29

2. as

POJMOSLOVIE

(terminologick pomcka)

Nasledujci text ako terminologick pomcka obsahuje starostlivo zven vber zkladnch

pojmov, s ktormi sa tudent stretne na zaiatku tdia dejn hudby. Nam cieom nie je

striktn vedeck dikurz pri ich vysvetlen, ale strun a zrozumiten charakteristika. Ich

ovldanie tudentovi (najm bez predchdzajceho hudobnho vzdelania) zabezpe pevn

pdu pod nohami pri zkladnch diskusich o periodizcii dejn hudby, asovom a tlovom

vymedzen hudobnch epoch a im prislchajcich hudobnch tlov, faktry, nstrojovch

charakteristk potrebnch pri zmienkach o formch kreovania a predvdzania hudby, prp.

hudobnch formch a hudobnch druhoch charakteristickch pre t-ktor epochu dejn hudby

(hudobn sloh). Ak sa v hesle vyskytne symbol , zna to, e heslo odkazuje k aliemu

heslu obsahujcemu bu synonymn pojem alebo pojem spresujci resp. ete z inho uhla

pohadu vysvetujci dan problm, koncept, pojem.

absoltna hudba - pojem sa objavuje v 40. rokoch 19. storoia, odvoden je od

paradigmy intrumentlnej hudby viedenskho klasicizmu. Absoltna hudba je povaovan za

ist hudbu, osloboden od vetkho (slovo, obraz at.) o by mohlo zvonku rui jej

svojbytnos. U E. Hanslick tvrdil, e absoltnym a rdzim umenm je hudba intrumentlna.

Takto pomenoval dobov trend smerujci k nadvlde intrumentlnej hudby. Okrem toho

preho znamenala protipl k citovej, obsahovej, nmetovej a programovej hudbe

romantizmu. Tento pojem ako bytostne estetick kategria dnes stratil opodstatnenie (hudba

v sebe zahrnuje momenty voklne, medilne, akn, divadeln a pod.). Jeho nasledovnkom

bol okolo r. 1930 pojem autonmna hudba, ako sociologick kategria, oznaujca odpor

proti funkcionalite hudby, teda symbolizoval oslobodenie hudby od spoloenskch funkci,

elovosti, sluobnosti at. Autonmna hudba (ako sebauren, riadiaca sa vlastnmi

zkonitosami) bola protikladom k hudbe funkcionlnej. Aj tento pojem sa asom vyprzdnil,

hudobn autonmia v podstate nikdy neexistovala, hudbu toti nemono izolova od

ostatnch javovo ivota a umenia.

30

afektov teria je doplujcim aspektom barokovej nuky o rtorickch figrach (teria

kompozcie hudobnho diela), zameriava sa na psobenie hudby, na jej elan inok. Jej

zklady nachdzame u v antike, rozvinut v renesancii. Filozof R. Descartes patril medzi

prvch, ktor dkladne popsali psobenie hudby na loveka, v r. 1916 podal ucelen

klasifikciu afektov (lska, rados, as, tba, smtok, nenvis), po om al uenci, napr.

J. Mattheson (a 26 afektov). Afektov teria predstavovala nuku o citovch stavoch udskej

due. V 17. storo sa stala stredobodom umeleckch, filozofickch a hudobnoteoretickch

vah. V prostred Florentskej cameraty (skupina uencov a skladateov okolo V. Gallileiho)

bolo vyjadrovanie afektov v slade so starogrckymi predstavami hlavnm umeleckm

programom. U C. Monteverdiho bol afektovan spev podstatnm znakom seconda pratica

(novho spsobu kompozcie). Afekty boli chpan ako emocionlne abstrakcie. lohou

skladatea bolo hudbou podnieti tieto idealizovan emocionlne stavy u poslucha. Vetky

hudobn elementy ako modus (tnorod), sled tnov, rytmus, tempo, harmnia a in mali

(trochu mechanicky) prispie k dosiahnutiu tohto ciea.

agogika odchlka hudby od presnho dopadu db metronmu, svis s umeleckm

prednesom. Poas interpretcie sa metronm nepouva, lebo prednesov skladby si vyaduj

aj drobn odchlky od presnho tempa a navye vlnos pohybu jednotlivch frz. Agogick

zmeny nesm narui tl a rytmick truktru skladby, ale v skutonosti prve ony s tm,

o rob hudbu ivou, zaujmavou, nepresnosti v ns vzbudzuj oakvania. Celkov

dynamick poruovanie a nsledn homeostza dodva hudbe hybnos a vrazov silu.

akord szvuk najmenej troch tnov nerovnakej vky (znie viac tnov sasne). Vznikol

vvojovo ako vslednica viachlasnej sadzby (polymelodick tl), v ase etablovania

harmonicko-tonlneho systmu prestal by len srnom, ale stal sa jednotkou. V eurpskej

hudbe s akordy vystaven na princpe terciovej stavby, t. j. vrstvenm terci na zkladom

tne, takto vznik kvintakord (obsahuje prv, tret a piaty tn stupnice), 4 zkladn typy s:

durov (v3+m3), molov (m3+v3), zmenen (m3+m3) a zven (zv3+zv3). Vo funknom

harmonickom tonlnom systme s najdleitejie kvintakordy tnika (na I. stupni),

subdominanta (na IV. stupni) a dominanta (na V. stupni). Vedajie kvintakordy s na

ostatnch stupoch. Obraty akordov vznikaj preloenm spodnho (zkladnho) tnu danho

akordu o oktvu vyie. V novej hudbe (od prelomu 19. a 20. storoia) s akordy vystavan

aj na inej bze, naprklad vrstvenm kvrt (impresionizmus), kvnt at.

31

antick hudba (do 6. stor.) pojem zvyajne oznauje hudobn kultru starovekho

Grcka a Rma, prpadne aj ranokresansk hudbu. Starovek chpeme ako obdobie dejn od

vzniku prvch psomnch systmov, resp. prvch ttov (3000 pred n. l. v Mezopotmii

a Egypte) a po rok 476 (znik Zpadormskej re). Hudba v starovekom Grcku sa

dynamicky rozvja v obdob atnskej demokracie (5. stor. pnl.), paralelne so zlatm vekom

grckej filozofie (Platn a Aristoteles v 4. stor. pred n. l.), poas expanzie grcke kultry

poas vldy Alexandra Macednskeho, almi nstupnckymi ttni a do r. 30 pred n.l.

Prve v tzv. helenistickom obdob sa grcke a orientlne civilizan prvky zanaj prelna.

A antickej hudbe sa hovor o trojjedinnej chorei, teda nedelitenom spojen hudby, pozie

a tanca. Pre antick hudbu je charakteristick jej dleit spoloensk postavenie, snaha

vleni jej psobenie do sluieb verejnho a politickho ivota, vyui jej emocionlnu silu na

nboensk a politick ciele (nuka a tose). Antick hudba mala prevane voklny charakter,

spev sprevdzali hudobn nstroje (lra, kithara, aulos, syrinx, monochord a .). Hudba v

starom Rme bola silne ovplyvnen helenizmom a tie prenikanm kresanskch prvkov,

masovo obsaden zbory pri vekch hudobnch slvnostiach, prvky heterofnie (i

kakofnie) s jej typickm prejavom v neskorch fzach, podobne ako postupn vytrcanie

sa etickho rozmeru hudby.

apercepcia pojem oznauje vsledok psobenia hudobnho diela v procese jeho

percepcie (vnmania) na cel psychiku recipienta. Hudba svojou kognitvnou a estetickou

funkciou spa mechanizmus psychickch procesov pamti, predstv, fantzie a myslenia.

Pri apercepcii s procesy analyzovan za spoluspsobenia vnmajceho subjektu, teda

v priebehu vlastnho percepnho aktu dochdza u k osobnostne profilovanmu spracovaniu

podnetov. V tomto procese sa zmocujeme nielen zmyslovej podoby hudby, ale postupne

prenikme i do jej obsahu. Apercepcia predstavuje vy stupe vo vntri bezprostrednho

procesu hudobnho vnmania, v ktorej sa odra psobenie biologickch a psychickch

funkci subjektu, pri spolupsoben jeho doterajch hudobnch sksenost. V tomto procese

vznikaj podmienky na postupn prienik do truktry skladby a funknosti vyuitia jej

vrazovch prostriedkov. Apercepn proces sti do procesu recepcie hudby, ako jeho

prevania a nslednho pochopenia, akceptcie jeho hodnt, identifikcie s nm.

32

artificilna hudba odborn muzikologick termn oznaujci hudbu vnu, klasick,

umeleck, vek hudobn nre. Svis s chpanm ars v historickom zmysle ako komplexu

krsnych umen. Ide o hudbu, ktor svojimi ciemi a parametrami patr do irieho komplexu

umeleckch javov, vyvjala vo viac-menej svislom vvojom toku eurpskeho umenia ako

cieavedome profesionlnej umeleckej tvorby diel vo vine prpadov opusovho charakteru.

Sfra artificilnej hudby je relatvne srod (aj cez mnohos tlov, nrov, kl, smerov, kl

at.) a ustlen. V hudobnom diele tu rozhoduje vmi systm prioritne hudobnch

a estetickch kritri, teda dleit je moment estetickej autonmie (jej elom je

predovetkm psobi esteticky). Prslunos k artificilnej hudbe vak sama o sebe

nezaruuje umeleck hodnotu. Opanm pojmom je pojem nonartificilna hudba.

atonlna hudba hudba v prvch dekdach 20. storoia, opa dur-mollov tonlny

funkn systm, poruuje tonlne a formov princpy a harmonick vzahy. Je vystenm

rozkladu funknej harmnie zapoatom tvorbou R. Wagnera a neskororomantickch

skladateov a skladateov moderny, ponc C. Dbussym, G. Mahlerom, A. Schnbergom

a almi. Niekedy sa hovor, e atonlna hudba je prechodom medzi romantizmom

a dodekafniou, ktor najvraznejie natartovala proces preruenia akejkovek kontinuity

s dovtedajou eurpskou hudobnou reou. Zaklad sa na netonlnej chromatike, emancipuje

postupne vetkch 12 tnov temperovanej chromatiky, akordiku zaklad na poltnovch

a kvartovch intervaloch. Paralalen nzvy k atonlnej hudbe s: arytmick, amelodick,

atematick a pod. Najtypickejm reprezentantom je A. Schnberg a jeho atonlne

a atematick skladby, ktor v 20. rokoch 20. storoia vystili do torby racionlne

koncipovanej novej kompozinej metdy dodekafnie.

avantgarda (hudobn avantgarda) shrne pomenovanie umeleckch prdov

a smerov po druhej svetovej vojne typickch revolunou snahou o zmenu a inovciu (novos)

zo vetkch uhlov pohadu na tvorbu: filozofickho, estetickho i kompozino-technickho.

(najm pre hudbu tzv. darmstadtskho okruhu: K. Stockhausen, L. Nono, P. Boulez

a .).Vymedzujeme nm zvyajne hudbu z obdobia 50. - 60. rokov 20. storoia (povojnov

hudobn avantgarda), niekedy sa spresuje rokmi 1945-1970 (serializmus, punktualizmus,

aleatorika, tmbrov hudba, elektroakustick a konkrtna hudba), ktor plynule postupne na

konci 60. rokov prerstla do postmoderny. Pojem avantgarda v hudbe je problematick

a konfzny z hadiska jeho rznych vznamov, asovch vymedzen a terminologickho

33

uitia v rznych kultrnych okruhoch a umenovednch klasifikcich. Pojem klasick

obdobie hudobnej avantgardy (1918-1945) sa pouva sa toti aj na t hudbu prvej

polovice 20. storoia (moderna), u ktorej s najvraznejie experimentlne prvky (futurizmus,

expresionizmus, brutitizmus a .), v umenovede tie na oznaenie ruskho (najm

vtvarnho a literrneho) umenia po Vekej oktbrovej revolcii, ktor stelesovalo tie

najpokrokovejie tendencie. Samotn umelci v 30. rokoch tento pojem odmietali, ohradzovali

sa voi nemu (Stravinskij, Schnberg a .), lebo ctili e je to aj politick pojem (svislosti

s ruskou avantgardou).

barok (hudobn barok, 17. - 1. pol. 18. stor.) obdobie medzi renesanciou a hudobnm

klasicizmom, so zaiatkom v ase tlovej zmeny hudobnho jazyka, oznaenej C.

Monteverdim ako komponovanie druhou (novou) kompozinou technikou (seconda pratica

madrigalov sadzba, afektovan vyjadrenie textu, modern notcia) za sasnej kontinuity s

prvou (starou) kompozinou technikou (prima pratica motetov zhudobovanie textu,

polyfnna sadzba). Star tl (stile antico) a nov tl (stile moderno) sa stretaj na zaiatku

80. rokov 16. storoia v zpase o nov ponmanie vzahu slova a hudby ( mondia),

stiace do vzniku opery, v zpase o nov koncertantn tl a presadenie praxe

generlbasu. Ran barok (od r. 1580), vrcholn barok (od r. 1650) a neskor barok (1690-

1730/50) s tromi prepojenmi etapami charakteristickmi pokusmi o aplikciu teoretickch

zsad rtoriky do hudby (musica poetica), vyuvania afektovej terie ako nuky o citovch

stavoch due, zachytenia akordickho priebehu v akordickch postupoch (generlbas GB),

slov spev so sprievodom GB a koncertantn (figurlny) tl so pecifickou shrou

a sasne protipostavenm zvukovch celkov (zborov polychria, neskr concerto grosso

a slov koncert). Za najdleitejie vdobytky barokovej ry v hudbe mono poklada:

vznik opery, oratria a alch hudobnch druhov cirkevnej hudby, dokonenie procesu

emancipcie intrumentlne hudby v krytalizcii novch druhov ako suita, sonta, concerto

grosso, slov koncert, fga, invencia a .). Upevnenie dur-molovej tonality

v neskorobarokovej re ako zavenie alej dleitej etapy formovania eurpskej hudobnej

rei.

bicie (blanozvun) hudobn nstroje princpom je kmitanie pevnho telesa, resp.

prunej na korpuse (ozvunej skrini) nstroja napnutej blany z koe, umelohmotnho

materilu a pod. Bu maj tn uritej vky ako tn vyladen (napr. tympany) alebo ich

34

znejci tn m neurit vku, nie je vyladen (napr. vek a mal bubon, tamburna, bongo

at.).

cirkevn hudba star pojem pre oznaenie hudby pestovanej v rmci nboenskch

obradov, predovetkm liturgie ako hlavnho obradu cirkvi. Myslia sa tm predovetkm

spievan asti ome (psalmdia, zhudobnenie omovho cyklu), spievan asti ofcia

(hodinky da), duchovn piese veriacich at. Synonymn vrazy s: hudba posvtn,

liturgick, chrmov, sakrlna, duchovn. Pojem cirkevn hudba sa v novej hudobnej

terminolgii nahrdza pojmom duchovn hudba. So starm pojmom cirkevn hudba

svis aj pojem cirkevnch modov, pod m sa myslia stredovek stupnice, ktor

transformciou antickho systmu modov (drsky, frgick, ldick a mixoldick) a ich

hypo- a hypervarint preli do teoeretickch zkladov stredovekej hudby ako systm 12-tich

modov (pribudol insky (dur) a aiolsk (mol)). Tieto stupnice sa v kompozinej praxi tvorby

liturgickej hudby a pestovania gregorinskeho chorlu pouvaj dodnes.

dodekafnia alebo 12-tnov technika je kompozinou metdou (nie hudobnm tlom)

v hudbe 20. storoia. Jej zaiatky sa viau k tvorbe rakskeho skladatea Arnolda

Schnberga, ktor ju predstavil vo svojich dielach ale aj teoretickch spisoch na zaiatku 20.

rokov 20. storoia. Jej podstatou je zrovnoprvnenie vetkch dvanstich tnov chromatickej

stupnice a ich racionlna organizcia poda vopred danch pravidiel. Uvonenm tnov

z tonlnej organizcie (z tonlnej funknej harmnie klasicko-romantickej hudby) a vetkch

funknch vzahov, ich zrovnoprvnenm a zruenm selekcie intervalov na konsonantn

a disonanatn m za cie rovnomern vyuvanie vetkch tnov kly. Poda zsad

dodekafnie sa nesmie iaden tn radu zopakova skr, ne zazneli vetky ostan. V rade sa

striedaj menie a vie intervaly, skladate by sa mal vyhba naprklad kvintakordu i

rozrenm intervalom, zopakovaniu rovnakch intervalov za sebou a pod. A po vbere

tnov do zvolenho radu (rad = tma) skladate prirauje (teda teraz u komponuje)

kompozcii rytmus, metrum, dynamiku, polyfonick a harmonick usporiadanie viaczvukov.

Rad me zopakova pozmenen, napr. ra obrat, zrkadlov obrat, inverzia, permutcia a i.

duchovn hudba sas kultrneho dedistva kadho nrodu, v uritch vvojovch

etapch hlavn zdroj pre styk s kultrnymi a estetickmi hodnotami. Pojem vznik rozrenm

pojmu cirkevn hudba (historicky podmienenho), ktor oznaoval bohosluobn kultov

35

hudbu. Zaha aj hudbu, v ktorej sa uplatuj duchovn religizne prvky v aplikovanej

podobe presahujcej nboensk rmec. Najm v 20. storo sa pvodn liturgick funkcia

oslabuje, nahrdza ju estetick funkcia hudby. Koncertn ome, requiem, koncertn paije,

gregorinsky chorl a . z minulch epoch zaznievaj v koncertnch slach, prezentuj sa

teda v rmci svetskej prleitosti, ich liturgick funkcia zanik. Preto u nie je celkom vhodn

nazva ich hudbou cirkevnou, ale hudbou duchovnou (= majcou vzah k Bohu). H. H.

Eggebrecht vak upozoruje, e hudba samotn ako tak duchovnou nie je ani neme by (je

odoln voi rozliovaniu medzi svetskm a duchovnm), deje sa tak len cez jej spojenie

s textom, nadpisom, prenesenm do priestoru chrmu, pouitm idimov a cittov.

K prvmu zsadnmu odleniu duchovnej a svetskej hudby poda J. Jirnka dochdza prve

poas tiepenia slohu gotickho (pred-renesann hudba).

dychov (vzduchozvun) hudobn nstroje princpom je kmitanie vzduchovho

stpca ako prunho telesa. Delme ich na nstroje typu paly (zobcov flauty, fujara),

nstroje s klapkovm mechanizmom (pikola, priena flauta, hoboj, anglick roh, klarinety,

basklarinet, fagot, kontrafagot, saxofny s rznym ladenm), ntrubkov (krdlovka, trbky,

lesn roh, pozauny, tuby) a viachlasn (organ, harmnium, akorden, gajdy). Vo vzahu

k notcii sa asto vyskytuj rzne ladenia tchto nstrojov, transponujce (klapkov

a ntrubkov) dychov nstroje znej v skutonosti o interval niie prp. vyie ako notov

zznam toho, o hraj. Niekedy njdeme ich delenie napr. na plechov a dreven dychov

nstroje, o nevyjadruje princp tvorby tnu ale materil, z ktorho je corpus nstroja.

dychov orchester skupina intrumentalistov hrajcich na dychov a bicie (samozvun

alebo blanozvun) nstroje, obsahuje tieto skupiny nstrojov: flauty (niekedy aj pikoly),

hoboje (niekedy aj anglick rohy), klarinety (prp. aj basklarinety), saxofny, lesn rohy

trbky, krdlovky, pozauny, tuby, z bicch nstrojov najastejie mal a vek bubon, inely

at. Zostava nstrojov zvis to od monost konkrtneho hudobnho telesa ale aj poiadaviek

konkrtneho hudobnho diela, skladatea a pod., priestorovch a akustickch parametrov,

prleitosti, veku a intrumentlnych zrunost hrov.

dynamika (gr. dynamis = sila) dynamika na danom seku hudobnho diela v hudbe

oznauje silu jednotlivch tnov a ich zmeny. Sila tnu (hlasitos) (fyziklne vyjadren

hladinou intenzity alebo tlaku v jednotkch (dB) decibeloch) sa v priebehu skladby men. To

36

je podstatou dynamiky hudby - pekn a psobiv prednes skladby dosahujeme prve

dynamickmi zmenami. Slia na vyjadrenie zvukovho kontrastu (silno, slabo), rznych

nlad ako aj celkovho vrazu skladby. Na oznaenie rznych stupov dynamiky sa

pouvaj ustlen talianske nzvy (napr. piano, forte), postupn (plynul) zmeny dynamiky

sa oznauj graficky alebo slovom (napr. crescendo (zosilova), diminuendo (zoslabova)

a pod.).

elektrick hudobn nstroje s hudobn nstroje vytvraj, moduluj, zosiluj at.

zvuk pomocou elektrickho prdu a/alebo elektronickch zariaden. Elektromechanick

nstroje funguj na bze snmania prirodzene vytvorenho zvuku (potencilne na vetkch

existujcich hudobnch nstrojoch) a jeho elektrickho spracvania. Ich podskupinu tvoria

elektrofonick nstroje, aj tu je zdroj zvuku mechanick, no chcenia zdroja je prevdzan

elektromechanickmi snmami, teda elektrick prd sa podiea u aj na vytvran tnu

(elektrofonick gitara, el. organ. el. klavr, el. akorden a .). Elektronick nstroje maj ako

zdroj zvuku elektronick genertory (obvody), priom ich kmitanie sa transformuje na

akustick kmity (tny, rzne zvuky). Zvuk teda nevznik prirodzenou cestou, ale umelo,

synteticky (elektornikc organ, el. akorden, syntetizr).

estetick hodnota vzah, ktor vznik pri stretnut umeleckho diela, neumenia,

prrodnho materilu (ohokovek materilheho i duchovnho, o loveka obklopuje) s

estetickou funkciou a loveka. Vyna sa na zklade estetickho sdu (pi-nepi),

trukturalisti ju povauj za socilny fakt, m naznauj, e hodnota nie je celkom vlastn

len umeleckmu dielu, ale e ho istm spsobom prekrauje. Estetick hodnota me by

stanoven iba vo vzahu k svojmu vnmateovi, na zklade bench estetickch noriem m

urit veobecn platnos. Pravidlo, ktorm je estetick hodnota meran je estetick norma

ako predstava o tom, ak kvality by mal ma predmet, aby sme ho mohli hodnoti ako

esteticky hodnotn. O umeleckej hodnote hudobnch diel a prejavov rozhoduje hudobn

kritika, estetick sksenos, ktor sa vo vzahu ku hudobnej kritike prejavuje formou

estetickho hodnotenia, je zkladom hudobnej kritiky.

faktra (skladby) je charakteristickm spsobom vyrieen vzah horizontlnej

(melodickej) a vertiklnej (akordickej) zloky hudobnho diela. Zkladn typy s: 1.

homofnna faktra skladby (meldia s akordickm sprievodom), 2. polyfnna faktra

37

(sasn priebeh viacerch melodickch lni), 3. zmiean faktra (akordick sprievod,

ktorho jednotliv hlasy s starostlivo melodicky rieen a iastone alebo na istch miestach

samostatn).

folklrna hudba alebo aj tradin hudba,. hudobn folklr a pod. Vraz (folklore =

vedomosti udu) je odvoden z veobecnejieho pojmu folklr, ktor znamen udov

kultru bu v irom zmysle zahajcu aj materilne prejavy, alebo v uom zmysle slova

len prejavy v oblasti hudby, tanca, slovesnosti at.). Jeho tvorcom, udriavateom, riteom

je udov kolektv, pvodn (dnes u anonymnm, pre ns neznmym) tvorcom bolo

indivduum. Folkloristika je nuka o udovej kultre, skma prejavy folklru, V prpade

hudby je skr vhodnejie hovori o tradinej hudbe, udovej hudbe ne o folklrnej hudbe.

generlny bas oznauje intrumentlny basov part, ktor sli na pohotov zachytenie

harmonickho priebehu v akordickch postupoch. Pvodne predstavoval prax sprevdzania

spevkov v polyfonickch kompozcich organom (nstupy hlasov a pod.), neskr organ

hrval najni bas, tak dolo k plnmu osamostatneniu sa basovho sprievodnho hlasu,

teda ku generlbasu (basso continuo). Od konca 16. storoia skladatelia znaili harmonick

priebeh skladby skratkovitm zpisom (slicami) nad basovou meldiou ako osobitn

slovan zpis (zvyajne s slicami 2-9). Zkladn trojzvuky v pvodnom tvare sa

neoznauj, vypisuj sa vetky pridan tny a odvoden tvary. Interpretuje sa na organe,

embale, lutne, teorbe, alebo gitare. Basov linka sa spravidla zosiluje violou da gamba,

kontrabasom (violone), violonelom alebo fagotom. slovan bas a sadzba s bassom

continuom s charakteristick pre hudbu obdobia 1600-1750. Po roku 1750 sa stal generlny

bas u len konvenciou. Po 1770/80 definitvne ustpil obligtnemu (vypsanmu)

harmonickmu sprievodu. GB je vyuvan aj v sasnej hudobnej terii ako nuka o veden

hlasov a akordov at.

gestickos resp. gestick kvalita hudby zna schopnos gesta, pri ktorom je v pozad

emcia, duevn stav, schopnos pohybu, zmeny, plynutia, narastania, akcelercie. Gesto je

zkladnm typom umeleckho znaku, v hudbe ako sluchovom umen hovorme o zvukovom

geste ako mimoverblnom a abstraktne logicky zredukovanom spsobe ako k nm hudba

prehovra, o ukazuje. Tieto kvality hudby umouj, e ju dokeme citovo vnma, e ns

uptava, rozruuje i pohlcuje, a to nam zmyslom prirodzene dostupnm spsobom a svojm

38

pecifickm vrazom. Hudba prina pritom informcie neverblneho charakteru, ako umenie

prepoiiava emocionlnym procesom udskho ivota gestick kvalitu.

harmnia v hudbe sa pojmom oznauje 1. shrn vzahov horizontlnych, t.j. nslednch

(rozloench v ase, nslednch) a vertiklnych, t.j. sasnch (rozloench v tnovom

priestore, asov prierez) medzi tnmi a ich zoskupeniami. 2. nuka a hudbe, ktor sa zaober

akordmi a ich spojovanm hlavne z pedagogickho resp. hudobnonukovho hadiska.

Harmnia je jednota horizontlnej a vertiklnej zloky, z ktorch prvotn je horizontlna

(melodick) a druhotn je vertiklna (akordick). Harmnia (ako nuka) a z obdob, kedy

homofnia prevldala nad polyfniou, a preceovanie vertiklneho aspektu viedlo

k ortodoxnmu vertikalizmu kolskej nuky o harmnii (prevrtenie vzahu prvotnosti

a druhotnosti). Harmnia je teda vsledkom sasnho znenia dvoch a viacerch tnov,

dodva charakter a farbu uritm hudobnm pasam, zmenou akordov sa me meni

charakter skladby. Okrem podania celkovej nlady skladby bva harmnia pouvan na

dosiahnutie vetkch monch vrazovch inkov. Naprklad zmenou harmnie rchlym

prechodom z jednho akordu na druh vytvor skladate pocit nestability a nepokoja, a

opane, ke sa harmnia men len pozvona pomaly, je to prznak statickosti, pokoja a pod.

homofnia viachlas v hudbe, mnohohlas v ktorom jednotliv hlasy maj zjednoten

(rovnak) rytmus, vedci je vrchn hlas, podloen akordickm sprievodom, ostatn hlasy

strcaj svoju melodick samostatnos, s cieom zabezpei vertiklny szvuk, teda

akordicky vypa tnov priestor hudobnho diela, seku. Homofnna faktra je typick pre

obdobie hudobnho klasicizmu, ako vsledok oslobodenia sa od prechromatizovanej

a harmonicky vrazne premenlivej resp. predimenzovanej barokovej hudby. V tomto type

viachlasu prevauje vertiklna zloka, t. j. akordick szvuky, harmnia sprevdzajca

spravidla jednu melodick linku, priom v porovnan s barokom kles rchlos harmonickch

zmien (akordy sa striedaj pomalie o svis so spomalenm pohybom basovej linky),

ubdaj modulcie a tninov skoky.

hudobn akustika muzikologick disciplna, ktor predstavuje pecifick akustick

vskum sstreden na vetky hudobn a zvukov fenomny, ktor s sasou hudby alebo ju

determinuj. Je sasou veobecnej akustiky relevantnou vo vzahu k hudbe. Skma

zvukov modely (akustick fenomny v hudbe), proces vzniku hudobnho alebo hudobne

39

tylizovanho zvuku v hudobnom diele, zaober sa analzou hudobnho zvuku a zvuku

prtomnho v hudbe.

hudobn analza je jednou z hlavnch vskumnch metd pre vinu discipln

hudobnej vedy, pomha riei vetky typy systematickch a teoretickch problmov.

Sstreuje sa predovetkm na eurpsku umel hudbu (komponovan), ktor je zapsan,

a preto je mon ju analyzova aj dodatone. Svis s jedinenou vlastnosou loveka

myslie, teda je istm typom rozumovho uchopenia danho predmetu alebo javu. S analzou

(veobecne rozklad celku na asti) je nerozlune spt syntza, ako nasledujce vyvodenie

dsledkov, objasnenie vzahov, svislost. Je to vysvetlenie alebo interpretcia. Typy analzy

zvisia od jej funkcie a ciea. Eurpsku umel hudbu (najm 16. - 20. storoia) pri jej vzniku

vrazne ovplyvovali dobovo a tlovo zauvan predpisy, pravidl at. Hudobn analza sa

stala zkladnm prostriedkom, ako tieto normy odhali, popsa, poukza na vzahov

a truktrne vzahy a zkonitosti. Hudobn analza sa zameriava na dielo, interpetan

analza vychdza zo znejcej interpretovanej podoby hudobnho diela, percepn analza

analyticky uchopuje skladbu z hadiska poslucha.

hudobn estetika subdisciplna hudobnej vedy, chpeme ju ako jednu zo pecilnych

estetk, ktor sa pecificky zarauje aj do systmu muzikolgie. Jej vzba na filozofiu je

menej vrazn a menej priama, v metodolgii hraj lohu mnoh pecificky muzikologick

metdy. Ako veda konkretizuje veobecn estetick myslenie a bdanie tm, e za svoj

predmet vyhlasuje estetick aspekty hudby i celho univerza hudby. tuduje estetino ako

produkt hudobne pecifickho subjektovo-objektovho vzahu, ako kvalitu prtomn

v rznych fzach hudobnej komunikcie a v rznych aktivitch viazanch na spektrum

psobnosti a funkci hudby. Poda I. Poledka hudobn estetika existuje tradine

v niekokch podobch. Prvou z nich je tzv. estetick komentr k technickejiemu tdiu

fenomnu hudba. Druhou podobou boli rzne koncepcie i dokonca systmy (hlavne

v prcach niektorch filozofov, prispsoben najm metdam a truktre filozofie). Treou

podobou je existencia estetiky ako terie i fundamentu hudobnej kritiky, resp. cez kritiku

vdy uritm spsobom vyarovala.

hudobn forma pojem sa pouva sa na oznaenie viac menej kodifikovanch

stavebnch modelov pouvanch pri kontrukcii hudobnho prejavu (napr. mal dvojdielna

40

forma, sontov forma a in). Hudobn formy vystupuj ako normy hudobnej stavebnosti pre

tvorcu ale i pre interpreta, kritika, poslucha. Hudobn forma neexistuje len v podobe

takchto modelov, vzorov, schm. alm jej vznamom je konkretizovan tvar, tvarnos,

truktra danej jednotlivej skladby, resp. hudobnho prejavu. V hudobnej terii 20. storoia

sa pri rieen dialektickho vzahu obsahu a formy objavuje vyuitie pojmu hudobn truktra

(sie vntornch vzahov medzi asami celku) ako nosite totonosti javu pri jeho

rozmanitch premench. Hudobn formu chpeme ako kontruktvny a organizujci element

v hudbe. Ako tak je skr domnou hudobnej pedagogiky, ne kritiky alebo analzy. Cieom

nuky o hudobnch formch je poui zanajcich adeptov o korektnch spsoboch

zmocnenia sa hudobnho materilu. V poslednch desaroiach muzikolgia smeruje k

nahradeniu pojmu forma v historickom vzname pojmom hudobn druh.

hudobn historiografia disciplna hudobnej vedy, ktor sa zaober dejinami hudby

a hudobnch prejavov v rmci hudobnch kultr, m svoje pecilne vedeck metdy.

Vsledky jej bdania s podstatou resp. obsahovou nplou tdia dejn hudby. Skma

osobnosti hudby, epochy, formy a druhy hudby, vvoj tlov v hudbe, hudobn intitcie,

hudobnoteoretick myslenie, hudobn kultru etnickch spoloenstiev, hudbu v dejinch

miest a reginov. Predmetom vskumu hudobnho historika s hudobn diela, v psanej alebo

znejcej podobe, ale aj hudobn kultry vetkch kontinentov, priom dejiny hudby nie s

identick s dejinami eurpskej, resp. zpadoeurpskej hudby.

hudobn kultra je shrnom kultrnych prejavov a produktov, ktorch zklad tvor

hudba, ide teda o obsahovo a pecificky hudobnmi prostriedkami, aktivitami a hudobnm

chovanm konkretizovan oblas kultry. Ako integrlna sas ivota spolonosti ju pomha

kultivova, ide o hudobn prejavy so zjavnou estetickou intenciou/funkciou. Mono ju

rozliova ako umeleck (artificilnu) i mimoumelck (non-artificilnu). T druh pln aj in

ako estetick funkcie (napr. umeleck, socilne, vzdelvacie, itkov, obradn, relax.). Poda

slovenskej estetiky R. Beliovej je hudobn kultra t as auditvnej kultry (zvukov

prostredie ako shrn zvukov, ktor dan kultra produkuje, napa vznamami a pouva),

v ktorej je lovek hudobne aktvny, priom aktivitou nie je len vytvranie hudby, ale aj vetky

spsoby jej povania prp. pouvania.

41

hudobn re systm esteticky funkne organizovanch zvukovch prostriedkov uritej

kultrnej pospolitosti. Hudobn re m povahu esencilnu, poskytuje vlastn materil

dispozinho univerza hudby (dobov arzenl zvukov ako zvukov u hudobnch),

reprezentuje skutonos, o je materilom hudby. V jej truktre dleit miesto zaberaj

hudobn druhy (indiktory toho, ako sa zvuky produkuj), hudobn nre (indikuj ako

sa spoloensky uplatuj a omu slia) a hudobn sloh (indikuje ako vyjadruj ivotn

atmosfru a pocit doby). Pri vzniku hudobnej rei sa prejavuje vzjomn stretovos oboch

zkladnch hudbu vytvrajcich initeov udskho spevu a hudobnch nstrojov, okrem

nich vvojovo podiel na jej formovan mala aj zvukov re a tanec. Zloky hudobnej rei s:

tn, interval, akord, melos, rytmus, metrum, tempo, meldia (jednota melosu a rytmu),

harmnia, polyfnia, farba, dynamika, tektonika (faktra a truktra) a forma.

hudobn teria (teria hudby) vedeck disciplna, ktor skma hudbu z jej

vntornch kontruknch a technickch aspektov. Je podstata je dualistick, osciluje medzi

teoretickmi vahami a praktickou aplikciou svojich poznatkov, teda medzi vedeckou

(muzikologickou) a nukovou (pedagogickou) orientciou. Typy hudobnej terie:

propedeutick hudobn teria (alej HT), teria hudobnej tvorby, analytick HT a vedeck

HT (tzv. metateria).Predmetom jej skmania s hudobn diela, kompozin princpy, spsob

ako sa matria a jej organizcia prejavuje v hudobnch dielach, ale aj literatra o hudbe,

hudobnoteoretick spisy.

hudobn dielo zvyajne ho definovan ako skladateova predstava hudby, v istom

obmedzenom zmysle notov zpise, partitra, hlasov zoit, a pod. Jeho relne (teda iv

zvukov) predvedenie sa potom nazva hudobnm artefaktom, s ktorm sa stretva

posluch. Mono ho oznai ako zobrazenie zitku v esteticky usporiadanom stave (J.

Kulka), alebo ako sumu vetkch pecificky esteticky/hudobne motivovanch

i esteticky/hudobne stvrnench auditvnych objektov (R. Beliov). Existuje vo viacerch

stupoch svojej existencie, napr. ako dielo, ktor vytvoril skladate, ako artefakt dotvoren

interpretom, ktor pouje v ivom znen posluch at. Hudobn dielo spravidla existuje ako

jedno dielo (intencionlny zmer autora) ale existuje nekonen mnostvo jeho interpretci -

ako vkonu i ako vkladu (Z. Lissa).

42

hudobn myslenie prejav neustle tvaroslovne prebiehajcej premeny hudobnho

jazyka, patr primrne do sfry psycholgie hudby, no mono ho chpa omnoho irie: a to

ako myslenie o hudbe zahajce tdium vvoja hudobnej terie, skladateskch technk,

sledovanie premien hudobnch slohov a tlov, i ako proces, v ktorom a cez ktor sa

uskutouj dejiny hudby. Ako pecifick prpad myslenia (nepojmovho v porovnan

s jazykom) je zaloen na mylienkovch opercich rozliovania javov, ich komparcie,

analzy a syntzy, indukcie a dedukcie, generalizcie, priom vak me nemus by len

rieenm problmov i uvaovanm o nich, zaha toti aj zhromaovanie, zrky i

transformcie vnemov a predstv, uvedomovanie si pocitovch a citovch stavov, fantziu

a pod. V hudobnom myslen ide o komplexn psychologick produkciu alebo reprodukciu

predstv hudobnej truktry. Hudobn myslenia chpeme trojako: ako myslenie pri hudbe

(hudba je tu len zvukov kulisa), ako myslenie o hudbe (jednotlivm materilovm

a truktrnym prvkom priraujeme pojmy, premame o truktre, vzjomnch vzahoch

vrazovch prostriedkov, o tvorcovi at.) a myslenie hudbou (innos skladatea,

interpreta, poslucha pri bezprostrednom kontakte s hudbou a plnom sstreden sa na tvorbu,

interpretciu alebo recepciu hudby).

hudobn druh je historick tvar uren funkciou, prleitosou, obsadenm, alebo

istm charakterom zhudobnenho textu. Nemus mu zodpoveda iba jedin spsob

vntornho formovho rieenia, iba jedin formov stavebn typ (formov schma). Pre

hudobn druhy je dokonca typick, e aj ke menia v historickom vvoji svoju vntorn

formu, ostva zachovan ich elovos, obsadenie, nemenia svoj nzov. Niektor hudobn

druhy vak maj toko spolonch vlastnost, najm v spsobe obsadenia vo svojej

spoloenskej funkcii, e ich spjame do vch skupn, ktor nazvame

hudobnmi nrami. Hudobn druh nemus ma presne stanoven formov tvar. Nzov

druhu sa nemen, aj ke sa men formotvorn inite (napr. koncert). Rzne formov druhy

existuj ako tie ist pod inmi nzvami bez pozoruhodnch vntornch zmien (napr.

riccerkar, toccatta, fuga) synonymne. Hudobn druhy s najastejie systematizovan poda

hudobnch foriem, a to na: 1. druhy piesovho typu (voklne a intrumentlne), 2. varian

druhy, 3. sontovo-evolun druhy, 4. druhy rondov, 5. druhy kontrapunktick, 6. fantazijn

druhy a druhy von, 7. cyklick (viacasov) druhy, a to bu voklne a voklno-

intrumentlne (kantta, oratrium, opera at.) alebo intrumentlne (tanen suita, koncert,

symfnia, balet etc.).

43

hudobn prame (hudobn pamiatka a pod.) pojmom prame oznaujeme rzne

historick materily, pomocou ktorch mono zska historick poznatky. Primrnym

prameom je predovetkm hudba samotn, t.j. hudobn diela a vetky hudobn prejavy. Ide

o hudbu psan, hudobniny: vinou notovan skladby zachovan bu v rukopise alebo

v tlaenej podobe. Sekundrne pramene s akkovek predmety informujce o hudbe, majce

k nej vzah. S bu psan (doklady o skladateoch, podujatiach, matriky, krstn a rodn

listy, diplomy, vysvedenia, tovn knihy hudobnch intitci at., literatra o hudbe)

alebo predmetn (zobrazovacie ako napr. busty skladateov, portrty, fotografie, hudobn

nstroje at.) Pramene asto bvaj pokoden, nepln, zaznamenan inm ne dnes

pouvanm notopisom. Tzv. kritika pramea je filologicko-kritick metda vskumu

pramennho hudobnho materilu, jeho prpravou na vskum i spravovanie pramea za

elom jeho pouitia v interpretanej praxi (aby bolo mon ho zahra, zaspieva at.).

hudobn vraz v hudobnom diele zna zobrazenie predstv umelca so silnm

emocionlnym podtextom. Slovo vraz v umen oznauje aj proces vyjadrovania, umeleck

tvorbu s prtomnosou nboja expresivity, emocionality a individuality. Hudba vie evokova

citov stavy, len prostrednctvom citu je schopn zapsobi na rozum, vu, prp. asociatvne

vyvola vizulne predstavy. V psycholgii pojem vraz oznauje exteriorizovan (navonok)

vyjadrenie emci, ktorch dejiskom je udsk vntro. Emcie id zvntra, maj vak svoje

vonkajie prejavy, priom ich cieom je apel na udsk vntro, snaha ovplyvni jeho city,

nlady, postoje ale i myslenie a vu. Pri prednese skladieb pouvame rzne vrazov

prostriedky, zvl sa uplatuj zmeny tempov a dynamick; vek vznam m v hudbe

kontrast ako npadn striedanie rznych odtieov v dynamike, tempe, rytme i farbe tnov,

podobne gradcia ako stupovanie vrazu (sily, prp. tempa). Pouitm vhodnej agogiky

(tempo, przvuk, staccato a dynamick odtiene) me interpret vstine vyjadri patrin

nladu skladby. Na oznaenie nlady a vrazu prednesu povame talianske nzvy (napr.

appasionato = nruivo a pod.).

hudobn ner je pojem oznaujci komplexy hudobnch diel na zklade spolonch

vlastnost (spoloensk funkcia, obsadenie, cyklickos, dramatick aspekt a pod.). Hudobn

ner nie je synonymom pre hudobn druh, ale je to pojem nadraden, zahajci v sebe

viacero hudobnch druhov, navzjom prbuznch (tak rozoznvame ner piesov,

komorn, zborov, opern, kanttov a symfonick). Pojem hudobn ner sa asto pouva

44

na oznaenie poddruhov, napr. rzne poddruhy opery (opera seria, opera buffa). Takto

pouvanie pojmu hudobn ner sa vak neodpora. To znamen, e ak naprklad povieme

hudobno-dramatick ner, myslme tm aj opery, muzikly, operety at., ako sbor

prbuznch hudobnch druhov.

interpretcia termn sa najastejie pouva pre charakteristiku innosti interpretanho

umelca (vkonn alebo koncertn umelec at.). Vyjadruje innos porozumenia, pochopenia

diela ako druh aktvnu strnku tejto innosti a to, svojm spsobom vysvetli, preloi

a pretlmoi zmysel a vznam. Interpretcia hudobnho diela nem charakter kpie alebo

mechanickej reprodukcie, pojem sa pouva primrne na oznaenie spsobu, akm bol notov

zznam interpretovan. Interpretan prax (angl. performing practice) je pojem nov

a veobecnej, oznauje tak chpanie hudobnho diela, ktor je manifestovan v spsobe

jeho ivho predvedenia. Pojem m ete druh, rovnocenn vznam, ktorm oznaujeme

verblny, kritick, analytick alebo hodnotiaci akt. Verblna interpretcia hudby (vrazov

interpretcia, interpretcia hudobnho zitku, hudobnch vznamov a vznamu hudby)

vyvolva a umocuje afektvno-emotvne zitky z hudby, dva do vzahu slovo a myslenie

o hudbe, vo forme vonej rozpravy, vpovede o hudobnom zitku je vchodiskovm bodom

pre hudobn komunikciu. Verbalizcia hudby (muzikolg, hudobn kritik a pod. je

lovekom slova) predstavuje najvyiu rove aktivity sluchovho spracovania.

interval vkov vzdialenos dvoch tnov. Oznaujeme ich ako prv/zkladn

a druh/vrchn alebo spodn, poda toho, i je nad zkladnm tnom alebo pod nm. Interval

je dan pomerom ich kmitotov. Odvodzujeme ho zo stpajcej (vrchn) a klesajcej

(spodn) durovej stupnice a ich vekos odmeriavame porovnvanm (alebo porovnvame

ich) poda potu poltnov, aelbo notopisne (kokm tnom v diatonickom rade (v dur

stupnici) je vy tn vo vzahu k niiemu). Intervaly rozoznvame harmonick (obidva

tny znej sasne) alebo melodick (tny znej po jednom za sebou). Odvodzujeme ich zo

stpajcej (vrchn) a klesajcej (spodn) durovej stupnice; doklne (vyskytuj sa v uritej

stupnici) a nedoklne (aspo jeden z tnov je mimo stupnice, nepatr do jej tnovho

materilu). Rozliujeme ist, vek a mal intervaly, alej tie zmenen a zven,

rozren (vzdialenos dvoch tnov presahujca oktvu) a ich obraty.

45

klasicizmus (hudobn klasicizmus; 2. pol. 18. stor. cca 1814) hudobn sloh,

ktorm vymedzujeme vvojov etapu hudby medzi rokmi barokom a romantizmom, cca

1730-1814. Je vsledkom demokratizanch snh bohatho metianstva a osvietensky

orientovanej achty o nov demokratick umenie, zaloen na jasnejm, jednoduchom

a prirodzenejom postoji k ivotu, podporovan aj vekmi myslitemi (napr. J. J. Rousseau).

Hudba nachdza v tomto obdob nov vraz, vychdzajci z poiadaviek zvenej citlivosti

a uachtilosti. Ide o zsadn tlov prelom v hudobnom umen. Oproti kontrapunktickmu

spsobu komponovania sa dostva do popredia jedin vedci hlas, harmonicky doplnen,

generlny bas je vystriedan homofniou. Akordick sprievod jednej meldie je

jednoduch s drazom na hlavn harmonick funkcie. Podstatou tlovej zmeny je aj vznik

novch hudobnch foriem, najm sontov forma, pozostvajca z expozcie, rozvedenia a

zveru sa stva platformou na vyjadrenie novch pocitov doby. Stva sa zkladom

sontovho cyklu (viacdielnej skladby, v ktorej aspo jedna as m sontov formu).

V hudobnom klasicizme sa ustauje zloenie orchestra, rozvja sa umenie klavrnej hry,

rozvja sa koncertn ivot, najm v domoch achty a metianstva. V rmci epochy

klasicizmu je aiskov obdobie tzv. viedenskho (vrcholnho) klasiscizmu (r. 1781-1812),

reprezentovan tvorbou troch veliknov: J. Haydna, W. A. Mozrata a L. v Beethovena,

ktorch umenie bolo v dobovom ponman chpan ako vrchol vvoja umenia (lat. classicus

vzorov, dokonal, prkladn).

komorn hudba hudobn dielo pre menie nstrojov obsadenie. Prekonva priepas

medzi nronejou orchestrlnou hudbou pre vek publikum a jednoduchmi dielami na

domce muzicrovanie. Vyjadruje urit druh spoloenskej intimity rovnako zmajcich

hudobnkov (Kupkov, 2006, s. 37). Patr sem: slikov alebo klavrne trio, slikov

kvarteto a alie odvoden formy, dychov kvintet, sextet at. Komorn hudba sa vdy

povaovala za skobn kame skladateovej invencie i kompozinho majstrovstva, poda

A. Schnbega sa prve tvorhlas (najm slikov kvarteto) povaoval za nositea koncepnej

kvality. Od 19. storoia u vyjadruje citov obsah a stva sa vym umenm kompozcie,

zdrazuje sa v nej prsnos tematickej prce, zmysel pre detail, rovnovha hlasov. M siln

umeleck inok na pomerne malom priestore.

komorn orchester zoskupenia viacerch hrov hrajcich intrumentlne dielo (alebo

sprevdzajcich napr. slistu) na hudobnch nstrojoch, vekosou sa pohybuje medzi

46

komornou zostavou a malm orchestrom, t. j. zvyajne 10-17 hudobnkov. M men poet

nstrojovch skupn a zrove men poet rovnakch hudobnch nstrojov v nich, porov.

napr. symfonick orchester.

komorn zostava je protivhou slovej hry na hudobn nstroj jednm interpretom

alebo spevckeho prednesu jednho spevka. Zvyajne ide o zostavu 2-9 hrov alebo

spevkov. Duo alebo duetto (hraj 2), trio (3; napr. slikov, klavrne, dychov), kvarteto (4;

slikov, klavrne, dychov, jazzov), kvinteto (5; slikov, klavrne, dychov, jazzov

a pod.), sexteto (6), septeto (7), okteto (8) a nonteto (9 hri). Existuj urit ustlen zostavy

(napr. slikov kvarteto), ale zvyajne treba uri nstroje, na ktorch interpreti hraj, uruje

to prevane skladate, niekedy aj interpreti, dirigent, aranr skladby a pod.

koncertatntn tl - jedna z najvch inovci ranho baroka. Jeho vynlez sa pripisuje

renesannmu skladateovi Adrianovi Willaertovi, kapelnkovi bentskeho chrmu sv. Marka.

Ustanovujcim princpom bolo striedanie dvoch zborov, polychorick technika (cori

spezzati). lohu zohrali aj architektonick dispozcie tohto chrmu (viacero chrov, resp. dva

organy at.). Rozhodujcim krokom pri premene ranobarokovej polychrie na koncertantn

tl boli umeleck aktivity bentskeho skladatea Gabriela Gabrieliho. Latinsk slovo

concerto (sai, zpasi at.) znamenalo v 16. storo hudobn sbor, kde spolu alebo

striedavo zneli voklne a intrumentlne hlasy. Rzne intrumentovan a zafarben zvukov

celky tu znej v protipostaven a sasne v sznen, teda shre. V neskorobarokovej cirkevnej

hudbe sa koncertantn tl nazval figurlnym tlom. V oblasti intrumentlnej hudby sa

objavuj nov hudobn druhy: concerto grosso a slov koncert, v oblasti hudby voklnej tie

koncertn madrigal, k. canzoneta, k. piese a pod.

udov hudba pozri heslo tradin hudba, tento pojem je niektormi

etnomuzikolgmi povaovan za menej vhodn preto, lebo je problematick z hadiska

defincie toho, o je to ud (neexistuje uspokojiv defincia). Je prirodzenm protikladom

individulnej, profesionlnej resp. vysokej umeleckej kultry.

udov piese jednohlasn alebo viachlasn hudobno-slovesn tvar, odovzdvan

v priebehu niekokch generci stnou tradciou. Tvoria ju spravidla laici, v hudbe aj texte

stelesuje hudobn a bsnick predstavivos rovnako aj ivotn sksenosti zkladnch,

47

zvyajne nich vrstiev obyvatestva. Reprezentuje socilne, profesn, loklne, regionlne,

nrodn a pod. zvltnosti, odra realitu ivota spoloenstva. Ako produkt vinou

neznmeho autora sa vzpt stva majetkom kolektvu, ktor ju dotvra, premiea. Cel

stroia nebola psomne fixovan, jej tvorcovia, interpreti a nositelia zvyajne neboli

ovplyvnen kolskm vzdelanm. ri sa stnou tradciou (znalos psma, nt atd. teda nie je

podmienkou), nie je preto esteticky dokonal. Pozor na pojem udovka neznamen to to

ist, je to produkt idylickho a sladkobneho charakteru, vytvran poloprofesionlnymi

autormi. Vznamov odtiene skrvaj pojmy spoloensk piese, zudovel piese,

poloudov piese a pod.

meldia horizontlny sled tnov v uritch dkovch pomeroch, ktor dva v danch

slohovch svislostiach hudobn zmysel a psob ako celok. Tm e sa opakuje alebo

premiea, stva sa najlepie poznatenou vlastnosou hudobnej formy. Je zostaven z jednej

alebo viacerch hudobnch frz, motvov (ako niekokotnovch tvarov). Meldia by ako

mohla existova bez rytmu a bez harmnie, kee skladate asto spracovva jeden

melodick sek (tmu) tak, e ho rzne opakuje a obmiea v priebehu diela. Meldia vo

vnej hudbe nie je doprevdzan len nosnmi akordmi, ale tie harmniami vytvorenmi aj

z inch melodickch liniek. Schopnos dobrho povania iastone spova v schopnosti

rozpozna meldiu, najlepie sa to dosahuje vlastnm spevom. Niekedy je obtiane s istotou

njs (napr. tzv. nekonen meldie R. Wagnera, kde jednotliv tmy nemaj jasne

rozpoznaten nstup ani zver), o meldiu tvor a o nie u skladateov hudby od prelomu

19./20. storoia a podnes. V hudbe 20. storoia nie je nosnm ukazovateom kvality

kompozcie, ani jej originlnej hudobnej formy, truktry, textry a pod.

melodicko-harmonick tl v niektorch periodizcich alebo hudobnotlovch

defincich sa tmto pojmom oznauje hudba od konca 16. storoia po zaiatok 20. storoia.

mondia v baroku (cca 1580-1630), homofnia v klasicizme. Princpom je vznik

tonlnych harmonicko-funknch vzahov na zklade urenia tonlnych vzahov, tonlneho

centra, princpov prvej a druhej prbuznosti akordov a zsad ich spjania. Vznik okolo roku

1700 (G. Zarlino), v tom ase sa formuje nuka o harmnii. Melodicko-harmonick tl

zaha teda hudbu baroka, hudobnho klasicizmu a romantizmu, rozren tonalitu

neskororomantickej hudby, hranicou je nstup modlnych systmov, impresionistickej a

a atonlnej hudby na prelome 19./20. storoia a v prvch dekdach 20. storoia.

48

melodika - shrn prznanch vlastnost meldie, zistitench v rmci tlovho rozboru

skladby. Pojem oznauje aj nuku o tvorbe meldie, jej truktre a vlastnostiach.

Rozoznvame dva zkladn typy meldi: voklna meldia, ktor (tvoria ju spravidla menie

intervalov vzdialenosti, aby bola dobre interpretovaten udskm hlasom, spevne),

intrumentlna meldia (vychdza z danost prslunho hudobnho nstroja, obsahuje aj

vie intervalov skoky, rozklady akordov v rchlych sledoch at.).

metrum pojem oznauje striedanie przvunch a neprzvunch (akch a ahkch)

db. Stle metrum je dan pravidelnm striedanm, premenliv metrum nepravidelnm

striedanm. Metrum vinou zodpoved taktom (2-, 3- , 4-dob metrum a pod.), ale nemus

to tak by., pretoe pvodn metrum me by naruen, vznikaj metrick nepravidelnosti.

Dochdza v nich k presunu przvukov, ktor sa spravidla v notopise vyznaia. (pozn. przvuk

(akcent) je zdraznenie oznaenho tnu alebo akordu oproti ostatnm vraznm zosilnenm

na zaiatku jeho znenia.

metrorytmus pojem vyjadruje komplementaritu rytmu a metra: rytmick pulzcia je sled

rovnakch, pravidelne sa opakujcich sekov (db), ktor tvoria zklad asovho priebehu

hudby, metrick pulzcia je rytmick pohyb zaloen na zkonitom striedan przvunch a

neprzvunch db. Rytmus je vdy plne vypsan v notch, metrum tvor pre rytmus aksi

pravideln pozadie, ktor v hudbe ctime, ale v notcii sa nemus vdy prejavi. Oba elementy

sa vzjomne dopluj, preto je priliehavejie hovori o metrorytme.

modalita vnanie vonosti do hudobnho jazyka v porovnan s tvarovanm hudobnho

materilu na zklade harmonickho funknho tonlneho systmu. Ide o staronov spsob

organizovania tnov v modoch, in intervalov usporiadanie radov ne je v dur a mol,

z ktorho vyplva in uplatnenie intervalov v stavbe harmonickch kontrukci (bez kvintovej

vzahovosti) a nslednch harmonickch vzahov. Modalita neznamen len modifikovan

aplikciu starobylch modov (tzv. cirkevnch modov), ale v hudbe 20. storoia najm

uplatnenie podnetov z udovej a mimoeurpskej hudby. Hovorme o troch typoch modality:

modalite stredovekej a renesannej hudby, modalite rozlinch etnickch hudobnch

prejavov a modalite na bze novovytvorench modov v novch kompozinch systmoch

(20. storoia).

49

modlna hudba - zaloen na inom usporiadan poltnovch, celotnovch a inch

intervalov, ne v dur a mol. Modalita bola zkladom tvorby starovekej i stredovekej hudby, a

v 17. storo ustpila vyhranenmu dualistickmu systmu dur-mol. Zachovala sa v udovej

hudbe vchodoeurpskych nrodov etc. Podnety z nej prijali skladatelia v 19. a 20. storo,

napr. A. Dvok, M. P. Musorgskij, B. Bartk, C. Dbussy, L. Janek a in. Skladate novej

hudby si nezriedka vytvra vlastn modus s charakteristickm zloenm intervalov, ktor sa

me pre jeho hudbu sta charakteristickm i typickm (napr. Skrjabinovsk mystick

akord, Suchoovsk modus a pod.).

moderna (hudobn moderna) pojmom oznaujeme na racionalite vystavan

a v udsk rozum veriacu kultrnu situciu s filozofickmi implikciami, ktor bola vo sfre

umenia spt s avantgardnmi smermi (prv vlna avantgardy), ktor sce rozum podceovali,

ale zachovvali aksi nepsan alianciu s vedou a filozofiou tohto obdobia. Carl Dalhaus jej

trvanie v hudbe vymedzuje obdobm rokov 1890-1914. Moderna je typick vierou v pokrok,

hadanm pravdy, nastavovanm zrkadla socilnym problmom. V estetickej terii sa asto

dva do svisu s vyobcovanm krsy z umenia, resp. nezotrvvan na poiadavke, aby krsa

bola prtomn v umen, nabran jej aj jej morlna vha. Tm sa otvra priestor pre

zobrazenie drsnej ale aj pokrivenej reality, narastanm expresivity vrazu, odtabuizovanm

uritch tm a umeleckch obrazov, naranm tvarov, drsnosou vrazu, karikatrou,

nedopovedanosou meldi. Moderna dvala najavo, e so svetom ani s umenm nieo nie je

v poriadku, nastavovala mu zrkadlo. (C. Dbussy, G. Mahler, M. Reger, A. N. Skrjabin, G.

Puccini, R. Strauss, I. Stravinskij a mnoh al). Pozn. pre nau hudobn kultru je

pecifick termn slovensk hudobn moderna, oznaujci tvorbu prvch profesionlne

vzdelanch slovenskch hudobnch skladateov (A. Moyzes, E. Sucho, J. Cikker, L.

Holoubek a .) v obdob ich nstupu v rokoch 1928-1939, s desaronm oneskorenm za

slovenskou literrnou modernou.

modus pojem oznauje stredovek stupnicu (v starej terminolgii cirkevn).

Reprezentuj ich predovetkm: inska, drska, frgick, ldick, mixoldick, aiolsk, prp.

alie ich hyper- a hypovarianty (pridanm druhho tetrachordu nadol alebo nahor). V

sasnej hudbe oznauje stupnice (rady tnov vyabstrahovan z udovej tradcie, starej

hudby alebo vlastnm vberom skladatea a pod.) s inm usporiadanm ne dur a mol.

50

mondia slov spev so sprievodom generlneho basu, ktor vznikol v okruhu

Florentskej cameraty z mylienok znovuoivenia antickej tragdie. Pojem pochdza

z grckeho oznaenia slovho resp. jednotlivho spevu v svislosti so slovm spevom v

antickej drme. Mondia radiklne odmietla polyfniu (rovnocennos hlasov vo viachlase),

stala sa jej dokonalou dobovou negciou. K tmto znakom sa pridruovala aj dleitos

novho prstupu k textu (hudba ho nesmela potla, ale naopak umocova a robi

zrozumitenejm, innejm), nov chpanie disonanci, ich rozvdzania a pod. Monodick

tl je asovo ohranien do obdobia medzi rokmi 1600 a 1630/40 a zko svis so slovm

madrigalom, slovm motetom a ranmi operami. Svoj vrchol dosiahol v madrigaloch a

operch Claudia Monteverdiho. Monodick tl je spt so pecificky afektovanm duktom

talianskeho jazyka. V ostatnch krajinch nebol prijman s nadenm.

monodilny tl pojem, ktor oznauje jednohlasne spievan hudbu (bez alebo so

sprievodom hudobnch nstrojov), shrnne pomenva obdobie od najstarch hudobnch

prejavov zachytench v hudobnch pamiatkach a po vznik zkladnch hudobnch foriem

a kompozinch princpov eurpskej viachlasnej hudby. V. Helfert naprklad tento tl

rozdeuje na tri etapy: monodilny (jednohlasn) tl grcky a orientlny (3.- 6. storoie);

monodilny tl chorlny (7. storoie - 2. pol. 10. storoia) a monodilny tl svetsk (koniec

10. storoia - 2. pol. 13. storoia). Samozrejme to nemoo chpa doslovne a chronologicky,

pretoe prv prejavy viachlasu (improvizovanho) sa v Eurpe objavuj u cca okolo 7.

storoia.

musk spevcky hlas voklna interpretcia

nrodn piese alebo piese nroda, do uritej miery ekvivalent k pojmu udov piese.

Najastejie sa objavuje v stredoeurpskej a vchodoeurpskej kultre, ovea menej

v zpadnej Eurpe. Pojem ast najm v 19. a na zaiatku 20. storoia, oznaujci piesov

produkciu ud tvoriacich etnick a jazykov jednotu, skrva v sebe do istej miery aj

obrodensk a mierne nacionalistick kontext. V porovnan s pojmom udov piese vyjadruje

explicitnejie etnick/nrodn) prslunos tvorcov, pouvateov (Tyllner, 2010, s. 65).

non-artificilna hudba odborn muzikologick termn oznaujci hudbu zbavn,

ahk, populrnu, spotrebn, masov, itkov, funkcionlnu, mal hudobn nre a pod.

51

Tento typ hudby sa od aritificilnej hudby odtiepil najm na prelome 18. a 19. storoia,

a potom na prelome 19. a 20. storoia, vlastnm vvojom a rtami v oblasti kompozinch

postupov. M in zdroje, tradcie, funkcie a postupne si vytvorila aj vlastn hudobn jazyk,

vlastn mechanizmy tvorby a recepcie. Hudobn strnka skladby nie je prioritne

ukazovateom kvality, rozhoduj viac mnohoznan spoloensk funkcie. Prslunos k non-

artificilnej (NAH) sfre vak zsadne nevyluuje monos vzniku estetickej i umeleckej

hodnoty, aj ke moment funkn v nej prznane dominuje. NAH m svoju ekonomick

hodnotu. Je v nej oslaben vznam tvorivej skladateskej individuality, naopak dominuje

podiel interpretcie, spontaneita vnmania a spotreby, m charakter tovaru, podlieha

ekonomickm mechanizmom. NAH delme na tri subsfry: 1. oblas folklrnej hudby a jej

novodobho vystenia (novodob podoby folklru, mestsk folklr, folk at.), 2. oblas

tradinej populrnej hudby a 3. hudbu jazzovho okruhu.

notcia (notov psmo) sbor grafickch znakov, skratiek, znaiek a slovnch vrazov,

ktor sa pouvaj na zpis a interpretciu hudby, hudobnho diela, meldie. Notov psmo je

psanou podobou hudobnho jazyka. Vka tnu a jeho dka je tradinou notciou zapsan

priamo do notovej osnovy, na zpis ostatnch vlastnost slia pomocn znaky. Novie typy

notcie predstavuj napr. grafick partitry, novodob znaky pre pecilne zvukov efekty,

technick vah s matematicko-fyziklnymi parametrami (pri elektroakustickej skladbe),

slovn pokyny (pri konceptulnej hudbe) a pod.

nov hudba vraz Nov hudba v naej hudobnovednej oblasti a sasnom vedeckom

dikurze oznauje zvyajne hudbu postwebernizmu - teda hudbu 50. a 60. rokov 20. storoia,

resp. hudbu po druhej svetovej vojne. Je vak neujasnen, provokatvny, ambivalentn, pri

hudbe 20. storoia me psobi ako zbyton. Navye, ned sa presne asovo vymedzi -

pouval toti odjakiva: nov hudba existovala aj v inch dobch, napr. ako ars nova

(okolo 1320, stredovek), ars nova (1430, renesancia), musica nuova resp. stile nuovo (1600,

baroko), nov hudba (1750, klasicizmus), nov smer (1820, romantizmus). Z hadiska jeho

pouvania v 20. storo, najvm impulzmi zrejme bolo opustenie tonality Arnoldom

Schnbergom (ako vek dejinn zlom v 20. rokoch 20. storoia) a potom pln rezigncia na

tradciu a na pojem hudobnho diela u Johna Cagea (60. roky 20. storoia). Pojem sa pouva

najm v svislosti so snahou o obnovu hudobnho jazyka resp. zrod novho hudobnho

jazyka v ase moderny (Dbussy, R. Strauss, G. Mahler, A. N. Skrjabin), to s poda

52

predchodcovia Novej hudby, ke sa prestalo hovori iba o novom v hudbe, ale zaalo sa

hovori o Novej hudbe, priom slovo Nov sa nechpalo ako opisn adjektvum, ale ako

zvan, zvzn kompozin program.

opera dramatick javiskov dielo (voklno-intrumentlny cyklick hudobn druh),

ktorho text (libreto) sa celkom alebo vo vine prpadov spieva so sprievodom orchestra.

Libreto (sprvu pozia, neskr prza) je vytvoren bu ako celkom nov nmet, alebo ako

skrten prepis romnu, poviedky, divadelnej hry a pod. Sasou opery s aj baletn vsuvky,

zbor, vprava (scna a kostmy). Najdleitej je voklny prejav slisti, ansmbly

(niekoko slistov: duet, tercet) a zbor. Organick zloku tvor intrumentlna hudby -

predohra, medzihry, sprievody slistov a zboru, baletn hudba. Syntza vetkch zloiek

v opere zaruuje komplexn estetick zitok. Opera je produktom neskorho 16. storoia,

prv zachovan opery sa datuj po roku 1600. Dodnes je obbenm hudobnm druhom, a to

nielen na odahenie i zbavu, ale reflektujcim asto aj na najaktulnejie spoloensk

tmy.

percepcia hudby vstupn as zloitej truktry recepcie hudby, ako biologick

podmienka hudobnho vnmania je vsledkom innosti nervovej sstavy a mozgu. Samotn

vnem nevznik ako vsledok psobenia na jeden analyztor, vnmanie je komplexn jav.

Vlastn percepn akt vo fze percepnej adaptcie sa uskutouje za spolupsobenia

minulch hudobnch sksenost. Zrove sa dostavuje percepn komparcia so sksenosou

novou. Hudobn percepcia je relny fyziologick jav prijmania hudobnho diela

prostrednctvom sluchovho analyztora percipienta, je jednm z lnkov hudobnho

vnmania, spolupsobiacim s almi faktormi.

periodizcia dejn (vvoja) hudby pojem oznauje chronologick rozlenenie

historickho priebehu na obdobia. Predstavuje jeden z najzvanejch teoretickch resp.

metodologickch problmov hudobnej historiografie. pecificky aplikuje tzv. typologick

(resp. triediace klasifikan) metdy, s ktorch pomocou sa poznvan realita len na rzne

podoblasti, triedy, etapy, peridy, obdobia, tly, typy hudby, hudobn druhy a pod. Pri

periodizcii pouvame pojmy, termny a kategrie ako epocha, perida, obdobie, ra, kola,

genercia, smer, a tie adjektva ako spresujce vvojov aspekty ako skor, rann, stredn,

zrel, vrcholn, neskor, prp. doznievajci, padkov a pod.

53

polyfnia viachlas v hudbe, mnohohlas v ktorom jednotliv hlasy s melodicky

a rytmicky samostatn a s veden poda pravidiel kontrapunktu (opakom polyfnie je

homofnia). Hlasy s veden tak, aby vo viachlasnom seku bola zaisten harmnia

szvukov a pohybu, ale aby si pritom zachovali pokia je mon o najviu samostatnos.

Princp kontrapunktu sa najlepie spredmetnil v obdob klasickej voklnej polyfnie 16.

storoia (O. di Lasso, P. da Palestrina), v intrumentlne hudbe za typick hudobn druhy

s polyfnnou sadzbou, kontrapunktom, imitanmi technikami povaujeme napr. fgu,

viachlasn invenciu a ., ktor sa vykrytalizovali v obdob baroka (J. S. Bach). Starm

typom je polyfnia voklna (renesancia), novm/ novodobm typom je tonlna polyfnia

(intrumentlny kontrapunkt), s racionlnym a harmnii podliehajcim usporiadanm

tnovch a akordickch vzieb.

polymelodick tl v niektorch periodizcich alebo hudobnotlovch defincich sa

tmto pojmom oznauje hudba 11. 16. storoia, prp. uie od konca 13. storoia do

2. polovice 16. storoia (voklna polyfnia starieho typu). Zloenina: poly (viac)

melodick (meldia), teda szvuk viacerch melodicky samostatnch hlasov v proto-

renesannej a renesannej hudbe (voklna polyfnia renesancie). Polymelodick tl

predstavuje druh vvojov tdium eurpskej hudobnej rei, jeho hlavnm prejavom je

voklny viachlas, v ktorom sa materilov bza hudby roziruje z hadiska tnovho systmu

(dovtedajch 8 modov roziruje v prci Dodkachordon (1547) teoretik Glareanus na 12)

i z hadiska asovej organizcie (modlny rytmus, neskr menzurlna rytmika s mernou

jednotkou tactus). V rmci vertiklne horizontlnej shry meldii (polymeldia) sa

krytalizuje aj nov vertiklne intervalick vzba tnov v tnovom priestore, zaloen na

esteticky aktualizovanom princpe konsonancie a disonancie.

postmoderna (hudobn postmoderna) - obdobie oznaujce vvoj eurpskej

a americkej hudby od konca 60. rokov prakticky podnes (pre nedostatok vhodnejieho

pojmu). Nastupuje s hnutiami ako Fluxus, minimal-art, nov jednoduchos, nov tonalita,

sakrlny minimalizmus, spektrlna hudba at. Oproti istote, ortodoxnosti a originalite

avantgardy tu stoj pluralita tlov, smerovan, koncepci vedca a k synkretizmu. Hudba

viac ako kedykovek predtm spolupracuje s ostatnmi umeniami, v porovnan s elitrstvom

avantgardy a jej estetiky vlunosti, do hry vstupuje tba po obnoven komunikcie. Pokm

54

moderna uruje jedin sprvnu interpretciu skladby, postmoderna akceptuje rzne vklady

jednej a tej istej skladby posluchom. Jej estetick program nemus by originlny, sta, ak

sa pi posluchovi, ide o obnovu hudobnej komunikcie, dialgu s posluchom,

s minulosou, pouva na to koncept dialgu s hudbou minulosti, hudby o hudbe. Zkladn

rty: pluralita tlov, prejavov, strata identity, autorstva, recyklcia, kol, fzie, dialg

s tradciou, polytlovos a polynrovos, nvrat k duchovnm hodnotm, multimedialita

hudobnch prejavov at.

programov estetika podoba hudobnej estetiky ako umeleckho programu, ktor sce

nespa prsne vedeck kritri a nie s na u ani kladen, predstavuje vak organick sas

dejn estetiky hudby, ktorej predmetom je vvin myslenia o hudbe ako osobitnho druhu

vyrovnvania sa so svetom. Meme ju chpa jednako ako umeleck program uritej

skupiny, smeru, genercie alebo jednotlivca. V prpade jednotlivca sa programov estetika

chpe skr ako estetick i skr estetizujca (jazyk estetiky potencilne pouvajca) reflexia

vlastnej umeleckej tvorby umelcom. Me ma podobu estetickho myslenia ako sasti

celho umeleckho procesu, funguje asto ako teoretick ekvivalent umeleckej tvorby (spisy

skladateov o hudobnej tvorbe, poetike ako formovan hudobnho materilu). Estetika-

program me na seba zobra aj podobu analzy kompozinch metd a ich aplikcie na

materil hudby, prerastajcu do nrtov estetickch vedeckch teri, ktor tvoria umelci. Ich

vedeckos je vak asto sporn i skr veobecnou filozofickou estetikou spochybovan.

programov hudba je vrazom snahy novoromantickch skladateov (po r. 1830)

o obnovenie autonmie intrumentlnej hudby. Spojenie hudby s poziou a literatrou,

s literrnymi, mytologickmi postavami smerovalo k tomu, aby hudba zskala rovnocenn

postavenie v porovnan inmi druhmi umenia (literatra, vtvarn umenie). Princp

programovosti je omnoho star, objavuje sa u v renesancii (madrigaly napodobujce spev

vtkov), baroku (Vivaldiho tvoro ronch obdob). U v poslednej tretine 18. storoia sa

objavuj v Pari symphonies programmes, ku ktorm dostvalo publikum vytlaen

programy s dejom, teda mimohudobn program. Podobne sa objavovali skladby nazvan ako

charakteristick kusy, liace konkrtne udalosti, deje, historick bitky a pod., vyuvali

tnomabu a afektov hudobn re. Programov hudba prina nov hudobn druhy, ktor s

viazan na program: symfonick bse (F. Liszt), programov symfnia (H. Berlioz),

symfonick obraz, dramatick legenda, programov predohra a . Hudobn program si

55

zskava poslucha pre dan dielo, pomha mu ho sprstupni, vol vrazov prostriedky

usmerujce fantziu poslucha istm konkrtnym obrazom, dejom, duevnm stavom

(pomocou nadpisu, literrneho nmetu). Vzah textu a hudby vak nie je prvoplnov, hudba

nie je ilustrciou textu, naopak, snahou skladatea je uahi posluchovi pochopi poetick

vpove, pretlmoi ju prostriedkami hudby.

recepcia hudby pojem v sebe zaha aspekt tzv. povania hudby, zmernho

upriamenia pozornosti na hudbu samotn. V hudobnej a estetickej vchove je tento pojem

zstupn pre otzky sprstupovania hudobnho diela posluchovi, teda od prvotnho

kontaktu s nm a po jeho osvojenie si, cez porozumenie jeho truktre a k poznaniu jeho

estetickej hodnoty. Vstupnou asou zloito truktrovanej receptvnej aktivity je

percepcia ako biologick podmienka hudobnho vnmania. Pojem recepcia nemono

stotoni s vnmanm (percepciou), aj ke sa asto terminologicky zamieaj (!), pretoe tu

sa u dostavuje prvotn vzah k skladbe sprevdzan bu zaujatm alebo odmietanm na

ceste k pochopeniu obsahu skladby, vyvolaniu estetickho zitku. Recepcia hudby je zloit

proces podmienen existenciou fyziologickho predpokladu umoujceho hudbu vnma

(percepcia), pri spolupsoben mechanizmov vzjomne prepojench psychickch funkci (

apercepcia), za asti minulej sksenosti a nvykov, s nslednm prevanm a chpanm

hudobnho diela. Od pojmu recepcia je odvoden aj historiografick metda tzv.

Rezeptionsgeschite (dejiny recepcie hudby) ako rekontrukcia rznych hudobnohistorickch

ide a procesov z detailnho tdia dobovho (recepnho) materilu: pozostalosti, vpovede

autorov, korepondencia, dobov tla, hudobn kritika at.

renesancia (hudobn renesancia, 15. 16. stor.) obdobie koncentrovanho

kultrneho vvoja v zpadnej a strednej Eurpe, paralelne s literrno-spoloenskm hnutm

humanizmu. Oproti stredovekmu chpaniu hudby ako vedy (sas quadrivia), zana sa

hudba chpa ako umenie (ars poetica), presva sa do trivia, kde obohacuje svoj arzenl

o pojmov a iastone i truktrny apart rtoriky. Umelec u v sebe nesie pea

individuality, pozornos vzdelancov sa vracia k zabudnutej antickej kultre, v hudbe

dochdza k vraznm zmenm v kompozinom myslen, kde stredovek technika

sukcesvneho komponovania (kad hlas osobitne, postupn pridvanie hlasov, nejednotnos

textov at.) je postupne nahraden technikou simultnneho komponovania (kompozcia je

tvoren ako komplexn viachlasn celok). Vynlez nototlae (prv formy od r. 1476)

56

v renesannom obdob predstavuje dynamizujci prvok a univerzlne rozrenie hudobnej

tradcie do vetkch eurpskych krajn. Obdobie hudobnej renesancie je obdobm voklnej

polyfnie, s troma ohniskami: Anglicko, Nizozemsko (5 generci tzv. nizozemskch

polyfonikov), Taliansko a panielsko. Intrumentlna hudba sa empancipuje, renesann

idel homognneho zvuku je stelesnen v rodinch nstrojov s rovnakou farbou,

pokrvajcich cel klu tnovho spektra. Tanen hudba sa podiea na formovan

metrorytmickej organizcie hudby smerujcej k modernmu ponmaniu o etablovaniu prvch

ustlench hudobnch foriem na poli intrumentlnej hudby (prov kontrastn tance,

balett, neskr suity).

romantizmus (hudobn romantizmus, cca 1814 1890) ideov a umeleck hnutie,

ktorho korene siahaj do obdobia osvietenstva. Jeho vrcholn rozmach nastal v prvej

polovici 19. storoia. Ako jedna zo tlovch tendenci (popri historizme, realizme,

nacionalizme tradicionalizme, folklorizme a i.) poslil ako nzov pre cel epochu, resp.

hudobn sloh. ra hudobnho romantizmu sa d ohranii pribline rokmi 1814 a 1889. Tento

asov sek m ete zreten predel okolo roku 1850. S rokmi 1814 a 1889, ako aj s obdobm

okolo roku 1850 s spojen urit hudobno-kultrne a politick udalosti, ktor podnietili

zmeny zkladnch tendenci v spoloenskom vvoji aj v umen. Rok 1814 znamen v Eurpe

koniec napoleonskch vojen a zaiatok obdobia retaurcie, predel okolo roku 1850

nadvzuje na revolun politick udalosti rokov 1848/49, predstavuje aj generan vmenu

medzi hudobnmi skladatemi, priom sa objavuj pokusy o presadenie novch,

nekonvennch hudobnch druhov skupinou tzv. novoromantikov. Opanou tendenciou bol

nvrat k tradinm druhom (klasicko-romantick syntza) v mladej skladateskej genercii.

Okolo roku 1889 nstupuje nov genercia oznaovan ako moderna. Pojem hudobn

romantizmu v sebe zaha tieto tendencie a javy: zuba v takch literrnych nmetoch, ktor

obsahuj fantastick, exotick, rozprvkov tmy; siln subjektvny vrazov nboj; nov

hudobno-tylistick prvky (najm vo sfre harmnie a intrumentcie); protireiv tendencie

vo formovom myslen a . Prznan estetick a psychologick kategrie umenia tejto epochy

s: subjektvny vraz, individualizmu, genialita ako kult vnimonosti a originality

jednotlivca, pesimizmus, titanizmus, transcendentalita, osamotenos romantickho hrdinu,

intimita, autotylizcia ako siln autobiografick akcent i popud k vzniku hudobnho diela.

57

rytmus existuje ako neoddeliten vlastnos prrodnch javov (ron obdobia, de a noc),

biologickch pochodov a telesnch konov udskho organizmu (tlkot srdca, dchanie,

chdza). Oznauje rzne druhy pohybu, ktor organizuje v asovej postupnosti a zko svis

s tempom. Oznauje rzne druhy pohybu organizovan v asovej postupnosti. Hudobn

rytmus chpeme ako vntorn lenenie metrickch jednotiek taktov. Je to striedanie tnov

rznej dky a rozlinho przvuku organizovanho na bze rytmickej a metrickej pulzcie.

Rytmick tvary s drobn celky, skupinky tnov, ktor sa grupuj okolo przvunch tnov.

Rytmick ctenie je schopnos vnma a preva emocionlny vraz asovho priebehu hudby

(rytmu, metra, pulzcie) a vlastnou motorikou (pohybom) ho precti a reagova na.

sadzba skladby oznauje skutonos, i ide v hudbe o jednohlas, alebo viachlas

(dvojhlas, trojhlas at.). Viachlasn sadzba sa realizuje kontrapunktom. Postup hlasov tvor

horizontlnu melodick zloku, ich szvuk tvor vertiklnu harmonick zloku, obe sa riadia

princpom konsonancie (szvuk najmenej dvoch tnov, v ktorom nie je vntorn naptie, teda

znie uspokojivo, prp. ubozvune, posdenie tchto kvalt sa vak historicky vyvjalo, nie je

stabiln). Ak prevauje zloka vertiklna, vznik homofnia s rytmicky rovnakmi hlasmi,

vedci je vrchn hlas, podloen akordickm sprievodom. Ak tvor hudobn vetu pradivo

lni, ktor je viac horizontlne orientovan, vznik polyfnia s rytmicky a melodicky

samostatnmi hlasmi. V praxi hovorme o sadzbe v svislosti s obsadenm: klavrna sadzba,

orchestrlna sadzba, komorn sadzba, zborov sadzba (voklna polyfnia a voklna

homofnia) at., ktormu zodpoved faktra a kontrapunkt (jeho nov tonlny typ, nazvan

intrumentlny).

samozvun (bicie) hudobn nstroje princpom je rozozvuanie pevnho telesa

(kovovej trubice, dotiky, drevenej alebo kovovej platniky, zrnieok a pod.) derom inho

telesa alebo derom rk, derom ich vlastnch ast o seba, potriasanm a pod. Bu maj tn

uritej vky ako tn vyladen (napr. zvony, zvonkohra, elesta, vibrafn, gong, xylofn,

marimbafn) alebo ich znejci tn m neurit vku, nie je vyladen (napr. inely, triangel,

tam-tam, kastanety, marakas at.).

slikov hudobn nstroje ich struny ako kmitajce teles s mechanicky

rozorzuan slikom (dreven prt s napnutou srsou, vlsm, zvyajne ivoneho

58

pvodu). S to husle, viola, violonelo, violy da gamba at. Patria do rodiny strunovch

nstrojov.

slikov orchester skupina intrumentalistov hrajcich na slikov nstroje, obsahuje

tieto skupiny nstrojov: 1. husle ako violino primo (zvyajne 10 hrov, me by aj menej),

2. husle ako violino secundo (zvyajne 10 alebo aj menej hrov), violy (8 a menej),

violonel (6 a menej), kontrabasy (4 a menej), zvis to od monost konkrtneho telesa ale

aj poiadaviek konkrtneho hudobnho diela, skladatea a pod., priestorovch a akustickch

parametrov, prleitosti.

stredovek hudba (7. - 14. stor.) - eurpsky hudobn stredovek je pribline tiscroie

trvajca etapa vvoja eurpskej hudobnej rei, priom za prv medznk jej racionalizcie

a hierarchizcie sa poklad gregorinsky chorl. Veobecne historicky sa v irom zmysle za

stredovek povauje obdobie 5. 14. storoia, teda od konca staroveku po zaiatok novoveku

(medznkom je objavenie Ameriky, vynjdenie knhtlae a pod.). V uom zmysle ho

chpeme ako vvoj latinskej kultry. Stredovek cirkevn hudba mala prevane voklny

charakter (so sprievodom nstrojov, hudobn nstroje neabsentovali, aj ke nemme ich

pramenn zachytenie). V 11. storo sa dovruje prv vvojov tdium eurpskej hudobnej

rei ustanovenm hexachordlneho systmu (Quido z Arezza), solmizciou a zavedenm

notovch lni ako zrodkov notcie. Stredovek hudbu predstavuje irok komplex

hudobnch prejavov, najm: kresansk hudobn kultra byzantskej oblasti (vchodn rtus),

gregorinsky chorl ako jednohlasn liturgick spev zpadnej cirkvi, ale aj ran formy

viachlasu cca od 9. storoia (Notre-damsk kola, Ars antiqua, Ars nova), stredovek svetsk

piese ako rytierska piesov lyrika vo Franczsku, Nemecku, svetsk hudba trecenta (1300-

1399) v Taliansku, napokon i stredovek intrumentlna ansmblov hra (nstrojov

zoskupenia poda kontrastnch farieb nstrojov).

strunov hudobn nstroje princpom je kmitanie struny ako prunho telesa. Me

ma 1 strunu (monochord) alebo desiatky (harfa) i a niekoko stoviek (klavr) strn. Delme

ich na slikov (husle, viola, violonelo, kontrabas), brnkacie (gitara, harfa, lutna, embalo)

a derov (klavr, pianno, cimbal).

59

stupnica - stpajci alebo klesajci usporiadan rad tnov od danho tnu (zkladnho

tnu) k jeho oktve. Diatonick st. (durov, molov, stredovek) obsahuje dva druhy

intervalov (diatonick poltny a cel tny) v uritom, pre dan stupnicu charakteristickom

usporiadan. Chromatick st. obsahuje iba poltnov (chromatick) a celotnov st. iba

celotnov intervaly. alie tzv. zvltne st. obsahuj aj vie intervalov vzdialenosti ako

cel tny (pentatonick, cignska durov a pod.). Stredovek stupnice, nesprvne nazvan

cirkevn (inska, drska, frgick, ldick, mixoldick, aiolsk), sa pouvali od antiky a

do stredoveku; ako stredovek mody sa pouvaj dodnes napr. v chrmovej liturgickej hudbe

a terii gregorinskeho chorlu.

svetsk hudba pojem, ktor m svoju historick podmienenos. Pouva na rozlenie

druhov hudby najm v stredoveku (prp. aj v obdob renesancie, baroka a klasicizmu) poda

funkcie hudby, resp. poda prleitostnho a intitucionlneho rmca. Svetsk hudba (musica

profana, da camera) vznikla, vyvjala sa a bola predvdzan mimo rmca cirkevnch

intitci kl, kltorov, kostolov; bola formou zbavy nich i vych spoloenskch

vrstiev (tanec, stolovanie, udov divadlo). Typickm prkladom hudby oznaovanej ako

svetsk je napr. hudba stredovekch trubadrov a truvrov v 12. - 13. storo, ktor

prezentovali svoje umenie vym spoloenskm vrstvm. Zdanie niej umeleckej hodnoty je

vak klamliv. Opakom svetskej hudby bola hudba cirkevn (musica sacra, ecclesiastica),

uren na liturgick ely, v irom zmysle na oslavu Boha. Neskr toto delenie u nie je

aktulne, svetskou hudbou sa stva kad umeleck hudba, ktor je predvdzan mimo cirkvi,

na koncertnch pdich. Novie delenie je od 20. storoia napr. na hudbu umeleck (klasick,

vnu a pod.) a hudbu populrnu, masov, udov, shrnne na artificilnu a non-artificilnu.

symfonick orchester zoskupenie profesionlnych alebo aj amatrskych

intrumentalistov, v ktorom mu by spojen vetky existujce nstrojov skupiny

hudobnch nstrojov (strunov (najm slikov), strunov, dychov, samozvun

a blanozvun bicie a elektrick). Me by mal (v obdob klasicizmu), stredn (v

klasicizme a romantizme) alebo vek (od obdobia romantizmu a v 20. storo) o do potu

nstrojovch skupn potu nstrojov v rmci nich. Obsadenie v novej hudbe znane zvis od

konkrtnej hudobnej skladby. Najm v hudbe 20. storoia pribdaj aj predtm netypick

nstroje, ktorch lohou je farebne obohati zvuk orchestra. Cel hudobn pradivo je

60

zaznamenan do podoby partitry, priom vo vine prpadov je v om zachovan zvyajn

usporiadanie nstrojov smerom (zhora na liste partitry) nadol.

tl v hudbe pojmom hudobn tl rozumieme shrn prznanch prvkov spolonch

uritmu okruhu hudobnch prejavov. Vyjadruje systm truktrnych, vrazovch

a funknch vlastnost a vzahov, vyjadrujcich identitu umeleckho diela poda miesta a

asu vzniku, poda druhu a faktry a poda spoloenskej funkcie. Do hudobnej vedy prenikol

na zaiatku 20. storoia v vied o vtvarnom umen ako umenovedn a estetick kategria.

tl mono chpa aj ako jednotiacu umeleck metdu (autorsk tl, smer, dobov tl, tl

epochy). R. Rybari chpe dejiny eurpskej hudby ako dejiny hudobnch tlov. Je potrebn

rozliova medzi hudobnm tlom a hudobnm slohom (zva v podobe: hudobn sloh ako

mnoina tlovch smerov), prina to problmy, pretoe medzi uvedenmi termnmi nie je

doposia definovan jasn obsahov rozdiel; mono ich vnma takmer ako synonym,

predsa je vhodnejie prikloni sa k medzinrodne akceptovanmu pojmu hudobn tl. Mono

ho zjednoduene chpa ako to, o dan doba vytvorila, prevzala a pretransformovala

s prispenm a vkladom jednotlivch skladateov. V prpade interpretcie hovorme

o tlovosti, m chpeme tak vber a zostavu hudobnovrazovch prostriedkov, aby aspo

do uritej monej miery zodpovedali existujcemu knonu.

takt - praktick spsob zapisovania hudby v notch. Modern taktov lenenie v eurpskej

hudbe je vsledkom dlhho vvoja, presadilo sa a okolo roku 1700. Takt je zkladnou

jednotkou pravidelnho striedania przvunch a neprzvunch db. akou (przvunou)

dobou je vdy prv doba v takte. Takty oddeujeme taktovmi iarami. Dvojit iaru

pouvame na konci skladby. Takt urme na zaiatku skladby zlomkom (bez zlomkovej

iary), udvame koko a oho, 2/4 alebo 3/8 (tu osminov nota chpan ako 1 doba).

Jednoduch takty maj len jednu przvun dobu., delme ich na dvojdob (prne): 2/4, 2/8,

2/2 (alla breve). Trojdob (neprne): 3/4, 3/8, 3/2. Zloen takty vznikli spojenm viacerch

jednoduchch, maj hlavn przvuk na prvej dobe a vedajie (na prvch dobch iastkovch

taktov) napr. 4/4 ako zloenina dvoch dvojdobch at.

tmbre (farba tnu) primrne zvis od pouitho hudobnho nstroja, teda od

intrumentcie. Fyziklne zvis od tnovho spektra, ono uruje, ktor tzv. iastkov

(alikvotn) tny sznej spolu s danm tnom a ak je ich hlasitos. Alikvotn tny maj

61

frekvencie, ktor s n-nsobkom frekvencie zkladnho tnu (napr. 2-nsobkom je oktva, 3-

nsobkom je kvinta at.). Farba tnu, resp. zvuku (jeho sonorickos) zvis v novej hudbe aj

od technologickho vybavenia, ktor m skladate a interpret pri tvorivej innosti a

interpretcii teda monost ak priniesla elektroakustick hudba, preparcia (mechanick

upravovanie zvuku nstrojov), potaov hudba at., ktor predstavuje nesmierne obohatenia

snickch kvalt hudby 20. a 21. storoia.

tempo - (tal. = as) oznauje rchlos striedania jednotlivch db za urit asov jednotku

(obyajne za mintu). Absoltne tempo je dan presnm udanm potu db za mintu,

relatvne tempo odvodzujeme na zklade emprie - medzinrodne platnmi talianskymi

vrazmi (allegro - rchlo, andante mierne rchlo a pod.). Poet tvrovch alebo

osminovch nt za mintu udva Mlzelov metronm (prstroj s kyvadlom, alebo

elektronick). Pouva sa ako pomcka pri tdiu technickch cvien na hudobnom nstroji.

Sli interpretovi na zskanie rovnomernho pohybu a presnosti techniky hry.

tonalita zkladn kov princp tonlneho systmu. Je to organizcia tnovho

a akordickho materilu, ktor uruje vzahy medzi tnmi a akordmi na strane jednej

a harmonickm centrom na strane druhej. Pilierom tonality je tnick akord (tnika) a tonalita

predstavuje systm rozlinch vzahov k nemu. Tento pojem zaviedol do hudobnej terie J.

Ph. Rameau. Rozhodujcim initeom pre tonalitu je prbuznos jednotlivch tnov a akordov

vzhadom na centrum. Prbuzn vzahy s kvintov a terciov. Naopak, harmonick naptie

navzjom neprbuznch akordov zvyuje melodick tendencia akordov, teda snaha po

rozveden citlivos. Harmonick naptie uruje vzah tonlneho centra k jednotlivm

akordom.

tonlna hudba pojmom sa oznauje zvyajne hudba vytvoren medzi rokmi 1600-1900.

Vyuva harmonicko-funkn tonlny systm, ktor sa krytalizoval a plne vyuval

v kompozcii vo vymedzenom intervale. V 20. storo sa tonlna hudba komponuje naalej (v

populrnej hudbe mainstreamu takmer vlune), paralelne s ou vak existuj aj in systmy:

rozren tonalita, atonlna hudba, dodekafonick a serilna hudba, elektroakustick,

aleatorick a stochastick hudba a mnoh alie, ktor nerepektuj princp harmonicko-

funknch vzahov tonlnej hudby, resp. ho modifikuj (in ako terciov stavba akordov

62

v impresionizme, dodekafnii, in zdroje zvuku, ktor sa stva sasou hudby ale

nezodpoved monostiam jej notcie at.).

tonlne (harmonick) centrum pojem oznauje praliv, dostrediv silu jednho

alebo niekokch tnov, ktor k sebe priahuj sled ostatnch tnov. Pred vznikom tonlneho

systmu bol centrom jeden tn, alebo akord. Nahradenie sstavy stredovekch cirkevnch

modov jednotnou dur-molovou stupnicou prinieslo nov vvojovo vyie harmonick

centrum tnick akord, ktor psob ako magnet, priahujci tny danej stupnice, akordy

a tniny, ktor s v prbuzenskom vzahu (vzahy prvotnej a druhotnej prbuznosti

at.).Kad akordick tvar v tonlnom systme m svoj pecifick vznam a svoje

postavenie v shre harmonickch vzahov, m teda svoju funkciu. Tto harmonck funkciu

tvor presne vymedzen vzah akordu k tonlnemu centru. Osnovu funknho systmu tvor

tnick kvintakord (na prvom stupni stupnice), dominantn a subdominantn kvintakord

(utvoren na 5. a na 4. stupni).

tnina pojem, ktorm oznaujeme mnoinu tnov obsiahnutch v meldii a

prislchajcu uritej stupnici. Meldie piesn a skladieb s teda psan v tninch, nie

v stupniciach (plat v tonlnej hudbe). Pojem tniny je podriaden pojmu tonality. Zkladom

tniny je durov alebo molov stupnica (dvojak tnorod). Tnina vak na rozdiel od nej

predpoklad systm prbuzenskch vzahov, existujcich medzi stupami, systm funkci

akordov a praliv silu zkladnho tnickho akordu.

tnov sstava mnoina vetkch tnov, usporiadanch poda uritho princpu, ktor

sa vyuvaj v znejcom aj psomne fixovanom hudobnom prejave. Vobou princpu je

uren ladenie sstavy ako usporiadanie vkovch (frekvennch) pomerov,

nepresahujcich rozsah oktvy. V eurpskej hudobnej tradcii je jej zkladom sedem tzv.

pvodnch tnov, zoradench poda vky a pomenovanch poda abecedy; smy tn

pvodnho radu nazvame oktvou, m dvojnsobn poet kmitov prvho tnu. Kadch

sedem tnov spolu s smym tvor oktvu. Tnov sstavy v inch (napr. mimoeurpskych

hudobnch kultrach nemusia ma iba cel tny a poltny, mu by tvoren napr.

zo tvrtnov (arabsk, indick hudba), alebo naopak aj z vch intervalov (napr.

pentatonika vo vchodnch kultrach, kde v rade tnov existuje aj vzdialenos 1 tnu

medzi najblimi tnmi radu. Pokusy zmerne zvukovo inovova tnov systmy s ast aj

63

v 20. storo (napr. A. Hba a jeho tvrtinotnov, estinotnov systm, 53-stuov

temperovan sstav Jozefa Petzvala a mnoh alie).

tradin hudba tie aj udov hudba, hudobn folklr, folklrna hudba, etnick

hudba a pod.) zaha sbor mzickch prejavov spolone zdieanch a v alom asovom

obdob tradovanch v rmci udovho spoloenstva, nroda, reginu, skupiny, lokality a pod.

Jej hlavnmi prejavmi s udov piese a udov intrumentlna hudba, prp. aj udov tanec.

Patria tu ete termny primitvna hudba alebo kmeov hudba (u nrodov, ktor si nevytvorili

paraleln artificilnu umeleck hudbu). Pre tradin hudbu vchodnch kultr sa obvykle

pouva pojem exotick hudba. Tradin hudba je povaovan za protipl umeleckej hudby

tvorenej individulne, teda autorsky.

umeleck hodnota vzah, ktor vznik pri stretnut umeleckho diela s umeleckou

funkciou a loveka, ktor m z vnmania diela estetick zitok. Je vsledkom skutonosti,

e hudobn dielo uritm spsobom vyjadruje umelcove pocity, nadvzuje na kultrnu

tradciu a je spoloenstvom akceptovan. Umeleck dielo me ma aj estetick hodnotu,

jej prtomnos vak nevytvra pecifikum umeleckho diela, nie je toton ani ju nememe

zamiea s umeleckou hodnotou. Umeleck hodnota sa pouva na ocenenie toho, o

umeleck dielo prina do oblasti umenia, zatia o estetick hodnota je pojem omnoho ir:

me to by rozsudok vyrieknut na zklade estetickho sdu nad mkovek.

voklna interpretcia interpretcia hudby a prednes hudobnch diel realizovan

udskm hlasom ako najprirodzenejm hudobnm nstrojom. Voklne a voklno-

intrumentlne hudobn diela, ako aj udov piesne, ritulne spevy a pod. mu by

interpretovan v zsade enskm, muskm alebo detskm hlasom. Rozliujeme tri polohy

enskho hlasu: vysok (soprn, rozsah h c3), stredn (mezzosoprn, rozsah g g2)

a nzku (alt, rozsah e e2). Soprn a alt tvoria sas zkladnej 4-hlasnej voklnej sadzby

S A T B v mieanom zbore. Rozliujeme tri polohy muskho hlasu: vysok (tenor, rozsah H

c2), stredn (barytn, rozsah G g1) a nzku (bas, rozsah E e1). Tenor a bas tvoria sas

zkladnej 4-hlasnej voklnej sadzby S A T B v mieanom zbore. U det zvyajne hovorme

o soprne a alte.

ensk spevcky hlas voklna interpretcia.

64

ZVEREN VAHA

Hudba je umenie myslie zvukmi.

Jules Combarieu

Hudba je aritmetika zvukov, takisto ako je optika geometriou svetla.

Claude Debussy

Hudba je zrak sluchu.

Thomas Draxe

Hudba je tajn, podvedom, matematick problm due.

Gottfried Wilhelm Leibniz

Nachdza sa niekde medzi mylienkami a skutkami, medzi duchom a hmotou, je

akmsi hmlistm sprostredkovateom, tak podobn, a pritom celkom odlin od vec,

ktor sprostredkuje duch, ktor sa chce prejavi v ase, a hmota, ktor sa zaobde

bez priestoru.

Heinrich Heine

Poda toho ak mme o hudbe predstavu, formuje sa aj n vzah k nej, n postoj

k poutmu ale i k celmu systmu komunikanch reazcov, ktor ju obklopuj (intitcie,

recepcia, nahrvky, propagcia a promotion, didaktick interpretcia, koncertn prleitosti

a pod.). Ak ju vnmame vsostne ako umeleck jav, inklinujeme k tomu, aby sme ju dali na

piedestl o najvyie ako produkt udskej innosti, ktor stoj na pomedz racionlneho

a emocionlneho prevania ivota. asto ctime potrebu jej rozumie, zaobera sa ou

a budova jej prostrednctvom v naich ivotoch nov osobnostn dimenziu. Ak hudbu

vnmame rdzo ako jav estetick, naou najvyou potrebou je estetick zitok,

vyhadvanie a optovn prevanie prleitost, ke sa nm hotov (znme hudobn diela)

alebo prve vznikajce hudobn dielo (improvizcia, jazz at.) pred oami pretvra

v estetick objekt a my sa nechme una jeho krsou, zaujmavm znenm, tmbrom,

nenapodobitenou situciou, v ktorej znie a pod. Ak hudbu vnmame aj ako vedeck problm

alebo predmet uritej vedeckej disciplny, neostva nm ako ju spoznva aj odborne,

zaobera sa jej vedeckmi opismi, parametrami a definciami v rmci jednotlivch

historickch a systematickch discipln muzikolgie, jej dejinami, dejinami jej recepcie ako aj

dejinami jej sprstupovania v didaktickch odbornch iniciatvach.

65

Vyuovanie hudobnoteoretickch predmetov u dlhie vol po inovcii obsahu i po

prestavbe metodickho intrumentra. Aj ke im kad vysokokolsk pedagg