skutocne pribehy_5_2011

NeželanáSSoomm ssttáállee ootteeccPríchuťzmierenia

Málo spánkuFFaallooššnnéé aalliibbii

SSlluuššnnoossťťaakkoo vvllaassttnnoossťť

0,73 €

5/2011

Split by PDF Splitter

3www.BRATISLAVCANKA.sk

namiesto úvodu

Čí chceme či nechceme, či sa zaujímame o politiku,alebo je nám srdečne ukradnutá, do nášho povedo-

mia sa aj tak dostáva množstvo mien politikov, verejnýcha štátnych činiteľov.Nebudeme na tomto mieste hľadať príčiny tejto skutoč-nosti a hlavne, nebudeme sa zaoberať úlohou a význa-mom masovo - komunikačných prostriedkov. Tak aleboonak, mená ako Mečiar, Fico, Dzurinda, Gašparovič,Slota či Iveta Radičová a Mikloš s Bugárom sa stali súčasťou množiny našich elementárnych vedomostí.Ku každému menu nevdojak priraďujeme (často v závi-slosti od nášho ideologického presvedčenia) prídavnémená charakterizujúce vnímanie tohto politika väčšinouobyvateľstva.Pre väčšinu z nás je Róbert Fico geniálny demagóg (res-pektíve dobrodinec), Ján Slota hulvát ale vlastenec, Mikuláš Dzurinda výnimočný manipulátor, Ján Čarno-gurský usmievavý farizej, Ivan Mikloš arogantný odbor-ník, Vladimír Mečiar bezohľadný génius, Vojtech Bugárjediný Maďar, s ktorým sa dá dohodnúť, Róbert Kaliňákprešibaný fešáčik atď. apod.Títo ľudia reprezentujú rôzne politické smery a ideológie,ale súčasne sa až zúfalo podobajú. Cítime, ba sme presvedčení, že im ide hlavne o seba a o uspokojenieneukojenej túžby po moci.Korupcia, arogancia moci, klamstvo a bezohľadnosť (pro-sím, to všetko v medziach zákona, nikoho neohováram lensi tak filozofujem) často skutočne veľká odbornosť a profe-sionalita, ale o nikom z nich by si obyčajný človek (nie ten odMatoviča) nepomyslel, že je to človek slušný.Stop, nie tak celkom. Pre väčšinu Slovákov synonymoma symbolom slušnosti bola do nedávna Iveta Radičová.Patologická nenávisť Róberta Fica k tejto šarmantnejdáme vyvolávala u väčšiny obyvateľstva nepochopenie a údiv – čo vlastne od nej chce, predsa má už roky oveľaviac v zuboch Dzurindu a Mikloša? Prečo vlastní spolu-straníci ( tí istí Dzurinda and company) robia svojej kole-gyni nehorázne podrazy? Prečo toľko vzdelaných a zabezpečených ľudí „pri koryte“ tak veľmi nenávidíIvetu Radičovú?Majú moc a peniaze, ale chýba im úcta obyčajných ľudí!Chýba im to, že o žiadnom z nich si ani na sekundu ne-

pomyslíme, že je slušný človek...A – dosiahli svoje.Toľko vťahovali premiérku do svo-jich „kšeftov“, že ani ona dnes s či-stým svedomím nemôže vystu-povať ako slušný politik. Slušnejšítotiž neznamená slušný! A za to si môže Iveta Radičovásama, lebo ako hovorí Tomáš Janovic:„Na slušnom je malá neslušnosť viditeľnejšia ako veľkána neslušnom“.Môj obľúbený autor napísal tieto slová v knihe, ktorávyšla v septembri tohto roku, ale pani Iveta ich určite po-znala skôr a mala sa podľa toho zariadiť bez ohľadu naFica a svojich straníckych kolegov.Ja jej ešte dávam šancu na reparát, a Vy ?

Natália Výbošťoková ✍P.S.Do redakcie prišiel za mnou jeden starší pán so svojimveľkým problémom – urazil slušného človeka.V snahe revanšovať sa za profesionálne lekárske ošet-renie a skutočne ľudský prístup MUDr. Tatiany Novotnejz bratislavskej nemocnice na Antolskej v Petržalke, usi-loval sa „odvďačiť“ jej bankovkou v presvedčení, že sa topredsa patrí. Doktorka Novotná nielenže odmietla, alesúčasne jemne podotkla, že podľa jej názoru vo vzťahumedzi pacientom a lekárom peniaze nikdy nemajúmiesto. Kazia totiž základný vzťah medzi pomáhajúcim a potrebujúcim pomoc.Náš zahanbený dôchodca dostal recept a išiel do jednejz dvoch nemocničných lekární. V prvej mu odvrkli, žetaký liek nemajú, ale v druhej príjemná magistra po zo-pakovaní tých istých slov, zdvihla slúchadlo a zavolaladoktorke Novotnej a obidve sa poradili, aký náhradný liekdajú pacientovi.Súčasne sa dohodli, že po svojich ordinačných hodináchdoktorka sama donesie nový recept do lekárne, aby uše-trila nášmu „hrdinovi“ podľa nej zbytočnú cestu do ambulancie a aby ten nemusel hradiť vyššiu sumu.Tento príbeh uvádzam len preto, aby som zdôraznila, žeešte sú medzi nami Ľudia, pre ktorých nejestvuje menšiaalebo väčšia slušnosť, ale jednoducho Slušnosť akovlastnosť.

Slušnosť ako vlastnosť

Skutočné príbehy Priateľka a Bratislavčanka � ročník VIII � číslo 5, rok 2011 � ISSN 1336-619X � Ev. č. 3030/09 � BRATISLAVČANKA o zdraví, kráse, kultúre, zábave � ročník XI� číslo 10, rok 2011 � ISSN 1335-9037 � Ev. č. 3029/09 � www.bratislavcanka.sk � Vydavateľ: Redima s. r. o. � Adresa: Dostojevského rad 13, 811 09 Bratislava, tel.: 02/526319 91, fax: 02/526 319 92, e-mail: [email protected] � Generálny riaditeľ: Ing. Jerzy Frajberg, CSc. � Riaditeľ vydavateľstva: Ing. Zdenko Výbošťok, tel.: 0905 401 409 � Prevádzkový riaditeľ: Ing. Juraj Frajberg, tel.: 0905 714 445 � Šéfredaktorka: Ing. Natália Výbošťoková, tel.: 0905 714 447, e-mail: [email protected]� Obchodné oddelenie: e-mail: [email protected], tel.: 0905 401 409, Ing. Eva Kaplanová, tel.: 0905 820 168 � DTP: Hana Krepopová, e-mail: [email protected]� Promo manager: Daniela Šlachtová, e-mail: [email protected] � Tlač: Merkantil, s.r.o. � Distribúcia – Bratislavčanka: Mediaprint–Kapa Pressegrosso, a. s., stojany GRANDPRINC Bratislava a SR, LK Permanent direct mailing Bratislava a SR, frekventované miesta v Bratislave, zdravotnícke zariadenia, železničné a autobusové stanice, obchodné centráSR, vybrané prevádzky. � Cena Skutočné príbehy: 0,73 € � Distribúcia – Skutočné príbehy: Mediaprint–Kapa Pressegrosso, a. s. � Cena Skutočné príbehy: 0,73 € �

Predplatné: LK Permanent, s. r. o., Jana Sadloňová, tel.: 02/444 537 11, fax: 02/443 733 11 � Písomné podklady nie sú archivované. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Vydavateľ nie je zodpovedný za obsah a pravdivosť inzerátov, a tým nie je zodpovedný za prípadné vzniknuté škody. � Obálka: Britney Spears


– Tak čo, ako ide život?– Hekticky, – odvetil Milan na Ferovu otázku a po-škriabal sa za uchom.– Ja sa nudím.– Chyba, chlapče. Všetko čo sa u nás deje, je podľamôjho scenára. To vieš, na ženu musíš mať dlhý biča krátky dvor. Ale veď to poznáš.Fero neveriacky vytreštil oči.– Ale my bývame v paneláku.– A čo si myslíš, že my máme nejakú haciendu? Jalen tvrdím, že ak opraty nevezmeš od začiatku do svo-jich rúk, si stratený. Ja totiž, kamarát, – Milan sa naši-roko rozkročil, rozparok nohavíc mu klesol kukolenám, akoby mal kolt prekliate nízko a zúžil pohľad,– moja žena, keď jej poviem, že v byte sa nebude ničmeniť, sklopí uši a otočí sa naspäť k sporáku.– Nehovor. Teda hovor... ako sa to dá docieliť? Mojastará mi dáva priepustku na pivo za dobré správaniecirka raz za mesiac. Čo povie, je písmo sväté, – Fe-rovi, šťúplemu päťdesiatnikovi, sa vženú slzy do očí.– V každej rodine musí platiť slovo chlapa. To jenomen omen fungovania rodiny, chlapče, to si musíšpamätať, – buchne sa Milan, pripomínajúci poštovéhoholuba, do hrude a ostro zakašle. – Ja robím len to, čo tá moja bosorka povie. Lepšiepovedané, zakričí. Človeče, keby som oponoval, malby som peklo na zemi. Aj s očistcom, tomu ver.Ááááále, – Fero si sťažka vzdychne a zahľadí sa

4

�

www.BRATISLAVCANKA.sk

OBSAH

4 Len cez moju mŕtvolu

6 Rozmaznaná dcéra

8 SpektrumVyvážené hemisféry

10 Naša babka

12 Som stále otec

14 Ženám alkohol prospieva– hlavne po päťdesiatke

16 Zebra na ceste (úryvok)

18 Priateľka

20 Britney Spears

24 Krížovka

28 Trpká príchuť zmierenia

32 Na Centrálnom trhovisku

34 Obyčajný život

36 Jediný výstrel

40 Východisko z bludiska

42 Neželaná

44 Falošné alibi

46 Starý otec

48 Mrkva

50 Krížovka

skutočné príbehy

Len cez mojumŕtvoluNič vraj nie je náhoda. Všetko čo saudeje má svoje dôvody. A tak ani stretnutie mužskej dvojice pred obchodom s nábytkom nebolo len tak.Fedor, na ktorom viseli nohavicea z očí mu večne trčali otáznikya Milan, ktorému praskali traky na lavórovom bruchu a z úst sa mu rinulivšetky interpunkčné znamienka,podľa významu viet, si padli do náručia. Nevideli sa celé roky.


kamsi do budúcnosti ponad Milanovu hlavu, –ja to s ňou už do tej jej smrti nejako vydržím.A potom, kamarát, potom si kúpim motorku a ...– To nemyslíš vážne, kamarát môj zlatý. A čo akodídeš ty skôr a nič si neužiješ?, – Milan neve-riacky krúti hlavou nad toľkou pokorou, prstomsi utrie imaginárnu smietku pod nosom, zvraštíčelo a zahľadí sa na kamaráta zo školskýchlavíc.– Všetko je osud. S tým už ja nič nenarobím. Noale, – Fero objíme Milana okolo pliec a spýtavosa mu pohľadom zapichne do očí, – ešte stálesi mi nepovedal, ako by sa na tom dalo čosizmeniť, aj keď... neverím.– Ja ak nechcem čo chce moja žena, vždy lenprísne skríknem. Len cez moju mŕtvolu!Fero sa od Milana odtiahol práve vo chvíli, keďkde sa vzala, tu sa vzala, za Milanovýmchrbtom odrazu stála, jeho žena malá, čo mupod pazuchu nesiahala.– Kde toľko trčíš? – oborila sa na neho, Fera siani nevšímajúc, – Čo sa tu toľko vybavuješ?! – pohľad plný odporu preniesla na Fera, – Užsom vybrala skrine do obývačky, koberec do

spálne, komodu do predsiene, stoličky do kuchyne...– Už idem, dušička, – Milan sa scvrkol do klbkanervov, rýchlo podal manželke kreditnú kartua otočil sa na Fera, – no a čo si si myslel, žechcem byť mŕtvy? Nepovedal som ti, že mojažena by ma prekročila bez mihnutia obrvy?Môžem sa vyhrážať, že len cez moju mŕtvolu,no ona je hluchá a slepá. – Ale veď si mi..., – Fero od úžasu nechá ústaotvorené dokorán.– Prepáč, kamarát, aspoň som si vďaka nášmunáhodnému stretnutiu mohol trošku uľaviť. Alebolo by to krásne, keby to bolo tak, ako som tiopisoval, však? Ty mi rozumieš, ty áno, – pove-dal Milan a poslušne nasledoval svoju drobnúženu s ústami malými, ale výkonnými. Fero bystavil vlastný krk na to, že Milan chcel ešte čosipovedať, no jeho žena si ho k sebe pritiahla rúč-kou pánskeho dáždnika a zmenila smer jehokrokov. Fero zostal stáť prostred chodníka s ru-kami spustenými pri tele a neveriacky krútil hla-vou.

SP ✍

5

skutočné príbehy



Lepšie povedané, ockova dcérenka Dianka.Pokiaľ viem, a to sa k nám donieslo z via-

cerých zdrojov, manželka nášho šéfa malatriezvejšie uvažovanie. Údajne sa v ich rodineuplatňovala dvojitá výchova, čo poznačilo celýich vzťah. Šéf sa rozviedol so svojou ženoupo pätnástich rokoch a dôvodom boli abso-lútne odlišné názory na výchovu dcéry a inýhodnotový rebríček. Neznášanlivosť, úplnéodcudzenie a neprekonateľný odpor, ako sato v právnickom slangu nazýva, už boli len de-

finitívnou bodkou za nevydareným vzťahom.Mnohí by očakávali, že dcéra pôjde po roz-vode k matke. Ale pubertiačka v plnom nasa-dení sa rozhodla pre menšiu cestu odporu.Vedela, že čo jej mamička zakáže, to jej ockodovolí. Nečudo teda, že keď vypovedala nasúde a mala sa rozhodnúť, ku ktorému z rodi-čov sa nasťahuje, na sekundu nezaváhala.Solventná rodina nemusela riešiť dilemu, ktoz rozvedených manželov opustí domácnosť.Predali dom a každý si kúpil byt. Náš šéf, keďmala jeho dcéra sedemnásť a puberta ňoustále plieskala, vymenil byt za menší rodinnýdom. Mysleli sme si, že si doň privedie novúženu, ale Dianka si osobovala právo rozhodo-vať ešte aj o otcovom živote. S matkou sa cel-kom prestala stýkať a otec, zo strachu, že bydcéra k nemu zaujala rovnaký postoj, robil, čomu prikázala. Ak sa jej nepáči teta Kveta,nikdy viac neprekročí prah ich domu. A čo tetaJolana? Preboha, tá malá, tučná kreveta? Tá,nech upaľuje k svojim detičkám a nezamorujevzduch. Júlia, pomaly Diankina rovesníčka,žrala nervy zo všetkých potenciálnych ma-côch Diane najväčšmi. Prečo by mala od takejšťandy počúvať výčitky o tom, ako žije? A čo jena tom, že Dianu vyrazili z jednej školy, keďju otec vzápätí na to umiestnil na gymnázium.Nie nejaké špičkové, ale kto sa bude v životepýtať, kde študovala a na aké známky? Pch!Dnes má maturitu predsa každý blb, prečo byto nemala Dianka zvládnuť, aj keď sa neučí,fláka sa, blicuje a klame. Keď Dianinho otcapredvolali do školy, zúril. Ako mohli nejaké za-dubené pedagogičky obviniť jeho dcéru, že šikanuje spolužiačky a kradne? Taká ne-horáznosť. A Diana putovala v treťom ročníkuna inú školu. Tentoraz jej otecko pohrozil, žeak sa bude musieť ešte raz červenať, ako ne-jaký poškolák pred jej učiteľkami, dá jej zara-cha. Dianka len cudne sklopila oči a keď sausmiala na otecka, hneď sa roztopil.– Ja viem, že ti ostatné decká závidia,Dianka. Ale ty sa musíš naučiť s tým žiť.Musíš im dokázať, že ty nie si len hockto a žeani tvojmu otcovi nepadajú pečené holuby do...úst, – zaváhal Dianin otec s vyslovenímslova „huba“, pretože si myslel, že jehodcérka také výrazy ani nepozná. Tak veľmi samýlil. A ona mu to čoskoro aj dokázala. Keďprišla v jednu noc domov napitá, neveril vlast-

6

�

skutočné príbehy


Vedeli sme o šéfovi, že je bezhlavo zaľúbený. Nie do svojejmanželky, ani do niektorej z nás,ale do vlastnej dcéry, pre ktorúby dokázal zabíjať. Inak sa totižnedá pochopiť tá jeho bezhlaváláska k dvadsaťročnej dievčine,ktorá ktovie, či v živote urobilaniekedy niečo rozumné. Roz-maznaný fracek svojich rodičov.


7

skutočné príbehy


nému úsudku. To, že berie drogy, ho celkomvykoľajilo.– Ale veď ja som vždy pre ňu robil všetko nasvete. Chcela ísť na lyžovačku? Kúpil som jejvýstroj, akú nemá ani Zuzulová. Rozhodla sachodiť na tenis? A prečo nie? Platil som jejosobného trénera a kúpil titánové rakety.Hneď dve, keby sa jej jedna zlomila. Potrebo-vala peniaze na handry, ku kaderníčke? Nebolproblém. Vždy som jej dal všetko, na čo pr-stom ukázala, – div sa nerozplakal Dianinotec, keď ho predvolali do školy.– A to je vaša najväčšia chyba. Prepáčte, ak simôžem dovoliť kritizovať vás, ale vaša dcéranikdy nemusela nič urobiť pre to, aby malavšetko. Je nám to ľúto, ale je vylúčená zo školy,– povedala riaditeľka, korpulentná dáma v ro-koch, akú nedokázal ani Dianin otec poslať dočerta. Diana neskončila ani tretí ročník gymná-zia, keď zdrhla z domu. Otec o nej nevedel tridni, kým sa rozhodol požiadať o pomoc políciu.Keď Dianu našli, bola sfetovaná. Vrátila sak otcovi a sľúbila, že s tým skončí.– Zmeníme prostredie. Sťahujeme sa, – po-vedal Dianin otec a kým dcéra stihla niečo po-vedať, rázne buchol päsťou do stola. Vyzeraloto, akoby nezniesol odpor. Diana sa rozo-smiala.– Nebuď smiešny, otec. Veď ty nevieš ani kri-čať. Choď si aj do psej riti, ja sa nikam nesťa-hujem. A keď sa ti to nepáči, pôjdem k matke.– K tvojej mame? Neverím vlastným ušiam?Celé roky tvrdíš, aká je zaostalá, aká nemo-derná, ako ju neznášaš pre jej názory a terazmi chceš nahovoriť..., – Diana buchla dvermi.Znovu zmizla. Otec si sadol do kresla a bez-myšlienkovite hľadel do okna. Najprv chcelskočiť k nemu, otvoriť ho a zakričať na dcéru,aby sa okamžite vrátila. Ale keď si uvedomil,že má takmer dvadsať rokov, zastavil sa.Mohol by si ju ešte väčšmi voči sebe popudiť.A Diana nerobila nič iné ako doposiaľ. Flákalasa. Do roboty ju vziať nikde nevzali. Malaukončené základné vzdelanie, a to bolovšetko. Aby išla robiť niečo manuálne, to sajej ocko bál navrhnúť. A tak ju živil. Trvalo todva roky. Diana chodila za ním do roboty a ne-robila iné, len si od neho pýtala peniaze. Stalasa z neho bezodná studnica, ktorá sa nako-niec vyčerpala. Drogy, na ktoré si chodilaDiana pýtať peniaze nielen pre seba, ale aj

pre svojich kumpánov, ktorým tak dokazovala,aká je dominantná, dokážu zničiť celé rodiny.Inak tomu nebolo ani v prípade nášho šéfa.Všetko by bolo v jeho právomoci, na jeho roz-hodnutí, keby to nezasiahlo aj nás. Keď sanám začali tratiť najskôr drobnosti, neskôrnám mizli v nepozorovanú chvíľu peniazev peňaženke, už sme to s kolegyňami nevydr-žali. Margita, ktorá je sama na troch synov, sarozplakala. Išli sme s ňou za šéfom a povedalimu, že ju Diana okradla.– To by ste najprv museli dokázať, ženské! Vyste sa proti mne spriahli, čo? Výsledkom toho celého bolo, že šéf Margituvyhodil. Dal jej výpoveď z dôvodu nadpočet-nosti. Stiahli sme sa aj my ostatné. Krádežezredli, no my sme boli stále v strehu a malisme nad sebou Damoklov meč. Ak si pohne-váme šéfa, môže nás čakať čo Margitu, ktorási ani pár mesiacov po prepustení vo svojomveku, nedokázala nájsť robotu. Všetko sa vy-riešilo po tom, ako nášho šéfa odvolali. Aj onmal svojich nadriadených. A tým sa donieslo,čo robí jeho dcéra. Snažil sa všetko demen-tovať, ale nič nepomohlo. Odvolali ho a abymu zalepili ústa, „vykopli ho na vyššie miesto.“Na inú pobočku. Žasli sme nad toľkou spra-vodlivosťou. Ale len do okamihu, kedy sak nám nedonieslo, že aj tam riadila jeho dcéraDiana. Celé to prasklo, keď tá malá potvoraokradla upratovačku. Tá ju prichytila a tak junafackala, že dievča bolo modré. Upratovačkasa o svoje miesto báť nemusela. A aj keď sato všetko skončilo na polícii, my sme pre-svedčené, že Dianke sa všetko prepečie, kýmbude žiť ten jej milujúci, láskou zaslepenýotecko, ktorý kope hrob vlastnej dcére.

RL ✍


�

8

zdravie


Nemiešajte kofeín a paracetanol

Paracetamol patrí medzi naj-bežnejšie užívané liečivá napotlačenie rôznych bolestí;mnohé ženy ho taktiež uží-vajú ako odporučenú preven-ciu proti rakovine vaječníkov.Dlhodobé užívanie takýchtoliekov však môže zvýšiť rizikozlyhania obličiek, vysokéhokrvného tlaku a porážky. Ne-bezpečný účinok miešaniaacetaminofénu s alkoholom jeznámy už dlhšiu dobu, tímprofesora Sida Nelsona

z University of Washingtonv Seattle však najnovšie tes-toval účinky zmesi acetami-nofénu a kofeínu. Výsledkyjednoznačne dokázali, že ko-feín spôsobuje vznik trojná-sobného množstva vedľaj-šieho toxického produktuNAPQI, ktorý môže spôsobiťpoškodenie, ba až zlyhaniepečene. Neznamená to, žeľudia musia prestať užívaťacetaminofén alebo kofeí-nové výrobky, no mali by dbaťnato, aby nekombinovali obelátky zároveň. ✍

Obezita žien zvyšuje riziko defektov detíVedecký tím Kim Wallerovej z univerzity v Houstone zhro-mažďoval údaje o pôrodoch v rozpätí piatich rokov, pričomskúmal viac ako 10 tisíc detí s vrodenými poruchami a po-rovnával ich so 4 tisíc zdravými deťmi. Zistilo sa, že obezita

žien pred otehotnením viac ako zdvoj-násobuje pravdepodob-nosť výskytu rázštepuchrbtice ich potomkov.Medzi ďalšie riziká obe-zity pred tehotenstvompatria tiež poruchy funk-cie srdca, konečníka,penisu, končatín a brá-nice u novorodencov.

Kakao znižuje krvný tlak

Nemeckí výskumníci zistili, žekakao má výraznú schopnosťznižovania krvného tlaku. Účast-níkom výskumu, ktorí konzumo-vali kakaové výrobky najmenejdva týždne, sa znížil tlak rov-nako výrazne, ako keby užívalilieky bežne predpisované na zní-ženie krvného tlaku. Poklestlaku v dôsledku konzumáciekakaa by mohol zredukovať ri-ziko porážky a srdcových zá-chvatov o 10 až 20 percent.Kakao totiž obsahuje iný a účin-nejší typ polyfenolu (látky slúžiacej ako prevencia proti kardio-vaskulárnym chorobám) ako napríklad ovocie a zelenina. Autor

tohto výskumu, Dirk Taubertz Univerzitnej nemocnice v Ko-líne nad Rýnom však záro-veň varoval pred nadmerným a nekontrolovaným prijímaním čokolády, vzhľadom na jej vysoký obsah tuku, cukrua kalórií.


9

zdravie


Americký neurofyziológ Roger Wollcot Sperryzískal za svoj výskum oboch mozgových

hemisfér Nobelovu cenu. Spoločne so svojimispolupracovníkmi objavil, že oblasť činnostiľavej hemisféry mozgu sa všeobecne zame-riava na:� jazyk,� logiku,� počítanie,� písanie,� notorické reakcie,� pojem o čase,

zatiaľ čo pravá hemisféra mozgu sa všeobecnezameriava na duševné činnosti,v ktorých hrajú zásadnú úlohu:

� sluchové vnemy a hudba,� má prevahu uvedomovanie

si komplexných súvislostí,� predstavivosť,� denné snívanie,� farba,� dimenzie.

Sperry tiež odhalil, že keď jeľavá hemisféra mozgu aktívna,pravá hemisféra prejde do akéhosi uvoľneného, polome-ditatívneho stavu spojenéhos vlnením alfa. Ak nastane ob-rátená situácia, teda keď pra-cuje pravá hemisféra, prejde dotohto stavu zase hemisféraľavá.

Následné experimenty ukázali, že praktickykaždý disponuje plnou škálou duševných schop-ností. Bohužiaľ, vďaka zlému spôsobu vzdelá-vania a nesprávnym informáciám má väčšinaz nás sklon sa domnievať, že má vrodené vlohylen pre niektoré z týchto oblastí, zatiaľ čo preostatné už nie. Obvykle predpokladáme, že súorientované na činnosti spojené buď s ľavou,alebo pravou hemisférou mozgu, a len zriedka-kedy, že sú prienikom oboch. A máme jasnov tom, že akékoľvek úspechy v slabších oblas-tiach sú pre nás raz a navždy nedosiahnuteľné.Vďaka Sperryho výskumu však začali miliónyľudí precvičovať tie stránky duševných schop-ností, ktoré nesprávne považovali za "slabšie".Zistili, že tieto "slabšie" vlohy, ak sú rozvíjanépod vedením správnych učiteľov, môžu rozkvit-núť bez ohľadu na vek. Poznali tiež, že novo zí-skané schopnostispätne ovplyv-ňujú vlohy zí-skané už skôr,ktoré sa potomvďaka tomu ďalejrozširujú.

VEDELI STE?

Géniovia svetových dejín – poprední vedci a umelci akonapríklad Einstein a Picasso – nevynikali len v činnostiachzodpovedajúcich jednej strane mozgu, ale rozsah ich zá-ujmov a aktivít bol mimoriadne široký? Slávni vedci prišlina rozhodujúce nápady počas denného snenia a väčšinaveľkých umelcov a hudobníkov sa vyznačovala až neuve-riteľnou organizovanosťou a analytickým prístupom,najmä vo vzťahu k svojej práci.

Takúto rovnováhu medzi ľavou a pravou stranou mozguby mal dosiahnuť každý z nás. Keď sa nám to nepodarí,staneme sa relatívne nevýkonnými. Inak povedané, nechsa už rozvíjame sami či používame akýkoľvek systém roz-voja našej inteligencie, musíme zabezpečiť, aby obe stranymozgu boli aktívne vyvážené.

✍

Vyvážené hemisférySplit by PDF Splitter

�

10 www.BRATISLAVCANKA.sk

Človek sa mohol z našej babky zblázniť. Žila s namiv paneláku odvtedy, čo podarovala svojmu jedinému

synovi a môjmu strýkovi dom s tým, že ju doopatruje. Aleten nešťastník, ktorý obral vlastnú sestru a teda mojumamu o majetok, dom jednoducho zázrakom predal, po-obkrúcajúc tak paragrafy a zmizol. Zľahla sa po ňomzem. Vyvstal problém. Čo s osemdesiattriročnou bab-kou? Moja mama sa zachovala, ako vždy pragmaticky.Nasťahovala babku k nám do trojizbového bytu. Čakalasom, že môj otec najprv vyletí z kože, potom, keď saz nej odzipsuje, vyštartuje do miestnej krčmy a domovho dovlečú nohami napred. Svoju svokru mal síce rád,no predstava, ako sa budeme štyria tlačiť v malom, pe-tržalskom a ešte aj trojizbovom byte, bola pre neho, alei mňa neznesiteľná. Pochopiteľne, babka okupovalajednu izbu. Ani mňa o tú moju neobrali. Len rodičia mu-seli spojiť predstavu spálne a obývačky, ktorá je navyšeprechodná, do jedného. – Máme dva v jednom, však ocko? – líškala sa mamaotcovi, hladila ho po lysej hlave a trilkovala ako cvrčekv čase párenia. Otec, chrabrý muž, len mlčky pritakala radšej skryl slzy do športovej stránky novín.– A čo ty stále len čítaš a čítaš? – zadrapla do otcababka. Rozkročila sa pred ním v rovnej šatovej sukni po-siatej ornamentami rôznych farieb, tvarov a veľkostí. Vy-zerala ako matrioška. Veľká, rozložitá, s líčkami akočervenými jabĺčkami a s dobrotivými, klipkajúcimi očamiza sedmičkami dioptriami. Pripomínala mi naviac preši-baného vlka, ktorý sa preobliekol za starkú, nasadil si lor-ňon a veľkými očiskami jedol nešťastnicu Červenúčiapočku. Radšej som teda v babkinej blízkosti nenosilanič červené. Aj tak som vedela, že ju ostré farby dráždia.Tvrdila, že striedmosť srdca, duše i tela sa pozná podľa

toho, či človek nosí nasebe pastelové farby.Bolo mi jedno, čo sibabka myslí o mojomšatníku. To mi žily ne-trhalo. Horšie to bolos ňou, keď sa pustila dopolitizovania.– Babi, prosím ťa, daj užpokoj s politikárčením.Chlieb aj tak lacnejší ne-bude, tak si šetri hlasivky– prosila som ju, keď sapostavila do dverí mojejdetskej izby a do bezve-domia omieľala ktos kým, kedy a kde... čosirobil, čo vyčítala z bulvár-nej tlače. Babka sa totižzaujímala o všetko, len

o to nie, či po sebe spláchla záchod. A tak, keď sa k námnasťahovala, ako prvú funkciu, som vyfasovala úlohustrážcu. Sliediť za babkou, kontrolovať ju, či sa vie samaešte kontrolovať. Bolo to zbytočné. Naša babka bola nie-len svojprávna, ale aj dosť prešibaná. A sčítaná. Nezau-jímala sa len o politiku, ale aj o ľudí a o všetko, čo sa dialonielen doma, ale aj za veľkou mlákou. S obľubou ma tý-rala. Donekonečna mi rozprávala, s kým sa zase vyspalniektorý z prominentov, ktorý herec s ktorou „herkou“, akoich herecké partnerky sama nazývala, sa pomiloval v prí-vese auta a koľko detí si môže oči vyplakať, keď ich ne-hanebný otec, či matka opustili kvôli inému partnerovi.– Nieže budeš ako oni – zodvihla výstražne prst babkaa ďobla ma do pleca tak, že mi v ňom zostala dierka. Abyste totiž vedeli, naša babka si nielen lakovala nechty, alechodila ku kaderníčke vždy, keď mala pocit, že ju, akoona vravievala, „škohlí“ hlava. Ak sa nepresúšala na bal-kóne, akože prelieva, nie zalieva bylinky v črepníkoch,čo si ich mama nasadila, labzovala okolo domu. Vypará-dila sa do kostýmčeku a zbierala informácie o susedoch.Zaručene overenými správami nás potom kŕmila večerčo večer, aby sme si nevšimli, že nám ujedá aj z našichtanierov. Babka totiž nesmierne rada maškrtila. A jedla.Nezjedla len to, čo ju nezhltlo. A pritom s plnými ústamištebotala. Nútila vás pozerať sa jej priamo do očí a ne-sledovať jej dlhé pazúriky. – Tá naša babka, tá nás prežije. Má toľko sily, že by saz nej dala vyrábať slnečná energia. Je zdravá ako repa.Keby som ja zjedol čo ona, už ma ťaháte na cintorínz piateho poschodia žeriavom. Ale ona to všetko spáli.Keby len tými pántmi toľko nemlela. Uši ma z nej bolia.Ozaj, a kde je? – spýtal sa otec. Zbytočne. Babka stálaza jeho chrbtom. Chichotala sa do dlane a spakruky

skutočné príbehy

Naša babka


skutocne pribehy_5_2011

Documents