nÁzov vysokej Školy - uniag.skcrzp.uniag.sk/.../g/9177375d456944c8a4e7036c83873024.docx · web...
Post on 29-Dec-2019
2 Views
Preview:
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNÉHO
ROZVOJA
2124092
LOKALIZÁCIA PRIEMYSLU V REGIÓNE A JEHO VPLYV NA VYBRANÉ ZLOŽKY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
2011 Barbora Gáliková, Bc.SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNÉHO
ROZVOJA
2124092
LOKALIZÁCIA PRIEMYSLU V REGIÓNE A JEHO VPLYV NA
VYBRANÉ ZLOŽKY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
Diplomová práca
Študijný program: Environmentálne manažérstvo
Študijný odbor: 1615800 Environmentálny manažment
Katedry: Katedra ekológie
Vedúci práce: Mgr. Marián Kotrla, PhD.
Nitra 2011 Barbora Gáliková, Bc.
AbstraktProblematika životného prostredia sa každého z nás bytostne dotýka a čoraz viac
ľudí hľadá spôsoby, ako možno pomôcť životnému prostrediu. Štát sa snaží pomocou
regulačných opatrení zmenšiť negatívne dopady činnosti ľudí na životné prostredie. Mnohí
však vidia za všetkým len peniaze a neuvedomujú si, že dôsledky sa môžu prejaviť neskôr.
Hlavným cieľom diplomovej práce bolo lokalizovanie priemyslu v okrese Hlohovec
a posúdenie jeho vplyvu na vybrané zložky životného prostredia: vodu, ovzdušie a pôdu.
Diplomová práca sa skladá zo štyroch častí. V prvej časti sme venovali pozornosť
poznatkom od vybraných autorov, ktorí sa zaoberali problematikou životného prostredia,
priemyslom a vplyvom jednotlivých priemyselných činnosti na životné prostredie.
V druhej časti sme si vymedzili riešené územie. Následne sme sa zaoberali fyzicko-
geografickou a socioekonomickou analýzou tohto územia. V tretej časti sme lokalizovali
priemysel podľa jeho pôsobenia na území, rozdelili sme priemysel podľa klasifikácie
NACE rev. 2 a vyhodnotili dopady priemyselných podnikov na stanovené zložky
životného prostredia. Na základe dostupných výsledkov sme zistili, že jednotlivé zložky
životného prostredia nie sú výrazne ovplyvnené priemyslom, ktorý sa nachádza priamo na
území okresu Hlohovec. Môžeme konštatovať, že na znečistení okresu Hlohovec zo
všetkých priemyselných odvetví vplýva najmä priemysel zastúpený podnikmi Enviral a.s.,
Zentiva a.s. a Slovnaft. V záverečnej časti sme navrhli riešenia, ktoré by pomohli zlepšiť
stav životného prostredia.
Kľúčové slová: priemysel, životné prostredie, voda, pôda, ovzdušie, okres Hlohovec
Abstract
The issue of the environment concerns every one of us, thus more and more people
are looking for ways to help the environment. The government is trying to reduce negative
effects of people’s activities on the environment by introducing regulatory measures.
Unfortunately, many people only focus on their own profit and do not realize that the
consequences may appear later. The main objective of this Master’s thesis was to localize
industry in Hlohovec region and to assess its influence on the chosen elements of the
environment: water, air and soil. The thesis consists of four parts. The first part summarizes
knowledge by selected authors who dealt with the environment, industry and the impact of
industrial activities on the environment. In the second part we defined the studied area and
made physical-geographical and socio-economic alalyses of this area. In the third part we
localized industries according to their effects on the studied area, we characterized
industries according to NACE rev. 2 classification and we assessed the impact of industrial
companies on the selected parts of the environment.
From the obtained results we observed that the individual elements of the environment are
not significantly affected by the industries located directly in the Hlohovec region. We can
conclude that pollution of environment concerns in Hlohovec region is due mainly to the
industries represented by the companies Enviral a.s., Zentiva a.s. and Slovnaft. In the last
part of the thesis we proposed solutions which could help to improve the environment.
Key words: industry, environment, water, soil, air, Hlohovec region
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne, a že som
uviedla všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce.
V Nitre 22.04. 2011
podpis autora DP
Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Mgr. Mariánovi Kotrlovi, PhD.
za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej
diplomovej práce.
Obsah
Zoznam použitých skratiek 8
Úvod 9
1 Súčasný stav riešenej problematiky 101.1Priemysel 101.1.1 Lokalizácia priemyslu 121.2 Životné prostredie 131.2.1 Zložky životného prostredia a ich charakteristika 151.3 Vplyv vybraných priemyselných odvetví na ŽP 181.3.1 Vplyv ťažobného priemyslu 181.3.2 Vplyv chemického priemyslu 191.3.3 Vplyv hutníckeho priemyslu 201.3.4 Vplyv energetického priemyslu 201.3.5 Vplyv celulózového priemyslu 201.3.6 Vplyv IT priemyslu 211.4.7 Vplyv automobilového priemyslu 21 2 Cieľ 223 Metodika práce 233.1 Lokalizácia objektu skúmania 23 3.1.1 Fyzicko-geografická analýza územia 233.1.2 Demografická analýza územia 253.2 Spôsob získavania údajov 273.3 Použité metódy vyhodnotenia a interpretácie 27
4 Výsledky práce 28
4.1 Analýza priemyslu v okrese Hlohovec 284.1.1 Rozdelenie priemyslu v okrese Hlohovec podľa klasifikácie SK Nace 304.1.2 Rozdelenie podnikov podľa velkosti a počtu zamestnancov 314.2 Vplyv priemyslu na vybrané zložky ŽP v okrese Hlohovec 334.2.1 Dopady na vodu 334.2.2 Dopady na ovzdušie 38 4.2.3 Dopady na pôdu 48
5 Návrh na využitie výsledkov 52
6 Záver 54
7 Použitá literatúra 55
Zoznam použitých skratiekBČOV- biologická čistička odpadových pôd
BOZP – bezpečnosť a ochrana pri práci
BSK5 – biochemická spotreba kyslíka
BSK 5 ATM – biochemická spotreba kyslíka s potlačením nitrifikácie
CHSK - CR – chemická spotreba kyslíka dichróman didraselný
ČOV – čistiareň odpadových
Hc - Hlohovec
IKT- informatika a komunikačné technológie
NEIS – národný emisný informačný systém
OÚŽP – obvodný úrad životného prostredia
OZ – odštepný závod
PPKP- plošného prieskumu kontaminácie pôd
SAŽP – Slovenská agentúra životného prostredia
SHMÚ – Slovenský hydrometeorologický ústav
SR – Slovenská republika
STN – Slovenská technická norma
ŠÚ SR – Štatistický úrad Slovenskej republiky
TKO – tuhý komunálny odpad
TZL – tuhé znečisťujúce látky
ÚPSVaR – úrad práce sociálnych vecí a rodiny
v.d. – výrobné družstvo
Z.z – Zbierka zákona
ŽP – životné prostredie
Úvod
Životné prostredie predstavuje priestor, kde sa všetci pohybujeme. Nedajú sa
presne vymedziť jeho hranice. Zabezpečuje všetky podmienky, ktoré sú potrebné pre
existenciu života v prírode.
Hodnoteniu zložiek životného prostredia sa v minulosti nevenovala veľká
pozornosť. Tieto zložky sa začali monitorovať na základe zhoršenej kvality jednotlivých
zložiek. Nevieme úplne eliminovať dopady našich predkov, ale môžeme postupne
zmierňovať dopady.
V súčasnosti sa monitoruje situácia jednotlivých zložiek už pred uskutočnením
jednotlivých činností, ktoré by mohli negatívne vplývať na životné prostredie. Pred
uskutočnením sa vypracováva štúdia, ktorá ukazuje, aký dopad bude mať realizácia
danej činnosti. Pri umiestnení podniku by sme mali brať do úvahy všetky lokalizačné
činitele, ktoré by pomohli eliminovať zhoršenie kvality ŽP.
Pomocou čiastkových monitorovacích systémov vieme zhodnotiť stav
jednotlivých zložiek životného prostredia. Na Slovensku máme 10 čiastkových
monitorovacích systémov. Monitorovanie pomocou týchto systémov sa robí
nerovnomerne. Vo väčšine prípadov sa vychádza z údajov z minulosti. Venuje sa
pozornosť hlavne zaťažením územiam. Na základe týchto monitoringov vypracovala
Slovenská agentúra ŽP správy o stave životného prostredia v Slovenskej republike.
Človek svojimi činnosťami prispieva k degradácii zložiek ŽP. Degradáciu zložiek
ŽP spôsobuje najmä priemysel, poľnohospodárstvo alebo doprava. Najviac z týchto
činnosti je monitorovaný priemysel, keďže v minulosti degradoval vo veľkej miere ŽP
a zanechal v mnohých prípadoch negatívne dôsledky.
V práci sa pokúsime ponúknuť hodnotenia stavu ŽP v okrese Hlohovec, na
základe interpretácie dostupných údajov, využitia fyzicko-geografickej
a socioekonomickej analýzy sledovaného územia.
1 Súčasný stav riešenej problematiky1.1 Priemysel
Rozprýmová a Sedláčková (2007) tvrdia, že priemysel je významným odvetvím
svetového hospodárstva. Priemysel veľmi rýchlo zavádza do výroby vedecké objavy
a technické vynálezy.
Podľa Čutkovej a Donovala (2004) do priemyselnej produkcie sa zahŕňa:
- ťažba nerastných surovín;
- priemyselná výroba;
- výroba a rozvod elektriny, vody a plynu.
Lieszkovska (2008) tvrdí, že sa priemysel delí podľa postavenia výrobného procesu k
východiskovým surovinám na primárny, sekundárny a terciárny. Do primárneho priemyslu
patrí ťažba surovín zo zeme, oceánov alebo zo vzduchu. V praxi sa často označuje aj ako
ťažobný priemysel. Sekundárny priemysel zahŕňa strojovú veľkovýrobu tovarov. Spracúva
suroviny získané primárnym priemyslom a poľnohospodárske produkty. Známy je aj pod
názvom spracovateľský priemysel. Terciárny priemysel obsahuje opravárenskú činnosť a
vybrané služby, vrátane služieb spojených s predajom priemyselných výrobkov.
Iný druh delenia:
- ťažký priemysel: výroba prevažne výrobných prostriedkov strojárenských a obrábaní
kovov, hutníctvo železa a neželezných kovov, ťažobného priemyslu atd .
- ľahký priemysel: spotrebné predmety (Židková a i. 2007).
Jednotlivé priemyselné odvetvia majú v hospodárstve odlišnú úlohu, a to je len jeden
z významnejších faktorov určujúcich ich poslanie a postavenie v ekonomike štátu (Sedlák a i.
2010).
Dulayová, (2007) tvrdí, že priemysel sa svojou každodennou činnosťou bytostne
dotýka životného prostredia. Ministerstvo ŽP dáva priemyselníkom limity pre ochranu
zdravého životného prostredia. Tieto limity by nemali byť pre priemysel likvidačné, ale
súčasne musia byť nekompromisné, aby všetkých motivovali správať sa k životnému
prostrediu ohľaduplne a preventívne.
V rámci priemyselnej výroby možno dlhodobo pozorovať trend smerujúci k ochrane
životného prostredia. Tento trend sa v rámci SR prejavuje predovšetkým v obmedzovaní,
prípadne až v zastavovaní tých výrob, ktoré vykazujú najnegatívnejší vplyv na životné
11
prostredie. Dôsledkom tejto skutočnosti je aj zavádzanie nových výrobných technológií a
postupov do priemyslu, prostredníctvom čoho sa postupne darí usmerňovať priemyselnú
výrobu k cieľom vytýčeným pre túto oblasť hospodárstva v Národnej stratégii trvalo
udržateľného rozvoja (SAŽP, 2002).
Spotreba materiálových zdrojov a energie v priemyselnej výrobe vyjadruje náročnosť
odvetví priemyselnej výroby na vstupné zdroje a nepriamo vyjadruje vzťah k životnému
prostrediu (SAŽP, 2001).
V mnohých firmách však existuje určitá zdržanlivosť v aktivitách v prospech
životného prostredia. Vyplýva to zrejme z uvedomenia si nákladov, ktoré environmentálna
politika a s ňou súvisiace legislatívne predpisy kladú na priemyselné podniky (Šebo, 2008).
Priemysel v SR je významným producentom znečistenia životného prostredia. Z
technologických výrobných procesov pochádza výše 49 % všetkých emisií vypúšťaných do
ovzdušia (tuhé emisie 48 %, oxid siričitý 32 %, oxid dusíka 44%, oxid uhoľnatý 72 %). V
roku 2002 vyprodukoval tretinu čistenej odpadovej vody vypúšťanej do vodných tokov a až
91% znečistenej odpadovej vody. Predstavuje najvýznamnejší sektor z hľadiska celkovej
produkcie odpadu. Dokumentuje to 49 % podiel na ich produkcii s výrazným zastúpením v
produkcii nebezpečných odpadov 89% a ostatných odpadov 44%. Prezentácia vplyvu
priemyslu na životné prostredie je vzťahovaná na vybrané odvetvia, ktoré signifikantné
ovplyvňujú životné prostredie (Lopušný, Šuchová, 2006).
Európsky priemysel prechádza súbežne s celosvetovými trendmi viacerými zmenami
(Nemcová, 2003).
Podľa Korca (2003) vplyv priemyslu na región sa mení so zmenou mierky regiónu, či už
ide o mikro-, mezo-, alebo makroregióny. Napriek tomu môžeme definovať nasledovné smery
vplyvu priemyslu na región, ktoré platia všeobecne pre regióny všetkých mierok:
- priemysel vystupuje ako hlavný producent úžitkových hodnôt a zároveň ako jediný
producent výrobných prostriedkov a realizátor technického pokroku v odvetví
materiálnej výroby a služieb.
- so vznikom priemyslu bolo urýchlené prehlbovanie deľby práce, a to územnej
i odvetvovej.
- rozvoj priemyslu je úzko spojený s rozvojom urbanizácie.
- priemysel formuje priestorovú štruktúru hospodárskeho potenciálu jednotlivých
regiónov a je hlavným nositeľom zmien v tejto štruktúre.
12
- realizáciou vedecko-technického pokroku vytvára priemysel materiálne predpoklady
pre zmeny v charaktere a zákonitostiach rozmiestnenia jednotlivých sociálno-
ekonomických aktivít.
- priemysel je hospodárskou činnosťou, ktorá výraznou mierou ovplyvňuje prírodné
prostredie, podieľa sa na tvorbe novej kultúrnej krajiny a tak vytvára životné
podmienky pre značnú časť svetovej populácie.
Základnou teritoriálnou jednotkou priemyselnej výroby je závod. Súhrn vzájomne
organicky spätých závodov vytvára vyššiu formu so svojráznou štruktúrou, špecializáciou
a spoločnou dopravno-geogafickou polohou, ktorú nazývame priemyselný komplex (Baková
a i. 2005).
1.1.1 Lokalizácia priemyslu
Lokalizáciou rozumieme geografické miesto, na ktoré majú byť umiestnené výrobné
faktory, ktoré tvoria podnik za účelom realizácie materiálnych statkov, alebo účelom
realizácie materiálnych statkov, alebo uskutočňovania služieb. Je to miesto, kde je
najvýhodnejšie uskutočňovať podnikateľskú aktivitu (Manduchová, Neumanová, 2007).
Popjaková (1997) tvrdí, že podľa chronologického vývoja, ale aj šírky záberu, ktorú sa
podarilo v jednotlivých prácach zamerať , resp. teóriách zachytiť môžeme teórie lokalizácie
rozdeliť do niekoľko skupín:
- špeciálne teórie lokalizácie,
- všeobecné teórie lokalizácie,
- predvojnové teórie priestorového usporiadania ekonomických aktivít,
- povojnové teórie priestorového usporiadania.
Podľa Čerbu (2004) pri umiestňovaní (lokalizácii) priemyselného závodu do krajiny
musíme brať do úvahy komplexný krajinný potenciál, z neho je nutné vybrať tie vlastnosti,
ktoré môžu mať rozhodujúci vplyv na daný závod (kritické činitele lokalizácie, kritické
lokalizačné faktory).
Podľa Burgera, Malatinskéhon (2007) dôležitosť faktora pre lokalizačné rozhodnutie je
daný dvoma podmienkami:
- faktor má vplyv na náklady, alebo výnosy podniku (aj nepeňažné náklady,
strednodobé, dlhodobé následky).
- disponibilnosť, kvalita, alebo cena faktora musí byť priestorovo diferencovaná.
13
Ak sú obidva predpoklady splnené, vznikajú pre podnik v rôznych lokalitách rôzne
podmienky a podnik ich musí pri svojom lokalizačnom rozhodnutí zohľadňovať.
Vzťahy so zásobovacím a odbytovým trhom tvoria väčšinou najdôležitejšie spojenie s okolím
(Burger, Malatinský, 2007)
K dispozícii sú tieto priestorovo diferencované faktory:
1) input strana:
- prírodné zdroje (ich výskyt, zásoby),
- pracovné sily (kvalifikácia, organizovanosť, mzdová úroveň),
- dodávatelia tovarov a služieb (hustota podnikov, štruktúra odvetvia),
- informačná a inovačná dostupnosť (výskumné a transferové zariadenia).
2) output strana:
- prístup na trh (dopravné náklady, trhový potenciál, možnosti obchodných vzťahov).
Základ lokalizačného rozhodnutia tvoria: prístup na trh a disponibilita a cena inputov.
Informácie sú dôležité vo vzťahu na inovatívnu schopnosť podnikov a na ich strednodobú
konkurencieschopnosť. Najdôležitejšími lokalizačnými kritériami pre mnohonárodné podniky
sú hospodárska a politická stabilita, sila odborov, pracovný zmier, právny systém atď. Od
lokalizácie podniku závisí aj vývoj mesta alebo regiónu. Dopyt po výrobných faktoroch
prináša do regiónu platby za faktory a príjmy. Dopyt po výrobkoch (inputoch) vytvára trhy
pre iné podniky a ponuka výrobkov zvyšuje kvalitu trhu v regióne. Lokalizačné rozhodnutie
je kvázi ireverzibilné a zmeniť ho možno len s vysokými nákladmi (Burger, Malatinský,
2007)
1.2 Životné prostredie
Životné prostredie (ďalej ŽP) je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie
organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä
ovzdušie, voda, horniny, pôda a organizmy (§ 2 zákona č. 17/1992 Zb.).
ŽP je to komplexný mnohožlokový systém vytvorený a určený fyzikálnym,
chemickým, biologickým a samozrejme sociálnym prostredím, v ktorom človek žije
a realizuje svoje biologické, materiálne, sociálne a kultúrne potreby (Soták, 2003).
ŽP je bezprostredné späté s celkovým priemyselným, energetickým komplexom,
dopravou a cestovným ruchom každého vyspelého štátu, s jeho rozsiahlou investičnou
14
výstavbou, ťažbou a spracovaním surovín, poľnohospodárskou výrobou a odpadovým
hospodárstvom, inými slovami s celou sústavou významných potrieb nielen u nás, ale aj na
celom svete (Krasnec, Kozová, 2000) .
Pojem ,, životné prostredie" vychádza od jedinca, taxónu organizmu a populácie, v
súčasnosti však v hovorovom jazyku sa používa v plnom znení v prípade prostredia človeka
(Vološčuk, 2005).
ŽP je popri životnom štýle (spôsob života a práce), genetických faktoroch a úrovni
zdravotníckej starostlivosti jedným z rozhodujúcich činiteľov ovplyvňujúcich zdravotný stav
a tým aj dĺžku a kvalitu života človeka (Rapant a i., 2004).
ŽP pôsobí na človeka rôznymi vplyvmi a stránkami. ŽP človeka má nielen biologické
(fyziologické), ale mnohé ďalšie spoločensky podmienené stránky ako sú funkcie a hodnoty
politické, ekonomické, kultúrne, sociálne, etické, estetické a iné. Rešpektovanie všetkých
interakcií medzi človekom a jeho životným prostredím je základom komplexného chápania
obsahu problematiky životného prostredia človeka. Preto treba chápať životné prostredie ako
holisticky sa tvoriaci otvorený systém – produkt obojstranných vzťahov človeka a jeho
okolitého materiálneho sveta a tiež vzájomných vzťahov vo vnútri spoločnosti (Noskovič a i.,
2010).
Ladomerský (2003), že len vzdelaný a kultúrny človek, ktorý si uvedomuje, že doteraz
každá výroba je nejakým dielom pre ŽP škodlivá, si môže klásť ušľachtilé ciele
Starostlivosť o ŽP je možné rozdeliť na dve časti – na ochranu prostredia na jeho
tvorbu. Ochrana prostredia pred znečistením sa týka predovšetkým troch základných zložiek
t.j. ovzdušia, vody a pôdy (Dočkal, 2000).
Podľa Piatríka a i. (2003) životné prostredie je zdrojom energie a existencie živých
organizmov. Racionálne využívanie týchto zdrojov je predpokladom zachovania priaznivého
životného prostredia. Ľudská aktivita musí byť sprevádzaná od začiatku úvahami o
opatreniach na ochranu životného prostredia.
V ŽP človeka môžeme rozlíšiť niekoľko čiastkových prostredí:
- prírodné prostredie – prostredie vzniknuté a vytvorené prírodnými procesmi, v
posledných storočiach intenzívne pretvárané ľudskou činnosťou (prírodné
- prostredie v pôvodnom zmysle, t.j. bez vplyvu človeka , dnes už prakticky na Zemi
neexistuje)
15
- pracovné prostredie – v ňom prebieha pracovný alebo študijný proces ( v
produktívnom veku v ňom trávime pomerne asi 25 % svojho času)
- obytné prostredie – prostredie bytov, ľudských domov
- rekreačné prostredie – prostredie, kde človek trávi svoj voľný čas: športoviska, kina,
divadla.
Slábová (2006) tvrdí, že podľa priestorovej mierky môžeme ŽP členiť na:
- globálne ŽP
- makroprostredie – krajina s prírodnými zdrojmi, ovzduším, vodou, pôdou a biotou, ale
aj s produktami ľudskej činnosti
- mezoprostredie – napr. prostredie sídelných jednotiek
- mikroprostredie – napr. pracovné prostredie, obytné, kultúrne...
Industrializácia – populácia – urbanizácia– automobilizácia sú súčasné štyri hlavné
príčiny zhoršovania ŽP. Začalo to industrializáciou, ktorá od začiatku spôsobovala lokálne
problémy životného prostredia. Explózia ľudskej populácie, sústreďovanie obyvateľstva do
miest a gigantický rozvoj automobilizmu spôsobujú, že neobnoviteľné zdroje človeka sa
vyčerpávajú a v celosvetovom meradle neúnosne zaťažujú ŽP na Zemi. Aj obnoviteľné zdroje
v prepočte na jedného človeka sa výrazne zužujú, takže dochádza k tomu, že sa využívajú nad
únosnú mieru t.j. nad mieru ich reprodukčných schopností a pri nerozumnej spotrebe
negatívne ovplyvňujú environment (Ladomerský a i., 2003).
V súčasnom, čoraz viac poprepájanom svete nie je ľahké byť podnikateľom v
priemyselnej sfére. Každý výrobný podnik je neustále vystavený nesmiernemu množstvu
tlakov na plnenie požiadaviek z rôznych zdrojov - tzv. zainteresovaných strán. Ide o štyri
základné oblasti týchto požiadaviek - požiadavky ekonomické, sociálne, environmentálne a
etické. Tieto oblasti sa samozrejme čiastočne prelínajú a najdôležitejšie požiadavky vo
všetkých oblastiach sú pokryté právnymi predpismi, čím sa ich plnenie stáva povinným
(Soltés, 2003).
1.2.1 Zložky životného prostredia a ich charakteristika
Medzi základné zložky životného prostredia patrí vzduch, pôda, horninový podklad,
voda, rastlinstvo a živočíšstvo.
16
Voda
Voda v prírode a krajine má mimoriadne postavenie, pretože podmieňuje a ovplyvňuje
život rastlín a živočíchov. Význam vody v prírode nie je len v jej množstve a kvalite, ale aj
v prenos energie a látok v jej obehovom cykle (Pražan a i., 2004)
Noskovič a i. (2010) delí vody v prírode podľa pôvodu na:
- zrážkové vody,
- povrchové vody,
- podpovrchové vody.
Voda je nielen životne dôležitým ekologickým a ekonomickým zdrojom, ale aj
základnou charakteristikou prírodnej krajiny. Významnou špecifickou vlastnosťou je jej
obnoviteľnosť, ktorá je podmienená obehom vody v prírode. Povrchovými vodami sú vody
prirodzene sa vyskytujúce na zemskom povrchu. Sú nimi rieky, potoky a ostatné vodné toky,
občasne tečúce nesústredené vody ako aj jazerá a iné stojaté povrchové sústredenia vody
(Koreňová, 2009).
Hoci vody ako takej je na Zemi obrovské množstvo, treba si uvedomiť, že len nepatrné
množstvo sa dá využiť na pitné účely. Lumnitzer a i., (2006) tvrdí, že takmer 97 % z
množstva nachádzajúceho sa na zemi je slaná voda. Ostávajú nám 3 % z celkového množstva,
ktoré môžeme využívať na pitné účely a z nich 99 % je vo forme , ktorá sťažuje využívanie na
pitné účely.
Znečisťujúcimi látkami sú hlavne prchavé uhľovodíky, z ktorých sa skladajú pohonné
hmoty a rôzne mazivá. Do vody sa dostávajú pri ich dopĺňaní na čerpacích staniciach, pri
poruchách palivových nádrží, pri haváriách a pod. a to priesakom do spodných vôd.
Sekundárne sa povrchové vody znečisťujú kyslými dažďami spôsobených reakciou plynných
emisií zo spaľovacích procesov v motoroch a atmosférickou vodou (Majerník a i., 2005).
Pretrvávajúca prítomnosť viacerých znečisťujúcich látok v mnohých zdrojoch sladkej
vody na území Európy predstavuje hrozbu pre samotné vodné ekosystémy a zvyšuje riziko
ohrozenia verejného zdravia (Sumilasová, 2011).
Streďanský (2010) tvrdí, že znečisťovanie môže byť povahy:
- fyzikálnej - ktoré zapríčiňujú nerozpustné prímesi organického alebo
anorganického pôvodu.
- chemickej – prímesí tuhého kvapalného alebo plynného skupenstva sú vo vode
rozpustné. Sú to predovšetkým kyseliny, dusičnany, chloridy, sírany a iné.
17
- biologickej – rôzne druhy organizmov a ich metabolity (sulfán, metán a pod.).
Najnebezpečnejšie sú choroboplodné mikroorganizmy. Osobitnú pozornosť
vyžadujú rádioaktívne látky, ktorých účinky na organizmy sú veľmi nebezpečné.
Podľa pôvodu možno znečistenie deliť na:
- prírodné,
- antropogenné.
Podľa charakteru pôsobenia:
- bodové – napr. odpadové vody vypúšťané priamo do recipientu (priemyselné
podniky, mestská kanalizácia). Pri tomto type zdrojov je známy pôvodca,
množstvo a skladba znečisťujúcich látok a teoreticky ľahšia eliminácia,
- plošné – napr. skládky, odkaliská, poľnohospodárske pozemky, splachy zo
spevnených plôch atď. .
Ovzdušie
Stankovič (2006) tvrdí, že ovzdušie je jednou z dôležitých abiotických (neživých)
zložiek životného prostredia.
Atmosféra je zdrojom plynov, ktoré sú nevyhnutné pre život takmer všetkých
organizmov. Ovzdušie je zdrojom plynov potrebných pre život. Obsahuje 21 % kyslíka, ktorý
organizmy využívajú pri dýchaní a za normálnych podmienok 0,03 % oxidu
spotrebovávaného rastlinami pri fotosyntéze. Pomer týchto plynov v atmosfére je dôležitý z
hľadiska zachovania kvality životného prostredia. Okrem biologickej funkcie má vzduch aj
technickú funkciu. Veľmi často sa využíva vo výrobe ako surovina (napr. výroba plynov
frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu) resp. ako výrobný prostriedok (využitie
vzduchu ako chladiaceho alebo teplonosného média, ďalej vo vzduchoprúdnych zariadeniach
a sušiarňach).Pojmom znečisťovanie ovzdušia označujeme dej, pri ktorom sa vypúšťajú,
vnášajú znečisťujúce látky – emisie do atmosféry. Znečistenie ovzdušia je stav, pri ktorom sú
znečisťujúce látky – imisie prítomné v atmosfére. Medzi významné antropogénne zdroje
znečistenia patrí napr. doprava, energetika, priemysel, komunálne zdroje a spaľovne
(Orolímová, 2009).
18
Pôda
Na Zemi existuje veľké množstvo rôznych typov prostredia, ktoré je možné zaradiť
buď do suchozemských alebo vodných typov. Najzložitejšou časťou suchozemských
ekosystémov je nepochybne pôda (pedosféra) (Barančíková a i., 2009).
Pôda vzniká v určitom čase a priestore tam, kde sa stýkajú a spolu pôsobia sféry Zeme
litosféra, atmosféra, hydrosféra a biosféra (Noskovič a i., 2010).
Pôda tvorí najvrchnejšiu časť zemskej kôry a vzniká zvetrávaním povrchovej vrstvy
podložnej (materskej) horniny. Do tohto procesu vstupujú tiež celá rada abiogenných
(fyzikálne a chemické vlastnosti materskej horniny, vplyvy počasia) i biogenných faktorov
(pôsobením živých organizmov). Súbor všetkých pôd na Zemi sa nazýva pedosféra (Slábová,
2006).
Pôda priamo a nepriamo ovplyvňuje biodiverzitu. Samotný pôdny edafón je druhovo
veľmi pestrý a početný. Navyše, pôdne pomery priamo determinujú aj druhové zloženie
rastlín. Dôsledkom hospodárskej činnosti človeka, aj nesprávnym hospodárením na pôde
došlo v posledných desaťročiach k zníženiu biodiverzity poľnohospodárskej krajiny na
Slovensku (Kanianská, 2009).
Postavenie pôdy a potreba jej ochrany bolo oproti iným zložkám životného prostredia,
ako je ovzdušie, voda a biota, nedocenené a jej ochrana bola zabezpečovaná nepriamo alebo
sekundárne, hlavne formou legislatívnych opatrení zameraných na ochranu ovzdušia, vody,
opatrení prijatých pri nakladaní s odpadom či týkajúcich sa pesticídov a ekologického
poľnohospodárstva (Kanianská, 2007).
1.3 Vplyv vybraných priemyselných odvetví na ŽP1.3.1 Vplyv ťažobného priemyslu
Vplyvy ťažobných činností na životné prostredie môžu byť veľmi nepriaznivé. Odpad,
ktorý často obsahuje množstvo ťažkých kovov a chemikálií, môže vážne znečistiť spodné a
povrchové vody. Najmä v rozvojových krajinách sú komunity, ktoré bývajú v blízkosti baní,
odkázané na prístup k čistej vode, aby mohli uspokojiť svoje základné životné potreby. Úniky
toxických látok vplývajú na životné podmienky komunít a biodiverzitu. Väčšina ťažobných
procesov si vyžaduje obrovské množstvá vody potrebnej k oddeleniu cenných kovov a
minerálov od piesku alebo skaly. To vedie k znižovaniu vodných hladín, čo bez
najmodernejšieho a komplikovaného technického vybavenia sťažuje prístup k vodným
19
zdrojom. V Čile komunity farmárov ostro protestujú proti rozširovaniu ťažby zlata a medi,
pretože to vedie k nedostatku vody. Ťažba uránu ohrozuje ľudí rizikom ožiarenia
nebezpečnými dávkami rádioaktivity počas ťažby, prepravy a využívania uránu a
odstraňovania odpadu (okrem zrejmých rizík, ktoré predstavuje možnosť výroby jadrových
bômb a nehôd v jadrových elektrárňach).Ťažba zlata je povestná haváriami, ktoré spôsobujú
ťažké znečistenie životného prostredia. Aj keď existujú aj iné techniky, na ťažbu zlata sa ako
najlacnejšie možnosti bežne používajú ortuť a kyanid. Niektoré spoločnosti ťažiace zlato
vyhadzujú toxický odpad a hlušinu priamo do riek alebo oceánov. Inokedy sú za únik
toxického odpadu do vodných zdrojov zodpovedné havárie a nehody. Katastrofy sú bežné na
celom svete. Ohrozenie životného prostredia zatvorením bane nekončí. Uzavreté a opustené
projekty sa môžu stať ekologickou časovanou bombou, pretože sa ukázalo, že spoločnosti a
vlády nie sú ochotné vyčistiť toxickými látkami zamorené územia. Zanechávajú tak po sebe
„dedičstvo“, ktoré sa môže šíriť do okolitého prostredia (Priatelia Zeme, 2007).
Ťažba stavebných surovín by nemusela tak negatívne ovplyvňovať niektoré zložky ŽP
pokiaľ by dochádzalo k masívnejšiemu využitiu recyklácie materiálov zo stavieb
predchádzajúcej demolácii ( Kolektív CENIA, 2006).
1.3.2 Vplyv chemického priemyslu
V súčasnosti chemický sektor na Slovensku produkuje široké spektrum rafinovaných
ropných a petrochemických produktov, organických a anorganických chemikálií,
medziproduktov, poľnohospodárskych chemikálií, gumárenských a plastových výrobkov
(Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu, 2009).
Paleta chemických prevádzok je veľmi rozsiahla a tým je aj paleta produkovaných
exhalátov. Chemický priemysel vo väčšine prípadov znečisťuje ovzdušie plynnými exhalátmi
a parami. Na znečistenie odpadových vôd sa podieľa chemický priemysel podľa charakteru
výroby a stupňa čistenia odpadových vôd. Charakter odpadových vôd z chemickej výroby
ovplyvňuje toxicitu vôd a pôsobí negatívne na vodnú faunu a flóru, má vplyv na pH vody,
biologickú spotrebu kyslíka (veľký obsah organických látok). Produkuje veľa chemických
zlúčenín, ktoré sú biologicky perzistentné alebo sa degradujú pomaly. Chemický priemysel
prispieva aj k znečisteniu pôdy, a to nepriamo zo vzdušných exhalátov, ktoré sa v dažďovej
vode dostávajú do pôdy, tak aj priamo skladovaním tuhých odpadov, alebo nečistotami
tuhých hnojív a zložkami chemickej ochrany rastlín (Majerník a i., 2005).
20
1.3.3 Vplyv hutníckeho priemyslu
Hutníctvo ako priemyselné odvetvie zaoberajúce sa výrobou kovov, ich mechanickou,
tepelnou úpravou patrí medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia. Rozoznávame
hutníctvo železných a neželezných kovov. Životné prostredie ovplyvňuje hutníctvo hlavne
tvorbou odpadových produktov, ktoré môžu byť v pevnom, tekutom a v plynnom stave,
prípadne ich zmesi. Okrem priameho a nepriameho znečisťovania ovzdušia, vôd a pôdy
ovplyvňuje hutníctvo okolité prostredie aj hlukom, tepelným a svetelným žiarením a v
poslednom období sa sledujú aj radiačné účinky niektorých trosiek a hlavne oceľového šrotu
(Majerník a i., 2005).
1.3.4 Vplyv energetického priemyslu
Spotreba energie rastie v závislosti od počtu obyvateľstva a ich životnej úrovne, resp.
technologickej náročnosti. Niektoré prognózy počítajú zo zvýšeným počtu obyvateľstva za 20
rokov až 2,5 násobne avšak spotreba energie by sa mala zvýšiť až 11 krát. Najväčší podiel
pripadá na tuhé palivá, menší na kvapalné. Jadrová energia môže byť z niektorých hľadísk
považovaná za čistý zdroj aj napriek skutočnosti, že likvidácia rádioaktívnych odpadov je
problematická a pri spaľovaní plynných palív vzniká isté množstvo škodlivín. Náš štát v
porovnaní s inými európskymi krajinami má nepriaznivú energetickú základňu nakoľko uhlie
obsahuje vysoký podiel síry a popolčeka (Terek, Vostal, 1998).
1.3.5 Vplyv celulózového priemyslu
Priemysel so širokým sortimentom tovaru s využitým pre obaly, tlačoviny,
komunikácie, sanitárne využitie a domácnosti. Jeho prevádzka kladie vysoké nároky na
spotrebu prírodných zdrojov, energetiku a kapitál. Životný cyklus priemyslu je od ťažby
dreva cez spracovanie papiera až po produkciu odpadov poznačený dopadmi na životné
prostredie. Priemysel uvoľňuje počas výrobného procesu do ovzdušia oxidy dusíka, oxid
uhličitý, oxid siričitý. Niekedy je vylučovaný chlór a dioxíny. V produkcii skleníkových
plynov je priemysel na treťom mieste po chemickom a hutníckom priemysle. Odvetvie sa
vyznačuje veľkou spotrebou vody a chemikálií a následne vyprodukuje množstvo odpadovej
vody (Lopušný, Šuchová, 2006)
21
1.3.6 Vplyv IT priemyslu
Vedecká a výskumná činnosť v oblasti informatiky a komunikačných technológií
(IKT) má značný vplyv na životné prostredie. Pozitívny vplyv badať napríklad v Európe.
Dôkazom je napríklad častejšie nahrádzanie cestovania na rokovania videokonferenciami.
Problémom však zostáva, že vplyv IKT nie je merateľný tradičnými metódami. Na druhej
strane však vzniká problém so samotnými elektronickými zariadeniami. Tie obsahujú aj
viaceré toxické látky. V konečnom dôsledku je problémom aj neustále sa zvyšujúca spotreba
energie spojená s nárastom množstva elektronických zariadení. Výroba elektronických
zariadení spotrebúva energetické zdroje a produkuje uhlíkové emisie. Opotrebované
zariadenia zasa zväčšujú odpady (Lan Yi , Hywel, 2007).
1.3.7 Vplyv automobilového priemyslu
Automobilový priemysel pri svojom rozvoji vytvára problémy v dvoch smeroch. V
prvom rade využívanie automobilov v rastúcej doprave predstavuje zdroj vážnych a
narastajúcich problémov v ŽP. V druhom rade priemyselná výroba automobilov a ich
komponentov vyčerpáva viaceré obmedzené zdroje a v tej súvislosti vystáva aj otázka
opätovného využitia opotrebovaných automobilov. Keďže automobil resp. jeho súčasti patria
medzi nebezpečné odpady, ich likvidácii sa venuje čoraz väčšia pozornosť (Borovský, 2009).
22
2 Cieľ
Cieľom diplomovej práce je lokalizovať priemysel nachádzajúci sa v okrese
Hlohovec. Určiť najvýznamnejších priemyselných znečisťovateľov a zhodnotiť vplyv
priemyselnej činnosti na vybrané životné prostredie. Navrhnúť opatrenia na zlepšenie stavu
životného prostredia.
Parciálne ciele sú nasledovné:
- fyzicko-geografická analýza územia,
- socioekonomická analýza územia,
- rozdelenie priemyslu podľa klasifikácie SK NACE rev.2,
- rozdelenie podnikov podľa veľkosti a počtu zamestnancov.
23
3 Metodika práce3.1 Lokalizácia objektu skúmania
Objektom diplomovej práce je územie okresu Hlohovec. Okres Hlohovec je druhým
najmenším okresom Slovenska. Leží na východnom okraji Trnavského kraja, teda na
západnom Slovensku (Korec a i., 1997).
Súčasný okres vznikol na základe zákona č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom
usporiadaní Slovenskej republiky. Susedí s okresmi Topoľčany a Nitra, ktoré sú súčasťou
Nitrianskeho kraja a s okresmi Galanta, Piešťany a Trnava, ktoré sú súčasťou Trnavského
kraja. Okres Hlohovec je najmenším okresom Trnavského samosprávneho kraja s rozlohou
267,16 km2.
3.1.1 Fyzicko-geografická analýza územia
Z hľadiska geomorfologického členenia Slovenska podľa Mazúra, Lukniša (1980)
dotknuté územie spadá do:
- Sústavy: Alpsko – Himalájskej
- Podsústavy: Panónska panva
- Provincie: Západopanónska panva
- Subprovincie: Malá dunajská kotlina
- Oblasť: Podunajská nížina
- Celok: Dolnovažská niva
Územie okresu je na severe a východe tvorené výbežkami Považského Inovca,
východnú časť tvorí Trnavská tabuľa. Vo východnej časti dominuje rieka Váh, ktorá sa
zarezáva do roviny Trnavskej tabule a obmýva svahy Považského Inovca s nadväzujúcou
Nitrianskou pahorkatinou (Žibek, 2002).
Jadro okresu leží na Dolnovážskej nive, ktorá sa na západe dotýka trnavskej
pahorkatiny a na východe je od Nitrianskej pahorkatiny oddelená výbežkom Považského
Inovca. Najvyššiu polohu, 432 m n. m., dosahuje okres Holým vrchom v Považskom Inovci,
najnižšiu, 131 m n. m., v mieste výtoku Dudváhu v katastri obce Siladice (Pristaš, 2000).
Nivu Váhu pokrývajú usadené štrky, piesky a hliny. Pahorkatiny sú pokryté sprašami
a sprašovými hlinami. Výbežok Považského Inovca je budovaný prevažne triasovými
dolomitmi. Pozdĺž Váhu a Dudváhu je povrch územia okresu rovinatý, ďalej od nich sa
24
rozprestierajú pahorkatiny. Len výbežok Považského Inovca sa vyznačuje členitejším
vrchovinovým reliéfom (Tolmáči a i., 2008).
Väčšia časť územia okresu je odlesnená. Z pôvodných rozsiahlejších plôch lužného
lesa pozdĺž Váhu sa zachovali len zvyšky. V nevysokom Považskom Inovci sa vyskytujú
najmä dubové lesy, ktoré ako remízy nájdeme aj na Nitrianskej pahorkatine (Korec a i., 1997)
Okolie okresu Hlohovec patrí do teplej oblasti Slovenska, ktorá má miernu zimu s
priemernou januárovou teplotou -2,2 oC a teplé leto s priemernou júlovou teplotou 19,7 oC.
Vlhkostné pomery zodpovedajú nížinnej polohe okolia mesta. Maximum oblačnosti pripadá
na november a december (75 % pokrytia oblohy), minimum na september (47 %). Ročný úhrn
zrážok (619 mm) v dlhodobom priemere dosahuje približne množstvo, aké zodpovedá
nadmorskej výške územia. V ročnom chode zrážok je maximum vlahy v júli (82 mm) a
minimum v januári a februári (37 mm). V zime utvárajú tuhé zrážky snehovú pokrývku, ktorá
nemá trvalý ráz, býva prerušovaná. Výpar z povrchu pôdy je okolo 450 mm za rok. Na jar a v
lete je výpar iba o niečo menší ako sú zrážky v tomto období a teda priesak do podložia je iba
veľmi malý (Barančok a i., 1999)
Územím preteká rieka Váh, ktorá je najdlhšia slovenská rieka, pochopiteľne zároveň i
najvýznamnejším vodným tokom v predmetnom území.
Podľa hydrologických charakteristík patrí územie Hlohovca do vrchovinno-nížinnej
oblasti, pričom rieky tu majú snehovo-dažďový typ odtoku, s maximálnymi prietokmi v apríli
a minimálnymi v januári až februári. V území sa nachádza viacero menších alebo stredne
veľkých vodných plôch, ktoré sú prevažne v okolí Váhu a vznikli na miestach bývalých
štrkových jám. (Scarabeo s.r.o., 2008).
Východná časť okresu v oblasti Nitrianskej pahorkatiny pokrývajú hnedozeme. Pre
nivy Váhu a Dudváhu sú typické lužné pôdy černice a naivné pôdy fluvizeme. V považskom
Inovci sa vyskytujú najmä redziny (Korec a i., 1997).
25
3.1.2 Demografická analýza územia
Vývoj počtu obyvateľov patrí k základným ukazovateľom geografie obyvateľstva.
Rast počtu obyvateľstva súvisí s množstvom rôznych faktorov, hlavne s rastom pracovných
príležitostí, rastom národného dôchodku, s rozvojom vekovej a sociálnej štruktúry atď.
(Mládek, 1992). Rôzne kombinácie týchto faktorov ovplyvňujú vývoj počtu obyvateľstva.
Graf 1 Celkové zastúpenie mužov a žien v okrese Hlohovec k 31.12.2009
23,025
22,214
ženy
muži
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov ŠÚ SR, 2010
Podľa ŠÚ SR celkový počet obyvateľov okresu Hlohovec k 31.12.2009 je 45 239.
Podľa grafu 1 žije na území 22 214 mužov, čo predstavuje 49,1 % z celkového počtu
obyvateľov okresu Hlohovec. Zvyšných 50,9 % obyvateľov okresu Hlohovec tvoria ženy, čo
predstavuje 23 025 žien. V okrese môžeme sledovať miernu prevahu žien.
Počet obyvateľstva v danom okrese má klesajúci charakter. Počet zomretých
obyvateľov prevláda nad narodenými. Podľa porovnania v roku 2000 žilo v okrese Hlohovec
45 791 a v roku 2009 iba 45 239 obyvateľov. Hustota obyvateľov predstavuje hodnotu 169
obyvateľov/km2, čo zaraďuje okres Hlohovec medzi hustejšie osídlenie Slovenska.
Tabuľka 1 Veľkostná štruktúra sídiel okresu Hlohovec
Počet
obyvateľov 0 – 199 200 - 499 500 - 999
1 000 –
1 999
2 000 –
4 999
5 000 –
9 999
10 000 –
19 999
Počet obcí 1 5 10 4 3 0 0
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov ŠÚ SR, 2010
26
Okres Hlohovec je najmenším okresom Trnavského samosprávneho kraja s rozlohou
267 km2. Podľa tabuľky 1 sa v okrese Hlohovec nachádza 24 sídiel, z ktorých dve majú štatút
mesta. Hlavným centrom a zároveň aj najväčším mestom je okresné meste Hlohovec,
v ktorom žije 22 382 obyvateľov, čo predstavuje 49, 47 % obyvateľov okresu. Ďalej sa tu
nachádzajú 3 obce s počtom od 2 000 do 4 999 obyvateľov, 4 obce s počtom obyvateľov od
1 000 do 1 999 a 16 obci do 999 obyvateľov, z toho najmenšia má len 199 obyvateľov.
Až 98 % obyvateľstva sa hlási k slovenskej národnosti. Druhou najpočetnejšou
národnosť je česká, ku ktorej patrí aj moravská a sliezska. Má zastúpenie 0,6 % obyvateľstva.
Rómska národnosť predstavuje 0,4 % obyvateľstva. K maďarskej národnosti sa hlási 0,2 %
obyvateľstva. Na území žijú i národnosti ako rusínska, ukrajinská, nemecká, poľská a ruská,
ktoré sa však výraznejšie nepodieľajú na národnostnej štruktúre obyvateľstva.
Index starnutia vyjadruje 155,41 osôb v poproduktívnom veku pripadajúcich na 100
osôb v predproduktívnom veku. Priemerný vek obyvateľov je 39,14.
Tabuľka 2 Veková štruktúra obyvateľstva okresu Hlohovec
Počet obyvateľov
Spolu Muži Ženy
45 221 22 227 22 994
Predproduktívny vek - EU (0 - 14) 6 509 3 349 3 160
Produktívny vek – EU (15 - 64) 32 881 16 707 16 174
Poproduktívny vek - EU (65 - 100+) 5 831 2 171 3 660
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov ŠÚ SR, 2010
Podľa tabuľky 2 možno vidieť, že na území je 72,70 % obyvateľov v produktívnom
veku, 14,40 % obyvateľov je v predproduktívnom veku a 12,9 % je v poproduktívnom veku.
V okrese Hlohovec sledujeme vysoké zastúpenie obyvateľstva v produktívnom veku, čo sa v
budúcnosti prejaví v rýchlom náraste obyvateľstva v poproduktívnom veku. Ďalej sledujeme
nízke zastúpenie obyvateľstva v predproduktívnom veku, čo spôsobí nedostatočné dopĺňanie
ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
27
3.2 Spôsob získavania údajov
Prvý krok tvorby diplomovej práce tvorilo získavanie a zhromažďovanie potrebných
údajov. Tieto údaje nám poskytli nasledujúce inštitúcie: Obvodný úrad ŽP Hlohovec, Krajský
úrad ŽP Trnava, Mestský úrad Hlohovec, Enviral a.s., Slovenský vodohospodársky podnik
odštepný závod Piešťany, Vlastivedné múzeum v Hlohovci, SAŽP, Zentiva a.s., Bekaert a.s.,
Slovenské liehovary a likérky a.s., Štatistický úrad Trnava, Slovenská inšpekcia životného
prostredia so sídlom v Nitre, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch.
Poskytnuté údaje sme navzájom konzultovali a za odbornej pomoci sme vypracovali
textovú časť, tabuľky a grafy. Materiál diplomovej práce tvorili domáce a zahraničné literárne
zdroje, odborné časopisy a zborníky, internetové zdroje, právne predpisy a dokumentácie,
správy z vybraných inštitúcií.
3.3 Použité metódy vyhodnotenia a interpretácie
Pri vypracovaní diplomovej práce sme využívali nasledujúce metódy: syntézy, metódu
vysvetľujúceho opisu, analýzy a metódu riadeného rozhovoru.
Na základe riadeného rozhovoru sme získali informácie od pracovníkov jednotlivých
firiem a inštitúcii.
Metódu syntézy sme použili v prvej časti, kde sme sa zaoberali súčasným stavom
riešenej problematiky.
Pomocou metódy vysvetľujúceho opisu sme opísali skutočnosti zaoberajúce sa
fyzicko– geografickej sféry.
Metódu analýzy sme využili pri fyzicko-geografickej a socioekonomickej časti
vymedzeného územia. Analýzu sme ďalej využili vo výsledkoch práce, kde sme analyzovali
ukazovatele priemyselných činností, ktoré môžu mať vplyv na jednotlivé zložky ŽP.
28
4 Výsledky práce4.1 Analýza priemyslu v okrese Hlohovec
Prevládajúcimi odvetviami priemyslu v okrese Hlohovec sú farmaceutický, strojársky,
elektrotechnický a chemický.
Priemysel v okrese Hlohovec je najviac zastúpený priamo v meste Hlohovec,
Leopoldov a v obci Madunice. V meste Hlohovec je priemysel lokalizovaný do troch
hlavných priemyselných zón: Východ, Sever a Horná Sihoť.
V priemyselnej zóne Východ sa nachádzajú podniky : Bekaert Hlohovec a.s. , Zentiva
a.s. , Lubonas Drevo-Kovo, Agrofinal spol.s.r.o., Dratex s.r.o., DOSS-SK s.r.o.,
INSITUFORM - Hulín Rohrsanierungstechniken s.r.o., GEDONI s.r.o., Pauma spol. s.r.o.,
Vitis Pezinok spol. s r.o.. Cez túto priemyselnú zónu prechádza železničná trať Leopoldov -
Zbehy, ktorá slúži na dodávku surovín a transport výrobkov. Táto priemyselná zóna je
lokalizovaná vo východnom okraji časti mesta.
V priemyselnej zóne Sever sa nachádzajú 4 areály. V prvom areáli, na Šoltésovej ul.,
sa nachádzajú podniky ako Agua s.r.o., MAD - Ing. Ajpek Marián, METAS s.r.o., S&J
Pressburg plus s.r.o. betonáreň ZAPA beton SK, s.r.o a ďalšie menšie firmy. V druhom areáli
Stará hora sa nachádza Food Farm s.r.o. a Ingnis Decor s.r.o.. V treťom areáli pod Jašterom sú
AUDIX s.r.o., A-Z veľkoobchod s.r.o., BP Agro – Centrum s.r.o. a v štvrtom areáli Hošták sú
Ľubomír Kotán, OBI Centrum s.r.o.. Jednotlivé areály sú oddelené plochou
poľnohospodárskej pôdy. V zóne sa vyskytujú podniky priemyselnej výroby, ťažby nerastov,
poľnohospodárskej výroby, stavebníctva, skladového hospodárstva, veľkoobchodov a
nevýrobných služieb.
V priemyselnej zóne Horná Sihoť sa nachádza Faurecia Slovakia s.r.o., Vetter
Slovakia s.r.o., JMT SK s.r.o.. Táto zóna sa nachádza smerom z Hlohovca do Šulekova za
riekou Váh. Ako prvá tu postavila svoju výrobnú prevádzku spoločnosť Faurecia, ktorá je
dodávateľom pre automobilový priemysel. Vyrába sedadlá, palubné dosky, čalúnenie
a výfukové systémy pre (automobilový priemysel). Spoločnosť Faurecia Slovakia s.r.o.
momentálne stavia ďalšie priestory na rozšírenie výroby. Vetter spol. s.r.o. je potravinárska
firma, ktorá sa venuje baleniu sušeného ovocia. Spoločnosť JMT sa špecializuje na montáž
dosiek plošných spojov, ktoré sú určené do LCD televízorov. Táto priemyselná zóna má
rýchle napojenie na diaľnicu D 1, ktorá je najvýznamnejšou cestnou komunikáciou na území
Slovenskej republiky.
29
V priemyselnej zóne Leopoldov sa nachádzajú podniky: Meroco a.s., Enviral,
Slovenské liehovary a likérky a.s. a mnoho ďalších menších firiem. Všetky podniky sa
zaoberajú spracovaním poľnohospodárskych plodín z blízkeho okolia. Enviral vyrába
bioetanol ako prvý výrobca na Slovensku, ktorý sa využíva ako prísada do benzínu. Meroco
a.s. vyrába bionaftu, ktorý sa primiešava do nafty. Výroba bionafty prináša zníženie závislosti
od ropy a znižuje emisie skleníkových plynov. Slovenské liehovary a likérky a.s. je najväčším
a najvýznamnejším producentom liehu na Slovensku, v minulosti sa tu vyrábal aj kvasný 8
percentný ocot a sirupy.
V priemyselnej zóne Madunice sa nachádzajú spoločnosti: Hopi SK, VVISS s. r.o.,
Domoss Piešťany, ZAPA betón, SLOVASFALT s.r.o. a STRABAG s.r.o.. Táto priemyselná
zóna ma výbornú polohu z dôvodu, že sa nachádza na hranici okresov Hlohovec a Piešťany.
Cez túto priemyselnú zónu prechádza železničná trať, ale aj napriek tomu sa používa viacej
nákladná doprava. K lepšiemu využitiu tejto zóny by prispelo priame napojenie na diaľnicu,
ktorá sa nachádza do 500 m od tohto areálu. Hopi Sk je distribučná spoločnosť zaoberajúca sa
distribúciou potravín a VVISS s.r.o. sa zaoberá distribúciou citrusového ovocia a zeleniny.
SLOVASFALT s.r.o. a STRABAG s.r.o. sa zaoberajú výrobou živičných zmesí.
K podnikom, ktoré nie sú lokalizované v žiadnej zo spomínaných priemyselných zón
patria: Geogia-Pacific, SOLE Slovakia a.s. – OZ Hlohovec (predtým Tamilk, a.s.),
Kovovýroba a obchod s.r.o., Kovoslužby Hlohovec, Rozvoj Hlohovec s.r.o., Stofing (stav)
s.r.o., ako aj areál EKOPRES – Hlohovec s.r.o., Marius Pedersen Group a areál SAD Trnava,
a.s. – OZ Hlohovec. Rozmiestnenie týchto podnikov nemá účelový význam a má náhodný
charakter. Zväčša sú lokalizované v obytných zónach alebo na ich okrajoch.
V okrese Hlohovec sa nachádzajú dve elektrárne. Prvá Vodná elektráreň sa nachádza
v obci Madunice, je umiestnená pod nádržou Sĺňava, ktorá túto elektráreň zásobuje vodou.
V roku 2010 bola do prevádzky spustená paroplynová elektráreň v obci Trakovice.
V susednom Trnavskom okrese sa nachádza atómová elektráreň Jaslovské Bohunice, ktorá
zabezpečuje elektrinu pre celé západné Slovensko a teplo pre okolité domácnosti.
V Kľačanoch sa nachádza terminál a produktovod Slovnaftu a.s., ktorý zabezpečuje
dopravu, príjem, skladovanie motorových palív a ich expedíciu. Na hranici okresu Hlohovca
a Trnavy v blízkosti obce Bučany sa nachádzajú zásobníky ropy, ktoré zabezpečujú
skladovanie ropy na 90 dní bežnej spotreby Slovenska.
30
4.1.1 Rozdelenie priemyslu v okrese Hlohovec podľa klasifikácie SK NACE
rev. 2
Na základe tejto klasifikácie ekonomických činností účinnej od 1. januára 2008 sme
na území okresu Hlohovec podľa sekcie C kategorizovali 30 priemyselných podnikov v rámci
15 divízií:
Výroba potravín :
- Andaco s.r.o.,
- Vetter Slovakia s.r.o..
Výroba nápojov:
- Vitis Pezinok spol. s r.o.,
- Slovenské liehovary a likérky a. s.,
- FOOD FARM s. r. o.,
- Réva Bojničky.
Výroba textilu:
- EMIR spol. s r.o.,
- Pauma spol. s.r.o..
Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku:
- Lubonas v.d.,
- Gedoni s.r.o. .
Výroba papiera a papierových výrobkov:
- Georgia –Pacific,
- CWS s.r.o..
Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov:
- Slovnaft a.s.
Výroba chemikálií a chemických produktov:
- Merocoa.s.,
- Enviral a.s..
Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov:
- Zentiva a.s..
31
Výroba a spracovanie kovov:
- Bekaert Hlohovec a.s.,
- Drotex s.r.o.,
- Vakuumtechnik s.r.o..
- Drumet s.r.o..
Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení:
- Kovoslužby
Výroba elektronických komponentov a dosiek:
- JMT SK s.r.o
Výroba strojov a zariadení i. n.:
- Agrofinal s.r.o.,
- Pivot&Quari
Výroba elektrických zariadení:
- Klimati ČP s.r.o,
- Západoslovenské energetické závody..
Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov:
- Faurecia Slovakia s.r.o.,
- YuraCorporation Slovakia,
- Faurecia Slovakia s.r.o.
Výroba nábytku:
- Lindner Mobilier s.r.o.
4.1.2 Rozdelenie podnikov podľa veľkosti a počtu zamestnancov
Na základe zákona 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci sme kategorizovali vybraných
dvanásť podnikov podľa počtu zamestnancov do stredných a veľkých podnikov.
32
Tabuľka 3 Kategorizácia podnikov podľa počtu zamestnancov
Kategória Podnik
stredný (50 - 249)
Georgia - Pacific
Enviral a.s.
Yura Corporation Slovakia
Vviss s.r.o.
Slovenské liehovary a likerky a.s.
Lindner Mobilier s.r.o.
Vetter Slovakia s.r.o.
Hopi SK
Faurecia Slovakia s.r.o.
Veľký (250 a viac)
Zentiva a.s..
Bekaert Hlohovec a.s.
JMT SK
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov ÚPSVaR Hlohovec, 2010
Podľa tabuľky 3 medzi najväčších zamestnávateľov v okrese Hlohovec patria akciové
spoločnosti Zentiva a Bekaert Hlohovec a JMT. Vývoj v zamestnanosti vo firmách ako sú
Yura Corporation Slovakia a Faurecia Slovakia s.r.o. je závislý od automobilového priemyslu,
kde možno predpokladať kolísanie zamestnanosti v závislosti od vývoja svetovej ekonomiky.
Tabuľka 4 Vývoj podnikov podľa počtu zamestnancov v rokoch 2000 – 2008
Typ
Počet
zamestnancov2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008
Malé 0 - 49 202 221 221 245 265 306 348 380 450
Stredný 50 - 249 24 20 21 20 25 25 24 22 25
Veľký 250 a viac 5 5 5 4 3 3 4 3 3
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov ŠÚ SR, 2010
33
Podľa tabuľky 4 sa na zamestnanosti v okrese Hlohovec najviac podieľajú malé
podniky s počtom zamestnancov od 0 – 49. Počet týchto podnikov sa od roku 2000 výrazne
menil. Ich počet mal stúpajúcu tendenciu. Od roku 2000 po rok 2008 ich počet stúpol o 248
nových podnikov. Čo predstavuje nárast o 122,7 %. U stredne veľkých a veľkých podnikoch
sme v sledovanom období nezaznamenali žiadne výrazné zmeny (úbytok, nárast) v počte
podnikov.
4.2 Vplyv priemyslu na vybrané zložky životného prostredia v okrese
Hlohovec
Jednotlivé zložky ŽP sú ovplyvňované najmä priemyslom, ktorý vypúšťa emisie do
ovzdušia a odpadovú vodu do riek.
Priemyselná výroba výrazne ovplyvňuje nielen scenériu krajiny, ale aj nepriamo
jednotlivé zložky životného prostredia. Dopady na životné prostredie v mnohých prípadoch
závisia od veľkosti produkcie podnikov a hustoty lokalizácie.
Vplyv jednotlivých činnosti môžeme, ale aj nemusíme vôbec spozorovať. Priemyselnú
výrobu vieme spozorovať najmä pomocou zmyslov ako je čuch, zrak a sluch. Z jednotlivých
zložiek je najviac monitorovaná povrchová voda. Nachádzajú sa tu dve monitorovacie stanice,
ktoré patria pod Slovenský vodohospodársky podnik a ich prevádzku zabezpečuje odštepný
závod Piešťany, ktorý vyhodnocuje kvalitu vody v rieke Váh na území okresu Hlohovec.
Prvá monitorovacia stanica sa nachádza na rieke Váh a jej 100,7 kilometri pri meste
Hlohovec. Druhá monitorovacia stanica sa nachádza pri obci Horné Zelenice na rieke Váh na
jej 92,50 kilometri.
Monitorovanie pôdy sa vykonáva v dvoch lokalitách. Toto monitorovanie vykonáva
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave. Jedná lokalita sa nachádza na
ornej pôda a vo vinici v katastrálnom území Hlohovca.
Na území okresu Hlohovec sa nenachádza žiadna monitorovacia stanica ovzdušia,
keďže územie nezaraďujeme k zaťažením oblastiam v tomto smere. Stav ovzdušia vieme
zhodnotiť len na základe dostupných údajov a výpočtov.
4.2.1 Dopady na vodu
Priemyselná a poľnohospodárska výroba ovplyvňuje kvalitu povrchovej aj podzemnej
vody, či už priamym vypúšťaním alebo nepriamo pomocou znečisťujúcich zrážok z ovzdušia.
34
Kvalita povrchových vôd v okrese Hlohovec nie je výrazne ovplyvnená priemyslom.
O túto skutočnosť sa zapríčinili najväčšie priemyselné podniky tým, že vlastnia čističky
odpadových vôd alebo aspoň neutralizačné stanice. Po prečistení sa tieto vody kontrolujú. Ak
tieto vody spĺňajú limity podľa nariadenia č. 269/2010 Z. z. , ktorým sa ustanovujú
požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd, môžu sa tieto vody vypúšťať do riek. Do rieky
Váh vypúšťa svoje odpadové vody spoločnosť Bekaert. Do rieky Dudváh vypúšťajú
spoločnosti Slovenské liehovary a likérky a Enviral.
Spoločnosť Zentiva rieši otázku odpadovej vody tak, že chemicky znečistené
odpadové vody sú najprv upravované na neutralizačnej stanici na predpísanú hodnotu pH,
zbavené primárnych kalov a následne čistené v biologickej čistiarni odpadových vôd na
stanovené parametre. Neskôr sa táto vyčistená odpadová voda z BČOV vypúšťa cez výpust na
základe hospodárskej zmluvy s Vodárenskými a technickými službami s r.o. do verejnej
kanalizácie mesta a je odvádzaná na dočistenie do mestskej ČOV. Dažďovú vodu tejto
spoločnosti priamo odvádzajú stoky, ktoré vyúsťuje do rieky Váh. V minulosti bola táto
spoločnosť spoluvlastníkom aj mestskej ČOV. Menšie podniky riešia otázku odpadových vôd
pomocou zmlúv s mestskou ČOV, za ktoré platia vopred dohodnuté sumy. Táto voda sa po
niekoľkých čistiacich procesoch vypúšťa do Váhu. Vypúšťanie je pravidelne kontrolované
danými firmami, ktoré vykonávajú rozbory v akreditovanom laboratóriu podľa stanovených
podmienok, ktoré im stanovil príslušný obvodný úrad.
Monitorovanie kvality povrchových vôd rieky Váh sa v okrese Hlohovec vykonáva na
dvoch staniciach a to na 100,7 kilometri tejto rieky pri meste Hlohovec a na 92,5 kilometri
pri obci Horné Zelenice. Toto monitorovanie zabezpečuje Slovenský vodohospodársky
podnik Odštepný závod Piešťany.
Z meraní uskutočnených Slovenským vodohospodárskym podnikom Odštepným
závodom Piešťany (2011) vyplýva, že počas rokov 2007 až 2009 nedošlo k závažným
prekročeniam hodnôt limitov odpadovej vody, ktoré tieto podniky dostali od Obvodného
úradu životného prostredia v Hlohovci. Pri meraniach v roku 2007 boli prekročené tri limity
a to v spoločnosti Zentiva a.s., išlo o prekročenie jednorazovej maximálnej dávky
rozpustených látok sušených pri 105°C (RL105), aj keď sa stanovené maximálne ročné
množstvo zachovalo. Ďalšie dva limity prekročila Ústav výkonu trestu odňatia slobody
a ústav výkonu väzby Leopoldov a to v dvoch ukazovateľoch. Bola prekročená chemická
spotreba kyslíka (CHSK-Cr) a dusíka amoniakálneho (N-NH4). V roku 2008 a 2009 nedošlo
k prekročeniu stanovených limitov.
35
Kontrolnú funkciu zabezpečuje aj Slovenská inšpekcia životného prostredie so stálym
pracoviskom v Nitre. Pokiaľ občania spozorujú zmeny kvality vodných tokov vo svojom
okolí, môžu sa obrátiť na túto inštitúciu.
Podľa údajov Slovenskej inšpekcií ŽP (2011) bol tento kontrolný úrad prizvaný
v rokoch 2001 až 2010 k jedenástim mimoriadnym udalostiam. Z evidencie čiastkových
údajov o mimoriadnych zhoršeniach vôd vyplýva, že až v desiatich prípadoch boli zistení
pôvodcovia a len pri jednej udalosti nebol pôvodca odhalený. Príčinou vzniku mimoriadnej
udalosti v štyroch prípadoch bol ľudský faktor. V troch prípadoch doprava a v dvoch
prípadoch nevhodné technické riešenie. Požiar bol príčinou jednej mimoriadnej udalosti
a jedna udalosť bola popísaná ako iná. Celkovo bola uložená pokuta právnickým osobám vo
výške 9 958, 18 €. Celková suma škôd pri mimoriadnych zhoršeniach vôd bola vyčíslená na
44 652,88 €.
Hodnotenie kvality povrchovej vody sa vykonávalo pomocou normy STN 75 7221. Na
základe nej boli vody zaraďované do piatich tried:
- I – veľmi čistá voda,
- II – čistá voda,
- III – znečistená voda,
- IV – silne znečistená voda,
- V – veľmi silne znečistená voda.
Táto norma bola zrušená k 1. 3. 2007. Avšak dodnes sa pomocou nej vyhodnocuje
kvalita vodných tokov.
36
Tabuľka 5 Výsledky monitorovania vybraných ukazovateľov kvality vody (STN 75 7221)
zistených na monitorovacích staniciach Váh – Hlohovec a Váh – Horné Zelenice za roky
2008 – 2009
Odberná stanica Hlohovec Horné Zelenice Hlohovec Horné Zelenice
Rok 2008 2009
Ukazovateľ Trieda Trieda Trieda Trieda
rozpustný kyslík I. I. V. I.
nasýtenie kyslíkom I. I. I. I.
BSK- 5 II. I. II. II.
CHSK – CR II. I. II. I.
BSK5 ATM II. I. II. I.
reakcia vody II. II. V. II.
teplota vody I. II. I. I.
rozpustné látky 105 C II. II. II. 0
merná vodivosť II. II. II. 0
Chloridy I. I. I. I.
Sírany I. I. I. I.
celkový dusík III. II. II. II.
celkový fosfor II. II. II. II.
sapróbny index
biosestónu III. III. III. III.
---- zlepšenie kvality vody
---- zhoršenie kvality vody
Zdroj : Vlastné spracovanie podľa údajov Slovenského vodohospodárskeho podniku
Odštepného závodu Piešťany, 2011
37
Podľa údajov z tabuľky 5 môžeme konštatovať, že sledované ukazovatele sa na území
pohybujú v roku 2008 v I. – III. kvalitatívnej triede. V roku 2008 sme zaznamenali štyri
kvalitatívne zlepšenia na výstupnej stanici na rieke Váh - Horné Zelenice oproti údajom zo
vstupnej stanice Hlohovec, a to v ukazovateľoch BSK – 5 (II. → I.), CHSK – CR (II. → I.),
BSK 5 ATM (II. → I.), celkový dusík (III. → II.). Avšak zaznamenali sme i jedno
kvalitatívne zhoršenie v ukazovateli teplota vody (I. → II.).
V roku 2009 sme nezaznamenali žiadne kvalitatívne zhoršenie v sledovaných
ukazovateľoch ovplyvňujúcich kvalitu vôd. V danom roku 2009 sme zaznamenali kvalitatívne
zlepšenie na výstupnej stanice na rieke Váh - Horné Zelenice v ukazovateľoch rozpustný
kyslík (V. → I.), CHSK – CR (II. → I.), BSK 5 A TM (II. → I.), reakcia vody (V. → II.).
Pri porovnaní údajov zo vstupnej stanice Hlohovec v rokoch 2008 a 2009 sme
zaznamenali dve kvalitatívne zhoršenie v ukazovateľoch rozpustný kyslík (I. → V.), reakcia
vody (II. → V.). Jedno kvalitatívne zlepšenie na vstupnej stanici Hlohovec v ukazovateli
celkový dusík (III. → II.).
Pri porovnaní údajov z výstupnej stanice Horné Zelenice v rokoch 2008 a 2009 sme
zaznamenali jedno kvalitatívne zhoršenie v ukazovateli BSK 5 (I. → II.) a kvalitatívne
zlepšenie v ukazovateli teplota vody (II. → I.). Dve kvalitatívne ukazovatele, rozpustné látky
pri 105 oC a merná vodivosť, nemôžeme vyhodnotiť, keďže v roku 2009 sa nesledovali.
Z tabuľky 5 vyplýva, že priemyselná činnosť na území okresu Hlohovec nemá
negatívny dopad na kvalitu vody vo Váhu.
38
Tabuľka 6 Výsledky monitorovania vybraných ukazovateľov kvality vody (Nariadenie č.
269/2010 Z. z.) zistených na monitorovacích staniciach Váh – Hlohovec a Váh – Horné
Zelenice za rok 2009
Ukazovateľ Jednotka Hlohovec Horné Zelenice
Odporúčané
hodnoty
rozpustný kyslík mg/l 2,37 8,15 viac ako 5
CHSK – CR mg/l 17,67 13,5 do 35
BSK5 ATM mg/l 3,33 2,58 do 35
reakcia vody pH 8,43 8,34 6 - 8,5
teplota vody º C 21,3 21,2 < 26
Chloridy mg/l 27,17 13,37 200
Sírany mg/l 57,24 39,43 250
celkový dusík mg/l 3,02 3,51 9
celkový fosfor mg/l 0,13 0,178 0,4
sapróbny index
biosestónu 2,2 2,34 2,4
---- nevyhovujúci ukazovateľ
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Slovenského vodohospodárskeho podniku
Odštepného závodu Piešťany a nariadenia č. 269/ 2010 , 2011
V súčasnosti sa na vyhodnocovanie kvality vôd využívajú požiadavky stanovené
v nariadení č. 269/2010 Z.z.. V tabuľke 6 sledujeme hodnoty vo vybraných desiatich
ukazovateľoch vplývajúcich na kvalitu vody. Zisťujeme, že iba jeden zo sledovaných
ukazovateľov nie je v súlade s nariadením č. 269/2010 Z.z.. Jedná sa o ukazovateľ rozpustný
kyslík, kde je odporúčaná hodnota viac ako 5 mg/l. No v skutočnosti tento ukazovateľ
dosahuje len hodnotu 2,37 mg/l. Nedostatok rozpustného kyslíka vo vodách na sledovanom
území môže mať negatívny dopad na vodné živočíchy.
39
4.2.2 Dopady na ovzdušie
Okres Hlohovec nepatrí medzi oblasti vyžadujúce osobitnú ochranu ovzdušia. Keďže
nepatrí do zaťaženej oblasti, sa v okrese nenachádza žiadna monitorovacia stanica ovzdušia.
Okres Hlohovec má priaznivé orografické a klimatické podmienky, ktoré pomáhajú
k prevetraniu územia, čo spôsobuje rozptyl emitovaných látok. Kvalitu ovzdušia na tomto
území ovplyvňujú priemyselné podniky a intenzívna doprava.
Vyhláška č. 356/2010 Z. z. kategorizuje zdroje znečistenia ovzdušia na malé, stredné
a veľké zdroje. Prevádzkovatelia veľkých a stredných zdrojov znečistenia ovzdušia sú povinní
podľa zákona č. 478/2002 o ochrane ovzduší, ktorým sa dopĺňa zákon č 401/1998
o poplatkoch za znečistenie ovzdušia v neskorších predpisov (Zákon o ovzduší) poskytnúť
údaje o vypúšťanom množstve znečisťujúcich látok na príslušný obvodný úrad a to do 15.
februára nasledujúceho roku. Tieto údaje sa vypočítavajú a kontrolujú podľa vyhlášky č.
363/2010 Z. z..
Údaje o skutočných vypustených látkach do ovzdušia sa neskôr spracovávajú do
Národného emisného systému (NEIS). Toto spracovanie zabezpečuje SHMÚ.
Tabuľka 7 Počet veľkých a stredných zdrojov znečistenia ovzdušia v jednotlivých okresoch
Trnavského kraja za roky 2004 – 2008
Rok 2004 2005 2006 2007 2008
Trnava 268 292 312 315 315
Hlohovec 138 126 129 106 114
Piešťany 246 236 238 245 245
Galanta 250 203 226 233 237
Dunajská Streda 355 360 351 363 378
Spolu 1257 1217 1256 1262 1289
Zdroj: KÚŽP Trnava , 2009
Z tabuľky 7 vyplýva, že počet stredných a veľkých zdrojov znečistenia ovzdušia
v okrese Hlohovec od roku 2004 do roku 2008 má klesajúcu tendenciu. Od roku 2004 do roku
2008 nastal pokles v počte zdrojov znečistenia o 17,4 %. Prejavilo sa to aj na zlepšení kvality
ovzdušia. Do počtu stredných a veľkých zdrojov znečistenia boli niektoré spoločnosti
40
zaradené viackrát. V okrese Hlohovec sa nachádza najmenší počet týchto zdrojov
s porovnaním s okresmi Trnavského kraja. Z tohto možno konštatovať, že máme najčistejšie
ovzdušie v Trnavskom kraji. K rastúcemu počtu stredných a veľkých zdrojov znečistenia
v Trnavskom kraji prispel v spomínanom období rozmach automobilového
a elektrotechnického priemyslu.
V roku 2008 bolo na území okresu Hlohovec 9 veľkých zdrojov a 105 stredných
zdrojov znečistenia ovzdušia. Najviac týchto zdrojov má spoločnosť Enviral. Táto spoločnosť
má vo svojom areáli jeden veľký a štyri stredné zdroje znečistenia. Medzi veľký zdroj má
zaradené silo a medzi stredné zdroje patrí kotolňa, sušiareň, liehovar a BČOV.
K základným znečisťujúcim látkam ovzdušia patria tuhé znečisťujúce látky (TZL),
oxidy siričitého (SO2,), oxidy uhoľnatého CO a oxidy dusíka (NOx,). Pri hodnotení situácie
v okrese Hlohovec sme si k týmto základným znečisťujúcim látkam pribrali alkylalkoholy
a olefíny (s výnimkou 1,3 butadiénu), lebo práve tieto látky najviac zaťažujú životné
prostredie.
Graf 1 Vývoj množstva emisii v okrese Hlohovec v rokoch 2000 až 2009
2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 20090
50
100
150
200
250
300
350
400
450
0
5
10
15
20
25
30
35
40
45
50
Oxidy dusíka ako NO2
Oxid uhoľnatý
alkylalkoholy, napr. propylalkohol, propanol
olefíny s výnimkou 1,3-butadiénu
Tuhé znečisťujúce látky
Oxidy síry ako SO2
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov NEIS, 2010
Územie okresu Hlohovec bolo v posledných rokoch najviac znečisťované olefinmi
s výnimkou 1,3 – butadiénu a alkylalkoholmi. Aj keď sa množstvo vypúšťanej látky
(olefínou) od roku 2004 do roku 2009 zmenšilo o 75 %, stále predstavuje množstvo 101,1 ton.
41
Čo je ešte stále vysoká hodnota. Až 101,0856 ton tejto látky vypúšťa do ovzdušia terminál
akciovej spoločnosti Slovnaft.
Vývoj množstva alkylalkoholov od roku 2001 až do roku 2004 klesol z množstva
156,564 ton na 109,351ton a v roku 2005 až 2006 množstvo tento látky dosiahlo vypúšťanú
hodnotu 140,044 ton. V roku 2009 dosiahla množstvo 89,558 ton.
Podľa grafu 1 možno vidieť, že vo väčšine sledovaných znečisťujúcich látok nastal
množstevný pokles za obdobie 2000 - 2009. V mnohých prípadoch to spôsobila modernizácia
v podnikoch a využívanie zemného plynu, pri ktorom sa do ovzdušia nedostáva toľko
znečisťujúcich látok ako pri spaľovaní hnedého a čierneho uhlia. Tieto údaje zahŕňanú len
veľké a stredné zdroje znečisťovateľov ovzdušia.
Tabuľka 8 Najvýznamnejšie zdroje TZL v okrese Hlohovec za roky 2007 – 2009
Rok 2007 2008 2009
Zdroj TZL (t)
Podiel v
% TZL (t)
Podiel v
% TZL (t)
Podiel v
%
Enviral a.s. 1,27 14,24 3,13 29,14 4,93 39,50
Lubonas 2,45 27,47 2,97 27,65 2,42 19,39
Zentiva a.s. 2,71 30,38 1,75 16,29 2,57 20,59
Ostatní 2,49 27,47 2,89 26,93 2,57 20,52
okres Hc 8,92 100,00 10,74 100,00 12,48 100,00
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010
Podľa tabuľky 8 vidieť nárast vypúšťania TZL v akciovej spoločnosti Enviral v roku
2009 s porovnaním roku 2007 o 288 %. Išlo o nárast množstva z 1,27 ton v roku 2007 na
množstvo 4,93 ton TZL. Enviral a.s. vyprodukoval v roku 2007 14,24 % TZL z celkového
množstva v okrese HC. V roku 2009 sa podnik Enviral podieľal až 39,50 % TZL z celkového
množstva v okrese HC. Produkciu TZL vo firme Lubonas spôsobuje kotolňa na tuhé palivo.
Produkcia TZL u firmy Lubonas sa za sledované obdobie výrazne nemenila. Na poklese
množstva TZL spoločnosti Zentiva sa v roku 2008 oproti roku 2007 podieľala zmena dopytu
po farmaceutických výrobkoch. Tým došlo k zredukovaniu vypúšťania TZL takmer o 35 %
z celkového množstva v tomto podniku. Ostatní producenti nezmenili výrazne množstvo
vypúšťaného TZL.
42
Tabuľka 9 Množstvo TZL v okrese Hlohovec a v Trnavskom kraji za roky 2007 až 2009
Rok 2007 2008 2009
Zdroj TZL (t)
Podiel v
% TZL (t)
Podiel v
% TZL (t)
Podiel v
%
okres Hc 8,92 5,73 10,74 6,43 12,48 8,72
Trnavský kraj 155,58 100,00 166,89 100,00 142,61 100,00
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010
Podľa tabuľky 9 sa okres Hlohovec podieľal v roku 2009 8,72 % na celkovom
množstve TZL v kraji. Tento podiel TZL má od roku 2007 do roku 2009 stúpajúcu tendenciu.
Tabuľka 10 Najvýznamnejšie zdroje SO2 v okrese Hlohovec za roky 2007 – 2009
Rok 2007 2008 2009
Zdroj SO2 (t)
Podiel v
% SO2 (t)
Podiel v
% SO2 (t)
Podiel v
%
Enviral a.s. 0,13 5,73 0,39 13,08 2,61 47,37
ostatní 2,14 94,27 2,59 86,92 2,90 52,63
okres Hc 2,27 100,00 2,98 100,00 5,51 100,00
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010
Z tabuľky 10 vyplýva, že vypúšťanie množstva SO2 podnikmi má stúpajúci charakter.
Od roku 2007 do roku 2009 nastal nárast o 3,24 ton SO2. Spoločnosť Enviral sa na tomto
náraste podieľala najviac. Enviral dosiahol v roku 2009 až 47,37 % podiel na vypúšťaní tejto
látky v okrese. U ostatných podnikov taktiež vzrástlo vypúšťanie SO2.
43
Tabuľka 11 Množstvo SO2 v okrese Hlohovec a v Trnavskom kraji za roky 2007 až 2009
Rok 2007 2008 2009
Zdroj SO2 (t)
Podiel v
% SO2 (t)
Podiel v
% SO2 (t)
Podiel v
%
okres Hc 2,27 0,70 2,98 0,88 5,51 2,31
Trnavský kraj 343,59 100,00 337,34 100,00 237,88 100,00
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010
Na základe tabuľky 11 môžeme pozorovať, že okres Hlohovec sa na produkcii SO2
v rámci kraja podieľal 2,31%. Táto percentuálna hodnota je spôsobená nárastom produkcie
SO2 v okrese Hlohovec a zároveň poklesom produkcie SO2 v Trnavskom kraji.
Tabuľka 12 Najvýznamnejšie zdroje NOx v okrese Hlohovec za roky 2007 – 2009
Rok 2007 2008 2009
Podnik NOx (t) Podiel v % NOx (t) Podiel v % NOx (t) Podiel v %
Enviral a.s. 19,43 36,72 44,83 54,60 53,42 59,73
Bekaert a.s. 16,65 31,00 19,10 23,26 17,72 19,81
Zentiva a.s. 4,21 7,94 3,49 4,25 3,37 3,44
Slovenské
liehovary a
likérky a.s. 3,72 7,02 4,59 5,60 5,67 6,33
ostatní 8,87 17,32 10,10 12,29 9,25 10,69
okres Hc 52,91 100,00 82,11 100,00 89,43 100,00
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010
Z údajov v tabuľke 12 možno konštatovať, že na vypúšťaní látky NOx v okrese majú
vplyv počas sledovaného obdobia najviac spoločnosti Enviral, Bekaert, Zentiva a Slovenské
liehovary a likérky . Spoločnosť Enviral sa podieľala na znečistení ovzdušia látkou NOx
v roku 2007 36,72 % a v roku 2009 už 59,73 % z celkového množstva NOx v okrese. Vývoj
vypúšťaného množstva tento látky má stúpajúci charakter. Množstvo tejto vypúšťanej látky
u spoločnosti Bekaert taktiež narástlo o 16 % za sledované obdobie. Naopak spoločnosť
44
Zentiva postupne znižuje vypúšťanie látky NOx. Podiel vypúšťania tejto látky u ostatných
postupne klesal.
Tabuľka 13 Množstvo NOx v okrese Hlohovec a v Trnavskom kraj za roky 2007 až 2009
Rok 2007 2008 2009
Zdroj NOx(t) Podiel v % NOx (t) Podiel v % NOx (t) Podiel v %
okres Hc 52,91 6,60 82,11 9,43 89,43 13,03
Trnavský kraj 801,407 100,00 871,15 0,00 686,19 0,00
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010
Z tabuľky 13 môže pozorovať, že v okrese Hlohovec od roku 2007 do roku 2008
nastal najväčší nárast NOx, a to z 52,91 ton na 82,11 ton NOx. Od roku 2008 do roku 2009 bol
tento nárast oproti obdobiu z roku 2007 - 2008 miernejší. Podiel produkcie NOx okresu v roku
2009 na celkové množstvo v Trnavskom kraji bol 13,03 %. Táto percentuálna hodnota je
spôsobená nárastom produkcie NOx v okrese a zároveň poklesom produkcie NOx
v Trnavskom kraji.
Tabuľka 14 Najvýznamnejšie zdroje CO v okrese Hlohovec za roky 2007 - 2009
Rok 2007 2008 2009
Podnik CO (t) Podiel v % CO (t) Podiel v % CO (t) Podiel v %
Enviral a.s. 6,52 18,12 15,05 35,08 17,95 49,69
Bekaert a.s. 18,14 50,41 15,72 36,64 6,75 18,69
Lubonas 5,09 14,15 5,23 12,19 4,26 11,79
Ostatní 6,23 17,32 6,90 16,09 7,16 19,83
okres Hc 35,98 100,00 42,90 100,00 36,12 100,00
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010
Podľa údajov v tabuľke 14 sa na znečisťovaní ovzdušia látkou CO najviac podieľajú
podniky Enviral a.s., Bekaert, a.s. a Lubovas. Vypúšťajú spolu až 80 % z celkového množstva
v okrese. Z tabuľky 14 vyplýva, že spoločnosť Enviral v roku 2009 zvyšuje produkciu
množstva CO a to o 63,7 % oproti roku 2007. U spoločnosti Bekaert nastal v sledovanom
období pokles vypúšťanej látky a vypúšťané množstvo pokleslo o 62 %.
45
Tabuľka 15Množstvo CO v okrese Hlohovec a v Trnavskom krajiza roky 2007 až 2009
Rok 2007 2008 2009
Zdroj CO (t) Podiel v % CO (t) Podiel v % CO (t) Podiel v %
okres Hc 35,98 0,30 42,90 4,26 36,12 9,05
Trnavský
kraj 1187,27 100,00 1007,76 100,00 398,77 100,00
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010
Podľa údajov v tabuľke 15 môžeme povedať, že v Trnavskom kraji nastal počas
sledovaného obdobia obrovský pokles produkcie CO. V okrese sa však táto produkcia
výrazne nezmenila. Tieto dva faktory mali vplyv na to, že percentuálny podiel okresu v rámci
Trnavského kraja dosiahol hodnotu 9,05 %.
Tabuľka 16 Najvýznamnejšie zdroje alkylalkoholov v okrese Hlohovec za roky 2007 - 2009
Rok 2007 2008 2009
Zdroj
Alkylako-
holy (t) Podiel v %
Alkylako-
holy (t) Podiel v %
Alkylako-
holy (t) Podiel v %
Enviral a.s. 16,03 18,94 38,38 50,65 41,08 45,87
Zentiva a.s. 66,39 78,57 35,68 47,02 41,23 46,94
Ostatní 2,06 2,49 1,81 2,33 7,25 7,19
okres Hc 84,48 100,00 75,87 100,00 89,56 100,00
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010
Podľa tabuľky 16 k najväčším znečisťovateľom alkylalkoholov v okrese v roku 2007
patrila Zentiva a.s., ktorá vypúšťala až 78,57 % z celkového množstva alkylalkoholov okresu.
Výrazný pokles zaznamenala táto spoločnosť v roku 2008 o 30,71 ton. Naopak v sledovanom
období nastal nárast vypúšťania tejto látky u spoločnosti Enviral a. s. o 25,05 ton.
V sledovanom období sa zvýšilo vypúšťané množstvo alkylalkoholov i v ostatných
spoločnostiach..
46
Tabuľka 17 Množstvo alkylalkoholov v okrese Hlohovec, v Trnavskom krajia v SR za roky
2007 až 2009
Rok 2007 2008 2009
Zdroj
Alkylako-
holy (t) Podiel v %
Alkylako-
holy (t) Podiel v %
Alkylako-
holy (t) Podiel v %
okres Hc 84,48 66,62 75,87 63,40 89,56 65,13
Trnavský kraj 126,8 100,00 119,665 100,00 137,51 100,00
SR celkovo 921,28 0 868,53 0 902,18 0
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010
Podľa tabuľky 17 sa v okrese Hlohovec v roku 2009 vypúšťalo až 65,13 %
alkylalkoholov z celkového množstva v Trnavskom kraji. Týmto sa okres zaraďuje medzi
troch najväčších znečisťovateľov v SR alkylalkoholmi.
Tabuľka 18 Najvýznamnejšie zdroje olefinov s výnimkou 1,3 – butadiénu v okrese Hlohovec
za roky 2007 – 2009
Rok 2007 2008 2009
Zdroj Olefiny (t) Podiel v % Olefiny (t) Podiel v % Olefiny (t) Podiel v %
Slovnaft 86,79 99,90 94,72 99,91 101,09 99,98
ostatní 0,09 0,10 0,08 0,09 0,02 0,02
okres Hc 86,88 100,00 94,80 100,00 101,11 100,00
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010
Tabuľka 18 poukazuje, že spoločnosť Slovnaft sa podieľa až 99,90 % na znečisťovaní
ovzdušia olefínmi v okrese Hlohovec. Vypúšťanie tejto látky roku 2007 narástol v
porovnaním s rokom 2009 o 14 %.
Tabuľka 19 Množstvo olefinov s výnimkou 1,3 – butadiénu v okrese Hlohovec
a v Trnavskom kraji za roky 2007 až 2009
Rok 2007 2008 2009
47
Zdroj Olefiny (t) Podiel v % Olefiny (t) Podiel v % Olefiny (t) Podiel v %
okres Hc 86,88 94,00 94,80 94,36 101,11 96,14
Trnavský kraj 92,41 100,00 100,46 100,00 105,17 100,00
SR celkom 1188,04 0,00 1032,09 0,00 697,01 0,00
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚŽP Hlohovec, 2010
Podľa tabuľky 19 okres Hlohovec sa podieľa na vypúšťaní tejto látky až 96,14 % z
celkového množstva olefínov v Trnavskom kraji za rok 2009 a 15 % z celkového množstva
na území SR.
Podľa tabuliek č. 8, 10, 12, 14, 16 a 18 vyplýva, že najviac látok vypúšťa do ovzdušia
chemický, kovospracujúci a drevospracujúci priemysel.
Najväčším znečisťovateľom v okrese Hlohovec je spoločnosť Enviral. Táto
spoločnosť funguje od roku 2007.
Hoci patrili spoločnosti Bekaert a Zentiva v minulosti k najväčším znečisťovateľom
životného prostredia, situácia dnes sa podstatne zmenila. Obidve spoločnosti podliehajú
zákonu č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ŽP. Spoločnosť
Zentiva vlastní navyše aj certifikát ISO 14 001, ISO 18 001 a zodpovedá za plnenie programu
Zodpovedná starostlivosť - Responsible care, zameraného na zvyšovanie ochrany zdravia
a životné prostredia a bezpečnosti vo všetkých činnostiach spojených s podnikaním
v chemickom priemysle. ISO 14 001 je norma, ktorej hlavným cieľom je podporovať
prevenciu a ochranu proti znečisťovaniu ŽP. ISO 18001 je systém zameraní na BOZP.
Bekaert a.s. implementuje tento rok k ISO 14 001.
Na kvalitu ovzdušia vplýva vo veľkej miere aj doprava. Aj keď znečistenie ovzdušia
dopravou nie je monitorované, teda nemáme k dispozícii presné údaje, môžeme vychádzať z
druhotných štatistických údajov.
Kyseľ (2011) tvrdí, že v okrese Hlohovec je značný počet osobných automobilov. Na
1000 obyvateľov pripadá až 317,5 osobných automobilov v roku 2010.
Ak by sme brali do úvahy, že okres má 45 239 obyvateľov a rešpektovali tvrdenie
Kyseľa (2011), zistili by sme, že sa tu nachádza približne 14 363 áut.
48
Szabová, Búgel a Lesčinská (1999), tvrdia že z výfuku osobného auta unikne ročne do
ovzdušia cca 350 kg oxidu uhoľnatého, 59 kg uhľovodíkov, 15 kg oxidu dusíka a ďalších 250
druhov škodlivín.
Vyšiel by nám predpokladaný počet znečisťujúcich látok ako sú CO a NOx.
Tabuľka 20 Predpokladané vypúšťané množstvo CO a NOx priemyslom a dopravou v okrese
Hlohovec za rok 2009
Zdroj CO (t) NOx (t)
osobné autá 5026,35 215,445
priemysel 36,12 9,25
Zdroj: Vlastné spracovanie , 2011
Podľa tabuľky 20 môžeme predpokladať, že osobné autá v okrese vyprodukujú
približne 139, 16 krát viac oxidu uhoľnatého a 23,24 krát viac NOx ako priemyselné podniky.
Z dostupných údajov možno konštatovať, že priemyselné podniky sa na vypúšťaní
škodlivých látok podieľajú menej ako osobná doprava. Osobné autá každodenne vytvárajú
v meste kolóny. K situácii v doprave prispieva aj nerešpektovanie lokalizačných činiteľov v
priemysle. Mesto Hlohovec plánuje v blízkej dobe obchvat, no zatiaľ naň nie sú financie.
Tento obchvat by riešil nielen problematiku dopravy, ale aj dopady, ktoré vplývajú na
zdravie obyvateľstva ako aj kvalitu života.
4.2.3 Dopady na pôdu
Pôdy v okrese Hlohovec patria medzi vysokoprodukčné. Na tomto území je pôda
ovplyvnená veternou a vodnou eróziou, avšak kontaminácia je veľmi nízka.
Tabuľka 21 Rozdelenie pôdneho fondu v okrese Hlohovec za roky 2006 až 2009
Rok
Poľnohospodárska
pôda (ha)
orná pôda
(ha)
Nepoľnohospodárska
pôda (ha)
Lesná pôda
(ha)
2006 19 289 16 673 7 427 3 414
2007 19293 16 669 7 424 3 418
2008 19293 16 641 7 469 3 418
49
2009 19247 16 638 7 475 3 419
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov ŠÚ SR, 2010
Podľa tabuľky 21 môžeme konštatovať, že v roku 2009 až 86,44 %
z poľnohospodárskej pôdy bola orná. Táto pôda sa využíva najmä na pestovanie plodín.
Pestujú sa tu hlavne hospodársky cenné plodiny ako pšenica, kukurica, jačmeň, slnečnica,
repka , zemiaky a mnoho ďalších plodín. Ďalších 12 % z celkovej rozlohy pôdy sa eviduje
ako lesná plocha. Zbytok tejto plochy, čo predstavuje 26 % z celkovej rozlohy pôdy má rôzne
využitie. Na tejto ploche sa nachádzajú vodné plochy, obytné sídla, občianska vybavenosť a
priemyselné podniky. Rozvoj miest v poslednej dobe závisí od pracovných miest v regióne,
ktoré vytvárajú priemyselné podniky. Od roku 2006 až do roku 2009 nastal pokles
poľnohospodárskej pôdy o 35 ha. Lesná plocha plní ekologickú funkciu.
Priemyselné podniky vplývajú na pôdu dvoma spôsobmi. Pri prvom spôsobe ide o jej
priamy záber. Podniky zaberajú natrvalo pôdu. Vo vytýčenom území sa nachádza mnoho
nevyužitých priemyselných podnikov a nové podniky sa stavajú na tej najúrodnejšej pôde,
čím spôsobujú ďalšiu degradáciu územia. Nepriamy záber pôdy je spôsobení ukladaním
priemyselného odpadu skládkovaním. Hoci je dnešná situácia s nakladaním odpadov
čiastočné vyriešená hlavne vo väčších podnikoch, ktoré sa snažia zhodnotiť svoje odpadové
látky, v minulosti tieto podniky tvorili množstva odpadov, ktoré boli znehodnocované
ukladaním na skládkach. Tieto skládky dnes vytvárajú environmentálne záťaže. V menších
a stredných podnikoch sa oddeľujú len nebezpečné látky, ktoré sú stanovené zákonom.
Ostatný odpad putuje do netriedeného komunálneho odpadu. O odpad v priemyselných
podnikoch sa starajú obce, ktoré majú zmluvu s A.S.A Hlohovec s.r.o.. Tento odpad sa
znehodnocuje ukladaním na skládke Vlčie hory, na území okresu Hlohovec. Kapacita tejto
skládky sa čoskoro naplní, čo spôsobí ďalší záber pôdy a zároveň bude tvoriť v krajine rušivý
prvok.
V minulosti dochádzalo k degradácii pôdy pomocou ťažobného priemyslu najmä na
lokalite Soroš, kde sa následne zriadila skládka odpadov, ktorá je dnešnej dobe
zrekultivovaná.
Nepriamo podniky vplývajú na kvalitu pôdy taktiež vypúšťaním znečisťujúcich látok
do ovzdušia, ktoré môžu kontaminovať pôdu. K tejto kontaminácií napomáhajú klimatické
činitele ako napríklad zrážky, slnečný svit, veternosť, teplota, vlhkosť.
50
Tabuľka 22 Lokality priemyselných skládok
Lokalita Prevádzkovateľ Účel Stav
Pastuchov
SE AEBO, závod,
Jaslovské Bohunice
skládka neaktívnych
kalov Aktívna
Vlčie hory
Zentiva dnes Plastic
people
TKO + priemyselný
odpad + NE Aktívna
Šulekovo Drôtovňa Hlohovec priemyselný odpad Aktívna
Soroš Drôtovňa Hlohovec priemyselný odpad Rekultivovaná
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov OÚ ŽP Hlohovec, 2011
Podľa tabuľky 22 sa na uskladnenie priemyselného odpadu v minulosti v okrese
Hlohovec používali štyri skládky priemyselných odpadov. Jedna z týchto skládok je už
rekultivovaná. Ide o lokalitu Soroš. Dve skládky slúžia ako odkaliska. Odkalisko
v Pastuchove funguje a tvorí skládku neaktívnych kalov pre Slovenské elektrárne závodu
Jaslovské Bohunice. Odkalisko železitých kalov v Šulekove sa v súčasnosti nevyužíva, kvôli
zmene výrobnej technológie v Bekaerte. Táto skládka železitých kovov, bola utesnená.
V budúcnosti sa opäť plánuje využiť tento areál na skládkovanie. V dnešnej dobe používajú
podniky skládku Vlčie hory, kde je možne uložiť až 700 druhov nebezpečných odpadov.
Frankovská a i. (2007) tvrdia, že pri monitorovaní skládok sa vyskytla kontaminácia
vody a pôdy, ktorá bola spôsobená skládkou železitých kalov. Skládka priemyselného odpadu
pochádza z prevádzky Drôtovne Hlohovec a.s.. Pôvodne bol odpadový materiál voľne
ukladaný do starého ramena Váhu. Od roku 1993 je materiál ukladaný do priestoru
uzavretého podzemnou tesniacou stenou. Odpadový materiál tekutého charakteru tvoria
fosfatizačný kal, okovinový kal (okuje), odpadové hydroxidy, oxid Fe, odpadové filtračné
plachietky, sedimentačný kal z úpravy vôd, kal zo zmäkčovania vody, kal z úpravy napájacej
vody a čistenia kotlov.
Podľa SAŽP (2009) sa na území okresu Hlohovec vykonal v roku 2006 monitoring
pôd štvrtého cyklu Plošného prieskumu kontaminácie pôd (PPKP). Cieľom tohto monitoringu
bolo sledovať vybrané parametre Cd, Cr, Ni, Hg, As, Pb.
Tabuľka 23 Hodnoty ťažkých kovov v pôde v okrese Hlohovec v rámci PPKP 2007
51
Prvok Jednotky Namerané hodnoty limitné hodnoty
Cr- chrom mg/kg 1,66 70,00
Ni- nikel mg/kg 4,07 50,00
Cd- kadmium mg/kg 0,11 0,70
As -arzen mg/kg 0,39 0,40
Hg- ortuť mg/kg 0,05 0,50
Pb - olovo mg/kg 7,01 70,00
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov SAŽP a zákona 220/2004 , 2009
Na základe Zákona č. 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o
zmene Zákona č. 245/2003 Z. z.o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného
prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a údajov z monitoringu vykonaného
v rámci PPKP 2007 – odberkový rok 2006 v okrese Hlohovec vyplýva, že sa na území
nenachádza kontaminovaná pôda. Všetky vybrané parametre mali podlimitné hodnoty.
Z dosiahnutých výsledkov možno skonštatovať, že pôda na území okresu Hlohovec
bola kontaminovaná len v blízkosti odkaliska železitých kalov, na ktoré vyvážala svoj odpad
bývala Drôtovňa resp. dnešná spoločnosť Bekaert. Ostatná pôda neobsahuje žiadne
kontaminujúce látky.
52
5 Návrh na využitie výsledkov
Aj keď priemyselné podniky neovplyvňujú územie okresu Hlohovec, navrhli by sme
nasledujúce opatrenia, ktoré by zlepšili úrovne vo vodnom hospodárstve:
- preventívne kontrolovať odpadové vody pri vypúšťaní u potenciálnych
znečisťovateľov v stokovej sieti,
- vybudovať vodné plochy v mestách Hlohovec a Leopoldov, čim by sa zlepšila
pocitová úroveň obyvateľov a aj ekologická stabilita.
Na základe zisteného stavu navrhujeme opatrenia, ktoré by napomohli k zlepšeniu
stavu ovzdušia v okrese Hlohovec:
- zriadiť na území monitorovaciu stanicu ovzdušia na najkritickejších miestach, pri
železničnej stanici a priemyselnom parku Horná Sihoť, na základe čoho budeme
môcť informovať obyvateľov o emisnej situácii;
- v častejších intervaloch monitorovať emisie v podnikoch;
- vysadiť zeleň a stromy po celej dĺžke dopravnej siete a v areáloch podnikov, čím by
sa znižovali emisie v ovzduší a zároveň redukoval hluk na území okresu Hlohovec;
53
- napojiť priemyselné podniky v zóne Horná Sihoť a v okolitých obciach na parovod
z Malženíc alebo Jaslovských Bohuníc, čím by sa minimalizovali látky, ktoré sú
vypúšťané do ovzdušia pri spaľovaní plynu a uhlia;
- regulovať v meste Hlohovec dopravu pomocou platenia parkovania, čím by sa
znižovala koncentrácii v emisných látok v meste;
- vybudovať kruhovú križovatku medzi Ulicou SNP a Nitrianskou ulicou, čím by sa
zrýchlila doprava na tejto križovatke a tým by sa znižovalo vypúšťanie emisií
pomocou automobilovej dopravy;
- uskutočniť plán obchvatu, ktorý plánuje mesto.
Na zlepšenie kvality pôd by sme odporučili:
- pravidelne kontrolovať pôdu v priemyselných podnikoch,
- kontrolovať stav kontaminantov v plodinách nachádzajúcich sa v blízkosti podnikov,
čím by sa znížila kontaminácia plodín, ktorá by mohla spôsobiť dopady na faunu,
flóru ako aj človeka,
- motivovať podniky k separácii, čím by sa znížil dopyt po niektorých prírodných
zdrojoch a zároveň by sa znížila devastácia krajiny,
- priemyselnej zóne Horná Sihoť by sme zriadili spaľovňu odpadov, čím by sa
redukovalo jeho skládkovanie a navyše by sme touto spaľovňou zabezpečovali teplo
pre domácnosti v meste Hlohovec a Leopoldov.
54
6 Záver
Pri komplexnom preskúmaní územia sme zistili, že väčší počet priemyselných
podnikov v okrese Hlohovec je lokalizovaní do zón. Na vymedzenom území sa nachádza päť
zón. Z tohto množstva sa tri priemyselné zóny nachádzajú v meste Hlohovec. Medzi tieto
priemyselné zóny patrí zóna Východ, Sever a Horná Sihoť. Ďalšie dve priemyselné zóny sa
nachádzajú v Leopoldove a v obci Madunice. Ostatné podniky majú svoje areály izolované.
Rozdelili sme vybrané priemyselné podniky podľa klasifikácie SK NACE rev.
2, kategorizovali sme časť podnikov podľa počtu zamestnancov a zároveň zhodnotili vývoj
priemyselných podnikov podľa počtu zamestnancov v roku 2000 až 2009.
Pri hodnotení jednotlivých zložiek priemyslu sme zistil, že najviac na životné
prostredie vplýva chemický, farmaceutický a strojársky priemysel.
Z vyhodnotenia ukazovateľov, ktoré poukazujú na kvalitu povrchovej vody, môžeme
skonštatovať, že odpadová voda vypúšťaná v okrese Hlohovec do rieky Váh, neovplyvňuje jej
kvalitu. Naopak pomocou kvalitatívnych ukazovateľov môžeme skonštatovať zlepšenie
stavu určitých ukazovateľoch.
55
Na základe porovnania údajov o vypúšťaní vybraných ukazovateľov sme zistili, že
z priemyselných podnikov vypúšťa najväčšie množstvo látok TZL, SO2, NOx, CO
a alkylalkoholov podnik Enviral v okrese Hlohovec. Najväčšie množstvo olefínov vypúšťa
spoločnosť Slovnaft a tak zaraďuje tento okres na druhý najviac znečistený okres touto látkou
na území SR.
Pri porovnaní vybraných ukazovateľov u osobnej dopravy a priemyslu, môžeme
skonštatovať, väčší vplyv exhalátov vyprodukovaných dopravou.
Pri hodnotení dopadov priemyselných podnikov na pôdu sme zistili, že na území je
pôda kontaminovaná len v blízkosti skládky železitých kalov, čo v minulosti spôsobila
spoločnosť Drôtovňa Hlohovec a.s. K degradácii pôdy na území okresu v minulosti prispel
ťažobný priemysel.
V závere práce sme navrhli opatrenia, ktorými by priemyselné podniky mohli docieliť
zmenšenie dopadov na jednotlivé zložky ŽP.
Zoznam použitej literatúry
ANONYM. 2009. Environmentálna správa 2008 . Depon. In Zentiva a.s., 2009. s. 24
Aurex s.r.o. Bratislava, 2008. Územie sídla a hospodársky rozvoj. In ÚPN SÚ Hlohovec- Zmeny a doplnky 2006 – čistopis 2006. s. 101- 103
Aurex s.r.o. Bratislava 2009. Územie mesta a hospodársky rozvoj. In ÚPN mesta Hlohovec- Zmeny a doplnky 2009. s. 72 – 74
BAKOVÁ, J., a i. 2005. Hospodárska geografia pre 1. ročník obchodnej akadémií I. , Bratislava: Expol pedagogika. 2005, s. 103, ISBN 978-80-8091-175-1.
BARANČÍKOVÁ, G. a i. 2009. Chémia životného prostredia, Prešov: Prešovská univerzita, 2009. 255 s. ISBN 978-80-555-0082-9.
BARANČOK, P. a i. 1999. Miestny územný systém ekologickej stability sídelného útvaru Hlohovec, Bratislava 1999.
56
BOROVSKÝ, A. 2009. Racionalizácia demontážnych procesov pri recyklácii automobilov, In: Inovatívne projektovanie demontážnych procesov a systémov, [online]. [cit. 2010-03-21]. Dostupné na internete : http://www.sjf.tuke.sk/kmae/index.files/e-dokumenty/Zbornik_2009.pdf.
BURGER, P., MALATINSKÝ, P. 2007. Lokalizačné rozhodnutie podnikov, In Návrh vytvorenia nových foriem organizácie práce v oblasti investičného rozvoja regiónu košického samosprávneho kraja. 2007. [online]. [cit. 2011-04-11]. Dostupné na internete : http://www.vucke.sk/APIR/sk/Pre_Podnikatelov/Investicne_prostredie/analyzainvesticnehoprostredia/Documents/RIR_KSK_nove_formy_press.pdf
Chémia a životné prostredie : Pomoc či prekážka. [online]. [cit. 2010-10-11]. Dostupné na internete: http://www.xperimania.net/ww/sk/pub/xperimania/news/world_of_materials/chemistry_and_the_environment.htm
ČERBA, O., 2004. Geografie průmyslu. In Databázové systémy GIS . [online]. [cit. 2011-04-15]. Dostupné na internete : http://gis.zcu.cz/studium/dbg2/Materialy/html/ch13.html.
ČERNÁK, R. a i. 2005. Mapa Slovenska, Bratislava: Plus s.r.o. BA, ISBN 80-80-67-138-9.
ČUTKOVÁ, Z., DONOVAL, M. 2004. Odvetvová špecializácia v SR. In Biatec, NBS. 2004. ročník 12, č. 8 s. 6-9
DOČKAL, J., 2000. Základné technológie v životnom prostredí II. Časť. 1. vyd. - Zvolen : Technická univerzita, 2000. s. 202 ISBN 80-228-0953-5.DULAYOVÁ, J., 2007. Environmentálna politika a hospodársky rozvoj, In Enviromagazín. Banská Bystrica: SAŽP, 2007. roč. 12, č. 4. 2 s.
FRANKOVSKÁ, J. a i. 2008. Čiastkový monitorovací systém geologických faktorov -Podsystém 03, Antropogénne sedimenty charakteru environmentálnych záťaží, Záverečná správa za rok 2007. Bratislava: Štátny geologický Ústav Dionýza Štúra. 2008, s. 65
ISO 14 001 systémy environmentálneho manažérstva
ISO 18 001 systém manažérstva ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci
KANIANSKA, R. 2007. Pôda ako zložka životného prostredia v Slovenskej republike v roku 2006, Banská Bystrica: SAŽP, 2007. s. 45
KANIANSKA, R. 2009. Pôda ako zložka životného prostredia v Slovenskej republike v roku 2008. Banská Bystrica: SAŽP, 2009. s. 46
KOLEKTÍV CENIA, 2006. Vliv těžby stavebních surovin na životní prostrědi.In Zpráva o životním prostrědi České republiky v roce 2005. [online]. [cit. 2010-03-20]. Dostupné na
57
internete : [online]. [cit. 2010-03-20]. Dostupné na internete : http://www.cenia.cz/web/www/web-pub2.nsf/$pid/MZPMSFI6XPKE/$FILE/zprava.pdf
KOREC, P. a i. 1997. Kraje a okresy Slovenska nové administratívne členenie, vydavateľstvo Q111, Bratislava, prvé vydanie
KOREC, P. 2003. Priemysel v malom regióne. In Geografia priemyslu a dopravy [online]. [cit. 2010-03-20]. Dostupné na internete : http://www.regionalnageografia.sk/prilohy/kgamr/2004/priemysel2.htm
KOREŇOVÁ, Ľ. 2009. Voda ako zložka životného prostredia v Slovenskej republike v roku 2008, Banská Bystrica: SAŽP, 2009 . s. 49
KÚŽP Trnava 2009. Informácie o kvalite ovzdušia a o podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v Trnavskom kraji rok 2008. [online]. [cit. 2010-10-11]. Dostupné na internete : http://www.tt.kuzp.sk/dokumenty/SpravaTTkraja2008.pdf
KRASNEC, P., KOZOVÁ, 2000.Trvalo udržateľný rozvoj : Učebné texty pre všetky formy vzdelávania,1. vyd. , Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2000. s. 128 ISBN 80-7137-854-2.
KYSEĽ, T. 2011. Prognóza dopravy. In Sprievodná správa. Banská Bystrica: Metag, 2011. s. 61
LADOMERSKÝ, J. 2003. Potreby a aktivity praxe. In Perspektívy priemyselnej ekológie: Konferencia s medzinárodnou účasťou pri príležitosti 10. Výročia založenia ASPEK Bratislava: ASPEK, 2003 s. 15-22
LAN YI , HYWEL R. THOMAS, 2007. A review of research on the environmental impact of e-business and ICTe, [online]. [cit. 2010-03-20]. Dostupné na internete :http://www.aseanenvironment.info/Abstract/41015216.pdf
LIESZKOVSKÁ, E. 2008. Geografia priemyslu sveta. [online]. [cit. 2010-03-22]. Dostupné na internete : http://www.oskole.sk/pdfpage.php?clanok=1061
LOPUŠNÝ, J., ŠUCHOVÁ, K. 2006. Životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj v procese ekonomickej globalizácie. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2006. s. 144. ISBN 80-8083-276-5
LUMNIZER, E. a i. 2006. Klasifikácia možných škôd v regiónoch. Nitra: SPU, 2006. s. 194. ISBN 80-8069-663-2.
MANDUCHOVÁ, H., NEUMANNOVÁ, A. 2007. Podnik a podnikanie. Bratislava: Sprit, 2007. s. 227 ISBN 978-80-89085-88-0.
58
MAJERNÍK, M. a i. 2005. Environmentálne aspekty priemyselných technológií. Nitra: SPU, 2005, 187 s. ISBN 80-8069-534-2.
MAZÚR, E., LUKNIŠ, M. 1980. Geomorfologické jednotky. Mierka 1 : 500 000. In : Atlas SSR. Mazúr, E. red. Bratislava : SAV, SUGaK, 1980. s. 54-55
MLÁDEK, J. 1992. Základy geografie obyvateľstva. I. vydanie. Bratislava: SPN, 1992. s. 230
Nariadenie vlády č. 269/2010 SR, ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vody
NEMCOVÁ, E. 2003. Priemysel na prahu tretieho tisícročia – identifikácia zmien v postavení priemyslu v informačnej spoločnosti, Bratislava: Prognostický ústav SAV, 2003. 30 s. ISSN 0862-9137.
NOSKOVIČ, J. a i. 2010.Ochrana a tvorba životného prostredia. 4. nezmen. vyd. Nitra : SPU, 2010 , s. 152 . ISBN 978-80-552-0344-7.
OROLINOVÁ, M., 2009. Chémia a životné prostredie. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, 2009, s.122 ISBN 978-80-8082-298-9.
PIATRIR, M. a i. 2003. Environmentálny manažment II. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2003. s. 128PRAŽAN, J. a i. 2004. Ochrana životního prostředí ČR se zaměřením na zemědělství. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací. s. 2004. 81 ISBN 80-7271-152-0.
PRIATELIA ZEME, 2007[online]. [cit. 2010-10-11]. Dostupné na internete : http://www.priateliazeme.sk/cepa/pdf/letak-tazobny-priemysel.pdf
PRISTAŠ, J. 2000. Vysvetlivky ku geologickej mape Podunajskej nížiny - Nitrianskej pahorkatiny. 1. vyd. Bratislava: Geologický ústav Dionýza Štúra, 2000. s. 250 ISBN 80-88974-26-7.
POPJAKOVÁ, D. 1997. Základné kapitoly z geografie priemyslu. Prešov: Prešovská univerzita, 1997. s. 141 ISBN 80-7097-350-1.
RAPANT, S. a i. 2004. Environmentálne riziko z kontaminácie geologických zložiek životného prostredia Slovenskej republiky, Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2004. s 80. ISBN 80-88974-56-9
RICHTER, M. 2004 Technologie ochrany ovzduší II. Část. In technologie ochrany životního postrědí [online]. [cit. 2010-10-19]. Dostupné na internete : http://fzp.ujep.cz/ktv/uc_texty/tezp/tezp2.pdf
59
ROMANČÍK B, V. 2003, Riziko chemických emisií na zdravie, in Bezpečnosť práce, číslo 7, ročník III. s. 23-25
ROZPRÝMOVÁ, J., SEDLÁČKOVÁ, M. 2007. Průmysl a životní prostředí. In Metodika implementace průřezového tématu environmentální výchova II. 2007. [online]. [cit. 2010-12-11]. Dostupné na internete : http://www.rezekvitek.cz/soubory/metodika1a--f71.pdf
SAŽP, 2001, Náročnosť priemyselnej výroby na čerpanie zdrojov, In Príčiny a dôsledky stavu životného prostredia. 2001 [online]. [cit. 2011-04-21]. Dostupné na internete : http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/sprava2001/19_priemysel.pdf
SAŽP, 2002, Špecifická analýza priemyselnej výroby, In Príčiny a dôsledky stavu životného prostredia. 2002 [online]. [cit. 2011-04-21]. Dostupné na internete : http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/sprava2002/priciny_dosledky/priemysel.pdf
SAŽP, 2009, Pôda, In Správa o stave životného prostredia SR 2009 [online]. [cit. 2011-04-21]. Dostupné na internete : http://enviroportal.sk/pdf/spravy_zp/2009-sk/2_4_Poda.pdf
SCARABEO s.r.o. 2008. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Leopoldov – programovacie obdobie 2008 - 2009 In Geomorfológia. s. 149 SEDLÁK, M. a i. 2010. Podnikové hospodárstvo. 1. vyd. - Bratislava : Iura Edition, 2010 s. 352 ISBN 978-808-8078-317-4.SLÁBOVÁ, M. 2004. Půda .In Ochrana a tvorba životního prostředí. [online]. [cit. 2011-04-11]. Dostupné na internete : http://www2.zf.jcu.cz/public/projects/agro/studijni-materialy/Skripta.pdf.
Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu, 2009, Chemický a farmaceutický priemysel. 2009. [online]. [cit. 2010-12-11]. Dostupné na internete: http://www.sario.sk/userfiles/file/sario/pzi/sektorove/chem/chemicky_priemysel_2009.pdf
SOTÁK, V. 2003.Technika a životné prostredie. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, Pedagogická fakulta, 2003. s. 117 s. ISBN 80-8050-563-2.
STANKOVIČ, D. 2006. Environmentálne aspekty udržateľného rozvoja.2006 [online]. [cit. 2010-10-11]. Dostupné na internete : http://stuz-ur.yw.sk/modul/04.pdf
STN 75 7122 Kvalita vody. Klasifikácia kvality povrchovej vody
STREĎANSKÝ, J. 2010. Hodnotenie kvality životného prostredia. 2. preprac. vyd. Nitra: SPU, 2010, s. 162 ISBN 978-80-552-0423-9.
SUMILASOVÁ, A. 2011. Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2010 (The European Environment – State and Outlook 2010 - SOER 2010) . [online]. [cit. 2010-03-15]. Dostupné na internete : http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-
60
februar-2011/zivotne-prostredie-europy-stav-perspektiva-2010-european-environment-state-outlook-2010-soer-2010.html
SZABOVÁ, T., BÚGEL, M., LEŠČINSKÁ, M. 1999. Možnosti využitia zeolitov v ochrane zložiek životného prostredia. In Acta Montanistica Slovaca, Košice: fakulta Technickej univerzity v KE. 1999. s. 61-65
ŠEBO, J. 2008. Dobrovoľné zlepšovanie vplyvu na životné prostredie ako nástroj racionalizácie vo vybraných podnikoch. [online]. [cit. 2010-10-11]. Dostupné na internete : http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/pages/archiv/transfer/11-2008/pdf/208-209.pdf
ŠOLTÉS, A. 2003. Veda, výskum, výchova odborníkov. In Perspektívy priemyselnej ekológie: Konferencia s medzinárodnou účasťou pri príležitosti 10. Výročia založenia ASPEK Bratislava: ASPEK, 2003. s. 23-30
TEREK, J., VOSTAL, Z. 1998. Základy ekológie a vybrané kapitoly environmentalistiky, 1998. [online]. [cit. 2010-10-21]. Dostupné na internete : dostupná na internete: http://www.fhpv.unipo.sk/PU/FHPV/Ekologia/.
TOLMÁČI, L. a i. 2008. Geograá exkurzia- nástroj praktického vzdelávania (aplikácia na Slovensku, Bratislava: Iuventa 2008,. s. 207. ISBN: 978-80-8072-080-3
VOLOŠČUK, I. 2005. Ochrana prírody a krajiny, 2. preprac., Zvolen : Technická univerzita, 2005. s. 244. ISBN 80-228-1511-X
Vyhláška ŠÚ SR č. 306/2007 Z.z. , ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností
Vyhláška č. 363/2010 Z.z. monitorovaní emisií, technických požiadaviek a všeobecných podmienok prevádzkovania zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí
Vyhláška č. 356/2010 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší
Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí
Zákon č. 221/1996 Z.z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky
Zákon č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci
Zákon č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z.
61
o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (Zákon o ovzduší)
ŽIBEK, A. 2002. Program odpadového hospodárstva okresu Hlohovec do roku 2005, Hlohovec: Obvodný úrad 2002.
ŽIDKOVÁ, H. a i. 2007. Průmysl, In Hospodářství. [online]. [cit. 2010-10-11]. Dostupné na internete : http://websidetridy.ic.cz/20062007/3.b/referaty/08hospodarstvi/hospoalfa.pdf
62
top related