odia t r i razy 4« t y i d ň a : T utorok, Štvrtok a sobot*. rndpUteá M U ftt lakwko-Ghorske •a ceW rok 16 k , na pol roka 8 k,,

•a itjrť roka 4 k, na mesiac l k . W k .

Ba «B«I«WBllUK 4 * Natoecka 1« mariek. Raaka • rahlov, Aaieriky 4 doll. 76 &, aoUtcé cndxozemako 24 franky.

Predplatná etna •a s o b o t ň a j š i e é í s l a Jat

pra Rakuaba-Ufcortko roéoa 4 kor., pre Nemecko 4 marky.

Ruko S rab., Ameriku 1 d. í5 e , cudaoaesuko 6 fit.

Jednotlivé fiala predávaj* po 10 a., poeto* 19 a.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Bočník XLYI. Štvrtok, 22. júla 1915. Číslo 86.

Svetová vojna. Lugano, 19. júla. Talianske noviny zvestujú, že

Ido včerajšieho dna podpísali na vojenskú pôžičku dve milliardy. Amerikánski talianski vysťahovalci podpísali itvrt milliardy.

Berlín, 19. júla. „Áftenposten" zvestuje z Paríža: Bokn 1915 v prvom polroka Franciu stála vojna me­sačne 1665 millionov frankov. Pod vojnou sa výdavky zväčšily; dnes možno povedaí, že Francia vydáva na vojnu mesačne dve milliardy. Velmi vzrástly výdavky na muníciu a fabrikáciu munície.

Bukarešt, 19. júla. „Dimineaca" dostala zprávu z Carihradu, že v najbližšie dni príde do Bukarestu turecká komisia, aby pojednávala s rumunskou vládou zavianuté otázky.

Berlín, 18. júla. Z Athén oznamujú .Berliner Tageblattu", ie dla novín a Bestia" Angličania sústred-nili na ostrove Malte armádu 45.000 mužov ca posil­nenie vojsko pri Dardanellách. Toto vojsko dovezú na

ÍGallipoIi na 50 transportných lodiach. Berlín, 19. júla. Badoslavov vyslovil sa pred ne­

meckým žurnalistom, ie Bulharsko nemá príčiny po-náblat sa. Do jasene neurobí nijakého konkrétneho

Ikroku a bude sa pridŕžat striknej neutrality.

Lugano, 19. júla. Kommandant černohorského vojska, ktoré obsadilo Skadar, kázal rakúsko-uhor-skému konzulovi opustit meBto pod 24 hodinami. Konzul sa sprotivil, preto ho i B osobníctvom vyviedli smerom kn Kotoru na hranicu.

Berlín, 19. júla. „Central News" píšn z Washing-tona: Odpoveď Spojených Štátov Ameriky na nótu Buriana bude pozostával z odvrhnutia rakúako-uhor-ského návrhu. Ale poneváč amerikánska vláda ešte napojednávala o rakúsko uhorskej nóte, zdá sa, ie zpráva .Central News* je tendenciózna.

ÍBerlín, 19. júla. .Times" ptfu: Dla véetkého dve

veci môžu přinutit Nemecko zakončit vojnu: vyčer­panie ludského materiálu a zmiznutie vnútorného kre­ditu a oduševnenia krajiny. Preto bolo by pre Anglio bláznovstvom, keby sa neprichystala aspoň na dva roky na nepretržitú vojnu, ai pokým sa Nemecko úplne nevyčerpá. (As Est)

Berlín, 19. júla. Turecký velposlanec v Berlíne bude po tieto dni vládon odvolaný a na jeho miesto

Ipríde Hakki paša, bývalý veliký vezír.

Amsterdam, 19. júla. .Morning PoBt" píše, že nemoino tajit skutok, že medzi Itáliou a Srbskom jestvujú protivy. Udalosti na Balkánoch Angličanov velmi nepokoja.

Bukarešt, 19. júla. Z Athén prichodí, ie král prijal demiaaiu Zografosa, ministra zahraničných diel. Torbu zahraničia prevezme dočasne Qunaris.

vinil vo vražde. Proti Genadievu zúri iba socialistická „Eambana".

Hlavný tábor, 19. júla. .Magyar Távirati Iroda" prináša ruskú úradnú zprávu s bojišía: Nepriatel po bitke predstráží obsadil pravý breh Vindavy a Vonty a šiel napred. Napadol nás pri Qlubokorife a zaujal časť zákop, ale sme ho ztadial odrazili. Na fronte Nsreva medzi Pisou a Orzycom utiahly sa naše vojská 16. júla, aby zaujaly koncentrované položenie na pra­vom brehu Nareva. Nepriatel napádal dediny Podošie a Ciechanov. Dna 15. júla odrazili sme nápad na de­diny Poloniasy a Bramura—Sviaščennaja. Pri dedine Zbiky nepriate! trochu napredoval, ale sme ho pri stavili.

Úspechy, ktoré spojenci mali od 18. júla, otriasly i nepriateľom, ktorý stiahol všetky posily. Udržat sa

nemohol. Utiahol sa na celom fronte. Vo východnej Haliči je položenie nepremenené.

Len pri Zalesčikocb nepriate! silno napádal. RUBÍ na-predovali v 8 členoch, ale útok zlomil sa v našom ohni.

V Goricskn včera počaly sa nové boje. Od rána strielala talianska artilleria na planinu Doberdo a na most u Gorice. Potom napádala pechota. Cez celú noc trvaly boje, čiastočne na bajonetty. Talianom podarilo sa miestami preniknúť do našieh predných zákop, ale sme ich odrazili.

Naše mažiare demontovaly plť ťažkých batterií. Báno boj Ba znovu rozhorel. Jednotlivé nábehy

Na lavom krýdle, kde Nemci bezúspešne napádali, j proti Gorickému mostu sme odklonili. ich útok 400 krokov pred naším frontom bol prista­vený. Medzi Ciechanovom a Vysogrodom boly boje predstráží. Nepriatel pokúsil sa napredovať južne Pi-lice a k Radomu, ale bol protiútokom odrazený.

Medzi Vieprzom a Bugom boly silné boje pred­ných línií. Vyvinul sa boj okolo Graboviec, južne Grubesova a nadol Sokalu.

Pri Zlotej Lipe bol kanónový a puškový boj. Pri ústí rieky odklonili sme silný nepriatelský nábeh.

Na Dniestri boj ide dalej. Naše vojská útočily na dve nepriatelské gruppy, ktoré překročily Dniester pri Ivanie a Grodku.

Na čiernom mori naše torpédovky počaly boj proti batteriam pri Zunguldakn, zničily dva parníky a viacero uholných bariek. Náš podmorský čln „Pooj" torpedoval velký transportný parník a niekolko vetri-lových lodí.

Na strednej Soči, pri Erne, na korutánskej hra­nici Taliani strieľali z kanónov až do noci.

Na tyrolskej hranici útok viac bataillonov proti našim pozíciám na Pfannspitze a Filmore bol od­razený.

Okolo Scbloderbachu naše predtisnuté slabé od­diely opustily svoje postavenia.

V južnom Tyrolsku trvajú boje. Chválu zaslúžia posádky našich fortov na hranici. Včera ráno zjavilo sa pred Ca v tato m (Ragnza

Veccbis) a Gruion (Gravosa) 8 talianskych križiakov, 12 torpedoviek a počaly strieľať na nádražie v Gruži a na výšiny pri Cavtate. Dali spolu 1000 výstrelov. Niektoré domy poškodily. Ztráty na ľadoch nebolo.

O 5. hod. 40 min. bol .Giuseppe Garibaldi" tor­pedovaný, na čo križiaky opustily naše pribreiné vody. Námestník šéfa generálneho štábu v. HOfer, feldmaršal-leutnant.

.Magyar Távirati Iroda" 16. júla podáva úradnú zprávu talianskeho štábn:

V doline Cordevole naše vojská pokračujú v ofen­zíve proti Falzarego a Bucbensteinu. Po přemožení ťažkého terrainu dosiahli sme nasledujúce línie: Col|C Ú Z B ky ú t o k n a 8 o n c h e z bol odrazený. Iné útoky boly dei Bostol a Cima di Falzarego a Col di Lani.

Naša pechota blýskavo bojovala pri Col di Lana. j N a . f r o i

Proti smrteľnému ohňu išla na bajonetty a dosiahla j nové^boje. predné zákopy, ktoré i podržala.

Zpráva nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 19. júla.

Okolo Souehez bol v noci kanónový boj. Fran-

Na línii Soče nepriate! vyvinul stupňovanú čin­nosť. Pri FlitBchi a pri moste nad Plavou robil via­cero bezúspěšných útokov.

Viedeň, 19. júla. Jeho Veličenstvo prijal grófa Sturgkha na dlhšej audiencii.

Sofia, 19. júla. Bulharský minister Tončev osvedčil, že bukureštská a carihradská smluva bude čochvíľa zrušená.

Bukarešš, 19. júla. Besarabským vlastníkom roz­kázali, aby zbožie odpratali hlbšie do krajiny.

Ženeva, 19. júla. .Temps" zvestuje s Petrohradu, ie rusko-poľaké vyjednávania obnovia sa po svolaní

Chiasso, 19. júla. Ťažký problém ententy je al- j dnmy. bánská otázka. Nielen Srbsko a Čierna Hora vec ob- ' ' "

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 19. júla o 7. hod. 15 min.

Offenzíva spojeneov v Poľsku a Volyni včera po­

hanska otázka tažujú, ale i Rusko, ktoré sa nemôže odhodlať vy­stúpiť proti dvom slavianBkym kráľovstvám. Preto ententa neposlala kollektívnej nóty. E tomu príde ešte

sa na lízanke. Se vydobyly niektoré

ťažkosť ochladnutia pomeru medzi Itáliou a Gréckom, kračovala. Západne Visly bojuje lebo Grécko vidí sa byt ohrožené obsadením Valooy. vtro-západne Ilzy naše

Bukarešt, 19. júla. O Genadievu boly rozmanité I pozície, chýry. .Seara" oznamuje zo Sofie, že ministerská rada ] Na výšinách západne Erasnostavn nemecké voj zaoberala sa zase B Genadievom, ktorého postavili ská po tvrdých bojoch napredovaly. Medzi Eierbieso-pred vojenský súd. Ministerská rada ustanovila, že Genadieva postavia pod policajný dosor. Bez dovo­lenia vlády nesmie opustiť krajinu. Genadiev pred­včerom, odprevádzaný svojimi prívrženci, zjavil sa

vom a Grabovom naše plnky v tuhom zápase přešly cez Voliču k nepriateľským pozíciám. 8000 zajatých.

Severo-východne a juho-východne Sokala morav­ské, sliezske a západno-halicské vojská po premen-

pred predsedom vojenského súdu a podal písomný livých bojoch zastaly si na Bugu. 12 officierov a 1700 akt, v ktorom obviňuje vyBlanca Gateva, ktorý ho ob- mužov zajatých

V Argonnskej hore útoky bez významu. Na vý­šinách Maase juhozápadne od Lee Eparges boly boje s premenlivými úspechy. Naše vojská ztratili istý terrain, ale ho nazad vydobyly. 3 officierov a 310 mužov sme zajali.

Nemecké vojská vzaly Tukům a Scbiuzt Vindavu obsadily.

Západne od Mitavy má nepriatel prichystané pozície.

Východne od Popelian a Enršian sa bojuje. Medzi PÍBOU a Skvon Rusi opustili pozície a

tiahnú na Narev. Armáda generála Gallwitea ide napred. Stojí na

Narev- línii juho-západne od Ostrolenky—Novogeor-gievska. Rusi čiastočne prešli Narev.

Počet zajatých zrástol na 101 officierov a 28.000 mužov.

Rusi i v Poľsku západne od Visly a Pilice ustu­pujú na východ.

Nepriatel pokúsil sa pri Siennave na oddelení lízanky zastavit nás. Sliezska domobrana štnrmovala Ciepilov. Nepriateľská línia pri Easanove a Baranove počína sa klátit. Rozhodnutie ešte neprišlo.

Vojská pod Mackensenom bojovaly celý deň húževnaté. Ruská gardová divízia bola porazená. Prechod čez Pilicn sme forsovali. Rakúsko-uhorské vojská přešly Bug.

Nepriateľ na celom fronte medzi Vislou a Bngom ustúpil. Len pri Krasnostave Ba protiví. Nešli sme

rozkazy, aby pozícia, ktorá ame vydobyli, boly za každú cenu udržané. Najvyššie kommando.

Frankfurt, 19. júla. ,11019811 píiu, že generál Ruikij je vymenovaný aa iéf-kommandanta petrohrad-•kej armády.

Berlín, 19. júla. „Daily Chronicle" píše, ie Hin-denburg apolu B Maekenaenom pracuje na zniěení ruBkej armády, ktorej hlavni sila je súetrednená v Polsku. Tu BÚ proBvedčení, ie sa to Nemcom nepo­darí. Hindenburg by musel vydobyt Novogeorgievak a Mackensen súčasne Brest-Litovsk, čo je temer ne* možnost Nemci majú za sebou velké prednosti, me­novite železničnú siet. Ruskí vojaci sú už teraz dobre opatrení muníciou. Rezervy BÚ dobre ozbrojené. Na­predovanie Nemeov vo východných pomorských pro­vinciách je iba demonitrácia, aby Rusi nemohli poslat vojská na Narev.

Lugano, 19. júla. Bývalý minister Luzzati vydal brošúru proti Nemcom, Nemecku a nemeckej rozpí­navosti.

Lugano, 19. júla. Rybári našli v mori sud s pe­trolejom. Švédsky parník cheel ho tak dodat rakúskym a nemeckým podmorským člnom. Sud vzali na Maltu.

Berlí u, 19. júla. „Taschenbuch der Eriegaflottentt

udáva: Anglia ztratila 9 linijných lodí, 7 pancierových,

5 križiakov, 1 kanónový čln, 6 torpédoborcov, 1 tor-pedovku, 10 podmorských člnov, 5 pomocných križia­kov, 1 špitálsku loď.

Francia: 2 linijné lode, 2 pancierové, 1 kanónový čln, 2 torpédoborce, 6 torpedoviek, 2 podmorské člny.

Japonsko: 1 pancierový križiak, 1 obrnený kri­žiak, 1 torpédoborec, 1 torpedovku, 1 minnú lod.

Rusko: 1 linijnú loď, 1 pancierový križiak, 1 obrnený križiak, 1 torpédoborec, 1 kanónový čln.

Itália: 2 pancierové križiaky, 1 podmorský čln, 2 torpedovky, 1 vojennú vzduínú lod.

O Nemecku nepíie nič „Taschenbuch". Londýn, 19. júla. Generál French oznamuje: Po­

loženie je nepremenené. Od 9. júla nebolo väčších udalostí, ale na fronte panuje čulý život. Na oboch stranách explodovaly míny. časté frontu boly bombar­dované. Nepriate! tri razy položil nohu do anglických streleckých zákop, ale bol tri razy odtial odohnatý. Nepriatel upotrebuje často plynové, dusivé bomby.

Carihrad, 19. júla. Malá anglická vojenská lod •trielala na Dikili na aziatskej Btrane oproti Mytilene. Druhá lod strieľala na colný úrad v Sarmusaku.

Berlín, 20. júla. V Rheimsi stal sa život nevý­nosným následkom neprestajného bombardovania. Sú často mesta, kde už niet domov, ale na ich mieatach tráva rastie. Večer nehorí ani plyn, ani nesvieti elek­trika. Kaviarne zatvárajú o 7. hod. večer.

BESEDNICA. Ezeohiáš.

(Dokončenie.)

„Jahve to již dávno učinil a ode dnů starých to sformoval, nyni pak to k tomu přivodí, aby ty o poušt a v hromady rumu mesta hrazená obracel. A jejích obyvatelé aby byli bezvládní jako bylina polní a zelina vzehádzejíci, jako tráva na střechách a osení rží zkažené, prve než by dorostlo. Sedání pak tvé a vychádzaní tvé i vchádzaní tvé znám, i vzteklost tvou proti sobe, df Hospodin. Poněvadž pak ty Be tak vztekáš proti mne a tvé zpouzení prišlo v uši mé; protož vpustím udici svou v chřípe tvé a udídlá svá vložím v ústa tvá a odvedou tě zase tou| cestou, kterouž si přišel." XXXVII., 26—29. „Ne­bojsa Assyrekého, lide můj, kterýž přebýváš na Siónu; prutem toliko umrská té a holí svou vzpráhne na tebe na cestě Egyptské. Po maličkém zajisté času dokoná Be hnév a prchlivost má k vyhlazeni jejích. I Btane •e v ten den, že složeno bude břímě jeho B ramene tvého a jho jeho B šije tvé; X., 24—27. „Král As-Byrnký nevejde do města tohoto, aniž sem siřely pošle aniž Be ho zmocní pavézníci, aniž udělají u neho náspu. Ale cestou, kterouž přitáhl, zase navrátí se; a do města tohoto nevejde. Nebo chrániti budu města tohoto, abych je zachoval pro sebe a pro Dá­vida, služebníka svého." II. Král. XIX., 82, 38, 34. Izaiaš XXXVI., XXX VII. „Jakž sem myslil, tak bude, a jakž sem uložil Btane se; že totiž potru AsByrakého v zemi své, a na horách svých pošlapám jej." Izaiáš XIV., 25—26. „Běda množství lidí mnohých! Kteříž jako zvuk mořský ječí, a hlučícím národům, kteříž jako zvuk vodjnásilných hlučí. Národům pravím, jako

Sofia, 19. júla. Princ Hohenlohe mal audienciu u krála a královnej a navštívil Radoslavova. Večer tiel ďalej do Carihradu.

Kopenhagen, 19. júla. Gunária vraj ide rozpuatit cnern, nové volby vypísat, aby zničil väčšinu Venize-IOBO u.

Paríž, 18. júla. Viceadmirál gréckej vysokomor-skej flotty Kunduriotis bol vymenovaný za hlavného kommandanta celej gréckej vojennej flotty.

Berlín, 20. júla..nGiornale ď Italia" píše, ie už není daleko čas, keď líniu Boče Taliani obsadia. Spo­jenci Rakúsko-Uhonka pôjdu Onedlho do otvoreného boja a Itáliou. S takou možnostou u nás dávno rátali. Itália urobí allianciu s ententou. Porrova cesta po Francii bude mat praktické následky. Ententa a my počneme všeobecnú offenzívu. *

Sofia, 20. júla. Všetky chýry o Genadievovi boly falošné. Žije na svobodě, není pod policajným dozo­rom. Stambulovct sa rozpadli na dve strany, čo vláda Radoslavova velmi cíti.

Rotterdam, 20. júla. Z Venecie ide chýr, že vláda vymenovala Gabriela D' Annunzio za úradného histo­riografa vojny.

Lnblana, 20. júla. „Piccolo", triestinský taliansky žurnál, presťahoval sa do Ríma. Pravda, tým ztratil všetkých svojich čitateľov v Rakúsku.

Rotterdam, 20. júla. Talianska úradná zpráva: „Guiseppe Garibaldi", opancierovaný križiak, bol na Adrii torpedovaný nepriateľským podmorským člnom. Križiak potonul. Posádka vo velkej časti sa zachránila.

Cernovce, 20. júla. Na bukovinskom fronte znovu počal Ba kanónový boj a trval celé dni. Náš front není otrasený. Zajali sme niekolko mužov.

Z vojenského tlačového stanu, 20. júla. („Buda­pešti Hirlap".) „Včerajšia úradná zpráva prízvukuje mimoriadne významné výkony rakúsko - uhorského vojska na troch miestach ruského frontu... Ale od­stupovanie RUBOV, ktoré prirodzene i dnes trvá, ne­správné by bolo považovat za útek a o našom nepre­stajnom postupovaní mysliet si, že je to v rýchlom tempe prenasledovanie utekajúcich. Dnešné zprávy zvláštne ukazujú, že odstupujúci Ensi zanechávajú velmi silné oddiely kryt si chrbát, tieto oddiely vy-viuujú tvrdošijný odpor a odbit ich pre nás znamená taiký boj."

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 20. júla o 6. hod. večer.

Medzi Vislou a Bugom spojené armády prena-Bledujúc nepriateľa přešly čez bojiště posledných dní.

Pod generálom Arzom zajali 50 offieierov a 3500 mužov.

Pri Sokali 3000 zajatých. • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • — ^ W — W

zvuk vod mnohých zvučícím; nebo je Bůh okřikne. Pročež daleko utíkati budou a honěni budou jako plevy po vrších od větru a jako chumel od vichřice. Nebo u večer aj předěBení přijde a dříve než jitro bude, avet žádného jíž není. Tent jest podíl těch, kteříž nás potlačuji a los těch, kteříž nás loupí." Izaiáš XVII., 12—14.

Bitka u Eklkeh. Asaýraky pravda nasypali vysoké valy a nasta­

vali obliehačné váže okolo mesta a pokúšali sa roz­bořit múry a vylámat brány. Ale Jeruzalem bol za­chránený. Vojsko Tirhakove nevyBtalo, lež zjavilo sa veľmi pozde v Sýrii. Sanherib mal ešte času, ku koncu priviest obliehanie Ekrona, odpraviť vodcov povstania, preč odvieBt jeden diel obyvateľstva a znovu dosadit Padiho za knieža Ekronu, prv než Ba priblížili Egyptskí a Etiópski. On ustúpil pred ich príchodom z Libny do Timnath a Etelkeh, iste preto, aby bol bližšie k dielu Bvojho vojaka, ktoré obliehalo Jeruzalem a aby mohol pluky toho istého pritiahnut k rozhodnej bitke. O tejto, ktorá bola svedená n Etelkeh, vypra­vuje on pravda, že ju on vybral, že on vozkov a synov kniežat z Egypta, vozkov kráľa z Merve v boji zajal. Medzitým, čo sa ináč vždy výslovne menuje najpriateľaký král, chybuje meno Tirhakove; Sanherib hovorí cele neurčite o kráľoch Egypta a o kráľovi Merve, ktorí prišli Ekronu na pomoc, o synoch kráľov Egypta o voskoch kráľa z Merve, ktorých on zajal; zajatí kniežací Bynovia menujú Ba taktiež v tých ná­pisoch. Sanherib dalej nehovorí, ako ináč obyčajne, koľko nepriateľov nsmrteno, koľko zajatcov učiněno, nie že sa dal nepriatel na útek, ie ho prenasledoval. Povážme k tomu, ie to obliehanie Jeruzalema dľa zprávy židovskej náhle končí, že Sanheribove vojská nezjavuje sa viac v Sýrii, choci sedel ešte za dvadsat rokov po tejto bitke na prestole aasýrskom, tak nedá

Západne Visly naši spojenci zlomili ruský odpor na lízanke.

. Južne a západne Radomu naše vojská vydržely tuhé boje.

Sedmohradská pechota šturmovala dedinu Ko-strzyb.

Radom sme obsadili. Vo východnej Haliči je položenie nepremenené Na hranici Bukoviny a Bessarabie rozohnali sme

ruakú brigádu plaatúnov. Bitka pri Gorici trvá. Talianske útoky na pred-

mostie pri Gorici nedaly nijakého rezultátu. Po silnej kanonáde na predmostie pri Gorici;

talianska jedenásta pešia divízia a opitými vojakm* išla do útoku proti Podgore. Nepriateľ vnikol do na­šich zákop, ale bol zase vyhodený.

0 4. hodine bol tuhý útok, ktorý bol o 8. hod. večer odklonený.

Na planine Doberdo Ba rozhořčeno ďalej bojuje. Včera popoludní uhorská chrabrá domobrana od­

razila útok pri Sdreusine. 1 tri ďalšie útoky sa srútily. Práve tak stroskotaly Ba všetky útoky na Polazzo,

Redipuglio a Veŕmegliano, ako i nábeh na Monte Cosich. Nepriatel vrátil sa do zákop, utrpiac tažké ztráty.

Kanónové boje na strednej Soči, pri Krne a ko­rutánskej hranici trvajú.

Dva útoky alpincov pri Krne sme odrazili. V bitke pri Kreuzbergu stratili Taliani 200

mŕtvych, 400 ranených. Naäa ztráta je len 42 mužov. Postavenie južne Sehluderbachu naše vojaka nazad

vydobyly. Nový útok na Cal di Lanu sa nepodaril. Námast-

ník šéfa generálneho štábu v. Hôfer, feldmaršallentnant.

izzo,

Zpráva najvyššieho nemeckého kommanda. Dňa 20. júla.

Angličania pri Hooge východne od Ypern napá­dali. Útok sa srútil pred našimi pozíciami. Angličania obsadili niektoré zákopy.

Pri Souchez odrazili Brne útok ručnými gra­nátmi.

Francúzi napádali pri Fricourte. Boli odrazení. V Kurlandii sme RUBOV pri Schmarden východne

Tukum uazad potisli. I východne Knršian nepriatel ustupuje.

Severne Novgorodu (na Nareve) zmocnili Brne sa nepriateľských pozícií. Domobrana sa vyznačila

Severne Szkva dosiahli ame Narev. Opevnenia pri Ostrolenke Brne obsadili. Južne Visly naše vojská prenikly po Blonie-

Grojec 560 zajatých. Domobrana a rezervisti generála Woyrscha od-

sa zaznat, že Sanherib musel u Etelkeh utrpět ak nie úplnú porážku, tedy predsa neobyčajne tažké ztráty; ztráty toľkého dosahu, že ho nútily bezpro­stredne po bitke nastúpit zpiatočný pochod a vzdat Ba na Bkutku obliehania Jeruzalema.

Sanheribove nápisy taja tento východ, hovoriac cele' neurčite o protivníkoch a do popredia púitajuc niektorých zajatcov, ktorých zajatie môže sa v bitke podařit i podliehajúcemu dielu. Tomuto zatajovaniu prišlo vhod, že dynastovia, ktorí v krajoch Egypta pod Sabakom opet aa vynorili na povrch, tí „dediční páni", ktorí Ba pod Sabakovými nástupci udržali, mohli byt ako kráľovia označení, že bolo možno ich vrehného pána, Tirbaku, potisnut do úzadia a před­stavit ho len ako kráľa z Merve. Významný je ten' figeľ tých nápisov, že prekrúcajú chod udalostí, aby Ba zdalo, ako by to taženie proti Sýrii bolo priaznivým úspechom korunované. Oni uvádzajú udalosti po bitke a Eltekeh, ktoré sa přihodily pred ton istou; ony

| kladú zpustošenie Júdy, vyjednávanie s Ezechiášom, jeho dávanie poplatku, ktoré SB dľa podania židov­ského dialo pred bitkou u Eltekeh, keď Sanfaeria stál u Lacbis, dalej obohnanie Jeruzalema valom, vyjed­návania ohľadom poddania mesta, ktoré boly taktiež vedené pred bitkou, keď Sanherib táboroval u Libny, všetky tieto udalosti kladú do času po spomenutej bitke, takže sa zdá, ako by Sanheribovo taženie kon­čilo úspechom podrobenia Ba Ezechiáiovho. Nápisy neoznamujú iiadne nepravdivé priebehy, ony spomí­najú ešte i tie pokusy svádzania, ktoré boly urobené pri bojovníkoch Ezechiášových, hovoriac: „tí dobrí bojovníci, ktorých bol k obrane Jeruzalema pritiahnul, klonili Ba k poddaniu sa"; ony prekrúcajú len Bied tých udalostí v tom smysle a poriadku, že kladú za­ujatie Ekrona, obkolesenie Jeruzalema, pridelenie jud-ského územia Asdotu, Ekronu a Gazi, konečne pla-

tisli nepriateľa od Hranky. Protiútoky rezer?y sme odklonili. 5000 ujatých.

Naše Vojská prenasleduj ú nepriateľa. Kavalleria dotiahla železnicu Radom—Ivangorod. Medzi vyšnou Vision a BugOm ideme na nepria­

teľa. Najvyššie kommaado. • r * **•* *

f Borjslav v plameňoch. „Kuryer Lwowski* opísal požiar v Boryslave,

tak, ako ho bolo vídat so Lvova: Je 13. mája, sviatok na Nebovstúpenia. Od rána

je den jasný, slnečný. Razom na poludnie začalo sa Btmievať na juho-západnom obzore. Čierne a husté chmáry -ŕáľaly sa na nebi 8 divne odrážaly iiá pol­nočného jasného a čistého neba...

Večer v mestskom divadle (vo Lvove) na rozkaz policie predstavenie bolo přetrhnuté. Ako príčinu ndávali poráikn ruskej armády Radka Dimitrieva nad Dunajcom a Vialokon a náhlé ustupovanie ruských vojsk z Earpatov. Ä začalo Ba nž hovoriť i to, že horí zapálená nafta v Boryslave i okolité lesy v Ear-patoch.

Ráno vstúpi mi obsluha: „Cosi divného ea deje, na nebi sú strašné chmáry;

Blace je také malinké, ako hlavička decks, a hoci svieti, je temno, ako na mraku."

Bývam v drahom poschodí. Vybehnem do drahej izby, ktorej okná vychodia na poludnie. Naozaj, vidím chmáry, čierne ani noc, zakrývajúce celú oblohu; leá na jednom mieBte prebíja slabé okrúhle svetielko.

Bolo ráno už 7 hodín. Za chvíín chmáry zakryly na nebi i ten jasnejší pnnkt. V izbe bolo treba za­páli! svetlo.

Lndí opanoval strach. Z domov utekali na ulice, mnohí šli do kostolov. Ja som sa pobral sa kopec Lubelskej unie, najvyšší punkt vo Lvove.

Odtialto predstavoval sa človeku nevídaný obraz. Nad celým juhozápadným sklonom obzora husté, va­liace se chmáry, miesty čierne ako sadza, miesty jas­nejšie. Už aú nad Lvovom a zdajú sa dotýkat ko­stolov a radnice. Druhá polovica obzora, polnočná, je jasná a bez chmár, & tá protiva medzi polnočnou a južnou stranou robila hrôzu ešte väčšou.

V povetrí hrobová tichost. Pred našimi očami roztáčaly sa atmosferické účinky strašnej katostrofy, ktorá diala sa asi na 80 kilometrov od Lvova. Bolo už jasné, že horel petrolej, zásoby millionovýeh imaní, nahromadenej energie, utvořit ktorú boly potrebné veky, ale zničit dostačovala iskra.

Dopisy. Mok* 14. júla 1915. (Otáska zhabania imania

Jmieiaía Inoeenea Odescalchi.) V posledných dňoch vynorila sa v horvatských

časopisoch výmena myšlienok ohľadom toho pýtania, či imania Ubekého kniežaťa Inoeenea Odescalchi majú byt dŕžavou zhabané a či nie. Eéd vypukla vojna a Itáliou; samo- oď seba vznikio pýtanie;- ako sa za­drží naša dŕžava naproti italským poddaným, ktorí majú v našej dŕžave majetky a ktorí sú súčastne italskými vojopovinnými občanmi. Táto otázka je veľmi dôležitá pre horvatský národ natoľko, nakotko má jeden italský poddaný, totiž knieža Inocenc Odescalchi; ohromné panstvá v Iloku a v iných obciach prostred-nieho Sriema.

Poneváč otázka táto týka sa v istej miera i nášho •iiaiiiiMi»ijHiiiiiBw«m—.iinjiunwim—i

tenie poplatku Eiecbiášnvho, do času po bitke u El-tekeb, kdežto- sa všetky tieto udalosti odohrali pred ňou, potom tiaž preháňajú vo zvyčajnom spôsobe Ezechiášove poplatky a dávky, keď udávajú, ie po­slali „svoje dcery* do Ninidy.

Judshým- prichodila táto záchrana mesta a to ne* nadálé odtiahnutie Aasýrakych od jeho múrov, ako rada Jahveho a dielo jeho silného ramena. Eeď Isaiái oznámil Ezechiášovi slová Jahveho: „Chrániti budu mesta tohoto, abych je zachoval pro sebe a pro Dá­vida služebníka svého", pokračuje II. král. XIX., 35—36: .Tedy stalo se té noci, že vyšel anjel Ho­spodinův a zbil ve vojšté Assyrském stoosemdesátepét tisíca. A když vstali ráno, uzřeli a aj, všickni byli mrtvi. Pročež odjel a utekl Senaherib, král Assyrský a navrátil se bydlil v Ninive." Na túto událost na-váža rozprávka zaznamenaná u Herodota I I , 141.

Ako vyzerala zem judska po tom zpustošení skrze Assýrskyeb, vidno z nasledujúceho líčenia Izaiá-šovho:

.Všecka hlava, jest neduživá a všecko srdce zemdlené. Od spodku nohy až do vrchu hlavy neni na něm místa celého; jen rána a zrinalost a zbití zahnojené, čehož se ani nevytlsčuje, ani uvazuje, ani olejem změkčuje. Země vaše zpustla, mčsta vaše vy­pálená ohněm. Zemi, pravím, vaši před vámi cizo­zemci eřívají, a v poušť obracejí, tak jakž vše kazí cizozemci. I zůstala dcéra Siónská sama jako budka ve vinici; jako chaloupka v záhradě tykevné, a jako město obležené. Takže kdy by Hospodin zástupů jak­koli máličko ostatků nezanechal, bylli bychom jako Sodoma, byli bychom Gomoře podobní." Is. L, 5—9.

Pre ďalší vývin náboženstva malo zachránenie Jeruzalema veliký význam, a nie menlí i tá okolnost, že Izaiášove náhľady o položení Júdovom boly po­slednými událostmi ako správne, tedy skrze Jahveho

slovenského osadníctva v Srieme, držím, ie nebnde od veci podat vývod o tom, aké stanovisko zaujímajú horvatské listy. Pýtanie toto doniesla ha pretras v Osieku vychádzajúca novina ,Dran\ V rokovaní 0 nej pokračovaly minulého týždňa horvatské úradné .Národne Novine" uíerejňujúc osvedčenie správy ilockého imania, ktoré prirodzene považuje každú konfiškáciu neospravedlniteľnou, hoci zná uviest je­dine dôvody, ktoré nie sú vstave zachránit ten majetok pred zhabaním.

Treba poznamenať, ie sa správa tohoto ohrom nebo imania, ktorej úradnícke osobníctvo pozostávalo výlučne z cudzincov, menovite počas direktorstva dvoch bratov Waoge, držala velmi nepriateľsky ako naproti obci tak i naproti jej obyvateľstvo.

Toto panBtvo má v samom ilockom chotáre asi tri tisíc kat. jutár najlepšej pôdy, nevytvárajúc z tohto počtu ani lesy, z ktorých vykolčované plochy dávala chudobným ľudom sprava do árendy na jeden rok za 160—180 kor. po kat. jutre. Eoľká je štrbina pre obec takéto panstvo, majúce temer jednu tretinu pôdy celého chotára vo svojich rukách, .vidno odtiaľ, že ono platí len tolko obecnej prirážky na potreby obce, koľko platí najväčší jej daňovník zo BÚkromného stavu. V našej obci najväčším majiteľom nepohnuteľ-no8tí je gazda, ktorí má asi do 300 kat. jntár zeme. A tak dľa toho panstvo má naproti tomuto ilockému hospodárovi tú výhodu, že 2700 jutro v je slobodné od obeenej prirážky: nasledovne, čo je pre panstvo výhra, to je pre obec, ako mravné telo strata. Lebo keby tých 2700 kat. jutier bolo v rukách malorolnlkov, boly by všetky tie jutra obťažené obecnou prirážkou. 1 toto je jedna do neba volajúca krivda, feudálneho systému, ktorá netrpělivé čaká o čím skoršie odstrá­nenie. Na tom rokovaní o tom úradnom zhabaní to­hoto panského imania zúčastnil sa i druhý zdejií ne­mecký denník, totiž „ágramer Tagblatt", ktorý na pokon vyniesol na verejnosť i to, že horvatský sabor nalici miesta skrze svojho vyslaného povereníka pro­testoval proti vročeniu ilockého panstva cudzincovi do rúk, ktorý nemá horvatský indigenát, a na pokon s dôrazom prízvukuje, že dnešný ilocký zemský pán, knieža Inocenc Odescalchi, je vojopovinný taliansky poddaný, tak by dla toho fideikomisná vrchnosť bola povolaná a síce súdobný stôl mitrovický, aby do rie­šenia otázky úradného zhabania sekvestrovala aspoň dôchodky panstva, ktoré dnes idú na prospech maji­teľa fideicomisa v tomto páde italského vojopovinného občana.

Ci to príde,k tomu, aby bolo iloeké panstvo úradne zhabané, rieši aa istotne na skoro.

Ako smýšľala předešlá správa tohto ohromného panstva so zdejším obyvateľstvom, podávam na ukázku nasledujúcu osnovu, ktorej uskutočnenie bolo preve­dené v poslednom desaťletí.

Eeď sa bol počal počiatkom tohoto stoletia šíriť social-demokratický pohyb v Iloku a jeho okolí, ktorý potom r. 1907 vyvrcholil v jednej veľkolepej mani­festácii na ilockom námestí, ktorý išiel za zlepšením pláce robotníctva hospodárskeho menovite na veľko-statkáľäkych imaniach, pohla tehdajšia správa iloc­kého panstva rozumom a osnovala novú dedinu ku ktorej založeniu vyhliadla jednu dolinku bezprostredne pod samým rubom leBa ležiacu v chotáre obci Su-seka, na Dunaju asi šestnásť km. východne od Moku. Tá dolinka nosila meno na katastrálnej ako i na generálatabskej karte meno Veliký Lug a predstavo­vala jednoduchý pasienok. Správa premenila tento pozemok na intravillány, z ktorých každý mal po vr­šinu Viať menej pol jutra v hodnote cd 300—500

korún. Takýchto dvorov bolo vymerano asi päťdesiat Osnova týchto dvorov tak bola vypracovaná, ie naj­severnejší dvor hraničil B najjužnejším pozemkom susedskej obce a najjužnejší dvor i rabom lesa. Správa to tak vypočítala, aby táto nádejná obec bola na večné veky odsúdená iivotárit a žiť večne z pan­skej milosti a jej obyvatelia mali byt večiýfdi alebo aspoň írečitými nádenníkmi ilockého panstva. Za oby­vateľov nádejnej obce vybrala si ako údajne najprí-hodnější a najpovolnejší materiál evanjelických Slo­vákov. Eed osnova bola hotová, vypravili jednej zimy Jana Mokrána Eollára do Hložian, Petrovca a sused­ných obcí, ktorý verboval slovenskú chudobu sem, sľubujúc jej po návodn správy zlaté hory-doly. Chu­doba prišla, dvory rozobrala pod podmienkou päť­ročnej výplaty. Nasledujúcej zimy poskytlo jej panstvo zárobok v rúbanisku a nasledujúcej jari dostaly po-aemky v zime vykolčované pod jarné osevy na poly do obrobku. Eým Ba nepoodkupovali a kým si domý nepovjBtavovali, šlo všetko hladko dľa programu správy.

Ale keď sa niektorí z osadníkov zmohli a prišli ku grošu, počali sa obzerať po kúpe majetku. Obrá­tili sa na správu, aby im táto vyprostredkovala u hlavnej správy vo Viedni možnosť odkúpiť od pan­stva toľko pozemkov, koľko je nevyhnutelné potrebné k slušnému vyživeniu svojich rodín. Ale správa o tomto nechcela ani počnt a naši noví osadníci nechceli bez zemi žiť. Bolo im do zúfania, Prichodili i kn mne, aby som im napísal prosbu aa ústrednú správu. Ja som ich od takého márneho kroku odhovoril a poučil o tom, čo vlastne správa panstva zamýšľala, keď ich dedinu zakladala: Chcela mat lacných robotníkov úplne odviBlýeh od svévole správy. A aby som ich vyliečil z ich matnej ilúsie, poukazoval som im na ten fakt, ie tá istá správa zakupuje v Iloku, meno­vite na západne] strane chotára radom urbariálne po­zemky, ktoré lešaly v blízkosti panských majetkov.

Úbohí osadníci boli by zúfali v tomto stiesnenom poloiení, keby som im nebol ukázal bezpečné výcho-dište z tohoto najvýš nepriaznivého položenia. Roz­prával som im takto:

Snsecký chotár, v ktorom leží vaša mladnšká osada, počíta 7111 kat. jntár i 715Q0 vietkej pôdy, na ktorej iije lén 1400 obyvateľov; vašimi dvormi udierate do západnej polovice chotára susednej obce Sviloša, ktorý má 2299 kat. jutár i 1460Q0 zname­nitej pôdy, na ktorej žije 500 obyvateľov.

Dajte na vedomie Susečanom a Sviloianom, ie chcete kúpiť zem, ponuknu vám jej toľko, že nebu­dete stačiť ju kupovať a budete mat k tomu ešte tú výhodu, že ju aspoň i prvého kraja dostanete po­merne lacno. Lebo tým obyvateľom ležia tie pozemky cele od ruky, ďaleko, preto ich oni tak dobre obrábať, ani tak dobre hnojit nemohly, ležalý zväčša úhorom.

Najprv nedôverovali mojím vývodom, ale o nie­koľko týdňov už sa mi prišli pochváliť, že im núka ten i ten gazda blízko ležiaci pozemok. Tu som ich veľmi dotklive vystríhal, aby sa mali na pozore, aby nič nekupovali, kým sa dokonale nepresvedčia o tom, či patričný pozemok stojí na mene predávačovom a či ho on skutočne i užíva. Choďte najprv do pozemnej knihy, ktorá vám i to povie, či je majetok čistý a či zadĺžený a potom do obce, ktorá vám dá na vedomie, či majetok užíva v skutku patričný predavač, aj či nemá neplatenú daň na predošlé roky, aby ste ne-strádali, ako voľakedy Bingulci a Erdevičania, ktorí si museli svoje majetky po druhý ráz odkupovať od prešibaných a prehnaných domorodých predavačov.

(Dokončenie.)

vnuknuté, potvrdené. Teraz videl každý obyvateľ Je-ruzalerňa1, ié ŕ dopustenia Jahveho sa skutočne pri­hodilo to, čo Izaiáš pri jednej jasennej slávnosti a Bíce pravdepodobne na tej1 roku 702 vydržiavanej v oči obetného oltára veselým účastníkom slávnosti bol oznamoval. XXIX:

„Běda Arieli, Arieli městu; v kterémž bydlil Davidi Přidejte rok po roku, nechat zařezuji beránky; však předce ssoužlm Ariete, i nastane mu žalost a zármutek, nebo mi bude jako Ariel-, to jest lev Boží. Položím se zajisté vůkol proti tobě vojensky a ssoužím tě bez lítosti a vzdělám proti tobě šance. Tehdy sníženou jsouc jako z země mluviti budeš a jako z prachu šeptati bude řeč tvá; bude, pravím, jako hadače z zeme hlas tvůj a jako z prachu řeč tvá syp-teti. Nebo jako prášku drobného bnde množství ne­přátel tvých a jako plev létajících množství ukrut­níků; a stane Be to hned v okamžení. Od Hospodina zástupů navštíveno bude město hromem a země tře­sením a zvukem velikým; vichřici a bouři a plamenem ohně sžírajícího.11

Jahve bol odohnal železnou obručou assýrskehb obliehačcého vojska Jeruzalem, ale on nebol dopustil svojmu nástroju vyrvat si svoju korisť. .Jako když lev řve aneb lvíče nad lonpeží svou, proti němuž* byl li by svolán houf pastýřů, křiku jejích se neděsí, aniž se pro hlnk jejích koří: tak sstoupí Hospodin zá­stupů, aby bojoval o horu Sión a o pohrbek jeji. Jako ptáci létajíce svých hnízd hájí, tak hájiti bude Hospodin zástupů Jeruialama; anóbrž obhajuje vy­svobodí jej, pomíjeje pomstou zachová." XXXI., 4—5. Tak predpovedal prorok pri jednej druhej príležitosti. V tej v hlavnom vojsku Assýrskych vypuklej nákaze museli vidět Judski dla náboženských predstáv toho ČSBU raku Jahveho svojmu Indu k pomoci speebajú-eeho. Z nenadálá zjavila sa spása, ajako zdání viděaí

nočního zmizlo množství všech národů, bojujících proti Arieli a všech válčících proti němu a předno­stem jeho a Bužujicích jej." XXIX., 7.

Toto nenadálé vysvobodenie Jeruzalema muselo hlboký dojem učinit na jeho ztrápené obyvatelstvo a muselo Ba mu hlboko vryt to presvedčenie, že je Jahve proroka pravým Bohom. Ale práve tento samý vystríhal ich ústami proroka pred vzývaním sôch a obrazov a im zasľúbil, ie ich chce na budúce dobre spravovat, jestli ho budú poslúchať: .Nebudou více odjatf tobě učitelé tvoji, ale očima svýma vídati budeš učitele své; a ušima svýma slýchati slovo tobě po zadu řekoucích: Tot jest tá cesta, choďte po ní; va­rujte se, bud že by Bte na pravo neb na lávo uchý­lili." (XXX., 20—21). Áko další následok tejto zná­mosti bol predpovedal prorok odstránenie obrazov: „Tedy zavržete obestření rytin svých stříbrných a odev slitin svých zlatých; odloučiš je jako nemoc svou trpící, řka jim: Idiž mi s očí I" Až potom „dáť tehdái i déšť na rozrívaní tvé, kterýmžby osíval zemi; a chléb z úrody země, kterýi bude jadrný a vzdorný. I budete zpívati, jeko když Be v noci zasvěeuje slav­nost; a veseliti se Brdečné, jako teo, kterýi jde s píšťalkou, bera BO na boru Hospodinovo, kn skále Izraelově." Tieto myšlienky získaly i Brdce královo, ktorému tie ťažké časy daly podnet k pochybnosti ohľadom múdrosti jeho úradníkov, ktorí boli zneva­žovali proroka a jeho proroctva 1

Tak prišlo sa k reforme bohoslužby v smysle Izaiášovbo proroctva. Pravdaže nachodí sa o tour len jedna dejinná poznámka, ie ten starý had Nechustan bol odstránený. S tým kráľovským zákonom prirodzene neboly obrazy odstránené: v zemi bolo istotne dosť kútov, v ktorých boly ďalej ctené a menovite vynú­tenie zo súkromných domov nedalo sa kontrolovať, ale z chrámu boly odstránené. Jotef Maliak.

Chýrnik. Nový miestodržiteľ v Haliti. Korytowaki, od

dvoeh rokov mkatodriiteľ haličBký, je na vlastnú žiadosť prepustený, a na jeho mieBto vymenovali ge­nerála Hermana Colarda za miestodržitela. — Bodom nový miestodržitel je z Haliče; narodil sa rokn 1857 v Stanislave. I pri vojakn bývaval zväčša v Haliči.

Oprava, f E a j i l Koleny umrel 16 ho, nie 17. júla. Neurčitost v predošlom čísle našich novín, je z toho, že Brne z telegramom nemohli vyrozumiet deň smrti.

Slivky v Bosne Bosna bude mat hojnú úrodu sliviek. Tak počítajú, že tohoročná úroda bude od lanskej o dobrú tretinu väcMa. DOBC dobrú úrodu oča­kávajú v Slavonii.

Draženie bavlnených látok v Nemecku. Od 1. augusta bavlnené látky budú o desať percentov drahšie. Vcelku bude to už 30-percentové zdraženie.

Úrody v Rumunsku. Tohoročná úroda v Rumunsku bude menšia od lanskej. I siali v jašení 1914 a na jar 1915ho pšenice, razia jačmeňa menej, ako o rok prvej.

O sMerani našich ludových piesni. (Dokončenie.)

Nesmiem tu zapomínat ani na tie, ktoré svojou trúchiivoaCou často od všetkého iného silnejšie dojí majú človeka. Bukovinský zahŕňa ich ako ballady, a ja sem pridám i trúcblospevy. Mal Bom asi 10 rokov, ked vo verejnom súboji (rozumej: pračke) podíahol najkrajší mládenec obce a z toho i nmrel. Hned žatým spievala celá obec krásny trúchlospev s nápevom úplne novým. Dlhé roky vplývala na mňa táto zvláštna pieseň, ale vír života vytrhol mi ju pozdejšie predsa z pamäti. Rozpomínám sa už len na začiatok:

Na {tonickej veži zvony vyzváňajú,

Janovi Števkovie na pohrab volajú...

možno počítat i starú, hodne rozšírenú

Hfochoíakou dolinou tra*) mládenci idú,

[: postretli dievčinu, čo niesla zelinu,:]

Takéto piesne čerpajú svoju látku z najrôznejších oborov životných, Tak sa — asi pred 8. rokmi — ujala pieseň:

[: V prostred Ameriky krčma malovaná,:]

[: do nej sa schádzajú Slováci za ráua.:]

[: A keď Ba schádzajú, tak sa shovárajú::]

[:Podmeie my, chlapci, ta do nášho kraju!:]

[: A ked ta pôjdeme, čo robit budeme?:]

[: náš kraj je chudobný, hladom zahynieme 1:]

[: Moja žena doma, a ja v Ameriky :]

[: misím tvrdo robit v železnej**) fabriky.:]

Dohodím ešte niečo i z príležitostných pijsoí, V deň Troch králov chodievajú inde s hviezdou po domoch. V Ponikátíh toho nevidíš, ale chodia dievky v predvečer Troch králov pod okná spievať:

Prišli traja králi od východu, klaňajú sa panenskýmu rodu. Aj my sme sa vám prišli klaňati, aby ste nás ráčili obdarovati.

Na vašom stole biela fialka, vášmu mládencovi pekná frajerka; ua vašom stole červená ruža, a vašej diovky peknýho muža.

[:Máje staviame, koly brodíme,:]

[: ponickým diovčencom:] radosť robíme.

Očovská vetev .holobrnáníkov"*) s úlnbou spie vava a svojim pomerom prispôsobuje i „volebné*, v 80% z populárneho pera nášho Somolického pošlé. V Ponikácb Ba tieto tiež krásné a Iudovej poezii na nepoznanie prispôsobnené piesne neujaly. Za čas ich aj pochytil jeden, drnhý, ale ako mizla rozčulenoat volebná, tak sa tratila i volebná pieseň; preto v Po nikách mimo doby volieb nikdy nepočuješ podobnej piesne. Ani len čiarky si Poničan neosvojil z .vo­lebnej" a ak ju i zaspieva, urobí .to tak nechutne, ako by jej ani slova nerozumel. V tom vidím pravú životnú silu ponického spevu, léno cudzieho neassi-miloje, aby sa to na ňom nepoznalo; k cudziemu sa nepřipojí, aby neztratil svojho rázu, ale sa večne od všetkého delil

Kouečne ešte slovo k Bukovinskému! S duchom ponických piesní najviac soznámil si sa Ty. Čekáme tedy, že aspoň o svadobných zvieme viac z Tvojho pera. Ich sosbier&nie a preštudovanie môže Ba stať pričinením Tvojím — už či priamym, alebo nepriamym. Ja by som Pocikám vďačne venoval potrebného času, ale to nepostačí; veď vieš, že hrám len na verklíku a na gramofone, čo veru s hanbou vyznávam.

Práve preto z vlastnej zkušenosti upomínam mládež: eaujimajte sa i o hudbu.

Veporin,

*) Mužské košele v Ocovej, Hrochoti a Pcnikách , sú náramne krátke, tak že je brácho holé vždy. i

Na Turice mládenci stavajú dievkam „máje*. Robí sa to práve s takým velkým apparátom, ako i velkonočná kúpačka. Štyria mládenci chodia s ,rie šfangami" a robia diery do zeme, dvaja máje .hradia", jeden zapisuje a ostatní ich nosia z vozov senných. Cigánska banda chodí všade s nimi. Celého pol dňa sa to premáva po obci a pri tom hrá .muzika" ne­prestajne dve nôty: ked kráčajú, akýsi marš, a keď prídu na miesto .hradenia", zneje vždy tá určitá .nôta":

[:£j, háje, háje, zelenie háje!:]

[: ponickým diovčencom:] staviame máje.

+) Skrátené: traja. **) Miesto .železnej". — V Ameriky, vo fabriky

= ponický lokál

Priemysel, obchod, hospodárstvo. Colná jedaota. V Solnohrade tajomník obchodnej

komory a vládny radca Stock prednášal o budúcom hospodárskom pomere medzi Rakúsko - Uhorskom a Nemeckom.

Po prednáške, ktorá bola v miestnostiach ob­chodnej komory, cisársky radca Qessele predostrel návrh toho emysla, že terajší colný systém treba čim skorej zrušiť a i v administrácii železníc, pošty a te­legrafu treba přijat spôsob, ktorý by sa srovnával BO správou, akú majú v Nemecku. Pritom nevyhnutne potrebné je, BO zretelom na záujmy obchodu, admi­nistráciu krajín nrobit prostejšou, modernejšou. V ho­spodárstve a v priemysle treba oblahčit spojovanie all a budiť podujímeteMú ehut. Priemysel podporovať i poskytovaním mu lacných surovín. Aby bola možná rovná hodnota valuty, uviest marky.

Vlády v uzavretí vyzvali, aby bez meškania ro­bily kroky a připravily hospodársku jednotu.

:&^UUUUUbť

Obchodníkom do pozoroosti! Sučiansky potravný spolok

odpredáva svoj

WF o b e b o d ~VH s miešaným tovarom a celým obchod­ným zariadením. Inventura 30. júna horevzatá obnáša K 5470— bez zaria­denia. Ref lektanti, ktorí sa vopred ozná­

mia, môžu si tovar obzrieť. Odpredaj sa prevedie 1. augusta 1915 o 4. hodine popoludní v spolkových

miestnostiach.

.. _*

Životaschopný kupec by mohol obchod i prevziať.

: *

Zo Španielska. K o r n e l a S t o d o l u .

Fstrán 68."' Cena K 1—, poštou o 5 halierov viac.

Dostat r každom kníhkupectve i u vydavateľa

Kníhtlačiarskeho fič. spolku v T u r č i a n s k o m S v . M a r t i n e

(Turóozszentmárton).

Odporúčame nášmu obecenstva

I I =Sobrané Spisy= Martina Kukučina.

Vychádzajú vo svízkoch 15—30-hárkových.

S V Ä Z O k I . 8 podobizňou spisovateľovou, 250 strán 8» K 2--viazaný TO vkusnej plátenej väzbe. . . . . „ 8-20

Obsah: Z teplého hniezda. — Neprebudený.— Tichá voda. — Ked báčik z Chocholova umre. — Slepá kura a zrno.

S v á z O k I I . 264 strany 8«, broíirovaný . . „ 2--viazaný s 9-20

Obsah: Dedinský román. — Mišo. — Zakáia — darmo je. — Rekruti. — Na podkonickom bále. — Tiene i svetlo. — Sviatočné domy.

S v ä z o k I I I . 240 strán 8* broiirovaný . . „ 2 — viazaný 3-20

Obsah: So stupňa na stupeň. — Dies irae. — Na svitaní. — Rysavá jalovica.

S v ä z O k I V . DOM V STRANÍ. Diel I., bro­iirovaný a-viazaný n 3-20

S v ä z O k V. DOM V STRÁNI. Diel n., bro-áirovaný a-_ viazaný # 8-80

S v ä z O k V I . (v tlači). WW Äe* »a peniaze pošlú vopred, treba präolit na po­

štové porto jedného svaslcu 20 halierov. Jednotlivé svatky na dobierku neodporúčame, lebo je pošt. porto drahšie. Pri 3—4 alebo viacerých statkoch odporúčame objednat knihy na dobierku.

Zvláitnostou Kukučínovho umenia je, že z dnáe každého človeka vynesie niečo milého, pre čitateľa zaujímavého. O veľkom jeho diele, Dome v stráni, i najnovšie kri­tika hovorila: „Zaujímavosť diela je nie v príbehoch, ale v ľuďoch samých: v bohatstve vnútorného obsahu. Co by s ktorej stránky vzal svojho človek/., Kukučín vyvedie z neho niečo pozoruhodného, zaojlmr vého, pú­tavého. Ľudská du a je hlboká, a ked t a j .-j on do­tkne, ona vyjaví všetky svoje tajnosti. Filor An života, humánne názory, teplotu citu, vieiu, krastar stvo, ideály — v knihe tejto máte všetko. Pritom vo vŕetkom miera — vlastnost umeleckej nátury. A okrem vecí svätých a bôľu všetko ožiarené humorom."

Kto zaujíma sa sa slovenský fwri, ta jeho obyčaje, ducha a celý šwot, nemote byt beg Sobranýeh Spisov Martina Kukučina.

Odporúčané spisy dostat v k a ž d o m k n í h k u p e c t v e i u nakladateľa:

Kníhtlačiarskeho uč. spolku v T u r č i a n s k o m S v . M a r t i n e

(Turóczszentmarton).

^mmtx •ftv

Pre každého potrebnou knihou je

Napísal dr. VaVTO SfObáľ*. F o r m á t 8°, s t r á n 3 6 9 , s 8 6 r o z l i č n ý m i v y o b r a z e n i a m i . Dielo v y d a l o d o l u p o d -p í s a n é n a k l a d a t e ľ s t v o . C e n a b r o š . vý­t i sku K 3-60, viaž. K 4 ' 5 0 , p o š t o u o 2 0 hal . , r e k o m m a n d o v a n e o 4 5 h a l . v iac . Or. Vávro Srobár sobral v tejto knihe BO zretelom na sage slovenské pomery všetko, čo treba vediet každému z nás zo zdravotníctva. Kniha táto poučuje, ako treba žit, aby ei človek svoje zdravie vo všet­kých neprajných okolnostiach neporušené zachoval. O B S A H : Předmluva. I. O vzduchu. II. Odev a šatstvo. III. O vode. IV. O pftde. V. O výžive a pokrmoch. VI. Príbytok. VII. O osvětlovaní. VIII Pochovávanie mŕtvych. IX. Deti a škola. X. O práci. XI. O nákazlivých cborouách. XII. O pohlavnej do­spelosti a o pohlavných nemociach. XIII. Prvá pomoc pri úrazoch. XIV. Stavy bezvedomia.XV. O otravách.

— Objednávky vybavuje: —

Km'Mlačiarsky účast, spolok v T u r č i a n s k o m Sv, Martine. mm

Inserujte

„Národných Novinách."

-

3 5 » I n i s * r Ä t o -v r e d a k o i a n i e j e s o d p o v e d n á .

Zodpovedný redaktor: Svatosár H w b n a . Majitel a vydavatel: Consortium F a v a l M u d r c a a listen t nákladom KaJhtlaciarekeho účastinárakabo spolkn T Tarčipcrkct? ST. Martin*.

Spol.