redakcia, administrácia a expedícia v turčianskom sv ... · redakcia, administrácia a...
Post on 08-Oct-2020
4 Views
Preview:
TRANSCRIPT
Vychodia tri razy do tyždna: * atorok, štvrtok a sobotu. Predplatná eena pre Bakésko-Uhorsko na celý rok 20 k., na pol roka 10 k., na štvrť roka 5 k., na mesiac 2 k.Jednotlivé čísla po 10 h.
Do cudzozemská: na celý rok 30 k.
Predplatná cena na š t v r t k o v é e is la Je:
pre Rakúsko-TJhorsko na celý rok 5 k., na pol roka 2 k 50 li.
Do cudzozemská: na celý rok 7 k.
Časopis posiela sa len skutočne predplateným
Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.
Ročník XLVIII . Utorok, 4. septembra 1917. Číslo 103.
Neopúšťajme sa! Poúčajme v našich novinách ľud na spôsob nášho umného pána » — «, ktorý nám tak jasne
Myšlienky o tomto nápise neboly mi v duši d o k a z a l > a k ý y ý z n a m m a j ú n a § e r i e k y > v t e k a j u C 8
vyvrely, kecf v Národných Novinách zjavil sa po učný článok: »Ja chcem — ja môžem.« Ja by som ešte dodal k obom slovo: musím.
Ako jednotlivec, ak chce žif, ak nechce v živote byt nullou: musí chciet žif, musí môcf konať, účinkovať, ak nechce zneužiť najväčší dar boží: život. Nejdem tu rozberať, koľkoraké je to účinkovanie; nech každý robí svedomité to, čo mu udržiava domácnosť, rodinu, ale nech nezabudne i na povinnosti oproti celku ľudstva a najmä oproti svojmu národu, z ktorého pôvod vzal, za ktorý musí chcieť, musí môcť pracovať, aby i on ako jednotlivec mohol povedať: Ja patrím k národu, ktorý je nie nullou!
Život náreda sa veľmi podobá životu jednotlivca. Jednotlivec ak si nezaloží poriadnu domácnosť a rodinu, je v živote nullou — starých mládencov tiež mám za nully, lebo oni sa najviac zo sebeckosti neženili. Ale i domácnosť, ak je nie na mravnom základe založená, nemôže mať poriadnej rodiny, a neporiadna rodina je zas len nullou pre národ. Na kresťanskom základe založené domácnosti i s rodinami tvoria národ.
A keď som sa oženil a lak stal som sa manželom, otcom, moja povinnosť je starať sa o ženu, deti nielen hmotne, ale i mravne a najväčšou povinnosťou mojom je byť zdravým. A keď je zdravý, Človek si zdravie má i chrániť. Ak by upadol, musí sám chcieť, musí sám môcť sa uzdraviť. Tu poznamenávam, že poznám človeka tuberkulózneho, ktorý s pevnou vôľou, len aby mohol ďalej žif, i 2 — 3 mesiace nepije vody, aby sa tuberkulové bacilly samy v svojom kale zadusily. A človek žije, lebo sa neopúšťa do beznádejnosti. Keď sa niekto nebráni choroby, prichodí mi to tak, ako keď majitef domu vidí, že sa mu dom chytá horieť, a on miesto aby vedrom vody zahasil oheň, začne bedákať a kričať, že sa mu dom chytá. Zo 100 chorých fudf, keby sa proti chorobe bránili
do Dynaja, a význam tohoto v europejskom obchode. Áno kričme, ba i kárajme, kde sa hlivie a nič nerobí na pozdvižení ľudu. Náš schopný ľud potrebuje len byť vedený neohrožené, a on dokáže svoju životaschopnosť. Veď v Uhorsku po Ž'doch sa obchodu najviac držia Slováci; po Šváboch najracionálnejšie obrábajú pôdu Slováci, a v domácom priemysle ani jedna národnosť neprevýši Slovákov.
Teda ak nám Slovákom nedoprajú, aby sme žili svojím slovenským životom a určovali svoje osudy, ukážme vlastnými silami, že »chceme — rr.ôžeme« žiť. Ľobrodrušský.
Svetová vojna. Náveätie nášho generálneho štábu. Dňa 1.
septembra. Východné bojiště: Severo-západne od Foksian
nemecké oddiely vytrhly nepriateľovi zas húževnaté bránenú výšinovú pozíciu. Pri Husatíne a Tarnopoli boly odrazené ruské lovecké korr.mandá.
Talianske bojiště: Včera predpoludním na Soči nebolo väčšieho boja. Popoludní boj vzplanul medzi Tolmínom a Vipavou na mnohýcn miestach na novo. Severne od Kalu, pri Madoni a pri Britofe boly odrazené väčšie talianske útoky. Ako v minulých dňoch, vrch Sv. Gabriela bol zas javišťom rozhorčeného zápasu. Od severu i západu valili sa počtom veľkú prevahu majúci útočníci na naše udatné vojsko. Na severnej časti vrchu bolo ťažisko boja. Naša nad všetku chválu povznesená pechota zarazila všetky nápory, prejdúc niekoľko ráz k proti-výpadu.
Pri Gorici a v doline Vipavy po prudkých nenadálých delostreleckých akciách nasledovalo niekoľko jednotlivých výpadov nepriateľských, ktoré
Náveštie nemeckého generálneho štábu. Dňa septembra.
Západné bojiště: Gruppa korunného princa Málo máme národných orgánov-novín, aby j Rupprechta: Vo Flandrii trvá tuhá delostrelecká
v tejto osudnej dobe kričaly, žiadaly to, čo nám bitka blízko mora a s oboch strán Yprés. Okrem
vo-
_.„, , boly všetky hladko odrazené. Východne od by 80 /0 sa uzdravilo, ale že sa opúšťajú do bez- n • x ** x A AAS-, t ^' . * ,.
7, . .. _„„, . , „„ \ ' Gonce naše útočné oddiely, zaberúc kus talianskej nádejnosti, 80% mne a len 20 ostane pri živote A. .» i •m- <:" * «•'- i w «. -, ! _,.. . ' ,. , , . H *J.v«wř. zákopy, doviedly 6 talianskych officierov, 140 Tito si nepovedali: musím chciet žiť, musím chorobu premôcť.
Tak vám je to i so životom národa. Faktori, teda vodcovia národa, sú povinní povedať si: My chceme — my môžme náš národ pri živote zachovať, lebo je to našou povinnosťou; my to musíme robiť, lebo i my s národom zahynieme. Ak nepomôže jeden radikálny prostriedok, azda pomôže druhý, tretí: len musíme chcieť i ďalej žiť.
Gruppa kniežaťa Albrechta: Podujatie bavorského vojska pri prieplave Rýn—Márna malo úplný úspech.
Východné bojiště: Front bavorského princa Leopolda: Na Dvine, najmä pri llluxte, dalei pri Smorgone a Baranovičiach bojová činnosť bola včera živšia ako inokedy, hoci bol nepriaznivý čas.
Severne od železnice Kovel—Luck naši vyzvedači konštatovali dobrý účinok našich hádzačov mín a delostrelectva v nepriateľských zákopách, z ktorých doviedli zajatých. Pri Tarnopoli a Husatíne ruské oddiely boly zahnané v boji zblízka.
Gruppa Mackensena: Vo vrchoch severo-západne od Foksian nemecké vojsko vyhodilo Rumunov z výšinových pozícií, ktoré boly tvrdošijne bráněné. Pri Maxinenoch na dolnom toku Séreti nemecké a bulharské útočné oddiely vnikly do ruskej pozície, pobily nepriateľov a doviedly zajatých.
Macedonský front: V kolene Černej taliansky batallion útočil pri Paralove. Nemecké vojsko nepriateľa odbilo a odňalo mu zajatých. Pri Dobro polí strjskotalo sa niekoľko srbských útokov, západne od Vardaru francúzske výpady pred bulharskými pozíciami.
Prvý generálny ubytovateľ Ludendorff.
jakov a 4 strojové pušky. Na Triest Taliani zas hádzali bomby. Biskupský
palác poškodily. Náčelník generálneho štábu.
Kodaň, 31. augusta. Amerikánska tlač oznamuje, že všetko pre prvú amerikánsku armádu rekrutované mužstvo dostalo rozkaz dostaviť sa 8. septembra. Dohromady má sa dostaviť 825.000. Budú rozdelení na rozličné novo utvorené sbory a vycvičení francúzskymi, talianskymi a anglickými hlavnými inštruktormi. Počet povolaných officierov činí asi 50.000. Prvá amerikánska armáda bude mať asi 750.000 vojska. Ked budú vycvičení jednotlivci, budú v ameríke veľké manévre. Dúfajú, že prvá amerikánska armáda bude o Novom roku už vo Francúzsku.
Paríž, 1. septembra. »Temps« zvestuje z Rio de Janeira: Včera vyplával prvý parník novo-sriadenej loďnej cesty do Vladivostoku. (Ide tu o plavbu v Tichom oceáne, kde niet nemeckých podvodných člnov, a kde možno bez ťažkostí dopravovať amerikánsky tovar do Ruska, odkiaľ sa sibírskou železnicou dostane na europejské bojiště. Táto cesta trvá štyri týždne.)
patrí, čo sme si pred vojnou i v tejto vojne zaslúžili. Ak by nám na politickom poli nedali za seba a o sebe hovoriť, ako praobyvateľom tejto našej spoločnej vlasti, narádzam tento prostriedok:
Soberte sa, vy vodcovia naši, a choďte sa spýtať nového pána ministrapredsedu: »Prečo nehovoríte o nás, čo mienite s nami v tejto osudnej dobe urobiť? My sme tu; my chceme žít!« Ak by nás tak po veľkopanský odpravili, hlásme sa na výsluch u Jeho Veličenstva kráľa,, tam nás iste vyslyšia, a ak by výsledok i tam bol zmarený, len neopúšťajme sa do beznádejnosti. Náš ľud je schopný, pilný, spořivý: chopme sa a osvieťme si ho. S osvetou iste prídeme ku našim právam, keďže konáme svoje povinnosti.
bojov na predných poliach nijaká činnosť pechoty. V Artois včera po tichom dni ožila paľba od prieplavu La Bassée až po južný breh Scarpy.
Gruppa nemeckého korunného princa: Pri Hurte-bise na Chemin-des-Dames Francúzi útočili po prudkej delostreleckej príprave značnými silami. Začiatočný územný zisk nepriateľa bol odčinený naším protivýpadom. O niekoľko kusov zákop bojovalo sa v noci rozhorčene. V našich rukách ostal počet nepriateľov. Výpady nepriateľa na Mont ď Hiver a južne od Corbeny stroskotaly sa so značnými ztrátami.
Pred Verdunom cez deň sa nebojovalo; večer stupňovala sa činnosť delostrelectví na niekoľkých miestach zas značne.
Odpoveď WHsona. Amsterdam, 31. augusta. V odpovedi ameri
kánskej vlády na pápežovu mierovú nótu hovorí sa toto:
»Každé srdce, *ktoré je nie zaslepené a zatvrdnuté hroznou vojnou, musí byť pohnuté týmto vyzvaním Jeho Svätosti pápeža a i dôstojnosťou a silou ľudomilných a ušľachtilých pohnútok, ktoré ho podnietily. Musíme si naliehavé priať vkročiť na cestu pokoja, na ktorú poukazuje... Ale bolo by pošetilosťou vkročiť na ňu, ak nevedie naozaj k pokoju. Naša odpoveď musí sa zakladať na tvrdých skutočnostiach, a na ničom inom. Nielen zastavenie boja je žiadúce, ale istý a trváci pokoj. Tento boj na život a na smrť nesmie sa opakovať. Proti takému boju treba sa zabezpečiť.
Jeho Svätosť radí, aby sme sa vrátili ku status quo ante bellům a aby bolo všeobecné odpustenie, odzbrojenie a dorozumenie národov na základe smierčieho súdu, aby sa takým istým dorozumením vykonala svoboda na mori a aby sa terriorialné
nároky Francúzska a Talianska, spletená balkánska otázka a obnovenie Pofska nechaly smier-livému pokonaniu. Pri status quo ante sú to nemožné veci.
Cieľom tejto vojny musí byf osvobodit národy sveta od ohrozovania veľkou vojenskou mocou vedenou nezodpovednou vládou, ktorá tajne pomýšľala na svetové panstvo, ktorá sa dala uskutočňovať tento plán bez ohľadu na sväté záväzky smlúv, ktorá vyvolila si sama čas vojny, zaplavila pevninu krvou nielen vojakov, ale i krvou nevinných žien a detí, ktorá teraz stojí ako sklamaný, ale nepřemožený nepriateľ štyroch pätín sveta.
Táto moc nie je nemecký národ — je to nemilosrdná veliteľka nemeckého národa...
Amerika sa nazdáva, že pokoj musí spočívať na právach národov, nie na právach vlád, na právach národov či veľkých či malých, či slabých či mocných, na ich rovnom práve, na svobodě a bezpečnosti samosprávy...
Spojené Štáty americké vo vojne nehľadajú nijakých materiálnych výhod.
Školské deti. Sú prvé dni mesiaca septembra; večer a ráno
cíti človek ľahký chlad — akoby chladné palce jasene...
Lastovičky sa neustále cvičia v povetrí, obletujú domy, hory, doly, kde cez leto bývaly, a ľudské srdce cíti malú melanchóliu . . .
Už zasa je po lete . . . Školy sú vylíčené, učitelia sa vrátili z vakácií,
mamičky po dedinách, ktoré majú väčších synov vypraviť do škôl, zamyšleno obšívajú bielizeň chlapcov, staré matky prezerajú naštrikované štrimfle, na pôjde študentský kufrík už cíti, že ho vyvlečú — naša školská mládež sa pomaly lúčj s domovom.
1 predtým pakovala dobrá mať synom a dcéram jabĺčka, pečivo, ba i chladné kurča, »aby ľahšie privykli« tam v meste; toho roku to neni dosť.
Študenti musia priniesť so sebou múku na celý rok; lebo tu jej nedostanú. Ak múky nedonesu, musia doniesť od obce, z ktorej prišli, vysvedčenie, že doma múkou zaopatrení neboli...
Tak sa časy menia. Deti na dedinách sú červené, silné, badať im
leto, badať im, že ich slniečko do chuti vybozkávalo; ale ináč je to s deťmi vo veľkom meste, ktoré sa bavily len v prachu uličnom a vždy. všade malý za sebou smrť: automobile, elektrické, kone, vozy, zlých ľudí, zlé povetrie a nadovšetko prach.
Tie veru nie sú ružové, nie oslnené. Ked človek tohto leta večer o 11-tej šiel s pre
chádzky, videl zdaleka na ulici pri svetle mesiačka divný obraz: pred mliekárňou, hermeticky zatvo-
BESEDNICA. Co s a nesvedčí.
Však zbytočná vec o tom hovoriť teraz, ked celý svet robí také veci, ktoré sa nesvedčia, ako: mordovať, zabíjať, dediny páliť, šrapnellmi trhať ľudské telá, kaziť, ničiť, rúcať, nenávidieť jeden druhého — jedným slovom: vojnu.
Predsa idem písať o tom, aby aspoň na päť minút človek nemyslel na tú koždodennú mizériu: uhlia niet, dreva niet, zemiakov niet, masti niet, spokojnosti niet, blahobytu niet: — náš terajší život.
Ked sa človek obzre po známych a neznámych, vidí, že sú ľudia obyčajne absurdne »korrektní«, alebo absurdne »nekoŕrektní«.
Musím začať s mužskými. Poznám takých, čo v tennisovom obleku — šli na koncert, a takých, čo seriózne a vážne »rozmýšľajú«(l) o tom, ktorú kravatľu si vziať o 5-tej, ktorú o 7-mej popoludní...
Nuž obidve sorty sú čudné. Predtým si mužskí vykasali nohavice — či
svietilo since, či mrzlo; teraz by to ani za svet neurobili, ked i prší, lebo je to — podľa nich, »nemožná vec.«
Sú takí — no, povedzme — jednoduchí ľudia, čo celý život len na to hľadia, »či je to možné« a či »nemožné«. O tých ani nerozprávajme.
Interessantnejšie sú tie originále, ktoré vravia, že sú oni nie »otrokmi sprostej módy«, neprijímajú
renou, starú ženu s kavňou na mlieko, za ňou prázdné miesto a osamotenú kavňu, — za tou na zemi dieťa, opreté na lampáš uličný, v ručičke tiež kavňu na mlieko.
Ešte len i vo sne bolo ustaté a hladné. A za ním zasa rad kavní — starých žien a det í . . . Čakaly tam na pol litra mlieka až do rána.
Nikdy toho obrazu nezabudnem . . . A tieto deti, títo malí martýri vojny, tejto naj
ťažšej detskej choroby, pôjdu teraz do školy. Keby Hindenburg len jednu noc bol stiávil
tak medzi kavňami, bledými deťmi a nočnými ožranmi, ktorí sa kedy-tedy potkli do nich, by pravdepodobne menej silným hlasom deklamoval 0 »durchhalten«.
Teda tieto deti pôjdu teraz zasa do školy. Nevyspaté, nenafrištikované, zunované, špi
navé, znechutené. Naša doba je ozaj doba »kultúry,« že takéto
niečo trpí! Zvláštna vec, že ovocia sme nezažili, a čer
vienka sa rapídne rozmáha. A ešte zvláštnejšia, že sa jej nikto nebojí,
hoci je toho roku veľmi nebezpečná. Po všetkých mestách sa rozmáha, tak na
pr. vo Viedni smrtné pády:
vojsko civil vojsko civil 1 týždeň v auguste 35 96 8 39 2 » » 43 138 12 54 3 » » 16 150 4 71
A nešťastní »civili« viac mrú na ňu, ako vojsko. Ľahko vysvetliť. Deti a starí ľudia keď ochorejú, ľahšie jej pod
ľahnú, ako silní mladí vojaci. A potom: ľud zje teraz hoci čo: surové, ne
zrelé, neuvarené ovocie, odpadky — po uliciach ich sbierajú, lebo hlad mrcha.
A príde červienka, a nasýtia sa chudáci na vždy...
V Nemecku školské deti dostávajú nielen raňajky, ale potravu vôbec. Tam je regula: každé nie dostatočne chované decko musí dostať obed. V Mannheime na pr. sostavili tabellu takúto: 6—7-ročné decko musí vážiť najmenej 165 kg., od 7—8 roku 18 kg., od 8 - 9 roku 195 kg., od 9—10 roku 21-5 kg., 10-11 roku 24 kg, od 11—12 roku 27 kg., od 12—13 roku 30 kg., od 13-14 roku 33 kg. Za chudobné považujú tie deti, ktorých rodičia nezarobia denne viac ako 4—5 mariek; a také, ktoré majú dlhšiu ako polhodinovú cestu do školy, dostanú obed tiež.
Obed je zdarma — od mesta a dobrodincov. V Berlíne takto udržujú 28-000 detí. Jeden
obed stojí 10—50 fennigov. O čo vznešenejšia vec pre bohatých ľudí ne
držať si automobil, ale chovať za vojny 100 detí v niektorej škole 1
zákonov, čo spravili »blbci a blázni« — ako vravievajú pred načúvajúcim obecenstvom, pozostávajúcim obyčajne zo pár mladých a najmladších dievčat. »Chcú žiť vlastným životom«; obyčajne majú pri tom čierne nechty, mäkké, oh! veľmi mäkké goliere, podávajú dámam vopred ruku, stanú si priblízko a — jedia nožom prívarky.
Považujú dievčatá za »fifleny,« keď ony spomínajú, že vidličku treba držať v ľavej ruke, a že sa nesvedčí prezerať každú ženskú, ked človek ide s dievčaťom na ulici; oni pyšne takto vravia: »Slečna, dokážte mi zákonom logiky, prírody alebo morálky, prečo nenosiť hotovú mašľu, ale sa trápiť s uväzovaním — ha?« Dievča obyčajne zamlkne od toľkej ostrovtipnosti a vďačne uverí, že odtrhnutá gombička na kabáte je znakom geniálnosti.
Nuž, tam mladý pán má pravdu. Hotové mašle, vyfrancľované manšetty a mäkké goliere sú nie hanba — toho nikto netvrdí. Ale spytujem sa: sú ony nejakou zásluhou? Však nie.
Nosiť nevkusné veci len pre to, aby ich nepovažovali za fičúrov — to neni dostatočný argument.
Nejde pri týchto veciach o logiku — veru nie. Prečo by človek nesmel krájať svoj krajec chleba nožom? A predsa sa to v takzvanej »dobrej spoločnosti« nerobí.
A prečo si neobviazať servietok okolo hrdla, no povedzte?*
Predsa sa to nerobí — lebo sa to nesvedčí. A ako praktické by bolo dobrú omáčku vyutierať chlebíčkom? No kto má niečo proti tomu? Nikto — a celý svet...
Len o nejakých 30 rokov vysvitne, akú ohromnú škodu urobila deťom táto vojna na tele i zdraví a že ich umrelo o mnoho viac od vojny, ako od šarlachu, týfusu a difterie 1 N.
Naše Muzeum. Že uverejňovať soznam členov Muzeálnej slo
venskej spoločnosti je nanajvýš na čase a je zdarnou, mnohosľubnou vecou, o tom azda ani jeden verný a činný Slovák pochybovať nebude. Možno, že ani tí nie, ktorých mená v sozname darmo hľadáme. Takýmto spôsobom Muzeumu, ako jedinému slovenskému vedeckému a repräzentujúcemu spolku sa viac osoží, ako obyčajnými, čo i vrelými a dosiaľ tak často uverejňovanými vyzvaniami. Ony sedmispáčov nevyburcovaly z ustavičnej národnej siesty.
Uverejnením soznamu členov deje sa čo možno najlepšia, ale i prepotrebná kontrola. Dobrý účinok badať už teraz.
Iste nedobrá vec bola, že Muzeálna slovenská spoločnosť má len asi 870 členov, a i z tých okolo 20 vstúpilo len v posledné týždne.
Dosiaľ uverejnený bol soznam členov z Turca a z Liptova.
Mňa bližšie zaujíma Liptov. Liptov, kolíska a působiště toľkých našich známych ľudí, a členov muzeálnych len 113! Len trochu chtivosti a činného horlenia, a počet tento ľahko by sa mohol zdvojnásobnit. Tým ľahšie, lebo v Liptove máme mnohých pospolitých, ktorí sú dostatočne vzdelaní pochopiť význam nášho Muzea, i majú prostriedkov stať sa jeho členmi.
Tých 113 členov je z 27 obcí. V sozname teda velmi mnoho obcí chybuje. A v koľkých i vykázaných nevidíme mien, o ktorých sme sa určite nazdávali,' že sú členmi. Mikuláš a Ružomberok majú len 47 čiže 25?
Prebudená Vrbica zastúpená je jediným členom! A ved má mnohých, zvláště remeselníkov, ktorí celým životom ľnú na slovenských národných veciach.
Ostatné obce predstavujú sa takto: Važec 1, Východná 1, Hybbe 4, Boca 1, Svätý Peter 3, Pribylina 3, Nemecká Lupča 1, Paludza 1 (v sozname mylne 2, lebo Ľ. Tomala je v Palúdzke), Trnovec 3. Všade v týchto obciach malo by byť viac. Kde zaostaly: Kokava, Dovalovo, Vavrišovo, Ploštin atd? Z katolíckych obcí sú len dve v sozname, Ružomberok a Stankovany.
V záujme zveľadku Muzeálnej Spoločnosti horlivú činnosť vyvinuje jej náhradný pokladník Otto Škrovina. Želateľné je, aby snahy jeho i došly žiadúceho zdaru.
Prechovávame nádeju, že postačí teraz uverejňovaný soznam členov a horlivému pokladníkovi nebude treba sostavovať i soznam nečlenov, od ktorých sa vyžaduje, aby boli členmi. M. J.
Teda čo sa nesvedčí? To, čo takzvaná vzdelaná spoločnosť nejakým
nenapísaným, nikde nevyučovaným, nejestvujúcim, a predsa prísnym zákonom za neslušné pokladá. A — to nám je a musí byf dostatočnou príčinou.
Obyčajne sú tie zákazy i celkom oprávnené: rybu nožom jesť je hrozné niečo — prečo? Lebo kyslina na nože úplne premení chuť ryby. A ak ani neni kyslá tá ryba: prešlo nám to do presvedčenia: ryba a nôžl quel horreur!
Vôbec nôž na stole... Páni moji — vznešení duchovia — nehanbte
sa za to poriadne jesť; nie čo sa kvantumu týče — to plníte, ale čo do spôsobu. Všetci veľmi dobre viete, že neslobodno krájať cesto a chlieb nožom — kuchárke »die Ehre abschneiden« veď len nechcete!
A nejedzte rybu nožom, lebo sa pomsti na vás, a nepchajte nôž do úst, ale do vrecka!
Budete akkurátne taki múdri, vzdelaní, milí, ako ste — a pritom ešte nikto nepovie na vás, že ste mali »zlú detskú izbu*.
O týchto zákonoch ani netreba moc rozmýšľať. Načo? Nie sú toho hodný. Robia to všetci — i-tem. . .
Oh, ved je moc vecí, ktoré sa človeku nepáčia v živote.
Na príklad: prečo volia mužskí či na bále, či do života svoju partnerku? Ženy musia čakať. Nuž ale dá sa to zmeniť? Však nie?
Páni kúria vždy a všade. — Kto má totiž.
Kronika. — Szmrecsányl vládnym komisárom. Prešpor-
ského župana Szmrecsányiho ministerstvo vymenovalo za vládneho komisára pre Prešporskú stolicu, mesto Prešporok a pre skalický, senický, myjavský, novo-mestský okres Nitrianskej stolice i pre mesto Skalicu vo veciach verejnej živnosti a
2>olieajných.
— Rumuni za svoje školy. Rumunskí gréckokatolícki biskupi pod predsedníctvom arcibiskupa Viktora Mihaliho mali poradu, v ktorej uzavreli, že ako v minulosti, tak i v budúcnosti chcú rešpektovať právo štátu dozerať na školy, ale vzhľadom na práva cirkvi stavajú sa proti nariadeniu ministra Apponyiho a nazdávajú sa, že i štátne záujmy vyžadujú, aby teraz, keď synovia rumunského Tudu krvácajú na všetkých frontoch, rumunské učitelské präparandie boly v riadnom čase otvorené a v nich nehateno mohlo sa vyučovať.
— Zasnúbenie. Pavel Maliarik, ev. farár na Dolnej Strechovej, zasnúbil sa so slečnou Auréliou Abaffy, z Kysáča, dcérou blahej pamäti Jána Abaffyho, báčanského farára a horlivého národovca slovenského. Blahoželáme!
— Vojna a hlad. Bieda a núdza chodí s vojnou. Vo francúzskom vojsku, ktoré roku 1793 obliehalo Mainz (Mohuč), vznikla taká núdza, že dlhé časy vojaci jedli len potkanov a konskú mrcinu, ktorú chytali z Rýna. Mačka bola za šesť frankov a funt mäsa zo zdochlého koňa za 45 sous. Officieri nežili lepšie od mužstva. Veliteľ Aubert Duboyet častoval svoj generálny štáb, keď mu dával hostinu, pečenou mačkou, obloženou dvanástimi myšami.
— Nespokojní Horvati za novej vlády. V kabinete grófa Esterházyho horvatským ministrom bol gróf Aladár Zichy, teda ani nie Horvät. Rozumie sa, Horvatom sa to nepáčilo. Pri zmene, medzitým vykonanej, gróf Zichy prešiel za ministra k boku Jeho Veličenstva kráľa, ministrom horvatským je už horvatský občan Karol Unkelhäuser. Ale Horvati ešte sa žalujú. Menovite pre nového gubernátora v Rieke, Zoltána Jekelfalussyho. »Agramer Tagblatt« vytýka mu, že hneď pri nastúpení svojho úradu vyznačil sa ignorovaním horvatského jazyka. V ústnom rozkaze, vydanom pohraničnej stráži v Rieke, postavil taliančinu za druhú služobnú reč po maďarčine, tak že teraz budú ju užívať i na pečiatkach a tabulách, a o horvatskej reči pán gubernátor ako by vraj ani nevedel. »Pochopiteľná vec — dokladajú tieto noviny záhrebské — že takéto pokračovanie nového guvernéra budí v horvatských kruhoch vefkú roz-horčenosť.«
— Veľký oheň. V Slovenskom Hazlove, slovenskej obci v Dolnom Rakúsku, 28. augusta vypukol oheň, ktorý zničil väčšiu časť obce. Oheň šíril sa veľmi, preto že nebolo nikoho, kto by mohol účinne hasiť, lebo temer všetci mužskí sú na fronte.
— Dôchodky doktora Brauna. Vo Viedni vedie sa process proti universitnému professorovi dr. Braunovi, ktorý je i prvým lekárom Rothschil-dovej nemocnice. Obžalovaný je, že podvodne osvobodzoval od vojenskej služby. Pred súdom medziiným dokazovali mu, že dal sa podplatiť i
Predsa spýtajú sa, či smú kúriť — hoci vedia, že zápornej odpovedi nedostanú. Aká neobyčajná a — povedzme hneď nevkusná vec ,kedby dáma na ulici kůrila... kdežto spýtala by som sa teraz ja tak absurdne, ako ten mladý človek: »Prečo nie?«
Lebo sa to nesvedčí — tým je povedané všetko. Alebo mužské módy. Ako ľahko vám je — nemusíte rozmýšľať o tom,
čo by vám pristalo; máte so pár predpisov, a s pomerne malou garderóbou môžte odbaviť všetko. Prosím vás — len v cylindri necestujte, a smoking nie k — raňajkám.
Prečo nie? »Len aby som bol slušne odetý 1« vraví môj mládenček hore citovaný.
Nuž preto — lebo sa to nesvedčí. Extrakapitolu by zaslúžilo i terna o cudzích
slovách. Sú ľudia, ktorí veľmi dobre vedia, ako treba
vyslovovať toast (tóst), schooner (skúner), flirt (flórt), pálazzo (palaco) — ale ani za svet ich nevypovedia náležité, »aby si nemysleli, že sa vystatujem so svojimi vedomosťami 1«
Čo na to povedať? Cudzích slov užívajme čím menej; žiaľ, že
často nemáme alebo nevieme lepšieho alebo pravého výrazu, tak užime ho. Ale potom dobre, podľa smyslu a akcentu!
Za tento celý čas, čo toto píšem, robila som sama neslušnos.i; lebo poučovať mužských — to sa vraj nesvedčí!
N. (Elena Ivánkova.)
30. korunami, hoci sám vyznal, že mal ročne 50.000 korún dôchodku. Roku 1916-ho od 1. januára do 27. apríla činily jeho príjmy 23 570 korún.
* Nebeské zjavy v septembri. Arcturusa najdete
ľahko na západe málo nad obzorom. Pozorujete červenkavá farbu jeho. Takéto červené hvieTdy sú už staré, už vynášajú. Taký je i Antares v Štírovi, ktorý začiatkom mesiaca vidíte ešte na juhozápade nad samým obzorom. Žlté hviezdy, aká ie na pr. Capella, ktorú vidíte na severe, práve kde Mliečna cesta začína hore vystuaovať, sú už mladšie. Medzi takéto patrí i naše since. Najmladšie, najhorúcejšie sú tie, čo sviefa belaso-jasne, ako Sirius alebo Vega, kt^rú skoro nad hlavou vidíte večerom. — Ale sú mnohé hviezdy, ktoré sú už vyhasnuté, vnútri však môžu byť ešte žhavé. Tá vnútorná žhavá látka vybúši niekedy na povrch a hviezda začne svietiť ako nová hviezda, kým za krátky čas zas nevyhasne. Takú zočil Tycho Brahe r. 1572 v-súhvezdí Cassiopeje, ktorú ľahko najdete na severe v Mliečnej ceste podľa jej podoby W. Pod Cassiopejou je v Mliečnej ceste pár hviezdičiek; Perseus, trochu na pravo od Mliečnej cesty Algol: pozorujte ho, ako za pár dní zmení svetlo svoje. To je slnko, okolo ktorého krúti sa tmavá bludica a zakryje ho niekedy čiastočne. — Z planét Venuša večer hneď po západe slnka svieti. — Mars vychodí po polnoci a je v Blížencoch, pod Polluxom. — Jupiter vychodí hneď večer v súhvezdí Býka — Saturnus vychodí o polnoci a je v súhvezdí Raka, najdete ho medzi Regulusom, jasnou hviezdou ILva, a Polluxom. Br. W.
Vzkaz Oravienke. — I. Gr. Orlov. —
Vzkaz posielam ti, Oravienka, tu z ďalekého sveta, kraja — z poľného kvieťa pletiem vienka a v očiach sa mi slzy taja.
Tu z ďalekého sveta kraja smutne sa patria moje očj4 lež ničoho — ach — nev ' márne sa patria po úbo
Smutne sa patria moje a vzlyká ozon môjho du kde sa len pozrie — kde nik ho — ach — nik ho
1 vzlyká ozon môjho ducha a rozlieha sa dolinami, jak tuláča by kási skrucha, Čo tonie času závejami.
1 rozlieha sa dolinami stesk dávnych časov, dávnych vzlykov a zaskveje sa obeťami tvojich vše verných služobníkov.
Z poľného kvieťa vijem vienka
vzkaz posielam ti, Oravienka —
Lietaj, lietaj. — I. Gr. Orlov. —
Lietaj, moja fantázia, lietaj, lietaj, ako vták; kde sa snov niť v klbko svíja, vpíjaj bystrý, orlí zrak.
Zaleť hore ku blankytu, kde plá čarný slnca lesk; do záhrady plnej svitu, kde ťa minie bôľ a stesk.
Zaleť, zaleť ešte vyššie, až ta pod sám nebosklon, kde sa duša rozkolíše, zmĺkne horký srdca ston.
Lietaj, lietaj so spevami, duše zo sna zobúdzaj — roznieť vekov spustlé plamy, pieseň svitu zaspievaj.
Lietaj, lietaj priestorami, pozaujmi celý svet — napoj dušu čarosnami, čo sa bude slávou skvieť.
Pctom sa vráť nazpäť zase, sprievodčfm mi stálym buď — v čarokráse, v zlatokráse piesňami si venči ľud
Lietaj, lietaj!
Všetko ma vyháňa. — I. Gr. Orlov. —
Jak to veje, jak to chladí, ni zo studne plnej ľadu — nesmiem, nesmiem do záhrady, hate v cestu krokom kladú.
Ako dáki zhubci-draci, stromy na mňa hádžu tôňu — ačkoľvek som i po práci, nevidím — ach — nebosklonu.
Teraz všetko vyháňa ma, čo ma prvej tešiavalo; kde bol život, včuľ púšť sama, slniečka už veru málo.
I čo počať? Aká rada? tiažou bôľu klesá telo; duša k svetlu cestu hľadá, bo v nej všetko zanemelo.
Ó, preč odtiaľ v iné strany, kým sme neni bez nádeje, kde sa duša pouchráni, šťastným žitím pozaskveje.
Jak to veje, jak to chladí
nesmiem, nesmiem do záhrady.
Umenie, veda a literatúra. Sládkovičov preklad „Rarách-
krAI". Viliam Paulíny-Tóth, ako redaktor Sokola, 2. feb
ruára 1863 napísal Andrejovi Sládkovičovi: Andriško môj drahý ! Velice pekne Ťa prosím,
ak stihneš a môžeš, zoslovenči mi Gôtheho balladu der Erlkônig, možno-li: s tým istým metrumom, ktoré je v pôvodine; ak nemožno — aj iné met-ďtim bude dobré. Však ver sakramentská žiadosť! po človek sám nevie preložiť, to od druhého žřádať. lnu však ja nechcem preklad, ale zosloven-čenie. Mám totižto krásny obraz: otec ide na koni cvalom a vinie k sebe decko. V bok neho letí »Érlkônig« (rarách, strigôň?) a plášť jeho vlečie sa za ním, ako dlhý chvost. V záhume v oblakoch
idno tri víly, jedna s lutnou, ako vábia decko a volajú. S Bohom, Andriško môj.
Tvoj úprimný brat 2/2. 1863. Vilém. Na liste Sládkovičovou rukou je poznačené:
»Zodpov. 15/2. 1864« a Rarách-král vyšiel v Sokole 15. apríla 1864, str. 122, 123 — s obrazom v Paulínyho liste opísaným.
Záhlavie v Sokole je : nliarách-král. Ponáška dľa Gôtheho ballsdy der Etlkonig* ; ale to je nie ponáška, nie zoslovenčenie, aké chcel mať Paulíny-Tóth. Sládkovič tak prísne držal sa pôvodiny, že jeho Rarách-kráľ je preklad — výtečný preklad.
J. Š. Slovenské ľudové umenie. »Magyar lparmu-
vészet«, vydanie Krajinského uhorského umelecko-priemyslového spolku (XX. ročník, 7. číslo), pod nápisom Slovenské ľudové umenie píše:
V spojitosti s česko-slovensko moravskými národnostnými a rečovými snahami novšie väčšej pozornosti dostáva sa i ľudovému umeniu uhorských Slovákov, o príbuznosti ktorého s ľudovým umením Čechov a Moravanov nemôže byť nijakej pochybnosti. V starých tradíciách slovenského ľudu pozorné oko hneď zbadá vliv starých štýlov. Ako u Slovanov tamdolu, na rovinách bývajúcich, viditeľný je účinok baroku, tak u ich ľudu v horách a horných krajoch nachodíme platnosť štýlov, idúcich nazpäť až do stredoveku. Na uhorsko-moravskej hranici žijúci ľud chráni v svojich domoch najstaršie slovenské umenie. Na predmetoch domášnych, z dreva zhotovovaných, ozdobovaných klinovými zárezmi alebo kovovým vykladaním, vidíme zákony starobylej bodkovej a líniovej ornamentiky. Mustry pletených vecí pred niekoľkými stoletiami prináležaly všetkým europejským národom. Stoly, stoličky, kotly ukazujú nám stredoveké formy... Štýlové reminiscencie sú v platnosti ešte i na naivne prostom náradí... V slovenskom priemyslovom umení poznat i ducha hlbokej nábožnosti. Na stenách vídať sklené maľby, na skriniach maľované nábožné výpovede.
Druhou charakteristickou črtou slovenského ľudového umenia je: láska k farbám, prejavujúca sa najmä v množstve ornamentov. Rastliny, kvety v pestrom množstve prichodia na predmetoch: ruža, tulipán, klinec, ľalia, mak sú najčastejšie motívy. Plno ich je na náradí, na stenách, na oknách. Nachodíme ich i v modlitebných knihách, lebo ešte i v 19. století u slovenského ľudu bolo mnoho písaných a maľovaných nábožných kníh, v nedostatku tlačených.
Ale slovenské ľudové umenie nemá ani jedného odvetvia, ktoré by čo do farieb a foriem bolo také bohaté, ako ich keramika a kroj. Dostačí pripo-
I menůf rozvitý hlinený priemysel, ktorý kvitol u habánskych a slovenských hrnčiarov, kecl tá to !
vetev ľudového umenia rozšírená bola v celých! stoliciach, v Nitrianskej, Trenčianskej, Liptovskej,; Hontianskej, Zvolenskej, Gemerskej, Novohradskej, i Spišskej, a Slováci zaplavovali trhy nielen riadom, ale i drobnými plastickými predmetmi: podoby svätých, rozličné reliéfy, svietniky, nádoby na svä tenú vodu boly všetko pekné a vkusné kusy umeleckého priemyslu. Na svetovom trhu táto keramika bola udomácnená na Východe pozdĺž Dunaja po Čierne more, na západ po Alpy.
Z kroja slovenského azda najviac zničil a nakazil čas a rozvoj techniky. Jednako ešte i dnes priatelia pekných výšivôk a čipiek umelecký vkus slovenského ľudu najlepšie poznajú na jeho kroji. S tejto stránky uhorskí Slováci ďaleko pre vyšujú svojich moravských bratov a v kompozícii i v koncepcii oni produkujú omnoho úplnejšie, zakľúčenejšie ornamenty.
Listáreň redakcie. M.J. v Š. Prísnejšie sôdif teraz ešte nebolo
by primerané. — Do štvrtkových čísel budeme očakávať.
— Si už členom Muzeálnej slovenskej spo-očnos t i? Zakladajúcim členom môžeš byť, jestli raz navždy složíš 100 kcrún. Riadnym členom sa staneš, ked každoročne platíš 6 korún. Riadni členovia, v pokojných časoch, dostávajú »Časopis« i »Sborník« spoločnosti.
Činným členom je, kto sbiera a posiela muzeálne predmety.
Muzeálna slovenská spoločnosť dosiaľ má len
865 členov 1 Či je to nie zahanbujúce pre každého, kto je ešte nie, a mohol i mal by byť členom ? Kto chceš byť zakladajúcim, alebo nadnym členom, oznám t o : Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Tur
čianskom Sv. Martine (Turóczszentmárton).
Malý oznamovatel. hľadá službu, postavenie,
alebo chce ich niekým obsadit,
k t o potrebuje robotníkov, k t o hľadá prácu, k t o chce prenajať alebo dat
niečo do prenájmu, k t o hladá alebo ponúka
stravu, byt,
k t o zamýšľa niečo predať alebo kúpiť,
k t o mieni sa niekde osadit ako remeselník, hosiinský, obchodník a nevie o primeranom mieste,
K t o by sa rád oženiť alebo vydať,
k t o hľadá akúkoľvek potrebnú vec alebo článok,
| n e c h p o u ž i j e k t o m u c i e í u
MALÉHO OZNAMOVAT£LA« N Á R O D N Ý C H N O V I N
a výsledok oznamovania má istý.
Cena petitového riadku 16 halierov, hrubou tlačou 24 hal.
Inzerát v malom oznamovateli j e najme uej 2 korimov.
Povesil z Tatier od Tetmajera .
Sväzok I. Cena K 1'50.
SväzokH. Cena K 1-50.
Vydal
KntMlaČiarsiy účast- spoM. Y Tnrciansfcom Sv. Martine
Hľadám učňa z dobrej rodiny do svojho obchodu s miešaným a
železným tovarom. Nastúpiť môže hneď.
SamuelJurenka, obchodník M y j a v a
(ÍVžiava. Nyltra m.)
@Hi9@gä@ii niin^iiii l inu l i ffi© IfeXeLxxx XX.SA p r e d a j '
H mláťaciu garnitúru g
firmy Claitton &Schuttleworth. Párový stroj 6 HP veľmi zmestný a mláťačku čis. 4. . Oba stroje sú v úplne zachovanom stave, j
Bližíí vývod dá
Andrej Štípala v Ružomberku ( R ó ž s a l i e g y . Liptó m.)
Dohrá nástroje na holenie a strihanie Ylasov I-a britva zo striebornej ocele K 3•—, 4-—, 5-—. Bezpečnostné prístroje na holenie (gilet) poniklované K 3--,5--, marka. „Per fekť so 6 klingami K 12'—, 15-— , 20—. Klingy, ostré z oboch strán, tucet za K 4-50, 5 —, 6-—
Prima mašinky na strihanie vlasov K 9-—, 11*—, 12-—. Zéxaena, dovolená alebo peniaze zpät. Zasiela na dobierku alebo za vopred poslané peniaze: Exportný a zasielateľský závod H a n u š l i o n r - á d , c. k. dvorný dodávateľ
v M o s t e , 1679. (Čechy.) Hlavný katalog posiela sa zdarma a franko.
I í l l " \ 1 1 z 3 ä P a d a n é » m o š f á k y a oberané U> d . ¢1/11¾.¢8. kupuje po výhodných cenách
J á n K u č e r a a s y n , továrna na ovocné konservy, Uh. Brod, Morava.
Nové vydanie dôležitej slovenskej fenifey.
SPISOVNEJ REČÍ SLOVENSKEJ. Napísal dr. S. C Z A M B E L .
Druhé vydanie usporiadal J O Z E F Š K U L T É T Y .
Formát 8", strán 376. — Z obsahu knihy: Z nauky o hláskách — Z nauky o tvorení kmeňov. — Z nauky o ohýbaní kmeňov. í. Skloňovanie. II Časovanie. — Z nauky o význame slov a ich viazaní. A) O jednotlivých čiastkach reči. B) O jednotlivých pádoch skloňo-vaeích. — Z nauky o vetách a ich skladaní. A) O jednotlivých čiastkach vety. B) O skladaní viet a súvetí. C) Oddelenie výrazov a slov vo vete a v súvetí. — O pra-vovopise. — O Iubozvuku — Abecedný ukazovateľ. —
Na pokon
Abecedný ukazovateľ 'str. 303—372) je doplňovaný vy-počitovaním geimanizmov a vôbec barbarizmov i při
bráním slovenskej pôvodnej frazeológie.
CENA: brošírovaného výtisku K 4 — , v silnom plátne vkusne viazaného výtisku . . K 650.
Kto po' le peniaze vopred, nech priloží 40 hal. na pošt. porto (rekommandovane o dalších 2S hal. viac). Kto si rozkáže knihu poslat na dobierku, toho poštové porto
vyjde na 75 halierov.
Medzi nami mnoho sa hreší proti slovenčine slovom i písmom. Mravnou povinnosťou každého dobrého
Slováka malo by byť n a u č i t sa s p r á v n e hovoriť i písať svojou materinskou rečou. Inie škola učí rodnému jazyku, my musíme sa vzdelať sami Ku všetkému, čo treba vedier každému z nás z pravopisu a z gramma-tiky spisovnej reči slovenskej, dopomôže nám Czambe-lova „KUKOVÄŤ". Nemeškajme, ale zadovážme si
kaihu a otvárajme ju čím najčastejšie.
Knihu dostat u dolupodpísanébo nakladateľstva i v k a ž d o m riadnom
kníhkupectve.
Kníiit lačiarsky účastinársky spolok V Turčianskom Sv. Martine, (Turóczszentmárton.)
oíhllačiarsky účasL spolok v Turčianskom Sv. Martine =
vydal a o d p o r ú č a
nasledovné knihy: Sonrasé Diela Svetozára Burnana-Yajanskéno.
Vychádzajú vo sväzkoch 15-30-bárkových. Dosial vySlo 12 sväzkov; dalšie nasledujú. Podrobný soznam jednotlivý* h Bväzkov s udaním obsahu a cien dľa nášho so. znám n kníh.
Sobrané Spisy Básnické Hviezdoslava. Sväzok I. Oddiel epický. Druhé vydanie. Brošir. K 2-40
Pre každého potrebnou knihou je
Ludová zdravověda Napísal dr. V. Šrobár.
Formát 8°, s trán 369, s 86 rozličnými vyobrazeniami. Dielo vydalo dolupodpísané nakladateľstvo. Cena broš. výtisku h. 360, viaž K 6-—, poštou o 30 hal., rekommandovane o fcO h. viac.
Dr. Vavro Šrobár sobral v tejte knihe so zreteľom na naše slovenské pomery všetko, čo treba vedieť každému z nás zo zdravotníctva. Kniha táto poučuje, ako treba žiť, aby si človek zdravie vo všetkých ne
prajných okolnostiach neporušené zachoval.
OBSAH: Předmluva. I. O vzduchu. II. Odev a šatstvo. HL O vode. IV. O pôde. V. O výžive a pokrmoch. VI. PrÍDytok. VII. O osvetľovaní. VIII. Pochovávanie mŕtvych. IX. Deti a škola. X. O práci. XI. O nákazlivých chorobách. XII. O pohlavnej dospelosti a o pohlavných nemociach. XIII. Prvá pomoc pri úrazoch. XIV. Stavy bezvedomia. XV. O otravách.
Objednávky vybavuje:
Kníhtlačiarsky úč. spolok v T u r č i a n s k o m Sv. Mart ine.
viazf.ný BO zlatorezom Sväzok II. Oddiel lyrický. Druhé vydanie Brošir.
viaiaoý so zlotorezom Sväzok III. Oddiel epický. Broširovaný . . . .
viazaný so zlatorezom Sväzok IV. Herodes a Herodias. Broširovaný .
viazaný so zlatorezom
Sobrané Spisy Martina Kukučina. Vychádzajú v sväzkoch ]5—20-hárkovýeh. Podrobný soznam i osial vyšlých 5 sväzkov s uvedením obsahu dľa nášho soznamu kníh.
Cena jednotlvých sväzkov: broširovaných viazaných
Prostonárodné slovenské povesti. Dosiaľ vyšlo 9 sošitov. Cena i sošitu 60 hal., všetkých 9 sošitov spolu
Q U O V a d l S ? Historický román z časov Nerona, od H. Sienkiewicza. Preložil Pavel Halaša. Tri sväzky s krásnymi illustráe;ami. Broširované
540 4-— 7-— 4 — V— 3 — 6-—
2-— 4-60
430
9 — viazané „ 16 60
povesť od Samuela M a l k O t e n t l . Historická Tomášika. Cena . . .
T r e n č i a n s k y M a t ú š . Povesť Paulíny-Tótha. Cena
od Viliama
I. S. Turgenev: Zápisky poľovníka. Broširované , Viazané .,
R o m á n o v á B i b l i o t é k a . vyšiy 3 ročníky po 7 sväzkov, obsahujú hlavne preklady diel popredných inorečových spisovateľov. Podrobný soznam a ceny jednotlivých sväzkov dľa nášho soznamn kníh.
P r O t i p r ú d u . Román od Eleny Msróthy Solté-szovej. Broširovaný
viazaný
•50
„-•60
3-60 6-—
V a l g a t h a . Historická povesť od Ľudovíta Kubá-niho. Cena
Rukoväť spisovnej reči slovenskej. Napísal dr. Samo Czambel. Druhé vydanie. Formát 8°. Strán 376. Broširované Viazane
Sládkovič Andrej: Spisy Básnické. Sväzok I. broširovaný
• viazaný Sväzok H. broširovaný „ 2*-
3 — 5.50
•90
4-— 650
1'60 460
viazaný
L u d O V á Z d r a V O V e d a . Napísal dr. Vavro Šrobár. Formát 8°. Strán 369, 8tí rozl. vyobrazení. Broš Viazane
Povesti Jána Kalinčaka. Sväzok L RĽŠTAVRÁ flA. 120 strán 8° . . Sväzok VIL ORAVA. 70 strán 8°
5 —
3 60 6-—
0 70 070
Orlov Gr. I., Piesne a dumky. 112 strán 8*. Cena brošírovaného výtisku . . Viazaného výtisku
V s k u t o č n e j s l u ž b e . Povesť od í. N. PO-tapenka. Preložila Bohdana Škultéty. Cena . .
Schneider - Trnavský Mikuláš. SBIEB.KA SLOVENSKÝCH ĽUDOVÝCH PIESNI pre stredný hlas a klavírový sprievod. H. sväzok •
SLZY A ÚSMEVY. Sbierka pôvodných piesní pre stredný hlas s klavírovým sprievodom. Cena
T r á v n i c e . 200 slovenských národných piesní. Na klavír přistrojil Miloslav Francisci. I. a H. sošit spolu
Okrem horeudaných najdete v sozname kníh Kníhtlačiarskeho účast, spolku veľký výber rozličných iných zábavných a poučných spisov. Soznam na požiadanie pošleme hocikomu zdarma a franko.
1-80 4-30
1-80
5-—
5-—
6 ' -
2 5 a o b s a h i * * ÄJ ©*• á t o v r e d a k c i a n i e j e z o\X p o v e d n á .
Za redakcia zodpovedá: Jozef Škultéty. Majitef a vydavateľ: Consortium Matúš Dula a Spol. Tlačou a nákladom KnihtlBčiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.
top related