SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO

INŽINIERSTVA

132006

TVORBA PÔDNYCH MÁP V PROSTREDÍ

GEOGRAFICKÝCH INFORMAČNÝCH SYSTÉMOV

2011 Daniel Haraga

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO

INŽINIERSTVA

TVORBA PÔDNYCH MÁP V PROSTREDÍ

GEOGRAFICKÝCH INFORMAČNÝCH SYSTÉMOV

Bakalárska práca

Študijný program: Pozemkové úpravy a geografické informačné

systémy

Študijný odbor: 4127700 Krajinárstvo

Školiace pracovisko: Katedra krajinného plánovania a pozemkových

úprav

Školiteľ: Zlatica Muchová, doc. Ing., PhD.

Nitra 2011

Daniel Haraga

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Daniel Haraga vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu na tému

„Tvorba pôdnych máp v prostredí geografických informačných systémov“ vypracoval

samostatne s pouţitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Nitre 25.05.2011

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie doc. Ing. Zlatici Muchovej, PhD. za pomoc,

odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce.

Abstrakt

Tvorba pôdnych máp v prostredí geografických

informačných systémov

Proces pozemkových úprav riadi zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a

pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

Významnou súčasťou projektov pozemkových úprav je aj problematika tvorby a

interpretácií údajov o bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek. Na území

Kremnica, ktoré sme rozoberali v práci sa nachádza 38 bonitovaných pôdno-

ekologických jednotiek.

Základné charakteristiky bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek poskytujú

informácie o sklonitosti reliéfu, orientácii svahov k svetovým stranám, skeletovitosti,

hĺbky pôdy, klimatickom regióne a zrnitosti povrchového horizontu. Na základe týchto

charakteristík sme vytvorili 7 pôdnych máp.

Odvodené charakteristiky bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek umoţňujú

vyhodnotiť územie z hľadiska produkčných kritérií, ako napr. špecifikovať

najkvalitnejšej pôdy, ktorú je nutné chrániť pred záberom na nepoľnohospodársku

činnosť, stanoviť typologicko-produkčné kategórie a subtypy racionálneho vyuţívania

pôd atď. Pomocou odvodených charakteristík sme vytvorili 5 pôdnych máp.

Bakalárska práca sa zaoberá tvorbou a prezentáciou základných a odvodených

informácií o bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, ktoré sú podstatným

podkladom pri spracovaní projektu pozemkových úprav. Pri spracovaní práce sme

vyuţívali geografické informačné systémy a pokúsili sme sa poukázať na ich praktické

vyuţitie v projektoch pozemkových úpravách.

Kľúčové slová: pozemkové úpravy, bonitované pôdno-ekologické jednotky (BPEJ),

aktualizácia máp BPEJ, geografické informačné systémy (GIS)

Abstract

The creation of soil maps in geographic information systems

The process of land consolidation comply with Act. No. 330/1991 Coll. On the

landscape consolidations, land ownership, land offices, Land Fund and Land

Associations, as amended.

Significant part of land consolidations projects is also issue of creation and data

interpretation about ecological soil-quality units (ESQU). In territory Kremnica, which

we analyzed in thesis has thirty-eight ecological soil-quality units.

Base characteristics of ecological soil-quality units provide information about

gradient of relief, orientation of slope to cardinal points, skeleton, deep of soil, climatic

region and grading of surface horizon. Following these characteristics we made seven

soil maps.

Derivative characteristics of ecological soil-quality units allow evaluation an

area in point of production criteria for example soil best quality specification which is

necessary to guard against non-agricultural activity, to set typological-production

categories and subtype of racional use of soil and so. Following derivative characteristic

we made five soil maps.

This bachelor thesis deal with creation and presentation of base and derivative

information about ecological soil-quality units which are important for project of land

consolidation. In this work we used geographic information systems and we pointed at

practical utilization in project of land consolidation.

Keywords: Land consolidation, Ecological soil-quality units (ESQU), Actualization of

ESQU maps, Geographic information system (GIS)

Obsah

Obsah 6

Zoznam ilustrácií 8

Zoznam tabuliek 9

Zoznam skratiek a značiek 10

Úvod 11

1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí 12

1.1 Metodológia pozemkových úprav 12

1.1.1 Obsah pozemkových úprav 12

1.1.2 Obvod a obvod projektu pozemkových úprav 13

1.1.3 Účastníci pozemkových úprav 14

1.1.4 Etapy pozemkových úprav 14

1.2 Vyuţitie BPEJ v pozemkových úpravách 17

1.2.1 Sústava BPEJ, zatrieďovanie do tried BPEJ 17

1.2.2 Štruktúra kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky 18

1.2.2.1 Klimatické regióny 18

1.2.2.2 Hlavné pôdne jednotky 19

1.2.2.3 Hlavná pôdno-klimatická jednotka 20

1.2.2.4 Svahovitosť a expozícia 20

1.2.2.5 Skeletovitosť a hĺbka pôdy 21

1.2.2.6 Zrnitosť pôdy 22

1.2.3 Aktualizácia máp BPEJ na účely pozemkových úprav 22

1.2.4 Určenie hodnoty pozemkov v pozemkových úpravách 23

1.3 Geografické informačné systémy 25

1.3.1 Zloţky GIS 25

1.3.2 Údajové typy v GIS-och 26

2 Cieľ práce 29

3 Metodika práce a metódy skúmania 30

3.1 Popis pouţitých podkladov 30

3.2 Návrh postupu riešenia prace 31

3.2.1 Vyber modelového územia 31

3.2.2 Vyber vhodného GIS a ďalšieho softvérového vybavenia 33

3.2.3 Vyuţitie systému GIS pre analýzy pôdnych charakteristík 33

4 Výsledky práce 38

4.1 Základné stabilné znaky BPEJ 38

4.1.1 Charakteristika hlavných pôdnych jednotiek 38

4.1.2 Charakteristika klimatického regiónu 39

4.1.3 Charakteristika svahovitosti pôdy 39

4.1.4 Charakteristika expozície pôdy 39

4.1.5 Charakteristika skeletovitosti pôdy 39

4.1.6 Charakteristika hĺbky pôdy 40

4.1.7 Charakteristika zrnitosti pôdy 40

4.2 Odvodene znaky BPEJ 40

4.2.1 Bodové hodnoty (BH) 40

4.2.2 Ochrana najkvalitnejších pod pred záberom

na nepoľnohospodársku činnosť 41

4.2.3 Typologicko-produkčné kategórie (TPK) 42

4.2.4 Úradná hodnota pozemkov pre účely pozemkových uprav 43

Záver 44

Zoznam pouţitej literatúry 46

Prílohy 48

8

Zoznam ilustrácií

Obr. č. 1.2 Štruktúra kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky 18

Obr. č. 3.1 Negeoreferencovaná mapa z portálu pôdne mapy 34

Obr. č. 3.2 Klad mapových listov s hranicou modelového územia 34

Obr. č. 3.3 Sada nástrojov georeferencing 35

Obr. č. 3.4 Pouţitie georeferencingu 35

Obr. č. 3.5 Sada nástrojov edit 36

Obr. č. 3.6 Vymedzenie hraníc BPEJ pomocou polygónu 36

Obr. č. 3.7 Atribútová tabuľka 36

Obr. č. 3.8 Príkaz calculate geometry 37

9

Zoznam tabuliek

Tab. č. 1.2.1 Charakteristika klimatických regiónov 19

Tab. č. 1.2.2 Charakteristika svahovitosti 20

Tab. č. 1.2.3 Charakteristika expozície 21

Tab. č. 1.2.4 Charakteristika skeletovitosti 21

Tab. č. 1.2.5 Charakteristika hĺbky pôdy 22

Tab. č. 1.2.6 Charakteristika zrnitosti pôdy 22

Tab. č. 1.3 Porovnanie rastra a vektora 28

Tab. č. 4.1 Hlavné pôdne jednotky 38

Tab. č. 4.2 Bodové ohodnotenie produkčného potenciálu 41

Tab. č. 4.3 Zastúpenie jednotlivých kategórií produkčných potenciálov

na území 41

Tab. č. 4.4 Typologicko-produkčné kategórie poľnohospodárskych pôd 43

10

Zoznam použitých skratiek

BBD bonitačná banka dát

BH bodová hodnota

BPEJ bonitovaná pôdno-ekologická jednotka

GIS geografické informačné systémy

HPJ hlavná pôdna jednotka

MN metodický návod

MP SR ministerstvo pôdohospodárstva slovenskej republiky

MÚSES miestny územný systém ekologickej stability

PBP podrobné bodové pole

PPÚ projekt pozemkových úprav

PSVZO plán spoločných a verejných zariadení a opatrení

PÚ pozemkové úpravy

RNS register nového stavu

RPS register pôvodného stavu

SPF slovenský pozemkový fond

ŠMO štátne mapy odvodené

TTP trvalé trávne porasty

TPK typologicko-produkčná kategórie

ÚSES územný systém ekologickej stability

VÚPOP výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

Zb. zbierka

VZFU všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

ZUNP zásady umiestnenia nových pozemkov

Z.z. zbierka zákonov

11

Úvod

Úlohou pozemkových úprav je usporiadanie pozemkového vlastníctva pomocou

právnych, terénnych, komunikačných, vodohospodárskych, protieróznych,

ekologických a iných opatrení s cieľom zlepšiť produkčné a pracovné podmienky

v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve a s cieľom podpory kultúry a rozvoja

vidieka. Pozemkové úpravy sú nástroj prostredníctvom, ktorého je moţné vyjasniť

vlastnícke vzťahy k pôde a zároveň riešiť organizáciu a ochranu územia (Vanek, 2001).

Proces pozemkových úprav riadi zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových

úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom

fonde a pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisov. V súčasnosti sa

pozemkové úpravy uskutočňujú v 423 katastrálnych územiach Slovenska,

v 73katastralnych územiach sú projekty ukončené a v 351 katastrálnych územiach je

projekt rozpracovaný. Na Slovensku sa spracováva v 16 katastrálnych územiach projekt

jednoduchých pozemkových úprav, z toho je 5 projektov ukončených a 10 projektov

rozpracovaných (evidencia MP SR k 11.11.2009).

Významnou súčasťou projektov pozemkových úprav je aj aktualizácia areálov

bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek a následná tvorba pôdnych máp. Základné

charakteristiky bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek poskytujú informácie

o sklonitosti reliéfu, orientácii svahov k svetovým stranám, skeletovitosti, hĺbky pôdy,

klimatickom regióne a zrnitosti povrchového horizontu. Odvodené charakteristiky

bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek umoţňujú vyhodnotiť územie z hľadiska

produkčných kritérií, ako napr. špecifikovať najkvalitnejšie pôdy, ktoré je nutné chrániť

pred záberom na nepoľnohospodársku činnosť, stanoviť typologicko-produkčné

kategórie a subtypy racionálneho vyuţívania pôd atď. Prioritné vyuţitie bonitovaných

pôdno-ekologických jednotiek v pozemkových úpravách je predovšetkým pri

ohodnocovaní pozemkov pre potreby stanovenie nárokov s čím vlastníci vstupujú

a s čím vystupujú z pozemkových úprav.

Práca sa zaoberá prezentáciou informácií z máp bonitovaných pôdno-

ekologických jednotiek (pôdne rozbory na účely pozemkových úprav), ktoré sú

podkladom projektu pozemkových úprav.

12

1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí

1.1 Metodológia pozemkových úprav

V roku 1991 vošiel do platnosti zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde

a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona

pozemkovými úpravami rozumieme sceľovanie, delenie, rozmiestnenie a usporiadanie

pozemkov na základe vlastníckych a uţívacích vzťahov a s tým súvisiace vykonávanie

terénnych, komunikačných, vodohospodárskych, rekultivačných a zúrodňovacích

opatrení. Súčasne s týmto sa v teréne zabudovávajú aj ekologické opatrenia za účelom

racionalizácie poľnohospodárskych prevádzkových pomerov a zabezpečenia stability a

estetického vzhľadu poľnohospodárskej krajiny (Hudecová, 1997).

1.1.1 Obsah pozemkových úprav

Obsahom pozemkových úprav (PÚ) je racionálne priestorové usporiadanie

pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného

poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného, vykonávané vo verejnom

záujme, v súlade s poţiadavkami a podmienkami ochrany ţivotného prostredia a tvorby

územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a

prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného

hospodárstva a podpory rozvoja vidieka (Látečka, Muchová, 2005).

Podľa uvedeného zákona pozemkové úpravy zahŕňajú:

zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a uţívacích pomerov ako aj

súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie

pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov),

technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace

s novým usporiadaním právnych pomerov.

Pozemkové úpravy sa vykonávajú najmä, ak:

je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a uţívacích pomerov a odstránenie

prekáţok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto

zákona,

13

došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a uţívacích pomeroch v obvode

pozemkových úprav,

má dôjsť k inej investičnej výstavbe, ktorá podstatne ovplyvní hospodárenie

na pôde alebo ţivotné podmienky v obvode pozemkových úprav alebo jeho

ucelenej časti,

je to potrebné v záujme obnovenia alebo zlepšenia funkcií ekologickej stability

v územnom systéme a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny,

má dôjsť k obmedzeniu poľnohospodárskej alebo lesnej výroby z dôvodu

vyhlásenia ochranných pásiem, chránených území alebo z iných dôvodov,

sa v katastrálnom území vyčlenilo do bezplatného dočasného náhradného

uţívania viac ako 25 % výmery poľnohospodárskej pôdy,

je potrebné riešiť dôsledky ţivelných pohrôm.

1.1.2 Obvod pozemkových úprav a obvod projektu pozemkových úprav

Pozemkové úpravy sa vykonávajú spravidla naraz v celom katastrálnom území, ktoré

tvorí obvod pozemkových úprav. Účastníkmi sú vlastníci a uţívatelia pozemkov

podliehajúcich pozemkovým úpravám, vlastníci ostatného nehnuteľného

poľnohospodárskeho majetku nachádzajúceho sa v obvode, ďalej osoby, ktorých

vlastnícke alebo iné práva môţu byť pozemkovými úpravami dotknuté a Slovenský

pozemkový fond. Slovenský pozemkový fond spravuje poľnohospodárske a lesné

nehnuteľnosti a pozemky nedoloţené vlastníckym právom. Zastupuje neznámych

vlastníkov a vlastníkov, ktorí si neuplatnili svoje práva. (Hudecová, 1997)

Pozemkovým úpravám podliehajú všetky pozemky v obvode pozemkových

úprav okrem pozemkov v zastavanom území obce. Ak sa tým nezmarí účel

pozemkových úprav, môţu byť z pozemkových úprav niektoré pozemky vyňaté, najmä

pozemky vyhradené pre obranu štátu, vodohospodárske diela, ochranné pásma

vodárenských zdrojov, diaľnice, cesty, ţeleznice, cintoríny, stavebné pozemky,

dobývacie územia výhradných loţísk, chránené územia a ich ochranné pásma,

archeologické lokality a významné časti územného systému ekologickej stability.

Obvod projektu pozemkových úprav tvorí súhrn všetkých pozemkov určených na

vykonanie pozemkových úprav. Je ohraničený hranicou, ktorá oddeľuje súvislé územia

pozemkov patriacich do pozemkových úprav od súvislých území s pozemkami

14

vyňatými z pozemkových úprav a od pozemkov, ktoré neboli zahrnuté do pozemkových

úprav (zákon č. 330/1991 Zb.).

1.1.3 Účastníci pozemkových úprav

Účastníkmi pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. sú:

vlastníci pozemkov podliehajúcich pozemkovým úpravám,

nájomcovia pozemkov podliehajúcich pozemkovým úpravám,

vlastníci ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho majetku nachádzajúceho

sa v obvode pozemkových úprav,

fyzické osoby a právnické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva môţu byť

pozemkovými úpravami dotknuté,

investor,

iná fyzická osoba alebo právnická osoba, v ktorej záujme sa pozemkové úpravy

vykonávajú,

Slovenský pozemkový fond (SPF),

správca lesného majetku vo vlastníctve štátu (správca),

obec.

1.1.4 Etapy pozemkových úprav

Konanie o začatí pozemkových úprav (prípravné konanie) sa vykonáva pred začatím

projektu pozemkových úprav. Po zhodnotení výsledkov prípravného konania správny

orgán rozhodne o povolení alebo nariadení pozemkových úprav.

Projekt sa podľa Zákona o pozemkových úprav člení:

vypracovanie projektu tvoria úvodné podklady projektu a návrh nového

usporiadania pozemkov v obvode projektu,

vykonanie projektu,

realizácia v projekte navrhovaných spoločných zariadení a opatrení.

Operát obvodu projektu tvorí:

Zriaďovanie podrobného polohového bodového poľa (PBPP)

Body PPBP budú slúţiť na meranie a vytýčenie hranice obvodu, účelové

meranie polohopisu a výškopisu, na vytyčovanie hraníc nových pozemkov, a na

15

vytyčovanie spoločných zariadení a opatrení a na ich výstavbu v teréne (Uhlík,

2007).

Určenie hranice obvodu projektu

Prešetrenie hranice obvodu slúţi na spresnenie priebehu hranice obvodu

projektu oproti schválenému obvodu uvedenému v rozhodnutí o nariadení

pozemkových úprav (Uhlík, 2007).

Účelové mapovanie polohopisu

Účelové mapovanie polohopisu slúţi hlavne na zistenie zmien medzi skutočným

stavom a evidovaným stavom v katastri nehnuteľností. Výsledkom je určenie

skutočných druhov pozemkov, ktoré bude slúţiť na určenie hodnoty pôvodných

aj nových pozemkov a zameranie nových skutočných hraníc bude slúţiť ako

podklad pre projektovanie nových pozemkov a projektovanie spoločných

zariadení a opatrení (Uhlík, 2007).

Účelové mapovanie výškopisu

Účelové mapovanie výškopisu slúţi na účely aktualizácie BPEJ, na projektové

práce spoločných zariadení a opatrení a návrh nových pozemkov v rámci

projektu (Uhlík, 2007).

Aktualizácia BPEJ

Aktualizácia bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek v obvode projektu (okrem

lesných pozemkov) sa vykonáva v spolupráci s Výskumným ústavom pôdoznalectva

a ochrany pôdy. Aktualizácia sa vykoná buď bez terénneho prieskumu (iba na podklade

digitálneho modelu terénu a účelových máp polohopisu a výškopisu) alebo s terénnym

prieskumom. Na plochách lesných pozemkov sa vyhotoví znalecký posudok, ktorý

stanoví jednotkovú hodnotu lesného pozemku a lesného porastu pre kaţdý lesný dielec.

Po aktualizácii bude BPEJ slúţiť ako hlavný podklad pre spracovanie mapy hodnoty

pozemkov na poľnohospodárskej pôde (Vanek, Hudecová a kol. 2008).

Mapa hodnoty pozemkov

Bude slúţiť na stanovenie hodnoty pozemkov registra pôvodného stavu (RPS) a

pozemkov registra nového stavu (RNS) (Uhlík, 2007).

16

Register pôvodného stavu

RPS sa zostavuje podľa ocenenia jednotlivých pozemkov a trvalých porastov a zoznamu

vlastníkov pozemkov v obvode pozemkových úprav, Je to zoznam a zobrazenie

všetkých pozemkov alebo ich častí v obvode pozemkových úprav s vyšetrenými

vlastníckymi vzťahmi (Janušková, 2002).

Miestny územný systém ekologickej stability na účely pozemkových úprav

(MÚSES na účely pozemkových úprav)

Účelom Návrhu miestneho územného systému ekologickej stability (MÚSES) pre účely

pozemkových úprav je dotvorenie hierarchicky vyšších ÚSES (nadregionálneho a

regionálneho) na miestnej úrovni vo vymedzenom obvode projektu pozemkových úprav

(Urban, 2010).

Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia (VZFÚ) definujú plochy v obvode

projektu pozemkových úprav z hľadiska ich nového určenia, vytvárajú komunikačnú,

vodohospodársku a ekologickú kostru a sú východiskom pri spracovaní zásad pre

umiestnenie nových pozemkov ako aj plánu verejných a spoločných zariadení a opatrení

(Urban, 2010).

Zásady umiestnenia nových pozemkov

Stanovujú zásady ako budeme v projekte navrhovať nové pozemky (Uhlík, 2007).

Plán spoločných a verejných zariadení a opatrení

V pláne spoločných zariadení a opatrení sa plošne vymedzujú pozemky pre navrhnuté

zariadenia a opatrenia vo VZFU a vypracovávame bilanciu plôch jestvujúcich a

navrhovaných zariadení (Uhlík, 2007).

Rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu (umiestňovací

rozdeľovací plán)

Moţno ho povaţovať za jednu z najdôleţitejších častí projektu. Je plánom nového

usporiadania územia a podkladom pre vykonanie projektu (Uhlík, 2007).

Vytýčenie a označenie lomových bodov hraníc nových pozemkov

17

Je to prvá časť vykonania projektu po schválení projektu. Robí sa v 2 častiach.

Vytýčenie význačných lomových bodov hraníc (body hranice obvodu projektu,

spoločných zariadení a opatrení a, rozhraničenie poľnohospodárskej pôdy a lesných

pozemkov) a podrobné vytýčenie hraníc nových pozemkov (hranice pozemkov tých

vlastníkov, ktorí svoje pozemky budú sami uţívať) (Uhlík, 2007).

Aktualizácia RPS a umiestňovacieho rozdeľovacieho plánu

Vykonáva sa pred schválením vykonania projektu v čase keď sú pozastavené zápisy do

katastra nehnuteľností, aby podklady pre zápis projektu boli aktuálne a v súlade s

údajmi katastra nehnuteľností (Uhlík, 2007).

Rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu alebo obnovou katastrálneho

operátu novým mapovaním

Je to rozhodujúci dokument pre zápis projektu do katastra nehnuteľností. Môţe sa

vyhotoviť v 2 formách. Prednostne sa odporúča vo forme obnovy katastrálneho operátu

novým mapovaním. Iba vo výnimočných prípadoch vo forme geometrického plánu (ak

je rozsah spracovávaného územia malý, alebo obvod tvoria dve alebo viac samostatných

lokalít oddelených od seba územím, ktoré nepatrí do obvodu projektu) (Vanek,

Hudecová a kol. 2008).

1.2 Využitie BPEJ v pozemkových úpravách

1.2.1 Sústava BPEJ, zatrieďovanie do tried BPEJ

Pre účely bonitácie poľnohospodárskych pôd sa za základnú mapovaciu a oceňovaciu

jednotku povaţuje bonitovaná pôdno-ekologická jednotka (BPEJ). Tieto jednotky boli

vyčlenené na základe podrobného vyhodnotenia vlastností klímy (T), genetických

vlastností pôd (P), pôdotvorných substrátov (G), zrnitosti pôdy (Z), obsahu skeletu (K),

hĺbky pôdy (H), svahovitosti (S) a expozície (E). Okrem týchto základných znakov boli

v príslušných elaborátoch (podrobné „Záznamy BPEJ") vyhodnotené ďalšie

rozhodujúce údaje o nadmorskej výške, reliéfe okolia z hľadiska svahovitosti a

členitosti, vlahových pomeroch, výskyte prekáţok a balvanov, o realizovaných

hydromelioráciách (odvodnenie a závlahy), plánovaných hydromelioráciách, stupni

vyuţitia pozemkov z hľadiska vhodnosti začlenenia do pôdnych blokov, výskyte terás a

18

prístupnosti pozemkov, počte lokalít BPEJ v katastrálnom území, súčasnom stave a

návrhu spôsobu vyuţívania pôdneho fondu, ako aj údaje o uţívateľoch a celkovej

výmere príslušnej BPEJ v rámci kaţdého katastrálneho územia (Buday, 2002).

Pri vyčleňovaní bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek sa dodrţiavala

zásada, ţe všetky zloţky prostredia sú rovnocenné. To znamená, ţe pre začlenenie

určitej lokality do BPEJ nerozhodujú iba genetické vlastnosti pôd, klímy a reliéfu, ale aj

obsah skeletu, hĺbka pôdy, expozícia a ďalšie fyzikálne a chemické vlastnosti pôd

(Buday, 2002).

Špecifické a neopakovateľné vlastnosti kaţdej BPEJ vyjadrujú príslušné

kombinácie 11 klimatických regiónov (T), 100 hlavných pôdnych jednotiek (HPJ), 6

kategórií svahovitosti (S), 4 kategórií expozície (E), 4 kategórií skeletovitosti

(kamenitosti a štrkovitosti - K), 3 kategórií hĺbky pôdy (H) a 5 kategórií zrnitosti pôd

(Z). Pri ich vyčleňovaní sa striktne dodrţiavala zásada rovnocennosti všetkých

hodnotených zloţiek prostredia (Dţatko, Sobocká a kol., 2009).

Obr. č. 1.2 Štruktúra kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky

V 7-miestnom kóde prvé dve miesta vyjadrujú klimatický región, tretie a štvrté miesto

charakterizuje hlavnú pôdnu jednotku, piate miesto je dané kombináciou svahovitosti a

expozície, kód na šiestom mieste kombináciou skeletovitosti, čiţe kamenitosti a

štrkovosti a hĺbky pôdy. Siedme miesto 7-miestneho kódu BPEJ vyjadruje zrnitosť pôdy

(Streďanská, Buday, 2006 ).

1.2.2.1 Klimatické regióny

Klimatický región zahŕňa územie s pribliţne rovnakými klimatickými podmienkami na

rast a vývoj poľnohospodárskych plodín. V 7-miestnom kódovaní BPEJ je počet

číselníkov klimatického regiónu jedenásť (00-10). V mapách BPEJ v mierke 1:5 000 sú

hranice klimatických regiónov zakreslené v ich detailnejšom priebehu na základe

výškopisu, pričom sa vyuţila priama závislosť medzi priebehom zmien sumy teplôt TS

19

≥ 10°C a nadmorskou výškou. Kódy sú obsiahnuté v tab. č. 1 (Dţatko, Sobocká a kol.,

2009).

Tab. č. 1.2.1 Charakteristika klimatických regiónov (Dţatko, Sobocká a kol., 2009)

Kód regiónu - charakteristika TS>10°C

Td>

5°C

[dni]

VI.-VIII.

[mm]

Tjan

[°C]

Tveget

[°C]

00 – veľmi teplý, veľmi suchý,

níţinný

>3000 242 200 -1-2 16-17

01 – teplý, veľmi suchý, níţinný 3000-2800 237 200-150 -1-3 15-17

02 – dostatočne teplý, suchý,

pahorkatinový

2800-2500 231 150-100 -1-3 15-16

03 – teplý, veľmi suchý, níţinný

kontinentálny

3160-2800 232 200-150 -3-4 15-17

04 – teplý, veľmi suchý, kotlinový,

kontinentálny

3030-2800 229 200-100 -2-4 15-16

05 – pomerne teplý, suchý,

kotlinový

2800-2500 222 150-100 -3-5 14-15

06 – pomerne teplý, mierne suchý,

vrch., kontinentálny

2800-2500 224 100-50 -3-5 14-15

07 – mierne teplý, mierne vlhký 2500-2200 215 100-0 -2-5 13-15

08 – mierne chladný, mierne vlhký 2200-2000 208 100-0 -3-6 12-14

09 – chladný, vlhký 2000-1800 202 60-50 -4-6 12-13

10 – veľmi chladný, vlhký < 1800 182 < 50 -5-6 10-11

TS > 10°C - suma priemerných denných teplôt nad 10°C; td > 5°C - dĺţka obdobia

s teplotou vzduchu nad 5°C v dňoch; VI - VIII - klimatický ukazovateľ zavlaţenia

podľa Budyka (rozdiel potenciálneho výparu a zráţok v mm); Tjan. - priemerná teplota

vzduchu v januári; Tveget. - priemerná teplota vzduchu za vegetačné obdobie (IV-IX)

1.2.2.2 Hlavné pôdne jednotky

3. a 4. pozícia – kódy hlavnej pôdnej jednotky (HPJ) – predstavujú jednotlivé názvy

pôdnych typov, subtypov a variet z „Morfogenetického klasifikačného systému pôd

ČSFR“ z roku 1991, ktorý je záväzným klasifikačným systémom a názvoslovím

20

v oblasti pôdoznalectva a jeho vyuţívania na území SR. HPJ je účelové zoskupenie

pôdnych foriem s príbuznými ekologickými vlastnosťami, ako sú napríklad genetický

pôdny typ, subtyp, zrnitosť, svahovitosť, a pod. Označenie kódov: 00 aţ 99 (Buday,

2002)

1.2.2.3 Hlavná pôdno-klimatická jednotka

Vzniká spojením kódov umiestnených na 1. aţ 4. pozícii 7-miestneho kódu BPEJ

a umoţňuje obsiahlejšiu charakteristiku HPJ (Buday, 2002).

1.2.2.4 Svahovitosť a expozícia

5. miesto 7-miestneho kódu je kombináciou kódov svahovitosti a expozície, ktoré

vyjadrujú členitosť (sklon) územia v stupňoch (°) rozčlenené do 7 skupín a jeho polohu

voči svetovým stranám rozčlenené v 4 kategóriách. Označenie kódov svahovitosti 0 aţ

6 v tab. č.2 a kódov expozície 0 aţ 3 v tab. č. 3 (Streďanská, Buday, 2006).

Tab. č. 1.2.2 Charakteristika svahovitosti

Kód Svahovitosť Názov kategórie

0 0-1° úplná rovina bez prejavu vodnej erózie

1 1-3° rovina s moţnosťou prejavu vodnej erózie

2 3-7° mierny svah

3 7-12° stredný svah

4 12-17° výrazný svah

5 17-25° príkry svah

6 nad 25° zráz

21

Tab. č. 1.2.3 Charakteristika expozície

Kód Charakteristika

0 rovina

1 juţná expozícia

2 východná a západná

3 severná expozícia

1.2.2.5 Skeletovitosť a hĺbka pôdy

6. miesto je kombináciou kódov skeletovitosti (kamenitosti) a hĺbky pôdy. Vyjadruje

komplexné hodnotenie obsahu štrku a kameňov (skeletu) podľa percentuálneho obsahu

skeletu v ornici a v podorničí a hĺbku časti pôdneho profilu. Skelet predstavuje

kamenisté súčasti v pôde, väčšie ako 2 mm (2-4 mm – hrubý piesok, 4-30 mm – štrk,

nad 30 mm - kamene). Hĺbka pôdy je činiteľ, ktorý značnou mierou rozhoduje

o úrodnosti pôdy. Je to rozmer od povrchu po materskú horninu. Kategórie hĺbky pôdy

teda vyjadrujú fyziologickú hĺbku časti pôdneho profilu po pevnú horninu (resp. po výskyt

silnej skeletovitosti – obsah skeletu nad 50 %). Označenie kódov skletovitosti 0 aţ 3 tab. č. 4

a kódov hĺbky pôdy 0 aţ 2 tab. č.5 (Streďanská, Buday, 2006).

Tab. č. 1.2.4 Charakteristika skeletovitosti

Kód Kategória

0 pôdy bez skeletu (obsah skeletu do 10%)

1 slabo skeletovité pôdy (obsah skeletu 10-25%)

2 stredne skeletovité pôdy (obsah skeletu 25-50%)

3 silne skeletovité pôdy (obsah skeletu nad 50%)

22

Tab. č. 1.2.5 Charakteristika hĺbky pôdy

Kód Hĺbka pôdy v cm Charakteristika

0 60 cm a viac hlboké pôdy

1 30-60 cm stredne hlboké pôdy

2 do 30 cm plytké pôdy

1.2.2.6 Zrnitosť pôdy

7.miesto je kód zrnitosti pôdy. Zrnitosť pôdy je súbor mechanických elementov (zŕn)

pôdy. Ma rozhodujúci vplyv na technologické vlastnosti pôdy. U nás sa pouţíva

zrnitostné triedenie podľa Novákovej klasifikačnej stupnice – podľa obsahu ílovitých

častíc < 0,01 mm. Kategórie zrnitosti v sústave BPEJ vznikli zoskupením 7 kategórií

zrnitosti podľa Nováka a do 5 skupín v 7-miestnom kódovaní BPEJ (tab. č.)

(Streďanská, Buday 2005).

Tab. č. 1.2.6 Charakteristika zrnitosti pôdy

Kód Názov kategórie

Obsah častíc

I. kat.

[%]

Označenie druhu

pôdy (podľa

Nováka)

1 ľahké pôdy 0-10 Piesočnatá

10-20 Hlinitopiesočnatá

5 stredne ťaţké pôdy-

lahšie 20-30 Piesočnatohlinitá

2 stredne ťaţké pôdy 30-45 Hlinitá

3 ťaţké pôdy 45-60 Ílovitohlinitá

4 veľmi ťaţké pôdy 60-75 Ílovitá

nad 75 Íl

1.2.3 Aktualizácia máp BPEJ na účely pozemkových úprav

Aktualizácia máp BPEJ spočíva v preverení jednotlivých hraníc areálov bonitovanej

pôdno-ekologickej jednotky a to aspoň podľa sklonu terénu, expozície a hranice lesa.

Aktualizáciu máp je potrebné vykonávať i na miestach výrazných zmien

v pôdnom kryte, ktoré sú vyvolané ľudskou činnosťou alebo prírodnými činiteľmi.

Jedná sa o zmeny zapríčinené inundáciou riek pri veľkých povodniach (odnos alebo

akumulácia častí pôdneho profilu, nános štrkov a pod), prejavy extrémnej erózie pôd,

devastácie pôd pri terénnych úpravách a pod., výrazné zmeny následkom rekultivácií,

23

pokles alebo výrazné poškodenie povrchu pôd s následným zamokrením pri plošne

významnejších zosunoch alebo podkopaní najmä v oblastiach uhoľných baní (Ilavská,

2001).

Súčasná aktualizácia máp BPEJ a s ňou súvisiaca aktualizácia bonitačnej banky

dát (BBD), ktorú spravuje Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a

potravinárstva v Bratislave, prebieha podľa metodického pokynu MP SR z roku 1998.

(Streďanská, Buday, 2006).

Spracovateľ získa od pozemkového úradu hranice BPEJ v digitálnej forme

zodpovedajúcej stavu vedenom v celoštátnej bonitačnej databáze. Hranice BPEJ

prispôsobí zmenám pozemkov, ktoré vyplývajú zo zamerania skutkového stavu

v teréne. Po spracovaní účelových máp polohopisu a výškopisu v spolupráci

s Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) sa vykoná aktualizácia

bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek v obvode projektu (okrem lesných

pozemkov).

Aktualizácia je vykonávaná dvomi spôsobmi:

bez terénnej pochôdzky (iba na podklade digitálneho modelu terénu a účelových

máp polohopisu a výškopisu) alebo

s terénnou pochôdzkou.

Ako výsledok oboch spôsobov aktualizácie dostávame mapu aktualizovaných BPEJ v

celom katastrálnom území, autorizovanú VÚPOP-om formou písomného potvrdenia o

jej aktualizácii.

Pričom na plochách lesných pozemkov sa vyhotoví znalecký posudok, ktorý

stanoví jednotkovú hodnotu lesného pozemku a lesného porastu pre kaţdý lesný dielec,

prípadne iné lesné plochy (MN 74.20.73.46.30).

1.2.4 Určenie hodnoty pozemkov v pozemkových úpravách

Po odsúhlasení aktualizácie máp BPEJ na VÚPOP sa prevedie priradenie BPEJ

k parcelám spôsobom podobným pre stanovenie súpisu nárokov vlastníkov, t.j. formou

prieniku vrstvy vektorizovaných podkladov zobrazujúcich vlastnícke vzťahy a hranice

BPEJ prispôsobených skutočnému stavu v teréne (Vanek, Hudecová, 2008).

Mapa hodnoty pozemkov je podkladom pre stanovenie hodnoty pôvodných

pozemkov v registri pôvodného stavu a hodnoty nových pozemkov v rozdeľovacom

24

pláne a tým aj pre posúdenie dodrţania kritéria primeranosti v hodnote. Vyhotovuje sa

vo vhodnej mierke (kritériom je čitateľnosť a prehľadnosť) (Hudecová, 2007).

Pri tvorbe mapy hodnoty pozemkov vychádzame:

z aktualizovaných BPEJ,

zo znaleckých posudkov na ohodnotenie lesných pozemkov a trvalých porastov,

z vyhlášky MP SR č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov

na nich na účely pozemkových úprav,

z účelových máp polohopisu a výškopisu,

a z iných podkladov.

Podľa vyhlášky MP SR č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich

na účely pozemkových úprav je pre kaţdú bonitovanú pôdno-ekologickú jednotku

(BPEJ) v sedemmiestnom tvare určená hodnota pozemku, ktorý tvorí poľnohospodársku

pôdu a ostatnú plochu v € za m2 (Sk.m

-2). Sadzba za poľnohospodársku pôdu sa

pohybuje v intervale 0,022 – 0,40 €.m-2

(0,65 – 12,10 Sk.m-2

).

Podľa (Hudecová, 2007) mapa hodnoty pozemkov v analógovej forme obsahuje:

hranice a označenie areálov rovnakej hodnoty pozemkov vypĺňajúce celý obvod

projektu, jednotková hodnota pozemkov, farebné vyplnenie (zelenou farbou),

hranicu obvodu projektu (oranţovou farbou),

komisionálne odsúhlasené objekty nových druhov pozemkov - hranice,

symboly, čísla (červenou farbou),

hranice a kódy aktualizovaných areálov BPEJ (modrou farbou),

hranice a označenie lesných dielcov (modrou farbou).

Analógová časť výsledného elaborátu obsahuje:

a) technickú správu,

b) mapy BPEJ zobrazujúce aktualizované areály BPEJ v obvode projektu

na podklade účelovej mapy polohopisu a výškopisu vo vhodnej mierke,

c) znalecké posudky na ohodnotenie lesných pozemkov a porastov (ak boli

vyhotovené),

25

d) znalecké posudky na porasty na plochách poľnohospodárskej pôdy (ak boli

vyhotovené),

e) mapu hodnoty pozemkov zobrazujúca areály rovnakej hodnoty pozemkov.

Digitálna časť výsledného elaborátu obsahuje:

a) technickú správu vo formáte PDF,

b) digitálny grafický súbor vo formáte na výmenu údajov (BJxxxxxx.VGI, kde

xxxxxx znamená číslo príslušného katastrálneho územia), ktorý obsahuje

aktualizovanú vrstvu BPEJ,

c) mapu hodnoty pozemkov vo formáte na výmenu údajov (MHxxxxxx.VGI,

kde xxxxxx znamená číslo príslušného katastrálneho územia).

1.3 Geografické informačné systémy

Väčšina autorov zaoberajúcich sa problematikou geografických informačných systémov

(GIS) sa zhodujú na tom, ţe jednoznačne definovať GIS je pomerne náročná úloha.

Existuje nespočetné mnoho názorov a prístupov pri definovaní GIS, ktoré sa

rozchádzajú najme pri stanovení hlavného záujmu činností GIS. Podľa niektorých

autorov moţno hlavný záujem hľadať v hardvérových a softvérových zloţkách, iní

tvrdia, ţe úlohou GIS je spracovávanie dát, či ich aplikačné vyuţitie (Boltiţiar, Vojtek,

2009).

1.3.1 Zložky GIS

Podľa Tučeka (1998a) a Šimonidesa (2006) môţeme hovoriť o štyroch hlavných

zloţkách, z ktorých kaţdá ma nezastupiteľný význam a musí byť prítomna pri riešení

rôznych projektov v prostredí GIS, tvoriac funkčný geografický informačný systém.

Prvá zloţka je hardvér, ktorý môţeme rozdeliť na 4 časti. Zariadenia pre zber

dát. Tieto zariadenia zahŕňajú pôdne sondy, GPS jednotky, analógové a digitálne

fotoaparáty a satelitné zariadenia pre diaľkové snímanie. Mnohé z týchto zariadení majú

svoje vlastne formáty dát a softvér, ktorý musí spolupracovať s GIS. Vstupné

zariadenia, kde patrí počítač, ktorý môţeme pouţiť ku zbieraniu bodov zo snímok.

Vstupné zariadenia. Sem patrí monitor počítača s rôznymi veľkosťami a rôznym

počtom pixlov, tlačiarne všetkého druhu a plotre. Ako posledné sú zariadenia na

26

ukladanie dát a analýzu softvéru. Do tejto skupiny patrí počítač, ktorý ma GIS softvér

a ponúka priestor na ukladanie a ďalšie programy, ktoré môţu analyzovať veľa

mapových dát (DeMers 2009).

Druhá zloţka pre GIS je softvér. Softvér, ktorý prichádza so vstupnými

a výstupnými zariadeniami, je obyčajne navrhovaný pre špecifické typy zariadení.

Softvér sa väčšinou dostáva priamo s hardvérom. Ale s GIS treba vyberať softvér ktorý

bude kompatibilný s hardvérom. Môţme nájsť veľmi jednoduché GIS softvéry, ale aj

veľmi komplexné GIS softvéry. GIS softvér môţe spôsobovať, ţe dáta budú vyzerať

ako malé štvorčeky alebo naopak budú viac grafické. Niektorý GIS softvér zahŕňa

veľkú sadu programov pre mnoho pouţití, alebo sú špecifické, len pre určitý súbor úloh

ako práca s cestami a inými sieťami (DeMers, 2009).

Geografické údaje predstavujú tretiu, hlavnú zloţku GIS. Tieto údaje sa

podieľajú na budovaní geografickej databázy, ktorá zohráva dôleţitú úlohu v rámci GIS.

Moţnosti získavania údajov sú rôzne a môţeme ich rozdeliť na primárne a sekundárne.

Primárne údaje pochádzajú priamo z meracieho zariadenia do prostredia GIS (napr.

údaje DPZ, geodetických prístrojov, GPS, atd.). Za sekundárne sú povaţované tie údaje,

ktoré uţ boli spracovane alebo si vyţadujú konverziu do počítačového formátu (napr.

letecké snímky, digitalizácia, skenovanie máp). Jednou z moţností je taktieţ vlastná

tvorba geografických údajov (Boltiţiar, Vojtek, 2009).

Dôleţitou zloţkou pre fungovanie GIS je kvalifikovaný obsluhujúci personál,

pretoţe GIS alebo rôzne softvérové programy predstavujú zloţitý systém so zloţitými

postupmi, ktoré kladú na uţívateľa veľké poţiadavky (Boltiţiar, Vojtek, 2009).

1.3.2 Údajové typy v GIS-och

Základný prvok, s ktorým pracujú GIS je samotný údaj. Pomocou neho získavame

informácie o skúmaných objektoch, zaznamenávame si ich vlastnosti a polohu. Preto

spôsobom ich uchovávania sa v tvorbe GIS venuje veľká pozornosť. Tak ako v iných

oblastiach informačných systémov aj v GIS sa údaje spracovávajú, uchovávajú

pomocou databázových systémov (Sudolska, 1997).

Údaje v geografických informačných systémoch môţeme rozdeliť na geometrické

(vektorové alebo rastrové zobrazenie elementu) a tematické (popisné údaje, atribúty).

Geometria priestorových objektov je plne popísaná tvarom objektu a relatívnou polohou

bodov objektu. Na popis objektu sa môţu pouţiť napríklad dĺţky a uhly, ale spravidla sa

vo všeobecnosti pouţívajú súradnice, pričom vzťaţný súradnicový systém je pevne

27

definovaný. Údaje o polohe objektu sa rozširujú aj o údaje, ktoré popisujú geometrický

vzťah k objektom, leţiacim v susedstve, takzvané topologické údaje. Geometrické údaje

môţu existovať v digitálnej ako aj v analógovej forme (Repáň, 2002).

Geografické údaje môţu byť reprezentované v GIS pomocou dvoch modelov

(vektorový a rastrový).

Vo vektorovom modeli je kaţdý údaj riadkom v tabuľke a údaje sú definované

súradnicami x, y umiestnených v priestore ( GIS spája bodky do čiar a obrysov). Údaje

môţu byt diskrétne miesta alebo udalosti, čiary, alebo oblasti. Miesta, ako je adresa

zákazníka, alebo miesto trestného činu, sú reprezentované ako body, ktoré majú pár

zemepisných súradníc (Mitchell, 1999)

Pod vektorovými údajmi rozumieme popis priestorových objektov pomocou

súradníc. Ich základnými elementmi sú bod, úsečka a plocha. Vzhľadom na tieto

elementy sa ďalej zadávajú ich vzájomné vzťahy, napr. začiatočný a koncový bod

úsečky alebo úsečkami ohraničená plocha. Vektorové údaje nachádzajú svoje

uplatnenie vo všetkých typoch GIS-ov ale najväčšie nachádzajú v oblasti mierok od

1:100 aţ po 1:10 000 (Repáň, 2002).

Podľa Repáňa (2002) majú vektorové údaje nasledovné vlastnosti:

bod a úsečka ako základné grafické štruktúry, plocha ako uzavretý polygón,

údaje usporiadané do objektových línií, takzvaný líniový spôsob nazerania na

údaje,

jednoduchá štrukturalizácia údajov a vzťahy medzi objektmi,

zber údajov cez súradnice bodov pomocou známych metód (veľká časová

náročnosť zberu),

nízke objemy údajov, krátke výpočtové časy.

V rastrovom modeli, sú údaje reprezentované ako matice buniek v kontinuálnom

priestore. Kaţdá vrstva predstavuje jeden atribút a väčšina analýz sa vyskytuje

kombináciou vrstiev, ktoré vytvárajú nové vrstvy s novými hodnotami buniek.(Mitchell,

1999).

Raster je systém na ukladanie digitálnych máp, obrázkov, alebo iných

dvojrozmerných distribúcii. Obdĺţniková oblasť je rozdelená do riadkov a stĺpcov, vo

28

forme buniek alebo pixlov. Jedna sada pixlov tvorí vrstvu. Raster je dobrý v udrţiavaní

informácií o javoch, ktoré sú pouţívané v ekologických vedách (Singh, 2010).

Podľa Repáňa (2002) majú rastrové údaje nasledovné vlastnosti:

pixel ako základná grafická štruktúra,

plošný spôsob nazerania na údaje,

usporiadanie iba podľa pozície pixla,

obmedzená logická štrukturalizácia a vzťahy medzi objektmi,

jednoduchý zber údajov, malá časová náročnosť zberu,

veľké objemy údajov, väčšia náročnosť na výpočtovú kapacitu.

Tab č. 1.3 Porovnanie rastra a vektora

Raster Vektor

Geografické informácie sú

reprezentované v pixloch

(foto + prvky)

Geografické informácie sú

reprezentované pomocou bodov, línií, plôch (polygónov)

Je veľmi uţitočný pre

štúdium ţivotného

prostredia

Vektor našiel väčšie uplatnenie v sociálnych sluţbách,

mapovaní priemyslu a v manaţmente geograficky

distribuovaných zariadení

Je dobrý pre digitalizáciu

jednotlivých objektov

Je vhodný pre analýzy jednotlivých objektov, ako

pouţitie digitálnej siete cesty pre odhadovaný čas cesty

medzi dvoma bodmi

29

2 Cieľ práce

Cieľom bakalárskej práce je tvorba a interpretácia pôdnych máp v prostredí geografických

informačných systémov.

Čiastkové ciele, ktoré viedli k naplneniu cieľu by sme mohli definovať nasledovne:

Vyhotovenie rešerše dostupných poznatkov k téme pozemkových úprav

Vyhotovenie rešerše dostupných poznatkov k téme bonitovaných pôdno-

ekologických jednotiek

Vyhotovenie rešerše dostupných poznatkov k téme geografických informačných

systémov

Výber riešeného územia pre tvorbu a modelovanie pôdnych máp

Spracovanie a prezentácia výsledkov v geografických informačných systémoch

30

3 Metodika práce a metódy skúmania

3.1 Popis použitých podkladov

Celý postup spracovania práce je prispôsobený platnej legislatíve v procese

pozemkových úprav a metodickým návodom s vyuţitím areálov hodnôt stanovených

v metodickom návode.

K legislatívnym podkladom patria:

Zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom

fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov

Vyhláška č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich

na účely pozemkových úprav (2005).

K metodickým predpisom patria:

VANEK, J., HUDECOVÁ, Ľ. a kol. 2008. Metodický návod na vykonávanie

geodetických činnosti pre projekt pozemkových úprav. 2008. Bratislava :

ÚGKK, 2008.

DŢATKO,M.- SOBOCKÁ,J. a kol., 2009. Príručka pre pouţívanie máp pôdno-

ekologických jednotiek. Inovovaná príručka pre bonitáciu a hodnotenie

poľnohospodárskych pôd Slovenska. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany

pôdy, Bratislava, 2009.

Ostatné podklady:

pôdne mapy z portálu www.podnemapy.sk

klady mapových listov ŠMO-5

31

3.2 Návrh postupu riešenia práce

Prácu sme riešili v obsahovej a časovej následnosti takto:

Vytvorenie databázy dostupných poznatkov k uvedenej téme z domácej a

zahraničnej literatúry.

Výber modelového územia pre ilustračné a verifikačné účely.

Výber vhodného GIS a ďalšieho softvérového vybavenia.

Vyuţitie systému GIS pre analýzy pôdnych charakteristík.

Aplikácia postupov na príklade modelového územia.

Vizualizácia dosiahnutých výsledkov, pouţitých postupov a riešení na

modelovom území vrátane vypracovania mapových podkladov.

3.2.1 Výber modelového územia

Katastrálne územie : Kremnica

Obec: Kremnica

Okres: Ţiar nad Hronom

Kraj: Banskobystrický

Geografia a geológia územia

Kremnica je terasovite rozloţená v centrálnej časti Kremnických vrchov v nadmorskej

výške 561 m n.m. Kremnické vrchy tvoria geomorfologický celok vulkanického pôvodu

v Západných Karpatoch, ktorý sa tiahne v smere sever – juh v dĺţke 32 km a šírke 2 –

20 km. Na severe ich ohraničuje Veľká Fatra a Turčianska kotlina, z juhozápadu

Vtáčnik a Ţiarska kotlina, z juhovýchodu Zvolenská kotlina a zo severovýchodu časť

Nízkych Tatier. Najvyšší bod Kremnických vrchov je Flochová ( 1 318 m), najniţší bod

je ústie Kremnického potoka do Hrona (260 m). Geologické zloţenie predstavuje súbor

sopečných hornín zastúpených najmä andezitmi, ryolitmi, sopečnými brekciami a tufmi

(www.kremnica.sk).

32

Klimatické pomery

Kremnica má miernejšie podnebie, ako by sa pri takejto nadmorskej výške očakávalo,

keďţe kotlina je na severe ohraničená hradbou vrchov, ktorá bráni vzdušným prúdom

zasiahnuť do tepelných pomerov. Kremnica má mierne teplú horskú klímu s priemernou

teplotou v januári -4,5 °C a v júli 17 °C. Najvyššie časti okolitých hôr majú mierne

chladnú horskú klímu (www.kremnica.sk).

Hydrologické pomery

Kremnicou preteká Kremnický potok , dĺţka jeho toku po ústie do rieky Hron je 18,7

km. Pramene tohto toku sú v nadmorskej výške 990 m n. m. Má bystrinný charakter.

Podobne ako ďalšie toky pretekajúce priľahlými územiami, má i Kremnický potok

najväčší prietok začiatkom jari, vyššie poloţené územia v marci. Ročné zráţky sa

pohybuju od 650 aţ po 850 mm (www.kremnica.sk).

Fauna a flóra

Oblasť Kremnice sa nachádza na rozhraní dubových, dubovo-hrabových a ihličnatých

lesov. Kremnica má so svojím okolím karpatskú kvetenu s infiltráciou juţnej flóry.

Fauna je bohato zastúpená všetkými druhmi ţivočíchov ţijúcich na strednom

Slovensku, ale najviac dominuje vtáctvo, najmä drozd čvikotavý (Turdus piralis),

drozd čierny (Turdus merula), pinka obyčajná (Fringilla coelebs), slávik obyčajný

(Luscinia megarhynchos), ale aj vzácne druhy ako myšiak hôrny (Buteo buteo), sova

obyčajná (Strix aluco), bocian čierny (Ciconia nigra), jastrab krahulec (Accipiter nisus),

orol skalný (Aquila chrysaetos). Ojedinelý je výskyt i medveďa hnedého (Ursus arctos)

a s veľkým šťastím je moţné stretnúť rysa ostrovida (Lynx lynx) (www.kremnica.sk).

Zo vzácnych druhov rastlín a stromov je moţné uviesť, šafrán dvojfarebný

(Crocus discolor), ţltohlav európsky (Tollius europaeus), ľalia zlatohlavá (Lilium

martagon), kosatec sibírsky (Iris sibirica), vstavače, horec luskáčovitý (Gentiana

asclepiadea), lykovec jedovatý (Daphne mezereum) a zo stromov borovica limba (Pinus

cembra), borovica horská (Pinus mugo) a tis obyčajný (Taxus baccata)

(www.kremnica.sk).

33

3.2.2 Výber vhodného GIS a ďalšieho softvérového vybavenia

Pre prácu sme si vybrali softwér od firmy ESRI s názvom ArcGIS. ArcGIS tvorí sadu

produktov pre vytváranie, správu, analýzu a vizualizáciu geodát, ktoré umoţňujú

budovanie geografického informačného systému. ArcGIS je licencovaný v troch

úrovniach – ArcView, ArcEditor a ArcInfo, ktoré sa líšia svojou funkčnosťou. ArcView

tvorí sadu aplikácií - ArcMap, ArcCatalog, ArcToolbox a ModelBuilder. ArcView

predstavuje základný nástroj pre tvorbu máp, pre získavanie informácií z máp pomocou

základných mapových analýz a editáciu dát v súborovom formáte shapefile alebo v

databázovej podobe tzv. súborové geodatabázy (www.gis.vsb.cz).

V práci sme najviac vyuţívali aplikáciu ArcMap, ktorá je pravdepodobne

najpouţívanejšou aplikáciou z balíku ArcGIS. Umoţňuje tvorbu a editáciu

priestorových dát, prevedenie najrôznejších analýz nad týmito dátami a tieţ výslednú

vizualizáciu. Preto tieţ ponúka veľa funkcií pre mapovo orientované úlohy (umoţňuje

vkladať ukazovateľ severu, grafickú mierku, legendu, grafy a iné doplňujúce mapové

prvky) (www.gis.vsb.cz).

ArcMap umoţňuje dať dokopy grafické a geografické prvky a vytvoriť

prepracované mapy a pracovať s nimi. To nám umoţňuje získať informácie z týchto

máp a atribúty, ktoré sú ich súčasťou, pomocou rôznych metód (Kennedy, 2009).

3.2.3 Využitie systému GIS pre analýzy pôdnych charakteristík

Postup vyuţitia GIS pri spracovaní práce bol nasledovný:

1. Načítanie negeoreferencovaného podkladu z portálu pôdne mapy (obr. č. 3.1).

Z portálu bolo potrebné získať mapu tykajúcu sa nielen hraníc BPEJ, ale aby zároveň

obsahovala aj klad mapových listov ŠMO-5. Tento klad sme ďalej pouţívali pri

transformáciách do S-JTSK.

34

Obr. č. 3.1

Negeoreferencovaná mapa (www.podnemapy.sk)

2. Načítanie kladu mapových listov ŠMO-5. Klad mapového listu je uţ umiestnený

v súradnicovom systéme S-JTSK. Katastrálne územie Kremnica zasahuje do 19 kladov

mapových listov (obr. č. 3.2).

Obr. č. 3.2

Klad mapových listov s hranicou modelového územia

35

3. Transformácia

Obrázok areálov BPEJ, ktorý taktieţ obsahuje klad mapového listu ŠMO-5 bol

negeoreferncovaný do S-JTSK. Klad mapových listov, ktorý je umiestnený

v súradnicovom systéme S-JTSK sme vyuţili na transformáciu nášho podkladu do

georeferencovaného podkladu. K transformáciám sme vyuţili sadu nástrojov

georeferencing (obr. č. 3.3).

Obr. č. 3.3

Sada nástrojov georeferencing

Obr. č. 3.4

Pouţitie georeferencingu

36

4. Vektorizácia rastrového podkladu

Na vektorizáciu rastrového podkladu sme pouţívali sadu nástrojov edit (obr. č. 3.5 ).

Obr. č. 3.5

Sada nástrojov edit

Pomocou polygónov sme vymedzili hranice všetkých BPEJ na modelovom území (obr.

č. 3.6). Po dokončení polygónu nám ich zapisovalo do atribútovej tabuľky, kde sme im

priraďovali 7-miestny kód.

Obr. č. 3.6

Vymedzenie hraníc BPEJ pomocou polygónu

5. Tvorba atribútovej tabuľky pre BPEJ

Do atribútovej tabuľky (obr. č. 3.7) sme postupne vkladali údaje. Ako prvé sme vloţili

BPEJ kódy, ktoré sme rozkódovali a doplnili sme ich do tabuľky. Boli to tieto vlastnosti

T – klimaticky región, HPJ – hlavná pôdna jednotka, S – svahovitosť pôdy, E –

expozícia pôdy, K – skeletovistosť pôdy, H – hĺbka pôdy a Z – zrnitosť pôdy. Tabuľka

ďalej obsahuje kvalitu BPEJ, ktorá sa určuje podľa zákona č. 220/2004 Z. z. v znení

neskorších predpisov a nadobúda hodnotu od 1-9. Na základe vyhlášky č. 38/2005 Z. z.

o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav sme

doplnili hodnotu BPEJ poľnohospodárskych pôd a ostatných plôch v € za m2. Ako

poslednú sme pomocou príkazu calculate geometry (obr. č. 3.8) doplnili výmeru BPEJ.

Obr. č. 3.7

Atribútová tabuľka

37

Obr. č. 3.8

Príkaz calculate geometry

6. Tvorba mapových zostáv

Z hodnôt atribútovej tabuľky sme vytvorili 12 mapových zostáv s názvami:

Mapa bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek a hlavných pôdnych

jednotiek

Mapa klimatických regiónov podľa BPEJ

Mapa svahovitosti pôdy podľa BPEJ

Mapa expozície pôdy podľa BPEJ

Mapa hĺbky pôdy podľa BPEJ

Mapa zrnitosti pôdy podľa BPEJ

Mapa skeletovitosti pôdy podľa BPEJ

Mapa ochrany pôdy pred záberom na nepoľnohospodársku činnosť

Mapa bodového ohodnotenia produkčného potenciálu pôdy

Mapa typologicko-produkčných kategórií poľnohospodárskych pôd

Mapa hodnoty pozemkov ostatných plôch

Mapa hodnoty pozemkov poľnohospodárskej pôdy

38

4 Výsledky práce

Modelové územie tvorí katastrálne územie Kremnica. Katastrálne územie Kremnica

patrí na základe územno-správneho členenia do Banskobystrického kraja, okresu Ţiar

nad Hronom. Výmera územia je 1288,62 ha. Na území sa nachádza 38 7-miestnych

kódov BPEJ o celkovej výmere 1288,62 ha. Najrozšírenejším kódom BPEJ je kód

1077465 s výmerou 239,6 ha, čo predstavuje 18,58 % z celkovej výmery územia.

Najmenej rozšíreným kódom BPEJ je kód 1000991 s výmerou 0,09 ha, čo predstavuje

len 0,01 % z celkovej výmery územia. Zoznam všetkých BPEJ kódov obsahuje príloha

č. 13 Vlastnosti stabilných znakov bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ),

ktorá bola vytvorená na základe prílohy č. 1 mapa bonitovaných pôdno-ekologických

jednotiek a hlavných pôdnych jednotiek.

4.1 Základné stabilné znaky BPEJ

4.1.1 Charakteristika hlavných pôdnych jednotiek

Základným ukazovateľom hodnotenia pôd je hlavná pôdna jednotka (HPJ). Na

modelovom území sa nachádza 12 hlavných pôdnych jednotiek. Uvádzaný základný

popis hlavných pôdnych jednotiek (HPJ) zobrazuje tab. č. 4.1.

Tab. č. 4.1 – Hlavné pôdne jednotky

HPJ Pôdny typ 7- miestny kód Výmera

[ha]

Percentuálne zastúpenie

[%]

00 0900895, 100895, 1000991, 1000995 154,76 12,01

05 FMa 0805041 8,72 0,68

14 FMa 0814061 2,85 0,22

58 LMg, PGm 1058675 11,30 0,88

61 Kma

n, Kma

a,

Kmal, Kman 0861425, 0961425, 0961445, 1061245, 1061445, 1061545

133,38 10,35

68 Kmaa 1068415, 1068435, 1068445 5,25 0,41

71 Kmag 0871445, 1071415 1,04 0,08

77 Kma(m),

RNk 0977265, 0977465, 1077265, 1077462,1077465

287,93 22,34

79 Kma(m),

RNk 1079265 69,62 5,40

81 KMm 0881682, 0881685, 0881885, 0981682, 0981685, 0981885, 1081682, 1081685, 1081785, 1081882, 1081885

600,43 46,59

83 KMm 1083685 1,58 0,12

89 Pga(m) 1089245, 1089445 11,73 0,91

SPOLU 1288,62 100

39

V katastrálnom území Kremnica prevládajú pôdy typu kambizeme a zaberajú 1099,23

ha (85,29 %), ktoré sú zastúpené v rôznych typoch. Druhým najrozšírenejším pôdnym

typom sú pseudogleje, ktoré zaberajú 23,03 ha (1,79 %). Na území sa vyskytujú aj

fluvizeme, ktoré zaberajú 11,57 ha (0,9 %). Najmenšie zastúpenie ma pôdny typ

luvizeme, ktoré zaberajú 11,30 ha (0,88 %). Pôdy bez rozlíšenia pôdneho typu nám

zaberajú 154,76 ha (12,01 %).

4.1.2 Charakteristika klimatického regiónu

Územie sa nachádza v troch klimatických regiónoch (Príloha č. 2). Prevaţná časť

územia spadá do klimatického regiónu veľmi chladného, vlhkého aţ 1003,63 ha (77,88

%), do chladného, vlhkého regiónu spadá 222,36 ha (17,26 %) územia a do mierne

chladného, mierne vlhkého regiónu spadá najmenej územia o výmere 62,63 ha (4,86

%).

4.1.3 Charakteristika svahovitosti pôdy

Z mapy svahovitosti pôdy podľa BPEJ (Príloha č. 3) vyplýva, ţe 11,58 ha (0,90 ha)

pôdy zaberá pôda o sklonitosti 0°-3° (rovina bez prejavu plošnej vodnej erózie

aţ rovina s moţnosťou prejavu plošnej vodnej erózie), 192,26 ha (14,92 %) pôdy má

sklonitosť 3°-7° (mierny svah), 316,7 ha (24,58 %) pôdy má sklonitosť 7° - 12° (stredný

svah), 320,21 ha (24,85 %) pôdy má sklonitosť 12° - 17° (výrazný svah), 293,1 ha

(22,75 %) pôdy má sklonitosť 17° - 25° (príkry svah) a 154,76 ha (12,01 %) pôdy má

sklonitosť nad 25° (zráz).

4.1.4 Charakteristika expozície pôdy

Z mapy expozície pôdy podľa BPEJ (Príloha č. 4) vyplýva, ţe na území sa najviac

vyskytuje pôda v kombinácii s juţnou, východnou a západnou expozíciou, ktorá je na

pôde o výmere aţ 1258,93 ha, čo predstavuje aţ 97,7 % územia. Na malých plochách sa

vyskytuje severná expozícia 18,11 ha (1,4 %) a najmenej je zastúpená rovina 11,58 ha

(0,9 %).

4.1.5 Charakteristika skeletovitosti pôdy

Na základe mapy skeletovitosti pôdy podľa BPEJ (Príloha č. 6), môţeme určiť výmeru

slabo skeletovitých pôd 0,43 ha (0,03 %), stredne skeletovitých pôd 159,7 ha (12,39 %),

kombináciu pôd bez skeletu aţ slabo skeletovitých pôd 11,30 ha (0,88 %), kombináciu

40

pôd bez skeletu aţ slabo, stredne a silne skeletovitých pôd 154,76 ha (12,01 %) a

kombináciu stredne aţ silne skeletovitých pôd 962,42 ha (74,69 %).

4.1.6 Charakteristika hĺbky pôdy

Podľa mapy hĺbka pôdy podľa BPEJ (Príloha č. 5) sa na území vyskytujú hlboké pôdy

o výmere 5,68 ha (0,44 %), stredne hlboké pôdy 154,45 ha (11,99 %), plytké pôdy

360,41 ha (27,97 %) a kombinácia hlbokých pôd aţ plytkých pôd 768,08 ha (59,60 %).

4.1.7 Charakteristika zrnitosti pôdy

Podľa mapy zrnitosti pôdy podľa BPEJ (Príloha č. 7) sú na území najviac zastúpené

stredne ťaţké pôdy - ľahšie 1250,55 ha (97,05), v menšom zastúpení sa tu vyskytujú aj

stredne ťaţké pôdy 26,40 ha (2,05) a najmenej sa tu vyskytujú ľahké pôdy 11,67 ha

(0,91 %).

4.2 Odvodené znaky BPEJ

Medzi základné kritéria hodnotenia poľnohospodárskej pôdy, ktoré sú odvodené z

areálov BPEJ, patrí bodová hodnota produkčného potenciálu (BH), skupiny ochrany

pôd pred záberom, typologicko-produkčné kategórie (TPK) a úradná hodnota. Pri

pôdnych analýzach sme postupovali v zmysle Metodickej príručky: Vyuţívanie

výsledkov hodnotenia pôd a územia pre projektovanie pozemkových úprav a ochranu

poľnohospodárskej pôdy (Dţatko – Ilavská, 2005).

4.2.1 Bodové hodnoty (BH)

Produkčný potenciál pôd SR sa hodnotí bodovými hodnotami (BH). Je rozdelený do 10

kategórii, rozpätí od 1 do 100 bodov (tab. č. 4.2). Bodová hodnota sa určuje na základe

BPEJ príslušnej pôdy. Kaţdá BPEJ má bodové ohodnotenie produkčného potenciálu a

na základe zastúpenia BPEJ na konkrétnych pozemkoch môţeme stanoviť ich

produkčný potenciál. Priemerný produkčný potenciál poľnohospodárskych pôd SR je

nasledovný (v bodoch): Bratislavský kraj (62,2); Nitriansky kraj (68,6); Trnavský kraj

(69,6); Trenčiansky kraj (35,2); Ţilinský kraj (25,7); Banskobystrický kraj (32,9);

Prešovský kraj (26,7) a Košický kraj (37,5). Na Slovensku je priemer BH 44,4 bodov.

Na základe priemernej hodnoty 23,74 môţeme zaradiť katastrálne územie Kremnica do

41

8 kategórie produkčnej schopnosti, ktorá je veľmi málo produkčná. Mapový výstup

bodového ohodnotenia na celom území môţeme vidieť v prílohe č. 8. mapa bodového

ohodnotenie produkčného potenciálu pôd.

Na území sú najviac zastúpené pôdy s bodovým ohodnotením 11-20, ktoré sú na

výmere 806,19 ha, čo predstavuje 62,56 % územia, tieto pôdy patria do 9 kategórie a sú

to pôdy málo vhodné pre poľnohospodársku výrobu. Zastúpenie všetkých kategórií na

území môţme nájsť v tab. č. 4.3.

Tab. č. 4.2 Bodové ohodnotenie produkčného potenciálu pôd (Dţatko, 2002)

Kategória Bodová hodnota Charakter produkčného potenciálu pôd

1 100 - 91 Najprodukčnejšie pôdy

2 90 - 81 Vysoko produkčné pôdy

3 80 - 71 Veľmi produkčné pôdy

4 70 - 61 Produkčné pôdy

5 60 - 51 Stredne produkčné pôdy

6 50 - 41 Menej produkčné pôdy

7 40 - 31 Málo produkčné pôdy

8 30 - 21 Veľmi málo produkčné pôdy

9 20 - 11 Málo vhodné pre poľnohospodársku výrobu

10 10 - 1 Nevhodné pre poľnohospodársku výrobu

Tab. č. 4.3 Zastúpenie jednotlivých kategórii produkčných potenciálov pod na území

Bodová

hodnota

Charakter produkčného potenciálu

pôd

Výmera

[ha]

Percentuálne

zastúpenie

[%]

1-10 Nevhodné pre poľnohospodársku

výrobu

154,76 12,01

11-20 Málo vhodné pre poľnohospodársku

výrobu

806,19 62,56

21-30 Veľmi málo produkčné pôdy 189,45 14,7

31-40 Málo produkčné pôdy 124,48 9,66

41-50 Menej produkčné pôdy 13,74 1,07

4.2.2 Ochrana najkvalitnejších pôd pred záberom na nepoľnohospodársku činnosť

Na základe zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a vyuţívaní poľnohospodárskej pôdy a o

zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania

ţivotného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú pôdy zaradené do

deviatich skupín kvality. Najkvalitnejšie pôdy sú v skupine 1. a najmenej kvalitné

v skupine 9. Podľa zákona 220/2004 Z. z. sme na území identifikovali 5,7,8 a 9 skupinu

42

kvality. Na území sa nenachádzajú najkvalitnejšie pôdy 1. aţ 4 skupiny. Najviac pôdy

patrí do 9 skupiny 1125,64 ha (87,35 %). Zastúpenie skupín kvality znázorňuje príloha

č. 9 mapa ochrany pôdy pred záberom na nepoľnohospodársku činnosť.

4.2.3 Typologicko-produkčné kategórie (TPK)

Pre účely dodrţania správnej delimitácie druhov pozemkov a dodrţanie zásad ich

homogenity boli všetky BPEJ Slovenska začlenené do 4 typov (O, OT, T a N) a 14

subtypov ich racionálneho vyuţívania, ktoré označujeme názvom typologicko-

produkčné kategórie poľnohospodárskych pôd (TPK) Slovenska (Streďanská, Buday,

2006).

Typologicko-produkčné kategórie a subtypy pôd podľa sú:

Potenciálne orné pôdy :

O 1 – najprodukčnejšie orné pôdy

O 2 – vysoko produkčné orné pôdy

O 3 – veľmi produkčné orné pôdy

O 4 – produkčné orné pôdy

O 5 – stredne produkčné orné pôdy

O 6 – menej produkčné orné pôdy

O 7 – málo produkčné orné pôdy

Striedavé polia :

OT 1 – stredne produkčné polia a produkčné trávne porasty

OT 2 – menej produkčné polia a produkčné trávne porasty

OT 3 – málo produkčné polia a produkčné trávne porasty

Trávne porasty :

T 1 – produkčné trvalé trávne porasty

T 2 – menej produkčné trvalé trávne porasty

T 3 – málo produkčné trávne porasty

Nevhodné územia:

N – pre agroekosystémy nevhodné územia.

43

Tab. č. 4.4 Typologicko-produkčné kategórie poľnohospodárskych pôd (TPK)

TPK Charakteristika Výmera

[ha]

Percentuáln

e zastúpenie

[%]

OT3 málo produkčné polia a produkčné trávne porasty 14,40 1,12

T1 produkčné trvalé trávne porasty 136,31 10,58

T2 menej produkčné trvalé trávne porasty 281,72 21,86

T3 málo produkčné trávne porasty 701,42 54,43

N pre agroekosystémy nevhodné územia 154,76 12,01

SPOLU 1288,62 100

Podľa tabuľky č. 4.4 bola poľnohospodárska pôda začlenená do 5 subtypov. Na

modelovom území sa podľa tab. č. 4 nachádza 14,4 ha (1,12 %) kategórie potenciálne

ornej pôdy, 1119,45 ha (86,87 %) kategórie trvalo trávnych porastov a 154,76 ha (12,01

%) kategórie nevhodného územia. Grafické znázornenie TPK môţeme vidieť v prílohe

č. 10 mapa Typologicko-produkčných kategórií podľa BPEJ.

4.2.4 Úradná hodnota pozemkov pre účely pozemkových úprav

Priemerná hodnota pozemkov poľnohospodárskej pôdy pre účely pozemkových úprav

na území je 0,029 € za m2. Priemerná hodnota ostatných plôch pre účely pozemkových

úprav je 0,023 € za m2. Hodnoty jednotlivých BPEJ boli určené podľa vyhlášky

Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty

pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav. Grafické znázornenie

hodnôt obsahuje mapa hodnoty poľnohospodárskej pôdy (príloha č. 11) a mapa hodnoty

ostatných plôch (príloha č. 12).

44

Záver

Cieľom bakalárskej práce je tvorba a interpretácia pôdnych máp v prostredí

geografických informačných systémov.

Vstupný podklad na tvorbu pôdnych máp sme získali z portálu

www.pôdnemapy.sk.

Pôdnu mapu z portálu sme po transformácii do S-JTSK zvektorizovali. Pracovali

sme v programe ArcMap 10. V ArcMap sme vyhotovili atribútovú tabuľku so 7-

miestnymi kódmi BPEJ. Na ich podklade sme rozkódovaním získali príslušné atribúty

základných charakteristík BPEJ. Do tabuľky boli okrem základných charakteristík BPEJ

doplnené aj odvodené charakteristiky BPEJ a výmera vypočítaná pomocou príkazu

calculate geometry.

Základné charakteristiky bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek poskytujú

informácie o sklonitosti reliéfu, orientácii svahov k svetovým stranám, skeletovitosti,

hĺbky pôdy, klimatickom regióne a zrnitosti povrchového horizontu.

Odvodené charakteristiky bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek

umoţňujú vyhodnotiť územie z hľadiska produkčných kritérií, ako napr. špecifikovať

najkvalitnejšie pôdy, ktorú je nutné chrániť pred záberom na nepoľnohospodársku

činnosť, stanoviť typologicko-produkčné kategórie a subtypy racionálneho vyuţívania

pôd atď.

Nádväzne na to bolo v prostredí GIS vytvorených 7 mapových zostáv

prezentujúcich základné charakteristiky a 5 mapových zostáv prezentujúcich odvodené

charakteristiky BPEJ.

Vyhotovili sme následné mapové zostavy zo základných charakteristík BPEJ:

Mapa bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek a hlavných pôdnych

jednotiek

Mapa klimatických regiónov

Mapa svahovitosti pôdy

Mapa expozície pôdy

Mapa hĺbky pôdy

Mapa skeletovitosti pôdy

Mapa zrnitosti pôdy

45

Spracovali sme nasledovné mapové zostavy z odvodených charakteristík:

Mapa bodového ohodnotenia produkčného potenciálu pôd

Mapa ochrany pôdy pre záberom na nepoľnohospodársku činnosť

Mapa typologicko-produkčných kategórií pôd

Pôdne mapy sú veľmi dôleţitý podklad v projektoch pozemkových úprav. V prvom rade

slúţia na ohodnocovanie vstupných a výstupných nárokov jednotlivých vlastníkov. Sú

podkladom pre tvorbu cenovej mapy.

V druhom rade na podklade pôdnych máp vieme určiť prevládajúci typ

pôdy v území. V riešenom území prevláda kambizem a nachádza sa na 85,29 %

územia. Takéto zastúpenie kambizeme je typické pre územie, ktoré vzniklo sopečnou

činnosťou. Klimaticky región je ovplyvnený prevaţnými severnými vetrami a preto je

najčastejšie vyskytujúci klimatický región veľmi chladný a vlhký a predstavuje 77,88%

územia. Územie sa nachádza vo vrchovine a nachádzajú sa tu všetky typy svahov, ktoré

sú rozmiestnené na území od 15% aţ po 25% z celkovej výmery územia. Orientácia

voči svetovým stranám sa najčastejšie vyskytuje kombináciou juţnej s východnou a

západnou a to na 97,7% územia. Najčastejší obsah skeletu je tieţ v kombinácií stredne

skeletovitých (obsah skeletu 25-50%) a silne skeletovitých (obsah skeletu nad 50%).

Kombinácia hlbokých, stredne hlbokých aţ plytkých pod je na polovici územia,

presnejšie na 59,6 %. Na území najviac zastúpené stredne ťaţké pôdy - ľahšie 97,05 %.

Bodová hodnota územia je v Banskobystrickom kraji pod priemerom

s hodnotou 23,74. Na základe priemerného ohodnotenie, môţeme usúdiť, ţe pôdy na

území sú prevaţne veľmi málo produkčné. Najväčšie zastúpenie v typologicko-

produkčných kategóriách majú málo produkčne trávne porasty. Priemerná úradná

hodnota pozemkov poľnohospodárskej pôdy na území je 0,029 € za m2 a pre ostatne

plochy je tato hodnota 0,023 € za m2.

Výsledky práce a všetky mapové výstupy, ktoré sme vytvorili sú

základnými podkladmi pre etapy projektu pozemkových uprav.

46

Zoznam použitej literatúry

1. BOLTIŢIAR, M. - VOJTEK, M. 2009. Geografické informačné systémy pre

geografov II. Fakulta prírodných vied, Nitra : UKF, 2009. 140 s. ISBN 978 - 80 - 8094

- 553 – 4.

2. BUDAY, Š. 2002. Bonitácia pôdy a oceňovanie pozemkov, pôdoznalectvo. In

Dištančné vzdelávanie pre projektantov pozemkových úprav - Učebné texty. 1. diel

[online]. Bratislava : Komora geodetov a kartografov, 2002, [cit. 2010-05-15].

Dostupné na: <http://www.kgk.sk/Files/DVPU_Skripta_1_Diel_Neodsadene.zip>.

3. DEMERS, M. N. 2009 GIS for dummies. 2009. 160 s. ISBN: 978-0-470-23682-6.

4. DŢATKO, M. - ILAVSKÁ,B. 2005. Využívanie výsledkov hodnotenia pôd a územia

pre projektovanie pozemkových úprav a ochranu poľnohospodárskej pôdy. Metodická

príručka. Bratislava : VÚPOP, 2005. 44 s. ISBN 80-89128-23-8

5. DŢATKO, M. 2002.Hodnotenie produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd

a pôdno-ekologických regiónov Slovenska. Bratislava : Výskumný ústav pôdoznalectva

a ochrany pôdy, 2002. 85 s. ISBN 80-85361-94-9

6. DŢATKO,M.- SOBOCKÁ,J. a kol., 2009. Príručka pre používanie máp pôdno-

ekologických jednotiek. Inovovaná príručka pre bonitáciu a hodnotenie

poľnohospodárskych pôd Slovenska. Bratislava : Výskumný ústav pôdoznalectva a

ochrany pôdy, 2009. 102 s. ISBN 978-80-89128-55-6

7. http://www.podnemapy.sk/

8.http://www.kremnica.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=55&Itemid=

9. HUDECOVÁ, Ľ. 1997. Pozemkové úpravy na Slovensku. In 25. medzinárodné

sympózium o politike pozemkových uprav pre špecifické aplikácie. [online]. 1997. [cit.

2011-05-16]. Dostupné na: <http://www.pce.sk/clanky/pozuprav.htm>

10. HUDECOVÁ, Ľ. 2007. Pozemkové úpravy na Slovensku II. In Zborník referátov zo

seminára. Štrbské Pleso. 25. – 26. 10. 2007 [online]. Prešov, 2007. [cit. 2011-05-16]

47

ISBN 978-80-89055-76-0. Dostupné na: <http://www.kgk.sk/Files/SeminarPUII_

Zbornik_Definitivny.pdf#page=39>.

11. ILAVSKÁ, B. 2001. Využitie údajov Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany

pôdy pri pozemkových úpravách. [online]. 2001. [cit. 2011-05-16]. Dostupné na:

<http://www.kgk.sk/Infoblok/Odborne_Pod_Vzdel/Uskutocnene/PozemUpr_KE_19.ht

m>

12. KENNEDY, M. 2009. Introducing geographic information systems with ArcGIS: a

workbook approach to learning GIS. 2009. 571 s. ISBN 978-0-470-398817.

13. LÁTEČKA, M. - MUCHOVÁ, Z. 2005. Pozemkové úpravy a cesty. Nitra : SPU,

2005. 198 s. ISBN 80-8069-561-X.

14. Metodický návod – všeobecná časť. Konanie o začatí pozemkových úprav. 2001.

Bratislava : MP SR, 2001. 109 s.

15. Metodický návod – všeobecná časť. Konanie o začatí pozemkových úprav

a príprava realizácie spoločných zariadení a opatrení. 2004. Bratislava : MP SR, 2004.

85 s.

16. MITCHELL, A. 1999. The ESRI Guide to GIS Analysis Volume I: Geographic

Patterns and Relationships. 1999. 250 s. ISBN 1-879102-06-4.

17. MUCHOVÁ, Z. - VANEK, J. 2009. Metodické štandardy projektovania

pozemkových úprav. Nitra : SPU v Nitre, 2009. 397 s. ISBN 978-8-552-0267-9.

18. SINGH, Y. P. 2010 Geography. 2010. 652 s. ISBN 978-81-87139-55-3.

19. STREĎANSKÁ, A. - BUDAY, Š. 2006. Bonitácia a cena pôdy. Nitra: SPU v Nitre,

2006. 160 s. ISBN 80-8069-656-X

20. SUDOLSKA, M. 1997. Štruktúra údajov v GIS. [online], 1997. [cit. 2011-05-17].

Dostupné na: <http://www.gis.sudolska.sk/struktura_udajov_GIS.html>

21. ŠIMONIDES, I. 2006. Základy geografických informačných systémov. 3. vyd. Nitra:

SPU, 2006. 109 s. ISBN 80-8069-717-5

48

22. TUČEK, J. 1998(a). Geografické informačné systémy. 2. vyd. Zvolen : TU, 1998.

186 s. ISBN 80-228-0757-3

23. VANEK, J. 2001. Úlohy pozemkových úprav, In Seminár pozemkové úpravy

v najbližšom desaťročí, 2001. [online], [cit. 2011-05-17]. Dostupné na:

<http://test.uvtip.sk/mpsrarchiv/slovak/dok/ulohypu.pdf>

24. http://gis.vsb.cz/pan/cz/arcgis_uzivatelska_prirucka/arcgis_zakladni_informace.html

25. VANEK, J. 2002. Usporiadanie pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike. In

Dištančné vzdelávanie pre projektantov pozemkových úprav - Učebné texty. 1. diel

[online]. Bratislava : Komora geodetov a kartografov, 2002, [cit. 2010-05-15].

Dostupné na: <http://www.kgk.sk/Files/DVPU_Skripta_1_Diel_Neodsadene.zip>.

26. VANEK, J. - HUDECOVÁ, Ľ. a kol. 2008. Metodický návod na vykonávanie

geodetických činnosti pre projekt pozemkových úprav. 2008. Bratislava : ÚGKK, 2008

27. Vyhláška MP SR č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na

účely pozemkových úprav

28. Zákon č. 220/2004 Z. z. z 10. marca 2004 o ochrane a vyuţívaní poľnohospodárskej

pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole

znečisťovania ţivotného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

29. Zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde

a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov

49

Prílohy