streeddnnÁÁ rooddbboornnÁÁ ŠŠkkoollaa obchoddu...

1

SSTTRREEDDNN OODDBBOORRNN KKOOLLAA

OOBBCCHHOODDUU AA SSLLUUIIEEBB SSAAMMUUEELLAA JJUURRKKOOVVIIAA

SSkklleennrroovvaa 11,, 882211 0099 BBrraattiissllaavvaa

2

1. VODN IDENTIFIKAN DAJE ............................................................................ 3 2. CIELE A POSLANIE VCHOVY A VZDELVANIA ................................................ 5 3. VLASTN ZAMERANIE KOLY ................................................................................. 7

3.1 Charakteristika koly ................................................................................................ 9 3.1.1 Plnovan aktivity koly ...................................................................................... 9

3.2 Charakteristika pedagogickho zboru ................................................................. 10 3.3 alie vzdelvanie pedagogickch zamestnancov koly ................................. 10 3.4 Vntorn systm kontroly a hodnotenia zamestnancov koly ......................... 10 3.5 Dlhodob projekty ................................................................................................... 11 3.6 Medzinrodn spoluprca ..................................................................................... 11 3.7 Spoluprca so socilnymi partnermi .................................................................... 11

4. CHARAKTERISTIKA KOLSKHO VZDELVACIEHO PROGRAMU V TUDIJNOM ODBORE 6405 4 00 pracovnk marketingu .......................................... 12

4.1 Popis kolskho vzdelvacieho programu .......................................................... 12 4.2 Zkladn daje o tdiu ......................................................................................... 14 4.3 Organizcia vuby ................................................................................................ 14 4.4 Zdravotn poiadavky na iaka ............................................................................ 14 4.5 Poiadavky na bezpenos a hygienu pri prci ................................................. 15

5. PROFIL ABSOLVENTA TUDIJNHO ODBORU 6405 4 00 pracovnk marketingu ............................................................................................................................ 15

5.1 Charakteristika absolventa .................................................................................... 15 5.2 Kompetencie absolventa ....................................................................................... 16

5.2.1 Kov kompetencie ........................................................................................ 16

5.2.2 Veobecn kompetencie ..................................................................................... 19 5.2.3 Odborn kompetencie ........................................................................................ 21

6. UEBN PLN TUDIJNHO ODBORU 6405 4 00 pracovnk marketingu .. 23 Konverzcia v nemeckom jazyku e) h) ........................................................................... 27 Konverzcia v anglickom jazyku e) h) ............................................................................ 27

Spolu ................................................................................................................................. 27

7. UEBN OSNOVY TUDIJNHO ODBORU 6405 4 00 PRACOVNK MARKETINGU ....................................................................................................................... 29 8. PODMIENKY NA REALIZCIU VZDELVACIEHO PROGRAMU V TUDIJNOM ODBORE 6405 4 00 PRACOVNK MARKETINGU .......................... 557

8.1 Materilne podmienky .......................................................................................... 557 8.2 Personlne podmienky......................................................................................... 558 8.3 Organizan podmienky ...................................................................................... 558 8.4 Podmienky bezpenosti prce a ochrany zdravia pri vchove a vzdelvan 559

9. PODMIENKY VZDELVANIA IAKOV SO PECILNYMI VCHOVNO-VZDELVACMI POTREBAMI V TUDIJNOM ODBORE 6405 4 00 PRACOVNK MARKETINGU ..................................................................................................................... 560 10. VNTORN SYSTM KONTROLY A HODNOTENIA IAKOV TUDIJNHO ODBORU 6405 4 00 PRACOVNK MARKETINGU ...................................................... 562

10.1 Pravidl hodnotenia iakov .............................................................................. 562

3

1. VODN IDENTIFIKAN DAJE

Nzov a adresa koly STREDN ODBORN KOLA OBCHODU A

SLUIEB SAMUELA JURKOVIA Sklenrova 1, 82109 Bratislava

Nzov kolskho vzdelvacieho programu Marketing firmy

Kd a nzov VP 64 Ekonomika a organizcia, obchod a sluby II

Kd a nzov tudijnho odboru 6405 4 00 pracovnk marketingu

Stupe vzdelania pln stredn odborn vzdelanie ISCED 3A

Dka tdia 4 roky Forma tdia denn Vyuovac jazyk slovensk Druh koly ttna Dtum schvlenia kVP 30. august 2008 Miesto vydania SO obchodu a sluieb Samuela Jurkovia,

Sklenrova 1, Bratislava

Platnos kVP 01. september 2008 zanajc prvm ronkom

Kontakty pre komunikciu so kolou:

Titul, meno, priezvisko

Pracovn pozcia

Telefn Fax e-mail In

Ing. Tatiana Mkosov

Riadite +4212 5341 2241

+421253412241 [email protected] [email protected]

Mgr. Ruena Lamakov

Zstupca riaditea pre teoretick vyuovanie

+4212 5341 6719


Ing. Eva Pikov

ZR pre rozvojov programy koly

+4212 5341 6719


Ing. Iveta oltsov

ZR pre praktick vyuovanie

+4212 5341 3185


Ing. Duan Nemek

Vedci ekonomickho seku

+4212 5341 1260


PhDr. Dagmar Brezulov

Vchovn poradca

+4212 5341 3621 kl. 16


Zriaovate:

Bratislavsk samosprvny kraj Sabinovsk ul. 16 Odbor kolstva, kultry, mldee a portu 820 05 Bratislava 25

Tel.: 02/48 26 48 00

Fax: 02/48 26 43 91

[email protected] Ing. Tatiana Mkosov

Bratislava, 30. 08. 2008 riaditeka koly (podpis a peiatka koly)
mailto:[email protected]

4

Nzov a adresa koly STREDN ODBORN KOLA OBCHODU A SLUIEB SAMUELA JURKOVIA Sklenrova 1, 82109 Bratislava





Dka tdia 4 roky Forma tdia denn

Zznamy o platnosti a revidovan kolskho vzdelvacieho programu:

Platnos kVP Dtum

Revidovanie kVP Dtum

Zaznamenanie inovcie, zmeny, pravy a pod.

01. 09. 2008 27. 08. 2009 prava uebnho plnu na zklade zmeny RUP v VP - Predmet NOS zmena na Obianska nuka - prava potu hodn na odbornom vcviku - zmena nzvu kurzu OAP na kurz OAZ

01.09.2009 26.08.2010 Zmena nzvu premetu Cudz jazyk v maloobchode na Konverzcia v cudzom jazyku a jeho zaradenie medzi voliten predmety

01.09.2010

5







2. CIELE A POSLANIE VCHOVY A VZDELVANIA

Ciele a poslanie vchovy a vzdelvania v naom kolskom vzdelvacom programe pre tudijn odbor 6405 4 00 pracovnk marketingu vychdza z cieov stanovench v Zkone o vchove a vzdelvan (kolsk zkon) a ttnom vzdelvacom programe pre skupinu tvorronch uebnch odborov 64 Ekonomika a organizcia, obchod a sluby II. Poslanie koly vyplva aj komplexnej analzy koly.

Poslanm naej koly nie je len odovzdva vedomosti a pripravova naich iakov na povolanie a zskanie prvej kvalifikcie, ale aj formova u mladch ud ich postoje, vies ich k dodriavaniu etickch a udskch princpov. kola ako vzdelvacia intitcia je otvoren pre rodiov, zamestnvateov, socilnych partnerov a irok verejnos a ponka rzne vzdelvacie a spoloensk innosti.

Naa kola m nielen vzdelva, ale aj vychovva. Nae ciele v systme vchovy a vzdelvania spovaj v cieavedomom a systematickom rozvoji poznvacch schopnost, emocionlnej zrelosti iaka, motivcie k sstavnmu zdokonaovaniu sa, prosocionlneho sprvania, etiky, sebaregulcie ako vyjadrenia schopnosti prevzia zodpovednos za seba a svoj rozvoj a tvorivos.

Ciele vchovy a vzdelvania orientovan na vytvranie predpokladov celoivotnho vzdelvania s zameran na:

Posilnenie vchovnej funkcie koly so zmerom:

umoni vetkm iakom prstup ku kvalitnmu zujmovmu vzdelvaniu a vonoasovm aktivitm, najm iakom zo socilne znevhodnenho prostredia ako formy prevencie socilno-patologickch javov a podchytenia nadanch a talentovanch jedincov,

vytvra motivciu k ueniu, ktor iakom umon pokraova nielen v alom vzdelvan, ale aj v kultivovan a rozvoji vlastnej osobnosti,

podporova pecifick zujmy, schopnost a nadania iakov,

formova ucelen nzor na svet a vzah k ivotnmu prostrediu

vytvra vzah k zkladnm udskm hodnotm ako je cta a dvera, sloboda a zodpovednos, spoluprca a koopercia, komunikcia a tolerancia,

poskytova o najvie mnostvo prleitost, podnetov a monost v oblasti zujmovej innosti,

poskytova pre iakov a irok verejnos ponuku vzdelvacch sluieb vo vonom ase,

Realizciu stratgie rozvoja koly s drazom na:

a) prpravu a tvorbu vlastnch kolskch vzdelvacch programov s cieom:

uplatova nov metdy a formy vyuovania zavdzanm aktvneho uenia, realizciou medzipredmetovej integrcie, propagciou a zavdzanm projektovho a programovho vyuovania,

zabezpei kvalitn a kvalifikovan vyuovanie cudzch jazykov

podporova vubu informanch a komunikanch technolgi zabezpeenm pecilnej uebne a softwarovho vybavenia, podporovanm alieho vzdelvania uiteov v oblasti informanch technolgi,

zohadni potreby a individulne monosti iakov pri dosahovan cieov v tudijnom odbore pracovnk marketingu

zabezpei variabilitu a individualizciu vuby,

rozvja pecifick zujmy iakov,

6

vytvra priazniv socilne, emocionlne a pracovne prostredie v teoretickom a praktickom vyuovan,

zavdza progresvne zmeny v hodnoten iakov kombinciou najvhodnejch funkci v hodnoten,

zachovva prirodzen heterognne skupiny vo vzdelvan.

b) posilnene lohy a motivcie uiteov, ich profesijn a osobn rozvoj s cieom:

rozvja a posilova kvalitn pedagogick zbor jeho stabilizciou,

podporova a zabezpeova al odborn rozvoj a celoivotn vzdelvanie uiteov,

rozvja hodnotenie a sebahodnotenie vlastnej prce a dosiahnutch vsledkov.

c) podporu talentu, osobnosti a zujmu kadho iaka s cieom:

rozvja edukan proces na bze skvalitovania vzahov medzi uiteom - iakom rodiom,

rozvja tmov spoluprcu medzi iakmi budovanm prostredia tolerancie a radosti z spechov,

vytvra prostredie koly zaloen na tvorivo-humnnom a poznatkovo-hodnotovom prstupe k vzdelvaniu s drazom na aktivitu a slobodu osobnosti iaka,

odstraova prejavy ikanovania, diskrimincie, nsilia, xenofbie, rasizmu a intolerancie v slade s Chartou zkladnch udskch prv a slobd,

vies iakov k zmysluplnej komunikcii a vyjadreniu svojho nzoru,

zapja sa do projektov zameranch nielen na rozvoj koly, ale aj na osvojenie si takch vedomost, zrunost a kompetenci, ktor iakom prispej k ich uplatneniu sa na trhu prce na Slovensku a v krajinch Eurpskej nie a k motivcii pre celoivotn vzdelvanie sa,

nadvzova spoluprcu s rznymi kolami a podnikmi doma a v zahrani,

presadzova zdrav ivotn tl,

vytvra irok ponuku portovch, zujmovch a vonoasovch aktivt,

vytvra fungujci a motivan systm merania vsledkov vzdelvania.

d) skvalitnenie spoluprce so socilnymi partnermi, verejnosou a ostatnmi kolami na princpe partnerstva s cieom:

zapoji rodiov do procesu koly najm v oblasti zujmovho vzdelvania a vonoasovch aktivt,

podporova spoluprcu s rodimi pri prprave a tvorbe kolskho vzdelvacieho programu,

aktvne zapja zamestnvateov do tvorby kolskch vzdelvacch programov, rozvoja zujmovho vzdelvania, skvalitovania vchovno-vzdelvacieho procesu na teoretickom a praktickom vyuovan,

spolupracova so zriaovateom na koncepcich rozvoja odbornho vzdelvania a prpravy a politiky zamestnanosti v Bratislave a naom regine,

spolupracova s obchodnmi podnikmi,

vytvra spoluprcu so kolami doma a v zahrani a vymiea si vzjomne sksenost a poznatky,

pokraova v spoluprci s Domovom dchodcov, ervenm Krom, nadciou Lep svet, Liga proti rakovine, Sloboda zvierat a i.,

e) zlepenie estetickho prostredia budovy koly a najbliieho okolia s cieom:

zlepi prostredie v triedach a spolonch priestoroch koly,

vybudova pecilnu odborn uebu pre praktick prpravu iakov,

dobudova viacelov portov ihrisko,

zrekontruova hygienick priestory koly,

upravi vybran triedy na rozrenie doplnkovch innosti koly vzhadom na realizciu kurzov pre verejnos, zabezpeenie kolen a inch vzdelvacch akci,

vyui materilno-technick a udsk potencil pre zskanie doplnkovch finannch zdrojov, reagova na vypsan granty a projekty,

pravidelne sa stara o pravu okolia koly.

7







3. VLASTN ZAMERANIE KOLY

Stredn odborn kola obchodu a sluieb Samuela Jurkovia sa nachdza v irom centre Bratislavy, v mestskej asti Ruinov. Je dobre dostupn mestskou hromadnou dopravou. Hlavn mesto Bratislava le v juhozpadnej asti Slovenska na pt Malch Karpt, nealeko hranc s eskom, Rakskom a Maarskom.

Bratislava m bohat histriu, ktor sa datuje na dve tiscroia. Ale i napriek tomu je Bratislava najmladou z metropol Eurpy. Od roku 1291 povala Bratislava rozsiahle mestsk privilgi, ktor jej udelil kr Ondrej II., m potvrdil jej zalenenie do sstavy slobodnch krovskch miest a sasne tak poloil zklady pre rozvoj obchodu a remesiel. Po udelen spomenutch prv nastva v Bratislave obdobie rozvoja remesiel, vinohradnctva a medzinrodnho obchodu.

8

V roku 1964 sa zaala psa histria naej koly. kola prela na svojej ceste niekokmi vnymi etapami svojho ivota. Postupne si zskala vznamn postavenie na trhu kl. Od svojho zaloenia vychovala 18 000 odbornkov, ktor nali uplatnenie v nielen v Bratislave, ale aj na celom Slovensku i v zahrani. Od 1. septembra 2008 zana psa nov kapitolu svojich dejn. So zmenou nzvu prichdza pred svojich tudentov s novm a modernm kolskm vzdelvacm programom, ktorm chce pripravova odbornch a kvalifikovanch zamestnancov v oblasti obchodu a sluieb.

V zujme zabezpeenia vyej kvalitatvnej rovne vchovno-vzdelvacieho procesu na naej kole neustle analyzujeme v sinnosti so zamestnvatemi potreby a poiadavky trhu prce s cieom identifikova vetky pozitva a negatva koly. V rmci tejto analzy sme identifikovali zamestnaneck prleitosti pre naich absolventov v obchodnch a marketingovch spolonostiach. Absolventi maj monos uplatni sa v oblasti marketingu v rznych pracovnch pozcich ako agent reklamnch obchodnch sluieb, marketingov poradca, marketingov pracovnk a predajca, marketingov manar. Okrem tchto pozci sa me uplatni aj ako skromn podnikate v oblasti marketingu, obchodu a sluieb.

SWOT analza koly :

SILN STRNKY dobr spoluprca so zriaovateom vysok odbornos pedagogickch

zamestnancov autorstvo uebnc a pedagogickch

dokumentov stabiln pedagogick zbor bez fluktucie dobr materilno-technick vybavenie

koly program koly pre iakov s poruchami

uenia a pecilny pedagg na kole individulna integrcia iakov so VVP as v mnohch projektoch, erpanie

eurpskych fondov vysok raiting koly a monos zskania

medzinrodnho certifiktu International Education Society

fungujci protidrogov program bohat zujmov mimokolsk innos dobr spoluprca medzi kolou rodimi

iakmi realizcia odbornho vcviku

v zmluvnch prevdzkovch jednotkch zujem podnikateskch subjektov

o absolventov tudijnho odboru dobr dostupnos koly MHD

SLAB STRNKY nedostaton ohodnotenie

pedagogogickch zamestnancov slab morlne ohodnotenie v spolo-

nosti nedostatok financi, ktor by pomohli

k realizci plnov koly

PRLEITOSTI dobr podmienky pre vzdelvanie iakov vborn podmienky na zavdzanie

informano-komunikanch technolgi monos absolvovania st monos mimokolskch aktivt monos nadobudnutia jazykovch

znalost dobr podmienky pri uplatnen iaka

v praxi

RIZIK klesajca populan krivka nedostatok finannch prostriedkov nesystmov kroky pri zriaovan

novch kl i u skromnch, alebo cirkevnch

nzka vedomostn rove prichdzajcich iakov zo zkladnej koly

9

3.1 Charakteristika koly kola je trojposchodov, s kapacitou maximlne 500 iakov, ktor sa mu pripravova v kmeovch triedach a odbornch uebniach:

- cvin firma - ueba administratvy a korepondencie - ueba informatiky - uebne odbornch ekonomickch predmetov (multimedilna ueba s PC a interaktvnou

tabuou, dataprojektorom) - uebne odbornho vcviku - posilova - gymnastick telocvia - aranrska diela - krajrska diela

Vo vetkch odbornch uebniach je zaveden internet a cel budova koly je pokryt bezdrtovm pripojenm na internet. kola m vlastn spoloensk miestnos, kninicu, mzeum obchodu, vlastn ubytovacie priestory pre zamestnancov koly. Manament koly a hospodrsky sek m svoje priestory, pedagogick zamestnanci vyuvaj svoje kabinety a zborovne. Na kole je jedna miestnos pre realizciu pracovnch stretnut iakov, uiteov a irokej verejnosti. kola m pomerne dobre vybaven kninicu, ktor sli ako informan centrum. Vchovn poradca m k dispozcii kabinet, kde sa stretva so iakmi, rodimi, socilnymi zamestnancami a pod. V suterne koly je sklad, vzduchotechnika a jedna diela pre potreby drby a oprv na kole. Hygienick zariadenia s na kadom poschod.

Na kole aktvne pracuje Rada koly, ktor je ustanoven v zmysle platnej legislatvy, je iniciatvnym a poradnm samosprvnym orgnom, vyjadruje sa a presadzuje verejn zujmy a zujmy iakov, rodiov, pedagogickch zamestnancov a ostatnch zamestnancov v oblasti vchovy a vzdelvania. Pln tie funkciu verejnej kontroly prce vedcich zamestnancov tejto koly.

Pri kole bolo zriaden obianske zdruenie Rada rodiov pri SO Samuela Jurkovia, Sklenrova 1, Bratislava, ktor je poradnm orgnom riaditea koly, je zloen zo zstupcov rodiov iakov kadej triedy a riei vetky zvan otzky spoluprce rodiny a koly.

3.1.1 Plnovan aktivity koly

Kvalitu vzdelvania zvyuje realizcia poadovanch aktivt a vhodn prezentcia koly.

Zujmov aktivity v rmci mimokolskej innosti:

portov krky

Krky cudzch jazykov

Krky odbornch predmetov

Redakn krok

Aranrsky krok

Fotokrok

Zdravotncky krok

Sae:

Celottna sa v darekovom balen s medzinrodnou asou

Olympidy v cudzch jazykoch

Odborn sae v rmci predmetovch komisi

SO

Korepondenn sa o najlep plagt s protidrogovou tematikou

portov turnaje a sae

Exkurzie

Tematick exkurzie predmetovch komisi v slade s uebnmi osnovami

Odborn exkurzie organizovan v obchodnch a vrobnch prevdzkach

Spoloensk a kultrne podujatia

Nvteva divadelnho predstavenia v Bratislave

Vchovn koncerty

10

Charitatvne zbierky

De otvorench dver

Celokolsk protidrogov de

Valentnska kvapka krvi

Spoloensk akcie v domove dchodcov, a v M pre mentlne postihnut deti

Ekotop film

JUVYR

Medilna propagcia

Prezentcia koly v partnerskch kolch

Prspevky do kolskho asopisu

Prspevky do rozhlasu a TV

www strnka koly

3.2 Charakteristika pedagogickho zboru

kola m stabilizovan pedagogick zbor zloen z uiteov a majsteriek OV. Vetci pedaggovia spaj poiadavky na odborn a pedagogick spsobilos. Riaditeka koly a zstupkyne maj okrem odbornej a pedagogickej spsobilosti aj zkonom predpsan vzdelanie vedcich pedagogickch pracovnkov.

3.3 alie vzdelvanie pedagogickch zamestnancov koly

Podrobn a konkrtny pln VPZ je sasou ronho plnu koly. Manament koly povauje za prioritn lohu zabezpei:

Uvdzanie zanajcich uiteov do pedagogickej praxe.

Prprava pedagogickch zamestnancov na zvyovanie si svojich kompetenci hlavne jazykovch spsobilost, schopnost efektvne pracova s IKT.

Motivovanie pedagogickch zamestnancov pre neustle sebavzdelvanie, vzdelvanie, zdokonaovanie profesijnej spsobilosti.

Zdokonaovanie osobnostnch vlastnosti pedagogickch zamestnancov, spsobilosti pre tvorbu efektvnych vzahov, rieenie konfliktov, komunikciu a pod.

Sprostredkovanie pedagogickm pracovnkom najnovie poznatky (inovcie) z metodiky vyuovania jednotlivch predmetov, pedagogiky a prbuznch vied, ako aj z odboru.

Prprava pedagogickch zamestnancov na vkon pecializovanch funkci, napr. triedny uite, vchovn poradca, predseda predmetovej komisie, at.

Prprava pedagogickch zamestnancov pre prcu s modernmi materilnymi prostriedkami: videotechnikou, vpotovou technikou, multimdiami a pod.

Zhromaovanie a rozirovanie progresvnych sksenosti z pedagogickej a riadiacej praxe, podnecova a rozvja tvorivos pedagogickch zamestnancov.

Sprostredkvanie operatvneho a asovo aktulneho transferu odbornch a metodickch informci prostrednctvom efektvneho informanho systmu.

Prprava pedagogickch zamestnancov na zskanie prvej a druhej atestcie.

3.4 Vntorn systm kontroly a hodnotenia zamestnancov koly

Je innm nstrojom zabezpeenia harmonickej organizcie celho vchovno-vzdelvacieho procesu a alch kolskch aktivt. Vntorn systm kontroly by sa mal zameriava hlavne na celkov priebeh vchovno-vzdelvacej innosti na kole, na tvorbu kolskch vzdelvacch programov, na dodriavanie plnenia plnov predmetovch komisi, na zabezpeenie vyuovania didaktickou technikou a ostatnm materilno-technickm vybavenm, na hodnotenie iakov poas vyuovacej hodiny s uplatnenm sebahodnotenia iaka, na vystupovanie a reov kultru vyuujcich, na uplatovanie didaktickch zsad, na mimokolsk innos pedagogickch zamestnancov, ale aj na kontroln innos vchovnej poradkyne a innos ekonomickho a technickho seku. Na hodnotenie pedagogickch zamestnancov koly sa pouvaj tieto metdy:

Pozorovanie (hospitcie)

Rozhovor

Vsledky iakov, ktorch pedagg vyuuje (prospech, iacke sae, testy zadan naraz vo vetkch paralelnch triedach, a pod)

11

Hodnotenie vsledkov pedagogickch zamestnancov v oblasti alieho vzdelvania, tvorby uebnch pomcok, mimokolskej innosti a pod.

Hodnotenie pedagogickch zamestnancov manamentom koly.

Vzjomn hodnotenie pedaggov (o si vyaduje aj vzjomn hospitcie a otvoren hodiny

3.5 Dlhodob projekty

Projekn innos je sasou vzdelvacieho procesu. Naa kola dlhodobo vyuva monosti projektov, ktor vyhlasuje Ministerstvo kolstva SR, Bratislavsk samosprvny kraj, Krajsk kolsk rad, Slovensk akademick asocicia pre medzinrodn spoluprcu, projekty z ESF a in intitcie.

Vstupy z tchto projektov prispievaj nielen k skvalitneniu vchovno-vzdelvacieho procesu na teoretickom aj praktickom vyuovan, ale aj zvyuj odborn a jyzakov kompetencie pedagogickckh pracovnkov

3.6 Medzinrodn spoluprca

kola dlhodobo spolupracuje s podobnmi kolami v eskej republike, v Nemecku, v Taliansku a almi ttmi E. Cieom tejto spoluprce je:

podiea sa na spolonch projektoch, ktor by zabezpeili efektvny transfer poznatkov a sksenost

posilni a skvalitni jazykov prpravu iakov (konverzan, odborn)

skvalitni odborn prpravu iakov a reagova na potrebu posilnenia eurpskej dimenzie v odbornom vzdelvan

prezentova vlastn kolu, mesto a krajinu

spoznva in kultru, histriu a ivotn tl

nadvzova kontakty v rmci karirovho rastu

3.7 Spoluprca so socilnymi partnermi

kola rozvja vetky formy spoluprce so socilnymi partnermi a verejnosou. Predovetkm sa zameriava na pravideln komunikciu so svojmi iakmi, ich rodimi a zamestnvatemi.

Spoluprca s rodimi

kola kladie na spoluprcu s rodimi vek draz. Pravidelne informujeme rodiov a zkonnch zstupcov o priebehu vzdelvania iakov na triednych schdzkach a na konzultcich s vyuujcimi. Prostrednctvom www strnky koly maj vetci rodiia prstup k priebenmu a celkovmu hodnoteniu iakov z jednotlivch predmetov, s informovan o aktulnom dian na kole, o pripravovanch akcich. Cieom koly je neustle zlepova komunikciu s rodimi. Sme maximlne otvoren vetkm pripomienkam a podnetom zo strany rodiovskej verejnosti.

Podnikatesk verejnos, zamestnvatelia

kola aktvne spolupracuje v rmci praktickho vyuovania so zmluvnmi organizciami obchodnmi spolonosami a prevdzkami. Spoluprca je zameran hlavne na realizciu odbornho vcviku. Podieaj sa aj na materilno-technickom zabezpeen vchovno-vzdelvacieho procesu, organizuj tematick prednky, besedy a sprostredkovan rznych zaujmavch exkurzi a vstav.

So zstupcami zamestnvateov sa konzultuj a prerokovvaj aktulne otzky pri tvorbe pedagogickch dokumentov a KvP. Poas maturitnch skok riaditeka koly prizva ako lenov maturitnej komisie aj odbornkov z praxe.

In partneri

kola aktvne spolupracuje v rmci vchovno-vzdelvacieho procesu a vchove mimo vyuovania s almi partnermi: Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou, s pedagogicko-psychologickmi poradami v rmci preventvnych opatren, s MPC bratislavskho kraja v Bratislave, s intitciou International Education Society, ktor certifikuje vzdelvacie intitcie v Eurpe, IOV, K, EVA, SAMP, s ministerstvom obrany SR, s policajnm zborom, s poslancami mestskho zastupitestva a i.

12

4. CHARAKTERISTIKA KOLSKHO VZDELVACIEHO PROGRAMU V TUDIJNOM ODBORE 6405 4 00 pracovnk marketingu







4.1 Popis kolskho vzdelvacieho programu

Prprava v kolskom vzdelvacom programe Marketing firmy v tudijnom odbore 6405 4 00 pracovnk marketingu zaha teoretick vyuovanie a praktick prpravu.

tvorron odbor tdia je koncipovan homognne ako odbor profesijnej prpravy pre oblas marketingu. Umouje vstup absolventov do vetkch druhov obchodnch a marketingovch firiem, obchodnch spolonost. Vytvra zkladn predpoklady pre vkon innost svisiacich s praktickm marketingom a samostatnch obchodno-podnikateskch aktivt.

Predpokladom pre prijatie do tudijnho odboru je spen ukonenie deviateho ronka zkladnej koly a splnenie zdravotnch poiadaviek uchdzaov o tdium, psomne potvrden dorastovm lekrom. Pri prijman na tdium sa hodnot tie prospech a sprvanie na zkladnej kole, zujem uchdzaov o tdium a vsledky prijmacieho konania. Konkretizcia kritri na prijmacie skky vrtane bodovho hodnotenia s stanoven kadorone.

kolsk vzdelvac program Marketing firmy je uren pre uchdzaov s dobrm zdravotnm stavom. Pri prci so iakmi so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami sa zohaduje doporuenie pecilnych pedaggov a psycholgov vo vzahu k individulnym potrebm iaka, stupe a typ poruchy, rove kompenzcie poruchy a monosti koly. tudijn odbor 6405 4 00 pracovnk marketingu nie je vhodn pre iakov s mentlnym postihnutm, s vnymi poruchami zraku a sluchu a s vnym telesnm naruenm.

Stratgia vuby koly vytvra priestor pre rozvoj nielen odbornch, ale aj veobecnch a kovch kompetenci. Najv draz sa kladie na rozvoj osobnosti iaka, na formovanie ich osobnostnch a profesionlnych vlastnost, postojov a hodnotovej orientcie.

Veobecn zloka vzdelvania vychdza zo skladby veobecno-vzdelvacch predmetov uebnho plnu. V jazykovej oblasti je vzdelvanie a prprava zameran na slovn a psomn komunikciu, ovldanie oznamovacieho odbornho prejavu v slovenskom jazyku, na vyjadrovanie sa v bench situcich spoloenskho a pracovnho styku v cudzom jazyku. iaci sa tie oboznamuj s vvojom udskej spolonosti, zkladnmi princpmi etiky, zsadami spoloenskho sprvania a protokolu. Osvojuj si zklady matematiky, chmie a informatiky, ktor s nevyhnutn pre vkon povolania. V odbornom vzdelvan je prprava zameran na oblas ekonomiky, marketingu, komunikcie a propagcie, administratvy a korepondencie, tovnctva a pod.

Praktick vyuovanie je organizovan formou odbornho vcviku v kole, a priamo na pracoviskch zmluvnch zamestnvateov - v obchodnch prevdzkach a marketingovch firmch v Bratislave.

Tieto pracovisk s zkladom odbornej prpravy iakov v tomto tudijnom odbore. Umouj iakom podiea sa na vetkch obchodnch a marketingovch innostiach nkup tovaru, techniky predaja tovaru, ochrana spotrebitea, balenie tovaru, obchodn vzahy, komunikcia so zkaznkom, marketingov pln, reklama, vroba propaganch prostriedkov, tvorba marketingovho plnu, vyuitie IKT v marketingovej praxi.

alie odborn a praktick zrunosti z oblasti modernho marketingu, propagcie a reklamy, marketingovej komunikcie a tvorby jej prostriedkov iaci zskavaj v rmci odbornho vcviku v odbornch uebniach v kole. Tieto vyuovacie aktivity prebiehaj pod dozorom majstra odbornho vcviku.

13

kola vo vubovej stratgii uprednostuje tie vyuovacie metdy, ktor ved k harmonizcii teoretickej a praktickej prpravy tak pre profesionlny ivot, ako aj pre ivot v spolonosti a medzi umi. Vuba je orientovan na uplatnenie autodidaktickch metd (samostatn uenie a prca) hlavne pri rieen problmovch loh, tmovej prci a spoluprci. Uplatuj sa metdy dialogick slovn formou elovo zameranej diskusie alebo brainstormingu, ktor nauia iakov komunikova s druhmi umi na bze udskej slunosti a ohaduplnosti. Poskytuj iakom priestor na vytvorenie si vlastnho nzoru zaloenho na osobnom sudku. Ved iakov k odmietaniu populistickch praktk a extrmistickch nzorov. Uia ich chpa zloitos medziudskch vzahov a nevyhnutnos tolerancie. Metdy innostne zameranho vyuovania (praktick prce) s predovetkm aplikanho a heuristickho typu (iak poznva relny ivot, vytvra si nzor na zklade vlastnho pozorovania a objavovania), ktor im pomhaj pri praktickom poznvan relneho sveta a ivota. Aj keby boli vyuovacie metdy tie najlepie, nemali by ancu na spech bez pozitvnej motivcie iakov, tzn. vntorn potreby iakov vykonva konkrtnu innos s tou najdleitejou oblasou vchovno-vzdelvacieho procesu. Preto naa kola kladie vek draz na motivan initele zaraovanie hier, sa, simulanch a situanch metd, rieenie konfliktnch situci, verejn prezentcie prc a pod. Uplatovan metdy bud konkretizovan na rovni uebnch osnov jednotlivch predmetov. Metodick prstupy s priebene vyhodnocovan a modifikovan poda potrieb a na zklade sksenost vyuujcich pedaggov.

Kov, veobecn a odborn kompetencie s rozvjan priebene a spsob ich realizcie je konkretizovan v uebnch osnovch jednotlivch vyuovacch predmetov.

innos koly v oblasti spoloenskho a kultrneho ivota je vemi bohat a pestr nielen pri aktivitch svisiacich s innosou koly, ale aj v mimokolskej oblasti. iaci svoje odborn vedomosti a zrunosti bud prezentova na mnohch kolskch a mimokolskch akcich. Samostatnos, hevnatos a pracovitos naich iakov bude ocenen tak zo strany koly, ako zo strany zamestnvateov. kola venuje vek pozornos environmentlnej vchove a vedie iakov k ochrane ivotnho prostredia, triedeniu odpadu, prave okolia koly a pod. Vek mnostvo zujmovch krkov ponka naim iakom efektvne vyuva svoj von as.

Klasifikcia prebieha poda klasifikanho poriadku v zmysle platnej legislatvy vydvanej M SR. Vsledky iakov sa hodnotia priebene na zklade kritri, s primeranou nronosou a pedagogickm taktom. Podklady pre hodnotenie sa zskavaj sstavnm sledovanm vkonu iaka a jeho pripravenosti na vyuovanie, rznymi metdami a prostriedkami hodnotenia, analzou innosti iaka, konzultciami s ostatnmi uitemi, majsterkami odbornho vcviku vrtane vchovnho poradcu a zamestnancov pedagogicko-psychologiskch poradn, rozhovormi so iakom, jeho rodimi. Pri hodnoten sa vyuvaj kritri hodnotenia na zabezpeenie jeho objektivity. iaci s s hodnotenm oboznmen.

14

4.2 Zkladn daje o tdiu

Kd a nzov tudijnho odboru: 6405 4 00 pracovnk marketingu

Dka tdia: 4 roky

Forma tdia:

denn

Nevyhnutn vstupn poiadavky na tdium:

- podmienky prijatia na tdium ustanovuje vykonvac predpis o prijmacom konan na stredn koly,

- zdravotn spsobilos uchdzaa o tdium.

Spsob ukonenia tdia:

maturitn skka

Doklad o dosiahnutom vzdelan:

maturitn vysvedenie a vun list

Poskytnut stupe vzdelania:

pln stredn odborn vzdelanie ISCED 3A

Monosti pracovnho uplatnenia absolventa:

absolvent je pripraven vykonva innosti svisiace s praktickm marketingom

Nadvzn odborn prprava (alie vzdelvanie):

- vstup do alch programov na vych stupoch vzdelvania na ISCED 4 alebo 5 - alie vzdelvanie rovnocenne s absolventmi inch kl, vrtane tdia na vysokej kole.

4.3 Organizcia vuby

Prprava v kolskom vzdelvacom programe Marketing firmy v tudijnom odbore 6405 4 00 pracovnk marketingu zaha teoretick vyuovanie a praktick vyuovanie. Vuba je organizovan v rmci tda nsledovne:

1. ronk 4 dni teoretick vyuovanie 1 de praktick vyuovanie

2. ronk 3 dni teoretick vyuovanie 2 dni praktick vyuovanie

3. ronk 3 dni teoretick vyuovanie 2 dni praktick vyuovanie

4. ronk 4 dni teoretick vyuovanie 1 de praktick vyuovanie.

Teoretick vyuovanie je organizovan v priestoroch koly na Sklenrovej ul.1 v Bratislave, v klasickch triedach a odbornch uebniach

Praktick vyuovanie je organizovan formou odbornho vcviku v kole, a priamo na pracoviskch zmluvnch zamestnvateov - v obchodnch prevdzkach a marketingovch firmch v Bratislave.

Maturitn skka sa kon v slade s platnou legislatvou a pedagogicko-organizanmi pokynmi M SR.

alie organizan podrobnosti tkajce sa elovch kurzov a cvien s sasou uebnho plnu.

4.4 Zdravotn poiadavky na iaka

Na prijatie do tudijnho odboru 6405 4 00 pracovnk marketingu mu by prijat uchdzai s dobrm zdravotnm stavom. Uchdzai nesm trpie predovetkm:

prognosticky zvanm ochorenm obmedzujcim funkcie hornch konatn (porucha hrubej a jemnej motoriky),

prognosticky zvanm ochorenm funkcie pohybovho systmu

15

psychickmi chorobami (alkoholizmus, toxikomnia, nervov choroby)

prognosticky zvanmi ochoreniami zraku a sluchu,

Zdravotn spsobilos uchdzaov posdi a psomne potvrd dorastov lekr, v prpade zmenenej pracovnej schopnosti aj posudkov komisia socilneho zabezpeenia.

4.5 Poiadavky na bezpenos a hygienu pri prci

Neoddelitenou sasou teoretickho a praktickho vyuovania je problematika bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, hygieny prce a protipoiarnej ochrany. Vchova k bezpenej a zdravie neohrozujcej prci vychdza po dobu tdia z poiadaviek platnch legislatvnych a ostatnch predpisov. Tieto poiadavky sa musia vzahova k vkonu konkrtnych innost, ktor s sasou odbornho vcviku. Tieto poiadavky sa musia doplni informciami o rizikch monho ohrozenia, ktorm s iaci pri teoretickom a praktickom vyuovan vystaven, vrtane informci o opatreniach na ochranu pred psobenm tchto zdrojov rizk.

Priestory pre vubu musia zodpoveda svojmi podmienkami poiadavkm stanovench v zdravotnckych predpisoch. Ncvik a precviovanie innost mus by v slade s poiadavkami, ktor upravuj prcu pre mladistvch (napr. Zkonnk prce).

Zkladnmi podmienkami bezpenosti a ochrany zdravia pri prci sa rozumie:

dkladn a preukzan oboznmenie iakov s predpismi o BOZP, protipoiarnymi predpismi a s technologickmi postupmi,

pouvanie technickho vybavenia, ktor zodpoved bezpenostnm a protipoiarnym predpisom,

pouvanie ochrannch pracovnch prostriedkov poda platnch predpisov,

Vymedzenie stupa zodpovednosti za iakov pri realizcii odbornho vcviku je sasou Dohody o zabezpeen odbornho vcviku iakov s kadou prevdzkovou jednotkou.

5. PROFIL ABSOLVENTA TUDIJNHO ODBORU 6405 4 00 pracovnk marketingu

5.1 Charakteristika absolventa

Absolvent tvorronho tudijnho odboru 6405 4 00 pracovnk marketingu po ukonen tdia spene vykonanou maturitnou skkou zskava prv kvalifikciu na rovni plnho strednho odbornho vzdelania. Po ukonen prpravy absolvent ovlda slovensk jazyk, zkladn prostriedky oznamovacieho, administratvneho a odbornho prejavu v slovenskom jazyku a je schopn primerane komunikova. Zskava schopnos komunikova v dvoch cudzch jazykoch. Je schopn vybavi zkladn obchodn korepondenciu v cudzom jazyku. Aktvne sa zapja do spolonosti a svoje vedomosti a zrunosti priebene aktualizuje. Je tolerantn k rznym svetonzorovm predstavm, k odlinm nzorom jednotlivcov a vyznauje sa nrodnm a obianskym sebavedomm. M vzah k ivotnmu prostrediu, chpe jeho vznam pre zdrav rozvoj udskej osobnosti a aktvne sa podiea na jeho ochrane a tvorbe. Po absolvovan vzdelvacieho programu zska zrunosti pri prci s IKT. Nau sa efektvne vyuva informan a komunikan technolgie pre svoj osobn rast a vkonnos v prci. Po ukonen prpravy pozn princpy trhovej ekonomiky, m zkladn poznatky o makroekonomike a podnikovom hospodrstve, tovnctve, administratve a ovlda problematiku podnikania v obchode, pozn zklady marketingovej filozofie, komunikcie a propagcie, vyuva vsledky prieskumu trhu. V oblasti odbornej prpravy je schopn aplikova zkladn odborn vedomosti do praxe. Samostatne zvldne vetky pracovn innosti v obchodnch prevdzkach, je schopn odborne vykonva innosti svisiace s praktickm marketingom, ovlda spracovanie obchodnch dokumentov.

V rmci pracovnej pozcie s na absolventa kladen poiadavky na krtkodob pam, schopnos pracova v tme a schopnos socilneho kontaktu. Vysok nroky s dan aj na rozdelenie pozornosti, praktick myslenie, psomn a slovn prejav, prispsobivos, flexibilitu, sebakontrolu, sebaovldanie, samostatnos, kultivovanos vystupovania a vzhadu, istotu a pohotovos vystupovania.

16

Po ukonen tdia zskava absolvent vun list a vysvedenie o maturitnej skke. Me pokraova v tdiu pre absolventov tvorronch tudijnch odborov v rmci dennho alebo diakovho tdia na rovni ISCED 5. Svoju kvalifikciu me zvyova aj rznymi vzdelvacmi cestami na ISCED 4 prpadne me zska aj in kvalifikciu ako je kvalifikcia v danom tudijnom odbore.

Kompetenn profil absolventa je vytvoren na zklade kompetenci uvedench v VP a v priamej spoluprci so zamestnvatemi. Absolvent tudijnho odboru m garantovan zskanie aktulnych vedomost, zrunost a kompetenci v zvislosti od potrieb zamestnvateov a trhu prce.

5.2 Kompetencie absolventa

Absolvent tudijnho odboru 6405 4 00 pracovnk marketingu po absolvovan vzdelvacieho programu disponuje tmito kompetenciami:

5.2.1 Kov kompetencie

a) Komunikatvne a socilno-interakn spsobilosti

Absolvent m:

- vyjadrova a zdvodova svoje nzory, - reprodukova a interpretova pretan alebo vypout text v materinskom a cudzom

jazyku, - poda vklad a popis konkrtneho objektu, veci alebo innosti, - vyjadrova sa nielen podrobne a bohato, ale aj krtko a vstine, - aktvne komunikova najmenej v dvoch cudzch jazykoch, - vedie samostatne rozhodova o prave informanho materilu vzhadom na druh

oznmenia a ir okruh uvateov, - tylizova listy (formlne, neformlne), informan tvary (inzert, oznam), vyplova

formulre (ivotopis, iados), - navrhova nvody k innostiam, psa odborn materily a dokumenty v materinskom

a cudzom jazyku, - osvojova si grafick a formlnu pravu psomnch prejavov, - spracovva psomn textov informcie (osnova, vpisky, dennk) a materily poda

elu oznmenia a s ohadom na potreby uvatea, - orientova sa, zskava, rozumie a aplikova rzne informcie, posdi ich vznam

v osobnom ivote a v povolan, - vyhadva a vyuva jazykov a in vrazov prostriedky pri rieen zadanch loh

a tm v cudzom jazyku, - vedie prijma a tvori text, chpa vzahy medzi reovou situciou, tmou

a jazykovm prejavom v materinskom a cudzom jazyku, - rozliova rzne druhy a techniky tania, ovlda orientciu sa v texte a jeho rozbor

z hadiska kompozcie a tlu v materinskom a cudzom jazyku, - ovlda opercie pri prci s potaom, - pochopi a vyhodnocova svoju as na procese vzdelvania a jeho vsledku, ktor

zabezpeuje prvo vonho pohybu obana i, tudova a pracova v podmienkach otvorenho trhu prce,

- pochopi a osvoji si metdy informanej a komunikanej technolgie vtane monosti uenia sa formou on-line,

- oboznmi sa s motivanmi vzdelvacmi programami, ktor s zameran na rieenie problmov a poskytovanie prstupnch prleitost pre celoivotn vzdelvania, ktor vytvra monos virtulnej komunikcie medzi loklnymi komunitami.

b) Intrapersonlne a interpersonlne spsobilosti

17

Absolvent m:

- vznamne sa podiea na stanoven zodpovedajcich krtkodobch cieov, ktor smeruj k zlepeniu vlastnej vkonnosti,

- vedie samostatne predklada jednoduch nvrhy a projekty, formulova, pozorova, triedi a mera hypotza,

- overova a interpretova zskan daje, - rozhodova o princpoch kontrolnho mechanizmu, - rozvja vlastn aktivitu, samostatnos, sebapoznanie, sebadveru a reproduktvne

myslenie, - samostatne predklada nvrhy na vkon prce, za ktor je zodpovedn, - predklada primeran nvrhy na rozdelenie jednotlivch kompetenci pre ostatnch

lenov tmu a posudzova spolone s uiteom a s ostatnmi, i s schopn uren kompetencie zvldnu,

- ovlda zklady modernej pracovnej technolgie a nies zodpovednos za prcu v ivotnom prostred, jeho ochranu, bezpenos a stratgiu jeho rozvoja,

- samostatne pracova a zapja sa do prce kolektvu, riadi jednoduchie prce v menom kolektve, nies zodpovednos aj za prcu druhch,

- vytvra, objasova a aplikova hodnotov systm a postoje, - urova vne nedostatky a kvality vo vlastnom uen, pracovnch vkonoch

a osobnostnom raste, - stanovova si ciele a priority poda svojich osobnch schopnost, zujmov, pracovnej

orientcie a ivotnch podmienok, - plni pln loh smerujci k danm cieom a snai sa ich vylepova formou

vyuvania sebakontroly, sebaregulcie, sebahodnotenia a vlastnho rozhodovania, - overova zskan poznatky, kriticky posudzova nzory, postoje a sprvanie druhch, - ma zodpovedn vzah k svojmu zdraviu, stara sa o svoj fyzick a duevn rozvoj,

by si vedom dsledkov nezdravho ivotnho tlu a zvislost, - prijma a plni zodpovedne dan lohy, - predklada spolupracovnkom vlastn nvrhy na zlepenie prce, bez zaujatosti

posudzova nvrhy druhch, - prispieva k vytvraniu stretovch medziudskch vzahov, predchdza osobnm

konfliktom, nepodlieha predsudkom a stereotypom v prstupe k druhm.

c) Schopnos tvorivo riei problmy

Absolvent m:

- objasova formou systematickho poznvania najzvanejie rysy problmov, vyuva za tmto elom rzne veobecne platn pravidl,

- zskava samostatnm tdiom vetky nov informcie vzahujce sa priamo k objasneniu neznmych oblast problmu,

- zhodnoti vznam rozmanitch informci, samostatne zhromaova informcie, vytriedi a vyui len tie, ktor s pre objasnenie problmu najdleitejie,

- urova najzvanejie rysy problmu, zvaova rzne monost rieenia, ich klady a zpory v danom kontexte aj v dlhodobejch svislostiach, stanovi kritri pre vobu konenho optimlneho rieenia,

- vedie vybra vhodn postupy pre realizciu zvolenho rieenia a dodriava ho, - poskytova uom informcie (oznamovanie, referovanie, rozprvanie, vyuovanie), - vedie ovplyvova ud (prehovranie, presvedovanie), - spolupracova pri rieen problmov s inmi umi.

d) Podnikatesk spsobilosti

Absolvent m:

pochopi podstatu a princp podnikania, ma predstavu o zkladnch prvnych, ekonomickch, administratvnych, osobnostnch a etickch aspektoch skromnho podnikania,

orientova sa v rznych tatistickch dajoch a vedie ich vyuva pre vlastn podnikanie,

samostatne plnova finann prostriedky vzhadom na potreby a ciele podnikania, vies systm jednoduchho a podvojnho tovnctva a stratgiu odpisov,

18

- vedie efektvne vyuva vetky zdroje na dosiahnutie priaznivho vsledku hospodrenia

- ovlda prvne predpisy v oblasti obchodnch a pracovnoprvnych vzahoch pracova so zkladnmi informciami v dvoch cudzch jazykoch rozpoznva a rozvja kvality riadiaceho zamestnanca s aspektom na komunikatvne

schopnosti, asertivitu, kreativitu a odolnos voi stresom, vedie vystihn princpy odmeovania a oceovania aktvnych a tvorivch

zamestnancov a motivova ich ovlda princpy priebenej kontroly, diagnostiky skutonho stavu a rovne podniku, vyuva zsady kontruktvnej kritiky, vedie primerane kritizova, ale aj zna kritiku

od druhch, ovplyvova druhch a koordinova ich silie, operatvne sa rozhodova a prijma opatrenia, vykonva aj nepopulrne, ale sprvne opatrenia a rozhodnutia, myslie systmovo

a komplexne, repektova prvo a zodpovednos, ma zodpovedn postoj k vlastnej profesijnej budcnosti a aliemu vzdelvaniu,

uvedomova si vznam celoivotnho uenia a by pripraven prispsobova sa k zmenenm pracovnm podmienkam,

sledova a hodnoti vlastn spech vo svojom uen, prijma hodnotenie vsledkov svojho uenia zo strany inch ud,

pozna monosti alieho vzdelvania, hlavne v odbore prpravy a povolan, ma prehad o monostiach uplatnenia na trhu prce v danom odbore, cieavedom

a zodpovedne rozhodova o svojej budcej profesi a vzdelvacej ceste, ma relnu predstavu o pracovnch a inch podmienkach v odbore, o poiadavkch

zamestnvateov na pracovn innosti a vedie ich porovnva so svojimi predstavami a relnymi predpokladmi,

dokza vyhadva a posudzova podnikatesk prleitosti v slade s realitou trhovho prostredia, svojimi predpokladmi a almi monosami.

e) Spsobilos vyuva informan technolgie

Absolvent m:

zoznmi sa s rznymi druhmi potaovch programov a spsobom ich obsluhy, - ovlda obsluhu perifrnych zariaden potrebnch pre innos pouvanho

programu, pracova s aplikanm programom potrebnm pre vkon povolania, vyhadva vhodn informan zdroje a potrebn informcie, vybra kvantitatvne matematick metdy (ben, odborn a pecifick), ktor s

vhodn pri rieen danej lohy alebo situcie, graficky znzorova relne situcie a lohy, kde takto znzorovanie pomha pri

kvantitatvnom rieen lohy, - komunikova elektronickou potou, vyuva prostriedky online a offline komunikcie, - evidova, triedi a uchovva informcie tak, aby ich mohol vyuva pri prci, - chrni informcie pred znehodnotenm alebo zmanipulovanm, - posudzova vierohodnos rznych informanch zdrojov, kriticky pristupova

k zskanm informcim a by medilne gramotn.

f) Spsobilos by demokratickm obanom

Absolvent m:

- porozumie systmovej (globlnej) podstate sveta, - uvedomi si a repektova, e telesn, citov, rozumov i vov zloka osobnosti s

rovnocenn a vzjomne sa dopaj, - kona zodpovedne, samostatne a iniciatvne, nielen vo svojom vlastnom zujme, ale

aj vo verejnom zujme, - pozna a repektova, e neexistuje iba jeden pohad na svet, - orientova sa na budcnos vo svojom vzahu k Zemi, - uvedomi si, e rozhodnutia, ktor sa prjmu a iny, ktor vykonaj jednotlivci alebo

lenovia skupiny, bud ma vplyv na globlnu prtomnos a budcnos, - pozna, uznva a podporova alternatvne vzie vo vzahu k udratenmu rozvoju,

udskmu zdraviu a zdraviu naej planty,

19

- uvedomi si a iastone pochopi globlne podmienky, rozvoj a trendy sasnho sveta,

- pochopi globlnu povahu sveta a lohu jednotlivca v om, rozvoj masovokomunikanch prostriedkov, dopravnch prostriedkov, masovej turistiky a komunikanch systmov,

- chpa problmy zachovania mieru, bezpenosti jednotlivcov, nrodov a ttov, zachovvania a ochrany ivotnho prostredia, vyerpania nerastnch surovn, lieenia civilizanch nemoc, populanej explzie v rozvojovch krajinch, drogovej zvislosti najm mladistvch, sexulnej vchovy a pozitvne pristupova k rieeniu tchto problmov,

- uvedomi si a orientova sa v problematike nerovnomernho hospodrskeho rozvoja, etnickch, rasovch a nboenskch konfliktov, terorizmu a navrhova cesty na ich odstrnenia,

- chpa pojmy spravodlivos, udsk prva a zodpovednos, aplikova ich v globlnom kontexte,

- tvorivo riskova, primerane kritizova, jasne sa stava k rieeniu problmov, rchle sa rozhodova, by dsledn, inpirova druhch pri vyhadvan podnetov, iniciatv a vytvran monost,

- dodriava zkony, repektova prva a osobnos druhch ud, ich kultrne pecifik, vystupova proti neznanlivosti, xenofbi a diskriminci,

- kona v slade s morlnymi princpmi a zsadami spoloenskho sprvania, prispieva k uplatovaniu hodnt demokracie,

- uvedomova si vlastn kultrnu, nrodn a osobnostn identitu, pristupova s toleranciu k identite druhch,

- zaujma sa aktvne o politick a spoloensk dianie u ns a vo svete, - uznva tradcie a hodnoty svojho nroda, chpa jeho minulos i sasnos

v eurpskom a svetovom kontexte - podporova hodnoty miestnej, nrodnej, eurpskej a svetovej kultry a ma i nim

vytvoren pozitvny vzah.

5.2.2 Veobecn kompetencie

Absolvent m:

- zvoli komunikatvnu stratgiu adekvtnu komunikanmu zmeru, podmienkam a normm komunikcie,

- vyjadrova vhodnm spsobom svoj mysel, prezentova sm seba, podva a zskava stne alebo psomne poadovan alebo potrebn informciu veobecnho alebo odbornho charakteru, zapja sa do diskusie, obhajova svoj nzor, pohotovo reagova na nepredvdan situcie (otzka, rozhovor, anketa), uplatova verblne a neverblne prostriedky, spoloensk a reov etiku a zdvodova zvolen rieenie komunikanej situcie,

- ovlda zkladn najastejie pouvan lexiklne a gramatick prostriedky, rozumie gramatickm menej frekventovanm lexiklnym a gramatickm javom a vedie ich aj pouva, samostatne tvori svisl hovoren a psan prejavy,

- zska informcie z pretanho a vypoutho textu (uri hlavn tmu alebo mylienku textu, rozli zkladn a vedajie informcie), dokza text zaradi do niektorch z funknch tlov, orientova sa v jeho stavbe,

- uvdza sprvne bibliografick daje a citty, spracova psomn informcie najm odbornho charakteru,

- pracova s Pravidlami pravopisu a inmi jazykovmi prrukami, - chpa literrne dielo ako pecifick vpove o skutonosti a o vzahu loveka k nej, - vytvra si predpoklady pre estetick vnmanie skutonosti, - vytvori si pozitvny vzah k literrnemu umeniu, zaloen na interpretcii ukok

z umeleckch diel, na osvojen podstatnch literrnych faktov, pojmov a poznatkov, - pristupova k literatre ako k zdroju estetickch zitkov, uplatova estetick

a ekologick hadisk pri pretvran ivotnho prostredia, podiea sa na ochrane kultrnych hodnt,

- v oblasti jazykovej pozna a pouva zvukov a grafick (pravopisn) prostriedky danho jazyka, slovn zsobu vtane vybranej frazeolgie v rozsahu danch tematickch okruhov, vybran morfologick a syntaktick javy, zkladn spsoby tvorby slov (odvodzovanie a skladanie slov), vybran javy z oblasti tylistiky,

20

- v oblasti pragmatickej pouva osvojen jazykov prostriedky v svislch vpovediach a v obsahovch celkoch primerane s komunikatvnym zmerom,

- s aspektom na strategick kompetenciu vedie vhodne reagova na partnerove podnety, odhadova vznamy neznmych vrazov, pouva kompenzan vyjadrovanie, pracova so slovnkom (prekladovm, vkladovm) a pouva in jazykov prruky a informan zdroje,

- v oblasti socio-lingvistickej vedie komunikova v rznych spoloenskch lohch, bench komunikatvnych situcich, pouva verblne a neverblne vrazov prostriedky v slade so socio-kultrnym zusom danej jazykovej oblasti, preukza veobecn kompetencie a komunikatvne kompetencie prostrednctvom reovch schopnost na zklade osvojench jazykovch prostriedkov v komunikatvnych situcich v rmci tematickch okruhov, preukza rove receptvnych (vrtane interaktvnych) a produktvnych reovch schopnost,

- chpa nutnos svojho spenho zapojenia sa do spoloenskej deby prce a oceni prospenos zskavania novch spsobilost po cel as ivota,

- ma zkladn socilne nvyky potrebn na styk s umi a prakticky uplatova pri styku s umi spoloensky uznvan normy,

- uvedomova si svoju nrodn prslunos a svoje udsk prva, ma ochotu repektova prva inch ud,

- chpa princpy fungovania demokratickej spolonosti a postupy, ako sa oban me aktvne zapoji do politickho rozhodovania a ovplyvova verejn zleitosti na rznych rovniach (tt regin obec),

- v praxi uplatova humanitn zsady vzahov medzi umi a ekologick zsady vo vzahu k ivotnmu prostrediu,

- vytvra si vlastn filozofick a etick nzory ako zklad na sstavnejiu a dokonalejiu orientciu pri posudzovan a hodnoten javov udskho a obianskeho ivota,

- rozumie matematickej terminolgii a symbolike (mnoinovmu jazyku a pojmom z matematickej logiky) a sprvne ju interpretova a pouva z nariaden, zkonov, vyhlok a matematiky,

- vyhadva, hodnoti, triedi, pouva matematick informcie v bench profesnch situcich a pouva pritom vpotov techniku a prstupn informan a komunikan technolgie,

- osvoji si vyskytujce sa pojmy, vzahy a svislosti medzi nimi, osvoji si postupy pouvan pri rieen loh z praxe,

- cieavedome pozorova prrodn javy, vlastnosti ltok a ich premeny, - rozvja finann a medilnu gramotnos, - rozliova fyziklnu a chemick realitu, fyziklny a chemick model, - vedie opsa osvojen prrodovedn poznatky a vzahy medzi nimi, pouva sprvnu

terminolgiu a symboliku, porozumie prrodnm zkonom, - pochopi odlinosti medzi jednotlivmi krajinami sveta na zklade poznania ich

fyzickogeografickch a socioekonoickch charakteristk, - porozumie premenm v krajine, ktor podmieuje lovek a prroda, - vytvori si pozitvny vzah ku kultrnym hodnotm, prrode a ivotnmu prostrediu

a aktvne sa podiea na ich ochrane, - vedie ta mapy a orientova sa poda nich v praxi, - aplikova zskan prrodovedn poznatky i mimo oblasti prrodnch vied (napr.

v odbornom vzdelvan, praxi, kadodennom ivote), - pozna vyuitie bench ltok v priemysle, ponohospodrstve a v kadodennom

ivote a ich vplyv na zdravie loveka a ivotn prostredie, - chpa umenie ako pecifick vpove umelca, chpa prnos umenia a umeleckho

zitku ako dleit sas ivota loveka, vedome vyhadva a zastova sa kultrnych a umeleckch podujat, vedie vyjadri verblne svoj kultrny zitok, vyjadri vlastn nzor a obhji ho,

- vytvori si pozitvny vzah ku kultrnym hodnotm, prrode a ivotnmu prostrediu a aktvne sa podiea na ich ochrane,

- prejavova aktvne postoje k vlastnmu vestrannmu telesnmu rozvoju predovetkm snahou o dosiahnutie optimlnej rovne telesnej zdatnosti a vlastn pohybov aktivitu spoji s vedomm potreby sstavnho zvyovaniu telesnej zdatnosti a upevovania zdravia,

- uvedomova si vznam telesnho a pohybov zdokonaovania, vnma krsu pohybu, prostredia a udskch vzahov,

21

- ovlda a doriava zsady dopomoci, zabrni razu a poskytn prv pomoc pri raze, uplatova pri porte a pobyte v prrode poznatky z ochrany a tvorby ivotnho prostredia.

5.2.3 Odborn kompetencie

a) Poadovan vedomosti

Absolvent m: - aktvne pouva ekonomick pojmy, ovlda ich svislosti, vedie aplikova

zkonitosti fungovania ekonomiky v podmienkach vonho trhu, - pozna podstatu a princpy obchodnho podniku a podnikateskej innosti, ovlda princpy marketingu, marketingovej komunikcie a propagcie, prieskumu

trhu, poskytovania sluieb zkaznkom, odbornch a poradenskch sluieb, - pozna tovar, jeho itkov vlastnosti a skladovanie, zsady jeho predaja

a propagcie, zsady oetrovania tovaru, zrun doby a vplyvy psobiace na tovar vo sfre obehu a spotreby,

- ovlda postup pri inventarizci, vedie zklady jednoduchho a podvojnho tovnctva, daovnctva a poisovnctva,

- ovlda zsady administratvnej prce v predajni, pozna prslun predpisy o nkupe a predaji, reklaman poriadok,

- aktvne vyuva IKT, - orientova sa v zkladnch predpisoch, ustanoveniach obchodnho, ivnostenskho,

obianskeho a pracovnho prva, - ma poznatky o zsadch spotrebiteskej vchovy a ochrany spotrebitea, ovlda zsady spoloenskej komunikcie, - ma nvyky z oblasti osobnej aj prevdzkovej hygieny a bezpenosti a ochrany

zdravia pri prci, - ovlda odborn terminolgiu typick pre oblas svojho povolania a vyuva osvojen

pojmy pri rieen praktickch loh, - ma vedomosti o materiloch, o ich zloen, akosti, zskavan a spracovan a ostatnej

manipulcii s ohadom na zdravie loveka, - ma vedomosti o sprvnom ivotnom tle loveka, vedie zsady obchodnej a marketingovej praxe, - pozna pecifick problematiku vo svojom odbore, aplikova vedomosti v priamom

kontakte s klientmi, - samostatne rozhodova o pracovnch problmoch.

b) Poadovan zrunosti

Absolvent vie:

- uplatni v praxi etick a profesijn pravidl, zsady spoloenskho sprvania a vystupovania,

- aplikova v praxi zsady marketingu, marketingovej komunikcie a propagcie a vyuva ich pri obchodno-podnikateskch aktivitch

- zhotovova tatistiku a rozbor predaja - podporova a prezentova predaj produktov podniku - spropagova produkty a vytvori ponukov list produktov - vyhodnocova obchodn a marketingov aktivity - zostavi marketingov pln - uplatova progresvne trendy v obchode - uplatova estetiku prce a prostredia s dodranm hygienickch zsad a zsad

bezpenosti prce na prevdzke, - vyuva prostriedky IKT, - vykonva pracovn innosti tak, aby nenaruoval ivotn prostredie, - udriava estetick rove pracovnho prostredia, - pouva odborn teminolgiu pri rokovaniach s klientmi a zkaznkmi - sa orientova v novch druhoch tovarov - vyhotovova a spracovva administratvne psomnost v obchode s vyuitm IKT, - vykonva prce svisiace s maloobchodnmi innosami, - organizova prcu, riadi men kolektv pracovnkov a koordinova prcu v tme - hospodrne naklada s materilom, energiou, odpadom, vodou a inmi ltkami

s ohadom na ivotn prostredie, v slade so stratgiou trvale udratenho rozvoja.

22

c) Poadovan osobnostn predpoklady, vlastnosti a schopnosti

Absolvent sa vyznauje:

- empatiou, toleranciou, - vytrvalosou, flexibilitou, - kreativitou, komunikatvnosou, - spoahlivosou, presnosou, sebadisciplnou, - diskrtnosou a zodpovednosou, - iniciatvnosou, adaptabilnosou.

23

6. UEBN PLN TUDIJNHO ODBORU 6405 4 00 pracovnk marketingu

Tabuka prevodu rmcovho uebnho plnu VP na uebn pln kVP

kola (nzov, adresa) Stredn odborn kola obchodu a sluieb Samuela Jurkovia, Sklenrova 1, 821 09 Bratislava

Nzov kVP Marketing firmy

Kd a nzov VP 64 Ekonomika a organizcia, obchod a sluby

Kd a nzov tudijnho odboru

6405 4 00 pracovnk marketingu


Dka tdia 4 roky

Forma tdia denn

In vyuovac jazyk - slovensk

ttny vzdelvac program kolsk vzdelvac program

Vzdelvacie oblasti Obsahov tandardy

Minimlny poet tdennch vyuovacch hodn celkom

Vyuovac predmet Poet t. vyuovacch hodn celkom

Disponibiln hodiny

Veobecn vzdelvanie povinn predmety spolu

64

Jazyk a komunikcia 34

Verblne vyjadrovanie

12

Slovensk jazyk a literatra

12

Psomn vyjadrovanie

tylistika

Jazykov prostriedky a nuka o jazyku

Prca s textom a zskavanie informci

Literatra v ivote loveka

Starovek a stredovek literatra

Humanizmus a renesancia

Barok

Novodob slovensk literatra

Literrny realizmus a literrna moderna

Slovensk a svetov literatra medzi dvoma svetovmi vojnami (klasicizmus, predromantizmus, romantizmus)

Vvoj slovenskej literatry po druhej svetovej vojne v kontexte so svetovou literatrou

Povanie s porozumenm

12

Anglick jazyk

12

tanie s porozumenm

Psomn prejav

stny prejav

Povanie s porozumenm

24

tanie s porozumenm 10

Nemeck jazyk 10 Psomn prejav

stny prejav

lovek, hodnoty a spolonos 7

Mravn rozhodovanie loveka. lovek a prvne vzahy 2 Etick vchova/Nboensk vchova

2

Filozoficko-etick zklady hadania zmyslu ivota

Dejepis

5

Obianska nuka

5

Vplyv hospodrskych podmienok na ivot loveka. Zmysel a spsob ivota

Estetika ivotnho prostredia

udov a regionlne umenie

Aplikcia poznatkov z umenia a kultry do ivota

vod do spoloenskho vzdelvania. Psycholgia osobnosti

Socilna psycholgia a zklady komunikcie

Demokracia a jej fungovanie

lovek a prroda 3

lovek a ivotn prostredie

3

Chmia

3

truktra a vlastnosti ltok

Atmy, molekuly a periodick sstava prvkov

Priebeh chemickch reakci

Prvky a ich zleniny

Organick zleniny

Matematika a prca s informciami 8 1

seln mnoiny

4

Matematika

4

Opercie s slami

Priama a nepriama mernos,trojlenka

Percent

Obvod a obsah rovinnch tvarov

Povrchy a objemy telies

Prca s dajmi a informciami 4 Informatika 4

Zdravie a pohyb 8

udsk organizmus ako celok z hadiska stavby a funkcie

8

Telesn vchova

8

Vplyv telesnej vchovy a portu na somatick, funkn a zdravotn stav loveka

Kondin prprava a vestranne rozvjajce cvienia a pohybov hry, portov trning

Zklady techniky a taktiky vybranch portovch odvetv, odborn terminolgia, pravidl

Regenercia, kompenzcia

Poradov cvienia

25

Hygiena a bezpenos pri telesnej vchove a porte, zklady prvej pomoci

port a pobyt v prrode

Disponibiln hodiny 4

Odborn vzdelvanie povinn predmety

72 Disponobiln hodiny / praktick cvienia

Teoretick vzdelvanie 22 28 6/7

Ekonomika 5 Ekonomika 7 2/0

tovnctvo 2 tovnctvo 4 0/2

Administratva a korepondencia 1 Administratva a korepondencia 2 0/1

Komunikcia 2 Komunikcia a propagcia 6 4/0

Technick a technologick vzdelvanie

9 Marketing 9 0/0

2 Tovaroznalectvo 2 0/0

0 Aplikovan informatika 4 0/4

Svet prce 1 Svet prce 1 0/0

Prvo

Praktick prprava 37 44

Bezpenos a ochrana zdravia pri prci, hygienick predpisy, HACCP

37

Odborn vcvik

37

0

Organizcia a nadvznos pracovnch innost vo vrobnch, obchodnch, odbytovch strediskch a strediskch sluieb a cestovnho ruchu

Oboznmenie sa s pracovnmi strojmi, zariadenm a inventrom vrobnch, obchodnch, odbytovch stredsk a stredsk sluieb a cestovnho ruchu

Precviovanie jednotlivch innost vo vrobnch, obchodnch, odbytovch strediskch, strediskch sluieb a cestovnho ruchu

Simulcia pracovnch innost pri zabezpeovan akci poriadanch vo vrobnch, obchodnch, odbytovch strediskch, strediskch sluieb cestovnho ruchu

Ncvik komunikcie so zkaznkom a spoloenskho vystupovania

Administratvne prce v prevdzke

Cvin firma (ekonomick cvienia)

Disponibiln hodiny 6

Voliten predmety 0 Konverzcia v nemeckom jazyku 4 4

Konverzcia v anglickom jazyku

Celkom 136 136

Ochrana ivota a zdravia Teoretick prprava 3 hodiny

Teoretick prprava Praktick vcvik 18 hodn

Praktick vcvik

26

Telovchovno-vcvikov kurz

Lyiarsky vcvik Lyiarsky vcvikov kurz 1 tde

27

Prehad vyuitia tdov

innos 1. ronk 2. ronk 3. ronk 4. ronk

Vyuovanie poda rozpisu 33 33 33 30

Maturitn skka - - - 1

asov rezerva elov kurzy 1 - 1 -

asov rezerva exkurzie, vch.koncerty 1 1 1 1

asov rezerva - opakovanie 5 6 5 5

Spolu tdov 40 40 40 37

kola (nzov, adresa) Stredn odborn kola Samuela Jurkovia Sklenrova 1, 821 09 Bratislava

Nzov kVP Marketing firmy




Dka tdia 4 roky

Forma tdia denn

Druh koly ttna

Vyuovac jazyk slovensk jazyk

Kategrie a nzvy vyuovacch predmetov

Poet tdennch vyuovacch hodn v ronku

1. 2. 3. 4. Spolu

POVINN PREDMETY

Veobecnovzdelvacie predmety 18 18 13 11 60

Slovensk jazyk a literatra 3 3 3 3 12

Prv cudz jazyk a),d) 3 3 3 3 12

Druh cudz jazyk a),d) 3 3 2 2 10

Etick vchova/nboensk vchova a), c) 1 1 - - 2

Obianska nuka 2 2 1 - 5

Chmia 1 1 1 - 3

Matematika 1 1 1 1 4

Informatika a) 2 2 - - 4

Telesn vchova a) 2 2 2 2 8

Odborn predmety 14 16 21 21 72

Ekonomika h) 1 2 2 2 7

tovnctvo a) f) - - - 4 4

Administratva a korepondencia a) f) 2 - - - 2

Komunikcia a propagcia h) 1 1 2 2 6

Marketing 2 1 3 3 9

Tovaroznalectvo 2 - - - 2

Aplikovan informatika a) f) - - 2 2 4

Svet prce - - - 1 1

Odborn vcvik f) g) 6 12 12 7 37

VOLITEN PREDMETY 1 1 1 1 4

Konverzcia v nemeckom jazyku e) h) 1 1 1 1 4

Konverzcia v anglickom jazyku e) h)

Spolu 33 35 35 33 136

elov kurzy

Ochrana ivota a zdravia j)

Telovchovno-vcvikov kurz k)

29

28

Poznmky k uebnmu plnu:

a) Trieda sa me deli na skupiny poda sasne platnej legislatvy.

b) Poet tdennch vyuovacch hodn v tomto KvP je v 1. a 4. ronku po 33 hodn, v 2. a 3. ronku po 35 hodn, za cel tdium je v slade so VP 136 hodn. kolsk rok trv 40 tdov, vuba sa realizuje v 1., 2. a 3. ronku v rozsahu 33 tdov a vo 4. ronku v rozsahu 30 tdov. asov rezerva sa vyuije na opakovanie a doplnenie uiva, kurzy, exkurzie a v poslednom ronku na prpravu a absolvovanie maturitnej skky.

c) Predmety etick vchova/nboensk vchova sa vyuuj poda zujmu iakov v rozsahu 1 vyuovacej hodiny tdenne v 1. ronku a v 2. ronku.

d) Prv cudz jazyk sa stanovuje na zaiatku tdia poda poiadaviek iakov, druh cudz jazyk ur kola

e) Voliten predmet konverzcia v cudzom jazyku sa uruje poda prvho cudzieho jazyka f) Pre kvalitn realizciu vzdelvania je potrebn vytvra podmienky pre osvojovanie

poadovanch praktickch zrunost a innost formou praktickch cvien (odbornch uebniach, cvinch firmch a pod.) a odbornho vcviku. Praktick prprava pozostva z odbornho vcviku v rozsahu 37 hodn /minimlny poet tdennch hodn/ a z praktickch cvien v rozsahu 7 hodn v rmci predmetov tovncvto 2 hodiny, administratva a korepondencia 2 hodiny, aplikovan informatika 4 hodiny.

g) Na odbornom vcviku sa iaci delia do skupn, najm s ohadom na bezpenos a ochranu zdravia pri prci a na hygienick poiadavky poda platnch predpisov. Poet iakov na jednho majstra odbornej vchovy je stanoven platnou legislatvou.

h) Disponibiln hodiny uren na veobecn vzdelvanie s vyuit na predmet konverzcia v cudzom jazyku. Disponibiln hodiny uren na odborn vzdelvanie s vyuit v predmete Ekonomika a Komunikcia a propagcia

i) iaci v kadom ronku absolvuj exkurzie (1 a 2 dni v kolskom roku) na prehbenie, upevnenie a rozrenie poznatkov zskanch v teoretickom vyuovan. Exkurzie s sasou vchovno-vzdelvacieho procesu. Pripravuje a vedie ich uite, ktorho vyuovac predmet najviac svis s obsahom exkurzie.

j) Povinnou sasou vchovy a vzdelvania iakov tudijnch odborov strednch odbornch kl v SR je uivo Ochrana ivota a zdravia . Obsah uiva sa realizuje elovmi cvieniami a samostatnm kurzom na ochranu ivota a zdravia. elov cvienia sa uskutouj v 1. a 2. ronku priamo v terne v rozsahu 6 hodn v kadom polroku. Samostatn kurz je organizovan v 3. ronku v trvan 3 dni po 7 hodn v terne mimo priestorov koly, a je sasou plnu prce koly.

k) V 1. ronku je sasou vyuovania tdenn telovchovno-vcvikov kurz. Lyiarsko-vcvikov kurz sa organizuje v rozsahu 5 dn (7 hodn denne).

l) elov kurzy sa realizuj v rmci sedemtdovej asovej rezervy v kolskom roku. m) Maturitn skka sa organizuje poda sasne platnej kolskej legislatvy. n) Hodnotenie a klasifikcia vyuovacch predmetov sa riadi veobecne zvznmi prvnymi

predpismi.

29

7. UEBN OSNOVY TUDIJNHO ODBORU 6405 4 00 PRACOVNK MARKETINGU

Tabuka vzahu kovch kompetenci k obsahu vzdelvania

Prehad kovch kompetenci

Ko

mu

nik

at

vn

e

a s

oci

lno

inte

rak

n

sp

s

ob

ilo

sti

Inte

rpers

on

ln

e

a in

tra

pers

on

ln

e

sp

s

ob

ilo

sti

Sch

op

no

sti

tvo

rivo

riei

pro

bl

my

Po

dn

ikate

sk

sp

s

ob

ilo

sti

Sp

so

bil

os

ti

vy

uv

a i

nfo

rma

n

tec

hn

ol

gie

Sp

so

bil

os

ti b

y

dem

okra

tic

km

ob

a

no

m

Prehad nzov predmetov Prehad vchovnch a vzdelvacch stratgi Veobecnovzdelvacie predmety

Slovensk jazyk a literatra

Prv cudz jazyk

Druh cudz jazyk

Etick/nboensk vchova

Obianska nuka

Chmia

Matematika

Informatika

Telesn vchovy Odborn predmety

Ekonomika

tovnctvo

Administratva a korepondencia Komunikcia a propagcia

Marketing

Tovaroznalectvo Aplikovan informatika

Svet prce

Odborn vcvik elov kurzy

Ochrana ivota a zdravia

Telovchovno-vcvikov kurz

Kov kompetencie predstavuj spolone uplatovan zsady a pravidl pri vybranch postupoch, metdach a formch prce, pri organizovan rznych slvnostnch alebo vnimonch prleitost, akci alebo aktivt, mali by podporova a rozvja aktivitu, tvorivos, zrunos, uenie iaka. Vchovn a vzdelvacie stratgie (alej len VVS) nie s formulovan ako ciele, konkrtne metdy, postupy, pokyny alebo predpokladan vsledky iakov, ale predstavuj spolon postup, prostrednctvom ktorho by uitelia doviedli iakov k vytvraniu alebo aliemu rozvoju kovch kompetenci.

VVS s v naom kolskom vzdelvacom programe stanoven pre kad vyuovac predmet a pre vybran kov kompetencie tak, ako to ukazuje tabuka. Tto stratgia bola odshlasen vetkmi predmetovmi komisiami na kola.

30

UUeebbnn oossnnoovvyy

vveeoobbeeccnnoovvzzddeellvvaacccchh pprreeddmmeettoovv







31

Nzov predmetu slovensk jazyk a literatra asov rozsah vuby 3 hodiny tdenne, spolu 99 vyuovacch hodn

3 hodiny tdenne, spolu 99 vyuovacch hodn 3 hodiny tdenne, spolu 99 vyuovacch hodn 3 hodiny tdenne, spolu 90 vyuovacch hodn

Ronk prv, druh, tret, tvrt


Vyuovac jazyk slovensk jazyk

Charakteristika predmetu Obsah vuby vychdza zo vzdelvacej oblasti Jazyk a komunikcia VP 63, 64 Ekonomika a organizcia, obchod a sluby. Na tto vzdelvaciu oblas kVP vylenil 3 hodiny tdenne v prvom, druhom, treom a tvrtom ronku tdia. Jadrom vyuovania slovenskho jazyka je aktvny rozvoj vyjadrovania iakov, ktor sa opiera o nevyhnutn poznatky zo tylistiky a o veobecnejie poznanie systmu jazyka. Vber a truktra slohovho uiva vychdza zo vzahu- slohov postup- funkn jazykov tl-komunikatvna situcia, aby si iak uvedomil dynamickos a hybridnos slohovch tvarov. Zdrazuje sa produktvna tylistika (tvorba), nie verblna defincia. Zana sa najjednoduchm informanm postupom, pokrauje opisnm a vkladovm slohovm postupom a kon sa praktickou rtorikou a aplikciou poznatkov o tle umeleckej przy v psomnom rozprvan. Takto sa posiluje vzostupnos nronosti uiva, jeho rozvjacia a vchovn strnka, ale aj medzipredmetov a medzizlokov vzahy, najm s literrnou zlokou. Zrete na intelektulnu rove iaka zabezpeuje, e sa vetky postupy a tvary viac alebo menej znme zo zkladnej koly preber s vm drazom na samostatn prcu iaka (rozvoj zrunost), na uplatnenie jeho osobnosti a vyjadrovanie vlastnho nzoru. Vber a truktra jazykovho uiva umouje hlbie pozna systm jazyk a jeho jednotliv roviny, take vedomosti iakov bud odra veobecnejie zkonitosti jazyka. Vo vbere a truktre uiva sa vrazne prejavuje zrete na rozvoj vyjadrovania iakov ustavinm drazom na diferenciciu jazykovch prostriedkov z hadiska spisovnosti a slohovej platnosti. Literrna vchova je zameran na formovanie osobnosti iaka v snahe dosiahnu vntorne bohat individualitu, schopn vysokho stupa sebauvedomenia, kultrnu osobnos, ktor doke pochopi svet v jeho celistvosti a rznorodosti. Popri itateskej vchove sa rozvjaj celkov vedomosti iakov o slovenskej a svetovej literatre. Draz sa kladie na poznanie modernej, najm sasnej literatry, na pochopenie umeleckho a filozoficko-etickho prnosu starej literatry, uvedomenie si rozvoja literrnej tvorivosti nho nrodnho psomnctva. Zmyslom osvojovania literrnoteoretickch a literrnokritickch poznatkov je zska tak vedomosti a zrunosti, ktor umonia literrny text analyzova, hodnoti a hodnotiace stanovisk opiera o objektvne fakty a poznatky. Pre hlbie pochopenie vvoja literatry a jej spojenia so ivotom spolonosti s dleit najm dejepisn poznatky, ako aj poznatky z filozofie, sociolgie, estetiky, etiky a pod. Pri prci s dielami svetovej literatry sa vrazne uplatnia medzipredmetov vzahy s cudzmi jazykmi. K rozirovaniu poznatkov a k prehlbovaniu zujmov iakov o literatru prispievaj najm literrne exkurzie, nvtevy literrnych mze a expozci. Svoje literrne zrunosti a schopnosti mu aktvne rozvja v zujmovch krkoch. V slade so Spolonm eurpskym rmcom kovch kompetenci VP vymedzil nasledovn kov kompetencie: - komunikatvne a socilno-interakn spsobilosti - intrapersonlne a interpersonlne spsobilosti - schopnos tvorivo riei problmy - spsobilos vyuva informan technolgie - spsobilos by demokratickm obanom

Hodnotenie iakov bude zaloen na kritrich hodnotenia v kadom vzdelvacom vstupe. Klasifikcia bude vychdza z pravidiel hodnotenia tohto kolskho vzdelvacieho programu. Pouij sa adekvtne metdy a prostriedky hodnotenia. Vuba bude prebieha v benej triede. Ciele vyuovacieho predmetu

32

Cieom vyuovacieho predmetu slovensk jazyk a literatra je poskytn iakom sbor vedomost, zrunost a kompetenci pouva vhodn jazykov prostriedky, vyjadrova vhodnm spsobom svoj mysel, zapja sa do diskusie, obhajova svoj nzor, pouva postupy a jazykov prostriedky, usilova sa pri stnom a psomnom prejave o dodranie jazykovch noriem, zska informcie z pretanho a vypoutho textu ,vedie spracova vpisky z textu a pracova s Pravidlami slovenskho pravopisu a inmi jazykovmi prrukami. Absolvent si m vytvori pozitvny vzah k literrnemu dielu, m chpa literrne dielo ako pecifick vpove o skutonosti, m si vytvra predpoklady pre estetick vnmanie skutonosti, vyjadri vlastn itatesk zitok a zdvodni ho, vytvori vlastn mal literrne dielka. Prehad vchovnch a vzdelvacch stratgi Vo vyuovacom predmete slovensk jazyk a literatra vyuvame pre utvranie a rozvjanie nasledujcich kovch kompetenci vchovn a vzdelvacie stratgie, ktor iakom umouj: Komunikatvne a socilno-interakn spsobilosti

Vyjadrova a zdvodova svoje nzory,

reprodukova a interpretova pretan alebo vypout text,

poda vklad a popis konkrtneho objektu, veci alebo innosti,

tylizova listy, informan tvary, vyplova formulre,

navrhova nvody k innostiam, psa odborn materily a dokumenty,

osvojova si grafick a formlnu pravu psomnch prejavov,

spracovva psomn textov informcie a materily poda elu oznmenia a s ohadom na potreby uvatea,

orientova sa, zskava, rozumie a aplikova rzne informcie, posdi ich vznam v osobnom ivote a v povolan,

vedie prijma a tvori text, chpa vzahy medzi reovou situciou, tmou a jazykovm prejavom,

rozliova rzne druhy a techniky tania, ovlda orientciu v texte a jeho rozbor z hadiska kompozcie a tlu,

ovlda opercie pri prci s potaom,

oboznmi sa s motivanmi vzdelvacmi programami pre celoivotn vzdelvanie. Intrapersonlne a interpersonlne spsobilos

Vedie samostatne predklada jednoduch nvrhy a projekty, formulova, pozorova, triedi,

overova a interpretova zskan daje,

rozvja vlastn aktivitu ,samostatnos, sebapoznanie, sebadveru a reproduktvne myslenie,

samostatne predklada nvrhy na vkon prce,

samostatne pracova a zapja sa do prce kolektvu, nies zodpovednos aj za prcu druhch,

vytvra, objasova a aplikova hodnotov systm a postoje,

urova vne nedostatky a kvality vo vlastnom uen, pracovnch vkonoch a osobnom raste,

stanovova si ciele a priority poda svojich osobnch schopnost,

plni pln loh a snai sa ich vylepova formou vyuvania sebakontroly, sebaregulcie, sebahodnotenia a vlastnho rozhodovania,

overova zskan poznatky, kriticky posudzova nzory, postoje a sprvanie druhch,

ma zodpovedn vzah k svojmu zdraviu, stara sa o svoj fyzick a duevn rozvoj, by si vedom dsledkov nezdravho ivotnho tlu a zvislost,

prispieva k vytvraniu stretovch medziudskch vzahov, predchdza osobnm konfliktom, nepodlieha predsudkom a stereotypom v prstupe k druhm.

Schopnos tvorivo riei problmy

Zskava samostatnm tdiom vetky nov informcie vzahujce sa priamo k objasneniu neznmych oblast problmu,

zhodnoti vznam rozmanitch informci, samostatne zhromaova informcie, vytriedi a vyui len tie, ktor s pre objasnenie problmu najdleitejie,

poskytova uom informcie,

vedie ovplyvova ud,

33

spolupracova pri rieen problmov s inmi umi. Spsobilos vyuva informan technolgie

Zoznmi sa s rznymi druhmi potaovch programov a spsobom ich obsluhy,

vyhadva vhodn informan zdroje a potrebn informcie,

komunikova elektronickou potou,

evidova, triedi a uchovva informcie tak, aby ich mohol vyuva pri prci,

chrni informcie pred znehodnotenm alebo zmanipulovanm,

posudzova vierohodnos rznych informanch zdrojov, kriticky pristupova k zskanm informcim a by medilne gramotn.

Spsobilos by demokratickm obanom

Porozumie systmovej( globlnej) podstate sveta,

uvedomi si a repektova, e telesn, citov, rozumov i vov zloka osobnosti s rovnocenn a vzjomne sa dopaj,

kona zodpovedne, samostatne a iniciatvne, nielen vo svojom vlastnom zujme, ale aj vo verejnom zujme, orientova sa na budcnos vo svojom vzahu k Zemi,

uvedomi si, e rozhodnutia, ktor sa prjmu a iny, ktor vykonaj jednotlivci alebo lenovia skupiny, bud ma vplyv na globlnu prtomnos a budcnos,

pochopi globlnu povahu sveta a lohu jednotlivca v om, rozvoj masovokomunikanch prostriedkov, dopravnch prostriedkov, masovej turistiky a komunikanch systmov,

chpa problmy zachovania mieru, bezpenosti jednotlivcov, nrodov a ttov, zachovvania a ochrany ivotnho prostredia, vyerpania nerastnch surovn, lieenia civilizanch chorb, populanej explzie v rozvojovch krajinch, drogovej zvislosti najm mladistvch, sexulnej vchovy a pozitvne pristupova k rieeniu tchto problmov,

chpa pojmy spravodlivos, udsk prva a zodpovednos, aplikova ich v globlnom kontexte,

dodriava zkony, repektova prva a osobnos druhch ud, ich kultrne pecifik, vystupova proti neznanlivosti, xenofbii a diskrimincii,

kona v slade s morlnymi princpmi a zsadami spoloenskho sprvania, prispieva k uplatovaniu hodnt demokracie,

uvedomova si vlastn kultrnu, nrodn a osobnostn identitu, pristupova s toleranciou k identite druhch,

zaujma sa aktvne o politick a spoloensk dianie u ns a vo svete,

uznva tradcie a hodnoty svojho nroda, chpa jeho minulos i sasnos v eurpskom a svetovom kontexte,

podporova hodnoty miestnej, nrodnej, eurpskej a svetovej kultry a ma i k nim vytvoren pozitvny vzah.

34

Stratgia vyuovania

Pri vyuovan sa bud vyuva nasledovn metdy a formy vyuovania:

Nzov tematickho celku Stratgia vyuovania

Metdy Formy prce

Literatra v ivote loveka informano- receptvna- vklad reproduktvna- riaden rozhovor heuristick- rieenie loh

frontlna vuba a individulna prca iakov prca s knihou skupinov prca iakov exkurzia- Modra, Hlbok, Borsk Mikul

Starovek literatra informano- receptvna-vklad, vysvetovanie receptvna- riaden rozhovor heuristick- rieenie loh problmov vklad

prca s tankou- tanie s porozumenm skupinov prca iakov frontlna vuba demontrcia poznatkov na vybranch literrnych textoch

Stredovek literatra informano- receptvna- vklad heuristick- rieenie loh

frontlna a individulna prca iakov prca s tankou tanie s porozumenm

Novodob literatra informano- receptvna- vklad heuristick- rieenie loh reproduktvna- opakovanie zskanch poznatkov problmov vklad

frontlna vuba a skupinov individulna prca iakov prca s tankou refert exkurzia- Modra, Hlbok, Borsk Mikul

Veobecn poznatky o jazyku a slohu

informano- receptvna- vklad heuristick- rieenie loh

fFrontlna a individulna prca iakov diktt

Informcia a komunikcia informano- receptvna- vklad heuristick- rieenie loh reproduktvna- opakovanie zskanch poznatkov

frontlna a individulna prca iakov prca s textami tvorba krtkych informanch tvarov exkurzia- nvteva kninice prca s prrukami a asopismi kontroln slohov prca

tylistika lexikolgia informano- receptvna- vklad heuristick- rieenie loh reproduktvna- riaden rozhovor

frontlna vuba individulna a skupinov prca iakov prca s odbornm a umeleckm textom diktt

Od romantizmu k realizmu informano- receptvna- vysvetovanie reproduktvna- opakovanie iakmi

frontlna vuba frontlna a individulna prca iakov prca s tankou exkurzia- Martin, Matica slovensk, cintorn v Martine

Realizmus informano- receptvna- vklad reproduktvna- opakovanie iakmi heuristick- rieenie loh

frontlna vuba frontlna a individulna prca iakov exkurzia- Doln Kubn, Jasenov

Literrna moderna informano- receptvna- vysvetovanie heuristick- rieenie loh

frontlna vuba frontlna a individulna prca iakov nvteva Pamtnej izby J. Jesenskho

Opis a charakteristika informano- receptvna- vklad heuristick- rieenie loh

frontlna vuba frontlna a individulna prca iakov kontroln slohov prca

35

Tvaroslovie informano- receptvna- vklad heuristick- rieenie loh reproduktvna- opakovanie iakmi

frontlna vuba frontlna a individulna prca iakov prca s uebnicou a slovnkmi diktt

Skladba informano- receptvna- vysvetovanie reproduktvna- opakovanie iakmi

frontlna vuba frontlna a individulna prca iakov prca s uebnicou diktt

Publicistick tl a jeho nre informano- receptvna- vklad reproduktvna- opakovanie iakmi heuristick- rieenie loh

frontlna vuba individulna vuba prca s novinami, asopismi kontroln slohov prca

Literatra medzi dvoma vojnami- svetov, slovensk

informano- receptvna- vklad heuristick- rieenie loh reproduktvna- opakovanie iakmi

frontlna vuba prca s tankou individulna prca iakov

Nun tl a jeho nre informano- receptvna- vklad reproduktvna- riaden rozhovor heuristick- rieenie loh

frontlna vuba individulna prca s textom

Vkladov slohov postup- vklad, vaha

informano-receptvna- vklad reproduktvna- riaden rozhovor heuristick- rieenie loh

frontlna vuba frontlna a individulna prca iakov skupinov prca iakov kontroln slohov prca

Slovenina a etina informano- receptvna- vysvetovanie heuristick- rieenie loh reproduktvna- riaden rozhovor

frontlna vuba frontlna a individulna prca iakov prca s textom

Zvukov a grafick strnka jazyka informano- receptvna-vysvetovanie heuristick- rieenie loh

frontlna vuba individulna prca iakov- ncvik jazykovch prejavov diktt

Literatra po roku 1945-svetov, slovensk

informano- receptvna- vysvetovanie reproduktvna- riaden rozhovor heuristick- rieenie loh

frontlna vuba frontlna a individulna prca iakov prca s textom a s tankou

Rencky tl a jeho nre informano- receptvna- vklad reproduktvna- riaden rozhovor heuristick- rieenie loh

frontlna vuba frontlna prca iakov individulna stna prca- ncvik prejavu diktt

Umeleck tl- rozprvanie informano-receptvna- vklad reproduktvna- opakovanie iakmi heuristick- rieenie loh

frontlna vuba frontlna a individulna prca

Veobecn poznatky o jazyku- systematizcia uiva

reproduktvna- riaden rozhovor heuristick- rieenie loh

frontlna vuba individulna prca iakov prca s uebnicou

36

Uebn zdroje

Na podporou a aktivciu vyuovania a uenia iakov sa vyuij nasledovn uebn zdroje:

Nzov tematickho celku

Odborn literatra Didaktick technika

Materilne vubov prostriedky

alie zdroje

(internet, kninica, ...

Literatra v ivote loveka

Obert, V.-Ivanov, M.- Keruov, M.2000. Literatra pre 1. ronk S. Bratislava:Poana, 2000. Ihntkov, N.- Fedorov, M. Jablonsk, M.-Krahulov, V.- Trutz, R. 1994 tanka 1 pre S. Bratislava: Litera 1994. Hnov, E. a kol.: Zmaturuj z literatry1. Didaktis. Bratislava. Havlkov, I. a kol.: Zmaturuj z literatry 2. Bratislava: Didaktis 2004. ilka, T. Obert, V._Ivanov, M. 1997.Teria literatry. Bratislava: Litera 1997.

Tabua Magnetofnov psky PC

Uebnica tanka Rozhlasov prijma asopisy

Internet Kninica

Starovek literatra Obert, V.-Ivanov, M.- Keruov, M.2000. Literatra pre 1. ronk S. Bratislava:Poana, 2000. Ihntkov, N.- Fedorov, M. Jablonsk, M.-Krahulov, V.- Trutz, R. 1994 tanka 1 pre S. Bratislava: Litera 1994. Hnov, E. a kol.: Zmaturuj z literatry1. Didaktis. Bratislava. Havlkov, I. a kol.: Zmaturuj z literatry 2. Bratislava: Didaktis 2004. ilka, T. Obert, V._Ivanov, M. 1997.Teria literatry. Bratislava: Litera 1997.

Tabua Videotechnika

Uebnica tanka

Kninica Film

Stredovek literatra Obert, V.-Ivanov, M.- Keruov, M.2000. Literatra pre 1. ronk S. Bratislava:Poana, 2000. Ihntkov, N.- Fedorov, M. Jablonsk, M.-Krahulov, V.- Trutz, R. 1994 tanka 1 pre S. Bratislava: Litera 1994. Hnov, E. a kol.: Zmaturuj z literatry1. Didaktis. Bratislava. Havlkov, I. a kol.: Zmaturuj z literatry 2. Bratislava: Didaktis 2004. ilka, T. Obert, V._Ivanov, M. 1997.Teria literatry. Bratislava: Litera 1997.

Tabua Videotechnika PC

tanka Uebnica

Kninica Divadlo Internet

Novodob literatra Obert, V.-Ivanov, M.- Keruov, M.2000. Literatra pre 1. ronk S. Bratislava:Poana, 2000. Ihntkov, N.- Fedorov, M. Jablonsk, M.-Krahulov, V.- Trutz, R. 1994 tanka 1 pre S. Bratislava: Litera 1994. Hnov, E. a kol.: Zmaturuj z literatry1. Didaktis. Bratislava. Havlkov, I. a kol.: Zmaturuj z literatry 2. Bratislava: Didaktis 2004. ilka, T. Obert, V._Ivanov, M. 1997.Teria literatry. Bratislava: Litera 1997.

Tabua Videotechnika Magnetofnov pska PC

tanka Uebnica

Kninica Exkurzia Internet

Veobecn poznatky o jazyku a slohu

Hincov, K.- Huskov, A. 2007. Slovensk jazyk. Bratislava: SPN, 2007.

Tabua PC

PSP Slovnky Uebnica

Internet

Informcia a komunikcia

Hincov, K.- Huskov, A. 2007. Slovensk jazyk. Bratislava: SPN, 2007

Tabua PC

PSP asopisy

Kninica Exkurzia do kninice Internet

37

tylistika a lexikolgia

Hincov, K.- Huskov, A. 2007. Slovensk jazyk. Bratislava: SPN, 2007

Tabua

PSP Slovnky Uebnica asopisy

Knin

streeddnnÁÁ rooddbboornnÁÁ ŠŠkkoollaa obchoddu...

Documents