top lekári 2012

Exkluzívny prehľad: Kto patrí k špičke našej medicíny?

TTOOPPLEKÁRIna Slovensku

56 LEKÁROVz 11 špecializáciívybrali odborníci!

november 2012

Gynekológovia, pediatri, internisti, diabetológovia, kardiológovia, psychiatri,zubní lekári, reumatológovia, neurológovia...

obalka_chrbat.qxd 7. 11. 2012 16:01 StrÆnka 1

3

Pamätáte sa na povolanie lekára v minu-losti? PÁN DOKTOR bol vždy niekto. Kdesa dnes podel takýto status lekára? Člove-ka, ktorý je vážený, vzdelaný, múdry, nonajmä pomáha, lieči, dá sa naňho spoľah-núť. V poslednom období o lekároch ne-počujeme nič iné, len to, že berú úplatky,majú malé platy, štrajkujú, veľa pracujú... Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme sarozhodli pripraviť publikáciu o špičke slo-venskej medicíny u nás. Je to naozaj tak,že lekárov na Slovensku dnes zaujímajúlen peniaze? Ako to vidia oni? Myslím si,že rozhovory v tejto unikátnej publikáciivás presvedčia, že to tak nie je...Uvedomovali sme si, že ak má niekto o le-károch rozprávať, mali by to byť lekári,najlepšie takí, ktorí pre slovenskú medicí-nu urobili toho najviac. Ako zvoliť meto-diku tak, aby bola čo najspravodlivejšia?Pre Zdravotnícke noviny to bola jednaz najdôležitejších vecí. Preto sme osloviliodborné vybrané spoločnosti. Ak sa chce-te dozvedieť o zvolenej metodike viac,nech sa páči, pozrite si obsah na strane 5.Celá práca na tejto publikácii mi ako šéf-redaktorke Zdravotníckych novín dala veľ-mi veľa. Pochopila som, že práca lekáramá dve strany mince. Ak sa na ňu po-zerám ako pacient, chcem, aby môj lekárriešil aj tú najbanálnejšiu chorobu, ne-môžem však nevidieť, že lekára tohto ty-pu už „banálne choroby“ zbytočne zdržu-jú. Pretože sa venuje niečomu zásadnej-šiemu – napríklad práci na novommedicínskom postupe, ktorý môže neskôrpomôcť mnohým pacientom. Pretože obestrany mince, tak klinická prax, ako aj vý-skum, sú v medicíne rovnako dôležité.Tiež ma veľmi príjemne prekvapilo, koľkoprofesijných úspechov existuje na Sloven-sku. Radi sa k týmto príbehom vrátime nastranách Zdravotníckych novín.Nemôžem nespomenúť aj reakcie, nie vž-dy pozitívne, smerom k TOP lekárom. Aksi niekto myslí, že naším cieľom bolo sa-moúčelne vyzdvihnúť niektoré osobnostiv medicíne, nie je to tak. Nechceli smeurobiť ani obyčajnú „TOP desiatku“. Vní-

majte, prosím, vybraných lekárov akoosobnosti, ktoré v rozhovoroch šíria všet-ko dobré, čo pre pacientov robí práve ichšpecializácia. Veď nabudúce sa môžetetou osobnosťou stať práve VY. Prečo nabudúce? Publikácia Top lekári naSlovensku vychádza v tomto roku prvý-krát. Ďakujeme za to aj hlavnému partne-rovi – poisťovni Dôvera. Sme radi, že ob-zvlášť v tejto situácii sa súkromná spoloč-nosť rozhodla podporiť takýto„priekopnícky“ projekt. Verím, že predsta-viť špičku lekárov, prostredníctvom ichnázorov, má dnes zmysel. A tiež dúfam,že to bude platiť aj na budúci rok.Rovnako by som sa chcela poďakovať ko-legom z Hospodárskych novín. Najmä zaich profesionálny prístup. Pretože to neboliba projekt Zdravotníckych, ale aj Hospo-dárskych novín. Verím že, v budúcnostibude spoločných projektov viac.Dovoľte mi, aby som na záver bola tro-chu osobná. Aj môj otec je lekár. Doterazcítim vôňu nemocnice, ktorú pravidelnenosieval domov. Aj to, ako v piatok ránoodišiel a vrátil sa v pondelok poobede do-mov. Slúžil. A pamätám si telefonáty. Sko-ro ráno, večer, v noci. Nehovoriac užo sviatkoch. Hnevalo ma, že mu volávajúľudia a narúšajú intimitu našej rodiny. Alebol lekár a jeho priorita bola vždy pacient.Z tohto pohľadu bol on TOP lekár. Aj keďmi ho ako otca kradli pacienti. Už vtedysom si povedala, mne toto povolanie zaten čas ani nervy nestojí. Lekár je totižprofesia na celý život, dovolím si tvrdiť,BEZ PRACOVNÉHO ČASU. Ten, kto sa pretoto povolanie rozhodne, by to mal vedieť.A tiež to (dovolím si použiť názor jed-ného lekára z publikácie), že medicína jeHUMÁNNA disciplína a taká by mala zo-stať. Všetko ostatné by malo ísť bokom.

P. S. Určite existujú ďalší odborníci, ktoríurobili veľmi veľa, a nedostali sa do tejtopublikácie. Dajte nám o nich vedieť. Myich radi oslovíme. Výsledok uvidíte v Zdra-votníckych novinách.

Medicína je HUMÁNNA disciplína,a taká by mala aj zostať

KatarínaLovasová,

šéfredaktorka Zdravotníckych novín

editorial

na Slovensku

InformatZdrav_2012_0511.indd 3 5.11.2012 14:53

02_05_editorial.qxd 7. 11. 2012 14:08 StrÆnka 2

písať či rozprávať dnes o zdravotníctveje veľmi atraktívne. Návrh ministerstvazdravotníctva na vytvorenie unitárnehosystému verejného zdravotného poiste-nia vyvolal veľký záujem zdravotníkova rovnako firiem a inštitúcií spojenýchso zdravotníckym sektorom. Len škoda,že v celom tom záujme zaniká hlas pois-tencov a zabúda sa na lekárov.Pokiaľ si kladiete otázku, prečo smepodporili a vlastne iniciovali vznik tejtopublikácie, naša odpoveď je jednoduchá.Vážime si prácu lekárov a sme presved-čení, že si zaslúžia celospoločenskéuznanie. To uznanie patrí bezpochybyvšetkým zdravotníkom, ale táto publiká-cia je svojím zameraním, rozsahoma celkovou koncepciou limitovaná nahlavných aktérov poskytovania zdravot-nej starostlivosti, a tými sú lekári.

„Vážime si práculekárov a smepresvedčení, že sizaslúžia celospolo-čenské uznanie.“

Sám pochádzam z lekárskeho prostre-dia, v rámci svojej práce som takmerdennodenne v kontakte s lekármi, a pre-to mi prepáčte moju trúfalosť, ak si do-volím v nasledujúcich riadkoch zhodno-tiť ich činnosť. Myslím si, že činnosť le-kára kladie vysoké požiadavky na

sebakontrolu, sebaovládanie, a tiež sivyžaduje skvelú dlhodobú i krátkodobúpamäť. Od lekára sa očakáva pružné teo-retické myslenie, adekvátny prejav, flexi-bilita, samostatnosť, no zároveň schop-nosť pracovať v tíme s vysokou dávkoupresnosti. Lekár musí byť odolný vočizáťaži a, samozrejme, pripravený niesťzodpovednosť za každý svoj krok. Moderné technológie a nové liečebnépostupy znamenajú obrovský pokrokv medicíne. Sú veľkým prínosom, no ichkontrola zostáva naďalej v rukách od-borníka – lekára. Dnešná doba je neúprosná, prístup k in-formáciám a záujem o vlastné zdraviespôsobili, že lekár musí zvládnuť rastú-ce očakávania pacientov. Kde však vziaťfinančné zdroje na uspokojenie týchtoočakávaní a ako čeliť informáciám, kto-ré nepochádzajú zo zaručených zdro-jov? Aj touto otázkou sa lekári musiazaoberať. Podčiarknuté a zrátané, väčšina z vás midá určite za pravdu, že byť lekárom jemimoriadne náročné a zodpovedné po-volanie. Úprimne ma mrzí, že podporalekárov zo strany pacientov, verejnosti,a vôbec celej spoločnosti sa akosi vytrá-ca. Myslím si, že veľká väčšina lekárovdnes spoločnosti dáva podstatne viac,než od nej dostáva. Preto je namiestevšetkým tým, ktorí berú svoju prácupoctivo a v styku s pacientom vždy od-ložia svoje osobné starosti nabok, pove-dať: ĎAKUJEME.

editorial zdravotnej poisťovne Dôvera

4

Martin Kultan

predsedapredstavenstvaa generálnyriaditeľDÔVERA zdravotnápoisťovňa, a. s.

Milí čitatelia,

B2B0

2292


5

obsah

Kardiológia 6 – 10

Srdcová dámaDoc. MUDr. EVA GONCALVESOVÁ, CSc., FESC

Diabetológia 11 – 14

Potrebujeme dvakrát viac diabetológovMUDr. ĽUBOŠ BARÁK, CSc.

Gynekológia a pôrodníctvo 16 – 20

Dobrý pôrodník? Musí ženu počúvať!Doc. MUDr. IGOR RUSŇÁK, CSc.

Interná medicína 22 – 25

Internista je potrebný, lebo je dirigentProf. MUDr. JÁN MURÍN, CSc.

Neurológia 26 – 30

Mozog je ako vesmír. Len menej preskúmanýProf. MUDr. PETER TURČÁNI, PhD.

Oftalmológia 32 – 35

Vrátiť zrak? Dnes už žiadny problémProf. MUDr. ANTON GERINEC, CSc.

Ortopédia 36 – 40

Každý rodič chce mať doma ŠatanaProf. MUDr. MILAN KOKAVEC, PhD.

Pediatria 42 – 47

Deti sú stále rovnaké, len ich choroby sa zmeniliProf. MUDr. LÁSZLÓ KOVÁCS, DrSc., MPH

Psychiatria 48 – 53

Opraviť zlomenú dušu je výzvaMUDr. PETER KORCSOG

Reumatológia 54 – 58

Alternatívna medicína do reumatológie nepatríProf. MUDr. JOZEF ROVENSKÝ, DrSc., FRCP

Zubné lekárstvo 60 – 63

Pekný úsmev je viac ako dovolenkaProf. MUDr. NEDA MARKOVSKÁ, CSc.

História 64 – 66

Historické postavy našej medicínyVedeli ste, že za röntgen v Uhorsku vďačíme Slovákovi? Alebo že prvý vyko-nal očkovanie proti kiahňam lekár z Prešova? Takýchto osobností máme ešteoveľa viac. Najvýznamnejšie sme vybrali do publikácie.

AKÚ METODIKU SME ZVOLILI PRI VÝBERE TOP LEKÁROV?

● Najskôr sme oslovili odborné spoločnosti,ktoré sme poprosili o výber odborníkov z ichodboru.

● Výber sme doplnili nominantmiZdravotníckych novín. Sú jediným odbornýmmedicínskym týždenníkom a s mnohýmiodborníkmi pravidelne spolupracujú.

● Na rad prišlo elektronické hlasovanie, o kto-rom sme informovali zdravotnícku obec, vás,prostredníctvom Zdravotníckych novín.O pomoc spropagovať elektronické hlasova-nie sme požiadali aj jednotlivé odborné spo-ločnosti. Oslovili sme vás otázkou: „Ktorýz týchto odborníkov urobil podľa vás pre svojodbor v slovenskej medicíne najviac?“Elektronické hlasovanie rozhodlo, s kým smeurobili hlavný rozhovor v každej špecializácii.

● V štyroch vizitkách predstavujeme vždy ďal-ších, odborníkmi, vami, najviac ohodnote-ných lekárov. (V pediatrii sú piati, pretožedvaja získali rovnaký počet sympatií.)

● Pri každej špecializácii uvádzame aj všetkýchostatných lekárov, ktorí vzišli z úvodnejnominácie. Sú v abecednom poradí.

● Ako prvý uvádzame odbor kardiológia.Rozhodli sme sa tak preto, lebo docentkaEva Goncalvesová získala v elektronickomhlasovaní najviac hlasov. Ostatné odborynasledujú v abecednom poradí.

Šéfredaktorka Zdravotníckych novín: Katarína Lovasová

Šéfredaktor Hospodárskych novín: Peter Vavro

Publikáciu Top lekári na Slovensku zostavili:Branislav Janík – kardiológia, psychiatria, zubnélekárstvoMarcel Lincényi – diabetológia, interná medicínaKatarína Lovasová – gynekológia a pôrodníctvo, pediatriaVladimír Vanko – neurológia, ortopédia, oftalmológia,reumatológia

Inzercia: Viera Haššová, Miriam Puhová

Layout: Danica Prokopová

Fotografie: Pavol Funtál, Peter Mayer, archív lekárov

Úprava fotografií: Roman Lukačovič

Publikácia Top lekári na Slovensku vyšla vo vydavateľstve Ecopress, a. s.

Riaditeľ vydavateľstva: Milan Mokráň

Riaditeľ inzercie: Jozef Špaček

Riaditeľ odborných titulov: Petronela Ševčíková

Asistentka redakcie Zdravotníckych novín: SoňaSzluková, tel.: 02/48 238 437

Adresa vydavateľstva a redakcie: Ecopress, a. s.Seberíniho 1, 820 07 Bratislava

Tlač: Neografia, a. s., Martin

Samostatne nepredajné.

Copyright Ecopress, a. s. Autorské práva sú vyhradené a vyko-náva ich vydavateľ. Vydavateľ si vyhradzuje právo udeľovaťsúhlas na rozmnožovanie a na verejný prenos článkov, ako ajna verejné rozširovanie rozmnoženiny týchto článkov v zmysle§ 33 ods. 1 písm. a) a d) autorského zákona.


Kardiológia

Srdcovádáma

Chcela by som sa vyjadriťk spôsobu nominácie,lebo si myslím, že hlaso-vanie a výsledky vzbudiakontroverzné ohlasy. Malisme ako spoločnostinominovať kandidátov.Povedala som organizá-torom, že jedinou objek-tívnou nomináciou je hla-sovanie členov Slovenskejkardiologickej spoločnos-ti pred troma rokmi, kto-rým zvolili 13-člennývýbor a navrhla som, abyvybrali do súťaže z týchtočlenov. Víťazstvo si vážima cením, ale nechcela bysom, aby to vyznelo tak,že som nominovala samaseba a potom aj vyhralas najvyšším počtom hla-sov spomedzi všetkýchmedicínskych odborov.Uvedomujem si, že taktovyhrať môže byť tak tro-chu danajský dar.

Pozn. redakcie: Panidocentku nominovaliZdravotnícke noviny

Z ochorení srdcovo-cievneho systému sú najmasovejšie zastúpené angina pectoris alebo hrudníková angína, chronická ischemická choroba srdca,hypertenzná choroba srdca a poruchy srdcového rytmu. Na ročnej báze uhrádza Dôvera za výkony kardiológov 15,3 milióna eur.

Pracuje síce so srdcom, no pôsobí skôr racionálne. Priznáva, že je pragmaticky založená, ale veľa vecí musí človek robiť sosrdcom, aby boli perfektné. V prvom ročníku projektu TOP lekári Slovenska získala v elektronickom hlasovaní najviac hlasov od odborných kolegov.

Doc. MUDr. EVA GONCALVESOVÁ, CSc., FESCprimárka Oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb

06_10_kardiologia.qxd 7. 11. 2012 12:27 StrÆnka 1

7

Prijmite srdečné a úprimné blahožela-nie.... Prezraďte, prečo ste sa rozhodli preštúdium medicíny?

Nebolo to rozhodnutie typu, že som sana piešťanskom gymnáziu zo dňa na deňrozhodla, že medicína je môj sen a musímbyť lekárkou. Tak vyhranené myslenie somv tom čase nemala. Vedela som, že mámsilnejší vzťah k biologickým ako k huma-nitným vedám. Nebola to priamo mate-matika či fyzika, aj keď som mala dobrézázemie, brat vyštudoval teoretickú fyzi-ku a sestra matematiku. Robila som sériubiologických olympiád, kde som sa opa-kovane dobre umiestnila aj v celosloven-ských kolách. Tak dozrelo, kde sa nasme-rovať a voľba padla v roku 1980 na medi-cínu.

Čím vás pri štúdiu medicína najviac oslo-vila?

Bolo to niekoľko aspektov, ale jeden veľ-ký je ten, že v medicíne človek vidí bez-prostredne výsledok svojho snaženia, umu

či rozhodovania. Je veľmi motivačné, keďpríde chorý trpiaci človek, a vy urobítesprávnu diagnózu a správne liečebné roz-hodnutie a vidíte, že o niekoľko – neraz ajhodín, mu je lepšie. Je to satisfakcia, akúzrejme iné profesie nemajú, a to je na me-dicíne obrovsky príťažlivé.

Bola vám táto stránka medicíny zrejmáuž pri štúdiu?

Priamo na vysokej škole nie, ale bolo mijasné, že ak sa štúdiom dobre pripravím,následne to dokážem. Spomeniem ešte je-den aspekt, ktorý považujem za dôležitúsúčasť medicínskej práce. Je to jej syste-matická analytickú časť, ktorá sa odrážav sústavnom vzdelávaní a vedeckomaspekte práce. Každý lekár by mal syste-maticky a analytickým spôsobom zhod-notiť, čo vlastne robí, a zistiť, čo robí hor-šie a čo môže zlepšiť. Zrejme sa to plnenetýka bežnej ambulantnej praxe, ale ur-čite by to mali robiť oddelenia, kliniky,nemocnice, a najmä veľké špecializovanéústavy, ako je náš. Vedeckým spôsobomanalyzovať, čo robíme u nás, porovnať tos tým, čo sa robí inde, hľadať, ako robiťveci lepšie, zdokonaľovať sa, prinášať no-

vé postupy, čítať, vzdelávať sa... Aj to jeto, čo sa mi na medicíne páčilo – je dyna-mická, stále sú tu nové výzvy, musímea chceme hľadať nové riešenia, stále chce-me vedieť viac.

Keď ste v roku 1986 skončili bratislavskúlekársku fakultu, ešte ste nevedeli, žeo pár rokov sa otvoria aj pre medicínu ne-tušené možnosti...

To je pravda, ale nedá sa povedať, žesme nemali informácie. Československámedicína bola na veľmi dobrej úrovni. Ne-mali sme možno prístup k tým najmoder-nejším liečebným postupom, ale to tiež au-tomaticky nemusí znamenať, že sú aj naj-lepšie. To sa ukáže po čase. Zjednodušenepovedané, nemali sme štyridsať antibiotík,ale štyri, ale nemám pocit, že by sme ex-trémne zaostávali. Nechodievali sme nakongresy do zahraničia, ale hľadali smespôsoby, ako sa dostať k odborným infor-máciám, lekárske knižnice napríklad ku-povali odbornú literatúru aj zo zahraničia.

Pri naozaj veľkom úsilí sadalo dostať k písomným in-formáciám zvonku.

Nebolo pre vás prvé praco-visko, geriatria, sklamaním?

Klinika geriatrie Lekárskejfakulty Univerzity Komen-ského na Krásnej hôrke

v Bratislave nebolo určite atraktívne mies-to pre končiaceho medika, ale len tamsom, hoci takmer najlepšia absolventka,ale absolventka bez protekcie a známostí,dostala miesto. Bola som trochu rozčaro-vaná, ale život mi ukázal, že to nebolo zlérozhodnutie. Mala som veľa pacientov, do-stala som študentov, pracovala som od vi-dím do nevidím, musela som veľmi veľarobiť na sebe – a to by sa mi na vychyte-nej klinike, kde je veľa ľudí, asi nepodari-lo. Nemusela by som tak tvrdo pracovaťa k mnohým odborným veciam by somsa nedostala. Bolo to veľmi náročné, aleveľmi prínosné, zoznámila som sa s ce-lým spektrom medicíny. Geriatria je premladého nastupujúceho lekára veľmi dob-rá škola, ale predstava, že by som ju robi-la stále... Je to veľmi ťažká, náročná a po-trebná práca, ale každý, kto sníva o „veľ-kej“ medicíne, sa z nej chce vymaniť. Ajkeď z určitého pohľadu je práve toto naj-väčšia medicína a vyžaduje najväčších ľu-dí. Po štyroch rokoch som nastúpila naI. internú kliniku na Kramáre k profeso-rovi Milanovi Pavlovičovi, tam som sastretla s jedným z najvýznamnejších slo-venských kardiológov, profesorom Jura- ▼

„Je veľmi motivačné, keďpríde chorý človek, a vyurobíte správnu diagnózu a vidíte, že mu je aj o niekoľko hodín lepšie.“


jom Fabiánom, ktorý ma nasmeroval kukardiovaskulárnej medicíne a v roku 1997som nastúpila do tohto ústavu. Dnes tovnímam ako veľkú výhodu, pretože dnesje zvykom pomerne rýchlo sa úzko špe-cializovať. Má to nepochybne svoje dôvo-dy a výhody, ale pre komplexné rozhodo-vanie o pacientovi je lekár, ktorý nemá zasebou širokú medicínu a pracuje vo vyso-ko špecializovanom pomerne izolovanomústave, v nevýhode.

Dobre dedukujem, že pán profesor Fabiánbol vaším vzorom?

Vzorov bolo niekoľko, ale on bol najvý-raznejší, od neho som sa veľmi veľa nau-čila, no zrejme by som nechcela prevziaťvšetky jeho spôsoby vykonávania medicí-ny či riadenia kolektívu. Oceňovala somjeho neuveriteľnú schopnosť rýchlo ana-lyzovať situáciu, vystihnúť podstatu veci,definovať priority, rozhodnúť sa a prevziaťzodpovednosť. Mal tiež neuveriteľné ma-nažérske schopnosti a návyky.

Máte pomerne exotické priezvisko...Ešte počas štúdia v roku 1987 som sa

vydala za Portugalčana Frederica Goncal-vesa. Študoval u nás medicínu vďaka mož-nostiam, ktoré vtedy Československo po-skytovalo mladým ľavicovo orientovanýmľuďom. Po skončení sme mohli odísť doPortugalska, ale manžel na to asi dosť ne-naliehal, aj keď sme mali také platy, že sasvokrovci pri návšteve u nás čudovali, žesme obaja lekári a žijeme tak, ako žijeme.Manžel dostal veľmi zaujímavú pracovnúponuku, takže sme ostali a manžel to ni-kdy neoľutoval – dúfam. Cítili sme pra-covnú satisfakciu, že je tu priestor, žemáme perspektívu, že sa dokážeme pre-sadiť. Po páde socializmu sa veci výraznezmenili, zlepšili a dôvodov odísť bolo čo-raz menej. Manžel je dnes uznávanýmurológom na Slovensku a dokonca ajv Portugalsku.

Slovensko-portugalské manželstvo fun-guje? Neboli to rozdielne kultúry, ba ajpolitické režimy?

Neviem, nakoľko fungovanie manžel-stva závisí od týchto faktorov. Predovšet-kým závisí od toho, či dvaja zdieľajú rov-naké hodnoty, či majú podobné názory,či jeden druhého rešpektujú, či dokážu je-den druhému vytvoriť priestor na rozvojtoho druhého.

Je dobré, ak sú v rodine dvaja lekári?Je to dobré v tom, že sa tí dvaja doká-

žu pochopiť. Manžel chápal, keď som

prišla z nočnej služby, že mám právo byťunavená a že nemusí byť okamžite nava-rené. Druhá stránka veci je, že pracovnévypätie je na oboch stranách veľké a ro-dina tým do určitej miery trpí. Ale poda-rilo sa nám to zvládnuť, máme dve vyda-rené deti, staršia dcéra študuje na Lon-don School of Economics, kam sa dostanetak päť percent uchádzačov, syn je gym-nazista. Do medicíny sa nehrnú, dcérapovedala, že nechce žiť ťažký život, akovidela u nás.

Cítite profesionálnu deformáciu?Určite áno. Nosím si prácu domov, aj

mimo ústavu premýšľam, ako sa má kto-rý pacient, či som sa rozhodla dobre, čisom mohla prijať iné riešenie. Bez tohoasi dobrý lekár nemôže byť. Predstava, žezamknem dvere a tým sa to pre mňa skon-čilo, je nereálna. Takí sú takmer všetci le-kári, ktorých poznám. Neraz volajú do ne-mocnice či priamo pacientom, informujúsa o stave a snažia sa pomôcť.

Čo v medicíne ste pocítili ako prehru?Smrť pacienta?

Nepriradila by som k tomu slovo pre-hra, lebo by sa mohlo zdať, že tu hrámenejaký zápas. Je to skôr neúspech, keďnapriek tomu, že robíme všetko, patrí k ži-votu aj umieranie. Niekedy si myslím, žemoderná medicína sa nedokáže vyrovnaťs tým, že k životu patrí aj dôstojná smrť.Nechcem sa dostať do pozície podpory

eutanázie, ale niekde sú limity, čo medi-cína dokáže. Cez tieto limity je často lekárnútený sa dostať, lebo chce spraviť maxi-mum pre záchranu života, a zrazu zistí, žesa dostane do polohy, o ktorej nevie, či jenajsprávnejšia.

Vtedy sa cítite bezmocná?Definitívne.

Pri práci na geriatrii ste zrejme mali mož-nosť na smrť si zvyknúť...

Tam som to videla trochu inak. Deväť-desiatročný človek, ktorý je takmer stálev nemocnici, už od lekára neočakáva, žemu bude predlžovať život a za každú ce-nu diagnosticky vysvetľovať každý prí-znak. Očakáva skôr, že sa mu dostane po-moci, úľavy od trápenia a pochopenie. Ne-chcem povedať, že lekár sa nemá snažiťo správnu diagnostiku a liečbu, ale nemárobiť veci, ktoré sú v podstate zbytočné.Ak to veľmi zjednoduším, napr. zistiť, pre-čo ho bolí koleno, či prečo nepočuje.U každého polymorbídneho pacienta jeefektívna medicína vecou priorít – takz pohľadu lekára, ako aj pacienta. Na ge-riatrii bola smrť každý deň, len sme to ne-prežívali ako osobné zlyhanie či tragédiu,skôr ako bolestnú súčasť života. Medicínu,kde sú veľmi vážne chorí mladí ľudia čimladí rodičia, neúspech a smrť zráža nakolená podstatne viac.

Liekom proti syndrómu vyhorenia je, keďpacient odíde zdravý domov?

To určite pomáha, to je tá satisfakcia.Možno, že človek sám na sebe vyhorenienevie rozpoznať, zbadajú to skôr iní, jetým ohrozený každý lekár. Medicína jeskutočne extrémne ťažké a namáhavé po-volanie. Je krásna, ale všetko, čo do nejprichádza nové, ju robí psychicky ešte zlo-žitejšou. Nové prístroje nám pomáhajú,ale zároveň prinášajú množstvo novýchinformácií, ktoré musíme spracovať. Mu-síme rozhodovať o veciach, o ktorých smepred pár rokmi ani nevedeli. Medicína jev podstate nekonečná špirála vývoja.

Ako si teda dobíjate baterky?Medicínou. Trochu nadsadzujem, ale je

to aj pravda, lebo si rada prečítam odbor-nú literatúru. Pravda, nestíham a celá ho-ra ešte nerozbalených odborných časopi-sov ma čaká. A mimo medicíny je to cha-lupa, záhrada, kvety, pes, občas ideme nahríby alebo si s manželom sadneme na bi-cykle a ideme okolo Neziderského či Bo-damského jazera, zájdeme na Balaton. Na-kupujem napríklad vyslovene nerada...

▼

8

MINI ANAMNÉZA

Kedy sa vám zdvihne adre-nalín?Keď ľudia nehovoria pravdua považujú to za bežne akcep-tovateľnú normu správania.

Zvyknete sa ešte červenať?To by mali posúdiť iní, ale semtam sa zadarí.

Už sa vám stalo, že stezakopli?Tak ako každému. Mýliť sa jeľudské.

Čo vám zvýši tlak?To, čo mi zdvihne adrenalín.

Z čoho sa vám zvykne zato-čiť hlava?Z ľudskej hlúposti a pýchy.

Čo je pre vás najväčšídoping?Keď mám veľa práce, ale„odsýpa“, keď sa darí rýchloo úspešne riešiť problémy.

Kedy sa vám zatmie predočami?Keď sa zhasne svetlo.

Kardiológia


9

Bez čoho si neviete predstaviť život?Viem si ho veľmi dobre predstaviť bez

bulvárnej tlače či podobných produktovv televízii, neviem si ho však predstaviťbez mojej rodiny a bez osobnej komuni-kácie, aj keď s pomerne úzkym kruhomľudí. Nemám desiatky priateľov, možno ajpreto, že nie je čas na pestovanie priate-ľstva. Ale úzku skupinu mám, bez nich siživot predstaviť neviem.

Pracujete síce so srdcom, ale pôsobíte skôrracionálne...

Mnohí hovoria, že som vedecký, analy-tický typ. Som dosť pragmaticky založe-ná, racionálnejšie uvažujúca, ale veľa vecímusí človek robiť so srdcom, aby boli per-fektné. Ak to nerobí rád, bude to možnodobré, ale nie perfektné.

Sú dnes pacienti iní ako pred rokmi?Vzdelanejší, náročnejší?

Je to veľmi individuálne. Sú takí, ktoríprídu pripravení, lebo dnes, ak chcú, majúsa z čoho pripraviť. Ale v absolútnej väč-šine pacientov nie je pestované, že on jeten, o koho ide, kto sa má pýtať, kto chceporozumieť, kto je v konečnom dôsledkuaj spoluzodpovedný. Na ilustráciu. Novýchpacientov, ktorí sú odosielaní k nám naambulantné vyšetrenie žiadame, aby pri-niesli aj zoznam liekov, ktoré užívajú. Po-lovica pacientov neprinesie nič, 40 percentspíše neúplný zoznam, ale len ten zvyšokchápe, že to musí byť kompletný zoznams dávkovaním a spôsobom užívania, prostepoužiteľná informácia. Robíme to nie lenpreto, aby sme šetrili, ale aby sme zistili, čovie pacient o svojej chorobe a jej liečbea odhadli komplianciu. Keď sa pacientaspýtam, čo očakáva od vyšetrenia či liečby,nevie odpovedať, nie je pripravený niesťspoluzodpovednosť.

Teda funguje syndróm bieleho plášťa?Nie u každého. Ale ľudia nie sú zvyk-

nutí preberať na seba rozhodnutia. Keďpredstavím pacientovi alternatívy postupu,vysvetlím výhody a riziká každej možnos-ti, väčšina reaguje so strachom, nevie sarozhodnúť. Nie sú na taký spôsob komu-nikácie s lekárom zvyknutí. Bude veľa prá-ce naučiť ľudí, že k lekárovi sa nechodí prerozhrešenie ako k farárovi, ale chodí sak nemu diskutovať o riešení a vyriešení je-ho zdravotného problému a o prevzatí čas-ti rozhodnutí.

Stará sa občan o zdravie, o svoje srdce?Alebo si dá prerastený bôčik, pivko, ciga-retku a natiahne sa na diván... ▼

Prof. MUDr. Iveta Šimková, CSc., FESC

kardiologička, profesorka internejmedicíny

Kardiologická klinika Lekárskej fakulty SZU a NÚSCH, a. s., Bratislava

Patrí k popredným odborníkom v ob-lasti neinvazívnej kardiológie, najmä v echokardiografii, v problematikepľúcnej hypertenzie, chlopňovej kar-diológie a vrodených chýb srdca. Kukardiológii ju priviedla jej obľúbená fy-zika. „Srdce je orgán, v ktorom sauplatňujú mnohé fyzikálne zákony, čoma fascinovalo.“ Jej krok urýchlili ajvážne srdcové problémy jej otca, kto-rému chcela pomôcť. Za najväčšíosobný úspech považuje svoju skvelúrodinu, profesionálne popri vďačnýchpacientoch, vydanie svojej monografiePľúcna hypertenzia očami kardiológa,za ktorú získala aj Cenu literárnehofondu.

Prof. MUDr. DanielPella, PhD.

internista a kardiológ

III. interná klinikaUN LP a UPJŠ LFv Košiciach, pred-nosta, prodekan Lekárskej fakultyUPJŠ pre zahraničnévzťahy

Zameral sa na oblasť preventívnej kar-diológie, na aterosklerózu. V roku 2006stál pri zrode Centra preventívneja športovej medicíny pri UNLP a Lekár-skej fakulty UPJŠ a stal sa jeho prednos-tom. Je aj viceprezident World Associa-tion of Anti-Aging Medicine, výkonnýriaditeľ International College of Cardio-logy a prezident Slovenskej asociácieaterosklerózy. Je autorom viac ako 500prednášok. Z pracovných úspechov jepreňho najdôležitejšia Cena milénia zanajlepšiu prednášku na Svetovom kar-diologickom kongrese v New Delhi. Cítisa šťastný, keď môže byť pri vývoji no-vých liekov a prinášaní nových nádejínielen pre pacientov, ale nás všetkých.

Prof. MUDr. RobertHatala, CSc., FESC,FACC

kardiológ, univerzit-ný profesor internejmedicíny

Národný ústav srd-cových a cievnychchorôb, a. s., v Bra-tislave a Lekárskafakulta SZU

Fascinovala ho elektrická činnosť srdcaa jej poruchy. Veril, že sa ich raz podaríkauzálne liečiť a chcel byť pri tom. Zasvoj najväčší úspech považuje to, keďpred 18 rokmi prvýkrát na Slovenskuvyliečil pacientku so závažnými srdco-vými arytmiami. Kolektívu, ktorý do-dnes vedie, sa podarilo takto pomôcťtakmer 5 000 pacientom. „Myslím si,možno trochu neskromne, že tentokolektív a táto oblasť kardiológie u násdosahujú solídnu svetovú kvalitu.“ Pô-sobil aj na renomovaných zahraničnýchkardiologických pracoviskách. Životnékrédo, ktorému sa snaží byť verný: „re-špekt, odpúšťanie, veľkorysosť, ale ajnáročnosť.”

Doc. MUDr. JozefMašura, CSc., FESC,FSCAI

detský kardiológ

prednosta Klinikydetskej kardiológieLFUK, Detské kar-diocentrum SR NÚ-SCH Bratislava a primár OFV DKC

Po rozdelení Česko-Slovenska sa za-slúžil o založenie Detského kardiocen-tra, realizoval projekt HOPE s Boston-skou nemocnicou (Detské kardiocen-trum sa tak dostalo na svetovúúroveň v odbore detskej kardiológie)a zakladal Kliniku detskej kardiológieLFUK a NÚSCH s výučbou študentova lekárov. Sú to pre neho zároveň naj-väčšie pracovné úspechy, ktoré v živo-te dosiahol. Pravidelne sa venuje pub-likačnej činnosti a je členom viacerýchodborných spoločností. Uvedomuje si,že okrem pracovných úspechov jev živote dôležitá rodina. Najmä man-želka, bez ktorej by sa nevedel svojejpráci venovať naplno.


Nemáme núdzu o pacientov, mnohí ľu-dia sú k zdraviu nezodpovední. Mnohé kar-diovaskulárne ochorenia však neovplyvní-te tým, že budete žiť zdravo, tak sa to dázmierniť, odsunúť z päťdesiatnikov na se-demdesiatnikov. Primárna prevencia máobrovský potenciál, ale nie je to dominant-ná úloha exekutívneho lekára, to je domi-nantná úloha zdravotnej politiky. Ak ľuďomvytvoríme podmienky na kvalitnejší život,budú žiť dlhšie a staroba so sebou prinesieviac chorôb. Chorobe sa nikto nevyhne. Toje obrovský paradox – západné krajiny, kto-ré sú v mortalite kardiovaskulárnych ocho-rení na tom lepšie, nie sú na tom lepšiev počte hospitalizácií – ajtam sú pacienti, ale neumie-rajú. Hospitalizácie a nákla-dy sú tam vyššie a aj nás ta-ký vývoj čaká, bude klesaťmorbidita a mortalita na kar-diovaskulárne ochorenia, alenáklady na starostlivosť sabudú zvyšovať. Množstvovynaložených prostriedkov na to, aby títoľudia neumierali, bude rásť.

Máme niečo, čo môžeme svetu v diag-nostike a liečbe kardiovaskulárnych ocho-rení ponúknuť?

Nikoho v západnej Európe asi neohro-míme. Skôr sa stretávam s tým, že za-hraničné návštevy, ktoré prichádzajú doústavu, sú prekvapené úrovňou vybave-nia a spektrom výkonov, nie však preto,že by také nevideli, ale preto, že to naSlovensku neočakávajú. V niektorých ve-ciach, napr. v starostlivosti o akútny ko-

ronárny syndróm, sme v poslednom ob-dobí spravili veľký skok dopredu. Podob-ne v oblasti elektrofyziológie. Aj náštransplantačný program možno určite po-rovnať s tými vyspelými v zahraničí.V endovaskulárnej liečbe intrakraniálnychaneuryziem alebo aj iných akútnych čichronických porúch sme plne porovnateľ-ní s najvyspelejšími pracoviskami vo sve-te. Z celoslovenského hľadiska vidím pro-blém v tom, že špičkovú akútnu starosli-vosť nevieme účinne decentralizovaťa veľmi špecifickú elektívnu centralizo-vať. Potom je realita taká, že keď niektokrváca do mozgu v Snine, má smolu, le-

bo perfektne to robí len doktor Ivan Vu-lev u nás, alebo naopak, že niektoré zried-kavé operácie či diagnózy sa drobia med-zi veľa pracovísk.

Čo máte na mysli?Myslím si, že máme zbytočne veľa ne-

mocníc. Pre ľudí v regiónoch je pohodlné,aby boli ošetrení hneď za rohom, a tak mákaždé dvadsať-, tridsaťtisícové mesto svo-ju nemocničku, ktoré sú od seba pár desi-atok kilometrov. Tak sa plytvá s nielen s fi-nančnými, ale aj personálnymi zdrojmi.Lekár a celý zdravotný personál nemá po-trebné návyky a rýchle štandardy, ktoré sabudujú len pri riešení veľkého počtu rov-nakých alebo porovnateľných situácií.Tieto návyky a štandardy skvalitňujú zdra-votnú staroslivosť, robia ju lacnejšou a bez-pečnejšou. Je nelogické mať veľa menšíchnemocníc pri súčasnej hustej sieti rýchlejzáchrannej pomoci, ktorá pacienta rýchloprivezie do nemocnice, vzdialenej štyri ki-lometre, ktorá je často horšie vybavená akosamotná záchranka. To sú rezervy a veľaorganizátorov zdravotníctva to začalo rie-šiť, ale vždy to zlyhalo na ťažkom odporeregiónov a komunálnych politikov. Chá-pem aj ich pohľad, lebo im ide o ich kon-krétneho občana a voliča, o zamestnanosťv konkrétnom meste a s tým spojené so-ciálne problémy. V konečnom dôsledkuvšak tento občan dostane menej kvalitnúa drahšiu zdravotnú starostlivosť.

Súčasný model troch špičkových kardio-vaskulárnych pracovísk v Bratislave, Ban-

skej Bystrici a Košiciach je optimálny?Keď bol vymyslený a spustený, zname-

nal veľký krok vpred. Máme tri špičkovovybavené ústavy, ktoré sú schopné po-skytnúť takmer všetko, majú intervenčnúkardiológiu, intervenčnú angiológiu, kar-diochirurgiu i angiochirurgiu, majú podjednou strechou kardiologické i chirurgic-ké disciplíny. A máme tri kardiocentráv Nitre, Martine a Prešove, ktoré majúk dispozícii predovšetkým intervenčnúkardiológiu a ak je potrebný chirurgickývstup, posielajú pacienta do ústavu. V prí-pade ideálneho financovania, manažova-nia, personálneho a prístrojového vybave-nia a dvadsaťštyrihodinového fungovaniasedem dní v týždni na počet obyvateľovtýchto šesť pracovísk stačí, aby pokryloakútnu kardiovaskulárnu starostlivosť. Má-me tak šesť lietadiel, ale treba vytvoriť pod-mienky, aby boli stále vo vzduchu.

Limitujú to zdravotné poisťovne?Spleť vzťahov je rôzna, ale asi najdôle-

žitejším faktorom je ten ekonomický. Dvekardiocentrá (Martin a Prešov) sú plne in-tegrované do nemocníc, a tam sa prostried-ky prerozdeľujú tak, že je dosť ťažké vy-členiť ich len na kardiocentrum. Do ústa-vov, a najmä do nášho, sa dostávajúnajkomplikovanejší pacienti. Iste je tu pri fi-nancovaní činností priestor na diferenciáciua zohľadnenie najmä náročnosti a kom-plexnosti poskytovanej zdravotnej starost-livosti. Z hľadiska kapacity by som pove-dala, že pri správnom nastavení by tentosystém mal stačiť pre našu populáciu. Po-mocou pre odľahlejšie prihraničné regiónymôže byť pri akútnej starostlivosti dohodao poskytnutí cezhraničnej pomoci.

Máte nejaké výhrady voči tomuto modelu?Za nevýhodu považujem, že ústavy ne-

majú napojenie na štandardnú akademic-kú pôdu a nie sú účinne zviazané s multi-disciplinárnymi celkami veľkých všeobec-ných nemocníc. Absolútna väčšinapracovísk tohto typu v zahraničí je súčas-ťou univerzitných pracovísk. Lekári, ktorítam pracujú, majú aj pedagogické a ve-decké povinnosti, ak chce byť lekár dobrý,musí sa stále učiť, musí aj vedieť učiť a keďchce vedieť, čo robí, musí sa zaoberať ajvedeckovýskumnou činnosťou. Nie preto,aby mal tituly, ale preto, aby bol nútenýstále sa posúvať dopredu. Dnes, keď sachcete uchádzať o tzv. Centrum excelenciev rámci Európskej kardiologickej spoloč-nosti, musíte spĺňať kritériá kvantity aj kva-lity zdravotnej starostlivosti, ale aj vedec-kovýskumnej činnosti.

Kardiológia

10

▼

„Dá veľa práce naučiť ľudí,že k lekárovi sa nechodí prerozhrešenie, ale diskutovaťo riešení problémua prevzatí časti rozhodnutí.“

OSTATNÍ NOMINOVANÍ LEKÁRI

● Doc. MUDr. Slavomíra Filipová, CSc.Národný ústav srdcových a cievnych chorôb Bratislava

● MUDr. Viliam FridrichNÚSCH Bratislava

● Doc. MUDr. Jozef Gonsorčík, CSc.Klinika kardiológie LF UPJŠ a VÚSCH Košice

● Prof. MUDr. Vasiľ Hricák, CSc.Národný ústav srdcových a cievnych chorôb Bratislava

● MUDr. František Kovář, PhD.I. Interná klinika, Fakultná nemocnicaMartin

● Doc. MUDr. Martin Studenčan, PhD.VÚSCH Košice

● Prof. MUDr. Fedor Šimko, CSc.Ústav patologickej fyziológie LF UK a UN Bratislava


▼

Diabetológia

Potrebujemedvakrát viacdiabetológov

Myslí si, že diabetes nie jechoroba, ale len stavorganizmu, keď neviespracovať jeden druh cukru.Za chorobu ho považuje ažvtedy, keď sa objavia nejakéz chronických komplikácií. Jeznámy tým, že s pacientmitrávi aj svoj voľný čas.

MUDr. ĽUBOŠ BARÁK, CSc.primár Detskéhodiabetologického centra SRpri DFNsP, Bratislava

Ako lekár pracujete tridsať rokov. Čo váspriviedlo k medicíne?

Zrejme to bude vplyv mojej mamy, kto-rá kedysi veľmi túžila študovať medicí-nu. V tom čase však bola rozšírená tu-berkulóza a môjho starého otca všetci od-hovárali, aby v takomto období nedovolildcére študovať lekárstvo. Mamička na-koniec študovala ekonómiu. Túžba pomedicíne v nej však zostala natoľko sil-ná, že jej dvaja synovia vyštudovali me-dicínu. A tiež odmalička som bol takmersamaritánom. Keď sa niekto zranil, vždysom ho šiel ošetriť. Keď bol niekto cho-rý, snažil som sa ho liečiť.

Skončili ste všeobecné lekárstvo. Ako stesa dostali k diabetológii?

Od začiatku štúdií som vedel, že razchcem pracovať na pediatrii. Po skonče-ní medicíny som si dával žiadosť na det-skú kliniku, aj keď sa na prvý pohľadzdalo, že nie je voľné miesto. Náhoda mipomohla, že z prvej detskej kliniky od-chádzal kolega na röntgenologické od-delenie. Keďže dostal podmienku, že zaseba musí nájsť mužskú náhradu, oslovilma ako bývalého spolužiaka. Najskôrsom si myslel, že si robí žarty, pretožepracovať na pediatrii bol môj sen. Hneď,ako ma ubezpečil, že to myslí vážne, pri-behol som v krátkom tričku a nohavi-ciach na pohovor k pánu profesorovi Já-novi Birčákovi. Vtedy som ešte nemal jas-né, čo presne chcem na klinike robiť.Náhoda však chcela, aby som sa počasprijímacieho pohovoru stretol so šéfkoudetskej diabetológie doktorkou DagmarMichalkovou, ktorá ma poprosila, abysom jej pomohol s tabuľkami v rámciambulancie. Tú prácu som si ešte v tenvečer odniesol domov v dvoch veľkých

Diabetológovia sa zaoberajú nielen cukrovkármi, ale aj pacientmi s poruchami metabolizmu tukov, aminokyselín a minerálov, liečia poruchy výživy, obezitu a metabolický syndróm. Najrozšírenejšou skupinou pacientov sú diabetici. Ročná liečba porúch metabolizmu stojí Dôveru takmer 20 miliónov eur.

11_15_diabetolog_NEW.qxd 7. 11. 2012 10:24 StrÆnka 2

taškách, a v priebehu prvej noci som úlo-hu spravil. Keďže bola s mojou prácouspokojná, môj osud v diabetológii bolspečatený.

Spomínali ste, že pracovať na pediatriibolo vaším snom. Máte aj nejaký nespl-nený sen?

Môj nesplnený sen je dostať liečbu dia-betu do civilnejších podmienok. Aby smemohli byť s deťmi viac vonku, napríkladna detskom ihrisku. Naše bývalé pôso-

bisko na Úprkovej ulici v Bratislave námto v mnohom umožňovalo. Nová budovana Kramároch, hoci je nepomerne krajšia,nám túto možnosť nedáva. V mnohom bymoje predstavy mohlo napĺňať detské od-delenie Národného endokrinologickéhoa diabetologického ústavu v Ľubochni,avšak problémom tohto pracoviska je je-ho dislokácia a fakt, že všetky špeciálne

vyšetrenia sa zatiaľ musia robiť mimotohto zariadenia, čo nepovažujem za dob-ré. Kedysi bolo pracovisko, ktoré spĺňalovšetky moje požiadavky, v nemeckomKarslburgu, kde sa človeku s diabetomvenovali všestranne.

Máte nejaké pracovné krédo, ktoré uplat-ňujete v živote?

Tvrdím, že diabetes nie je choroba, alelen stav organizmu, keď nevie spracovaťjeden druh cukru. Ináč sú naše deti ab-solútne zdravé, pretože podávajú rovna-ké fyzické a psychické výkony ako ich ro-vesníci. Diabetes považujem za chorobuaž vtedy, keď sa objavia niektoré z chro-nických komplikácií.

Kto vás v profesionálnej kariére najviacmotivoval?

V rámci medicíny mi dal určite veľmiveľa profesor Birčák, ktorý mi ukázal,akým spôsobom sa dá komunikovať s pa-cientom. On bol človek so širokým roz-hľadom, ktorý ma naučil, aký je dôleži-tý prístup k pacientovi. V odbornej dia-betologickej stránke som určite čerpalvedomosti od profesorky Michalkovej.

Diabetológia je jeden z najprudšie sa roz-víjajúcich medicínskych odborov. Akovnímate jeho súčasný pokrok?

Diabetológia je moderný a rozvíjajúcisa odbor. Aj keď princíp liečby diabetuprvého typu zostal prakticky nezmene-ný, dnes sú k dispozícii možnosti, ktorésa nám pred tridsiatimi rokmi zdali akoneuskutočniteľný sen. Výrazne sa zlepši-lo technické vybavenie i spôsob aplikač-nej techniky inzulínu. Úplne sa zmenilopostavenia pacienta v rámci liečiteľskéhotímu. Veď dnes je na ňom samom 70 per-cent liečby a my mu radíme, keď máproblémy. Myslím si, že je to jednoznač-ne dané tým, že sa kladie čoraz väčší dô-raz na edukáciu. Určite sa raz nájde ne-jaká príčina, ktorá nám povie, prečo vzni-ká cukrovka prvého typu a bude sa liečiťiným spôsobom, ako len podávaním in-jekcií inzulínu, a pevne verím, že to bu-de čoskoro.

Jedným z pokrokov v medicíne sú tech-nické možnosti. Využívate počítač?

Napriek tomu, že nie som veľký zás-tanca počítačov, prenikli aj ku mne.Snažím sa však techniku využívať len dotej miery, aby mi pomáhala pri liečbea nenarušila zároveň vzťah s pacientom.Medicína je humánna disciplína a tou bymala naďalej zostať.

Do akej miery je slovenská diabetológiaporovnateľná so zahraničím?

V rámci nedávno publikovaného hod-notenia dopadlo Slovensko katastrofálne.Mám však dojem, že buď túto štatistikurobil človek, ktorý nepozná pomery naSlovensku, alebo zámerne skončili bývalépostkomunistické krajiny na poslednýchmiestach. Dovolím si tvrdiť, že tým, žemáme samostatný odbor diabetológie a sa-mostatných špecialistov diabetológov, jepodľa mňa starostlivosť o pacienta na vý-bornej úrovni. Snáď by možno bol po-trebný dvojnásobný počet špecialistov,pretože pacient čaká pred ambulanciamiveľmi dlho. Tiež by som sa prihováral zazvýšenie počtu preplatených testovacíchprúžkov ku glukomerom. Pretože najmä

Diabetológia▼

tb_business_uvery_inzercia_zdravotnicke_210x101_1012.indd 1 8.10.2012 16:10:21tb_business_uvery_inzercia_zdrav1 1tb 6. 11. 2012 12:31:10


● MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD.Metabol KLINIK, Bratislava

● Prof. MUDr. Iwar Klimeš, DrSc.Ústav experimentálnej endokrinológieSAV Bratislava

● MUDr. Marta KorecováOdborná ambulancia pre diabetes mellitus, choroby látkovej premeny a výživy, Trenčín

● Prof. MUDr. Marián Mokáň, DrSc.FRCP Edin 1. interná klinika Jesseniovejlekárskej fakulty UK, Martin

● Doc. MUDr. Katarína Rašlová, CSc.Metabolické centrum, s. r. o, Národnéreferenčné centrum pre FHLP, Slovenskázdravotnícka univerzita, Bratislava

● Prof. MUDr. Ivan Tkáč, PhD.IV. interná klinika Univerzitnej nemocniceL. Pasteura Košice

● MUDr. Juraj Vozár, CSc.Diabetologická ambulancia Neštátnapoliklinika Jesenius Samaria Šamorín

Doc. MUDr. Emil Martinka, PhD.

internista s atestá-ciou 1. a 2. stupňaa diabetológ

Národné diabetolo-gické centrum, Národný endokrino-logický a diabetolo-gický ústav, Ľubochňa

Vybudoval prvé komplexné diabetolo-gické centrum na Slovensku a do praxezaviedol niekoľko nových diagnostic-kých a terapeutických metód. Pracovala pracuje na viacerých vlastných, ale ajmedzinárodných vedeckých projektoch.Ako prvý autor alebo spoluautor sa po-dieľal na napísaní siedmich učebnícv odbore diabetológia, endokrinológiaa genetika. Získal viacero cien vrátanemedzinárodných grantov odbornýchspoločností, ako aj viacerých domácichcien vrátane prestížnej ceny Literárnehofondu za najlepšiu odbornú publikáciuroka. Ako externý docent sa podieľa navýučbe študentov a je členom Vedeckejrady JLFUK. Pracuje tiež ako lektora člen atestačných komisií v odborediabetológia a endokrinológia. V júni2010 bol zvolený za prezidenta Sloven-skej diabetologickej spoločnosti. „Dia-betológia je nepochybne jednýmz kľúčových odborov internej medicíny.Aj keď o nej vieme pomerne veľa, zo-stáva záhadnou a nevypočítateľnou.“V živote je preňho dôležité: Nevzdávaťsa, zostať pokorný a s porozumenímvnímať trápenia a problémy iných.

„Určite sa raz nájdenejaká príčina,ktorá nám povie,prečo vzniká cuk-rovka prvého typu a bude sa liečiťiným spôsobom,ako len podávaníminjekcií inzulínu.”

12

B2B0

2206


02/6866 1000 > 02/5919 1000 > 0903 903 902 > 0906 011 000 > 0850 111 100 | [email protected] | www.tatrabanka.sk

Využite výhodný

Business úverTB

a zrealizujte svoje

podnikateľské plány.

tb_business_uvery_inzercia_zdravotnicke_210x101_1012.indd 1 8.10.2012 16:10:21tb_business_uvery_inzercia_zdrav1 1tb business uvery inzercia zdrav1 1 6. 11. 2012 12:31:106 11 2012 12:31:10

MUDr. Zuzana Némethyová, CSc.

internistka, špeciali-zovaná v odborediabetológia, poruchy látkovejpremeny a výživy

Dia centrum plus,Bratislava

Už počas štúdia medicíny zaujímalonajviac Zuzanu Némethyovú vnútornélekárstvo, inklinovala najmä k diferen-ciálnej diagnostike. K voľbe diabetoló-gie, konkrétne poruchám látkovejpremeny a výživy, prispela náhoda. Ječlenkou viacerých odborných spoloč-ností, v Diabetologickej spoločnostipôsobí vo funkcii podpredseda. Zuza-na Némethyová je hlavným odborní-kom MZ SR pre diabetológiu, poruchylátkovej premeny a výživy, má za se-bou bohatú prednáškovú a publikač-nú činnosť. Pôsobí aj ako členka ad-visory boardov k liekom a liekovýmskupinám, terapeutickým postupoma manažmentu diabetes mellitus podzáštitou SDS. Podľa nej sa život kaž-dého človeka skladá z viacerých úspe-chov i neúspechov. Veľkosť úspechusa dá ťažko zmerať, a aj malé úspe-chy vedia priniesť radosť a uspokoje-nie. Veľmi skromne dodáva: „K životua aj k úspechom treba pristupovaťs pokorou.“ Veľmi tolerantne pristu-puje aj k životu, pretože vyznáva mot-to: „Ži a nechaj žiť!“

Doc. MUDr. JozefMichálek, CSc.

pediatrická endokri-nológia, diabetoló-gia , metabolickéchoroby a výživa

Národný endokrino-logický a diabetolo-gický ústav, Ľubochňa

Berie život ako výzvu do bitky. Ničpreňho nie je nemožné. Aj preto sivybral pediatriu, lebo mu boli blízkesympatické vývojové smery, ktoré ob-sahuje. Endokrinológiu a diabetológiupreto, lebo v rámci pediatrie patrilimedzi najťažšie. Dôvera pacientov jev jeho profesionálnom živote prvora-dá. Cení si aj autorstvo Národnéhodiabetologického programu, zavede-nie liečby inzulínovými pumpami čirealizáciu bakalárskeho a magister-ského štúdia v odbore Edukátor dia-betu na Vysokej škole zdravotníctvaa sociálnej práce sv. Alžbety, kde jegarantom štúdia. Spolu s kolegom,profesorom Iwarom Klimešom, založi-li laboratóriá Diabgene na diagnosti-ku genetických foriem diabetu. Pra-cuje ako hlavný odborník ministerstvazdravotníctva pre detskú endokrino-lógiu, diabetológiu a metabolickéchoroby. Rád oddychuje pri rybolove,jachtingu, má rád umenie.

MUDr. VladimírUličiansky

internista a diabetológ

Via medica, Košice

Vladimíra Uličianskeho od študent-ských čias zaujímal komplexný prístupk pacientovi a práca, ktorou by mumohol čo najviac pomôcť. Preto si vy-bral internú medicínu. Neskôr cítilpotrebu špecializácie – zameral sa nadiabetológiu. Podľa neho nová diabe-tológia má rozmer nielen somatický,ale aj psychologický a sociálny. To jepreňho výzvou. Venuje sa cukrovkeI. a II. typu, hlavne liečbe inzulínom,pumpami, perorálnymi antidiabetika-mi a novými liekovými skupinami. Odroku 1984 sa zaoberá otázkou algo-ritmov liečby v diabetológii. Má aktív-nu prednáškovú, ako aj publikačnúčinnosť. Spolupodieľal sa na tvorbeknihy ViaDia – Sprievodca diabetikana ceste životom, ktorá je určená pa-cientom a ich príbuzným. Je vedec-kým sekretárom Slovenskej diabetolo-gickej spoločnosti. Za úspech považu-je všetky situácie, pri ktorých sa mupodarí pomôcť pacientom. Na živothľadí ako na cestu. Je komplikovaná,sú v nej aj slepé uličky, ale vždy sa dánájsť cesta von.

▼


malým deťom sto prúžkov na mesiac ne-stačí.

V minulých rokoch sa medializovalitransplantácie obličiek a pankreasu. Akýje progres v tomto smere?

Transplantácia pankreasu je veľmi váž-ny zákrok pre organizmus, a myslím si,že toto nie je správna cesta. Na Sloven-sku napríklad nie je transplantované je-diné dieťa. Dnes sa už transplantácie do-stávajú do úzadia a robia sa implantácieB-buniek, teda priamo poškodenej častipankreasu. Inú cestu presadzuje aj nášÚstav polymérov SAV, ktorý v súčasnostibáda a snaží sa objaviť hmotu, ktorá byumožnila prísun nerozloženého inzulínuna miesto, kde sa môže využívať, a po-dával by sa formou tabliet cez ústa.

Čo by malo byť pre štát dôležité z hľa-diska diabetológie?

Ak sa pozrieme na diabetológiu z hľa-diska ekonómie, bolo by dobré, aby sikompetentní uvedomili, že čím viac in-vestuje štát do liečby na začiatku (viacprúžkov, inzulínové pumpy od začiatkuliečby), tým viac ušetrí v budúcnosti.Diabetológia je nákladný odbor. Keď sabudú pacienti dobre liečiť, nebudú trpieťobezitou, respektíve kardiologickýmiochoreniami, veľmi veľa sa ušetrí. Veďliečba pacienta s diabetickou nohou, res-pektíve dialýza, je extrémne drahá.

Mnohí diabetológovia dlhodobo upozor-ňujú na to, že edukácia, ktorú vykoná-vajú v ambulancii, nie je docenená...

Kompetentní si stále neuvedomujú, žeedukácia je najpodstatnejšia z celej liečby.Pacienta je potrebné neustále edukovaťa stále mu odovzdávať nové poznatky. Veďlen za môjho pôsobenia sa extrémne zme-nila diéta. Kedysi mohli ľudia s cukrovkoujesť len zemiaky. Dnes majú zo stravy vy-lúčené iba voľné cukry. Dokonca aj tie súpovolené v rámci reálneho množstva.

Na Slovensku je tendencia spájať endo-krinológiu a diabetológiu. Aký je váš ná-zor?

Nesúhlasím s tým. Myslím si, že smevýnimoční a dobrí práve v tom, že mámeetablovanú endokrinológiu aj diabetoló-giu, a nemali by sme to meniť. Vzhľadomna rastúci počet pacientov si však myslím,že by malo byť dvakrát viac diabetológov.

Dnešný pacient môže čerpať poznatkyo liečbe aj na internete. Majú pacientidostatok kvalitných informácií?

Myslím si, že majú. Jednak je na Slo-vensku dosť internetových stránok, ktorédávajú možnosti edukácie, ale pacientimajú možnosť diskutovať priamo s od-borníkom. Tvrdím, že každá návštevav ambulancii je aj edukatívnou návšte-vou. Vždy sa snažím pacientovi niečo vy-svetliť.

Sú aj takí pacienti, ktorí vám pomáhajú?Samozrejme, mnohí mi pomáhajú. Čím

viac sa naučia, tým viac dôležitých infor-mácií mi môžu odovzdať.

So svojimi pacientmi ste spokojný. Akýste vy ako pacient?

Predtým, ako prišiel zákon, že je po-trebné absolvovať preventívne zubné pre-

hliadky, tak som ich veľmi úspešne ne-goval. Chodil som k zubárovi len vtedy,keď ma začalo niečo bolieť. Keď mámvšak nejaké akútne ochorenie, tak somvzorný pacient, pretože dodržujem pres-né pokyny. Vidieť ma s pohárikom alko-holu je asi rarita.

Vidím, že si kávu nesladíte. Máte tiežcukrovku?

Nie, ja diabetom netrpím, len cukor ne-používam. Nikdy som nejedol obrovskémnožstvo sladkostí, aj keď bez problé-mov zjem zákusky v normálnom množ-stve. Pri organizácii detských táborov somsa naučil nesladiť žiadny nápoj – čaj, ká-vu ani kakao.

Predpokladám, že ako lekár a pedagóga šéf občianskeho združenia nemáte veľavoľného času. Ako trávite voľné chvíle?

Svoj voľný čas trávim veľmi často sosvojimi pacientmi. Už v roku 1988 smezaložili cez zväz záujmových združení or-ganizáciu DIADOR. Po roku 1990 sme akohotová organizácia vstúpili do Zväzu dia-betikov Slovenska, ale pre rôzne nezhodysme potom z neho vystúpili a sme samo-statným občianskym združením. Dvakrátdo roka organizujeme tábory, už dvadsaťrokov zabezpečujeme cyklus edukačnýchbesied o diabete, organizujeme rôznešportové podujatia, ako splav Dunaja čipaintball. Populárne sú celoslovenské pre-dajné výstavy potravín a výrobkov vhod-ných pre ľudí s diabetom.

Čo vy a šport?Snažím sa športovať, aj keď posledné

roky len zriedkavo. Hrával som volejbal,venoval som sa rôznym športom, ale ni-kdy nie na vrcholovej úrovni.

Máte nejaký špeciálny koníček?Bol som dlhé roky členom Detskej roz-

hlasovej dramaturgickej družiny a herec-tvo mi zostalo ako najväčší koníček.

14

MINI ANAMNÉZA

Kedy sa vám zdvihne adre-nalín?Keď zistím, že sa ma pacientsnaží podvádzať. Keď je todieťa, tak je to ospravedlniteľ-né. Ale keď ma klame rodičdieťaťa, tak ma to rozladí.

Kedy sa zvyknete červenať?Myslím si, že nikdy.

Stalo sa vám, že ste sa nie-kedy potkli?Isteže áno. Ja si myslím, ženeexistuje človek, ktorý by sanikdy nepotkol.

Čo vám zvýši tlak?Asi tie isté situácie, ktoré marozčúlia. Tým, že som puntič-kár, niekedy ma rozčúlia aj tie,čo by ma nemuseli. Kúpil somdeťom z vlastných peňazí sto-ličky so stolom na terasu,ktorá je na našej klinike. Poštyroch dňoch boli dve stoličkytotálne zničené jasným zása-hom zvonku. Neprekážalo bymi, keby sa tie stoličky zničilipoužívaním, ale toto ma sku-točne rozčúlilo.

Z čoho sa vám zvykne zato-čiť hlava?Neviem, či sa mi zvykne zato-čiť hlava.

Čo je pre vás najväčšídoping?Pre mňa je najkrajšou odme-nou, keď môj pacient mádobré výsledky, keď zmaturujúmoji pacienti, narodí sa imzdravé dieťa, alebo sa podariapodujatia Diadoru, a tiež keďsa mi darí v živote a všetcimoji blízki sú zdraví.

Kedy sa vám zahmlilo predočami?To by som musel veľmi loviťv pamäti a na to nemámedostatok času.

Diabetológia

„Myslím si, že smevýnimoční a dobrípráve v tom, žemáme etablovanúendokrinológiu ajdiabetológiu,a nemali by sme tomeniť.“

▼

B2B0

2296

inzercia-dialevel-1210_A4_vOK_210x297.indd 1 6. 11. 2012 12:58:39inzercia-dialevel-1210_A4_vOK_211 1i 6. 11. 2012 13:22:52


Pamätáte sa na svoj prvý pôrod a na prvédieťa, ktoré ste odrodili?

Prvý pôrod si pamätám, ale na dieťa nie.Nevidel som naň cez slzy v očiach.

Boli ste taký dojatý?Prvý pôrod bol hrozný. Mali sme stanič-

nú sestru, ktorá bola veľmi prísna na mla-dých doktorov. Na pôrod dostávate sterilný

pôrodný balíček, v ktorom sú všetky po-trebné inštrumenty. Balíček som otvoril,siahol som po rukavicu, a v tom momentestaničná povedala, aby som balíček dalpreč, pretože som ho znehodnotil a už nieje sterilný. Tak mi doniesli druhý balíček.Opatrne som vybral rukavice, zobral som sipodávku, na ktorú som dal tampón na očis-tenie rodidiel. Pri omývaní som sa podáv-

kou nesterilne dotkol kože, na čo staničnápovedala, že aj druhý balíček som znehod-notil. To som mal už slzy v očiach, a onaprikázala doniesť tretí balíček. Ale vtedy užpani začínala rodiť a ja som bol stále ne-pripravený. A tak staničná povedala – za-volajte doktora, nech to príde odrodiť. Takžeprvý pôrod som ani nedokázal odrodiť, le-bo som nebol schopný otvoriť pôrodný ba-

Gynekológia a pôrodníctvo

Dobrý pôrodník?Musí ženu počúvaťPre ženu musí byť pôrod aktom radosti, vyvrcholenia deviatichmesiacov a pokiaľ má pocit, že zlyhá, tak ju treba stresu zbaviť.Tvrdí, že práca pôrodníka je oproti minulosti náročnejšia. Dnesmusí viac komunikovať a získať si dôveru rodičky. A darí sa mu,pôrodnicu na Kramároch v Bratislave si vyberá čoraz viac žien.

Doc. MUDr. IGOR RUSŇÁK, CSc.prednosta I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Lekárskejfakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity, Bratislava

Zdravie a stav ženských pohlavných orgánov, starostlivosť o pôrod a tehotenstvo, patria do rúk gynekológov. Práve pôrod je najčastejšie vykazovanouzdravotnou starostlivosťou v tomto odbore. Ročné náklady na zdravotnú starostlivosť poistencov Dôvery u gynekológov sú takmer 36 miliónov eur.

16_21_gynekologia.qxd 7. 11. 2012 12:54 StrÆnka 1

17

líček. Znehodnotil som tri balíky a nedo-pracoval som sa ani k umytiu rodidiel. Keďsa tak na to pozerám dnes, určite tomu ničnebolo. Staničná obetovala tri balíky, patri-lo to k drilu, no počkaj, ja ťa to naučím.

Stáli ste už niekedy pred rozhodnutím, žezachránime buď dieťa alebo matku?

Áno, určite. Každý pôrodník, ktorý to ro-bí pomaly 30 rokov, tak ako ja, sa do takej-to situácie dostane. Ak nastane moment, žedôjde k ohrozeniu obidvoch, musíme ichzachrániť oboch. Jednoducho taká situácianie je prípustná, žeby som jedného obeto-val. S výnimkou stavov, keď má dieťa neja-kú vývojovú chybu nezlučiteľnú so živo-tom, ktorá ohrozuje matku. Vtedy preruší-me tehotenstvo, aby sme zachránili matku.Práve to je jedna z vecí, kde musí získať le-kár skúsenosť, aby vedel riešiť takéto situá-cie, aby sa vedel správne rozhodnúť. V tomje kvalita pôrodníka, že vie presne určiť stra-tégiu: teraz urobíme urgentný cisársky rez,vyberieme rýchlo dieťa a potom okamžitespravíme hysterektómiu, aby sme zachrániliženu, aby nevykrvácala. Pretože sú prípady,keď došlo k úmrtiu ženy po pôrode. Aninepoznám situáciu, že by sme najprv išliriešiť ženu a potom dieťa, to nie je možné.Bez toho, že by sme neukončili tehoten-stvo, nevieme zachrániť ženu. Problém jevšak v tom, že človek musí mať skúsenos-ti a predvídať, že ak toto nespravím oka-mžite, tak sa dostanem do už neriešiteľnejsituácie, a tá žena zomrie. Síce zachránimedieťa, ale ja chcem zachrániť oboch.A musím predvídať tri ťahy dopredu akov šachovej partii. A ten, kto to nedokáže,kto to nevie, dostane sa do stresu a prestá-va byť zárukou istoty a bezpečia pre rodič-ku. Preto je dôležité, aby človek bol nepre-tržite v práci. Teória bez praxe je nanič.

Ako sa zmenili rodičky za tie roky?Veľmi. Jednak sú staršie, reprodukciu si

nechávajú po 30 roku, nezriedka máme 35-až 40-ročné rodičky. Ale to by až tak ne-prekážalo, žena porodí, nie je stará na pô-rod. Inak sa zmenili rodičky. Kedysi lekár,primár, bol bohom, ktorý keď povedal, žebude cisársky rez, tak sa o tom nediskuto-valo. Dnes sú všetci oboznámení s právamipacientov, s právom sťažovať sa, ak majúpodozrenie, že došlo k pochybeniu alebozanedbaniu. My to vidíme ešte markantnej-šie, ako v iných odboroch, lebo rodičky, tosú väčšinou zdravé ženy. U rodičiek sa zvy-šujú požiadavky na pôrod a súvisí to s tým,že si vymieňajú informácie na sociálnychsieťach. Napríklad napíšu – tam nechoď, le-bo tam nastrihávajú. Pritom je to úplná hlú-

posť. Keď mám službu a žena ide v nocio druhej rodiť, čo je mojou túžbou? Aby že-na sama porodila, aby som ju nemusel na-strihávať, dieťa vyberiem, urobím uzlík, po-zriem, či je všetko v poriadku a idem si zno-vu ľahnúť. Keby som každú nastrihával, akoto píšu na internete, tak po odrodení ženyju musím zašiť, čiže si pridávam robotu.

Zmenili sa aj lekári?Dnes musíme viac komunikovať. A nie-

kedy je to ťažké. V súčasnosti príde rodič-ka na základe informácií, ktoré vtedy ne-mala kde získať. Často sa riadi informácia-mi, ktoré nie sú celkom objektívne, a potomsa stáva, že pôrodníka vníma ako nepria-teľa. Práca pôrodníka je teraz oproti minu-losti náročnejšia v tom, že musí komuni-kovať a získať si dôveru rodičky. A tú si zís-kame tak, že sa s rodičkou porozprávameo pôrode, o tom, ako chce rodiť, či spon-tánne alebo cisárskym rezom. Každej ro-dičke je potrebné pri prvom stretnutí veno-vať minimálne desať minút, a to hovorím

všetkým lekárom. Vtedy jej všetko vysvetlí-me. Treba sa k nim správať veľmi citlivo,lebo ženy tesne pred pôrodom citlivo rea-gujú na všetko, čo je normálne. Ony to do-kážu veľmi oceniť. V tom je kvalita lekára,že si dokáže získať dôveru.

A rozprávate sa takto aj so ženami, ktorésa rozhodli pre interrupciu?

Odpoveď vás možno prekvapí. Keď somzačínal, tak sme robili 10 – 15 interrupciídenne. Dnes ich urobíme 3 – 4 do mesiaca.Pre nás je to už niečo, čo neregistrujeme,keďže je ich tak málo. Je to veľká zásluhaosvety a zdravotnej výchovy. Ale my mámeiný problém s prerušovaním tehotnosti,a úplne opačný.

Ako to myslíte?My tehotenstvo chceme prerušiť, ale že-

na nie. Napríklad v rámci prenatálnej diag-nostiky zistíme, že dieťa má vážnu vývojo-vú chybu, ktorá je nezlučiteľná so životompo narodení. Napríklad ide o akranius, tedachýbanie lebkového krytu. Pomerne skorona ultrazvuku zistíme túto chybu a žene topovieme. Ona sa však opýta, či to dieťa te-raz žije. Samozrejme, srdiečko mu bije, te-da v daných podmienkach ešte žije. A žena

na to povie, že to nemôže urobiť, pretože jejto nedovolí jej viera. Lenže my sa jej snaží-me vysvetliť, že plod bude produkovať te-kutinu, ktorej bude veľa, a tlak bude takýsilný, že plodová voda môže vniknúť do jejobehového systému, dôjde k embólii a onazomrie. A lekár je povinný pacientku in-formovať o tom, že jej musia prerušiť teho-tenstvo, lebo môže zomrieť. Ale žena to od-mieta. A čo robiť v takom prípade?

A čo teda robíte?Opakovane to so ženou komunikujeme

a prizveme na konzultáciu aj ďalšieho od-borníka, napríklad neurológa, aby nemalapocit, že je na ňu vyvíjaný jednostrannýtlak. Snažíme sa ju doviesť k tomu, abysúhlasila.

Posledné roky je často diskutovanou témoucisársky rez na želanie. Počet sekcií sa zvy-šuje a nie každý pôrodník je tým nadšený.Ako ste na tom vy, urobíte žene cisárskyrez, ak si to žiada?

A prečo nie? Ak blížiaci sa pôrod pre že-nu predstavuje nezvládnuteľný stres, obávasa zlyhania, netrúfa si na klasický pôrod,tak prečo jej nevyhovieť. Je to určitý novýpohľad na problematiku, ale ako som po-vedal, pôrod nesmie byť pre ženu stresom.Strach z pôrodu je diagnóza a indikáciasúčasne. Mnohí si myslia, že keby sme že-nám dovolili, aby si vybrali, ako chcú rodiť,všetky by chceli cisársky rez. Ale to nie jepravda. Keď v Holandsku dovolili ženámzvoliť si spôsob pôrodu, počet cisárskychrezov stúpol len o necelé 3 percentá. Ono jeto tak, že tie ženy, ktoré chcú za každú ce-nu rodiť len cisárskym rezom, rodia cisár-skym rezom aj dnes.

Ja keď u ženy vycítim, že sa veľmi obá-va spontánneho pôrodu, ale ešte nie je cel-kom úplne rozhodnutá pre cisársky rez, na-vrhnem jej, aby sme začali rodiť spontánnea keď bude mať pocit, že to nezvláda, ukon-číme to cisárskym rezom.

Ako nakoniec porodí?Garantujem vám, že 90 percent žien po-

rodí normálne, len potrebuje získať túto is-totu, istotu, že pri pôrode nie je sama, že jes ňou jej pôrodník, ktorý ju v prípade po-treby „záchráni“. Skúsený pôrodník to vy- ▼

„Musím predvídať tri ťahy dopredu, ako v šachovej partii. A ten, kto to nevie,

dostane sa do stresu, a nie je zárukoukvality pre rodičku.“


cíti. A niekedy sa mi stane, že po troch ro-koch tá istá žena príde a povie, že chce ro-diť spontánne. Stačí ju len počúvať. Dobrápôrodnica je tá, kde si lekári dokážu nájsťtých desať minút. To je najdôležitejších 10minút pre pôrod ženy. Tých 10 minút roz-hodne o tom, ako bude žena spolupraco-vať. Pri cisárskych rezoch na „želanie“v súčasnosti máme častejšie iný problém,a to sú cisárske rezy na želanie pôrodníka.

Že žena odmieta cisársky rez?Presne tak. Často príde s písomne vy-

pracovaným pôrodným plánom, s tým, žechce rodiť výlučne spontánne a výlučneprirodzene, čiže si neželá, aby sme ju vy-šetrovali, aby sme ju nastrihávali, v žiad-nom prípade nesmieme urobiť amniotó-miu, čiže umelo porušiť plodové obalya pustiť plodovú vodu, čo je často život za-chraňujúci výkon pre rodiaceho sa novo-rodenca. Takto pripravená žena chce rodiťiba spontánne a odmieta akýkoľvek zásahdo priebehu pôrodu. A my na pôrodnicizistíme, že dieťa je v patologickej polohealebo v kolíznom postavení, a teda spon-tánny pôrod „technicky“ nie je možný, na-koľko v danej polohe je dieťa „neporodi-teľné“ – čo teraz?

Prečo ste sa rozhodli pre gynekológiu?Rozhodnutie prišlo až po skončení me-

dicíny. Dovtedy som nebol vyprofilovaný.Vedel som len to, že chcem niečo chirur-gické. Už na škole som zistil, že ma to veľ-mi neťahá k laboratóriám alebo na interné.Ale nešiel som cielene za gynekológiou.V časoch, keď som končil, bol taký sys-tém, že zdravotnícke zariadenia museli daťtoľko miest, koľko skončilo medikov. Násskončilo 180, tak som si musel vybraťz tých 180 miest. Chcel som Bratislavu.Našiel som gynekológiu, vtedy to bol ešteMÚNZ (Mestský úrad zdravia) s nemoc-nicou na Bezručovej a na Kramároch, kdeponúkali dve miesta. Nastúpil som na Kra-mároch. Vtedy tu bol prednostom docentŠtencl, dnes už je profesor. Prišiel som, za-klopal som na dvere, predstavil som saa povedal som, že som tam prišiel praco-vať. A on sa na mňa pozrel, a opýtal sa:A ako čo? Človek prišiel s nádejou, že bu-de gynekológom v Bratislave na Kramá-roch, a čakalo ho takéto privítanie... Taksom odpovedal, že ako lekár. A on na to:A to vám kto povedal? Hneď som sa začalv tých dverách zmenšovať. Keď som mupovedal, že riaditeľ, docent Štencl sa maopýtal: A čo ste spravili pre gynekológiu?Ako viete, že sa uplatníte na gynekológii?A tak sa skončil náš prvý rozhovor.

To ste sa museli na druhý deň tešiť dopráce.

Priam som sa bál prísť. Docent Štencl bolneúprosný a tvrdý na mladých. A možno,že to bolo dobré. Musím povedať, že prvéroky boli veľmi tvrdé. Boli situácie, keď somdo roboty prichádzal a odchádzal so slzamiv očiach. Profesor Štencl ako prednosta kli-niky niekedy dával úlohy, ktoré by smednes už nemohli dať, pretože každý by saohradil, že je to porušovanie jeho ľudskýchpráv. Ale vtedy to bolo normálne.

Aké napríklad?Napríklad v piatok zavolal, že pôjdeme

na európsku konferenciu, kde budemeprednášať, a do pondelka chce mať tézyk tej prednáške. Dal mi zahraničný texta povedal, že od strany 60 po stranu 180 jenaša problematika, aby som si to prečítala pripravil anotácie.

Boli to teda ťažké roky?Prvých päť rokov do atestácie bolo veľmi

tvrdých. Niekedy som mal pocit, že machce odradiť od gynekológie. Dostal somnapríklad na starosť klinickú knižnicu, abysom monitoroval novinky zo zahraničnejtlače. Dnes máte internet, kde si vygúglitevšetko, ale vtedy, pred 25 rokmi, klinickáknižnica znamenalo ísť na Heydukovu, je-diné miesto, kde boli bibliografické zázna-my, takzvané karenty, ktoré mali 1 800strán, a tam bolo treba nájsť nejaký časopis,ktorý vychádzal v USA, a v ňom články, kto-

ré sa týkajú aj našej práce. Lenže tie časo-pisy sa nesmeli požičiavať a neboli ani ko-pírky. V Bratislave bola len jediná, takže nadobré slovo som si požičal z knižnice nachvíľu časopis, utekal to oxeroxovať. Na to,aby som to spracoval, som si bral dovolen-ky.

Nikdy ste neľutovali, že ste sa dali na gy-nekológiu?

Vtedy som to ľutoval každý deň. Ale zo-trval som, lebo gynekológia ako taká sa mipáčila. Dnes som tomu rád. Takýto tlak bolvyvíjaný aj na iných kolegov, ale nie všetcivydržali, išli pracovať niekde inde. To, žesom dnes tu, by nebolo možné bez týchtvrdých základov. Určite by som sám sebaneprinútil, aby som sa takto ďalej posúval.

Ste aj vy dnes tak tvrdý na mladých leká-rov?

Chcel by som byť. Ale dnes to nejde.

Prečo?Je tam viac dôvodov. Už len systém prá-

ce je iný. Sú výrazne posilnené pracovnépráva, práva pacientov, práva lekárov, prá-va zamestnancov, ochrana zamestnania.A zároveň došlo k zmene aj vo vzdelávaní.Veci, ktoré vtedy boli samozrejmosťou, dnesnie sú možné. Najväčšiu výhradu mám k to-mu, že mladí lekári neostávajú v robote, te-da že po službe musia ísť domov. My smemali nočnú službu a nešli sme domov. Na-stúpil som v nedeľu ráno o siedmej, bol somtu 24 hodín (do pondelka do siedmej) a po-kračoval som ďalej, do pondelka do 15.30 h.To bolo 32 hodín v kuse, nepretržite v služ-be. A bolo to normálne, vydržali sme a ničsa nestalo. Dnes keby som to niekomu po-vedal, bolo by to už porušenie Zákonníkapráce. Lenže potom sme svedkami situácií,ktoré neviem pochopiť.

Napríklad?Všetci sme začínali od toho najjedno-

duchšieho, od asistovania pri operáciách,učili sme sa viazať chirurgické uzly, praco-vať s ihelcom, otvoriť brucho, zašiť brucho.A postupne, keď to už človek zvládal, tak sadostal k náročnejším prácam. A snom a vr-cholom každého pôrodníka bolo dostať hys-terektómiu, teda vybratie maternice. Nie-ktorí na to čakali rok, niektorí dva roky, po-dľa toho, kto bol ako zručný. Keď malniekto za sebou túto svoju prvú operáciu,ostatní kolegovia ho čakali s vedrom vodya pokrstili ho.

Takže vrcholom nebol cisársky rez, ale hys-terektómia?

18

▼ MINI ANAMNÉZA

Kedy sa vám zdvihne adre-nalín?Pri stretnutí s nevedomosťoua aroganciou.

Zvyknete sa ešte červenať?Kedysi áno, teraz sú častejšiesituácie, keď skôr „obeliem“.

Už sa vám stalo, že ste sapotkli?Viackrát, pamätám si dokoncaaj na nejaké pády...

Čo vám zvýši tlak?Správy z domova i zo sveta.

Z čoho sa vám zvykne zato-čiť hlava?Keď na plese zahrajú valčík tri-krát za sebou.

Čo je pre vás najväčšídoping?Pochopenie a uznanie.

Kedy sa vám zatmie predočami?Keď ich môžem na chvíľuzatvoriť...



19

Pri cisárskych rezoch to išlo rýchlejšie.Pôrody sme začali odvádzať už po 2 – 3 me-siacoch. Cisársky sa zvládal do pol roka. Sí-ce aj to je operatíva, ale „skalpy“ sme zís-kavali hysterektómiou. Kto ju už spravil, takpatril k mazákom. A to sa vždy aj oslávilo.

Dnes to už neplatí? Mladí lekári to už takneberú?

Keď mi prednosta povedal, že na druhýdeň budem robiť hysterektómiu, bola topocta, všetci ostatní mi závideli. A dnes? Užto nie je tak vnímané, sú iné priority. Keďmi kolegyňa na otázku, koľko má sprave-ných hysterektómií povie, že žiadnu, a jajej poviem, nech sa pripraví na zajtra, že siju spraví, ona mi povie, že ju nebude môcťrobiť.

Prečo to odmietne?Pretože tu nebude, keďže má dnes služ-

bu, na druhý deň musí ísť domov. Vtedyma to zamrzí, že vôbec niečo také povie,pretože pre nás to bola pocta a uznanie, žeuž som tak dobrý, že môžem ísť samostat-ne operovať. To je ako keď sa učíte za pilo-ta a stále idete na trenažéri, a zrazu vámpovedia, že idete do vzduchu a vy poviete,že zajtra vám to nevyhovuje.

Čo by ste spravili na jej mieste?V každom prípade by som bojoval za to,

aby som tú službu nemal, snažil by som saju vymeniť alebo by som sa opýtal, či tomôžem urobiť, aj keď som po službe, pros-te snažil by so sa.

Kedy ste absolvovali prvú hysterektómiu?Pomerne skoro. Preto ľutujem mladších

kolegov, pretože majú trošku spomalenýodborný rast, a nie je taký, ako si predsta-vujem, taký, aký sme mali my. Obávam sa,aby im to nechýbalo. Podobne ma mrzí,keď po nedeli, keď sme riešili komplikova-nú pacientku, ide mladý lekár domov a ne-vie, ako sme ďalej riešili a doriešili túto pa-cientku. Je to niečo podobné, akoby krimi-nalista, ktorý rieši prípad, išiel v pondelokpo službe domov a nedozvie sa, ako pá-chateľa chytili. Prichádza tak o veľa, preto-že stráca súvislosti. Pre nás je ten páchateľdiagnóza a my jej musíme prísť na stopu,preto musím byť v strehu 24 hodín, keď juchcem nájsť. Môžem si odbehnúť domov,ale aj tam rozmýšľam, hľadám, čo by moh-lo ešte byť nové.

Niečo podobné, ako keď doktor House hľa-dá správnu diagnózu?

Je to presne tak. Ale predstavte si, že zra-zu House povie, že príde do práce až v stre-

MUDr. Tibor Bielik,PhD.

gynekologická on-kológia, reproduk-čná medicína

prednosta II. gyne-kologicko-pôrodníc-kej kliniky SZU voFNsP F. D. Roosevel-ta B. Bystrica, pri-már a prednosta

Gynekológia je chirurgický odbor soširokými možnosťami medikamentóz-nej liečby. Pôrodníctvo zasa s veľkýmpsychologickým a emotívnym záze-mím, ktoré si vyžaduje racionálny prí-stup. To je dôvod, prečo si ju vybral.Svoje medicínske zručnosti si rozšíril ajna zahraničných stážach – vo VeľkejBritánii, v Londýne, v Kalifornii. TiborBielik má za sebou bohatú odbornúprednáškovú činnosť. Je členom viace-rých odborných spoločností domai v zahraničí.

Prof. MUDr. MilošMlynček, CSc.

gynekologická onkológia

Gynekologicko-pô-rodnícka klinika Fa-kultnej nemocnicev Nitre a UniverzityKonštantína Filozofa v Nitre

Odbornej verejnosti je známy tým, žesa aktívne podieľal na založení Sekciegynekologickej onkológie Slovenskejgynekologicko-pôrodníckej spoločnosti.To považuje za svoj najväčší profesio-nálny úspech. Odbor si zvolil preto, „le-bo predstavuje symbiózu manuálneja psychickej práce“. Počas kariéry sazdokonaľoval praxou na Slovensku, aleaj v zahraničí. Momentálne pôsobí voviacerých významných odborných spo-ločnostiach. Vydal 211 vedeckých pub-likácií, pravidelne sa zúčastňuje na do-mácich aj na zahraničných konferen-ciách. Pracuje vo funkcii konzultantaÚradu pre dohľad nad zdravotnou sta-rostlivosťou. Myslí si, že v živote múdryhľadá chyby v sebe, hlúpy v druhom.

Prof. MUDr. MiroslavBorovský, CSc.

gynekológia a pôrodníctvo

I. gynekologicko-pôrodnícka klinikaLF UK a UN Brati-slava, prednosta

Voľba Miroslava Borovského bola odzačiatku jasná. Po ukončení lekárske-ho štúdia získal I. a II. atestáciu v od-bore gynekológia pôrodníctvo. Ne-skôr absolvoval atestáciu v subšpecia-lizačnom odbore reprodukčnámedicína SZU Bratislava. V roku 2002získal hodnosť profesora v odboregynekológia a pôrodníctvo na UKBratislave. Svoje odborné skúsenostisi obohatil aj pôsobením v zahraničí –v Paríži a Alžírsku. Miroslav Borovskýmá za sebou bohatú publikačnúa prednáškovú činnosť – podieľal sana 338 publikáciách. Vo voľnom časerád relaxuje v prírode, ktorá je jehokoníčkom.

Prof. MUDr. Ján Danko, CSc.

gynekológia a pôrodníctvo

Jesseniova lekárskafakulta UK, prednosta Gyneko-logicko-pôrodníckejkliniky

Gynekológiu a pôrodníctvo si vybral,pretože tento odbor sa venuje viacerýmoblastiam – napríklad endokrinológiia perinatológii. A tiež patrí k operač-ným odborom. Svoju prácu nedelí namenšie či väčšie úspechy, hodnotu mápreňho každý úspešne doriešený stavpacientok alebo záchrana plodu. Zná-my odborník pôsobil nielen na Sloven-sku, ale aj na univerzitách v Zürichu,Halle a Pécsi. Mimoriadne bohatá je je-ho publikačná činnosť – 460 odbor-ných a vedeckých prác. Pôsobí vo via-cerých medzinárodných a našich od-borných spoločnostiach. Hovorí o sebe,že je optimista. A nevidí v živote žiadnuprekážku, ktorá by sa nedala zdolať. ▼


du. Nemysliteľné. A to mi prekáža. Pretožemladý lekár musí zistiť, ako to funguje. Na-príklad nočné služby. Nech urobí jedencisársky rez o desiatej večer, ďalší o dva-nástej, ide si na chvíľu ľahnúť, zase ho zo-budia na ďalší pôrod a keď o štvrtej zistí, žemu službukonajúci lekár už lezie na nervy,nech radšej odíde. Pretože je to aj o tom, žesa dokážem úplne pozviechať, aj keď somuž úplne mimo, nesmiem to znenávidieť.Pretože veľakrát sa lekár v práci ocitne podstresom, bude unavený a bude musieť roz-hodovať. A on nesmie rozhodovať skrato-vo, musí sa to naučiť. Čiže mladí lekári mu-sia ostávať v službe, ale neplatenej, nie ta-kej, po ktorej idú domov. O tom sa stálehádam s mladými, tvrdím im, že tu majútrčať aj v noci, ale nie v zaplatenej službe.

Tento systém spomaľuje odborný rastsúčasných mladých lekárov?

Nielen odborný, ale aj kontinuálny. Dnesvšetko preberáme z EÚ. Porovnávam tos Českom. My berieme všetko, oni to, čoim vyhovuje. To sa mi viac páči. Nie je prob-lém vec prevziať, ale my nemáme infraš-truktúru. Napríklad nám obmedzili početslužieb na 150 hodín, plus povolené na-dčasy. Zároveň sme prijali, že štúdium naatestáciu bude trvať päť rokov. Ale v úniiplatí, že lekár, ktorý nemá atestáciu, ne-môže slúžiť. Lenže na toto nie sme pripra-vení. V Anglicku, USA alebo v Rakúsku má-te na klinike porovnateľnej s našou 50 le-károv. My 20. Čiže ak si uzákoníme, že poslužbe musíme ísť domov, oni to ani ne-zbadajú, že im štyria lekári chýbajú. U nászrazu na oddelení nikoho niet. Pretože

v utorok chýbajú tí, čo slúžili v pondelok,ale aj tí, čo mali nočnú v nedeľu, pretože simusia zobrať dva dni voľna. A zrazu chýbaosem ľudí. Druhá vec je, že keď som na-stúpil, bol som tu päť rokov v kuse, takžesom vedel všetko, čo sa tu deje.

Mladí lekári, keďže idú domov, niť strá-cajú...

Presne tak. Zoberte si, že slúžim v nede-ľu s mladým kolegom a riešime závažnýstav. Pacientku len stabilizujeme, zatiaľ nie

je vyriešená, a preložíme ju na ARO, pričomju musíme ešte dooperovať. Ale mladí ko-legovia po službe idú domov, lebo Zákon-ník práce tak káže. A keďže je nedeľa, taksi berú dva dni voľna. Ale my tú pacientkuriešime v pondelok, v utorok, až ju vyrieši-me. Mladý kolega, ktorý začal so mnou pa-cientku riešiť, príde až v stredu a už aj za-budol, že nejaká pacientka bola a netuší,čo sme s ňou urobili, pretože tu nebol.A keď sa s takýmto komplikovaným prípa-dom zase stretne, zase to bude pre nehoako prvýkrát. A opäť to nebude vedieť do-riešiť. Pretože mu chýba kontinuita klinic-kého sledovania, aby si vedel urobiť analý-zu. Rezidenti, teda lekári bez špecializácie,absolvujú neplatené služby, ale len raz zapol roka počas tých piatich rokov, čo sa pri-pravujú na atestáciu. Musia ostať v nemoc-nici v piatok, cez víkend, nepretržite.

Prečo?V rámci študijného programu si musia

zvykať pracovať aj pod stresom, unavení,v záťaži, aby zistili, či táto profesia je prenich vhodná. On si môže myslieť, že chcebyť gynekológom, ale ešte netuší, čo to ob-náša. Že to nie je len o tom, že sa tu rodiabábätká a všetci sa z toho tešíme. Ale že jeto drina, 24-hodinová a plná extrémnehorizika. Pretože ide o rodičku aj o dieťa.A mnoho ráz treba nájsť kompromis, aletaký, aby nedošlo k poškodeniu ani rodič-ky, ani dieťaťa. Často je to veľmi proble-matické. Nehovoriac o tom, že je to fyzic-ky náročná práca, pretože neviem prečo,ale ženy rodia väčšinou v noci. Všetci le-kári, ktorí odišli do zahraničia, sa tam

uplatnili. Pretože ich naučila prax, boli smevytrénovaní.

V každom odbore medicína napreduje. Ro-dí sa však už stáročia rovnako. V čom te-da napreduje gynekológia?

V prenatálnej diagnostike a v monitoro-vaní pôrodu. Čo sa týka starostlivosti o ro-dičku, mám pocit, že tam už nie je kam ísťďalej, indikácie na cisársky rez sa rozšírili.Kedysi to bolo 5 – 7 percent, robili sa dra-matické pôrody s kliešťami a pumpami, tr-

vali 16 až 20 hodín. Dnes, keďpôrod trvá viac ako 6 až 8 hodín,tak je nejaký problém. Čo sa tý-ka odľahčenia bolesti, máme tuepidurálku a používame aj raj-ský plyn. Jediné, čo chceme, jelepšie monitorovanie dieťaťa.

Aký ste pacient?Bol som ním len raz, keď mi

vyberali mandle, a to som trpkooľutoval. Neviem si predstaviť, že by mi na-príklad mali vyberať slepé črevo, ťažkoznášam len obyčajné prechladnutie. Somzvyknutý na tú druhú stranu a dokážems úžasnou empatiou pochopiť všetky prob-lémy pacientok, ale keď ochoriem ja, somdoma veľmi nervózny a nevrlý. Neviem sipredstaviť, že by som sa dostal do nemoc-nice. Musel by som ležať na nejakom žen-skom oddelení. Keď nám maľovali oddele-nie, boli sme dočasne presunutí na uroló-giu. Po nejakom čase, keď som išiel robiťvizitu a bol som zamyslený, omylom somvystúpil z výťahu na urológii, otvoril somdvere a tam boli zarastení chlapi v pásko-vaných pyžamách. 30 rokov som zvyknutý,že keď otvorím dvere, sú tam ženy. Ostalsom stáť a uvedomil si, že by som asi ne-dokázal robiť vizitu medzi chlapmi. Ani ne-viem, o čom by som sa s nimi bavil.

Takže ste typický gynekológ – máte do-ma samé ženy?

Úplne. Manželka, dve dcéry a ešte aj psíkje fenka.

Viete si predstaviť, že by rodili chlapi?Určite nie. Keď sa tvoril svet, tak ten, čo

to zariaďoval, vedel presne, prečo to dal že-nám. Ja to vidím na tých otcoch pri pôrode,sú oveľa nervóznejší ako ženy a riešia, pre-čo nechávame ženu takto bezcitne trpieť,pritom žena to vníma normálne. Táto muž-ská reakcia na bolesť je spúšťačom konflik-tu, takže, keby rodili muži, z pôrodných sálby sa stali bojové polia. Len čo by muž za-cítil bolesť, naštartovalo by ho to a okamžiteby išiel na odvetu. Muži nemôžu rodiť.


20


● Doc. MUDr. Ivan Hollý, CSc.II. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK a UN Bratislava

● Prof. MUDr. Karol Holomáň CSc.Univerzitná nemocnica Bratislava-Ružinov

● Prof. MUDr. Alexander Ostró CSc.II. gynekologicko-pôrodnícka klinika LFUPJŠ a FN L. Pasteura Košice

● MUDr. Martin Petrenko, CSc.UN Antolská Bratislava

● Prof. MUDr. Pavel Šuška, CSc.UN Ružinov Bratislava

● Doc. MUDr. Jozef Války, CSc.Iscare Centrum asistovanej reprodukcieBratislava

● Prof. MUDr. Mirko Zibolen CSc.Neonatologická klinika JLF UK a UNMartin

▼

„Lekár je povinnýpacientku informovaťo tom, že jej musia prerušiťtehotenstvo, lebo môžezomrieť. Ale žena toodmieta. A čo robiť teraz?“


Interná medicína

Internista je potrebný, lebo je dirigent„V posledných rokoch sa pozícia internistu potláča. Akoby nebolpotrebný, lebo sa dá nahradiť. Myslím si, že budú chýbať lekári,ktorí dajú problémy dokopy.“

Prof. MUDr. JÁN MURÍN, CSc.I. interná klinika LF UK a UN Bratislava

Lekára robíte takmer štyridsať rokov. Čobolo tým impulzom, že ste sa pred rokmiprihlásili na medicínu?

Nie som z lekárskej rodiny a počas gym-názia som navštevoval dokonca matema-tickú triedu. K medicíne som sa dostal cezmojich dvoch spolužiakov, ktorí sa z neja-kého dôvodu rozhodli prihlásiť na Lekár-sku fakultu a ja som sa k nim pridal. Keďžesom v medicíne chcel niečo skúmať, akodruhák na Lekárskej fakulte UK som robilna fyziológii a pripravoval pokusy pre štu-dentov. O dva roky neskôr som reagoval naoznam, že sa možno prihlásiť do dvoch la-boratórií. Dostal som sa do nemocniceStaré mesto na oddelenie respirológie, kto-rá bola súčasťou I. internej kliniky. Na od-delení pracoval profesor (vtedy ešte docent)Redhammer, ktorý sa odborne špecializo-val na kardiorespirológiu a pri pľúcnychembóliách pacientom zavádzal katéter dopravého srdca a pľúcnej tepny. Vypomáhalsom mu pri meraniach (prístrojov), a z vý-sledkov som nakoniec spracoval prácu Štu-dentskej vedeckej odbornej činnosti. Poskončení medicíny bolo treba mať protek-ciu, aby sa niekto niekam dostal. Napísalsom vyše štyridsať listov do okolitých ne-mocníc a odvšadiaľ mi prišlo, že nemajúvoľné miesto. Našťastie môj otec stretolsvojho známeho z dávnej doby, ktorý mi

vybavil miesto v Martinskej nemocnici, kdepracoval aj jeho syn. Tri roky som robil napneumológii. Keďže však pneumológiu pre-stavovali, tak som v tom období pracovala aj slúžil na internom oddelení.

Ako ste sa dostali do Bratislavy na I. inter-nú kliniku, kde pôsobíte dodnes?

Na pneumologickom oddelení v Marti-ne zavádzali nové prístroje, ktoré som malna starosti. Keď som mal nejaké technické

problémy, tak som ich konzultoval v Bra-tislave s profesorom Redhammerom, kto-rý s týmito prístrojmi pracoval už dlhšie.Po niekoľkých konzíliách mi pán profesorRedhammer ponúkol zamestnanie v Bra-tislave. Rozhodujúce ale bolo stanoviskoprednostu „našej“ kliniky, a vtedy ním bolprofesor Mikuláš Ondrejička. A ten ma pojednej krátkej návšteve u neho na klinikezakrátko aj prijal. Najskôr som začínal naakútnych dialýzach, čo mi vyhovovalo,

pretože som pracoval s monitorovacímiprístrojmi.

Niekoľkokrát ste spomenuli profesora Red-hammera. Bol to ten človek, ktorý bol prevás vzorom pri začiatkoch?

Profesor Redhammer bol veľmi zdatnývýskumník. Veľa som sa od neho naučil.Ako vzor som však bral tiež profesora On-drejičku, na ktorého mám veľmi dobré spo-mienky. Prednášal nášmu ročníku Internú

medicínu, a tým si ma zís-kal. Keď už som bol na„našej“ klinike, zistil som, žebol prísnym vedúcim klini-ky, ale dodržiaval jasné pra-vidlá. A bez pravidiel sa ne-dá pracovať.

Dosiahli ste významné pra-covné úspechy na klinike, fakulte aj v od-bornej spoločnosti. Máte ešte nejaké ne-splnené sny?

Mám. Musím veľa vrátiť zo svojho voľ-ného času mojej žene, ktorá sa s tromi deť-mi natrápila oveľa viac ako ja.

Ako vnímate súčasný pokrok v medicíne?Po odbornej stránke sú lekári na kvalit-

nej úrovni. Dnes máte obrovské možnos-ti, ako napríklad vymeniť chlopne, im-

„Je neprofesionálne, abyinvazívny kardiológ nepo-znal zápal slepého čreva,alebo sa nevedel vyjadriť k liečbe zápalu pľúc.”

Vedeli ste, že interná medicína sa v minulosti nazývala aj kráľovskou pre svoj široký záber? Najčastejšími diagnózami sú esenciálna hypertenzia, poruchy srdcového rytmu a dyspepsia. Dôvera uhradila za minulý rok na liečbu u internistov takmer 32 miliónov eur.

22_25_interna.qxd 7. 11. 2012 10:26 StrÆnka 1

23

plantovať vstrebateľné stenty. Ale zasa, keďsa v rámci projektov v zahraničí stretnems kolegami, tak sa hanbím povedať, ževlastne my v Univerzitnej nemocnici ne-máme invazívnu kardiológiu, ale ani mno-hé iné oddelenia.

Je interná medicína u nás porovnateľnás internou medicínou v zahraničí?

Moji učitelia sa snažili držať krok s me-dicínskymi vedomosťami. Každý, kto z ko-legov vycestoval do zahraničia za prácou,mi povedal, že s vedomosťami sme na tomboli vždy dobre. Nadobúdam dojem, že Le-kárska fakulta UK sa to snaží dodržať bezohľadu na svoje technické možnosti. Inýmrozmerom je zabezpečenie zdravotnej sta-rostlivosti pre občanov. Samozrejme, že na

to sú potrební vzdelaní doktori a zdravot-níci, ale potrebujete i spoľahlivú organizáciuzdravotníctva. Tu vstúpili do hry zdravotnépoisťovne. Či vedia túto náročnú úlohu zvlá-dať, viete posúdiť i sám.

V čom je interná medicína na Slovenskušpecifická od zahraničia?

Musím povedať, že tí, ktorí v minulosti naSlovensku vytvárali zdravotníctvo, nemyslelina to, aby urobili jedno špičkové pracovis-ko, ale v rámci internej medicíny (internýchoddelení) sa snažili zabezpečiť kvalitnézdravotníctvo rovnomerne všetkým obča-nom. Vytvorili štatút internistu, ktorý vedelz každej oblasti internej medicíny niečo.Primárom sa tak mohol stať odborník, kto-rý rozumel každému medicínskemu odbo-

ru a v rámci interného oddelenia bol schop-ný prepájať tieto problémy. Pacient napr.prišiel z dôvodu bolesti na hrudníku, alekeď ho bolelo aj koleno alebo mal opuch-nutú nohu, a podobne, tak sa riešili i tietoproblémy, teda pacienta sme videli celist-vého. Mne sa tento koncept starostlivostipáčil. V zahraničí sa išlo skôr cestou špe-cializácií. Ja som iste v tomto bode ovplyv-nený vlastnými skúsenosťami a tradíciou,v ktorej ma vychovali.

Myslíte si, že dnes je interná medicína do-statočne docenená?

Podľa mňa nie. Mnohí kolegovia sa stalikardiológmi (a boli predtým internisti) pre-to, aby sa lepšie uživili. Druhým dôvodomje, že je ľahšie sa špecializovať, ako držať ▼

MINI ANAMNÉZA

Zdvihne sa vám niekedyadrenalín, kedy?Nahnevá ma nespravodlivosť.Niekto robí dobrú prácu a riadi-teľ alebo vedúci pracovník hozato pranieruje. A pritom onrobí v prospech dobrých vecí.

Zvyknete sa ešte červenať?Snažím sa svoj pracovnýa súkromný život viesť tak, abysom sa nemusel hanbiť. Mámskvelé manželstvo a skvelé deti.

Už sa vám stalo, že ste nie-kde zakopli?Keď je niekde šero, alebo keďsom unavený, ale spadnúť somnespadol. Teraz pri kongrese,keď som z jednej sály vychá-dzal, tak som zavadil o prah,chvalabohu bez následkov.

Čo vám zvýši tlak?Zasa nejaká nespravodlivosť. Je to aj neriešenie problémov,ktoré sú. Veď aj televízia mno-hokrát prinesie mnohé problé-my. Ale už menej často prinášainformácie, ako a či sa aj riešia(správnejšie vyriešia).

Z čoho sa vám zvykne zatočiť hlava?Opäť nespravodlivosť.

Čo je pre vás najväčšídoping?Ja som tak trochu workoholik,mám rád medicínu. Naše teloa jeho činnosť či výdrž je vlast-ne zázračnou mašinou.Fascinuje ma vzdelávanie, aleto už je nad sily všetko stíhať.

Stáva sa vám, že sa vámzahmlie pred očami?Keď si niekedy predstavím, želes horí pre odhodený ohorok,keď sa zamyslím nad nerieše-nou rómskou otázkou, alebokeď počujem o penzijnej refor-me, ktorá sa dotkne mojichdetí.


chrbát širším medicínskym problémom zatie isté peniaze. Veď keď ide napríklad kar-diológ, gastroenterológ na dovolenku, takho „bez problémov“ zastúpi internista, alešpecialista internistu zastúpiť „nechce“ (cí-ti, že to nebude ľahké zastupovanie). Inter-ná medicína je integrovanie jednotlivýchodborov. Päťdesiatnici s bolesťami na hrud-níku pravdepodobne vyhľadajú kardiológa,s kolenom pôjdu k reumatológovi. Zdra-votníctvo sa však stará dominantne o ľudí,ktorí majú viac ako 65 rokov, kedy majú pa-cienti málokedy len jeden problém. Vtedypotrebujete radu, alebo nejakého dirigenta,ktorý povie, ako choroby spolu súvisia, akoich treba liečiť a kde treba začať. Mnohí pa-cienti obídu dnes preto troch či štyroch špe-cialistov. V posledných rokoch sa tlačí po-zícia internistu do úzadia, ako keby nebolpotrebný, lebo sa dá ľahko „nahradiť“. Ja simyslím, že nám onedlho budú chýbať le-kári, ktorí dajú komplikované problémy,hlavne starších pacientov, dokopy (t.j. in-ternisti). A populácie v Európe i na Sloven-sku starnú, to je tvrdý fakt.

V čom sú negatíva špecializácií, ktoré vziš-li z internej medicíny?

Zdá sa mi neprofesionálne, aby naprí-klad desaťročný invazívny kardiológ ne-poznal zápal slepého čreva, alebo sa ne-vedel vyjadriť k liečbe zápalu pľúc. Podľamňa by skončený medik mal najskôr pra-covať dlho (aspoň 5 rokov?) na veľkom in-ternom oddelení, pretože by potom mal le-pšiu štartovaciu dráhu. V Nemecku musímať každý lekár najskôr asi päťročnú praxna internom oddelení. Vtedy sa ešte neš-pecializuje na interný pododbor. V prípa-

de, že sa interné oddelenie v nemocnici„rozpadne“ na jednotlivé oddelenia, maliby byť pod jednou strechou, aby ich zo za-čiatku svojej kariéry mohli novoskončenílekári absolvovať.

Máte pocit, že kardiológovia a internistispolu málo komunikujú?

Chcem povedať, že je na škodu veci, žeNárodný ústav srdcových a cievnych cho-rôb, a. s., nie je súčasťou Univerzitnej ne-mocnice Bratislava. NÚSCH má osobitnýštatút, ktorý vyhovuje zamestnancom z via-cerých dôvodov. Podľa mňa by však medi-ci mali vidieť aj operácie srdca a ostatné in-vazívne zákroky, ako je tomu v zahraničí.

Vyriešila by nedostatky trieštenia internejmedicíny nová Univerzitná nemocnica?

Mne by sa to páčilo. Myslím si, že Uni-verzitná nemocnica Rázsochy (alebo UNv inej lokalite Bratislavy) by mala zahŕňaťvšetky odbory tak ako napr. viedenská ne-mocnica. Veď viedenská medicína v minu-losti významne ovplyvňovala našu, tamsme sa vždy učili. U nás síce vznikli v ne-dávnej dobe špecializované ústavy, čo zlep-šilo liečbu niektorých akútnych stavov, na-príklad to významne prispelo k liečbe in-farktov. Ja si však myslím, že by malo byťv dosahu univerzitnej nemocnice, ale po-tom by mala byť na to lepšie vybavená.

Je podľa vás prínosom, že sú v Bratislavedve lekárske fakulty?

Ja sa tiež často pýtam, načo máme v Bra-tislave druhú Lekársku fakultu (SZU). Kebyto bola súkromná inštitúcia, ktorá ponúkaštúdium napr. pre samoplatcov, proti tomunemám nič. Ale táto druhá Lekárska fakul-ta sa uchádza o rovnaké štátne peniaze, čoje na škodu veci, pretože ide o finančnétrieštenie. A v realite obe Lekárske fakultyživoria a zápasia o svoje prežitie. V Berlínesnáď môžu byť dve lekárske fakulty, aleBratislava nie je tak veľké mesto, aby sa tuuživili dve fakulty.

Ako vnímate dnešných mladých kolegov?V mojej generácii bol iný prístup lekárov

i iných odborníkov k práci. Neodmietaliurobiť v práci niečo navyše, čo nemali za-platené. Dnes je to však celkom inak. Zdra-vie sa stalo ekonomickým artiklom a jeoveľa menej tých lekárov, čo prácu vyko-návajú ako povolanie (službu človeku).Chvalabohu však ešte takí sú. Nie je to však„len ich vina“, svet sa zmenil a ten ich, alei nás (často nepriaznivo) pretvára. Niekedysi to ani neuvedomujeme. I preto sú dnesnapätia v zdravotníctve.

Vyučujete na Lekárskej fakulte UK zahra-ničných študentov. Zmenil sa v niečomkoncept výučby internej medicíny?

Mám to šťastie, že na Lekárskej fakulteUK môžem zahraničným študentom kom-plexne prednášať internú medicínu. Je toveľmi široký odbor a ja dnes už viemz vlastnej praxe, z ktorej časti internej me-dicíny mám čo medikom povedať. Na inýchfakultách je často i iný koncept. Internúmedicínu študentom prednášajú špecialis-ti, t.j. kardiológ, pneumológ, gastroenteo-rológ, atď. Nevýhodou je, že každý odbor-ník na prednáške povie študentom „všetkočo vie“, čo je pre študenta často prakticky(pre veľké sústo) nestráviteľné. Ale vždyide aj o to, kto to „prednáša“, a ako rád torobí. Tí, ktorí sú v tom dobrí, sú vlastnesúčasne aj umelcami, podobne ako dobríherci. Alebo „keď dvaja robia to isté, nie jeto to isté“.

Interná medicína▼

24


● Prof. MUDr. Viliam Bada, CSc.III. interná klinika, FNsP ak. Dérera,Bratislava

● Prof. MUDr. Andrej Dukát, CSc.FRCP – Bratislava, II. interná klinika UNBratislava

● Doc. MUDr. Martin Huorka, PhD.V. interná klinika LF UK a UN Bratislava

● Prof. MUDr. Rudolf Hyrdel, CSc.Interná klinika gastroenterologická, JLF UK Martin

● MUDr. Ľubica MokráInterná ambulancia Poliklinika Levice

● Prof. MUDr. Marián Mokáň, DrSc.FRCP 1. interná klinika, Jesseniova lekárska fakulta UK Martin

● Prof. MUDr. Peter Ponťuch, PhD.IV. interná klinika UN Bratislava

MUDr. Tatiana Bézayová, CSc.

vnútorné lekárstvo, gastroenterológia

Poliklinika ProCarev Bratislave

Po ukončení štúdia nastúpila na I. inter-nú kliniku Fakultnej nemocnice v Brati-slave. Venovala sa najmä prekanceró-zam gastrointestinálneho traktu. Získalašpecializácie v odbore vnútorné lekár-stvo, gastroenterológia, následne klinic-ká onkológia. Na klinike sa spolupo-dieľala pri výchove študentov, publiko-vala aj prednášala. Absolvovala viaceréstáže v zahraničí. Svoj odbor si vybralana škole. „Vnútorné lekárstvo námprednášal profesor Ján Gvozdják, ktorývedel strhnúť študentov. Počas štúdiasom pracovala ako volontér na internejklinike v Bratislave a po jeho ukončenísom si internú medicínu aj vybrala. Naklinike si viacerých mladých lekárovvzal pod ochranné krídla profesor Ďu-riš, ktorý z nás vychoval všestrannýchinternistov“ spomína. „Mám veľmi ra-da svoje povolanie, úspechom je premňa každý uzdravený pacient, avšaknajväčším úspechom v mojom živote jemôj syn. A motto? Čoho sa človek ne-vzdá, to nikdy nestratí,“ hovorí TatianaBézayová.


Aký je záujem skončených medikov o in-ternú medicínu v súčasnosti?

Určite je nižší záujem. Myslím si, že totak je aj z ekonomického hľadiska.

Čo by malo byť pre medicínu dôležité z po-hľadu štátu podľa vás?

Podľa mňa by štát mal zabezpečiť dobrúzákladnú zdravotnú starostlivosť tak, abyv nej boli zahrnuté približne „dve tretiny“bazálnych či častých ochorení. Od ekono-miky štátu by potom závisela ďalšia sta-rostlivosť: transplantačné programy, in-vazívne programy, nové kĺby, šošovky...

Dáva podľa vás štát dostatočné množstvo fi-nančných prostriedkov na slovenskú vedua výskum?

Na vedu a výskum nie, ale výskum je ajveľmi nákladný. Možno by Ministerstvozdravotníctva SR mohlo zriadiť akúsi ve-

deckú radu, ktorá by vypísala žiadostio riešenie tých problémov, ktoré štát chcealebo musí riešiť. Riešenie by prebiehaloformou grantov.

Aký ste vy ako pacient?Nebol som na PN celý život, tak by som

možno mohol dostať bonus od poisťovne.Asi pred 20 rokmi som však po jednom fut-balovom zápase podstúpil operáciu kolena.Reprezentoval som našu kliniku na turnajis chirurgmi. No tým, že som už dlhšiu do-bu netrénoval, stalo sa to, čoho som sapredtým obával. Asi za päť minút som malpoškodený meniskus a z hry som muselodstúpiť. Bola chyba, že som nastúpil.

Ste disciplinovaný?Tým, že netrpím ochorením? Akurát kaž-

dý rok niečo priberám. Je to ťažké pre mňa,práve tak ako i pre druhých.

Internisti v rámci prevencie upozorňujú nadôležitosť zdravého životného štýlu. Čo ro-bíte vy pre svoje zdravie?

Určite hreším. Problémom je však nedo-statok času. Mal by som sa viac pohybovať.Snažím sa všade chodiť pešo, ale to nestačí.

A čo strava?V mojej rodine sa nevyskytuje diabetes

mellitus a ani ja ho nemám. Raz do roka sidávam robiť skríning. Kávu som sa naučilpiť už ako lekár intenzívky, keď som sa nakoronárke snažil získať na svoju stranu ses-try, aby sa všeličo naučili. A aby sme ses-trám dali väčšie právomoci na pracovisku,napr. vykonať defibriláciu a podobne.

Fajčíte? Solíte?Fajčiť nefajčím. A keďže nemám prob-

lém s hypertenziou, tak ani nedbám nejakoveľmi o soľ.

Prof. MUDr. Ivica Lazúrová, FRCP, CSc.

vnútorné lekárstvo,endokrinológia

prednostka 1. inter-nej kliniky UPJŠ LF a UNLP Košice

„Vnútorné lekárstvo je kráľovná me-dicíny. Je základom pre ďalšie špeciali-zované odbory a tiež ich sumarizáciou.Lekárovi umožňuje komplexný pohľadna pacienta a jeho chorobu. Vyžadujesi hlboké vedomosti z patofyziológie,schopnosť analyzovať a syntetizovať ve-domosti, a tak odhaľovať podstatu ťaž-kostí a prísť až na koreň problémov pa-cienta. To je na internej medicíne krás-ne. Navyše poskytuje aj široké možnostiklinického výskumu. To sú dôvody, prektoré som si ju zamilovala,“ hovorí.Profesionálne si najviac cení Dérerovucenu za prínos v internej medicíne. Zasvoj najväčší úspech však považuje vy-budovanie internej kliniky s vynikajúci-mi odborníkmi, vybavenej modernouprístrojovou technikou a stmelenie ľudído výborného kolektívu. V živote vy-znáva motto: „Jedno z najväčších šťastív živote človeka je, keď je jeho prácazároveň aj záľubou, a keď svoju prácuaj po rokoch vykonáva s radosťou.“ O to viac to platí pre povolanie lekára,myslí si Ivica Lazúrová.

Doc. MUDr. SoňaKiňová, PhD.

vnútorné lekárstvo,endokrinológia

prednostka I. inter-nej kliniky Lekár-skej fakulty Univer-zity Komenského,Univerzitná nemoc-nica v Bratislave

Jej celoživotným odborom je internámedicína, pretože, ako sama hovorí,všeobecný internista vie komplexne po-súdiť stav pacienta. V rámci endokrino-lógie je špecialistkou na štítnu žľazu,príštítne telieska a nadobličky. Špeciál-nu pozornosť venuje pacientom s neu-roendokrinnými nádormi. Ide o zriedka-vé ochorenie, preto veľké úsilie zame-riava aj na získanie epidemiologickýchdát zo Slovenska a vytvoreniu registra.„Internista je lekárom celého pacienta.A dobrý internista sa dá porovnať sošachistom. Mal by vedieť predvídať ďal-šie ťahy súpera, aby vedel včas a účin-ne zasiahnuť,” hovorí. Podľa nej jedôležité, aby internista bol vždy prítom-ný. Je presvedčená, že vzdelaní internis-ti dokážu ušetriť v systéme nemalé fi-nančné prostriedky. Za najväčší úspechpovažuje, keď môže pomôcť chorémučloveku, prebudiť v študentovi láskuk internej disciplíne. Ale aj to, že na-priek všetkým problémom, ktorév dnešnej dobe v zdravotníctve máme,by svoje povolanie nemenila.

Prof. MUDr. Juraj Payer, CSc.

endokrinológ, inter-nista, profesor vnú-torného lekárstva

prednosta V. inter-nej kliniky Lekárskejfakulty UK a UN Bratislava

Pochádza z lekárskej dynastie – pra-starý otec, starý otec, otec aj syn boli a sú lekármi. Voľba štúdia bola sícejednoznačná, no viac ho lákala internámedicína ako chirurgia a chcel sa veno-vať endokrinológii. Profesionálneštúdium zavŕšil profesúrou z odboruvnútorné lekárstvo v roku 2002. Jehonajväčším profesionálnym úspechom je vybudovanie V. internej kliniky LFUKa UN Bratislava, ktorej je prednostom.Tá má široké odborné zameranie naendokrinné, reumatické, gastroentero-logické a kardiologické ochorenia. Za-stáva viaceré významné funkcie: jehlavným odborníkom ministerstva zdra-votníctva pre endokrinológiu, členomprezídia Slovenskej lekárskej spoločnos-ti, prezidentom Spoločnosti pre osteo-porózu a metabolické ochorenia kostí,viceprezidentom Slovenskej internistic-kej spoločnosti a viceprezidentom Slo-venskej endokrinologickej spoločnosti.Je členom panelu expertov Európskejúnie pre osteoporózu. Tvrdí, že človeksa nenarodil preto, aby bol porazený.

25


26_31_neurologia.qxd 7. 11. 2012 10:27 StrÆnka 1

Mozog je ako vesmír. Len menej

preskúmaný„Fascinuje ma tá dokonalosť systému. Ako všetko so všetkým súvisí, ako je zabezpečený prenos informácií, ich ukladanie. To

sú také mechanizmy, o ktorých môžeme v technike len snívať.“

Prof. MUDr. PETER TURČÁNI, PhD., prednosta I. neurologickej kliniky LF UK a UN Bratislava

Neurológia


Z čoho vám tečú nervy? Mne z ničoho. Ja mám šťastnú povahu.

Z pohľadu neurológa, čím najviac trpíme?Čo vnímam ako závažný neurologický

problém, to sú predovšetkým cievne ocho-renia mozgu. Hlavne preto, že ich početneustále narastá a týmto ochorením sú po-stihnuté čoraz nižšie vekové ročníky. NaSlovensku, žiaľbohu, nie je ešte dostatoč-ne vybudovaný systém na prevenciu tých-to ochorení a ani na ich efektívnu liečbu.Problém mozgových infarktov je v tom, ževäčšinou sú pacienti ťažko hendikepova-ní. Kritická nie je samotná mortalita, alenásledky – poruchy hybnosti a reči. A po-tom sú odkázaní na príbuzných, lebo spo-ločnosť nemá zariadenia, v ktorých by smesa o takýchto pacientov mohli starať.A keďže to čoraz viac postihuje mladýchľudí, tak je tu problém, čo s nimi. Situáciasa však postupne zlepšuje.

Takže problém nie je ochorenie ako také,ale to po ňom?

Akútnu starostlivosť majú pacienti na ce-lom Slovensku na relatívne slušnej úrovni,čo považujem za jeden z úspechov našejneurológie. Okrem asi štyroch nemocnícsú všetky neurologické zariadenia u násschopné urobiť trombolýzu. Tento liečebnýpostup, indikovaný v akútnych štádiách, jejediná efektívna liečba, ktorá môže zvrátiťpriebeh mozgovej porážky. No problém jev tom, čo ďalej s tými pacientmi. Nemámetu žiadne špecializované pracovisko, ktoréby sa o nich dokázalo postarať v zmyslerehabilitácie a resocializácie. Pomôcťľuďom, aj pri určitom motorickom alebomentálnom deficite, vrátiť ich späť do ži-vota. Aby boli sebestační, aby mohli niečorobiť. Takéto zariadenie tu nie je. Takže to-

to považujem za najväčší problém, čo satýka cievnych mozgových príhod. A potomje tu, samozrejme, otázka prevencie. Tu zá-pasíme spoločne s kardiológmi, lebo rizi-kové faktory vzniku či už kardiovaskulár-nych alebo cerebrovaskulárnych ochorenísú dosť podobné. Prevencia stále nie je nadostatočnej úrovni. Dokumentuje to mor-

talita na cievne mozgové ochorenia vo vy-spelých krajinách. Napríklad v USA po-klesla za posledných 10 rokov o 35 percent.Na Slovensku je to pri optimistickom po-hľade nezmenené.

Prečo veková hranica pri týchto ochore-niach klesá?

Hlavný dôvod je životospráva, spôsobživota. Stres, málo pohybu, nie práve op-timálny spôsob stravovania. To sú asi hlav-né tri faktory.

Na aké ochorenia sa na vašej klinike špe-cializujete?

Keď som kliniku prevzal,chcel som jej dať nejakýsmer. Vychádzal som pritomz tradície. Táto klinika satradične venovala cievnymmozgovým ochoreniam, čoje náš hlavný program. Po-darilo sa nám vybudovať vy-soko špecializované praco-visko pre cievne mozgovéochorenia, ktoré má štatút

centra excelentnosti pre cievne mozgovéochorenia, na čo som nesmierne hrdý. Ďa-lej riešime akútne problémy, ktoré v spo-ločnosti z medicínskeho hľadiska sú, akonapríklad demencie, poruchy spánku,skleróza multiplex. Skleróza multiplexz hľadiska incidencie a prevalencie je jed-no z najčastejších neurologických ochore-

ní, ktoré trvalo postihuje časť populácie.Väčšinou sú to mladí ľudia, čiže perspek-tíva pre nich je zlá. Naše špecializovanécentrum pre sklerózu multiplex je na veľ-mi dobrej úrovni aj z hľadiska starostlivostio pacientov, i z hľadiska výskumu. Klinikutotiž stále vnímam ako pracovisko, kde sanedá oddeľovať liečebno-preventívna sta-rostlivosť od pedagogickovýskumnej. Kaž-dý pacient, ktorý sem príde, je súčasne pa-cientom aj objektom vzdelávania.

Keď porovnáte liečbu neurologickýchochorení u nás a vo svete, na akej smeúrovni?

Keď to zoberieme z hľadiska liečebno-preventívnej starostlivosti, čo sa týka diag-nostiky a dostupnosti liečebných postupov,sme na veľmi slušnej európskej úrovni.V čom sme horší, je následná starostlivosťo pacientov. A to nie je len pre našich pa-cientov, ale všeobecne.

Aké príznaky si mám všímať, aby som zis-til, že treba navštíviť neurológa?

Pri srdcovom infarkte cítite bolesť pri srd-ci. Prejavy začínajúcej sa alebo prechodnejmozgovej porážky sú veľmi nenápadné.Hmlisté videnie, bolesť hlavy, zhoršená ar-tikulácia, brnenie v prstoch... a väčšina ľu-dí to vníma tak, že to snáď do zajtra prej-de. A to je to najhoršie, čo môžu urobiť.Lebo špecifickú trombolitickú liečbu jemožné podať podľa nových pravidiel do 4,5hodiny od vzniku prvých príznakov. Je veľ-mi dôležité, aby pacient a jeho príbuzní bo-li informovaní, že keď niečo takéto vznik-ne, okamžite treba volať záchranku. Sys-tém je zorganizovaný tak, že záchranárivedia podľa cielených otázok hneď identi-fikovať, že ide o možnú cievnu príhodua pacienta odvezú do špecializovaného cen-tra. Príbuzným aj pacientom hovorím, rad-šej príďte desaťkrát zbytočne, ako raz ne-skoro. Zbytočné neurologické vyšetrenie jelacnejšie než starostlivosť o pacienta pomozgovej príhode.

Ako ste sa dostal k medicíne?To je ťažká otázka. Určitú úlohu zohra-

lo obdobie, v ktorom som vyrastal. Malsom veľmi rád prírodné vedy, bol som veľ-mi dobrý vo fyzike. Keď som uvažoval, čorobiť, zvažoval som právo, pre jeho uni-verzálnosť, a fyziku zas preto, lebo vesmír,celá jeho organizácia, je fascinujúci. Noz hľadiska univerzálnosti uplatnenia sa fy-zika nedala použiť a podľa môjho otca,v bezprávnom štáte právnik nemá čo robiť(smiech). Tak som si vybral medicínu, kto-rej možnosť uplatnenie bola všade – na

MINI ANAMNÉZA

Kedy vám stúpne adrenalín?Najviac ma rozčúli, keď sa naniečom dohodneme, a to sanesplní.

Zvyknete sa ešte červenať?Asi áno.

Už sa vám stalo, že sa vámniečo nepodarilo?Zatiaľ nie.

Čo vám zvýši tlak?Nepozoroval som, že by sa mizvyšoval tlak. Ja som normoto-nik.

Z čoho sa vám zvykne zato-čiť hlava?Hlava sa mi netočí. Ja som ajliezol ako horolezec, takže navýšky som zvyknutý.

Čo je pre vás najväčšídoping?V práci ma najviac stimuluje,keď mám veľa práce.

Kedy sa vám zatmie predočami?Tento pocit som ešte nezažil.

Neurológia

„Radšej príďte desaťkrátzbytočne, ako raz neskoro.Zbytočné neurologickévyšetrenie je lacnejšie nežstarostlivosť o pacienta pomozgovej príhode.“

Ochorenia centrálneho a periférneho nervového systému, svalov a vertebrogénnych ochorení patria do rúk neurológov. Slovákov najčastejšie liečia na poruchy medzistavcových platničiek, porážku a poruchy nervových koreňov a spletí. V minulom roku sme neurológom uhradili viac ako 26 miliónov eur.


29

univerzite i v ambulancií na Kysuciach. Na-vyše medicína ponúkala aj najširšie mož-nosti na výskum a súčasne aj robiť niečoužitočné. Aj niekomu pomôcť.

A neurológia?Pretože je to paralela s vesmírom. Ves-

mír – neustále sa pohybujúca perfektne or-ganizovaná sústava miliónov hviezd a mo-zog – sústava miliónov navzájom prepoje-ných neurónov plasticky reagujúcich napožiadavky organizmu a zmeny von-kajšieho prostredia. Je to veľmi podobné.Mňa lákalo to centrálne, to, čo to všetkoriadi. Nervový systém.

Cesta k neurológii však nebola jedno-duchá. Po skončení štúdia som pracovalna akadémii. Vybral som si farmakológiu,ktorú som z teoretických disciplín po-važoval za integrujúcu vedu. Aby ste totižvedeli správne liečiť, musíte vedieť, ktorýmechanizmus chcete ovplyvniť. Potomsom sa venoval problematike ovplyvneniamechanizmov zodpovedných za vznik krv-ných zrazenín v mozgu, až som sa dostalk neurológii.

Čo je menej preskúmané? Mozog alebovesmír?

Asi vesmír.

Človek využíva mozog len na niekoľkopercent? Čo by sa stalo, ak by sme prešlina plný výkon?

Myslím si, že výkonnosť alebo kapacitaby sa moc nezvýšili. Lebo množstvo ob-lastí, o ktorých nevieme presne, na čo sú,slúži ako záložné oblasti. Regeneračnáschopnosť neurónov je totiž relatívne níz-ka a odumieranie, pod rozmanitými vplyv-mi aj fyziologickými a patologickými, jeveľmi rýchle, takže určitá rezerva tammusí byť. Ale ak by sme dokázali mozoglepšie využívať, tak by sme asi vedeli lepšieovládať svoje telo, telesné funkcie. Pozritesa napríklad na jogínov, ktorí dokážu robiťtaké veci, aké bežný človek nedokáže. A tozrejme preto, lebo vedia využívať oblastimozgu. Lebo všetko, čo sa deje aj akožemimo vedomia, je riadené z centra nervo-vého systému. Len my, netrénovaní aleboneznalí, nemáme k týmto centrám prístup.Preto to označujeme ako mimopodvedo-mie či mimovedomie.

Ak mám v rodine Parkinsonovu aleboAlzheimerovu chorobu, mám sa nechaťvyšetriť?

Určite áno. Pri týchto nervovo-degene-ratívnych ochoreniach, kam patrí Parkin-sonova choroba, Alzheimerova choroba, ▼

Doc. MUDr.Pavol Sýkora, CSc.

pediatrická neurológia

Klinika detskej neurológie LFUK a DFNsP, Detská fakultná nemocnicas poliklinikou Brati-slava, pôsobí tu akoprednosta

Pediatrickú neurológiu si vybral preto,lebo ho fascinovala neurologická to-pická diagnostika, keď možno logic-kým postupom diagnostikovať miestopoškodenia mozgu a jeho príčinu. Zasvoj najväčší úspech považuje občasnévýhry pri liečbe detí. Myslí si, že ne-existuje neriešiteľný problém a taktopristupuje aj k práci. Ak si chce od-dýchnuť, siahne po knihách, venuje sahistórii, rád cestuje, k jeho záľubámpatrí aj botanika.

MUDr. Magdaléna Perichtová

neurológia a detskáneurológia

Medicínske centrumKonzílium v Dubnicinad Váhom

Profesijne je najviac hrdá na vybudova-nie neurorehabilitačného pracoviska predeti, ktoré poskytuje komplexnú odbor-nú starostlivosť na jednom mieste – fy-zioterapeuta, FBLR lekára (fyziatria, bal-neológia a liečebná rehabilitácia), neu-rológa. Pôsobila ako vedeckásekretárka Slovenskej neurologickejspoločnosti. V súčasnosti je predsedníč-kou sekcie detských neurológov a člen-kou Katolagizačnej komisie ministerstvazdravotníctva. Svojim blízkym a kole-gom hovorieva: „Každý deň treba na-plniť službou pre druhých.“

Doc. MUDr. Ján Benetin, CSc., PhD.

neurológ

prednosta Neurolo-gickej kliniky LFSZU, UNB, Nemocni-ca Ružinov – Bratislava

K neurológii priviedla Jána Benetinaosobnosť jeho učiteľaprof. MUDr. Leodegara Cigánka,DrSc. Lekárske vzdelanie získal na Le-kárskej fakulte UK v Bratislave. Úspeš-ne absolvoval I. a II atestáciu z neuro-lógie. Titul CSc. obhájil v roku 1984,v roku 2000 sa úspešne habilitovalv odbore neurológia. Medicínske skú-senosti a vedomosti si prehĺbil aj v za-hraničí. Pôsobil v indickom Bombajia vo Washingtone. Je členom viace-rých vedeckých organizácií: predse-dom Slovenskej neurologickej spoloč-nosti, členom EFNS/MDS-ES Panel onMovement disorders či Liaison delega-te of Movement Disorder Society.Okrem neurologickej praxe pôsobíako pedagóg.

Prof. MUDr. ĽubomírLisý, DrSc.

I. neurologická klinika Slovenskejzdravotníckej uni-verzity v Bratislave,Univerzitná nemoc-nica Bratislava, pra-covisko Ružinov

Prednášal vo viacerých krajinách, absol-voval niekoľko študijných pobytov naneurologických klinikách v Európea USA. Zaslúžil sa o založenie Európ-skej neurologickej federácie v Marseil-le. Na Slovensku sa zúčastnil výskumubiologických predpokladov k dosiahnu-tiu vyšších výkonov v športe, hlavne prikrasokorčulovaní. Je hlavným rieši-teľom viacerých farmakoterapeutickýchštúdií sclerosis multiplex. Stále vykoná-va prax v odbore neurológia a v oblastielektrodiagnostiky v neurológii. Za naj-väčší úspech pokladá objavenie niekto-rých dovtedy nepoznaných vzájomnýchprepojení v centrálnom nervovom sys-téme pri použití špeciálnych elektrofy-ziologických metód vyšetrovania. V ži-vote sa riadi mottom: „Nie ten, ktov rozkoši zabíjal čas, ale ten, kto pra-coval, môže povedať, že žil.“


momentálne nevieme liečiť kauzálne príči-ny. Vieme trochu spomaliť priebeh ocho-renia, a preto je dôležité začať s liečboučím skôr. Vtedy je väčšia šanca, že tieťažšie prejavy sa objavia čo najneskôr. Pre-to, čo sa týka, povedzme, Alzheimerovejchoroby, alebo vôbec demencií, tam jedôležité si čím skôr všimnúť poruchy mys-lenia, zabúdanie, poruchy praktickýchfunkcií... Človek si ich sám až tak neuve-domí, ale skôr si ich všimne jeho okolie.Vtedy je dôležité čím skôr navštíviť lekára.

A migrény?To je veľmi zaujímavé ochorenie, hlavne

preto, a to môžeme považovať za úspechneurológie za posledných 20 rokov, že saidentifikovali mechanizmy zodpovedné zavznik a priebeh migrenózneho záchvatu.Už máme lieky, ktoré sú schopné efektív-

ne zasiahnuť do patofyziologických me-chanizmov a záchvat podstatne skrátiť ale-bo eliminovať.

Hádam je to zaujímavé pre vás, nie prepacienta...

Aj pre pacienta. Lebo neliečená migrénaalebo zle liečená migréna veľmi znižujekvalitu života pacienta a eliminuje hoz pracovného procesu. Keď sa správnediagnostikuje a lieči, tak je šanca, že mig-renózne záchvaty vymiznú, alebo trvajúlen krátko a nemajú takú intenzitu. Samo-zrejme, je skupina ľudí, v prípade ktorýchv súčasnosti dostupné lieky nefungujú.

Dá sa mozog reštartovať?To je otázka životného štýlu. Natvrdo sa

to dá urobiť, čo sa aj využívalo i zneužíva-lo. Keďže prenos informácií v centrálnom

nervovom systéme je realizovaný formouzmien elektrického napätia, silné elektrickéalebo magnetické polia vedia vyresetovaťvšetko. Sú schopné dočasne utlmiť základ-né funkcie, čo sa týka pamäte i vnímania.

Z hľadiska psychohygieny alebo život-ného štýlu, keď má človek plnú hlavu sta-rostí a potrebujete sa z toho dostať, je dob-ré počúvanie hudby, čítanie či pobyt v prí-rode.

Zmenil sa nám postupným vývojom mo-zog? Napríklad za posledné storočie?

Nezmenil. Len ho lepšie poznáme.

Čo vás na neurológii najviac fascinuje?Jej univerzálnosť, exaktnosť a orientá-

cia na odhaľovanie podstaty mechanizmova procesov zodpovedných za fungovaniecelého organizmu.

Neurológia


● MUDr. Elena BajačekováNeurologická ambulancia MEDBAJ,Dolný Kubín

● MUDr. František Cibulčík, PhD.Neurologická klinika LF UK a UN Bratislava

● Doc. MUDr. Vladimír Donáth, PhD.II. neurologická klinika SZU a FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica

● MUDr. Miloslav Dvorák, PhD.Neurologické oddelenie NsP SpišskáNová Ves

● Prof. MUDr. Zuzana Gdovinová, PhD.Neurologická klinika LF UPJŠ a UN L. Pasteura Košice

● Prof. MUDr. Peter Kukumberg, PhD.II. neurologická klinika LF UK a UN Bratislava

● Prof. MUDr. Egon Kurča, PhD.Neurologická klinika UN Martin

● MUDr. Peter Valkovič, PhD.II. neurologická klinika LF UK a UN Bratislava

▼

30

B2B0

2296

inz-ginko1209-A4-lekari_vOK_105x297.indd 1 6. 11. 2012 12:59:26inz-ginko1209-A4-lekari_vOK_A4_N1 1i 6. 11. 2012 13:28:19


Oftalmológia

„Voľakedy ľudia oslepli pri chorobách, z ktorých dnes mnohé vieme liečiť.Dnes nás trápia civilizačné choroby, a to najmä cukrovka, nedonosenosťdetí a dedičné choroby. Najväčšou výzvou pre súčasnú oftalmológiu jevracať zrak ľuďom, ktorí sú trvale slepí.“

Prof. MUDr. ANTON GERINEC, CSc.prednosta Kliniky detskej oftalmológie LF UK a DFNsP

Vrátiť zrak? Dnes už žiadny problém

Najviac pacientov Dôvery navštevuje očného lekára pre diagnózy: starecký zákal šošovky, glaukóm a poruchy refrakcie a akomodácie. V priemere zaplatíme za ročnú liečbu u očných lekárov 10,5 milióna eur.

32_35_oftalmologia.qxd 7. 11. 2012 10:28 StrÆnka 1

33

Na čo sa najradšej pozeráte?Najradšej? V práci na spokojných vy-

liečených pacientov. To je, povedal by som,najpríjemnejší pohľad. V našom odbore jenapríklad veľa škúliacich detí. A keď im dá-te oči do poriadku, niekedy sú to kompli-kované operácie, vtedy máte naozaj pocitzadosťučinenia, že sa podarilo dobré dielo,obnoviť nielen estetický stav, ale i zlepšiťzrak. Ak vrátite zrak slepému z rôznej príči-ny, máte najkrajší pocit pri pohľade na vy-liečeného pacienta.

Čo dnes najviac ohrozuje náš zrak? Najzávažnejšia je cukrovka a vekom pod-

mienená degenerácia makuly sietnice v do-spelom veku a starobe. Cukrovku má asi400-tisíc Slovákov a okolo stotisíc má rôznuformu degenerácie centra sietnice. Všetkosú to perspektívni kandidáti na vážne po-škodenie zraku. V detskom veku zase majúnajväčší problém nezrelé predčasne naro-dené deti, ktorých je v populácii asi šesťpercent. Narodia sa skôr, nemajú ešte vyvi-nuté cievy sietnice, čo je rizikový faktor namožnosť ťažkých komplikácií vedúcich ažku slepote.

Ale dá sa im pomôcť, či nie?Máme vyvinutú novú metódu, ktorú po-

užíva málo pracovísk vo svete, ktorá dokážeefektívne zachrániť týmto deťom zrak. Ideo najmodernejšiu operáciu sietnice laserom,ktorá riziko ťažkého zrakového hendikepuoperovaných nezrelých detí znižuje na jed-no percento. Inak by všetky liečené deti zo-stali slabozraké, ba dokonca slepé, kebysme to nerobili. Je to náročný zákrok, kto-rý nikto v republike nevykonáva. U nás ko-nčia všetky takto postihnuté deti. Našeprístroje by preto potrebovali obnovu, nona to nie sú peniaze. Ale keď sa laser a mik-roskop pokazí, tak neviem, čo budeme ro-biť. Asi posielať tieto celkovo postihnuté de-ti do zahraničia za podstatne väčšie penia-ze alebo dieťa oslepne. Toto je smutné.

Nároky na zrak dnes stúpajú: počítač, te-levízia... Akú má oko životnosť?

Tieto civilizačné vymoženosti vedú skôrk únave, ako k nejakej chorobe. Pri bežnomsledovaní televízie sa vám nič nemôže stať,samozrejme, nepozerajte ju 10 hodín den-ne. A rovnako je to aj s počítačom. Ten troš-ku vysušuje oko, zo slzného filmu sa viacvyparuje, preto by ste to nemali veľmi pre-pínať. Ak však budete oko extrémne na-máhať do blízka, tak môžete získať krátko-zrakosť. Rozšírená je najmä vo východnýchcivilizáciách, v Japonsku, Číne, na Taiwane.U nás je krátkozrakých asi 20 percent po-

pulácie, väčšinou v puberte. To je veľa, aleľahšia porucha neznamená ohrozenie zra-ku. V Číne alebo Japonsku je to aj 80 per-cent! Spôsobuje to extrémna práca zblízka.Ťažko krátkozrakých je u nás asi 2,5 per-centa, a to už nie je bežná anomália, alevážne ohrozenie zraku, ktoré musíme prestabilizáciu stavu operovať.

Ako si teda oči udržím v kondícii?Podstatné je dodržiavať správnu životo-

správu a pestrosť stravy, kde sú zastúpenévšetky dôležité látky. Nemyslím tým všakpchať sa hneď tabletkami. Vitamíny mátev bežnej strave. Tabletky potrebuje ten, čouž má určitú chorobu. Zdravý zrak stačíprimerane zaťažovať, pretože nároky naňstúpajú.

Takže mám jesť veľa mrkvy?Nie, to netreba. Na zdravý zrak je najlep-

šia všestranná strava. Neverili by ste, ale zá-sadám modernej výživy zodpovedala po-dľa historických prameňov stredoveká ku-chyňa. Naši predkovia mali iba prírodnézdroje a nedávali žiadne konzervačné látky,žiadne farby, chemikálie.

Od koľkých rokov by si mali deti začať za-ťažovať zrak?

Dieťaťu sa od narodenia zrak postupnevyvíja. Stúpa ostrosť zraku, takú, akú má-

me v dospelosti, dosiahne dieťa asi v šty-roch rokoch. Ďalej sa vyvíja spoluprácaočí, povedzme hĺbkové stereoskopické vi-denie. Vývoj týchto funkcií sa zastavuje ažv ôsmich rokoch. Očná guľa ako taká všakrastie až do 13 až 14 rokov. Takže nejakošpeciálne zaťažovať zrak u malého dieťaťanemusíte. Dôležité však je, ak si už začnekresliť, písať, aby ste ho naučili správnej

zrakovej hygiene. Nemôže pri písaní čikreslení mať hlavu na papieri, ako to detizvyknú robiť. Síce vidí, pretože má dosta-točnú akomodačnú rezervu, dospelý už natakú krátku vzdialenosť nedokáže zaostriť,ale ak má predpoklady na ďalekozrakosť,tak sa z takéhoto pozerania môže vyvinúťškúlenie.

Predpoklady?Na Slovensku sa narodí do roka asi 55-

tisíc detí. Šesť percent z nich škúli. Tátokozmetická i funkčná odchýlka je viazanánajčastejšie na ďalekozrakosť – asi desaťpercent novorodencov ju má nad hodnotudvoch dioptrií. Skríningom ju vieme odha-liť a škúleniu predísť. Nie vo všetkých prí-padoch, ale vo väčšine. Dieťaťu, vo vekuasi jeden rok, sa vyšetrí dioptrická hodno-ta, a keď má nejaké dioptrie v hodnote vy-ššej ako tri, tak mu predpíšeme okuliare.Oči v tom veku dokážu túto odchýlku kom-penzovať, takže dieťa ešte neškúli. Ale akby sme mu tie dioptrie nedali, tak rizikoškúlenia sa výrazne zvyšuje obzvlášť v ro-dinách postihnutých touto anomáliou. Po-tom je už liečba dlhá a vyžaduje si operá-ciu. Základ zdravého videnia sa zakladáv detstve a bez skríningu rôzne poruchyneodhalíte. No vždy, keď som odporúčala radil kompetentným z ministerstva zdra-votníctva, aby sme testovali deti celoplošne,tak to stroskotalo na peniazoch. Preto ro-bíme vyšetrenie obmedzene iba v riziko-vých rodinách. Ak takéto prípady odhalí-me, nevznikne škúlenie alebo tupozrakosťa my ušetríme štátu a poisťovniam veľké

„Cukrovku má 400-tisíc Slovákov.

Všetko sú to per-spektívni kandidáti

na problémy so zrakom. Aj hlavná príčina slepoty vo

vyspelých krajináchje cukrovka.“

MINI ANAMNÉZA

Kedy sa vám zdvihne adre-nalín?Pri neodbornom alebo neetic-kom konaní v pracovnomprostredí nemocnice aleboLekárskej fakulty UniverzityKomenského.

Zvyknete sa ešte červenať?V seniorskom veku odišieltento stav tváre s mladosťou.

Už sa vám stalo, že sa vámniečo nepodarilo?Každý urobí chybu, ale iba hlu-pák zotrváva v omyle.

Čo vám zvýši tlak?Neodborné a neetické konanie.

Z čoho sa vám zvykne zato-čiť hlava?Žiadny svoj úspech som nepo-kladal za taký veľký, aby sa miz neho zatočila hlava.

Čo je pre vás najväčšídoping?Po práci alebo pri vhodnej prí-ležitosti si vypočuť výbornúmuziku, ale i aktívne si zaspie-vať a zahrať na akordeón.

Kedy sa vám zatmie predočami? Keď spolucítim s mojimi ťažký-mi pacientmi. ▼


peniaze. Tento moderný trend, žiaľ, zatiaľkompetentní nechápu, pretože prevenciaje vždy účinnejšia a lacnejšia ako liečba.

Ako ste sa dostal k oftalmológii, a navyšedetskej?

V očnom lekárstve robím 40 rokov. Začí-nal som na Mickiewiczovej, kde predtýmbola jediná očná klinika v Bratislave. Bolapre deti a aj dospelých, a mladý lekár dostalvždy na starosť detskú izbu. V tom čase mazaujala genetika, ktorá bola u nás lenv plienkach. A keďže dedičné poruchy súnajmä u detí, tak som sa zameral hlavne nane. Celkovo bolo v tom čase detské lekár-stvo na Slovensku terra inkognita, veľká ne-známa. Nebolo s kým konzultovať a mno-hé prípady som musel riešiť vlastným úsi-lím, na kongresoch, spoluprácou sozahraničím a pod. Po odchode z Mickie-wiczovej v roku 1991 sme začali uvažovaťo novej koncepcii detského očného odboru,ktorý sa začal konštituovať. Potrebovali smeho, pretože u nás nebol rozvinutý. Na Kra-mároch sa práve stavala nová detská ne-mocnica, čo bol dostatočný dôvod tu vy-budovať Kliniku detskej oftalmológie. Vy-tvoril som si vlastný tím doktorov a sestiera s nimi to rozvíjame ďalej. Sme na špičko-vej úrovni, ale chýba nám to, čo existuje naZápade. Keď tam šéf kliniky napíše na ria-diteľstvo a prirodzene to zdôvodní, že po-trebuje taký a taký prístroj, tak ho za dvatýždne má. Ja keď chcem nový prístroj,musím vyvinúť neskutočné úsilie o zdôvod-ňovanie potreby, o získanie peňazí a pod.,

a často bez efektu, čo by na špičkovom pra-covisku nemalom byť.

Pokrok v technike umožnil skvalitniť zá-kroky a aj znížiť počet nevyliečených pa-cientov. Kde by sme dnes boli bez tejtotechniky?

Voľakedy ľudia oslepli pri chorobách,z ktorých dnes mnohé vieme liečiť. Išloo rôzne infekčné choroby, ako napríkladtrachóm, prenášaný vojakmi, iné zápaly,poruchy výživy, sivý zákala úrazy. Keď Napoleonovaarmáda prešla Belgickom,tak tam polovica populácieskoro oslepla na trachóma postihnutie očí kvapavkou.Napríklad si vezmite sivý zá-kal. Kedysi spôsoboval sle-potu, a dnes je to banálnaoperácia, ktorú vie urobiťskoro každý erudovaný oč-ný lekár. Implantuje sa šošovka a pacientperfektne vidí. Dnes nás trápia civilizačnéchoroby. Najmä cukrovka, degeneráciacentra sietnice, nedonosenosť detí, dedič-né choroby. Hlavne u dospelých je to ve-kom podmienená degenerácia makuly, žl-tej škvrny sietnice. Toto degeneratívneochorenia vzniká po 60. roku, a človekslepne tak, že stráca centrálnu ostrosť vi-denia. Dokáže sa orientovať v priestore,ale nedokáže čítať a pod. Po cukrovke je tou dospelých druhá hlavná príčina ťažkéhozrakového hendikepu, avšak i tu začína-me mať nové účinné zbrane v podobe tzv.antirastových látok.

Ak teda nemám vrodenú chybu, cukrovkualebo úraz, tak sa mi na očiach nemá čopokaziť?

Nemožno to jednoznačne tvrdiť. V det-skom očnom lekárstve je napríklad 75 per-cent všetkých ochorení vrodených a dedič-ných. Zvyšná štvrtina sú získané: zápaly,nádory, úrazy, alergie.

Čo je dnes pre vás najväčšou výzvou?Vracať zrak ľuďom, čo sú trvale ne-

ovplyvniteľne slepí a zavádzať nové pre-ventívne metódy. Je to možné pri niekto-rých dedičných chorobách buď génovou te-rapiou, alebo implantáciou čipu, no tietomoderné metódy sú zatiaľ len v niektorýchvyspelých štátoch. Čip nahradí prenos urči-tých signálov do centra mozgu. Samozrej-me sa vracia zatiaľ iba minimálna funkciazraku, ale technické zdokonaľovanie pre-bieha stále. Génová liečba zavádza do okazdravý gén, ktorý dokáže zlepšiť viaceré ge-netické choroby oka.

Teda ak by som razom oslepol, viete mivrátiť zrak?

Závisí to, samozrejme, od príčiny. Ak bybola trvalá, ako napríklad odumretý zrako-vý nerv, tak v tom prípade v súčasnosti ni-kto na svete nevie prakticky pomôcť. Aleuž existuje metóda, zložitý počítačový sys-tém, kde vám kamera na oku prenáša sig-nál do tylového laloku mozgu, kde je cen-trum zraku a minimálna zraková funkciasa obnovuje. Ale postupným zdokonaľova-

ním techniky sa zlepšuje aj obraz, ktorý vi-díte. To je ten pokrok. Takže tieto dve ces-ty, ako vrátiť zrak, genetická a technická,ma nadchýnajú.

Vy ste skúsili niekedy oslepnúť?Občas zavriem oči a orientujem sa po pa-

mäti. Ale to len tak ako zábavu. Je rozdielbyť slepý od narodenia, a prísť o zrak ne-skôr. Človek, ktorý nikdy nevidel, má cel-kom iný duševný pohľad na svet. Nie je totaké bolestné, psychicky je to prijateľné. Le-bo nikdy nič nevidel. Naučí sa aj rozprávať,dokonca sú títo ľudia inteligentní, na rozdielod hluchonemých. Tí nikdy nedosiahnu ta-kú inteligenciu, také IQ, pretože u nich jeabstraktné myslenie skoro nemožné. Chýbareč. A tá je niekedy dôležitejšia než zrak.Oveľa bolestivejšie je o zrak prísť v priebe-hu života. Takíto ľudia zas majú vyvinutúreč, reflexy, vedia, kde čo je, a prispôsobiasa. Lenže psychicky je to ťažká rana. Pove-dal by som, že z psychického hľadiska jeto najväčšia trauma po strate života.

Pri operácii oka rozhoduje každá desatinamilimetra. Ako si udržujete pevnú ruku?

Hrou na akordeóne a menším telocvi-kom. A keď prijímame nových doktorov,najradšej mám takých, čo vedia hrať na ne-jaký hudobnom nástroji. Hra je totiž aj gym-nastika rúk dôležitá pre mikrochirurgiu.Získate jemnosť, presnosť a cit. A potom jedôležitá aj životospráva. Jednoducho ne-smiete to preháňať s alkoholom, keď chce-te, aby sa vám ruky netriasli. Nevyhýbam savšak ani „brutálnej“ robote v záhrade a za-tiaľ mám ruku absolútne pevnú. Tras mamožno čaká v pokročilejšom veku.

Oftalmológia


● Prof. MUDr. Andrej Černák, DrSc.Klinika oftalmológie LF SZU a UNB,Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, Bratislava

● MUDr. Jaroslav Hasa, PhD.Klinika oftalmológie LF UK a UN Bratislava

● MUDr. Mária Hurčíková Očné oddelenie JAS, NsP Trebišov

● Doc. MUDr. Miroslav Chynoranský,CSc.Klinika oftalmológie LF UK a UNBratislava

● Prof. MUDr. Tomáš Juhás, DrSc.Očná klinika LF UPJŠ Košice

● Doc. MUDr. Vladimír Krásnik, PhD.Klinika oftalmológie LF UK a UNBratislava-Ružinov

● MUDr. Konštantín Peško, PhD.Klinika oftalmológie LF UK a UN Bratislava- Ružinov

● Doc. MUDr. Marián Potocký, PhD.SPAM – očná klinika, Bratislava

„Oveľa bolestivejšie akonevidieť je prísť o zrak.

Povedal by som, že z psy-chického hľadiska je strata

zraku najväčšia trauma po strate života.“

▼

34


35

V oblasti genetiky ste spolu s docentomFerákom dosiahli významný objav. Vďakavášmu testu sa dá predísť narodeniu ťaž-ko zrakovo postihnutého dieťaťa. Vraj ke-by ste to objavili v USA, dostali by ste asiNobelovu cenu. Nemrzí vás to?

Veľmi to závisí od spolupráce rodičov.Tí sú však najmä z tzv. menej prispôsobi-vej etnickej skupiny, a preto nie je toľkodobrých výsledkov, ako by bolo, keby tobežalo podľa našich predstáv. Pri dobrejspolupráci rodín a absolútnej DNA pre-vencii je možné túto vážnu chorobu (vro-dený glaukóm) úplne vykoreniť v našej po-pulácii.

Kde sú najväčšie problémy zdravotníctva?V peniazoch. Štát by ho mal viac doto-

vať, a najmä koncové zariadenia. To, čo pla-tí za svojich poistencov, tie štyri percentá, toje málo, to nestačí.

Naozaj len peniaze?Poviem to takto. Principiálne tu robíme

také isté moderné operácie a potrebnúliečbu ako v Amerike a iných vyspelýchštátoch. Pritom cena operácie, liekov, špe-ciálneho materiálu alebo liečenia je po-dobná ako v iných vyspelých štátoch,avšak platba poisťovní na pacienta jeu nás podstatne nižšia. Teda poskytova-telia (nemocnice, obvodní lekári) nedo-stávajú reálnu cenu za liečbu pacienta(i keď majú vyššie náklady) od poisťovní,a preto sa nutne vyrábajú dlhy. To jehlavný problém. Druhá vec sú stúpajúcenároky na liečbu, ktoré súvisia s tým, žeobjavujeme nové liečebné metódy. A tiesú nákladnejšie. Ale bez nich by pacientzdravotne utrpel alebo i zomrel. Naprí-klad onkologického pacienta musíme ná-kladne liečiť, aj keď vieme, že má malúnádej na prežitie. Štát musí vidieť priori-ty. A zdravá populácia je absolútna prio-rita, rovnako aj vzdelaný národ. Jedno-ducho problém je vo financovaní, a nie,ako niektorí hovoria, že zdravotníctvo jederavý hrniec a peniaze sa voľakde strá-cajú. Poisťovne môžu vytvárať zisk. Námtie peniaze chýbajú. Napríklad naša infe-kčná klinika. Má opadané múry. Videlisme niekedy, že by mala poisťovňa ošar-pané steny? Peniaze sa zarábajú tu, v ne-mocniciach, a poisťovne ich majú lenspravodlivo rozdeľovať, aj keď sme eko-nomicky slabší ako západne štáty. A onoto nefunguje. Keď nás prišli dávnejšie po-zrieť kolegovia z USA, mysleli si, že idúdo džamahírije. A potom len pozerali, čovšetko tu dokážeme robiť. A ešte sa ču-dovali, za ako málo peňazí.

MUDr. Mária Molnárová, PhD.

klinická retinologič-ka, chirurgia kata-rakty a predného segmentu oka

II. očná klinika SZUFNsP F. D. Roosevel-ta v Banskej Bystrici

Oftalmológia ju zaujala už v treťomročníku medicíny, v rámci Študentskejvedeckej odbornej činnosti na Očnejklinike LFUK v Martine. Pracovala natéme vnútroočný tlak u pacientovs diabetom. Sietnica je odvtedy jej srd-covou záležitosťou. Výrazne sa podieľa-la na rozvoji diagnostiky a liečby ocho-renia sietnice – „medical retina“. Po pr-vej atestácii z oftalmológie v roku 1984začala s laserkoagulačnou liečbou siet-nice pri diabetickej retinopatii a jej dys-trofických a degeneratívnych ochore-niach. Okrem toho, že práca je pre ňukoníčkom, celý život sa riadi zásadou,že talent, ktorý dostala, treba rozvíjaťa odovzdávať pre dobro druhých.

MUDr. Erika Vodrážková, MPH

zástupkyňa pred-nostu, Očná klinikaSZU a UNB Bratisla-va, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda v Bratislave

Lekársku fakultu skončila v roku 1982.Po krátkodobej práci na RTG klinikeDérerovej nemocnici v Bratislave začalapracovať na novovzniknutej očnej klini-ke. Od roku 1997 pôsobí na Očnej kli-nike Nemocnice sv. Cyrila a Metoda.V odbore oftalmológia sa venuje prob-lematike glaukómu. Od roku 2009 jeprezidentkou Slovenskej glaukómovejspoločnosti. Precízna, presná, detailnápráca v očnej mikrochirurgii boli tieprednosti, ktoré jej v tomto odboreučarovali. Myslí si, že na svete je jednareč, ktorej všetci rozumejú. Je to jazyknadšenia, vecí urobených s láskoua chuťou, túžbou dosiahnuť to, o čomsnívame alebo čomu veríme.

Prof. MUDr. Peter Strmeň, CSc.

diagnostika a liečbaochorení zadnéhosegmentu oka

Klinika oftalmológie LFUK a UN Bratislava

Ako študent medicíny sa rozhodovalmedzi oftalmológiou a neurológiou.Uľahčil mu to profesor Jozef Šuster,vtedajší prednosta Kliniky oftalmológieLFUK a Fakultnej nemocnice v Bratisla-ve, keď mu ponúkol miesto sekundár-neho lekára na klinike. Za sebou mábohatú publikačnú a prednáškovú čin-nosť doma aj v cudzine: napríkladv Kanade, Mexiku, Indii, vo Švajčiarsku,Švédsku a v ďalších krajinách. Podieľasa na výchove mladších kolegov. Môžesa pochváliť úspešným ukončením dok-torandského štúdia šiestich kolegova úspešnou habilitáciou dvoch kolegov.To považuje za najväčší profesijný ús-pech. V živote považuje za dôležité ne-vzdať sa a vytrvať.

Prof. MUDr. MilanIzák, PhD., FEBO

oftalmológ

Izak Vision CenterBanská Bystrica

Prof. Milan Izák patrí medzi zaklada-teľov mikrochirurgie. Bol priekopníkomv implantáciách umelých vnútroočnýchšošoviek po operácii šedého zákalu. Dochirurgickej praxe zaviedol mnohé mik-rochirurgické operácie, je autorom 9zlepšovacích návrhov. Milan Izák absol-voval štúdium na Lekárskej fakulte J.E.Purkyně v Brne. Po získaní atestácií, zís-kava v roku 1989 titul docent, v roku1997 je vymenovaný za profesora. Ječlenom viacerých odborných spoločnostídoma i vo svete. Je spoluautorom dvochmonografií, publikoval odborné príspev-ky doma i v zahraničnej tlači. V rokoch1991-2009 bol prednostom Očnej klini-ky NsP F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici,dnes pôsobí v súkromnom centre.


Ortopédia

36_41_ortopedia.qxd 7. 11. 2012 10:29 StrÆnka 1

Každý rodič chcemať doma Šatana

„Československá škola má v odbore ortopédia vďaka profesoroviPavlíkovi vo svete pevné korene. Dnes je pre nás výzvou detská onkoor-

topédia. Dokážeme zachrániť dieťa, ktoré by v minulosti bolo minimálneamputované. V podstate sme schopní vymeniť celú stehennú kosť.“

Prof. MUDr. MILAN KOKAVEC, PhD. prednosta Detskej ortopedickej kliniky LF UK a DFNsP


Pamätáte si vašu prvú operáciu?Nebol to určite detský pacient, do kto-

rého som zarezal ako do prvého. Myslímsi, že to bola extrakcia drôtu alebo skrut-ky. Tuším, že to bol profesor Emil Huraj,prednosta I. Ortopedickej kliniky na Hl-bokej ceste v Bratislave, kuktorému som nastúpil pra-covať, ktorý mi ju dovolilvybrať. Vtedy malo postgra-duálne vzdelávanie jasnépravidlá, mladý lekár si to-tiž musel takúto operáciuzaslúžiť. Najskôr mi dali nastarosť tri izby, staral som saasi o 12 pacientov. Samozrejme, vedúci od-delenia dával pozor, či niečo nezanedbám,bolo to pokračovanie vojenskej prípravy nanajvyššej úrovni. Keď ma kolegovia začalibrať medzi seba, až potom som si moholvôbec dovoliť poprosiť, aby som moholasistovať. A keď som asi rok asistoval, takmi dali aj niečo urobiť. Postupne sa to na-baľovalo. Zostali mi najkrajšie spomienkya nerozlučné priateľstvá.

A pacient prežil?Určite. Ale raz, čerstvo po atestácii, som

mal veľmi ťažký prípad v službe v sobotu.Jedna pani zo Záhoria mala zlomeninu krč-ka stehnovej kosti, a my sme sa rozhodlidať jej endoprotézu. A ona mi pred operá-ciou hovorí, že má pocit, že operáciu ne-prežije a hrozne sa bojí. A čo sa nestalo:počas zákroku dostala embóliu – zrazu jepacient v kritickom stave bez tlaku, bez pul-zu, v izolovanej nemocnici bez lôžkového

oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny.Kým ju anestéziológ preberal, ja som robilmoju prvú necementovanú endoprotézutempom dosť pretekárskym. Našťastie saoperácia podarila a pani prežila. No bolo tovtedy dosť adrenalínové. Mal som našťas-

tie úžasných asistentov, anestéziológa a ce-lý operačný tím. Bola to skúška ohňom.

Ktorá operácia je pre vás výzvou?V poslednom čase sa venujem onkoor-

topédii, kde riešime malígne nádory kostía nádory mäkkých tkanív. Dnes už do-kážeme zachrániť dieťa, ktoré by v minu-losti bolo minimálne amputované. V spo-lupráci s onkológmi vieme nádor zastaviť,a keď sa dá, postihnutú kosť odstrániť, na-hradiť endoprotézou a tak zachrániť kon-čatinu. V podstate sme schopní vymeniťčasť stehnovej, lýtkovej alebo ramennejkosti, ale podarilo sa nám už opakovanevymeniť aj celú stehennú kosť a nahradiťju rastúcou endoprotézou.

Ako môže titánová náhrada rásť?Vnútri endoprotéz, ktoré sme použili, je

závitnica a raz za čas (za rok, za dva) po-dľa toho, aké je skrátenie v porovnanís druhou končatinou, sa z krátkeho kož-ného rezu endoprotéza predĺži. V zahra-ničí sú už vyvinuté endoprotézy, ktoré sapredlžujú priložením magnetu.

Majú Slováci nejaké špecifické ortopedicképroblémy?

Samozrejme, tak ako inde vo svete v do-spelom veku populáciu trápi hlavne de-generácia kĺbov – artróza. V detskom ve-ku sa najčastejšie stretávame s pacientmis plochými nohami (ktoré veľmi často aniploché nie sú) a s chybným držaním tela,u ktorých je veľmi podstatné spolupraco-vať s pediatrami prvého kontaktu a rodič-mi, deti nedržať doma pri počítači, aledopriať im dostatočný pohyb. Na ďalšommieste sú veľmi časté úrazy a určité syn-drómy z preťaženia. Lebo my, ako geniál-ni rodičia, chceme mať geniálne deti a nú-time ich robiť športy ako hip hop, futbal,hokej, gymnastiku a deti na to nemajúvek, stavbu tela a dostatočnú kondičnúprípravu.

Pod preťažením myslíte hmotnosť?Nie len to, ale aj frekvenciu záťaže. Den-

nodenný trojfázový tréning u dieťaťa, ktorérastie, asi nie je úplne namieste. Všetci chcúmať zo syna Šatana alebo Cháru, ale nie-ktoré deti na to nemajú dispozície. Aj keďsa rodičia snažia, obetujú sa... Tým, že saobetujú, chcú od detí výsledky, no niekedysa to naozaj nedá.

A dobrá obuv zabráni plochým nohám?Nie každé dieťa, ktoré dostane ortope-

dické topánky, si ich „zaslúži“. Mamičkya babičky často chcú, aby sme predpísaliich dieťaťu topánky, lebo má na ne nárok.Nie je to vždy úplne tak. Pri predpísaní or-topedickej obuvi musia byť splnené určitékritériá. Noha by mala byť deformovanáa neliečiteľná iným spôsobom.

Čo teda odporúčate? Chodenie naboso?Dieťaťu vo veku 3 roky treba zriedkake-

dy predpísať ortopedickú obuv. U nich je

Ortopédia

„Všetci chcú mať zo synaŠatana, ale niektoré deti na to nemajú dispozície. Aj keď sa rodičia obetujú,niekedy sa to naozaj nedá.“

MUDr. Ján Kľoc, PhD.

ortopéd so špecia-lizáciou na endo-protetiku a športo-vú medicínu

primár oddeleniaortopédie FNsP J. A. Reimana Prešov

Pre svoju špecializáciu sa rozhodol po-čas štúdia, keď inklinoval k chirurgic-kým disciplínam. Pôsobil v Philadelphii,v Salzburgu, v Hamburgu, v Nottingha-me, v Milane či Zaporoží. Získané po-znatky postupne zavádza ako novétrendy v oblasti umelých náhrad bedro-vých, kolenných a ramenných kĺbov,korekcii deformít a nerovnakej dĺžkykončatín, športového traumatizmu, re-umochirurgie a neuroortopédie. Vice-prezident Slovenskej ortopedickeja traumatologickej spoločnosti považu-je za svoj najväčší úspech ukončenie le-kárskej fakulty s možnosťou pracovaťako lekár, ktorý vracia pacientom tonajcennejšie, zdravie. Veľmi si cení dô-veru pacientov, ktorí sa naňho obracajúso svojimi problémami, a taktiež dôve-ru kolegov. Možno preto mu je blízkyvýrok Tolstého: „Človek nachádza svoješťastie iba v službe blížnemu.“ K jehozáľubám patrí najmä šport – už 20 ro-kov pôsobí ako lekár FCTatran Prešov.


● MUDr. František FarkašOrtopedické oddelenie Michalovce

● MUDr. Pavol LegíňOrtopedické oddelenie, Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. RooseveltaBanská Bystrica

● MUDr. Peter Maresch, CSc.1. ortopedická klinika, Bratislava

● MUDr. Jaroslav OpatíkClinica Orthopedica, Bratislava

● MUDr. Juraj Popluhár, CSc.Oddelenie detskej ortopédie NsP Žilina

● MUDr. Andrey Švec, PhD.1. ortopedická klinika, Bratislava

● MUDr. Ladislav TornóczyOrtopedická ambulancia, Nové Zámky

● Doc. MUDr. Gabriel Vaško, CSc.Klinika ortopédie a traumatológie pohy-bového ústrojenstva, LF UPJŠ Košice

Doménou tohto odboru sú ochorenia pohybového ústrojenstva, ktoré si popri klasickej konzervatívnej a medikamentóznej liečbe vyžadujú najmäoperácie. Tými najčastejšími sú výmeny bedrových a kolenných kĺbov. Ročne hradíme ortopédom viac ako 21 miliónov eur.


pokles klenby fyziologický a pohybom saupraví. Rodičom zvyknem odporučiť, abychodili s dieťaťom po teréne, ktorý je prenohu namáhavý, po jemnom piesku či štr-ku, aby striedali povrchy: studený a teplý,ostré a okrúhle kamienky, klzký a drsnýpovrch. Vtedy, vzhľadom na to, že je nohazaťažená, sú svaly v napätí a väzy dostatoč-ne pevné, noha sa správne vyvíja. No keďdieťa dostane ortopedické vložky alebo to-pánky a mamička ho nechá sedieť (častopred počítačom, nech sa pekne hrá, dá po-koj a nebehá vonku), tak bude mať plochénohy naďalej.

Dokážete to potom napraviť operačne? Operovať treba v zásade len ploché nohy

spôsobené vertikálnym postavením člen-kovej kosti, zrastom tarzálnych kostí a bo-lestivé ploché nohy. Samozrejme, aj funkč-ne zlé ploché nohy možno ovplyvniť ope-račne. Niekoľko takýchto operácií ročnerobíme. Naposledy sme doniesli z Talian-

ska z Rizolliho inštitútu v Bologni novú me-todiku – calcaneostop. Je to špeciálna skrut-ka, ktorá sa voperuje dieťaťu pod vonkajšíčlenok a akoby zamkla nohu. Päta potomneuteká smerom von, ale je pekne v rovinea noha sa normálne vyvíja. Navyše skrutkaje vyrobená z polysacharidu, ktorý sa dodvoch rokov rozpustí a noha si už drží nor-málne postavenie.

Koľko operácií za deň ortopéd zvládne?Závisí to od typu operácií. Na klinike na

Hlbokej, kde som začínal, sme boli zvyk-nutí robiť tri totálne endoprotézy denne najednej sále. Pre profesora Františka Makaiato nebol žiadny problém. Bežne vykonáva-me okolo 4 – 5 operácií denne na jednejoperačnej sále. Ale keď nahrádzame celústehennú kosť endoprotézou a operácia tr-vá šesť hodín, tak ďalšiu operáciu tam užväčšinou nezmestíme. Samozrejme, v služ-be sa táto operačná sála využíva pre ošet-renie úrazov aj vo večerných hodinách.

Dosiahli sme na poli ortopédie aj nejakémedzinárodné úspechy?

Československý profesor Arnold Pavlíkpôvodom z Moravy skonštruoval remence,ktoré si získali úžasnú popularitu a sú naj-používanejšou pomôckou pri liečbe vývo-jovej dysplázie bedrového kĺbu vo svete.Pavlík vniesol do liečby tohto ochorenia inúfilozofiu. Keďže bedrový kĺb je orgánompohybu, tak on pohybom patológiu v kĺbeaj liečil. A zo Slovákov? Ján Červeňanskýbol známy svojou motýlovitou osteotómioustavca pri Bechterevovej chorobe a publi-koval aj úvodný článok o ochronózeaj v prestížnom Journal of Bone and JointSurgery. Profesor Huraj vyvinul vlastný typendoprotézy bedrového kĺbu a porcelánovúplatničku do kolena – Huporal. Profesor Ma-kai publikoval mnohé cenné práce o lym-fatickom metastázovaní kostných nádorova interdisciplinárnej liečbe artropatie u he-mofilikov, za čo získal významné zahra-ničné ocenenia. Docent Ľuboš Rehák spo-

▼

Doc. MUDr. Ľuboš Rehák CSc., mim. prof.

spinálna chirurgia

prednosta I. ortope-dicko-traumatolo-gickej kliniky Lekárskej fakulty,UN a Slovenskejzdravotníckej uni-verzity v Bratislave

Za výber odboru vďačí vynikajúcim uči-teľom, s ktorými sa stretol ešte počasštúdia a pri stáži na I. ortopedickej kli-nike. Pri rozhovore o profesionálnomúspechu spomenie preňho hneď nieko-ľko významných momentov: zavedeniepribližne dvadsať nových operačnýchmetód do slovenskej spinálnej chirurgiea ortopédie – len za posledných pätná-sť rokov. V roku 2012 úspešne opero-val piatich pacientov so skoliózou bezďalších komplikácií – v klinickej štúdiisledujúcej najnovší fixátor chrbtice vyvi-nutý v USA, Minnetonka. Tento fixátorje zatiaľ vo svete testovaný len v piatichcentrách v Európe. Ďalším úspechompreňho je ukončenie animálneho testo-vania vlastného dynamického fixátorachrbtice a získanie podpory na klinickéskúšanie. Svojim kolegom odkazuje:Lekári, učme sa zo skúseností našichpredchodcov, ctime si pacienta, liečmeho ako svoju rodinu a držme sa kréda,že lekár pomáha a príroda lieči.

MUDr. Libor Nečas,PhD.

endoprotetika a rekonštrukčná or-topédia u dospe-lých, počítačová na-vigácia v ortopédii,traumatológia po-hybového aparátu

prednosta Ortope-dicko-traumatolo-gickej kliniky Uni-verzitnej nemocniceMartin

Libor Nečas absolvoval štúdium naJesseniovej lekárskej fakulte Univerzi-ty Komenského v Martine. Neskôrzískal špecializáciu v odbore ortopé-dia I. a II. stupňa. Doktorandské štú-dium absolvoval na Žilinskej univerzi-te na Strojníckej fakulte, kde skúmalvplyv štruktúry a subštruktúry kost-ných cementov na ich vybrané vlast-nosti. Odbornú prax získal nielen naSlovensku, viackrát bol aj hosťujúcimlekárom v zahraničí, napríklad v Ro-chesteri v americkej Minnesote, v ra-kúskom Salzburgu, Linzi či v britskomNottinghame. Je členom viacerých,nielen slovenských profesijných spolo-čností. Od novembra 2012 je pred-nostom Ortopedicko-traumatologic-kej kliniky Univerzitnej nemocniceMartin.

MUDr. Boris Šteňo,PhD.

ortopédia

zástupca prednostuII. ortopedicko-trau-matologickej klinikyLekárskej fakultyUniverzity Komen-ského a Univerzit-nej nemocnice Bratislava

K ortopédii priviedol Borisa Šteňaotec, ktorý je docentom v tejto špecia-lizácii. Ortopédiu považuje za odbor,ktorý má veľký rozsah diagnóz a mož-nosti ich liečby sú široké. Obsahujerôzne subšpecializácie, vrátane trau-matológie pohybového aparátu. BorisŠteňo sa špecializuje predovšetkým narekonštrukčné výkony – reimplantáciepo totálnych náhradách kĺbov, stavypo vrodenej a vývojovej dysplázii bed-rového kĺbu. Za svoj najväčší úspechpovažuje dennú prácu na operačnejsále, oddelení či ambulancii. A výsled-ky celého pracoviska. Lekársku praxzískal pôsobením na slovenských klini-kách, ale aj na stážach v zahraničí:v Mníchove, v Brne, v Budapešti, Salz-burgu. Pravidelne sa aktívne zúčastňu-je na zahraničných kongresoch. Je ak-tívnym členom Slovenskej ortopedickeja traumatologickej spoločnosti. V živo-te chce vyhrať nad sebou... alebo as-poň remizovať.

39


lupracoval pri vývoji náhrady kosti – hyd-roxylapatitu a vyvíja vlastný dynamický fi-xátor chrbtice. Sú, samozrejme, aj ďalší...

Čím sa dnes zaoberáte na detskej ortope-dickej klinike?

Prakticky všetkým, čo súvisí s pohybo-vým aparátom detí a adolescentov do veku19 rokov. Riešime vrodené a vývojové ocho-renia pohybového aparátu, problematikureumoortopédie, neuroortopédie, spolu-pracujeme s 1. ortopedickou klinikou priliečbe skolióz a nádorov pohybového apará-tu. Angažujeme sa v liečbe metabolickýcha systémových muskuloskeletálnych ocho-rení, ale aj v liečbe úrazov pohybovéhoaparátu so zameraním na miniinvazívnea artroskopické techniky. Hlavne robíme vý-kony na kolene – na meniskoch, chrupke,väzoch, riešime dislokácie jabĺčok, instabi-lity kolien.

A na čo sa špecializujete vy? Začal som na ortopédii dospelých, kde

som sa venoval hlavne endoprotetike a terazsa jej venujem u detí a adolescentov. Ďalšiaoblasť je detská onkoortopédia. Na Sloven-sku som asi prvý začal s liečbou pes equi-novarus congenitus Ponsetiho metódoua s korekciou uhlových a dĺžkových defor-mít končatín Taylorovým priestorovým rá-mom. Bavia ma operačné korekčné osteo-tómie, ale ešte predtým aj možnosti korek-cie deformít pomôckami – problematikaortopedickej protetiky.

Čo je podľa vás najväčší problém nášhozdravotníctva?

Podfinancovanie a neustále zmeny v kon-cepcii. Zdravotníctvo vždy ležalo na okrajizáujmu politických špičiek, až pokým tietonezistili, že je to slušný biznis. Štát neplatíza svojich poistencov, napriek (vďaka) tomusú poisťovne schopné vytvárať zisk. Ja somnikdy nebol génius matematiky, ale tomu-to fakt nerozumiem. Sprivatizované bolilukratívne diagnostické zložky nemocníca noví majitelia účtujú za výkony sto ná-sobky skutočnej ceny vyšetrení. Lekári,zdravotné sestry a ostatní zdravotníci sú zlemotivovaní. Často nevedia, za čo dostávajúplat a nepočítajú s možnosťou, že by imniekto mohol z platu ubrať. Možno, že po-môže DRG systém, ale skôr som v tomtosmere skeptický. Ak lekárovi znížite plat,odíde do súkromného centra alebo jedno-ducho preč. Na univerzitných „koncových“pracoviskách – klinikách je čím ďalej, týmmenej špecializovaných lekárov. Tí mladšínechcú chodiť na operačné odbory, poskončení lekárskych fakúlt odchádzajú do

zahraničia alebo do farmabiznisu. Ľudia saboja, boja sa úradu pre dohľad nad zdra-votnou starostlivosťou, boja sa zodpoved-nosti, boja sa ísť do rizika. A pri takomohodnotení? Ak má byť plat sudcu 3 600eur, tak je to viac ako dvojnásobok čistéhosúčtu (zdravotníckeho a školského) mesač-ného príjmu univerzitného profesora v ope-račnom odbore. V Nemecku ponúkajú pro-fesorovi ortopédie nástupný plat 11 000 eurmesačne (samozrejme, bez služieb).

Takže sú to len peniaze?Ale vôbec nie. To sú skôr „štrajkové ná-

zory“. Myslím že detskí pacienti by nema-

li zostať v bolesti, neošetrení. Veď oni ne-rozumejú politike, často sú oveľa múdrejšíako my. Ja som skôr „lokálpatriot“ ako re-volucionár. Najväčší problém vidím v tom,že viazne komunikácia medzi lekárom a pa-cientom. Lekár sa stáva pre pacienta pri-márne nepriateľom a vice versa. Kedysi totak nebolo. Keď som nastúpil, mal som čassa s pacientom v ambulancii porozprávať,vysvetliť mu, čo idem robiť, ako to spravím.A potom pred operáciou sa ma ešte spýtalna možné komplikácie... Dnes systém, kto-rý sa zaviedol v rámci poisťovníctva, nútilekára, aby komunikoval s počítačom a napacienta mu zostáva málo času. A to kal-kulujme s tým, že funguje elektrika a ne-spadla počítačová sieť. Mať na pacienta 10minút, je často luxus. Okrem vlastného vy-šetrenia musíte napísať správu, recept nalieky, recept na pomôcky, všetko musíte vy-tlačiť, opečiatkovať, pacienta nabodovaťa, samozrejme, poučiť. Poisťovňa sa ná-sledne z nejakých dôvodov rozhodne, žeste konali nesprávne a pacienta vám ne-preplatí... Ale vy ste už robotu odviedli, aku-rát vám ju nezaplatili. Pacient, samozrejme,o ničom nevie – veď má právo na bezplat-nú lekársku starostlivosť. Ak ste neštátnyambulantný lekár, máte jednoducho smolu.

Nedožadujú sa pacienti starostlivosti, akúvidia v zahraničných seriáloch?

Mnohí si na ich základe myslia, že situá-cia v Británii alebo USA je ideálna. Ale to takvôbec nie je. Nás tu často kritizujú za to, žemáme čakacie lehoty na totálne endopro-tézy 2 – 3 roky, a to sa robí všetko posled-né mesiace pre to, aby sa skrátilo čakanie na6 – 9 mesiacov. Pritom v Anglicku je to šty-ri alebo päť rokov. Tam je dostupnosť zdra-votníctva úplne iná. Buď si pacient platíbazálnu poistku, a z nej dostane naozaj lenten „bazál“, alebo vie, že keď si neplatí po-istenie a niečo sa mu stane, tak možno zo-mrie. U nás je situácia iná. Pacienti súnaučení mať všetko najkvalitnejšie, hneďa zadarmo. Dokedy sa to bude dať takto fi-nancovať, netuším.

Boli ste pacientom ortopédie?Nebol. Mne sa podarilo na lyžovačke

zlomiť si palec na ruke. A keď som sa ko-nečne dostal na chirurgiu, urobili rtg sním-ku a pani doktorka sa ma žartom spýtala:Čo by ste, pán kolega, chceli v medicíne ro-biť? A ja, vtedy druhák na lekárskej fakul-te, som odpovedal, že ortopédiu. Tipovalajednoznačne správne, pretože chodiť so zlo-meným palcom takmer tri týždne, iba takbez sadrovej fixácie, napriek tomu bez ná-sledkov, dokáže asi len ortopéd.

Ortopédia▼ MINI ANAMNÉZA

Kedy sa vám zdvihne adre-nalín?Mne hladinu adrenalínu zatiaľnikto nevyšetroval. Snažím savšak o to, aby sa mi adrenalínnezvyšoval. Myslím si, že adre-nalínové „športy“ sú vhodnej-šie pre mladšie vekové kategó-rie.

Zvyknete sa ešte červenať?Určite. Považujem to za fyzio-logický citový prejav. Niekedysa mi to stáva na vizitáchu mojich detských a adoles-centných (ak chcete pubertál-nych) pacientov.

Už sa vám stalo, že stezakopli?Myslím si, že sa to stalo užkaždému z nás. Podstatné jespadnúť koordinovane, tak,aby si človek neporanil hlavu.Tá je totiž dôležitá na to, abysa druhýkrát podobnýmzakopnutiam predišlo.

Čo vám zvýši tlak?Zrejme nadmerná fyzická akti-vita a asi aj neznesiteľný hluk.Moja manželka je mojouobvodnou lekárkou a nadšenestále konštatuje, že môj tlak jefyziologický. Napriek tomu mastále kŕmi zeleninou.Nemyslím si, že by pracovnéproblémy alebo politická klímamali byť dôvodom na seba-trýznenie.

Z čoho sa vám zvykne zato-čiť hlava?Z výšky. Preto je jednoduchšiezostať pri zemi a dokázať sapozerať priamo do očí.

Čo je pre vás najväčšídoping?Pohyb, klavír a rodina. Pridvojročnom synovi sa pohybo-vať treba.

Kedy sa vám zatmie predočami?Doteraz to bolo vždy vtedy,keď som išiel spať. Snažím sak ľuďom správať sa tak, abyma nemuseli inzultovať.

40

210x297_dovera_print_doktorka.indd 1 9/17/12 2:21 PM210x297_dovera_doktorka_final_N.1 12 6. 11. 2012 11:01:26

B2B0

2292


Povinnosti teraz zvládnete hravo! Zaregistrujte sa ešte dnes v našej Elektronickej pobočke a získate:

elektronické zasielanie zúčtovacích dávok a faktúr jednoduché potvrdenie vystavených faktúr, dobropisov a ťarchopisov prehľadnú a rýchlu kontrolu správnosti dávok ešte pred odoslaním do zdravotnej poisťovne doručovanie potvrdení o zaslaní dávok a výsledok zúčtovania priamo do vašej

osobnej e-mailovej schránky

Elektronická pobočka je bezplatná!www.dovera.sk

Musím posielať do zdravotnej poisťovne dávky na diskete?

A B C Dáno nie neviem áno aj

210x297_dovera_print_doktorka.indd 1 9/17/12 2:21 PM210x297_dovera_doktorka_final_N.1 1210 297 d d kt k fi l N 1 1 6. 11. 2012 11:01:266 11 2012 11 01 26


Deti sú stále rovnaké, len ichchoroby sa zmenili

Pri všetkých základných očkovaniach a prvých detských chorobách stojí pediater. Najväčší objem starostlivosti venujú pediatri zápalom priedušiek,pľúc a horúčkam. Naše ročné náklady na pediatriu dosahujú priemerne 15 miliónov eur.

Pediatria

42_47_pediatria.qxd 7. 11. 2012 12:26 StrÆnka 1

Celý život venoval deťom a ichchorobám. Tým svojim sav našom rozhovore ospravedl-nil, že sa im kvôli práci málovenoval. Najväčší pocit úspe-chu je možné zažiť podľaneho v pediatrii, pretože mini-málne 90 percent detí vyzdra-vie – ak lekár vie, ako na to.Budúcnosť pediatrie vidív pomoci nedonosenýmdeťom a liečbe zriedkavýchchorôb. Práve na tie je odbor-níkom.

Prof. MUDr. LÁSZLÓKOVÁCS, DrSc., MPHPrednosta II. detskej klinikyLF UK a DFNSP v Bratislave

Báli ste sa ako dieťa lekára?Určite áno. Ani nie tak fyzicky, ale skôr

to bol strach z niečoho neznámeho, z nie-koho veľkého. Je to niečo podobné, akokeby k nám prišiel nejaký 8- až 10-metro-vý obor, tak nejako sa cítia deti. Bál som sahlavne toho prostredia, nemocnica má špe-cifickú vôňu.

Aké máte spomienky na svojho lekára?Pamätám si na rodinného lekára, bola to

perfektná osobnosť. Nebol síce pre mňamotiváciou, prečo som sa rozhodol pre me-dicínu, ale mal som pred ním rešpekt.

A čo bol teda dôvod, že ste sa rozhodli premedicínu?

Je to fascinujúca oblasť. Medicína jevlastne využitie poznatkov, snaha nájsťniečo nové a aplikovať to do praxe. Nie žeby som chcel držať pacienta za ruku, aleskôr som túžil hľadať niečo nové. Pomáhaťa posunúť poznatky ďalej.

Pamätáte sa na moment, keď ste sa roz-hodli, že to bude práve pediatria?

Dospel som k tomu postupne. Pediat-ria je lákavá v tom, že hneď dostanete ajodmenu. Najväčší pocit úspechu je v pe-diatrii. Minimálne 90 percent detí vyzdra-vie, ak viete, ako k tomu pristúpiť. Na roz-diel od geriatrie, kde predĺžite život tre-bárs o dva roky. Pediatria je veľmi vďačnáoblasť. Keď napríklad príde dehydrovanédieťa, dáte mu infúziu a o dve hodiny užbehá. Rakovinu môžete liečiť roky, a ne- ▼

43


musíte ju vyliečiť, dieťaťu dáte infúziu a jev poriadku.

Máte v pediatri vzor? Kto vám toho dalveľa?

Vedel by som spomenúť viac mien.Určite je to však profesor Ján Birčák, s kto-rým som mal možnosť spolupracovať, ajľudsky bol perfektný. Ak lekár má mož-nosť robiť s osobnosťou, už menej hrajúúlohu peniaze. On bol jeden z tých, ktoma nadchol. Pracoval aj na tejto klinike,no vlani zomrel.

Zmenili sa rodičia za tie roky?Rozhodne.

V čom sa zmenili?V čom sa zmenil svet. Kedysi boli posluš-

ní, existovala autorita. Lekár vždy chcel byťautoritatívny, keď povedal pacientovi, že to-to má užívať, tak to aj muselo tak byť. Pre-to možno nie je dobré sa stretávať s leká-rom, pretože aj v súkromnom živote je ta-ký. A dnes sa toto nenosí. Za 20 – 30 rokovto vymizlo. Teraz rodičia prídu a povedia,čítal som o tom na internete, a vy ste to ne-robili. Dnes sú fundovaní. Ale je to dvoj-sečná zbraň, pretože sa vzdelávajú na in-ternete, a ak si polovzdelaný človek prečítaniečo na internete, čo napísal ďalší polo-vzdelaný človek, tak matematicky vyjadre-né, to je štvrťvzdelaný človek. Preto je dnesveľmi ťažké komunikovať s rodičmi. Prí-kladom je očkovanie. Vďaka očkovaniu saza posledných sto rokov priemerná dĺžkaživota takmer zdvojnásobila. A môžemeza to tiež ďakovať terapii tekutinami, tedainfúziám, antibiotikám a očkovaniu. Očko-vanie je veľmi silná zbraň a zrazu niektopríde a povie, že očkovanie je zlé, a preto honiektorí rodičia odmietajú. A to je veľkýproblém. Dokonca nainfikovali aj lekárov.

Takže aj samotní lekári odmietajú očkova-nie?

Sú aj takí pediatri, ktorí s očkovaním ne-súhlasia.

Jeden z argumentov odporcov očkovaniaje, že spôsobuje autizmus.

To sa nikdy nedokázalo. Napísal sa jedenčlánok, ktorý bol podvod, pretože sa zle in-terpretovali štatistiky. Časopis to dokoncaopakovane dementoval. Ale odvtedy sa všet-ci na to odvolávajú.

A neohrozuje takýto prístup rodičov ajostatné deti?

Samozrejme. U nás je to ešte dobré, alevo Švajčiarsku je epidémia osýpok. Tie úpl-

ne vyradia imunitu, podobne ako AIDS.Tam je každý druhý – tretí rok epidémia.V rozvojových krajinách na to zomierajútisícky detí.

Kvôli tomu, že sa tam niektoré deti neoč-kujú?

Presne tak. Na to však existuje riešenie.Napríklad v USA, kde som tri roky pracoval,je očkovanie povinné. Ak to odmietnetea dostanete tú chorobu, platíte všetko. Pois-ťovňa vám dala šancu, ponúkla vám očko-vanie, nevyužili ste ho. Preto je tam 95-per-centná zaočkovanosť.

Bolo by to u nás tiež riešenie?Samozrejme. Jedna poisťovňa už niečo

podobné zaviedla. Nedávno sa opil jedenchlapec, mal 1,5 promile alkoholu, bolv bezvedomí, na tretí deň išiel domov z ne-mocnice na regres. Rodičia mali za jeho lieč-bu zaplatiť 3 000 eur. Takže nedáte zaoč-kovať dieťa a ono ochorie na tú chorobu?Nech sa páči, zaplaťte to. Ďalšia vec, čo námspôsobuje problémy, je, že rodičia chcú byťs deťmi v nemocnici. Predtým tu niekoľkodní ležali deti, dokonca aj dojčatá, samy.

Teraz tu chce byť s dieťaťom každý rodič.Bojovali sme proti tomu, ale nakoniec smeakceptovali to, že každé dieťa tu môže byťs rodičom.

Mám dvojročnú dcéru a neviem si pred-staviť, že by som ju tu nechala niekoľkodní samu, takže v tomto rodičov chápem.

Ale tu máme aj 16-ročných s rodičmi.

Tak to sa mi zdá už priveľa.Pre nás je to záťaž. Ideme tým smerom,

ako je to na Cypre. Keď som tam bol, robi-li sme tam konkurz na štúdium a dvadsať-ročných mužov tam doviedli za ruky ichmatky.

Zmenili sa aj deti?Deti zostali také isté, okrem pubertiakov,

tí sú dnes sebavedomejší. Ale zmenili sachoroby u detí, je viac psychických prob-lémov. Bolestí brucha, bolestí hlavy, ano-rexií a obezity je podstatne viac ako pred-tým. Nastúpili sociálne choroby. Na Slo-vensku je to ešte celkom dobré, tu je 10percent detí obéznych, na Cypre je to až30 percent. Takže deti ani nie, ale ich cho-

Pediatria

44

Prof. MUDr. KarolKrálinský, PhD.

pediatria, neonato-ógia a ped. inten-zívna medicína

prednosta II. detskejkliniky SZU DFNsPB. Bystrica, prednos-ta II. KPAIM SZUDFNsP B. Bystrica,prodekan pre vedua výskum, FZ SZU v B. Bystrici

Po ukončení pediatrie na LF UK v Bratislave. Neskôr získal špecializač-nú atestáciu z neonatológie, aj z pe-diatrickej intenzívnej medicíny. NaSZU v Bratislave inaugurovaný a získaltitul profesor. Len pred niekoľkýmirokmi „sa vyučil“ za kuchára a hos-tinského. Rovnako bohaté sú aj post-graduálne kurzy, študijné a iné poby-ty, a to naprieč celým svetom. Na-priek zaujímavým kariérnympostupom zostávajú pre Karola Kralin-ského najväčším životným úspechomjeho deti. Životné motto odzrkadľujehektický život: „Neuspokoj sa s vrab-com v hrsti... chyť holuba na streche!Nie vždy sa to podarí, ale za pokus tostojí.“

Prof. MUDr. MiroslavZibolen, CSc.

profesor pediatrie

Neonatologická klinika Jesseniovejlekárskej fakultya Univerzitná nemocnica v Martine

Po promócii pracoval na Lekárskej fa-kulte v Martine. Praktické skúsenostizískal aj na zahraničnom pracovnompobyte na Neonatologickej klinikev Zürichu, kde bol vedúcim lekáromJIS. „Pediatria sa mi páčila odjakživa,neonatológie som sa bál, bola to mojaosobná výzva.“ V roku 2001 bol vy-menovaný za profesora v odbore pe-diatria. Od roku 2002 je prednostomNeonatologickej kliniky JLF UK a UNMv Martine. Za svoj najväčší úspech po-važuje šťastie a spokojnosť svojichnajbližších. Z profesijného hľadiska toje záchrana života a kvalitné prežitiekriticky chorého novorodenca, podotý-ka, že každého jednotlivo. K životu sastavia optimisticky, keď hovorí: „Obráťsvoju tvár k slnku a všetky tiene pad-nú za teba.“


roby sa zmenili. Tie choroby, čo nás kedy-si strašili, ako pneumónia, sú už na ústu-pe, ale objavili sa choroby imunologickéhocharakteru a choroby spojené s výživou.

Spomínali ste pneumóniu. Aké chorobydeti v minulosti ešte trápili?

Hnačky. Denne sme na tomto oddelenímali kvôli hnačkám 5 – 6 infúzií, teraz totu nevidíte. Prevládali klasické infekčnéchoroby. Jeden môj kolega, s ktorým somrobil v USA, sa venoval enuréze (nočnémupomočovaniu). Kedysi sme sa jej neveno-vali. A tento lekár, najväčší odborník naenurézu, mal na výstave nástenku so svo-jimi výsledkami. Všimol som si, ako predňou stojí lekár tmavej pleti, zjavne z neja-kej africkej krajiny, a udivene sa ho pýta:„A vy nemáte nič iné, čím by ste sa za-oberali?“ My na Slovensku sme dnes radi,že nemáme. Pretože teraz sa môžeme ve-novať aj chorobám, na ktoré sme predtýmnemali čas a priestor, ale ktoré nás trápili.

Aký rodič je pediater? Je úzkostlivejší?Pediater je často mimo rodiny, takže

v tomto zmysle nie je dobrý rodič, som

veľa dlžný svojim dcéram. Ale nemyslím si,že je úzkostlivejší, síce vidí viac do týchvecí, ale vlastné deti by nemal liečiť, a aninelieči. Na rozdiel od učiteliek, tie sú veľmiúzkostlivé, v tomto sú to asi najhoršie mat-ky. Zrejme lekárky sú úzkostlivejšie matky,to vidím na svojej manželke. Závisí to aj odtoho, kedy máte dieťa. Keď ho má žena v 18rokoch, je to iné, ako keď porodí v 35, vte-dy stále niečo rieši. Takže to skôr závisí odveku, a nie od povolania.

Aké chyby robia dnešní rodičia?Chyby sú rôzne. Napríklad jedným

z trendov súčasnosti je dojčenie. To je fan-

tastické, treba dojčiť, je to prirodzenávýživa. Ale do určitého veku. Do šiestichmesiacov dieťaťa sa má výlučne dojčiť. Popol roku už treba prikrmovať, pretože ma-terské mlieko nestačí. Máme tu deti, kto-ré boli do 8, či dokonca do 10 mesiacovlen dojčené a už majú deficit vitamíno-vých a stopových prvkov. Takže je to dob-ré, ale netreba to preháňať.

Dokedy by teda mala matka dojčiť?Odporúča sa do nekonečna, ale... do

roku je to krásne, po roku je to už vydie-ranie. Už musíte dieťa pustiť, nech sa osa-mostatní. Poznám také ženy, čo dojčilidieťa do 5 rokov, a to je už prehnané.Väčšinou ide o doktorky a sestričky. Ďal-šie chyby robia pri výžive. Deti sú tučné.Jedia veľa sladkostí, pijú rôzne sladenéochutené vody. Jedna malá dvaapoldeco-vá kola obsahuje desať kockových cuk-rov. A deti ich pijú litre. Toto si rodičianeuvedomujú a potom nám stúpa obezi-ta. Rodičia dávajú to, čo by nemali, a na-opak, nedávajú to, čo by mali dávať ale-bo toho dávajú až príliš veľa. A to je pe-diatria. Pretože pediatria, to nie sú

Prof. MUDr. SvetozárDluholucký, CSc.

pediater, vedeckáašpirantúra z inten-zívnej neonatológie

poradca riaditeľaDFNsP v B. Bystricipre vedu, výskum a rozvoj, dekan FZSZU so sídlom v B. Bystrici

K pediatrii ho doviedol jej šíroký zá-ber, dynamickosť rozvoja – optimiz-mus s minimom takzvanej beznádej-nej medicíny. Fascinuje ho obrovskášírka potrebných poznatkov pre rieše-nie detských chorôb. Aj to, že pririešení najzložitejších prípadov je toako chodiť po lane. Každý chybnýkrok je tragédia. Za úspech považujekaždé zdravé dieťa. Najväčším úspe-chom preňho sú výsledky, ktoré sa tý-kajú veľkého počtu detí – očkovanie,prirodzená výživa dojčením, onkolo-gický program, novorodenecký skrí-ning. Nemôže nespomenúť efektívnuliečbu muchotrávkou zelenou, ktorejpredchádzal jeho zatiaľ vraj úplne ne-docenený objav GMR infúznej liečbyliekových otráv detí – ešte v roku1969.

„Ak si polovzdelanýčlovek prečíta niečona internete od ďalšieho polo-vzdelaného človeka, tak matematicky je to štvrťvzdelaný človek.“

▼

MUDr. Mária Vasilová

pediatria, neonatológia

Nemocnica A. Leňa,Humenné, primárkanovorodeneckéhooddelenia

Mária Vasiľová celý svoj profesijný životzasvätila deťom, presnejšie novoroden-com, patologickým novorodencom,vrátane nedonosených detí. Vyše dvad-sať rokov sa venuje ultrazvukovej diag-nostike. Bola členkou tímu, ktorý pra-coval na rezortnej výskumnej úlohe mi-nisterstva zdravotníctva –vysokofrekvenčná podporná ventiláciapri liečbe pneumopatie nedonosenýchdetí. Zariadenie, ktoré bolo výstupomtejto rezortnej výskumnej úlohy, sa uží-va doposiaľ a je v literatúre známe akotzv. bubble CPAP. Je členkou Sloven-ského neonatologického výboru priSlovenskej pediatrickej spoločnosti.V rámci východného Slovenska sa an-gažuje prednáškami v iniciatíve Unicefu– Laktačný program a Baby FriendlyHospital.

Prof. MUDr. Peter Bánovčin, CSc.

profesor pediatrie,detský imunológ a alergiológ

prednosta Klinikydetí a dorastu JLFUK a UNM v Marti-ne

Prvú ponuku pôsobiť v pediatrii, ktorúdostal od profesora Galandu hneď poskúške, odmietol s ospravedlnením, žepred malými deťmi má veľký rešpekt.Po skončení fakulty sa dal na vedeckúdráhu – patologickú fyziológiu a farma-kológiu. Výskumné zameranie a prí-chod syna zmenili postoj k pediatrii.Dnes neľutuje. A čo považuje za svojnajväčší úspech? „Stovky zachránenýchdetí? Humboldtovo štipendium či vý-sledky dvojročnej činnosti na Detskejklinike v Hannoveri? Výsledky centraexcelentnosti – Centra experimentálneja klinickej respirológie, ktorého somhlavným manažérom alebo post hlav-ného odborníka ministerstva zdravot-níctva pre pediatriu? Vyberte si,“ hovo-rí. Peter Bánovčin celý život pracuje tak,aby sa mohol sám sebe pozrieť do očí.

45


choroby, to je dojčenie a očkovanie. Všet-ko ostatné je medicína. Pediatria je pre-vencia. Nie je to preto, že nevieme liečiť.To je to geniálne v pediatrii, že môžetepredísť množstvu chorôb.

Dávať teda deťom sladkosti? Odopierať ichúplne asi tiež nie je najlepšie.

Voľakedy sladkosti neboli, rafinovaný cu-kor neexistoval a vyžili sme. Rodičom ho-voríme, aby ich deti nepili sladené tekutiny.A rodičia sa opýtajú – a prečo? Lebo PánBoh nevymyslel sladené tekutiny, vymyslelčistú vodu. Tá je bez chuti, no keď pijete sla-dené, pijete viac. A to rodičia nevedia po-chopiť.

V časopisoch sa píše, aby rodičia nedá-vali deťom liek na zníženie horúčky, akmajú len niečo nad 37 stupňov. Je tosprávne?

Keď vystúpi horúčka, u dieťaťa stúparýchlo. To nedokážete odhadnúť a potomdochádza k febrilným kŕčom. Pritom stačílen zmeniť pohľad na vec. Ak dieťa máteplotu vyše 37 stupňov, tak určite má zá-pal hrdla, a hrdlo bolí. A čo sa dáva protibolesti? Predsa to isté, čo proti teplote.A čo sa dáva proti zápalu? To isté, čo pro-ti teplote. Takže máte trojnásobný dôvod,prečo podať tento liek už pri miernomzvýšení teploty. Ak má teda dieťa teplotuuž 37,5 stupňa, dajte mu liek, niet na čočakať.

To vás musia rozčúliť články v rôznych ča-sopisoch, kde radia rodičom, aby deťomliek na zníženie teploty nedali, kým ne-stúpne nad 38 stupňov.

To áno. Jednorazovo podajte liek, a uvi-díte. Nečakajte, že teplota dieťa vylieči. Ne-platí, že organizmus pri teplote bojuje sám.Potom to vyzerá tak, že rodičia prinesúdieťa do ambulancie s febrilnými kŕčmia keď sa ich opýtate, či mu dali niečo nazníženie teploty, povedia, že nie, veď smeprišli k lekárovi.

A sú febrilné kŕče nebezpečné?Sú veľmi nepríjemné, aj pre vás, keď vi-

díte to dieťa. Ale nie sú nebezpečné. Jedenprípad z milióna je nebezpečný, ale odkiaľviete, koľká v poradí ste vy?

Podľa čoho si má rodič vybrať správnehopediatra?

Pediatra primárneho kontaktu určitevyhľadajte podľa referencií, ktoré všakmôžu, ale nemusia, byť objektívne. A toplatí aj pri vyhľadávaní špecialistu. Slo-vensko je veľmi jedinečné v tom, že tumáme plošnú pediatrickú službu. Sú lentri krajiny na svete, kde existuje takátoplošná služba. Je to Česko, Maďarskoa Slovensko. V každej dedine je pediater,v každom obvode je pediater, čo je veľminákladné. Ale na Slovensku sú dobrí pe-diatri, v prípade viac než 90 percent bysom nemal problém si vybrať. Vzhľadomna to, že sú to ľudia, ktorí sa venujú lenpediatrii, len deťom, je tá starostlivosť napodstatne vyššej úrovni.

Stretli ste sa niekedy s tým, že vás prekva-pil u vášho pacienta postup jeho pediatraprimárneho kontaktu?

Každý lekár, keď dostane diplom, je in-dividualista a môže si robiť, čo chce. Pre-važná väčšina z nich je v poriadku. Na roz-diel napríklad od Anglicka, odkiaľ za namichodieva veľa slovenských rodičov. Radšejdajú peniaze na letenku a prídu sem, pre-tože v Anglicku je jeden lekár pre ľudí od0 do 100 rokov. Indikátorom môže byť ajto, ako známy je vo svete. Lekár je na rôz-

nych úrovniach. Bežný lekár je ten, ktorýby tam mal byť každý deň, mal by byť mi-lý k dieťaťu. Ale keď už ide k špecialisto-vi, tam sú už iné požiadavky, je dobré, akje známy vo vedeckých kruhoch.

Pamätáte si na svojho prvého pacienta ale-bo utkvelo vám nejaké dieťa v pamäti?

Konkrétne na prvého pacienta si nespo-meniem, ale deti si pamätám. Pediatriaa medicína sú empirické. Takže my simusíme pamätať pacientov. To je podobné,

ako pri právnikoch, ktorí sa ria-dia podľa precedensov. Poviemsi, aha, s týmto som sa už stre-tol. A potom, niektoré prípadysa vás dotknú viac, niektoré me-nej, u niekoho je ten pocit ús-pechu väčší, u niekoho menší.Každým pacientom sa niečonaučíte. Musíte vidieť pacienta,učebnica pomáha len pri veľmizriedkavých chorobách.

Ako často sa stretávate so zriedkavýmichorobami?

Zriedkavé choroby sú väčšinou dedičné.Nový lekár, ktorý nastúpi do ambulancie,za dva týždne vidí jeden nový zápal ob-ličiek, o dva mesiace sa stretne s astmou.Za tri roky uvidí nového pacienta s diabe-tom. A nového pacienta s fenylketonúriouuvidí vtedy, keď tam bude robiť dvetisícrokov. Keď to tí pacienti majú, tak sú dvoj-násobne postihnutí. Jednak majú zriedka-vú chorobu a jednak nikto nevie, čo im je.A na to sú učebnice. Bežné choroby musí-te vidieť. Ale keď fenylketonúriu raz uvi-díte, už si ju budete pamätať. Preto jedôležité, aby bola v medicíne centralizá-cia. Pretože musíte vedieť, ako pristúpiťk pacientovi s fenylketonúriou alebo inouzriedkavou chorobou. Nemôžete ju opti-málne liečiť, ak ste sa s ňou stretli raz po-čas života. Liečiť ju môžete vtedy, keď sas ňou stretávate každý deň.

Dokážu sa pre prácu tak nadchnúť ajdnešní mladí lekári? Predsa len, sú me-nej v práci ako ste boli vy, predovšetkýmkvôli Zákonníku práce, ktorý im ukladáísť po službe domov.

Áno, na jednej strane je Zákonník práce.Na druhej strane som sa v tomto rozho-vore ospravedlnil svojim deťom, že sombol málo doma. Nie je to bohviečo, ak stedva dni doma a päť dní preč. Na jednejstrane rozumiem mladým, že chcú ísť do-mov. Ale na druhej strane, je to strašné prepacienta, každý deň príde k nemu iný le-kár. A u detí je to ešte citlivejšie. Teraz

Pediatria

46

▼


● Prof. MUDr. Anton Gerinec CSc.Klinika detskej oftalmológie LF UKa DFNsP Bratislava

● Doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc.II. klinika detí a dorastu, Detská fakultnnemocnica, Košice

● Prof. MUDr. Karol Kralinský PhD.II. Detská klinika SZU a FNsP F.D.Roosevelta Banská Bystrica

● Doc. MUDr. Jozef Mašura CSc.Klinika detskej kardiológie LF UKa Detské kardiocentum SR Bratislava

● MUDr. Eva Mocová, PhD.Detské oddelenie, NsP sv. Barbory,Rožňava

● Prof. MUDr. Ľudmila Podracká, CSc.Nefrologická ambulancia Detská fakultnánemocnica, Košice

● Doc. MUDr. Pavol Sýkora, CSc.Klinika detskej neurológie, Detská fakult-ná nemocnica s poliklinikou, Bratislava

● MUDr. Pavol Šimurka, PhD.Klinika pediatrie, FN Trenčín

„Ak má dieťa teplotu užlen 37,5 stupňa, dajte muliek, načo čakať? U dieťaťastúpa horúčka rýchlo. Ak to nedokážeteodhadnúť, dochádzak febrilným kŕčom.“


majú aspoň pri sebe v nemocnici rodiča,ale predtým tu nemohli s nimi byť. A terazsi predstavte, že veľký obor vás posadí doklietky, teda do postieľky, ale tento oborodíde a za osem hodín príde iný obor. A zaďalších osem hodín príde ďalší obor. A takdieťa zneistie, lebo nikdy nevie, kedy kto-rý obor príde. Síce sa všetci na vás usmie-vajú, ale vždy je tu iný obor. Cítim to aj ja,pretože som tu každý deň s tými pacient-mi, no kolegovia nie. Keď je v USA lekárrezident v príprave, nemá čas na nič. A je-den z nich sa tam sťažoval, že už je 18hodín v práci. A nadriadený mu na to po-vedal – a čo sa deje? Stále máte za seboulen dve tretiny dňa. Máte tu plný úväzok,musíte robiť 24 hodín. Z pohľadu pacien-ta by bolo ideálne, keby tam mal 24 hodín365 dní pri sebe jedného lekára. Ale aj le-kár je len človek. O to sa mladí menejnaučia, pretože platí, že ak viac vidíte, viacviete. A tým sa zmenila medicína u nás.

Splnili ste si profesionálny sen?Dostať sa na určitú úroveň, dostať sa do

povedomia, urobiť niečo, čo získa uzna-nie aj vo svete? To áno. Sú to drobnosti,ale život sa skladá z drobných radostí. Pro-fesionálny sen je napríklad napísať učeb-nicu pre študentov, podarilo sa mi to, staťsa členom zahraničnej spoločnosti, poda-rilo sa to tiež, som členom maďarskeja českej pediatrickej spoločnosti.

Je ešte niečo, čo by ste chceli?Nie je to jednoduché, človek vlastne ro-

bí trojboj, lebo na jednej strane som lekár,ale aj učiteľ a zároveň aj vedec, bádateľ,takže je toho dosť. Ale rád by som ešte na-písal učebnicu.

Medicína neuveriteľne rýchlo napreduje.V čom môže ísť ďalej pediatria?

Pediatria sa uberá dvoma nosnými smer-mi. Je to neonatológia, čo je nesmiernedôležité, pretože nám stúpa počet nedo-nosených detí.

Kvôli čomu?Spôsobuje to životné prostredie. Okrem

toho, dnes sa nám darí zachrániť aj nedo-nosené deti, ktoré by v minulosti nemališancu. V súčasnosti sa rodí málo detí, takže

sa snažíme zachrániť každé. A dnes už vie-me zachrániť 600- až 700-gramové deti, sí-ce s neurologickými poruchami, ale už ki-lové prežijú a väčšina je bez následkov.

A ten druhý smer?To je genetika, zriedkavé choroby. Ocho-

riete, roky nikto nevie, čo vám je, a jednéhodňa vám povedia, že je to liečiteľná choro-ba. Mali sme tu jedného muža, 26-ročného,ktorý od 14 rokov chodil k lekárom s tým,že má neznesiteľné bolesti v končatinách.Nič tam nemal, len to bolelo. Dokonca hoposlali za psychiatrom. Potom začal hľadaťna internete, a zistil, že má Fábryho choro-bu, ktorá sa dá liečiť. Máme tu rodinu, kdedieťa má teploty, bolesti brucha. Aj matkamala celý život pravidelne teploty a bolestibrucha. Zistili sme, že je to stredozemskáhorúčka, ktorá sa bežne vyskytuje v Izrae-li i v Turecku. Ale táto choroba zredukuježivot na dve tretiny a pritom sa dá veľmijednoducho liečiť. Mnohé choroby sa ne-dajú liečiť, ale postupne sa lieky na ne ob-javia. Pediatria sa v tomto bude meniť, spo-známe množstvo ďalších zriedkavých cho-rôb, dokopy ich je 6-tisíc, aj lieky na ne.

Ako je na tom pediatria na Slovensku?Čo sa týka organizácie, je to stabilné.

Rozdiel napríklad medzi Anglickom a Slo-venskom však je v tom, že v Anglicku ne-môžete dostať ľahkú chorobu, lebo sa vámtam nikto nevenuje. Ale tam môžete vážneochorieť a dostanete perfektnú starostlivosť.U nás je to naopak. Nemáte problém s ľah-kou chorobou, je tu obrovská sieť lekárov.Ale pri ťažkej, nie že by ste nedostali dob-rú starostlivosť, ale nie takú perfektnú akov Anglicku. Všetko je o peniazoch.

Nemocnica arm. Gen. L.Svobodu Svidník, n.o.Vranovská nemocnica, n.o.Nemocnica A.Leňa Humenné, n.o.

Nemocnica s poliklinikou Spišská Nová Ves, a.s.Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a.s.Nemocnica s poliklinikou Trebišov, a.s.Nemocnica s poliklinikou Š. Kukuru Michalovce, a.s.

Nemocnica s poliklinikou Partizánske n.o.

SPIŠSKÁ N. VES

ROŽŇAVAPARTIZÁNSKE TREBIŠOV

MICHALOVCE

SVIDNÍK

VRANOV HUMENNÉ

PARTIZÁNSKE

SPIŠSKÁ N. VES

ROŽŇAVATREBIŠOV

MICHALOVCE

SVIDNÍK

VRANOV HUMENNÉ

inzercia_170x81_final_N.indd 1 7. 11. 2012 9:49:05 47

MINI ANAMNÉZA

Kedy sa vám zdvihne adre-nalín?Keď narazím na prekážku,ktorú musím prekonať.

Zvyknete sa ešte červenať?Nie, tento problém už mám,našťastie, dávno za sebou.

Už sa vám stalo, že stezakopli?Ako náruživý fanúšik technikyobčas kúpim niečo, čo končív slepej uličke.

Čo vám zvýši tlak?Keď ľudia neplnia vzájomnédohody.

Z čoho sa vám zvykne zato-čiť hlava?Zo správ o súčasnom vývojizdravotníctva a zdravotnícke-ho školstva.

Čo je pre vás najväčšídoping?Uznanie.

Kedy sa vám zatmie predočami?Keď som konfrontovanýs nevyliečiteľnou choroboudieťaťa.

B2B0

2299


Psychiatria

Opraviť zlomenúdušu je výzvaNemá pocit, že ho pacienti emočne vyčerpávajú. Naopak, tvrdí, že prejavy dôvery a úprimnosti pacientov ho skôr pozitívne naplnia. Viac sú vyčerpávajúce povrchné a formálne rozhovory. Mrzí ho, žepsychiatria je na chvoste medicíny. Z laického i medicínskeho pohľadu.

MUDr. PETER KORCSOGprimár Psychiatrického oddelenia Všeobecnej nemocnice v Rimavskej Sobote

Liečba psychiky poškodenej alkoholom a schizofrénia stoja na prvých miestach v rebríčku nákladov na zdravotnú starostlivosť v odbore psychiatria.Dôvera za svojich poistencov v tomto odbore uhradila vlani takmer 22 miliónov eur.

48_53_psychiatria.qxd 7. 11. 2012 12:26 StrÆnka 1

49

Prečo ste si vybrali tento neľahký odbor,ktorý pracuje s dušou, vnútrom, mozgomčloveka?

Chcel som byť chirurgom. Nebol som pri-jatý na lekársku fakultu, rok som pracovalako sanitár na chirurgickom oddelení.V medicíne bola chirurgia v popularite vž-dy na prvom mieste, tak som bol aj ja preňu rozhodnutý už pri nástupe na lekárskufakultu. Počas štúdia na lekárskej fakultev Martine som stretol velikána našej psy-chiatrie, profesora Karola Matulaya, u kto-rého na klinike som sa zapojil do študent-skej vedeckej odbornej činnosti. Pán profe-sor vedel presvedčiť, že psychiatria jezaujímavá, že „naprávať zlomené kostimôže byť príťažlivé a zaujímavé“, ale akchcete „opraviť zlomenú dušu, to už je sku-točná výzva“. Bol pre nás príkladom svo-jou vitalitou a optimizmom. Stále nás na-bádal, aby sme boli aktívni, ambiciózni, abysme vždy robili to, čo sa práve dá, len sa ne-zastaviť, lebo „zastaviť sa znamená zaradiťspiatočku“.

Čo vás na psychiatrii priťahovalo a priťa-huje?

Rodičia nás vychovávali vo viere, mamabola hlboko veriaca a viery sa nevzdala aniako učiteľka v najťažších časoch norma-lizácie. Keby ma neprijali na lekársku fa-kultu, možno by som bol kňazom. Dokon-ca som sa o to pokúsil aj počas štúdia na le-kárskej fakulte, ale, našťastie, mi v tomokolnosti zabránili, lebo dnes už viem, žemojou hedonickou polovicou by som kňaz-ské povolanie nezvládol. Aj tak si myslím,že kňaz a psychiater majú veľa spoločného,najmä úprimný záujem o človeka, veď náskolegovia aj prezývajú dušičkármi. Samo-zrejme, uvedomujem si, že miesto psy-chiatrie je v medicíne a patrí medzi nosné,základné medicínske odbory. Je to predo-všetkým klinická práca ako v ostatných od-boroch medicíny, len má svoje špecifikáv diagnostike aj v liečbe. Nemáme k dispo-zícii laboratórnu a prístrojovú diagnostikuv takom rozsahu ako iné odbory, ani lenako neurológia. Hlavným diagnostickýmnástrojom sme sami, nielen svojimi skúse-nosťami a vedomosťami, ale aj svojou em-patiou a intuíciou. Je to práca viac emocio-nálna ako v iných odboroch medicíny,a preto je aj náročnejšia.

Má Slovensko dostatok psychiatrov, ak po-dľa štatistiky každý štrnásty občan navští-vi psychiatra?

Nemyslím si, že je v ambulantnej sta-rostlivosti nedostatok psychiatrov. Na od-deleniach určite práve aj pre odchody do ▼

Doc. MUDr. JánPečeňák, CSc.

všeobecná psychiatria

prednosta Psychiat-rickej kliniky LF UKa UN Bratislava,pracovisko Nemocnica StaréMesto

V psychiatrii boli a stále existujú veľkévýzvy. Je to odbor najviac prepojenýs jadrovými humanitnými vedamia spoločenskými procesmi. „Moja ces-ta k ,veľkej‘ psychiatri bola kompliko-vaná,“ hovorí. Má I. a II. atestáciu zovšeobecnej psychiatrie, absolvovalI. atestáciu z pediatrie a nadstavbovúatestáciu z detskej psychiatrie. Titulkandidáta vied obhajoval s problemati-kou detského autizmu, habilitačná prá-ca bola s témou epidemiológie vybra-ných psychických porúch. Tvrdí, že naj-väčší profesijný úspech je ťažkédefinovať. Ale myslí si, že veľkým úspe-chom je aj to, keď niekomu pozitívneovplyvníte život. A to sa môže týkaťpacientov, študentov, kolegov či blíz-kych ľudí.

MUDr. Danica Caisová

psychiatrička, sexuologička

ambulancia FairaKošice

Ukončila Lekársku fakultu UPJŠ v Koši-ciach v odbore všeobecné lekárstvo. Popromócii sa zamerala na psychiatriu a získala špecializáciu I. a II. stupňa.V roku 1997 absolvovala nadstavbovúšpecializáciu v odbore sexuológia. Mo-mentálne pracuje ako psychiatričkaa sexuologička v súkromnej praxi, jesúdnou znalkyňou a pôsobí aj ako fo-renzná sexuologička v Ústave pre obvi-nených a odsúdených v Košiciach – Ša-ci na úseku ochranných liečení. S nad-hľadom jej vlastným hovorí, že svojodbor si vybrala vraj kvôli tomu, že tambol dobrý kolektív. Za najväčší úspechpovažuje každé víťazstvo nad vlastnoupohodlnosťou.

MUDr. Pavel Černák

psychiater a psychoterapeut

riaditeľ Psychiatric-kej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku

Odbor si vybral kvôli záujmu o človekaa jeho psychiku. Za najväčší profesionál-ny úspech považuje to, že sa stal riadi-teľom najväčšej psychiatrickej nemocni-ce na Slovensku. Aj to, že v rokoch1993 – 2005 pôsobil ako hlavný odbor-ník rezortu zdravotníctva pre psychiat-riu. Je predsedom Slovenskej psychote-rapeutickej spoločnosti a predseda Slo-venského inštitútu pre vzdelávaniev psychoterapii a etablovanie psychote-rapie do vzdelávania v zdravotníctve ajmimo neho. V osobnom živote považu-je za najväčší úspech rodinu a možnosťvenovať sa hudbe. Svoje motto: „Konaťdobro a nastavovať hranice zlu,“ sa snaží pretaviť do bežného života.

MUDr. Mária Martinove

psychiatrička, súdnaznalkyňa v odvetví psychiatria

primárka III. oddele-nia Medicíny drogo-vých závislostí Od-borného liečebnéhoústavu psychiatric-kého Predná Hora

Po absolvovaní všeobecného lekárstvanastúpila do ÚP na Prednej Hore, kdepracuje doteraz. I keď pôvodne chcelabyť internistkou, kvôli rodine sa začalavenovať psychiatrii. Svoje rozhodnutieneľutuje. Špecializuje sa na liečbu závis-lostí. Súčasťou jej práce je publikačnáa prednášková činnosť. Nemyslí si, žeby dosiahla nejaké úspechy, ktoré by inínedosahovali. „Sú také bežné, aké máväčšina ľudí: zdravé dospelé deti, fakt,že som sa ,našla' vo svojej práci, ukon-čenie PhD., aj to, že som raz objavilana jednom mieste päťdesiat dubákov,vyšla mi kniha Príbehy. Pod akýkoľvekúspech sa podpísali ľudia okolo mňa,“hovorí skromne. „Nevzdávať sa a hľa-dať riešenie problémov a zabudnúť naslovo nedá sa,“ to odporúča ostatným.


atraktívnejšej súkromnej praxe je nedosta-tok psychiatrov. S podobným problémomzápasia aj iné odbory a potrvá určitý čas,kým sa oddelenia personálne doplnia, ale-bo sa zavedie fungujúci systém regulácie.

Vaše pracovisko je pre región s 250 000obyvateľmi juhu Banskobystrického kraja.Postačuje to?

Postačuje, čo sa týka kapacity. Sme pretento región najvyššie pracovisko, v psy-chiatrii nie je samozrejmé ako v iných od-boroch, že komplikovaného pacienta môže-me preložiť na vyššie pracovisko. Oddelenieje personálne, priestorovo aj technicky vy-bavené na veľmi dobrej úrovni v porovna-ní s inými pracoviskami na Slovensku.V liečbe psychických porúch používamenajmodernejšie postupy nielen biologické,ale aj psychoterapeutické. Poskytujemev nadštandardných podmienkach psycho-terapiu a pracovnú rehabilitáciu, máme naoddelení veľkú spoločenskú sálu, miestnostipre skupinovú psychoterapiu, dielne prepracovnú terapiu a arteterapiu. Ako prvísme zaviedli v bývalom Československumodernú elektrokonvulzívnu liečbu už pred20 rokmi a pred štyrmi rokmi aj transkra-niálnu magnetickú stimuláciu tiež ako prvína Slovensku.

Komunikácia psychiatra a pacienta je zrej-me odlišná a náročnejšia ako v inej ambu-lancii. Nie je to skôr dôverný rozhovor?

Určite áno, dokonca si musíme poradiťaj s pacientmi, u ktorých je psychickou po-ruchou narušená komunikácia. Ale aj dô-verný rozhovor je do určitej miery profesio-nálna rutina. Aj empatické a autentické ko-munikačné schopnosti sa dajú naučiť alebozískať skúsenosťami. Je predpoklad, že skú-sený a komunikačne trénovaný psychiatervie lepšie a rýchlejšie diagnostikovať aj účin-nejšie pomáhať pacientovi.

Aký by mal byť dobrý psychiater?Predovšetkým by mal byť ľudský a citli-

vý, trpezlivý a chápavý, empatický aj ra-cionálny, mal by vedieť zachovať profesio-nálny odstup. Psychiater by mal byť roz-hľadený a vzdelaný nielen v medicínea biologickej liečbe, ale aj v psychoterapii,psychológii a sociológii. Nemám nič protimladým začínajúcim psychiatrom, na-opak, ale z vlastných skúseností viem, žesú veľmi dôležité dlhodobé skúsenostia osobnostná zrelosť, čo môže trvať aj po-merne dlho.

Musí psychiater do pacienta emocionálneinvestovať?

Nenazval by som to investíciou, ale skôremočnou angažovanosťou, aby to nebolaformálna, povrchná komunikácia, ale dô-verný rozhovor. Sám nemám ani pocit, žema pacienti emočne vyčerpávajú, ako sahovorí „odčerpávajú energiu“. Niekedy na-opak, prejavy dôvery a úprimnosti pacien-tov skôr človeka pozitívne naplnia. Viac súvyčerpávajúce povrchné a formálne rozho-vory a administratívna činnosť, ktorá psy-chiatrov pri práci ruší viac ako iných od-borníkov.

Majú medici záujem o tento odbor?Podľa mňa záujem by bol, ale potrebuje-

me pozitívne vzory a nadšených učiteľovna lekárskych fakultách, ktorí už počas štú-dia ukážu, že je to atraktívny a zaujímavýodbor. Aby prišlo medzi nás čo najviacschopných a ambicióznych mladých ľudí,ktorých tento odbor nepriťahuje len osob-nostne, nevedome, ale sami si ho zvolia cie-lene, aby sa v ňom presadili.

Vymenili ste Banskú Bystricu za tunajšie,vtedy nie príliš vábne pracovisko...

Desať rokov som pracoval v Banskej Bys-trici a v roku 1991 som sa prihlásil na kon-kurz na primárske miesto v Rimavskej So-bote. Bolo to tu na horšej úrovni, ako som

bol zvyknutý, zanedbané, tak som skoroušiel. Trvalo päť rokov, kým sa nám po veľ-kom úsilí podarilo presadiť zásadné zme-ny. Aj tie len za cenu vyhlásenia havarij-ného stavu, petície občanov a vynútenýchnávštev dvoch ministrov zdravotníctvaa parlamentného výboru pre zdravotníctvo.Už v roku 1993 bola zaradená rekonštruk-cia budovy ako havária medzi investície re-zortu, ale až v roku 1995 sa reálne začalaa trvala sedem rokov za plného chodu, aj zacenu dočasného presťahovania časti odde-lenia. Nakoniec to bola vyše stomiliónováinvestícia realizovaná v troch etapách a po-darilo sa nám presadiť nielen rekonštruk-ciu, ale aj novú prístavbu. Musím spome-núť, že som mal aj v budovateľskom bojivzor, primára z predchádzajúceho praco-viska Stanislava Kundu, ktorý banskobys-trickú psychiatriu budoval ešte v ťažších ča-soch, aj preto mi je veľmi ľúto, že ju teraztemné sily nepriazne rozkladajú.

Ste zrejme aj rebelant?Vždy som bol, často aj kŕčovite, ale stále

si to zracionalizujem, že inak sa nedali do-siahnuť určité veci. Priznám sa, že som sanetešil obľube na riaditeľstve, dostával somsa do konfliktu s riaditeľmi aj v iných záleži-tostiach. Angažoval som sa tiež v miestnejpolitike, druhé volebné obdobie som bolposlancom mestského zastupiteľstva, čo tiežpomohlo, keď sme potrebovali podporu.

Deformuje vás povolanie? Pozeráte na ľu-dí ako na potenciálnych pacientov?

Určitým spôsobom možno, ale určite ne-pozorujem okolie z psychiatrického hľadis-ka. Odbor priťahuje introvertov a hĺbavýchľudí a môžeme pôsobiť v bežnom živote za-myslene. Sám sa často zbadám napríkladpri nákupoch alebo na ulici, že som pono-rený do seba a niečo riešim, že známi ajpoznamenajú, že som poznačený prácou.Ale naopak, že by som v bežnom životesám skúmal ľudí očami psychiatra, to si ne-uvedomujem, asi som dostatočne saturo-vaný v práci.

Vaše deti sa vydali v rodičovských stopách?Dve dospelé deti si zvolili celkom inú

kariéru a maloletý syn, ešte nemá 15 ro-kov, ešte mám nádej, že by mohol prebraťštafetu.

Ako sa zbavujete pracovnej záťaže, ako re-laxujete?

Lekári, a zvlášť psychiatri, sú veľmi pra-covne vyťažení. Sám veľa pracujem, eštestále mávam aj pohotovostné služby, veľaprednášam, ale na druhej strane mám to

50

▼ MINI ANAMNÉZA

Kedy sa vám zdvihne adre-nalín?Keď sa vedie cielená ohovárač-ská kampaň proti nám, zdra-votníkom.

Zvyknete sa ešte červenať?Keď som zahanbený povzbu-divým pohľadom.

Už sa vám stalo, že stezakopli?Aj na rovnom teréne, keď sazadívam na...

Čo vám zvýši tlak?Keď nás, lekárov, ohovára prekorupciu vlastný kolega, o kto-rom viem, že je platený zakampaň proti nám.

Z čoho sa vám zvykne zato-čiť hlava?Z tých istých vecí, na ktoré sazadívam, keď zakopnem.

Čo je pre vás najväčšídoping?Celoživotná obetavosť mojichrodičov.

Kedy sa vám zatmie predočami? Keď sa mi zníži tlak po dobrejvečeri.

Psychiatria


51

šťastie, že na zdraví som to zatiaľ nepocítil.Aj relax som si zariadil po svojom, pracov-ne. Ale fyzickou prácou, ako som to videldoma u rodičov. Bývam na dedine, mámveľkú záhradu, veľa ovocných stromov,chovám domáce zvieratá, máme psa aj mač-ku, a pri nich sa viem odreagovať a mám ajkaždodenný pohyb.

Badáte nárast psychických porúch v súčas-nosti, plnej negatívnych javov, aké sme ke-dysi nepoznali?

Dlhodobo rastie počet ľudí, ktorí trpia naduševné poruchy, najviac ľudí trpí depre-siou, úzkostnými a stresovými poruchamia ich výskyt sa zrejme bude ďalej zvyšovaťv dôsledku narastajúcich existenčnýchproblémov, nezamestnanosti a chudoby. Jeseriózna predpoveď, že do roku 2020 budedepresia druhou najčastejšou príčinouzdravotného postihnutia.

Občas mám však pocit, že psychiatria jena chvoste medicíny...

Áno, určite je. Súvisí to s postojom, kto-rý je hlboko zakorenený v myslení laickej ajodbornej verejnosti a úradníkov zodpoved-ných za rozhodovanie v zdravotníctve na

každej úrovni. Predovšetkým financovaniepsychiatrie je na chvoste. Keď treba šetriť,tak je psychiatria na prvom mieste, a keďtreba určiť priority alebo zavádzať modernétrendy v starostlivosti, odrazu sa ocitnemena konci. Keď iné odbory presadzujú svojeprogramy a projekty, sú aj financie, ale re-forma psychiatrickej starostlivosti, zakotve-ná aj v hrdom dokumente s názvom Ná-

rodný program duševného zdravia, už ne-bola realizovaná pre nedostatok financiía pochopenia. Netajím pocity krivdy vočipsychiatrii aj voči pacientom. Už dve de-saťročia veľmi ťažko presadzujeme refor-mu, napríklad budujeme nové psychiatric-ké oddelenia priamo v nemocniciach a ko-munitné formy starostlivosti v denných

stacionároch tak, aby bola dostupná sta-rostlivosť pre pacientov rovnako ako pre te-lesne chorých, veď je to ich základné prá-vo. No v poslednom čase sa dejú opačné,protireformné, doslova antipsychiatrickérozhodnutia.

Čo tým myslíte konkrétne?Aby som bol konkrétny a sústredil sa len

na náš región, teda na Banskobystrický kraj,boli zrušené dve takéto novozaložené ne-mocničné psychiatrické oddelenia v Breznea vo Zvolene. Ani to nestačilo, do tretice ajpsychiatrické oddelenie banskobystrickej fa-kultnej nemocnice bolo výrazne obmedze-né znížením počtu lôžok a zneistené plá-novaným presťahovaním z účelovo vybu-dovaných priestorov do nevhodných.Pracovisko, ktoré by malo byť v regiónenajšpičkovejšie, je odrazu na chvoste a od-súdené na neistotu personálu, a predovšet-kým pacientov. V tej istej nemocnici v rov-nakom čase budujú moderné operačné sá-ly a zavádzajú robotické operácie. Taktovyzerá praktická ukážka, že sme ako od-bor, ale aj naši pacienti skutočne riešenízodpovednými ako druhotriedni. Môžemeza to aj sami svojimi pasívnymi postojmi, žesa nedokážeme účinne zmobilizovať, anikeď sa treba brániť. Ani naši pacienti a ichpríbuzní nie sú schopní presadiť svoje záuj-my tak, ako somaticky chorí. Práve preto jeešte väčšia zodpovednosť na našej strane,hlavne psychiatrov v kľúčových pozíciách.Zrejme naša pasivita a defenzívne správaniesú hlavnými príčinami, že nás postrkujú ažna koniec chvosta medicíny.

No pokiaľ viem, psychiatria má aj veľkéúspechy...

Intenzívny výskum a úspechy v liečbenajzávažnejších psychických porúch za po-sledných 10 – 15 rokov nás veľmi význam-ne posunuli dopredu a ochutnali sme aj prí-jemné pocity záujmu a prestíže. Vyzeralo toveľmi nádejne a z popolušky sa stala prin-cezná, ale nie navždy, ako je to v rozpráv-ke, a prichádza obdobie vytriezvenia. Ne-naplnili sa všetky nádeje a očakávania, kto-ré sme si vysnívali. Neprišli do praxe novélaboratórne a prístrojové diagnostické me-tódy, ktoré by nás zaradili v diagnostike me-dzi ostatné medicínske odbory. V novýchdiagnostických systémoch sa s nimi vážnepočítalo. Na druhej strane takéto vytriezve-nie je aj na niečo dobré. Kritici medicínytvrdia, že jej súčasná kríza spočíva i v tom,že sa z nej vytratil celistvý človek, ale aj le-kár, ktorý diagnostikuje a lieči nielen po-mocou prístrojov a liekov. Psychiatri by samohli poučiť z tejto situácie a z kratšej ces- ▼

„Je seriózna pred-poveď, že do roku2020 bude depresiadruhou najčastejšoupríčinou zdravotné-ho postihnutia.“


ty sa vrátiť späť k celistvému človeku akobio-psycho-sociálnej bytosti a k výskumuvšetkých jej aspektov, nielen biologických.Samozrejme, stavať na dosiahnutom veľ-kom pokroku vo farmakoterapii.

Hovoríte o kríze medicíny, vidíte ju ajv psychiatrii?

Nechcem to pomenovať krízou, lebo toevokuje negatívne reakcie. Vrátim sa kuskutočnosti – psychiatria je odbor špecific-ký, hraničný medzi prírodnými a spolo-čenskými vedami, medzi biologickýma psychosociálnym, objektívnym a subjek-tívnym. Mohli by sme byť jedinou celistvoudisciplínou, ktorá zohľadňuje tak objektív-ne, ako aj subjektívne, biologické aj psy-chosociálne, ale nie je to tak a takáto in-tegrácia do celistvého modelu, aplikovanéhovo výskume, v diagnostike aj v liečbe, je za-tiaľ iba sen. Namiesto toho máme rôznesmery a v poslednom období je víťazomskôr ten biologický. Výskum biologickýchmechanizmov psychických porúch a no-vých liekov posunul psychiatriu výrazne do-predu, ale zároveň sme tak trochu zane-

dbali psychosociálne aspekty a psychotera-piu sme viac posunuli psychológom. Má-me nejasné hranice smerom k ostatnej me-dicíne a k spoločnosti. Úspechy biologickejpsychiatrie zvýšili našu prestíž, máme mo-derné lieky, pomocou ktorých liečime rov-nako účinne ako somatické odbory. Nie-ktoré poruchy nám dokonca preberá neu-rológia, aj keď pod novým firemnýmoznačením neuropsychiatria. Nebol bys tým problém, keby sme tieto ústupky ne-kompenzovali rozširovanímsvojich hraníc na druhom,psychosociálnom konci.

Neváľajú sa dnes na pleciapsychiatrie aj javy, ktorémôžeme charakterizovaťako sociálna patológia?

Žijeme v komplikovanom„civilizovanom“ svete, ktorý produkuje čo-raz viac sociálnej patológie, s ktorou si spo-ločnosť nevie poradiť a posúva ju do me-dicíny. Presnejšie – tlačí ju na našu bránua my otvárame nielen brány, ale posúvameaj oplotenie. Dostali sme do vienka nor-motvorbu a je evidentné rozširovanie pô-sobenia psychiatrie na oblasť sociálnej pa-tológie. V nových diagnostických systé-moch vznikajú nové kategórie, definovanédiagnostickými kritériami, a je snaha ich ajliečiť. Sú to prevažne poruchy z okruhu po-rúch správania a závislostí.

Teda napríklad gambleri či ľudia závislí odnakupovania?

Pribúdajú napríklad nové závislosti akohráčska vášeň, ale tiež závislosť od inter-netu, od sexu, od nakupovania, od práce.V tejto oblasti sú nejasné hranice normya patológie a môžeme mať falošný pocitdiagnostickej istoty vďaka mechanickémupoužívaniu diagnostických kritérií, alemôže to byť aj pasca. Napríklad o tom, či jeniekto závislý od nakupovania, môže roz-hodnúť to, či má dosť financií na prehnanénakupovanie alebo sa zadlžuje, či vyhrávaalebo prehráva pri hre na automatoch či ti-povaní. Ešte väčšie nebezpečenstvo je, keďsú nám podsúvané na liečbu poruchy sprá-vania a osobnosti antisociálnymi prejavmia agresivitou. Spoločnosť robí všetko, abypsychiatriu zapriahla do svojich regulač-ných mechanizmov. Stávame sa pomoc-níkmi regulačných inštitúcií štátu. Sú námpridelené aj právomoci zákonom, napríkladmožnosť nedobrovoľnej hospitalizácie, ob-medzovania právomoci, spôsobilosti. Ani sito neuvedomujeme, a môžeme byť v urči-tých situáciách až nástrojom štátnej moci,vďaka represívnej funkcii. Najlepším prí-

kladom sú súdom nariadené ústavné či am-bulantné liečby na návrh znalcov z odboru.

No potom sú tu aj možnosti zneužitia?Áno, ale väčšinou z tej druhej strany,

zo strany justície a polície. Psychiatrizá-cia delikventného správania a posúvaniena riešenie na psychiatriu je evidentné.Vyrastá problémová mládež, s vážnymiporuchami správania aj pod vplyvom droga alkoholu, zvyšuje sa počet pokusov o sa-

movraždu, intoxikácií. Boli zrušené zá-chytky, a tak polícia, ako aj záchranky,všetkých vozia na psychiatriu alebo na in-terné oddelenia. Roky sa sľubuje, ale ne-boli urobené žiadne účinné kroky sme-rom k riešeniu, ani len ochranné liečbya detencia neboli vyriešené mimo psy-chiatrických zariadení a mimo zdravot-níctva vôbec. Je to nesmierna záťaž, keďuž v ambulancii musíme vydeliť celý deňna ochranné liečby, často formálne a pl-niace len kontrolnú a represívnu úlohu.Preberáme na svoje plecia veľa sociálnejpatológie, nebránime sa, tvárime sa, že tovšetko zvládneme. Niekto napadne nožomsuseda v opitosti a počujeme komentárv televízii – ten patrí na psychiatriu aj bolhospitalizovaný na psychiatrickom odde-lení. Len je toho čoraz viac, obsadzujúnám lôžka, narúšajú a obmedzujú sta-rostlivosť o pacientov, ktorí trpia reálny-mi psychickými poruchami.

Je to zneužívanie psychiatrie...Aj sami môžeme za túto situáciu, že ne-

protestujeme, alebo aj znalci, ktorí sú prí-liš benevolentní pri navrhovaní ochrannejliečby. Oslobodenie alebo miernejší tresta ochranná liečba namiesto trestu sú výho-dy pre delikventa, ale aj pre justíciu, lebosú väznice preplnené. Treba si však uve-domiť, že v celom civilizovanom svete satento problém rieši mimo zdravotníctva,v kompetencii a v zariadeniach minister-stva spravodlivosti. Musíme konečne sme-lo a nahlas povedať, že ochranné liečby napsychiatrii sa vykonávajú na úkor ostat-ných pacientov.

Je psychiatria reálne zneužiteľná aj v inejoblasti?

Psychiatria

52


● MUDr. Jana GreškováNemocnica s Poliklinikou sv. BarboryRožňava

● Dr. Jozef HaštoPsychiatrická klinika Fakultnej nemocniceTrenčín

● Dr. Anežka ImriškováPsychiatrická nemocnica Veľké Zálužie

● Dr. Eva JaníkováPoliklinika Mýtna Bratislava

● Doc. MUDr. Viera Kořínková, CSc.Psychiatrická klinika LF UK a UN Bratislava

● MUDr. Izabella MátéffyGerontopsychiatrické oddelenie ŠGNPodunajské Biskupice

● Doc. MUDr. Igor OndrejkaPsychiatrická klinika JLF UK a UNM Martin

● MUDr. Eva Pálová, PhD., 1. psychiatrická klinika, Univerzitnánemocnica L. Pasteura, Košice

● Dr. Terézia RosembergerováDetská psychiatrická ambulancia, UN L. Pasteura, Košice

● MUDr. Ján ŠubaKlinika detskej psychiatrie LF UK a DFNsP Bratislava

● Dr. Lívia Vavrušová, PhD.Zdravotné stredisko Záporožská Bratislava

● Dr. Eduard VišňovskýADDICT Nitra

▼

„Naprávať zlomené kostimôže byť príťažlivé

a zaujímavé, ale ak chcete,opraviť zlomenú dušu‘,

to už je skutočná výzva.“


53

Sú aj iné oblasti, iné výhody, napríkladrenta. Sú pacienti, ktorí chcú psychiatrickúdiagnózu, všemožne sa snažia, aby ju zís-kali, aj sa stáva, že ju dostanú, a v pozadíje snaha získať invalidný dôchodok. Po-sudková činnosť v psychiatrii popri znalec-kej je ďalšia veľmi problematická oblasť.

Laici si myslia, že psychiatria používa lenelektrické šoky...

Psychiatriu a psychiatrickú liečbu verej-nosť stále vníma ako vo Formanovom fil-me Prelet na kukučkiným hniezdom. Elek-trokonvulzívnu liečbu používame v mo-dernizovanej podobe, veľmi nám pomáha,dokonca môže v určitých situáciách aj za-chraňovať život. Transkraniálna magnetickástimulácia je inovatívna metóda s podob-ným zámerom s menšími nežiaducimiúčinkami, ale aj s nižšou účinnosťou. Mo-derná psychiatria má však predovšetkýmmoderné psychofarmaká. Tie za posled-ných 50 rokov revolučne zmenili liečbu naj-závažnejších psychických porúch. Vďakanim liečime rovnako a s rovnakou úspeš-nosťou aj vážne poruchy, ako porovnateľnéochorenia somatická medicína. Negatívnevnímanie psychiatrie a našich pacientov jeveľmi škodlivé a v pozadí je ich stigma-tizácia v spoločnosti. Ešte stále je veľa ne-právd a mýtov, ktoré sa aj snažíme naprá-vať v destigmatizačnej kampani.

Je farmakologická liečba dostupná?Bol som osem rokov predsedom odbor-

nej pracovnej skupiny v kategorizačnej ko-misii na ministerstve zdravotníctva a prob-lém liekovej politiky som mal možnosť vi-dieť aj z druhej strany. Práve preto mámodlišný pohľad na vec ako väčšina kolegov,

uznávam a akceptujem aj ekonomické hľa-diská regulácie. Tiež musím konštatovať, žev komisii bola korektná spolupráca a väčši-nou boli akceptované odborné argumenty.Až minulý rok som mal pocit väčšieho na-pätia, a to aj v súvislosti so zaradením injek-čných depotných antipsychotík do tzv. A re-žimu, čo značne skomplikovalo situáciuv ambulanciách. Stále si však myslím, žeaž na malé nezrovnalosti, ktoré sú riešiteľ-né, psychiatrickí pacienti môžu byť spokoj-ní, lebo majú dostupné aj najmodernejšielieky. Zdá sa, že i v prípade spomínanýchdepotných antipsychotík boli vypočuté od-borné argumenty a legislatívnou cestou savrátia do praxe v pôvodnom režime na re-cept a budú dostupné bez prekážok prenašich pacientov.

Máme čo v tomto odbore ponúknuť svetu?Úroveň psychiatrickej starostlivosti na

Slovensku, keď zoberieme do úvahy aj pod-mienky, v ktorých pracujeme, je veľmi dob-rá. Odborná úroveň je určite porovnateľná

so zahraničím, horšie je to s vybavením,hygienou, komfortom na oddeleniach, tamsú už pomerne veľké rozdiely. Väčšina za-riadení je personálne poddimenzovaná,v štruktúre chýbajú gerontopsychiatrické,pedopsychiatrické a nadštandardné lôžka.Všimnite si, keď sa propaguje určitá nad-štandardná starostlivosť alebo metóda, ni-kdy to nie je o psychiatrii, ale o niektorom

somatickom odbore, najčastejšie chirurgic-kom. Neštátne psychiatrické kliniky, ktorébežne vidíme v zahraničí, u nás absentujú,asi sme spokojní s tým, čo máme, ale ne-mali by sme byť.

Čo by bolo treba pre zlepšenie? Peniaze?Nestačia financie, sú potrební ľudia, veľa

aktívnych odborníkov, ktorí v kľúčových po-zíciách dôsledne a spoločne presadzujúzáujmy odboru, a tým aj našich pacientov.Bohužiaľ, náš odbor pri generovaní akade-mickej špičky zaspal, ak to nechcemoznačiť za krízu. Keď sa základný me-dicínsky odbor na Slovensku môže po-chváliť len jediným profesorom psychiatrie,ktorého sme museli požiadať, aby sa vrátilzo zaslúženého dôchodku, tak je to s namiako so šípkovou Ruženkou v rozprávke, lenmy zbytočne čakáme na princa. Bolo bynačase sa zobudiť.

Potrebuje aj psychiater psychiatra? Prvýprednosta bratislavskej psychiatrickej kli-

niky profesor Ernest Guens-berger vravieval – o psy-chiatroch sa hovorí, že niesú celkom normálni...

Áno, aj psychiater je lenčlovek. Našťastie som zatiaľnepotreboval psychiatra. Le-

kári sú vo všeobecnosti ohrozená skupinaa častejšie sa u nich vyskytujú poruchysúvisiace so zvýšeným stresom. Týka sa toaj psychiatrov, častejšie trpíme depresív-nymi a úzkostnými poruchami, závislo-sťami. Pomáhame, očakáva sa to od nás,že sme nevyčerpateľní, ale opak je prav-dou. Mali by sme viac myslieť aj na sebaa na svoje zdravie.

Svet zdravia je sieťou silných a stabilných regionálnych nemocníc. Našim pacientom ponúkame dostupnú a vysokokvalitnú zdravotnú starostlivosť, otvorenú komunikáciu, dôveru a oporu

v momentoch, keď ju najviac potrebujú.

V súčasnosti spravujeme osem všeobecných nemocníc v košickom, prešovskom a trenčianskom kraji, a sme tak najväčšou sieťou ústavných zdravotníckych zariadení na Slovensku. Toto unikátne postavenie nás motivuje k neustálemu zlepšovaniu našich služieb

ale i k zvyšovaniu štandardov poskytovania zdravotnej starostlivosti v celoslovenskom meradle.

Nemocnica arm. Gen. L. Svobodu Svidník, n.o. | Vranovská nemocnica, n.o. | Nemocnica A .Leňa Humenné, n.o. | Nemocnica s poliklinikou Spišská Nová Ves, a.s. |

Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a.s. | Nemocnica s poliklinikou Trebišov, a.s. |Nemocnica s poliklinikou Š. Kukuru Michalovce, a.s. | Nemocnica s poliklinikou Partizánske n.o.

www.svetzdravia.com

Svet zdravia, a.s.Palisády 36, 811 06 Bratislava

Office: Moldavská cesta 8/A, 040 11 Košice

www.svetzdravia.com

inzercia_170x81_final_N.indd 2 7. 11. 2012 9:49:17

„Negatívne vnímanie psy-chiatrie a našich pacientovje veľmi škodlivé.“

B2B0

2299


Alternatívnamedicína doreumatológienepatríPráca na čisto klinickom oddelení ho neuspokojovala, no nevedel sipredstaviť prácu bez pacientov. Tvrdí, že z reumy netreba mať strach.Máme včasnú diagnostiku a účinnosť biologickej liečby je vysoká.

Prof. MUDr. JOZEF ROVENSKÝ, DrSc., FRCPNárodný ústav reumatických chorôb, Piešťanyprednosta Kliniky reumatológie Lekárskej fakulty SZU

54_59_reumatologia.qxd 7. 11. 2012 10:32 StrÆnka 1

Reumatológia


Bojíte sa reumy?Nemám sa čoho báť. Samozrejme, člo-

vek musí predpokladať, že počas fyziolo-gického starnutia určité neduhy prídu, a takto treba aj brať. Ale netreba mať z reumystrach, pretože dnes je diagnostika včasná.A to je dôležité. Sieť reumatologických am-bulancií, prakticky pokrýva celé Slovensko.A máme dobrých lekárov v teréne.

Ľudí trpiacich reumatickými chorobamipribúda. Čím to je?

Príčiny vidím jednak v pribúdaní novýchčiniteľov, ktoré sa môžu podieľať na vývojiochorenia. U jedinca, ktorý má genetickúpredispozíciu na rozvoj napríklad reaktív-nych artritíd, veľkú úlohu hrajú rôzne bak-tériové činitele – chlamýdiové infekcie, črev-né infekcie. Takisto v oblasti metabolickýchartropatií vidíme časté artropatie či už dia-betické, alebo pri celiakii a ďalších meta-bolických ochoreniach. Diagnostika týchtoochorení sa zlepšila vďaka postupne ino-vovaným diagnostickým kritériám.

Koľko percent Slovákov postihujú reuma-tické choroby?

Reumatické choroby patria na tretiupriečku v práceneschopnosti. Jednou z naj-závažnejších reumatických chorôb na Slo-vensku je reumatoidná artritída. Približnáprevalencia je tu 50-tisíc chorých, teda jed-no percento.

Je to doménou len vyššieho veku?Nie. Ak sa bavíme o zápalových formách

reumatických chorôb, napríklad o reuma-toidnej artritíde, tak tá postihuje ľudí v kaž-

dom veku. Náš najmladší pacient mal oko-lo 14 mesiacov. Mal juvenilnú idiopatickúartritídu.

Dospelí sa zvyknú sťažovať, ale ako zistím,že dieťa má práve artritídu?

Má opuchnuté kĺby, bolesti. Pokiaľ už do-káže chodiť, tak môžete pozorovať určitúnestabilitu na artritídou zasiahnutom kĺbe.Vtedy by mal rodič vyhľadať, samozrejme,detského reumatológa. V Bratislave, Piešťa-noch, Nitre, Žiline, Martine, Banskej Bys-trici, Košiciach sú lekári špecializovaní nadetskú reumatológiu.

Čo prispieva k vzniku reumatologickýchochorení? Nedostatočné oblečenie, obuv...

Že by tieto faktory až natoľko ovplyvni-li vznik reumatoidnej artritídy, tomu bysom celkom neveril. Príčinou sú genetickéfaktory, faktory porušenia dysbalancie imu-nitného systému. A potom faktory von-kajšieho prostredia, ktoré našu imunitu ne-jakým spôsobom aktivujú tak, že v orga-nizme vznikne imunitný zápal, ktorý saprejaví bolesťami kĺbov či opuchom. Cho-roba postupne dobýva jednu kĺbovú sústa-vu za druhou a vyvoláva nielen opuch a zá-pal, ale aj deštrukciu chrupavky.

Poraďte, ako sa mám reumatickým ocho-reniam brániť?

Konkrétna prevencia neexistuje. Veľmidôležité je však nefajčiť. Pretože fajčenie po-súva ten proces k horšiemu.

Je možné reumu vyliečiť? Účinnosť liečby, biologickej liečby, je vy-

soká. Samozrejme, aj ona má svoje úskaliai nežiaduce účinky. Môže pri nej vzniknúťsekundárna infekcia alebo iné problémy.Ale na to sú lekári, aby to sledovali. A nie-kedy sa môže vyvinúť rezistencia, keď po-dávaný liek už jednoducho terapeuticky ne-funguje. No výskum išiel tak dopredu, že užvlastne môžeme vymeniť liečbu za iný pre-parát, ktorý bude funkčný. Pri artritíde má-me niekoľko biologík. Chvalabohu, môžempovedať, že vďaka poisťovniam sa táto fi-nančne náročná liečba prepláca. Takže ktoju potrebuje, ten ju dostane.

Čiže pacient príde a vy liečbu hneď nasa-díte, alebo tomu predchádza nejakýschvaľovací proces?

Myslím si, že situácia v biologickej liečbezápalových reumatických chorôb je u násveľmi dobrá, pretože liečba je cielená a mo-nitorovaná, a pacient, ktorý spĺňa indikač-né kritériá pre takúto liečbu, ju dostane.Liečba sa schvaľuje v Národnom ústave reu-

matologických chorôb Piešťany a v ďalšíchcentrách pre biologickú liečbu: v bratislav-skej Univerzitnej nemocnici, v košickej Uni-verzitnej nemocnici a v Rooseveltovej fa-kultnej nemocnici v Banskej Bystrici.V našom ústave sme pripravili indikačnékritériá pre biologickú liečbu reumatoidnejartritídy, ankylozujúcej spondylitídy, pso-riatickej artritídy a juvenilnej idiopatickejartritídy. Počas existencie nášho centra sareumatológovia pôsobiaci v piešťanskomnárodnom ústave stali špičkovými odbor-níkmi v tejto oblasti a ochotne pomáhajúaj pracovníkom v ďalších centrách na Slo-vensku pri riešení najmä už rezistentnýchforiem zápalových reumatických chorôb naniektoré biologické preparáty tým, že od-poručia po konzultácii prechod na iný druhpreparátu. Pracovníci získali medzinárod-

Reumatológia

MUDr. Zlata Kmečová, PhD.

II. Interná klinikaSZU FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici

Pracuje od r. 1979 na Internej klinikev Banskej Bystrici. Atestáciu máz vnútorného lekárstva a reumatoló-gie, neskôr si urobila kandidatúru.Spolu s ďalšími kolegami zakladalaosteológiu na Slovensku. Je členkouvýboru Slovenskej reumatologickejspoločnosti a Spoločnosti pre osteo-porózu a metabolické ochorenia kos-tí. Pôsobí ako krajský odborník v od-bore reumatológia. Prednáša, publi-kuje doma i v zahraničí. Profesijnýmúspechom je pomoc pacientom,osobným – rodina. Zlata Kmečová jevydatá, má dvoch synov ani jeden savšak nezaoberá medicínou – jeden jeprávnik, druhý ekonóm. „Čo ťa neza-bije, to ťa posilní“, hovorí ZlatáKmečová, ktorá na klinike v BanskejBystrici pracuje ako vedúci lekár Cen-tra pre biologickú liečbu a osteocen-tra pre stredné Slovensko. Najväčšímzadosťučinením pre Zlatu Kmečovúje, ak jej pacient na otázku ako samá, povie, že lepšie.


● MUDr. Elena Košková, PhD.Národný ústav reumatických chorôb,Piešťany

● Doc. MUDr. Jozef Lukáč, PhD. Národný ústav reumatických chorôb,Piešťany

● Doc. MUDr. Želmíra Macejová, PhD.III. Interná klinika, UN L. Pasteura, Košice

● MUDr. Dagmar Mičeková, PhD.Národný ústav reumatických chorôb,Piešťany

● MUDr. Helena Raffayová, PhD.Národný ústav reumatických chorôb,Piešťany

● MUDr. Soňa Tomková, PhD.1. súkromná nemocnica, Košice-Šaca

● MUDr. Daniel Žlnay, CSc.Národný ústav reumatických chorôb,Piešťany

Reumatológovia diagnostikujú a liečia choroby spojív, kostí, kĺbov, chrbtice a mäkkých tkanív zapríčinené degeneráciou, poruchouimunity alebo metabolizmu. Najviac sa na Slovensku liečia pacienti na seropozitívnu reumatoidnú artritídu, osteoporózu a polyartrózu. Liečba reumatologických pacientov stojí Dôveru ročne 8,3 milióna eur.


▼

MUDr. Alena Tuchyňová

internistka reumatologička

Národný ústav reumatických chorôb v Piešťanoch

Po skončení Lekárskej fakulty Univer-zity Komenského v Bratislave nastúpi-la do vtedajšieho Výskumného ústavureumatických chorôb ako interná aš-pirantka. V roku 1997 obhájila kandi-dátsku dizertačnú prácu na témuVplyv starnutia na zmeny imunitnéhosystému a priebeh niektorých reuma-tických chorôb. V roku 1999 atesto-vala z vnútorného lekárstva I. stupňa,v roku 2004 vnútorného lekárstva II.stupňa a v roku 2008 z reumatoló-gie. Na jar 2012 ukončila štúdiummanažmentu v zdravotníctve na SMAakadémii. V ústave pracuje na odde-lení systémových chorôb spojiva.Ako odpovedá na otázku o úspechu?„Vzhľadom na to, že naši pacienti súzväčša pacienti s chronickými choro-bami, ktoré sa nedajú vyliečiť, každýspokojný pacient, ktorému sme po-mohli, je úspechom.“

Prof. MUDr. IvanRybár, PhD.

reumatológ

Klinika reumatoló-gie LF Slovenskejzdravotníckej uni-verzity Národnéhoústavu reumatic-kých chorôb so síd-lom v Piešťanoch

Odbor si vybral, pretože pochádza z Trenčianskych Teplíc a dobre poznámiestnu komunitu, ktorá sa v minu-losti pričinila o vznik reumatológieu nás. Je to miesto, kde v roku 1941zriadili prvé reumatologické ústavnéoddelenie a následne v ďalších ro-koch pôsobila celá plejáda našichznámych reumatológov. Tí potomprešli do Piešťan a iniciovali vznik Vý-skumného ústavu reumatických cho-rôb. Má špecializáciu v reumatológiiaj v gastroenterológii. Je člen výboruSlovenskej reumatologickej spoloč-nosti a predseda Dozornej rady Slo-venskej spoločnosti pre osteoporózua metabolické choroby kostí. V ro-koch 1999 – 2010 bol hlavným od-borníkom rezortu zdravotníctva prereumatológiu. Tvrdí, že jeho najväčšíúspech musia zhodnotiť iní. Ale mádobrý pocit z toho, že sa podarilonašej reumatológii, aby bola odborneaj organizačne akceptovaná akosúčasť európskej medicíny a, že do-kázala prijať zložité európske legisla-tívne požiadavky a stala sa súčasťouzdravotníctva Európskej únie.

Doc. MUDr. ZdenkoKillinger, PhD.

internista reumatológ

V. interná klinika LFUK a UN Bratislava

Internú medicínu si vybral preto, že máambíciu vidieť pacienta čo najkomplex-nejšie. Pri špecializácii prichádzalo doúvahy niekoľko možností a k reumato-lógii mal najbližšie. „Vedel som, že ideo ťažký odbor, v tom čase s malýmimožnosťami v liečbe, no prístupa vzťah k pacientom, ktorý som videlu mojej mamy – reumatologičky, mi dalnádej, že aj v tejto oblasti sa dá citlivýmprístupom veľmi pomôcť.“ Táto špecia-lizácia mu umožnila venovať sa pod-robnejšie osteológii. Stál pri zrodeosteológie na Slovensku. Myslí si, žes pribúdajúcimi skúsenosťami a vekomje potrebné mať čoraz väčšiu úctu a re-špekt pred každým zásahom na ľud-skom tele, i duši. Snažiť sa preto u kaž-dého pacienta vidieť príčinu jehoťažkostí naozaj komplexne, v širokýcha ešte z veľkej časti neobjasnenýcha nepoznaných súvislostiach. „Je po-trebné mať na mysli, že neliečime lensymptóm alebo diagnózu, ale ľudskúbytosť, ktorá sa práve ocitla v ťažkos-tiach a od nás očakáva pomocnú ruku.A pokiaľ to robíme radi a máme správ-ne zázemie, určite dokážeme pomôcť.“

www.svetzdravia.com

Našimi hodnotami sú

KvalitaDôrazom na odbornosť a štandardné postupy zabezpečujeme vysokú kvalitu našich služieb

Orientácia na pacientaZdravie, spokojnosť a pohodlie pacienta sú hnacím motorom všetkých našich snáh

StabilitaNaše ciele sú dlhodobé – pre našich pacientov i zamestnancov sme spoľahlivým partnerom dnes i v budúcnosti

RozvojPozitívne výsledky a úspechy nás motivujú k neustálemu zlepšovaniu našich služieb i zvyšovaniu štandardov poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku

inzercia_170x81_final_N.indd 3 7. 11. 2012 9:49:28 57

B2B0

2299


ný kredit, hlavne tiež budovaním registrabiologickej liečby.

Hovorí sa, že reumatoidná artritída skra-cuje život o desať rokov.

Áno. Reumatické choroby predstavujúvážny problém aj v sociálnom kontexte.Kvalita života sa znižuje. Treba si uvedo-miť, že napríklad reumatoidná artritída ne-ovplyvňuje len fyzické funkcie, ale aj psy-chosociálne, čo vedie k ekonomickým stra-tám v súvislosti so znížením produktivitypráce. Pacienti sa vyznačujú 4- až 15-krátvyššou pracovnou neschopnosťou v porov-naní so zdravou populáciou. Až u 58 per-cent pacientov sa objavujú naraz tri zo sied-mich obmedzení: zmeny v pracovnom vý-kone, príjem, potreba oddychu počas dňa,aktivity vo voľnom čase, pohyblivosť, po-moc doma a mimo domova. Pre zamestna-ných ľudí s reumatoidnou artritídou sú pro-duktivita v práci, ako aj výkon výrazne li-mitované, ako aj pri psoriatickej artritíde.Fyzické funkcie a kvalita života z hľadiskazdravia sú nižšie u pacientov s psoriatickouartritídou v porovnaní so zdravou populá-ciou, a tiež nižšie ako u pacientov so sa-motnou psoriázou. U týchto pacientov sastretávame s bolesťami, obmedzenou hyb-nosťou, stratou energie, nespavosťou, so-ciálnou izoláciou a emotívnymi reakciami.Keďže ide aj o kožné ochorenie s viditeľ-nými prejavmi na koži, postihnutí sa do-stávajú do psychosociálnej izolácie a preja-vujú sa u nich rôzne typy depresie.

Na akej úrovni je u nás zabezpečená sta-rostlivosť o reumatikov v porovnaní so sve-tom?

Komplexná starostlivosť o reumatikov jena dobrej úrovni, lekári sú veľmi erudova-ní, sieť reumatologických ambulancií je za-chovaná a centrálne pracovisko, Národnýústav reumatologických chorôb tu v Piešťa-noch, patrí k špičkovým zariadeniam a po-skytuje diagnostickú i terapeutickú pomocterénnym aj rajónnym reumatológom jed-nak ambulantnou formou a tiež hospitali-začnou. V priebehu kalendárneho roku vy-šetríme u nás okolo 6 000 ambulantnýchpacientov z celého Slovenska a hospitaliza-čne približne 2 000 pacientov trpiacich naj-mä na zápalové reumatické choroby ako

reumatoidná artritída, psoriatická artritída,ankylozujúca spondylitída, (metabolické ar-tropatie, DNA, chondrocalcinóza artikulár-na), degeneratívne reumatické choroby (os-teoartróza), poskytujeme aj rehabilitáciu pa-cientom po reumochirurgických zákrokoch.Máme i lôžka vyhradené deťom trpiacimnajmä na juvenilnú idiopatickú artritídu.

A čo hovoríte na alternatívnu medicínu?Pomôže mi?

Alternatívna medicína nepatrí do reuma-tológie. Pacienti s reumatickými choroba-mi patria do rúk reumatológa, lebo rôzny-mi nekompetentnými imunostilačnými po-

stupmi môže dôjsť k poškodeniu pacienta.Často sa vynechá bazálna liečba a, žiaľbo-hu, aj lekári, ktorí nepoznajú problémy v te-rapii, aplikujú imunostimulačnú liečbu, čomôže mať fatálne následky pre pacienta.Zaznamenali sme také prípady na Sloven-sku, a mali sme problém takýchto pacien-tov potom stabilizovať.

Prečo ste sa stali reumatológom? Hľadal som uplatnenie v klinickom vý-

skume. Nebol som čistý teoretik ani čistýklinik, preto ponuku, ktorú som dostal akomladý lekár od profesora Štefana Siťaja, som

uvítal. Práca na čisto klinickom oddeleníma neuspokojovala, ale nevedel som si anipredstaviť prácu bez pacientov. Zároveňsom sa zaujímal aj o experimentálnu prácu,aplikovanú na daný klinický problém.V tom som videl svoje poslanie. Bola to pek-ná cesta, vystlaná radosťami aj sklamaním,ale taký už je život. Mal som šťastie na dob-rých spolupracovníkov a učiteľov, ako boliprofesor Štefan Siťaj, doktor Jan Pekárek,docent Dušan Žitňan, ale aj profesorZbyněk Hrnčíř a v Manchestri doktor P. J. L.Holt, u ktorého som absolvoval študijný po-byt v rokoch 1976 – 1977. Dnes je pre mňaveľkou cťou, že som sa po rokoch vrátil dofunkcie hlavného odborníka ministerstvazdravotníctva pre reumatológiu. Verím, žepokiaľ ide o moje poslanie, nesklamem. Ce-lý pracovný život som podriadil rozvojureumatológie, a čo bolo v mojich silách, pro-pagácii slovenskej reumatológie vo svete.

Čo považujete za míľnik v liečbe reuma-tických chorôb?

Philip Hench v roku 1948 dostal Nobelo-vu cenu za objav glukokortikoidov a ichúčinku pri zápalových reumatických cho-robách najmä reumatoidnej artritídy, ďalejje tu terčová liečba – biologická liečba, načom má zásluhu slovenský vedec pôsobia-ci v New Yorku profesor Ján Vilček. Potomje to objav niektorých histokompatibilnýchantigénov HL-A systému, ako je HLA-B27najmä pri ankylozujúcej spondylitíde, naktorom sa podieľal náš rodák Pavol Ivanyi.

A súčasní Slováci?Profesor Štefan Siťaj a docent Dušan Žit-

ňan dosiahli významný úspech popisom ar-trikulárnej chondrocalcinózy v dedinke najužnom Slovensku Veľká Mača, čo je origi-nálne pozorovanie. Tretia generácia slo-venskej reumatológie popísala originálnepozorovanie výskytu dvoch reumatickýchchorôb u jednej osoby, napríklad ankylo-zujúcej spondylitídy spojenej s Marfano-vým syndrómom, dnavej artritídy a anky-lozujúcej spondylitídy, alebo troch nozolo-gických jednotiek. Na týchto zaujímavýchkazuistikách a popisoch som sa podieľalspolu s doktormi Danielom Žlnayom, Jura-jom Dudom a doktorkou Elenou Koškovou.Slovenská reumatológia mala svoj podiel ajna zavedení intravenóznych imunoglobulí-nov pri liečbe rezistentných foriem systé-mového lupus erythematosus spolu so sku-pinou profesora Yehudu Shoenfelda, nášhotopoľčianského rodáka. Na tejto práci, či užexperimentálnej alebo klinickej, sa zúčast-nili docenti Jozef Lukáč a Emília Rovenská,doktorka Ľuba Rauová a aj ja.

▼

58

„Alternatívna medicína nepatrí do reumatológie. Pacienti s týmito chorobamipatria do rúk reumatológa. Nekompetentnépostupy ich totiž môžu poškodiť.“

MINI ANAMNÉZA

Kedy sa vám zdvihne adre-nalín?Keď by sme nejako nevedelidotiahnuť nozografické ohrani-čenie pacienta.

Zvyknete sa ešte červenať?Nie. Myslím si, že nie.

Už sa vám stalo, že stezakopli?Zakopnúť ani nie. No mnohéveci, čo som chcel, sa mi nepo-darili.

Čo vám zvýši tlak?Keď je vo svete nepokoja vojny.

Z čoho sa vám zvykne zato-čiť hlava?Keď má moje rodné mestoneúspech vo futbale.

Čo je pre vás najväčšídoping?Keď mám dobrú publikáciu pri-jatú v dobrom časopise.

Reumatológia

HN_predplatne.indd 3 6.11.2012 16:32


Keď ste sa na strednej škole rozhodova-li, kam po maturite, prečo padlo roz-hodnutie práve na medicínu?

Bolo to rozhodnutie na poslednú chvíľu,pôvodne som chcela študovať chémiu. Nastrednej škole som robila chemické olym-piády. Vysoká škola bola však až v Brati-slave a naši chceli mať najstaršiu dcérupod dohľadom, vari dva týždne pred prijí-mačkami sa doma začalo hovoriť o košic-kej medicíne. V rodine sme lekára nema-li, ani ja som o tom nesnívala...

Neoľutovali ste toto rodičovské či aj vašerozhodnutie?

Vtedy nie, veď aj môj profesor chémiena strednej ma varoval, že by som praco-vala niekde v železiarňach, v smradea dyme. Keby som sa mala rozhodnúťdnes, rozhodla by som sa pre pôvodnúchémiu, bavilo by ma napríklad potravi-nárstvo či kozmetický priemysel. Alemusím povedať, že neľutujem, pre to, čomi táto profesia dala, určite nie. A už po-čas štúdia som si ujasnila, že chcem ostaťna fakulte, že chcem učiť a odborne ísťďalej, čo sa mi splnilo.

Kto vás pri ceste labyrintom poznávaniastomatológie najviac profesionálne mo-tivoval, od koho ste sa učili, u koho stezbierali skúsenosti?

Mala som mnoho veľmi dobrých uči-teľov, ktorí ma naučili nielen odbor, alevytvárali atmosféru obetavej práce, ra-dosti z úspechov. Na druhej strane nauči-li ma profesionálnej úcte k človekua vzdelaniu. Asi za všetkých by som spo-

Zubné lekárstvo

Pekný úsmevje viac akodovolenka

Môže si dovoliť povedať, ževysokoškolský profesor bezpacientov nemôže byťdobrým učiteľom. Od študen-tov vyžaduje, aby si uvedomi-li, že raz budú pracovať soskutočným človekom. Ajpreto je na skúškach prísnaa nebojí sa byť zlá.

Prof. MUDr. NEDAMARKOVSKÁ, CSc., ktorápôsobí ako vysokoškolskápedagogička a zároveňzubná lekárkav Univerzitnej nemocniciL. Pasteura, 1. stomatolo-gickej klinike v Košiciach

Najväčší objem financií v tomto odbore smeruje do preventívnych prehliadok, preplácania liečby zubného kazu a zhryzu. Naše ročné náklady na stomatologickú liečbu sa pohybujú vo výške 34,4 milióna eur.

60_63_stomatologia.qxd 7. 11. 2012 10:33 StrÆnka 1

61

menula aspoň prvého prednostu našej ko-šickej stomatológie profesora ErnestaRužičku a docenta Eugena Ďuroviča, kto-rí mi dali v profesionálnom živote ne-smierne veľa.

Ste profesorka, hlavná odborníčka prezubné lekárstvo, boli ste desať rokov pro-dekanka, vzdelávate nové pokolenia zub-ných lekárov – máte ešte nesplnené pro-fesionálne sny? A ktoré vlastne boli, čisú tie splnené?

Nesplneným asi zostane môj večnýsen, aby sme mali výučbu zubného le-kárstva na úrovni európskych škôl – po-stačilo by aspoň na úrovni Česka, abysom ja a moji kolegovia na klinikáchmohli učiť za podmienok, ktoré naša vlá-da deklarovala v rámci predvstupovýchpríprav vstupu Slovenska do Európskejúnie v roku 2002 a ktorých splnenie osta-lo len na papieri. Malo to byť vytvoreniemateriálno-technických podmienok výuč-by budúcich zubných lekárov, ktorýmisme mali zabezpečiť ekvivalentné vzde-lanie a ekvivalentný diplom na úrovnikrajín únie. Rovnako ma mrzí, ako ťažkosa celoplošne presadzujú primárne pre-ventívne programy ústneho zdravia. Ideo ekonomicky nenáročné, ale vysokoefektívne programy, ktoré vo väčšine eu-rópskych krajín výrazne znížili výskytzubného kazu u detí. Profesionálne snysom si splnila v plnom rozsahu dosiah-nutím vysokej odbornosti.

Ste viac pedagogička alebo zubná lekár-ka? Má pedagóg dostatok praktických„stomatologických“ skúseností?

To nie je možné oddeľovať – vysoko-školský učiteľ najmä v medicíne bez pra-xe, bez pacientov, nemôže byť dobrýmučiteľom! Nemôžeme budúcich lekárovpripravovať bez praktických medicín-skych skúseností. To sa nedá nájsť v kni-hách ani na internete. Rovnako sú to ho-diny venované zdravotnej starostlivostiv plnom rozsahu, akoby pedagóg praco-val v rezorte zdravotníctva. Na plný úvä-zok som zamestnankyňou lekárskej fa-kulty ako učiteľka v príslušnej kategórii,ale robím v prvom rade s medikmi a keďskončím cvičko, idem ďalej a venujem sapacientom.

Aký termín je vlastne správny – stoma-tológia alebo zubné lekárstvo?

Od roku 2004 nie je termín stomatoló-gia správny, vstupom do únie sme muse-li prijať, ak sme chceli mať rovnocennévzdelanie a diplom, odvodenie nášho od-

boru od slova zub. Pre mňa má však sto-matológia väčší význam, lebo stoma zna-mená celá ústna dutina a zub je len je-den orgán v ústnej dutine, o ktorý sastaráme.

Zubných lekárov je chronický nedosta-tok, ročne ich nekončí štúdium ani sto.Nie je záujem o štúdium, je nedostatoč-né financovanie štúdia, sú nedostatočnékapacity na štúdium?

Zrejme zo všetkého tro-chu... Základným problé-mom je nedostatok učiteľovna stomatologických klini-kách a nevyhovujúce a pod-dimenzované materiálno-technické vybavenie kliník.V krajinách Európskej úniesú výučbové kliniky vyba-vené najmodernejšou tech-nikou, aby ju budúci zubní lekári vedelipoužívať po ukončení štúdia. V Nemec-ku ide nový prístroj, materiál či hmotarovno na univerzitu, aby sa to naučili po-užívať najprv učitelia a potom to učia me-dikov. Nie je to len marketingový ťah fir-my. Pre Slovensko by úplne postačovalavýučba zubných lekárov na súčasnýchdvoch fakultách v Bratislave a v Koši-ciach, ktoré by však mali byť dostatočnevybavené aj pre väčší počet študentov,ako otvárať štúdium, kde je garantom –profesorom odborník pre krčné. Učiť zub-né lekárstvo je veľmi špecifický proces,

je potrebné mať predchádzajúce skúse-nosti s výučbou študentov. Počas štúdiamusíte zmeniť manuálne a technicky ne-znalého adepta na zručného, technickyzdatného zubného lekára dostatočne teo-reticky vzdelaného. Okrem toho vysoko-školskí učitelia – najmä odborní asistenti– sú finančne nedostatočne ohodnotenív porovnaní s lekármi v univerzitných ne-mocniciach a už vôbec ich nemožno po-rovnávať so zubnými lekármi v privátnejpraxi. To vedie k neustálej redukcii eru-dovaných učiteľov – lekárov odchodmi doprivátu a tých znova prechodne nahrá-dzajú absolventi bez skúseností.

Majú sa ako absolventi dostať k sú-kromnej praxi?

Investícia do novej ambulancie je mi-nimálne 60- až 80-tisíc eur. Nové ambu-lancie sa dedia, alebo začne absolventpracovať u staršieho kolegu a keď ten odí-de do penzie, dohodnú sa na odkúpeníambulancie. Ďalší veľký problém je získaťpre absolventov zmluvy s poisťovňami,aby mohli vôbec začať pracovať.

Na Slovensku študuje zubné lekárstvopomerne veľa zahraničných študentov.Sme takí skvelí, či sme takí lacní?

Môžeme povedať, že vieme pripraviťnašich slovenských študentov, o čom sved-čí skutočnosť, že mnoho absolventov saúspešne uplatňuje v zahraničí. Na druhejstrane, žiaľ, naše vysoké školy sa v medzi-národnom rankingu vysokých škôl nachá-

dzajú na dolných priečkach. To ovplyvňu-je aj výšku školného, ktoré je nižšie ako naprestížnych univerzitách a, žiaľ, neštudujúu nás najlepší študenti zo zahraničia. Ne-raz ma prekvapuje, ako mnohí naši medi-ci neovládajú angličtinu, ako ma požiadajú,aby som im niektoré slovíčka, ktoré naprednáške používam, preložila do slove-nčiny. Neprekvapuje ma jazyková bariérau starších kolegov v ambulanciách, aleu študentov by som to neočakávala. Šokombolo pre mňa, keď som zistila, že mnohímedici neovládajú ani prácu s počítačom!Šiestačka nevedela, kde je enter....

MINI ANAMNÉZA

Kedy sa vám zdvihne adre-nalín?Neznášam klamstvo a ak saniekto povyšuje nad iným.

Zvyknete sa ešte červenať?Dnes už asi nie.

Už sa vám stalo, že stezakopli?Áno, ak som niekomu dôvero-vala alebo mu pomohla,a potom sa zachoval nefér.

Čo vám zvýši tlak?Nespravodlivosť, podvody,klamstvo a drzosť.

Z čoho sa vám zvykne zato-čiť hlava?Z hlúposti, ktorá je podávanáako múdrosť.

Čo je pre vás najväčšídoping?Pokoj, knihy a teplo.

„Investícia do novej ambulancie je minimálne 60 000 – 80 000 eur. Nové

ambulancie sa dedia, aleboabsolvent začne pracovať

u staršieho kolegu.“

▼


Ako dieťa si pamätám návštevu u zubá-ra, ktorý mal akúsi drevenú konštrukciu,šliapal na pedál, a tak vŕtal zub. Kam saod tých čias stomatológia dostala?

Posledných dvadsať rokov znamenáv zubnom lekárstve celosvetovo výraznýpokrok ruka v ruke s rozvojom mnohýchtechnológií. Našu prax obohatili prístrojeplné elektroniky, skvalitňujúce diagnostikua liečbu. Máme nové röntgeny, ktorými do-kážeme diagnostikovať procesy, ktoré smepredtým nedokázali. Pribudlo mnoho no-vých inštrumentov a kvalitných materiálov,ktoré nemenia farbu a šetria zubnú dreň,kedysi sme ako výplne nemali porcelányv protetike, živice menili farbu.

To však aj zdražilo nepochybne výkonyzubného lekárstva... Preto panuje v bež-nej populácii názor, že stomatológ je pri-veľmi drahý luxus a že už za otvorenieúst mu treba platiť?

Všetko, čo zubný lekár dnes vo svojejpráci používa, je finančne veľmi náročnéa nakupuje sa za európske ceny. Vstupysú veľmi drahé a lekári si ich nakupujúsami. Okrem toho, pacienti si stále ne-zvykli, že ošetrenie chrupu je všade veľ-mi drahé, ale aj že samotný pacient môžeprispieť k redukcii chorobnosti, čo je po-trebné pestovať už od útleho detstva. Rov-nako sa musí zmeniť myslenie, že naošetrenie u zubného lekára je potrebné sinašetriť a našetrené financie uprednost-niť pred financiami napríklad na dovo-lenku. Musím však priznať, že v niekto-rých prípadoch sú veľmi nadhodnotenéceny za výkony, napr. v Bratislave, nie-kde je to až desaťnásobok skutočnej hod-noty. Maximálna cena však určená nie je,takže v podstate sa s tým nedá nič robiť,je na pacientovi, ktorého lekára si vyberie.Pred zubným lekárom má neraz strach aj

stokilogramový chlap, zvuk vŕtačky spo-za dverí ambulancie vydesí väčšinu ča-kajúcich pacientov. Prečo v ľuďoch po-dľa vás pretrváva taká fóbia a ako sa dáproti nej účinne bojovať?

Zvuk vŕtačky je nepríjemný, ale ten ne-spôsobuje bolesť. Bolesť spôsobuje pre-nos rýchlych otáčok vrtáčika na zubnýpovrch. Čím je zubný kazv pokročilejšom štádiu, týmje pravdepodobnosť bolestiväčšia. K tomuto strašiakuprispievajú aj zveličené in-terpretácie zážitkov niekto-rých pacientov v okolí.Najúčinnejšou zbraňou súzákladné požiadavky pri-márnej prevencie – doko-nalá ústna hygiena, apliká-cia fluoridových prípravkov,správna výživa a pravidelné periodicképrehliadky už od útleho veku dieťaťa.

Veru aj môj ani nie dvojročný vnuk mauž poučuje, ako si treba správne umý-vať zúbky. Tu niekde sa začína starost-livosť o chrup, ktorá je veľmi dobrouinvestíciou do vlastného zdravia?

Áno, už jednoročné dieťa má s rodičompo prvýkrát navštíviť zubného lekára, abyindividuálne bol rodič informovaný o užuvedených pravidlách, máme na to vyda-né aj odborné usmernenie ministerstvazdravotníctva. Tak by sa mohlo aj u násstať realitou to, čo je napr. vo Švédskualebo Švajčiarsku, kde až 85 percent dva-násťročných detí nepozná zubnú vŕtač-ku, pretože nemajú vôbec zubný kaz!

Nebola teda chyba, keď sme v podstatezlikvidovali pedostomatológiu – kedysimala vari každá základná škola stoma-tológa...

V minulosti výkony ošetrovania detí bo-li vyššie koeficientované, dokonca aj predrokom 1989, čo neskôr zdravotné po-isťovne zrušili. Pre rovnakú výplň u spo-lupracujúceho dieťaťa potrebuje zubný le-kár minimálne dvakrát viac času ako predospelého. Deti vyžadujú viac trpezlivos-ti, viac vysvetľovania, aby sme ich mohliošetriť. Okrem toho, dieťa v minulosti naškole samo mohlo navštíviť zubného le-kára podľa objednania. Dnes toto nie jemožné, pri ošetrení musí byť prítomnýrodič, ktorý dáva aj informovaný súhlasna ošetrenie. A tu je problém – nezodpo-vedný rodič, ktorý nemá záujem, ani časna svoje dieťa a prichádza, až keď mádieťa bolestivý problém.Je dnešný pacient zubnej ambulancie

vzdelanejší a zodpovednejší, vníma po-trebu prevencie alebo je to len o tom, žekeď nebude mať preventívnu prehliad-ku, v nasledujúcom roku si bude všetkyzákroky platiť?

Časť pacientov, najmä vo väčších mes-tách, sa nielen zaujíma o svoje ústne zdra-vie, ale má aj dostatočné vedomosti. Je

ich však veľmi málo. Stále je veľká sku-pina pacientov, ktorá absolvuje len perio-dickú prehliadku a o ďalšie ošetrenie ne-má záujem.

Stomatochirurgia – zrejme o tomto od-bore či súčasti zubného lekárstva smepred rokmi nechyrovali. Využívamev súčasnosti všetky jej možnosti?

Nie je to až taký nový odbor. Maxilofa-ciálna chirurgia, ako jej dnes hovoríme,má začiatky v polovici 19. storočia, keď savykonali prvé kostné operácie korekcieveľkej sánky. Aj u nás má dlhoročnú tra-díciu – už po 2. svetovej vojne na každejklinike lekárskej fakulty existoval tentoodbor. Dnes v súvislosti s medializácioujednotlivých medicínskych odborov sahovorí aj o tých, ktoré nie sú také zná-me. Navyše, väčšina ľudí sa k týmto špe-cialistom za celý život nemusí ani dostať.Odbor sa zaoberá liečbou nádorov v úst-nej dutine a tvárovej oblasti a ich výskytv poslednom období stúpa. Rieši aj úrazyv tejto oblasti, ktoré v dôsledku zvyšujú-ceho sa násilia, autohavárií a športovýchúrazov rovnako z roka na rok narastajú.Ďalšou oblasťou je chirurgické riešenieanomálií tvárových kostí. Maxilofaciálnachirurgia ako odbor je súčasťou stomato-logických kliník v univerzitných nemoc-niciach a vyžaduje si kvalitnú lôžkovú bá-zu.

Ak sa porovnáme so zahraničím, akosme na tom? A ako sme boli na tom predrokom 1989 a po ňom?

Pred rokom 1989 nám neboli dostupnémnohé technológie, ktoré sa používaliv západnej Európe, ale na druhej straneexistoval systém najmä primárnej pre-

Zubné lekárstvo


● MUDr. Ružena AnďalováPetrana Trebišov

● MUDr. Alexander BednárikZubná ambulancia Trnava

● Doc. MUDr. Eugen Ďurovič, DrSc.,Klinika stomatológie, Univerzitná nemocnica L. Pausteura, Košice

● MUDr. Vlastimil GrausDentagroup Bratislava

● MUDr. Irena KlímováČeľustno-ortopedická ambulanciaOrtodentik Bratislava

● MUDr. Marta Murgašová,Súkromná zubná ambulancia Trenčín

„Musím priznať, že v niektorých prípadoch sú

ceny za výkony veľmi nadhodnotené, napríklad

v Bratislave. Niekde je to aj desaťnásobok

skutočnej hodnoty.“

▼

62


63

vencie pre deti a mládež a bol systémkontroly dodržiavania indikácií. V súčas-nosti máme možnosť pracovať technolo-gicky na európskej úrovni, čo dokazujemnoho praxí zubných lekárov v prepoje-ní aj s vysokou odbornou úrovňou. Žiaľ,je mnoho praxí, kde je potrebné kvalitunaprávať.

Zaostávame za svetom?Máme ambulancie, vybavené ako v za-

hraničí, vysokú úroveň má ich odbornáúroveň a práca. Nie je to len o tom, že sikúpim Mercedes a neviem ho šoférovať...A sú aj kolegovia, ktorí investovať nechcúa nie sú to len zubní lekári v penzijnomveku, ale aj mnohí mladší. Preto je nášodbor drahý.

Keď sa s niekým stretnete, hodnotíte je-ho chrup?

Áno, musím povedať, že vždy – je tomoja profesionálna deformácia. Núti mak tomu aj to, aký neošetrený chrup mánaša populácia. Vidíte to v médiách – nievždy je to problém financií, ale myslenia.Mnohí si neuvedomujú a nechcú nám ve-riť, že neošetrený zubný kaz, a najmä zá-pal parodontu, sa podieľajú na zhoršenícelkového zdravotného stavu. Až keď jevážny zdravotný problém, očakávajú odzubného lekára zázraky. Žiaľ, v myslinašej populácie nie je vžitá od maličkamyšlienka – chcem byť zdravý a musímsa o to sám snažiť. V mojom prípadevzťah k vlastnému zdraviu a aj chrupu,k nevyhnutnosti starať sa oň, nás mojamama naučila od malička.

A komu zverujete svoje zuby?Starostlivosť o svoje zuby zverujem ko-

legyni na našej klinike.

Ostáva vám čas na relaxáciu, nabíjaniebateriek?

Pomáha mi turistika, bicykel, v zime siobčas idem zalyžovať, veľa čítam, radaidem na dovolenku všade tam, kde je tep-lo – tento rok sme boli v Turecku a v Ta-liansku, vlani sme boli v Ázii. Ale je prav-da, že veľa času na relax nemám. Žiaľ,som vorkoholička... A v poslednom časemám občas pocit, že moje snaženie jeakési zbytočné. Zdá sa mi, že sa u mla-dých stratil pocit zodpovednosti, o priro-dzenej slušnosti ani nehovorím, medicinemajú väčší záujem sa učiť, uvedomiťsi, že budú pracovať so skutočným člo-vekom, nie fantómovou hlavou. Aj pretosom na skúškach veľmi prísna, veľa štu-dentov vyletí, a za to som potom zlá.

MUDr. Dušan Poruban, CSc.

stomatológ

Klinika stomatoló-gie a maxilofaciál-nej chirurgie LF Univerzity Komen-ského, Oddelenieoro-maxilofaciálnejchirurgie OUSA

Dušan Poruban zaviedol alebo pod-statne modifikoval okolo 50 novýchpostupov, vykonal 2 000 rozsiahlychonkologických resekčných,rekonštrukčných, ortopedickýcha traumatologických výkonov samo-statne alebo s interdisciplinárnou spo-luprácou. Stal sa zakladajúcim členomImplantologického klubu. Pôsobí tiežako odborný asistent LF UK v Bratisla-ve. Svoj odbor si vybral, pretože bolprvý, ktorý spoznal, a preto sa preňhostal výzvou. S odľahčením hovorí, ženajväčším úspechom preňho je to, žezískal trikrát titul kráľa strelcov vo Fut-balovom oddiele LF UK. Riadi sa život-ným mottom: „Dosiahnuť zmenu zna-mená nerobiť všetko, ako dosiaľ.“

Doc. MUDr. Ivan Erdelský, CSc., mim. prof.

parodontológia a choroby ústnejsliznice

Lekárska fakulta,Katedra stomatoló-gie, stomatologickáambulancia Polikliniky SZU

Okrem I. a II. atestácie z odboru sto-matológia absolvoval Ivan Erdelskýnadstavbovú atestáciu v odbore paro-dontológia a choroby ústnej sliznice.Ako hovorí, stomatológiu si vybral ria-dením osudu. Za svoj úspech považu-je, že celý život mohol robiť to, čo hobaví. Ale aj to, že žil v šťastnom ma-nželstve. V živote mu je blízke motto:„Správaj sa k svojmu okoliu tak, akosi želáš, aby sa okolie správalo k te-be.“ Docent Ivan Erdelský pôsobí odroku 2001 ako vedúci Katedry stoma-tológie SZU v Bratislave.

MUDr. Ján Gašič

certifikácia z dento-alveolárnejchirurgie

NZZ zubná ambulancia v Partizánskom

„Prijali ma na štúdium zubného lekár-stva, napriek tomu, že som sa hlásil navšeobecné lekárstvo.“ Zubarina sa muvšak tak zapáčila, že jej zostal verný. Poskončení LF UK v Bratislave pracovalv nemocnici v Partizánskom ako závod-ný zubný lekár, potom ako obvodný.Dva roky bol prednostom polikliniky.Tvrdí, že „úradovanie“ ho nebavilo,preto sa vrátil na zubné oddelenie, kdesa neskôr stal aj primárom. V roku1992 odišiel do privátnej praxe. Úspe-chom je preňho dennodenne si robiťsvoju prácu poctivo a na spokojnosť je-ho pacientov. Životné motto? Najobľú-benejšie je: „Nie je problém robiť ľu-dom zle, ale robiť ľudom dobre, to nie-kedy stojí za tú námahu.“

MUDr. Gabriela Alexandrová

čeľustná ortopedička

Poliklinika KarlovaVes Bratislava

Popri svojej praxi sa venuje aj pedago-gickej a publikačnej činnosti. V ro-koch 2004 – 2006 viedla spolu s dok-torkou Alenou Paškovou tri ortodon-tické kurzy pre mladých čeľustnýchortopédov na Slovensku. Prednáša nakongresoch pre zubných lekárova čeľustných ortopédov, na PdFUKprednáša čeľustnú ortopédiu preI. ročník odboru logopédia, učí čeľust-nú ortopédiu v nadstavbovom štúdiupre odbor dentálna hygienička naZdravotnej škole v Bratislave. Pôsobíaj ako externá učiteľka na Katedrečeľustnej ortopédie LF SZU. Je prezi-dentkou Slovenskej ortodontickej spo-ločnosti a hlavnou odborníčkou prečeľustnú ortopédiu na Slovensku.


Prvá pitva, pražská pitva

Jána Jessenia (1566– 1621) síce netrebazvlášť predstavovať,no vedeli ste, že jeto rodák z Vroclavu,ktorý pochádzal zuhorského zemian-skeho rodu, ktorýmal korene v slo-venskom Turci? Ján Jessenius vyštudovalmedicínu a filozofiu. Študoval aj v tom ča-se na veľmi uznávanej univerzite v Pado-ve. Prahu navštívil na pozvanie dánskehoastronóma Tycha de Brahe. Preslávil satým, že tu vykonal prvú pitvu. Laici ho zatento čin odsúdili, odborníci velebili. JánJessenius túto pitvu dopodrobna opísal.Detailne sa venoval zloženiu ľudského te-la, uloženiu orgánov a ich funkcii. Prišielaj s novými poznatkami – objavmi pri opi-se a hodnotení činnosti sluchových a re-čových orgánov. Špeciálne sa venoval na-príklad kostiam – podrobne opísal sústa-vu, počet a skladbu kostí. Ján Jessenius saangažoval politicky. Pri jednom z proti-habsburských odbojov ho zajali a na Sta-romestskom námestí v Prahe mu sťalimečom hlavu.

Prišiel o prvenstvo vo vakcinácii

Ján Adam Rayman, ale aj Ioannes Reima-nus, Johann Reiman alebo Rayman János(1690 – 1770) bol lekár, infekcionista,imunológ, farmaceut. Vyrastal v rodinelekárnika, čo ovplyvnilo aj výber jeho po-volania. Po smrti svojho otca prevzal ve-denie jeho lekárne. Zároveň viedol veľko-obchod s liečivami, exotickým ovocíma korením, a tiež tokajským vínom.Prešovčania ho mali radi pre jeho ľudskékvality, preto mu mesto odpustilo plateniedaní a bol prijatý do šľachtického stavu.Ako lekár sa preslávil tým, že v roku 1720vykonal na vlastnej dcére očkovanie protipravým kiahňam vmasírovaním hnisuz kiahničky jej chorého brata do kožnéhorezu na ramene. Očkovanie neskôr s ús-pechom opakoval na viacerých pacien-toch. V medicíne sa však svetové prven-stvo priznáva anglickému lekárovi Edwar-dovi Jennerovi, ktorý zaviedol pojemvakcinácia a vakcína, ako aj termín vírus.Rayman sa okrem očkovania zaoberal ajosýpkami, bacilovou dyzentériou, šarla-chom a besnotou. Okrem medicíny sa ve-noval aj meteorológii a chémii – vykoná-val chemický rozbor minerálnych vôd.

Všestranný polyhistor

Na Michalskej uliciv Bratislave stojí do-teraz Segnerova kú-ria. Kedysi tu žil sosvojou rodinou vý-berca daní a mest-ský komorný –správca mestskejpokladnice, JohannMichael von Segner. Bol to otec význam-ného fyzika, lekára, astronóma, botanika,matematika a vynálezcu – Jána Andreja

História

64

Historicképostavy našejmedicíny

2012: Témou číslo jeden sú platy. Poúpravách miezd lekárov v nemocniciacha sestier žiadajú viac i špecialisti, praktickílekári či ostatní zdravotnícki pracovníci.

2011: Od konca septembra zažilo zdra-votníctvo krízu, keď 2 500 lekárov podalovýpovede. Keďže odborári nesúhlasilis navrhovanými riešeniami vlády, Lekárskeodborové združenie 10. decembra spusti-lo najväčšiu štrajkovú pohotovosť.

2009: V rezorte zdravotníctva bolo 11 207 organizácií a zdravotníckych zaria-dení. V zdravotníctve pracovalo 104 678pracovníkov, z toho 17 799 lekárov.

2009: Lekársky tím odborníkov na srd-covo-cievne ochorenia v Detskom kardio-centre Národného ústavu srdcovýcha cievnych chorôb v Bratislave 3. júna2009 úspešne transplantoval srdce naj-mladšiemu pacientovi, desaťtýždňovémuchlapčekovi, ktorého hospitalizovali v cen-tre so závažným zlyhaním srdca.

2006: Svetová lekárska asociácia zaradilaprezidentku Ligy proti rakovine SRMUDr. Evu Sirackú, DrSc., medzi 65 po-predných lekárov sveta.

2005: Od 1. septembra môžu lekári vy-berať poplatok za prednostné ošetrenie.

2004: Prijatím kľúčových zákonov sa za-čala najvýraznejšia reforma zdravotníctva,s ktorou prišiel minister zdravotníctva Ru-dolf Zajac.

2004: Po 23 rokoch sa na Slovensku poprvý raz zastavil pokles pôrodnosti.

2004: Na I. ortopedickej klinike LF UK,FNsP SZÚ 23. novembra prvýkrát vymenilibedrový kĺb miniinvazívnou metódou.

2003: V Detskej FNsP v Bratislave 24.mája úspešne transplantovali časť pečene7-ročnému dievčaťu od dospelého darcu.

2003: Vláda rozhodla 28. mája o defini-tívnom zastavení dostavby FNsP na brati-slavských Rázsochách.

2002: Prvého septembra vznikla zo zá-kona Slovenská zdravotnícka univerzita,ktorá je právnym nástupcom Slovenskejpostgraduálnej akadémie medicíny.

2000: Profesor Jaroslav Siman prvýkrátúspešne oddelil siamské dvojičky na Slo-vensku, Andrejku a Lucku Tóthové z Krás-nohorskej Dlhej Lúky v okrese Rožňava.

1999: V prvom štvrťroku platil krízovýstav rezortu, ktorý vyhlásilo Ministerstvozdravotníctva SR koncom roku 1998.

100 rokov slovenskéhozdravotníctva

Rozhovormi s vybranými lekármi sme otvorili dvere do modernejslovenskej medicíny. Rovnako zaujímavá je aj minulosť.Nezmestia sa nám všetky postavy, preto sme vybrali aspoňzopár.

64_67_historia.qxd 7. 11. 2012 14:32 StrÆnka 1

65

Segnera (1704 – 1777). Nadanie na mate-matiku a fyziku sa preukázalo u Jána An-dreja Segnera už počas štúdií na mest-skom gymnáziu. Ďalšie vzdelanie v odbo-re medicína a filozofia si doplnil nauniverzite v Jene. Tu aj pôsobil ako sú-kromný docent. V roku 1735 sa presunulna pozvanie do Göttingenu, kde sa okremexperimentálnych prednášok zaslúžilo Univerzitnú hvezdáreň. Z Göttingenusa ako profesor presunul na Hallskú uni-verzitu, kde nechal zriadiť Hallskú hvez-dáreň. Napriek tomu, že sa narodil v Bra-tislave, väčšiu časť života prežil v Nemec-ku, preto si uvádza nemeckú národnosť.

Za röntgen v Uhorskuvďačíme Slovákovi

Profesor VojtechAlexander (1857 –1916) bol uznávanýröntgenológ. Naro-dil sa v Kežmarkua tu ukončil aj stre-doškolské vzdela-nie. Medicínu štu-doval už na Lekár-skej fakulte v Budapešti, kde krátko poukončení štúdia pracoval ako asistent naAnatomickom ústave a Patologickomústave. Na žiadosť otca sa vracia domova pôsobí ako praktický – mestský lekár.Trvalo sa zaujímal o vedecké dianie vosvete, preto keď počul o historickom ob-jave röntgenových lúčov X, odchádza donemeckého Würzburgu, aby sa stretols ich objaviteľom, Wilhelmom ConredomRöntgenom. Vojtech Alexander veľmirýchlo pochopí, aký význam bude maťnový objav pre budúcu medicínu. Ne-váha, a začína sa špecializovať výlučne naröntgenológiu. Nedal sa odradiť neús-pechmi, húževnato pracoval každý deňa keď sa mu niečo nevydarilo, vraj vravie-val: „Diem perdidi.“ (Stratil som deň.)Svetové uznanie mu patrí za metodikutzv. plastického snímkovania – založilplastickú röntgenológiu. Zhotovil sériusnímok embryonálneho vývinu človeka,venoval sa tuberkulóze – podrobne rozo-bral jej vývoj. Žiaľ, v tom čase, vzhľadomna novosť a neprebádanosť X lúčov, samálo vedelo o ich škodlivosti. Výskumy,ktorými sa zaoberal, skúšal aj na svojejmanželke. Keď čakala piate dieťa, röntge-noval ju vraj raz mesačne, aby mohol sle-dovať vývoj kostry svojho dieťaťa. Syn sapotom narodil postihnutý. Vojtech Alexan-der patril k zakladateľom Skrášľovacieho

spolku v Kežmarku a založil aj Spolok in-validov. Jeho zásluhou sa elektrifikovalKežmarok, urobila kanalizácia či reguláciariek. Vojtech Alexander zomrel v Buda-pešti, je pochovaný v Kežmarku.

Prvá lekárka pomáhalanajmä deťom

Byť prvou lekárkousi zaslúži ocenenieobzvlášť preto, žev čase, keď MáriaBellová (1885 –1973) žila, bola spo-ločnosť stále plnápredsudkov a pod-ceňovania spoločenskej úlohy ženy. Namedicínu sa Mária Bellová nedostala lentak – pomohol jej otec. Pre lepšie vykres-lenie situácie povieme, že v tom čase nafakulte študovalo päť žien, medzi nimi ajrodáčka z Liptovského Petra. V roku 1910získava na budapeštianskej univerzite le-kársky diplom. Po niekoľkých krátkychpobytoch v Berlíne, Paríži, Bruseli, ru-munskom Tirgu Mures a Košiciach sa na-trvalo usídľuje v Dolnom Smokovci, kdesa venuje detskej tuberkulóze. Nemalavlastnú rodinu, celý život zasvätila me-dicíne a chorým pacientom, najmä de-ťom.

Lekár, priateľ, dôverníkslávneho spisovateľa

Preslávil sa tým, žebol osobným leká-rom Leva Nikolaje-viča Tolstéha.Dušan Makovický(1866 – 1921) vyras-tal v rodine obchod-níka a továrnikaPetra Makovického. Svoju lekársku profe-siu začal ako lekár na klinike v Innsbru-cku, neskôr sa presunul do Žiliny, kde pô-sobil ako praktický lekár. Odtiaľ odchádzado Ruska, do Jasnej Poľany. Tu sa stávaosobným lekárom, priateľom a dôverní-kom významného ruského prozaika.Dušan Makovický sa nevenuje iba medicí-ne. Je veľkým propagátorom tolstojizmu.Jeho pričinením vyšiel napríklad prekladTolstého Vzkriesenia, dokonca skôr akovyšiel originál. Makovický bol poslednýmčlovekom, s ktorým sa rozlúčil zomierajú-ci spisovateľ. Svoj život ukončil Makovic-ký samovraždou. ▼

1998: Prvú úspešnú transplantáciu pod-stúpila slovenská pacientka 9. júla vo vie-denskej nemocnici Allgemeiner Kranken-haus za úzkej spolupráce a asistencie slo-venských hrudníkových chirurgov.

1997: V Petržalke 13. novembra bolaslávnostne odovzdaná do užívania NsP sv.Cyrila a Metoda.

1993: Slovakofarma Hlohovec pod ob-chodným názvom Anopyrin uviedla na trhprípravky znižujúce riziko vzniku infarktumyokardu či mozgovej porážky.

1991: Na klinike rádioterapie v Onkolo-gickom ústave sv. Alžbety v Bratislave bolinštalovaný nový lineárny urýchľovač elek-trónov CLINAC 2100C.

1991: V Bratislave bola 1. júla založenáŠkola verejného zdravotníctva, ako organi-začná súčasť novosformovaného Inštitútupre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdra-votníctve.

1991: Na 1. gynekologicko-pôrodníckejklinike v Bratislave sa 4. mája narodilo pr-vé „dieťa zo skúmavky“ na Slovensku.

1990: Zanikli krajské ústavy národnéhozdravia. Do priameho riadenia ministerstvazdravotníctva prešli krajské hygienické sta-nice, krajské fakultné nemocnice a veľkéodborné liečebné ústavy.

1982: V Nemocnici s poliklinikou akade-mika Dérera na bratislavských Kramárochbol inštalovaný prvý počítačový tomografna Slovensku.

1978: V bratislavskom Onkologickomcentre založili Národný onkologický regis-ter Slovenska, v ktorom sú evidovaní všet-ci pacienti s onkologickými ochoreniamiod roku 1968.

1976: Na chirurgickom oddelení Nemoc-nice s poliklinikou v Topoľčanoch začali vy-konávať laparoskopické vyšetrenia pacien-tov.

1972: Transplantačný tím Urologickej kli-niky Lekárskej fakulty UK 16. júna v Brati-slave uskutočnil v Nemocnici s poliklinikouakademika Ladislava Dérera prvú trans-plantáciu obličky u nás.

1969: Martinská pobočka Lekárskej fa-kulty UK sa stala samostatnou fakultou.

1969: Kolektív Chirurgickej kliniky Ne-mocnice akademika Dérera 10. novembravykonal pod vedením profesora Šimkovicaprvý aortokoronárny bypass v Českoslo-vensku.

1967: Vznikla II. (špecializovala sa navýučbu stomatochirurgie a maxilofaciálnejchirurgie) aj III. stomatologická klinika(špecializované pracovisko pre konzervač-


Známejší skôr ako literát

Ivan Stodola (1888 –1977) je známy naj-mä svojou literár-nou tvorbou – na-príklad komédiouJožko Púčik a jehokariéra. Skôr než savenoval literatúre,vyštudoval medicí-nu v Budapešti a Berlíne. Ako praktickýlekár pôsobil v Liptovskom Mikuláši, po-čas 1. svetovej vojny slúžil ako vojenskýlekár. Stal sa zakladateľom preventívnehozdravotníctva na Slovensku, v roku 1946získal titul docenta sociálnej patológie.

Pomenovali po ňom nemocnicu na Kramároch

Ladislav Dérer (1897 – 1960) bol brati-slavským rodákom, profesorom vnútor-ného lekárstva, zakladajúcim členomSlovenskej akadémie vied a poprednýmvedcom. Po absolvovaní štúdií začal pô-sobiť na I. Internej klinike Fakultnej ne-mocnice UK v Bratislave ako odbornýasistent, neskôr aj ako docent a profe-sor. Významne prispel k založeniu slo-venského vnútorného lekárstva, vycho-val preň rad významných nástupcov. Vosvojich výskumoch sa venoval viacerýmmedicínskym problémom. Napríklad pa-tológii pečene, fyziológii a patofyziológiitráviaceho ústrojenstva, patofyziológiikrvi pri obehových poruchách, problé-mom včasnej diagnostiky rakoviny atď.Svojimi aktivitami pomáhal dvíhaťi zdravotné povedomie na Slovensku.Ladislav Dérer sa zaslúžil o vznik Slo-venskej internistickej spoločnosti či Slo-venskej lekárskej knižnice v Bratislave.

Andrej Žarnov alias profesor Šubík

Na jednej stranevýznamný predsta-viteľ katolíckej mo-derny, na druhej je-den z prvých pato-lógov na Slovensku.Vlastným menomFrantišek Šubík,známejší je však pod pseudonymom An-drej Žarnov (1903 – 1982). Medicínskevzdelanie získal na Univerzite Komen-ského v Bratislave, 15. marca 1939 ho

slovenská vláda vymenovala za profesorapatologickej anatómie a prednostu Ústa-vu patologickej anatómie Lekárskej fakul-ty Slovenskej univerzity. V roku 1942 sastal šéfom slovenského zdravotníctva.Koncom apríla 1943 sa ako lekár zúčast-nil na medzinárodnom skúmaní maso-vých hrobov v Katynskom lese. Po vojnesa kvôli tomu dostal do nemilosti a mu-sel niesť represívne následky celý život.Pred komunistickou totalitou emigrovaldvakrát. Raz sa ho podarilo zatknúť, defi-nitívne ušiel za dramatických okolností(do Rakúska preplával cez Moravu nagumenom člne) v roku 1952. Usadil sav USA, kde aj zomrel.

Zakladateľ biochémie

Profesor Teofil Ru-dolf Niederland(1915 – 2003) bolvýznamný sloven-ský lekár, vedeca pedagóg. Bol za-kladateľom moder-ných vedeckýcha klinických odbo-rov na Slovensku – klinickej biochémie,klinickej farmakobiochémie a klinickejfarmakoterapie. Od malička mal rád cu-dzie reči. Učil sa gréčtinu, latinčinu, an-gličtinu, francúzštinu, ale aj maďarčinua trocha i rumunčinu. O tom, že odišielštudovať do Prahy medicínu, vraj roz-hodlo len to, že sa tam vybrala aj väčši-na jeho spolužiakov. Okrem medicínyho v Prahe očarilo aj divadlo. Chodil naskúšky k E. F. Burianovi do jeho divadlaD 34, ale kvôli zaneprázdnenosti sa di-vadlu prestal venovať. Svoj život zasvätilmedicíne, konkrétne klinickej bioché-mii. Usiloval sa vytvoriť pre jej rozvojprimerané inštitucionálne zázemie. Po-stupne založil sedem vedeckých ústa-vov. Položil tak úspešné základy pre vý-chovu klinických biochemikov a analyti-kov. Neskôr sa mu plní sen a okrembiochemických laboratórií zakladá III.internú kliniku, ktorá sa stala popred-nou liečebnou i vedeckovýskumnou zá-kladňou slovenskej internej medicíny.Koncom 60. rokov oboznámil slovenskúverejnosť s nežiaducimi účinkami lie-kov. Slovenskí lekári tak boli jedni z pr-vých na svete, ktorí sa s tým oboznámilia poznatky vedeli ďalej zohľadniť priliečbe pacientov. Rudolf Niederland bolznámy svojou systematickou prácoua cieľavedomosťou.

História

66

▼ nú, preventívnu a detskú stomatológiu)Lekárskej fakulty UK v Bratislave.

1962: Na internom oddelení Vojenskejnemocnice v Košiciach v auguste začalofungovať hemodialyzačné stredisko, prvéna Slovensku.

1960: V Prahe zomrel 11. januára Kris-tián Hynek, lekár, internista, zakladateľUniverzity Komenského a jeden zo zakla-dateľov modernej slovenskej lekárskej ve-dy. Patril k svetovým priekopníkom rönt-genoterapie, najmä liečenia leukémieröntgenovým žiarením.

1958: Na rádioterapeutickom oddeleníOnkologického ústavu v Bratislave bol in-štalovaný prvý kobaltový žiarič na Sloven-sku GUT 400, prístroj sovietskej výroby.

1953: Svoju činnosť začala Vedecká radaministerstva zdravotníctva.

1952: V Bratislave vznikla Farmaceutickáfakulta UK, s tromi katedrami – chémie,farmakognózie a galenickej farmácie.

1951: Na Onkologickom ústave pre Slo-vensko v Bratislave bolo otvorené oddele-nie biochémie a rádioizotopov, čím sa po-ložili základy pre diagnostiku a liečbuotvorenými žiaričmi.

1950: Liečebňa tuberkulózy v TatranskejPolianke začala svoju činnosť.

1948: V Československu sa začalo očko-vanie proti TBC ľudí do 20 rokov.

1936: Gynekológ Samuel Kadlečík založilprvú poradňu pre tehotné ženy.

1928: Pätnásteho júna začal platiť Výnosministerstva zdravotníctva o zákaze vybe-rať akékoľvek príplatky a odmeny lekáromverejných nemocníc a liečebných ústavovza osobitné lekárske výkony.

1923: Lekár Ján Kňazovický uskutočnilprvú transfúziu krvi na Slovensku.

1919: Lekárska fakulta začala 9. decem-bra s výučbou v troch vyšších klinickýchročníkoch so 144 poslucháčmi. Prevzalapracoviská LF Alžbetínskej univerzity.

1912: Epidémia šarlachu v Košiciach.

Použité pramene:HALLON, Ľ., FALISOVÁ, A., MOROVICS, M. T.Chronológia vývoja vedy a techniky na Sloven-sku. Bratislava: 2006, Historický ústav SAV, ISBN 978-80-88880-73-8.

HLAVATÝ, T., LIPTÁKOVÁ, A. 2011. Správao stave zdravotníctva na Slovensku. Bratislava:2011, Ministerstvo zdravotníctva SR, ISBN 978-80-969507-9-9.

Zdravotnícke noviny, historické postavy a ichfotografie spracované podľa internetu

Inzerce_AN_SK_serie_Prosure_Comp1 1In 6. 11. 2012 14:27:57


Viac ako 550 lekárovv 13 zariadeniach po celom Slovenskusa stará o takmer 30 000 našichindividuálnych klientov

Široký komplex lekárskych špecializáciína 1 mieste

Moderné elektronické služby, napr. SMSpripomienka 24 hodín pred vyšetrením

Objednávanie vyšetrenia na dohodnutý čascez infolinku, web, e-mail alebo Skype

Výhodné programy zdravotnej starostlivostipre jednotlivcov a rodiny

Komplexné preventívne prehliadkys výsledkami za 1 deň

www.procare.sk

Polikliniky ProCare: BRATISLAVA Betliarska 17, Daxnerovo nám. 3, Vlčie hrdlo 49 (areál Slovnaft)KOŠICE J. Pavla II. 5 / NITRA Fatranská 5SEREĎ I. Krasku 38 / ŽIAR NAD HRONOM Priemyselná 12

Zariadenia v sieti: BANSKÁ BYSTRICA Mammacentrum sv. Agáty ProCareBRATISLAVA Medifera Aupark Tower, Medifera Štúrova,Železničná nemocnica a poliklinika / KOŠICE Železničná nemocnica s poliklinikouZVOLEN Železničná poliklinika

INFORMUJTE SA

0850 888 [email protected]

www.facebook.com/ProCareSK

2012_11_Inzercia_TOP_lekari_N.in1 12012 11 Inzercia TOP lekari N in1 1 6. 11. 2012 13:05:446 11 2012 13:05:44

68.qxd 7. 11. 2012 15:56 StrÆnka 1

top lekári 2012

Documents