRELL, R. 1996. Value-added products from beekeeping. In FAO Agricultural
Services Bulletin No. 124. Rome : FAO, UNO, 1996. p. 395. ISBN 92-5-103819-8.
KRIŽAN, V. 1975. 1000 otázok a odpovedí zo včelárstva. 1. vyd. Bratislava: Príroda,
1975, s. 257, ISBN 64-013-75.
KUJUMGIEV, A., TSVETKOVA, I., SERKEDJIEVA, YU., BANKOVA, V.,
CHRISTOV,R., & POPOV, S. 1999. Antibacterial, antifungal and antiviral activity of
propolis of different geographic origin. In Journal of Ethnopharmacology, vol. 64,
1999, p. 235-240.
MAIDANA J. 2000. Propóleos: segunda parte, In Boletín Apícola, 2000, no. 14, p. 102.
MANNING, R. 2001. Fatty acids in pollen: a review of their importance for honey bees,
In Bee World, vol. 82, 2001, no. 2, p. 60-75.
NEUSCHLOVÁ, J. 1995. Peľ ako potravina i liek. In Výživa a zdravie, roč. 40, 1995, č.
10, s. 220.
POTRAVINOVÝ KÓDEX SLOVENSKEJ REPUBLIKY, 3. časť, hlava č. 9 týkajúca
sa medu: Výnos č.1188/2004-100 z 28. apríl 2004. Dostupné na internete.[14. február
2009] http://www.svssr.sk/sk/legislativa/kodex/kodex.asp
PŘIDAL, A. 2003. Včelí produkty. Brno: Mendelova lesnická a zemědělská univerzita,
2003, s. 120.
31
PŘIDAL, A. 2005. Včelí produkty. Brno: Mendelova lesnická a zemědělská univerzita.
Brno, 2005, s. 95, ISBN 80-7157-717-0.
PŘIDAL, A. 2007. Včelí vosk – složení a využití. In Moderní včelař. roč. 4, 2007, č. 5,
s. 20.
PTÁČEK, V. 2003. Vliv vlhkosti vzduchu na kvalitu medu. In Včelařství, roč. 56,
2003, č. 10, s. 237.
RUOFF, K., LUGINBÜHL, W., BOGDANOV, S., BOSSET, J. O., ESTERMANN, B.,
ZIOLKO, T., KHERADMANDAN, S., AMADÓ, R. 2007. Quantitative determination
of physical and chemical measurands in honey by nesr – infrared spectrometry. In
Original paper, roč. 225, 2007, p. 415-423.
SERRA BONHEVI, J. 1996. In Zeitschrift für Naturforrschung 49c, 1996, p. 712.
SCHMIDT, J.O., BUCHMANN, S.L. 1992. Other products of the hive. In The hive and
the honey bee. 18. vyd. Hamilton : Dadant&Sons, 1992. p. 927-988.
SINGHAL, R. K., KULKARNI, P. R. – REGE, D. V. 1997. Handbook of indices of
food quality and authenticity, In Woodhead Publishing Limited, Cambridge, 1997, p.
561.
SILVA T. M. S., CAMARA, C. A., LINS A. C. S., BARBOSA-FILHO J. M., SILVA
E. M. S., FREITAS B. M., SANTOS F. A. R. 2006. Chemical composition and free
radical scvenging activity of pollen loads from stingless bee Melipona subnitida Ducke.
In Journal of Food Composition and Analysis, vol. 19, 2006, no. 6-7, p. 507-511.
SMERNICA RADY 2001/110/ES z 20. decembra 2001 o mede, In Úradný vestník
Európskej únie, s. 179 – 184. Dostupné na internete.[14. február 2009]
http://www.vcelari.sk/legislativa/smernica2001L110SK.pdf
32
SMITH J.A., ROSS W.D. 1910. Historia animalium: The works of Aristotle, In Oxford
University Press, vol. 4, 1910, p. 12.
SOMNEZ, S., KIRILMAZ, L., YUCESOY, M., YÜCEL, B., YLMAZ, B. 2005. The
effect of bee propolis on oral pathogens and human gingival fibroblast. In Journal
Ethnopharmacol, vol. 102, 2005, p. 371-376.
TANG, B., ZHANG, L., GENG, Y. 2005. Determination of the antioxidant capacity of
different food natural products with a new developed flow ingection spectrofluorimetry
detecting hydroxyl radicals. In Talanta, vol. 65, 2005, no. 3, p. 769-775.
TITĚRA, D. 2006. Včelí produkty mýtů zbavené – med, vosk, pyl, mateří kašička,
propolis, včelí jed. 1. vydaní. Praha : Nakladatelství Brázda, s. r. o., 2006. s.176. ISBN
80-209-0347-X.
TOMÁS-BARBERÁN, F. A. – FERRERES, F. – TOMÁS-LORENTE, F. 1993.
Flavonoids from Apis mellifera beeswax. In Zeitschrift fur Natur- forschung, vol. 48,
1993, p. 68-72.
TULLOCH, A. P.,1980. Beeswax – Composition and analysis, In Bee World, vol. 61,
1980, p. 47-62.
URL 1: http://www.vcelarime.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=98
VELIKOVA, M., BANKOVA, V., TSVETKOVA, I., KUJUNGIEV, A., MARCUCCI,
M. C.: Antibacterial ent-kaurene from Brazilian propolis of native stingless bees. In
Fitoterapia, vol. 71, 2000, p. 693 – 696.
VESELÝ, V., BACÍLEK, J., ČERMÁK, K., DROBNÍKOVÁ, V., HARAGSIM, O.,
KAMLER, F., KRIEG, P., KUBIŠOVÁ, S., PEROUTKA, M., PTÁČEK, V.,
33
ŠKROBAL, D., TITĚRA, D. 2003. Včelařství. Praha: Nakladatelství Brázda, s.r.o.,
2003, 272 s.
VÝNOS č. 1188/2004-100: Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky
a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 28. apríla 2004 č. 1188/2004-100,
ktorým sa vydáva 9. hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca
med, s. 43-48.
WHITE, J. W. Jr. 1980. Detection of Honey Adulteration by Carbohydrate Analysis. In
Journal Association of Official Analytical Chemists, vol. 63, 1980, no. 1, p. 11-18.
34