Monitoring médií

19.01.2018

Viac na siacplus.sk

OBSAH

Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach

1. Nemecký študent zažaloval univerzitu pre povinné prednášky. A uspel [18.01.2018; etrend.sk; eTREND/relax; 00:00; Jozef Tvardzík © 2018 News and Media Holding]

Fakulty a ústavy UPJŠ

1. Odmietla doping. Tak ju na hraniciach vysadili z mikrobusu [19.01.2018; spis.korzar.sme.sk; Spiš Korzár / Šport zo Spiša; 00:00; Vladimír Mezencev]

2. Odmietla doping. Tak ju na hraniciach jednoducho vysadili z mikrobusu… [19.01.2018; Korzár; Šport; s. 16; VLADIMÍR MEZENCEV]

Top informácie z rezortu školstva

1. Piataci dosiahli v testovaní z matematiky 64,7 %, v slovenčine 62,8 % [18.01.2018; pravda.sk; Spravodajstvo; 00:00; TASR]

2. Ceny si prevzali Volko aj Dukátová. NŠC ocenilo najlepších za rok 2017 [18.01.2018; sport.sme.sk; Šport / Ďalšie športy; 00:00; TASR]

3. Zrejme už neotvoria prvé ročníky [18.01.2018; Rádio Slovensko; Správy; 06:00; Lucia Páchniková / Lucia Páchniková]

4. Výsledky minuloročného testovania piatakov [18.01.2018; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 07:00; Jana Maťková / Viliam Hauzer]

5. Redukcia osemročných gymnázií [18.01.2018; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 07:00; Viliam Hauzer / Viliam Hauzer]

6. Zníženie kvót v prvých ročníkoch osemročných gymnázií [18.01.2018; Fun rádio; Headliny; 07:00; R]

7. Testovanie piatakov ukázalo, že rozdiel medzi východom a západom Slovenska je veľmi veľký (+úlohy z testov)

[18.01.2018; dennikn.sk; Slovensko; 11:54; Redakcia]

8. Testy piatakov ukázali rozdiely medzi deťmi z bohatších rodín a sociálne slabšími [18.01.2018; Rádio Expres; Infoexpres; 12:00; Tomáš Škarba / Mariana Tökölyová]

9. Čo s 8-ročnými gymnáziami. Zrušiť, obmedziť alebo posilniť? Odpovedajú odborníci a politici

[18.01.2018; dennikn.sk; Slovensko; 15:26; Redakcia]

10. Výsledky piatackeho testovania [18.01.2018; TV JOJ; Prvé noviny; 17:00; Barbora Jánošová / Dana Strculová;Ján Mečiar]

11. Výsledky testovania piatakov [18.01.2018; Rádio Lumen; Infolumen; 17:30; Júlia Kavecká / Júlia Kavecká]

12. Newsfilter: Bratislavské deti majú nebezpečný náskok pred košickými rovesníkmi [18.01.2018; dennikn.sk; Komentáre; 18:00; Redakcia]

13. Piatakom sa darilo lepšie na západe [18.01.2018; TV TA3; Hlavné správy; 18:30; Lenka Ježová / Zuzana Straková Wenzlová;Norbert Dolinský]

14. Komentár Ľubomíra Jaška: Odpusťme Kaliňákovi i Lubyovej, nejde o politiku ani ideológiu [18.01.2018; aktuality.sk; Komentáre; 19:00; Ľubomír Jaško]

15. Štát testoval školákov [18.01.2018; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Viktor Serebryakov / Patrik Švajda]

16. Výsledky detí ovplyvňuje sociálne prostredie

[18.01.2018; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Martina Beshirová;Silvia Majerová / Janete Štefánková]

17. Bratislava: Výsledky piatackeho testovania [18.01.2018; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Barbora Jánošová / Ján Mečiar;Adriana Kmotríková]

18. Úradníci rozhodli, môžu na to doplatiť talentované deti [19.01.2018; aktuality.sk; Domáce správy; 00:00; Stanislava Harkotová]

19. Tesztelés 5: regionális különbségek [19.01.2018; Új Szó; KÖZÉLET; s. 2; IBOS EMESE]

20. Testy ukázali rozdiel medzi západom a východom [19.01.2018; Denník N; SPRAVODAJSTVO; s. 4; RIA GEHREROVÁ]

21. Máme veľký problém s deťmi [19.01.2018; Denník N; Komentáre; s. 17; ROMAN PATAJ]

22. Východ prepadol. Žiaci tam majú najhoršiu matematiku [19.01.2018; Hospodárske noviny; Titulná strana; s. 1,3; Romana Gogová]

23. Ak chcete zmenu, musíte sa vy začať sťažovať [19.01.2018; Plus jeden deň; AKTUÁLNE; s. 2,3; Radovan Jankovič;paj]

24. Testovanie piatakov ukázalo [19.01.2018; Pravda; Slovensko; s. 2,3; Ivana Štefúnová]

TEXTY

Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach

1. Nemecký študent zažaloval univerzitu pre povinné prednášky. A uspel [18.01.2018; etrend.sk; eTREND/relax; 00:00; Jozef Tvardzík © 2018 News and Media Holding]

Vyžadovať stopercentnú účasť na prednáškach je neprimeraný zásah do slobody štúdia. S takýmto argumentom šiel na súd nemecký študent Stephan Fuhrman, ktorého podporovala celá študentská rada. Súd mu vyhovel a škola musí nastaviť nové a hlavne jasné pravidlá.

Zdroj: flickr.com / Yeshiva University | cc Na univerzite v Mannheime ešte donedávna nemohli študenti vynechať ani jednu prednášku. V opačnom

prípade neboli pripustení k skúškam. O rozsahu absencií rozhodoval vyučujúci, keďže všeobecné pravidlá univerzity boli veľmi vágne a podmienky každého predmetu sa líšili.

Dvadsaťjedenročný študent politológie Stephan Fuhrmann sa vlani preto rozhodol subjektívne pravidlá vyriešiť súdne. S podporou študentskej rady AstA podal na univerzitu žalobu pre porušovanie študentských a pracovných slobôd.

Astrid Schwiederová, ktorá zastupuje študentov v študentskej rade, povedala, že povinné prednášky spôsobovali mnohým študentom nepríjemnosti. Osud študentov závisel od toho, ako sa rozhodol vyučujúci. Niektorí prednášajúci boli tolerantní a istý počet absencií akceptovali, ale niektorí si nastavili striktné pravidlá, ktoré nebolo možné obísť.

Študenti tak museli ísť do školy aj v prípade, ak sa starali o rodinných príslušníkov, boli chorí alebo si popri škole zarábali na štúdium. „Nemohli sme si štruktúrovať štúdium sami. Koniec koncov, už nie sme deti ale dospelí ľudia,“ uviedla A. Schwiederová.

Študentka Elena Klafsky dodala, že kvôli tvrdým pravidlám boli niektorí študenti „vystresovaní“, keď sa nemohli povinnej prednášky zúčastniť. Niektorí profesori neakceptovali ani potvrdenia od lekára a ak sa študent nemohol fyzicky doraziť ani na náhradnú prednášku, mohli rozhodnúť, že absentér sa nedostane k skúške. To študenti považovali za diskriminačné a nespravodlivé.

Súd akceptoval výhrady študentov Žalobou študenta sa vlani zaoberal súd spolkovej krajiny Bádenska-Württemberska na juhozápade krajiny,

ktorý dal v decembri minulého roka za pravdu študentom. Súd rozhodol, že študijné pravidlá pre bakalársky stupeň, ktoré nastavila univerzita, sú neplatné.

Univerzita musí pravidlá prepracovať, aby boli jasne nastavené. „Princíp istoty vyžaduje, aby (univerzita) vytvorila pravidlá takým spôsobom, aby spĺňali požiadavky právneho poriadku zrozumiteľnosti a zákonnosti. Štandardy by mali byť formulované takým spôsobom, aby príslušné osoby poznali právnu situáciu a súdy by boli schopné kontrolovať uplatňovanie daného pravidla,“ uviedol súd.

„Pre nás je tento verdikt veľkým úspechom,“ povedala E. Klafsky, ktorá zástupovala AStA v Mannheime na súdnom konaní. „Pre nás bolo predovšetkým dôležité, aby súd zdieľal náš argument a definoval povinnú účasť (na prednáškach) ako neprimeraný zásah do slobody štúdia. Po rozsudku je teraz dôležité, aby sa v úzkej

spolupráci medzi študentským zastúpením a univerzitou našlo nové, právne bezpečné a vzájomne uspokojivé riešenie,“ dodala.

Študent S. Fuhrmann, ktorý súdny spor inicioval, bol z rozhodnutia súdu potešený. „Rozhodnutie súdu už nevyužijem, pretože som takmer na konci štúdia. Som však veľmi rád, že nasledujúca generácia študentov nebude vystavená povinnej dochádzke a budú menej závislí od dobrej vôle jednotlivých lektorov,“ povedal.

Debata o prednáškach Rozsudok opäť rozvíril debatu o povinnej účasti študentov na výučbe aj v ďalších spolkových krajinách.

Množstvo nemeckých univerzít má študijné pravidlá formulované podobne ako univerzita v Mannheime, tvrdí nemecký denník Süddeutsche Zeitung. Je správne, aby vysoké školy nútili svojich študentov chodiť na prednášky alebo je zodpovednosťou študenta, aby sa na skúšky pripravil samostatne bez ohľadu na to, či na prednášky chodil?

Ešte pred troma rokmi vtedajšia ministerka pre inovácie, vedu a školstvo v Severnom Porýní-Vestfálsku Svenja Schulze prijala zákon o vysokých školách, ktorou sa zrušila kontrolu dochádzky na prednáškach a seminároch. Zástupcovia študentských rád rozhodnutie vítali, pretože nezaťažovalo študujúcich. Ministerka vtedy povedala, že „študenti sú dospelí a môžu sa sami rozhodnúť, čo je pre nich dobré“.

Lenže nie každý s novelou zákona súhlasil. Od leta je novou ministerkou Isabel Pfeiffer-Poensgen, ktorá už avizovala, že zákon opäť prekope a je dosť možné, že povinné prednášky sa dostanú na stôl opäť.

Prednášky vylepšujú priemer Profesor Rolf Schulmeister z Pedagogickej fakulty Univerzity v Hamburgu pred dvoma rokmi predstavil

analýzu, v ktorej zhrnul výsledky z celkovo 298 štúdií z 25 krajín sveta počas niekoľkých desaťročí. Podľa neho sa potvrdila súvislosť medzi prítomnosťou študentov na prednáškach a ich akademickým úspechom.

Konkrétne: V závislosti od štúdia stačia tri vynechané prednášky na to, aby študent dostal na skúške horšiu známku. Ďalšia štúdia, za ktorou stojí Lancaster University, v roku 2001 zistila, že každá jedna vynechaná prednáška má na výsledku skúšky 2,5-percentný podiel. Ak sa študent nezúčastní ani jednej prednášky počas semestra, v priemere získa zo skúšky o štvrtinu menej bodov ako spolužiak, ktorí sa na prednáške zúčastnil.

K podobným výsledkom dospel výskum v roku 2013, ktorý realizoval Aidan O’Dwyer z Dublin Institute of Technology. Zistil, že každou prednáškou sa zlepšujú výsledky študenta na skúške v priemere o tri percentá.

Hoci výskumy jednoznačne dokazujú prínosy fyzickej účasti na prednáškach, ani R. Schulmeister nevidí ich povinné zavedenie ako efektívny spôsob. Ak by boli dobrovoľné, na prednášky by pravidelne chodila len šestina zo všetkých študentov z ročníka.

Aj študenti na Slovensku sa rozhodujú, či prednášky potrebujú. Prednášky niektorých profesorov podľa nich nemajú pridanú hodnotu, pretože len odrecitujú to, čo sa píše v skriptách. Iní sa zasa snažia problematiku vysvetliť ľudskou rečou a inak nudnú tému odprezentujú na reálnych príkladoch.

„Účasť na nich povinná nie je, no prednášajúci si všíma, kto ich navštevuje a následne, napríklad v prípade potreby konzultácií je k zúčastneným zhovievavejší. Chodiť na ne sa ale oplatí najmä vtedy, ak sa študent snaží o výborný priemer, keďže na prednáškach sa dozvie veci, ktoré v skriptách nie sú, no na skúške niekedy áno, a teda pokiaľ o tom študent nepočul, skúšku na A urobí len ťažko,“ povedala Gabriela z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Na väčšine vysokých škôl sú prednášky oficiálne povinné (praktické cvičenia sú stopercentne povinné), ale reálnu dochádzku nik nerieši. Náhodne sa môže vyskytnúť prezencia zúčastnených (na papieri sa často vyskytnú mená, ktorých zapíšu spolužiaci), ale účasť sa rieši najčastejšie len v prípade nerozhodného hodnotenia na skúške.

https://www.etrend.sk/relax/student-v-nemecku-zazaloval-univerzitu-pre-povinne-prednasky.html

[Späť na obsah]

Fakulty a ústavy UPJŠ

1. Odmietla doping. Tak ju na hraniciach vysadili z mikrobusu [19.01.2018; spis.korzar.sme.sk; Spiš Korzár / Šport zo Spiša; 00:00; Vladimír Mezencev]

Skvelá lyžiarka Alžbeta Havrančíková dnes učí v dedinskej škole. ŠUŇAVA. Mnohí z tých, ktorí s Alžbetou Havrančíkovou dnes prichádzajú do styku ani nevedia, že sa

rozprávajú so svojho času jednou z najlepších bežkýň na lyžiach na celej planéte, účastníčkou štyroch zimných olympijských hier (1988 Calgary, 1992 Albertville, 1994 Lillehammer a 1998 Nagano) a ôsmich svetových šampionátov.

Pre väčšinu ľudí je dnes jednou z mnohých dedinských učiteliek, akých je u nás veľa. Nakoniec, nemožno to nikomu vyčítať, veď Alžbeta Havrančíková rozhodne nepatrí medzi tých, v minulosti

úspešných športovcov – reprezentantov, ktorí pri každej príležitosti začnú hovoriť o svojich úspechoch. Najkrajšia v Lillehameri „Každá účasť na zimnej olympiáde mi niečo dala, na všetky si viem vybaviť v mysli nezabudnuteľné

spomienky, ale najradšej predsa len spomínam na tú prvú pod zástavou Slovenskej republiky, teda tú v nórskom Lillehammeri,“ začína hovoriť o svojich olympijských zážitkoch Betka Havrančíková.

„Nóri ani nemuseli nikoho presvedčovať, že k zimným športom, predovšetkým k lyžovaniu majú veľmi vrúcny vzťah. Okrem toho vytvorili nádherné olympijské prostredie, v ktorom sa športovci z celého sveta mohli spoznávať

a prežívať atmosféru veľkého sviatku,“ spomína táto Tatranka, ktorá v Lillehammeri už v premiérovej ženskej bežeckej disciplíne na 15 km voľnou technikou skončila ôsma.

V behoch na 5 a 30 km klasickou technikou obsadila zhodne 32. miesto, v kombinácii na 5 km klasickou + 10 km voľnou technikou bola sedemnásta a v štafete 4x5 km skončili siedme.

„Mrzelo ma, že sme nebodovali. V Albertville v roku 1992 štafeta ČSFR bola ešte pri poslednej odovzdávke na medailovej pozícii, žiaľ, posledný úsek sa z pohľadu zloženia štafety ukázal ako najslabší a tak naše československé kvarteto sa vtedy muselo uspokojiť so 6. miestom,“ mrzí dodnes A. Havrančíkovú.

Nemôžeme však nespomenúť jej olympijskú premiéru v Calgary 1988. V behu na 20 km obsadila 13. miesto a bola členkou štafety na 4x5 km, ktorá skončila siedma.

Domácu slaninu menila s Ruskami za kaviár Do dejiska XVIII. ZOH v japonskom Nagane cestovala veľmi skromná výprava bežkýň na lyžiach – iba dve. Okrem Havrančíkovej i Bukvajová a teda bez šance postaviť štafetu. Ich umiestnenia zapadli v tomto prípade do šedého priemeru, skončiť na 30. mieste nikomu radosť neurobilo. V dejisku hier sa však dala prežiť skutočná olympijská atmosféra. Betka s úsmevom spomína na svoje osobné zoznámenie s hokejistom Jergušom Bačom. V Liptovskom Hrádku, kde obaja strávili stredoškolské roky, chodili dennodenne okolo seba, aby sa nakoniec

spoznali v ďalekom severnom Japonsku. Nezabudne ani na svoje veľké súperky a zároveň priateľky. Najlepšie si rozumela predsa len s Ruskami. S niektorými z nich si zorganizovali bartrový obchod. Na každé významné podujatie, či už na olympiády,

svetové šampionáty i preteky Svetového pohára Havrančíková priniesla domácu slaninu rodinnej produkcie a ešte niečo z krištáľového skla, za to dostala originálny ruský kaviár…

Tesne bez medaily, ale v špičke Z olympiád si teda nepriniesla ani jednu z medailí a ani z majstrovstiev sveta, i keď tam k nim bola veľmi

blízko. Vo fínskom Lahti na svetovom šampionáte v roku 1989 bola dvakrát štvrtá – na 10 i 30 km. V oboch prípadoch medailové umiestnenie stratila až v závere, teda na poslednom kilometri. Ťažko povedať

prečo. Ešte šťastie, že tu boli seriály Svetového pohára, v mnohých športových disciplínach považované za

spravodlivejšie ako olympijské súťaže. Na seriáloch musí pretekár podávať vrcholové výkony v priebehu niekoľkých mesiacov, čo sa však týka

olympiád, stačí si načasovať formu iba na niekoľko dní. Betka dokázala v sezóne 1988/89 to, čo dovtedy žiadna československá bežkyňa na lyžiach. Vyhrala dva preteky – vo francúzskom La Feclaz na 5 km a vtedy ešte východonemeckom Klingenthali na 30

km, v oboch prípadoch voľnou technikou. Druhá dobehla vo švajčiarskej Campre na 15 km. Takéto výsledky dosiahli aj dve české bežkyne, ale žiadnej z celého Československa sa nepodarilo v

konečnom hodnotení Svetového pohára skončiť na 2.mieste. Len Havrančíkovej. Tatranka si podľa mnohých uznávaných odborníkov najlepšie osvojila nový spôsob behu na lyž iach, tzv.

korčuľovanie a na jej adresu vtedy nikto nešetril komplimentmi. Posledné veľké úspechy zaznamenala ešte na majstrovstvách sveta 1993, teda už 30-ročná, vo švédskom

Falune. Dve piate priečky, v behu na 30 km voľným spôsobom a ako členka štafety 4x5 km (s Balážovou,

Neumannovou a Zelingerovou) potvrdili, že vrcholovú formu si dokázala udržať takmer dve desaťročia. S aktívnou činnosťou však skončila až v roku 2000.

Musela si hľadať miesto na prenocovanie V roku 1989 sa stala Kráľovnou bielej stopy, čo znamenalo aj titul najlepšia čs. lyžiarka roka. Zároveň v ankete o najlepšieho československého športovca skončila na 5. mieste. Už po rozdelení ČSFR ju vyhlásili za Lyžiarku roka 1994, teda za najlepšiu na Slovensku. Kto si však pri týchto oceneniach spomenul na to, čo všetko musela Havrančíková prežiť iba preto, že

odmietla podpísať súhlas so „špeciálnou lekárskou starostlivosťou“. Mladá a nenápadná dievčina spod Tatier dokázala odolať všetkým tlakom, dokonca až z najvyšších

funkcionárskych poschodí vtedajšieho československého socialistického športu. Dočkala sa za to nečakanej „odmeny“.

V roku 1986 cestou na sústredenie v Alpách ju jednoducho na hraniciach s Rakúskom vysadili z mikrobusu. Ešte aj potom nasledovalo prehováranie v budove ÚV ČSZTV v Prahe, ale ani tí najmocnejší, ktorí riadili celý

náš šport, ju nezlomili. Po novembri 1989 mohla povedať, kto ju vtedy donútil vystúpiť z mikrobusu, pretože nechcela nasadnúť na

dopingový kolotoč. Novinári i ďalší si to však, podľa nej, mohli zistiť sami. Aj noví funkcionári, pokiaľ o to majú záujem. A vinníci

nech si sami spytujú svedomie. Ona sa s tým už dávno vyrovnala, teda s tým „vyprevadením“ z vozidla s lyžami a veľkým vakom s plným

vybavením. Vtedy bolo jej prvou starosťou nájsť si miesto na prenocovanie a na druhý deň sa vrátiť do Štrby. Tí, ktorí vtedy rozhodli, že ju jednoducho neľútostne vysadia, určite nepomysleli na to, že o tri roky jej budú

blahoželať k zvoleniu za lyžiarsku kráľovnú a volať na slávu… Žiaľ, svetové bežecké lyžovanie bolo v časoch Havrančíkovej pôsobenia v ňom prešpikované dopingom. Dokonca sa po čase k nemu priznali aj vo Fínsku, pritom severania si dlho udržiavali čistý štít a používanie

zakázaných prostriedkov sa spájalo predovšetkým s reprezentantkami NDR, Bulharska a ZSSR.

Betka však nikdy neriešila, či jej reprezentačné kolegyne a zároveň súperky berú tzv. podporné „vitamíny“ alebo nie.

Ony museli vedieť, čo robia a keď ich naozaj brali, v prípade odhalenia aj niesť zodpovednosť. Musela ísť na úrad práce Podobne ako pri odchode z československo-rakúskej hranice, sa cítila o niekoľko rokov neskôr po zrušení

lyžiarskeho Strediska vrcholového športu mládeže vo Svite, v ktorom pôsobila ako trénerka. Chcela, či nechcela, nezostávalo jej nič iné, iba sa ísť prihlásiť na úrad práce. Nebolo to pre ňu jednoduché. Našťastie, čoskoro pomohla obec, v ktorej býva od narodenia – Šuňava. Dedina pod Tatrami na rozhraní

Spiša a Liptova. Betka nikdy nemala záujem podnikať, k práci s deťmi mala oveľa bližšie, takže začala v obecnej škole. Pracovala a študovala. Najskôr na Prešovskej univerzite absolvovala bakalársky odbor, zameraný na telesnú

výchovu a neskôr si to zamierila na UPJŠ Košice, kde tri roky na prírodovedeckej fakulte diaľkovo študovala

chémiu. Dnes je už teda vysokokvalifikovaná učiteľka s akademickým titulom magistra. „Nikto dlho z mojich pedagógov v Košiciach nevedel, že som bola športovkyňou – olympioničkou. Až po

štátniciach to vyzradili niektoré moje kolegyne a všetci potom nechápavo krútili hlavami, že o mne nič nevedeli,“ smeje sa Betka Havrančíková.

Teraz pôsobí na ZŠ v Liptovskej Tepličke, kde je spokojná. Až na to, že škola nemá telocvičňu. Napriek tomu jej žiaci si úspešne počínajú v rôznych okresných športových súťažiach. Na veľké prekvapenie

však v škole nevedie krúžok behu na lyžiach. „Pred rokmi sme s deťmi ešte lyžovali, darilo sa im v medzinárodnej poľsko–slovenskej Bežeckej tatranskej

lige, ale keďže si rodičia nemôžu dovoliť kupovať deťom kvalitný výstroj, tak sa deti radšej venujú športom, ktoré vyžadujú minimálne náklady, napríklad florbalu,“ konštatuje trochu smutne Havrančíková.

Častejšie na bicykli Sama si zatiaľ na lyžiach schuti zabehala naposledy pred dvomi rokmi. Dokonca ani pod tatranskými štítmi

nemá kde. Ani tam nie je vždy dosť snehu a od Štrbského Plesa ju odradzujú rôzne zákazy, poplatky a množstvo ľudí. O to častejšie ju možno vidieť v sedle bicykla. Pokiaľ vyhovuje počasie, tak denne ide na bicykli zo Šuňavy do

Liptovskej Tepličky a späť, čo je dohromady asi 30 km. Od apríla do júna a potom v novom školskom roku od septembra do novembra. Ani mnohí obyvatelia Prešovského kraja nevedia, že bola dve volebné obdobia poslankyňou VÚC. Snažila sa, ale „v komisii školstva, mládeže a športu sa pravidelne riešili predovšetkým problémy stredných

škôl, tých bolo skutočne neúrekom. Na to, čo súviselo predovšetkým s vytváraním podmienok pre šport detí a mládeže, už nezostávalo toľko času, koľko by sa mi žiadalo. To však neznamená, že sa nič neurobilo,“ hovorí.

Chuť obuť si bežky a rozdať si to s najlepšími dostáva najmä pri sledovaní významných pretekov. „Dnes je to už všetko iné ako za mojich čias, ale predsa si myslím, že po pravidelných tréningoch by som

mnohým z nich dokázala dôstojne konkurovať. Presnejšie povedané, asi by som len chcela,“ tak trochu vtipkuje štvornásobná olympionička, exkráľovná Bielej stopy v celom bývalom Československu, víťazka dvoch pretekov Svetového pohára, ale najmä žena, ktorá doping dokázala odmietnuť napriek „presviedčaniu“ i ďalším nevyberaným psychickým tlakom.

https://spis.korzar.sme.sk/c/20740825/odmietla-doping-tak-ju-na-hraniciach-jednoducho-vysadili-z-mikrobusu.html

[Späť na obsah]

2. Odmietla doping. Tak ju na hraniciach jednoducho vysadili z mikrobusu… [19.01.2018; Korzár; Šport; s. 16; VLADIMÍR MEZENCEV]

PRED BLÍŽIACIMI SA ZOH 2018 V PJONGČANGU (III.) Mnohí z tých, ktorí s Alžbetou Havrančíkovou dnes prichádzajú do styku ani nevedia, že sa rozprávajú so

svojho času jednou z najlepších bežkýň na lyžiach na celej planéte, účastníčkou štyroch zimných olympijských hier (1988 Calgary, 1992 Albertville, 1994 Lillehammer a 1998 Nagano) a ôsmich svetových šampionátov. Pre väčšinu ľudí je dnes jednou z mnohých dedinských učiteliek, akých je u nás veľa.

ŠUŇAVA. Nakoniec, nemožno to nikomu vyčítať, veď Alžbeta Havrančíková rozhodne nepatrí medzi tých, v minulosti

úspešných športovcov – reprezentantov, ktorí pri každej príležitosti začnú hovoriť o svojich úspechoch. Najkrajšia v Lillehameri „Každá účasť na zimnej olympiáde mi niečo dala, na všetky si viem vybaviť v mysli nezabudnuteľné

spomienky, ale najradšej predsa len spomínam na tú prvú pod zástavou Slovenskej republiky, teda tú v nórskom Lillehammeri,“ začína hovoriť o svojich olympijských zážitkoch Betka Havrančíková.

„Nóri ani nemuseli nikoho presvedčovať, že k zimným športom, predovšetkým k lyžovaniu majú veľmi vrúcny vzťah. Okrem toho vytvorili nádherné olympijské prostredie, v ktorom sa športovci z celého sveta mohli spoznávať a prežívať atmosféru veľkého sviatku,“ spomína táto Tatranka, ktorá v Lillehammeri už v premiérovej ženskej bežeckej disciplíne na 15 km voľnou technikou skončila ôsma. V behoch na 5 a 30 km klasickou technikou

obsadila zhodne 32. miesto, v kombinácii na 5 km klasickou + 10 km voľnou technikou bola sedemnásta a v štafete 4x5 km skončili siedme. „Mrzelo ma, že sme nebodovali.

V Albertville v roku 1992 štafeta ČSFR bola ešte pri poslednej odovzdávke na medailovej pozícii, žiaľ, posledný úsek sa z pohľadu zloženia štafety ukázal ako najslabší a tak naše československé kvarteto sa vtedy muselo uspokojiť so 6. miestom,“ mrzí dodnes A. Havrančíkovú.

Nemôžeme však nespomenúť jej olympijskú premiéru v Calgary 1988. V behu na 20 km obsadila 13. miesto a bola členkou štafety na 4x5 km, ktorá skončila siedma.

Domácu slaninu menila s Ruskami za kaviár Do dejiska XVIII. ZOH v japonskom Nagane cestovala veľmi skromná výprava bežkýň na lyžiach – iba dve.

Okrem Havrančíkovej i Bukvajová a teda bez šance postaviť štafetu. Ich umiestnenia zapadli v tomto prípade do šedého priemeru, skončiť na 30. mieste nikomu radosť neurobilo.

V dejisku hier sa však dala prežiť skutočná olympijská atmosféra. Betka s úsmevom spomína na svoje osobné zoznámenie s hokejistom Jergušom Bačom. V Liptovskom Hrádku, kde obaja strávili stredoškolské roky, chodili dennodenne okolo seba, aby sa nakoniec spoznali v ďalekom severnom Japonsku.

Nezabudne ani na svoje veľké súperky a zároveň priateľky. Najlepšie si rozumela predsa len s Ruskami. S niektorými z nich si zorganizovali bartrový obchod. Na každé významné podujatie, či už na olympiády, svetové šampionáty i preteky Svetového pohára Havrančíková priniesla domácu slaninu rodinnej produkcie a ešte niečo z krištáľového skla, za to dostala originálny ruský kaviár…

Tesne bez medaily, ale v špičke Z olympiád si teda nepriniesla ani jednu z medailí a ani z majstrovstiev sveta, i keď tam k nim bola veľmi

blízko. Vo fínskom Lahti na svetovom šampionáte v roku 1989 bola dvakrát štvrtá – na 10 i 30 km. V oboch prípadoch medailové umiestnenie stratila až v závere, teda na poslednom kilometri. Ťažko povedať

prečo. Ešte šťastie, že tu boli seriály Svetového pohára, v mnohých športových disciplínach považované za

spravodlivejšie ako olympijské súťaže. Na seriáloch musí pretekár podávať vrcholové výkony v priebehu niekoľkých mesiacov, čo sa však týka olympiád, stačí si načasovať formu iba na niekoľko dní.

Betka dokázala v sezóne 1988/89 to, čo dovtedy žiadna československá bežkyňa na lyžiach. Vyhrala dva preteky – vo francúzskom La Feclaz na 5 km a vtedy ešte východonemeckom Klingenthali na 30

km, v oboch prípadoch voľnou technikou. Druhá dobehla vo švajčiarskej Campre na 15 km. Takéto výsledky dosiahli aj dve české bežkyne, ale žiadnej z celého Československa sa nepodarilo v konečnom hodnotení Svetového pohára skončiť na 2.mieste. Len Havrančíkovej.

Tatranka si podľa mnohých uznávaných odborníkov najlepšie osvojila nový spôsob behu na lyžiach, tzv. korčuľovanie a na jej adresu vtedy nikto nešetril komplimentmi.

Posledné veľké úspechy zaznamenala ešte na majstrovstvách sveta 1993, teda už 30ročná, vo švédskom Falune. Dve piate priečky, v behu na 30 km voľným spôsobom a ako členka štafety 4x5 km (s Balážovou, Neumannovou a Zelingerovou) potvrdili, že vrcholovú formu si dokázala udržať takmer dve desaťročia.

S aktívnou činnosťou však skončila až v roku 2000. Musela si hľadať miesto na prenocovanie V roku 1989 sa stala Kráľovnou bielej stopy, čo znamenalo aj titul najlepšia čs. lyžiarka roka. Zároveň v

ankete o najlepšieho československého športovca skončila na 5. mieste. Už po rozdelení ČSFR ju vyhlásili za Lyžiarku roka 1994, teda za najlepšiu na Slovensku. Kto si však pri týchto oceneniach spomenul na to, čo všetko musela Havrančíková prežiť iba preto, že odmietla podpísať súhlas so „špeciálnou lekárskou starostlivosťou“.

Mladá a nenápadná dievčina spod Tatier dokázala odolať všetkým tlakom, dokonca až z najvyšších funkcionárskych poschodí vtedajšieho československého socialistického športu.

Dočkala sa za to nečakanej „odmeny“. V roku 1986 cestou na sústredenie v Alpách ju jednoducho na hraniciach s Rakúskom vysadili z mikrobusu! Ešte aj potom nasledovalo prehováranie v budove ÚV ČSZTV v Prahe, ale ani tí najmocnejší, ktorí riadili celý náš šport, ju nezlomili.

Po novembri 1989 mohla povedať, kto ju vtedy donútil vystúpiť z mikrobusu, pretože nechcela nasadnúť na dopingový kolotoč. Novinári i ďalší si to však, podľa nej, mohli zistiť sami. Aj noví funkcionári, pokiaľ o to majú záujem.

A vinníci nech si sami spytujú svedomie. Ona sa s tým už dávno vyrovnala, teda s tým „vyprevadením“ z vozidla s lyžami a veľkým vakom s plným vybavením. Vtedy bolo jej prvou starosťou nájsť si miesto na prenocovanie a na druhý deň sa vrátiť do Štrby.

Tí, ktorí vtedy rozhodli, že ju jednoducho neľútostne vysadia, určite nepomysleli na to, že o tri roky jej budú blahoželať k zvoleniu za lyžiarsku kráľovnú a volať na slávu…

Žiaľ, svetové bežecké lyžovanie bolo v časoch Havrančíkovej pôsobenia v ňom prešpikované dopingom. Dokonca sa po čase k nemu priznali aj vo Fínsku, pritom severania si dlho udržiavali čistý štít a používanie zakázaných prostriedkov sa spájalo predovšetkým s reprezentantkami NDR, Bulharska a ZSSR. Betka však nikdy neriešila, či jej reprezentačné kolegyne a zároveň súperky berú tzv. podporné „vitamíny“ alebo nie. Ony museli vedieť, čo robia a keď ich naozaj brali, v prípade odhalenia aj niesť zodpovednosť.

Musela ísť na úrad práce Podobne ako pri odchode z československo-rakúskej hranice, sa cítila o niekoľko rokov neskôr po zrušení

lyžiarskeho Strediska vrcholového športu mládeže vo Svite, v ktorom pôsobila ako trénerka. Chcela, či nechcela, nezostávalo jej nič iné, iba sa ísť prihlásiť na úrad práce. Nebolo to pre ňu jednoduché.

Našťastie, čoskoro pomohla obec, v ktorej býva od narodenia Šuňava. Dedina pod Tatrami na rozhraní Spiša a Liptova. Betka nikdy nemala záujem podnikať, k práci s deťmi mala oveľa bližšie, takže začala v obecnej škole.

Pracovala a študovala. Najskôr na Prešovskej univerzite absolvovala bakalársky odbor, zameraný na telesnú výchovu a neskôr si to zamierila na UPJŠ Košice, kde tri roky na prírodovedeckej fakulte diaľkovo študovala

chémiu. Dnes je už teda vysokokvalifikovaná učiteľka s akademickým titulom magistra. „Nikto dlho z mojich pedagógov v Košiciach nevedel, že som bola športovkyňou – olympioničkou. Až po

štátniciach to vyzradili niektoré moje kolegyne a všetci potom nechápavo krútili hlavami, že o mne nič nevedeli,“ smeje sa Betka Havrančíková.

Teraz pôsobí na ZŠ v Liptovskej Tepličke, kde je spokojná. Až na to, že škola nemá telocvičňu. Napriek tomu jej žiaci si úspešne počínajú v rôznych okresných športových súťažiach. Na veľké prekvapenie však v škole nevedie krúžok behu na lyžiach.

„Pred rokmi sme s deťmi ešte lyžovali, darilo sa im v medzinárodnej poľsko–slovenskej Bežeckej tatranskej lige, ale keďže si rodičia nemôžu dovoliť kupovať deťom kvalitný výstroj, tak sa deti radšej venujú športom, ktoré vyžadujú minimálne náklady, napríklad florbalu,“ konštatuje trochu smutne Havrančíková.

Častejšie na bicykli Sama si zatiaľ na lyžiach schuti zabehala naposledy pred dvomi rokmi. Dokonca ani pod tatranskými štítmi

nemá kde. Ani tam nie je vždy dosť snehu a od Štrbského Plesa ju odradzujú rôzne zákazy, poplatky a množstvo ľudí.

O to častejšie ju možno vidieť v sedle bicykla. Pokiaľ vyhovuje počasie, tak denne ide na bicykli zo Šuňavy do Liptovskej Tepličky a späť, čo je dohromady asi 30 km. Od apríla do júna a potom v novom školskom roku od septembra do novembra.

Ani mnohí obyvatelia Prešovského kraja nevedia, že bola dve volebné obdobia poslankyňou VÚC. Snažila sa, ale „v komisii školstva, mládeže a športu sa pravidelne riešili predovšetkým problémy stredných škôl, tých bolo skutočne neúrekom. Na to, čo súviselo predovšetkým s vytváraním podmienok pre šport detí a mládeže, už nezostávalo toľko času, koľko by sa mi žiadalo. To však neznamená, že sa nič neurobilo,“ hovorí.

Chuť obuť si bežky a rozdať si to s najlepšími dostáva najmä pri sledovaní významných pretekov. „Dnes je to už všetko iné ako za mojich čias, ale predsa si myslím, že po pravidelných tréningoch by som mnohým z nich dokázala dôstojne konkurovať. Presnejšie povedané, asi by som len chcela,“ tak trochu vtipkuje štvornásobná olympionička, exkráľovná Bielej stopy v celom bývalom Československu, víťazka dvoch pretekov Svetového pohára, ale najmä žena, ktorá doping dokázala odmietnuť napriek „presviedčaniu“ i ďalším nevyberaným psychickým tlakom.

VLADIMÍR MEZENCEV —- FOTO: Pani učiteľka Na hodine telesnej výchovy v obci Liptovská Teplička. Skvelá lyžiarka Predstavila sa na troch zimných olympiádach.

[Späť na obsah]

Top informácie z rezortu školstva

1. Piataci dosiahli v testovaní z matematiky 64,7 %, v slovenčine 62,8 % [18.01.2018; pravda.sk; Spravodajstvo; 00:00; TASR]

Ministerka školstva Martina Lubyová. Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Piataci, ktorí vypĺňali zadania v Testovaní 5 známe ako monitor 22. novembra 2017, dosiahli v testoch z matematiky priemernú úspešnosť 64,7 percenta a v slovenskom jazyku a literatúre 62,8 percenta. Vyplýva to z výsledkov testovania, ktoré zverejnila riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Romana Kanovská.

Testovanie sa uskutočnilo na 1 481 základných školách. Testy vypĺňalo 45 080 piatakov, z toho 2 840 žiakov na 126 školách s vyučovacím jazykom maďarským a 13 žiakov s vyučovacím jazykom ukrajinským. Testovania sa zúčastnilo 1 743 žiakov so sociálne znevýhodneného prostredia a 123 cudzincov. Oproti testovaniu v roku 2016 nastala zmena, testy školáci vypĺňali len v papierovej forme, elektronická verzia sa tento rok nerealizovala.

Problémom v matematike bola geometria Priemerná úspešnosť žiakov v teste z matematiky bola 64,7 percenta. Dievčatá riešili test s úspešnosťou 64,3

percenta a chlapci 65,2 percenta. Z hľadiska kraja boli v matematike najúspešnejší žiaci z Bratislavského kraja a najmenej úspešní z Košického kraja.

„Výsledky významne lepšie ako národný priemer dosiahli žiaci z okresov Bratislava I, Bratislava III a Bratislava IV. Výsledky významne horšie ako národný priemer dosiahli žiaci z okresov Rožňava, Rimavská Sobota, Revúca, Medzilaborce a Gelnica. Rozdiel medzi vedomosťami medzi žiakmi toho istého populačného ročníka je viac ako 40 percent,“ povedala Kanovská s tým, že najhoršie výsledky dosahujú deti najmä v okresoch, kde je nízka nezamestnanosť. Stopercentnú úspešnosť v testoch dosiahlo 737 žiakov, najviac ich bolo v Bratislavskom kraji, najmenej v Banskobystrickom kraji. Podľa Kanovskej najväčší problém robili deťom úlohy z geometrie a priestorovej predstavivosti. Naopak, veľmi dobre zvládajú úlohy s jednoduchými matematickými počtovými operáciami.

Bezchybne vyplnilo test zo slovenčiny 478 žiakov

Priemerná úspešnosť žiakov v teste zo slovenského jazyka a literatúry bola 62,8 percenta. Dievčatá riešili test s priemernou úspešnosťou 65,6 percenta a chlapci 60,1 percenta. Z hľadiska kraja boli najúspešnejší žiaci Bratislavského kraja a najmenej zas žiaci z Prešovského a Košického kraja. Bezchybne vyplnilo test 478 žiakov, najviac ich bolo v Bratislavskom kraji.

Priemerná úspešnosť žiakov v teste z maďarského jazyka a literatúry bola 64,2 percenta. Lubyová testovanie podporuje Ministerka školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR Martina Lubyová (nominantka SNS)

poznamenala, že testovanie žiakov piateho ročníka bude aj naďalej podporovať. „Významnou charakteristikou je, že máme určitú úroveň, na základe ktorej sa budeme môcť v budúcom roku porovnávať,“ povedala. Doplnila, že aj takýmto testovaním získavajú žiaci skúsenosti pred medzinárodným testovaním, ako je napríklad testovanie PISA. Kanovská zhodnotila, že deti dosiahli v priemere výsledky, ktoré prevyšujú 60 percent, vyriešili správne v priemere 19 otázok. „Výsledky sú porovnateľné s tými z minulého roka,“ zhodnotila Kanovská.

Cieľom testovania piatakov je monitorovanie úrovne vedomostí a zručností žiakov a získanie objektívnych informácií o ich výkone pri vstupe na druhý stupeň základných škôl, ako aj poskytnutie spätnej väzby školám o pripravenosti žiakov na prechod z prvého na druhý stupeň na základných školách.

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/455148-piataci-dosiahli-v-testovani-5-z-matematiky-64-7-v-slovencine-62-8/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

[Späť na obsah]

2. Ceny si prevzali Volko aj Dukátová. NŠC ocenilo najlepších za rok 2017 [18.01.2018; sport.sme.sk; Šport / Ďalšie športy; 00:00; TASR]

Najúspešnejším športom v NŠC sa za rok 2017 stalo karate. BRATISLAVA: Národné športové centrum (NŠC) ocenilo vo štvrtok v Bratislave päťdesiat najlepších

športovcov a trénerov za rok 2017. Z rúk ministerky školstva, vedy, výskumu a športu SR Martiny Lubyovej si ocenenia prevzali aj Jana

Dukátová a Ján Volko. Minúta ticha Úvod slávnosti sa niesol v znamení spomienky na Vladimíra Černušáka, ktorý športovú obec navždy opustil

15. januára. Prítomní si prvého šéfa Slovenského olympijského výboru (SOV) uctili symbolickou minútou ticha. Medzi hosťami nechýbali ani predseda SOV Anton Siekel, poslanec NR SR a splnomocnenec vlády pre šport

Dušan Galis, či riaditeľ Športového centra polície Juraj Minčík. "Národné športové centrum patrí medzi špecializované pracoviská, ktoré našim športovcom vytvára potrebné

zázemie a poskytuje všestrannú podporu a starostlivosť. Chcem oceniť prácu všetkých športovcov a trénerov," povedala Martina Lubyová.

Špeciálne ocenenie pre Charfreitaga Uplynulých dvanásť mesiacov zhodnotil aj riaditeľ NŠC Boris Čavajda: "Rok 2017 sa niesol v znamení úspechov mnohých športovcov, ktorých NŠC podporuje. Vysoko si vážim výsledky všetkých z nich. Teší ma, že Slovenský olympijský výbor nominoval ôsmich

športovcov z radov NŠC do juniorského olympijského tímu." Špeciálne ocenenie si z rúk generálnej riaditeľky sekcie štátnej starostlivosti o šport MŠVVaŠ SR Boženy

Gerhátovej prevzal Libor Charfreitag. Trojnásobný účastník olympijských hier a držiteľ slovenského rekordu v hode kladivom (81,81 metrov) ukončil

v septembri svoju bohatú kariéru. “Takéto ocenenie som nečakal, veľmi si ho cením. Verím, že príjemných momentov bude v ďalšom roku dosť

a že NŠC prinesie veľa úspechov,” uviedol Charfreitag. Najúspešnejšie bolo karate Najúspešnejším športom v NŠC sa za rok 2017 stalo karate, ocenenie si prevzalo sedem jeho členov.

Sekundovala mu atletika, ktorá mala medzi laureátmi štyroch športovcov. “Ďakujem všetkých, ktorí nás podporujú, nielen športovému centru. Najmä svojim trénerom Nadi Bendovej a

Róbertovi Kresťankovi, pretože to je aj ich úspech”, povedal Ján Volko. Medzi športovcami, ktorí sa pripravujú v NŠC je aj vodná slalomárka Jana Dukátová. Strieborná medailistka z

MS v Pau z minulého roka si však dá v roku 2018 od športu pauzu. Spolu so svojím dlhoročným priateľom, trénerom a manažérom Róbertom Orokockým totiž očakávajú v júni

narodenie prvého potomka. “Ešte by som sa chcela k športu vrátiť. Ak samozrejme pôjde všetko tak ako má. Teraz sa však teším na novú

etapu života,” vyhlásila Dukátová.

https://sport.sme.sk/c/20740976/nsc-ocenilo-najlepsich-za-rok-2017-volko-dukatova.html [Späť na obsah]

3. Zrejme už neotvoria prvé ročníky [18.01.2018; Rádio Slovensko; Správy; 06:00; Lucia Páchniková / Lucia Páchniková]

Lucia Páchniková, moderátorka: "Redukcia osemročných gymnázií najviac postihla bratislavské cirkevné a súkromné školy. Neotvorenie prvých ročníkov pre ne znamená znižovanie úväzkov, nevylučujú aj prepúšťanie. O redukcii rozhodol Okresný úrad, pod ktorý tieto školy spadajú. Minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru-SD."

Robert Kaliňák, minister vnútra SR (Smer-SD): “Z pohľadu záujmu študentov o štúdiá na týchto školách

štátne gymnáziá v Bratislave mali viac ako tisíc sto záujemcov a je ich päť, v prípade cirkevných je ich šesť a záujem bol niečo málo cez štyristo. Z nášho pohľadu sme brali úroveň týchto gymnázií, počet študentov, ktorí sa hlásia.”

Lucia Páchniková: "Ministerka školstva Martina Lubyová, nominantka SNS, chce so šéfom rezortu vnútra

prerokovať redukciu a metodiku, ktorou sa okresný úrad riadi. Tú totiž žiaden zákon nestanovuje. Pripomína tiež, že Bratislava je špecifická, pretože sa na školy hlásia žiaci z okolia."

Martina Lubyová, ministerka školstva SR (nominantka SNS): “Ja by som bola rada, aby tie cirkevné školy,

aj súkromné dostali viac, tých tried, aby nemuseli až tak veľmi redukovať.” [Späť na obsah]

4. Výsledky minuloročného testovania piatakov [18.01.2018; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 07:00; Jana Maťková / Viliam Hauzer]

Viliam Hauzer, moderátor: „Ministerstvo školstva dnes zverejní výsledky minuloročného testovania piatakov.

V ňom si žiaci overujú svoje poznatky z matematiky, slovenského prípadne maďarského jazyka a literatúry. Niektorí učitelia však s takouto formou testovania nesúhlasia, považujú ho za nesystémové.“

Jana Maťková, redaktorka: „Čítanie s porozumením, pravopis, malá násobilka a základy geometrie – takmer päťdesiattisíc žiakov si na konci novembra overovalo vedomosti z prvého stupňa. Na začiatku jesene však ešte nebolo jasné, či k testovaniu vôbec dôjde. Exminister Peter Plavčan naň pôvodne peniaze nevyčlenil. Nová ministerka Martina Lubyová si predsavzala, že financie nájde. Nakoniec našla, no v tom čase ju už vyzývala

časť učiteľov, aby testovanie nebolo, preto sa piatacky Monitor niesol na vlne protestu. Spoločenstvo učiteľov a priateľov slovenčiny vyzvalo rodičov, aby nechali svoje deti doma. Podľa jedného z vyzývateľov Jána Papugu školy na testovanie neboli pripravené a považuje ho za nesystémové.“

Ján Papuga, Spoločenstvo učiteľov a priateľov slovenčiny: „Veľmi vážna výhrada je, že testovanie štvrtáckeho učiva sa robí v piatom ročníku a toto testovanie nemá náhradný termín, takže výsledky môžu byť skreslené.“

Jana Maťková: „Ministerka školstva Martina Lubyová už v minulosti takémuto názoru oponovala. V

testovaní je podľa nej dôležitá kontinuita.“ Martina Lubyová, ministerka školstva, vedy výskumu a športu SR (nom. SNS): „Keď v rámci testov PISA

Slovensko klesá stále hlbšie a hlbšie, my potrebujeme mať takýto nástroj pravidelne celoplošne, aby sme vedeli diagnostikovať, v čom sú naše problémy.“

Jana Maťková: „Vlani bola priemerná úspešnosť žiakov v teste zo slovenčiny šesťdesiattri percent, v matematike šesťdesiatdva. Výsledky zároveň potvrdili výrazné zaostávanie regiónov za Bratislavou a detí z chudobných rodín.“

[Späť na obsah]

5. Redukcia osemročných gymnázií [18.01.2018; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 07:00; Viliam Hauzer / Viliam Hauzer]

Viliam Hauzer, moderátor: „Redukcia osemročných gymnázií najviac postihla bratislavské cirkevné a súkromné školy. Neotvorenie prvých ročníkov pre ne znamená znižovanie úväzkov, nevylučujú ani prepúšťanie. O redukcii rozhodol okresný úrad, pod ktorý tieto školy spadajú. Minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru-SD.“

Robert Kaliňák, minister vnútra SR (Smer-SD): „Výber sa robil predovšetkým z pohľadu záujmu študentov o

štúdiá na týchto školách. Štátne gymnáziá v Bratislave mali viac ako tisíc sto záujemcov a je ich päť. V prípade cirkevných je ich šesť a záujem bol niečo málo cez štyristo. Z nášho pohľadu sme brali úroveň týchto gymnázií, počet študentov, ktorí sa hlásia.“

Viliam Hauzer: „Ministerka školstva Martina Lubyová, nominantka SNS, chce so šéfom rezortu vnútra

prerokovať redukciu a metodiku, ktorou sa okresný úrad riadi. Tú totiž žiaden zákon nestanovuje.“ [Späť na obsah]

6. Zníženie kvót v prvých ročníkoch osemročných gymnázií [18.01.2018; Fun rádio; Headliny; 07:00; R]

Redaktor: "So znížením kvót v prvých ročníkoch osemročných gymnázií na 10 percent nesúhlasí ani minister

vnútra Robert Kaliňák."

Robert Kaliňák, (Smer-SD), minister vnútra: "Pri tom znížení na 10 percent, s ktorým ja nesúhlasím, ale bolo bo výsledok kompromisu medzi nami a školstvom, tým myslím, že by sa nemal znižovať ten počet. Som rád, že

oproti pôvodne plánovaným 5 percentám je to aspoň 10. Najväčší problém s kvótami je v Bratislavskom kraji. Podľa Veroniky Remišovej z OĽaNO všetky osemročné gymnáziá v Bratislave nebudú môcť otvoriť prvú triedu."

Veronika Remišová, (OĽaNO), poslankyňa NR SR: “Zo šiestich cirkevných gymnázií päť nemôže otvoriť prvú triedu. Takéto rozhodnutie bude viesť k postupnej likvidácii cirkevných osemročných gymnázií v Bratislave.”

Redaktor: "Remišová poukázala aj na to, že cirkevné školy už sa odvolali a verí, že ich odvolaniu vyhovejú. Líderka OĽaNO by chcela, aby ministerka školstva Martina Lubyová prehodnotila ich kvóty na osemročné gymnáziá. Remišová by bola za ich zrušenie. Podľa ministerky školstva Lubyovej kompetencia rozdeľovania

tried nepatrí pod rezort, ktorý vedie." Martina Lubyová, (nominantka SNS), ministerka školstva: “My sa môžme do toho zapojiť ako odvolací

orgán v druhom stupni, ak by nám teda tento okresný úrad dal podnet na základe odvolania. K tomuto zatiaľ nedošlo, žiaden podnet sme nedostali.”

Redaktor: "Lubyová podotkla, že chce, aby sa počty tried na cirkevných a súkromných gymnáziách ešte zmenili. Zmenu chce rezort školstva podľa jej slov zabezpečiť v čo najkratšom čase, stihnúť to chcú do momentu

prijímacích pohovorov." [Späť na obsah]

7. Testovanie piatakov ukázalo, že rozdiel medzi východom a západom

Slovenska je veľmi veľký (+úlohy z testov) [18.01.2018; dennikn.sk; Slovensko; 11:54; Redakcia]

Ria Gehrerová štvrtok 18. januára 2018 12:54 Zdieľať Výsledky testovania opäť potvrdili odlišnú úroveň znalostí detí z bohatších a chudobnejších regiónov

Slovenska. Výsledky celonárodného testovania piatakov sú porovnateľné s minulým rokom. Žiaci dosiahli v teste z matematiky priemerne 64,7 percenta, zo slovenského jazyka a literatúry 62,8 percenta.

Pred rokom dosiahli z matematiky 62,3 percenta a zo slovenčiny 63,1 percenta. „Znamená to, že naši piataci z matematiky aj zo slovenčiny zvládli správne vyriešiť 19 úloh z 30,“ hovorí

riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Romana Kanovská. Celkovo sú podľa nej tieto výsledky pomerne uspokojivé. „Avšak keď sa pozrieme na úspešnosť jednotlivých

krajov a regiónov, tam už vidíme významné rozdiely,“ hovorí. S rastúcou mierou nezamestnanosti a so zhoršujúcimi sa socioekonomickými podmienkami zo západu na

východ sa zhoršujú aj výsledky detí. Potvrdzuje to nielen národné testovanie, ale aj tie medzinárodné. Najhoršie výsledky z matematiky a zo slovenského jazyka dosahujú žiaci v Košickom, Prešovskom a

Banskobystrickom kraji. Najlepšie, naopak, žiaci v Bratislavskom kraji. „Nožnice sa medzi východným a západným Slovenskom roztvárajú,“ upozornila Kanovská.

Žiaci zo znevýhodneného prostredia dosiahli oproti bežným žiakom približne polovičný počet bodov. Tento problém sa ministerstvo chystá riešiť podporou škôl, ktoré sa intenzívne venujú znevýhodneným

deťom počas celého dňa, nielen dopoludnia, keď majú vyučovanie. „Školské družiny dostanú viac prostriedkov na to, aby mohli pracovať s deťmi z najproblematickejších

socioekonomických skupín,“ povedala ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS).

Tie školy, ktoré sa deťom popoludní skutočne venujú, majú na tieto aktivity dostať viac peňazí. Naopak, tie, ktoré sa im nevenujú, o ne majú prísť.

Prezentácie výsledkov sa zúčastnil aj predseda klubu SNS Tibor Bernaťák, ktorý Lubyovej v mene strany

vyjadril plnú podporu. Výsledky z matematiky – priemerne 64,7 % Chlapci – 65,2 % Dievčatá – 64,3 % Štátne školy – 41 421 žiakov 64,1 % Súkromné školy – 868 žiakov 73,5 % Cirkevné školy – 2773 70,9 % Výsledky zo slovenčiny – priemerne 62,8 % Chlapci – 60,1 % Dievčatá – 65,6 % Štátne školy – 41 421 žiakov 64,1 % Súkromné školy – 868 žiakov 73,5 % Cirkevné školy – 2773

70,9 % Malotriedky mali porovnateľné výsledky Lubyová sa pri hodnotení výsledkov zastala aj malotriedok. „SNS vkladá dôveru do týchto

neplnoorganizovaných škôl.“ Rozdiely medzi výsledkami bežných škôl a malotriedkami podľa Lubyovej nie sú štatisticky významné, a

preto treba ich rušenie, prípadne zlučovanie posudzovať individuálne. Kanovská hovorí, že čísla medzi cirkevnými, súkromnými a štátnymi školami sú porovnateľné a rozdiely sú

štatisticky nevýznamné, pretože na súkromných a cirkevných školách študuje veľmi málo žiakov. Otestovali takmer všetkých piatakov Výhodou testovania piatakov je podľa Lubyovej aj to, že si deti zvykajú na zvládanie podobných druhov

testov. To im môže pomôcť vylepšiť umiestnenie aj v medzinárodných testovaniach. Pripomenula, že vďaka testovaniu piatakov školy zistia, ako sú na tom v porovnaní s inými školami, prípadne

si overia, či nezaostávajú v niektorých konkrétnych otázkach alebo témach. Kanovská tvrdí, že žiaci mali v testovaní najväčšie problémy s geometrickými úlohami. Testovania sa v novembri 2017 zúčastnilo viac ako 45-tisíc piatakov, ktorí navštevujú takmer 1500 základných

škôl. Do testovania sa tak zapojilo viac ako 91 percent všetkých piatakov na Slovensku. Písali testy z matematiky, zo slovenského jazyka a literatúry a z maďarského jazyka a literatúry. Každý test

obsahoval 30 otázok, žiaci mali na ich vyplnenie 60 minút. Testy, ktoré sa konajú začiatkom piateho ročníka, majú overiť, aké vedomosti majú deti z prvého stupňa

základnej školy. Na testovanie najprv neboli peniaze Testovanie 5 sa pôvodne konať nemalo. Končiaci minister Peter Plavčan (nominant SNS) naň totiž

nevyhradil potrebné financie. Až Lubyová po nástupe do úradu na testy zohnala 160-tisíc eur. Tvrdila, že je dôležité, aby sme žiakov

pravidelne testovali, pretože potrebujeme vedieť, ako sa vyvíjajú ich vedomosti. „Keď v rámci testov PISA Slovensko klesá stále hlbšie a hlbšie, my potrebujeme mať takýto nástroj pravide lne

celoplošne, aby sme vedeli diagnostikovať, v čom sú naše problémy, a aby sme vedeli urobiť nejakú nápravu,“ povedala ministerka.

Lubyová spomenula, že proti testovaniu minulý rok vystúpilo aj niekoľko učiteľov, ktorí navrhovali, aby deti testovali na konci piateho ročníka, nie na jeho začiatku. Ministerka však pripomenula, že testy majú zisťovať

vedomosti žiakov prvého stupňa a nie tie, ktoré získali v piatom ročníku. Výsledky jednotlivých škôl nebudú zverejnené. „Vyhýbame sa rebríčkovaniu škôl,“ povedala Lubyová. Školy

podľa nej majú rôzne podmienky na prácu a fungovanie a verejné „rebríčkovanie“ by ich mohlo demotivovať, prípadne ich lákať, aby si výsledky prilepšovali.

Okresy podľa úspešnosti v Testovaní 5 Ukážka testov z matematiky a zo slovenčiny Test z matematiky (Testovanie 5) by projektnsk on Scribd Test zo slovenského jazyka a literatúry (Testovanie 5) by projektnsk on Scribd Kľúč k testom nájdete tu.

https://dennikn.sk/1002250/testovanie-piatakov-ukazalo-ze-rozdiel-medzi-vychodom-a-zapadom-slovenska-je-velmi-velky/?ref=rss

[Späť na obsah]

8. Testy piatakov ukázali rozdiely medzi deťmi z bohatších rodín a sociálne

slabšími [18.01.2018; Rádio Expres; Infoexpres; 12:00; Tomáš Škarba / Mariana Tökölyová]

Mariana Tökölyová, moderátorka: "Testovanie piatakov opäť potvrdilo, že deti zo západných regiónov, z lepšie materiálne zabezpečených rodín dosahujú lepšie výsledky ako deti v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Výsledky pred chvíľou zverejnila ministerka školstva. Viac vie Tomáš Škarba."

Tomáš Škarba, redaktor: "Veľké testovanie piatakov vlani takmer neprebehlo, pretože exminister, nominovaný SNS, Peter Plavčan na tento monitoring nevyčlenil peniaze. Ministerstvo pod nových vedením nakoniec

testovanie zorganizovalo a preverilo vedomosti vyše 40-tisíc piatakov na vyše 1 400 školách. Priemerná úspešnosť našich žiakov v matematike dosiahla 64,7 percenta, zo slovenčiny 62,8 percenta. Podľa šéfky Národného ústavu certifikovaných meraní Romany Kanovskej nie sú celkové priemerné výsledky zlé. Aj toto testovanie však potvrdilo, že deti z bohatších regiónov dosahujú najlepšie výsledky."

Romana Kanovská, riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní: “Kým napríklad v okrese Bratislava 1 je úspešnosť v matematike priemerne takmer 80-pecentná, čiže veľmi dobré výsledky, najslabšie výsledky dosahujú žiaci z okresu Gelnica, presahujú len veľmi málo 40-percentnú úspešnosť.”

Tomáš Škarba: “Najhoršie výsledky dosiahli žiaci v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou aj v Rimavskej Sobote a v Revúcej.”

Romana Kanovská: “Tie výsledky naozaj sú akoby roztvárajúcimi sa nožnicami medzi východným a západným Slovenskom, alebo južným Slovenskom a západným Slovenskom.”

Tomáš Škarba: "Učitelia teraz dostanú nové tabuľky, cez ktoré si budú môcť porovnať, v ktorom učive ich žiaci zaostávajú za zvyškom Slovenska. V národnom testovaní však naše deti dosahujú lepšie výsledky ako v medzinárodnom testovaní PISA. Podľa ministerky školstva Martiny Lubyovej je to aj preto, že naše deti s touto

formou testovania nemajú skúsenosti." Martina Lubyová, (nominantka SNS), ministerka školstva: “Bez ohľadu na to, aké má kto kognitívne

kapacity, tá stratégia toho testovania, ten návyk na to testovanie vám veľmi pomáha pri tom, aby ste dosahovali výsledky, to znamená, tie deti nie sú potom v strese pri tom medzinárodnom testovaní, už to niekedy zažili, vedia zhruba, akú stratégiu majú uplatniť pri tom testovaní.”

Tomáš Škarba: "Testovanie PISA nám tiež neukazuje podrobné regionálne údaje o vzdelaní, pretože sa ho zúčastňuje výrazne menej žiakov. Ministerka povedala, že rezort sa chce intenzívnejšie venovať deťom, ktoré

ťahajú výsledky smerom nadol." [Späť na obsah]

9. Čo s 8-ročnými gymnáziami. Zrušiť, obmedziť alebo posilniť? Odpovedajú

odborníci a politici [18.01.2018; dennikn.sk; Slovensko; 15:26; Redakcia]

Veronika Folentová štvrtok 18. januára 2018 16:26 Zdieľať Čo si o užitočnosti a rizikách škôl pre talentované deti myslia Lubyová, Remišová, Beblavý, Draxler, Gröhling,

Dráľ, Blaščák, Rafael a Lafférsová. Foto N - Tomáš Benedikovič Čo robiť s osemročnými gymnáziami? Pomáhajú alebo naopak škodia školskému systému? Pýtali sme sa

expertov a politikov, ktorí sa venujú školstvu, ako hodnotia 8-ročné gymnáziá. Či by mali aj naďalej fungovať a v

akej forme. Čo sa dočítate v texte: Pri dnešnom nastavení školstva som za zachovanie 8-ročných gymnázií, ale s dvoma podmienkami. Prvou

je, že by mali byť elitnými inštitúciami, pre veľmi obmedzené percento populácie. Juraj Draxler, bývalý minister školstva za Smer

Kým nebudú mať slovenské základné školy kapacitu rozvíjať plný potenciál aj nadaných detí, je prirodzené, že niektorí rodičia hľadajú pre svoje deti podnetnejšie prostredie.

Zuzana Lafférsová, Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií

Osemročné gymnáziá vznikli ako výberové školy pre najnadanejších žiakov. Štúdium na týchto školách je v prvých štyroch ročníkoch náročnejšie ako na druhom stupni základných škôl, uviesť môžeme napríklad povinné dva cudzie jazyky.

Ministerstvo školstva

8-ročné gymnáziá boli pôvodne určené len pre malý podiel najlepších žiakov, problémom bola len Bratislava, kde v určitom období odchádzalo na 8-ročné gymnáziá až 30% z populačného ročníka.

Veronika Remišová (OĽaNO), podpredsedníčka výboru pre vzdelávanie V krajinách ako napríklad Fínsko, ktoré dokážu na základných školách zabezpečiť kvalitné vzdelávanie

berúce do úvahy rôznorodosť schopností detí, osemročné gymnáziá netreba. Slovensko takou krajinou nie je. Miroslav Beblavý (Spolu), poslanec Ministerstvo rieši problém zo zlého konca. Zavedie limity, no motivácia žiakov odísť zo základných škôl

nezmizne. Vidím to tak, že v súčasnosti ministerstvo trestá rodičov a žiakov za to, že si chcú vybrať lepšie

možnosti, namiesto toho, aby zlepšovalo stav základných škôl a aby rodičia či žiaci nemali dôvod odchádzať. Branislav Gröhling (SaS), člen výboru pre vzdelávanie Dlhodobo vysoký podiel žiakov na osemročných gymnáziách v Bratislavskom kraji nie je spôsobený tým, že

by v ňom bol nadpriemerný počet mimoriadne nadaných detí, ale tým, že je v ňom oproti iným krajom nadpriemerný počet lepšie situovaných rodín.

Peter Dráľ, analytik Nové školstvo

Vyučovanie v bežných školách je dnes zamerané na podporu priemeru – učitelia v týchto školách nevedia pracovať so zvyšnými dvoma skupinami žiakov - so znevýhodnenou skupinou detí, ktoré potrebujú individuálny prístup a viac času a s talentovanými žiakmi, ktorí rovnako potrebujú individuálny prístup a viac času.

Vlado Rafael, eduRoma Existuje široký odborný konsenzus o tom, že skorá selekcia žiakov do rôznych prúdov vzdelávania prehlbuje

nerovnosti a vzdelanostne ubližuje žiakom, ktorí ostávajú v hlavnom prúde a len minimálne, ak vôbec, pomáha tým, ktorí idú do výberových škôl. Nemusíme ani argumentovať Fínskom, ktoré tento koncept vôbec nepozná.

Fedor Blaščák (Progresívne Slovensko), aktivista, poradca štátneho tajomníka na ministerstve školstva Juraj Draxler, bývalý minister školstva za Smer Pri dnešnom nastavení školstva som za zachovanie 8-ročných gymnázií, ale s dvoma podmienkami. Prvou

je, že by mali byť elitnými inštitúciami, pre veľmi obmedzené percento populácie. Na rozdiel od existujúcej právnej úpravy sa ale prikláňam k tomu, aby bol vstup na ne regulovaný celoštátnymi testami. Ako minister som avizoval,

že vytvoríme celoštátne testy pre stredné školy, ak ich dieťa urobí na určité percento, môže ísť na daný typ školy

(samozrejme, škola by si mohla nad tento rámec dať aj svoje kritériá). Nevidím dôvod, prečo by pod tento systém nemali byť zahrnuté aj 8-ročné gymnáziá.

V konečnom dôsledku bude ten výsledok približne rovnaký, teda, že na tento typ škôl pôjde približne 5 až 10 percent populácie (s tým súhlasím), ale pri takejto forme regulácie sa vyhnete práve diskusiám, aké zaznievajú teraz, že Bratislavský kraj má možno viac nadaných a mal by mať výnimku, že neexistuje kritérium, kde triedy povoliť a kde nie, a podobne.

Tou druhou podmienkou je, že aj základné školy musia flexibilnejšie vychádzať v ústrety rôznym potrebám detí, vrátane tých, ktoré majú určité nadanie. Ako to presne nastaviť by už, samozrejme, bolo na dlhšiu prezentáciu.

To, že sa ministerka teraz rozhodla pre kompromisné riešenie, teda namiesto 5 to bude 10 percent, je asi za

daných okolností vcelku pochopiteľné. Menej pochopiteľné je, že to robí na poslednú chvíľu a tiež to, že medzi okresným úradom a ministerstvom školstva je komunikácia tak minimálna, že úrad pripraví rozhodnutie a potom sa ministerka školstva médiám vyjadruje, či s ním súhlasí alebo nesúhlasí.

Foto N – Tomáš Benedikovič Zuzana Lafférsová, Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií

Výskumy a porovnávanie výsledkov naprieč krajinami ukazujú, že delenie žiakov v nízkom veku podľa schopností do rozdielnych vzdelávacích prúdov je asociované s nižšou rovnosťou vo vzdelávaní. Je však dôležité, aby školy pristupovali k potrebám žiakov individuálne, tak k tým znevýhodneným, ako aj k nadaným. Môžu využiť napríklad spájanie žiakov do výkonnostných skupín v rámci konkrétnych aktivít počas hodiny alebo spájanie do skupín podľa predmetov cez viacero ročníkov.

Kým nebudú mať slovenské základné školy kapacitu rozvíjať plný potenciál aj nadaných detí, je prirodzené, že niektorí rodičia hľadajú pre svoje deti podnetnejšie prostredie. Preto je podľa nášho názoru vhodnejšie problém skorého delenia žiakov začať riešiť z opačného konca – podporením diferencovaného vyučovania v rámci tried na základných školách. Nepovažujeme za najšťastnejšie ak by mal byť predmetný problém riešený na úkor najkvalitnejších škôl.

Ministerstvo školstva pod vedením Martiny Lubylovej (nominantka SNS)

Osemročné gymnáziá vznikli ako výberové školy pre najnadanejších žiakov. Štúdium na týchto školách je v prvých štyroch ročníkoch náročnejšie ako na druhom stupni základných škôl, uviesť môžeme napríklad povinné dva cudzie jazyky. Štúdium na týchto školách umožňuje žiakom, aby študovali v homogénnych triedach a rozvíjali tak svoje schopnosti zamerané na určitú špecifickú oblasť vzdelávania - matematiku, prírodné vedy, informatiku či cudzie jazyky.

Otázky ďalšieho fungovania osemročných gymnázií budú predmetom Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania.

Ministerstvo školstva pracuje na novele školského zákona, ktorá bude upravovať kvórum pre počet

prijímaných žiakov do osemročných gymnázií zo súčasných päť percent na desať, pričom pripravená by mala byť v prvej polovici tohto roka. Zmena sa pripravuje celoplošne, preto platiť bude pre všetky regióny Slovenska.

Kritériá na prijatie žiakov zverejní Ministerstvo vnútra, pod ktoré patria okresné úrady v sídle kraja, teda

zriaďovatelia 8-ročných gymnázií. Foto - Tasr Veronika Remišová (OĽaNO), podpredsedníčka výboru pre vzdelávanie 8-ročné gymnáziá sú výhodné najmä pre talentované a nadané deti, ktoré môžu napredovať rovnakým

tempom, sú v kolektíve seberovných a môžu sa v rannom veku špecializovať na konkrétnu oblasť ako je napríklad šport alebo jazyky. Na druhej strane zloženie takejto triedy zrejme neodráža diverzitu spoločnosti. Ak sú triedy zmiešané a v triede sú slabšie deti spoločne so šikovnými, nadané deti potiahnu so sebou aj horších spolužiakov.

Prístup štátu je veľmi chaotický a nesystematický. V roku 1991 sme umožnili vznik 8-ročných gymnázií, no neskôr minister školstva za SNS obmedzil zákonom počet ich žiakov. Účinnosť zákona sa viackrát odkladala, nik tieto limity nechcel uviesť do praxe. Táto situácia pretrváva až do dnešného dňa, kedy súčasná ministerka školstva za SNS chce zas limit zvýšiť.

8-ročné gymnáziá boli pôvodne určené len pre malý podiel najlepších žiakov, problémom bola len Bratislava, kde v určitom období odchádzalo na 8-ročné gymnáziá až 30% z populačného ročníka. Myslím si, že sloboda a rôznorodosť vo vzdelávaní by mala ostať zachovaná, nie je nič zlé na tom, ak štát chce podporovať určitý počet elitných škôl, ktoré sa budú venovať nadaným deťom. Tento prístup by samozrejme nemal ísť na úkor kvality bežných škôl.

Ak by sme aj akceptovali filozofiu postupného znižovania počtu žiakov na 8-ročných gymnáziách, tak by znižovanie malo byť proporcionálne a malo by sa rovnako dotknúť štátnych, súkromných a cirkevných 8-ročných gymnázií. Súčasné rozhodnutia okresného úradu sú nespravodlivé a diskriminačné najmä voči cirkevným a súkromným gymnáziám.

Kým pri štátnych gymnáziách okresný úrad rozhodol iba o miernom znížení počtu nových žiakov, pri šiestich cirkevných gymnáziách nepovolil otvorenie prvej triedy v piatich školách. Takéto rozhodnutia vedú k postupnej likvidácii cirkevných osemročných gymnázií v Bratislave.

Na cirkevné 8-ročné gymnáziá chodí 19 percent z celkového počtu žiakov v tejto forme štúdia, no okresný úrad rozhodol, že do prvej triedy môžu na cirkevné gymnáziá nastúpiť iba 4 percentá z celkového počtu žiakov. Navyše okresný úrad rozhodol o výraznom znížení počtu žiakov v decembri a súkromné a cirkevné školy majú len veľmi málo času na to, aby sa tejto situácii prispôsobili.

Poslankyňa OĽaNO Veronika Remišová. Foto N – Vladimír Šimíček Miroslav Beblavý, poslanec za Spolu

V krajinách ako napríklad Fínsko, ktoré dokážu na základných školách zabezpečiť kvalitné vzdelávanie berúce do úvahy rôznorodosť schopností detí, osemročné gymnáziá netreba. Slovensko takou krajinou nie je.

Navyše celý slovenský systém vzdelávania je založený na rôznorodosti - športové školy, bilingválne gymnáziá, špecializované školy na rôzne ďalšie oblasti, medzinárodné školy, súkromné školy, cirkevné školy - a najmä na možnosti rodičov si vybrať.

Za tých okolností považujem osemročné gymnázia za jeden zo štandardných prvkov nášho systému, ktorý mimo Bratislavy nie je rozšírený tak, aby bolo nevyhnutné sa ním osobitne zaoberať. Významná rozšírenosť osemročných gymnázií v Bratislave je reakciou rodičov na úpadok bratislavského školstva kombinovaný s reálnou súťažou, keďže v rámci mesta je možné deti dať do rôznych škôl. V Bratislave tak v školstve dochádza k

veľkej nerovnosti, ale osemročné gymnáziá sú len príznakom a dôsledkom, nie príčinou tohto javu a navyše nie jediným.

Neverím v schopnosť súčasného štátneho aparátu takéto niečo nastaviť, ako sa to ukazuje aj dnes v Bratislave. Ak by také kritériá mali existovať, nemalo by ísť o percentuálny limit, ale o test, po ktorého splnení každé dieťa môže takúto školu navštevovať.

foto N - Vladimír Šimíček Branislav Gröhling (SaS), člen výboru pre vzdelávanie V súčasnosti výhodou 8-ročných gymnázií je, že žiaci, ktorí sú šikovní a ambiciózni, majú priestor sa na nich

realizovať, pracovať viac alebo napredovať rýchlejšie. Z mojej skúsenosti je väčšina absolventov 8-ročných gymnázií spokojná. Musíme si ale uvedomiť, že s objemom 8-ročných gymnázií a nižšou populáciou žiakov klesá aj úroveň kvality prijímaných žiakov. Na to často poukazujú samotní učitelia. Ďalšou nevýhodou je, hoci sa to nepríjemne počúva, že selekcia žiakov v takomto skorom veku má negatívny dopad na vzdelávanie na základnej škole. Potvrdzujú to aj štúdie z Maďarska alebo Poľska.

8-ročné gymnáziá majú svoje opodstatnenie pri mimoriadne nadaných deťoch. V normálnej populácii sú to iba 2 až 3 percentá detí. Pri ostatných ale limity nevidím ako žiadne riešenie, ale len úradnícky úkon. Pôvodný problém - dôvod odchodu žiakov zo základných škôl - totiž limity nevyriešia.

Ministerstvo rieši problém zo zlého konca. Zavedie limity, no motivácia žiakov odísť zo základných škôl nezmizne. Vidím to tak, že v súčasnosti ministerstvo trestá rodičov a žiakov za to, že si chcú vybrať lepšie

možnosti, namiesto toho, aby zlepšovalo stav základných škôl a aby rodičia či žiaci nemali dôvod odchádzať. Ak by sa pozrelo za hranice, na úspešné vzdelávacie systémy (Estónsko, Fínsko či iné), videlo by, že v nich existujú základné školy, kde sa učia aj najlepší aj slabší žiaci. A všetci napredujú.

Základné školy tam majú slobodu prispôsobovať si obsah vzdelávania, zavádzať predmety navyše, používať rôzne metódy výučby či vyberať si učebnice, ktoré vyhovujú ich žiakom. Ak má škola šikovných žiakov, vie im poskytnúť hodiny navyše, aby sa učili témy nad rámec bežného učiva.

Ak má slabších žiakov, poskytne im hodiny na to, aby učivo dobehli. Školy môžu vytvárať vlastné predmety nad rámec povinných osnov, ktoré umožnia čo najlepší rozvoj každého žiaka. Toto by mal byť náš cieľ a v budúcnosti v takomto stave základných škôl by 8-ročné gymnázia stratili svoje postavenie a opodstatnenie. Ministerstvo môže zavádzať koľko limitov len chce, kým sa nezameria na kvalitu základného školstva, bude to

stále len povrchné riešenie. Branislav Gröhling. Foto - Tasr Peter Dráľ, analytik Nové školstvo

Osemročné gymnáziá majú význam vtedy, keď sa na ne uskutočňuje výber žiakov. Ak však z populačného ročníka zasiahne príliš veľký počet detí, škodí to nielen základným školám, z ktorých odídu, ale aj samotným gymnáziám, na ktoré prídu.

Ozajstné riešenie nespočíva iba v stanovení kvóty na počty žiakov a tried osemročných gymnázií, ale v systematickej podpore učiteľov a žiakov na úrovni nižšieho sekundárneho vzdelávania. To sa poskytuje na druhom stupni základných škôl a v prvých rokoch štúdia na osemročnom gymnáziu. Veľká väčšina žiakov na Slovensku navštevuje druhý stupeň základnej školy, a preto práve tam treba smerovať najviac podpory.

Dlhodobo vysoký podiel žiakov na osemročných gymnáziách v Bratislavskom kraji nie je spôsobený tým, že by v ňom bol nadpriemerný počet mimoriadne nadaných detí, ale tým, že je v ňom oproti iným krajom nadpriemerný počet lepšie situovaných rodín.

Peter Dráľ. Foto - Tasr Vlado Rafael, eduRoma Vyučovanie v bežných školách je dnes zamerané na podporu priemeru – učitelia v týchto školách nevedia

pracovať so zvyšnými dvoma skupinami žiakov - so znevýhodnenou skupinou detí, ktoré potrebujú individuálny prístup a viac času a s talentovanými žiakmi, ktorí rovnako potrebujú individuálny prístup a viac času.

Ministerstvo – pri avizovanom rušení 8 ročných gymnázií - pritom vôbec nezačalo aktívne meniť učebné

prostredie bežných škôl, neuvoľnilo učebné osnovy, nezrušilo predmetové vyučovanie, neodbúralo zbytočnú byrokraciu, neznížilo diktát štátu na minimum a nedalo školám vysokú časovú dotáciu voľných hodín vrátane pomocného personálu.

Na Slovensku dnes nezoženiete kvalitné tréningy pre učiteľov pod hlavičkou štátu. Ako potom – vzhľadom na tieto fakty – majú učitelia v bežných školách kvalitne učiť rôzne skupiny detí? Vďaka týmto vážnym deficitom v slovenskom školstve vznikajú potom alternatívy – 8 ročné gymnázia sú jednou z nich.

Učiace sa Slovensko presadzuje filozofiu rovného prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu pre každého žiaka v škole: Znamená to, že školské prostredie sa prispôsobuje potrebám žiaka a rozvíja jeho potenciál v maximálnej možnej miere.

Ministerstvo školstva naproti tomu - ku všetkým skupinám detí - uplatňuje rovnaký prístup, ktorý uplatňovali

aj komunisti: všetci píšte modrým perom – vy všetci sa musíte prispôsobiť jednej škole, jej rovnakým vzdelávacím podmienkam bez rozdielu. Pretože „Iná farba nebude“.

Fedor Blaščák (Progresívne Slovensko), poradca štátneho tajomníka na ministerstve školstva

V našich podmienkach by som zmysel 8-ročných gymnázií prirovnal k obchádzke rozbitej hlavnej cesty, pričom hlavnou cestou je v tomto príklade vzdelávanie 10 až 14 ročných detí na druhom stupni základných škôl. Zadefinujme si strategické ciele, majme jasný plán ako túto cestu opraviť a potom 8-ročné gymnázia všetky jednoducho zrušme, lebo takmer nič neriešia, no zato sú súčasťou obrovského problému s nekvalitou na 2. stupni bežných základných škôl. Skoré vyčleňovanie detí do špeciálnych škôl je sebazničujúci mechanizmus, ktorý všade, no špeciálne v Bratislave, kde 8-ročné gymnáziá navštevuje až 18 percent všetkých žiakov, doslova decimuje základné školstvo.

Hoci je otázka regulácie osemročných gymnázií systémová otázka, dnes sa bavíme hlavne o Bratislave, kde sa rušenie kapacít pre prijímanie žiakov do prvých ročníkov dotklo prevažne súkromných a cirkevných zriaďovateľov. Ozvali sa hlasy, že ide o ich diskrimináciu, keďže cirkevným a súkromným školám sa v pláne pre školský rok 2018/2019 ušlo iba 12 percent všetkých miest.

Myslím si, a prekvapené reakcie oboch dotknutých ministrov to skôr potvrdzujú, že dôvodom nemohla byť snaha niekoho diskriminovať, ale medzirezrotný diletantizmus, ktorý sa úradníci na Okresnom úrade pokúsili zachrániť čisto technokratickým prístupom a počty žiakov v školách rôznych zriaďovateľov (štátnych, cirkevných, súkromných) nastavili proporčne podľa toho, aká je ich veľkosť a zastúpenie v celom systéme školstva.

Celkovo na Slovensku navštevuje cirkevné a súkromné základné školy 7 až 8 percent všetkých žiakov, pričom v Bratislave majú dnes 8-ročné gymnáziá cirkevných a súkromných zriaďovateľov 30 percent žiakov. Z 26 8-ročných gymnázií v Bratislave je 40 percent cirkevných alebo súkromných. Vidíme tak, že v tomto type škôl sú cirkevní a súkromní zriaďovatelia v Bratislave zastúpení výrazne nadreprezentatívne oproti priemeru. Za rozhodnutím Okresného úradu v Bratislave treba preto vidieť skôr technokratické pravidlo ako zosúladiť počty žiakov so štandardom, ako nejaký tajomný zlý, diskriminačný úmysel.

Existuje široký odborný konsenzus o tom, že skorá selekcia žiakov do rôznych prúdov vzdelávania prehlbuje nerovnosti a vzdelanostne ubližuje žiakom, ktorí ostávajú v hlavnom prúde a len minimálne, ak vôbec, pomáha tým, ktorí idú do výberových škôl. Nemusíme ani argumentovať Fínskom, ktoré tento koncept vôbec nepozná. Pozrime sa do Poľska, ako tam zrušenie 8-ročných gymnázií akcelerovalo výkon ich školstva. Poliaci zaviedli

jednotné spoločné vzdelávanie pred dvadsiatimi rokmi. Dnes majú podľa medzinárodných hodnotení piaty najlepší vzdelávací systém v Európe a desiaty najlepší na svete.

https://dennikn.sk/1002539/co-s-8-rocnymi-gymnaziami-zrusit-obmedzit-alebo-posilnit-odpovedaju-odbornici-a-politici/?ref=rss

[Späť na obsah]

10. Výsledky piatackeho testovania [18.01.2018; TV JOJ; Prvé noviny; 17:00; Barbora Jánošová / Dana Strculová;Ján Mečiar]

Dana Strculová, moderátorka: „Ministerstvo školstva dnes zverejnilo výsledky piatackeho testovania z

matematiky a zo slovenského alebo maďarského jazyka, ktoré sa uskutočnilo v novembri.“ Ján Mečiar, moderátor: „Výsledky sú porovnateľné s minulým rokom. V matematike dosiahli priemerne takmer

šesťdesiatpäť percent, pri slovenčine je to približne šesťdesiattri percent.“ Dana Strculová: „Viac informácií má Barbora Jánošová.“ Barbora Jánošová, redaktorka: „Inými slovami, správne vyriešili v priemere devätnásť z tridsiatich úloh z

matematiky, ale aj zo slovenského jazyka.“ Martina Lubyová, ministerka školstva: „Naše deti v zásade majú výsledky dobré, je to v tej pravej časti tej

Gaussovej krivky, to znamená, že výsledky sú pozitívne.“ Barbora Jánošová: „Problémom sú stále regionálne rozdiely. Tu vidíte, aký veľký je pri matematike rozdiel

medzi Bratislavským a Košickým krajom. A veľké rozdiely sú aj v prípade slovenského jazyka a literatúry. Okresné rozdiely sú ešte priepastnejšie.“

Romana Kanovská, riaditeľka NÚCEM: „Kým napríklad v okrese Bratislava I je úspešnosť v matematike priemerne takmer osemdesiat percent, najslabšie výsledky dosahujú žiaci z okresu Gelnica, tie výsledky presahujú len veľmi málo štyridsať percent.“

Martina Lubyová: „Vidíme, že výsledky detí sú veľmi silno prepojené so sociálnym a ekonomickým

zázemím.“ Romana Kanovská: „Sme krajina, kde sa najväčšou mierou pod neúspešnosť detí podpisuje ich sociálne a

ekonomické zázemie.“ Barbora Jánošová: „Ministerka školstva hovorila o opatreniach, ale aj o tom, ako konkrétne výsledky

poskytnú spätnú väzbu učiteľom. Ak chce rodič vedieť, ako obstála škola, ktorú navštevuje jeho dieťa, musí si vypýtať výsledky od riaditeľa.“

Martina Lubyová: „My sa práve vyhýbame tomu rebríčkovaniu škôl. Sú školy, ktoré pracujú v ťažkých

podmienkach s ťažšími skupinami detí a tie školy sa potom cítia nejakým spôsobom demotivované.“ Ján Mečiar: „Chcete si vyskúšať úlohy z matematiky a slovenského jazyka pre piatakov? Kompletné testy

nájdete na spravodajskom webe televízie JOJ noviny.sk.“

[Späť na obsah]

11. Výsledky testovania piatakov [18.01.2018; Rádio Lumen; Infolumen; 17:30; Júlia Kavecká / Júlia Kavecká]

Júlia Kavecká, moderátorka: „Súčasní piataci majú približne rovnaké vedomosti ako tí minuloroční. Ukázal to aktuálny celonárodný monitoring. Jeho výsledky sú porovnateľné s minulým rokom. V testoch z matematiky dosiahli žiaci úspešnosť takmer 65%, zo slovenčiny a literatúry to bolo o 2 percentá menej. Najväčšie problémy deťom robili úlohy z geometrie a priestorovej predstavivosti. Naopak, veľmi dobre zvládajú úlohy s jednoduchými matematickými počtovými operáciami. Opäť sa však potvrdilo, že deti z bohatších regiónov Slovenska majú viac vedomostí ako z chudobnejších. Potvrdila to aj riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní a vzdelávania Romana Kanovská.“

Romana Kanovská, riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní a vzdelávania: „Žiaci priemerne dokázali správne vyriešiť 19 otázok z 30-položkového testu. Keď sa pozrieme len na regionálne rozdiely, tie nám nedávajú praznivú spätnú väzbu, pretože vidíme školy, okresy, regióny na západnom Slovensku, špeciálne v Bratislave, ktoré majú vynikajúce výsledky, v matematike takmer 80-percentnú priemernú úspešnosť a na opačnom póle napríklad v okrese Gelnica a v Košickom kraji tie výsledky sa pohybujú okolo štyridsiatich percent.“

Júlia Kavecká: „Tento problém sa ministerstvo chystá riešiť podporou škôl, ktoré sa intenzívne venujú znevýhodneným deťom počas celého dňa, nielen dopoludnia, keď majú vyučovanie. Ministerka školstva Martina Lubyová tiež poznamenala, že testovanie žiakov 5. ročníka bude aj naďalej podporovať. Podľa nej aj

takýmto testovaním získavajú žiaci skúsenosti pred medzinárodným testovaním, ako je napríklad testovanie PISA.“

[Späť na obsah]

12. Newsfilter: Bratislavské deti majú nebezpečný náskok pred košickými

rovesníkmi [18.01.2018; dennikn.sk; Komentáre; 18:00; Redakcia]

Denník N štvrtok 18. januára 2018 19:00 Zdieľať 1. Čím ďalej od Bratislavy, tým horšie školy tam deťom dávame. 2. Maďarič rebeluje, ale Smer to nezaujíma.

3. Rezník sľubuje dravších Reportérov + krátke správy, zaujímavé články, nový Shooty, citát a statu dňa. Prosím, potvrďte, ak chcete dostávať čerstvý newsfilter na e-mail. PrihlásiťZadaním e-mailu súhlasíte s podmienkami. Správy dňa vybral a komentoval Roman Pataj 1. Čím ďalej od Bratislavy, tým horšie školy tam deťom dávame Testovanie piatakov základných škôl aj po roku potvrdilo, že u nás existuje dramatický rozdiel v úspešnosti

detí z chudobnejších a bohatších rodín. Celoslovenská úspešnosť z matematiky bola priemerne 64,7 percenta (pred rokom 62,8) a zo slovenčiny 62,8

percenta (pred rokom 63,1). Najlepšie dopadli žiaci v Bratislavskom kraji, ktorí mali zo slovenčiny úspešnosť takmer 71 percent. Na

opačnom konci sú Prešov a Košice, kde horko-ťažko preskočili 57 percent. Tretí zdola je Banskobystrický kraj. Poslednú trojku teda s prehľadom tvoria najchudobnejšie župy s jasne najväčším počtom segregovaných

rómskych osád, ale aj najvyšším podielom chudobných obyvateľov, čo nie sú automaticky len Rómovia. Alarmujúce detaily. Toto sú však údaje za všetkých žiakov v konkrétnom kraji, detailnejší pohľad je takmer

rovnako alarmujúci ako pred rokom. Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia (tento neľudský eufemizmus sa používa na označenie chudobných detí bez šance na kvalitné vzdelanie) mali vtedy úspešnosť z matematiky iba 24 percent, tentoraz dopadli o čosi lepšie a dosiahli úroveň 27 percent. V najhoršom Košickom kraji však menej ako 24 percent. Plus tri percentuálne body medziročne môžu byť začiatok trendu, ale aj jednorazová odchýlka.

Aj keby to tak bolo a aj keby i v ďalších rokoch úspešnosť najchudobnejších detí v testoch rástla takýmto tempom, čo je veľmi nepravdepodobné, potrvá ešte veľmi dlho, kým sa priblížia k svojim bohatším rovesníkom.

Dôsledky sú notoricky známe. Jedným je napríklad nárast extrémizmu, ktorý obete chudoby vydáva za príčinu našich problémov. Iným je masová neschopnosť nájsť si dobre platenú prácu či dokonca aspoň nejakú prácu, čo má vplyv na celé regióny s nekvalifikovanou pracovnou silou. Ťažko do nich budú prichádzať väčší investori, ak pre nich nemá kto pracovať, hoci na papieri by ľudí našli. Opačný problém máme na západnom Slovensku, kde investori síce sú, ale musia dovážať pracovníkov zo zahraničia, lebo spomedzi domácich už takmer všetci pracujú.

Ministerka školstva Lubyová avizuje, že problém na východnom Slovensku pomôže vyriešiť aj viac peňazí

pre školy, ktoré sa dokážu znevýhodneným deťom venovať počas celého dňa. Menej aktívne školy o peniaze prídu. Znie to ako dobrý nápad, ale o podobných plánoch bezvýsledne počúvame už roky.

2. Maďarič hrá ďalej disidenta, Smer to nezaujíma

Bývalý podpredseda Smeru a ešte stále minister kultúry ďalej vedie rebéliu proti vlastnej strane. V rozhovore,

ktorý sme zverejnili v stredu večer, zopakoval svoje základné výhrady voči svojej partaji, ale pridal aj jednu novinku – Marek Maďarič označil Andreja Kisku za dobrého prezidenta.

Urobil to v čase, keď sú vzťahy medzi ním a Smerom doteraz najhoršie. To sa dá pokojne označiť za definitívne rozlúčenie sa s vlastnou stranou.

Čo ešte Maďarič povedal: - O svojej politickej budúcnosti nemá jasno, ale ak nenastane výnimočná situácia v Smere chce zostať

minimálne do volieb. - Predpokladá, že na ďalšej volebnej kandidátke už nebude. - S Robertom Ficom sa od snemu Smeru medzi štyrmi očami nerozprával. - V roku 2014 mu prieskumy ukazovali, že Fico môže v druhom kole prezidentských volieb prehrať, ale signály

podcenil, ale keď videl, ako veľmi chce byť Fico prezidentom, chcel mu to dopriať. „Stratil som ostražitosť a profesionalitu“

- Odmietol odpovedať, či bola medzi ministrami Kažimírom a Kaliňákom hádka pre uniknuté daňové záznamy prezidenta Kisku.

- Nepáči sa mu Ficova taktika „kto do nás kameňom, my doňho dvomi“. - Nepáči sa mu ani osobný útok Kisku na Kaliňáka, v ktorom ho označil za falošného, no Kaliňákov útok

ovracaným lietadlom podľa neho nemá úroveň. - Andrej Kiska je podľa neho dobrý prezident, hoci s chybami. - U kedysi predstaviteľa nacionalistického krídla v Smere obzvlášť pri hodnotení Kisku potešila táto veta: „Pre

mňa je kľúčové, že z hľadiska reprezentovania Slovenska a garantovania našej západnej orientácie spĺňa všetky atribúty.

Z hľadiska budúcnosti Smeru je varovné, že prišli len dve hlasnejšie reakcie. Odmietavá od Ľuboša Blahu, pri ktorom netreba nič dodať a pochvalná od bratislavského regionálneho poslanca Smeru v Bratislavskom kraji Martina Borguľu, čo je v Smere v súčasnosti už nepodstatná postava.

Inými slovami, momentálne sa zdá, že Maďarič už vlastnú stranu nezaujíma a všetci čakajú, kedy konečne zmizne z radaru.

3. Rezník Reportérov vráti v septembri Riaditeľ RTVS oznámil, že zrušení Reportéri sa do programu vrátia v septembri. Budú vraj „zdravší,

precíznejší a dravší“. Pomôcť tomu majú akísi vererejnoprávni konzultanti a právnik, ktorý by mal redaktorom pomôcť predchádzať

žalobám. Dnes ich televízia na tento program registruje 13, čo na investigatívnu reláciu nepôsobí ako neprijateľne vysoké číslo.

Jaroslav Rezník sa doteraz o budúcnosti Reportérov vyjadroval hmlisto, avizoval, že analýzy o tom, ako ďalej, môžu trvať až rok. Čo sa dalo chápať aj tak, že pauza by trvala až dovtedy. Teraz sa zdá, že prestávka bude kratšia.

Rezník však stále nevysvetlil, prečo sa na “„ozdravovaní a sprecízňovaní“ Reportérov nedalo pracovať za chodu, bez toho, aby ich formálne zrušil. Nevieme, čo presne tí konzultanti budú, ale určite nie nejaký zázrak, ktorý by sa nedal zariadiť aj skôr ako o pol roka. Ešte ľahšie je v takej veľkej firme zabezpečiť právnika.

Pripusťme však predstavu, že v septembri prídu presnejší Reportéri. To sa dá aspoň teoreticky, no momentálne už ako úplné sci-fi sa zdá, že budú aj dravší. Televízia súčasných vôbec nepodržala. Navyše je podorzrenie, že s tým má čo do činenia Matica slovenská. Ak je naozaj pravda, že tento anachronizmus z 19. storočia s takmer nulovou mocou má čo len minimálny vplyv na to, čo sa vysiela RTVS, naozaj neexistuje záruka, že omnoho významnejšie inštitúcie a osoby ho nemajú a nebudú mať omnoho väčší.

(Viac o nálade v RTVS píše Dušan Mikušovič tu.) Jednou vetou: 4. Ministerstvo školstva pripravuje zrušenie Národného ústavu celoživotného vzdelávania, odvolali jeho

riaditeľku Zuzanu Štrbíkovú. 5. Súd začal konkurzné konanie proti skrachovanej životnej poisťovni Rapid life so sídlom v Košiciach, po

vyhlásení konkurzu budú mať klienti 45 dní na uplatnenie pohľadávok. 6. Polícia plánuje legislatívne zmeny, aby viac chránila chodcov na priechodoch pre chodcov, mali by mať

prednosť už vtedy, ak je zrejmé, že chcú na priechod vstúpiť. 7. Ak sa v susedných krajinách nepodarí stav s africkým morom ošípaných dostať pod kontrolu, ministerstvo

pôdohospodárstva zváži aj prísnejšie opatrenia, ktoré sa týkajú najmä zásadného zníženia počtu diviakov, odhadom až o 50 000.

8. Opozícia chce umožniť vysielanie českých rozprávok určených deťom do 12 rokov v českom jazyku, návrh novely zákona o štátnom jazyku predložili Ondrej Dostál, Peter Osuský (SaS), Viera Dubačová a Zuzana Zimenová (klub Spolu).

9. Ústavný súd odmietol sťažnosť štátneho podniku Lesy SR v kauze Slanské lesy, dlhoročná kauza sa týka prevodu vlastníctva lesných a iných pozemkov v hodnote desiatok miliónov eur.

10. Novým členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by sa mal stať ekonomický analytik Juraj Kotian, prezident Andrej Kiska predložil návrh na jeho vymenovanie do parlamentu.

Zaujímavé články: Ako ukazuje tento prípad, v mene udržania starého poriadku sa dokázali spojiť obyvatelia, zákonodarná a

výkonná moc. Na vraždách sa podieľali ľudia, ktorých hlavnou úlohou bolo vraždám zabraňovať. To všetko sa stalo v roku 1964, sto rokov po konci americkej občianskej vojny. Hlboký americký juh je naozaj hlboký.

Samo Marec o vraždách na americkom juhu. (dennikn.sk)

Lebky majú viditeľné zárezy vedúce pozdĺžne uprostred lebky vyryté obsidiánovým nástrojom. Navyše na najlepšie zachovanej lebke bol na hornej časti prevŕtaný otvor. Výskum potvrdil, že sa udiali až po smrti jedinca. Čo sa teda v Göbekli Tepe vlastne odohrávalo?

Jana Mellnerová Šuteková, Peter Barta o významnom archeologickom nálezisku Göbekli Tepe. (sme.sk) Status dňa: Hlavně se neposrat! O pár dní čaká Českú republiku druhé kolo prezidentskej voľby. Občan, ktorý chce voliť, má technicky 2

možnosti – buď chce, aby v úrade pokračoval prezident Zeman, alebo chce zmenu. Zmena sa v druhom kole volá Jiří Drahoš. Napriek tomu, že ČR má oproti Slovensku v mnohom náskok, tento typ volieb so všetkým, čo k tomu patrí, zažije prvýkrát. Tím Miloša Zemana bude celé 2 týždne tvrdo pracovať na tom, aby voličov a potenciálnych voličov pána Drahoša zneistil, spochybnil, rozvyklal a v konečnom dôsledku odradil.

Jiří Drahoš však postúpil do druhého kola. Presvedčivo. To znamená, že niečo robil lepšie, ako jeho súperi. A to tiež neboli nejaké bezcenné nuly, ale normálni, sebavedomí a pracovití kandidáti. Zopakujem, Jiří Drahoš robil niečo lepšie ako oni a postúpil. Hry o tom, či je kandidát Drahoš „želé“, či je nevýrazný, alebo neviem aký, sú normálna súčasť kampane jeho protivníkov. Každý, kto chce vo finále získať viac ako polovicu hlasov z tábora pravicovejších, liberálnejších a stredových voličov, musí byť trochu umiernený. Pretože každé tvrdšie vymedzenie znamená konflikt. Konflikt predovšetkým vo vlastnom voličskom tábore a množstvo rezolútnych vyhlásení, že „Drahoš je nevoliteľný“. Popri týchto deklaráciách sa potom občas zabúda na to, kto je na druhej strane, čo reprezentuje a dokonca sa objavuje množstvo krivoľakých racionalizácii, prečo je to vlastne lepšie. Aj z úst a klávesníc ľudí, kde by to jeden nečakal.

Kandidátov čaká ostrá mediálna kampaň a debaty, kde môže stratiť iba jeden z nich. Pretože kandidát Zeman môže povedať alebo spraviť čokoľvek a neublíži mu to. A to je dôvod, prečo má kandidát Drahoš oveľa ťažšiu pozíciu a to bude vyžadovať aj istú dávku tolerancie od jeho publika.

Kandidát Drahoš ani jeho podporovatelia nepotrebujú presviedčať presvedčených a útočiť na opačnú stranu. Pretože tým čiastočne obstreľujú aj stred, ktorý tento typ arogancie zle znáša. Kandidát Drahoš potrebuje vytrvať v tom, čo robil dosiaľ a každú Žumpu z hradu otočiť na neschopnosť prezidenta urobiť riadny odpočet jeho práce, jeho chabé výsledky a nedostatok iných tém. Je zbytočné vysvetľovať, že nechce voziť migrantov, alebo že nechce hneď zajtra euro a diktát Bruselu, to je ihrisko, kde nemôže vyhrať. Tie útoky budú tvrdé a nepríjemné, ale ak to pán Drahoš ustojí, ustojí aj úrad.

Je úplne bezpredmetné meditovať nad tým, či je pán Drahoš ideálny kandidát. Taký nie je. Je to kandidát, ktorý dokázal obhájiť pozíciu lídra opozície voči Zemanovi a voliči rozhodli. Nie je ani isté, či bude pán Drahoš dobrý prezident. Otázka je, či zmena oproti súčasnosti stojí za pokus, alebo nie. Takže ak chcete na Hrade zmenu, vaša voľba je jasná. A ak nie, tak je jasná rovnako. Good night and good luck!

Citát dňa: Zjednodušene povedané, kvalifikovaní a bezúhonní pracovníci sú v rozumnej miere na Slovensku vítaní v

prvom rade z členských štátov EÚ. Richard Sulík, predseda SaS Shooty: Odkaz Martina M. Šimečku:

https://dennikn.sk/1002897/newsfilter-bratislavske-deti-maju-nebezpecny-naskok-pred-kosickymi-rovesnikmi/?ref=rss

[Späť na obsah]

13. Piatakom sa darilo lepšie na západe [18.01.2018; TV TA3; Hlavné správy; 18:30; Lenka Ježová / Zuzana Straková Wenzlová;Norbert Dolinský]

Zuzana Straková Wenzlová, moderátorka: "Piataci mali v celoslovenskom testovaní úspešnosť nad 60 percent, úlohy z matematiky a slovenčiny či iné vyučujúceho jazyka riešilo viac ako 45-tisíc detí. Rezort školstva

považuje výsledky za dobré, chce však, aby učitelia s deťmi dobehli učivo, v ktorom podľa testov zaostávajú. Pedagógovia však kritizujú to, že ministerstvo ich chce zahltiť ďalšími povinnosťami a oni pritom už teraz venujú

pozornosť týmto deťom nad rámec." Lenka Ježová, reportérka TA 3: “Do testovania piatakov sa zapojilo viac ako 1400 škôl, žiaci si porovnávali

svoje vedomosti z matematiky, vyučovacieho jazyka a literatúry. Priemerná úspešnosť žiakov v matematike bola viac ako 64 percent, úspešnejší v nej boli opäť chlapci, v slovenčine zase dominovali dievčatá. Žiaci v nej v priemere získali takmer 63 percent. Viac ako polovicu otázok správne zodpovedali aj riešitelia úloh v maďarskom jazyku.”

Romana Kanovská, riaditeľka Národného úradu certifikovaných meraní: “Zvládli naši piataci úspešne vyriešiť devätnásť úloh aj v matematike aj v slovenčine. Čiže viac ako polovicu testu.”

Lenka Ježová: "Testovanie piatakov ukázalo priepastné regionálne rozdiely, kým napríklad v Bratislave získali v priemere z testu až 80 percent, napríklad v Gelnici dosiahli sotva 40. Najhoršie sa umiestnili deti z regiónov s dlhodobou nezamestnanosťou a deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ministerstvo preto chce, aby

učitelia so žiakmi napríklad v rámci doučovania či družín prebrali učivo, s ktorým mali podľa testovania najväčší problém."

Martina Lubyová, ministerka školstva: “Školské družiny dostanú viac prostriedkov na to, aby mohli

pracovať naozaj s tými deťmi a s tou mládežou z tých najproblémovejších sociálno- ekonomických skupín.” Vladimír Crmoman, Iniciatíva učiteľov Slovenska, (telefonát): “Myslím si, že to je dosť kruté povedať ľuďom,

ktorí idú naplno, že ešte majú ako keby pridať, keď im štát štát takmer vôbec nepomáha.” Lenka Ježová: “Testovanie piatakov vlani sprevádzalo viacero problémov, najskôr hrozilo pre nedostatok

financií jeho úplné zrušenie a neskôr ho niektorí učitelia bojkotovali. Vyzývali rodičov, aby svoje deti na testovanie nepustili. Podľa nich nemá zmysel, lebo deti len stresuje a nedá skutočný obraz o ich vedomostiach.”

Vladimír Crmoman: “Niektorým učiteľom došla trpezlivosť a to práve preto, že chýbajú naväzujúce opatrenia a nevidia v týchto testovaniach zmysel.”

Martina Lubyová: “Vystavenie detí tomu národnému testovaniu prispieva k tomu, že získajú vôbec

skúsenosti s takýmito druhmi testovania a o to lepšie sa potom budú môcť zúčastňovať aj tých medzinárodných testovaní.”

Lenka Ježová: "Ministerstvo školstva plánuje v budúcnosti výsledky z testovania piatakov porovnávať a

upravovať podľa nich osnovy či prispôsobovať legislatívu, aby sa lepšie pomáhalo študijne slabším žiakom." [Späť na obsah]

14. Komentár Ľubomíra Jaška: Odpusťme Kaliňákovi i Lubyovej, nejde

o politiku ani ideológiu [18.01.2018; aktuality.sk; Komentáre; 19:00; Ľubomír Jaško]

Hádka o osemročných gymnáziách ukazuje bezradnosť štátu pri otázke Aké je percento talentu v populácii. A môže vôbec štát túto mieru určovať?

Nadaní do izolácie? Tá druhá otázka je jednoduchá. Môže a robí to. Bez ohľadu na to, či to vie a má správnu metodiku. Po nápade s osemročnými gymnáziami (už v roku 1991) sa rýchlo ukázalo, že je potrebné mierniť odhodlanie

ambicióznych rodičov postarať sa o kariéru deťom už v piatom ročníku základnej školy. Od začiatku mali byť osemročné gymnáziá náročnou voľbou pre veľmi malú časť detí – pre talenty

s vyhraneným záujmom o ďalšie štúdium. Osemročné gymnáziá sa však rýchlo stali hitom. Počty škôl smerovali hore, kvalita nadol. V takejto situácii nastúpili „kvóty“. Izolovať nadané deti od ostatných však nie je rozumné. Nadaným to

nepomôže a tým ostatným to uškodí, lebo prichádzajú o motiváciu vyrovnať sa lepším. Po odchode „gymnazistov“ v piatom ročníku klesá aj dôslednosť známkovania.

Rodičia majú samozrejme vlastnú politiku. Deťom chcú len najlepšie a často ich vidia cez ružové okuliare svojej lásky a predstáv o ich budúcnosti.

Veľká zmena v dôchodkoch začne platiť od februára Kvalita je iba jedna Presne toto sa stalo teraz v Bratislave. Zmätený tandem Kaliňák – Lubyová nahnevali bratislavských rodičov,

lebo tí majú pocit, že prichádzajú o možnosť voľby. Nejde o ťaženie proti cirkevným (súkromným školám), „len“ o tradičný chaos v rozhodnutiach, lebo o počtoch

žiakov v osemročných gymnáziá rozhodujú okresné úrady. Zrazu sa ministerstvo vnútra (okrem kriminality

v osadách) má zaoberať aj výučbou matematiky a mierou nadania žiakov. Kým sľubovaných desať percent žiakov, ktorí môžu nastúpiť do prvých tried osemročných gymnázií môže byť

mimo Bratislavy luxusom (a bude znamenať nárast), v Bratislave ide o redukciu. Je niekto, kto dokáže rozlíšiť, či v Bratislave žijú ambicióznejší (a tvrdohlaví) rodičia alebo pôsobením

rozličných faktorov je percento talentovaných detí objektívne vyššie? Podpora nadaných je výbornou témou, ale neznamená, že sa jej musí pomáhať len na osemročných

gymnáziách. Vyššiu kvalitu si zaslúži druhý stupeň základky vo všeobecnosti. Toto je v celej veci podstatné. Aby sa rodičia detí s veľkou budúcnosťou nehanbili, keď ich každé ráno

vypravia do „obyčajnej“ školy a nie vraj elitnej osemročnej. ČÍTAJTE VIAC O TÉME: Robert Kaliňák

https://www.aktuality.sk/clanok/556314/komentar-lubomira-jaska-odpustme-kalinakovi-i-lubyovej-nejde-o-politiku-ani-ideologiu/

[Späť na obsah]

15. Štát testoval školákov [18.01.2018; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Viktor Serebryakov / Patrik Švajda]

Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: „Slovensko má vážny problém. Školáci na východnom Slovensku stále viac zaostávajú za svojimi rovesníkmi na západe.“

Patrik Švajda, moderátor: „Vyplýva to z výsledkov hromadného testovania našich detí. Niektoré mali problém vyplniť správne aspoň polovicu úloh.“

Viktor Serebryakov, redaktor: „Či je to matematika, alebo slovenčina, naši školáci rozhodne neexcelujú. Ak by zo znalosti piatakov dostalo Slovensko známku, bola by to zrejme slabšia trojka.“

(tabuľka) Testovanie 5 Matem

atika 64,

7 % Slovenč

ina 62,

8 % Romana Kanovská, šéfka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania: „Priemerne za Slovensko

zvládli naši piataci úspešne vyriešiť 19 úloh aj v matematike, aj v slovenčine, čiže viac ako polovicu testu.“ Branislav Gröhling, poslanec parlamentu (SaS): „Absolútne nemôžeme byť s tým spokojní a hlavne nemôže

byť s tým spokojná pani ministerka. Otázka je, že čo s týmito výsledkami sa bude ďalej diať.“ Martina Lubyová, ministerka školstva (nom. SNS): „Je to naozaj podľa môjho názoru pozitívne, je to v tej

hornej tej Gaussovej krivky, je to mierne zlepšenie oproti minulému roku.“ Viktor Serebryakov: „Štatistiku smerom dole ťahajú najmä školy na východnom Slovensku. V teste z

matematiky s tridsiatimi otázkami mali deti z Bratislavy v priemere o 5 správnych odpovedí viac ako piataci z Košíc.“

Romana Kanovská: „Výsledky naozaj sú akoby roztvárajúcimi sa nožnicami medzi východným a západným Slovenskom.“

Viktor Serebryakov: „Základná príčina sa pritom nemení už roky. Deti z chudobnejších rodín majú už v piatom ročníku vážne nedostatky a v desiatich rokoch už tak majú problém s drvivou väčšinou zadaní.“

(tabuľka) Sociálne znevýhodnení Prešovský

kraj 25,

6 % Košický

kraj 23,

4 % Romana Kanovská: „Sa najväčšou mierou pod neúspešnosť detí podpisuje ich sociálne a ekonomické

zázemie. Nemalo by to tak byť.“ Martina Lubyová: „Máme teda naozaj na zreteli, že treba tieto deti z tých sociálne znevýhodnených skupín

podporovať.“ Branislav Gröhling: „Rozprávajú ministri stále o tom, že budeme niečo robiť, budeme niečo robiť a výsledky sú

stále také, aké sú.“ Viktor Serebryakov: „Niektorí učitelia navyše upozorňujú - naše deti na tom môžu byť ešte horšie a štátne

testovanie piatakov môže byť len špičkou ľadovca.“ Ján Papuga, učiteľ základnej školy v Bratislave: „Možno štatisticky to vždy vychádza, že to Slovensko nejako

stagnuje, alebo je na rovnakom výsledku, ale podľa medzinárodných testov sme raz na tom, sme stále na tom horšie a horšie.“

Viktor Serebryakov: „Trápiť to musí nielen rodičov. Pokiaľ sa úroveň vzdelávania nebude zvyšovať, Slovensku hrozí, že ostane v začarovanom kruhu. Práca síce je, ale šikovných ľudí je zohnať čoraz ťažšie. Viktor Serebryakov, televízia Markíza.“

[Späť na obsah]

16. Výsledky detí ovplyvňuje sociálne prostredie [18.01.2018; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Martina Beshirová;Silvia Majerová / Janete Štefánková]

Janette Štefánková, moderátorka: „Výsledky testovania piatakov dopadli o čosi lepšie ako vlani, chlapci boli zdatnejším v matematike, dievčatá v jazyku a literatúre. Stále pretrvávajú rozdiely medzi školami v ekonomicky silnejších mestách a v slabšom sociálnom prostredí. Celkové výsledky sú podľa ministerky školstva uspokojivé,

testovanie ukázalo veľké rozdiely medzi východom a západom Slovenska.“ Výsledky testovania žiakov 5. ročníka ZŠ priemerná úspešnosť v % matem

atika slovenský jazyk a

literatúra BA 73,5 ZA 69,3 TN 69,1 TT 66,4 NR 64,8 BB 60,2 PO 59,2 KE 57,8 zdroj: NÚCEM

Silvia Majerová, redaktorka: „Zatiaľ čo sa priemerná úspešnosť žiaka v piatackom testovaní na bratislavskej základnej škole blížila k osemdesiatim percentám, v Gelnici, Medzilaborciach či Rožňave to bolo len okolo štyridsaťpäť percent. Ide o regióny s vysokou mierou nezamestnanosti, čo sa podpisuje aj pod výsledky žiakov.“

Úspešnosť žiakov podľa okresov okres priemerná

úspešnosť 1. Bratislava I 79,

1 %

2. Bratislava III 77,6 %

3. Bratislava IV 75,8 %

75. Rožňava 48,4 %

76. Rimavská Sobota

47,0 %

77. Revúca 46,3 %

78. Medzilaborce 44,8 %

79. Gelnica 40,4 %

SR 64,7 %

zdroj: NÚCEM Jozef Mikuš, riaditeľ ZŠ Plešivec: „Naša škola dosiahla z testovacieho predmetu matematika cez

päťdesiatjeden percent a zo slovenského jazyka cez päťdesiatdva percent. Zaostávame za celoslovenským priemerom nejakých desať percent.“

Silvia Majerová: „Školu v Plešivci v okrese Rožňava navštevuje podľa riaditeľa mnoho žiakov zo sociálne znevýhodneného, ale aj dvojjazyčného prostredia, takzvaným kuchynským jazykom detí je totiž často maďarčina. Podľa Jozefa Mikuša by pomohol posun termínu testovania a to na koniec štvrtého ročníka. Žiakom s horším prospechom ponúka po škole doučovacie krúžky.“

Zuzana Kusá, sociologička SAV (telefonát): „Celodenné vyučovanie sa praktikuje v mnohých európskych krajinách, ktoré v tejto forme rozvíjajú aj jazykové schopnosti, teda jazykové kompetencie detí.“

Silvia Majerová: „Riešenie regionálnych rozdielov vidí ministerka školstva práve v aktivitách školských

klubov a družín. Mnohým deťom, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia sa rodičia doma nevenujú.“

Martina Lubyová, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR (nominantka SNS): „A od tohto si

sľubujeme naozaj intervenciu účinnú, pretože deti nielen v školskom procese, ale aj po školskom procese budú vedené k tomu, aby sa im zlepšovali výsledky, dostali tie barličky tam, kde možno to súčasné sociálne a rodinné prostredie im nedokáže pomôcť.“

Silvia Majerová: „Ministerstvo preto začalo prideľovať peniaze školským klubom podľa toho, koľko detí ich reálne navštevuje. Financovanie je tak podľa ministerky adresné, motivačné a peniaze sa nestrácajú. Najlepšie

výsledky dosiahli žiaci zo súkromných škôl, nasledovali cirkevné školy, no a najhoršie dopadli žiaci zo štátnych škôl. Do testovania sa zapojilo štyridsaťpäťtisíc piatakov, ktorí odpovedali na tridsať otázok z matematiky a tridsať otázok zo slovenského alebo maďarského jazyka a literatúry, najlepšie výsledky dosiahli žiaci v Bratislavskom kraji, najhoršie sa darilo žiakom v Košickom a Prešovskom kraji. Výsledky sú oproti minulému roku o čosi lepšie.“

Výsledky testovania žiakov 5. ročníka ZŠ matematika priemerná

úspešnosť 64,

7 % chlapci dievčatá slovenský jazyk a literatúra priemerná

úspešnosť 62,

8 % chlapci dievčatá zdroj: NÚCEM Romana Kanovská, riaditeľka NÚCEM: „Priemerne za Slovensko zvládli naši piataci úspešne vyriešiť

devätnásť úloh aj v matematike, aj v slovenčine. Čiže viac ako polovicu testu.“ Silvia Majerová: „Na celoplošnom testovaní sa nezúčastnilo približne osem percent piatakov.“

[Späť na obsah]

17. Bratislava: Výsledky piatackeho testovania [18.01.2018; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Barbora Jánošová / Ján Mečiar;Adriana Kmotríková]

Ján Mečiar, moderátor: „Dnes zverejnilo ministerstvo výsledky testovania, ktoré malo ukázať ako sú na tom

slovenskí piataci s vedomosťami z matematiky a slovenského alebo maďarského jazyka.“ Adriana Kmotríková, moderátorka: „No a výsledky sú podľa ministerky školstva porovnateľné s minulým

rokom. V matematike dosiahli v priemere 64,7 %. Pri slovenskom jazyku a literatúre to bolo 62,8.“ Barbora Jánošová, redaktorka: „ Inými slovami, správne vyriešili v priemere 19 z 30 úloh z matematiky, ale aj

zo slovenského jazyka.“ Martina Lubyová, ministerka školstva: „Naše deti v zásade majú výsledky dobré, je to v tej pravej časti tej

Gaussovej krivky.“ Barbora Jánošová: „ Problémom sú stále regionálne rozdiely. Tu vidíte, aký veľký je pri matematike rozdiel

medzi Bratislavským a Košický krajom a veľké rozdiely sú aj v prípade slovenského jazyka a literatúry. Okresné rozdiely sú ešte priepastnejšie.“

Romana Kanovská, riaditeľka NÚCEM: „Kým napríklad v okrese Bratislava 1 je úspešnosť v matematike priemerne takmer 80 %. Najslabšie výsledky dosahujú žiaci z okresu Gelnica, presahujú len veľmi málo 40 %.“

Martina Lubyová: „Vidíme, že výsledky detí sú veľmi silno prepojené so sociálnym a ekonomickým

zázemím.“ Romana Kanovská: „Sme krajina, kde sa najväčšou mierou neúspešnosť detí podpisuje ich sociálne a

ekonomické zázemie.“ Barbora Jánošová: „ V tejto súvislosti už plánuje ministerka niekoľko opatrení.“ Martina Lubyová: „Veci ako sociálne štipendiá.“

Barbora Jánošová: „ Piatacky Monitor riaditelia často kritizovali slovami - stojí veľa peňazí, no nie je z neho osoh.“

(začiatok archívneho záznamu) Vysielané 21.9.2017 PaedDr. Erika Drogoňová, riaditeľka ZŠ Ostredková, Bratislava: „Aký majú význam?“ (koniec archívneho záznamu) Barbora Jánošová: „Učitelia sa tento rok po prvýkrát oveľa adresnejšie dozvedia, s ktorými úlohami majú ich

piataci problémy oproti zvyšku Slovenska.“ Romana Kanovská: „Nech sa páči, tu máte výsledky. Ostatní piataci takéto úlohy zvládajú, práve vaši majú v

tomto tematickom celku problémy.“ Barbora Jánošová: „ Jednoduché operácie ako násobenie či delenie piatakom idú, problémom sú slovné

úlohy.“ Romana Kanovská: „Úloha napríklad v oblasti geometrie a priestorovej predstavivosti dopadá najhoršie.“ Barbora Jánošová: „ Ak chce rodič vedieť ako obstála škola, ktorú návštevu jeho dieťa, musí si vypýtať

výsledky od riaditeľa.“ Martina Lubyová: „My sa práve vyhýbame tomu rebríčkovaniu škôl. Sú školy, ktoré pracujú v ťažkých

podmienkach s ťažšími skupinami detí a tie školy sa potom cítia nejakým spôsobom demotivované.“ Barbora Jánošová: „ Piatacke výsledky sa v budúcnosti budú porovnávať s deviatackým testovaním, s ktorým

má rezort aj ďalšie plány.“ Martina Lubyová: „Sa zaoberáme aj myšlienkou, že školy by mohli využívať testy deviatakov v budúcnosti na

to, aby ich na základe nich prijímali aj na stredné školy.“ Barbora Jánošová: „Barbora Jánošová, televízia JOJ.“ Adriana Kmotríková: „ Chcete si aj vy vyskúšať úlohy z matematiky a slovenského jazyka pre piatakov?

Kompletné testy nájdete na spravodajskom webe televízie JOJ noviny.sk.“ [Späť na obsah]

18. Úradníci rozhodli, môžu na to doplatiť talentované deti [19.01.2018; aktuality.sk; Domáce správy; 00:00; Stanislava Harkotová]

Ohrozené je aj vzdelávanie detí s tzv. Aspergerovým syndrómom, upozorňujú školy. Je najlepšia v rebríčkoch škôl, svojho času jediná v Európe. Na úradnícke rozhodnutie, ktoré by sa malo

výrazne dotknúť cirkevných a súkromných osemročných gymnázií, môže doplatiť aj štátna bratislavská Škola pre mimoriadne nadané deti. Patrí medzi najuznávanejšie vzdelávacie centrá u nás.

Aktuálne hrozí, že zo 64 talentovaných piatakov ich bude môcť do prvého ročníka osemročného gymnázia nastúpiť len 22.

„To je, ako keby ste povedali slepému žiakovi, že už na budúci rok bude vidieť. Alebo talentovanému futbalistovi, že už nie je viac talentovaným,“ hovorí zástupca pre gymnázium Milan Bujňák.

Opatrenie mu nedáva zmysel. Nadané deti v školstve vyčleňujú z bežnej populácie podľa výsledkov

štandardizovaných psychologických testov. Keď je dieťa diagnostikované ako nadané, má právo vzdelávať sa práve v školách pre nadané deti.

„Z nášho pohľadu je aplikácia tých päť percent na nadaných deťoch diskriminačná, pretože nemôžu byť vyčleňované z bežnej populácie a následne je na nich aplikovaných opätovne tých päť percent. Vedia hádam úrady určiť, koľko nadaných detí sa narodí?“ pýta sa.

Nie je to len o talente Podobné otázky si kladú aj na súkromnom gymnáziu Cenada, ktoré navštevujú žiaci s intelektovým nadaním -

teda opäť žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. „Fungujeme od septembra 2014. Trvalo nám dva roky, kým sme ministerstvo školstva presvedčili, že takéto

gymnázium poskytuje špecifické služby špecifickej populácii. A po štyroch rokoch nás už ruší,“ hovorí jeho riaditeľka Jana Jurášková.

Upozorňuje, že z 250 školákov, ktoré školu navštevujú, má vyše 40 žiakov popri intelektovom nadaním aj zdravotný hendikep - poruchu autistického spektra, tzv. Aspergerov syndróm.

„Najmä tieto deti prechádzajú rôznymi ťažkými obdobiami, potrebujú čas, pochopenie a najmä individualizovaný a flexibilný učebný plán,“ vysvetľuje Jurášková.

Rodičia volajú, či vezmú dieťa Práve preto má škola špecifický program, ktorý deťom umožňuje dozrieť v bezpečnom prostredí, kde

postupne do maturity získavajú skúsenosti so životom v kolektíve. Nadaní žiaci majú často rizikový osobnostný vývin, bývajú ohrození tzv. dysfunkčným perfekcionizmom. „Bezpečné, nekonkurenčné prostredie bez tlaku na výkon je základom ich zdravého vývinu,“ približuje

riaditeľka. „Dovolím si tvrdiť, že v tomto je naša škola jedinečná a špecifická, ale okresný úrad usúdil, že nás treba

zrušiť. Pritom nám mesačne volá niekoľko rodičov s deťmi s Aspergerovým syndrómom so žiadosťou o prijatie, pretože nedokážu fungovať v bežnom systéme a často bývajú vedením vyzývaní, aby prešli na inú školu,“ upozorňuje.

Chceli riešiť prázdne odborné školy Riaditeľka 1. súkromného gymnázia v Bratislave Mária Smreková vysvetľuje, že v celom úradníckom príbehu

je problematickým ustanovenie školského zákona z roku 2008. Hovorí o tom, že do primy osemročného gymnázia môže byť prijatých len päť percent žiakov z populačného ročníka.

„Zákon vzišiel za ministrovania pána Mikolaja a podnetom bol fakt, že na odborné školy sa hlásilo málo detí, lebo veľa išlo na osemročné gymnáziá. Tak to chceli naši múdri vyriešiť vyprázdnenosť odborných škôl. Namiesto toho, aby odborné školy zvýšili svoju atraktivitu novými potrebnými odbormi, novými vzdelavacími metódami, ministerstvo išlo najkratšou cestou - represií,“ komentuje.

Nasledujúci ministri však zákon naplno nerealizovali a odkladali ho. Až kým neprišla Martina Lubyová, ktorá prišla s návrhom, že by od nového školského roka do osemročných

gymnázií predsa len malo nastúpiť len päť percent študentov. Časom kvótu zmenila na 10 percent. Mohlo by vás zaujímať: Čo všetko odhalia maturanti na tablách (video s titulkami) Nadaných žiakov je viac než 5 percent Prečo sa do zákona na začiatku dostalo práve päť percent, nie je podľa Smrekovej známe. „Ak chceli vytriediť žiakov kvôli nadaniu, tak päťpercentná hodnota sa nenachádza v žiadnej škále od

extrémne vysokého po nadpriemerné všeobecné intelektové nadanie. Žiakov s nadpriemerným nadaním, ktorí sú schopní absolvovať vysokú školu, je v populácii podľa psychológov 16 percent,“ tvrdí.

Podľa Bujňáka by teraz stačilo, aby zo zákona talentované deti vyňali. V súvislosti s ich školou podľa neho ale počujú napríklad nápady, nech sa škola transformuje na 9-ročnú základnú školu a 4-ročné gymnázium.

„Nám 25 rokov práce s nadanými deťmi v našom modeli funguje a my teraz budeme našívať našu školu na zlú legislatívu? Česi, Poliaci chcú od nás program odkúpiť, Fíni sa k nám chodia učiť, všade ho podporujú a my ho ideme okliešťovať. Tri naše deti zvládli pohovory na University of Cambridge. Výsledky sú. Preto nerozumieme tomuto prístupu,“ povedal.

Spôsob, akým to urobili V minulosti sa osemročným gymnáziám vyčítalo najmä to, že zo základných škôl odchádzajú šikovnejšie deti,

a potom nemá kto „ťahať“ tie slabšie. Myslí si to aj riaditeľ INEKO Peter Goliaš. „Niektoré medzinárodné skúsenosti ukazujú, že skorá selekcia

žiakov môže byť škodlivá z pohľadu kvality vzdelávacieho systému. Odporúčania sú preto ponechať deti na prvom a druhom stupni vzdelávania bez triedenia na lepších a horších,“ hovorí.

Podľa neho je ale spôsob redukcie, ktorý teraz prenikol na verejnosť, problematický. Nie je totiž podložený žiadnou metodikou, na základe ktorej malo ministerstvo vnútra o redukcii rozhodnúť.

„Na prvý pohľad sa zdá, že pri rozhodovaní zavážil typ zriaďovateľa školy, keďže redukcia sa týka najviac cirkovných a následne súkromných škôl, najmenej štátnych škôl. Taký prístup nemá oporu vo výsledkoch žiakov,“ komentuje.

INEKO napríklad prekvapilo, že sa zásadné zmeny dotýkajú aj škôl s výbornými výsledkami. Nejde len o spomínané gymnázium pre mimoriadne nadané deti, ale aj gymnázium na Grosslingovej či Evanjelické lýceum v Petržalke.

Čo bude potom? Jurášková tvrdí, že pokiaľ niekto používa argument, že osemročné gymnáziá berú zo základných tých lepších

žiakov, nie je to ich prípad. Podobne ako škola pre mimoriadne nadané deti na Skalickej, vzdelávali v Cenade deti na základnej škole žiakov do piateho ročníka - potom ich „presunuli“ na osemročné gymnázium, kde sa im mohli venovať do maturity.

„Nikomu sme nepreberali žiakov z iných piatych ročníkov. Teraz budú pokračovať v šiestom až deviatom ročníku, ale potom budú musieť prejsť do bežných stredných škôl, ktoré zväčša nemajú možnosti poskytnúť im to, čo vo vzdelávaní potrebujú,“ odpovedá na otázku, čo opatrenie pre školákov znamená v praxi.

A nielen to. Opatrenie tiež môže znamenať, že o úväzky môžu postupne prísť učitelia. Časť z nich zrejme prejde do základnej školy, o časť ale škola príde.

„Mnohí nadaní žiaci s rizikovým vývinom, zraniteľní žiaci a žiaci s poruchou autistického spektra budú pravdepodobne riešiť existenčné problémy spolu so svojimi rodinami, ak sa nebudú vedieť prispôsobiť bežnej strednej škole alebo gymnáziu. Ale hlavne, v mnohých ľuďoch, ktorí venovali kus života príprave programu pre nadaných až do maturity, zostane pocit nespravodlivosti, frustrácie a znechutenia,“ hovorí riaditeľka.

Píšu odvolania Bratislavské gymnáziá sa dnes voči rozhodnutiu okresného úradu postupne odvolávajú. Bujňák nechcel špekulovať, čo by nastalo v prípade, že by neuspeli. „My budeme robiť všetko preto, aby deti

zostali u nás. Keby sme mali len jednu triedu, neviem si to predstaviť. Verím, že sa to nestane,“ dodáva. Vnútro tvrdí, že s kvótami nesúhlasí Kritériá, podľa ktorých sa vyberali osemročné gymnáziá, ktoré prežijú, vyberal okresný úrad patriaci pod

ministerstvo vnútra. Doplatiť naň mali najmä cirkevné gymnáziá. Zo šiestich ich stopku otvoriť prvý ročník dostalo päť. Nakoniec budú po dohode medzi ministerstvom školstva a vnútra otvorené dve triedy.

Ministerka Lubyová na margo opatrenia hovorí, že jej rezort hrá v tomto prípade „druhé husle“ a môže

konať, až keď dostane podnet od niektorej z dotknutých strán. Z vnútra však prichádza odpoveď, že oni so znižovaním kvót v prvých ročníkoch na osemročných gymnáziách nesúhlasia. „Sme ale radi, že sa oproti pôvodne plánovaným piatim percentám podarilo zachovať aspoň desať,“ uviedla Michaela Paulenová z tlačového odboru rezortu vnútra.

Pri rozdeľovaní sa podľa nej brala do úvahy kvalitatívna úroveň jednotlivých škôl, ale aj počet študentov, ktorí sa tam hlásia. „Ak v budúcnosti parlament bude rozhodovať o zvýšení kvót, budeme prví, ktorí budú hlasovať za. Osemročné gymnáziá považujeme za výhodné, pretože v zložitom období mladý človek nemusí prechádzať z jednej školy na druhú,“ dodala Paulenová v stanovisku.

ČÍTAJTE VIAC O TÉME: Školstvo

https://www.aktuality.sk/clanok/556219/uradnici-rozhodli-mozu-na-to-doplatit-talentovane-deti/ [Späť na obsah]

19. Tesztelés 5: regionális különbségek [19.01.2018; Új Szó; KÖZÉLET; s. 2; IBOS EMESE]

IBOS EMESE Pozsony.AlegutóbbiTesztelés 5 eredménye alapján tovább nőtt a nyugati országrész és a keleti országrész,

illetve a leszakadó régiók diákjainak teljesítménye közötti különbség.Az oktatási minisztériumfel akarja zárkóztatni a hátrányos helyzetű diákokat.

A tavaly novemberben megvalósult Tesztelés 5 eredményeinek összesítése alapján a magyar diákok matematikából ésmagyar nyelvből is jobb eredményt értek el. Idén matematikából 53,2%-os átlagra teljesítették a tesztet, tavaly viszont mindössze átlagban 48,8%-os eredményt produkáltak. Magyar nyelvből átlag 64,2%-ra teljesítették a tesztet, ez a tavalyi 55,5%-os eredményhez képest 8,7 százalékpontnyi javulást jelent. Romana Kanovská, a Szabványosított Mérések Nemzeti Intézetének (NÚCEM) igazgatója szerint a szlovák és a magyar diákok teljesítménye között statisztikai szempontból nincs jelentős eltérés.

Leszakadó kelet „Az országos eredmények tükrében diákjaink teljesítménye aránylag kielégítő. A 30 feladatból álló teszteknél

átlagosan 19 feladatra adtak helyes választ. Ha azonban az eredményeket megyei, illetve regionális bontásban nézzük, akkor már jelentősek a különbségek” – magyarázta Kanovská. Matematikából és szlovák nyelvből is a Pozsony megyei iskolák diákjai teljesítettek a legjobban. A leggyengébb eredményeket matematikából a Kassa megyei iskolák diákjai hozták. A leggyengébb szlovák teszteket azonban már hárommegye,Kassa, Eperjes és Besztercebánya megye iskoláinak diákjai produkálták. A magyar iskolákkal kapcsolatos részletes adatokat későbbre ígérte a NÚCEM. Romana Kanovská hangsúlyozta, hogy a járási eredmények tükrözik az országon belüli regionális, szociális és gazdasági különbségeket, ez a trend évek óta megfigyelhető, és a különbség folyamatosan növekszik. „Az OECD-országok közül a mi diákjaink teljesítményénél mutatható ki a leginkább, hogy a hátrányos szociális és gazdasági háttér rányomja bélyegét a diák teljesítményére” –mondtaKanovská.

Amegoldás a napközi Martina Lubyová (SNS-jelölt) oktatási miniszter a regionális különbségek felszámolását a délutáni

foglalkozásokban, a napközikben látja. Januártól módosult a napközik támogatása, és a kormányrendeletnek köszönhetően már a valós létszám alapján folyósítja a minisztérium a támogatást. „Így szeretnénk támogatni, erősíteni a diákoknak a délutáni képzését az iskolai klubokban és a napközikben” –mondta Lubyová.

Részletes visszajelzés A Tesztelés 5 részletes adatait februárban hozza nyilvánosságra a NÚCEM. Ugyanakkor Kanovská és

Lubyová is hangsúlyozta, hogy az iskolák adatait nem, csak az egyes járások adatait hozzák nyilvánosságra.

„Szeretnénk elkerülni, hogy ez alapján rangsorolják az iskolákat” – közölte a miniszter. Az iskolák viszont a korábbihoz képest még részletesebb kiértékelést kapnak azért, hogy pontosan tudják, hol vannak hiányosságaik. Sikeres kisiskolák Lubyová hangsúlyozta azt is, hogy a Tesztelés 5 eredménye nem támasztja alá, hogy az

úgynevezett kisiskolák diákjai gyengébben teljesítették volna a tudásszintmérő teszteket. „Van némi különbség a teljes szervezettségű iskolák és a kisiskolák adatai között, de ezek statisztikai szempontból nem jelentősek”

mondta a miniszter. Hozzátette, ezt akkor is figyelembe kell majd venni, amikor felmerül az iskolahálózat racionalizációja.

„A hátrányos szociális és gazdasági háttér rányomja bélyegét a diák teljesítményére.” Romana Kanovská, aNÚCEMigazgatója

Foto: Romana Kanovská, aNÚCEMigazgatója ésMartina Lubyová oktatásügyiminiszter

[Späť na obsah]

20. Testy ukázali rozdiel medzi západom a východom [19.01.2018; Denník N; SPRAVODAJSTVO; s. 4; RIA GEHREROVÁ]

Výsledky celonárodného testovania piatakov sú porovnateľné s minulým rokom. Žiaci dosiahli v teste z matematiky priemerne 64,7 percenta, zo slovenského jazyka a literatúry 62,8 percenta. Pred rokom dosiahli z matematiky 62,3 percenta a zo slovenčiny 63,1 percenta. „Znamená to, že naši piataci z matematiky aj zo slovenčiny zvládli správne vyriešiť 19 úloh z 30,“ hovorí riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Romana Kanovská. Celkovo sú podľa nej tieto výsledky pomerne uspokojivé. „Avšak keď sa pozrieme na úspešnosť jednotlivých krajov a regiónov, tam už vidíme významné rozdiely,“ hovorí. S rastúcou mierou nezamestnanosti a so zhoršujúcimi sa socioekonomickými podmienkami zo západu na východ sa zhoršujú aj výsledky detí. Potvrdzuje to nielen národné testovanie, ale aj tie medzinárodné. Najhoršie výsledky z matematiky a zo slovenského jazyka dosahujú žiaci v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Najlepšie, naopak, žiaci v Bratislavskom kraji. „Nožnice sa medzi východným a západným Slovenskom roztvárajú,“ upozornila Kanovská.

MALOTRIEDKY MALI POROVNATEĽNÉ VÝSLEDKY Žiaci zo znevýhodneného prostredia dosiahli oproti bežným žiakom približne polovičný počet bodov. Tento

problém sa ministerstvo chystá riešiť podporou škôl, ktoré sa intenzívne venujú znevýhodneným deťom počas

celého dňa, nielen dopoludnia, keď majú vyučovanie. „Školské družiny dostanú viac prostriedkov na to, aby mohli pracovať s deťmi z najproblematickejších socioekonomických skupín,“ povedala ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS). Tie školy, ktoré sa deťom popoludní skutočne venujú, majú na tieto aktivity dostať

viac peňazí. Naopak, tie, ktoré sa im nevenujú, o ne majú prísť. Prezentácie výsledkov sa zúčastnil aj predseda klubu SNS Tibor Bernaťák, ktorý Lubyovej v mene strany vyjadril plnú podporu. Lubyová sa pri hodnotení

výsledkov zastala aj malotriedok. „SNS vkladá dôveru do týchto neplnoorganizovaných škôl.“ Rozdiely medzi výsledkami bežných škôl a malotriedkami podľa Lubyovej nie sú štatisticky významné, a preto treba ich rušenie,

prípadne zlučovanie posudzovať individuálne. Kanovská hovorí, že čísla cirkevných, súkromných a štátnych škôl sú porovnateľné a rozdiely sú štatisticky nevýznamné, pretože na súkromných a cirkevných školách študuje veľmi málo žiakov.

OTESTOVALI TAKMER VŠETKÝCH PIATAKOV Výhodou testovania piatakov je podľa Lubyovej aj to, že si deti zvykajú na zvládanie podobných druhov

testov. To im môže pomôcť vylepšiť umiestnenie aj v medzinárodných testovaniach. Pripomenula, že vďaka testovaniu piatakov školy zistia, ako sú na tom v porovnaní s inými školami, prípadne si overia, či nezaostávajú v niektorých konkrétnych otázkach alebo témach. Kanovská tvrdí, že žiaci mali v testovaní najväčšie problémy s geometrickými úlohami. Testovania sa v novembri 2017 zúčastnilo viac ako 45-tisíc piatakov, ktorí navštevujú takmer 1500 základných škôl. Do testovania sa tak zapojilo viac ako 91 percent všetkých piatakov na Slovensku. Písali testy z matematiky, zo slovenského jazyka a literatúry a z maďarského jazyka a literatúry. Každý test obsahoval 30 otázok, žiaci mali na ich vyplnenie 60 minút. Testy, ktoré sa konajú začiatkom piateho ročníka, majú overiť, aké vedomosti majú deti z prvého stupňa základnej školy.

NA TESTOVANIE NAJPRV NEBOLI PENIAZE Testovanie 5 sa pôvodne konať nemalo. Končiaci minister Peter Plavčan (nominant SNS) naň totiž

nevyhradil potrebné financie. Až Lubyová po nástupe do úradu na testy zohnala 160-tisíc eur. Tvrdila, že je

dôležité, aby sme žiakov pravidelne testovali, pretože potrebujeme vedieť, ako sa vyvíjajú ich vedomosti. „Keď v rámci testov PISA Slovensko klesá stále hlbšie a hlbšie, my potrebujeme mať takýto nástroj pravidelne celoplošne, aby sme vedeli diagnostikovať, v čom sú naše problémy, a aby sme vedeli urobiť nejakú nápravu,“ povedala ministerka. Lubyová spomenula, že proti testovaniu minulý rok vystúpilo aj niekoľko učiteľov, ktorí navrhovali, aby deti testovali na konci piateho ročníka, nie na jeho začiatku. Ministerka však pripomenula, že

testy majú zisťovať vedomosti žiakov prvého stupňa a nie tie, ktoré získali v piatom ročníku. Výsledky jednotlivých škôl nebudú zverejnené. „Vyhýbame sa rebríčkovaniu škôl,“ povedala Lubyová. Školy podľa nej majú rôzne

podmienky na prácu a fungovanie a verejné „rebríčkovanie“ by ich mohlo demotivovať, prípadne ich lákať, aby si výsledky prilepšovali.

MATEMATIKA Chlapci: 65,2 % Dievčatá: 64,3 % Štátne školy: 64,1 % Súkromné školy: 73,5 % Cirkevné školy: 70,9 %

SLOVENČINA Chlapci: 60,1 % Dievčatá: 65,6 % Štátne školy: 64,1 % Súkromné školy: 73,5 % Cirkevné školy: 70,9 %

RIA GEHREROVÁ reportérka [Späť na obsah]

21. Máme veľký problém s deťmi [19.01.2018; Denník N; Komentáre; s. 17; ROMAN PATAJ]

Východné Slovensko v kvalite vzdelávania výrazne zaostáva za zvyškom krajiny Testovanie piatakov základných škôl aj po roku potvrdilo, že u nás existuje dramatický rozdiel v úspešnosti

detí z chudobnejších a bohatších rodín. Najlepšie dopadli žiaci v Bratislavskom kraji, ktorí mali úspešnosť takmer 71 percent. Na opačnom konci sú Prešov a Košice, kde horko-ťažko preskočili 57 percent. Tretí zdola je Banskobystrický kraj. Poslednú trojku teda s prehľadom tvoria najchudobnejšie župy s jasne najväčším počtom segregovaných rómskych osád, ale aj najvyšším podielom chudobných obyvateľov, čo nie sú automaticky len Rómovia. Toto sú však údaje za všetkých žiakov v konkrétnom kraji, detailnejší pohľad je takmer rovnako alarmujúci ako pred rokom. Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia (tento neľudský eufemizmus sa používa na označenie chudobných detí bez šance na kvalitné vzdelanie) mali vtedy úspešnosť z matematiky iba 24 percent, tentoraz dopadli o čosi lepšie a dosiahli úroveň 27 percent. V najhoršom Košickom kraji však menej ako 24 percent. Plus tri percentuálne body medziročne môžu byť začiatok trendu, ale aj jednorazová odchýlka. Aj keby to tak bolo a aj keby i v ďalších rokoch úspešnosť najchudobnejších detí v testoch rástla takýmto tempom, čo je veľmi nepravdepodobné, potrvá ešte veľmi dlho, kým sa priblížia k svojim bohatším rovesníkom. Dôsledky sú notoricky známe. Jedným je napríklad nárast extrémizmu, ktorý obete chudoby vydáva za príčinu našich problémov. Iným je masová neschopnosť nájsť si dobre platenú prácu či dokonca aspoň nejakú prácu, čo má vplyv na celé regióny s nekvalifikovanou pracovnou silou. Ťažko do nich budú prichádzať väčší investori, ak pre nich nemá kto pracovať, hoci na papieri by ľudí našli. Opačný problém máme na západnom Slovensku, kde investori síce sú, ale musia dovážať pracovníkov zo zahraničia, lebo spomedzi domácich už takmer všetci pracujú. Ministerka školstva Lubyová avizuje, že problém na východnom Slovensku pomôže vyriešiť aj viac

peňazí pre školy, ktoré sa dokážu znevýhodneným deťom venovať počas celého dňa. Menej aktívne školy o peniaze prídu. Znie to ako dobrý nápad, ale o podobných plánoch bezvýsledne počúvame už roky.

Ťažko do nich budú prichádzať väčší investori, ak pre nich nemá kto pracovať, hoci na papieri by ľudí našli. ROMAN PATAJ vedúci oddelenia publicistiky

[Späť na obsah]

22. Východ prepadol. Žiaci tam majú najhoršiu matematiku [19.01.2018; Hospodárske noviny; Titulná strana; s. 1,3; Romana Gogová]

MONITOR Slovenskí piataci majú rozdielne vedomosti. Najhoršie dopadli Košický a Prešovský kraj. Romana Gogová Bratislava – Ako sú na tom slovenskí piataci so školskými vedomosťami? Výsledky celoštátneho

novembrového testovania zverejnil rezort školstva včera: z 30 otázok dokázali naše deti vyriešiť správne z

matematiky a zo slovenčiny iba 19. Riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní Romana Kanovská označila výsledky za pomerne uspokojivé. Problémom sú priepastné rozdiely medzi krajmi. Test, ktorý písalo viac ako 45-tisíc piatakov, dopadol podobne ako minulý. Žiaci dosiahli z matematiky priemerne 61,7 percenta, zo slovenčiny to bolo 62,8. Pred rokom dosiahli z matematiky 62,3 percenta a zo slovenčiny 63,1. Aj keď je ministerstvo školstva spokojné, priemer krajiny znižuje jej východná časť. „Keď sa pozrieme na úspešnosť

krajov, vidíme významné rozdiely,“ upozorňuje riaditeľka ústavu Kanovská. Kým napríklad v matematike je najúspešnejším krajom Bratislavský s 73,5 percenta, ten Košický prepadol a dosiahol najhoršie výsledky – iba 57,8 percenta. Deťom robili najväčšie problémy otázky z geometrie. Rovnako je to aj zo slovenčiny, bratislavskí žiaci dosiahli priemer 70,6 percenta, košickí, ktorí sú na poslednom mieste, majú výsledok o viac ako 12 percent horší. Rezort vidí problém v zlom zázemí žiakov. Inak povedané, vysoká nezamestnanosť ide ruka v ruke so slabými výsledkami. „Roztvárajúce sa nožnice“, ako Kanovská nazvala veľké rozdiely, chcú zmenšovať podporou škôl, ktoré sa deťom venujú aj po vyučovaní. „Školské družiny dostanú viac prostriedkov, aby mohli pracovať s deťmi z najproblematickejších skupín,“ povedala ministerka Martina Lubyová.

Pokračovanie na strane 3 Dokončenie zo strany 1 Rezort vzdelávania pripravuje aj ďalšie zmeny. Ministerka Martina Lubyová o presných opatreniach hovoriť

nechcela. Málotriedky si vedú dobre Priepastné rozdiely riaditeľka NÚCEM Romana Kanovská ilustrovala aj na porovnávaní okresných výsledkov

testov z matematiky. Žiaci z okresu Bratislava I dosiahli najlepšie výsledky, až 79,1 percenta. Najhoršie dopadol okres Gelnica, kde piataci priemerne získali len 40,4 percenta. Šéfka školstva vyzdvihla, že rozdiel medzi bežnými školami a neplnoorganizovanými, alebo takzvanými málotriedkami, vôbec nevidieť. Podľa Lubyovej

treba prípadné rušenie či zlučovanie škôl posudzovať individuálne. Rovnako je to aj v prípade cirkevných a súkromných škôl. Oproti štátnym sú ich výsledky porovnateľné a riaditeľka NÚCEM nazvala rozdiely štatisticky nevýznamné.

Prvé relevantné výsledky Prvýkrát bolo testovanie celoplošné. Doterajšie piatacké monitory, na ktorých sa zúčastňovalo približne

päťtisíc žiakov, preto Lubyová označila za pilotné. Podľa nej máme tentoraz v rukách prvýkrát relevantné

výsledky. Počas novembrového testovania premerali vedomosti na 1 481 základných školách. Tlačová

konferencia však nezačala bežne. Po ministerke si slovo zobral predseda klubu SNS Tibor Bernaťák, ktorý v mene národniarov vyjadril Lubyovej plnú podporu strany. Pripomenul, že ministerka má voľnú ruku a môže

rezort viesť podľa svojich predstáv. Priemerná úspešnosť piatakov podľa krajov Kraj Matem

atika Slovenčina a

literatúra Bratislavský 73,5 10,6 Žilinský 69,3 65,2 Trenčiansky 69,1 65,5 Trnavský 66,4 63,9 Nitriansky 64,8 64,5 Banskobystr

ický 60,2 61,3

Prešovský 59,2 57,2 Košický 57,8 57,1

[Späť na obsah]

23. Ak chcete zmenu, musíte sa vy začať sťažovať [19.01.2018; Plus jeden deň; AKTUÁLNE; s. 2,3; Radovan Jankovič;paj]

Ministerka školstva Martina Lubyová (50) nevie ovplyvniť počet tried osemročných gymnázií, riaditeľom

odkazuje: Rezort školstva čelí ďalšej kritike. Krátko po tom, ako ministerka Martina Lubyová v úrade zmenila

fungovanie analytického útvaru, prišli na rad osemročné gymnáziá. Okresný úrad v Bratislave na základe nového zákona rozhodol, že v tomto roku mnohé z elitných škôl nebudú môcť otvárať prvé ročníky.

Ministerstvo školstva koncom minulého roka rozhodlo, že počet žiakov na osemročných gymnáziách sa musí znížiť. Podľa šéfky rezortu Martiny Lubyovej výsledky medzinárodného testovania PISA ukázali, že žiaci

spomínaných gymnázií sa vo svojich vedomostiach začínajú približovať žiakom základných škôl. Podľa zákona tak školy tento rok môžu prijať na osemročné štúdium maximálne 5 percent uchádzačov. Najväčší problém spôsobili kvóty v Bratislavskom kraji, kde je osemročných gymnázií najviac. Okresný úrad totiž paradoxne rozhodol neotvoriť prvé ročníky v školách, ktorých žiaci dosahujú vysoko nadpriemerné výsledky. Líderka OĽaNO Veronika Remišová upriamila tiež pozornosť na to, že zatváranie tried sa týka najmä cirkevných škôl. SNS obvinila z ich zámernej likvidácie, proti čomu sa šéf poslaneckého klubu národniarov Tibor Bernaťák rázne ohradil. Europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA) vyzvala ministerku Lubyovú, aby v rámci svojich kompetencií

ihneď konala. „Z jedenástich gymnázií, ktoré sa nachádzajú v Bratislave, budú môcť otvoriť brány pre prvákov v septembri iba dve,“ vyčíslila. Šéfka rezortu školstva kritikom odkázala, že rozhodovanie o konkrétnych školách

nepatrí do jej právomocí. „Kompetencie majú školské odbory v rámci okresných úradov, ktoré zas spadajú pod ministerstvo vnútra,“ vyhlásila ministerka s tým, že jej rezort môže zakročiť až ako odvolací orgán v druhom

stupni. Na obmedzenie kapacít osemročných gymnázií by sa tak museli sťažovať predovšetkým ich predstavitelia. Lubyová zároveň avizovala, že jej zámerom je 5-percentné kvóty na nadaných žiakov dvojnásobne zvýšiť. V tejto iniciatíve ju podporuje aj minister vnútra Robert Kaliňák. Situáciu s gymnáziami plánuje Lubyová prebrať aj s

bratislavským županom Jurajom Drobom, ktorý v úrade nedávno zamestnal svojho straníka a tímlídra SaS pre školstvo Branislava Gröhlinga. Radovan Jankovič, paj, FOTO: tasr, archív

Odborník o tom, koľko talentovaných detí máme na Slovensku Známy pedagóg Miron Zelina hovorí, že 5-percentná kvóta pre osemročné gymnáziá, ktorých cieľom je

podchytiť výnimočné talenty v jednotlivých oblastiach, vychádza z výskytu nadaných detí v populácii. „Pri 10-percentnej kvóte budú prijímať aj žiakov bez intelektového nadania, čím sa stratí zmysel osemročných gymnázií,“ zdôrazňuje Zelina. Vysvetlil, že keby sme mali v Bratislave 10 % detí s IQ nad 130, boli by sme mimoriadnou krajinou v celom svete. „Pokiaľ znížime kritérium intelektového nadania, nebudú sa osemročné gymnáziá takmer ničím líšiť od klasických,“ hovorí skúsený pedagóg.

Foto: Počet osemročných gymnázií klesne.

[Späť na obsah]

24. Testovanie piatakov ukázalo [19.01.2018; Pravda; Slovensko; s. 2,3; Ivana Štefúnová]

Ivana Štefúnová Bratislava Piataci základných škôl z východného Slovenska opäť dosiahli v testovaní horšie výsledky ako ich spolužiaci

zo západu. Manko v úspešnosti pri matematike medzi okresmi Bratislava I a Gelnica dosiahlo takmer 40 percent. Odborníci za tým vidia zlú sociálnu situáciu rodín aj nekvalitných pedagógov. Volajú po systémových zmenách. Ministerstvo školstva vkladá nádej do lepšej podpory školských klubov, kde sa môžu doučovať slabší žiaci.

„Trend roztvárajúcich sa nožníc pokračuje. Čím vyššia nezamestnanosť a horšia sociálna situácia detí, tým horší

výsledok," konštatovala riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Romana Kanovská o záveroch celoslovenského Monitora 5. Žiaci Bratislavského kraja dosiahli 73-percentnú úspešnosť pri riešení úloh z matematiky a 71-percentnú zo slovenčiny, ich spolužiaci z Košického kraja zaostali za nimi o 15 percent. Najväčší rozdiel sa ukázal medzi okresmi Bratislava I a Gelnica, kde deti z východného okresu urobili test z matematiky priemerne na 40 percent, v bratislavskom okrese to bolo takmer na 80 percent. „Najhoršie výsledky v slovenčine aj v matematike dosahovali žiaci z Prešovského a Košického kraja," doplnila Kanovská. Podľa nej deti v rodinách, kde je podpora rodičov slabšia, by mali tráviť viac času po vyučovaní v školských kluboch. „To je priestor, kde môžu žiaci dostať doučovanie, venuje sa im kvalifikovaný pedagóg a môžu na sebe pracovať," pripomenula šéfka národného ústavu.

Veľké regionálne rozdiely si rezort školstva uvedomuje a opatrenia na ich zníženie zavádza postupne. Jedným z nich podľa ministerky školstva Martiny Lubyovej (nom. SNS) bola zmena vo financovaní školských

družín minulý rok, od ktorej si sľubuje zlepšenie prospechu žiakov. „Peniaze dnes kluby nedostávajú podľa počtu potenciálnych detí, ale od skutočného počtu žiakov v družine. Vďaka tomu a zvýšeniu koeficientov tak majú kluby viac peňazí," vysvetlila ministerka. Do úvahy ešte podľa nej pripadá posilnenie počtu psychológov či sociálnych

pracovníkov na školách, ktorí by pomáhali učiteľom. Téme sa chce venovať aj v rámci prípravy Národného programu výchovy a vzdelávania. „Budeme skúmať, či za rozdielmi stojí len nezamestnanosť," avizovala Lubyová. Pod regionálne rozdiely sa podľa sociologičky Sylvie Porubänovej podpisuje aj kvalita učiteľov.

„Sociálne zázemie a rodina sú len jedným z participujúcich prvkov na vzdelávaní žiaka, hlavnú zodpovednosť nesie škola," mieni odborníčka. Problémom sú podľa nej nielen nekvalitní pedagógovia, ale aj ich nedostatok. „Často o kvalitu ani nemôže ísť. Školy sú rady, že dokážu naplniť úväzky a pokryť všetky predmety učiteľmi," konštatovala sociologička. Na úrovni vzdelávania sa podľa nej podieľa aj zlá materiálno-technická vybavenosť škôl. „Pedagóg tak nemá vytvorené podmienky na zaujímavé a dôstojné učenie, čo by motivovalo aj žiakov," upozornila Porubänová. Riaditelia základných škôl priepasť vo vzdelanosti odôvodňujú sociálnou situáciou žiakov. „Učitelia sa všade veľmi snažia, ale pokiaľ tam nie je domáca príprava, nastáva u pedagóga pocit frustrácie či nezmyselnosti práce, keď dlhodobo nemá na čom stavať," hovorí Antónia Mundelová, riaditeľka Základnej školy Požiarnická Košice. Chýbajúca rodičovská podpora sa podľa nej podpisuje aj pod nedostatočnú dochádzku. „Ďalším problémom je, keď žiak nerozpráva spisovne po slovensky, pretože je z domu zvyknutý komunikovať napríklad po rómsky. Vzniká tak bariéra, dieťa si nevie si prečítať zadanie, chýba čitateľská gramotnosť," vymenovala riaditeľka. Školy na východe Slovenska sa podľa riaditeľky Základnej školy Palín v Michalovskom okrese Evy Tchúrikovej navyše boria s odlivom žiakov. „Rodičia ich berú na nejaký čas do zahraničia, kde však nechodia aj rok do školy, čo je po ich návrate len veľmi ťažké dobehnúť. Žiak navyše stratí návyk učiť sa," priblížila riaditeľka s tým, že rozdiely medzi regiónmi spôsobuje aj slabá podpora zo strany rodiny či štátu. „Mnohé deti mi povedali, že ony sa učia pre úrad práce, ten sa postará," konštatovala Tchúriková. Nedostatočné rodinné zázemie sa prejavuje najmä u starších žiakov. „Do piateho ročníka sa snažíme deti motivovať, aby chodili do družiny, kde sa im venujeme, ale potom je to horšie," uzatvorila riaditeľka. Celoslovenské testovanie žiakov 5. ročníka základných škôl sa uskutočnilo minulý rok v novembri na 1 481 základných školách. Priemerná úspešnosť žiakov v teste z matematiky bola 64,7 percenta, v slovenskom jazyku a literatúre dosahovali žiaci priemerne 62,8 percenta. Testy písalo 45 080 piatakov. Cieľom testovania piatakov je zisťovanie úrovne vedomostí a zručností žiakov, s akými vstupujú na druhý stupeň základnej školy. Preskúšania sa zúčastnili aj žiaci so zdravotným znevýhodnením či deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Budeme skúmať, či za rozdielmi stojí len nezamestnanosť. Martina Lubyová ministerka školstva

foto: Ministerka školstva Martina Lubyová (vpravo) a riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní

vzdelávania Romana Kanovská. [Späť na obsah]

Slovakia Online s.r.o., Riazanská 57, 831 03, Bratislava, Slovak Republic