Vladimr Varsik

SloVenSko na hraniciach rmSkej rekVdSke SdliSko Vntorn truktra achronologick VVoj

V y s o k o k o l s k u e b n t e x t

t r n aVa 2 0 1 1

Vladimr Varsik

SlovenSko na hraniciach rmSkej rekvdSke SdliSko vntorn truktra a chronologick vvoj

Vysokokolsk uebn text

Vladimr Varsik

Slovensko na hraniciach Rmskej reKvdske sdlisko vntorn truktra a chronologick vvoj

Vysokokolsk uebn text

Potaov sadzba: Peter erve

Copyright Vladimr Varsik, 2011

Copyright Filozofick fakulta, Trnavsk univerzita v Trnave, 2011

Na prednej oblke pohad na as odkrytho kvdskeho sdliska vo Vekom Mederi

ISBN 978-80-8082-469-3

3Obsah:

1. vod

2. Kvdske sdlisko na Slovensku asov a geografick a tematick vymedzenie

3. Skladba sdliskovch objektov

3.1. Nadzemn domy

3.2. Zemnice

3.3. Spky

3.4. Zsobn jamy (podzemn sil)

3.5. Studne

3.6. Pece

3.6.1. Kuchynsk (chlebov) pece3.6.2. eleziarske (hutncke) pece

3.6.3. Hrniarske pece

3.7. In objekty

4. Chronologick vvoj germnskych sdlisk

4.1. Sdliskov horizont I stupe B1 a vasn fza stupa B2 doby rmskej

4.2. Sdliskov horizont II stupe B2 a B2/C1 doby rmskej

4.3. Sdliskov horizont III stupe C1 doby rmskej

4.4. Sdliskov horizont IV stupe C2-C3 doby rmskej

4.5. Sdliskov horizont V stupe C3-C3/D1 doby rmskej

4.6. Sdliskov horizont VI stupe D1-D2 doby sahovania nrodov

5. Literatra

4

51. VOD

V dsledku vekch geopolitickch zmien po prelome letopotov a expanzie Rmskej re

poas vldy prvch rmskych cisrov sa zemie Slovenska ocitlo v hraninej sfre dvoch svetov:

anticko-rmskeho na juhu a barbarsko-germnskeho na severe. Osdlenie zemia dnenho Slovenska

v dobe rmskej, teda v 1. a 4. storo po Kr., vak nemalo jednotn kultrny ani etnick charakter.

V podstate sa rozpadalo na tri viac-menej samostatn kultrne oblasti. Juhozpadn as a po Poiplie

a stredn Pohronie postupne osdlili germnski Kvdi, hornat oblasti strednho a severnho Slovenska

predstavovali domnu etnicky zmieanej pchovskej kultry, na vchodnom Slovensku pomerne dlho

pretrvvalo keltsko-dcke osdlenie, ktor bolo od 2. storoia prevrstvovan vchodogermnskou

(vandalskou) migrciou zo severu.

Do priameho kontaktu so svetom rmskych provinci sa dostala len prv z uvedench kultrnych

zn s kvdskym osdlenm. Vaka svojej jedinenej polohe sa toto zemie stalo akmsi mostom alebo

treou znou medzi antickm a barbarskm svetom. Cez toto zemie prdil nielen obchodn tovar,

ale aj kultrne vdobytky, poznatky a rzne technologick znalosti.

Kvdi z juhozpadnho Slovenska, spolu so susednmi Markomanmi, ktor sdlili najskr

v eskej kotline a neskr sa posunuli aj na jun Moravu, patrili k vekmu kmeovmu zvzu

Svbov. Historici predpokladaj, e v poslednch desaroiach starho letopotu Kvdi spolone

s Markomanmi sdlili na zem strednho a dolnho Mohanu. Pod dojmom vekch vazstiev rmskych

lgi na ele s Drusom Starm odili oba kmene niekedy po roku 9 pred Kr. smerom na vchod a zaujali

oblasti v echch (Markomani) a severne od strednho Dunaja (Kvdi). Z archeologickho hadiska

patria pamiatky germnskej hmotnej kultry z tchto zem do tzv. polabskho kultrneho okruhu.

Predovetkm v najstarom obdob kvdskeho osdlenia juhozpadnho Slovenska (v 1. storo po Kr.)

mono sledova siln kultrne vzby smerom na severozpad k strednmu a hornmu Polabiu a najm

do iech. U v nasledujcom 2. storo sa vak tieto vzby uvonili a stredodunajsk Svbi (Markomani

na junej Morave a Kvdi na juhozpadnom Slovensku) vytvorili samostatn kultrnu oblas, ktor

sa spene rozvjala a po zver doby rmskej, resp. a do vodnej fzy doby sahovania nrodov

zaiatkom 5. storoia.

2. KvdsKe sdlisKo na slovensKu asov a geograficK a tematicK

vymedzenie

Sdlisk z 1. a zaiatku 5. storoia predstavuj nezastupiten zdroj naich poznatkov o ivote,

hmotnej kultre a hospodrstve kvdskej populcie doby rmskej. V nasledujcich kapitolch bud

zhrnut poznatky o stavebnom vzore a chronologickom vvoji kvdskych sdlisk na juhozpadnom

Slovensku. Pjde predovetkm o osady ponohospodrskeho charakteru, ktor sa rozkladaj

v najrodnejch ninnch a dolnch oblastiach reginu, najm pozd hlavnch zpadoslovenskch

riek (Morava, Vh, Nitra, Hron, Ipe) a ich prtokov. Skmali sa vak aj kvdske sdla rozprestierajce sa

v rozsiahlej dunajskej inundcii a v nevekej vzdialenosti od rmskeho limitu (napr. Bratislava-Trnvka,

Vek Meder). Tmou predloenej prce nebud vinn polohy v hornatch reginoch Slovenska, ktor

6boli len prechodne osdovan v uritch kritickch obdobiach doby rmskej (poas markomanskch

vojen a najm v zvere doby rmskej a na poiatku doby sahovania nrodov). Samostatn a vemi

pozoruhodn problematiku sdliskovej archeolgie, ktor vak presahuje vymedzen obsahov npl,

stelesuj sdla, v ktorch sa vyskytli stavby budovan na rmsky spsob (Bratislava-Devn, Bratislava-

Dbravka, Cfer-Pc, Stupava, Vek Kr). Samozrejme, e do tejto tmy nepatria ani rmske limitn

tbory v Ii a v Bratislave-Rusovciach/Gerulate.

3. sKladba sdlisKovch objeKtov

3.1. Nadzemn domy

Kvdskym sdliskm v oblasti nad strednm Dunajom chba charakteristick truktra

zpadogermnskych osd v dnenom Nemecku alebo v junej kandinvii, kde obytn dom predstavuje

nadzemn stpov stavbu najastejie s trojloovou kontrukciou a s integrovanou stajou (nem.

Wohnstallhaus obr. 1). Dvorcov truktru (obr. 2) potom dopaj tzv. vedajie budovy, tvor- a

eskolov spky, zemnice, chlebov pece, vrobn objekty, studne a podobne. Charakteristick rz

germnskym sdlam na juhozpadnom Slovensku, ale aj na junej Morave a v Dolnom Raksku, vtlaj

zemnice, najastejie s tzv. eskolovou kontrukciou. Napriek neprtomnosti vykurovacch zariaden sa

asto pokladaj za obytn stavby. In bdatelia tento nzor striktne odmietaj. Kee nadzemn kolov

domy z viny germnskych sdlisk na juhozpadnom Slovensku nepoznme, nevieme v sasnosti

poskytn jednoznan odpove na otzku, kde sa bvalo. Jasn nie je ani to, kde bol v zime alebo poas

nepriaznivch poveternostnch podmienok ustajnen dobytok. V poslednch rokov bva preto prvom

nastoovan otzka, i obraz germnskeho sdliska severne od strednho Dunaja je naozaj pravdiv,

alebo i chbanie nadzemnch kolovch stavieb nie je dsledkom rznych objektvnych a subjektvnych

faktorov (nepriazniv podmienky pre uchovanie stp po nadzemnch stavbch, nevhodn techniky

vskumu, mal vskumn plochy, niiv vplyv hlbokej orby alebo pdnej erzie a podobne).

Obr. 1. Trojloov obytn stavba s integrovanou stavbou (Wohnstallhaus) z lokality Hodde v dnenom Dnsku (poda Hvass 1982). V dlhch stench s dva protiahl vchody, vavo od nich sa nachdza obytn trakt s ohniskom, vpravo staja s oddielmi pre dobytok.

7V snahe dokza prtomnos vch nadzemnch obytnch domov na germnskych sdliskch

v stredodunajskom priestore, uvauj niektor autori aj o existencii inch typoch stavieb, ktorch ance

pre zachovanie a identifikciu ternnym archeologickm vskumom nie s vemi vek. Naprklad

objekty postaven na zrubovom zklade na rovni sdobho ternu mohli vaka erzii a intenzvnej

orbe plne zmizn. Za ich pozostatok sa niekedy pokladaj ohranien kumulcie preplenej mazanice

(ako pozostatok vmazu zhorench detruovanch stien) zisovan nehlboko pod sasnm ternom

(Chotn, Lb, Nitra-Provsk Hje).

Ternne vskumy poslednch rokov svedia o tom, e aj na markomansko-kvdskych

sdliskch severne od strednho Dunaja treba pota s prtomnosou vch nadzemnch domov.

Presnejie poznatky o ich vzore mu prinies len budce vekoplone zameran odkryvy a preczne

vskumn techniky. Doposia zisten stavby poskytuj skr heterognny obraz, ktor neumouje

stanovi ist charakteristick stavebn typ (akm je v zpadogermnskej oblasti trojloov obytn

dom). Pokia nie je presvedivo preukzan obytn funkcia istch budov, problematick je riei

vntorn truktru agrrnych osd doby rmskej. Nadzemn kolov stavby z juhozpadnho Slovenska,

junej Moravy a z dolnho Rakska patria k stavbm skr mench a strednch rozmerov, ktor by

v zpadogermnskej oblasti boli pravdepodobne pokladan za takzvan vedajie budovy (obr. 3). Stavby

bvaj jednopriestorov (napr. Bratislava-Trnvka, Vykov), inokedy maj dvoj- (Bernhardsthal) troj-

(Schletz) i a tvorloov (Vek Meder) kontrukciu. Mu ma aj halov charakter s postrannmi

miestnosami (Slatinice).

Pozoruhodn s aj posledn objavy sdliskovej archeolgie v susednch echch. esk kotlina

patr taktie k oblastiam, kde vie nadzemn stavby neboli a donedvna z germnskych sdlisk

Obr. 2. Germnsky dvorec z nleziska Gauknigshofen v Pomohan v dnenom Nemecku. 1 hlavn (obytn) stavba; 2 vedajia budova; 3 spka; 4-5 zemnice (poda Steidl 2000).

8Obr. 3. Prklady nadzemnch kolovch a abovch stavieb z germnskych sdlisk v stredodunajskej oblasti. 1 Bratislava-Trnvka (poda Varsik 2011); 2 Schletz (poda Windl 1996); 3 Bernhardsthal (poda Lobisser/Stuppner 1998); 4-5 Vykov (poda edo 1991); 6-7 Vek Meder (poda Varsik 2004).

9znme. V poslednch rokoch bdatelia publikovali dve osady s prtomnosou dlhch domov Bezno

v zpadnch a Kann v strednch echch. Najm z druhho nleziska pribudli pdorysy s typickou

trojloovou dispozciou (obr. 4). Najlepie zachovan dom 1 v Kanne m rozmery 27,5 x 6 metrov.

Paralelu v stredodunajskom priestore poskytuje jedine as trojlodnho domu na dolnorakskej lokalite

Schletz (obr. 3: 2). Tieto stavby mono bez problmov porovnva s podobnmi domami v zpadnejie

poloench oblastiach tzv. slobodnej Germnie.

3.2. zemnice

Zemnice predstavuj stavby zahben do zeme. Ich dlka sa preto nachdza pod rovou

sdobho ternu. Pre tento druh stavby sa v literatre asto pouva aj termn polozemnica. Pri

vskumoch germnskych osd sa len vemi zriedkavo podarilo identifikova rove sdobho terne

v dobe rmskej a preto delenie tchto stavieb poda hbky na polozemnice a zemnice je irelevantn. Aj

z tohto dvodu uprednostujem termn zemnica (nem. Grubenhaus) alebo zahben chata.

Tieto jednopriestorov stavby s pravouhlm pdorysom sa zvykn leni poda usporiadania

kolovch jm, v ktorch pvodne stli koly (stpy), podopierajce krov strechy. Existuje viacero

typologickch trieden zemnc. Na Slovensku sa pouva triedenie T. Kolnka, v echch a na Morave

E. Droberjara a v Nemecku je najbenej systm A. Leubeho (obr. 5). Na Slovensku k lokalitm

s najvym potom preskmanch zemnc patria kvdske sdlisk v Brani (spolu 38 cht obr. 6) a vo

Vekom Mederi (spolu 43 zemnc).

Pomerne zriedkavo sa vyskytuj zahben chaty bez kolovch jm (typ I poda T. Kolnka),

kde stpy postaven len na dlke mohli dra ahiu strechu. Niekedy sa v tomto prpade uvauje aj

o zrubovej kontrukcii stien.

Obr. 4. Nadzemn kolov trojloov stavby z germnskej osady v Kanne v echch (poda Vvra/astn 2006).

10

Nepoetn s aj zemnice s dvojicou stpov uprostred kratch stien. Dvojkolov zahben stavby

(Kolnkov typ II) na juhozpadnom Slovensku zatia poznme len zo starej doby rmskej (Bratislava-

Dbravka, Bratislava-Trnvka, aka, Bran) a potom a z poiatkov doby sahovania nrodov (Nitra-

Chrenov III). Podobn chaty s typickou stavbou keltskch sdlisk doby latnskej a aj preto sa na

germnskych sdliskch niekedy pokladaj za dedistvo prevajcej domcej autochtnnej populcie.

Tto domnienku podporuje aj ich prevan vskyt v 1. a 2. storo. Podobn vklad pre zemie iech

vak kritizuje V. Sala s poukzanm na skutonos, e na zem okolo dolnej Labe sa podobn chaty

vyskytuj u v predrmskom obdob a teda Germni (Markomani a Kvdi) mohli so znalosou tohto

stavebnho typu prs zo svojej pravlasti na severozpade.

Najbenejm typom stavby kvdskych sdlisk predstavuje zemnica so eskolovou kontrukciou,

kde stpy s usporiadan do schmy esuholnka (Kolnkov typ III obr. 6). V niektorch chatch

sa kvli vej stabilite krovu umiestoval aj centrlny podporn stp (typ IIIb). Chaty tohto typu s

charakteristick stavby germnskych sdlisk v celej svbskej sdliskovej oblasti nad strednm Dunajom

(juhozpadn Slovensko, jun Morava a Doln Raksko) a v echch, priom vchodnm smerom

zasahuj a na vchodn Slovensko, na zpad zase do oblasti Sprvy vo vchodnom Nemecku. Na inch

zemiach vystupuj len ojedinele veda inch typov zahbench stavieb. Izolovan ostrov predstavuje

ich vskyt v prostred tzv. neckarskch Svbov pri st Neckaru na strednom Rne v dnenom Nemecku.

Najstarie prklady eskolovch zemnc na juhozpadnom Slovensku poznme u z 1. storoia. Potom

s a po zver doby rmskej urujcim znakom kvdskych osd.

Obr. 5. Schmy typologickho triedenia germnskych zemnc poda A. Leubeho 2009 (vavo) a E. Droberjara 1997 (vpravo).

11

Od zveru doby rmskej a potom v nasledujcom obdob sahovania nrodov sa vyskytuj chaty

s nronmi stpmi (Kolnkov typ IV). Starie z nich svojou dispozciou ete pripomnaj eskolov

chaty z doby rmskej (Vek Meder). V dobe sahovania nrodov sa na juhozpadnom Slovensku

vyskytuj chaty so tyrmi (Nitra, trovo) alebo iestimi stpmi (trovo). Pozoruhodn je zemnica

typu IV zo zaiatku 5. storoia z Cferu-Pcu s nronmi stpmi a hlinenou pieckou v strede severnej

steny (obr. 7).

eskolov zemnice typu III predstavuj jednopriestorov stavby bez pozostatkov vntornho

lenenia. Jednoduch prstavba, ktor vymedzovali tri stpy v kolovch jamch pri kratej (ttovej) stene

sa zistila v Brani. Polkruhov vklenok s nezvyklou pravou dlky mala zemnica z Vekho Mederu

Obr. 6. Bran. Triedenie zahbench cht na zklade rozmiestnenia stpovch (kolovch) jm. I polozemnice bez stpov; II dvojstpov schma; IIIa esstpov schma; IIIb esstpov schma s centrlnym stpom; V zemnice s lenitm pdorysom; vavo chaty bez vchodovho vklenku; vpravo chaty s vchodovm vklenkom. Toto triedenie sa opiera o typolgiu germnskych cht v prci T. Kolnka 1962. Kolnkov typ IV v Brani zastpen nebol.

12

(obr. 8: 9). Stpy zkladnej schmy mohli by

poda potreby zdvojen, i dokonca a strojen

(obr. 8: 3; obr. 9). Sved to pravdepodobne

o snahe napravi stabilitu pokodenho krovu

alebo steny stavby. Masvne okrhle stpy boli

vkladan do vopred vykopanch kolovch

jm vieho priemeru ne samotn jama. Do

przdneho priestoru okolo stpu bola nabit hlina.

Pod rovno zrezan stpy stavitelia kvli ochrane

pred spodnou vodou vkladali kusy tiepanch

fon. Svedia o tom rezy kolovmi jamami.

V zpadnejie poloench oblastiach sa pod stpy

podkladali aj ploch kamene.

Vina germnskych cht na juhozpadnom

Slovensku je hlavnou pozdnou osou orientovan

s menmi alebo vmi odchlkami v lnii

Obr. 7. Zemnica s nronmi stpmi (typ IV) a hlinenou pieckou v strede severnej steny z Cferu-Pcu (poda T. Kolnka, kreslil V. Varsik).

Obr. 8. Pdorysy esstpovch zemnc typu III z Vekho Medera.

13

zpad-vchod. Postaven s tak v smere zpado-

vchodnch vetrov, ktor v naom prostred

prevldaj. Vchodov vklenok v strede dlhej

junej steny zrejme zrove hlavn zdroj

svetla je tak obrten vinu da k slnku.

Je pozoruhodn, e pre ist obdobia prevlda

v niektorch kvdskych osadch vemi jednotn

orientcia stavieb naprklad v 4. storo vo

Vekom Mederi. Je zrejm, e na usporiadanie,

umiestnenie a orientciu stavieb znanou mierou

vplvali miestne danosti, prrodn pomery

a mono aj ron obdobie, kedy stavbu postavili.

itkov plocha dlky v stavbch v rmci kadho sdliska znane kolsala. Vo Vekom Mederi

mala najmenia zemnica vntorn plochu len 4,5 m2 a najvia 23,7 m2. Vo veobecnosti sa v priebehu

doby itkov plocha zemnc v tejto osade zmenovala (priemer: fza A a B 17 m2; fza C 11,5 m2).

V kvdskych osadch v okol Bratislavy-Trnvky vak prevldla tendencia celkom opan, pretoe

itkov plocha cht sa zvovala (v 2. storo 11,2 m2; v 3. storo 17,4 m2 a v 4. storo 22,6

m2). Zo 4. storoia pochdza aj najvia chata z Trnvky s itkovou plochou a 25,5 m2. Podlaha v chatch mohla (ale nemusela) by upraven stvrdnutm hlinitm vmazom (estrich).

Zistili sa aj prpady s viacermi vmazmi nad sebou. Vemi pevn boli takto vmazy v zemniciach

zahbench do spraovho podloia (naprklad vo Vekom Mederi). Okrem toho sa v dlkach viacerch

cht vyskytovali mal jamky so zahrotenm dnom pozostatok po zatlench kolkoch. Vinou

s v interiri rozmiestnen chaoticky, bez logickho usporiadania (obr. 8: 2-4, 6, 9; obr. 9). Zvykn

sa poklada za pozostatok povrchovej pravy podlahy alebo vntornho mobilira. Pozoruhodn je

polkruhov vklenok chaty 30 vo Vekom Mederi, kde v dlke zostali odtlaen tiepan brvn i tenia

okrhla dreven rovina (obr. 8: 9).

Zhruba polovica cht v Brani (obr. 6:

vpravo) a asi tretina vo Vekom Mederi (napr.

obr. 8: 4-6) mala v strede junej steny umiestnen

vchodov vklenok obdnikovho alebo

lichobenkovho tvaru. Za vchodom sa v interiri

cht takmer pravidelne nachdzala misovit

priehlbe (napr. obr. 10). eskolov chata

s vchodovm vklenkom a misovitou priehlbou

predstavuje charakteristick element kvdskej

drevenej architektry. A to aj napriek tomu, e

jednoznan ani uspokojiv vysvetlenie funkcie

misovitch priehlbn zatia nepoznme. Vpl

priehlbne ani nlezy z nej sa nijako neodliuj

od ostatnej vplne i nlezov vo zvyku chaty.

Jedinou vnimkou je cel ndoba, ktor sa nala v priehlbni chaty na germnskom sdlisku v Brne-

Obr. 9. Germnska zemnica z osady vo Vekom Mederi.

Obr. 10. Germnska zemnica z osady vo Vekom Mederi. Vavo v pozad je vidno vchodov vklenok a pred nm misovit priehlbe. V neskorom obdob, u po zniku kvdskeho sdliska bola tto chata poruen avarskm jazdeckm hrobom (vek obdnikov jama vpravo).

14

Starm Lskovci. Vzhadom na pravideln spoluvskyt s vchodmi je tto priehlbe spoahlivm

indiktorom vchodu aj v chatch, kde sa samotn vklenok z rznych dvodov nezachoval.

Archeologick vskumy kvdskych sdlisk

poskytli len mlo informcii o vntornom zariaden

cht. S vntornm zariadenm i drevenou

pravou podlahy svisia u spomnan mal

zahroten jamky. Zriedkavo sa v strede interiru

vyskytla menia zsobn jama okrhleho alebo

tvoruholnkovho pdorysu, niekedy aj s ohom

oplenmi stenami (Bran, Vek Meder). Vemi

ojedinel s v kvdskych zemniciach nlezy

na pvodnom mieste (in situ). Patr medzi ne

naprklad hlbok misa poloen na dlke pri

junej stene jednej chaty v Bratislave-Trnvke

(obr. 11) alebo vek hlinen zsobnica rozbit na

dlke inej zemnice z toho istho nleziska.

Takmer bez vnimky vo vetkch

germnskych zemniciach z doby rmskej chba

jedno pre pohodln bvanie vemi dleit

zariadenie vykurovacie ohnisko alebo piecka.

Doterajmi vskumami sa ho zatia nepodarilo

identifikova na rozsiahlych ani na plone

mench archeologickch vskumoch. Primrnou funkciou piecok so trkovmi akumulanmi vrstvami

a hlinenmi estrichmi, ktorch spodn asti sa nachdzali v dvoch chatch z Bratislavy-Trnvky

(obr. 17-18) a z Branu (obr. 6: dole vpravo), nebolo vykurova obytn priestor. V tomto prpade ilo

o kuchynsk pece na tepeln spracovanie ponohospodrskych produktov, resp. na peenie chleba,

placiek a inch potravn. Preplen faky, ktor s obas zisovan na podlahch germnskych zemnc,

sa tie len ako daj uspokojivo interpretova ako stopy vykurovacch zariaden. Niekedy sa uvauje

aj o inch a alternatvnych monostiach vykurovania. Uvdzaj sa naprklad ndoby s rozeravenm

Obr. 11. esstpov zemnica z Bratislavy-Trnvky. V strede dlhej junej steny je na dlke poloen pokoden hlinen misa.

Obr. 12. Hlinen vykurovadl z Branu.

15

drevenm uhlm, kamemi alebo nahrievanmi hlinenmi zvaiami, ktor sa potom prikrvali

zvltnymi keramickmi ndobami s otvormi tzv. vykurovadlami. Na rozsiahlom sdlisku v Brani sa

nali cel takto ndoby alebo ich zlomky a v jedenstich sdliskovch objektoch (obr. 12). Absencia

presvedivch dokladov vykurovacch pec v germnskych (ale aj v predchdzajcich latnskych

chatch) je jednm z hlavnch argumentov oponentov obytnej funkcie tchto budov. Skuton hlinen

piecka sa objavila len v zemnici s kolmi v rohoch (typ IV), ktor bola zaiatkom 5. storoia postaven

v Cferi-Pci (obr. 7). Je ale otzne, i v nej bvali posledn potomkovia Kvdov na naom zem, alebo

prslunci niektorho z vchodogermnskych kmeov, ktor v 5. storo prechdzali cez nae zemia.

Pravidelne sa kamenn piecky zanaj objavova a v slovanskch vasnostredovekch zemniciach.

O vzore nadzemnch ast germnskych zemnc poskytuj archeologick vskumy len vemi

torzovit informcie. Steny postavili pravdepodobne z pritesanch drevench brvien alebo predstavovali

ahiu prtmi vypletan kontrukciu. Z oboch strn ich potom obmazali hlinou. Odtlaky v takejto

preplenej mazanici dokladaj najm ahk prten kontrukcie podopren hlavnmi nosnmi kolmi.

Hlinen mazanica bvala v niektorch zpadnejie a severnejie poloench oblastiach Germnie

natret bielym vpnom. Na Slovensku zatia doklady vpnitch nterov nemme. Strechu mohli

poda miestnych dostupnch zdrojov pokrva dreven indle alebo zvzky trstiny (obr. 13). Posledne

menovan monos je aj archeologicky a botanicky potvrden v dvoch chatch z Vekho Medera, kde

sa vo vplni objavilo vie mnostvo drobnch lomkov tstia. Celkom vnimon je pokrytie dvoch

vemi rozmernch germnskych cht rmskou plenou strenou krytinou (tegulae a inbrices) v Cferi-Pci.

Vemi dlho diskutovanou a stle uspokojivo

nezodpovedanou zostva otzka funkcie

germnskych zemnc na juhozpadnom

Slovensku. V zpadnejie a severnejie poloench

germnskych oblastiach bvaj zemnice sasou

mench alebo vch ponohospodrskych

dvorcov, kde stli veda dlhch nadzemnch

domov, spok a alch budov (obr. 2). V tomto

prpade sa nepochybuje o tom, e zemnice patrili

k stavbm s vedajou hospodrskou funkciou,

e to boli zsobrne, dielne a podobne, hoci

v krajnom prpade sa v nich mohlo seznne aj bva. V stredodunajskej oblasti dnenho zpadnho

Slovenska, junej Moravy a Dolnho Rakska s pozostatky vekch nadzemnch obytnch domov

zatia vnimon. Charakteristick stavebn rz kvdskym a markomanskm sdlam vtlaj

predovetkm zemnice so eskolovou schmou typu III. Napriek tomu, e v nich chbaj vykurovacie

zariadenia viacer autori nepochybuj, e slili predovetkm na bvanie. To samozrejme nevyluuje

ani in funkcie tchto stavieb. Z pohadu dnench poznatkov sa ned jednoznane zodpoveda na

otzku, i germnska eskolov zemnica bola predovetkm obytnou alebo hospodrskou stavbou.

Obr. 13. Rekontrukcia germnskej zemnice poda I. Pekaa (1961).

16

3.3. Spky

Spky boli dreven stavby s vyvenou

podlahou, ktor stla najastejie na tyroch a

iestich stpoch. Pri archeologickch odkryvoch

bvaj zisovan tvorice alebo estice kolovch

jm usporiadanch tvoruholnka (obr. 3: 7).

Ojedinele sa objavuj aj rozmern spky na

deviatich, dvanstich i dokonca a dvadsiatich

koloch. Vyven podlaha zabezpeila dostaton

vetranie uskladnench potravn a zrove ochranu

pred vlhkosou a aj hlodavcami. Na Slovensku

boli eskolov spky odkryt vo Vekom

Mederi, na junej Morave zas jedna devkolov

vo Vlnove-Dolnm Nm. Spka na tyroch drevench podperch bola nanovo postaven na zklade

podkladov tamojieho vskumu v archeologickom mzeu v prrode v Liptovskej Mare (obr. 14). Tto

vak nepatr do sfry kvdskej, ale pchovskej kultry.

Jednoznanm pozostatkom spky je aj skupina kolovch jm, ktor sa nachdzali na okraji

kvdskeho sdliska v Beckove. Neobvykl je, e tto stavba nemala obvykl tvoruholnkov, ale

pravdepodobne okrhly pdorys (obr. 15: 1). Kolov jamy boli naplnen stovkami zn zuhonatenho

obilia, ktor bolo pvodne skladovan na vyvenej dlke spky. Okrem rznych prmes asi dve

tretiny skladovanej zsoby predstavovala penica paldov. Toto obilie bolo zbaven nielen stebiel, ale

aj pliev. Plevnat druhy obilia (ako naprklad penica paldov) sa na dlhodob uskladnenie ponechvali

Obr. 14. Rekontruovan dvorec pchovskej kultry na Liptovskej Mare (poda K. Pietu). V popred spka s vyvenou podlahou na tyroch stpoch.

Obr. 15. 1 pdorys spky v Beckove. V kolovch jamch vyznaench ervenou farbou sa nalo niekoko stoviek zn zuhonatenho obilia. 2 vjav zo stpu Marca Aurelia v Rme so scnou podpaovania barbarskej osady (poda Petersen/Domaszewski/Calderini 1896).

17

zakadm v plevch a v klskoch. Len takto boli chrnen pred kodlivm hmyzom a pred vlhkosou.

V beckovskej spke bola teda zsoba odplevenej paldy pripraven u na blzke kuchynsk pouitie

a konzumciu. Spka z Beckova sa na rozdiel od bench spok vyznaovala nezvyklm okrhlym

alebo ovlnym pdorysom. Mala pevn steny, o dokladaj preplen zlomky mazanice. Mono ilo

o podobn objekt, ak podpauj rmski vojaci v barbarskej osade na jednej zo scn na stpe Marca

Aurelia poas markomanskch vojen (obr. 15: 2).

3.4. zsobn jamy (podzemn sil)

Okrem nadzemnch spok sa obilie mohlo skladova aj v podzemnch silch, teda v zsobnch

jamch. Jamy mali ovlny alebo okrhly pdorys a rozlin prierez (valcovit, knick, hrukovit ap.).

Steny obilnch jm bvali niekedy vymazvan a oplen ohom. Po uloen obilia bvali sil pevne

a tesne uzavret. Po otvoren sa museli celkom vyprzdni, pretoe inak by obilie zhnilo. Podzemn

sil slili na dlhodob skladovanie obilia bez monosti rchleho prstupu alebo iastonho odobratia

rastlinnch surovn. Zsobn jamy by preto mohli by aj svedectvom o schopnosti miestnej komunity

produkova dlhodob zsoby potravn a teda aj o hospodrskej sile prpadne o vyom socilnom

statuse danej osady. Poet (a objem) zsobnch jm na jednotlivch sdliskch skutone vemi kole.

Km naprklad v Bratislave-Trnvke (poloha Zadn) sa podarilo preskma len jednu zsobn jamu

a dovedna 11 zemnc (t. j. na jednu zahben chatu pripadala len necel desatina jamy), v Beckove boli

chaty a jamy v pomere 32:50, t. j. na jednu zemnicu pripadalo a 1,6 zsobnej jamy. Je celkom ist, e

tieto sla nemu odra skuton rozdiely v ponohospodrskej produkcii uvedench osd. Skr sa

zd, e m sa podar odkry viu plochu danej osady, tm je aj vy poet zsobnch jm v pomere

k zemniciam. K realite sa pravdepodobne blia len daje z Branu a z Beckova (tabela 1), na zklade

ktorch mono odhadova, e na dve germnske zemnice mohli pvodne pripada dve a tri podzemn

sil. Pozoruhodn je v tejto svislosti situcia vo Vekom Mederi. Pre 2. storoie sa podarilo vskumom

odkry tri zemnice a es zsobnch jm. Zsobn jamy s dsledne priestorovo oddelen od skupiny

cht. Nachdzaj sa v jednej skupinke (4 jamy) alebo osamotene v irokom oblku severne a june od

cht, vo vzdialenosti 45 a 70 metrov od nich (obr 34: 1). Naproti tomu pre sdliskov fzy z 3. a zo 4.

Tabela 1: Poty zemnc (cht), zsobnch jm a ich vzjomn pomer na niektorch kvdskych sdliskch zpadnho Slovenska.

Datovanie: A = cca 2. storoie; B = 180/200-250/270; C = 250/270-cca 400. Beckov Bran Bratislava-Trnvka Vek Meder

chaty zsobn jamy chaty zsobn jamy chaty zsobn jamy chaty zsobn jamyA 5 5 18 4 7 1 3 6B 5 5 11 5 0 0 11 0C 18 14 2 1 4 0 20 1

nedatovan 4 26 7 22 0 0 9 8spolu 32 50 38 32 11 1 43 15

poet zsob. jm na jednu chatu

1,56 0,84 0,09 0,35

18

storoia poznme k jedenstim, resp. a k dvadsiatim zemniciam len jednu zsobn jamu zo 4. storoia

(tabela 1). Nemono vyli, e aj v tomto prpade boli podzemn sil kumulovan alebo rozptlen vo

vej vzdialenosti od obytnho arelu osady a vskum ich preto nezachytil. K priestorovmu oddeleniu

objektov so zsobami potravn mohli obyvateov vies bezpenostn dvody. V prpade neakanej

udalosti alebo nhleho nepriateskho vpdu mali ukryt sil vie ance unikn pozornosti votrelca.

S podobnou situciou sa stretvame ete aj v stredoveku.

Je pozoruhodn, e len zriedka sa v tchto zsobnch jamch podarilo skutone objavi

pozostatky pvodnch rastlinnch zsob. Prejavilo sa to najm na kvdskom sdlisku v Beckove, kde sa

vplne objektov dsledne preplavovali s cieom zachyti inak okom nepostrehnuten archeobotanick

materil. Len v jednej jame z Beckova je doloen zuhonaten zsoba oovice. V obilnej jame z 3.

storoia v Komjaticiach sa objavila zas zsoba obilia (penica siata s prmesou rae). In prklady

zabudnutch zsob zatia nepoznme.

3.5. Studne

Studne sa vyskytuj na kvdskych sdliskch pomerne zriedkavo. Nepatrili k benmu

vybaveniu kadho dvorca ani na dobre preskmanch germnskych sdliskch v severozpadnom

Nemecku a za mon zdroj vody sa poklad aj teci potok. V tomto prpade vak ilo zrejme skr

o itkov ne pitn vodu. Studne naproti tomu dosahovali rove spodnej vody. Najviac studn sa

podarilo preskma vo vrobnom areli z mladej a neskorej doby rmskej v Pobedime. Valcovit

studne s hbkou len 1 a 1,3 metra tam sviseli s bliie nepecifikovanm vrobnm procesom. Okrem

toho z ninnch oblast juhozpadnho Slovenska doposia poznme len sedem kvdskych sdlisk, na

ktorch sa odkrylo spolu dvans studn. A tri z nich boli sasou neskorormskeho panskho sdla

v Cferi-Pci. V dvoch studniach sa zachovala pvodn zrubov vstu studninej achty z dubovho

dreva, ktor bola v jednom prpade nadstaven kamennm plom (obr. 16: 1). Na sdlisku Peder

na vchodnom Slovensku bol na vdrevu pouit taktie dub v kombincii s lieskou. Poloha studn

na alch kvdskych sdliskch (Bratislava-Trnvka, Biely Kostol, Nitra-Chrenov, Nitra-Provsk

Hje) sved o ich kolektvnom pouvan. Nepatrili vlune obyvateom jednho domu. V Bratislave-

Trnvke sa dve studne pouvan v 2. storo nachdzali tesne veda seba. Zo Slovenska poznme aj cel

rad vekoplone skmanch osd, kde sa nepodarilo zisti studne (napr. Bran, Bratislava-Dbravka

a i.). Aj v zpadogermnskej oblasti poznme sdla bez studn a na druhej strane osamotene stojace

studne, niekedy aj znane vzdialen od samotnho sdla. Z tejto oblasti s znme aj doklady kultovch

praktk v svislosti so studami, o len podiarkuje ich vznam ako zdroja istej vody. Poetnejie

a dobre dokumentovan prklady studn zo zpadnejie poloench germnskych sdlisk predstavuj

vemi rznorod kamenn a dreven kontrukcie studninch cht. Vemi nkladn a nron stavbu

s rozmermi 10 x 14 metrov predstavuje naprklad studa 1 z osady Flgeln (obr. 16: 2). Kamenn

pl spevoval nielen samotn achtu, ale aj rozmern prstupov rampu. Vlastn studa, do ktorej bol

zasaden dut dubov kme, bola ete ormovan hrubmi dubovmi foami.

19

Obr. 16. Studne z germnskych sdlisk. 1 Cfer-Pc na Slovensku (poda T. Kolnka, kreslil V. Varsik); 2 Flgeln v severozpadnom Nemecku (poda Zimmermann 1992).

20

3.6. Pece

V rmci tejto kategrie rozliujeme jednoduch kuchynsk pece, ktor s bene odkrvanm

objektom germnskych sdlisk. Zriedkavejie sa podar objavi vrobn zariadenia, ktor sviseli

s istm pecifickm remeselnm odvetvm (hutncke, hrniarske alebo vpenn pece).

3.6.1. Kuchynsk (chlebov) pece

Ako kuchynsk alebo chlebov oznaujeme pece, ktor slili na primrne spracovanie

rastlinnch plodn, ale aj na finlnu prpravu rznych jedl. Obyvatelia germnskych osd ich okrem

tepelnej pravy potravn a peenia placiek i chleba pouvali aj na nahrievanie plevnatch odrd obilia

(jame, plevnat druhy penc), v dsledku oho plevy praskali a ahie sa oddeovali od samotnho

zrna. Vyuitie jednoduchch kuchynskch piecok bolo teda vemi mnohorak a aj preto s pravidelnou

sasou vetkch skmanch kvdskych sdlisk.

Kuchynsk pece mohli by niekedy umiestnen

do zahbench cht. Takto prklady poznme

z Bratislavy-Trnvky (obr. 17) a z Branu (obr.

6: vpravo dole). Aj Ondrochove-Lipovej boli

okolo pece rozmiestnen tyri kolov jamy, ktor

pravdepodobne niesli jednoduch strechu. Mono

predpoklada, e pokia obyvatelia sdliska chceli

udra hlinen kupoly pec v dobrom stave,

museli ich chrni pred daom, hoci to vinou

archeologicky nevieme doloi.

Poas archeologickch vskumov s ovea

astejie zisovan pece stojace samostatne

na vonej ploche osady. S to jednoduch

zahben objekty vinou ovlneho pdorysu

so stopami iaru oha na stench alebo vo

vplni. Charakteristick je aj prtomnos

vekch kusov mazanice, ktor pochdzaj z ich

detruovanch hlinench kupol. V niektorch

osadch sa jednotliv pece nachdzali v tesnej

blzkosti zemnc (Bratislava-Trnvka, trovo),

take mono uvaova o ich vzjomnom

svise. Inde, naprklad v Brani, sa pece

vyskytovali kumulovan v akchsi hniezdovitch

zoskupeniach v pse nealeko od brehu rieky

Nitra. V tomto prpade ich obyvatelia sdla

vyuvali zrejme kolektvne.

Obr. 17. Chata s kuchynskou (chlebovou) pecou na sdlisku v Bratislave-Trnvke, ktor bolo skman v svislosti s vstavbou dianinho obchvatu Bratislavy.

Obr. 18. Kuchynsk (chlebov) pec z Bratislavy-Trnvky s akumulanou vrstvou rienych okruhliakov a hlinitm estrichom.

21

Niektor zariadenia tohto druhu mali dmyselnejie upraven dno. Pod starostlivo namazanm

a tvrdo preplenm hlinitm estrichom sa nachdzali jedna a niekedy i viacero tzv. akumulanch

vrstiev. Tieto pozostvali najm z rienych okruhliakov (obr. 18), rozlmanch kusov keramickch

ndob alebo zriedkavejie aj z lomovho kamea (Beckov) i fragmentov kamennch arnovov

(Bratislava-Devn). lohou akumulanch vrstiev bolo naakumulova teplo a nsledne ho vyarova.

Pece toti s najvou pravdepodobnosou pracovali tak, e najskr sa ohom pod kopulou rozohriali

na vysok teplotu a a po dohoren oha a vymeten sa do nich vkladali potraviny. Akumulan vrstvy

s preto charakteristickm znakom kuchynskch pec. Vo vrobnch zariadeniach sa nevyskytuj.

Chlebov pece mohli ma niekedy podobne ako naprklad aj hrniarske pece zahben predpecn

jamy, z ktorch sa pec obsluhovala.

O funkcii najvrenejie svedectvo podva pec, ktor v roku 1986 archeolgovia preskmali

na bratislavskom Devne. Okrem bohatho sboru obilia, v ktorom prevldala ra a nahozrnn penica

siata, sa v peci objavili aj uniktne nlezy jednho celho bochnka a viacerch odkrojkov zuhonatenho

chleba. Ilo o chlieb z kvasenho cesta z penino-ranej mky.

3.6.2. eleziarske (hutncke) pece

Mal hutncke achtov pece (obr. 19) boli v markomanskch echch pomerne benou sasou

takmer kadej vej germnskej osady. Sved to o rozptlenej malovrobe eleza pre potreby miestnych

komunt. Celkom in situcia je na kvdskom Slovensku. Zven koncentrcia hutnckych zariaden

sa vyskytuje len na malom ohranienom zem Zhoria a to len v starej dobe rmskej. Treba zdrazni,

e tento regin najm v 1. storo aj inmi kultrnymi prejavmi (najm keramika) vykazuje siln

vzby smerom na zpad, k eskmu prostrediu. Zvyky hutnckych zariaden pochdzaj z Bratislavy-

Dbravky (10 pec), z Lbu (3 pece) a najnovie aj zo Zohora (vye 10 zatia nepublikovanch pec).

Obr. 19. Hutncka achtov pec s jamou pre trosku schematick nrt poda R. Pleinera 2000. Vavo pred tavbou. 1 achta; 2 pda; 3 dzov tehla; 4 dza; 5 dreven uhlie; 6 elezn ruda; 7 slama alebo drobn konre. Vpravo po tavbe. 1 surov elezn kol; 2-3 troska a uhlky; 4 troska.

22

Ke sa asom vzby smerom na zpad uvonili

a stredodunajsk regin nadobudol vlastn

a pecifick kultrny vraz, hutncke zariadenia

sa vytratili. V oblasti juhozpadnho Slovenska

vchodne od Malch Karpt sa vyskytli len dve

kvdske nlezisk celkovo s tromi eleziarskymi

pieckami. Obe sa nachdzaj v pohraninej zne

kvdskej oikumeny smerom k pchovskej kultre

(Beckov 2 pece obr. 20; Zvolen-Haputka

1 pec). Za sasnho stavu bdania nevieme

zodpoveda na otzku, kde si Kvdi zaobstarvali

surov elezo pre potrebn nstroje a zbrane

v mladej a neskorej dobe rmskej.

Doposia preskman hutncke zariadenia z kvdskej oblasti na Slovensku predstavuj

jednoduch achtov pece s jamou pre trosku. achta, do ktorej sa pred zaiatkom tavby striedavo

nakldli vrstvy eleznej rudy a drevnho uhlia, dosahovala vku nieo vye jednho metra a priemer 20

a 50 cm. Pod achtou sa nachdzala jama, do ktorej sa zachytvala troska. Aby tam troska mohla stiec,

musela tto jama zosta von. Preto ju hutnci pred zaiatkom tavby vyplnili slamou alebo radm (obr.

19: vavo). Piecky mohli st vo vonom areli sdliska samostatne a ich achta bola vymodelovan

z hliny. asto sa ale nachdzali v skupinch so spolonou pracovnou jamou. V takom prpade boli

zahlbovan do stien hutnckej dielne a len predn as bola domodelovan z hliny. achtov pec slila

vinou ako jednorazov zariadenie, po tavbe sa achta rozbila, aby sa mohol vytiahnu jej vsledok

surov elezn kol. Tento produkt sa vak nedal priamo poui na vrobu eleznch vrobkov, pretoe

ete stle bol nasten troskou a zvykami drevnho uhlia. Preto ho eleziari optovne a opakovane

nahrievali a trosku z neho vypudzovali. Na to slili jednoduch nahrievacie pece, ktor sa ale ako

odliuj od podobnch pec s inou funkciou.

Najucelenej hutncky okrsok na juhozpadnom Slovensku bol preskman v Bratislave-

Dbravke. Pozostval z desiatich achtovch piecok s jamou pre trosku. Pece stli samostatne, vo

dvojiciach a v jednom prpade boli tri pece umiestnen v spolonej pracovnej jame. V tejto jame sa

podarilo objavi aj skldku pripravenej rudy, ktor predstavoval hematit a pravdepodobne aj limonit,

pvodom z nealekch Malch Karpt z priestoru medzi Pernekom a Pezinkom. Pre tavbu eleznej

rudy bolo potrebn aj znan mnostvo drevnho uhlia (asi trojnsobn mnostvo v pomere k surovej

rude). V Dbravke ho zskali najm z dubovho a menej aj bukovho dreva. Milierov pece, v ktorch

sa drevn uhlie vyrbalo, zo Slovenska pre dobu rmsku zatia nepoznme. Znme s vak z iech

a z alch zpadnejie poloench oblast. Metdy zhutovania eleza germnskych eleziarov neboli

v porovnan s rmskou vekovrobou vemi efektvne. R. Pleiner predpoklad, e vaok eleza z rudy

mohol by asi desapercentn, t. j. z jednej achtovej piecky sa dalo zska 3 a 5 kg eleza, ktor

postaovalo na vrobu asi 60 noov alebo 6 hrotov kopij. V konkrtnom prpade desiatich dbravskch

eleziarskych pec to bolo asi 30 a 50 kg surovho eleza.

Na rozdiel od hutnckych pec nebvali kovske pece zahlbovan do zeme a preto po nich

nezostvaj iadne archeologick pozostatky. O rovni germnskych kovov ns preto informuje len

Obr. 20. Zvyky eleziarskej pece z Beckova s rozbitmi troskami nadzemnej achty.

23

kvalita ich eleznch vrobkov. Dedinsk kov vak zrejme psobil v kadom vom kvdskom

sdlisku. Kovstvo vak nemuselo by jeho jedinm a hlavnm zamestnanm. Takmer na kadom

plone skmanom sdlisku sa toti objavuje elezn kovska troska odpad z kovovej dielne.

3.6.3. Hrniarske pece

Hoci v keltskom prostred mladej a neskorej dobe latnskej prevldala na juhozpadnom

Slovensku kvalitn na kruhu toen keramika, po hlbokch etnicko-kultrnych zmench okolo prelomu

letopotov upadli viacer civilizan vdobytky keltskej civilizcie do zabudnutia. Kvdi osdujci

priestor severne od Dunaja si priniesli zo svojej domoviny na severozpade len znalos runch

technolgi v hrniarskej vrobe. Zostali im vern poas celej doby rmskej, hoci s na kruhu toenm

a kvalitne vyplenm riadom so zoznamovali prostrednctvom keramickch vrobkov z rmskych

provinci. A v priebehu mladej doby rmskej, konkrtne na juhozpadnom Slovensku od polovice

3. storoia, zanaj Kvdi pouva hrniarsky kruh. Ruka v ruke s nm sa zdokonalila aj technolgia

vpalu, ke hrniari zaali stava technicky vyspel dvojkomorov hrniarske pece s hlinenm rotom.

Na Slovensku ich poznme z viacerch nlezsk (Nitra, Cfer-Pc, Skalica), vetky s datovan a do

neskorej doby rmskej alebo na zaiatok doby sahovania nrodov (4. a zaiatok 5. storoia). V sasnosti

Obr. 21. Hrniarska pec z Cferu-Pcu (poda Kolnk/Varsik 2006).

24

nevieme zodpoveda na otzku, v akch peciach vypaovali hrniari v ruke formovan ndoby v starej

dobe rmskej. Experimentlne pokusy ukzali, e potrebn teplota na vpal keramiky sa d dosiahnu

aj v jednoduchch jamovch peciach. Tak sa na kvdskych sdliskch bene nachdzaj, ale ich presn

funkcia sa len ako uruje.

Vlune pri vrobe keramiky slili dvojkomorov pece, ktor s predpecnou (pracovnou)

jamou spjal vykurovac kanl. Vlastn pec sa skladala zo spodnej vykurovacej a z hornej vypaovacej

komory. Obe boli navzjom oddelen hlinenm rotom s okrhlymi otvormi prieduchmi (obr. 21).

Na rot sa kldla nevyplen keramika a cez prieduchy potom prdil horci vzduch. Priemer rotu

kvdskych pec z juhozpadnho Slovenska sa najastejie pohyboval v rozmedz 120 a 130 cm.

Vypaovacia komora bvala zaklenut hlinenou kupolou, z nej sa vak zachovala nanajv spodn as.

O detailnejie lenenie hrniarskych pec sa poksil J. Henning, a to na zklade prtomnosti a tvaru

podpery rotu. Pece Henningovho typu A mali okrhlu podperu rotu, pri type B bola stienkov podpera,

typ C predstavovali pece bez podpery a typ D s jednokomorov pece bez prtomnosti rotu (obr. 22).

Najviac hrniarskych pec z juhozpadnho Slovenska pochdza z germnskych sdlisk v okol

Nitry. Datovan s na sklonok doby rmskej (Nitra-Chrenov) alebo a na zaiatok doby sahovania

nrodov (Nitra-Provsk Hje). Tri hrniarske pece boli odkryt v hospodrskom okrsku pri knieacej

rezidencii v Cferi-Pci. Pozornos vak priahuj predovetkm tyri pece zo 4. storoia v Skalici.

Mohli by sme ich priradi k Henningovmu typu A so stredovou oporou rotu. Rot vak nebol hlinen, ale

pozostval z masvnych kamennch traverz, ktor dosadali na kamenn stredov oporn pilier. Takto

kontrukcia nem v okolitom barbariku paralely a pouitie kamea naznauje rmsko-provincilny

vplyv.

Obr. 22. Typolgia hrniarskych pec varianty poda J. Henninga (upraven poda Henning 1977).

25

3.7. in objekty

Okrem vyie uvedench objektov sa pri odkrvan germnskych sdlisk objavuje ete cel rad

alch zahbench jm a priehlbn, ktor nevieme spoahlivo interpretova. Patria medzi ne aj rozsiahle

a hlbok zemnky alebo exploatan jamy, ktor slili na abu hliny potrebnej na rzne ely (vmaz

stien domov, vroba keramiky ap.). Mvaj nepravideln pdorys a nerovn dno. Po ukonen aby

niektor slili ako odpadov jamy a naakumulovalo sa v nich znan mnostvo sdliskovho odpadu.

V Brani to boli naprklad okrem znanho mnostva keramiky aj kostry psov. Exploatan jamy sa

vyskytovali vinou na okrajoch sdla. V Brani a vo Vekom Mederi to bolo v blzkosti vodnch tokov

(v Brani rieka Nitra a vo Vekom Mederi bezmenn dunajsk rameno).

4. chronologicK vvoj germnsKych sdlisK

Germnska kultra doby rmskej a doby sahovania nrodov na juhozpadnom Slovensku

vypa asov sek pribline prvch piatich storo nho letopotu. Predstavuje posledn etapu

kompaktnho predslovanskho osdlenia naich krajn a zrove nadvzuje na bohat kultrne dedistvo

predchdzajcej latnskej civilizcie. Dlh vvoj germnskych osd mono z archeologickho pohadu

rozdeli do iestich sdliskovch horizontov. Tieto horizonty odzrkaduj odlin tempo vvoja

jednotlivch kvdskych osd. Ich datovanie sa opiera vlune o archeologick artefakty, ale iastone

ich mono zosladi aj s niektormi hlavnmi historickmi udalosami tejto epochy.

4.1. sdliskov horizont i stupe b1 a vasn fza stupa b2 doby rmskej

Jedin vie a skman sdlisko, ktorho poiatky siahaj do stupa B1, predstavuje na

zpadnom Slovensku Bratislava-Dbravka. Je nepochybn, e v obdob, kedy ns antick psomn

pramene informuj o politickom vzostupe a o tzv. Vanniovom krovstve, musela by koncentrcia

kvdskych osd hustejia. Archeologick bdanie vak najstarie sdliskov truktry doby rmskej zatia

zachytva len vemi nznakovite. Dokladaj ich naprklad povrchov nlezy spn a minc z 1. storoia

v dolnom Pomorav alebo na zem medzi Malmi Karpatmi a Vhom (vasn varianty spn s okami

A 45, spony typu Aucissa, vrazne lenen spony A 68 obr. 23: 1-6). ia, zatia nepublikovan

zostva nlezov sbor z niekokch objektov 1. storoia v Bratislave-Vajnoroch (Vl klin), kde

germnska keramika pripomna ndoby z najstarch germnskych hrobov.

Prtomnos sdlisk mono oakva aj tam, kde sa v 1. storo pochovvalo. Najm v okol

bohatch pohrebsk Abrahm, Kostoln pri Dunaji a Sldkoviovo treba hada sdob kvdske osady.

V Abrahme sa rozklad a niekoko sdlisk z doby rmskej a T. Kolnk predpoklad, e ich obyvatelia

pochovvali sasne na centrlne umiestnenej nekropole. Problmom je, e na iadnej z tchto osd sa

doposia neuskutonil plon odkryv a ich datovanie do 1. storoia zostva len v rovine pravdepodobnosti.

V Bratislave-Dbravke sa v rokoch 1982-1993 pod vedenm K. Elscheka a T. Kolnka podarilo

preskma as osady s hutnckym eleziarskym okrskom z klaudiovsko-flaviovskho obdobia.

Datovanie sa opiera najm o nlezy tyroch spn. Je pozoruhodn, e dve z nich maj pvod v polabskej

26

Obr. 23. Drobn nlezy a charakteristick keramika sdliskovho horizontu I. 1-2: Devnska Nov Ves; 3: Zohor; 4-5, 10-17, 19: Bratislava-Dbravka; 6: Vituk; 7-9: Vlkovce; 18: Blatn. Poda Varsik 2011 (tam aj alia literatra k jednotlivm nlezom).

27

oblasti na zpade. alie dve spony maj rmsko-provincilny (typ Aucissa) alebo domci stredodunajsk

pvod (A 68).

Napriek tomu, e lgiov tbor v Carnunte, zaloen za cisra Claudia (41-54), je vzdialen len

13 kilometrov, mnostvo rmsko-provincilneho tovaru v keramike barbarskho sdliska v Dbravke

dosahuje len zanedbaten podiel (1,4 percenta). Okrem niekokch zlomkov dbnov pravdepodobne

pannskeho pvodu dleit miesto zaujma miska jemnej italskej keramiky so sieovanm vzorom

(obr. 23: 10). Mono ju datova do doby okolo polovice 1. storoia (klaudiovsk obdobie) a paralely

nachdza na vasnormskych nleziskch v pannsko-norickom priestore (Carnuntum, Magdalensberg).

Domca germnska v ruke formovan keramika z Bratislavy-Dbravky svojm celkovm

tvarovm a vzdobnm prejavom patr k polabsko-germnskemu kultrnemu okruhu. Oividn je to

najm pri porovnan so sdliskovou keramikou z 1. storoia v echch. Ku vetkm tvarom i ornamentom

tam bez problmov njdeme poetn paralely. Ide o kultrne vzby ukazujce podobnm smerom, ak

sme kontatovali aj pri sponch. Charakteristick s hlbok hrncovit ndoby so zatiahnutm alebo len

mierne von vyklonenm stm (obr. 23: 13-16, 19), baat ndoby s ostro nasadenm krtkym stm

(obr. 23: 17-18), terinovit ndoby s kueovitm hrdlom (obr. 23: 12) a rzne plytk misky (obr. 23:

11). Povrch keramiky bva zdoben plonmi prstovmi vrypmi, hrubmi zvislmi a ikmmi ryhami,

drsnenm alebo vysokmi hrebeovanmi oblkmi.

Bratislava-Dbravka predstavuje zatia najstarie plone skman germnske sdlisko na

zpadnom Slovensku. Jeho poiatky siahaj do stupa B1, t. j. pred polovicu 1. storoia. Mono

predpoklada, e je sasn so starou fzou pohrebsk skupiny Kostoln-Abrahm-Sldkoviovo

a aspo iastone aj s historicky doloenm tzv. Vanniovm krovstvom. Na zem severne od strednho

Dunaja, reprezentuj tieto nlezy po kultre neskorej doby latnskej nov fenomn bez nadvznosti na

domce korene. V materilnej kultre sdliska s npadn vzby k polabsko-germnskemu kultrnemu

okruhu a tmto smerom treba hada aj pvod jeho osadnkov polabskch Germnov. Sporadick

vskyt rmskych kovovch a keramickch importov sved o tom, e novm obyvateom sa pomerne

rchlo podarilo nadviaza vzahy s pannskym prostredm. V porovnan s nasledujcim obdobm ulho

obchodnho ruchu, mali vak tieto kontakty zatia len vemi sporadick a prleitostn charakter. Svis

to aj so situciou v novo kontituovanej provincii Pannia, kde sa v klaudiovsko-vasnoflaviovskom

obdob ete len zaala formova hospodrsko-obchodn infratruktra. Provincilna remeseln vroba

a v nasledujcom 2. storo vytvorila dostatone vysok nadprodukt, ktor mohol by vyvan do

barbarskch oblast severne od Dunaja.

Na sdlisku v Dbravke zatia chbaj germnske nlezy, ktor by bolo mon datova do

pokroilej fzy Eggersovho stupa B2 a nevyskytli sa tu importy, ktor by jednoznane patrili a do

2. storoia. Sved to o tom, e vvoj tohto sdla sa ukonil ete pred koncom 1. storoia. K. Elschek

nedvno vyslovil nzor, e jeho znik by mohol svisie s vojnami, ktor viedol cisr Domitianus proti

Kvdom koncom 80. a v 90. rokoch 1. storoia. I ke je takto svislos lkav, zostva len hypotzou,

pretoe severne od Dunaja zatia nepoznme priame archeologick doklady prtomnosti rmskej armdy

v domitinovskom obdob.

28

4.2. sdliskov horizont ii stupe b2 a b2/c1 doby rmskej

Na rozdiel od predchdzajceho sdliskovho horizontu sledujeme v tomto obdob rozmach

germnskeho osdlenia na zem zpadnho Slovenska. Sie osd sa vrazne zahusuje v starej

sdliskovej oblasti v Pomorav a na zem medzi Malmi Karpatmi a Vhom. V obdob sdliskovho

horizontu II vznik cel rad novch sdlisk v Ponitr a na Pohron. Osdovac proces zasiahol aj nov

zemia vchodne od Vhu. Nrast potu germnskych sdlisk mono v tomto obdob zaznamena aj

na susednej junej Morave a v Dolnom Raksku. Poet doposia preskmanch sdliskovch objektov

niekokonsobne prevyuje poet objektov z horizontu I. Za tmito kvantitatvnymi zmenami treba

pravdepodobne vidie aj vrazn vzrast potu a hustoty obyvatestva. Nezodpovedanou otzkou

zostva, i je to dsledok vntornej akcelercie vvoja, alebo i treba pota s almi kolonizanmi

vlnami na zemie stredodunajskho barbarika.

Poiatky horizontu II mono tui u v zvere 1. storoia, kedy boli zaloen kvdske osady

v Bratislave-Trnvke a v Nitre. Nlezy juhogalskej terry sigillaty zo zveru 1. a prvej polovice 2. storoia

s dokladom toho, e v tomto obdob zaali Germni obsadzova rodn niny strednho a dolnho

Obr. 24. Drobn nlezy a rmska importovan keramika sdliskovho horizontu II. 1, 5, 8, 11, 19: Bratislava-Trnvka, Zadn; 2, 4, 7, 9-10, 12-14, 16, 18: Bran; 3: Trnava, Horn pole; 6: Biely Kostol; 15, 17: trovo.Poda Varsik 2011 (tam aj alia literatra k jednotlivm nlezom).

29

Ponitria (Bran, Komjatice, Chotn) a Pohronia (arovce, Ba). Pre asov zaradenie sdliskovch

objektov z druhej polovice 2. storoia m vak ovea v vznam terra sigillata stredogalskho

pvodu, predovetkm z vznamnej hrniarskej manufaktry v Lezoux (Mula, Bran, trovo,

Cfer-Pc). Nezvyklo vysok je zastpenie terry sigillaty zo strednej Galie na kvdskom sdlisku vo

Vekom Mederi na itnom ostrove, kde dosahuje podiel a takmer 50 % celho sigillatovho dovozu

(36 zlomkov). Terra sigillata z Lezoux, predovetkm vrobky Albucia, Cinnama, Laxtucissu a Paterna,

sa v Pannii opakovane vyskytli v detruknch a znikovch vrstvch z doby markomanskch vojen.

Stredogalsk terra sigillata z Lezoux tvor sas nlezov v preplenej vrstve a v objektoch expedinej

zkladne rmskeho vojska v Muove a spolu s vasnm rheinzabernskm tovarom aj vo vrstvch

drevozemnho tbora v Ii. Oba naposledy menovan nlezov kontexty s spoahlivo datovan do

obdobia markomanskch vojen. Mono teda predpoklada, e i do germnskeho prostredia na zpadnom

Slovensku bola stredogalsk sigillata distribuovan najm v ase markomanskch vojen.

Pri datovan sdlisk tohto horizontu vznamn lohu op zaujmaj spony. Okrem niekokch

honosnch rmsko-provincilnych spnadiel (napr. obr. 24: 5) vedcu pozciu zaujmaj neskor

dvojdielne vrazne lenen spony typu A 84 (obr. 24: 1-3). Opakovane sa vyskytuj v osadch tohto

obdobia Bran, Bratislava-Trnvka, Nitra, Trnava. Spony typu A 84 predstavuj charakteristick

nlezov typ neskorej fzy stupa B2. Vina z nich pochdza zo strednej tretiny, resp. z druhej

polovice 2. storoia, teda z obdobia, ktor sa u iastone mohlo prekrva s markomanskmi vojnami.

Mapovanie ich vskytu potvrdzuje domci pvod v stredodunajskej oblasti, kde sa husto vyskytuj

severne i june od rmskeho limitu.

Viackrt sa na germnskych sdliskch v tomto obdob objavili aj rmsko-provincilne

kolienkov spony s polkruhovou zhlavnou dotikou (obr. 24: 4). Vren svedectvo o ich datovan

podva ich bohat vskyt vo vrstvch drevozemnho tbora v Ii.

V objektoch horizontu II sa po prvkrt stretvame s rmskymi mincami. V sdliskovej jame

v Komjaticiach to bol Hadrianov (117-138) sestercius a v chate z Branu minca Faustiny starej vyrazen

v roku 141. Pre datovanie sdliska v Bratislave-Trnvke, predovetkm jeho zveru, je zase dleit

mal depot trinstich rmskych denrov. Ide o razby cisrov od Nera po Marka Aurelia (najmladia

z roku 170). Zloenie a datovanie minc sa prihovra za jeho ukrytie v svislosti s markomanskmi

vojnami.

Markomansk vojny boli pravdepodobne prinou preruenia osdlenia nielen v Bratislave-

Trnvke, ale i na celom rade alch germnskych sdlisk severne od strednho Dunaja. Ako exemplrne

prpady slia predovetkm tie germnske osady, kde priamo v ich opustench areloch zriadili

Rimania svoje doasn vojensk tbory. Do dnench dn sa takto situcie podarilo archeologicky

zdokumentova v Dolnom Raksku (Bernhardsthal), na junej Morave (Muov Na pskch; Modice),

ale aj na Slovensku (Mula). Treba vak zdrazni, e na iadnom z doposia skmanch germnskych

sdlisk z 2. storoia sa neobjavili preplen i detrukn vrstvy alebo in priame svedectv nsilnch

vojenskch udalost. Nie je preto vylen, e Germni opali svoje sdla u skr, v predtuche

bliaceho sa nebezpeenstva zsahu rmskej vojenskej sily.

S markomanskmi vojnami a s pobytom rmskeho vojska na dnenom slovenskom zem

severne od Dunaja svisia aj nlezy rmskej vzbroje a vstroja, ktor sa obas objavuj v kvdskych

zemniciach (Cfer-Pc, Biely Kostol). Je asi pravdepodobnejie, e rmske militri Germni zozbierali

30

na opustenom bojisku alebo v areli doasnho vojenskho tbora po odchode rmskeho vojska, ako

monos, e by ilo o koris z provinci, alebo zisk z obchodu.

V priebehu prvej polovice 2. storoia sa upevnili sdliskov truktry na zpadnom Slovensku.

Mnoh zo sdlisk, ktor boli vtedy zaloen, preili napriek rznym otrasom a do mladej a neskorej

doby rmskej. Vo flaviovsko-trajnovskom obdob nadobudol pevn truktru aj severopannsky limes.

Rmske remeseln a obchodncke vrstvy z pohraniia zohrali dleit lohu pri ren provincilnych

vrobkov na sever, do zadunajskho barbarika. Rmsky import u nebol uren len pre vyie vrstvy

kvdskej spolonosti, ako v predchdzajcom obdob, ale postupne nadobudol udov charakter.

Archeologicky to meme sledova predovetkm pri rmsko-provincilnej keramike, ktor sa od 2.

storoia stala pevnou zlokou hmotnej kultry v germnskych osadch. Jej podiel niekokonsobne

stpa. Km na sdlisku v Bratislave-Dbravke tvoril len 1,4 percenta vetkej keramiky, v nasledujcom

2. storo to v Brani bolo 7% a v Bratislave-Trnvke 12%. Ete vyie hodnoty sa zistili po prepotan

keramiky zo sdlisk v tesnom predpol limitu. Z bohatch sborov cht 1 a 2 v trove sa udvaj

hodnoty 16 a 17% a v najstarej fze Vekho Mederu to bolo dokonca takmer 20 percent. Tieto osady

leali v bezprostrednej blzkosti dunajskej hranice a teili sa z vhod prihraninho obchodu. Nie je

vylen, e ich obyvatelia zohrali lohu aj pri redistribcii rmskeho tovaru do okolia. kla dovezenej

keramiky napoved, e Germni nenakupovali cel sortiment pannskej hrniarskej produkcie, ale

uprednostovali len ist druhy. Obubu nadobudli predovetkm pohre, dbny, hrneky a misy ltej

a tehlovej farby (obr. 24: 10-14), niektor zdoben aj tzv. mramorovanm (obr. 24: 9). Zo sivej jemnej

keramiky to boli najm misy imitujce tvar Drag. 37, medzi nimi aj kolkovan exemplre (obr. 24:

15-16). U v tomto obdob sa vyskytli starie varianty prstencovch ms (obr. 24: 17). Zo vzcnejch

druhov stolovho riadu to bol okrem terry sigillaty aj tzv. raetsky tovar (obr. 24: 8). Ovea menej poetn

v germnskych osadch je ben rmsky kuchynsk riad, hoci tento na pannskych lokalitch prevauje.

Reprezentuje ho niekoko hrncov (obr. 24: 18-19), zsobnc a tanierov zo sivej hliny s drsnm povrchom.

Severne od Dunaja zatia celkom chbaj keramick pokrievky.

Aj v domcej germnskej keramike meme oproti predchdzajcemu obdobiu sledova

zmeny. V tvarovej nplni a na vnimky (obr. 25: 18) mizn vysok hrncovit ndoby so zatiahnutm

stm. Nzke misky so zatiahnutm stm (obr. 25: 8-10) sa dria naalej a predstavuj obben formu

poas celej doby rmskej. Stpa aj podiel ms, misiek, lok a pohrov ostroprofilovanej formy so

zalomenmi alebo odsadenmi stenami (obr. 25: 2, 4-6, 15). Tieto ndobky patrili k stolovmu riadu,

ich povrch je kvalitne leten alebo tuhovan a asto s na nich nanesen rozlin ornamenty. Stpajcu

tendenciu m podiel esovite profilovanch hrncov (obr. 25: 16-17), ktor zaujali vedcu pozciu medzi

tzv. kuchynskou keramikou. V ornamentike hrubch kuchynskch ndob ustupuje technika zdrsovania

povrchu, naalej vak v obube zostvaj vrypy prstom alebo nechtom (obr. 25: 16-17), ako aj rzne

hrebeovan ornamenty (obr. 25: 6, 8, 10, 15). V naposledy menovanej skupine mono sledova

stup vysokch oblkov v prospech nich oblikov, vejrikov, vlnoviek a achovnicovho vzoru.

Nov vzdobn techniku predstavuj trojuholnkov alebo klinovit vpichy nanan kostenm alebo

drevenm nstrojom (obr. 25: 18). Ete vraznejie rozdiely mono sledova vo vzdobe jemnejieho Obr. 25. Prklady domcej germnskej keramiky sdliskovho horizontu II. 1, 5-7, 10-11, 16: Bran; 2-4, 8, 12, 17: Bratislava-Trnvka, Zadn; 9: Vek Meder; 13: Trnava, Horn pole; 14-15, 18: Hurbanovo.Poda Varsik 2011 (tam aj alia literatra k jednotlivm nlezom).

31

stolovho riadu. Z predchdzajceho obdobia sa udrala technika ozubenho kolieska (obr. 25: 7, 13)

a rozlin jamky (obr. 25: 11). Od 2. storoia vak nastupuje cel rad novch ornamentov: trojuholnkov

vpichy, liabkovanie, barbotino, plone alebo v uzavretch poliach nanan ryhy a brzdy (obr. 25: 2, 4,

5, 9, 11). Nov vzdobn techniky, z ktorch vina pretrvva aj v nasledujcom 3. storo, s vrazom

formovania samostatnho kultrneho okruhu stredodunajskch Svbov (Markomanov a Kvdov).

V obdob horizontu II vznikla hust sie kvdskych osd na zpadnom Slovensku. Germni

pevne zaujali aj oblasti vchodne od Vhu, stredn a doln povodia riek Nitra a Hron. Poiatky osd

sdliskovho horizontu II siahaj do zveru 1. storoia (Bratislava-Trnvka, Nitra), in sdla zaloili

zaiatkom 2. storoia (Bran), alebo mono i neskr, a okolo polovice alebo po polovici 2. storoia

(Vek Meder, trovo). Stabilizcia pomerov sa prejavila aj v rozmachu a diferencicii hmotnej nplne

kvdskych osd. Z hadiska rozvoja pecializovanho remesla m pre toto obdobie mimoriadny vznam

objav perkrskej dielne v Stupave (poloha Urbrske sedlisk). V jednoduchej zemnici sa nali zlomky

viacerch tglikov so stopami po taven farebnch kovov medi, striebra a zlata.

Zver sdliskovho horizontu II je zko spt s markomanskmi vojnami. To vak nemus

znamena, e vetky tieto osady zanikli sasne v krtkom asovom seku. Niektor z nich mohli by

opusten u pred alebo v prvej fze vojnovch udalost (Muov Na pskch, Bratislava-Trnvka), in

zase poas vojen. Existuje aj skupina sdliskovch objektov, v ktorch sa vyskytli predmety rmskej

proveniencie, ak sa na zemie severne od Dunaja mohli dosta a v ase markomanskch vojen (rmske

militri, neskoroantoninovsk terra sigillata z Lezoux). Z isto archeologickho pohadu nemono

vyli monos, e takto jamy a chaty (napr. vo Vekom Mederi, v trove alebo v Cferi-Pci

a v Bielom Kostole) boli zasypan a tesne po skonen vojen (t. j. medzi rokmi 180-200). Preruenie

kontinuity je s istotou doloen len v tch osadch, v areloch ktorch Rimania zriadili vojensk

pon tbory (Muov Na pskch, Bernhardsthal, Modice, Mula). Okrem toho existuj sdlisk

a tch je vina kde osdlenie pokrauje aj v nasledujcom obdob horizontu III (napr. Bran, Vek

Meder, Nitra-Chrenov III, Nitra-Mikov dvor). Zasypan a teda zaniknut sdliskov objekty s

vak svedectvom preskupovania a zmien v ich vntornej truktre. Kee procesy zniku sdliskovch

objektov nevieme spoahlivo interpretova, nememe ani s istotou rozhodn, i pri tejto skupine

sdlisk dolo ku krtkodobmu prerueniu kontinuity osdlenia, alebo i ide len o prieben a cyklick

vntorn zmeny, ke as objektov zanikla a bola zasypan, in pretrvvali alebo sa presunuli a zrove

sa budovali aj nov prbytky. V takchto prpadoch germnske obyvatestvo dan osady nemuselo vbec

opusti. Ako horn asov hranicu sdliskovho horizontu II preto treba chpa ir asov rmec

medzi rokmi 180 a 200.

4.3. sdliskov horizont iii stupe c1 doby rmskej

Pre datovanie tretieho sdliskovho horizontu je na zpadnom Slovensku urujca predovetkm

terra sigillata z obdobia po ukonen markomanskch vojen, t. j. zo severovskho a poseverovskho

obdobia (obr. 26: 7-9, 12). Ide o produkty dieln v Rheinzaberne, Westerndorfe a Pfaffenhofene. Aj

datovanie hornej hranice tohto sdliskovho horizontu svis s ukonenm pravidelnho dovozu terry

sigillaty. Odhliadnuc od ojedinelch neskoroantickch zlomkov severoafrickho a argonskho pvodu

kladie K. Kuzmov ukonenie prlevu terry sigillaty na Slovensko do polovice pdesiatych rokov

32

3. storoia. Sdliskov horizont III teda asovo koreponduje so stupom C1 mladej doby rmskej.

Vyznievanie stupa C1 v stredodunajskom barbarskom priestore sa predpoklad v dobe okolo alebo

krtko po polovici 3. storoia.

K chronologicky signifikantnm nlezom horizontu III patria aj niektor typy spn. Na prvom

mieste treba uvies dvojdielne samostrelov spony s vysokm zachycovaom VII. Almgrenovej

skupiny (obr. 26: 1-2). Povrchov a zberov nlezy by sa dali uvies z celho radu kvdskych sdlisk

na Slovensku. Priamo zo zahbench sdliskovch objektov pochdzaj exemplre z chaty v Bratislave-

Trnvke Silnin a z cht 38 a 129 z Vekho Mederu. Doklady miestnej vroby predstavuj polotovary

z Bratislavy-Devnskej Novej Vsi, zo Zvonna na Slovensku a predovetkm asi desiatka hlinench

Obr. 26. Drobn nlezy a rmska importovan keramika sdliskovho horizontu III. 1, 12, 20: Bratislava-Trnvka, Silnin; 2-3, 9, 14-15, 19, 23: Vek Meder; 4, 7-8, 10-11, 13, 16-18, 21-22, 24-25: Bran; 5-6: Bratislava-Devnska Nov Ves. Poda Varsik 2011 (tam aj alia literatra k jednotlivm nlezom).

33

kadlubov z Pasohlvek na junej Morave. Doterajie bdanie sa zhoduje v tom, e oba zkladn varianty

tohto typu spnadiel so spodnou aj s hornou tetivou s charakteristick predovetkm pre stupe

C1, t. j. pre obdobie od zveru 2. po prv polovicu 3. storoia, a len zriedkavo sa vyskytn vasnejie

exemplre. Okrem spn VII. Almgrenovej skupiny sa v tomto obdob zanaj vyskytova aj spony jeho

iestej skupiny, teda elezn a najm bronzov exemplre s podviazanou nkou a ich derivty (obr.

26: 3-6). Z nich s zvl poetn spony s hrotitou nkou. Z publikovanch nlezov mono uvies tri

prklady so spolonm vskytom so severovskou terrou sigillatou (Bran, Vek Meder a Bratislava-

Devnska Nov Ves).

Viacer autori predpokladaj, e tvrd podmienky mierovch zmlv uzavretch po

markomanskch vojnch, zruil v roku 193 Septimius Severus, ktor si z Carnunta potreboval zabezpei

podporu Markomanov a Kvdov pri svojej kandidatre na trn. Nasledujce obdobie vldy severovskch

panovnkov sa oznauje ako doba najvieho hospodrskeho rozmachu provincie Pannia. Ekonomick

konjunktra sa vemi priaznivo prejavila aj v prleve rmskych vrobkov na zemia severne od Dunaja.

V tomto ase dosahuje svoj vrchol prlev terry sigillaty. Najlepie zsoben sdlisko v pannskom

predpol predstavuje zatia osada v Chotne, odkia bolo do roku 1997 znmych 234 zlomkov tejto

luxusnej keramiky. Taktie rmske sklenen ndoby, vinou pannskeho pvodu, sa na kvdskych

sdliskch najpoetnejie vyskytuj prve v obdob stupa C1. O nieo zloitejia je situcia v prpade

dovozu tzv. itkovej pannskej keramiky. V slade s celkovou tendenciou sa jej podiel v niektorch

oblastiach a lokalitch zvyuje. Naprklad na Zhor dosahuje podiel provincilneho importu 22 percent

a v osade Vek Meder na itnom ostrove a takmer 25 percent. Je preto prekvapenm, e v inch

osadch vykazuje podiel keramickho importu opan tendenciu. V Bratislave-Trnvke (sdlisko je

vzdialen len 7 km od rmskeho limitu, rovnako ako Vek Meder!) klesol podiel importu v keramike

z 12,4 percenta v 2. storo na 9,1 percenta v stupni C1 a v Brani v rovnakch obdobiach zo 7 na 6,4

percenta. Pre lepie pochopenie a vysvetlenie tchto rozdielov bude potrebn tdium nlezov z alch

lokalt a porovnanie viacerch mikroreginov v irom meradle. U teraz vak mono kontatova, e

zjednoduen mera m je barbarsk osada bliie k Dunaju s pannskou hranicou, tm je aj vy podiel

importu neplat. Okrem chronologickho faktoru treba zohadni aj existenciu a situovanie brodov cez

Dunaj, prstupnos na pannske trhy a priebeh obchodnch ciest. loha kvdskych osd v barbarskej

redistribunej sieti nebola rovnak a treba rta aj s uritm konzervativizmom a uzavretosou voi

vonkajm vplyvom u niektorch germnskych komunt.

Okrem dovozu tovaru vak rmsky vplyv zasiahol hlbie do ivota kvdskych komunt na zem

zpadnho Slovenska. Z rozvjajcich sa mierovch kontaktov profitovala predovetkm prormsky

orientovan germnska achta. Dvala si budova rezidencie v rmskom tle. Najlepm prkladom

je Bratislava-Dbravka, ale civiln murovan stavby vznikli aj na bratislavskom Devne, kde stavebn

aktivita spad do severovskej alebo poseverovskej doby. Na prelome 2. a 3. storoia sa rozsiahle

prestavby uskutonili aj v Stupave. Vznikol tam rozsiahly a viackrt prestavovan architektonick

komplex.

V obdob po uzavret Commodovho mieru Germni obnovili niektor osady, ktorch ivot bol

doasne preruen prtomnosou rmskych vojsk a existenciou ponch tborov v markomanskch

vojnch (Bernhardsthal, Muov Na pskch). Severovsk a poseverovsk fza je nlezmi doloen aj

v alch rozsiahlych osadch, ktor vznikli u v predchdzajcom obdob, ako Bran, Nitra Mikov

34

Obr. 27. Prklady domcej germnskej keramiky sdliskovho horizontu III. 1, 6-9, 11, 13-15, 18-21, 25: Bran; 2-3, 10, 16-17, 23-24: Vek Meder; 4-5, 22: Bratislava-Trnvka, Silnin; 12: Plaveck tvrtok.Poda Varsik 2011 (tam aj alia literatra k jednotlivm nlezom).

35

dvor alebo Vek Meder. Skupina nemenej vznamnch sdlisk vak bola zakladan a v obdob

tretieho sdliskovho horizontu (Chotn, Nitra-Provsk Hje). Na dolnom Zhor vek vznam

zaujmalo sdlisko v Bratislave-Devnskej Novej Vsi. Jeho najv rozmach K. Elschek predpoklad

v prvej polovici 3. storoia. Do tohto obdobia pravdepodobne patr aj vina zlomkov rmskej strenej

krytiny, ktor naznauj, e aj tu kdesi mohla st budova postaven rmskou stavebnou technikou. O

prosperite sdliska svedia aj doklady perkrskej vroby. Okrem uvedenho polotovaru germnskej

spony s vysokm zachycovaom sa nali tri zliatky striebornch denrov, ktorch roztavenm sa

remeselnk pravdepodobne snail zska surovinu na vrobu perkov. Spolu to bolo jedens alebo

dvans minc cisrov Septimia Severa, Getu a Caracallu, teda z krtkeho asovho seku medzi rokmi

199 a 213.

Okrem kontinuity osdlenia v starch sdliskovch areloch v dolnom povod slovenskch riek

Morava, Vh, Nitra a Hron dochdza v obdob sdliskovho horizontu III k aliemu posunu kvdskeho

osdlenia vchodnm smerom do Poiplia a na juhovchod pozd dunajskho ohybu. Dobre datovan

nlezov sbor z dolia Ipa predstavuje inventr zahbenej eskolovej chaty z lokality Ipolytlgyes

na maarskom brehu rieky. Posun germnskeho osdlenia pozd dunajskho ohybu na juhovchod

dokumentuj aj rozsiahle archeologick odkryvy v okol Vcu. Pozoruhodn je predovetkm sdlisko

Vc Csrgi-rt vzdialen len 5 kilometrov vchodne od Dunaja a 15 kilometrov severne od tzv.

sarmatskch valov. Osada zaujmavm spsobom dokumentuje germnsko-sarmatsk spoluitie v tejto

pohraninej oblasti. Predovetkm na zklade bohatho sboru terry sigillaty (110 kusov) mono

poiatky osdlenia datova do doby po ukonen markomanskch vojen.

Keramick import z rmskych provinci i ke v rozdielnych percentulnych podieloch je

stlou sasou vetkch sdliskovch nlezovch sborov z tohto obdobia. Okrem terry sigillaty (obr.

26: 7-9, 12) a tzv. raetskeho riadu (obr. 26: 10-11) s jeho hlavnm zdrojom pannske hrniarske dielne.

Tvarov kla rmsko-provincilnej keramiky sa v porovnan s predchdzajcim obdobm podstatnejie

nemen. V keramike tehlovej farby op prevldaj pohre, hrneky, dbny a misy (obr. 26: 13-14, 16).

Vyskytli sa taniere (obr. 26: 15) a opakovane i neglazovan mortri (obr. 26: 17). V sivom jemnom

riade sa aj v tomto obdob dovali hlbok misy imitujce tvar terry sigillaty Drag. 37 (obr. 26: 21), na

ktorch sa mohla vyskytn kolkovan vzdoba. Oproti predchdzajcemu horizontu II s vak teraz

poetnejie pohre s prehbanmi stenami (obr. 26: 22-23), a predovetkm siv prstencov misy (obr.

26: 19-20), ktor sa stali vemi obbenm dovozovm druhom keramiky. Aj ke sa podiel sivho

pannskeho riadu s drsnm povrchom (hlavne kuchynsk hrnce a zsobnice obr. 26: 24-25) postupne

zvyuje, stle ete nedosahuje t dleitos, ak mal v samotnej provincii.

Germnska keramika je v tomto obdob vyrban ete vlune v rukch, teda bez pouitia

hrniarskeho kruhu. V nlezovch sboroch datovanch terrou sigillatou do prvej polovice 3. storoia sa

zatia nevyskytol domci hrniarsky riad vytan na hrniarskom kruhu. Jedin vnimku na Slovensku

predstavuje zemnica 8/97 z Bratislavy-Devnskej Novej Vsi, kde sa spolu s dvoma eleznmi sponami

a bohatm sborom severovskej terry sigillaty vyskytol aj drobn zlomok germnskej ndoby vyrobenej na

kruhu. Tvarov spektrum v ruke formovanej keramiky zostva v podstate rovnak ako v predchdzajcej

dobe. Ist zmeny mono sledova skr v ornamentoch ndob. Na jemnejom stolovom riade sa

vytrca plon vzdoba pol vyplnench brzdami alebo ryhami, charakteristick pre predchdzajce

obdobie. Namiesto nej zostvaj nanesen len skupiny zvislch alebo ikmch brzd (obr. 27: 13-15).

36

Taktie do zadia sa dostva barbotino (tzv. prav barbotino, t. j. plone nalepovan bradavinat

hrudky hliny) a jeho miesto zaujma tzv. neprav barbotino (zvzky presekvanch plastickch psikov

alebo hust vrypy nanesen pravdepodobne ozubenm kolieskom obr. 27: 6). V takmer nezmenenej

podobe zo starej doby rmskej pretrvva vzdoba ozubenm kolieskom (meandre, kukatky ap. obr.

27: 12, 14). Novm dekoranm prvkom horizontu III s plastick ovlne nalepovan vnelky (obr.

27: 17-18). Poas celej starej doby rmskej boli v obube rzne oblkovit, vejrovit, achovnicovit

a vlnovkovit motvy vyryt hrebeovitm nstrojom. Tieto sa u v obdob horizontu III nevyskytuj.

Hrncovit ndoby bvaj naalej zdoben nechtovitmi a prstovitmi vrypmi, avak i v tejto technike

bada ist rozdiely. Bohat plon ornamenty z predchdzajceho obdobia sa redukuj na jednoduch

ps vrypov na podhrdl nanesen prstom alebo trojuholnkovite zahrotenm nstrojom (obr. 27: 20, 22).

Obbenm motvom horizontu III s tzv. zavesen a vrypmi vypan trojuholnky (obr. 27: 21, 23).

Sdliskov horizont III na juhozpadnom Slovensku sa asovo kryje s horizontom germnskych

sdlisk na junej Morave, s ktormi sa detailnejie zaoberal J. Tejral. Jeho nlezov npl je podobn ako

na zpadnom Slovensku. J. Tejral ho spojil s neskorou fzou stupa C1 (C1b), priom jeho doznievanie

datoval do doby okolo polovice 3. storoia alebo tesne po nej. Pri hadan prinnch historickch

svislost J. Tejral poukzal na nepokoje a migran pohyby barbarskch kmeov na irokom fronte od

Rna a po doln Dunaj. V 60. rokoch 3. storoia dolo aj k vpdom barbarskch kmeov do Pannie.

Archeologickmu vskumu v kvdskej oblasti na zpadnom Slovensku sa vak dosia nepodarilo

jednoznane zodpoveda na otzku, i sdliskov objekty a sdliskov arely zanikli naraz, v krtkom

asovom seku okolo polovice 3. storoia alebo tesne po nej, alebo i zanikali postupne v priebehu

celej prvej polovice 3. storoia. Iba v prpade platnosti prvej z oboch monost by bolo prpustn takto

masvny znik sdlisk spoji s uvedenmi historickmi udalosami.

4.4. sdliskov horizont iv stupe c2-c3 doby rmskej

V horizonte IV sa v sdliskovch objektoch na zpadnom Slovensku prestala vyskytova terra

sigillata. Naproti tomu sa v nlezovch sboroch oraz astejie stretvame s domcou germnskou

keramikou vytanou na hrniarskom kruhu. Aj v keramickom importe pribdaj niektor typy

ndob, ktorch vskyt zaznamenvame a od tohto obdobia. Na prvom mieste treba uvies glazovan

keramiku, predovetkm glazovan trecie misky mortri (obr. 28: 8). Dominantn postavenie medzi

sponami zaujali exemplre s hrotitou nkou (obr. 28: 1-4), ktor sa miestami mohli vyskytn u aj

v predchdzajcom obdob.

Vznamn lohu pri datovan horizontu IV, najm jeho poiatkov, zohrvaj rmske mince.

V dsledku politickej a hospodrskej krzy rmskeho impria v druhej polovici 3. storoia podahla rmska

mena rchlemu procesu devalvcie. Do obehu sa dostalo obrovsk mnostvo minc, ktor vak mali

nzku hodnotu. Tento vvoj naiel svoje odzrkadlenie aj v prleve rmskych minc do svbskeho barbarika

severne od strednho Dunaja. Presvediv prklady ponkaj bohat mincov sbory z germnskych

sdlisk dolnho Pomoravia, ktor sa rozkladali pozd predpokladanej trasy Jantrovej cesty. Krivka

na grafoch vskytu minc z oblasti Drsingu na rakskej strane Moravy dosahuje jednoznan vrchol

masovm vskytom nekvalitnch razieb z 50. a 70. rokov 3. storoia. Zo slovenskho brehu Moravy sa

obsiahle sbory minc podarilo zska pri prospekcii germnskych sdlisk v Bratislave-Devnskej Novej

37

Vsi a v Zohore. Na prvej spomenutej lokalite sa uvdza 65 uritench minc, z oho 26 predstavuje

razby od Traiana Decia (250-251) po vasn mince Diocletiana z rokov 285-286. Na druhom sdlisku je

znmych 52 uritench minc a z nich 22 kusov patr razbm od Galliena (253-268) po Proba (276-282).

Nie je preto nhodou, e v rmci masvneho prlevu nekvalitnch minc sa niektor exemplre dostali aj do

nlezovch sborov sdliskovho horizontu IV. V dsledku finannej krzy v Rmskej ri sme tak zskali

vtan chronologick pomcku v barbarskom predpol Dunaja. V sdliskovch objektoch horizontu IV

sa mince z poslednej tretiny 3. storoia vyskytli v Brani, v Bratislave-Devnskej Novej Vsi, Dbravke

a Trnvke, v Lbe, Stupave a vo Vekom Mederi. Mince z poslednej tretiny 3. storoia predstavuj mlo

kvalitn razby na bze medi. udia preto nemali vny dvod pre ich dlhie uchovvanie. Na rozdiel od

kvalitnch striebornch denrov z 1. a 2. storoia, ktor mohli by pomerne dlho v obehu, predstavuj

preto paradoxne spoahlivejiu datovaciu pomcku.

Horizont IV sa neprejavuje tak vrazne ako predchdzajce sdliskov fzy. Odhliadnuc od

vyie uvedench objektov s mincami (nie vetky vak obsahovali dostatone reprezentatvne spektrum

Obr. 28. Drobn nlezy, rmska importovan a germnska na kruhu toen keramika sdliskovho horizontu IV. 1-6: Bratislava-Trnvka, Zadn; 7: ervenk; 8, 17: Bratislava-Devnska Nov Ves; 9-10, 12-13, 15, 18-19: Bratislava-Trnvka, Zadn; 11, 14, 16: Bratislava-Vajnory, Pri Visku.Poda Varsik 2011 (tam aj alia literatra k jednotlivm nlezom).

38

keramiky) ho v sasnosti vieme charakterizova aj vaka niekokm ojedinelm nlezovm sborom

z plone nevekch odkryvov alebo sond (Bratislava-Vajnory, ervenk). Napriek tomu sa jeho npl

a datovanie daj v sasnosti charakterizova len v hrubch obrysoch.

Vznamn zmeny v truktre osdlenia mono sledova v mikroregine Bratislavy-Trnvky.

V obdob po polovici 3. storoia bolo opusten sdlisko v polohe Silnin a germnske osdlenie sa po

hite trvajcom vye polstoroia op vrtilo na stariu lokalitu Zadn, ktor bola u predtm osdlen

v 2. storo. V dvoch objektoch sa nali aj mince (Aurelianus a Tacitus), ktor ako terminus post quem (70. roky 3. storoia) datuj tieto udalosti. Pre poznanie obsahovej nplne horizontu IV je dleit

najm nlezov sbor z rozsiahlej a len mierne zahbenej jamy 44. Prve v nej sa nala minca Tacita,

cisra, ktor vldol len niekoko mesiacov na prelome rokov 275 a 276. Z bohatho nlezovho sboru

treba vyzdvihn tyri bronzov spony s hrotitou nkou (obr. 28: 1-4), jeden takmer cel a zlomky

alieho kostenho hrebea s oblkovitm dradlom typu Thomas I (obr. 28: 5), dva elezn ke a in

nlezy.

U dvnejie bol publikovan pozoruhodn obsah jamy z ervenka na Pova. Naiel sa v nej

zdoben strieborn nkrnk s hrukovitm uzverom (obr. 28: 7). Aj ke sa podobn perky mohli

vyskytova pomerne dlh dobu, vrazn zvenie potu nlezov sledujeme v bohatch kostrovch

hroboch zo stupa C2, predovetkm v zpadnejie poloench oblastiach (echy, stredn Nemecko).

V nlezovom celku z ervenka chbala sce germnska keramika toen na kruhu, obsahoval vak

bohat sbor v ruke formovanej domcej keramiky a pannskeho importu (glazovan mortrium, pohre

s prehbanmi stenami a siv prstencov misy). Aj na alch sdliskch sa vyskytuj nlezov sbory,

ktor svojm zloenm patria do tohto obdobia naprklad Bratislava-Devnska Nov Ves, Bratislava-

Dbravka, trovo alebo Hontianske Moravce.

V obdob sdliskovho horizontu IV nastva v importe keramiky pannskeho pvodu zmena.

aisko sa presva z riadu tehlovej farby v prospech sivej keramiky. Oproti predchdzajcemu obdobiu

menie zastpenie maj lt a oranovo-ervenkast dbny (obr. 28: 9-10), pohre a misy tehlovej

farby chbaj celkom. Vnimku predstavuj len mortri s glazovanm povrchom (obr. 28: 8), ktor

sa vyskytuj od tohto obdobia oraz astejie a pretrvvaj a po zaiatok doby sahovania nrodov.

V rmci sivho stolovho riadu sa najobbenejmi tvarmi stali pohre s prehbanmi stenami (obr.

28: 11-12) a prstencov misky (obr. 28: 13-14). Tvarovo sa vak zmenila aj naposledy menovan forma.

Prstencov misky s teraz plytie, ich horn as bva mierne naklonen dovntra a mvaj vrazne

odsaden okrajov prstenec. Celkom sa vytratili hlbok misy imitujce tvar Drag. 37.

V domcej germnskej keramike chronologicky signifikantn lohu m vskyt ndob vytanch

na hrniarskom kruhu (obr. 28: 17-19). To aj napriek tomu, e ich podiel v sledovanch nlezovch

sboroch nebol prli vysok. Naprklad v bohatom nlezovom celku z objektu 44 v Bratislave-Trnvke

dosahovali podiel len 2,26 percenta z celkovho objemu germnskej keramiky. V sbore rune formovanej

keramiky sa vyskytuje poetn skupina ndob, ktor tvarovo aj vzdobne vychdza zo starch tradci.

Plat to predovetkm pre lky a pohre mench rozmerov s letenm alebo tuhovanm povrchom

a s rytou (psy do seba zapadajcich trojuholnkov tzv. motv vlch zubov) alebo plastickou (ikm

liabky, zvisl brzdy, plastick presekvan lity, zvisl plastick vnelky) vzdobou (obr. 29: 1-9,

11). Zriedkavejie sa objavuj hlbok misy (tzv. teriny) s podobnmi ornamentmi (obr. 29: 10, 12).

Medzi hrubmi kuchynskmi misami sa vyskytuj predovetkm dva zkladn tvary. Exemplre

39

Obr. 29. Prklady domcej germnskej v ruke formovanej keramiky sdliskovho horizontu IV. 1-2, 18: Bratislava-Dbravka; 3, 19, 22, 24: Bratislava-Vajnory, Pri Visku; 4-5, 7-9, 14-16, 21: Bratislava-Trnvka, Zadn; 6: Vek Meder; 10-11: ervenk; 12, 23, 25: trovo; 13, 17, 20 Bratislava-Devnska Nov Ves.Poda Varsik 2011 (tam aj alia literatra k jednotlivm nlezom).

40

s oblm profilom a dovntra zatiahnutm stm (obr. 29: 15-16) s priebenm tvarom poas celej doby

rmskej. Nov formu od horizontu IV predstavuj knick misy so ikmo von odsadenm okrajom (obr.

29: 13-14), ktor bezo zmien pretrvvaj v nasledujcom obdob horizontu V. Esovite profilovan hrnce

s stm, ktor je pretlan prstom, je taktie charakteristick forma neskorej doby rmskej. Z hrncov

sa postupne strca doposia vemi obben vzdoba vrypov prstom alebo nechtom. Namiesto nich

nastupuj jamky, podkovovit kolky (motv dekomponovanho vajcovca), ale aj horizontlne rady

trojuholnkovch a klinovitch vpichov i zrezov (obr. 29: 17-22, 25). Z predchdzajceho obdobia

pretrvva ornament v podobe rytch trojuholnkov vypanch rzne stvrnenmi vrypmi (obr. 29: 23-

24).

Horizont IV sa v kvdskych osadch na zpadnom Slovensku zaal rozvja po doznen prlevu

terry sigillaty. K datovaniu jeho poiatkov je v podobe terminu post quem k dispozcii niekoko nlezov

minc, napospol razieb z poslednej tretiny 3. storoia. Niektor sdlisk (alebo ich asti) doznenm tohto

horizontu zanikli (Bratislava-Trnvka), na inch pokraoval vvoj pravdepodobne bez vraznejch

zmien alej (Bratislava-Dbravka, trovo). ia, zatia chbaj oporn body pre stanovenie hornej

asovej hranice a nevieme preto posdi, ako hlboko do 4. storoia mohli preva sdliskov objekty

tejto chronologickej skupiny. Postupn prechod medzi horizontmi IV a V v dobe okolo strednej tretiny

4. storoia mono hypoteticky predpoklada, ale na potvrdenie treba poka na vsledky alch

vskumov.

Zaiatky sdliskovho horizontu IV patria do obdobia vrcholiacej krzy rmskeho impria

v poslednej tretine 3. storoia. Jeho aisko ale spad do pokojnho obdobia rmsko-kvdskych vzahov

poas vldy kontantnovskej dynastie. Po vojne s Kvdmi, ktor v roku 285 ukonil Diocletianus,

nemme nasledujcich sedemdesiat rokov psomn sprvy o vojenskch konfrontcich so svbskymi

kmemi na strednom Dunaji. Vyvolalo to rozvoj obchodnch vzahov, ktor do kvdskych osd

priniesli aliu siln vlnu keramickho importu. A v rokoch 356/357 vpadli Sarmati spolu s Kvdmi

do provincie Valeria a Pannonia Secunda. Trestn vprava Constantia II. bola namieren predovetkm

proti Sarmatom. Ako hlboko a i vbec vtedy rmske jednotky prenikli aj na zemie Kvdov, nie je

z historickch zmienok zrejm. Nasledujci mohutn barbarsk vpd nasledoval o dvadsa rokov

neskr. Odvetn opercie, ktor viedol osobne cisr Valentinianus I., predstavuj posledn aktivity

rmskeho vojska severne od Dunaja, na slovenskom zem. Poda svedectva historika Ammiana

Marcellina sa vina Kvdov priamemu vojenskmu stretu vyhla a obyvatestvo sa stiahlo do hornatch

oblast. Cisrske jednotky vak dkladne vyplienili krajinu a pozabjali obyvatestvo, na ktor ete

narazili. Vzhadom na problm archeologickho datovania hornej hranice horizontu IV by vak bolo

predasn spoji znik kvdskych osd horizontu IV s niektorou z uvedench a psomnmi pramemi

zaznamenanch historickch udalost.

4.5. sdliskov horizont v stupe c3-c3/d1 doby rmskej

Sdliskov horizont zo sklonku doby rmskej, resp. z prechodnho obdobia medzi dobou rmskou

a dobou sahovania nrodov na zem severne od strednho Dunaja vstine charakterizoval J. Tejral.

Na zklade niektorch chronologicky citlivch drobnch nlezov ho datoval do poslednej tvrtiny 4.

storoia, resp. do doby okolo roku 400. Poda J. Tejrala predstavuje zveren fzu vvoja viny

41

Obr. 30. Drobn nlezy, rmska importovan a germnska na kruhu toen keramika sdliskovho horizontu V. 1-2, 5-9, 11, 17-20: Bratislava-Dbravka; 3: aa; 4: Nitra-Provsk Hje; 10, 12-16: Bran; 21: Skalica; 22: Cfer-Pc. Poda Varsik 2011 (tam aj alia literatra k jednotlivm nlezom).

42

svbskych sdlisk stredodunajskej oblasti. Sved o masovom opan germnskych osd a o ich

zniku v rmci relatvne krtkeho obdobia. asovo tento archeologick jav koreponduje s historickmi

zmienkami o odchode pvodnho obyvatestva smerom na zpad v rmci vekho sahovania v rokoch

405/406. Najvraznejm predstaviteom tejto skupiny sdlisk na junej Morave je plone skman osada

v Zlechove. Poda nej sa niekedy hovor aj o sdliskch zlechovskho typu alebo o zlechovskom

horizonte.

Na zpadnom Slovensku charakteristiky tejto chronologickej skupiny najlepie spa sdlisko

v Bratislave-Dbravke. Do neskorormskej fzy osdlenia zaradil K. Elschek niekoko zahbench cht

s rznymi stpovmi kontrukciami, ktor datoval do stupov C3 a D1. Medzi sponami s zastpen

exemplre s podviazanou nkou a predovetkm bronzov a elezn spony s pevnm zachycovaom

a obdnikovou, neraz odsadenou nkou (obr. 30: 1-2, 5-6). Naposledy menovan typ je pre piaty

sdliskov horizont obzvl charakteristick a njdeme ho aj v Zlechove, tam dokonca aj v striebornom

preveden. Pre datovanie jednotlivch variantov spn iestej Almgrenovej skupiny je dleit, e

v sdliskovch objektoch, ktor mono s vou i menou istotou datova do horizontu V sa doteraz

nevyskytli bronzov spony s hrotitou nkou, vemi obben v predchdzajcich obdobiach.

Medzi kostenmi hrebemi sa v tomto obdob naalej vyskytuje dlhodob typ s oblkovm

dradlom typu Thomas I. A v obdob piateho horizontu sa stretvame s variantmi s trojuholnkovou

(typ Thomas II) a s odsadenou omegovitou rukovou typu Thomas III (obr. 30: 7-8). Hrebene typu

Thomas III sa v hrebenrskej dielni v Zlechove dokonca aj vyrbali. Z chronologickho hadiska je

dleit vskyt minc zo 4. storoia v dvoch objektoch z Bratislavy-Dbravky. V objekte 131/92 to bol

follis Crispa (316-327) a v chate 85/90 mal bronz Constansa z rokov 333-350. V svislosti s mincami

sa teda stretvame s podobnm fenomnom ako v predchdzajcom horizonte IV. Mince poskytuj

terminus post quem len pre vznik osady v Dbravke. Pre obdobie jej rozmachu, ktor sa predpoklad v druhej polovici 4. storoia, rmske mince aktulnych razieb chbaj.

Druh, ale nemenej dleit sdlisko na zpadnom Slovensku je znme z Nitry-Provskch

Hjov. Datovanie sa opiera op o spony s pevnm zachycovaom a obdnikovou nkou (obr. 30:

4), ale aj o alie druhy nlezov zlomky sklenench ndob s brsenou vzdobou, sklenen nramky,

hrebene s trojuholnkovm dradlom a podobne. V Provskch Hjoch sa v dvoch objektoch z neskorej

doby rmskej vyskytli mince. Ide op o razby z asov kontantnovskej dynastie Urbs Roma (335-

337) z chaty 21a/86 a Constantius II. (337-361) z chaty 22/72. Obe tieto vznamn a vekoplone

skman sdlisk spja aj vskyt vnimonch druhov importov, naprklad terry sigillaty zo 4. storoia.

V Dbravke to bola severoafrick a v Provskch Hjoch argonsk sigillata.

Zaujmav je porovnanie vntornho vvoja alch dvoch kvdskych sdlisk, na ktorch

mme monos hlbie nahliadnu do vntornej truktry. V osade v Brani (obr. 35) pri rieke Nitra

sme od markomanskch vojen mohli sledova klesajcu tendenciu intenzity osdlenia. Tka sa to potu

sdliskovch objektov, ale aj vekosti osdlenej plochy. Do zverenej fzy osdlenia patr v Brani len

niekoko rozsiahlych exploatanch jm a dve zemnice. Na rozdiel od 2. a 3. storoia neskor osdlenie

nadobudlo vemi rozptlen charakter v zkom pse pozd brehu rieky (obr. 35: 3). Opan tempo

vvoja naproti tomu vykazuje osada vo Vekom Mederi na itnom ostrove (obr. 34). Toto sdlisko,

zd sa, preva najv rozkvet vo svojej najmladej fze C, do ktorej je mon zaradi najv poet

objektov z preskmanch plch. Treba ale zdrazni, e pri datovan narame na problmy a fza C

43

Obr. 31. Prklady domcej germnskej v ruke formovanej keramiky sdliskovho horizontu V. 1-5, 7-9, 11-12, 14-16, 18: Bran; 6, 13: Bratislava-Dbravka; 10, 17: Skalka nad Vhom.Poda Varsik 2011 (tam aj alia literatra k jednotlivm nlezom).

44

v oboch osadch zaha dlh obdobie sdliskovch horizontov IV a V, pre ktor sa nlezov sbory

nepodarilo navzjom spoahlivo odli.

Z publikovanch nlezov je osdlenie horizontu V doloen ete aj v Pobedime, trove

a predovetkm v ali, kde sa vyskytli aj dve spony s pevnm zachycovaom a obdnikovou odsadenou

nkou a vyklenutm, priene ryhovanm likom (obr. 30: 3). Z rovnakho obdobia pochdzaj aj

stopy germnskeho osdlenia v areli rmskej stanice v Stupave.

Spek