SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

2119738NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

LOKALIZAČNÉ A REALIZAČNÉ PREDPOKLADY

PRE ROZVOJ CESTOVNÉHO RUCHU VO VYBRANOM

REGIÓNE

2010 Andrea Učňová, Bc

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

LOKALIZAČNÉ A REALIZAČNÉ PREDPOKLADY

PRE ROZVOJ CESTOVNÉHO RUCHU VO VYBRANOM

REGIÓNE Diplomová práca

Študijný program:Manažment rozvoja vidieckej krajiny

a vidieckeho turizmu

Študijný odbor: 3.3.5. Verejná správa a regionálny rozvoj

Školiace pracovisko: Katedra regionálneho rozvoja

Školiteľ: Mária Fáziková, doc., Ing., Csc.

Konzultant: Janka Beresecká, Ing.

Nitra 2010 Andrea Učňová, Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Andrea Učňová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Lokalizačné a realizačné predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu vo vybranom

regióne“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Nitre , 30. apríla 2010

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Janke Bereseckej za pomoc,

odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

Abstrakt

Zameranie a základná vecná štruktúra predkladanej diplomovej práce bola

orientovaná na vyhodnotenie lokalizačných a realizačných predpokladov pre rozvoj

cestovného ruchu v meste Nitra a v Nitrianskom samosprávnom kraji. Z hlavného cieľa

vyplynuli nasledovné parciálne ciele: hodnotenie lokalizačných a realizačných

predpokladov pre rozvoj cestovného ruchu v meste Nitra a v Nitrianskom

samosprávnom kraji a ich následná komparácia, hodnotenie územia z pohľadu účastníka

cestovného ruchu, návrhy na ďalší rozvoj cestovného ruchu v meste Nitra

a v Nitrianskom samosprávnom kraji. V hlavnej textovej časti je venovaná pozornosť

objasňovaniu pojmov súvisiacich s cestovným ruchom, definovaniu pojmov objekt

a subjekt, trh CR a bol charakterizovaný región. V praktickej časti sú analyzované

lokalizačné predpoklady rozvoja cestovného ruchu ako charakteristika územia, prírodné

podmienky, kultúrne pamiatky a organizované podujatia. Z realizačných predpokladov

sú hodnotené ubytovacie a stravovacie zariadenia, cestovné kancelárie, dopravná

dostupnosť a zariadenia zamerané na šport a kultúru. Prácou bolo zistené, že územie

mesta Nitry a NSK majú množstvo predpokladov (prírodných, kultúrno-historických

a pod.), ktoré ich predurčujú k tomu, aby sa stali modernými strediskami cestovného

ruchu. K tomu je však potrebná dôkladná marketingová stratégia rozvoja cestovného

ruchu.

Kľúčové slová: cestovný ruch, lokalizačné a realizačné predpoklady, mesto Nitra,

Nitriansky samosprávny kraj

Abstract

Ziel der Diplomarbeit war die Bewertung von Lokalisierungs- und

Realisierungsvoraussetzungen für die Entwicklung des Tourusmus in der Stadt Nitra

und im Selbstverwaltungskreis Nitra. Aus dem Hauptziel ergaben sich folgende

Teilziele: Bewertung von Lokalisierungs- und Realisierungsvoraussetzungen für die

Entwicklung des Tourismus in der Stadt Nitra und im Selbstverwaltungskreis Nitra und

ihre anschliessende Komparation, Bewertung des Gebiets aus der Sicht eines

Tourismusteilnehmers, Vorschläge für weitere Entwicklung des Tourismus in der Stadt

Nitra und im Selbstverwaltungskreis Nitra. Im Hauptteil des Textes geht es um die

Erläuterung der mit dem Tourismus zusammenhängenden Begriffe, die Definition der

Begriffe Objekt und Subjekt, Markt und Anbebot der Reisebüros sowie um die

Beschreibung der Region. Im praktischen Teil wurden die

Lokalisierungsvoraussetzungen für die Entwicklung des Tourismus, wie

Gebietsbeschreibung, Naturgegebenheiten, Kulturdenkmäler und organisierte

Veranstaltungen analysiert. Unter den Realisierungsvoraussetzungen wurden die

Unterkunfts- und Verpflegungseinrichtungen, Reisebüros, Verkehrserreichbarkeit und

die Sport- und Kultureinrichtungen beurteilt. In der Diplomarbeit wurde festgestellt,

dass das Gebiet der Stadt Nitra und des Selbstverwaltungskreises Nitra über eine

Vielzahl an Voraussetzungen (Naturgegebenheiten, kulturelle und historische

Bedingungen u.ä.) verfügen, dank welchen die Region prädestiniert ist, ein modernes

touristisches Zentrum zu werden. Dies bedarf jedoch der Erarbeitung einer exaktne

Marketingstrategie der Tourismusentwicklung.

Schlüsselworte: Tourismus, Lokalisierungs- und Realisierungsvoraussetzungen, Stadt

Nitra, Selbstverwaltungskreis Nitra

Obsah

Obsah................................................................................................................................6

Zoznam skratiek a značiek.............................................................................................8

Úvod..................................................................................................................................9

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky................................................11

1.1 Definícia cestovného ruchu..................................................................................11

1.2 Historický vývoj cestovného ruchu......................................................................13

1.3 Druhy cestovného ruchu......................................................................................14

1.4 Formy cestovného ruchu......................................................................................16

1.5 Subjekt cestovného ruchu....................................................................................17

1.6 Objekt cestovného ruchu......................................................................................18

1.7 Trh cestovného ruchu...........................................................................................20

1.8 Lokalizačné predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu.......................................21

1.9 Realizačné predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu.........................................22

1.10 Región cestovného ruchu.....................................................................................24

2 Cieľ práce.................................................................................................................27

3 Metodika práce a metódy skúmania......................................................................28

3.1 Použitý materiál...................................................................................................28

3.2 Metódy práce........................................................................................................29

4 Výsledky práce.........................................................................................................31

4.1 Všeobecná charakteristika mesta Nitry................................................................31

4.2 Hodnotenie primárnej ponuky cestovného ruchu v meste Nitra.........................31

4.2.1 Prírodné podmienky.....................................................................................31

4.2.2 Kultúrno-historické podmienky....................................................................34

4.2.3 Organizované podujatia................................................................................35

4.3 Hodnotenie sekundárnej ponuky cestovného ruchu v meste Nitra......................39

4.3.1 Supraštruktúra cestovného ruchu..................................................................39

4.3.2 Infraštruktúra cestovného ruchu...................................................................46

4.3.3 Všeobecná infraštruktúra cestovného ruchu.................................................50

4.4 Hodnotenie lokalizačných a realizačných predpokladov v meste Nitra

návštevníkmi.............................................................................................................59

4.5 SWOT analýza.....................................................................................................64

4.6 Všeobecná charakteristika Nitrianskeho samosprávneho kraja...........................66

4.7 Hodnotenie primárnej ponuky cestovného ruchu v Nitrianskom

samosprávnom kraji..................................................................................................67

4.7.1 Prírodné podmienky.....................................................................................67

4.7.2 Kultúrno – historické podmienky.................................................................68

4.7.3 Organizované podujatia................................................................................69

4.8 Hodnotenie sekundárnej ponuky cestovného ruchu v Nitrianskom

samosprávnom kraji..................................................................................................70

4.8.1 Supraštruktúra cestovného ruchu..................................................................70

4.8.2 Infraštruktúra cestovného ruchu...................................................................72

4.8.3 Všeobecná infraštruktúra cestovného ruchu.................................................76

4.9 Hodnotenie lokalizačných a realizačných predpokladov v Nitrianskom

samosprávnom kraji návštevníkmi...........................................................................80

4.10 SWOT analýza Nitrianského samosprávneho kraja............................................85

4.11 Komparácia lokalizačných a realizačných predpokladov mesta Nitra

a Nitrianskeho samosprávneho kraja........................................................................87

5 Návrh na využitie výsledkov...................................................................................92

Záver...............................................................................................................................94

Zoznam použitej literatúry...........................................................................................96

Prílohy............................................................................................................................99

Zoznam skratiek a značiek

AICES Asociácia informačných centier Slovenska

AZCR Aktívny zahraničný cestovný ruch

CR Cestovný ruch

HDP Hrubý domáci produkt

NSK Nitriansky samosprávny kraj

SR Slovenská republika

SWOT Strenghts Weaknesses Opportunities Theats

TIK Turistická informačná kancelária

WTO Svetová organizácia cestovného ruchu

WTTC Svetová rada cestovného ruchu

9

Úvod

Cestovný ruch predstavuje odvetvie, ktoré má prierezový charakter a na jeho

realizácii sa priamo podieľa celý rad ďalších odvetví (doprava, kultúra, stavebníctvo,

zdravotníctvo, priemyselné odvetvia, poľnohospodárstvo,...). Je to odvetvie sektoru

služieb, ktoré v ekonomikách vyspelých krajín už predstavujú výrazne nadpolovičný až

dvojtretinový podiel. Aj v rámci služieb, ktoré ako celok vykazujú vysokú dynamiku, sa

radí cestovný ruch k tým rýchle rastúcim. Prognózy Svetovej organizácie cestovného

ruchu (WTO), Svetovej rady cestovného ruchu (WTTC), odborných inštitúcií i expertov

sa vzácne zhodujú na jeho ďalšom dynamickom raste v celosvetovom rozsahu.

Priemerný medziročný rast cestovného ruchu vo svetovom meradle sa prognózuje

tempom 2,5 - 2,8%. Je to v súlade s rastom voľného času, dôchodkov, rozvojom

dopravy, rastom vzdelanostnej úrovne i zmenami životného štýlu.

Domáci cestovný ruch je významnou súčasťou spotreby obyvateľstva, ako aj

formou jeho regenerácie a upevňovania zdravia. Súčasne rozširuje aj všeobecnú

vzdelanosť, výmenu skúseností a rozhľadenosť, umožňuje sociálne kontakty a má vplyv

na úroveň spokojnosti občanov.

Cestovný ruch je jav veľmi citlivý na imidž krajiny a sám ho napomáha veľmi

účinne, nenásilne a efektívne vytvárať.

Napriek tomu, že časť cestovného ruchu sa realizuje na území chránenom

v citlivom prírodnom prostredí, jeho vplyv na prírodné prostredie je výrazne menej

zaťažujúci ako vplyv priemyselných odvetví. Naopak má silný záujem na zachovaní

nenarušeného životného prostredia a pôvodných hodnôt krajiny - prírodných aj

vytvorených.

Slovensko by sa svojím prírodným, ale aj kultúrnym bohatstvom mohlo stať, čo sa

týka návštevnosti jednou z popredných krajín Európy v cestovnom ruchu. Napriek

tomu, že Slovensko má mnoho prírodných krás, služby viažuce sa k cestovnému ruchu

vo všeobecnosti nie sú na požadovanej úrovni, čo pomerne náročnému turistovi

neposkytuje dostatočný komfort za primeranú cenu. V tomto je zakotvený jeden

z hlavných problémov turistického ruchu na Slovensku, i keď tých problémov je

omnoho viac.

V Nitrianskom samosprávnom kraji sa v súčasnom období do popredia dostávajú

najmä individuálne formy cestovného ruchu, orientované na tiché a pokojné miesta, kde

10

si rekreant môže nielen oddýchnuť, regenerovať svoje sily, ale má i priamy kontakt

s prírodou resp. s vidieckym prostredím, môže sa oboznamovať s množstvom

zaujímavých kultúrno-historických pamiatok.

Súčasťou Nitrianskeho samosprávneho kraja je aj mesto Nitra, ktoré je jeho

správnym centrom. Dnes je Nitra centrom hospodárstva, kultúry, cirkvi a športu. Vďaka

výstavisku Agrokomplex je aj medzinárodným výstavným centrom. Nitra je aj mestom

mladých, sú tu dve univerzity: Univerzita Konštantína Filozofa a Slovenská

poľnohospodárska univerzita.

Za najdôležitejšie podmienky rozvoja cestovného ruchu možno považovať

predovšetkým zaistenie kvalitných služieb, najmä v stravovaní, ubytovaní, doprave,

doplnkových služieb, poskytovaní informácií a zabezpečenie bezpečnosti návštevníkov

a turistov.

11

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Definícia cestovného ruchu

Gučík (1987) uvádza, že cestovný ruch predstavuje sociálno-ekonomický systém.

Jeho štruktúra je tvorená dvomi podsystémami: subjektom cestovného ruchu a objektom

cestovného ruchu, ktoré sú vo vzájomnej interakcii. Objekt cestovného ruchu je

nositeľom ponuky a subjekt je nositeľom dopytu.

Kaspar (1995) charakterizuje cestovný ruch ako súbor činností spojených

s cestovaním a s pobytom mimo miesta trvalého bydliska, zvyčajne vo voľnom čase za

účelom zotavenia, kúpeľnej liečby, poznávania, kultúrneho a športového vyžitia

a služobných ciest. Miesto pobytu však nie je miestom trvalého bývania ani miestom

zamestnania.

Collin (1994) vysvetľuje, že cestovný ruch je aktivita, voľný čas je pojem časový

a ubytovanie a stravovanie sa týka zabezpečovania služieb.

Novacká (2001) definuje cestovný ruch ako odvetvie, ktorého hospodárska

činnosť sa zakladá na premiestňovaní spotrebiteľov, aj kúpnych fondov do prostredia

mimo bydliska, pričom dochádza k intenzívnemu využívaniu prostredia, jeho

duševných a fyzických síl, hry, šport, zábava, poznávania a cestovanie vo voľnom čase.

Mill (1992) definuje cestovný ruch ako aktivity, ktoré súvisia s cestovaním ľudí.

Podľa Kunešovej - Nedvědovej (1992) je cestovný ruch spôsob uspokojovania

potrieb ľudí v oblasti rekreácie, turistiky, kúpeľnej liečby a kultúry pokiaľ k tomu

dochádza mimo bežného prostredia vo voľnom čase obyvateľstva. Je to

premiestňovanie osôb z miesta trvalého bydliska do miesta cestovného ruchu a čerpania

služieb spojených v tomto mieste za iným účelom než zárobkovým.

Podľa Kopša (1985) sa cestovným ruchom rozumie súbor činností zameraných na

uspokojovanie potrieb súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého

bydliska a zvyčajne vo voľnom čase za účelom odpočinku, poznávania, rozptýlenia

a zábavy, kultúrneho a športového vyžitia, zdravia, služobných ciest a získania

komplexného zážitku.

Lopušný (2001) definuje cestovný ruch ako zložitý sociálno-ekonomický

a priestorový jav, ktorého hlavným cieľom je uspokojovať potreby reprodukcie

fyzických a duševných síl človeka a rozvíjať jeho osobnosť.

12

Novacká - Kulčáková (1996) tvrdia, že cestovný ruch tvorí súbor aktivít v určitom

prostredí, ktoré uspokojujú potreby ľudí súvisiace s cestovaním mimo ich trvalého

bydliska, bez rozdielu, či dôvodom tohto cestovania je oddych alebo nepravidelná

povinnosť (služobná cesta). Všeobecná podstata cestovného ruchu spočíva v dočasnej

zmene pobytu účastníka cestovného ruchu v inom konkrétnom prostredí, často vo

voľnom čase, za účelom oddychu, rozvoja poznania alebo kontaktu s ľuďmi.

Orieška (1998) definuje cestovný ruch ako formu uspokojovania potrieb

rekreácie, kultúry, poznávania a spoločenského kontaktu, realizuje sa obyčajne vo

voľnom čase a mimo miesta trvalého bydliska.

Patúš (1996) konštatuje, že cestovný ruch je súbor činností zameraných na

uspokojenie potrieb súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého

bydliska s cieľom zotavenia sa, kúpeľnej liečby, poznávania, kultúrneho a športového

vyžitia a služobných ciest.

Torkildsen (1999) uvádza, že mnohí ľudia nepovažujú cestovný ruch za

samostatné odvetvie ale za činnosť, ktorá je výsledkom služieb iných odvetví, ako sú

ubytovanie, stravovanie a doprava.

Štruktúru služieb cestovného ruchu považuje Sniščák (1997) za heterogénnu,

ktorá uspokojuje dve skupiny potrieb účastníkov. Ide jednak o primárne – cieľové

potreby (potreba poznávania kultúrnych a historických pamätihodností, spoločenskej

komunikácie), jednak potreby sekundárne – realizačné, ktoré podmieňujú efektívne

uspokojovanie cieľových potrieb (napríklad potreba prepraviť sa do rekreačného

priestoru).

Habán - Otepka (2004) vysvetľuje, že na rozvoj cestovného ruchu pôsobia aj

vonkajšie faktory, ktoré priamo nesúvisia s cestovných ruchom, ale do značnej miery

ovplyvňujú dopyt po cestovnom ruchu. Tieto faktory je možné rozdeliť do

nasledovných oblastí:

demografické a sociálne

ekonomické

politické a právne

faktory technické

S cieľom zjednotiť definíciu cestovného ruchu najmä z hľadiska vykazovania

údajov o ňom organizovala Svetová organizácia cestovného ruchu (WTO) v roku 1991

13

v Ottawe medzinárodnú konferenciu venovanú štatistike cestovného ruchu. Z hľadiska

štatistiky sa cestovným ruchom (tourism) rozumie činnosť osoby, ktorá cestuje na

prechodnú dobu do miesta mimo jej bežného životného prostredia, pričom hlavný účel

cesty je iný ako vykonávanie zárobkovej činnosti v navštívenom mieste (WTO, 1991).

1.2 Historický vývoj cestovného ruchu

Ako odvetvie spoločenskej činnosti sa začal cestovný ruch formovať koncom 19.

a začiatkom 20. storočia. Podmienkou vzniku cestovania od najstarších čias bola

existencia cestnej siete, využívanie splavných vodných tokov riek na prepravu a taktiež

mora (Hladká, 1997).

Cestovanie v Európe sa rozvinulo so vznikom obchodných Jantárových ciest,

ktorých hlavné trasy spájali severné časti kontinentu s južnými. Aj územím Slovenska

prechádzalo niekoľko dôležitých obchodných ciest. Medzi najstaršie patrí jedna

z Jantárovej cesty, ktorá viedla z východného Pruska cez Poľsko na Moravu až

k Dunaju (Jarábková, 2007).

Podľa Vystoupila (2005) boli najvýznamnejšie motívy cestovania v minulosti:

obchodné dôvody, náboženské, kultúrne, objavné, zdravotné, športovo-rekreačné,

politické a vojenské.

Podľa Tormana (2007) sa rozvoj cestovného ruchu viaže na splnenie viacerých

podmienok, predovšetkým všeobecný rozvoj výrobných síl, existenciu ubytovacích

a stravovacích zariadení, vznik cestovných kancelárií, turistických spolkov, zavedenie

sprievodcovských služieb a pod.

Podľa Kaspara (1995) ďalšou podmienkou vzniku cestovného ruchu bol rozvoj

dopravy. V 18. storočí sa podstatne skvalitnila a zrýchlila doprava nielen na európskom

kontinente. Príčinou bolo objavenie parného stroja a jeho aplikácia v lodnej

a železničnej doprave. Rozvoj dopravy umožnil cestovať širokej verejnosti, znamenal

zavedenie pravidelných liniek, ktoré zabezpečovali lodnú dopravu medzi kontinentámi.

Podľa Orieška (1998) významnú podporu cestovného ruchu znamenalo zavedenie

sprostredkovateľských služieb prostredníctvom cestovných kancelárií. Za skutočného

priekopníka v oblasti služieb cestovných kancelárií sa považuje Thomas Cook, ktorý

v roku 1865 založil prvú cestovnú kanceláriu v Londýne a zorganizoval prvý hromadný

zájazd na trati z Rugby do Derby. Jeho hlavný prínos spočíval v zavedení nových

14

služieb: úverového listu (voucher), rooming listu a zmluvnej prepravy, ktoré sa

poskytujú v cestovnom ruchu doposiaľ.

1.3 Druhy cestovného ruchu

V každodennej praxi sa stretávame s rozličnými druhmi a formami cestovného

ruchu. Ak za základ posudzovania cestovného ruchu vezmeme motiváciu jeho

účastníkov, t.j. účel, pre ktorý cestujú a pobývajú prechodne na cudzom mieste, potom

hovoríme o druhoch cestovného ruchu. Ak za základ posudzovania cestovného ruchu

vezmeme rozličné príčiny, ktoré ho ovplyvňujú, a dôsledky, ktoré prináša, hovoríme

o formách cestovného ruchu (Sniščák, Gončárová, 2002).

Gučík (2001) rozlišuje CR podľa miesta realizácie a vzťahu k platobnej bilancii

na:

domáci cestovný ruch – je realizovaný pre domáceho účastníka cestovného

ruchu na území vlastného štátu.

zahraničný aktívny cestovný ruch – je realizovaný pre zahraničných účastníkov

na území nášho štátu. Z aspektu platobnej bilancie štátu predstavuje aktívum.

zahraničný pasívny cestovný ruch – je organizovaný za účelom vycestovania

našich občanov do iného štátu. Z hľadiska platobnej bilancie predstavuje

pasívum.

Alejziak (2007) pri vymedzovaní druhov cestovného ruchu súbor znakov delí na

základe motívov, ktoré vedú obyvateľstvo k účasti na ňom. Praktický význam tejto

klasifikácie spočíva v tom, že umožňuje rozdeliť účastníkov cestovného ruchu podľa

ich prevažujúcich záujmov. Na základe nich možno určiť hlavné aktivity účastníkov (čo

budú robiť) a podľa toho odhadnúť aj osobitnosti ich nárokov (čo budú potrebovať).

Kolektív (1999) uvádza ako základné druhy cestovného ruchu:

rekreačný cestovný ruch

kultúrny cestovný ruch

spoločensky orientovaný cestovný ruch

športový cestovný ruch

profesionálne orientovaný cestovný ruch

mestský cestovný ruch

vidiecky cestovný ruch

15

Rekreačný cestovný ruch podľa Kaspara (1995) má najbohatšiu vnútornú

štruktúru. Jeho účastníci prejavujú záujem o aktivity orientované na regeneráciu

fyzických i psychických síl človeka. Jeho podstata je daná rozličnými aktivitami, ako sú

prechádzky, športové činnosti, poznávanie prírody a pamiatok. V rámci neho možno

rozlišovať tri významné poddruhy:

turistický cestovný ruch

odpočinkový cestovný ruch

liečebný cestovný ruch

Sládek (2000) uvádza, že hlavným motívom účasti na kultúrnom cestovnom

ruchu je rozšírenie fondu kultúrnych a duchovných informácii. Jeho účastníci počas

jednej cesty zväčša navštívia viaceré strediská (mestá, pamiatky a iné). Podľa

charakteru záujmov možno rozlišovať tri poddruhy:

vzdelávací cestovný ruch – sa zameriava na poznávanie iných kultúr

prostredníctvom zbierok sústredených v špeciálnych inštitúciách (galérie, múzeá

a pod.),

alternatívny cestovný ruch – prostredníctvom neho možno spoznávať život

iných ľudí v ich domácom prostredí,

religiózny cestovný ruch – umožňuje jeho účastníkom uspokojiť záujmy

súvisiace s ich náboženským vyznaním (púte a pod.).

Hlavným motívom spoločensky orientovaného cestovného ruchu je návšteva

príbuzných alebo krajiny predkov, pričom sa zachovali silné väzby a vzťahy sa

prenášajú aj na dve - tri generácie (napr. takého motívy privádzajú ročne do Európy

niekoľko miliónov obyvateľov USA), (Kaspar, 1995).

Športový cestovný ruch umožňuje stále väčšiemu počtu fanúšikov rôznych

športov navštíviť významné športové podujatia, predstavuje pobyt vo vhodnom

prírodnom prostredí. Zväčša má krátkodobý charakter (letné a zimné olympijské hry,

majstrovstvá sveta), (Mariot, 1983).

Účasť na profesionálne orientovanom cestovnom ruchu určujú aktivity spojené

s vykonávaním služobných (pracovných) povinností (návštevy riadiacich inštitúcií

rôzneho stupňa, výstav, kongresov, konferencií, rokovania s obchodnými partnermi,

diplomatické rokovania a pod.). Jeho účastníci uprednostňujú vysoký štandard služieb

16

a patria ku klientom s najvyššími priemernými výdavkami na cestovný ruch

(Sniščák, 1997).

Mestský cestovný ruch predstavuje formu návštevy a pobytu návštevníkov

v meste, ktorého hlavným cieľom je zážitok. Môže byť motivovaný pracovne

(obchodný, kongresový) alebo turistický (kultúrny, vzdelávací, nákupný), (Foret,

Foretová, 2001).

Vidiecky cestovný ruch zahŕňa súbor činností spojených s cestovaním a pobytom

ľudí vo vidieckom prostredí. Zvyčajne ide o činnosti spojené s návratom k prírode,

s možnosťou ubytovania vo vidieckych domoch a rôznych ubytovacích zariadeniach na

vidieku. Súčasťou vidieckeho cestovného ruchu je aj agroturistika (Haban, Otepka,

2004).

1.4 Formy cestovného ruchu

Pri vymedzovaní foriem cestovného ruchu sa súbor jeho znakov delí na základe

rôznych kvalitatívnych charakteristík, napr. časové rozloženie návštevnosti v priebehu

kalendárneho roka, dĺžka pobytu, spôsob cestovania, územný pôvod účastníkov. Takáto

klasifikácia pomáha pracovníkom rôznych vedných odborov podrobnejšie sledovať jeho

vývoj, intenzitu a štruktúru. Súčasne však umožňuje zamestnancom cestovných

kancelárií, hotelov, reštaurácií a množstva iných turistických zariadení orientovať svoju

prácu tak, aby bola čo najefektívnejšia a aby čo najlepšie uspokojila záujmy účastníkov

(Gučík, 2006).

Podľa Sniščáka a Gončarovej (2002) formy cestovného ruchu vystihujú vlastnú

podstatu cestovného ruchu, spôsob jeho realizácie, požiadavky účastníkov

i organizátorov pri zabezpečení služieb a uspokojovaní potrieb. Formy cestovného

ruchu umožňujú bližšie určiť podstatu cestovného ruchu z hľadiska ich účastníka, jeho

potrieb a očakávaní, čo dovoľuje lepšie pripraviť produkt a ponúknuť ho na trhu pre

cieľovú skupinu účastníkov cestovného ruchu.

Foret a Foretová (2001) uvádzajú, že formy CR zohľadňujú klasifikáciu

cestovného ruchu na základe rôznych kvalitatívnych charakteristík. Vyjadrujú

pôsobenie vonkajších faktorov a vplyvov. Rôzne formy cestovného ruchu sa odvíjajú od

rôznych triediacich kritérií resp. hľadísk.

17

Kaspar (1995) rozlišuje formy cestovného ruchu s ohľadom na pôvod, počet, vek

účastníkov cestovného ruchu, dĺžku pobytu, ročné obdobie, spôsob financovania,

použitý dopravný prostriedok, vplyv na platobnú bilanciu, spôsob financovania, spôsob

cestovania a sociologický obsah.

Podľa Krogmanna (2005) formy cestovného ruchu vychádzajú zo zamerania

cestovného ruchu na uspokojovanie určitých konkrétnych potrieb účastníkov. Jednotlivé

formy cestovného ruchu zvyčajne kladú zvláštne požiadavky na spôsob realizácie

a zabezpečenie služieb - na ich rozsah a kvalitu.

Budai (2006) uvádza ako novú progresívnu, environmentálnu formu cestovného

ruchu ekoturizmus. Ekoturizmus je súčasťou trvalo-udržateľného cestovného ruchu,

ktorý uspokojuje potreby z aspektu ochrany životného prostredia vo vzťahu

k účastníkom cestovného ruchu na jednej strane a hostiteľským regiónom na strane

druhej. Ekoturizmus je možné orientovať do prírodného prostredia pod podmienkou, že

nevytvorí negatívne vplyvy ani žiadne negatívne dôsledky na toto prostredie.

Novácka (2001) chápe ekoturizmus ako zodpovedné cestovanie a návštevu

prírodných oblastí, kde je životné prostredie chránené a väčšina aktivít pôsobí na

podporu a udržanie kvality života miestneho obyvateľstva. Ekoturizmus sa stane

reálnou ponukou až vtedy, ak je orientovaný na pochopenie vzťahu človeka a životného

prostredia.

Kolektív (1995) uvádza, že formy cestovného ruchu umožňujú bližšie určiť

podstatu cestovného ruchu z hľadiska potrieb a cieľov návštevníkov. To dovoľuje lepšie

pripraviť produkt a ponúkať ho na trhu pre cieľové skupiny návštevníkov. Foriem

cestovného ruchu je veľa a rozlišujeme ich z rôznych hľadísk.

1.5 Subjekt cestovného ruchu

Podľa Sládeka (2000) subjekt cestovného ruchu je označenie pre návštevníka,

ktorého často nazývame aj ako turista, výletník a pod. Tieto pojmy nie sú vždy

ekvivalentné. Subjekt (návštevník) cestovného ruchu je každý, kto uspokojuje svoje

potreby počas cestovania a pobytu mimo miesta trvalého bydliska spotrebou statkov

cestovného ruchu. Toto je definovanie subjektu cestovného ruchu z ekonomického

hľadiska.

18

Mill (1992) uvádza, že v cestovnom ruchu je dôležité rozlíšiť cestujúcich–

návštevníkov, ku ktorým zaraďujeme stálych obyvateľov, turistov a výletníkov. Stály

obyvateľ (resident) v domácom cestovnom ruchu je osoba, ktorá žije aspoň šesť po sebe

nasledujúcich mesiacov v istom mieste pred príchodom do iného miesta na kratšiu dobu

ako šesť mesiacov. V zahraničnom cestovnom ruchu je to osoba, ktorá žije aspoň jeden

rok pred príchodom do inej krajiny na kratšiu dobu ako jeden rok. Turista (tourist)

v domácom cestovnom ruchu je návštevník trvale usadený v krajine, ktorý cestuje na

dobu – minimálne jedno prenocovanie, ale nie dlhšiu dobu ako šesť mesiacov.

V zahraničnom cestovnom ruchu je to návštevník, ktorý cestuje do inej krajiny na

dobu – aspoň jedno prenocovanie, ale nie dlhšie ako jeden rok. Výletník (excursionist,

same-day visitor) je návštevník, ktorý cestuje na kratšiu dobu ako 24 hodín bez toho,

aby prenocoval v navštívenom mieste.

Podľa Jarábkovej (2007) subjekt cestovného ruchu vystupuje ako nositeľ dopytu

resp. spotrebiteľ produktu cestovného ruchu a je ním v širšom slova zmysle účastník

cestovného ruchu.

Subjekt cestovného ruchu podľa Oriešku (1998) je podsystém cestovného ruchu

alebo návštevník (turista, výletník), ktorý uspokojuje svoje potreby počas cestovania

a pobytu mimo miesta trvalého bydliska spotrebou statkov cestovného ruchu.

Kopšo a Gučík (1992) za subjekt cestovného ruchu označuje návštevníka, ktorým

je každý, kto uspokojuje svoje potreby počas cestovania a pobytu mimo miesta trvalého

bydliska spotrebou statkov cestovného ruchu. V praxi návštevníka často nazývame aj

ako turista. Turista je návštevník, ktorý cestuje po vlastnej krajine alebo zahraničí

a uskutoční pritom aspoň jedno prenocovanie. Z hľadiska dĺžky pobytu sa pritom

rozlišuje:

turista na dovolenke – dovolenkár, ktorý pobudne na danom mieste viac ako

určený počet nocí alebo dní,

krátkodobo pobývajúci turista, ktorý cestuje na dobu neprekračujúcu určený

počet nocí alebo dní, ale zahŕňa pobyt aspoň s jedným prenocovaním.

1.6 Objekt cestovného ruchu

Objekt cestovného ruchu je nositeľom ponuky produktu, ktorý je predmetom

spotreby a tvorí ho cieľové miesto, podniky a inštitúcie cestovného ruchu. Všetci, ktorí

19

sa podieľajú na uspokojovaní potrieb návštevníkov, sú povinní pritom spolupracovať

(Slámová, 1999).

Podľa Jarábkovej (2007) objekt cestovného ruchu reprezentuje ponukovú stranu

na trhu cestovného ruchu a tvorí ho súbor voľných statkov, tovarov a služieb, ktoré

požaduje a spotrebúva účastník cestovného ruchu. Nositeľom ponuky v cestovnom

ruchu sú cieľové miesto, podniky cestovného ruchu a organizácie cestovného ruchu.

Ponuka s dopytom sa konfrontujú na trhu cestovného ruchu a ich správanie ovplyvňuje

vonkajšie prostredie. Uvedené prostredie pozostáva z viacerých zložiek a to

predovšetkým z ekonomického prostredia, sociálneho, politického, technicko-

technologického a ekologického prostredia.

Podľa Oriešku (1998) objektom cestovného ruchu sú cieľové miesta, kde vyvíjajú

činnosť podniky a inštitúcie cestovného ruchu, ktoré produkujú statky cestovného ruchu

ako predmet ponuky na uspokojovanie dopytu návštevníkov.

Gučík (2001) definuje objekt cestovného ruchu ako podsystém cestovného ruchu,

všetko, čo sa môže stať cieľom zmeny miesta pobytu (príroda, kultúra, hospodárstvo

a spoločnosť).

Mišúnová (2006) objektom cestovného ruchu je všetko, čo sa môže stať cieľom

cestovania a zmeny miesta pobytu, napr. príroda, kultúra, hospodárstvo a spoločnosť.

Návštevník cestuje do miesta svojho prechodného pobytu – cieľového miesta, kde

vyvíjajú činnosť podniky a inštitúcie cestovného ruchu, ktoré ponúkajú produkty určené

na spotrebu v cestovnom ruchu.

Podľa Sládeka (2000) cieľovým miestom môže byť stredisko cestovného ruchu,

región alebo štát ako cestovný cieľ. Cieľové miesto musí mať vhodný prírodný

a kultúrny potenciál pre cestovný ruch. Tento potenciál je motívom cestovania a pobytu

návštevníkov. Potenciál cestovného ruchu nie je rovnomerne rozmiestnený v krajine

a s ohľadom na svoju jedinečnosť môže mať miestny, regionálny, celoštátny alebo až

medzinárodný význam.

Kolektív (2001) podniky cestovného ruchu označuje ako organizačné jednotky,

ktoré tvoria súbor zariadení (napr. dopravné, ubytovacie, pohostinské, športovo-

rekreačné, kúpeľné, cestovné kancelárie a p.) ponúkajúcich produkty na uspokojovanie

potrieb návštevníkov.

Podľa Gučíka (2003) inštitúcie cestovného ruchu sa starajú o zosúlaďovanie

ponuky s dopytom v cestovnom ruchu v cieľovom mieste. Túto úlohu plnia orgány

miestnej a regionálnej samosprávy a ústrednej štátnej správy, ktoré vykonávajú

20

organizačné a koordinačné úlohy v cestovnom ruchu. Stále častejšie sú to aj inštitúcie

vytvorené na báze partnerstva verejného a súkromného sektora.

1.7 Trh cestovného ruchu

Podľa Sládeka (1997) trh cestovného ruchu je súčasťou trhu tovarov a rovnako aj

trhom služieb. V širšom kontexte predstavuje súhrn predajov a nákupov tovaru a služieb

všetkých subjektov cestovného ruchu bez ohľadu na to, kde, pre koho, kedy a v akom

rozsahu sa realizujú. V užšom zmysle sa trhom cestovného ruchu rozumejú ekonomické

vzťahy v mieste stretnutia ponuky a dopytu, ktoré tvorí súhrn ponúk a predajov, ciest

a pobytov a ich nákup zo strany účastníkov cestovného ruchu.

Foret – Foretová (2001) definuje trh ako ekonomické prostredie, v ktorom sa

konfrontujú ponuka s dopytom, prípadne s potrebami zákazníkov a cena s kúpnou silou.

Keďže potreby a dopyt zákazníkov a ich možnosti sú rozdielne, aj ponuka by mala byť

zodpovedajúco diferencovaná.

Cieľom rozvíjania trhu cestovného ruchu podľa Gučíka (2000) je na jednej strane

uspokojovanie potrieb a želaní účastníkov cestovného ruchu a na druhej strane

dosahovanie prosperity producentov služieb a tovaru a rozvoj cestovného ruchu ako

celku.

Torma – Derco (2007) chápu trh ako potenciál dopytu a ponuky pre každý

vyrobený tovar, produkt, resp. službu. Na základe toho uvádzajú: potenciál trhu =

obyvateľstvo + kúpyschopnosť + potreba. Ďalej uvádzajú, že trh je možné členiť

z rozličných hľadísk a to podľa toho, čo je predmetom kúpy na jednej strane a predaja

na druhej strane. Zjednodušene trh cestovného ruchu charakterizujú ako priestor,

v ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti (tovary,

služby).

Jarábková (2007) uvádza, že trh možno klasifikovať z rôznych hľadísk.

Klasifikácia obyčajne závisí od členenia cestovného ruchu na jednotlivé formy a druhy.

Ak zoberieme za kritérium triedenia druhy cestovného ruchu, potom možno rozlišovať:

trh rekreačného cestovného ruchu

trh kultúrneho cestovného ruchu

trh kúpeľného cestovného ruchu

trh športového cestovného ruchu

21

trh kongresového cestovného ruchu

1.8 Lokalizačné predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu

Podľa Slámovej (1999) prostredie obklopujúce ľudí sa z miesta na miesto mení, je

veľmi rozmanité. Menia sa preto aj predpoklady na rôzne ľudské činnosti. Každá z nich

sa najviac rozšírila tam, kde našla najlepšie podmienky na svoj rozvoj.

Archer a Cooper (1996) uvádzajú, že cestovný ruch sa vyskytuje v oblastiach, kde

má najlepšie predpoklady na rozvoj, predovšetkým pri pobreží teplých morí

a vnútrozemských vodných nádrží, v dolinách a na stráňach príťažlivých pohorí alebo

v kultúrnohistorických zaujímavých mestách.

Sládek (2000) uvádza, že počas výskumu špecialisti sledovali správanie

účastníkov v návštevných centrách a súčasne aj ich vplyv na prírodné prostredie.

Napokon odhalili novú skupinu predpokladov rozvoja cestovného ruchu a problém

riešili pomocou funkčného pohľadu na všetky činitele podporujúce rozvoj cestovného

ruchu, ktoré sa súhrnne nazývajú súborom predpokladov cestovného ruchu.

Novácka a Plesník (2000) Pri funkčnom prístupe k členeniu súboru predpokladov

cestovného ruchu sa zisťuje úloha (funkcia) jednotlivých prvkov tohto súboru pri

určovaní miesta výskytu cestovného ruchu, jeho intenzity, časového priebehu i skladby

účastníkov.

Na základe funkčného prístupu Sniščák a Gončárová (2002) rozdeľujú súbor

predpokladov cestovného ruchu na tri skupiny:

lokalizačné predpoklady (určujú miesto výskytu, lokalizáciu cestovného ruchu)

selektívne predpoklady (umožňujú výber, selekciu jeho účastníkom)

realizačné predpoklady (dovoľujú uskutočniť, realizovať záujemcom účasť na

ňom)

Medzi lokalizačné predpoklady cestovného ruchu podľa Ehlichovej (1998) sa

zaraďujú tie, ktorých priaznivé hodnoty určujú miesto jeho lokalizácie, teda miesto

výskytu. Delí ich na dve podskupiny:

1. prírodné predpoklady – charakter súvisí s rozmanitosťou prírodného prostredia

na Zemi, ktoré je výsledkom dlhodobého vzájomného pôsobenia viacerých prírodných

činiteľov.

22

Ondrejka (2001) k nim zaraďuje:

tvárnosť zemského povrchu – reliéf, nížiny, pahorkatiny, vrchoviny, hornatiny,

vysočiny, priepasti a jaskyne,

rozmanitosť podnebia – klíma, rovníkové podnebné pásmo, subrovníkové

podnebné pásmo, tropické pásmo so suchým a horúcim podnebím, pásmo

mierneho podnebia,

nerovnomerné rozšírenie povrchovej i podzemnej vody – oceány, moria, jazerá,

rieky, umelé vodné nádrže, minerálne vody,

pestré zastúpenie rastlín a živočíchov – lesy subtropického pásma, listnaté

a ihličnaté lesy mierneho podnebného pásma, ihličnaté lesy tajgy, botanické

záhrady a zoologické záhrady.

2. kultúrno-správne predpoklady – na vzniku stredísk a oblastí cestovného ruchu sa

podieľajú nielen prírodné činitele, ale aj výsledky tvorivej činnosti človeka, ktoré tvoria

skupinu kultúrno-správnych predpokladov cestovného ruchu. Lákajú návštevníkov

hlavne zásluhou svojráznych arichtektonických a historických pamiatok a bohatstvom

umeleckých zbierok vystvavených v múzeách či galériách (Ehlichová, 1998)

Podľa Mariota (1993) k nim patria:

architektonické pamiatky – hrady, zámky, kaštiele, pevnosti, veľké cirkevné

stavby a verejné budovy,

pamiatky výtvarného a úžitkového umenia – múzeá, galérie,

archeologické lokality,

stavebné diela – priehrady, mosty,

pamiatky parkovej architektúry,

pamiatky ľudovej kultúry – skanzeny,

centrálne inštitúcie.

1.9 Realizačné predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu

Podľa Fernera (1993) umožňujú realizovať (uskutočniť) nároky účastníkov

cestovného ruchu v oblastiach, v ktorých sú pre jeho rozvoj najpriaznivejšie

predpoklady.

23

Mariot (2000) ich delí na dve podskupiny:

komunikačné predpoklady cestovného ruchu – úlohou je zabezpečovať

minimálne časové straty pri prekonávaní vzdialenosti medzi miestom trvalého

pobytu účastníkov a miestom, ktoré chcú navštíviť.

materiálno-technická základňa – je to súbor umelo vytvorených zariadení,

ktoré umožňujú rekreačné využívanie určitého územia (strediska, areálu,

regiónu) účastníkmi cestovného ruchu.

Podľa charakteru a účelu Gučík (2001) delí materiálno-technickú základňu na:

ubytovacie zariadenie voľného cestovného ruchu (napr. hotely, motely, botely,

penzióny, autokempingy, turistické ubytovne)

ubytovacie zariadenia viazaného cestovného ruchu (napr. rekreačné zariadenia

podnikov, spoločností, klubov mládežníckej rekreácie)

stravovacie a zábavné zariadenia (reštaurácie, motoresty, bistrá, bary, vinárne,

kaviarne)

dopravné zariadenia (lanovky, výťahy, vleky)

iné zariadenia.

Horner a Swarbrooke (2003) charakterizujú ubytovacie zariadenia v cestovnom

ruchu ako zariadenia, ktoré pravidelne (alebo príležitostne) poskytujú prechodné

ubytovanie návštevníkom, t.j. hotel, botel, motel, penzión, turistická ubytovňa, chatová

osada, kempingy. Hotel je ubytovacie zariadenie, slúžiace na prechodné ubytovanie

hostí, ktoré má viac ako 10 izieb, s rôznym rozsahom poskytovaných služieb (podľa

triedy). Motel je ubytovacie zariadenie určené na prechodné ubytovanie motoristov.

Buduje sa spravidla pri hlavných cestných trasách a diaľniciach. Návštevníkom

zabezpečuje parkovanie motorového vozidla v areáli motela. Botel je ubytovacie

zariadenie hotelového typu umiestnené na trvale zakotvenej lodi, ktoré má viac ako 10

kajút. Kajuty môžu mať len stále lôžka.

Podľa Sládeka (2003) je penzión jednoduché ubytovacie zariadenie hotelového

typu minimálne s 5 izbami a maximálne so 4 stálymi lôžkami v 1 izbe. Návštevníkom

zabezpečuje podávanie raňajok, prípadne aj celodennú stravu a poskytuje základné

služby. Turistická ubytovňa je jednoduché ubytovacie zariadenie s väčším počtom lôžok

v izbách. Hostia majú k dispozícií spoločné hygienické zariadenia.

24

Podľa Foreta a Foretovej (2001) chatová osada je ubytovacie zariadenie na

prechodné ubytovanie návštevníkov výhradne v ubytovacích objektoch prevádzkovateľa

v dvojlôžkových až štvorlôžkových izbách. Kemping je ubytovacie zariadenie, ktoré

umožňuje návštevníkom ubytovať sa vo vlastnom ubytovacom zariadení (v stanoch,

obytných prívesoch a pod.), prípadne v ubytovacom objekte prevádzkovateľa (v chate,

zrube, bungalove) v areáli kempingu. Návštevníkom poskytuje okrem základnej

hygienickej vybavenosti aj možnosť stravovania, základné služby, rekreačno-športovú,

kultúrno-spoločenskú a obchodnú vybavenosť v rozsahu príslušnej triedy.

1.10 Región cestovného ruchu

Jarábková (2007) uvádza, že región cestovného ruchu predstavuje vymedzenú

časť územia, ktorá sa vyznačuje relatívne homogénnymi podmienkami pre rozvoj

cestovného ruchu a možnosťami ich využitia. Regióny cestovného ruchu boli

vymedzené na základe nasledujúcich kritérií:

prírodné danosti

civilizačné danosti

dosiahnutý stav turizmu v území a určitý minimálny podiel na výkonoch turizmu

v SR ako celku, dostatočná veľkosť

spoločné znaky, jednotnosť a rovnorodosť ponuky

spoločný dopyt

schopnosť regiónu samostatne oslovovať trhy a konkurovať iným regiónom

poloha turistických cieľov k sídelnej a dopravnej sieti

pôsobenie obecných samospráv a tvorba spontánnych regiónov

existencia prirodzeného centra

nedeliteľnosť katastrov obcí a iné.

Podľa Papcunovej (2007) po vyhodnotení jednotlivých kritérií a rozdelení územia

Slovenska vzniklo 21 regiónov cestovného ruchu. Územne sú regióny vymedzené

katastrálnymi územiami jednotlivých obcí. Regióny cestovného ruchu sa delia na

menšie časti – subregióny, ktoré disponujú odlišnou ponukou cestovného ruchu v rámci

regiónu. Subregión cestovného ruchu je menší územný celok, ktorý nepokrýva celé

územie regiónu, ale zahŕňa len tú časť, ktorá vykazuje určité výrazné špecifiká

a odlišnosti kvalitatívne vyššej úrovne. Tieto odlišnosti sa týkajú najmä prírodného

25

prostredia, civilizačných atraktivít, významných miest alebo miest s mimoriadne

atraktívnymi historickými pamiatkami a podujatiami a významných, kvalitných a dobre

fungujúcich letných a zimných stredísk cestovného ruchu.

Podľa Krogmanna (2005) hodnotenie potenciálu regiónov cestovného ruchu je

založené na ohodnotení troch hlavných skupín aktivít:

aktivity viazané na prírodné prostredie (pobyt a rekreácia pri vode, vodné

športy...)

aktivity viazané na vytvorené prostredie s dlhodobou fixáciou (pobyt

v kúpeľoch, informačné kancelárie...)

aktivity viazané na organizačné predpoklady a permanentnú aktivitu (účasť na

výstavách a veľtrhoch, návšteva kultúrnych podujatí...).

Podľa Slámovej (1999) na hodnotenie väčšiny aktivít sa vytvorili štyri stupne

vybavenosti resp. stupne vhodnosti územia pre vykonávanie jednotlivých aktivít

cestovného ruchu:

základný stupeň potenciálu – vhodnosť územia pre danú aktivitu možno

evidovať, dosahuje však nízku úroveň a neprekračuje regionálny význam,

priemerný stupeň potenciálu – vhodnosť územia pre danú aktivitu je zvýšená,

dosahuje priemernú úroveň, je významná z nadregionálneho hľadiska,

dobrý stupeň – vhodnosť územia pre danú aktivitu je významná na národnej

úrovni,

vysoký stupeň potenciálu – vhodnosť územia pre danú aktivitu je veľmi

významná a porovnateľná s významnými lokalitami v zahraničí.

Vplyv cestovného ruchu na ekonomiku regiónu vyjadril Sládek (2000)

nasledovne: „územie, na ktoré sa viaže pôsobenie a ekonomická aktivita podnikov

cestovného ruchu, je vymedzené činiteľmi, ktoré motivujú záujem a dopyt

návštevníkov. Čím je územie – región, z hľadiska motivácie dopytu, hodnotnejší pre

rekreáciu a zotavenie, tým väčší počet podnikov a organizácií cestovného ruchu má

motiváciu pre ekonomickú činnosť, tým komplexnejší produkt cestovného ruchu sa

bude ponúkať a tým väčší význam bude mať cestovný ruch v ekonomike daného

regiónu ako nástroj sociálno-ekonomického rozvoja.

Pellešová (1998) rozlišuje priame a nepriame ekonomické efekty z cestovného

ruchu v regióne.

26

Gučík (2001) uvádza, že rozvoj cestovného ruchu v regióne sa prejavuje

prostredníctvom:

tvorby pracovných príležitostí

tvorby hodnoty v regióne (podieľa sa na raste regionálneho HDP)

zvýšenia zárobkovej situácie obyvateľstva a stimulácie dopytu predovšetkým

domáceho obyvateľstva

multiplikačného účinku.

27

2 Cieľ práce

Hlavným cieľom diplomovej práce je hodnotenie lokalizačných a realizačných

predpokladov pre rozvoj cestovného ruchu v meste Nitra a v Nitrianskom

samosprávnom kraji.

Z hlavného cieľa diplomovej práce vyplynuli nasledovné parciálne ciele:

hodnotenie lokalizačných a realizačných predpokladov pre rozvoj cestovného

ruchu v meste Nitra a v Nitrianskom samosprávnom kraji

hodnotenie územia z pohľadu účastníka cestovného ruchu

návrhy na ďalší rozvoj cestovného ruchu v meste Nitra a v Nitrianskom

samosprávnom kraji.

28

3 Metodika práce a metódy skúmania

Pre splnenie stanoveného cieľa bol zvolený nasledovný metodický postup:

preštudovanie a výber literárnych zdrojov a získanie konkrétnych podkladových

údajov k analytickej časti práce

výber územia – hodnotenými objektami boli mesto Nitra a NSK

hodnotenie lokalizačných a realizačných predpokladov v meste Nitra

a v Nitrianskom samosprávnom kraji

hodnotenie územia z pohľadu účastníka cestovného ruchu

SWOT analýza

návrhy pre ďalší rozvoj cestovného ruchu v meste Nitra a v Nitrianskom

samosprávnom kraji.

3.1 Použitý materiál

K dosiahnutiu vytýčeného cieľa bolo nevyhnutné získať informácie z nasledových

zdrojov:

osobných rozhovorov s pracovníkmi miestnej samosprávy, štatistického úradu

a pracovníkmi NSK

údajov z vyhotovených dotazníkov, ktoré hodnotili spokojnosť návštevníkov

s ponúkanými službami cestovného ruchu v meste Nitra a v NSK

regionálnej a miestnej tlače

propagačných materiálov poskytnutých Nitrianskym informačným

systémom

materiálov poskytnutých Mestským úradom v Nitre, Krajským štatistickým

úradom v Nitre

propagačných materiálov – letákov, prospektov, brožúr, kalalógov

literatúry

www stránok mesta Nitry a Nitrianskeho samosprávneho kraja.

29

3.2 Metódy práce

Za účelom dosiahnutia vytýčeného cieľa boli v práci použité metódy:

Metóda osobného rozhovoru, ktorá je založená na priamej komunikácii

s respondentom, tvárou v tvár. Metóda súčasne umožňuje aj pozorovanie

samotného respondenta (spôsob vyjadrovania, reakcie na otázky). Má dlhodobú

tradíciu a je stále najvýznamnejšou dopytovacou technikou. Metódu sme použili

pri získavaní informácií od pracovníkov štatistického úradu, zástupcov miestnej

samosprávy a od pracovníkov Nitrianskeho samosprávneho kraja. Pri osobných

rozhovoroch bola použitá forma explorácie, voľného rozhovoru.

Metóda dotazníkového prieskumu je štandardizovaná metóda kvantitatívneho

prieskumu, ktorá umožňuje skúmať názory cieľových respondentov a štatisticky

ich vyhodnocovať. Prieskum bol realizovaný formou dotazníka, v mesiacoch

august a september 2009. Distribuovaných bolo 200 dotazníkov, 100 v meste

Nitra a 100 v Nitrianskom samosprávnom kraji.

Metóda komparácie javov umožňuje určiť spoločné i rozdielne stránky javov

a procesov.

Metóda indukcie a dedukcie, kde indukcia je chápaná ako postup od

preskúmania všetkých jednotlivých javov k všeobecnému poznatku. Dedukcia je

zase postup od všeobecného k jednotlivému, pri ktorom sa na základe tvrdení,

ktoré sa považujú za správne, logicky vyvodzuje pravdivý záver.

Analyticko – syntetická metóda. Pri analýze ide o rozklad celistvého javu na

menšie časti, prvky, procesy, relácie a podobne za účelom hlbšieho poznania

týchto jednotlivých stránok. Syntéza umožňuje spoznať skúmaný jav ako celok

skladbou jeho prvkov, odhalením jeho štruktúry, vzájomných väzieb a procesov

prebiehajúcich medzi jeho stránkami. Metóda bola použitá pri hodnotení

primárnej a sekundárnej ponuky.

Metóda vedeckej abstrakcie. Abstrakcia znamená koncentrovať pozornosť na

najvýznamnejšie stránky problému. Výsledky sa nesmú absolutizovať, pretože

to často vedie k demagógii a k strnulosti teórie, atď.

30

Pre hodnotenie lokalizačných a realizačných predpokladov boli zvolené

nasledovné ukazovatele:

Tab. 1

[Ukazovatele hodnotiace primárnu a sekundárnu ponuku CR]

Ponuka Ukazovateľ

1. Primárna ponuka(lokalizačné predpoklady)

a) prírodné podmienkyb) kultúrno – historické podmienkyc) organizované podujatia

2. Sekundárna ponuka(realizačné predpoklady)

a) supraštruktúra CR ubytovacie zariadeniastravovacie zariadeniab) infraštruktúra CRcestovné kancelárieturistické kanceláriec) všeobecná infraštruktúradopravná infraštruktúra športovo – rekreačné zariadenia kultúrno – spoločenské zariadenia

Zdroj: vlastné spracovanie

31

4 Výsledky práce

4.1 Všeobecná charakteristika mesta Nitry

Mesto Nitra, niekedy tiež nazývané „Matka slovenských miest“ sa od udelenia

mestských práv v r. 1248 rozvíjalo ako centrum obchodu, kultúry a umenia. Nitra leží

na území rozprestierajúcom sa medzi masívom Zobora (587 m) a vrchmi (Kalvária 215

m, Šibeničný vrch 218,5 m), ktoré možno považovať za časť Tribečského pohoria

oddeleného riekou Nitrou od hlavného masívu. Mesto má výhodnú polohu a nádherné

prírodné prostredie. Podľa legendy bola Nitra založená na siedmich pahorkoch –

Zobor, Hradný kopec, Kalvária, Čermáň, Borina, Vŕšok, Martinský vrch.

Nitre sa pripisuje veľký historický význam a to vďaka menám Pribinu, kráľa

Svätopluka, sv. Cyrila a sv. Metoda. Zmienka o prvom kresťanskom chráme

a o zavedení prvého slovienskeho písma je tiež z Nitry. V minulosti bola jedným

z centier Veľkej Moravy, kde sa položili základy kresťanskej Nitry. Už z 1. polovice 7.

storočia nachádzame zmienky o štátnom útvare Slovanov, Samovej ríši. Samova ríša

bola akýmsi predchodcom ďalšieho štátneho útvaru – Veľkej Moravy, ktorej jedno

z centier bolo práve v Nitre. Práve v časoch Veľkomoravskej ríše sa položili základy

ospevovanej slávy starobylej kresťanskej Nitry, doložené mimoriadne vzácnymi

listinnými pamiatkami z 9. storočia. Stredoveká Nitra bola rozdelená na Horné a Dolné

mesto, ktoré bolo ďalej delené na niekoľko samostatných štvrtí s vlastnými richtármi

a obecnými pečaťami. Po druhej svetovej vojne nastalo obdobie búrlivého stavebného

rozvoja, počas ktorého boli však zničené mnohé architektonické pamiatky.

Najstarší názov mesta je Nitrava, ktorý bol neskôr skrátený na Nitra a je zrejme

slovanského pôvodu. Mesto Nitra je správnym centrom Nitrianskeho kraja, ktorý tvoria

okresy Nitra, Komárno, Levice, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany a Zlaté Moravce.

4.2 Hodnotenie primárnej ponuky cestovného ruchu v meste Nitra

4.2.1 Prírodné podmienky

Mesto sa rozprestiera vo veľmi atraktívnom prírodnom prostredí, na rozhraní

Podunajskej nížiny, ktorá mu poskytuje veľkorysý priestor pre ďalší rozvoj, a južných

výbežkov pohoria Tribeč, ktoré ho chránia ako hradba od severu. Nad mestom sa

32

vypína 588 m vysoký vrch Zobor, ktorý od pradávna dal Nitre prívlastok „Mesto pod

Zoborom“. Zobor – vápencový vrchol v najjužnejšej časti pohoria, 4 km na sever od

Nitry. V lesoch pod vrcholom sa nachádzajú zvyšky mohutného hradiska, dĺžka

sypaného valu dosahuje skoro 3 kilometre. Zo sklaného vrchola je výhľad na Požitavie,

Ponitrie a strednú časť pohoria Tríbeč. Na južnom úpätí Zobora je malebné jazierko

obkolesené skalami. Pôvodne tu bol žulový dom, ktorý otvorili za účelom ťažby

kameňa na spevňovanie ciest a chodníkov v Nitre. Ďalej sa tu nachádza náučný chodník

Zoborské vrchy, ktoré boli navrhnuté ako európsky významné územie v rámci siete

NATURA 2000. Cesta náučného chodníka vedie aj popri Svoradovej jaskyni, ktorá bola

pomenovaná podľa pustovníka Svorada, ktorý tu podľa legendy kedysi žil. Ďalšou

zastávkou je Národná prírodná rezervácia Zoborská lesostep. Je reprezentatívnou

ukážkou lúčnej krajiny pripomínajúcou stepi, resp. lesostepi, ktoré lemujú teplomilné

dubové lesy a dubohrabiny.

Severovýchodným smerom nad mestom sa tiahne pohorie Tribeč. Na západnej

strane ho ohraničuje rieka Nitra, na severovýchode súsedí s pohorím Vtáčnik. Na

západe ho oddeľuje od pohoria Pohronského Inovca rieka Žitava a severný okraj

Žitavskej pahorkatiny. Patrí medzi jadrové pohoria a je súčasťou Chránenej krajinnej

oblasti Ponitrie.

Nápadným ostrovom zelene medzi Starým Mestom ukončeným železničným

zárezom a nitrianskym sídliskom Klokočina, je Šibeničný vrch. Na geologickej stavbe

sa podieľajú usadené horniny z obdobia druhohôr pripomínajúce poukladané

a návzájom sa prekrývajúce škridle na streche.

Malebnou krajinnou dominantou Nitry a severnej časti historického jadra Starého

Mesta je hradný vrch, na ktorom je postavený Nitriansky hrad – Národná kultúrna

pamiatka. Od južného svahu Zobora je hradný vrch oddelený tektonickým zlomom

a úzkym údolím, v ktorom tečie rieka Nitra.

Nápadným skalnatým vrchom s kaplnkami Krížovej cesty je nitrianska Kalvária.

Z diaľky pripomína bochník chleba obhryzený z každej strany ľuďmi, ktorí potrebovali

pre svoje domy a cesty množstvo kvalitného kameňa.

Mestský park v Nitre predstavuje v súčasnosti vyhľadávané miesto pre oddych,

zábavu a krátkodobú rekreáciu obyvateľov a návštevníkov mesta. Svojou bohatou

ponukou na trávenie voľného času a jedinečnou prírodnou scenériou je jednou

33

z dominánt mesta. Skladá sa z troch častí z rôznych časových období. Najstaršia časť

Sihoť, Nový park a Spojovací park.

Vstupnou bránou do mesta je Štúrova ulica. Ak odbočíme na kruhovom objazde

povedľa panelového domu do Svetlej ulice, prídeme k nápadnej jame po starom lome.

Ešte na začiatku 20. storočia boli v okolí len kamenité lúky. Na nich vytŕčali skalky,

ktoré boli čoskoro využité na štrkovanie ciest a stavbu domov. Keďže o kameň sa

záujem neustále zvyšoval, postupne tu otvorili lomy, z ktorých sa do dnešných čias

zachoval len jediný. Nitrania ho poznali pod názvom Rolfesova baňa. V roku 1982 bol

vyhlásený za chránené územie a dnes nesie názov Prírodná pamiatka Nitriansky

dolomitný lom.

Územím mesta zo severu na juh preteká rieka Nitra a na úpätí Zobora vyviera

niekoľko prameňov, ktoré sa nevyznačujú bohatstvom vôd, ale svojimi tokmi najmä

v letnom období spríjemňujú životné prostredie.

Väčšina územia patrí do teplej kliamtickej oblasti, veľmi vhodnej pre rozvoj

aktivít cestovného ruchu, viazaných predovšetkým na vodné plochy najmä

v Podunajskej nížine. Územie mesta Nitra patrí do povodia európskeho veľtoku Dunaj,

do ktorého sa vlieva pri Komárne aj Váh s Nitrou. Osou územia je rieka Nitra, tečúca

severojužným smerom. Turistické využitie rieky je vzhľadom na znečistenie III. – V.

stupňa obmedzené iba na vodnú turistiku.

Vplyv fauny na rozvoj cestovného ruchu má len sekundárny význam. Výrazne

ovplyvňuje iba poľovníctvo a rybolov. Rozvoju poľovného turizmu v meste Nitra slúži

niekoľko poľovných revírov. V Podunajskej nížine sú zamerané najmä na malú zver,

resp. srnčiu, diviačiu a danieliu zver. Poľovné revíre zamerané na jeleniu zver sú

v Tribeči a Považskom Inovci.

Na území mesta Nitra sa nachádzajú aj pozoruhodnosti, ktoré sú predmetom

štátnej ochrany prírody a zohrávajú špecifickú úlohu v prípade cestovného ruchu.

Zaujímavé sú lokality v rámci sústavy chránených území NATURA 2000, ako

napríklad tri chránené vtáčie územia Tribeč.

34

4.2.2 Kultúrno-historické podmienky

Na rozdiel od prírodných predpokladov sú kultúrno-správne predpoklady typické

svojím bodovým rozšírením. Tým, že geneticky súvisia s činnosťou človeka, ich výskyt

je zviazaný hlavne s intravilánmi miest a obcí.

Nitra je najvýznamnejším centrom zachovaných kultúrno-historických pamiatok.

Centrom sídelnej aglomerácie sa stal opevnený hrad s katedrálou. Mesto pod ním

viackrát dobyli a pustošili. Na hrade vznikol v 17. – 18. storočí pompéznou barokovou

prestavbou komplex Horného a Dolného kostola, ktorý má v závere časť románskeho

Kostola sv. Emeráma z 11. storočia, Katedrálu sv. Emeráma. Biskupský palác

vybudovali na starších základoch v rokoch 1732 až 1739. Najvýznamnejšou

architektúrou stredovekého opevnenia hradu je Vazulova veža. Priestranstvu pred

hradom dominuje mariánsky (morový) stĺp z roku 1750, pripomínajúci skončenie

morovej epidémie v roku 1749.

V Hornom meste, kde pôvodne stáli domy kononíkov, v 2. polovici 18. storočia

vznikajú stavby klasicistického Veľkého seminára s jedinečnou diecéznou knižnicou,

buduje sa veľprepoštský palác. V 19. storočí stavajú v klasicistickom duchu Malý

seminár. Ku koloritu dnešného Pribinovho námestia patrí aj Kluchov palác so sochou

Atlanta na nároží, známou ako Corgoň. Do Horného mesta sa vstupuje podjazdom cez

bývalý Župný dom postavený v rokoch 1903 – 1908 v duchu secesie a historizmu alebo

uličkou Horný Palánok. Neďaleko prejazdu stojí františkánsky kláštor s Kostolom sv.

Petra a Pavla z rokov 1624 až 1634, barokovo upravený.

Dolné mesto, pôvodne až do 30. rokov 20. storočia sa rozkladajúce v meandri

rieky a siahajúce až po neogotickú budovu kasární, dnešnej tržnice, nikdy nedosiahlo

výstavnosť Horného mesta. Ničili ho vojnové pustošenia, požiare, ale aj povodne. Dnes

tejto časti mesta dominuje rozľahlé Svätoplukovo námestie s moderonou budovou

Divadla Andreja Bagara. Novorenesančná budova z rokov 1880 až 1882 slúži

Nitrianskemu múzeu.

Pešia zóna na Štefánikovej triede patrí k starobylým komunikáciam, aj keď

väčšina domov na nej pochádza z 20. storočia. Kedysi veľkú komunitu židov,

spomínaných v Nitre už v 11. storočí, pripomína synagóga z roku 1911 postavená

v byzantskom duchu. Prevládajúcimi prvkami zástavby sú veže kostolov, k najstarším

z nich patrí piaristický kostol s kláštorom, ležiaci na mieste slovanského sídliska. Na

Farskej ulici stojí komplex budov bývalého kláštora vincentiek. Vysoká štíhla veža

35

novorománskeho Kostola navštívenia Panny Márie patrí k charakteristickým

dominantám mesta. Na neďalekej ulici Na vŕšku stojí barokový Kostol sv. Michala

z roku 1739. V zástavbe moderného sídliska v Párovciach sa nachádza pôvodne

románsky Kostolík sv. Štefana. Od centra vzdialená kalvária z konca 19. storočia

s pôvodne gotickým kostolom na úpätí patrí k charakteristickému obrazu mesta.

Dnešná Nitra napriek niekoľkonásobne zväčšenej rozlohe a novej výstavbe za

posledných 50 rokov si zachovala stále svoju pôvabnú siluetu. Hodnoty zástavby

Horného mesta spolu s hradom viedli v roku 1984 k vyhláseniu pamiatkovej rezervácie

na jej území.

4.2.3 Organizované podujatia

Organizované podujatia vychádzajú z historickej tradície a charakteru územia, sú

dokladom nehmotnej kultúry obyvateľov študovaného územia. Umožňujú zvýšenie

atraktivity navštíveného miesta. Podľa ich charakteru ich môžeme rozčleniť na

religiózne, folklórne, športové, kultúrne atď.

4.2.3.1 Kultúrne podujatia

Nitra má aj bohaté kultúrne tradície, ktorými si dodnes zachováva svoju jedinečnú

kultúrnu tvár, ktorú vďaka aktivite predstaviteľov mesta a kultúry obohatili mnohé

kultúrne podujatia.

Fašiangy- kalendárne obyčaje. Veselé fašiangové obdobie s pestrofarebným

fašiangovým sprievodom, detský karneval a jarmok s tradičnými pochúťkami a ľudovo-

umeleckými výrobkami (február).

Sviatky jari- kalendárne obyčaje. Zvyky privolávania jari a rozlúčky so zimou

neodmysliteľne patria k ľudovej kultúre a tradíciam Slovákov. Prežiť obyčaje plné vône

jari, ľudových piesní a vynášania Moreny (apríl).

Nitrianska hudobná jar- medzinárodný hudobný festival. Srdce a dušu

vnímavého nielen nitrianskeho publika poteší jarný cyklus koncertov vážnej hudby

v interpretácií slovenských, ale aj zahraničných hudobníkov a hudobných telies. Miesto

podujatia – reprezentačné priestory Synagógy – koncertnej a výstavnej siene mesta

Nitry (aríl-máj).

36

ARS Organi- medzinárodný festival organovej hudby. Ars Organi predstavuje

novozaloženú tradíciu festivalovej kultúry v Nitre, ktorá prezentuje krásy organovej

hudby v podaní špičkových domácich i zahraničných interpretov. Miesto podujatia –

Piaristický kostol (organ Piaristického kostola sv. Ladislava), (apríl-máj).

Musica sacra- medzinárodný festival sakrálnej hudby. Vďaka dlhoročnej tradícii

tohto festivalu znejú každoročne v Piaristickom kostole sv. Ladislava skvosty

duchovnej hudby v podaní popredných vokálnych a inštrumentálnych (jún-júl).

Cyrilo-metodské slávnosti- oslavy príchodu sv. Cyrila a Metoda na Slovensko.

Slávnosti sv. Cyrila a Metoda sú sviatočným zastavením nielen pre Nitru, ale i pre celé

Slovensko. Nie je náhodou, že práve prvé júlové dni sa stali časom spomalenia krokov

i mysle, priestorom pre zamyslenie, ale i oddych a stretnutie s umením. Prinášajú

slávnostné sväté omše, výstavy, koncerty vážnej i populárnej hudby, muzikálové

melódie, prednášky, literárne súťaže i tradičný jarmok s remeselníkmi a slovenskými

špecialitami. Miesto podujatia – Divadlo Angreja Bagara (historická opona Divadla A.

Bagara), (júl).

Nitrianske kultúrne leto- letné chvíle oddychu a zábavy. S príchodom letných dní

sa nás vždy znova zmocňuje fascinujúci pocit zaslúženého relaxu, pohody a túžby

objavovať nepoznané. Obľúbené nedeľné popoludnia v Mestskom parku na Sihoti

s rozprávkami pre deti, operetné a muzikálové melódie i „tancovačky“ s dychovkou,

koncerty na obnovenom Amfiteátri, hudobné večery v Synagóge sú prísľubom príjemne

strávených letných prázdninových chvíľ voľna. (júl-august).

Divadelná Nitra- medzinárodný divadelný festival. Divadelná Nitra ako najväčší

divadelný festival na Slovensku je výberová, nesúťažná prehliadka rôznych štýlov

a druhov divadelného umenia, s dôrazom na činoherné divadlo, prístupná hudobnému,

pohybovému, bábkovému i výtvarnému divadlu. Predstavuje netradičné, inovatívne

a kontroverzné diela mladých európskych tvorcov. Dnes patrí medzi významné

európske podujatia (september).

Dni českej kultúry v Nitre- to najlepšie z českého umenia a kultúry v Nitre.

Bohatú ponuku výstav, koncertov, divadelných a tanečných predstavení, filmového

umenia z Českej republiky predstavíme v rámci Mesiaca česko-slovenského priateľstva

(október).

Cithara aediculae- medzinárodný festival klasickej gitarovej hudby. Nitriansky

festival klasickej gitarovej hudby je v plnom slova zmysle medzinárodný a predstavuje

37

poslucháčom doslova najlepších európskych interpretov gitarovej klasiky. Rok čo rok sa

hrdí aj prívlastkom premiérový, pretože na ňom odznievajú hudobné kompozície, ktoré

si doposiaľ nemal možnosť nikto nikde vypočuť (október).

Nitrianska hudobná jeseň- medzinárodný hudobný festival. Počas daždivého

jesenného obdobia poteší všetkých priaznivcov kvalitná hudba rôznych žánrov od

klasiky, cez jazz a swing, až po súčasné hudobné formy (október-november).

Vianoce v Nitre- kalendárne obyčaje, tradičné oslavy vianoc a príchodu Nového

roka. Punčom a vianočnými dobrotami voňajúce nitrianske vianočné mestečko na

Svätoplukovom námestí plné kolied a vianočných piesní otvára svoje brány pre

všetkých ľudí dobrej vôle (december-január).

Ďalšie významné podujatia:

Nitrianske univerzitné dni- dvojtýždňová zmes vzdelávacích, kultúrnych, zábavných

a športových podujatí oboch univerzít SPU a UKF a Mestského úradu.

Nitrianska lutna- hudobno-interpretačná súťaž v sólovej hre na klavír a v sólovej hre na

akordeón (organizátor Základná umelecká škola Jozefa Rosinského).

Dni Nitranov- tradičné mestské slávnosti spojené so slávnostnou Cyrilometodskou

akadémiou, stretnutím významných rodákov a Nitrianskym jarmokom.

Akademická Nitra- medzinárodný folklórny festival akademických súborov (organizátor

SPU).

Detská folklórna Nitra- medzinárodné dni tradičnej a ľudovej kultúry krajín V4

a prehliadka detských folklórnych súborov národnostných menšín žijúcich na Slovensku

(organizátor Detský folklórny súbor Nitranček).

Dni európskeho kultúrneho dedičstva

Pribinove slávnosti- národné oslavy pri príležitosti vysvätenia prvého kresťanského

chrámu v Nitre.

Palánok- prehliadka záujmovo-umeleckej a profesionálnej tvorivosti, voľný trh predaja

s umením, ľudovými a umelecko-remeselníckymi výrobkami.

Nitriansky expres- nenechajte si ujsť prehliadku historického centra Nitry turistickým

vláčikom, ktorý premáva počas letnej sezóny (apríl-september) každú celú hodinu zo

Svätoplukovho námestia.

Festival speváckych zborov- Zbory mestu- nesúťažná prehliadka speváckych zborov

38

Deň otvorených dverí v Kňažskom seminári sv. Gorazda- príležitosť pre širokú

verejnosť navštíviť priestory, kde prebieha formačná a odborná príprava budúcich

kňazov, sv. omša celebrovaná otcom kardinálom.

Nitra- moje mesto- súťaž pre deti a mládež základných a stredných škôl z oblasti

histórie a súčasnosti mesta (organizátor Centrum voľného času Domino)

4.2.3.2 Športové podujatia

V súčasnosti v meste existuje aj dobrá ponuka športových podujatí a to aj

medzinárodného charakteru.

Medzinárodný atletický míting EAA (atletický club TJ Stavbár PS Nitra).

Nitriansky westernový deň- súťaž vo westernových disciplínach.

Súťaž o pohár slovenského chovu- westernová súťaž malých športových koní (DD

ranč).

Pribinov pohár- súťaž v bezmotorovom lietaní (Aeroklub Nitra, Janíkovce).

Nitriansky zraz historických vozidiel- súťažná jazda a výstava historických vozidiel.

Beh sebaprekonávania- beh pre každého, pre všetky vekové kategórie, pre pomalých aj

rýchlych, pre všetkých, ktorí radi behajú pre radosť (Mestský park Sihoť)

Jarný beh Nitrou- večerný beh Nitrou (KTVŠ – rieka Nitra)

Celoslovenský turnaj v aplikovanom stolnom tenise- turnaj športovcov z celého

Slovenska (Centrum komunitného rozvoja na Nedbalovej)

Nitrianska beachvolejbalová liga- populárna liga v plážovom volejbale mixových

dvojíc, konanej formou viacerých turnajov, počas celého leta s hracím dňom sobotou

(beachvolejbalové kurty letného kúpaliska)

Medzinárodný kolkársky turnaj (Tennis club Chrenová)

Sálový futbal (veľká telocvičňa PF UKF v Nitre)

Stolný tenis zamestnancov UKF v Nitre- stolnotenisový vianočný turnaj (telocvičňa ŠD

Zobor)

Vianočný kapor- vianočná netradičná plavecká súťaž štafiet a jednotlivcov ukončená

lovením vianočného kapra v bazéne (telocvičňa ŠD Zobor)

39

Bežecká liga- súťaž detí, mládeže a dospelých v behu v prírodnom prostredí

(organizátor Bežecký spolok Nitra)

Pohár kniežaťa Pribinu- súťaž detí a mládeže v karate (TJ Sokol karate klub Nitra)

Alexu cup- športová exhibícia osobností spojenej s kultúrnym programom (združenie na

pomoc deťom Alexu)

Majstrovstvá nitrianskej obalsti v cezpoľnom behu- bežecké podujatie pre deti, mládež

a dospelých

Krajský pretek v športovej kynológii- cviky poslušnosti psov, zadržanie páchateľa,

pachové práce a stopy v kategórii mládeže a dospelých (Združenie technických

a športových činností)

Stretnutie historických vozidiel- propagačná jazda historických vozidiel mestom, výstav,

súťaž (AMK – Veteran moto múzeum Nitra)

Veteran rallye Moravia- medzinárodná rallye historických vozidiel, ktorej trasa vedie aj

cez Nitru

Diskokilometer- bežecké podujatie na tartanovej dráhe pre všetky vekové kategórie (AC

Stavbár Nitra)

Majstrovstvá Slovenska (atletický štadión TJ Stavbár)

Letecko – modelárska súťaž- technická zručnosť a ovládanie modelov rádiom

(Združenie technických a športových činností)

Pribinov pohár- plavecké preteky s medzinárodnou účasťou (plavecký klub ZŠK pri

SPU)

Olympijské nádeje

Pohár primátora mesta Nitry- medzinárodná strelecká súťaž zo vzduchových pušiek

a pištolí.

4.3 Hodnotenie sekundárnej ponuky cestovného ruchu v meste Nitra

4.3.1 Supraštruktúra cestovného ruchu

4.3.1.1 Ubytovacie zariadenia

Jednou z prioritných podmienok rozvoja cestovného ruchu je dostatočná kapacita

ubytovacích zariadení v požadovanej kvalite.

40

V meste Nitra v roku 2008 pôsobilo celkom 38 ubytovacích zariadení cestovného

ruchu. Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu disponovali 1 060 izbami s 2 386

lôžkami, v tom bolo 2 309 stálych lôžok a 77 príležitostných lôžok. Tieto zariadenia

v sledovanom roku navštívilo celkom 84 919 návštevníkov, v tom bolo 56 826

domácich návštevníkov a 28 093 zahraničných návštevníkov. Hodnota počtu

prenocovaní návštevníkov bola celkom 226 889, v tom bolo 155 606 prenocovaní

domácich návštevníkov a 71 283 zahraničných návštevníkov. Priemerný počet

prenocovaní celkom mal hodnotu 2,7, v tom priemerný počet prenocovaní domácich

návštevníkov 2,7 a zahraničných návštevníkov 2,5. Tržby za ubytovanie spolu

v zariadeniach cestovného ruchu v meste Nitra činili 4 916,78 Eur vrátane DPH, v tom

tržby za domácich návštevníkov činili 2 289,05 Eur a tržby za zahraničných

návštevníkov 2 627,73 Eur.

Mesto Nitra navštívia ročne tisíce turistov z domova i zahraničia. Medzi tých,

ktorí sa veľkou mierou podieľajú na spokojnosti všetkých návštevníkov, patria aj rôzne

ubytovacie zariadenia, poskytujúce profesionálne služby na európskej úrovni.

K takýmto zariadeniam patria najmä trojhviezdičkové a štvorhviezdičkové hotely,

nachádzajúce sa tak priamo v centre Nitry ako aj v jej blízkom okolí – napríklad pod

Zoborom. Hotelové izby a apartmány poskytujú svojim hosťom požadovaný komfort

a luxus, bezbariérový prístup, klimatizáciu, internet a mnohé z hotelov rozšírili ponuku

o služby wellness a usporiadania kongresov, konferencií a firemných stretnutí. Väčšina

hotelov prezentuje svoj krásny výhľad na nitrianske podhradie, či Zobor. K ich

štandardnému vybaveniu patria zmenárne, hotelové bary, kaviarne a reštaurácie

s bohatým výberom jedál medzinárodnej kuchyne.

Za ich kvalitou však nezaostávajú ani penzióny, apartmánové domy a súkromné

apartmány. Väčšina z nich sa nachádza v príjemnom a pokojnom prostredí zelene,

poskytujú moderne zariadené izby s kuchyňou alebo kuchynským kútom, WC

a kúpeľňou. Štandardom pre penzióny je pripojenie na internet, chladnička, či TV so

satelitom, v niektorých je postarané aj o raňajky či celodenné menu.

Obľúbené medzi mladými návštevníkmi je aj ubytovanie na

súkromí – v súkromných domoch. Mnohé priváty majú väčšinou samostatné vchody

a bezproblémové parkovanie. Služby poskytujú aj viaceré turistické ubytovne a motely.

V porovnaní s hotelmi je ich ubytovanie lacné, ale kvalita poskytovaných služieb je

veľmi dobrá. Ak chcú hostia prežiť dovolenkové dni bez mestského zhonu v peknom

41

prírodnom prostredí, ubytovanie im poskytnú chaty, drevené chaty a moderné chalupy,

stojace v okolí mesta. Výnimkou nie sú ani ranče s chovom koní či hospodárskych

zvierat.

Hotely:

Hotel Zlatý kľúčik- 4 hviezdičkový najvyhľadávanejší hotel je situovaný v časti Zobor.

Hotel má k dispozícii 54 lôžok, 23 dvojlôžkových izieb a 4 apartmány. Izby sú zariadné

v klasickom štýle. Súčasťou hotela je taktiež elegantne zariadená reštaurácia, ktorá je

známa svojou vyberanou kuchyňou. Jej vysokú úroveň potvrdzujú aj ocenenia Trend

Top reštaurácií Slovenskej republiky.

Hotel Alexander´s- 4 hviezdičkový elegantný, moderný hotel situovaný v centre Nitry.

Prekvapí kombináciou pohodlia, kvality a jedinečných služieb. Hotel má kapacitu 13

izieb, z toho 1 izba pre imobilných hostí.

Hotel Centrum- 4 hviezdičkový hotel sa nachádza priamo v centre mesta s prekrásnym

výhľadom na divadlo, hrad a pešiu zónu. Pre hostí hotel Centrum ponúka 18

dvojlôžkových izieb vysokého komfortu a kvality vrátane 2 apartmánov.

Hotel River- 3 hviezdičkový novootvorený hotel sa nachádza v blízkosti centra mesta na

brehu rieky Nitry. Je vzdialený iba 5 min. pešej chôdze od centra mesta a 10 min. od

Výstaviska – Agrokomplex. Hotel svojím návštevníkom ponúka pohodlné ubytovanie

v 22 izbách, 1 apartmáne a možnosť stravovania v štýlovej reštaurácii a kaviarni

Preego.

Hotel Olympia- 2 hviezdičkový hotel sa nachádza na okraji mesta, v lokalite Chrenová

v blízkosti výstaviska Agrokomplex a zábavno-obchodného centra MAX. Hotel má

kapacitu 150 lôžok, z toho 94 luxusných apartmánov, dvojlôžkové apartmány a jedno,

dvoj a trojlôžkové izby v bunkách so spoločným príslušenstvom.

Z ďalších hotelov uvediem: Best Western hotel Koruna, hotel City, hotel Comfort, Park

hotel Tartuf Beladice, hotel Atrium, hotel Agroinštitút, hotel Zobor, hotel Nitra, Club

hotel a iné.

Penzióny:

Penzión u Krba- 3 hviezdičkový penzión je rodinného typu, je situovaný v tichšej časti

mesta, v blízkosti k výstavisku Agrokomplex. Štýlovo zariadená reštaurácia sa

vyznačuje výbornou kuchyňou plnou delikates. Kapacita penziónu je 6 dvojlôžkových

izieb s možnosťou tretej postele, 5 dvojlôžkových izieb a 1 apartmán.

42

Penzión Zoborská- 2 hviezdičkový penzión je situovaný v príjemnom a tichom prostredí

neďaleko od centra mesta (500 m) vo vilovej štvrti Zobor s výhľadom na mesto.

Súčasťou penziónu je reštaurácia domácej a svetovej kuchyne. Penzión má 11

dvojlôžkových izieb s možnosťou prístelky a 1 jednolôžkovú izbu.

Penzión Pohoda- 1 hviezdičkový penzión je situovaný v mestskej časti Chrenová.

Ponúka príjemné ubytovanie pre 8 až 10 ľudí, s možnosťou raňajok. Poloha penziónu je

výhodná kvôly blízkosti nákupných a zábavných centier, atletického štadiónu

a fitnescentra. Od Výstaviska Agrokomplex je vzdialený 10 minút pešej chôdze.

Penzión Pribina- 3 hviezdičkový, v centre mesta Nitry. Táto poloha je jedinečná svojou

blízkosťou k pešej zóne, Divadlu Andreja Bagara, Nitrianskemu hradu a Univerzite

Konštantína Filozofa. Kapacita penziónu je 12 osôb, 2 jednoposteľové izby, 4

dvojposteľové izby a 1 apartmán pre 2 osoby.

Penzión PKO Nitra- 3 hviezdičkový, nachádza sa v tichom prostredí v centre mesta pod

Nitrianskym hradom. Za penziónom sa nachádza Mestský park na Sihoti, ktorého

súčasťou je areál letného kúpaliska. Penzión s kapacitou 57 lôžok ponúka okrem

ubytovania aj celodennú stravu.

Ďalšie penzióny: penzión Vila Ária, penzión Moretti, penzión Bobo, penzión Lux,

penzión Premona, penzión Tofi, penzión Quartet, penzión Pri strelnici, penzión Artin

a iné.

Turistické ubytovne:

Ubytovňa Nireal – Čajkovského ul.

Trans Motel ABC – Novozámocká ul.

Tenis Hotel – Ďumbierska ul.

Ubytovňa Tofi – Železničiarska ul.

Ubytovňa Barmo – Sládkovičova ul.

Nitran II. – Dvorčianska ul.

Ubytovanie na súkromí:

Teri – ubytovanie na súkromí, Narcisová ul.

Remus – ubytovanie na súkromí, Novozámocká ul.

Ubytovanie Emitair – Vašinova ul.

Ubytovňa Pri lipe – Rastislavova ul.

43

Ubytovanie na súkromí – Jelenecká ul.

Ubytovanie na súkromí – Za humnami ul.

Agáta – ubytovanie na súkromí, Vikárska ul.

Zols – ubytovanie na súkromí, Farská ul.

Ubytovanie na súkromí Jozef Baloga – Bajkalská ul.

Ubytovanie na súkromí Terézia Penzešová – Rosinského ul.

Ubytovanie na súkromí – Rekreačná ul.

Ubytovanie na súkromí – Ružova ul.

4.3.1.2 Stravovacie zariadenia

Početné veľtrhy, výstavy a predajné dni privádzajú do Nitry stovky pravidelných

i nových návštevníkov. Preto mesto popri kvalitných ubytovacích službách, ponúka

početné a rôznorodé stravovacie možnosti. Gastronomické a cateringové služby počas

výstav zabezpečujú známe cateringové firmy.

Obľúbenou formou je stravovanie priamo v hoteloch. Hotelové reštaurácie

ponúkajú širokú škálu jedál a špecialít medzinárodnej kuchyne vo vkusne a štýlovo

zariadenom prostredí. Mnohé z nich sú klimatizované.

Za kvalitou jedál sa však hosť môže vybrať aj do mestských ulíc, v ktorých sa

okrem komerčných reštaurácií nachádzajú aj reštaurácie zamerané na špeciality

slovenskej kuchyne – koliby ako aj talianskej a čínskej kuchyne.

Obľúbeným cieľom hladných nitrančanov sú pizzérie a rybárska reštaurácia

a bašta. Svojich skalných si však našli aj slovenské koliby s tradičným dreveným

prostredím.

Stravovanie ponúkajú aj viaceré penzióny s reštauráciou alebo bistrom, v ktorých

si hostia môžu dať nielen raňajky, ale nájdu tu aj kompletné denné menu.

Na pohárik dobrého vínka si možno zájsť do niektorej z útulných nitrianskych

vinární. Niektoré vinárne sa nachádzajú v zrekonštruovaných historických budovách,

čomu zodpovedá aj štýl ich interiéru.

Bistrá, denné bary, cukrárne a príjemné štýlové kaviarne nájdu návštevníci Nitry

nielen priamo na pešej zóne ale aj čarovnom okolí mesta. Mnohé kaviarne, cukrárne

a pivárne v lete otvárajú svoje terasy, čím zvyšujú svoje kapacity a ponúkajú posedenie

44

na čerstvom vzduchu. Ku ponuke gastronomických služieb pripievajú aj početné

zábavné podniky, akými sú hudobné kluby, puby, krčmy, pohostinstvá a v neposlednom

rade i diskotéky.

Reštaurácie:

Best Western Hotel Capital- luxusná reštaurácia, prvotriedne služby, široký výber jedál

z čerstvého mäsa a zeleniny, lahodné cestoviny alebo vynikajúce polievky sú

skutočným rajom pre každého labužníka.

Passage Restaurant- jedlo je najstarší spôsob ako porozumieť ľuďom bez ohľadu na to,

akou rečou hovoria.

Penzión u Krba- rustikálna reštaurácia ponúka jedlá domácej i zahraničnej kuchyne –

noblesné receptúry sú lakavo prezentované vizuálnou a chuťovou kvalitou.

Restaurant Vináreň Buganka- ak máte radi tradíciu, chuť dobrého jedla a výborného

vína, ste na správnom mieste.

Reštaurácia Oko- reštaurácia, stravovanie, svadby, promócie, oslavy, firemné

posedenia, prezentácie, piváreň.

Friends restaurant- reštaurácia s veľkou letnou terasou a parkoviskom, detské ihrisko

s preliezačkami a novými hojdačkami.

Reštaurácia Malibu- milý personál, živá hudba, kačacina, husacina, v letných

mesiacoch chutné grilované mäsko na terase, pre deti zabezpečená opatrovateľka.

Reštaurácia Nová Mladosť- ponúka catering a organizáciu spoločenských akcií ,

poskytuje banketové služby, usporiadanie firemnej či súkromnej recepcie, oslavy,

svadobné hostiny.

Ďalšie reštaurácie: reštaurácia Pribina, reštaurácia Pizzeria Boccaccio, reštaurácia Artin,

Atrium reštaurácia, Café Piano, Caffe Venezia Pizzeria, Ristorante Moretti, reštaurácia

Hoffer, Čínska reštaurácia Fenix, Čínska reštaurácia Panda, Gastro Gril, Hot-Pot, Izba

Starej Matere, Irish Times Pub, Kaviareň Múzeum, Mexiko reštaurácia, Media Café, Na

Korze restaurant-pizza-café, restaurant and Cocktail bar Paladium, restaurant Symfónia,

restaurant Hájovňa, reštaurácia v zámku u Grófa, reštaurácia Club Hotel, reštaurácia

Divadlo Andreja Bagara DAB, reštaurácia Hofferka, Saray Kebab and Pizza, vináreň

Dreváreň, Wilson Pizzeria, Baraccuda a iné.

45

Pizzérie:

Pizzeria Restaurant Toscana- priamo pod majestátny vrch Zobor vám prináša atmosféru

slnkom zaliateho Talianska. V Pizzérii Toscana si môžete pochutnať na špecialitách

originánej talianskej kuchyne.

Pizzeria Toscana 3- prídite si posedieť v príjemnom prostredí a určite si vyberiete zo

širokého sortimentu jedál a nápojov. Originálna talianska pizza, cestoviny, šaláty

a minútky.

Pizzeria Casa Mia- široký výber pízz, cestovín, jedál z hydiny, šalátmi a obedovým

menu. Súčasťou pizzerie je aj rýchloobčerstvovací stánok s kebabom, v ktorom si

môžete vybrať z ponuky rýchloobčerstvovacích jedál.

Ristorante and Pizzeria La Marina- ponúka posedenie v štýlovom mediteránsky

zariadenom prostredí, širokú ponuku jedál od „fruti di mare“ – plodov mora až po

klasické slovenské špeciality.

Boccaccio Pizzéria- najlepšie miesto pre obdivovateľov tradičnej talianskej kuchyne.

Vybrať sa dá z mnohých pokrmov od cestovín, mäsitých jedál, morských rýb

a dezertov, cez pizzu pripravovanú v peci na drevo až po mnohé iné špeciality.

Ďalšie pizzérie: Hájovňa u Hoffera, pizzéria Tantal, Ristorante Pizzeria Toscana Junior

a iné.

Tab. 2

[Supraštruktúra CR v meste Nitra]

Mesto Nitra

Ubytovacie zariadenia spolu 45

Hotel 13Penzión 14Turistická ubytovňa 6Ubytovanie na súkromí 12Stravovacie zariadenia spolu 48 Reštaurácia 29Pizzéria 14Penzión s reštauráciou 5

Zdroj: vlastné spracovanie

46

4.3.2 Infraštruktúra cestovného ruchu

4.3.2.1 Cestovné kancelárie a cestovné agentúry

Agentúra Activ - nitrianska au pair agentúra, au pair pobyty v Európe: Anglicko,

Nemecko, Francúzsko, predaj lacných leteniek SATA pre držiteľov kariet EURO, ISIC,

ITIC, predaj klasických leteniek IATA, rezervácia leteniek.

Agentúra Dijon - cestovná agentúra ponúka apartmány v Taliansku – Kalábria,

Kampánia, Bazilikáta a Puglii ako sú hotely, rezidencie, villagia a apartmány, ktoré

uspokoja všetky požiadavky klientov.

Agentúra Liob - chata, Bojnice, školské výlety, firemné akcie, rodinné pobyty,

stužkové, oslavy, svadby, plavecké výcviky, lyžovačky, detské tábory.

Agroinštitút - cestovná kancelária, stravovacie služby, prenájom miestností, ubytovacie

služby, tlačiarenske služby.

Alibaba - cestovná agentúra. Ponúka ubytovanie v chatách, chalupách, penziónoch

a v hoteloch na Slovensku.

Amavet - domáce a zahraničné pobytové a poznávacie zájazdy pre deti a mládež,

domáce tábory pre deti s technickými záujmami, súčasťou táborov sú špecializované

kurzy rozdelené podľa záujmov detí.

Amces - domáce a zahraničné pobytové a poznávacie zájazdy pre deti, mládež, domáce

tábory pre deti s technickými záujmami, súčasťou táborov sú špecializované kurzy

rozdelené podľa záujmov detí.

CK Onitrans - špecialisti na Maltu, Českú republiku, Maďarsko, poznávacie zájazdy,

Rumunsko, Bulharsko. Cestovná kancelária zabezpečuje pre svojich klientov

individuálnym prístupom konkrétne služby v cestovnom ruchu. Pre školy a pracovné

kolektívy ponúka množstvo zájazdov po Slovensku a osvedčené poznávacie zájazdy do

Prahy, Budapešti, Viedne, Krakowa a Gabčíkova. Na základe požiadavky klienta

zabezpečia: rôzne druhy dopravy, ubytovanie, stravovanie, sprievodcov, tlmočníkov,

prehliadky miest, múzeí, pracujú itinerár, pripravia služobnú cestu, alebo dovolenku a to

pre jednotlivca, rodinu, malé skupiny, kolektívy, alebo školy. Ceny za tieto služby sú

prijateľné, úmerné kvalite a množstvu poskytnutých služieb.

CK Turistika a hory - zájazdy expedičného charakteru- pešia a horská turistika –

vysokohorská turistika – horolezectvo – treking – Via Ferraty – lyžiarske zájazdy –

poznávacie zájazdy – cesty za prírodou a folklórom – pobytové zájazdy k moru.

47

CK Oxalis - cestovná kancelária, ponuka pobytových zájazdov.

CK Travel L+B - cestovná kancelária, ponuka pobytov: Grécko, Chorvátsko,

Španielsko, Bulharsko, Taliansko.

CK Sun Travel- cestovná kancelária.

CK Aeolus - grécka cestovná kancelária, najširšia ponuka gréckych ostrovov na

Slovensku: Zakynthos, Kalymnos, Telendos, Rhodos, Kréta, Santorini, Chalkidiki.

Stredomorie: Cyprus, Turecko, Tunis, Chorvátsko.

CK Kontakt - Tatiana Kolenčíková- cestovná kancelária ponúka zahraničné i tuzemské

poznávacie aj pobytové zájazdy a organizuje zájazdy do divadiel po celom Slovensku.

CK 2000 Travel - výhodné cestovanie pre mladých, študentov a učiteľov, lacné letenky,

rezervácia, autobusové lístky, medzinárodné mládežnícke, študentské a učiteľské

preukazy EURO, GO, ISIC, ITIC, pracovné a študijné programy, víza.

Cestovná agentúra Družstva Unispol Nova - ponúka školy v prírode (TRALAŠKOLA,

FITŠKOLA), športové sústredenia, lyžiarke kurzy, silvestrovský a veľkonočný pobyt,

firemné oslavy, stužkové oslavy, letné detské tábory, plavecké kurzy, tanečné

sústrediena.

Destská agentúra Bombovo - detské tábory na Slovensku a v zahraničí, školy v prírode,

kurzy, zábavné súťaže a hry, ponuky na voľný čas detí.

Emfos AU – PAIR Agency - agentúra – vzdelávanie a au-pair.

Eurocar and Hechter - cestovná a dopravná kancelária. Ponúka sortiment, ktorý možno

zaradiť do kategórie cestovný ruch a cestovné kancelárie a agentúry.

Hechter Hugo Travel Slovakia - zájazdy letecky, autobusom, vlastnou dopravou:

Grécko, Grécke ostrovy, Bulharsko, Chorvátsko, Taliansko, Maďarsko, Slovensko.

Možnosť ubytovanie pre zahraničnú klientelu (aj domácich) po celom území Slovenska

(čas veľtrhov, výstav).

Komex Tour - cestovná kancelária.

Long Way - sprostredkovanie jazykovo – študijných pobytov a individuálnej turistiky na

Novom Zélande, predaj a rezervácie leteniek, ubytovania, prenájom automobilov,

sprostredkovanie práce v zahraničí.

Tip travel - exotické zájazdy: Mexiko, Kuba, Dominikánska republika, USA, Brazília,

Kanárske ostrovy, Dubaj, Čína, Thajsko, Bali, poznávacie a pobytovo poznávacie

48

zájazdy do celého sveta, lyžovačky v Rakúsku, Taliansku, vo Francúzsku, Silvestrovské

pobyty, chaty, chalupy, kúpeľné pobyty.

Tralaland - detské letné tábory, škola v prírode.

Turancar - cestovná kancelária, doprava autobusová a mikrobusová, medzinárodná

a vnútroštátna, požičovňa automobilov.

4.3.2.2 Turistické informačné centrá

NISYS – Nitriansky informačný systém – oddelenie Mestského úradu v Nitre,

vznikol v roku 1993. NISYS tvorí mestská a turistická informačná kancelária. Jeho

hlavnou činnosťou je poskytovanie informácií o kultúrno-historických pamiatkach,

ubytovacích a stravovacích zariadeniach, o kultúrnych podujatiach, o športe a relaxe

v regióne Nitra, o vlakových a autobusových spojoch v rámci Slovenska, základných

informáciach, pamiatkach a atraktivitách celého Slovenska, o organizáciach

a podnikoch v okrese Nitra a iné. Všetky innformácie sú pravidelne aktualizované

externými pracovníkomi NISYSu. Ďalšou službou je predaj máp, turistických

sprievodcov, publikácií o Nitre a Slovensku, upomienkových a darčekových predmetov

ako aj faxová a kopírovacia služba.

Okrem toho zabezpečuje NISYS sprievodcovský servis v meste a okolí

a v spolupráci s ostatnými informačnými kanceláriami na Slovensku pripravuje návrhy

na krátkodobé a dlhodobé pobyty na Slovensku. NISYS zabezpečuje stratégiu mesta

v oblasti cestovného ruchu a spracováva plán rozvoja cestovného ruchu mesta Nitra.

Informačné centrum vystupuje ako koordinátor pre spoluprácu s partnerskými

mestami mesta Nitra, aj vďaka zintenzívneniu spolupráce sa postupne prešlo od

bývalých formálnych vzťahoch k neformálnym kontaktom, do ktorých sa darí zapájať

stále viac občanov a organizácií.

Nemenej dôležitou činnosťou NISYSu je propagácia Nitry a kultúrno-športových

aktivít pravidelnou aktualizáciou web stránky mesta Nitry a výlepom plagátov na

výlepných skružiach. NISYS zabezpečuje celkovú propagáciu mesta doma i v zahraničí

vydávaním propagačných materiálov o meste, účasťou na výstavách a veľtrhoch

cestovného ruchu na Slovensku i v zahraničí, komunikáciou s tlačou, usporadúvaním

tlačových konferencií pri významných podujatiach mesta, zasielaním informácií

regionálnym novinám, pravidelnou komunikáciou s časopismi zameranými na CR,

49

v prípade záujmu spracovaním článkov o meste, príležitostnou platenou inzerciou

v tlači, pravidelnou reláciou: „Tip na víkend“ v regionálnom rozhlase N-Rádio

a regionálnej TV Zobor, do Rádia Twist a Slovenského rozhlasu, spoluprácou so SACR

a profesionálnymi združeniami CR na Slovensku i v zahraničí.

Ďalšia činnosť NISYSu zahŕňa prácu s verejnosťou a regionálnu výchovu detí

a mládeže. V spolupráci s Mestským úradom organizuje NISYS kultúrne a športové

podujatia, semináre a konferenciu v prednáškovej miestnosti s kapacitou 25 miest,

besedy pre žiakov základných škôl s názvom „Moje mesto“, spolupracuje tiež s centrom

voľného času Domino na regionálnej súťaži „Poznaj svoje mesto“, na univerzitách

pripravuje prednášky o súčasnej Nitre. Intenzívna je spolupráca so študentmi oboch

nitrianskych univerzít, ktorí študujú cestovný ruch, pri spracovaní diplomových prác.

V tejto spolupráci ide o prepojenie praktických skúseností s vedomosťami študentov

a vytvárať konkrétne produkty cestovného ruchu.

Súčasťou činnosti NISIS-u je aj vydávanie kultúrno-spoločenského mesačníka

NITRA, ktorý na 32 stranách mapuje aktivity Mestského úradu v Nitre a informuje

o udalostiach v samotnom meste Nitra.

Nitriansky informačný systém je členom Asociácie informačných kancelárií

Slovenska AICES, čo je zárukou vysokej kvality poskytovaných služieb v oblasti

cestovného ruchu.

Tab. 3

[Infraštruktúra CR v meste Nitra]

Mesto Nitra

Cestovné kancelárie a agentúry spolu 25

Cestovná kancelária 15Cestovná agentúra 10Turistické informačné centrá spolu 1 Turistické informačné centrum 1

Zdroj: vlastné spracovanie

50

4.3.3 Všeobecná infraštruktúra cestovného ruchu

4.3.3.1 Dopravná dostupnosť

Územím Nitry prechádza trasa už v súčasnosti európskeho významu

Bratislava – Nitra – Zvolen, ktorá má ako budúca diaľnica všetky známky rozhodujúcej

a strategickej cestnej komunikácie Slovenskej republiky.

V železničnej doprave je mestom trasovaná dôležitá trať celoštátneho významu

Leopoldov – Nitra – Kozárovce a územím mesta Nitry sa predpokladá budúce možné

trasovanie vysokorýchlostnej železničnej trate.

Vo vodnej doprave sa nepredpokladá využitie toku rieky Nitra na hospodárskej

využitie.

V leteckej doprave sa ráta s podstatne vyšším využívaním miestneho letiska vo

Veľkých Janíkovciach pre potreby osobnej leteckej dopravy celého Nitrianskeho kraja.

Automobilová doprava: Cestná sieť v Nitre vytvára dôležitú križovatku ciest I., II.

a III. triedy. Možno ju rozdeliť na dve skupiny: nadradená sieť s cestami I. a II. triedy

a doplnková sieť ciest III. triedy, ktorá sa priamo pripája na prvú uvedenú skupinu ciest.

Mestská autobusová doprava: Mestská autobusová doprava je zabezpečovaná

časťou závodu SAD v Nitre. Má cca 34 liniek a jednu vozovňu. Linkovanie MAD je

pomerne stabilné, pričom umiestnené zastávky umožňujú dostupnosť do 300 m na

celom území mesta.

Prímestská a medzimestská autobusová doprava: V Nitre je veľmi silná

prímestská a diaľková autobusová hromadná doprava. Možno konštatovať, že

medzimestská hromadná doprava je vo väčšine realizovaná prostredníctvom

autobusovej dopravy (na úkor slabnúcej železničnej dopravy). V Nitre je centrálna

autobusová stanica, ktorá je umiestnená v tesnom susedstve so železničnou stanicou.

Pešia doprava: Bola uskutočnená rozsiahla prestavba uličných priestorov

v historickom jadre mesta. Zásadnou podmienkou pre riešenie pešej dopravy v meste je

postupné pretváranie centrálnej mestskej zóny na rozsiahlu pešiu zónu s výrazným

obmedzením vjazdu a pohybu automobilovej dopravy.

Turistické trasy: Jedným z hlavných dôvodov je vysoká návštevnosť územia.

Navrhujú sa viesť turistické chodníky mimo najcennejších častí územia, hlavne lesnou

časťou. Usmerniť návštevníkov presunutím a zhustením tabúľ náučného chodníka na

tých miestach, kde sa návštevníci rozhodujú, ktorý chodník si vybrať. Zrušiť značenie

51

na chodníkoch cez najcennejšie časti územia a zreteľne označiť, že ide o uzavretý

chodník.

Cyklistická doprava: Cyklistická doprava je zameraná na sieť cyklistických

cestičiek pre využívanie rekreačným spôsobom. V tomto sa jedná o využitie

protipovodňových hrádzí na rieke Nitra pre účely turistických a rekreačných

cyklistických trás, ktoré majú regionálny význam a môžu mať podstatné rozšírenie do

celej oblasti, najmä južného Slovenska a celého Ponitria. Vhodnou oblasťou pre ľahký

rozvoj cyklotrás sú oblasti Chrenovej, Staré mesto, Párovce, Mlynárce, Klokočina,

Krškany.

Železničná doprava: Železnice ani zďaleka nemajú podobné postavenie ako

cestná doprava, ich výkonnosť a ponuka pre obsluhu mesta je veľmi malá až

nedostatočná. V tomto rámci má dominantnejšiu polohu na rozdiel od cestnej dopravy

severo-južný smer. Na riešenom území sa nachádzajú jednokoľajné, neelektrifikované

trate, ktoré majú svoj uzlový bod v stanici Nitra – Zbehy. Z hľadiska rozvojových

možností sa rezervuje koridor pre umiestnenie novej železničnej trate v prepojení

Nitra – Trnovec nad Vltavou. Stanica Trnovec leží na strati Bratislava – Galanta –

Štúrovo, ktorá je súčasťou mezinárodného multimodálneho dopravného koridoru.

Takýmto prepojením by mesto Nitra mohlo byť zaradené do južnej železničnej spojnice

Bratislava – Nitra – Zvolen – Košice, čo by znamenalo veľmi významné povýšenie

železničnej dopravy.

Letecká doprava: Letecká prevádzka nemá charakter dopravný. Na východnom

okraji Nitry, časť Janíkovce, je umiestnené trávnaté letisko s dĺžkou dráhy 1400 m.

Parametre vzletovej a pristávacej dráhy umožňujú jeho využívanie iba pre malé lietadlá

(športová a agroletecká prevádzka). Návrh predpokladá zhodnotenie možností rozvoja

leteckej dopravy s medzinárodným štatútom malej leteckej dopravy. Dnešný rozsah

letiska vyhovuje dnešným a očakávaným budúcim požiadavkám na tento druh dopravy.

Lanovková doprava: V súčasnosti lanovka na Zobor – Pyramída nie je využívaná,

vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu. V budúcnosti bude rekonštruovaná lanovka

využívaná ako významná turistická atrakcia pre letnú a zimnú turistiku.

Vodná doprava: V súčasnosti sa rieka Nitra z hľadiska lodnej dopravy nevyužíva,

poskytuje iba rekreačný spôsob využitia. Nepredpokladá sa rozvoj hospodárskej

dopravy na rieke Nitre, vzhľadom na predpisované podjazdné výšky nad hladinou rieky

52

pre prípadnú plavbu hospodárskych plavidiel akéhokoľvek druhu. Predpokladá sa iba

športové a turistické využitie rieky v jej úseku na území mesta Nitry.

4.3.3.2 Športovo-rekreačné zariadenia

Športovo – rekreačné zariadenia slúžia širokej verejnosti pri zabezpečovaní

športovej činnosti organizovaných športovcov, športových klubov, neorganizovaných

športovcov a športových klubov všetkých vekových kategórií a športovej výkonnosti

vrátane rekreačnej športovej činnosti. Slúžia aj na usporiadanie kultúrnych,

spoločenských a podnikateľských aktivít.

Mestský kúpeľ – rekreačné plávanie – celoročne. Mestská plaváreň otvorená pre

verejnosť sa nachádza v centre Nitry na Kupeľnej ulici. Okrem bazéna môžu

návštevníci zariadenia využiť saunu, vírivku a bufet. V zariadení sa nachádza aj

predajňa športových potrieb.

Letné kúpalisko – areál mestského kúpaliska so 6 bazénmi a s kapacitou 3 000

ľudí nájdete v parku takmer v centre mesta. Návštevníci majú k dispozícií 6 bazénov:

50-metrový plavecký, dojazdový pre tobogan, 1 rekreačný a 2 detské bazény. Posledné

tri majú prihrievanú vodu na teplotu 24-26°C. Nájdete tu 3 ihriská na plážový volejbal,

z toho 2 sú profesionálne. Na rekreačnom ihrisku si možno zahrať aj nohejbal,

bedminton, či len tak si zabehať s loptou. Nechýba pieskovisko, preliezačky a hojdačky

pre deti. Veľmi obľúbená je pirátska loď. Tobogan má 80 metrov a spolu s niekoľkými

šmýkačkami v detskom bazéne je v cene stupenky.

Zimný štadión Nitra aréna- sa nachádza na Sihoti pod nitrianskym hradom ako

súčasť viacúčelového športového areálu. Zimný štadión je domovským stánkom

hokejistov HK Nitra. Pre korčuľujúcu verejnosť je k dispozícií vedľajšia ľadová plocha.

Ďalej je tu aj možnosť občerstvenia sa v bufete. Kapacita zimného štadióna je 5300

divákov.

Futbalový štadión FC Nitra- založený v roku 1909, kapacita štadióna vyše 11000

divákov.

Z ďalších štadiónov nachádzajúcich sa v Nitre môžeme spomenúť Futbalový štadión

Janíkovce, Futbalový štadión Drážovce, Futbalový štadión Krškany, Futbalový štadión

Kynek a Futbalový štadión ČFK Nitra.

Atletický štadión TJ Stavbár Nitra

53

Tenisové kurty – v športovom areáli je k dispozícii 9 antukových kurtov, 2

tenisové dvojhaly so 4 kurtmi a jeden kurt amerického typu s tvrdým povrchom. Okrem

tenisu sú tu priestory na stolný tenis, badminton, squash, racketlon, kolky a wallyball.

Mestská hala Klokočina- viacúčelová hala je nielen miestom veľkých športových

udalostí, ale aj kultúrnych podujatí a koncertov. K dispozícií okrem veľkej haly je

fitcentrum, lezecká stena, squash, posilňovňa, malá telocvičňa na aerobik, pilates,

kalanetika či indoor cykling a kaviareň. Z ďalších môžeme spomenúť Športová hala

SPU Nitra a Športová hala Olympia.

Škola otvorená športu- sprístupnenie športových areálov a telocviční základných

škôl verejnosti (ZŠ Benkova, ZŠ Beethovenova, ZŠ Fatranská, ZŠ Krčméryho, ZŠ

Nábrežie mládeže, ZŠ Tulipánova a ZŠ Na Hôrke).

Letectvo: Aero Slovakia- organizuje vyhliadkové lety a parašutistické kurzy

Slovenský národný aeroklub – oba pôsobia na medzinárodnom letisku pre

nepravidelnú dopravu v mestskej časti Janíkovce.

Jazdecké kluby:

Jazdecký klub sv. Juraja

Jazdecké a výcvikové stredisko SPU

Sokoliari- rehabilitačná stanica pernatých dravcov a sov SPU

Strelectvo- združenie technických a športových činností

Turistika:

Klub vysokohorskej turistiky

Domino- klub turistiky, horolezecký oddiel

Tenisové kurty:

Tenis club Slávia AX SPU

Tenisový klub Junio

Tenisový klub Potravinár

Kryté haly:

Telovýchovná jednota AC Nitra

Športová hala Plastika Nitra

Fit club F and F

54

Nitra spĺňa aj nároky vyznávačov pešej turistiky a cykloturistiky.

Najobľúbenejšími trasami sú výstup na južný predvrchol Zobora-Pyramídu, z ktorej je

výborný výhľad na mesto a do širšieho okolia, vrchol Zobora, Žibrice a Lupku. Výstupy

možno kombinovať do okruhov podľa fyzickej kondície s prehliadkami bohatej flóry

a fauny v chránených územiach Zoborská lesostep a Zoborský lesopark. Pre

návštevníkov bol vybudovaný aj Náučný chodník Zobor s dvomi trasami. Vyznávačom

cykloturistiky slúžia vyznačené cestičky pozdĺž rieky Nitra, v Brezovom hájiku a na

sídlisku Chrenová.

4.3.3.3 Kultúrno-spoločenské zariadenia

Galérie:

Nitrianska galéria- bola založená 1. januára 1965. Svoju činnosť zahájila v budove

veľkého seminára – vtedy Oblastného nitrianskeho múzea.

Art galéria- začala svoju činnosť v marci 1995 z iniciatívy manželov Miklíkovcov ako

súkromná inštitúcia, nepodporovaná štátom ani žiadnym kultúrnym fondom.

Malá galéria Akcent- kultúrny život v Nitre už niekoľko rokov obohacuje malá galéria

Akcent, ktorá sa nachádza v centre Nitry, v budove meststkého kúpeľa na Kúpeľnej

ulici.

Galéria Výskumného ústavu živočíšnej výroby

Múzeá:

Slovenské poľnohospodárske múzeum- múzeum je od r. 1978 súčasťou Výstavníctva

Agrokomplex. Slovenské poľnohospodárske múzeum sa stalo vedecko-výskumným

a dokumentačným centrom.

Ponitrianske múzeum- je zariadenie vlastivedného typu, realizuje svoju zbierkotvornú

činnosť v nitrianskom regióne v oblasti botaniky, zoológie, archeológie, histórie,

etnografie a numizmatiky.

Diecézne múzeum Nitrianskeho biskupstva- myšlienkou zriadiť na Nitrianskom hrade

prvé diecézne múzeum na Slovensku sa zaoberal už Jan Chryzostom kardinál Korec, ale

uskutočnil ju až v deň Sviatku sv. Cyrila a Metoda, v r. 2007 nitriansky sídelný biskup

Mons. Viliam Judák. V tom čase bola širokej verejnosti sprístupnená iba prvá časť

múzea – expozícia faksimilií písomných dokumentov k počiatkom kresťanstva a prvého

štátu na našom území. Opäť v deň Sviatku sv. Cyrila a Metoda, ale v r. 2008, bola

55

otvorená i jeho druhá časť – výstava liturgických predmetov z čias neskorej gotiky,

renesancie, baroka i z dôb pomerne nedávnych.

Misijné múzeum- misijné múzeum národov a kultúr vzniklo z predmetov, ktoré priniesli

slovenskí misionári Spoločnosti Božieho Slova keď prichádzali domov na dovolenku.

V zbierkach sú predmety zo všetkých kútov sveta. Sú to väčšinou predmety dennej

potreby. V zbierke sú aj náboženské, dekoračné a ozdobné predmety, šaty a zbrane.

Niektoré exponáty dostali misionári ako prejav vďačnosti za ich službu a príspevok pre

rozvoj krajiny kde pracujú.

Požitavské múzeum mlynárstva- Mašekov mlyn sa nachádza na rieke Žitave, asi 2

kilometre severne od mesta Vráble, v miestnej časti Horný Oháj. Múzeum má vo

svojich zbierkach poľnohospodárske náradia, staré furmanské vozy, mlynské kamene,

rôzne druhy studní, starú stodolu, mlynárov dom, dom pre tovarišov a služobníctvo,

fotodokumentačný a listinný materiál.

Divadlá:

Divadlo Andreja Bagara- jedna z najväčších a najmodernejších divadelných budov na

Slovensku. Dva hracie priestory – Veľká sála s kapacitou 577 miest a Štúdio so 120 až

150 miestami variabilného usporiadania – sú predpokladom nerušeného chodu

polyfunkčného divadelného stánku a vytvárajú ideálne podmienky na vznik, prezentáciu

a percepciu moderného javiskového diela. Je ideálnym priestorom na rozmanité

kultúrno-spoločenské podujatia: vystúpenia hudobných telies, tanečných súborov

rôznych žánrov, akadémie, televízne záznamy, či priame prenosy zábavných relácií

a pod.

Staré divadlo Karola Spišáka

Teatro Tatro- korene vzniku jedného z najzaujímavejších divadelných telies posledného

decénia uplynulého milénia na Slovensku siahajú do roku 1989, keď sa divadelníci

niekoľkých profesionálnych divadiel rozhodli robiť divadlo mimi svojich domovských

scén.

Kiná:

Kino Orbis, Lipa, Palace, Filmový klub UKF, amfiteáter

Kino Cinemax Nitra- moderné a pohodlne zariadené kino, je vybavené najmodernejšou

technikou, použité kvalitné zvukové systému sú zárukou kvalitného ozvučenia. Kino

predstavuje zároveň aj ideálny priestor pre konanie rôznych firemných prezentácií,

56

kongresov a seminárov, prípadne aj organizovaných filmových predstavení. Široká

ponuka umožňuje výber titulov na premietanie pre tieto príležitosti podľa výberu

usporiadateľov.

Klubová činnosť:

Klub grafológie

Spoznaj sám seba

Klub jogy

Centrum zdravia

Priatelia svetových filozofií a náboženstiev

Fotoklub

Krajská knižnica Karola Kmeťka – poskytuje knižnično-informačné služby

v priestoroch na ul. Fraňa Mojtu, v pobočke na Klokočine, z oblasti regionálnej

literatúry. Poskytuje aj informácie týkajúce sa NR SR, pretože knižnica má štatút

Partnerskej knižnice Kancelárie Národnej rady SR a z oblasti patentovej literatúry,

nakoľko je tu zriadené Kontaktné informačné miesto Úradu priemysleného vlastníctva

SR. Pre čitateľov je k dispozícii:

odborná a krásny literatúra pre deti, mládež i dospelých, špeciálne dokumenty

(gramoplatne, mg kazety, videokazety, CD platne, CD ROM a patentové spisy),

periodiká, zvukové knihy pre nevidiacich a slabozrakých

čitáreň s ponukou periodík

hudobná poslucháreň

medziknižničná výpožičná služba

konzultácie a metodická pomoc

rešeršné služby

kultúrne a vzdelávacie podujatia

reprografické služby

informačná výchova pre materské, základné a stredné školy.

Nitrianska hvezdáreň pri SÚH Hurbanovo- práca hvezdárne je zameraná hlavne

na vytváranie podmienok pre účelné využívanie voľného času detí, mládeže

a dospelých, na informovanie verejnosti o aktuálnych vesmírnych úkazoch, javoch

a najnovších poznatkoch z oblasti astronómie a kozmonautiky, na spoluprácu so

57

školami všetkých stupňoch a zameraní, na poskytovanie možností pre mimoškolskú

výchovu a vzdelávanie mladých záujemcov o astornómiu a v neposlednom rade na

plnenie vedeckých úloh.

Krajské osvetové stredisko v Nitre- je kultúrno – vzdelávacou inštitúciou

s dlhoročnou tradíciou. Jeho základným poslaním je vyhľadávať, ochraňovať,

uchovávať a sprístupňovať kultúrne dedičstvo na úrovni amatérskej tvorby, prehlbovať

vzťah ku kultúrnej identite národa, národnostných menšín, etnických skupín,

vychovávať umením a k umeniu, rozvíjať záujmovú činnosť, vzdelávať a napomáhať

sociálnej prevencii. Celoročné aktivity:

klub jogy

relaxačné cvičenia

klub zdravia

šachový klub

klub diabetikov

klub grafológie

klub equilubrum

česko-slovenský poznávací klub

fotoklub

prednášky pre verejnosť

výstavy

kurzy

rekvalifikačné kurzy.

Nitriansky hrad- je ústrednou dominantou mesta Nitra, postavený na mieste

mohutného slovanského hradiska, sídla nitrianskych kniežat a veľkomoravských

panovníkov. Dnes je sídlom nitrianskeho biskupstva. Skladá sa so štyroch

samostatných častí: Katedrálny chrám, Bazilika sv. Emerána, Diecézna knižnica

a Veľký a Malý seminár. Pre návštevníkov je sprístupnený areál hradu a Bazilika

sv. Emrána.

58

Tab. 4

[Všeobecná infraštruktúra CR v meste Nitra]

Mesto Nitra

Športovo – rekreačné zariadenia spolu 26

Štadión 8Športová hala 4Tenisové kurty 4Plaváreň 2Kúpalisko 1Športový klub 7Kultúrno – spoločenské zariadenia spolu 14Galéria 4Múzeum 5Divadlo 3Kino 2

Zdroj: vlastné spracovanie

59

4.4 Hodnotenie lokalizačných a realizačných predpokladov v meste

Nitra návštevníkmi

Pre zhodnotenie lokalizačných a realizačných predpokladov v meste Nitra sme

zvolili dotazník, ktorý vyplnilo 100 návštevníkov mesta. Prieskum bol uskutočnený

v mesiaci august a september 2009.

Prvú časť dotazníka tvorili všeobecné a identifikačné otázky. Dotazník vo väčšej

miere vyplňovali ženy. Viac ako polovica opýtaných žien bola vo veku od 25 – 45

rokov. Menšiu časť tvorili ženy nad 45 rokov. Všetky ženy pochádzali zo Slovenska.

Muži boli vo veku od 22 – 43 rokov. Jeden muž bol zo Srbska, ostatní zo Slovenska.

Vzdelanie návštevníkov bolo prevažne stredoškolské s maturitou, ktoré dosiahlo 68%

respondentov a vysokoškolské vzdelanie malo 32% hostí. Základné vzdelanie nemal ani

jeden hosť. Pri otázke sociálneho postavenia 75% opýtaných boli zamestanci vo firmách

a 25% hostí bolo podnikateľov.

Druhá časť dotazníka bola zameraná na otázky spojené s pobytom v meste Nitra.

Viac ako polovica respondentov 60% o mieste pobytu získala informácie z internetu

a zvyšná časť 40% hostí od priateľov, rodiny a známych.

60%

40%

Komunikačné kanály

internetrodina, priatelia

Obr. 1[Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie]

Návštevníci prichádzajú do Nitry najviac za kultúrnymi pamiatkami 45%, menšia

časť kvôli návšteve príbuzných a známych 35% a 20% hostí zaujímajú organizované

kultúrne a športové podujatia, ktoré sa v Nitre konajú.

60

45%

35%

20%

Dôvody návštevy mesta Nitry

kul.pamiatkypríbuzní/priateliapodujatia

Obr. 2[Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie]

Hostia, ktorí prichádzajú do Nitry cestujú najčastejšie 70% automobilom alebo

autobusom 30%. Dovolenku trávia s rodinou 65% alebo s priateľmi 35%. Polovica

návštevníkov 50% sa v meste zdrží 2 – 3 dni aj s prenocovaním, 30% hostí 1 deň a 20%

opýtaných 4 a viac dní.

30%

50%

20%

Dĺžka pobytu v meste Nitra

1 deň2-3 dni4 a viac dní

Obr. 3[Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie]

Z potenciálu, ktorý mesto Nitra ponúka boli najlepšie ohodnotené kultúrne

pamiatky (známkou 1,4) a organizované podujatia (2,0) čo aj potvrdzujú dôvody

návštev hostí. Šport (2,1) a prírodné prostredie (2,2) boli ohodnotené nižšou známkou a

termálne a prírodné kúpaliská dostali známku 2,55. Z celkového počtu návštevníkov

mesta 5% nevie posúdiť šport a 15% hostí organizované podujatia, nakoľko tieto druhy

aktivít počas pobytu nevyužili.

61

15%

40%10% 5%

30%

Ponúkané možnosti mesta Nitry

prírodapamiatkyšportvodapodujatia

Obr. 4[Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie]

Pri hodnotení kvality a objemu poskytovaných služieb boli návštevníci najviac

spokojní so stravovacími službami (známka 1,7), ktoré zhodnotilo 95% hostí ako

zaplatiteľné a 5% návštevníkov ich považuje za drahé. Ako druhé najlepšie dopadli

obchodné služby (1,8) a o niečo horšie ubytovacie služby (1,9). Služby, ktoré poskytujú

ubytovacie zariadenia sú pre 60% návštevníkov zaplatiteľné a pre 40% drahé. Ďalšími,

ktoré dostali rovnakú známku (2,1) boli športovo – rekreačné služby,

kultúrno – spoločensnké a dopravné služby. Návštevníci boli menej spokojní

s poskytovaním informácií (známka 2,3), so službami zabezpečujúcimi čistotu mesta

(2,4) a zrdravotníckymi službami (2,5). Najhoršie dopadol stav hygienických zariadení

so známkou 3,0. Nie všetky služby dokázali respondenti zhodnotiť, nakoľko ich počas

pobytu neužívali. Napr. 25% hostí nevedelo zhodnotiť zdravotnícke služby, 20% hostí

nepotrebovalo získať informácie, 15% návštevníkov nebolo počas pobytu ubytovaných

v ubytovacích zariadeniach a taký istý počet nevyužilo športovo – rekreačné

služby.Dopravné a obchodné služby nedokázalo zhodnotiť 10% respondentov, 5%

návštevníkov neposúdilo kultúrno – spoločenské služby.

62

0

0.5

1

1.5

2

2.5

3

3.5

1.7 1.8 1.92.1 2.1 2.1

2.3 2.4 2.5

3

Kvalita poskytovaných služieb

stravovacieobchodnéubytovaciedopravnéšportovo-rekreačnékultúrno-spoločenskéinformáciečistota mestazdravotníckehyg. zariadenia

Služba

Znám

ka

Obr. 5[Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie]

V zariadeniach, ktoré poskytujú rôzne služby je personál považovaný za personál

ako každý iný (u 75% hostí). Ale 25% hostí považuje tento personál za milý a ochotný.

25%

75%

Personál v zariadeniach

milý a ochotnýpersonál ako každý iný

Obr. 6[Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie]

Pri hodnotení dostupnosti informácií vyplynulo, že respondenti získali dostatočné

množstvo kvalitných informácií (50% hostí). Niektorí potvrdili, že informácie sa dajú

63

získať (35% hostí). 15% návštevníkov nebolo spokojných s dostupnosťou informácií.

Tvrdia, že informačné kanály nie sú dostatočne vybudované.

Z celkového prieskumu, ktorý dokázal, že mesto Nitra má len čiastočný potenciál

na cestovný ruch a služby, ktoré poskytuje nie sú vždy najkvalitnejšie a postačujúce, je

zjavné, že 55% hostí, ktorí Nitru navštívili, v budúcnosti plánujú návrat. Tiež 40%

respondentov uviedlo, že návštevu Nitry v budúcnosti nevylučujú. Zvyšných 5% hostí

už návrat neplánuje.

55% 40%

5%

Návrat turistov

áno, plánujem možnoneplánujem

Obr. 7[Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie]

Napriek tomu, že opätovnú návštevu potvrdila len väčšia polovica hostí, návštevu

mesta Nitry svojím známym a priateľom odporúčajú všetci respondenti.

64

4.5 SWOT analýza

Cieľom SWOT analýzy nie je len spracovanie jednoduchého prehľadu silných

a slabých stránok a potenciálnych príležitostí a rizík, ale predovšetkým idea dôkladnej

štruktúrovanej analýzy, poskytujúcej užitočné poznatky o strategickej situácii mesta.

Silné stránky:

geografická pestrosť, nedotknuté prírodné prostredie

kultúrno – historické, architektonické bohatstvo

bohatý kultúrny život, tradičné kultúrne podujatia, festivaly

komplexná príťažlivá sila (príroda, kultúra, historické miesta)

primerané ceny služieb

vysoký pomer vracajúcich sa turistov

relatívne čisté životné prostredie

možnosti pre pešiu turistiku

existencia rozsiahleho výstavného areálu

zachovalá historická zóna

upravené mestské centrum

Slabé stránky:

infraštrukturálne nedostatky

nedostatočná prezentácia kultúrno – historických pamiatok vo vzťahu

k návštevníkovi

zlý technický stav existujúcich rekreačných zariadení, potreba rekonštrukčných

investícii

sezónnosť CR, využitie existujúcich kapacít je na nízkej úrovni najmä v zimnom

období

absencia turistických informačných centier

slabá propagačná činnosť

nízka úroveň spolupráce jednotlivých organizácií smerujúca k podpore rozvoja

cestovného ruchu

nefunkčná lanovka na Zobor

zlý stav Nitrianskeho hradu

nedostatok bezbariérnych turistických zariadení, nedostatok viacjazyčných

informačných zdrojov, tabúľ (z časti ani v slovenčine)

65

nedostatok programových balíkov, produktov pre návštevníkov

v mimosezónnom obbodí

nedostatočné železničné spojenie s významnými slovenskými mestami, absencia

južného diaľničného

Príležitosti:

budovanie zariadení a služieb umožňujúcich predĺženie turistického pobytu

rastúci záujem o jednodňové a víkendové výlety, wellness pobyty

zvyšovanie prestíže domáceho turizmu

zlepšiť propagáciu a podporu mesta

sledovať potreby spotrebiteľských skupín a reagovať na ich požiadavky

neustále zlešovanie kvality a štandardu poskytovaných služieb

rozvoj infraštruktúry a vybavenosti, pretože cestovných ruch kladie požiadavky

na vysokú kvalitu infraštruktúry a služieb: siete ciest, železníc, zariadení

voľného času a pod.

spojazdnenie lanovky

rozvoj mestského turizmu (poznávacieho a kultúrneho)

skvalitniť ponuku služieb

Ohrozenia:

rastúca intenzita cestovania do zahraničia

možný negatívny dopad rozvoja cestovného ruchu na prírodné ekosystémy

v chránených územiach

obava zo silnejšej konkurencie v iných okresoch Slovenska

klesajúci záujem mladej generácie o tradičné podujatia

úpadok ľudovej kultúry

pokračovanie trendu úbytku obyvateľov mesta

66

4.6 Všeobecná charakteristika Nitrianskeho samosprávneho kraja

Nitriansky kraj je rozlohou piatym, v rámci počtu obyvateľstva tretím najväčším

samosprávnym krajom v rámci súčasne platného územnosprávneho členenia z 8 krajov

Slovenska.

Z geografického hľadiska je situovaný v juhozápadnej časti SR s celkovou

rozlohou územia 6 343km2. Svojou rozlohou zaberá 12,9% územia Slovenskej

republiky. V rámci SR Nitriansky kraj hraničí s Trnavským, Trenčianskym

a Banskobystrickým krajom, južnú hranicu tvorí štátna hranica s Maďarskou

republikou.

Z hľadiska platného administratívneho členenia od r. 1996 sa územie

Nitrianskeho kraja člení na 7 okresov. Najsevernejším okresom kraja je okres

Topoľčany, južne od neho leží okres Nitra s krajským mestom Nitra. Medzi

novovzniknuté okresy kraja patria okresy Zlaté Moravce a Šaľa.

Sídelná štruktúra Nitrianskeho kraja je výsledkom dlhodobého historického

vývoja. Počtom 706 375 obyvateľov sa kraj zaraďuje na 3. miesto v medzikrajskom

porovnaní s podielom 13,1% na úhrne SR. Z celkového počtu obyvateľov je 51,6%

žien. S hustotou osídlenia 111,3 obyvateľov na km2 je piatym najobývanejším krajom

SR. V Nitrianskom samosprávnom kraji sa nachádza 354 obcí, z ktorých má 15 štatút

mesta. V mestách žije 330 576 obyvateľov, čo je 46,8% podiel zo všetkých obyvateľov.

Z hľadiska geomorfologického členenia územie spadá do 2 subprovincií a to Malá

Dunajská kotlina zastúpená Podunajskou nížinou a Vnútorné Západné Karpaty. Do

územia kraja zasahujú oblasti Fatransko-Tatranská, Matransko-Slánska a Slovenské

Stredohorie.

Územie Nitrianskeho kraja patrí do povodia európskeho veľtoku – Dunaja. Dunaj

a Ipeľ zároveň vytvárajú prírodné štátne hranice s Maďarskom.

Reliéf kraja je prevažne rovinatý a nižinný, prerušovaný pahorkatinami. Patrí

k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám Slovenskej

republiky. Najväčšiu časť na juhovýchode a juhu zaberá kvalitná poľnohospodárska

pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného ostrova – najväčší riečny ostrov Európy

vytvorený medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom s bohatými zásobami

podzemných vôd.

67

Kraj, najmä jeho južné oblasti, sú bohaté na výskyt vodných a termálnych

prameňov.

4.7 Hodnotenie primárnej ponuky cestovného ruchu v Nitrianskom

samosprávnom kraji

4.7.1 Prírodné podmienky

Variabilitu funkčného využitia územia aktivitami CR najviac ovplyvňuje reliéf –

ako lokalizačný predpoklad má však pre cestovný ruch NSK iba sekundárny význam.

Väčšina územia je pre turizmus málo atraktívna.

Turistická atraktivita povrchu NSK je vyššia iba v severnej, východnej resp.

juhovýchodnej časti, kde do územia zasahujú výbežky pohorí Považského Inovca,

Tribeča a sopečných pohorí Slovenského stredohoria – Pohronského Inovca,

Štiavnických vrchov, Krupinskej planiny a na juhu Burdy. Atraktivita územia pre

cestovný ruch sa zvyšuje rastúcou nadmorskou výškou. Z tohto pohľadu je najnižšia

atraktivita územia pre CR na Podunajskej rovine v okrese Komárno a najvyššia v okrese

Zlaté Moravce.

K zaujímavostiam horského územia patria jaskyne v Považskom Inovci (Havran,

Mačacia jaskyňa), ďalej i skalné steny a mestá na Veľkom Inovci, Benáte, skalné veže

v lokalite Skerešov a kaňon v Horši (okres Levice). Atraktitu územia zvyšuje estetická

hodnota výhľadov do okolia najmä z vrcholu Veľkého Inovca, Marhátu, Benátu,

Zobora, Pyramídy a Tribečskej Skalky.

Väčšina územia kraja patrí do teplej klimatickej oblasti, veľmi vhodnej pre rozvoj

aktivít cestovného ruchu, viazaných predovšetkým na vodné plochy najmä

v Podunajskej nížine.

Najvýznamnejším podporujúcim faktorom rozvoja cestovného ruchu sú termálne

pramene. V interakcii s priaznivými klimatickými pomermi sa stali základom pre

existenciu areálov s termálnymi kúpaliskami s rekreačnou a čiastočne aj zdravotnou

funkciou ako je napr. Termál v Podhájskej. Svojím chemickým zložením je termálny

voda podobná morskej vode, zrejmé sú analógie s Mŕtvym morom. Podobné vody boli

zistené vrtmi aj v Bardoňove, kde sa uvažuje s vybudovaním kúpeľného mestečka, ale

i v Pozbe, kde doteraz zostávajú bez turistického využitia v Plavých Vozokanoch.

68

Termálne pramene v Santovke a Kalinčiakove sú tiež súčasťou tejto žriedelnej línie.

Ďalším strediskom je mesto Štúrovo a rekreačný areál v Patinciach.

Okrem prirodzenej vegetácie a introdukovaných druhov na území NSK sú aj

druhy, ktoré majú okrasný charakter. Najväčšia koncentrácia cudzokrajných drevín je

v Arboréte Mlyňany s celoštátnym významom pre cestovný ruch, ale i v ďalších

parkoch vybudovaných pri kaštieľoch a kúriách Nitrianskeho kraja.

Na území NSK sa nachádza množstvo pozoruhodností, ktoré sú predmetom

štátnej ochrany prírody. Z veľkoplošných chránených území zasahujú časti troch

chránených krajinných oblastí – CHKO Ponitrie, CHKO Štiavnické vrchy a CHKO

Dunajské luhy.

4.7.2 Kultúrno – historické podmienky

Územie Nitrianskeho samosprávneho kraja patrí k starým kultúrnym oblastiam

Slovenska. Najstaršou pamiatkou sú zvyšky rímskeho kamenného kastela

v Iži – lokalite Leányvár. Jednou z najcennejších pamiatok je kostol sv. Juraja z 9.

storočia v Kostoľanoch pod Tribečom. Do zoznamu národných kultúrnych pamiatok je

zaradená aj sakrálna pamiatka z poslednej tretiny 13. storočia v Sazdiciach a gotický

kostol sv. Jakuba zo 14. storočia v Želiezovciach.

Atraktivitu krajiny zvyšujú zrúcaniny hradov, postavených v blízkosti niekdajších

významných obchodných ciest. Takými sú torzá hradov Oponice, Gýmeš, Hrušov.

Najvýznamnejšia profánna pamiatka sa v sledovanom území nachádza

v Topoľčiankach. Je to neskorogotický kaštieľ z 15. – 16. storočia, ktorý je verejnosti

prístupný ako múzeum.

Územie NSK je charakteristické množstvom kaštieľov, ako napr. kaštieľ v Šali,

Horných Lefantovciach, Bábe. Pamiatky hnuteľného charakteru vo svojich zbierkach

sústreďujú múzeá, ktoré sú lokalizované predovšetkým v okresných mestách. Najviac

múzeí ma krajské mesto Nitra. Pod Nitrianske múzeum patrí i vlastivedné múzeum

v Zlatých Moravciach. Vlastivedné zameranie má tiež Podunajské múzeum v Komárne.

Jeho súčasťou je aj lodný mlyn v Kolárove. Ďalšie vlastivedné múzeá sú v Nových

Zámkoch, Tekovské múzeum v Leviciach, Hontianske múzeum a galéria v Šahách,

Tribečské vlastivedné múzeum je v Topoľčanoch.

69

Osobitosti architektúry dokumentujú ľudové domy. Svojím zariadením

a osobitným staviteľkým riešením sú atraktívne predovšetkým pre návštevníkov z iných

regiónov s inými architektonickými špecifikami a pochopiteľne i zo zahraničia. Dom

ľudového bývania v Šali je príkladom typického sedliackeho domu, návštevníkom sú

prístupné jeho obytné a hospodárske priestory.

4.7.3 Organizované podujatia

Organizované podujatia umožňujú zvýšenie atraktivity navštíveného miesta. Sú

dokladom kultúry obyvateľov daného územia a vychádzajú z tradícií a charakteru

územia. Významným pútnickým miestom kraja je Kalvária v Nitre s tradíciou

mariánskej púte od roku 1747, konanej v auguste. V meste je tiež iniciovaná tradícia

júlovej cyrilo – metodskej púte, ktorá má regionálny význam. Ostatné púte majú iba

lokálny význam, napr. Mariánska púť v Lehote, púť k Božskému srdcu Ježišovmu

v Tesárskych Mlyňanoch a iné. Na regionálne tradície nadväzujú jarmoky vo Vrábľoch

(jún), v Topoľčiankach (máj), Topoľčanoch (október) a Leviciach (október).

Z folklórnych slávností sú známe festivaly vo Veľkom Lapáši, v Jarku, Strekove,

Zemnom a Veľkom Kýre. Veľký význam majú aj podujatia celoslovenského resp.

medzinárodného charakteru ako dostihy v Topoľčiankach, motokrosové preteky

v Skýcove. V okresných mestách dominujú divadelné a hudobné slávnosti, napr.

hudobné slávnosti v Topoľčanoch, jazzový festival v Leviciach a rôzne kultúrne

slávnosti v Nitre. Vo vidieckych obciach sa organizované podujatia orientujú na

konanie hodových, fašiangových slávností, resp. dní obce. Známe sú aj podujatia typu

vínnych slávností, resp. degustácií. Príkladom sú Nevidzany, Tesáre.

V Nitrianskom kraji sa organizujú aj podujatia zamerané na odborné poznatky

a nové technológie. Ide o usporiadanie rôznych veľtrhov a konferencií, za účelom

získavania a výmeny informácií.

70

4.8 Hodnotenie sekundárnej ponuky cestovného ruchu v Nitrianskom

samosprávnom kraji

4.8.1 Supraštruktúra cestovného ruchu

4.8.1.1 Ubytovacie zariadenia

Zastúpenie ubytovacích zariadení je jednou zo základných podmienok

uskutočňovania aktívneho cestovného ruchu. Stav a výkony ubytovacích zariadení

v sledovanom území výrazne odzrkadľujú jeho atraktivitu.

V kraji je relatívny dostatok ubytovacích zariadení. V rôznych kategóriách

existuje široká ponuka ubytovania, ale koncentruje sa nerovnomerne najmä priamo

v strediskách CR.

Tab. 5

[Ubytovacie zariadenia v Nitrianskom samosprávnom kraji]

Typ ubytovacieho zariadenia

Počet ubytovacích zariadení

Počet izieb Počet lôžok

Hotel a botel 43 1285 2902Penzión 86 1159 2778Turistická ubytovňa 30 647 1956Chatová osada 12 289 1042Ubytovanie v súkromí 32 120 368Ostatné hromadné ubytovanie 64 588 1846Ubytovacie zariadenia spolu 267 4088 10892

Zdroj: vlastné spracovanie

Požiadavkám cestovného ruchu v Nitrianskom kraji slúžilo v roku 2008 celkovo

267 zariadení s celkovou kapacitou 10 892 lôžok. Zo stálych lôžok pripadá 2 902

(44,3%) na hotelové zariadenia. Tie sú lokalizované najmä v okresných mestách.

Osobitné postavenie má mesto Nitra, kde je lokalizovaná podstatná časť hotelových

lôžok Nitrianskeho kraja.

Približne rovnakým počtom lôžok sa vyznačujú turistické ubytovne

(1 916 lôžok, 12,4%) a ostatné hromadné ubytovne (1 817 lôžok, 10,0%). Ubytovacie

71

zariadenia uvedených kategórií sú typické nižšou kvalitou poskytovaných služieb.

Lokalizované sú hlavne vo vidieckych sídlach. V poslednom období je typické

rozširovanie lôžkového fondu prostredníctvom penziónov. Penzióny predstavujú

z celkového počtu 2 778 stálych lôžok (25,4%).

Vyšší podiel na využívaní ubytovacích služieb predstavujú návštevníci zo

Slovenska. V roku 2008 ich navštívilo 258 251 návštevníkov, z toho bolo 150 462

občanov Slovenska a 107 789 cudzincov. Cudzinci pre svoje ubytovanie využívajú

najmä hotelové ubytovanie a penzióny.

Pozitívnym javom vo vývoji ubytovacích kapacít, ktorý nesporne prispeje

i k rozvoju cestovného ruchu, je nárast počtu ubytovacích zariadení a ich lôžkovej

kapacity.

4.8.1.2 Stravovacie zariadenia

Stravovacie zariadenia rôznej kategórie sú nevyhnutným druhom infraštruktúry

pre realizáciu cestovného ruchu, pričom nie je prioritná len kvantitatívna, ale aj

kvalitatívna úroveň poskytovaných služieb. V Nitrianskom kraji je prevažná časť

stravovacích služieb, rôzneho typu, lokalizovaná v okresných mestách. V ostatných

obciach stravovacie zariadenia majú prevažne charakter pohostinstiev, poskytujú

základné obslužné služby, spravidla bez ubytovania a majú len lokálny význam.

Tab. 6

[Stravovacie zariadenia v Nitrianskom samosprávnom kraji]

Okresy Nitrianskeho samosprávneho kraja

Počet pohostinských odbytových stredísk

Komárno 288Levice 314Nitra 321Nové Zámky 452Šaľa 111Topoľčany 286Zlaté Moravce 111Spolu za NSK 1883

Zdroj: vlastné spracovanie

72

Gastronómiu v kraji zastupuje niekoľko druhov stravovacích zariadení. Všetky

hotely ponúkajú ubytovaným ale i domácim hosťom priestory vlastnej reštaurácie

a kaviarne. Ich denné menu je orientované na ponuku kvalitných jedál tak

medzinárodnej ako aj slovenskej kuchyne. Špeciality slovenskej kuchyne na území

kraja ponúkajú aj vychýrené slovenské koliby. Možnosť dobre sa najesť však poskytuje

aj mnoho ďalších reštaurácií. Niektoré sú súčasťou penziónov, iné sa špecializujú na

maďarskú, taliansku alebo španielsku kuchyňu. Nechýbajú tu ani pizzérie s donáškovou

službou. Gastronomické služby dopĺňajú príjemné kaviarne a skvelé vinárne s ponukou

kvalitného vína. Nechýbajú ani cukrárne. Pre tých, ktorí si radi posedia pri dobrom

pivku a rýchlom, ale kvalitnom jedle, majú svoje priestory otvorené hostince,

pohostinstvá, krčmy, puby, rôzne kluby a diskotéky, poskytujúce popri občerstvení aj

zábavu.

4.8.2 Infraštruktúra cestovného ruchu

4.8.2.1 Cestovné kancelárie a cestovné agentúry

Významnú úlohu v rozvoji domáceho cestovného ruchu má nielen samotný

Nitriansky samosprávny kraj ale aj účastníci cestovného ruchu predovšetkým cestovné

kancelárie a agentúry.

Tab. 7

[Cestovné kancelárie a agentúry v Nitrianskom samosprávnom kraji]

Okresy v Nitrianskom samosprávnom kraji

Počet cestovných kancelárií

Počet cestovných agentúr

Komárno 11 2Levice 3 7Nitra 15 10Nové Zámky 14 2Šaľa 4 5Topoľčany 6 6Zlaté Moravce - 3Spolu za NSK 53 35

Zdroj: vlastné spracovanie

73

V okrese Levice fungujú 3 cestovné kancelárie ponúkajúce produkty CR, ktoré

však nie je možné spotrebovať na území mesta Levice. Ide o ponuku cestovného ruchu

do iných regiónov na Slovensku a iných štátov, t.j. podporujúce domáci a pasívny

zahraničný cestovný ruch. Ide o CK Škol Tour, SEPTA C.A, CK Piešťany Tour.

Nachádza sa tu aj 7 cestovných agentúr. Cestovná agentúra Áčko – travel sk prináša

kvalitný prehľad a poradenstvo pri výbere dovolenky, spolupracuje s viac ako 50

cestovnými kanceláriami. Ďalšími sú cestovná agentúra Atlantis, Avocado, Dekampo,

Koala, Rekrea Tour, He-la Tour.

V okrese Nové Zámky sa nachádza 14 cestovných kancelárií a 2 cestovné

agentúry. Jedna z cestovných agentúr Aquatour, s.r.o. ponúka aj pobyty zamerané na

splavy a rafting. Druhou cestovnou agentúrou je ESSO Tour, ktorá sa zaoberá

autorizovaným predajom zájazdov cestovných kancelárií a ich predajom

prostredníctvom internetu. S jednotlivými cestovnými kanceláriami má cestovná

agentúra uzatvorené riadne zmluvy o predaji zájazdov. Spolupracuje s renomovanými

cestovnými kanceláriami, ktoré sú poistené proti úpadku. Z cestovných kancelárií

spomenieme: 5Kontinens, Art Trade Group, Atlas CK – Silvia Záležaková, CK Lipa,

Fortuna CK – Judr. Jaromír Valent, Gábatour, Greeco, Holiday, Sicilia Travel,

Slovturist a iné.

V okrese Šaľa sa nachádzajú 4 cestovné kancelárie a 5 cestovné agentúry.

Cestovné agentúry sú: Reces – Ing. Monika Valachová, Ballatour, Deltak Travel,

Real – Cestovná agentúra, Z - Travel. Cestovné kancelárie: Satur Travel, )

Vector - Travel Agency, World Wide Travel, AG Z – travel. Cestovná agentúra Real

ponúka svojim klientom pobytové, poznávacie a exotické zájazdy, letenky, cestovné

poistenie a profesionálne poradenstvo v danej oblasti. Ponúkajú výber zájazdov z vyše

50-tich CK, pôsobiacich na Slovensku, v Rakúsku, Čechách i Maďarsku. Cestovná

kancelária Vector – Travel sa sústreďuje na ponuku pobytových a poznávacích

zájazdov od známych slovenských a zahraničných cestovných kancelárií, kúpeľné

a relaxačné pobyty, finess a wellness pobyty a pobyty v kaštieľoch.

V okrese Komárno pôsobí 11 cestovných kancelárií a 2 cestovné agentúry, a to

Cestovná agentúra HL – Club a Oziris Reisen. Z cestovných kancelárií sú to:

EDITATOUR, Satur Travel, Globtour Group, Hepex – Slovakia, Kom – travel, Pepita

Tours, Second Center, Tatratour, TIP travel, Turancar – Viliam Turan a World Travel.

CK EDITATOUR je výhradným obchodným zástupcom cestovnej kancelárie KOALA

74

TOURS. V ponuke má produkty viac ako štyridsiatich tuzemských a zahraničných

renomovaných CK. Vo svojej ponuke má pobytové, poznávacie a exotické zájazdy,

vždy aktuálnu ponuku FIRST a LAST MINUTE, rezerváciu ubytovania vo všetkých

kútoch zemegule a autobusovú dopravu.

V okrese Topoľčany pôsobia 6 cestovných agentúr: E – Cestovka, Ematour,

Helas, Topstar, Abc Slovakia a Cestovná agentúra Na More, 6 cestovných kancelárií:

CK Hydrotour, Sahara Trour CK, Úsmev, Turancar a TOP – Dent Plus, Duchonka. CK

Hydrotour sa dominantne zameriava na kvalitnú klubovú dovolenku najmä pre rodiny

s deťmi. V portfóliu CK sa nachádzajú letecké zájazdy najmä do oblasti Stredomoria

a Egypta. CK Sahara Tour je touroperátor pre Tunisko, ďalej ponúka Egypt, UAE

Dubai, Sýria, Jordánsko, Libanon. CK Turancar je cestovná kancelária, ktorá sa okrem

zájazdov zaoberá aj vnútorštátnou a medzinárodnou dopravou, a to autobusovou

a mikrobusovou.

V okrese Zlaté Moravce sa nachádza najmenej cestovných kancelárií z pohľadu

celého Nitrianskeho kraja. Okres disponuje 3 cestovnými agentúrami. Jednou je Maxx

Travel–Miroslava Stopková, ktorá ponúka zájazdy do zahraničia. Druhou agentúrou je

Best Foto–Pavol Čepček, ktorá ponúka dovolenky od viac ako 50 cestovných kancelárií.

Okrem toho sa zaoberá fotografovaním svadieb, prijímaní a stužkových. Ďalšie služby,

ktoré poskytuje sú kopírovanie, laminovanie, výroba pohľadníc a reklamných

predmetov. Turisticko–informačná kancelária v Zlatých Moravciach, ktorej hlavnou

činnosťou je poskytovanie informácií o meste a regióne, je tiež cestovnou agentúrou.

4.8.2.2 Turistické informačné centrá

Podľa Asociácie informačných centier Slovenska (AICES) je turistická

informačná kancelária účelovým zariadením, ktoré zabezpečuje zber, aktualizáciu

a bezplatné poskytovanie informácií v oblasti cestovného ruchu. Do jej úloh tiež patrí:

vytváranie turistických ponúk

tvorba a distribúcia propagačných materiálov

prevádzkovanie internetových informačných stránok

účasť na výstavách a veľtrhoch

účasť na vzdelávacích školeniach a workshopoch.

75

Medzi zaujímavé poslanie TIK podľa AICES tiež patrí motivovanie miestneho

obyvateľstva k záujmu o aktivity podporujúce domáci cestovný ruch.

V Nitrianskom samosprávnom kraji podľa údajov AICES pôsobí celkom 11

informačných kancelárií, pričom štyri z nich sú členmi AICES. Konkrétne tak v NSK

pôsobia nasledovné informačné kancelárie:

Členovia Asociácie informačných centier Slovenska:

NISYS – Nitriansky informačný systém

Levická informačná agentúra (LIA)

Turistická informačná kancelária – Dekampo Levice

Turistická informačná kancelária Komárno

Nečlenovia:

Mestská turisticko – informačná kancelária Šahy

Informačné centrum mesta Nové Zámky

Z – Travel s.r.o. Šaľa

Informačné centrum Podhájska

Informačné centrum Vieska nad Žitavou

Turisticko – informačná kancelária Zlaté Moravce

Turisticko – informačná kancelária Štúrovo

Turistická informačná kancelária – Dekampo Levice: je to súkromná TIK, ktorá

poskytuje nasledovný rozsah služieb:

podrobné informácie o ubytovacích zariadeniach a športovo – rekreačných

zariadeniach

podrobné informácie o stravovacích zariadeniach

informácie o taxislužbe, súkromných autobusových dopravcov

informácie o obchodnej sieti

kultúrno – spoločenské zariadenia

hraničné priechody, colnice

ďalšie informácie podľa regionálnej potreby.

Levická informačná agentúra (LIA) – patrí mestu Levice, prevádzkuje ju Mestské

kultúrne a osvetové stredisko, rozsah služieb:

informácie o okresnom sídle

informácie pre turistov, dovolenkárov

76

predaj máp, autoatlasov, suvenírov...

na konkrétnu požiadavku záujemcov kvalitné informácie

zo zahraničia

ďalšie informácie podľa regionálnej potreby.

4.8.3 Všeobecná infraštruktúra cestovného ruchu

4.8.3.1 Dopravná dostupnosť

Nitriansky kraj je dobre prepojený cestnými komunikáciami medzi okresmi a aj

medzinárodnými cestnými ťahmi.

Základným druhom dopravy v kraji je cestná doprava a jej hlavné smerovanie

dopravných trás najmä cestami I. triedy, ktoré sú orientované v smere západ – východ

a v smere sever – juh. Krajom prechádzajú úseky ciest:

Bratislava – Nitra – Levice

Nitra – Žiar nad Hronom – Martin – Zvolen – Banská Bystrica

Komárno – Nové Zámky – Nitra – Topoľčany – Prievidza – Žilina

Štúrovo – Hronský Beňadik

v krátkom úseku Šahy – Dudince

cesta, ktorá spája Bratislavu s Maďarskom cez Komárno a Štúrovo

cesta, ktorá zabezpečuje prepojenie okresov Šaľa, Nové Zámky a Levice

Cestný ťah z Nitry do Topoľčian predstavuje rozhodujúcu severo – južnú tepnu

Nitrianskeho kraja. Súčasná cesta vedie v prevažnej miere zastavanými územiami obcí.

Územím prechádza aj medzinárodná magistrálna trať železničnej dopravy.

Najdôležitejšou železničnou traťou je trať Bratislava – Štúrovo – Maďarsko. Dĺžka

železničnej trate v kraji je 625 km, z toho 537 km sú jednokoľajové trate a 158 km je

elektrifikovaných.

Siete vodných ciest sú napojené na medzinárodné vodné cesty:

medzinárodná vodná cesta Dunaj

medzinárodná vodná cesta Váh

77

Prístavy sa nachádzajú v Komárne, Šali a Štúrove. Prístavy v Komárne a Štúrove

vyhovujú podmienkam pre medzinárodnú vnútrozemskú plavbu a prístav v Šali je

súčasťou vodnej cesty v dĺžke 70 km s obmedzenými podmienkami pre plavbu lodí

v úseku Komárno – Sereď ako I. etapa Vážskej vodnej cesty.

V NSK sa v súčasnosti nachádza 12 letísk. Z toho je 11 letísk so spevnenou

pristávacou (odletovou) dráhou, ktoré slúžia pre agrochemické účely a jedno letisko

medzinárodného významu pre nepravidelnú leteckú dopravu. Letiská využívané pre

agrochemické účely sú vybudované v týchto lokalitách: Nové Zámky, Zemné, Chotín,

Tekovský Hrádok, Pohronský Ruskov, Plášťovce a Zbrojníky, Ludanice, Horné

Obdokovce, Veľké Ripňany a v Čabe. V kategórii „vybrané regionálne letisko

s rozvojovými možnosťami“ je letisko v Nitre – Janíkovciach, ktorému bol pridelený

medzinárodný štatút Štátnou leteckou inšpekciou SR o prevádzkovej schopnosti letiska.

Toto letisko má výhodnú polohu i opodstatnenie k prevádzkovaniu pravidelnej

vnútroštátnej i medzinárodnej prepravy osôb a tovarov nízko kapacitnými lietadlami.

4.8.3.2 Športovo – rekreačné zariadenia

Šport má pre rozvoj spoločnosti kľúčový význam, športovanie prispieva k

rozvoju osobnosti, rozvíja fyzické a duševné zdravie, vôľové vlastnosti a

charakter človeka.

Zlepšené športové prostredie poslúži na zapojenie väčšiny populácie do

pravidelnej športovej činnosti, čo bude mať určite vplyv na zlepšenie zdravotného

stavu obyvateľov nášho kraja. Ide nielen o zvýšenie počtu občanov, ktorí sa budú

pravidelne venovať športovým činnostiam ale aj pôsobenie na mládež vo voľnom

čase.

Počet športových zariadení v Nitrianskom samosprávnom kraji sa výrazne

nemení. Vybavenosť kraja so športovými plochami je dobrá, športovej činnosti

dopomáhajú popri školských športových zariadeniach (ihriská a telocvične) aj

zariadenia, ako sú futbalové štadióny, zimné štadióny, viacúčelové športové haly,

volejbalové a zápasnícke haly, kryté plavárne, strediská kanoistiky, areály vodných

motoristov a termálne kúpaliská. Popri vyššie spomenutých zariadeniach

v športovom živote riešeného územia majú veľký význam aj menšie zariadenia

športu, ako tenisové ihriská, fitnes centrá, posilňovne atď. Pre záujemcov

78

o turistiku poskytuje výborné možnosti napr. rekreačný areál pri mŕtvom ramene

Váhu. Tu v blízkosti železničného mostu cez Váh sa nachádza aj stredisko

kanoistiky.

Napriek dostatočnému množstvu športovo – rekreačných zariadení, mnohé z nich

sú už opotrebované, niektoré sú zastaralé a je potrebná ich rekonštrukcia.

4.8.3.3 Kultúrno – spoločenské zariadenia

Nitriansky kraj má v súčasnosti vo svojej pôsobnosti 21 odborných kultúrnych

inštitúcií, z toho sú 3 divadlá, 2 galérie, 5 múzeí, 5 knižníc, 5 osvetových stredísk a 1

hvezdáreň.

Ich činnosť dopĺňa 8 neštátnych múzeí, ktorých zriaďovateľmi sú fyzické

a právnické osoby, a 4 neštátne (súkromné) galérie. V Nových Zámkoch pôsobí jediná

súkromná knižnica na Slovensku. V júli 2007 otvorili na nádvorí Nitrianskeho hradu

Diecézne múzeum, ktorého zriaďovateľom je Rímskokatolícka cirkev – Biskupstvo

v Nitre. Návštevníkom približuje začiatky kresťanstva a slovenskej štátnosti na našom

území. Je prvým svojho druhu na Slovensku.

Verejných knižníc je 355, z ktorých jedna má krajskú pôsobnosť, 4 regionálnu, 10

mestskú a 340 obecnú. Významnú úlohu pri rozvoji knižnično – informačných služieb

plnia univerzitné (Slovenská poľnohospodárska knižnica v Nitre, Univerzitná knižnica

Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre), vedecké (pri pracoviskách Slovenskej

akadémie vied a výskumných ústavov), školské a iné špeciálne knižnice.

Slávnu minulosť územia dnešného Nitrianskeho kraja pripomínajú mnohé vzácne

archeologické nálezy a národné kultúrne pamiatky. Celkovo je v Nitrianskom kraji

evidovaných 851 nehnuteľných a 2 526 hnuteľných kultúrnych pamiatok,

2 pamiatkové rezervácie, 6 pamiatkových zón a 6 ochranných pásiem. Ide o výnimočný

kultúrno – historický potenciál európskeho významu, ktorí tvorí základ originálnej

kultúrnej a historickej identity regiónu a vytvára predpoklady pre rozvoj kultúrnej

turistiky na území kraja.

Sieť regionálnych osvetových stredísk Nitrianskeho samosprávneho kraja

v súčasnosti tvoria:

Krajské osvetové stredisko v Nitre, ktoré má územnú pôsobnosť v mestách

a obciach okresov Nitra, Šaľa a Zlaté Moravce,

79

Regionálne osvetové stredisko v Nových Zámkoch pre mestá a obce okresov

Nové Zámky,

Triebečské osvetové stredisko v Topoľčanoch pre mestá a obce okresu

Topoľčany,

Regionálne osvetové stredisko v Leviciach – pre okres Levice,

Regionálne osvetové stredisko v Komárne – pre okres Komárno.

Okrem zariadení územnej samosprávy zohrávajú významnú úlohu v rozvoji

kultúry aj súkromné kultúrne zariadenia a zariadenia mimovládneho sektoru.

80

4.9 Hodnotenie lokalizačných a realizačných predpokladov

v Nitrianskom samosprávnom kraji návštevníkmi

Pre zhodnotenie lokalizačných a realizačných predpokladov v Nitrianskom

samosprávnom kraji sme zvolili dotazník, ktorý vyplnilo 100 návštevníkov NSK.

Prieskum bol uskutočnený v mesiaci august a september 2009.

Dotazník vyplnilo 75% žien a 25% mužov. Ženy boli vo veku od 24 do 58 rokov

a muži od 24 do 55 rokov. Prevažná väčšina žien pochádzala zo Slovenska, 11 bolo

z Českej republiky, 4 boli z Nemecka a 3 z Poľska. Z mužov boli 8 z ČR, 3 boli

z Rakúska a 2 z Nemecka. Ostatní muži boli zo Slovenska. Respondenti boli prevažne

stredoškolského vzdelania (72%), časť (23%) bola vysokoškolského vzdelania a zvyšok

hostí (5%) malo len základné vzdelanie. Išlo o návštevníkov, ktorí zväčša pracovali vo

firmách (47%), menšia časť boli podnikatelia (19%). Medzi hosťami bolo aj 18%

dôchodcov a 16% študentov.

Z výsledkov vyplýva, že väčšia polovica (59%) respondentov mala informácie

o destinácii od priateľov a rodiny. Tí, ktorím nie je cudzí internet sa dozvedili

informácie z webových stránok (32%),  cestovné kancelárie poskytli informácie ďalším

(7%) hosťom a zvyšné 2% turistov sa dozvedeli o navštívenom mieste z televízie.

59%

32%

7% 2%

Komunikačné kanály

rodina, priateliainternetcestovná kanceláriatelevízia

Obr. 8[Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie]

Nitriansky kraj navštevujú ľudia hlavne z dôvodu prírodných krás (33%). Na

približne rovnakej úrovni sa ako ďalším dôvodom na návštevu stáva návšteva

príbuzných a priateľov v spojení s odpočinkom (18%), termálne kúpaliská (16%)

81

a uzdravenie v kúpeľoch (14%). Najmenej percent (9%) dosiahli organizované kultúrne

a športové podujatia.

33%

10%9% 14%

18%

16%

Dôvody návštevy NSK

prírodapamiatkypodujatiakúpelenávštevakúpaliská

Obr. 9[Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie]

Respondenti na dovolenku do Nitrianskeho kraja prichádzajú prevažne so svojimi

rodinami (73%), menšia časť so svojimi priateľmi (22%) a iní najradšej oddychujú sami

(5%). Najobľúbenejším a najviac používaným dopravným prostriedkom na dovolenku

je automobil (75%). Kombinovaná doprava je prostriedok, ktorým sa na dovolenku

dopraví 11% návštevníkov.

Časť využije služby železníc (7%), časť sa prepraví autobusom (5%) a zvyšok

nepohrdne ani motocyklom (2%). Nitriansky kraj upúta návštevníkov natoľko, že väčšia

časť hostí pobudne na jeho území 4 a viac dní (43%). Z ostatných návštevníkov, (32%)

hostí strávi čas v našom kraji 2 – 3 dni a zvyšok hostí (25%) príde na 1 deň.

25%

32%

43%

Dĺžka pobytu v NSK

1 deň2 - 3 dni4 a viac dní

Obr. 10 [Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie]

82

Pri hodnotení potenciálu Nitrianskeho kraja najlepšie dopadli krásy prírody

(známka 1,3), kvôli ktorým prichádzajú návštevníci na jeho územie. Ďalším

potenciálom, ktorým sa môže územie NSK pýšiť sú kultúrno – historické pamiatky

(známka 1,6). Rovnakou známkou (1,7) boli ako tretie v poradí ohodnotené termálne

kúpaliská a športové aktivity. Organizované podujatia ako ďalší potenciál Nitrianskeho

kraja dostali známku 1,9.

16%

26%

31% 16%

11%

Ponúkané možnosti NSK

športpamiatkyprírodavodapodujatia

Obr. 11[Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie]

Z hľadiska hodnotenia kvality a objemu poskytovaných služieb v Nitrianskom

kraji najlepšie dopadli ubytovacie a stravovacie služby, s rovnakou známkou 1,8.

Napriek tomu sa k ubytovacím službám nevedelo vyjadriť 16% návštevníkov, nakoľko

tieto služby počas pobytu neužívalo. Z pohľadu cenovej relácie sa väčšina respondentov

vyjadrila k ubytovacím (80%) a stravovacím službám (84%) ako k zaplatiteľným. Pri

ubytovacích službách sa niektorým hosťom (15%) zdali ceny vysoké a našli sa aj takí

(5%), ktorí tieto služby posudzovali ako lacné. V tomto prípade išlo o zahraničných

hostí. Pri stravovacích službám sa tiež našli respondenti (11%), ktorí služby považovali

za drahé. A tak ako pri ubytovacích aj pri stravovacích službách sa ukázalo, že

zahraniční hostia aj tieto služby hodnotia ako lacné. O niečo horšie (známka 1,9)

posudzujú návštevníci kvalitu športovo – rekreačných a kultúrno – spoločenských

služieb. So zdravotníckymi službami sú hostia spokojní ako s tretími najlepšími

službami, ktorým dali známku 1,9. Obchodné služby a čistota obce/mesta sa zdali

respondentom horšími a preto dostali známku 2,1. Informácie, ktoré potrebovali

návštevníci získať boli poskytnuté na lepšej úrovni (známka 2,2) ako spokojnosť

83

s dopravnými službami (2,3). Najhoršie sa prejavil stav hygienických zariadení,

známkou 2,4.

0

0.5

1

1.5

2

2.5

3

1.8 1.8 1.9 1.9 2 2.1 2.1 2.2 2.3 2.4

Kvalita poskytovaných služieb

stravovacieubytovaciešportovo-rekreačnékultúrno-spoločenskézdravotníckeobchodnéčistota NSKposkytovanie informáciídopravnéhyg. zariadenia

Služba

Znám

ka

Obr. 12[Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie]

Z pohľadu správania sa personálu v zariadeniach, väčšina opýtaných hostí (68%),

považuje tento personál za personál ako každý iný. Niektorí (25%) majú dobré

skúsenosti a personál posúdili ako milý a ochotný. Avšak nie všetci sú rovnakí a to

svedčí o tom, že 5% návštevníkov hodnotí personál ako neochotný. A zvyšným 2% sa

zdal personál neprívetivý.

68%

25% 5%2%

Personál v zariadeniach

personál ako každý inýmilý a ochotný personálneochotný personálneprívetivý personál

Obr. 13[Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie]

84

Počas pobytu na území Nitrianského kraja získalo 41% hostí požadované

množstvo kvalitných informácií. O niečo menšiemu počtu respondentov (39%) sa

informácie podarilo nájsť ale potvrdili ťažkopádnu dostupnosť. Návštevníci, ktorí asi

nezískali potrebné množstvo informácií tvrdia, že informačné kanály nie sú vybudované

vyhovujúco. A našli sa aj takí (9%), ktorí počas pobytu nepotrebovali žiadne informácie

a preto ich ani nehľadali.

Ako sa asi respondentom páčilo v našom kraji svedčí odpoveď na otázku, či

plánujú v budúcnosti návrat, tak 68% spokojných návštevníkov potvrdilo opätovnú

návštevu. Zvyšných 32% hostí sa bude musieť ešte rozhodnúť, či sa do nášho kraja

vrátia alebo nie, lebo ich odpoveď bola možno.

68%

32%

Návrat turistov

áno, plánujemmožno

Obr. 14[Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie]

Ani malé váhanie kvôly návratu neznemí nič na tom, že 93% respondentov

návštevu odporučí svojím známym a priateľom. Ale našli sa aj takí (7% hostí), ktorí

návštevu neodporučia.

85

4.10 SWOT analýza Nitrianského samosprávneho kraja

Silné stránky:

nedotknuté prírodné prostredie, bohatá flóra a fauna

geografická pestrosť, prírodné bohatstvo

nové logo (značka) pre cestovný ruch NSK

príťažlivá sila regiónu (termálne kúpaliská, historické miesta)

bohatý kultúrny život, tradičné kultúrne podujatia, festivaly

infraštrukturálny základ pre cestovný ruch

posilňujúci sa vidiecky turizmus

v dôsledku koncentrovanosti CR do termálnych kúpalísk, dlhší čas pobytu na

jednu osobu

vysoké zásoby termálnych vôd aj v medzinárodnom porovnaní, sieť termálnych

kúpalísk s veľkou kapacitou

vysoký pomer vracajúcich sa turistov

značný dopyt zahraničia (Česko, Maďarsko)

sieť existujúcich a plánovaných cyklotrás napojených na medzinárodnú

cyklotrasu

existencia špecifických foriem cestovného ruchu (veľtržný, kongresový...)

existencia a vytváranie mikroregiónov zameraných na CR (Termál, Požitavie –

Širočina)

vhodné podmienky pre rozvoj turistiky

možnosti pre agroturistiku a cykloturistiku

Slabé stránky:

nie je vytvorená jednotná tvár kraja

nevyrovnaná kvalita služieb

nedostatok bezbariérnych turistických zariadení

nedostatok viacjazyčných informačných zdrojov, tabúľ (z časti ani v slovenčine)

silne znečistené podzemné a povrchové vody na prevažnej časti územia kraja

nedostatočná ponuka regionálnych destinácií NSK v cestovných kanceláriách

nízke využitie ubytovacích kapacít

zlý technický stav existujúcich rekreačných zariadení, potreba rekonštrukčných

investícií

86

sezónnosť CR, využitie existujúcich kapacít je na nízkej úrovni najmä v zimnom

období

absencia siete turistických informačných centier

Príležitosti:

vytvorenie efektívnej informačnej siete podorujúcej vytvorenie komplexnej

ponuky, jednotnú prezentáciu

posilňujúca sa pozícia liečebného termálneho turizmu

stúpajúci dopyt po aktívnom a vidieckom turizme

budovanie zariadení a služieb umožňujúcich predĺženie turistického pobytu

(turistika, športové možnosti, náučné chodníky)

maximálne využitie možností spočívajúcich v danostiach regiónu

rastúci záujem o jednodňové a víkendové výlety, wellness pobyty

zvyšovanie prestíže domáceho turizmu

rozvoj zimných športov v severných častiach regiónu

obnova historických budov a priľahlých parkov

zvyšovanie propagácie cestovného ruchu v regióne

Ohrozenia:

konkurencia slovenských regiónov a zahraničia

úpadok ľudovej kultúry a tradícií

rast cien služieb

rastúca intenzita cestovania do zahraničia

stagnácia rozvoja územia NSK

87

4.11 Komparácia lokalizačných a realizačných predpokladov mesta

Nitra a Nitrianskeho samosprávneho kraja

Tab. 8

[Komparácia primárnej ponuky]

Mesto Nitra Nitriansky samosprávny kraj

Prírodné podmienkyArborétum Mlyňany *CHKO Dunajské luhy *CHKO Ponitrie * *CHKO Štiavnické vrchy *Jaskyňa * *Les * *NATURA 2000 * *Národná prírodná rezervácia *Termálny prameň *Kultúrno – historické pamiatkyHrad * *Kalvária *Kaštieľ *Kostol * *Múzeum * *Synagóga *Organizované podujatiaKultúrne * *Športové * *Výstava Agrokomplex *

Zdroj: vlastné spracovanie

Prírodné podmienky v sledovaných oblastiach sú celkovo priaznivé. Nitriansky

kraj je z tohto pohľadu na tom lepšie. Nachádzajú sa tu tri chránené krajinné oblasti a to

Dunajské luhy, Ponitrie a Štiavnické luhy. CHKO Ponitrie zasahuje aj na územie mesta

Nitra. Z NATURA 2000 sa na oboch územiach nachádza chránené vtáčie územie

Tríbeč. V Nitre sa nachádza aj náučný chodník Zoborské vrchy, ktorý je európsky

významné územie v rámci siete NATURA 2000. Okrem toho je tu Národná prírodná

rezervácia Zoborská lesostep. V meste Nitra sa nachádza jedna jaskyňa a to Svoradova,

88

na vrchu Zobor. V Nitrianskom kraji sa je ich viac. Obľúbené termálne pramene, ktoré

sú jedným z hlavných dôvodov návštev sa nachádzajú len v Nitrianskom kraji.

Celoštátny význam pre cestovný ruch má Arborétum Mlyňany, s najväčšou

koncentráciou cudzokrajných drevín, ktoré spadá pod Nitriansky kraj.

Z pohľadu kultúrno – historických pamiatok je stav pomerne vyrovnaný. Na

oboch územiach sa nachádza dostatočné množstvo kostolov, múzeí a hradov. V meste

Nitra je to aj významná Synagóga, ktorá je dnes využívaná ako koncertná a výstavná

sieň a je priestorom pre divadelné, hudobné, scénické a iné predstavenia. Ďalšia je

Nitrianska kalvária, na ktorej sa nachádza kostol a Misijný dom Matky Božej. Na

rozdiel od Nitry je územie NSK charakteristické množstvom kaštieľov, ako napr.

kaštieľ v Horných Lefantoviciach, v Šali a pod.

Mesto Nitra je zamerané skôr na organizovanie kultúrnych podujatí ako

Divadelná Nitra, Nitrianske kultúrne leto, Nitrianska hudobná jar a jeseň a mnoho

ďalších. Nitriansky kraj sa skôr orientuje na športové podujatia, veľký význam majú

podujatia celoslovenského resp. medzinárodného charakteru ako dostihy

v Topoľčiankach, motokrosové preteky v Skýcove.

89

Tab. 9

[Komparácia supraštruktúry]

Mesto Nitra Nitriansky samosprávny kraj

Ubytovacie zariadeniaHotel * *Penzión * *Turistická ubytovňa * *Ubytovanie na súkromí * *Chata *Kemping *Stravovacie zariadeniaReštaurácia * *Pizzéria * *Penzión s reštauráciou * *Pohostinské zariadenie * *Vináreň * *Kaviareň * *Bar * *Cukráreň * *

Zdroj: vlastné spracovanie

Z pohľadu ubytovacích zariadení mesto Nitra disponuje skoro všetkými druhmi

týchto zariadení okrem chaty a kempingu. Hotely a penzióny sa v Nitrianskom kraji

nachádzajú skôr v okresných mestách. Vidiek kraja ponúka ubytovanie na súkromí,

chaty, turistické ubytovne a kempingy.

So stravovacími zariadeniami je to podobne ako s ubytovacími. V meste Nitra sa

nachádzajú všetky druhy týchto zariadení. Prevládajú však reštaurácie, pizzérie

a penióny s reštauráciami. Nechýbajú ani kaviarne a cukrárne. Nitriansky kraj má

taktiež dostatok všetkých druhov stravovacích zariadení. V okresných mestách sú

sústredené reštaurácie, pizzérie, vinárne. Vidiecke prostredie ponúka stravovanie

formou pohostinských zariadení.

90

Tab. 10

[Komparácia infraštruktúry CR]

Mesto Nitra Nitriansky samosprávny kraj

Infraštruktúra cestovného ruchuCestovná kancelária * *Turistické informačné centrum

* *

Zdroj: vlastné spracovanie

Infraštruktúra cestovného ruchu v meste Nitra je zastúpená dostatočným

množstvom cestovných kancelárií. V meste sa nachádza jedno turistické informačné

centrum, NISYS – Nitriansky informačný systém. V Nitrianskom kraji sa cestovné

kancelárie nachádzajú v okresných mestách. Turistické informačné centrá sú

vybudované taktiež hlavne v mestách, a to v meste Levice, Komárno, Šahy, Nové

Zámky, Zlaté Moravce, Štúrovo. Okrem týchto sa jedno informačné centrum nachádza

v Podhájskej a Vieske nad Žitavou.

91

Tab. 11

[Komparácia všeobecnej infraštruktúry]

Mesto Nitra Nitriansky samosprávny kraj

Všeobecná infraštruktúra

Dopravná infraštruktúra * *

Športovo – rekreačné zariadenia

Zimný štadión * *

Futbalový štadión * *

Tenisové kurty * *

Športová hala * *

Kúpalisko * *

Termálne kúpalisko *

Kultúrno – spoločenské zariadenia

Galéria * *

Múzeum * *

Divadlo * *

Kino * *

Knižnica * *

Hvezdáreň * *

Zdroj: vlastné spracovanie

Dopravná infraštruktúra v meste Nitra je priaznivá. Nitriansky kraj je dobre

prepojený cestnými komunikáciami medzi okresmi a aj medzinárdnými cestnými

ťahmi. Základným druhom dopravy v kraji je cestná doprava.

V meste Nitra sa nachádzajú skoro všetky druhy športovo–rekreačných zariadení.

Jediný druh, ktorý tu chýba sú termálne kúpaliská. Práve tie zohrávajú dôležitú úlohu

v Nitrianskom kraji. Sú v poradí tretím dôvodom návštevy turistov v našom kraji.

Okrem nich sa v NSK nachádzajú aj ostatné športovo-rekreačné zariadenia.

Ani žiadne kultúrno – spoločenské zariadenia nechýbajú v meste Nitra

a v Nitrianskom kraji. V meste Nitra dominuje Divadlo Andreja Bagara, Ponitrianske

múzeum, Nitrianska galéria a Kino Cinemax Nitra.

92

5 Návrh na využitie výsledkov

Na základe analýzy realizačných a lokalizačných predpokladov navrhujeme

nasledovné opatrenia pre rozvoj cestovného ruchu v meste Nitra:

skvalitniť prezentáciu kultúrno – historických pamiatok vo vzťahu

k návštevníkovi

napojiť mesto na regionálne turisticko – poznávacie a cykloturistické trasy

vytvoriť komplexnú reprezentatívnu expozíciu dejín mesta (od najstarších čias

po súčasnosť)

podporiť výstavbu ubytovacích kapacít pre kongresovú turistiku

v múzeách zabezpečiť sprievodcov a popisy exponátov v cudzích jazykoch

viesť dialóg s predstaviteľmi cirkvi o sprístupnení katedrály, diecéznej knižnice

a iných cirkevných priestorov pre verejnosť

zrekonštruovať a spojazdniť vyhliadkovú lanovku na Zobor

rekonštrukcia Nitrianskeho hradu

využiť možnosti, ktoré poskytuje park, ako plnohodnotné miesto pre prezentáciu

kultúrnych aktivít, využitie budov kultúrnych domov Lipa, Palace, Amfiteáter

pre potreby kultúry

vytvoriť sieť väčšieho množstva a navzájom prepojených informačných centier,

ktoré by navzájom kooperovali v oblasti informácií

zabezpečiť ponuku originálnych nitrianskych suvenírov

rozvoj ostatných, doplnkových služieb pre návštevníkov mesta – požičovňa

športových potrieb, spoľahlivá úschovňa

dobudovanie parkovísk

školenia ľudských zdrojov pre cestovný ruch

spolupráca mesta s Nitrianskym samosprávnym krajom

93

Návrhy pre rozvoj cestovného ruchu v Nitrianskom samosprávnom kraji:

rozvoj siete cykloturistických trás

skvalitnenie materiálnej základne pre rozvoj cestovného ruchu s väzbou na

vodné toky, vodné plochy a využitie geotermálnych prameňov, dobudovať

doplnkové služby (wellnes, zdravotný turizmus...)

podpora rozvoja vidieckeho turizmu využitím existujúcich zariadení vidieckeho

osídlenia, poľnohospodárskych podnikov a gazdovských dvorov

budovanie a rozvoj informačných systémov cestovného ruchu

zvyšovanie kvality služieb cestovného ruchu prostredníctvom rozvoja ľudských

zdrojov

podpora rozvoja špecifických foriem a produktov cestovného ruchu (rybárstvo,

poľovníctvo, jazdecký turizmus)

podpora propagácie cestovného ruchu v kraji

prepojenie územia na medzinárodné dopravné siete európskeho významu

rozvoj vinárskych lokalít a vínnych ciest (štúrovská, nitrianska oblasť)

rozvoj vodnej turistiky (výletné plavby, vodácka turistika, splavy riek Dunaj,

Hron, Váh, využívanie vodných nádrží

rozvoj riečnej dopravy (budovanie prístavísk)

obnova tradícií v území

rozvoj ekoturizmu (do NSK zasahujú tri chránené krajinné oblasti)

vybudovanie náučných chodníkov, rekonštrukcia existujúcich

vytvorenie siete horských a lesných oddychových miest

rozvoj škôl v prírode, rozvoj mládežníckeho turizmu

rozvoj aktívneho turizmu (vytvorenie tematického komplexu, ktorá by bola

vytvorená jednotnou infraštruktúrou a skladala by sa z návštevných centier

a tematických turistických ciest ako cyklistická, prírodno – turistická, vínna)

rozvoj kongresového turizmu spojeného s wellnes programami a aktívnym

oddychom

94

Záver

Zo štatistík vyplýva, že z celkovej návštevnosti na Slovensku mestu Nitra pripadá

až desiate miesto. Pri podrobnejšej analýze však dospejeme k poznaniu, že výhodná

geografická poloha Nitry, zaujímavé prírodné prostredie, slávna minulosť mesta, veľké

množstvo významných kultúrno-historických pamiatok sústredených na malom

priestore, dobré dopravné spojenie, výborné podmienky pre turistiku, rozvinutá

obchodná sieť i v posledných rokoch rozvíjajúca sa sieť služieb, najmä penziónov

a zaujímavých stravovacích zariadení s vysokou úrovňou hygieny a kvalitnou

kuchyňou, vytvárajú priaznivé predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu.

Nitra svojou históriou stelesňuje dejiny Slovenska a Slovákov – najslávnejšie

kapitoly národných dejín spojené s kniežaťom Pribinom, kráľom Svätoplukom,

príchodom vierozvestov sv. Konštantína a sv. Metoda na naše územie a ďalšie.

Mesto sa rozprestiera vo veľmi atraktívnom prírodnom prostredí – na rozhraní

Podunajskej nížiny, ktorá mu poskytuje veľkorysý priestor pre ďalší rozvoj.

K zaujímavostiam horského územia patria jaskyne. Atraktivitu územia zvyšuje estetická

hodnota výhľadov do okolia z vrchu Zobora.

Neoddeliteľnou súčasťou celkovej ponuky pre návštevníkov mesta musí byť

ponuka hodnotných a zaujímavých kultúrnych i športových podujatí. Nitra má v tomto

smere všetky predpoklady na naplnenie želaní a predstáv návštevníkov. Divadlo A.

Bagara v Nitre predstavuje v súčasnosti absolútnu špičku v oblasti činoherného umenia

na Slovensku. Reprezentatívna a historicky cenná budova bývalého Župného domu

spĺňa všetky predpoklady, aby sa stala centrálnym a reprezentatívnym stánkom

nitrianskej kultúry. V celku možno konštatovať, že v súčasnosti existuje v meste aj

dobrá ponuka športových podujatí a to aj medzinárodného charakteru (medzinárodný

atletický míting, satelitný turnaj mužov ATP, tenisový turnaj osobností, súťaže psov,

klubové súťaže). Vznikajú nové fitnescentrá, sauny, ranč s koňmi a iné zariadenia.

Rozhodujúci potenciál cestovného ruchu mesta predstavuje už po desaťročia

najväčší výstavný areál na Slovensku – Výstavisko Agrokomplex, ktorý priťahuje

každoročne do mesta cca 1,5 milióna návštevníkov. Výstavný areál svojou rozlohou,

prírodným prostredím, technickým vybavením, predovšetkým však desaťročia

systematicky a premyslene vybudovanou tradíciou medzinárodných veľtrhov a výstav,

má potenciál, aby sa stal – po dobudovaní – najvýznamnejším výstaviskom v strednej

95

a východnej Európe. Preto už dnes predstavuje najvýznamnejší predpoklad rozvoja

mesta.

Nitriansky samosprávny kraj patrí medzi staré kultúrne oblasti Slovenska,

charakteristické svojou bohatou históriou, kultúrou i udržiavaním tradícií v území. Kraj

disponuje bohatou minulosťou a je bohatý na vecné odkazy tohto dedičstva. Na jeho

území je veľké množstvo kaštieľov, kúrií, hradov, zrúcanín. Vidiek je bohatý na

pôvodnú rustikálnu architektúru zachovávanú v skanzenoch ľudového bývania.

NSK je súčasťou Euroregiónu Váh – Dunaj – Ipeľ. Na juhovýchode zasahuje do

kraja Euroregión Ister – Granum a Ipeľský región.

Nitriansky kraj má výborné prírodné a bohaté kultúrno – historické podmienky,

ktoré sú predpokladom pre rozvoj cestovného ruchu a rekreácie a to najmä v letnom

období. K najviac využívaným aktivitám patria početné geotermálne pramene, vodné

nádrže, prírodné scenérie, ktoré sú vyhľadávanými miestami návštevníkov z domova

i zo zahraničia. Väčšina termálnych prameňov má celoštátnu a aj medzinárodnú

atraktivitu.

Dominantná časť územia je vhodná pre turistiku a cykloturistiku. Väčšina

turistických aktivít je však sústredená do severnej a východnej časti územia kraja, kde

sú vhodné podmienky pre turistiku a horolezectvo.

Z hľadiska špecifických foriem cestovného ruchu je po celom území rozšírené

poľovníctvo (nízka, pernatá zver). Okolie Topoľčianok je známe zvernicovým chovom

zubra hrivnatého. Zubria zvernica patrí k najväčším atraktivitám Nitrianskeho

samosprávneho kraja. Športové rybárstvo je rozšírené na vhodných úsekoch tokov, ale

aj na početných poľnohospodárskych nádržiach a rybníkoch.

Na rozvoj cestovného ruchu majú najlepšie podmienky tie regióny/kraje, ktoré

majú kvalitnú nielen primárnu, ale aj sekundárnu ponuku. Každý región či kraj majú

potrebu efektívne sa rozvíjať a len svojím napredovaním a rozvojom sa môžu stávať

čoraz atraktívnejším pre účastníkov cestovného ruchu, ktorí sa budú aj v budúcnosti

vracať do tejto oblasti.

96

Zoznam použitej literatúry

ALEJZIAK, W. 2007. Megatrendy a výzvy rozvoja politiky národného

a medzinárodného cestovného ruchu. In: Ekonomická revue cestovného ruchu. 2007.

ISSN 0139-8660

ARCHER, B. - COOPER, Ch. 1996. The Positive and negative Impacts of turism. In:

Global Tourism The next decade. Oxford: Butterworth-Heinemann, 1996. ISBN

0750623535.

BUDAI, P. 2006. Medzinárodný cestovný ruch vo svete a v Európe. In: Ekonomická

revue cestovného ruchu. 2006.

EHLICHOVÁ, K. 1998. Nitriansky kraj. Slovenská križovatka Európy. Bratislava :

Úrad vlády Bratislava SR, 1998. ISBN 80-8048-245-4.

FERNER, F. 1993. Marketing cestovného ruchu v praxi. Bratislava : SPN, 1993. s. 154.

ISBN 80-08-01978-6.

FORET, M. – FORETOVÁ, V. 2001. Jak rozvíjet místní cestovní ruch. Praha : Grada

Publishing, 2001. ISBN 80-247-0207-X.

GUČÍK, M. a kol. 2006. Výkladový slovník cestovný ruch, hoteliérstvo a pohostinstvo.

Bratislava : SPN, 2006. ISBN 80-10-00360-3.

GUČÍK, M. 2001. Cestovný ruch pre hotelové školy a obchodné akademie. Bratislava :

SPN, 2001.

GUČÍK, M. 2003. Úlohy miestnej a regionálnej samosprávy v cestovnom ruchu. In:

Ekonomická revue cestovného ruchu. 2003. ISSN 0139-8660

HABÁN, M. – OTEPKA, P. 2004. Agroturistika. Nitra : SPU, 2004. ISBN 80-8069-

451-6.

HLADKÁ, J. 1997. Technika cestovného ruchu. Praha : Grada, 1997. s. 16-19, 55, 56.

ISBN 80-7169-476-2.

HORÁK, V. 2005. Typológia stredísk cestovného ruchu a rekreácie. Bratislava : ERPO,

2005. s. 102-107.

HORNER, S. – SWARBROOKE, J. 2003. Cestovní ruch, ubytování a stravování,

využití volného času. Praha – Grada publishing, 2003. s. 486. ISBN 80-247-0202-9.

JARÁBKOVÁ, J. 2007. Vybrané kapitoly z cestovného ruchu. Nitra : SPU, 2007. s. 80.

ISBN 978-80-8069-950-5.

KASPAR, C. 1995. Základy cestovného ruchu. Banská Bystrica : Univerzita Mateja

Bela, 1995. ISBN 80-901166-5-5.

97

KMECO, Ľ. 2003. Sociálno – ekonomické účinky mestského cestovného ruchu na

Slovensku. 2003. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, s. 13,18, 47.

ISBN 8055-765-9.

KOPŠO, E. a kol. 2005. Ekonomika cestovného ruchu. Bratislava : SPN, 2005.

ISBN 67-188-85.

KOLEKTÍV AUTOROV. 2001. Služby a cestovný ruch. Bratislava : SPRINT, 2001.

ISBN80-88848-78-4.

KOLEKTÍV. 1995. Podnikanie vo vidieckej turistike a agroturistike na Slovensku.

Slovenský zväz vidieckej turistiky a agroturistiky. Bratislava : Vydavateľstvo Réka,

1995.

KOPŠO, E. – GUČÍK, M. 1992. Geografia cestovného ruchu. Bratislava : SPN, 1992.

KROGMANN, A. 2005 Aktuálne možnosti využitia potenciálu územia Nitrianskeho

kraja z hradiska cestovného ruchu. Nitra : UKF, 2005. ISBN 80-8050-888-7.

KUNEŠOVÁ, E. – NEDVĚDOVÁ, A. 1992. Technika cestovného ruchu. Praha :

Grada, 1992. ISBN 80-85623-32-8.

LOPUŠNÝ, J. 2001. Geografia cestovného ruchu Slovenska. Banská Bystrica : EF

UMB, 2001. ISBN 80-8055-548-6.

MACH, F. 1993. Vidiecky turizmus a agroturizmus na Slovensku. Združenie

podnikateľov agroturistiky Slovenska. Bratislava : Réka, 1993. s. 165.

ISBN 80-88731-2-x.

MARIOT, P. 1993. Geografia cestovného ruchu. Bratislava : VEDA, 1993.

MARIOT, P. 2000. Geografia cestovného ruchu. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana,

2000. ISBN 80-7158-169-0.

MILL, R. 1992. The Tourism Systém. USA : Prentice – Hall International Editions,

1992.

MIŠÚNOVÁ, E. – MIŠÚN, Ľ. 2006. Podmienky zvyšovania konkurenceschopnosti

v oblasti cestovného ruchu na Slovensku. In: Národná a regionálna ekonomika. 2006.

ISBN 80-8073-721-5

NOVACKÁ, Ľ. a kol. 2001. Služby cestovného ruchu. Bratislava : SPRINT, 2001.

ISBN 80-88848-78-4.

NOVACKÁ, Ľ. – KULČÁKOVÁ, M. 1996. Klient v cestovnom ruchu. Bratislava :

Eurorunion, 1996. ISBN 80-85568-60-8.

98

NOVACKÁ, Ľ. – PLESNÍK, P. 2000. Cestovný ruch v regiónoch a cezhraničná

spolupráca. Ministerstvo hospodárstva SR. Sekcia cestovného ruchu. Bratislava :

Ekonóm, 2000. ISBN 80-225-1346-6.

NOVACKÁ, Ľ. 1994. Hotelierstvo – ubytovací zariadenia a ich služby. Bratislava :

SOFA, 1994. ISBN 80-85752-18-2.

ORIEŠKA, J. 1998. Služby cestovného ruchu. Banská Bystrica : EF UMB, 1998. ISBN

80-8055-110-3.

PAPCUNOVÁ, V. a kol. 2007. Cestovný ruch a samospráva. Nitra : Municipalia,

2007. ISBN 978-80-8069-862-1.

SLÁDEK, G. 2000. Cestovný ruch v regióne ako akcerátor ekonomického rozvoja. In:

Cestovný ruch a regionálny rozvoj. Zborník z vedeckej konferencie. Banská Bystrica :

EF UMB, 2000. ISBN 80-8055-366-1.

SLÁDEK, G. 2003. Podnikanie v pohostinstve a hotelierstve. Bratislava : EPOS, 2003.

SLÁMOVÁ, D. 1999. Rozvoj cestovného ruchu v území. Území a cestovní ruch. Praha :

Vysoká škola ekonomická, 1999. s.7-15. ISBN 8070791233.

SNIŠČÁK, V. 1997. Služby a cestovný ruch. Bratislava : Ekonóm, 1997. ISBN 80-225-

0873x.

SNIŠČÁK, V. – GONČÁROVÁ, Z. 2002. Cestovný ruch – vybrané kapitoly. Bratislava

: Ekonóm, 2002.

SZÉKELY, V., KOLLÁR, D. 1994. Slovensko, putovanie za jeho krásami. Bratislava :

Spree Verlag Bratislava, 1994. ISBN 80-88713-00-5.

TORKILDSEN, G. 1999. Leisure Management A-Z. A Dictonary of Terms. Harlow :

Longman, 1999.

VERNAYOVÁ, D. 2000. Efektívnosť malých a stredných podnikov. Cestovný ruch.

Bratislava : Ekonomická univerzita, 2000.

99

Prílohy

Príloha 1 Mapa Nitrianskeho samosprávneho kraja

Príloha 2 CHKO Dunajské luhy

Príloha 3 Arborétum Mlyňany

Príloha 4 Zubria obora, Topoľčianky

Príloha 5 Kúpalisko Vadaš Štúrovo a Veľký Meder

Príloha 6 Dotazník

Príloha 7 Diplomová práca (CD ROM)

100

Príloha 1

[Mapa Nitrianskeho samosprávneho kraja]

101

Príloha 2

[CHKO Dunajské luhy]

102

Príloha 3

[Arborétum Mlyňany]

103

Príloha 4

[Zubria obora, Topoľčianky]

104

Príloha 5

[Kúpalisko Vadaš Štúrovo a Veľký Meder]

Príloha 6

105

Dotazník

Vážený/á pán/i, pre zhodnotenie výsledkov spracovania témy diplomovej práce

na tému: „Lokalizačné a realizačné predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu vo

vybranom regióne“ si Vás dovoľujeme osloviť s dotazníkom. Svojimi odpoveďami nám

pomôžete pri hodnotení územia mesta Nitra a Nitrianskeho samosprávneho kraja

z hľadiska rozvoja cestovného ruchu. Zaručujeme Vám, že dotazník je anonymný.

Ďakujeme Vám za čas, ktorý ste nám venovali.

Andrea Učňová

______________________________________________________________________

1. Pohlavie:

a) žena

b) muž

2. Váš vek: ..................................................................

3. Bydlisko:

mesto/obec ...................................................................

okres ............................................................................

4. Vzdelanie:

a) základné

b) stredoškolské

c) vysokoškolské

5. Sociálne postavenie:

a) robotník

b) zamestnanec vo firme

c) podnikateľ, slobodné povolanie

d) žiak/študent

e) dôchodca

f) nezamestnaný

g) v domácnosti

6. Odkiaľ ste čerpali informácie o navštívenej destinácií?

106

a) časopis

b) televízia

c) internet

d) priatelia/rodina

e) cestovná kancelária

f) miestne informačné centrum

g) iné

7. Prečo ste sa rozhodli navštíviť práve túto lokalitu?

a) prírodné krásy

b) kultúrne pamiatky

c) organizované kultúrne alebo športové podujatia

d) uzdravenie v kúpeľoch

e) návšteva príbuzných/priateľov v spojení s odpočinkom

f) iné ...................................................................................

8. Dovolenku trávite:

a) sám/sama

b) s rodinou

c) s priateľmi

9. Akým dopravným prostriedkom cestujete na dovolenku?

a) automobil

b) železnica

c) autobus

d) kombinovaná doprava

e) motocykel

f) iné

10. Aká je dĺžka Vášho pobytu?

107

a) 1 deň

b) 2 – 3 dni

c) 4 a viac dní

11. Zhodnoťte úroveň potenciálu na mieste dovolenky?

1 – vyhovujúce, 2 – čiastočne vyhovujúce, 3 – nevyhovujúce, 4 - neviem

a) prírodné prostredie ..................................

b) kultúrno – historické pamiatky ..................................

c) šport ..................................

d) voda ..................................

e) organizované podujatia ..................................

12. Ako hodnotíte kvalitu a objem poskytnutých služieb?

1 – výborná, 2 – dobrá, 3 – slabá, 4 – zlá, 5 – neužíval/a som

a) ubytovacie služby .................................

b) stravovacie služby .................................

c) športovo – rekreačné .................................

d) kultúrno – spoločenské ................................

e) obchodné služby .................................

f) dopravné služby .................................

g) poskytovanie informácií .................................

h) zdravotnícke služby ................................

i) stav hygienických zariadení ................................

j) čistota obce/mesta ................................

13. Ako ste spokojný/á s cenou poskytovaných služieb?

1 – sú lacné, 2 – sú zaplatiteľné, 3 – sú drahé

a) ubytovacie služby .................................

b) stravovacie služby .................................

14. Ako hodnotíte správanie personálu v zariadeniach?

108

a) milý a ochotný personál

b) neprívetivý personál

c) personál ako každý iný

d) neochotný personál

15. Ste spokojný/á s objemom a kvalitou poskytnutých informácií?

a) dostal/získal som vyhovujúce množstvo kvalitných informácií

b) informácie sa dajú nájsť ale dostupnosť je ťažkopádna

c) informačné kanály nie sú vybudované vyhovujúco

16. Plánujete v budúcnosti návrat?

a) áno, plánujem

b) možno

c) neplánujem

d) vôbec nie

17. Odporučíte návštevu tohto miesta aj svojím známym a priateľom?

a) áno

b) nie

109

110