Vojenské lesyČasopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XIII / október - november - december 2019

2 VOJENSKÉ LESY 4/2019

VOJENSKÉ LESYČasopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.4/2019 Ročník 13 október – november – december 2019

VYDAVATEĽ: Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Lesnícka 23 962 63 PLIEŠOVCE tel: 045/5306 101 fax: 045/5306 102 e-mail: sekretariat@vlm.sk web: www.vlm.sk

REDAKCIA: Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Lesnícka 23 962 63 PLIEŠOVCE tel: 045/5306 121 mobil: 0902 913 223 fax: 045/5306 122

REDAKČNÁ RADA: Predseda: Ing. Gabriela Poljaková (šéfredaktor)Podpredseda: Ing. Filip Kuffa (zástupca šéfredaktora)Členovia:Ing. Juraj Laco (redaktor)Ing. Ľudovít Zvalený(redaktor)Ing. Marián Hojdan(redaktor)Ing. Ivan Schlosser – (redaktor – odborný garant pre strelectvo)Ing. Jaroslav Jurský – (redaktor – odborný garant pre kynológiu)REGISTRÁCIA: MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007 ISSN 1338-3221LAYOUT A SADZBA: Peter JánskyTLAČ: Ars spektrum, s. r. o. NEPREDAJNÉ!Neprešlo jazykovou úpravou.

ISSN 1338-3221

Jesenné ráno v Kyjovskom pralese, autor: Ing. Dušan Staško, LS Jovsa, OZ Kamenica n/C.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

ani sme sa nenazdali a opäť si starý a nový rok podávajú kľučku. Koniec roka je vždy, v snahe splniť plánované a  tiež mnohé neplánované úlohy, veľmi hektický. Kontrolujeme plnenie plá-nov, bilancujeme nielen kvartálne, ale aj celoročne, plánujeme budúci rok.

V uplynulom roku sme sa museli vysporiadať s viacerými náročnými situáciami. Jednou z nich bolo napríklad kalamitné premnoženie mníšky veľkohlavej v našich najvzácnejších dubových porastoch zaradených do území európskeho významu. Ako sa však ukázalo, boj so škodcom sa-motným nebol ani zďaleka tak náročný, ako boj s byrokraciou a premotivovanými aktivistami masírujúcimi ostatnú laickú verejnosť vo svoj prospech.

Pred časom som čítala v článku jedného českého kolegu lesníka, že žijeme v postfaktickej dobe. Tento pojem opísal tak, že: „dnes sa stavia skôr na pocity, skratkovité informácie a vyhodnocujú sa „lajky“ na sociálnych sieťach viac, než seriózne odborné informácie podložené údajmi a čís-lami.“ A s týmto tvrdením sa stotožňujem. Téma les sa stala pre spoločnosť „ľahko stráviteľnou“, pretože nadobudla presvedčenie, že les stačí mať rád, miesto racionálne obhospodarovať aj na-priek tomu, že súčasne chce čerpať všetky úžitky z neho – krásu, ticho, vzduch, tieň, vodu, plo-dy, drevo. No mať rád a racionálne obhospodarovať sa vzájomne nevylučuje. Lesníctvo je odbor, ktorý je potrebné najprv študovať, aby človek poznal zákonitosti fungovania ekosystému a po-chopil súvislosti, ktoré overí v praxi, a tak nadobudne skúsenosti. Až potom by mali nasledovať vyjadrenia a diskusie. S týmto fenoménom lesníctvo zápasí už dlhú dobu a, žiaľ, len málo úspeš-ne. Je to však výzva a zároveň šanca nastaviť spoločnosti zrkadlo – je nevyhnutné prijať fakt, že s jej meniacimi sa nárokmi na využívanie lesov a úžitkov z nich, bude potrebné zaplatiť.

V súčasnosti majú lesnícke subjekty nosnú časť príjmov tvorených z predaja dreva. No situácia na trhu s drevom je aktuálne veľmi nepriaznivá. Trh je presýtený drevom z intenzívneho spra-covania kalamít aj z okolitých štátov, čo sa prejavilo nielen narušením plynulosti dodávok z dô-vodu dosahovania maximálnych skladových kapacít spracovateľských závodov, ale samozrejme aj výrazným poklesom jeho speňaženia. Prognózy na nastávajúci rok nie sú o nič priaznivejšie. Rovnako prvým dňom nastávajúceho roka vstupujú do účinnosti novely dvoch nosných pred-pisov pre naše odvetvie, a to zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody a krajiny. Novela zá-kona o lesoch prebiehala v dvoch fázach, obsahuje množstvo zmien vo všetkých častiach. Nove-la zákona o ochrane prírody a krajiny je rozsiahla najmä pri posilňovaní kompetencií orgánov ochrany prírody a krajiny, alebo rozšírených obmedzeniach obhospodarovania, z ktorých naj-markantnejšie rezonuje otázka výkonu náhodných ťažieb. Ostáva však veľkým otáznikom, ako sa bude novelizovaný predpis uplatňovať v praxi a s akými dôsledkami. Z popísaného vyplýva, že nás čaká v celku náročné obdobie. No vzdať sa by znamenalo dopredu prehrať. Preto nám všetkým prajem veľa síl, odhodlania a  vytrvalosti, aby sa nám spoločne podarilo dosahovať naše ciele.

Zároveň Vám všetkým ďakujem za to, že ste sa v uplynulom roku snažili odviesť si svoju prácu najlepšie ako ste vedeli, mnohí aj na úkor osobného voľna alebo rodiny. Preto čas vianočných sviatkov prežite v spokojnosti a v kruhu najbližších.

Prajem Vám krásne požehnané Vianoce a šťastný Nový rok.Lesu a lovu zdar!

• Ing. Zuzana Balandová, vedúca oddelenia výroby GR

SLOVO NA ÚVOD

3VOJENSKÉ LESY 4/2019

KYNOLÓGIA

Skúšky farbiarov s medzinárodnou účasťou o Spišský pohár . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .16

AKTUALITY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .17

STRELECTVO

Broková kozlica Browning 725 Hunter . . . . . .18

HISTÓRIA

Zabudnutý pomník . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .20

Splnené želanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .21

Vidor Jurán 1879 - 1963 . . . . . . . . . . . . . . . . . . .22

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA

Deň sv. Huberta v Pliešovciach . . . . . . . . . . . . .23

Rozhovor s… . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .24

Jeden z nás – jubilant Ľubo Gancarčík . . . . . .26

Náš jubilant Oliver Gira . . . . . . . . . . . . . . . . . . .26

Životné jubileum našej Jarmily . . . . . . . . . . . . .26

Náš dôchodca Ing. Stanislav Luterán . . . . . . .27

Anna Hriňáková odchádza do dôchodku . . .27

Reprezentácia hendikepovaných umelcov SR v zahraničí. . . . . . . . . . . . . . . . . . . .27

Národná prezentácia umenia hendikepovaných umelcov SR 2019 . . . . . . . .28

LESNÁ PEDAGOGIKA

Lesníci v Materskej škole Kukučínova, Snina . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .29

Dekáda lesníckeho vzdelávania mládeže . . . .30

Vianočné prekvapenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .31

LESNÍCTVO

Predstavujeme vám - chránené územia . . . . . .4

Stretnutie používateľov geografického informačného systému VLM . . . . . . . . . . . . . . .8

Aktuálne problémy v zakladaní a pestovaní lesa 2019 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .9

Kontrola plnenia programu starostlivosti o lesy na LC Podolínec . . . . . . . .10

Týždeň PEFC certifikácie lesov 2019 . . . . . . .11

Prístupová komunikácia Jakubianska cesta . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .11

Nové prístupy v hodnotení poškodenia lesných ciest . . . . . . . . . . . . . . . . . .12

Duálne vzdelávanie 2019 . . . . . . . . . . . . . . . . . .12

Odmínovací systém Božena 5 cvičil v priestore bývalého VP Javorina . . . .13

POĽOVNÍCTVO

A RYBÁRSTVO

Septembrové ozveny jelenej ruje . . . . . . . . . . . .14

OBSAH

4 VOJENSKÉ LESY 4/2019

LESNÍCTVO

CHRÁNENÉ ÚZEMIAV minulom čísle nášho časopisu sme ukon-čili tematický blok „Predstavujeme vám les-né správy“. V ďalších vydaniach časopisu ho chceme nahradiť novým tematickým okru-hom „Predstavujeme vám chránené územia“. Cieľom je priblížiť významné prírodné lokali-ty v rámci jednotlivých odštepných závodov Vojenských lesov a majetkov, ktoré sú jedi-nečné z hľadiska geografického a biologické-ho. Ich celková početnosť a rozloha svedčia o  tom, že vojenskí lesníci svojou činnosťou popri riadnom obhospodarovaní lesov cieľa-vedome zachovávajú a  podporujú existen-ciu významných biotopov nielen lokálne-ho, národného, ale aj európskeho významu. Niektoré územia nachádzajúce sa vo vojen-ských lesoch sú aj na zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Tieto sku-točnosti svedčia o tom, že naše logo „Chrá-nime budúcnosť“ má reálne opodstatnenie.

Na úvod témy bude vhodné uviesť niekoľ-ko terminologických pojmov. Na Slovensku definuje právny poriadok nasledovné kategó-rie chránených území : chránená krajinná ob-lasť (CHKO), národný park (NP), chránený areál (CHA), prírodná rezervácia (PR) a ná-rodná prírodná rezervácia (NPR), prírodná pamiatka (PP) a národná prírodná pamiatka, chránený krajinný prvok (CHKP), chránené vtáčie územie (CHVÚ), Obecne chránené úze-mie (OCHÚ). Tieto územia rozlišujeme ako maloplošné a veľkoplošné. Poznáme ešte po-jem Územie európskeho významu (UEV). Ide o druh chráneného územia sústavy Natu-ra 2000, ktoré je vyhlásené na ochranu prírod-ných biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľ-ne rastúcich rastlín podľa smernice Európskej komisie o stanovištiach /92/43 EHS / z 21. mája 1992.

PREDSTAVUJEME VÁM

Ing. Anton Bodnár, riaditeľ OZ Kamenica nad Cir. foto: Ing Bodnár, Ing. D. Staško

V nasledujúcej tabuľke je uvedený podiel chránených území z celkovej plochy obhospoda-rovanej jednotlivými odštepnými závodmi a celkovo za VLM. Aktuálne tento podiel pred-stavuje celkovo za VLM hodnotu 45,05 %.

PODIEL CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ Z PLOCHY OBHOSPODÁROVANEJ VLM

Odštepný závodObhospodarovaná plocha (ha)

CHÚVýmera CHÚ na území VLM SR [ha]

Podiel výmery CHÚ z plochy obhospodarovanejVLM SR [%]

OZ KAMENICA nad CIROCHOU

13 766 has.o. – stupeň ochrany

MCHÚ s.o.5* 796,81 5,79

MCHÚ s.o.4 2,14 0,02

ÚEV 1341,09 9,74

CHKO 5539,47 40,24

KBP 949,77 6,90

CHVÚ 9364,81 68,03

OZ SPOLU 9364,81** 68,03

OZ KEŽMAROK17 831 ha

ÚEV 19,15 0,12

CHVÚ 13 793,92 77,36

OZ SPOLU 13808,77** 77,44

OZ MALACKY24 734 ha

ÚEV 4480,38 18,12

CHVÚ/CHKO 1747,03 7,06

OZ SPOLU 6227,41 25,18

VLM CELKOM - 56 331 ha 29400,99 45,05

* * Pri celkovej výmere CHÚ na OZ je zohľadnené prekrytie jednotlivých CHÚ

5VOJENSKÉ LESY 4/2019

LESNÍCTVO

CHRÁNENÁ KRAJINNÁ OBLASŤ VIHORLAT (CHKO VIHORLAT)

CHKO Vihorlat je veľkoplošné chráne-né územie, vyhlásené 28. decembra 1973. Rozloha CHKO Vihorlat je 17 485 ha a patrí do okresov Humenné, Snina, Michalov-ce a Sobrance. Na území OZ Kamenica nad Cirochou má rozlohu 5 539.47 ha, čo tvorí 40,24 % z obhospodarovanej plochy závodu.

CHKO Vihorlat geografický patrí do po-horia Vihorlatské vrchy, ktoré prechádza na územie východného Slovenska zo zakarpat-skej oblasti Ukrajiny. Pohorie bez postup-ného prechodu rýchlo vystupuje z juhu Vý-chodoslovenskej nížiny z jej okrajových oblastí s nadmorskou výškou 150 – 200 met-rov a dosahuje vo svojich vrcholových čas-tiach výšku cez 1000 metrov nad morom.

Vihorlatské vrchy sa delia na tri časti: Hu-menské vrchy, Popriečny a Vihorlat. V cel-ku Vihorlat sú to časti Kyjovská planina, Ja-senovská hornatina a Vihorlatská hornatina. Od vyhlásenia bola v rámci tejto veľkoplošnej CHKO vybudovaná sieť maloplošných chrá-nených území so štatútom národných prírod-ných rezervácií (NPR), prírodných rezervácií (PR) a prírodných pamiatok (PP) (pozri pre-hľad podľa názvov v tabuľke). Na týchto lo-kalitách zabezpečuje lesnícky personál od-štepného závodu ochranu najhodnotnejších častí tamojšej prírody v súlade s vyhlásenými opatreniami a v spolupráci so Štátnou ochra-nou prírody, Správou CHKO Vihorlat a Sprá-vou CHKO Východné Karpaty.

Rôznorodosť a jedinečnosť rastlinstva v CHKO je daná aj tým, že územie je na roz-hraní panónskej – teplomilnej a karpatskej – horskej flóry. Niektoré rastliny majú endemic-ky charakter, teda vyskytujú sa len tu a nikde inde. Kostrava ovčia (Festuca ovina ssp. Vi-horlatica) sa vyskytuje len v Prírodnej pa-miatke Sninsky Kameň. V NPR Jovsianska hrabina pri obci Jovsa kvitne v jarnom období subendemit Bleduľa jarná karpatská (Leuco-jum vernum subsp. Carpaticum) s najväčším výskytom na Slovensku. Aktuálne je tu zná-mych približne 400 druhov húb, 60 lišajníkov a 600 druhov vyšších rastlín.

Súvislé lesné porasty sú na území CHKO Vihorlat domovom početných druhov živočíš-stva. Vzácne sú tu cicavce s prívlastkom šel-my. Skryte tu žije rys ostrovid (Lynx lynx), vlk dravý (Canis lupus), mačka divá (Felis sil-vestris). Vyskyuje sa tu aj medveď hnedý (Ur-sus arctos). Stabilne alebo sezónne tu hniezdi okolo 100 druhov vtákov. V tichu starých les-ných porastov od marca do konca septembra tu nepozorovane žije vzácny bocian čierny (Cico-nia nigra). Z dravcov je najbežnejší myšiak les-ný (Buteo buteo), ďalej tu hniezdia včelár lesný (Pernis apivorus), hadiar krátkoprstý (Circae-tus galicus), orol krikľavý (Aquila pomarina). Zo sov je to sova dlhochvostá (Strix uralensis).

Predstavovanie chránených území (CHÚ) začíname na najvýchodnejšom závode VLM SR š.p., Odštepnom závode Kamenica nad Cirochou. V zmysle kategorizácie uvedenej v úvode sú na tomto OZ nasledovné chránené územia:

Názov RokVyhlásenia

Stupeňochrany

Výmera(ha)

VEĽKOPLOŠNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIE

CHKO VIHORLAT 1973 2 5 539,47

MALOPLOŠNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIA

NÁRODNÉ PRÍRODNÉ REZERVÁCIE /NPR/

VIHORLAT 1986 5 50,89

POSTÁVKA 1980 5 25,91

MOTROGOŃ 1980 5 60,63

JOVSIANSKA HRABINA 1986 5 257,58

NÁRODNÉ PRÍRODNÉ REZERVÁCIE (SPOLU 395,01)

PRÍRODNÉ REZERVÁCIE /PR/

ĎUROVÁ MLÁKA 1980 4 2,137

KYJOVSKÝ PRALES 2007 5 397,42

PRÍRODNÉ REZERVÁCIE (SPOLU 399,557)

PRÍRODNÉ PAMIATKY /PP/

SNINSKY KAMEŇ 1982 5 1,62

ČIERNY POTOK 1988 5 2,7642

PRÍRODNE PAMIATKY (SPOLU 4,3842)

MALOPLOŠNÉ CHRÁNENE ÚZEMIA SPOLU 789,951 (NPR+PR+PP)

VEĽKOPLOŠNÉ A MALOPLOŠNÉ CHRÁNENE ÚZEMIA SPOLU (CHKO+NPR+PR) 6 338,421

CHRÁNENÉ VTÁČIE ÚZEMIE

VIHORLATSKÉ VRCHY 2010 1 10 184,81

ÚZEMIA EUROPSKÉHO VÝZNAMU (UEV)

MORSKÉ OKO 2000 2,4,5 719,2613

VIHORLAT 2,5 296,69

KYJOV 5 325,14

ÚZEMIA EURÓPSKÉHO VÝZNAMU (SPOLU 1 341,0913)

Telekia ozdobná - Telekia speciosa

6 VOJENSKÉ LESY 4/2019

LESNÍCTVO

Najčastejší plaz je užovka stromová (Ela-phne longissima), vzácne aj vretenica sever-ská (Vipera berus). Farebne dekoratívna je z obojživelníkov známa salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra). Výrazne farebný je aj karpatský endemit, slimák „bezdomovec“, Slizniak karpatský (Bielzia coerulans). Jeho modrá farba môže prechádzať od fialovej až do tyrkysovej. Na chránenom území sa vy-skytuje viac ako 2000 druhov bezstavovcov. Spomeňme aspoň dvoch reprezentatívnych zástupcov zákonom chránených, a to fúzača alpského (Rosalia alpina) a nosorožteka oby-čajného (Oryctes nasicornis). Z čeľade fúza-čovitých žije vo Vihorlate okolo 100 druhov. Fúzač alpský je svojím výzorom a sfarbením priam ikonický. Tykadlá má dlhšie ako celé telo. V minulosti bol nazývaný aj zamato-vec horský pre vzhľad svojich kroviek. Mož-no aj pre túto vzhľadovú jedinečnosť je v zna-ku Slovenskej entomologickej spoločnosti pri SAV. Nosorožtek obyčajný je zástupca exotic-kej čeľade Dynastinae. Exotický je aj jeho vý-

zor. Názov presne vystihuje tvar jeho hlavy ako zmenšenina hlavy nosorožca. Dozadu za-hnutý rožtek majú len samčeky.

Najnižšie položené miesto CHKO Vihorlat je okraj lesa pri obci Jovsa (162 m n. m.). Naj-vyššie položené miesto CHKO je vrch Vihor-lat (1 075,5 m n. m.) Správy národných parkov a chránených území na Slovensku majú často vo svojich znakoch krajinný prvok, zvie-ra alebo rastlinu jedinečnú pre danú lokalitu. V logu Správy ŠOP CHKO Vihorlat je štyli-zovaný kvet Telekie ozdobnej (Telekia spe-cioza). Telekia je teda symbolom Vihorlatu. Rodový názov Telekia sa spája s maďarským grófom Samuelom Teleki – Szeg. Gróf žijúci na prelome 19. a 20. storočia bol významným uhorským šľachticom a politikom. Jeho veľ-kou vášňou bolo cestovanie. Ako prvý vystú-pil na vrch Kilimandžára do výšky 5300 na hranicu snehu. Je objaviteľom činnej sopky na brehu Rudolfovho jazera, Teleki’s Volca-no. Pomenovanie Telekie podľa grófa navrhol nemecký botanik Johann Baumgarten. Gróf bol jeho veľkým podporovateľom a mecená-šom. Telekia ozdobná patrí do čeľade astro-vité. V CHKO tvorí pomiestne súvislé plochy v okolí riek a potokov a vystupuje aj do vyš-ších polôh. Môže dorásť až do dvojmetrovej výšky. Žltý kvet je veľmi dekoratívny a je lá-kadlom pre hmyz a motýle. Druhový latinský názov speciosa znamená pekná, prenádherná. V minulosti patrila na Slovensku k zákonom chráneným druhom. Keďže sa jej v súčasnos-ti darí, dostala sa mimo ohrozenia.

CHKO Vihorlat patrí medzi najlesnatejšie územia Slovenska. Lesné porasty sú na 90 % chráneného územia. Ide najmä o bukové lesy (od 400 do 800 m) a jedľovo - bukové lesy (od 500 do 800 m nadmorskej výšky). Kvalit-

né porasty buka právom patria do takzvaného bukového srdca východu. V hospodárskych lesoch spravovaných OZ Kamenica nad Ci-rochou uplatňujú vojenskí lesníci najjemnej-šie spôsoby hospodárenia a umne využívajú danú vitalitu dreviny. Prirodzené zmladenie buka v rámci pestovateľských opatrení dosa-hujú v podiele 80-85 %. Treba si zároveň uve-domiť, že pracujú v lesoch určených na obra-nu štátu a vo vojenskom obvode. Aj preto je na tomto území regulovaný vjazd motorových vozidiel a pohyb osôb. Profesionálni ochra-nári, ale aj laici s pravým vzťahom k prírode hodnotia, že tieto skutočnosti kladne vplýva-jú na zachovávanie a stav chránených území vo Vojenských lesoch. Od vyhlásenia CHKO Vihorlat uplynulo 46 rokov. Vojenskí lesní-ci cieľavedome prispeli počas celej tejto doby k udržiavaniu a zachovávaniu cenných bioto-pov a ekosystémov na tomto území.

NÁRODNÁ PRÍRODNÁ REZERVÁCIA (NPR) VIHORLAT

NPR Vihorlat je maloplošné chránené úze-mie. Nachádza sa na vrchole Vihorlatu s roz-lohou 50,89 ha.

Bola vyhlásená v roku 1986 za účelom za-chovania a ochrany vrcholovej a nižšie polo-žených časti vrchu, ktoré predstavujú typic-ké ukážky prirodzených lesných a nelesných spoločenstiev najvyšších polôh pohoria s adaptáciou na dané prostredie Vyskytujú

Pohľad na VysokéTatry z vrcholu Vihorlatu

UŽOVKA STROMOVÁ Zamenis longissimus

7VOJENSKÉ LESY 4/2019

LESNÍCTVO

sa tam významné horské druhy rastlín, ale aj druhy teplomilné.

Vrcholový hrebeň má zrezaný tvar s dvo-ma vrcholmi a vrcholovou dĺžkou približne 400 metrov. Západný vrchol je nižší. Okolo roku 1930 bol na ňom umiestnený železobetó-nový pylón ako súčasť vtedy budovanej trigo-nometrickej siete.

Nadmorská výška Vihorlatu je 1076 m. Re-

latívna výška (ako počet metrov, o ktoré mu-síme minimálne zostúpiť, aby sme mohli za-čať stúpať na nejaký bližší vyšší vrchol) je 706 metrov. Vihorlat je na 12. mieste v rela-tívnej výške vrchov na Slovensku. Pohľadom z vrcholu na juh sa otvára Východosloven-ská nížina.Tu je viditeľné, ako pohorie Vihor-latských vrchov stúpa relatívne náhle z tej-to nížiny do tisícmetrovej výšky na vrchole Vihorlatu. To spôsobuje majestátnosť Vihor-latu a jeho dominantnosť v širokom okolí. Pri južnom pohľade v diaľke vidno komíny elek-trárne Vojany a pri použití ďalekohľadu de-dinky až k Maďarským hraniciam. V diaľke ľahko rozoznáme vodnú plochu Senianských rybníkov. Je to jedna z najvýznamnejších or-nitologických lokalít v strednej Európe. Ne-prehliadnuteľná je vodná plocha východo-slovenského mora – Zemplínskej Šíravy s dedinami Jovsa, Kusín, Klokočov, Kaluža. Vidíme okresné mesta Sobrance, Michalovce, Humenné, niekedy aj Užhorod na Ukrajine. Vzdušnou čiarou je z vrcholu vzdialené Hu-menné okolo 15 km, Michalovce 20 km, Sni-na 11 km. Z východného hrebeňa Vihorlatu, ktorý je vyšší, sú na západe viditeľné Slanské vrchy, severovýchodne Poloniny, na východe Ukrajinské Karpaty. V zimných mesiacoch pri dobrej viditeľnosti možno niekedy pozoro-vať vrcholy Vysokých Tatier vzdialené vzduš-nou čiarou okolo 150 km. Niektorí tvrdia, že sa dá dovidieť aj na severozápadné pohoria v Rumunsku. Mne sa to ešte nepodarilo.

Južné svahy vrcholu Vihorlatu sú bezles-né a sú pod vplyvom teplých prúdov z Vý-chodoslovenskej nížiny. Andezitový substrát drží teplo, preto tam rastú teplomilné spolo-čenstva rastlín. Zo severu vystupuje les až na vrchol. Buky na vrchole majú vplyvom pove-

ternostných podmienok bonsajový tvar a ich vek je ťažko odhadnúť. Keďže na severnej strane Vihorlatu je chladnejšie, rastú horské druhy rastlín - soldanelka horská (Soldanel-la Montana) a podbelica alpínska (Homogyne alpina)., Z významných krovín rastúcich na vrchole spomenieme skalník lesklý (Cotone-aster lucidus), plamienok alpínsky (Clematis alpina) tavoľník prostredný (Spiraea media),

ríbezľa alpínska (Ribes alpinum), ruža ovis-nutá (Rosa pendulina).

Vihorlat je jednou zo šiestich vulkanických štruktúr, ktoré tvoria Vihorlatské vrchy. Vul-kanická aktivita vrcholiaca pred 9 až 17 mi-liónmi rokov zanechala na celom území stopy vulkanického procesu. Andezitové prúdy vy-stupujú na povrch v rôznych podobách (naprí-klad ako prírodná pamiatka Sninský Kameň). V januári 2002 sa objavili v regionálnej tlači články s názvami „Vihorlat ožíva…“ a podob-ne. Bola to reakcia na mierne otrasy v okolí pod Vihorlatom. „Čo keď sa sopka opäť pre-búdza?“ hovorili obyvatelia priľahlých dedín

s obavami. Seizmológovia však vyhlásili, že nič také nehrozí.

Na území Národnej prírodnej rezervácie Vihorlat platí piaty, najvyšší stupeň ochra-ny prírody. Vojenskí lesníci tam nevyvíjajú žiadnu hospodársku činnosť, v zmysle plat-nej legislatívy o ochrane prírody zabezpeču-jú všetky prípadne manažmentové opatrenia ukladané Správou CHKO Vihorlat v Micha-lovciach. Je tam zakázaný vstup a pohyb osôb rôznym spôsobom. Vylučuje sa tu značenie a budovanie turistických chodníkov a ďalšie aktivity vymenované v zákone. Aká je však prax? Priestor NPR je navštevovaný den-ne, v každom ročnom období. Ako sa majú k tomu postaviť Vojenské lesy ako správ-ca územia, v ktorom sa nachádza chránená oblasť? Máju konať? A ak, tak ako? Konať môžu len v spolupráci s Vojenským obvodom Valaškovce ako orgánom štátnej Vojenskej správy, pod ktoré patrí toto územie v rám-ci vojenskej legislatívy. Na základe pokynu prednostu VO Valaškovce odstraňujú nelegál-ne turistické značenie. Po niekoľkých dňoch je však značenie obnovené.

Všetci návštevníci NPR Vihorlat a oko-lia sa vyhlasujú za milovníkov prírody. Sprá-vanie niektorých z nich však o tom nesved-čí. Banálny príklad - nahor vynesú v batohu plnú fľašu s rôznym občerstvením. Prázdnu však späť neznesú. Po vypití obsahu fľaše ju buď zanechajú v lese, alebo v turistickej útul-ni na Poľanovej lúke. Tá je po čase plná od-padkov, ktoré zvážajú vojenskí lesníci. Z hľa-diska ochrany územia sú nevhodné aj výjazdy na vrchol Vihorlatu bicyklom. Sú to všetko veľmi citlivé otázky. O nesúhlasných stano-viskách samotných turistov s takouto praxou svedčia aj diskusie na internetových strán-kach. Myslíme si, že problém nevhodného správania a porušovania legislatívy je nielen regionálny, ale aj celosvetový, možno ako dô-sledok nesprávnej výchovy na rôznych stup-ňoch. To je však už úplne iná téma. •

V budúcom čísle budeme pokračo-vať v predstavovaní chránených úze-

mí na OZ Kamenica nad Cirochou.

FÚZAČ ALPSKÝ - Rosalia alpina

SLIZNIAK KARPATSKY - Bielzia coerulans

8 VOJENSKÉ LESY 4/2019

LESNÍCTVO

STRETNUTIE POUŽÍVATEĽOV GEOGRAFICKÉHO INFORMAČNÉHO SYSTÉMU VLMNa Kamennom vrchu bolo 17. októbra v poradí už druhé stretnutie používateľov geogra-fického informačného systému VLM. Používatelia mapového portálu mali opäť možnosť konzultovať svoje skúsenosti s aplikáciou priamo s tvorcami systému z firmy YMS, a. s. Túto možnosť využilo viacero z nich, vďaka čomu sa všetci účastníci dozvedeli užitočné informácie, ktoré im uľahčia ďalšiu prácu so systémom.

Na stretnutí sme postupne prezentova-li jednotlivé funkcionality systému a  odpo-rúčané postupy pre rôzne pracovné procesy. Okrem toho sme predstavili aj novinky, kto-ré pribudli do mapového portálu. Používate-ľov zaujala aj ukážka prvej verzie aplikácie Of-fline GIS, ktorá bude už čoskoro dostupná pre všetkých zamestnancov VLM.

NOVÉ MOŽNOSTINoviniek v  mapovom portáli pribudlo hneď niekoľko. Prvou z nich je rozšírenie funkcio-nality „EVD“  – Evidencie vyťaženého dreva. Používatelia majú v  novej verzii mapového portálu možnosť filtrovať údaje o zásobe dre-va alebo zásobe štiepky pre vybrané odvozné miesta. Môžu si tak napríklad zobraziť údaje len pre vybranú drevinu alebo akosť. Apliká-cia im následne zobrazí celkovú kubatúru pre zvolené záznamy.

Ďalšia z noviniek v novej verzii aplikácie je možnosť zobrazenia online údajov z katastra nehnuteľností. Do mapového stromu pribudli vrstvy pre zobrazenie parciel C a parciel E. Je možné ich nájsť v časti Civilný kataster – KN Online. Ide o údaje elektronických služieb ka-

tastra nehnuteľností, ktoré sa na dennej báze aktualizujú. Používateľ má možnosť okrem zobrazenia dát v mape získavať aj informácie o  konkrétnych parcelách cez funkciu „Info o prvku“. Môže si tak zistiť napríklad číslo lis-tu vlastníctva pre vybranú parcelu.

SATELITNÉ ÚDAJEVďaka neustálemu rozvoju v oblasti diaľkové-ho prieskumu Zeme sa rozširujú aj možnosti prístupu k  satelitným údajom. Túto možnosť sme využili a v novej verzii aplikácie sme všet-kým zamestnancom VLM sprístupnili údaje z družice SENTINEL-2. Dáta z tejto družice sú dostupné každých 5 dní a dosahujú priestorové rozlíšenie 10 metrov. K dispozícii sú dva spôso-by zobrazenia. V prípade aktuálnych údajov sa používateľom zobrazia posledné dostupné úda-

je s minimom oblačnosti. V prípade časových služieb má používateľ možnosť zvoliť si na ča-sovej osi interval, za ktorý si želá snímku zo-braziť. Má tak možnosť zobrazovať aj historic-ké údaje až 14 mesiacov spätne. Používatelia mapového portálu majú k  dispozícii niekoľko typov vizualizácie satelitných snímok:

• RGB - kompozícia v pravých farbách (obdoba ortofotosnímok)

• Infrared – kompozícia v nepravých farbách zahrňujúca infračervené pásmo

• NDVI - vegetačný index vhodný pre hodnotenie stavu vegetácie

• NDMI - vlhkostný index určený pre monitorovanie vlhkosti a sucha

AJ BEZ PRIPOJENIANa stretnutí používateľov sme odprezentova-li aj ukážku prvej verzie aplikácie Offline GIS. Ide o  novú desktopovú GIS aplikáciu urče-nú pre zamestnancov VLM, ktorá sprístupňu-je priestorové dáta aj v miestach bez pripojenia alebo so slabým pripojením do internej sie-

te. Využíva pritom rovnaké dáta ako tie, ktoré sa zobrazujú v  mapovom portáli. Aplikácia je vhodná najmä pre používateľov, ktorí pracujú v miestach so slabým internetovým pripojením alebo v miestach s častými výpadkami pripo-jenia. V blízkom čase bude sprístupnená všet-kým zamestnancom VLM.

Chceli by sme poďakovať všetkým účast-níkom stretnutia používateľov VLM za spolu-prácu a dôveru. Veríme, že sa budeme stretávať pravidelne, aj v  nasledujúcich rokoch. Najmä vďaka vašim podnetom i  podnetom všetkých ostatných používateľov môžeme ďalej rozvíjať GIS vo VLM tým správnym smerom. O  tom, že táto cesta je správna, sme sa presvedčili aj na konferencii Geoinformácie vo verejnej správe, ktorá bola v máji tohto roku v Prahe. Na konfe-rencii sme prezentovali geografický informač-ný systém VLM, čo sa stretlo s  veľkým záuj-mom a pozitívnym ohlasom.

Štefan Hudák, projektový manažér YMS, a. s.; Peter Bobáľ, biznis analytik YMS, a. s.

Aplikácia Offline GIS

Kompozícia vytvorená zo snímok družice SENTINEL -2 (Infrared)

Elektronické služby katastra nehnuteľností

9VOJENSKÉ LESY 4/2019

LESNÍCTVO

Na Kamennom mlyne pri Plaveckom Štvrtku usporiadali 15. a  16. októbra pod záštitou NLC Zvolen 7. ročník medzinárodnej konferencie o zakladaní a pestovaní lesa.

Jej cieľom bolo poskytnúť účastníkom z lesníckej praxe a širokej lesníckej verejnos-ti aktuálne informácie a  najnovšie poznat-ky výskumu z  oblasti zakladania, pestova-nia a produkcie lesa a ponúknuť priestor pre

odbornú diskusiu. Pracovníci lesníckej pre-vádzky v nej mohli prezentovať svoje náme-ty na výskumné riešenie problémov v oblasti pestovania a produkcie lesa, s ktorými sa pri svojej práci stretávajú.

Prvý deň bol venovaný prednáškam so zaujímavými témami od kolegov z  českej republiky z  Mendelovej univerzity v  Brne a ČZU v Prahe o obnove lesa v podmienkach sucha, ďalej o  uznaných zdrojoch a  kvali-

te osiva borovice zo semenárskej kontroly NLC, netradičnej obnove záhorských pies-kov a príčinách odumierania borovice na Zá-horí z Výskumného ústavu NLC. Zaujímavý príspevok k  problémom lesníckej praxe mal kolega z Lesov SR, OZ Šaštín Stráže a tak isto aj riaditeľ OZ Malacky VLM SR.

Na druhý deň bola vonkajšia exkurzia u  OZ Šaštín Stráže v  Lakšárskej Novej Vsi na výskumnú plochu NLC, kde testujú rôzne klony agáta bieleho a nakoniec vo VLM Ma-lacky, LS Riadok, na ukážku prípravy pôdy, obnovy lesa a celkový stav porastov ohroze-ných kalamitou. Vydarená akcia sa skončila pri posedení pri dobrom guláši v areáli strel-nice VLM v Malackách.

•

Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS Jablonové, OZ Malacky (text, foto: prof. Ing. Vladimír Čaboun CSc.)

AKTUÁLNE PROBLÉMY V ZAKLADANÍ A PESTOVANÍ LESA 2019

10 VOJENSKÉ LESY 4/2019

LESNÍCTVO

Zrušením Vojenského výcvikového priestoru Javorina k  31. decembru 2010 sa zmenil aj výkon štátnej správy. Ministerstvo obrany – Vojenský lesný úrad vystriedala štátna správa v  pôsobnosti Ministerstva vnútra a  to Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov a miestne príslušné okresné úrady, pozemkové a  lesné odbory v Kežmar-ku, Starej Ľubovni, Sabinove a Porade. V októbri tohto roka Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, vykonal kontrolu programu starostlivosti o  les po desiatich ro-koch na lesnom celku Podolínec.

Vývoj hospodárenia na tomto celku bol z  dôvodov organizačných aj prírodných značne komplikovaný. Lesný celok obhospo-darovali tri lesné správy - LS Podolínec, LS Ľubica a  LS Tichý Potok. Za posledné šty-ri roky sa tiež vymenili štyria odborní lesní hospodári. Dva roky pred skončením decé-nia bola z dôvodu spracovania kalamity uro-bená predčasná obnova plánu, bol vyhotove-ný rozpis ťažbových úloh na dva roky.

Samotnej vonkajšej previerke predchá-dzala kancelárska kontrola, ktorú vykonali Okresné úrady v  Kežmarku a  Starej Ľubov-ni. Predmetom dohľadu bolo preskúmanie zákonnej lehoty zalesnenia, objem dreva z  ťažby v  porastoch nad 50 rokov, celkový etát ťažby dreva, termín spracovania náhod-nej ťažby (aktuálne harmonogramy), úpra-vy PSoL vykonané OLH, súhlasy na ťažbu,

porastové karty, výchova porastov odporú-čaná PSoL, grafická evidencia a karty pôvo-du porastu. Následne v termíne od 8. 10. do 11.  10. bolo vonkajšie šetrenie. Pracovníci z OÚ Prešov vytvorili dve pracovné skupiny, do ktorých prizvali kolegov z okresných úra-dov a  zamestnancov lesnej správy a  odštep-ného závodu. Celkovo prekontrolovali 576,74 ha porastovej plochy, čo predstavuje 9 % vý-mery lesného celku. Kontrolóri sa prevažne zameriavali na spracovanie náhodnej ťažby,

dodržiavanie porastovej hygieny a následné-ho zalesnenia a starostlivosť o nárasty a mla-dé lesné porasty. Vysoko hodnotili spracova-nie náhodnej ťažby stromovou metódou, kde sa porastové zvyšky spracovávajú na odvoz-ných miestach štiepkovaním a  v  porastoch sa zachováva dobrá hygiena, čím sa predchá-dza šíreniu podkôrneho hmyzu. Náhodná ťažba bola vyznačená v  súlade s  vyhláškou č. 232/2006 Z.z. o  vyznačovaní dreva. Plo-chy po náhodných ťažbách boli zalesnené v  zákonných lehotách. Bolo odporučené vy-užívať vyspelejší sadbový materiál. Starostli-vosť o mladé lesné porasty a výchova formou prečistiek a výchovných ťažieb bola urobená v  požadovanej kvalite a  intenzite podľa od-poručenia PSoL platného v  rokoch 2009  – 2018. Hranice dielcov boli obnovené a  sú v  teréne identifikovateľné. Pri prerokúva-ní záverov z kontroly plnenia programu sta-rostlivosti o lesy na o.z Kežmarok orgán štát-nej správy tiež kladne hodnotil starostlivosť o lesné cesty a sprístupnenie porastov. Skon-štatoval, že pracovníci o.z. Kežmarok hospo-dária v súlade s plánom starostlivosti o les.

Poďakovanie za kladné hodnotenie patrí všetkým zamestnancom o.z. Kežmarok, kto-rí v  priebehu platnosti PSoL pracovali na svojich postoch, a tiež tým, ktorí pripravova-li podklady pre previerku.

•

KONTROLA PLNENIA PROGRAMU STAROSTLIVOSTI O LESY NA LC PODOLÍNEC

Ing. Ľudovít Zvalený, vedúci oddelenia výroby, OZ Kežmarok (text, foto)

11VOJENSKÉ LESY 4/2019

LESNÍCTVO

PRÍSTUPOVÁ KOMUNIKÁCIA JAKUBIANSKA CESTA

Cieľom rekonštrukcie prístupovej ko-munikácie s  názvom Jakubianska ces-ta s  dĺžkou 8 245,98 metrov v  katastrál-nych územiach Jakubany a  Hniezdno je zabezpečenie prístupu vlastníkov a  ob-hospodarovateľov k  lesným pozemkom. Cestu využíva niekoľko subjektov zdru-žujúcich pôvodných vlastníkov obhos-podarujúcich lesné porasty, ktorým bolo prinavrátené vlastníctvo. Najväčšími sú Urbárske spoločenstvo obce Jakubany, Obecné lesy Hniezdne a  Urbariát  – po-zemkové spoločenstvo vlastníkov Nová Ľubovňa. Majetok štátu obhospodaruje VLM SR š. p. Odštepný závod Kežmarok, ktorý je aj správcom prístupovej komu-nikácie. Prístupová komunikácia umož-ní rozvoj lesného hospodárstva v  loka-lite a  zlepší prístup lesnej hospodárskej technike, požiarnej technike v  prípade zneškodňovania lesných požiarov a  tiež vozidlám zdravotnej záchrannej služby. Ministerstvo obrany SR sa týmto krokom snaží o  zmiernenie napätej situácie, kto-rá vznikla po zrušení vojenského obvodu Javorina a následnom prechode evidencie parciel z  vojenského katastra do katastra civilného a  nutnosti vyhotovenia registra obnovenej evidencie pozemkov s ich iden-tifikáciou, čím došlo k  spomaleniu, resp. prerušeniu prinavracania majetku pôvod-ným vlastníkom. V  rámci rekonštrukcie prístupovej komunikácie bola zrekonštru-ovaná vozovka prístupovej komunikácie a  boli dobudované sklady drevnej hmoty v trase komunikácie. Práce sa začali v po-lovici septembra 2018 a  podarilo sa ich ukončiť 16. septembra 2019.

TÝŽDEŇ PEFC CERTIFIKÁCIE LESOV 2019Pred dvadsiatimi rokmi sa európski drobní súkromní vlastníci lesov spojili, aby vytvorili medzinárodný systém certifikácie lesov, ktorý reflektoval na ich základné potreby, a 30. júna 1999 sa zrodil PEFC. Vojenské lesy a majetky SR, š.p., sú členom PEFC Slovensko. Zastupoval som ich ako delegát na týždni PEFC certifikácie lesov a zároveň na jeho 24. valnom zhromaždení v nemeckom Würzburgu.

Tento rok oslavujeme úspechy dosiah-nuté za dvadsať rokov starostlivosti o  lesy po celom svete. Miesto konania, nemecký Würzburg, vybrali preto, že pred dvoma de-saťročiami sa práve v tomto meste stretli zá-ujmové skupiny, ktoré sa zaviazali, že za-ložia dnešný PEFC. Súčasťou tohto výročia bolo aj slávnostné valné zhromaždenie čle-nov PEFC, na ktorom sa zišlo viac ako 130 zástupcov členov organizácie. Od pondelka 11. do piatku 15. novembra každý deň vypĺ-ňali rôzne semináre, prezentácie so zame-raním na úlohu certifikácie lesov a  dialógy záujmových skupín. V stredu bolo 24. valné zhromaždenie. PEFC Slovensko zastupoval predseda Ing. František Štulajter, národný sekretár doc. Ing. Hubert Paluš a ako pozo-rovateľ som sa za VLM SR zúčastnil ja.

V  roku 2019 vzrástla výmera PEFC cer-tifikovaných lesov na 325 424 569 ha. Po-čet PEFC COC certifikátov stúpol na 11 812 a  počet PEFC COC certifikovaných spoloč-ností dosiahol číslo 22 349. PEFC má mo-mentálne 51 členov (krajín). Na záver týždňa usporiadatelia zorganizovali odbornú exkur-

ziu. V Spessarte prezentovali spôsob obhos-podarovania zmiešaných dubovo-bukových porastov, v  ktorých bol cieľ dopestovať naj-kvalitnejšie sortimenty duba. Pre mňa, ako zamestnanca, ktorý má na starosti certifiká-ciu, to bol obrovský prínos a rozšírenie obzo-ru v tejto problematike. Som vďačný vedeniu VLM SR, že som sa mohol zúčastniť týždňa PEFC certifikácie. Ak sa niekomu z  vás na-skytne takáto príležitosť, určite neváhajte a zúčastnite sa. Prispeje to k dokonalejšiemu porozumeniu PEFC certifikácie a  k  rozšíre-niu vedomostí. Ak sa chcete dozvedieť viac o PEFC certifikácii lesov na Slovensku, urči-te navštívte vynovenú stránku www.pefc.sk.

•

Ing. et Ing. Filip Kuffa, samostatný odborný referent OV GR (text, foto: autor, pefc.sk)

Ing. Michal Dudák, riaditeľ OZ Kežmarok (text, foto: OZ KK, MO SR)

Zástupcovia 51 krajín sveta na 24. valnom zhromaždení PEFC.

12 VOJENSKÉ LESY 4/2019

LESNÍCTVO

DUÁLNE VZDELÁVANIE 2019Duálne vzdelávanie je systém odborného vzdelávania a prípravy na výkon povolania, kto-rým sa získavajú vedomosti, schopnosti a zručnosti potrebné pre povolanie. Vyznačuje sa najmä úzkym prepojením všeobecného a odborného teoretického vzdelávania.

V  priestoroch Generálneho riaditeľstva štátneho podniku LESY Slovenskej republiky v Banskej Bystrici bolo 16. mája pracovné pred-staviteľov najväčších lesníckych podnikov. Prí-tomní boli Mgr. Milan Kuzma, hlavný koordi-nátor národného projektu Duálne vzdelávanie, zástupcovia Slovenskej lesníckej komory, Lesov SR, š. p., stredných odborných škôl a  za VLM SR Ing. Ján Jurica a  Ing. Michal Dudák. Na stretnutí odzneli informácie o novele zákona č. 61/2015 Z.z. o odbornom vzdelávaní a účastníci prerokovali hlavnú problematiku k  duálnemu vzdelávaniu v lesnom hospodárstve.

VLM SR, š.p., odštepný závod Kežmarok, nadviazal kontakt so Strednou odbornou ško-lou Jarmočná 8 v  Starej Ľubovni, elokované pracovisko Lomnička, ktorá má dvojročné štú-dium odboru lesná výroba. Na základe konzul-tácie s regionálnou koordinátorkou pre Prešov-ský kraj Ing. Andreou Ondovou a  zástupcom strednej odbornej školy Mgr. Miroslavom Kna-pom podali VLM SR na SPPK žiadosť na ove-

renie spôsobilosti poskytovať praktické vyučo-vanie v systéme duálneho vzdelávania. 25. júna zástupcovia SPPK preverili spôsobilosť a 6. au-gusta vydali osvedčenie o spôsobilosti poskyto-vať praktické vyučovanie na obdobie sedem ro-kov.

V  septembri bola uzavretá zmluva o  duál-nom vzdelávaní medzi SOŠ Jarmočná 8 a VLM SR, š.p. Na študijný odbor lesná výroba sa na elokovanom pracovisku v Lomničke na školský rok 2019/2020 prihlásilo do prvého ročníka se-dem žiakov. Rodičov oboznámili so systémom duálneho vzdelávania a  podpísali pracovné zmluvy medzi študentmi (zákonnými zástup-cami) a VLM SR, š.p. Pre prvý ročník predme-tu lesná výroba je vyhradených 384 hodín prak-tického výcviku v  dielni a  408 hodín v  teréne, podľa učebnej osnovy. Tá je rozdelená do tema-tických okruhov: úvod, opracovanie dreva a ko-vov ručným a mechanizovaným náradím, lesné semenárstvo, poľovnícke práce, práce v lesných škôlkach a práce s  lesnou mechanizáciou. Kaž-dá téma bude ohodnotená známkou. V systéme duálneho vzdelávania je každý žiak ohodnote-ný za svoj pracovný výkon na základe podpísa-nej zmluvy medzi zamestnávateľom a  zamest-nancom. Zamestnávateľ je povinný ohodnotiť

vykonanú prácu a  zabezpečiť stravu v  praktic-kom vyučovaní, podnikové štipendium (40 € prvý ročník a  60 € druhý ročník) a  ochranné odevné pracovné prostriedky. Ide o pilotný pro-jekt v rámci nášho podniku. Chceme ním uká-zať, že mladí ľudia z marginalizovaných skupín obyvateľstva nie sú pre nás na okraji záujmu. Získaním adekvátneho vzdelania môžu byť vý-znamným prínosom pre činnosti v lesnom hos-podárstve, pretože už dnes pociťujeme výrazný nedostatok pracovnej sily. •

Ing. Ľubomír Babič, referent odd. výroby OZ Kežmarok (text, foto: MO SR)

Ing. Zuzana Allmanová PhD., KLŤLM, LF, Technická univerzita vo Zvolene (text, foto)

NOVÉ PRÍSTUPY V HODNOTENÍ POŠKODENIA LESNÝCH CIEST

Lesné cesty predstavujú nevyhnutné sta-vebné objekty pre trvalo udržateľné obhospo-darovanie lesov ako obnoviteľného prírodné-ho zdroja. Ťažbovo-dopravný proces spôsobuje ich zaťaženie v dôsledku pohybu ťažkej lesnej mechanizácie, následkom čoho dochádza k rôznym formám poškodzovania lesnej cest-nej siete. Poškodenie cestnej siete je jav, ktorý vzniká v dôsledku pôsobenia mechanických, fyzikálnych, chemických a iných faktorov, kto-

ré spôsobujú poškodenie povrchu ciest. Štan-dardná kvantifikácia tohto poškodenia sa vy-konáva terénnym prieskumom a jednoduchým manuálnym meraním (dĺžky, šírky, hĺbky), najmä výtlkov a prasklín. V súčasnosti sa pre kvantifikáciu poškodenia lesných ciest hľada-jú nové metódy a prístupy, ktoré by dokázali rýchlo a presne identifikovať poškodené úse-ky lesných ciest spolu s náročnosťou ich opráv. Na Katedre lesnej ťažby, logistiky a meliorá-

cií Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene pracovníci testujú možnosti hodno-tenia poškodenia lesných ciest. V rámci pro-jektu APVV-18-0305: Využitie progresívnych metód na hodnotenie vplyvu ťažbovo-doprav-ného procesu na lesné ekosystémy a cestnú sieť, chcú navzájom porovnať výstupy niekoľkých nových metód hodnotenia poškodení. Pri rie-šení projektu spolupracujeme aj s VLM SR š.p., kde sme na území OZ Kežmarok založili päť pokusných úsekov. Dva pokusné úseky sa na-chádzajú nad obcou Kolačkov a tri nad obcou Jakubany. V prvej etape už boli pokusné úseky zamerané pomocou mobilného laserového ske-novania firmou KVANT a to profilometrickým roadscanerom. V blízkom čase bude letecké a pozemné snímkovanie pokusných úsekov. Veľ-kým prínosom je existencia autonómnych stĺ-pov na území podniku, ktoré nám môžu po-skytnúť informácie o prevádzkovom zaťažení skúmaných úsekov lesných ciest.

•

13VOJENSKÉ LESY 4/2019

LESNÍCTVO

ODMÍNOVACÍ SYSTÉM BOŽENA 5 CVIČIL V PRIESTORE BÝVALÉHO VP JAVORINAOzbrojené sily Slovenskej republiky aj v roku 2019 urobili v dvoch etapách výcvik svo-jich zložiek v bývalom Vojenskom obvode Javorina, kde pozemky štátu spravujú Vojenské lesy a majetky SR š.p., Odštepný závod Kežmarok.

Výcvikom doteraz skontrolovali časť úze-mia bývalej tankovej strelnice, kde bolo po-tenciálne riziko výskytu nevybuchnutej munície vysoko pravdepodobné. Strelnica po rokoch nepoužívania zarástla krovitým po-rastom, ktorý bolo potrebné najprv odstrá-niť. Následne odmínovacie systémy Božena 5

pomocou frézy prekontrolovali pôdu do hĺb-ky 30 cm. V  budúcom roku budú tieto plo-chy zrekultivované, čiže zarovnané a uprave-né vlastnými mechanizmami a  zatrávnené. Takto zrekultivované plochy je možné ná-sledne využívať napríklad na poľnohospo-dárske účely.

Systém Božena 5 je určený na likvidáciu protitankových striel a protitankových mín. Je schopný pracovať s  dvoma nástrojmi  – s  cepákom aj s  frézou. Koncept bezpečnosti je založený na princípe diaľkového ovládania (dosah až 5 000 m).

Výcvikom sa urobila nevyhnutná kon-trola a  vyčistenie plochy od nevybuchnutej munície z  minulosti. Keďže po zrušení Vo-jenského obvodu Javorina sú tieto územia prístupné verejnosti, zabezpečila sa tak eli-minácia rizika náhodného výbuchu a  teda najmä ochrana života a zdravia obyvateľstva. Rovnako obsluha stroja získavala nové zruč-nosti s  jeho ovládaním v  náročnom teréne. Tieto asanačné práce v rámci výcviku sú po-merne náročné z časového, ale aj organizač-ného hľadiska. Doposiaľ bola asanovaná len časť územia a v tejto výcvikovej činnosti plá-nujú Ozbrojené sily SR v  spolupráci s  VLM SR š.p. aj naďalej pokračovať.

•

Ing. Ľudovít Zvalený, vedúci oddelenia výroby, OZ Kežmarok (text, foto)

14 VOJENSKÉ LESY 4/2019

POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO

Jeseň prináša okrem pestrej palety farieb a košov plných húb aj ďalšie veľkolepé divadlo. Keď sa dni začínajú skracovať a dolinami sa tiahne ranná hmla, začína lesmi znieť jelenia ruja. Keď už počuť prvé mrnkanie jeleňov, vieme, že je to neklamný znak toho, že jelenice začínajú byť rujné. Vtedy sa poľovnícki sprievodcovia začínajú obzerať po jeleňoch, kto-ré vyhľadávajú najmä podľa hlasu, aby v čase sprievodov boli úspešní a hostia, ktorí chcú poľovať na jeleňov, spokojní.

POĽOVNÝ REVÍR JAVORIE – VÝSLEDOK TOHOROČNEJ JELENEJ RUJE

V  Lešti býva počas ruje pohyb revírom niekedy obmedzený, pretože v  tomto vojen-skom výcvikom priestore intenzívne cvičia Ozbrojené sily SR. Poľovný revír Javorie však svojou rozlohou ponúka nespočetné mož-nosti, kde možno loviť aj počas výcviku. Na jeleniu ruju obyčajne prídu približne tri de-siatky lovcov. Keďže to vôbec nie je malý po-čet, aj túto sezónu nám pomáhali pri sprie-vodoch naši dôchodcovia.

Počas tohtoročnej ruje (mám na mysli iba obdobie, keď tu boli hostia, t.j. od 20.  9. do 3.  10.), sa podarilo odloviť 34 jeleňov, zopár diviakov a niekoľko kusov netrofejovej zveri. Niektorí zažili pasovanie za lovca jelenej zve-ri, pretože ulovili svojho prvého jeleňa. Ak to

rozložíme na „drobné“, tak z  týchto jeleňov bolo medailových 17 trofejí. Päť z  nich do-siahlo bodovú hodnotu striebornej medaily, 12 hodnotu bronzovej medaily. Prvé tri naj-silnejšie trofeje mali bodové hodnoty: 203,15 bodov; 200,02 bodov a  198,38 bodov CIC. Faktom je, že niektorí poľovníci sa do reví-rov SL Pliešovce vracajú rok čo rok. Pre nás je to dobrá známka a  svedčí to o  tom, že sú spokojní s  personálom a  so službami, ktoré im zabezpečuje VLM SR, š.p. Mnohí z  nich hneď na konci lovu povedia, že sa už tešia na ďalšiu sezónu a na jej prekvapenia v podobe množstva zážitkov a úlovkov jeleňov.

OZ MALACKY LS MIKULÁŠOV

Tak ako po minulé roky, aj tento septem-ber sme netrpezlivo vyčkávali na prvé za-ručanie jeleňov v  našich záhorských lesoch. Prvé jelene sa začali ozývať na našej správe okolo 12. septembra. 15. septembra prišla prvá skupina českých poľovníkov na poplat-kový lov jeleňa. Ranné aj večerné posliedky

SEPTEMBROVÉ OZVENY JELENEJ RUJE

Ing. et Ing. Filip Kuffa, samostatný odborný referent OV GR (text, foto)

Tomáš Macek, technik správy LS Mikulášov, OZ Malacky (text, foto)

Keď sa ráno vydarí

Prípravy na výrad a pasovanie

15VOJENSKÉ LESY 4/2019

POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO

nám sťažovalo neskutočné množstvo hubá-rov, ktorí chodili po lese ešte za tmy a takis-to im neprekážala ani intenzívna vojenská činnosť. Napriek tomu boli všetci poľovní hostia z  tejto skupiny úspešní a  vo štvrtok 19. septembra odchádzali domov so svojimi trofejami jeleňov I. – III. VT. 20. 9. sa jedné-mu samostatnému poľovníkovi Z  ČR poda-ril uloviť jeleň III. VT s  bodovou hodnotou 178,93 b CIC. Ďalšia skupina poplatkových poľovníkov prišla v  deň odchodu prvej sku-piny. Prišli siedmi poľovníci z Českej repub-liky. Zase boli všetci úspešní a nastrieľali je-lene I. a II. VT. Taktiež na našej LS poľovali aj poplatkoví hostia zo Slovenska a aj oni boli úspešní. Tento rok sme zorganizovali jednu spoločnú poplatkovú poľovačku na diviačiu zver, na ktorej sa strelilo 32 ks diviačej zveri. Čakajú nás ešte ďalšie dve spoločné poľovač-ky a dúfame, že budú takisto na zver bohaté a úspešné.

JELENIA RUJA V SPOLOČNOM POĽOVNOM REVÍRI JAVORINA – OZ KEŽMAROK

V  spoločnom poľovnom revíri Javorina, ktorý sa prevažne nachádza v  Levočských vrchoch, sa jelenia ruja rozbieha okolo 15. septembra. Veľmi teplé noci a  dni zapríči-ňovali, že zver vychádzala z lesa pred súmra-kom a ráno zachádzala veľmi skoro. Napriek tomu bola táto ruja úspešná a  hostia si od-niesli bohaté zážitky aj hodnotné jelenie tro-feje. V  tomto roku sme mali 31 poľovných hostí a  podarilo sa im uloviť 28 jeleňov od II. po IV. triedu. Úspešnosť hostí je 90,32 %. Najsilnejšia jelenia trofej má hodnotu 204,07

bodov CIC. Jeleň bol ulovený na lesnej správe Ľubica so sprievodcom Jánom Krempaským. Celkovo bolo ulovených deväť kusov jeleňov v  bronzovej medaile a  štyri kusy v  striebor-nej medaile. Poľovní hostia ulovili 14 jeleňov v  IV. vekovej triede, 9 kusov v  III. vekovej triede a 5 kusov v  II. vekovej triede. Okrem zhoršovania klimatických podmienok začí-najú byť problémom aj „poslucháči“ jelenej ruje. Táto novodobá záľuba sťažuje pohyb za ručiacimi jeleňmi a vo veľkej miere prispieva k ešte väčšej opatrnosti už aj tak dosť plachej zveri. V Levočských vrchoch nie je problém natrafiť za šera alebo tmy na takýchto „turis-tov“. Neuvedomujú si nebezpečenstvo, ktoré im hrozí, a  už vôbec ich nezaujíma, že vďa-ka ich prítomnosti v  lesoch počas ruje ska-zia poľovačku hosťom, ktorí si chcú odniesť zážitky z  lovu. Ich aj našou vôľou je, aby si títo poľovníci odniesli aj ulovenú jeleniu tro-fej. Riešenie tohto problému neexistuje a tak nám neostáva nič iné, len v rámci poľovníc-kych a lesníckych dní vysvetľovať laickej ve-

rejnosti ako sa správať v  lesoch, a  to nielen počas jelenej ruje.

Na záver chceme poďakovať zamestnan-com OZ Kežmarok za výbornú prácu pri sprevádzaní poľovných hostí aj napriek zhor-šeným podmienkam. Ich kvalitná a odborná príprava je veľmi dôležitá a  neraz trávia na nej veľa aj svojho voľného času. Vďaka našim zamestnancom sa často z  poľovných hostí stávajú aj priatelia a radi sa vracajú na jeleniu ruju každý rok.

OZ KAMENICA NAD CIROCHOU – LS KAMIENKA, LS JOVSA

Ako sa už stáva dobrým zvykom, aj v sep-tembri 2019 si k  nám našli cestu poľovníci z  Čiech. Autá s  českými poznávacími znač-kami zaparkované pred poľovníckou chatou hneď navodili krásnu atmosféru pripomínaj-

úcu uplynulú sezónu. Štandardne prvé oka-mihy stretnutia patrili zvítaniu so stálicami a  privítaniu nových tvárí. Po vybalení naj-nutnejších vecí a výstroja sa každý poľovníc-ky hosť mohol v  sprievode niektorého z  ra-dov našich kolegov lesníkov vydať poľovať. Poniektorí skontrolovali staré známe pirše pod Vihorlatom, iní skúšali šťastie na úpl-ne iných, nových lokalitách. Slnko zapadajú-ce za obzor, jesenný vetrík do tváre a šuchot pestrofarebného lístia na stromoch pohladil nejednu zelenú dušu a len pridával na poľov-níckom vzrušení. Srdce každého poľovníka je v  tej chvíli plné očakávania, kedy znovu začuje staré známe ozveny kráľa našich hôr.

Mnohí noví hostia k nám zavítali na zák-lade odporúčaní od ich kolegov, ktorí k nám prichádzajú už pravidelne. Niektorým sa po-darilo svojho jeleňa streliť už na prvých vy-chádzkach, ďalší si ho museli krvopotne vychodiť. Nič to však neuberá na vzácnos-ti trofeje, ak je lov ukončený krásnym po-ľovníckym zážitkom so všetkým, čo k nemu neodmysliteľné patrí. Dodržiavať tradície a zvyky nás učili ešte naši otcovia. Odovzdá-vanie zálomku často už pod rúškom tmy má svoje neopísateľné čaro.

Po pár dňoch strávených vo Vihorlatských vrchoch na odštepnom závode v  Kamenici nad Cirochou nás hostia utvrdili v názore, že máme nádherné hory plné krásnej zveri, kto-rú treba chrániť a  starať sa o  ňu, ako sa len dá. Až potom sa môžeme stále stretávať a po-kúšať lovecké šťastie, čo sa potvrdilo aj tohto roku. Takmer každý si odniesol domov svoju trofej a srdce plné zážitkov.

Počas tohtoročnej sezóny sa doposiaľ stre-lilo 20 jeleňov rozčlenených vo vekových triedach nasledovne: I.VT/8 ks, II. VT/6 ks, III.VT/3ks a  IV.VT/3ks. Najsilnejšia tro-fej dosiahla bodovú hodnotu 196,39 b. CIC (11r.), druhá najsilnejšia trofej bola ohodno-tená na 183,96 b. CIC (11r., viď. foto auto-ra). Dúfam, že sa budúci rok síce opäť starší, ale v zdraví znovu stretneme, oprášime spo-mienky a  znovu poprosíme sv. Dianu a  sv. Huberta o ich priazeň.

•

Ing. Ľubomír Babič, referent oddelenia výroby OZ Kežmarok (text, foto)

Pavol Kyslaň Ing., lesník, LS Kamienka, OZ Kamenica n/Cir., kyslan@vlm.sk (text, foto)

16 VOJENSKÉ LESY 4/2019

KYNOLÓGIA

SKÚŠKY FARBIAROV S MEDZINÁRODNOU ÚČASŤOU O SPIŠSKÝ POHÁRKlub chovateľov farbiarov pri Slovenskom poľovníckom zväze, spádová oblasť Spiš-ská Nová Ves, Levoča, Gelnica usporia-dala v Novoveskej Hute v dňoch 10. – 13. októbra IX. ročník skúšok farbiarov s  me-dzinárodnou účasťou o  Spišský pohár CACT. Záštitu nad ním prevzali Slovenská poľovnícka komora a  Slovenský poľovníc-ky zväz.

Ústredie Slovenského poľovníckeho zvä-zu delegovalo na skúšky farbiarov Spišský po-hár týchto rozhodcov: Jaroslav Jurský – hlavný rozhodca a  rozhodcovský zbor v  zložení Ing. Karol Chvála, Mgr. Ladislav Kardhordó, Mar-cel Dobrovič, Ján Vráb, Jaroslav Hudáč, Igor Valent, Milan Iľáš, Jozef Figula, Ing. Ján Pilát, Aleš Suchý, Ing. Ľudovít Pitoňák. Určené roz-hodcovské dvojice popoludní založili tri ume-lé pofarbené stopy s  dĺžkou 1000 metrov. Na večernej porade rozhodcov boli určené roz-hodcovské dvojice, ktoré budú posudzovať jednotlivé práce. Umelé stopy a posliedku s od-ložením posudzovala trojica rozhodcov Ing. Karol Chvála, Milan Iľáš a Ján Vráb. Na priro-dzených stopách posudzovali ostatní rozhod-covia.

Vyžrebovanie štartovných čísiel:1. vodič Tibor Važan, pes

BF CID Lúčny vrch2. vodič Ing. Pavol Tomala ml., pes HF LE-

SAN z Popovej debry, zástupca VLM SR3. vodič Luboš Vodolan, suka BF EDA

Jakubiansky potok, zástupca ČR4. vodič Ing. Vojtech Koval-

čík, pes HF EVAR Svrčník,5. vodič Martin Lipták, pes

HF AXEL Devana,6. vodič Miroslav Kučera, pes BF

ALAN z Pánskej pažite.

Skúšky slávnostne otvorili organizátori Mgr. Gustáv Krajči a  Ľubomír Tököly, ktorí všetkých privítali krátkym príhovorom. Hlav-ný rozhodca predstavil svoj rozhodcovský zbor, ktorý delegoval Slovenský poľovnícky zväz. Po slávnostnom otvorení a oboznámení s  rozhodcovskými dvojicami bolo žrebovanie jednotlivých prác. Bolo nahlásených celkovo dvanásť neúmyselných poranení zveri a zalo-žených šesť umelých pofarbených stôp.

Zástupca Vojenských lesov a majetkov Ing. Pavol Tomala ml. nastúpil ako favorit č. 1 na

víťaza celého podujatia. Vyžreboval si prá-cu na prirodzenej stope, kde šlo o postrelené-ho jeleňa ihličiaka, ktorý mal poranený pred-ný beh. S  Lesanom začali pracovať na stope, ktorá bola stará už 16 hodín. Na nástrele na-šli kosť aj farbu, bolo tak evidentné, že porane-nie zveri je vážne a je to len na nich dvoch, aby čím skôr ukončili trápenie ihličiaka. Zhruba po 1500 metrovej práci na remeni došli k za-ľahnutému kusu, a tak so súhlasom rozhodcov Palino vypustil Lesana na durenie a zastavenie ihličiaka. Pre skúseného farbiara jeho rangu to bola už iba rutina, po vyše kilometrovom du-rení a stavaní kusa tak mohli konečne ukončiť jeho trápenie. Perfektná práca bola vyhodno-tená v I. cene.

Na druhý súťažný deň nastúpila naša dvoji-ca na prácu na umelo založenej 18 hodín sta-rej stope, 100 metrov dlhej. A  keďže ani tam nezaváhali a  ukončili ju takisto v  I. cene, po-tvrdili úlohu hlavného kandidáta na víťazstvo a s počtom bodov 450 celkovo v I. cene s titu-lom CACT zvíťazili.

Na slávnostnom vyhodnotení hlavný orga-nizátor poďakoval všetkým, ktorí sa pričinili o vynikajúci priebeh skúšok a sponzorom, bez ktorých by sa taká súťaž nemohla uskutočniť. Medzi hlavných patrili ako tradične aj Vojen-ské lesy a majetky SR, o. z. Kežmarok.

IX. ročník Spišského pohára farbiarov po-tvrdil svoju vysokú úroveň a už teraz sa všet-ci tešíme na jubilejný desiaty v roku 2021. •

Ing. Jaroslav Jurský, technik LS Tichý Potok (text, foto)

17VOJENSKÉ LESY 4/2019

AKTUALITY

O VLM V ČASOPISE OBRANA

Milí čitatelia, možno ste si všimli možno nie, ale aj tak si Vás dovoľujeme upozorniť na augustové číslo časopisu Ministerstva obra-ny SR OBRANA. V jeho rozšírenom vydaní v ťažiskovej rubrike TÉMA približuje časo-pis Vojenské lesy a majetky SR š. p., v ktorej o činnosti nášho podniku rozpráva generálny riaditeľ Ján Jurica. Aj keď ide o časovo posu-nutú informáciu sme presvedčení, že stojí za povšimnutie.

Článok nájdete na stránke https://www.mosr.sk/obrana-082019/

CHKO VIHORLAT MÁ 45 ROKOV

Vihorlat je napriek neveľkej rozlohe a nad-morskej výške impozantné sopečné pohorie. Vypína sa nad rozsiahlou Východoslovenskou nížinou a jeho najvyššie vrcholy presahujú ti-síc metrov. Od roku 1974 je chránenou krajin-nou oblasťou.

Zdroj: https://www.enviroportal.sk/vyznamne-udalosti/mesiac/december

PLANÉTA JE NA POKRAJI HROMADNÉHO VYMIERANIA DRUHOV, TVRDÍ GEOLÓG ZO SAV

Aktuálne výskumy ukazujú, že naša planéta je na pokraji hromadného vymierania druhov. Doteraz bolo takýchto vymieraní najmenej päť. Väčšina z nich súvisela so zmenou klímy. Tvr-dí to geológ a  podpredseda Slovenskej akadé-mie vied pre oddelenie vied o  neživej prírode Pavol Siman.

Podľa Pavla Simana sa zmena klímy udiala v histórii planéty Zem už niekoľkokrát, o čom svedčia aj geologické záznamy. V minulosti sa vyskytli dramatické klimatické zmeny a  všet-ko nasvedčuje tomu, že sa môžu diať aj v  bu-dúcnosti, hovorí. „Dosiahli sme koncentráciu už 415 častíc oxidu uhličitého na jeden mi-lión (ppm) a tá ďalej rastie. Ak planéta dosiah-

ne úroveň 500 a  viac ppm, bude to znamenať oteplenie na úrovni šiestich až ôsmich stup-ňov Celzia," tvrdí Pavol Siman a ďalej vysvet-ľuje, že v konečnom dôsledku to bude zname-nať prekreslenie mapy sveta. „Podobný záznam uvádzajú niektoré zdroje približne spred 16 miliónov rokov," tvrdí geológ s  tým, že je po-trebné základným výskumom zaplniť medze-ru v  poznatkoch o  možných dosahoch a  sce-nároch. Treba sa tiež pripraviť na adaptačné procesy, nebezpečné udalosti a  katastrofické predpovede. „Dnes už nie je dôležitý ekono-mický rast, ale udržanie prostredia, v  ktorom žijeme," poznamenal Pavol Siman. Pripomenul tiež, že výskumné skupiny v SAV už pracujú na projektoch, ktoré ponúkajú lepšie vedomosti o  prebiehajúcich prírodných a  spoločenských procesoch a ponúkajú aj konkrétne riešenia.

Zdroj: https://www.enviroportal.sk/clanok/enviro-planeta-je-na-pokraji-hromadneho-

vymierania-druhov-tvrdi-geolog-zo-sav

Vrchol Vihorlatu s trigonometrckým pylónom - 1076 m

18 VOJENSKÉ LESY 4/2019

STRELECTVO

BROKOVÁ KOZLICA BROWNING 725 HUNTER

Keď v roku 2005 uviedol Browning na trh supermodernú kozlicu Cynergy, bol to radikál-ne nový dizajn a odvážny krok v snahe osloviť i mladšiu generáciu poľovníkov a športo-vých strelcov. Postupom času sa netradične vyzerajúca pažba zmenila spolu s mohutnou inflexnou botkou a  Browning uznal konzervatívnu povahu väčšiny svojich zákazníkov. Preto bohaté portfólio kozlíc rozšíril o ďalší modelový rad B 725, ktorý nie je len kozmetic-kou úravou či faceliftingom existujúcich zbraní. Konštruktéri v japonskom Miroku zozbie-rali všetky technické vylepšenia za posledné desaťročia Back Bored Vector Pro, Inflex Technology II, čoky Invector DS, Triple Trigger, Low action frame, nový dizajn a invenč-ný prístup sa prejavil na celkovom klasickom vzhľade brokovnice Browning 725 Hunter s najlepšími vlastnosťami. Pre naše malé otestovanie nám predajca, Puškárstva Hermes, poskytol kozlicu v opálovom kufríku s označením B 725 Hunter G5. Posledné označe-nie G5 znamená, že pažba je zhotovená z orechového dreva najvyššej kvality, s výraznou kresbou, ktorá umocňuje luxusné vyhotovenie zbrane.

Ide skutočne o  výnimočnú poľovnícku zbraň s hmotnosťou 3 300 g a celkovou dĺžkou 1 120 mm. Na prvý pohľad nás upútala štíhla pažba a ergonomicky tvarované predpažbie ukonče-né tulipom. Nová pažba amerického typu je z  najkvalitnejšieho tureckého orecha klasic-kého tvaru a pôsobí veľmi elegantne. V predu je široká 36 mm a  v  zadu 56 mm. Sklon piš-toľovej rukoväti poskytuje primeranú opo-ru, ruka sa nekĺže, posadenie do ramena je isté, pevné a umožňuje plynulé ťahanie s cie-ľom. Pištoľová rukoväť je aj mierne predĺže-ná v štýle „princa z Walesu“, podobne ako pri starších anglických loveckých puškách. Vďaka tomu je manipulácia s  kozlicou veľmi poho-dlná a rýchla. K lepšiemu držaniu a zalíceniu prispieva aj „slza“ pred pištoľovou pažbičkou,

ktorá strelcovi poskytuje istejší úchop. Pišto-ľová rukoväť a predpažbie sú opatrené výraz-nou rybinou, vhodne tvarovaný krk umožňuje pohodlný dosah na jazýček spúšte a spoľahlivé držanie zbrane. Pokiaľ ide o povrchovú úpra-vu všetky drevené časti sú niekoľkokrát na-pustené olejom a vyleštené. Zacielenie je rých-le vďaka výbornému vyváženiu, ťažisko je na začiatku baskule a výbornému lomeniu pažby. Jej dĺžka sa dá nastaviť podľa parametrov bot-ky Inflex Technology  II. V  základnej výbave je namontovaná v hrúbke 12 mm, k dispozícii je aj 20 a 25 mm. Svojou konštrukciou účinne rozkladá jednotlivé sily nárazu tak, že pôsobia proti zdvihu ústia hlavne. Podľa výrobcu bot-ka Inflex II má najlepšiu absorpciu spätného nárazu, ktorá je na brokovniciach použitá, je

veľmi ľahká a nezvyšuje hmotnosť zadnej časti zbrane. Je vyrobená z celkom iného, nepriľna-vého polymérového materálu a novou techno-lógiou ako Inflex  I. Všeobecne môžeme kon-štatovať, že sériovo vyrábané dlhé zbrane od Browningu „sadnú“ väčšine strelcov.

Koncern Fabrigue National z Herstalu, pod ktorý Browning patrí, venuje osobitnú pozor-nosť kvalite hlavní. Sú vyrábané z  nitridova-nej ocele, v hladkom vývrte tvrdo chrómova-né, čo značne zvyšuje ich životnosť a odolnosť voči korózii. Tormentačný certifikát zaru-čuje bezpečné použitie nábojov aj s  oceľový-mi brokmi alebo jednotnou strelou. Pri mo-deli 725 Hunter ponúka Browning hlavne len v dvoch dĺžkach 710 a 760 mm a dvoch kalib-roch 12/76 a  20/76. Povrchová úprava Blued je vlastne klasické brunírovanie, počernenie.

2

1

3

4

5

návrat ku klasike

19VOJENSKÉ LESY 4/2019

STRELECTVO

Spojenie hlavní prekrýva lišta po celej dĺž-ke, takže ochladzovanie hlavní po výstrele je pravidelné a účinné. Horná antireflexná, ven-tilovaná lišta je široká 6 mm a  s  perličkovou muškou poskytuje rýchle a plynulé zamierenie na cieľ. Patentom Browningu je systém Back Bored, Vector Pro, ktorý predstavuje rozšírený vývrt hlavne o niekoľko desatín milimetra, 32 mm od nábojovej komory. Výsledkom je men-ší odpor brokového zhluku pri prechode hlav-ňou, čo zvyšuje pravidelnosť krytia a eliminá-ciu spätného nárazu takmer o 9 percent. Toto riešenie okrem spomínaného efektu prispieva k väčšej presnosti a penetrácii, pri menšej de-formácii brokov po výstrele. Aby percentuál-ne pokrytie cieľa bolo čo najideálnejšie, štan-dardne je kozlica vybavená vnútornými čokmi Invector DS, ktoré sú po zaskrutkovaní zarov-no s  ústim hlavne. Poskytujú bezkonkurenč-ný výkon vďaka extrémnej dĺžke 80 mm a pa-tentovanému segmentu plynového tesnenia. V bežnej výbave je päť druhov titánových čo-kov, s štvrtinovým a polovičným zahrdlení, tie sú namontované v  hlavniach. Trojštvrtinový, full a  cylindrický sú uložené v  plastovej kra-bičke spolu s montážnym kľúčom. Na zákazku sa dá dokúpiť paradox a  športové zahrdlenia, trapové i skeetové.

Hlavňový zväzok uzamyká do oceľovej bas-kule systémom Monolock Hinge, dvoma hra-nolovitými výstupkami do vybrania po bokoch lôžka. Pod prednou časťou hlavňového zväzku, ktorý je len 65 mm vysoký, sa v mieste nábo-jových komôr nachádza jeden „hák“ s klapkou. Vzadu sú dva spevňujúce hranoly vedľa seba, tie zapadajú do otvoru v  baskuli, ktorý vypĺ-ňa klapka. Okrem toho, do drážky na spevňu-júcich hranoloch zapadá široký priečny klin, ovládaný temennou kľučkou. Tento systém má maximálnu pevnosť, pretože zaťaženie je roz-ložené na veľkú plochu. Pre každú hlaveň je samostatný, automatický vyhadzovač. Vnútri zadnej časti predpažbia sú po bokoch umiest-nené pružiny a kladivká ejektorov. Ich napína-nie je odvodené od sklopenia hlavní a funkcia od polohy kladiviek. Po otvorení záveru prázd-ne nábojnice vyhodí, nevystrelené náboje len vysunie, aby sa dali ľahko vybrať. Uhol zlome-nia je veľký a  vkladanie nábojov aj do spod-nej hlavne je pohodlný. Hlavne sa sklápajú po-mocou temennej kľučky, ktorá je vyosená o 10 stupňov doprava kvôli lepšiemu miereniu.

Jednospúšťový mechanizmus s  možnosťou poradia odpálenia hlavní je u  Browninga kla-sikou. Na temene baskule je mechanická po-istka v tvare drážkovanej pyramídy, ktorá plní aj funkciu selektívneho prepínača. Po nabití, zatvorení sa zbraň automaticky nezaistí, tre-ba ju zatlačiť smerom hore. Poistka slúži i ako selektívny prepínač poradia odpálenia hlav-ní, pri posunutí doprava je odokryté písmeno „U“ – Under, prvá vystrelí spodná hlaveň, keď je viditeľné písmeno „O“ – Over, platí pre hor-nú hlaveň. Jednoduchou úpravou sa dá kozlica upraviť na lovecký, či športový mód tak, aby sa po každom zlomení hlavní sama zaistila, alebo zostala nezaistená.

Spúšť funguje mechanicky, na vystrelenie druhej rany netreba energiu spätného nárazu, ktorý prepne spúšťovú páčku, takže je tu mož-nosť vystrelenia z druhej hlavne aj pri prípad-nom nevystrelení náboja z prvej. Úderníky sú spojené s  napínacími tiahlami a  ich pohyb je veľmi krátký. Spúšťová páka je zároveň prevo-dovou. Ozub na jej spodnom konci podopiera západku. Po stlačení spúšte sa vychýli prevo-dová páka, tá uvoľní západku, tlak bicej pruži-ny ju zdvihne a úderník má voľnú dráhu. Vý-sledkom je veľmi rýchly chod mechanizmu, ktorý výrobca udáva v  rozpätí 18 tisícin se-kundy od stlačenia jazýčka spúšte po udretie zápalníka. Vyšší štandard brokovnice dopĺňa pozlátený jazýček spúšte, ktorého chod je ply-nulý, bez najmenšieho zadŕhania, odpor je fab-ricky nastavený na hodnotu 15 N. Tak ako pri väčšine Browningových zbraní prednosťou je systém Triple Trigger, ktorý umožňuje strel-covi nastaviť si odpor jazýčka spúšte a  jemne doladiť vzdialenosť, dĺžku jeho chodu podľa svojich fyziognomických potrieb, aby pri spúš-ťaní nedošlo k mimovoľnému strhávaniu zbra-ne. Súčasťou výbavy je aj úzky jazýček spúšte s miernym anatomickým vykrivením smerom doľava, namiesto fabricky namontovaného šir-šieho jazýčka.

Luxusný charakter kozlice B 725 Hunter G5 dotvára bohaté zdobenie rytinou. Na ľavej strane lôžka baskule je motív letiacich bažan-tov, na pravej divokých kačíc. Na spodnej stra-ne lôžka gravírovaného bohatými rozvilinami je vyryté číslo 725 HUNTER G5. Podobne je zdobený lučík, temenná kľučka a kovové časti predpažbia. Broková kozlica sa predáva rozlo-žená v  opálovom kufríku, ktorý má zamyka-

nie s  číselnými kódmi. Súčasťou výbavy je aj zámok proti neoprávnenému použitiu zbrane. Tento bezpečnostný prvok sa vkladá do lučí-ka a zamyká jazýček spúšte, je pevnej kovovej konštrukcie. Vnútorná časť je pokrytá gumo-vým povrchom, aby nedošlo k poškriabaniu, či poškodeniu zbrane.

Svojimi technickými a  užitkovými vlast-nosťami B 725 Hunter predčí všetky doteraj-šie modely a  rozšíri portfólio prvotriednych brokovníc s logom jeleňa i úspechy oficiálneho tímu Browningu, ktorého strelci získali za po-sledných desať rokov na medzinárodných sú-ťažiach FITASC v  loveckom parkúre vyše 400 medailí.

• Pripravil: Ing. Ľuboš Ivanovčan

7

6

8

PAR AMETR EVýrobca: Browning Arms

Company / Miroku Japonsko

Model: Browning 725 Hunter G5Typ zbrane: broková kozlica

s lôžkovým uzáveromKaliber: 12/12/76Celková dĺžka: 1 120 mmDĺžka hlavní: 710 mmDĺžka pažby: 375 mmHmotnosť: 3 300 gOdpor spúšte: 15 NZahrdlenie: čoky Invector DSCena: 5 609, 00 EurPredajca: Puškárstvo Hermes,

Bratislava

01) Luxusná kozlica Browning 725 Hubnter G5.02) Kozlica má set vnútorných čokov Invector DS.03) Každá hlaveň je vybavená ejektorom vystrelených

nábojníc.04) Hlavňový zväzok zamyká do vybrania po bokoch

oceľového lôžka baskule.05) Zväzok je len 65 mm vysoký, zospodu je „hák“ s

klapkou a dva spevňujúce hranoly.06) Čitateľné mieridlá tvorí antireflexná lišta široká 6 mm s

perličkovou muškou.07) Zámok proti neoprávnenému použitiu zbrane sa

vkladá do lučíka.08) Kozlica sa predáva rozložená v luxusnom opálovom

kufríku.

20 VOJENSKÉ LESY 4/2019

HISTÓRIA

Počas stavebných prác na spomínanej ces-te som sa v  priľahlých lesných porastoch po-hyboval častejšie ako obvykle. Pri jednom prechode cez les v časti odbočky cesty zo Su-chého jarku na Dolnú Baňu som objavil v po-raste malý andezitový pomníček. Má tvar ma-lej stély so zaoblenými rohmi. V  hornej časti je vytesaný štylizovaný kresťanský kríž. Ra-mená sú spojené do oblúka, podobne ako je to na drevených krížoch, kde majstri v hornej časti pre ochranu ramien inštalovali plecho-vú striešku. Pod krížom je v orámovaní vyse-kaný nápis : A. ŠTEFAN *3.X.1924. + 30.X. 47. ZÁVADKA. Je tu niekto pochovaný? Asi nie. Je to symbol nejakej tragickej udalosti? Uda-losti pri práci v lese s nešťastným koncom? Ta-kéto a podobné myšlienky mi vírili v hlave pri pohľade na kamenný pomník. Uvažoval som. Iste budú niečo o  tom vedieť starší kolegovia z  Lesnej správy. Odpovede lesníka Ladislava Macejka, ktorý dlhodobo pracoval na tomto lesnom obvode, však boli neurčité. Nepoznal históriu pomníka. Podobne ani ostatní kole-govia z Lesnej správy alebo zo závodu nevede-li o tom nič konkrétne. Povedal som si že, ja sa to pokúsim vypátrať.

POČIATOČNÉ TÁPANIE

V tejto časti východného Slovenska sú dve dediny s názvom Závadka. Jedna pri Humen-nom smerom na Topoľovku a  Vranov, druhá v okrese Michalovce. Do tej sa dá dostať z Jov-sy smerom na Hnojné. Obec Závadka leží na hlavnej trase Michalovce - Sobrance. Zdalo sa mi logickejšie začať pátrať v tejto obci. Prvé mailové komunikácie a následné telefonáty na obecný úrad na jar tohto roku nepriniesli vý-sledky. Starostka zistila medzi miestnymi ob-čanmi len toľko, že meno Štefan sa v obci vy-skytovalo, ale nositelia tohto mena už v  obci nežijú, alebo sa odsťahovali. V  obci Závadka nie je cirkevná farnosť. Veriaci majú farnosť vo Veľkých Zalužiciach. Čo keby som zašiel za ta-mojším kňazom a nazrel do Knihy zomrelých? Prešlo leto a ja som nevykonal v tejto veci nič. Blížiaci sa sviatok Pamiatky zosnulých ma však akosi primäl obnoviť moje „pátranie“. Tentoraz som volil osobnú návštevu v obci Zá-vadka. Moje prvé kroky viedli na obecný úrad. Starostka nebola prítomná, ale mladá zamest-nankyňa si spomínala na môj mail z  jari. Nie je však z obce a jediné, čo mi poradila, že dom, kde niekedy bývali Štefanovci, teraz vlastnia rómski občania.

DÔLEŽITÝ NEZNÁMY

S poďakovaním, ale s neúspechom som od-chádzal z obecnej kancelárie. Vo dverách som sa míňal s chlapom v strednom veku, vysokej postavy. Oslovení Rómovia v  odporúčanom dome však nekúpili dom od osoby s  priez-viskom Štefan. Stojac bezradne na chodníku v  peknom slnečnom dni tohoročného vyda-reného babieho leta, mi padol pohľad na star-šiu pani na druhej strane cesty vychádzajúcu z  bráničky. Idem za ňou. Po slušnom oslove-ní držiac fotografie pomníka v lese jej vysvet-ľujem svoje trápenie. Debata je však bez efek-tu, akurát sa dozvedám, že má brata doktora v  Humennom a  keď poviem, že ho poznám, tak sa poteší. Odrazu počujem za sebou hlas: „Vy pátrate po Andrejovi Štefanovi?“ Prikýv-nem a v človekovi, ktorý mi dáva otázku, po-znám pána z  obecného úradu, s  ktorým som sa pri odchode stretol vo dverách. „Choď-te na cintorín, práve na jeho spoločnom hro-be s  rodičmi inštalujú nový pomník,“ hovo-rí pán. Ďalšie udalosti už potom majú rýchly spád. Ďakujem neznámemu človekovi za po-moc. Lúčim sa s ním a sadám to auta. On však prišiel za mnou pre istotu až na cintorín. Moje porovnanie dátumov na pomníku v  lese a na

Ing. Anton Bodnár, riaditeľ OZ Kamenica nad Cirochou (text, foto)

ZABUDNUTÝ POMNÍK

V rokoch 2017 a 2018 odštepný závod Kamenica nad Cirochou vo vlastnej réžii zrekonštruoval lesnú cestu Dolná Baňa – Suchý jarok. Je na Lesnej správe Jovsa v porastoch na južnej strane Vihorlatských vrchov nad obcou Klokočov. V časti Dolná Baňa cesta vedie po trase bývalej úzkokoľajnej železnice. Tú dal vybudovať bývalý vlastník týchto lesov a Michalovského panstva gróf Alexander Sztáray. Využíval ju aj na dopravu kameňa z prevádzkovaných lomov. Je to ten Sztáray, od ktorého vykúpil Československý štát lesy, ktoré vy-tvorili základ terajšieho Odštepného závodu v jeho južnej časti. To je ale iná história, ktorej sa v tomto článku nechcem venovať. Chcem však popísať príbeh inej udalosti, ktorá sa udiala na týchto miestach. Je možno menej historická, ale neobvyklá a so smutným koncom.

21VOJENSKÉ LESY 4/2019

HISTÓRIA

pomníku na miestnom cintoríne ma presved-čuje o tom, že tento neznámy človek mal prav-du. (Ani som sa ho nespýtal na meno.) Údaje sedia.

PREKVAPIVÉ STRETNUTIE

Od vedúceho partie kamenárov získavam telefónne číslo objednávateľa zákazky na ob-novu pomníka. Volám na poskytnuté číslo do Michaloviec. Pani v  telefóne je neter nebohé-ho z  pomníka. Je ochotná poslať mi kontakt na svojho staršieho brata a adresu jeho bydlis-ka. Po krátkej ceste autom do Michaloviec sto-jím pred domom z  adresy a  čakám na pána, ktorý je na moje požiadanie ochotný vyjsť von a rozprávať sa so mnou. Tu ma čaká ďalšie pre-kvapenie. Blížiac sa k  neznámemu človekovi sa mierne zháčim, lepšie sa prizriem a vyjach-cem: „Vlado, to si Ty?“ Vlada Štefana poznám ešte z čias, keď pracoval na lesnom úrade v Mi-chalovciach a  neskôr ako vedúceho nákupu dreva v Bukóze Vranov. „Mám málo času, lebo sa chcem venovať dcére, ktorá prišla ku mne na dovolenku a práve odchádzame,“ ospravedlňu-je sa Vlado. „Nevadí,“ hovorím a ukazujem mu fotografie. Len mi povedz, či som na konci pát-rania a  v  krátkosti históriu udalosti, ktorá sa stala vašej rodine v lese a súvisí s pomníkom.

PRÍBEH POMNÍKAVlado vyrozpráva krátky, ale smutný prí-

beh. „Áno, podľa údajov na pomníku je to iste pomník môjho strýka. Nikdy sme však nevedeli ani ja, ani moja sestra, že je taký-to pomník vo Vojenských lesoch. Otec nám o ňom nikdy nerozprával. Nerád rozprával ani o  rodinnej tragédii, ktorá sa tam udiala. Náš strýko prišiel na dovolenku z vojny a išiel spo-lu s bratom, mojím otcom, hotoviť do lesa dre-vo na zimu. Bolo to v jeseni, 30. októbra 1947. V  ten deň silno pršalo. Pôda v  lese bola roz-močená a kone s vozom zapadli v blate a ne-vládali náklad vytiahnuť. Pohoniča pochytila zlosť na kone. Začal kone šľahať bičom. Strý-kovi mu ich prišlo ľúto. Postavil sa pred nich spredu a  chytil za liace, že ich utíši a  možno pomôže. Splašené pohyby koní však spôsobi-li, že stredný drúk voza, po zemplínsky „di-šeľ“, mu nešťastne narazil do hrude a privodil okamžitú smrť,“ vyrozprával mi Vlado.

To je príbeh môjho pátrania po histórii za-budnutého pomníka vo Vojenských lesoch.

Stavanie pomníkov je prejav úcty pozosta-lých zomrelým. Rozmýšľam nad tým, čo asi viedlo brata mládenca tragicky zahynuvšie-ho v lese nad Klokočovom, že mu dal na mies-te tragédie postaviť pomník a o tomto svojom počine nepovedal ani svojím blízkym. Môže-me len hádať. Ja si však myslím bez potreby hádania, že skutok to bol pekný a  šľachetný. Ešte malý dodatok na záver. Dodatočne som zistil, že ten pán, s  ktorým som sa stretol vo dverách obecného úradu a usmernil moje pát-ranie, sa volá Vladimír Smriga.

•

SPLNENÉ ŽELANIEKaždý je iste rád, ak môže splniť želanie, túžbu alebo prosbu blízkeho či neznámeho človeka. V polovici októbra tohto roku ma navštívil v kancelárii bývalý zamestnanec odštepného závodu Milan Vataha. Je rodákom z Kamenice. Vo vojenských lesoch do roku 2008 odpracoval 35 rokov.

Direktore, idem za Tebou so žiadosťou, hovorí Milan a  vysvetľuje mi svoju požia-davku. Poznal si Ľonca?, pýta sa ma. Nie, nepoznal, odpovedám. Ján Ľonc z Belej nad Cirochou pracoval v  minulosti na závode, teraz má 82 rokov. „Volala mi jeho vnuč-ka, že dedo má túžbu navštíviť miesta, kde strávil značnú časť svojho života,“ pokraču-je Milan. Zdržia ťa maximálne 15 minút do-dáva. Vravím - nevidím v tom problém. Zis-ti, kedy chcú prísť, nájdem si čas a osobne sa im povenujem. Milan ihneď volá vnučke a je dohodnuté stretnutie na ďalší deň, 16. ok-tóbra na desiatu hodinu.

Nasledujúci deň po oznámení z  vrátni-ce, že plánovaná návšteva je na bráne, vy-chádzam privítať trojicu hostí, Jána Ľonca, jeho vnučku a  Milana Vatahu. Pri zvítaní je viditeľné, že 82 rokov sa prejavilo najmä na chôdzi hosťa. Pohľad má však bystrý a to, že hlava ešte stále dobre pracuje, sa prejaví v  kancelárii pri spomínaní na roky prežité vo Vojenských lesoch. Spomienky sú „čer-stvé“ a pre mňa zaujímavé. Mám rád príbe-hy z minulých čias.

Ján Ľonc nastúpil do zamestnania vo Vojenských lesoch 6. mája 1960 a  pracov-nú činnosť ukončil v roku 1997. Po celý čas, teda 37 rokov, pracoval na poste vedúce-ho opravárenských dielní. Je absolventom učilišťa ČSAD v Košiciach, neskôr si urobil večernú Strojnícku školu v  Snine s  maturi-tou. Aj keď v tej dobe nebolo veľa ľudí s tým-to odborným vzdelaním, miesto vo Vojen-ských lesoch získal len za pomoci známeho z  armády. Kapitán Popovič zaňho interve-noval u  Ing. Jána Kindernaja, vtedajšieho riaditeľa závodu. Opravárenské dielne pat-rili organizačne pod dopravno-mechani-začnú správu. Správa sídlila na terajšej Ru-žovej ulici v  susedstve píly JRD. Vedúcim správy bol Ján Golian. Býval v ešte dnes sto-jacej dvojhájenke v  susedstve správy. Jeho

manželka mala už v tom čase podnikateľské schopnosti. Na vrátnici DMS prevádzkova-la malý bufet. Súčasťou ponuky bolo aj pivo sedmička. Pre lepšie spomínanie začnem ukazovať staré fotografie zo svojho archívu v  počítači. Hosť a  Milan vzájomne hádajú mená starých kolegov na čiernobielych zábe-roch. Väčšina z nich už nežije. Pripomínajú si staré udalosti, objekty a miesta na závode a v lese. Jednu z fotografii zachytávajúcu za-mestnancov závodu na prvomájových osla-vách v Humennom vidí Ján Ľonc prvýkrát. Skromne poprosí o  jej vytlačenie na kopír-ke, nakoľko na fotografií je aj on. Rozhovor spestríme pohárikom becherovky. Avšak len jedným. Hosť ďalší odmietne. Na jeho že-lanie vychádzame ešte na dvor a  prejdeme areál závodu. Obojstranne milé je stretnutie s  terajšími zamestnancami v  opravárenskej dielni. Marián Belančin a  Vlasto Pľuta za-čínali u Ľonca ako mladí absolventi učilíšť.„O  kotolne a  techniku všeobecne má dedo stále záujem,“ podotkne vnučka pri pre-hliadke závodnej kotolne na štiepku.

Z plánovaných 15 minút sa návšteva Jána Ľonca natiahla na dve hodiny. Nikto však neľutoval spoločne strávený čas. Som pre-svedčený, že všetci sme mali z tohto malého spomienkového stretnutia dobrý pocit. Mi-lan Vataha a  ja, že sme mohli splniť nená-ročné želanie bývalého zamestnanca, a  pre Jána Ľonca to bolo iste cenné a  potešujú-ce. Rozlúčili sme sa tak ako pri príchode, na vrátnici závodu, vzájomným prianím všet-kého dobrého. „Môžem o  našom stretnutí napísať do nášho časopisu?,“ pýtam sa nako-niec. Hosť neodpovedá, len mlčky prikývne. Vnučka sa spokojne usmeje.

Ing. Anton Bodnár, riaditeľ OZ Kamenica nad Cirochou (text, foto)

Prvý rad zľava – Jozef Harvilik, Ján Ľonc, vnučka Dominika, Marián Beľančin, druhý rad zľava Vlastimil Pľuta, Michal Balog, Milan Vataha.

22 VOJENSKÉ LESY 4/2019

HISTÓRIA

VIDOR JURÁN 1879 - 1963Nasledujúcimi riadkami by som vám chcel priblížiť významnú udalosť v regióne horného Spiša, ktorá sa udiala len nedávno a má nemalú väzbu na históriu nielen nášho závodu v Kežmarku, ale určite osloví všetkých lesníkov, poľovníkov, milovníkov prírody a histó-rie. Dňa 21.novembra 2019 z príležitosti blížiaceho sa jubilea 140-teho výročia narode-niea Vidora Jurána skupina nadšencov histórie a obdivovateľov fenoménu lesa a prírody pod vedením Dr. Andreja Janovského a Ing. Vladimíra II. Kleina zorganizovala za aktívnej spoluúčasti Obecného úradu Hniezdne a pána starostu Ing. Viktora Selepa spomienkový večer, na ktorom autori Dr. Janovský a Ing. Klein prezentovali svoju knihu, venovanú ži-votným osudom tohto nevšedného a zaujímavého človeka, no predovšetkým významné-ho spisovateľa, plodného autora množstva kníh s poľovníckou tematikou. Uvedeniu knihy predchádzalo odhalenie pamätnej tabule na budove obecného úradu Hniezdne. Odhalil ju za spoluúčasti pána starostu a organizátorov generálny konzul Maďarskej republiky, pán Haraszti Attila. Táto tabuľa by mala pripomenúť okoloidúcim turistom, poľovníkom, ba i miestnym občanom tohto významného rodáka, ktorého meno rokmi pomaly upadlo do zabudnutia.

Áno, stále hovorím o  Vidorovi Juránovi. Predpokladám, že o ňom vie len niekoľko za-nietených poľovníkov a  znalcov regionálnej histórie. Je to svojím spôsobom aj preto, že sa hlásil k maďarskej, resp. uhorskej národnosti.

Stále sa cítil Spišiakom a svoje knihy a články písal teda v maďarčine a v nemčine. Skúsme si ho priblížiť trochu viac.

Vidor (krstený ako Hilárius) Jurán sa naro-dil v Hniezdnom 30.decembra 1879 v  rodine učiteľa v  susednej dedine Lacková, rodičom Františkovi Juranovi a  jeho druhej manžel-ke Leopoldíne Kozsigh. Vyrastal v  mnoho-početnej rodine. Po vychodení tried základ-nej školy študoval na Piaristickom gymnáziu v  Podolínci a  následne na Učiteľskom ústave v  Spišskej Novej Vsi, kde maturoval 22.júna 1899. Hneď po absolutóriu 1.septembra na-stúpil ako učiteľ na rímskokatolícku ľudo-vú školu v Hniezdnom, kde zotrval takmer 7 rokov. Krátko pôsobí na Štátnej ľudovej ško-

le v  Krompachoch, následne od 1.septembra 1908 až do dôchodku v roku 1937 na Štátnej ľudovej škole v Spišskej Belej. Oženil sa v roku 1904 s Margitou Irányi. Mali 4 deti a to Kláru *1905, Ladislava *1906, Vidora * 1909 a Mar-

gitu *1912. Z nich syn Ladislav vyštudoval les-né inžinierstvo. Vidor Jurán ovdovel v  roku 1932, viac sa neoženil, žil 6 rokov na správe lesov v Levočskej Doline, krátko v Prešove. Po zničení bytu a strate celého osobného majetku pri bombardovaní Prešova roku 1944 ho na-koniec prichýlil mladší brat Rudolf v Hniezd-nom, kde žil až do svojej smrti 5.júla 1963. Po-

chovaný je na miestnom cintoríne.Vidor Jurán bol vášnivý poľovník, no po-

stupom rokov zver viac pozoroval a  chránil ako na ňu poľoval. Na jeho myslenie ako po-ľovníka, resp. ochranára mali vplyv priatelia, predovšetkým huncovský veľkostatkár Er-nest Bethlenfavy (1880-1955), pruské knieža, dlhodobo žijúce na svojom majetku v Javori-ne, Christian Kraft zu Hohenlohe-Oehringen (1848-1926), toporecký gróf Albert Görgey (1882-1943) a ďalší. Dokonale poznal krajinu Spiša, revíry Ľubovnianskej vrchoviny, Ma-lých Pienin, podobne revíry v Levočskom po-horí na Spišskej Magure. Vysoko, a to aj v eu-rópskom meradle, sa hodnotí 1. Slovenská poľovnícka výstava v  Poprade v  roku 1926, ktorej hlavným organizátorom bol práve Vi-dor Jurán so synmi za výdatnej pomoci knie-žaťa Hohenlohe. Asi najvýznamnejšia kapito-la jeho života nastáva až po 2.svetovej vojne, keď sa púšťa na dráhu literáta. Samozrejme je

známa aj jeho dovtedajšia bohatá publikačná činnosť, keď redigoval poľovnícke periodiká ako Nimrod, Vadász a Vadászlap, napr."Moje medvede, ktoré som neulovil", "Moje stretnu-tia s medveďmi", "Zápisky o lesných slukách". V roku 1958 mu v Bratislave v malom nákla-de vychádza jeho prvotina "Ordasok" (Vlci), ktorú dnes znalci považujú za jedno z najlep-ších diel o tomto dravcovi. Taktiež v Bratisla-ve v roku 1966 vychádza v maďarčine "Poľov-nícka kronika" (Vadászkronika), ďalšie tituly sa už po jeho smrti vydávajú v Maďarsku, po-sledný "Jeden poľovnícky deň v  Tatrách", 2017 Szeged.

Veniec z voňavej čačiny, položený na jeho obnovený hrob na cintoríne v Hniezdom pri tónoch lesných rohov bol symbolickou pri-pomienkou jeho jubilea a zároveň rozlúčkou s  týmto nevšedným človekom, ktorý tak mi-loval prírodu, les a rodný Spiš.

•

Ing. Jozef Joppa

Vidor Juran Slávnostné odhalenie pamätnej tabule

Hrob v Hniezdnom

23VOJENSKÉ LESY 4/2019

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA

V  sobotu 14. septembra bolo v  Pliešov-ciach od rána veľmi rušno. Na Námestí SNP bola už po 17. raz oslava Dňa sv. Huberta  – poľovníctva, prírody a  zveri. Celý deň bolo postarané o pestrý program. Súťaž o najlepší guláš pre gurmánov, zábavné atrakcie a stán-ky plné hračiek pre deti či výstava trofejí a to všetko v sprievode folklórnej hudby. Počasie nám aj tento rok prialo. Vylákalo von množ-stvo ľudí, nielen občanov Pliešoviec, ale aj návštevníkov z iných regiónov. Tak ako kaž-

dý rok, aj tento bol v  parku jeden zo stán-kov venovaný lesnej pedagogike, kde sme s  kolegyňami mali na starosti tých najmen-ších. Deti okrem skákacieho hradu a koloto-čov zaujímali aj zvieratá, stromy, huby a rôz-ne rastliny, ktoré sa v našich horách a lesoch nachádzajú. S  veľkým nadšením zdoláva-li úlohy v podobe skladania puzzle, maľova-nia obrázkov s  lesníckou tematikou či rieše-nia slovných prešmyčiek. Každý odvážlivec dostal na konci svojho snaženia sladkú od-menu alebo reklamný predmet s logom VLM - záložku do knihy, kriedy, drevené jojo, ce-ruzky, zápisníky. Veríme, že sa s podobným úspechom stretneme aj o rok. •

Dominika Kršiaková, referent OE, GR Pliešovce (text, foto: obec Pliešovce)

DEŇ SV. HUBERTA V PLIEŠOVCIACH

24 VOJENSKÉ LESY 4/2019

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA

ROZHOVOR S…Mnohí poznáme ten pocit, ak máme rokovať s nadriadeným, o niečo žiadať, alebo presadiť nejaký zámer. Často sa to spája s obavou, že nenájdeme pochopenie, reakcia nadriade-ného bude odmietavá, naše argumenty nepochopené. Vieme však oceniť, ak je správanie toho, s ktorým rokujeme, konštruktívne a uvážlivé, je znalý problematiky a svoj prípadný nesúhlas s našou požiadavkou fundovane zdôvodní.

V rámci organizačnej štruktúry Ministerstva obrany SR, ktoré je zakladateľom štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR, je zriadený Odbor špecializovanej štátnej správy. Ide o odborný útvar, s ktorým prichádzame do kontaktu rámci našej činnosti takmer den-ne. Riaditeľom odboru je plk. Ing. Peter Hiadlovský.

Pán plukovník, som presvedčený z vlastných pracovných kontaktov s vami a dovoľujem si tvrdiť, že je to aj názor mojich kolegov, že v rámci svojej riadiacej práce prejavujete vlastnosti, ktoré sú spomenuté v úvode, teda profesionalitu, ústretovosť a snahu nachádzať spoločné a vzájomne prospešné riešenia problémov.

V prvom rade chcem a cítim potrebu vy-jadriť poďakovanie za váš názor na moju osobu. Takého hodnotenie je pre mňa veľ-kým ocenením, no predovšetkým záväzkom pokračovať v tom, čo človek robí a mal by ro-biť. Môj vzťah k činnosti, ktorej som sa upí-

sal, pramení jednak z  prostredia, v  ktorom som vyrastal, a  taktiež veľký vplyv na moje vystupovanie pramení zo skúseností z okolia a tiež z postoja kolegov, alebo nadriadených, s ktorými som mal tú česť spolupracovať. Za-stávam názor, že funkcia ešte neznamená a  nezakladá právo na neomylnosť. Veď mý-liť sa je ľudské, aj keď je pravda, že omyly sa ťažšie priznávajú a  v  dnešnej dobe sa tento postup veľmi nenosí (možno). Asi patrím do staršej školy, čo však konštatujem, ale nesťa-žujem sa. V  riešení problémov nielen v  ob-lasti štátnej správy a samosprávy, ale aj v jed-naní, sa snažím v rokovaní s ľuďmi vžiť alebo predstaviť sa v  ich koži, teda v  opozícií ale-bo ak chcete, na opačnej strane stola. V živo-te sa vždy stretávame nielen s jednoduchými riešeniami, v dnešnej dobe skôr naopak. O to viac ma niekedy mrzí, keď namiesto hľada-nia cesty a spôsobu riešenia sa hľadá dôvod,

prečo sa problém riešiť nedá. Vzájomná úcta a  rešpekt by mali byť základom spolupráce na všetkých úrovniach. Možno je to idealiz-mus, ale v jednoduchosti je niekedy najlepšie riešenie a ako sme spomínali na začiatku, dá sa to a ani to veľmi neboli.

Skúste v stručnosti priblížiť našim čitateľom činnosť a náplň práce vami riadeného odboru.

Odbor riadenia špecializovanej štátnej správy, ako vyplýva aj z  jeho dlhého názvu, má aj v skutočnosti široký záber. Spolu s ko-legami, ktorých nie je zasa veľa (17) riešime problematiku štátnej správy od bezpečnos-ti a ochrany zdravia pri práci, cez pracovnú zdravotnú službu, stavebný poriadok, lesné hospodárstvo, poľovníctvo, geodéziu, kar-tografiu, kataster nehnuteľností, všeobecnú správu (náhrada samosprávy na území vo-jenských obvodov) až po letecké snímkova-nie a  aktivity na územiach potrebných pre obranu štátu. Sme akýmsi spojovníkom me-dzi civilnou štátnou správou a  pôsobením ozbrojených síl na území vojenských obvo-dov. V  stručnosti sú vojenské obvody úze-mím, ktoré je prioritne určené na zabezpečo-vanie úloh obrany a  bezpečnosti štátu, teda na vytváranie a  simulovanie podmienok, v  ktorých sa pripravujú zložky štátu na pl-nenie úloh súvisiacich s  obranou Slovenskej republiky. Jadrom odboru je jeho pôsobnosť na územiach potrebných pre obranu a  bez-pečnosť štátu a  plnenie úloh ministerstva, ktorá je pre toto územie stanovená, keďže za správu týchto území v plnej miere zodpove-dá. Dôležitou kapitolou a  oblasťou je koor-dinácia činnosti a  zabezpečovanie zložiek,

Ing. Anton Bodnár, riaditeľ OZ Kamenica nad Cirochou (text, foto: plk. Hiadlovský)

25VOJENSKÉ LESY 4/2019

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA

ktoré pôsobia na týchto územiach. Samozrej-me, sú to v prvom poradí ozbrojené sily, kto-ré pripravujú vojakov na nasadenie v  zloži-tých podmienkach, simulovaných práve na týchto územiach. Ďalej zložky rezortu, kto-ré pôsobia na poli výskumu a vývoja zbraní, munície a zbrojárskej techniky ako aj ďalších prostriedkov, ktoré využívajú ostatné zlož-ky štátu (hasičský zbor, záchranári, špeciál-ne osobitne útvary a pod). No a v neposled-nom rade a  nie zanedbateľným subjektom spolupráce sú práve Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky. Zabezpečujú obhos-podarovanie lesných pozemkov, ktoré tvo-ria bezpečnostné a  ochranné pásma strel-níc, cvičísk, muničných skladov a  ďalších objektov obrannej infraštruktúry. Spoluprá-ca s  týmto štátnym podnikom je nevyhnut-ná pri výkone štátnej správy a pri koordiná-cii činností aj na úrovni spolupráce podniku s ozbrojenými silami. Príkladom je napr. od-straňovanie náletových drevín z  plôch cvi-čísk vo vojenských obvodoch - vyčistenie taktického cvičiska a  výstavba protipožiar-nych pásov vo Vojenskom obvode Lešť, strel-nica bojových vozidiel a  cvičisko vodenia bojových vozidiel vo Vojenskom obvode Va-laškovce ako aj cvičiská vo Vojenskom obvo-de Záhorie časť Turecký Vrch.

Vaša profesionálna kariéra je dlhodobo spätá s prácou na úrovni ministerstva obrany v rôznych pozíciách.

Po ukončení pôsobenia v „stavebnom voj-sku“, ktoré bolo zrušené, som dostal ponu-ku a  dôveru pôsobiť v  začínajúcich štruktú-rach nového ministerstva obrany Slovenskej republiky (rok 1992). Ako mladý nadporu-čík som začal pôsobiť vo funkcii vedúceho staršieho dôstojníka pre oblasť štátnej sprá-vy a samosprávy na území vojenských obvo-dov. Mal som šťastie na nadriadeného (plk. Ing. Imrich Varga) ako aj na ďalších odo mňa podstatne starších kolegov. Jednou z  prvých úloh bolo oboznámiť sa s novým prostredím. Pokyn bol jednoduchý: zbaľ si základné veci a  minimálne týždeň-dva sa venuj každému vojenskému obvodu a  uč sa od kolegov, ako ide život v  praxi. Dostal som sa do nového prostredia, keďže predtým som pôsobil v sta-vebnom vojsku ako stavbyvedúci na stavbách na Morave a  v  Čechách. Výcvikové priesto-ry som poznal predovšetkým zo stránky vý-stavby zariadení obrannej infraštruktúry a  legislatíva a  riešenie veci bola podstatne iná problematika. Po troch mesiacoch som si mohol povedať, že trochu poznám vojenské obvody a môžem sa podieľať na riešení vecí. Oblasť bola a  je široká a  človek sa učí stále, nakoľko vývoj sa nezastavil a stále je potreb-né sa prispôsobovať novým podmienkam. Práve poznanie priestoru, kde ľudia (podria-dení a  spolupracovníci) žijú, je podľa môj-ho názoru základ posudzovania problémov a  hľadania ciest riešenia. Samozrejme sa to nedá zo dňa na deň, chce to čas a predovšet-kým „drobnosť“ chcieť prispieť k dobrej veci.

Kolegovia na jednotlivých obvodných úradoch vojenských obvodov (vojenský ek-vivalent dnešných obecných úradov) boli ku mne ústretoví a  aj keď to boli vyšší dôs-tojníci (plk. a  pplk.), vzájomne sme sa reš-pektovali podľa zásad vojenskej zdvorilosti.

Tu možno pramení aj môj postoj k  riešeniu problémov, ktorých je v našej oblasti nemá-lo, no na to sme tu. Časom som prešiel ďal-šími funkciami, ktoré boli viac menej vždy spojené s  vojenskými obvodmi a  postup-ne som naberal skúsenosti z  oblasti štátnej správy lesného hospodárstva, poľovníctva, stavebného poriadku, geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností. Teda cez prednostu Úradu všeobecnej vnútornej správy, vedúce-ho oddelenia som sa dostal na súčasnú funk-ciu riaditeľa odboru špecializovanej štátnej správy. Veľkou skúsenosťou a  školou bolo napríklad rušenie Vojenského obvodu Javo-rina a  riešenie reštitučných nárokov z  tohto územia, ktoré sme riešili prvýkrát v  histó-rii Slovenska a  veru nebolo sa veľmi z  čoho učiť., ale v spolupráci so správnymi kolegami aj z  civilného katastra nehnuteľností sme to zvládli a nech história ukáže, či sme sa mý-lili, alebo našli správnu cestu. Zatiaľ môžem s odstupom času hodnotiť, že platí to druhé.

Telesná kondícia by mala byť výbavou profesionálneho vojaka. Vieme, že máte kladný vzťah k športu a k pohybovom aktivitám.

Aj podľa mňa je to správna úvaha. Pro-fesionálny vojak by nemal byť iba odborník v  svojej odbornej oblasti, ale ako predstavi-teľ zložky, ktorá slúži na obranu Slovenskej republiky, by sa nemal hanbiť ukázať a  byť vzorom pre ostatných nielen rozumom, ale aj výzorom (a  samozrejme naopak). Keďže pochádzam z  horskej oblasti stredného Slo-venska, kopce a hory mi boli a sú stále blíz-ke. Veď na dedine sme ako deti boli vonku od rána do večera. Našťastie, počítače a mo-bily neboli, no nedá sa len spomínať na staré doby, ale aj dnes v  dobe modernej techniky sa dá nájsť čas na pohybové aktivity. Keď mi to povinnosti dovolia (môžem potvrdiť, že sa to dá), tak každé ráno hodinka v telocvič-ni dobre padne a človek po fyzickej námahe ľahšie zvládne stresové situácie a  psychické zaťaženie. No a keď počasie a rodina dovolí, tak voľný čas patrí aktivitám smerom k hor-skej cykloturistike a každú jeseň dva týždne venujem našim veľhorám Vysokým Tatrám, kde nad hranicou lesa v tichu skál nachádza človek pokoj pre dušu a na vyčistenie mysle a  sem tam sa pritrafí aj riešenie problémov z  pracovného života. Tak prečo nevyužiť, keď sa človek môže hýbať hoci roky pribúda-jú, ale aj keď sa občas cítim na dvadsať, telo sa už sem tam ozve a pripomenie rodný list a prežité časy vojaka nie vždy v „perinkách“. Neberte to ako sťažnosť, ale iba ako konšta-tovanie, že každý starneme a zrejeme tak ako tí pred nami.

Zatiaľ však ešte som profesionálny vojak a preto sa aj snažím nevrhať tieň pochybnos-ti o  zdatnosti našich ozbrojených síl, aj keď pri preskúšaniach z  telocviku niekedy mam sto chutí nepriznať rok narodenia, lebo sa trochu hanbím za podstatne mladších kole-gov, ktorí berú preskúšanie ako strašiak.

Sme však profesionálni vojaci a  dúfam, že budem mať tú česť ešte nejaký ten piatok k ním patriť a odovzdať skúsenosti tak, ako som ich mohol ja získavať od našich pred-chodcov, ktorí sú pre mňa aj dnes zdrojom skúseností a poznatkov. •

BLAHOŽELÁME KOLEGOMSEPTEMBERDodatočne blahoželáme nášmu kolegovi

Ivanovi Hirnerovitechnik správy LS Jablonové – k životnému jubileu 55 rokov. Prajeme mu veľa zdravia a pracovných úspechov do ďalších rokov.

OKTÓBER

Jarmila Gildeinová upratovačka OZ Kežmarok – 50 rokov života

Milan Melicher robotník SL Vidov Vrch – 55 rokov života

NOVEMBER

Oliver Gira lesník LS Tichý Potok – 60 rokov života

DECEMBER

Ľubomír Gancarčík vodič LS Ľubica – 60 rokov života

Jozef Harvilik robotník DSS OZ Kamenica n/Cir – 60 rokov života

Ing. Peter Šoltés SOR EO OZ Kežmarok – odchod do dôchodku

Ing. Miroslav Halaj SOR OLV GR – odchod do dôchodku

Ing. Stanislav Luterán vedúci polesia LS Jovsa – odchod do dôchodku

Anna Hriňáková – SOR OLV OZ Kežmarok – odchod do dôchodku

26 VOJENSKÉ LESY 4/2019

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA

JEDEN Z NÁS – JUBILANT ĽUBO GANCARČÍK

Život nie je ako magnetofónová páska, kto-rá sa dá opraviť, vymazať alebo vymeniť. Nie raz človek musí svoj životný údel niesť v  pokore, v  dobrom aj v  zlom čase. V  de-cembri vstúpi medzi mladých šesťdesiat-nikov náš spolupracovník Ľubo Gancarčík.

Po ukončení ZVS nastúpil 3. októbra 1980 na bývalú dopravno-mechanizačnú sprá-vu Kežmarok ako opravár-mechanik. Po pol roku prešiel z  opravárenskej dielne na LKT 80 HR ako traktorista ku lanovej súprave STEYR KSK  – 16, kde pracoval až do kon-ca roku 1992. Potom ho preradili na novo-vzniknuté škôlkarské stredisko v  Záľubici. Staral sa o  sadenice, zabezpečovanie závod-nej kuchyne a  rozvoz obedov na jednotlivé správy až do r. 2007. Po reorganizácii štruk-túry podniku prešlo škôlkarské stredisko pod LS Ľubica. V  súčasnosti Ľubo pracu-je na LS Ľubica ako šofér nákladnej dopravy a  traktorista. Voľný čas vypĺňa v  kruhu ro-diny, venuje sa záhradke a aktívne aj poľov-níctvu.

Dlhoročnou prácou vo VLM nadobudol nema-lé skúsenosti, s ktorými je stále ochotný pode-liť sa, pomôcť a  poradiť kolegom. Chcem mu k  jeho životnému jubileu zaželať v  mene nás všetkých veľa pevného zdravia a síl do ďalších rokov života.

NÁŠ JUBILANT OLIVER GIRA

1. november 2019 bol pre nášho kolegu Olivera Giru dňom krásneho životného ju-bilea. Oslávil okrúhlych 60 rokov.

Narodil sa 1. novembra 1959 v  Prešove. Po ukončení štúdia na SLTŠ v Prešove v roku 1978 nastúpil ako praktikant do Východoslo-venských štátnych lesov, lesná správa Lipany, odkiaľ odišiel na základnú vojenskú službu. Po jej skončení 2. januára 1981 nastúpil ako lesník do Vojenských lesov a  majetkov, ná-rodný podnik Kežmarok, lesná správa Tichý Potok. Na tejto lesnej správe pracuje nepre-tržite už 38 rokov. Bol vedúcim lesného ob-vodu Škapová, vedúcim expedičného skladu Lipany a dnes je vedúcim lesného obvodu Ja-vorinka. Svoju funkciu vykonáva vždy napl-no a  profesionálne. Stopercentne uňho pla-tí, že povolanie je zároveň aj jeho koníčkom. Má veľmi rád prírodu, v  ktorej trávi väčšiu časť pracovného dňa. Medzi jeho záľuby pat-ria poľovníctvo, včelárstvo a  záhradkárstvo, ale najmä hra na klávesové nástroje.

Drahý náš jubilant, do ďalších rokov života ti želáme predovšetkým veľa zdravia, šťastia, síl a rodinnej pohody.

ŽIVOTNÉ JUBILEUM NAŠEJ JARMILY

V októbri sa dožila pekného životného jubi-lea naša spolupracovníčka Jarmila Gildei-nová. Pretože u žien sa nepatrí pripomínať vek, spresním len rok jej narodenia 1969.

Jarmila prišla pracovať na ústredie odštep-ného závodu v  Kežmarku 2. februára 2004 ako upratovačka. Je to teda už dlhých 15 ro-kov, čo patrí do kolektívu VLM. Po premiest-není odštepného závodu do Podolínca sa značne rozšírilo pole jej pôsobnosti. V súčas-nosti pod správu jej šikovných a  usilovných rúk patria dve budovy Lesnej správy Ľubi-ca, budova odštepného závodu v  Podolínci a  prakticky tri poľovnícke zariadenia v  pô-sobnosti LS Ľubica. Ak si k tomu predstavíme cestovanie a  jazdy autom, tak si naša Jarmila zaslúži náš obdiv a veľké poďakovanie.

Preto by som sa touto cestou chcel Jarmile po-ďakovať za dlhoročnú prácu a do ďalších rokov zaželať zdravie, pracovnú, ale aj rodinnú po-hodu.

Eduard Plučinský, technik správy LS Ľubica, OZ Kežmarok (text, foto)

Ing. Pavol Tomala, vedúci LS Tichý Potok, OZ Kežmarok (text, foto)

Ing. Peter Šoltés, samostatný odborný referent EO OZ Kežmarok (text, foto)

27VOJENSKÉ LESY 4/2019

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA

NÁŠ DÔCHODCA ING. STANISLAV LUTERÁN

Čas plynie ako voda a  v  decembri tohto roku sa dožíva dôchodkového veku aj Ing. Stanislav Luterán.

Narodil sa 30. júna 1957 v Michalovciach a vyrastal v obci Jovsa, ktorú obklopujú juž-né svahy Vihorlatu. Práve časté vychádz-ky do okolitých lesov rozhodli o  jeho ďal-šom lesníckom osude. Po ukončení VŠLD vo Zvolene nastúpil 2. mája 1981 na pozíciu vedúceho lesného obvodu Kaluža na lesnej správe Jovsa. O  rok neskôr prešiel na funk-ciu vedúceho polesia Poruba pod Vihorla-tom, na ktorej pracoval až do roku 1998, keď sa stal zástupcom vedúceho LS. Po reorga-nizácii v  roku 2004 sa vrátil na funkciu po-lesného, tentokrát na polesie Vinné, kde pô-sobí dodnes. Keďže je držiteľom osvedčenia pre prácu s  lesným reprodukčným materiá-lom, má vo svojej pôsobnosti okrem povin-ností OLH aj práce spojené s riadením lesnej škôlky Myslina.

Stano pristupuje k  práci zodpovedne a  pracovné problémy rieši s  nadhľadom vy-plývajúcim z jeho životných skúseností, kto-ré odovzdáva mladším kolegom. Dôkazom jeho lesníckej odbornosti sú plochy priro-dzene obnovených mladých lesných poras-tov, ktoré sa nachádzajú na celom polesí.

Počas štúdia na vysokej škole sa venoval behu a športovej streľbe, čo využíva v poľov-níctve, ktoré je jeho veľkým koníčkom. Keď-že má v tejto oblasti bohaté skúsenosti, patrí v  tomto smere medzi najskúsenejších za-mestnancov lesnej správy. Kedy sa začal ve-

novať vareniu, sa nevie, no rád sa pasuje do roly šéfkuchára pri príprave gulášov a  iných delikates na lesnej správe.

V mene všetkých zamestnancov mu chcem po-ďakovať za odvedenú prácu a do nasledujúcich rokov zaželať veľa zdravia, šťastia, životného optimizmu a  úspechov v  osobnom aj pracov-nom živote.

ANNA HRIŇÁKOVÁ ODCHÁDZA DO DÔCHODKU

Hanka Hriňáková nastúpila do Vojen-ských lesov a  majetkov Kežmarok 2. januá-ra 1979 na expedičný sklad v  Spišskej Belej. Odvtedy ubehlo už neuveriteľných 41 rokov. Hanka postupne prešla na funkciu ekonóm-ky na LS Ľubica, kde strávila prevažnú časť svojho pracovného života. V posledných ro-koch pracovala ako fakturantka na o.z. Kež-marok. Poznáme ju ako svedomitú pracov-níčku, ktorá má na zverenom úseku vždy všetko v  poriadku. K  Hankiným koníčkom patrí turistika a aktívne sa venuje posilňova-niu a joge. Kolegom v budúcnosti bude urči-te chýbať jej materinský prístup a večne dob-rá nálada.

Do ďalších rokov života jej s kolektívom želá-me najmä veľa zdravia, šťastia a rodinnej po-hody.

Ing. Marek Hojdan, vedúci LS Jovsa, OZ Kamenica nad Cirochou, (text, foto), hojdan.marek@vlm.sk

Ing. Peter Lukas, SOR OLV OZ Kežmarok (text, foto)

Slávnostné odhalenie pamätnej tabule

REPREZENTÁCIA HENDIKEPOVANÝCH UMELCOV SR V ZAHRANIČÍV  septembri vystavovali hendikepovaní umelci svoje diela na Veľvyslanectve Slo-venskej republiky (SR) v Kodani pri príleži-tosti osláv Dňa Ústavy SR.

Na výstave sa prezentovali:• Ondrej Šufliarsky Stará HUTA dre-

vorezba/ /prekonal 4 mozgové prí-hody, bol ochrnutý na ľavú ruku/

• Mária Oslovičová: mentálne po-stihnutá umelkyňa v oblasti fo-tografie DOMKO DSS Košice

• DOMKO DSS Košice : 13 diel v oblas-ti fotografie z tvorby mentálne postih-nutých fotografov Košického kraja

Na znak úcty k  Ondrejovi Šufliarskému a  jeho tvorbe, bola drevorezba „štátny slo-venský znak“, ktorý pán Šufliarsky vytvo-ril, umiestnené v priestore Veľvyslanectva SR v  Kodani vedľa fotografie Anglickej kráľov-nej Alžbety  II. Toto dielo autor venoval veľ-vyslanectvu. V  spolupráci s  Medzinárodnou knižnicou v Bagsvarde otvorili hendikepova-ní umelci aj svoju 1. stálu expozíciu umenia hendikepovaných umelcov Slovenska. V  no-vembri stálu expozíciu umenia slovenských hendikepovaných umelcov otvorili vernisá-žou.

Umelecké diela, ktoré sú vystavené v  stálej expozícii:• DOMKO DSS Košice umenie fotografie• Ondrej Šufliarsky drevorezba• Zelený Dom o.z. Skalica

Výstava diel handicapovaných umelcov mala veľmi pozitívny ohlas z  radov zahraničných delegátov v  Kodani ako aj Slovákov žijúcich v Dánsku.

Veľvyslenctvo SR v Kodani - dielo Ondreja Šufliarskeho

Kodaň galéria umenia handicapovaných umelcov SR drevorezba Ondrej Šufliarsky

28 VOJENSKÉ LESY 4/2019

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA

NÁRODNÁ PREZENTÁCIA UMENIA HENDIKEPOVANÝCH UMELCOV SR 2019Výstava hendikepovaných umelcov bola otvorená v dňoch 10. až 22. októbra v priesto-roch Klientskeho centra na Tomášikovej ulici v Bratislave. Tak ako každý rok, aj v tomto roku podporili neziskovú organizáciu REFLEXY n.o. v rámci projektu „Národná prezentá-cia umenia handicapovaných umelcov SR“ Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Národnú vý-stavu umenia handicapovaných umelcov SR slávnostne otvorila ministerka MV SR Deni-sa Saková, ktorá nad ňou prevzala záštitu.

Na výstave sa svojou tvorbou zúčastni-li hendikepovaný umelci Jaroslav Velčic-ký (jednoruký rezbár z  Uhrovca), Slavomír Dlubač (umelec na vozíčku z  Banskej Be-lej prezentoval drevorezbu a  tvorbu s kame-ňa) a Ondrej Šufliarsky, drevorezbár zo Sta-rej Huty, ktorý prekonal tri mozgové príhody a  v  minulosti ochrnul na ľavú ruku. Zaria-

denie sociálnych služieb Zelený dom Skali-ca prezentuje umenie svojich handicapova-ných umelcov v  oblasti umeleckej výšivky, keramiky, maľby. Na výstave bolo prezento-vaných 50 diel. Denisa Saková ocenila dlho-ročnú prácu predsedu organizácie REFLEXY n.o. p. Arpáda Beníka medailou ministerky MV SR. •

ĎAKOVNÝ LISTPrišiel nám ďakovný list, ktorý hreje. Po-

slal ho Arpád Beník, predseda REFLEXY n.o. Znie takto.

Vážený pán generálny riaditeľ Ing. Ján

Jurica, VLM SR š.p. Pliešovce,dovoľte, aby som Vám touto cestou

úprimne poďakoval za Vašu obetavú po-moc za rok 2019 pri realizácii umenia handicapovaných umelcov SR v  projekte: „Národná prezentácia umenia handicapo-vaných umelcov SR“. Vďaka Vám sme dôs-tojne reprezentovali umenie handicapova-ných umelcov SR v Kodani v Dánsku, kde sme vytvorili 1.galériu  – stálu expozíciu umenia handicapovaných umelcov SR. Dl-hodobo pomáhate handicapovaným umel-com, pomáhate aj našej neziskovej orga-nizácii pri realizácii výstav. Veľmi pekne Vám ďakujeme.

Slávnostné odhalenie pamätnej tabule

Maľba Zeleny Dom Skalica

Tvorba umenia

Lapače snov

Ministerka Denisa Saková na výstave

29VOJENSKÉ LESY 4/2019

LESNÁ PEDAGOGIKA

LESNÍCI V MATERSKEJ ŠKOLE KUKUČÍNOVA, SNINA

Lesná pedagogika je environmentálne vzdelávanie zamerané na spoznávanie prí-rody, života v  lese a  na objavovanie prírod-ných tajomstiev prostredníctvom hier a  zá-žitkov. Les a  príroda poskytujú tie najlepšie podmienky na cibrenie zručnosti, pamäti, na rozvoj koncentrácie, rešpektu, na uvedome-nie si vzájomných vzťahov medzi človekom a prírodou. Besedy so žiakmi materskej ško-ly, kde sme sa snažili hravou formou priblížiť

les a  jeho dôležitosť pre človeka, som sa zú-častnil spolu s kolegom Paľom Kyslaňom. 15. októbra sme zavítali do materskej školy Ku-kučínova v Snine, kde nás už očakávali zve-davé detičky zo všetkých tried spolu s úžas-nými učiteľkami. Žiakom sme vysvetľovali, prečo je lesník dôležitý pre les, ako vyzerá jeho práca, že výchova lesa nie je jednoduchá a  krátka záležitosť. Rozprávali sme sa o  les-nom prostredí, lesných drevinách a  pre deti asi najzaujímavejšej téme - lesnej zveri. Ma-lých poslucháčov sme oboznámili s  poľov-níctvom a  mali možnosť zmyslami vnímať prírodu  – videli, dotkli sa a  počúvali. Zau-jali ich najmä trofeje z  jeleňa, srnca, diviaka

a muflóna. Na pripravených fotografiách sme si formou hádaniek preverili vedomosti o by-linožravcoch, všežravcoch, hmyzožravcoch, mäsožravcoch a vtákoch žijúcich v našich le-soch. S údivom sme museli s Paľom skonšta-tovať, že škôlkari až na pár výnimiek, keď si rysa zmýlili s  gepardom, vynikajúco pozna-li všetky zvieratá. Po ukážke vábenia jelenej zveri si mali deti možnosť vyskúšať napo-dobniť hlas jeleňa a  pomaznať sa s  Paľovým štvornohým pomocníkom Baksom. Na záver nás detičky odmenili obrovským potleskom a rozlúčili sme sa s pozdravom „Lesu zdar“.

•

Ondrej Hodovanec, Ing., vedúci oddelenia obchodu a marketingu, hodovanec@vlm.sk (text)

Aktivita s najväčším záujmom (foto Ľubica Demčáková)

Poľovnícke trofeje a hlavný hrdina Baks (foto autor)

Overovanie vedomostí formou hádania lesnej zveri(foto Ľubica Demčáková)

30 VOJENSKÉ LESY 4/2019

LESNÁ PEDAGOGIKA

Environmentálne vzdelávanie a výchova je súčasťou školského vzdelávania. Dá sa však robiť aj inak. Napríklad formou netradičného projektu, s využitím lesa a lesnej pedagogi-ky, ktoré sa prepájajú už po desiaty raz v Detskej lesníckej univerzite.

Projekt Detská lesnícka univerzita (DELE-SUN) si okrem popularizácie lesníctva a  ve-decko-výskumnej činnosti v  lesníctve kladie za cieľ i podporu environmentálneho vzdelá-vania na príklade lesa s dôrazom na princípy udržateľného obhospodarovania slovenských lesov. DELESUN vznikol v  roku 2010 na zá-klade výzvy Agentúry na podporu výskumu a  vývoja a  prvý ročník realizácie bol v  škol-skom roku 2011/2012. Každoročne projekt oslovuje okolo 35-40 žiakov 6. ročníkov zo 6 -7 základných škôl, ktorí raz mesačne ab-solvujú prednášky na odborné lesnícke témy doplnené aktivitami lesnej pedagogiky a  ex-kurziami. Ukončenie projektu je formou sláv-nostnej promócie absolventov DELESUN na pôde Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.

Za deväť rokov projektu je možné prezentovať nasledovné fakty a čísla:

• DELESUN navštevovalo 374 žiakov (z toho 206 dievčat a 168 chlapcov) 6. roční-kov z 23 základných škôl zo 7 okresov

• prvý rok realizácie sa zapojili do projek-tu dvaja stredoškoláci zo Strednej od-bornej školy lesníckej Banská Štiavnica

• študentom DELESUN bolo roz-daných 374 tričiek, 374 skrípt s 9 druhmi pracovných listov

• na projekte sa zúčastnilo 56 pedagó-gov základných škôl, dvaja pedagógo-via strednej školy, 12 pedagógov vy-sokých škôl, 10 lesných pedagógov

• zrealizovalo sa 74 vysokoškolských pred-nášok, 54 hodín lesnej pedagogiky, 9 ex-kurzií, putovná výstava, jedna práca v rámci stredoškolskej odbornej činnosti

• DELESUN podporili partneri: Vo-jenské lesy a majetky SR, š.p. (hlav-ný partner), Lesy SR, š.p., Lesy Sloven-skej republiky, štátny podnik – Lesnícke a drevárske múzeum, Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene, Zvo-len – mesto lesníctva, Štátne lesy TA-NAPu, Stredná odborná škola lesníc-ka Banská Štiavnica, SLOVWOOD.

Samy za seba hovoria nasledovné výpo-vede zúčastnených projektu: „Nevedel som o čom vlastne lesníctvo je a účasť na Detskej lesníckej univerzite som bral len ako spestre-nie školského roka. Projekt sa mi páčil a po-mohol mi pri výbere strednej školy – šiel som na lesnícku.“Dávid, absolvent Detskej lesníckej univerzity, Zvolen

„V  rámci projektu študenti našej školy re-alizovali putovnú výstavu a výskum zamera-ný na porovnanie vplyvu posteru ako vizuál-nej pomôcky na lepšie osvojenie si vedomostí a informácií o lese. Potvrdil sa predpoklad, že deti sa po zrealizovaní výstavy začali viac za-ujímať o les a prírodu.“Ing. V. Dudíková, Ing. I. Mlynáriková, Stredná odborná škola lesnícka Banská Štiavnica

„Účasť na projekte hodnotíme veľmi pozi-tívne  – najlepší spôsob ako deti, ale aj peda-gógov zaujať, je ukázať im v realite a na kon-krétnom príklade, ako čo funguje. Takýmto typom vyučovania sa prepája odborné vyučo-vanie s každodenným životom a to je práve to, čo detí zaujíma.“Mgr. Mária Garaiová, Mgr. Barbora Kováčo-vá, ZŠ Spojová 14, Banská Bystrica

V  školskom roku 2019/2020 vstúpilo DE-LESUN do ďalšieho, jubilejného 10. ročníka. Detskú lesnícku univerzitu slávnostne otvori-li 14. októbra 2019 na pôde organizátora pro-jektu, Národného lesníckeho centra vo Zvole-ne a navštevuje ju 44 šiestakov zo základných škôl zo Zvolena, Banskej Bystrice, Badína, Bzovíka, Detvy a  Slovenskej Ľupče. Študen-ti raz mesačne absolvujú odbornú prednášku z  lesníctva doplnenú o zážitkové aktivity les-nej pedagogiky, exkurzie, praktické cvičenia so zapojením zmyslového vnímania. Deká-da lesníckeho vzdelávania mládeže sa naplní v júni, keď sa z mladých študentov počas pro-mócie stanú absolventi Detskej lesníckej uni-verzity.

Koordinátor projektu Detská lesnícka uni-verzita je NLC  – Ústav lesníckeho poraden-stva a  vzdelávania Zvolen, hlavným part-nerom sú Vojenské lesy a  majetky SR - š.p., ďalšími partnermi sú Lesy SR, š.p., Lesnícka fakulta TUZVO a Zvolen – mesto lesníctva.

•

DEKÁDA LESNÍCKEHO VZDELÁVANIA MLÁDEŽE

Ing. Veronika Jaloviarová, Národné lesnícke centrum – Ústav lesníckeho poradenstva a vzdelávania Zvolen

Absolventi Detskej lesníckej univerzity 2018-2019 počas realizovania odbornej prednášky priamo v lesnom prostredí

Vedieť rozobrať a poskladať motorovú pílu je manuálne zručnosť potrebná pri práci v lese

VIANOČNÉ PREKVAPENIEPopri všetkých pracovných povinnostiach verím, že si aj doma nájdete nejaký ten čas stráviť spolu príjemné chvíle napríklad aj pri pečení. Vyskú-šajte si doma upiecť voňavé vianočné preníky, ktoré sú nielen pekné na pohľad ale aj chutné.

VIANOČNÉ PERNÍKYIngrediencie:

400 g Hladkej múky, 700 g tuku HERA, 2 vajcia, 140 g práškového cukru, 2 polievkové lyžice medu, 1 čajová lyžička sódy bikarbóny, 7 drvených klinče-kov, 1 čajová lyžička drveného anízu, polovica čajo-vej lyžičky škorice, štipka badyánu, 1 čajová lyžička citrónovej šťavy, 1 rozšľahané vajce na potieranie

Postup:

Z prísad vypracujeme cesto. Na pomúčenej do-ske ho vyvaľkáme na hrúbku 5 až 7 mm. For-mičkami vykrajujeme rôzne tvary (Hviezdičky, srdiečka,…) A ukladáme ich na dobre vymaste-ný a múkou posypaný plech. Necháme odpočí-vať do druhého dňa. Druhý deň perníčky pečie-me v strede vyhriatej rúry asi 8 až 10 min. Ešte horúce ich potrieme rozšľahaným vajcom. Po vy-chladnutí ich môžeme zdobiť rôznymi polevami.

redakcia