KATOLÍCKA UNIVERZITA V RUŽOMBERKU

PEDAGOGICKÁ FAKULTAKatedra ekonomiky a cestovného ruchu

Odborná prax 3

Rozvoj regiónu H. Zemplín

Antónia Ficová3., ročník / 3., skupina

Poprad2009

Transformačný model na Bc. tému– Rozvoj regiónu H. Zemplín

Informácie Zber informácií Stratégia napr. /využitie pre VÚC,

Ľudia Spracovanie Samosp. kraj, Investorov /

Priestory Návrhy, opatrenia Rôzne analýzy, Smernice

Zariadenie, PC Odporúčanie pre informovanie občanov, podnikateľov

Materiál Schválenie

Vplyv návrhov, opatrení

Predpokladané návrhy mojej práce: Rozvoj regionálnych a lokálnych služieb, podpora

obnovy, údržby a využitia kultúrno – historických pamiatok, budovanie infraštruktúry,

podpora zachovania a obnovy kultúrneho dedičstva, prírodného bohatstva v danom regióne.

V prípadnej bakalárskej práci sa ďalej budem zmieňovať napríklad ako podporovať

rozvoj priemyselných parkov /Strážske, Humenné/ a budúcich priemyselných zón ako

nástroja zmenšovania disparít medzi regiónmi, ako prehlbovať kompetencie samosprávnych

krajov, ktoré by mali podľa mňa získať viac zodpovedností a zároveň aj patričné finančné

zdroje pre výkon rozvojových politík na danom území.

Tak by mohli riešiť otázky, ktoré sami najlepšie poznajú. Taktiež nesmiem zabudnúť,

aby využívali samos. kraje čo najviac finančných prostriedkov z EÚ, snažiť sa získavať čo

najviac príspevkov zo strany štátu. A využiť ich napríklad či na infraštruktúru, kultúrno

historické pamiatky – zlepšenie ich stavu a v neposlednom rade aj na zníženie

nezamestnanosti, keďže vieme, je stále čoraz viac aktuálna otázka.

Rada by som spomenula , že v súčasnosti sa z rozpočtu EÚ vyčleňuje na regionálnu

politiku viac ako jeden tretina prostriedkov rozpočtu EÚ. Prostredníctvom tejto politiky Únia

prispieva k rozvoju zaostávajúcich regiónov, k reštrukturalizácii priemyselných oblastí, ktoré

sa ocitli v ťažkej situácií, k ekonomickej diverzifikácii vidieckych oblastí, kde je

2

poľnohospodárstvo na ústupe, či k revitalizácii zanedbaných mestských štvrtí. Pomoc z

rozpočtu EÚ smeruje priamo k národným alebo regionálnym orgánom, ktoré sú zodpovedné

za riadenie rozvojových programov.

Zhodnotenie prípadných prínosov

Spracovanie samotného projektu, ktorý má napomôcť danému regiónu, pre prípadných

investorov, podnikateľov, ale aj občanov.

Prínos projektu pre daný región

Všeobecným cieľom projektu je zvýšiť' atraktivitu daného regiónu prostredníctvom

skvalitnenia napríklad existujúceho priemyselného parku, ktorého kvalita a sortiment

poskytovaných služieb za posledných 8 rokov zaznamenali nízku konkurencii schopnosť' s

porovnateľnými parkami na Slovensku.

Dopadom tohto opatrenia je:

- priame vytvorenie minimálne 20 nových pracovných miest (25 nepriamo vytvorených

pracovných miest), čo je vzhľadom na miesto realizácie projektu, kde evidovaná miera

nezamestnanosti považované za mimoriadne prospešné;

- spustenie tzv. synergického efektu, t.j. vytvorenie zázemia pre efektívny a dlhodobý rozvoj

podnikania v cestovnom ruchu a nadväzujúcich službách v regióne

Ďalej napríklad využitie Športového areálu na celosezónne prevádzkovanie, ako

doplnkovej služby cestovného ruchu, pre daný región to je hybná sila pre budúce

potencionálne subjekty pôsobiace v tomto odvetví, čo z pohľadu prínosu pre ekonomiku

regiónu znamená rozvoj malého a stredného podnikania v dôsledku zvýšenia

maloobchodného obratu a služieb ,,sprostredkovaných" turistami.

V dôsledku projektu počítam so zvýšením počtu podnikateľov v cestovnom ruchu o

približne 7 nových MSP. Ide napríklad o reštauračné zariadenia, nové ubytovacie kapacity

vrátane ubytovania v súkromí, ktoré v príslušnej oblasti v súčasnosti úplne absentujú. Ich

vytvorením sa podarí uspokojiť' už existujúce potreby návštevníkov.

Dosiahnutie vyššej návštevnosti tohto Športového areálu a samotného regiónu zároveň

vytvorí základ pre skvalitňovanie a rozširovanie služieb u existujúcich subjektov pôsobiacich

3

v cestovnom ruchu, čím sa v konečnom dôsledku prispeje k znižovaniu disparít na regionálnej

úrovni v ekonomickej výkonnosti, sociálnej dynamike, ekologickej rovnováhe:

- predpoklad zvýšenia príjmov regiónu z odvodov od prevádzkovania zariadení cestovného

ruchu;

- vďaka pozitívnemu dopadu na zamestnanosť' a tvorbou nových podnikateľských subjektov

sa zlepší finančná situácia obyvateľov obce, prispeje sa k stabilizácii ich životnej úrovne

s perspektívou jej postupného rastu,

- využitie kultúrneho a prírodného potenciálu danej oblasti formou adresnej propagácie

povedie k zlepšeniu obrazu celého regiónu ako regiónu cestovného ruchu a v konečnom

dôsledku na základe individuálnych skúsenosti k zlepšeniu prístupu subjektov cestovného

ruchu k turistom.

Rovnako ako iní, tak aj ja vnímam samozrejme rozdiely medzi jednotlivými

slovenskými regiónmi alebo, lepšie povedané, medzi Bratislavským regiónom a ďalšími

regiónmi. Bratislavský región mal za posledných zhruba 15 rokov hlavne vďaka svojej

geografickej polohe, výraznejšej mnohorakosti hospodárskych činností, vysokej koncentrácii

odborného a vedeckého potenciálu oveľa lepšiu východiskovú pozíciu ako zvyšok republiky.

Preto som sa zamerala na región Horný Zemplín /Východné Slovensko/ lebo v posledných

rokoch medzi ním a zvyškom republiky rozdiely sa skôr prehĺbili ako znížili. Preto dúfam, že

prípadné prínosy z mojej bakalárskej práce môžu slúžiť aj ako podklad resp. zdroj pre rôzne

organizácie, podnikateľov, VUC, Samosprávne kraje a pod.

Slovenské regióny sa akoby stále spoliehali na záchranu „zhora“ a nevyužívajú sami

vlastné sily a   potenciál , ktorý tam nepochybne je a čaká na prísun financií. Často tiež

nevyužívajú osvedčený model tzv. verejno-súkromných partnerstiev. Iná situácia je

v regiónoch s vysokým potenciálom rozvoja cestovného ruchu, kde je možno vidieť výrazný

posun dopredu, ale mali by si uvedomiť, že rozvoj regiónu nemôže byť postavený len na

rozvíjajúcom sa spomínanom cestovnom ruchu, ale na oveľa väčšej diverzite jednotlivých

činností.

Hovoriť o odstraňovaní rozdielov je absolútny nezmysel a už aj európska politika

regionálneho rozvoja mení nielen svoju rétoriku, ale aj ciele. Tie sú v súčasnosti už

jednoznačne zamerané na odstránenie či zmiernenie negatívneho pôsobenia istých rozdielov

a na podporu využitia osobitostí, jedinečností, a tým aj rozdielností regiónov ako potenciálu.

4

Je fakt, že pretrvávajú veľké rozdiely medzi jednotlivými slovenskými regiónmi, a to je

jasným dôkazom toho, že doterajšia politika vyrovnávania regionálnych rozdielov bola málo

účinná, a to sa na odstraňovanie regionálnych disparít vynaložilo mimoriadne veľké množstvo

finančných prostriedkov. Podľa môjho názoru sa v zaostávajúcich regiónoch investovalo

a investuje do množstva aktivít, pričom veľká väčšina z nich nezabezpečila ďalší rozvoj.

Akákoľvek dotácia či podpora sa skryla za vyrovnávanie rozdielov a nevyvodila sa nikdy

zodpovednosť voči tým, ktorí ju dostali alebo poskytli bez deklarovaného dosahu. Nikdy sa

objektívne neanalyzovali doterajšie relevantné opatrenia na vyrovnávanie regionálnych

rozdielov. Podľa mňa dôvodom bolo to, že o nich rozhodovali prevažne ľudia pochádzajúci

zo zaostávajúcejších oblastí.

Každý rozvoj prináša so sebou negatívne vplyvy na krajinu a životné prostredie a z toho

vyplýva aj zodpovednosť všetkých ľudí za prostredie, v ktorom žijú. Keď si všetci

uvedomíme, že rešpektovanie zákonov a potreba recyklácie nie je len módny výstrelok, a že

niektoré činnosti v určitých typoch krajiny sú jednoducho neprípustné, tak má šancu rozvoj aj

životné prostredie. Dôležité je, aby všetci, a hlavne dotknuté strany, ako investori,

samospráva, štát aj ochrana prírody, hľadali spoločnú reč a nevybíjali si energiu v zbytočných

sporoch, veď spoluprácou sa dá vždy dosiahnuť viac.

Na základe údajov, ktoré získam pomocou dotazníka /na zistenie stavu daného regiónu

z pohľadu návštevnosti, obyvateľov/ sa budem snažiť o aplikáciu výsledkov v rôznom

spracovaní a v neposlednom rade zabezpečiť aj v písomnej podobe koncepciu udržateľnéko

rozvoja daného regiónu v nasledujúcich rokoch.

5