SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA2118985

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

IMPLEMENTÁCIA OPATRENÍ POLITIKY ROZVOJA

VIDIEKA VO VYBRANOM REGIÓNE SR

2010 Júlia Bucová, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

ERROR: REFERENCE SOURCE NOT FOUND VYBRANOM

REGIÓNE SRDiplomová práca

Študijný program: Regionálny rozvoj

Študijný odbor: 3.3.5. Verejná správa a regionálny rozvoj

Školiace pracovisko: Katedra európskych štúdií

Školiteľ: doc. Ing. Pavol Schwarcz, PhD.

Nitra, 2010 Júlia Bucová, Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Júlia Bucová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Implementácia opatrení politiky rozvoja vidieka vo vybranom regióne SR“

vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 24. apríla 2010

Júlia Bucová

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi doc. Ing. Schwarzcovi, PhD. za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a  pripomienky pri vypracovaní mojej

diplomovej práce.

Abstrakt

Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka sú významnou oblasťou v celej Európskej

únii. Politika rozvoja vidieka je druhým pilierom Spoločnej poľnohospodárskej politiky

a zároveň jej hlavným nástrojom uplatňovaným v celej Európe. Hlavným cieľom tejto

diplomovej práce je charakterizovať a analyzovať implementáciu opatrení politiky

rozvoja vidieka v Košickom kraji v skrátenom programovacom období 2004-2006.

Parciálnymi cieľmi je charakterizovať programy prostredníctvom ktorých bola

vyplácaná finančná pomoc (Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj

vidieka 2004-2006 a Plán rozvoja vidieka SR 2004-2006) a tiež zhodnotiť projekty

v rámci týchto programov v Košickom kraji v komparácii s ostatnými krajmi Slovenska.

Výsledky poukazujú na veľkú rozdielnosť rozloženia finančných zdrojov v rámci

jednotlivých programov v sledovanom programovacom období. Napriek tomu, že

prostredníctvom SOP PaRV 2004-2006 bolo v Košickom kraji schválených najviac

projektov, celkovo najviac investičných prostriedkov bolo alokovaných na západ a juh

Slovenska. V rámci Plánu rozvoja vidieka SR 2004-2006 bol Košický kraj druhým

najúspešnejším v počte schválených projektov a najviac investičných prostriedkov bolo

koncentrovaných do východných a severných častí Slovenska. V Košickom kraji, tak

ako aj ostatných krajoch Slovenska, priame platby prevyšovali investičné dotácie. To

znamená, že priame platby boli v štruktúre podpornej politiky dominantné.

Kľúčové slová: Politika rozvoja vidieka, implementácia, Sektorový operačný program

Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka 2004-2006, Plán rozvoja vidieka 2004-2006.

Abstract

Agriculture and rural development are distinguished areas in the whole

European Union. The Rural Development Policy is the second pillar of the Common

Agricultural Policy and its main instrument applied in the whole Europe. The main aim

is to characterize and analyze an implementation of measures of the Rural Development

Policy in Košice region in short programming period 2004-2006. Partial aims are to

characterize the programs through which were realized payments of benefits (Sector

oprational programe Agriculture and Rural Development 2004-2006 and Plan of Rural

Development 2004-2006) and to valuate projects within the frame of these programs, in

Košice region in comparation with other regions of Slovakia. The reasults point to a big

differece in allocation of financial recources within the frame of various programs in

monitored period. In spite of the fact that through the Sector oprational programe

Agriculture and Rural Development 2004-2006 Košice region had the biggest number

of approved projects, in all, the most of investment payments were allocated to the west

and south of Slovakia. Through the Plan of Rural Develompment 2004-2006 was

Košice region the second most successful in number of approved projects and the most

of investment payments were concentrated to the east and north parts of Slovakia. In

Košice region as well as in other regions of Slovakia the direct payments were above

investment subsidy. It means that the direct payments were dominant in the structure of

supporting policy.

Key words: Rural Development Policy, implementation, Sector oprational programe

Agriculture and Rural Development 2004-2006, Plan of Rural Development 2004-2006.

Obsah

Obsah................................................................................................................................6

Zoznam skratiek a značiek ............................................................................................8

Úvod..................................................................................................................................9

1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí.....................................10

1.1 Vznik a vývoj Spoločnej poľnohospodárskej politiky.........................................10

1.2 Dôvody vzniku reforiem Spoločnej poľnohospodárskej politiky........................13

1.3 Definícia pojmu „vidiek“.....................................................................................14

1.4 Politika rozvoja vidieka........................................................................................15

1.5 Reformy politiky rozvoja vidieka........................................................................19

1.5.1 Agenda 2000.................................................................................................19

1.5.2 Luxemburská reforma...................................................................................22

1.6 Finančný rámec politiky rozvoja vidieka.............................................................25

1.6.1 Financovanie rozvoja vidieka.......................................................................25

1.6.2 Programovacie obdobie 2000-2006..............................................................25

1.6.3 Skrátené programovacie obdobie 2004-2006...............................................26

1.6.4 Programovacie obdobie 2007-2013..............................................................28

2 Cieľ práce.................................................................................................................29

3 Metodika práce a metódy skúmania......................................................................30

4 Výsledky práce.........................................................................................................31

4.1 Prírodno-geografická a ekonomická charakteristika Košického kraja.................31

4.1.1 Ekonomika vidieka Košického kraja............................................................33

4.2 Možnosti podpory rozvoja vidieka v rokoch 2004-2006.....................................34

4.2.1 Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.............35

4.2.1.1 Opatrenie 1.1 Investície do poľnohospodárskych podnikov.......................38

4.2.2 Plán rozvoja vidieka SR 2004-2006.............................................................43

4.3 Podniková analýza Poľnohospodárskeho družstva v Kluknave..........................46

4.3.1 Vznik a história podniku..............................................................................46

4.3.2 Predmet a zameranie činnosti a ekonomické prostredie PD v Kluknave.....47

4.3.2.1 Podnikové ciele............................................................................................48

4.3.3 Organizačná a riadiaca štrukúra...................................................................49

4.3.4 Výrobný plán................................................................................................49

4.3.4.1 Charakteristika prírodných podmienok.......................................................49

4.3.4.2 Charakteristika geologických a pôdnych pomerov...............................49

4.3.4.3 Štruktúra výroby a ekonomická efektívnosť podniku...........................50

4.3.4.4 Potreba technických inovácií................................................................52

4.3.4.5 Riziká....................................................................................................52

4.3.5 SWOT analýza podniku................................................................................52

4.3.6 Priame podpory pre PD v Kluknave za roky 2004-2006..............................53

4.3.7 Výsledok hospodárenia PD v Kluknave za roky 2004-2009........................54

4.4 Realizácia projektu s názvom Nákup špeciálnych vozidiel.................................54

4.4.1 Základné informácie o projekte....................................................................54

4.4.2 Ciele a aktivity projetku...............................................................................55

4.4.3 Zdroje financovania oprávnených nákladov projektu..................................55

4.4.4 Využitie uvedených finančných prostriedkov..............................................56

4.4.5 Materiálové zabezpečenie výroby................................................................56

4.4.6 Marketingový plán........................................................................................57

4.4.6.1 Základná úloha marketingu PD v Kluknave.........................................57

4.4.6.2 Produkty PD v kluknave.......................................................................57

4.4.6.3 Cieľová skupina zákazníkov.................................................................57

4.4.6.4 Hodnotenie kvality sortimentu..............................................................58

4.4.6.5 SWOT analýza projektu........................................................................58

4.4.6.6 Cenová stratégia, konkurencia, reklama...............................................58

4.4.7 Zhodnotenie prínosu projektu pre PD v Kluknave.......................................59

Záver a návrh na využitie poznatkov..........................................................................60

Zoznam použitej literatúry...........................................................................................63

Prílohy............................................................................................................................69

Zoznam skratiek a značiek

EAGGF Európsky poľnohospodársky záručný a garančný fond

EHS Európske hospodárske spoločenstvo

EPFRV Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka

EPZF Európsky poľnohospodársky záručný fond

ES Európske spoločenstvo

EÚ Európska únia

FIFG Finančný nástroj pre usmernenie rybolovu

ha hektár

HDP Hrubý domáci produkt

kol. kolektív

mil. milión

mld. miliarda

MP SR Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

PD Poľnohospodárske družstvo

POP Platba na plodiny pestované na ornej pôde

PPA Pôdohospodárska platobná agentúra

PPF Poľnohospodársky pôdny fond

PRV Plán rozvoja vidieka

SAPARD Špeciálny prístupový program pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

SAPS jednotná platba na plochu

SOP PaRV Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

SPP Spoločná poľnohospodárska politika

SR Slovenská republika

ŠÚ SR Štatistický úrad Slovenskej republiky

8

Úvod

Obrysy pôvodnej Spoločnej poľnohospodárskej politiky boli vytvorené už

v roku 1962. Krajiny, z ktorých sa vtedy Spoločenstvo skladalo, nemali dostatok

poľnohospodárskych výrobkov a prechádzali fázou silného ekonomického rastu.

Od 70-tych rokov prebiehali v poľnohospodárstve štrukturálne zmeny. Toto

obdobie je charakteristické nasýtením trhov. Ekonomický a technický pokrok,

z ktorého profitovalo aj poľnohospodárstvo, sa prejavil vo svete. Dôsledkom bol

prebytok ponuky nad dopytom vo vyspelých ekonomických krajinách. Táto situácia si

vyžadovala zavedenie radu reforiem.

Od roku 1992 sa nevyhnutne realizovala nová SPP. Jej dôsledky sa prejavili

tým, že trhy nadobudli istú rovnováhu. V poľnohospodárstve krajín strednej

a východnej Európy ako aj Slovenska dochádzalo k výraznému poklesu výroby.

Politika rozvoja vidieka EÚ sa vyvíjala ako súčasť SPP od politiky zaoberajúcej

sa štrukturálnymi problémami poľnohospodárskeho odvetvia po politiku riešiacu mnohé

úlohy poľnohospodárstva v spoločnosti, hlavne problémy v rámci širšieho vidieckeho

kontextu. Začiatkom 90-tych rokov bola politika rozvoja vidieka popri

poľnohospodárskej politike orientovanej na produkciu skôr doplnkom. Po prvej

európskej konferencii o rozvoji vidieka v Corku, iniciovanej komisárom Fischlerom

v polovici 90-tych rokov, nasledovalo v roku 1999 prijatie významnej reformy SPP

Agendy 2000. Táto reforma ustanovila politiku rozvoja vidieka ako druhý pilier SPP,

aby dopĺňala ďalšiu reformu trhovej politiky.

Po Agende 2000 nasleduje ďalšia významná reforma - Luxemburská reforma

schválená v roku 2003. Zásadným spôsobom mení financovanie v poľnohospodárstve

s cieľom zlepšenia trhovej orientácie poľnohospodárstva.

V súčasnosti je SPP jednou z najintegrovanejších politík Únie s veľkými

finančnými transfermi medzi jednotlivými krajinami. Vyvíja úsilie na harmonizovanie

vlád, parlamentov, politických strán, akademických a výskumných inštitúcií a ďalších

nositeľov v súkromnej a verejnej sfére na národnej a medzinárodnej úrovni. Druhý

pilier SPP – politika rozvoja vidieka je dnes prepojená s veľkým počtom ďalších politík

určovaných na úrovni EÚ. Do rúk jednotlivých členských štátov a regiónov je

zverovaný významný podiel kontroly nad rozvojom vidieka. Ide o veľkú zodpovednosť,

keďže je rozvoj vidieka veľmi dôležitou politickou oblasťou.

9

1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí

1.1 Vznik a vývoj Spoločnej poľnohospodárskej politiky

1960-1970Podolák – Stehlo (2001) uvádzajú, že dôvody pre vznik Spoločnej

poľnohospodárskej politiky boli i vo výrazných rozdieloch najmä:

▪ vtedajšej agrárnej zamestnanosti

▪ diferencovaný podiel zamestnanosti poľnohospodárstva na HDP

▪ diferencovaná miera sebestačnosti potravín a nedostatok potravín ako dôsledok

„studenej vojny“ a ďalšie príčiny.

Lipková (2004) hovorí, že hoci bola Spoločná poľnohospodárska politika

vytvorená pred viac ako 40 rokmi, aj v súčasnej podobe predstavuje najvýznamnejšiu

spoločnú politiku EÚ. Prvý návrh Európskej komisie na zriadenie takejto politiky bol

predložený 30.júna 1960. Vtedajších 6 členských štátov chcelo vytvorením jednotného

poľnohospodárskeho trhu zabezpečiť stabilitu v tomto sektore ekonomiky.

Spoločenstvo malo prakticky nedostatok všetkých poľnohospodárskych výrobkov,

pričom krajiny prechádzali fázou silného hospodárskeho rastu a zvyšovania kúpnej sily

obyvateľstva.

Podľa Pokrivčáka (2002) počiatok spoločných poľnohospodárskych politík

siaha do obdobia zakladania Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS v roku

1957). Podľa Rímskej zmluvy členské štáty EHS medzi sebou navzájom odstránili

kvantitatívne obmedzenia obchodu a clá na poľnohospodárske produkty. Obchodovanie

so zvyškom sveta sa vyznačovalo používaním spoločných externých ciel. Ďalším

významným krokom vo vývoji CAP bolo vytvorenie spoločného trhového poriadku

(Common Market Organization) pre obilniny v roku 1962. Poriadok pozostával

z cieľovej, intervenčnej ceny, prahovej ceny, z exportných dotácií, z ciel a dotácií

vzťahujúcich sa na poľnohospodárske komponenty spracovaných výrobkov

a z finančnej solidarity.

Šťahel (2002) uvádza, že od roku 1962 Spoločná poľnohospodárska politika

zaznamenala viacero reforiem. Aj v poslednom čase sa intenzívne diskutuje o zmenách

priorít i cieľov SPP v súvislosti so zrušením tradičnej väzby medzi výškou dotácií

a výškou produkcie, rozšírením Únie a dôraz sa kladie aj na potravinovú bezpečnosť,

životné prostredie a trvalo udržateľné poľnohospodárstvo.

10

Šimo (2006) hovorí o vývoji SPP ako o zložitom a komplikovanom, vzhľadom

na milióny európskych poľnohospodárov a spotrebiteľov. Predmetom bolo udržanie sa

a cieľavedomé rozvíjanie na báze trvale udržateľného poľnohospodárstva.

Bolo treba modernizovať poľnohospodárske formy, čo podnietilo vznik nových

priemyselných činností ako sú mechanizácia, technologické strojové systémy hnojenia,

kŕmenia hospodárskych zvierat, ale aj spracovateľského priemyslu, distribučných

systémov a ďalších odvetví ekonomických činností.

V počiatkoch šesťdesiatych rokov nastáva expanzia poľnohospodársko-

potravinárskeho komplexu. Zvyšovanie výroby agro-potravinárskych produktov je

dôsledok podpory genetických zdrojov rastlinných a živočíšnych druhov, skvalitňovania

poľnohospodárskej mechanizácie, ale aj manažérskej práce a marketingových prístupov

k manažmentu. EÚ sa stala druhým najväčším poľnohospodárskym dovozcom.

SPP sa vytvorila ako základný stavebný kameň európskej štruktúry

z politických, ako i ekonomických dôvodov. Osobitne to zdôrazňuje:

vôľu zjednotiť Európu po II. svetovej vojne,

zabezpečiť potravinovú nezávislosť,

ekonomická jednota je predpokladom politickej jednoty.

Bílý (2006) hovorí, že kríza EHS z roku 1965 vypukla síce v súvislosti

s riešením otázok poľnohospodárskych, avšak týkala sa predovšetkým inštitúcií EHS,

ich povahy z hľadiska surpanacionality. Poľnohospodárska integrácia v rámci EHS sa

javila ako sa javila ako zvláštny, obtiažny a zložitý proces, ktorý narážal na špecifické

rysy poľnohospodárstva a na politické a záujmové prekážky. Preto v priebehu

postupného vytvárania EHS ako colnej a hospodárskej únie bola každá kríza spojená

s problémami integrácie poľnohospodárstva.

1970-1992

Podľa Bandlerovej – Rumanovskej a i. (2003) sú roky 1970-1980

charakteristické nasýtením trhov, poškodením preferencií Spoločenstva a absenciou

menového poriadku. Ekonomický a technický pokrok, z ktorého profituje

poľnohospodárstvo, sa netýkal iba Európy. Transformuje poľnohospodárstvo

v mnohých iných krajinách a spôsobuje mierne, ale stále zvyšovanie ponuky.

V priebehu desaťročia prešlo Spoločenstvo od deficitu k sebestačnosti. Hoci sa

Spoločenstvo stalo druhým najväčším vývozcom poľnohospodárskych produktov, stále

zostáva najväčším dovozcom.

11

Kolísanie meny ohrozuje stabilitu nevyhnutnú pre dobrý chod SPP. Pretože

neexistuje spoločná európska mena, spoločné poľnohospodárske ceny sú až do roku

1979 stanovené v jednotke Spoločenstva: účtovná jednotka (UC-UJ), a potom po

zavedení Európskeho menového systému (EMS) v ECU. Tieto ceny sa potom

prevádzajú na národné meny.

Šimo (2006) hovorí, že roky 1980-1990 sú v znamení prebytkov. Aj v EÚ

dochádza k prebytkom poľnohospodárskych komodít, čo je dôsledok nerovnováhy

medzi ponukou a dopytom. Výrazne sa zvýšili zásoby obilia, mlieka a vína, kde objem

výmery stagnuje. Uvedená situácia požaduje regulácie na úrovni rozpočtov a ovládania

trhov. Úpravy smerujú najmä na cenovú politiku – zmrazovanie cien až ich znižovanie,

obmedzenie záruk štátneho vplyvu vrátane obmedzenia množstva (mlieko a iné).

V nadväznosti na obmedzovania sa začínajú uplatňovať stabilizačné opatrenia.

Rozšírenie spoločenstva o južné krajiny si vynútilo posilnenie prvkov pre rozvoj vidieka

a regiónov.

Kadlečíková – Kapsdorfer (2001) uvádzajú, že do osemdesiatych rokov

zostávali výdaje na SPP dominantné a to aj napriek tomu, že v priebehu tejto dekády

boli silné tlaky znížiť práve tieto výdaje ES. Dohoda bola dosiahnutá v roku 1984 na

summite Komisie vo Fontainbleau. V marci 1984 bolo dohodnuté zníženie podpory

poľnohospodárskych cien o 0,5% a bol zavedený systém kvót a garantovaných

prahových cien. Tieto opatrenia si kládli za cieľ zníženie nadprodukcie v

poľnohospodárstve. Výsledkom reforiem bol v tomto období pokles objemu

prostriedkov vynaložených na SPP a to na úroveň 70% z celkového rozpočtu.

Prijatie JEA malo niekoľko podstatných dôvodov pre preferencie Spoločenských

politík ES. Boli definované ďalšie priority spoločných politík ES a to predovšetkým v

oblasti ekológie, výskumu a vývoja. Bolo však jasné, že pokiaľ nebudú k dispozícii

nové vlastné zdroje ES, prostriedky budú čerpané na úkor SPP. V roku 1987 Európska

komisia predložila návrh (DELORS I.), ktorý predpokladal navýšenie zdrojov rozpočtu

do roku 1992. Ďalej bol vytvorený strop pre vlastné zdroje rozpočtu, ktorý bol

stanovený na 1,2% HDP ES a bol predložený plán príjmov a výdajov rozpočtu ES na

roky 1988 -1992.

Podolák – Stehlo (2001) hovoria, že etapa v rokoch 1985 – 1992 znamená plne

integrovaný trh, vo väčšine komodít dovŕšenie sebestačnosti, realizácia neprimeraného

protekcionizmu a integračné zväčšovanie ekonomického potenciálu, ekonomickej sily

a ekonomickej úrovne v poľnohospodárstve krajín EÚ. Riešenie problémov

12

protekcionizmu medzi krajinami EÚ a ďalšími svetovými producentmi prináša

i nezhody, vstupujúce do diferencovanej úrovne proexportnej politiky a neprimeranej

subvenčno-dotačnej náročnosti.

Podľa Lipkovej – Porubského (2003) pôvodné ciele deklarované pre oblasť

SPP v Rímskej zmluve sa sčasti dosiahli. EÚ dosiahla sebestačnosť vo väčšine

potravinových výrobkov. Od roku 1980 do roku 1993 sa objem poľnohospodárskej

produkcie členských štátov EÚ zvýšil o 46 % a v rovnakom období klesla zamestnanosť

v poľnohospodárstve o 33 %. Poľnohospodárska produkcia v členských štátoch EÚ

vykazuje chronickú nadprodukciu. Náklady na SPP zostávajú stále vysoké a výrazne

zväčšujú rozpočet EÚ.

1.2 Dôvody vzniku reforiem Spoločnej poľnohospodárskej politiky

Európske spoločenstvo prechádza od svojho vzniku vývojom spojeným

s rozširovaním počtu členov. Každé doterajšie rozširovanie prinieslo reformy celkového

rozpočtu, zmeny v inštitúciách a nové opatrenia k zaisteniu fungovania Únie

(Kadlečíková, 2001).

Boel (2006) uvádza, že reformy SPP predstavujú významný prínos pre

Lisabonskú stratégiu. Potrebujeme inovatívny farmársky sektor, ktorý sa s dôverou

pozerá do budúcnosti.

Musíme zabezpečiť také vidiecke prostredie, aké chce Európa. A musíme

zachovať rôznorodosť farmárskych štruktúr. Naša politika musí naďalej zlepšovať

trhovú orientáciu, konkurencieschopnosť a udržateľnosť.

Podľa Konečného (2004) reformy CAP v rokoch 1992, 1999 a 2003 zmenili

spôsob dotovania poľnohospodárstva v EÚ. Hlavný trend reforiem bol v odstraňovaní

garantovaných cien a v čiastočnej kompenzácii farmárov priamymi platbami.

Nahradenie dotácie ceny podporou v priamych platbách, bolo spojené

s postupným zavádzaním motivačných platieb, cielených na ochranu ŽP, diverzifikáciu

vidieckych aktivít, modernizáciu a podporu mladých farmárov poľnohospodárskeho

sektora. Od reformy CAP z r. 1999, sa tieto opatrenia súhrnne nazvali rozvoj vidieka,

alebo ináč – druhý pilier CAP.

Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (2006)

hovorí, že súčasné reformy SPP urobili veľmi veľa pre podporu otvorených

a konkurenčných trhov. Opatrenia rozvoja vidieka môžu pomôcť:

13

▪ zlepšiť informovanosť o dostupnosti a kvalite výrobkov;

▪ pri podpore farmárov predovšetkým v nových členských štátoch, aby sa prijali riadiace

systémy, ktoré lepšie reagujú na trhové trendy;

▪ pri podpore podnikavosti, ktorá je kľúčom k rozvoju dynamických farmárskych

podnikov – výmena najlepších postupov, poradenstvo v oblasti obchodných stratégií

a riadiacich systémov, plánovanie, zosieťovanie a riadenie;

▪ zvyšovať kvalitu výrobkov; Investície a školenia, súvisiace s modernou výrobou

a riadením, môžu výrazne rozšíriť možnosti a príležitosti pre malé firmy vo vidieckych

oblastiach.

Košč (2002) hovorí, že Spoločná poľnohospodárska politika dlhodobo deklaruje

potrebu výraznej reformy v správaní sa Únie k farmárom. Prax poukazuje na

skutočnosť, že tok peňazí do agrosektoru zo spoločného rozpočtu sa naďalej zvyšuje.

Bolo to zakotvené aj v Agende 2000 a je to tak aj v praxi, keď 50 % rozpočtu EÚ sa

rôznymi kanálmi dostáva práve na podporu farmárov a dnes aj inými skrytými formami

na rozvoj vidieka.

1.3 Definícia pojmu „vidiek“

Fáziková (1999) charakterizuje vidiek ako základný hospodársky a sociálny

model a podstatnú časť spoločenského systému.

Bakša (1996) uvádza, že „vidiek – vidiecky“ sú termíny, ktoré sa vzťahujú k

určitému typu rozmiestnenia populácie v priestore. Ako vidiecke sa označujú oblasti

alebo lokality s malým počtom a s nízkou hustotou obyvateľstva. Objektívnym

východiskom k definovaniu vidieka je rozdielny vývoj oblastí a sídiel, ku ktorému

dochádzalo v dôsledku nerovnomernosti prírodných a klimatických a v dôsledku

rozdielnych surovinových a "ľudských" zdrojov. Výsledkom bola diferenciácia v stupni

ekonomického, sociálneho a kultúrneho rozvoja vo vnútri jednej a tej istej spoločnosti.

Vidiek sa stáva bydliskom stále väčšieho počtu obyvateľov, ktorí s činnosťou v

poľnohospodárstve majú len málo spoločného. Vidiecka populácia sa mení v aglomerát

jednotlivcov, ktorých profesionálne zloženie je rôznorodé.

Maříková (2005) uvádza, že pojem vidiek v sebe zahrňuje celý komplex rôznych

prvkov, vzťahujúcich sa ku krajine, prírode, životnému prostrediu, histórii, kultúrnemu

dedičstvu, poľnohospodárstvu či k osídleniu. Všetky tieto prvky fungujú vo vzájomnej

väzbe, ovplyvňujú sa navzájom, a utvárajú tak vyvážený obraz vidieka.

14

Bárta (2006) za vidiek považuje predovšetkým priestor, v ktorom žijú a pracujú

ľudia. Na jednej strane je ohraničený mestom, na druhej strane divočinou.

Vidiek je územie bez pevných hraníc, územie premenlivé v čase i priestore. Jedná

sa o krajinu so sídlami, ktorá je odrazom súžitia človeka s prírodou (Cuhrová, 2003).

Podľa Maříkovej – Petruska - Vodákovej (1996) je vidiek synonymom

označenia pre priestor mimo mestskej lokality, vyznačuje sa nižšou hustotou

obyvateľov žijúcich predovšetkým na dedinách, orientáciou na poľnohospodársku

produkciu spojenú so zvýšenou závislosťou na prírode, vyššou sociálnou kontrolou,

menšou sociálnou heterogenitou, menšou variabilitou profesijných možností.

Šarafin (2006) vyjadril názor, že vidieckosť už nie je symbolom zaostalosti,

naopak sa stáva hodnotou lepšieho životného prostredia človeka. Vidiek na rozdiel od

mesta disponuje atmosférou prírody, má meradlo krajiny, ľudský rozmer života. Tieto

vlastnosti má vidiek tam, kde sú pracovné príležitosti. Hodnoty bývania na vidieku

prekonávajú vzdialenosti pracovnej dostupnosti, s bývaním na vidieku sa spája zvýšená

mobilita človeka. Vidieckosť je základným menovateľom kutúrnohistorického odkazu

dediny, ide o kultúrnu jedinečnosť prostredia.

1.4 Politika rozvoja vidieka

Kobidová - Závodszká (2005) opisujú stručný prierez vývoja politiky rozvoja

vidieka v 90-tych rokoch:

Začiatok 90-tych rokov: Poľnohospodárska politika bola orientovaná na

produkciu a politika rozvoja vidieka bola skôr doplnkom ako hlavným prvkom

poľnohospodárskej politiky. Od politiky rozvoja vidieka sa očakávalo, že bude

podporovať modernizáciu poľnohospodárstva prostredníctvom štrukturálnych zmien

a realizáciou doplnkových politík.

Konferencia v   Corku v   polovici 90-tych rokov: Komisár Fischler inicioval prvú

európsku konferenciu o rozvoji vidieka v írskom Corku, v novembri 1996. Deklarácia

z Corku vyzýva k jednoduchšej, integrovanejšej politike rozvoja vidieka.

Reforma SPP na základe Agendy 2000 (Berlín, marec 1999): Vznik politiky

rozvoja vidieka, ako druhého piliera SPP: politika rozvoja vidieka sa stala hlavným

nástrojom SPP, uplatňovanej na celom území Európy, s cieľom zvyšovať

konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva, integrovať environmentálne

záujmy a pripraviť rozšírenie. Zvýšila tiež finančnú podporu pre rozvoj vidieka.

15

Európska rada v   Göteborgu, jún 2001: SPP, vrátane politiky rozvoja vidieka, by

mala stále viac prispievať k udržateľnému rozvoju vidieckych oblastí.

Jednotná politika rozvoja vidieka: Na základe jedného nariadenia (nariadenie č.

1257/1999) bol vytvorený spoločný rámec pre nezávislú politiku rozvoja vidieka (druhý

pilier SPP), ponúkajúci členským štátom 22 opatrení, ktoré boli následne rozšírené na

26 opatrení.

Bokorová – Kobidová (2004) uvádzajú, že dohoda o reforme, dosiahnutá na

summite vedúcich predstaviteľov EÚ v marci 1999, ako súčasť stratégia „Agendy

2000“, bola hlavným medzníkom vo vývoji SPP, najmä pokiaľ ide o politiku rozvoja

vidieka. Reforma SPP – Agenda 2000 (Berlín, marec 1999) umožnila uplatňovať

politiku rozvoja vidieka vo všetkých vidieckych oblastiach EÚ. Spojila deväť nástrojov

do spoločného právneho rámca rozvoja vidieka (nariadenie Rady ES č. 1257/1999. A

navýšila finančné zdroje na rozvoj vidieka a zaviedla koncepciu 1. a 2. piliera SPP.

Podľa Belajovej – Balážovej (2004) politika rozvoja vidieka je vedomá

podpora, ktorú uskutočňujú ovplyvňovaním daností relevantných pre vidiek rôzne

spoločenstvá. Jedným z dôležitých cieľov politiky rozvoja vidieka je identifikovať,

rozvíjať a chrániť kľúčové prvky národného dedičstva lokalizované vo vidieckych

oblastiach.

Bokorová – Závodszká (1996) uvádzajú, že v rámci EÚ je politika rozvoja

vidieka považovaná za prioritnú oblasť, v ktorej sa kladie dôraz na zodpovednosť dvoch

strán. Jednu stranu tvorí spoločenstvo a na druhej strane miestni predstavitelia.

Poľnohospodárstvo je kľúčovou oblasťou v európskom integračnom procese. Treba

poznamenať, že politika rozvoja vidieka, pokiaľ je vytvorená v rámci osnovy schválenej

na úrovni v rámci EÚ, zodpovedá národným a regionálnym potrebám. Členské štáty

zohrávajú významnú úlohu pri stanovovaní parametrov – finančných aj ostatných –

programov rozvoja vidieka, uplatňovaných na ich území a sú zodpovedné za ich

riadenie.

Politika rozvoja vidieka EÚ stanovuje ponuku opatrení, ktoré môžu členské štáty

využiť, pričom niektoré z nich sú povinné (agroenvironmentálne opatrenia). Členské

štáty si navrhujú svoje programy rozvoja vidieka a sú zodpovedné za ich

implementáciu.

Podľa Podoláka – Stehla (2001) v západoeurópskych štátoch prebieha zápas

o nový prístup k vidieckym politikám už dlhšie obdobie. Mnohí zástupcovia rozvoja

vidieka presadzujú integrovaný prístup.

16

Politika rozvoja vidieka je podsystémom regionálnej politiky, ktorej cieľom je

posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti únie, predovšetkým opatreniami v oblasti

regionálnej, štrukturálnej, sociálnej, poľnohospodárskej politiky a na podporu

zamestnanosti.

Fischler (1997) hovorí, že táto politika musí byť zameraná na zvýšenie

konkurencieschopnosti, na diverzifikáciu hospodárskych aktivít, udržanie našej

tradičnej kultivovanej krajiny a zabezpečenie obhospodarovania pôdy v súlade so

životným prostredím.

Tákáto politika sa nemôže sústrediť na určité problémové regióny, ale na

komplexný celok vidieckych regiónov v Európskej únii. Transparentnosť a partnerstvo

nesmú zostať pre politiku rozvoja vidieka len heslami.

Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka

prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka

(EPFRV) uvádza, že politika rozvoja vidieka by mala sprevádzať a dopĺňať politiky

podpory trhu a príjmov spoločnej poľnohospodárskej politiky a tým prispievať

k dosiahnutiu cieľov tejto politiky ustanovených v zmluve. Politika rozvoja vidieka by

mala tiež zohľadňovať všeobecné ciele politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti

ustanovené v zmluve a prispievať k ich dosiahnutiu a zároveň integrovať ďalšie dôležité

priority tejto politiky, ktoré uvádzajú závery zo zasadnutí Európskej rady v Lisabone

a Göteborgu o konkurencieschopnosti a trvalo udržateľnom rozvoji.

Delegácia Európskej komisii v SR (2002) odpovedá na jednu z najčastejších

otázok z oblasti Spoločnej poľnohospodárskej politiky, a to: Čo bude pre nové členské

štáty v praxi znamenať „posilnená politika rozvoja vidieka“? Je nevyhnutné vytvoriť

a udržať hybnú silu procesu reštrukturalizácie – orientovať čiastočne samozásobiteľské

farmy na trhovú produkciu, vytvoriť alternatívne pracovné miesta mimo fariem

a zabezpečiť konkurencieschopnosť komerčného sektora. Pozitívne účinky programov

rozvoja vidieka, podpory investícií a štrukturálnych fondov si vyžadujú čas.

Rumanovská (2006) uvádza kľúčové prvky novej politiky rozvoja vidieka na

obdobie 2007-2013:

▪ všetky doteraz existujúce opatrenia budú zoradené pod jeden nástroj pre

financovanie a programovanie (EARDF)

▪ stanovená stratégia EÚ týkajúca sa rozvoja vidieka bude slúžiť ako základ pre

národné stratégie a programy. Táto stratégia zabezpečí lepšiu koncentráciu na

17

priority EÚ a bude v súlade s ďalšími súvisiacimi politikami EÚ (kohézna

politika a politika životného prostredia)

▪ posilnený monitoring, hodnotenia a správy zabezpečia vyššiu transparentnosť

a zodpovednosť ohľadom využívania finančných prostriedkov EÚ

▪ posilnený prístup „zdola nahor“ zabezpečí lepšie prispôsobenie programov

rozvoja vidieka miestnym potrebám

▪ rozdelenie zodpovedností medzi členskými štátmi a Európskou komisiou bude

konkrétnejšie definované

▪ čiastočnou zmenou pravidiel ponechá EÚ členským štátom viac slobody

v rozhodovaní o tom, ako chcú implementovať ich programy.

Rozhodnutie Rady (2006/144/ES) o strategických usmerneniach

Spoločenstva pre politiku rozvoja vidieka (programovacie obdobie 2007 – 2013)

konštatuje, že bez dvoch pilierov SPP – trhovej politiky a politiky rozvoja vidieka – by

mnohé vidiecke oblasti Európy čelili čoraz väčším hospodárskym, sociálnym

a environmentálnym problémom.

Rozvoj vidieka 2007–2013: politika rozvoja vidieka sa sústredí na tri kľúčové

oblasti: agropotravinárske hospodárstvo, životné prostredie a vidiecke hospodárstvo

a obyvateľstvo v širšom zmysle. Stratégie a programy rozvoja vidieka vychádzajú zo

štyroch osí, a to:

1.zlepšenia konkurencieschopnosti odvetvia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva,

2.zlepsenia životného prostredia a vidieka,

3.kvality života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácie vidieckeho hospodárstva,

4.z konceptu Leader.

Politika rozvoja vidieka musí vidieckym oblastiam pomôcť, aby v období rokov

2007 – 2013 tieto ciele splnili. Vyžaduje si to strategickejší prístup ku

konkurencieschopnosti, k tvorbe pracovných miest a inovácií vo vidieckych oblastiach,

ako aj lepšiu správu pri uskutočňovaní programov. Väčšia pozornosť sa musí

v poľnohospodárskom a lesohospodárskom odvetví zamerať na prezieravé investície do

ľudí, know-how a kapitálu, na nové spôsoby poskytovania všeobecne prospešných

služieb v oblasti životného prostredia a na tvorbu početnejších a kvalitnejších

pracovných miest prostredníctvom diverzifikácie najmä pre ženy a mladých ľudí.

Politika rozvoja vidieka môže prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju územia Európy

tým, že pomôže vidieckym oblastiam EÚ využiť ich potenciál byť príťažlivým miestom

pre investície, prácu a život.

18

Boel (2007) tvrdí, že silnejšia politika rozvoja vidieka je pre budúcnosť našich

vidieckych oblastí životne dôležitá. Tieto peniaze pomáhajú odvetviu

poľnohospodárstva pri diverzifikácii, ale ich prostredníctvom sa financujú aj kľúčové

environmentálne projekty a pomáhajú pri vytváraní pracovných miest aj mimo

poľnohospodárstva.

1.5 Reformy politiky rozvoja vidieka

1.5.1 Agenda 2000

Konečný (2004) uvádza hlavné prvky Agendy 2000:

▪ ďalšie znižovanie garantovaných cien (obilniny o 15 %, hovädzie mäso

o 20 % atď.), kompenzované navýšením priamych platieb

▪ vytvorenie druhého piliera (rozvoja vidieka)

Podolák – Stehlo (2001) definujú Agendu 2000 ako dokument, v ktorom sa

Komisia zaoberá perspektívami rozvoja EÚ do začiatku nového tisícročia, otázkami

rozšírenia, prehlbovania integrácie ako aj financovania rozšírenej EÚ. V závere roku

1997 bola Agenda 2000 schválená Európskou radou.

Kadlečíková – Stehlo (2001) uvádzajú, že Agendu 2000 teda možno rámcovo

definovať ako dohodu k reforme spoločnej poľnohospodárskej politike, naštartovanú

Berlínskym sumitom v marci 1999, ktorá sa v oblasti rozšírenia Európskej únie

zaoberala nasledovnými otázkami:

I. "Stabilizácia" výdavkov na poľnohospodárstvo - vytvára nové podmienky s jasne

definovanými a vymedzenými opatreniami o možnostiach podpory pre členské štáty

EÚ, stanovuje výšku predvstupovej pomoci a zabezpečí financovanie výdavkov na

poľnohospodárstvo súvisiace so vstupom kandidátskych krajín do EÚ.

II. Trhové opatrenia: Otázkou je, či je táto reforma radikálna, alebo ide o kozmetické

úpravy. Na základe nasledovného prehľadu opatrení vidieť, že nakoniec ide o

zmiernenie a to v nasledovných oblastiach:

▪ Zmiernenie klesania cien (obilniny, hovädzie mäso),

▪ Pomalé reformy trhov (obilnín, olejnín, mlieka),

▪ Intervenčné mechanizmy, exportné dotácie a úhorovanie pôdy ostali

takmer nezmenené,

▪ Inovácie sú menej ambiciózne,

19

▪ Prvky "viac distributívnej" politiky sú zredukované alebo zrušené

(podpora malých výrobcov, mliečne kvóty, prémie na hovädzí dobytok a

mlieko).

III. Rozvoj vidieka : Tradičné opatrenia na podporu trhu sa stanú súčasťou rozpočtovej

kapitoly na podporu rozvoja vidieka.

Podľa Pokrivčáka (2001) je obsahom Agendy 2000 náhrada deformujúcej sa

cenovej podpory príjmovou podporou – intervenčné ceny sa znižujú, kým priame platby

sa, naopak, zvyšujú. Agenda 2000 iniciovala zmeny v SPP, ktoré by mali umožniť

rozšírenie EÚ.

Bez týchto zmien by súčasné zdroje nepokryli očakávané výdavky po prijatí nových

členov. Na záver dodáva, že reforma SPP bola nevyhnutná.

Závodszká – Bokorová (2001) hovoria o obsahu tejto reformy SPP: Európska

rada uvítala dohodu o reforme SPP. Táto reforma by mala zabezpečiť, že

poľnohospodárstvo bude multifunkčné, udržateľné, konkurencieschopné a rozšírené po

celej Európe, vrátane regiónov so špecifickými problémami, že bude schopné

zabezpečovať rozvoj vidieka, ochranu prírody a podstatne prispievať k oživeniu života

na vidieku a bude reagovať na záujmy a požiadavky spotrebiteľov týkajúce sa kvality

a bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia a welfare zvierat. Pri reformách

Agendy 2000 zohráva kľúčovú úlohu zlepšenie efektívnosti štrukturálnych fondov

a kohézneho fondu pre dosiahnutie ekonomickej a sociálnej súdržnosti zakotvenej

v Zmluve.

Bandlerová – Rumanovská a i. (2003) hovoria o Agende 2000, že je to akčný

program prijatý Európskou komisiou 15.júla 1997 ako oficiálna odpoveď na požiadavky

Európskej rady z decembra 1995. Predstavuje dokument týkajúci sa procesu rozšírenia,

reformy spoločných politík a otázok o financovaní EÚ po 31.decembri 1999. Agenda

2000 sa zaoberá všetkými otázkami, ktorým bude musieť EÚ čeliť na začiatku 21.

storočia.

Jej súčasťou sú názory Európskej komisie na krajiny, ktoré požiadali o členstvo

v EÚ. Dokument nazvaný Agenda 2000 obsahoval technickú správu, v ktorej Európska

komisia posudzuje, či je krajina pripravená na členstvo.

Dokument tiež obsahoval návrhy Komisie na reformy nevyhnutné na to, aby mohla EÚ

fungovať s viacerými členmi, najmä v oblasti štrukturálnej politiky, poľnohospodárstva

a rozpočtu.

20

Správa Európskej únie (Bulletin of the European Union, 1997) hovorí, že

reforma SPP z roku 1992 bola veľmi úspešná. No nadišiel čas ju prehĺbiť a podniknúť

ďalšie kroky smerom k cenám svetového trhu.

Podľa Lipkovej – Porubského (2003) ďalšou etapou reformovania nákladného

poľnohospodárskeho systému bolo v roku 1999 na summite EÚ v Berlíne prijatie

Agendy 2000, ktorá bola súčasne rozpočtom EÚ na roky 2000 až 2006.

Jej cieľom je zvýšenie konkurenčnej schopnosti európskeho poľnohospodárstva,

ktoré sa má realizovať najmä prostredníctvom znižovania garantovaných cien

jednotlivých komodít. Či už ide o havädzie mäso, mlieko alebo obilininy,

poľnohospodári sú za nižšie garantované ceny odškodnení prostredníctvom priamych

platieb, ktoré sa však vypočítavajú na základe rozlohy farmy, a nie s tak viazaní a výšku

produkcie. Okrem snahy znížiť ceny poľnohospodárskej produkcie EÚ je cieľom

Agendy 2000 vyhovieť subvenčným limitom Svetovej obchodnej organizácie.

Na základe Agendy 2000 sa členské krajiny EÚ dohodli, že v polovici

sedemročného rozpočtového obdobia pripravia zhodnotenie výsledkov implementácie

záverov a ustanovení obsiahnutých v agende.

Gozora (2003) hovorí o Agende 2000 ako o súbore opatrení EÚ obsahovo

zameraných na štrukturalizáciu poľnohospodárstva a štrukturalizáciu rozvoja vidieka.

Agenda 2000 je pokračovaním niekdajšej spoločnej poľnohospodárskej politiky,

v nevyhnutnom znižovaní podpory cien, ktoré budú kompenzované priamymi platbami.

Prioritou ďalšej štrukturalizácie poľnohospodárstva bola modernizácia

poľnohospodárskych podnikov, podpora mladých farmárov, podpora hospodárenia

v znevýhodnených oblastiach a zdokonaľovanie predaja a spracovanie

poľnohospodárskych produktov. Štrukturalizácia Rozvoja vidieka sa stala základom

novodefinovanej politiky s orientáciou podpory poľnohospodárov na ekologickú

produkciu, na tvorbu krajiny a údržbu životného priestoru.

V zmysle obsahu Spoločnej poľnohospodárskej politiky - Agenda 2000,

Nariadenia Rady (EC – 1257/1999, zo dňa 17.mája 1999) pokračovala aktualizácia

klasifikácie znevýhodnených oblastí, spresňovanie podmienok poskytovania a podpory

Európskym fondom poľnohospodárskej garancie a orientácie (EAGGF). Legislatívne

návrhy právnych dokumentov pre uplatnenie reformy - Agenda 2000 sa orientovali na

zmeny trhových poriadkov pre havädzie mäso, mlieko a mliečne výrobky, tabak,

olivový olej a víno. Organizácia trhu v zmysle SPP - Agenda 2000 znamená negociačné

postupy v komoditných režimoch.

21

Podľa Podoláka – Stehla (2001) Agenda 2000 – ako súbor opatrení EÚ

štrukturalizácie poľnohospodárstva a štrukturalizácie rozvoja vidieka reaguje na

zmenené vonkajšie podmienky súvisiace s ďalším zvýšením liberalizácie pod tlakom

Svetovej organizácie WTO a s tendenciami korigujúcimi mieru protekcionizmu, ktorá si

v predchádzajúcej SPP vyžadovala neprimerane vysoké náklady.

Agenda 2000 je pokračovaním doterajšej Spoločnej poľnohospodárskej politiky,

v nevyhnutnom znižovaní podpory cien, ktoré budú kompenzované priamymi platbami.

1.5.2 Luxemburská reforma

Rovnako ako v prípade Agendy 2000, aj predstaveniu právnych návrhov

Komisie, súvisiacich s reformou SPP, predchádzalo obdobie konzultácií, hodnotení

a rozhovorov. Vyplynula z neho potreba zamerať SPP (prostredníctvom druhého

piliera) viac na podporu kvality potravín, prísnych noriem v oblasti ŽP a welfare zvierat

na farmách, ako na podporu produkcie, a to vzhľadom na rastúci záujem verejnosti

o tieto otázky. Reformy rozvoja vidieka nadobudli formu zmien a doplnkov

k nariadeniam o životnom prostredí, s hlavným cieľom zaviesť do ponuky opatrení

rozvoja vidieka nový súbor opatrení (čím sa ich počet zvýšil z 22 na 26) a to

s účinnosťou už v roku 2003 Kobidová – Závodszká (2005).

Gaisbacher (2006) hovorí, že v súlade s cieľmi vyplývajúcimi z reformy bolo

prijaté nariadenie Rady 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné

pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci SPP a ktorým sa zavádzajú niektoré

režimy podpory pre poľnohospodárov.

Reforma SPP zavádza aj množstvo nástrojov určených na rozvoj vidieka, ktoré

umožnia zvýšiť kvalitu potravinárskych výrobkov, uplatňovať vyššie štandardy,

podporovať starostlivosť o zvieratá a iné. V súvislosti s uvedeným sú teda platby

poľnohospodárom podmienené dodržiavaním noriem v oblasti životného prostredia,

bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a dobrého zaobchádzania so zvieratami, dobrého

poľnohospodárskeho a ekologického stavu. V prípade nedodržania stanovených

podmienok sa priame platby poľnohospodárom proporcionálne znížia s ohľadom na

príslušné riziko alebo poškodenie.

Konečný (2004) uvádza hlavné prvky Luxemburskej reformy (Fischlerovej

reformy):

22

Posledná reforma CAP prijatá v júni r. 2003 redukovala ceny niektorých produktov

ďalej (mlieko, ryža, raž), ale rovnako priniesla nové významné zmeny.

V zhrnutí možno konštatovať, že reforma čiastočne odstránila väzbu medzi

dotáciami a produkciou, namiesto toho platby viaže dodržiavaním environmentálnych

a iných podmienok a presúva peniaze z prvého do druhého piliera.

Hlavné prvky reformy CAP z júna r. 2003:

■ „decoupling“ – oddelenie priamych platieb od množstva produkcie.

Priame platby, zavedené v r. 1993, sa farmárom vyplácali na tonu vypestovanej plodiny

alebo hlavu dobytka. Reforma v r. 2003 nahradila množstvo špecifických,

množstevných dotácií jednotnými platbami na farmu. „Decoupling“ tak prelamuje

závislosť dotácií od množstva produkcie, ktorá v minulosti viedla k stále silnejšej

intenzifikácii.

■ krížová zhoda (cross-compliance) - priame platby budú viazané na dodržiavanie

predpisov ochrany ŽP, bezpečnosti potravín a pohody zvierat.

Krížová zhoda, znamená v praxi dodržiavenie 18. existujúcich smerníc EÚ

a zachovávanie tzv. „dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok“ –

GEAC (good agricultural and environmental conditions), ktoré budú špecifikované

jednotlivými členskými štátmi.

Aby farmár mohol získať dotácie, bude musieť napríklad brať ohľad na ochranu pôdy

pred eróziou a zhutňovaním, ponechať okraje poľa pre voľne rastúce druhy rastlín

a živočíchov atď. Ak farmár nedodrží tieto zásady, dotácie sa mu budú krátiť. Z týchto

18. smerníc, ktoré tvoria podmienky krížovej zhody, je 5 environmentálnych smerníc, 3

smernice k pohode (welfare) zvierat, 4 smernice pre bezpečnosť potravín a zdravie

zvierat a 6 smerníc pre registráciu chovných zvierat a hlásenie ich ochorení.

■ „modulácia“ (modulation) - 5 % z priamych platieb väčších fariem (ročné

dotácie nad 5000 Eur) bude presunutých do druhého piliera CAP – na rozvoj vidieka.

■ „národné obálky“ (national envelopes) - sú dobrovoľný nástroj pre jednotlivé

členské štáty, ktorý umožňuje presunúť do 10 % prostriedkov priamych platieb na

podporu takých druhov hospodárstiev, ktoré sú dôležité pre ochranu prírody a ŽP, alebo

pre podporu zvyšovania kvality a predaja poľnohospodárskych produktov.

23

■  systém poradenstva pre farmárov (farm advisory system) je povinný od r. 2007

a bude zabezpečovať audit – hodnotenie fariem s cieľom pomôcť poľnohospodárom

napĺňať v praxi predpisy ochrany ŽP, bezpečnosti potravín a pohody zvierat.

Reforma ponecháva viacero možností jednotlivým členským štátom, ako budú

zavádzať reformné opatrenia (medzi rokmi 2005 a 2007).

■ plný alebo čiastočný „decoupling“

Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva (Research Institute of

Agricultural Economics – Budapest, 2009) uvádza, že o CAP, špeciálne o výdajoch zo

spoločného rozpočtu spojených s CAP, sa diskutuje dlhú dobu. Nahliadnuc späť,

pôvodom problémov boli zámery vydané v Amsterdamskej zmluve (modernizácia,

zabezpečenie príjmov, stabilizácia trhu a bezpečnosť potravín).

I keď tieto zámery boli dôležité, ich realizácia mala podstatné medzery. Napriek

zmenám CAP a reformnému procesu, súčasný systém CAP je v zásade kritizovaný

kvôli nasledujúcim bodom:

● Decoupling (úroveň platieb sa stáva nezávislou od produkcie) a centrálny prvok

reformy je limitovaný.

● Priame platby sú založené na základe historických udalostí, ktoré nereprezentujú

potreby individuálnych farmárov ani hodnotu vyprodukovaných verejných statkov.

● Paradoxne sa reformný systém stáva komplikovanejší a viac byrokratický než

originálny model.

Gaisbacher (2006) uvádza, že systém a podmienky vyplývajúce z reformy si

vyžadujú opätovné zmeny v stávajúcej legislatíve a to hlavne s dôrazom na

dodržiavanie noriem týkajúcich zavedenia základných štandardov v oblasti životného

prostredia, bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a dobrého zaobchádzania so zvieratami,

dobrého poľnohospodárskeho a ekologického stavu čo je podmienené splnením

podmienok tzv. „Cross-compliance“ teda krížového plnenia.

24

1.6 Finančný rámec politiky rozvoja vidieka

1.6.1 Financovanie rozvoja vidieka

Podpora rozvoja vidieka v EÚ je spolufinancovaná Európskym

poľnohospodárskym garančným a usmerňovacím fondom (EAGGF) a členskými štátmi.

V období pred schválením Agendy 2000 sa rozvoj vidieka financoval z rôznych

štrukturálnych fondov EÚ (najmä z EAGGF – usmerňovacia sekcia). Reforma SPP

z roku 1992 zaviedla tri „sprievodné opatrenia“ (agroenviromentálne opatrenia, podpora

skoršieho odchodu do dôchodku a zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy), financované

garančnou sekciou EAGGF. Agenda 2000 spojila všetky opatrenia rozvoja vidieka do

jedného nariadenia, ktoré vytvorilo tzv. druhý pilier SPP s viacerými trhovo

orientovanými režimami SPP a priamymi podporami pre farmárov – tzv. prvý pilier.

Všetky opatrenia rozvoja vidieka, vrátane predtým samostatných sprievodných opatrení,

boli spojené do druhého piliera (Kobidová – Závodszká, 2005).

Somogoyi – Vargová (2002) uvádzajú, že Európsky poľnohospodársky

usmerňovací a záručný fond je od roku 1962 finančným nástrojom štrukturálnej

a regionálnej politiky EÚ, ktorý podporuje adaptáciu poľnohospodárskych štruktúr na

dlhodobé zmeny v poľnohospodárstve, na rozvoj poľnohospodárskej infraštruktúry

a politiky rozvoja vidieka, obnovy vidieka, vidieckeho dedičstva a lesov.

1.6.2 Programovacie obdobie 2000-2006

Valachová (2004) uvádza, že základné finančné rámce pre poľnohospodárstvo

pre Európsku úniu v rokoch 2000 - 2006 boli stanovené v rámci Agendy 2000 na

summite v Berlíne v roku 1999, kde bolo určené, že do poľnohospodárstva budú

alokované finančné prostriedky zo štyroch základných zdrojov : priame platby, rozvoj

vidieka, štrukturálne fondy a ostatné zdroje. V súvislosti s rozdelením finančných

zdrojov bude rozvoj poľnohospodárstva a vidieka podporovaný prostredníctvom dvoch

štrukturálnych fondov (EAGGF a FIFG).

Podľa Kobidovej – Závodszkej (2005) bolo v tomto programovacom období

2000 - 2006 usmerňovacou sekciou EAGGF spolufinancovaných 144 programov.

Členské štáty prezentujú popis ich riadenia a kontrolné systémy a Komisia ich skúma

a získava záruky z týchto systémov.

25

Celkové financovanie rozvoja vidieka z EÚ v rokoch 2000 – 2006 pozostáva

z viac ako 50 miliárd Eur pre „hlavné“ programy rozvoja vidieka, pričom 33 miliárd

Eur z toho pochádza z garančnej sekcie a 18 miliárd Eur z usmerňovacej sekcie. Ďalšie

približne 2 miliardy Eur sú vyhradené na program Leader+.

Tabuľka 1 : Prehľad typov programov rozvoja vidieka a finančná podpora Spoločenstva v rokoch 2000-2006

Počet programov

SpolufinancovanéSekciou EAGGF

Príspevok EÚ(mld. Eur)

Programy rozvoja vidieka 68 garančnou32, 9Programy Cieľa 2

s opatreniami rozvoja vidieka

20 garančnou

Programy Cieľa 1 s opatreniami rozvoja vidieka

69 usmerňovacou 17,5

Programy Leader+ 73 usmerňovacou 2,1Celkom 230 52, 5

Zdroj : Kobidová – Závodszká (2005) :Výsledky poľnohospodárskej politiky EÚ za roky 1995 až 2004.

1.6.3 Skrátené programovacie obdobie 2004-2006

Prístupová zmluva medzi Európskym spoločenstvom a kandidátskymi

krajinami podpísaná dňa 16. apríla 2003 v Aténach obsahuje ustanovenie umožňujúce

kandidátskym krajinám úradu oprávnených nákladov pri realizácii projektov

financovaných zo štrukturálnych fondov od 1. januára 2004. Odhad záväzkov a príjmov

zo štrukturálnych fondov Európskeho spoločenstva, Kohézneho fondu, predvstupových

fondov a spolufinancovania z národných zdrojov po vstupe SR do ES na obdobie 2004

– 2006, vypracovaný MF SR, bol v máji 2002 prerokovaný v Rade vlády SR pre

regionálnu politiku.

Tabuľka 2 : Prehľad typov programovania rozvoja vidieka a finančnej podpory Spoločenstva v rokoch 2004 – 2006 pre 10 asociovaných štátov

Počet programov Sekcia EAGGF Príspevok EÚ (mld. Eur)

Programy rozvoja vidieka

10 garančná 5,8

Programy Cieľa 1 s opatreniami rozvoja vidieka

9 usmerňovacia 2,0

Celkom 19 7,8

Zdroj : Kobidová – Závodszká (2005) :Výsledky poľnohospodárskej politiky EÚ za roky 1995 až 2004.

26

Tabuľka 3 : Príspevky z garančnej sekcie EAGGF pre rozvoj vidieka

EÚ – 15 / 2000-2006 EÚ – 10 / 2004-2006milióny Eur Podiel (%) milióny Eur Podiel

(%)Rakúsko 3 207,9 9,7 Cyprus 74,9 1,3Belgicko 379,2 1,2 ČR 542,9 9,4Dánsko 348,9 1,1 Estónsko 150,5 2,6Fínsko 2199,3 6,7 Maďarsko 602,5 10,5Francúzsko 5763,6 17,5 Lotyšsko 328,1 5,7Nemecko 5 308,6 16,1 Litva 489,5 8,5Grécko 993,5 3 Malta 26,8 0,5Írsko 2 388,9 7,3 Poľsko 2 867 49,8Taliansko 4 512,3 13,7 Slovensko 397,2 6,9Luxembursko 91 0,3 Slovinsko 281,6 4,9Holandsko 417,1 1,3Portugalsko 1 516,7 4,6Španielsko 3 480,9 10,6Švédsko 1 130 3,4Británia 1 167,9 3,5Celkom 32 905,9 100 Celkom 5 751 100

Zdroj : Kobidová – Závodszká (2005) :Výsledky poľnohospodárskej politiky EÚ za roky 1995 až 2004.

Európska komisia stanovila financovanie z EÚ pre rozvoj vidieka v nových

členských štátoch v rokoch 2004 – 2006 na 5, 76 mld. Eur v súčasných cenách. Táto

celková čiastka, rozdelená medzi jednotlivé profitujúce krajiny v súlade so zmluvou

o pristúpení, je suma schválená počas predvstupových rokovaní : 5, 11 mld. Eur

v cenách z roku 1999 a prepočítaná na súčastné ceny (Kobidová – Závodszká, 2005).

Fischler (2005) uviedol, že toto rozhodnutie Európskej komisie o financovaní

z EÚ (2004 – 2006) je ďalším potvrdením, že značné čiastky finančných prostriedkov

EÚ budú investované do presne vymedzených a vhodne prispôsobených programov

rozvoja vidieka.

Tieto prostriedky pomôžu farmárom v nových členských štátoch modernizovať,

reštrukturalizovať a dodržiavať výrobné normy EÚ. Prispejú tiež k sociálne

a ekologicky udržateľnému rozvoju vidieckych oblastí.

27

1.6.4 Programovacie obdobie 2007-2013

Nariadenie Rady č.1290/2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej

politiky hovorí, že bolo potrebné vytvoriť dva európske poľnohospodárske fondy, prvý

Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF), financujúci trhové a iné opatrenia,

a druhý Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), určený na

financovanie programov na rozvoj vidieka. Fondy sú súčasťou všeobecného rozpočtu

Európskych spoločenstiev.

EPFRV financuje v kontexte spoločného riadenia medzi členskými štátmi

a Spoločenstvom finančný príspevok Spoločenstva na programy na rozvoj vidieka. Toto

nariadenie určuje osobitné podmienky a pravidlá uplatniteľné na financovanie výdavkov

patriacich pod Spoločnú poľnohospodársku politiku vrátane výdavkov na rozvoj

vidieka.

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (2009) uvádza, že

poslaním EPFRV je prispievať k podpore trvalo udržateľného rozvoja vidieka v celom

Európskom spoločenstve spôsobom, ktorý dopĺňa politiky podpory trhu a príjmov

Spoločnej poľnohospodárskej politiky, politiku súdržnosti a spoločnú politiku rybného

hospodárstva.

Základné ciele podpory rozvoja vidieka v programovom období 2007 – 2013 sú:

a) zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

podporovaním reštrukturalizácie, rozvoja a inovácie;

b) zlepšenie životného prostredia a vidieka podporovaním manažmentu krajiny;

c) zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach a podpora diverzifikácie

hospodárskej činnosti.

Nariadením rady (ES) č. 1698/2008 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom

Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka boli vytvorené všeobecné

pravidlá pre plánovanie a revidovanie programovania rozvoja vidieka a tým sa

zabezpečila rovnováha medzi osami programov rozvoja vidieka, ktoré zodpovedajú

trom uvedeným hlavným cieľom. EPFRV slúži na financovanie Programu rozvoja

vidieka SR 2007 – 2013, ktorý bol prijatý v súlade s nariadením Rady (ES)

č.   1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom EPFRV.

28

2 Cieľ práce

Spoločná poľnohospodárska politika je jednou z najprepracovanejších a zároveň

najkomplikovanejších politík Európskej únie. Popri nej sa postupne rozvíjala aj politika

rozvoja vidieka, ktorá je dnes druhým pilierom SPP a hlavným nástrojom SPP

uplatňovaným v celej Európe. Implementácia politiky rozvoja vidieka je zložitým

procesom, pre jednotlivé členské štáty bolo nutné prispôsobiť jej potrebám programovú

štruktúru.

Vo vlastnej práci sa zameriavame na implementáciu opatrení politiky rozvoja

vidieka v skrátenom programovacom období 2004-2006. V tomto období bola v SR

finančná pomoc vyplácaná najmä cez Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo

a rozvoj vidieka 2004-2006 a Plán rozvoja vidieka SR 2004-2006. Pre čerpanie financií

bolo nutné vypracovať základný dokument na národnej úrovni zastrešujúci všetky

programy a platby.

Na základe uvedeného, hlavným cieľom diplomovej práce je charakterizovať

a analyzovať implementáciu opatrení politiky rozvoja vidieka v Košickom kraji a tiež

v konkrétnom poľnohospodárskom družstve nachádzajúcom sa v Košickom kraji.

Vybrali sme si a nadviazali spoluprácu s PD v Kluknave.

Okrem hlavného cieľa diplomovej práce bolo potrebné vytvoriť aj niekoľko

parciálnych cieľov nadväzujúcich na hlavný cieľ. Parciálnymi cieľmi sú:

▪ analýza SOP PaRV a  hodnotenie projektov v rámci programu za roky 2004-2006

▪ analýza konkrétneho opatrenia SOP PaRV a hodnotenie projektov v rámci opatrenia

za roky 2004-2006, vybrali sme si opatrenie 1.1 Investície do poľnohospodárskych

podnikov

▪ analýza PRV SR a hodnotenie projektov v rámci programu za roky 2004-2006

▪ analýza konkrétneho projektu Poľnohospodárskeho družstva v Kluknave

realizovaného v roku 2005, názov projektu je Nákup špeciálnych vozidiel.

29

3 Metodika práce a metódy skúmania

Na dosiahnutie stanoveného cieľa diplomovej práce sa zameriavame na

nasledovné oblasti:

▪ Politika rozvoja vidieka a jej programová štruktúra,

▪ Oblasť finančnej pomoci prostredníctvom  projektov realizovaných v rámci

jednotlivých programov politiky rozvoja vidieka v skrátenom programovacom období

2004-2006.

Objektom skúmania sú Košický samosprávny kraj (NUTSIII) a 

Poľnohospodárske družstvo v Kluknave.

Údaje pre spracovanie problematiky sme čerpali z dostupných zdrojov:

▪ odborná domáca a zahraničná literatúra,

▪ časopisy a publikácie s danou problematikou,

▪ internet,

▪ konzultácia s vedúcim diplomovej práce.

Hlavnými zdrojmi informácií boli:

▪ dokumenty programov SOP PaRV a PRV,

▪ regionálne diferencované štatistiky dostupné na ŠÚ SR,

▪ údaje o záväzkoch a platbách jednotlivých programov vydané PPA.

Získané údaje sme spracovali do súvislého prehľadu o súčasnom stave riešenej

problematiky. Po zozbieraní a naštudovaní literatúry sme analyzovali SOP PaRV a PRV

a zhodnotili projekty v ramci programov za roky 2004-2006. Tiež sme analyzovali

konkrétny projekt PD v kluknave a dospeli tak k výsledkom práce. Na základe

sumarizácie výsledkov práce sme vypracovali záver s návrhom na využitie poznatkov.

Pri spracovaní riešenia problematiky, ktorú sme si zvolili v diplomovej práci,

boli použité nasledovné metódy:

▪ analýza vybraných údajov z literárnych zdrojov použitá pri prehľade

o súčasnom stave problematiky,

▪ vedecká abstrakcia použitá pri štúdiu odbornej literatúry,

▪ generalizovanie získaných poznatkov vo vlastnej práci,

▪ komparácia použitá pri hodnotení projektov v rámci krajov,

30

▪ syntéza použitá v závere práce.

31

4 Výsledky práce

4.1 Prírodno-geografická a ekonomická charakteristika Košického

kraja

Košický kraj sa nachádza vo východnej časti Slovenska a takisto tvorí východnú

hranicu EÚ. Má rozlohu 6 753 km², z čoho vidiecke regióny majú rozlohu 5293 km².

Žije tu 773-tisíc obyvateľov, z čoho takmer tretina žije v krajskom meste Košice. Podľa

metodiky OECD zaraďujeme Košický kraj medzi regióny prechodne vidieckeho typu,

kde 15 - 50 % obyvateľov žije vo vidieckych oblastiach.

Počtom obyvateľov je druhý, rozlohou štvrtý najväčší na Slovensku. Na severe

hraničí s Prešovským krajom, na juhu s Maďarskou republikou, na východe s

Ukrajinou, a na západe s Banskobystrickým krajom. Košický kraj je krajom štyroch

historických regiónov - Spiša, Gemera, Abova a Zemplína, ktoré si dodnes udržiavajú

vlastné tradície, zvyky, obyčaje a ľudovú slovesnosť.

Obrázok 1 :

Zdroj: webová stránka haassohn-rukov

Podľa územno-správneho usporiadania sa Košický kraj člení na 11 okresov:

Gelnica, Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice-okolie, Michalovce,

Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves a Trebišov.

32

Obrázok 2 :

Zdroj: webová stránka wikimedia

Košice, druhé najväčšie mesto na Slovensku, sú správnym, hospodárskym,

politickým, školským a kultúrnym centrom kraja. Kraj je tvorený 440 obcami, z toho 17

obcí získalo štatút mesta. Najväčším okresom je okres Košice-okolie (s rozlohou

1 535,1 km2 ) a najmenším je okres Košice III (s rozlohou 16,9 km2).

Na území Košického kraja sú vyhlásené 4 veľkoplošné chránené územia a to

národný park Slovenský raj a Slovenský kras a chránené krajinné oblasti Latorica a

Vihorlat. Prírodným unikátom európskeho významu je Dobšinská ľadová jaskyňa i

Herliansky gejzír. Hospodársky i rekreačný význam majú vodné nádrže Zemplínska

šírava, Bukovec, Ružín a Dobšiná. Lesy pokrývajú dve pätiny povrchu územia, v

najviac zalesnenom okrese Slovenska - Gelnici až tri štvrtiny. Nachádzajú sa najmä v

horských a podhorských oblastiach kraja v severnej a juhozápadnej časti kraja. Na

juhovýchode územia sú lužné lesy, východná a južná časť má nížinato-pahorkovitý

charakter. Územie patrí do severného mierneho pásma. 

V kraji sa nachádzajú energetické, rudné i nerudné suroviny. Z energetických sú

to ropa a zemný plyn v okresoch Michalovce a Trebišov. Zdroje geotermálnej energie

sú v okrese Košice-okolie, v lokalite Ďurkov. Z rudných surovín majú význam železné,

strieborné rudy v okrese Rožňava a Spišská Nová Ves. Významné sú ložiská magnezitu

v okolí Košíc, kamennej soli v okrese Michalovce, mastenca, sadrovca v okrese

Rožňava a Spišská Nová Ves. V kraji sa nachádzajú rôzne druhy stavebného kameňa,

tehliarske hliny, kaolín, vápenec, štrkopiesky a iné.

33

Z hľadiska ekonomickej výkonnosti je Košický kraj druhým najvýznamnejším

po Bratislavskom kraji. Ťažiskom ekonomiky kraja je priemysel, najmä hutnícky a

strojársky. Oceliarsky koncern U.S. Steel Košice je tamojším najväčším podnikom a

zároveň najvýznamnejším zamestnávateľom. V regióne sa však čoraz viac začínajú

presadzovať podniky s vysokou tvorbou pridanej hodnoty, napríklad informačno-

telekomunikačné spoločnosti. Pomerne rozvinutá je sieť obchodu, služieb, finančných

inštitúcií, ale aj školstvo. V Košiciach sa nachádzajú štyri vysoké školy - Univerzita P.J.

Šafárika, Technická univerzita, Univerzita veterinárneho lekárstva a Vojenská letecká

akadémia M.R. Štefánika.

4.1.1 Ekonomika vidieka Košického kraja

Silnými stránkami Košického kraja okrem dostatku kvalifikovanej pracovnej

sily sú napríklad strategická poloha s využiteľnými zásobami nerastných surovín,

dostatok stavebných kapacít, medzinárodné letisko v Košiciach alebo dobré železničné

napojenie na východnú Európu širokorozchodnou traťou. Kraj má tiež silnú kultúrnu

identitu a predpoklady pre úspešný rozvoj vidieckeho turizmu, čo môžeme nazvať

komparatívnou výhodou oproti ostatným krajom SR.

Podľa Stratégie rozvoja vidieka Košického samosprávneho kraja: „Kraj zápasí s

niekoľkými dlhodobými problémami. Medzi kľúčové problémy ekonomiky vidieka

kraja patrí vysoký stupeň vidieckosti a nízky stupeň urbanizácie okresov Košického

kraja v ostrom kontraste s okresmi metropoly Košíc a v miernejšom kontraste s okresom

Spišská Nová Ves, čo je brzdiacim faktorom v rozvoji trhov. Tento efekt je najviac

prejavovaný v okresoch Rožňava, Gelnica a Košice-okolie, kde v poslednom období

klesá zamestnanosť v oblasti trhových služieb.

Obyvateľstvo okresov Košického kraja je na nižšej vzdelanostnej úrovni,

prevažuje základné a učňovské vzdelanie. A to je príčinou ich zníženej

konkurencieschopnosti na trhu práce a tiež zníženej schopnosti začať podnikať.

Všetky okresy (okrem okresu Spišská Nová Ves a okresov mesta Košice) sa

nachádzajú v skupine regiónov s nízkou produkčnou výkonnosťou, nedostatočnou

technickou a komunikačnou infraštruktúrnou vybavenosťou. Má to negatívny vplyv na

ekonomickú konkurencieschopnosť týchto okresov. Nutné je spomenúť ich chýbajúce

prepojenie so západom krajiny. Vyznačujú sa tiež vysokou nezamestnanosťou. V rámci

Slovenska je nezamestnanosť Košického kraja tretia najvyššia.

34

Slabými stránkami kraja sú napríklad aj nedostatočne využitý potenciál pre

cestovný ruch alebo technologická zaostalosť agrosektora a stále vysoký podiel

prvovýroby a tiež nízke príjmy u takmer všetkých kategórií zamestnancov, čo následne

ovplyvňuje kúpnu silu obyvateľstva a brzdí rozvoj terciálneho sektora.“

Dôsledkom nedostatočného využívania rozvojových zdrojov, najmä ľudských

a prírodných, je migrácia obyvateľstva z regiónu.

4.2 Možnosti podpory rozvoja vidieka v rokoch 2004-2006

Vstupom Slovenska do EÚ sa skončil predvstupový program SAPARD. Štát mal

možnosť priamo čerpať prostriedky zo štrukturálnych fondov, v oblasti

poľnohospodárstva išlo o Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond

(EAGGF). Tento fond mal dve sekcie:

▪ záručnú/garančnú – zo záručnej sekcie boli hradené príjmy v oblasti

poľnohospodárstva a mali predovšetkým charakter dotácií na zachovanie

poľnohospodárskej produkcie a využívanie poľnohospodárskej pôdy v rôznych

oblastiach za rôznych podmienok a na podnecovanie exportu poľnohospodárskej

produkcie mimo krajín EÚ. (Do tejto záručnej sekcie patrili napr. LFA, PRV).

▪ usmerňovaciu – štrukturálne opatrenia v oblasti poľnohospodárstva a rozvoj vidieka

boli súčasťou SOP Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Opatrenia boli realizované

prostredníctvom projektov zabezpečovaných formou nenávratnej priamej a nepriamej

pomoci z príspevkov štrukturálnych fondov.

Pre obidve sekcie existovali osobitné programové dokumenty pre čerpanie prostriedkov:

▪ Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

(usmerňovacia sekcia, tu bolo alokované väčšie množstvo prostriedkov)

▪ Plán rozvoja vidieka

(záručná sekcia)

V nasledujúci častiach sa budeme zaoberať ich charakteristikou a hodnotením

projektov v rámci týchto programov. Pri hodnotení projektov zohrával dôležitú úlohu

ukazovateľ – výmera poľnohospodárskeho pôdneho fondu v jednotlivých krajoch.

35

Ako vyplýva z tabuľky 4, najväčšiu výmeru PPF má Nitriansky kraj, najmenšiu

má kraj Bratislavský.

Tabuľka 4 : Výmera poľnohospodárskeho pôdneho fondu v krajoch SR (v ha)

Kraj Výmera poľnohospodárskeho pôdneho fondu (v ha)

Bratislava 95 323

Trnava 293 605

Nitra 476 646

Trenčín 113 305

Žilina 247 269

Zvolen 418 708

Prešov 385 160

Košice 337 963

Zdroj: Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

4.2.1 Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka bol

základným programom pre čerpanie finančných prostriedkov v oblasti

poľnohospodárstva zo spoločenstva na roky 2004-2006.

Predstavoval rozpracovanie jednej z prioritných osí Národného rozvojového

plánu SR na roky 2004-2006 (Multifunkčné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka).

Uvedený programový dokument stanovil nasledovné priority a opatrenia:

SOP PaRV stanovil priority a konkrétne opatrenia, na ktoré sa poskytovala

pomoc. Rámcovo vymedzil okruh subjektov, ktoré mohli žiadať o podporu a stanovil aj

rozmedzie finančnej podpory na jeden projekt. Hlavným cieľom SOP PaRV bolo

zlepšenie multifunkčného poľnohospodárstva a trvalo udržateľného vidieka.

36

Tabuľka 5 : Priority a opatrenia SOP PaRV

Priorita 1 Podpora produktívneho poľnohospodárstvaOpatrenie 1.1 Investície do poľnohospodárskych podnikov

Opatrenie 1.2 Zlepšenie spracovania a predajnosti poľnohospodárskych produktov

Priorita 2 Podpora trvalo udržateľného rozvoja vidiekaOpatrenie 2.1 Udržateľné hospodárenie v lesoch a rozvoj lesníctva

Podopatrenie 2.1.1 Investície na zlepšenie a racionalizáciu pestovania a ochrany lesa, ťažby, prvotného spracovania a predaja surového dreva a ostatnej lesnej produkcie (investície prinášajúce čistý zisk)

Podopatrenie 2.1.2 Verejnoprospešné investície (investície neprinášajúce zisk)

Opatrenie 2.2 Rybné hospodárstvo (spolufinancované cez FIFG)

Podopatrenie 2.2.1 Spracovanie rýb a propagácia výrobkov z rýb

Podopatrenie 2.2.2 Akvakultúra

Opatrenie 2.3 Podpora prispôsobovania a rozvoja vidieckych oblastí

Podopatrenie 2.3.1 Pozemkové úpravy

Podopatrenie 2.3.2 Diverzifikácia poľnohospodárskych činností

Opatrenie 2.4 Vzdelávanie

Opatrenie 2.5 Technická pomoc

Zdroj : Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Mnohé opatrenia zo SOP PaRV boli zhodné s opatreniami v programe

SAPARD, resp. s Plánom rozvoja vidieka. Novými opatreniami SOP PaRV boli:

opatrenie rybné hospodárstvo a podopatrenie verejnoprospešné investície. SOP PaRV

slúžil ako nástroj podpory rozvoja vidieka po vstupe Slovenska do EÚ a mal širší záber

ako SAPARD. Celkovým cieľom SOP PaRV vo väzbe na NRP bolo zlepšenie

multifunkčného poľnohospodárstva a trvalo udržateľného rozvoja vidieka.

SOP PaRV bol spolufinancovaný z dvoch fondov, a to z Európskeho

poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EAGGF) a z Finančného

nástroja pre usmernenie rybolovu (FIFG). Pre program na skrátené obdobie 2004-2006

boli vyčlenené finančné prostriedky z usmerňovacej sekcie EAGGF, z FIFG,

z verejného sektora (štátny rozpočet) i súkromného sektora. Na základe nariadení

37

Európskej komisie bol vypracovaný programový doplnok, ktorý obsahoval ustanovenia

o spolufinancovaní pre jednotlivé opatrenia.

Tabuľka 6 : Sumárny prehľad o záväzkoch a platbách SOP PaRV v rámci krajov k 30.06.2009 (v tis. SKK)

KrajPočet

prijatých projektov

Schválené projekty Ukončené projektyPočet Z verejných zdrojov Počet Vyplatená

suma (v tis. SKK)

Celkovo (v tis. SKK)

Z ES ( v tis. SKK)

Bratislava 272 269 1221175 966 103,5 268 1 204 116Zvolen 442 229 1302225 858 776,9 225 1 260 494Košice 382 212 1019707 661 994,5 206 945 588,2Nitra 700 362 2315527 1 613 404 352 2 252 745Prešov 317 162 1164909 775 432,2 159 1 124 948Trenčín 240 106 702381,4 480 210,4 103 657 390,7Trnava 427 214 1425447 989207,3 212 1 380 841Žilina 283 140 568878,9 384 130,7 135 543 940,5

SPOLU 3 063 1 694 9720250 6 729 259 1 660 9 370 065

Zdroj : Vlastné spracovanie údajov z PPA

Z tabuľky 6 je možné vyčítať, že Košický kraj podal po Zvolenskom

a Trnavskom kraji najviac projektov. Najvyšší podiel schválených projektov z prijatých

mal Košický kraj, keďže z počtu 382 ich bolo schválených 212 a dokončených 206.

Ostatným krajom bolo schválených približne 50% z ich podaných projektov. Prvenstvo

Košickému kraju zabezpečili najmä jeho úspešné južné okresy.

Rozdiely medzi počtom očakávaných projektov a počtom schválených projektov

v rámci krajov boli spôsobené napr. rozdielnosťou hospodárskych výsledkov

podnikateľských subjektov v krajoch, rozdielnosťou v koncentrácii výroby, odlišnou

štruktúrou výroby a veľkosťou podnikov atď.

Dve tretiny objemu investičných podpôr v t.j. 63 % bolo vyplatených na západ a

tri štvrtiny t.j. 76 % na juh Slovenska.

38

Najúspešnejšie projekty boli v hospodársky najvyspelejších regiónoch

schopných plniť požadované kritériá (Nitra, Trnava). Pri implementácii SOP PaRV

dochádza z pohľadu regionálnej politiky k pokračovaniu ďalšej územnej podnikateľskej

diferenciácii. Problémy s implementáciou projektov SOP PaRV sa vyskytli

v ekonomicky zaostalejších oblastiach (Žilina, Trenčín).

Graf 1: Rozdelenie finančných prostriedkov SOP PaRV 2004-2006 v rámci krajov (v %)

Bratislava13%

Zvolen13%

Košice10%

Nitra24%

Prešov 12%

Trenčín7%

Trnava15%

Žilina6%

Zdroj : Vlastné spracovanie

Najviac finančných prostriedkov zo SOP PaRV čerpal Nitriansky kraj (až 24%),

najmenej Žilinský (6%). Košický kraj získal v rámci krajov 10% finančných

prostriedkov SOP PaRV.

4.2.1.1 Opatrenie 1.1 Investície do poľnohospodárskych podnikov

Hlavným cieľom opatrenia 1.1 Investície do poľnohospodárskych podnikov

v rámci SOP PaRV bolo zvýšiť produktivitu práce a konkurencieschopnosť

poľnohospodárskych subjektov pri dodržaní ochrany životného prostredia.

Medzi špecifické ciele sa zaraďovali: zníženie výrobných nákladov a zlepšenie

pracovných podmienok v poľnohospodárskych podnikoch; zvýšenie trhovej

konkurencieschopnosti poľnohospodárskej výroby; presadzovanie používania

39

technológií a zariadení šetrných k životnému prostrediu a zvýšenie úrovne hygienických

podmienok a životných podmienok zvierat. Na úrovni poľnohospodárstva sa tieto ciele

dosiahli investíciami do výrobných zariadení (hospodárske budovy, stroje a vybavenie),

ktoré boli spolufinancované v rámci plánu. Ďalším dôležitým aspektom bol súlad s

požiadavkami welfare zvierat a užívatelia pomoci, ktorí investovali do

poľnohospodárskej prvovýroby, museli zabezpečiť tento súlad tak, ako to stanovili

nariadenia EÚ.

V rámci zhodnotenia stavu poľnohospodárskych podnikov v Košickom kraji

v období pred vstupom SR do EÚ možno konštatovať, že tam pretrvávali mnohé

nedostatky. Išlo napr. o nedostatky v živočíšnej výrobe - vo výžive, kŕmnej technike a

ošetrovaní zvierat, čo malo za dôsledok nevyužívanie ich úžitkových a reprodukčných

schopností. U väčšiny chovov hospodárskych zvierat bolo obdobie charakteristické

poklesom stavov, v súčasnosti však dochádza k stabilizácii a miernemu zvyšovaniu

stavov. Počet objektov na ustajnenie hospodárskych zvierat malo klesajúcu tendenciu

najmä u hovädzieho dobytka. Mnohé z ustajňovacích objektov nespĺňali podmienky

ochrany životného prostredia a životných podmienok zvierat.

V súvislosti so strojmi a zariadeniami, technickej základňa poľnohospodárstva

bola problémová z dôvodu zastarávania celkového stavu technického parku v dôsledku

veľmi pomalého tempa jeho obnovy. Väčšina strojov a zariadení bolo morálne, aj

fyzicky opotrebovaných. Celková opotrebovanosť techniky v rastlinnej výrobe

prevyšovala 70% a priemerný vek strojov sa približoval k 11-tim rokom. Z hľadiska

zvýšenia rentability výroby, ale aj ochrany životného prostredia bola potrebná

primeraná obnova techniky. Investície v rámci SOP PaRV a tiež jeho opatrenia 1.1

významnou mierou pozitívne ovplyvnili kvalitu a fungovanie slovenských

poľnohospodárskych podnikov.

V rámci opatrenia boli oprávnené všetky činnosti v súlade s cieľmi opatrenia

a príslušnými právnymi predpismi EÚ, napr.:

Výstavba, rekonštrukcia a   modernizácia objektov pre:

▪ ustajnenie a chov hospodárskych zvierat (vrátane dojární);

▪ uskladnenie krmív, osív, sadív, hnojív (priemyselných a organických), stelív,

živočíšnych odpadov a prípravkov na ochranu rastlín;

▪ bezpečné uskladnenie alebo spracovanie odpadovej vody a biologického odpadu;

▪ uskladnenie poľnohospodárskej techniky a opravárenské činnosti;

40

▪ uskladnenie a prvotné pozberové spracovanie ovocia, zeleniny, zemiakov;

▪ na prvotnú pozberovú úpravu a skladovanie obilnín;

▪ na využívanie alternatívnych zdrojov energie pre vlastnú spotrebu energie

v poľnohospodárskom podniku;

▪ cesty a spevnenie dvorov v rámci hospodárskych dvorov a výrobných areálov na

zlepšenie prístupu k hospodárskym budovám a pracovných podmienok;

▪ zlepšenie pracovných a hygienických podmienok.

Obstaranie nového a   rekonštrukcia/modernizácia existujúceho technického

a   technologického vybavenia na zvýšenie efektivity výroby, manipulácie, predaja

a   uskladňovania poľnohospodárskej produkcie, napr. na:

▪ uskladnenie, chladenie, spracovanie a manipuláciu (aplikáciu) poľnohospodárskych

produktov a odpadov (tuhých aj tekutých), hnojív, osív, sadív, krmív, mlieka a

prípravkov na ochranu rastlín;

▪ pestovanie vrátane prípravy pôdy pred sejbou a po zbere, sejbu, kultivačné činnosti

počas vegetačného obdobia, zber, manipuláciu a skladovanie rastlinnej produkcie

(vrátane zavlažovacích sústav);

▪ pozberovú úpravu, umývanie, triedenie, sušenie, váženie, balenie a prvotné

spracovanie rastlinnej produkcie;

▪ využívanie alternatívnych zdrojov energie pre vlastnú spotrebu v poľnohospodárskom

podniku v rastlinnej a živočíšnej výrobe.

Výstavba, rekonštrukcia a   modernizácia ovocných sadov a   plantáží drobného ovocia,

špargle a   liečivých rastlín.

Rekonštrukcia (obnova) a modernizácia vinohradov.

Slovenské poľnohospodárske podniky dostali v procese modernizácie strojového

vybavenia pomocnú ruku v rámci tohto opatrenia 1.1 SOP PaRV v podobe

spolufinancovania projektov.

Primárnymi podporovateľnými sektormi boli rastlinná a živočíšna výroba.

Zvláštny dôraz sa kládol na podporu obilnín, olejnín, krmovín, ovocia, zeleniny,

zemiakov, viniča, liečivých rastlín, aromatických rastlín, strukovín a cukrovej repy

v rastlinnej výrobe a na podporu sektorov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz,

hydiny, králikov, koní a včiel v živočíšnej výrobe.

41

Na to, aby sa projekty stali oprávnenými na financovanie z programu, museli

splniť všetky kritériá spôsobilosti (všeobecné aj špecifické) stanovené pre toto

opatrenie. K špecifickým kritériám patrilo aj to, že podniky museli spĺňať minimálne

normy týkajúce sa životného prostredia, hygieny a životných podmienok zvierat pred

investíciou, v čase podania žiadosti. Ak sa investície vykonali s cieľom splniť

novozavedené minimálne normy týkajúce sa životného prostredia, hygieny a životných

podmienok zvierat, bolo možné podporu poskytnúť na splnenie týchto nových noriem.

V takýchto prípadoch bolo možné podľa článku 1 nariadenia Komisie (ES) č. 817/2004,

pozmeňujúceho a doplňujúceho nariadenie Komisie ES č. 445/2002, poskytnúť

poľnohospodárom tolerančné obdobie (nepresahujúce 36 mesiacov odo dňa, odkedy sa

norma stala pre poľnohospodára záväznou), ktoré bolo potrebné na vyriešenie

problémov spojených so zosúladením s takýmito normami. Títo poľnohospodári museli

príslušné normy spĺňať do konca investičného obdobia, ktoré nesmelo byť dlhšie než

tolerančné obdobie. Tolerančné obdobie nebolo povolené u nových podnikov.

Žiadateľovi sa poskytla pomoc za splnenia predpokladu preukázania existencie

trhových odbytíšť v podnikateľskom pláne alebo žiadosti. Všetci žiadatelia museli

predložiť aspoň predbežné zmluvy alebo iné dokumenty napr. jednorazové objednávky,

jednorazové objednávky služieb a pod., zaručujúce odbyt ich produkcie na trhu.

Žiadatelia museli preukázať v podnikateľskom pláne ekonomickú návratnosť

projektu (pri stavebných investíciách maximálne 9 rokov, vinohrady do 20, ovocné sady

do 12, drobné ovocie do 10, špargľa do 10 a pri technológiách maximálne 6 rokov po

zrealizovaní projektu).

Všetky ovce, kozy, hovädzí dobytok a všetky chovy ošípaných museli byť

registrované v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat podľa osobitných predpisov ,

u ostatných druhov hospodárskych zvierat museli zvieratá pochádzať z chovov, ktoré sú

schválené Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR a ktoré mali pridelené

evidenčné číslo v rámci jej vnútorných pokynov, rozhodnutí a smerníc.

Oprávnenými žiadateľmi boli fyzické osoby podnikajúce v poľnohospodárskej

prvovýrobe. Po splnení nasledujúcich kritérií mali mladí farmári nárok na zvýšené

sadzby pomoci. Kritériá boli také, že žiadateľ musí mať vek do 40 rokov v čase

podávania žiadosti, musí mať primerané pracovné skúsenosti a schopnosti (preukáže sa

3 rokmi praktických skúseností v poľnohospodárskej prvovýrobe a dokladom

o úspešnom absolvovaní stredoškolského vzdelania, resp. dokladom o ukončení

42

rekvalifikačného kurzu príslušného zamerania) a je ustanovený za vedúceho podniku po

prvý krát.

Čo sa týka typu pomoci, išlo o nenávratný finančný príspevok, a to podielovým

spôsobom financovania. Ide o ziskový typ investície. Z hľadiska intenzity pomoci,

maximálna výška pomoci z celkových oprávnených nákladov bola:

▪ 50% (z toho 35 % EAGGF, 15 % SR), 50 % súkromné zdroje,

▪ 55 % pre mladých farmárov (35 % EAGGF, 20 % SR), 45 % súkromné zdroje,

▪ 60 % v znevýhodnených oblastiach (35 % EAGGF, 25 % SR), 40 % súkromné zdroje,

▪ 65 % v znevýhodnených oblastiach pre mladých farmárov (35 % EAGGF, 30 % SR),

35 % súkromné zdroje.

Podporovateľnými projektmi boli:

▪ náklady na nové strojné zariadenia a príslušenstvo

▪ náklady na stavebný materiál

▪ náklady na stavbu, rekonštrukciu prevádzkových budov

▪ honoráre pre architektov, projektantov a poradcov, odmeny za realizované štúdie a

▪ získavanie povolení do maximálnej výšky 12% celkových oprávnených nákladov

Tabuľka 7: Sumárny prehľad o záväzkoch a platbách v rámci SOP PaRV 2004-2006 (Opatrenie 1.1 Investície do poľnohospodárskych podnikov) v rámci krajov k 30.6.2009 (v tis. SKK)

KrajPočet

prijatých projektov

Schválené projekty Ukončené projektyPočet Z verejných zdrojov Počet Vyplatená

suma (v tis. SKK)

Celkovo (v tis. SKK)

Z ES ( v tis. SKK)

BratislavaZvolen 306 150 740 347 458 385,4 148 720 487,8Košice 252 145 660 642,6 405 526,4 142 634 777,1Nitra 533 269 1 312 141 909 666,9 267 1288711,3Prešov 203 95 667 966,3 415 878,6 93 653 959,2Trenčín 161 61 315550,5 207 722,3 61 314 665,0Trnava 320 154 839 204,6 578 686,4 154 826 753,3Žilina 140 55 216 124,4 132 362,8 52 202 298,1

SPOLU 1 915 929 4 751 977 3 108 228,8 917 4 641 651,8

Zdroj : Vlastné spracovanie údajov z PPA

43

Tabuľka 7 ukazuje, že počet schválených projektov bol 929 v rámci SOP PaRV-

opatrenia 1.1 Investície do poľnohospodárskych podnikov. Najviac bolo schválených

v Nitrianskom, najmenej v Žilinskom kraji. Najvyššie relatívne zvýšenie počtu

projektov oproti programu SAPARD dosiahli Košický a Banskobystrický kraj, a to

zásluhou najmä ich južných okresov.

V Košickom kraji bolo dokopy schválených 145 projektov (pre

poľnohospodárske družstvá, obchodné spoločnosti a súkromne hospodáriacich

roľníkov).

Podnikateľské subjekty sa v projektoch orientovali hlavne na nové stroje

a technológie, prípadne na stavbu resp. rekonštrukciu stavieb a budov. Hlavným cieľom

všetkých projektov bolo zvyšovanie produktivity práce a efektívnosti výroby.

Rozdelenie financií medzi krajmi v rámci opatrenia 1.1 je znázornené v grafe 2.

Graf 2: Rozdelenie finančných prostriedkov SOP PaRV 2004-2006 (Opatrenie 1.1 Investície do poľnohospodárskych podnikov) v rámci krajov (v %)

Zvolen16%

Košice14%

Nitra28%

Prešov 14%

Trenčín7%

Trnava18%

Žilina4%

Zdroj : Vlastné spracovanie údajov z PPA

4.2.2 Plán rozvoja vidieka SR 2004-2006

Plán rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2004-2006 bol jedným

z programovacích dokumentov pre realizáciu stanovených opatrení podľa nariadenia

č.1257/1999.

44

Bol kľúčovým dokumentom určujúcim smer rozvoja vidieckeho priestoru

v rokoch po vstupe SR do EÚ. PRV SR mal jednu prioritu, ktorá bola rovnaká

s prioritou SOP PaRV, a to: Multifunkčné poľnohospodárstvo a udržateľný rozvoj

vidieka.

Cieľom Plánu rozvoja vidieka SR 2004-2006 bolo zaistiť kompatibilitu s už

existujúcim SOP PaRV. Globálnym cieľom PRV SR bolo zvýšiť efektívnosť v sektore

poľnohospodárskej výroby a kvality života obyvateľstva (Multifunkčné

poľnohospodárstvo a udržateľný rozvoj vidieka). Špecifické ciele PRV SR boli:

▪ Podporiť rozvoj vidieckej ekonomiky a zabezpečiť zvyšovanie životnej úrovne

vidieckeho obyvateľstva.

▪ Zlepšiť rozvoj vidieckych oblastí prístupom k infraštrukturálnym službám a tým

udržať populáciu vidieckych komunít.

▪ Zabezpečiť ochranu životného prostredia a biodiverzitu vidieckeho prostredia pri

udržateľnej využiteľnosti zdrojov vidieka.

Vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti (garančnej sekcie EAGGF) boli

súčasťou PRV SR 2004-2006, ktorý stanovil znevýhodnené oblasti

s environmentálnymi obmedzeniami nasledovne:

1) Horské oblasti

2) Ostatné znevýhodnené oblasti

3) Oblasti so špecifickými nevýhodami

4) Oblasti s environmentálnymi obmedzeniami.

Obrázok 3: Znevýhodnené oblasti SR

Zdroj : Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

45

Podľa údajov z Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy je kvôli

horským oblastiam najviac znevýhodnený okres Gelnica, za ním nasleduje okres

Spišská Nová Ves a Rožňava. Do skupiny ostatných znevýhodnených oblastí patria

okresy Košice II a Sobrance. Medzi oblasti so špecifickými nevýhodami zaraďujeme

najmä okresy Košice III, Košice – okolie a Michalovce.

Tabuľka 8 : Znevýhodnené oblasti v rámci okresov Košického kraja (v %)

Okres Horské oblasti

Ostatné znevýhodnené

oblasti

Oblasti so špecifickými nevýhodami

Oblasti nezaradené do

LFAGelnica 100 - - -Košice I 27,20 72,80 - -Košice II - - 87,92 12,08Košice III - - 91,53 8,47Košice IV - - 100 -Košice – okolie - - 97,11 2,89Michalovce - - 91,21 8,79Rožňava 68,17 - 31,65 0,18Sobrance 25,15 74,85 - -Spišská Nová Ves 82,76 - 17,24 -Trebišov 2,04 - 87,13 10,83

Zdroj : Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

Tabuľka 9 : Sumárny prehľad o záväzkoch a platbách v rámci PRV 2004-2006 k 31.12.2009 (v tis. SKK)

KrajPočet

prijatých projektov

Schválené projekty Ukončené projektyPočet Z verejných zdrojov Počet Vyplatená

suma (v tis. SKK)

Celkovo (v tis. SKK)

Z ES ( v tis. SKK)

Bratislava 288 249 47 379 23 563 227 41 797Zvolen 428 380 54 931 46 582 122 15 795Košice 355 305 43 495 36 801 121 11 976Nitra 291 251 9 560 7 988 128 5 364Prešov 399 346 73 238 62 127 135 27 779Trenčín 252 229 26 432 22 223 125 5 842Trnava 193 172 24 777 20 452 118 7 644Žilina 238 210 35 281 29 930 117 15 497SPOLU 2 444 2 142 249 667 249 667 1 093 131 695

46

Zdroj : Vlastné spracovanie údajov z PPA

Z tabuľky 9 je zrejmé, že po Zvolenskom kraji bolo najviac projektov prijatých

od Košického a Prešovského kraja. Košickému kraju bolo z počtu 355 prijatých

projektov schválených 305 projektov a dokončených 121.

Pri podporách z PRV sa najviac verejných zdrojov koncentrovalo do

východných oblastí Slovenska (Prešov, Košice), s výnimkou Bratislavského kraja, čo je

možné vidieť v grafe 3.

Graf 3: Rozdelenie finančných prostriedkov PRV SR 2004-2006 v rámci krajov (v %)

Bratislava32%

Zvolen12%

Košice9%

Nitra4%

Prešov21%

Trenčín4%

Trnava6%

Žilina12%

Zdroj : Vlastné spracovanie údajov z PPA

4.3 Podniková analýza Poľnohospodárskeho družstva v Kluknave

4.3.1 Vznik a história podniku

Kluknava sa nachádza v Košickom kraji v okrese Gelnica. Prvý pokus o

založenie menšinového družstva JRD v Kluknave bol v roku 1949, bol založený

prípravný výbor. V minulosti bola táto obec často príslušenstvom Richnavského hradu,

jej pôdny fond bol vhodný na pestovanie pšenice, raže, jačmeňa i ovosa, zemiakov,

kukurice a kŕmnej repy. Prvé JRD hospodárilo na 12 ha cirkevnej pôdy, na pôde

školskej, farskej, kántskej. Roľníci do JRD vstupovať nechceli, družstvo sa teda

47

v prvých rokoch nezväčšovalo. Sídlo JRD sa nachádzalo v kaštieli v Kluknave, na dvore

pod kaštieľom bola umiestnená živočíšna výroba.

Historické medzníky významné pre družstvo sú zaznamenané v kronike

družstva. Z týchto informácií bola vyhotovená tabuľka 10.

Tabuľka 10 : História družstva v Kluknave v 50.tych až 80.tych rokoch

Významné medzníky pre družstvo v 50.tych až 80.tych rokoch

rok 1953 – je rokom rozpadu mnohých JRD v Prešovskom kraji a Košickom kraji. Fungovanie

a prevádzka JRD v Kluknave s väčšími i menšími problémami aj naďalej pretrváva.

rok 1957 – po niekoľko ročnom útlme dochádza k prudkému rozvoju JRD v Kluknave.

rok 1959 – bol 19.rokom socialistického poľnohospodárstva, bolo založené už celoobecné JRD

v Kluknave. Od tohto roku sa JRD zaoberá chovom oviec.

rok 1966 – bol 1. rokom, kedy sa niektoré úrody a výroby podarilo zdvihnúť nad plán.

rok 1967 – bola výrazne zdokonalená sústava riadenia, družstvo si zabezpečilo poľnú

i maštaľnú techniku (kolesové traktory, buldozér atď.).

rok 1969 – bolo vybudované hnojisko, močovková žumpa, vybetovaná kotolňa a dokončená garáž.

rok 1971 – od tohto roku sa postupne mnohé JRD stali súčasťou JRD v Kluknave (prvé sa pripojilo

JRD Richnava). JRD v Kluknave sa vďaka tomu rapídne rozrastalo o pôdu i ľudí.

rok 1977 – JRD zakúpilo množstvo nových strojov (pásové traktory, nákladné autá, obilné

kombajny atď.). Plány boli splnené, JRD sa zameralo na predaj mlieka.

rok 1982 – budoval sa ovčín, silážne žlaby atď.

rok 1984 – bol rokom rekordnej úrody obilnín.

Zdroj: Vlastné spracovanie údajov z Kroniky PD v Kluknave

4.3.2 Predmet a zameranie činnosti a ekonomické prostredie PD v Kluknave

PD v Kluknave hospodári v záujmovom území stredného Spiša a Slovenského

Rudohoria. Trvalé trávne porasty zaberajú v súčasnosti 65% výmery pôdneho fondu.

Poľnohospodárska pôda sa nachádza v nadmorskej výške od 550 do 1000 m.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že hlavnou činnosťou rastlinnej výroby je výroba

objemových krmovín. Nosným odvetvím činnosti živočíšnej výroby je chov hovädzieho

dobytka (500 ks) a oviec (2000 ks). Ďalším veľmi významným predmetom činnosti

živočíšnej výroby je spracovanie mlieka. V roku 2000 PD v Kluknave odkúpilo

Kluknavskú mliekáreň s.r.o. a začalo sa zaoberať spracovaním ovčieho a kravského

mlieka. Táto mliekáreň je v súčasnosti významnou prevádzkou zameranou na

48

spracovanie ovčieho mlieka a ovčieho hrudkového syra v regióne Košického kraja.

Ťažiskom výroby Kluknavskej mliekárne je výroba brynze, ktorá sa uvádza na trh

v dvoch druhoch : plnotučná letná bryndza a plnotučná zimná bryndza.

Ďalším predmetom činnosti je:

• cestná doprava

• zemné práce s mechanizmami

• poskytovanie služieb traktormi a poľnou mechanizáciou

• prenájom technických zariadení

• veľkoobchod v sortimente nákup a predaj obilnín, mlieka, mliečnych polotovarov

a výrobkov z mlieka

• prevádzkovanie píly

4.3.2.1 Podnikové cieleV oblasti spracovania mlieka je cieľom podniku trvalé zvyšovanie kvality

produkcie, s perspektívou vývozu výrobkov do ČR, rozširovanie sortimentu o žinčicu,

parené syry neúdené i údené, pomazánky, celkové zvyšovanie výroby a produkcie.

Hlavným cieľom úseku živočíšnej výroby v podmienkach hospodárenia PD

v Kluknave je stabilizovať výrobu v troch uzatvorených celkoch – chove hovädzieho

dobytka, chove oviec a chove ošípaných na báze uzatvoreného obratu stáda s cieľom

dosahovania požadovaných parametrov výroby. Cieľom je stabilizovať a postupne

rozvíjať uvedené chovy na báze neustáleho zvyšovania efektívnosti využitia vstupov

a zároveň ich optimálneho znižovania, čím by živočíšna výroba bola v nasledujúcich

rokoch rentabilná.

Nosným programom na najbližšie roky ostáva postupné riešenie mliekovej

úžitkovosti. Vedenie PD v Kluknave si je vedomé, že perspektíva udržania chovu oviec

je v produkcii kvalitného ovčieho mlieka, s čím súvisí najmä širšie možnosti výrobkov

a hlavne ich realizácia na trhu v SR i na trhu štátov EÚ.

V rastlinnej výrobe je hlavným cieľom zaviesť výrobné postupy na ochranu

a zlepšenie životného prostredia na pozemkoch obhospodarovaných družstvom,

zabezpečiť ochranu biotopov trvalých trávnatých porastov v obvode PD v Kluknave,

obnoviť ekologickú stabilitu poľnohospodárskej krajiny v horskej oblasti zatrávnením

silno eróziou napadnutej ornej pôdy v rozsahu 94, 08 ha, efektívna výroba objemových

49

krmovín pre chov oviec a chov hovädzieho dobytka. S tým súvisí zlepšenie techniky

zberu a technológie výroby.

4.3.3 Organizačná a riadiaca štruktúra

V súčastnosti PD v Kluknave zamestnáva 57 zamestnancov:

• Vedúci, riadiaci pracovníci = 4

• Technickí pracovníci = 10

• Manuálni pracovníci = 27

• Obsluha strojov a zariadení = 4

• Pomocní a nekvalifikovaní = 57

Družstvo má 161 členov (s percentuálnym podielom do 10%), z toho 28

pracujúcich a z toho je 28 trvale činných. V manažmente družstva sú 2 jeho vlastníci a 3

zamestnanci. Organizačná štruktúra podniku je odvetvová:

• Útvar predsedu – sekretariát, personálne, pozemkové, CO, OBP, vodohospodár,

energetik.

• Ekonomický úsek – hlavný ekonóm, finančná učtáreň, mzdová učtáreň a pokladňa.

• Mliekáreň

4.3.4 Výrobný plán

4.3.4.1 Charakteristika prírodných podmienok

PD Kluknava hospodári v území, ktoré je charakterizované členitým,

svahovitým až kopcovitým terénom. Po geografickej stránke severná časť sledovaného

územia patrí do fatransko-tatranskej oblasti, konkrétne Hornádskej kotliny, časť

Hornádske Podolie. Veľká časť územia patrí do oblasti Slovenského Rudohoria,

konkrétne Volovské vrchy – časť Hnilecké Vrchy. Priestorovo ide o Rudňanskú

a Poráčsku dolinu a časť Slovinskej doliny. Záujmová oblasť je tvorená katastrálnymi

územiami obcí Kluknava, Richnava, Hrišovce, Krompachy, Slatvina, Spišské Vlachy,

Kolinovce, Slovinky, Olšavka, Víťaz a Žehra. Podľa klimatickej klasifikácie patrí

územie do mierne teplej klimatickej oblasti.

4.3.4.2 Charakteristika geologických a pôdnych pomerov

50

Na geologickej stavbe sa podieľajú rôzne geologické útvary a pôdne pomery sú

preto rozmanité. Tvoria ju horniny mladšieho paleozoika, kde ide prevažne o bridlice

vrchného permu. Kvartérny pokryv je tvorený eluviálnymi a deluviálnymi sedimentmi

vzniknutými zvetraním predkvartérnych hornín. Sú to pôdy prevažne hnedé, tuhá ílovitá

bridlica piesčitá s vysokým obsahom štrkov.

Ide o erózny typ pôd, preto obnova a založenie trávnatých porastov má

objektívnu potrebu, najmä z dôvodov ochrany životného prostredia. Po stránke

poľnohospodársko-výrobnej je hospodársky obvod PD v Kluknave začlenený do

výrobného typu horskej oblasti jačmenno-ovsenej a krminársko-pasienkovej.

Poľnohospodárska pôda zaberá 2 192,34 ha z pôdneho fondu, z čoho orná pôda zaberá

527, 08 ha.

Tabuľka 11 : Štruktúra pôdneho fondu

Štruktúra podľa stavu k 31.12. 2005bežného roka v ha

Celkom

Orná pôda 572,08Vinice, ovocné sady, chmeľnice -Lúky 461,77Pasienky 1 158,49Poľnohospodárska pôda spolu 2 192,34Lesná pôda, rybníky a vodné plochy -Nepoľnohospodárska pôda spolu 285,59CELKOVÁ VÝMERA 2 477,93Zatriedenie podľa skupín cien pôdy v SK 8499Z toho: pôda známych vlastníkov 1736,86 štátna pôda - cirkevná pôda 42,41 iní vlastníci 534,77 nedokladovaná pôda 1106,94

Zdroj: Podnikateľský plán PD v Kluknave, 2005

4.3.4.3 Štruktúra výroby a ekonomická efektívnosť podniku

Výrobná stratégia družstva spočíva v potrebe vyrobiť kvalitné produkty

vyhovujúce podmienkam zákona o potravinách pri zabezpečení rentability výroby. Na

úseku spracovania je prioritou optimalizácia (obmedzenie sezónnosti) nákupu surového

kravského mlieka, od dodávateľov a rozšírenie výrobného sortimentu tak, aby

51

i vedľajšie produkty boli predané v obchodnej sieti. Kvôli dosahovaniu úspechov

v živočíšnej výrobe sa družstvo zameriava najmä na zabezpečovanie kvalitnej

krmovinovej základne, predovšetkým na báze doplnkovej výroby vlastných krmovín.

Vysoký podiel poľnohospodárskej pôdy tvoria lúky a pasienky a z tohto dôvodu

zámer podniku smeruje predovšetkým k intenzívnemu využitiu týchto plôch formou

chovu hovädzieho dobytka a oviec.

Rastlinná výroba: PD v Kluknave sa snaží zabezpečovať kvalitnú produkciu

jednotlivých komodít, pričom dodržiava technologické, výrobné parametre a normy

podľa platnej legislatívy. Vo výrobných procesoch rastlinnej výroby sa prvotná kontrola

vykonáva prostredníctvom zodpovedných pracovníkov.

Živočíšna výroba: v živočíšnej výrobe sa kontroluje mäso jatočných ošípaných

a hovädzie mäso, ale aj produkcia surového a kravského a ovčieho mlieka. U surového

kravského mlieka musí dodávka vyhovovať normám akosti i platným právnym

a veterinárnym predpisom. Prvotná kontrola na farme a laboratóriách mliekárne je

zameraná na zistenie teploty a podielu tukovosti, stupeň kyslosti, prítomnosť

inhibičných látok a zvodnenie mlieka. Ostatné merania kvality sa uskutočňujú

v štátnych akreditovaných laboratóriách a sú zamerané na zistenie celkového počtu

mikroorganizmov, počtu somatických buniek, inhibičných látok a bodu tuhnutia.

Kvalitu tiel jatočných ošípaných a hovädzieho dobytka hodnotí klasifikátor

v mieste porážky – na bitúnku, dodržiavajúc pri tom platné normy pre túto oblasť.

Súčasná skladba stáda oviec PD v Kluknave je postavená na plemene „Zušľachtilá

valaška“. Družstvo vedie chov oviec k čistokrvnej plemenitbe, formou uzavretého

obratu stáda. Celý chov oviec je zaradený do kontroly úžitkovosti, v čom spočíva jedna

zo záruk neustáleho skvalitňovania základného stáda. Hlavnou konkurenčnou výhodou

na trhu mliečnych výrobkov, ale i vo sfére veľkoobchodu je stabilita kvality. Družstvo

má vypracovaný systém pre zaistenie kvality finálnych výrobkov, čo znamená, že každý

výrobok má určené kritické kontrolné body, ktoré sú monitorované.

Hygiena získavania mlieka, produktov rastlinnej výroby a spôsob produkcie

jatočných zvierat je najdôležitejšou súčasťou ekonomického chovu hospodárskych

zvierat a pestovania kultúrnych plodín. Vedenie PD v Kluknave si uvedomuje, že

dodržiavanie noriem a systémov kvality výroby im dáva veľkú príležitosť obstáť

v priamom konkurenčnom boji.

Výrobné kapacity v prvovýrobe sú:

52

Rastlinná výroba: Družstvo hospodári na poľnohospodárskej pôde vo výmere cca 2 478

ha, z toho trvalé trávnaté porasty a pasienky zaberajú 65% výmery pôdneho fondu.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že hlavnou činnosťou rastlinnej výroby je výroba

objemových krmovín. Obilniny na ornej pôde pestujeme vo výmere 220 ha, viacročné

krmoviny vo výmere 142 ha.

Živočíšna výroba: Chovy jednotlivých kategórií zvierat sú lokalizované na týchto

hospodárskych dvoroch:

• Kluknava - chov hovädzieho dobytka – hlavná mliečna produkcia

• Richnava - chov mladého dobytka, výkmovňa ošípaných

• Vyšné a Nižné Slovinky - salašnícky chov oviec

• Krompachy - chov mäsového plemena oviec

• Hrišovce - dojáreň pre ovce

• Jaklovce - mliekáreň na spracovanie kravského a ovčieho mlieka

4.3.4.4 Potreba technických inovácií

Technika, ktorú podnik používal na zvoz mlieka a rozvoz výrobkov, bola už

značne opotrebovaná, vyžadovala si vysoké náklady na opravy a náhradné diely. Keďže

zvýšené náklady na prevádzku a údržbu starších strojov negatívne vplývali

na ekonomickú efektivitu, racionalizáciu práce a pracovnú morálku, bolo pre družstvo

nevyhnutné vypracovať a realizovať projekt na riešenie tejto situácie.

4.3.4.5 Riziká

Najväčšie riziko v živočíšnej výrobe vzniká pri nedodržaní zásad správnej

výrobnej praxe (hygiena výroby) u dodávateľov PD v Kluknave, napr. pri produkcii

mlieka a mliečnych výrobkov. Riziká v rastlinnej výrobe vychádzajú z toho, že pôda je

výrobný faktor. Najdôležitejšou vlastnosťou pôdy je úrodnosť pôdy, ktorá závisí od

činiteľov ako bonita pôdy, prírodné činitele (počasie – vplyv slnečného žiarenia

a zrážok) a agrotechnické činitele.

4.3.5 SWOT analýza podniku

Komplexný pohľad na podnik a jeho fungovanie so zameraním na silné a slabé

stránky, príležitosti a ohrozenia poskytuje tabuľka 12.

53

Tabuľka 12 : SWOT analýza PD v Kluknave

Silné stránky Slabé stránky

- odborne fundovaný a skúsený manažment, rozvojovo mysliaci

- dlhodobé skúsenosti a výsledky v predmete podnikania

- klimatické pomery vhodné na chov HD a oviec

- podnik sa nachádza medi 3 najteplejšími poľnohospodárskymi podnikmi v regióne Spiš

- nová dojáreň na dojenie oviec- rekonštruované objekty pre chov HD- jediná mliekáreň na spracovanie ovčieho

mlieka v Košickom kraji

- nedostatok modernej mechanizácie v rastlinnej výrobe- vysoký faktor rizika podnikania v poľnohospodárstve- nízke hektárové výnosy u obilovín- nedostatok vlastných prostriedkov na investície- nedostatočné skladovacie kapacity v mliekárni- nízka úžitkovosť v odchove jahniat a HD

Príležitosti Ohrozenia

- realizácia vlastných zámerov na spoločnom trhu v rámci EÚ- nové výrobky mliekárne uvádzané a trh- vybudovanie matečníka a vytvorenie uzavretého obratu stáda v chove ošípaných- v dosiahnutí porovnateľných výsledkov v úžitkovosti zvierat s najlepšími farmami v EÚ- zvyšovanie kvality produkcie-v stabilizovaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov

- v recesii na trhu s poľnohospodárskou produkciou- vybudovanie ďalšej mliekárne v regióne- v dovoze dotovaných poľnohospodárskych komodít z iných krajín- v budovaní veľkokapacitných fariem na území za pomoci zahraničných investorov- v zhoršovaní kúpyschopnosti obyvateľstva- v nedostatočnej ochrannej činnosti odbytových družstiev- v dodržaní prísnych požiadaviek na ochranu životného prostredia

Zdroj : Podnikateľský plán PD v Kluknave, 2005.

4.3.6 Priame podpory pre PD v Kluknave za roky 2004 – 2006

PD v Kluknave získalo prostredníctvom priamych podpôr za rok 2004 spolu

12,5 mil. Sk (zaokrúhlene), za rok 2005 to bolo 13,64 mil. Sk (zaokrúhlene) a za rok

2006 to činilo 15,72 mil. Sk (zaokrúhlene). Presné sumy v rámci jednotlivých druhov

podpôr sú znázornené v tabuľke 13.

54

Tabuľka 13 : Priame podpory pre PD v Kluknave za roky 2004 – 2006

Rok Meno/Názov subjektu Okres Podpora Suma (SKK)

2004 PD v Kluknave Gelnica LFARVSAPS

7 954 835,70660 681,753 877 482,14

2005 PD v Kluknave Gelnica LFARVSAPS

8 131 739,71900 220,294 603 256,30

2006 PD v Kluknave Gelnica SAPSRVOVKOLFADK

5 393 002,94696 108,121 007 440,008 293 969,14331 106,88

Zdroj : Vlastné spracovanie údajov z PPA

4.3.7 Výsledok hospodárenia PD v Kluknave za roky 2004-2009

Podľa údajov za obdobie rokov 2004 až 2009 má PD v Kluknave vždy

kladný výsledok hospodárenia za účtovné obdobie. Záporný je len jeden výsledok

hospodárenia z   mimoriadnej činnosti z roku 2006, jedná sa o mínus 1 000 Sk.

Tabuľka 14 : Výsledok hospodárenia PD v Kluknave za roky 2004-2009

Rok 2004 2005 2006 2007 2008 2009Bežné účtovné obdobie

V tis. SKK EurVH z mimoriadnej činnosti

277 399 -1 158 2 091

VH za účtovné obdobie 125 221 112 135 108 4 958Zdroj: Vlastné spracovanie údajov získaných od PD v Kluknave

4.4 Realizácia projektu s názvom Nákup špeciálnych vozidiel4.4.1 Základné informácie o projekte

PD v Kluknave vypracovalo v roku 2005 podnikateľský plán pre projekty nad

50 000 Eur. Názov projektu je Nákup špeciálnych vozidiel. Projekt bol realizovaný

55

prostredníctvom SOP PaRV, priority č. 1 Podpora produktívneho poľnohospodárstva

a opatrenia č. 1.2 Zlepšenie spracovania a predajnosti poľnohospodárskych produktov.

Tabuľka 15 : Programová štruktúra projektu Nákup špeciálnych vozidiel

Operačný program SOP Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Priorita Priorita č.1 Podpora produktívneho poľnohospodárstva

Opatrenie Opatrenie č. 1.2 Zlepšenie spracovania a predajnosti

poľnohospodárskych produktov

Zdroj : Podnikateľský plán PD v Kluknave, 2005

Hlavným sektorom spracovania podniku a sektorovým zameraním projektu je :

MLIEKO A MLIEČNE VÝROBKY. Cieľom investície vrámci tohto projektu je

podporovanie rozvoja nových trhov pre poľnohospodárske výrobky.

4.4.2 Ciele a aktivity projektu

Cieľom nákupu nového izotermického vozidla a dvojkomorovej cisterny je

zabezpečiť hygienu rozvozu výrobkov družstva a tým aj ich kvalitu, zlepšenie

pracovných podmienok vodičom, zníženie nákladov na prevádzku nákladnej dopravy,

získanie nových podmienok dodávateľov i odberateľov.

Aktivity na dosiahnutie cieľov projektu sú: obstaranie špeciálnych vozidiel,

zaškolenie obsluhy, dodržiavanie zásad správnej manipulácie so surovým kravským

a ovčím mliekom a výrobkami podľa platných noriem, prispôsobenie harmonogramu

rozvozu výrobkov a zvozu surového mlieka minimalizácii nákladov na prepravu.

4.4.3 Zdroje financovania oprávnených nákladov projektu

V roku 2006 boli oprávnené náklady projektu tvorené výškou žiadaného

príspevku a vlastnými zdrojmi. Výška žiadaného príspevku bola 2 409 000 Sk (čo

predstavuje 50% z celkových oprávnených nákladov), vlastné zdroje tvorili 2 410 000

Sk (tiež 50% z celkových oprávnených nákladov). Žiadateľ PD v Kluknave preukázal

ekonomickú životaschopnosť na základe splnenia všeobecných i špecifických kritérií.

Projekt bol schválený. Poskytovateľom pomoci bolo Ministerstvo pôdohospodárstva

SR, Pôdohospodárska platobná agentúra (= SORO).

56

Poľnohospodárskemu družstvu v Kluknave bol poskytnutý nenávratný

finančný príspevok v celkovej výške 2 209 595 Sk.

Nenávratný finančný príspevok bol zložený z:

• prostriedkov EÚ, ktoré predstavujú 35% z celkových oprávnených výdavkov

• prostriedkov štátneho rozpočtu, ktoré predstavujú 15% z celkových oprávnených

výdavkov.

4.4.4 Využitie uvedených finančných prostriedkov

Nové vozidlá, ktoré PD v Kluknave získalo obstaraním boli:

• Cisternová nadstavba Komet v hodnote 2 014 350 Sk

- pre 2-osí podvozok, na zber mlieka, 6 000 litrov, 2 komory, sanie 330 l/min.,

prietokomer, vzorkovací systém s el. chladením, počítačové vybavenie s tlačiarňou,

naftové nezávislé kúrenie.

• Podvozok s kabínou Mercedes – Benz Atego 1523 L v hodnote 1 698 840 Sk

- zadné nápravy odpružené vzduchovými vankúšmi, celková hmotnosť vozidla 15 000

kg, nosnosť podvozku 10 365 kg.

• Izotermické vozidlo Master 120.35 DCI Furgon L2H2 v hodnte 1 026 000 Sk

- s palubným počítačom, chladiaca jednotka s ohrevom Xarios 200 T-R, zapisovacie

zariadenie s tlačiarňou, vnútorný objem 10,8 m3.

Tieto vozidlá spĺňajú platné požiadavky legislatívy v oblasti zvozu surového

kravského i ovčieho mlieka (vzhľadom na dvojkomorový systém sa môžu zvážať

naraz), i rozvozu hotových výrobkov v klimatizovanom termovozidle. Tieto autá majú

vyšší akčný rádius, čo umožňuje využitie dodávateľov i odberateľov z väčšej

vzdialenosti, pri zachovaní kvality i ekonomiky prepravy. Dôležité je tiež spomenúť

zabezpečenie vyššieho komfortu a bezpečnosti obsluhy.

PD v Kluknave zaplatilo za poradenstvo v rámci projektu 80 000 Sk.

4.4.5 Materiálové zabezpečenie výroby

57

Hlavnými nakupovanými časťami v prvovýrobe sú: kŕmne zmesi (dodávateľom

je Poľnonákup Spiš, a.s. Spišské Vlachy), pesticídy (Chemstar, a.s. Bratislava),

priemyselné hnojivá (Agrocentra, s.r.o., Rožňava) a nafta (Gaza Oil, s.r.o., Košice).

Hlavnými dodávateľmi mlieka sú PD v Kluknave a PD Obnova Mníšek nad Hnilcom.

Družstvo má mnoho ďalších dodávateľov materiálov a surovín vstupujúcich do výroby

mliekárne, s ktorými má uzatvorené riadne dodávateľsko – odberateľské zmluvy.

4.4.6 Marketingový plán

4.4.6.1 Základná úloha marketingu PD v Kluknave

Základnou úlohou marketingu družstva je:

• získanie a udržanie zákazníka

• minimalizovanie nákladov a poskytovanie čo najväčších hodnôt zákazníkovi

• dlhodobá ziskovosť firmy

• podniková kultúra = perfektná dodávka (včasnosť, úplnosť, bezchybnosť)

• redukcia počtu dodávateľov

• vytváranie partnerskej siete

• zrýchľovať zavádzanie nových produktov.

PD v Kluknave sa snaží prispôsobiť týmto zásadám, aby zabezpečilo vytvorenie

právne čistého prostredia pre vzájomné plnenie dohodnutých požiadaviek so

zákazníkom.

4.4.6.2 Produkty PD v Kluknave

Výrobky živočíšnej výroby: kravské mlieko, ovčie mlieko, mäso HD, mäso ošípané,

mäso ovce, vlna ovce, kuričky.

Výrobky rastlinnej výroby: pšenica, jačmeň, ovos, repka, trificalle, trávne semeno.

Výrobky mliekárne: ovčí hrudkový syr, plnotučná letná bryndza, plnotučná zimná

bryndza, ovčí syr FETTA, kravský syr FETTA, bryndzová nátierka domáca, bryndzová

nátierka pažítková, bryndzová nátierka cesnaková, termizovaná bryndza.

4.4.6.3 Cieľová skupina zákazníkov

58

Cieľovou skupinou sa stáva radový spotrebovateľ, ktorý má záujem o nákup

tradičných výrobkov z ovčieho mlieka. Na neho je v podstate zameraná pozornosť

podniku a snaha vyrobiť kvalitnú a bezpečnú potravinu.

4.4.6.4 Hodnotenie kvality sortimentu

Hodnotenie kvality prebieha prostredníctvom systému HACCP – systému

samokontrol výroby a finálneho výrobku a kontroly Štátnou veterinárnou

a potravinovou správou, vykonávajúcou potravinový dozor.

4.4.6.5 SWOT analýza projektu

SWOT analýzu projektu so zameraním na silné a slabé stránky, príležitosti

a ohrozenia poskytuje tabuľka 16.

Tabuľka 16 : SWOT analýza projektu

Silné stránky Slabé stránky

- finalizácia vlastnej produkcie mlieka- odborný personál- naturálny charakter výrobkov-vysoká prod uktivita práce, zvýšenie hygieny- komfort obsluhy

- vyššia náročnosť na vedomosti obsluhy- slabšia mediálna podpora- sezónnosť nákupu mlieka

Príležitosti Ohrozenia

- zlepšenie kvality práce- vývoz produkcie do zahraničia - ČR

- cenová politika obchodných reťazcov- nízka kúpna sila obyvateľstva

Zdroj : Podnikateľský plán PD v Kluknave, 2005.

4.4.6.6 Cenová stratégia, konkurencia, reklama

Cenová stratégia je stanovená na základe trhových cien s prihliadnutím na

vlastné a dopravné náklady.

V okolí družstva pôsobia mnohé poľnohospodárske podniky. Medzi priamu

konkurenciu v oblasti prvovýroby patria: Agrodružstvo Gelnica, PD Široké, PD Odorín,

Mäsoprodukt Spišské Vlachy, teda podniky s podobným zameraním.

59

V rámci reklamy a propagácie produktov súvisiacich s projektom, využíva PD

v Kluknave na podporu predaja svojich výrobkov hlavne regionálnu tlač a letákové

akcie vo veľkoobchodoch.

4.4.7 Zhodnotenie prínosu projektu pre PD v Kluknave

Projekt s názvom Nákup špeciálnych vozidiel bol realizovaný prostredníctvom

SOP PaRV, priority č. 1 Podpora produktívneho poľnohospodárstva a opatrenia č. 1.2

Zlepšenie spracovania a predajnosti poľnohospodárskych produktov. Keďže sa projekt

orientoval na nové stroje a technológiu, vyriešil sa problém so starou a značne

opotrebovanou technológiou náročnou na prevádzku a údržbu, vyžadujúcou časté

opravy a náhradné diely.

Nákup nových špeciálnych vozidiel má značne pozitívny vplyv na ekonomickú

efektivitu PD v Kluknave. Umožňujú využitie dodávateľov i odberateľov z väčšej

vzdialenosti, čo je pre družstvo prínosom z hľadiska rozšírenia ich dodávateľsko-

odberateľskej siete. Čiže sa podporil rozvoj nových trhov pre poľnohospodárske

výrobky. Zabezpečil sa vyšší komfort, kvalita i ekonomika prepravy mlieka a výrobkov

a bezpečnosť obsluhy. Zvýšila sa produktivita práce a efektívnosť výroby, avšak

v dôsledku realizácie projektu sa nevytvorili žiadne pracovné miesta.

Oprávnené náklady boli družstvu uznané, bol mu poskytnutý nenávratný

finančný príspevok v celkovej výške 2 209 595 Sk, zložený z prostriedkov EÚ (35%) a

prostriedkov štátneho rozpočtu (15%). Vlastné zdroje PD v Kluknave tvorili 50%, preto

družstvo nadviazalo spoluprácu z bankou, od ktorej získalo úver. Vedenie družstva si

spoluprácu s bankou pochvaľuje. Očakávaná finančná ekonomická návratnosť projektu

sa podľa slov ekonóma PD v Kluknave dosahuje na 80 – 90 %.

60

61

Záver a návrh na využitie poznatkov

Od roku 1992 sa nevyhnutne realizovala nová SPP. Po MacSharryho reforme

nasledovala významná reforma Agenda 2000, ktorá podporila tendencie, aby sa farmári

viac spoliehali na trh a pokrokové podnety, zamerané na metódy hospodárenia, ktoré

neškodia životnému prostrediu. Pridala hlavne nový prvok – komplexnú politiku

rozvoja vidieka, druhý pilier SPP, podporujúcu mnohé vidiecke iniciatívy a súčasne

pomáhajúcu farmárom diverzifikovať, zlepšovať ich marketing produktov a iným

spôsobom reštrukturalizovať ich podniky. V rámci implementácie bolo poskytnuté

jedno hlavné nariadenie o rozvoji vidieka ponúkajúce súbor 22 opatrení, pričom výber

opatrení členskými štátmi podliehal potrebám ich vidieckych oblastí.

V diplomovej práci sme sa zameriavali na implementáciu opatrení politiky

rozvoja vidieka v Košickom kraji a tiež v PD v Kluknave nachádzajúcom sa v kraji,

v skrátenom programovacom období 2004-2006. V tomto období mali

poľnohospodárske subjekty možnosť priamo čerpať prostriedky zo štrukturálnych

fondov, v oblasti poľnohospodárstva išlo o Európsky poľnohospodársky usmerňovací a

záručný fond s jeho záručnou/garančnou a usmerňovacou sekciou. Pre obidve tieto

sekcie boli vytvorené osobitné programové dokumenty pre čerpanie prostriedkov, a to

Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (usmerňovacia

sekcia) a Plán rozvoja vidieka (záručná sekcia).

V období rokov 2004-2006 v rámci SOP PaRV mal Košický kraj najvyšší podiel

schválených projektov z prijatých, zabezpečili mu to najmä jeho južné okresy.

Košický kraj podal po Banskobystrickom a Trnavskom kraji najviac projektov.

Celkovo, bol najväčší objem investičných podpôr SOP PaRV alokovaný na západ a juh

Slovenska. V rámci podania projektov SOP PaRV a jeho opatrenia 1.1 Investície do

poľnohospodárskych podnikov, dosiahol Košický kraj spolu s Banskobystrickým

krajom najvyššie relatívne zvýšenie počtu projektov oproti programu SAPARD.

Podnikateľské subjekty sa v projektoch orientovali hlavne na nové stroje a technológie,

prípadne na stavby a rekonštrukcie. V rámci PRV SR bol Košický kraj druhý

najúspešnejší v počte schválených projektov. Pri podporách z PRV sa najviac verejných

zdrojov koncentrovalo do menej produkčných oblastí východného a severného

Slovenska.

62

Pri celkovej sumarizácii údajov za analyzované obdobie 2004-2006 sa

preukázala rozdielnosť rozloženia koncentrácie verejných zdrojov u investičných

prostriedkov a priamych podpôr. V Košickom kraji, ako aj v ostatných krajoch SR

prevyšovali priame podpory nad investičnými dotáciami. To znamená, že tieto platby v

štruktúre podpornej politiky boli jednoznačne dominantné. V budúcnosti treba nastaviť

parametre podpôr tak, aby pôsobili optimálne a zároveň aby odstraňovali neefektívne

využívanie verejných zdrojov.

SPP a jej druhý pilier - politika rozvoja vidieka bez pochyby preukazujú službu

modernizácii poľnohospodárstva a rozvoju vidieka v európskych štátoch vrátane

Slovenska. Investície v rámci SOP PaRV 2004-2006 významnou mierou pozitívne

ovplyvnili kvalitu a fungovanie slovenských poľnohospodárskych podnikov, avšak ani

tento proces sa nezaobišiel bez problémov a nedostatkov, ktoré treba odstraňovať.

Implementácia politiky rozvoja vidieka v SR v skrátenom programovacom období

2004-2006 je mnohými kritizovaná z dôvodu neprepracovaného a slabého systému

riadenia, prehnane náročnej administratívy, nejednotných postupov a nedodržiavania

časových lehôt hodnotenia projektov.

Je nutné neustále zefektívňovať systém riadenia, hodnotenia projektov

v určených časových lehotách a najmä zefektívňovať komunikáciu príslušných inštitúcií

s farmármi, poľnohospodárskymi podnikmi a inými subjektmi. Treba si uvedomiť, že

budovanie systému a podmienok implementácie opatrení politiky rozvoja vidieka je

neustále prebiehajúcim procesom a preto treba zvoliť správny smer pre jej budúci

vývoj.

PD v Kluknave dostalo v roku 2005 pomocnú ruku od EÚ v podobe

spolufinancovania ich schváleného projektu s názvom Nákup špeciálnych vozidiel.

Projekt sa orientoval na nové stroje a technológiu a družstvo naň dostalo nenávratný

finančný príspevok v celkovej výške 2 209 595 Sk zložený z prostriedkov EÚ (35%) a

prostriedkov štátneho rozpočtu (15%). Vlastné zdroje družstva tvorili 50% celkových

nákladov. Realizáciou projektu sa vyriešil problém so starou a značne opotrebovanou

technológiou náročnou na prevádzku a údržbu, vyžadujúcou časté opravy a náhradné

diely. Nové špeciálne vozidlá (Cisternová nadstavba Komet, Podvozok s kabínou

Mercedes – Benz Atego a Izotermické vozidlo Master DCI Furgon) majú výrazne

pozitívny vplyv z hľadiska zvýšenej ekonomickej efektivity družstva, rozšírenej

dodávateľsko-odberateľskej siete družstva, zvýšeného komfortu, kvality a ekonomiky

63

prepravy mlieka a výrobkov a bezpečnosti obsluhy. Zvýšila sa produktivita práce

a efektívnosť výroby. Realizácia projektu prispela k rozvoju družstva.

V súvislosti s vidieckym rozvojom v Košickom kraji, hlavným princípom by

mal byť integrovaný rozvoj vidieka, ktorý zohľadňuje konkrétne územie a jeho danosti i

problémy a prináša riešenia šité na mieru. Rozhodovanie o jeho rozvoji nie je v rukách

národnej vlády, ale miestneho partnerstva všetkých kľúčových inštitúcií,

podnikateľských subjektov a združení, pôsobiacimi v území, ktoré sú aj realizátormi

nástrojov miestneho rozvoja. Zlepšený prístup regionálnych samospráv, štátnej správy

ako aj Spoločnej poľnohospodárskej politiky Spoločenstva a podpora rozvoja vidieka je

tomuto rozvojovému procesu nápomocná.

64

Zoznam použitej literatúry

1. BANDLEROVÁ, A. – RUMANOVSKÁ Ľ. – MARIŠOVÁ, E. – NAGYOVÁ,

Ľ. – HORSKÁ, E. – BARTOVÁ, Ľ. – UBREŽIOVÁ, I. 2003. Agrárna politika :

Modul 5. Nitra : SPU, 2003, 120 s. ISBN 80-8069-205-X.

2. BAKŠA, J. a kol. 1996. Sociológia poľnohospodárstva a vidieka. Nitra : SPU,

126 s. ISBN 80-7137-264-1.

3. BAUER, J. 1998. Kto za nás rozhoduje? Praha : Saga, 1998, 223 s. ISBN 80-

86133-19-2.

4. BÁRTA, P. 2006. Venkov: mýty a skutečnost. Revue politika, 2006, č. 6, 25 s.

5. BELAJOVÁ, A. 2006. Diverzifikácia v rozvojovej úrovni regiónov na

Slovensku. Zborník referátov a diskusných príspevkov z vedeckej konferencie.

SPU, 2006. ISBN 80-8069-723-X.

6. BIELIK, P. a i. 1999. Ekonomika poľnohospodárstva a európska integrácia.

Nitra : SPU, Nitra a ČZU Praha, 1999, 262 s. ISBN 80-7137-616-7.

7. BÍLÝ . 2006. To the issues of EU agricultural policy .K otázkam

poľnohospodárskej politiky EÚ. 1.vyd. In: Zborník príspevkov medzinárodnej

vedeckej konferencie. Nitra : SPU, 2006, [CD-ROM 294], ISBN 80-8069-688-8.

8. BLASS, G. 2003. Príručka o Spoločnej poľnohospodárskej politike. Nitra :

Agroinštitút Nitra. ISBN 80-7139-098-4.

9. BOEL, M.F. 2006. Ako zapojiť vidiek do rozvoja zamestnanosti

a hospodárskeho rastu. In: Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo

a rozvoj vidieka. Špeciálne vydanie Newsettler, Európska komisia, 2002, ISSN

1830-2165. [online] 2006 [cit. 2009-10-23]. Dostupné na internete :

<http://ec.europa.eu/agriculture/publi/newsletter/ lisbon/special_sk.pdf>.

10. BOEL, M.F. 2007. European Network for Rural Development goes live. In:

Špeciálne vydanie Newsettler, Európska komisia, 2002, ISSN 1830-2165.

[online] 2007 [cit. 2009-10-23]. Dostupné na internete :

<http://hn.hnonline.sk/c1-22506280-brusel-nam-schvalil-plan-rozvoja-vidieka>.

11. BOKOROVÁ, M. – KOBIDOVÁ, T. 2004. Rozvoj vidieka v Európskej únii.

Bratislava : ÚVTIP Nitra. Vydavateľstvo NOI, 2004, 18 s.

12. BOKOROVÁ, M. – ZÁVODSZKÁ, I. 2003. Výkladový slovník regionálnej

politiky. Nitra : ÚVTIP, 2003.

65

13. BRODOVÁ, M. 2007. Úloha nevýrobných funkcií poľnohospodárstva

v udržateľnom rozvoji vidieka a ich kvalifikácia. 1. vyd. Bratislava : VÚEPP,

Štúdia č.127/2007, 37 s. ISBN 978-80-8058-461-00.

14. BUCHTA, S. 2008. Disparita regiónov sa stále prehlbuje. Verejná správa. In:

Slovensko. [online] 2008 [cit. 2010-03-02]. Dostupné na internete :

<http://www.e-obce.sk/clanok.html?id=618>.

15. BUCHTA, S. – FEDERIČOVÁ, Z. Hodnotenie dopadov implementácie

projektových opatrení SOP Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a návrh ich

zefektívnenia na obdobie 2007-2013. [online] 2008 [cit. 2010-03-02]. Dostupné

na internete : <www.vuepp.sk/anotacie_studie08/134.pdf>.

16. CAMMARATA, A. 1998. Společná zemědělská politika, zemědělství a životní

prostredí (preklad). Praha : Výskumný ústav zemědělské ekonomiky. Praha, 64

s. ISBN 80-85898-73X. Preklad z anglického originálu „Agriculture and

Environment“. CAP Working Notes, special issue, 1997, 52 s.

17. CUHROVÁ, T. 2003. Venkov – vztah studentů k venkovskému prostoru.

Urbanismus a územní rozvoj. 2003, 30 s.

18. DELEGÁCIA EURÓPSKEJ KOMISIE V SR. 2002. Poľnohospodárstvo

a rozšírenie Európskej únie. 2002, 23 s. ISBN : 80-89102-03-4.

19. FARKAŠOVÁ, M. 2007. Rozvoj vidieka v kontexte integrácie Slovenskej

republiky do Európskej únie. Zborník vedeckých príspevkov z odborného

seminára. Hruštín, Nitra : SPU, 2007. ISBN 978-80-8069-9.

20. FÁZIKOVÁ, M. 1999. Prístupy k chápaniu definície pojmu vidiek. In:

Medzinárodné vedecké dni "99". Zborník vedeckých prác, Nitra: SPU, 1999.

ISBN 80-7137-661-2.

21. FISCHLER, F. 1997. Leader : Ideas and Initiatives for Rural Development.

Brusel : Europpean Commition.

22. GAISBACHER, J. 2006. Legislatíva z pohľadu zásadných reforiem Spoločnej

poľnohospodárskej politiky. Nitra : SPU, 2006, ISBN 80-8069-688-8.

23. GENERÁLNE RIADITEĽSTVO PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ

VIDIEKA. 2006. Ako zapojiť vidiek do rozvoja zamestnanosti a hospodárskeho

rastu. Špeciálne vydanie Newsettler, Európska komisia, 2002, ISSN 1830-2165.

[online] 2006 [cit. 2009-10-23]. Dostupné na internete :

<http://ec.europa.eu/agriculture/publi/ newsletter/lisbon/special_sk.pdf>.

66

24. GOZORA, V. a kol. 2003. Faktory úspešnosti podnikania v agropotravinárskom

komplexe Slovenskej republiky. 1. vyd. Nitra : Agroinštitút, 2003, 234 s. ISBN

80-7139-100-X.

25. KEŘKOVSKÝ, M. – KEŘKOVSKÁ, A. 1999. Evropská unie : historie,

instituce, ekonomika a politiky. Praha : Computer Press, 1999, 142 s. ISBN 80-

7226-196-7.

26. KADLEČÍKOVÁ, M. Spoločná poľnohospodárska politika, Agroinštitút Nitra

2001, 232 s. ISBN 80-7139-080-1.

27. KADLEČÍKOVÁ, M. – BANDLEROVÁ, A. – STEHLO, P. – KAPSDORFER,

P. a i. 2001. Harmonizácia slovenského poľnohospodárstva smerom k EÚ vo

vybraných oblastiach. AGENDA 2000 : Spoločná poľnohospodárska politika.

Nitra : SPU, 2001, [CD-ROM 116], ISBN 80-8069

28. KOBIDOVÁ, T. – ZÁVODSZKÁ, I. 2005. Výsledky poľnohospodárskej politiky

EÚ za roky 1995 až 2004. Nitra : ÚVTIP, 2005, 23 s.

29. KONEČNÝ, M., FoE Europe, 2004. Poľnohospodárstvo v rozšírenej EÚ: riziká

a príležitosti. 1.vyd. Bratislava:Centrum pre podporu miestneho aktivizmu,

2004, 80 s.

30. KOŠČ, M. 2002. Nástroje poľnohospodárskej politiky z hľadiska znižovania

rizík korupcie. In : Konzervatívny inštitút M.R.Štefánika, Zborník príspevkov.

Bratislava, 2002, 48 s. ISBN 80-89121-01-2.

31. LIPKOVÁ, Ľ. 2004. Európska únia. 1. vyd. Bratislava : Sprint, 2004. 199 s.

ISBN 80-89085-23-7.

32. LIPKOVÁ, Ľ. – PORUBSKÝ J. 2003. Spoločná poľnohospodárska politika

Európskej únie, jej reforma a vplyv na Slovenskú republiku. In: Ekonomické

rozhľady. Bratislava : Ekonomická univerzita roč. 32, ISSN 0323-262X.

33. MAŘÍKOVÁ, H., PETRUSEK, M., VODÁKOVÁ, A. 1997. Velký sociologický

slovník. Praha : Karolinum, 1997. 598 s. ISBN 80-7184-164-1.

34. MAŘÍKOVÁ, P. 2005. Budoucnost venkova: Mladé rodiny město už obvykle

neláká. In: Agris portál, [online] 2005 [cit. 2009-10-13]. Dostupné na internete :

<http://www.agris.cz/vzdelavani/detail.php?

id=143431&iSub=1047&PHPSESSID=3e>.

67

35. MINISTERSTVO PODOHOSPODARSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY.

2004. Plán rozvoja vidieka 2004-2006. Slovenská republika. [online] 2004 [cit.

2010-03-04]. Dostupné na internete: <http://www.apa.sk/index.php?navID=40>

36. MINISTERSTVO PODOHOSPODARSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY.

2006. Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

[online] 2009 [cit. 2010-02-03]. Dostupné na internete :

<http://www.build.gov.sk/mvrrsr/source/document/000576.pdf>.

37. MINISTERSTVO PODOHOSPODARSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY.

2006. Doplnok k Sektorovému operačnému programu Poľnohospodárstvo

a rozvoj vidieka. [online] 2006 [cit. 2010-02-03]. Dostupné na internete :

<http://www.apa.sk/index.php?navID=34>.

38. NARIADENIE RADY (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore

rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre

rozvoj vidieka (EPFRV).

39. OXFORD JOURNALS. 2009. European Review of Agricultural Economics.

Oxford University Press, 293 s. ISSN 0165-1587.

40. PODOLÁK, A. – STEHLO, P. 2001. Agrárna politika. Nitra : Agroinštitút, 122

s. ISBN : 80-7139-076-3.

41. POKRIVČÁK, J a kol. 2001. Medzinárodná ekonomika. Elektronická forma

skrípt [online] 2001 [cit. 2009-11-10]. Dostupné na internete :

<http://www.fem.uniag.sk/Roman.Serences>.

42. POKRIVČÁK, J. 2002. Poľnohospodárska politika. In: Marcičin, A. :

Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. Bratislava : Slovenská

spoločnosť pre zahraničnú politiku. ISBN 80-9681455-8-X.

43. PODOHOSPODÁRSKA PLATOBNÁ AGENTÚRA. 2010. Sumárny prehľad

o SOP PaRV k 30.6.2009. [online] 2010 [cit. 2010-04-03]. Dostupné na internete

: <http://www.apa.sk/index.php?navID=36>.

44. PODOHOSPODÁRSKA PLATOBNÁ AGENTÚRA. 2010. Sumárny prehľad

o záväzkoch a platbách v rámci PRV 2004-2006 k 31.12.2009. [online] 2010

[cit. 2010-04-03]. Dostupné na internete: <http://www.apa.sk/index.php?

navID=42>.

68

45. LIPKOVÁ, Ľ. – PORUBSKÝ, J. 2003. Návrh reformy spoločnej

poľnohospodárskej politiky predložený Európskou komisiou roku 2002. In :

Economic Review. Quarterly Journal of the University of Economics Bratislava,

volume XXXII. Bratislava : Ekonomická univerzita v Bratislave, 411 s. ISSN

0323-262X.

46. RESEARCH INSTITUTE OF AGRICULTURAL ECONOMICS. 2009. Studies

in Agricultural Economics. No. 110, IX, Budapest : Hungarian Academy of

Sciences, 124 s. HU ISSN 1418 2106.

47. ROZHODNUTIE RADY (2006/144/ES) z 20. februára 2006 o strategických

usmerneniach Spoločenstva pre politiku rozvoja vidieka (programovacie

obdobie 2007 – 2013).

48. RUMANOVSKÁ, Ľ. 2006. To the issues of EU agricultural policy .K otázkam

poľnohospodárskej politiky EÚ. 1.vyd. In: Zborník príspevkov medzinárodnej

vedeckej konferencie. Nitra : SPU, 2006, [CD-ROM 294], ISBN 80-8069-688-8.

49. SCHUMAN, R. 2003. Pre Európu. 2. vyd. Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003,

135 s. ISBN 80-7165-402-7.

50. SIPKO, J. 2004. Slovensko a Európska únia : hospodárska a menová únia.

Bratislava : Ševt, a.s., 2004. 48 s. ISBN 80-88707-60-9.

51. SOMOGYI, A. – VARGOVÁ, K. 2002. Európska integrácia a cezhraničná

spolupráca. Bratislava : Academie Istropolitana Nova, program ODVL, 2002, 47

s.

52. SPRÁVA EURÓPSKEJ ÚNIE (BULLETIN OF THE EUROPEAN UNION.

1997. Agenda 2000. Pre silnejšiu a rozšírenú Úniu. European Commision,

Luxembourg : Office for Official Publications of the European Communities,

1997, 138 s. ISBN 92-828-1034-8.

53. STRATÉGIA ROZVOJA VIDIEKA KOŠICKÉHO KRAJA. 2007. [online]

2007 [cit. 2009-02-03]. Dostupné na internete :

<http://www.vucke.sk/APIR/clanky/Documents/ Strat%C3%A9gia%20rozvoja

%20vidiek>.

54. SVATOŠ, M. 1999. Společná zemědelská politika. In: Bielik, P. a kol.:

Ekonomika poľnohospodárstva a Európska integrácia. Nitra: SPU, 1999. 562 s.

ISBN 80-7137-616-7.

69

55. ŠARAFÍN, M. 2006. Regionálny rozmer dediny – architektúra vidieka. In :

Zborník príspevkov. Rozvoj vidieka v kontexte integrácie SR do EÚ. Nitra : SPU,

2006, [CD-ROM 689], ISBN 80-8069-808-2.

56. ŠIMO, D. 2006. Agrárny marketing. 1. vyd. Nitra: SPU, 2006. 322 s. ISBN 80-

8069-726-4.

57. ŠŤAHEL, R. 2002. Poľnohospodárstvo a rošírenie Európskej únie. Delegácie

Európskej komisie v SR, 2002. ISBN 80-89102-03-4.

58. ÚRAD VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 2003. Prístupová zmluva medzi

Európskym spoločenstvom a kandidátskymi krajinami. [online] 2003 [cit. 2009-

11-10]. Dostupné na internete : <http://www.isrra.sk/index.php?Doc=92>.

59. VALACHOVÁ, A. 2004. Podpora slovenského poľnohospodárstva a rozvoja

vidieka z prostriedkov Európskej únie. In : Mladá veda 2004 : Medzinárodná

konferencia mladých vedeckých pracovníkov a doktorantov. Nitra : SPU, 2004,

[CD-ROM 232], ISBN 80-8069-456-7.

60. VÝSKUMNÝ ÚSTAV EKONOMIKY POĽNOHOSPODÁRSTVA

A POTRAVINÁRSTVA 2007. Využitie priamych platieb poľnohospodárstva po

Luxemburskej reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky z roku 2003.

SCHWARCZ P. In: Ekonomika poľnohospodárstva. VII, 2007, č. 3. ISSN 1335-

6186.

61. VÝSKUMNÝ USTAV PODOZNALECTVA A OCHRANY PODY. In:Pôdny

portál. Informačný servis VÚPOP. [online] 2009 [cit. 2010-03-02]. Dostupné na

internete:

<http://www.podnemapy.sk/portal/verejnost/multifunkcne/prim_sek_ost.aspx>.

62. ZÁVODSZKÁ, I. – BOKOROVÁ, M. 2001. Agenda 2000. Nitra : Agroinštitút,

2001, 22 s.

63. ZBORNÍK PRÍSPEVKOV. 2006. Rozvoj vidieka v kontexte integrácie SR do

EÚ. Nitra : SPU, 2006, [CD-ROM 689], ISBN 80-8069-808-2.

64. ZOBORSKÝ, I.M. 2001. Ekonomika poľnohospodárstva. Nitra : SPU Nitra,

2001, 258 s. ISBN 80-7137-941-7.

70

PrílohyPríloha 1: Foto Poľnohospodárskeho družstva v Kluknave

Zdroj: Vlastné foto

71