SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNÉHO

ROZVOJA

2124092

LOKALIZÁCIA PRIEMYSLU V REGIÓNE A JEHO VPLYV NA VYBRANÉ ZLOŽKY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

2011 Barbora Gáliková, Bc.SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNÉHO

ROZVOJA

2124092

LOKALIZÁCIA PRIEMYSLU V REGIÓNE A JEHO VPLYV NA

VYBRANÉ ZLOŽKY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Diplomová práca

Študijný program: Environmentálne manažérstvo

Študijný odbor: 1615800 Environmentálny manažment

Katedry: Katedra ekológie

Vedúci práce: Mgr. Marián Kotrla, PhD.

Nitra 2011 Barbora Gáliková, Bc.

AbstraktProblematika životného prostredia sa každého z nás bytostne dotýka a čoraz viac

ľudí hľadá spôsoby, ako možno pomôcť životnému prostrediu. Štát sa snaží pomocou

regulačných opatrení zmenšiť negatívne dopady činnosti ľudí na životné prostredie. Mnohí

však vidia za všetkým len peniaze a neuvedomujú si, že dôsledky sa môžu prejaviť neskôr.

Hlavným cieľom diplomovej práce bolo lokalizovanie priemyslu v okrese Hlohovec

a posúdenie jeho vplyvu na vybrané zložky životného prostredia: vodu, ovzdušie a pôdu.

Diplomová práca sa skladá zo štyroch častí. V prvej časti sme venovali pozornosť

poznatkom od vybraných autorov, ktorí sa zaoberali problematikou životného prostredia,

priemyslom a vplyvom jednotlivých priemyselných činnosti na životné prostredie.

V druhej časti sme si vymedzili riešené územie. Následne sme sa zaoberali fyzicko-

geografickou a socioekonomickou analýzou tohto územia. V tretej časti sme lokalizovali

priemysel podľa jeho pôsobenia na území, rozdelili sme priemysel podľa klasifikácie

NACE rev. 2 a vyhodnotili dopady priemyselných podnikov na stanovené zložky

životného prostredia. Na základe dostupných výsledkov sme zistili, že jednotlivé zložky

životného prostredia nie sú výrazne ovplyvnené priemyslom, ktorý sa nachádza priamo na

území okresu Hlohovec. Môžeme konštatovať, že na znečistení okresu Hlohovec zo

všetkých priemyselných odvetví vplýva najmä priemysel zastúpený podnikmi Enviral a.s.,

Zentiva a.s. a Slovnaft. V záverečnej časti sme navrhli riešenia, ktoré by pomohli zlepšiť

stav životného prostredia.

Kľúčové slová: priemysel, životné prostredie, voda, pôda, ovzdušie, okres Hlohovec

Abstract

The issue of the environment concerns every one of us, thus more and more people

are looking for ways to help the environment. The government is trying to reduce negative

effects of people’s activities on the environment by introducing regulatory measures.

Unfortunately, many people only focus on their own profit and do not realize that the

consequences may appear later. The main objective of this Master’s thesis was to localize

industry in Hlohovec region and to assess its influence on the chosen elements of the

environment: water, air and soil. The thesis consists of four parts. The first part summarizes

knowledge by selected authors who dealt with the environment, industry and the impact of

industrial activities on the environment. In the second part we defined the studied area and

made physical-geographical and socio-economic alalyses of this area. In the third part we

localized industries according to their effects on the studied area, we characterized

industries according to NACE rev. 2 classification and we assessed the impact of industrial

companies on the selected parts of the environment.

From the obtained results we observed that the individual elements of the environment are

not significantly affected by the industries located directly in the Hlohovec region. We can

conclude that pollution of environment concerns in Hlohovec region is due mainly to the

industries represented by the companies Enviral a.s., Zentiva a.s. and Slovnaft. In the last

part of the thesis we proposed solutions which could help to improve the environment.

Key words: industry, environment, water, soil, air, Hlohovec region

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne, a že som

uviedla všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce.

V Nitre 22.04. 2011

podpis autora DP

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Mgr. Mariánovi Kotrlovi, PhD.

za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej

diplomovej práce.

Obsah

Zoznam použitých skratiek 8

Úvod 9

1 Súčasný stav riešenej problematiky 101.1Priemysel 101.1.1 Lokalizácia priemyslu 121.2 Životné prostredie 131.2.1 Zložky životného prostredia a ich charakteristika 151.3 Vplyv vybraných priemyselných odvetví na ŽP 181.3.1 Vplyv ťažobného priemyslu 181.3.2 Vplyv chemického priemyslu 191.3.3 Vplyv hutníckeho priemyslu 201.3.4 Vplyv energetického priemyslu 201.3.5 Vplyv celulózového priemyslu 201.3.6 Vplyv IT priemyslu 211.4.7 Vplyv automobilového priemyslu 21 2 Cieľ 223 Metodika práce 233.1 Lokalizácia objektu skúmania 23 3.1.1 Fyzicko-geografická analýza územia 233.1.2 Demografická analýza územia 253.2 Spôsob získavania údajov 273.3 Použité metódy vyhodnotenia a interpretácie 27

4 Výsledky práce 28

4.1 Analýza priemyslu v okrese Hlohovec 284.1.1 Rozdelenie priemyslu v okrese Hlohovec podľa klasifikácie SK Nace 304.1.2 Rozdelenie podnikov podľa velkosti a počtu zamestnancov 314.2 Vplyv priemyslu na vybrané zložky ŽP v okrese Hlohovec 334.2.1 Dopady na vodu 334.2.2 Dopady na ovzdušie 38 4.2.3 Dopady na pôdu 48

5 Návrh na využitie výsledkov 52

6 Záver 54

7 Použitá literatúra 55

Zoznam použitých skratiekBČOV- biologická čistička odpadových pôd

BOZP – bezpečnosť a ochrana pri práci

BSK5 – biochemická spotreba kyslíka

BSK 5 ATM – biochemická spotreba kyslíka s potlačením nitrifikácie

CHSK - CR – chemická spotreba kyslíka dichróman didraselný

ČOV – čistiareň odpadových

Hc - Hlohovec

IKT- informatika a komunikačné technológie

NEIS – národný emisný informačný systém

OÚŽP – obvodný úrad životného prostredia

OZ – odštepný závod

PPKP- plošného prieskumu kontaminácie pôd

SAŽP – Slovenská agentúra životného prostredia

SHMÚ – Slovenský hydrometeorologický ústav

SR – Slovenská republika

STN – Slovenská technická norma

ŠÚ SR – Štatistický úrad Slovenskej republiky

TKO – tuhý komunálny odpad

TZL – tuhé znečisťujúce látky

ÚPSVaR – úrad práce sociálnych vecí a rodiny

v.d. – výrobné družstvo

Z.z – Zbierka zákona

ŽP – životné prostredie

Úvod

Životné prostredie predstavuje priestor, kde sa všetci pohybujeme. Nedajú sa

presne vymedziť jeho hranice. Zabezpečuje všetky podmienky, ktoré sú potrebné pre

existenciu života v prírode.

Hodnoteniu zložiek životného prostredia sa v minulosti nevenovala veľká

pozornosť. Tieto zložky sa začali monitorovať na základe zhoršenej kvality jednotlivých

zložiek. Nevieme úplne eliminovať dopady našich predkov, ale môžeme postupne

zmierňovať dopady.

V súčasnosti sa monitoruje situácia jednotlivých zložiek už pred uskutočnením

jednotlivých činností, ktoré by mohli negatívne vplývať na životné prostredie. Pred

uskutočnením sa vypracováva štúdia, ktorá ukazuje, aký dopad bude mať realizácia

danej činnosti. Pri umiestnení podniku by sme mali brať do úvahy všetky lokalizačné

činitele, ktoré by pomohli eliminovať zhoršenie kvality ŽP.

Pomocou čiastkových monitorovacích systémov vieme zhodnotiť stav

jednotlivých zložiek životného prostredia. Na Slovensku máme 10 čiastkových

monitorovacích systémov. Monitorovanie pomocou týchto systémov sa robí

nerovnomerne. Vo väčšine prípadov sa vychádza z údajov z minulosti. Venuje sa

pozornosť hlavne zaťažením územiam. Na základe týchto monitoringov vypracovala

Slovenská agentúra ŽP správy o stave životného prostredia v Slovenskej republike.

Človek svojimi činnosťami prispieva k degradácii zložiek ŽP. Degradáciu zložiek

ŽP spôsobuje najmä priemysel, poľnohospodárstvo alebo doprava. Najviac z týchto

činnosti je monitorovaný priemysel, keďže v minulosti degradoval vo veľkej miere ŽP

a zanechal v mnohých prípadoch negatívne dôsledky.

V práci sa pokúsime ponúknuť hodnotenia stavu ŽP v okrese Hlohovec, na

základe interpretácie dostupných údajov, využitia fyzicko-geografickej

a socioekonomickej analýzy sledovaného územia.

1 Súčasný stav riešenej problematiky1.1 Priemysel

Rozprýmová a Sedláčková (2007) tvrdia, že priemysel je významným odvetvím

svetového hospodárstva. Priemysel veľmi rýchlo zavádza do výroby vedecké objavy

a technické vynálezy.

Podľa Čutkovej a Donovala (2004) do priemyselnej produkcie sa zahŕňa:

- ťažba nerastných surovín;

- priemyselná výroba;

- výroba a rozvod elektriny, vody a plynu.

Lieszkovska (2008) tvrdí, že sa priemysel delí podľa postavenia výrobného procesu k

východiskovým surovinám na primárny, sekundárny a terciárny. Do primárneho priemyslu

patrí ťažba surovín zo zeme, oceánov alebo zo vzduchu. V praxi sa často označuje aj ako

ťažobný priemysel. Sekundárny priemysel zahŕňa strojovú veľkovýrobu tovarov. Spracúva

suroviny získané primárnym priemyslom a poľnohospodárske produkty. Známy je aj pod

názvom spracovateľský priemysel. Terciárny priemysel obsahuje opravárenskú činnosť a

vybrané služby, vrátane služieb spojených s predajom priemyselných výrobkov.

Iný druh delenia:

- ťažký priemysel: výroba prevažne výrobných prostriedkov strojárenských a obrábaní

kovov, hutníctvo železa a neželezných kovov, ťažobného priemyslu atd .

- ľahký priemysel: spotrebné predmety (Židková a i. 2007).

Jednotlivé priemyselné odvetvia majú v hospodárstve odlišnú úlohu, a to je len jeden

z významnejších faktorov určujúcich ich poslanie a postavenie v ekonomike štátu (Sedlák a i.

2010).

Dulayová, (2007) tvrdí, že priemysel sa svojou každodennou činnosťou bytostne

dotýka životného prostredia. Ministerstvo ŽP dáva priemyselníkom limity pre ochranu

zdravého životného prostredia. Tieto limity by nemali byť pre priemysel likvidačné, ale

súčasne musia byť nekompromisné, aby všetkých motivovali správať sa k životnému

prostrediu ohľaduplne a preventívne.

V rámci priemyselnej výroby možno dlhodobo pozorovať trend smerujúci k ochrane

životného prostredia. Tento trend sa v rámci SR prejavuje predovšetkým v obmedzovaní,

prípadne až v zastavovaní tých výrob, ktoré vykazujú najnegatívnejší vplyv na životné

11

prostredie. Dôsledkom tejto skutočnosti je aj zavádzanie nových výrobných technológií a

postupov do priemyslu, prostredníctvom čoho sa postupne darí usmerňovať priemyselnú

výrobu k cieľom vytýčeným pre túto oblasť hospodárstva v Národnej stratégii trvalo

udržateľného rozvoja (SAŽP, 2002).

Spotreba materiálových zdrojov a energie v priemyselnej výrobe vyjadruje náročnosť

odvetví priemyselnej výroby na vstupné zdroje a nepriamo vyjadruje vzťah k životnému

prostrediu (SAŽP, 2001).

V mnohých firmách však existuje určitá zdržanlivosť v aktivitách v prospech

životného prostredia. Vyplýva to zrejme z uvedomenia si nákladov, ktoré environmentálna

politika a s ňou súvisiace legislatívne predpisy kladú na priemyselné podniky (Šebo, 2008).

Priemysel v SR je významným producentom znečistenia životného prostredia. Z

technologických výrobných procesov pochádza výše 49 % všetkých emisií vypúšťaných do

ovzdušia (tuhé emisie 48 %, oxid siričitý 32 %, oxid dusíka 44%, oxid uhoľnatý 72 %). V

roku 2002 vyprodukoval tretinu čistenej odpadovej vody vypúšťanej do vodných tokov a až

91% znečistenej odpadovej vody. Predstavuje najvýznamnejší sektor z hľadiska celkovej

produkcie odpadu. Dokumentuje to 49 % podiel na ich produkcii s výrazným zastúpením v

produkcii nebezpečných odpadov 89% a ostatných odpadov 44%. Prezentácia vplyvu

priemyslu na životné prostredie je vzťahovaná na vybrané odvetvia, ktoré signifikantné

ovplyvňujú životné prostredie (Lopušný, Šuchová, 2006).

Európsky priemysel prechádza súbežne s celosvetovými trendmi viacerými zmenami

(Nemcová, 2003).

Podľa Korca (2003) vplyv priemyslu na región sa mení so zmenou mierky regiónu, či už

ide o mikro-, mezo-, alebo makroregióny. Napriek tomu môžeme definovať nasledovné smery

vplyvu priemyslu na región, ktoré platia všeobecne pre regióny všetkých mierok:

- priemysel vystupuje ako hlavný producent úžitkových hodnôt a zároveň ako jediný

producent výrobných prostriedkov a realizátor technického pokroku v odvetví

materiálnej výroby a služieb.

- so vznikom priemyslu bolo urýchlené prehlbovanie deľby práce, a to územnej

i odvetvovej.

- rozvoj priemyslu je úzko spojený s rozvojom urbanizácie.

- priemysel formuje priestorovú štruktúru hospodárskeho potenciálu jednotlivých

regiónov a je hlavným nositeľom zmien v tejto štruktúre.

12

- realizáciou vedecko-technického pokroku vytvára priemysel materiálne predpoklady

pre zmeny v charaktere a zákonitostiach rozmiestnenia jednotlivých sociálno-

ekonomických aktivít.

- priemysel je hospodárskou činnosťou, ktorá výraznou mierou ovplyvňuje prírodné

prostredie, podieľa sa na tvorbe novej kultúrnej krajiny a tak vytvára životné

podmienky pre značnú časť svetovej populácie.

Základnou teritoriálnou jednotkou priemyselnej výroby je závod. Súhrn vzájomne

organicky spätých závodov vytvára vyššiu formu so svojráznou štruktúrou, špecializáciou

a spoločnou dopravno-geogafickou polohou, ktorú nazývame priemyselný komplex (Baková

a i. 2005).

1.1.1 Lokalizácia priemyslu

Lokalizáciou rozumieme geografické miesto, na ktoré majú byť umiestnené výrobné

faktory, ktoré tvoria podnik za účelom realizácie materiálnych statkov, alebo účelom

realizácie materiálnych statkov, alebo uskutočňovania služieb. Je to miesto, kde je

najvýhodnejšie uskutočňovať podnikateľskú aktivitu (Manduchová, Neumanová, 2007).

Popjaková (1997) tvrdí, že podľa chronologického vývoja, ale aj šírky záberu, ktorú sa

podarilo v jednotlivých prácach zamerať , resp. teóriách zachytiť môžeme teórie lokalizácie

rozdeliť do niekoľko skupín:

- špeciálne teórie lokalizácie,

- všeobecné teórie lokalizácie,

- predvojnové teórie priestorového usporiadania ekonomických aktivít,

- povojnové teórie priestorového usporiadania.

Podľa Čerbu (2004) pri umiestňovaní (lokalizácii) priemyselného závodu do krajiny

musíme brať do úvahy komplexný krajinný potenciál, z neho je nutné vybrať tie vlastnosti,

ktoré môžu mať rozhodujúci vplyv na daný závod (kritické činitele lokalizácie, kritické

lokalizačné faktory).

Podľa Burgera, Malatinskéhon (2007) dôležitosť faktora pre lokalizačné rozhodnutie je

daný dvoma podmienkami:

- faktor má vplyv na náklady, alebo výnosy podniku (aj nepeňažné náklady,

strednodobé, dlhodobé následky).

- disponibilnosť, kvalita, alebo cena faktora musí byť priestorovo diferencovaná.

13

Ak sú obidva predpoklady splnené, vznikajú pre podnik v rôznych lokalitách rôzne

podmienky a podnik ich musí pri svojom lokalizačnom rozhodnutí zohľadňovať.

Vzťahy so zásobovacím a odbytovým trhom tvoria väčšinou najdôležitejšie spojenie s okolím

(Burger, Malatinský, 2007)

K dispozícii sú tieto priestorovo diferencované faktory:

1) input strana:

- prírodné zdroje (ich výskyt, zásoby),

- pracovné sily (kvalifikácia, organizovanosť, mzdová úroveň),

- dodávatelia tovarov a služieb (hustota podnikov, štruktúra odvetvia),

- informačná a inovačná dostupnosť (výskumné a transferové zariadenia).

2) output strana:

- prístup na trh (dopravné náklady, trhový potenciál, možnosti obchodných vzťahov).

Základ lokalizačného rozhodnutia tvoria: prístup na trh a disponibilita a cena inputov.

Informácie sú dôležité vo vzťahu na inovatívnu schopnosť podnikov a na ich strednodobú

konkurencieschopnosť. Najdôležitejšími lokalizačnými kritériami pre mnohonárodné podniky

sú hospodárska a politická stabilita, sila odborov, pracovný zmier, právny systém atď. Od

lokalizácie podniku závisí aj vývoj mesta alebo regiónu. Dopyt po výrobných faktoroch

prináša do regiónu platby za faktory a príjmy. Dopyt po výrobkoch (inputoch) vytvára trhy

pre iné podniky a ponuka výrobkov zvyšuje kvalitu trhu v regióne. Lokalizačné rozhodnutie

je kvázi ireverzibilné a zmeniť ho možno len s vysokými nákladmi (Burger, Malatinský,

2007)

1.2 Životné prostredie

Životné prostredie (ďalej ŽP) je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie

organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä

ovzdušie, voda, horniny, pôda a organizmy (§ 2 zákona č. 17/1992 Zb.).

ŽP je to komplexný mnohožlokový systém vytvorený a určený fyzikálnym,

chemickým, biologickým a samozrejme sociálnym prostredím, v ktorom človek žije

a realizuje svoje biologické, materiálne, sociálne a kultúrne potreby (Soták, 2003).

ŽP je bezprostredné späté s celkovým priemyselným, energetickým komplexom,

dopravou a cestovným ruchom každého vyspelého štátu, s jeho rozsiahlou investičnou

14

výstavbou, ťažbou a spracovaním surovín, poľnohospodárskou výrobou a odpadovým

hospodárstvom, inými slovami s celou sústavou významných potrieb nielen u nás, ale aj na

celom svete (Krasnec, Kozová, 2000) .

Pojem ,, životné prostredie" vychádza od jedinca, taxónu organizmu a populácie, v

súčasnosti však v hovorovom jazyku sa používa v plnom znení v prípade prostredia človeka

(Vološčuk, 2005).

ŽP je popri životnom štýle (spôsob života a práce), genetických faktoroch a úrovni

zdravotníckej starostlivosti jedným z rozhodujúcich činiteľov ovplyvňujúcich zdravotný stav

a tým aj dĺžku a kvalitu života človeka (Rapant a i., 2004).

ŽP pôsobí na človeka rôznymi vplyvmi a stránkami. ŽP človeka má nielen biologické

(fyziologické), ale mnohé ďalšie spoločensky podmienené stránky ako sú funkcie a hodnoty

politické, ekonomické, kultúrne, sociálne, etické, estetické a iné. Rešpektovanie všetkých

interakcií medzi človekom a jeho životným prostredím je základom komplexného chápania

obsahu problematiky životného prostredia človeka. Preto treba chápať životné prostredie ako

holisticky sa tvoriaci otvorený systém – produkt obojstranných vzťahov človeka a jeho

okolitého materiálneho sveta a tiež vzájomných vzťahov vo vnútri spoločnosti (Noskovič a i.,

2010).

Ladomerský (2003), že len vzdelaný a kultúrny človek, ktorý si uvedomuje, že doteraz

každá výroba je nejakým dielom pre ŽP škodlivá, si môže klásť ušľachtilé ciele

Starostlivosť o ŽP je možné rozdeliť na dve časti – na ochranu prostredia na jeho

tvorbu. Ochrana prostredia pred znečistením sa týka predovšetkým troch základných zložiek

t.j. ovzdušia, vody a pôdy (Dočkal, 2000).

Podľa Piatríka a i. (2003) životné prostredie je zdrojom energie a existencie živých

organizmov. Racionálne využívanie týchto zdrojov je predpokladom zachovania priaznivého

životného prostredia. Ľudská aktivita musí byť sprevádzaná od začiatku úvahami o

opatreniach na ochranu životného prostredia.

V ŽP človeka môžeme rozlíšiť niekoľko čiastkových prostredí:

- prírodné prostredie – prostredie vzniknuté a vytvorené prírodnými procesmi, v

posledných storočiach intenzívne pretvárané ľudskou činnosťou (prírodné

- prostredie v pôvodnom zmysle, t.j. bez vplyvu človeka , dnes už prakticky na Zemi

neexistuje)

15

- pracovné prostredie – v ňom prebieha pracovný alebo študijný proces ( v

produktívnom veku v ňom trávime pomerne asi 25 % svojho času)

- obytné prostredie – prostredie bytov, ľudských domov

- rekreačné prostredie – prostredie, kde človek trávi svoj voľný čas: športoviska, kina,

divadla.

Slábová (2006) tvrdí, že podľa priestorovej mierky môžeme ŽP členiť na:

- globálne ŽP

- makroprostredie – krajina s prírodnými zdrojmi, ovzduším, vodou, pôdou a biotou, ale

aj s produktami ľudskej činnosti

- mezoprostredie – napr. prostredie sídelných jednotiek

- mikroprostredie – napr. pracovné prostredie, obytné, kultúrne...

Industrializácia – populácia – urbanizácia– automobilizácia sú súčasné štyri hlavné

príčiny zhoršovania ŽP. Začalo to industrializáciou, ktorá od začiatku spôsobovala lokálne

problémy životného prostredia. Explózia ľudskej populácie, sústreďovanie obyvateľstva do

miest a gigantický rozvoj automobilizmu spôsobujú, že neobnoviteľné zdroje človeka sa

vyčerpávajú a v celosvetovom meradle neúnosne zaťažujú ŽP na Zemi. Aj obnoviteľné zdroje

v prepočte na jedného človeka sa výrazne zužujú, takže dochádza k tomu, že sa využívajú nad

únosnú mieru t.j. nad mieru ich reprodukčných schopností a pri nerozumnej spotrebe

negatívne ovplyvňujú environment (Ladomerský a i., 2003).

V súčasnom, čoraz viac poprepájanom svete nie je ľahké byť podnikateľom v

priemyselnej sfére. Každý výrobný podnik je neustále vystavený nesmiernemu množstvu

tlakov na plnenie požiadaviek z rôznych zdrojov - tzv. zainteresovaných strán. Ide o štyri

základné oblasti týchto požiadaviek - požiadavky ekonomické, sociálne, environmentálne a

etické. Tieto oblasti sa samozrejme čiastočne prelínajú a najdôležitejšie požiadavky vo

všetkých oblastiach sú pokryté právnymi predpismi, čím sa ich plnenie stáva povinným

(Soltés, 2003).

1.2.1 Zložky životného prostredia a ich charakteristika

Medzi základné zložky životného prostredia patrí vzduch, pôda, horninový podklad,

voda, rastlinstvo a živočíšstvo.

16

Voda

Voda v prírode a krajine má mimoriadne postavenie, pretože podmieňuje a ovplyvňuje

život rastlín a živočíchov. Význam vody v prírode nie je len v jej množstve a kvalite, ale aj

v prenos energie a látok v jej obehovom cykle (Pražan a i., 2004)

Noskovič a i. (2010) delí vody v prírode podľa pôvodu na:

- zrážkové vody,

- povrchové vody,

- podpovrchové vody.

Voda je nielen životne dôležitým ekologickým a ekonomickým zdrojom, ale aj

základnou charakteristikou prírodnej krajiny. Významnou špecifickou vlastnosťou je jej

obnoviteľnosť, ktorá je podmienená obehom vody v prírode. Povrchovými vodami sú vody

prirodzene sa vyskytujúce na zemskom povrchu. Sú nimi rieky, potoky a ostatné vodné toky,

občasne tečúce nesústredené vody ako aj jazerá a iné stojaté povrchové sústredenia vody

(Koreňová, 2009).

Hoci vody ako takej je na Zemi obrovské množstvo, treba si uvedomiť, že len nepatrné

množstvo sa dá využiť na pitné účely. Lumnitzer a i., (2006) tvrdí, že takmer 97 % z

množstva nachádzajúceho sa na zemi je slaná voda. Ostávajú nám 3 % z celkového množstva,

ktoré môžeme využívať na pitné účely a z nich 99 % je vo forme , ktorá sťažuje využívanie na

pitné účely.

Znečisťujúcimi látkami sú hlavne prchavé uhľovodíky, z ktorých sa skladajú pohonné

hmoty a rôzne mazivá. Do vody sa dostávajú pri ich dopĺňaní na čerpacích staniciach, pri

poruchách palivových nádrží, pri haváriách a pod. a to priesakom do spodných vôd.

Sekundárne sa povrchové vody znečisťujú kyslými dažďami spôsobených reakciou plynných

emisií zo spaľovacích procesov v motoroch a atmosférickou vodou (Majerník a i., 2005).

Pretrvávajúca prítomnosť viacerých znečisťujúcich látok v mnohých zdrojoch sladkej

vody na území Európy predstavuje hrozbu pre samotné vodné ekosystémy a zvyšuje riziko

ohrozenia verejného zdravia (Sumilasová, 2011).

Streďanský (2010) tvrdí, že znečisťovanie môže byť povahy:

- fyzikálnej - ktoré zapríčiňujú nerozpustné prímesi organického alebo

anorganického pôvodu.

- chemickej – prímesí tuhého kvapalného alebo plynného skupenstva sú vo vode

rozpustné. Sú to predovšetkým kyseliny, dusičnany, chloridy, sírany a iné.

17

- biologickej – rôzne druhy organizmov a ich metabolity (sulfán, metán a pod.).

Najnebezpečnejšie sú choroboplodné mikroorganizmy. Osobitnú pozornosť

vyžadujú rádioaktívne látky, ktorých účinky na organizmy sú veľmi nebezpečné.

Podľa pôvodu možno znečistenie deliť na:

- prírodné,

- antropogenné.

Podľa charakteru pôsobenia:

- bodové – napr. odpadové vody vypúšťané priamo do recipientu (priemyselné

podniky, mestská kanalizácia). Pri tomto type zdrojov je známy pôvodca,

množstvo a skladba znečisťujúcich látok a teoreticky ľahšia eliminácia,

- plošné – napr. skládky, odkaliská, poľnohospodárske pozemky, splachy zo

spevnených plôch atď. .

Ovzdušie

Stankovič (2006) tvrdí, že ovzdušie je jednou z dôležitých abiotických (neživých)

zložiek životného prostredia.

Atmosféra je zdrojom plynov, ktoré sú nevyhnutné pre život takmer všetkých

organizmov. Ovzdušie je zdrojom plynov potrebných pre život. Obsahuje 21 % kyslíka, ktorý

organizmy využívajú pri dýchaní a za normálnych podmienok 0,03 % oxidu

spotrebovávaného rastlinami pri fotosyntéze. Pomer týchto plynov v atmosfére je dôležitý z

hľadiska zachovania kvality životného prostredia. Okrem biologickej funkcie má vzduch aj

technickú funkciu. Veľmi často sa využíva vo výrobe ako surovina (napr. výroba plynov

frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu) resp. ako výrobný prostriedok (využitie

vzduchu ako chladiaceho alebo teplonosného média, ďalej vo vzduchoprúdnych zariadeniach

a sušiarňach).Pojmom znečisťovanie ovzdušia označujeme dej, pri ktorom sa vypúšťajú,

vnášajú znečisťujúce látky – emisie do atmosféry. Znečistenie ovzdušia je stav, pri ktorom sú

znečisťujúce látky – imisie prítomné v atmosfére. Medzi významné antropogénne zdroje

znečistenia patrí napr. doprava, energetika, priemysel, komunálne zdroje a spaľovne

(Orolímová, 2009).

18

Pôda

Na Zemi existuje veľké množstvo rôznych typov prostredia, ktoré je možné zaradiť

buď do suchozemských alebo vodných typov. Najzložitejšou časťou suchozemských

ekosystémov je nepochybne pôda (pedosféra) (Barančíková a i., 2009).

Pôda vzniká v určitom čase a priestore tam, kde sa stýkajú a spolu pôsobia sféry Zeme

litosféra, atmosféra, hydrosféra a biosféra (Noskovič a i., 2010).

Pôda tvorí najvrchnejšiu časť zemskej kôry a vzniká zvetrávaním povrchovej vrstvy

podložnej (materskej) horniny. Do tohto procesu vstupujú tiež celá rada abiogenných

(fyzikálne a chemické vlastnosti materskej horniny, vplyvy počasia) i biogenných faktorov

(pôsobením živých organizmov). Súbor všetkých pôd na Zemi sa nazýva pedosféra (Slábová,

2006).

Pôda priamo a nepriamo ovplyvňuje biodiverzitu. Samotný pôdny edafón je druhovo

veľmi pestrý a početný. Navyše, pôdne pomery priamo determinujú aj druhové zloženie

rastlín. Dôsledkom hospodárskej činnosti človeka, aj nesprávnym hospodárením na pôde

došlo v posledných desaťročiach k zníženiu biodiverzity poľnohospodárskej krajiny na

Slovensku (Kanianská, 2009).

Postavenie pôdy a potreba jej ochrany bolo oproti iným zložkám životného prostredia,

ako je ovzdušie, voda a biota, nedocenené a jej ochrana bola zabezpečovaná nepriamo alebo

sekundárne, hlavne formou legislatívnych opatrení zameraných na ochranu ovzdušia, vody,

opatrení prijatých pri nakladaní s odpadom či týkajúcich sa pesticídov a ekologického

poľnohospodárstva (Kanianská, 2007).

1.3 Vplyv vybraných priemyselných odvetví na ŽP1.3.1 Vplyv ťažobného priemyslu

Vplyvy ťažobných činností na životné prostredie môžu byť veľmi nepriaznivé. Odpad,

ktorý často obsahuje množstvo ťažkých kovov a chemikálií, môže vážne znečistiť spodné a

povrchové vody. Najmä v rozvojových krajinách sú komunity, ktoré bývajú v blízkosti baní,

odkázané na prístup k čistej vode, aby mohli uspokojiť svoje základné životné potreby. Úniky

toxických látok vplývajú na životné podmienky komunít a biodiverzitu. Väčšina ťažobných

procesov si vyžaduje obrovské množstvá vody potrebnej k oddeleniu cenných kovov a

minerálov od piesku alebo skaly. To vedie k znižovaniu vodných hladín, čo bez

najmodernejšieho a komplikovaného technického vybavenia sťažuje prístup k vodným

19

zdrojom. V Čile komunity farmárov ostro protestujú proti rozširovaniu ťažby zlata a medi,

pretože to vedie k nedostatku vody. Ťažba uránu ohrozuje ľudí rizikom ožiarenia

nebezpečnými dávkami rádioaktivity počas ťažby, prepravy a využívania uránu a

odstraňovania odpadu (okrem zrejmých rizík, ktoré predstavuje možnosť výroby jadrových

bômb a nehôd v jadrových elektrárňach).Ťažba zlata je povestná haváriami, ktoré spôsobujú

ťažké znečistenie životného prostredia. Aj keď existujú aj iné techniky, na ťažbu zlata sa ako

najlacnejšie možnosti bežne používajú ortuť a kyanid. Niektoré spoločnosti ťažiace zlato

vyhadzujú toxický odpad a hlušinu priamo do riek alebo oceánov. Inokedy sú za únik

toxického odpadu do vodných zdrojov zodpovedné havárie a nehody. Katastrofy sú bežné na

celom svete. Ohrozenie životného prostredia zatvorením bane nekončí. Uzavreté a opustené

projekty sa môžu stať ekologickou časovanou bombou, pretože sa ukázalo, že spoločnosti a

vlády nie sú ochotné vyčistiť toxickými látkami zamorené územia. Zanechávajú tak po sebe

„dedičstvo“, ktoré sa môže šíriť do okolitého prostredia (Priatelia Zeme, 2007).

Ťažba stavebných surovín by nemusela tak negatívne ovplyvňovať niektoré zložky ŽP

pokiaľ by dochádzalo k masívnejšiemu využitiu recyklácie materiálov zo stavieb

predchádzajúcej demolácii ( Kolektív CENIA, 2006).

1.3.2 Vplyv chemického priemyslu

V súčasnosti chemický sektor na Slovensku produkuje široké spektrum rafinovaných

ropných a petrochemických produktov, organických a anorganických chemikálií,

medziproduktov, poľnohospodárskych chemikálií, gumárenských a plastových výrobkov

(Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu, 2009).

Paleta chemických prevádzok je veľmi rozsiahla a tým je aj paleta produkovaných

exhalátov. Chemický priemysel vo väčšine prípadov znečisťuje ovzdušie plynnými exhalátmi

a parami. Na znečistenie odpadových vôd sa podieľa chemický priemysel podľa charakteru

výroby a stupňa čistenia odpadových vôd. Charakter odpadových vôd z chemickej výroby

ovplyvňuje toxicitu vôd a pôsobí negatívne na vodnú faunu a flóru, má vplyv na pH vody,

biologickú spotrebu kyslíka (veľký obsah organických látok). Produkuje veľa chemických

zlúčenín, ktoré sú biologicky perzistentné alebo sa degradujú pomaly. Chemický priemysel

prispieva aj k znečisteniu pôdy, a to nepriamo zo vzdušných exhalátov, ktoré sa v dažďovej

vode dostávajú do pôdy, tak aj priamo skladovaním tuhých odpadov, alebo nečistotami

tuhých hnojív a zložkami chemickej ochrany rastlín (Majerník a i., 2005).

20

1.3.3 Vplyv hutníckeho priemyslu

Hutníctvo ako priemyselné odvetvie zaoberajúce sa výrobou kovov, ich mechanickou,

tepelnou úpravou patrí medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia. Rozoznávame

hutníctvo železných a neželezných kovov. Životné prostredie ovplyvňuje hutníctvo hlavne

tvorbou odpadových produktov, ktoré môžu byť v pevnom, tekutom a v plynnom stave,

prípadne ich zmesi. Okrem priameho a nepriameho znečisťovania ovzdušia, vôd a pôdy

ovplyvňuje hutníctvo okolité prostredie aj hlukom, tepelným a svetelným žiarením a v

poslednom období sa sledujú aj radiačné účinky niektorých trosiek a hlavne oceľového šrotu

(Majerník a i., 2005).

1.3.4 Vplyv energetického priemyslu

Spotreba energie rastie v závislosti od počtu obyvateľstva a ich životnej úrovne, resp.

technologickej náročnosti. Niektoré prognózy počítajú zo zvýšeným počtu obyvateľstva za 20

rokov až 2,5 násobne avšak spotreba energie by sa mala zvýšiť až 11 krát. Najväčší podiel

pripadá na tuhé palivá, menší na kvapalné. Jadrová energia môže byť z niektorých hľadísk

považovaná za čistý zdroj aj napriek skutočnosti, že likvidácia rádioaktívnych odpadov je

problematická a pri spaľovaní plynných palív vzniká isté množstvo škodlivín. Náš štát v

porovnaní s inými európskymi krajinami má nepriaznivú energetickú základňu nakoľko uhlie

obsahuje vysoký podiel síry a popolčeka (Terek, Vostal, 1998).

1.3.5 Vplyv celulózového priemyslu

Priemysel so širokým sortimentom tovaru s využitým pre obaly, tlačoviny,

komunikácie, sanitárne využitie a domácnosti. Jeho prevádzka kladie vysoké nároky na

spotrebu prírodných zdrojov, energetiku a kapitál. Životný cyklus priemyslu je od ťažby

dreva cez spracovanie papiera až po produkciu odpadov poznačený dopadmi na životné

prostredie. Priemysel uvoľňuje počas výrobného procesu do ovzdušia oxidy dusíka, oxid

uhličitý, oxid siričitý. Niekedy je vylučovaný chlór a dioxíny. V produkcii skleníkových

plynov je priemysel na treťom mieste po chemickom a hutníckom priemysle. Odvetvie sa

vyznačuje veľkou spotrebou vody a chemikálií a následne vyprodukuje množstvo odpadovej

vody (Lopušný, Šuchová, 2006)

21

1.3.6 Vplyv IT priemyslu

Vedecká a výskumná činnosť v oblasti informatiky a komunikačných technológií

(IKT) má značný vplyv na životné prostredie. Pozitívny vplyv badať napríklad v Európe.

Dôkazom je napríklad častejšie nahrádzanie cestovania na rokovania videokonferenciami.

Problémom však zostáva, že vplyv IKT nie je merateľný tradičnými metódami. Na druhej

strane však vzniká problém so samotnými elektronickými zariadeniami. Tie obsahujú aj

viaceré toxické látky. V konečnom dôsledku je problémom aj neustále sa zvyšujúca spotreba

energie spojená s nárastom množstva elektronických zariadení. Výroba elektronických

zariadení spotrebúva energetické zdroje a produkuje uhlíkové emisie. Opotrebované

zariadenia zasa zväčšujú odpady (Lan Yi , Hywel, 2007).

1.3.7 Vplyv automobilového priemyslu

Automobilový priemysel pri svojom rozvoji vytvára problémy v dvoch smeroch. V

prvom rade využívanie automobilov v rastúcej doprave predstavuje zdroj vážnych a

narastajúcich problémov v ŽP. V druhom rade priemyselná výroba automobilov a ich

komponentov vyčerpáva viaceré obmedzené zdroje a v tej súvislosti vystáva aj otázka

opätovného využitia opotrebovaných automobilov. Keďže automobil resp. jeho súčasti patria

medzi nebezpečné odpady, ich likvidácii sa venuje čoraz väčšia pozornosť (Borovský, 2009).

22

2 Cieľ

Cieľom diplomovej práce je lokalizovať priemysel nachádzajúci sa v okrese

Hlohovec. Určiť najvýznamnejších priemyselných znečisťovateľov a zhodnotiť vplyv

priemyselnej činnosti na vybrané životné prostredie. Navrhnúť opatrenia na zlepšenie stavu

životného prostredia.

Parciálne ciele sú nasledovné:

- fyzicko-geografická analýza územia,

- socioekonomická analýza územia,

- rozdelenie priemyslu podľa klasifikácie SK NACE rev.2,

- rozdelenie podnikov podľa veľkosti a počtu zamestnancov.

23

3 Metodika práce3.1 Lokalizácia objektu skúmania

Objektom diplomovej práce je územie okresu Hlohovec. Okres Hlohovec je druhým

najmenším okresom Slovenska. Leží na východnom okraji Trnavského kraja, teda na

západnom Slovensku (Korec a i., 1997).

Súčasný okres vznikol na základe zákona č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom

usporiadaní Slovenskej republiky. Susedí s okresmi Topoľčany a Nitra, ktoré sú súčasťou

Nitrianskeho kraja a s okresmi Galanta, Piešťany a Trnava, ktoré sú súčasťou Trnavského

kraja. Okres Hlohovec je najmenším okresom Trnavského samosprávneho kraja s rozlohou

267,16 km2.

3.1.1 Fyzicko-geografická analýza územia

Z hľadiska geomorfologického členenia Slovenska podľa Mazúra, Lukniša (1980)

dotknuté územie spadá do:

- Sústavy: Alpsko – Himalájskej

- Podsústavy: Panónska panva

- Provincie: Západopanónska panva

- Subprovincie: Malá dunajská kotlina

- Oblasť: Podunajská nížina

- Celok: Dolnovažská niva

Územie okresu je na severe a východe tvorené výbežkami Považského Inovca,

východnú časť tvorí Trnavská tabuľa. Vo východnej časti dominuje rieka Váh, ktorá sa

zarezáva do roviny Trnavskej tabule a obmýva svahy Považského Inovca s nadväzujúcou

Nitrianskou pahorkatinou (Žibek, 2002).

Jadro okresu leží na Dolnovážskej nive, ktorá sa na západe dotýka trnavskej

pahorkatiny a na východe je od Nitrianskej pahorkatiny oddelená výbežkom Považského

Inovca. Najvyššiu polohu, 432 m n. m., dosahuje okres Holým vrchom v Považskom Inovci,

najnižšiu, 131 m n. m., v mieste výtoku Dudváhu v katastri obce Siladice (Pristaš, 2000).

Nivu Váhu pokrývajú usadené štrky, piesky a hliny. Pahorkatiny sú pokryté sprašami

a sprašovými hlinami. Výbežok Považského Inovca je budovaný prevažne triasovými

dolomitmi. Pozdĺž Váhu a Dudváhu je povrch územia okresu rovinatý, ďalej od nich sa

24

rozprestierajú pahorkatiny. Len výbežok Považského Inovca sa vyznačuje členitejším

vrchovinovým reliéfom (Tolmáči a i., 2008).

Väčšia časť územia okresu je odlesnená. Z pôvodných rozsiahlejších plôch lužného

lesa pozdĺž Váhu sa zachovali len zvyšky. V nevysokom Považskom Inovci sa vyskytujú

najmä dubové lesy, ktoré ako remízy nájdeme aj na Nitrianskej pahorkatine (Korec a i., 1997)

Okolie okresu Hlohovec patrí do teplej oblasti Slovenska, ktorá má miernu zimu s

priemernou januárovou teplotou -2,2 oC a teplé leto s priemernou júlovou teplotou 19,7 oC.

Vlhkostné pomery zodpovedajú nížinnej polohe okolia mesta. Maximum oblačnosti pripadá

na november a december (75 % pokrytia oblohy), minimum na september (47 %). Ročný úhrn

zrážok (619 mm) v dlhodobom priemere dosahuje približne množstvo, aké zodpovedá

nadmorskej výške územia. V ročnom chode zrážok je maximum vlahy v júli (82 mm) a

minimum v januári a februári (37 mm). V zime utvárajú tuhé zrážky snehovú pokrývku, ktorá

nemá trvalý ráz, býva prerušovaná. Výpar z povrchu pôdy je okolo 450 mm za rok. Na jar a v

lete je výpar iba o niečo menší ako sú zrážky v tomto období a teda priesak do podložia je iba

veľmi malý (Barančok a i., 1999)

Územím preteká rieka Váh, ktorá je najdlhšia slovenská rieka, pochopiteľne zároveň i

najvýznamnejším vodným tokom v predmetnom území.

Podľa hydrologických charakteristík patrí územie Hlohovca do vrchovinno-nížinnej

oblasti, pričom rieky tu majú snehovo-dažďový typ odtoku, s maximálnymi prietokmi v apríli

a minimálnymi v januári až februári. V území sa nachádza viacero menších alebo stredne

veľkých vodných plôch, ktoré sú prevažne v okolí Váhu a vznikli na miestach bývalých

štrkových jám. (Scarabeo s.r.o., 2008).

Východná časť okresu v oblasti Nitrianskej pahorkatiny pokrývajú hnedozeme. Pre

nivy Váhu a Dudváhu sú typické lužné pôdy černice a naivné pôdy fluvizeme. V považskom

Inovci sa vyskytujú najmä redziny (Korec a i., 1997).

25

3.1.2 Demografická analýza územia

Vývoj počtu obyvateľov patrí k základným ukazovateľom geografie obyvateľstva.

Rast počtu obyvateľstva súvisí s množstvom rôznych faktorov, hlavne s rastom pracovných

príležitostí, rastom národného dôchodku, s rozvojom vekovej a sociálnej štruktúry atď.

(Mládek, 1992). Rôzne kombinácie týchto faktorov ovplyvňujú vývoj počtu obyvateľstva.

Graf 1 Celkové zastúpenie mužov a žien v okrese Hlohovec k 31.12.2009

23,025

22,214

ženy

muži

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov ŠÚ SR, 2010

Podľa ŠÚ SR celkový počet obyvateľov okresu Hlohovec k 31.12.2009 je 45 239.

Podľa grafu 1 žije na území 22 214 mužov, čo predstavuje 49,1 % z celkového počtu

obyvateľov okresu Hlohovec. Zvyšných 50,9 % obyvateľov okresu Hlohovec tvoria ženy, čo

predstavuje 23 025 žien. V okrese môžeme sledovať miernu prevahu žien.

Počet obyvateľstva v danom okrese má klesajúci charakter. Počet zomretých

obyvateľov prevláda nad narodenými. Podľa porovnania v roku 2000 žilo v okrese Hlohovec

45 791 a v roku 2009 iba 45 239 obyvateľov. Hustota obyvateľov predstavuje hodnotu 169

obyvateľov/km2, čo zaraďuje okres Hlohovec medzi hustejšie osídlenie Slovenska.

Tabuľka 1 Veľkostná štruktúra sídiel okresu Hlohovec

Počet

obyvateľov 0 – 199 200 - 499 500 - 999

1 000 –

1 999

2 000 –

4 999

5 000 –

9 999

10 000 –

19 999

Počet obcí 1 5 10 4 3 0 0

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov ŠÚ SR, 2010

26

Okres Hlohovec je najmenším okresom Trnavského samosprávneho kraja s rozlohou

267 km2. Podľa tabuľky 1 sa v okrese Hlohovec nachádza 24 sídiel, z ktorých dve majú štatút

mesta. Hlavným centrom a zároveň aj najväčším mestom je okresné meste Hlohovec,

v ktorom žije 22 382 obyvateľov, čo predstavuje 49, 47 % obyvateľov okresu. Ďalej sa tu

nachádzajú 3 obce s počtom od 2 000 do 4 999 obyvateľov, 4 obce s počtom obyvateľov od

1 000 do 1 999 a 16 obci do 999 obyvateľov, z toho najmenšia má len 199 obyvateľov.

Až 98 % obyvateľstva sa hlási k slovenskej národnosti. Druhou najpočetnejšou

národnosť je česká, ku ktorej patrí aj moravská a sliezska. Má zastúpenie 0,6 % obyvateľstva.

Rómska národnosť predstavuje 0,4 % obyvateľstva. K maďarskej národnosti sa hlási 0,2 %

obyvateľstva. Na území žijú i národnosti ako rusínska, ukrajinská, nemecká, poľská a ruská,

ktoré sa však výraznejšie nepodieľajú na národnostnej štruktúre obyvateľstva.

Index starnutia vyjadruje 155,41 osôb v poproduktívnom veku pripadajúcich na 100

osôb v predproduktívnom veku. Priemerný vek obyvateľov je 39,14.

Tabuľka 2 Veková štruktúra obyvateľstva okresu Hlohovec

Počet obyvateľov

Spolu Muži Ženy

45 221 22 227 22 994

Predproduktívny vek - EU (0 - 14) 6 509 3 349 3 160

Produktívny vek – EU (15 - 64) 32 881 16 707 16 174

Poproduktívny vek - EU (65 - 100+) 5 831 2 171 3 660

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov ŠÚ SR, 2010

Podľa tabuľky 2 možno vidieť, že na území je 72,70 % obyvateľov v produktívnom

veku, 14,40 % obyvateľov je v predproduktívnom veku a 12,9 % je v poproduktívnom veku.

V okrese Hlohovec sledujeme vysoké zastúpenie obyvateľstva v produktívnom veku, čo sa v

budúcnosti prejaví v rýchlom náraste obyvateľstva v poproduktívnom veku. Ďalej sledujeme

nízke zastúpenie obyvateľstva v predproduktívnom veku, čo spôsobí nedostatočné dopĺňanie

ekonomicky aktívneho obyvateľstva.

27

3.2 Spôsob získavania údajov

Prvý krok tvorby diplomovej práce tvorilo získavanie a zhromažďovanie potrebných

údajov. Tieto údaje nám poskytli nasledujúce inštitúcie: Obvodný úrad ŽP Hlohovec, Krajský

úrad ŽP Trnava, Mestský úrad Hlohovec, Enviral a.s., Slovenský vodohospodársky podnik

odštepný závod Piešťany, Vlastivedné múzeum v Hlohovci, SAŽP, Zentiva a.s., Bekaert a.s.,

Slovenské liehovary a likérky a.s., Štatistický úrad Trnava, Slovenská inšpekcia životného

prostredia so sídlom v Nitre, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch.

Poskytnuté údaje sme navzájom konzultovali a za odbornej pomoci sme vypracovali

textovú časť, tabuľky a grafy. Materiál diplomovej práce tvorili domáce a zahraničné literárne

zdroje, odborné časopisy a zborníky, internetové zdroje, právne predpisy a dokumentácie,

správy z vybraných inštitúcií.

3.3 Použité metódy vyhodnotenia a interpretácie

Pri vypracovaní diplomovej práce sme využívali nasledujúce metódy: syntézy, metódu

vysvetľujúceho opisu, analýzy a metódu riadeného rozhovoru.

Na základe riadeného rozhovoru sme získali informácie od pracovníkov jednotlivých

firiem a inštitúcii.

Metódu syntézy sme použili v prvej časti, kde sme sa zaoberali súčasným stavom

riešenej problematiky.

Pomocou metódy vysvetľujúceho opisu sme opísali skutočnosti zaoberajúce sa

fyzicko– geografickej sféry.

Metódu analýzy sme využili pri fyzicko-geografickej a socioekonomickej časti

vymedzeného územia. Analýzu sme ďalej využili vo výsledkoch práce, kde sme analyzovali

ukazovatele priemyselných činností, ktoré môžu mať vplyv na jednotlivé zložky ŽP.

28

4 Výsledky práce4.1 Analýza priemyslu v okrese Hlohovec

Prevládajúcimi odvetviami priemyslu v okrese Hlohovec sú farmaceutický, strojársky,

elektrotechnický a chemický.

Priemysel v okrese Hlohovec je najviac zastúpený priamo v meste Hlohovec,

Leopoldov a v obci Madunice. V meste Hlohovec je priemysel lokalizovaný do troch

hlavných priemyselných zón: Východ, Sever a Horná Sihoť.

V priemyselnej zóne Východ sa nachádzajú podniky : Bekaert Hlohovec a.s. , Zentiva

a.s. , Lubonas Drevo-Kovo, Agrofinal spol.s.r.o., Dratex s.r.o., DOSS-SK s.r.o.,

INSITUFORM - Hulín Rohrsanierungstechniken s.r.o., GEDONI s.r.o., Pauma spol. s.r.o.,

Vitis Pezinok spol. s r.o.. Cez túto priemyselnú zónu prechádza železničná trať Leopoldov -

Zbehy, ktorá slúži na dodávku surovín a transport výrobkov. Táto priemyselná zóna je

lokalizovaná vo východnom okraji časti mesta.

V priemyselnej zóne Sever sa nachádzajú 4 areály. V prvom areáli, na Šoltésovej ul.,

sa nachádzajú podniky ako Agua s.r.o., MAD - Ing. Ajpek Marián, METAS s.r.o., S&J

Pressburg plus s.r.o. betonáreň ZAPA beton SK, s.r.o a ďalšie menšie firmy. V druhom areáli

Stará hora sa nachádza Food Farm s.r.o. a Ingnis Decor s.r.o.. V treťom areáli pod Jašterom sú

AUDIX s.r.o., A-Z veľkoobchod s.r.o., BP Agro – Centrum s.r.o. a v štvrtom areáli Hošták sú

Ľubomír Kotán, OBI Centrum s.r.o.. Jednotlivé areály sú oddelené plochou

poľnohospodárskej pôdy. V zóne sa vyskytujú podniky priemyselnej výroby, ťažby nerastov,

poľnohospodárskej výroby, stavebníctva, skladového hospodárstva, veľkoobchodov a

nevýrobných služieb.

V priemyselnej zóne Horná Sihoť sa nachádza Faurecia Slovakia s.r.o., Vetter

Slovakia s.r.o., JMT SK s.r.o.. Táto zóna sa nachádza smerom z Hlohovca do Šulekova za

riekou Váh. Ako prvá tu postavila svoju výrobnú prevádzku spoločnosť Faurecia, ktorá je

dodávateľom pre automobilový priemysel. Vyrába sedadlá, palubné dosky, čalúnenie

a výfukové systémy pre (automobilový priemysel). Spoločnosť Faurecia Slovakia s.r.o.

momentálne stavia ďalšie priestory na rozšírenie výroby. Vetter spol. s.r.o.  je potravinárska

firma, ktorá sa venuje baleniu sušeného ovocia. Spoločnosť JMT sa špecializuje na montáž

dosiek plošných spojov, ktoré sú určené do LCD televízorov. Táto priemyselná zóna má

rýchle napojenie na diaľnicu D 1, ktorá je najvýznamnejšou cestnou komunikáciou na území

Slovenskej republiky.

29

V priemyselnej zóne Leopoldov sa nachádzajú podniky: Meroco a.s., Enviral,

Slovenské liehovary a likérky a.s. a mnoho ďalších menších firiem. Všetky podniky sa

zaoberajú spracovaním poľnohospodárskych plodín z blízkeho okolia. Enviral vyrába

bioetanol ako prvý výrobca na Slovensku, ktorý sa využíva ako prísada do benzínu. Meroco

a.s. vyrába bionaftu, ktorý sa primiešava do nafty. Výroba bionafty prináša zníženie závislosti

od ropy a znižuje emisie skleníkových plynov. Slovenské liehovary a likérky a.s. je najväčším

a najvýznamnejším producentom liehu na Slovensku, v minulosti sa tu vyrábal aj kvasný 8

percentný ocot a sirupy.

V priemyselnej zóne Madunice sa nachádzajú spoločnosti: Hopi SK, VVISS s. r.o.,

Domoss Piešťany, ZAPA betón, SLOVASFALT s.r.o. a STRABAG s.r.o.. Táto priemyselná

zóna ma výbornú polohu z dôvodu, že sa nachádza na hranici okresov Hlohovec a Piešťany.

Cez túto priemyselnú zónu prechádza železničná trať, ale aj napriek tomu sa používa viacej

nákladná doprava. K lepšiemu využitiu tejto zóny by prispelo priame napojenie na diaľnicu,

ktorá sa nachádza do 500 m od tohto areálu. Hopi Sk je distribučná spoločnosť zaoberajúca sa

distribúciou potravín a VVISS s.r.o. sa zaoberá distribúciou citrusového ovocia a zeleniny.

SLOVASFALT s.r.o. a STRABAG s.r.o. sa zaoberajú výrobou živičných zmesí.

K podnikom, ktoré nie sú lokalizované v žiadnej zo spomínaných priemyselných zón

patria: Geogia-Pacific, SOLE Slovakia a.s. – OZ Hlohovec (predtým Tamilk, a.s.),

Kovovýroba a obchod s.r.o., Kovoslužby Hlohovec, Rozvoj Hlohovec s.r.o., Stofing (stav)

s.r.o., ako aj areál EKOPRES – Hlohovec s.r.o., Marius Pedersen Group a areál SAD Trnava,

a.s. – OZ Hlohovec. Rozmiestnenie týchto podnikov nemá účelový význam a má náhodný

charakter. Zväčša sú lokalizované v obytných zónach alebo na ich okrajoch.

V okrese Hlohovec sa nachádzajú dve elektrárne. Prvá Vodná elektráreň sa nachádza

v obci Madunice, je umiestnená pod nádržou Sĺňava, ktorá túto elektráreň zásobuje vodou.

V roku 2010 bola do prevádzky spustená paroplynová elektráreň v obci Trakovice.

V susednom Trnavskom okrese sa nachádza atómová elektráreň Jaslovské Bohunice, ktorá

zabezpečuje elektrinu pre celé západné Slovensko a teplo pre okolité domácnosti.

V Kľačanoch sa nachádza terminál a produktovod Slovnaftu a.s., ktorý zabezpečuje

dopravu, príjem, skladovanie motorových palív a ich expedíciu. Na hranici okresu Hlohovca

a Trnavy v blízkosti obce Bučany sa nachádzajú zásobníky ropy, ktoré zabezpečujú

skladovanie ropy na 90 dní bežnej spotreby Slovenska.

30

4.1.1 Rozdelenie priemyslu v okrese Hlohovec podľa klasifikácie SK NACE

rev. 2

Na základe tejto klasifikácie ekonomických činností účinnej od 1. januára 2008 sme

na území okresu Hlohovec podľa sekcie C kategorizovali 30 priemyselných podnikov v rámci

15 divízií:

Výroba potravín :

- Andaco s.r.o.,

- Vetter Slovakia s.r.o..

Výroba nápojov:

- Vitis Pezinok spol. s r.o.,

- Slovenské liehovary a likérky a. s.,

- FOOD FARM s. r. o.,

- Réva Bojničky.

Výroba textilu:

- EMIR spol. s r.o.,

- Pauma spol. s.r.o..

Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku:

- Lubonas v.d.,

- Gedoni s.r.o. .

Výroba papiera a papierových výrobkov:

- Georgia –Pacific,

- CWS s.r.o..

Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov:

- Slovnaft a.s.

Výroba chemikálií a chemických produktov:

- Merocoa.s.,

- Enviral a.s..

Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov:

- Zentiva a.s..

31

Výroba a spracovanie kovov:

- Bekaert Hlohovec a.s.,

- Drotex s.r.o.,

- Vakuumtechnik s.r.o..

- Drumet s.r.o..

Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení:

- Kovoslužby

Výroba elektronických komponentov a dosiek:

- JMT SK s.r.o

Výroba strojov a zariadení i. n.:

- Agrofinal s.r.o.,

- Pivot&Quari

Výroba elektrických zariadení:

- Klimati ČP s.r.o,

- Západoslovenské energetické závody..

Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov:

- Faurecia Slovakia s.r.o.,

- YuraCorporation Slovakia,

- Faurecia Slovakia s.r.o.

Výroba nábytku:

- Lindner Mobilier s.r.o.

4.1.2 Rozdelenie podnikov podľa veľkosti a počtu zamestnancov

Na základe zákona 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci sme kategorizovali vybraných

dvanásť podnikov podľa počtu zamestnancov do stredných a veľkých podnikov.

32

Tabuľka 3 Kategorizácia podnikov podľa počtu zamestnancov

Kategória Podnik

stredný (50 - 249)

Georgia - Pacific

Enviral a.s.

Yura Corporation Slovakia

Vviss s.r.o.

Slovenské liehovary a likerky a.s.

Lindner Mobilier s.r.o.

Vetter Slovakia s.r.o.

Hopi SK

Faurecia Slovakia s.r.o.

Veľký (250 a viac)

Zentiva a.s..

Bekaert Hlohovec a.s.

JMT SK

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov ÚPSVaR Hlohovec, 2010

Podľa tabuľky 3 medzi najväčších zamestnávateľov v okrese Hlohovec patria akciové

spoločnosti Zentiva a Bekaert Hlohovec a JMT. Vývoj v zamestnanosti vo firmách ako sú

Yura Corporation Slovakia a Faurecia Slovakia s.r.o. je závislý od automobilového priemyslu,

kde možno predpokladať kolísanie zamestnanosti v závislosti od vývoja svetovej ekonomiky.

Tabuľka 4 Vývoj podnikov podľa počtu zamestnancov v rokoch 2000 – 2008

Typ

Počet

zamestnancov2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

Malé 0 - 49 202 221 221 245 265 306 348 380 450

Stredný 50 - 249 24 20 21 20 25 25 24 22 25

Veľký 250 a viac 5 5 5 4 3 3 4 3 3

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov ŠÚ SR, 2010

33

Podľa tabuľky 4 sa na zamestnanosti v okrese Hlohovec najviac podieľajú malé

podniky s počtom zamestnancov od 0 – 49. Počet týchto podnikov sa od roku 2000 výrazne

menil. Ich počet mal stúpajúcu tendenciu. Od roku 2000 po rok 2008 ich počet stúpol o 248

nových podnikov. Čo predstavuje nárast o 122,7 %. U stredne veľkých a veľkých podnikoch

sme v sledovanom období nezaznamenali žiadne výrazné zmeny (úbytok, nárast) v počte

podnikov.

4.2 Vplyv priemyslu na vybrané zložky životného prostredia v okrese

Hlohovec

Jednotlivé zložky ŽP sú ovplyvňované najmä priemyslom, ktorý vypúšťa emisie do

ovzdušia a odpadovú vodu do riek.

Priemyselná výroba výrazne ovplyvňuje nielen scenériu krajiny, ale aj nepriamo

jednotlivé zložky životného prostredia. Dopady na životné prostredie v mnohých prípadoch

závisia od veľkosti produkcie podnikov a hustoty lokalizácie.

Vplyv jednotlivých činnosti môžeme, ale aj nemusíme vôbec spozorovať. Priemyselnú

výrobu vieme spozorovať najmä pomocou zmyslov ako je čuch, zrak a sluch. Z jednotlivých

zložiek je najviac monitorovaná povrchová voda. Nachádzajú sa tu dve monitorovacie stanice,

ktoré patria pod Slovenský vodohospodársky podnik a ich prevádzku zabezpečuje odštepný

závod Piešťany, ktorý vyhodnocuje kvalitu vody v rieke Váh na území okresu Hlohovec.

Prvá monitorovacia stanica sa nachádza na rieke Váh a jej 100,7 kilometri pri meste

Hlohovec. Druhá monitorovacia stanica sa nachádza pri obci Horné Zelenice na rieke Váh na

jej 92,50 kilometri.

Monitorovanie pôdy sa vykonáva v dvoch lokalitách. Toto monitorovanie vykonáva

Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave. Jedná lokalita sa nachádza na

ornej pôda a vo vinici v katastrálnom území Hlohovca.

Na území okresu Hlohovec sa nenachádza žiadna monitorovacia stanica ovzdušia,

keďže územie nezaraďujeme k zaťažením oblastiam v tomto smere. Stav ovzdušia vieme

zhodnotiť len na základe dostupných údajov a výpočtov.

4.2.1 Dopady na vodu

Priemyselná a poľnohospodárska výroba ovplyvňuje kvalitu povrchovej aj podzemnej

vody, či už priamym vypúšťaním alebo nepriamo pomocou znečisťujúcich zrážok z ovzdušia.

34

Kvalita povrchových vôd v okrese Hlohovec nie je výrazne ovplyvnená priemyslom.

O túto skutočnosť sa zapríčinili najväčšie priemyselné podniky tým, že vlastnia čističky

odpadových vôd alebo aspoň neutralizačné stanice. Po prečistení sa tieto vody kontrolujú. Ak

tieto vody spĺňajú limity podľa nariadenia č. 269/2010 Z. z. , ktorým sa ustanovujú

požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd, môžu sa tieto vody vypúšťať do riek. Do rieky

Váh vypúšťa svoje odpadové vody spoločnosť Bekaert. Do rieky Dudváh vypúšťajú

spoločnosti Slovenské liehovary a likérky a Enviral.

Spoločnosť Zentiva rieši otázku odpadovej vody tak, že chemicky znečistené

odpadové vody sú najprv upravované na neutralizačnej stanici na predpísanú hodnotu pH,

zbavené primárnych kalov a následne čistené v biologickej čistiarni odpadových vôd na

stanovené parametre. Neskôr sa táto vyčistená odpadová voda z BČOV vypúšťa cez výpust na

základe hospodárskej zmluvy s Vodárenskými a technickými službami s r.o. do verejnej

kanalizácie mesta a je odvádzaná na dočistenie do mestskej ČOV. Dažďovú vodu tejto

spoločnosti priamo odvádzajú stoky, ktoré vyúsťuje do rieky Váh. V minulosti bola táto

spoločnosť spoluvlastníkom aj mestskej ČOV. Menšie podniky riešia otázku odpadových vôd

pomocou zmlúv s mestskou ČOV, za ktoré platia vopred dohodnuté sumy. Táto voda sa po

niekoľkých čistiacich procesoch vypúšťa do Váhu. Vypúšťanie je pravidelne kontrolované

danými firmami, ktoré vykonávajú rozbory v akreditovanom laboratóriu podľa stanovených

podmienok, ktoré im stanovil príslušný obvodný úrad.

Monitorovanie kvality povrchových vôd rieky Váh sa v okrese Hlohovec vykonáva na

dvoch staniciach  a to na 100,7 kilometri tejto rieky pri meste Hlohovec a na 92,5 kilometri

pri obci Horné Zelenice. Toto monitorovanie zabezpečuje Slovenský vodohospodársky

podnik Odštepný závod Piešťany.

Z meraní uskutočnených Slovenským vodohospodárskym podnikom Odštepným

závodom Piešťany (2011) vyplýva, že počas rokov 2007 až 2009 nedošlo k závažným

prekročeniam hodnôt limitov odpadovej vody, ktoré tieto podniky dostali od Obvodného

úradu životného prostredia v Hlohovci. Pri meraniach v roku 2007 boli prekročené tri limity

a to v spoločnosti Zentiva a.s., išlo o prekročenie jednorazovej maximálnej dávky

rozpustených látok sušených pri 105°C (RL105), aj keď sa stanovené maximálne ročné

množstvo zachovalo. Ďalšie dva limity prekročila Ústav výkonu trestu odňatia slobody

a ústav výkonu väzby Leopoldov a to v dvoch ukazovateľoch. Bola prekročená chemická

spotreba kyslíka (CHSK-Cr) a dusíka amoniakálneho (N-NH4). V roku 2008 a 2009 nedošlo

k prekročeniu stanovených limitov.

35

Kontrolnú funkciu zabezpečuje aj Slovenská inšpekcia životného prostredie so stálym

pracoviskom v Nitre. Pokiaľ občania spozorujú zmeny kvality vodných tokov vo svojom

okolí, môžu sa obrátiť na túto inštitúciu.

Podľa údajov Slovenskej inšpekcií ŽP (2011) bol tento kontrolný úrad prizvaný

v rokoch 2001 až 2010 k jedenástim mimoriadnym udalostiam. Z evidencie čiastkových

údajov o mimoriadnych zhoršeniach vôd vyplýva, že až v desiatich prípadoch boli zistení

pôvodcovia a len pri jednej udalosti nebol pôvodca odhalený. Príčinou vzniku mimoriadnej

udalosti v štyroch prípadoch bol ľudský faktor. V troch prípadoch doprava a v dvoch

prípadoch nevhodné technické riešenie. Požiar bol príčinou jednej mimoriadnej udalosti

a jedna udalosť bola popísaná ako iná. Celkovo bola uložená pokuta právnickým osobám vo

výške 9 958, 18 €. Celková suma škôd pri mimoriadnych zhoršeniach vôd bola vyčíslená na

44 652,88 €.

Hodnotenie kvality povrchovej vody sa vykonávalo pomocou normy STN 75 7221. Na

základe nej boli vody zaraďované do piatich tried:

- I – veľmi čistá voda,

- II – čistá voda,

- III – znečistená voda,

- IV – silne znečistená voda,

- V – veľmi silne znečistená voda.

Táto norma bola zrušená k 1. 3. 2007. Avšak dodnes sa pomocou nej vyhodnocuje

kvalita vodných tokov.

36

Tabuľka 5 Výsledky monitorovania vybraných ukazovateľov kvality vody (STN 75 7221)

zistených na monitorovacích staniciach Váh – Hlohovec a Váh – Horné Zelenice za roky

2008 – 2009

Odberná stanica Hlohovec Horné Zelenice Hlohovec Horné Zelenice

Rok 2008 2009

Ukazovateľ Trieda Trieda Trieda Trieda

rozpustný kyslík I. I. V. I.

nasýtenie kyslíkom I. I. I. I.

BSK- 5 II. I. II. II.

CHSK – CR II. I. II. I.

BSK5 ATM II. I. II. I.

reakcia vody II. II. V. II.

teplota vody I. II. I. I.

rozpustné látky 105 C II. II. II. 0

merná vodivosť II. II. II. 0

Chloridy I. I. I. I.

Sírany I. I. I. I.

celkový dusík III. II. II. II.

celkový fosfor II. II. II. II.

sapróbny index

biosestónu III. III. III. III.

---- zlepšenie kvality vody

---- zhoršenie kvality vody

Zdroj : Vlastné spracovanie podľa údajov Slovenského vodohospodárskeho podniku

Odštepného závodu Piešťany, 2011

37

Podľa údajov z tabuľky 5 môžeme konštatovať, že sledované ukazovatele sa na území

pohybujú v roku 2008 v I. – III. kvalitatívnej triede. V roku 2008 sme zaznamenali štyri

kvalitatívne zlepšenia na výstupnej stanici na rieke Váh - Horné Zelenice oproti údajom zo

vstupnej stanice Hlohovec, a to v ukazovateľoch BSK – 5 (II. → I.), CHSK – CR (II. → I.),

BSK 5 ATM (II. → I.), celkový dusík (III. → II.). Avšak zaznamenali sme i jedno

kvalitatívne zhoršenie v ukazovateli teplota vody (I. → II.).

V roku 2009 sme nezaznamenali žiadne kvalitatívne zhoršenie v sledovaných

ukazovateľoch ovplyvňujúcich kvalitu vôd. V danom roku 2009 sme zaznamenali kvalitatívne

zlepšenie na výstupnej stanice na rieke Váh - Horné Zelenice v ukazovateľoch rozpustný

kyslík (V. → I.), CHSK – CR (II. → I.), BSK 5 A TM (II. → I.), reakcia vody (V. → II.).

Pri porovnaní údajov zo vstupnej stanice Hlohovec v rokoch 2008 a 2009 sme

zaznamenali dve kvalitatívne zhoršenie v ukazovateľoch rozpustný kyslík (I. → V.), reakcia

vody (II. → V.). Jedno kvalitatívne zlepšenie na vstupnej stanici Hlohovec v ukazovateli

celkový dusík (III. → II.).

Pri porovnaní údajov z výstupnej stanice Horné Zelenice v rokoch 2008 a 2009 sme

zaznamenali jedno kvalitatívne zhoršenie v ukazovateli BSK 5 (I. → II.) a kvalitatívne

zlepšenie v ukazovateli teplota vody (II. → I.). Dve kvalitatívne ukazovatele, rozpustné látky

pri 105 oC a merná vodivosť, nemôžeme vyhodnotiť, keďže v roku 2009 sa nesledovali.

Z tabuľky 5 vyplýva, že priemyselná činnosť na území okresu Hlohovec nemá

negatívny dopad na kvalitu vody vo Váhu.

38

Tabuľka 6 Výsledky monitorovania vybraných ukazovateľov kvality vody (Nariadenie č.

269/2010 Z. z.) zistených na monitorovacích staniciach Váh – Hlohovec a Váh – Horné

Zelenice za rok 2009

Ukazovateľ Jednotka Hlohovec Horné Zelenice

Odporúčané

hodnoty

rozpustný kyslík mg/l 2,37 8,15 viac ako 5

CHSK – CR mg/l 17,67 13,5 do 35

BSK5 ATM mg/l 3,33 2,58 do 35

reakcia vody pH 8,43 8,34 6 - 8,5

teplota vody º C 21,3 21,2 < 26

Chloridy mg/l 27,17 13,37 200

Sírany mg/l 57,24 39,43 250

celkový dusík mg/l 3,02 3,51 9

celkový fosfor mg/l 0,13 0,178 0,4

sapróbny index

biosestónu 2,2 2,34 2,4

---- nevyhovujúci ukazovateľ

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Slovenského vodohospodárskeho podniku

Odštepného závodu Piešťany a nariadenia č. 269/ 2010 , 2011

V súčasnosti sa na vyhodnocovanie kvality vôd využívajú požiadavky stanovené

v nariadení č. 269/2010 Z.z.. V tabuľke 6 sledujeme hodnoty vo vybraných desiatich

ukazovateľoch vplývajúcich na kvalitu vody. Zisťujeme, že iba jeden zo sledovaných

ukazovateľov nie je v súlade s nariadením č. 269/2010 Z.z.. Jedná sa o ukazovateľ rozpustný

kyslík, kde je odporúčaná hodnota viac ako 5 mg/l. No v skutočnosti tento ukazovateľ

dosahuje len hodnotu 2,37 mg/l. Nedostatok rozpustného kyslíka vo vodách na sledovanom

území môže mať negatívny dopad na vodné živočíchy.

39

4.2.2 Dopady na ovzdušie

Okres Hlohovec nepatrí medzi oblasti vyžadujúce osobitnú ochranu ovzdušia. Keďže

nepatrí do zaťaženej oblasti, sa v okrese nenachádza žiadna monitorovacia stanica ovzdušia.

Okres Hlohovec má priaznivé orografické a klimatické podmienky, ktoré pomáhajú

k prevetraniu územia, čo spôsobuje rozptyl emitovaných látok. Kvalitu ovzdušia na tomto

území ovplyvňujú priemyselné podniky a intenzívna doprava.

Vyhláška č. 356/2010 Z. z. kategorizuje zdroje znečistenia ovzdušia na malé, stredné

a veľké zdroje. Prevádzkovatelia veľkých a stredných zdrojov znečistenia ovzdušia sú povinní

podľa zákona č. 478/2002 o ochrane ovzduší, ktorým sa dopĺňa zákon č 401/1998

o poplatkoch za znečistenie ovzdušia v neskorších predpisov (Zákon o ovzduší) poskytnúť

údaje o vypúšťanom množstve znečisťujúcich látok na príslušný obvodný úrad a to do 15.

februára nasledujúceho roku. Tieto údaje sa vypočítavajú a kontrolujú podľa vyhlášky č.

363/2010 Z. z..

Údaje o skutočných vypustených látkach do ovzdušia sa neskôr spracovávajú do

Národného emisného systému (NEIS). Toto spracovanie zabezpečuje SHMÚ.

Tabuľka 7 Počet veľkých a stredných zdrojov znečistenia ovzdušia v jednotlivých okresoch

Trnavského kraja za roky 2004 – 2008

Rok 2004 2005 2006 2007 2008

Trnava 268 292 312 315 315

Hlohovec 138 126 129 106 114

Piešťany 246 236 238 245 245

Galanta 250 203 226 233 237

Dunajská Streda 355 360 351 363 378

Spolu 1257 1217 1256 1262 1289

Zdroj: KÚŽP Trnava , 2009

Z tabuľky 7 vyplýva, že počet stredných a veľkých zdrojov znečistenia ovzdušia

v okrese Hlohovec od roku 2004 do roku 2008 má klesajúcu tendenciu. Od roku 2004 do roku

2008 nastal pokles v počte zdrojov znečistenia o 17,4 %. Prejavilo sa to aj na zlepšení kvality

ovzdušia. Do počtu stredných a veľkých zdrojov znečistenia boli niektoré spoločnosti

40

zaradené viackrát. V okrese Hlohovec sa nachádza najmenší počet týchto zdrojov

s porovnaním s okresmi Trnavského kraja. Z tohto možno konštatovať, že máme najčistejšie

ovzdušie v Trnavskom kraji. K rastúcemu počtu stredných a veľkých zdrojov znečistenia

v Trnavskom kraji prispel v spomínanom období rozmach automobilového

a elektrotechnického priemyslu.

V roku 2008 bolo na území okresu Hlohovec 9 veľkých zdrojov a 105 stredných

zdrojov znečistenia ovzdušia. Najviac týchto zdrojov má spoločnosť Enviral. Táto spoločnosť

má vo svojom areáli jeden veľký a štyri stredné zdroje znečistenia. Medzi veľký zdroj má

zaradené silo a medzi stredné zdroje patrí kotolňa, sušiareň, liehovar a BČOV.

K základným znečisťujúcim látkam ovzdušia patria tuhé znečisťujúce látky (TZL),

oxidy siričitého (SO2,), oxidy uhoľnatého CO a oxidy dusíka (NOx,). Pri hodnotení situácie

v okrese Hlohovec sme si k týmto základným znečisťujúcim látkam pribrali alkylalkoholy

a olefíny (s výnimkou 1,3 butadiénu), lebo práve tieto látky najviac zaťažujú životné

prostredie.

Graf 1 Vývoj množstva emisii v okrese Hlohovec v rokoch 2000 až 2009

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 20090

50

100

150

200

250

300

350

400

450

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

50

Oxidy dusíka ako NO2

Oxid uhoľnatý

alkylalkoholy, napr. propylalkohol, propanol

olefíny s výnimkou 1,3-butadiénu

Tuhé znečisťujúce látky

Oxidy síry ako SO2

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov NEIS, 2010

Územie okresu Hlohovec bolo v posledných rokoch najviac znečisťované olefinmi

s výnimkou 1,3 – butadiénu a alkylalkoholmi. Aj keď sa množstvo vypúšťanej látky

(olefínou) od roku 2004 do roku 2009 zmenšilo o 75 %, stále predstavuje množstvo 101,1 ton.

41

Čo je ešte stále vysoká hodnota. Až 101,0856 ton tejto látky vypúšťa do ovzdušia terminál

akciovej spoločnosti Slovnaft.

Vývoj množstva alkylalkoholov od roku 2001 až do roku 2004 klesol z množstva

156,564 ton na 109,351ton a v roku 2005 až 2006 množstvo tento látky dosiahlo vypúšťanú

hodnotu 140,044 ton. V roku 2009 dosiahla množstvo 89,558 ton.

Podľa grafu 1 možno vidieť, že vo väčšine sledovaných znečisťujúcich látok nastal

množstevný pokles za obdobie 2000 - 2009. V mnohých prípadoch to spôsobila modernizácia

v podnikoch a využívanie zemného plynu, pri ktorom sa do ovzdušia nedostáva toľko

znečisťujúcich látok ako pri spaľovaní hnedého a čierneho uhlia. Tieto údaje zahŕňanú len

veľké a stredné zdroje znečisťovateľov ovzdušia.

Tabuľka 8 Najvýznamnejšie zdroje TZL v okrese Hlohovec za roky 2007 – 2009

Rok 2007 2008 2009

Zdroj TZL (t)

Podiel v

% TZL (t)

Podiel v

% TZL (t)

Podiel v

%

Enviral a.s. 1,27 14,24 3,13 29,14 4,93 39,50

Lubonas 2,45 27,47 2,97 27,65 2,42 19,39

Zentiva a.s. 2,71 30,38 1,75 16,29 2,57 20,59

Ostatní 2,49 27,47 2,89 26,93 2,57 20,52

okres Hc 8,92 100,00 10,74 100,00 12,48 100,00

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010

Podľa tabuľky 8 vidieť nárast vypúšťania TZL v akciovej spoločnosti Enviral v roku

2009 s porovnaním roku 2007 o 288 %. Išlo o nárast množstva z 1,27 ton v roku 2007 na

množstvo 4,93 ton TZL. Enviral a.s. vyprodukoval v roku 2007 14,24 % TZL z celkového

množstva v okrese HC. V roku 2009 sa podnik Enviral podieľal až 39,50 % TZL z celkového

množstva v okrese HC. Produkciu TZL vo firme Lubonas spôsobuje kotolňa na tuhé palivo.

Produkcia TZL u firmy Lubonas sa za sledované obdobie výrazne nemenila. Na poklese

množstva TZL spoločnosti Zentiva sa v roku 2008 oproti roku 2007 podieľala zmena dopytu

po farmaceutických výrobkoch. Tým došlo k zredukovaniu vypúšťania TZL takmer o 35 %

z celkového množstva v tomto podniku. Ostatní producenti nezmenili výrazne množstvo

vypúšťaného TZL.

42

Tabuľka 9 Množstvo TZL v okrese Hlohovec a v Trnavskom kraji za roky 2007 až 2009

Rok 2007 2008 2009

Zdroj TZL (t)

Podiel v

% TZL (t)

Podiel v

% TZL (t)

Podiel v

%

okres Hc 8,92 5,73 10,74 6,43 12,48 8,72

Trnavský kraj 155,58 100,00 166,89 100,00 142,61 100,00

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010

Podľa tabuľky 9 sa okres Hlohovec podieľal v roku 2009 8,72 % na celkovom

množstve TZL v kraji. Tento podiel TZL má od roku 2007 do roku 2009 stúpajúcu tendenciu.

Tabuľka 10 Najvýznamnejšie zdroje SO2 v okrese Hlohovec za roky 2007 – 2009

Rok 2007 2008 2009

Zdroj SO2 (t)

Podiel v

% SO2 (t)

Podiel v

% SO2 (t)

Podiel v

%

Enviral a.s. 0,13 5,73 0,39 13,08 2,61 47,37

ostatní 2,14 94,27 2,59 86,92 2,90 52,63

okres Hc 2,27 100,00 2,98 100,00 5,51 100,00

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010

Z tabuľky 10 vyplýva, že vypúšťanie množstva SO2 podnikmi má stúpajúci charakter.

Od roku 2007 do roku 2009 nastal nárast o 3,24 ton SO2. Spoločnosť Enviral sa na tomto

náraste podieľala najviac. Enviral dosiahol v roku 2009 až 47,37 % podiel na vypúšťaní tejto

látky v okrese. U ostatných podnikov taktiež vzrástlo vypúšťanie SO2.

43

Tabuľka 11 Množstvo SO2 v okrese Hlohovec a v Trnavskom kraji za roky 2007 až 2009

Rok 2007 2008 2009

Zdroj SO2 (t)

Podiel v

% SO2 (t)

Podiel v

% SO2 (t)

Podiel v

%

okres Hc 2,27 0,70 2,98 0,88 5,51 2,31

Trnavský kraj 343,59 100,00 337,34 100,00 237,88 100,00

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010

Na základe tabuľky 11 môžeme pozorovať, že okres Hlohovec sa na produkcii SO2

v rámci kraja podieľal 2,31%. Táto percentuálna hodnota je spôsobená nárastom produkcie

SO2 v okrese Hlohovec a zároveň poklesom produkcie SO2 v Trnavskom kraji.

Tabuľka 12 Najvýznamnejšie zdroje NOx v okrese Hlohovec za roky 2007 – 2009

Rok 2007 2008 2009

Podnik NOx (t) Podiel v % NOx (t) Podiel v % NOx (t) Podiel v %

Enviral a.s. 19,43 36,72 44,83 54,60 53,42 59,73

Bekaert a.s. 16,65 31,00 19,10 23,26 17,72 19,81

Zentiva a.s. 4,21 7,94 3,49 4,25 3,37 3,44

Slovenské

liehovary a

likérky a.s. 3,72 7,02 4,59 5,60 5,67 6,33

ostatní 8,87 17,32 10,10 12,29 9,25 10,69

okres Hc 52,91 100,00 82,11 100,00 89,43 100,00

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010

Z údajov v tabuľke 12 možno konštatovať, že na vypúšťaní látky NOx v okrese majú

vplyv počas sledovaného obdobia najviac spoločnosti Enviral, Bekaert, Zentiva a Slovenské

liehovary a likérky . Spoločnosť Enviral sa podieľala na znečistení ovzdušia látkou NOx

v roku 2007 36,72 % a v roku 2009 už 59,73 % z celkového množstva NOx v okrese. Vývoj

vypúšťaného množstva tento látky má stúpajúci charakter. Množstvo tejto vypúšťanej látky

u spoločnosti Bekaert taktiež narástlo o 16 % za sledované obdobie. Naopak spoločnosť

44

Zentiva postupne znižuje vypúšťanie látky NOx. Podiel vypúšťania tejto látky u ostatných

postupne klesal.

Tabuľka 13 Množstvo NOx v okrese Hlohovec a v Trnavskom kraj za roky 2007 až 2009

Rok 2007 2008 2009

Zdroj NOx(t) Podiel v % NOx (t) Podiel v % NOx (t) Podiel v %

okres Hc 52,91 6,60 82,11 9,43 89,43 13,03

Trnavský kraj 801,407 100,00 871,15 0,00 686,19 0,00

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010

Z tabuľky 13 môže pozorovať, že v okrese Hlohovec od roku 2007 do roku 2008

nastal najväčší nárast NOx, a to z 52,91 ton na 82,11 ton NOx. Od roku 2008 do roku 2009 bol

tento nárast oproti obdobiu z roku 2007 - 2008 miernejší. Podiel produkcie NOx okresu v roku

2009 na celkové množstvo v Trnavskom kraji bol 13,03 %. Táto percentuálna hodnota je

spôsobená nárastom produkcie NOx v okrese a zároveň poklesom produkcie NOx

v Trnavskom kraji.

Tabuľka 14 Najvýznamnejšie zdroje CO v okrese Hlohovec za roky 2007 - 2009

Rok 2007 2008 2009

Podnik CO (t) Podiel v % CO (t) Podiel v % CO (t) Podiel v %

Enviral a.s. 6,52 18,12 15,05 35,08 17,95 49,69

Bekaert a.s. 18,14 50,41 15,72 36,64 6,75 18,69

Lubonas 5,09 14,15 5,23 12,19 4,26 11,79

Ostatní 6,23 17,32 6,90 16,09 7,16 19,83

okres Hc 35,98 100,00 42,90 100,00 36,12 100,00

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010

Podľa údajov v tabuľke 14 sa na znečisťovaní ovzdušia látkou CO najviac podieľajú

podniky Enviral a.s., Bekaert, a.s. a Lubovas. Vypúšťajú spolu až 80 % z celkového množstva

v okrese. Z tabuľky 14 vyplýva, že spoločnosť Enviral v roku 2009 zvyšuje produkciu

množstva CO a to o 63,7 % oproti roku 2007. U spoločnosti Bekaert nastal v sledovanom

období pokles vypúšťanej látky a vypúšťané množstvo pokleslo o 62 %.

45

Tabuľka 15Množstvo CO v okrese Hlohovec a v Trnavskom krajiza roky 2007 až 2009

Rok 2007 2008 2009

Zdroj CO (t) Podiel v % CO (t) Podiel v % CO (t) Podiel v %

okres Hc 35,98 0,30 42,90 4,26 36,12 9,05

Trnavský

kraj 1187,27 100,00 1007,76 100,00 398,77 100,00

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010

Podľa údajov v tabuľke 15 môžeme povedať, že v Trnavskom kraji nastal počas

sledovaného obdobia obrovský pokles produkcie CO. V okrese sa však táto produkcia

výrazne nezmenila. Tieto dva faktory mali vplyv na to, že percentuálny podiel okresu v rámci

Trnavského kraja dosiahol hodnotu 9,05 %.

Tabuľka 16 Najvýznamnejšie zdroje alkylalkoholov v okrese Hlohovec za roky 2007 - 2009

Rok 2007 2008 2009

Zdroj

Alkylako-

holy (t) Podiel v %

Alkylako-

holy (t) Podiel v %

Alkylako-

holy (t) Podiel v %

Enviral a.s. 16,03 18,94 38,38 50,65 41,08 45,87

Zentiva a.s. 66,39 78,57 35,68 47,02 41,23 46,94

Ostatní 2,06 2,49 1,81 2,33 7,25 7,19

okres Hc 84,48 100,00 75,87 100,00 89,56 100,00

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010

Podľa tabuľky 16 k najväčším znečisťovateľom alkylalkoholov v okrese v roku 2007

patrila Zentiva a.s., ktorá vypúšťala až 78,57 % z celkového množstva alkylalkoholov okresu.

Výrazný pokles zaznamenala táto spoločnosť v roku 2008 o 30,71 ton. Naopak v sledovanom

období nastal nárast vypúšťania tejto látky u spoločnosti Enviral a. s. o 25,05 ton.

V sledovanom období sa zvýšilo vypúšťané množstvo alkylalkoholov i v ostatných

spoločnostiach..

46

Tabuľka 17 Množstvo alkylalkoholov v okrese Hlohovec, v Trnavskom krajia v SR za roky

2007 až 2009

Rok 2007 2008 2009

Zdroj

Alkylako-

holy (t) Podiel v %

Alkylako-

holy (t) Podiel v %

Alkylako-

holy (t) Podiel v %

okres Hc 84,48 66,62 75,87 63,40 89,56 65,13

Trnavský kraj 126,8 100,00 119,665 100,00 137,51 100,00

SR celkovo 921,28 0 868,53 0 902,18 0

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010

Podľa tabuľky 17 sa v okrese Hlohovec v roku 2009 vypúšťalo až 65,13 %

alkylalkoholov z celkového množstva v Trnavskom kraji. Týmto sa okres zaraďuje medzi

troch najväčších znečisťovateľov v SR alkylalkoholmi.

Tabuľka 18 Najvýznamnejšie zdroje olefinov s výnimkou 1,3 – butadiénu v okrese Hlohovec

za roky 2007 – 2009

Rok 2007 2008 2009

Zdroj Olefiny (t) Podiel v % Olefiny (t) Podiel v % Olefiny (t) Podiel v %

Slovnaft 86,79 99,90 94,72 99,91 101,09 99,98

ostatní 0,09 0,10 0,08 0,09 0,02 0,02

okres Hc 86,88 100,00 94,80 100,00 101,11 100,00

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010

Tabuľka 18 poukazuje, že spoločnosť Slovnaft sa podieľa až 99,90 % na znečisťovaní

ovzdušia olefínmi v okrese Hlohovec. Vypúšťanie tejto látky roku 2007 narástol v

porovnaním s rokom 2009 o 14 %.

Tabuľka 19 Množstvo olefinov s výnimkou 1,3 – butadiénu v okrese Hlohovec

a v Trnavskom kraji za roky 2007 až 2009

Rok 2007 2008 2009

47

Zdroj Olefiny (t) Podiel v % Olefiny (t) Podiel v % Olefiny (t) Podiel v %

okres Hc 86,88 94,00 94,80 94,36 101,11 96,14

Trnavský kraj 92,41 100,00 100,46 100,00 105,17 100,00

SR celkom 1188,04 0,00 1032,09 0,00 697,01 0,00

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010

Podľa tabuľky 19 okres Hlohovec sa podieľa na vypúšťaní tejto látky až 96,14 % z

celkového množstva olefínov v Trnavskom kraji za rok 2009 a 15 % z celkového množstva

na území SR.

Podľa tabuliek č. 8, 10, 12, 14, 16 a 18 vyplýva, že najviac látok vypúšťa do ovzdušia

chemický, kovospracujúci a drevospracujúci priemysel.

Najväčším znečisťovateľom v okrese Hlohovec je spoločnosť Enviral. Táto

spoločnosť funguje od roku 2007.

Hoci patrili spoločnosti Bekaert a Zentiva v minulosti k najväčším znečisťovateľom

životného prostredia, situácia dnes sa podstatne zmenila. Obidve spoločnosti podliehajú

zákonu č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ŽP. Spoločnosť

Zentiva vlastní navyše aj certifikát ISO 14 001, ISO 18 001 a zodpovedá za plnenie programu

Zodpovedná starostlivosť - Responsible care, zameraného na zvyšovanie ochrany zdravia

a životné prostredia a bezpečnosti vo všetkých činnostiach spojených s podnikaním

v chemickom priemysle. ISO 14 001 je norma, ktorej hlavným cieľom je podporovať

prevenciu a ochranu proti znečisťovaniu ŽP. ISO 18001 je systém zameraní na BOZP.

Bekaert a.s. implementuje tento rok k ISO 14 001.

Na kvalitu ovzdušia vplýva vo veľkej miere aj doprava. Aj keď znečistenie ovzdušia

dopravou nie je monitorované, teda nemáme k dispozícii presné údaje, môžeme vychádzať z

druhotných štatistických údajov.

Kyseľ (2011) tvrdí, že v okrese Hlohovec je značný počet osobných automobilov. Na

1000 obyvateľov pripadá až 317,5 osobných automobilov v roku 2010.

Ak by sme brali do úvahy, že okres má 45 239 obyvateľov a rešpektovali tvrdenie

Kyseľa (2011), zistili by sme, že sa tu nachádza približne 14 363 áut.

48

Szabová, Búgel a Lesčinská (1999), tvrdia že z výfuku osobného auta unikne ročne do

ovzdušia cca 350 kg oxidu uhoľnatého, 59 kg uhľovodíkov, 15 kg oxidu dusíka a ďalších 250

druhov škodlivín.

Vyšiel by nám predpokladaný počet znečisťujúcich látok ako sú CO a NOx.

Tabuľka 20 Predpokladané vypúšťané množstvo CO a NOx priemyslom a dopravou v okrese

Hlohovec za rok 2009

Zdroj CO (t) NOx (t)

osobné autá 5026,35 215,445

priemysel 36,12 9,25

Zdroj: Vlastné spracovanie , 2011

Podľa tabuľky 20 môžeme predpokladať, že osobné autá v okrese vyprodukujú

približne 139, 16 krát viac oxidu uhoľnatého a 23,24 krát viac NOx ako priemyselné podniky.

Z dostupných údajov možno konštatovať, že priemyselné podniky sa na vypúšťaní

škodlivých látok podieľajú menej ako osobná doprava. Osobné autá každodenne vytvárajú

v meste kolóny. K situácii v doprave prispieva aj nerešpektovanie lokalizačných činiteľov v

priemysle. Mesto Hlohovec plánuje v blízkej dobe obchvat, no zatiaľ naň nie sú financie.

Tento obchvat by riešil nielen problematiku dopravy, ale aj dopady, ktoré vplývajú na

zdravie obyvateľstva ako aj kvalitu života.

4.2.3 Dopady na pôdu

Pôdy v okrese Hlohovec patria medzi vysokoprodukčné. Na tomto území je pôda

ovplyvnená veternou a vodnou eróziou, avšak kontaminácia je veľmi nízka.

Tabuľka 21 Rozdelenie pôdneho fondu v okrese Hlohovec za roky 2006 až 2009

Rok

Poľnohospodárska

pôda (ha)

orná pôda

(ha)

Nepoľnohospodárska

pôda (ha)

Lesná pôda

(ha)

2006 19 289 16 673 7 427 3 414

2007 19293 16 669 7 424 3 418

2008 19293 16 641 7 469 3 418

49

2009 19247 16 638 7 475 3 419

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov ŠÚ SR, 2010

Podľa tabuľky 21 môžeme konštatovať, že v roku 2009 až 86,44 %

z poľnohospodárskej pôdy bola orná. Táto pôda sa využíva najmä na pestovanie plodín.

Pestujú sa tu hlavne hospodársky cenné plodiny ako pšenica, kukurica, jačmeň, slnečnica,

repka , zemiaky a mnoho ďalších plodín. Ďalších 12 % z celkovej rozlohy pôdy sa eviduje

ako lesná plocha. Zbytok tejto plochy, čo predstavuje 26 % z celkovej rozlohy pôdy má rôzne

využitie. Na tejto ploche sa nachádzajú vodné plochy, obytné sídla, občianska vybavenosť a

priemyselné podniky. Rozvoj miest v poslednej dobe závisí od pracovných miest v regióne,

ktoré vytvárajú priemyselné podniky. Od roku 2006 až do roku 2009 nastal pokles

poľnohospodárskej pôdy o 35 ha. Lesná plocha plní ekologickú funkciu.

Priemyselné podniky vplývajú na pôdu dvoma spôsobmi. Pri prvom spôsobe ide o jej

priamy záber. Podniky zaberajú natrvalo pôdu. Vo vytýčenom území sa nachádza mnoho

nevyužitých priemyselných podnikov a nové podniky sa stavajú na tej najúrodnejšej pôde,

čím spôsobujú ďalšiu degradáciu územia. Nepriamy záber pôdy je spôsobení ukladaním

priemyselného odpadu skládkovaním. Hoci je dnešná situácia s nakladaním odpadov

čiastočné vyriešená hlavne vo väčších podnikoch, ktoré sa snažia zhodnotiť svoje odpadové

látky, v minulosti tieto podniky tvorili množstva odpadov, ktoré boli znehodnocované

ukladaním na skládkach. Tieto skládky dnes vytvárajú environmentálne záťaže. V menších

a stredných podnikoch sa oddeľujú len nebezpečné látky, ktoré sú stanovené zákonom.

Ostatný odpad putuje do netriedeného komunálneho odpadu. O odpad v priemyselných

podnikoch sa starajú obce, ktoré majú zmluvu s A.S.A Hlohovec s.r.o.. Tento odpad sa

znehodnocuje ukladaním na skládke Vlčie hory, na území okresu Hlohovec. Kapacita tejto

skládky sa čoskoro naplní, čo spôsobí ďalší záber pôdy a zároveň bude tvoriť v krajine rušivý

prvok.

V minulosti dochádzalo k degradácii pôdy pomocou ťažobného priemyslu najmä na

lokalite Soroš, kde sa následne zriadila skládka odpadov, ktorá je dnešnej dobe

zrekultivovaná.

Nepriamo podniky vplývajú na kvalitu pôdy taktiež vypúšťaním znečisťujúcich látok

do ovzdušia, ktoré môžu kontaminovať pôdu. K tejto kontaminácií napomáhajú klimatické

činitele ako napríklad zrážky, slnečný svit, veternosť, teplota, vlhkosť.

50

Tabuľka 22 Lokality priemyselných skládok

Lokalita Prevádzkovateľ Účel Stav

Pastuchov

SE AEBO, závod,

Jaslovské Bohunice

skládka neaktívnych

kalov Aktívna

Vlčie hory

Zentiva dnes Plastic

people

TKO + priemyselný

odpad + NE Aktívna

Šulekovo Drôtovňa Hlohovec priemyselný odpad Aktívna

Soroš Drôtovňa Hlohovec priemyselný odpad Rekultivovaná

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚ ŽP Hlohovec, 2011

Podľa tabuľky 22 sa na uskladnenie priemyselného odpadu v minulosti v okrese

Hlohovec používali štyri skládky priemyselných odpadov. Jedna z týchto skládok je už

rekultivovaná. Ide o lokalitu Soroš. Dve skládky slúžia ako odkaliska. Odkalisko

v Pastuchove funguje a tvorí skládku neaktívnych kalov pre Slovenské elektrárne závodu

Jaslovské Bohunice. Odkalisko železitých kalov v Šulekove sa v súčasnosti nevyužíva, kvôli

zmene výrobnej technológie v Bekaerte. Táto skládka železitých kovov, bola utesnená.

V budúcnosti sa opäť plánuje využiť tento areál na skládkovanie. V dnešnej dobe používajú

podniky skládku Vlčie hory, kde je možne uložiť až 700 druhov nebezpečných odpadov.

Frankovská a i. (2007) tvrdia, že pri monitorovaní skládok sa vyskytla kontaminácia

vody a pôdy, ktorá bola spôsobená skládkou železitých kalov. Skládka priemyselného odpadu

pochádza z prevádzky Drôtovne Hlohovec a.s.. Pôvodne bol odpadový materiál voľne

ukladaný do starého ramena Váhu. Od roku 1993 je materiál ukladaný do priestoru

uzavretého podzemnou tesniacou stenou. Odpadový materiál tekutého charakteru tvoria

fosfatizačný kal, okovinový kal (okuje), odpadové hydroxidy, oxid Fe, odpadové filtračné

plachietky, sedimentačný kal z úpravy vôd, kal zo zmäkčovania vody, kal z úpravy napájacej

vody a čistenia kotlov.

Podľa SAŽP (2009) sa na území okresu Hlohovec vykonal v roku 2006 monitoring

pôd štvrtého cyklu Plošného prieskumu kontaminácie pôd (PPKP). Cieľom tohto monitoringu

bolo sledovať vybrané parametre Cd, Cr, Ni, Hg, As, Pb.

Tabuľka 23 Hodnoty ťažkých kovov v pôde v okrese Hlohovec v rámci PPKP 2007

51

Prvok Jednotky Namerané hodnoty limitné hodnoty

Cr- chrom mg/kg 1,66 70,00

Ni- nikel mg/kg 4,07 50,00

Cd- kadmium mg/kg 0,11 0,70

As -arzen mg/kg 0,39 0,40

Hg- ortuť mg/kg 0,05 0,50

Pb - olovo mg/kg 7,01 70,00

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov SAŽP a zákona 220/2004 , 2009

Na základe Zákona č. 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o

zmene Zákona č. 245/2003 Z. z.o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného

prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a údajov z monitoringu vykonaného

v rámci PPKP 2007 – odberkový rok 2006 v okrese Hlohovec vyplýva, že sa na území

nenachádza kontaminovaná pôda. Všetky vybrané parametre mali podlimitné hodnoty.

Z dosiahnutých výsledkov možno skonštatovať, že pôda na území okresu Hlohovec

bola kontaminovaná len v blízkosti odkaliska železitých kalov, na ktoré vyvážala svoj odpad

bývala Drôtovňa resp. dnešná spoločnosť Bekaert. Ostatná pôda neobsahuje žiadne

kontaminujúce látky.

52

5 Návrh na využitie výsledkov

Aj keď priemyselné podniky neovplyvňujú územie okresu Hlohovec, navrhli by sme

nasledujúce opatrenia, ktoré by zlepšili úrovne vo vodnom hospodárstve:

- preventívne kontrolovať odpadové vody pri vypúšťaní u potenciálnych

znečisťovateľov v stokovej sieti,

- vybudovať vodné plochy v mestách Hlohovec a Leopoldov, čim by sa zlepšila

pocitová úroveň obyvateľov a aj ekologická stabilita.

Na základe zisteného stavu navrhujeme opatrenia, ktoré by napomohli k zlepšeniu

stavu ovzdušia v okrese Hlohovec:

- zriadiť na území monitorovaciu stanicu ovzdušia na najkritickejších miestach, pri

železničnej stanici a priemyselnom parku Horná Sihoť, na základe čoho budeme

môcť informovať obyvateľov o emisnej situácii;

- v častejších intervaloch monitorovať emisie v podnikoch;

- vysadiť zeleň a stromy po celej dĺžke dopravnej siete a v areáloch podnikov, čím by

sa znižovali emisie v ovzduší a zároveň redukoval hluk na území okresu Hlohovec;

53

- napojiť priemyselné podniky v zóne Horná Sihoť a v okolitých obciach na parovod

z Malženíc alebo Jaslovských Bohuníc, čím by sa minimalizovali látky, ktoré sú

vypúšťané do ovzdušia pri spaľovaní plynu a uhlia;

- regulovať v meste Hlohovec dopravu pomocou platenia parkovania, čím by sa

znižovala koncentrácii v emisných látok v meste;

- vybudovať kruhovú križovatku medzi Ulicou SNP a Nitrianskou ulicou, čím by sa

zrýchlila doprava na tejto križovatke a tým by sa znižovalo vypúšťanie emisií

pomocou automobilovej dopravy;

- uskutočniť plán obchvatu, ktorý plánuje mesto.

Na zlepšenie kvality pôd by sme odporučili:

- pravidelne kontrolovať pôdu v priemyselných podnikoch,

- kontrolovať stav kontaminantov v plodinách nachádzajúcich sa v blízkosti podnikov,

čím by sa znížila kontaminácia plodín, ktorá by mohla spôsobiť dopady na faunu,

flóru ako aj človeka,

- motivovať podniky k separácii, čím by sa znížil dopyt po niektorých prírodných

zdrojoch a zároveň by sa znížila devastácia krajiny,

- priemyselnej zóne Horná Sihoť by sme zriadili spaľovňu odpadov, čím by sa

redukovalo jeho skládkovanie a navyše by sme touto spaľovňou zabezpečovali teplo

pre domácnosti v meste Hlohovec a Leopoldov.

54

6 Záver

Pri komplexnom preskúmaní územia sme zistili, že väčší počet priemyselných

podnikov v okrese Hlohovec je lokalizovaní do zón. Na vymedzenom území sa nachádza päť

zón. Z tohto množstva sa tri priemyselné zóny nachádzajú v meste Hlohovec. Medzi tieto

priemyselné zóny patrí zóna Východ, Sever a Horná Sihoť. Ďalšie dve priemyselné zóny sa

nachádzajú v Leopoldove a v obci Madunice. Ostatné podniky majú svoje areály izolované.

Rozdelili sme vybrané priemyselné podniky podľa klasifikácie SK NACE rev.

2, kategorizovali sme časť podnikov podľa počtu zamestnancov a zároveň zhodnotili vývoj

priemyselných podnikov podľa počtu zamestnancov v roku 2000 až 2009.

Pri hodnotení jednotlivých zložiek priemyslu sme zistil, že najviac na životné

prostredie vplýva chemický, farmaceutický a strojársky priemysel.

Z vyhodnotenia ukazovateľov, ktoré poukazujú na kvalitu povrchovej vody, môžeme

skonštatovať, že odpadová voda vypúšťaná v okrese Hlohovec do rieky Váh, neovplyvňuje jej

kvalitu. Naopak pomocou kvalitatívnych ukazovateľov môžeme skonštatovať zlepšenie

stavu určitých ukazovateľoch.

55

Na základe porovnania údajov o vypúšťaní vybraných ukazovateľov sme zistili, že

z priemyselných podnikov vypúšťa najväčšie množstvo látok TZL, SO2, NOx, CO

a alkylalkoholov podnik Enviral v okrese Hlohovec. Najväčšie množstvo olefínov vypúšťa

spoločnosť Slovnaft a tak zaraďuje tento okres na druhý najviac znečistený okres touto látkou

na území SR.

Pri porovnaní vybraných ukazovateľov u osobnej dopravy a priemyslu, môžeme

skonštatovať, väčší vplyv exhalátov vyprodukovaných dopravou.

Pri hodnotení dopadov priemyselných podnikov na pôdu sme zistili, že na území je

pôda kontaminovaná len v blízkosti skládky železitých kalov, čo v minulosti spôsobila

spoločnosť Drôtovňa Hlohovec a.s. K degradácii pôdy na území okresu v minulosti prispel

ťažobný priemysel.

V závere práce sme navrhli opatrenia, ktorými by priemyselné podniky mohli docieliť

zmenšenie dopadov na jednotlivé zložky ŽP.

Zoznam použitej literatúry

ANONYM. 2009. Environmentálna správa 2008 . Depon. In Zentiva a.s., 2009. s. 24

Aurex s.r.o. Bratislava, 2008. Územie sídla a hospodársky rozvoj. In ÚPN SÚ Hlohovec- Zmeny a doplnky 2006 – čistopis 2006. s. 101- 103

Aurex s.r.o. Bratislava 2009. Územie mesta a hospodársky rozvoj. In ÚPN mesta Hlohovec- Zmeny a doplnky 2009. s. 72 – 74

BAKOVÁ, J., a i. 2005. Hospodárska geografia pre 1. ročník obchodnej akadémií I. , Bratislava: Expol pedagogika. 2005, s. 103, ISBN 978-80-8091-175-1.

BARANČÍKOVÁ, G. a i. 2009. Chémia životného prostredia, Prešov: Prešovská univerzita, 2009. 255 s. ISBN 978-80-555-0082-9.

BARANČOK, P. a i. 1999. Miestny územný systém ekologickej stability sídelného útvaru Hlohovec, Bratislava 1999.

56

BOROVSKÝ, A. 2009. Racionalizácia demontážnych procesov pri recyklácii automobilov, In: Inovatívne projektovanie demontážnych procesov a systémov, [online]. [cit. 2010-03-21]. Dostupné na internete : http://www.sjf.tuke.sk/kmae/index.files/e-dokumenty/Zbornik_2009.pdf.

BURGER, P., MALATINSKÝ, P. 2007. Lokalizačné rozhodnutie podnikov, In Návrh vytvorenia nových foriem organizácie práce v oblasti investičného rozvoja regiónu košického samosprávneho kraja. 2007. [online]. [cit. 2011-04-11]. Dostupné na internete : http://www.vucke.sk/APIR/sk/Pre_Podnikatelov/Investicne_prostredie/analyzainvesticnehoprostredia/Documents/RIR_KSK_nove_formy_press.pdf

Chémia a životné prostredie : Pomoc či prekážka. [online]. [cit. 2010-10-11]. Dostupné na internete: http://www.xperimania.net/ww/sk/pub/xperimania/news/world_of_materials/chemistry_and_the_environment.htm

ČERBA, O., 2004. Geografie průmyslu. In Databázové systémy GIS . [online]. [cit. 2011-04-15]. Dostupné na internete : http://gis.zcu.cz/studium/dbg2/Materialy/html/ch13.html.

ČERNÁK, R. a i. 2005. Mapa Slovenska, Bratislava: Plus s.r.o. BA, ISBN 80-80-67-138-9.

ČUTKOVÁ, Z., DONOVAL, M. 2004. Odvetvová špecializácia v SR. In Biatec, NBS. 2004. ročník 12, č. 8 s. 6-9

DOČKAL, J., 2000. Základné technológie v životnom prostredí II. Časť. 1. vyd. - Zvolen : Technická univerzita, 2000. s. 202 ISBN 80-228-0953-5.DULAYOVÁ, J., 2007. Environmentálna politika a hospodársky rozvoj, In Enviromagazín. Banská Bystrica: SAŽP, 2007. roč. 12, č. 4. 2 s.

FRANKOVSKÁ, J. a i. 2008. Čiastkový monitorovací systém geologických faktorov -Podsystém 03, Antropogénne sedimenty charakteru environmentálnych záťaží, Záverečná správa za rok 2007. Bratislava: Štátny geologický Ústav Dionýza Štúra. 2008, s. 65

ISO 14 001 systémy environmentálneho manažérstva

ISO 18 001 systém manažérstva ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci

KANIANSKA, R. 2007. Pôda ako zložka životného prostredia v Slovenskej republike v roku 2006, Banská Bystrica: SAŽP, 2007. s. 45

KANIANSKA, R. 2009. Pôda ako zložka životného prostredia v Slovenskej republike v roku 2008. Banská Bystrica: SAŽP, 2009. s. 46

KOLEKTÍV CENIA, 2006. Vliv těžby stavebních surovin na životní prostrědi.In Zpráva o životním prostrědi České republiky v roce 2005. [online]. [cit. 2010-03-20]. Dostupné na

57

internete : [online]. [cit. 2010-03-20]. Dostupné na internete : http://www.cenia.cz/web/www/web-pub2.nsf/$pid/MZPMSFI6XPKE/$FILE/zprava.pdf

KOREC, P. a i. 1997. Kraje a okresy Slovenska nové administratívne členenie, vydavateľstvo Q111, Bratislava, prvé vydanie

KOREC, P. 2003. Priemysel v malom regióne. In Geografia priemyslu a dopravy [online]. [cit. 2010-03-20]. Dostupné na internete : http://www.regionalnageografia.sk/prilohy/kgamr/2004/priemysel2.htm

KOREŇOVÁ, Ľ. 2009. Voda ako zložka životného prostredia v Slovenskej republike v roku 2008, Banská Bystrica: SAŽP, 2009 . s. 49

KÚŽP Trnava 2009. Informácie o kvalite ovzdušia a o podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v Trnavskom kraji rok 2008. [online]. [cit. 2010-10-11]. Dostupné na internete : http://www.tt.kuzp.sk/dokumenty/SpravaTTkraja2008.pdf

KRASNEC, P., KOZOVÁ, 2000.Trvalo udržateľný rozvoj : Učebné texty pre všetky formy vzdelávania,1. vyd. , Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2000. s. 128 ISBN 80-7137-854-2.

KYSEĽ, T. 2011. Prognóza dopravy. In Sprievodná správa. Banská Bystrica: Metag, 2011. s. 61

LADOMERSKÝ, J. 2003. Potreby a aktivity praxe. In Perspektívy priemyselnej ekológie: Konferencia s medzinárodnou účasťou pri príležitosti 10. Výročia založenia ASPEK Bratislava: ASPEK, 2003 s. 15-22

LAN YI , HYWEL R. THOMAS, 2007. A review of research on the environmental impact of e-business and ICTe, [online]. [cit. 2010-03-20]. Dostupné na internete :http://www.aseanenvironment.info/Abstract/41015216.pdf

LIESZKOVSKÁ, E. 2008. Geografia priemyslu sveta. [online]. [cit. 2010-03-22]. Dostupné na internete : http://www.oskole.sk/pdfpage.php?clanok=1061

LOPUŠNÝ, J., ŠUCHOVÁ, K. 2006. Životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj v procese ekonomickej globalizácie. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2006. s. 144. ISBN 80-8083-276-5

LUMNIZER, E. a i. 2006. Klasifikácia možných škôd v regiónoch. Nitra: SPU, 2006. s. 194. ISBN 80-8069-663-2.

MANDUCHOVÁ, H., NEUMANNOVÁ, A. 2007. Podnik a podnikanie. Bratislava: Sprit, 2007. s. 227 ISBN 978-80-89085-88-0.

58

MAJERNÍK, M. a i. 2005. Environmentálne aspekty priemyselných technológií. Nitra: SPU, 2005, 187 s. ISBN 80-8069-534-2.

MAZÚR, E., LUKNIŠ, M. 1980. Geomorfologické jednotky. Mierka 1 : 500 000. In : Atlas SSR. Mazúr, E. red. Bratislava : SAV, SUGaK, 1980. s. 54-55

MLÁDEK, J. 1992. Základy geografie obyvateľstva. I. vydanie. Bratislava: SPN, 1992. s. 230

Nariadenie vlády č. 269/2010 SR, ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vody

NEMCOVÁ, E. 2003. Priemysel na prahu tretieho tisícročia – identifikácia zmien v postavení priemyslu v informačnej spoločnosti, Bratislava: Prognostický ústav SAV, 2003. 30 s. ISSN 0862-9137.

NOSKOVIČ, J. a i. 2010.Ochrana a tvorba životného prostredia. 4. nezmen. vyd. Nitra : SPU, 2010 , s. 152 . ISBN 978-80-552-0344-7.

OROLINOVÁ, M., 2009. Chémia a životné prostredie. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, 2009, s.122 ISBN 978-80-8082-298-9.

PIATRIR, M. a i. 2003. Environmentálny manažment II. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2003. s. 128PRAŽAN, J. a i. 2004. Ochrana životního prostředí ČR se zaměřením na zemědělství. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací. s. 2004. 81 ISBN 80-7271-152-0.

PRIATELIA ZEME, 2007[online]. [cit. 2010-10-11]. Dostupné na internete : http://www.priateliazeme.sk/cepa/pdf/letak-tazobny-priemysel.pdf

PRISTAŠ, J. 2000. Vysvetlivky ku geologickej mape Podunajskej nížiny - Nitrianskej pahorkatiny. 1. vyd. Bratislava: Geologický ústav Dionýza Štúra, 2000. s. 250 ISBN 80-88974-26-7.

POPJAKOVÁ, D. 1997. Základné kapitoly z geografie priemyslu. Prešov: Prešovská univerzita, 1997. s. 141 ISBN 80-7097-350-1.

RAPANT, S. a i. 2004. Environmentálne riziko z kontaminácie geologických zložiek životného prostredia Slovenskej republiky, Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2004. s 80. ISBN 80-88974-56-9

RICHTER, M. 2004 Technologie ochrany ovzduší II. Část. In technologie ochrany životního postrědí [online]. [cit. 2010-10-19]. Dostupné na internete : http://fzp.ujep.cz/ktv/uc_texty/tezp/tezp2.pdf

59

ROMANČÍK B, V. 2003, Riziko chemických emisií na zdravie, in Bezpečnosť práce, číslo 7, ročník III. s. 23-25

ROZPRÝMOVÁ, J., SEDLÁČKOVÁ, M. 2007. Průmysl a životní prostředí. In Metodika implementace průřezového tématu environmentální výchova II. 2007. [online]. [cit. 2010-12-11]. Dostupné na internete : http://www.rezekvitek.cz/soubory/metodika1a--f71.pdf

SAŽP, 2001, Náročnosť priemyselnej výroby na čerpanie zdrojov, In Príčiny a dôsledky stavu životného prostredia. 2001 [online]. [cit. 2011-04-21]. Dostupné na internete : http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/sprava2001/19_priemysel.pdf

SAŽP, 2002, Špecifická analýza priemyselnej výroby, In Príčiny a dôsledky stavu životného prostredia. 2002 [online]. [cit. 2011-04-21]. Dostupné na internete : http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/sprava2002/priciny_dosledky/priemysel.pdf

SAŽP, 2009, Pôda, In Správa o stave životného prostredia SR 2009 [online]. [cit. 2011-04-21]. Dostupné na internete : http://enviroportal.sk/pdf/spravy_zp/2009-sk/2_4_Poda.pdf

SCARABEO s.r.o. 2008. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Leopoldov – programovacie obdobie 2008 - 2009 In Geomorfológia. s. 149 SEDLÁK, M. a i. 2010. Podnikové hospodárstvo. 1. vyd. - Bratislava : Iura Edition, 2010 s. 352 ISBN 978-808-8078-317-4.SLÁBOVÁ, M. 2004. Půda .In Ochrana a tvorba životního prostředí. [online]. [cit. 2011-04-11]. Dostupné na internete : http://www2.zf.jcu.cz/public/projects/agro/studijni-materialy/Skripta.pdf.

Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu, 2009, Chemický a farmaceutický priemysel. 2009. [online]. [cit. 2010-12-11]. Dostupné na internete: http://www.sario.sk/userfiles/file/sario/pzi/sektorove/chem/chemicky_priemysel_2009.pdf

SOTÁK, V. 2003.Technika a životné prostredie. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, Pedagogická fakulta, 2003. s. 117 s. ISBN 80-8050-563-2.

STANKOVIČ, D. 2006. Environmentálne aspekty udržateľného rozvoja.2006 [online]. [cit. 2010-10-11]. Dostupné na internete : http://stuz-ur.yw.sk/modul/04.pdf

STN 75 7122 Kvalita vody. Klasifikácia kvality povrchovej vody

STREĎANSKÝ, J. 2010. Hodnotenie kvality životného prostredia. 2. preprac. vyd. Nitra: SPU, 2010, s. 162 ISBN 978-80-552-0423-9.

SUMILASOVÁ, A. 2011. Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2010 (The European Environment – State and Outlook 2010 - SOER 2010) . [online]. [cit. 2010-03-15]. Dostupné na internete : http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-

60

februar-2011/zivotne-prostredie-europy-stav-perspektiva-2010-european-environment-state-outlook-2010-soer-2010.html

SZABOVÁ, T., BÚGEL, M., LEŠČINSKÁ, M. 1999. Možnosti využitia zeolitov v ochrane zložiek životného prostredia. In Acta Montanistica Slovaca, Košice: fakulta Technickej univerzity v KE. 1999. s. 61-65

ŠEBO, J. 2008. Dobrovoľné zlepšovanie vplyvu na životné prostredie ako nástroj racionalizácie vo vybraných podnikoch. [online]. [cit. 2010-10-11]. Dostupné na internete : http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/pages/archiv/transfer/11-2008/pdf/208-209.pdf

ŠOLTÉS, A. 2003. Veda, výskum, výchova odborníkov. In Perspektívy priemyselnej ekológie: Konferencia s medzinárodnou účasťou pri príležitosti 10. Výročia založenia ASPEK Bratislava: ASPEK, 2003. s. 23-30

TEREK, J., VOSTAL, Z. 1998. Základy ekológie a vybrané kapitoly environmentalistiky, 1998. [online]. [cit. 2010-10-21]. Dostupné na internete : dostupná na internete: http://www.fhpv.unipo.sk/PU/FHPV/Ekologia/.

TOLMÁČI, L. a i. 2008. Geograá exkurzia- nástroj praktického vzdelávania (aplikácia na Slovensku, Bratislava: Iuventa 2008,. s. 207. ISBN: 978-80-8072-080-3

VOLOŠČUK, I. 2005. Ochrana prírody a krajiny, 2. preprac., Zvolen : Technická univerzita, 2005. s. 244. ISBN 80-228-1511-X

Vyhláška ŠÚ SR č. 306/2007 Z.z. , ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností

Vyhláška č. 363/2010 Z.z. monitorovaní emisií, technických požiadaviek a všeobecných podmienok prevádzkovania zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí

Vyhláška č. 356/2010 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší

Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí

Zákon č. 221/1996 Z.z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky

Zákon č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci

Zákon č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z.

61

o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (Zákon o ovzduší)

ŽIBEK, A. 2002. Program odpadového hospodárstva okresu Hlohovec do roku 2005, Hlohovec: Obvodný úrad 2002.

ŽIDKOVÁ, H. a i. 2007. Průmysl, In Hospodářství. [online]. [cit. 2010-10-11]. Dostupné na internete : http://websidetridy.ic.cz/20062007/3.b/referaty/08hospodarstvi/hospoalfa.pdf

62