Smith bol stúpencom koncepciu hospodárskeho liberalizmu. Teória transakčných nákladov je súčasťou kontraktačných teórií. Podľa Malthusovej populačnej teórie potraviny a prostriedky obživy sa rozmnožujú

geometrickým radom a obyvateľstvo sa rozmnožuje aritmetickým radom. A Marshall objasnil mechanizmus ponuky a dopytu. Zakladateľom a hlavným predstaviteľom fyziokratizmu je F. Quesnay. Autorom všeobecného zákona dopytu je A. Marshall. Monetarizmus pripúšťa štátne zásahy pri regulovaní množstva peňazí v obehu. Ekonómia strany ponuky sa usiluje vyriešiť problém ako vyrábať viac, efektívnejšie

a racionálnejšie. Autorom koncepcie hospodárskeho liberalizmu je Smith. Opatrenia v daňovej politike vyvolávajú podľa ekonómie strany ponuky rast hospodárskej

aktivity, zníženie daňových únikov a podvodov. Teória verejnej voľby je súčasťou kontraktačných teórií. Petty bol predstaviteľom klasickej ekonómie. Hlavným cieľom keynesovskej ekonomickej teórie bolo zdôvodniť nevyhnutnosť štátnych

zásahov do trhovej ekonomiky. Podľa fyziokratov sterilnú triedu tvoria pracovníci v obchode, remeslách a manufaktúrach. Podľa monetarizmu štátne zásahy do ekonomiky sú neopodstatnené, dokonca sú hlavnou

príčinou hospodárskych problémov. Hlavnou príčinou nestability trhového hospodárstva je podľa J. M. Keynesa nedostatočný

dopyt po investíciách. Preferencia likvidity podľa J. M. Keynesa súvisí s motívom obehu, opatrnosti a špekulácie. Podľa fyziokratov produktívnu triedu tvoria nájomcovia pôdy. Teória efektívneho dopytu je základom ekonomického učenia J. M. Keynesa. Merkantilizmus považoval za hlavný zdroj bohatstva obchod, najmä zahraničný. Podľa teórie ekonómie strany ponuky bohatstvo jednotlivca aj štátu vzniká o výrobe na

základe individuálnej podnikateľskej iniciatívy, aktivity a tvorivosti. Podľa teórie ekonómie strany ponuky podnikavosť možno stimulovať znížením daní. Neoklasická ekonómia mala dominantné postavenie v ekonomickej teórii od sedemdesiatych

rokov minulého storočia až do tridsiatych rokov 20. storočia. Fyziokratizmus vznikol a vyvíjal sa vo Francúzsku v druhej tretine 18. storočia. Podľa J. M. Keynesa úroveň základných makroekonomických veličín závisí od celkového

kúpyschopného dopytu. Podľa teórie hraničnej užitočnosti určuje hodnotu tovaru posledná jednotka danej zásoby

určitého statku, ktorá uspokojuje najmenej dôležitú potrebu jej majiteľa. Zakladateľom a najvýznamnejším predstaviteľom monetarizmu je M. Friedman. Teoretickým a metodologickým základom neoklasickej ekonómie je teória hraničnej

užitočnosti. Zakladateľom a hlavným predstaviteľom ordinálneho chápania teórie hraničnej užitočnosti

bol V. Pareto. Podľa tzv. Paretovho optima pri daných výrobných zdrojoch, pri danom rozdelení dôchodkov

a pri daných preferenciách spotrebiteľov je optimálny stav vtedy, keď nikto nemôže zlepšiť svoju situáciu bez toho, aby to neviedlo k zhoršeniu situácie niekoho iného.

Neokeynesovstvo bolo rozšírené 50. a 60. rokoch min. storočia. Podľa teórie komparatívnych výhod môže krajina zvýšiť svoju životnú úroveň tým, že sa

špecializuje na výrobu výrobkov, ktoré dokáže vyrábať s najvyššou produktivitou práce. Podľa A. Marshalla sa trhová cena tvorí na základe ponuky a dopytu. Merkantilizmus sa vyvíjal od 16. do polovice 18. storočia ako teoretický a praktický prúd

ekonomických názorov. Fyziokratizmus považuje za najdôležitejší zdroj bohatstva krajiny poľnohospodársku výrobu. Podľa Sayovho zákona trhov ponuka si automaticky vytvára dopyt. Teória racionálnych očakávaní predpokladá, že spotrebitelia sa správajú sa racionálne a

cieľavedome pri získavaní a využívaní informácií. Neoklasická ekonómia sa rozvíjala v troch prúdoch, ktoré označujeme ako rakúska,

lausannská a cambridgeská škola. K tzv. hlavnému prúdu ekonómie patria neoklasická ekonómia, neokonzervativizmus

a neokeynesovské teórie. K alternatívnym teóriám patrí napríklad inštitucionálna a neoinštitucionálna ekonómia.

1

K najvýznamnejším predstaviteľom inštitucionálnej ekonómie patria T.B. Veblen a J.R. Commons.

Novú inštitucionálnu ekonómiu reprezentujú nositelia Nobelovej ceny R.H. Coase a D.C. North.

Neoinštitucionalisti poukazujú na potrebu vzniku novej paradigmy, ktorá by predstavovala syntézu neoklasických a neoinštitucionálnych teórií.

Ekonómia je veda o voľbe, t. j. o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje, ktoré môžu mať alternatívne použitie, na výrobu užitočných tovarov a služieb a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny obyvateľstva.

U merkantilistov predmetom vedeckého bádania bolo bohatstvo; za jeho zdroj pokladali obchod.

Poľnohospodárstvo ako zdroj krytia národného bohatstva skúmali fyziokrati. Tézu, že národné bohatstvo sa vytvára vo všetkých sférach materiálnej výroby hlásali klasici. Merkantilisti stotožňovali bohatstvo s peniazmi. Za tvorcu ekonomickej vedy ako uceleného, komplexného systému poznatkov sa považuje

Adam Smith. Ekonomická teória je najvšeobecnejšou ekonomickou disciplínou, ktorá skúma

fundamentálne zákonitosti hospodárskeho života a poskytuje vysvetlenie základných pojmov a súvislostí.

Ekonomická teória je spoločenskou (sociálnou) vedou, ktorá skúma len úsek ekonomických vzťahov a hraničí ďalšími vednými disciplínami.

Mikroekonómia skúma správanie jednotlivých ekonomických subjektov, z ktorých sa skladá národné hospodárstvo.

Makroekonómia študuje fungovanie ekonomiky ako celku. Pozitívna ekonómia opisuje ekonomické fakty a vzťahy v ekonomike; je to vlastne

konštatovanie toho, čo je. Normatívna ekonómia zaoberá sa tým, ako by veci mali vyzerať. Metódy skúmania sa členia predovšetkým na empirické a teoretické. Metóda pozorovania, metóda merania a experiment patria k metódam empirickým. K všeobecným metódam patrí metóda abstrakcie, metóda analýzy a syntézy, metóda

indukcie a dedukcie. Metóda poznávania, pri ktorej sa za kontrolovaných a riadených podmienok skúmajú javy

reálneho sveta s cieľom overiť pravdivosť určitej hypotézy alebo teórie sa nazýva experiment.

Abstrakcia je myšlienkový postup, pri ktorom odhliadame od nepodstatných vlastností a vzťahov skúmaného objektu a súčasne vyčleňujeme, fixujeme a skúmame jeho podstatné charakteristiky.

Určité pojmy, kategórie, ktoré odrážajú spoločné podstatné znaky určitej skupiny javov alebo predmetov sú výsledkom abstrakcie.

Analýza znamená myšlienkové rozčlenenie zložitej ekonomickej skutočnosti na jednotlivé časti, čím sa vytvárajú podmienky pre poznanie ich jednotlivých stránok.

Indukcia je postupom od zvláštneho k všeobecnému (od jednotlivých faktov k všeobecným tvrdeniam), a teda zovšeobecňovaním.

Ak všeobecný poznatok (záver) bol odvodený zo všetkých javov danej množiny, hovoríme o úplnej indukcii.

Matematické a štatistické metódy patria k metódam kvantitatívnym. Ekonomický model je zjednodušeným myšlienkovým obrazom, ktorý znázorňuje chovanie

ľudí v určitom spoločenskom a fyzickom prostredí. Ústrednými pojmami systémovej metódy sú systém a štruktúra. Pri výskume verejnej mienky sa používa metóda experimentálneho výberu. Komparatívna metóda spočíva v porovnávaní objektov alebo ich prvkov za účelom

stanovenia ich zhodných alebo rozdielnych znakov. Súbor postupov a prístupov vo vedeckom bádaní, formulovaní problémov a ich riešení sa

označuje ako metodológia. Hypotéza predstavuje vedecky podložený, ale definitívne ešte neoverený predpoklad

vysvetľujúci určitý súbor javov. K metodologickým úskaliam v ekonomickom myslení pri posudzovaní ekonomickej reality sa

zahrnujú napríklad nedodržanie podmienky ceteris paribus, omyl post-hoc, klam kompozície.

2

Predpoklad „ceteris paribus“ znamená, že jav analyzujeme za inak nezmenených podmienok.

Metodicky chybný predpoklad, pri ktorom sa zjednodušene predpokladá, že ak jav A predchádza javu B, znamená to, že jav A vyvoláva jav B, sa označuje ako Omyl post-hoc.

Klam kompozície spočíva v domnienke, že čo platí pre časť (jednotlivca), to platí aj pre celok (spoločnosť).

Subjektívnosť v skúmaní ekonomických javov znamená, že na tú istú vec sa môžeme pozerať rozlične, pretože ekonomickú realitu posudzujeme na základe poznatkov, ktoré sme predtým nadobudli.

Ekonomické zákony sú zákony pravdepodobnostné - vyjadrujú pravdepodobnú tendenciu správania ľudí; platia len v priemere a nie pre každý jednotlivý prípad.

V ekonómii sa pri aplikácii vedeckých metód skúmania vychádza z niekoľkých na seba nadväzujúcich fáz proces pozorovania a analýz, formovanie hypotéz, testovanie hypotéz a ich interpretácia, syntéza.

Ekonomická teória chápe potreby ako pociťovaný nedostatok, ktorý sa snažíme uspokojovať. Ekonomický statok je taký statok, ktorý sa vyznačuje obmedzenosťou vo vzťahu

k ekonomickým potrebám a užitočnosťou. Zákon vzácnosti odráža základný problém ekonómie vzácnosť a obmedzenosť zdrojov. Verejné statky sa vyznačujú nedeliteľnosťou, nevylúčiteľnosťou zo spotreby

a nekonkurenčnosťou. Reálne fungujúce ekonomiky dnes majú charakter zmiešaných ekonomík. Voľba medzi rôznymi alternatívami výroby potenciálnych statkov je otázkou aké výrobky,

v akom množstve a sortimente má spoločnosť vyrobiť. Otázka pre koho vyrábať a ako sa má rozdeliť výsledok výroby sa rieši v trhovej ekonomike

na trhu výrobných faktorov. Voľné statky sú statky pre ktoré platí, že sú voľne dostupné a nachádzajú sa v prírode

v neobmedzenom množstve. Efektívna ekonomika je tá, ktorá sa pohybuje na hranici produkčných možností a plne

využíva svoje zdroje.ň Paretovo optimum, alebo tzv. alokačná efektívnosť je taký stav, keď ekonomika zo svojich

zdrojov vyrobí maximálne množstvo statkov, pričom nie je možné zvýšiť výrobu jedného statku bez zníženia výroby druhého statku.

Nedosiahnuteľná alternatíva v súvislosti s hranicou produkčných možností je tvorená všetkými kombináciami dvoch statkov nachádzajúcimi sa nad uvedenou krivkou.

Alternatívne náklady vyjadrujú hodnotu statku alebo služby, ktorých sme sa vzdali v prospech iného statku.

Ekonomické zákony majú charakter určitej tendencie, ktorú môžeme vybadať len v dlhšom časovom horizonte.

Zákon vzácnosti hovorí o tom, že statky sú vzácne preto, lebo nedostatok zdrojov neumožňuje ľudskej spoločnosti vyrábať a uspokojovať všetky potreby.

Postupným zvyšovaním jedného výrobného faktora pri nemennosti ostatných sa začne prejavovať pôsobenie zákona klesajúcich výnosov.Ak rast množstva zapojených inputov vedie k vyššiemu outputu, hovoríme o rastúcich výnosoch z rozsahu.

Vzájomný vzťah medzi inputmi a outputmi charakterizuje zákon klesajúcich výnosov. O konštantných výnosoch z rozsahu hovoríme, ak output rastie proporcionálne s mierou

zapojenia inputov. Krivka hranice produkčných možností sa posúva s rastom zdrojov alebo vplyvom technického

pokroku doprava. Ekonomický systém prikazovací rieši triádu ekonomických problémov prostredníctvom vlád,

ktoré svoje rozhodnutia presadzujú cestou zákonných ustanovení alebo dokonca silou. Prechod k novej ekonomike vo vyspelých krajinách možno z časového hľadiska pozorovať od

90-tych rokov 20. storočia. Chápanie novej ekonomiky nie je spojené s rastom podielu poľnohospodárstva na

vytvorenom produkte. J. A. Schumpeter vo svojej Teórii hospodárskeho vývoja považoval za hybnú silu vývoja

ekonomík zavádzanie inovácií, za ktoré preberajú zodpovednosť podnikatelia. Teória reálneho ekonomického cyklu považuje za zdroj cyklických výkyvov trhových

ekonomík náhodné šoky v produktivite.

3

V podmienkach prechodu k novej ekonomike dostupnosť informácií prestáva byť problémom, problémom sa stávajú náklady spojené s vyhodnotením informácií.

Pojmom virtuálny trh rozumiemetrh, na ktorom sa dopyt a ponuka stretávajú pri využití moderných komunikačných technológií a neexistuje vo fyzickej podobe.

Rozvoj elektronického obchodovanie nie je spojený s nasledovným úžitkom rast bezpečnosti uzatváraných kontraktov.

Primárnym cieľom Lisabonskej stratégie, ktorú prijala EÚ v roku 2000 je vytvoriť z krajín EÚ v priebehu desaťročia najkonkurenčnejšiu a najdynamickejšiu na vedomostiach založenú ekonomiku.

Prechod ku globálnej ekonomike nie je spojený s vytváraním dodatočných bariér pre pohyb tovarov a služieb cez hranice.

Prechod k novej ekonomike je sprevádzaný zmenou štruktúry dopytu po práci. Tomu, aby sa ponuka práce flexibilne prispôsobila, môžu prispieť nasledujúce opatrenia politiky zamestnanosti opatrenia zamerané na pružnú rekvalifikáciu pracovnej sily a zvýšenie jej mobility.

Splnenie ktorého z nasledujúcich faktorov nie je potrebné na uplatnenie elektronického systému štátnej správy? rozšírenie nových mechanizmov rozhodovania v inštitúciách štátnej správy.

V období prechodu k novej ekonomike môže prechod k novým technológiám ovplyvniť vývoj cenovej hladiny nasledovným spôsobom pokles cien informačných technológií a rast efektívnosti trhov obmedzí tlak na rast cenovej hladiny.

Vznik a rozvoj trhu je výsledkom vývoja tovarovej výroby a spoločenskej deľby práce. Cieľom štátnych zásahov do ekonomiky je obmedzovať nedokonalosti trhového mechanizmu. Trhový mechanizmus možno vymedziť ako súhrn vzťahov a procesov, prostredníctvom

ktorých kupujúci a predávajúci na seba navzájom pôsobia, aby určili na trhu (rovnovážne) ceny a množstvo tovarov.

Z hľadiska predmetu kúpy a predaja rozlišujeme trh výrobných faktorov, trh tovarov a služieb, finančný trh.

Trh plní tieto hlavné úlohy stimulačnú, integračnú, regulačnú. Medzi hlavné nedokonalosti trhu patria verejné statky, externality, nedokonalá konkurencia. Doktrína „neviditeľnej ruky” A. Smitha vychádza z toho, že každý jednotlivec, ktorý sleduje

v ekonomickom systéme svoje osobné ekonomické záujmy, prospieva tým (neúmyselne) celej spoločnosti.

Externality sú vedľajšie efekty ekonomickej aktivity ľudí, ktoré neprechádzajú trhom. Pojmom „neviditeľná ruka” sa označuje samočinné fungovanie ekonomického systému. Medzi hlavné formy nedokonalej konkurencie patria úplný monopol, oligopol a

monopolistická konkurencia. Zmiešaná ekonomika predstavuje zmes trhov a „viditeľnej ruky” štátnych zásahov. Veľkou prednosťou trhu je, že zabezpečuje najefektívnejšiu alokáciu výroby a využitie

vzácnych zdrojov. Voľný vstup do odvetvia je charakteristický pre dokonalú konkurenciu. Konkurencia na strane ponuky sa realizuje formou cenovej a necenovej konkurencie. Z územného hľadiska prvou formou trhu bol mistny trh. Hlavnou cestou maximalizácie zisku a metódou konkurenčného boja pre firmu na dokonale

konkurenčnom trhu je znižovanie nákladov (úspory pri výrobe). Konkurencia medzi spotrebiteľmi (konkurencia na strane dopytu) sa prejavuje najostrejšie

v situácii, keď dopyt prevyšuje ponuku. Trh v bežnom zmysle predstavuje priestor, kde sa uskutočňujú transakcie, t. j. vymieňajú sa

tovary medzi jednotlivými ekonomickými subjektami. Základné črty fungovania trhu a trhovej ekonomiky sformuloval koncom 18. storočia Adam

Smith. Naturálna výmena (barter) predstavuje výmenu, kde sa priamo vymieňa vec za vec. Hlavnými subjektmi trhu sú domácnosti, firmy, štát, zahraničie. Trhový mechanizmus funguje samočinne za pomoci síl dopytu, ponuky a pôsobenia cien. Prenos informácií na základe cien umožňuje nastoľovať rovnováhu na jednotlivých trhoch. Agregátny trh je trh všetkých tovarov a služieb. Burza je typickým príkladom organizovaného trhu. Trh výrobných faktorov je trh, na ktorom sa predávajú a kupujú výrobné faktory (práca,

pôda, kapitál).

4

Trh tovarov a služieb je trhom, na ktorom sa predávajú a kupujú tovary a služby osobnej spotreby.

Externality môžu byť výsledkom výroby alebo spotreby. Trh zabezpečuje prenos informácií prostredníctvom ceny. Trhová konkurencia je proces, v ktorom sa stretávajú rozličné trhové subjekty s ich

diferencovanými záujmami a cieľmi. Konkurencia medzi výrobcami (konkurencia na strane ponuky) sa prejavuje najostrejšie

v situácii, keď ponuka prevyšuje dopyt. Nástrojmi necenovej konkurencie sú reklama, vyššia kvalita, inovácia výrobkov, dokonalejší

servis, príťažlivý dizajn, obalová technika, predaj na úver a pod. Homogénny (rovnorodý) produkt je charakteristický pre dokonalú konkurenciu. Dokonalá konkurencia je teoretická abstrakcia, ktorá vychádza z tzv. úplných súťaživých

podmienok, t. j. na trhu sa stretáva veľké množstvo predávajúcich a kupujúcich, výrobok je homogénny, je úplná voľnosť vstupu do odvetvia a predpokladá sa dokonalá informovanosť.

Pojmom nová ekonomika sa označuje moderná trhová ekonomika, v ktorej primárnu úlohu zohrávajú informácie a vedomosti.

K hlavným prvkom trhového mechanizmu patria ponuka, dopyt, cena a konkurencia. Väčšina internetového obchodovania sa uskutočňuje medzi podnikmi. Trhový mechanizmus charakterizujú tri typy procesov, a to proces utvárania dopytu, proces

utvárania ponuky a proces utvárania rovnovážnej ceny. Trh akéhokoľvek tovaru alebo služby vytvárajú kupujúci a predávajúci. Dopyt predstavuje množstvo statku, ktoré sú ochotní kupujúci kúpiť v závislosti od ceny. Dopyt vyjadruje závislosť medzi dvoma premennými cenou a množstvom požadovaného

statku. Podľa zákona klesajúceho dopytu ak cena tovaru rastie, pri nezmenených ostatných

premenných, požadované množstvo klesá. Cena, pri ktorej sa ponúkané množstvo rovná požadovanému množstvu sa nazýva

rovnovážna cena. Ak cena statku rastie, požadované množstvo klesá v dôsledku substitučného efektu

a dôchodkového efektu. Dopyt po rovnakom druhu tovaru je odlišný v krátkom a dlhom období. Vyplýva to z faktu, že

ak sa zvýši cena daného tovaru, spotrebiteľ v krátkom období zníži požadované množstvo menej ako v dlhom období.

Ponuka predstavuje množstvo statkov, ktoré sú predávajúci ochotní predať v závislosti od ceny.

Krivka ponuky smeruje doprava a hore. Podľa zákona rastúcej ponuky s rastom ceny ponúkané množstvo rastie. Individuálna ponuka je ponuka jedného výrobcu. Trhová ponuka je tvorená súčtom individuálnych ponúk jednotlivých výrobcov. Ak sa trhová cena nachádza pod úrovňou rovnovážnej ceny, potom na trhu ponúkané

množstvo je menšie ako požadované množstvo. Na trhu vzniká nadmerná ponuka, ak ponúkané množstvo je pri danej cene väčšie ako

požadované množstvo. Nadmerný dopyt vzniká na trhu vtedy ak požadované množstvo je väčšie ako ponúkané

množstvo. Ak na trhu existuje nedostatok tovarov, potom cena je tlačená smerom nahor. Dopyt pri danej cene ovplyvňujú tieto faktory cena substitučných a komplementárnych

statkov, dôchodok spotrebiteľa, preferencie spotrebiteľa, počet domácností, očakávania, iné faktory.

Posun krivky dopytu smerom doprava je vyvolaný zvýšením ceny substitučného tovaru. Pohyb pozdĺž krivky dopytu môže byť vyvolaný zmenou ceny daného tovaru. Ak sa zvýši cena komplementárneho tovaru Y krivka dopytu po tovare X sa posunie doľava. Dôchodok spotrebiteľa sa zvýšil. V dôsledku tohto zvýšenia sa dopyt spotrebiteľa po tovare

Z znížil. O aký tovar ide? podradný statok. Ponuku pri danej cene ovplyvňujú tieto faktory ceny vstupov, ceny alternatívnych statkov,

očakávania, počet predávajúcich, technológia, regulačné opatrenia vlády. Výrobca zistí, že výroba alternatívneho výrobku je ziskovejšia ako výroba daného tovaru.

Následne zníži sa ochota vyrábať daný tovar. Posun krivky ponuky smerom doľava môže vyvolať zvýšenie cien vstupov.

5

Zavedenie modernejšej a efektívnejšej technológie posúva krivku ponuky doprava. Zmeny v regulačných opatreniach vlády a v cenách výrobných faktorov posun krivky

ponuky. Zmeny v ďalších faktoroch okrem zmeny ceny daného tovaru posun krivky dopytu a krivky

ponuky. Vládne opatrenie a zákony, ktorými možno zabrániť, aby sa cena prispôsobila cene

označujeme ako cenová regulácia. Stanovenie horného limitu pre cenu tovarov označujeme cenový strop. O nulovej elasticite uvažujeme v tom prípade, ak zmena ceny nevyvoláva žiadnu zmenu

v požadovanom množstve. Z toho dôvodu krivka dopytu má vertikálny tvar. Ak koeficient cenovej elasticity dopytu sa rovná 2,8, znamená to, že 1 % zmena ceny vyvolá

2,8 % zmenu požadovaného množstva. Ak veľmi malá zmena ceny vyvoláva rozsiahlu zmenu v požadovanom množstve

hovoríme o nekonečnej elasticite. Dokonale elastický dopyt je vtedy, ak ED =

Vzorec na výpočet krížovej elasticity dopytu Edxpy = %zmena Qdx / %zmena py Vzorec na výpočet cenovej elasticity dopytu – delta Qd / Qd1 + Qd2 / 2 // (-) delta P /P1 +

P2 / 2 O oblúkovej elasticite uvažujeme v tom prípade, ak skúmame elasticitu medzi dvomi bodmi

na krivke dopytu. Bodová elasticita sa zisťuje v tých prípadoch, ak sa reakcia na zmenu ceny výrazne líši

v jednotlivých bodoch krivky dopytu. Problematikou citlivosti reakcie spotrebiteľa na zmenu ceny, ktorá sa môže i výrazne

odlišovať, sa zaoberal anglický ekonóm A. Marshall. Výpočet bodovej elasticity dopytu si môžeme vypočítať zo vzťahu delta Q / Q // delta p / p Cenovú elasticitu dopytu môžeme merať ako % zmena požadovaného množstva k % zmene

ceny. V dlhom období je obvykle cenová elasticita dopytu vyššia než v krátkom období. Z hľadiska elasticity pre statky dlhodobej spotreby platí , že všeobecne majú vysokú cenovú

elasticitu dopytu. Činitele ovplyvňujúce cenovú elasticitu dopytu faktor času, dostupnosť vhodných substitútov,

význam položky v rozpočte spotrebiteľa, význam produktu pre existenciu človeka, možnosť voľby miesta nákupu, spotrebné zvyklosti, tradície.

Ak rast ceny statku x vyvoláva zvýšenie požadovaného množstva statku y ide o substitúty. Ak EDxPy < O  ide o krížovú elasticitu dopytu, pričom zmena ceny statku y vyvoláva opačnú

zmenu v požadovanom množstve statku x. dokonale elastickej ponuke hovoríme v tom prípade, ak Es = Zníženie ceny statku x môže vyvolať tak zvýšenie celkového príjmu, ako aj jeho zníženie,

resp. môže nastať aj nezmenený celkový príjem. EDxPy = O  vyjadruje skutočnosť, že zmena ceny statku y neovplyvňuje požadované

množstvo statku x , t. j. ide o nezávislé statky, Zvýšenie ceny statku x vedie k poklesu celkového príjmu v prípade, že Ed > 1. Ak zmena ceny nevyvolá žiadnu zmenu v celkovom príjme, ide o prípad jednotkovej

elasticity dopytu. V ultrakrátkom období je elasticita ponuky nulová. V dlhom období je elasticita ponuky elastická. Podnikateľ, ktorý vie, že v prípade jeho statku ide o elastický dopyt, potom zvýšenie ceny

povedie k zníženiu celkového príjmu. Ak zmena ceny spôsobí zmenu celkového príjmu v rovnakom smere ide o neelastický dopyt. Ak rast ceny statku x vyvolá pokles ponúkaného množstva statku y potom statok y

predstavuje substitút statku x. Pozvoľnejšia krivka ponuky odráža vyššiu elasticitu. Celkový príjem klesá, ak ide o elastický dopyt a cena rastie. Negatívne znamienko pri dôchodkovej elasticite znamená, že ide o inferiórne statky. Pri daňovej elasticite sa uvažuje s absolútnymi hodnotami, ako pri priamej elasticite dopytu. Prevrátenú hodnotu sklonu krivky dopytu možno zapísať ∆QD / DP.

Ak je dôchodková elasticita väčšia ako nula, ale menšia ako jedna uvažujeme s nevyhnutnými statkami.

6

Ak sa s rastom dôchodku požadované množstvo nemení uvažujeme s nulovou dôchodkovou elasticitou.

Podľa názoru E. Engela s rastúcim dôchodkom podiel výdavkov domácností na potraviny najprv mierne rastie, potom zostáva stabilný.

Pre sklon krivky dopytu a sklon krivky ponuky platí, že sklon krivky ponuky je pozitívny a sklon krivky dopytu je negatívny.

Neoklasické teórie správania spotrebiteľa (kardinálna a ordinálna) vychádzajú z predstavy racionálneho spotrebiteľa.

Skutočnosť, že postupným uspokojovaním určitej potreby intenzita užitočnosti klesá, vyjadruje prvý Gossenov zákon.

Podľa druhého Gossenovho zákona spotrebiteľ maximalizuje svoju užitočnosť, keď nakupuje statky dovtedy, kým sa hraničné užitočnosti jednotlivých statkov nevyrovnajú.

Spotrebiteľ pri rozhodovaní o tom, ktoré statky nakúpi dáva do pomeru dve veličiny užitočnosť a peňažné výdavky, ktoré musí vynaložiť.

Užitočnosť vyjadruje pocit spotrebiteľa a je to kategória subjektívna. Celková užitočnosť (TU) je daná celkovým uspokojením potrieb a závisí od množstva, kvality

a od miery, akou sú schopné potreby uspokojovať. Pre celkovú užitočnosť vo všeobecnosti platí, že rastie s rastúcim množstvom

spotrebovávaného tovaru. Hraničná užitočnosť (MU) vyjadruje vzájomný vzťah medzi užitočnosťou a množstvom tovaru,

ktoré túto užitočnosť prináša. Hraničná užitočnosť s rastom množstva spotrebovaných statkov klesá. Skutočnosť o koľko vzrastie užitočnosť, keď sa množstvo spotrebovávaného tovaru zvýši

o jednotku je vyjadrením hraničnej užitočnosti. Hraničné kategórie sú prírastkovými veličinami a sledujú vzťah dvoch premenných. Udávajú

o koľko sa zvýši jedna, keď sa druhá zvýši o jednotku. Podľa kardinálneho prístupu je spotrebiteľ v rovnováhe, keď pomer medzi hraničnými

užitočnosťami spotrebovávaných statkov vo vzťahu k ich cene sa rovná. Rovnováhu spotrebiteľa ovplyvňujú rôzne zmeny. Rast cien ktoréhokoľvek statku spôsobí,

že hraničná užitočnosť tohto statku vo vzťahu k jeho cene bude menšia ako hraničná užitočnosť ostatných statkov.

Indiferenčná krivka vyjadruje kombinácie dvoch statkov prinášajúce spotrebiteľovi rovnakú užitočnosť.

Indiferenčná mapa vyjadruje sieť indiferenčných kriviek, ktoré sa vzďaľujú od bodu 0 a nikdy sa nepretnú.

Dôchodková priamka vyjadruje všetky dostupné kombinácie spotrebovávaných statkov, pri plnom využití dôchodku.

Spotrebiteľ sa nachádza v rovnováhe v bode v ktorom je dôchodková priamka dotyčnicou niektorej z indiferenčných kriviek.

Substitučný efekt zmeny ceny jedného tovaru pri nezmenených cenách ostatných spotrebných tovarov vedie k substitúcii jedného statku druhým (relatívne lacnejším).

Zmena dôchodku (jeho zvýšenie) spôsobuje posun línie dôchodku, a to rovnobežne doprava hore.

Zmena cien spôsobuje v dôchodkovej priamke zmenu jej sklonu. Trhový dopyt dostaneme ako súčet množstiev tovaru, ktoré budú požadovať všetci

spotrebitelia. Rovnováha spotrebiteľa závisí od výšky dôchodku spotrebiteľa a výšky cien tovarov

a služieb. V súvislosti s dôchodkovým efektom zmeny ceny tovarov členíme tovary na nevyhnutné,

menejcenné a luxusné. V súvislosti so substitučným efektom zmeny ceny členíme tovary na substitúty,

komplementy a nezávislé. Z hľadiska počtu tovarov, ktoré sa na trhu ponúkajú rozlišujeme ponuku individuálnu, trhovú

a agregátnu. Množstvo jedného tovaru a služby, ktoré dodávajú na trh všetky hospodárske subjekty

označujeme ako trhovú ponuku. Individuálna ponuka sa vymedzuje ako množstvo jedného statku alebo jednej služby, ktoré

dodáva na trh jeden subjekt.

7

Z časového hľadiska rozlišujeme ponuku vo veľmi krátkom období, v krátkom, v dlhom a veľmi dlhom období.

Keďže vo veľmi krátkom období sa nemôže meniť množstvo ani jedného výrobného činiteľa, krivka individuálnej ponuky je vertikálna.

Krivka trhovej ponuky vznikne súhrnom individuálnych ponúk. Agregovaním (spájaním) individuálnych kriviek ponuky pri rôznych cenách vznikne krivka

trhovej ponuky. Základným cieľom firmy ako podnikateľského subjektu je maximalizácia zisku, ktorý môže

dosahovať maximalizáciou objemu produkcie a minimalizáciou nákladov vo výrobe. Podnik sa usiluje o maximalizáciu zisku (TP), ktorý predstavuje rozdiel medzi celkovými

príjmami a celkovými nákladmi. Izokvanty sú množinou kombinácií inputov, pomocou ktorých sa vyrába ten istý objem

produkcie. Pojmom tzv. technologická efektívnosť rozumieme keď sa najvyšší objem produkcie vyrába

pri najnižších nákladoch. Dvojfaktorová výrobná funkcia má tvar Y = f (K, L). Celkový produkt TP je množstvo produkcie, ktoré vznikne použitím celkového množstva

výrobných faktorov, ktorý závisí od množstva použitých výrobných faktorov a ich kombinácie.

Spojením izokvanty a rozpočtovej funkcie môžeme zistiť technologické optimum podniku. Optimálna kombinácia použitých výrobných faktorov je taký pomer medzi výrobnými

faktormi, pri ktorom sa hraničné produkty výrobných faktorov vo vzťahu k ich cenám rovnajú.

V dôsledku pôsobenia zákona klesajúcich výnosov, pri rovnomernom zvyšovaní množstva práce v určitom momente dodatočný produkt práce začne klesať.

Hraničný produkt je prírastok celkového produktu, ktorý je vyprodukovaný zvýšením množstva jedného výrobného faktora o jednotku a má klesajúcu tendenciu.

Izokvanta vyjadruje rovnaký objem produktu vyprodukovaný rôznou kombináciou výrobných faktorov.

Izokosta vyjadruje všetky maximálne dostupné kombinácie výrobných faktorov v rámci celkových nákladov a znamená rovnakú úroveň celkových nákladov pri rôznej kombinácii použitých výrobných faktorov.

Jednotlivé izokvanty sa od seba líšia veľkosťou objemu produkcie. Čím vyššie izokvanta leží, tým väčší objem produkcie znamená.

Bod rovnováhy výrobcu, ktorý znamená aj technologické optimum firmy je v bode, kde sa izokvanta dotýka izokosty.

Ak sa mení cena niektorého vstupu a klesá, pri ostatných výrobných faktoroch nezmenených, dochádza k zmene sklonu rozpočtovej priamky a k jej posunu doprava.

Ekonomické optimum firmy dostaneme, ak porovnáme celkové príjmy s celkovými nákladmi firmy.

Krivka individuálnej ponuky firmy je množina bodov rovnováhy firmy pri rôznych trhových cenách a je zhodná s rastúcou časťou krivky hraničných nákladov.

Smith chápe trhový systém ako systém, v ktorom individuálne záujmy prispievajú k zabezpečeniu celospoločenských záujmov.

K ekonómom, ktorí zásahy vlády do ekonomiky považujú za škodlivé, pretože sú neúčinné, demotivačné, neefektívne a v konečnom dôsledku narúšajú fungovanie trhu patria M. Friedman, F. A. Hayek.

Predstavitelia liberálnych, neoliberálnych, neokonzervatívnych smerov nepopierajú možnosť zlyhania trhu, ale popierajú možnosť riešenia zlyhaní trhu prostredníctvom zásahov vlády.

Neviditeľná ruka trhu sa spája s menom A. Smitha. K najčastejšie prezentovaným zlyhaniam trhu patria nedokonalé konkurenčné prostredie,

verejné statky, resp. služby, externality, nedokonalosť a asynchrónnosť informácií. K najfrekventovanejším zlyhaniam vlády patrí ajplytvanie a neefektívne využívanie zdrojov,

časové oneskorenia, paternalizmus, minimalizácia úsilia a maximalizácia agendy. Podiel výdavkov na vedu a výskum na HDP v SR predstavuje menej než 1 %. V podmienkach formovania novej ekonomiky sa nezmenili základné funkcie trhu a vlády,

mení sa však náplň týchto funkcií.

8

Formovanie novej ekonomiky v podmienkach silných globalizačných tendencií zvyšuje nároky na podnikateľské subjekty. Konkurencieschopné budú tie podnikateľské subjekty, ktoré vyrábajú produkty s vysokou pridanou hodnotou.

Náklady, ktoré ekonomický subjekt vynaložil v minulosti a z hľadiska jeho súčasného rozhodovania sú irelevantné označujeme ako utopené náklady.

Rozdiel medzi krátkym a dlhým obdobím pri analýze nákladov firmy je založený na variabilnosti jednotlivých nákladových položiek firmy.

Celkové náklady firmy z krátkodobého hľadiska členíme na celkové fixné a celkové variabilné.

K celkovým variabilným nákladom možno z naturálno-vecného hľadiska priradiť najmä náklady na priame mzdy, materiál, údržbu a prevádzku strojov a zariadení.

Funkcia priemerných fixných nákladov je v celej časti svojho priebehu klesajúca. Funkcia krátkodobých priemerných celkových nákladov je pri nižších úrovniach produkcie

klesajúca, neskôr rastúca. Funkcia hraničných nákladov pretína funkciu priemerných celkových nákladov v bode

minima priemerných celkových nákladov. Priemerné celkové náklady (ATC) vypočítame TC : Q. Ekonomické náklady vypočítame ako súčet explicitných a implicitných nákladov. Funkcia dlhodobých priemerných celkových nákladov ilustruje proces rozhodovania firmy pri

predpokladanom objeme výroby o optimálnej veľkosti výrobných kapacít. Funkcia priemerného príjmu je totožná s funkciou individuálneho dopytu po produkcii firmy. úsporách z rozsahu hovoríme, ak väčší objem produkcie možno vyrobiť vo väčšom podniku

pri nižších priemerných nákladoch. Využite nasledujúce údaje, aby ste zistili, či firma dosahuje ekonomický zisk: Množstvo realizovanej produkcie = 500 000 Cena za jednotku produkcie = 1 EUR Explicitné náklady = 400 000 EUR Implicitné náklady = 150 000 EUR V danej situácii firma: dosahuje účtovný zisk 100 000 EUR. K črtám dokonale konkurenčného odvetvia nepatrí nedokonalá informovanosť. Homogénnosť produkcie znamená, že spotrebitelia vnímajú výrobok rovnakého druhu

vyrobený dvoma rôznymi výrobcami ako rovnaký. Rovnovážne množstvo, ktoré sa zisk maximalizujúca firma rozhodne vyrobiť, je to, pri ktorom

platí MC = MR. Na dokonale konkurenčnom trhu platí, že MR = P. Vyplýva to z nasledujúceho predpokladu

dokonalej konkurencie dokonalá elasticita individuálneho dopytu. Ak dokonale konkurenčná firma v bode svojej krátkodobej rovnováhy dosahuje ekonomický

zisk, z dlhodobého hľadiska to povedie k vstupu ďalších firiem do odvetvia a rastu trhovej ponuky.

Ak dokonale konkurenčná firma v bode svojej krátkodobej rovnováhy dosahuje ekonomickú stratu, z dlhodobého hľadiska to povedie k odchodu firiem z odvetvia a poklesu trhovej ponuky.

Z dlhodobého hľadiska firma na dokonale konkurenčnom trhu nemôže dosahovať ekonomický zisk. Prečo je to tak? pretože vstup do odvetvia je voľný.

Ktoré z nasledujúcich odvetví sa najviac približuje dokonale konkurenčnému modelu? výroba a predaj pšenice.

Funkcia krátkodobej individuálnej ponuky firmy je pri cenách produkcie vyšších ako úroveň AVC totožná s funkciou hraničných nákladov.

Funkcia krátkodobej individuálnej ponuky firmy je pri cenách produkcie nižších ako úroveň AVC totožná s vertikálnou osou.

Funkcia dlhodobej individuálnej ponuky firmy je pri cenách produkcie nižších ako úroveň LATC totožná s vertikálnou osou.

Ako sa bude správať zisk maximalizujúca firma, ak pri objeme výroby, ktorý vyrába, platí, že MC > MR? bude znižovať objem výroby.

Ako sa bude správať zisk maximalizujúca firma, ak pri objeme výroby, ktorý vyrába, platí, že MC < MR? bude zvyšovať objem výroby.

Ktorý z nasledujúcich výrokov je správny, ak máte k dispozícii tieto informácie: Cena = 5 EUR za jednotku produkcie Množstvo realizovanej produkcie = 200 jednotiek

9

TVC = 400 EUR TFC = 800 EUR MC = 5 EUR

firma dosahuje stratu, ale z krátkodobého hľadiska by mala pokračovať vo výrobe. Na nedokonale konkurenčných trhoch firma je cenový tvorca. Trh s jedinou firmou ako výlučným predajcom v danom odvetví, pričom neexistuje iné

odvetvie, v ktorom by sa vyrábal blízky substitút výrobku tejto firmy, sa nazýva monopol. Trhová štruktúra s veľkým počtom predávajúcich, ktorí ponúkajú diferencované výrobky, sa

nazýva monopolistická konkurencia. Krivka dopytu nedokonale konkurenčnej firmy má klesajúci tvar, pretože ak sa firma

rozhodne zvýšiť cenu produktu, musí očakávať pokles množstva predaného tovaru. Vznik nedokonalej konkurencie podmieňuje vlastníctvo výrobných faktorov jednou firmou,

úspory z rozsahu a legislatívne obmedzenia vlády. Ak jedna firma môže zabezpečiť ponuku tovarov alebo služieb na trhoch s nižšími nákladmi,

ako keď sa na trhu nachádzajú dve alebo viac firiem, ide o prirodzený monopol. Medzi legislatívne opatrenia, ktorými vláda môže obmedziť konkurenciu v určitom odvetví

patria patenty, licencie, copyrightové práva. Pre monopol platí, že hraničné príjmy z predaja ďalšej jednotky sú vždy menšie než trhová

cena. Priemerné príjmy firmy sa vždy rovnajú cene výrobku. Táto téza platí pre dokonale

konkurenčnú firmu a pre monopol. Krivka hraničného príjmu monopolu má strmší sklon ako krivka dopytu monopolu. Podmienka maximalizácie zisku v prípade monopolu má tvar P > MR = MC. Pri grafickom zobrazení rovnováhy monopolu priesečník kriviek hraničných nákladov

a hraničných príjmov určuje množstvo produkcie, pri ktorom monopol maximalizuje zisk. Monopol oceňuje svoje výrobky nad úrovňou hraničných nákladov. Veľkosť zisku monopolistu môžeme vypočítať nasledovne zisk = (P x Q) - (ATC x Q). Metóda stanovenia rozdielnych cien za rovnaké tovary a služby pre rôznych kupujúcich sa

nazýva cenová diskriminácia. Prvý stupeň cenovej diskriminácie vzniká vtedy, keď monopol predáva svoj výrobok tomu

spotrebiteľovi, ktorý si ho najviac cení. Druhý stupeň cenovej diskriminácie vzniká vtedy, keď jednotlivé výrobky predáva monopol

za rôzne ceny, a to podľa počtu statkov, ktoré spotrebiteľ nakúpi. Tretí stupeň cenovej diskriminácie znamená, že spotrebitelia sú rozdelení na niekoľko skupín

a statky sú predávané za rôzne ceny podľa toho, o akú skupinu ide. Ak sú spotrebitelia sú rozdelení do niekoľkých segmentov trhu a každý segment je

charakterizovaný inou cenovou elasticitou dopytu, ide o tretieho stupňa. Monopol v porovnaní s dokonalou konkurenciou znamená vyššiu cenu a menší objem

produkcie. Strata mŕtvej váhy v prípade monopolu vyjadruje o koľko sa znížil blahobyt na trhu

v dôsledku neefektívnosti monopolu. Oligopol je trhová štruktúra, v ktorej existuje niekoľko predávajúcich, medzi ktorými existuje

vysoký stupeň vzájomnej závislosti. V oligopolistickej štruktúre existujú bariéry vstupu, niekoľko firiem v odvetví, rozhodovanie

vzájomne závislé, výroba podobnej alebo identickej produkcie. Oligopol je forma nedokonalej konkurencie, v ktorej rozlišujeme absolútne koncentrovaný

a relatívne koncentrovaný oligopol. Ak v odvetví vystupujú popri dvoch, troch veľkých a ekonomicky silných firmách aj stredne

veľké a malé firmy, ide o relatívne koncentrovaný oligopol. V oligopolistickej štruktúre strategická interakcia znamená, že obchodná stratégia každej

firmy závisí od správania konkurentov. Dohoda medzi firmami, týkajúca sa množstva produkcie a cien, za ktoré sa budú výrobky

predávať, sa nazýva kolúzia. Firmy, ktoré sa medzi sebou dohodnú formou kolúzie a následne konajú v zhode sa nazývajú

kartel. V oligopolistickej štruktúre má stanovená cena tendenciu k stabilite. V kolúznom oligopole pri maximalizácii zisku cena produkcie je rovnaká ako cena

v podmienkach monopolu.

10

Oligopolista má špeciálny tvar krivky dopytu, ktorý vyplýva zo vzájomnej strategickej interakcie medzi firmami. Ide o zalomená krivka dopytu.

teórii oligopolu sa využíva jedna z teórií hier, ktorá sa nazýva väzňova dilema. Trhová štruktúra monopolistická konkurencia obsahuje prvky monopolu a dokonalej

konkurencie. Monopolistická konkurencia je charakterizovaná veľkým počtom firiem, diferenciáciou

produktu, nízkymi bariérami vstupu do odvetvia. Ak pri monopolistickej konkurencii začne vstupovať do odvetvia čoraz viac firiem, z dôvodu

očakávaného zisku, krivka dopytu firmy v odvetví sa posunie smerom doľava dole. Ak pri monopolistickej konkurencii začne vstupovať do odvetvia čoraz viac firiem, z dôvodu

očakávaného zisku, bude to mať nasledujúci vplyv na odvetvie posun krivky ponuky smerom doprava.

Krátkodobá rovnováha monopolistickej firmy sa nachádza v priesečníku krivky hraničných nákladov a hraničných príjmov, ktorý určuje objem produkcie s maximálnymi ziskom.

V monopolistickej konkurencii budú firmy vstupovať do odvetvia dovtedy, kým sa celkový ekonomický zisk nezníži na nulu.

Pri krátkodobej rovnováhe monopolistickej firmy je cena produkcie vyššia ako priemerné náklady.

Dlhodobá rovnováha monopolisticky konkurenčnej firmy nastáva vtedy ak krivka dopytu je dotyčnicou krivky priemerných celkových nákladov.

Pri dlhodobej rovnováhe monopolisticky konkurenčnej firmy dochádza k nulovému ekonomickému zisku.

Monopolistická konkurenčná firma sa nachádza v situácii dlhodobej rovnováhy vtedy, keď ceny sú vyššie ako hraničné náklady a ekonomický zisk je tlačený na nulu.

V monopolistickej konkurencii má krivka dopytu klesajúci tvar a nedotýka sa krivky priemerných celkových nákladov v najnižšom bode.

Keď sa ľudia rozhodujú na trhu v podmienkach rizika, volia alternatívu s najvyšším očakávaným úžitkom.

Ochota spotrebiteľov platiť vyššiu cenu za známu značku tovaru je ich ochota platiť v konečnom dôsledku za zníženie ich subjektívneho rizika, že tovar je nekvalitný.

Jedným z najrozšírenejších spôsobov na zníženie rizika je poistenie rizika. Záruky poskytované výrobcami sú z hľadiska rizika zákazníka v podstate implicitné

(nepriame) poistenie proti riziku. Najlepšou stratégiou pre každú firmu v teórii hier pri realizovaní dominantnej stratégie je keď

sa rozhodne pre monopolnú cenu. Pri realizovaní Nashovej rovnováhy si každý účastník hry vyberá stratégiu ktorá je pre neho

najlepšia bez dohody. Získanie dodatočnej informácie sa už nevyplatí, keď náklady na získanie informácie prevýšia

jej výnos. Hľadanie informácií sa vyplatí, keď náklady na hľadanie sú malé, kvalita tovaru je premenlivá

a ceny sa pohybujú v širokom rozpätí. Ak sa firmy a zákazníci snažia odhadnúť chýbajúce informácie použitím znalostí o skupinách,

do ktorých ľudia patria, ide o metódu štatistickej diskriminácie. Pojem asymetrické informácie používame na opísanie takej situácie na trhu, keď kupujúci aj

predávajúci nie sú rovnako dobre informovaní o vlastnostiach výrobkov ponúkaných na predaj.

Negatívny výber vzniká tam, kde neinformovaná osoba je nútená riskovať kúpu alebo predaj menej, či viac kvalitného tovaru.

Morálny hazard vzniká v súvislosti s rizikom nepoctivého alebo iného neadekvátneho správania zástupcu (pracovníka).

Negatívny výber nastane vtedy, keď najpravdepodobnejšími kupujúcimi poistenia proti riziku sú ľudia s najvyšším rizikom.

Negatívom monopolnej štruktúry trhu je predovšetkým technická neefektívnosť monopolu. Pozitívom verejnej štruktúry trhu z hľadiska spoločnosti ako celku môže byť podpora inovácií

a technického pokroku zo strany veľkých firiem. Prirodzený monopol sa vyznačuje tým, že hraničné náklady sú pod úrovňou priemerných

celkových nákladov. Regulačný orgán stanoví efektívne (z hľadiska firmy aj spoločnosti ako celku) cenu na úrovni

priemerných celkových nákladov.

11

Negatívnou stránkou regulácie zisku je možnosť umelého zvyšovania nákladov zo strany monopolu.

K aktívnemu prístupu štátu k problému monopolov nepatrí nezasahovanie štátu do činnosti monopolu.

V podmienkach dokonalej konkurencie bez zlyhania trhu je trh schopný z existujúcich zdrojov vyprodukovať toľko tovarov a služieb, koľko je len možné.

Ideálna ekonomika je taká, ktorá produkuje maximálny objem tovarov a služieb. Fungovanie trhového mechanizmu má pozitívne a negatívne stránky. K pozitívnym stránkam

patrí skutočnosť, že umožňuje efektívnu alokáciu relatívne vzácnych výrobných faktorov. Tri hlavné ekonomické funkcie, ktoré majú vlády (štát) v trhovej ekonomike sú efektívnosť,

rovnosť a stabilita. Efektívnosť ako ekonomická funkcia štátu znamená odstraňovať príčiny, ktoré vtláčajú

ekonomiku pod hranicu produkčných možností. Reálny trh má viacero nedokonalostí a nedostatkov. K najdôležitejším patria nedokonalá

konkurencia a vznik monopolov, externality a verejné statky. Ak ekonomika trpí nedostatkom konkurencie a narúšajú sa konkurenčné podmienky, niektoré

subjekty získavajú neoprávnené výhody a vznikajú monopoly, ktoré diktujú ceny. Externality sú vedľajšie efekty fungovania ekonomickej aktivity ľudí, ktoré sa k nim

nedostávajú prostredníctvom trhu. Negatívne externality sú vedľajšie efekty výroby alebo spotreby, ktoré znamenajú dodatočné

náklady alebo nevýhody z ekonomickej aktivity iných subjektov. Vedľajšie efekty výroby alebo spotreby, ktoré prinášajú efekty resp. výhody z ekonomickej

aktivity iných subjektov a idú mimo trh sa nazývajú pozitívne externality. Nerivalitná spotreba a nevylúčiteľnosť zo spotreby je typická pre verejné statky. Vo všeobecnosti štát môže zasahovať do ekonomiky tromi nástrojmi. Sú to dane, subvencie

a regulovanie cien. Daň je povinná platba, ktorá je do štátneho rozpočtu odvádzaná priamo a nepriamo. Subvencie majú opačný účinok ako dane a nazývajú sa aj negatívna daň. Vedú k zlacňovaniu

výroby a k zvyšovaniu objemu výroby. Regulácia cien je nástroj, ktorý štát využíva pri monopoloch. Štát môže stanoviť minimálnu

a maximálnu cenu. Ak štát stanoví maximálnu cenu pre monopol, znamená to, že je to maximálna cena, ktorá

nemôže byť vyššia. Minimálna cena, ktorú štát stanoví monopolom je cena, pod ktorú nemôže cena klesnúť. Subvencia poskytnutá výrobcovi vyvoláva opačný účinok ako daň, t.j zvyšuje objem

produkcie a znižuje cenu. Dokonalá konkurencia je ideálny stav, pri ktorom je trh efektívny a dosahuje sa výrobná

a alokačná efektívnosť. Výrobná efektívnosť znamená, že trh núti firmy, aby vyrábali taký rozsah produkcie, pri

ktorom sú minimalizované priemerné náklady. Alokačná efektívnosť znamená taký stav v ekonomike, pri ktorom neexistuje možnosť

alokácie zdrojov, pri ktorej by určitý subjekt mohol dosiahnuť vyšší úžitok a neznížil by úžitok inému subjektu.

Neefektívnosť v podmienkach nedokonalej konkurencie sa prejavuje v tom, že existuje tendencia obmedzovať objem produkcie a neprodukovať pri minimálnych priemerných nákladoch.

Pri každej štruktúre trhu nedokonalej konkurencie platí, že sa obmedzuje rozsah produkcie, priemerné náklady nie sú minimálne, obmedzuje sa spotreba a cena je vyššia ako trhová cena.

Na trhu výrobných faktorov sa kupujú a predávajú, resp. prenajímajú práca, pôda a kapitál. Firma na trhu výrobných faktorov predstavuje dopyt po výrobných faktoroch. Domácnosti na trhu výrobných faktorov vystupujú ako vlastníci výrobných faktorov, to

znamená, že predstavujú ponuku výrobných faktorov. Celkový produkt predstavuje naturálno - vecnú podobu vytvoreného produktu. Celkový produkt má obvykle tendenciu rastúcu. Hraničný produkt je prírastok celkového produktu vyvolaný prírastkom niektorého

z výrobných faktorov o jednotku. Hraničný produkt má obvykle tendenciu klesajúcu. V pozadí krivky dopytu po výrobnom faktore je príjem z hraničného produktu.

12

Ponuka výrobných faktorov je daná prírodnými zdrojmi, zásobou kapitálových statkov a počtom a kvalitou pracovnej sily.

Ceny výrobných faktorov sú mzda, renta, úrok. Na trh práce vstupujú tieto subjekty domácnosti, firmy, štát a odbory. Dopyt po práci je zo strany firiem. Ponuka práce závisí od hraničných nákladov domácností pri vynakladaní práce. Hraničný produkt práce je definovaný ako prírastok produktu pri zamestnaní dodatočnej

jednotky práce. V pozadí krivky dopytu po práci sú príjem z hraničného produktu. Cena práce je mzda. Mzda navonok vystupuje v týchto formách časová a úkolová. Z kvalitatívneho hľadiska rozlišujeme mzdu nominálnu a reálnu. Pri porovnávaní ekonomickej úrovne jednotlivých krajín sledujeme reálnu mzdu. Autorom teórie rozdeľovania založenej na hraničnej produktivite je J. B. Clark. Pôda ako výrobný faktor sa považuje za primárny faktor. Cena pôdy je renta. Ponuka pôdy je daná prírodou, je nereprodukovateľná a kvantitatívne obmedzená. Krivka ponuky pôdy má tvar vertikálny. Cenu pôdy ako 21 - násobok ročnej renty určil W. Petty. V pozadí krivky dopytu po pôde je hraničný produkt pôdy, resp. príjem z hraničného

produktu pôdy. Vlastníctvo pozemkov so surovinovými zdrojmi prináša banskú rentu. Hlavnými štátnymi zásahmi do poľnohospodárstva sú subvencie a štátny intervenčný nákup

poľnohospodárskej produkcie. Zdanenie renty postihuje len vlastníkov pôdy. Dopyt po kapitáli je odvodeným dopytom od dopytu po tých statkoch, ktoré sa pomocou

neho vytvárajú. Krivka ponuky kapitálu je klesajúca. Čistú produktivitu kapitálu vypočítame ako percentuálny rozdiel medzi očakávanou budúcou

reálnou hodnotou a hodnotou, ktorú sme dnes investovali (zálohovali). Peňažný (potenciálny) kapitál tvoria úspory ekonomických subjektov. Ekonomická teória chápe kapitál ako kapitálové statky (reálny kapitál) a peniaze, ktoré sa

akumulujú (potenciálny kapitál). Čistá produktivita kapitálu vyjadruje čistý ročný peňažný výnos z každej investovanej

koruny. Krivka dopytu po kapitály je krivkou čistej produktivity kapitálu. Ponuku kapitálu tvoria domácnosti. Reálny kapitál je výsledkom investícií. Ponuka peňažného kapitálu závisí od trhovej úrokovej miery a výšky národného dôchodku,

ktorý sa používa na spotrebu a úspory. Vypočítaním čistej produktivity kapitálu zisťujeme výšku čistých príjmov pripadajúcich na

jednu jednotku investovaného (dodatočného) kapitálu. Úrok je cenou kapitálu preto, že na jeho základe dochádza k racionálnej alokácii vzácnych

zdrojov. Trhová úroková miera predstavuje výnos z požičaných peňažných zdrojov udávaný

v percentách, ktorý musí dlžník veriteľovi splatiť spolu s požičanou sumou. Nominálna úroková miera je vyjadrená množstvom peňazí, ktoré musíme zaplatiť za

kapitálový zdroj. Kapitalizácia aktív znamená určenie dnešnej hodnoty celého toku budúcich dôchodkov. Reálnym kapitálom sú kapitálové statky, ktoré sa používajú v ďalšej výrobe. Čistú produktivitu kapitálu vypočítame zo vzťahu r = dTPPk . Px – dK // dK * 100 Reálna úroková miera určuje množstvo statkov a služieb, ktoré možno za úrok nadobudnúť. Zisk môžeme charakterizovať ako reziduálny dôchodok, ktorý vzniká ako rozdiel medzi

celkovými príjmami a celkovými nákladmi firmy. Dopyt po kapitáli sa určuje rovnosťou i = r,. Zisk obsahuje implicitné výnosy z vlastníctva výrobných faktorov. Implicitné výnosy predstavujú dôchodky plynúce z vlastného kapitálu, vlastnej práce

podnikateľa, vlastnej pôdy.

13

Na základe ekonomického zisku môžeme posúdiť efektívnosť podnikateľskej činnosti, vzhľadom na alternatívnosť použitia zdrojov.

Cenou výrobného faktora kapitál je úrok. Zisk, ktorý v podmienkach dokonalej konkurencie môže v danom odvetví dosiahnuť každý

podnikateľský subjekt, nazývame normálny (priemerný) zisk. Tvrdenie, že zisk je odmenou za podstúpenie rizika, je založené na poznatku, že každé

podnikanie je spojené s neistotou a rizikom, preto podnikateľská činnosť musí byť honorovaná adekvátne podstúpenému riziku.

Ak firma dlhodobo dosahuje nadmerné zisky, svedčí to o monopolnom alebo výsadnom postavení, ktoré jej umožňuje dosahovať monopolný zisk.

Ak firma chce investovať, porovnáva čistú produktivitu kapitálu s trhovou úrokovou mierou.

Dôchodok predstavuje sumu peňazí, ktorú domácnosť získava za určité časové obdobie. Pri uplatnení kritéria zohľadňujúceho znovurozdeľovacie procesy rozlišujeme osobné a

disponibilné dôchodky. Reálny dôchodok vypočítame zo vzťahu (nominálny dôchodok / CPI) . 100. Rozdeľovanie dôchodkov ovplyvňujú trhové a netrhové činitele. Koreláciu medzi dôchodkom a vekom, ako aj dôchodkom a spotrebou skúmali F. Modigliani,

A. Ando, R. Brumberg. Faktorové rozdeľovanie dôchodkov sa spája s ekonómami klasickej a neoklasickej ekonómie. Klasickú teóriu rozdeľovania rozpracovali W. Petty, A. Smith, D. Ricardo, J. B. Say, J. S. Mill. Ricardo rozlišuje prirodzenú a trhovú cenu práce prirodzená cena práce na úrovni

existenčného minima, trhová cena práce závisí od ponuky a dopytu po práci. Na zachytenie dôchodkovej a majetkovej nerovnosti sa využíva Lorenzova krivka. daňovanie, ktoré vedie k vyššiemu daňovému zaťaženiu príjemcov vyšších dôchodkov a

nižšiemu daňovému zaťaženiu príjemcov nižších dôchodkov predstavuje progresívny systém zdaňovania.

Lorenzova krivka odráža skutočný stav dôchodkovej a majetkovej nerovnosti. Ak na 80% domácností pripadá 40% z celkových dôchodkov, na horných 20% domácností

60%, môžeme hovoriť o polarizácii spoločnosti. V smere zmiernenia dôchodkovej a majetkovej nerovnosti pôsobia predovšetkým priame

dane ako daň z príjmov fyzických a právnických osôb, dedičské a darovacie dane, daň z prevodu a prechodu nehnuteľností.

Čisté bohatstvo domácností tvorí hodnota aktív znížená o pasíva. Teória troch výrobných faktorov sa spája s menom francúzskeho ekonóma J. B. Saya. Teória permanentného dôchodku je spojená s americkým ekonómom M. Friedmanom. a meranie dôchodkovej nerovnosti sa využíva Giniho koeficient. Giniho koeficient sa vypočíta

ako pomer medzi obsahom plochy medzi skutočnou a ideálnou krivkou a obsahom plochy pod ideálnou krivkou.

Bohatstvo predstavuje stavovú veličinu, ktorá odráža peňažnú hodnotu všetkých aktív, ktorými domácnosť disponuje k určitému časovému okamihu.

Teóriu životného cyklu rozpracovali F. Modigliani, A. Ando, R. Brumberg. Nová kvalita života sa spája so zdôrazňovaním duchovného, etického a estetického rozmeru

života, pričom hmotný blahobyt vytvára predpoklady pre novú kvalitu života. Najvšeobecnejším ukazovateľom kvality života je ukazovateľ čisté ekonomické bohatstvo. Z hodnotového rebríčka novej kvality vyplýva, že na konci rebríčka sa nachádzajú také

hodnoty ako tvorivosť, podnikavosť, prosperita. Celoživotné úspory tvoria časť bohatstva domácností. Dividenda predstavuje formu dôchodku, ktorá je podmienená vlastníctvom akcie. Osobné rozdeľovanie dôchodkov sa vzťahuje na rozdelenie dôchodkov medzi jednotlivé

skupiny domácností. Giniho koeficient sa môže vypočítať viacerými spôsobmi. Ak si Giniho koeficient vypočítame

ako pomer medzi obsahom plochy pod skutočnou Lorenzovou krivkou a obsahom plochy pod ideálnou krivkou, potom, čím viac sa Giniho koeficient blíži k nule, tým je vyššia nerovnosť.

Lorenzova krivka zachytáva ročné dôchodky. Hodnota Giniho koeficienta predstavovala v celosvetovom kontexte koncom 20. storočia viac

než 50 % (resp. 0,5). Atkinson index predstavuje index funkcie spoločenského blahobytu. Ak sa jeho hodnota blíži

k 1 odpor k nerovnosti rastie.

14

Theilov index meria mieru nerovnosti. Globalizácia a formovanie novej ekonomiky sú chápané ako procesy vedúce k rastúcej

ekonomickej výkonnosti, ale zároveň ako procesy prehlbujúce diferenciáciu. Chudoba je interdisciplinárnou kategóriou. Index rozvoja bohatstva zachytáva ekonomický rozvoj, úroveň sociálneho prostredia

a úroveň rozvoja informačnej spoločnosti. Vznik makroekonómie súvisí s klasickou ekonómiou, ktorá sa zamerala na analýzu rastu

hmotného bohatstva spoločnosti a zdrojov jeho rastu v dlhom období. Základy modernej ekonomiky vytvoril J.M. Keynes. Podľa keynesovského prístupu sa makroekonomická rovnováha môže dosahovať pod

úrovňou potenciálneho produktu. Podľa Keynesovej makroekonomickej teórie rozhodujúcim faktorom, ktorý ovplyvňuje úroveň

ekonomickej aktivity sú investície. V monetaristickom chápaní makroekonómie patrí kľúčový význam peniazom a monetárnej

politke. Výkonnosť ekonomiky je determinovaná efektívnou činnosťou a vzájomnou spoluprácou

omácností, firiem, štátu a zahraničia. Domácnosti - spotrebitelia na trhu kupujú spotrebné tovary a služby. Firmy - podnikatelia na trhu kupujú od spotrebiteľov výrobné faktory. Štát za príjmy z daní kupuje statky a služby a vypláca transferové platby. Transferové platby sú výdavky vlády za ktoré vláda nezískava ekvivalentnú protihodnotu. Rezidenti sú také subjekty, ktoré sídlia v danej krajine a sú tu aj ekonomicky aktívne. Nerezidenti sú podniky a domácnosti sídliace a ekonomicky aktívne v zahraničí. Agragátny dopyt tvorí súhrn všetkých statkov a služieb, ktoré sú ekonomické subjekty

ochotné kúpiť v danom období. Agregátny dopyt predstavuje dopyt po spotrebných statkoch, investičných statkoch

a službách. Dopyt domácností je podmienený disponibilným dôchodkom domácností a cenovou hladinou. V uzatvorenej ekonomike agregátny dopyt tvorí C + I + G. Ak berieme do úvahy dva subjekty, domácnosti a firmy, AD tvorí C + I. Krivka AD vyjadruje vzťah medzi cenovou hladinou a požadovaným množstvom. Agregátna ponuka predstavuje objem statkov a služieb, ktoré sú firmy ochotné ponúknuť pri

jednotlivých cenových hladinách a danej výrobnej kapacite. Potenciálny produkt je maximálny produkt, ktorý sa v danej ekonomike môže vyrobiť. Potenciálny produkt vzniká pri prirodzenej miere nezamestnanosti. Medzera produktu vzniká, ak existuje rozdiel medzi skutočným a potenciálnym produktom. Determinanty potenciálneho produktu sú množstvo výrobných faktorov a ich kombinácia. Klasická analýza agregátnej ponuky je založená na princípe, že ceny statkov, služieb a

výrobných faktorov sú dokonale pružné. V prípade, že krivka AS má vertikálny tvar, je neelastická. Existujú rôzne prístupy k tvaru krivky AS. Určte, o aký prístup ide, ak krivka AS je relatívne

plochá keynesovský prístup. Na rozdiel od uzatvorenej ekonomiky, ak berieme do úvahy i vzťah so zahraničím, AD

predstavujú C + I + G + NX. Klasický prístup ku krivke AS sa odráža v jej vertikálnom tvare krivky AS. Z pohľadu klasického prístupu národohospodársky output, ktorý ekonomika vytvára, sa

nachádza na úrovni potenciálneho produktu. Pokles agregátneho dopytu sa podľa názoru keynesovcov prejaví v poklese cenovej hladiny,

poklese produktu a neúplnom využití výrobných faktorov. Makroekonomická rovnováha sa v klasickom modeli nastoľuje automaticky. Podľa názoru monetaristov opatrenia na podporu AD sú zo strany štátu nežiaduce, pretože

po určitom čase strácajú účinnosť, vedú k inflácii, ktorá predstavuje najvážnejší problém. Názor, že zvýšenie AD sa môže prejaviť jedine v raste cenovej hladiny, pretože spoločnosť

má tendenciu vyrábať vždy na úrovni potenciálneho produktu, zastávaj klasici, neoklasici, predstavitelia novej klasickej ekonómie.

Ak je skutočný produkt nižší ako potenciálny produkt, hovoríme o recesnej medzere. k je skutočný produkt väčší ako potenciálny produkt, vzniká expanzívna medzera. Z klasického modelu makroekonomickej rovnováhy vyplýva, že skutočný output (t.j.

agregátna ponuka) sa nemení vplyvom zmien AD.

15

Podľa Keynesovho modelu agregátnej ponuky ekonomika sa môže nachádzať pod úrovňou potenciálneho produktu.

V Keynesovom modeli agregátnej ponuky sa predpokladá, že ceny a mzdy sú v krátkom období fixné, nepružné.

Horizontálna krivka AS sa nazýva tiež ako extrémna krivka AS. Rastúca krivka AS sa nazýva tiež ako základná keynesovská krivka AS. Neoklasická krivka AS je kombináciou keynesovskej a klasickej krivky AS. Z Friedmanovho modelu makroekonomickej rovnováhy vyplýva, že kolísanie skutočného

produktu okolo potenciálneho produktu je ovplyvnené nedokonalými informáciami a mylnými očakávaniami zamestnancov o vývoji cenovej hladiny a reálnej mzdy.

Nominálny HDP je vyjadrený v bežných cenách. Hrubý domáci produkt z vecného hľadiska predstavuje sumu tovarov a služieb vyrobených a

poskytnutých v ekonomike za určité časové obdobie, spravidla za jeden rok. Reálny HDP je vyjadrený v cenách stálych. Hrubý domáci produkt zohľadňuje územný princíp. Osobný dôchodok je hrubý príjem daného subjektu, vrátane transferových platieb. investovaní v pravom zmysle slova možno hovoriť keď sa uskutoční fyzická, reálna tvorba

kapitálu. Hrubé investície sa skladajú z obnovovacích a čistých investícií. Čistý export je rozdiel medzi exportom a importom. Vzorec HDP má túto definitívnu podobu Y = C+ I + G + NX. Index ľudského rozvoja berie do úvahy tieto faktory reálny HDP na 1 obyvateľa,

percentuálna gramotnosť obyvateľstva a priemerná dĺžka života ľudí danej krajiny. Reálny hrubý domáci produkt meriame a vyjadrujeme v stálych cenách. Transferové platby sú sociálne dávky, za ktoré príjemcovia neposkytujú služby alebo tovary. Pri výpočte HDP na základe dôchodkov alebo nákladov sa berie do úvahy pridaná hodnota,

ktorú tvorí rozdiel medzi tržbami firiem a ich výdavkami na nákupy medziproduktov a služieb od iných firiem.

Makroekonomický výsledok sa v hospodárstve člení na spotrebu a úspory. Výkonnosť ekonomiky krajiny je determinovaná efektívnou činnosťou a vzájomnou

spoluprácou štyroch sektorov domácnosťami, firmami, štátom a zahraničím. Čistý domáci produkt vypočítame, keď odpočítame od hrubého domáceho produktu

amortizáciu. Disponobilný dôchodok vypočítame, keď od osobného dôchodku odpočítame priame dane. Finálny statok je taký produkt, ktorý spotrebitelia, podnikatelia, štát a cudzinci vyrábajú a

predávajú (kupujú) na konečnú spotrebu alebo investovanie. Medziprodukt (medzispotreba) predstavuje hodnotu statkov a služieb kúpených a použitých

s cieľom vyrobiť nové statky a služby. Hrubý domáci produkt predstavuje objem finálnej produkcie, ktorú vyrobili výrobné faktory

na území daného štátu. Pri výpočte HDP na základe dôchodkov alebo nákladov sa berie do úvahy pridaná hodnota,

ktorá predstavuje rozdiel medzi tržbami firiem a ich výdavkami na nákupy medziproduktov a služieb od iných firiem.

Čistý domáci produkt zahŕňa len čisté investície. Úroveň spotreby a úspor závisí od výšky disponibilného dôchodku. Osobný dôchodok predstavuje hrubý príjem jednotlivca. Hrubá produkcia predstavuje hodnotu výrobkov a služieb, t.j. tržby firmy. Zmeny v reálnom HDP ukazujú ako sa zvyšuje alebo znižuje výkonnosť ekonomiky. Čistý ekonomický blahobyt je upravené merítko hrubého domáceho produktu. Dopyt po investíciách je priamoúmerný čistému očakávanému zisku a nepriamoúmerný

vývoju úrokovej miery. Úspory sú definované ako disponibilný príjem – spotreba. Funkcia úspor je zrkadlovým obrazom spotrebnej funkcie. Ekonomická teória pokladá za najluxusnejší tovar úspory. Sklon k spotrebe je daný vzťahom C : Y. Podstata princípu akcelerácie je v tom, že prírastok dôchodkov, a teda aj dopytu vplýva na

zrýchlenie, akceleruje rast investícií. Spotreba je funkciou dôchodku. Dopyt po investíciách závisí od hraničného produktu kapitálu a úrokovej miery.

16

Hraničný sklon k úsporám sa matematicky vyjadruje takto ∆S : ∆Y. Sklon k spotrebe vyjadruje pomer medzi spotrebou a dôchodkom. Keynesova spotrebná funkcia vyjadruje vzťah medzi celkovými spotrebnými výdavkami a

úrovňou disponibilných príjmov spotrebiteľov. Najväčšou položkou HDP je spotreba. Autonómne investície sú vyvolané kvalifikáciou a vzdelaním ľudí. V dôsledku investícií vzniká efekt dôchodkový a kapacitotvorný. Podstata multiplikátora spočíva v tom že prírastkom investícií sa multiplikačne prejaví

dôchodkotvorný efekt. Dôchodkový efekt investícií spôsobuje zvýšenie agregátneho dopytu - produktu -

zamestnanosti - rast dodatočných dôchodkov. Hraničný sklon k spotrebe udáva o koľko sa zvýši spotreba ľudí, ak ich príjem vzrastie

o jednu peňažnú jednotku. Súčet hraničného sklonu k spotrebe a hraničného sklonu k úsporám sa rovná sa jednej. Pri investičných rozhodnutiach sa berú do úvahy tieto prvky výnosy, náklady, očakávania

a dane. Porovnaním krivky spotrebnej funkcie s priamkou vedenou pod 45-stupňovým uhlom

zisťujeme či spotreba je väčšia alebo menšia ako disponibilný dôchodok. Kapacitotvorný efekt sa prejavuje vyššou akumuláciou kapitálu, rastom potenciálneho

produktu a zvyšovaním ekonomického rastu. Podľa teórie akcelerátora dopyt po investíciách je vždy väčší ako prírastok spotrebiteľského

dopytu, ktorý ho vyvolal. Akcelerátor vyjadruje závislosť medzi rastom dôchodkov a rastom investícií. Investície sa členia na tri skupiny nákup strojov a zariadení, na výstavbu budov, obytných

domov a infraštruktúry a investície do prírastku zásob. Hraničný sklon k úsporám vyjadruje prírastok úspor vyvolaný dodatočným prírastkom ich

dôchodku o jednu peňažnú jednotku. Skúsenosti ukazujú, že celkový objem spotreby závisí od veľkosti disponibilného dôchodku

a od výšky úrokovej miery. Podľa Duesenberryho teórie relatívneho dôchodku spotreba nezávisí od absolútnej výšky

dôchodku, ale je určovaná relatívnou výškou dôchodku. Friedmanova teória spotreby sa opiera o teóriu permanentného dôchodku. Autorom teórie životného cyklu je F. Modigliani. Ak rastie reálna úroková miera, tak objem úspor rastie. Medzera úspor vzniká vtedy, keď uvažované investície sú nižšie ako úspory. Obnovovacie investície slúžia na obnovenie opotrebovaných investičných statkov. Čisté investície slúžia na rozširovanie a nákup dodatočných investičných statkov. Hrubé národné úspory zahŕňajú súkromné úspory a vládne úspory. Ekonomický rast v krátkom období predstavuje prírastok reálneho HDP. Ekonomický rast v dlhom období predstavuje rast potenciálneho produktu. V novej ekonomike hlavným zdrojom ekonomického rastu je rast produktivity práce. Ľudský kapitál tvoria dve zložky všeobecný ľudský kapitál a špecifický ľudský kapitál. Všeobecný ľudský kapitál predstavuje kvalifikáciu, zručnosti a schopnosti ískané vo všetkých

stupňoch vzdelávacej sústavy. Špecifický ľudský kapitál je využiteľný v konkrétnej firme a kvalifikácia sa získava ďalším

vzdelávaním v konkrétnej firme. Ak investície do ľudského kapitálu zvyšujú produktivitu práce zamestnancov danej firmy,

ide o interný efekt investícií do ľudského kapitálu. Ak investície do ľudského kapitálu zvyšujú produktivitu práce pracovníkov iných firiem, ide o

externý efekt investícií do ľudského kapitálu. Pojmom invencia rozumieme novú myšlienku, vynález, ktorý je začiatočným momentom

technologickej zmeny. Inovácia predstavuje uplatnenie invencie v praxi. Neokeynesovské teórie ekonomického rastu pristupujú k problémom rastu zo strany dopytu. Neokeynesovské modely ekonomického ratu považujú za hlavný faktor ekonomického rastu

investície. Domarov model rastu využíva princíp investičného multiplikátora. Podľa Domara rovnovážne tempo rastu investícií vypočítame ako súčin sklonu k úsporám

a priemernej produktivity investícií.

17

Harrodov model rastu využíva princíp akcelerátora. Podľa Harroda tempo rastu dôchodku vypočítame tak, keď podiel úspor na dôchodku

vydelíme kapitálovým koeficientom. Harrod rozoznáva tri miery rastu dôchodku zaručenú, prirodzenú a skutočnú. Zaručená miera rastu znamená, že všetky úspory sa použijú na investície. Prirodzená miera rastu znamená, že všetky výrobné faktory sa využívajú maximálne. Skutočná miera rastu nemôže byť vyššia ako prirodzená miera rastu. Neoklasické teórie ekonomického rastu pristupujú k problémom rastu zo strany ponuky

výrobných faktorov. Základom a východiskom neoklasických teórií rastu je produkčná funkcia. rodukčná funkcia vyjadruje vzťahy technicko-ekonomickej závislosti medzi objemom výroby

a množstvom a vzájomným pomerom výrobných faktorov. Rozoznávame dva typy produkčných funkcií komplementárne a substitučné. Najznámejšia produkčná funkcia je Cobbova-Douglasova. Technický pokrok zaviedol do produkčnej funkcie R.M. Solow. Podľa neoklasického modelu rastu závisí ekonomický rast od akumulácie kapitálu, miery

úspor, rastu počtu obyvateľov a technického pokroku. Teórie endogénneho rastu sa pokúšajú modernizovať neoklasický model rastu tým, že sa

zameriavajú na zdroje technologických zmien. Nové teórie ekonomického rastu sa snažia dokázať, že rozdiely v ekonomickej vyspelosti a

v životnej úrovni medzi jednotlivými krajinami vyplývajú z rozdielov technickej a technologickej výkonnosti rôznych krajín.

Podľa teórií endogénneho rastu sa na investíciách, ktoré majú zabezpečiť dlhodobý ekonomický rast, majú podieľať súkromné aj verejné investície.

Pojmom cyklický vývoj ekonomiky rozumieme striedanie vzostupných a zostupných fáz vývoja ekonomiky.

V cyklickom vývoji body zvratu sú vrchol a dno. Celkový dlhodobý trend vývoja ekonomík jednotlivých krajín sa prejavuje v zvyšovaní úrovne

potenciálneho produktu. Pre ekonomický cyklus sú typické dve základné fázy, a to expanzia a recesia. Z časového hľadiska rozlišujeme cyklický vývoj s rôznou periodicitou ako krátkodobé,

strednodobé a dlhodobé cykly. Krátkodobé cykly charakterizuje kolísanie reálneho produktu ako dôsledok sezónnych

výkyvov. Strednodobé cykly súvisia so zmenami dopytu po investíciách. Dlhodobé cykly súvisia so zavádzaním inovácií do praxe. Tradične sa v ekonomickej literatúre uvádza, že recesia vzniká vtedy, keď došlo k poklesu

reálneho HDP počas dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch. odľa najnovších poznatkov a skúseností mnohí ekonómovia dnes tvrdia, že recesia vzniká

vtedy, keď tempo rastu reálneho HDP je zreteľne nižšie, ako je normálne tempo rastu. Príliš hlboká a dlhá recesia sa nazýva depresia. Vo fáze recesia sa znižuje výroba a rastie nezamestnanosť, a preto sa znižuje sa dopyt po

úveroch a klesá úroková miera. Vo fáze recesie sa znižuje dopyt po predmetoch dlhodobej spotreby. Pre dolný bod zvratu – dno je typická najnižšia aktivita podnikateľov a najnižší spotrebiteľský

dopyt. Dno signalizuje koniec recesie a začiatok vzostupu ekonomiky. Veľmi silná a dlhá expanzia sa nazýva boom. Ak agregátny dopyt rastie tak prudko, že naň agregátna ponuka nedokáže reagovať, môže

dôjsť k prehriatiu ekonomiky. Keď ekonomika dosahuje vrchol, tak výrobné kapacity sa využívajú nad svoju optimálnu

úroveň. Podľa Keynesovej teórie za hlavný zdroj cyklických výkyvov sa považujú zmeny agregátneho

dopytu. Monetárne teórie považujú za príčinu cyklických výkyvov zmeny množstva peňazí a zmeny

úrokovej miery. M. Friedman považuje za hlavnú príčinu cyklického vývoja ekonomiky nesprávnu peňažnú

a úverovú politiku štátu.

18

Taká situácia v ekonomike, keď sa zníži skutočný produkt a zároveň sa zvýši cenová hladina sa nazýva stagflácia.

Predstavitelia novej rakúskej školy F.A. Hayek a L.E. Misses patria k stúpencom peňažnej teórie ekonomického cyklu.

Exogénne teórie cyklického vývoja považujú za príčinu cyklických výkyvov napr. vojny a politické udalosti.

Endogénne teórie cyklického vývoja považujú za príčinu cyklických výkyvov napr. pokles dopytu po spotrebných tovaroch.

Peniaze vystupujú v tovarovom svete ako všeobecný ekvivalent. Peniaze vznikli evolučne ako prirodzený výsledok rozvoja výroby, deľby práce a výmeny

tovarov. Z časového hľadiska sú peniaze veličinou stavovou. Peniaze plnia v ekonomickom systéme tieto funkcie prostriedok výmeny, zúčtovacia

jednotka, uchovávateľ hodnoty. Barterová výmena znamená, že jeden tovar sa priamo vymieňa za iný tovar. Barterová výmena predpokladá obojstrannú zhodu potrieb účastníkov výmeny. Funkciu výmenného prostriedku plnia hotové peniaze (mince, bankovky), ako aj bankové

(depozitné) peniaze. Schopnosť peňazí byť mierou hodnoty (ocenenia) ostatných tovarov a služieb sa označuje

ako funkcia peňazí ako zúčtovacej jednotky. Peniaze vo funkcii uchovávateľa hodnoty umožňujú prenášať hodnotu do budúcnosti. Peniaze plnia funkciu uchovávateľa hodnoty v období inflácie nedokonale. Úlohu peňazí môžu plniť rôzne statky. Vo vyspelých trhových ekonomikách sa väčšina transakcií uskutočňuje bezhotovostne. V ponuke peňazí kvantitatívne prevládajú bankové (depozitné) peniaze. Peniaze sú aktívum, ktoré ma likviditu najvyššiu. V úlohe všeobecného ekvivalentu vystupovali najprv tovarové peniaze. Prvé bankovky (papierové peniaze) sa v Európe zaviedli až v 17. storočí. Neplnohodnotné peniaze môžu vystupovať vo forme neplnohodnotných mincí a papierových

peňazí. Prvé bankovky vydávané bankami boli plne kryté zlatom a vymeniteľné za zlato. Papierové peniaze, ktoré vydával štát na krytie svojich výdavkov a ktoré neboli kryté zlatom

a vymeniteľné za zlato sa nazývali štátovky. Neplnohodnotné mince a papierové peniaze, ktorých používanie sa zabezpečuje štátnou

mocou, sa označujú ako peniaze s núteným obehom. V súčasnosti fungujú peniaze v týchto formách mince, papierové peniaze, bankové

(depozitné) peniaze, „kvázipeniaze”. V podmienkach novej ekonomiky sa papierové peniaze v platobnom styku stále viac

nahrádzajú elektronickými peniazmi. Príkladom používania medzinárodných bezhotovostných peňazí sú SDR, ECU, bezhotovostné

euro. V ekonomickej teórii existujú dva prístupy k vymedzeniu peňazí teoretický a empirický. Teoretický prístup definuje peňažnú zásobu prostredníctvom aktív, ktoré slúžia

bezprostredne ako výmenný prostriedok. Peňažné agregáty sú ukazovatele peňažnej masy, ktoré sa navzájom líšia stupňom likvidity,

t. j. pohotovosti na platobné operácie. Peňažný agregát M1 zahŕňa najlikvidnejšie formy peňazí. Peňažný agregát M2 zahŕňa popri M1 aj termínované vklady. Peňažný agregát M2, ktorý v menovej politike monitoruje Národná banka Slovenska,

predstavuje súčet subagregátu M1 (obeživo a netermínované vklady) a subagregátu kvázipeniaze (termínované vklady a vklady v cudzej mene).

Kúpna sila peňazí je tým vyššia, čím viac tovarov a služieb možno kúpiť za jednu peňažnú jednotku.

Autorstvo kvantitatívnej teórie peňazí sa pripisuje francúzskemu merkantilistovi J. Bodinovi. Motivačné prvky držby peňazí u ekonomických subjektov ako prví skúmali ekonómovia

cambridgeskej školy. Rovnicu výmeny možno vyjadriť v tvare M .V = P .Y. Fisher považoval cenovú hladinu za jednoduchú funkciu množstva peňazí v obehu.

19

Podľa kvantitatívnej teórie peňazí zvýšenie množstva peňazí v obehu vyvolá zvýšenie cien, pretože to isté množstvo tovaru sa teraz vymieňa za väčšie množstvo peňazí.

Základy pre tzv. novú kvantitatívnu teóriu peňazí, označovanú ako friedmanovský monetarizmus, boli položené v diele cambridgeskej školy.

Svojráznym „protipólom“ kvantitatívnej teórie peňazí je Keynesova teória preferencie likvidity.

Friedmanovský monetarizmus predstavuje modernizovanú verziu pôvodnej kvantitatívnej teórie peňazí.

Keynesovo chápanie peňazí a úroku vychádzalo z teórie preferencie likvidity. Aktívnu úlohu peňazí a monetárnej politiky zdôrazňujú monetaristi. Ťažiskom protiinflačnej politiky monetaristov je regulovanie peňažného obehu. Dôchodok je veličinou tokovou. Bankovú sústavu tvorí obvykle centrálna banka a sieť komerčných bánk. Dvojstupňová banková sústava je založená na princípe oddelenia výkonu funkcií centrálnej

banky od výkonu funkcií komerčných bánk. Pre bývalé centrálne plánované ekonomiky bola charakteristická jednostupňová banková

sústava. Hlavnou úlohou NBS v súčasnosti je zabezpečiť cenovú stabilitu. Na zabezpečenie svojich úloh centrálna banka využíva nástroje, ktoré sa delia na priame

a nepriame. Funkciu centrálnej banky v USA plní Federálny rezervný systém (Fed). Reprezentantom štátu v menovej oblasti je centrálna banka. Prostredníctvom menových nástrojov centrálna banka reguluje ponuku peňazí a podmienky

úverovania. Medzi základné funkcie komerčnej banky patrí prijímanie vkladov. Činnosť súkromných komerčných bán podlieha pomerne prísnej regulácii zo strany centrálnej

banky. Predpokladom efektívneho fungovania centrálnej banky a plnenia jej funkcií je jej nezávislosť

od vlády. Komerčné banky vystupujú ako finanční sprostredkovatelia presunu dočasne voľných

prostriedkov v ekonomike. Eurosystém je tvorený ECB a národnými centrálnymi bankami členských štátov eurozóny. Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) tvorí ECB a národné centrálne banky členských

štátov EÚ. Z hľadiska rozsahu a druhu uskutočňovaných operácií môžeme komerčné banky rozdeliť na

univerzálne a špecializované. Najvyšším orgánom NBS je banková rada NBS. V modernej ekonomike existujú vo všeobecnosti dvaja „výrobcovia” peňazí centrálna banka

a komerčné banky. Komerčné banky majú schopnosť ovplyvňovať množstvo a štruktúru peňazí v obehu

poskytovaním úverov svojim klientom. Bankový systém je založený na čiastočnom krytí vkladov. Proces tvorby nových peňazí bankovým systémom sa označuje ako multiplikovaná expanzia

bankových peňazí. Proces, pri ktorom odlev zdrojov redukuje bankové peniaze, sa nazýva kontrakciou

bankových peňazí. Multiplikátor ponuky peňazí je nepriamoúmerný povinnej miere rezerv. Bankové (depozitné) peniaze vznikajú prostredníctvom poskytovania úverov komerčnými

bankami, pričom túto činnosť centrálna banka ovplyvňuje pomocou monetárnych nástrojov. K úplnej expanzii bankových vkladov by došlo len za predpokladu, že všetky nové peniaze

zostávajú v bankovom systéme a žiadna banka nedrží prebytočné rezervy. Multiplikovaná expanzia bankových peňazí bude prebiehať dovtedy, kým existujú relatívne

prebytočné bankové rezervy. Prírastok novovytvorených depozitných peňazí možno vyjadriť vzorcom ∆M = 1/r . ∆R. Ak sa miera povinných rezerv zníži, vyvolá to rast ponuky peňazí. Monetaristi považujú ponuku peňazí (nominálne množstvo peňazí) za exogénne danú

veličinu, nezávislú od výšky úrokovej miery. Ponuka peňazí je ovplyvňovaná monetárnou politikou centrálnej banky a úrokovými mierami.

20

Ponuku peňazí ako vertikálnu priamku fixovanú v bode M´ pre každú úrokovú mieru graficky znázorňujú monetaristi.

Expanzívna monetárna politika posúva krivku ponuky peňazí doprava. Dopyt po peniazoch vysvetľuje teória preferencie likvidity. Teória preferencie likvidity je spojená s tromi motívmi držby peňazí transakčným,

opatrnostným a špekulačným motívom. Transakčný motív dopytu po peniazoch vyplýva z časového nesúladu medzi príjmom

dôchodkov a ich vydávaním. Dopyt po peniazoch závisí od výšky dôchodku (produktu), cenovej hladiny a úrokovej miery. Dopyt po peniazoch závisí priamoúmerne od výšky dôchodku (produktu). Výška úrokových sadzieb ovplyvňuje dopyt po peniazoch nepriamoúmerne. Ak úroková miera rastie, potom dopyt po peniazoch klesá. Špekulačný dopyt po peniazoch je nepriamoúmerný výške úrokovej miery. Rast dôchodku (produktu) alebo cenovej hladiny vyvoláva posun krivky dopytu po peniazoch

doprava. Medzi inštitúcie peňažného trhu patria banky, poisťovne, peňažné burzy. Na peňažnom trhu sa poskytujú a získavajú krátkodobé peňažné úvery, ktorých splatnosť

nepresahuje 1 rok. Rovnováha na peňažnom trhu sa dosahuje pohybom úrokovej miery. Ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky, hovoríme o cyklickej alebo sezónnej

nezamestnanosti. Mieru nezamestnanosti vypočítame zo vzťahu U // L * 100. Pracovná sila L je definovaná ako L = E + U. Kategória „mimopracovná sila“ vyjadruje všetko dospelé obyvateľstvo, ktoré navštevuje

školu, je v dôchodku, vedie domácnosť, nepracuje pre chorobu - je v invalidnom dôchodku, alebo nechce pracovať.

Najdôležitejšou príčinou nerovnováhy na trhu práce je nepružnosť miezd. Frikčná nezamestnanosť je nezamestnanosť zapríčinená migráciou pracovných síl, zmenami

zamestnania a zmenami v životnom cykle. Pri nesúlade dopytu a ponuky po určitom druhu práce hovoríme o štruktúrnej

nezamestnanosti. Z hľadiska štruktúry pracovných trhov rozlišujeme nezamestnanosť dobrovoľnú

a nedobrovoľnú. Dobrovoľne nezamestnaní sú tí, ktorí nie sú ochotní pracovať pri existujúcej výške mzdy,

vytvorenej na trhu. Pôvodná Phillipsova krivka vyjadruje závislosť medzi mierou inflácie a mierou

nezamestnanosti. Oficiálna miera nezamestnanosti nezahŕňa „znechutených“ a tých, ktorých miesta boli

preradené do nižších tried, alebo ktorí musia pracovať na skrátený pracovný čas. Dobrovoľná nezamestnanosť je ekonomicky efektívna, pretože napomáha maximalizáciu

čistého ekonomického blahobytu alebo HDP. Trhy práce, výrobkov a služieb sú v rovnováhe pri prirodzenej miere nezamestnanosti. Autorom koncepcie prirodzenej miery nezamestnanosti je M. Friedman. Nezamestnaný je ten, ktorý nie je zamestnaný, aktívne si hľadá prácu a je zaregistrovaný

v sprostredkovateľniach práce. Medzi konkrétne opatrenia, ktoré môžu prispieť k tvorbe nových pracovných miest, patria

zmena daňových systémov, rast konkurencieschopnosti malých a stredných firiem, podpora vzdelávania a pod.

Prirodzená miera nezamestnanosti predstavuje najnižšiu mieru nezamestnanosti, pri ktorej inflácia ani nerastie v dôsledku nadbytočného dopytu po peniazoch, ani neklesá v dôsledku nadbytočnej ponuky peňazí.

Percento plnej zamestnanosti pre každú ekonomiku je to špecifická hodnota, spravidla v rozpätí 3 až 12 %.

Zamestnaní sú ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, vrátane tých, ktorí nepracujú pre chorobu, štrajk alebo dovolenku.

Nezamestnanosť mladých ľudí je značnej miere frikčná. Štruktúrna nezamestnanosť vzniká vtedy, keď dopyt po určitej práci stúpa a po inom druhu

práce klesá.

21

Cyklická alebo sezónna nezamestnanosť sa vyskytuje ak je celkový dopyt po pracovných silách nízky.

Inflácia ako makroekonomický problém sa prejavuje dlhodobým rastom cenovej hladiny a znižovaním kúpnej sily peňazí.

Celkovú úroveň cien tovarov a služieb označujeme pojmom cenová hladina. Cenový index je vážený priemer individuálnych cien vybraného koša výrobkov a služieb,

váha ktorých odráža ich ekonomický význam. Medzi najdôležitejšie cenové indexy patria CPI, PPI a deflátor GDP. Miera inflácie sa definuje ako miera zmeny celkovej cenovej hladiny, meranej napr. CPI. Položky spotrebného koša boli rozdelené na obchodovateľné a neobchodovateľné tovary. Deflátor GDP sa považuje za súhrnný index, pretože porovnáva nominálny a reálny produkt

krát 100. Čistá inflácia je súčet položiek spotrebného koša, a to ostatné obchodovateľné tovary +

trhové služby. Jadrová inflácia kvantifikuje mieru rastu cenovej hladiny a môžeme ju vyjadriť ostatné

obchodovateľné tovary + trhové služby + potraviny. Z kvantitatívneho hľadiska, resp. podľa rýchlosti ako cenová hladina rastie, sa inflácia člení

na miernu, cválajúcu a hyperinfláciu. Dopytová inflácia súvisí so vznikom dopytového inflačného impulzu a jeho akomodácie

centrálnou bankou. Mierna inflácia je charakterizovaná ako jednociferné ročné tempo rastu celkovej cenovej

hladiny. nflačná medzera je vzdialenosť, resp. rozdiel medzi skutočným a potenciálnym HDP. Z hľadiska proporcionality, tempa rastu cenovej hladiny, resp. jej očakávania zo strany

ekonomických subjektov, možno hovoriť o inflácii proporcionálnej, neproporcionálnej, anticipovanej, neanticipovanej a inertnej.

Teória importovanej inflácie vychádza z predpokladu, že sa inflácia prelieva medzi krajinami. Inflačné javy môžu mať aj stimulačné účinky, ale len pri miernej inflácii. Nákladmi tlačená inflácia vzniká na strane agregátnej ponuky a je spôsobená rýchlym

rastom cien vstupov ako materiálov, surovín, miezd a pod. Situácia, keď sa krivka AS posúva vľavo a súčasne dochádza k poklesu skutočného produktu

(a dochádza k recesii) a súbežnému rastu cenovej hladiny, znamená slumpfláciu. Stagflácia znamená spojenie stagnácie s infláciou. Cielenie inflácie predstavuje určitý spôsob riadenia menovej politiky, pri ktorom sa stanovuje

a jasne definuje strednodobý a dlhodobý inflačný cieľ. Jedným z dôležitých prejavov inflácie je, že má tendenciu k zotrvačnosti, ktorá je úzko

spojená s inflačnými očakávaniami. Takúto infláciu označujeme ako očakávanú alebo inertnú.

nflácia má prerozdeľovací efekt, čo znamená, že jej dôsledok je dvojaký, a to postihuje majiteľov peňazí a veriteľov a zvýhodňuje majiteľov tovaru a dlžníkov.

Vymedzenie pojmu hospodárska politika chápeme ako súhrn cieľov, nástrojov, rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomiky.

Vzťah medzi ekonomickou teóriou a hospodárskou politikou nie je úplne bezprostredný, ekonomická teória určuje len rámec hospodárskej politiky.

Hlavným subjektov hospodárskej politiky je štát v širokom chápaní. Za základné členenie hospodárskej politiky je možné považovať jej členenie na

makroekonomickú a mikroekonomickú. Stabilizačná makroekonomická politika predstavuje takú hospodársku politiku, ktorá je

zameraná na obmedzenie výkyvov ekonomického cyklu a zabezpečenie plynulého vývoja hospodárstva.

Z hľadiska použitých nástrojov poznáme politiku fiškálnu, monetárnu, dôchodkovú a vonkajšiu hospodársku politiku.

Konzistentnosť cieľov hospodárskej politiky znamená, že sa hospodárskou politikou sledujú ciele, ktoré sú zlučiteľné s ostatnými žiaducimi a zároveň sledovanými cieľmi.

Magický štvoruholník cieľov je "magickým" preto, lebo je ťažké dosiahnuť všetky štyri ciele súčasne.

Makroekonomická hospodárska politika je zameraná na ovplyvňovanie agregátneho dopytu a agregátnej ponuky.

22

Vnútri ekonomiky na strane agregátneho dopytu uvažujeme o dôsledkoch fiškálnej a monetárnej politiky.

Na strane agregátnej ponuky môže mať hospodárska politika intervencionistický a trhovo konformný charakte.

Keynesovský typ hospodárskej politiky preferuje dopytovú stimuláciu pomocou vládnych výdavkov.

Podľa monetaristov ako teoretickej školy preferujúcej neokonzervatívny typ hospodárskej politiky je jediných účinným prostriedkom stimulácie ekonomiky monetárna politika opierajúca sa o kvantitatívnu teóriu peňazí a presadzujúca reguláciu peňažnej masy.

Predstavitelia novej klasickej ekonómie považujú hospodársku politiku za krátkodobo účinnú, len keď je neočakávaná ekonomickými subjektami.

Podľa ekonómov strany ponuky by sa mala hospodárska politika zamerať na podporu podnikania odstraňovaním prekážok a vytvorením liberálneho hospodárskeho prostredia.

Dôchodková politika môže mať v súlade s povahou spoločenského konsenzu formu imperatívnu, indikatívnu a kooperatívnu.

Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet. Štátny rozpočet definujeme ako bilanciu, ktorá sa skladá zo strany príjmov a zo strany

výdavkov. Nástroje fiškálnej politiky predstavujú zabudované stabilizátory, zámerné (diskrétne)

opatrenia. Fiškálne multiplikátory predstavujú výdavkový multiplikátor, daňový multiplikátor

a multiplikátor vyrovnaného rozpočtu. Ak sú príjmy štátneho rozpočtu nižšie ako výdavky, potom sa vykazuje deficit štátneho

rozpočtu. Závislosť medzi príjmami štátneho rozpočtu a daňovými sadzbami vyjadruje krivka

Lafferova. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizovať zamestnanosť a cenovú hladinu. Vzťah medzi daňovým multiplikátorom a výdavkovým multiplikátorom je vyjadrený t = e – 1. Expanzívna fiškálna politika pri úplnom využití zdrojov zvyšuje výraznejšie cenovú hladinu

ako produkt. Reštriktívna fiškálna politika z dlhodobého hľadiska spôsobuje pokles reálnej i nominálnej

úrokovej sadzby. K nepriamym nástrojom monetárnej politiky zaraďujeme úrokové sadzby centrálnej banky,

povinné minimálne rezervy, operácie na voľnom trhu, intervencie na devízovom trhu. Pri uplatňovaní reštriktívnej monetárnej politiky centrálna banka zvyšuje úrokové sadzby

centrálnej banky, zvyšuje povinné minimálne rezervy, predáva cenné papiere. Transmisný mechanizmus je mechanizmus vyjadrujúci, ako sa zmeny v ponuke peňazí

transformujú do zmien v produkte, zamestnanosti a cien. V ekonomickej teórii existujú na vplyv monetárnej politiky najčastejšie tieto odlišné prístupy

monetaristický, neokeynesovský. Sprostredkujúcim cieľom monetárnej politiky je ochrana integrity národného finančného

systému a kontrola inflácie. Ak cena domácej meny vo vzťahu k zahraničiu poklesne, spôsobí to rast exportu, rast

domácej produkcie, zamestnanosti a produktu. V prípade expanzívnej monetárnej politiky platí, že rastie ponuka peňazí, klesajú úrokové

miery, rastie C, I, G, X, rastie agregátny dopyt, rastie HDP, rastie cenová hladina. Monetaristický prístup k monetárnej politike reprezentujú M. Friedman, K. Brunner, A.

Meltzer a i. Ak centrálna banka stanoví vysoké úrokové sadzby, obvykle to povedie k poklesu ponuky

peňazí a rastu úrokových sadzieb. Politika povinných minimálnych rezerv veľmi rýchlo mení finančné a úverové podmienky,

dôsledkom čoho môže dôjsť k zmenám základných makroekonomických veličín. Konečnými cieľmi monetárnej politiky sú rast HDP, cenová stabilita, nízka nezamestnanosť,

rovnováha platobnej bilancie. K priamym nástrojom monetárnej politiky patria úverové limity, povinné vklady, pravidlá

likvidity, odporúčania, výzvy a dohody. Pri reštriktívnej monetárnej politike sa posúva krivka ponuky peňazí doľava. Nezávislý kauzálny vplyv peňazí na ekonomické podmienky zdôrazňujú ekonómovia

monetaristi.

23

Trhovo orientované nástroje monetárnej politiky sú povinné minimálne rezervy, operácie na voľnom trhu, diskontná politika, operácie na devízovom trhu.

Ak sa ekonomika dostáva do recesie, centrálna banka bude na kapitálovom trhu nakupovať cenné papiere.

Hlavnou úlohou politiky povinných minimálnych rezerv je kontrola množstva peňazí v obehu, ovplyvňovanie ponuky peňazí v ekonomike.

Základnou úrokovou sadzbou väčšiny centrálnych bánk je dnes sadzba štandardného dvojtýždňového repo-tendra (repo-sadzba).

Funkcie centrálnej banky sú emisia peňazí, banka bánk, banka pre štát, uskutočňovanie monetárnej politiky, správkyňa menových rezerv, bankový dohľad.

Ak v ekonomike existujú nevyužité výrobné zdroje, rast ponuky peňazí sa prejaví v raste agregátneho dopytu, pričom rast cenovej hladiny bude len pozvoľný.

Monetaristi odporúčajú uplatňovať nezávislú monetárnu politiku, opierajúcu sa o pravidlo stáleho tempa rastu množstva peňazí, ktoré kopíruje tempo rastu produktu.

Existencia automatických stabilizátorov stimuluje spotrebu domácností, ktorá je súčasťou agregátneho dopytu.

Dodatočné vládne výdavky umožnia v období recesie odstrániť existujúcu recesnú medzeru. V modeli s fixnými cenami vedie zvyšovanie vládnych výdavkov pri nezmenenej monetárnej

politike k čiastočnému vytláčaciemu efektu. Množstvo peňazí v obehu nemá priamy, ale len nepriamy vplyv na makroekonomickú

rovnováhu, a to prostredníctvom zmien úrokovej miery. Keynes považuje použitie nástrojov monetárnej politiky za úspešné vtedy, ak sa ekonomika

nachádza v stave prechodnej recesie. V modeli s dokonale pružnými cenami je vláda schopná svojou fiškálnou politikou

ovplyvňovať len cenovú hladinu, nie však úroveň celkovej produkcie a zamestnanosti. Podľa monetaristov sú výkyvy v ekonomickej aktivite vyvolané šokmi, ktoré spôsobuje

aktívna monetárna politika. Monetaristi sa nazdávajú, že inflácia, ktorá je akceptovaná kvôli znižovaniu nezamestnanosti

vyvolá iba nepatrné zníženie nezamestnanosti v krátkom období. Základnou tézou novej klasickej ekonómie je tvrdenie, že ak trhy fungujú bez štátnych

zásahov, potom majú tendenciu vyčisťovať sa, a to vďaka Sayovmu zákonu trhov. Podľa predstaviteľov novej klasickej makroekonómie môže mať monetárna politika vplyv na

agregátny dopyt len vtedy, ak je veľmi nestabilná, a preto sú ekonomické subjekty zmätené. Mnohí ekonómovia sa domnievajú, že v podmienkach novej ekonomiky sa hospodársky

cyklus bude zmierňovať. Podľa teoretikov novej ekonomiky by sa mal štát sústrediť najmä na stimulovanie

podnikateľov k inovačným ponukám. Predstavitelia novej ekonomiky tvrdia, že rozpočtové príjmy by sa mali využívať

predovšetkým na poskytovanie daňových úľav zahraničným investorom a riešenie problémov tzv. enkláv zaostalosti.

V novej ekonomike by sa mal štát snažiť riešiť problémy tzv. enkláv zaostalosti poskytovaním daňových úľav miestnym podnikateľom.

Hospodárskopolitický mix predstavuje využívanie rôznych kombinácií hlavných nástrojov monetárnej a fiškálnej politiky.

Nástroje fiškálnej a monetárnej politiky nie sú vzájomne zameniteľné, lebo ich vplyv na úrokovú mieru je rozdielny.

Autorom myšlienky, podľa ktorej účinná hospodárska politika musí mať toľko nástrojov, koľko má cieľov je Ján Tinbergen.

Kombinácia expanzívnej fiškálnej a reštriktívnej monetárnej politiky má za následok rast tak Y, ako aj i.

Fiškálna reštrikcia v konfigurácii s monetárnou expanziou vedie k poklesu tak Y, ako aj i. Kombinácia fiškálnej a monetárnej expanzie vyvoláva rast národohospodárskeho outputu. Fiškálna expanzia spolu s monetárnou reštrikciou vedú k tomu, že a podiel vládnych

výdavkov na AD zvyšuje. Ak chce vláda využiť hospodárskopolitický mix na dosahovanie optimálneho tempa

ekonomického rastu, potom by mala zvoliť fiškálnu reštrikciu a zároveň monetárnu expanziu. Účinnosť hospodárskopolitického mixu zmierňujú také faktory, akými sú časové oneskorenia

a neistota.

24

V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa uskutočňovala akomodovaná monetárna politika, ktorá poskytovala bez obmedzenia toľko peňažných prostriedkov, koľko ekonomika potrebovala.

Hospodárskopolitický mix za vlády prezidenta Reagana sa vyznačoval monetárnou reštrikciou a fiškálnou expanziou.

Kombinácia expanzívnej fiškálnej a reštriktívnej monetárnej politiky, ktorá sa realizovala v USA od leta 1982 spôsobila prudký rast úrokovej miery.

Otvorenosť ekonomiky meriame ako pomer vývozu alebo dovozu domácej ekonomiky a HDP. Úroková miera v malej otvorenej ekonomike je ovplyvnená svetovou úrokovou mierou vo

väčšej miere ako úroková miera vo veľkej ekonomike. Hodnota tovarov a služieb, ktoré boli vyrobené v zahraničí a predávajú sa na domácom trhu

je import (dovoz). Rozdiel medzi hodnotou vývozu a hodnotou dovozu domácej ekonomiky označujeme ako

čistý vývoz (NX=EX-IM). Ak čistý export nadobúda záporné hodnoty (NX<0), znamená to, že ekonomika dosahuje

deficit obchodnej bilancie. V uzavretej ekonomike sa spotrebné možnosti rovnajú výrobným možnostiam krajiny. Tento

stav sa v ekonomickej teórii nazýva autarkia. Podľa teórie komparatívnych výhod krajina bude dovážať tie tovary, ktoré vyprodukuje

s relatívne vysokými nákladmi. Krajina by sa mala zameriavať na výrobu a vývoz tých produktov, pri ktorých dosahuje nižšie

náklady príležitosti. Ak cena výrobku alebo služby je v uzavretej ekonomike vyššia ako svetová cena a táto

ekonomika sa zapojí do medzinárodného obchodu, potom krajina sa stáva dovozcom tohto výrobku alebo služby.

Ak cena výrobku alebo služby v uzavretej ekonomike je nižšia ako svetová cena a ekonomika sa zapojí do medzinárodného obchodu, potom sa krajina stáva vývozcom tohto výrobku alebo služby.

Názory, ktoré tvrdia, že vláda by sa mala snažiť o ochranu domáceho trhu, a teda by mala legálnym spôsobom obmedziť dovoz do krajiny, sa nazývajú protekcionizmus.

Medzi najvýznamnejšie protekcionistické opatrenia vlády v medzinárodnom obchode patria clá, kvóty a i.

Nákupy a predaje reálnych a finančných aktív medzi národnými ekonomikami sa nazývajú medzinárodné kapitálové toky.

Nákup domácich aktív zahraničnými domácnosťami alebo firmami nazývame prílevom kapitálu.

Nákup zahraničných aktív domácimi subjektmi nazývame odlevom kapitálu. Rozdiel medzi nákupom zahraničných aktív domácimi rezidentmi a nákupom domácich aktív

zahraničnými rezidentmi sa nazýva čisté zahraničné investície. Medzinárodné kapitálové toky sú ovplyvnené niekoľkými faktormi, medzi ktoré patrí reálna

úroková miera dosahovaná z domácich a zahraničných aktív. Prílev kapitálu do ekonomiky je stimulovaný vysokou úrokovou mierou v domácej

ekonomike. V uzavretej ekonomike platí rovnosť medzi investíciami a úsporami (S=I). V otvorenej

ekonomike tento vzťah musí byť upravený nasledovne I = S + NCI. Platobná bilancia je súhrnným výkazom transakcií obyvateľov a inštitúcií sídliacich

v domácej ekonomike so zvyškom sveta počas určitého obdobia. Skladá sa z týchto základných účtov bežný účet, finančný účet a kapitálový účet.

Obchodná bilancia bežného účtu zachytáva vývoz a dovoz tovarov. Bežný účet platobnej bilancie zachytáva obchod s tovarmi, službami a transferové platby. Odpustenie pohľadávok, prevod akcií, odpustenie dlhov, prevody nevýrobných nefinančných

hmotných aktív a nehmotných práv sa zachytáva na kapitálovom účte platobnej bilancie. V prípade, že krajina má väčšie výdavky smerujúce do zahraničia než príjmy z predaja

v zahraničí, vzniká deficit bežného účtu. Deficit bežného účtu je nutné financovať rastúcim prílevom kapitálu. Všetky transakcie, ktoré znamenajú platby smerujúce do domácej ekonomiky, sa

zaznamenávajú v platobnej bilancii ako kreditné položky. Ekonomické transakcie, ktoré zvyšujú dopyt po zahraničnej mene, sa prejavujú v platobnej

bilancii ako debetné položky.

25

Medzinárodné menové vzťahy sú založené na pohybe peňazí medzi národnými ekonomikami v súvislosti s medzinárodným obchodom, pohybom kapitálu, pracovnej sily a pod.

Pomer, v akom sa vymieňajú dve meny, sa nazýva nominálny menový kurz. Priamy spôsob určenia menového kurzu znamená, že menový kurz sa vyjadruje ako cena

zahraničnej meny v domácej mene. Ak sa menový kurz určuje ako cena domácej meny vyjadrená v zahraničnej mene, ide o

nepriamy spôsob určenia menového kurzu. výšenie hodnoty meny voči ostatným menám, resp. jednej mene, sa nazýva apreciácia. Depreciácia meny znamená, že tovary tejto krajiny sa stávajú lacnejšími pre zahraničie

a domáce obyvateľstvo považuje dovoz zo zahraničia za drahší. Zníženie hodnoty domácej meny voči zahraničnej mene, resp. menám, sa nazýva

znehodnotenie menového kurzu. Trh, na ktorom sa obchoduje s medzinárodnými menami, sa nazýva devízový trh. Krivka dopytu po domácej mene je klesajúca. Krivka ponuky domácej meny je rastúca, pretože domáce subjekty sú ochotné ponúkať na

devízovom trhu tým viac domácej meny, čím viac zahraničnej meny môžu získať za jednu domácu peňažnú jednotku.

Ak sa za nákup jednej jednotky domácej meny vynaloží viac jednotiek zahraničnej meny, znamená to, že ide o zhodnotenie meny domácej krajiny.

Pomer domácich cien k zahraničným cenám meraný v tej istej mene sa nazýva reálny menový kurz.

Reálny menový kurz závisí od cien statkov v oboch krajinách meraných v jednotkách národných mien a od nominálneho menového kurzu.

Pri predpoklade, že ceny v dvoch ekonomikách sú vyjadrené v rovnakej mene, rast reálneho menového kurzu znamená, že zahraničné tovary sú v pomere k domácim tovarom lacnejšie.

Teória parity kúpnej sily tvrdí, že mena musí mať rovnakú kúpnu silu všade na svete. Teória parity kúpnej sily tvrdí, že nominálny menový kurz musí odrážať vplyv rozdielnej

cenovej hladiny v krajinách. Podľa teórie parity kúpnej sily nominálne menové kurzy sa menia vtedy, keď sa menia

cenové hladiny. Medzi hlavné systémy menových kurzov môžeme zaradiť plávajúci menový kurz, pevný

menový kurz a riadený floating. Pri ktorom systéme menového kurzu sa neuskutočňujú intervencie centrálnej banky?

plávajúci menový kurz. Hodnotu pevného menového kurzu stanovuje v ekonomike centrálna banka. Zníženie oficiálnej hodnoty meny je devalvácia. Ak oficiálna cena meny rastie, ide o revalváciu meny. Bretton-woodsky menový systém bol založený na systéme pevného menového kurzu. účasťou bretton-woodského dohody v roku 1944 bolo vytvorenie MMF. 25. Ak je v systéme pevného menového kurzu oficiálne stanovená hodnota menového kurzu

vyššia ako rovnovážny menový kurz, ide o nadhodnotený menový kurz. Ak má krajina nadhodnotený menový kurz, centrálna banka používa na jeho udržanie

medzinárodné devízové rezervy. Európsky menový systém sa skladal z troch vzájomne prepojených prvkov ECU,

mechanizmus devízových kurzov, úverový mechanizmus. Krajiny, ktoré majú záujem o vstup do EMÚ musia splniť konvergenčné kritériá. Za najväčšiu nevýhodu menovej únie pre členské krajiny sa podľa teórie optimálnej menovej

oblasti považuje strata nezávislej monetárnej politiky. Medzinárodná ekonomická integrácia predstavuje najvyšší stupeň internacionalizácie

hospodárskeho života. Ekonomická integrácia je procesom ekonomickým, politickým a sociálnym. Európsku úniu tvoria integračné zoskupenia Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ,

Európske hospodárske spoločenstvo a Európske spoločenstvo pre jadrovú energiu. oncepcie medzinárodnej ekonomickej integrácie predstavujú teoretické ekonomické prúdy

liberálny, neoliberálny, neokeynesovský, funkcionalistický, inštitucionálny. Colná únia spája krajiny do jedného obchodno - politického územia vo vzťahu k vonkajšiemu

svetu. Spoločný trh je makroekonomická forma integrácie, ktorá umožňuje voľný pohyb tovaru,

služieb, kapitálu a pracovných síl.

26

Maastrichtské dohody sa týkali potvrdenia snáh o budovanie hospodárskej a menovej únie. Európsky ekonomický priestor vznikol spojením EÚ a EZVO. Globalizácia znamená rozvoj ekonomických vzťahov v globálnom meradle. Slovensko sa stalo členskou krajinou EÚ v roku 2004.

27