2,75 €ŠPECIÁL 2

Vanessa Paradis

Nočná storySestryAdrenalínovédievča

Nebožtík

Starkáa šteňa

BRATISLAVČANKA

www.BRATISLAVCANKA.sk

ŠPECIÁL

4

ObsahStarká a šteňa 5Sestry 10Stopárka 15Používať návody – prísne zakázané! 27Opilec 31Nočná story 36Dovolenka 42Nebožtík 48Adrenalínové dievča 87Feri 90Vanessa Paradis 94

Napísal sám život špeciál Priateľka a Bratislavčanka � ročník VIII � číslo 2 � rok 2013 � ISSN 1335-9037 � Ev. č. 3031/09 � www.bratislavcanka.sk � Vydava-teľ: Redima s. r. o. � Adresa: Dostojevského rad 13, 811 09 Bratislava, tel.: 02/526 319 91, fax: 02/526 319 92, e-mail: bratislavcanka@bratislavcanka.sk � Gene-rálny riaditeľ: Ing. Jerzy Frajberg, CSc. � Riaditeľ vydavateľstva: Ing. Zdenko Výbošťok, tel.: 0905 401 409 � Prevádzkový riaditeľ: Ing. Juraj Frajberg,tel.: 0905 714 445 � Šéfredaktorka: Ing. Natália Výbošťoková, tel.: 0905 714 447, e-mail: natalia@bratislavcanka.sk � Autori: Dana Hlavatá, Martina Starovičová,Alena Demurová � Obchodné oddelenie: e-mail: obchod@bratislavcanka.sk, tel.: 0905 401 409, Ing. Eva Kaplanová � DTP: Blue Scorpion, e-mail: grafik@bra-tislavcanka.sk � Promo manager: Daniela Šlachtová, e-mail: promo@priatelka.eu � Tlač: Róbert Jurových – NIKARA � Distribúcia: Mediaprint-Kapa Pressegrosso,a. s. � Cena: 2,75 € � Predplatné: LK Permanent, s. r. o., Jana Sadloňová, tel.: 02/444 537 11, fax: 02/443 733 11 � Písomné podklady nie sú archivované.Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Vydavateľ nie je zodpovedný za obsah a pravdivosť inzerátov, a tým nie je zodpovedný za prípadné vzniknuté škody. �Obálka: Vanessa Paradis

Keď si Blechovci minulý rok kupovali byt, nadchýňali sa lokalitoua susedmi, z ktorých väčšinu tvorili mladé rodinky s deťmi alebo dô-chodcovia. Dúfali, že ich šesťročná dcéra si rýchlo nájde kamarátova lepšie si tak zvykne na zmenu. Na poschodí bývala okrem nich star-šia pani, ktorá ich hneď ako sa nasťahovali, privítala voňavým kolá-čom. Dušan s Jarkou od dojatia nevedeli čo povedať a srdečne pozvalisusedku ďalej. Vyzerala ako z rozprávky. Na sebe mala dlhú vrstvenúsukňu a vlasy jej zakrývala nádherná farebná šatka uviazaná na do-konalý uzol. Poďakovala za pozvanie a so slovami, vraj nechce rušiťa dúfa, že im koláč bude chutiť, sa pobrala preč. S pani Zárišovou,ako sa suseda volala, sa potom Blechovci často stretávali na scho-disku a najmä malá Emka si s ňou výborne rozumela. Pár mesiacov nato pani Zárišová netrpezlivo očakávala svoju dcérus rodinou. Celý týždeň rozprávala každému, koho stretla, aká je jejdcéra zaneprázdnená a zastáva veľmi dôležité miesto v nejakej me-dzinárodnej firme. „Jediné čo ma mrzí,“ vyhŕkli pani Zárišovej slzy,„že bývajú tak ďaleko. Svoju vnučku som nevidela už vyše roka,“pozrela na susedky sediace vedľa nej na lavičke pod lipkou, kde si kaž-dý deň chodievali potrkotať. Všetky uznanlivo pokyvkávali hlavou.

5

NAPÍSAL sám ŽIVOT

Starká a štenaˇ

V nedeľu, skoro ráno, sa u Blechovcov ozval zvonček. Jarka rýchloutekala k dverám aby sa Dušan a malá Emka nezobudili. „Pani Zári-šová, stalo sa niečo?“ prekvapene hľadela na susedku, ktorá sa tvárilaveľmi rozpačito. „Vaša dcéra je ešte tu?“ spýtala sa Jarka, keď starkánapriek jej otázke mlčala. Namiesto odpovede jej spoza nariasenejsukne vybehlo malé hnedé klbko a zvedavo hľadelo na Jarkine chlpatépapuče.„Moja dcéra s vnučkou museli skoro ráno odísť,“ s preskakujúcimhlasom oznámila starká, „a nechali mi tu tento podarúnok,“ rukoukývla smerom k šteňaťu. Zo záhybu na sukni vytiahla úhľadne vyže-hlenú vreckovku a utrela si slzy. „Vraj, aby som tu nebola tak sama,“smrkla a Jarka len bezradne hľadela, nevediac, koho má teraz vlastneratovať.„Poďte ďalej,“ pozvala ju a tentoraz susedka neprotestovala. Jarka juusadila v kuchyni a obom uvarila kávu. Šteniatko sa im motalo okolonôh a obe ženy na neho uprene hľadeli.„A to vám ho tu nechali len tak? Alebo si po neho neskôr prídu?“ skú-sila Jarka niečo zistiť. „Kúpili ho malej Kike, ale keď jej ocikal bábiku, tak dostala nejakýzáchvat. A spomenuli si na mňa, lebo mne vraj psík určite prospeje,“posledné slová už povedala vzlykajúc od absolútneho sklamaniaz návštevy vlastného dieťaťa.„Čo si ja s mojimi boľavými kĺbmi počnem so psom? Lekár vravel,aby som sa šetrila a chodila pomaly a opatrne. A či sa to dá behať po-maly a opatrne za šteňaťom?“ rozľútostila sa starká. Jarka na ňu s po-chopením hľadela a v duchu sa pohoršovala nad jej dcérou, ktorá satakto zbavila svojho problému s nechceným psom.„Viete, rozmýšľala som, že ho dám do útulku, lebo utratiť také nád-herné šteňa by bol smrteľný hriech. No počula som, že tam, keď majúplno, tak niektoré zvieratá záhadne uhynú... Ale potom mi napadlo, čiby ste ho nechceli vy. Emka by sa mu určite potešila a ja by som vámaj zaplatila...“ pani Zárišová si zakryla tvár vreckovkou a hlasnovzlykla. Jarka na ňu ľútostivo hľadela, nevediac čo povedať. Pes by znamenalviac starostí na ich pleciach, pretože Emka je ešte malá, aby s nímchodila von sama. „Mami?“ vykukla z izby Ema a s rozospatými očami hľadela na su-sedku sediacu v ich kuchyni. Hneď za ňou vyšiel z izby aj Dušan.„Dobré ránko,“ pozdravili obaja nečakanú návštevu.6

NAPÍSAL sám ŽIVOT

„Jééééj, ten je krásny!“ vykríkla Emka, keď zbadala chlpaté klbkoa rozbehla sa k nemu.„Emka, prosím, bež si umyť zúbky! My sa tu musíme chvíľku po-rozprávať,“ Jarka pohladila dcérku po vláskoch a postrčila ju smeromku kúpeľni. Dušan zostal stáť opretý o kuchynskú linku a čakal kýmsa dozvie, čo sa deje. Jarka mu v skratke vysvetlila o čo ich susedkažiada a starká sa pritom tvárila ako kôpka nešťastia. Pohľadom sle-doval raz susedu a potom malé klbko, ktoré sa im motalo po kuchyni.„Zatiaľ ho u nás nechajte a neskôr uvidíme,“ zľutoval sa Dušan a objalJarku. „ak samozrejme súhlasíš,“ pobozkal svoju ženu na vlasy. Jarkaprikývla a susedka si spokojne vydýchla.„Len neviem, ako vysvetlíme Emke, že psík je tu zatiaľ len dočasne,“s obavami poznamenala Jarka, pohľadom sledujúc dcéru hrajúcu sas novým prírastkom.Každý deň im pri venčení Edyho, ako psíka nazvali, robila suseda Zá-rišová spoločnosť. Raz išla práve so smeťami, inokedy ich zastavilapri bráne, kde práve bola pre poštu, či vybehla pre rožky a zakaždýmsi vypočuli zaručené rady ako treba psíka cvičiť, čo by mal jesť, aleboich susedka častovala otázkami, ktoré očkovania už psík absolvoval,kedy bol odčervený alebo aké krmivo mu dávajú. Jarka najskôr trpez-livo odpovedala a počúvala susedkine rady, ale po pár týždňoch tohozačínala mať akurát dosť. „Už mi to začína liezť riadne na nervy, všetky tie výsluchy a poúča-nie,“ zahlásila, keď prišla z večernej prechádzky a Dušan sa len chá-pavo pousmial. „Aj ja som si ráno vypočul, že by som mal začaťs výcvikom aby psík vedel kto je v našej rodine pánom svorky,“ za-žartoval, ale z jeho výrazu bolo jasné, že mu susedkine prenasledo-vanie a večné poúčanie tiež lezie na nervy. „Mami!“ vbehla dokuchyne Emka. „Mohla by som ísť ráno Edyho vyvenčiť ja? Budesobota a tak sa nemusím ponáhľať do školy. Prosím,“ žobronilaa Jarka si s úľavou vydýchla. Nemala najmenšiu chuť na ďalšie pred-nášky pani Zárišovej. Na druhý deň ráno vyprevadila dcéru a dúfala, že susedka neotrávi ajju svojimi večnými poúčaniami. Za necelých dvadsať minút dobehlaEmka domov celá uplakaná a zavrela sa v izbe. Jarke trvalo hodnúchvíľu, kým z dcéry dostala, čo sa stalo. Hneď ako začula, že susedkasa vrátila domov, postavila sa pred jej dvere aj so psom a dvoma veľ-kými taškami, plnými psačieho žrádla, hračiek, špeciálnych šampó-nov, jednoducho všetkým, čo Edymu pokúpili a energicky zaklopala.

7

NAPÍSAL sám ŽIVOT

Pani Zárišová otvorila dvere s klasickým úsmevom. „Čo sa dejemoja?“ spýtala sa, no zaraz jej úsmev na tvári ustrnul, keď zbadala psaaj s taškami.„Pani Zárišová,“ začala Jarka oficiálne, „snažili sme sa vám pomôcť,ako sme len vedeli, ale podľa vás všetko robíme zle. Bolo by teda ne-správne, aby pes zostal u nás, keď sa o neho podľa vás neviemepostarať,“ zakončila Jarka a len s veľkým sebazaprením sa neroz-kričala. Podala susedke vodítko, na ktorom bol Edy a pokúšal sa hoprehrýzť. „Zlatinko, nehnevajte sa na mňa,“ spustila susedka a vodítka sa ani ne-dotkla. „Ja som sa len bála o tú vašu malú, nemyslela som to zle.Viete, nemala by chodiť von so psíkom sama,“ pokúšala sa zmierniťJarkin hnev. Podaril sa jej však pravý opak. „Pani Zárišová,“ Jarka sanadýchla, lebo mala pocit, že vybuchne, „Emka predsa nebola sama,boli ste s ňou vy! Pretože „vy“ ste predsa pri každom venčení a nebyťvašich večných prednášok o tom, čo všetko robíme zle, nemuseli smetu teraz takto stáť. A povedať Emke, že ak sa budeme o psíka zle sta-rať tak zomrie, to je vrchol všetkého! Berte si to zviera a nechajte násna pokoji,“ zakričala a prevesila vodítko cez jednu z tašiek. „Prosím,nenechávajte ho tu,“ rozplakala sa suseda a chytila Jarku za rukáv.„Ja sa o neho nemôžem starať,“ zafňukala. „Ani my!“ nedala sa Jarka.„Neviem prečo chcete, aby sme si ho vzali, keď sme takí neschopní!“odvrkla, snažiac sa vymaniť si ruku zo starenkinho zovretia. „Nemô-žem si ho nechať, lebo za dva týždne odchádzam,“ vypadlo z paniZárišovej, ktorá rezignovane pustila Jarkin rukáv a sťažka si vydýchla.Jarka pozorovala susedku a rozmýšľala, či to nie je len nejaký trik.„Myslela som, že dcéra mi tu šteňa nechala, lebo sa nemala čas o nehostarať. Ale podľa všetkého dúfala, že sa ho nejako zbavím. Hneď akosom jej oznámila, že som psíka darovala dobrým ľuďom, ktorí sao neho príkladne starajú,“ starká cez sa cez zaslzené oči smutneusmiala na Jarku, ktorá sa ešte stále tvárila neprístupne, „oznámilami, že mi vybavila fantastický penzión. Od prvého sa tam sťahujem.Vlastná dcéra sa ma takto zbavila, ako toho psa! Keby ma mohla daťutratiť, spravila by to,“ teatrálne rozhodila rukami suseda a Jarka zos-tala stáť ako prikovaná. „Preto som sa snažila aspoň trochu vám po-môcť, aby ste vedeli, čo je pre toho psíka najlepšie a ja som malaistotu, že bude v dobrých rukách. Keby sa tak aj o mňa niekto zaují-mal, čo bude so mnou,“ rozplakala sa nanovo starká a Jarka ju objala.Pochopila prečo sa susedka o psíka tak veľmi zaujímala. Videla v ňom8

NAPÍSAL sám ŽIVOT

seba. Ešte dva týždne chodili venčiť psa v starenkinej spoločnosti, aletentoraz ich už toľko nepoúčala. Jarka dcérke vysvetlila, že pani Zá-rišová bola veľmi smutná, lebo musí odísť a vôbec to tak nemyslela.Prešiel týždeň od susedkinho odchodu a celá rodinka Blechovcov savybrala do penziónu za pani Zárišovou. Museli uznať, že ak sa jej ajdcéra chcela zbaviť, miesto vybrala nádherné. „Ako si len vyrástol,“maznala sa starká s Edym a ten od radosti div z kože nevyskočil.Počas prechádzky v krásnom parku si vypočuli všetky strasti, ktorésprevádzali starenkin príchod do zariadenia. Po pár ďalších návšte-vách však pani Zárišová pookriala a Blechovci sa vždy zasmiali napikoškách o ostatných obyvateľoch penziónu, ktoré ich bývalá su-sedka sypala z rukáva. Aj keď dcéra za ňou neprišla ani raz, nesťažo-vala si. Ako rada vravievala, našla si novú rodinu, ktorá ju doteraz aniraz nesklamala.

9

NAPÍSAL sám ŽIVOT

Majka s Alenkou boli pre rodičov najkrajším vianočným darčekom.Celé roky sa snažili o dieťa, ale napriek tvrdeniam lekárov, že sú obajazdraví, bolo aj po desiatich rokoch ich manželstvo stále bezdetné.Obaja sa s tým snažili vysporiadať úplným odovzdaním svojej uči-teľskej profesii.Keď Gréte gynekológ jedného dňa oznámil, že je tehotná, hodnúchvíľu na neho hľadela, kým jej došiel význam jeho slov. Čaká dieťa.Po jedenástich rokoch manželstva. S Julom to boli osláviť v podniku,kde sa prvý raz videli. Tehotenstvo nemalo hladký priebeh a hneď akolekári zistili, že čaká dvojičky, zostala doma a dávala si obrovskýpozor. Julo sa o ňu staral a keď Gréta porodila dve krásne dcéry, zo-bral si dva mesiace neplateného voľna. Dievčatá rástli a napriek tomu,že ich vychovávali rovnako, boli úplne odlišné. Kým Majka bola pla-chá a zádumčivá, Alenka ani chvíľu neposedela na jednom mieste.Záujmy striedala nespočetne veľa ráz a pre chlapcov bola ako mag-net. Každú chvíľku zvonil pod bránou nejaký nápadník, ale Alena anijednu známosť nebrala vážne. Hneď ako skončila zdravotnú školu,vyhlásila, že odchádza do Rakúska, lebo si tam našla miesto ako opa-trovateľka v nejakom penzióne. Rodičia boli jej rozhodnutím zasko-10

NAPÍSAL sám ŽIVOT

Sestry