Bratislava_25. – 26.11.2005

Základné filozofické disciplíny

1. Ontológia- náuka o bytí- najzákladnejšia, náuka o bytí, čo je to bytie? čo je podstata sveta? súcna? (súcno - každá konkrétna vec)- všetky súcna tvoria jedno bytie

Základné ontologické koncepciez hľadiska kvality- materializmus- idealizmus – objektívny, subjektívny

z hľadiska počtu prvkov ktoré tvoria bytie- monizmus – všetky veci majú jednu spoločnú substanciu, podstatu- dualizmus – dva základné princípy (hmota a idea ako hybná sila)- pluralizmus – existuje obmedzené (empedokles - 4 elementy a dve hybné sily), alebo neobmedzené množstvo substancií, základných prvkov (atomizmus)

ontológia = metafyzika

2. Gnozeológia = epistemológia, noetika- teória poznania

Čo je poznanie? Čo je pravda?Je svet a podstata vecí poznateľná?

Dve koncepcie- gnosticizmus – svet je poznateľný, môžeme odhaliť podstatu vecí- agnosticizmus – podstata vecí je nepoznateľná, je skrytá

Ak uznám že svet je poznateľný, tak akým spôsobom?- buď zmyslami – empirizmus (plus vnútorná skúsenosť), senzualizmus - buď rozumom – racionalizmus

Pravda - korešpondenčná teória pravdy – Aristotelesaedecvatio res et intellectus – zhoda vecí a rozumu

- konsenzuálna teória pravdy – pravda je vecou dohody, s tým čo sa zhoduje väčšina ľudí to je pravda

- koherenčná teória pravdy – týka sa vedeckého poznania myšlienka, hypotéza je pravdivá ak je v súlade s ostatnými myšlienkami celkovej teórie

- redundačná teória pravdy – netreba uvažovať či pravda je (redundancia – nadbytočnosť)

1

3. Logika- náuka o formách správneho myslenia- teória definície, argumentácie, teória usudzovania

4. Etika- náuka o morálke- praktická filozofia- veda normatívna, stanovuje normy správania sa ...

sociológia, právo, politológia, ekonómia, antropológia, psychológia – od 19. sa osamostatnili od filozofie

Raná grécka filozofia 7. - 5. st. – prírodná filozofia, hľadali podstatu v prírode

Milétska škola Thales – Voda; počiatok(arché) Anaximenes – vzduchAnaximandros – apeiron (neobmedzené – látka)Pytagorejci – základ je číslo (základné tvary)apolitický(mimo fazúľ – strániť sa fazúľ), vegetariáni, náboženská komunita

Eleáti Xenofanes - inšpirátorParmenides – tvorca, bytie je jedno súvislé, nemenné bez pohybu stotožnené s čistým(bezobsažným) myslením

Zenón z   Elei – obhajuje názory Parmenida o nemožnosti mnohosti a pohybu v paradoxoch tzv. Apóriach – paradoxoch– zakladateľ dialektiky, ako spôsobu kladenia antitéz k tézam, čiže protikladné výpovede k pôvodným výpovediam- dichotómia – delenie na dve časti (nekonečne delenie dráhy) - achiles a korytnačka – nikdy nedobehne korytnačku s náskokom, lebo tá je vždy o určitý počet bodov vpredu - letiaci šíp – v momente stojí na mieste

Herakleitos z   Efezu – monista- oheň=pralátka, energia- celé dianie, poriadok a zákonitosť pochádza z logos(svetový rozum)- pantha rei – celý svet je v neustálom, procese, zmeny, vznikania a zmeny, žiadnu vec nemôžeme identifikovať dva krát- jediná stálosť je stálosť zmeny (jednota stálosti a premenlivosti)- vznik a pohyb pramenia z boja protikladov, ktoré sú zjednotené v bohu „Boh je noc a deň, vojna a mier ...“Pravdivé poznanie znamená stotožnenie sa s logom

Pluralisti 5.st. Empedokles – 4 živly 2 hybné princípyAnaxagoras – 1. filozof v Aténach

2

- veci vznikajú z nekonečného množstva semien(spermata), každé semeno obsahuje v sebe základ každej veci (myšlienka všetko vo všetkom - en pantí pánta)

Atomisti Leukipos, Demokritos – kauzalita, determinizmus

– hmotné nedeliteľne častice – atómy sa pohybujú v prázdne, vzájomnými zrážkami sa rovnaké atómy spájajú a vytvárajú viditeľné veci, a rozpadom atómových väzieb dochádza k ich zániku

Duša je zložená z atómov malých a jemných, čiže je materiálna a smrteľná

Etika- cieľom života a konania je blaženosť(eudaimonia), ktorá spočíva v kľude duše(ataraxiá), a tú možno dosiahnuť uprednostňovaním duševných slastí pred telesnými – eudaimonizmus

Raná grécka filozofia nerozlišovala medzi zákonmi spoločenskými a zákonmi prírodnými, všetko sa deje podobne ako v mytológii na základe nemenných prírodných, alebo božských zákonitostí.

Klasická Grécka filozofia – 490(odrazenie perzského útoku pri Marathone) – 321(smrť Aristotela) – 338(porážka gréckych polís Filip II Macedósky, otec Alexandra Veľkého)

ANTROPOLOGICKÝ OBRAT – obrat k človeku, dominujú disciplíny ako etika, právo, politika, rétorika, logika

Otrokársko demokratické zriadenie, umožňuje každému občanovi zúčastňovať sa politického života => potreba vzdelania (etika, rétorika, politika...)

Sofisti – učitelia múdrosti, za plat

ako prví rozlišujú medzi dvoma sférami 1. sféra fizis

predstavuje prírodu s nemennými dokonalými zákonmi

2. sféra nomos (slovo)výtvory človeka – kultúrajazyk, spoločnosť tzv. morálne, právne normy, štát, ktoré ako výtvor človeka sú nedokonalé a premenlivé

Cieľom sofistov nebolo odhaľovanie skutočnej pravdy, ale dokazovanie pravdy.Spôsob ich argumentácie sa nazýva eristický dialóg, alebo sofizmata, ktoré spočívajú v umení jazyka a logiky a manipulovania s nimi

Znaky sofistiky

3

- relativizmus a   subjektivizmus – ProtagorasHomo menzura – označenie myšlienky: Človek je mierou všetkých vecí jestvujúcich že sú, nejestvujúcich že nie sú.o každej veci existujú dve protikladné výpovede

- agnosticizmus a   skepticizmus – o bohu nemôžem nič vedieť – Protagoras- žiadna výpoveď nieje pravdivá

- nihilizmus – Gorgias- nič neexistuje- ak by niečo existovalo je to nepoznateľné, - ak by aj niečo bolo poznateľné je to nevyjadriteľné

„obsah a rozsah pojmu“

Politická filozofia u sofistov

Protagoras zdôrazňuje význam a úlohu štátu, pretože umožňuje realizáciu záujmov občanov

Antifón – rozdiel medzi nomos a fizis - prírodné zákony sú pravdivé, zákony stanovené človekom sú klamné- presadzuje myšlienku rovnosti všetkých ľudí aj otrokov

Kallikles, Trasimachos, Kritias(Platónov strýko) – tvrdia že zákony sú len pre väčšinu slabých aby ich ochraňovali, ale silný a schopný jedinec vo vláde by mal presadzovať svoje vlastné záujmy

Kritias – bohovia sú výtvorom vládcov, pretože svetský zákon nemôže kontrolovať všetko, a bohovia všetko vidia

Sokrates

Aj keď nepochádza z aristokratického rodu presadzuje aristokratickú formu vlády v pravom slova zmysle aristoj=najlepší, čiže vláda najlepších čiže najmúdrejších.

Odmieta demokraciu ako rozhodovanie veci neznalej väčšiny, lósu, alebo náhody.

4

Reaguje na sofistov, odmieta ich morálny a právny relativizmus, v morálke vidí jedinú stabilitu, odmieta poznávanie prírody ako zbytočné a bezbožné, človek by mal v prvom rade poznať sám seba a hľadať dobro.

Jeho etika je intelektualistická tzn., že vedieť čo je dobro znamená dobro konať, zlo je neznalosťou dobra.

Človeka po stránke morálnej vedie vnútorný hlas – daimonion.

Vyučoval vo forme dialógov, pričom sa snažil doviesť žiaka k odhaleniu pravdy. To sa nazýva maieutika.

Sokratovský dialóg – negatívna časť stanovenie problému a odhalenie omylu protivníka- pozitívna časť hlbšia analýza problému vedúca k odhaleniu pravdy

Sokratovská irónia – viem, že nič neviem; vystupuje ako veci neznalý, ale dokazuje neznalosť protivníka a vedie ho k odhaleniu pravdy

PlatónSokratov žiak, píše vo forme dialógov (Sokrates je často jednou z postav v dialógu)

Najvýznamnejšie dialógy – Ústava, Zákony, Protagoras, Sofisti

Je idealista - tento svet je len nedokonalým odrazom večných, nemenných ideí.Vytvoril teóriu ideálneho štátu – jedna z prvých utópii

Vychádza z charakteristiky nasledujúcich foriem vlády:- oligarchia – vláda najbohatších, ktorá vedie k nespokojnosti chudobnejších, širokých más a k nastoleniu demokracie, ktorej základným rysom je sloboda , ktorá sa zvrháva k neporiadku a nástupu tyranie ako vlády silného násilníckeho vládcu

- timarchia(timokracia) – niečo medzi aristokraciou a oligarchiou

Tieto formy on odmieta predovšetkým demokraciu v ktorej vidí príčinu úpadku Atén plus popravu jeho obľúbeného učiteľa Sokrata.

Ideálna forma vlády je aristokracia a základnou cnosťou je spravodlivosť, tzn., že každý občan patrí do spoločenského stavu podľa typu svojej duše. Spravodlivý, ideálny štátPsychologický aspekt

Etický aspekt Spoločenský aspekt

Žiadostivá duša Rozumnosť = poslušnosť Výrobcovia Vôľová, vznetlivá duša Statočnosť Strážcovia, vojaciRozumová duša Múdrosť Vládcovia

Psychologický aspekt – prevažujúca časť dušeEtický aspekt – cnosť prislúchajúca určitému typu duše

5

Spoločenský aspekt – ekonomický, spoločenský stav, vrstva

Vládcovia- najlepší a najmúdrejší => aristokracia, alebo sofokracia- vládnu, vytvárajú zákony- rozdeľujú ľudí do príslušných stavov spoločenského aspektu

Základom štátu okrem spravodlivosti je rovnosť a tú rozlišuje- úplná rovnosť – každému rovnako- úmerná rovnosť – tú uprednostňuje - väčšiemu viac, menšiemu menej

založil Platónovu akadémiu – 529nl. zrušená

Aristoteles ( 321pnl.)

Platónov žiak a jeho najväčší kritik Škola Lykeon - Žiaci – peripateici(prechádzali sa po škole)

Diela: Politika, Ústavy (analyzuje 50 ústav vtedajších polís),Etika Nykomachova(otec, lekár na macedónskom kráľovskom dvore)

Založil logiku ako samostatnú vednú disciplínu – tradičná, aristotelovská logika až do 19. st.

- odmieta Platónovu ontológiu- podstata veci je v samotnej veci, na rozdiel od Platóna

Tiež hľadá ideálny typ štátu, ale vychádza z reálneho stavu, ústav(gr. polís)

Rozlišuje 6 základných typov ústav a delí ich podľa dvoch kritériíprvé kritérium – vláda vo vlastný prospech, alebo v prospech spoločnostidruhé kritérium – koľko ľudí sa podieľa na vláde3 zlé formy ústavy – tyrania, oligarchia, demokracia(veľká skupina vládne vo svoj vlastný prospech)3 dobré formy ústavy – monarchia, aristokracia, polytea(ústavná vláda)

Aristototeles neuprednostňuje žiadnu konkrétnu ústavu, tvrdí že určitý typ ústavy môže byť vhodný v určitej situácii (kráľovstvo je vhodné v období vojny)

Všeobecne je prijateľná kombinácia ústav(kombinácia demokracie a oligarchie) – široká stredná vrstva, zabezpečuje rovnosť a stabilitu

Potrebnosť štátu – štát je potrebné a prirodzené usporiadanie spoločnosti, lebo človek nie je len tvor spoločenský, ale je tvor politický(zoonpolitikon), ako jediný tvor rozlišuje medzi dobrom a zlom a jeho život sa realizuje v štáte

- štát nevzniká dohodou medzi ľuďmi ale predovšetkým spájaním jednotlivcov do rodín, rodín do obcí a obce vytvárajú štát

6

Trojdelenie štátnej moci – 1. súdna moc patrí agore(súdny orgán) a ľudovým súdom 2. moc zákonodarná predstavuje ju eklesia(ľudové zhromaždenie) 3. výkonná moc – úradníci

Uprednostňuje malý, sebestačný, stabilný štát.

Aristoteles - každá vec vzniká za účasti 4 príčin

1. látka(hylé, causa materialis) = možnosť prijať formu - čistá látka neexistuje, je len možnosť

2. forma, tvar(morfé, eidos, causa formalis) – uskutočňujúci princíp => že vznik vecí je prechod z možnosti do skutočnosti, sformovanie látky- hylemorfizmus

3. pohyb, hybná príčina, Aristoteles – odkiaľ pochádza pohyb? (to kinun, causa afficiens)

4. účelová, účel(telos, causa finalis)

Aristoteles ich redukuje na dve – pretože účelom látky je byť sformovaná a forma je zároveň hybnou príčinou (energia – hybná príčina formy) - a že je účelom označuje pojmom entelechia ( en – tel – echeia: tel = telos, účel, byť v účele) forma udržuje látku v účele

Hellenizmus a Rímska filozofia – 3. obdobie Gréckych filozofických dejín

- obdobie od 4. st. po začiatok nášho letopočtu- výbojmi Alexandra Veľkého vzniká obrovská ríša(je neudržateľná), pod silnejúcim politickým tlakom Ríma sa postupne rozpadá- vznikajú Macedónia, Asýria a Egypt- dochádza k miešaniu kultúr, prvky gréckej, rímskej, orientálnej kultúry a s príchodom nášho letopočtu aj kresťanstvo a judaizmus

Z hľadiska kultúrneho dominuje grécky duch, z hľadiska politického je dominantný Rím.

Rímsky človek je charakteristický svojou praktičnosťou a dominujú disciplíny ako etika, politika, právo.Ideálom sa stáva cnostný človek v dobre usporiadanom štáte.

7

Najzákladnejšie filozofické smery- Stoicizmus- Epikureizmus- Skepticizmus

A tie sa delia na tri disciplíny – fyzika, logika(sú predstupňom, v logike vychádzajú z Aristotela a vo fyzike návrat k atomizmu) a ETIKA

StoicizmusZakladateľom je Zenón z   Kitia , Epiktétos(otrok), Marcus Aurélius(cisár)

Základom stoickej etiky je život v zhode s prirodzenosťou, prírodou, čiže život v súlade s rozumom.

Stoici hlásajú rozumné selektovanie slasti, ktoré spočíva v odstránení afektov, to znamená apatia(apathea), treba rozlišovať medzi tým čo je dobré, čo je zlé a čo je ľahostajné.- nechať sa viesť osudom...

Pojem ľahostajnosti preberajú od Kinikov(psy) – sokratovská škola, ktorá presadzovala ľahostajný, asketický život

K stoikom sa radí aj Cicero, je eklektik – spája prvky rôznych filozofických názorov, škôl.Diela: O republike, O zákonoch, O povinnostiach, O najvyššom dobre a zle(snaží sa praktic. spôsobom zladiť potreby jedinca a požiadavky spoločnosti)

Hovorí o prirodzenej političnosti človeka, potreba života v štáte.- uprednostňuje zmiešanú formu ústavy, samotná aristokracia nie je vhodnáStoici sú kozmopolisti – svetoobčianstvo, hlásajú rovnosť všetkých ľudí, aj otrokov a barbarov

EpikureizmusEpikuros zakladateľ, založil Epikurovu záhradu - spoločenstvo, kde sa žil odviazaný, rozkošnícky život (hedonizmus - uprednostňovanie telesných slastí), ale aj tie majú byť krotené rozumom

Hlásajú, že bohovia nezasahujú do života človeka, ľudia si môžu užívať slobodne.Preberajú Demokritove učenie o atómoch, odmietajú ale jeho determinizmus, čiže pripúšťajú možnosť náhody a predovšetkým slobodu vôle človeka.

Všeobecný zmysel života je duševný kľud – ataraxia

SkepticizmusPyrrhón z Elidy zakladateľ- pochybovať, rozhliadať sa, uvažovať

8

- spochybňujú možnosť jednoznačnej pravdy

Stredovek 5 – 15. st.Z hľadiska náboženstva ho rozlišujeme na židovsky, arabský, kresťanský(latinský)

Vplyv kresťanstva – presadzovala sa rovnosť všetkých ľudí pred bohom, ale aj vo svetských pomeroch -  stavia sa negatívne k profánnemu(svetskému) svetu - kresťanstvo očakávajú spasenie - príchod božieho kráľovstva, ale keďže toto neprichádza obracajú sa aj k tomuto svetu a cirkev zasahuje aj do svetských, politických a spoločenských záležitostí- základným kódexom cirkevnej organizácie je tzv. kanonické právo, to však zasahuje aj svetské právo

Kresťanská filozofia

1. obdobie – Patristiky- učenie svätých otcov- sú apologéti(obhajovatelia) kresťanstva- dochádza ku sporu filozofie(antickej, Platón, Aristoteles) a viery

Niektorí myslitelia sú otvorení pohanskému mysleniu, chápu ho ako vhodný úvod do kresťanstva, alebo sa ho snažia zladiť s dogmami kresťanstva, napr. Ireneus, OrigenesIný odmietajú antickú filozofiu ako nepotrebnú, nebezpečnú.- Tertullianus – credo quium apsurdum – Verím, aj keď to je absurdnéNačo sú Jeruzalemu atényAurélius Augustínus Dielo: O božom štáte

Dejiny ľudstva sú bojom dvoch štátov, svetov.- svetského a božieho štátu ako dokonalého dobra

Boží štát je mimo času, v nebesiach, charakterizovaný rovnosťou a láskou k bohu.V štáte svetskom prevažuje sebaláska(egoizmus) na úkor lásky k bohu a to vedie ku zlu...

Cieľom ľudského života nie je jeho naplnenie vo svetskom štáte, ten slúži len na ustanovenie obmedzeného poriadku a mieru.

Len pár vyvolených bude spasených a stanú sa občanmi božieho štátu.- odrazom dokonalosti božieho štátu na tomto svete je náboženské spoločenstvo, kresťanská cirkev(tiež ale nie je dokonalá)

Problematika zlazlo nepochádza od boha, teodicea – obhajoba boha

9

- zlo je nevyhnutné na zvýraznenie dobra- zlo je len nedostatkom dobra (aj Akvinsky, a Leibniz)- zlo prameni z telesnosti človeka- zlo pramení zo slobody človeka

predestinácia – boh vo svojej vševedúcnosti už všetko vopred určil(vie o zle a odkiaľ pramení), ale nezasahuje do slobody

Jediným riešením je láska k bohu, miluj boha ako naj čo chceš.

Spravodlivá vojna- vojna obranná, alebo vojna, ktorá zabráni väčšej nespravodlivosti

Koncepcia prirodzeného práva – Ulpianus z Digest

Prirodzené právo - normotvorcom je príroda, alebo boh- všetky ľudské tvory sú si od prírody rovné „prirodzené právo je to čo príroda naučila všetky tvory“- obsahom sú morálne hodnoty- je večné a nadčasové

Právna veda – znalosť vecí božských i ľudských - veda o spravodlivom a nespravodlivomPrávo – meno dostalo od spravodlivosti, lebo právo je umenie dobrého a primeranéhoPrávo – verejné (to čo má na zreteli prospech štátu)- súkromné ( vzťahuje sa na záujmy jednotlivcov), to delí na

- prirodzené právo- právo národov- civilné právo

Spravodlivosť – trvalá, nemenná vôľa priznať každému čo mu patrí

Tri základné pravidlá- čestne žiť- inému neubližovať- každému dať čo mu patrí

2. obdobie – Scholastiky 9. – 14.st.

Scholarik – duchovný hodnostár, ktorý kontroloval školstvo a sám aj učil

Prvé univerzity Bologna, Paríž(fakulty – medicína, teológia, filozofia a právo), Oxford, Praha

Tomáš Akvinský

10

– nar. pri FlorenciiDiela: Summa teologicae, Summa proti pohanom, Pojednanie o zákonoch

- najvýznamnejší stredoveký Aristotelik - zladenie s kresťanstvom- štát je prirodzená jednotka, v ňom dochádza k naplneniu života jedinca na tomto svete- štát má význam sám o sebe- uznáva súkromné vlastníctvo- hovorí o zmiešanej forme vlády s prvkami aristokracie, monarchie a demokracie- uznáva prirodzenú rozdielnosť medzi ľuďmi(šľachta, poddaní)

v Pojednaní o zákonoch rozdeľuje 4 typy zákonov(práva)

1. Večný zákon: zákony podľa – boh riadi celý svet2. Boží zákon: 10 božích prikázaní3. Prirodzené právo: je vlastné každému človeku, spočíva v schopnosti rozlišovať dobro a zlo, vedie človeka po stránke morálnej4. Pozitívne právo: formulácia určitej právnej normy panovníkom, ktorá je odrazom prirodzeného zákona v zhode s rozumom

Akvinský hovorí ak nejaký zákon nie je v zhode s rozumom nie je zákonom(náznak možnosti odporu)

Tento pozitívny zákon obsahuje aj sankciu.Všetky zákony sú zamerané k spoločenskému blahu, cirkev sa podieľa na tvorbe zákonov, zladenie jurisdikcie, cirkvi a štátu

v stredoveku dva základne spory- spor medzi rozumom a vierou, filozofiou a teológiou- spor o univerzálie(všeobecné pojmy)

realizmus – univerzálie majú reálnu objektívnu existenciu pred vecami (ante res) – nie sú vo veciach, najskôr sú u bohaAnzelm z Cantembury, Erjugena

nominalizmus – skutočne existujú len jednotlivé veci- všeobecné pojmy sú len slová(nomos), prípadne koncepty(pojmy) v ľudskom rozumeRozcelinus, Peter Abelart, Jean Duns Scotus, Wilem Occam

Occam – snaha o oddelenie cirkvi a štátu- požaduje absolútne stály a nevyhnutný poriadok

Occamova britva – súcna(ako pojmy) by sa nemali zbytočne zmnožovať (v definíciách použiť čo najmenší počet pojmov) – vyjadriť myšlienku jasne presne a   stručne ;

11

„keď dosiahnem určitý stupeň jasnosti tak to treba ufiknúť“

Nominalizmus vedie k uprednostňovaniu jednotlivého človeka, tzn. individuálne práva a slobody- z nominalizmu =>pozitívne právo

Realizmus uznáva všeobecné hodnoty(spravodlivosť), zmyslom práva je všeobecné blaho

Renesancia a Humanizmus 15. – 16. st.

Renesancia – návrat k antike, Platón, Aristoteles, helenizmus, stoicizmus, epikureizmus

Humanizmus – orientácia na človeka, jeho schopnosti, viera v rozum, prirodzenosť človeka

Sekularizácia sveta – zosvedčovanie, spochybňovanie významu cirkvi, orientácia na tento svet- rozvoj vedy, miest, spoločnosti- Koperníkov heliocentrizmus, Galileo Galilei, Gordano Bruno (upálený 1600 na Campo de Fiori)

Renesančná politická filozofia

Machiavelli - z Florencie - Taliansko, rozdrobené, chudobné, vnútorné, vonkajšie nepokoje- jeho cieľom je zjednotenie Talianska

Dielo: Vladár – požaduje silnú monarchistickú vládu, ktorá vedie ku stabilite- takýto panovník môže použiť akékoľvek prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa - suverénny panovník má uprednostniť legálne, nenásilné prostriedky a až keď toto sa nepodarí, potom nastúpi aj násilie

Machiavelizmus je určitým zdeformovaním a zovšeobecnením jeho politickej teórie.

Utopisti – sociálne myslenieThomas More – Utópia (bližšie neurčené miesto)- opisuje ostrov s ideálnou spoločnosťou, zabezpečujúcou rovnosť všetkých členov odstránením súkromného vlastníctva- cieľ všeobecné blaho, proti tyranii, sofistike a pokrytectvu- forma vlády teokracia(vláda boha - cirkvi)

Tomaso Campanella Dielo: Slnečný štát (civitas solis)vládne Slnko – kňaz

12

má troch spoluvládcov Moc – spravuje záležitosti vojny a mieruMúdrosť – riadi vzdelanieLáska – dohliada na populáciu

- uprednostňuje málo, stručných a jasných zákonov

Jean Bodin- odmieta Machiaveliho teóriu vlády- základný pojem suverenita(majestas)- suverenita vlády spočíva v suverenite rodín- vladár nepodlieha pozitívnym zákonom, ale právu prirodzenému, božskémuZnaky štátu – vláda podľa práva a teritorialita

Hugo Grocius(Chroot)- je architektom medzinárodného práva Dielo: O práve vojny a mieru- snaha o udržanie medzinárodného mieru- pripúšťa spravodlivú vojnu pokiaľ vyjednávacie prostriedky zlyhajú - komu patria moria – medzinárodne vzťahy, právo – východisko

Novovek od 17st.

- rozvoj prírodných vied a vzdelanosti- dominuje gnozeológia- spor medzi empirizmom a racionalizmom

Empirici F. Bacon, Thomas Hobbes, David Hume,

J. Locke (Nihil est in intelectu, antea fuerit in sensu) Nič nie v rozume čo pred tým nebolo v zmysloch

- zmysly sú dôveryhodným zdrojom poznania- ľudské vedomie je pri narodení Tabula rasa – treba ju popísať skúsenosťami

F. Bacon – vo vedeckom skúmaní rozlišuje dve časti

1. negatívna časť – spočíva v odstránení omylov, predsudkov, ktoré nazýva idoly

a.) idoly kmeňa – omyly ktoré pramenia z ľudskej povahyb.) idoly jaskyne – spočívajú v subjektivizme každého jedincac.) idoly trhu – chyby v komunikácii, použ. zlých pojmov, definícii, informácii (babky na trhu)d.) idoly divadla – nekritické preberanie názorov autorít

2. pozitívna časť – použitie správnej vedeckej metódy, čiže indukcie(postup od konkrétneho k všeobecnému)

13

Racionalisti R. Descartes, Baruch Spinoza, Leibniz- rozum je jediným kritériom pravdivého poznania- zmyslom nemožno dôverovať- Tabula scripta – teória vrodených ideí, človek sa rodí s vrodenými ideami Decartes – metodická skepsa- o všetkom možno pochybovať, len o tom nie že pochybujem a keď pochybujem myslím a myslím teda som – cogito ergo sum- jediná istota v subjekte človekaAugustinus Aurelius to tiež tvrdil

Štyri Descartesove princípy pravdivého poznávania

1. princíp metodickej skepsy – za pravdivé uznám iba to, čo je rozumu jasné a zreteľné

2. princíp analýzy – skúmaný predmet rozložiť na čo najjednoduchšie časti

3. princíp syntézy – výsledok skúmania, opätovné zovšeobecnenie javov v závere

4. pravidlo kontroly – overenie predchádzajúcich postupov; či sme zohľadnili všetky aspekty skúmaného javu

Politická filozofia novoveku

Thomas Hobbes (údajne ho matka porodila predčasne, zo strachu pri vstupe španielskych vojsk do anglicka)Dielo: Leviathan(príšera, ktorá núti človeka žiť podľa zákona v spoločnosti), O telese, O občanovi

Vychádza z analýzy tzv. prirodzeného stavu – stav v ktorom žije človek pred vznikom spoločnosti, štátu a morálky, v tomto štádiu indivíduum sleduje len svoje záujmy(majetkové), bez garancie práva na majetok, život

Homo hominis lupusBellum omnium contra omnes(vojna všetkých proti všetkým)

- rozum vedie človeka k odstráneniu tohto negatívneho stavu, vytvoreniu štátu na základe dohody(konsenzu) kde každý sa zrieka časti svojej slobody v prospech udržania mieru a poriadku v podobe zákonov, ktoré presadzuje silný suverénny vládca – monarcha

14

Hobbes presadzuje absolutistickú monarchiu

J. Locke – architekt modernej demokracieDielo: Dve rozpravy o vláde- človek v prirodzenom stave žije v súlade s prirodzeným zákonom, čiže v súlade s rešpektovaním základných práv (na život, majetok, slobodu)- aj napriek tomu z času na čas dochádza k porušeniu týchto práv a preto treba vytvoriť štát a vládu zákona v procese dohody všetkých, preto demokracia

Tri nedostatky prirodzeného stavu1. neexistencia jednoznačného posúdenia viny(slovo proti slovu)2. nedostatočná miera moci poškodeného na zjednanie spravodlivosti 3. problém pri stanovení objektívneho trestu

- vedie to k potrebe vytvorenia troch zložiek moci1. moc zákonodarná – legislatíva

- jasne stanoví čo občan môže konať a čo je neprípustné

2. moc výkonná – exekutívna- sila pri vymáhaní práva

3. moc súdna – jurisdikcia- spravodlivé riešenie konfliktov

Locke delí moc na tri zložky - legislatíva- exekutíva – obsahuje moc súdnu- moc federatívna – rieši medzinárodne vzťahy

John Stuart Mill Dielo: O slobode

- teória liberalizmu a utilitarizmu

Liberalizmus- zaoberá sa problémom limitovania štátnej moci - demokracia je diktát väčšiny - Čo potom tá menšina?- spoločnosť vnucuje svoje predstavy jednotlivcom, buď v podobe zákonov, alebo verejnej mienky

Treba zohľadniť názory menšinové a   to z   3 príčin 1. názor väčšiny nie je automaticky pravdivý, aj menšina môže mať

pravdu2. názor menšiny nemusí byť absolútne pravdivý, ale môže obsahovať

niektoré pravdivé a užitočné myšlienky3. verifikácia názoru v dialógu s konkurenčným názorom, väčšina

s pravdou si overí svoju pravdu myšlienkami menšiny

15

Liberalizmus spočíva v individuálnej slobode.Sféra ľudskej slobody začína:

a) vnútorná oblasť slobody – sloboda svedomia, myslenia, cítenia, názoru

b) sloboda konať tak ako chceme, bez toho aby nám v tom iný bránilic) sloboda spolčovania bez vyhradenia akéhokoľvek účelu

Spoločnosť, v ktorej sa tieto slobody nerešpektujú, nepovažuje sa spravodlivú.Jediná sloboda spoločná pre všetkých je hľadanie dobra svojou cestou.Slobodu povyšuje na jediný spoľahlivý a trvalý zdroj zdokonaľovania a ľudského rozvoja.„Hodnota štátu spočíva v hodnote jednotlivcov, ktorí ho tvoria“ V skutočnej demokracii musí byť pomerne zastúpený každý a každá časť ľudu.Mill je otcom teórie parlamentnej demokracie. Tvrdí, že existujú dve nebezpečenstvá ohrozujúce zastupiteľskú demokraciu a to:

1. všeobecná nevedomosť2. nebezpečie, že zastupiteľský zbor môže byť ovplyvňovaný

záujmami mimo verejného blaha

Navrhuje, že menšiny by mali mať takú mieru moci, aká im patrí. Vplyv by mal byť taký, k akému ich oprávňuje počet ich voličov.

Utilitarizmus – utilis(úžitok)

Jeremy Bentham - zakladateľDielo: Komentár ku komentárom, Obrana úžerníctva(ekonomická esej)– sociálny utilitarizmus – zabezpečiť čo najväčšie blaho pre čo najviac ľudí - Greatest happines for greatest number- šťastie vybudovať pomocou rozumu a práva

J. S. Mill – elitársky, úzky utilitarizmus - uprednostňovanie záujmov najvyšších vrstiev - silná vrstva zabezpečí nepriamo aj blaho pre široké vrstvy – princíp klasickej ekonómie

Keď sa bohatý vzdá časti svojho majetku v prospech chudobného, úbytok jeho šťastia bude menší ako prírastok šťastia chudobného (charita)

Spinoza Dielo: Etika, Politická rozprava

- presadzuje monarchiu, uvažuje o aristokracii a demokracii- v etike, práve a učení o štáte uplatňuje prírodovedeckú metódu- všetko vysvetľuje cez geometrické vzťahy

16

- základný zákon – zákon sebazachovania, každý ma toľko práva, koľko má moci- zmluvná teória vzniku štátu- cieľ – sloboda občana- riadiť sa rozumom

Francúzske osvietenstvo 18.st.

- presadzovanie racionalizmu, vzdelanosti a prirodzenosti človeka- náboženské a politické slobody

Encyklopédia vied, umenia a remesiel.

Montesquieu Dielo: Duch zákonov

- geografický determinizmus – všetko vysvetľuje prirodzeným spôsobom- typ štátu a spoločnosti je ovplyvnený prírodnými, geografickými a demografickými podmienkami

Rozlišuje právo Prirodzené - keď sa stáva automatickým, dochádza k jeho zlyhaniu a preto treba vytvoriť pozitívne právo založene na moci, ktorá je schopná riešiť konfliktyPozitívne

1. verejné – politickéupravuje vzťahy medzi vládnucimi a ovládanými

2. súkromné – civilnéupravuje vzťahy medzi občanmi

Jednoznačne delí moc na - moc zákonodarná – vnútroštátne a medzinárodné právo- moc výkonná - moc súdna

Tri druhy vlády- monarchia: vláda jednotlivca na základe zákonov- despotická: vláda jednotlivca podľa ľubovôle- republikánska: vláda ľudu

J.J. Rousseau Dielo: O spoločenskej zmluve; Emil, alebo o výchove

myšlienka prirodzenosti človeka, v stave rovnosti bez súkromného vlastníctva

zmluvná teória vzniku štátu človek sa vzdáva svojej prirodzenej slobody, v štáte získava slobodu

občiansku a vlastnícke právo

17

treba zladiť vôľu jednotlivca s vôľou spoločnosti republika je každý štát, ktorý sa spravuje zákonmi, bez ohľadu na

formu vlády základný zákon – povinnosť zachovať zákony nepresadzuje univerzálnu formu vlády vhodnú pre všetky národy

a časy

usporiadanie spoločnosti odráža prirodzený charakter ľudí v nej žijúcich

Monarchia je vhodná pre veľký štát, aristokracia stredne veľký a demokracia malý štát plus jednoduchosť mravov, rovnosť v hodnotách a majetku, malý, alebo žiaden prepych

Demokracia je nestabilná(nedokonalosť človeka, rôzne záujmy)Nemecká klasická filozofiaKant, Fichte, Schellig, Hegel

Immanuel KantDielo: Základy metafyziky javov, K večnému mieru- myšlienka Sapere audem(neboj sa počúvať svoj rozum)

Tri kritiky- Kritika čistého rozumu- Kritika praktického rozumu(etika) – stanovuje kategorický imperatív- Kritika súdnosti

Hypotetický imperatív – viaže sa na určité okolnosti a subjekt(ak budeš fajčiť môžeš zomrieť skôr – ale ja nechcem dlho žiť)

Kategorický imperatív – príkaz, alebo zákon, ktorý platí nepodmienečne a všeobecne

Konaj tak aby maxima(motív, potreba) tvojej vôle mohla byť zároveň princípom všeobecného zákonodarstva

Základným predpokladom morálky a morálnej zodpovednosti je sloboda a povinnosť(práca...)

„Nie je povinnosťou konať morálne, ale je morálne konať si svoju povinnosť“„Musím, lebo chcem“

Funkcia práva- upravuje realizáciu slobody v medziľudských vzťahoch, aby nedošlo ku konfliktu slobôd- sloboda jednotlivca siaha tam kde začína sloboda druhého- právo a štát tvoria jeden celok- zákon existuje len v právnom štáte

18

- štát je legitímny ak sa sám riadi zákonom

Právny štát – Občan môže konať všetko čo nie je zakázané, ale štát koná len to čo mu zákon dovoľuje, predpisujemimo Kanta

Hegel - patrí k zakladateľom filozofie právaDielo: Fenomenológia ducha, Základy filozofie práva

Tri štádia vývoja práva1. abstraktné, formálne právo

- v štádiu čistého ducha, existencia teoretických, logických vzťahov, ktoré sa odrážajú v ľudskej prirodzenosti- stelesňuje sa do suverenity potrieb a práce človeka

Dianie a vývoj prebiehajú dialekticky – v boji protikladov, ich zjednotení a prekonaní na vyššej úrovni (téza – antitéza – syntéza = triada)

Aplikácia tohto princípu na právo predstavuje abstraktné právo=> 1. zločin je negáciou práva 2. trest je negáciou zločinu a znovu nastolenie práva

2. moralita - týka sa človeka ako jednotlivca, subjektu a predstavuje jeho individuálnu vôľu, jeho potreby

3. mravnosť - súvisí s človekom ako členom spoločnosti a štátu, iba v nich sa môže realizovať a vyjadruje sa v podobe práva

Všeobecný záujem a štát stojí nad indivíduom, čiže jedinec je prospešný len vo svojom prínose k celku.

Štát je jednotou rodiny a občianskej spoločnosti a iba v ňom sa môže napĺňať sloboda jednotlivca.

Úlohou štátu je zdokonaľovanie zákonov, ktoré sú odrazom rozumnosti na základe princípov abstraktného práva

19