SLOVENSKÁ POLHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

VPLYV PRÍRODNÉHO POTENCIÁLU KRAJINY NA

VIDIECKY TURIZMUS V OKRESE TOPOĽČANY

2011 Radka Trenčianská, Bc.

SLOVENSKÁ POLHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

VPLYV PRÍRODNÉHO POTENCIÁLU KRAJINY NA

VIDIECKY TURIZMUS V OKRESE TOPOĽČANY

Diplomová práca

Študijný program: Manažment rozvoja vidieckej krajiny a vidieckeho turizmu

Študijný odbor: 6218800 verejná správa a regionálny rozvoj

Školiace pracovisko: Katedra udržateľného rozvoja

Školiteľ: Ing. Martin Prčík, PhD.

Nitra, 2011 Radka Trenčianská, Bc.

Čestné vyhlásenie Čestne vyhlasujem, že diplomovú prácu som vypracovala samostatne a že som uviedla

všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce.

Nitra, 21. apríl 2011 ................................................

podpis autorky DP

Poďakovanie Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Ing. Martinovi Prčíkovi, PhD. za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej

práce.

Abstrakt Hlavnou úlohou diplomovej práce bola analýza a zhodnotenie vplyvu prírodného

potenciálu pre možnosť rozvoja vidieckeho cestovného ruchu v nami vybranom území, za

ktoré sme si zvolili okres Topoľčany.

V teoretickej časti sme sa sústredili na definovanie základných pojmov súvisiacich

s témou diplomovej práce, ako prírodný potenciál, cestovný ruch, vidiecky cestovný ruch,

služby v cestovnom ruchu a politika rozvoja cestovného ruchu na vidieku v Slovenskej

republike.

V praktickej časti diplomovej práce sme charakterizovali okres a okresné mesto

Topoľčany a pre bližšiu charakteristiku sme si zvolili obce Prašice, Bojná, Radošina,

Podhradie, Tesáre a Oponice, kde sme podrobne popísali históriu a súčasný stav obcí

a možnosti využívania ich potenciálu pre cestovný ruch a vidiecky cestovný ruch. Pre zistenie

záujmu o cestovný ruch a vidiecky cestovný ruch sme uskutočnili aj dotazníkový prieskum,

v ktorom sme zistili, že najnavštevovanejšie miesta v okrese z pohľadu cestovného ruchu

a vidieckeho cestovného ruchu sú rekreačné strediská Duchonka a Tesáre. Na druhej strane

sme však aj zistili, že v súčasnosti sa ľudia veľmi málo zaujímajú o históriu a kultúrne

a historické pamiatky.

Súčasťou práce je aj SWOT analýza, ktorá poukazuje na silné a slabé stránky, príležitosti

a ohrozenia v oblasti rozvoja vidieckeho cestovného ruchu v okrese Topoľčany. Na základe

SWOT analýzy sme vypracovali niekoľko návrhov, ktoré by mohli dopomôcť k tomu, aby sa

okres Topoľčany mohol v budúcnosti stať ešte atraktívnejším pre jeho potenciálnych

návštevníkov.

Kľúčové slová: prírodný potenciál, cestovný ruch, vidiek, vidiecky cestovný ruch, okres

Topoľčany, služby v cestovnom ruchu, politika rozvoja cestovného ruchu

Abstract

The main task of this thesis was to analyze and evaluate  an impact of natural potential 

on rural tourism developement in region of Topoľčany.

       In the theoretical part, we define the basic concepts related to the topic of the thesis, such

as a natural potential for tourism, rural tourism, tourism services and tourism development

policy in Slovak republic.

       In the practical part of this thesis, we describe the  county  and  district  Topoľčany and

for closer characteristics we have chosen the village Prašice, Bojná, Radošina, Podhradie,

Tesáre and Oponice, where we describe in details the history and current status of

communities and opportunities to exploit  their  potential for  tourism  and  rural  tourism.

To determine the interest of  tourism and rural tourism, we also conducted a

questionnaire survey. As the results of the survey have shown the most visited places in

the district in terms of tourism and rural tourism resorts are Duchonka and Tesáre. On the

other hand, we have  also  found that very few people are currently interested in  history  and 

cultural  and  historic  monuments,  of which most respondents  visited the

Topoľčany castle and protected natural monument  Cave Devil's furnace. 

Part of this work is the SWOT analysis, which highlights the strengths

and weaknesses, opportunities and threats in the field of rural tourism in the district of

Topoľčany. According to the SWOT analysis, we suggest several proposals that

could make the district of Topoľčany  even more attractive for its potential visitors.

Key words: natural potential, tourism, countryside, rural tourism, district of

Topoľčany, tourism services, tourism development policy

Použité označenieCA – cestovná agentúra

CK – cestovná kancelária

CTT – cykloturistické trasy

EÚ – Európska Únia

ES – Európske spoločenstvo

MH SR – Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

SACR – Slovenská agentúra pre cestovný ruch

SZVTA – Slovenský zväz vidieckej turistiky a agroturistiky

Obsah

Úvod……………………………………………………………………………........................9

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky............................................................10

1.1 Prírodný potenciál...........................................................................................................10

1.2 Cestovný ruch.................................................................................................................11

1.2.1 Marketing cestovného ruchu.................................................................................12

1.2.2 Druhy cestovného ruchu.......................................................................................13

1.2.3 Formy cestovného ruchu.......................................................................................13

1.2.4 Vidiek, vidiecky cestovný ruch a ostatné pojmy s tým súvisiace........................15

1.3 Služby v cestovnom ruchu.............................................................................................19

1.3.1 Legislatívna úprava služieb poskytovaných v cestovnom ruchu.........................21

1.4 Politika rozvoja cestovného ruchu na vidieku v Slovenskej republike........................23

1.4.1 Štátna politika rozvoja cestovného ruchu............................................................23

1.4.2 Politika rozvoja vidieka.......................................................................................24

2. Cieľ práce............................................................................................................................26

3. Metodika práce....................................................................................................................27

3.1 Charakteristika sledovaného územia.......................................................................27

3.2 Charakteristika pracovných postupov.....................................................................27

3.3 Spôsoby získavania údajov a ich zdroje..................................................................28

3.4 Použité metódy vyhodnotenia a interpretácie výsledkov........................................28

4. Výsledky práce....................................................................................................................30

4.1 Analýza okresu Topoľčany.............................................................................................30

4.1.1 Charakteristika okresu Topoľčany.......................................................................30

4.1.2 Prírodné podmienky v okrese Topoľčany............................................................31

4.1.3 Okresné mesto Topoľčany...................................................................................32

4.2 Analýza prírodného potenciálu pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu v okrese

Topoľčany.................................................................................................................................35

4.2.1 Obec Prašice.........................................................................................................35

4.2.2 Obec Bojná...........................................................................................................39

4.2.3 Obec Radošina......................................................................................................41

4.2.4 Obec Podhradie....................................................................................................43

4.2.5 Obec Tesáre..........................................................................................................45

4.2.6 Obec Oponice.......................................................................................................47

4.3 SWOT analýza................................................................................................................52

5. Diskusia................................................................................................................................54

6. Návrhy na využitie výsledkov............................................................................................56

7. Záver....................................................................................................................................58

8. Zoznam použitej literatúry................................................................................................59

Úvod Cestovný ruch má v ľudskej spoločnosti nezastupiteľné miesto a cestovanie sa stáva

v dnešnej dobe akýmsi moderným výdobytkom ľudí, ktorí chcú spoznávať svet, alebo hľadajú

miesto, kde by mohli v dnešnom uponáhľanom svete nájsť nové zážitky, oddych a načerpať

nové sily.

Slovensko disponuje bohatým prírodným, turistickým a rekreačným potenciálom. Aj

napriek tomu, sa tu nachádza množstvo oblastí, ktoré tento potenciál nedokážu zužitkovať

a ďalej rozvíjať. Platí to predovšetkým vo vidieckych oblastiach, kde je buď nedostatok

finančných prostriedkov, alebo neochota a neschopnosť ľudí na to povolaných tieto oblasti

rozvíjať. Viacero takýchto oblastí sa nachádza aj v okrese Topoľčany, a preto som si túto

oblasť zvolila pre vypracovanie našej diplomovej práce. V tomto okrese sa nachádza

množstvo prírodných krás a možností využitia pre rozvoj cestovného ruchu, chýba tu však

akási „hybná sila“, ktorá by naštartovala rozvoj cestovného ruchu. Tieto oblasti sa buď

nerozvíjajú vôbec a pustnú alebo sa rozvíjajú len minimálne, a to aj napriek tomu, že

v súčasnosti je dostupných viacero druhov podpory na rozvoj cestovného ruchu v oblastiach,

kde to je potrebné. Pomoc je možné získať buď zo strany Európskej únie alebo zo strany

samotného štátu. Tu je veľmi dôležitá spolupráca medzi aktérmi cestovného ruchu, ktorými sú

samospráva, podnikatelia v oblasti cestovného ruchu a aj samotní občania týchto lokalít.

Dôležitým predpokladom pre rozvoj cestovného ruchu je kvalitné a zachované životné

prostredie, do ktorého človek zasiahol v čo najmenšej miere, alebo len do takej miery, kedy

bolo životné prostredie týmto zásahom zveľadené. Prírodné podmienky a potenciál danej

krajiny majú rozhodujúci význam pri určovaní funkčného využívania územia a jeho vhodnosti

pre rozvoj cestovného ruchu. Na druhej strane, aj cestovný ruch okrem množstva výhod, so

sebou prináša aj určité riziká. Zhustením dopravy a pohybu človeka v prírode môže dôjsť

k znečisťovaniu a poškodzovaniu životného prostredia, preto treba klásť veľký dôraz na

ochranu životného prostredia a jeho trvalú udržateľnosť, aby bolo v čo najlepšej kvalite

zachované aj do budúcnosti a aby z neho mohli čerpať úžitok aj generácie, ktoré prídu po nás.

9

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky Slovenská republika je známa svojím vidieckym charakterom. Na mnohých miestach

našej krajiny ľudia spoznali a využili vidiecky potenciál v oblasti turistiky. Obyvatelia miest

túžia po pokojnej atmosfére týchto oblastí, tradičnej pohostinnosti a srdečnom vzťahu. Práve

vidiek im toto všetko môže poskytnú. Je najvhodnejší pre dokonalý oddych a relaxáciu

(SZVTA, 2006).

1.1 Prírodný potenciál

Prírodný potenciál vyplýva z využitia prírodných zdrojov (obnoviteľných i

neobnoviteľných) a hospodárskeho využitia územia (poľnohospodárskeho,

lesohospodárskeho, vodohospodárskeho a pod.), ekologickej stability územia a ochrany

cenných častí prírodného prostredia. Krajinu človek odjakživa formoval na svoj úžitok.

Podstatou prosperity územia je naša schopnosť vyvážiť vzťah medzi primeraným využitím a

akceptovanou ochranou územia. Väčšina z toho je záležitosťou relatívne úzkej skupiny

odborníkov, či expertov a zainteresovaných orgánov štátnej správy (Jančura, 2000).

Fehér (2006) definuje prírodné zdroje ako všetky látky, ktoré sa nachádzajú v prírode

a človek ich môže využiť na uspokojenie svojich potrieb. Okrem zdrojov, ktoré majú hmotný

charakter sem patria aj energia, priestor, čas a zdroje, uspokojujúce psychické, emocionálne

a intelektuálne potreby. K hlavným prírodným zdrojom patrí nerastné bohatstvo, pôda, voda,

ovzdušie, energia, biota (rastlinstvo, živočíšstvo, mikroorganizmy), priestor a čas a zdroje

zotavenia.

Ako uviedli autorky Papcunová, Gecíková (2007), prírodný potenciál môžeme rozdeliť na

prírodné zdroje a prírodno-geografické danosti regiónu. Prírodné zdroje ďalej rozdeľujeme

na obnoviteľné a neobnoviteľné. Potenciálna vyčerpanosť obnoviteľných zdrojov súvisí so

spôsobom, akým sa využívajú. Patrí sem vietor a slnečná energia, ktoré sú potenciálne

nevyčerpateľné a zásoby biologických zdrojov – lesy, populácie živočíchov a inej biomasy,

ktoré sú potenciálne vyčerpateľné. Medzi neobnoviteľné zdroje patria všetky geologické

zásoby, a to z toho dôvodu, že ich zásoba nemôže byť v historicky reálnom čase zvyšovaná.

Prírodno-geografické danosti regiónu majú v rozvoji regiónu zvláštny význam. Každý región

možno charakterizovať odlišnými prírodno-geografickými podmienkami. Z prírodno-

geografických daností na rozvoj regiónu najvýraznejšie vplývajú rozloha územia, geologické

pomery, geomorfologické pomery, vodohospodárske pomery, flóra, fauna, ochrana krajiny

a prírody a životné prostredie.

10

Podľa Drdoša (1983) potenciál krajiny vyjadruje schopnosť krajiny poskytovať určité

množstvo možností a predpokladov pre rôzne využívanie, s cieľom uspokojiť potreby ľudskej

spoločnosti. Tieto možnosti a predpoklady sa vzťahujú na produkciu materiálnych statkov, ich

cirkuláciu, konzumáciu aj reprodukciu, na rekreáciu človeka, na uspokojovanie jeho potrieb.

Potenciál je komplexnou vlastnosťou krajiny, ktorá vyplýva z krajinnej štruktúry.

Krajinný potenciál je komplexná ponuka všetkých hodnôt, ktoré má krajina k dispozícií.

Je to schopnosť krajiny zabezpečiť požiadavky ľudskej spoločnosti (Noskovič a i., 2007).

Krogmann (2005) uvádza, že potenciál krajiny pre cestovný ruch sa hodnotí z aspektu

socio-ekonomickej aktivity. Vzťahuje sa vždy na konkrétne, rôzne veľké územia. Vyjadruje

spôsobilosť tohto územia poskytnúť podmienky pre rozvoj cestovného ruchu bez ohľadu na

to, či sa záujem o existujúce podmienky realizuje, alebo či územie zostane nevyužité.

Obsahom potencie krajiny pre cestovný ruch sú všetky využiteľné zdroje, ktoré v danej

oblasti má k disopzícii cestovný ruch.

1.2 Cestovný ruch

V období vzniku a začiatočného vývoja bol cestovný ruch predmetom jednej vednej

disciplíny, v ktorej sa premietali jeho ekonomické, geografické, sociologické a iné aspekty.

V ďalšej rozvojovej etape, keď cestovný ruch nadobúdal stále väčší význam v hospodárstve

krajín, vznikajú nové vedné disciplíny, ktoré skúmajú určité stránky cestovného ruchu.

Cestovný ruch sa stáva predmetom ekonomiky a geografie cestovného ruchu, sociológie,

štatistiky a iných vedných odborov. Postupné pôsobenie cestovného ruchu vo viacerých

sférach spoločenskej činnosti a poznávanie jeho funkcií sa prejavilo aj v jeho pojmovom

vymedzení (Jarábková, 2007).

Lopušný (2001) definuje cestovný ruch ako zložitý sociálno-ekonomický a priestorový

jav, ktorého hlavným cieľom je uspokojovať potreby reprodukcie fyzických a duševných síl

človeka a rozvíjať jeho osobnosť.

Podľa autorov Foret, Foretová (2001) je pri cestovnom ruchu rozhodujúcim faktorom práve

zmena miesta, čo znamená, že okrem pobytu na inom mieste musí do celého procesu vstúpiť

cestovanie ako prvok, ktorí umožní zmenu miesta. Ďalším dôležitým faktorom vystupujúcim

v cestovnom ruchu je voľný čas.

Česká autorka Jakubíková (2009) vo svojej publikácii uviedla, že cestovný, ruch ako

forma uspokojovania potrieb rekreácie, kultúry a liečenia sa spravidla realizuje vo voľnom

čase a mimo miesta svojho obvyklého bydliska. Človek nepociťuje potrebu cestovného ruchu

ako takého, ale pociťuje konkrétne potreby, napríklad potrebu poznávania, odpočinku, úniku

11

pred stresom, športového, alebo kultúrneho vyžitia, ktoré je možné uspokojiť práve účasťou

na cestovnom ruchu. Cestovný ruch má mnohé špecifika, z ktorých je nutné vychádzať pri

aplikácii marketingu.

1.2.1 Marketing cestovného ruchu

Marketing cestovného ruchu zohráva veľmi dôležitú úlohu v rozvoji cestovného ruchu.

Autori Torma, Derco (2007) ho definujú ako spoločenský a riadiaci proces, v ktorom

jednotlivci a skupiny získavajú prostredníctvom vytvárania a výmeny produktov a hodnôt to,

čo potrebujú a chcú. Pre pochopenie a bližšie vysvetlenie tejto definície je potrebné bližšie

poznať rozhodujúce kategórie: potreby, želania, dopyt, produkty, transakcie a trhy.

Podľa Midlettona a i. (2009) je možné marketing chápať z dvoch stránok. Na jednej strane

stojí spotrebiteľ, alebo zákazník, ktorý si vyberá možnosť kúpy alebo užívania produktu alebo

iných služieb. Na druhej strane výrobca alebo organizácia navrhuje, ponúka produkty a iné

služby zákazníkom. Ako autor ďalej uvádza, z hľadiska užívateľa alebo zákazníka, sa

marketing zaoberá porozumením:

Potrieb a túžob súčasných a budúcich užívateľov (prečo nakupujú).

Ktoré produkty/služby si vyberú na užívanie alebo kúpu (kedy, koľko, za akú cenu

a ako často).

Ako dostávajú informácie o produkte a ostatných ponukách.

Kde získavajú alebo od koho kupujú produkty (priamo, prostredníctvom

maloobchodu alebo iného sprostredkovateľa).

Ako sa cítia po nákupe a spotrebe produktov a služieb.

Z hľadiska výrobcu/ produkovateľa, sa marketing zaoberá otázkami:

Ktoré produkty a služby poskytovať a prečo, obzvlášť nové produkty.

Koľko produktov a ponúk produkovať (objem ponuky).

Za akú cenu, alebo náklady, ak nie sú zahrnuté.

Ako oznamovať svoje ponuky, komunikovať so zákazníkmi a s médiami.

Kedy, kde a ako sa stať prístupným pre užívateľov alebo zákazníkov.

Potreby a túžby spotrebiteľov sú uspokojované prostredníctvom trhovej ponuky –

môžu to byť rôzne kombinácie produktov, služieb, informácií alebo skúseností

ponúkaných na trhu na uspokojenie potrieb a túžob. Trhové ponuky nie sú obmedzené len

na fyzické produkty. Patria sem aj služby, činnosti alebo plnenia ponúkaných na predaj,

ktoré su v podstate nehmotné (Armstrong a i., 2009).

12

1.2.2 Druhy cestovného ruchu

V praxi rozoznávame viacero druhov a foriem cestovného ruchu. Podľa autorov Foret,

Turčínkova (2005) druhov cestovného ruchu môže byť v závislosti na zvolených kritériách

celá rada. Podľa miesta pobytu sa môže jednať o domáci či zahraničný, prípadne podľa dĺžky

stráveného času rozlišujeme krátkodobý pobyt od dlhodobého. Podľa spôsobu organizácie sa

môže jednať o skupinový, alebo individuálny, podľa dostupnosti o voľný alebo viazaný atď.

Za základné kritérium môžeme považovať klasifikáciu podľa účelu ( motívu, cieľa ). Na

základe tohto kritéria delíme cestovný ruch na:

- rekreačný - realizovaný vo vhodnom prírodnom prostredí s cieľom odpočinku,

reprodukcie a zlepšenie fyzickej a psychickej kondície,

- kultúrno-poznávací – zameraný na poznávanie kultúry, histórie, tradícií a zvykov

vlastného a iných národov, základom sú sakrálne a svetské stavebné a architektonické

pamiatky, umelecké diela, prírodné zaujímavosti a spoločenské udalosti,

- náboženský (pútnická turistika) – ako sú návštevy pútnických a posvätných miest

(Lurdy, Fatima, Jeruzalem, Vatikán ap.), cirkevných pamiatok a účasť na cirkevných

oslavách a obradoch,

- vzdelávací – jeho cieľom je niečo nové sa naučiť (jazyky, športy, umelecké

a remeselné zručnosti, odborné profesijné znalosti),

- spoločenský – ide o stretávanie príbuzných, vytváranie priateľských vzťahov

a známostí ľudí s rovnakými záujmami a záľubami, o spoločenský život. Sem môžeme

zahrnúť aj najrôznejšie spomienkové akcie pre veteránov či priaznivcov významných

historických udalostí,

- zdravotný (kúpeľno-liečebný) – zahŕňajúcim nielen zdravotnú prevenciu,

rehabilitáciu, rekonvalescenciu a liečenie následkov chorôb v kúpeľoch či iných

zdravotne priaznivých prostrediach, ale v poslednej dobe stále častejšie kondičné

a relaxačné pobyty (wellness)

1.2.3 Formy cestovného ruchu

Formy cestovného ruchu vyjadrujú rozličné príčiny a ich dôsledky, súvisiace s cestovaním

a pobytom návštevníkov na cudzom mieste. Vyjadrujú pôsobenie vonkajších faktorov

a vplyvov (Gúčik a i., 2006).

Formy cestovného ruchu rozlišujeme podľa účelu, za ktorým ľudia cestujú. Klasické

formy cestovného ruchu ako horský letný či zimný, prímorský, kultúrny, kúpeľný a iné sú

postupne dopĺňané o nové formy, ktorých vznik kopíruje vývoj preferencií účastníkov

13

cestovného ruchu. K relatívne novým formám možno priradiť aj adrenalínový cestovný ruch,

ktorý úzko súvisí s praktizovaním niektorého adrenalínového športu, napríklad paraglidingu,

raftingu, horolezectva a iných pohybových aktivít, ktoré k nám prichádzajú hlavne zo

západných krajín. Napriek určitej nedôvere voči takýmto činnostiam záujem o uvedené

aktivity rastie a pre mnohé slovenské regióny, ktoré disponujú výbornými podmienkami na

ich vykonávanie, začína predstavovať reálnu alternatívu prispievajúcu k hospodárskemu rastu

a rozvoju (Musaková, 2008).

V súvislosti s danou krajinou sa môžu rozlišovať tri základné formy cestovného ruchu,

a to na domáci, aktívny a pasívny cestovný ruch. Domáci cestovný ruch znamená aktivity

občanov s trvalým pobytom v danej krajine, ktorí cestujú do miest a zdržiavajú sa na miestach

len v rámci danej krajiny, no mimo svojho zvyčajného prostredia. Aktívny cestovný ruch

znamená aktivity občanov, ktorí nemajú trvalý pobyt v danej krajine, cestujú do miest

a zdržiavajú sa na miestach v tejto krajine a mimo svojho zvyčajného prostredia. Pasívny

cestovný ruch sú aktivity občanov s trvalým pobytom v danej krajine, ktorí cestujú do miest

a zdržiavajú sa na miestach mimo tejto krajiny a mimo svojho zvyčajného prostredia

(Borovský a i., 2008).

Prehľadne rozdelili autori Foret, Turčínková (2005) rôzne podoby cestovného ruchu

podľa miesta a doby pobytu účastníkov cestovného ruchu, podľa počtu účastníkov, spôsobu

organizácie a spôsobu dopravy do miesta pobytu. Podľa miesta sa ďalej cestovný ruchu člení

na domáci cestovný ruch (na území štátu, ktorého sme občania), zahraničný cestovný ruch

(cez hranice), aktívny (príjazdový) a  pasívny (výjazdový) cestovný ruch. Podľa doby pobytu

rozlišujeme krátkodobý (obyčajne do 3 dní) a dlhodobý cestovný ruch(obyčajne nad 3 dni).

Podľa počtu účastníkov ide o individuálny (jednotlivci, rodina), skupinový (skupiny, zájazdy)

a masový cestovný ruch (hromadné akcie ako púte, športové udalosti). Podľa spôsobu

organizácie (zabezpečenia) sa rozdeľuje na organizovaný (zabezpečený špecializovanými

subjektmi) a neorganizovaný cestovný ruch. Podľa spôsobu dopravy ju delíme na cestnú,

železničnú, leteckú, vodnú a ostatné (pešia turistika, cykloturistika)

Na základe zhodnotenia ponukovej stránky územia a jeho vybavenosti a posúdenia

dlhodobých vývojových tendencií dopytu v cestovnom ruchu je potrebné rozvíjať nosné

formy cestovného ruchu, ktorými sú letná rekreácia v horách, s ponukou horskej turistiky a

celého radu voľnočasových aktivít, zimné horské športy, v rámci ktorých je kľúčové zjazdové

lyžovanie a tiež ďalšie doplnkové športové i zábavné a relaxačné aktivity, mestský a kultúrny

cestovný ruch, čiže poznávacie formy orientované na históriu a kultúru, ale aj kongresový

cestovný ruch. Vzhľadom na podmienky našej krajiny, blízkosť a mentalitu trhov a

14

perspektívu týchto foriem, ide pre našu krajinu o produkt budúcnosti. Predovšetkým pre

druhé, tretie, štvrté, … dovolenky v dĺžke 4 až 7 dní a to v súlade s predpokladaným

predlžovaním voľného času. Medzi ďalšie nosné formy cestovného ruchu patrí kúpeľný a

zdravotný cestovný ruch v jeho klasickej liečebnej podobe, ktorý je potrebné zachovať a

popritom rozvíjať zdravotný (relax, fitnes, prevencia, skrášľovanie, kondícia) cestovný ruch,

ktorý začína prudko rásť prakticky v celosvetovom rozsahu. Z pohľadu niektorých regiónov a

lokalít môže mať zásadný význam vidiecky cestovný ruch a agroturistika (Národný program

rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike, 2000).

V rozvoji cestovného ruchu v súčasnosti však existujú určité nedostatky a bariéry, ktoré

bránia jeho dynamickejšiemu a efektívnejšiemu vývoju. Autori Haspra, Mach (1993)

definovali tieto bariéry ako nedostatok ubytovacích kapacít voľného cestovného ruchu, ich

štruktúra a kvalitatívna úroveň, nedostatočné využívanie kapacít decentralizovanej podnikovej

rekreácie, ktorá svojim rozsahom prevyšuje komerčné zariadenie a viaže mimoriadne

atraktívne lokality, deficit stravovacích služieb, výrazný deficit športových, rekreačných,

rehabilitačných, zábavných, kultúrnych, informačných, finančných a podobných služieb,

nedostatočné priame dopravné napojenie Slovenska na zahraničie, nedostatok vlastných

a úverových zdrojov na financovanie rozvoja cestovného ruchu, ešte stále pretrvávajúca (i

keď s tendenciou zlepšovania) nízka rentabilita zariadení cestovného ruchu, nerozvinuté

konkurenčné prostredie vedúce k monopolnému chovaniu podnikov, nízka podnikateľská

kultúra nových subjektov orientovaná viac na okamžité zisky než na perspektívu fungovania

(chýbajúca podnikateľská filozofia), nedoriešené vzťahy koexistencie cestovného ruchu

a chránenej krajiny, lesného fondu, vodohospodárskych oblastí, poľnohospodárskej pôdy a

nižšia kvalifikačná, najmä jazyková úroveň pracovníkov.

1.2.4 Vidiek, vidiecky cestovný ruch a ostatné pojmy s tým súvisiace

Vzhľad, ako aj samotný život na vidieku už nie je taký aký býval. Zmenou funkcií

vidieka, kde už primárnou úlohou vidieckeho sídla nie je poľnohospodárska výroba, ale

bývanie, kde sa vidiek stáva atraktívnym a moderným miestom pre pobyt a dediny sú akýmisi

„nocľahárňami“ či miestom rekreácie a turizmu. Tieto zmeny prirodzene vyplývajú zo zmeny

životného štýlu. Vidiek už nemôže a ani nechce plniť tradičné poslanie, avšak potrebná je istá

kontinuita a spojitosť s minulosťou a tradíciou pri plnení nových funkcií. Nesporným faktom

naďalej je, že podstatou kvality života na vidieku ostáva blízkosť prírody (Keresztesová,

2009).

15

V minulosti sa vidiecky cestovný ruch rozvíjal predovšetkým v podhorských oblastiach

Slovenska, teda v tých lokalitách, kde boli dostačujúce predpoklady pre využívanie voľného

rekreačného času vhodnými činnosťami, hlavne turistikou, zberom lesných plodov,

prechádzkami a pod. (Haspra, Mach, 1993).

Aj keď cestovný ruch nepatrí k hlavným odvetviam ekonomického rozvoja krajiny a

regiónov Slovenska, z pohľadu miestneho, alebo mikroregionálneho môže mať významný

vplyv na ekonomický a sociálny rozvoj. Jeho vplyv na rozvoj územia rastie s vytváraním

pólov (stredísk) rozvoja cestovného ruchu, kde sa vytvárajú užšie väzby medzi aktérmi

rozvoja cestovného ruchu, ktoré v konečnom dôsledku prinášajú väčšie efekty pre všetkých.

Slovenská republika nemá dosiaľ ujasnenú koncepciu rozvoja vidieckeho cestovného ruchu.

Je chápaný väčšinou ako agroturistika – teda vo väzbe na poľnohospodárske podniky a ich

aktivity. Z toho vyplýva aj nekoncepčná a nesystémová podpora tohto odvetvia. Pokiaľ vôbec

je tento segment podporovaný, tak prostredníctvom programov Ministerstva

Pôdohospodárstva, pre ktoré je okrajovou aktivitou (Beresecká, Fáziková, 2009).

Mach (1995) definoval vidiecky cestovný ruch ako formu cestovného ruchu, ktorá je

spojená s pobytom vo vidieckom prostredí. Zvyčajne ide o činnosti spojené s návratom

k prírode, s možnosťou ubytovania vo vidieckych domoch a rôznych ubytovacích

zariadeniach na vidieku, kde je súčasťou ponuky aj možnosť stravovania sa alebo vlastnej

prípravy stravy a vykonávania rozličných aktivít spojených s pobytom na vidieku.

Mach (b.r.v.) vo svojej inej publikácií tvrdí, že vidiecka turistika nie je celkom novým

fenoménom. Realizovala sa desaťročia, aj keď nie v takom rozsahu ako dnes. Len od nedávna

pracujú autori na tom, aby jej vyčlenili presné miesto na turistickom trhu, aby ju definovali

ako samostatný marketingový segment. Je totiž jasné, že deväťdesiate roky priniesli novú

turistickú generáciu so špecifickými potrebami - vysoké požiadavky na kvalitu, nové

požiadavky a čisté životné prostredie.

Vidiecky cestovný ruch možno definovať aj ako využívanie voľného času na vidieku

rôznymi rekreačnými činnosťami s možnosťou ubytovania v rodinách, vo vidieckych

domoch alebo v účelových komerčných ubytovacích zariadeniach postavených v tomto

prostredí. V zahraničí neustále narastá záujem o poznávanie života na vidieku, čo Slovensku

dáva veľké šance na uplatnenie sa na medzinárodnom trhu vidieckej turistiky (Nová stratégia

rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013).

Vidiecky cestovný ruch môže byť chápaný aj ako návrat k prírode, s možnosťou

ubytovania vo vidieckych domoch a zariadeniach na vidieku, kde je súčasťou ponuky aj

16

možnosť stravovania alebo vykonávania rozličných aktivít spojených s pobytom na vidieku

(SACR, 2008).

Podstatou rozvoja vidieckeho cestovného ruchu je návrat človeka k prírode a odklon od

masového cestovného ruchu k individuálnym formám užitia dovolenky a voľného času. Na

Slovensku je 346 obcí a lokalít rozptýleného osídlenia (samoty, osady, lazy), ktoré postupne

strácajú svoju pôvodnú hospodársku funkciu a majú prírodný a kultúrny potenciál, ktorý

možno využiť pre rozvoj cestovného ruchu na vidieku. Dôležitá  pritom je lokalizácia obcí,

ktoré majú nížinný, podhorský a horský charakter. Tým je dané aj ich rekreačné zázemie

a špecifická miestna kultúra. Obce, ktoré sa nachádzajú v rekreačne hodnotnom prostredí

s bytovým fondom a ľudovou architektúrou, sa pokladajú za potenciálnu rezervu rozvoja

vidieckeho cestovného ruchu. Rekreačný a kultúrny potenciál týchto obcí tvorí súčasť

produktu vidieckeho cestovného ruchu. Významným motívom pobytu na vidieku počas

dovolenky je lepšia kvalita životného prostredia (čistejšie ovzdušie, menej hluku) ako

v mestách a priemyselných aglomeráciách (Podstata vidieckeho cestovného ruchu, 2008).

Existuje viacero dôvodov, prečo je potrebné rozvíjať cestovný ruch na vidieku. Bližšie

tieto dôvody charakterizovali autori Haspra, Mach (1993). Patrí sem napríklad nízka

surovinová a energetická náročnosť, možnosť využitia a zhodnotenia miestnych daností

krajiny bez implementovania cudzorodých prvkov do krajiny (na rozdiel od výrob založených

na dovoze), tvorba nových pracovných príležitostí, stimulovanie nových dodávateľských

odvetví a nových výrobných programov, urýchľovanie obehu prostriedkov a akcelerácie

hospodárskeho rozvoja. Ďalším dôvodom je aj to, že cestovný ruch predstavuje efektívnu

činnosť, schopnú produkovať devízy a pri usmerňovaní a regulovaní nadmerne nezaťažuje

krajinu a nevedie k jej ireverzibilným zmenám a v niektorých vidieckych sídlach môže viesť

k fyzickej i funkčnej obnove dediny (stavebný fond, pracovné príležitosti, zvrátenie procesov

urbanizácie). V určitých prípadoch môže dôjsť aj k odľahčeniu životného prostredia

prostredníctvom zníženia imisií, tuhého odpadu, zníženia dovozovej náročnosti, nižšia

koncentrácia pracovnej sily – väčší rozptyl bez potreby budovania sociálnej infraštruktúry. V

niektorých regiónoch môže pôsobiť cestovný ruch ako vhodný substitút útlmových,

ekologicky zaťažujúcich výrob a v určitej miere môže byť aj substitútom útlmových

programov v procese reštrukturalizácie nášho národného hospodárstva.

Ďalšie pojmy, ktoré súvisia s vidieckym cestovným ruchom sú vidiecka turistika,

agroturistika, vidiecky turizmus a agroturizmus.

Pod pojmom vidiecka turistika autori Habán, Otepka (2004) rozumejú turistiku na

vidieku, mimo rekreačných a turistických centier, ktorú je možno charakterizovať ako súbor

17

rekreačných aktivít, alebo aktivít voľného času, ktoré sa viažu na prostredie vidieckeho

osídlenia a sú odlišné od civilizačných rekreačných aktivít. Je to osobitná forma rekreácie

vo vidieckom prostredí pri využití najrôznejších daností, ktoré toto prostredie poskytuje.

Na túto definíciu nadväzuje aj definícia agroturistiky, ktorú Kovács (2001) definuje ako

špeciálnu formu vidieckej turistiky, ktorá je úzko spätá s poľnohospodárskou produkciou. Je

to hospodárska činnosť, ktorá sa vyskytuje, keď ľudia spájajú cestovanie so službami

cestovného ruchu, s poľnohospodárskymi výrobkami alebo zážitkami. Je to forma turistiky na

čerstvom vzduchu, ktorú prevádzkuje farmár a slúži mu prevažne ako vedľajší zdroj

k udržaniu alebo rozšíreniu jeho pracovnej činnosti.

Otepka, Habán (2007) popisujú vo svojej tvorbe vidiecky turizmus ako realizáciu

turistiky vo vidieckom priestore, mimo rekreačných a turistických centier. Tí istí autori ďalej

uvádzajú, že forma realizácie aktivít vidieckeho turizmu znamená určitým spôsobom návrat

k prírode, k tradíciám a k činnostiam, ktorými sa bezprostredne zaobstarávajú základné

potreby na živobytie. Je to osobitná forma rekreácie vo vidieckom prostredí pri využití

najrôznejších daností, ktoré toto prostredie poskytuje (lúky, lesy, rybníky, rieky, miestne

remeslá, folklór a pod.).

Agroturizmus treba chápať užšie ako vidiecky turizmus. Agroturizmus zahŕňa špecifické

činnosti agropodnikateľov a poľnohospodárskych podnikov podľa miestnych ekonomických

a prírodných podmienok, zameraných na uspokojovanie rekreačných potrieb turistov.

Poľnohospodársky podnik alebo súkromný podnikateľ v rámci agroturizmu zosúľaďuje svoje

predpoklady s priestorovými možnosťami katastru obce, s materiálno-technickou základňou

a s možnosťami poskytovania doplnkových služieb. Do agroturizmu môžeme zahrnúť

prakticky všetky činnosti, ktoré podľa miestnych podmienok môžu realizovať či už súkromný

roľník, poľnohospodársky podnik alebo ďalšie podnikateľské subjekty v agroturizme (Mach

a i., 1993).

Vidiecky turizmus a agroturizmus majú aj veľa slabých stránok, ktoré definoval Mach

a i., (1995). K slabým stránkam vidieckeho turizmu a agroturizmu, patrí aj nevhodná štruktúra

materiálno-technickej základne (prevažujú skôr ubytovacie zariadenia hotelového charakteru),

nedostatok finančných zdrojov (najmä bankových úverov) na rozvoj a prevádzku vidieckeho

turizmu a agroturizmu, nedostatočná odborná kvalifikácia podnikateľov a pracovníkov v tejto

oblasti, malý stupeň finalizácie poľnohospodárskej výroby v agroturistických zariadeniach.

Ďalším negatívom je aj fakt, že chýbajú typické roľnícke usadlosti bežné v zahraničí (na

Slovensku prevláda poľnohospodárska veľkovýroba). Takisto aj skúsenosti vidieckeho

obyvateľstva s vidieckym turizmom a agroturizmom sú veľmi malé. Obyvatelia majú iné

18

životné návyky a nie sú ochotní ubytovať vo vlastných domoch cudzích ľudí. Za zmienku

stojí aj nízka kúpna sila domáceho obyvateľstva a z toho vyplývajúci nedodatočný dopyt po

službách vidieckeho turizmu a agroturizmu a nedostatok možnosti pre aktívny oddych na

vidieku (nedostatok športovo-rekreačných zariadení, obmedzený malochov hospodárskych

zvierat a pod.).

Aj napriek slabým stránkam však agroturizmus znamená pre poľnohospodárske

podnikateľské subjekty aj určitý prínos. Mach a i., (1993) tento prínos charakterizoval

nasledovne. V regiónoch s koncentrovaným cestovným ruchom sa môže realizovať odbyt

poľnohospodárskych produktov a potravinových výrobkov v zariadeniach cestovného ruchu.

To priaznivo ovplyvní ekonomickú situáciu poľnohospodárskeho podniku alebo súkromného

agropodnikateľa a tým i obce alebo mestá. Konzumácia potravín zahraničnými hosťami sa

prejavuje ako „vnútorný agroexport“. Turisti konzumáciou každého druhu zvyšujú

hodnotové využitie regionálneho poľnohospodárstva. V regiónoch s podmienkami pre rozvoj

agroturizmu sa vytvárajú reálne možnosti pre vznik nových pracovných príležitostí

v ubytovacích a stravovacích zariadeniach ako aj ďalších doplnkových službách cestovného

ruchu. Ide najmä o tie regióny, kde sa uvažuje so znižovaním poľnohospodárskej výroby a jej

celkovou reštrukturalizáciou. Agroturizmus svojou špecifickou ponukou využitia

dovolenkového pobytu na vidieku prispieva k využívaniu prírodného , kultúrneho

a historického potenciálu. Ide najmä o tie oblasti, ktoré sa z hľadiska cestovného ruchu

doteraz nedostatočne využívajú. Oživenie starých kultúrnych , gastronomických a iných

ľudových zvyklostí a tradícií, ako atraktívnej ponuky agroturizmu, prispeje k osídleniu

a obnove mnohých vidieckych sídiel. Realizácia zámerov agroturizmu, pri dodržaní zásad

maximálnej ochrany prírody a životného prostredia, prispeje nielen k ekonomickému rozvoja

príslušných regiónov , ale aj k rastu kultúrnej úrovne jej obyvateľstva.

1.3 Služby v cestovnom ruchu

Zahraniční autori Kotler, Keller (2007) definovali služby ako akýkoľvek akt alebo výkon,

ktorý môže jedna strana ponúknuť druhej strane a ktorý je svojou podstatou nehmotný

a nevedie k zmene vlastníctva čohokoľvek. Príprava služby môže, ale nemusí, byť spojená

s fyzickým výrobkom.

Kotler (2004) vo svojej ďalšej publikácii uvádza  základne charakteristické rysy služieb

poskytovaných na vysokej úrovni:

- vedenie firmy musí vyznávať určitý systém hodnôt

- pri poskytovaní služieb je dôležité zamerať sa na určitú stratégiu

19

- poskytovanie služieb musí byť dokonalo procesne zvládnuté

- chovanie firmy poskytujúcej služby musí kvalitne riadene

- vzťahy medzi firmou a zákazníkmi musia vyť založené na vzájomnej dôvere

- firma musí vynakladať prostriedky na kvalifikáciu svojich zamestnancov, a tí až

potom môžu byť úspešní

- firma musí venovať pozornosť detailom

- firma musí venovať pozornosť starostlivosti o svoju značku

- firma sa musí chovať veľkoryso

Jakubíková (2009) charakterizovala služby cestovného ruchu ako komplexné služby, pri

ktorých je potrebné si uvedomiť, že sú poskytované viacerým podnikateľským aj

nepodnikateľským subjektom nielen v samotnom rekreačnom priestore, ale aj v mieste

dopytu. K tomu, aby boli návštevníci spokojní, je potrebná spolupráca medzi jednotlivými

subjektmi a tiež koordinácia činností v danom rekreačnom priestore, v danom čase

a koordinácia z hľadiska funkcií služieb cestovného ruchu.

Autorka ďalej uvádza, že služby cestovného ruchu sa členia na služby poskytované pred

uskutočnením cesty (služby od CK a CA, obchodné, zmenárenské, zdravotné, spojené so

zabezpečením víz a i.), v priebehu dopravy (dopravné, sprievodcovské, obchodné, stravovacie

a i.), v mieste pobytu – v destinácii cestovného ruchu (spoločensko-kultúrne, športovo-

rekreačné, kúpeľno-liečebné, zmenárenské, obchodné a i.) a po uskutočnení cesty (zdravotné,

zmenárenské a i.)

Služby vo vidieckom cestovnom ruchu sa delia na základné a doplnkové. Medzi základné

služby zaraďujeme ubytovacie a stravovacie služby. Autorky Balážová, Papcunová, Gecíková

(2007) charakterizovali ubytovanie ako poskytnutie prechodného ubytovania a s ním

spojených doplnkových služieb za odplatu.

Autorky ďalej definovali aj stravovacie služby podľa živnostenského zákona ako prípravu

a predaj jedál a nápojov, ak sa podávajú na priamu konzumáciu na mieste a s tým spojený

predaj polotovarov alebo doplnkového tovaru. Zahŕňa sa tam aj nákup tovarov pre prípravu

jedál, nápojov a polotovarov.

Stravovacie služby sú podľa Kompasovej (2010) jednou zo základných podmienok

rozvoja cestovného ruchu, pretože dlhší pobyt mimo trvalého bydliska nie je možný bez

zabezpečenia stravovania. Stravovacie služby uspokojujú potrebu výživy, prispievajú k

zotaveniu. Technickú základňu tvoria pohostinské zariadenia (ako súčasť ubytovacích

zariadení) alebo samostatné objekty.

20

Podmienkou poskytovania doplnkových služieb sú zariadenia, ktoré umožňujú

rekreantom zmysluplne a zaujímavo tvoriť voľný čas. Medzi tieto zariadenia autorka

Gondová (2000) zaraďuje:

Športovo-rekreačné zariadenia – ihrisko, kúpalisko, krytá plaváreň, bazén, sauna,

fitness-centrum, zimný štadión, lanovka, lyžiarsky vlek, požičovňa a opravovňa

športového náradia, verejná lyžiarska škola, zjazdová trať, bežecká trať, turistický

chodník, cykloturistická trasa, jazdiareň.

Kultúrne zariadenia – divadlo, galéria, knižnica, kino, múzeum, zoologická záhrada,

ktoré poskytujú možnosť príjemne stráviť čas najmä v nepriaznivom počasí.

Základnou zložkou rozvoja agroturizmu sú podľa kolektívu autorov (1993) ubytovacie

a stravovacie služby. Ubytovacie služby v podnikových a súkromných zariadeniach

s možnosťou dovolenky v prírode je možné spojiť s prácou v poľnohospodárskej výrobe, na

poli, v maštali, ovocinárstve, ovčiarstve a pod. Stravovacie služby zabezpečuje

poľnohospodársky podnik predovšetkým pre ubytovaných návštevníkov v podniku. Ide najmä

o výrobu a priamu konzumáciu potravín pripravených v miestnych podmienkach. Časť

výroby potravín sa realizuje priamo vo vlastných alebo aj v cudzích zariadeniach a časť vo

forme polotovarov, alebo hotových výrobkov v obchodnej sieti.

Prednosti, ktoré má rozvoj služieb cestovného ruchu na vidieku oproti ostatným formám

cestovného ruchu definoval kolektív autorov (1993) ako napríklad aj fakt, že využíva

existujúci bytový fond na vidieku a vybudované objekty , ktoré prípadne stratili už doterajšie

využitie, ďalej vytvára predpoklady ekonomického rozvoja daného územia, napomáha

širšiemu rozptylu turistického využívania územia, nevyžaduje záber nových plôch vo voľnej

prírode a krajine pre budovanie nových zariadení, mobilizuje peňažné prostriedky v prospech

hospodárskeho rastu zapojením vidieckeho obyvateľstva do služieb cestovného ruchu a

urýchľuje návratnosť vložených prostriedkov použitých pri rekonštrukciách objektov na

ubytovacie kapacity.

1.3.1 Legislatívna úprava služieb poskytovaných v cestovnom ruchu

Cestovný ruch ako každé iné odvetvie v rámci národného hospodárstva sa riadi

legislatívou, ktorá upravuje vzťahy medzi poskytovateľmi služieb a účastníkmi cestovného

ruchu (Balážová, Papcunová, Jarábková, 2007).

Ubytovacie služby sú v cestovnom ruchu poskytované prostredníctvom ubytovacích

zariadení. Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 277/2008 z 26. júna

2008 ustanovuje klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií

21

a tried. Táto vyhláška ustanovuje druhy kategórií a triedy ubytovacích zariadení, ako aj

klasifikačné znaky, ktoré musia spĺňať ubytovacie zariadenia pri zaraďovaní do kategórií a

tried. Kategorizácia sa vzťahuje na ubytovacie zariadenia, ktoré prevádzkujú podnikatelia

poskytujúci ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia

(Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na

ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, 2008).

Tab. 1 Kategorizácia ubytovacích zariadení

   P.č. Kategória Trieda

1. Hotel * ** *** **** *****

Garni hotel * ** *** – –

Horský hotel * ** *** – –

Kongresový hotel – – *** **** *****

Wellness hotel – – *** **** *****

Kúpeľný hotel – – *** **** *****

Boutique hotel – – – **** *****

Apartmánový hotel * ** *** – –

Motel * ** *** **** –

2. Botel * ** *** – –

3. Penzión * ** *** – –

4. Apartmánový dom – ** *** – –

5. Turistická ubytovňa * ** – – –

6. Chatová osada * ** *** – –

7. Kemping * ** *** **** –

  Minikepm – ** *** **** –

22

8. Táborisko – – – – –

9. Ubytovanie v súkromí  

Izba * ** *** – –

Objekt * ** *** – –

Prázdninový byt * ** *** – –

Zdroj:  Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR, ktorou sa ustanovujú klasifikačné

znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, 2008

Do roku 2001 sa riadili pohostinské zariadenia Vyhláškou MH SR č. 125/1995, ktorá

kategorizovala stravovacie zariadenia do kategórií a skupín (I., II., III.).

Pohostinské zariadenia môžeme klasifikovať podľa charakteru nasledovne (Kompasová,

2010):

Služby základného stravovania – reštaurácia, motorest, jedáleň so samoobsluhou a pod.

Služby doplnkového stravovania – denný bar, aperitívbar, grilbar, pizzeria, bufet,

hostinec a i.

Spoločenské a zábavné služby – kaviareň, libresso, vináreň, viecha, pivnica, piváreň, nočný

klub a i.

1.4 Politika rozvoja cestovného ruchu na vidieku v Slovenskej republike

Mnohí autori v odbornej literatúre uvádzajú , že definovanie samostatnej politiky rozvoja

cestovného ruchu na vidieku vedie k viacerým negatívnym prejavom, akými sú najmä

fragmentácia politík, nejasnosť kompetencií, komplikovaná koordinácia aktivít, chýbajúca

odvetvová i priestorová integrácia. Svoj skeptický postoj zdôvodňujú predovšetkým:

- rôznym vymedzením vidieckych regiónov,

- nejednotným chápaním pojmu vidiecky cestovný ruch a variabilitou jeho foriem,

- tvrdením, že vidiecky cestovný ruch je nespoľahlivým nástrojom rozvoja územia

najmä vzhľadom na sezónny charakter aktivít,

- nedostatkom informácii o politike, hodnotách a správaní návštevníka vo vidieckom

prostredí,

23

- príliš silným zdôrazňovaním agroturistiky a pozície farmára v rozvoji vidieckeho

cestovného ruchu,

- špecifickým, resp. úzkym sektorovým zameraním politiky rozvoja vidieckeho

cestovného ruchu, ktoré vylučuje historický prístup k otázkam udržateľnosti najmä

v oblasti ekonomiky (vytváranie pracovných príležitostí, výdavky, príjmy a pod.),

fyzických vplyvov na prostredie a sociálnych faktorov (rozdiely v kultúre, preťaženie

a preľudnenie územia, demonštračný efekt).

V súčasnom období je politika rozvoja cestovného ruchu na vidieku zahrnutá v rámci

dvoch politík, ktorými sú štátna politika cestovného ruchu a politika rozvoja vidieka

(Jarábková, 2010).

1.4.1 Štátna politika cestovného ruchu

Základným cieľom štátnej politiky cestovného ruchu Slovenskej republiky je

získavanie nových trhov a optimálne uspokojovanie potrieb domácich a zahraničných

návštevníkov v cestovnom ruchu v trvalo udržateľnom prostredí tak, aby sa zabezpečila

a zlepšila kvalita života domáceho obyvateľstva a aby z neho malo národné

hospodárstvo čo najväčší úžitok. Pri napĺňaní tohto cieľa treba podporovať účasť

domáceho obyvateľstva na cestovnom ruchu a zároveň rešpektovať únosnosť krajiny

a sídiel v nej. Zámerom štátnej politiky cestovného ruchu je:

A. zvyšovanie konkurencieschopnosti Slovenska a jeho trvalo udržateľný rozvoj,

B. rozvoj zamestnanosti a flexibilita pracovných trhov,

C. regionálny rozvoj a rozvoj podnikania,

D. prezentácia a propagácia Slovenska (Štátna politika cestovného ruchu Slovenskej

republiky).

1.4.2 Politika rozvoja vidieka

Každý členský štát EÚ môže teoreticky jednotlivo prijať a uplatňovať úplne nezávislé

politiky rozvoja vidieka. Tento prístup by mal však v praxi slabé uplatnenie. Nie všetky

krajiny EÚ by si mohli dovoliť politiku, ktorú skutočne potrebujú. Politika rozvoja vidieka je

prepojená s veľkým počtom ďalších politík, ktoré sa určujú na úrovni EÚ. Hlavné dôvody pre

spoločnú politiku rozvoja vidieka na úrovni EÚ, vyplývajú z vyššie uvedených skutočností.

Napriek tomu, EÚ zveruje významný podiel kontroly na rozvojom vidieka do rúk

jednotlivých členských štátov a regiónov. Politika rozvoja vidieka sa financuje čiastočne z

24

centrálneho rozpočtu EÚ a čiastočne z rozpočtov členských štátov alebo regiónov

(Sarvašová, 2009).

Vidiecke oblasti EÚ tvoria dôležitú súčasť jej vzhľadu a identity. Územie, ktoré je v

zmysle štandardnej definície označované ako „vidiecke“, zaberá viac ako 91 % územia EÚ a

je domovom pre viac ako 56 % jej obyvatelstva. Veľké množstvo našich vidieckych oblastí

čelí veľkým problémom. Niektoré poľnohospodárske a lesné podniky stále potrebujú zlepšiť

svoju konkurencieschopnosť. Vo všeobecnosti je vo vidieckych regiónoch priemerný zárobok

na obyvateľa nižší ako v našich mestách, pričom rozsah zručností je tu užší a odvetvie služieb

menej rozvinuté. So starostlivosťou o vidiecke životné prostredie sú často spojené finančné

náklady. Politika rozvoja vidieka EÚ je predovšetkým o riešení problémov, ktoré sužujú naše

vidiecke oblasti, a o odblokovaní ich potenciálu (Politika rozvoja vidieka 2007 – 2013, 2008).

Rozvoj vidieka je v súčasnom programovom období financovaný prostredníctvom

jedného nástroja - Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). Bol

zvolený nový strategický prístup k rozvoju vidieka s jasným zameraním na priority EÚ, bola

posilnená kontrola a hodnotenie a jasnejšie bola vymedzená zodpovednosť medzi členské

štáty a Komisiu. Bol posilnený tzv. postup zdola hore, čo umožnilo väčšiu účasť členských

štátov, regiónov a miestnych akčných skupín pri dolaďovaní programov podľa miestnych

potrieb. Hlavné pravidlá platné pre oblasť politiky rozvoja vidieka EÚ na roky 2007 až 2013,

ako aj pre opatrenia dostupné členským štátom a regiónom v rámci politiky, sú stanovené v

nariadení Rady (ES) č. 1698/2005. Toto nariadenie upravuje a dopĺňa Nariadenie Rady (ES)

č. 74/2009 (Chreneková, 2009).

V zmysle tohto nariadenia politika rozvoja vidieka prispieva v období rokov 2007 až 2013

k dosiahnutiu troch základných cieľov:

a) zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva podporovaním

reštrukturalizácie, rozvoja a inovácie;

b) zlepšenie životného prostredia a vidieku podporovaním manažmentu krajiny;

c) zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach a podpora diverzifikácie hospodárskej

činnosti (Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka

prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka).

25

2. Cieľ práce

Cieľom predloženej diplomovej práce je analýza prírodného potenciálu a jeho vplyv

na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu v okrese Topoľčany. Súčasťou cieľa je aj návrh

ďalších možností pre rozvoj v tejto oblasti a návrh konkrétnych opatrení na riešenie súčasnej

situácie.

26

3. Metodika práce Predložená diplomová práca sa skladá z dvoch hlavných častí, ktoré na seba navzájom

nadväzujú. Prvá časť diplomovej práce je teoretická, v ktorej sú uvedené všetky dostupné

teoretické poznatky súvisiace s témou diplomovej práce a druhá je praktická. V nej sú

uvedené vlastné výsledky práce, ktoré som (sme) nadobudla skúmaním a hodnotením

sledovaného územia.

3.1 Charakteristika sledovaného územia

Okres Topoľčany sa nachádza na západnom Slovensku a je najsevernejším okresom

Nitrianskeho samosprávneho kraja. Okres susedí so siedmimi okresmi, ktorými sú

Partizánske, Zlaté Moravce, Nitra, Hlohovec, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom a Bánovce

nad Bebravou. Na katastrálnom území okresu Topoľčany sa rozprestiera 54 sídel, z toho 53

má štatút obce a 1 má štatút mesta (Topoľčany). Celková rozloha okresu je 597,7 km² a počet

obyvateľov v okrese je 74 031. Počtom obyvateľov sa zaraduje medzi stredne veľké okresy.

Obr. 1 Nitriansky samosprávny kraj

27

Zdroj: Okres Topoľčany, 2011

3.2 Charakteristika pracovných postupov

V diplomovej práci sme sa zamerali na prírodný potenciál okresu Topoľčany. Hlavnou

úlohou bolo analyzovanie a zhodnotenie prírodného potenciálu ako rozvojového faktora

vidieckeho cestovného ruchu v tejto oblasti. Na splnenie tejto úlohy bolo potrebné použitie

nasledovných pracovných postupov:

- zhromažďovanie a naštudovanie dostupnej odbornej domácej a zahraničnej literatúry

súvisiacej s vybraným územím,  prírodnými zdrojmi, prírodným potenciálom a

cestovným ruchom,

- získavanie ostatných potrebných údajov a informácií potrebných k vypracovaniu

druhej časti diplomovej práce,

- charakteristika, analýza a hodnotenie vybraného konkrétneho územia, ktorým je okres

Topoľčany, vzhľadom na možnosti využívania tohto územia pre vidiecky cestovný

ruch. V tomto pracovnom postupe bola použitá SWOT analýza, metóda terénneho

prieskumu a prieskumu prostredníctvom dotazníka,

- navrhnutie nových riešení pre zlepšenie rozvoja vidieckeho cestovného ruchu

v stanovenej oblasti.

3.3 Spôsoby získavania údajov a ich zdroje

Všetky  údaje a materiály, ktoré boli potrebné na spracovanie diplomovej práce som

čerpala z nasledovných zdrojov:

- Slovenská poľnohospodárska knižnica v Nitre 28

- Krajská knižnica Karola Kmeťka v Nitre

- Tríbečská knižnica v Topoľčanoch

- internetové zdroje

- diskusie s odborníkmi v danom obore

3.4 Použité metódy vyhodnotenia a interpretácie výsledkov

Pri spracovaní diplomovej práce som použila nasledovné metódy:

metóda vedeckej abstrakcie – vymedzenie základných pojmov súvisiacich s témou

diplomovej práce na základe štúdia odbornej literatúry

metóda analýzy prírodných podmienok a   predpokladov pre rozvoj vidieckeho

cestovného ruchu - analýza skúmaných údajov na území okresu Topoľčany:

- rozloha územia a jeho geografické členenie

- súčasné využívanie prírodného potenciálu

- možnosti budúceho využitia prírodného potenciálu ako rozvojového faktora

- súčasné možnosti rekreácie

metóda syntézy – zhrnutie získaných poznatkov, pomenovanie podstatných faktov

z vyššie uvedených oblastí

metóda komparácie - porovnanie získaných údajov

metóda dedukcie – vlastné zhodnotenie vplyvu prírodného potenciálu na rozvoj

vidieckeho cestovného ruchu v oblasti

metóda SWOT analýzy:

- analýza silných a slabých stránok z pohľadu vhodnosti územia na rozvoj vidieckeho

cestovného ruchu

- analýza príležitostí a ohrození, ktoré môžu v budúcnosti ovplyvniť rozvoj vidieckeho

cestovného ruchu , či už pozitívne alebo negatívne

metóda terénneho výskumu – zameraná na stav prírodného prostredia, počet

návštevníkov v tejto oblasti počas roka, kvalita a úroveň poskytovaných služieb

a materiálno-technické vybavenie v zariadeniach cestovného ruchu nachádzajúcich sa

v oblasti

- metóda dotazníkového prieskumu – vzor dotazníka,  jeho vyhodnotenie a grafické

spracovanie môžete vidieť v prílohe č.1.

29

4. Výsledky práce

4.1 Analýza okresu Topoľčany

Pre vypracovanie diplomovej práce som si zvolila okres Topoľčany z  dôvodu, že na jeho

území bývam, väčšiu časť územia dobre poznám a niektoré oblasti pravidelne navštevujem.

4.1.1 Charakteristika okresu Topoľčany

Územie okresu sa nachádza na západnom Slovensku v Nitrianskom samosprávnom kraji,

rozprestiera sa na Nitrianskej pahorkatine a Nitrianskej nive v severnom výbežku podunajskej

nížiny pozdĺž rieky Nitry. Nížina je zo západu chránená považským Inovcom a z východu

Tríbečom. Celková rozloha okresu je okolo 597,7 km². Celkový počet obyvateľov je 74 031.

Na území okresu sa nachádza 53 obcí a okresné mesto Topoľčany. Z obcí má v súčasnosti

najväčší kataster obec Bojná (3381 ha), najmenší obec Belince (210 ha). Najvyššie položená

obec je Podhradie (435 m.n.m.) a najnižšie položená je obec Koniarovce (152 m.n.m.)

V knižnej publikácií autorka uvádza, že okres Topoľčany vznikol v roku 1923.

V minulosti bol súčasťou Nitrianskej župy, v súčasnosti patrí do Nitrianskeho kraja. Hranice

okresu sa počas viacerých reforiem územno-administratívneho členenia štátu niekoľkokrát 30

menili. Pri administratívnom členení Slovenska v roku 1923 vznikol okres Topoľčany,

ktorého hranice sa od dnešného výrazne líšili na dvoch miestach. Na východe siahali až

k hraniciam Prievidze a okresu patrilo územie celého dnešného okresu Partizánske a dve obce

z prievidzského okresu (Radobica a Horná Ves). Na západe bol okres Topoľčany chudobnejší

o územie 13 obcí. 9 patrilo do okresu Nitra (Čermany, Biskupová, Malé Ripňany, Veľké

Ripňany, Lužany, Krtovce, Vozokany, Nitrianska Blatnica a Radošina), do okresu Hlohovec

(Ardanovce, Šalgovce, Svrbice a Orešany). Radobica a Horná Ves pripadli okresu Prievidza

v roku 1938. Ďalšia úprava administratívneho členenia štátu v roku 1949 priniesla nové

hranice okresu Topoľčany. Do okresu sa začlenilo 13 spomínaných obcí z okresu Nitra, 4

obce z okresu Hlohovec pribudli do okresu Topoľčany po územnej reorganizácií štátu v roku

1960. K pôvodnému okresu Topoľčany bola pričlenená podstatná časť zrušených okresov

Bánovce nad Bebravou a Partizánske. Takto vytvorený okres mal rozlohu 1360 km²,

spočiatku 139 obcí a takmer 130 tisíc obyvateľov. Od roku 1990 sa začali niektoré obce

osamostatňovať. Po reforme administratívneho členenia štátu v roku 1996 vznikli 3 okresy

(Bánovce nad Bebravou, Partizánske a Topoľčany) a ďalej pokračovala dezintegrácia obcí.

Ostatná zmena v administratívno-správnom členení sa uskutočnila od 1. januára 2004. Okres

jestvuje ďalej len ako územná jednotka, na jeho hospodársko-politickej správe sa podieľa

Krajský úrad v Nitre a Vyšší územný celok v Nitre.

Príťažlivosť regiónu z hľadiska rekreačnej turistiky podľa tej istej autorky predstavuje

hlavne rekreačný areál Duchonka, vyhľadávané sú aj vodné nádrže Tesáre a Nemečky.

V rámci mikroregionálneho združenia SOTDUM sa obce priľahlé k rekreačnému areálu

Duchonka usilujú zvýšiť jeho atraktívnosť. Prispievajú k tomu novovybudované

cykloturistické trasy do Inoveckého podhoria, pripravujú sa projekty obnovy dediny, ktoré

obsahujú oživenie výroby charakteristických výrobkov, obnovu parkov, drobných sakrálnych

stavieb, inštaláciu malých múzejných expozícií približujúcich históriu obcí. Turisticky

zaujímavý je Považský Inovec a Tribeč s množstvom turistických chodníkov. V obci

Podhradie je aj možnosť lyžovania. Okres je bohatý aj na kultúrne pamiatky. Jeho prírodné

podmienky umožnili už dávno v predhistórii osídľovanie, ktoré bez prerušenia pokračovalo,

takže na úsvite našich dejín v 8.-10. storočí patrila táto oblasť k najosídlenejším oblastiam

Slovenska so značnou kultúrnou tradíciou. Dôkazom sú početné archeologické nálezy osád,

hradísk, pohrebísk od dávnych dôb pred usadením Slovanov až po vzácne nálezy zlatých

mincí z raného obdobia Uhorského štátu (Ludanice, Lužany, Bojná). Z kultúrno-historických

pamiatok si najväčšiu pozornosť zaslúži Topoľčiansky hrad pri obci Podhradie v Považskom

Inovci na severe okresu. V južnej časti okresu v pohorí Tribeč je Oponický hrad. Región je

31

takisto bohatý na sakrálne pamiatky. Najvýznamnejšie sú ranostredoveká rotunda sv. Juraja

na úbočí hory Marhát pri Nitrianskej Blatnici, románsky kostol Narodenia Panny Márie

v Krušovciach, artikulárny evanjelický kostol z r.1784 v Nitrianskej Strede. S mnohými

pozoruhodnosťami dokumentujúcimi históriu a ľudovú kultúru regiónu sa návštevník môže

zoznámiť v Tribečskom múzeu v okresnom meste Topoľčany, v obci Oponice je

v renesančnom kaštieli zaujímavé Apponyiovské múzeum (Kvasnicová, 2006).

4.1.2 Prírodné podmienky v okrese Topoľčany

Autorka Kvasnicová (2009) v publikácii popisuje aj prírodné podmienky v okrese

Topoľčany, ktorý sa nachádza v teplej klimatickej oblasti a pohoria v miernej klimatickej

oblasti. Priemerná ročná teplota je 9,3 °C, priemerné ročné zrážky 607 mm. Najväčšou riekou

okresu je rieka Nitra. Prítoky z ľavej strany sú kratšie, dlhšími prítokmi z pravej strany sú

Bebrava, Bojnianka a Radošinka. V nižších polohách Tribča a Považského Inovca sa

vyskytujú dubové lesy, vo vyšších polohách bučiny. Zo vzácnych rastlín sa na nižšie

položených bralných stráňach Tribča a Považského Inovca vyskytujú tie, ktoré majú severnú

hranicu rozšírenia: dub plstnatý, jaseň mannový, jasenec biely, mliečnik Seguierov a lipnica

bádenská. Odlesnenú pahorkatinu a nivu Nitry obývajú najmä živočíšne spoločenstvá polí,

ako zajac poľný, jarabica poľná, bažant poľovný, hraboš poľný a chrček poľný. V pohoriach

prevládajú zástupcovia spoločenstvo listnatých lesov: srnec lesný, jeleň lesný, muflón lesný,

kuna lesná a mačka divá. Medzi vzácne živočíšne druhy patria: krkavec čierny, krakľa

belasá, vydra riečna, roháč obyčajný a viac druhov teplomilného hmyzu.

Autorka ďalej uvádza aj niekoľko chránených území, ktoré sa nachádzajú v okrese. Je to

hlavne chránená oblasť Ponitrie, ktorá zaberá časti pohorí Tribeč a Vtáčnik. Maloplošné

chránené územia zastupuje národná prírodná rezervácia Hrdovická (k.ú. Nitrianska Streda

a Čeľadince), prírodná rezervácia Čepúšky (k.ú. Prašice a Zlatníky), Holé brehy (k.ú.

Podhradie), Kovarská hôrka (k.ú. Kovarce), Prieľačina (k.ú. Podhradie), Solčiansky háj (k.ú.

Solčany), Hrašková (k.ú. Oponice), Kulháň (k.ú. Zlatníky), prírodné pamiatky: Belanov kút

(k.ú. Čeľadince a Ludanice), Čermiansky močiar (k.ú. Čermany). K navštevovaným miestam

patrí chránený prírodný výtvor Čertova pec (k.ú. Radošina) a parky v Hajnej Novej Vsi,

Tesároch, Továrnikoch, Solčanoch, Kuzmiciach – Vitkoviciach, Malých Dvoranoch,

Nitrianskej Blatnici, Oponiciach a Nitrianskej Strede, ktoré sú národnými kultúrnymi

pamiatkami.

32

4.1.3 Okresné mesto Topoľčany

Jedným z najstarších písomných dokladov, ktorý sa žiaľ nezachoval, bola darovacia listina

kráľa Bélu III. (1172 - 1196), ktorou Topoľčany daroval Seudovi a Martinovi. Kedže Turda,

syn Martinov zomrel bez potomkov, vnuk Bélu III., Béla IV. (1235 - 1273) daroval v

roku 1235 mesto Topulchan aj s tromi dedinami: Tovarníky, Ylouch, a Račice, Dionýzovi-

kráľovskému stajníkovi. Táto darovacia listina je zároveň najstaršou donačnou listinou, ktorá

sa zachovala. V listine palatína Mikuláša z roku 1271 sa Topoľčany spomínajú ako Civitas,

čiže mesto. Podľa nej tu robil pred richtárom prísahu Bartolomej z Diviak. O existencii fary

sa zmieňuje listina Non eclesiae strigoniensis 2., ktorá kostol a faru spomína v roku 1285.

Katolícka viera sa v topoľčianskom kraji šírila asi od 9. storočia. Počnúc Cyrilom, cez sv.

Bernarda až po založenie kláštora v strede mesta. Syn Petra Čáka, Matúš Čák Trenčiansky,

zdedil po bezdetnom strýkovi Matúšovi tribút v Topoľčanoch. V období

rokov 1291 - 1314 dal na topoľčianskom majetku postaviť mocný hrad, ktorým chcel chrániť

od východu svoj sídelný hrad v Trenčíne. V rokoch 1347, 1346,1358 sa v Topoľčanoch konali

župné zhromaždenia. V roku 1347 dostáva mesto od kráľa Ľudovíta výsadu vlastného

súdnictva z výnimkou hrdelných sporov. Z listiny vydanej Kapitulou v Nitre v roku 1348 sa

dozvedáme, že v Topoľčanoch bol kláštor Benediktínov, v ktorom bol opátom Juraj. V

roku 1389 sa Topoľčany zase stali poddanským mestom. Vtedy ich kráľ Žigmund 

Luxemburský daroval Frankovi a Šimonovi zo Seče. Dedičia Sečéniovcov si podelili v

roku 1411 majetky tak, že Hrad dostal Ladislav a mesto Šimon. Po smrti Šimona sa mesto

stalo časťou Ladislavovho majetku. Keďže hranice mesta neboli presne určené boli sporné aj

pozemky medzi Donynom - kastelánom v Nitrianskej Strede. Spor trval od

roku 1406 do 1412. Vtom čase bol v meste soľný sklad a Kráľovské soľné išpánstvo. Po smrti

posledného Országa Krištofa sa v roku 1567 rozdelil majetok na niekoľko podielov. Jeden z

nich sa stal majetkom Krištofa Ungnada. Vdova po ňom sa v roku 1590 vydala za Žigmunda

Forgáča, ktorý sa tak stal vlastníkom Ungnadovho podielu po Lošoncim, ktorý bol vlastníkom

polovice majetku. Nastal spor medzi Balassovcami a Forgáčovcami. Balassa totiž odkúpil v

roku 1570 Lošonciho časť za 10 000 zlatých, na ktorú si robil aj Forgáč nárok a tak ju v

roku 1595 za 25 000 zlatých aj odkúpil na základe predkupného práva. No už v roku 1601 si

vymohol donáciu na celý majetok. Pre neznesiteľné podmienky a existenčné ťažkosti vypukla

v meste v roku  1581  vzbura poddaných. Mesto dostalo 15. mája 1599 od kráľa Rudolfa

II. dekrétom privilégiá. Dekrét zaručoval možnosť usporiadať jarmoky na Dorotu a Trojicu. V

roku 1599 sa však do mesta dostali Turci a úplne ho zničili. František Forgáč dal v

Tovarníkoch postaviť kaštieľ. V roku 1605 Bocskajovi hajdúsi obsadili cele Ponitrie aj mesto. 33

V rokoch 1607, 1608 a 1609 sa v Topoľčanoch konali kongregácie, pretože mesto ohrozovali

Turci. V čase stavovského povstania Gabriela Bethlena na stavovskom zhromaždení v

Topoľčanoch sa ku povstaniu pridali miestni zemania. V tej dobe sa v tomto priestore hojne

rozšírili zbojstvá. Po Bethlenovi vypuklo povstanie, ktoré viedol Juraj Rákoci 2. Ľud trpel pod

povstaleckým aj pod cisárskym vojskom. V roku 1644 prišla do mesta prezimovať cisárska

armáda. Do mesta prišlo 8600 mužov. Rok po ich odchode vtiahlo do mesta kurucké vojsko,

ku ktorému sa pridalo 1800 švédskych jazdcov. Roku 1643 zaplavilo Ponitrie znova turecké

vojsko. Topoľčany boli znova spustošené a do zajatia a otroctva sa dostalo veľké množstvo

ľudí. Roku 1703 dobyli mesto Kuruci. Mesto bolo viackrát vypálené. Veľké požiare boli v

rokoch 1718, 1730, 1731 (Topoľčany, 2009).

Na oficiálnej internetovej stránke mesta Topoľčany sa uvádza, že mesto má v súčasnosti

28 159 obyvateľov (k 4.1.2011) a rozprestiera sa na rozlohe 732 ha. K intravilánu mesta

patria aj časti Veľké Bedzany, Malé Bedzany a Tovarníky (Základné informácie, 2011).

Mesto je členom Miestnej akčnej skupiny Spoločenstvo obcí topoľčiansko-duchonského

mikroregiónu (MAS SOTDUM), ktorá ako je uvedené v stanovách na oficiálnej internetovej

stránke miestnej akčnej skupiny,  je nevládnym, nepolitickým, nezávislým združením

fyzických a právnických osôb, ktoré zabezpečujú svoju činnosť realizáciou cieľov v celistvom

území tvorenom katastrálnymi územiami obcí z okresu Topoľčany: Jacovce, Nemečky,

Podhradie, Prašice, Tesáre, Velušovce, Závada, Nemčice, Kuzmice, Tvrdomestice,

Tovarníky, Krušovce a Topoľčany.  MAS SOTDUM je založené na spolupráci verejnej

správy, podnikateľských a nepodnikateľských subjektov a občanov pôsobiacich alebo

sídliacich na danom území s cieľom identifikovať a realizovať stratégiu rozvoja územia. Je to

občianske združenie založené na princípe partnerstva za účelom vytvorenia a implementácie

integrovanej stratégie obnovy a rozvoja územia. Spoločným záujmom je podpora trvalo

udržateľného rozvoja celého územia, predovšetkým však aktivít realizovaných v prospech

obcí, neziskových organizácií, malých a stredných podnikateľov a iných subjektov a občanov

pôsobiacich v danom území s ohľadom na ochranu prírody a krajiny (Stanovy, 2009).

Kultúrne pamiatky mesta

Stred centrálnej časti pôvodného historického jadra mesta, vyhlásenej v roku 1991 za

pamiatkovú zónu, tvorí Námestie M. R. Štefánika, na ktorom sa nachádzajú tri kultúrne

pamiatky a niekoľko ďalších objektov. Rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie

je najvýznamnejšou a dominantnou kultúrno-historickou pamiatkou mesta. Prvá písomná

zmienka o kostole pochádza z roku 1285. Jeho súčasná podoba je výsledkom

34

neskorobarokových úprav z rozhrania 18. a 19.storočia, ktoré nasledovali po dvoch ničivých

požiaroch v prvej polovici 18.storočia. Na námestí je popri kostole druhým dominantným

objektom budova radnice, postavená v rokoch 1911-1912 a renovovaná v roku 1996. Je to

impozantná trojpodlažná secesná stavba s uzatvoreným nádvorím.

Kultúrny život mesta sa po vojne, tak ako predtým, odohrával v bývalom katolíckom dome,

ktorý sa stal sídlom mestskej i okresnej osvety a v sokolovni. Významnou kultúrno-

historickou pamiatkou mimo pamiatkovej zóny je Kalvária. Stojí na svahu tvoriacom južnú

hranicu mesta. Tvorí ju 14 kaplniek krížovej cesty, ktorej dominuje Kaplnka Panny Márie

v strede svahu s oltárom, krížom a pietou. Ďalšie pamiatky v meste sú: baroková kaplnka na

Krušovskej ulici, niekoľko secesných meštianskych víl, objekty tzv. starej nemocnice,

Pomník padlých v druhej svetovej vojne na starom cintoríne a pred budovou gymnázia

(Kvasnicová, 2006).

4.2 Analýza prírodného potenciálu pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu v okrese

Topoľčany

Pre predstavenie danej problematiky som si zvolila niekoľko obcí nachádzajúcich sa v

okrese Topoľčany. Tieto obce som si zvolila preto, že sú mi blízke a niektoré z nich

pravidelne navštevujem. Myslím si, že tieto obce majú dostatočný potenciál pre rozvoj

vidieckeho cestovného ruchu a sú, alebo v budúcnosti môžu byť, pre návštevníkov dostatočne

atraktívne ako cieľ pre ich rekreáciu.

4.2.1 Obec Prašice

Azda najznámejším a najviac rozvinutým strediskom cestovného ruchu v okrese

Topoľčany je rekreačná oblasť Duchonka, ktorá sa nachádza na katastrálnom území obce

Prašice. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1245, vtedy pod názvom Periese.

Obec získal do dedičnej držby od kráľa Bela IV. krajinský sudca, šľachtic a nitriansky župan

Štefan z rodu Gut-Keled, ktorý sa postaral o znovuosídlenie a jej rozvoj. Obyvateľom obce sa

v minulosti žilo veľmi ťažko. Boli však skromní a pracovití a dokázali si navzájom pomáhať.

Živili sa poľnohospodárstvom a rozvíjali postupne remeslá – hrnčiarstvo, rezbárstvo,

krajčírstvo a obuvníctvo. Neveľmi úrodný kopcovitý terén využívali na pestovanie viničov,

lúky a pasienky na chov dobytka. Ženy sa vo voľnom čase venovali zhotovovaniu odevov a 35

vyšívaniu. Obci sa v minulosti nevyhli mnohé dejinné udalosti, ktoré značne postihli i tak

biedne obyvateľstvo, ako turecké plienenie, vypálenie obce, kurucké vojny, cholera a

rekatolizácia. Väčší rozmach dosiahli Prašice v 2. polovici 18. storočia vďaka reformám

Márie Terézie a Jozefa II. Po II. sv. vojne sa obec výrazne zmenila a stala sa modernou

(História a súčasnosť obce, 2009).

Obec Prašice sa nachádza na západnom Slovensku v regióne Západný Tríbeč,

v Nitrianskom samosprávnom kraji, 12 km severozápadne od okresného mesta Topoľčany.

Leží v nadmorskej výške 263 m.n.m., na strednom toku potoka Železnica a rozprestiera sa na

rozlohe 2885 ha. Do katastrálneho územia obce patrí okrem rekreačnej oblasti Duchonka aj

časť Okšov Mlyn a Nový svet (Základné informácie, 2009).

V obci sa nachádza aj takzvaná „Prašická izba tradícií“ s výstavnými exponátmi zo života

Prašičanov v minulosti. V obci zároveň účinkuje aj divadelný ochotnícky súbor a folklórny

súbor Prašičan.

Medzi ďalšie historické pamiatky obce patrí napríklad Kostol sv. Jakuba, Kaplnka

Sedembolestnej Panny Márie, plastika sv. Floriána, sv. Vendelína a sv. Urbana, Pomník sv.

Jána Nepomuckého, Pomník obetiam I. a II. svetovej vojny, Pamätník padlým v SNP a

Lovecký kaštieľ (Historické pamiatky, 2009).

Ako som už uviedla, najznámejším a najviac vyhľadávaným strediskom cestovného ruchu

v okrese je rekreačné stredisko Duchonka (viď príloha 2, obr.1 ), ktorej názov

pravdepodobne pochádza zo stredoveku a súvisí s metalurgiou na spracovanie železa (dôchať-

vháňať vzduch), ktorá tu bola objavená. V 9.storočí tu boli vybudované minimálne štyri

vysoké pece na tavenie železa spolu so systémom vodných nádrží, kaskád a prívodných

kanálov. Aj pôvod názvu potoka Železnica súvisí s výskytom železných rúd v okolitých

horách. Ešte v dobe predhistorickej sa v časti Prašické štoliny a pri potoku dobývalo zlato

(Duchonka, 2009).

Rekreačné stredisko Duchonka je vzdialené od okresného mesta Topoľčany približne 17

km (viď príloha 2, obr. 2). Najväčším lákadlom pre turistov je vodná nádrž s rozlohou 17 ha,

na ktorej je možné si vypožičať vodné bicykle alebo člny a vychutnať si plavbu na vode

v krásnom lesnom prostredí, alebo si vlastnoručne uloviť rybu. V minulosti slúžila vodná

nádrž aj na kúpanie, v súčasnosti sa tu však kúpanie neodporúča kvôli nedostatočným

hygienickým podmienkam, čo však pre niektorých ľudí nie je prekážkou a aj napriek tomu sa

vo vode kúpu. V okolí vodnej nádrže sa nachádzajú tenisové kurty, volejbalové ihrisko,

minigolf, stolný tenis a rôzne atrakcie pre deti, ako trampolíny, preliezky a šmýkačky. Takisto

sa tu nachádza množstvo stravovacích a ubytovacích zariadení a stánkov s občerstvením.

36

Každý návštevník si môže vybrať podľa svojho vkusu. Je tu možnosť stanovania, ubytovania

v množstve súkromných chát alebo viacerých hoteloch a penziónoch.

Mladí ľudia si tu prídu na svoje hlavne v letnej sezóne, kedy sa tu pravidelne konajú

diskotéky na viacerých miestach súčasne. Okrem množstva diskoték sa tu počas sezóny

uskutočňujú aj rozličné festivaly, z ktorých najznámejší je Orange music summer Duchonka,

ktorý sa stretáva s veľmi veľkým ohlasom a stáva sa najväčším festivalom na Slovensku.

Festival sa okrem Duchonky uskutočňuje aj na Domaši, Ružinej a Orave. Pravidelne každý

rok tu vystupujú tie najznámejšie slovenské a české kapely. Na poslednom ročníku sa na

týchto festivaloch stretlo až 85 tisíc fanúšikov slovenskej a českej hudby.

Pre milovníkov turistiky a cykloturistiky sú tu vybudované cyklotrasy a nový náučný

chodník. Náučný chodník Duchonka – Kulháň vedie z osady Duchonka do osady Kulháň,

miestnej časti Zlatník v okrese Bánovce nad Bebravou (viď príloha 2, obr. 4, 5 ). Nachádza sa

v pohorí Považský Inovec a je dlhý 5 800 metrov, má 60-metrové prevýšenie a jeho trasa

vedie prevažne asfaltovou cestou, takže je vhodný aj na fyzicky nenáročné prechádzky.

Prechádzka týmto chodníkom je príjemným relaxom, pri ktorom navyše získate aj základné

informácie o lesoch, o ich význame, živote, pôvode i ochrane. Netreba dlho rozmýšľať, také

niečo treba vidieť. V peknom prírodnom prostredí pohoria Považský Inovec, v ktorom je

náučný chodník situovaný, si návštevník určite oddýchne, načerpá veľa nových síl, odbúra

stres, nasýti sa pozitívnou energiou a príde na lepšie myšlienky. Chodník zasahuje do

Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja, pričom prechádza prírodnými rezerváciami – Kulháň a

Čepúšky. Na chodníku je 22 informačných panelov, ktoré približujú prácu lesníkov, význam

a funkcie lesa, faunu, flóru, informujú o ochrane prírody aj histórii osady Kulháň spojenej s

ťažbou zlata, dreva, sklárstvom a ovčiarstvom. V prírodnej rezervácii Kulháň dominujú duby,

ktorých vek sa odhaduje 300 až 550 rokov. Je tiež biotopom vzácnych druhov hmyzu a

vtáctva. Na poslednom stanovišti náučného chodníka v Kulháni tiež odhalili pamätný kameň

profesorovi Hubertovi Bezačinskému, významnému slovenskému odborníkovi na pestovanie

lesa. Tento pamätník sa zároveň stal jedným z „významných lesníckych miest“, ktoré Lesy

SR vyznačujú po celom Slovensku. Chodník Duchonka – Kulháň je 19. lesníckym náučným

chodníkom na Slovensku (Náučný chodník Duchonka – Kulháň, 2009).

V okolí Duchonky sa nachádzajú štyri cykloturistické trasy (CTT) rôznej náročnosti a

dĺžky (viď príloha 2, obr.3). Každá z trás je označená inou farbou. Celková dĺžka projektu

cykloturistických trás je 82 km. Z toho asi 1/3 vedie účelovými spevnenými komunikáciami

štátnych lesov v obvode Lesných správ Kulháň, Bojná a Topoľčany. Menšia časť vedie po

37

účelových komunikáciách a zvyšok po štátnych cestách III. triedy. Cyklotrasy prechádzajú

územím katastrov obcí Tovarníky, Jacovce, Tesáre, Kuzmice, Velušovce, Závada, Podhradie,

Prašice, Tvrdomestice, Nemečky, Zlatníky a mestom Topoľčany. Najnáročnejšia a zároveň

najkratšia z trás je zelená cykloturistická trasa, ktorá smeruje výhradne horským kopcovitým

lesným terénom so začiatkom v kopaniciach Záhrady, smerom k samote Zľavy, ďalej pod

Mačaciu skalu (v kat. území obce Tesáre), stúpaním do sedla Holé brehy (500m n.m.) a

klesaním k rázcestiu pri hájovni ,,Janiš“ s prameňom potoka Bojnianka (392 m n.m.). Trasa

opäť stúpa do sedla Prieseky (548 m n. m.) za chatami pri Podhradí. Tu sa stretá s červenou

CTT a výrazným klesaním pokračuje popri jarku Krivač do Železníc. Dolinou potoka

Železnica smeruje k rekreačnému stredisku na Duchonke, kde končí pri pomníku. Celková

dĺžka trasy je 16 km s prevýšením takmer 300 m a max. stúpaním 14% na úseku Zľavy –

sedlo Holé brehy. Modrá CTT je okruh spájajúci tri vodné nádrže v mikroregióne, a to v

Tesároch, na Duchonke a v Nemečkách. CTT začína v Jacovciach a pokračuje do obce Tesáre

k priehrade a lesnou cestou ďalej k detskému táboru v osade Nové Mlyny smerom do osady

Záhrady. Ďalej vedie obcou Závada k rázcestiu na Brodoch, smerom na Duchonku k

rekreačnému stredisku, kde sa stretáva so zelenou CTT a ďalej pokračuje asfaltovou lesnou

cestou k Lesnej správe Kulháň (v kat. území obce Zlatníky). Tu sa točí k vodnej nádrži v

Nemečkách a cez Prašice, Tvrdomestice a rázcestie Trojička späť k miestu svojho začiatku do

Jacoviec. Celková dĺžka okruhu je 35 km s prevýšením 105 m a max. stúpaním 9%. Červená

CTT vedie naprieč mikroregiónom SOTDUM a predstavuje najkratšiu spojnicu mesta

Topoľčany s Podhradím. Trasa začína v areáli mestského parku (175 m n. m.) pri

topoľčianskom zimnom štadióne a pokračuje vedľa potoka Chocina do Tovarník (park pri

kaštieli) a ďalej obecnými komunikáciami Jacoviec. Od Jacoviec vedie súbežne s modrou

CTT po št. ceste III. triedy k rázcestiu Trojička smerom do Velušoviec a Závady. V Závade sa

stretáva s modrou CTT a súbežne pokračujú až po rázcestie na Brodoch, kde odbočuje vľavo

a stúpaním pokračuje do obce Podhradie. V obci trasa odbočuje k zrúcanine Topoľčianskeho

hradu, odkiaľ pokračuje do horského sedla Prieseky (548 m n.m.), kde sa CTT. Celková dĺžka

trasy je 19,5 km s prevýšením 373 m. Na úseku rázcestie Brody – Podhradie je max. stúpanie

11%. Posledná, ž ltá CTT  – takzvaný prímestský okruh, začína pri topoľčianskom zimnom

štadióne na Puškinovej ulici a smeruje popod nadjazd Ulicou P. Jilemnického k rázcestiu pri

železničnom priecestí ,,Hrad“ v kat. území obce Krušovce, kde odbočuje vľavo po štátnej

ceste III. triedy do Veľkých Bedzian. Na začiatku obce Veľké Bedzany sa zatáča vľavo do

Jacoviec, kde v centre obce križuje potok Chocina a pokračuje po štátnej ceste do Kuzmíc. V

centre obce Kuzmice pri OcÚ odbočuje po miestnej časti Izát, kde CTT končí pri rázcestí so

38

štátnou cestou II. triedy Topoľčany – Piešťany. Celková dĺžka trasy 11,5 km (Cyklotrasy,

2009).

Každý, kto má rád históriu, môže navštíviť kultúrnu pamiatku Lovecký kaštieľ na

Duchonke (viď príloha 2, obr. 6 ), ktorý dal postaviť v roku 1930 – 1931 Dr. Štefan Haupt

von Buchenrode pre svoju dcéru Hedalise, manželku majiteľa tovarníckeho panstva, baróna

Augusta Haupt – Stummera. Autorom projektu bol profesor Leo Bauer z Viedne. Stavbu

viedol architekt Ján Tomaschek z Nitry. Na jar roku 1945 pred príchodom frontu Nemci

kaštieľ vyrabovali, poškodili vnútorné zariadenie a podpálili ho. V roku 1950 bol kaštieľ

opravený a bola v ňom umiestnená Lesnícka majstrovská škola. Neskôr ho prevzalo

Ministerstvo vnútra SR. Teraz je to Európsky inštitút, ktorý poskytuje návštevníkom

ubytovanie s možnosťou stravovania. Kaštieľ sa nachádza približne 500 metrov od vodnej

nádrže Duchonka (Duchonka, 2009).

4.2.2 Obec Bojná

Názov obce Bojná, v minulosti vinohradníckeho mestečka s výsadami, má pôvod

pravdepodobne v praslovanskom slove „bojňa“, označujúcom usadlosť v blízkosti miesta s

vojenskou posádkou. Prvá hodnoverná písomná zmienka o existencii Bojnej pochádza z roku

1424. V priebehu 15. storočia zažila Bojná veľký rozvoj, a to vďaka blízkosti významnej

stredovekej diaľkovej komunikácie. Žiaľ, po tomto období prosperity prišla v roku 1530

pohroma počas ničivého tureckého nájazdu, po ktorom bola viac ako polovica domov v

Bojnej vypálená. Ale už koncom 16. storočia mestečko znovu prosperovalo, najmä vďaka

vinohradníctvu, remeslám, trhom a jarmokom. V 17. storočí mala Bojná svoj vlastný erb so

strapcom hrozna a vinohradníckym nožíkom. Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých bol v

Bojnej vysvätený v roku 1780, ale neskôr dvakrát vyhorel; v roku 1825 ho zrekonštruovali do

dnešnej podoby. Kaplnku Božského srdca Ježišovho postavili Bojňania v roku 1741 na

miestnom cintoríne z vďaky za ukončenie moru a cholery. Kaplnka sv. Urbana z roku 1843 je

postavená vo viniciach. V 18. storočí sa v Bojnej spomínajú štyri mlyny, pivovar, skláreň,

papierne a ďalej cechy klobučníkov, čižmárov, tesárov a pekárov, čo svedčí o čulej

hospodárskej činnosti. V 19. storočí k nim ešte pribudli tkáči, kováči, kotlári, klampiari a

39

hrnčiari. Ku koncu tohto storočia ale poničila bojnianské vinohrady choroba viniča (Dejiny

obce Bojná, 2010).

Obec Bojná leží v južnej časti Považského Inovca a sčasti na Nitrianskej pahorkatine, v

údolí potoka Bojnianka, v nadmorskej výške asi 211 metrov. Súčasťou Považského Inovca je

taktiež dominantný  vrch Marhát (758 metrov) nachádzajúci sa neďaleko obce. Pohorie

oddeľuje stredné úseky povodia Váhu a Nitry. Chotár obce v dĺžke asi 9 km a šírke zhruba 4,5

km sa tiahne v smere juhovýchod – severozápad. Údolná rovina pozdĺž Bojnianky je široká

300 až 500 metrov. Severozápadnú polovicu tvoria lesy a juhozápadnú orná pôda. Horská

časť katastru obce Bojná je pramennou oblasťou. Tu v západnom úpätí vrchu Úhrad vo výške

370 metrov má prameň potok Bojnianka, ktorá je osou celého chotára a zároveň je

pravostranným prítokom rieky Nitry (Základné informácie o obci Bojná, 2010). 

V obci od roku 2004 uskutočňuje archeologický ústav SAV v Nitre   výskum, počas

ktorého sa podarilo nájsť  mimoriadne dôležité  pamiatky  z obdobia našich dejín.

Prebiehajúci archeologický výskum na hradisku Valy pri Bojnej (viď príloha 3, obr. 1, 2)

potvrdzuje prítomnosť bojovej družiny na tejto lokalite už v 9.storočí, kedy bolo hradisko

pravdepodobne významným centrom Nitrianskeho kniežatstva. Našli sa tu unikátne pamiatky

z čias úsvitu národných dejín Slovákov a ich christianizácie (Dejiny obce Bojná, 2010).

Druhou lokalitou archeologických výskumov je Žihlavník – obora. Ako uviedol vedúci

výskumu Karol Pieta (2010) pre denník SME, pri výskume sídliska v lokalite  Žihlavník-

obora sa nám  podarilo identifikovať staršie osídlenie ako hradisko Valy. Dokazuje, že

Slovania sa na tomto mieste usídlili už niekedy v priebehu 8. storočia, teda o jedno storočie

skôr ako vzniklo hradisko Valy. Výskum bol zameraný na centrálnu časť rozsiahlej mohyly,

kde sa zistilo, že tu v priebehu 8. a 9. storočia prebiehali rituálne obrady. Našli sa zvyšky

hranice, keramické nádoby a množstvo zvieracích kostí z hovädzieho dobytka, ošípaných

a oviec. Podľa Pietu mohlo ísť o symbolický hrob, čoho dôkazom sú spomínané zvyšky

pohrebnej hostiny. Ide o mimoriadny objekt, ktorý vypovedá o pohrebných rituáloch a

náboženských predstavách starých Slovanov na našom území.

Stála expozícia vybraných archeologických nálezov z uvedenej lokality je zriadená v

priestoroch kultúrneho domu.  Najdôležitejšími objavmi v Bojnej  je  súbor pozlátených

reliéfnych plakiet a bronzový zvon (viď príloha 3, obr. 4 - 10).  Ďalej sa tu našli  stovky

kovových, predovšetkým  železných predmetov, kovanie opaskov, konský postroj, ostrohy,

potreby pre domácnosť  a rôzne náraze a zbrane- bojové sekery, hroty šípov, strmene, zubadlá

a pod. (Dejiny obce Bojná, 2010).  

40

Významné archeologické nálezy, ale aj pamätihodnosti a krásy prírody topoľčianskeho

regiónu dáva do pozornosti náučný chodník Považský Inovec (viď príloha 4, obr.1-6 ), ktorý

pripravila  Regionálna rozvojová agentúra Topoľčiansko v spolupráci s obcami Mikroregiónu

pod Marhátom a Archeologickým ústavom SAV v Nitre. Jeho cieľom je oživiť cestovný ruch

v tejto oblasti a prezentovať verejnosti významné historické pamiatky.

Náučný chodník zahŕňa západnú stranu topoľčianskeho okresu od Šalgoviec a Radošiny, cez

Nitriansku Blatnicu, vrch Marhát, Bojnú, až po Topoľčiansky hrad. Trasa náučného chodníka

začína v Radošine, kde sú významné nálezy zo staršej doby kamennej. Druhou väčšou

zastávkou je Nitrianska Blatnica s rotundou svätého Juraja a malým skanzenom

veľkomoravských obydlí. Chodník pokračuje na vrch Marhát, krajinnú dominantu v

zalesnenom hrebeni Považského Inovca s novovybudovanou 17 m vysokou rozhľadňou.

Náučný chodník zahŕňa západnú stranu topoľčianskeho okresu od Šalgoviec a Radošiny, cez

Nitriansku Blatnicu, vrch Marhát, Bojnú, až po Topoľčiansky hrad. Trasa náučného chodníka

začína v Radošine, kde sú významné nálezy zo staršej doby kamennej. Druhou väčšou

zastávkou je Nitrianska Blatnica s rotundou svätého Juraja a malým skanzenom

veľkomoravských obydlí. Chodník pokračuje na vrch Marhát, krajinnú dominantu v

zalesnenom hrebeni Považského Inovca s novovybudovanou 17 m vysokou rozhľadňou a do

Bojnej, ktorá vstúpila do povedomia verejnosti nedávnym objavom pozlátených plakiet. Tie

dokladajú christianizáciu a písmo na našom území ešte pred príchodom vierozvestcov Cyrila

a Metoda. Okrem plakiet sa v Bojnej našlo veľké množstvo ďalších nálezov – napríklad

odlievané zvony, kopije, šípy, strieborné a pozlátené šperky, bronzové predmety, železné

hrivny. Pochádzajú zo začiatku 9. storočia, teda z čias Pribinovho kniežatstva, keď v Bojnej

existovala aglomerácia troch hradísk. Ich pozostatky je možné vidieť ešte dnes. Stále

expozície nálezov z archeologických výskumov v lokalitách Jurko (Nitrianska Blatnica) a

Valy (Bojná) sa nachádzajú v múzeách obcí Nitrianska Blatnica a Bojná. Návštevník sa po

náučnom chodníku ďalej dostane až k Topoľčianskemu hradu. Prvá etapa náučného chodníka

bola spoločne s rozhľadňou na vrchu Marhát slávnostne otvorená 04.10.2008. Chodník sa

zároveň prepája s oblasťou Piešťan, kde je významná archeologická lokalita Ducové s

veľkomoravským veľmožským dvorcom. Organizačne projekt zabezpečuje Regionálna

rozvojová agentúra Topoľčiansko a  Zduženie obcí Mikroregiónu pod Marhátom.

Archeologický ústav vydal informačného sprievodcu vo viacerých jazykoch, obce zabezpečili

informačné tabule (Náučný chodník Považský Inovec, 2010).

Na okraji obce na úpätí Považského Inovca, asi 10 km od okresného mesta Topoľčany sa

nachádza Ranč pod Babicou. Ranč ponúka komfortné ubytovanie pre 20 osôb s účelovým

41

vybavením, s kúpeľnou alebo sprchou. Reštaurácia s barom ponúka rybárske a poľovnícke

špeciality. Aktívnemu oddychu dominujú dva rybníky s možnosťou športového rybolovu

(viď prílohu 3, obr. 13) a súčasne s prípravou a konzumáciou vlastných úlovkov. Pre

milovníkov zvierat alebo deti je tu minizoo, kde môžu návštevníci vidieť párik levov

uprostred jazera na malom ostrovčeku. Ďalej tu uvidíte napríklad ťavy, opicu, dikobrazov,

jelene, muflóny, okrasné vtáctvo a iné. Pre deti je tu šmykľavka s preliezačkou, malý kolotoč,

ale aj možnosť previezť sa na koňoch v areáli. Pre spestrenie večerného posedenia v záhrade

penziónu slúži záhradný krb a ohnisko pre táborový oheň. Atmosféru spríjemňujú aj rôzne

hudobné podujatia. Vedľa minizoo je v štýle westernu postavených pár domčekov v ktorých

je možnosť sa aj ubytovať (viď prílohu 3, obr.11 ). V areáli Ranču pod Babicou nájdeme aj

relaxačnú pyramídu (viď prílohu 3, obr.12 ), v ktorej si môžete oddýchnuť a načerpať

energiu. Okolité lesy ponúkajú turistiku v príjemnom a tichom prostredí.

4.2.3 Obec Radošina

Obec Radošina vznikla na komunikačne veľmi exponovanom mieste, v jej chotári sa už

vo včasnom stredoveku križovali dôležité diaľkové cesty. Názov obce pochádza

pravdepodobne od potoka, ktorý sa prvýkrát spomína v listine nitrianskeho archidiakona

Vincenta z roku 1249 ako Radusna. V priebehu 13. storočia Radošina vyrástla na pomerne

ľudnatú dedinu. Nepokojné 16. a 17. storočie poznamenali vpády Turkov. Radošina v

roku 1605 vyhorela. Na začiatku 18.storočia pôsobil v Radošine kamaldulský mních fráter

Cyprián. Bol známy ako lietajúci mních - lietal na primitívnom rogale. V popredí slovenských

národných snáh v 18 stor. stálo Slovenské učené tovarišstvo v Trnave, ktoré si dalo za cieľ

šíriť slovenský jazyk a literatúru. Medzi jeho zakladateľov v roku 1792 patrili aj radošinskí

farári Gabriel Fejerpataky-Belopotocký a Andrej Rišák. Všetky dostupné štatistiky

potvrdzujú, že obyvatelia Radošiny boli v prevažnej miere Slováci vyznávajúci katolícku

vieru (História, 2010).

Obec Radošina sa nachádza v Nitrianskom kraji, v juhozápadnej časti okresu Topoľčany,

na rozhraní pohoria Považský Inovec a Nitrianskej pahorkatiny. Katastrálne územie obce sa

rozprestiera na rozlohe 3 438 ha. Podľa regionálneho geomorfologického členenia patrí celku

Považský Inovec a do dvoch podcelkov Krahulčie vrchy a Inovecké predhorie. Najvyšší vrch

Marhát má 749 m n. m. Na území obce sa nachádza významný zdroj pitnej vody , z ktorého je

vodou zásobovaných deväť obcí (Základné údaje, 2010).

42

V chotári Radošiny, na juhovýchodnom úpätí Považského Inovca vo vápencovom brale

v polohe Horný Petrovič sa nachádza jaskyňa Čertova pec (viď príloha 5, obr.1, 2).

Archeologické nálezy (priečne a oblúkovité driapadlá, univerzálny – maustiersky hrot, vrtáky

a iné) dokázali, že jaskyňa bola osídlená už v období stredného paleolitu (asi 800 tisíc rokov

p.n.l.). Zistilo sa osídlenie aj z obdobia eneolitu, staršej doby železnej, stredoveku ako aj

novoveku. Jaskyňa Čertova pec patrí medzi tunelovité jaskyne a je priechodného charakteru.

Vznikla erozívnou činnosťou – prietokom vody. Priestor jaskyne osvetľuje oknovitý otvor na

jej ľavej strane. V roku 1981 bola jaskyňa aj s priľahlým okolím vyhlásená za chránený

prírodný výtvor. Z obdobia eneolitu (3000 – 2000 rokov p.n.l.) poznáme aj ďalšie praveké

sídliská a nálezy z polohy Brody, Dolný a Horný diel, Na vŕšku, Trnený mlyn

a Mračkovárske (História, 2010).

Významnou kultúrnou pamiatkou v obci Radošina je renesančný kaštieľ (viď príloha 5,

obr.3). Pôvodná renesančná stavba z druhej polovice 16. storočia bola v prvej tretine 17.

storočia za nitrianskeho biskupa (od roku 1596) Františka Forgáča (1566 – 1615) prestavaná.

Už od svojho vzniku slúžil kaštieľ reprezentačným potrebám nitrianskeho biskupstva ako

letné sídlo. Má štvorcový pôdorys, je dôkladne vystavaný a má zvláštnu miestnosť nad bránou

zdobenou stĺpmi, ktorá vraj patrí medzi najkrajšie v celom nitrianskom kraji. Podľa mobiliára

kaštieľa z roku 1804 tu bola sála s porcelánom z Viedne. Okolo kaštieľa mal biskup dva

parky. Starší bol v roku 1795 renovovaný. Vo veľkej záhrade mal zemepán aj stromovú

škôlku a povestnú gaštanicu. Gaštanový sad obnovil nitriansky biskup Imrich Bende v roku

1896 na počesť osláv milénia (1000. výročia príchodu Maďarov do dunajskej kotliny).

Gaštanica bola hlavnou ozdobou kaštieľa a biskupovo obľúbené miesto prechádzok. Od roku

1948 slúžil kaštieľ potrebám Štátnej obvodnej meštianskej školy a Výskumného ústavu

rastlinnej výroby v Piešťanoch, šľachtiteľskej stanice v Radošine. Dnes je kaštieľ znovu

majetkom nitrianskeho biskupstva a stal sa sídlom Komunity Kráľovnej pokoja, ako jediného

zariadenia svojho druhu na Slovensku. Kaštieľ je opravený a zadaptovaný pre potreby

komunity, ktorej cieľom je pomôcť chlapcom - sirotám, ktorí po osemnástom roku ukončujú

ústavnú výchovu a umožňujú im samostatný vstup do života (Kaštieľ, 2010).

4.2.3 Obec Podhradie

Prvá písomná zmienka o obci Podhradie pochádza z roku 1245, keď sa spomína ešte pod

pôvodným názvom Hornouc (Hrnovce). V druhej tretine 13. storočia nad obcou vznikol hrad,

stredisko hradného panstva Topoľčany, pod správu ktorého neskôr patrilo až 26 obcí. Význam

43

osady Hrnovce v blízkosti hradu vzrástol, postupne sa zmenila na služobnícku obec

Topoľčianskeho hradu, preto aj získala názov Podhradie. V roku 1390 je obec doložená ako

Waralya a v roku 1598 ako Podhragy. V 18. storočí význam obce začal pomaly klesať,

pretože správa Topoľčianskeho hradného panstva sa presunula do kaštieľa v Tovarníkoch. V

19. storočí sa to prejavilo aj výrazným poklesom počtu obyvateľov. Obec bola v roku 1913

premenovaná na Kövarhely, vtedy v nej žilo 446 obyvateľov (z toho 208 žien). Od vzniku

Československa sa používa súčasný názov obce – Podhradie. Počas SNP obyvatelia obce

výrazne podporovali partizánov pôsobiacich na území Považského Inovca a mnohí sa aj

priamo zapojili do bojov. V roku 1976 boli zlúčené obce Závada, Podhradie a Velušovce pod

jeden miestny národný výbor (MNV), ktorý bol situovaný do Závady. Podhradie získalo opäť

vlastnú samosprávu v roku 1990, kedy v obci žilo 282 obyvateľov (Základné informácie,

2011).

Obec leží na severozápadnom okraji okresu Topoľčany, približne 18 km na SZ od

okresného mesta Topoľčany. Je situovaná na východnom okraji pohoria Považský Inovec.

Kataster obce Podhradie má rozlohu 30,102 km². K 31. decembru 2004 v obci žilo 311

obyvateľov, pričom 158 z toho bolo žien (Kvasnicová, 2009).

Najznámejšou a najatraktívnejšou kultúrno-historickou pamiatkou v okrese Topoľčany je

zrúcanina Topoľčianskeho hradu (viď príloha 6, obrazok 1), ktorá sa nachádza na území

obce. Hrad práve prešiel prvou veľkou rekonštrukciou (viď príloha 6, obrazok ??? - a už na

jar bude sprístupnený pre verejnosť. Účelom rekonštrukcie a sanácie je vytvoriť podmienky

pre bezpečný pohyb návštevníkov a ich oboznámenie sa s dejinami a významom pamiatky,

ako aj možnosť usporadúvať spoločenské a kultúrne akcie. Hlavným dôvodom realizácie

zámeru je bez náročných zásahov do konštrukcií (zachovanie pôvodného vzhľadu ruiny)

realizovať prístupnosť a bezpečnosť hlavných priestorov hradu, ktoré sú vnímané ako

najatraktívnejšia zóna. Ide o hradné jadro s vežou a tie časti hradu, ktoré poskytujú výhľad do

širokého okolia. Patria medzi najnavštevovanejšie časti, ktoré lákajú turistov svojim

výhľadom na celú nitriansku kotlinu ale zároveň vzhľadom na svoj stav potrebujú najväčšiu

pozornosť ochrany a odborného zásahu rekonštrukčných prác (Topoľčiansky hrad, 2011).

Vznik hradu, ktorý je dnes známy ako Topoľčiansky hrad, sa spája so šľachtickým rodom

Čákovcov, ktorý sa stal okolo roku 1260 vlastníkom panstva Topoľčany. S darovaním 

majetkov boli spojené aj povinnosti, ku ktorým patrila aj výstavba hradov slúžiacich na

ochranu kráľovstva. Keďže panstvo Topoľčany bolo situované v údolí rieky Nitra, vhodné

miesto na výstavbu hradu ako strediska panstva a súčasne ako opevneného bodu sa našlo na

jeho okraji. Tým miestom bola vápencovo-dolomitové bralo nad osadou Hrnovce, z ktorej sa

44

neskôr vyvinula obec Podhradie. Dôležitým faktorom pri výbere miesta bola aj skutočnosť, že

z tohto brala bol dobrý výhľad do údolia rieky Nitry a vizuálne spojenie s Uhrovským

hradom, hradom na Michalovom vrchu pri Klížskom Hradišti, so samotnými Topoľčanmi a

taktiež s hradom Gýmeš v pohorí Tríbeč. Najstaršou ranogotickou časťou Topoľčianskeho

hradu je horný hrad, ktorý tvorila obytná, hranolová veža (vonkajšie rozmery 9x9 m) a

obvodový múr. Ten vymedzoval areál v tvare nepravidelného polkruhu, 54 m dlhý a 33 m

široký. Veža pritom stála na najvyššom mieste na okraji skalnej steny a bola vstavaná do

obvodovej hradby. Okolo obvodového múru bola z vonkajšej strany mohutná priekopa, ktorá

bola zahĺbená do skaly. Jej zvyšky sú ešte aj dnes viditeľné západne a východne od

obvodového múru. Táto najstaršia stavebná fáza sa datuje do 3. tretiny 13. storočia a jej

iniciátorom mohol byť otec Matúša Čáka Trenčianskeho - Peter. Roku 1321, po smrti Matúša

Čáka, sa hrad dostal do vlastníctva kráľa. Niekedy v 1. polovici 14. storočia zdokonalili

vonkajšie opevnenie hradu o tzv. parkanovú hradbu, ktorá okrem iného chránila aj prístupovú

cestu na hrad. Predpokladá sa, že v tom čase bola postavená aj prvá hradná kaplnka, kde sa

slúžili bohoslužby aj pre obyvateľov obce Podhradie. Od roku 1389 patril hrad

Séchényiovcom, v rokoch 1434-34 ho obsadila a držala husitská posádka. Husiti hrad rozšírili

o prvé predhradie s dvojicou protiľahlých vstupných brán. Stred južnej hradby zabezpečili

päťbokou baštou, ktorá je prvou replikou táborského typu veží na Slovensku, ktorá je aj

historicky doložená ako husitská stavba. Hrad sa dostal naspäť k pôvodným majiteľom len

nakrátko, pretože hrad obsadili žoldnieri Jána Jiskru. Za bojov s Jánom Hunyadym bol hrad v

roku 1446 dobytý a vypálený. Potom hrad vlastnili rôzne šľachtické rody, napr. Országhovci,

Lošonciovci a Balašovci. Medzitým, v 2. polovici 16. storočia, bolo na východnej starne

vybudované druhé predhradie v tvare pretiahnutého oválu, o čo sa zaslúžil Štefan Balaša. Táto

jeho stavebná aktivita bola súčasťou protitureckých vojenských opatrení. Roku 1595 hrad

získali Forgáchovci a boli jeho majiteľmi až do začiatku 18. storočia. Počas stavovských

protihabsburských povstaní uhorskej šľachty v roku 1644, v 80. rokoch 17. storočia a na

začiatku 18. storočia bol hrad viac ráz poškodený a opätovne opravovaný. Forgáchovci v 17.

storočí hrad renesančne prestavali, horný hrad rozšírili o nové obytné a hospodárske budovy.

Po porážke povstania Františka II. Rákocziho kráľovská komora skonfiškovala Šimonovi

Forgáchovi poškodený hrad a celé Topoľčianske panstvo. Odvtedy zostal hrad opustený a

pomaly pustol. Poslednými majiteľmi hradu boli Stummerovci, ktorí sa v polovici 18. storočia

presťahovali do reprezentačného priestranného kaštieľa v Tovarníkoch. Na prelome 19. a 20.

storočia rozpadávajúci sa hrad nechali čiastočne zakonzervovať a romanticky ho upravili.

45

Vežu dostavali dvoma stupňovitými štítmi, čím získala svoju neopakovateľnú charakteristickú

siluetu (Kultúrno-historické pamiatky, 2010).

Na hradnej veži je umiestnená trvalá expozícia o minulosti Topoľčianskeho hradu .

Okrem toho sa tu každý rok konajú rôzne kultúrne podujatia s bohatým programom, ako

napríklad Otvorenie kultúrneho leta (viď prílohu 6, obr. 2) a Otvorenie  letnej turistickej

sezóny.

4.2.4 Obec Tesáre

V publikácii Združenie obcí Tríbečsko-inoveckého regiónu (2006) sa uvádza, že obec

Tesáre leží v severozápadnej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny pri juhovýchodnom úpätí

Považského Inovca na hornom toku potoka Zľava.

Prvá písomná zmienka o existencii obci, ako je uvedené v publikácii, pochádza z roku

1390 pod názvom Thezer. Miestna časť Kokošová sa ako Kokos spomína už v roku 1265.

Názov obce Tesáre súvisí s tesárskym remeslom. Je pravdepodobné, že už v 11. storočí tu boli

usadení tesári - služobníci nitrianskeho hradu. Táto hypotéza sa opiera o poznatok z Tesár,

ktoré ležia pri rieke Žitave (dnes Tesárske Mlyňany). Tie sa spomínajú už v roku 1075

a podľa svedectva zakladacej listiny Hronskobeňadického kláštora bývalo v tej obci 10

tesárskych majstrov. Tesári v dobe včasného stredoveku ručne opracovávali kmene na hrady

a dosky a zhotovovali aj kolesá i celé vozy a ich súčasti. Názov obce sa však vyvíjal

postupne. V roku 1930 je v listine zaznačená ako thezer, v roku 1481 ako Tezar, 1773 Teszér,

Thesare, 1808 Tesáry, v rokoch 1863-1907 bol názov obce Teszér. V dobe stupňujúcej sa

maďarizácie už tento názov nevyhovoval, a tak od roku 1907 až do zániku Uhorska vylepšili

na Nyitra-teszér. V rokoch 1920-1948 znel úradný názov Tesáry a až v roku 1948 meno obce

s definitívnou platnosťou bolo také ako dnes – Tesáre. Pomenovanie Kokošovej, na začiatku

20.storočia zlúčenej s Tesármi, sa odvodzuje od osobného mena Kakaš, čo po maďarsky

znamená kohút. Forma priezviska Kakaš vznikla pripodobením mena Gallus – čo znamená

Francúz. Istý človek menom Gallus bik v 12.storočí jobagiónom Nitrianskeho hradu. Je

pravdepodobné, že práve tu dostal za isté svoje služby zem a založil nielen sídlo, ktoré nieslo

jeho meno, ale aj zemiansky rod Kakašovcov z Kokošovej, ktorí tu bývali niekoľko storočí.

Tesáre i Kokošová územnosprávne patrili do Nitrianskej stolice, neskôr župy, potom do

Nitrianskeho kraja, od roku 1960 do Západoslovenského a v posledných rokoch opäť do

Nitrianskeho. V rámci stolice a župy patrili najskôr do Obdokovského služobného okresu,

potom do Topoľčianskeho. Súčasťou Topoľčianskeho okresu zostali až do súčasnosti. Od

začiatku 20.storočia patrí do obvodu tesárskeho chotára aj územie niekdajšej osady 46

Kokošová, ktorá bola kedysi samostatnou obcou. Pýchou Tesár môže byť pôvodný ľudový

kroj. Hlavným zdrojom obživy pre niekdajších obyvateľov obce bolo po stáročia

poľnohospodárstvo. To, čo si roľník sám vyrobil a vypestoval, muselo stačiť na obživu jeho

rodiny. Obec vyprodukovala viac ako spotrebovala, a tak sa medzi vojnami predalo ročne 7 –

8 vagónov obilia. Medzi dôležité druhy obživy Tesárčanov i obyvateľov Kokošovej patrilo

vinohradníctvo. Existenciu panských i sedliackych viníc dokazujú dokumenty z druhej

polovice 16.storočia, no boli tu už oveľa skôr. Na začiatku 19.storočia však vinice zničili

choroby.

V spomínanej publikácii sú ďalej stručne opísané aj kultúrne pamiatky obce. V  centre

obce je situovaný barokový Kostol sv. Martina, ktorý je najstaršou a zároveň hlavnou

pamiatkou minulosti v Tesároch. Bol zrekonštruovaný v roku 1772. Staršie pamiatky tvrdia,

že mohol vzniknúť už v stredoveku. V miestnej časti Kokošová je vybudovaný kaštieľ

obklopený parkom, v ktorom je viacero druhov vzácnych drevín, niekoľkoročná sekvoja,

ktorá je jedným z najvzácnejších drevín na Slovensku. V blízkosti kaštieľa bola v 18.storočí

vybudovaná Kaplnka zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému. Obec Tesáre je i v súčasnosti

charakteristická tým, že ju obklopujú rozsiahle vinohrady, produktom ktorých je kvalitné

víno. V roku 2004 bola v obci umiestnená socha patróna vinohradníkov sv. Urbana. Okolitá

príroda ponúka rozmanité príležitosti na turistiku, prípadne cykloturistiku.

Na juhovýchodnom upätí Považského Inovca, v blízkosti jazera je v lese vytvorený

rozsiahly rekreačný areál Tesáre (viď prílohu 7, obr. 1). Svojou rozlohou 3 hektáre patrí

medzi najväčšie strediská v okolí. Ideálnou polohou a vybavením je vhodný pre športové

akcie, školy v prírode, detské letné tábory, ako aj krátkodobé rodinné pobyty. Objekt je

vzdialený 10 km od Topoľčian, 7 km od rekreačnej oblasti Duchonka a 2 km od obce Tesáre.

Areál je vybavený profesionálnym tenisovým kurtom, volejbalovým a basketbalovým

ihriskom, ale aj bežeckou dráhou. Všetky povrchy okrem futbalového ihriska tvorí umelá

tráva. K dispozícii sú stolný tenis, átriové ohnisko, vírivá vaňa pre 9 osôb, posilňovňa a

vonkajší plavecký bazén 20 x 10 m. Veľkou atrakciou pre najmenších je detský tobogan

priamo v areáli strediska. Celý areál je oplotený, má nočné osvetlenie ako aj kompletné

ozvučenie .V prípade nepriaznivého počasia disponuje multifunkčnou disko arénou/učebňou.

Atraktivitu areálu doplňuje udržiavaná parková architektúra ako aj umelé jazero s chovom rýb

(Vitajte v rekreačnom areáli Tesáre, 2008).

Rekreačné zariadenie Tesáre poskytuje veľa možností pre organizovanie športových ako

aj firemných akcií. Jednou z nich je Fitnes víkend, ktorý sa stal tradíciou a teší sa veľkému

47

záujmu klientov. Môžete stráviť príjemný víkend plný pohybu (aerobik, Tai Chi), alebo

využiť ďalšie služby ako napr. masér, manikúra, pedikúra (Šport a relax, 2008).

Ubytovanie v areáli je možné v hlavnom pavilóne, alebo v chatkách. Hlavný pavilón tvorí

murovaná dvojposchodová budova. Poskytuje ubytovanie pre 93 osôb. Izby sú 4 – 6 lôžkové s

vlastným sociálnym zariadením .K dispozícii je aj apartmán s kuchynkou, spoločenskou

miestnosťou, sociálnym zariadením. Vykurovanie budovy zabezpečuje centrálne kúrenie. V

hlavnom pavilóne sa nachádza aj miestnosť zdravotného strediska. Pre nenáročných,

turisticky založených návštevníkov je k dispozícii 19 chatiek s kapacitou 76 lôžok. Chatky sú

štvorlôžkové, bez príslušenstva. Sociálne zariadenie je situované v blízkej centrálnej časti

areálu. V blízkosti sa nachádzajú športoviská a bazén (Ubytovanie, 2008).

4.2.5 Obec Oponice

Obec Oponice sa nachádza v Nitrianskom samosprávnom kraji, v okrese Topoľčany. Od

okresného mesta Topoľčany je obec Oponice vzdialená štrnásť kilometrov. Nad obcou sa

tiahne Tribečské pohorie s najvyšším vrchom Veľký Tribeč s nadmorskou výškou 829 metrov

nad morom. Nadmorská výška v strede obce Oponice je 168 metrov nad morom a v chotári

152–503 metrov nad morom. Rozloha katastrálneho územia obce Oponice je 1229 ha. Časťou

obce Oponice preteká potok, ktorý sa vlieva do rieky Nitry (Polohopis, 2011).

http://sk.wikipedia.org/wiki/Oponice

Oponice sa približne do roku 1910 delili na Veľké Oponice a Malé Oponice. Obec 

Súlovce boli vždy filiálkou farnosti Oponice. Obec Veľké Oponice sa nachádzala v časti

od Nitry smerom po farský chrám. Táto časť patrila do vlastníctva šľachtickej rodiny

grófov Apponyiovcov. Obec Malé Oponice sa rozkladala od farského chrámu smerom k

obci Kovarce a Súlovce. V tejto časti obce boli majiteľmi pôdy viaceré zemianske rodiny:

Bartakovičovci, Gjeciovci, Marcibániovci, Franknerovci, atď. Obe obce rozdeľovala iba malá

cesta nazývaná „Kostolná“ (Malé a Veľké Oponice, 2011).

Prvé konkrétne doklady o prítomnosti človeka v chotári Oponíc pochádzajú až

z neolitu (5000–3000 rokov pred Kr.). Západné tribečské podhorie patrí k starým sídelným

oblastiam, kde sa s prítomnosťou človeka stretávame od mladšej doby kamennej.

Najzreteľnejším dokladom ľudskej prítomnosti v týchto končinách však bolo

zhotovenie keramiky, ktorá našla široké uplatnenie v neolitických roľníckych domácnostiach.

Črepový materiál s lineárnou keramikou zo staršej fázy neolitu sa našiel pri archeologických

prieskumoch roku 1978 na miernej vyvýšenine na pravej strane cesty vedúcej z miestneho

48

kaštieľa k hradu. V priebehu doby halštátskej čiže staršej doby železnej (700–400 pred Kr.),

keď sa Ponitrie stáva pomerne husto osídleným regiónom. Tunajšie roľnícke obyvateľstvo si

na svoju obranu začína budovať mohutné výšinové zemné hradiská, ktoré poskytujú v prípade

nebezpečenstva ochranu osadám zo širokého okolia. Stopy takéhoto hradiska sú dodnes dobre

viditeľné na vrchole Tríbeča. Aj v neskorších časoch lákali tunajšie priaznivé prírodné

podmienky k zakladaniu stálych, či dočasných sídel. Nezmazateľnú stopu tomuto regiónu

vtlačili naši slovanskí predkovia, ktorí na prelome 5. a 6. storočia po Kristovom narodení

začali osídľovať stredné Ponitrie. V priebehu 8. a 9. storočia tu vznikla hustá sieť sídlisk.

Tunajšie obyvateľstvo prežilo bez väčšej ujmy aj nepokojné 10. storočie, keď sa po násilnom

zániku Veľkej Moravy  územie  Slovenska postupne dostalo pod nadvládu starých Maďarov a

dynastie Arpádovcov. Územie dnešného chotára obce Oponice i obce Súloviec vykazuje

rovnako ako ich najbližšie okolie všetky znaky starobylého osídlenia, ktoré sa tu formovalo

niekoľko storočí. Konkrétnejšie predstavy o existencii jednotlivých sídel však získavame až v

polovici 13. storočia vďaka prvým listinným svedectvám, ktoré obyčajne zaznamenávajú

majetkovoprávne zmeny. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že v tom čase existovalo

viacero menších územných a sídlištných celkov, ktoré sa v neskoršom období postupne

integrovali do chotára dnešných Súloviec. O tom, kedy a ako obce vznikli nemáme žiadne

písomné dokumenty. Najstarším písomným dokumentom spomínajúcim existenciu obcí

Oponice i Súlovce je listina Nitrianskej kapituly datovaná v Šahách 16. november 1244.

Podľa tejto listiny roku 1244 sa kráľ Belo IV. rozhodol darovať majetok šľachticov z

Lefantoviec, zem Parnú (dnes Biely Kostol), mestu Trnave. Aby odškodnil komesa Derša a

jeho bratov, synov Ondreja z Lefantoviec, rozhodol sa im darovať zem Nitrianskeho hradu

zvanú Dubnica, ktorej chotár spolu s lesmi mal rozlohu 10 popluží (okolo 600 ha). Kráľ

zároveň prikázal Nitrianskemu biskupovi Adamovi II. (1243–1252), aby presne ohraničil

darovaný majetok. Z obchôdzky chotára je celkom zrejmé, že roku 1244 spomínaná Dubnica

predstavuje chotár dnešných Súloviec. Práve pri opise chotára Súloviec (Dubnice) sa

spomínajú oboje Oponice. Ohraničenie sa začalo na juhozápade, kde sa stretali chotáre

Dubnice (Súloviec), Malých Oponíc a zaniknutej dediny Podlužany, ležiacej v priestore

medzi Malými Oponicami a Kovarcami, v blízkosti rieky Nitry. Z tohto miesta hranica po

prekročení potoka Dubnica a veľkej cesty smerovala na sever k iným Podlužanom. Odtiaľ

smerovala k osade patriacej Egídovi. Chotár Dubnice ďalej sledoval spomínanú veľkú cestu

(hradskú spájajúcu Nitru s hornou Nitrou) a po Podlužanoch začal susediť s dedinou

Trepkovce. Odtiaľ chotárna hranica išla povedľa akýchsi ovocných stromov až k zemi zvanej

Ladina a odtiaľ smerovala k Tribečskému pohoriu a na jeho hrebeni najprv chotár Dubnice

49

susedil s majetkom akéhosi Alexandra a potom s chotárom majetku Zoborského kláštora

(Kostoľany pod Tríbečom). Odtiaľ sa chotárna hranica stáčala na západ povedľa majetku

patriaceho synovi Madiu a klesala po lesnej ceste až k miestu, kde ohraničovanie začalo. Na

tomto mieste susedila Dubnica s Malými Oponicami, v ktorých už vtedy stál farský chrám

(Dejiny, 2011).

Králik (2010) popísal na oficiálnej internetovej stránke všetky kultúrno-historické

pamiatky v článku Dominanty obce. V článku uvádza, že súčasnou neprehliadnuteľnou

dominantou obce je Oponický hrad (viď príloha 8, obr.1), ktorý sa týči z Tribečského

pohoria už od 13. storočia, kedy mal hrad úlohu chrániť Nitriansky kniežací hrad pred

nájazdmi Tatárov a neskôr Turkov. Pre hrad je medzníkový rok 1392 kedy ho získava do

svojej držby uhorský šľachtický rod Apponyiovcov, ktorý si zoberie názov obce do svojho

predikátu a píše odvtedy Apponyi de Nagy Appony alebo Oponickí z Veľkých Oponíc. Rod

vykoná na hrade nevyhnutné prestavby, ale jeho celkový vzhľad podstatnejšie upraví, opevní

a zmodernizuje až renesančná prestavba Benediktom Apponyim v roku 1542. Hrad dostane

pevnejšie opevnenie a je obohnaný vodnou priekopou s padacím mostom na západnej strane

hradu. Opevní sa aj veža Tereš, ktorá je dominantou hradu na jeho juhozápadnom nároží a v

ktorej sú počas tureckých vojen na našom území ochraňované cennosti zemanov zo širokého

okolia. Turkom sa hrad nikdy nepodarilo dobyť. To čo sa nepodarilo početnej tureckej presile

dokončila ľudská hašterivosť Apponyiovcov a „krádež storočia“, ktorá sa tu odohrala

10.augusta roku 1514. Jej iniciátorkou bola šľachtičná bažiaca po bohatstve z neďalekej obce

Anna Ludanická. Tento prípad dozoroval sám palatín, tak závažná sa z toho stala

udalosť. Ľudská hašterivosť medzi Apponyiovcami spôsobila to, že začiatkom 17. storočia sa

rozhodli hrad opustiť a keďže sa nevedeli dohodnúť na užívaní spoločných častí hradu

jednoducho ho ponechali svojmu osudu. Ten chátral a stal sa v roku 1708 baštou povstaleckej

armády Františka Rákocziho II., čím si podpísal rozsudok totálneho zániku. Po potlačení

povstania cisárskou armádou bol spolu s ostatnými slovenskými hradmi zbúraný a odvtedy je

v ruinách. V 19. storočí sa stal vďačným námetom spisovateľov, básnikov či maliarov, ktorí

tu nachádzali pokoj a inšpiráciu. Apponyiovci mali k hradu samozrejme aj naďalej patriotský

vzťah a tak ho udržiavali až do 30. rokov 20. storočia. 

Po druhej svetovej vojne bol sporadicky udržiavaný asi do 60. rokov, konávali sa tu oponické

majálesy, ale postupne sa upustilo aj od týchto podujatí. Hrad začal chátrať a zarastať

náletovými kríkmi a drevinami. 

Ten istý autor ďalej píše, že hradu začalo svitať na lepšie časy v roku 2000, kedy skupina

nadšencov založila v Oponiciach Občianske združenie Apponiana, ktorého cieľom bola 50

záchrana Oponického hradu ako dominanty Oponíc a tohto regiónu. Odvtedy sa podarilo hrad

vyčistiť od stoviek náletových drevín a stromov, ktoré vyrastali z hradných múrov, spomaliť

deštrukciu muriva a pravidelným kosením a likvidovaním týchto škodlivých drevín zabrániť

pokračujúcej deštrukcii hradného areálu. Treba vyzdvihnúť obrovskú snahu a neutíchajúci

entuziazmus hŕstky nadšencov, ktorí sa každoročne nielenže pasujú s „matkou prírodou“, ale

idú ešte ďalej a budujú zborenú juhozápadnú vežu „Tereš“ kedysi tak významnú a strategickú

dominantu hradu. Jej zastrešenie sa odhaduje na 2-3 roky a ak sa to týmto nadšencom podarí,

budú prví od Rákocziho povstania, komu sa niečo také za 300 rokov podarilo. Na hrad vedie

v súčasnosti turistický chodník z obce. Už v obci pri vstupnej bráne do parku veľkého

kaštieľa sa nachádza veľká informačná tabuľa o hrade v 3 jazykoch, kde turisti dostanú

prvotné informácie o tejto dominante. Z obce to na hrad rezkým krokom návštevník zvládne

za 30 minút a odmenou mu bude majestátne kamenné sídlo týčiace sa z Tribečského pohoria a

panoráma na dolinu od Zobora až po Bánovecko. 

     Oponický hrad je nesmiernym turistickým lákadlom a ako kedysi napísal Ľ. Janota s

nostalgiou poznačenou stáročiami nám „jeho obhorené múry pripomínajú kýpte starca, ktorý

sa zmieruje s myšlienkou úplného zániku a rezignovane hľadí do hrobu“. Veríme, že toto

ponuré krédo z 30. rokov minulého storočia OZ Apponiana zmení na optimistickú a nový

dych naberajúcu éru hradu. 

Králik (2010) v spomínanom článku ďalej opisuje aj malý renesančný kaštieľ, ktorý dnes

slúži ako Apponyiho poľovnícke múzeum (viď príloha 8, obr.2). Je to renesančná stavba zo

16.-17. storočia. Kedysi ho obývala zemianska rodina Bartakovičovcov, ktorej členovia sú

pochovaní v severnej hrobke tunajšieho kostola. V 19. storočí kaštieľ získali Apponyiovci.

Nikdy tu však nebývali, využívali ho predstavení veľkostatku, tak tomu bolo až do roku 1924,

kedy ho gróf Henrich Apponyi odstúpil obci Oponice za podlžnosti obecných daní. Odvtedy

až do súčasnosti kaštieľ patrí obci Oponice. Za I. ČSR bola na prízemí kaštieľa zriadená

četnícka (žandárska stanica), ktorú ešte aj počas 1. svetovej vojny viedol Jozef Štefánik. Celé

prvé podlažie kaštieľa využíval miestny všeobecný lekár MUDr. Jozef Šeley ako svoju

privátnu ordináciu a súkromný byt. V Oponiciach pôsobil tento lekár až do svojej smrti v roku

1945. Po druhej svetovej vojne bol kaštieľ využívaný na rôzne „dobrodružné“ účely, ktoré mu

nepridali na rozkvete. Záblesk nádeje bol v pol. 70. rokov kedy bol kaštieľ zrenovovaný a boli

zachránené empírové maľby na poschodí obnovou a injektážou stropov, ktoré hrozili

zrútením. V roku 1993 obec povolila založenie Apponyiho múzea, ktoré tu funguje dodnes.

Nachádza sa v ňom vyše 2500 exponátov viažucich sa na rod Apponyiovcov. Sú tu obrazové

zbierky, dobový mobiliár, časť slávnej rodinnej knižnice založenej v roku 1774, poľovnícke 51

trofeje, sakrálne predmety z miestneho kostola a veľa iných dobových predmetov.  Od roku

2005 je na prízemí múzea inštalovaná výstava artefaktov spadnutých spojeneckých lietadiel v

Tribečskom pohorí na sklonku druhej svetovej vojny. 

Najväčší potenciál pre rozvoj cestovného ruchu v obci v blízkej budúcnosti vidí ten istý

autor vo veľkom renesančnom kaštieli (Apponyiovské rodové sídlo). Tento kaštieľ sa

nachádza na rozdiel od predchádzajúceho v nádhernom prostredí takmer 7 ha anglického

parku v západnej časti obce. Kaštieľ bol postavený Apponyiovcami v 16.-17. storočí.

Obývaný bol príslušníkmi tohto rodu až do roku 1940. Prišli sem bývať z hradu a kaštieľ

postupne prestavovali až do 19. storočia, kedy tu naposledy v rokoch 1844-46 pribudlo

severné krídlo kaštieľa dostavbou slávnej rodinnej Apponyiovskej bibliotéky a kaštieľ tak

dostal definitívnu podobu písmena U. V parku sa nachádzajú významné a vzácne dreviny či

solitéry, fontána či tenisové antukové kurty založené samotnými Apponyiovcami. Po smrti

posledného majiteľa panstva, grófa Henrika Apponyiho v roku 1935, kaštieľ spolu s

panstvom kúpil veľkostatkár Ing. Vít Slezák, ktorý v kaštieli s rodinou nielen býval, ale na

priľahlom majeri hospodáril a zveľadil tunajšie vinice, rastlinnú a živočíšnu výrobu. Bohužiaľ

v roku 1948 mu podnik znárodnili a skonfiškovali, kaštieľ slúžil na rôzne výučbové

a politické účely.  V polovici 70. rokov kaštieľ získala bezodplatne VŠP v Nitre, ktorá ho

začala opravovať so zámerom vytvoriť z neho školiace stredisko pre študentov. Po roku 1989

však škola z finančných dôvodov musela od svojho zámeru ustúpiť a budovu s parkom už len

udržiavala. V roku 2007 ruinu kaštieľa so zdevastovaným parkom odpredala spoločnosti I&P

Slovakia a.s., ktorá v tomto období už finišuje s excelentnou prestavbou kaštieľa (viď príloha

8, obr. 3, 4). v duchu doby a približne v polovici roku 2011 chce kaštieľ otvoriť ako luxusný

hotelový komplex s nadštandardnými službami v rámci regiónu. Pre milovníkov histórie a

turistov bude určite dôležité uviesť, že do severného krídla zrenovovaného kaštieľa sa po

desiatkach rokov znovu vráti slávna Apponyiovská bibliotéka s takmer 30 000 zväzkami

vzácnych kníh, čím sa tento hotelový komplex stane na Slovenskú jedinečným.

Park taktiež prechádza revitalizáciou, obnovujú sa trávnaté plochy, nanovo bude

postavená zámocká fontána, ktorá medzičasom bola zdevastovaná a obnovené sú aj tenisové

kurty v parku s moderným povrchom a umelým osvetlením. Vôbec iluminácia či už parku

alebo budovy kaštieľa bude dych vyrážajúca samozrejme s ohľadom na historické pozadie a

rešpektujúc dobovosť a vzhľad svietidiel, budú si môcť návštevníci, či už hotela alebo parku,

vychutnať čaro minulých storočí v nádhernom historickom komplexe a to už onedlho.  

52

4.3 SWOT – analýza

Silné stránky

- výhodná geografická poloha okresu

- priaznivé pôdno-klimatické podmienky pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu

- bohatý prírodný potenciál

- vodné plochy (.Duchonka, Tesáre, Nemečky, Kulháň)

- rekreačné strediská (Duchonka, Tesáre)

- bohaté prírodné a historické dedičstvo (kúrie, kaštiele, hrady a pod.)

- zachovalé prvky ľudovej kultúry

- archeologické náleziská, vzácne vykopávky

- turistické chodníky, cykloturistické trasy

- dostatok ubytovacích a stravovacích zariadení

- realizácia projektov financovaných z fondov Európskej únie

- náleziská termálnej vody v katastrálnom území obce Prašice

Slabé stránky

- nízka kvalita ubytovacích a stravovacích služieb

- nedostatok finančných zdrojov na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu

- nedostatočná propagácia okresu ako objektu cestovného ruchu

- nízke environmentálne povedomie obyvateľstva

- nízke povedomie obyvateľstva v oblasti vidieckeho cestovného ruchu

- nedostatočne rozvinutá technická infraštruktúra v oblastiach s rekreačným využitím

- nedostatok informačných tabúľ informujúcich o objektoch cestovného ruchu

- nedostatočne upravené okolie objektov cestovného ruchu

- zlé hygienické podmienky vo vodných nádržiach – nemožnosť kúpania

Príležitosti

- obnova chátrajúcich historických pamiatok

- využitie termálnych nálezísk pre rekreačné účely

- výstavba nového strediska cestovného ruchu v blízkosti nálezísk termálnej vody

- zvýšenie atraktivity rekreačných stredísk

53

- získavanie finančných prostriedkov z fondov EÚ prostredníctvom projektov

- vytvorenie systému propagácie územia

- rekonštrukcia a modernizácia zastaraných ubytovacích a stravovacích zariadení

- usporadúvanie hromadných spoločenských podujatí s cieľom pritiahnuť turistov do

stredísk cestovného ruchu

- zvyšovať povedomie obyvateľstva v oblasti vidieckeho cestovného ruchu

- vstup vonkajších investorov do vidieckej ekonomiky

- využitie rekreačného potenciálu v okrese

Ohrozenia

- poškodzovanie životného prostredia

- vznik čiernych skládok v okolí stredísk cestovného ruchu

- chátranie kultúrnych a historických pamiatok

- nedostatočný záujem obyvateľstva o rozvoj vidieckeho cestovného ruchu

- nízka kvalitatívna úroveň poskytovaných služieb

- strata identity vidieka

5. Diskusia

Potenciál krajiny pre cestovný ruch sa podľa Krogmanna (2005) hodnotí z aspektu socio-

ekonomickej aktivity. Vzťahuje sa vždy na konkrétne, rôzne veľké územia. Vyjadruje

spôsobilosť tohto územia poskytnúť podmienky pre rozvoj cestovného ruchu bez ohľadu na

to, či sa záujem o existujúce podmienky realizuje, alebo či územie zostane nevyužité.

Obsahom potencie krajiny pre cestovný ruch sú všetky využiteľné zdroje, ktoré v danej

oblasti má k dispozícii cestovný ruch.

S tvrdením pána Krogmanna súhlasíme a myslíme si, že aj okres Topoľčany má kvalitný

prírodný potenciál, ktorý poskytuje vhodné podmienky pre rozvoj cestovného ruchu.

54

Nachádzajú sa tu viaceré prírodné výtvory, ktoré by mohli byť pre návštevníkov atraktívne,

ale ľudia ich využívajú len v malej miere, alebo vôbec.

V rozvoji cestovného ruchu v súčasnosti však existujú určité nedostatky a bariéry, ktoré

bránia jeho dynamickejšiemu a efektívnejšiemu vývoju. Autori Haspra, Mach (1993)

definovali tieto bariéry ako nedostatok ubytovacích kapacít voľného cestovného ruchu, ich

štruktúra a kvalitatívna úroveň, nedostatočné využívanie kapacít decentralizovanej podnikovej

rekreácie, ktorá svojim rozsahom prevyšuje komerčné zariadenie a viaže mimoriadne

atraktívne lokality, deficit stravovacích služieb, výrazný deficit športových, rekreačných,

rehabilitačných, zábavných, kultúrnych, informačných, finančných a podobných služieb.

S týmto tvrdením takisto vo väčšej miere súhlasíme. Nesúhlasíme však s tvrdením

nedostatočných ubytovacích kapacít a stravovacích zariadení. V okrese je možnosť

ubytovania vo viacerých hoteloch a penziónoch, nachádza sa tu veľké množstvo súkromných

chát a autocamping v. S ostatnými tvrdeniami ako kvalitatívna úroveň ubytovacích zariadení,

nedostatočné využívanie kapacít, výrazný deficit športových, rekreačných, rehabilitačných,

zábavných, kultúrnych, informačných, finančných a podobných služieb sa stotožňujeme.

Mach a i., (1995) definoval niekoľko slabých stránok vidieckeho turizmu a agroturizmu.

Patrí medzi ne aj nevhodná štruktúra materiálno-technickej základne (prevažujú skôr

ubytovacie zariadenia hotelového charakteru), nedostatok finančných zdrojov (najmä

bankových úverov) na rozvoj a prevádzku vidieckeho turizmu a agroturizmu, nedostatočná

odborná kvalifikácia podnikateľov a pracovníkov v tejto oblasti, malý stupeň finalizácie

poľnohospodárskej výroby v agroturistických zariadeniach. Takisto aj skúsenosti vidieckeho

obyvateľstva s vidieckym turizmom a agroturizmom sú veľmi malé. Obyvatelia majú iné

životné návyky a nie sú ochotní ubytovať vo vlastných domoch cudzích ľudí. Toto tvrdenie

nám potvrdil aj dotazníkový prieskum, v ktorom nám na otázku, čí by boli respondenti

ochotní prenajímať izbu, alebo časť svojho domu pre turistov odpovedalo z 88 ľudí kladne len

17 ľudí, čo je veľmi málo. Pravdou je aj to, že v okrese prevažujú ubytovacie zariadenia

hotelového charakteru a aj odborná kvalifikácia podnikateľov a pracovníkov v tejto oblasti je

nedostatočná.

55

6. Návrhy na využitie výsledkov

Po preskúmaní a analýze prírodného potenciálu v okrese Topoľčany sme dospeli

k poznaniu, že okres disponuje bohatým prírodným potenciálom, ktorý však často nie je

využívaný v dostatočnej miere. Vo väčšine prípadov je to z dôvodu nedostatku finančných

prostriedkov. Preto by sme navrhli miestnym samosprávam zodpovedným za rozvoj ich

územia, aby sa viac zaujímali a snažili získať dostupné finančné prostriedky z fondov

Európskej únie. Na to je potrebné, aby si jednotliví zástupcovia miestnych samospráv určili

konkrétnych pracovníkov, zaškolili ich pre vypracovávanie projektov, prostredníctvom

ktorých je možné získať finančné prostriedky a aplikovať to do praxe. Na druhej strane, za

56

posledné roky bol zaznamenaný aj nárast počtu vypracovaných a úspešných projektov

smerom k Európskej únii. Momentálne prebieha vo viacerých obciach v okrese revitalizácia

obcí prostredníctvom finančných prostriedkov získaných zo štrukturálnych fondov (Prašice,

Solčany, Kovarce a i.).

Ďalším našim návrhom pre konkrétne rekreačné strediská opísané v diplomovej práci, ale

aj iné strediská nachádzajúce sa v okrese je, aby sa ich majitelia snažili čo najviac zatraktívniť

svoje zariadenia, či už prostredníctvom modernizácie zastaraného vybavenia, alebo aspoň

úpravou okolia, ktoré je často zanedbávané. Nepekný pohľad na schátrané zariadenia

a neupravené okolie odrádza návštevníkov, ktorí už po tejto skúsenosti nejavia záujem

o danú lokalitu. Tieto by sa po úprave okolia a zmodernizovania svojich zariadení stali

omnoho príťažlivejšími pre návštevníkov, ktorí by sa tu cítili príjemne a radi by sa sem znova

vracali, alebo zariadenia odporučili svojim známym.

V neposlednom rade je veľmi dôležitá aj propagácia jednotlivých rekreačných stredísk,

kultúrnych a historických pamiatok, ktorá je v okrese na veľmi nízkej úrovni. Zvýšenie

povedomia obyvateľstva a širšej verejnosti o existencii jednotlivých pamiatok, stredísk,

zariadení cestovného ruchu a poskytovaných službách sa môže realizovať prostredníctvom

rozmiestnenia informačných tabúľ a plagátov v okrese, uverejňovania reklám a spotov

v médiách, alebo usporadúvania rôznych spoločenských  podujatí v týchto strediskách.

V dotazníkovom prieskume sme zistili skutočnosť, že pre ľudí sú najväčším lákadlom

vodné plochy, kúpaliská a aquaparky. V okrese je však nedostatok príležitostí na kúpanie.

Preto si myslíme, že vyčistením vodných plôch a vytvorením vhodných podmienok na

kúpanie v rekreačných strediskách nachádzajúcich sa v okrese, by sa tieto strediská stali ešte

príťažlivejšími, čo by prispelo aj k ich atraktívnosti a zvýšeniu návštevnosti. V tomto smere

by k rozvoju cestovného ruchu mohol prispieť aj fakt, že sa tu nachádzajú náleziská termálnej

vody na katastrálnom území obce Prašice. Po prilákaní nového investora, alebo získaní

prostriedkov zo štrukturálnych fondov, by sa v tej oblasti mohlo vybudovať nové termálne

kúpalisko, alebo aquapark, ktorý by znamenal veľký prínos k rozvoju celého okresu.

57

7. Záver

Aj keď okres Topoľčany v súčasnosti nepatrí medzi najnavštevovanejšie regióny na

Slovensku, disponuje bohatým a rozmanitým prírodným potenciálom, ktorý by mohol byť

prospešne využitý pre celkový rozvoj okresu. V okrese sa nachádzajú nádherné pohoria

s množstvom turistických chodníkov a cykloturistických trás, viacero vodných nádrží, ako aj

veľa zaujímavých kultúrnych a historických pamiatok, ktoré by mohli byť vhodne využité pre

rozvoj vidieckeho cestovného ruchu v okrese. Nachádza sa tu niekoľko dominánt cestovného

58

ruchu, ktoré sú pravidelne navštevované, ostatné sú žiaľ menej známe a takisto aj využívané.

Medzi najviac populárne oblasti patrí rekreačné stredisko Duchonka, kde sa pravidelne konajú

rôzne spoločenské podujatia, ktoré sú pre mladých ľudí najviac vyhľadávané, čo sme zistili aj

prostredníctvom dotazníkového prieskumu. Najnavštevovanejšou historickou pamiatkou je

Topoľčiansky hrad týčiaci sa nad obcou Podhradie, ktorý práve prešiel prvou veľkou

rekonštrukciou. V oblasti kultúry je najznámejšie Radošinské naivné divadlo, ktoré je

populárne nielen na slovenských, ale aj zahraničných divadelných javiskách.

Pri vypracovávaní diplomovej práce sme však prišli aj na určité pozitíva, ktoré sa

dotýkajú predovšetkým obnovy niektorých kultúrnych Pri vypracovávaní diplomovej práce

sme dospeli aj k viacerým pozitívnym faktom v oblasti rozvoja vidieckeho cestovného ruchu.

Príkladom je rekreačné stredisko Tesáre, ktoré je už dnes vybudované na omnoho vyššej

úrovni ako tomu bolo ešte pred pár rokmi. Druhým ukážkovým príkladom je veľký

renesančný kaštieľ v Oponiciach, z ktorého sa onedlho stane luxusný hotelový komplex s

nadštandardnými službami a so slávnou Apponyiovskou bibliotékou s takmer 30 000

zväzkami vzácnych kníh. V neposlednom rade je to aj rekonštrukcia najväčšej historickej

dominanty okresu - Topoľčianskeho hradu. Pozitívom je však aj postupné uvedomovanie si

užitočnosti a celkového prínosu kultúrneho a prírodného potenciálu. Zdá sa, že ľudia si

začínajú uvedomovať vzácnosť prírodných, kultúrnych a historických pamiatok a chcú ich

využiť pre dobro veci a zachovať toto bohatstvo aj pre ďalšie generácie.

8. Zoznam použitej literatúry

ARMSTRONG, G. a i., 2009: Marketing and introduction. [on-line]. Taliansko: Rotolito

Lombarda, 2009. [cit. 2011-01-29]. 613 s. ISBN 978-0-273-71395-1

BALÁŽOVÁ, E. – PAPCUNOVÁ, V. – JARÁBKOVÁ, J. 2007: Cestovný ruch a

samospráva. Nitra: SPU, 2007. 100 s. ISBN 978-80-8069-862-1

BERESECKÁ, J. – FÁZIKOVÁ, M. 2009.: Systémy hodnotenia kvality ubytovacích

zariadení vo vidieckom cestovnom ruchu vo vybraných štátoch EÚ a v SR. IN. REGIÓNY -

59

VIDIEK - ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 2009. [Zborník na CD ROM]. NITRA: SPU, 2009.

ISBN 978-80-552-0259-4 

BOROVSKÝ, J. a i. 2008. Cestovný ruch – trendy a perspektívy. Bratislava : IURA

EDITION, spol. s r.o., 2008. 280 s. ISBN 978-80-8078-215-3.

Cyklotrasy. 2009. [on-line]. [cit.2010-12-19]. Dostupné na:

http://www.prasice.sk/index.php/cyklotrasy

Dejiny obce Bojná. 2010. [on-line]. [cit.2011-02-29]. Dostupné na:

http://www.bojna.sk/dejiny-obce.phtml?id3=31242

Detsky tábor Duchonka Land na mape. 2011. [on-line]. [cit.2011-03-29]. Dostupné na:

http://detske-letne-tabory.duchonkaland.sk/detsky-tabor-duchonka-land-na-mape.html

DRDOŠ, J. 1983: Landscape Synthesis. Geoekological Foundations

Duchonka. 2009. [on-line]. [cit.2010-12-19]. Dostupné na internete:

http://www.prasice.sk/index.php/duchonka

FEHÉR, A. 2006: Prírodné zdroje, ich využitie a ochrana. Nitra : SPU, 2006. 126 s. ISBN

80-8069-692-2.

FORET, M. – FORETOVÁ, V. 2001. Jak rokzvíjet místni cestovní ruch. Praha: Grada

Publishing, 2001. 178 s. ISBN 80-247-0207-X

FORET, M. – TURČÍNKOVÁ, J. 2005: Cestovní ruch. Brno.: Mendelova zemnědělská

a lesnická univerzita v Brně, 2005. 108 s. ISBN 80-7157-838-x.

GONDOVÁ, M. 1995: Rozvoj podnikania vo vidieckom turizme a agroturizme. Nitra: APRV

Nitra, 1995. 56 s. ISBN 80-967880-4-3

GÚČIK, M. a i. 2006: Výkladový slovník pre cestovný ruch, hotelierstvo a pohostinstvo.

Bratislava: Slovenské peagogické nakladateľstvo, 2006. 216 s. ISBN 80-10-00360-3

HABÁN, M. – OTEPKA, P. 2004: Agroturistika. Nitra: Vydavateľstvo SPU v Nitre, 2004.

154 s. ISBN 80-8069-451-6

HASPRA, R. – MACH, F. 1993: Vidiecky turizmus a agroturizmus na Slovensku: metodická

pomôcka pre agropodnikateľov číslo: 1. Bratislava: Vydavateľstvo RÉKA, 1993. 165 s. ISBN

80-88731-02-x

História. 2010. [on-line] Radošina : OcÚ, aktualizované 2010. [cit. 2011-03-02]. Dostupné

na: http://www.radosina.sk/obec-radosina/historia/

História a súčasnosť obce Prašice. 2009. [on-line]. [cit.2010-12-19]. Dostupné na:

http://www.prasice.sk/index.php/historia-a-suasnos

Historické pamiatky. 2009. [on-line]. [cit.2010-12-19]. Dostupné na:

http://www.prasice.sk/index.php/historicke-pamiatky

60

CHRENEKOVÁ, M. 2009: Podpora rozvoja vidieka v EÚ. IN. REGIÓNY - VIDIEK -

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 2009. [Zborník na CD ROM]. NITRA: SPU, 2009. ISBN 978-80-

552-0259-4 

JAKUBÍKOVÁ, D. 2009: Marketing v cestovním ruchu. Praha: Grada Publishing, a.s. 2009.

288 s. ISBN 978-80-247-3247-3

JANČURA, P. 2000: Program obnovy dediny v tvorbe krajiny. In Životné prostredie [on-

line], 2000, č. 5, [cit.2010-12-19]. Dostupné na internete:

http://uke.sav.sk/zp/2000/zp5/jancura5.htm

JARÁBKOVÁ, J. 2007: Vybrané kapitoly z cestovného ruchu. Nitra: SPU v Nitre, 2007. 136

s. ISBN 978-80-8069-950-5

JARÁBKOVÁ, J. 2010: Vidiek – nevyužitý potenciál z hľadiska cestovného ruchu. Nitra:

Vydavateľstvo SPU v Nitre, 2010. 111 s. ISBN 978-80-552-0364-5

Kaštieľ. 2010 [online] Radošina : OcÚ, aktualizované 2010. [cit. 2011-03-02]. Dostupné na:

http://www.radosina.sk/obec-radosina/kulturne-pamiatky/kastiel/

Kategorizácia ubytovacích zariadení. [on-line], [cit.2011-02-15]. Dostupné na:

http://www.gastroprincipal.sk/index.php?

option=com_content&view=article&id=82:kategorizacia-ubytovacich-

zariadeni&catid=55:hotelierstvo-a-cestovny-ruch&Itemid=69

KERESZTESOVÁ, S. 2009: Hodnotenie vidieckeho sídla na základe ekologických hľadísk.

IN. REGIÓNY - VIDIEK - ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 2009. [Zborník na CD ROM]. NITRA:

SPU, 2009. ISBN 978-80-552-0259-4 

KOLEKTÍV AUTOROV. 1993: Vidiecky turizmus a agroturizmus v zahraničí. Bratislava:

Vydavateľstvo RÉKA, 1993. 80s. ISBN 80-88731-04-6

KOLEKTÍV AUTOROV: Rozvoj vidieckej turistiky v strednej Európe. Bratislava:

KARTPRINT, b. r. v. 95 s. ISBN 80-967234-5-6

KOMPASOVÁ, K. 2010: Služby v cestovnom ruchu. [on-line], [cit.2011-02-16]. Dostupné

na:

http://www.euroregion-vdi.sk/manazer/images/prednasky/Sluzby_v_cestovnom_ruchu.pdf

KOVÁCS, D. 2001: Falusi turizmus olvasökönyv. Budapest: Szaktudás Kiadó Ház, 2001.

105 s.

KOTLER, P. – KELLER, K. L. 2007: Marketing management. 12. vyd. USA: Pearson

Education, Inc., 2007. 792 s. ISBN 978-80-247-1359-5

KOTLER, P. 2004: Deset smrtelných marketingových hříchú. [online]. Praha: Grada

Publishing, a.s., 2004. [cit. 2011-02-16]. 139 s. Dostupné na: http://books.google.com/books?

61

id=Vp_x5qVUNWAC&pg=PT106&dq=slu

%C5%BEby&hl=cs&ei=VsxbTdDiCJOV4gbN8qSyDA&sa=X&oi=book_result&ct=result&r

esnum=3&ved=0CDIQ6AEwAjgU#v=onepage&q=slu%C5%BEby&f=false

KRÁLIK, P. 2010: Dominanty obce. [on-line], [cit.2011-02-29]. Dostupné na:

http://www.oponice.ocu.sk/index.php?ids=5

KROGMANN, A. 2005: Aktuálne možnosti využitia územia Nitrianskeho kraja z hľadiska

cestovného ruchu. In Geografické štúdie 10. Nitra: UKF, 2005. 218 s. ISBN 80-8050-888-7

Kultúrno-historické pamiatky. 2010. [on-line], [cit.2011-02-19]. Dostupné na internete:

http://www.obecpodhradie.sk/index.php/kulturne-pamiatky

KVASNICOVÁ, O. 2006: Združenie obcí Tríbečsko-inoveckého regiónu. Topoľčany:

TRISTANPRESS, spol.s r.o., 2006. 80 s. ISBN 80-89173-12-8

LOPUŠNÝ, J. 2001: Geografia cestovného ruchu Slovenska. Banská Bystrica: EF UMB,

2001. 101 s. ISBN 80-8055-548-6

MACH, F. a i. 1995: Podnikanie vo vidieckom turizme a agroturizme na Slovensku.

Bratislava: Vydavateľstvo RÉKA, 1995. 191 s. ISBN 80-88731-11-9

MACH, F. a i. 1993: Sprievodca podnikateľa vo vidieckom turizme a agroturizme.

Bratislava: Vydavateľstvo RÉKA, 1993. 166 s. ISBN 80-88731-03-8

MACH, F. – BALÁŽ, V. :Rozvoj vidieckej turistiky v strednej Európe. Bratislava : Kartprint,

b. r. v. 95 s. ISBN 80-967234-5-6 

Malé a Veľké Oponice, 2011. [on-line], [cit.2011-02-19]. Dostupné na:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Oponice

MIDDLETON, V. a i. 2009: Marketing in travel and tourism [on-line]. B. m. : b. v., 2009 .

[cit. 2011-01-29]. 497 s. Dostupné na: http://books.google.com/books?

id=wKXRXzOXgscC&pg=PA12&dq=travelling+marketing&hl=cs&ei=pdpOTf_FL5CZOoz

c8fIP&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1&sqi=2&ved=0CCgQ6AEwAA#v=onepa

ge&q=travelling%20marketing&f=false MUSAKOVA, M. 2008: Netradičné formy

cestovného ruchu – možnosti a dopady v slovenských regiónoch. In Novaera. [on-line], 2008,

č. 4, [cit.2010-12-19]. Dostupné na: http://www.novaera.sk/clanok/418/netradicne-formy-

cestovneho-ruchu-moznosti-a-dopady-v-slovenskych-regionoch/

Náučný chodník Duchonka – Kulháň. 2009. [on-line], [cit.2011-02-19]. Dostupné na

internete: http://www.prasice.sk/index.php/lesnicky-nauny-chodnik

Náučný chodník Považský Inovec. 2010. [on-line], [cit.2011-02-19]. Dostupné na:

http://www.nitrianskablatnica.sk/naucny-chodnik-povazsky-inovec.phtml?id3=35168

62

Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka

prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.

Národný program rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike, 2000. [on-line],

[cit.2010-12-19]. Dostupné na internete:

new.sacr.sk/.../

Narodn8_program_rozvoja_cestovneho_ruchu_v_Slovenskej_republike_01.doc

NOSKOVIČ, J. a i. 2007: Ochrana a tvorba životného prostredia. Nitra: SPU, 2007. 152s.

ISBN 978-80-8069-978-9

Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013. [on-line],

[cit.2010-12-19]. Dostupné na:

http://www.culture.gov.sk/uploads/b7/e8/b7e8e86669416943d386b37619e2c594/03_01_nova

-stratacgia-rozvoja-cestovnacho-ruchu-sr-do-roku-2013.pdf

OTEPKA, P. – HABÁN, M. 2007: Vidiecky turizmus a agroturizmus. Nitra: Ústav vedecko-

technických informácií pre pôdohospodárstvo v Nitre, 2007. 120s. ISBN 978-80-89088-52-2

PAPCUNOVA, V. - GECÍKOVÁ, I. 2007: Návody na cvičenia z regionálnej ekonomiky.

Nitra: Vydavateľstvo SPU v Nitre, 2007. 70 s. ISBN 80-8069-657-8

PATÚŠ, P a i. 2007: Podnikanie vo vidieckej turistike a lesoturistike. Zvolen: Nrodné

lesnícke centrum, 2007. 106 s. ISBN 978-80-8093-032-5

PIETA, K. 2010. Tohtoročný výskum v Bojnej dokázal osídlenie už v 8. storočí. In Sme [on-

line], [cit. 2011-01-12]. Dostupné na internete: http://topolcany.sme.sk/c/5595095/tohtorocny-

vyskum-v-bojnej-dokazal-osidlenie-uz-v-8-storoci.html

Podstata vidieckeho cestovného ruchu. [on-line], [cit.2010-12-20]. Dostupné na:

http://www.vioregio.sk/sk/vzdelavanie/prirucka/podstata_vidieckeho_turizmu.php

Politika rozvoja vidieka 2007-2013. [on-line], [cit.2010-12-19]. Dostupné na:

http://ec.europa.eu/agriculture/rurdev/index_sk.htm

Polohopis. 2011. [on-line], [cit.2011-02-09]. Dostupné na:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Oponice

SARVAŠOVA, Z. 2009: Jednotná politika rozvoja vidieka Európskej Únie – rôzne lesnícke

opatrenia členských štátov? [on-line], [cit.2011-02-09]. Dostupné na internete:

http://www.ipoles.sk/space/Sarvasova_financovanie.pdf

Stanovy. 2009. [on-line], [cit.2011-02-09]. Dostupné na:

http://www.massotdum.sk/index.php/stanovy.html

Šport a relax. 2008. [on-line], [cit.2011-01-03]. Dostupné na:

http://www.relaxtesare.sk/index.htm

63

Štátna politika cestovného ruchu Slovenskej republiky. In Predkladacia správa [on-line],

[cit.2010-12-19]. Dostupné na: http://new.sacr.sk/fileadmin/user_upload/Odborna_verejnost/

DCR/Statna_politika_CR_SR.pdf

Topoľčany. 2009. [on-line], [cit.2011-02-09]. Dostupné na: http://sk.wikipedia.org/wiki/Topo

%C4%BE%C4%8Dany.

Topoľčiansky hrad. 2011. [on-line], [cit.2011-02-09]. Dostupné na:

http://www.topolcianskyhrad.sk/index.php?page=grant

TORMA, P. – DERCO, J. 2007: Čo je marketing. In Marketing v cestovnom ruchu [on-line]

Košice: Technická univerzita v Košiciach, [cit.2011-01-20]. Dostupné na:

http://geoturizmus.nethdd.eu/080408_marketing_3.pdf

Ubytovanie. 2008. [on-line], [cit.2011-01-03]. Dostupné na:

http://www.relaxtesare.sk/index.htm

Vidiecky cestovný ruch. 2008 [on-line], aktualizované 2011. [cit.2010-12-20]. Dostupné na:

http://new.sacr.sk/slovensko/nase-tipy-pre-vas/vidiecky-cestovny-ruch/

Vitajte v rekreačnom areáli Tesáre. 2008. [on-line], [cit.2011-01-03]. Dostupné na:

http://www.relaxtesare.sk/index.htm

Vyhláška č. 277/2008 Zb. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 26. júna 2008,

ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do

kategórií a tried

Základné informácie mesta Topoľčany. 2011. [on-line], [cit.2010-12-20]. Dostupné na:

http://www.topolcany.sk/zakladne-informacie.phtml?id3=671

Základné informácie o obci Prašice. 2009. [on-line], [cit.2010-01-19]. Dostupné na:

http://www.prasice.sk/index.php/historia-a-sucasnost

Základné informácie o obci Bojná. 2010. [on-line], [cit.2010-01-19]. Dostupné na:

http://www.bojna.sk/zakladne-informacie.phtml?id3=31228

Základné informácie. 2011. [on-line], [cit. 2011-01-12]. Dostupné na:

http://www.obecpodhradie.sk/index.php/zakladne-informacie

Základné údaje. 2010. [online] Radošina : OcÚ, aktualizované 2010. [cit. 2011-03-02].

Dostupné na: http://www.radosina.sk/obec-radosina/historia/

64

65

Zoznam príloh

Príloha 1 : Vzor dotazníku pre obyvateľov okresu Topoľčany

Vyhodnotenie a grafické spracovanie dotazníkového prieskumu

Príloha 2 : Rekreačné stredisko Duchonka

Príloha 3 : Archeologické náleziská a nálezy pri obci Bojná

Fotodokumentácia Ranča pod Babicou

Príloha 4 : Náučný chodník Považský Inovec

Príloha 5 : Jaskyňa Čertova pec, renesančný kaštieľ

Príloha 6: Fotodokumentácia Topoľčianskeho hradu

Príloha 7: Obrázok rekreačného areálu Tesáre s popisom

Príloha 8: Fotodokumentácia historických pamiatok obce Oponice

Príloha 1

DOTAZNÍK

Vážený respondent, dostal sa Vám do rúk anonymný dotazník, ktorého výsledky budú spracované pre potreby diplomovej práce riešenej na Fakulte európskych štúdií a regionálneho rozvoja na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Cieľom dotazníka je zistiť záujem obyvateľstva o vidiecky cestovný ruch v okrese Topoľčany. Dotazník je anonymný a jeho údaje budú spracované len pre výskumné účely. Vyznačte tvrdenie/tvrdenia, s ktorým(i) súhlasíte krížikom ( x ). V prípade, že ponúkané možnosti nie sú úplné, alebo by ste ich chceli doplniť, dopíšte Vašu odpoveď v časti „iné“. Za venovaný čas a vyplnenie dotazníka ďakujem.

Vek:Pohlavie: žena mužBývam : na vidieku v mesteVzdelanie: ZŠ SŠ VŠ iné ............................................................................................ 1. Ako najčastejšie využívate svoj voľný čas počas týždňa? (označte 1 možnosť) pozeranie TV, leňošenie, počítač športujem, uveďte o aký druh športu ide.............................................................................. pracujem v záhrade, okolo domu, v domácnosti navštevujem kultúrne podujatia (divadlo, kino) vzdelávam sa venujem sa záľubám, uveďte o akú záľubu ide.................................................................... iné, popíšte............................................................................................................................

2. Kde sa najčastejšie rekreujete vo voľnom čase počas sviatkov? navštevujem spoločensko-kultúrne podujatia navštevujem rekreačné strediská na chate kúpele, kúpaliská, aquaparky navštevujem kultúrne a historické pamiatky nevyhľadávam rekreáciu mimo domu iné, popíšte............................................................................................................................3. Aké rekreačné prostredie uprednostňujete? tiché – individuálne hlučnejšie – skupinové

4. Ako často navštevujete prírodu/les počas roka? 1 x do týždňa 1 x do mesiaca len zriedkavo

5. V ktorom ročnom období navštevujete prírodu/ les najradšej? na jar v lete na jeseň v zime v ktoromkoľvek ročnom období

6. Ovplyvňuje vaše rozhodnutie rekreovať sa vzdialenosť rekreačného priestoru od miesta trvalého bydliska? áno ovplyvňuje to moje rozhodnutie nie, na vzdialenosti mi nezáleží

7. Akým spôsobom sa dopravujete do rekreačného priestoru/miesta podujatia (príroda/les)? autom na bicykli peši iné..........................................................................................................................................

8. Ktoré činnosti najradšej vykonávate vo svojom voľnom čase v lete? (môžete označiť viac možností) prechádzky v prírode zber lesných plodov, húb, liečivých bylín pobyt na chate kempovanie, stanovanie kúpanie – plávanie, slnenie horská turistika cykloturistika športovanie horolezectvo poľovanie rybolov iné.........................................................................................................................................

9. Ktoré z uvedených činnosti najradšej vykonávate vo svojom voľnom čase v zime? (označte 1 možnosť) prechádzky lyžovanie bežkovanie sánkovanie kúpanie v termálnych vodách iné.........................................................................................................................................

10.Ako ďaleko od miesta bydliska sa najčastejšie rekreujete? v okrese Topoľčany mimo okres Topoľčany v zahraničí

11. Ktoré z rekreačných stredísk/zariadení by ste pre svoju rekreáciu uprednostnili? (označte 1 možnosť) Duchonka Tesáre Nemečky Kulháň Ranč pod babicou iné................................................................................................................................... 12. Máte záujem o spoznávanie miestnych kultúrnych a historických pamiatok áno nie

13. Ktorú prírodnú, kultúrno-historickú pamiatku ste už navštívili? Topoľčiansky hrad Oponický hrad Oponický kaštieľ Apponyiho poľovnícke múzeum jaskyňa Čertova pec Lovecký kaštieľ na Duchonke

14. Aké druhy aktivít by ste uvítali vo Vašom okolí? (môžete označiť viac možností) viac kultúrnych podujatí viac zábavných/hudobných podujatí viac organizovaných zájazdov viac športových podujatí viac turistických/cykloturistických podujatí viac podujatí pre deti iné..........................................................................................................................................

15. Ovplyvňuje Vaše rozhodnutie rekreovať sa mimo Vášho bydliska cena ponúkaných služieb? áno nie

16. Myslíte si, že náklady spojené s rekreáciou mimo Vášho bydliska sú privysoké? áno ako kde nie nemyslím si to

17. Aké ubytovanie preferujete počas Vašej účasti na rekreácii? kvalitný, moderný a dobre vybavený hotel uspokojím sa aj s priemerným penziónom súkromné chaty uprednostňujem stanovanie

18. Boli ste vždy spokojný s poskytnutými službami v rekreačných strediskách a zariadeniach počas rekreácie v okrese Topoľčany? áno, vždy viackrát áno, menej krát nie viackrát nie, menej krát áno nie, nebol som nikdy spokojný

19. Boli by ste ochotní prenajímať izbu, alebo časť svojho domu pre turistov? áno nie

Vyhodnotenie a grafické spracovanie dotazníkového prieskumu

Tab. 1 Počet a rozdelenie respondentov podľa pohlavia, vekovej kategórie a dosiahnutého vzdelania

   

Počet respondento

v

Počet respondentov

(v %)

Pohlavie mužské 38 43,18ženské 50 56,82

Veková kategória

do 15 0 0,0016-29 28 31,8230-49 35 39,7750-59 23 26,1460+ 2 2,27

Dosiahnuté vzdelanie

základné 0 0,00stredné odborné 22 25,00

úplné stredné odborné 20 22,73vyššie odborné 13 14,77vysokoškolské 25 28,41

Zdroj: vlastné spracovanie, 2011

V uvedenej tabuľke môžeme vidieť, že dotazníkového prieskumu sa zúčastnilo 88

respondentov, z toho 50 žien a 38 mužov. Najväčšie zastúpenie má veková kategória od 30 do

49 rokov – 35 respondentov (39,77%), ďalej nasleduje veková kategória 16-29 (31,82%), 50 –

59 (26,14%) . V kategórii nad 60 rokov sa zúčastnili 2 respondenti. Vo vekovej kategórii do

15 rokov sa nezúčastnil ani jeden respondent. Najčastejšie dosiahnuté vzdelanie

u respondentov bolo vysokoškolské vzdelanie - 25 respondentov (28,41%), stredné odborné

vzdelanie (25%), úplné stredné vzdelanie (22,73%) a vyššie odborné vzdelanie (14,77).

Základné vzdelanie sa nevyskytlo v dotazníkovom prieskume ani raz.

Ako nám ukázal prieskum, väčšina respondentov trávi svoj voľný čas počas týždňa

pasívnym oddychom, čiže pozeraním TV, prácou pri počítači, alebo leňošením (35

respondentov). 23 opýtaných odpovedalo, že športuje, pričom najčastejší druh športu bol

futbal, tenis a lyžovanie. Pri tejto otázke treba zdôrazniť, že iba 2 respondenti navštevujú

kultúrne podujatia.

Podstatná časť rekreácie sa uskutočňuje počas víkendov, alebo počas dní pracovného

pokoja. Preto sme sa v dotazníkovom prieskume zaujímali aj o to, ako trávia svoj voľný čas

počas sviatkov naši respondenti. Tí vo väčšine prípadoch vyhľadávajú kúpaliská, aquaparky,

kúpele (27 respondentov), alebo rekreačné strediská (23 respondentov), čo môžeme vidieť aj

v nasledujúcom grafe. 14 respondentov trávi svoj voľný čas na chate (14 respondentov), alebo

doma (11 respondentov).

Graf 1 Najčastejšie miesto na rekreáciu počas sviatkov

9

23

1427

4 11

navštevujem spoločensko-kultúrne podujatianavštevujem rekreačné strediskána chatekúpele, kúpaliská, aquaparkynavštevujem kultúrne a historické pamiatkynevyhľadávam rekreáciu mimo domu

Zdroj: vlastné spracovanie, 2011

Respondenti v našom prieskume odpovedali aj na otázku, aké prostredie si vyberajú pre

svoju rekreáciu. Či uprednostňujú hlučnejšie prostredie, resp. skupinovú rekreáciu, alebo

naopak tiché prostredie, resp. individuálnu rekreáciu. Až 53 respondentov pre svoju rekreáciu

uprednostňuje hlučnejšie prostredie – skupinovú rekreáciu, čo pravdepodobne vyplýva

z vekového zloženia respondentov.

Súčasťou vidieckeho cestovného ruchu je aj turistika a pobyt v prírode. Pri otázke ako

často navštevujú respondenti prírodu, alebo les počas roka, odpovedalo až 68 respondentov,

že prírodu, alebo les navštevujú len zriedkavo. Najobľúbenejším ročným obdobím pre

prechádzky v prírode bola jar (48 respondentov) a leto (26 respondentov).

Rozhodujúcim faktorom pri výbere miesta rekreácie je aj jeho vzdialenosť od miesta

bydliska respondenta. Tento fakt potvrdil aj náš prieskum. Z celkového počtu respondentov

odpovedalo kladne na otázku, či ovplyvňuje ich rozhodnutie rekreovať sa vzdialenosť

rekreačného priestoru od miesta trvalého bydliska 67 respondentov. Najčastejším dopravným

prostriedkom na prepravu účastníkov cestovného ruchu je osobný automobil, ktorým sa na

miesto rekreácie dopravuje až 69 opýtaných. 10 odpovedali, že chodia peši a 6 na bicykli.

Značná časť rekreácie v rámci okresu sa uskutočňuje práve v lete, a to z dôvodu

nedostatočného vybavenia pre zimnú rekreáciu v okrese. Preto sme sa respondentov

v prieskume opýtali, ktoré činnosti najradšej vykonávajú vo svojom voľnom čase v lete.

Najobľúbenejšou činnosťou bolo práve kúpanie, plávanie, opaľovanie (54 respondentov),

ďalej cykloturistika (26 respondentov), prechádzky v prírode (18 respondentov), športovanie

a pobyt na chate (16 respondentov) a kempovanie (12 respondentov). Výsledky môžeme

vidieť aj v zobrazenom grafe.

Graf 2 Najobľúbenejšie činnosti počas leta

18 6 16

12

54

2

2616

14

prechádzky v prírode zber lesných plodov, húb, liečivých bylínpobyt na chatekempovanie, stanovaniekúpanie – plávanie, slnenie

Zdroj: vlastné spracovanie, 2011

Najvyhľadávanejšími činnosťami u respondentov v zimnom období je lyžovanie (47

respondentov), prechádzky (14 respondentov), sánkovanie (13 respondentov), kúpanie

v termálnych vodách (10 respondentov).

Rozhodujúcim a zároveň negatívnym faktom zisteným v našom prieskume je to, že viac

ako polovica respondentov cestuje za rekreáciou mimo okres Topoľčany (45 respondentov),

čo znamená, že stále existujú značné nedostatky v materiálno-technickej základni v oblasti

cestovného ruchu a okres nie je pre potenciálnych rekreantov dostatočne atraktívny ako

cieľové miesto pre rekreáciu. Z celkového počtu 88 respondentov iba 25 odpovedalo, že sa

rekreuje v okrese Topoľčany. 18 respondentov cestuje za rekreáciou do zahraničia.

Dotazníkový prieskum nám potvrdil, že dominantou v oblasti cestovného ruchu v rámci

okresu je rekreačné stredisko Duchonka. Ako vidíme na nasledujúcom grafe, najobľúbenejším

rekreačnými strediskom je práve Duchonka, ktorú uprednostnilo 29 respondentov.

Obľúbeným rekreačným strediskom v posledných rokoch je rekreačné stredisko Tesáre, ktoré

si pre svoju rekreáciu vybralo 22 respondentov. Ranč pod Babicou pre svoju rekreáciu

uprednostňuje 20 respondentov, Kulháň 13 respondentov a na poslednom mieste je vodná

priehrada Nemečky (4 respondenti). Zistené výsledky sme znázornili aj graficky

v nasledujúcom grafe.

Graf 3 Uprednostňované rekreačné stredisko/zariadenie

29

224

13

20

Duchonka Tesáre Nemečky Kulháň Ranč pod babicou

Zdroj: vlastné spracovanie, 2011

Ďalším negatívnym faktorom zisteným v prieskume je to, že ľudia nejavia záujem

o spoznávanie kultúrnych a historických pamiatok. Z celkového počtu respondentov iba 28

odpovedalo kladne na otázku, či majú záujem o spoznávanie miestnych kultúrnych

a historických pamiatok.

Medzi historické dominanty v okrese Topoľčany patrí jednoznačne Topoľčiansky hrad, čo

potvrdili aj respondenti svojimi odpoveďami. Až 62 z nich odpovedalo, že už niekedy

Topoľčiansky hrad navštívili. 32 respondentov navštívilo aj jaskyňu Čertova pec, Oponický

hrad navštívilo 21 respondentov, Oponický kaštieľ 18 respondentov, najmenej z respondentov

(9) už niekedy navštívilo aj Apponyiho poľovnícke múzeum.

Graf 5 Návšteva prírodnej, kultúrno-historickej pamiatky

62

21

189

32

14

Topoľčiansky hrad Oponický hrad Oponický kaštieľ Apponyiho poľovnícke múzeumjaskyňa Čertova pec Lovecký kaštieľ na Duchonke

Zdroj: vlastné spracovanie, 2011

Pre úspešný rozvoj cestovného ruchu a vidieckeho cestovného ruchu je potrebné zamerať

sa na potreby a očakávania potenciálnych zákazníkov. Preto sme sa zaujímali o to, aké druhy

aktivít by respondenti uvítali vo svojom okolí. Najčastejšou odpoveďou boli zábavné, resp.

hudobné podujatia, ktorú označilo až 43 respondentov. 27 respondentov by uvítalo vo svojom

okolí rôzne podujatia pre deti, 22 respondentov označilo viac športových podujatí, viac

turistických, resp. cykloturistických podujatí označilo 19 respondentov, viac kultúrnych

podujatí označilo13 respondentov a 7 respondentov uviedlo viac organizovaných zájazdov.

Pri rozhodovaní účastníkov cestovného ruchu o mieste rekreácie je dôležitá aj cena

ponúkaných služieb. Väčšina respondentov (72) odpovedala na otázku, či ovplyvňuje ich

rozhodnutie rekreovať sa mimo miesta bydliska cena ponúkaných služieb kladne.

Pozitívnym zistením v dotazníkovom prieskume je fakt, že väčšina respondentov bola

s ponúknutými službami počas rekreácie spokojná. Ani jeden respondent neoznačil možnosť,

že s ponúknutými službami nebol nikdy spokojný.

K vidieckemu cestovnému ruchu neodmysliteľne patrí aj ubytovanie v súkromí. Naša

posledná otázka bola zameraná na zistenie záujmu domáceho obyvateľstva o poskytovanie

ubytovania pre účastníkov cestovného ruchu v ich vlastných príbytkoch. Bohužiaľ iba 17

obyvateľov by bolo ochotných ponúknuť na prenájom pre turistov svoju izbu, alebo časť

svojho domu. Je to klasický prípad, ktorý svedči o neochote domáceho obyvateľstva zapájať

sa do rozvoja svojho okresu, aj napriek tomu, že by to aj pre nich samotných znamenalo

určitý finančný prínos.

Príloha 2 Rekreačné stredisko Duchonka

Obr.1 Pohľad na vodnú nádrž Duchonka Obr. 2 Mapa Slovenska s lokalizáciou rekreačného

strediska Duchonka

Foto: Trenčianská, 2010 Zdroj: Detský tábor Duchonka Land na mape, 2011

Obr. 3 Mapa cykloturistických trás v okolí rekreačného strediska Duchonka

Zdroj:Cykloturistické trasy, 2010

Obr. 4 Náučný chodník Duchonka – Kulháň Obr. 5 Náučný chodník Obr. 6 Lovecký kaštieľ na Duchonke

s vyznačenými stanovišťami Duchonka – Kulháň

Zdroj: Naučný chodník Duchonka – Kulháň, 2009 Foto: Trenčianská, 2011 Foto: Trenčianská, 2011

Príloha 3 Obec Bojná

Obr.1, 2 Archeologické náleziská na katastrálnom území obce Bojná Obr. 3 Stála expozícia archeologických

nálezov v Bojnej

Foto:Pieta, 2010 Zdroj: Expozícia archeologických nálezov v obci Bojná, 2010

Obr. 4 – 10 Archeologické nálezy z Bojnej

Zdroj: Dejiny obce Bojná, 2010

Ranč pod Babicou

Obr. 11 Westernové mestečko Obr. 12 Relaxačná pyramída

Zdroj: Kolekcia Ranč – exteriér, 2010 Zdroj: Kolekcia Ranč – exteriér, 2010

Obr.13 Rybníky s možnosťou rybolovu Obr. 14 Zvieratá na ranči

Zdroj: Kolekcia Ranč – exteriér, 2010 Zdroj: Kolekcia Zvieratá na ranči, 201

Príloha 4

Obr. 1 Náučný chodník Považský Inovec- Bojná Obr. 2 Náučný chodník Považský Inovec- kaštieľ a rotunda

Zdroj: Náučný chodník Považský Inovec, 2010 Zdroj: Náučný chodník Považský Inovec, 2010

Obr. 3 Náučný chodník Považský Inovec - Marhát Obr. 4 Náučný chodník Považský Inovec - Radošina

Zdroj: Náučný chodník Považský Inovec, 2010 Zdroj: Náučný chodník Považský Inovec, 2010

Príloha 5 Obec Radošina

Obr. 1 Jaskyňa Čertova pec - vnútorný pohľad Obr. 2 Vchod do jaskyne Obr. 3 Renesančný kaštieľ v obci Radošina

Zdroj: Čertova pec, 2008 Zdroj: Jaskyňa Čertova pec, 2010 Zdroj: Kaštieľ, 2009

Príloha 6 Obec Podhradie

Obr. 1 Topoľčiansky hrad Obr. 2 Podujatie Otvorenie kultúrneho leta

Zdroj: Topoľčiansky hrad, 2011 Zdroj: Otvorenie kultúrneho leta, 2009

Obr. 3 Vystúpenie šermiarov počas podujatia

Otvorenie kultúrneho leta

Zdroj: Otvorenie kultúrneho leta, 2009

Obr. 4 -7 Topoľčiansky hrad pred a po rekonštrukcii Obr. 8 - 11 Topoľčiansky hrad pred a po rekonštrukcii

Zdroj: Fábry, 2010 Zdroj: Fábry, 2010 Zdroj: Fábry, 2010 Zdroj: Fábry, 2010

Zdroj: Fábry, 2010 Zdroj: Fábry, 2010 Zdroj: Fábry, 2010 Zdroj: Fábry, 2010

Príloha 7 Obec Tesáre

Obr. 1 Popis rekreačného areálu Tesáre

Zdroj: Rekreačné stredisko Tesáre, 2010

Príloha 8 Obec Oponice

Obr. 1 Oponický hrad Obr. 2 Apponyiho poľovnícke múzeum

Zdroj: Oponice, 2011 Zdroj: Oponice, 2011

Obr. 3 Veľký renesančný kaštieľ po rekonštrukcii Obr. 3 Veľký renesančný kaštieľ pred rekonštrukciou

Foto: Malý, 2010 Zdroj: Oponice, 2003