nÁzov vysokej Školy - evidencia záverečných...

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

TECHNICKÁ FAKULTA 2119689

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

DIPLOMOVÁ PRÁCA

2010 Bc. Silvia Pavlovičová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

TECHNICKÁ FAKULTA

POSÚDENIE A ANALÝZA RIZÍK NA VYBRANEJ

PREVÁDZKE

(Diplomová práca)

Študijný program: Kvalita produkcie

Študijný odbor: 5257 Kvalita produkcie

Školiace pracovisko: Katedra kvality a strojárskych technológií

Školiteľ: Doc. Ing. Peter Čičo, CSc.

Nitra 2010 Bc. Silvia Pavlovičová

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Silvia Pavlovičová, vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému

„Posúdenie a ohodnotenie rizika na vybranej prevádzke“ vypracovala samostatne

s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Nitre, dňa 15. apríla 2010

Silvia Pavlovičová

Poďakovanie

Dovoľujem si poďakovať vedúcemu diplomovej práce doc. Ing. Petrovi Čičovi,

CSc. za metodické vedenie, cenné rady ako aj odbornú pomoc a trpezlivosť pri príprave

a spracovaní diplomovej práce. Moje osobitné poďakovanie patrí všetkým prajným

ľuďom, ktorí ma podporovali a vytvorili mi podmienky počas celého štúdia.

Abstrakt

V každom podniku musia zamestnávatelia venovať pozornosť zisťovaniu možností

vzniku rizík, ktoré môžu spôsobiť škody väčšieho rozsahu.

Predmetom mojej diplomovej práci je spracovanie problematiky posudzovania rizík pri

práci a návrh na eliminovanie rizík a zabezpečenie optimálnych pracovných podmienok

pre zamestnancov vo vybranom podniku. Práca hodnotí riziká jednoduchou bodovou

metódou.

Analýzou rizík pomocou vybranej metódy identifikujem nebezpečenstvá a ohrozenia

posudzovaného systému, hodnotím riziká z pracovného procesu a pracovného

prostredia a navrhujem nápravné opatrenia na zníženie existencie rizík.

Eliminovanie rizík ohrozujúcich zdravie a životy zamestnancov by malo byť

povinnosťou každého zamestnávateľa.

Kľúčové slová: nebezpečenstvo, ohrozenie, prevádzka, analýza rizika,

Abstract

In all businesses, employers must pay attention to ascertaining the possibilities of risks

arising which could cause a large extent of damage.

The subject of my dissertation is the treatment of the question of risk assessment at

work and a proposal for eliminating risks and ensuring optimal work conditions for

employees in a given business. The dissertation evaluates risks by the simple points

method.

By analysing the risk using the selected method, I identify the dangers and threats of the

system under assessment. I assess the risks of the work process and the work

environment and suggest corrective measures to lower the existence of risks.

Eliminating risks which threaten the health and lives of employees should be the

obligation of every employer.

Key words: danger, threat, plant, risk analysis,

OBSAH

Obsah.................................................................................................................................5

Úvod..................................................................................................................................7

1. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE PROBLEMATIKY ...................................8

1.1 Základné pojmy manažérstva rizík .........................................................................8

1.1.1 Nebezpečenstvo .............................................................................................8

1.1.2 Ohrozenie.......................................................................................................9

1.1.3 Riziko...........................................................................................................10

1.1.4 Poškodenie ...................................................................................................11

1.1.5 Škoda............................................................................................................12

1.2 Posudzovanie rizík ako súčasť algoritmu riadenia ........................................13

1.2.1 Výber posudzovaného systému a určenie jeho parametrov ........................14

1.2.2 Identifikácia nebezpečenstva ......................................................................14

1.2.3 Identifikácia ohrození .................................................................................15

1.2.4 Posúdenie, či sú splnené požiadavky záväzných predpisov a noriem ........17

1.2.5 Hodnotenie rizika – určenie pravdepodobnosti, určenie dôsledku .............19

1.2.6 Posúdenie bezpečnosti systému ..................................................................21

1.2.5 Opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizika ..........................................23

1.3 Prehľad a stručný popis metód posudzovania rizík ......................................24

1.3.1 Analýza možností porúch a ich následkov - FMEA..................................24

1.3.2 Analýza stromom udalostí - ETA ..............................................................24

1.3.3 Bezpečnostný audit - SA ...........................................................................25

1.3.4 Analýza pomocou kontrolných záznamov - CLA ......................................25

1.3.5 Rutinné testy - RT .....................................................................................25

1.3.6 Čo sa stane, ak ... - WI ................................................................................26

1.3.7 Relatívne hodnotenie - RR .........................................................................26

2. CIEĽ PRÁCE ..........................................................................................................27

3. METODIKA PRÁCE .............................................................................................28

3.1 Charakteristika vybraného podniku.....................................................................28

3.2 Charakteristika pracoviska a zariadení ................................................................28

3.3 Zváranie ako rizikový proces a riziká spojené so zváraním................................28

3.4 Hodnotenie rizika.................................................................................................28

4.2 Návrh opatrení .....................................................................................................28

5

4. VLASTNÁ PRÁCA ................................................................................................29

4.1 Charakteristika vybraného podniku.....................................................................29

4.2 Charakteristika pracoviska a zariadení ................................................................30

4.3 Zváranie ako rizikový proces a riziká spojené so zváraním................................31

4.4 Hodnotenie rizika................................................................................................ 33

4.5 Návrh opatrení......................................................................................................43

5. ZÁVER ....................................................................................................................45

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY .....................................................................46

PRÍLOHY .....................................................................................................................49

6

1 Úvod

V súčasnosti sa dostáva stále viac do popredia otázka, ako sa má spoločnosť ďalej

vyvíjať a na čo má položiť dôraz na začiatku 21. storočia, o ktorom sa najčastejšie hovorí,

že bude storočím informačných technológií, no dostalo už aj celý rad iných prívlastkov.

Čoraz viac sa súčasný vývoj ľudskej populácie spája aj s prírodnými, či technickými

a technologickými katastrofami a ich dopadmi na spoločnosť v podobe obrovských škôd

a strát. Z uvedených dôvodov je nevyhnutné prehodnotiť základné hodnoty modernej

spoločnosti a vytvoriť podmienky na ich zabezpečovanie.

Komplexné zvyšovanie úrovne bezpečnosti je na začiatku 21. storočia jednou

z najvýznamnejších úloh, ktorá stojí pred celou spoločnosťou, pred vládami jednotlivých

krajín ale aj pred manažmentom každej firmy. Na druhej strane je ich problematika

dosahovania bezpečného života a trvalého zlepšovania životnej úrovne cieľom každého

človeka. Manažment rizík je nástroj na identifikovanie rizík, ktoré môžu znížiť úroveň

komplexnej bezpečnosti, je prostriedkom na analýzu rizík, ich hodnotenie, klasifikáciu,

stanovenie priorít a následne aj ich znižovanie. Stáva sa teda neoddeliteľnou súčasťou

procesu zvyšovania bezpečnosti a má významný podiel na ochrane človeka, materiálnych

hodnôt, ale aj kultúrnych a duchovných hodnôt a v neposlednom rade tiež životného

prostredia pred účinkami negatívnych dôsledkov javov.

(Šimák,2006)

Jedným z významných kritérií pri nasadzovaní nových technických systémov a

technológii do praxe je úroveň ich bezpečnosti v systéme človek - stroj - environment.

Schopnosť posudzovať bezpečnosť zainteresovaných súčasti výrobného procesu nemôže

vychádzať z náhodnej premisy, ale musí byť založená na stratégii systémového prístupu.

Výrazným predpokladom efektívnej prevencie pri zabezpečení bezpečnosti práce a

bezpečnosti technických systémov je identifikácia nebezpečenstiev a ohrození, definícia

ich kvalitatívnych a kvantitatívnych charakteristík s následným určením a ohodnotením

rizika. Posudzovanie rizika, ktoré vedie k určeniu, navrhnutiu a vykonaniu ochranných

opatrení smeruje k zmenšeniu rizika na najmenšiu možnú mieru - tento proces sa chápe

ako riadenie rizika, resp. manažérstvo rizika. (MMspektrum,2006/5)

7

1. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE PROBLEMATIKY

1.1 Základné pojmy manažérstva rizík

Pojem bezpečnosť je kľúčovým pojmom aj v problematike, ktorá sa zaoberá

rizikami, ich skúmaním a minimalizovaním. Najjednoduchšia definícia hovorí, že

bezpečnosť je protikladom nebezpečenstva. Je to teda jeden z dvoch protikladných

stavov existencie prírodných, spoločenských, ale tiež umelo vytvorených technických

alebo technologických systémov (napr. v ruskom jazyku označuje slovo „opasnosť“

nebezpečenstvo, stav ohrozenia, naproti tomu „bezopasnosť“ označuje bezpečnosť, t.j.

stav bez ohrozenia). Pojem bezpečnosť bezprostredne súvisí s pojmami

nebezpečenstvo, riziko, ohrozenie a s pojmom „výzva“, ktorý začína byť používaný

v poslednom období. Dôležité je uvedomiť si skutočnosť, že v spoločenských

a technických a technologických systémoch sa zaužíva rozdielne chápanie týchto

pojmov a vzťahov medzi nimi:

1. v technických a technologických systémoch je ohrozenie dôsledkom

neakceptovateľného a nezohľadneného nebezpečenstva a riziko mierou

ohrozenia,

2. v spoločenských systémoch je ohrozenie aktivizované riziko, ktoré pôsobí proti

záujmom subjektu a zároveň to môžu byť aj konkrétne situácie, ktoré

bezprostredne znemožňujú uskutočnenie plánovaných cieľov a vykonávanie

konkrétnych činností a procesov. (Šimák,2006)

1.1.1 Nebezpečenstvo

Nebezpečenstvo je latentná vlastnosť objektu spôsobiť neočakávaný

negatívny jav (t. j. počas činnosti alebo existencie objektu môže vzniknúť

mimoriadna udalosť). Je to podstatná, ale skrytá vlastnosť alebo schopnosť materiálu,

technického zariadenia alebo pracovnej činnosti, ktorá môže spôsobiť škody.

(Šimák,2006)

Nebezpečenstvo je objekt alebo situácia (napr. stroj, strojné zariadenie,

náradie, materiál, výrobná technológia, rôzna pracovná činnosť a pod.), ktorá má

potenciál spôsobiť poškodenie zdravia ľudí, strát na majetku alebo znečistenie

životného prostredia. Vyznačuje sa teda tým, že môže spôsobiť neočakávaný

(neželateľný) negatívny jav. (Tomáš,2003)

8

Nebezpečenstvo je podstatná vlastnosť, alebo schopnosť niečoho (materiálu,

stroja, pracovnej činnosti), čom môže zapríčiniť vznik škody. Stroje, materiály,

technológie a pracovné činnosti sa vyznačujú tým, že môžu spôsobiť neočakávaný

negatívny dôsledok – napr. poškodenie človeka, alebo majetku. Ide

o nebezpečenstvo alebo nebezpečné činnosti. Je to zdroj možného zranenia, alebo

poškodenia zdravia, je to zdroj ohrozenia. Preklad z anglického hazard,

nemeckého Gefahr, francúzskeho danger. Na nebezpečenstvo sa pýtame otázkou :

„ČO“ môže spôsobiť úraz, alebo nežiaducu udalosť?

(Sinay,Majer,2000)

Norma STN 01 0380 definuje nebezpečenstvo ako zdroj potencionálnej

škody alebo situácie, ktorá potencionálne môže spôsobiť stratu.

(Norma STN 01 0380)

1.1.2 Ohrozenie

Ohrozenie je stav pôsobiaci na človeka alebo prostredie vznikajúci pri

činnostiach, ktorých nebezpečné vlastnosti neboli v plnej miere zohľadnené. Je to

možnosť aktivovať nebezpečenstvo v konkrétnom priestore a čase. Je to aktivované

nebezpečenstvo, ktoré nebolo zohľadnené, závisí na vonkajších a vnútorných

podmienkach. (Šimák,2006)

Ohrozenie je to aktívna vlastnosť objektu, spôsobiť negatívny jav – úraz či

škodu. Ak stroje, materiály, technológie a pracovné činnosti, ktoré obsahujú určité

nebezpečenstvo, a ak tejto ich vlastnosti je vystavený človek alebo prostredie – ide

o ohrozenie. Je to možnosť aktivovania nebezpečenstva v konkrétnom priestore

a čase (na rozhraní stroj – človek – prostredie). Zodpovedá anglickému hazardous

situation, hazard effect, hazard, nemeckému Gefahrdung. Na ohrozenie sa pýtame

otázkou: „AKO“ môže dôjsť k úrazu, alebo ku škode?

(Sinay,Majer,2000)

Ohrozenie je obdobie, počas ktorého sa predpokladá nebezpečenstvo vzniku

alebo rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti. Pojem na označenie konkrétneho,

fyzicky existujúceho subjektu, javu či udalosti, schopného spôsobiť škodu alebo

ujmu, pričom ohrozenie je kvalitatívne vystupňovanie rizika. Pojem, ktorý označuje

bezprostredne vnímanú blízkosť ujmy, škody.

(Securityrevue,2005)

9

Ohrozenie je keď sa stroj (technický objekt) uvedie do prevádzky

a nezohľadní sa jeho nebezpečná vlastnosť, dochádza k ohrozeniu v určitom

pracovnom priestore a čase. Je teda stav, keď môže byť aktivované

nebezpečenstvo – aktívna vlastnosť objektu. (Sinay,1997)

1.1.3 Riziko

Týmto pojmom sa vyjadruje pravdepodobnosť, že vznikne negatívny jav

a zároveň dôsledky tohto javu. Na riziko sa pýtame otázkou: „AKÉ VEĽKÉ“ je

ohrozenie? Aká je pravdepodobnosť, že dôjde k úrazu a s akými následkami?

(Tomáš,2003)

Norma STN 01 0380, definuje riziko (ang. risk): príležitosť, že sa stane

niečo, čo bude mať vplyv na ciele, meria sa následkami alebo odhadom

pravdepodobnosti. (Norma STN 01 0380)

Riziko (možnosť, nebezpečenstvo straty, neúspechu, škody, kombinácia

pravdepodobnosti, že nastane neželaná udalosť a následkov neželanej udalosti,

kvantitatívne a kvalitatívne vyjadrenie ohrozenia, stupeň alebo miera ohrozenia).

Je pojem na označenie skutočnosti, že existuje potenciálna možnosť narušenia

bezpečnosti. (Securityrevue,2005)

Riziko je kvantitatívne a kvalitatívne vyjadrenie ohrozenia, stupeň alebo

miera ohrozenia. Je to pravdepodobnosť vzniku mimoriadnej udalosti a jej

dôsledok (je spojené s početnosťou a rozsahom mimoriadnej udalosti). Keďže

žiadna ľudská aktivita nie je absolútne bezpečná, je nutné stanoviť mieru rizika,

ktorú je možno akceptovať (akceptovateľné riziko). Akceptovateľné riziko je

zo skúsenosti a odborných zdrojov stanovené na hodnotu 10-5 až 10-7, tzn. že

negatívny jav sa môže vyskytnúť jedenkrát zo 100 000 až 10 000 000 prípadov,

prípadne jedenkrát za uvedený počet časových jednotiek. Okrem toho existuje

zostatkové riziko. Je spojené hlavne s technickými zariadeniami a predstavuje

mieru rizika, ktorú nie je možné úplne eliminovať pri konštruovaní príslušného

zariadenia. Preto sa uvádza v informácií pre užívateľa vrátane možných

dôsledkov príslušného negatívneho javu. Uvedené pojmy nie je možné od seba

oddeľovať, pretože sú to tri stránky tej istej reality. Nebezpečenstvo je zdrojom

ohrozenia a riziko je mierou tohto ohrozenia. Sú teda vzájomne previazané

a navzájom sa podmieňujú.

10

Riziko teda nie je stav ani proces, ale je to vzťah systému schopného spôsobiť

závažnú zmenu v pláne, či jeho narušenie a referenčného systému, ktorého

funkcia, ciele a plánované procesy sú ohrozené. Riziko a ohrozenie sú

kategóriami, pomocou ktorých označujeme možné narušenie bezpečnosti.

Riziko vyjadruje možnosť ohrozenia subjektu dôsledkami rôznych mimoriadnych

udalostí a krízových javov. Sú to očakávané škody a straty ( na životoch, zdraví,

škody na majetku), prerušenie ekonomických aktivít, atď.) zavinené zmenou

vonkajších a vnútorných podmienok v konkrétnom priestore a v konkrétnom čase.

Spravidla je založené na matematickej kalkulácii pravdepodobnosti. Výpočet

pravdepodobnosti je reálny v prípadoch, keď ide o relatívne sa opakujúce

ohrozenia ( povodne, dopravné nehody, ... ).

Na druhej strane sa komplikovanejšie určuje pravdepodobnosť takého rizika,

s ktorým nie sú skúsenosti a preto nie je o ňom vytvorený dostatočný štatistický

hodnoverný súbor údajov ( napr. riziko ohrozenia v prípade kolízie planéty

s vesmírnym telesom, poškodenia jadrovej elektrárne, teroristického útoku na

významný priemyselný či iný objekt a pod. ). Riziko je vždy spojené

s objektívnou existenciou ohrozenia, hrozby a subjektívnou pripravenosťou

( zraniteľnosťou) túto hrozbu znášať. (Šimák,2006)

1.1.4 Poškodenie

Poškodenie je etapa, ktorá predchádza škode a je ju možné chápať ako

zmenu vlastností objektu alebo priebehu činností v dôsledku pôsobenia vonkajších

vplyvov, pričom počas tejto zmeny dochádza k degradácii – znižovaniu

(negatívnej zmene) funkčnej schopnosti. (Hrubec, Viršíková a kol.)

Je taká škoda systému alebo jeho časti, že tento nemôže ďalej plniť svoju

funkciu a za účelom obnovy funkcie musí byť opravená, nahradená, liečená alebo

rehabilitovaná v určitom časovom období. Pracovný úraz, choroba z povolania

a v menšej miere aj preťaženie patria medzi typy „ poškodenia“ človeka ako

súčasti systému. Škoda, porucha alebo havária ako typy poškodia materiálnych

častí systému, ako aj únava materiálu, strata účinnosti alebo straty vo výrobe nie

sú považované za poškodenie. Rovnako sa nepovažuje za poškodenie škoda, ktorá

vznikla z jednoznačného úmyslu iných osôb. (Európska agentúra pre BOZP,2006)

11

1.1.5 Škoda

Škoda je každá, každá, ľubovoľným spôsobom vzniknutá zmena, ktorá je

minimálne jednou osobou považovaná za nepríjemnú. V prípade, že ohrozenie v

systéme človek – stroj – environment spôsobí stratu rovnováhy medzi jeho

jednotlivými subjektmi, dochádza k znehodnocovaniu materiálnych alebo funkčných

vlastností, príp. schopností osôb alebo materiálnych objektov, príp. okolia. Uvedený

proces vedie k vzniku negatívneho javu, ktorého dôsledkom je škoda.

(Tomáš,2003)

Škoda je fyzické zranenie alebo poškodenie zdravia alebo majetku.

(STN EN 1050)

Každá, ľubovoľným spôsobom vzniknutá zmena definovaná stratou na

majetku, pričom sa táto vyjadruje najčastejšie formou peňazí alebo aj počtom

usmrtených ľudí, počtom stratených pracovných miest, množstvom kontaminovanej

zeminy a pod. (Hrubec, Viršíková a kol.)

12

6. Posúdenie bezpečnosti systému

1. Výber posudzovaného systému a určenie jeho parametrov

2. Identifikácia nebezpečenstva

3. Identifikácia ohrození

5. Hodnotenie rizikaurčenie pravdepodobnostiurčenie dôsledku

7. Opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizika

Nie

áno

A

4.Posúdenie, či sú splnené požiadavky zákon. predpisov a

noriem

Riziko akceptovateľné

Riziko neakceptovateľné

KONIEC

ŠTART

D

B

Vykonanie opatrení podľa predpisov

C - riadenie rizikaD - ovládanie rizika

A - analýza rizikaB - posudzovanie rizika

1.1 Posudzovanie rizík ako súčasť algoritmu riadenia

Na posudzovanie a kontrolu rizík nie sú presne stanovené pravidlá. Na to aby bol

postup jednotný a systematický, možno odporučiť postupnosť krokov, ktorá vychádza

z EN 1050 a je znázornená na obr.1. (STN EN 1050)

Obr. 1. Postup posudzovania rizika v praxi (STN EN 1050)

13

1.1.1 Výber posudzovaného systému a určenie jeho parametrov

Posudzovaným systémom môže byť stroj, zariadenia, technológia, pracovný

priestor, pracovná činnosť, používaný materiál a pod., ktorý sa bude vyšetrovať. Presné

určenie posudzovaného systému ukáže, kde sa vyskytuje nebezpečenstvo. Výber

posudzovaného systému je možný dvoma spôsobmi:

súpisom všetkých prevádzkových priestorov, strojov, zariadení, technologických

uzlov a pod., kde možno predpokladať ohrozenie života a zdravia osôb. Každá

položka zoznamu bude samostatným posudzovaným systémom, ktorého analýzu

je treba vykonať.

podľa odporúčaného všeobecného zoznamu nebezpečenstiev možno

lokalizovať miesta na pracoviskách v pracovných postupoch, kde sa tieto

nebezpečenstvá vyskytujú. Tieto miesta budú prvkom posudzovaného systému.

(Sinay,Majer,2000)

Súčasťou tohto spôsobu má byť aj definovanie posudzovaného systému, teda

určenie jeho parametrov (napríklad rýchlosť zdvihu, koncentrácia a pod.). Ide o dôležité

skutočnosti. Ak bude treba prijať nejaké opatrenia, jednou z ciest môže byť zmena

parametrov posudzovaného systému. Takéto faktory môžu byť rizikovými faktormi.

K charakteristike systému patrí aj úroveň obsluhy zariadenia. V tomto prípade ide o to, či

sú osoby, ktoré sa zaoberajú obsluhou zaškolené, skúsené, alebo či môžu s týmto

systémom prísť do styku i tzv. tretie osoby – neprofesionálne osoby. (Sinay,Majer,2000)

1.1.2 Identifikácia nebezpečenstva

Ak sa posudzuje vybraný systém (stroj, pracovný priestor atď.), treba v ňom

identifikovať tie vlastnosti, charakteristiky a aspekty, ktoré sú možnou príčinou vzniku

škody, úrazu, ohrozenia zdravia – negatívneho javu. Tento postup sa vyznačuje tým, že

posudzovatelia konzultujú s pracovníkmi na pracovisku, prípadne technikmi, údržbármi a

pod., ako oni vnímajú nebezpečenstvá na pracovisku.

Ďalej nasleduje systematické preverenie všetkých aspektov posudzovaného systému

podľa dokumentácie, štatistiky úrazovosti a iných podkladov a taktiež identifikácia

nebezpečenstiev priamo na pracovisku. Je nutné zistiť, čo by mohlo na pracovisku alebo

pri pracovných činnostiach spôsobiť škodu. Dobrou pomôckou pri orientácii v tejto

oblasti môže byť zoznam nebezpečenstiev a ohrození, ktoré uvádzajú mnohé normy alebo

príručky. (Sinay,Majer,2000)

14

Zoznamy nebezpečenstiev a ohrození sú obsahom noriem a príručiek, ktoré sú

záväzným predpisom pri orientácii v tejto oblasti ( napr. STN EN 292-1, EN 1050,

Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o poskytovaní OOPP a príručka EC „Risk

assessment“ ) - príloha č.1 (Šimák,2006)

1.1.3 Identifikácia ohrození

Ak sme už identifikovali nebezpečenstvá, treba určiť ako môžu spôsobiť úraz

alebo škodu. Je potrebné určiť spôsob možného nepriaznivého pôsobenia nebezpečenstva

na človeka, prostredie, hodnoty, atď. Z jedného nebezpečenstva je možné odvodiť jedno

alebo viac ohrození. Posudzovatelia by mali pri identifikácii ohrození zohľadniť

nasledujúce aspekty :

Aký je dosah pôsobenia nebezpečenstva : v tomto prípade je potrebné, aby

posudzovatelia mali poznatky o možných zónach ohrozenia, hraniciach rozhrania

systému človek – stroj – prostredie a tiež o podmienkach pôsobenia

nebezpečenstva.

Charakteristika nebezpečenstva a spôsob iniciácie, vytváranie nebezpečných

situácii a úroveň ochrany :ohrozenie závisí i od parametrov posudzovaného

systému a nebezpečenstva. Napr. pri zvýšení rýchlosti môžu vzniknúť ďalšie

možnosti zranenia. Ohrozenie závisí taktiež od stupňa ochrany.

Kombinácia viacerých nebezpečenstiev : takáto kombinácia viacerých

nebezpečenstiev súčasne môže viesť k vzniku iného ohrozenia, ktoré vznikne

integráciou viacerých nebezpečenstiev. (Majer,2005)

Na identifikovanie ohrození, odhadovanie a posúdenie rizika uvádza norma STN 01

0380 rôzne postupy. Jej úlohou je poradiť, aké opatrenia treba vykonať, aby sa zvýšila

bezpečnosť stroja, a aká dokumentácia je potrebná na overovanie posúdenia rizika. Po

identifikovaní ohrození sa musí odhadnúť riziko určením parametrov rizika pre každé

jednotlivé ohrozenie. Riziko súvisiace s konkrétnou situáciou a technológiou je odvodené

kombináciou nasledujúcich parametrov: závažnosťou škody a jej dôsledkov,

pravdepodobnosti vzniku takejto škody, ktorá je funkciou : frekvencie a trvania ohrozenia,

pravdepodobnosti vzniku nebezpečnej udalosti, technických možností a ľudských

schopností predchádzať alebo zabrániť mu. (Pačaiová,2003)

15

1. Závažnosť (stupeň poškodenia) sa odhaduje vzhľadom na:

charakter predmetu ochrany: osoby, majetok, prostredie,

závažnosť zranenia alebo poškodenia zdravia: ľahké, vážne, smrť,

rozsah poškodenia (pri každom stroji): jedna osoba, viac osôb.

2. Pravdepodobnosť vzniku škody sa odhaduje s prihliadnutím na:

frekvenciu a trvania ohrozenia: nevyhnutnosť prístupu do nebezpečných

miest (pri bežnej prevádzke, údržbe, opravách), spôsob prístupu, trvanie

pobytu: počet vstupujúcich osôb, počet prístupov,

pravdepodobnosť vzniku nebezpečnej udalosti: spoľahlivosť a iné

štatistické údaje, úrazová štatistika poškodenia zdravia, porovnávanie rizík,

možnosti ako predchádzať škodám alebo ich obmedziť obsluhou

(kvalifikované osoby, nekvalifikované osoby, osoby bez zručnosti),

rýchlosť vzniku nebezpečnej udalosti (okamžite, rýchlo, pomaly),

upozornenia o riziku (informácie, porovnanie, výstražné signály), ľudské

možnosti predchádzať škodám, možnosť úniku (možno, len za určitých

podmienok nemožno), praktické skúsenosti a poznatky (o strojoch,

podobných strojoch, bez skúseností) (Pačaiová,2003)

Pri odhadovaní rizika sa musí prihliadať na všetky ohrozené osoby. Odhadovanie

rizika musí vychádzať z takej situácie, pri ktorej je nevyhnutné prerušiť bezpečnostnú

funkciu (napríklad počas údržby). Na určenie pravdepodobnosti a závažnosti zranenia sú

dôležité údaje o úrazoch pri konkrétnom druhu, strojov a konkrétnom druhu

bezpečnostného opatrenia. (Majer a kol.,2009)

Všetky informácie o možných nebezpečenstvách a ohrozeniach sú známe

z dokumentácie, ktorú si zamestnávateľ vedie vo forme dotazníkov pre zamestnanca,

výpisy z technickej a technologickej dokumentácie (napr. o strojoch a zariadeniach, s

ktorými vykonávajú zamestnanci činnosť) ale am s previerok na jednotlivých

pracoviskách. Z uvedenej identifikácie nebezpečenstiev a ohrození môžeme povedať, že

potencionálny zdroj úrazu vychádza z prevádzkových priestorov v podniku. Ak by sme

užšie špecifikovali pracovné činnosti, úrazy vznikajú pri výkone rôznych profesií

a manipuláciou, obsluhou rôznych typov strojov a zariadení. Vzhľadom na prevádzkové

priestory je potrebná identifikácia s ohľadom na to, či sa pracovná činnosť vykonáva

v budove – dielni respektíve v teréne. (Majer, 2008)

16

1.1.4 Posúdenie splnenia požiadaviek záväzných predpisov a noriem

Parametre rizika pravdepodobnosť a závažnosť nežiaducej udalosti možno

podstatne ovplyvniť rešpektovaním právnych ustanovení. V tomto kroku posudzovatelia

porovnávajú, či dané zariadenie, technológia, spĺňajú požiadavky platných bezpečnostných

predpisov a noriem. Ak je splnený tento krok, je možné pokračovať pri posudzovaní rizika

ďalším krokom. Podpora týchto systémových nástrojov je mnohým známa. Vývoj v tejto

oblasti rýchlo postupuje, čo je možné pozorovať na vývoji v oblasti smerníc a noriem

dotýkajúcich sa tejto oblasti. Základné normy používané v tejto oblasti je rada ISO resp.

BS, kde normy rady ISO 900x sú už postupne novelizované (ISO 900x/2000). Pomerne

zdĺhavé sú jednania okolo noriem ISO 18 00x (oblasť bezpečnosti), kde musí byť jasné

kto bude garantom týchto noriem (ISO alebo MOP). Všeobecné skúsenosti pre výber a

realizáciu jednotlivých techník analýzy rizík, techník posudzovania identifikovaných rizík

a ich využívanie k definovaniu a realizácii opatrení vedúcich k znižovaniu rizík v rámci

systému riadenia rizika sú tiež obsahom viacerých medzinárodných noriem IEC a EN,

väčšinou už prijatých do sústavy slovenských noriem, ako STN IEC alebo STN EN.

Z noriem IEC je najvýznamnejšia STN IEC 60300-3-9 - Analýza rizika technologických

systémov, ktorá sa zaoberá pojmom, procesom a metódami analýzy rizík s cieľom zaistiť

akosť a vzájomný súlad plánovania a realizácie analýzy rizika a prezentácie výsledkov a

záverov. Je okrem iného využiteľná ako základ pre špecifikovanie požiadaviek na akosť

pre analýzu rizika a ako základ pre vyhodnotenie analýz rizika po ich dokončení. Obsahom

normy STN IEC 60300-3-1 Metódy analýzy spoľahlivosti. Metodický návod je

všeobecný prehľad najčastejšie používaných postupov analýz spoľahlivosti, ich výhody a

nevýhody, súhrn potrebných vstupných údajov a požiadaviek na postupy a oblasti ich

použitia. (Encyklopedický súbor bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 2006)

V roku 2003 bola vydaná norma STN 01 0380 Manažérstvo rizika. Ide o normu,

ktorá z hľadiska svojho obsahu a zamerania dosiaľ nemala u nás svoj ekvivalent. Norma

poskytuje všeobecný návod na určovanie a zavádzanie procesu manažérstva rizika, ktorý

obsahuje určenie súvislostí, identifikáciu, analýzu, vyhodnotenie, zaobchádzanie,

komunikáciu a trvalé monitorovanie rizík Manažérstvo rizika je termín, ktorý sa používa

na označenie logickej a systematickej metódy určovania súvislostí, identifikovania,

analýzy, vyhodnotenia, zaobchádzania, monitorovania a oznamovania rizík súvisiacich s

akoukoľvek činnosťou, funkciou alebo procesom, ktorý organizáciám umožní vylučovať

alebo znižovať straty a maximalizovať príležitosti a možnosti.

17

Túto normu možno použiť vo všetkých etapách príslušných činností a možno ju

aplikovať na veľmi široký rozsah činností alebo postupov akejkoľvek verejnej, súkromnej

alebo spoločenskej organizácie alebo skupiny. V norme je uvedených 28 príkladov oblastí

jej možného použitia, akými sú napr. manažérstvo pohľadávok a plánovania zdrojov,

plánovanie neočakávaných udalostí a havárií, etické problémy a bezúhonnosť,

zodpovednosť za návrh a výrobok, problémy s prostredím, informačné systémy, ochrana

zdravia a bezpečnosť pri práci, prevádzkové a údržbárske systémy, legislatívna zhoda,

manažérstvo projektovania, verejné riziko, všeobecná zodpovednosť atď. Norma je určená

na rozpracovanie politiky manažérstva rizika od úrovne výkonného predstaviteľa

organizácie až po podrobné programy manažérstva rizika na nižších organizačných

úrovniach. Aj keď ide celkom všeobecnú normu, nepochybne nájde svoje uplatnenie aj v

oblasti manažmentu elektrotechnických a energetických podnikov. Norma je rozčlenená do

týchto častí:

predmet normy, jej aplikácie a definície,

požiadavky manažérstva rizika,

prehľad manažérstva rizika,

proces manažérstva rizika,

dokumentácia,

prílohy (Aplikácie manažérstva rizika, postup pri rozpracúvaní a zavádzaní

programu manažérstva rizika, Všeobecné zdroje rizika a oblasti ich vplyvu,

Identifikácia voliteľných opatrení na zaobchádzanie s rizikom atď.)

(časopis pre elektrotechniku a energetiku,2004)

Posúdenie, či sú splnené požiadavky záväzných predpisov a noriem sa v mnohých

algoritmoch nenachádza z jednoduchého dôvodu, že sa predpokladá za samozrejmé, aby

posudzovaný systém spĺňal bezpečnostné predpisy, ktoré udávajú zákony, vyhlášky,

smernice a normy. (Leitner, 2007)

V tomto kroku teda posudzovatelia porovnávajú, či dané zariadenie, technológia,

priestor a pod. spĺňajú požiadavky platných bezpečnostných predpisov a noriem, ale aj

technickej dokumentácie a návodov výrobcu. Tento rozhodovací blok stanovuje ďalší

postup v rámci analýzy rizika nasledovne:

18

Ak nie sú splnené legislatívne požiadavky, je potrebné realizovať opatrenia podľa

predpisov a znovu preveriť, či sa parametre posudzovaného systému, a aké

nebezpečenstvo a ohrozenia z neho vyplývajú.

Ak sú splnené legislatívne požiadavky, vykoná sa ďalší krok.

(Encyklopedický súbor bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 2006)

1.1.5 Hodnotenie rizika – určenie pravdepodobnosti, určenie dôsledku

Hodnotenie rizika je proces posúdenia rizík pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov

na pracovisku, ktoré vyplývajúci z nebezpečenstiev na pracovisku. Ide o systematické

preskúmanie všetkých aspektov práce, konkrétne :čo by mohlo spôsobiť zranenie alebo

ujmu, či je možné riziko odstrániť, a ak to nie je možné, aké preventívne alebo ochranné

opatrenia sa na pracovisku prijali s cieľom regulovať riziko. (Benediková, 2007)

Riziko vyjadruje pravdepodobnosť vzniku a rozsahu škody na technickom objekte

ako aj možného poškodenia zdravia človeka, resp. riziko je kombináciou pravdepodobnosti

a následku prípadného negatívneho javu. Matematicky ho možno vyjadriť vzťahom:

Riziko(R) = pravdepodobnosť(P) x dôsledok (D),

kde: R – hodnota rizika,

P – pravdepodobnosť vzniku,

D – následok prípadného negatívneho javu (rozsah škody.

Riziko resp. hodnota rizika je definovaná ako funkcia pravdepodobnosti a následku :

R = f(x) (P,D).

Hodnotenie rizík sa môže vykonať rôznymi spôsobmi, ktoré sú závislé od získaných

informácií, možností posudzovateľov, ale aj od účelu posudzovania rizík, druhu ohrození

a pod. Spôsoby hodnotenia môžu byť:

kvalitatívne – čo predstavuje slovné vyjadrenie na opis podľa rôzneho stupňa

pravdepodobnosti a dôsledku.

polo kvantitatívne – ide o postup, pri ktorom majú kvalitatívne opísané stupne

pridelené číselné hodnoty. Ich kombináciou môžeme určiť stupeň ohrozenia

a hodnota rizika. Je ideálnou metódou na preverenie rizík na pracovisku,

19

slúžiacich ako východisko na vykonanie bezpečnostných opatrení v prevádzke

(napr. bodová metóda).

kvantitatívne – tento spôsob hodnotenia sa používa pri presnom a dôslednom

hodnotení rizík a najmä pri konštruovaní strojov a pri výrobe a používaní

nebezpečných látok. Toto hodnotenie využíva numerické hodnoty

pravdepodobnosti (napr. 1 úraz na 100 000 pracovníkov.

Aby sme mohli určiť hodnotu rizika je potrebné správne vykonať odhad parametrov čo je

pravdepodobnosť vzniku nežiaducej udalosti a závažnosti dôsledku možného poškodenia

zdravia. Výsledkom hodnotenia rizík sa dopracujeme k zaradeniu existujúceho rizika do

kategórie akceptovateľného alebo neakceptovateľného rizika.

pravdepodobnosť – tzn., že nehoda vznikne vychádza z početnosti vzniku rizikovej

situácie. Môžeme povedať aj ako často dôjde k nežiaducej udalosti.

dôsledok vyjadruje stupeň a závažnosť možného poškodenia zdravia alebo škody.

Hodnotenie predstavuje určitý výpočet rizika, ktorým sa posudzuje či sú splnené

požiadavky bezpečnostných predpisov. Ak nastane situácia, ktorá nezaručuje bezpečnosť

práce pre zamestnanca je potrebné vykonať návrh opatrení. (Benediková, 2007)

I napriek tomu, že hodnotenie rizík a riadenie rizík sú procesy prebiehajúce vo

väčšine prípadov samostatne, nemožno ich od seba odlúčiť. Nevyhnutnosť kvantitatívneho

vyhodnotenia rizika dokazuje, že proces riadenia rizík priamo nadväzuje na výstupy z

procesu hodnotenia rizík, a preto sa dôraz kladie na správnu komunikáciu medzi týmito

dvoma zložkami. Počas plánovania sú hodnotitelia a manažéri rizík zodpovední za

dohodnutie sa na cieľoch, štruktúre a časovom trvaní hodnotenia rizík a na zdrojoch, ktoré

sú prístupné a nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

Správna informácia o vyhodnocovaní rizika a o všetkých neistotách, ktoré sa pri

vyhodnocovaní vyskytli, umožní v procese riadenia rizík správnu interpretáciu okolností

rizika. Hlavným prínosom zložky hodnotenia rizika pre zložku riadenia rizík je, že táto

identifikuje hlavné zložky celkového rizika, umožňuje sa v diskusii zamerať na hlavné

problémy, zabezpečuje priestor pre vybudovanie súladu a predstavuje metodológiu pre

prioritizáciu environmentálnych problémov. Výstup z procesu hodnotenia rizík umožňuje

manažérovi rizika zabezpečovať ochranu zdravia a životného prostredia a zároveň

optimalizovať technologické postupy a optimalizovať i finančné náklady na ich realizáciu.

20

Z hľadiska zabezpečenia funkčného prepojenia procesov hodnotenia rizík a riadenia rizík

by sa mal manažér rizika zúčastňovať na procese hodnotenia rizík od začiatku, nakoľko

poznajúc možnosti na redukovanie rizík, môže pomôcť zostaviť otázky počas formulácie

problému ako súčasti hodnotenia rizík. Dôležitým aspektom pri celkovom procese riešenia

danej situácie je, aby výstupy z vyhodnotenia rizika boli pre proces riadenia rizík prínosné

a poskytovali informácie nevyhnutné pre fázu rozhodovacieho procesu. Jasne

formulovanie možných variantov tvorí základ pre definovanie štruktúry, zamerania a

samotného postupu pri hodnotení rizík. (Risk management, riadenie rizika)

1.1.6 Posúdenie bezpečnosti systému

Dôležitým predpokladom pre určenie stupňa ohrozenia je systematické

analyzovanie organizácie práce. Podnik (prevádzková časť) sa člení na pracovné úseky a

pre každý pracovný úsek sa vypracuje zoznam tam vykonávaných činností. Určenie stupňa

ohrozenia sa vykonáva : vzhľadom na pracovný úsek: všetci zamestnanci sú vystavení

rovnakým ohrozeniam; vzhľadom na činnosť : ak vznikajú dodatočné ohrozenia na

pracovnom mieste; vzhľadom na osoby : pre určité skupiny osôb (napr. mladiství), pre

pracovníkov, ktorí vykonávajú činnosť na trvalo sa striedajúcich pracoviskách.

Pre každý pracovný úsek, každú činnosť je potrebné založiť nový pracovný list. Malo by

sa začínať s tými pracovnými úsekmi, činnosťami alebo osobami, u ktorých je potrebné

rátať s osobitnými ohrozeniami.

Analýza možných ohrození a zaťažení Zistenie je možné pomocou:

katalógov ohrozenia a zaťaženia pre jednotlivé typy prevádzky.

pre jednotlivé typy prevádzok, resp. profesií, činností existujú katalógy ohrozenia a

zaťaženia. V daných katalógoch sú už uvedené typické ohrozenia pre danú činnosť

a príslušné opatrenia, ako aj upozornenia na príslušné zdroje informácií. Je dôležité

vykonávať zisťovanie ohrození na mieste a zvažovať všetky aspekty činností. Je

nutné zaoberať sa i ohrozeniami, pri ktorých je bezpečnosť určená správaním sa

zamestnancov/pracovníkov.

Ak riziko má vyššiu hodnotu ako je akceptovateľné riziko a pri posudzovaní bezpečnosti

systému sa to ukázalo, treba navrhnúť opatrenia na úplné odstránenie alebo zníženie rizika.

Riziko možno odstrániť úplne vtedy, ak by sa odstránilo nebezpečenstvo alebo ohrozenie.

Ak sa v posudzovanom systéme nachádza – vyskytuje nebezpečenstvo, ktoré vyvoláva

21

ohrozenie s vyšším rizikom ako je akceptovateľné riziko, je nutné predpokladať, že

spôsobí zranenie alebo škodu. Na to, aby sme znížili riziko je potrebné odborne stanoviť

bezpečnostné opatrenia. Ich stanovenie závisí od skúseností a invencie osôb, ktoré ich

majú navrhnúť. Existujú však aj štandartné postupy a zásady, ktoré umožňujú pri

navrhovaní opatrení systematický prístup (napr. STN EN 292.1.2).

Stanovenie opatrení

Pri prijímaní bezpečnostných opatrení je nutné zohľadniť :

opatrenia technické

opatrenia organizačné

opatrenia personálne

Stanovenie priorít pri prijímaní opatrení

Pri stanovení priorít treba vychádzať zo záverov hodnotenia rizík a to podľa ich závažnosti.

Okamžite je nutné riešiť systémy s vysokým rizikom – za riešenie sa pokladá i prerušenie

prevádzky. Pre zlepšenie pracovných podmienok a pohody na pracovisku je potrebné do

plánu opatrení začleniť i akceptovateľné riziká.

Pri prijímaní opatrení je nutné hľadať konsenzus medzi výrobou, medzi bezpečnosťou,

ktorá je na akceptovateľnej úrovni a medzi nákladmi, ktoré sú na to vynaložené. Pri

prijímaní opatrení je dôležité zohľadniť požiadavky ekonomiky, prevádzky a bezpečnosti.

V ďalšom postupe je nutné preveriť, či sa pri navrhovaných opatreniach zmení riziko.

Systém musíme podrobiť opäť analýze podľa uvedeného algoritmu a overiť si, že

zostatkové riziko je akceptovateľné.

Zistenie, či jestvujúce opatrenia sú postačujúce

Toto rozhodnutie sa vykonáva v zmysle platných systémových postupov podľa predpisov

pomocou katalógu ohrození a zaťažení. Môže sa stať, že z pravidiel a predpisov sa

nezistia žiadne ciele na ochranu. Potom musí preverovací tím vykonať odhad rizika. Tento

tím musí podľa vlastného uváženia zhodnotiť všetky mysliteľné ohrozenia. V prípade

nutnosti je možné využiť vedomosti externých odborníkov.

Opatrenia sú postačujúce, ak odpovedajú predpisom. Opatrenia nie sú postačujúce vtedy,

ak sa nedosahuje cieľ ochrany alebo riziko nie je akceptovateľné.

Vedenie dokumentácie

Pri posudzovaní rizík je nutné tento postup písomne zdokumentovať z dôvodu možného

preukázania postupu a výsledkov posudzovania (napr. kontrolnému orgánu), ďalej

z dôvodu zabezpečenia prehľadu o posúdení a vyžadovaných opatreniach a z dôvodu

22

možného využitia takejto dokumentácie ako podkladu pri opakovanom posudzovaní

systému.

Dôležitým faktom je prístupnosť dokumentácie vybraným osobám (napr. zástupcovia

zamestnancov a pod.). O výsledkoch posudzovania rizík, o opatreniach, ktoré boli

vykonané a najmä o opatreniach, ktoré majú dodržiavať sami zamestnanci, by mali byť

informovaní i zamestnanci. Zamestnanci majú nárok byť informovaní o možných

ohrozeniach aj o tom, ako môžu možné nebezpečenstvá ohroziť ich zdravie. Musia byť

informovaní i o spôsobe možnej ochrany pred nimi. Je veľmi dôležité aby boli na

pracovisku dobré personálne vzťahy. Dobré personálne vzťahy ovplyvňujú komunikáciu

na pracovisku a tá je dôležitá pri akceptácií požiadaviek kladených vyššími stupňami v

rozhodovaní.

Výsledky posudzovania rizík majú významné miesto aj pri činnosti vedúcich pracovníkov,

ktorí tieto informácie využívajú pri svojej riadiacej činnosti.

Opakovanie posudzovania rizík

Posúdenie rizík nesmie byť iba jednorázovou záležitosťou. Je vhodné posúdiť

novovzniknuté riziká v prípadoch ako napr. zmena technológie, usporiadanie pracoviska,

režimu práce a pod.. Po určitom čase je nutné opäť realizovať posúdenie rizík už

posudzovaných systémov a zohľadniť pri tom nové technické a vedecké poznatky, nové

technológie, nové materiály i nové formy ochrany. Je dôležité venovať veľkú pozornosť

strojom a zariadeniam, ktoré sú už na prahu dožívania. (Benediková,2007)

1.1.7 Opatrenia na zníženie a odstránenie rizika

Na základe hodnotenia výsledkov vykonaných analýz rizík a výsledného posúdenia

rizík sa v rámci manažmentu rizík následne realizujú vhodné nápravné opatrenia s cieľom

odstrániť alebo potlačiť rizikovosť. Veľmi však záleží na skutočnosti, v ktorej etape

životného cyklu výrobku sa analýza, hodnotenie a posudzovanie rizík realizujú.

(Leitner,2007)

Zaisťovanie bezpečnosti výrobkov a výrobných systémov možno všeobecne uskutočňovať

realizáciou rizík buď v predvýrobných, výrobných alebo povýrobných etapách životného

cyklu. V predvýrobných etapách môžu nápravné opatrenia viesť k úpravám konštrukčného

riešenia, návrhu výrobných procesov a pod., ktorých výsledkom je odstránenie príp.

výrazné potlačenie príčin rizikovosti. (Leitner)

23

1.2 Prehľad a stručný popis používaných metód analýzy rizík

Pre stanovenie rizika bolo vypracovaných a v praxi sa aj využíva niekoľko metód.

Z nich našli najširšie uplatnenie nasledovné metódy:

1. FMEA (Failure Modes and Effects Analysis) - Analýza možností porúch a ich

následkov,

2. FMECA (Failure Modes Effects and Criticality Analysis) – Analýza spôsobov,

následkov a kritickosti porúch,

3. ETA (Event Tree Analysis) – Strom udalostí,

4. FTA (Failure Tree Analysis) – Strom porúch,

5. HAZOP (Hazard Analysis and Operability Study) – Identifikácia nebezpečných

stavov a posúdenie rizika,

6. PHA (Preliminary Hazard Analysis) – Predbežná analýza nebezpečenstiev,

7. Kombinované postupy obsahujúce metódy identifikácie a ohodnotenia rizík,

8. Metódy na posudzovanie rizík priemyselných havárií,

9. Komplexné metódy posudzovania rizík na pracovnom mieste,

10. Metódy sieťových rizikových grafov. (Zelený, 2005)

Medzi zaužívané a tradičné metódy patria predovšetkým nasledujúce metódy:

1.2.1 Analýza možností porúch a ich následkov (Failure Modes and Effects Analysis) – FMEA

Patrí k najpoužívanejším metódam. Je zameraná na identifikáciu možných porúch

prvkov a subsystémov hodnoteného systému a skúmanie dopadov týchto javov na

skúmaný systém. V prípade, že jej cieľom je hľadanie kritických, prahových javov, je táto

metóda označovaná FMECA.

1.2.2 Analýza stromom udalostí (prípadov) (Failure Modes Effects and Criticality Analysis) – ETA

Táto metóda využíva binárnu logiku. Začína na nejakej iniciačnej udalosti a sleduje

udalosti na všetky možné súvisiace prvky systému a celý systém ako taký.

24

1.2.3 Bezpečnostný audit (Safety Audit ) - SA

Táto metóda je nepochybne najstaršia zo všetkých. Vzťahuje sa predovšetkým na

existujúce prevádzky a zahŕňa systematické a kritické posúdenie vybraných aspektov

prevádzkovania závodu, prevádzky alebo zariadenia. Predstavuje zvyčajne inšpekčné

pochôdzky, ktoré môžu mať charakter neformálnej vizuálnej prehliadky až po formálne

zisťovanie, ktoré trvá dlhšiu dobu. Posúdenie býva vykonané tímom pracovníkov rôznych

profesií. Typickým postupom by mala byť príprava (obyčajne príprava kontrolných

záznamov, hodnotenie, odporučenie realizácie a zaznamenanie zmien.

1.2.4 Analýza pomocou kontrolných záznamov - CLA

Táto metóda využíva kontrolné záznamy položiek alebo krokov, podľa ktorých sa

overuje stav prevádzky. Je možné nastaviť veľký počet check listov, napr. pre každý stroj a

zariadenie. Kompletný kontrolný záznam obsahuje údaje „áno“, „nie“, „nie je vhodné“ a

„ďalšie informácie nie sú potrebné“, čo napomáha k dosiahnutiu úplnosti informácií. Často

sa kontrolné záznamy používajú na zistenie súladu s predpismi a štandardami (normami).

Je dôležitá ako spôsob, ktorým možno analyzovať zložité a obtiažne problémy a

porovnávať ich s dopredu pripraveným záznamom. Je vhodná pri zisťovaní problémov, ku

ktorým už došlo.

1.2.5 Rutinné testy – RT

V počiatočnom štádiu prípravy procesu je nutné overiť, či sú k dispozícií

požadované údaje pre látky a materiály, ktoré majú byť v navrhovanom procese použité. Je

dôležité mať k dispozícii všetky údaje, aby sme mohli proces vhodne uskutočniť a

zabezpečiť. Najväčšie problémy v súčasnej dobe spôsobuje „toxicita“. Vyžadujú sa

informácie týkajúce sa jej vplyvov na človeka, avšak dostupné údaje boli získané pri

pokusoch na zvieratách. Preto sa vyžaduje extrapolačné určenie a správna aplikácia

toxikologických dát. Naproti tomu vlastnosti týkajúce sa požiaru či výbuchu (tzv.

technicko-bezpečnostné parametre či požiarne technické charakteristiky) sa môžu ľahko

stanoviť zavedenými testovacími metódami.

25

1.2.6 Čo sa stane, ak ... – WI

Cieľom zaistenia bezpečnosti metódou What if Analysis je identifikácia

nebezpečných stavov v technologickom procese. Pomocou charakteristických otázok,

začínajúcich tradičným „Čo sa stane ak…“ sa zisťujú príčiny havárií a navrhujú sa

opatrenia na zvýšenie bezpečnosti. Môže byť však vyslovená aj akákoľvek námietka

týkajúca sa bezpečnosti a nemusí byť vyjadrená ako otázka. Zostavenie charakteristických

(pilotných) otázok, smerujúcich k identifikácii nebezpečenstva, nie je v tom prípade

systematizované, ako je to napr. pri nižšie popísanej metóde HAZOP. Kladenie otázok

závisí na skúsenostiach a intuícii tímu odborníkov, ktorý štúdiu uskutočňuje. Prebieha

formou porád vybraných odborníkov podrobne zoznámených s procesom. Pri poradách sa

dôsledne uplatňuje “brainstorming” – spontánna diskusia o hľadaní nových nápadov.

Metóda je veľmi účinná, pokiaľ štúdiu vypracúva skúsený tím odborníkov.

1.2.7 Relatívne hodnotenie – RR

Relatívne hodnotenie je posudzovanie nebezpečnosti procesu na základe fyzikálno

– chemických vlastností látok, technicko – bezpečnostných parametrov, ich množstva,

termodynamiky procesu a ďalších charakteristických javov. Tieto metódy neumožňujú

sledovanie kauzálnych súvislostí príčina – následok. Medzi metódy relatívneho hodnotenia

nebezpečenstva patria napr. metódy využívajúce Dow Fire and Explosion Index (Dowov

index horľavosti a výbušnosti), Mond Index (Mondov index), Substance Hazard Index

(Index nebezpečnosti látky), Chemical Explosure Index (Index pôsobenia chemických

vplyvov) a pod. (projekt metodického postupu na hodnotenie rizík,2000)

26

2. CIEĽ PRÁCE

Posudzovanie rizík je jednou zo základných požiadaviek v oblasti BOZP v zmysle

zákona č. 124/2006 Z.z. Ustanovuje základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a

ochrany zdravia pri práci. Zamestnávateľom ukladá povinnosť “zaisťovať nebezpečenstvá,

zisťovať ohrozenia a posudzovať riziká.” Osobitná pozornosť sa venuje zaisťovaniu

ohrozenia tam, kde hrozí nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia väčšieho rozsahu.

Preto aj cieľom mojej diplomovej práce je identifikovať nebezpečenstvá, ohrozenia

a hodnotiť riziká pri práci a navrhnúť nápravné opatrenia na odstránenie rizík vo vybranom

podniku.

Analýzu rizík budem vykonávať pomocou jednoduchej bodovej metódy.

Posudzovaním rizika z hľadiska pravdepodobnosti vzniku poškodenia zdravia a možných

následkov na zdravie budem hodnotiť stav jednotlivých zložiek práce – spôsob práce

zamestnanca, stav pracovného prostriedku a pracovného prostredia vrátane pracoviska

a spojitosti s ich vplyvom na zamestnanca. Zanalyzujem posudzovaný systém a navrhnem

nápravné opatrenia na zníženie existencie rizík vo vybranom podniku DUOMETAL

PLUS, s.r.o.

27

3. METODIKA PRÁCE

3.1 Charakteristika vybraného podniku: DUOMETAL PLUS, s.r.o. Topoľčany.

3.2 Charakteristika pracoviska a zariadení: zameranie na pracovisko zvárania v

dielni vybranej spoločnosti, pracovná činnosť spojená s používaním zváracích

zariadení (tlakové nádoby, horáky, hadice, elektrické zváracie zariadenie).

3.3 Zváranie ako rizikový proces a rizika spojené so zváraním: metódy

tavného zvárania – zvárania elektrickým oblúkom a zvárania plameňom a

rezanie kyslíkom (riziko hluku, riziko z fyzickej záťaže).

3.4 Hodnotenie rizika: identifikácia ohrozenia s ohľadom na druh vykonávanej

činnosti, miesto pôsobenia, používanie náradia u každého ohrozenia bodovou

metódou – pravdepodobnosť vzniku nežiadúcej udalosti a dôsledok nežiadúcej

udalosti.

3.5 Návrh opatrení: návrh bežných a štandartných opatrení vyplývajúcich najmä z

bezpečnostných predpisov, vyhlášok, nariadení, technických noriem.

28

4. VLASTNÁ PRÁCA4.1 Charakteristika vybraného podniku

Spoločnosť DUOMETAL PLUS, s.r.o. Topoľčany vznikla v roku 1992. Je to

súkromná firma bez účasti štátu a zahraničného kapitálu. Postupným vývojom od

výroby z jednoduchých kovových dielov pre tuzemských zákazníkov sa spoločnosť

pretransformovala na výrobu prípravkov a náradia pre automobilový priemysel pre

zahraničné firmy a slovenské firmy so zahraničným kapitálom.

Spoločnosť sa zaoberá výrobou: upínacích, frézovacích, vŕtacích, zváracích,

kontrolných, nastavovacích prípravkov pre výrobu automobilov. Nostnou časťou

výrobného programu je výroba pre automobilový priemysel v spolupráci s

francúzskymi odberateľmi, pre ktorých spoločnosť dodáva kompletné mechanické časti

montážnych liniek automobilov hlavne pre PSA PEUQEOT, CITROEN. Spoločnosť

zabezpečuje trieskové obrábanie dodaných polotovarov (výkovkov, odliatkov,

materiálov) od zákazníkov podľa ich technickej dokumentácie.

Ďalej zabezpečuje pre svojich zákazníkov:

povrchové úpravy kovov (čiernenie, zinkovanie, niklovanie, nanášanie

práškovej farby vo všetkých odtieňoch RAL),

tepelné spracovanie kovov (žíhanie, zušľachťovanie, cementovanie, kalenie,

nitridovanie),

3D merania (na meracích prístrojoch ZEISS),

trieskové obrábanie (na CNC obrábacích strojoch),

elektroerozívne obrábanie (hĺbenie, rezanie).

Od svojho vzniku, v roku 1992 až po súčasnosť, prešla rôznymi zmenami

výrobného program v oblasti strojárenskej výroby. Hlavným zameraním je strojárenská

výroba, ale v súčastnom trhovom systéme sa podnik správa flexibilne a svoj výrobný

program intenzívne prispôsobuje požiadavkám zákazníkov a potrebám trhu.

29

4.2 Charakteristika pracoviska a zariadení

Strojárenská výroba podniku DUOMETAL PLUS, s.r.o. v Topoľčanoch je

zameraná: na výrobu zváracích prípravkov, na výrobu strojárenských výrobkov podľa

požiadaviek a dokumentácie zákazníka. Vo výrobnom programe preferujú moderné

výrobné technológie a pracovné postupy. V súvislosti so zavádzaním nových výrobkov a

výrobných technológií je úlohou poverených pracovníkov pre BOZP systematické

vzdelávanie, preverovanie a posudzovanie rizík vo všetkých činnostiach výrobného

procesu.

DUOMETAL PLUS, s.r.o. v Topoľčanoch praktizuje v oblasti bezpečnosti práce,

kolobeh neustáleho zlepšovania v systéme riadenia BOZP. Napĺňanie úspešného

manažérstva realizuje aj za spolupráce so zmluvnými partnermi v oblasti hygieny

pracovných odevov, zdravotného dohľadu, požiarnej bezpečnosti a mnohých ďalších.

Vybraný podnik kooperuje pre svoj výrobný program viacerými druhmi

strojárenských profesií. Týmito profesiami sú: operátor procesu zvárania, obrábač kovov,

sústružník, brúsič, frézar, operátor rezania, lisár – zámočník pri lise, operátor výroby,

kontrolór kvality, údržbár strojov, vodič – obsluha vysokozdvižného vozíka.

Pre analýzu rizík si v diplomovej práci vyberám ako posudzovaný systém spomedzi

profesií vo vybranom podniku: profesiu – operátor procesu zvárania pre oblúkové zváranie

a plameňové zváranie a rezanie kyslíkom.

Analýzu rizík pre profesiu operátor procesu zvárania špecifikuje: operátor procesu

zvárania – zváranie plameňom a rezanie kyslíkom - STN EN 05 0601, operátor procesu

zvárania – zváranie elektrickým oblúkom - STN EN 05 0630. Počas procesu zvárania

elektrickým oblúkom a pri procese zvárania plameňom a rezanie kyslíkom sú spojené

riziká a tým aj poškodenie zdravia s pravdepodobným úrazom. Budem skúmať možné

nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom, prašnosť, dymy, explózia a pod.

Pracovná činnosť je spojená s používaním zváracieho zariadenia (tlakové nádoby,

horáky, hadice, elektrické zváracie zariadenie) elektrickú uhlovú brúsku, ručné náradie. Je

vykonávaná na pracovisku zvárania, v dielni vybranej spoločnosti DUOMETAL PLUS,

s.r.o. v Topolčanoch.

30

4.3 Zváranie ako rizikový proces a rizika spojené so zváraním

Zváranie môžme považovať za základnú technológiu výroby nerozoberateľných

spojov kovov, ale aj plastov. Patrí ku kľúčovým strojárskym technológiám, jeho využitie

nie je aktuálne len priamo v strojárskej výrobe, ale ja pri montážach, opravách a

renováciách technických zariadení, ako aj v stavebníctve. Medzi najbežnejšie procesy

možno zaradiť oblúkové zvárania, odporové zvárania, plameňové zvárania a spájkovanie.

Zváranie a jeho príbuzné technológie však okrem jednoznačných prínosov v rámci

národného hospodárstva prináša niektoré negatívne dôsledky, ovplyvňujúce pracovné

prostredie. Tieto negatívne dôsledky majú svoje príčiny, ktoré je potrebné pomenovať,

analyzovať a v rámci možností eliminovať. Technologická rozmanitosť sa prejavuje aj

úrazovou rozmanitosťou. Pri zvárania vzniká riziko ako pravdepodobnosť poškodenia

zdravia pri spracovaní kovu na segment, ktoré sa zhotovujú pomocou technológie zvárania.

Vybraný podnik využíva technológiu zvárania. Zamestnáva rôzne profesie strojárenskej

výroby. Spomedzi nich si vyberám operátora procesu zvárania pre zváranie elektrickým

oblúkom a zvárania plameňom.

Zváranie kovov je proces, pri ktorom sa vytvára nerozoberateľné spojenie

prostredníctvom medziatómových väzieb medzi zváracími materiálmi priamo alebo

prostredníctvom prídavného materiálu pri ich ohreve, alebo plastickou deformáciou.

Všetky bežné metódy zvárania môžeme rozdeliť na:

Tavné zváranie – vyžaduje miestne tavenie kovu, bez použitia tlaku, a to

prídavným materiálom alebo bez neho. Stupeň rizika charakterizuje koncentrácia

týchto škodlivých látok v prostredí, kde najnebezpečnejšie sú toxické látky spolu

s kovovými parami, prachom.

Tlakové zváranie – zvar vytvorený použitím dostatočnej sily na plastickú

deformáciu zvarových plôch.

Zváranie resp. technológia zvárania je podľa charakteru zváracieho procesu, druhu

zváraného materiálu, použitého prídavného materiálu, výšky pracovných teplôt

sprevádzaná intenzívnym vznikom škodlivých, najmä fyzikálno - chemických faktorov v

pracovnom prostredí. Podľa nariadenia vlády SR č. 357/2006 Z.z. o podrobnostiach o

faktoroch práce sa pracovné činnosti zaraďujú do kategórii rizikových faktoroch: prach,

hluk, vibrácie, chemické faktory, ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie a pod.

31

Analýzou rizík vo vybranom podniku bude posudzovaná v podmienkach

pracovného prostredia, ktorý si nazveme pracovisko zvárania. Proces zvárania z hľadiska

bezpečnosti a rizík ovplyvňujú aj faktory sprievodných vedľajších prác.

Z hľadiska možných negatívnych účinnkov na zdravie zváračov sa dostávajú do

popredia špecifické (prach, dym, hluk, vibrácie) a nešpecifické rizikové faktory (fyzická

záťaž, pracovné polohy, osvetlenie, mikroklíma). Dané faktory opisujem pri jednotlivých

nebezpečenstvách a ohrozeniach v rámci analýzy rizík pre profesiu – operator procesu

zvárania.

Zamestnanci pracoviska zvárania pozorovaním boli vystavený týmto

nebezpečenstvám: pred ohrozením zdravia hlukom, pred ohrozením zdravia škodlivinami

aerosol, pred ohrozením zdravia žiarením, pred popálením, pred úrazu elektrickým

prúdom, pred úletom roztaveného kovu a kovovými úlomkami trosky.

Riziko hluku pri zváraní

Hluk patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce rizikové faktory v pracovnom

prostredí. Hluk je závažný najmä z hľadiska rizika poškodenia sluchového orgánu. Hluk na

pracovisku zhoršuje komunikáciu medzi spolupracovníkmi na pracovisku, znižuje príjem

informácií a varovných signálov sluchom, zvyšuje únavu a pocit nepohody, nepozornosť

a nepresnosť. Problematika hlučnosti v pracovnom prostredí je legislatívne upravená

v nariadení vlády SR č. 115/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných

požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami, súvisiacimi s expozíciou hluku

v znení NV SR č. 555/2006 Z.z., ktorý by mal tvoriť súčasť komplexného dokumentu

BOZP pre dotknuté pracovisko. Náležitosti a obsah prevádzkového poriadku pre tieto

účely je uvedený v §12 a posudzovanie rizík z expozície hluku v § 3 cit. Nariadenia vlády.

Samozrejme, že zamestnancov pracujúcich v tomto rizikovom prostredí musíme

posudzovať v zmysle §6 zákona č. 124/2006 Z.z. BOZP. Ak z posúdenia rizika vyplynie

zvýšené riziko poškodenia zdravia zamestnancov, musí sa realizovať opatrenie na

odstránenie , alebo zníženie expozície hluku. Medzi takéto opatrenia patrí napríklad úplné

odstránenie zdroja hluku, zmena technológie. Reálnejšie preventívne opatrenia sú

napríklad technické úpravy strojov a zariadení ( kryty, tlmenie, izolácia), určenie

a označovanie pracovísk s rizikom expozície hluku, pravidelné merania pomocou

zdravotnej služby.

32

Riziko z fyzickej záťaže pri zváraní

Riziko z fyzickej záťaže pri zváraní patrí k nešpecifikovateľným rizikovým faktorom

zaťaženia pohybového aparátu. Zváranie sa najčastejšie vykonáva v stoji, alebo v sede.

Záleží od rozmerových vlastností zváraného materiálu, od technológie zvárania ako aj od

miesta a spôsobu vykonávania práce.(zváranie tenckých alebo hrubých plechov).

Vykonávanie zváračskej profesie často súvisí s prácou v nevhodných pracovných

polohách, v miernom predklone, alebo podrepe, prípadne v ľahu. Takéto práce sa prejavujú

únavou ramien a svalov a tiež kĺbov na dolných a horných končatinách. Vo vybranom

podniku pre operátora procesu zvárania (zváranie plameňom a rezanie kyslíkom, zváranie

elektrickým oblúkom) nie je zaradenie v osobitnej skupine zamestnancov (ženy

a mladiství) v súlade s NV SR č. 286/2004 Z.z. Dôvodom, že zváranie tenkých a hrubých

plechov presahuje zákonom stanovenú hmotnosť pre vybrané skupiny zamestnancov. Pre

osotitnú skupinu mladistvých zamestnancov je profesia operátor procesu zvárania

podmienená vekom (18 rokov), pre vydanie osvedčenia pre zváranie. Fyzická záťaž sa

z časti eliminuje používaním žeriavov a iných prepravných a manipulačných zariadení.

4.4 Hodnotenie rizika

Pri oboch metódach tavného zvárania majú profesie rovnaké znaky, ktoré

budem považovať za ukazovatele pre analýzu rizík. Na analýzu rizík použijem

algoritmus posudzovania rizík a jednoduchú bodovú metódu. Je vhodnou metódou na

preverenie rizík na pracovisku, ktoré sú určené ako východisko na bezpečnostné

opatrenia na prevádzke. Pomocou tejto metódy posúdim rizika, tzn. či je riziko

akceptovateľné alebo neprijateľné.

V jednotlivých fázach analýzy rizík pri vybranej profesii sa zameriavam na:

určenie existujúcich riadiacich opatrenia, určenie pravdepodobnosti, určenie dôsledkov,

určenie úrovne rizika.

Podrobný zoznam nebezpečenstiev a ohrození, ktoré môžu vzniknúť na

pracovisku podávam v prílohe č. 2. Zápis je systematický postup pri popise

nebezpečenstva vyplývajúci z profesie, pracovnej činnosti, pracovného prostredia,

stroja, zariadenia.

Vytvorila som si formulár uvedený v prílohe č. 3, v ktorom identifikujem

nebezpečenstvá, ohrozenia.

33

Hodnotenie rizík predstavuje určenie pravdepodobnosti vzniku nežiaducej udalosti,

závažnosti dôsledku možného poškodenia zdravia a určenie pravdepodobnosti

akceptovateľného rizika. Kritériá hodnotenia bezpečnosti systému a hodnotenia rizík nie sú

pevne stanovené. Ako akceptovateľné sa chápe riziko, ktoré zainteresované osoby pri

zohľadnení všetkých prevádzkových a humánnych podmienok budú ochotné znášať.

Oproti klasickej definícii rizika je pri vyhodnocovaní miery rizika používam definíciu

rizika v podobe:

R (riziko) = P (pravdepodobnosť) x D (dôsledok), ( ) kde:

P – Pravdepodobnosť stanovuje odhad možností, že k nežiaducej udalosti dôjde.

Vyjadruje sa priradením určitého čísla od 1 do 5 – tabuľka č.1. Tento parameter vychádza

z početnosti vzniku rizikovej situácie v rámci posudzovaného systému. Čím viac alebo

častejšie je zamestnanec vystavený pôsobeniu rizikových faktorov, tým je väčšia

pravdepodobnosť vzniku rizika. Na základe existencie jestvujúcich opatrení a znalostí

posudzovaného systemu priradíme hodnotu.

Tabuľka č. 1: Hodnota pravdepodobnosti vzniku nežiaducej udalosti.

TRIEDA

TYP POČETNOSTI FREKVENCIA VZNIKU ČASOVÉ POSOBENIE OHROZENIA

A VEĽMI NÍZKA VZNIK JAVU JE TAKMER VYLÚČENÝ TAKMER NEMOŽNÉ OHROZENIE

B NÍZKA VZNIK JAVU JE MÁLO PRAVDEPODOBNÝ, ALEBO MOŽNÝ

VEĽMI ZRIEDKAVÉ OHROZENIE

C STREDNÁ JAV VZNIKNE NIEKEDY POČAS ŽIVOSTNOSTI ZARIADENIA, PRÍP.

ČINNOSTI

ZRIEDKAVÉ OHROZENIE

D VYSOKÁ JAV VZNIKNE NIEKOĽKOKRÁT POČAS ŽIVOSTNOSTI, PRÍP. ČINNOSTI

ČASOVÉ OHROZENIE

E VEĽMI VYSOKÁ JAV VZNIKNE VEĽMI ČASTO NEPRETRŽITÉ OHROZENIE

D – Dôsledok vyjadruje závažnosť dôsledku vzniku nežiaducej udalosti. Definuje

sa v piatich stupňoch, ktorým sú priradené hodnoty od 1 do 4 – tabuľka č. 2. Týmto

parametrom je posudzovaná miera poškodenia zdravia zamestnanca, ku ktorej by došlo

vplyvom nežiaducej udalosti spôsobenej rizikovým stavom.

34

Tabuľka č. 2: Hodnota dôsledku vzniku nežiaducej udalosti

HODNOTA DOSLEDOK CHARAKTERISTIKA DOSLEDKU

1 ZANEDBATEĽNÝ MENEJ AKO ĽAHKÝ ÚRAZ, ZANEDBATEĽNÁ PORUCHA SYSTÉMU

2 MÁLO VÝZNAMNÝ ĽAHKÝ ÚRAZ, ZAČIATOK CHOROBY Z POVOLANIA ALEBO POŠKODENIA SYSTÉMU,

FINANČNÉ STRATY

3 KRITICKÝ ŤAŽKÝ ÚRAZ, CHOROBA Z POVOLANIA ALEBO ROZSIAHLE POŠKODENIE SYSTÉMU, STRATY VO

VÝROBE, VEĽKÉ FINANČNÉ STRATY

4 KATASTROFICKÝ USMRTENIE V DOSLEDKU PRACOVNÉHO ÚRAZU ALEBO ZNIČENIE SYSTÉMU, NENAHRADITEĽNÉ

STRATY

R – Riziko – kombinácia dvoch parametrov – pravdepodobnosti P a dôsledku D

určuje výslednú hodnotu rizika. Najnižšia hodnota môže byť 1 najvyššia 20.

Pomocou matice tabuľka č. 3, zistíme číselnú hodnotu rizika. Pre naše riziko

budeme popisovať riziko - prijateľné, mierne, nežiaduce, neprijateľné. Prvé dva sú

akceptovateľné pre naše skúmanie, profesie operátor procesu zvárania pre oblúkové

zváranie a plameňové zváranie a rezanie kyslíkom. Nežiaduce a neprimerané si vyžaduje

uplatnenie opatrení a opätovné prehodnotenie rizík aby sme dospeli k bezpečnému

systému. Táto jednoduchá bodová metóda využíva podľa algoritmu rizík aj zohľadnenie už

jestvujúcich opatrení v rámci platnej právnej úpravy a následne výsledné hodnotenie rizík.

Tabuľka č. 3: Číselná matica posúdenia rizika

DOSLEDOK

POČETNOSŤ1 2 3 4

1 1 4 6 12

2 2 7 11 13

3 3 10 15 17

4 5 12 16 19

5 8 14 18 20

35

Priradením bodového rozpätia zistíme či je riziko akceptovateľné, alebo je nutné

prijať opatrenia na odstránenie alebo minimalizovanie rizika. Rozpätie prvých dvoch

hodnôt vyžaduje zo strany zamestnávateľa mierne, bežné postupy pre bezpečný výrobný

proces. Nasledujúce dve hodnotové rozpätia si vyžadujú okamžité úpravy a opatrenia, až

uzavretie alebo odstávku výroby, aby sa zabránilo následkom. – tabuľka č. 4.

Pri vyhodnocovaní miery rizika sa používa definícia v podobe matice číselného

posúdenia rizika, ktorá je zostavená z hodnôt dôsledku a početnosti R = P x D, na základe

ktorej budeme zostavovať analýzu rizík podľa skúmania profesiu operátor procesu

zvárania pre oblúkové zváranie a plameňové zváranie a rezanie kyslíkom v pracovnom

prostredí DUOMETAL plus, s. r.o. prevádzka Topoľčany. Podľa bodového rozpätia je

riziko pri jednoduchej bodovej metóde zatriedené do štyroch kategórií. Výsledná hodnota

rizika vyjadruje skutočnosť, či je dané riziko akceptovateľné alebo neprijateľné a je nutné

prijať opatrenia na odstránenie alebo minimalizovanie rizika.

Tabuľka č. 4: Posúdenie rizika a priradenie k systému

BODOVÉ ROZPATIA

POSÚDENIE(KRITÉRIÁ)

POTREBA BEZPEČNOSTNÝCH OPATRENÍ

1 -3 PRIJATEĽNÉ SYSTÉM JE BEZPEČNÝM BEŽNÉ POSTUPY

4 - 11 MIERNE SYSTÉM JE BEZPEČNÝ A PODMIENKOU ZAŠKOLENIA OBSLUHY, PREHLIADOK A POD.

12 -15 NEŽIADÚCE SYSTÉM JE NEBEZPEČNÝ, JE POTREBNÉ PRIJAŤ TECHNICKÉ, ORGANIZAČNÉ, BEZPEČNOSTNÉ OPATRENIA

16 - 20 NEPRIJATEĽNÉSYSTÉM JE NEPRIJATEĽNÝ – OKAMŽITÉ UPLATNENIE OCHRANNÝCH OPATRENÍ, ODSTAVENIE SYSTÉMU

V analýze rizík posudzovaného systému vypracovávam jednotlivé druhy

nebezpečenstiev alebo súvisiace nebezpečenstvá na každom samostatnom liste, vytvorením

formuláru, ktorý spĺňa uvedené podmienky vo vybranom podniku – tabuľka č. 5.

36

Tabuľka č. 5 : Písomný dokument vybracovania rizík

ZAMESTNÁVATEĽ :DUOMETAL PLUS, s r. o. TOPOĽČANY

MIESTO: PREVÁDZKA TOPOĽČANY

POSUDZOVATEĽ :Bc. Silvia PavlovičováDÁTUM HODNOTENIA:15.1.2010PODPIS POSUDZOVATEĽA:

POSUDZOVANÝ SYSTÉM (PROFESIA, A VYKONÁVANÉ ČINNOSTI ) : operator procesu zvárania – príchod na pracovisko, výber potrebného náradia, zoradenie zariadenia, obsluha zváracieho zariadenia – vykonávajú osoby zdravotne spôsobilé s platným zváračským preukazom a poverením pre zváranie podľa pracovnej zmluvy a popisu pracovných činností, čistenie zariadenia – bežná údržba. OHROZENIE : hluk, prach, elektrický prúd, žiarenie, chemické faktory, teplo, fyzická námaha

ČIN

NO

SŤ A

M

IEST

O

Identifikácia nebezpečenstva a ohrozenia( Popis )

Výpočet rizikaBezpečnostné opatrenia

( Popis )P D RSlovné

hodnotenie

ZV

ÁR

AN

IE –

VŠE

OB

EC

NÉ

A S

POL

OČ

NÉ

UST

AN

OV

EN

IA

FN–NADMERNÁ

HLUČNOSŤ

- prekročenie najvyšších prípustných hodnôt hluku

v pracovnom prostredí

- uhlová brúska produkuje hluk

OHROZENIE – narušenie

koncentrácie obsluhy –

vykonávanie chybných

úkonov, únava, poškodenie

sluchu nadmerným hlukom

2 2 7 MIERNE -Stanoviť optimálne parametre zváracieho

procesu so zreteľom na obmedzenie hluku,

dodržať ustanovenie najvyšších prípustných

hladinách hluku, označenie pracoviska,

poučenie sledovať hluk na pracovisku prípade zvýšenej nepovolenej

hodnoty hluku

- zisťovať príčinu a vykonať potrebné

opatrenia doplnkovým tlmiacim zariadením, ak

nie je možné technickými

opatreniami znížiť hluk na požadovanú úroveň je potrebné používať OOPP t.j. sluchový

alebo zátkový chránič EAR alebo typ

008/011/012 len certifikované OOPP,

opotrebenie 12 mesiacov, STN EN 05

0601Zdroj: Vlastné spracovanie podľa BE- soft 2008

37





POSUDZOVANÝ SYSTÉM (PROFESIA, A VYKONÁVANÉ ČINNOSTI ) : operator procesu zvárania – príchod na pracovisko, výber potrebného náradia, zoradenie zariadenia, obsluha zváracieho zariadenia – vykonávajú osoby zdravotne spôsobilé s platným zváračským preukazom a poverením pre zváranie podľa pracovnej zmluvy a popisu pracovných činností, čistenie zariadenia – bežná údržba. OHROZENIE: hluk, prach, elektrický prúd, žiarenie, chemické faktory, teplo, fyzická námaha

ČIN

NO

SŤ A

M

IEST

O




hodnotenie

ZV

ÁR

AN

IE –

VŠE

OB

EC

NÉ

A S

POL

OČ

NÉ

UST

AN

OV

EN

IA

FN – ZVÝŠENÁ PRAŠNOSŤ- pri obrusovaní zvarov vzniká prach, ktorý je rozvirovaný do okolia a spôsobuje znečistenie

vzduchu – prašnosť

- prúdenie znečisťovaného a teplého vzduchu

OHROZENIE - ohrozenie a poškodenie dýchacích

orgánov

ChN – Prach (aerosoly)- pri zváraní vznikajú dráždivé

a zdraviu škodlivé výpary a prachy, tuhé aerosoly,

dymy, sálavé teplo

OHROZENIE - poškodenie dýchacích orgánov

2

3

2

2

7

10

MIERNE

MIERNE

- na pracovisku je potrebné zabezpečiť

vetranie, kombinované vetranie a ventilácia

pomocou zariadenia, na odsávanie vzduchu- charakter podlahy

zvarovne má zamedziť tvorbu prachu

- poučenie zamestnanca o používaní OOPP –

filtračného respirátora (RU s chemickou

vložkou)- ochranní čiapka so

šiltom

- pri práci používať ochranu dýchacích orgánov, filtračný respirátor RV 205

s chemickou vložkou A- prestávky na pitný

režim- poučenie

o dodržiavaní prevádzkového

poriadku pre chemické látky, STN 05 0600

- STN EN 05 0601, EN 12941

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa BE- soft 2008

38




POSUDZOVATEĽ:Bc. Silvia PavlovičováDÁTUM HODNOTENIA:15.1.2010PODPIS POSUDZOVATEĽA:


ČIN

NO

SŤ A

MIE

STO




hodnotenie

ZV

ÁR

AN

IE –

VŠE

OB

EC

NÉ

A S

POL

OČ

NÉ

UST

AN

OV

EN

IA

FN–POŠKODENIE ZRAKU

- zvýšená intenzita svietivosti pri zváraní bez potrebnej ochrany

dochádza k poškodeniu zdravia operátora procesu zvárania

a osôb v blízkosti zváracieho pracoviska

- pôsobenie ultrafialového a infračerveného žiarenia a ich

nepriaznivý účinok na zrak

- poranenie očí letiacimi časticami, najčastejšie pri

obrusovaní hrán, zrážaní hrán a nastavenej kovovej kôry, pred

alebo po zváraní

OHROZENIE – spôsobuje vážne poškodenie zrakového orgánu – ak je zrak vystavený

svietivosti bez ochrany

3 2 10 MIERNE - potreba zabezpečiť pracovisko tak, aby bol najnižší prienik žiarenia

do okolia, zásteny

- používať vhodné OOPP na ochranu tvárovej časti

(tvárový štít, očnica triedy F – číry PC) alebo na očí

okuliare BB – 40,

- pri zváraní musia aj spolupracovníci používať

ochranné okuliare (typ BB – 40)

- poskytnúť zváračovi zváračskú kuklu

s ochranným sklom SVAR č. 9-14 alebo 13

AI DIN GS 0196 – termostatická so

zapínacím popruhom hlavy

- poučenie o používaní OOPP na ochranu zraku pri zváraní, podľa EN

175, EN 397

- STN EN 05 0601


39



MIESTO : PREVÁDZKA TOPOĽČANY



ČIN

NO

SŤ A

M

IEST

O Identifikácia nebezpečenstva a ohrozenia( Popis )



hodnotenie

ZV

ÁR

AN

IE P

LA

ME

ŇO

M A

ZV

ÁR

AN

IE K

YSL

ÍKO

M

FN–EXPLÓZIA ACETYLÉNOVEJ FĽAŠE S

PLYNOM, PRI NADMERNOM OHREVE

-nadmerným ohrevom alebo pádom, nárazom,

(acetylénovej fľaše s plynom môže dôjsť k explózii

a k zraneniu operátora procesu zvárania a iných osôb v blízkosti explózie

-neopatrná, neodborná manipulácia s fľašami s plynom, únik plynu,

narušenie celistvosti fľiaš

OHROZENIE – explóziou môže dôjsť k vážnemu

zraneniu celého tela

2 3 11 MIERNE -zaistiť, aby zváracie práce vykonávala iba osoba s požadovanou

kvalifikáciou-fľaše je potrebné držať v bezpečnej vzdialenosti od sálavého tepla, ktoré vzniká pri plameňovom

zváraní a tiež od slnečného žiarenia

-používanie dostatočne dlhých hadíc aby fľaše boli vzdialené min. 3 m

od tlakovej nádoby-vypracovať návod na

obsluhu a protipožiarny plán

-redukčné ventily fľiaš otvárať ručne, bez

použitia náradia, aby sa nepoškodili

- správne inštalovať a používať poistky

(redukčný ventil proti spätnému šľahnutiu na

acetylénovej hadici-fľaše musia byť zaistené proti prevrhnutiu, pádu, skotúľaniu stabilnými

alebo prenosnými stojanmi, strmeňom,

retiazkou

-STN EN 05 0610-STN EN 473


40






ČIN

NO

SŤ

A

MIE

STO




hodnotenie

Z

VÁ

RA

NIE

PL

AM

EŇ

OM

A Z

VÁ

RA

NIE

KY

SLÍK

OM

FN – NEVHODNÁ PRACOVNÁ POLOHA, NEDOSTATOČNÝ PRACOVNÝ PRIESTOR, OSVETLENIE

– k poškodeniu zdravia môže dôjsť nesprávnym postojom a polohou pri pracovnej činnosti

– k úrazu (pádu) môže dôjsť nevhodným rozmiestnením pracovných zariadení

OHROZENIE – úraz môže spôsobiť poškodenie pohybového aparátu, chrbtice, celého tela

3 3 11 MIERNE - dbať na dostatočne primerané nastavenie

výšky pracovnej plochy podľa ergonometrie

zvárača- poučenie o používaní

polohovadiel

- pri namáhavých polohách ( nad hlavou,

v podrepe) umožniť využívať prestávky

- používanie polohovadiel

- na trvalý výkon operátorovi procesu zvárania musí byť

umožnené využívanie nezastavaného

pracovného priestoru najmenej 15 m3

- STN EN ISO 6947- STN EN 12464 -1


41





POSUDZOVANÝ SYSTÉM (PROFESIA, A VYKONÁVANÉ ČINNOSTI ) : operator procesu zvárania – príchod na pracovisko, vyfasovanie potrebného náradia, zoradenie zariadenia, obsluha zváracieho zariadenia – vykonávajú osoby zdravotne spôsobilé s platným zváračským preukazom a poverením pre zváranie podľa pracovnej zmluvy a popisu pracovných činností, čistenie zariadenia – bežná údržba. PRACOVNÉ PROSTREDIE : hluk, prach, elektrický prúd, žiarenie, chemické faktory, teplo, fyzická námaha

ČIN

NO

SŤ A

M

IEST

O Identifikácia nebezpečenstva a ohrozenia( Popis )



hodnotenie

Z

VÁ

RA

NIE

PLA

MEŇ

OM

A Z

VÁ

RA

NIE

KY

SLÍK

OM

FN – ÚRAZU ELEKTRICKÝM PRÚDOM

PRI POUŽÍVANÍ ZDROJČKY

A ELEKTRICKEJ BRÚSKY-nebezpečenstvo nesprávnej

manipulácie alebo elektrického pripojenia vedie k ohrozeniu operátora procesu zvárania

a iných osôb na pracovisku po zasiahnutí elektrickým prúdom- zvlášť vo vlhkom a mokrom prostredí je riziko vyššie môže nastať zasiahnutie el. prúdom

zvárača

OHROZENIE – môže dôjsť k ohrozeniu celého tela zvárača a to tak pri plameňovom zváraní

a rezaní kyslíkom ako aj pri oblúkovom zváraní

2 3 11 MIERNE

-chrániť prívody zváracieho zariadenia a jeho časti pred mechanickým poškodením-nepoužívať zváračku a brúsku s poškodenými elektrickým prívodným káblom, s poškodeným krytom alebo inou elektrickou časťou- prívodný kábel musí byť dostatočne dlhý, nesmie sa nikde zachytávať, dostatočná vzdialenosť od rotujúcej a zváracej časti_dodržiavať bezpečnostné opatrenia a návody (CE) podľa pokynov výrobcu zváracieho zariadenia pod napätím, opravu môže vykonávať len odborný zamestnanec-nepripájať zvárací a brusný materiál počas pripojenia na el. sieť, dbať na riadne pripojenie svoriek a brúsneho kotúča -poučenie o poskytnutí PP pri úraze elektrickým prúdom

-STN 05 0630 a STN 05 0601


42

4.5 Návrh opatrení

Analýza rizík nie je jednorázovou záležitosťou. Výsledkom skúmania je

vypracovanie písomného dokumentu. Aj keď sa pri analýza zúčastňovali viaceré

subjekty, zamestnávateľ je vždy zodpovedný za škody spôsobené pri nedodržaní

bezpečnosti práce. Obsahom písomného dokumentu je návrh opatrení pre riešenie

zistených nedostatkov.

Eliminovaním rizík pomocou systematických postupov zo strany zamestnávateľa v

upľatňovaní opatrení k poškododeniu zdravia zamestnancov, majetku a životného

prostredia je možné minimalizovať.

Reziduálne riziko je možné minimalizovať prostredníctvom OOPP, zaškolovaním

pracovníkov na konkrétnu pracovnú činnosť a zodpovedným prístupom ako zo strany

pracovníka BOZP, ktorý je poverený vykonávaním ako aj samotného prístupu

zamestnanca.

Zamestnávatelia zlepšovaním pracovných podmienok, zvyšovaním bezpečnosti a

ochrany zdravia pri práci pozitívne ovplyvňujú motiváciu zamestnancov, ich tvorivosť a

pracovnú discipline. To pozitívne ovplyvňuje efektívnosť, produktivitu a kvalitu práce.

Nasledovné opatrenia by som navrhovala uskutočniť ako súhrn zásad, opatrení. Pri

nich je dôležité sa riadiť zásadami dodržiavania bezpečnosti práce:

prispôsobiť prácu potrebám jednotlivca,

prispôsobiť sa vývoju technológii,

vylúčiť nebezpečné prvky a zameniť ich za bezpečné alebo za menej nebezpečné,

uprednostniť kolektívne ochranné opatrenia pred individuálnymi ochrannými

opatreniami,

prehodnotiť riziká, ktorým sa nie je možné vyhnúť a minimalizovať ich riziká

riešiť pri ich zdroji,

zamestnávateľ na základe posúdenia rizika určí pracoviská s najvyšším rizikom,

zamestnávateľ použije označenie na explóziu rizík

osobné ochranné prostriedky OOPP

OPATRENIA :

43

zvýšiť frekvenciu kontrol s dôrazom na prevenciu voči nedodržaniu pokynov

z výsledkov školenia na zváracích pracoviskách,

úprava renovovaním podláh na pracovisku zvárania novými technológiami

(protišmykové, odhlučnenie priestoru) pomocou odpružených povrchovo

upravených podláh na zváracích pracoviskách,

modernizácia odsávacieho systému cez filtračné výmenníky vzduchu na zváracích

pracoviskách,

renovácia nehorľavých plechových zásten, výmena nehorľavých textilných zásten

na zásteny s komplexnejším odstránením rizikových faktorov pre zváracie

pracoviská,

realizovať umiestnenie tlakových nádob s plynom v osobitných častiach za

nehorľaé zásteny,

realizovať revíziu a výmenu elektrickej inštalácie s požiadavkami EN v zváracích

pracoviskách, ktorá preukazuje znaky opotrebenia,

používanie viacerých polohovadiel pri monotónnej, stereoptypnej práci,

navrhnutie zvýšenia nákladov do nových technológií pracovných odevov a OOPP,

školenia, informovanie zamestnancov o rizikách, o tom ako sa majú proti nimi

chrániť a bezpečne pracovať, informácie o rizikách poskytovať najmä pri prijatí do

zamestnania, pri preložení na iné pracovisko, pri prevedení na inú prácu, pri

zavedení nových pracovných postupoch a pod.,

dokumentáciu sprístupniť tak, aby bola prístupná osobám, ktoré to potrebujú:

inšpektori práce, zástupcovia zamestnancov, majstri a pod.

Ani najlepšími bezpečnostnými opatreniami nemožno dosiahnuť absolútnu

bezpečnosť. Preto súčasťou prevencie musí byť aj dôsledná pripravenosť na nežiadúce

udalosti. Zintenzívniť kontrolu a renovovať pripravenosť tak, aby bola účinná

a eliminovala nebezpečenstvo pri zdroji a to najmä: postupom pre prípad záchranných

prác, evakuácie, vybavenie pracoviska prostriedkami prvej pomoci a vyškoliť

zamestnancov, aby túto pomoc vedeli poskytnúť, vybavenie lekarníčkami, havarijný plán.

44

5. ZÁVER

Tému, ktorú som si vybrala je nesmierne zaujímavá a dôležitá pre každý podnik,

ktorý zabezpečuje výrobu. Poukázala som ňou na význam bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci.

Vykonala som analýzu rizík na pracovisku zvárania v pracovnom prostredí

DUOMETAL PLUS, s.r.o. prevádzka Topoľčany. Kvalitatívnym hodnotením som určila

hodnotu rizika. Parametre hodnoty rizika (pravdepodobnosť a dôsledok) boli odhadované

na základe tabuliek používaných v bodovej metóde. Pri odhadovaní dôsledku som

vychádzala z faktorov, ktoré ovplyvńujú dôsledok udalosti. Pri vyhodnotení som použíla

maticu číselného posúdenia rizika. Nestanovila som nulové riziko, vzhľadom k tomu, že vo

funkčnom systéme neexistuje stopercentná bezpečnosť Výsledkom hodnotenie som sa

dopracovala k zaradeniu existujúceho rizika do kategórie akceptovateľného čo si v

spoločnosti vyžaduje mierne, bežné postupy pre bezpečný výrobný proces. Pri prijímaní

bezpečnostných opatrení som použila metódu priority ochranných opatrenia v

kombináciou s metódou prispôsobenia parametrov rizík a rizikových faktorov. Prednosne

som navrhla aby boli prijaté opatrenia kolektívnej ochrany a v prípadoch kde to nebolo

možné dosiahnuť, som navrhla opatrenia individuálnej ochrany (napr. poskytnutie OOPP)

a organizačné opatrenia.

Samotné vypracovanie písomného dokumentu kontrolný list s vymenovaním

nebezpečenstiev som predložila zamestnávateľovi aj keď som analyze rizík vykonala, ale

bremeno zodpovednosti zostáva na samotnom zamestnávateľovi. Povinnosťou

zamestnávateľa podľa zákona č. 124/2006 Z.z. je taktiež aj oboznámenie o výsledku

analýzy rizík všetkých zamestnancov a tiež zainteresované orgány pre bezpečnosť práce.

Dôležité je, aby si zamestnávatelia uvedomili, že zlepšovaním pracovných

podmienok, zvyšovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci možno pozitívne

ovplyvniť motiváciu zamestnancov, ich tvorivosť a pracovnú disciplínu. To pozitívne

ovplyvňuje efektívnosť, produktivitu a kvalitu práce. Starostlivosť o BOZP je podmienkou

prosperity podniku. To v značnej miere závisí na zmysluplnom uplatňovaní výsledkov

posudzovania rizík v organizácii práce.

45

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1. ŠIMÁK L., Manažment rizík, Žilina, 2006, str. 3

2. Technologická príprava výroby a procesy posudzovania a manažérstva rizika, odborný článok, kód článku 060512, www.mmspektrum.com/clanek/technologické

3. NORMA STN 01 0380 Manažérstvo rizika, AS/NZS 4360:1999, marec 2003

4. SINAY J., MAJER I., Manažment rizika II., TUSjF, KOŠICE, 2000, ISBN 80-7099-567-X

5. TOMÁŠ J., Bezpečnosť strojov-manažérstvo rizika, Nitra 2003, ISBN 80-8069-172-x

6. SINAY J., Riziká technických zariadení -. Manažérstvo rizika, OTA, Košice, 1997, 212s., ISBN 80-967783-0-7

7. Terminológia bezpečnostného manažmentu - „výkladový slovník“ – všeobecné pojmy, prevzaté z: www.securityrevue.com/tbm/part1html

8. HRUBEC J., VIRŠÍKOVÁ E. a kol., Integrovaný manažérsky systém, spu, nitra, vydanie 1.,isbn 978-80-552-0231-0

9. Európska agentúra pre BOZP, bezpečný štart pre mladých ľudí, publikované 11.6.2006, prevzaté z http://ew2006 .osha.europa.eu/accident – zone/

10. STN EN 1050 Bezpečnosť strojov, Princípy posudzovania rizika, 1998

11. MAJER I., „ Praktická príručka pre bezpečnostných technikov“, odborný článok, 2005

12. PAČAIOVÁ, H., Posudzovanie rizík – porovnanie definícií, metód a postupov. In Bezpečná práca. Bratislava: VVÚBP roč. 34, č.3, 2003. ISSN 0322-8347.

46

http://ew2006/

http://www.securityrevue.com/tbm/part1html

http://www.mmspektrum.com/clanek/technologick%C3%A9

13. MAJER I., Posudzovanie rizík pri práci – teoretická časť, Košice, 2008, s. 11-12

14. LEITNER B., Manažérstvo rizika a jeho úlohy v oblasti technických zariadení, prevzaté z http://www.securityrevue.com/article/2007

15. LEITNER, B., Manažment rizík a jeho ciele v oblasti posudzovania bezpečnosti technických systémov. IN: 12. Medzinárodná vedecká konferencia, „Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí“, FŠI, ŽU, Žilina 2007.str. 401-408, ISBN 978-80-8070-701-9.

16. Encyklopedický súbor bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 2006, online, http//www.vupsvr.gov.sk/texty/File/pdf/2005/Kardosova/2005/encyklopedia

17. BENEDIKOVÁ E., Analýza nebezpečenstiev a ohrození, identifikácia rizík, INSA, spol. s. r.o., prevzaté z: INSA.riziká.doc.pdf

18. Riadenie rizika, prevzaté z: HTTP://WWW.SAZP.SK/SLOVAK/STRUKTURA/CEEV/ERA/MET_POKYN/RIADENIE.HTML

19. Časopis pre elektrotechniku a energetiku,2004, prevzaté z: http://www.casopisee.sk/index.php?clanky_legislativa=2004-01-01

20. LEITNER, B. Fatique of material – a risk factor of large steel structures reliability, securite magazine (online), Žilina, WEB : ISSN 1336-8958

21. ZELENÝ, J.: Úvod do analýzy rizika, TU, Zvolen s.13,14

22. Projekt vypracovaný v zmysle zmluvy o dielo č. 81/2000/2.4 medzi MŽP SR a RISK CONSULT, s.r.o.: Metodický postup na hodnotenie rizík nebezpečných prevádzok a štúdia o podnikoch v SR, BA nov. 2000, časť: Prehľad používaných metód hodnotenia rizika, s.10-27

23. MAJER, Ivan. Pravidlá dobrej praxe. Bratislava: Národný inšpektorát práce, 2002. ISBN 80-968751-8-3.

24. SINAY, Juraj; a kolektív. Rizika technických zariadení, manažérstvo rizika. Košice: OTA, a.s. 1997. ISBN 80-967783-0-7.

47

http://www.casopisee.sk/index.php?clanky_legislativa=2004-01-01

http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/ERA/met_pokyn/riadenie.html

http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/ERA/met_pokyn/riadenie.html

http://www.securityrevue.com/article/2007

25. ZELENÝ, J. a kol. Riziká v priemysle. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 2006. 320 s., ISBN 80-228-1638-8

26. Gooses,L. Sinay,J.: Manažment rizika I. TU v Košiciach. Košice, 1999

27. Zelený J.: Analýza, posudzovanie a hodnotenie rizík, princíp duality pravdepodobnosti, Zvolen, 2005

28. Hofreiter,L.: Bezpečnosť, bezpečnostné riziká a ohrozenia, Žilinská univerzita v Žiline, IEDIS, 2004

48

PRÍLOHY Príloha č. 1

Prehľad nebezpečenstiev podľa príručky EC ,,Risk assessment”

a) Pracovné zariadenieo nedostatočná ochrana rotujúcich a pohyblivých častío voľný pohyb častí materiálu (padajúcich, váľajúcich sa, kĺzajúcich preklápacích, odlietajúcich, hojdajúcich sa, boriacich sa), ktoré môžu zasiahnuť človekao pohyb strojov a dopravných prostriedkovo nebezpečie požiaru, alebo výbuchu (trenie, tlakové nádoby)o zachytenie, porezanie, vtiahnutie, bodnutie, úder, odretie, pohmoždenie, amputácia

(mechanické ohrozenia).b) Pracovné zvyklosti a usporiadanie pracovísk

o nebezpečné povrchy (ostré hrany, rohy, špice, drsné povrchy, vyčnievajúce časti)o práca vo výškacho práce v nevhodnej polohe (jednostranná záťaž)o obmedzené priestory (práca medzi pevnými časťami)o zakopnutie a pokĺznutie (vlhké a klzké povrchy)o stabilita pracovníkao vplyv používania OOPP a iné aspekty práceo pracovné techniky a metódyo vstupy a práce v uzatvorených priestoroch.

c) Používanie elektriny o elektrické vypínače strojovo elektrická inštaláciao elektrické zariadenie, ovládače, izoláciao prenosné elektrické zariadeniao elektrická energia, ktorá môže spôsobiť požiar alebo výbucho nadzemné elektrické vedenie.

d) Expozícia látkami ohrozujúcimi zdravieo vdýchnutie, použitie alebo absorpcia kožou nebezpečných látok vrátane aerosólov ao jemných častíco používanie horľavých a výbušných materiálovo nedostatok kyslíkao prítomnosť žieravíno reaktívne látkyo dráždivé látky.

e) Expozícia fyzikálnych faktorovo elektromagnetické žiarenie (tepelné, RTG, ionizujúce)o laseryo hluk a ultrazvuko vibrácieo horúce látky a prostredieo médiá pod tlakom (stlačený vzduch, para, tekutiny).

49

f) Expozícia biologickým faktoromo riziko infekcie (mikroorganizmami, exo- a endo- toxínami) o prítomnosť alergénov.

g) Faktory prostredia a pracovných klimatických pomerovo nevhodné osvetlenieo nevhodná teplota, vlhkosť, vetranieo znečistenie, neporiadok.

h) Vzťah pracovného miesta a ľudského faktoruo bezpečnostný systém závisí na získaní a spracovaní presných informáciío závislosť na znalostiach a schopnostiach personáluo závislosť na dobrej komunikácií a správnych pokynoch na zmenu podmienoko dôsledok predpokladaného neplnenia bezpečných pracovných postupovo vhodnosť OOPPo slabá motivácia pracovať bezpečneo ergonomické faktory.

i) Psychologické faktoryo pracovná záťaž (intenzita, monotónnosť)o rozmery pracoviska, napr. klaustrofóbia, osamelosť na pracoviskuo vplyv konfliktovo vplyv rozhodovania v afekteo nízka úroveň riadenia práceo reakcie v prípade núdzových situácií.

j, Organizácia práceo Faktory pracovného procesu (nočná práca, odpočinok…)o riadenie BOZPo údržba, najmä bezpečnostných zariadenío zaistenie vyšetrovania úrazov a mimoriadnych situácií.

k, Ostatné faktoryo nebezpečné jednanie iných osôbo práca so zvieratamio nepriaznivé poveternostné podmienkyo striedanie pracovísko práca pod vodou atď.

1.2.8

50

Príloha č. 2

Prehľad nebezpečenstiev podľa BE – soft 2008 1. Fyzikálne nebezpečenstvá (FN)1.1 Poloha pracoviska vo vzťahu k povrchu zeme, napríklad vo výške, v hĺbke, pod zemou alebo pod vodou, a k inému pracovisku, napríklad v jeho blízkosti1.2 Nevhodný povrch podláh a komunikácií spôsobujúci pády osôb, napríklad ich pohyblivosť, šikmosť, šmykľavosť, nerovnosť 1.3 Tlak, úder, rez, seknutie, pichnutie, bodnutie, odretie, navinutie1.3.1 pri pohyblivých strojoch, mechanizmoch a ich častiach,1.3.2 na materiáloch, polotovaroch a výrobkoch, s ktorými sa manipuluje,1.3.3 na ostrých hranách, rohoch, drsných povrchoch,1.4 Oheň, horúce alebo chladné látky(plynné, kvapalné, tuhé) a predmety, ich povrchová teplota.1.5 Výbušnosť1.6 Odletujúce a padajúce predmety1.7 Tepelné žiarenie 1.8 Ultrafialové žiarenie1.9 Infračervené žiarenie1.10 Ionizujúce žiarenie1.11 Laserové žiarenie1.12 Elektrický prúd a napätie1.13 Statická elektrika1.14 Elektrické žiarenie1.15 Barometrický tlak a jeho rýchle zmeny1.16 Teplota vzduchu a jeho rýchle zmeny1.17 Vlhkosť vzduchu1.18 Prúdenie vzduchu1.19 Ionizácia vzduchu1.20 Prach, vlákna vo vzduchu1.21 Tuhé a kvapalné aerosóly vo vzduchu1.22 Hluk (infrazvuk a ultrazvuk)1.23 Vibrácie1.24 Osvetlenie (intenzita, jas, kontrast, oslnenie, nedostatočné denné osvetlenie)1.25 Nedostatočná rozoznateľnosť osôb, zariadenia s prostredím2. Chemické nebezpečenstvá (ChN)2.1 Plyny, pary, aerosóly, prach, pevné a kvapalné látky a ich nebezpečné účinky2.2 Toxické látky2.3 Žieravé látky2.4 Dráždivé látky2.5 Senzibilizujúce látky2.6 Karcinogénne2.7 Mutagénne2.8 Teratogénne3. Biologické nebezpečenstvá (BN)3.1 Rastliny3.2 Živočíchy (zvieratá, hmyz)3.3 Patogénne mikroorganizmy ( baktérie, vírusy, huby a iné)4. Iné nebezpečenstvá (IN)4.1 Nevhodná fyzická poloha

51

4.2 Neprimeraná fyzická tj. statická alebo dynamická záťaž Príloha č. 3

Písomný dokument posudzovania rizík

Zamestnávateľ:

HS:

Posudzovateľ:

Dátum hodnotenia:

Podpis posudzovateľa:Posudzovaný systém (profesia, a vykonávané činnosti)

Čin

nosť

a m

iest

o

Identifikácia nebezpečenstva a ohrozenia

(Popis)

Výpočet rizika

Bezpečnostné opatrenia (Popis)

P D RSlovné

hodnotenie


52

Príloha č. 4Právne predpisy na zabezpečenie BOZP

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

Zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z.z. a zákona č. 140/2008 Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z.

o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z.z.

Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a

doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 261/2002 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 129/2002 Z.z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších

predpisov

Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 356/2007 Z.z. , o projekte

výchovy a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie a overovaní vedomostí

účastníkov

Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 500/2006 Z.z., ktorou sa

ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č.448/2007 o podrobnostiach o faktoroch

práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných

rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií

Nariadenie vlády SR č.357/2006 o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného

prostredia vo vzťahu ku kategorizácii pracovných činností a o náležitostiach návrhu na

zaradenie pracovných činností do kategórií z hľadiska zdravotných rizík

Nariadenie vlády SR č. 410/2007 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných

požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou

umelému optickému žiareniu


požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v

znení neskorších predpisov

Nariadenie vlády SR č.391/2006 Z.z., o minimálnych bezpečnostných a zdravotných

požiadavkách na pracovisko

53

Nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných

požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami

Nariadenie vlády SR č. 387/2006 Z.z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a

zdravotného označenia pri práci

Nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných

požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov

Nariadenie vlády SR č. 393/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí

Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a

používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov


požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibrácií

v znení neskorších predpisov

Nariadenie vlády SR č. 272/2004 Z.z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk,

ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a

dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre

tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a

ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto

žien

Nariadenie vlády SR č. 286/2004 Z.z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk,

ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, a ktorým sa ustanovujú niektoré

povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov

Nariadenie vlády SR č. 308/2004 Z.z., o technických požiadavkách a postupoch

posudzovania zhody pre elektrické zariadenia, ktoré sa používajú v určitom rozsahu

napätia

Nariadenie vlády SR č. 310/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických

požiadavkách na strojové zariadenia

Nariadenie vlády SR č. 176/2003 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti technických

požiadavkách a o postupoch posudzovania zhody na prepravné tlakové zariadenia

Nariadenie vlády SR č. 328/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády

č.513/2001 Z.z. ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a

postupoch posudzovania zhody na jednoduché tlakové nádoby

Príloha č. 5

54

Zváracie normy

STN 05 0600 Zváranie. Bezpečnostné ustanovenia pre zváranie kovov.

Projektovanie a príprava pracovísk

STN 05 0705 Zváranie. Predpisy pre základné skúšky zváračov

STN 05 0710 Zváranie. Predpisy pre úradné skúšky zváračov.

STN 05 0601 Zváranie. Bezpečnostné ustanovenia pre zváranie kovov.

Prevádzka

STN 05 0610 Zváranie. Bezpečnostné ustanovenia pre plameňové

zváranie kovov a rezanie kovov.

STN 05 2208 Bezpečnostné prepisy pre prevádzku zariadení na oblúkové

zváranie a príbuzné procesy

STN 05 0630 Zváranie. Bezpečnostné ustanovenia pre oblúkové zváranie

kovov.

STN EN 473 Zraková skúška

EN ISO 9606 Zvárač plechov

STNEN OSO 11 6111 Ochranné odevy na používanie pri zváraní a podobných procesoch.

STN EN 60 974-3 Zariadenia na oblúkové zváranie. časť 3: Zariadenia na štartovanie

a stabilizáciu oblúka

STN EN 60 974-2 Zariadenie na oblúkové zváranie. časť 2: Kvapalinové chladiace

sústavy

STN EN 60 974-5 Zariadenie na oblúkové zváranie. časť 5: Podávače drôtu

STN EN 12665 Svetlo a osvetlenie. Základné termíny a kritéria na stanovenie

STN EN 12464 - 1 Osvetlenie pracovných miest

55

nÁzov vysokej Školy - evidencia záverečných...

Documents