SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

Názov fakultyNázov vysokej školy

LAND ART V ZÁHRADNO-ARCHITEKTONICKOM UMENÍBAKALÁRSKA PRÁCA

125356

2010 Kristína KORECOVÁ

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

Rektor: Prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

Dekan: Doc. Ing. Karol Kalúz, CSc.

LAND ART V ZÁHRADNO-ARCHITEKTONICKOM UMENÍ

ERROR: REFERENCE SOURCE NOT FOUND

Študijný program: Záhradná a krajinná architektúra

Pracovisko (katedra/ústav): Katedra záhradnej a krajinnej architektúry

Vedúci bakalárskej práce: Mgr. Slavka Laurová, PhD.

Konzultant bakalárskej práce: Ing. Alexandra Takáčová, PhD.

Nitra 2010 Kristína KORECOVÁ

POĎAKOVANIE

Chcela by som vyjadriť vďaku Prof. Ing. Ľubici Feriancovej,PhD za správne nasmerovanie,

za cenné rady a informácie, ktoré mi poskytla, taktiež Ing. Alexandre Takáčovej za poskytnutie

informácií a Ing. Márii Bihuňovej, PhD za prvotné oboznámenie sa s týmto jedinečným

umeleckým smerom. Moja vďaka patrí Mgr. Slavke Laurovej, PhD. za pripomienky a odborné

vedenie pri spracovaní mojej bakalárskej práce.

ABSTRAKT

Land art ( krajinné umenie) predstavuje prekračovanie hraníc galérií a vstup umelcov do

prírody, kde prírodné prostredie vnímajú ako miesto sebareflexie. Pre mnohých tvorcov Land artu

sa príroda stala dominantným médiom tvorby, diela sú viazané s konkrétnym miestom a často sú

pominuteľné. Umelci využívajú najčastejšie prírodné materiály, ktorých zdrojom je najmä blízke

okolie miesta tvorby. Tvorba v prírodnom prostredí bol taktiež symbol úcty k samotnej Zemi, ako

miestom zrodu samotného bytia.

Inšpirácia prvých tvorcov siaha do prehistorických dôb, napríklad s monumentami

Stonehenge. Sformovanie nastalo v druhej polovici šesťdesiatych rokov v Amerike.

Toto obdobie bolo v mnohých aspektoch ojedinelé. 60. roky boli v dejinách euroamerickej

kultúry jedným zo zásadných kulminačných bodov dvadsiateho storočia, čo sa prejavilo

významnými premenami v sociálnej, politickej i umeleckej sfére.

Kľúčové slová: land art, umenie, tvorba v prírode, krajina, krajinná tvorba

ABSTRACT

Land art represents exceeding of the borders of galleries and the artists " entrance into

nature considering it a place of self-reflection. For many Land art authors nature became

dominant medium of their production, the artworks are connected with a particular place and

often are evanescent. The artists most frequently use natural materials which come mainly from

close surroundings of the place of work. Production in natural environment also meant respect for

the earth as the place of our existence.

Inspiration of the first authors reaches as far as the prehistorical ages, for example

Stonehenge monument. Creation of the movement took place in the second half of 1960s in

America.

This period was in many aspects quite unique. In the history of Euro-american culture 1960s

were one of the principal climactic period of the 20 th century what was reflected by significant

changes in the spheres of art, politics and in social sphere.

Key words: land art, art, production in nature, country, landscape production

ČESTNÉ PREHLÁSENIE

Dolupodpísaná Kristína Korecová prehlasujem, že bakalárska práca na tému „Land art

v záhradno – architektonickom umení“ bola spracovaná mnou, samostatne s použitím uvedenej

literatúry a zdrojov.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, že horeuvedené údaje sú nepravdivé.

V Nitre 12. mája 2010 podpis autora bakalárskej práce

OBSAH

Úvod............................................................................................................................................... 61 PREHĽAD LITERATÚRY.........................................................................................................8

1.1 Land art.............................................................................................................................. 9

1.1.1 Vymedzenie pojmu land art........................................................................................9

1.1.2 Z histórie land artu....................................................................................................10

1.1.3 Najvýznamnejší autori vo svete................................................................................12

1.1.4 Najznámejší autori na Slovensku.............................................................................21

1.1.5 Earth art....................................................................................................................23

1.2 Land art v záhradno – architektonickom umení................................................................25

1.2.1 Prvky land artv mestskom prostredí.........................................................................25

1.2.2 Prvky land artv záhrade...........................................................................................26

2 CIEĽ PRÁCE.......................................................................................................................... 28

3 METODIKA PRÁCE A METODIKA SKÚMANIA...................................................................293.1 Metodika práce................................................................................................................. 29

3.2 Metodika skúmania...........................................................................................................29

4 VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA.........................................................................................30

Záver.............................................................................................................................................36Zoznam použitej literatúry..........................................................................................................37Prílohy.......................................................................................................................................... 39

Úvod(angl. Land = krajina, art = umenie)

Land art je umelecký smer zaoberajúci sa tvorbou v krajine. Vychádza z hĺbky duše tvorcu,

sú to diela výpovedí akéhosi vnútorného sveta, myšlienok, osobných zážitkov, dojmov, pocitov

autora. Možno ho tiež charakterizovať aj ako „zrkadlo vnútra“.

Táto téma ma zaujala najmä tým, že princíp tohto typu umenia spočíva v spojení dvoch

hmôt – prírody (to, čo človek nevytvoril a to, čo je prirodzené) a umenia (kde tvorca je človek). Je

to nádherná kombinácia pre vznik nových a prirodzených diel, pričom tieto diela do prírody

nezasahujú, nenarušujú, ale sú akoby jej priamou súčasťou a podliehajú plynutiu času.

Téma ma zaujala natoľko, že som sa rozhodla ju viac preskúmať, a sama sa na tomto druhu

umenia podieľať vlastnými výtvormi.

„Človek je dielom prírody, existuje v prírode, nedokáže se od nej úplne izolovať, nemôže - a to

ani v myslení - sa z prírody vyabstrahovat.“

Holbach Paul Henry Dietrich (francúzsky filozof)

Tento citát vyjadruje silné prepojenie prírody – Zeme a človeka a jeho existencie. Človek

sám o sebe je teda tým najdokonalejším dielom. Každý jednotlivec zrodený na našej planéte

dostal možnosť poznania, dostal slobodu myslenia a rozhodovania, tu sa od svojich prapočiatkov

na základe pokusov a omylov učil všedným aj zložitejším veciam, častokrát sa svojimi činmi od

prírody odvrátil, ale napokon sa vždy vrátil k matke Zemi, pretože v nej našiel domov, obživu

a sebapoznanie.

Umelecký smer land art je preto jedným z najsilnejších vyjadrení tejto podstaty. A to nielen

pre samotného tvorcu diel, ale aj pre všetkých tých, ktorí sú pozorovateľmi umeleckých výtvorov.

Krajina je plná rozličných elementov, od mohutných hôr, pralesov, skál, riek až po drobné detaily,

ktoré sú na prvý pohľad akoby neviditeľné. Pritom ich zloženie a konštrukcia môže mať rovnakú

váhu ako veci veľké. Príroda je teda dokonalá hmota, energia a javy, kde ľudia našli všetko. Od

nej sa odvíja naša minulosť, súčasnosť aj budúcnosť.

Využitím prírodných materiálov sa teda človek prepája s „pôvodkyňou“, tvorí v nej, akoby si

na moment vypožičal jej súčasti, ktoré si ona sama potom vezme naspäť. Tým sa stávame

komponentom istého harmonického kolobehu. Diela sú teda neprenosné a vystavené napospas

prírodným živlom. Postupne sa vplyvom času menia, prirodzene pretvárajú, ale tento proces je

6

neoddeliteľnou súčasťou celého umeleckého diela. Nie je dôležitý len jeden výsledok práce

s objektom, ale celý zväzok rozličných krokov vytvárajú celkový umelecký proces.

„Príroda je viac ako krajina, všetko pochádza zo Zeme.“

Andy Goldsworthy

Land art je vo veľmi úzkej spojitosti s fotografiou. Tým, že diela a dielka sú pominuteľné, ich

existencia môže často pretrvávať iba okamih, pár minút či sekúnd. Preto jediným prostriedkom,

ako zvečniť ich podobu a tak aj neskôr dosiahnuť hlbší estetický zážitok je možné len

fotografovaním. „Vo fotografii dochádza k rozdvojeniu jej chápania – ako záznamový materiál

happeningu, a ako umelecká fotografia – myšlienková. Prejavuje sa nevyhnutná potreba –

chcenie a odmietanie – potreba poznať a zamyslieť sa“

(http://lenkalukacovicova.blog.sme.sk/c/184340/Expanzia-umenia-60-te-roky-20-storocia-Land-

Art.html#ixzz0oZwrgrP5)

Téma land art sa pre mňa stala výzvou a inšpiráciou, objavením nových pohľadov na umenie

a rozšírila mi obzory vo vnímaní prírody a umenie tvoriť v nej.

7

PREHĽAD LITERATÚRY

1.1 Land art

1.1.1 Vymedzenie pojmu land art

Pojmy pre označenie rozličných druhov prúdov či stanovísk land artu sú nejednotné

a vypovedajú o rôznych spôsoboch tvorby ( Enviromental art, Outdoors art, Land Projects,

Projects on site) (Trojanová, 2007).

Umenie land art je vnímané ako vnútorná potreba tvorby a z estetického hľadiska má

množstvo zvláštností. Moderný svet (odbobie po postmoderne), ale aj 20. storočie začalo útočiť

na zmysly človeka masovejšími spôsobmi ako bolo zaznamenané v minulosti. Prejavuje sa

nevyhnutná potreba - chcenie a odmietanie - potreba poznať a zamyslieť sa. Z konvencií

20.storočia vybočovali mnohé záznamy. Jedným zo vzniknutých smerov v 60. rokoch je land art,

ktorý vznikol ako reakcia na doterajšie „interiérové" ponímanie umenia.

Land art spôsobuje obrovskú expanziu umenia do krajiny zemnými formáciami, horizontom,

počasím a eróziami. Nemožno presne povedať, či vzniká ako protest odcudzenia od prírody

alebo intervenciou do nedotknutých diaľok západu.

(http://lenkalukacovicova.blog.sme.sk/c/184340/Expanzia-umenia-60-te-roky-20-storocia-Land-

Art.html#ixzz0oZyWkHVs)

Vhodné vyjadrenie je teda súčinnosť človeka (tvorcu) s prírodou. Vzniká tak dielo, ktoré je

pevne viazané na dané prostredie alebo prostredie dielu slúži ako nenahraditeľné pozadie. To

znamená, že land art je nestála forma umenia, neustále sa meniaca, formujúca sa až

deformujúca až postupne zaniká.

Veľké množstvo diel dosahujú obrovské rozmery, je možné ich komplexne vnímať z vtáčej

perspektívy a často sú spojené z fotografiou, aby ich mohlo zachytiť väčšie množstvo

pozorovateľov. Tu je už možné hovoriť o realizáciách takzvaného Earth artu (alebo Enviromental

art), pretože príroda už neslúži len ako prirodzený exteriér bez toho, aby tvorcovia zasahovali do

geologických vrstiev. Práve naopak, podstatne sa mení tvárnosť a vzhľad krajiny, pracuje sa tu

s viditeľnými a skrytými procesmi. (Petišková a kol. 2008).

Tejto téme sa budem neskôr venovať v jednej z ďalších podkapitol.

Zhotovenie výtvoru sa začína zbieraním, hľadaním a zhromaždením materiálov. Už pri tejto

činnosti sa autor pohráva s fantáziou, inšpiráciou, predstavivosťou. Nasáva nové a nové podnety

k umeleckej tvorbe. Dôležitú úlohu zohráva genius loci (duch miesta), zapojenie všetkých

8

zmyslov – pocit vetra na koži, chladu, či tepla, cíti vône, hmatom vníma jednotlivé štruktúry

materiálov, vidí farby, textúry, tvary, rozličné veľkosti a proporcie objektov v plenéri. Výber miesta

môže závisieť na hľadisku historickom (duch miesta – genus loci) spoločenskom (miesto obývané

– neobývané) prírodnom (rieka, les, dolina, púšť) alebo z hľadiska samotného materiálu (jeho

vlastností). Ďalšou možnosťou však je taktiež vopred plánovaná myšlienka a neskôr realizovaná

na zvolenom mieste.

„Energia a priestor okolo materiálu sú takisto dôležité ako energia a priestor v jeho vnútri.

Počasie – dážď, vietor, sneh, krúpy, slnko, hmla, bezvetrie predstavuje vonkajší zviditeľnený

svet. Keď sa dotýkam skaly, dotýkam sa a pracujem s priestorom okolo nej. Nie je nezávislá od

vecí a priestoru okolo nej, a to, ako v ňom sedí vypovedá o tom, ako sa tam dostala. Aby som

pochopil, prečo tá skala je práve tu, musím s ňou pracovať v priestore, v ktorom som ju našiel.“

Andy Goldsworthy (1990)

Materiály používané pri tvorbe môžu byť prírodného charakteru z okolia – listy, kamene,

drevo, konáre, mušle, mach, tŕne, lupene kvetov, prúty, zemina, hlina, časti rastlín , ktoré sa

rozmiestňujú a aranžujú. Sú vystavené rôznym poveternostným vplyvom a z nich vytvorené diela

si tak žijú vlastným životom a menia sa vplyvom prírodných podmienok a erózii a to im dodávalo

nový rozmer. (http://www.artmuseum.cz/smery_list.php?smer_id=150)

Použitím umelých materiálov v prírode je cieľom človeka poukázať na vplyv na prírodu.

Typickými predstaviteľmi tohto typu tvorby sú bulhar Christo a jeho žena Jeanne-Claude, ktorí

obaľovali stromy do látok alebo ňou lemovali celé ostrovy. Tieto materiály je však potrebné po

čase z priestoru odstrániť.

Mnoho prác bolo vytvorených v Arizone, Nevade, Novom Mexiku alebo v Utahu a väčšina

z nich už podľahla erózii a jediným svedectvom o ich existencii sú videonahrávky a fotografie

uskutočnené počas ich výstavby a pri ich dokončení.

1.1.2 Z histórie land artu

Umenie za posledných tridsať rokov v euroamerickej zóne, ktoré vzniklo na tradíciách

výtvarného alebo snáď lepšie vystihujúceho vizuálneho umenia sa rozvinulo do rôznorodej škály

umeleckých prejavov. Sme svedkami popretia zažitých estetických a výtvarných noriem, vstupu

politických a ekologických tém do umenia, využívanie najnovších technológií. Súčasťou

9

umeleckej scény posledného tridsaťročia ale stále ostávajú klasické disciplíny, ktoré tematizujú

prežitok z prostej, nekomplikovanej výtvarnej práce.

Za spoločného menovateľa tohto obdobia snáď môže byť označená všeobecná potreba umelcov

vymedziť sa z dlhého panovania moderny, či už v jej klasickej predvojnovej podobe alebo voči

vážnosti experimentu, minimalizmu a racionalite umenia šesťdesiatych rokov. ( Petišková a kol.,

2002).

Vytvorila sa nezávislá realistická opozícia voči abstrakcii, ktorá bola nakoniec prijatá omnoho

lepšie ako samotná abstrakcia. Môžme sem zaradiť americký pop-art, kde figurovali najmä A.

Warhol, R. Raushenberg, J. Jones, J. Rosenquist, R. Lichtenstein. Zaraďujeme sem tiež

frencúzsky nový realizmus ako európska paralela amerického pop-artu s predstaviteľmi ako sú J.

Cage, Y. Klein, A. Karpov, C. Oldenburg, ale tiež Christo, Tinguely, César. Minimalizmus ako

posledná a najoriginálnejšia variácia abstraktného umenia sa objavil v Amerike v 60. rokoch,

postminimalizmus sa naopak prikláňal k mäkším tvarom a obratne skombinovaným novým

materiálom. K technologickým umeniam patrí optické (rodák z Maďarska Victor Vasarely)

a kinetické umenie ( N. Schoffer, G. Koisce, J. Le Parc, J. Tinguely, M. Dobeš), ktoré sa zrodili

z geometrickej abstrakcie. Možno spomenúť aj ďalšie, ako sú Light art, Laser art, Computer art, či

videoumenie.

Medzi rokmi 1960 – 1990 sa avantgardným prejavom stali naopak realistické smery ( 60. a 70.

roky). Ich spoločným znakom je sledovanie určitého gesta, estetickej intencie (zámeru) – Land art

( O. Openheim, R. Long, A. Goldsworthy, R. Smithson, M. Heizer, W. Laib, Christo), taktiež smer

Konceptualizmus (USA) ( J. Kosuth, H. Finlay, J. Holzer, B. Neuman, R. Sykora) a Procesuálne

umenie ( D. Roth, H. Haacke, R. Serra, S. Polke). (Laurová 2008).

Diela Land Artu boli často veľmi nákladné a tak jeho umelci boli v mnohých prípadoch závislí na

finančných príspevkoch bohatých sponzorov a nadácií. Aj keď umelci Land Artu po vzniku tohto

hnutia nemali väčšie problémy so získaváním peňazí na svoje projekty, s postupom doby prestalo

byť podporovanie moderného umenia tak módnou záležitosťou a množstvo sponzorov prestalo

ich diela financovať. Keď neskôr práve najvýraznejší umelec Land Artu Robert Smithson v roku

1973 tragicky zomrel pri havárii vrtuľníku, v ktorom si prehliadal jedno zo svojich diel, toto

umelecké združenie stratilo svojho najväčšieho obhájcu a tým v tej dobe aj svoj zmysel.

Neskôr, v roku 1998 bola v Amsterdame zformovaná skupina umelcov, ktorí vytvorili projekt

Indoor Landart Program – ILAP, ktorý obnovil myšlienku Land Artu výstavami po celej Európe.

(http://www.artmuseum.cz/smery_list.php?smer_id=150)

10

.

Využívanie land artu je aktuálne aj v súčasnosti. Má množstvo podôb – od zábavných projektov

pre deti, študentské tvorivé akcie, tvorba záhrad v duchu land art, či ostáva pri prapôvodnej

myšlienke tvorby v naturálnom prostredí.

1.1.3 Najvýznamnejší autori vo svete

Robert Smithson, Michael Heizer, Richard Long, Wolfgang Laib, Andy Goldsworthy, Chris

Booth, Alan Sonfist, Christo a Jeanne – Claude, James Turell, Dennis Openheim, Marie

Nordman, Eric Orr, Dan Graham, Rudie Berkhout a iní.

„Tvorcovia land artu majú záujem vytvoriť čosi viac než len tvoriť v obmedzení – klasickej

maľby obrazov na plátno. Vidia skôr krajinu ako takú, krajinu umelcom zvýraznenú, dotvorenú,

ktorá sa stáva skutočným objektom umenia.“

„Ateliér – galéria – zberateľ: tento trojuholník, v rámci ktorého sa predtým umenie

odohrávalo bol narušený.“ Gerry Schum

Začali pripravovať svoje práce pre umiestnenie mimo úzkych hraníc galérií a múzeí.

Započalo to pominuteľnými úpravami alebo stopami zanechaných v opustenej krajine,

v americkej púšti alebo v škótskych rašeliniskách. Neskôr boli vytvorené napríklad veľkolepé

skulptúry gigantických rozmerov, z ktorých niektoré sú ešte stále v procese dokončovania

v súčasnosti. Jeden z charakteristických rysov land artu je aj jeho kritický pohľad na klasickú

tradíciu sochárstva. Sochou môžu byť terénne modelácie, umiestnenie kovových tyčí v púšti

11

Obrázok 1: Five jokes about glass/ inštalácia ILAP

(http://www.ilap.nl/)

(Slnečné tunely – Nancy Holt), „pochovaný dom“ (Low building with dirt roof – Alice Aycock)

alebo iba stopy v tráve. (Lailach a i., 2007).

Jedným z najznámejších diel je legendárne Špirálové mólo od američana Roberta Smithsona (1928 – 1973), dokončené v apríli 1970 na Veľkom soľnom jazere v Utahu. Vzniklo

navrstvením 6650 ton zeminy, ktorá vytvorila približne pol kilometra dlhú, vyše štyri metre širokú

špirálu smerujúcu do jazera. Bol to významovo aj formálne neobyčajne komplexný čin, ktorý sa

vďaka svojmu tvaru, miestu a prevedenia stal jedným z najpodnetnejších diel druhej polovice

dvadsiateho storočia, ktoré nemalo žiadneho priameho nasledovníka. Jeho ohlas zaisťovali

predovšetkým fotografie a film. Návštevníkov v dobe jeho existencie len veľmi málo a v súčasnej

dobe je už zaplavené. Zo značného počtu projektov, ktoré Smithson počas časovo obmedzenej

tvorivej dráhy nakreslil ich síce zrealizoval minimum, ale je z nich zrejmé, v akom obsiahlom

významovom rámci sa pohyboval: na rozdiel od predošlých minimalistov sa totiž zaoberal

intelektuálne zložitejšími názorovými prístupmi, prepájajúcimi aktuálne vedecké výskumy

a praveké kultúry. Smithsona priťahoval vývoj, ktorý študoval najmä na anatomickom vývoji

pravekých zvierat, ktorých reprodukcie si vlepoval aj do svojich koláží. (Petišková a kol., 2002).

(http://www.google.sk/imgres? imgurl=http://

www.robinsonarchive.com/ images/photolarge)

Dielo Špirálové mólo mohlo byť teda akýmsi obrazom

vesmírneho vývoja, a taktiež upozornením

prehodnotenia vnemu krajiny, pretože bola príliš

zdevastovaná zásahmi industrializovanej

spoločnosti. (Trojanová, 2007).

Obrázok 2 Spiral Jetty/ Špirálové mólo dokončené v r. 1970

(http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://www.flatrock.org.nz/topics/intellect_and_entertain/

assets/spiral_jetty)

12

Obrázok 1 Robert Smithson

Nakoniec Smithsonova predčasná smrť v roku 1973 pri leteckej nehode počas pohľadu

z vtáčej perspektívy na jeho ďalšie dielo Amarillo Ramp sa zvykne označovať za bodku za celým

avantgardným hnutím. (Petišková a kol., 2002).

Christo (pôvodom z Bulharska) a jeho žena Jeanne-Claude (pôvodom z Francúzska)

pôsobia v USA a zrealizovali v prírode ako v priestore s neobmedzenými možnosťami úžasné

realizácie. Navodili nové vzťahy medzi umením, životom a krajinou. (Čarná, 2007).

Do povedomia verejnosti sa dostali vďaka realizáciám náročných a neobvyklých akcií.

Jedným z dôvodov sa stali aj náročné spoločensko-organizačné záležitosti, a to vybavovaním

rôznych povolení od úradov, zapájanie značného množstva pomocných účastníkov, obstarávanie

finančných prostriedkov. (Lucie-Smith, 1996).

Zem považovali za pasívny podklad, za nositeľa vnášaných prvkov a zdrojom pravidelne sa

meniacich prírodných cyklov ( roztápanie snehu či rastu obilia) a jej najprirodzenejších materiálov

– kameňov a pôdy.

Koncom šesťesiatych rokov pokryli umelohmotnou látkou značný kus pobrežia v Austrálii

v časti Little Bay, 14, 5 kilometra od Sydney (1969). Rozmer látky potrebnej k obaleniu bolo

92 900 metrov štvorcových, 2, 4 kilometra dlhej a 244 metrov širokej. 56 kilometrov dlhé lano

upevňovalo látku k útesu. Tento projekt dostal názov Wrapped Coast ( Zabalené pobrežie) a po

dobu štyroch týždňov tu pracovalo 15 profesionálnych horolezcov, 110 pracovníkov – študentov

architektúry a umenia na Univerzite v Sydney, a tiež austrálskych umelcov a pedagógov. Všetci

títo účastníci boli platení s výnimkou jedenástich študentov architektúry, ktorí odmietli, aby ich

práca na tomto projekte bola hodnotená finančným príspevkom.

Odo dňa otvorenia od 28. októbra 1969 útes ostal obalený počas štyroch týždňov. Chôdza

po obale bola senzáciou pre každého návštevníka: materiál odrážal slnečné lúče. Výsledok bol

doslova oslnivý, povrch bol mäkký a elastický a v blízkosti mora bol povrch vlhký a lesklý. Bolo to

nebezpečné na pošmyknutie, látka sa vplyvom vetra nadnášala a nerovný kamenný povrch

umocňoval zložitosť prekonania terénu. Pozorovaním od stredu obaleného útesu sa more, nebo,

vietor a slnko sa zdali podivne neskutočné a zvláštne, akoby sa pozorovateľ nachádzal v úplne

umelej krajine plnej nepriehľadného syntetického materiálu. (Lailach, 2007).

13

V lete 1970 Christo a Jeanne-Claude

naplánovali realizáciu projektu Valley Curtain

( opona v doline) v Colorade.

Opäť použili textílie, ktoré

pôsobia viac dynamicky a slobodnejšie. Obrovská rozloha živooranžovej nylonovej tkaniny bola

inštalovaná medzi dvoma horami (v pohorí Rocky Mountains), asi dvanásť kilometrov severne od

mesta Rifle. Bolo použitých 12 780 štvorcových metrov látky a výsledný efekt bola senzácia.

Milovníci umenia, zberatelia, diváci, umeleckí kritici, a celý rad filmových tvorcov čakal na túto

chvíľu. Opona a jej ukotvenie boli prepracované a inžinieri sedovali rýchlosť vetra.

Skonštruovanie tejto opory malo už raz prvý pokus a to v roku 1971, ale vetry ju nenapravitešne

poškodili. Dňa 10. augusta 1972 už bol pokus úspešný, ale už po dvadsiatichôsmich hodinách ju

museli opäť zložiť kvôli neočakávaným silným víchriciam.

Z tohto projektu vyplýva fakt, že dôležité pre umelca je odhodlanie a myšlienka a samotná

inštalácia. Výsledný efekt je síce okamih, ale nadlho ostáva v pamäti divákov. (Lailach, 2007).

Michael Heizer je súčasný americký umelec a sa špecializuje predovšetkým vo veľkom

meradle na sochy land artu. Rodák zo San Francisca vycestoval do New Yorku v roku 1966

a tam začal svoju kariéru produkciou viac konvenčných obrazov a sôch menšieho meradla.

Neskôr však Heizer opustil New York a vydal sa do púští v Kalifornii a Nevade, kde začal vyrábať

diela omnoho väčších mierok, ktoré by sa nehodili do múzea, snáď s výnimkou na fotografiách.

Bol jedniným autorom, ktorý so zemou zachádzal vyložene „sochársky“. To vyvrcholilo pri výrobe

Double negative (Dvojitý zápor) , dvoch priekop vykopaných zeme, umelých dier spevnených

debnením v nevadskej púšti. Bol medzi prvými výtvormi modelácie zeme vytvorené v rámci

hnutia land art alebo skôr Earth art. Dielo sa vyznačovalo prudkými zárezmi a strmými spádmi –

bolo premiestnených 240 000 ton zeminy. Poslaním takéhoto typu moderného umeni je

zmazanie rozdielu medzi skulptúrou ("umením") a bežné predmety ako sú kamene ("neumením"),

a povzbudiť divákov, aby zvážili a zamysleli sa nad tým, ako sa krajina týka umenia. Samotná

veľkosť Double negative tiež vyzýva nad zamyslením sa o rozsahu umenia, a vzťah diváka voči

zemi a voči umeniu samotnému. (http://doublenegative.tarasen.net/)

14

Obrázok 3 Christo a Jeanne-Claude: Zabalený útes

(http://www.google.sk/search?

hl=sk&q=valley+curtain&aq=f&aqi=&aql=&oq=&

gs_rfai=)Obrázok 4 Christo a Jeanne-Claude: Zabalený útes

Obrázok 5 Double negative od Michela Heizera

(http://translate.google.sk/translate?hl=sk&sl=en&u=http://doublenegative.tarasen.net/

&ei=4vH4S4faM6WcOJKOsZUM&sa=X&oi=translate&ct=result&resnum=8&ved=0CDkQ7gEwBw

&prev=/search%3Fq%3Dmichael%2Bheizer%26hl%3Dsk%26prmd%3Divln)

Richard Long je anglický sochár , fotograf a maliar je jeden z najznámejších britských

tvorcov land artu . Jeho projekty majú nadväzujú na britskú tradíciu putovania. Ako základný

prvok tvorby Richarda Longa je jeho vlastná chôdza. V prirodzenom prostredí zanecháva stopu,

ktorú zvýrazňuje rôznymi materiálmi nájdených v prírode. Tieto okamihy zaznamenal výhradne

na čierno-biele fotografiách, ktoré boli vystavené v galérii. Long prešiel aj vzdialené krajiny sveta.

(Čarná, 2007)

Long o jeho tvorbe: „Išlo mi o premyslený prístup k umeniu aj k prírode, vytvárať diela

viditeľné aj neviditeľné a využívať k tomu pružným spôsobom ideí, chôdze, kameňov, stôp, vody

alebo času. Som zástancom umenia, ktoré bojuje proti jadrovým zbraniam a a nechcem tvoriť

umenie, ktoré ich strpí.“ (Trojanová, 2007).

K najznámejším dielam patrí Walking a line in Peru (1972), ktorá svojou líniou vytvára

atypický prvok v krajine. Známa je taktiž jeho inštalácia v galérii s názvom Kruh Vermont,

Georgia, Južná Carolina, Wyoming, v ktorom nahromadil štyri druhy kameňov typických pre tieto

štáty (4 kontrasty farieb a atmosféra miesta) a z nich utovril kruh. Tak prišiel na nápad ďalšieho

spôsobu výstav v galériách. Podľa neho tak môže byť dielo vytvorené kdekoľvek na svete.

(http://referaty.atlas.sk)

Richard Long vytvoril množstvo ďalších výnimočných diel s hlbokou myšlienkou.

15

Obrázok 6 Kruh Vermont, Georgia, South Carolina, Wyoming od Richarda Longa

(http://www.saatchi-gallery.co.uk)

Ďalším tvorcom v galériách s použitím prírodných materiálov je uchvacujúci Wolfgang Leib (nemeckého pôvodu), ktorými poukazoval na pominuteľnosť v land arte. Jeho neobvyklá technika

tvorby spočíva v zbere prírodných materiálov, ako je včelí vosk a ryža. Najpozoruhodnejšie je

jeho použitie veľkého množstva intenzívneho, žltého peľu, ktorý zbiera ručne, potom ho jemne

rozsýpa po rozľahlej podlahe alebo vytvára z nich malé kôpky kužeľovitého tvaru. Peľ zbieral od

skorej jari do augusta / septembra a potom počas neskorej jesene. Tento spôsob tvorby bol

ovplyvnený nadšením pre umenie cudzích kultúr a východnej filozofie , ako je Zen budhizmus a

taoizmus. Jeho práca teda výrazne pripomína minimalizmus. Tiež stal sa slávny jeho dielkom,

takzvaným "mliečnymi kameňmi" Do veľkých blokov z mramoru, do ktorých sú vbrúsené veľmi

plytké depresie, bolo potom naplnené mliekom. (http://en.wikipedia.org/wiki/Wolfgang_Laib)

16

Obrázok 7 Wolfgang Laib: rozsýpanie žltého peľu

(http://www.smh.com.au/ffximage/2005/08/09/pollen_wideweb__430x268.jpg)

Martha Schwartz narodila sa v roku 1950 a je známa americká krajinná architektka.

Jej tvorba pôsobí vo výtvarnom umení , rovnako ako v krajinnej architektúre, a jej projekty sú v

rozmedzí od súkromného k mestskému meradlu. Študovala dizajn na Harwarde a tiež Univerzitu

v Michigane. Schwartzová má v súčasnej dobe firmu v Cambridge, Massachusetts a Londýne.

Vydala sa za krajinného architekta Petra Walkera. Mala viac ako 30 rokov skúseností ako

záhradný architekt a umelec, a získala množstvo ocenení vrátane Cooper-Hewitt múzeum

Národné Design Award za jej prácu v krajinnej architektúre, niekoľko dizajnových ocenení od

Americkej asociácie krajinných architektov a mnohé iné.

(http://en.wikipedia.org/wiki/Martha_Schwartz)

Jej práca land artového charakteru bola využívaná priamo v mestských zónach, diela sa

nenachádzali iba v opustených krajoch, ako to bolo u predošlých tvorcov. Svojimi výraznými

črtami tvorby sa preslávila po celej Amerike, dokonca prenikla aj na iné kontinenty. Jedno z

mnohých projektov je Grand Canal Square v Dubline v Írsku, kde použitím živice červenej farby

na dlažbe, ktorá znázorňuje akýsi “červený koberec” a ten je posiaty červenými osvetlenými

tyčami, ktoré akoby vyrastali zo zeme a sú diagonálne usporiadané po celom námestí. Ide o

unikátny projekt, ktorý je vo verejnom priestore a je považovaný za najviac inovatívny dizajn

írskych krajinných projektov vôbec.

Námestie, ktoré sa nachádza v západnej časti Grand Canal Dock je v centre diania

obcohdov, reštaurácií a hotela. Martha Schwartz: "Použitie svetla v priestore prilákal verejnosť a

vytvorilo interaktívny priestor, ktorý slúži ako sociálny magnet pre deň aj noc.”

17

Obrázok 8 Grand Canal Square v Dubline v Írsku: Martha Schwartz

(http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://www.max4object.com/images/Grand/

1.jpg&imgrefurl=http://www.max4object.com/wp/%3Fp%3D688&usg)

Medzi pre mňa najdôležitejšieho landartistu patrí škótsky Andy Goldsworthy (nar.1956

v Cheshire). Pri prezeraní jednej z jeho foto- kolekcií povedal: „Pocit, materiál, poloha a forma sú

navzájom prepojené pri vznikaní môjho diela.“ Jeho tvorba je dokonalá súčinnosť s prírodou

a výsledné práce si fotografuje a ukladá do svojho archívu.

V roku 1974 študoval umenie na Bradford College a neskôr polytechniku v Prestone. V roku

2001 bol o Andym Goldsworthym natočený dokument Thomasom Riedelsheimerom s názvom

Rieky a Prúdy (Rivers and Tides). „Vychutnávama si tú slobodu využívať svoje ruky ako nástroje

s tým, čo nájdem okolo – ostrý kameň, pierko vtáka, tŕne.“ Andy sa pohráva s príležitosťami,

ktoré ponúka bežný deň: „ak sneží, pracujem so snehom, ak padá lístie, budem tvoriť s ním

a opadaný strom prináša možnosť využiť jeho konáre.“ „Chcem sa dostať pod povrch. Keď

pracujem s listom, skalou, konárom, nieje to len materiál ako taký. Je to otvorenie sa procesu

života v jeho samotnom vnútri a keď odídem, ten život bude pokračovať.“

Hovorí tiež o zmenách: „ Pohyb, zmena, svetlo, rast a zánik sú životodárnou krvou prírody,

energie, ktoré sa snažím nechať prúdiť prostrednícom svojej práce. Potrebujem šok dotyku,

odpor miesta, materiálu a počasia a Zem ako môj zdroj.“

O forme: „ Všetky formy sú nájdené v prírode a existuje veľa vlastností v každom materiále.

Ich skúmaním dúfam v pochopenie celku. Moja práca musí obsahovať tú časť materiálu, ktorá je

chaotická a voľná, ale aj tú pevnú a pravidelmú.“ (http://www.messzelato.hu/files/Landart

%20lesson%20slovak.pdf)

18

Goldsworthy tvoril z tenkého ľadu, kameňov, ktoré ukladal do oválnych tvarov

pripomínajúcich osie hniezda, z lístia, z ktorých vytváral farebné kruhy, vyrábal línie z listov

a kvetov, ktoré potom spustil na vodnú hladinu a prúd ich unášal a hral sa z ich tvarovateľnosťou.

Zrealizoval „Storm king wall“ (kamenný múr) v Storm King Art Center v Mountainville v New

Yorku.

Obrázok 10 Andy Goldsworthy: z jeho tvorby

(http://danielleslentz.files.wordpress.com/2009/11/andy_goldsworthy1.jpg)

Goldswortyho diela sú niekedy bolestivo rýchlo pominuteľné a tým nás do toho krátkeho

okamihu magicky vťahuje. Inokedy sú pevné a silné ako kameň, ale predsa v nich rozpoznať

prchavosť existencie. Dokáže vyjdariť prirodzenú podstatu, z ktorej sme my stvorený jedinečným

spôsobom tak, aby sme to dokázali postrehnúť, povzniesť sa a zatajiť dych. (Kolářová, 2007)

19

Obrázok 9 A. Goldsworthy: z jeho tvorby

1.1.4 Najvýznamnejší autori na Slovensku

K prvým konceptuálno-prírodným realizáciám u nás, kde sa krajina objavuje v skutočnej či iba

deklarovanej forme sa dopracoval na prelome šesťdesiatych-sedemdesiatych rokov Peter Bartoš

(1938), Alex Mlynárčik (1934), Július Koller (1939) a Rudolf Sikora (1946). Množstvo

realizovaných akcií v tomto období sú skôr skupinového charakteru, ktorých spoločným znakom

je reakcia daného výtvarníka na zvolený prírodný kontext. (Beskyd, 1999).

Tieto podujatia sú označené skôr ako hry, akcie a slávnosti. (Čarná, 2007) Jedným

z následovníkov filozofie „chôdze“ Richarda Longa alebo Hamisha Fultona je Július Koller, ktorý

patrí do generácie umelcov, ktorá sa v priebehu šesťdesiatych rokov pokúsila prekonať dôsledky

dlhoročnej kultúrnej izolácie, spôsobenej vojnou a následným obdobím socialistického

experimentu, v snahe začleniť naše umenie do aktuálneho európskeho kontextu.

(http://www.artandconcept.eu/cz/Koller/index.htm)

Medzi jeho výtvor patrí projekt s názvom "Univerzálna futurologická obava", kde autorova

myšlienka spočíva v nasledujúcej citácii: „Mám tých otázok toľko, toľko neuspokojenej

zvedavosti, že samotný otáznik symbolizuje množstvo tých otázok dohromady." - J. Koller

Obrázok 11 Júliu Koller a jeho "otáznik"

(http://www.kadist.org/datas_fr/images/moyen/img-42.jpg)

„V rámci slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia možno Michala Kerna považovať za vzácny solitér. Tvorba Michala Kerna bola koncentrovaná na úzky okruh

tém: človek - prostredie/príroda - čas, čo autorovi umožňovalo precizovať a intenzifikovať

20

chápanie otázok, ktoré sa k nim vzťahovali, v hlbších prienikoch. Spájalo ich úsilie postihnúť

univerzálne v individuálnom v intenciách známych z humanisticky orientovanej tvorby Josepha

Beuysa.“ (Katarína Rusnáková, 1996)

„Michal Kern celým dielom deklaruje čosi väčšieho, než iba osobné presvedčenie, keď v

tomto „prelomovom" katalógu (1989-90) pred dvojicou reprodukovaných diel z cyklu „Udalosť"

(1986) zaradí „Ateliér v prírode" (1982), podpíše ho a označí dátumom 12. júla 1982: „Od tých

čias, keď som ešte ako dieťa behal pomedzi lopúchy na brehu Demänovky a začal som si

uvedomovať modrú oblohu cez bizarné obrazce v lopúchoch a v daždi som sa tešil, ako steká

voda veľkou kanelúrou stebla ku koreňom, od tých čias je toto môj ateliér v prírode a príroda v

ateliéri" (Radislav Matuštík, 1996) (http://www.artandconcept.eu/cz/kern/ipage00001.htm)

Obrázok 12 Michal Kern: Čiary života

(http://www.artandconcept.eu/cz/kern/ipage00001.htm)

21

Obrázok 13 Michal Kern: Nekonečnosť obrazu

(http://www.artandconcept.eu/cz/kern/ipage00006.htm)

1.1.5 Earth art

Medzi akciami uskutočňovanými v prírode a Earth artom je podstatný rozdiel. V prvom

prípade boli prevádzané len na povrchu zeme, príroda tu slúžila iba ako prirodzený exteriér a to

bez toho, aby zasahovali do jej geologických vrstiev. V druhom prípade Earth art spočívala

v realizáciách, ktoré už v značnej miere poznačovala a menila tvárnosť krajiny, pracovala s jej

vnútornými aj viditeľnými procesmi. Od samého začiatku išlo o výrazné tvorcovské individuality,

ktorých východiská mohli byť dočasne obdobné: rozširovali sa hranice umenia, avšak vyhýbali sa

akejkoľvek inšpirácii mediálnou kultúrou. Tvorcovia predstavovali akúsi intelektuálnu elitu, ktorá

narúšala konvenčné vnímanie umenia obmedzujúceho sa na závesný obraz a trojrozmerný

objekt. A tak prekračovali hranice galérie, nútili diváka, aby sa konfrontoval s realizáciami, ktoré

mu neboli nijako blízke. Odmietali pristúpiť na pretrvávajúce estetické normy a ich diela niesli

obsah sami v sebe. (Petišková a kol., 2002)

Pokiaľ ide o geológiu, umenie a veda sú ako dvaja vyzretý súrodenci s veľmi odlišnými

temperamentmi. Jedným z najprvších tvorcov tohto typu bol už v predchádzajúcej kapitole

spomínaný Robert Smithson s jeho Špirálovým mólom, ktorý zomrel predčasne v roku 1973.

Za počiatočnú prácu Earth art sa považuje Art Yard (1961) od američana Waltera de Maria.

(Geržová, 1999). Ale k jeho menu sa častejšie spája Bleskové Pole (1977), kde badať Walterov

dlhodobý záujem o prázdne, široké priestory, nečlenené žiadnym prírodným alebo umelým

útvarom. Bleskové pole sa nachádza v púšti v Novom mexiku. Niekoľko rokov hľadal vhodné

22

miesto, ktoré by bolo ploché, vyznačovalo sa častými búrkami a bolo opustené, aby doňho mohol

vsunúť v pravidelných rozostupoch 400 tyčí, vhodných zvodidiel bleskov. (Petišková a kol., 2002).

Tak vznikol rad neuveriteľne silných fotografií, na ktorých kontrastujú kľukaté blesky

s rovnými zašpicatenými tyčami.

Obrázok 14 Walter de Maria: Bleskové pole

(http://www.climate-changer.com/2007/11/)

1.2 Land art v záhradno – architektonickom umení Medzi priority tvorby krajiny patrí identifikácia charakteristických čŕt krajiny, jej krajinný

obraz, krajinný ráz a charakteristický vzhľad. Venuje sa priestorovej kompozícii, kultúre krajiny,

hodnotovo-významovým vzťahom a kultúrnemu dedičstvu v krajine, hodnotí vizuálny impakt

v krajine, situovanie stavieb v krajine a navrhovaním vhodných úprav zložiek krajinnej štruktúry.

Toto všetko by mal architekt vziať do úvahy. Dôležité je však rešpektovať pravidlo, že

nesmie byť len záležitosťou tvorivej prestíže daného architekta, ale prvoradý je najmä

pozorovateľ a investor. Dôležitý je tiež priestor, včlenenie novovytvorených prvkov do okolia.

1.2.1 Prvky v mestskom prostredí

Krajina je základnou bázou na urbanizáciu, ľudské aktivity i na tvorbu ekonomického rastu a

rozvoja spoločnosti. Vzťahom človeka ku krajine sa urbanisti a krajinári zaoberajú už dlhší čas,

minimálne od začiatku vedecko-technickej revolúcie, keď došlo v dôsledku zaťažovania životného

prostredia i k filozofii zakladania záhradných miest. „Nemali by sme vytvárať mestá, v ktorých je

23

málo radosti a veľmi veľa neskutočných ľudí, ktorí sa stretávajú len na neľudských

križovatkách…“ (Jozef Brath, 2001)

Idea záhradných miest bola v prvých desaťročiach 20. storočia síce populárna, ale prístupná

bola prevažne buržoázii a stredným vrstvám. To začínajúcu environmentálnu krízu neriešilo. V

tom čase sa však predsa skvalitňuje urbánne prostredie a zakladajú sa väčšie plochy zelene i

obecné parky. Zaujímavé je, že myšlienka záhradného mesta sa uplatňovala aj po druhej

svetovej vojne, a to najmä v Anglicku a v Amerike.

Tvorba kvalitného urbanizmu je dlhodobý proces, často viditeľný až po dlhých rokoch

realizácie plánov. Urbanizmus je proces často nedocenený.

Okrem toho sa na tvorbe urbanizovaného priestoru okrem urbanistov a spolupracujúcich

odborníkov podieľajú aj iné zložky: občania, samospráva, nadradené záujmy štátu, investori…

Tým sa často aj dobre navrhnuté riešenia menia na nesystémové zástavby. Ako narastá tlak

investorov na zástavbu podľa ich gusta, narastá aj odpor občanov voči nesystémovým krokom.

To vedie k renesancii urbanizmu, ktorá je v krajinách EÚ už zrejmá, na Slovensku sa jej však

zväčša úspešne bránime. (Ing. Anna Dobrucká, http://www.uzemneplany.sk/clanok/tvorba-

krajiny)

Obrázok 15 Kráľovská botanická záhrada –umiestnenie diela umeleckého sklára Dale Chihuly (2006)

(http://www.uzemneplany.sk/clanok/tvorba-krajiny)

„Každé mesto musí mať svoj dizajn. Mesto, ktoré ho nemá, nepozná svoju hodnotu a nevie,

kam smeruje.“ Ing. Anna Dobrucká (krajinný architekt)

Medzi technickým a estetickým existujú dlhoročné väzby, čoho dôkazom je aj záhradná a

krajinná architektúra, ktorá vystupuje na súčasnej profesionálnej scéne ako disciplína zahrňujúca

dve základné entity: vedu a umenie, pričom ich pomerové zastúpenie je v každom štýle smere)

24

iné (Vreštiak, 2002). Partnerstvo záhradného (a aj krajinného) umenia s výtvarným umením

začalo už v starovekých civilizáciách. Založené bolo na základe spoločných tvorivých princípov.

Preto je aj ťažké nájsť medzi nimi deliacu čiaru vymedzujúcu poslanie a začiatok, či koniec

kompetencií záhradného umelca v oblasti výtvarného umenia; dozvedieť sa, aké sú možnosti

spoluúčasti výtvarného umelca na tvorbe záhradno-architektonických kompozícií a aký je podiel

ich oboch pre ľudskú spoločnosť a životné prostredie. Umelecká podstata profesie záhradné a

krajinného architekta je však jednoznačne ľahko dokázateľná - tak ako umelec komunikuje

prostredníctvom svojich diel so svojím percipientom , rovnako aj záhradný a krajinný architekt

vedie dialóg s prostredím tvoriacim kulisu našich životných aktivít. (Newton (1941) in Laurová,

2008)

1.2.2 Prvky land art v záhrade

Relaxovať za zhonu rušného života vo vlastnom kúsku záhrady je snom nielen majiteľov

záhrad. Bez ohľadu na veľkosť využitia - či celú plochu alebo len časť záhrady, je potrebné

zabezpečiť vytvorenie priestoru na mieru podľa potrieb a prianí vlastníka pozemku. Ideálne

prostredie pre život človeka napĺňa, harmonizuje a navracia mu stratenú rovnováhu. Tvorba

záhradného architekta spočíva v rešpektovaní prianí a predstáv investora, musí poznať jeho

základné osobnostné črty a takpovediac vidieť do jeho vnútra. Tu už nejde iba o tvorbu prostredia

pomocou zelene a prvkov drobnej architektúry, prípadne menej náročných modelácií terénu, ale

o vniknutie umeleckých prvkov, ktoré majú byť akýmsi zvýrazňovačom osobnosti majiteľa, majú

podčiarknuť jeho štýl života a vniesť do jeho duše spontánnu radosť z ojedinelého výtvoru.

Ako zdroj inšpirácie som našla tvorcu v štýle land art Juliana Comptona, záhradného

architekta, ktorý vytvoril niekoľko „kúskov“, za ktoré bol niekoľkokrát ocenený.

Obrázok 16 Julian Compton

2. 2.

25

Obrázok 17 Julian Compton

(http://translate.google.sk/translate?hl=sk&sl=en&u=http://

www.landartgardendesign.co.uk/

&ei=Q575S7GYIouPOPegtZUM&sa=X&oi=translate&ct=res

ult&resnum=1&ved=0CBwQ7gEwAA&prev=/search%3Fq

%3Dland%2Bart%2Bin%2Bgarden%26hl%3Dsk)

2 . CIEĽ PRÁCE

Cieľom tejto bakalárskej práce má byť zhrnutím a prehľadom tvorby land artu, jeho vnášanie

a začleňovanie do priestorov a objektov a jeho pôsobenie na pozorovateľa aj na samotného

autora. Chcela by som poukázať na jednotlivé postupy a možnosti, ktoré priniesla nielen história

land artu, ale aj súčasná doba. Predstaviť záhradno – architektonickú tvorbu a vniknutie prvkov

land artu do nej, pôsobenie umeleckých objektov dočasne alebo trvalo. Zameriať sa na hlavnú os

tohto umenia, čiže zhmotnenie myšlienky a inšpirácie do materiálu, následkom čoho potom

vznikajú unikátne diela a dielka.

Zanalyzovať pôvod, prínos, začlenenie do priestoru a estetický účinok výtvoru na pozorovateľa,

využitie nových foriem a variácií a začleniť ich do bežného života človeka

Táto bakalárska práca má byť pre mňa poznaním a cestou k využitiu land artu v mojej

budúcnosti. Otestovať si vlatný prejav mysle a kreativity a následne na základe teórie,

zoskupenej zo zdrojov literárnych, internetových sa venovať praxi kompozície a ukladania

umeleckých prvkov do urbanizovaného priestoru.

3. MATERIÁL A METODIKA PRÁCE

26

3.1 Materiál práce

Pri vypracovávaní tejto bakalárskej práce na tému Land art v záhradno – architektonickom

umení som použila nasledovné materiály:

odborná literatúra z univerzitnej knižnice Slovenská Poľnohospodárska knižnica v Nitre

odborné časopisy na internete v elektronickej forme

odborné články z internetu

odborná lieratúra vypožičaná a súkromná

3. 2 Metodika práce

V predošlých kapitolách a podkapitolách som sa snažila pomocou histórie vznikania,

premien a rôznorodosti využívania land artu poukázať na rôzne aspekty tohto smeru.

Opísala som tvorbu jednotlivých autorov a snažila som sa prostredníctvom rozdielností v ich

tvorbe, ale zároveň v spojitosti s jedným a tým istým hnutím zdôrazniť možnosti vzniku diel.

Výberom umelcov som zhrnula daný charakter ich výtvorov, od nízkorozpočtových po finančne

nákladné projekty, od miniatúr po silné geologické zásahy do zeme, od jednoduchej inštalácie so

silnou myšlienkou po obrovsky metrážne akcie.

Vo výsledkoch hodnotím pointu autorských diel a dostávam sa k výsledkom zamerania sa

na prvky land artu s jeho pôsobením na prostredie, diváka aj autora v záhradno –

architektonickom urbanizovanom prostredí.

3. VÝSLEDKY A DISKUSIA

27

Na tvorbe Roberta Smithsona som sa snažila poukázať na nesmiernu odosobnenosť od

predošlých tradícií v umení, jeho hlboká myšlienka vývoja vytvorila do očí bijúcu skulptúru, ktorá

sa stala rovnako ako idea vývoja aj znakom pominuteľnosti, pretože v súčasnej dobe je špirála

zaplavená. Navyše autor i keď nepriamym spôsobom zaklincoval túto pointu tým, že tragicky

pominul počas leteckej havárie pri prieskume svojho vlastného diela Amarillo Ramp.

Manželským párom Christom a jeho ženou Jeanne – Claude som chcela vyzdvihnúť

myšlienku, že v umení nie sú hranice, tvorba nie je podmienená priestorom, veľkosťou ani

tvarom. Ich veľkolepú myšlienku neodradila ani vysoká finančná nákladovosť projektu, ani časové

rozpätie inštalácie a príprav, aj keď výsledný efekt trval iba veľmi krátku dobu. Dodnes sa však

divákom zanechá obraz tejto mimoriadnej akcie v pamäti a tisíce ľudí môžu obdivovať projekt

prostredníctvom fotografií a medializácie.

Toto jedno z najplodnejších umeleckých partnerstiev bolo prekvapujúce okrem odvážnych

nápadov aj odhodlaním nemať vopred nijaký rozpočet a dielo navrhúť podľa zásady „nech to

stojí, čo to stojí“. Pritom všetky náklady financujú výlučne z vlastných zdrojov. Odmietajú

akékoľvek dary i sponzorské príspevky či ponuku bezplatnej práce dobrovoľníkov pri realizácii

svojich diel. Znie to až absurdne, no vytrvalosť a vôľa im zrejme vôbec nechýba.

Nebolo to však po každý raz, čo sa im podarilo nápad zrealizovať. Pri pokuse obaliť do

špeciálneho papiera dva mrakodrapy na dolnom Manhattane, Múzeum moderného umenia či

námestie Time Square. Aj to považovali kompetentní za bláznivý nápad a nepovolili im to.

Svojou prácou ukázali svetu, že myseľ človeka má obrovskú slobodu vo fantázii a tvorbe, a

nakoniec známa veta „fantázii sa medze nekladú“ ideálne vystihuje tento umelecký pár.

Wolfgang Laib, na začiatku študent medicíny, no neskoršie prepadol umeniu a tvorbe

v štýle land art. Ovplyvnený východnými filozofiami ( Buddhizmus, Taoizmus ) si položil vysoké

ciele. Celé týždne prechádzal lúkami a prírodou, aby vyhľadával jemný žltý peľ a zbieral ho do

nádob. Myslím si, že land art by nemal byť jednoznačne označovaný ako „hnutie“, ale skôr

spôsob života. Wolfgang Laib je toho živým príkladom. Jeho dielo bolo hotové dávno predtým,

ako bolo zrealizované. Počas dlhých samotárskych prechádzok mal obrovský priestor pre

rozvýjanie vlastného ducha. Bohatý a plnohodnotný život v jeho vnútri musel byť len slabým

odrazom v uskutočňovaní jeho diel. Dlhorvajúca, nevšedná a trpezlivá práca bola cesta.

Výsledok mohol byť skutočne iba zábleskom, pretože nebyť chráneného miesta galérie, hotové

dielo by bolo doslova rozfúknuté.

28

Richard Long sa vyznačoval nesmiernym cestovateľským duchom a veľkou túžbou po

objavovaní. Jeho cesty po rôznych kútoch sveta –ako napríklad na osamelých cestách po

Nepále. Takisto, ako v prípade zberu Wolfganga Laiba, aj Long podstupoval samotárske časovo

zdĺhavé kroky. A práve aj tieto kroky sa stali charakteristické pre jeho tvorbu, keď vytváral

vyšliapané cestičky a cesty, kruhy a stopy, ktoré pravdepodobne okrem neho nikdy nikto naživo

nevidel a sú zachytené na jeho fotografiách. Takáto tvorba je je pre niekoho nepochopiteľná

a takpovediac zbytočná. Avšak je potrebné opäť nahliadnuť do mysle samotného tvorcu a hľadať

odpovede na otázky „prečo“ môže byť za dielo považovaný vyšliapaný kus v tráve alebo hline.

Odpovede možno nájsť v známej vete „aj cesta

môže byť cieľ“. Na tejto jednoducho pôsobiacej fotografii (obr. 18) sa môže ukrývať

niekoľkomesačné putovanie, nájdenie nových neobjavených miest, výhľadov, zvykov a kultúr

iných krajín. V tej jednoduchosti môže byť krása, veľkosť a sila prežitých zážitkov.

Tvorca Andy Goldsworthy je pre mňa veľkou inšpiráciou. Jeho farebné výtvory, tvary

a spôsoby prevedenia sú mi blízke, sú upokojujúce a zároveň plné dynamiky. Po vzhliadnutí filmu

Rivers and Tides od režiséra Thomasa Riedelsheimera vo mne ešte dlho ostal hrejivý pocit. Jeho

tvorba je rozmanitá a pôsobivá. Zaujalo ma, ako dokázal zbierať a nosiť kamene na miesto

budúceho diela v upršanom počasí, so skrehnutými prstami ukladal pláty kameňov jeden na

druhý, starostlivo pracoval s balansom skál. Stačilo, že v okamihu kamene nezapasovali jeden na

druhý a celá práca bola preč...Dielo sa v sekunde rozpadlo a vtedy Goldsworthy chytil opäť už

toľký krát ohmataný kameň a začal odznova. Pokusy trvaly do doby, kým skulptúra nebola

hotová. A keď prišiel príliv, voda objekt zatopila do posledného kamienka na špici. Vtedy, pri

západe slnka vznikli nádherné zábery fotografií, ktoré teraz kolujú po celom svete.

29

Obrázok 18 Richard Long

(http://interactivedrawing.files.wordpress.com/2010/01/richard-long1967.jpg)

Obrázok 19 Andy Goldsworthy: Rivers an Tides

(http://www.dvdoutsider.co.uk/dvd/pix/r/ri/riversandtidesr1usa.jpg)

Naproti takto zložito zrealizovaným výtvorom Andy zhotovil i jednoduché, no magicky

príťažlivé obrazce z ľadu, ktoré lámal na kúsky, akoby ich „roztavil“ dychom a spájal do vlnoviek

a upevňoval ku kameňom. Opäť vznikli výnimočné zábery fotografií, kde vlnka z ľadu v spojení so

západom slnka presvitala a ukázala všetky svoje vnútorné štruktúry. Efekt so slnkom v pozadí sa

javil, akoby špirálka svietila. Po príchode teplejšieho vzduchu sa celé dielo nenávratne roztopilo.

Obrázok 20 Andy Goldsworthy: vlnovka z ľadu

(http://www.coldmountaincraft.com/images/RiversAndTides_small_1_.jpg)

Časté vracanie sa k tvarom ako sú kruh, špirála alebo vlna značí, že autor si silne uvedomuje

podstatu bytia. Kruh symbolizuje cyklus, premeny, vzchádzanie a miznutie, špirála vývoj a vývin

a vlna dynamiku, cestu, prúdenie. Preto niet pochýb o tom, že autor veľmi intenzívne pracuje

s duchovnými hodnotami, sebareflexiou a veľmi dobre si uvedomuje energie prúdiace zo zeme.

Po tejto analýze jednotlivých tvorcov a pochopením danej umeleckej a tvorivej oblasti môžem

začať hľadať možnosti uplatnenia prvkov land artu do urbanizovaného priestoru.

Záhradná a krajinná architektúra je prepojením dvoch strán - umenia a vedy a sú spojené

mostom zvaným kreativita. Veda, ako možnosť technického prvku a umenie, ako predstaviteľ

estetickej pôsobivosti vytvárajú pevné prepojenie. To má výrazný vplyv na pozorovateľa, pretože

30

uspokojuje jeho nielen fyzické,ale aj psychické potreby a to vnímaním vôní, farieb, textúr, štruktúr

a celkovej harmonickej kompozície, načúvania zvukom či možnosť dotyku s objektami

a rastlinami. To v ňom vyvoláva pocit uspokojenia, psychohygieny, relaxu a šťastia. Znamená to,

že ideálne vyriešený priestor v záhrade má veľmi silný účinok na jej užívateľa.

Dôležitým aspektom záhradnej tvorby je originalita, inovácia, pokrok. Tým land art určite je,

ale aplikáciou do záhradno-architektonického priestoru by nemal vzbudiť gýčovitosť. Preto by

mala tvorba byť premyslená tak, aby do okolia zapadla, aby súvisela s priestorom a jeho

užívateľmi. Potom možno tvrdiť, že vydarená záhrada je samou o sebe umeleckým dielom.

Pre každý typ záhrady sa dajú vybrať vhodné umelecké kúsky, či už z kameňa, dreva alebo kovu.

Keďže ide o štýl land art, priestor by nemal obsahovať drahé umelecké originály, mal by byť čo

najviac spätý s prírodou a z prírodných materiálov. Ľudia v dnešnej hektickej dobe potrebujú

prírodu viac ako kedykoľvek predtým. Dôkazom toho je napríklad masovosť víkendových pobytov

v „náhradnom“ životnom prostredí mimo mestských štruktúr v prírode, v záhradkách či na

chatách.

Land art v záhradno-architektonickej tvorbe môže mať mnoho podôb. Daný výsledok je buď

vopred premyslený, navrhnutý, zrealizovaný alebo samotným tvorcom je majiteľ takéhoto

priestoru a citlivo, trpezlivo si vytvorí vlastné „umelecké dielko“.

Ako príklad môžem použiť vlastnú fotografiu, kde som chcela ukázať náznak jednoduchej

tvorivosti v dobre známom priestore:

Obrázok 21 uplatnenie jednoduchej tvorivosti v záhrade (Korecová, 2010)

31

Obrázok 22 uplatnenie jednoduchej tvorivosti v záhrade / inšpirácia A.Goldsworthy (Korecová, 2010)

Ako príklady použitia prvkov land artu môžem navrhnúť jemný piesok pohrabaný do

vlnoviek a kruhov, alebo štrk (štrk a kamene možno rozdeliť podľa veľkosti a farieb)

a okruhliaky(drobné kamene bez ostrých hrán, ktoré vznikli pôsobením vody), prípadne skaly a

kamene usporiadané do rozmanitých tvarov, kôra ihličnanov, drevo a samozrejme aj samotné

rastliny.

Rastliny figurujúce ako prvok land artu je jednou z najvhodnejších volieb. Samotná

vizuálna vlastnosť odrody môže pôsobiť umeleckým dojmom. Jedným z príkladov môže poslúžiť

Hosta undulata ´Albomarginata´ či Hosta Ann Kulpa.

Obrázok 24 Hosta undulata ´Albomarginata´

(Korecová, 2010)

Ďalším návrhom pri uplatnení land artu v záhradnom umení môže poslúžiť aj zanedbaná

trávnatá plocha, ktorá môže mať charakter kvetinovej lúky. Tu sa dá inšpirovať obyčajným

viazačstvom a aranžovaním kvetín do kytíc. Z vysokej trávy sa utvoria snopce, zviazané lykovým

32

Obrázok 23 Hosta Ann Kulpa

(Korecová, 2010)

povrázkom alebo podobným prírodným materiálom a do nich sa môžu aranžovať plody zeme :

vetvička so šípkami, farebné lístie, bodliaky, kvetiny...

Ako vyplýva z tejto bakalárskej práce, v umení neexistujú žiadne mantinely, mažú sa hranice

a priestor pre fantáziu a tvorivosť je otvorený. Záleží teda na každom, aký spôsob vnášania land

artu do záhrad si zvoliť.

33

ZÁVER Cieľom mojej bakalárskej práce na tému Land art v záhradno-architektonickom umení

bolo poukázať na jednotlivé aspekty využitia prvkov Land art, zoštudovaním jednotlivých

tvorcov sa pokúsiť čo najbližšie pochopiť význam a možnosti tohto smeru. Prišla som na to,

že prapodstata tvorby land art je skôr životným štýlom, ako iba hnutím 60. tych rokov 20.

storočia. Spracovanie bakalárskej práce na túto tému mi dalo nový rozmer v chápaní land

artu, prepojenie umenia, prírody a vedy a to mi dáva možnosť využiť tento poznatok v mojej

budúcej praxi. Je to pre mňa cesta a inšpirácia.

V súčasnej dobe je potreba spájať sa s prírodou v čo najväčšej možnej miere, pretože

civilizovaním a tým aj pretechnizovaním spoločnosti a životného prostredia sme sa vo väčšej

miere odklonili od počiatočnej tvorivej hmoty – prírody. Bez nej by nefungovala ani existencia

ľudstva, proti silným živlom prírody sme bezmocní. Preto je nevyhnutné sa aj v dynamickom

a hektickom spôsobe života obklopovať krásnymi vecami, utvárať svoje prostredie, v ktorom

sa denne zdržiavame a zosúladiť ho harmonicky s našimi potrebami, aby sme pocítili pocit

šťastia.

Umenie s prírodou je pevné prepojené – oba svety sú plné rozmanitých tvarov, farieb,

vôní, textúr a štruktúr.

V súčasnosti sa trendom záhradno-architektonickej tovrbe stávajú dočasné inštalácie. Sú

to projekty, ktoré sú výsledkom spojenia vnútornej výpovede umelca a dynamikou života

v spoločnosti. Fantázii sa medze nekladú a možnosti sú otvorené. Veľmi efektívnou

záležitosťou sa stalo aj poukázanie na ekológiu, životné prostredie pomocou land art. Na

Slovensku sa čoraz viac rozbiehajú akcie tohto typu a výsledky sú veľmi priaznivé.

Spracovanie tejto práce je pre mňa výzva do môjho budúceho profesijného života. Našla

som nové inšpirácie a obzory, ktoré chcem neskôr využiť v tvorbe.

34

Zoznam použitej literatúryČARNÁ, Daniela: Z mesta von: Umenie v prírode. Bratislava: GALÉRIA MESTA BRATISLAVY,

2007. 144s. ISBN 978-80-88762-95-9

DOBRUCKÁ, Anna: Tvorba krajiny. [online]. [cit. 2010-05-01] Dostupné na

http://www.uzemneplany.sk/clanok/tvorba-krajiny

GERŽOVÁ, Jana: Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia druhej polovice

20.storočia. Kruh súčasného umenia: Bratislava: PROFIL, 1999. ISBN 80- 968283-0-4

GLENN, Martina: Land art [online]. [cit. 2010-05-13]. Dostupné na:

http://www.artmuseum.cz/smery_list.php?smer_id=150

GOLDSWORTHY, Andy: Masterpiece of the month # 6. In: Scholestic Art. 4/2005, s. 8-9

JAROŠ, Branislav: Land art a jeho využitie v záhradno-architektonickej tvorbe: bakalárska práca.

Nitra, 2008. 44s.

KOLÁŘOVÁ, Hana: Neuplívání Andy Goldswortyho. In: Bedrník: Časopis pro ekogramotnost,

3/2007 s. 2 [cit. 2008 – 16 – 5 ].Dostupné na internete <http:// www.

pavucina-sev.cz/bedrnik.htm>

LAILACH, Michael: Land art. Köln: TASCHEN, 2007. 96s. ISBN: 13-968-3-8228-5612-3

LUCIE-SMITH, Edward: Art today: Současné světové umění. Prel. Jena Solperová et al. 1. vyd.

Praha: SLOVART, 1996. 511s. Prekl. z angl.orig.:Art today. ISBN 80-85871-97-1

LUKAČOVIČOVÁ, Lenka: Expanzia umenia: 60-te roky 20. storočia – Land Art. [online]. [cit.

2010- 05-13]. Dostupné na: http://lenkalukacovicova.blog.sme.sk/c/184340/Expanzia-umenia-60-

te-roky-20-storocia-Land-Art.html#ixzz0oZwrgrP5

http://lenkalukacovicova.blog.sme.sk/c/184340/Expanzia-umenia-60-te-roky-20-storocia-Land-

Art.html#ixzz0p1kMaQ6l

35

PETIŠKOVÁ, Terezie a kol.aut: Dějiny umění, 12. díl. Praha: Euromedia: Knižní klub: Balios,

2002. 312 s. ISBN 80-242-0720-6

SAVILLE, Laurel: Outdoor Stonework: The Timeless, Practical, and Aesthetic Value of Stone

Quarry Books, 2008. 160 s. ISBN 1592533213

SUPUKA, Ján – FERIANCOVÁ, Ľubica. 2008. Vegetačné štruktúry v sídlach. 1. vyd. Nitra: SPU,

2008. 504 s. ISBN 978-80-552-0067-5

TARASEN, Nick: Double negative. [online].[cit. 2010-05-1]. Dostupné na

http://doublenegative.tarasen.net/

TROJANOVÁ, Alžbeta: Land art: Optikou vybraných kategórií ekologického luxusu: diplomová

práca. Praha, 2007. 80s.

Wikipédia: Wolfgang Laib. [online]. [cit. 2010-05-1]. Dostupné na

http://www.facebook.com/profile.php?id=1472121998#!/profile.php?

id=1472121998&v=wall&story_fbid=129885320359898

Medzinárodná súťaž land artu zameraná na riešenie problému klimatických zmien [online].

[cit.2010-05-11]. Dostupné na http://www.messzelato.hu/files/Landart%20lesson%20slovak.pdf

Július Koller [online]. [cit. 2010-05-01]. Dostupné na

http://www.artandconcept.eu/cz/Koller/index.htm

36

2 PrílohyCD médium –bakalárska práca v elektronickej podobe

37