nÁzov vysokej Školycrzp.uniag.sk/prace/2011/s/4145ef85a2f14dc1a9b72… · web viewslovenská...

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJAEvidenčné číslo

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

UPLATŇOVANIE PRIAMYCH PLATIEB

V POĽNOHOSPODÁRSKYCH SUBJEKTOCH

TRNAVSKÉHO KRAJA

2011 Eva Šimovičová, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

UPLATŇOVANIE PRIAMYCH PLATIEB

V POĽNOHOSPODÁRSKYCH SUBJEKTOCH

TRNAVSKÉHO KRAJA Diplomová práca

Študijný program: Regionálny rozvoj

Študijný odbor: 6218800 Verejná správa a regionálny rozvoj

Školiace pracovisko: Katedra európskych politík

Školiteľ: Doc. Ing. Pavol Schwarcz, Phd.

Nitra 2011 Eva Šimovičová, Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Eva Šimovičová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Uplatňovanie Priamych platieb v poľnohospodárskych subjektech Trnavského kraja“

vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 27. apría Eva Šimovičová

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Doc.Ing. Pavlovi Schwarczovi,

PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovávaní mojej

diplomovej práce. Ďakujem pánovi Ing.Jánovi Tabačekovi, predsedovi družstva Dolné

Otrokovce, pánovi Ing. Petrovi Žákovi, ekonómovi družstva Šalgovce a pánovi

Stanislavovi Kováčovi, predsedovi družstva Hrušov za pomoc, ústretovosť a odborné

vedenie pri získavaní a spracovávaní analýz jednotlivých družstiev, ktoré sú

v predkladanej diplomovej práci použité.

Abstrakt

Spoločná poľnohospodárska politika vytvára od svojho vzniku každodenné životné

prostredie pre milióny európskych poľnohospodárov a konečných spotrebiteľov. Svojím

významom jednoznačne patrí k najvýznamnejším politikám Európskej únie.

Reformy SPP, ktoré boli realizované najmä od roku 1992 (tzv.Mac Sharryho reforma)

sú odozvou modernej doby a dopytom európskych spotrebiteľov po výrobe kvalitných

poľnohospodárskych produktov s ohľadom na bezpečnosť potravín, životné prostredie,

welfare zvierat, zachovaním diverzity prírodného prostredia a vidieckych oblastí.

V súčasnej dobe plní Spoločná poľnohospodárska politika oveľa zložitejšiu úlohu

ako to bolo na začiatku, keď sa politika sústreďovala na zabezpečenie potravín pre

európske obyvateľstvo. Dnešná reformovaná SPP vníma poľnohospodárstvo a rozvoj

vidieka ako kľúčové pre zlepšenie konkurencieschopnosti európskeho

poľnohospodárstva oproti ostatnému svetu, na zachovanie trvalej udržateľnosti

vidieckych oblastí, zachovanie biodiverzity a ekosystémov. Tieto úlohy sú zložité

a komplexné a preto sa aj do budúcnosti očakávajú ďalšie reformy, ktoré budú

pokračovať v rozvoji SPP.

Diplomová práca je zameraná na reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky,

analyzuje systém priamych platieb, popisuje podmienky poskytovania priamych podpôr

pre poľnohospodárov v Slovenskej republike. Práca je sústredená predovšetkým na

Trnavský kraj, analyzuje hospodársku činnosť troch poľnohospodárskych družstiev zo

sledovaného kraja. V práci sú vyhodnocované nasledovné ukazovatele: výsledky

hospodárskej činnosti, tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb, tržby z rastlinnej

a živočíšnej výroby a výšky priamych podpôr.

Kľúčové slová: Spoločná poľnohospodárska politika, Európska únia, Priame platby,

Jednotná platba na plochu, Trnavský kraj.

Abstract

The Common Agricultural Policy has been creating its everyday environment for

million European farmers and final consumers since it was founded. Its meaning is

definitely one of the most important policies in the European Union. The Common

Agricultural Policy reforms were implemented since 1992 (so-called Mac Sharry

reform) and they are reaction to the modern era and demand of European consumers for

production of qualitative agricultural products with respect to food safety, environment,

animal welfare, preservation of the natural environment diversity and rural areas.

Nowadays, the Common Agricultural Policy has much more complex task as it used to

be in its beginning, because in that time the policy was focused on supply of food for

European population. At present, reformed Common Agricultural Policy perceives

agriculture and rural development the key one to improve the competitiveness of

European agriculture over the rest of the world to support the sustainability of rural

areas, biodiversity and ecosystems. These tasks are difficult and complex, therefore new

further reforms are expected to continue in development of the Common Agricultural

Policy.

The thesis is focused on reforming the Common agricultural policy and is analyzed the

system of direct payments and conditions for the provision of direct support to farmers

in the Slovak Republic. The work deals with the Region Trnava and is analyzed

economic activities of three agricultural cooperatives from this region. The work is

appreciated following indicators: economical results, revenues from sales of own

products and servicies, revenues from plant and animal production and level of direct

payments.

Key words: Common Agricultural Policy, European Union, Direct payments, Single

Area Payment Scheme, The Trnava Region.

OBSAH

ZOZNAM SKRATIEK

ÚVOD..............................................................................................................................9

1 Prehľad súčasného stavu riešenej problematiky.............................11

1.1 Pojem Spoločnej poľnohospodárskej politiky.....................................................11

1.2 Ciele Spoločnej poľnohospodárskej politiky.......................................................13

1.3 Reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky.................................................15

1.3.1 Andriessenova reforma ...........................................................................16

1.3.2 MacSharryho reforma..............................................................................16

1.3.3 Agenda 2000............................................................................................17

1.3.4 Luxemburská reforma..............................................................................18

1.4. Dva piliere Spoločnej poľnohospodárskej politiky.............................................21

1.4.1 Financovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky.............................22

1.4.2. Financovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2006.......23

1.4.3 Financovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky

v programovom období 2007 – 2013......................................................24

1.5. Spoločná poľnohospodárska politika v podmienkach SR...................................26

2. CIEĽ PRÁCE..................................................................................28

3. METODIKA....................................................................................29

4. VÝSLEDKY PRÁCE......................................................................31

4.1 Priame platby.......................................................................................................31

4.1.1 Priame platby v SR po vstupe do EÚ......................................................32

4.1.2 Systém jednotnej platby na plochu..........................................................33

4.1.3 Aktuálne priame podpory v roku 2010....................................................34

4.2. Charakteristika Trnavského kraja........................................................................42

4.2.1 Vybrané ukazovatele poľnohospodárstva v Trnavskom kraji................44

4.2.2 Vyplatené priame platby v Trnavskom kraji za roky 2004-2007............51

4.3. Uplatňovanie priamych platieb v konkrétnych podnikoch..................................57

4.3.1 Charakteristika poľnohospodárskeho družstva Dolné Otrokovce...........57

4.3.1.1 Výsledky hospodárskych činností...........................................................57

4.3.1.2 Priame podpory........................................................................................62

4.3.1.3 Špecifikácia priamych platieb PD Dolné Otrokovce...............................63

4.3.2 Charakteristika poľnohospodárskeho družstva Hrušov.......................................67

4.3.2.1 Výsledky hospodárskej činnosti..............................................................69

4.3.2.2 Priame podpory........................................................................................77

4.3.2.3 Špecifikácia priamych platieb PD Hrušov...............................................79

4.3.3 Charakteristika poľnohospodárskeho družstva Šalgovce....................................82

4.3.3.1 Výsledky hospodárskej činnosti..............................................................83

4.3.3.2 Priame podpory........................................................................................89

4.3.3.2 Špecifikácia priamych platieb DP Šalgovce............................................90

5. ZÁVER.............................................................................................94

PREHĽAD POUŽITEJ LITERATÚRY....................................................98

ZOZNAM PRÍLOH..................................................................................103

ZOZNAM SKRATIEK

EAFRD Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka

(European Agricultural Fund for Rural Development)

EAGF Európsky poľnohospodársky záručný fond

(European Agricultural Guarantee Fund)

EAGGF Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond

(European Agricultural Guidance and Guarantee Fund)

EHS Európske hospodárske spoločenstvo

EK Európska komisia

ESS Európske spoločenstvo

EÚ Európska únia

EUR Euro

Ha hektár

MP SR Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

PD Poľnohospodárske družstvo

POP Plodiny na ornej pôde

PPA Poľnohospodárska platobná agentúra

SAPS Single Area Payment Scheme (Systém jednotnej platby na plochu)

SPP Spoločná poľnohospodárska politika

SR Slovenská republika

t tona

tis. tisíc

9

Úvod

„Európska únia predstavuje dohodu medzi suverénnymi štátmi, ktoré sa rozhodli

zdieľať spoločný osud a vložiť určitý podiel svojej suverenity kvôli nadnárodnému

záujmu, pričom tento sa stále prehlbuj“ Fontaine, P. (2006)

Prejavuje sa to najmä v oblastiach, o ktoré tieto krajiny dbajú najviac: mier, ekonomika

a materiálne blaho, ochrana, participatívna demokracia, spravodlivosť a solidarita.

K týmto oblastiam sa zaraďuje aj poľnohospodárstvo a to od vzniku myšlienky

o zjednotení európskych štátov v integrovaný celok.

Spoločná poľnohospodárska politika je jednou z najstarších a najrozsiahlejších oblastí

spoločnej politiky EÚ. Cesta tvorby tejto politiky bola poznamenaná množstvom

problémov. Počas jej vyše štyridsaťročnej histórie prišlo častokrát k protirečivým

názorom a možno ju zaradiť medzi najzložitejšie politiky ESS.

V Rímskych zmluvách boli stanovené hlavné princípy SPP:

Jednotný trh – SPP bola založená na princípe voľného pohybu

poľnohospodárskych výrobkov vo vnútri EÚ

Preferencie Spoločenstva – bola zavedná ochrana vnútorného trhu členských

krajín ESS v oblasti poľnohospodárskych plodín clami voči tretím krajinám

Finančná solidarita – financovanie opatrení SPP zo spoločného rozpočtu

ESS/EÚ

SPP prešla od svojho vzniku viacerými kľúčovými etapami. Zavedením reforiem prišlo

k zníženiu nadprodukcie, dosiahlo sa zosúladenie pravidiel obchodu EÚ s pravidlami

pre svetový trh s poľnohospodárskymi produktami. Zvyšoval sa dôraz na ekologické

poľnohospodárstvo a boli zavedené opatrenia pre rozvoj vidieka.

Reformy SPP z rokov 2003 a 2004 predstavovali dôležitý krok na ceste k zlepšeniu

konkurencieschopnosti a k trvalo udržateľnému rozvoju poľnohospodárskej činnosti,

súčasne tvorili rámce pre ďalšie reformy.

Slovenská republika v období prípravy na vstup do EÚ sa snažila postupne

zavádzať opatrenia, ktoré boli akceptovateľné v rámci SPP a tým dochádzalo

každoročne k významným zmenám pri poskytovaní jednotlivých podpôr,ako aj

k transformácii štátnych fondov. Vstupom Slovenskej republiky do EÚ 1. mája 2004

sme prevzali všetky opatrenia v rámci SPP a do platnosti vstúpil nový druh podpory,

10

ktorý si zvolili prístupové krajiny (s výnimkou Slovinska a Malty) a to jednotná platba

na plochu bez väzby na produkciu.

Zavedenie neviazaných priamych platieb stimulovalo poľnohospodárov, aby reagovali

na trhové signály, ktoré odrážali dopyt spotrebiteľov.

Práca je venovaná reforme SPP, tzv. Luxemburskej reforme z roku 2003 a priamym

platbám poskytovaným poľnohospodárom. Pozornosť je zameraná na systémy

podporných platieb, ktoré sa uplatňujú v Európskej únii – SFP – Single Farm Payment –

jednotná platba na farmu a SAPS – single Area Payment Scheme – jednotná platba na

plochu. Práca je zameraná na charakteristiku Trnavského kraja, na ukazovatele

hospodárstva a objem vyplatených priamych platieb v tomto regióne. Práca

dokumentuje tri poľnohospodárske družstvá v tomto regióne z pohľadu ich

hospodárenia a priznaných priamych platieb.

11

1 Prehľad súčasného stavu riešenej problematiky

1.1 Pojem Spoločnej poľnohospodárskej politiky

Rumanovská, Ľ. (2003) hodnotí Spoločnú poľnohospodársku politiku ako

komplexný program podpory poľnohospodárstva.

V priebehu rokov sa vyvíjala a reformovala. Napriek krízam a kritikám zostáva

pozoruhodným úspechom. Umožnila európskemu poľnohospodárstvu aby sa udržalo

predovšetkým v ťažkých oblastiach, aby sa rozvíjalo a aby bolo produktívnejšie. SPP,

ktorá zostáva historicky prvou politikou integrovanou na európskej úrovni a súčasne

najrozvinutejšou zo spoločných politík, bola jedným z najpevnejších tunelov európskej

integrácie.

Kryn, J. (2003) vo svojej práci hovorí, že keď bola zavedená CAP, Európa v tom

čase nebola sebestačnou vo väčšine poľnohosodárskych komodít. Cenovo-podporný

mechanizmus CAP vytvoril problémy hneď potom ako sa poľnohospodárska produkcia

stabilizovala a Európa sa stala čistým vývozcom agrokomodít. Garantované ceny

vyústili do nadprodukcie, čo spôsobilo vytvorenie „vínnych jazier“ a „obilných

vrchov“. Tieto nadprodukcie bolo potrebné skladovať, čo so sebou nieslo rast

dodatočných nákladov na rozpočet CAP, enviromentálne problémy vyvolané

intenzívnym využívaním pôdy a problémy s používaním veľkého množstva herbicídov,

pesticídov a iných fertilizérov, napr. umelých hnojív. Prevažujúca väčšina príjmov

smerovala k veľkým farmárom, ktorí zarábali veľa, pretože produkovali veľa na úkor

malých farmárov, ktorí potrebovali podporu v prvom rade.

Fekete, P. (2006) definuje SAP na systém cieľov orientovanú politiku Európskeho

spoločenstva, spočívajúcu na komplexnom systéme zásad a inštrumentov,

vykonávaných relevantnými subjektami v prospech stanovených objektov tejto politiky

na základe pravidiel, vzťahujúcich sa na výrobu, spracovanie a trhový odbyt

stanovených produktov v oblasti vnútorného trhu a tretích krajín.

Greer, A (2005) píše, že zo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstava vyplýva,

že Spoločná poľnohospodárska politika je vo výlučnej kompetencii Spoločenstva a je

12

zameraná predovšetkým na to, aby garantovala spotrebiteľom primerané ceny

a poľnohospodárom spravodlivý príjem. Zároveň predstavuje centralizáciu národných

faktorov a je odrazom jednotnosti a prípustných variácií, zvlášť medzi členskými

krajinami.

Tichý, L. (2004) hovorí, že pre európske poľnohospodárstvo predstavuje Spoločná

poľnohospodárska politika integrovaný rozhodovací mechanizmus ohľadne všetkých

podstatných rozhodnutí týkajúcich sa poľnohospodárstva a odvetví, ktoré priamo s ním

súvisia. Jej integrácia si vyžaduje spoluprácu všetkých členských krajín EÚ, pretože len

tak môže byť dosiahnutý konsenzus prospešný pre európske poľnohospodárstvo

a európske vidiecke regióny. Spoločnou činnosťou sú predovšetkým rozhodovacie

procesy, ktoré sledujú ciele stanovené Zmluvou o Európskom spoločenstve, s použitím

vlastných zdrojov, s inštitucionálnym a finančným zabezpečením pričom podlieha

kontrolným mechanizmom Európskej únie.

Pokrivčák, Ján. (2009) hovorí, že najviditeľnejším aspektom vstupu SR do EÚ v

poľnohospodárstve je podstatný nárast priamych platieb, ktoré výrazne podporili príjmy

poľnohospodárov. Na druhej strane sú však priame platby v nových členských štátoch

stále nižšie ako v starých. Rozdiely sa však postupne znižujú.

Keby sme do EÚ nevstúpili, všetky uvedené podpory by boli oveľa nižšie, to znamená

nižšie ceny pre poľnohospodárov, nižšie priame platby a menej zdrojov na rozvoj

vidieka. Slovensko je navyše v oblasti poľnohospodárstva čistým beneficientom, t.j. z

našich zdrojov ide do spoločného rozpočtu menej peňazí, ako zo spoločného rozpočtu

čerpáme, čiže časť našich podpôr je financovaná daňovníkmi vo vyspelejších štátoch

EÚ. Hovorí sa tomu finančná solidarita. V budúcnosti sa očakáva, že v rámci spoločnej

poľnohospodárskej politiky sa ďalej budú posilňovať priame platby na úkor cenovej

podpory, rastúci dôraz sa bude klásť na rozvoj vidieka a na ochranu životného

prostredia.

Podľa Bujňákovej (2009) členstvo v Európskej únii predstavovalo pre Slovensko

jeden z najdôležitejších cieľov za predchádzajúce obdobie. Integrácia so

západoeurópskymi trhnui priniesla slovenským podnikom mnohé výhody a príležitosti,

no zároveň aj zvýšenú konkurenciu. Vstupom do EÚ začali pre Slovensko a ďalšie nové

13

členské krajiny plynúť výhody súvisiace s liberalizáciou vzájomnej obchodnej výmeny

a zavedením podporných systémov, ktoré poskytuje Spoločná poľnohospodárska

politika.

Komisárka pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka EÚ, Fischer Boel, M. (2005)

vidí budúcnosť európskeho poľnohospodárstva optimisticky, keď konštatuje: „Reformy

SPP predstavujú významný prínos pre Lisabonskú stratégiu. Potrebujeme inovatívny

farmársky sektor, ktorý sa s dôverou pozerá do budúcnosti. Musíme zabezpečiť také

vidiecke prostredie, aké chce Európa. A musíme zachovať rôznorodosť farmárskych

štruktúr. Naša politika musí ďalej zlepšovať trhovú orientáciu, konkurencieschopnosť

a udržateľnosť. V súčasnosti sme z vidieckeho rozvoja urobili ústredný prvok

lisabonského procesu. Znamená to investovanie do budúcnosti, vytváranie nových

možností zamestnania a diverzifikáciu vidieka. Možnosti sú obrovské-rozšírenie

širokopásmového pokrytia, zlepšenie výučby, pomoc malým podnikom, podpora

sektora spracovania potravín a sektora služieb a rozšírenie starostlivosti o deti, aby sa

viac vidieckych žien mohlo vrátiť do práce.

1.2 Ciele Spoločnej poľnohospodárskej politiky

Palšová, L. (2010) hovorí, že hoci sa aktuálne smerovanie Spoločnej

poľnohospodárskej politiky konkretizuje na vzniknuté potreby, ciele Spoločnej

poľnohospodárskej politiky sú v základoch nemenné a v zmysle článku 39/1 Zmluvy

o Európskom spoločenstve sú vymedzené ako:

zvýšenie produktivity poľnohospodárstva podporou technického pokroku

a zaistením racionálneho rozvoja poľnohospodárskej výroby a optimálneho

využitia výrobných činiteľov, najmä pracovnej sily,

zaistenie zodpovedajúcej životnej úrovne poľnohospodárskej komunite, a to

najmä zvýšení individuálnych príjmov osôb pracujúcich v poľnohospodárstve,

stabilizácia trhu,

zaistenie plynulého zásobovania,

zaistenie dodávok spotrebiteľov za rozumné ceny.

14

Základné ciele SPP sú dopĺňané špecifickými cieľmi charakteristickými pre dva piliere

SPP vychádzajúce z hospodárskej, ekologickej a sociálnej trvalej udržateľnosti.

Konig, P. (2006) hovorí, že cestou k dosiahnutiu stanovených cieľov bolo zavedenie

spoločnej regulácie poľnohospodárskeho trhu, na základe jednotnej regulácie cien,

subvencovaní výroby i odbytu produktov a stabilizácii vývozu a dovozu

poľnohospodárskych komodít. Medzi výrobcami a spotrebiteľmi vo vnútri Spoločenstva

bola zakázaná akákoľvek diskriminácia. Boli zrušené bariéry obchodu medzi členskými

štátmi, všetky štáty museli zrušiť národný systém dotácií poľnohospodárstva. Tým sa

docielilo oddelenie zodpovednosti za poľnohospodársku politiku od členských štátov.

Na úrovni štátov boli vytvorené intervenčné agentúry, ktoré dozerali na riadne

uskutočňovanie SPP.

Janků, J., Sťahel, R. (2002) hovoria, že SPP je záležitosťou výlučne EÚ a jej cieľom

je zabezpečiť na jednej strane rozumné ceny pre spotrebiteľov a na druhej strane slušné

príjmy pre poľnohospodárov. Preto únia vytvára jednotný poľnohospodársky trh

a uplatňuje princíp jednotných cien, finančnej solidarity a preferencií. SPP je jednou

z najdôležitejších politík EÚ a každoročne sa na ňu vynakladá asi 45% celého rozpočtu.

O politike rozhoduje Európska rada na základe prerokovania v Európskom parlamente.

Na začiatku politika umožnila Európskemu spoločenstvu stať sa v oblasti

poľnohospodárstva sebestačným, no jeho ceny v porovnaní so svetovými boli priveľmi

vysoké a poľnohospodárstvo priveľmi drahé. Od roku 1962 preto SPP zaznamenala

viacero reforiem.

Hajšel, R. (2002) píše, že cieľom SPP je pomocou technického pokroku

a optimálneho využitia pracovných síl zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva, zlepšiť

život na vidieku, zvýšiť príjmy farmárov, stabilizovať trhy a zaistiť primerané ceny

produktov pre spotrebiteľov. SPP chráni európskych farmárov pred lacnejšími dovozmi

a uplatňuje princíp finančnej solidarity.

Horváth, Z. (2004) uvádza, že podľa čl.39 Rímskej zmluvy o založení európskeho

hospodárskeho spoločenstva (teraz čl.33 Zmluvy o ES) SPP má päť hlavných cieľov:

15

zvýšenie produktivity poľnohospodárstva,

zabezpečenie prijateľnej životnej úrovne pre poľnohospodárov,

stabilizovanie trhov,

zabezpečenie dostupnosti zásob,

zaručenie, že zásoby sa dostanú k spotrebiteľovi za primerané ceny.

Ammitzbellová Treumerová, M. (2005) hovorí, že na dosiahnutie cieľov spoločnej

poľnohospodárskej politiky je nutné zakladanie spoločných trhových organizácií pre

poľnohospodárske výrobky, ktoré môžu mať v závislosti od typu výrobkov jednu

z týchto foriem:

spoločné pravidlá súťaže,

povinnú koordináciu rôznych národných trhových organizácií,

európsku trhovú organizáciu.

1.3 Reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky

Barnier, M. (2008) hovorí, že Európska únia zmenami a reformami SPP hľadá

spôsoby ako reagovať na nové globálne výzvy. Toto sa odzrkadlilo v rozhodnutí, ktoré

bolo prijaté ako reakcia na svetový dopyt zastaviť požiadavku set – aside pre rozsah

poľnohospodárskej pôdy určenej pre odpočívanie. EÚ teraz taktiež pripravuje postupné

zvyšovanie kvót na produkciu mlieka. Európa prehodnocuje aj dosah svojich rozhodnutí

na svetové trhy v súvislosti s biopalivami.

Draxler, J. (2005) vo svojom článku píše, že Spoločná poľnohospodárska politika

bola v roku 2003 reformovaná. Dnes sa už farmárom v Európe nevyplácajú celkové

dotácie závisiace v prvom rade od veľkosti ich produkcie. Bol vytvorený systém dávok,

podľa ktorého farmári po splnení určitých kritérií dostávajú kategorizované platby, nie

je taký tlak na nadprodukciu a zbytočné plytvanie peňazí. Napriek tomu však CAP

ostáva pomerne drahým nástrojom. Stále do určitej miery podporuje nadprodukciu

potravín. Navyše zvýhodňuje výkonných európskych producentov. CAP sa často

uvádza ako príklad obmedzovania obchodu, bez ktorého by napríklad chudobné africké

krajiny na tom mohli byť oveľa lepšie, vďaka exportu potravín do EÚ.

16

1.3.1 Andriessenova reforma

Schwarcz, P. a kol. (2007) hovorí, že protekcionistická a podporná politika EÚ,

predovšetkým však politika vysokých cien, viedla k rýchlej modernizácii

a mechanizácii poľnohospodárstva, čím sa produkcia a zásobovanie

s poľnohospodárskymi a potravinárskymi produktami stále zvyšovali a v druhej

polovici sedemdesiatych rokov v niektorých sektoroch dosiahli plné krytie potrieb

obyvateľstva. Prebytok tlačil reálne ceny komodít smerom dole, čo zvyšovalo náklady

na vyrovnávanie smerom ku garantovaným cenám. Naviac 80 % podpory smerovalo do

20% fariem, ktoré boli najväčšie a vyznačovali sa vysokou intenzitou hospodárenia. Tie

ďalej zvyšovali svoj výkon, čo v konečnom dôsledku malo negatívny vplyv na životné

prostredie. Prvé krízové javy ohľadom prebytkov sa objavili v sektore mlieka

v začiatkoch 80. rokov a postupne viedli k vyhroteniu intervenčných a finančných

problémov. Riešením bola Andriessenova reforma, v rámci ktorej sa zaviedli mliečne

kvóty na obmedzenie a kontrolu výroby. Kvóty predstavovali vlastníctvo jednotlivých

členských krajín. Prekročenie kvót sa penalizovalo tvrdými finančnými sankciami vo

výške 115% orientačnej ceny mlieka.

1.3.2 MacSharryho reforma

Palšová, L. – Rumanovská, Ľ. (2010) píšu, že reforma SPP, navrhnutá v r. 1992

komisárom pre poľnohospodárstvo Rayom McSharrym si dala za cieľ zvýšiť

konkurencieschopnosť poľnohospodárov na domácich a vývozných trhoch a udržanie

pozície členských štátov ESS ako najväčšieho producenta a vývozcu

poľnohospodárskych výrobkov a znížiť odlev obyvateľstva z vidieckych oblastí

a súčasne motivovanie mladých poľnohospodárov, aby zostali hospodáriť na pôde.

Zároveň reforma predstavovala zníženie intervenčných cien a kompenzáciu farmárov

prostredníctvom vyplácania priamych platieb. Novinkou bolo tiež zavedenie

produkčných limitov, ktoré na jednej strane pomohli obmedziť potravinové prebytky

a na strane druhej stimulovali poľnohospodárov reagovať na priority spotrebiteľov

a trhu bez znižovania príjmov poľnohospodárov. Znížili sa tiež podporné ceny hlavne

v obilninárskom ako aj v sektore živočíšnych produktov.

17

Mc Sharryho reformy zaviedli tiež opatrenia podporujúce rozvoj vidieka s dôrazom na

podporu hospodárenia rešpektujúceho životné prostredie (napr. povinnosť nechať pôdu

ležať ľadom –set – aside/úhorovanie).

Výsledky reformy z roku 1992 bolo zvýšenie príjmov poľnohospodárov (o 6% v 1994),

postupné zvyšovanie spotreby poľnohospodárskych výrobkov a flexibilnejšia SPP,

dôsledkom čoho bolo zníženie rozdielu medzi svetovými cenami a cenami v EÚ.

Fekete P. (2006) uvádza, že zavedením mliečnych kvót sa podarilo vyriešiť

narastajúce prebytky mlieka, nie ale hromadiace sa prebytky ďalších výrobkov: obilia

a hovädzieho mäsa. K ich riešeniu došlo v rámci MacSharry-ho reformy. V roku 1988

sa pri obilninách zaviedli stabilizátory so sankčným mechanizmom, čoho podstatou

bolo určenie maximálneho stropu vo výške 160 miliónov ton. Prekročenie stropu o 1%

v množstve obilia viedlo k zníženiu cien obilia o 1%. Uplatnenie psychologických

efektov u producentov (slippeage effect a free rider princíp) však viedol k neúspechu

stabilizačného mechanizmu.

Podľa Kosíra, I. – Pešouta, I. (2008) McSharryho reforma ďalej priniesla redukciu

výmery obrábanej pôdy, nové pomocné programy za účelom rozvoja životného

prostredia (obmedzenie používania pesticídov a fertilizátorov, obchrana ohrozených

druhov, zakladanie prírodných parkov,) zalesňovanie, či podporu možností skoršieho

odchodu do dôchodku farmárov.

1.3.3 Agenda 2000

Palšová, L. – Rumanovská, Ľ. (2010) píšu, že Agenda 2000 v oblasti

poľnohospodárstva sledovala:

väčšiu závislosť farmárov od trhu,

stimulovanie hospodárenia citlivému k životnému prostrediu,

komplexnú politiku rozvoja vidieka – podporu vidieckych iniciatív,

diverzifikáciu poľnohospodárskych činností na farmách, zlepšenie marketingu

produktov a celkovú reštrukturalizáciu poľnohospodárskych činností (druhý

pilier SPP),

18

rozpočtový strop pre SPP: rozpočet poľnohospodárstva bol stanovený na

obdobie rokov 2000 – 2006, čím sa poľnohospodárom umožnilo plánovanie

s väčšou istotou. Rozpočet SPP bol ohraničený, čo malo uistiť daňových

poplatníkov, že náklady na SPP sa nebudú zvyšovať.

Kobidová, T – Závodská, I. (2005) uvádzajú, že reformy Agendy 2000 nadviazali na

dokumenty predchádzajúcej „MacSharryho“ reformy z roku 1992, ktoré začali odklon

od podpory produktov ku priamym podporným platbám pre farmárov a zaviedli

niekoľko opatrení pre rozvoj vidieka, najmä na podporu hospodárenia chrániaceho

životné prostredie.

Agenda 2000 podporila tendencie, aby sa farmári orientovali viac na trh

a pokrokové podnety, zamerané na metódy hospodárenia, ktoré neškodia životnému

prostrediu. Pridala hlavne nový prvok – komplexnú politiku rozvoja vidieka (druhý

pilier SPP) – podporujúcu mnohé vidiecke iniciatívy a súčasne pomáhajúcu

poľnohospodárom diverzifikovať, zlepšovať ich marketing produktov a iným spôsobom

reštrukturalizovať ich podniky. Rozpočet pripadajúci na SPP bol stanovený na roky

2000 až 2006, čo umožňuje farmárom plánovať s väčšou istotou. Rozpočet bol tiež

ohraničený, aby ubezpečil daňových poplatníkov, že náklady na SPP by sa nemali

zvyšovať.

1.3.4 Luxemburská reforma

Blass, G. – Božík, M. (2004) píšu, že reforma SPP prijatá v roku 2003 na summite

v Luxemburgu je pokračovaním reformy Agendy 2000, v úsilí transformovať podporný

systém poľnohospodárstva Únie do podoby, v ktorej bude akceptovateľná z hľadiska

požiadaviek na odstránenie všetkých politík, ktoré ovplyvňujú voľný obchod. Tieto sú

podstatou multilaterálneho negociačného procesu v systéme WTO po Uruguajskom

kole. Reforma má za cieľ upraviť nástroje Spoločnej poľnohospodárskej politiky tak,

aby zodpovedali kritériám Zelenej schránky dohodnutej v Uruguajskom kole a umožniť,

aby EÚ obstála v rokovaniach o ďalšej liberalizácii svetového obchodu.

Záhradník, P. (2003) hodnotí túto reformu ako menej radikálnu oproti reforme

predchádzajúcej Za jej realizáciu bol zodpovedný vtedajší komisár pre

19

poľnohospodárstvo Franz Fischler. Píše, že tento zástanca reformy CAP nie je

priaznivcom radikálneho dramatického prístupu, ale naopak postupnosti. Prioritou tejto

reformy je posilnenie konkurencieschopnosti potravín u EÚ na svetových trhoch

a prepojenie efektívneho poľnohospodárstva s jeho ekologickým a krajinotvorným

poslaním. Zrealizovať fázu odrezania tučných subvenčných tokov zo spoločných

zdrojov nebude ľahké, pretože koncepcia reformy CAP logicky neladí so záujmami

veľmi silnej poľnohospodárskej lobby, ktorá nie je v súčasnosti prítomná len

v agrárnom sektore, ale tiež v bankovníctve, finančných inštitúciách, na trhu

nehnuteľností a pod. Neuskutočnenie reformy by však v konečnom dôsledku zasiahlo

poľnohospodárstvo ako také.

Palšová, L. – Rumanovská, Ľ. (2010) píšu, že reforma nazývaná aj „Fischlerova

reforma“ bola schválená po vykonaní strednodobej revízie uplatňovania Agendy 2000

SPP. Táto reforma prináša úplnú zmenu spôsobu podporovania poľnohospodárstva EÚ

a prebieha v troch etapách:

1.etapa: Základná reforma I.piliera SPP (trhové opatrenia a priame platby)

2.etapa: Dodatočná reforma režimu tabaku a cukru

3.etapa: Reforma rozvoja vidieka

Hlavnými prvkami 1.a 2.etapy reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa stali:

zjednodušenie podpory pre poľnohospodárov zavedením jednotnej platby na

farmu – platby určené poľnohospodárom prestali byť viazané na produkciu

(„decoupling“),

Jednotná platba na farmu je založená na:

krížovej zhode-vyplácanie jednotných platieb na farmu je viazané na

rešpektovanie štandardov životného prostredia, verejného zdravia, kvality

a welfare zvierat,

udržiavaní poľnohospodárskej pôdy v dobrom stave z poľnohospodárskeho ako

aj enviromentálneho hľadiska („cross-compliance“) s cieľom vyhnúť sa

opusteniu pôdy a následným enviromentálnym problémom,

neviazanosti produkcie poľnohospodárskych produktov, ale na požiadavky trhu,

čim sa stali spotrebitelia pre výrobcu prioritou,

20

posilňovanie politiky rozvoja vidieka ako 2.piliera SPP,

transfer finančných prostriedkov určených väčším farmám do opatrení na rozvoj

vidieka („modulácia“),

revízia mechanizmov na podporu trhu (napr.intervencie),

zavedenie mechanizmu finančnej disciplíny na zabránenie prekročenia

poľnohospodárskeho rozpočtu v súlade s rozhodnutím Európskej rady v októbri

2002 v Bruseli stanoviť strop výdavkov určených na priame platby a trhové

opatrenia v období rokov 2007 až 2013.

Základom reformy je úsilie o dosiahnutie rešpektovania postavenia poľnohospodárov

v spoločnosti. Na druhej strane je občan spotrebiteľ, daňový poplatník, ktorý má záujem

o zdravotne bezpečné potraviny a o dobre udžiavané životné prostredie.

Komisár Franz Fischler v tejto súvislosti sformuloval nasledovné ciele:

chceme pomôcť poľnohospodárom, aby sa znovu považovali za podnikateľov,

chceme, aby poľnohospodári boli patrične odmeňovaní za všetky služby, ktoré

robia pre spoločnosť či už zabezpečovaním vysokokvalitných

poľnohospodárskych výrobkov alebo starostlivosťou o životné prostredie pri

samozrejmom dodržiavaní vysokej kvality vyrábaných potravín,

za svoje peniaze si spotrebitelia a daňoví poplatníci zaslúžia vysokokvalitné

výrobky, zodpovednú poľnohospodársku starostlivosť o životné prostredie

a vidiecku krajinu hodnú tohto mena.

Okénková, Marieta, (2005) píše, že reforma SPP sa stáva kľúčovým krokom

v rozvoji Lisabonskej stratégie, ktorá si v marci 2000 stanovila za cieľ urobiť do roku

2010 z EÚ čo najviac konkurencieschopnú oblasť založenú na poznatkoch. Podstatným

znakom novej poľnohospodárskej politiky EÚ je približovanie cien

poľnohospodárskych produktov únie cenám na svetových trhoch. Z toho vyplýva

orientácia základného smeru na postupné znižovanie garantovaných intervenčných cien

hlavných poľnohospodárskych produktov v období 2000-2006. Tento pokles cien sa

bude čiastočne kompenzovať zvyšovaním priamej pomoci, ktorá sa bude poskytovať

výrobcom poľnohospodárskych produktov. Zdôrazňuje sa multifunkčnosť

poľnohospodárstva a nutnosť vytvárať nové zdroje príjmu vo vidieckom prostredí. Táto

reforma na rozdiel od reforiem predchádzajúcich obsahovala niekoľko úprav. Jednalo sa

predovšetkým o oddelenie platieb od produkcie.

21

Schwarcz, P. (2007) konštatuje, že priame platby európska komisia uprednostnila

ako nástroj, ktorý je transparentnejší ako podpora trhu prostredníctvom intervenčných

mechanizmov, ktoré v narastajúcom rozsahu nahradili. Sú považované za vhodný

nástroj pre odvykanie farmárov od foriem podpory, ktoré viac deformujú trh.

V mnohých prípadoch mali farmári neustály ekonomický stimul maximalizovať

produkciu alebo pokračovať v produkcii aj vtedy, ak signály trhu naznačovali, že by sa

produkcia mala zredukovať alebo zastaviť. Priame platby v poľnohospodárstve tvoria

rozhodujúcu časť výdavkov Európskych spoločenstiev.

1.4. Dva piliere Spoločnej poľnohospodárskej politiky

Agenda Spoločnej poľnohospodárskej politiky bola natoľko rozsiahla a obsahovo

diferencovaná, že ju reforma SPP-Agenda 2000 rozdelila do dvoch pilierov-1.pilier

tvorí politika SPP orientovaná na trhové mechanizmy a II. Pilier je zameraný na politiku

rozvoja vidieka.

Prvý pilier Spoločnej poľnohospodárskej politiky predstavuje trhovú politiku.

Nadväzujúc na ciele SPP, ktoré sú vymedzené článkom 33/1 Zmluvy o Európskom

spoločenstve je hlavným nástrojom na dosiahnutie týchto cieľov spoločné regulovanie

poľnohospodárskeho trhu. V článku 34/2 predmetnej zmluvy sú stanovené formy

regulovania poľnohospodárskeho trhu. Ide o :

spoločné súťažné pravidlá,

povinnú koordináciu rôznych národných systémov regulovania trhu,

komunitárnu reguláciu trhu.

Regulačné nástroje: intervenčné –garantované ceny, režim dovozných ciel

a dávok, systém priamych platieb, systém exportných dotácií

Tichý, L. (2004) hovorí, že za najdôležitejšiu formu regulovania je považovaná

komunitárna regulácia trhu, keďže jednotlivé komunitárne systémy regulácie trhu

s danými poľnohospodárskymi produktmi vychádzajú zo základného nariadenia, ktoré

zavádza komunitárny systém regulácie trhu s príslušným poľnohospodárskym

produktom. Toto základné nariadenie je potom sprevádzané celou radou ďalších

nariadení. Jedná sa potom predovšetkým o také vykonávacie nariadenia, ktoré sú určené

22

pre presne vymedzené obdobie, spravidla ročné, ale aj jednodenné stanovujú konkrétnu

výšku intervenčných cien, dotácií, náhrad, kompenzačných dávok, atď. Každodenne

Komisia vydáva aj 3000 takýchto vykonávacích nariadení s krátkodobou platnosťou.

Rumanovská, Ľ. (2006) prezentuje druhý pilier SPP vyjadrením, že politika rozvoja

vidieka musí vidieckym oblastiam pomôcť, aby v období rokov 2007-2013 splnili

spoločne stanovené ciele. Ako vyplýva z analýzy novej politiky rozvoja vidieka bude

potrebný strategickejší prístup ku konkurencieschopnosti, k tvorbe pracovných miest

a inovácií vo vidieckych oblastiach, ako aj lepšiu správu pri uskutočňovaní programov.

Väčšia pozornosť sa musí v poľnohospodárskom a lesnom hospodárstve zamerať na

prezieravé investície do ľudí, know-how a kapitálu, na nové spôsoby poskytovania

všeobecne prospešných služieb v oblasti životného prostredia a na tvorbu pracovných

miest prostredníctvom diverzifikácie najmä pre ženy a mladých ľudí. Politika rozvoja

vidieka musí prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju územia Európy tým, že pomôže

vidieckym oblastiam Európskej únie využiť ich potenciál byť príťažlivým miestom pre

investície, prácu a život.

Na základe porovnania pilierov Spoločnej poľnohospodárskej politiky je možné

konštatovať, že kým prvý pilier sa hlavne zameriava na poskytovanie priamych podpôr

farmárom, ktorí majú možnosť produkovať potraviny žiadané na trhu, druhý pilier

podporuje poľnohospodárstvo najmä ako poskytovateľa verených služieb,

zabezpečovaním enviromentálnych a vidieckych funkcií a rozvoja vidieckych oblastí.

1.4.1 Financovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky

MP SR (2008) uvádza, že jednotný právny rámec pre financovanie Spoločnej

poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) v období finančnej perspektívy rokov

2007-2013 ustanovuje nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21.júna 2005 o financovaní

Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Palšová, L. – Rumanovská, Ľ. (2010) píšu, že značnú časť (niekedy až

dvojtretinovú) rozpočtových výdavkov EÚ predstavovalo počas prvých rokov

23

existencie SPP práve jej financovanie. Prísnejšia rozpočtová disciplína, nárast aktivít

Európskej únie a séria reformných krokov v rámci SPP spôsobili pokles tohto podielu.

V súčasnosti je rozpočet SPP znížený pod 50% celkového rozpočtu Európskej únie.

1.4.2 Financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2006

V roku 1958 bol založený Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný

fond (European Agriculture Guidance and Garantee Fund – EAGGF), ktorý bol

zameraný na podporu rozvoja poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Jeho hlavným

cieľom bolo najmä zvýšenie produkcie poľnohospodárstva podporou technického

pokroku, zaisťovanie racionálneho rozvoja poľnohospodárskej výroby a optimálneho

využitia výrobných činiteľov.

Legislatívne je EAGGF vymedzený Nariadením ES č. 1257/1999 a Nariadením ES č.

1260 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch.

Všeobecné oblasti podpory sú v zmysle Nariadenia ES č. 1257/1999:

zlepšenie kvality poľnohospodárskej produkcie a lepší odbyt

poľnohospodárskych výrobkov,

zavádzanie nových technológií a zlepšenie akosti výrobkov,

diverzifikácia činností s cieľom zavádzať doplnkové alebo alternatívne činnosti,

enviromentálne poľnohospodárstvo,

rozvoj multifunkčného poľnohospodárstva a lesníctva,

predčasný odchod do dôchodku,

rozvoj vidieckych oblastí,

zahájenie činností a hospodárenie mladých farmárov (do 40 r.),

Zasahovanie a posilnenie systému hospodárstva, ktoré sú charakterizované

nízkymi vstupmi.

Bokorová, M – Kobidová, T. (2004) konštatujú, že do EAGGF prispievali všetky

členské štáty a to bez ohľadu na to, kto sa najviac podieľal na výdavkoch.

Fond sa skladal z dvoch sekcií:

1. záručná sekcia – mala za úlohu financovať výdavky na poľnohospodársku politiku

v oblasti cien a trhov,

24

2. usmerňovacia sekcia – mala za úlohu poskytovať prostriedky na financovanie zmien

poľnohospodárskych štruktúr.

1.4.3 Financovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky v programovm období

2007-2013

Nové programovacie obdobie 2007-2013 odráža predovšetkým závery vyplývajúce

z európskych summitov v Göteborgu (2001), Lisabonu (2003) a Luxemburgu (2003),

ktoré prinášajú nové prístupy k financovaniu SPP. Činnosti, na ktoré sa Európska únia

v súčasnom programovacom období sústredí sú zamerané predovšetkým na:

zvýšenie konkurencieschopnosti regiónov a odvetví,

podporu ekonomického rastu a zamestnanosti,

inovatívne riešenia,

rozvoj vedomostí a celkovo ľudského potenciálu.

Pri implementácii týchto činností sa dôraz kladie predovšetkým na:

zjednodušenie administratívnych postupov,

decentralizáciu v rozhodovaní a presun kompetencií na národnú a regionálnu

úroveň,

strategický prístup k programovaniu.

V rozpočtovom období 2007 až 2013 sú na základe Nariadenia rady č. 1290/2005

o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky ustanovené dva nové finančné

fondy určené na financovanie poľnohospodárskych výdavkov a to:

Európsky poľnohospodársky záručný fond (.European Agricultural Guarantee

Fund – EAGF)- zdroj financovania I.piliera SPP,

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (European Agricultural

Fund for Rural Development – EAFRD) – zdroj financovania 2.piliera SPP.

Fondy EPZF A EPFRV sú v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) spomínaného Nariadenia

súčasťou všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev.

25

Bandlerová a i. (2007) uvádza, že EAFRD pôsobí v členských štátoch

prostredníctvom programov rozvoja vidieka. Tieto programy vykonávajú stratégiu

rozvoja vidieka prostredníctvom súboru opatrení, zoskupených v súlade s osami, na

dosiahnutie ktorých sa bude čerpať pomoc z EAFRD. Členský štát predkladá buď jeden

program pre celé územie, alebo súbor regionálnych programov.

Kučera, A. (2007) píše, že EAGF financuje svoju časť SPP EÚ na základe

mesačných prihlásení, financovanie z fondu EAFRD je založené na „diferencovaných

rozpočtových prostriedkoch“ a zahŕňa priebežné financovanie, prechodné platby

a konečné platby. Európska rada taktiež rozhodla, že členské štáty, podľa vlastného

rozhodnutia môžu presunúť ďalšie prostriedky z priamych platieb do maximálnej výšky

20% a prideliť ich na rozvoj vidieka, tzv. modulácia.

Tabuľka 1 Oblasti financovania z EPZF a EPFRV

Plánovacie obdobie 2007- 2013

Finančný nástroj Oblasť financovania

EPZF

1. pilier SPP – trhové a príjmové podpory:

Priame platby

Intervencie pre reguláciu poľnohospod.trhu

Podpora exportu

Informačné a propagačné opatrenia

Veterinárne opatrenia

Využitie genetických zdrojov

Poľnohospodársky účtovný systém

Poľnohospodársky prieskumný systém

EPFRV

II. pilier SPP – rozvoj vidieka

Os 1 Konkurencieschopnosť

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

Os 2 Životné prostredie a manžment

krajiny

Os 3 Kvalita života a diverzifikácia

26

hospodárskych činností

Os 4 LEADER

Zdroj: Článok 3-4 Nariadenia Rady č. 1290/2005 o financovaní Spoločnej

poľnohospodárskej politiky

Za finančné riadenie fondov EPZF a EPFRV je zodpovedná Európska komisia. EK

však konečných príjemcov nevypláca. Podľa zásady spoločného riadenia sa touto

úlohou poverujú členské štáty, ktoré ju realizujú prostredníctvom akreditovaných

celoštátnych a regionálnych platobných agentúr. Výdavky platobných agentúr potom

uhrádza EK členským štátom mesačne v prípade EPZF a štvrťročne v prípade EPZF. Je

potrebné, aby bola pomoc Spoločenstva vyplatená prijímateľom včas, aby ju mohli

efektívne použiť. Nedodržiavanie platobných kvót stanovených v právnych predpisoch

EÚ členskými štátmi môže prijímateľom spôsobiť vážne problémy.

1.5 Spoločná poľnohospodárska politika v podmienkach Slovenskej

republiky

Hudák, J. – Rovný, P. (2007) uvádzajú, že Spoločná poľnohospodárska politika EÚ

pozitívne ovplyvnila prostredníctvom podpornej politiky dôchodkovosť

poľnohospodárstva v rámci agropodnikania v rozdielnych prírodných podmienkach

Slovenska. Ide o podporu domáceho a zahraničného trhu, priame platby a o podporu

opatrení v rozvoji vidieka. Navyše sú poskytované národné špecifické platby, ktoré nie

sú podporované z prostriedkov EÚ. Výsledok hospodárenia, pohybujúci sa v medziach

zisku, bol v agropodnikoch dosiahnutý iba zásluhou podpornej politiky.

Pre zvýšenie konkurencieschopnosti a efektívnosti v poľnohospodárstve sa podľa

Harbutovej, E. (2007) urýchlila reštrukturalizácia podnikateľskej štruktúry, technická

a technologická modernizácia. Stabilizoval sa a rozvíjal trh s poľnohospodárskymi

produktmi za účelom zlepšenia ich odbytu. Posilnili sa enviromentálne funkcie

poľnohospodárstva a mimo produkčných aktivít v oblasti rozvoja vidieka, remesiel

a turistického ruchu.

27

Chrastinová, Z. (2005). tvrdí, že efekty zo vstupu Slovenska do EÚ, vzhľadom na

krátkosť času, sa ešte na slovenskom poľnohospodárstve nestihli výraznejšie prejaviť.

Rok 2004 bol ziskovým pre toto odvetvie, ale očakávaná úroveň hospodárskeho

výsledku, v porovnaní s predpokladaným simulovaným doadom sa nedosiahla. Prispeli

k tomu viaceré faktory, a to najmä cenový vývoj rozhodujúcich poľnohospodárskych

komodít, taktiež výrazný pokles produkcie a tým tržieb živočíšnej výroby. Peniaze,

ktoré podniky obdržali vo forme priamych platieb a príplatkov, použili na úhradu

záväzkov voči obchodným partnerom, zamestnancom a finančným inštitúciám.

28

2 CIEĽ PRÁCE

Hlavným cieľom diplomovej práce je na základe princípov schválenej reformy SPP

EÚ analyzovať systém priamych platieb pre poľnohospodárov v Slovenskej republike.

Popisujem podmienky priamych platieb po vstupe SR do EÚ. Zameriavam sa

predovšetkým na Trnavský kraj.

Parciálne ciele diplomovej práce:

Analýza priamych platieb v Trnavskom kraji v rokoch 2004-2007

Komparácia vybraných ukazovateľov hospodárstva v Trnavskom kraji za roky

2004-2009

Analýza výsledkov hospodárskej činnosti PD Dolné Otrokovce, PD Hrušov

a PD Šalgovce

Analýza rastlinnej a živočíšnej výroby vo vybraných poľnohospodárskych

družstvách

Špecifikácia výšky priamych platieb poľnohospodárskych družstiev Dolné

Otrokovce, Hrušov a Šalgovce

29

3 METODIKA PRÁCE

Diplomová práca je zameraná na vyplácanie priamych platieb na základe princípov

schválenej reformy SPP vo vybraných poľnohospodárskych subjektoch Trnavského

kraja. Práca je rozdelená na štyri časti.

V prvej časti – Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky sú uvedené názory

domácich a zahraničných autorov, ktorí sa danej problematike venujú.

V druhej časti – Cieľ práce, je stanovený hlavný cieľ diplomovej práce a z neho

odvodené parciálne ciele.

V tretej časti – Metodika práce, je zadefinované členenie diplomovej práce, použité

podklady pre prácu, zvolené metódy a postupy pri spracovávaní témy.

V štvrtej časti – Výsledky práce, je popísaný harmonogram podporných platieb, systém

jednotnej platby na plochu ako aj podmienky poskytovania priamych podpôr po reforme

SPP. V tejto časti práce sa zameriavam na popis charakteristiky Trnavského kraja

a vybraných poľnohospodárskych podnikov, ich hospodárskych výsledkov a analýze

podporných platieb.

Literárne zdroje diplomovej práce sú zozbierané z :

odbornej domácej a zahraničnej literatúry,

výročných správ (MP SR, PPA),

publikácií o EÚ,

internetových stránok,

výročných správ sledovaných poľnohospodárskych družstiev,

osobných rozhovorov s predsedom a ekonómom poľnohospodárskych družstiev

Dolné Otrokovce, Hrušov a Šalgovce.

Použité metódy:

metóda analýzy, ktorá sleduje ekonomiku a čerpanie podporných platieb vo

vybraných rokoch,

metóda komparácie, ktorá bola využitá pri porovnávaní ukazovateľov

hospodárenia v Trnavskom kraji v rokoch 2004 2009,

metóda syntézy pre stanovenie záverov práce.

Pre sprehľadnenie údajov a ukazovateľov sú v práci použité grafické znázornenia

a tabuľky. Pri vypracovávaní diplomovej práce som si zvolila metodický postup, ktorý

30

zahŕňal získavanie poznatkov z odbornej literatúry, internetových zdrojov, štatistických

zdrojov, štúdium získaných podkladov a nakoniec posúdenie týchto údajov a ich

následná analýza.

31

4 VÝSLEDKY PRÁCE

4.1. Priame platby

Priame platby predstavujú dotácie na zachovanie poľnohospodárskej produkcie

podľa stanovených kvót stanovených pre každý rok a na vopred určenú rozlohu

oprávnenej poľnohospodárskej pôdy. Jednotná platba na plochu je podiel celkovej

ročnej sumy alokovanej pre SR poľnohospodársky využívanou plochou. Podľa

nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 bola v roku 2004 pre SR ako nový členský štát EÚ

stanovená výška finančného stropu pre SAPS vo výške 25% z priemeru krajín EÚ 15.

Súčasne bol daný nárast týchto platieb z EÚ až do dosiahnutia 100%-nej úrovne, ktorá

bude dosiahnutá v roku 2013. Nové členské štáty majú možnosť doplniť priame platby

vyplácané poľnohospodárom prostredníctvom doplnkových národných priamych

platieb, pričom výška týchto platieb nemôže prekročiť stanovený vnútroštátny strop,

ktorý bol určený pre Slovensko ako nový členský štát EÚ v Prílohe VIIIa Nariadenia

Rady (ES) č. 319/2006 z 20.februára 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č.

1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci

SPP.

Tabuľka 2 Harmonogram podporných platieb v nových členských štátoch

(ako % úrovne EÚ)

2004 200

5

2006 2007 2008 200

9

2010 2011 2012 2013

Príspevok EÚ 25 30 35 40 50 60 70 80 90 100

DNPP 30 30 30 30 30 30 30 20 10 0

Celková max.cena 55 60 65 70 80 90 100 100 100 100

Zdroj: CAP, Vlastné spracovanie

32

Tabuľka 3 Skutočný harmonogram plnenia priamych platieb a doplnkových

národných platieb na Slovensku.

2004 200

5

2006 2007 2008 2009 2010 201

1

2012 2013

EÚ SAPS 25 30 35 40 50 60 70 80 90 100

DNPP Možnosť

dorovnania

30 30 30 30 30 30 30 20 10 0

Dorovnanie-

skutočnosť

29 24 19 30 30 30 * * * *

Zdroj: CAP Vlastné spracovanie

Z prehľadovej tabuľky je vidieť, že Slovensko nevyplatilo doplnkové národné

priame platby tak, ako to bolo stanovené, čo bolo spôsobené predovšetkým nedostatkom

finančných prostriedkov. Doplnkové národné priame platby boli v rokoch 2004-2006

spolufinancované z prostriedkov Plánu rozvoja vidieka. Od roku 2007 sú všetky

doplnkové priame platby hradené len zo štátneho rozpočtu.

4.1.1 Priame platby v SR po vstupe do EÚ

Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a tým aj do SPP znamenal okrem

iného zásadnú zmenu v systéme podpory poľnohospodárstva.

Podpora poľnohospodárstva v súčasnosti je tvorená z nasledujúcich položiek:

zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu = priame platby

v rámci I. piliera SPP- v SR formou jednotnej platby na plochu do roku 2013,

zo zdrojov štátneho rozpočtu SR=doplnkové národné priame platby (v rastlinnej

a živočíšnej výrobe),

zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka=dotácie

v rámci II. Piliera SPP na podporu rozvoja vidieka.

33

4.1.2 Systém jednotnej platby na plochu

Nové členské štáty Európskej únie (Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Cyprus,

Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko, Slovensko od roku 2004,

Bulharsko a Rumunsko od roku 2007) získali dočasnú možnosť nahradiť režim

jednotnej platby na farmu jednoduchším režimom jednotnej platby na plochu SAPS.

Túto alternatívu sa rozhodli využiť všetky nové členské štáty EÚ s výnimkou Malty

a Slovinska.

Výhodou jednotnej platby na plochu sú pre poľnohospodárskej podniky najmä:

34

Slovenská republika

Do konca roku 2013 uplatňovať namiesto jednotnej platby na farmu (JPF) zjednodušený

systém jednotnej platby na plochu (SAPS)

V nových členských štátoch budú priame platby

zavádzané postupne v priebehu 10 rokov,

v roku 2004 sa začne na úrovni 25% z plnej

úrovne platieb v EÚ

Členské štáty majú možnosť doplniť stanovené

úrovne priamych platieb národnými

doplatkami

Systém „krížovej zhody“- neuplatňuje sa -

povinnosť udržiavať pôdu v dobrom

poľnohospodárskom stave

Vyplácanie SAPS sa realizuje na základe

výmery poľnohospodárskej pôdy a nároku na

platbu na ha, vypočítaného na národnej úrovni

(výpočet sadzby na ha poľnohosp. pôdy:

celkový objem finančných prostriedkov na

priame platby členského štátu v danom

roku/celková výmera

poľnohospodárskej pôdy v danom

členskom štáte

Modulácia ani systém finančnej kontroly sa do

roku 2013 neuplatňuje

zjednodušená administratíva a kontrola,

potreba menšieho množstva informácií o poľnohospodárovi,

poľnohospodársky podnik môže produkovať na základe trhových signálov a nie

na základe vládnych rozhodnutí o podporách.

V rámci SAPS neplatí krížové plnenie, pričom však poľnohospodár musí udržiavať

pôdu v dobrom poľnohospodárskom a enviromentálnom stave. Požiadavky na krížové

plnenie uvedené v Prílohe II Nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009 musia

poľnohospodári rešpektovať v súlade s harmonogramom:

a) požiadavky na životné prostredie sa uplatňujú od 1. januára 2009,

b) požiadavky na zdravie ľudí, zvierat a rastlín sa uplatňujú od 1. januára 2011,

c) požiadavky na životné podmienky zvierat sa uplatňujú od 1. januára 2013.

Jednotná platba na plochu sa poskytuje novým členským štátom do 31. decembra 2013.

4.1.3 Aktuálne priame podpory v roku 2010

Slovenskí poľnohospodári môžu každoročne žiadať o priame podpory. Podmienky

pre poskytovanie priamych podpôr upravuje legislatíva ES a SR.

Priame podpory sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu SR a refundujú z rozpočtu EÚ,

doplnkové priame platby sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu SR. Všetky informácie,

legislatívu, formuláre a príručky na ich vypĺňanie uverejňuje PPA na internetovej

stránke www.apa.sk.

Zoznam aktuálnych priamych podpôr

1. zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF)

a) jednotná platba na plochu (SAPS),

b) platba na dojnicu,

c) osobitná platba na cukor,

d) osobitná platba na ovocie a zeleninu,

e) prechodná platba na rajčiaky.

2. zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)

a) podpora v znevýhodnených oblastiach (LFA),

b) agroenvironmentálne platby,

c) podpora v územiach európskeho významu na poľnohospodárskej pôde ,

d) platba na opatrenie životné podmienky zvierat,

35

e) platby na prvé zalesnenie poľnohospodárskej pôdy,

f) lesnícko - environmentálna platba,

g) podpora na lesné pozemky v územiach európskeho významu,

3. zo štátneho rozpočtu SR - doplnkové priame platby,

a) doplnková platba na plochu,

b) platba na chmeľ,

c) platba na veľké dobytčie jednotky (VDJ).

Podmienky poskytovania priamych podpôr

Jednotná platba na plochu v zmysle § 2 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z. z. z 8.

decembra 2010 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou

priamych platieb sa poskytuje na plochu pôdy poľnohospodársky využívanej jedným

žiadateľom vedenú v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov o výmere

najmenej 1 hektár, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely

jedného pôdneho bloku jednej kultúry (orná pôda, trvalé kultúry, záhradky, trvalý

trávny porast) o výmere najmenej 0,3 hektára, ktorá bola k 30. 6. 2003

obhospodarovaná a udržiavaná v súlade s dobrými poľnohospodárskymi a

environmentálnymi podmienkami (príloha č. 2 NV SR č. 488/2010 Z. z. ) a je

žiadateľovi k dispozícii k 31. máju príslušného roka. Okrem spomenutých dobrých

poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok je žiadateľ povinný plniť aj

požiadavky hospodárenia, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3 NV SR č. 488/2010 Z. z.

Platbu na dojnicu v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 488/2010 z 8. decembra 2010 o

podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb sa

poskytne.žiadateľovi.ak:

a) hospodári v znevýhodnených oblastiach alebo hospodári v zraniteľných oblastiach,

b) má v centrálnom registri zvierat registrovanú farmu na chov hovädzieho dobytka,

c) dodrží retenčné obdobie chovu dojníc od 1. júna do 31. augusta príslušného roku.

Poskytnutie platby na dojnicu je podmienené podaním žiadosti a splnením podmienok

pre poskytnutie jednotnej platby na plochu.

Osobitná platba na cukor v zmysle § 4 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z. z. z 8.


priamych platieb sa poskytne žiadateľovi na výmeru poľnohospodárskych pozemkov,

36

na ktorej sa pestovala cukrová repa v roku 2005. Veľkosť výmery poľnohospodárskych

pozemkov sa určuje podľa zoznamu poľnohospodárskych pozemkov, ktorý bol

súčasťou žiadosti o jednotnú platbu na plochu v roku 2005. Osobitná platba na cukor sa

poskytuje žiadateľovi, ktorý spĺňa podmienky poskytnutia jednotnej platby na plochu.

Žiadateľ je povinný predložiť zmluvu o dodávke cukrovej repy z hospodárskeho roku

2005/2006 uzatvorenú podľa osobitného predpisu. Zmluva sa nepredkladá, ak ju už raz

agentúre žiadateľ predložil. Ak žiadateľ nepredložil v roku 2005 žiadosť o jednotnú

platbu na plochu, veľkosť výmery poľnohospodárskych pozemkov sa určí ako podiel

množstva cukrovej repy uvedeného v zmluve z hospodárskeho roku 2005/2006 a

referenčnej úrody 50 t/ha.

Osobitná platba na ovocie a zeleninu v zmysle § 5 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.

z. z 8. decembra 2010 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve

formou priamych platieb sa poskytne na výmeru, ktorú žiadateľ uviedol v roku 2007 v

prílohe k jednotnej žiadosti v zozname poľnohospodárskych pozemkov.

Prechodná platba na rajčiaky v zmysle § 6 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z. z. z 8.


priamych platieb sa žiadateľovi poskytne na výmeru pestovaných rajčiakov v

príslušnom roku, najviac však na výmeru, ktorú má uvedenú v zmluve so schváleným

prvým spracovateľom. Zmluva musí okrem iného obsahovať najmenšie množstvo

rajčiakov na dodanie. Zmluvu môže uzatvoriť žiadateľ osobne alebo prostredníctvom

odbytovej organizácie, ktorej je členom. Po zbere je žiadateľ povinný dodať prvému

spracovateľovi najmenšie množstvo rajčiakov, ktoré zodpovedá násobku výmery

rajčiakov zo zmluvy a minimálnej úrody 20 t/ha.

Podpora v znevýhodnených oblastiach sa v zmysle § 56 nariadenia vlády SR č.

499/2008 Z. z. z 26. novembra 2008 o podmienkach poskytovania podpory podľa

programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov poskytne žiadateľovi, ktorý

vykonáva poľnohospodársku činnosť vo vlastnom mene na ploche najmenej 1ha

poľnohospodárskej pôdy v znevýhodnenej oblasti vedenej v evidencii pôdnych blokov a

dielov pôdnych blokov, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely

pôdnych blokov príslušného druhu pozemku s výmerou najmenej 0,3 ha

obhospodarovanej pôdy jedným žiadateľom a zaviaže sa vykonávať poľnohospodársku

činnosť v znevýhodnenej oblasti najmenej počas piatich rokov od prvej platby

37

vyrovnávacieho príspevku; to neplatí, ak je poľnohospodársky podnik prevedený na iný

subjekt. Na poskytnutie podpory je žiadateľ povinný plniť podmienky krížového

plnenia podľa § 1a NV SR č. 499/2008 Z. z. v zn.n.p.

Podpora na agroenvironmentálne opatrenie sa v zmysle § 35 nariadenia vlády SR č.

499/2008 Z. z. z 26. novembra 2008 o podmienkach poskytovania podpory podľa

programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov poskytne žiadateľovi na

opatrenia zamerané na trvalo udržateľné využívanie poľnohospodárskej pôdy a na chov

a udržanie ohrozených druhov a plemien hospodárskych zvierat dlhodobo chovaných na

území Slovenska. Žiadateľovi, ktorý požiada o agroenvironmentálnu platbu, možno

platbu poskytnúť, ak má zaradené plochy alebo dobytčie jednotky do opatrenia,

absolvuje školiaci kurz zameraný na správne plnenie a realizáciu záväzkov opatrenia do

konca druhého roku, v ktorom povinnosti začal plniť, dodržiava určené zaťaženie

(najviac 1,6 dobytčej jednotky na 1ha obhospodarovanej plochy poľnohospodárskeho

podniku a najmenej 0,3 dobytčej jednotky prežúvavcov a koní na 1ha trvalých trávnych

porastov vedených v agroenvironmentálnom vzťahu, dodržiava pri používaní hnojív a

hospodárskych hnojív podmienky ochrany vôd pred znečistením dusičnanmi z

poľnohospodárskych zdrojov, nepoužíva kaly z čistiarní odpadových vôd a dnové

sedimenty na celej výmere pôdy, s ktorou vstupuje do vzťahu, vedie záznamy na

monitorovanie a hodnotenie, ktoré na požiadanie predkladá v požadovanej štruktúre.

Cieľom agroenvironmentálneho opatrenia je realizovať poľnohospodárske výrobné

postupy zlučiteľné s ochranou a zlepšením životného prostredia, krajiny a prírodných

zdrojov.

Na poskytnutie podpory je žiadateľ povinný plniť podmienky krížového plnenia podľa §

1a NV SR č. 499/2008 Z. z. v zn.n.p.

Podpora v územiach európskeho významu na poľnohospodárskej pôde sa v zmysle §

6 nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z. z. z 26. novembra 2008 o podmienkach

poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov

poskytne žiadateľovi, ktorý hospodári na poľnohospodárskej pôde v územiach

európskeho významu nachádzajúcich sa v 4. a 5. stupni ochrany. Žiadosť o platbu

môže podať žiadateľ, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť na ploche najmenej 1

ha poľnohospodárskej pôdy v území európskeho významu vedenej v evidencii pôdnych

blokov a dielov pôdnych blokov v druhu pozemku trvalý trávny porast. Táto výmera

38

môže predstavovať viaceré súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu pozemku s

výmerou najmenej 0,3 ha pôdy obhospodarovanej jedným žiadateľom a zaviaže sa

vykonávať poľnohospodársku činnosť v území európskeho významu najmenej päť

rokov od poskytnutia prvej platby. Cieľom opatrenia je pomôcť pri riešení špecifického

znevýhodnenia vyplývajúce z implementácie smernice pre sústavu NATURA 2000. Na

poskytnutie podpory je žiadateľ povinný plniť podmienky krížového plnenia podľa § 1a

NV SR č. 499/2008 Z. z. v zn.n.p.

Podpora na opatrenie životné podmienky zvierat sa v zmysle § 25 nariadenia vlády SR

č. 499/2008 Z. z. z 26. novembra 2008 o podmienkach poskytovania podpory podľa

programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov poskytne žiadateľovi, ktorý má

zaradenú žiadosť do opatrenia podľa uvedeného nariadenia, vykonáva

poľnohospodársku činnosť, vyhlási, že bude dodržiavať povinnosti podľa § 25 ods. 3

písm. b), má evidované zvieratá podľa § 25 ods. 1 písm. b) až d) v centrálnej evidencii

hospodárskych zvierat, absolvuje sám alebo zabezpečí najneskôr do konca druhého roka

vzťahu vyškolenie zamestnanca, ktorý absolvuje akreditovaný školiaci kurz týkajúci sa

životných podmienok zvierat, a zároveň vyškolenie zamestnancov ku zvieratám

zaradeným do podopatrenia podľa § 25 ods. 1 písm. b) bodu 2 a písm. c) a d). Účelom

podpory je kompenzovať poľnohospodárom náklady súvisiace s realizáciou chovných

postupov, ktoré prispejú k zlepšeniu pohody zvierat. Na poskytnutie podpory je žiadateľ

povinný plniť podmienky krížového plnenia podľa § 1a NV SR č. 499/2008 Z. z. v

zn.n.p.

Platby na prvé zalesnenie poľnohospodárskej pôdy sa v zmysle § 11 nariadenia vlády

SR č. 499/2008 Z. z. z 26. novembra 2008 o podmienkach poskytovania podpory podľa

programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov poskytnú žiadateľovi na

zalesnenie poľnohospodárskej pôdy. Najmenšia podporovaná súvislá plocha

poľnohospodárskej pôdy je 0,5 ha a maximálna výmera na jedného žiadateľa nesmie

prekročiť 10 ha. Celkovo sa ráta s podporou zalesnenia 600 ha poľnohospodárskej

pôdy. Platba na prvé zalesnenie sa poskytne na poľnohospodársku pôdu, ktorá je vedená

v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov a posledné dva roky bola

poľnohospodársky využívaná a ktorej kód bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky patrí

prevažujúcou výmerou do 6. až 9. skupiny. Žiadateľ môže požiadať o platbu na

založenie lesného porastu na poľnohospodárskej pôde, o platbu na udržiavanie

39

zalesneného pozemku a o platbu na pokrytie straty príjmu z ukončenia

poľnohospodárskej činnosti. Ak žiadateľ súčasne obhospodaruje poľnohospodársku

pôdu, musí v celom poľnohospodárskom podniku plniť podmienky podľa § 1a NV SR

č.499/2008Z.z.v.zn.n.p.

Lesnícko-environmentálna platba sa v zmysle § 16 nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z.

z. z 26. novembra 2008 o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja

vidieka v znení neskorších predpisov poskytuje na lesné pozemky vedené v evidencii

lesných pozemkov. Opatrenie zahŕňa dve podopatrenia: zachovanie priaznivého stavu

lesných biotopov a ochrana biotopov vybraných druhov vtákov. Podopatrenie

Zachovanie priaznivého stavu lesných biotopov možno realizovať na lesných

pozemkoch vo vyhlásených chránených vtáčích územiach, na ktorých sa nachádzajú

hniezdne lokality ohrozených druhov vtákov vyznačené Štátnou ochranou prírody SR,

na lesných pozemkoch, ak sa nachádzajú v územiach európskeho významu vyhlásených

za chránené územie alebo zónu chráneného územia, a nie sú zaradené do 5. stupňa

ochrany a na lesných pozemkoch nezaradených do súvislej európskej sústavy

chránených území. Ohrozené druhy vtákov sú uvedené v § 17 ods. 3 nariadenia vlády č.

499/2009 z 26. novembra 2008 o podmienkach poskytovania podpory podľa programu

rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov. Podopatrenie Ochranu biotopov

vybraných druhov vtákov možno realizovať na lesných pozemkoch vo vyhlásených

chránených vtáčích územiach, na ktorých sa nachádzajú Štátnou ochranou prírody SR

vyznačené hniezdne lokality vtákov. Celkovo sa ráta s podporou 310 tisíc ha lesných

pozemkov. Na poskytnutie podpory je žiadateľ povinný plniť podmienky krížového

plnenia podľa § 1a NV SR č. 499/2008 Z. z. v zn.n.p.

Podpora na lesné pozemky v územiach európskeho významu sa v zmysle § 2

nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z. z. z 26. novembra 2008 o podmienkach

poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení neskorších predmetov

poskytne vlastníkovi najmenej 1 ha lesného pozemku vedeného v evidencii lesných

pozemkov, ktorý sa zaviaže plniť podmienky nariadenia počas piatich rokov. Lesný

pozemok vedený v evidencii lesných pozemkov sa musí nachádzať v území európskeho

významu v piatom stupni ochrany, na ktorom platí zákaz zasiahnuť do lesného porastu a

poškodiť pôdny vegetačný kryt. Na platbu nemá nárok žiadateľ, pre ktorého orgán

ochrany prírody určil osobitné podmienky umožňujúce zásah do lesného porastu a

40

poškodenia pôdneho a vegetačného krytu. Ráta sa ročne s podporou 30 tisíc ha lesných

pozemkov nachádzajúcich sa v územiach európskeho významu v piatom stupni

ochrany. Ak žiadateľ súčasne vykonáva poľnohospodársku činnosť, musí v celom

poľnohospodárskom podniku plniť podmienky podľa § 1a NV SR č. 499/2008 Z. z. v

zn.n.p.

Doplnková platba na plochu v zmysle § 2 nariadenia vlády SR č. 114/2009 z 18. marca

2009 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou doplnkových

národných priamych platieb v rastlinnej výrobe sa poskytne na výmeru

obhospodarovanej ornej pôdy, vinohradov, ovocných sadov a chmeľníc vedenú v

evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov o výmere najmenej 1 hektár,

pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely jedného pôdneho bloku

príslušného druhu pozemku o výmere najmenej 0,3 hektára, a ktorá zároveň bola k 30.

6. 2003 obhospodarovaná a udržiavaná v súlade s dobrými poľnohospodárskymi a

environmentálnymi podmienkami (príloha č. 2 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z.z 8.


priamych platieb). Žiadateľ je povinný pôdu naďalej udržiavať v súlade s dobrými

poľnohospodárskymi a environmentálnymi podmienkami.

Platba na chmeľ v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. č. 114/2009 z 18. marca 2009 o

podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou doplnkových

národných priamych platieb v rastlinnej výrobe sa poskytne žiadateľovi na chmeľnicu

evidovanú v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov k 31. 12. 2006, ak

dosahuje výmeru najmenej 0,3 hektára. Ak výmera chmeľníc uvedená v žiadostiach o

platbu presiahne 305,13 hektára, každému žiadateľovi sa poskytne platba na priamo

úmerne zníženú výmeru chmeľnice podľa presiahnutej výmery. Žiadateľ o platbu na

chmeľ je povinný hospodáriť v súlade s dobrými poľnohospodárskymi a

environmentálnymi podmienkami príloha č. 2 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z. z. z

8. decembra 2010 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou

priamych platieb).

Platba na veľké dobytčie jednotky sa v zmysle nariadenia vlády SR č. 266/2007 Z. z.

zo 6. 6. 2007 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou

doplnkovej národnej priamej platby na veľké dobytčie jednotky v znení neskorších

predpisov poskytne najmenej na jednu veľkú dobytčiu jednotku žiadateľovi, ktorý

41

chová dojčiace kravy nad 24 mesiacov uvedené v žiadosti najmenej 2 mesiace od

podania žiadosti, ovce a kozy nad 12 mesiacov uvedené v žiadosti najmenej 2 mesiace

od podania žiadosti, resp. ktorý chová teľatá do 6 mesiacov, hovädzí dobytok od 6 do

24 mesiacov, býky, voly a jalovice nad 24 mesiacov, a takisto aj na individuálne

referenčné množstvo mlieka

Ministerstvo pôdohospodárstva SR s cieľom informovať poľnohospodárov o

podporných podmienkach na aktuálny rok zverejňuje orientačné výšky priamych platieb

2010:

Jednotná platba na plochu: 143 EUR/ha

Doplnková platba na pôdu: 0 EUR/ha

Platba na VDJ: min. 143 EUR/VDJ

Platba na dojnice: min. 56 EUR/ks

Platba na rajčiaky: 418 EUR/ha

Platba na ovocie a zeleninu: 54 EUR/ha

Osobitná platba na cukor: 266 EUR/ha

Platba na chmeľ: 330 EUR/ha

Sadzby pre platby v rámci Osi 2 Programu rozvoja vidieka SR na roky 2007-13

zostávajú v nezmenenej výške.

42

4.2. Charakteristika Trnavského kraja

S rozlohou 4 147 km2 sa Trnavský kraj zaraďuje na predposledné miesto v rámci

krajov SR (zaberá 8,5 % z rozlohy SR). Leží v západnej časti Slovenskej republiky, kde

vytvára spoločnú hranicu na severe s Českou republikou a na juhu s Maďarskou a

Rakúskou republikou. Hraničí s Bratislavským, Nitrianskym a Trenčianskym krajom.

Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z.

sa člení na 7 okresov: Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica a

Trnava. Najväčší je okres Dunajská Streda, na ktorý pripadá 25,9 % z celkovej rozlohy

kraja a najmenší je okres Hlohovec, ktorý zaberá 6,4 %.

Z geografického hľadiska z povrchových celkov najväčšiu plochu zaberá na juhu

Podunajská nížina a na severe Záhorská nížina. Oddelené sú pásmom kryhového

pohoria Malé Karpaty s najvyšším vrchom Záruby (768 m n. m.).

Územie kraja sa rozprestiera v dvoch klimatických oblastiach - teplej a mierne

teplej oblasti. Najsuchšie a najteplejšie sú južné oblasti Podunajskej nížiny a

najchladnejšia je oblasť Malých Karpát. Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo 10 °

C.

Vodná sieť patrí do povodia Dunaja, druhej najväčšej európskej rieky. Vodné

zdroje sú pomerne bohaté a zdrojom úžitkovej pitnej vody sú toky Dunaj, Váh, Malý

Dunaj a Dudváh. Na nich a ich prítokoch sú vybudované viaceré vodné nádrže,

najväčšie a najznámejšie je vodné dielo Gabčíkovo.

Na území kraja je rozsiahla sieť chránených území. Nachádzajú sa tu 4 chránené

krajinné oblasti Dunajské Luhy, Biele Karpaty, Malé Karpaty a Záhorie, 8 národných

prírodných rezervácií, 23 prírodných rezervácií, 25 chránených areálov, 21 prírodných

pamiatok a 1 národná prírodná pamiatka.

Nerastné suroviny regiónu sú zastúpené na severe ropou a zemným plynom, v

ostatných častiach ložiskami tehliarskych surovín, vápencov, dolomitov, sklárskych a

43

zlievárenských pieskov a štrkopieskov. Pohorie Malých Karpát je zdrojom kvalitného

bukového a dubového dreva využívaného na palivové a rôzne priemyselné účely.

Trnavský kraj mal k 31.12.2010 563 081 obyvateľov. Kraj pozostáva z 251 obcí,

pričom má koncentráciu 6 obcí na 100 km2. Výrazná je koncentrácia obyvateľstva v 16

obciach, ktoré majú štatút mesta. V mestách je sústredených 48,4 % obyvateľov.

Počet obyvateľov v jednotlivých okresoch Trnavského kraja k 31.12.2010 bol

nasledovný:

Dunajská Streda (118 607)

Galanta (96 452)

Hlohovec (45 213)

Piešťany (64 337)

Skalica (47 871)

Senica (61 389)

Trnava (129 212)

Hustotou osídlenia 135,4 obyvateľov na km2 sa kraj zaraďuje na 2. miesto v

medzikrajskom porovnaní. Odlišná je hustota osídlenia v jednotlivých okresoch kraja.

Najviac obyvateľov v priemere na 1 km2 žije v okrese Trnava (173,5 obyvateľov).

Najnižšia hustota obyvateľstva je v okrese Senica, kde žije priemerne 89,7 obyvateľov

na km2.

Trnavský kraj patrí medzi najproduktívnejšie poľnohospodárske kraje SR

(nasleduje za Nitrianskym krajom). Z celkovej rozlohy kraja zaberá poľnohospodárska

pôda 70,4 %. Stupeň zornenia (89,8 %) je najvyšší zo všetkých krajov SR

(celoslovenský priemer je 58,7 %). Produkčná schopnosť poľnohospodárskych pôd na

území kraja je veľmi dobrá. Zodpovedá tomu i štruktúra osevných plôch, z ktorých

najväčšie zastúpenie majú obilniny, olejniny, cukrová repa a viacročné krmoviny, kde

sa dosahujú aj najvyššie hektárové úrody v rámci krajov SR. Rastlinnú výrobu dopĺňa i

živočíšna výroba, pričom výrazný podiel má chov hovädzieho dobytka a ošípaných.

Odvetvová štruktúra priemyslu je zastúpená takmer všetkými odvetviami

priemyslu. Rozmiestnenie priemyslu je teritoriálne nerovnomerné, severná a stredná

časť je priemyselná a južná časť má priemyselno-poľnohospodársky charakter.

44

V nadväznosti na poľnohospodársku prvovýrobu je rozvinutá výroba potravín (mlieka a

výroba mliečnych výrobkov, mäsa a mäsových výrobkov, cukru, cukroviniek a

šumivých vín). Veľkú časť produkcie kraja vytvára výroba počítačových,

elektronických, optických výrobkov a motorových vozidiel. Medzi významné odvetvie

patrí tiež výroba kovových konštrukcií; výroba strojov a zariadení inde

nezaradených; výroba a spracovanie kovov; výroba nábytku; výroba chemikálií a

chemických produktov.

V kraji sa vytvorila hustá sieť zariadení veľkoobchodu, maloobchodu, opráv

motorových vozidiel a motocyklov, v ktorých k 31.12.2009 podnikalo 31 % celkového

počtu podnikov zameraných na tvorbu zisku a takmer štvrtina z počtu živnostníkov v

kraji. Ďalej právnické osoby zamerané na tvorbu zisku podnikali v priemyselnej

výrobe, odborných, vedeckých a technických činnostiach a v stavebníctve a fyzické

osoby v stavebníctve a priemyselnej výrobe. (Štatistický úrad,2010)

4.2.1 Vybrané ukazovatele poľnohospodárstva v Trnavskom kraji

Tabuľka 4 Vybrané ukazovatele poľnohospodárstva v Trnavskom kraji za rok 2009

Územie Rozloha v ha Stupeň zornenia Poľnohosp.pôda

v ha

Z toho orná pôda v

ha

Trnavský kraj 414 666 89,7 290 467 260 678

Okres D.Streda 107 459 91,40 80 841 73 911

Okres Galanta 64 174 93,40 51 527 48 109

Okres Hlohovec 26 716 86,50 19 241 16 638

Okres Piešťany 38 112 88,50 24 348 21 554

Okres Senica 68 357 82,40 39 436 32 483

Okres Skalica 35 714 84,80 22 658 19 211

Okres Trnava 74 134 93,00 52 419 48 772

Zdroj: Štatistický úrad 2010

45

Graf 1 Okresy Trnavského regionu – Rozloha v ha

Okres D.Streda

Okres Galanta

Okres Hlohovec

Okres Piešťany

Okres Senica

Okres Skalica

Okres Trnava

0

20,000

40,000

60,000

80,000

100,000

120,000

Rozloha v ha

Rozloha v ha


Graf 2 Okresy Trnavského regiónu-Stupeň zornenia

Trnavský kraj

Okres D.Streda

Okres Galanta

Okres Hlohovec

Okres Piešťany

Okres Senica

Okres Skalica

Okres Trnava

76

78

80

82

84

86

88

90

92

94

96

Stupeň zornenia

Stupeň zornenia

Zdroj: Štatistický úrad.2010

Prehľadová tabuľka okresov Trnavského kraja poukazuje na vysoké percento

zornenia (podielu ornej pôdy z poľnohospodárskej pôdy). Prvenstvo v rámci kraja

dosahuje tesne pred okresom Trnava a Galanta. Najnižší stupeň vykazuje okres Senica.

46

Graf 3 Výmera poľnohospodárskej pôdy v okresoch Trnavského kraja za rok 2009

Okres D.Streda

Okres Galanta

Okres Hlohovec

Okres Piešťany

Okres Senica

Okres Skalica

Okres Trnava

0

10,000

20,000

30,000

40,000

50,000

60,000

70,000

80,000

90,000

Poľnohosp.pôdaZ toho orná pôda

Zdroj: Štatistický úrad. 2010

V rámci Trnavského kraja má najväčšiu výmeru poľnohospodárskej a súčasne aj

ornej pôdy okres Dunajská Streda. Najnižším podielom na poľnohospodárskej pôde

v sledovanom okrese disponuje okres Hlohovec.

Tabuľka 5 Úroda vybraných plodín v t/ha v okresoch Trnavského kraja za rok 2009

Územie Zrniny spolu Obilniny Olejniny Cukrová repa

Trnavský kraj 4,98 5,01 2,42 58,77

Okres D.Streda 5,35 5,36 2,50 56,28

Okres Galanta 4,72 4,78 2,30 52,63

Okres Hlohovec 4,63 4,63 2,55 50,39

Okres Piešťany 5,25 5,33 2,78 72,48

Okres Senica 3,74 3,76 1,86 42,57

Okres Skalica 4,71 4,75 2,10 53,86

Okres Trnava 5,30 5,37 2,69 59,74


47

Graf 4 Úroda vybraných plodín v t/ha v okresoch Trnavského kraja za rok 2009

Okres D.Streda

Okres Galanta

Okres Hlohovec

Okres Piešťany

Okres Senica

Okres Skalica

Okres Trnava

0

1

2

3

4

5

6

Zrniny spoluObilniny


Graf 5 Úroda vybraných plodín v t/ha v okresoch Trnavského kraja za rok 2009

Okres D.Streda

Okres Galanta

Okres Hlohovec

Okres Piešťany

Okres Senica

Okres Skalica

Okres Trnava

0

0.5

1

1.5

2

2.5

3

Olejniny

Olejniny

Graf 6 Úroda vybraných plodín t/ha v okresoch Trnavského kraja za rok 2009

Okres D.Streda

Okres Galanta

Okres Hlohovec

Okres Piešťany

Okres Senica

Okres Skalica

Okres Trnava

0

10

20

30

40

50

60

70

80

Cukrová repa

Cukrová repa


48

Ďalšie prvenstvo v rámci krajov SR prináleží Trnavskému kraju pri hodnotení

hektárových úrod obilnín. Kvalita a produkčná schopnosť poľnohospodárskych pôd

tohto kraja je veľmi dobrá. Najvyššie hektárové úrody v obilninách a taktiež celkovo

v zrninách sú dosahované v okrese Trnava a v okrese Dunajská Streda. Najnižšie

výnosy sú zaznamenané v okrese Senica.

Tabuľka 6 Poľnohospodárska produkcia v krajoch SR za rok 2009 (v tis.Eur)

Územie Rastlinná

produkcia

Živočíšna

produkcia

Spolu

Bratislavský kraj 55 90,00 45 453,00 101 356,00

Trnavský kraj 170 014,00 151 391,00 321 405,00

Trenčiansky kraj 67 123,00 98 216,00 165 339,00

Nitriansky kraj 275 071,00 180 873,00 455 944,00

Žilinský kraj 35 204,00 64 916,00 100 120,00

Banskobystrický kraj 74 339,00 81 330,00 155 669,00

Prešovský kraj 57 383,00 61 939,00 119 322,00

Košický kraj 99 476,00 71 160,00 170 636,00


Graf 7 Poľnohospodárska produkcia v krajoch SR za rok 2009 (v tis.Eur)

Bratisla

vský k

raj

Trnavs

ký kra

j

Trenčia

nsky kr

aj

Nitriansky

kraj

Žilinský

kraj

Banskobyst

rický k

raj

Prešovsk

ý kraj

Košický k

raj0

50,000

100,000

150,000

200,000

250,000

300,000

Rastlinná produkciaŽivočíšna produkcia


49

Silnú pozíciu Trnavského kraja v rámci Slovenskej republiky potvrdzuje tabuľka č. 6

kde Trnavský kraj dosiahol druhú pozíciu ako v rastlinnej tak i v živočíšnej produkcii za

Nitrianskym krajom.

Tabuľka 7 Tržby za predaj poľnohospodárskych výrobkov v krajoch SR za rok 2009

(v tis.Eur)

Územie Rastlinná

produkcia

Živočíšna

produkcia

Spolu

Bratislavský kraj 35 897,50 33 667,00 69 504,50

Trnavský kraj 145 099,90 114 042,40 259 142,30

Trenčiansky kraj 44 128,70 60 827,80 104 956,50

Nitriansky kraj 236 437,20 141 206,60 377 643,80

Žilinský kraj 10 078,70 47 430,80 57 509,50

Banskobystrický kraj 41 936,80 58 115,90 100 052,70

Prešovský kraj 26 511,10 44 358,60 70 869,70

Košický kraj 64 201,50 36 890,00 101 091,50


Graf 8 Tržby za predaj poľnohospodárskych výrobkov v krajoch SR za rok 2009

(v tis.Eur)

Bratisla

vský k

raj

Trnavs

ký kra

j

Trenčia

nsky kr

aj

Nitrian

sky kr

aj

Žilinský

kraj

Bansko

bystric

ký kra

j

Prešovsk

ý kraj

Košický

kraj

0

50,000

100,000

150,000

200,000

250,000

Rastlinná produkcia

Živočíšna produkcia


Tabuľka 8 Tržby za predaj poľnohospodárskych výrobkov v Trnavskom kraji

50

za roky 2004 – 2009 (v tis.Eur)

Produkcia Rok 2004 Rok 2005 Rok 2006 Rok 2007 Rok 2008 Rok 2009

Rastlinná p. 140 609,44 149 538,60 141 206,13 157 936,67 155 738,90 145 099,90

Živočíšna p. 156 808,07 155 613,09 157 704,31 162 019,52 166 514,30 114 042,40

SPOLU 297 417,51 305 151,70 298 911,24 319 956,18 322 253,20 259 142,30


Graf 9 Tržby za predaj poľnohospodárskych výrobkov v Trnavskom kraji

za roky 2004 – 2009 (v tis.Eur)

Rok 2004 Rok 2005 Rok 2006 Rok 2007 Rok 2008 Rok 20090

20000

40000

60000

80000

100000

120000

140000

160000

180000

Rastlinná produkciaŽivočíšna produkcia


Na základe spracovania údajov štatistického úradu Slovenskej republiky

najvýnosnejším rokom za sledovanú komoditu tržby za predaj poľnohospodárskych

výrobkov bol v rastlinnej produkcii rok 2007. V porovnaní s rokom 2008 boli tržby

vyššie o 2 197 tis. Eur. V živočšnej produkcii nastal nárast tržieb v roku 2008 o 4 494

tis. Eur oproti roku 2007. Za celé sledované obdobie iba rok 2009 znamenal pokles

živočíšnej produkcie oproti rastlinnej produkcii. V ostatných rokoch boli tržby zo

živočíšnej produkcie vyššie v porovnaní s rastlinnou produkciou.

51

4.2.2 Vyplatené priame platby v Trnavskom kraji za roky 2004-2007

Tabuľka 9 Vyplatené priame platby v Trnavskom kraji za rok 2004 (v Sk)

OkresSledovaný ukazovateľ

SAPS POP

Dunajská Streda 122 100 562,28 93 598 100,20

Galanta 80 103 309,52 56 677 165,30

Hlohovec 29 812 693,02 20 722 328,20

Piešťany 41 977 058,90 31 136 545,56

Skalica 34 463 706,43 24 822 350,16

Senica 53 087 633,59 35 081 886,96

Trnava 82 350 556,11 62 168 144,96

Spolu Trnavský kraj 443 895 519,85 324 206 521,34

Zdroj: PPA, rok 2004 (Vlastné spracovanie)

Graf 10 Vyplatené priame platby v Trnavskom kraji za rok 2004 (v Sk)

Dunajská Streda

Galanta Hlohovec Piešťany Skalica Senica Trnava0.00

20,000,000.00

40,000,000.00

60,000,000.00

80,000,000.00

100,000,000.00

120,000,000.00

140,000,000.00

SAPSPOP


V roku 2004 bolo najviac finančných prostriedkov SAPS aj POP v Trnavskom kraji

vyplatených do okresu Dunajská Streda a do okresu Trnava. Najmenšie dotácie boli

vyplatené do okresu Hlohovec.


52


SAPS POP

Dunajská Streda 143 749 550,04 145 841 513,63

Galanta 84 306 613,35 80 682 316,09

Hlohovec 35 276 428,10 31 522 212,80

Piešťany 48 022 349,16 45 590 775,84

Skalica 32 892 927,28 30 179 770,48

Senica 63 690 488,86 53 995 383,22

Trnava 99 768 484,45 99 500 162,38




Dunajská Streda


20,000,000.00

40,000,000.00

60,000,000.00

80,000,000.00

100,000,000.00

120,000,000.00

140,000,000.00

160,000,000.00

SAPSPOP


Rok 2005 potvrdzuje silnú pozíciu okresu Dunajská Streda a okresu Trnava.

Najmenšie dotácie boli vyplatené do okresu Skalica.


53


SAPS POP

Dunajská Streda 165 157 495,93 118 711 123,43

Galanta 107 080 820,88 73 724 935,83

Hlohovec 40 447 782,77 25 559 911,19

Piešťany 50 439 927,43 33 983 902,81

Skalica 46 109 117,32 27 574 209,09

Senica 74 692 588,09 42 458 322,79

Trnava 112 965 041,52 79 159 279,37



Graf 12. Vyplatené priame platby v Trnavskom kraji za rok 2006 (v Sk)

Dunajská Streda


20,000,000.00

40,000,000.00

60,000,000.00

80,000,000.00

100,000,000.00

120,000,000.00

140,000,000.00

160,000,000.00

180,000,000.00

SAPSPOP


54



SAPS POP

Dunajská Streda 121 301 178,15 88 812 354,99

Galanta 115 795 672,89 68 571 807,38

Hlohovec 41 251 724,10 21 604 751,40

Piešťany 56 912 038,48 31 942 737,13

Skalica 48 043 171,98 23 108 358,28

Senica 78 399 984,86 37 643 988,00

Trnava 120 690 666,90 70 261 106,72




Dunajská Streda


20,000,000.00

40,000,000.00

60,000,000.00

80,000,000.00

100,000,000.00

120,000,000.00

140,000,000.00

SAPSPOP


Tabuľka 13 Vyplatené priame platby v Trnavskom kraji za roky 2004 - 2007

(v tis.Sk)

55

Dotácia Rok 2004 Rok 2005 Rok 2006 Rok 2007

SAPS 443 895 507 707 596 893 582 394

POP 342 206 487 312 401 172 341 945

SPOLU 786 101 995 019 998 065 924 339

Zdroj: PPA, roky 2004-2007 (Vlastné spracovanie)

Graf 14 Vyplatené priame platby v Trnavskom kraji za roky 2004 - 2007 (v tis.Sk)

Rok 2004 Rok 2005 Rok 2006 Rok 20070

200,000

400,000

600,000

800,000

1,000,000

1,200,000

Vyplatené priame platby v Trnavskom kraji za roky 2004 -2007 v tis.Sk

SAPSPOPSPOLU Linear (SPOLU )

Suma

v tis

. Sk

Zdroj: PPA, roky 2004-2007 (Vlastné spracovanie)

V sledovaných rokoch boli najvyššie dotácie do Trnavského kraja za SAPS

vyplatené v roku 2006 a to vo výške 596 892 773,94 Sk, doplnkové priame platby POP

boli v najväčšej výške vyplatené v roku 2005 a to v sume 487 312 134,44 Sk.

Vyplatenie priamych platieb je zdokumentované do roku 2007.

56

Údaje za rok 2008,2009 sú na stránke PPA neúplne, výsledky by boli veľmi skreslené.

Z údajov nie je možné zmapovať počet vyplatených podpôr za určitú lokalitu. Údaje

o fyzických osobách už ndostupné nie sú.

Tabulka 14 Priemerný evidenčný počet zamestnancov v poľnohospodárstve,

poľovníctve a lesníctve v Trnavskom kraji za roky 2004-2008

Rok2004 Rok 2005 Rok 2006 Rok 2007 Rok 2008

zamestnanci 10 201 9883 9075 8394 7838

Zdroj : Štatistický úrad 2020

Graf 15

Rok 2004 Rok 2005 Rok 2006 Rok 2007 Rok 20080

2,000

4,000

6,000

8,000

10,000

12,000

10,201 9,8839,075

8,3947,838

0 0

Priemerný evidenčný počet zamestnancov za roky 2004-2008 v Trnavskom kraji

Tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb


Z vyhodnotených výsledkov je vidieť, že v poľnohospodárstve priemerná

zamestnantosť každým sledovaným rokom klesá.

57

4.3. Uplatňovanie priamych platieb v konkrétnych podnikoch

4.3.1. Charakteristika poľnohospodárskeho družstva Dolné Otrokovce

PD Dolné Otrokovce bolo založené na zlučovacej členskej schôdzi konanej dňa

02.12.1974. Družstvo bolo pretransformované a nové stanovy družstva boli prijaté na

členskej schôdzi konanej dňa 01.12. 1992 v súlade s ustanoveniami zákona č. 513/1991

Zb. a zákona č. 42/92 Zb. Od 02.06.2005 bola zapísaná zmena do obchodného registra:

Poľnohospodárskej družstvo Dolné Otrokovce so sídlom v Hlohovci.

Hospodársku činnosť družstva tvorí rastlinná a živočíšna výroba. Podnik sa umiestňuje

v rámci celoslovenskej súťaže „Top Agro Slovensko“, PD hospodáriacich v zhoršených

podmienkach na popredných miestach. (Rok 2002, 4.miesto) V roku 2004 obsadili pre

dve miesta v kategórii šľachtiteľský chov hovädzieho dobytka, ostatný chov. V rebríčku

firiem podnikajúcich v agrosektore v Slovenskej republike im patrí 26.miesto. V roku

2010 získalo družstvo ocenenie „Najúspešnejšie družstvo za rok 2010 v chove

slovenského strakatého dobytka.“

4.3.1.1. Výsledky hospodárskej činnosti

Tabuľka 15 Výsledky hospodárenia od roku 2004-2010 (v tis.Sk)

Popis 2004 2005 2006 2007 2008 2009 v

Eur

2010 v

Eur

Výsledok hospodárenia z HČ 6 588 3 103 3 168 3 822 3 287 -11 519 183 868

Výsledok hospodárenia z FČ -1 150 -1 203 -2 058 -1 044 -1 378 -55 321 -57 014

Výsledok hospodárenia z BČ 4 784 1 503 851 2 196 1 566 -66 022 113 925

Výsledok hospodárenia za

účtovné obdobie

4 922 1 503 851 2 196 1 566 -66 022

(-1 989

tis.Sk)

113 925

(3 432

tis.Sk)

Zdroj: Vlastné spracovanie. Výkazy ziskov a strát za roky 2004-2010, PD Dolné

Otrokovce

58

Graf 14 Výsledky hospodárenia od roku 2004 – 2010 (v tis.Sk)

Rok 2004 Rok 2005 Rok 2006 Rok 2007 Rok 2008 Rok2009 Rok 2010

-3,000-2,000-1,000

01,0002,0003,0004,0005,0006,000

4,922

1,503851

2,1961,566

-1,989

3,432

Výsledok hospodárenia za účtovné obdobia roky 2004 -2010

Výsledok hospodáre-nia za úč-tovné ob-dobia roky 2004 -2010

Zdroj: Vlastné spracovanie. Výkazy ziskov a strát za roky 2004-2010, PD Dolné

Otrokovce

Najlepšie výsledky hospodárenia dosiahlo družstvo v roku 2004. Rok 2008 a 2009

boli podľa vyjadrení predsedu družstva rokmi najťažšími. Dôsledky hospodárskej krízy

sa naplno prejavili najmä v roku 2009, keď napriek všetkému úsiliu družstvo

vyprodukovalo hospodársku stratu vo výške 66 022,39 Eur. Podiel na zhoršených

hospodárskych výslekoch má aj zmena klimatických podmienok, nestabilné počasie.

Tabuľka 16 Tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb ( v tis.Sk roky 2004-2010)

2004 2005 2006 2007 2008 2009

v tis.Eur

2010

v tis.Eur

Finančná čiastka 59 388 56 874 57 083 57 717 67 545 1 384

(41 691

tis.Sk)

1 809

(54 496

tis.Sk)

Zdroj: Vlastné spracovanie. Výročné správy za roky 2004-2010, PD Dolné Otrokovce

59

Graf 15 Tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb (v tis. Sk za roky 2004 –

2010)

Rok 2004 Rok 2005 Rok 2006 Rok 2007 Rok 2008 Rok 2009 Rok 20100

10,000

20,000

30,000

40,000

50,000

60,000

70,000

80,000

59,388 56,874 57,083 57,717

67,545

41,691

54,496

Tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb za roky 2004 - 2010



Prehľad tržieb za predaj vlastných výrobkov a služieb potvrdzuje úspešnosť roku

2004 a náročnú situáciu roku 2009. Pri porovnaní tržieb s rokom 2008 družstvo

zaznamenalo pokles v prepočte o 25 854 tis.Sk

Tabuľka 17 Tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby (v tis.Sk roky 2004-2008)

2004 2005 2006 2007 2008 2009

v Eur

2010

v Eur

Rastlinná výroba 19 577 22 865 18 451 20 968 24 892 548 597

(16 527

tis.Sk)

687 142

(20 700

tis.Sk)

Živočíšna výroba 60 446 32 843 37 436 36 250 41 901 546 808

(16 473

tis.Sk)

768 564

(23 154

tis.Sk)


60

Graf 16 Tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby za roky 2004 – 2010


Z porovnania tržieb rastlinnej a živočíšnej výroby je vidieť výrazný rozdiel najmä

v prvých rokoch sledovaného obdobia. Štruktúra výroby sa postupne začína meniť

v prospech rastlinnej výroby, konštatoval predseda družstva pri hodnotení situácie.

Vysoké náklady na živočíšnu výrobu, nízke odbytové ceny vedú k znižovaniu počtu

hospodárskych zvierat.

61

Tabuľka18 Prehľad úrod v rastlinnej výrobe za roky 2004-2010

Plodiny 2004 2005 2006 2007 2008

Vým

era

v

ha Úro

da v

t

Ø

výno

s

Vým

era

v

Úro

da v

t

Ø

výno

s

Vým

era

v

Úro

da v

t

Ø

výno

s

Vým

era

v

Úro

da v

t

Ø

výno

s

v t/h

a

Vým

era

v

ha Úro

da v

t

Pšenica

ozimná

401,

11

2286,

33

5,70 383,

36

1993,

47

5,20 383,

00

1991,

60

5,20 379,

87

1975,

32

5,20 344,

38

1790

,78

Jačmeň

jarný

220,

00

1100,

00

5,00 217,

41

902,

25

4,15 227,

58

1094,

66

4,81 232,

26

1114,

85

4,80 249,

80

1149

,08

Slnečnica 138,

16

469,

74

3,40 280,

21

798,

60

2,85 80,

00

216,

00

2,70 92,

14

258,

91

2,81 134,

79

350,

45

Repka

ozimná

56,79 181,

73

3,20 0 0 0 144,

44

359,

66

2,49 77,

85

217,

98

2,80 125,

36

325,

94

Cukrová

repa

73,50 3078,

18

41,

88

75,

70

3264,

94

43,

13

70,

00

3080

,00

44,

00

64,

22

2825,

68

44,

00

0 0


62

Z uvedených plodín malo družstvo najväčšiu úrodu cukrovej repy. Výmera

pôdy pre osev pšenice má klesajúcu tendenciu, naopak výmera pre osev jačmeňa

každým rokom rastie. Najvyšší priemerný výnos v t/ha v plodine pšenica ozimná

dosiahlo družstvo v roku 2004. V ostatných sledovaných rokoch sú výnosy v tejto

plodine vyrovnané. Najlepšia úroda v plodine jačmeň jarný bola dosiahnutá v roku

2009, kedy bol výnos v 5,28 t/ha. Úrody za hodnotené roky v ostatných plodinách mali

mierne klesajúci trend.

4.3.1.2. Priame podpory

Tabuľka 19 Priznané podpory v rokoch 2004 - 2010 (v tis. Sk)

2004 2005 2006 2007 2008 2009 v

Eur

2010 v

Eur

Jednotná platba na plochu

SAPS

2 298 2 729 3 211 3 304 3 786 156 675

(4 720

tis.Sk)

183 472

(5 527

tis.Sk)

Podpora plodín na ornej

pôde POP1 569 2 608 2 155 1 726 1 603 41 230

(1 242

tis.Sk)

0

SPOLU SAPS a POP 3 867 4 797 5 366 5 030 5 389 197 905

(5 962

tis.Sk)

183 472

(5 527

tis.Sk)

Zdroj: Vlastné spracovanie. Dokumentácia PD Dolné Otrokovce

63

Graf 17 Priznané podpory v rokoch 2004 – 2010 (v tis.Sk)


1000

2000

3000

4000

5000

6000

2298

2729

3211 3304

3786

4720

5527

1569

2608

2155

1726 16031242

SAPSPOP

Zdroj: Vlastné spracovanie. Dokumentácia PD Dolné Otrokovce

Výška dotácií poskytovaná v jednotlivých rokoch za SAPS má stúpajúcu tendenciu.

Doposiaľ najvyššiu podporu malo družstvo vyplatenú v roku 2010. Dôvodom je

predovšetkým každoročné zvyšovanie priamej sadzby.

4.3.1.3. Špecifikácia priamych platieb poľnohospodárskeho družstva Dolné

Otrokovce

Rok 2004

Jednotná platba na plochu SAPS

Deklarovaná plocha: 1299,49 ha

Sadzba priamej platby: 1768,65 Sk/ha

1299,49 ha x 1768,65 Sk/ha ..........2 298 342,99 Sk

Výška jednotnej platby na plochu pre družstvo v roku 2004 bola 2 298 342,99 Sk.

Podpora plodín na ornej pôde POP



889,56 ha x 1764,83 Sk/ha...........1 569 922,18 Sk

Výška podpory pre družstvo na plodiny na ornej pôde v roku 2004 bola 1 569 922,18

Sk.

64

Rok 2005


Deklarovaná plocha: 1 299,93 ha

Sadzba priamej platby: 2 099,70 Sk/ha

1 299,93 ha x 2 099,70 Sk/ha ..........2 729 463,02Sk





959,95 ha x 2 717,40 Sk/ha...........2 608 568,13 Sk


Sk.

Rok 2006




1 305,726 ha x 2 459,93 Sk/ha ..........3 211 995,45 Sk





983,179 ha x 2 192,35 Sk/ha...........2 155 472,47 Sk


Sk.

Rok 2007




65

1 294,39 ha x 2 553,19 Sk/ha ..........3 304 823,60 Sk





890,57 ha x 1 938,57 Sk/ha...........1 726 432,28 Sk


Sk.

Rok 2008




1 293,32 ha x 2 928,06 Sk/ha ..........3 786 918,55 Sk





890,57 ha x 1 938,57 Sk/ha...........1 603 062,22 Sk


Sk.

Rok 2009



Sadzba priamej platby: 121,60 Eur/ha (3 663,32 Sk/ha)

1 288,45 ha x 121,60 Eur/ha ..........156 675,52 Eur

Výška jednotnej platby na plochu pre družstvo v roku 2009 bola 156 675,52 Eur

(4 720 006,72 Sk).

66



Sadzba priamej platby: 32,00 Eur/ha (964,03Sk/ha)

1288,45 ha x 32,00 Eur/ha...........41 230,40 Eur

Výška podpory pre družstvo na plodiny na ornej pôde v roku 2009 bola 41 230,40 Eur

(1 242 107,03 Sk)

Rok 2010



Sadzba priamej platby: 142,40 Eur/ha (4 289,94 Sk)

1 288,43 ha x 142,40 Eur/ha ..........183 472,43 Eur


(5 527 290,43 Sk)


V roku 2010 dotácia na POP nebola realizovaná.

67

4.3.2 Charakteristika poľnohospodárskeho družstva Hrušov

Jednotné roľnícke družstvo vzniklo 01.09.1950. Vtedy 63 členov družstva IV. typu

schválilo „Poriadok spoločného hospodárenia.“ Spoločné hospodárenie sa začalao na jar

v r.1951 na 247,66 ha pôdy z celkovej výmery 295,32 ha poľnohospodárskej pôdy.

1.januára 1975 prišlo k zlúčeniu poľnohospodárskych podnikov Horné Saliby, Dolné

Saliby a Hrušov. Na základe vzájomnej dohody bolo vytvorené Jednotné roľnícke

družstvo československo-sovietskeho priateľstva so sídlom v Horných Salibách.

Celková výmera spoločného hospodárstva bola 4 751 ha. Od roku 1990 družstvo

hospodári opäť samostatne.

V súčasnosti Poľnohospodárske družstvo Hrušov obhospodaruje 465,78 ha ornej

pôdy a 43,84 ha ovocných sadov. Každoročnou snahou družstva je získať väčší podiel

obrábanej pôdy, na ktorej môžu efektívnejšie podnikať. Základnou filozofiou družstva

je predaj rastlinných produktov cez živočíšnu výrobu. Vypestovaná úroda slúži

predovšetkým na kŕmne účely pre živočíšnu výrobu, čím je zabezpečený stály dostatok

potravy pre hospodárske zvieratá. Zmeny v živočíšnej výrobe sú podmieňované veľkým

výkyvom cien bravčového a hovädzieho dobytka. Družstvo na zmeny reaguje aj

znižovaním stavu ošípaných a stabilizovaním chovu hovädzieho dobytka.

Druhým pilierom družstva je ovocinárska výroba, ktorá sa zameriava na pestovanie

jadrového a kôstkového ovocia. Najzastúpenejším jadrovým ovocím v družstve sú

jablká pestované na rozlohe 20,35 ha s priemernou úrodou 34,65 t/ha. Hrušky sú

pestované na najmenšej rozlohe 1,78 ha a produkujú úrodu 7,54 t/ha. Kôstkové ovocie

je zastúpené mladými výsadbami broskýň a čerešní. Broskyne dosahujú priemerné

úrody 9,44 t/ha z plochy 6,90 ha. Ovocinárska sezóna sa začína zberom letných odrôd

jabĺk dozrievajúcich spoločne s broskyňami, pokračuje zberom jesenných a zimných

odrôd jabĺk a hrušiek a končí predajom uskladnených zásob ovocia.

Ovocinárska výroba

V ovocnom sade sa dokončila celková rekonštrukcia starého sadu a okrem odrôd

jabloní Idared a Golden Delicious sa celý starý ovocný sad obnovil. Po oplotení nového

20 ha ovocného sadu bolo vysadených 5 ha jabloní odrôd Fuji, Granny Smith,

Braeburn, 5 ha hrušiek odrôd Alexandria, Dicolor a Bohemica. Začiatkom roku 2005

bolo vysadených 5 ha čerešní a 5 ha broskýň po štyroch odrodách. Pre výsadbu boli

68

zvolené stromky na pomaly rastúcich podpníkoch, ktoré sú vhodné pre preferovaný

pestovateľský tvar a ktoré urýchľujú vstup výsadieb do rodivosti. Družstvo je členom

odbytového združenia producentov ovocia Bonum Dunajská Lužná, ktoré spoločnými

silami zabezpečuje pravidelný odbyt produkcie ovocia za primerané ceny.

V roku 2003 sa družstvo zapojilo do dotačných programov Európskej únie,

konkrétne do programu Sapard so žiadosťou o finančnú pomoc pri výstavbe

klimatizovaného skladu ovocia s regulovateľnou atmosférou. Technológia riadenej

atmosféry spočíva v udržovaní a riadení oxidu uhličitého, kyslíka a dusíka

v najvhodnejších hodnotách pre dlhodobé skladovanie ovocia a zeleniny. Princíp

riadenej atmosféry sa zakladá na rýchlom znížení obsahu kyslíka a oxidu uhličitého pod

hranicu 3%, aby sa zamedzilo oxidácii organických látok v skladovanom ovocí. Na

dosiahnutie týchto požadovaných hodnôt slúži absorbér CO2 a O2 nazývaný Scrubber.

Centrálnym počítačom sa zabezpečujú skladovacie podmienky samostatne pre každý

box. Mimo sezónu klimatizovaný sklad poskytuje služby okolitým podnikom.

Živočíšna výroba

Základnou myšlienkou v živočíšnej výrobe je pokračovať v chove býkov, ošípaných

a brojlerových kurčiat. V dôsledku súčasnej hospodárskej situácie a v súlade

s požiadavkami trhu sa preferuje chov hovädzieho dobytka pred bravčovým. Stratégia

družstva v oblasti živočíšnej výroby sa zameriava na produkciu vysokokvalitných

zvierat, ktoré je možné speňažiť za najvýhodnejšiu cenu. U býkov a ošípaných to

znamená najmä kvalitné osvalenie, ktoré sa hodnotí systémom kvality SEUROP. Vo

výkrme býkov družstvo dosahuje nadštandardné výsledky, ktoré oceňujú hlavne

zahraničný odberatelia. Výrobky sú predávané do rôznych regiónov Slovenska, ale časť

jatočných býkov sa exportuje do Čiech, Rakúska a Talianska. Družstvo je jedným

z najväčších producentov jatočných býkov v Slovenskej republike.

V roku 2006 bolo vyhodnotených 100 najúspešnejších podnikov Agrokomplexu.

V rámci hodnotenia „TOP MANAGEMENT“ družstvo získalo 11. priečku medzi

poľnohospodárskymi družstvami v produkčnej oblasti.

69

Rastlinná výroba

V oblasti rastlinnej výroby naďalej pretrváva trend produkovať ziskové plodiny,

pestovanie krmovín a zabezpečnenie výroby krmiva pre vlastné zvieratá.

Podstatou rastlinnej výroby je pestovanie:

Kŕmnych plodín, t.j. kŕmneho obilia – pšenica, jačmeň

Objemového krmiva – kukurica na siláž, ovos, lucerna siata, ciroch cukrový,

sudánska tráva, ktoré sa spracúvajú formou siláže, senáže do silážových žľabov

alebo do veľkoobjemových vakov a balíkov. Ich kvalita je zabezpečená

ošetrením chemickými prípravkami-konzervantami.

Družstvo pestuje aj ďalšie poľné kultúry ako sú cukrová repa a kukurica na zrno. Na

zabezpečenie vysoko kvalitných kŕmnych zmesí pre chov hovädzieho dobytka,

ošípaných a hydiny dužstvo disponuje vlastnou miešarňou kŕmnych zmesí, ktorá

produkuje zmesi pre vlastnú potrebu. So zostatkom rastlinnej produkcie družstvo

podniká.



Popis 2004 2005 2006 2007 2008 v

Eur

2009

v Eur

2010 v

Eur

Výsledok hospodárenia z HČ 1 679 2 279 1 559 1 098 29 611 25 748 25 581

Výsledok hospodárenia z FČ -993 -1 318 -1 350 -768 -26 423 -24 598 -23 669

Výsledok hospodárenia z BČ 686 705 39 206 1 063 1 563 1 549


účtovné obdobie po zdanení

686 705 39 206 1 063

(32

tis. Sk)

1 563

(47

tis.Sk)

1 549

(46

tis.Sk)

Zdroj: Vlastné spracovanie. Výkazy ziskov a strát, Výročné správy za roky 2004-2010,

PD Hrušov

70


Rok 2004 Rok 2005 Rok 2006 Rok 2007 Rok 2008 Rok2009 Rok 20100

100

200

300

400

500

600

700

800

686 705

39

206

32 47 46



Zdroj: Vlastné spracovanie. Výkazy ziskov a strát, Výročné správy za roky 2004-2010,

PD Hrušov

Za sledované obdobie rokov 2004 až 2010 bol pre družstvo Hrušov najúspešnejší

rok 2005, kedy boli dosiahnuté najlepšie hospodárske výsledky a to 705 tis.Sk. Podľa

vyjadrenia predsedu družstva to bol z pohľadu agronomického hľadiska rok úspešný.

Napriek tomu, že počasie bolo priaznivé a žatva skončila podľa plánov, družstvo splnilo

finančný plán len na 65% a to z dôvodov nízkych odbytových cien obilnín.

Naproti tomu rok 2006 bol pre družstvo rokom veľmi náročným, pretože sa prejavili

zmeny klimatických podmienok. Jar priniesla problémy so záplavami a neskôr

s podzemnými vodami. Vysoké hladiny riek Čierna Voda a Malý Dunaj spôsobili

zaplavenie 8,6 ha zasiatej pšenice. Spodné vody zničili ďalšie 2 ha. Vyklíčenú kukuricu

na ploche 3 ha zaplavili májové ďažde. Spomenuté plochy do konca roka zostali už

nevyužité.

Rok 2006 hodnotí predseda družstva v porovnaní s rokom 2005 za podpriemerný,

z hľadiska obchodného dokonca za veľmi neúspešný z dôvodov nízkych odbytových

cien.

71

Tabuľka 20 Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb za roky 2004 – 2010

((v tis.Sk)

2004 2005 2006 2007 2008 2009 v

Eur

2010 v

Eur

Finančná čiastka 3578

3

40548 32759 32495 32901 104490

3 (31478

tis.Sk)

1111484 (33484

tis.Sk)

Zdroj: Vlastné spracovanie. Výročné správy za roky 2004-2010, PD Hrušov

Graf 19 Tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb za roky 2004 – 2010 (v tis.

Sk)


5,000

10,000

15,000

20,000

25,000

30,000

35,000

40,000

45,000

35,783

40,548

32,759 32,495 32,901 31,47833,484

Tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb za roky 2004 - 2010



Okrem roku 2005, ktorý je hodnotený ako najúspešnejší rok sledovaného obdobia sa

tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb držia na pomerne vyrovnanej hladine.

72

Tabuľka 23 Tržby z rastlinnej výroby za roky 2004 – 2010 (v Sk)

2004 2005 2006 2007 2008 2009

v

Eur

2010

v Eur

Pšenica ozimná 330 014 1 969 738 559 004 2 392 805 1 317 720 54 598 68 685

Jačmeň jarný 952 479 689 659 654 713 646 996 0 55 560 0

Cukrová repa 2 301 404 2 060 761 2 821 417 20 934 0 0 0

Zdroj: Vlastné spracovanie. Výročné správy za roky 2004 – 2010, PD Hrušov

V roku 2006 bola cukrová repa pestovaná na ploche 37 ha. Odrody RIPOSTE

a ERNESTINA. Celková úroda bola 2411,45 ton, dosiahnutý hektárový výnos 65,17 t

pri 16% cukornatosti a po odpočítaní nečistôt a skrojkov. Tržby z predaja cukrovej repy

boli veľmi zaujímavé, žiaľ konštatovanie predsedu družstva je také, že jej pestovanie

v Hrušove je ukončené. Cukrovar v Dunajskej Strede, pre ktorý bola cukrová repa

pestovaná skončil s jej spracovávaním, postupne prešiel do úplnej likvidácie.

V roku 2009 bolo predané všetko obilie, pšenica aj jačmeň, poznamenal predseda

na hospodársky rok 2009. Na sklade zostali zásoby len pre potreby kŕmenia do novej

žatvy. Gro obilia bolo predané hneď po žatve časť bola odovzdaná ako potravinárska

alebo pekárenská.

Tabuľka 24 Tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby za roky 2004 – 2010 (v tis.Sk)

2004 2005 2006 2007 2008 2009

v Eur

2010

v Eur

Rastlinná výroba 19 577 22 865 18 451 20 968 24 892 123 920

(3 733

tis.Sk)

89 307

(2 690

tis.Sk)

Živočíšna výroba 60 446 32 843 37 436 36 250 41 901 661 121

(19 917

tis.Sk)

655 034

(19 734

tis.Sk)


73

Graf 20 Tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby za roky 2004 – 2010 (v tis.Sk)


Tabuľka 25 Prehľad o nákladoch a realizačných cenách zvierat za rok 2005

Popis Náklady Realizačná cena

Chov hovädzieho dobytka 49,91 Sk/kg 52,77 Sk/kg

Chov ošípaných 46,02 Sk/kg 44,66 Sk/kg

Chov brojlerových kurčiat 28,31 Sk/kg 27,22 Sk/kg

Zdroj: Vlastné spracovanie. Výročná správa PD Hrušov za rok 2005

Z uvedeného vidieť, že situácia v ŽV je veľmi náročná a problémy s odbytom či

nákupom existujú pri každom druhu zvierat.

Preto sa natíska otázka :“Dokedy sa vlastne bude vyrábať mäso na Slovensku?“

74

Tabuľka 26 Prehľad úrod v rastlinnej výrobe za roky 2004-2010

Plodiny 2004 2005 2006 2007 2008

Vým

era

v

Úro

da v

t

Ø

výno

s

Vým

era

v

Úro

da v

t

Ø

výno

s

v t/h

aV

ýmer

a v

ha Úro

da v

t

Ø

výno

s

Vým

era

v

ha Úro

da v

t

Ø

výno

s

v t/h

aV

ýmer

a v

Úro

da v

t

Pšenica

ozimná

39,

32

250,

47

6,37 110,

12

826,

70

6,17 108,

95

563,

80

5,

17

114,

15

533,

83

4,67 95,

90

704,

79

Jačmeň

jarný

32,

31

204,

52

6,33 64,

65

337,

50

4,87 56,14 313,

26

5

,58

86,

59

282,

38

3,26 110,

50

533,

00

Kukurica

na zrno

66,

22

536,

38

8,10 92,

16

830,

36

9,10 79,02 643,

60

8,

14

113,

18

918,

47

8,11 101,

65

9198

,50

Lucerka

zelená

41,

69

2251,

26

54 48,

02

444,

00

9,25 55,52 617,

20

11,

11

55,

52

943,

35

17,0

0

35,

52

870,

75

Cukrová

repa

30 1480,

20

49,

34

23 1656 72 37 2411

,45

65,

17

0 0 0 0 0

Zdroj: Vlastné spracovanie. Výročné správy PD Hrušov roky 2004-2010

75

V roku 2004 poľnohospodárske družstvo hospodárilo na celkovej výmere 329,84

ha. Dosiahnutými hospodárskymi výsledkami je možné tento rok zaradiť k rokom

úspešným.

Poľnohospodárske družstvo Hrušov v roku 2005 hospodárilo na celkovej výmere

poľnohosodárskej pôdy 456,46 ha. Z hľadiska výnosov bol rok 2005 úspešný, avšak

z hľadiska obchodného nie z dôvodu nízkych odbytových cien.

Rok 2006 bol poznamenaný nízkou úrodou kukurice pre nedostatok vlahy počas

opeľovania a z dôvodu výskytu diabrotiky (kukuričiar). Predseda družstva hodnotí rok

2006 ako podpriemerný z dôvodu strát, ktoré spôsobilo zatopenie pšenice a kukurice.

Z obchodného hľadiska je rok 2006 zaradený k rokom neúspešným na čom mali veľký

podiel nízke odbytové ceny.

Rok 2007 hodnotí predseda družstva z hľadiska výnosov za podpriemerný, avšak

z hľadiska obchodného ho považuje za lepší oproti roku 2006 z dôvodu zlepšenia

obchodných cien. Rok 2007 priniesol zaťažkávajúcu skúšku predovšetkým do ovocného

sadu. Celková škoda spôsobená májovým mrazom bola vyčíslená na 7 309 000,00 Sk.

Začiatkom júna sa veľmi silne prejavila na hruškách a jabloniach bakteriálna choroba –

spála jadrovín. Po odobratí vzoriek z jabloní, hrušiek a hlohov Ústredný kontrolný

a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave vydal rozhodnutie, ktorým v znení

príslušných zákonov nariadil likvidáciu hrušiek, jabloní v ovocnom sade a hlohov

v okolí sadu a to vyrezaním, vytrhnutím a spálením. Počas vegetácie muselo družstvo

vykonať likvidáciu 0,7 ha hrušiek a 2,6 ha jabloní. Celkom bolo vytrhaných a spálených

1500 ks hrušiek a 16600 ks jabloní. Podľa § 15 Nariadenia vlády SR č. 369/2007 Z.z.

o niektorých podporných opatreniach v poľnohospodárskej prvovýrobe je možné

poskytnúť 100% dotáciu na úhradu straty na plodinách v dôsledku vyhláseného

opatrenia (spála jadrovín). Bohužiaľ toto naša vláda vyradila z dotačného titulu a tak si

družstvo nemohlo uplatniť náhradu spôsobenej škody. Družstvo sa muselo vysporiadať

so škodou vlastnými silami, postupne v ovocnej škôlke dopestovali stromky jabloní,

odrodu JONAGORED, ktorú vysadili namiesto likvidovaných hrušiek v počte 6 100 ks.

V roku 2007 družstvo vstúpilo do Zväzu integrovanej produkcie ovocia (ZIPO). Ich

veľkou snahou je zaviesť metódy v ochrane rastlín šetrné k životnému prostrediu. Štát

podporuje túto činnosť ročne sumou 16.000,- Sk/ha. Družstvo má od roku 2007 sad

certifikovaný v systéme GlobalGap, ktorý zaručuje, že ovocie dopestované v PD

Hrušov je zdravé a ich pestovateľský systém je spoľahlivý.

76

Pozitívom pre poľnohospodárov v roku 2007 bola zmena prístupu vlády, keď časť

prostriedkov priamych platieb bola navýšená na 70%. Pomocou pre družstvá bol aj

doplatok k jednotnej platbe na plochu na veľkú dobytčiu jednotku ( 1 738 000,-Sk = cca

4 510,- Sk/VDJ ). Cieľom doplatku bolo poskytnúť podporu chovateľom prežúvavcov,

pretože v Európe bol chov hovädzieho dobytka na ústupe. Opakom bol chov ošípaných,

kde v rámci únie je vysoká nadprodukcia bravčového mäsa. Príkladom je Dánsko, ktoré

samé dokáže uspokojiť potreby európskeho trhu s bravčovým mäsom.

Rok 2008 bol podľa vyjadrenia predsedu družstva nadpriemerný, najmä pre

dosiahnuté úrody pšenice a kukurice.

Rok 2009 charakterizoval predseda družstva ako rok zložitý a úpadkový.

Pokračujúce nízke nákupné ceny bravčového mäsa mali za následok znižovanie stavu

prasníc. Oproti roku 2008 došlo k zníženiu cien obilnín. Celý rok 2009 boli dramaticky

nízke ceny mlieka, čo malo za následok zníženie stavov dojníc.

Rok 2010 bol pre družstvo Hrušov veľmi náročný. Od 15.04.2010 až do 21.06.2010

bol vo vedľajšej obci Horné Saliby vyhlásený I. až III. stupeň povodňovej aktivity kvôli

vysokej hladine pozemných vôd vplyvom daždivého počasia. Prehliadku porastov

poľných kultúr vykonala verifikačná komisia, ktorá konštatovala poškodenie plodín na

výmere cca 110,292 ha. Družstvo požiadalo o odškodnenie PPA v zmysle tabuliek

vypočítaných VÚPOP (Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy). Hranica na

odškodnenie za výpadok produkcie je 30%. Družstvo Hrušov malo hranicu poklesu

24,47%. Predseda družstva so sklamaním konštatoval, že žiadne odškodné nedostali

napriek žiadosti o opakované prehodnotenie škôd znaleckými posudkami.

77

4.3.2.2 Priame podpory

Tabuľka 27 Priznané podpory v rokoch 2004 - 2010(v tis. Sk)

2004 2005 2006 2007 2008 2009 v

Eur

2010 v

Eur

Jednotná platba na plochu

SAPS

583 958 1 142 1 206 1 344 56 544

(1 703

tis.Sk)

66 327

(1 998

tis.Sk)

Podpora plodín na ornej

pôde POP362 841 659 650 640 14 880

(448

tis.Sk)

0

SPOLU SAPS a POP 945 1 799 1 801 1 856 1 984 71 424

(2 151

tis.Sk)

66 327

(1 998

tis.Sk)

Zdroj: Vlastné spracovanie. Výročné správy PD Hrušov



500

1000

1500

2000

2500

583

958

1142 12061344

1703

1998

362

841

659 650 640

448

SAPSPOP

Zdroj: Vlastné spracovanie. Dokumentácia PD Hrušov

78

Priame dotácie za sledované obdobie Poznámky

Rok

VDJ - Veľké

dobytčie jednotky

I.O. - Integrovaná

ochrana

SAPS a POP

Investičné dotácie

VDJ - Veľké dobytčie jednotky; Stavy z roku

(2007 Marec), ku ktorému sa napočítava

suma k príslušnému roku.

2005 – – 59 717 €SAPARD

233 220 €

I.O. - Integrovaná ochrana na celkovú

výmeru ovocného sadu (43,84 há).

2006 – – 59 776 €

PRV 2004-

2006 94

104 €

SAPS - Podpora na výmeru ornej pôdy.

2007 58 064 € 24 192 € 61 601 € – POP - Podpora na pestujúce plodiny.

2008 56 605 € 24 192 € 63 495 €

PRV 2007-

2001 53

827 €

SAPARD - Poskytnuté 50 % dotácie na

výstavbu klimatizovaného skladu s riadenou

atmosférou o kapacite 400 t ULO + 200 t

chladenia ovocia - (Ultra Low Oxygen) -

zníženie hladiny kyslíka na 1 % až 3 %.

2009 59 821 € 24 192 € 71 424 € 44 106 €

PRV - Podpora rozvoja vidieka na roky 2004

- 2006 na výstavbu hnojiska 4500 m3

rozložená na splátky počas 3 rokov (2006,

2007, 2008) v maximálnom objeme financií.

2010 57 786 € 24 192 € 66 327 € 65 000 €

PRV 2007 - 2013 - Modernizácia

technologických liniek rastlinnej a živočíšnej

výroby v družstve pokryté 40 % dotácií v

celkovej sume 162 933 € na nákup

nasledujúcich strojov: zhrnovač,

rozhadzovač, bubnová kosačka na krmoviny,

lis na guľaté balíky, kŕmny voz 10 m3, 5-

radličný obracací pluh, traktor 210k, senážny

voz, fekálny voz + aplikátor, rozmetadlo

maštalného hnoja 14 m3, teleskopický

manipulátor.

Zdroj: Dokumentácia PD Hrušov

Výška dotácií poskytovaná v jednotlivých rokoch za SAPS má stúpajúcu

tendenciu. Doposiaľ najvyššiu podporu malo družstvo vyplatenú v roku 2010.

Dôvodom je predovšetkým každoročné zvyšovanie priamej sadzby.

79

Najvyššiu dotáciu na podporu plodín na ornej pôde získalo družstvo v roku 2005.

V tomto roku bola zo štátneho rozpočtu poskytnutá najvyššia sadzba a to 2717,40

Sk/ha.

4.3.2.3. Špecifikácia priamych platieb poľnohospodárskeho družstva Hrušov

Rok 2004




329,84 ha x 1768,65 Sk/ha ..........583 369,04 Sk

Výška jednotnej platby na plochu pre družstvo v roku 2004 bola 583 369,04 Sk.




204,927 ha x 1764,83 Sk/ha...........361 662,73 Sk

Výška podpory pre družstvo na plodiny na ornej pôde v roku 2004 bola 361 662,73

Sk.

Rok 2005




456,459 ha x 2 099,70 Sk/ha .......... 958 429,06 Sk

Výška jednotnej platby na plochu pre družstvo v roku 2005 bola 958 429,06 Sk.




309,35 ha x 2 717,40 Sk/ha...........840 627,70 Sk

Výška podpory pre družstvo na plodiny na ornej pôde v roku 2005 bola 840 627,70 Sk.

80

Rok 2006




464,12 ha x 2 459,93 Sk/ha ..........1 141 702,71 Sk





327,76 ha x 2 192,95 Sk/ha...........718 761,29 Sk

Zníženie: Koeficient krátenia výmery za prekročenie národného stropu 0,91704836

Zníženie plochy za prekročenie národného stropu 27,20 ha v zmysle č.2Nariadenia

Komisie (ES) č.1251/1999

Výška podpory pre družstvo na plodiny na ornej pôde v roku 2006 bola 659 113,05

Sk.

Rok 2007




472,18 ha x 2 553,19 Sk/ha ..........1 205 565,25Sk





372,82 ha x 1 938,57 Sk/ha...........722 737,66 Sk




81

Výška podpory pre družstvo na plodiny na ornej pôde v roku 2007 bola 650 215 Sk.

Rok 2008



Sadzba priamej platby: 96,64 Eur/ha 2 928,06 Sk/ha

459,27 ha x 96,64 Eur/ha 44 383,85 Eur


(1 344 770,11 Sk)




379,91 ha x 55,64 Eur/ha...........21 138,19 Eur


(640 486,46 Sk)

Rok 2009




465 ha x 121,60 Eur/ha ..........56 544,00 Eur


(1 703 443,80 Sk).




465 ha x 32,00 Eur/ha...........14 880 Eur


(448 273,95 Sk)

82

Rok 2010



Sadzba priamej platby: 142,40 Eur/ha (4 289,94 Sk)

465,78 ha x 142,40 Eur/ha ..........66 327,07 Eur


(1 998 168,25 Sk)



4.3.3 Charakteristika poľnohospodárskeho družstva Šalgovce

Poľnohospodárske družstvo bolo založené na ustanovujúcej členskej schôdzi

konanej dňa 04.02.1972 a 13.03.1972. Členská schôdza družstva na základe uznesení

z čiastkových členských schôdzí konaných dňa 25.03.1991, 26.03.1991 a 27.03.1991

schválila stanovy prijaté podľa zákona č. 162/1990 Zb.

Hlavnou náplňou činnosti družstva je poľnohospodárska výroba, kde je približne

rovnovážny pomer medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou. Okrem toho PD poskytuje

služby pri poľnohospodárskych prácach najmä pri zbere úrody. Mimo

poľnohospodárskych činností PD prevádzkuje vlastnú lisovňu repky s nadväzujúcou

výrobou MERA. V rámci pridruženej výroby sa tu realizuje výroba plastových

výliskov. Družstvo okrem veľkoobchodu s poľnohospodárskymi komoditami

prevádzkuje dve malopredajne so zmiešaným tovarom.



Popis 200

4

2005 2006 2007 2008 2009 v

Eur

2010 v

Eur

Výsledok hospodárenia z HČ 900 -2 460 -12 875 8 515 6 436 -55 927 65 988

83

Výsledok hospodárenia z FČ -320 -1 850 -5 393 -2 055 -1 286 -33 376 -40 623

Výsledok hospodárenia z BČ 679 -4 688 -18 631 6 286 4 943 -107 117 23 640


účtovné obdobie

679 -4 668 -18 631 6 286 4 943 -107 117

(-3 227

tis.Sk)

23 640

(712

tis.Sk)

Zdroj: Vlastné spracovanie. Výkazy ziskov a strát, Výročné správy roky 2004-2010, PD

Šalgovce



-20,000

-15,000

-10,000

-5,000

0

5,000

10,000



Zdroj: Vlastné spracovanie. Výkazy ziskov a strát, Výročné správy 2004-2010, PD

Šalgovce

Za sledované obdobia rokov 2004 až 2010 bol pre poľnohospodárske družstvo

Šalgovce najúspešnejší rok 2007. V tomto roku družstvo dosiahlo zisk vo výške

6 286 209,43 Sk. Nemalú mieru na tomto dobrom hospodárskom výsledku zohrali

odbytové ceny poľnohospodárskych komodít, ktoré oproti minulým rokom podstatne

vzrástli.

84

Výraznú stratu, ktorú vytvorilo družstvo za rok 2006 okomentoval ekonóm družstva

odôvodnením, že napriek všetkým snahám, ale vplyvom určitých nákladových položiek,

ktoré bolo nutné urobiť sa nepodarilo dosiahnuť kladný hospodársky výsledok. Skôr to

môžeme definovať ako nutné zlo pre získanie pozícií pre kladné hospodárske výsledky

v budúcich rokoch

Tabuľka 29 Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb za roky 2004-2010

( v tis.Sk)

2004 2005 2006 2007 2008 2009

v tis.Eur

2010

v tis.Eur

Finančná čiastka 43 539 62 657 57 165 62 962 55 520 1 191

(35 880

tis.Sk)

1 772

(53 383

tis.Sk)

Zdroj: Vlastné spracovanie. Výročné správy 2004-2010, PD Šalgovce

Graf 23 Tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb (v tis. Sk za roky 2004 – 2010)

Rok 2004

Rok 2005

Rok 2006

Rok 2007

Rok 2008

Rok 2009

Rok 2010

0

10,000

20,000

30,000

40,000

50,000

60,000

70,000

43,539

62,65757,165

62,96255,520

35,880

53,383

Tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb za roky 2004 - 2010 (v tis sk)


Zdroj: Vlastné spracovanie. Výročné správy za roky 2004-2010, PD Šalgovce

Prehľad tržieb za roky 2004 až 2010 potvrdzuje úspešnosť roku 2007, kedy družstvo

dosiahlo najlepší hospodársky výsledok a teda aj najvyššie tržby za predaj vlastných

výrobkov a služieb.

Tabuľka 30 Tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby za roky 2004-2010 (v tis.Sk)

85

2004 2005 2006 2007 2008 2009

v tis.Eur

2010

v tis.Eur

Rastlinná výroba 20 781 26 609 29 980 42 142 36 128 827

(24 914

tis.Sk)

1 276

(38 441

tis.Sk)

Živočíšna výroba 19 228 17 829 16 111 16 355 15 874 312

(9 399

tis.Sk)

394

(11 870

tis.Sk)


Graf 24 Tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby za roky 2004 – 2010 (v tis.Sk)

Zdroj: Vlastné spracovanie. Výročné správy za roky 2004-2010, PD Šalgovce

Pri porovnaní tržieb rastlinnej a živočíšnej výroby je zjavné, že za všetky sledované

roky je výrazná prevaha tržieb z rastlinnej výroby. Rok 2007 bol rokom úspešným

v rastlinnej, ale aj v živočíšnej produkcii.

86

Tabuľka 31 Prehľad úrod v rastlinnej výrobe

Plodiny 2004 2005 2006 2007 2008

Vým

era

v

Úro

da v

t

Ø

výno

s

Vým

era

v

Úro

da v

t

Ø

výno

s

Vým

era

v

ha Úro

da v

t

Ø

výno

s

v t/h

a

Vým

era

v

Úro

da v

t

Ø

výno

s

v t/h

aV

ýmer

a v

Úro

da v

t

Pšenica

ozimná

418

,96

2543,

70

6,07 383,

28

2031,

40

5,30 379

98

1845,

15

4,86 449,

72

2308,

60

5,13 352,

70

2215

,20

Jačmeň

jarný

193

,17

1024,

60

5,30 222,

88

855

,50

3,84 199,

17

965,

18

4,85 304,

45

955,

30

3,14 269,

10

1076

,50

Kukurica

na zrno

243

,28

1441,

00

5,85 246,

88

1875,

90

7,59 275,

73

2030,

00

7,36 202,

78

1634,

10

8,06 250,

72

2308

,42

Lucerna

zelená

75,

86

2437,

60

32,

12

93,1

5

4049,

20

43,

40

101

,50

4685

,20

46,16 77,

19

2313,

96

29,

98

95 3821

,40

Cukrová

repa

40,

00

1321,

00

33,

03

51,

00

2188,

80

42,

90

43,00 1658

,59

38,57 55,

00

1470,

66

26,

74

59,0

0

3804

,78


87

Poľnohospodárske družstvo v roku 2004 hospodárilo na 1789,07 ha

poľnohospodárskej pôdy. Z uvedenej výmery je 1 482,39 ha ornej pôdy, 14,10 ha viníc

a 73,90 ha trvalých trávnatých porastov. V tomto roku dosiahlo družstvo kladný

hospodársky výsledok. Medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou bol približne rovnovážny

pomer. V tomto roku zaznamenalo družstvo najvyšší hektárový výnos 5,30 t/ha za

obdobie rokov 2004 až 2010 v sledovaných obilninách a to v komodite jačmeň jarný.


poľnohospodárskej pôdy. Z uvedenej výmery je 1 412,95,80 ha ornej pôdy, 12,70 ha

viníc a 73,90 ha trvalých trávnatých porastov. V tomto hospodárskom roku družstvo

vyprodukovalo stratu.



a 73,90 ha trvalých trávnatých porastov. Z predchádzajúcich údajov sa dá konštatovať,

že celkové náklady prekročili výnosy o 18 632 tis. Sk, čo je vykázaná strata na

hospodárskom výsledku. Poklesla intenzita výroby, tiež rentabilita i pridaná hodnota

oproti predchádzajúcemu roku. Pozitívom pre rok 2006 je nárast tržieb z rastlinnej

výroby. Za celé sledované obdobie, teda roky 2004 až 2010 bol dosiahnutý najlepší

hektárový výnos 46,16 t/ha v produkcii lucerny zelenej. K zlepšeniu situácie by mohlo

prispieť i predloženie projektu Agroenviromentálneho opatrenia v rastlinnej výrobe,

ktorý družstvo predložilo na schválenie. V priebehu piatich rokov by úspech projektu

mohol znamenať podporu pre družstvo v hodnote 31 mil.Sk . Družstvo podalo žiadosť

o zaradenie chovu do opatrenia životné podmienky zvierat, čím by mohli získať ročne

okolo 700 tis. Sk. Ďalšou aktivitou družstva je predloženie projektu v Programe rozvoja

vidieka SR 2007-2013, opatrenie 1.1 modernizácia fariem, kde sa družstvo uchádza

o podporu na nákup strojov, technoloógii a stavebných úprav v chove hovädzieho

dobytka v celkovej výške investičných nákladov cca 20 mil. Sk. Očakávaná výška

podpory by mala byť 40 až 50 percent.

Poľnohospodárskej družstvo v roku 2007 hospodárilo na 1786,10 ha


a 65,40 ha trvalých trávnatých porastov. Rok 2007 bol po roku 2006 relatívne úspešný.

V tomto roku družstvo vytvorilo zisk vo výške 6 286 209,43 Sk. Nemalú mieru na

tomto dobrom hospodárskom výsledku zohrali odbytové ceny poľnohospodárskych

88

komodít, ktoré oproti minulým rokom podstatne vzrástli. V tomto roku družstvo podalo

žiadosť na reštrukturalizáciu vinohradu o výmere 5,18 ha, požiadali o podporu na

vykonanie likvidácie a následne výsadby cca 3,8 mil.Sk.



a 58,63 ha trvalých trávnatých porastov. V tomto roku družstvo dosiahlo zisk vo výške

4 943 039,56 Sk. Odbytové ceny poľnohospodárskych komodít postupne klesali, čo sa

prejavilo i v poklese tržieb z rastlinnej, rovnako aj v živočíšnej výrobe. V tomto roku

družstvo dosiahlo najlepší hektárový výnos v rastlinnej výrobe za sledované roky 2004

až 2010 pri komodite pšenica ozimná a to 6,28 t/ha.



a 56,16 ha trvalých trávnatých porastov. Rok 2009 hodnotí ekonóm družstva ako

neúspešný. V tomto roku dosiahlo družstvo najnižšie tržby z predaja vlastných

výrobkov a služieb za všetky sledované roky 2004 – 2010. Nastal výrazný pokles tržieb

z predaja rastlinnej, rovnako aj živočíšnej výroby z dôvodu poklesu odbytových cien

poľnohospodárskych komodít. Pozitívom pre rok 2009 sú najvyššie hektárové výnosy

dosiahnuté v komodite kukurica na zrno, kde je priemerný výnos 11,39 t/ha a cukrová

repa, kde bol dosiahnutý priemerný výnos 65,30 t/ha pri celkovej dosiahnutej úrode

3918,23 ton, čo je najväčšia úroda za sledované obdobia rokov 2004 – 2010.


poľnohospodárskej pôdy. Rok 2010 bol rokom ziskovým. K zlepšeniu situácie pomohlo

vyplatenie prostriedkov v hodnote 212 873,13 Eur za rok 2009 zo schváleného projektu

na agroenviromentálne opatrenie. Približne rovnaká čiastka by mala byť družstvu

vyplatená aj za roky 2010 až 2012. Družstvo získalo dotáciu z Európskej únie na

likvidáciu vinohradu v hodnote 12 540,00 Eur. Prostriedky budú použité na novú

výsadbu vinohradu o výmere 5,18 ha.

89

4.3.3.2 Priame podpory

Tabuľka 32 Priznané podpory v rokoch 2004 – 2010 (v tis. Sk)

2004 2005 2006 2007 2008 2009 v

Eur

2010 v

Eur

Jednotná platba na

plochu SAPS

3 164 3 801 4 407 4 560 5 242 217 685,89

(6 558

tis.Sk)

255 692,02

(7 703

tis.Sk)

Podpora plodín na

ornej pôde POP

2 371 3 840 3 138 2 758 2 336 55 488,64

(1 672

tis.Sk)

0

Vyrovnávajúci

príspevok na

znevýhodnené oblasti

176 179 182 171 203 6 812,95

(205

tis.Sk)

7 003

(211

tis.Sk)

SPOLU prijaté

dotácie

5 711 7 820 7 727 7 489 7 781 279 987,48

(8 435

tis.Sk)

262 695,02

(7 914

tis.Sk)




1000

2000

3000

4000

5000

6000

7000

8000

9000

31643801

4407 4560

5242

6558

7703

2371

3840

31382758

2336

1672

SAPSPOP

Zdroj: Vlastné spracovanie. Dokumentácia PD Šalgovce

90

4.3.3.2. Špecifikácia priamych platieb poľnohospodárskeho družstva Šalgovce

Rok 2004




1789,07 ha x 1768,65 Sk/ha ..........3 164 238,66 Sk





1 482,39 ha x 1764,83 Sk/ha...........2 616 166,35 Sk

Zníženie plochy za prekročenie národného stropu 139,15 ha v zmysle čl.2 Nariadenia

komisie (ES) č. 1251/1999.


Sk.

Rok 2005




1 790,95 ha x 2 099,70 Sk/ha ..........3 760 457,72 Sk


Doplatok za rok 2005

1790,95 ha x 22,55 Sk/ha.......................40 385,92 Sk

Výška jednotnej platby na plochu pre družstvo v roku 2005 bola spolu 3 800 843,64 Sk




1790,95 ha x 2 717,40 Sk/ha...........2 608 568,13 Sk

91


Sk.

Rok 2006




1 791,38 ha x 2 459,93 Sk/ha ..........4 406 669,40 Sk





1 560,31ha x 2 192,95 Sk/ha...........3 421 681,80 Sk





Sk.

Rok 2007




1 786,10 ha x 2 553,19 Sk/ha ..........4 560 252,66 Sk





1 422,65 ha x 1 938,57 Sk/ha...........2 757 906,61 Sk

92


Sk.

Rok 2008




1 790,26 ha x 96,64 Eur/ha......... 173 010,73 Eur

Výška jednotnej platby na plochu pre družstvo v roku 2008 bola 173 010,73 Eur,

5 241 990,90 Sk




1385,70 ha x 55,64 Eur/ha........... 77 100,35 Eur

Výška podpory pre družstvo na plodiny na ornej pôde v roku 2008 bola 77 100,35 Eur,

2 336 140,61 Sk.

Rok 2009




1 790,18 ha x 121,60 Eur/ha ..........217 685,89 Eur

Výška jednotnej platby na plochu pre družstvo v roku 2009 bola 217 685,89 Eur t.j.

(6 558 002,18 Sk)


Deklarovaná plocha: 1 734,02, ha


1 734,02 ha x 32,00 Eur/ha...........55 488,64 Eur


t.j. (1 671 647,30 Sk)

93

Rok 2010



Sadzba priamej platby: 142,40 Eur/ha

1 795,59 ha x 142,40 Eur/ha ..........255 692,02 Eur


(7 702 977,79 Sk).



94

5 Záver

Poľnohospodárstvo je jedným z kľúčových faktorov kvality vidieka a životného

prostredia. Bez podpory poľnohospodárstva a rozvoja vidieka by mnohé oblasti Európy

zápasili s čoraz väčším hospodárskym, sociálnym a ekologickým problémom.

Európsky model poľnohospodárstva vychádza z jeho multifunkčnej úlohy, ktorú

zohráva vo vzťahu k bohatstvu a rôznorodosti krajiny, potravinárskej výrobe, ako aj

kultúrnemu a prírodnému dedičstvu.

Právne nárokovateľné priame platby z EÚ sú dôležitým zdrojom financovania

poľnohospodárskych výrob finančnými inštitúciami formou úveru. Priame platby sa

stali finančným stabilizátorom pre poľnohospodárske podniky. Podľa nariadenia Rady

(ES) č. 1782/2003 bola v roku 2004 pre SR ako nový členský štát EÚ stanovená výška

finančného stropu pre SAPS vo výške 25% z priemeru krajín EU 15. V nasledujúcich

dvoch rokoch podpora vzrástla medziročne o 5% a od roku 2007 o 10% tak, aby v roku

2013 bola dosiahnutá plná výška priamych platieb. Nové členské štáty majú možnosť

doplniť priame platby vyplácané poľnohospodárom prostredníctvom národných

priamych platieb. V roku 2007 bola prvýkrát dosiahnutá maximálna možná úroveň 70%

platieb, ktoré boli poskytnuté v EÚ-15 (v súlade s prístupovou zmluvou), k čomu

prispelo poskytnutie maximálnych doplnkových národných priamych platieb.

V rámci budúcej reformy SPP bude potrebné zohľadniť skúsenosti nových

členských štátov, rozdielnosť a rôznorodosť európskeho poľnohospodárstva, dôsledky

predchádzajúcich finančných rozhodnutí.

20.novembra 2008 bola podpísaná dohoda Ministrov pôdohospodárstva členských

štátov EÚ ako dôsledok kontroly stavu SPP, tzv.“Health check “ (tzv.Zdravotná

prehliadka). Dohoda by mala priniesť modernizáciu, zjednodušenie a zefektívnenie

Spoločnej poľnohospodárskej politiky, mala by odstrániť obmedzenia kladené na

poľnohospodárov, aby mohli lepšie reagovať na signály trhu a čeliť novým výzvam.

Prijatá legislatíva je obsiahnutá v Nariadeniach Rady (ES) č. 72/2009, č.73/2009 a č.

74/2009 z 19. Januára 2009.

Členské štáty EÚ, ktoré uplatňujú zjednodušený režim jednotnej platby na plochu, ho

môžu uplatňovať naďalej, až do roku 2013. Nemuseli podľa pôvodných dohôd prejsť na

systém jednotnej platby do roku 2010. Pôvodná požiadavka ponechať 10% svojej ornej

95

pôdy ležať úhorom sa ruší, poľnohospodári tým môžu čo najviac zväčšiť svoj výrobný

potenciál.

V diplomovej práci som analyzovala Trnavský kraj. Tento kraj patrí

k najproduktívnejším poľnohospodárskym krajom hneď za Nitrianskym krajom. Stupeň

zornenia (89,8%) je najvyšší zo všetkých krajov SR (celoslovenský priemer je 58,7%).

Produkčná schopnosť poľnohospodárskych pôd na území kraja je veľmi dobrá.

Zodpovedá tomu i štruktúra osevných plôch, z ktorých najväčšie zastúpenie majú

obilniny, olejniny, kde sa dosahujú aj najvyššie hektárové výsledky v rámci krajov SR.

Rastlinnú výrobu dopĺňa i živočíšna výroba, pričom výrazný podiel má chov

hovädzieho dobytka a ošípaných.

Prvenstvo v rámci kraja v podieli ornej pôdy z poľnohospodárskej pôdy dosahuje

tesne pred okresom Trnava okres Galanta. Najväčšiu výmeru poľnohospodárskej pôdy

a súčasne aj ornej pôdy má okres Dunajská Streda.

Trnavský kraj dosiahol druhú pozíciu ako v rastlinnej tak i živočíšnej produkcii za

Nitrianskym krajom. V sledovanom období rokov 2004 až 2009 najvýnosnejším rokom

za sledovanú komoditu tržby za predaj poľnohospodárskych výrobkov bol v rastlinnej

produkcii rok 2007 a v živočíšnej produkcii rok 2008. Za celé sledované obdobie iba

rok 2009 znamenal pokles tržieb zo živočíšnej produkcie v porovnaní s rastlinnou

produkciou. Žiaľ signály z trhu nie sú priaznivé, tlak konkurencie je veľmi silný a na

Slovensko sa čoraz viac do obchodných reťazcov umiestňuje mäso z dovozu. Odozvou

slovenských farmárov je skutočnosť, že sa postupne prikláňajú k zmene štruktúry

výroby v prospech rastlinnej, začína klesať podiel a objem živočíšnej výroby. Pokles

spotreby živočíšnych výrobkov, ako produktov s vyššou pridanou hodnotou, môže

zosilniť pokles rozsahu živočíšnej výroby, čo vyvolá ďalšie problémy s možnou

nadprodukciou rastlinnej výroby, ktorú pomerne ťažko umiestňujeme na trhoch.

Najviac vyplatených priamych platieb v Trnavskom kraji za sledované obdobia bolo

v roku 2006 vo výške 596 892 773,94 Sk, doplnkové priame platby POP boli

v najväčšej výške vyplatené v roku 2005 a to v sume 487 312 134,44 Sk.

V záverečnej práci som sledovala tri poľnohospodárske družstvá z pohľadu

vyplatených priamych platieb, ktoré sa nachádzajú v Trnavskom okrese a to

poľnohospodárske družstvo Dolné Otrokovce, Hrušov a Šalgovce.

V analyzovanom družstve Dolné Otrokovce rástla podpora na jednotnú plochu SAPS od

roku 2004 do roku 2010 progresívne. Dotácie pre plodiny na ornej pôde od roku 2005

96

začali klesať, v roku 2010 je ich výška nulová. Pri porovnaní tržieb za živočíšnu

a rastlinnú výrobu sú tržby zo živočíšnej výroby síce vyššie, ale podľa slov predsedu

družstva je ziskovejšia rastlinná výroba. Prepad tržieb živočíšnej výroby je markantnejší

v porovnaní s rastlinnou výrobou. Napriek ťažkostiam, ktoré súvisia s hospodárskou

krízou družstvo za pomoci programu na rozvoj vidieka modernizuje svoj zastaralý

strojový park. Pridelené dotácie využili predovšetkým na nákup techniky pre rastlinnú

výrobu (traktory FEND 930, zberové mechanizmy, žacia lišta, samozberací stroj).

V predošlých rokoch družstvo výrazne investovalo do živočíšnej výroby, predovšetkým

do výroby mlieka (obnova dojárne, kŕmny voz s vertikálnym miešaním krmiva,

ustajnenie výkrmového dobytka-zástav býčkov určených na export).

Poľnohospodárske družstvo Hrušov dosiahlo najlepší výsledok hospodárenia v roku

2005 a to vo výške 705 tis.Sk. Za sledované obdobie rokov 2004 až 2010 je rok 2005

vyhodnotený za najúspešnejší aj z pohľadu tržieb z vlastných výrobkov a služieb.

Nepriaznivý dosah hospodárskej krízy sa na výsledkoch družstva naplno prejavil v roku

2009, kedy výrazne klesli tržby v rastlinnej aj v živočíšnej výrobe. Nízke ceny mlieka

mali za následok zníženie stavu dojníc, výrazne nízke ceny bravčového mäsa boli

dôsledkom zníženia stavu prasníc. Z pohľadu úrod a dosiahnutých výnosov na hektár

bol nadpriemerný rok 2008. V tomto roku dosiahlo družstvo najlepšie výnosy

v obilninách za všetky sledované roky. Dotácie z EÚ na plochu SAPS mali stúpajúcu

tendenciu, pretože sadzba sa každým rokom zvyšovala a rástla aj výmera obrábanej

pôdy. Najvyššiu priamu dotáciu za SAPS a POP dostalo družstvo v roku 2009 a to

71 424 Eur. Výraznou pomocou pre družstvo sú aj finančné prostriedky z PRV, ktoré

boli využité na nákup nových technológií, strojov a zariadení pre skvalitnenie práce

družstva.

Poľnohospodárske družstvo Šalgovce dosiahlo najlepší výsledok hospodárenia

v roku 2007. V tomto roku družstvo dosiahlo zisk vo výške 6 286 209,43 Sk Veľkú

zásluhu na kladnom výsledku mali odbytové ceny poľnohospodárskych komodít, ktoré

oproti minulým rokom vzrástli. Prehľad tržieb za predaj vlastných výrobkov a služieb

za roky 2004 až 2010 potvrdzuje úspešnosť roku 2007. Dominantnú pozíciu v tomto

poľnohospodárskom družstve má rastlinná výroba. V roku 2008 dosiahlo družstvo

najlepšiu úrodu pšenice ozimnej a to výnos 6,28 t/ha. Najvyššiu priamu podporu

získalo družstvo v roku 2009 a to v celkovej výške 279 987,48 Eur. K zlepšeniu situácie

prispelo aj získanie dotácie zo schváleného projektu na agroenviromentálneho

97

opatrenia. Ďalšou aktivitou družstva bolo predloženie projektu z PRV SR 2007-2013

opatrenie 1.1 modernizácia fariem, kde sa družstvo uchádza o podporu na nákup

strojov, technológií a stavebných úprav v chove hovädzieho dobytka v celkovej výške

investičných nákladov cca 20 mil Sk. Očakávaná výška podpory by mala byť 40 až 50

percent.

Záverom môžem konštatovať a vysloviť názor, že družstvo má vo svojom

strategickom pláne rozvoja za úlohu naďalej zvyšovať intenzitu výroby pri zvyšovaní

jej rentability. Tiež chce svoju hospodársku činnosť vykonávať v súlade všetkých

nariadení a právnych predpisov EÚ. Bude sa snažiť o uchádzanie sa dostupných podpôr

z EÚ a národných podpôr.

Dosahované výsledky potvrdzujú, že slovenskí farmári a poľnohospodárske

družstvá úspešne uplatňujú spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie

a dobudúcna v plnom rozsahu budú zabezpečovať a realizovať nové programy SPP.

98

Prehľad použitej literatúry

1. AMMITZBOLLOVÁ TREUMEROVÁ, Marriane. (2005). 101 otázok

a odpovedí o EÚ. Bratislava: Informačná kancelária Európskeho parlamentu na

Slovensku. 2005 120 s. ISBN 80-969241-1-7

2. BANDLEROVÁ, Anna – RUMANOVSKÁ, Ľubica a i. : Agrárna politika :

Modul 5. Nitra: SPU , 2003. S. 1-12. ISBN 80-8069-205-X

3. BANDLEROVÁ, Anna a kol.: Agrárne právo Európskej únie. 1.vydanie Nitra,

2007.218 s. ISBN 978-808069-990-1

4. BARNIER, Michel. (2008) How Europe should tackle the global food crisis. In

Europe’s World. [cit.2011-03-10] Dostupné na internete:

<

http://www.europesworld.org/NewEnglish/Home/Article/tabid/191/ArticleType/

articleview/ArticleID/21209/Default.aspx>

5. BLASS, Gejza – BOŽÍK, Marián. (2004). Uplatnenie poľnohospodárskych

dotácií Európskej únie formou jednotnej platby na plochu .In. Ekonomika

poľnohospodárstva,roč. 4, 2004, č.1,s.47-57. ISSN 1335-6186

6. BOKOROVÁ, Monika – KOBIDOVÁ, Tatiana. (2004) Spoločná

poľnohospodárska politika. Nitra: UVTIP 2004. ISBN 80-45912-45-6

7. BOKOROVÁ, Monika – KOBIDOVÁ, Tatiana (2004) Rozvoj vidieka

v Európskej únii. UVTIP [cit.2011-02-24] Dostupné na internete:

http://www.uvtip.sk/slovak/uvtip/iseu/doc/studie/rozvoj_vidieka_eu.pdf

8. DRAXLER, Juraj (2005). Je poľnohospodárska politika EÚ zbytočnosťou?

[cit.2011-03-10] Dostupné na internete: <http://draxler.blog.sme.sk/c/29326/Je-

Spolocna-polnohospodarska-politika-EU-zbytocnostou.html>

9. EUROPEAN COMMISSION.2003 CAP Reform: Rural development. Fact

sheet. [cit.2011-02-24] Dostupné na internte:

<http://ec.europa.eu/agriculture/publi/fact/rurdev/en.pdf>

10. EURÓPSKA KOMISIA. Špeciálne vydanie Newsletter „Ako zapojiť vidiek do

rozvoja zamestnanosti a hospodárskeho rastu.“ ISSN 1830-2165 [cit.2011-03-

10] Dostupné na internete:

< http://ec.europa.eu/agriculture/publi/newsletter/lisbon/special_sk.pdf>,

99

http://ec.europa.eu/agriculture/publi/newsletter/lisbon/special_sk.pdf

http://ec.europa.eu/agriculture/publi/fact/rurdev/en.pdf

http://draxler.blog.sme.sk/c/29326/Je-Spolocna-polnohospodarska-politika-EU-zbytocnostou.html

http://draxler.blog.sme.sk/c/29326/Je-Spolocna-polnohospodarska-politika-EU-zbytocnostou.html

http://www.uvtip.sk/slovak/uvtip/iseu/doc/studie/rozvoj_vidieka_eu.pdf

http://www.europesworld.org/NewEnglish/Home/Article/tabid/191/ArticleType/articleview/ArticleID/21209/Default.aspx

http://www.europesworld.org/NewEnglish/Home/Article/tabid/191/ArticleType/articleview/ArticleID/21209/Default.aspx

11. FEKETE, Pavol. 2006. PROJEKT PAVIPA. Základné informácie o EÚ, Modul

I., II. Časť, Nitra 2006. 153 s., ISBN 80-8069-785-X

12. FONTAINE, P. 2006. Europe in 12 lessons.Luxembourg: Office for Official

Publications of the European Communities, 2006.62s. ISBN 92-79-02864-2

13. GREER, A. 2005. Agricultural policy in Europe. Manchester : Manchester

University Pres, 2005. 231 s. ISBN 0-7190-6029-X.

14. HAJŠEL, R.: Slovensko a Európska únia. Delegácia Európskej komisie

v Slovenskej republike. (2002), ISBN: 80-89102-05-0

15. HARBUTOVÁ, Eva. 2007. Uplatňovanie novej poľnohospodárskej politiky

v podmienkach slovenského vidieka. In EKONOMIKA

POĽNOHOSPODÁRSTVA, roč. VII, 2007, č. 3, s. 77-80, ISSN 1335-6186,

16. HORVÁTH, Zoltán 2004. Príručka Európskej Únie. Bratislava: Zastúpenie EÚ

komisie v SR. 2004. 520 s. ISBN 80-89102-09-3

17. HRUŠOV. Včera a dnes Zozbierala a pripravila Mgr.Vlasta Kasalová.Prvé

vydanie. Počet strán 45, Vydalo Poľnohospodárske družstvo Hrušov, August

2006

18. HUDÁK, Jozef – ROVNÝ, Patrik 2007. Sociálno-ekonomické disparity

v poľnohospodárstve SR. In EKONOMIKA POĽNOHOSPODÁRSTVA, roč. VII,

2007, č. 3, s. 77-80, ISSN 1335-6186,

19. CHRASTINOVÁ, Zuzana. (2009) Ekonomická efektívnosť poľnohospodárstva

a výrobkových odvetví jeho postavenie v národnej ekonomike a inštitucionálne

faktory vývoja v období rokov 2004-2008: výskumná správa, VÚEPP,

2009.111s.

20. JANKŮ, J. – SŤAHEL, R. 2002. Poľnohospodárstvo a rozšírenie Európskej

únie. Delegácia Európskej komisie v Slovenskej republike, ISBN:80-89102-03-4

21. KOBIDOVÁ, Tatiana – ZÁVODSZKÁ, Ida (2005) Výsledky poľnohospodárskej

politiky EÚ za roky 1995 až 2004. Ústav vedecko-technických informácií pre

pôdohospodárstvo Nitra, Informačné stredisko pre Európsku úniu. 23s.

22. KONIG, Peter (2006). Učebnice europské integrace. Brno: Barrister and

Principal, 2006. s. 193. ISBN 80-7364-022-8

23. KOSÍR, Igor – PEŠOUT, Ivan. 2008. Politiky Európskej únie. Teória, história,

prax a perspektíva. [online]. UMB Banská Bystrica, 2008 [cit. 2011-01-20]. s.

53-82 Dostupné na:

100

<http://www.fpvmv.umb.sk/fpvamv/katedra/kmvad/storage/File/Clenovia/

Pesout/politiky%20EU%20-%20SPP%20B5.pdf>

24. KRYN, J. (2003). A United Front: European Union Enlargement, the Common

Agricultural Policy and Polish Agriculture. School of Polish Language and

Culture. The Catholic University of Lublin, 2003 pp.1-5.

25. KUČERA, A. (2007). Financovanie českého vidieka a poľnohospodárstva

z fondov Európskej únie. Economics of Agriculture., In: Ekonomika

poľnohospodárstva. 2007, N 3, s. 10-18. ISSN 1335-6186

26. MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR.

Systém finančného riadenia Európskeho záručného fondu [cit.2011-03-10]

Dostupné na internete:<http://www.mpsr.sk/sk/index.php?

navID=2&navID2=2&s/D=17&sID=53&id=1009>

27. MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR.

Orientačné výšky platieb [cit.2011-04-05] Dostupné na internete:<

http://www.edotacie.sk/1/4227/50300/clanok/ziskajte-informacie/

28. OKÉNKOVÁ, Marieta (2005). Reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky

EÚ. In. Faktory podnikovej úspešnosti v podmienkach európskeho agrárneho

trhu: Zborník z vedeckého seminára. [CD-ROM]. Nitra: SPU, 2000. S. 469-472.

ISBN 80-8069-615-2

29. PALŠOVÁ, Lucia - RUMANOVSKÁ, Ľubica. 2010. Spoločná

poľnohospodárska politika a jej realizácia v podmienkach Slovenskej republiky.

1.vyd. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. 2010 99 s. ISBN 978-80-

552-0442-0.

30. POĽNOHOSPODÁR 10/53, Renáta Chosraviová, (2009) Poľnohospodári

vstupom do EÚ získali-Konferencia pri príležitosti 5. Výročia vzniku PPA –

prednášal doc.Ing.Ján Pokrivčák, PhD. [cit.2011-03-10] Dostupné na internete:

<http://www.polnohospodar.sk/kategorie-spravodajstva/111-ponohospodar-

1053/2323-ponohospodari-vstupom-do-eu-ziskali>

31. PÔDOHOSPODÁRSKA PLATOBNÁ AGENTÚRA. Hlavná stránka. Priame

podpory. „neznámy dátum“ [cit.2011-03-10] Dostupné na internete:

<http://www.apa.sk/index.php?navID=123&ofs2=10>

32. PÔDOHOSPODÁRSKA PLATOBNÁ AGENTÚRA. Centrálny archív. Priame

a agro-enviromentálne podpory. Priame podpory za rok 2004,2005,2006,2007

101

http://www.apa.sk/index.php?navID=123&ofs2=10

http://www.polnohospodar.sk/kategorie-spravodajstva/111-ponohospodar-1053/2323-ponohospodari-vstupom-do-eu-ziskali

http://www.polnohospodar.sk/kategorie-spravodajstva/111-ponohospodar-1053/2323-ponohospodari-vstupom-do-eu-ziskali

http://www.edotacie.sk/1/4227/50300/clanok/ziskajte-informacie/

http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=2&navID2=2&s/D=17&sID=53&id=1009

http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=2&navID2=2&s/D=17&sID=53&id=1009

„neznámy dátum“ [cit.2011-03-15] Dostupné na internete:

<http://www.apa.sk/index.php?navID=274&arID=123>

33. RUMANOVSKÁ, Ľubica. (2006). Nové perspektívy rozvoja vidieka v EÚ. In:

Regióny-vidiek-životné prostredie:zborník vedeckých, odborných príspevkov

z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v dňoch 27.-28.4.2006 v Nitre.

II.časť-Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2006. ISBN 80-8069-

728-0. S.637-641

34. SCHWARCZ, Pavol. 2007. Využitie priamych platieb v poľnohospodárstve po

luxemburskej reforme SPP z roku 2003. In EKONOMIKA

POĽNOHOSPODÁRSTVA, roč. VII, 2007, č. 3, s. 19-23, ISSN 1335-6186,

35. SPRÁVA O POĽNOHOSPODÁRSTVE A POTRAVINÁRSTVE

V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ZA ROK 2009, Zelená správa, rok 2010,

Vypracoval: Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva

v Bratislave. ISBN 978-80-89088-95-9 [cit.2011-04-04] Dostupné na internete:

36. ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 2010. Trnava,

Charakteristika kraja, Ekonomické a sociálne špecifiká. [cit.2011-03-10]

Dostupné na internete: <http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1506>

37. ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 2010. Okresy. .

[cit.2011-03-10] Dostupné na internete: <http://portal.statistics.sk/showdoc.do?

docid=4476>

38. ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 2010. RegDat. Databáza

regionálnej štatistiky. Výmera pôdy. Trnavský kraj. [cit.2011-03-10] Dostupné

na internete: <http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/>

39. ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 2010. RegDat. Databáza

regionálnej štatistiky. Priemerný evidenčný počet zamestnancov.. Trnavský kraj.

[cit.2011-04-28 Dostupné na internete:

<http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/>

40. TICHÝ, L. a kol. 2004. Evropské právo. Praha : C. H. Beck, 2002. ISBN 80-

7179-449-X

41. ZÁHRADNÍK, P. (2003). Vstup do Evropské Unie-prínosy a náklady

konvergence. Praha. C.H.Beck,2003. 359 s. ISBN 80-7179-472-4

42. Zelená správa 2004. 2004 [online]. Bratislava : MPSR. [cit. 2011-03-10].

Dostupné na: <http://www.land.gov.sk/sk/?navID=122&id=1168>,

102

http://www.land.gov.sk/sk/?navID=122&id=1168

http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/

http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/

http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4476



http://www.apa.sk/index.php?navID=274&arID=123

43. Zelená správa 2005. 2005 [online]. Bratislava : MPSR. [cit. 2011-03-10].

Dostupné na: <http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=1165>

44. Zelená správa 2006. 2006 [online]. Bratislava : VÚEPP. [cit. 2011-02-12].

Dostupné na: < http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=344>

45. Zelená správa 2007. 2007 [online]. Bratislava.[cit. 2011-02-12]. Dostupné na:

<http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=343>Zelená správa 2008.

2008 [online]. Bratislava. [cit. 2011-02-12]. Dostupné na:

<http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=1280>

46. Zelená správa 2009. 2009 [online]. Bratislava. [cit. 2011-02-12]. Dostupné na:

<http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=1964>

47. Zelená správa 2010. 2010 [online]. Bratislava. [cit. 2011-03-19]. Dostupné na:

< http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=4162>

103

http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=4162






ZOZNAM PRÍLOH

Príloha 1: Rozpočtové stropy pre priame platby, ktoré treba poskytnúť v súlade

s ustanoveniami článkov 66 až 69 nariadenia (ES) č. 1782/2003

Príloha 2: Rozpočtové stropy pre priame platby, ktoré treba poskytnúť v súlade

s ustanoveniami článku 70 nariadenia (ES) č. 1782/2003 a článku 87

Nariadenia (ES) č. 73/2009

Príloha 3: Rozpočtové stropy pre režim jednotnej platby, Kalendárny rok 2009

Príloha 4: Ročné finančné rámce pre režim jednotnej platby na plochu, Kalenárdny

rok 2009

Príloha 5: Maximálne sumy finančných prostriedkov poskytnuté členským štátom

na poskytnutie osobitnej platby na cukor uvedenej v článku 126

nariadenia (ES) č. 73/2009

Príloha 6. Maximálne sumy finančných prostriedkov poskytnutých členským

štátom na poskytnutie osobitnej platby na ovocie a zeleninu uvedenej

v článku 127 Nariadenia (ES) č. 73/2009

Príloha 7: Rozpočtové stropy pre prechodné platby v sektore ovocia a zeleniny

uvedené v článku 128 Nariadenia /ES) č. 73/2009

Príloha 8: Rozpočtové stropy pre osobitnú podporu v článku 69 ods.3 Nariadenia

(ES) č. 73/2009 pre Kalendárny rok 2009

104

nÁzov vysokej Školycrzp.uniag.sk/prace/2011/s/4145ef85a2f14dc1a9b72… · web viewslovenská...

Documents