STAROVEK GRCKO ------------------------------------------------------------------ Znaky antickho spsobu vroby -prmorsk tty, blzko staroorientlnych ttov, premena obinovej drby pdy na individulne - skromn vlastnctvo; hospodrsky charakter nebol vlune ponoh., ale rozvoj aj remesiel a obchodu, majetkov a spoloensk nerovnos, otrokrstvo - vyuitie otroka ako hlavnej pracovnej sily v ponoh., remeslch... tty v oblasti Stredomoria Fencia: Vzniklo tu niekoko mestskch ttov (Tyros, Sydn, Byblos); rozvinut moreplavectvo (pyrtstvo a obchod: sklo, elez. vrobky, vno, drevo ); zakladanie kolni a obchodnch osd (faktori) pozd pobreia stredozem. mora; hlskov psmo (ovplyvnilo grcke a latinsk psmo) Palestna: Osdlen idovskmi kmemi, okolo r. 1000 pnl bolo vytvoren jedn. krovstvo (zjednotite - kr Dvid; hl. mesto - Jeruzalem); neustle njazdy z Eg. a Mez.; nboenstvo - monoteizmus (viera v 1 Boha - Jahve), posvtn kniha (idovskho, neskr kres. nb.) - Star zkon (Biblie). Kr alamn. Krta: Prv eurpska civiliz. na za. 3.tis. pnl; rozmach na za. 2.tis. pnl; obchodn styky s Egyptom, Mezop. a zijskmi t.; MINOJSK KULTRA - (objavite Ewans) centr Knossos a Faisstos - Labyrinty (palce, bludisk) slili na nboensk ely, vysok rove: kanalyzcia, vodovody, splachovacie zchody. Kultra: nali sa hrn. vrobky zdoben rastlinnmi a ivonmi (morskmi) motvmi; fresky: mui zobrazovan tmavie, v sochrstve asto naturalizmus, bronzov sochy; Psmo: as vylten. Chetitsk ra: Na zem Malej zie, viedli tadia obchodn cesty. Grcko Prrodn podmienky: na juhu Balk. polostrova: subtropick vlhk podnebie, hornat krajina s lenitm pobrem, prrodne rozdelen na sev., stredn a jun Grcko. Zamestnanie obyvatestva: pastierstvo, rybolov, prmorsk obchod. Osdlenie Grcka: a) Inovia b) Achjovia c) Drovia Ako prv osdlili Grcko (juh) Achjcovia, ponohospodri a remeselnci, ktor prevzali vdobytky minojskej kultry, vytvorili MYKNSKU KULTRU (1620-1200 pnl) stredisko - Mykny (ju. Gr.), objavite Schliemann; znaky: Kyklopsk stavby - z kvdrov bez spjania, obkolesen hradbami, achtovit a kopulovit hrobky - zlat posmrtn masky, soky, bronzov zbrane; Pamiatky: Priamov poklad, Atreova hrobka, Levia brna v Myknach Inovia sa stretli s egejskou kultrov, prd grckeho sahovania ukonili Drovia, bojovn kmene, ktor rozvrtili Myknsku kultru. Homrska doba(1200-800 pnl) (vedomosti mme z homrovch diel Ilias a Odysea), rozklad rodovho zriadenia

vznik vojensk demokracia moc maj bojovnci a vodcovia - bazilejovia (Bazileus - krovstvo), patriarchlne otroctvo, rast majetkovej nerovnosti, rast moci rodovej aristokracie Archaick doba(800-600 pnl) V svislosti s rozvojom vroby vznik na mnohch miestach mestsk tt - polis- zoskupenie dedn okolo akropoly, hornatos neumoovala vznik centraliz. ttu; rozvoj obchodu a remesiel (definitvne oddelenie remesiel od ponoh.) , zavdzanie eleza do vroby, zana sa vyuva prca otrokov, naturlnu vmenu nahradzuje pean, pda sa stva individulnym vlastnctvom. Kolonizcia: 1. vlna - z preudnench krajov na zpadn pobreie Malej zie a priahl ostrovy. 2. vlna - osdlovanie pobreie Stredozemnho a ierneho mora (8.-6.st pnl) Priny: pda, odbytitia a surovinov zdroje (pre remes. a obch.) Dsledky: Hospodrska obl.: Ponoh.- nov plodiny, olivy a vinn rva (pestuje aristokracia a bohatne), ronci pestuj obilie, zadluj sa a aristokracia sa zmocnila ich pdy a ich predala do otroctva. Obchod, remesl - zskavaj suroviny, bohatn, vyuvaj otrokov, obch. a remeselnci proti aristokracii. Socilne - narastanie majetkovej nerovnosti, rast potu otrokov - ant. spsob vroby. Nov vrstvy bohat remeselnci a obchodnci. Politick - politick zpas medzi aristokraciou a DMOSOM - udom (ronci bojovali o pdu, remes. a obchodnci o politick moc) Vsledok: Zmena ttneho zriadenia - ran tyrania, vlda jednotlivca s podporou obchodu, remesiel a umenia - pokrokov charakter. Timokracia po rozpade rodovho zriadenia vlda vetkch bohatch (aristokracie, obch., remes.) a na koniec otrokrska demokracia - vetci slobodn maj prva. Vvoj Atn a Sparty Atny zemie ponohospodrstva (nov plodiny), rozvoj remesiel a obchodu, zmeny v socilnom zloen obyvatestva: rem., obch., otroci. Politic. zpas v meste: arist. dmos, hroz obianska vojna, 1. stupok aristokracie - Drakonove zkony, ale ni nezlepili. Solnove reformy (rok 594 pnl) zvolen za najvyieho radnka (archonta - najvy rad aristokracie - aeropg) - zaala timokracia; rozdelenie obyvatestva poda majetku, zrovnoprvnil remes. a obchodnkov s aristokraciou (mohli zastva najv. rady), zakzal predvadlnkov do otroctva a peniazmi zo ttnej pokladnice vykpil otrokov, ale nedal im pdu - nevyrieil otzku bezzemkov. Peisistratova tyrania - pokrokov charakter, spojil Atny s iernym morom - vldol v zujme remeselnkov a obchodnkov, zaal prestavbu atn, po jeho smrti zneuili moc jeho synovia a boli vyhnan. Kleistnova stava - poloenie pevnch zkladov Atnskej demokracie, moc mali ma vetci slobodn, rozdelil obanov poda bydliska, ostrakizmus - repinov sd. obmedzen otrokrska demokracia - len slobodn obania, neplaten rady - dostupn len bohatm. Sparta

Jun Peloponz (obl. Laknie), Dri si podmanili Achjcov, ponohospodrsky chararakter. Zloenie obyvatestva: Vldnuca vrstva - Sparania(Drovia) Vykorisovan - Helti - ponohospodrski otroci a Perioditi - remeselnci a obchodnci (osobne slobodn) Forma vlastnctva: ttna, tt prideoval pdu aj heltov, zostvali vak vlastnctvom sttu, Sparania odvdzali naturlnej dane. ttne zriadenie: vlda oligarchie (najbohatch vrstiev), na ele ttu dvaja krli, ktor uvali moc len poas vojny, v mieri: rada starch(Geruzia), 5 radnkov(eforov). Vojensk spsob ivota: Sparanov bola menina - potrebovali si udra moc ; chor a slb deti odhadzovali, od 7mich rokov nvteva koly - vojensk vchova (lakonick odpovede, zle odet, bos, vyhladovan, 1x do roka ich verejne bili, ale nemohli ukza boles) jadro ich armdy: hospliti (akoodenci), vzbroj: brnenie,tt, me a kopija(2m), vyrovnan rady hosplitov na rovnakej rovni vytvorili nepreniknuten hradbu - Vbojn vojny, zvaz alebo padne (vyhali zbabelcov). Vznik peloponzskeho spolku - hegemnia Sparty, spja v. mestsk tty na pelop. polostrove. Grcko - perzsk vojny Zaiatok klasickej doby(500 - 337 pnl). Priny: Perania zaali napda grcke mest v Malej zii, napadnut mest povstali pod vedenm mesta Milty, dobyli Sardi (mesto miestodritea), poprosili o pomoc grkov,ale perania ich dobyli a chceli vyui zmienku zatoi na Grcko 1. Vprava - pod velenm kra Drea nedolo k bitke, stroskotali pri Chalkidikch (mys Atos) 2. Vprava - bitka pri Maratne(r. 490 pnl), zvazili Atnania pod vedenm Miltiada, tradcia Maratnskeho behu (posol); Politick zpas v Atnach - aristokracia na ele s Aristidesom presadzovala pechotu; - obchodnci a remeselnci na ele s Thenistatelom presadzovali vybudovanie vojnovho lostva (vazstvo) 3. Vprava kra Xerxesa (-syn Drea) r. 480- porka Grkov pri Termopylch, 300 lenn armda Sparty pod vedenm Leonidasa - vetci padli. Bitka pri Salamis - r. 480 nmorn bitka, Perania s vekmi loami nemu manvrova a prehrali, P-20000 G - 8000; Perania prili do Atn, ale tie vyudnen. Bitka pri Platajach r. 479 porazenie pechoty Peranov, ktor tu ostali, koniec vojny na grckom kontinente. Priny vazstva: Boj za vlas Perzsk old. vojsko; Lepia vzbroj (zavedenie eleza); zjednotenie sl grc. miest Atnsky nmorn spolok r.478 pnl, Grci ijci na ostrovoch a v Malej zii pod vedenm Atn s cieom def. porazi Peranov. Atny zneuvali svoje postavenie. R. 449 Cyprus - porka Peranov Vyvrcholenie otrokrskej demokracie za Perikla Hegemnia Atn, zneuvanie spojencov, narastanie vplyvu Atn v Grcku a aj remeselnkov a obchodnkov - boli za lostvo. Nrast vplyvu Ttov a Stratga Perikles - stratg (443-429 pnl); Periklove zkony- upravil stavu, preniesol moc na porotn sdy a udov zhromadenie, platen rady - vrchol demokracie. Peloponzska vojna peloponzsky atnsky spolok (-dran nsilne, tty nemali vu v om osta).

Priny: Hospodrske - odbytitia a surovinov zdroje;Politick - boj o zskanie politickej moci nad celm Grckom. Striedav vazstv. R. 404 pnl porka Atn. Priny vhry Sparty: 1. Vojensk prevaha (dobudovanie lodstva); 2. Atny strcali spojencov 3. Hospod. padok Atn - teky otrokov. Dsledok: Hegemnia Sparty nad celm Gr.; nastolenie oligarchie - nespokojnos udu; vznik protispartskch spolkov; nastpenie Macednie. Macednsky tt Prrodne podmienky: hornat krajina na S Grcka, pastierstvo, ke u Grcko bolo rozvinut tt tu sa ete len rozpadalo rodov zriadenie; Otzka prstupu k moru: vyuvali rozpory medzi grckymi mestami, najprv porazili spera potom aj spojenca.; (Absolutistick forma vldy - kr, aristokracia) Filip II. (359 - 336 pnl) Urchlennie vvoja Macednie - preberanie sksenost od Grkov (bol vychovan v Grcku), vyuil rozpory medzi grckymi mestami, zjednocoval ich proti Peranom, bitka pri Chaironei r.338 pnl - Filip II. porazil ostatn grcke mest (koniec klasickho obdobia), vytvorenie federcie grckych mestskch ttov na ele s Macedniou, prevzatie od Grkov vyspelch hosp., vojen. a spolo.vsledkov. Zdokonalenie grckeho tvaru akoodencov - Macednska falanga (vojaci v radoch, pred prvm radom 5 kopij vojakov z alieho radu, za nimi nhradnci). Filip II. zavraden achtou, nebola spokojn s rastcou mocou kra, mono v tom mali ruky Perania. Alexander Vek (336-323 pnl) Syn F2, na trn nastpil ako 20 ron, bol iakom Aristotela. Upevnil si moc v Grcku, potom vpravy do Perzie; r. 334 pnl bitka pri rieke Granike, zana helenistick obdobie. R. 334 pnl bitka pri Issos porka perzskho kra (-tek) , oslobodite od perzskej nadvldy v Egypte (nesiahol na Bohov) +Sria, Palestna. Bitka pri Gaugamelch r. 331 pnl - rozhodujce vazstvo - obsadil Susy, Perzepolis, Babylon, vpravy do Indie, ale vojaci vyerpan a chor (podnebie) - nvrat as po si a as po mori. Centrum v Babylone - tu aj umrel na malriu; forma vldy despocia, po jeho smrti boj medzi nstupcami: Antigonovci (Gr.+Mac.), Ptolemaiovci (bval vojaci - Eg.), Seleukovci (vch. as). Helenistick kultra - nadnrodn (grc. + orientlna) Grcka Kultra Klasick doba Grcka kultra je zkladom dnenej, rove veobecnej vzdelanosti: v orientlnych ttoch vysok negramotnos (ak psma), v Grcku psmo ahk (24 znakov); pre obchod a remesl potrebn vzdelanos, podnieten hosp. rastom. Zavedenie 1. kolskho systmu - Kalokagathia (krsny + mravn - iaci od 6 - 18 r.)

Grcka Filozofia - podnieten remesiel a obchodu, dostatok vedomost na racionlne vysvetlenie sveta (Arch. obd.), neskr sa zanaj jednotliv vedy vyleova, obsahuje otzku vzniku sveta: Ideailisti (bliie k nboenstvu) najprv vedomie potom hmota Materialisti - najprv hmota potom vedomie; Herakleitos - zdrazoval, e svet je sasou vesmru a ten je ven; Demokritos - Svet sa sklad z atmov - s ven, nezanikaj len sa spjaj a rozpadvaj Sofisti - uitelia mdrosti, vyuovali: prvo, politiku, renctvo; uili iakov vdy si vedie obhji svoju pravdu (subj.) Sokrates - otzka mravnosti , hlsal povenos vzdelanch (len vzdelan mu by mravn, mdri), Platn - priblioval sa k Bohu -pozemsk svet je obrazom skutonho svetu ide; Aristoteles - iak Platna, tvrdil, e zklad poznania je zmyslov vnmanie, zakladate samostatnch vednch discipln (logika, ttoveda...), uznval aj formu aj obsah (aj telo aj dua); vznik Dejepisectva - Herordotos (grcko - perzsk vojny) hadal prinu v nadprirodzench zsahoch; Tukydides - peloponzska vojna - predstavitelia klasickej filozofie V 5. storo pred Kristom v ase doznievanie prrodnej filozofie a sofistov nastva v Atnach centrlny rozvoj, ktor ovplyvnil politiku, kultru ale hlavne filozofiu. Prve v tomto obdob vstupuje do dejn filozofie Sokrates, ktorho meno je spojen so zrodom klasickej a na rozdiel od predolch filozofov vyzretejej a na loveka zameranej filozofie. Jeho ivot ale aj smr, ktorou nepoprel svoje idely mali neoceniten vplyv pre nasledujci vvoj vedy o mdrosti. Nie nadarmo sa jeho meno spja aj s jej klasifikciou v antike. Je vak zarajce, e velikn ako on svoje uenie nespsal. Tto lohu prenechal na svojho oddanho iaka Platna, ktor jeho filozofiu rozvinul a nadviazal na u vo svojej Akadmii. Ich uenie bolo prvm krokom a odrazovm mostkom vetkch ostatnch mysliteov a jeho lohu pri rozvoji filozofie badme doteraz. SOKRATES il v rokoch 469 399 PrKr.. Pochdzal z najchudobnejch udovch vrstiev, jeho otec bol kamenrom-sochrom, no mlad Sokrates sa narodil aby ukzal svetu aru vntornho sveta. Nazvali ho a doposia nazvaj vzorom a uiteom sveta, svetovohistorickou osobnosou, dokonalm umeleckm dielom, mimoriadne plastickm obrazom najjemnejej antickej urbanity. Podstata Sokratovej osobnosti spova v troch prameoch, ktor sa spjaj do jednho prdu, a tak vytvraj celistv vntorn udsk harmniu. Prv prame je : dokonal sprvanie. Sokrates ako lovk odol vetkm skkam, a pretoe lovk je spoloensk bytos, nadvzuje kontakty s kadm. Vdy zostva samm sebou, nezvisle od toho, i ospevuje krsy eny, i vno, i sa smeje, alebo hda, i sdi, alebo bude sden. Druh prame je : i poda poiadaviek vyieho princpu. Kad dielo svetovej umeleckej klasiky vdy obsahuje urit mylienku. Vetko ostatn v diele je pod vplyvom tejto mylienky. Aj najbezvznamnejie prhody s jej hrou, alebo nevyhnutnosou. Takmto dokonalm umeleckm dielom je aj Sokrates. Cel jeho bytos, vetko v jeho charaktere i sama jeho podstata s podriaden jednmu princpu, princpu dobra. Z vky tohoto princpu pozoruje a hodnot seba a svojich sasnkov.

Tret stupe : osobn innos kadho nech je veobecne platnou innosou. To je najvstinejia formula Sokratovej filozofie dobra. Vlastne tto formula dva najhlb filozofick zmysel otrokrskej demokracii. A prve preto, e je takto, prerast jej historick monosti. Sokrates chce, aby bol kad bytosou, ktor by nala a poznala svoje poslanie a cie v najvyom cieli svetovej spolonosti. Ni in, ale prve tento najvy cie m by poda neho predmetom hlavnej starostlivosti kadho, m by spolon v innosti vetkch. Prve to prerast historick monosti otrokrskej demokracie. A prve to vina demokratov a aristokratov v starom Grcku prijmala nepriatesky. To bolo prinou, e sa vykontruoval v dejinch prv proces, na ktorom sdili loveka za jeho filozofick nzory. Sokrates, sprevdzan nenvisou, vystupuje pred sd. Podaj mu pohr s jedom a povedia : bu sa plne zriekne hlsanch nzorov, alebo zomrie ! Vtedy vezme pohr a vypije jed. Sokrates nenapsal za cel ivot ani riadok. Ba nepodarilo sa mu ani rozvin svoje najdleitejie filozofick nzory o veobecnom ako omsi sebaurujcom. Tento jeho nzor je zko pospletan s nzormi na dobro. To o nestihol urobi Sokrates, urobil jeho genilny iak Platn (427 347 PrKr.). PLATN Platn bol potomkom starho krovskho rodu, vyrastal v prostred, kde sa mohol oboznmi s najvznamnejmi spechmi vtedajej civilizcie. Okrem toho bol Platn i vestranne nadan mu. lovek, ktor mal vplyv na cel rozvoj kultry, bol v mladosti hudobnkom, maliarom, lyrickm a dramatickm spisovateom, spenm gymnastom a zpasnkom. Ale ani vzneen pvod, zaisujci mu dobr postavenie v spolonosti, ani slva, ktor mu prinala mnostvo pct, nespsobili , e by bol v nich Platn videl to, v om in udia vidia zmysel a vrchol ivota. Neuspokojiv tba zapsobila na vetky jeho duchovn sily a priviedla ho k Sokratovi. Od tej chvle nastala v om hlbok revolcia. Syn kamenra-sochra, ktorm demokrati a aristokrati opovrhovali aj po jeho smrti, stane sa pre neho iarivm slnkom, ktor mu svieti na celej jeho tvorivej ceste. Platn, sa kor pred Sokratovou skromnosou a morlnou istotou a vyzdvihne ich na vzneen udsk cnosti ; ospieva Sokratovu vernos vlastnmu presvedeniu, odhodlanos a hrdos obetova kvli nemu ivot, aby ho zmenil na najestnejie udsk vyznamenanie ; zveleb Sokratovo opovrhovanie lou a nepravdou, aby vytvoril tak projekt ttneho zriadenia, kde je len ten naozajstnm muom , kto je spravodliv. Platnovo nadenie nad istotou Sokratovho gnia by stailo, aby jeho meno zostalo navdy zapsan v hostrii. Vlastne nadenie tu vytvorilo novho gnia. Platn stoj v histrii filozofie pred nami ako horsk masv, ktorho vrcholce sa belej na filozofickom horizonte kadho storoia. Sokrates il v dobe, ke sa otrokrska demokracia dostala do hlbokej krzy. Jeho prenikav rozum zachytil jej prv prznaky. Spoiatku varuje, a potom nemilosrdne obviuje aj demokratov, aj aristokratov za to, e rozruili piliere verejnho ivota. Platn il v asoch, ke krza u nastala a vtedajia spolonos sa ocitla na prahu zhuby, a prve preto je hlboko otrasen. Sokrates varoval a obvioval. V Platnovch asoch to nesta. Treba njs vchodisko z hroziacej katastrofy. A kee skutonos neposkytuje nijak vchodisko, Platn ho vid v nejasnch obrysoch utpie, ktor sa usiluje objasni, a stva sa tak prvm utopistom v dejinch socilneho myslenia. Utpia je jedin prostriedok, ako nekra po boku rozloenej grckej spolonosti. Je jedinm spsobom, ako si zachova es a zsadn nezmieritenos s nespravodlivosou. Zaiste preto, napriek svojmu krovskmu pvodu, odmietol as vo vlde tridsiatich tyranov. Utiahol sa z politickho ivota v Grcku so vetkou dstojnosou ttnicky premajceho filozofa.

Vo svojej utpii je Platn prve tak vek, ako i obmedzen. Obmedzen preto, lebo idealizuje dvno preit spoloensk formy ako slobodymilovn grcky polis, konzervatvnu Spartu a egyptsk kastovncke zriadenie. Vek je preto, lebo prv nastouje otzku, akm spsobom a rod v mestch nespravodlivos ?, lebo prv vyhlasuje, e nespravodlivos je najvie zlo a spravodlivos najvie dobro, lebo prv kladie poiadavku aby sa spravodliv lovek nim nelil od spravodlivosti. Hlavn rty spravodlivosti vid, po prv, v odstrnen skromnho vlastnctva, v ustanoven takho spoloenskho poriadku, kde nikto neme poveda moje alebo tvoje ; po druh vo vybudovan spolonosti, v ktorej s riadiacimi prvkami poznanie a mdros. Dovtedy, km filozofi nezan kraova a km sa ttna moc a filozofia nezlia udsk pokolenie sa nedoije konca zla, dovtedy sa nezrod ani nami opsan tt a neoiari ho slnen l. Ako vidno, najtajnejie elanie tohoto vekho loveka je doi sa spolonosti zriadenej na zkladoch socilnej spravodlivosti. Tri razy cestoval do Syrakz, dfajc, e uskuton svoju utpiu pomocou Syrakzkeho krovstva. Ale aj po nvrate z tretej cesty je jeho utpia rovnako aleko od uskutonenia ako predtm. Napriek tomu neprestva veri v spravodliv spolonos. Opovrliv vzah syrakzskeho vldcu a ttnikov v jeho vlasti k jeho idelu spoloenskho zriadenia ho printili, aby aj on opovrhoval vetkmi v tch asoch jestvujcimi ttnymi formami, zatvoril sa za hranice svojej utpie a vzval budcnos ako jedinho priatea spravodlivosti. Obmedzenos a vekos sa prelnaj v svetovom nzore tejto mono najtragickejej osobnosti staroveku. Ke u Platn zidealizoval preitky v ttnom ivote, zaal idealizova aj preitky v duchovnom ivote spolonosti. Prve idealizovanie jednho aj druhho zarauje bojovnka za spravodlivos napriek jeho najvrcnejm elaniam na stranu historicky odsdenho. Pre neho je boh najdokonalejou prinou vetkho jestvujceho, najetickejou bytosou , ktor je neschopn kona zlo. Zrivo vystupuje proti kadmu tvrdeniu, ktor by mohlo usmerni myse k skutonmu pvodu vec. So zvideniahodnou vytrvalosou zostavuje rozlin vmysly, ktor oznauje za vlastn presvedenie, a s pocitom objavitea hovor, e t mui, ktor boli malodn a ili nesprvnym ivotom, sa druh raz narodia ako eny, e vtky pochdzaj z ahkomysench muov, e pozemsk ivochy a zvery z ud, ktor nevenovali pozornos filozofii, vodn zvierat pochdzaj z nevedomch ud. Ete vytrvalejie brni nboensk nzor o nesmrtenosti due, Platn v kadom svojom diele tvrd, e udsk dua je nesmrten a nikdy nijakm spsobom sa nestane smrtenou. Je tak zaslepen, e pova aj arlatnov a had u nich dkazy o nesmrtenosti due. Naprklad aksi vojak ranen v bitke upadol do bezvedomia. Ke sa prebral, zaal opisova akosti, s ktormi sa stretla jeho dua. Platn, zaslepen vyznva nboenstva , vojakovmu traniu plne ver. Vyuva svoje poetick nadanie, skrli ho a vymedzuje mu popredn miesto vo svojom najdleitejom diele ako omusi hodnovernmu. Pre Platna je bezbonk zlodejom, nevedomcom. Vetky pokusy hada prvopoiatok relneho jestvovania vo vode, vzduchu, zemi, atmoch alebo v nieom inom tohoto druhu s pre Platna hlposami. Nikomu sa vraj nepodarilo njs silnej, nesmrtenej a mohutnej Atlas od boha, ktor dr cel vesmr. Preto udsk rozum mus by presveden o plnej bezcennosti vec a naplnen odporom k nim. Tak vemi nenvidel materializmus, e sa chystal spli vetky Demokritove diela. Keby bol bval Platn len otvorenm vyznvaom boha a krutm odporcom vetkho, o boha detronizuje, bol by zaujal estn miesto jedine v cirkevnch dejinch, ale nie v dejinch filozofie. Pri tomto starogrckom mysliteovi je vak potrebn zastavi sa aj preto, lebo jeho gnius poloil zklady uenia, ktor sa prv raz poksilo filozofickm spsobom vysvetli nboenstvo. No najdleitejie je to, e poloil zaiatku druhho smeru v historickom vvine filozofie idealizmu. Je prvm vekm teoretikom ontolgie a gnozeolgie idealizmu.

Duou Platnovej ontolgie je uenie o idech. Nebytie a bytie s jeho zkladn pojmy. Nebytie je svet vec prstupn zmyslom . Platn shlas, e skutonos, ktor prijmanie zmyslami, je materilna, vecn. Svet, ktor jestvuje mimo ns a nezvisle od ns, je zloen, poda neho, z malch trojuholnkov, ktor s v zklade kadho priestorovho tvaru. Trojuholnky sa dostvaj pohybom do najrozmanitejch spojen a takto sa men zmyslov skutonos. Preo teda vyhlasuje Platn svet za nebytie ? Pretoe vetko na tomto svete neprestajne vznik a zanik, men sa a pohybuje. Ni v om nie je jednostaj rovnak a nikdy nejestvuje samo od seba. Toto tvrdenie je sprvny predpoklad. Ale nepouil ho ako prostriedok, s ktorm sa m dosta k hbkam a vinm sveta, ale ako prostriedok proti tomuto svetu. V neprestajnom vzniku , neustlej zmene a pohybe vec nevid klad, ale nedostatok, nie zkladn spsob jestvovania vec na svete, ale neporiadok, preto bez vhania oznauje tento svet za nedokonal, neskuton, nepravdiv. Prve toto je prv stavivo ontolgie objektvneho idealizmu : svet vec jestvuje, ale je neskuton, nepravdiv, lebo je vene premenliv. MATERIALISTICK FILOZOFI spen poznatky sa rili s rozvojom materialistickej filozofie. Myslitelia 5. st. p.n.l. sa u viacej neuspokojuj s tvrdenm, e je jedin materilny zklad sveta, ale klad si otzku hmotnej skladby. Empedokles odvodzoval vetky prrodn javy zo tyroch hlavnch hmotnch prvkov : zeme, vody, vzduchu a ohoa, cel svet je spojenm tchto tyroch prvkov. Anaxagoras rieil tto otzku pomocou ueenia o "zmench" vetkch ltok, ktormi rozumel srod hmotn eastice, ktor sa navzjom spjaj. Vzjomnmi spojeniami potom vznikaj teles podobn tmto easticiam : z kvapiek krvi vznik krv, z eiastoeiek msa - mso, ati. Slabinou Empedoklovho a Anaxagorovho ueenia bola predstava, e s to sily, ktor uvdzaj do pohybu eastice hmotnej ltky. Anaxagoras povaoval tto silu za NUS - svetov rozum, ktor vak vymedzil ako najjemnejiu a najahiu hmotn ltku. Empedokles vysvetoval pohyb hmoty psobenm dvoch sl - "priatestva" a "nenvisti", ktor vraj spsobuj spjanie a rozpjanie hmotnch prvkov. Ovea dslednej boli u grcki atomisti, v ktorch ueen dosiahla antick materialistick filozofia svojho vrcholu. Ueenie o atmoch - nedelitench easticiach hmoty - hlsal ako prv Leukippos a ialej ho rozvinul Demokritos. Zkladom ueenia grckych atomistov s dve hlavn zsady : 1.) svet sa sklad z kvalitatvne rovnakch, nedelitench atmov, ktor sa lia len svojou vekosou a tvarom (t.j. kvantitatvne) a z przdneho priestoru, v ktorom sa atmy mechanicky pohybuj 2 ) vetky javy nevznikaj nhodne, ale s podmienen nutnosou. Tm, e atmy na seba naraj a zase sa odpudzuj, e sa spjaj a rozpjaj, vznikaj veci. A nie nevznik z nieoho ani nezanik v nie" - tmto vrokom Demokritos prvkrt vyslovil s takou istotou mylienku o vernosti (nestvoritenosti a neznieitenosti) hmoty, ktor ete dnes tvor zklad materialistickho chpania prrody. V oblasti terie poznania bol Demokritos bezvhradnm materialistom, avak otzku dialektickho vzahu zmyslovho vnmania a rozumovho myslenia neriei. V oblasti spoloeenskch javov dospieva Demokritova filozofia k tomu, e uznva pln zvislos eloveka na prrode. Svojm politickm zmanm bol Demokritos stpencom umiernenej demokracie. Anaxagoras tvrdil, e Slnko a ostatn hviezdy nie s nie in ako rozeraven kamene. Mesiac je poda Demokrita kamenn masa pokryt horami prve tak, ako je aj Slnko obrovsk balvan, ktor sa oteanm rozeravil.

SOFISTI V boji medzi antickm materializmom a idealizmom dolo hlavne v Athnach, ktor boli v 5. a 4. st. p.n.l. hlavnm strediskom ntelektulneho ivota celho Grcka. Upevnenie demokratickho zriadenia v Athnach, rozvoj skromnovlastnckych vzahov, iv styky s mnohmi grckymi mestami, ustavien styky s inmi nrodmi - to vetko vytvorilo priazniv podmienky pre einnos tzv. sofistov ("uiteov mdrosti"). Napt politick zpas, prejavujci sa v ustaviench debatch v udovom sneme a na sde, vyvolval zujem o otzky prva, ttu a morlky. Tento boj si iadal aj zvldnutie renckeho umenia "rtoriky" a umenia vies spor "eristiky". Tmto novm potrebm vychdzali v strety prve sofisti, ktor cestovali z jednho mesta do druhho a za peniaze - niekedy i dos vek - ueili svoje umenie kadho, kto ho chcel ovlda. Pre sofistov je charakteristick zujem o problmy udskho poznania. Predstavite tzv. starej sofistiky Gorgias vyslovil tvrdenie, e je mon spene dokza to, e svet sa ned pozna, ako to, e vbec existuje. Georgiov seasnk Protagoras popiera existenciu pravdy, ktor je nezvisl na udskom poznan. lovek je mierou vetkch vec, existujcich ak existuj a neexistujcich ak neexistuj". Zmysly sa nemu mli a preto maj pravdu vetci udia a prvd je toko, koLko je ud". V oblasti spol. vzahov povaoval Protagoras v shlase so svojimi polit. nzormi za pravdu to, to sa zd by pravdou veine obeanov. Protagoras mal ako skeptik, ktor popiera existenciu objektvnej pravdy, pochybnosti dokonca o existencii bohov. Ak bol Protagorov skepticizmus v mnohch ohadoch odrazom naliehavej nutnosti odstrni preit tradien predstavy, tak filozofick umenie tohto vynikajceho grckeho sofistu bolo samo o sebe stupom od materializmu a tajilo v sebe monosti pre reaken zmery. Protagorova tza znela : lovek je mierou vetkch vec". O umen mladch sofistov sa nm dochovali len skromn sprvy. Niektor z mladch sofistov boli blzki zujmom a nzorom demokratickch vrstiev. Rozril sa u nich pojem "prirodzenho prva". Lykofron povaoval urodzen pvod za vmysel. Najalej zo vetkch pokroeil v tomto smere Antifon. Napsal spis "O pravde", v ktorom hovor : Vetci sme od prrody rovnako zroden, aj barbari, aj Grci". S O K R A T E S Skepticizmus a krajn relativizmus, ktor sa rozrili medzi sofistami, otvoril cestu novmu filozofickmu smeru, ktor sa snail vyriei problm poznania zo stanoviska dslednho idealizmu. Zklady tohto smeru poloil Sokrates (469-399). Sokrates preiel kolou sofistov. Za zdroj opravdivho poznania prehlsil vntorn sebapoznanie (poznaj seba samho"). P L A T O N Sokratov iak a stpenec Platon (429-347) zaloil v Athnach okolo roku 385 filozofick kolu, ktor bola znma pod menom AKADMIA. Filozofick nzory Platona a jeho iakov s najnzornejm prkladom objektvny idealizmu. Poda Platonovho ueenia je zmyslov bytie, materialistick svet jedine cieom skutonho sveta, naproti tomu prav bytie sa prejavuje vo vecnch a nemennch idech. Poda Platona me lovek tieto objektvne existujce idei poznva len preto, e jeho vlastn nesmrten dua bola pred vtelenm vo svete ide a preto me chpa idei v rozpomenut. Vo svojom diele "stava" rozvja Platn utopick teriu o idelnom tte. V tomto idelnom tte maj riadenie obianskej rodiny vo svojich rukch filozofi, ktor nemaj ani rodinu, ani skromn majetok. Obania idelneho mestskho ttu sa delia na vojakov, ktor ij spolone a prost ud (remeselnci, ronci), ktor sa svojou prcou maj stara o vyie spoloensk vrstvy.

A R I S T O T E L E S Platonov systm kriticky rozobral Aristoteles (389-322), najv myslite staroveku. Aristoteles vystpil proti hlavnej zsade vetkej Platonovej filozofie. Poda jeho nzoru nemu Platonove idei vysvetli ani preiny vzniku, ani priny zmien zmyslovo vnmanch vec. Preto tie nie je dvod, aby sme v Platonovch idech hadali nemenn podstaty vetkch vec, alebo dokonca tvrdili, e veci maj od ide vlastn bytie. V terii poznania uznva Aristoteles proti Platonovi za zdroj sprvnych predstv o tomto svete zmyslov vnmanie mimo ns jestvujceho objektvneho sveta. Za aktvnu prapreinu procesu poznania povaoval Aristoteles rozumn duu nezvisl na tele. Hmotu pohybu povauje za pasvnu a beztvar, avak aktvnu prapreinu pripisuje plne nehmotnej forme, ktor psob na hmotu ako na nehybn masu a pretvra ju. Preto dospieva Aristoteles k pojmu prvho hbatea v prrode - k "forme vetkch foriem", ako k zkladnej prine a zrove konenmu cieu veobecnho vvoja, t.j. k bohu. V socilnych otzkach zastva Aristoteles plne stanovisko otrokrskeho rdu: otroctvo povauje za prirodzen stav pre "barbarov", skromn vlastnctvo m za zklad panstvo plnoprvnych obanov. HISTORIOGRAFI H E R O D O T O S, T H U K Y D I D E S Vznamnm medznkom v rozvoji historickch vied v 5.st. bolo dielo Herodota Halikarnasskho, ktormu dala antick tradcia estn nzov "otec dejepisu". Herodotos mnoho cestoval, navtvil krajiny Blzkeho vchodu, brehy ierneho mora a il voVekom Grcku. Hlavnm cieom jeho diela, ktor bolo neskr rozdelen na 9 knh poda poetu Mz, bolo poda vklad dejn grcko-perzskch vojen. Prv tyri knihy s venovan prevane dejinm Vchodu, I. a III. knihy dejinm Asrie, Babylonu a Perzie, II. kniha dejinm Egypta a IV. kniha Skythii. Tieto knihy boli akmsi vodom k hlavnej asti jeho diela a mali objasni dejiny vzjomnch vzahov medzi Grkmi a "barbarmi" v obdob pred grcko-perzskmi vojnami. V jeho diele sa u objavilo neskorie tradien delenie sveta na tri diely: Eurpu, Lbyu (Afriku) a ziu. Do prvch knh Herodotovho diela je vloench mnoho jednotlivch epizd, ktor maj rz samostatnch noviel. Herodotos vemi jemne zdrazooval ich samostatnos, to sa tie prejavilo ako vo zvltnostiach tlu, tak aj v legendrne rozprvkovom podan obsahu. Herodotos sm tmto legendm akosi zvl neveril a pouval ich len ako umeleck prostriedok k oiveniu svojho rozprvania. Vrcholom starogrckej historiografie boli Thukydidove (460-395) "Dejiny" (v smych knihch), venovan peloponzskej vojne, ktorej sa Thukydides osobne zastnil ako jeden z athnskych stratgov. Svoje dielo doviedol Thukydides a k jeseni roku 411 a len smr mu prekazila, aby ho dokoneil. Xenofon, athnsky aristokrat-spartanofil, ktor slil ako oldnier v perzskom vojsku, vo svojich spisoch idealizuje oligarchick a monarchick zriadenie a vystupuje ako ochranca "tredenho" ponohospodrstva. RENCKE UMENIE Nutnos vystupova pred spoluobeanmi s vkladom nzorom a politickho programu, ostr debaty v udovom sneme a ast sdne konania prebudili zvltny zujem o renctvo (rtoriku). Krasoreenie sa v Grcku cenilo vemi vysoko a renci svoje rei nielen prednali, ale vydvali ich aj psomne. Vzor sdneho krasoreenia s rei, ktor predniesol Lysias. Vynikaj jednoduchosou a strunosou, lebo dka doby povolen pre vstup sa

urovala vodnmi hodinami (klepsidrou), istotou jazyka, ktor neuva archaizmov alebo neologizmov. Lysiove rei s vernm obrazom spsobu ivota a mravov v Athnach: k itateovi pribliuje invalida, ktormu vzali podporu, alobcu uplatujceho nroky na nedospel deti, ktor okradol porunk, mua, ktor zo iarlivosti zabil svojho soka,... plne inej povahy s slvnostn rei Isokratove, uren pre verejn zasadania. Isokrates bol majstrom dlhch renckych perid, ktor vynikali logic rytmickm lenenm. Statonm obrancom demokratickch zsad bol Demosthenes, najv renk staroveku. Bol jednm z najnebezpeenejch a najhevnatejch odporcov Filipa II. GRCKA LITERATRA V 5. A 4. ST.PNL. DIVADLO 5. a 4. st. je charakterizovan rozvojom tragdie a komdie, t.j. lit. nrov, ktor s spojen s divadlom. Divadlo v Grcku vznikalo z kultovch obradov spojench s oslavami Dionza, boha umierajcej a znova sa rodiacej prrody, ochrancu vinrstva. Zvltne zariadenie ("enkyklema"), umoovalo zjavenie bohov a hrdinov, vznajcich sa vo vzduchu, ktor vnali do deja nejakan rozuzlenie. Predstavenia spravidla riadil sm autor tragdie alebo komdie. Ten aj asto vystupoval ako herec, ale zbor, ktorho as bola vo vetkch oblastiach grckeho umenia nepostradaten, pripravovali tzv. "choregovia" na svoj vlastn nklad ako estn verejn povinnos - "leiturgiu". Athnski obania dostvali zo zvltnej pokladnice "theorikon" - zvltny finanen prspevok k nvteve divadla. Aristoteles vo svojej "Poetike" hovor, e nmetom tragdie mus by vznamn udalos. Tragdia nerozprva len o nhodnej, ojedinelej udalosti. Ojedinel udalos bva v tragdii zobecnen. Vzruujca vraznos obrazov klasickej grckej tragdie, prsnos a dokonalos formy, boli prinou toho, e postavy tragickch hrdinov starho Grcka ili alej pre mnoho storo v literatre eurpskych nrodov. Takmi postavami s Prometheus, Oidipus, Faidra a Ifigenia. A I S C H Y L O S al rozvoj tragickho nru je spojen s menami troch vekch athnskych bsnikov - Aischyla, Sofokla a Euripida. Z 90. tragdi, ktor poda sprv starch autorov Aischylos napsal, sa nm zachovalo celkom len 7. Napriek tomu, e v tchto tragdich pouva Aischylos tragick nmety, reaguje i na vemi aktulne otzky svojej doby. Napr. v trilgii "Oresteia", ktor sa sklad z tragdi "Agamemnon", "Choeforoi" a "Eumenides", je hlavnm nmetom boj medzi odumierajcim materskm prvom a vaznm prvom otcovskm. V tragdii "Uptan Prometheus" podva Aischylos obraz odbojnho titna, ktor uniesol z neba bosk ohe a ktor nauil uom umenia Krut boh Zeus ho dal za to prikova ku skalnmu tesu. Prometheova postava bola mnoho storo posilou pokrokovm initeom v boji proti reakcii. Tragdia "Perania", v ktorej Aischylos pouil aktulny historick a nie mytologick nmet, opisuje triumf Athnanov nad Peranmi a obsahuje tie podrobn opis salaminskej bitky. V starej tragdii bol hlavnou jednajcou osobou zbor, ktor hovoril s jednm hercom, Aischylos vak po prvkrt zavdza sasn vstup dvoch hercov a tm vytvra hereck dialg, ktor nie je zvisl na zbore a ktor sa potom zaal rchlo vyvja na kor zborovej asti. S O F O K L E S Sofokles bol Periklovm sasnkom. Bol nielen bsnikom, ale aj ttnikom, r.440 zastval spolu s Periklom funkciu stratga. Z poetnch (poda tradcie 120) diel sa nm zachovalo 7

tragdi a jedna satirick drma. Najznmejie s tragdie s nmetmi prevzatmi z Thbskeho cyklu - "Kr Oidipus" a "Antigona". V tragdii "Kr Oidipus" predpoved delfsk vetiare, e Oidipus, syn thbskeho kra Laia a krovnej Iokasty, zabije svojho otca. Preto ho v detstve rodiia odhodia. Kei Oidipus vyrstol bez toho, aby o tom vedel, zabil svojho otca, ktorho nhodou stretol a pohdal sa s nm. Ke prechdzal Thbami, oslobodil sa od lanej obludy Sfingy, stal sa krom Thb a manelom krovskej vdovy a vlastnej matky Iokasty. Po uplynut 15 rokov, ke je Oidipus otcom tyroch det, vyjde pravda na povrch. Iokasta spcha sebevradu a Oidipus sa oslep. Zkladom tejto tragdie bola Sofoklova predstava o vzname osudu v ivote ud. V grckej tragdii je otzka osudu jednou z strednch otzok. Prve to, e grcka tragdia predvdzala loveka v boji s osudom, bolo dkazom sily loveka, jeho hrdinstva a slobody. V "Antigone" ospevuje zbor silu loveka, ktor premha prrodu. Za brlivho vetra sa lovek odvne vydva na more, podriauje svojej vli hejn vtkov, lesnch zvierat a rb, brzdi pluhom pdu. Dej grckej tragdie sa stval zloitejm a rozirovali sa nmety. V Sofoklovch tragdich vystupuj u traja herci, aj ke naalej prevlda striedajci sa dialg dvoch osb. Uvedenie troch hercov umonilo zosilni kontrasty, okrem konfliktu dvoch hrubch antagonistickch sl sa tu objavuje tretia, npadne sa odrajci prvok - mierna povaha. Traja herci hrali viacero loh, take jednajcich osb v tragdii bolo viac ne hercov. Zrove s dejovmi zpletkami sa stali zloitejie i povahy jednajcich osb. A R I S T O F A N E S V porovnan s tragdiami a satirickou drmou mala athnska komdia v 5.st. aleko vyhranenej polit. charakter a ivo reagovala na politick udalosti. Zrodky tohto nru s obsiahnut v dedinskch slvnostnch sprievodoch k pocte Dionza, ktor boli sprevdzan artovanm a vtipkovanm. Na rozdiel od tragdie, ktor erpala svoje nmety spravidla z tradiench mytologickch povest, bol nmet komdie vplodom fantzie, umeleckho vmyslu. Pre komdiu nie je prepsan jednota miesta, ktor sa tak presne zachovvala v antickej tragdii: dej sa rchlo prena z mesta na dedinu alebo dokonca zo zeme na nebo. Z polit. komdi z 5.st. sa nm zachovali jedine komdie Aristofana (446-385). Aristofanes napsal asi 44 komdi, zachovalo sa vak len 11. V tchto komdich s vrazne zachyten polit. nzory autora, ktor stl na strane antickho ronctva, privdzanho na mizinu nesvrmi, sasne bol nespokojn i s dobrodrunou politikou sasnch vodcov "radiklnej demokracie". Proti Kleonovi vystupuje v komdich "Jazdci" a "Babylneania". V satire "Osy" zosmieuje "radiklnu demokraciu". V komdich "Archaoania", "Mier" a "Lisystrate" vystupuje proti vojne, ktor priniesla udu vek trapy. VTVARN UMENIE A ARCHITEKTRA 5. a 4. st. bolo dobou skutonho rozkvetu grckeho vtvarnho umenia. Rozvja sa po prvkrt v dejinch udstva umeleck tvorba na zklade uvedomelho realizmu. Grcki umelci, ktor brali svoje postavy zo skutonho ivota a ktor vyjadrovali najpokrokovejie mylienky svojej doby, vytvraj grandizne diela, ktormi sa neskr inpirovali najv predstavitelia svetovho umenia, ktor ich napodoboovali. Diela vekho grckeho maliara Polygnota (pol. 5.st.) mali vplyv po cel 5.st. nielen na maliarstvo, ale aj na sochrstvo. Z Polygnotovch fresiek, ktor zdobili tzv. Pestr stou (stoa poikile) v Athnach, sa nm nechazovala ani jedna. Polygnotos prvkrt vytvoril zloit kompozcie s mnohmi postavami a pouil k tomu najdramatickejie nmety z grckej mytolgie a dejn. Sochri tohto storoia upustili od schmatickho a nehybnho podania udskej postavy. Grcka plastika dosahuje klasick dokonalos u okolo pol.5.st. v dielach troch najslvnejch sochrov : Myrona, Feidiasa a Polykleita.

Myron sa preslvil sochami vaznch atltov zo zvodov, zachovali sa kpie jeho "Diskobola" a niektorch postv zo ssoia "Athena a Marsyas". Polykleitos sa pokal stanovi systm matematicky presnch proporc udskho tela. I ke bol vemi obben, jeho sasnci mu vytkali ist jednotvrnos. Druh pol.5.st. je vznsmn vemi dleitou zmenou vo vtvarnom umen : maliari Apollodores z Athn, Zeuxis z Herakleie a Parrhaios z Efezu, vypracovali v snahe vytvori udsk obrazy linernu a vzdun perspektvu, polotieoov modelovanie i jemnej a bohat kolorit. Majstrovskm dielom svetovho stavitestva je jednotn komplex budov na Athnskej Akropole, ktor vznikol v druhej pol. 5.st. Tento komplex vybudovali najlep majstri. Za Perikla vybudovali chrm Athny - Panny: Parthenon. Hne za nm boli postaven mramorov Propylaie a nevek chrm Nike Apteros - Bezkrdleho vazstva. O nieo neskr bol postaven chrm Erechtheion. Akropolsk komplex harmonizuje s okolitou prrodou. Budovy s obrten k divkovi pod istm uhlom. Neexistuje tu matva symetria a jednotvrne opakovanie detailov. V avom krdle Propyla bola zbierka obrazov. Na nmest akropoly sa vypnala obrovsk socha Athny - bojovnky. Pri priblen k Parthenonu bolo vidie na frontonoch ssoia s mytologickmi vjavmi, ktor mali priamy vzah k Athne: zzran zrodenie Athny z Diovej hlavy, Athnin spor s Poseidonom... Vo vntri chrmu sa teila socha zo zlata a slonoviny, taktie vytesan Feidiom. HELENISTICK FILOZOFIA 5.ST.PNL. E P I K U R O S Najvm predstaviteom materializmu v tejto dobe bol Epikuros (341-270). Zkladnou mylienkou, ktor prenikala cel Epikurove uenie, bolo uini loveka nezvislm na osude. Prostriedkom pre vyrieenie tejto lohy bolo individulne zdokonalenie seba samho. V mene tohoto ciea navrhoval zdra sa aktvnej polit. innosti. Jeho apolitickos vak nevyjadrovala zsadn ahostajnos k osudu spolonosti a k soc. problmom. Zujmy ud si odporuj, uil Epikuros, ale rozumn pochopenie svojich zujmov nti ud k spolonmu ivotu v spolonosti a ku snahe vyhn sa vzjomnm krivdm. Prijal vek mylienky Demokritove o materilnej podstate sveta. Na rozdiel od Demokrita vak rozlioval atmy poda vhy. Uznval u nielen priamoiary pohyb atmov vo vonom priestore, ale aj samovon odchlenie od priamej iary. STOICIZMUS Vodcovia a zakladatelia tejto filozofickej koly vykladali svoje uenie v zkom kruhu nvtevnkov "pestrho staporadia" (poikile stoa) v Athnach. Zakladateom bol Zenon z mesta Kitia na Cypre. Zenonovi nstupcovia - Kleanthes a hlavne Chrysippos, rozpracovali a systematizovali pvodn tzy jeho uenia. I ke v prrodnej filozofii boli obsiahnut prvky materializmu, je pre stoicizmus rozhodujce nieo in: uznanie princpu rozumu v usporiadan sveta - logu, ktor podmieuje zkonitos javov vo svete, o je oduevnelm celkom. Pri tomto pojat sa zmenil "osud" zo slepej sily, ktor jedn nhodne a nerozumne, v najvy zkon vetkho existujceho. Ich pojatie sveta s lovekom uprostred vesmru spojovalo stoicizmus s nboenstvom a umooovalo spojova abstraktn filozofick nzory - majetok pomerne zkeho kruhu uencov - s mystickmi nboenskmi vyznaniami, s veteckm umenm a s astrolgiou