Občiansky tlak voči objemovo nezmyselným developerským projektom prináša prvé ovo-cie. Vo štvrtok 6. júna mestské zastupiteľstvo nezaradilo veľké projekty ako  Rača  –  Dolná Pekná, Rača – Ohňavy alebo zmena ÚP v prí-pade  Račany Rosso  do  navrhovaného balíka zmien územného plánu (ÚP).

Podľa vyjadrenia mestských poslancov ob-starávať sa začne iba schválený zoznam zmien a aj z  týchto zmien je možné ešte vyškrtávať (napr. na základe negatívnej urbanistickej štú-die). Celé to pôjde ešte procesom SEA podľa zákona 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Projekt Rača – Dolná Pekná (totožný pro-jekt s názvom „Za Slovenskou Grafiou“ RA/2 resp. RA/33) podľa pôvodného materiálu, ktorý bol predložený na  rokovanie v  apríli, bol zaradený do  balíka. Intenzívnou komu-nikáciu s  mestskými poslancami a  mestský-mi klubmi sa podarilo presvedčiť väčšinu poslancov, aby tento podnet bol vyškrtnutý (projekt podporovala skupina nezávislých poslancov). Nezmyselný projekt objemovej výstavby na Peknej ceste, o ktorom píšem viac na michal-drotovan.racan.sk a  drotovan.blog.sme.sk, dostal teda nateraz jasnú červenú. Minimál-ne do konca roku 2014 tento projekt nebude strašiť Račanov. Bude však treba byť ostražitý, pretože čert a developer nikdy nespí. Čaká asi na  lepšiu konšteláciu po  voľbách 2014 – ve-rím, že lepšia pre neho nebude, skôr naopak.

Ďalšie projekty, ktoré vypadli aspoň nate-raz z hry, sú napríklad RA/8 (Račany Rosso) či RA/5 (Rača – Ohňavy, kde chcú zmeniť vinohrady nad daňovým úradom na  staveb-

né pozemky). Zároveň vypadli skoro všetky projekty (mimo jedného – viac nižšie), ktoré chceli zmeniť vinice na  stavebné pozemky (v  lokalitách Fongy, Nová Hora, Záhumeni-ce, Červené, Glanec, Kodnáre, Ruža, Lisov-ňa, Podbrezovská, Puštiaky, Kamilková uli-ca, Vtáčiková) a  tiež projekty veľkej zástavby na Východom dostali nateraz stopku.

Jediným problémom v  návrhu zmien ÚP ohľadom Rače je lokalita Fixle (RA/9), ktorá sa žiaľ dostala do  zoznamu a  navrhuje zme-nu vinohradov na  stavebné pozemky – ma-lopodlažnú zástavbu. Nakoľko som viackrát uviedol, že v Rači pre zachovanie vinohradov a  celého rázu krajiny je potrebné dať defini-tívne stop zmene viníc na stavebné pozemky, tak zostáva úlohou presvedčiť väčšinu poslan-cov mestského zastupiteľstva, aby táto zmena nebola zaradená. Podľa materiálu je potrebné predložiť kladne prerokovanú urbanistickú štúdiu a myslím, že nielen stavebná komisia, ale celé zastupiteľstvo v  Rači by malo prijať uznesenie o nesúhlase.

V každom prípade nezaradenie zmien ÚP v prípadoch navrhovanej veľkoobjemovej síd-liskovej výstavby Rača – Dolná Pekná, Rača – Ohňavy a  zamietnutie návrhu na  zvýšenie intenzity zastavanosti Račany Rosso je veľmi pozitívnou správou a týmto by som chcel po-ďakovať všetkým, ktorí sa o ňu zaslúžili.

Je to dôkazom toho, že ak ľudia nie sú apa-tickí, tak sa dajú veci meniť aj k lepšiemu. Ve-rím, že to všetkých občiansky aktívnych ľudí v Rači povzbudí do ďalšej činnosti. 

Michal Drotován, poslanec MZ Račahttp://michal-drotovan.racan.sk

Z obsahuDeveloperi v Rači utrpeli prvú prehru ▷ 1Uletený developerský projekt Ohňavy ▷ 2Parkovanie a herne Pri Šajbách ▷ 6Mapa projektov výstavby v MĆ Rača ▷ 8Iba minútku nad Račou ▷ 10Račianske múzeum s galériou ▷ 11Spomienka na Jána Pavla II. v Rači ▷ 12Náš dzedinek povídali... ▷ 13Ako Mária Terézia navštívila Račišdorf ▷ 14Udalosti a skúsenosti na cesty Americkej ▷ 16

Vážení čitatelia, ponúkame Vám výber článkov, ktoré obyvatelia Rače priebežne uverejňujú na portáli račan.sk. Na portál Vás srdečne pozývame ako čitateľov aj ako spo-lutvorcov jeho obsahu.

V tomto čísle prinášame ďalšie informácie o  nevídanom stavebnom „rozvoji“, ktorému MČ Rača čelí v  poslednom období. Deve-loperské projekty zamerané na  zisk za  kaž-dú cenu sa nevyhýbajú ani likvidácii viníc a  ohrozujú historickú, kultúrnu a  sociálnu svojbytnosť a  krajinnú jedinečnosť jednej z najkrajších častí hl. mesta. Narúšajú stáročia trvajúci súlad človeka s prírodou a krajinou. Deje sa tak nad hranicou zdravého rozumu a  na  úkor kvality života súčasných aj budú-cich obyvateľov Rače. Doterajší starostovia, poslanci MZ a  oddelenie výstavby a  územ-ného plánovania s  ľahkým srdcom dávali investorom zelenú a ich zámery podporovali.

Súčasný starosta Pilinský získal podporu obyvateľov vďaka sľubom o boji „proti záme-rom developerov presadzovať nezmyselné pro-jekty zahusťovania“ a  o  podpore projektov, ktoré „neznižujú kvalitu bývania súčasných obyvateľov“. Vývoj v poslednom roku ukázal, že Peter Pilinský svoje sľuby nemyslel vážne a že robí opak toho, čo sľúbil. Ostáva na oby-vateľoch, aby si Raču chránili všetkými do-stupnými prostriedkami.

V čísle nájdete aj zaujímavé články o his-tórii Rače.

Miro Ščibranywww.racan.sk

v ý b e r číslo 1/2013ZDARMApre Raču, Krasňany a Východné;výber z

www.racan.sk

Developeri v Rači utrpeli prvú prehru

račan.sk

Viac článkov a informácií nájdete na www.racan.sk

Foto: Dušan Veselý

2 č. 1 / 2013v ý b e r

račan.sk

Pletky tetky BetkyLudé moji, co vám budem ríkat, také sa mi ešče nestauo, co sa mi stauo toto léto. Aj ket byuo strašňe horko, tag ovocá byuo dost. Tag sem sceua upécit ribízlový osúch. Šeckým to šmakuje a neňí s  tým moc ro-boty. Išua sem tedat naobírat ribízl do za-hrátky. Ludé moji, f tem ribízly byuo tolko mravencú, že sem ich mjeua aš po  lokty. No a umývat sem to moseua vjec ráz, lebo tý mravenci furt vylézaly a né a né sa ich zbavit. Do mauého vajdlingu sem si daua do rošku hrneček huadkej múky, hrneček pouohrubej múky, do jamky sem nadroby-ua púlku cajchu (kvasňice) a  daua zehrít za  hrneček mléka s  troma kávovýma lu-žičkama kryštálového cukru. Kukám vám na to mléko a ňejaké dzivné – z mléka sa robiu syr. Pane Bože, co sa temu mléku po-robyuo? No mléku nebyo ňic, len já sem místo cukru do mléka daua súl. Úfam, že si to zapamatám nadosmrci, že do  mléka na  kvásek ide len cukr. Mosea sem tedat postavit zehrít nové mléko. Ket byuo vu-ažné, tak sem zaléua ten rozdrobený cajch ve  vajdlingu a  nechaua napučat. Potom sem pridaua jedno ceué vajco, špetku soli a šprcua sem tam ešče trošku oleja. Šecko sem dobre vymíšaua, aš byuo cesto huatké a robily sa v ňem bublinky. Cesto mosí byt rítší, aby sa vyléuo na  dobre vymascený plech. Na tem plechu to nechám odpočívat tak 20 minút. Po  ceuém plechu sem po-tom rozsypaua ribízl, zasypaua prézlama, práškovým cukrem, škoricú a vanilkovým cukrem. Na vrch sem daua plátky másua, aby to šecko pjekňe skaramalizovauo. V  dobre vyhrítej trúby sem to pékua tak 20 – 25 minút. No aňi sem sa porádňe ne-ohlédua a uš byuo po osúchu.

Tak mja napaduo. Budeme ešče mjet místo, kde si budeme mjet co dopestovat? Šak aj vinohradú velice ubúda – je ich čím dál tým méňe. Kedysik sme si šecko do-pestovaui sami – hrozno, jahody, breskyňe, marhule, strešňe, jabúčka, hrušky, trnky, gulače, nešpule, gdule, vinohradňícke pa-radajky, gríncajch a ešče kopec dalších vje-cí, na  keré si nespomenem. Nekerí mjely kravy, chudobňejší chovaly kozu, aby zme mjely mléko. No teda čujte, slinky sa mi zbíhajú, ket si na to mléko spomenem, šak to, co fčil kupujeme v  obchodze, to oko-lo čerstvo nadojeného mléka ani neišuo. Na zadku zme chovaly slépky a sviňe. A tý domácí vajca a tá zabíjačka, to aňi vypovje-dzet nemožem, jaká to byua dobrota. No ňic, o tem vám ufám ešče ňekedy napíšem. Skoro ňic sme nemosely kupovat v opcho-doch. A fčil, ket sa kuknete na kopce, kde byly vinohrady, breskuňové sady, sú uš len samé domy jeden na  druhém natuačené. Račištorf uš neňí to, co bývau a  cícim, že to bude uš len horší a horší. Nemám s teho radost. Já vím, že sa temu nedá zabránit, ale mohuo by sa to robit lepší. Len to by mose-ly spavovat obecňí úrad zodpovjedný ludé. Volby sa pomalučko blížá, tak rozmýšlajme a kukajme sa kouem sebja, aby zme sa zas nepomýlily.

Vaša tetka Betka z dolního konca

Po  projektoch Račany Rosso, Dolná Pekná a  Pod vinohradom prišli v  Rači developeri v  čase prázdnin a  dovoleniek s  ešte megalo-manskejším projektom Rača – Ohňavy (me-dzi daňovým úradom a Slancom):

Variant 1 Variant 2zastavaná plocha

36 760 m2 39 265 m2

podlažná plocha

176 450 m2 186 910 m2

počet bytov 1 499 1 639počet obyvateľov

3 616 3 953

parkovacie miesta

2 729 2 874

splašky 527,71 m3/deň

568,07 m3/deň

potreba MŠ – 40/1000 obyv.

145 miest 158 miest

navrhovaný počet tried

6 6

priemerný počet detí v triede

24,16 26,3

potreba ZŠ – 136/1000 ob.

491 miest 538 miest

počet navr-hovaných tried

16 18

Projekt spoločnosti Grunt je taký veľký ako tri uvedené projekty dokopy, objemovo je veľmi nekvalitný a predimenzovaný. Výrazne zvyšuje problémy v území a dostatočne nerieši nároky spôsobené nárastom obyvateľov o  skoro 4-ti-síc. Tiež plánuje vo veľkej časti zničiť vinohrady a zmeniť funkčný kód územného plánu.

Základným problémom je doprava. Do-pravno-kapacitné posúdenie projektu konšta-tuje, že bez veľkých investícii a presmerovania tokov dopravy je projekt dopravne neúnosný. Navrhujú sa postupne tieto investície - re-konštrukcie a  rozšírenie križovatiek, 2020 prepojenie Horskej a Tomášikovej, 2028 - pre-loženie II/502 a  napojenie na  Bojnickú/Gal-vaniho. V prvom rade je tu otázka, kto tieto

investície urobí a zaplatí. V návrhu nie je ani zmienka o tom, že developeri združenou in-vestíciou. Preto je nezmyslom meniť územný plán skôr, ako budú tieto veľké dopravné in-vestície fyzicky stáť a existovať.

Tiež nepovažujem rozšírenie Peknej cesty na päť pruhov pri vstupe do križovatky s Ra-čianskou ulicou za  vhodné riešenie. V  do-pravnej štúdii sa uvádza, že z  hľadiska cest-nej bezpečnosti mala byť križovatka Pekná cesta – Horská vybudovaná v  čase výstavby Slanca –  čo sa však dodnes nestalo. V oko-lí majú vzniknúť projekty, ktoré vygenerujú celkovo 8271 parkovísk – čo je pri hrubom prepočte cca 2500 áut v  špičkovej hodine. V tabuľke však chýba projekt Vin-Vin (v ob-lasti bývalých vinárskych závodov) a projekty Černockého, Hagarova, Zlaté krídlo, Rinzle a ďalšia menšia výstavbou, čím sa dostávame na 10 000 parkovísk v nových projektoch!

Ďalším problémom je viac ako tisíc ľudí pre MHD – hlavne električky. Štúdia navr-huje okružný autobus v  lokalite (neboli rov-naké sľuby aj pri Slanci?) – nerieši však ani kto ho bude financovať a hlavne ani kapacitu električiek, ktoré sú už v  súčasnosti v  špič-ke preplnené.  Plánuje sa investor podieľať na preprave?

Podľa zámeru bude potrebných 145 – 158 nových miest v materských školách – nie je podložené tvrdenie, že nároky čiastočne po-kryje sieť existujúcich materských škôl. Ak-tuálna preplnenosť materských škôl v  Rači aj Novom Meste hovorí o  opaku. Materská škola, ktorú investor plánuje v rámci projektu (v parteri budov? samostatne nie je zakresle-ná) - bude to škola súkromná? Ako je možné, že tvrdí, že nároky pokryje čiastočne súčasná sieť, keď iba pred pár mesiacmi v  projekte Rača – Dolná Pekná uvádza, že v  MŠ sú už kapacity takmer naplnené?

Tiež pri počte očakávaných až 18 tried ZŠ (538 detí), t. j. v kompletnej ZŠ s dvomi trie-dami v ročníku, je nereálne tvrdenie, že kapa-city existujúcich základných škôl v okolí budú dostatočné! A je úplným nezmyslom navrho-vať ako variant výstavbu ZŠ až v prípade, ak bude po výstavbe zistená nedostatočná kapa-cita – v projekte by priamo mala byť zahrnu-tá budova a záväzok investora dať ju do siete štátnych škôl!

Projekt uvádza, že  množstvo splaš-kov  za  deň bude 527,71 m3 resp. 568,07 m3 a píše iba o ich zaústení do existujúcej kanali-

Uletený developerský projekt Ohňavy Foto: Dušan Veselý

č. 1 / 2013 3 v ý b e r

račan.sk

Nemecký kultúrny dom. Ulice Barónka, Strel-kova, Plickova, Sadmelijská. Oblasť s  rodin-nými domami alebo max. 5 poschodovými paneláčikmi učupenými v zeleni a dostatočne ďaleko od seba. Na križovatkách nemusíte ča-kať v kolónach, stále zaparkujete blízko svojho domu. Čoskoro sa to vďaka výstavbe v areáli bývalých Vinárskych závodov zmení.

Toto, pre Raču mimoriadne cenné územie, sa pokojne mohlo stať novým centrom prepá-jajúcim Krasňany so starou Račou, paneláky s rodinnými domami, oddych s bývaním.

No s  veľkou pravdepodobnosťou sa ten-to potenciál premrhá. Areál čaká premena na  sídlisko a  kancelárske bloky. Urbanistic-ká štúdia „VIN VIN“ predpokladá výstavbu 46 999 m2 podlažnej plochy pre 902 obyvate-ľov, 308 zamestnancov a  517 návštevníkov – spolu až 1 727 ľudí! Títo sa sem/odtiaľto budú musieť nejako dostať a aj niekde parkovať.

Znamená to bezprecedentné zahustenie a pre okolie zóny to bude ťažká skúška. Vie-te si predstaviť, ako sa z tejto oblasti dostane z/na preťaženú Žitnú ulicu preč tisícovka áut? Kde budú parkovať zamestnanci v  kan-celáriách? A  kde noví obyvatelia? Na  tráve,

po chodníkoch, pred našimi domami. Čereš-ničkou na  torte je plánovaná svetelná križo-vatka na  Kubačovej v  križovaní s  Barónkou a Sadmelijskou!

Nezabúdajme však, že nedávna zmena územného plánu dovoľuje developerovi po-staviť ešte viac podlažnej plochy – bytov, ob-chodov a kancelárií. A to aj napriek tomu, že už pri pôvodnej podlažnej ploche konštatova-la štúdia dopravné problémy.

Paradoxom je, že zmeniť tento areál na bý-vanie je vlastne dobrým nápadom. Viem si predstaviť, že v  Dánsku, Nemecku, Rakúsku by developer dokázal túto oblasť prebudovať na nové, kultivujúce centrum Rače.

Toto zrejme WIN – WIN prípad nebude. Škoda.

Možnou záchranou pre obyvateľov do-tknutej oblasti je pripomienkovanie posudzo-vania vplyvov na životné prostredie (tzv. EIA) a ak by bola vôľa zo strany mestskej časti, aj vlastnou nezávislou dopravnou štúdiou, ktorá by poskytla reálny pohľad na dopravnú prie-pustnosť celej Rače nad Žitnou ulicou.

Ing. Rastislav Turanskýobyvateľ Rače

Štúdia „Obytná zóna Rača – Rendez: Doprav-no-kapacitné posúdenie vplyvov“ je len v po-lohe teoretických konštatovaní za ideálnej do-pravnej priepustnosti, ale reálne nezohľadňuje súčasnú dopravnú situáciu roku 2013.

1) Rendez disponuje jedinou cestnou komu-nikáciou II. triedy so šírkou cesty v  prie-mere 6,60 – 6,80 m vybudovanou z bývalej poľnej cesty. Pri čelnom strete kamiónov, veľkých nákladných vozidiel a  autobu-sov MHD sa vozidlá idúce oproti sebe vo vzdialenosti 30-50 cm dokážu navzájom vyhnúť len pri úplne nízkej rýchlosti, nie-kedy dokonca musí jedno vozidlo zastaviť.

2) Jediná hlavná cesta II. triedy, ktorá sa tiahne v  pásme železničné priecestie Rača – Rendez – Šajby – Dopravná ulica – Vajnory viadukt, má najproblémovej-šie dopravné miesta na  Dopravnej ulici od  bytoviek č. 7-49, 2-20 až po  ulicu Pa-seky. Pri dopravnej nehode je tu dopravná priepustnosť úplne zablokovaná, lebo nee-xistuje žiadna iná náhradná komunikácia, kde by sa mohli vozidlá vyhnúť následkom dopravnej nehody (dokázateľné množstvo dopravných nehôd, ktoré tu vznikli + pad-nutie stromov po víchrici 2006-2007, kedy sfunkčnenie dopravy a  MHD nastalo až po 7 hodinách).

3) Štúdia absolútne neregistruje a nerešpektu-je skutočnosť, že Rendez (Východné) MČ Rača disponuje aj veľkým areálom skladov na  Šajbách + Račianske družstvo, kde sa za  24 hodín denne vykladá a  nakladá to-var, navyše osobné autá si skracujú cez celý Rendez dopravný čas buď smerom Rača – Rendez – Vajnorský viadukt – centrum mesta alebo z  mesta a  vidieka smerom do  Rače. Frekvencia tejto dopravy už nie je len v dopravných špičkách ráno a popo-ludní, ale sa rozložila od  skorého rána až do cca 21. hodiny večer.

4) Štúdia nezohľadňuje najzákladnejšiu sku-točnosť – škodlivé dopady na  kvalitu životného prostredia v  podobe veľkej koncentrácie exhalátov, prašnosti, hlu-ku, otrasov budov, atď., ktoré závažne ohrozujú zdravie a životy obyvateľov Ren-dezu + bezpečnosť chodcov.

5) Pre začatie výstavby 69 – 73 rodinných domov v projekte Paseky – Rendez je bez-podmienečné prvotné vybudovanie no-vých dopravných ťahov smerom Rendez – centrum mesta a späť. Priepustnosť hlav-nej cesty II. triedy, ktorá sa tiahne cez celý Rendez, je už dnes na  hrane kolapsovej únosnosti a každá ďalšia výstavba by pri-niesla nárast počtu áut + obyvateľov, ktorú by súčasná hlavná cesta už nezvládla. Sta-tická doprava v súčasnej dobe je už za hra-nicou únosnosti na celom Rendezi na úkor ničenia nedostatkových zelených plôch.

Cyril Sekerka a Miroslav HaladíkOZ RENDEZ

http://cyril-sekerka.racan.sk

V centre Rače tiká časovaná bomba. Výbuch pocítime.

Obytná zóna Rača – Rendez

zácie resp. zberačov – bez ohľadu na ich súčas-nú kapacitu. V danom území a za súčasného stavu ide o  obrovský nárast, ktorý by ťažko súčasná kanalizácia uniesla.

Pri tak veľkom projekte je tiež nezmysel-né uvažovať o  zaústení dažďovej kanalizácie do retenčných nádrží a ich postupnom vypúš-ťaní. Územie je pre spád, podložie a orientáciu charakteristické prívalovými dažďami z  Ma-lých Karpát, Projekt s prívalovými dažďami a  lokálnymi povodňami vôbec neráta. In-vestor kvalitne nevyriešil dažďovú kanalizáciu ani vo výrazne menšom projekte Slanec, kde obyvateľom pravidelne vytápa pivnice a pod-mýva domy. Požadujem zachovať všetku daž-

ďovú vodu v  území a  využiť ju na  chladenie budov, jazierka, zelené strechy, úžitkové vyu-žitie a pod. 

Nesúhlasím  so zmenou vinohradov na  sta vebné pozemky – v  lokalite sú veľmi kvalitné podmienky pre vinič a pestuje sa tu (podľa generelu) aj najvýznamnejšia odro-da v  Rači – Frankovka modrá. Zničenie ob-rovskej plochy vinohradu by bolo v  rozpore s verejným záujmom a výrazne by poškodilo miestnu krajinotvorbu a mikroklímu.

Návrh Rača – Ohňavy je nezmysel a treba ho zmietnuť zo stola!

Michal Drotován, poslanec MZ Rača http://michal-drotovan.racan.sk

4 č. 1 / 2013v ý b e r

račan.sk

Petícia proti stavbe „Polyfunkčný bytový dom na  pozemku par. č. 17342/203 k.  ú. Rača“, pod ktorú sa mnohí z Vás podpísali, dosiah-la dňom ukončenia viac než 3800 podpisov. Tým, vďaka ohromnému úsiliu členov petič-ného výboru a napriek veľmi obmedzenému času a prostriedkom, splnila podmienku mi-nimálneho počtu podpisov, aby mohla byť predložená priamo primátorom poslancom Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy (MsZ). Na  Magistrát bola petícia doručená dňa  1. 7. 2013.

Petícia bola na  MsZ prerokovaná dňa 26. 9. 2013. Zástupcov petičného výboru pri-šli podporiť obyvatelia Hagarovej ulice, ako aj ľudia, ktorí od  začiatku pomáhali a  pod-porovali petičiarov. Po  úvodnom príhovore primátora M. Ftáčnika a príspevkoch starostu a  mestského poslanca P.  Pilinského, hlavnej architektky mesta I. Konrad, poslancov, medzi inými aj pani Z. Dzivjákovej a viceprimátora J. Budaya, pred poslancov MsZ predstúpili traja členovia petičného výboru. Ako prvý vystú-pil Ing.  J.  Árvay s  trojminútovou grafickou prezentáciou, ktorej cieľom bolo oboznámiť poslancov s problémom „Hagarova“ – histo-rické pozadie vzniku sídliska Krasňany, jeho architektonickú a  urbanistickú jedinečnosť, súčasný stav parčíka medzi domami Hagarova 17 a 19 a  jeho využívanie občanmi, a pláno-vaný hrubý zásah investora do tohto priesto-ru. Za ním nasledoval Ing. V. Figusch, ktorý poukázal na  procesné nedostatky prijímania záväzného stanoviska hl. mesta k  výstavbe na Hagarovej ulici. Kladné záväzné stanovis-ko hl. mesta je totiž jedným z bodov, ktorým stavebný úrad MČ Rača odôvodňuje svoje rozhodnutie o  umiestnení stavby. Vo vše-obecnej rovine vyslovil Ing. Figusch názor, že prijímanie záväzných stanovísk mestom, teda na vyššej úrovni verejnej správy, je porušením

pravidiel subsidiarity a  ak je taká prax do-hodnutá s mestskými časťami, mali by orgány na oboch úrovniach tieto stanoviská vydávať v  súčinnosti. Ako posledná vystúpila Ing. D. Árvayová, ktorá záverečnou rečou poukázala, že plánovaná stavba je v rozpore s územným plánom mesta platným v roku 2010, kedy sta-vebný úrad MČ Rača vydal kladné stanovisko k umiestneniu stavby, ako aj s územným plá-nom mesta platným teraz, kedy tento proble-matický projekt leží na stole stavebného úradu so žiadosťou o stavebné povolenie.

Po ukončení diskusie sa hlasovalo. Poslan-ci MsZ hlasovali o dvoch hlavných bodoch – bod B: „MsZ po prerokovaní materiálu žiada primátora hlavného mesta SR Bratislavy a sta-rostu MČ Rača, aby začali s investorom roko-vania o  možnej zámene pozemkov  v  zmysle návrhu MČ Rača“, a v bode C: „MsZ po pre-rokovaní materiálu odporúča starostovi MČ

Rača, aby predložil MZ MČ Rača návrh na Obstaranie územného plánu zóny v pred-metnej lokalite“.

V  oboch bodoch petícia získala takmer plnú podporu poslancov – v bode B 72% po-slancov hlasovalo „za“ a  v  bode C až 100%. Tým petícia proti stavbe „Polyfunkčný bytový dom na pozemku par. č. 17342/203 k. ú. Rača“ dosiahla vďaka mravčej práci a  investigácii členov petičného výboru svoj cieľ.

Ďalší vývoj a  pokračovanie úspechu pe-tície, samotná zámena pozemkov ako aj ob-staranie územného plánu zóny, je už v rukách primátora Bratislavy Ftáčnika a  starostu MČ Rača Pilinského.

Touto cestou sa petičný výbor chcem ešte raz poďakovať všetkým, ktorí podporili túto petíciu.

Ing. Dana Árvayováhttp://dana-arvayova.racan.sk

Neexistencia podrobnej územno-plánova-cej dokumentácie v MČ Rača na úrovni zón a  parciel vedie ich vlastníkov k  navrhovaniu umiestnenia nevhodných stavieb a  v  mno-hých prípadoch prebiehajú konania, ktoré sú v  rozpore s  verejnými záujmami.  MČ Rača nedokáže účinne tento záujem obhajovať.

Pre nedostatok regulatívov bola aj na po-zemku medzi Hagarovou 17 a  19 navrhnutá nevhodná stavba. Verejné orgány rozhodujú o umiestnení stavby a výrube stromov v sta-bilizovanom území uprostred architektonicky uzavretého obytného súboru. Na  pozemku medzi domami Hagarova 17 a 19 by mal pod-ľa plánov investora predložených na konanie o stavebnom povolení vyrásť osemposchodo-vý dom s troma podzemnými podlažiami. Sta-vebná jama v tesnom susedstve týchto domov sa má vybagrovať do hĺbky 12 metrov a majú sa odtiaľ vyviezť desiatky tisíc ton zeminy.

Stovky ľudí, ktorí v  danej lokalite bývajú a situáciu na mieste dokonale poznajú, podali proti umiestneniu stavby námietky. Vedľajšie

pozemky tvoria ich životné prostredie a  je nepochopiteľné, že ich stanovisko a námietky možno aj neakceptovať.

Hazardovanie s krajinou v bezprostrednej blízkosti doterajšej zástavby v  Rači je nepo-chopiteľné aj zo širšieho hľadiska. Každý zá-sah do krajiny, ktorého dôsledky sú porovna-teľné alebo presahujú dĺžku ľudského života, by sa mal starostlivo zvážiť. Každý výrub stro-mu, ktorý rástol desiatky rokov, významne narušuje prírodné prostredie v  našom okolí. Treba sa zamyslieť nad tým, že príslušné or-

gány nedokážu jednoznačne odmietnuť výrub stromov a likvidáciu plôch zelene, ktorá plní krajinotvornú, termoregulačnú a  oddychovú funkciu. Konkrétne aj medzi obytnými doma-mi na Hagarovej ulici, kde sú stromy a kríky, ktoré plnia nenahraditeľné funkcie v  život-nom prostredí tamojších obyvateľov.

Miestna samospráva Rače neuplatňuje svoje právomoci a nepožaduje od príslušných miest hlavného mesta odôvodnené vysvetlenie, prečo na  jednej strane potvrdzujú, že opúšťa-jú politiku prípustnosti 15 percentnej dostav-by, ktorá bola zakotvená v staršom územnom pláne, a na druhej strane prijímajú stanoviská, ktoré naďalej v tejto politike pokračujú.

Stav na  Hagarovej vznikol pochybením orgánov verejnej správy, preto je aj ich zod-povednosťou ho napraviť. Samospráva Rače môže tieto záležitosti na svojom území riešiť v  duchu pravidiel subsidiarity obstaraním územného plánu zón.

Ing. Petra Figuschováhttp://obcan.racan.sk

Hagarova bojuje

Nedajme si ničiť prostredie, v ktorom žijeme, absurdnými stavbami! Právo na zdravé životné prostredie je ľudské právo

č. 1 / 2013 5 v ý b e r

račan.sk

O čo ide v petícii proti UŠ Račany RossoNa tému novej urbanistickej štúdie Račany Rosso už odznelo veľa rôznorodých disku-sií, uskutočnilo sa prvé verejné preroko-vanie za účasti investora, čiže každý z nás si mohol vytvoriť svoj vlastný názor. Ako člen petičného výboru som sa stretol s rôz-nymi reakciami pri podpisovaní petičných hárkov, ale aj s  tým, že niektorí obyvatelia nemali žiadne informácie o tomto projekte.

Z  tohto dôvodu by som rád vysvetlil našu snahu, ktorou nie je pozastaviť výstav-bu tohto projektu ako takú, nakoľko táto je v súlade s platným územným plánom mes-ta, a teda stavať sa bude, ale našou snahou je dosiahnuť, aby investor nenavyšoval podlažnosť a nezahusťoval obytnú zónu.

Ako mladý človek rozumiem rozvoju obcí a miest vplyvom investorských projek-tov, ale na druhej strane si treba uvedomiť, že nemôžeme pozerať vždy len na jeden pro-jekt, ktorý sa nás bezprostredne dotýka, ale musíme vidieť súvislosti v  rámci všetkých projektov, ktoré sa v našej mestskej časti rea-lizujú a budú realizovať. Ak hovoríme o glo-bálnych probléążmoch s dopravou v našom hlavnom meste, pričom každá konkrétna dopravná štúdia pre daný projekt hovorí o  tom, že súčasnú zlú situáciu na  Púchov-skej, Žitnej a Račianskej už nijakým zvlášt-nym spôsobom nezhorší, tak opäť si treba uvedomiť, že týchto štúdií je viac, pre viac projektov a teda v konečnom účtovaní táto situácia bude naozaj neúnosná.

Ďalším momentom, ktorý osobne vní-mam, je to, že investor svojím zámerom ho-vorí o  pracovných miestach, obchodných možnostiach, čo sú bezpochyby benefity projektu, ale pozerá sa vôbec na súčasných obyvateľov sídlisk Komisárky a  Račany Bianco? Akým spôsobom ovplyvní výstav-ba, ktorá bude etapizovaná, kvalitu života týchto obyvateľov?

Ako som písal na  začiatku, každý si urobí svoj vlastný názor, ale napriek tomu si naozaj treba uvedomiť, že každý takýto projekt nie je len o  tom jednom projekte, ale o x projektoch, ktoré v prípade, že bude-me akceptovať požadované zmeny investo-rov bez akýchkoľvek pripomienok, násled-ne ovplyvnia životy všetkých nás, aj našich detí, ktoré sa rozhodnú zostať bývať v našej mestskej časti.

V  závere by som to zhrnul asi tak, že „stavať áno, ale v  rámci racionálneho a citlivého uváženia“.

Mário Khandl poslanec MZ Bratislava – Rača

Pôvodní obyvatelia Rače boli a ich potomko-via sú vlastníci zeme v  Rači a  v  račianskom chotári. Vo väčšine prípadov sú aj skutoč-nými vlastníkmi, ale niekedy sú vlastníkmi svojej pôdy len na  papieri. „Papierovými“ vlastníkmi sú vtedy, ak na ich pozemkoch sú usadení záhradkári, ktorí majú väčšie istoty a práva ako vlastníci a tiež vtedy, ak sú na ich pozemkoch postavené budovy, cesty, alebo iné líniové stavby. Súkromné vlastníctvo je podľa ústavy nedotknuteľné a je to naozaj tak: majiteľ sa vlastne svojho majetku nemôže do-tknúť. Takže aký problém?! A ani záhradkári, ani vedenie Rače doteraz nepreukázali snahu takýto pokrivený vzťah k pôde riešiť a solídne upraviť. Stále je tu snaha využiť a využívať cu-dzie pozemky zadarmo, alebo za veľmi nízke nájomné a  čím neskôr ich vrátiť majiteľom. Ani nápad dohodnúť slušné nájomné, alebo ich odkúpiť za slušnú cenu.

Viem, že vedenie MČ Rača je v  akomsi dvojitom tlaku vytváranom majiteľmi na jed-nej strane a  užívateľmi na  strane druhej. Na  tej druhej strane sú záhradkári i  vedenie Rače. Ale ani vedenie Rače sa za uplynulých 24 rokov od  „zamatovej“ revolúcie nevedelo postaviť tomuto problému čelom a  vyčleniť financie na postupné odkupovanie ním „oku-

povaných“ pozemkov. Miestnym úradom sa uskutočnilo (príp. sa ešte rokuje) odkúpenie pozemkov pod Miestnym úradom, ale ďalej (pokiaľ viem) toto úsilie nepokračovalo. Preto vyzývam starostu a poslancov, aby začali ten-to problém seriózne riešiť a vytvorili program a každoročne v rozpočte aj financie, ktoré za-bezpečia postupné vykúpenie pozemkov.

Vyzývam aj všetkých občanov, ktorí sú takto postihnutí, aby pripomínali starostovi a  po-slancom túto úlohu. Bolo by tiež prospešné, aby sme sa všetci takto postihnutí občania spo-jili, a to tak, že vytvoríme združenie a budeme bojovať za svoje právo na nakladenie so svojím majetkom. Tí, ktorí máte takýto problém sa môžete na  mňa obrátiť a  ja som ochotný za-čať pripravovať zoznam. Treba uviesť vlastníka (vlastníkov), číslo listu vlastníctva, číslo parcely a kontakt na seba a poslať mi to na mail: michalkristofic5@gmail.com alebo na adresu Michal Krištofič, Výhonská 2c, 831 06 Bratislava-Rača, alebo listom priamo do  poštovej schránky na tejto adrese.

Dúfam, že spoločnými silami tento prob-lém posunieme bližšie k vyriešeniu.

doc. Ing. Michal Krištofič, CSc.http://michal-kristofic.racan.sk

Územné plány zóny

Vysporiadanie pozemkov v Rači

Pridajte sa k nám na Facebooku – račan.sk www.facebook.com/racan.sk a Priatelia Rače www.facebook.com/groups/priateliarace/ Sledujte na webe portál račan.sk www.racan.sk

Možnosťou, ako môže mestská časť regulovať výstavbu vo svojom území, je územný plán zóny. Kým územný plán obce je schvaľovaný na úrovni mesta Bratislavy, a teda nemusí vždy vyhovovať našim predstavám, územný plán zóny si schvaľujeme sami, čo nám dáva väčšie možnosti. Výhodou územného plánu zóny je zároveň jeho väčšia podrobnosť v porovnaní s územným plánom obce, čo nám umožňuje lepšie zadefinovať, kde sa ešte stavať môže, a kde už nie. Územný plán obce totiž pri svo-jej všeobecnosti môže byť developermi rôzne ohýbaný, a preto sa im zmestí bytovka aj do už zaplnených území, ako sa to stalo na Hagaro-vej alebo Černockého.

Veríme, že práve územným plánom zóny, ktorý dosiaľ Rača nemá, budeme môcť ta-kýmto projektom zabrániť aspoň v budúcnos-ti. Našou prioritou pri zostavovaní rozpočtu na r. 2014 preto bude, aby boli rozpočtované pros triedky aj na územný plán zóny, minimál-ne v  rozsahu územia Krasňan a Rendezu, v ideál nom prípade aj vybraných častí centrálnej Rače. Z politického hľadiska to možno nie je šťastná investícia, keďže jej výsledky nebudú tak zreteľné a voľným okom odha-liteľné, ako keby sme opravili ďalšiu školu, cestu alebo ihris-ko. Veríme však, že minimálne

z dlhodobého hľadiska si to občania všimnú a ocenia.

Rozpočet obce pravdaže nie je jediným nástrojom na  financovanie územného plánu zóny. Ten je možné financovať aj zo súkrom-ných zdrojov, hoci, povedzme si úprimne, financovanie developermi je potrebné starost-livo kontrolovať. V  každom prípade je však možné uchádzať sa o  poskytnutie dotácie v zmysle zákona č. 226/2011 Z. z. o posky-tovaní dotácií na  spracovanie územnopláno-vacej dokumentácie obcí, z ktorých môže byť pokrytých až 80 % oprávnených výdavkov. Hoci na poskytnutie dotácie nie je právny ná-rok, mali by sme sa o ňu v budúcom roku as-poň pokúsiť. Máme na to čas do 28. februára.

Ing. Miloslav Jošt poslanec a predseda finančnej komisie MZ

http://obcan.racan.sk

Foto: Ľudovít Havlovič

6 č. 1 / 2013v ý b e r

račan.sk

Našu kauzu parkoviská už sleduje množstvo ľudí, predovšetkým obyvatelia Šájb, Rače, Krasňan i  všeobecne Bratislavčania. Pevne verím, že naďalej píšu, čítajú všetko podstat-né anonymovia, ktorí tak bravúrne ovládajú právne kľučky, teoretizujú a  diskutujú done-konečna, tliachajú dve na  tri a  dožadujú sa toho, aby sa mediálne zviditeľnili.

Dočkali sme sa aj útokov na naše snaženie a pritom sa len dožadujeme vyvliecť sa z mno-horočného bordelu, ktorí spôsobili úradníci a politici, čo za nekvalitnú prácu brali nemalé peniaze. Dokonca sú tu aj indície, že tento stav zámerne udržovali pri živote a niekoľko rokov plánovali tento parkovací biznis. Myslím si, že každý obyvateľ sídliska má nárok žiť kva-litný život, veď si odkúpil byt do  súkromné-ho vlastníctva a má tiež nárok parkovať pred svojim bytom, má nárok na funkčné chodní-ky, vstupy do mopedární, má zo zákona prá-vo na kontajnerové stojiská (zákon 182/1993 Z.z.) a tiež má samozrejme právo mať prístup k svojmu domu a na sídlisko (prístupové ko-munikácie). Nemal by sa vôbec starať, komu čo patrí, automaticky by mal mať tento servis – veď platí dane.

Nepopieram, že v  poslednej dobe je v  Bratislave a  okolí pravidlo, že k  bytu je k dispozícii parkovanie za peniaze. Pristúpi-me na túto formu až vtedy, keď bude všetko okolo parkovacích státí transparentné. Nie-koľkokrát som iniciovala stretnutie so staros-tom Mgr. Pilinským (dvakrát sme aj o celom sídlisku diskutovali). Je ale veľmi prapodiv-né, že až po  liste, ktorý iniciovala súkrom-ná firma Blackstorm Group, s.r.o. (BSG), ktorá informovala MČ Rača, a  to menovite Mgr.  Pilinského, že vypršala doba a  firma Pohotovosť s.r.o., ktorá im peniaze na  ná-kup uvedených parkovacích státí požičala, sa dožaduje svojich peňazí. Až po tomto ataku sa až hystericky začalo rokovať, telefonovať, zvolávať mimoriadne zastupiteľstvo, a  to v čase, kedy väčšina obyvateľov bola na do-volenkách. Prečo asi? Tento neúmerný tlak bol predovšetkým na nás, čo sa v tejto kauze angažujeme. Veď my obyvatelia sme si zvolili poslancov a starostu na to, aby hájil záujmy nás občanov a nie riešil nezdar v podnikaní súkromnej firmy BSG. Dúfali sme v  posun

v našej kauze, dúfali sme, že práve nám oby-vateľom sa bude pomáhať, už len preto, lebo je to vo verejnom záujme naprávať nedostat-ky z minulosti.

Poslanci za  MČ Rača správne pochopi-li situáciu a  na  mimoriadnom zastupiteľstve nepodporili snahu prekryť a legalizovať tento prapodivný obchod. My obyvatelia sme tiež nijak zvlášť neocenili neustále manipulovanie s cenami za jedno parkovacie státie. Pôvodná dohoda bola 2 990,-  € za  jedno parkovacie miesto (102 státí, prístupová cesta a  stojisko pod kontajnermi). Neskôr sa uvažovalo, že by sa do balíka 300 000,- € zmestilo 120 par-kovacích státí, ostali by len parkoviská, ktoré boli prenajímané v  minulosti magistrátom, že budú naďalej ponúkané do  súkromného vlastníctva. Taktiež bola pripravená písomná zmluva, kde bola informácia, že jedno par-kovacie miesto sa skladá s pozemku a stavby, pričom stavba bola ohodnotená na 1 €. O čom to hovorí?? Aj toto nás obyvateľov presvedčilo o  fakte, že uvedená firma nemá podchytenú stavbu, ale len a len pozemok. Ak by si obyva-teľ na priamo zakúpil parkovacie miesto, malo to byť za sumu 3 600,- €.

Predstavte si, že na sídlisku by sa teda vy-tvorili miesta na parkovanie zadarmo, za po-platok MČ Rača, a tiež miesta súkromné. Čo by sa stalo? Nič. Len by sme sa pozabíjali, pre-tože logicky by každý chcel parkovať tam, kde nemusí nič platiť.

Očakávame, že sa konečne na základe po-dania na  prokuratúru bude naša kauza pre-verovať odborne, v  pokoji a  bez politických manipulácií. Snažím sa tomu veriť. Nemáme dôveru v  magistrát hl. mesta, GIB mlčí, Mi-nisterstvo hospodárstva tvrdí, že sa dražili len pozemky, nikdy nie stavby, likvidátor ne-komunikuje na  tému, komu patrí pozemok a komu stavba. Firma BSG píše hlúpe až in-fantilné listy do bánk, do realitných kancelá-rií, kde kade. Útočí a fakty prekrúca. A čo MČ Rača?? Budem veľmi rada, keď pochopí, že je nutné spolupracovať, pomáhať nám a naprá-vať chyby predchodcov. Nepolitikárčiť, komu-nikovať. Lebo od leta je zase úplné ticho. A čas beží...

Dagmar Gelingerováhttp://dagmar-gelingerova.racan.sk

Sídlisko Šajby bolo vždy nezaujímavé, zastr-čené do úzadia, malá komunita ľudí, ktorí sa viac-menej poznajú. Samozrejme tu žijú aj ľu-dia, čo na sídlisku len prespia, pre nich je Bra-tislava fabrika na prácu. Ale je tu aj množstvo ľudí, pre ktorých sa toto sídlisko stalo domo-vom, je to miesto, kde chcú slušne žiť.

Preto rozhodnutie, že si tu môže ktokoľvek otvoriť minibar a  herňu, pod bytmi, neďale-ko škôlky a  pri detskom ihrisku, považujem za  neštandardné. Vyvoláva to množstvo otá-zok „kto takéto povolenia vydáva?“ Akýsi úradníček, ktorý asi nikdy nebol na  našom sídlisku, keď ho vôbec nezaujíma, čo tým následne spôsobí... Alebo úradník, ktorý len striktne pozerá na  dodržiavanie právnej stránky veci?

Nie vždy sa dá všetko riešiť len cez práv-nu terminológiu, chýba vôľa hlbšie sa za-myslieť nad dôsledkami konania. Preto si myslím, že veľmi tvrdý list, priamo na pri-mátora Ftáčnika, je na  mieste. Nie je totiž možné donekonečna tolerovať rozhodnutia, ktoré sú priamo proti obyvateľom tejto čas-ti Bratislavy. Myslím si, že petícia, ktorou vyjadrili obyvatelia jednoznačne nesúhlas s  otvorením takejto prevádzky, je signál, ktorý treba rešpektovať.

Dagmar Gelingerováhttp://dagmar-gelingerova.racan.sk

Kauza Šajby pokračuje...

Herňa pri škôlke a detskom ihrisku...

č. 1 / 2013 7 v ý b e r

račan.sk

RNDr.  Anna Zemanová zastupuje od  decembra 2009 v  zastupi-teľstve  Bratislavského samosprávneho kraja (Z  BSK) obyvateľov Rače, Krasňan, Východného a  Vajnor. Pracovala vo finančnej komisii a  komisii územného plánovania a  životného prostredia Z BSK, popritom zastupovala kraj v piatich Radách stredných škôl a v Dozornej rade Regionálnych ciest Bratislava a. s. O hlasy voli-čov sa bude uchádzať aj v novembri 2013.

Tretia dráha letiska je pre Raču a Vajnory vážnou hrozbou

? Aký odpočet práce predkladá občanom poslankyňa Anna Zemanová?Prvé dva roky boli obdobím najmä finanč-

nej konsolidácie župy. BSK evidoval čierne dlhy vyššie ako oficiálne priznané. Neuhradené faktúry, súdne spory, všetko v sume za takmer 25 miliónov EUR. Jednou z  mojich priorít, aj ako členky finančnej komisie, bolo zvýšiť transparentnosť hospodárenia kraja. Zabráni-li sme zneužitiu majetku kraja z neoprávnene podpísaných zmeniek štatutárov 1. Župnej a. s. v  hodnote 300 mil. SK. Rozpočet i  záverečný účet sa stali čitateľnými dokumentmi. Župa znížila dlhové zaťaženie a stabilizovala finanč-né hospodárenie. Celé štyri roky som sledova-la proces prípravy a  pripomienkovala návrh nového Územného plánu BSK. 20. septembra 2013 poslanci nový ÚPN BSK schválili.

? Čo nový ÚPN BSK prináša  obyvateľom Rače a Vajnor, o čom by mali vedieť?Vážnou hrozbou pre kvalitu života obyva-

teľov Rače a Vajnor bol zámer letiska vybudo-vať tretiu paralelnú dráhu namierenú na  Raču a Vajnory a zrušiť vzletovú dráhu v smere Ivan-ka. K zámeru som iniciovala hromadnú pripo-mienku obyvateľov a podieľala sa na zhromaž-dení viac ako 600 podpisov. Investícia vypadla zo zoznamu verejnoprospešných stavieb a  text záväznej časti ÚPN sa podarilo upraviť tak, aby verejnosť a samospráva boli v budúcnosti rovno-cennými účastníkmi rokovaní o rozvoji letiska.

Úrad si osvojil môj návrh, aby sa súbežne k  ÚPN spracoval aj Generel dopravy BSK. Jeho závery významne ovplyvnili tvorbu ÚPN ako aj podrobnosť zapracovania napríklad cyk-lotrás do plánov. V minulom roku župa podpí-sala zmluvu s ministerstvom dopravy o prípra-ve a výstavbe križovatky Triblavina na diaľnici D1. Táto križovatka odľahčí tranzitné vozidlá z okolia Pezinka a Čiernej Vody, ktoré zahusťu-jú dopravu v Rači aj vo Vajnoroch, a to najmä prerozdelením dopravy z regiónu do mesta.

? Čo ste riešili ako zástupkyňa BSK v Ra-dách stredných škôl?V  roku 2010 hrozilo zatvorenie Strednej

odbornej školy elektrotechnickej, ktorá sa na-

chádza oproti BEZ-ke a navštevujú ju študenti z Vajnor, Rače a okolitých obcí. Škola má dlho-ročnú tradíciu, jej história sa píše od roku 1929, kedy bola založená firmou Siemens Schuckert. Vďaka mojej iniciatíve a podpore zamestnáva-teľov v energetickom priemysle škola pokraču-je vo svojej činnosti. Na dobrej ceste je znovu-otvorenie bazéna na  Strednej odbornej škole hotelových služieb a  obchodu, Na  pántoch 9, v minulosti obľúbenej plavárne. Finančne ná-ročný projekt je rozpracovaný a rekonštrukcia je výzvou pre nadchádzajúce obdobie.

? Aké ďalšie výsledky Z  BSK, na  ktorých ste sa podieľali, by ste rada vyzdvihli?Práca župného poslanca sa týka aj agen-

dy celého kraja, nielen jeho volebného ob-vodu. K významným úspechom preto radím vybudovanie nového cyklomostu Schlos-shof – Bratislava ponad rieku Morava, opra-vy mostov a  poškodených ciest po  živelnej pohrome v  roku 2010 v  Píle, Častej a  Bud-mericiach. V  tomto roku začala komplexná rekonštrukcia poškodenej cesty na  Pezinskú Babu a  dotácia 1 mil. EUR pre hlavné mesto umožnila opraviť aj niektoré úseky ciest 2. a 3. triedy v Rači a Vajnoroch. Vďaka cezhraničnej spolupráci poslanci Z  BSK odsúhlasili kroky k podpore aktivít malých a stredných podni-kateľov a rozvoja cestovného ruchu a kongre-sovej turistiky v kraji.

Okrem uvedených činností moja práca spočívala aj v bežných, ľudských zlepšovákov, aby sa ľuďom v kraji žilo lepšie a ľahšie. Nie-kedy stačí málo, napríklad vytvoriť ubytovacie kapacity pre učiteľov, či poradenské pracovis-ko pre seniorov, zmodernizovať internetovú stránku úradu a  informácie priblížiť ľuďom. Absolvovala som viac ako 30 plánovaných poslaneckých dní. Vaše otázky aj teraz rada zodpoviem mailom či osobne na  poslanec-kom dni 4. 11. od 18:00 hod. v KS Žarnovická. Kontakt na mňa je zemanova.bsk@gmail.com, tel. 0905 386 130.

Ďakujem za rozhovor.

Zhováral sa Miro Ščibranywww.racan.sk

Ostrejší pohľad na veci verejné za Raču a Vajnory!

Mnohí ma poznáte ako aktívneho človeka, ktorý neustále prináša nové nápady. Tento tvorivý nepokoj je mi vlastný. Usilujem sa, aby sa realizovali dobré nápady, a  keď je niečo zlé, aby sa to jasne pomenovalo. Už je to viac ako päť rokov, čo pracujem v oblasti samosprávy a viac ako pätnásť, čo pôsobím v  neziskovom sektore. Mal som možnosť vidieť veci aj z odbornej a „úradnej“ roviny, ale aj zo strany občianskej angažovanosti a dobrovoľníctva.

Bratislavský samosprávny kraj – život pod KarpatmiSvoje skúsenosti a  poznatky prenášam aj do práce pre samosprávu. Tak ako v nezis-kovom sektore, aj na tejto úrovni sa mno-hé projekty uskutočnia len vďaka poctivej a  drobnej, dobrovoľníckej činnosti. Preto verím, že i  v  našom obvode Rače a  Vaj-nor sa dá veľa zlepšiť „drobnou“, ale zato ostražitou a  poctivou prácou poslanca. Výsledky mojej činnosti ľudia poznajú a ľahko si ich môžu overiť. Držím sa totiž zásady, že nesľubujem veľké veci, ale kon-krétne činy, ktoré sa reálne dajú dosiahnuť a zlepšiť. Usilujem sa o to, aby sa zlepšilo povedomie ľudí o  ich vlastných právach, o  ich možnostiach, ale zároveň aj o  to, aby boli patrične hrdí na to, kde vyrastali a kde žijú. Patriotizmus, aj ten lokálny, je veľmi dôležitý. Pomáha totiž aj samotnej samospráve. Veď napríklad už len keby sa každý, kto býva v  našom obvode, aj sku-točne prihlásil k  nám na  trvalý pobyt, aj naša mestská časť by mala viac peňazí. A sú to nemalé sumy. Napríklad náš kraj hospodári so sumou 122 262 956,- Eur, Rača so sumou cca 8 694 630,- Eur, Vajno-ry okolo 2 755 000 Eur. Naše obce, mestá i kraj majú veľa problémov, od neznalosti a  nezáujmu občanov až po  komunálno--politických špekulantov. Aj preto sa ve-nujem dobrovoľníctvu a  vzdelávaniu. Je to môj spôsob zápasu proti ľahostajnosti a názoru, že ľudia nič nezmôžu. Komunál-na politika a  riadenie obce (samospráva) sú zložité procesy, ktoré sa dokonca vyu-čujú aj na  niektorých vysokých školách. Komplikovanosť procesov je však často zneužívaná ako zámienka na  odbitie aj oprávnených požiadaviek ľudí. A  tu nao-zaj pomôže len angažovanosť a  informo-vanosť.

Juraj Laukohttp://obcan.racan.sk

8 č. 1 / 2013v ý b e r

račan.sk

Stavebná horúčka v RačiÚspešné mestá na  západe oslovujú reno-movaných architektov ako je Jan Gehl, aby nové developerské projekty boli pre ľudí, v  ľudskej mierke, s  kvalitnými verejný-mi priestormi a  rozumnou podlažnosťou. Developeri v  Bratislave sú mentálne stále pozadu minimálne dvadsať rokov. Projekty nie sú navrhované pre ľudí, ale pre peňa-ženku investora. V Rači sa s takýmito pro-jektmi roztrhlo vrece – aktuálne ide o pro-jekty Račany Rosso, Dolná Pekná, Ohňany a Malé Krasňany. V dohľadnej dobe sa ešte črtá napr. projekt Vin–Vin či projekt Ren-dez. Niektoré projekty potrebujú pre reali-záciu zmenu územného plánu, takže je ich ešte možné zastaviť a výrazne korigovať. Je preto dôležité, aby sa ľudia ozvali a chránili si svoje prostredie pre život aj pre svoje deti. Aby Rača zostala Račou.

Jedným z  dôležitých nástrojov na  re-guláciu výstavby sú aj územné plány zóny. Viackrát už prebehla diskusia o ich potrebe a  na  poslednom zastupiteľstve v  septem-bri 2013 som požadoval ich zaradenie ako jednu z  priorít pre rozpočet 2014 (ďalšou z  mojich priorít je projekt bezbariérových chodníkov v  Rači, ktorý som predstavil v  auguste). Jednalo by sa hlavne o  zónu starých Krasňan (aby tam nebolo možné zastavovať plochy medzi domami) a staré-ho Rendezu (kde sa nachádza viacero vý-znamných pamiatok železníc).

Územný plán zóny podľa zákona je najpodrobnejšia územnoplánovacia do-kumentácia. Dokáže zastaviť najväčšie ne-zmysly a veľmi dobre regulovať územia, aby nemohli developeri a špekulanti obchádzať územný plán. Beriem teda pozitívne, že návrh na  obstarávanie územných plánov zón si osvojilo na poslednom zastupiteľstve (viď. zápisnica) aj vedenie Rače, a  teda sa konečne snáď pohnú ľady.

V  ďalšej fáze je možné urobiť územné plány zón aj priamo v centrálnej Rači (napr. v oblasti Komisárky, Huštekle a Táborky).

Je dôležité projekty pripomienkovať v  začiatočnej fáze, pretože ak by sa už na pozemkoch zahryzol do zeme buldozér, tak by už bolo neskoro. Ľudia majú vždy dostať možnosť reálne ovplyvniť veci, keď je ešte čas. Z toho dôvodu sme aj my zača-li akciu pre informovanie verejnosti. Nech Raču tvoria Račania a nie developeri!

Michal Drotován, poslanec MZ Rača http://michal-drotovan.racan.sk

12

3

Projekty a zámery developerov a investorov rastú v MČ Rača ako huby po daždi. Mapa zachytáva najväčšie z nich. Väčšinu zámerov schvaľovali poslanci a starosto-via bez verejnej diskusie s obyvateľmi. Developeri rodin-né domy so záhradami nahradzujú bytovkami, vinice menia na obytné zóny, sídliská zapĺňajú neprimeraným počtom obyvateľov, výškové budovy tlačia aj na svahy Malých Karpát, každým projektom zhoršujú už dnes ne-únosnú dopravnú záťaž, prioritou územného rozvoja je namiesto kvality života obyvateľov zisk. Výsledok? Hroz-ba straty vinohradníckeho rázu obce a skokového zvýše-nia počtu obyvateľov z terajších 20 na 30 tis. a viac! Histo-rická obec Rača s takmer 800-ročnou históriou osídlenia, vinohradníckou tradíciou a spojením s prírodou takýto šok a jeho zničujúci vplyv na kvalitu života súčasných aj budúcich obyvateľov „nepredýcha“... www.racan.sk

Vysvetlivky:1. Veľkosť kruhov vyjadruje predpokladaný

prírastok obyvateľov. Od neho sa odvíjajú ďalšie „záťažové“ parametre a nároky: poč-ty miest v MŠ a ZŠ, sociálne a zdravotnícke služby, statická a dynamická doprava.

2. Údaje pre Ohnavy sú odhad za predpokla-du, že by bol projekt objemovo podobný ako Dolná Pekná (rovnaký investor – Grunt) – územie je podstatne väčšie.

3. Údaje pre Huštekle: vzhľadom na veľkosť územia sa dá predpokladať dvoj- až trojná-sobok údajov ako Račany Rosso.

4. Údaje pre Vin Vin: hodnoty sú odhad na zá-klade údajov z pôvodne zverejnenej ÚŠ, ktorá vykazovala menšiu podlažnú plochu, ako schválený variant.

Projekty a zámery výstavby v MČ Rača

Pridajte sa k nám na Facebooku – račan.sk www.facebook.com/racan.sk

a Priatelia Rače www.facebook.com/groups/priateliarace/

Sledujte na webe portál račan.sk www.racan.sk

č. 1 / 2013 9 v ý b e r

račan.sk

4

5 67 8

11

13

9 10

N Projekt / zámer m2 Byty Obyvatelia áut/hod Lokalita1 Ohnavy 39 265 1639 3953 910 nad objektom DPB a Daňovým úradom2 Pod vinohradom 28 732 313 806 cca 200 medzi objektom DPB a Daňovým úradom3 Dolná Pekná 47 500 380 890 246 nad Slovenskou Grafiou a Meoptou4 Bytový dom Černockého 688 40 120 30 oproti futbalovému štadiónu v Krasňanoch5 Polyfunkčný dom Hagarova 731 30 cca 80 15 za poštou medzi domami Hagarova 17 a 196 Rinzle cca 1 500 88 cca 270 cca 75 na mieste vinohradov nad Experimentálkou7 Vin Vin 30 941 min 322 min 902 min 414 v priestore Vinárskych závodov vedľa NKD8 Rustaveliho cca 15 000 460 cca 1 060 cca 300 pri Bille na Záhumeniciach9 Račany Rosso 69 743 853 2 556 560 za konečnou električiek vedľa sídliska Komisárky

10 Huštekle min 70 000 min 853 min 2 556 min 560 za zónou Račany Rosso smerom na Sv. Jur11 Obytná zóna Rača Rendez 7 270 73 RD cca 210 cca 70 pri vlakovej stanici Bratislava - Východ12 Zlaté krídlo cca 2 000 120 cca 200 cca 100 územie pri Sadmelijskej ulici13 RD Zahumenice/Fongy cca 5 000 cca 60 RD cca 150 cca 45 územie na ulici Piesková/Olšová

SPOLU: cca 318 370 cca 5 231 cca 13 753 cca 3 525

S

J V

ZProjekty a zámery výstavby v MČ Rača

12

10 č. 1 / 2013v ý b e r

račan.sk

Pre sériu Iba minútku nad Račou som sa roz-hodla z dôvodu ukázať všetkým Nechodiacim do  lesa, o  čo prichádzajú. Fotografie sú ozaj z  Rače. :) Príspevky priebežne aktualizujem novými obrázkami.

Na  úvod: ďakujem, všetkým za  milé ko-mentáre, hlavne Pani Dobroslave Luknárovej za krásne a výstižné veršíky k mojim príspev-kom. Tu je na mieste citát spisovateľa a filozo-fa Novalisa: 

Srdce básnika rozumie prírode lepšie než hlava učenca.

Malé Karpaty sú pre mňa malebným po-horím, s  rozmanitou faunou a flórou. Aj pre vás? Prečo v lese stretám stále viac zvierat, ako ľudí? Občas psíčkar, bežec, cyklista... A to MČ Rača má skoro 21 000 obyvateľov.

Ruku na srdce, koľkí z Vás poznajú mená pahorkov, ktoré máme za chrbtom? Priznám sa, že aj ja mám s tým problém, keď ich vidím z diaľky na horizonte – ktorý je vlastne ktorý.

Na dosah, ozaj minútku, máme krásne zá-kutia, stromy, skaly... Z druhej strany pohoria – jaskyne v  Borinskom krase, je ich vyše 50. Pramene so studničkami, jazierka, potôčiky, ktoré v  zime zamŕzajú do  ľadovej krásy. Les plný zvierat – určite ich stretnete, keď sa budete pohybovať na úrovni zvuku šumenia lesov. 

Ale my...... platíme si drahé dovolenky v Tatrách, aby

sme videli horskú krásu a dýchali čistý vzduch, ale načo? Však to isté máme doslova pod no-som (až na tie bralá – klobúk dolu Tatry :) 

V Malých Karpatoch sa slobodne pohybu-jeme po lese, zbierame huby, černice, krátime si cestu cez kopec, mimo turistických značiek.

V Tatrách je to inak, akoby všetko za sklom. Nemôžeme ani na krok z chodníka, zobrať si domov dubák na  kapustnicu, či trhať čučo-riedky by nás vyšlo pekne draho. Chápem, zrejme to tak musí byť. 

Mám k  tomu aj zážitok: môj syn hodil na Štrbskom Plese nejakej vychudnutej kačici umierajúcej na podvýživu kúsok rožku. Vzá-pätí nato vyskočil z  kríku mužík v  zelenom, mávajúc bločkami na pokutu a s hurónskym pokrikom: že toto si robte u  vás na  Dolnia-koch! Prenasledoval nás asi 20 minút, či neu-robíme ďalší neodpustiteľný priestupok.

No, a  tomuto sa v  Karpatoch vyhneme, však načo by nám bola príroda, ak by nebola pre nás? Dostali sme ju do daru – samozrej-me, že ju treba nielen užívať, ale aj chrániť. 

V zime vidím v lese zavesené kŕmitká pre vtáky, tuk, položené jabĺčka pre srnky. Všet-kým, ktorí to robia ďakujem za inšpiráciu, už to robím aj ja. Túto dlhú zimu by mnohé zvie-ratá bez našej pomoci neprežili...

...a takíto sme MY na Dolniakoch :)Gabriela Slivová

http://gabriela-slivova.racan.sk

Iba minútku nad Račou

Projekt bezbariérových chodníkovNa poslednej komisii v auguste som pred-stavil projekt bezbariérových chodníkov v  Ra či. Keďže mamičky s  kočíkmi, starší ľudia, vozíčkari a deti majú zhoršený pohyb nezmyselnými bariérami na  chodníkoch, rozhodol som sa dané miesta zmapovať a som rád, že materiál našiel podporu me-dzi poslancami – teraz má úrad pripraviť cenovú kalkuláciu a harmonogram. Budem sa zasadzovať o  to, aby bola na  renováciu chodníkov v rozpočte na rok 2014 vyčlene-ná dostatočná suma a nič nebránilo realizá-cii. Považujem to za jednu zo svojich priorít na posledný rok v tomto volebnom období. Podobne sa mi podarilo cez rozpočet a in-terpelácie v  minulosti pomôcť k  rekon-štrukcii nevyhovujúceho priestoru pre ZŠ Tbiliská. Celý projekt je dostupný na webe.

Michal Drotován, poslanec MZ Rača http://michal-drotovan.racan.sk

Babkin voňavý čajAko dieťa som prázdniny trávievala v Rači, na  hornom konci u  mojej skvelej babky Rózky. Ešte teraz si viem vybaviť chuť fan-tastického bylinkového čaju, ktorý mala vždy navarený „v kastrólku”.

Príprava čaju začala už v predchádzajú-com roku, kedy sme spolu zbierali a sušili kvet lipy, voňavý agátový kvet, malinové a  jahodové listy, mätu, listy z  čiernych rí-bezlí a aj aromatický kvet čiernej bazy.

A  samotný recept? Ako by povedala babka, „šak vezni z  každého troška – daj tam lipu, mátu, hulár, baušínek aj ostané, zamíšaj a zalej s vríci vodu. A daj cukr a cit-rón”. Najlepší čaj na svete!

Ešte prezradím jeden tajný recept na  krásu a  sviežu pokožku. Bolo zábavné sledovať babku, keď robila uhorkový šalát. Vždy si totiž uhorkovú šupku odkladala nabok. Prečo? Aby využila vnútornú časť na  pleťovú masku. Na  relaxovanie s  mas-kou nemala čas, takže si len oboma dlaňa-mi šúchala pleť čerstvo olúpanou uhorkou. Zrejme to fungovalo, pretože ani vo vyso-kom veku nemala veľa vrások. Čo poviete, za pokus to stojí, nie?

Jana Hrdličkováwww.racan.sk

č. 1 / 2013 11 v ý b e r

račan.sk

Račianska izba (RI) so vzácnymi národopis-nými a  vinohradníckymi exponátmi vznikla z  iniciatívy MO MS v Rači v r. 1975 ako pa-mätná izba obce. Zrušená bola v r. 1979 spo-lu s MO MS. Po obnovení v r. 1998 exponáty dodali Račania a členovia MO MS. V r. 2001 sa RI zriaďovacou listinou stala muzeálnym zariadením. V  súčasnosti sídli v  Obecnom dome, patrí do  organizačnej štruktúry MÚ a jej prevádzku zaisťuje MO MS.

Rozvoj expozícií a  dosah činnosti RI už dlhšie obmedzujú priestory a  nepravidel-ná dostupnosť. Preto v  roku 2012 vznikol projekt, ktorý navrhol tieto prekážky riešiť premiestnením exponátov do  Koloničovej kúrie a  zavedením pravidelných otváracích hodín. Projekt predpokladá postupné rozši-rovanie expozícií a zmenu RI na Račianske múzeum s  galériou (RMG). Základ galé-rie budú tvoriť obrazy Vojtecha Polakoviča stvárňujúce starú Raču, život v nej i okolitú prírodu.

RMG sme umiestnili do  Koloničovej kúrie pre jedinečnosť tohto priestoru. Kolo-ničova kúria je popri farskom kostole najstar-šou dochovanou stavbou v Rači. Je majetkom

obce, nachádza sa v  jej historickom  centre s  výbornou dostupnosťou, ponúka dostatoč-ne veľké priestory a  Pamiatkový úrad SR ju eviduje ako kultúrnu pamiatku.  Nevyužíva sa primerane historickému významu, jej po-schodie je už tretí rok prázdne  a  verejnosti neslúži ani nádvorie za kúriou. Múzeum a ga-léria zmysluplne vyplnia  priestor s  patinou najstaršej histórie Rače a so zázemím pre roz-voj zbierok a  kultúrnych, propagačných, od-dychových a  informačných funkcií, a  vtlačia kúrii pečať stánku kultúry.

V  priestoroch  kúrie sa dá vytvoriť aj de-pozitár, študovňa, príručná knižnica, pred-nášková a malá koncertná miestnosť. Súčasné exponáty bude možné doplniť ďalšími a roz-šíriť tak múzeum o  expozície regionálneho a celonárodného významu (história a národo-pis nemeckých a chorvátskych prisťahovalcov a iných etník v Račišdorfe – Česi, Židia, Ma-ďari, dejiny školstva, spolkov a ochotníckeho divadelníctva, história železnice a  Rendeza, hra a  hračky račianskych detí, vysťahovalec-tvo do Ameriky, Račištorf za  I. ČSR,  za Slo-venského štátu a po II. svet. vojne, významné osobnosti, história Krasňan, ...).

RMG vnesie do  centra Rače život. Dvor a  dnes zanedbaná záhradka kúrie sú vhod-ným miestom pre oddych aj občerstvenie, do objektu sa dá včleniť aj prepotrebné infor-mačné centrum. Po  rozšírení expozícií má vyhliadky získať štatút regionálneho múzea a plnohodnotne sa zaradiť do siete múzeí SR. Rača sa tým v starostlivosti o kultúrne dedič-

stvo priblíži susedným mestečkám Svätý Jur a  Pezinok. Múzeum profesionalizuje od-borné činnosti s dôra-zom na dokumentáciu, vzdelávanie,  regionál-nu výchovu a  zbera-teľské aktivity. Uvedo-mujeme si nástojčivosť projektu, keďže mož-nosť získať cenné expo-náty s  každým rokom klesá a  stopy minulosti sa  nenávratne strácajú. Dôkaz, že ešte nie je neskoro vytvoriť v Rači takúto kultúrnu inštitú-ciu, podala Mgr.  Mo-

nika Luknárová z odboru kultúry MÚ Rača, keď na Račianskom vinobraní 2013 vytvorila na  pódiu Nemeckého kultúrneho domu ex-pozíciu pod názvom „Račianske starožitnos-ti“, kde sa zaskveli mnohé vzácne pamiatkové predmety z Rače.

Náklady na  činnosť RMG navrhujeme spočiatku hradiť z rozpočtu MČ Rača. V roz-

počte na  rok 2013 poslanci MZ vyčlenili na činnosť múzea 6 tis. Eur, čo je menej než jedno promile výdavkov MČ, no zároveň vý-razne viac než v predošlých rokoch. Po rozší-rení expozícií a  získaní štatútu regionálneho muzeálneho zariadenia navrhujeme zmeniť RMG na príspevkovú organizáciu spolufinan-covanú z vlastných príjmov, z verejných zbie-rok,  zo zdrojov MČ  Bratislava  –  Rača, BSK, MK SR a grantov EU.

Projekt stavia na úcte k minulosti a tradí-ciám.  Prvému kroku k  jeho realizácii chýba už len doriešenie financovania rekonštrukcie a pridelenie priestorov Koloničovej kúrie.

Ľudovít Havlovič, Dobroslava Luknárová,Vojtech Polakovič, Miro Ščibrany,

Aleš Šilberský

Račianske múzeum s galériou v Koloničovej kúrii

Koloničova kúria (2012)

Interiér bývalej „Račianskej izby“ (1979)

Račianska izba 2001

Račianska izba 2012

Račianska izba 1998Foto: Ľudovít Havlovič

12 č. 1 / 2013v ý b e r

račan.sk

V  týchto dňoch si na  viacerých podujatiach a  stretnutiach na  Slovensku pripomenieme tretiu apoštolskú cestu Svätého Otca, blaho-slaveného Jána Pavla II. do našej vlasti, ktorá bola zároveň aj jednou z jeho posledných za-hraničných ciest. Počas nej Svätý Otec Ján Pa-vol II – vtedy už vážne chorý a ťažko sa pohy-bujúci - navštívil okrem Bratislavy tie diecézy, ktoré nemohol navštíviť pri predchádzajúcich návštevách. V príhovoroch vyzýval Slovákov, aby sa nikdy nehanbili za evanjelium a chrá-nili si ho vo svojom srdci ako najcennejší poklad, z  ktorého môžu čerpať svetlo a  silu do každodenného života.

Pre nás v Rači mala jeho cesta na Sloven-sko osobitný význam. Veď sa nám dostalo úžasného privilégia. Svätý Otec sa na  ceste do Trnavy nakrátko zastavil v Rači a požehnal ju, ako aj všetkých prítomných. Túto mimo-riadnu výsadu sme v tom čase ani nedokázali oceniť a uvedomiť si jej význam.

Krátkou reflexiou by som sa rada vrátila o desať rokov späť a pripomenula si, ako sa to všetko odohralo.

Koncom augusta 2003 prišiel za vtedajším správcom rímskokatolíckej farnosti Milošom Kohútkom starosta Pavol Bielik a informoval ho o možnosti vsunúť do oficiálneho progra-mu návštevy Svätého Otca krátku zastávku v Rači. Dodnes neviem, ako sa to pánu Bieli-kovi podarilo, ale viem, že za tým bolo mimo-riadne úsilie a vytrvalosť. Som pánu Bielikovi za túto iniciatívu vďačná.

Zastávka mala trvať iba dve či tri minú-ty a  bolo potrebné za  veľmi krátky čas zor-

ganizovať všetky technické a  organizačné náležitosti, ktoré vyžadovala nielen prísna ochranka a  protokol návštevy Svätého Otca, ale aj program stretnutia pre tých, ktorí si túto udalosť nemohli nechať ujsť. Okamži-te sa rozbehla veľká akcia. Naša farnosť sa v  spolupráci s  miestnym úradom dokázala zmobilizovať a  na  zasadnutí farskej rady 7. septembra 2003 mohli prítomní skonštatovať, že takmer všetky striktné podmienky, ktoré boli Rači uložené, sa podarilo splniť. Račania bez veľkých ťažkostí zorganizovali zo svojich radov dobrovoľníkov a zostavili menoslov 200 mužov - usporiadateľov, ktorí mali zabezpečiť bezpečný a plynulý prejazd kolóny so Svätým Otcom cez miesto zastávky, ako aj poriadok v  ochrannom pásme. Bolo to pre všetkých úžasnou príležitosťou a na túto službu im zo-stala na  pamiatku malá identifikačná kartič-ka. Dohodlo sa, že autokolóna sa po prejazde cez križovatku Žitná – Detvianska – Púchov-ská odkloní z cesty a zájde na parkovisko pri dnešnom Parku J. M. Hurbana, kde sa na krát-ku chvíľu zastaví a po požehnaní prítomných, Rače a pripravených predmetov bude pokra-čovať vo svojej ďalšej ceste.

Usporiadatelia umiestnili v  parku via-ceré pódiá pre účinkujúcich. Pri ceste stálo pódium s darmi pre Svätého Otca, ako aj so spomienkovými predmetmi na túto výnimoč-nú udalosť. Bola medzi nimi napr. račianska

frankovka, ale aj socha Sv. Urbana - patróna vinohradníkov a pre veriacich ružence, ktoré sa rozdávali na druhý deň po udalosti. Z pódia tiež pán kaplán Peter Jelínek spolu s Katkou Benkovičovou moderovali stretnutie pripra-vené pre všetkých, ktorí prišli Svätého Otca privítať. A  bolo ich veru neúrekom. Už dve hodiny pred plánovaným príchodom prišli na miesto malí školáci z Cirkevnej školy Jána de La Salle s bielymi a žltými balónikmi v ru-kách. Tí chceli byť hneď pri ceste, aby mali čo najlepší výhľad na kolónu so Svätým Otcom. Postupne sa zaplnilo celé priestranstvo parku a za sprievodu mládežníckej skupiny Acharai, zboru Chorus Salvatoris a miestneho dycho-vého súboru si prítomní spevom krátili ča-kanie. Piesne sa striedali s ďalším kultúrnym, ako aj duchovným programom, v  ktorom nechýbali modlitby za Svätého Otca, ďakovné modlitby, modlitby za pomoc a ochranu, ako aj litánie a modlitby svätého ruženca.

Priestranstvo sa pred plánovaným prícho-dom naplnilo do prasknutia a usporiadatelia mali dosť práce, aby zachovali poriadok a dôs-tojný priebeh. Ľudia zaplnili nielen priestor parku, ale aj okraj cesty, či podaktorí si zabez-pečili výhľad aj na  múroch blízkeho cintorí-na. Netrpezlivosť a  očakávanie sa stupňovali s blížiacim sa časom príchodu kolóny. Tá však meškala a pán kaplán už po niekoľký raz vy-zval prítomných, aby si opätovne nacvičili zvolanie: „Rača víta svätého Otca!!!“

A potom sa zrazu objavil vrtuľník a vodia-ce policajné auto, ktoré naznačili, že očakáva-ná chvíľa sa už blíži. Zhromaždenie zašumelo. Zaznelo dohodnuté zvolanie: „Svätý Otec už prichádza k nám!!!“

Planý poplach! Trvalo ešte ďalšiu chvíľu, kým sa tak stalo. Odrazu však boli autá tu!

Prepukol jasot a všetky ruky sa zdvihli do výš-ky. Každý chcel vidieť papamobil so Svätým Otcom. Ten, v  sprievode ochranky, zahol k  pódiu, kde pán starosta Bielik spolu s  pá-nom farárom Kohútkom oslovili Svätého Otca dohodnutou formulkou, držiac v ruke pripra-vené dary:

Svätý Otec, Rača nikdy nezabudne na Vašu návštevu!

č. 1 / 2013 13 v ý b e r

račan.sk

„Mutti, wo ist ten tráčkový obrus?“ „Afte konča posteli.“

Takto a  podobne znela hovorová reč na  dolnom konci Račištorfa v  zmiešaných rodinách nemecko-chorvátskych alebo slo-vensko-nemeckých manželstiev, ktoré vzni-kali od  konca 16. storočia. Táto veta bola často používaná ako dôkaz, akíže to Nemci tuná žili, ktorí ani poriadne nemecky neve-deli. Žiadny dolnokončan by nikdy nepri-pustil, že by mal ako pravý Slovák niečo spo-ločné s Nemcami.

Toto tvrdil i pán JUDr. Ľudovít Čík, jeden z  prvých vysokoškolsky vzdelaných dolno-končanov, ktorého si veľmi vážim. Jeho názor, že na dolnom konci našej dediny žili len samí Slováci, s ktorým som sa dlho stotožňoval i ja, bohužiaľ, od určitej doby nemôžem akcepto-vať. Moju vieru, že na dolnom konci boli len írečití Slováci, nahlodali tieto skutočnosti:• Raz mi jeden vysokoškolský učiteľ fran-

cúzštiny povedal: „Janko, to vaše priezvis-ko nie je slovenské, lebo v  slovenčine nič neznamená, možno je francúzske“.

• V  júli roku 1968 mi pri predstavova-ní sa v  Moravskom krajanskom klube v  texaskom Houstone, bez obalu vmietla do tváre jedna pani: „Ty nejseš náš, ty seš Nemčour.“

• KonštatovanieevanjelickéhofaráraPolev-kovicsa v jeho knihe z roku 1885 „Geschite der evangelische Kirchengemeinde A. B. zu Récse“, že pred príchodom Chorvátov do Račištorfa boli Nemci v obci v absolút-nej prevahe.

Dlho ma tieto veci trápili, ale na  nejaké genealogické bádanie nikdy nebol čas. Roky ubehli ako voda a až ako dôchodcovia sme sa v roku 1994, spolu s mojím priateľom a me-novcom Ing.  Milanom Luknárom do  toho pustili. 

Vykonali sme výpisy z matrík narodených, sobášených a  zomrelých Luknárovcov, vede-ných rímsko-katolíckym farským úradom v  Račištorfe v  rokoch 1733 - 1895 a  neskôr, bohužiaľ, až po jeho smrti, aj z matrík vede-ných až do roku 1945. 

Naše bádanie som spracoval v dvoch prá-cach: • Rod Luknárovcov v  Rači a  v  Ivanke pri

Dunaji v 17. - 20. storočí a • 6.líniaroduLuknárv Račia v Ivankepri

Dunaji. Prvá práca predstavuje databázu nášho

rodu, ktorá obsahuje zoznamy skoro 1000 Luknárovcov a  ich manželiek, schémy rodo-stromov šiestich línií a tabuľkový popis rodín až do roku 2006. 

Druhá práca podrobnejšie popisuje 6. líniu nášho rodu, ktorej som členom. 

Výsledkom nášho pátrania je skutočnosť, že naše pôvodné priezvisko je Luckner, kto-ré maďarskí úradníci, tak ako aj iné nemec-ké priezviská, pozmenili podľa maďarských gramatických pravidiel, buď z neznalosti ne-meckého jazyka alebo v snahe, aby sme všetci jedno boli. 

Keď som bol presvedčený, že naši pred-kovia, ktorí bývali od  nepamäti na  dolnom konci, boli Nemci, povedal som o  tom môj-mu strýcovi Jozefovi Cíchovi. Jeho doslovná reakcia bola: 

„Myslíš si, že len vy ste byli Nemci? Náš dzedinek povídali, že aj my sme byli.“ 

Už to nebol len jeden nemecký rod, ale dva. Voľnou úvahou pribudli nespochybniteľne aj ďalšie nemecké katolícke rody na  dolnom konci, ako napr. Beutelhauser (Peitelhauser, Pajdlhauser), Kandl, Hauskrecht. Jestvovali aj dalšie, o  ktorých si povieme neskôr. Jestvuje veľa otázok, čo sa pred stáročiami stalo, prečo sa na  dolnom konci hovorilo západosloven-ským nárečím a podobne, na ktoré som hľadal odpoveď. 

Za  tie mnohé roky som preštudoval množstvo dostupnej slovenskej i  nemeckej literatúry. Vďaka internetu oboznámil som sa s  genealogickou prácou o  rode Luckner vyhotovenou v USA a overil som si v celone-meckom telefónnom zozname objektívnosť

priezvisk menovcov račianskych Nemcov, ktorí boli uvedení v  Urbariálnych tabuľkách Račištorfa z roku 1768. 

Konkrétnych dostupných úradných do-kumentov o  obyvateľoch Račištorfa je málo. Existovali vraj portálne súpisy zo začiatku 16. storočia a tiež daňové zoznamy z rokov 1712 a 1715. 

V tom prvom zozname som však našiel len jedného Luknára, lebo majiteľmi pozemkov boli ešte stále len zemani. Najkonkrétnejšiu výpoveď o  obyvateľoch dávajú Urbariálne tabuľky z  roku 1768, kde sú uvedení všetci daňoví platcovia. Títo sú rozdelení do  troch skupín, a to: • coloni-večnepoddanísedliaci, • inquilíni-želiari,ktorímajúdomova • inquilíni-želiari,ktorínemajúdomov. 

V  záujme ľahšieho posúdenia situácie v obci, pokúsil som sa o ich štatistické vyhod-notenie. V každej skupine sú zvlášť hodnote-ní platcovia podľa národnosti, a  to: Slováci, Chorváti, Nemci-katolíci, Nemci-evanjelici a Maďari a ďalej samozrejme podľa priezviska. Celkový počet platcov nájdete v tabuľke dolu.

Keď pripustíme určitú nepresnosť, dá sa odhadnúť pomer Slovákov a Nemcov v Račiš-torfe v prvej polovici 16. storočia pred prícho-dom Chorvátov asi na 1 : 2,2. Ku rozdeleniu Nemcov podľa vierovyznania som využil moje poznatky z  matriky a  údaje o  cirkevníkoch v knihe evanjelického farára Polevkovicsa.

Pre objektívne posúdenie historického vý-voja v Račištorfe a na jeho dolnom konci v 16. – 18. storočí, je potrebné oboznámiť sa s urči-tými skutočnosťami, ktoré ho v rozhodujúcej miere ovplyvnili. Vybral som ich z dostupnej literatúry a pokúsim sa ich v skrátenej forme popísať.

Ján Luknár(celý článok nájdete na http://jan-luknar.racan.sk)

„Svätý Otec, prosíme o požehnanie. Rača nikdy nezabudne na vašu návštevu!“

Staručký pápež sa usmial, naklonil a pre-hovoril po slovensky. V tom okamihu a v tom virvare som obsah pozdravu nepočula a pre-to som si ho, žiaľ, nezachovala. Potom Svätý Otec vystrel svoju trasľavú ruku a urobil znak kríža. Zamával zhromaždeniu a  papamobil sa už pohol ďalej. Všetci sme mávali, kriča-li, modlili sa a mnohí aj plakali! Mávali sme ešte dlho po odchode kolóny. Vymieňali sme si dojmy a pocity. Nechcelo sa nám rozlúčiť sa s týmto vzácnym človekom. Preto sa stretnu-tie len pomaly rozchádzalo a  viacerí sa pre-sunuli do kostola na cintoríne, kde sa slúžila ďakovná svätá omša a kde sme mohli sledovať

v  priamom prenose ďalší program Svätého Otca v Trnave.

Okamih! Koľko významných okamihov zažijeme vo

svojom živote! Koľko z nich si však uchováme vo svojej pamäti? Ja na  tento okamih určite nezabudnem!

Krátku zastávku Svätého Otca Jána Pav-la II. nám na mieste stretnutia v račianskom parku pripomína pamätník, pri ktorom si v stredu 11. septembra 2013 po rannej svätej omši pripomenieme túto udalosť krátkym modlitbovým stretnutím.

Mária Hatalováwww.racan.sk

foto – s. 12: Gabriel Martinický

Náš dzedinek povídali, že aj my sme byli NemciSága rodu Luknárovcov  (1. časť)

PočetSpolu

Slováci Chorváti Nemci kat. Nemci ev. MaďariSedliaci 11 8 26 30 1 76Želiari s domovom 37 38 31 46 3 155Želiari bez domova 19 7 3 12 3 44Spolu 67 53 60 88 7 275% 24,36 19,3 21,8 32 2,54 100

14 č. 1 / 2013v ý b e r

račan.sk

V  ten slávny deň – 25. júna 1741 – zaznie-val od skorého rána vysoko do nebies hlahol všetkých prešporských zvonov. Lahodný jar-ný vetrík ho vynášal do  modravých výšok jasného neba, ale aj na  juhovýchod smerom k  Račišdorfu, Svätému Juru, Vajnorom. Veľ-kolepá zvesť sa šírila celou krajinou – Svä-toštefanskú korunu vkladajú najváženejšie ruky Rakús a Uhorska na hlavu mladej, krás-nej ženy – Márie Terézie, dcéry cisára Ka-rola VI a  manželky miestodržiteľa Uhorska Františka Lotrinského. Iba nedávno povila princezná po  troch dcérkach svojho prvého syna, habsburského následníka trónu, a tak sa jej šance uchádzať sa o  vladárske postavenie v krajine zdvojnásobili.

Ľudová múdrosť vraví, že odvážnemu šťastie praje – a tak sa aj stalo. Mária Terézia bola so všetkou pompou a slávou korunovaná a vzápätí sa ujala svojich kráľovských povin-ností. Dala do Prešporka presťahovať kráľov-ský archív, rôzne dvorské kancelárie aj pod-statnú časť svojho dvora.

Na Hrade s ňou býval aj jej manžel Fran-tišek Lotrinský, aj  malá dcérka Mária Anna. Veru, mesto v tom čase naplno prežívalo svoje kráľovské obdobie. Vraj nebolo kostola, v kto-rom by sa kráľovský pár nezúčastnil aspoň na  jednej slávnostnej omši, nebolo v  meste a jeho okolí šľachtického sídla, čo by ho obaja nenavštívili. Aj na samotnom Hrade sa konali veľkolepé hostiny a početné bály.

Pravda, nová panovníčka mala plné ruky práce. Musela zvládať neľahké rokovania so zástupcami stavov počas trvania krajinského snemu aj  vybavovať celú agendu svojej roz-siahlej ríše.

Zato jej manžel, ktorého už neťažili po-vinnosti miestodržiteľa, lebo 22. júna 1741 bol zvolený na sneme nový palatín, si užíval pobyt v  Prešporku so všetkými radovánka-mi. Vraj chodieval v  sprievode svojho brata a iných šľachticov často na lov do okolia mes-ta, podnikal krátke výlety na okolité panstvá. Ale najvzácnejšie mu boli prechádzky s  jeho

krásnou manželkou. Len čo si našla chvíľu voľna, rada sa prechádzala po  hradných zá-hradách aj po  okolitých lesíkoch. Stačil jej malý doprovod dvorných dám a  miestnych šľachticov, keď kráčala po boku svojho muža, alebo sa hrdo niesli na vybraných vraníkoch.

Najpohodlnejšia cesta viedla pomedzi vi-nohrady alebo okrajom lesa k pastierskym ko-libám a potom ďalej smerom na Svätý Jur. Ešte pred Jurom mal v Račišdorfe jednu zo svojich kúrií gróf Pálffy. Nebola veľmi honosná, ale zato víno z jeho pivníc chutilo prenáramne. K nemu čerstvý chlebík a chutné klobásky, pečená húska alebo ešte chutnejšie pečené bažanty a jarabičky – kto by si nepošmákol na takých dobrotách?

Gróf rád rozprával o víne aj o tom, ako sa dorába tento lahodný mok, prečo je iný z de-vínskych ako z račišdorfskych svahov Malých Karpát. Keď v  auguste dozrelo vo vinohra-doch najskoršie hrozno, dal priniesť každý deň jeden košík toho najvoňavejšieho priamo na kráľovský stôl.

Jedného dňa zastali v Račišdorfe pred pálf-fyovskou kúriou dva ľahučké letné koče a zopár vyobliekaných jazdcov na koňoch. Na nádvorí kaštieľa ich vítal velikánsky dubový stôl, pri-krytý bielym obrusom, a na ňom misky s do-zretým zlatožltým hroznom, džbániky s vodou a vínkom, pecníky bieleho chleba, koláče.

Lenže hostia nesadajú k  stolu. Len sa – po  vzore Jej Veličenstva – ovlažia dúškom vína, odštipnú z  ponúkaných dobrôt, poroz-hliadajú po neveľkom, ale vkusne upravenom nádvorí. Čakajú, kedy sa ich najjasnejšia pani usadí do ponúkaného kresla, aby zasadli aj oni k lákavému olovrantu.

Lenže Mária Terézia nemieni sedieť a od-dychovať. Pre iné prijala pozvanie svojho mi-lého dvorana. Po boku s ním vykročí k hlav-nej bráne. Ľahučkým pôvabným gestom dáva ostatným najavo, aby ju nasledovali.

O chvíľu už vidno celý kráľovský sprievod na  cestičke ku grófskemu vinohradu. Mária Terézia kráča rezkým krokom, živo debatuje so svojimi dvoranmi aj s račišdorfským fará-rom Jánom Rexom.

A už sú pri prvých kríčkoch viniča. Ťažké strapce zrelého hrozna čakajú na zručné ruky oberačov. Vincúr Šimon podáva grófovi ko-sírek. Jeden pohyb a  krásny strapec spočíva na grófovej ruke.

Okúsia, prosím pekne, Vaše Veličenstvo, toto je cinifádl. Zajtra ho začneme obírat. Jem-né prsty panovníčky odštipnú zrelú bobuľku a  vkladajú si ju do  úst. Po  nej druhú, tretiu. Potom Jej Veličenstvo siahne po kosírku a zručne odreže ďalší zrelý strapec.

Bravo! Bravo! – volajú prekvapení dvorania a tlieskajú svojej panej. Pravda, necítia sa poho-dlne medzi riadkami viniča – ale čo robiť, keď má mladá panovníčka také nezvyčajné móresy?

Lenže ona si rozpaky dvoranov vôbec nevšíma. Vdychuje voňavý vidiecky vzduch, obdivuje bohatú úrodu. Poberie sa uličkou smerom nahor a  načúva grófovmu výkladu o hrozne, víne a jeho kvalitách.

Ostatná spoločnosť napodobňuje svoju paniu – oberajú, chutnajú, chvália zrelé hroz-no. Obzerajú okolitý kraj a páni už plánujú skorú poľovačku. Dvorné dámy voňavými

šatôčkami stierajú z  prstov sladkú hroznovú šťavu a najradšej by sa čím skôr vrátili na pev-nú dlažbu dvora. Ich hodvábom a  saténom potiahnuté črievičky veru nepatria na skalis-tú pôdu vinohradu, poprerastanú kuračkou a pýrom. Veď víno je omnoho chutnejšie pria-mo vo vysokých tenkých pohároch, ako tu, vo svojej prírodnej podobe.

Aj Márii Terézii prechádzka stačí. Prikáže priviesť koče a čoskoro usadá do prvého z nich. Cestičku z oboch strán lemujú narýchlo pozbie-haní Račišdorfania, hlavne deti a ženy. Nevedia sa vynadívať na kráľovnú a jej sprievod.Kukaj, jaká sú pjekná!A jaká muadá ... a už majú štyri dzecká!A tí kone, ešče krajší pristrojené jak majú náš pán gróf. Vivat, Její Veličenstvo, vivat... volajú dedinčania nadšene a celkom sa im zdá, ako by sa do ich dediny prevalila aspoň časť tej veľkej slávy, čo sa začiatkom leta odohrala v Preš porku.

Zaprášilo sa za kočmi aj jazdcami. Miznú v podvečernom šere. Ale Račišdorf ešte stále pripomína včelí úľ. Obíračka zamestáva a ešte pekných pár dní bude zamestávať celé vino-hradnícke rodiny aj najatých tovarichárov i  hoferov, ale   nad všetkou tou ľudskou čin-nosťou sa vznášajú ako vínne mušky reči.

Reči o tom, ako Mária Terézia, najmilosti-vejšia pani kráľovná Rakús aj uhorských zemí navštívila Račišdorf a jeho vinohrady.

Dobroslava Luknárová(povesť z knihy Dobroslava Luknárová,

Zuzana Kuglerová: Vinohradnícke povesti)

Ako Mária Terézia navštívila Račišdorf a jeho vinohrady...

Gaštanové pastoráleCupocú gaštany,keď vietor zafúka,kotúľajú sa prečz mestského chodníka

Kotúľajú sa prečdo mäkuškej trávyLístie ich prikryje,postieľku im spraví

A tak až do jaričušia v suchom lístí -V holých vetváchstarých stromovvietor píska, sviští

Príde zima, sniežik padneDobre spinkať v tráve V starých stromochvietor hudie -Gaštanové pastorále

Dobroslava Luknárováhttp://dobroslava-luknarova.racan.sk

č. 1 / 2013 15 v ý b e r

račan.sk

623 Vznik štátneho útvaru (nadkmeňového zväzu) Slovanov zámenoho ako Samova ríša.658 Zánik Samovej ríše.833 Moravské knieža Mojmír I. dobyl Nit-rianske kniežatstvo. Vznik štátneho útvaru známeho ako Veľká Morava.894 Zomrel Svätopluk (Zwentibald).905 Zánik Veľkomoravskej ríše.972 Maďarské knieža Gejza (972 - 997) prijal kresťanstvo a začal ako prvý presadzovať roz-voj poľnohospodárstva a remesiel ako základ hospodárstva štátu. Maďari sa usadili na pra-vom brehu Dunaja.997 Štefan, syn kniežaťa Wajka, sa stal kráľom.1000 Krst sv. Štefana v Passau.1002 Sv. Štefan sa oženil s  bavorskou prin-ceznou Gizelou, dcérou kráľa a  cisára Hein-richa II. Princezná dostala ako svadobný dar bratislavskú zem. Gizela pozvala do Uhorska rytierov, duchovných, remeselníkov a poľno-hospodárov. Išlo o  prvé hromadné nemecké osídľovanie.1018 Západné Slovensko prešlo pod uhorskú správu. Až do  r. 1300 sa však o  toto územie viedli neustále spory a vojny.1150 Uhorský kráľ Gejza II. pozval nemec-kých hostí nielen do Bratislavy, ale aj do Pezin-ka, Modry, Trnavy a na stredné Slovensko.1226 Najstarší známy písomný doklad o Rači pochádza z  roku 1226. Je to darovacia listi-na – „donácia kráľa Ondreja na osady Chur-re a  Symberg, ktoré daruje zemanom Jánovi a Petrovi synom Beňadika, Mikulášovi a Šte-fanovi, synom Reche“. Ako je vidieť, názvy osád Churre a  Symberg, ktoré sa nachádzali pravdepodobne na dnešnom území Rače, nie sú slovanské.1237 V  písomných prameňoch o  osídlení územia Rače z  roku 1237 sa spomína osada Okol. Ležala v  oblasti dnešnej železničnej stanice. Pomenovanie svedčí o  pôvodnom slovanskom osídlení. Okol alebo okolica bolo staroslovanské pomenovanie ohrady na doby-tok. 1241 Uskutočnil sa tatársky vpád do  Uhor-ska. Osady v okolí Bratislavy boli vyrabované a obyvatelia, ktorí sa nestačili skryť v  lesoch, boli vyvraždení. Bratislava mala už opevne-nie. Medzi vyplienenými sa spomínajú osady Blumenau a Sellendorf, čo dokazuje, že tu už boli Nemci.1243 Odchod Tatárov do vlasti, kde sa konala voľba chána.1245 Po  vpáde Tatárov ostala krajina úplne spustošená a vyľudnená. Zničenú krajinu pri-chádzalo osídľovať predovšetkým slovanské obyvateľstvo zo severných oblastí. Kráľ však pozval do krajiny aj cudzincov. Boli to hlav-ne nemeckí kolonisti zo susedných rakúskych krajín a Bavorska.Na pozvanie grófov z Jura a Pezinka uskutoč-nila sa II. nemecká kolonizácia. Prišli sem i vi-nohradníci. Začalo sa budovanie regulárnych viníc a obce Rača. 1274 V zápise pochádzajúcom z roku 1274 sa spomínajú synovia zemanov Beňadika a Raču (Racha) ako zemania z Okola v Bratislavskej stolici.1287 Osada Okol bola rozdelená na dve po-lovice medzi potomkov týchto zemanov. Časť

pôvodnej osady sa dostala potomkom Beňa-dika a oddelená časť, ležiaca priamo na úpätí Malých Karpát, potomkom Raču. Podľa rodo-vého mena zemanov Racha dostala pomeno-vanie najstaršia časť – osada, ktorú nazývali tiež Račišča. Rýchlo sa rozrástla aj vďaka osíd-leniu novým obyvateľstvom, prevažne nemec-kým, a  svojím vplyvom prerástla pôvodné osady, ktoré sa tu nachádzali.1296 Prvá listina, v ktorej sa spomína pesto-vanie viniča na vrchu Schimperg.1306 Bola postavená kostolná hranolová veža s  dlátovou strechou, typickou pre bavorské krajiny.O staršom pôvode kostola svedčí i to, že veža sa v písomných záznamoch uvádza už v roku 1306. Je stavebnou zvláštnosťou. Má gotický pôvod a stojí nad sanktuáriom iba na dvoch bočných múroch hrubých až 1,5 m. Jej pô-dorys má tvar obdĺžnika s rozmermi 9 x 7 m. Keďže pôvod veže sa podľa písomných údajov datuje do obdobia siahajúceho vyše 80 rokov pred vznik kostola, možno sa i podľa staveb-ných charakteristík domnievať, že veža slúžila aj iným účelom, napr. obranným a pod. O jej gotickom pôvode svedčia vežové okná. Bez krížov dosahuje výšku 33 m.1309 Prvá listina, v ktorej sa spomína vino-hradníctvo v našej obci: Arcibiskup ostrihom-ský menom Ján, uisťuje zemanov Šandorovcov a  iných Račiščanov, že od znova vysadených vinohradov behom desať rokov nebude žiadať „dežmu“ (desiatok).1322 Obec Rača sa pôvodne označovala ako „Villa de Récse“.1328 Alžbeta, manželka Rugera Reucha, mešťana Trnavského polowic winice swej v chotare Račišdorfském majicej daruje dcere swej Katorjene, a skrze nu Mniškam Sv. Klare Prešporským za Dušu swu.1335 Kostol vznikol postupnou prestavbou. Najskôr ako kaplnka na cintoríne. V záznamoch z roku 1335 sa spomína „sacerdos“ (kňaz).1342 V  písomných záznamoch z  roku 1342 sa spomína „plebanus“ (farár) a farská budova a podľa toho je takmer o 50 rokov staršia ako kostol. Aj tento údaj dokazuje, že kostol tu mu-sel stáť už dávnejšie, i keď písomné doklady ne-máme. Podľa inej verzie mohlo ísť aj o zemian-ske sídlo, ktoré neskôr začalo slúžiť ako fara.1351 Novým zákonom bol potvrdený už predtým platný stav, že sa sedliaci nesmeli sťa-hovať, boli pripútaní k pôde.1358 Najstaršia zachovaná zmienka o richtá-rovi – menom Martin.1390 Prvá písomná zmienka o kostole v Rači. Je pravdepodobné, že kostol bol postavený už skôr.V  stredoveku bola Rača pomerne veľkou osadou. Už dávnejšie mala vlastného richtá-ra a kostol, ktorý bol postavený na cintoríne. Kostol v osade či obci bol už v prvej polovi-ci 14. storočia, aj keď prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1390.1399 Z roku 1399 pochádza listina, kde „Kral Sygmund dawa slobodu Mihalowy synowy Dominika a  Janowy synowy Benedika Uzur v Osade Račišči Szibenicu wystawit“. 1400 V  zápisoch z  15. storočia sa spomína rozsiahla kúria, ktorá zaberá celú severnú časť

terajšieho námestia Andreja Hlinku. Jej maji-telia sa často menili, dostávali ju spolu s po-zemkami od kráľa za zásluhy a verné služby. Súčasťou kúrie bola kaplnka nachádzajúca sa na  mieste terajšieho Obecného domu. Kúria bola veľakrát prestavovaná a jej posledná po-doba pochádza z 2. polovice 18. storočia.1414 Stretávame sa s nemeckým názvom obce „Rechendorf “, potom „Retisdorf sive Reche“, Recersdorf, Ratschdorf, z čoho napokon vznik-lo pomenovanie RAČIŠDORF.1428 Bratislavské predmestia a  Trnava boli zničené husitskými vojskami.1432 Ďalší pokus husitských vojsk o obsade-nie Bratislavy. Dobitie Trnavy.1450 V  polovici 15. storočia patrila Rača k devínskemu panstvu, ktorého majiteľom bol v tom čase palatín Mikuláš Garay. 1465 Neskôr sa na vlastníctve majetkov v Rači podieľali grófi zo Svätého Jura a Pezinka, ako je uvedené v listine z roku 1465, v ktorej kráľ Matyáš vydal štatutorský mandát na  stránku grófa Sigmunda od  Sv. Jura a  Pezinka ohľa-dom kúrie v Račišči, Churle a v Uzure. 1467 Kráľ Matej Korvín založil univerzitu v Bratislave.1473 V listine z roku 1473 kráľ Matyáš udelil milosť Pavlovi Reche, ktorý bol obžalovaný ako zbojník, a tento list bol publikovaný pred bratislavskou kapitulou. Táto listina je posled-nou písomnou pamiatkou z 15. storočia týka-júcou sa Rače.1500 Obec mala vlastnú pečať už v  16. sto-ročí.1508 Kostol bol podľa záznamov zasvätený k úcte Všetkých svätých. 1514 Tripartitum, schválené snemom, zrov-noprávnilo nižšiu šľachtu s vyššou, ktorá spo-lu s vyšším duchovenstvom tvorila v politic-kom slova zmysle uhorský národ s  rovnými výsadami, slobodami a  právami, bez národ-nostného rozdielu. Poddaný nebol príslušní-kom slobodného národa, hoci znášal najviac bremien. Pôda patrila šľachte.1517 Luther vystúpil so svojím učením.1520 V  tomto roku mal už Luther prvých prívržencov v  Uhorsku. Od  tej doby mnohí šľachtici i  duchovní prestúpili na  luteránsku vieru a nútili k tomu i poddaných. Zabrali ka-tolícke kostoly.1526 V  bitke pri Moháči bolo uhorské voj-sko porazené. Týmto sa otvorila Turkom cesta do vnútra Uhorska, čo bolo príčinou vysťaho-vania chorvátskeho a srbského obyvateľstva.1527 Časť obce dostala sa do majetku Bátho-ryovcov, ktorým patrilo i devínske panstvo. Rača mala dvoch zemepánov – rod Báthoryov-cov z Devína pravdepodobne na hornom konci a Farkašovcov na dolnom konci obce.1544 Kráľ Ferdinand vydal povolenie na pre-daj statkov v  Račišči potomkom Ignáca Far-kaša de Besse.Územie dnešného Maďarska bolo pod turec-kou nadvládou.

RAČA – chronológia historických udalostí (1. časť)

Spracovali Ľudovít Havlovič a Ján Luknárpodrobnosti viď Ľudovít Havlovič: RAČA

Z dejín a pamiatok obce http://www.martinus.sk/?uItem=120868

16 č. 1 / 2013v ý b e r

račan.sk

račan.sk výber – občasník občianskeho portálu www.racan.sk. EV 4761/13, ISSN 1339-2069. ZDARMA. 1. ročník, október 2013. Vydavateľ: OZ račan.sk, 831 06 Bratislava, Albánska 5A. IČO 42 183 863. Redakcia: Boris Krošlák, Jana Hrdličková, Miro Ščibrany, 4464 9432, e-mail: racan.sk@gmail.com, www.racan.sk. Za obsah článkov zodpovedajú autori. Zdroje financovania: vlastné prostriedky OZ račan.sk, 2% dane FO a PO, dobrovoľné dary obyvateľov

(Tatrabanka, č. ú. 2923885926/1100).

Já, Józef Luknar, narodil som sa 1870. roku, 6. dec. Wiňice nám prestali roďit víno, a Prá-ce viác bolo z  visádzaňím Wiňíc než dotál. A k tomu náš Sin Józef, ktorého sme nechali študovat, ten nás tiež niektoré Groše koštoval. Widzel som, že úrodi zas nebude a  vidanki

kam dál vatšie. Horko taško vzdichal som si, ked sem si spomenúl na tie velké interese, kte-ré mňa tak velmi trápili.

I. Z Bohem Súset, aj ti, SúsedoDo Ameriky sem išel v ponďelí ráno 18ho

augusta 1913. roku asi o 9tej hoďini. Bola to Trpká chvíla pre mňa, ked sem viďel diet-ky moje okolo stola jako po  frištuku sediáce a ňišt o tom netušiáce, čo bude z otcom alebo kam sa bere. Len sin Jozef začal plakat a mňa objal a  reknúc; Tata mój, tata mój, kam vi idete, a  nás tu z  malučkíma necháte. Poobí-mal sem malého, asi 2 roky starého Alojska, a malú Borčinku, asi v pátem roku! A Lajko nebol aňi doma, lebo prettím odešel do Fegi-meša k  švagrini Zusky uhersky sa učit. Wil-moš sin na  mia zadiveno hledzel, kam ten Otéc len idú, ked nám ruku podávajú!

Otcovi Cvekrovi Kohútovi sem podal ruku ešce v  nedzelu, aj Fekete Jakubovi a  Krampl Jozefovi. A  v  pondzelí sem ešče podal ruku Súsedovi Wencl Johanovi a  jeho Ženi. A  ten na mia zadiveno pozrúc a rékel mi; ale nao-zaj? a pretca ideš preč? A sem ho oslovil, abi mi poščal 25 zl., však ked moja Manželka Pre-dá Jačmeň, potom ti to navráci, a on hned aj mi dal, čo sem žádal. A  tak z  Bohem Súset, aj ti, Súsedo, a sem sa pohel od Domu. A jak

sme išli, Šebela švager orál nám na Baronky-nej Árendi, též sem ruku mu podal a slzavím okom dojatí lútoscú sme sa rozlúčili! A  Já z Manželku sme cestovali peši do Prešporka. A ked sme došli za most, sedli sme na Eletriku a sme išli k švagrovi Udvarnakimu. A tam sme si zaobjedovali a ottát sem išel kúpit k Wintro-vi jednu košelu, a zelený širák. A na Špitálskej sem si kúpil za 1 kor. krakau na cestu, abich miel pokrm. A ked bolo 12 hodin, sme sa po-bírali G račištorfskému Mítu. A tam pri cigár Fabriki, pri tej štácie Eletrickej, sme ostali stát. A sem mojej Manželky pár slóv povídal na rozlúčeňí, a sem ju objal a polúbil a sem jej ruku podával. A  ona mňe ledvá ruku poda-la, celá zamračená a mrzutná; a už sem začal aj kráčat a sa od nej odlučovat, a ona sa ob-rácila ku sťeni a dala sa doplaču. Potom sem postál a sem ju poťešoval; a ona mňe pravila, že nic ju tak nemrzí, len tí interese. A já sem jej hovoril, však nato idem do Ameriky, abich tím interesom spravil konec, a už je čas tu, už mosim íst.

Jozef sa pobral hore Šancovou ulicou, popri cintoríne, kde odpočívala jeho matka, popod Kalváriou, kam ako 13-ročný chlapec chodieval Abraničovi a  neskôr Albrechtom do  vinohradu robievať,  popri patrónovej fabrike, kde pred 17 rokmi mašíroval ako honvéd, a  cez novoveské pole prešiel rých-lym krokom na stanicu do Devínskej Novej Vsi. Tak-tak stihol naskočiť na  vlak a  bez lístka cestoval do Viedne. Tam sa oproti že-lezničnej stanice ubytoval u agenta a dozve-del sa, že vlakom vycestujú až na druhý deň, v utorok. Jozefa bol mrzutý, že tu musí celý deň len tak postávať, keď doma nechal malé hrable nedorobené, čo sa tak náhlil. Vlakom z Viedne do Le Havre Jozef precestoval vyše 1.900 km.

Zápisky Jozefa Luknára (1870 – 1945) Udalosti a skúsenosti na cesty Americkej!

http://jozef-luknar.racan.sk/2012/03/ cesta-do-ameriky-1913.html

Udalosti a skúsenosti na cesty Americkej! (1/4)S krátkim Životopisom, čo som vidzel a skúsil, Ked sem išel do Ameriky.

Malokarpatské vinice po roku 1890 viac než 20 rokov ničila fyloxéra. Vinohradníci si na obnovu viníc brali úvery a zadlžovali sa. Na splácanie dlhov a obživu rodín nestačili ani sezónne zárobky na Žitnom ostrove, u vinohradníkov v Prešporku a u sedliakov v Rakúsku. Dlžoby trápili aj račišdorfského vinohradníka Jozefa Luknára, až sa v roku 1913 ako 43-ročný rozhodol odísť za lepším zárobkom do Ameriky. Svoje zážitky z cesty a prvých mesiacov života v Milwaukee zapísal začiatkom roka 1914 do školského zošita, netušiac, že zo svojich slov stavia pomník cieľavedomej húževnatosti a oddanosti Bohu, rodnému kraju a rodine.