AERODYNAMIKA A FASDNA TECHNIKATU Koice - Stavebn fakultaKatedra architektry a kontrukci budov

Prednajci: Ing. Martin Lopuniak, PhD.

AERODYNAMIKA A FASDNA TECHNIKAKPS 5 poiarna bezpenos staviebAFT Aerodynamika a fasdna technika budov

NORMATVNE ALEGISLATVNE POIADAVKY NA SEKU OCHRANY PED POIARMIKPS 5 poiarna bezpenos stavieb

Poiarovos v rokoch 2000 - 2005

Postavenie protipoiarnej bezpenosti stavieb v stavebnom proceseStavebn proces je voblasti legislatvy usmerovan Zkonom . 50/1976 Zb. ozemnom plnovan astavebnom poriadku (Stavebn zkon). Stavba poda Zkona 50/1976 mus po cel as ekonomicky odvodnenej ivotnosti vyhovova zkladnm poiadavkm na stavby.

Vymedzenie rozsahu platnej legislatvy pre protipoiarnu ochranu vo vzbe na stavebn innos.

Zkladnm prvnym predpisom pre oblas protipoiarnej ochrany je:

Zkon . 314/2001 Z. z., oochrane pred poiarmi.

Vymedzenie rozsahu platnej legislatvy pre protipoiarnu ochranu vo vzbe na stavebn innos.

Vina legislatvnych predpisov na Slovensku je doplnen, resp. spodrobnen

nariadeniami vldy SR alebo vyhlkami stechnickm alebo veobecnm obsahom.Vprpade zkona 314/2001 s to najm vyhlky stechnickm obsahom, ktor spodrobuj adopaj znenie zkona.

Normy na seku ochrany pred poiaromSTN 73 0818: 1982, Poiarna bezpenos stavieb. Obsadenie objektu osobami.

STN 73 0831 Poiarna bezpenos stavieb. Zhromaovacie priestory.

STN 92 0111: 1998, Protipoiarne zariadenia. Grafick znaky pre vkresy poiarnej ochrany : pecifikcia.

STN 92 0400: 2005, Poiarna bezpenos stavieb. Zsobovanie vodou na hasenie poiarov.

STN 92 0202: 1999, Poiarna bezpenos stavieb. Vybavovanie stavieb hasiacimi prstrojmi.

Normy na seku ochrany pred poiaromSTN 92 0201-1: 2002, Poiarna bezpenos stavieb. Spolon ustanovenia. as 1: Poiarne riziko, vekos poiarneho seku.

STN 92 0201-2: 2002, Poiarna bezpenos stavieb. Spolon ustanovenia. as 2: Stavebn kontrukcie.

STN 92 0201-3: 2002, Poiarna bezpenos stavieb. Spolon ustanovenia. as 3: nikov cesty a evakucia osb.

STN 92 0201-4: 2002, Poiarna bezpenos stavieb. Spolon ustanovenia. as 4: Odstupov vzdialenosti.

Vyhlky s technickm obsahom na seku ochrany pred poiaromZkon . 314/2001 Z.z. oochrane pred poiarmi.

Vyhlka Ministerstva vntra SR . 121/2002 opoiarnej prevencii vznen vyhlky 591/2006 Z.z.

Vyhlka Ministerstva vntra SR . 94/2004, ktorou sa ustanovuj technick poiadavky na protipoiarnu bezpenos pri vstavbe auvan stavieb.

Vyhlka Ministerstva vntra SR . 95/2004, ktorou sa ustanovuj technick podmienky apoiadavky protipoiarnej bezpenosti pri intalcii aprevdzkovan palivovch spotrebiov, elektrotepelnch spotrebiov azariaden strednho vykurovania apri vstavbe apouvan komnov adymovodov.

Vyhlky s technickm obsahom na seku ochrany pred poiaromKucbel, J. Poiarna ochrana budov. 1993.

Vyhlka Ministerstva vntra SR . 699/2004 o zabezpeen vodou na hasenie poiarov.

Zkon . 50/1976 Zb. ozemnom plnovan astavebnom poriadku vznen neskorch predpisov (stavebn zkon).

Zkon . 314/2001Zkon upravuje podmienky na ochranu ivota azdravia fyzickch osb, majetku, aivotnho prostredia pred poiarmi apsobnos orgnov ttnej sprvy aobc na seku ochrany pred poiarmi ahasiskch jednotiek pri zsahu. Zkon taktie hovor opovinnostiach vetkch osb, o poiadavkch na odborn spsobilos na vkon vybranch innost, osankcich za poruovanie povinnost vyplvajcich z predpisov, oposkytovan pomoci, ovkone ttnej sprvy ainch zleitostiach na seku ochrany pred poiarmi.

Klasifikcia poiaru

Poda tohto zkona mono poiar klasifikova ako, kad neiaduce horenie, pri ktorom vznikaj kody na majetku, ivotnom prostred, alebo ktorho nsledkom je ohrozen ivot alebo zdravie osb, resp. zranen alebo usmrten osoba alebo uhynut zviera.

Zkon . 314/2001Vzmysle Zkona 314/2001 a zpohadu navrhovania, vstavby, kolaudcie a uvania budov mono povinnosti za elom predchdzania vzniku poiarov a za elom zabezpeenia podmienok na inn zdolvanie poiarov, definova nasledovne:

zabezpei, aby sa pri vypracvan projektovej dokumentcie stavieb, pri realizcii stavieb a pri ich uvan rieili a dodriavali poiadavky protipoiarnej bezpenosti stavieb,

zabezpei, aby pri zmene uvania stavby nedolo kzneniu protipoiarnej bezpenosti stavby alebo jej asti, bezpenosti osb alebo ksaeniu zsahu hasiskch jednotiek,

Zkon . 314/200Vzmysle Zkona 314/2001 a zpohadu navrhovania, vstavby, kolaudcie a uvania budov mono povinnosti za elom predchdzania vzniku poiarov a za elom zabezpeenia podmienok na inn zdolvanie poiarov, definova nasledovne:

zabezpeova pravideln istenie komnov,obstarva a intalova vhodn druhy poiarnotechnickch zariaden, poiarne vodovody, zdroje vody na hasenie poiarov, hasisk techniku, hasiace ltky, poiarne a evakuan vahy, ndzov osvetlenie, oznaova a udriava trvale von nikov cesty, nikov vchody a zsahov cesty, nstupn plochy a prstup k nim, ako aj prstup k uzverom rozvodnch zariaden elektrickej energie, plynu, vody, poiarnotechnickm zariadeniam, umoni orgnu vykonvajcemu ttny poiarny dozor a obci vstup do objektov a priestorov za elom vykonania kontroly plnenia povinnost na seku ochrany pred poiarmi,

Zkon . 314/2001 Z.z.Orgnmi ttnej sprvy na seku ochrany pred poiarmi s ministerstvo vntra SR, krajsk aokresn riaditestv Hasiskho azchrannho zboru (HaZZ).

Tieto orgny vykonvaj vybran innosti vzmysle zkona oochrane pred poiarmi. Jednou zinnost je aj vykonvanie ttneho poiarneho dozoru. Zpohadu navrhovania, vstavby akolaudcie stavieb je sasou ttneho poiarneho dozoru aj posudzovanie dokumentcie stavieb zhadiska rieenia ich protipoiarnej bezpenosti, ako aj vykonvanie protipoiarnych kontrol dodriavania povinnost na seku ochrany pre poiarmi, uvedench vpredchdzajcom odseku. Vinu projektovej dokumentcie posudzuj okresn riaditestv HaZZ poda zemnej psobnosti.

Zkon . 314/2001 Z.z.Vprpade vznamnejch alebo rozlohou vekch stavieb astavieb, kde sa sstreuje v poet osb, projektov dokumentciu schvauje, bu krajsk riaditestvo HaZZ, alebo priamo ministerstvo. Ministerstvo posudzuje najm projektov dokumentciu stavieb, pre ktor nie s upresnen predpisy zhadiska rieenia protipoiarnej bezpenosti stavieb. To ist plat aj vprpade vykonvanie protipoiarnych kontrol dodriavania povinnost na seku ochrany pre poiarmi.

Vypracovva projektov dokumentciu protipoiarnej bezpenosti stavieb, alebo vykonva vybran innosti na seku ochrany pred poiarmi mu len osoby sodbornm vzdelanm. Projektov dokumentcia spracovan osobou s odbornm vzdelanm mus by osveden peiatkou avlastnorunm podpisom.

Stavebn procesStavebn proces je voblasti legislatvy usmerovan Zkonom . 50/1976 Zb. ozemnom plnovan astavebnom poriadku v znen neskorch predpisov (Stavebn zkon). Zkon ajeho vykonvacie vyhlky najm, Vyhlka . 453/200 Z. z., ktorou sa vykonvaj niektor ustanovenia Stavebnho zkona a Vyhlka . 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovuj podrobnosti oveobecnch technickch poiadavkch na vstavbu a oveobecnch technickch poiadavkch na stavby uvan osobami sobmedzenou schopnosou pohybu aorientcie a Zkon . 90/1998 Z.z. vznen neskorch predpisov ostavebnch vrobkoch stanovuj rzne poiadavky na proces prpravy vstavby, jej uskutoovania ako aj ukonenia (kolaudcie) aodovzdania do uvania. Stavba poda Zkona 50/1976 mus po cel as ekonomicky odvodnenej ivotnosti vyhovova zkladnm poiadavkm na stavby.

a) mechanick odolnos a stabilita stavby,b) protipoiarna bezpenos stavby,c) hygiena a ochrana zdravia a ivotnho prostredia,d) bezpenos stavby pri jej uvan,e) ochrana pred hlukom a vibrciami,f) energetick spornos a ochrana tepla stavby.

zemn konaniePrvm podstatnm krokom pre realizciu stavebnho diela je proces zemnho konania.Umiestova stavby, meni vyuitie zemia mono len na zklade zemnho rozhodnutia, zktorho jednm je aj rozhodnutie o umiestnen stavby. Nvrh na zemn konanie sa mus doloi dokumentciou poda vykonvacch predpisov spracovanou oprvnenou osobou.Stavebn rad oznmi zaatie zemnho konania dotknutm orgnom ttnej sprvy (V prpade protipoiarnej ochrany je to bu ministerstvo vntra, alebo krajsk aokresn riaditestv HaZZ) a vetkm znmym astnkom.

zemn konanieStavebn rad v zemnom konan posdi nvrh predovetkm z hadiska starostlivosti o ivotn prostredie a potrieb poadovanho opatrenia v zem a jeho dsledkov; posdi, i vyhovuje veobecnm technickm poiadavkm na vstavbu a veobecne technickm poiadavkm na stavby uvan osobami s obmedzenou schopnosou pohybu, prpadne predpisom, ktor ustanovuj hygienick, protipoiarne poiadavky, a pod.

Projektov dokumentcia pre vydanie zemnho rozhodnutia obsahuje poiadavky protipoiarnej bezpenosti, ktor riei pecialista poiarnej ochrany.

Stavebn konanieStavby, ich zmeny sa mu uskutoova iba poda stavebnho povolenia.

iados o stavebn povolenie spolu s dokladmi a predpsanou dokumentciou vypracovanou oprvnenou osobou podva stavebnk stavebnmu radu.

Stavebn rad oznmi zaatie stavebnho konania dotknutm orgnom ttnej sprvy (V prpade protipoiarnej ochrany bu ministerstvo vntra, alebo krajsk aokresn riaditestv HaZZ) a vetkm znmym astnkom.

Obec a ostatn dotknut orgny ttnej sprvy s povinn oznmi svoje stanovisko.

Schma stavebnho procesu

Stavebn konanieAk dotknut orgn ttnej sprvy (V prpade protipoiarnej ochrany bu MV, alebo krajsk aokresn riaditestv HaZZ) vurenej, alebo predenej lehote neoznmi svoje stanovisko k povoovanej stavbe, m sa za to, e so stavbou z hadiska nm sledovanch zujmov shlas.

V stavebnom konan stavebn rad preskma okrem inho aj, i dokumentcia spa poiadavky tkajce sa verejnch zujmov, predovetkm ochrany ivotnho prostredia, ochrany zdravia a ivota ud, a i zodpoved veobecnm technickm poiadavkm na vstavbu.

Stavebn povolenieV stavebnom povolen ur stavebn rad zvzn podmienky uskutonenia a uvania stavby.

Stavebn rad zabezpe najm dodranie veobecnch technickch poiadaviek na vstavbu a dodranie poiadaviek urench dotknutmi orgnmi ttnej sprvy. Stavby sa musia uskutoova v slade s overenm projektom a stavebnm povolenm a musia spa zkladn poiadavky na stavby.

Stavebn povolenieK iadosti o stavebn povolenie sa okrem inho priklad aj projektov dokumentcia stavby (projekt stavby) vypracovan oprvnenou osobou, rozhodnutia, stanovisk, vyjadrenia, shlasy, posdenia dotknutch orgnov ttnej sprvy aobce.Projektov dokumentcia stavby (projekt stavby), ktor sa predklad k stavebnmu konaniu, mus obsahova poda druhu a elu stavby okrem inho aj poiarno-bezpenostn rieenie vzmysle Zkona 314/2001.

Schma stavebnho procesu

Kolaudcia staviebDokonen stavbu, prpadne jej as spsobil na samostatn uvanie mono uva len na zklade kolaudanho rozhodnutia.Kolaudan konanie vykonva stavebn rad, ktor vydal stavebn povolenie.

V kolaudanom konan stavebn rad najm skma, i sa stavba uskutonila poda dokumentcie overenej stavebnm radom v stavebnom konan v stavebnom povolen.

alej skma, i skuton realizovanie stavby alebo jej uvanie nebude ohrozova verejn zujem, predovetkm z hadiska ochrany ivota a zdravia osb, ivotnho prostredia, bezpenosti prce a technickch zariaden.

Ak stavebn rad pri kolaudanom konan zist na stavbe zvady brniace jej uvaniu, ur lehotu na ich odstrnenie a preru konanie.

Schma stavebnho procesu

POIARNA TERMINOLGIA, CHARAKTERISTIKA STAVEBNCH KONTRUKCI ZPOHADU OCHRANY PRED POIARMI

Poiarne podlaiePoiarne podlaie je kad podlaie stavby alebo jej asti, ktor je na kontrukcii s poiarnou odolnosou, m v podlahe otvory s celkovou plochou najviac 10% pdorysnej plochy niieho poiarneho podlaia.V prpade e s otvory od 10% do 20% pdorysnej plochy niieho poiarneho podlaia musia tieto otvory by oddelen od priestorov s poiarnym rizikom kontruknmi prvkami druhu D1 s poiarnou odolnosou najmenej 15 min.

Poiarne podlaie

Poiarne podlaieZa poiarne podlaie sa nepovauje:

technologick podlaie, na ktorom je najm strojova vahu, alebo strojova vzduchotechniky a ktor je umiestnen ako posledn nadzemn podlaie, ak v om nie je trval pracovn miesto alebo doasn pracovn miesto,

prstavba a vstavba v jednopodlanej stavbe, ktor zaberaj najviac 30% pdorysnej plochy poiarneho seku a ktor maj set podlahovch plch najviac 500 m2, a v ktorch me by najviac 50 osb.

Prv nadzemn poiarne podlaie a poiarna vka Poiarna vka hp (m) je vka nadzemnej asti stavby alebo podzemnej asti stavby, meran od podlahy prvho nadzemnho poiarneho podlaia po podlahu poslednho poiarneho podlaia.

Prv nadzemn poiarne podlaie a poiarna vka Prv nadzemn poiarne podlaie je najniie podlaie, ktorho povrch podlahy nie je niie ako 1,5 m pod najvyou rovou priahlho ternu do vzdialenosti 3 m od stavby.

Prv nadzemn poiarne podlaie a poiarna vka Za prv nadzemn poiarne podlaie mono povaova aj podlaie, ktor je niie ako 1,5 m pod najvyou rovou priahlho ternu do vzdialenosti 3 m od stavby, ak parameter odvetrania b > 0,025 m1/2 alebo sinite odvetrania je najviac 1,25.

Prv nadzemn poiarne podlaie a poiarna vka Ak polohu prvho nadzemnho poiarneho podlaia nemono uri uruje sa prv nadzemn poiarne podlaie poda vstupu do stavby, ku ktorej vedie prstupov komunikcia pre hasisk jednotku.

Prv nadzemn poiarne podlaie a poiarna vka Ak m prv nadzemn poiarne podlaie niekoko vkovch rovn, mono s prihliadnutm na lenenie stavby na poiarne seky uri niekoko polh prvho nadzemnho poiarneho podlaia.

Poiarna odolnos Poiarna odolnos schopnos kontrukcie odolva inkom poiaru urit as bez poruenia jej funkcie (strata nosnosti, stability, poruenie celistvosti alebo prekroenie medznch teplt).

Poiarna odolnos kontrukcie sa hodnot kritriami (R, E, Iapod.) a asom vmintach (30, 45, 60 a pod.).

Poiarna odolnos Na hodnotenie poiarnej odolnosti kontrukci sa pouvaj tieto kritri a symboly:

nosnos a stabilita R,celistvos E,tepeln izolcia I,izolcia riaden radiciou W,predpokladan zvltne mechanick vplyvy M,dvere vybaven zariadenm na automatick zatvranie C,kontrukcie s osobitnm obmedzenm prieniku dymu S.

Poiarna odolnosVlastnosti dosiahnut skkou sa preukazuj certifiktom. Poiarnu odolnos stavebnch vrobkov je mon zska priamo od vrobcu alebo zjeho prospektovch materilov.

Reakcia na oheStavebn vrobky sa z hadiska reakcie na ohe zatrieuj do tried A1 (minerlna vlna napr. NOBASIL, kame), A2 (minerlna vlna), B, C, D, E (polystyrn) a F.

Reakcia na ohePre stavebn vrobky triedy A2, B, C, D a E sa z hadiska tvorby horiacich kvapiek a astc uruje doplnkov klasifikcia d0, d1 a d2.Pre stavebn vrobky triedy A2, B, C, D a E sa z hadiska tvorby dymu uruje doplnkov klasifikcia s1, s2 a s3.Systm uvedenho hodnotenia stavebnch materilov bol zaveden do praxe vroku 2004.Vminulosti sa pouvalo oznaenie stupe horavosti. Vzhadom krozsiahlej kle stavebnch materilov je mon stretn sa vsasnosti s ete pvodnm oznaenm stavebnch materilov.

Kontrukn prvky Kontrukn prvky sa poda pouitch stavebnch materilov aich poiarno-technickch vlastnost a ich vplyvu na intenzitu poiaru lenia na:

kontrukn prvky druhu D1,

kontrukn prvky druhu D2,

kontrukn prvky druhu D3.

V sasnosti sa klasifikuj kontrukn prvky poda pvodnej klasifikcie stavebnch materilov. Predpoklad sa, e vbudcnosti klasifikcia kontruknch prvkov v sasnej podobe nebude pouvan.

Kontrukn prvky D1Kontrukn prvok druhu D1 je kontrukcia, ktor vustanovenom ase poiarnej odolnosti nezvyuje intenzitu poiaru a obsahuje iba nehorav ltky, alebo aj horav ltky od ktorch vak nie je zvisl stabilita anosnos kontrukcie.Prpadn horav ltky musia by celkom uzavret vo vntri kontrukcie nehoravmi ltkami tak, e vustanovenom ase poiarnej odolnosti nenastane ich zaplenie aneuvouje sa znich teplo.

Kontrukn prvky D1 poda STN EN 13501-1Pre kontrukcie projektovan poda sasnch noriem vyuvajc STN EN 135011 - Klasifikcia poiarnych charakteristk stavebnch vrobkov a prvkov stavieb, je kontrukn prvok druhu D1 kontrukcia, ktor v ase poiarnej odolnosti nezvyuje intenzitu poiaru, pretoe spa jednu z podmienok: m triedu reakcie na ohe A1 alebo A2 s1, d0; sklad sa iba z komponentov triedy reakcie na ohe A1 alebo A2 s1, d0;

Kontrukn prvky D2Kontrukn prvok druhu D2 je kontrukcia, ktor vustanovenom ase poiarnej odolnosti nezvyuje intenzitu poiaru ame obsahova horav ltky od ktorch je zvisl stabilita a nosnos kontrukcie.Prpadn horav ltky musia by celkom uzavret vo vntri kontrukcie nehoravmi ltkami alebo neahko horavmi ltkami tak, e vustanovenom ase poiarnej odolnosti nenastane ich zaplenie aneuvouje sa znich teplo.

Kontrukn prvky D3Kontrukn prvok druhu D3 je kontrukcia, ktor nespa poiadavky na kontrukn prvok D1 alebo D2 ame zvyova intenzitu poiaru.

Kontrukn celky Kontrukn celky sa poda druhu kontruknch prvkov pouitch v poiarnych deliacich kontrukcich a nosnch kontrukcich, ktor zabezpeuj stabilitu stavby alebo jej asti, lenia na

nehorav,

zmiean,

horav.

Kontrukn celky Nehorav kontrukn celok je kontrukn systm, v ktorom s poiarne deliace kontrukcie a nosn kontrukcie, ktor zabezpeuj stabilitu stavby alebo jej asti, len druhu D1.

Zmiean kontrukn celok je kontrukn systm, v ktorom s zvisl poiarne deliace kontrukcie a zvisl nosn kontrukcie, ktor zabezpeuj stabilitu stavby alebo jej asti, len druhu D1; ostatn poiarne deliace kontrukcie a nosn kontrukcie s druhu D2.

Horav kontrukn celok je kontrukn systm, v ktorom s poiarne deliace kontrukcie a nosn kontrukcie, ktor zabezpeuj stabilitu stavby alebo jej asti, druhu D1, alebo druhu D2, alebo druhu D3. Tento kontrukn celok nespa poiadavky na nehorav kontrukn celok a zmiean kontrukn celok.

Kontrukn celky Pri urovan kontruknho celku sa nezohaduje:

kontrukn prvok nad poiarnym stropom poslednho poiarneho nadzemnho podlaia, ak poiarny strop nie je staticky zvisl od tohto kontruknho prvku,

kontrukn prvok v poslednom poiarnom nadzemnom podla v stavbe s nehoravm kontruknm celkom alebo so zmieanm kontruknm celkom, ktor m viac ako dve nadzemn poiarne podlaia a poiarnu vku najviac 22,5 m,

druh poiarnych deliacich kontrukci a nosnch kontrukci vstavanch ast umiestnench vo vch poiarnych sekoch, ak tieto kontrukcie nezabezpeuj stabilitu stavby a ani neohraniuj poiarny sek, v ktorom s umiestnen.

Kontrukn celky nehorav kontrukn celok Nehorav kontrukn celok je kontrukn systm, v ktorom s poiarne deliace kontrukcie a nosn kontrukcie, ktor zabezpeuj stabilitu stavby alebo jej asti, len druhu D1.

Kontrukn celky nehorav kontrukn celokNehorav kontrukn celok je kontrukn systm, v ktorom s poiarne deliace kontrukcie a nosn kontrukcie, ktor zabezpeuj stabilitu stavby alebo jej asti, len druhu D1.

Kontrukn celky zmiean kontrukn celok Zmiean kontrukn celok je kontrukn systm, v ktorom s zvisl poiarne deliace kontrukcie a zvisl nosn kontrukcie, ktor zabezpeuj stabilitu stavby alebo jej asti, len druhu D1; ostatn poiarne deliace kontrukcie a nosn kontrukcie s druhu D2.

Kontrukn celky horav kontrukn celokHorav kontrukn celok je kontrukn systm, v ktorom s poiarne deliace kontrukcie a nosn kontrukcie, ktor zabezpeuj stabilitu stavby alebo jej asti, druhu D1, alebo druhu D2, alebo druhu D3. Tento kontrukn celok nespa poiadavky na nehorav kontrukn celok a zmiean kontrukn celok.

Kontrukn celky horav kontrukn celok Horav kontrukn celok je kontrukn systm, v ktorom s poiarne deliace kontrukcie a nosn kontrukcie, ktor zabezpeuj stabilitu stavby alebo jej asti, druhu D1, alebo druhu D2, alebo druhu D3.Tento kontrukn celok nespa poiadavky na nehorav kontrukn celok a zmiean kontrukn celok.

Uiton web strnkywww.zbierka.skwww.chiltern.com

www.hazz.skwww.nist.com

www.pyrobatys.skwww.livonec.sk

www.fires.skwww.rockwool.sk

www.pyronova.skww.jansen.sk

PROJEKT POIARNEJ BEZPENOSTI STAVBY Organizcia cvien

Obsah projektovej dokumentcie protipoiarnej bezpenosti stavieb

lenenie stavby na poiarne seky,

urenie poiarneho rizika,

urenie poiadaviek na kontrukcie stavby,

zabezpeenie evakucie osb a zvierat,

urenie poiadaviek na nikov cesty,

urenie odstupovch vzdialenost,

urenie poiarno-bezpenostnch opatren,

urenie zariaden na protipoiarny zsah.

Projekt PBS - 1.NP

Projekt PBS - 2.NP

Projekt PBS - 3.NP

Technick sprva rieenia PBS veobecn daje o stavbePopis posudzovanej budovy

Kontrukn a dispozin rieenie objektu vychdza z poiadaviek investora a je ovplyvnen vntornm lenenm prevdzky. Administratvna budova je navrhnut ako trojpodlan, nepodpivnien, so ikmou strenou rovinou tvorenou vznkovou kontrukciou. Pdorysn rozmery objektu s 21,00 x 13,00 m. rove podlahy v przem je na kte + 0,000 m. Kontrukn systm je kombinovan, tvoren vntornmi nosnmi stenami zbetnovch alovacch tvaroviek vkombincii sobvodovmi stenami z keramickch tvrnic.Uveden stavba - Administratvna budova, je objektom rieiacim priestorov potreby hlavne pre pracovnkov zabezpeujcich administratvne kony, riei socilne zzemie (atne, WC,). Zrove je v objekte umiestnen samostatn prevdzka kotolne. Hlavn vstup do AB je z junej strany, Stavba administratvnej budovy je rieen ako novostavba.

Technick sprva rieenia PBS veobecn daje o stavbePopis stavebnch kontrukci zpohadu ochrany pred poiarom

Hlavn nosn kontrukciu tvoria vntorn nosn steny zo b. tvrnic vkombincii skeramickmi tvrnicami pre obvodov nosn murivo. Tento systm je doplnen onosn b. stpy. - obvodov murivo hrbky 440 mm (REI min 120), - vntorn nosn murivo hrbky 300 mm (REI min. 120), - deliace prieky hrbky 75, 100, 125 a 150 mm (EI min. 90).

Vodorovn nosn kontrukcie b. prievlaky (pozdny aprieny systm) a stropy, s rieen ako b. monolitick dosky (REI min 90).

Technick sprva rieenia PBS veobecn daje o stavbePopis stavebnch kontrukci zpohadu ochrany pred poiarom

Stren kontrukcia je rieen ako dvojplov, ikm strecha, sedlov. Nosn kontrukciu tvoria dreven vznky. Poiarna odolnos strenej kontrukcie bude rieen sadrokartnovm podhadom. (Odporam pouitie systmovch rieen poda katalgu Praktikum poiarnej ochrany Rigips). Krytina - hydroizolan vrstva je rieen fliovm systmom na bze mPVC (Sika) s ochrannm nsypom zkameniva (D1, REI min 30). Tepelnoizolan vrstva je rieen z dosk na bze minerlnej vlny (A1) s hrbkou izolantu 240 mm.

Vonkajie povrchov pravy s rieen jednak omietkami a jednak na pohadovo exponovanch plochch obkladmi. Omietka je rieen systmov, dvojvrstvov (is = 0 mm/min ). Vntorn omietky s systmov, resp. vpenno-cementov.

Okn s z PVC profilov, exterirov dvere s navrhnut kovov (hlinkov), prpadne v PVC preveden.

Technick sprva rieenia PBS veobecn daje o stavbeKontrukn celokPoda vyhlky Ministerstva vntra SR . 94/2004 Z. z. a STN 92 0201-2 navrhovan budova m kontrukn celok nehorav.

Poiarna vkaPoiarna vka administratvnej asti posudzovanej budovy bola stanoven poda vyhlky MV SR . 94/2004 Z.z. a STN 92 0201-2 na 6,3 m.

lenenie stavby na poiarne sekyNa zklade dispozinho prevdzkovho a stavebnho rieenia ako aj poda poiadaviek vyhlky Ministerstva vntra SR . 94/2004 Z.z. je objekt rozdelen na 3 poiarne seky nasledovne:

Prednka nebudeIng. Martin Lopuniak, PhD.TU Koice Stavebn fakultaKatedra architektry a kontrukci budov

akujem za pozornosIng. Martin Lopuniak, PhD.TU Koice Stavebn fakultaKatedra architektry a kontrukci budov