Teria literatry 1(zkladn literrne pojmy)www.maturitavpohode.webnode.sk (2010)

EpikaJeden z troch literrnych druhov popri lyrike a drme.Jej hlavnm znakom je, e sa zaklad na deji, na rozprvan prbehu, udalost.Epika me by: - verovan (balada, epos) - neverovan (romn, novela, poviedka) Poda rozsahu meme leni epick nre na: - vek (epos, romn) - stredn (balada, idyla, legenda, romanca) - mal (poviedka, rta, anekdota, bjka)

EPIKAEpika sa v priebehu literrnych dejn menila. Mnoh epick nre zanikli a namiesto nich vznikli nov. V minulosti prevldali najm verovan epick nre (epos, historick piesne, balady), avak sasn epika je u neverovan (poviedka, novela, romn, detektvka).

Epick nre: Epos, romn, novela, poviedka, vtip, hdanka a in.

RomnJe zloitm lit. tvarom, patr k tzv. vekm epickm nrom. Zobrazuje irok okruh ivota, obyajne v dlhom asovom rozpt, preto mus ma i vek rozsah.Dej romnu bva zloit.Zkladom deja je rozprvanie udalost. V romne je vemi dleit kategria rozprvaa. as zobrazovanch udalost tvor hlavn dejov lniu, in tvoria vedajie dejov lnie romnu. Postavy sa vyvjaj (v poviedke naprklad nie).Spojenm viacerch romnov do jednho celku vznikaj dilgie (dva romny) trilgie (tri romny) a romnov cykly.

EposGrckeho pvodu a znamen slovo, rozprvanie.Oznauje rozsiahly literrny tvar, vlune verovan, v ktorom sa hovor o vznamnch udalostiach a hrdinoch niektorho nroda.Jeho vznik si vyaduje kolektvne vedomie. Spracvaj sa v om vek kolektvne udalosti (vojny, expedcie, obliehanie pevnost). Krozuzleniu konfliktovch situci dochdza priinenm sa kolektvu pod vodcovstvom nadpriemernch hrdinov .Kladie sa teda vek draz na nadpriemernos (napriermern udalosti, udia, charaktery).Vystupuj bohovia, polobohovia, ktor asto hrdinom poradia, prpadne poskytn nejak arovn mocn predmet.

EposCieom eposu nie je rchle rozuzlenie. Bsnik rznymi spsobmi spomauje dej, pouva retardan postupy vrozprvan (digresie, epizdy, opakovania apod.). Takmito digresiami s obyajne opisy osb alebo predmetov, ktor preruia zkladn ni.Asi najznmej tvorca eposov je v Grcku: Homr (Ilias aOdysea, Mal Ilias...)vRme: Verglius (Eneida) Poznme tie sumersk epos (3000 p. n. l.): Epos oGilgameoviIndick: Mahabharta, Rmjana

RomnZ tematickho hadiska sa romny zaleuj do rozlinch kategri. Rozliujeme romn: dobrodrun, detektvny, historick, vedecko-fantastick, psychologick, spoloensk, cestopisn a pod.

Prv slovensk romn (Bajza: Ren mlenca prhodi a skenosi) vznikol ete koncom 18. storoia.

Vznamnmi romnopiscami 19. st. boli Vajansk, oltsov, Kukun.Najv rozmach 20. st. Urban, Hronsk, Heko, Jaro, Ballek, ikula.

NovelaZarauje sa medzi stredn nre epikyM mlo postv, vyrozprva iba jednu udalos alebo sbor niekokch udalost, ktor uzatvra neoakvan, nhly zvrat a rozuzlenie konfliktu. M presne vymedzen kompozciu, zameriava sa na stredn dejov lniu, nie s v nej opisn zloky a epizdy.

V slovenskej literatre 19. storoia psali novely Vajansk, Kukun, Timrava.V 20. storo Hronsk, Bednr, Johanides, Chudoba.

PoviedkaPatr medz mal nre epikyStredobodom pozornosti autora je iba jedna udalos. Vystupuje v nej mal mnostvo postv, s vak vykreslen ako opravdiv udsk charaktery (Maco mlie, Ondr Machua, Adam Krt).Do deja vstupuj sformovan, nevyvjaj sa.V porovnan s novelou sa vyznauje pokojnejm opisom deja, menou intenzitou dramatickosti a napnavosti. Poviedky alebo novely so artovnou tematikou sa nazvaj humoresky.Nzvom rta sa oznauj krtke poviedky, ktor literrne spracvaj skuton udalos.

LYRIKAJeden zo zkladnch literrnych druhov popri lyrike a drme.Vyjadruje subjektvne autorove pocity, mylienky, nlady (chba v nej dej).Je v prvom rade bsnickm druhom.Poda prstupu autora ku skutonosti sa lyrika len na: - nladov (impresvnu) - opisn (deskriptvnu) - vahov (reflexvnu)

Na zklade tmy sa del na: osobn, prrodn, spoloensk.

LYRIKAnre: da, elgie, hymnus, alm, epigram, epitaf, sonet, prleitostn bse. da rozsiahlejia lyrick bse, Jej cieom je oslvi nejak osobnos, udalos i tmu.

elgia alospev, bse vyjadrujca ia nad nejakou smutnou skutonosou.

alm vznikol v hebrejskej nboenskej lit. a prevzalo ho aj kresanstvo (sasou nboenskch obradov). Nermov dvojver nerovnakej slabinej dky.

DRMAJeden zo zkladnch lit. druhov popri lyrike a epike.Zkladnm znakom je neprtomnos rozprvaa.Dramatick nre s uren na scnick realizciu (existuj vak aj knin drmy, ktor neboli uren na javiskov predvdzanie, alebo boli z rozlinch prin na predvdzanie nevhodn).Zklad drmy tvoria monolgy a dialgy. Bvaj verovan i neverovan.Dialg je rozhovor medzi dvoma alebo viacermi postavami (odpove, resp. prehovor jednej z postv dialgu sa nazva replika).Vonkajiu vstavbu drmy charakterizuje jej lenenie na dejstv a vstupy.nre: tragdia, komdia (veselohra) a inohra.

TragdiaJe jednm z hlavnch dramatickch nrov. Vznikla v antickom grcku, jej pvod sa odvodzuje od nboenskch slvnost na poes boha vna Dionza (pribline 5.st. pred n. l.)Vtedy mala mal poet hercov (najviac 3), ale mala zbor. Najznmejmi tvorcami vtomto obdob boli:Aischiles (povaovan za tvorcu tragdie, uviedol do hry druhho herca, napsal vye 90 dramatickch hier, napr.: Perania, Prptan Promteus...), Sofokles (uvdza do hry tretieho herca atragick omyl, napsal okolo 123 drm, napr.: Kr Oidipus, Antigona aOidipus na Kolone...), Euripides (tragick konflikt posva smerom kudskm vam, napsal okolo 90 drm, napr.: Medea, Herakles, Trjanky, Fenianky...).

TragdiaOd antickch ias po sasnos prekonala tragdia vek zmeny. Zachovala si vak zkladn znak jej hrdina hynie v boji s nepriateskmi silami. Tragick hrdina nevynik cnosou aspravodlivosou, ani neupadol do neastia pre patnos aneachetnos, ale pre nejak omyl, ktorch sa dopaj zvyajne udia vekej slvy aastia. Je vkonflikte sokolitm svetom, poznaen tragickou vinou, ktor vak nie je vedom prehreenie, ale osudn omyl.Klasick tragdia m zvzn kompozciu: 1. expozcia, 2. kolzia, 3. krza, 4. peripetia, 5.katastrofa.

KomdiaPopri tragdii druh hlavn ner drmy. Jej vznik je spjan sDionzovm kultom. Ilo oposmen piesne, vesel scnky zo ivota (predvdzali sa vo zvltnych kostmoch azvieracch maskch).Najvznamnejm starogrckym autorom komdi bol:Aristofanes (5. 4. st. p. n. l.) zakladateom komdie so satirickm ostrm, vktorej sa odrazil celkov politick, spoloensk, nboensk aumeleck ivot vtedajch Atn. Napsal vye 40 komdi (Oblaky, Mier, Vtky...).Rmsky autor: Maccius Platus (Komdia ohrnci) herci boli obleen vrmskych tgach. Rmska komdia mala vplyv vvin celoeurpsku komdiu.

KomdiaZobrazuje sa v nej smienos, komickos a nezmyselnos niektorch strnok udskho ivota. Ostrie jej humoru je zacielen hlavne na negatvne rysy udskch charakterov, prpadne na zporn javy spoloenskho ivota.Autor zva svojm ostrm miery do svojej sasnosti, atak sa komdia stva prostriedkom boja proti zlu. Autorov ironizujci postoj me vkomdii nadobudn rozlin stupne: Humorn (smevn, zhovievav), ironick, sarkastick (vsmen) asatirick (vsmech splnm odmietnutm javu).Druh komdia, v ktorej prevlda situan komika a zveliovanie, sa nazva fraka.

inohraVznikla mieanm prvkov tragdie a komdie v 18. a 19. storo. inohra m viac t tragdie ako komdie, lebo je vcelku vna, avak jej zakonenie nie je tragick. V inohre sa zobrazuj vne a aktulne spoloensk problmy.Hrdinami inohry sa stvaj udia benho ivota. Rozpory medzi nimi sce vysuj do zrok, ale tieto na rozdiel od tragdie nenadobdaj bezvchodiskov tragick podoby.

Pouit literatra:Varsnyiov, M.: Prruka slovenskej literatry prestredokolkov. Komrno: VARIA PRINT s. r. o., 2006, 237 s. ISBN 80-89181-10-4

Hrabk, J.: Poetika. Praha: eskoslovensk spisovatel, 1977, 361 s.

Harp, M.: Teria literatry. Bratislava: ESA, 1994. 283 s.ISBN 80-85684-05-5.

Pre alie informcie pozri:

ilka, T.: Teria literatry pre gymnzia a stredn koly. Bratislava: OG Vydavatestvo Poana, 2002. 219 s. ISBN 80-89002-54-4.

Otestuj svoje zskan vedomosti v online testoch, ktornjde na strnke www.maturitavpohode.webnode.sk

Spracoval: Mgr. Peter Beo