Zkladn kola Hrniarska 1 Zvolen

KRESKRESKRESKRESANSTVO ANSTVO ANSTVO ANSTVO JEHO VZNIK AJEHO VZNIK AJEHO VZNIK AJEHO VZNIK A VZNAMVZNAMVZNAMVZNAM

- v idovskej Judei, rmskej provincii, sa v prvch desaroiach nho letopotu zaalo ri nov nboenstvo - jeho zakladateom bol Jei Kristus a jeho nasledovnci sa zaali nazva kresanmi - kresanstvo si zskavalo oraz viac prvrencov, oho sa zaali obva idovsk kazi, ktor Jeia obvinili z rhania sa bohu, kvli tomuto obvineniu

bol Jei Kristus v Jeruzaleme odsden na smr a ukriovan - Kristovo uenie po jeho smrti naalej rili jeho najbli priatelia a iaci, takzvan dvansti apotoli - rozili sa po celej Rmskej ri, uili ud kresanstvu a krstili ich - tak vznikli v mnohch rmskych mestch tzv. kresansk obce a viedli ich sami apotoli a neskr ich nstupcovia, ktorm sa hovorilo biskupi

- kresanstvo bolo a do nstupu cisra Kontantna Vekho roku 306 nho letopotu povaovan za sektu a v celej Rmskej ri boli kresania prenasledovan - prkladom me by obvinenie kresanov z podplenia Rma za vldy cisra Nera, ktor dajne sm dal Rm podpli, aby naiel inpirciu k bsni o horiacej Trji, no ke sa voi nemu zdvihla vlna odporu, obvinil z tohto inu kresanov a mnohch (medzi nimi aj sv. Petra a sv. Pavla) nechal popravi - kresanstvo bolo oficilne uznan nboenstvom v roku 313, kedy cisr Kontantn Vek prijal tzv. milnsky edikt - roku 325 zvolal cisr Kontantn do malozijskho mesteka Nikaia zhromadenie biskupov z celej re, na ktorom prijali zkladn lnky kresanskej viery, hoci kresanstvo u vtedy bolo rozrenm nboenstvom - existovali samostatn obce (kolektvy veriacich), na ele ktorch stli biskupi, priom najvznamnej biskupi sdlili vo vekch mestch- Alexandrii, Nikomdii, Kontantnopole a Rme

Posvtn kniha kresanov

Star zkon

Nov zkon

Palestna

Zkladn kola Hrniarska 1 Zvolen

- kresansk cirkev preberala organizan truktru Rmskej re a prispsobovala sa poiadavkm ttnej moci -preberala aj rzne in funkcie, ktor predtm plnili mestsk rady a ttne orgny- starala sa o chudobnch lenov obce, biskupi postupne zskavali sdne prvomoci- kresanstvo podporovali aj Kontantnovi synovia a nstupcovia - cisr Kontantn Vek bol prvm rmskym kresanskm cisrom /dal sa pokrsti a na smrtenej posteli/ - pvodn polyteistick nboenstvo v rmskej ri zaniklo v roku 391, kedy ho cisr Teodosius zruil a kresanstvo bolo uznan za jedin nboenstvo v Rmskej ri

Ichthys

Jei Kristus Syn Bo, Spasite

Jei Kristus a 12 apotolov /posledn veera/

Zaujmavos: Turnske pltno

Zaujmavosti

Hovor sa, e v dobch prenasledovania kresanov pri stretnut s neznmou osobou nakreslili na zem palikou oblk. Ak bol neznmy tie kresan, nakreslil druh oblk tvoriaci rybu a tak sa nenpadne poznvali navzjom. Niekedy sa ryba

kreslila nad dvere.

Turnske pltno alebo la Santa Sindone je jednou z najvznamnejch kresanskch relikvi. Je to anov plachta, na ktorej je dajne odtlaen telo ukriovanho Jeia Krista. Do tohto pltna ho dajne zabalil Jozef Arimatejsk a Nikodm, ke ho sali z kra. Je vak Turnske pltno to, do ktorho bol Jei zabalen? Teri o Turnskom pltne je viacej, ako aj pltien samotnch. Preo a m je tzv. Turnske pltno tak zaujmav, a ned spva vedcom, veriacim, ale aj skeptikom? Toto pltno, ktor je 4,36 metra dlh a 1,1 metra irok rozdelilo ud na dva tbory. Na jednej strane cirkev a veriaci a na strane druhej odbornci a skeptici. Ako je to teda s pltnom, ktor je uchovan v katedrle Svtho Jna Baptistu v Turne, a m prvlastok turnske? Na tto otzku hadala odpove aj talianska novinrka Vittoria Hazielov, ktor sa snaila odborn verejnos podpori v alch prieskumoch pltna. V roku 1988 urobili tri laboratria v Oxforde, Zrichu a Tucsone, nezvisle na sebe, analzu Turnskeho pltna rdiouhlkovou metdou C-14, aby zistili vek tejto relikvie. Tto metdu pouvaj odbornci na stanovenie archeologickch nlezov starch a 60-tisc rokov. Zistili vak, e pltno pochdza z rokov 1260-1390 a teda Kristus ijci na prelome letopotov do neho zabalen nemohol by.

Zkladn kola Hrniarska 1 Zvolen

Islam

- Nerodn oblasti Arabskej pte obvali u pred vytvorenm Arabskej re koovn kmene bedunov, ktor sa zaoberali chovom kz, oviec a tiav.

- Kmeov nelnci sa postupne zaali zaobera aj obchodom, o bolo zdrojom ich vekho bohatstva. Pred prchodom Mohammedovho uenia bol na zem Arbie a Prednej zie rozren prevane polyteizmus. U Arabov neexistovala viera v vzkriesenie a v ivot na onom svete

- Centrom kultrneho, ekonomickho, spoloenskho a nboenskho ivota bola Mekka. V nej sa nachdzala aj hlavn svtya Kaaba (stavba v tvare kocky), v ktorej boli zobrazen, i u sochrskym alebo vtvarnm umenm, vetci uctievan bohovia. Bolo ich pribline 365 jeden na kad de.

V tomto meste sa narodil Mohamed, zakladate najmladieho svetovho nboenstva- islamu (v arabine znamen podriadenie sa Boej vli). Mohamed vraj rd meditoval v jaskyni v pti a raz pri tom poul slov archanjela Gabriela, ktor ho vyzval, aby povedal uom pravdu. Nov nboenstvo sa stretlo s nepochopenm bohatch obyvateov Mekky a

tak musel odtia so skupinou stpencov roku 622 po Kr. ods do Mediny. Tento rok teku je zaiatkom moslimskho letopotu nazvanho hidra. Napriek tomu sa jeho uenie rilo alej aj vaka vojenskm spechom, tzv. svtej vojne ( dihd) proti neveriacim a islam sa stal zjednocujcim prvkom Arabskej re. Po niekokch rokoch bojov sa Mohamed vrtil do Mediny, kde dal znii pohanskch bohov a Kaabu uril za posvtn miesto islamu, na ktor doteraz vykonvaj raz za ivot moslimovia p.

Po jeho smrti zaali vldnu kalifovia za zakladatea Arabskej re sa povauje a druh kalif Omar I. Kalifovia viedli vbojn vojny do okolia a zskali Egypt, Sriu, Irak, Perziu,

severn Afriku a cez Gibraltr sa dostali a na Pyrenejsk polostrov

Zkladn kola Hrniarska 1 Zvolen

ich toky zastavil fransk panovnk Karol Martel roku 732. arabsk armda dobjala hlavne zemia, ktor boli sasou Byzantskej re

Hlavnm mestom Arabskej re bola najskr Mekka, neskr Damask v Srii a nakoniec Bagdad.

ra sa postupne kvli lepiemu riadeniu krajiny rozdelila na menie provincie o provinciu spravoval emir

10.storo sa zaala rozpada na jednotliv samostatn kalifty, najznmej bol v Egypte, severe Afriky(Maghrib) a Crdobsk kalift v panielsku, ktor zanikol a po dlhch bojoch v ase tzv. reconquisty, ke ho definitvne roku 1492 zniili krli Izabela Kastlska a Ferdinand Aragnsky.

Arabsk kultra

- Arabsk kultra bola podstatne na vyej rovni ako stredoeurpska. - Araby vytvorili najmladie monoteistick nboenstvo islam - zkladom je viera v

jedinho Boha Alaha - vyznvai islamu sa nazvaj moslimovia - Posvtnou knihou je korn - Arabi vynikali v matematike - arabsk slice - vytvorili algebru ako samostatn sas matematiky - vynikali v geografii, astronmii - zo svojich ciest robili zpisy vaka ktorm mme vea informci

o dian v severnej Eurpe, Rusku , alekom vchode ale aj na naom zem Korn

- prekladali diela antickch filozofov a dramatikov - vynikali v medicne, najznmejm - lekrom bol Avicenna , z ktorho

lekrskych knh sa uili tudenti medicny aj v stredovekej Eurpe - Boli zrun remeselnci, tkali ltky ako damask, brokt, mueln, vborne

spracvali elezo na oce, z ktorej vyrbali mee - V architektre vytvorili vlastn arabsk sloh, ktor obsahuje arabsk a

byzantsk prvky a jeho typickm znakom s arabesky, rastlinn motvy prepleten s geometrickmi vzormi,

o stavali meity, minarety a prekrsne palce, ktor s zachovan aj v panielsku. Kvli svojej viere nikdy nezobrazovali ud

Meita islamsk chrm

minaret

Zaujmavosti: Ak je postavenie ien v islamskch krajinch

Poda teolgov m manel prvo vykona telesn trest svojej ene ak: sa odmieta spravi pre neho krsnou, odmieta vyhovie jeho sexulnym potrebm, opust dom bez povolenia, zanedbva svoje nboensk povinnosti

Znsilnenie a svedectvo: Ohlsenie znsilnenia znamen pre enu vek riziko, pretoe ak nebude ma tyroch muskch svedkov je obvinen, v prpade, e je vydat, z nevery. Ak je slobodn, obvinia ju z cudzolostva a asto sa o potrestanie jej priestupku postar rodina. Dsledky vak nie s o ni lepie. Mnohokrt sa v novinch objavili lnky opisujce, e enu, ktor prila oznmi znsilnenie na polciu, znsilnili aj policajti. Potrestanie nevery sa trest ukameovanm alebo zbiovanm. Pokia ide o svedectvo alebo vpove pri sde, je nerovnos medzi muom a enou. V Korne stoj, e eny s citliv, emocionlne, sentimentlne, ahko ovplyvniten, ovplyvovan svojimi biologickmi rytmami a chba im teda zmysel pre spravodlivos. A na viac maj zl pam. Toto s pochybn argumenty, ktor pouvaj mui. Ak vezmeme do vahy svedectvo dvoch osb, ktorch rozumov schopnosti nie s plne v poriadku nedostaneme predsa svedectvo jednho loveka s dokonalm racionlnym myslenm to s islamsk poty. Poda tejto logiky, ak m svedectvo dvoch ien rovnak vhu ako svedectvo jednho mua, potom svedectvo tyroch ien by malo ma rovnak vhu ako svedectvo dvoch muov. Ale islamsk zkon nepripa svedectvo ien bez

muov.