TÉZY NA ŠTÁTNE ZÁVEREČNÉ SKÚŠKY BAKALÁRSKEHO ŠTÚDIA

Študijný program: Aplikovaná etika: Etika profesijných činností (1. stupeň)

Externá forma štúdia

I. VŠEOBECNÁ ETIKA

Základy etiky

1.Predmet a členenie etiky. Povaha, ciele a zmysel ľudského konania. Povaha morálky ako sociálneho fenoménu. Moralita ako výraz individuálnej dispozície vedome konať vzhľadom na určitý cieľ. Sociálny kontext mravnosti. Mravné normy a spoločnosť.

2.Európska etická tradícia a základné morálne hodnoty, ktoré ju charakterizujú. Symboly európskej mravnosti. Človek ako mravný subjekt. Ľudskosť a rozum. Šťastie ako morálny problém, jednotlivé významy šťastia. Vzťah šťastia a mravnosti.

3. Zlaté pravidlo mravnosti. Otázka ľudskej vzájomnosti. Komunikácia. Vzťah človeka k iným ľuďom, tolerancia. Etika v globalizovanom svete. Etika a multikulturalita. Základné hodnoty v rovine rozličných kultúr. Limity konania človeka v súčasnosti. Zodpovednosť v konaní človeka vo vzťahu k iným ľuďom, k spoločnosti, k prírodnému prostrediu.

4. Tradícia a súčasnosť v etike. Súčasná etika. Otázky princípov a noriem, relativizmus a absolutizmus v etike. Analytická etika, jej charakteristické črty, predstavitelia. Kognitivizmus a nonkognitivizmus v analytickej etike. Environmentálna etika, jej podoby (antropomorfizmus, biocentrizmus, etika zvierat, etika života, environmentálny holizmus). Hodnota života - niektoré závažné problémy v živote súčasného človeka a spoločnosti.

Literatúra:

Anzenbacher, A.: Úvod do etiky. Praha: Zvon, 1994. (s. 13 - 18, 78 - 95, 105 - 113)Anzenbacher, A.: Úvod do etiky. Praha: Academia, 2001. (identické vydanie)Fürstová, M. - Trinks, J.: Filozofia. Bratislava: SPN, 2006. (s. 217 - 225) Miedzgová, J.: Základy etiky. Bratislava: SPN, 2007.Thompson, M.: Přehled etiky. Praha: Portál, 2004. (kap. 3,4,5,6, 15)

Všeobecná etika

1. Deskriptívna etika a normatívna etika. Dvojrozmernosť základnej etickej otázky.

2. Moralita, mravnosť a legalita činu: základné rozlíšenie a vzťahy napätia medzi morálnym a mravným.

3.Dobro a zlo ako základné etické kategórie. Dobro príjemné (hedonistická etika), dobro užitočné a dobro ušľachtilé. Banálne zlo (H. Arendtová) a zlo ideologicky motivované.

4. Svedomie ako morálny fenomén. Svedomie pred činom a svedomie po čine. Vzťah medzi svedomím a personálnou identitou. Sloboda svedomia v jej vnútornom a vonkajšom rozmere.

5. Etika presvedčenia a etika zodpovednosti ako dve protikladné etické pozície. Etika úmyslu a etika následku.

6. Pojem slobody a jeho etická relevantnosť. Negatívna a pozitívna sloboda. Právna sloboda. Osobitosti morálnej slobody a povaha jej prekážok. Morálna zodpovednosť. Morálna voľba.

Literatúra:

Anzenbacher, A.: Úvod do etiky. Praha: Zvon, 1994 Weischedel, W.: Skeptická etika. Praha: OIKOYMENH 1999.Rich, A.: Etika hospodářství. I. Zv. Praha: OIKOYMENH, 1994.

Súčasné etické teórie

1. Metaetika. Charakteristika a hlavní predstavitelia metaetických prístupov. Intuicionizmus

(G. E. Moore), emotivizmus (Ch. L. Stevenson), preskriptivizmus (R. M. Hare). Diskurzívna

etika – charakteristika (základné kategórie a princípy) a hlavní predstavitelia (J. Habermas).

2. Pragmatizmus. Utilitarizmus. Základná charakteristika a najvýznamnejší súčasní

predstavitelia (R. Rorty, P. Singer, C. Smart). Neutilitaristický konzekvencializmus (A. K.

Sen). Postmodernistická etika (M. Foucault, J. F. Lyotard, J. Derrida).

3. Charakteristika a hlavní predstavitelia etiky zodpovednosti (H. Jonas, E. Lévinas, H.

Küng), etiky spravodlivosti (J. Rawls, R. Nozick, A. Honneth) a etiky cnosti a dobrého života.

(A. MacIntyre, Ch. Taylor).

Literatúra:

ANZENBACHER, A.: Úvod do etiky. Praha: Zvon 1994. REMIŠOVÁ, E.(ed.): Dejiny etického myslenia v Európe a v USA. Bratislava: Kalligram 2008.

Filozofická antropológia

1. Filozofia a filozofická antropológia v systéme filozofických disciplín (predmet a charakteristika s ohľadom na dejinné konštituovanie ako disciplíny). Antropologická otázka, problém definovania človeka. „Obraz človeka“. Historické filozofické obrazy človeka, koncepcie najvýznamnejších predstaviteľov filozofie človeka v kontexte európskych filozoficko-antropologických paradigiem (antický starovek, kresťanský starovek a stredovek, novovek)

2. „Filozofická antropológia“ v 20. storočí - vznik a charakteristika „filozofickej antropológie“ ako filozofického smeru (M. Scheller a jeho filozofické prispenie; A. Gehlen, H. Plessner). Prístup „filozofickej antropológie“ a existencialistického variantu k problému človeka (charakteristika, porovnanie). Špecifiká personalistického prístupu k filozoficko-antropologickej otázke.

Literatúra:

CORETH, E.: Co je člověk? Praha: Zvon 1996. GÁLIK, S.: Filozofická antropológia. Bratislava: Iris 2008.LETZ, J.: Filozofická antropológia. Bratislava: Charis 1994.SEILEROVÁ, B.: Človek vo filozofickej antropológii. Bratislava: Iris 1995.

II. ETIKA V  SOCIÁLNYCH VZŤAHOCH

Sociálna etika

1. Predmet sociálnej etiky. Antropologické základy sociálnej etiky. Normatívny a principiálny charakter sociálnej etiky - spoločné dobro, subsidiarita, solidarita. Sociálna dimenzia osoby a spoločnosti.

2. Štát - definícia, úlohy a ciele. Garancia bezpečnosti, právneho poriadku, hospodárskeho systému, rozvoja kultúry. Sociálny a právny štát. Úloha autority a jej kritériá. Sociálna spravodlivosť v súčasnom svete. Globalizácia a jej vplyv na sociálnu spravodlivosť.

3. Sociálna rovnosť a rovnosť v modernej spoločnosti. Liberalizmus, socializmus, konzervativizmus. Etika a morálna zodpovednosť v demokratickej spoločnosti. Základné princípy spravodlivosti (J. Rawls, R. Nozick, A. Mc Intyre, K. Wojtyla, F.A. von Hayek, Ch. Taylor, E. Burke, K. Marx). Spravodlivosť ako spoločenský konsenzus. Spravodlivosť v zmysle práva. Legitimita sociálnych nerovností. Katolícka sociálna náuka (Lev XI., Ján Pavol II., Kolping A.)

4. Sociálna komunikácia v systéme vzťahov. Občianska neposlušnosť v prejavoch človeka súčasnosti. Arogancia politickej moci. Povinnosť protestovať proti zlu. Anonymita človeka v spoločnosti. Význam tradícií pri formovaní osobnosti. Vyhnanstvo vo vlastnej krajine. Zodpovednosť vo vzťahu k novému.

Literatúra:

Berlin, I., Rawls, J., Nozick, R.: O slobode a spravodlivosti. Liberalizmus dnes. Bratislava: Archa 1993.Spiazzi, R.: Základy sociálnej etiky. Trnava: Dobrá kniha 1997.Hrehová, H.: Etika - sociálne vzťahy - spoločnosť. Bratislava: Veda 2005.Gluchman, V.: Etika sociálnych dôsledkov v kontextoch jej kritiky. Prešov: LIM 1999.

Etická výchova v rodine

1. Prosociálna úloha rodiny. Rodina ako najprirodzenejšia výchovná inštitúcia. Výchova v rodine v kontexte ľudskej dôstojnosti.

2. Princípy etickej výchovy aplikovateľné v rodinnej výchove. Zásady výchovného štýlu etickej výchovy. Utváranie pozitívnej rodinnej klímy.

3. Hodnotové atribúty etickej výchovy vo vzťahu k rodine. Výchovné problémy súčasnej rodiny. Rodinná výchova ako oslobodzovanie a nadobúdanie zodpovednosti.

4. Osobnostný rozmer etickej a rodinnej výchovy. Osobný príklad rodičov a ich angažovanosť vo výchove. Výchova k rodičovstvu ako súčasť etickej výchovy v rámci koncepcie celoživotného vzdelávania a výchovy.

Literatúra:

Lomnický, I.: Etická výchova ako inšpirácia na každý deň. Nitra: FF UKF 2010.Prekop, J.: Jak být dobrým rodičem. Praha: Grada 2001.Ferrero, B.: Šťastní rodičia. Bratislava: Don Bosco 1998.Rodina na prelome tisícročia. Vedecký zborník z medzinárodnej konferencie. Nitra: FSVaZ UKF 2005.

Sociálna psychológia

1. Osobnosť v sociálnej psychológii - črty osobnosti a sociálna motivácia. Socializácia osobnosti - pojem a podstata socializácie, sociálne učenie, mechanizmy a formy socializácie, socializačné činitele. Postoje – pojem a charakteristika postoja, trojzložková štruktúra postoja a organizácia postojovej sústavy (centrálne a periférne postoje), utváranie a zmeny postojov, predsudky.

2. Sociálna interakcia – proces sociálnej interakcie, kontakty a vzťahy, osobné a blízke vzťahy. Sociálna percepcia – ako súčasť sociálnej interakcie, podstata sociálnej percepcie, obsah, kódovanie a kategorizácia, stereotypy, atribúcia kauzality. Sociálna komunikácia - pojem, komunikačný proces, komunikačné línie, formy sociálnej komunikácie, verbálna komunikácia, komunikačné siete, neverbálna komunikácia, jej funkcie a formy, vzťah s verbálnou komunikáciou

3. Formy sociálneho správania – všeobecné formy a špeciálne formy, kooperácia a kompetitívnosť, prosociálne a hostilné správanie, členenie prosociálnosti, empatia - všeobecná charakteristika procesu, agresívne správanie, interpersonálna agresivita, agresivita a agresia, druhy agresie. Asertívne správanie, rozlíšenie asertívneho, agresívneho a submisívneho správania, asertívne práva, formy asertivity, techniky asertivity. Skupinové správanie – malá sociálna skupina a dav.

Literatúra:

Kollárik, T.: Sociálna psychológia. Bratislava: UK, 2004Výrost, J., Slaměník, P.: Sociálna psychológia – Sociální psychologie. Praha: ISV, 1997.Nakonečný, M.: Sociální psychologie. Praha: Academia, 1999.Hewstone, M., Stroebe, W.: Sociální psychologie. Praha: Portál, 2006.

Sociálna patológia

1. Normy a sociálna kontrola. Sociálna kontrola ako nevyhnutná podmienka fungovania

sociálnych skupín a sociálneho života. Systém sankcií.

2. Konformné a deviantné správanie. Socializácia ako základ tzv. hodnotovo-normatívneho

konsenzu. Pozitívna a negatívna deviácia. Sociálna deviácia a sociálna patológia.

3. Teórie anómie. Anomické konštelácie a deviantné správanie.

4. Subkultúry deviantného správania. Subkultúra mládeže. Subkultúra deviantného správania

podľa Cohena.

Literatúra:

Ondrejkovič, P. a kol.: Sociálna patológia. Bratislava: VEDA, 2009.Merton, R.K.: Studie ze sociologické teorie. 2. vyd. Praha: Sociologické nakladatelství, 2007.Smolík, J.: Subkultury mládeže. Praha: Grada, 2010.

Sociální deviace, sociologie nemoci a medicíny. Praha: Sociologické nakladatelství, 1997.

Úvod do sexuálnych a rodových štúdií

1. Štyri hlavné diskurzy o sexualite s dôrazom na axiologické aspekty.

2. Porovnanie esencialistických a sociálno-konštruktivistických prístupov k sexualitám.

3. Charakterizovanie troch historicky odlišných konceptualizácií nebezpečenstva v sexualite pomocou pojmov tabu, hriech a riziko.

Literatúra:

BIANCHI, G.: Sexuálne zdravie ako kultúrny, sociálny a politický jav. In: BIANCHI, G. Identita, zdravie a nová paradigma. Bratislava: VEDA, 2001. MARKOVÁ, D.: Predmanželská sexualita v kontextoch sexuálnej diverzity a variability. Bratislava: Regent, 2007. KICZKOVÁ, Z.- SZAPUOVÁ, M. (Eds.): Rodové štúdiá. Bratislava: UK, 2011.ŠULOVÁ, L. et.al.: Výchova k sexuálně reprodukčnímu zdraví. Praha: Maxdrof, 2011.

III. PROFESIJNÉ ETIKY

Etika práce

1. Predmet etiky práce. Práca ako hodnota. Étos povolania a charakteristické črty ľudskej práce. Nelegálna práca. Práca a sloboda človeka. Právo a povinnosť pracovať. Ľudská dôstojnosť a práca. Zásady úspešnej komunikácie v pracovnom procese. Autorita a vykonávanie pracovných činností. Práca a etika úžitku (Epikuros, Mill, Bentham).

2. Význam práce a zamestnanosti. Sociálne dôsledky dlhodobej nezamestnanosti. Rizikové skupiny dlhodobo nezamestnaných. Chudoba a bezdomovectvo. Nástroje a metódy práce s nezamestnanými. Rozdiel medzi prácou a zamestnaním. Voľba práce a dispozície človeka. Práca a trhové hospodárstvo (A. Smith). Aktívna a pasívna politika trhu práce.

3. Byrokracia a spoločnosť. Charakter byrokratického procesu v organizáciách (M. Weber). Nedostatky byrokracie (inercia, Peters, Merton). Nástroje odstraňovania byrokratických nedostatkov. Podstata vedenia ľudí v organizácii. Subsidiarita v pracovnom procese. Moderné podoby byrokracie vo verejnom sektore. Diskriminácia a pracovný proces. Zásady tvorivého pracovného procesu.

4. Pojem korupcia, sociálne a právne faktory. Príčiny vzniku korupcie v spoločnosti. Podoby korupcie v celosvetovom kontexte. Spoločenský rozmer úspechu. Klientelizmus a korupcia v podnikaní. Možnosti prevencie korupčného správania. Špecifiká korupcie na Slovensku. Zamestnávanie cudzincov na Slovensku.

Literatúra:

Hrehová, H.: Etika - sociálne vzťahy - spoločnosť. Bratislava: Veda 2005. Mareš, P.: Nezaměstnanost jako sociální problém. Praha: Slon 1998. Brožová, D.: Společenské souvislosti trhu práce. Praha: Slon 2003. Sičáková, E., Slimáková, Ľ.: Etika, etická infraštruktúra ako prevencia korupcie. Bratislava 2001.

Základy aplikovanej etiky

1. Predmet a tematické pole aplikovanej etiky.

2. Základné črty konzekvencialistickej a deontologickej pozície v etike.

3. Fenomén relativizácie morálnych noriem a hodnôt v oblasti aplikovanej etiky.

4 Základné východiská kazuistickej a situačnej etiky.

Literatúra:

Fobel, P.: Aplikovaná etika. Teoretické východiská a súčasné trendy. Martin 2002.Anzenbacher, A.: Úvod do etiky. Praha: Zvon, 1994.Rich, A.: Etika hospodářství. Svazek I. Theologická perspektiva. Praha: OIKOYMENH, 1994.

Bioetika

1. Vymedzenie pojmu, predmet a podstata bioetiky. Dejiny bioetiky. Filozoficko-antropologické

východiská bioetiky. Deontologizmus a konzekvencializmus v bioetike.

2. Začiatok a koniec ľudského života ako etický problém. Kvalita a hodnota života, eutanázia. Neo-evolúcia, eugenika, genetické manipulácie a genetické inžinierstvo v kontexte etiky života.

Literatúra:

Kovaľová, D.: Aplikované etiky II. Bioetika a medicínska. Banská Bystrica: FHV UMB 2004.Minárová, A.: Vybrané kapitoly z environmentálnej etiky a bioetiky. Nitra: UKF v Nitre 2002.

Etika hospodárstva a podnikania

1. Úrovne prieniku etiky do ekonomiky. Význam etiky v ekonomickej teórii a praxi. Trh, právo a etika

– riadiace veličiny podnikateľského procesu. Etické a právne aspekty podnikania v súčasnosti. Etika a

zisk.

2. Základné východiská etiky podnikania. Podnikateľská etika jej podstata a funkcie. Rozvoj a význam podnikateľskej etiky. Historické aspekty podnikateľskej etiky.

3. Integrácia etiky do strategického plánovania podniku. Model morálneho rozvoja podniku. Analýza

podnikateľskej etiky. Nástroje inštitucionalizácie etiky do podnikateľského procesu. Literatúra:

Hanuláková, E.: Podnikateľská etika. Bratislava: Eurounion 1997. Klopfer, M.: Etika podnikania. Bratislava: SPN 1995.Smreková, D.- Palovičová, Z.: Podnikateľská a environmentálna etika. Bratislava: IRIS 1999

Základy spoločensko-vedného výskumu

1. Fázy výskumného procesu v kvantitatívnom výskume a najčastejšie chyby pri ich realizácii.

2. Všeobecné spôsoby poznávania podľa Charlesa Sandersa Peirceho (metóda tradície, metóda

autority, metóda apriori) a ich porovnanie s metódou vedy.

3. Porovnanie pozitivisticko-dedukcionistickej a postmodernej paradigmy vo vede.

Literatúra:

ŠVEC, Š. A KOL.: Metodológia vied o výchove : Kvantitatívno–scientické a kvalitatívno–humanitné prístupy v edukačnom výskume. Bratislava, Iris, 1998. FERJENČÍK, J.: Úvod do metodologie psychologického výzkumu : Jak zkoumat lidskou duši. Praha: Portál, 2000. KERLINGER, F. N.: Základy výzkumu chování : Pedagogický a psychologický výzkum. Praha: Academia. 1972.