organizaČno prÁvna zÁkladŇa sprÁvy danÍ prednáška ii. - es - 1... · 2021. 3. 1. · 1....
TRANSCRIPT
ORGANIZAČNO-PRÁVNA ZÁKLADŇA
SPRÁVY DANÍ
Prednáška
© Prof. Vladimír Babčák
ORGANIZAČNO-PRÁVNA ZÁKLADŇA
SPRÁVY DANÍ
1. Finančná (daňová) správa a správa daní
2. Právna úprava správy daní
3. Správcovia dane
4. Druhostupňové orgány
5. Tzv. iné orgány finančnej správy
6. Príslušnosť na správu daní (príslušnosť správcu dane)
7. Modifikácia príslušnosti
1. Finančná (daňová) správa a správa daní
Problematika organizačno-právnej základne správy daní patrí
pod rámec:
všeobecno-teoretických otázok daňového práva
daňového práva procesného.
Daňové právo procesné:
súhrn právnych noriem upravujúcich daňové
vzťahy, ktoré vznikajú pri výkone správy daní, ako aj pri
organizácii finančnej, resp. daňovej správy a pri vymedzení
jej kompetencie.
kompetenčné normy
normy upravujúce obsahové zložky správy daní.
Pojmy „finančná (daňová) správa“ a „správa daní“ sú veľmi
podobné. Nepredstavujú synonymné pojmy.
Termín finančná správa je legálny pojem, ktorý z obsahového
hľadiska vymedzuje zákon o finančnej správe (35/2019 Z. z.).
Finančná správa je súhrnným pomenovaním pre
Finančné riaditeľstvo SR,
daňové úrady,
colné úrady a
Kriminálny úrad finančnej správy,
V súhrne ide o orgány finančnej správy.
Orgány finančnej správy spolu s MF SR tvoria orgány štátnej
správy pre oblasť daní, poplatkov a colníctva.
Orgány finančnej správy spolu s obcami treba považovať za
orgány daňovej správy (daňovú správu).
Ide o účelové a všeobecné terminologické pomenovanie pre
všetky orgány, ktoré pôsobia v oblasti správy daní.
Do rámca orgánov daňovej správy teda zaraďujeme:
1. orgány štátnej správy pre oblasť daní, poplatkov
a colníctva a
2. obce.
Medzi orgánmi daňovej správy možno rozlišovať:
správcov dane,
druhostupňové orgány a
tzv. iné orgány finančnej správy.
Tým je zohľadnený organizačný i predmetový aspekt správy
daní.
Zložitosť problematiky podčiarkuje aj to, že v súlade
s Daňovým poriadkom sa legislatívnou skratkou „dane“
označujú:
dane podľa zákonov o daniach,
úrok z omeškania (nahradil sankčný úrok),
úrok a pokuta podľa Daňového poriadku alebo osobitných
predpisov,
miestny poplatok za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady a
miestny poplatok za rozvoj.
Pre účely Daňového poriadku za daň treba považovať aj tie
dane, ktoré boli zrušené a teda už nie sú súčasťou
slovenskej daňovej sústavy.
Napríklad daň z dedičstva, daň z darovania a pod.
Predpokladom toho je však to, že ešte nezaniklo právo na ich
vyrubenie, príp. vymáhanie.
Správu daní vykonávajú správcovia dane:
1. daňové úrady,
2. colné úrady a
3. obce.
Činnosti spadajúce pod obsahovú náplň správy daní však
realizujú aj druhostupňové orgány.
Daňový poriadok ich považuje za osoby zúčastnené na
správe daní.
Druhostupňové orgány: Finančné riaditeľstvo SR a MF SR.
Medzi orgány štátnej správy v oblasti daní a poplatkov patrí aj:
Kriminálny úrad finančnej správy.
Ide o tzv. iný orgán finančnej správy.
Správa daní je protipólom daňovej správy tvorí
obsahovú zložku činnosti orgánov daňovej správy.
V zákone č.511/1992 Zb. bola správa daní aj legálne
definovaná. Zákon vypočítaval jej základné zložky:
(1) evidencia a registrácia daňových subjektov,
(2) vyhľadávanie daňových subjektov,
(3) overovanie podkladov potrebných na správne a úplné
zistenie dane,
(4) daňové konanie,
(5) daňová kontrola,
(6) evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania
daňových preplatkov a daňových nedoplatkov,
(7) daňové exekučné konanie a
(8) ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov.
Právne vymedzenie správy daní v Daňovom poriadku je veľmi
všeobecné:
Daňový poriadok správou daní rozumie
postup súvisiaci so správnym zistením dane a
zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa
Daňového poriadku alebo osobitných predpisov.
2. Právna úprava správy daní
S účinnosťou od 1.januára 2012 je základným právnym
predpisom pre oblasť správy daní Daňový poriadok
(z.č.563/2009 Z. z.).
Vzťahuje sa nielen na správu daní, ale aj na správu oboch
miestnych poplatkov a primerane sa jeho ustanovenia
vzťahujú aj na osobitné odvody.
Štruktúra Daňového poriadku:
Prvé tri časti : základné a všeobecné ustanovenia, činnosti
správcu dane a platenie daní;
Štvrtá časť : daňové konanie;
Piata časť : zodpovednosť za porušenie povinnosti;
Šiesta časť: osobitné ustanovenia pre konkurz,
reštrukturalizáciu a oddĺženie;
Siedma časť: spoločné, splnomocňovacie, prechodné
a záverečné ustanovenia.
Daňový poriadok všeobecný právny predpis. Podľa
tohto zákona sa bude postupovať, ak osobitné predpisy
neustanovujú inak. Znamená to, že do rámca právnej úpravy
správy daní treba zaradiť aj:
1. zákony o daniach (vrátane tých, ktoré upravujú miestne
poplatky). Vo vzťahu k Daňovému poriadku sú považované
za osobitné predpisy;
2. zákony, ktorý upravujú organizačno-právnu základňu
správy daní. Ide o kompetenčné predpisy:
zákon o finančnej správe (35/2019 Z. z.)
účinnosť od 1.júla 2019
zákon o obecnom zriadení (369/1990 Zb).
3. zákony o osobitných odvodoch. V súčasnosti iba
o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach
(235/2012 Z. z.)
Zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií
(384/2011 Z. z.) bol s účinnosťou od 1.1.2021 zrušený!
4. zákony, ktoré upravujú medzinárodné aspekty výkonu
správy daní. Do tejto skupiny patria:
zákon o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe
daní (z.č.442/2012 Z. z.)
zákon o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých
finančných pohľadávok (z.č.466/2009 Z. z.)
zákon o automatickej výmene informácií o finančných
účtoch na účely správy daní (z.č.359/2015 Z. z.)
zákon o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia
(z.č.11/2019 Z. z.)
5. zákony, ktoré upravujú elektronickú komunikáciu v oblasti
správy daní.
zákon o e-Governmente (z.č.305/2013 Z. z.)
zákon o správe, prevádzke a používaní informačného
systému Centrálny elektronický priečinok pri dovoze,
vývoze a tranzite tovaru (z.č.214/2014 Z. z.).
3. Správcovia dane
V zmysle Daňového poriadku je správcom dane:
daňový
úrad
colný
úrad
obec
Podľa zákona o finančnej správe vykonáva pôsobnosť v
územnom obvode kraja, ak zákon alebo Daňový poriadok
neustanovuje inak (týka sa to Úradu pre vybrané
hospodárske subjekty).
Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možno
zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta; zriaďuje
ich a zrušuje na návrh riaditeľa prezident finančnej správy.
Postavenie a kompetenciu daňových úradov zakotvujú aj
Daňový poriadok, zákony o daniach / iné osobitné predpisy.
Daňový
úrad
Daňový úrad je preddavková organizácia zapojená na
rozpočet Finančného riaditeľstva SR.
Na čele stojí riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva prezident
finančnej správy.
Riaditeľ o.i. predkladá návrh vnútornej organizačnej štruktúry
DÚ prezidentovi finančnej správy.
Za daňový úrad koná pred súdom riaditeľ daňového úradu alebo príslušník finančnej správy poverený riaditeľom daňového úradu alebo priamo prezidentom finančnej správy.
Pod správu daňového úradu spadá :
DPH (s výnimkou dane pri
dovoze tovaru)
Daň z príjmov
Daň z motorových
vozidiel
Daň z poistenia
Kompetencia DÚ (predovšetkým):
správa daní podľa Daňového poriadku,
rozhodovanie v správnom konaní,
kontrola platenia správnych poplatkov, ktoré sú príjmom
štátneho rozpočtu, vymáhanie správnych poplatkov a ich
odvod do štátneho rozpočtu,
vracanie súdnych poplatkov na základe rozhodnutia súdu
alebo orgánu štátnej správy súdov, ako aj odvod celkovej
sumy súdnych poplatkov poukázanú súdmi do štátneho
rozpočtu,
informovanie daňových subjektov o ich právach a
povinnostiach vo veciach daní a o osobitných predpisoch.
Daňový úrad okrem toho:
vykonáva vzájomnú medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri
správe daní a pri vymáhaní finančných pohľadávok,
poskytuje informácie podľa Daňového poriadku,
zabezpečuje spracovanie individuálnych a konsolidovaných
účtovných a iných finančných výkazov predkladaných
obcami a inými subjektmi verejnej správy,
prijíma úhrady pohľadávok štátu,
vykonáva správu osobitného odvodu z podnikania v
regulovaných odvetviach,
dáva Finančnému riaditeľstvu SR podnety na zabezpečenie
jednotného uplatňovania osobitných predpisov a
medzinárodných zmlúv, atď.
Úrad pre vybrané hospodárske subjekty je daňovým
úradom.
Vykonáva pôsobnosť na celom území SR.
Vybraný hospodársky subjekt : banka / pobočka zahraničnej
banky, poisťovňa / poisťovňa z iného členského štátu (vrátane
pobočky) / pobočka zahraničnej poisťovne a zaisťovňa /
zaisťovňa z iného členského štátu (vrátane pobočky) / pobočka
zahraničnej zaisťovne, obchodníci s CP, DDS, DSS, ako aj
daňový subjekt, ktorý dosiahol za každé z dvoch po sebe
nasledujúcich zdaňovacích období ročný obrat 40 mil. EUR a
viac.
Úrad pre vybrané hospodárske subjekty najmä:
vykonáva správu osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach,
zabezpečuje spracovanie individuálnych a konsolidovaných účtovných výkazov,
rozhoduje o vrátení správnych poplatkov a vymáha správne poplatky, atď.
Postavenie a kompetenciu colných úradov
upravuje zákon o finančnej správe.
Colné úrady sú colnými orgánmi, ktoré vykonávajú svoju
pôsobnosť v príslušnom územnom obvode.
Zoznam colných úradov, ich sídla a územné obvody ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MF SR.
Colný
úrad
Colný úrad riadi riaditeľ. Vnútornú organizačnú štruktúru colných úradov na návrh riaditeľa určuje prezident finančnej správy.
Pobočky colného úradu a stanice colného úradu na návrh riaditeľa zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy.
Pobočky colného úradu a stanice colného úradu sú organizačnými zložkami colného úradu.
Colný úrad je preddavková organizácia, ktorá je napojená na rozpočet Finančného riaditeľstva SR.
Pod správu colného úradu v oblasti daní patrí :
DPH pri dovoze tovaru
Spotrebné dane
Kompetencia colného úradu v oblasti správy daní (najmä):
rozhoduje a vykonáva úkony vo veciach colného dohľadu a správy spotrebných daní, ak zákon o finančnej správe alebo osobitné predpisy neustanovujú inak,
rozhoduje o zaistení / zhabaní tovaru a veci, o zabezpečení
/ prepadnutí veci,
rozhoduje o vrátení dane, pri ktorej je správcom dane,
povoľuje odklad platenia dane / platenie dane v splátkach,
odhaľuje a prerokúva porušenie daňových predpisov, ako aj
odhaľuje trestné činy spáchané v súvislosti s ich porušením
v oblasti spotrebných daní a zisťuje ich páchateľov,
vymáha daňové nedoplatky, peňažné plnenia uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky v exekučnom konaní podľa Daňového poriadku,
vyrubuje a eviduje dane vyberané podľa daňových
predpisov,
pátra po osobách, ktoré porušili daňové predpisy, ako aj
zisťuje a zamedzuje porušovanie daňových predpisov,
zisťuje, či tovar a dopravné prostriedky prestúpili colnú
hranicu v súlade s daňovými predpismi,
informuje daňové subjekty o ich právach a povinnostiach vo
veciach daní, atď.
Obec
miestnych daní
miestneho poplatku za komunálne odpady a
drobné stavebné odpady
miestneho poplatku za rozvoj
Obec je správcom:
Správu miestnej dane vykonáva obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza (pri dani z nehnuteľností), príp. obec, ktorá miestnu daň na svojom území zaviedla.
Správu miestneho poplatku za rozvoj vykonáva obec.
V Bratislave a v Košiciach (osobitný režim):
správa miestnych daní a MP za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady mestské časti, ak tak ustanovuje
štatút mesta.
V Bratislave : správa MP za rozvoj
mestská časť, ktorá ho na svojom území uložila.
V Košiciach : správa MP za rozvoj
mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta.
Správou miestnych daní a miestnych poplatkov nie je možné
poveriť iné právnické alebo fyzické osoby.
4. Druhostupňové orgány
Viaceré obsahové zložky správy daní vykonávajú v zmysle
Daňového poriadku aj druhostupňové orgány.
Nie sú však správcami dane.
Druhostupňovým orgánom je:
Tieto subjekty + zamestnanec správcu dane, daňový subjekt
a iná osoba ako daňový subjekt sú osobami zúčastnenými na
správe daní.
Finančné
riaditeľstvo SR
Ministerstvo
financií SR
Finančné riaditeľstvo SR (FR SR):
je druhostupňový orgán vo veciach, v ktorých v prvom stupni
rozhoduje správca dane.
Postavenie a kompetencia FR SR pre oblasť správy daní je
daná zákonom o finančnej správe, Daňovým poriadkom
a osobitnými predpismi.
FR SR vykonáva pôsobnosť na celom území SR. Jeho sídlom
je v súčasnosti Banská Bystrica.
Finančné
riaditeľstvo SR
Štatutárnym orgánom FR SR je prezident finančnej správy,
ktorého vymenúva a odvoláva minister financií.
Prezident riadi finančnú správu a zodpovedá za činnosť
finančnej správy ministrovi financií.
Viceprezidenta finančnej správy na návrh prezidenta finančnej
správy vymenúva a odvoláva minister financií.
FR SR je rozpočtová organizácia. FR SR je
1. služobným úradom príslušníkov finančnej správy,
2. zamestnávateľom zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo
verejnom záujme alebo práce na základe dohôd podľa ZP
na FR SR, daňových úradoch, colných úradoch a
Kriminálnom úrade finančnej správy,
Pokiaľ ide o oblasť správy daní, pôsobnosť FR SR možno
účelovo rozčleniť najmä do týchto oblastí:
1. koncepčná, riadiaca a kontrolná činnosť,
2. rozhodovacia činnosť,
3. poskytovanie a zverejňovanie rôznych zoznamov,
údajov a informácií,
4. zabezpečovanie medzinárodnej pomoci a spolupráce,
5. činnosť v oblasti informačných a komunikačných
technológií.
MF SR je v zmysle zákona č.575/2001 Z. z. ústredným
orgánom štátnej správy pre oblasť daní a poplatkov. Toto
postavenie deklaruje aj zákon o finančnej správe.
Kompetencia MF SR pri správe daní je daná aj Daňovým
poriadkom a osobitnými predpismi.
Pôsobnosť MF SR možno účelovo rozčleniť do týchto oblastí:
1. strategická a koncepčná činnosť,
2. normotvorná činnosť,
3. riadiaca, kontrolná a rozhodovacia činnosť,
4. zabezpečovanie medzinárodnej pomoci a spolupráce,
5. činnosť v oblasti informačných a komunikačných
technológií.
Ministerstvo
financií SR
5. Tzv. iné orgány finančnej správy
Medzi tzv. iné orgány finančnej správy v súčasnosti možno
zaradiť:
Kriminálny úrad finančnej správy.
Kriminálny úrad finančnej správy vykonáva pôsobnosť na
celom území SR. Jeho sídlom je Bratislava.
Ide o preddavkovú organizáciu, na čele ktorej stojí riaditeľ.
Riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy vymenúva a
odvoláva prezident finančnej správy.
Kriminálny úrad finančnej správy riadi riaditeľ.
Vnútornú organizačnú štruktúru Kriminálneho úradu na návrh
riaditeľa určuje prezident finančnej správy.
Prezident finančnej správy okrem toho zriaďuje a zrušuje
pobočky Kriminálneho úradu, ktoré sú organizačnými zložkami.
Kriminálny úrad má procesnú subjektivitu v konaní podľa
Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku
a koná pred súdom samostatne v rozsahu svojej pôsobnosti.
Za Kriminálny úrad finančnej správy koná pred súdom riaditeľ
alebo príslušník finančnej správy poverený riaditeľom alebo
prezidentom finančnej správy.
Kriminálny úrad finančnej správy najmä:
plní úlohy centrálnej koordinačnej jednotky a ďalšie úlohy
vyplývajúce z medzinárodných zmlúv vo vymedzenej
oblasti,
používa informačné systémy finančnej správy,
plní a zabezpečuje úlohy v oblasti odhaľovania trestných
činov spáchaných v súvislosti s porušením daňových
predpisov v oblasti DPH a spotrebných daní a zisťovania
ich páchateľov,
vykonáva úkony, ktoré inak patria do pôsobnosti daňových
alebo colných úradov (napr. ak to vyžaduje bezpečnosť
štátu),
pátra po osobách, ktoré porušili daňové predpisy,
zabezpečuje bezpečnosť prepravy zaisteného tovaru,
vykonáva sprievod zaistených alebo predvádzaných osôb
podozrivých zo spáchania trestného činu,
informuje Európsku komisiu v rozsahu a za podmienok
ustanovených osobitnými predpismi vo veciach patriacich
do jeho pôsobnosti, atď.
6. Príslušnosť na správu daní
Príslušnosť patrí medzi základné procesné aspekty správy
daní. Ide o jeden z prioritných atribútov hospodárneho,
efektívneho a účelného výkonu správy daní.
Príslušnosť (kompetencia) je jednou z nevyhnutných
procesných podmienok výkonu správy daní.
Tento termín sa používa často v súvislosti s ďalšími obsahovo
blízkymi pojmami, ako sú pôsobnosť a právomoc.
Kompetencia: činnosť štátnych orgánov, orgánov verejnej
správy a pod. v rámci určeného okruhu vecí, ktoré právo
konkrétnemu orgánu vymedzuje a teda dovoľuje. Príslušnosť
predstavuje pôsobnosť a právomoc určitého orgánu pôsobiť
v danej veci.
Pôsobnosť vyjadruje vecne určený okruh záležitostí, ktoré je
určitý orgán poverený prejednávať, riešiť, rozhodovať,
realizovať, to znamená, v ktorom vykonáva svoju právomoc.
Právomoc vyjadruje to, že každý orgán (štátu, územnej
samosprávy a pod.) zriadený na výkon verejných funkcií, má
presne vymedzený rozsah oprávnení a povinností v určitej
vecne vymedzenej oblasti spoločenských vzťahov.
Právomoc sa spravidla chápe ako spôsobilosť orgánu vydávať
právne akty normatívneho alebo individuálneho charakteru
(akty aplikácie práva).
Právomocou pri správe daní treba rozumieť súhrn
oprávnení a povinností, ktoré zákon priznáva príslušnému
orgánu (predovšetkým správcovi dane alebo
druhostupňovému orgánu) pri výkone správy daní, ktoré
sú príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce.
Aj v daňovom práve rozlišujeme medzi príslušnosťou:
vecnou,
funkčnou a
miestnou.
Vecná príslušnosť určuje, ktorý druh orgánu verejnej správy
(napr. orgány finančnej správy alebo obce) a ktorý stupeň v
rámci daného druhu orgánu (napr. FR SR alebo daňový / colný
úrad) je príslušný na výkon správy dane.
Funkčná príslušnosť ukazuje, ktorý orgán vecne príslušného
správcu dane je oprávnený v danej veci konať. Možno povedať,
že v tomto prípade sa jedná o bližšie vymedzenie vecnej
príslušnosti, akýsi jej quasi druh, s ktorou spravidla aj splýva.
Typickým príkladom v tomto smere sú miestne dane.
Miestna príslušnosť vyjadruje, ktorý vecne príslušný správca
dane (napr. daňový úrad) je vzhľadom na územie svojej
pôsobnosti príslušný na správu dane a z tohto dôvodu je
príslušný vo veci konať a rozhodnúť.
Miestna príslušnosť sa najčastejšie riadi trvalým pobytom
fyzickej osoby, sídlom právnickej osoby, príp. inými, menej
frekventovanými kritériami.
Daňový poriadok alebo osobitný predpis však môže ustanoviť
inak.
Pre určenie miestnej príslušnosti platia tieto pravidlá:
1. ustanovenia Daňového poriadku i osobitných predpisov sú
záväzné pre správcu dane i pre osoby zúčastnené na
správe daní;
2. prioritu v uplatňovaní právnych noriem majú osobitné
predpisy pred všeobecnými ustanoveniami Daňového
poriadku (lex specialis derogat legi generali - konkrétnejší
zákon deroguje všeobecnejší zákon);
3. základnými kritériami pre určenie miestnej príslušnosti sú:
u fyzickej osoby miesto jej trvalého pobytu, bydlisko, príp.
miesto, kde sa obvykle zdržuje na našom území;
(kritérium forum domicilii),
u právnickej osoby jej sídlo (kritérium forum domicilii),
inak miesto skutočného vedenia (miesto, kde sa
vytvárajú alebo prijímajú zásadné riadiace rozhodnutia a
obchodné rozhodnutia pre právnickú osobu ako celok),
u nehnuteľnosti miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza
(kritérium rei sitae);
4. Daňový poriadok v zásade neustanovuje pomocné kritéria
(kritérium forum actus) pre určenie miestnej príslušnosti
(napr. miesto, kde má daňový subjekt stálu prevádzkareň,
miesto, v ktorom sa nachádza na našom území prevažná
časť nehnuteľného majetku určitej osoby a pod.);
5. ak nemožno miestnu príslušnosť určiť podľa miesta trvalého
pobytu alebo sídla daňového subjektu, riadi sa miestom
umiestnenia organizačnej zložky daňového subjektu podľa
Obchodného zákonníka, inak miestom, v ktorom daňový
subjekt vykonáva prevažnú časť svojej činnosti (kritérium
forum actus). Ak ani tak nemožno určiť miestnu príslušnosť,
je príslušný Daňový úrad Bratislava alebo Colný úrad
Bratislava;
6. pri poplatkoch sa riadi miestna príslušnosť správcu dane
podľa osobitných predpisov;
7. ak vzniknú pochybnosti o určení vecnej príslušnosti medzi
daňovým a colným úradom, rozhoduje o vecnej príslušnosti
Finančné riaditeľstvo SR;
8. ak vzniknú pochybnosti o určení miestnej príslušnosti medzi
daňovými alebo medzi colnými úradmi, rozhoduje o
miestnej príslušnosti Finančné riaditeľstvo SR.
7. Modifikácia príslušnosti
K modifikácii, resp. pohybom či zmenám v príslušnosti
dochádza dvomi základnými spôsobmi:
delegovanie atrahovanie
Pri delegovaní ide v zásade o prenos (prechod) miestnej
príslušnosti na iného než pôvodne zo zákona miestne
príslušného správcu dane.
O delegovaní rozhoduje druhostupňový orgán na návrh
daňového subjektu alebo na podnet správcu dane. Tento
návrh, resp. podnet musí spĺňať požiadavku opodstatnenosti.
Ak dôjde k delegovaniu miestnej príslušnosti, oznamuje túto skutočnosť daňovému subjektu a dotknutým správcom dane druhostupňový orgán svojim rozhodnutím.
Rozhodnutie o delegovaní má obsahovať potrebné náležitosti, vrátane poučenia o opravnom prostriedku.
Rozhodnutie o delegovaní je však konečné.
Delegovanie
Delegovanie : procesný inštitút, ktorého
výsledkom je zmena miestnej (nie
vecnej) príslušnosti správcu dane.
Atrahovanie znamená stiahnutie príslušnosti, v rámci ktorej
druhostupňový orgán stiahne na seba príslušnosť z orgánu
nižšieho stupňa. K tomu však musia byť splnené ustanovené
podmienky:
nečinnosť príslušného orgánu,
skutočnosť, že orgán nerozhodne ani v ustanovených
lehotách,
nápravu nemožno dosiahnuť inak a
povaha veci stiahnutie príslušnosti nevylučuje.
Atrahovanie
Pokiaľ k atrahovaniu dôjde, druhostupňový orgán bude konať v
inštančnom postavení toho stupňa orgánu, ktorého príslušnosť
na seba stiahol.
Daňový poriadok pozná atrahovanie ako opatrenie proti
nečinnosti príslušného orgánu. Znamená to, že pripúšťa aj
nečinnosť iného subjektu ako správcu dane
Daňový poriadok obmedzuje uplatnenie tohto opatrenia iba na
nečinnosť príslušného orgánu v daňovom konaní.
S problematikou modifikácie, resp. pohybov či zmien v
príslušnosti veľmi úzko súvisí aj uplatňovanie nasledovných
procesno-právnych inštitútov, ktorými sú:
1. devolúcia,
2. dožiadanie a
3. postúpenie.
OSOBY ZÚČASTNENÉ NA
SPRÁVE DANÍ
1. Všeobecná charakteristika
2. Daňové subjekty
3. Iné osoby
4. Procesné zastúpenie
1. Všeobecná charakteristika
Osoby zúčastnené na správe daní:
zamestnanec správcu dane ako legislatívna skratka pre príslušníka finančnej správy, zamestnanca, ktorého zamestnávateľom je FR SR alebo obec alebo starosta obce ;
druhostupňový orgán: FR SR vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje správca dane alebo MF SR, keď v prvom stupni rozhoduje FR SR;
daňový subjekt - osoba, ktorej Daňový poriadok alebo osobitné predpisy ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva;
iná osoba ako daňový subjekt - má práva a povinnosti pri správe daní alebo ktorej práva a povinnosti sú správou daní dotknuté.
2. Daňové subjekty
Medzi daňové subjekty podľa súčasnej úpravy patria:
Ide o osoby zúčastnenú na správe daní.
Daňovník Platiteľ dane
Právny nástupca Poplatník
Aj daňový dlžník, zdaniteľná
osoba, zahraničná osoba, atď.
Daňovník
Fyzická / právnická osoba, ktorej príjem, majetok alebo činnosti priamo podliehajú dani.
Tento termín sa používa pri priamych daniach.
Konkrétne vymedzenie osoby, ktorá je daňovníkom obsahuje konkrétny zákon o dani, pričom podáva aj charakteristiku daňovníkov v závislosti na plnení ustanovených podmienok.
Tento termín sa používa pri nepriamych daniach. Je to osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od spotrebiteľa alebo zrazenú spotrebiteľovi zo dodávku tovaru alebo služby, pretože osobu daňovníka v legálnom význame u týchto daní nepoznáme.
Platiteľ dane
3. Iné osoby
Podľa Daňového poriadku inou osobou je osoba, ktorá nie je daňovým subjektom a ktorá má práva a povinnosti pri správe daní alebo ktorej práva a povinností sú správou daní dotknuté.
Znamená to, že na podklade Daňového poriadku aj týmto osobám možno uložiť povinnosť alebo priznať právo tak, ako daňovým subjektom.
Rozsah týchto oprávnení, resp. povinností je však neporovnateľne užší, než v prípade daňových subjektov.
Inými osobami je široký okruh osôb: znalci, svedkovia, tlmočníci, banky, pošty, audítori, obce, VÚC, štátne orgány a...
Priamo zo zákona alebo na základe výzvy poskytujú rôzne údaje.
4. Procesné zastúpenie
Zastupovanie prichádza do úvahy vtedy, ak:
1. fyzická osoba nemôže pri správe daní vystupovať
samostatne (nemá procesnú spôsobilosť napríklad
pre nedostatok veku, kvôli duševnej chorobe a
pod.);
2. existujú iné prekážky ustanovené zákonom, ktoré
bránia daňovému subjektu osobne vykonávať
jednotlivé úkony a činnosti pri správe daní (napr.
pobyt daňovníka nie je známy, väzba fyzickej osoby
a pod.);
3. Daňavý subjekt využije svoje právo dať sa
zastupovať a byť zastupovaný.
Inštitút spoločného zástupcu:
niekoľko daňovníkov urobí spoločné podanie, alebo
sa to týka rovnakej veci / spoluvlastníctvo veci.
Proti rozhodnutiu o určení spoločného zástupcu
nemožno podať odvolanie.
Právna úprava rozlišuje:
1. ZASTUPOVANIE NA ZÁKLADE ZÁKONA ALEBO ROZHODNUTIA
Zákonné zastúpenie
2. ZASTUPOVANIE NA ZÁKLADE PLNOMOCENSTVA
Dohoda o plnomocenstve
1. ZASTUPOVANIE NA ZÁKLADE ZÁKONA ALEBO ROZHODNUTIA
Ide o zákonné zastúpenie.
Pri zastupovaní na základe zákona alebo rozhodnutia treba rozlišovať prípady, keď fyzická osoba:
• nemá procesnú spôsobilosť, v dôsledku čoho musí byť pri správe daní zastúpená alebo
• má procesnú spôsobilosť, avšak existujú dôvody, pre ktoré musí byť fyzickej osobe pri správe daní ustanovený zástupca.
Procesnú spôsobilosť treba chápať ako spôsobilosť osoby zúčastniť sa na správe daní. Táto spôsobilosť znamená spôsobilosť samostatne (právne) vystupovať a konať pred správcom dane alebo iným príslušným orgánom.
Procesnú spôsobilosť má osoba v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Jedným z dôvodov pre zastupovanie FO pri správe daní je to, že nemá procesnú spôsobilosť.
Prekážkou samostatného vystupovania FO osoby pri správe daní je buď:
nedostatok veku alebo
súd pozbavil FO spôsobilosti na právne úkonyalebo
súd obmedzil FO spôsobilosť na právne úkony.
Druhá skupina prípadov: daňový subjekt má procesnú spôsobilosť, avšak kvôli rôznym objektívnym aj subjektívnym prekážkam sa nemôže zúčastniť osobne pri správe daní.
Do tohto rámca Daňový poriadok zaraďuje prípady:
pobyt daňového subjektu známy alebo
nepodarilo sa doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine, alebo
existencia takých skutočností, ktoré znemožňujú daňovému subjektu osobne vystupovať pri správe daní (napr. väzba, výkon trestu odňatia slobody, pobyt v zahraničí trvajúci nepretržite aspoň tri mesiace alebo dlhodobá choroba), pričom si FO osoba nezvolila zástupcu.
V uvedených prípadoch správca dane môžedaňovému subjektu ustanoviť zástupcu. Na platnosť rozhodnutia o ustanovení zástupcu je však potrebný predchádzajúci súhlas navrhovaného zástupcu.
.
V týchto prípadoch správca dane môže daňovému subjektu ustanoviť zástupcu.
Na platnosť rozhodnutia o ustanovení zástupcu je však potrebný predchádzajúci súhlas navrhovaného zástupcu.
Ak nie je možné týmto spôsobom ustanoviť zástupcu, môže správca dane požiadať SKDP, aby do 30 dní od doručenia žiadosti navrhla zástupcu zo zoznamu daňových poradcov.
U zástupcu, ktorého navrhne SKDP sa predchádzajúci súhlas nevyžaduje.
Zástupcu môže správca dane na účely správy daní ustanoviť aj PO, ktorej nie je možné doručiť písomnosť na adresu sídla a jej iná adresa nie je správcovi dane známa, alebo ktorá nemá osobu spôsobilú konať v jej mene, alebo ak je sporné, kto je oprávnený za PO konať.
2. ZASTUPOVANIE NA ZÁKLADE PLNOMOCENSTVA
Ide o zastupovanie na základe dohody o plnomocenstve.
Daňový poriadok neurčuje bližšie podmienky, kto môže konať ako zástupca. V každom prípade ako zástupca môže pri správe daní vystupovať
advokát alebo
daňový poradca.
ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ