k M n t t f J o t y M f t * : f Ktorok, Štvrtok a sobotu. fnÉjlatoá mu »n lakúko-Cborsio Maátf n k 16 k., M pol roks 8k.,

M Sent raka A t , na mariae l k . 6 0 h .

Po endiOMBikt: do Nemecka 16 mariek, Ruska t rabloY, Ameriky 4 doll. 76 c , •atatné endrocemsko 24 franky.

Predplatne ceno na s o b o t ň a j š i e i í s l a je

pre Kakúsko-Uhnrsko ročne 4 kor., pre Nemecko i marky,

Rusko 2 rub., Ameriku i d. 25 c, ostatné cudzozemsko 6 fr.

Jednotlivé čísla predávajú sa I po 10 h., poštou 12 h.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLVII. Sobota, 8. apríla 1916. Číslo 42. (14.)

Naša administrácia. Adminiatráeia zuamená spravovanie v obci,

okrese, stolici, krajine, tedy obecné, okresné, stoličné, krajinské úrady, ktoré doserajá, aby kaídý obfian robil všetko dla aákonov a do­brých poriadkov. Kaídý snadno uhádne, ie na týchto úradoch mnoho záleží,

preto i v katechizme dobrý regiment a spravovanie, tedy dobrá vrchnost, pripočítaná je ku každo­dennému chlebu.

Neviem, aké poriadky a správy sú inde, v cudzozemskú, lebo okrem krátkeho času v Nemecku a po dva raiy niekolko hodín v Belehrade nebol som na oudsom á zemí, len som požul chválit nemecká správu, že tam ide dla toho porekadla: kmotor-nekmotor, s čerešne dolu! že niet prijímania osôb. Počul som, že raz nniversitný professor — u nás takých volaj á najmenej „pán velkomožný", ba i a pán osvícený" — šiel sa prechádzať so svojím synkom po ceste, vysadenej s oboch strán ovocným stromovími Malému synkovi zažiadalo sa so zrelých čereiieň a žiadal otoa, aby mu odtrhol z nich. Otec nechcel zlomit vdíu synkovu, odtrhol. Ale hneď ukázal sa strážnik a zdvorilé žiadal pána proíessora, aby zaplatil pokutu dva nemecké toliare, v naäich peniazoch 6 korán. Professor nemal u seba peniaze, musel oddat do zálohu ho­dinky a potom si ich vyměnit.

To závisí od toho, či a ako sú India naučení po­slúchal zákon a plnit príkazy; či zákony a príkazy sú pre každého, či len pre niekto­rých. Máme porekadlo: Pane Bože, Či sme všetci Tvoji, a či len tí čo krajší?

Svetová vojna. ikortešovat, strčili ho paroboi do vody (zlé i jazyky hovoria, že to boly ženy), okríkol saj j na neho, Ie čo tam hladal? Celú volbu až j Berlín, 4. apríla, Nemecká ríšska vláda uznala, (do konca viedol tak spravedlivé, že po vy- že dňa 31. marca jej létáni hádzali bomby na Prun-|hlásení výsledku volby celý zástup, viac stokrát vo Švajčiarsku, mysliac že je to Belfort. Vyslo-fludí, privolal mu na slávu. Viem, že by bol TÍ1K BT°Je polntovanie a pokutovala letúnov. Skoda radšej býval, keby bol býval vyvolený človek iVS^ndi. jeho strany, ale tým väfišia mu čest, že sa L o n d * n ' 3- a P r í l a - N a ú t o k t t P0"»e«M "od •*-

„nedal zachvátiť, aby prevádzal svoju volu,>čav

8tnií° " 6 M P P e l í n 0 ' - T r i l o d e P r e l« t e l T P° n a d

lež konal dla zákona. Pozdejšie stretol som K í K ľ , *TaT v*"?*,, *£* ^ ' V ? í . v, A I , x,.r_ „ , i Skotska hodily 36 bomb. PoSkodily niektoré hoteli sa s ním u školdosoron v Nitre a počul som, - . A „ „ s / . . . „ » _ . .. .... _

M , „ , . . . . . . . 'i» domy. V Škótsku 7 mužov a 3 deti zabili, 5 mužov, ako tohto poučoval, že evanjelici majú svoju i d y e í e n y | 4 d e t i ^ . ^ samosprávu — bola reo o vierovyznanskejj L o n l y D , 4 . a p r l l a . ,R0UterBjreau- zvestuje, že ikole. Tedy vždy až do konca človek zákona. m e d z i Angliou, spojenci a Hollandion Ba nič neBtalo, a obhajca práva čiehokoľvek. | čo by oprávňovalo k včerajším chýrom. Žeby spo-

Nedávno umrel nitriansky podlupanGryttrky; nebol dávno podinpanom, predtým bol sto­ličným fiškálom. Ako takého poslali ho pred 14 rokmi na volbu vyslanca do Vrbového za predsedu volby. Predseda volby má zákonom predpísaný každý krok, je tam prihrozené ma trestom žalára myslím až po 3 roky a či práve 5, jestli by zákon prestúpil;

Nebohý Gyttrky — Pán Boh ho osláv! — bol predsedom dla zákona, nedo­volil najmenšej nezákonitosti. Keď tiež už ne­bohý myjavský slážny Csenkey prišiel sa mu žalovat, že niekde na záhumní, kde chcel

Pravda, jeden človek, čo v akom vysokom J e n c i cheeli Ba vylodnit v Hollandikn, nenie pravda, úrade, nemôže mnoho vykonat, keď je viazaný \ Všetky hollandské chýry sú pusté povedačky, zhora i zdola. Ale chvála Pánu Bohu i zato, f Rotterdam, 4. apríla, Hallandská otázka je od-že sa najde taký, ktorý iným ukazuje cestu, jjročená.

Lugano, 4. apríla. Tu chodily prepiate versie o hollandakej krízy. „Weekly Dišputách* priznáva tri možnoBti hollandakej krízy: alebo urszenie Nizozem­ska torpédovaním „Tubantie", alebo shabanie poity anglickými úrady, ktorým by bola urazená hollandBká neutralita.

Ženeva, 4. apríla. Franko-anglické požiadavky na Hollanako ataly Ba bezpredmetné.

Rotterdam, 4. apríla. Dnes sa položenie vážne premenilo. Ministri sišli sa k mimoriadnej porade.

Eôln, 4. apríla. Hollandia povolala vo Švajčiarska bývajúcich poddaných domov.

Lugano, 4. apríla. Salandra pojde po zaklúčení Bnemu do Londýna vrátit vizitu lordovi Asquithovi.

Berlín, 4. apríla, V noci • 3. na 4. apríl pri vozduSnom nápade hádzali Nemci bomby na Qreat Jarmoutb. Lode sa vrátily bez úhony. Séf admirality maríny.

Berlín, 4. apríla. Návštevy talianskych letúnov Lublani, Postojnej a Triesta, dňa 3. apríla boly vrá­tené eskadron 10 morskýeh vzducholodí v Ancone, kde gazometer, stanica, verfta a kasáreň bombardo­valy záhnbne.

Protiútoky dvoch aeroplánov boly lanko od­razené.

Silným ohňom troch obranných batterii jedna naša vzducholoď bola šrapnellom trefená a prinútená Badnút pred prístavom.

• Drahá vzducholoď, vedená Molnárom, sadla vedia prvej, vzala z apparátn dvoch letúnov ale nemohla následkom poškodenia sa zdvihnut.

Jeden nepriatelaký torpédový čln a dve loda vyíly z prístavu aby klesnuté vzducholode vzaly, ale boly prinútené bombami sa vrátit. Potom sa podarilo dvom vzdueholoďam, vedeným Vamosom a Stentom štyroeh letúnov osvobodit a havarované vzducholode spálit.

Táto rata ndala sa pod střelbou strojových poliek dvoch talianskych morských aeroplánov, 100 metrov krnžiacich nad miestom. Tedy dve vzducholode sú stratené, ostatné sa vrátily.

Gurich, 4. apríla. Z Athén zvestujú, že v So­lune nahromadená munícia bude odvezená na Korra, lebo tamejšie srbské vojská odídu na francúzsky

Pane Bože, dajže každodenného chleba, ale k tomn všetko, čo ku každodennému ohlebu patrí, zvláště pokoj, dobrý regiment a spravovanie!

Michal Boäieký.

front. Lugano, 4. apríla. Blokáda Kandie je vyzdvi­

hnutá. Berlín, 4. apríla. Mimo neutrálnych lodí, angli­

ckých 89 potonulo.

••eMB^B^BenäV

Rotterdam, 4. apríla. Z Londýna oznamujú: 8 nedele na pondelok včasné ráno 7. zeppelíny na­padaly. Traja letěly ponad Škótsko, jedeo ponad se­vernú Anglio. Na Skótako bodily 36 třaskavých a 17 zápalčivých bomb.

Lugano, 4. apríla. Lord Asquith prišiel B Rennet Roadom a generálom Ratcliffom do hlavného talian­skeho tábora. Aeqaitha prijímal na Udinskom nádraií generál Brussati a Porro.

Ženeva, 4. apríla. Miuisterpredseda Briand pri­jímal Easad paša.

Fransíurt, 5. apríla. Easad paša prišiel do Pa­ríža. Bade Ba bavit tri týždne a liečiť.

Londýn, 5. apríla. V manicionných fabrikách za­mestnávajú 195 000 žien.

Rotterdam, 5. apríla Z Francúzskeho generál­neho štábu: V Argonnéeh bombardovali Brne nemecké pozície, zvláště pri Monfaleone a Malanconrte.

Východne od Maase bolo pomerne ticho. Nemci nevyvinovali proti Douaumontu a Vcuxu námah.

V Eisaska Nemci strieľali na Than—Můhlhaasen. Berlín, 5. apríla. Robert Cecil sa vyslovil: Spo­

jenci au odhodlaní, nemecký obchod hatit a nedo­volit, aby sa Nemecko zaopatrilo pôžitkami. Pravda, to pojde so škodov i pre neutrálov.

Lugano, 5. apríla. .Tribuna* píše: Príčina vel­kého kriku v Hollandsku je práca nemeckej žurnali-Btiky. Dost je, ked pomyslíme na hollanské kolonie I Hollaadia nemôže nič urobit proti entente, jestli ne­chce ztratit celý maj stok koloniálny.

Štokholm, 4. apríla. Cele isté je, že Aaglia žia­dala od Hollandie, aby Bmela tiabnút zeelandskou Flandriou. Myslela pád ,Tubantie" využit.

Berlín, 4. apríla. Na parížskej konferencii neuza­vreli ultimátum, len o blokkovaní nemeckej hranice bola reč. Uzavreli väčšiu vojenskú akciu proti bel­gickému pobrežiu na oblabčenie Verdana a v tom držali za spravodlivé i hollandské te.ritorium na­padnut.

Cbristiania, 5. apríla. Pri poslednom útoku zep-pelinov na Angliu zabily bomby 59 lodi, ranili 166. Na súkromných domoch porobily nesmierne škody, na vojenských temer nijakej.

Sofia, 5. apríla. Že sa na Etetu a Pireus hotuje nápad ententy.

Rotterdam, 4, apríla. Včera popoludní vyhodili Nemei do povetria hollandsku plachtovú loď „Elsina Helena", lebo vraj viezla kontrabandu do Anglie.

Ymuiden, 4. apríla. Norvéžsky parník aAnna" v Severnom mori nemecký podmorský čln torpe­doval. _________

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 5. apríla. Položenie všade nepremenené. NámeBtník šéfa gene­rálneho štábu v. Hôfer, feldmarsalleutnant.

Paríž, ô. apríla. V Argonnách strieľali sme na nemecké pozície menovite na Monfancon a Arocoart.

Vo Vogezach pokúsili sa Nemci nás přepadnut v Obersept, ale boli odhodení.

Naše vzducholode hodily 34 granátov na stanicu Audun le Roman.

Christiania, 4. apríla. Norvéžaka loď sBill" bola potopená torpédom.

Vlissjngen, 4. apríla. „Elise Helena" norvéžska loď bola Nemcami do povetrí* vyhodená, lebo viezla kontrabandu pre Angliu.

Berlín, 4. apríla. Vyšlo na javo, že „Tubantia" a BPfi!embangu boli Nemcami torpedované, lebo BÍ nedali prezerat papiere.

Berlín, 5. epríla. Prievoz medzi Le Havre a Anglioa je pretrhnutý. Tým prestalo všetko spojenie medzi Angliou a Franeiou.

Hamburg, 5. apríla. „Secolo" píše, že všetky ta­lianske lode po cudzích prístavoch dostaly rozkaz vrátit sa domov.

Zprávy nemeckého najvyššieho kommaoda. Dňa 6. apríla.

Kanónové boje v Ar?onnách a okolo Maase trvajú v rovnej Bile. Položenie sa nepřeměnilo.

Z lava Maase prekazili sme Francúzom zase ob sadit mlyn pri Haucourte.

Okolo pevnosti Douaumontu Brne odrazili proti­útoky nepriateľa.

Na lotrinskom a elsaskom fronte naše vojská slastne patrollovaly.

My sme stratili v celku 14 vozdušných lodí, Francúzi a Angličani 44.

Na východe nič nového. HUBÍ BVOJ oheň zväčšili. Najvyššie kommando.

Miláno, 5. apríla. Včerajším kráľovským dekrétom je prijatá demissia vojenského mini s trs Zupelliho a se jeho nástapcn je vymenovaný Paolo Morone. Ako príčina udáva Ba jeho želanie prevziat kommando. Kráľ daroval Zupellimu mota proprio veľkokríi rádu italskej koruny.

Lugano, ô. apríla. O nalom nápade na Anconu dňa 3. apríla píše .Corriere delia Sera": Nepriateľskí letúni zjavili sa o 3% hodine popoludní v naoby-čaj nej výške. Obyvatelia ihneď zaliezli do sklepov. Skoda narobená bombami je neznačná. Dve osoby za­bili, 10 ranili. Pri niektorých domoch poškodili vrchné poschodia. Obloky vybili. V jednej kaviarni ranili hostí a kellnerov. Trafený je palác, škola a Petrov chrám, ktorý utrpel nesnačnú škodu.

Lugano, 5. apríla. Z Milána zvestujú: V Ríme oznámili čo má obyvateľstvo robit v páde letúnskeho nápadu

Beru, 5. apríla. Na parížskej konferencii uzavreli poslat početné francúzske letúnske eskadry na italský

front. Itália poskytne sa to robotné sily do francúz­skych fabrík. V Severnej Itálii sa vojská menia.

Rím, 5. apríla. Asqaith navštívil B kráľom karn-ský front a oddiel fronta na Soči. Asqaith uznal (ažkoBti Talianov, ale vyslovil nádej na víťazstvo.

Rím, 5. apríla, V Itálii prezerajú znovu rekrutov. Rlm, 3. apríla. Pozdií frontu La Val Lagaraine

kanónový boj. Vo Val Cismon napadli sme rakúsko uhorskú

postu a odtisli. Pri Monte Christallo nepriateľská artilleria strie­

ľala na naše pozície. Bola umlEaná. I pri Qorici kanónový boj. Hádzali Brne bomby na Postojnú. Štokholm, 5. apríla. Škandinávske štáty idú

podat spoločný protest proti blokkáde ententy. Londýn, ô. apríla. Prvé upozornenie na nápad

zeppelinov prišlo o 9. hod. v Škôlku. O 12 hodine počuli prvý výbuch. Radost nad rozrumením zeppe-lína bola veľká.

Rotterdam, 5 apríla. Carson nastolí na sneme otázku všeobecnej brannej pjvianosti.

Carich, 5. apríla. Do Solúns majú příst nové ta­lianske a portugalské vojská.

Lugano, 5. apríla. Nový ruský posol pri Vati­káne je Arkadij Nikolajevič Brenevský.

Hsag, 4. apríla. Vláda kladie váhu na to, ze je] vojenské opatrenia malý .len cieľ zachránit na všetky strany neutralitu. Opatrenia nieaú následkom terajších politických zápletôk, ale príčinou ich sú okolnosti, ktoré budia obavy, ie naša krajina móle byt vydaná do nebezpečenstva.

Viedeň, Ď. apríla. Take Jonescu pojde do Paríža a Londýna, aby primal francúzskych a anglických diplomatov uznat rumunské požiadavky v plnom roz­sahu.

Viedeň, 5. apríla. Do Macedonie přišly nemecká posily menovite do Deuíeli a Doiranu.

Dna Úradná zpráva nášho generálneho štábu. 6. apríla.

Na ruskom a juhovýchodnom bojišti nič nového. Na planine Doberdo sme očistili sákopy od ne­

priateľa. Protiútok sa ztroskotal. V Ledro- a Judikariach bol živý kanónový oheň. Útoky slabších talianskych síl proti našim po­

zíciám pri Ledro Brne odklonili. Námestník šéfa gene­rálneho Štábu v. Hôfer. feldmarsalleutnant.

BESEDNICA. V tábore zajatých.

Pekne píše Emil Mfiller o svojej návšteve v tá­bore ruských zajatých:

Naša návšteva bola oznámeni. Blízko vchodu do tábora zastal vlak. Officier nás prijal i menom kom mandanta. Pri passirovauí hlavného vchodu museli Brne ukázat svoje legitimácie, napriek tomu, že Brne boli v sprievode dôstojníka, ktorého strážnik poznal Predpisy sú prísne a návšteva tábora len zriedka ked; dovolená.

Vkročíme do prvého baraku. Pri vchode podáva ruský deusčik správu

Vysokozrastený chlap príjemnou tvárou. Držanie vojenské a úctyplné. Na šnôre pripevnená tablička z dreva, na nej litera a číslo, ovinutá okolo hrdla, ako odtnak jeho hodnosti.

Keď sme vnišli, odznelo hlasoé ruské kommando, Prítomní zajatí postavili sa do .pozoru" kým ieh dôstojník neodkommandoval. I to po rusky. Mal som pocit, ako keby som bol-vstúpil do kasárne a nie do baraku zajatých.

Barak je dlhá priestranná stavba B mnohými oknami. V prostriedku veľké kachle, ktoré príjemne Ohrievaíy celý priestor.

A napadla mi zima na Sibiři, a naši bratia a priatelia, ktorí tam už druhú zimu musia trávit. V tomto okamžení BÍ vrelé prajem, aby aj oni mali

i menší, územčistí — niektorí mali bradu a fúzy, ale najviac boli celkom oholení. Medzi nimi aj mladík, sotva šestnásťročný, ktorý šiel do vojny, lebo mu šiel i otec; teraz nevie nič o ňom, a ako zajatý s túžbou čaká na návrat do ďalekej otčiny.

Ich tváre majú ten istý vážny, smutný výraz, — ale veď je to prirodzená vec — človek ani neočakáva vidět radost ua ich obličajoch, — veď sú zajatí.

Dôstojník mi ukazuje ich lože. Majú slamník, slamený vankúš, plachtu a dva pokrovce. Dvesto takých loží je v každom baraku. Ale priestor je veľký, vidný, a zime teplý. V lete sa otvorí 20—30 okien a povetrie z bií skych hôr a lúk môže vniknut, Opúšťal som ich s pocitom, že sú ľudsky a pomerom primerane umiestnení. Potom sme šli do kuehyne za jatých. Velikánsky priestor s 20-mi velkými kotlami.

Navarí sa vo všetkých, lebo mnohí sú von u stat­károv a gazdov na robotách. Práve varili večera. Strovu B múk)u pomiešanú, aby to bolo tuhšie, to majú Rasi radi, preto sa im tak varí. Kuchári sú tiež ruskí zajatí, a — tak sa mi zdalo — veľmi radi varia.

Na otázku, či majú ich kamaráti dostatočne čo jest, odpovedali, Že áno! Zase zavzuelo ruBké kom­mando a opustili sme kuchyňu, v ktorej sa pre tisíce ladí varieva.

Šli sme do kúpelne a práčovne. Najzávažnejšie sariadenie v celom tábore zajatých, Najprv sme prišli do veľkej predsiene, v ktorej páchne chlórom a parou. Tu sa vyzliekajú vojaci a šaty prídu hneď do desin fekčného stroja. Ztadial Brne prišli do kúpeľa. Naraz aa môže okúpat 40—50 chlapov. Toľko sprchových

Paríž, 5. apríla. Ministerpredseda Asqaith prišiel s Ríma do Paríža.

Bukarešt, 6. apríla. Qenadieva a 4 jeho stran-níkov c roštovali. Je obvinený, že mal účast na atten­tate proti kráľovi v sofijskom kasíne.

Hamburg, 6. apríla. Má byt nová vojenná rada Bpojencov v Londýne pre Hollandiu.

také kachle ako sú tieto tul Rusi stáli pri svojich lôžkach a zvedavo nás strojov je; pod každým velká tácňa z plechu a kus

bzerali. Všetko veľké, silné postavy, — pomedzi mydla.

Hneď pri tom sieň na sušenia, kde zajatí dostanú už desinfikované a usušené šaty. Kúpeľ dostávajú nielen vtedy, keď prídu, ale vdaki tomu, je idra-votaý stav zajatých všeobecne uspokojivý.

Práčoveň je veľmi zaujímavá. Podivný pohladí Asi dvadsat korýt jedno pri

druhom postavených, — pri ka dom koryte dvaja zajatí, ktorí kefami a mydlom obrábali prádlo. Dvaja mangfovali, iní žehlili. Po stoloch ležaly plachty, ko­šele, atd. biele ako Bmjh, pekne pouhládzané, tak že by bárskto.á domáca pani mohla ma; radost z nich.

Dôstojník nás zaviedol do kancellárie, a pred­stavil nám zvláštne šikovného Rusa Sympatický človek, oholená tvár, prijemné taby s milými očami. Vyučený šoíór, výtečné miluje na dreve. Pred ním ležala kopa drevených vajee (kraslíc) okrášlených jeho kresbami. Krajinky, pekné ženské postavy, gruppy vie maľovať na poiivne malom mieste. Kra­slice, ktoré iste majú vefkú umeleckú cenu, predávajú sa v dobro Červeného Kríža. Dôstojník Ba ho spýtal, či by mal nejakú žiadosť, — on sa usmial plný vďačnosti; a ja, keď som ich videl spolu stáť v ta­komto rozhovore, pomyslil som si, že zajatí možne zblížia raz národy medzi sebou.

Najbližší barak bol dielňa pre krajčírov a obuv­níkov. 20 šijacích strojov rapčalo tam. Pri každej ruský vojak v uniforme a čiapke, sklonení nad sta­rými a novými euiformami svojich kamarátov. Myslí m, že sú spokojní, že i tu sa B tým môžu zapodievat, čo doma robievali, že aspoň to ich upomína na časy pred vojnou. Zajatého obuvníka sme oslovili. Bol bledý, bradatý; predstavujem BÍ ho, ako otca mnohých detí, a ako príjemná mu je tá jednotvárna robota, lebo popri uej stačí ua svoju rodinu myslet... Zasa

Rotterdam, 6. apríla. V Anglii BÚ rozžalení nad nápadom zeppelinov. 2e vrsj íabitých a ranených ladí je 430, medzi nimi i niekoľko vojakov. Počet požiarov je veľký. Doky uzavreli. Posavádny systém obrany nepostačuje Lode vedia nsJBt vojetské sta-viská a batterie Na príbreží sklepy chystajú ako no-clažné miesta. Z Londýna mnoho rodín odcestovalo.

Bern, 6. apríla. Entente našla po gréckych ostro­voch base pre nemeeké podmorské člny, o ktorých vláda nevedela. Ententa má právo tieta hniezda vipier zničit.

Haag, 5. apríla. Vláda dementuje zprávu, ako by Acglia iiad ,1a od Hollandie dovolenia marša angli­ckých vojsk cez Zeeland—Flandriu.

Paríž, 6. apríla. .Petit Parisien* píše: hotové BÚ tisíckilové projektily pre francúzske 40 centimetrové delá, ktoré boly fabriko vane ako odveta n s 42 centi­metrové nemecké mažiare.

Amsterdam, 6. apríla. Vyšetrovanie ,Tubantieu

dokázalo, ža kusy medi pochádzaj á z torpéda. Diera, ktorú .Tuhnutia" utrpela, je 12 metrov dlhá.

Londýo, 6. apríla. Parník aClan Campbell* bol' nemeckým podmorským člnom torpedovaný neďaleko Malty. Mažstvo sa ratovalo.

nemeckej móle dlho trvat. Spotrebovanie munície je ohromné. Bolo možno čítat, že do pevnosti denne chodí 2000 motorových vozov, aby verdnnaké výšiny mohli zaopatřit delostreleckou muníciou. Toto udanie zdá sa byt prepistym. Ale ak je približne verné, tak tiež svedčí o neobyčajne velkej delostreleckej sile, ktoron zaopatrili verduaskú pevnost, aby sa mohla bránit proti nepriateľskému nápadu...

Nemeckých 600 ťažkých kanónov zaopatřovat chodí denne 8 muníciou osem železničných vlakov To dostačí len pre miernu palba. Ak bude potrebná tuhšia palba, i tohto množstva bude treba ešte přidat.

Beč nemeckého kancellára. V nemeckom ríšskom sneme Ď. apríla velkú reč

povedal kancellár Bethmann-Hollvreg. Začal, že ked pred štvrťrokom hovoril v ríšskom

sneme, usiloval sa podat ozajstný obraz vojenského položenia. Udalosťami od tých čias sa dokázalo, že jeho dôvera bola oprávnená... Vojenské položenie je na všetkých frontoch velmi priaznivé a zodpovedajúce očakávaniam.

Nepriatelia naši nazdávajú sa, že čoho nemôžu

Chýrnik.

Boje o Verdun. vojenský Vo viedenskej .Neue freie Presse

znalec vykladá stav bojov o Verdun. Pri Verdana dueli medzi nemeckým a francúz­

skym delostrelectvom, čiže medzi delostrelectvom ná pádu a obrany, môže ešte i dlhšie potrvat. Rozsiahlosť obranného postavenia na polnočnom a východnom fronte —• hovorí viedenský znalec — až po chatil-

Na Vefků noc i u nás bez farbených vajec-V stredu vyšlo v uhorských úradných novinách vládne nariadenie, ktoré predpisuje:

1) Farbit vajcia na velkonočné sviatky a farbené předávat zakazuje sa na celom území krajiny.

2) Kto prestúpi toto nariadenie, bude trestaný satvorením až po dva mesiace a peňažnou pokutou do 600 korún.

Pánu Šimonovi Roháčkovi a žene jeho Božene rod. Bohúňovej v Modre umrel 12-ročný synček Dušan 6 apríla. Boh poteš zarmútesých rodičovi

Otvárajú hroby. V Stolnom Belehrade na kal­vínskom cmiteri v noci vlámali sa do krypty Magya-ródjeh a vyniesli z nej kovovú rakev Andreja Msgya-ródyho, pochovaného pred 25 rokmi. Ale vynesenú rakev nechali nedaleko v cmiteri neotvorenú. Ani z krypty nechybí vraj.nič.

Drobné peniaze. Na počiatku vojoy zmizly zlaté peniaze, hned žatým bola núdza i o strieborné a potom ešte i o niklové. Teraz zaa je už málo medených peňazí. Vo finančnom ministerstve hovoria že peňazí medených jest dost, ale ladia bez všetkej príčiny ich skrývajú. Nových medených peňazí teraz že nemôžu vydat väčšie množstvo, ale razia desaťhalierniky z no­vého niklu & pomýšľajú razit desat a dvadsathalier-

dosiahnut zbrojou, dosiahnu vyhladověním a blo­kádou... Naše odminy BIÍ dobré. Áno, od mnohých rokov nedostali sme o stave siatia zpráv, ktoré by k tolkým nádejam opravňovaly, ako terajšie zprávy. I niky zo železa. Úroda zbožia 1915-ho bola taká zlá, že druhej takej Na pošte z listu vykradené peniaze. Vo Velkom nebolo od viae desaťročí. Jednako múky na chlieb JBečkereku tamejšia banka oddala na pošte list, v máme dosť nielen do novej žatvy, ale zmčné zásoby prenesieme do nového roku. Polno-hospodárska sila Nemecka dokáže sa poznove.

Ked som v septembri osvedčil našu náchylnost.*^ ™\* hovořit o pokoji, doložil som, že u našich protivníkov

loňské opevnenia činí asi 12 kilometrov. Súdac dla nebádat ani znaku takej vôle. Že som mal pravdu, mappy, z toho na 9—11 kilometroch môžu sa postaviť j dokázalo sa. Reči, povedané v Londýae, v Paríži, v

ktorom bolo 50.000 korún. List s peniazmi bol adres • snvaný obecnému predstavenstvu vo Ferenehalme. List i prišiel a tam ho pánu rychtářovi i doručili, ale v obálke miesto peňazí boly len zdrapy zo sta-

Vyšatrovaním potom zistili, že krádež Btala sa na pošte hneď vo Velkom Bečkereku. Prišli i na to. že spáchal ju poštový sluha Jozef Varga. Peniaze našli u neho v drevami ešte v úplnosti.

batterie. Počítajúc na postaveaie 4 kanónových batterií! n í m _ „ po 100 metrov priestoru, môže sa povedať, že so strany pevnosti Verduna na pravo od rieky Maas po­stavili do 400 ťažkých kanónov.

Tento počet berie Ba v jednej línii. Ale aby sa priestor lepšie využil, stavajú batterie vo dvoch líniách, jednu za druhú — v prvej línii ľahšie delá, v druhej haubicne a mažiare —, a tak na strane obrany môžme počítat ešte viac kanónov.

Pri takom množstve artillerie prekročiť predné pole a sblížit bitevné postavenie je nemožné, kým kelvek sa artilleria obrany primerane nepremôže.

Proti tomuto množstvu artillerie, postavenej so

Automobil je povinný zastat Fiakri v Pešti majú v Petrohrade, sú také jednomyseľné, že mi t e r a z dedinské kone, ktoré,

ani netreba ich rozoberať. rameno bude čím dial s lasjšie údery rozdávat. A tak4 j zretný. Ked sa vraj blížil automobil, konfortáblov kôň Nemecko chcú naši nepriatelia iničit I !sa zlakol a prevrhol vozík. Vec prišla až pred mini­

sterstvo. Ministerstvo vnútorných diel riešilo ju, že

neprivyknuté na velko a x_ 5 mestský život, lahko Ba lákajú. Stávajú sa z toho

8 i i nehody. Nedávno žalovali konfortábla, že nebol obo-

Giel vojoy je pre nás: postavit Nemecko tak, aby bolo také mocné, že by viac nikto nemohol byt po­kúšaný pracovat na jeho zničení. (Dr Liebknecht ste chceli vojnu 1)

nie fiaker je na vine, ale vodič automobile, ktorý už zdaleka videl, že IO strachu pred automobilom kon-

Vy'fortáblov kôň sa vzpíná. Ked Ba to pridá, vtedy za-I každým treba zastavit automobil. Ak šoffér zamešká

. zastaviť a stane sa nehoda, pokutovat treba šofféra, Rakúsko Uhorsko a Nemecko nemalý v úmysle n j e oderského kcíiš*.

nastolit polskú otátka. My sme šli do vojny, aby sme j i

raz

Ž i v o t . Sokrates mladého človeka, boháča

Btrany obrany, napádajúci musí postaviť prevažnú Bila, s , jestli nechce byt odsúdený k podriadenej rolle. P r e t o 8 8 b r a n l h ; R l e ô o , t e < Jy b o l ° ' P o d n e 8 n u ž z m e D , l o ' | sa sotva pomýlíme, jestli povieme, že s pravej Btrany! Dnes je polská otázka už tu pred nami. Rakúsko-rieky Maas nemecká armáda má v činnosti asi 600 (Uhorsko a Nemecko ju i rieša. Po takomto histori-Ľ . f „ * . ťažkých kanóaov. j , ' - . . . t , . . . ;AriBiona.

Postavenie svojich batterií obe stránky prinútené í c k o m P o t r a B e n l n ž n e m ô ž e b ? C 8 t a t n 8 9U 0 a n t e ~ m J Ariaton nebol človek hlúpy, ani zlý, ale žil, ako BÚ ukrývat pred protivníLom, aby neboly vystavené no až neznáme. Po vojne bude nová Belgie. Polska, j všetci bohatí Gréci toho času, bez roboty, len v zá-predčasnému zničeniu Delostrelectvo naučilo sa chránit i spravovaného ruským činovníkom, viacej niet. Od Bal- bsvkách svoje postavenie i pred letúnmi. Pritom pomýlit ne­priateľ* stavajú i zdanlivé batterie. Preto zistiť posta-venie batterií je veľmi ťažko, vyžaduje mnoho času a trpělivosti.

Boj zsčínavsí sa proti nejasným, neviditeľným cieľom; až v priebehu boja môže sa podařit zistiť tušené postavenie nepriateľskej dělostřelby. Preto, aby úspech bol viditeľný, borba i pri istotnej prevahe

Sokrates prihovoril BB Aristonovi. Ľudia počuli a pristupovali bližšie. Sokrates hovorí:

,D:'vno som ta nevidel. Iste si bol zaa jatý ro­botou — nemal si kedy ukázat sa."

tického mora po poľské močiare zpod panstva reak cionárskeh'o Ruska budú osvobodení Poliaci, Litovsi, Balti, Lotyši.

Európa, ktorá sa zrodí po tejto najstrašnejšej; .Nie", odpovedá Ariston; ,ja nebývam zaujatý kríze v mnohom nebude podobná starej. [robotou. Načože by ja robil? Nemám čo robiť. Mne

i f je i tak dobre. Mám všetkého dost. Cože by som 1 robil, načo by som Ba trápil? Ešte keby ma vyvolili

= " j do nejakého úradu, prijal by Bom — pre česť. Ale zavzneje hlasné rnské kommando, počul som šuchot jatých. Na j : dnom stole sú jedlá a zeleniny, ktoré bez toho je tiež lepšie. Prijmeš úrad, a máš len sta-stolíš, ako ked mnohí naraz vstávajú, a boli sme j dostávajú, na drahom stole šatstvo a bielizeň, obnv rošti. Chceš-uechceš, přijde ti robit. Načo by som sa 'onku. zajatých. Ako som už spomínal je celá výstavka veľmi ja obtažoval? Peňazí mám; ľudí, ktorí robia na mňa,

Šli sme ďalej do všelijakých skladov, kantín, dobre sriadecá. Skoda, že je tak malému obecenstvu mám čoho si zažiadam, podáva sa mi. Žijesn veselo, ktorých je tu 12, k vodcej veži ku kanálom, k vše-1prístupná. -čoho ešte potrebujem?* obecnej nemocnici, k nemocnici pre nákazlivé choroby,! Ked sme opúšťali tento barak, bola už tma. Elek-j .Len či to dobre bade*, povie Sokrates, „jsBtli ktorú sme len 2 vonku smeli obzrieť Po ceste námltrieké lampy osvětlovaly veľké námestie, na ktofomjeelý život tak budeš žiť?* dôstojník rozprával o hrúze roboty, ktorá majú v tomto [stoja baraky. Popri ohrade Ba blýskaly bajonettyj „Prečože by bolo nedobre? Cože môže byt lepšie,

tábor zajatých možno takým strážnikov, z diaľky bolo počuť vojenský signál. Práve [ Bko tešiť sa celý život?" .Práve či to bude dobre?* hovorí Sokrates. „Nie

velkom meste — lebo pomenovať.

Prišli sme k najzaujímavejšiemu baraku, ktorý sme doBiaľ videli. Roboty zajatých vojakov sú tu vy stavené, veľmi šikovné a vkusné. Videli sme pravé Bedhacke gazdovstvo ruské: dom, maštaľ, studňa na taháme a zahrada s plotom. Pri vchode je i číslo domu pripravené.

• D i Ô 8 l 0 Í í^ m i "*v e ,» ž e z«J*fcJ ™ia k napodobnil svoj vlastoý dom v Rusku, a svedomité vypracovanie každej maličkosti ukazovdo, s akou láskou to robil.

Inde zasa napadol nám ruský kostol s bizarrnýn; i vežami, dale, mlyn, a zas mlyn - tak čaato sme to videli, ako keby to bol symbol ďalekej domoviny...

Obdivovali sme ich roboty z dreva: fajky, paliee, kasničky s tajnými zátvormi, vtáei B rozprestretými krýdlami, hady. fctorý ked ich vezmeš čo ruky, sa až podivne na živých hadov ponášajú. Tak jemne vy­pracované, ako keby to boli sami umelci robili. A nemali k tomu nič, len svoje vreckové nožíky a pílky,

8ji 8me dalej a obdivovali sme ručné práce týchto ludí vždy znova a znova. Na pr. v úzkych ffaši*cb, sko mozaika z dreva, krásne Bformovanó kríže. K taito P»« je treba báječná trpělivost.

Mnohé fotografické snímky ukazujú život za­

sa vracali zajatí do táboru. Pomaly, pomaly Vstúpili Brne do jedálne pre našich officierov.

Mladí, ľudia, ranení, ledva zotavení, ktorí predbežne nemôžu íst do boja. Vraví sa o zajatých, ich spô­soboch a zvykoch. Vecne a ticho. O zajatých ruských dôstojníkoch vravia ako o jemných cudzineoch. Po­obzeral som sa. Videl som nášho plukovníka a kom-maadanta táboru BO železným krížikom, tam zas nad­poručík BO záslužným krížom, inde zas dôstojník B odznakom Signum laudis, a všetci vraveli o za­jatých B pokojom a uznaním, ačpráve už všetci boli ranení, a bojovali s tými istými Rusmi.

Inak vraveli, ako mnohí, čo po kaviarňach papu* ľojú o pomste a nenávisti.

Bolo neBkoro, museli sme tábor opustit. Skoro tri štvrte hodiny trvalo, kým sme vyšli na hradskú. Dívali sme sa do osvetlených bankov a rezmýšľali sme o zajatých a ich strážcoch.

A zasa Brne museli na to myslieť, že hádam práve zajatí budú povolaní raz cestu kliesnit k lep­šiemu porozumenia medzi národmi, ktoré sa teraz krvavé bijú. N.

Sokrates* •

ozvali sa po-

vždy je dobré, čo sa nám dobrým zdá byt. Počul si o Herkulesovi?*

„Ktože by nevedel o ňom, aký bol bohatier a akými veľkými skutky sa preslávili*

,No a či vieš, ako si Herkules volil ceBtu života?*

, 0 tom som nepočul." .Teda ti rozpoviem.* s Rozprávaj, rozprávaj,

Blúcbajúci. .Chceme tiež počuť. Sokrates začal: aNuž ked Hetkules vyrástol, zamyslel sa nad

tým, aký si vybrat život. 1 šiel na prechádzku a roz­mýšľa: čo by mu bolo robiť a ako žiť? Šiel a zašiel daleko v poli. Zrazu vidí, idú proti nemn dve ženské. Začudoval sa Herkules, a pošiel im v ústrety i sám. Vidí: jedna ani veľká, ani malá, ani ehudá, ani tel­natá, neúhľadná, oblečená proste, ale čisto, ide rovno, ticho, neponáhľajúc sa; druhá je vysoká, uraBtená, hrdo vyobliekaná, líca má na bielo a červeno vylí-

|čené. Nepekná šla rovno a neobzerala sa Vyparáděná podskočila a postavila sa pred neho:

SBBBSBSBSBSBSBSBSBSBSBSBSBSBSl ;.^BBBBBBBBBBBBBBBBBBBBBBB1 SBSB^SBSBSBSBSBSBSBSBSBSBSBSBSBSBSBSBSSB

.Viem — hovorí — že rozniyslai o živote: aký •i vybrat život a akou cestou ÍB{. NUŽ ja som vyšla, aby si videl, že je najlepšia moja cesta. Ak pôjdeš so mnou, bude ti všetko labke* a veselé. Môžeš žit bez roboty, bez starosti, bez zármutku. Zármutku ne­stretneš, veselost na mojej ceste nikda neprestane. Z jednej veselosti budeš přechodit do druhej. Starost budeš mst len o to, vyberat: aké jedlo je lepšie, aké víno chutnejšie, aká postel mäkšia, aká zábavka ve­selšia. Zaujatia len tolko, že rozkážeš, aby sa ti vola vyplnila."

Herkulesovi pozdaly sa také reči. Aby si mohol aapamätat, spýtal sa vyparádenej ženskej, ako sa volá

„Moje ozajstné meno", odpovedala mu, „je Šža-Btie. Nenávistníci len zo zlosti volajú ma Rozkošou. To je len posmech. Moje meno je Šťastie."

Neúhladná ženská ticho stála, kým vyparáděná hovorila. Ale potom ozvala Ba i ona.

„Predovšetkým poviem ti svoje meno. Ja som Spravedlnost, — ani nemám druhého mena. Nejdem (a mámit Bvodoými sľubmi, ako táto, ale ti poviem rovno, v čom je blaho každého človeka. Uvidíš, že len so mnou najdeš blaho. Ved sám vieš, že zem len tak rodí, ak sa na nej i potrápime, spotíme. Ak chceš mat dobytok, treba sa ti starat oň, opatrovat ho; ak chceš mat dom peksý, treba kraBať kamene a dvihat ich; ak chceš, aby ta ladia mali v uete, treba ti byt pre nich osožným. Aby ta bohovia lúbili, treba ti konaí ich volu. A vôľa ich je, aby sme svojou prácou platili za prácu iných. Ja ta povediem touto cestou. A len na tejto ceste je blaho."

Ešte nedohovorila, keď vyparáděná už vyskočila: „Či vidíš, Herkules, na aká tvrdú cestu ta chce

priviesť? Sľubuje ti len robit a robit. Ci bude pri tom i radost, o tom sa ani nezmieni. Nie ti je lepšie 1st so mnots? So mnou nebude ustávania — od prvého kroka bude len sladkosť. Budeš dobre jedávať, chutne píjat, mäkko spávať. Pôjdeme spolu 1" hovorila vypa radená a chcela pojat Herkulesa za ruku.

„Počkaj", povedala neúhíadsá. „Hovoríš: sladko jest a pit. A myslíš si, že je to dobré. Ale veď ty ani jest a pit nevieš. I ješ i piješ nie na čas, nie vtedy, keď sa jest a pit žiada, ale preto, ie nemáš čo robit. Tak tebe ani najlepšie jedlá a najdrahšie vína nechutia, Sľubuješ mu spat sladko; ale ved ty ani nevieš, čo je spanie. Ty, aby si zaspala, podkladáš BÍ mäkké periny, podušky, no ani ua nich nemôžeš zasuáf, lebo líhaš neunavené. Za?pí sladko len človek, ktorý Ba t udil. Ty nemáš po čom odpočívat. Poznám ta a poznám i nešťastných, ktorých si zahubila tým, ie si ich sviedla na Iahký život. Ani nevieš, koľkí nariekajú teraz, že zmámili s tebou svoju mladosí Preto i odháňajú ta vážni India a nazýtajú ta Roz kosou a Úpadkom. Ja som neoklamala nikoho z tých, ktorí šli za mnou, Každý, kto sa ma za mladi začal pridŕžat, zmocnel duchom i telom, každý našiel na mojej ceste viac radosti, nežli horkosti, každého majú India vo vážnosti a úcte, každý spokojný gpo mína svoje prežité roky a nebojí sa smrti. Na teba repcú, mne nikto nevy týkal, že som ho okla mala: majú ma v úcte a nazývajú ma Spravedlnostou. Nuž k takému životu ta zoviem, Herkulesi"

Herkules už nerozmýšľa! a šiel za Spravedlnostou Šiel za ňou životom, a stal sa ľudom užitočným,

bohom milým a pre Beba našiel blaho. Skončil Sokrates a doložil Ariatonovi: Rozmysli BÍ i ty, 8 kým ti íst zo dvoch —

B Rozkošou a či so Spravedlnostou. Rozhodni Ba, kým máš čas, aby ri sa na starost nekajal, ako neužitočný sebe i Indom a nemilý Boha.

Spolkové zprávy. Muzeálna slovenská spoločnosť.

Clenovské príspevky poslali pt. pp.: Ján Dieška, D. Kubín, 6 k. na rok 1915. Žig­

mund Rizner, Mošovce, 6 k. na rok 1916.

Pre Základinu na plat kustosa: dr. Ľudovít Simko, Senica; 20 k.

Turčiansky Sv. Martin, 7. apríla 1916. Otto Škrovina,

námestný pokladník.

Muzeálnej slovenskej spoločnosti poslali pt.:

Dr. Miloš Vančo jedon niklový a tri železné peniaze.

V. Vraný, tajomník.

gJgjry ri 11 oo "mrazu a nepohode vzdorujúce, garanto­vané v rozličnom vyvedení majú vždy

na sklade

SGHULZ-QYské paroUhliarnc Ú%SS? v Sučanoch (Szucsány) Turč. stol.

L a o a ú a d o b r ú

uvaríte rýchlo z kocky

n dmä Kocka stačí na 8 jálok čiernej, alebo na 10 šálok bielej káry.

Káva tá je naoiaj výborná. Dostat u všetkých knpcov. V ý r o b o k K o l í n s k e j o l k o r k y .

Fellerov dobročinný, svaly a čuvy posilňujúci

^EISA-FLUID" bolesti v údoch. 12 fľašiek franko 6 korún. U Eugpna V. Fel ler, lekárnika, Stubica, Centrála č. 122 (Záhrebská sto­lica). Viac ako 100.000 poďakovacích listov a lekár­

skeho odporúčania.

Chráňte vojakov skrze, už od 2 5 rokov

osvedčené,

rsníKaramelly s 3 j e d I e m i •-•

Milliony gňíg* i c h '

Kašeľ zachrípnutie, zaSliamova-nie, k a t a r r h , boľavé hrdlo, somársky kašeľ, tiež ako ochranu proti prechladnu­tiu, preto súvermi vítané kaž­

dému vojakovi! A I A A notarial, uhodnover. U l U V lekárskych a privát­nych vysvedčení zaručujú istý

výsledok. Bonbony k jedlu chul povzbu­

dzujú a príjemne chntnajú. Paklík po 20 a 40 hal., dóza 60 hal. Dostat v drogériách

a v každej lekárni .

»

tm Ä

Knlhtladarsky účast spolok • TaroiftJMkom Sv. Martins

A x r t e i r i l s i J L „Národní© Noviny"

možno p ř e d p l a t i t i p r o s t r e d n í c t v o m P a p á n e k , K o v á č ät C o . , kníhkupectvo,

886 Milwaukee Ave., Chicago, 111. za e sa u 4 doll. 75 centov rotná, sobotňajšie I doll. 25 centov ročná.

2 5 » • b a a H I m

«dporúéa obecenstva tvtda

elektrický

veŕacteaéhe e d é m e e na

zariadenú

KNÍHTLAČIAREŇ. Akékoľvek k n l h t l a é i a n k e práce, menovite: navštívenky, snúbenky, peivánky, obálky, úéty, plakáty, •nútoéné oznamy, listové papiere, obežníky, tabelly, cenniky, diela, účastiny atď. atd. vyhotoví vkusne

a sa mierne eeay.

Odporúčame nášmu obecenstvu

I 1 =Sobrané Spisy i Martina Kukučina.

Vychádzajú vo sväzkoch 15—30-birkovÝch.

'. -mrymJLy* S v & Z O k l> S podobizňou spisovatelovou.

260 strán 8» K za­viazaný vo vkusnej plátenej väzbe „ 8-20

O b s a h : Z teplého hniezda. — Neprebudený.— Tichá voda. — Keď báčik i Ghochoľova umre. — Slepá kura a zrno.

S v ä z O k I I . 264 strany 8°, broáirovaný . . . za­viazaný B 8*20

Obsah: Dedinský román. — Mišo. — ZakáSa — darmo je. — Rokrát i— Na podkonickom bále. — Tiene i svetlo, -r- Sviatočné dumy.

S v ä z O k I I I . 240 strán 8', broáirovaný . . „ 2 — viazaný „ 8-20

Obsah: So stupňa na stupeň. — Dies irae. — Na svitaní. — Rysavá jalovica.

S v ä z O k I V . DOM V STRANÍ. Diel I., bro­áirovaný „ 2*— viazaný „ 8-80

S v ä z O k V . DOM V STRANL Diel II., bro­áirovaný „ 2 — viazaný ' . . . , 8-20

Keď sa peniaze pošlú vopred, treba přiložit na po­štové porto jedného svásku 20 halierov. Jednotlivé svásky na dobierku neodporúčame, lebo je pošt. porto drahšie. Pri 3—4 alebo viacerých statkoch odporúčame objednat knihy na dobierhu.

Zvláštnosťou Kukučínovho umenia je, ie s dnáe každého človeka vynesie niečo milého, pre čitateľa zaujímavého. O velkom jeho diele, Bonu v stráni, i najnováie kri­tika hovorila: „Zaujímavosť diela je nie v príbehoch, ale v Indoch samých: v bohatstve vnútorného obsahu. Co by s ktorej stránky vzal svojho človek. , Kukučín vyvedie z neho nit čo pozoruhodného, za ujím* vého, pú­tavého. Ľudská duia je hlboká, a ked P a j A on do­tkne, ona vyjaví všetky svoje tajnosti, f ilor jfiu života, humánne názory, teplotu cito, vieru, krusta: stvo, ideály — v knihe tejto máte váetko. Pritom vo víetkom miera — vlastnost umeleckej nátury- A okrem ved svätých a bôlu váetko ožiarené humorom."

Kto zaujíma sa za slovenský tuá, ta jtho obyčaje, ducha a celý život, nemôže byt bet Sobremých Spisov Martina Kukučina.

Následkom zdraženia materiálov počítame teraz každú väzbu o 40 halierov viac,

ako je hore u d a n á n o r m á l n a cena.

Odporúčané spisy dostat v k a ž d o m k n í h k u p e c t v e i u nakladatela:

KnMaciarskebo uč. spolku v Turčianskom Sv. Martine

(Turóczszentmárton).

Pre každého potrebnou k n i h o u Je

Napísal dr. VaVFO SľObár. Formát 8°, strán 369, s 86 rozličnými vyobrazeniami. Dielo vydalo dolupod-pisané nakladateľstvo. Cena broš. vý­tisku K 3 60, viaž. K 4*50, poštou o 2 0 hal., rekommandovane o 4 5 hal. viac. Dr. Vavro Šrobár aobral v tsjto knihe so zreteľom na naše slovenské pomery ?setko, čo treba vediet každému z nás ?n zdravotníctva. Knib'i táto poučuje, ako treba iit, aby m človek svoje zdravie vo všet­kých neprajných okolnostiach neporušené zachoval. O B S A H : Předmluva. I. O rzdueha. II. Odev a šatstvo. III. O vode. IV. O pôde. V. O výžive a pokrmoch. VI. Príbytok. VII. O osvetľovaní. VIII Pochovávanie mŕtvych. IX. Deti a škola. X. O práci. XI. O nákazlivých chorobách. XII. O pohlavnej do­spelosti a o pohlavných nemociach. XIII. Prvá pomoc pri úrazoch. XIV. Stavy bezvedomia. XV O otravách.

Následkom zdraženia materiálov počítame teraz každú väzbu o 40 halierov viac,

ako je h o r e n d a n á normálna cena.

— Objednávky vybavuje: —

KníMlačiarsky účast, spolok v T u r č i a n s k o m Sv. Martine.

B. t O "V r «3 <1 e i a l e j e a s o d p o v e d n

Zodpovedný redaktor: S v a t o s i r H w b a a . Majitel a vydavatel: Oonsortiaia W&rék Ka&raft a Tlatoa s nákladom Kníhtlačiarakebo úč>ftiiárakeho spolku • Taréieaskom Sv. Martins.

Spol.