SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU1130218

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

KVANTIFIKÁCIA SPOTREBY DOMÁCNOSTÍ

Nitra, 2011 Tomáš Pavelka

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

KVANTIFIKÁCIA SPOTREBY DOMÁCNOSTÍ

Bakalárska práca

Študijný program: Ekonomika podniku

Študijný odbor: 6284700 Ekonomika a manažment podniku

Školiace pracovisko: Katedra štatistiky a operačného výskumu

Školiteľ: Ing. Renáta Prokeinová, PhD.

Nitra, 2011 Tomáš Pavelka

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Tomáš Pavelka vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Kvantifikácia spotreby domácností“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej

literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Nitre 11. mája 2011

Tomáš Pavelka

PoďakovanieTouto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Renáte Prokeinovej, PhD. za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej

práce.

Abstrakt

Meniaca sa ekonomická a spoločenská situácia a návyky obyvateľstva zapríčiňujú

neprestajné zmeny v správaní sa jednotlivých domácností na spotrebiteľskom trhu, ktoré

je ovplyvnené hlavne výškou disponibilných príjmov, infláciou, preferenciami

spotrebiteľov a sklonom k spotrebe. Spotreba súvisí s existenciou človeka a je

neoddeliteľnou súčasťou jeho života. Človek spotrebúva výrobky a využíva služby, aby

uspokojil svoje potreby. Preto musí byť na trhu dostatok tovarov a musí mať spotrebiteľ

dostatočný príjem, aby nakúpil a uspokojil svoje požiadavky. Cieľom bakalárskej práce

bola kvantifikácia spotreby domácností. Vývoj spotreby za posledné roky ovplyvnili

viaceré faktory a javy. Postupné klesanie nezamestnanosti a rast výkonnosti ekonomiky,

tým podmienený rast príjmov, vstup Slovenskej republiky do Európskej Únie, prijatie

novej meny a v neposlednom rade aj finančná kríza a pokles dopytu na svetových

trhoch zapríčinili zmeny vo výdavkoch domácností. Neustále narastajúca globalizácia

a prepojenosť ekonomík majú vplyv aj na domácu spotrebu. Kríza vyvolala na trhoch

nedôveru, neistotu a neochotu investovať a míňať. Tieto javy vplývali aj na meniacu sa

štruktúru spotrebných výdavkov a jej postupné približovanie vyspelejším ekonomikám.

Obsahom práce sú teda domácnosti s ich príjmami určujúcimi výšku výdavkov

a spotrebu domácností. Práca prináša vývoj čistých peňažných príjmov a výdavkov

v členení podľa krajov. Pozornosť je sústredená na priemerné výdaje domácností

v členení podľa účelu použitia za Slovenskú republiku a za jednotlivé spoločenské

skupiny. Napriek poklesu a stagnáci spotreby v posledných rokoch sa predpokladá

v ďalšom období jej rast. Medzi hlavné položky výdavkov domácností budú aj naďalej

patriť potraviny a nealkoholické nápoje a výdavky na bývanie , energie a vodu.

Kľúčové slová: spotreba, domácnosti, príjmy, výdaje.

Abstract

The changing economic and social situation and population’s habits cause

continual changes in behaviour of individual households at consumer market which is

influenced by level of available income, by inflation, by consumer’s preferences and by

incline to consumption. The consumption is connected with human existence and it is

inseparable part of life. The man uses products and services to satisfy his need,

therefore at market must be enough products and the consumer must have sufficient

income to buy and satisfy his requirements. The aim of this bachelor work was

quantification of household’s consumption. Several factors and events influenced the

progress of consumption in last years. Changes in costs of households was caused by

gradual declination of unemployment and increase of economy power, which influenced

the increase of incomes, admission of Slovak republic to European Union and new

currency and financial crisis and decrease of demand at world markets. The influence on

national consumption have constantly increased globalization and interconnected of

economics. The crisis causes distrust, unsureness and unwillingness to invest and to

spend at the markets. These events also influenced the changing structure of consumer

costs and its gradual approach to developed economics. The subject-matter of the

bachelor work is households with incomes which determine the level of costs and

consumption of households. The bachelor work brings the progress of net financial

incomes and costs in classification according to regions. The attention is focused on

average costs of households in classification according to purpose of use for Slovak

republic and for single social groups. It is assumed the increase of consumption in the

future in spite of its decrease and depression in the last years. Groceries, non alcoholic

drinks, the costs for accommodation, energies and water will be parts of main items of

household’s consumption.

Key words: Consumption, Households, Incomes, Costs.

Obsah

Obsah

Obsah................................................................................................................................6

Zoznam skratiek a značiek.............................................................................................7

Úvod..................................................................................................................................8

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky................................................10

1.1 Spotreba................................................................................................................10

1.2 Spotrebiteľ............................................................................................................13

1.3 Spotrebiteľské správanie......................................................................................14

1.4 Domácnosti..........................................................................................................16

2 Cieľ práce.................................................................................................................19

3 Metodika práce........................................................................................................20

3.1 Domácnosti, rodinné účty....................................................................................20

3.2 Spotreba................................................................................................................20

3.3 Analýza rozptylu..................................................................................................22

4 Výsledky práce.........................................................................................................24

4.1 Prehľad rastu čistých peňažných výdavkov a čistých peňažných príjmov..........24

4.2 Vývoj indexu čistých peňažných výdavkov a čistých peňažných príjmov..........29

4.3 Porovnanie rozdielu čistých peňažných príjmov a čistých peňažných

výdavkov na začiatku a na koncisledovaného obdobia............................................34

4.4 Štruktúra čistých peňažných výdavkov domácností podľa účelu použitia..........37

Záver...............................................................................................................................42

Zoznam použitej literatúry...........................................................................................43

Prílohy............................................................................................................................45

Zoznam skratiek a značiek

ANOVA - analýza rozptylu

COICOP - klasifikácia individuálnej spotreby podľa účelu

EU - Európska únia

EUR - Euro, mena

S1 - variabilita medzi úrovňami faktora

Sc - celková variabilita

Sr - variabilita vo vnútri skupiny

SR - Slovenská republika

7

Úvod

Spotreba domácností je významnou zložkou hrubého domáceho produktu. Na

jednej strane poukazuje na životnú úroveň obyvateľstva, na strane druhej aj na

výkonnosť ekonomiky štátu.

Zvyšovanie spotreby závisí od rôznych faktorov. Hlavne od disponibilných

dôchodkov, ktoré majú obyvatelia k dispozícií. V práci sú charakterizované čistými

peňažnými príjmami. Rast príjmov je podmienený napríklad rastom miezd pri

zamestnancoch, rastom starobných dôchodkov pri ľuďoch, ktorí už nie sú

v produktívnom veku a tiež inými príjmami. Rast platov určuje rast celkovej ekonomiky

a rast produktivity práce.

Po dlhšom období, ktoré bolo charakteristické zvyšovaním čistých peňažných

príjmov aj zvyšovaním čistých peňažných výdavkov, doľahla v roku 2009 aj na

Slovenskú republiku finančná alebo tiež nazývaná hospodárska kríza.

V našom prípade nastal pokles hrubého domáceho produktu. Keďže sme veľmi

otvorenou ekonomikou, ktorá je závislá na zahraničnom dopyte, strata objednávok sa

odrazila v celkovej výkonnosti Slovenskej republiky. Malo to za následok pokles

zamestnanosti a dopytu po práci.

Ako medzi spotrebiteľmi tak aj v podnikateľskej sfére nastala neistota

z budúcnosti. Tiež pozorovať neochotu míňať a investovať. Rast nezamestnanosti,

neistota zamestnania a nedôvera vyvolali nižšiu spotrebu.

Predmetom bakalárskej práce sú domácnosti s ich spotrebou. Skúmaniu

predchádzalo naštudovanie teoretických predpokladov pre správnu analýzu

a spracovanie témy.

Pozornosť bola zameraná na vývoj výšky príjmov a výdavkov za celé územie aj

za jednotlivé kraje. Či na zníženú spotrebu vplývali v roku 2009 nižšie príjmy alebo

neistota z budúcnosti sa ukázalo pri detailnejšej analýze v ďalšej časti práce.

Porovnávaniu bol podrobený aj vývoj nárastu príjmov a výdavkov a porovnanie

ich rozdielu, ktorý vypovedá o tom, či domácnosti sporili viac ako v minulých rokoch,

alebo sa zadlžovali. Indexy vývoja príjmov a výdavkov, či za Slovenskú republiku

alebo za jednotlivé kraje, majú tiež svoj význam a tak im je venované tiež určité miesto.

Pozornosť bola venovaná tiež meniacej sa štruktúre výdavkov podľa účelu

použitia. Jednotlivé kategórie spotreby mali počas sledovaného obdobia rozdielny

priebeh.

8

Na rozbor tejto časti práce boli využité štatistické metódy.

Približovanie štruktúry spotreby štruktúre vyspelejších ekonomík je však stále

pomalý. Negatívne vplývala na tento trend aj spomínaná kríza. Spomalenie by však

malo byť len krátkodobé a predpokladá sa tak rast príjmov ako aj výdavkov.

9

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Spotreba

Ako Arendáš a Hudáková (2001) uvádzajú, kľúčom k odhaleniu tajomstiev

ekonomického rastu je pochopenie väzieb medzi spotrebou, úsporami a investíciami.

Ak chceme pochopiť úspory a investície, je potrebné, aby sme podrobne analyzovali

spotrebu. Aj keď spotreba predstavuje najväčšiu časť hrubého domáceho produktu, nie

je faktorom, ktorý by sám o sebe dynamizoval trend vývoja hrubého domáceho

produktu a ekonomický rast. Naše obmedzenie spotreby s cieľom usporiť časť

dôchodku nie je samo účelné, ale sporíme preto, aby sme mohli investovať. Investujeme

preto, aby sa rozvíjala naša domácnosť a ekonomika celej krajiny. Spotreba, úspory

a investície determinujú v značnej miere fungovanie ekonomiky ako celku. Výkyvy

spotreby spôsobujú výkyvy v tempe ekonomického rastu, v úrovni výroby,

zamestnanosti a celkovej výkonnosti ekonomiky.

Ďalej tvrdí Arendáš (2007), že výdavky domácností na spotrebu sú funkciou

disponibilného dôchodku, ktorý získame, ak z hrubého dôchodku domácností

odpočítame dane (prípadne pripočítame transferové platby zo štátneho rozpočtu).

Disponibilný (použiteľný) dôchodok sa delí na výdavky na spotrebu a úspory. Podľa

Keynesa je toto delenie založené na pôsobení základného psychologického zákona,

podľa ktorého pri raste dôchodku (príjmu) spotreba absolútne rastie, ale jej podiel na

dôchodku sa znižuje, zatiaľ čo rastie podiel úspor.

Súčasťou spotreby sú statky dlhodobej spotreby (vybavenie domácností, autá),

statky krátkodobej spotreby (potraviny, odevy, energia) a služby ( bývanie, zdravotná

starostlivosť, vzdelávanie, rekreácia). Ak rastie dôchodok, rastie aj dopyt po

spotrebných statkoch. Domácnosti s vyšším dôchodkom spotrebúvajú viac ako

domácnosti s nižším dôchodkom.

Proces, pri ktorom dochádza k uspokojovaniu potrieb, predstavuje spotrebu.

Podľa Arendáša a Zentkovej (1999) môžeme spotrebu rozdeliť do dvoch

kategórií: autonómna spotreba a donútená spotreba.

Autonómna spotreba sú spotrebné výdaje, ktoré nezávisia od príjmu. Na to, aby

sme žili, musíme niečo spotrebovávať, aj keby sme nemali žiaden príjem.

10

Donútená spotreba je spotreba, ktorá sa vyskytuje preto, lebo ľudia majú príjem,

ktorý môžu minúť.

Zentková (2001) uvádza tiež, že dopyt je založený na tom, ako sa spotrebitelia

správajú na trhu, a preto k plnému pochopeniu determinantov dopytu je nevyhnutné

poznanie spotrebiteľského správania. Dopyt jednotlivca, respektíve individuálny dopyt

je súbor cien a im zodpovedajúcich množstiev určitého tovaru, ktoré je jednotlivec

ochotný a schopný nakúpiť pri každej cene za určité časové obdobie. Dopytované

množstvo rastie, keď ceny klesajú a naopak, čo je odrazom zákona dopytu. Trhový

dopyt je súčet množstiev všetkých individuálnych dopytov pri každej cene. Platí, že keď

sa ceny na trhu znižujú, dopytované množstvo tovaru rastie. Vo všeobecnosti má cena

významné efekty na dopytované množstvo, a aby tieto efekty mohli analyzovať, udržujú

ostatné faktory konštantné. Ekonómovia zistili, že dopytované množstvo je

determinované mnohými ďalšími faktormi a nielen cenou. Determinanty dopytu sú:

Príjem spotrebiteľa. Jeho rast vyvolá u niektorých tovarov rast dopytu pri danej

cene a u niektorých pokles dopytu pri daných cenách. Efekt príjmu na nakupované

množstvo môže byť rovnaký ako efekt ceny, ale aj opačný. Podľa efektov zmien príjmu

na dopyt klasifikujú superior (normálny). Vtedy rast príjmu zapríčiní rast dopytu pri

danej cene a pokles príjmu spôsobí pokles dopytu. A inferior (podradný), keď s rastom

príjmu klesá dopyt po tovare pri danej cene a naopak.

Cena ostatných tovarov ovplyvňujú nakupované množstvo určitého tovaru. Keď

po zvýšení ceny daného tovaru spotrebiteľ začne kupovať viac iného tovaru, potom sú

to substitúty. Spotrebiteľ však môže kupovať tiež menej druhého tovaru, keď cena

určitého daného tovaru rastie. Takéto statky sú komplementy.

Na zmenu preferencií spotrebiteľa má významný vplyv reklama. Firmy

využívajú najrôznejšie marketingové stratégie, aby zvýšili dopyt po svojich produktoch.

Okrem externých faktorov určujú preferencie spotrebiteľa aj interné faktory ako

zdravotný stav, životné skúsenosti.

Očakávania budúcej ceny závisia buď od predpokladaného rastu ceny určitého

tovaru, vtedy majú podnet k zvýšenej miere nakupovať tento tovar ešte pred zvýšením

ceny. Alebo od predpokladaného poklesu ceny, ktorí zapríčiní odsun nákupov danej

komodity do obdobia poklesu ceny.

11

Spotreba, úspory a investície determinujú v značnej miere fungovanie ekonomiky

ako celku. Výkyvy spotreby spôsobujú výkyvy v tempe ekonomického rastu, v úrovni

výroby, zamestnanosti a v celkovej výkonnosti ekonomiky. Výdavky na nákup

spotrebných statkov predstavujú asi 2/3 agregátneho dopytu, a preto ak chceme

pochopiť činitele ovplyvňujúce agregátny dopyt, musíme preniknúť do podstaty toho,

čo určuje výšku spotreby. Zároveň tú časť dôchodku (príjmu), ktorú nespotrebujeme,

usporíme.

Spotreba tvorí najväčšiu časť hrubého domáceho produktu. Zahŕňa konečnú

spotrebu domácností a štátu. Jej súčasťou sú statky dlhodobej spotreby (vybavenie

domácností, autá), statky krátkodobej spotreby (potraviny, odevy, energia) a služby

(bývanie, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, rekreácia). Ak rastie dôchodok rastie aj

dopyt po spotrebných statkoch. Domácnosti s vyšším dôchodkom spotrebúvajú viac ako

domácnosti s nižším dôchodkom. Krajiny, v ktorých je vyššia celková úroveň hrubého

domáceho produktu, majú v priemere vyššiu úroveň celkovej spotreby. Ak rastie

dôchodok, spotreba absolútne rastie, ale jej podiel na dôchodku sa znižuje tvrdí Lisý

(2002).

Kulčáková a Richterová (1997) konštatujú, že spotreba súvisí s existenciou

človeka, je neoddeliteľnou súčasťou jeho života. Človek denne spotrebováva mnoho

výrobkov a využíva služby. Robí tak preto, aby uspokojil svoje potreby súvisiace s jeho

existenciou a s jeho osobným rozvojom.

Správanie človeka vyplýva v podstate z jeho potrieb. Uspokojovanie potrieb sa

vývojom spoločnosti a človeka mení. Prostriedkom na uspokojovanie potrieb je

spotreba. Skutočnosť, že spotreba je prostriedkom, má svoj význam pri skúmaní

spôsobov a foriem, ktoré umožňujú uspokojovanie potrieb a práve tieto formy sa

neustále rozširujú a spôsobujú zmeny v rozhodovaní o nákupe, zmeny v dopyte po

výrobkoch a službách.

Kárász P., Poborský J. a Kárász P. ml. (2000) uvádzajú, že konečná spotreba

domácností predstavuje ten diel hrubého disponibilného dôchodku, ktorú domácnosti za

účelom uspokojenia svojich spotrebiteľských potrieb minú na nákup tovarov a služieb.

Konečná spotreba domácností predstavuje teda súhrnnú charakteristiku realizácie

spotrebiteľského dopytu. Zostávajúca časť hrubého disponibilného dôchodku

predstavuje hrubé úspory domácností. Kľúčovým faktorom použitia hrubého

12

disponibilného dôchodku na spotrebu a úspory je dôchodková situácia domácností. Vo

všeobecnosti platí, že čím je dôchodková situácia horšia, tým viac sú domácnosti nútené

zo svojich príjmov vydať na spotrebu a menej sú schopné ušetriť.

Podľa Samuelsona a Nordhausa (2000) spotreba domácností predstavuje

výdavky na finálne služby kúpené na uspokojovanie potrieb, ktoré sa dosiahne ich

použitým.

Spotreba je najväčšou samostatnou zložkou hrubého národného produktu, ktorá

v poslednom desaťročí tvorí 65 % celkových výdajov. Medzi najdôležitejšie prvky

patria byty, motorové vozidlá, potraviny a zdravotná starostlivosť.

Bernard a Colli (1992) charakterizujú spotrebu ako používanie výrobkov alebo

služieb na uspokojovanie životných potrieb členov spoločnosti. Konečná spotreba je

množstvo výrobkov alebo služieb, ktoré opotrebovaním alebo zničením prispievajú

k priamemu uspokojovaniu potrieb domácich hospodárskych subjektov a nevstupujú do

výroby. Výrobná spotreba prebieha v samej výrobe, kde sa spotrebúvajú výrobné

činitele.

1.2 Spotrebiteľ

Spotrebiteľ je podľa Bernarda a Colliho (1992) ten, kto spotrebúva, to značí ten,

kto používa tovar alebo služby na uspokojovanie vlastných potrieb. Z hľadiska

národného účtovníctva sú to hospodárske subjekty skúmané v postavení spotrebiteľa.

Všetky tieto subjekty sú spotrebitelia. Avšak ako osobitný agregát v národnom

účtovníctve sa skúma individuálny spotrebiteľ, respektíve určitá skupina jednotlivcov –

domácnosť, ktorých hlavným cieľom je konečná spotreba.

Horská a Ubrežiová (2001) konštatujú, že spotrebiteľ je každý človek, pretože sa

zaujíma o veci, ktoré používa, spotrebúva a ktoré spríjemňujú jeho každodenný život.

Proces nákupného rozhodnutia, faktory, ktoré vplývajú na spotrebiteľské preferencie,

samotný nákup a ponákupné hodnotenie užitočnosti výrobku alebo služby sú súčasťou

teórie, ktorá sa nazýva spotrebiteľské správanie

Turnovec (1992) poznamenáva, že kľúčovým elementom trhového systému je

spotrebiteľ. Spotrebiteľom je ekonomický subjekt (jednotlivec alebo domácnosť), ktorý

13

sa rozhoduje medzi rôznymi prípustnými alternatívami spotrebúvaných statkov

a služieb, aby maximalizoval svoju užitočnosť pri danom rozpočtovom ohraničení.

Pojem užitočnosť vyplýva z intuitívne prijateľného predpokladu, že ak sa spotrebiteľ

správa racionálne, prinášajú mu rôzne alternatívy spotrebúvaných statkov a služieb

rôzne subjektívne uspokojenie, pričom je v stave rozhodnúť sa pre tú alternatívu, ktorá

je pre neho užitočnejšia respektíve či sú obidve rovnako užitočné.

Rozlišujeme dva rozdielne druhy spotrebiteľských jednotiek:

Organizácie ako spotrebitelia, sú nimi súkromné podniky, štátne orgány

a inštitúcie, ktoré nakupujú produkty za účelom vyvíjania svojich

obchodných, výrobných či iných aktivít.

Individuálny (osobný) spotrebiteľ, je jednotlivec, ktorý kupuje výrobky

a služby pre vlastnú spotrebu, pre použite v rodine, pre člena rodiny,

prípadne ako dar pre inú osobu. Výrobok sa kupuje pre konečnú spotrebu,

a preto hovoríme o konečných spotrebiteľoch.

Pozícia spotrebiteľa na trhu je daná a ovplyvňovaná jeho celkovým

ekonomickým, právnym a politickým postavením v spoločnosti.

Lisý (2007) zdôrazňuje, že spotrebiteľ vstupuje na trh so zámerom nakúpiť tovary

a služby na uspokojenie svojich potrieb. Jeho cieľom je maximalizovať užitočnosť,

ktorú mu spotreba statkov prináša. Preto sa často dopyt definuje ako pomer množstva

nakúpeného tovaru k obeti, ktorú treba priniesť pre jeho nadobudnutie. Spotrebiteľ pri

rozhodovaní o tom, ktoré statky nakúpi (peňažné zdroje spotrebiteľa sú spravidla

obmedzené), dáva do pomeru dve veličiny. Užitočnosť, ktorú mu prináša spotreba,

a obeť, t. j. peňažné výdavky, ktoré vynakladajú pri kúpe tovaru. Peňažné prostriedky sú

takto jednoduchým nástrojom merania výdavkov spotrebiteľa.

1.3 Spotrebiteľské správanie

Kulčáková a Richterová (1997) uvádzajú výstižnú krátku definíciu

spotrebiteľského správania ako správania, ktoré spotrebitelia prejavujú pri hľadaní,

nákupe, používaní, hodnotení, disponovaní výrobkami, službami a myšlienkami, od

ktorých očakávajú, že uspokoja ich potreby. Jednotlivec rieši dva základné problémy.

Ako dôchodok získať a ako ho vynaložiť, rozdeliť na nákup rôznych statkov.

14

Predmetom spotrebiteľského správania je skúmanie, ako sa jednotlivci rozhodujú

pri uspokojovaní svojich potrieb, ako vynakladajú svoje zdroje, ktoré majú k dispozícii

(peniaze, čas a námahu) na spotrebu. Ide najmä o skúmanie toho, čo spotrebitelia

nakupujú, prečo, ako to nakupujú, kedy, kde a ako často to nakupujú. Najvážnejšie sú

dve otázky a to ako a prečo sa spotrebitelia rozhodujú o nákupe výrobkov a služieb.

Pojem spotrebiteľského správania sa však chápe podstatne širšie a rozumejú sa

ním mentálne a sociálne procesy, ktoré prebiehajú pred samotným nákupom, počas

nákupu a po nákupe.

Schiffman a Kunak (2004) poznamenávajú, že spotrebiteľské správanie možno

definovať ako správanie, ktoré spotrebitelia prejavujú pri hľadaní, nákupe, používaní,

hodnotení, disponovaní výrobkami a službami, od ktorých očakávajú že uspokoja ich

potreby.

Koudelka (1997) popisuje nasledovné faktory, ktoré vplývajú na spotrebiteľské

správanie:

psychologické, ktoré sa sústreďujú na väzby medzi psychikou spotrebiteľa

a jeho správaním,

sociologické, ktoré sledujú, ako ľudia jednajú v rôznych sociálnych

situáciách, respektíve aké správanie podmieňujú rôzne situácie,

ekonomické, kde je spotrebiteľské správanie výsledkom racionálnych

úvah spotrebiteľa (racionálne modely s rôznymi predpokladmi)

Kotler (2001) pripája aj štvrtú kategóriu a to kultúrne faktory, ktoré považuje za

faktory s najväčším vplyvom na spotrebiteľa.

Porozumieť nákupnému správaniu a dosiahnuť taký stav, kedy možno povedať,

že zákazníka poznáme je veľmi náročné, nakoľko sa stáva, že v mnohých prípadoch sa

zákazníci chovajú inak, ako deklarujú svoje potreby a želania. Východiskom štúdia

správania spotrebiteľa je poznanie ako reaguje na rôzne podnety, čo ovplyvňuje jeho

rozhodovanie pri kúpe daného produktu a ktoré zo spomínaných štyroch faktorov

považovať za najvýznamnejšie podotýka Horská (2009).

15

Richterová (2007) konštatuje, že spotrebiteľské správanie je vo vyspelých

ekonomikách predmetom neustále sústredenejšieho záujmu a je obsiahnuté v mnohých

teoretických štúdiách. Výskumné štúdie z tejto oblasti sledujú dva základné ciele, a to

pochopiť a vysvetliť spotrebiteľské správanie na základe poznatkov humanitných vied

a predpovedať jeho budúci vývoj, v ktorom sa zaznamenali najmä v poslednom

desaťročí výraznejšie zmeny a ďalšie sa očakávajú.

Spotrebiteľské správanie je dynamické, pretože myslenie, emócie a konanie

jednotlivých spotrebiteľov, cieľových spotrebiteľských skupín i celá spoločnosť sa

neustále menia.

Spotrebiteľské správanie sa chápe ako správanie, ktoré spotrebitelia prejavujú pri

hľadaní, nákupe, používaní, hodnotení, disponovaní výrobkami a službami, od ktorých

očakávajú, že uspokoja ich potreby dopĺňa ďalej Richterová (2010).

1.4 Domácnosti

Domácnosti podľa Arednáša (2007), ako vlastníci výrobných faktorov (práca,

pôda, kapitál) uspokojujú svoje potreby prostredníctvom trhu, kde vystupujú ako

kupujúci. Svoje príjmy z vlastníctva výrobných faktorov rozdeľujú na nákup tovarov

krátkodobej a dlhodobej spotreby, na služby a ostatnú časť na úspory. Domácnosti

môžu mať príjmy aj od štátu (prídavky na deti, starobné a invalidné dôchodky, podpory

v nezamestnanosti a pod.). Z tejto charakteristiky vyplýva, že domácnosti považujeme

za spotrebiteľské subjekty , ktorých správanie vychádza z individuálnych preferencií.

Nezahrňujeme do tohto sektoru prípadné výrobné aktivity drobných podnikateľov, ktorí

sú súčasťou sektoru podniky.

Ďalej Arendáš (1999) tvrdí, že v jednoduchej hypotetickej ekonomike

domácnosti ako trhový subjekt v každom čase prinášajú svoje zdroje (prácu, pôdu,

kapitál) na trhy výrobných faktorov. Domácnosti použijú peniaze zarobené predajom

svojich zdrojov na nákup tovarov a služieb.

V makroekonomickom kolobehu je vývojom empiricky dokázané, že domácnosti

väčšiu časť osobného dôchodku vydajú na nákup tovarov a služieb a zvyšná časť plynie

do finančného systému ako úspory dopĺňajú Arendáš a Hudáková (2001).

16

Boreková (2003) uvádza, že domácnosť je samostatne hospodáriaca jednotka

občanov, ktorí trvale spolu žijú a spolu uhrádzajú náklady na svoje potreby. Domácnosť

teda predpokladá spoločné bývanie, ale spoločné bývanie bez splnenia ďalších

podmienok – znakov necharakterizuje domácnosť.

Veľmi dôležitým charakteristickým znakom domácností je to, že domácnosť je

spotrebné spoločenstvo, t. j. spoločná spotreba určitých potrieb. Domácnosť možno

skúmať z rôznych hľadísk, napr.:

z hľadiska objemu príjmov,

štruktúry príjmov,

vývoja príjmov,

objemu a vývoja výdavkov,

štruktúry výdavkov,

poradia uspokojovania potrieb domácnosti,

zabezpečovania potrieb členov domácnosti,

peňažného hospodárenia domácností,

zveľaďovania domácnosti majetkom,

rozpočtu domácnosti,

získavania, vybavenia a využívania spotrebných predmetov,

úspor domácnosti,

podľa vzťahu domácnosti k okoliu – inštitúciám, štátu,

modelu domácnosti rôznych typov a pod.

Domácnosti sa najčastejšie skúmajú podľa výšky príjmov, t. j. tieto sa štatisticky

roztriedia do skupín s vysokými, priemernými a nízkymi príjmami. Ďalšie obvyklé

triedenie býva podľa povolania resp. pracovného zaradenia hlavného živiteľa –

prednostu domácnosti.

Domácnosti vlastnia výrobné zdroje spoločnosti, realizáciou ktorých získavajú

príjmy. Tieto využívajú na nákup tovarov a služieb slúžiacich na uspokojovanie potrieb

svojich členov. Domácnosti sú predovšetkým zdrojom pracovných síl. Kým

v ekonomike sa hodnotí človek vyslovene len ako pracovná sila, v ekonomike

domácnosti sa posudzuje komplexne, berú sa do úvahy nielen pracovné, ale

i mimopracovné aktivity, podmienky pre rozširovanie rodiny, stupeň zabezpečenia

potrieb domácnosti, rozsah vlastníctva ostatných výrobných zdrojov a pod. Okrem

17

pracovných síl domácnosti disponujú pôdou, peňažným kapitálom a fixným kapitálom.

Všetky tieto výrobné zdroje sú predmetom trhu výrobných faktorov.

Podľa Lisého (2002) na trhu tovarov a služieb vystupujú domácnosti ako

spotrebitelia, teda kupujúci. Zvažujú čo a v akých množstvách budú kupovať, čím

napĺňajú svoje potreby, ktoré ich podnecujú vstúpiť na trh. Cieľom spotrebiteľov je

maximalizácia uspokojenia svojich potrieb.

Baránik a Habánik (2002) konštatujú, že domácnosti získavajú z vlastníctva

výrobných faktorov (práca, pôda, kapitál) príjmy - dôchodky, ktoré používajú na nákup

statkov a služieb alebo časť dôchodkov venujú na úspory. Ich výdavky na nákup statkov

a služieb označujeme tiež ako spotreba domácností.

Výdavky, ktoré vynakladajú domácnosti na spotrebu môžeme rozdeliť na tri

hlavné kategórie:

výdavky na nákup predmetov krátkodobej spotreby

výdavky na nákup predmetov dlhodobej spotreby

výdavky domácností za služby

Sektor domácností svoju súkromnú spotrebu hradí z disponibilných dôchodkov, t.

j. príjmu po zdanení. Spotreba domácností má v makrekonomickom komplexe značnú

váhu, nakoľko zmeny v charaktere spotreby sú určujúce pre zmeny vo výrobnej sfére -

v sektore podnikov.

Spotrebu domácností determinuje tiež predpokladaný vývoj disponibilných

dôchodkov a vývoj spotrebiteľských cien. Ak disponibilné príjmy rastú rýchlejším

tempom ako je tempo rastu spotrebiteľských cien, dochádza k rastu reálnych dôchodkov

a rastu súkromnej spotreby (zvyšujú sa výdavky domácností).

Výkyvy v spotrebe determinujú vývoj hospodárstva v krátkodobom i dlhodobom

časovom intervale, ovplyvňujú rozvoj alebo recesiu ekonomiky.

18

2 Cieľ práce

Hlavným cieľom bakalárskej práce je kvantifikácia zmeny v spotrebe domácnosti

Slovenskej republiky, na ktorú vplývajú viaceré faktory. Medzi hlavné patria

disponibilné dôchodky, ktoré vyjadrujú v tomto prípade čisté peňažné príjmy. Ako

ďalšie môžeme spomenúť očakávanie vyšších príjmov a istota zamestnania, bohatstvo,

vekovú štruktúru obyvateľstva, zdaňovanie.

Spotreba je skúmaná v práci cez čisté peňažné výdavky. Najskôr bude popísaný

ich vývoj v sledovanom období na osobu a mesiac od roku 2001 do roku 2009 za celé

územie Slovenska aj jednotlivé kraje. Týmto spôsobom zhodnotíme aj vývoj čistých

peňažných výdavkov. Následne porovnáme nárast týchto osobitných ukazovateľov

v prvom a poslednom období.

V ďalšej časti je podrobený skúmamiu rozdiel čistých peňažných príjmov

a výdavkov za Slovenskú republiku aj za samostatné kraje. Súčasťou práce je aj vývoj

indexu čistých peňažných príjmov a čistých peňažných výdavkov v jednotlivých

regiónoch a ich porovnanie s priemernými domácnostami v Slovenskej republike.

Analyzujeme aj rozdiel príjmov a výdavkov domácností v roku 2001 a v roku

2009, teda na začiatku a konci skúmaného obdobia.

Štruktúra výdavkov domácností podlieha takisto ako ich výška tlaku rôznych

činiteľov. Všímame si štruktúru výdavkov v členení podľa účelu použitia za Slovenskú

republiku, ktorá bola podrobená analýze rozptylu.

V práci sú analyzované nasledovné čiastkové ciele:

1) Posúdenie výšky čistých peňažných príjmov a čistých peňažných výdavkov na

osobu a mesiac za sledované obdobie v Slovenskej republike a v jednotlivých

krajoch

2) Porovnanie nárastu čistých peňažných príjmov a čistých peňažných výdavkov za

Slovenskú republiku a kraje prvého a posledného sledovaného obdobia

3) Analýza rozdielu čistých peňažných príjmov a čistých peňažných výdavkov

v jednotlivých rokoch za SR a kraje

4) Zhodnotenie indexu vývoja čistých peňažných príjmov a čistých peňažných

výdavkov za SR a porovnanie s indexom osobitých krajov

5) Charakteristika zmeny štruktúry čistých peňažných výdavkov domácností

6) Analýza rozptylu čistých peňažných výdavkov podľa rokov a podľa účelu

použitia

19

3 Metodika práce

3.1 Domácnosti, rodinné účty

Súkromnú hospodáriacu domácnosť tvoria osoby, ktoré majú spoločné trvalé

bývanie v jednom byte a spoločné úhrady dôležitých výdavkov na chod domácnosti

(výživa, prevádzka domácnosti, údržba bytu a podobne). Členom domácnosti je aj

osoba, ktorá nie je s ostatnými členmi domácnosti viazaná príbuzenským vzťahom, ale

býva trvalo s ostatnými v jednom byte a zúčastňuje sa úhrady výdavkov.

Predmetom zisťovania rodinných účtov sú výdavky a príjmy súkromných

domácností.

V roku 2004 boli zavedené niektoré úpravy v systéme zisťovania, ktoré

vychádzali z odporúčaní Eurostatu pre ich aplikáciu v štatistike rodinných účtov

členských štátov.

Zmeny sa týkali:

spôsobu výberu spravodajských jednotiek

kódovania členov domácnosti,

klasifikácie individuálnej spotreby podľa účelu pre rodinné účty,

klasifikácie peňažných príjmov,

klasifikácie naturálnych príjmov.

3.2 Spotreba

Spotrebu skúmame cez:

Hrubé peňažné príjmy predstavujú sumu príjmov zo zamestnania mimo

poľnohospodárstva, z poľnohospodárstva, čiastky vyčlenenej osobou samostatne

zárobkovo činnou z vlastného súkromného podnikania, sociálne príjmy, príjmy z

majetku, vybrané pôžičky a iné peňažné príjmy.

Čisté peňažné príjmy sú vypočítané z hrubých peňažných príjmov odpočítaním

zákonných platieb zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni (povinné osobné

poistenie).

Čisté peňažné príjmy súkromných domácností tvoria:

- čisté pracovné príjmy, t. j. príjmy zo zamestnania očistené od dane z príjmov a

povinných príspevkov do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní;

20

- časť príjmov zo súkromného podnikania, ktoré podnikateľ vyčlenil na

zabezpečenie potrieb domácnosti;

- sociálne príjmy, t. j. dávky dôchodkového zabezpečenia, dávky nemocenského

poistenia, štátne sociálne dávky, dávky sociálnej pomoci a podpora v nezamestnanosti;

- ostatné príjmy, t. j. príjmy z majetku, príjmy od inštitúcií a príjmy od

súkromných osôb, príjmy z predaja poľnohospodárskych výrobkov, príjmy zo

zahraničia a vybrané nové pôžičky.

Hrubé peňažné výdavky zahŕňajú spotrebné výdavky a ostatné hrubé výdavky,

t. j. ostatné výdavky vrátane daní z príjmov a povinného osobného poistenia.

Čisté peňažné výdavky zahŕňajú spotrebné výdavky a ostatné čisté výdavky, t. j.

ostatné výdavky bez daní z príjmov a povinného osobného poistenia.

Spotrebné výdavky predstavujú sumu výdavkov za tovary a služby. Štatistický

úrad SR používa klasifikáciu zisťovaných položiek v rámci štatistiky rodinných účtov

COICOP (Klasifikácia individuálnej spotreby podľa účelu). V nej sú výdavky

domácností členené podľa účelu použitia, t. j. podľa cieľa, na ktorý sú peňažné

prostriedky vynaložené, respektíve akú zložku životnej úrovne uspokojujú tovary a

služby.

Ostatné výdavky obsahujú rôzne platby (daň z majetku a iné; ostatné hrubé

výdavky aj daň z príjmu a povinné osobné poistenie), peňažné dary mimo domácnosť,

splátky pôžičiek, nákup akcií a obligácií, vrátane krátkodobých výdavkov na súkromné

hospodárenia.

Spotrebné výdavky sú podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky

členené na základné odbory:

Potraviny a nealkoholické nápoje sú všetky výdavky spojené s nákupom

potravín a nealkoholických nápojov v obchodnej sieti.

Alkoholické nápoje a tabak tvoria výdavky na alkoholické nápoje, tabak a

výrobky z tabaku.

Odievanie a obuv sú nákup textilného tovaru, obuvi a textilnej galantérie (tvrdá

galantéria je súčasťou výdavkov za osobné predmety), vrátane ich zhotovenia a opráv.

Bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá zahŕňajú výdavky za hrubé nájomné

v obecných bytoch, úhrady za užívanie družstevného bytu, výdavky za nákup tovarov a

služieb pre stavebnú a bytovú údržbu, platby za elektrinu, plyn, teplú vodu a teplo,

nákup palív, vodné, stočné a výdavky za ostatné služby vzťahujúce sa na bývanie.

21

Nábytok, bytové vybavenie a bežná údržba domu obsahujú výdavky za nákup

nábytku, bytového zariadenia a doplnkov, podlahových krytín, bytového a stolového

textilu, domáceho riadu a príborov, potrieb pre domácnosť investičného charakteru,

rôznych prístrojov a kuchynských potrieb, výdavky za zhotovenie týchto tovarov a ich

opravy, vrátane výdavkov za hospodárske, záhradnícke, remeselnícke stroje a

zariadenia, tovary a služby pre čistenie a upratovanie, a iné.

Zdravie sú výdavky za farmaceutické preparáty a výrobky, zdravotnícky tovar,

za služby poskytované zdravotníckym personálom v nemocniciach a mimo nich,

vrátane služieb rôznych terapeutov.

Položku doprava tvoria výdavky za nákup dopravných prostriedkov, pohonných

hmôt a mazív, výdavky spojené s ich prevádzkou a údržbou, vrátane služieb autoškôl,

výdavky za dopravné služby (vlaky, autobusy, lietadlá, lode).

Spoje zahŕňajú výdavky za poštové služby, za nákup telefónnych a faxových

prístrojov a za telefónne a telefaxové služby.

Rekreácia a kultúra sú výdavky za tovary a služby spojené s individuálnou a

organizovanou rekreáciou a iným využívaním voľného času, vrátane výdavkov za

knihy, noviny, tlačiarenský a papiernický tovar a kresliace potreby.

Vzdelanie je tvorené výdavkami za predškolské, základné, stredoškolské,

vysokoškolské a iné vzdelanie, vrátane rôznych kurzov.

V položke hotely, kaviarne a reštaurácie sú obsiahnuté výdavky vo verejnom

stravovaní (vrátane školského a závodného stravovania) a výdavky za ubytovacie

služby (mimo rekreácie).

Rozličné tovary a služby tvoria výdavky za tovary a služby pre osobnú

starostlivosť (vrátane tvrdej galantérie), výdavky za sociálnu starostlivosť, poistenie

osôb a vecí a výdavky za iné tovary a služby spojené so spotrebou v domácnosti.

Poistenie osôb a vecí obsahuje aj poistenie motorových vozidiel, poistenie bytu a

domácnosti a podobne.

3.3 Analýza rozptylu

ANOVA umožňuje porovnávať stredné hodnoty viacerých ako dvoch základných

súborov. V našej práci sme použili jednofaktorovú ANOVU, pri ktorej uvažujeme len

o jednom faktore, aby sme zistili, či existujú rozdiely v úrovni premennej čisté peňažné

výdavky podľa jednotlivých rokov a podľa účelu ich použitia.

22

Prvým krokom pri tejto analýze je formulácia hypotéz, kde nulová hypotéza

hovorí, že stredné hodnoty sa rovnajú a alternatívna hypotéza tvrdí, že aspoň medzi

dvoma strednými hodnotami existuje rozdiel. Princíp tejto metódy spočíva v rozklade

variability, ktorý vyzerá nasledovne:

Sc = S1 + Sr

i=1,2…m, j=1,2…n

Celková variabilita (Sc) sa rozkladá na variabilitu medzi úrovňami faktora (S1) a

náhodnú variabilitu, t.j. variabilitu vo vnútri skupiny (Sr). Výsledná analýza sa

prezentuje formou tabuľky (Tabuľka 1).

Tabuľka 1: Výsledná tabuľka ANOVY

Zdroj: Obtulovič Peter, Bioštatistika, (2010)

Vypočítanú hodnotu F kritéria porovnávame s príslušnou tabuľkovou hodnotou

Ftab rozdelenia na hladine významnosti alfa (0.05) pre stupne voľnosti (m-1) a (m*(n-

1)). Rozhodujeme sa nasledovne: ak vypočítané F kritérium je rovné, resp. väčšie ako

tabuľková hodnota F rozdelenia na hladine významnosti alfa a stupňoch voľnosti ((m-1)

,(m*(n-1))) nulovú hypotézu zamietame (alebo ak je P hodnota menšia ako alfa).

V takom prípade je efekt aspoň jednej úrovne faktora preukazný, teda priemerná úroveň

ukazovateľa sa štatisticky líši od ostatných.

23

∑i=1

m

∑j=1

n

( y ij− y . .)2= n∑

i=1

m

( y i .− y . .)2+∑

i=1

m

∑j=1

n

( y ij− y i .)2

4 Výsledky práce

4.1 Prehľad rastu čistých peňažných výdavkov a čistých peňažných

príjmov

V tejto časti bude podrobený skúmaniu vývoj čistých peňažných výdavkov a čistých

peňažných príjmov v prepočte na jedného člena domácnosti mesačne. Analyzovali sme

ich výšku v eurách za Slovenskú republiku ako aj za jednotlivé kraje. Ďalej bolo

rozoberané, ako narástli čisté peňažné výdavky v roku 2009 oproti roku 2001. Túto

metódu sme aplikovali aj pri čistých peňažných príjmoch.

Tab. 2 Čisté peňažné výdavky v eurách na osobu a mesiac

Typ územia 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009Slovenská republika 208,49 214,90 229,00 234,75 244,57 280,61 304,16 324,69 306,62Bratislavský kraj 262,33 264,22 278,50 317,30 313,69 350,65 405,08 416,82 384,52Trnavský kraj 191,79 204,71 222,07 243,61 241,97 284,69 293,37 318,65 301,00Trenčiansky kraj 204,54 210,52 234,48 211,54 223,06 283,27 286,64 317,28 307,68Nitriansky kraj 207,69 212,34 225,75 224,59 251,76 275,97 304,53 336,02 306,26Žilinský kraj 199,30 210,45 215,33 225,72 248,61 276,92 308,05 335,44 308,49Banskobystrický kraj 207,30 204,74 222,00 257,32 232,40 269,54 300,20 318,73 283,75Prešovský kraj 194,52 196,67 204,71 205,30 210,22 256,01 275,07 268,33 265,36Košický kraj 203,25 219,15 234,38 215,03 246,66 262,56 279,93 305,26 308,38

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Tab. 3 Čisté peňažné príjmy v eurách na osobu a mesiac

Typ územia 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009Slovenská republika 212,08 222,86 235,31 241,62 251,18 285,97 320,43 352,22 350,61Bratislavský kraj 270,36 280,52 294,50 340,47 326,23 381,30 407,87 465,57 441,32Trnavský kraj 201,22 212,18 229,10 239,16 253,60 285,97 335,43 367,58 359,39Trenčiansky kraj 202,32 212,77 232,99 221,07 242,18 282,85 309,81 338,55 347,04Nitriansky kraj 206,00 211,84 226,71 230,30 254,03 285,27 321,72 349,13 345,28Žilinský kraj 201,69 214,23 219,58 235,28 241,15 277,14 307,21 336,53 345,47Banskobystrický kraj 211,28 216,52 229,17 229,27 241,98 276,04 309,99 331,48 323,81Prešovský kraj 195,01 204,97 209,72 221,37 222,83 247,53 287,54 309,19 327,03Košický kraj 212,31 233,72 245,97 235,44 243,71 269,57 304,87 340,95 331,15

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Čisté peňažné výdavky (ďalej len výdavky) priemernej slovenskej domácnosti

dosiahli v roku 2001 výšku 208,49 eura. Počas sledovaného obdobia každoročne rástli.

Zmena tohto trendu nastala v roku 2009. Nastal totiž pokles výdavkov oproti

24

predchádzajúcemu roku o 18,07 eura. Ako hlavný faktor pôsobiaci na zmenu výdavkov

pôsobia príjmy domácností. Tie však výraznejšie neklesli oproti roku 2008. Preto

môžeme tento stav prisúdiť finančnej kríze a tým vyvolanej neochote míňať. Neistota,

ktorá bola spôsobená, ovplyvnila rozhodovanie ekonomických subjektov ako aj

domácností. Celkový pokles výkonnosti ekonomiky Slovenskej republiky a nižší dopyt

na zahraničných trhoch vyvolali aj tlak na spotrebu domácností. Najvyššiu hodnotu

dosiahli výdavky v spomínanom roku 2008 a to 324,69 eur.

Čisté peňažné príjmy na osobu a mesiac (ďalej len príjmy) priemernej domácnosti

v Slovenskej republike tiež každoročne rástli tak ako čisté peňažné výdavky. Tento

vývoj ovplyvnili faktory ako vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, prijatie

eura, ekonomický rast a tým podmienený rast miezd. Takisto ako aj výdavky aj príjmy

vykázali v roku 2009 pokles oproti roku 2008, avšak nebol taký výrazný ako pri

výdavkoch, keďže bol vo výške 1,61 eura.

Ak sa pozrieme na jednotlivé kraje, vidíme, že rast príjmov a výdavkov bol vo

všetkých rokoch zhodný s rastom za Slovenskú republiku. V jednotlivých krajoch

takisto zaznamenávame pokles výdavkov aj príjmov v roku 2009 oproti

predchádzajúcemu roku. V Trenčianskom, Žilinskom a Prešovskom kraji si udržali čisté

peňažné príjmy rastúcu tendenciu aj v poslednom sledovanom období.

Tab. 4 Porovnanie nárastu čistých peňažných výdavkov na osobu a mesiac

v eurách a percentách podľa krajov prvého a posledného sledovaného obdobia

Typ územia zmena v eurách v rokoch 2009 a 2001

zmena v % v rokoch 2009 a 2001

Slovenská republika 98,13 47,07%Bratislavský kraj 122,19 46,58%Trnavský kraj 109,21 56,94%Trenčiansky kraj 103,14 50,43%Nitriansky kraj 98,57 47,46%Žilinský kraj 109,19 54,79%Banskobystrický kraj 76,45 36,88%Prešovský kraj 70,84 36,42%Košický kraj 105,13 51,72%

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, vlastné prepočty

Čisté peňažné výdavky na osobu a mesiac vzrástli celkom za Slovenskú republiku

od roku 2001 do roku 2009 z 208,49 eur na 306,62 eur, čo predstavovalo nárast o 47,07

%.

25

Čisté peňažné príjmy na osobu a mesiac zmenili svoju výšku od roku 2001 do

roku 2009 z 212,08 eur na 350,61 eur, čo znamenal nárast o 65,32 %.

Možno teda konštatovať, že za sledované obdobie vzrásli príjmy o 18,25 % viac

ako výdavky.

Tab. 5 Porovnanie nárastu čistých peňažných príjmov v eurách a percentách

podľa krajov prvého a posledného sledovaného obdobia

typ územia zmena v eurách v rokoch 2009 a 2001

zmena v % v rokoch 2009 a 2001

Slovenská republika 138,53 65,32%Bratislavský kraj 170,96 63,23%Trnavský kraj 158,17 78,61%Trenčiansky kraj 144,72 71,53%Nitriansky kraj 139,28 67,61%Žilinský kraj 143,78 71,29%Banskobystrický kraj 112,53 53,26%Prešovský kraj 132,02 67,70%Košický kraj 118,84 55,97%

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, vlastné prepočty

V jednotlivých krajoch bol percentuálny nárast príjmov a výdavkov na osobu

a mesiac pri porovnaní prvého a posledného sledovaného roku nasledovný.

Bratislavský kraj zaznamenal nárast výdavkov z 262,33 eur na 384,52 eur, čo

prestavuje nárast o 46,07 % a nárast príjmov z 270,36 eur na 441,32 eur čo je 63,23 %.

Rozdiel medzi percentuálnym nárastom príjmov oproti výdavkom bol teda

v Bratislavskom kraji 18,25 %. V tomto kraji sme tiež zachytili najvyšší rast čistých

peňažných výdavkov v eurách zo všetkých krajov v porovnávaných obdobiach 2001

a 2009 a to o 122,19 eura a takisto najvyšší rast čistých peňažných príjmov v eurách zo

všetkých krajov v obdobiach 2001 a 2009 a to rast o 170,96 eura.

V Trnavskom kraji bol nárast výdavkov z 191,79 eur na 301,00 eur, teda nárast

o 56,94 %, čo znamenalo najvyšší percentuálny nárast zo všetkých krajov. Príjmy

vzrástli z 201,22 eur na 359,39 eura, čo je nárast o 78,61 %, čo takisto značí najvyšší

percentuálny rast zo skúmaných regiónov. To značilo, že rozdiel percentuálneho rastu

príjmov oproti výdavkom bol 16,66 %.

Trenčiansky kraj vykazoval nárast výdavkov z 204,54 eur na 307,68 eur, nárast

bol o 50,43 %. Nárast prímov bol z 202,32 eur na 347,04 eur, čo je rast 71,53 %.

Rozdiel percentuálneho rastu príjmov oproti výdavkom bol o 21,1 %.

26

V Nitrianskom kraji vzrástli výdavky z 207,69 eur na 306,26 eur, nárast bol 47,46

%. Nárast príjmov bol z 206 eura na 345,28 eur, čo vyjadroval rast 67,61%. Nárast

príjmov bol o 20,15 % vyšší ako výdavkov.

Rastúce výdavky v Žilinskom kraji sa dostali z 199,30 eur na 308,49 eur, čo je

nárast o 54,79%. Príjmy vzrástli z 201,69 eur na 345,47 eur, teda o 71,29 %. Rozdiel

medzi percentuálnym rastom príjmom a výdavkom bol 16,5 %.

V Banskobystrickom kraji pozorujeme v sledovanom období nárast výdavkov

z 207,30 eur na 283,75 eur, to je nárast o 36,88%. Nárast príjmov bol z 211,28 eur na

323,81 eur, čo je 53,26 %. Rozdiel v náraste bol 16,38 % v prospech príjmov.

Výdavky v Prešovskom kraji sa zmenili z 194,52 eur na 265,36 eur, čo

predstavuje nárast o 36,42 %. Príjmy vzrástli z 195,01 eur na 327,03 eur, nárast bol 67,7

%.V tomto kraji sme zaregistrovali najvyšší rozdiel medzi percentuálnym nárastom

príjmov a výdavkov a to 31,28 %.

V košickom kraji vzrástli výdavky z 203,25 eur na 308,38 eur, nárast bol 51,72

%. Príjmy vykázali rast z 212,31 eur na 331,15 eur, teda nárast o 55,97 %. Tu môžeme

konštatovať najnižší rozdiel medzi percentuálnym nárastom príjmov a výdavkov a to

len 4,25 % v prospech príjmov.

Tab. 6 Rozdiel čistých peňažných príjmov a čistých peňažných výdavkov za

Slovenskú republiku a za jednotlivé kraje v eurách

Typ územia 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Slovenská republika 3,59 7,96 6,31 6,87 6,61 5,36 16,27 27,53 43,99Bratislavský kraj 8,03 16,30 16,00 23,17 12,54 30,65 2,79 48,75 56,80Trnavský kraj 9,43 7,47 7,03 -4,45 11,63 1,28 42,06 48,93 58,39Trenčiansky kraj -2,22 2,25 -1,49 9,53 19,12 -0,42 23,17 21,27 39,36Nitriansky kraj -1,69 -0,50 0,96 5,71 2,27 9,30 17,19 13,11 39,02Žilinský kraj 2,39 3,78 4,25 9,56 -7,46 0,22 -0,84 1,09 36,98Banskobystrický kraj 3,98 11,78 7,17 -28,05 9,58 6,50 9,79 12,75 40,06Prešovský kraj 0,49 8,30 5,01 16,07 12,61 -8,48 12,47 40,86 61,67Košický kraj 9,06 14,57 11,59 20,41 -2,95 7,01 24,94 35,69 22,77

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, vlastné prepočty

Môžeme zhodnotiť, že za sledované obdobie od roku 2001 do roku 2009 boli

v rámci Slovenskej republiky čisté peňažné príjmy vždy vyššie ako čisté peňažné

výdaje. Najvyšší rozdiel bol zachytený v roku 2009, kedy výdavky boli o 43,99 eura

nižšie ako príjmy, čo naznačuje že priemerné domácnosti nasporili za mesiac na osobu

27

necelých 44 eur. Tiež v rokoch 2007 a 2008 vidieť výraznejší kladný rozdiel oproti

minulým obdobiam a to vo výške 16,27 eur, respektíve 27,53 eur, čo naznačuje, že

domácnosti začínajú vo väčšej miere sporiť.

Ak zoberieme do úvahy Bratislavský kraj, ktorý dosahuje oproti Slovenskej

republike pravidelne nadpriemerné hodnoty, rozdiel medzi príjmami a výdavkami bol

kladný za celé sledované obdobie, pričom v roku 2007 dosiahol len 2,79 eura. Najvyšší

rozdiel bol v roku 2009, keď príjmy presiahli výdavky o 56,8 eura.

Trnavský kraj mal až na rok 2004, kladné rozdiely príjmov a výdavkov. Rok

vstupu do Európskej únie vykázal záporný rozdiel vo výške 4,45 %. Teda priemerné

domácnosti v Trnavskom kraji spotrebovali o 4,45 eura viac ako dosiahli ich čisté

peňažné príjmy. Samotné prijatie Slovenskej republiky medzi členov Európskej únie

však nemalo žiadny vplyv na tento fakt, pretože v ostatných krajoch badať kladné

rozdiely.

Domácnosti Trenčiaskeho kraja sa zadlžovali v rokoch 2001, 2003 a 2006, keď

boli výdavky vyššie ako príjmy postupne o 2,22 eura, 1,49 eura a 0,42 eura. Najvyšší

kladný rozdiel bol zachytený, taktiež ako pri predchádzajúcich krajoch v roku 2009 a to

39,36 eura za mesiac na jedného člena domácnosti.

V Nitrianskom kraji mali domácnosti k dispozícii vyššie príjmy ako výdavky vo

všetkých rokoch okrem prvých dvoch, keď boli čisté peňažné výdavky vyššie o 1,69

eura respektíve o 0,5 eura. Príjmy najviac presiahli výdavky v roku 2009.

Aj v Žilinskom kraji boli príjmy vyššie ako výdavky najviac v roku 2009 a to

o 36,98 eur. Výdavky však prekonali príjmy v dvoch rokoch. Domácnosti v roku 2005

minuli až o 7,46 eura viac ako boli ich príjmy. V roku 2007 bol tento záporný rozdiel

len 0,84 eura.

Priemerná domácnosť v Banskobystrickom kraji mala k dispozícii najvyšší

rozdiel čistých peňažných príjmov oproti čistým peňažným výdavkom v roku 2009

v hodnote 61,67 eura. V roku 2004 pozorujeme najnegatívnejší výsledok, keď minula

osoba priemernej domácnosti tohto kraja o 28,05 eura viac ako boli ich príjmy.

Prešovský kraj mal príjmy vyššie vo všetkých sledovaných obdobiach okrem

roku 2006, keď domácnosti minuli o 8,48 eura viac ako mali k dispozícii. Za týchto

deväť rokov bol najvyšší kladný rozdiel medzi príjmami a výdavkami v roku 2009, ako

aj pri ostatných krajoch s výnimkou Košického kraja.

28

Priemerné domácnosti v tomto kraji dosiahli najvyšší rozdiel príjmov a výdavkov

v roku 2008 a to 35,69 eura. V roku 2009 usporili 22,77 eura. V roku 2005 minuli viac

ako boli ich čisté peňažné príjmy o 2,95 eura.

Súhrnne môžeme skonštatovať, že priemerné domácnosti v posledných rokoch

výraznejšie sporia oproti minulým rokom. Napriek vzrastajúcim výdavkom rastú aj ich

úspory, čo je ovplyvnené rastom príjmov. Vyššiu sporivosť ovplyvnila aj finančná

kríza, ktorá sa prejavila v neistote obyvateľstva a nižšej ochote míňať.

4.2 Vývoj indexu čistých peňažných výdavkov a čistých peňažných

príjmov

Tab. 7 Vývoj indexu čistých peňažných výdavkov

Typ územia 2002/2001 2003/2002 2004/2003 2005/2004 2006/2005 2007/2006 2008/2007 2009/2008Slovenská republika 1,0307 1,0656 1,0251 1,0418 1,1474 1,0839 1,0675 0,9443Bratislavský kraj 1,0072 1,0540 1,1393 0,9886 1,1178 1,1552 1,0290 0,9225Trnavský kraj 1,0674 1,0848 1,0970 0,9933 1,1766 1,0305 1,0862 0,9446Trenčiansky kraj 1,0292 1,1138 0,9022 1,0545 1,2699 1,0119 1,1069 0,9697Nitriansky kraj 1,0224 1,0632 0,9949 1,1210 1,0962 1,1035 1,1034 0,9114Žilinský kraj 1,0559 1,0232 1,0483 1,1014 1,1139 1,1124 1,0889 0,9197Banskobystrický kraj 0,9877 1,0843 1,1591 0,9032 1,1598 1,1137 1,0617 0,8903Prešovský kraj 1,0111 1,0409 1,0029 1,0240 1,2178 1,0745 0,9755 0,9889Košický kraj 1,0782 1,0695 0,9174 1,1471 1,0645 1,0662 1,0905 1,0102

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, vlastné prepočty

Indexy nám vyjadrujú ako sa zmenili výdavky v jednom roku oproti

predchádzajúcemu obdobiu. Priemerná domácnosť na území Slovenskej republiky

dosahovala v roku 2002 index 1,0307, teda výdavky sa zmenili v 2002 o 3,07 %.

Najvyšší index v sledovanom období bol zaznamenaný v roku 2006, keď bola kladná

zmena o 14,74 %. Záporná zmena nastala v roku 2009, keď boli výdavky nižšie o 5,57

% ako rok predtým. Na tento vývoj mala vplyv hospodárska kríza a teda nižšia ochota

míňať, keďže okrem Košického kraja zaznamenali všetky kraje zápornú zmenu. Vývoj

indexu čistých peňažných výdavkov a porovnanie priemernej domácnosti SR

s priemernými domácnosťami v jednotlivých krajoch je vidieť na grafe (Obr. 1),

uvedenom nižšie.

29

V ekonomicky najsilnejšom Bratislavskom kraji zaznamenal v prvých

porovnávaných obdobiach veľmi nízku kladnú zmenu, ktorú vyjadroval index 1,072,

teda len 0,72 %. Dvojciferné kladné zmeny pozorujeme až v troch prípadoch, v rokoch

2004, 2006, 2007, keď postupne dosiahli hodnoty 13,93 %, 11,78 %, 15,52 %. Záporná

zmena bola vykázaná v rokoch 2005 a 2006, keď dosiahla 1,14 %, respektíve 7,75 %.

Domácnosti v Trnavskom kraji dosiahli najvyššiu kladnú zmenu v roku 2006, a to 17,66

%. Zápornú zmenu sme v tomto kraji zachytili v dvoch prípadoch a to v roku 2005

a 2009, ich hodnoty vtedy dosiahli 0,67 % respektíve 5,54 %.

V Trenčianskom kraji sme zaregistrovali záporné zmeny výdavkov v rokoch 2004

a 2009, a to 9,78 % respektíve 3,03 %. Index dosiahli vtedy hodnotu len 0,9022

a 0,9697. Najvyššia medziročná kladá zmena bola v roku 2006 a to 26,99 %.

Domácnosti Nitrianskeho kraja vykázali najvyšší index výdavkov v roku 2005,

keď dosiahol hodnotu 1,121. Bola to medziročná zmena o 12,1 %. Najnižší index sme

pozorovali v roku 2009 s hodnotou 0,9114. Medziročná záporná zmena vtedy dosiahla

výšku 8,86 %.

Jediný rok, v ktorom zaznamenali priemerné domácnosti Žilinského kraja

zápornú medziročnú zmenu výdavkov bol rok 2009. Táto zmena bola vo výške 8,03 %

a predstavoval ho index 0,9197. Najvyšší index bol zaregistrovaný v roku 2006 a to

11,39 %.

V Banskobystrickom kraji pozorujeme zápornú zmenu až v troch prípadoch.

V roku 2002 dosiahol index 0,9877, v roku 2005 to bolo 0,9032 a v roku 2009 0,8903.

Záporná zmena predstavovala v percentuálnom vyjadrení pokles o 1,23 %, 9,68 %

a v poslednom období 10,97 %. Najvyšší index bol dosiahnutý v roku 2006 a to 1,1598,

čo bola zmena o 15,98 %.

U priemerných domácností v Prešovskom kraji pozorujeme zápornú zmenu

výdavkov v dvoch posledných obdobiach. V roku 2008 dosiahli výdavky menej o 2,45

% ako rok predtým. O rok nato výdavky vykázali ešte menej o 1,11 %. Indexy v týchto

rokoch boli 0,9755 a 0,9889.

Za Košický kraj boli zachytené nižšie výdavky ako rok predtým v iba v roku

2004, keď ich index dosiahol 0,9174, čo predstavovalo zápornú zmenu vo výške 8,26

%. V roku 2009 bola ako za jediný región zaregistrovaná kladná zmena 1,02 %.

Najvyššia hodnota indexu výdavkov bola zaznamenaná v roku 2005 a to 1,1471. To

predstavovalo ich kladnú zmenu o 14,71 %.

30

2002/2001 2003/2002 2004/2003 2005/2004 2006/2005 2007/2006 2008/2007 2009/20080.90

0.95

1.00

1.05

1.10

1.15

1.20

1.25

1.30

1.03071.0656

1.0251 1.0418

1.1474

1.0839 1.0675

0.9443

Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky krajNitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický krajPrešovský kraj Košický kraj Slovenská republika

Obr. 1 Vývoj indexu čistých peňažných výdavkov za Slovenskú republiku

a jednotlivé kraje

Ako je z grafu (Obr. 1) možné vidieť, za porovnávané obdobia dosiahol celkovo

najvyššiu kladnú zmenu výdavkov Trenčiansky kraj, keď v roku 2006 bola v hodnote

26,99 %. V tom istom období možno badať výraznú zmenu v Prešovskom kraji a to až

o 21,78 %.

Najvyššiu zápornú zmenu za celé sledované obdobie sme zachytili v roku 2009

v Banskobystrickom kraji, keď dosiahla dvojciferný výsledok 10,97 %. Druhú

najvýraznejšiu zápornú zmenu dosiahli domácnosti v Trenčianskom kraji v roku 2004

a to 9,78 %.

Ak vezmeme do úvahy celoslovenskú priemernú domácnosť a porovnáme jej

dosiahnuté indexy výdavkov s indexmi jednotlivých krajov, dospejeme k záveru, že

Trnavský kraj presiahol index výdavkov priemernej domácnosti za SR až 6 krát.

Naproti tomu priemerné domácnosti v Prešovskom a Bratislavskom kraji presiahli tento

index len 2 krát a v ostatných prípadoch zaznamenali nižšiu hodnotu. Celkovo tak z 8

prípadov bol nižší index dosiahnutý až 6 krát.

31

Tab. 8 Vývoj indexu čistých peňažných príjmov

Typ územia 2002/2001 2003/2002 2004/2003 2005/2004 2006/2005 2007/2006 2008/2007 2009/2008Slovenská republika 1,0508 1,0559 1,0268 1,0396 1,1385 1,1205 1,0992 0,9954Bratislavský kraj 1,0376 1,0498 1,1561 0,9582 1,1688 1,0697 1,1415 0,9479Trnavský kraj 1,0545 1,0797 1,0439 1,0604 1,1276 1,1730 1,0958 0,9777Trenčiansky kraj 1,0517 1,0950 0,9488 1,0955 1,1679 1,0953 1,0928 1,0251Nitriansky kraj 1,0283 1,0702 1,0158 1,1030 1,1230 1,1278 1,0852 0,9890Žilinský kraj 1,0622 1,0250 1,0715 1,0249 1,1492 1,1085 1,0954 1,0266Banskobystrický kraj 1,0248 1,0584 1,0004 1,0554 1,1408 1,1230 1,0693 0,9769Prešovský kraj 1,0511 1,0232 1,0556 1,0066 1,1108 1,1616 1,0753 1,0577Košický kraj 1,1008 1,0524 0,9572 1,0351 1,1061 1,1309 1,1183 0,9713

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Priemerná domácnosť na území Slovenska dosiahla vo všetkých sledovaných

obdobiach kladnú zmenu príjmov až na posledné obdobie, teda rok 2009. Vtedy bol ich

index v hodnote 0,9777, čo znamenalo zápornú zmenu o 0,46 %. V tomto roku dosiahli

zápornú zmenu príjmov aj všetky kraje okrem Trenčianskeho, Žilinského

a Prešovského.

Najvyšší index príjmov priemernej domácnosti v Slovenskej republike bol v roku

2006. Jeho hodnota bola 1,1385. Bola to pozitívna zmena oproti predošlému roku

o 13,85 %.

Vývoj indexov čistých peňažných príjmov a ich porovnanie medzi priemernou

domácnosťou SR s priemernými domácnosťami v jednotlivých krajoch je vidieť na

grafe (obr. 2).

V Bratislavskom kraji sme zaregistrovali najvyšší index príjmov v roku 2006

s hodnotou 1,1688. To bola kladná zmena 16,88 % oproti predošlému roku. Zápornú

zmenu sme zachytili v rokoch 2005 a 2009. Vtedy klesli čisté peňažné príjmy o 4,18 %,

respektíve o 5,21 %.

Domácnosti Trnavského kraja dosiahli kladnú zmenu príjmov počas celého

analyzovaného obdobia s výnimkou roku 2009. Vtedy vykázal tento index 0,9777, čo

predstavovalo zápornú zmenu 2,23 %. Najvyšší index príjmov badať v roku 2007 a to

až 1,1730, čo značilo priaznivú zmenu o 17,3 %

Priemerné trenčianske domácnosti zaznamenali najvyšší index príjmov v roku

2006 a to 1,1679. V tomto prípade to znamenalo pozitívnu zmenu o 16,79 %. Jediná

negatívna zmena príjmov nastala v roku 2004, keď klesli o 5,12 % oproti predošlému

roku.

32

Najvyšší index príjmov priemernej domácnosti v Nitrianskom kraji sme zachytili

v roku 2007 a to 1,1278. Znamenalo to kladnú zmenu o 12,78 %. Záporná zmena bola

len v roku 2009, v percentuálnom vyjadrení pokles o 1,1 %.

Žilinský kraj vykázal ako jeden z dvoch kladnú zmenu príjmov vo všetkých

rokoch podrobených sledovaniu, pričom najvyšší rast príjmov oproti predošlému

obdobiu nastal v roku 2006 a to o 14,92 %.

V Banskobystrickom kraji pozorujeme najvyšší index v roku 2006. Bolo to

1,1408 %, teda zmena o 14,08 %. Pokles príjmov sa vyskytol v roku 2009. Jeho

negatívna zmena bola vo výške 2,31 %.

Región Prešova je druhým krajom, ktorý mal počas všetkých porovnávaných

období kladnú zmenu príjmov, teda nenastal ich pokles. Najvyšší index rastu príjmov

domácností tohto kraja sme zaregistrovali v roku 2007, keď predstavoval 1,1616. To

bola pozitívna zmena o 16,16 %.

V Košickom kraji rástli príjmy v každom porovnávanom prípade, okrem rokov

2004 a 2009. Vtedy mali domácnosti k dispozícii príjmy o 4,28 % respektíve o 2,87 %

nižšie ako rok predtým. Najvyšší rast bol v roku 2007 a to 13,09 %, čo vyjadril index

1,1309.

2002/2001 2003/2002 2004/2003 2005/2004 2006/2005 2007/2006 2008/2007 2009/20080.90

0.95

1.00

1.05

1.10

1.15

1.20

1.0508 1.05591.0268 1.0396

1.13851.1205

1.0992

0.9954

Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky krajNitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický krajPrešovský kraj Košický kraj Slovenská republika

Obr. 2 Vývoj indexu čistých peňažných príjmov za Slovenskú republiku

a jednotlivé kraje

33

Najvyšší index rastu čistých peňažných príjmov domácností zo všetkých regiónov

dosiahol v sledovanom období Trnavský kraj v roku 2007, keď jeho hodnota bola vo

výške 1,173, čo znamenalo kladnú zmenu o 17,3 %. Druhú najvyššiu zmenu

v pozitívnom smere sme zachytili rok predtým v Bratislavskom kraji, kde vykázal index

hodnotu 1,1688, t. j. 16,88 %.

Najnižší index rastu príjmov zo všetkých sledovaných regiónov za skúmané

obdobie možno badať v roku 2009 v priemernej bratislavskej domácnosti, keď sme ho

zaregistrovali vo výške 0,9479, čo predstavovalo zápornú zmenu 5,21 %.

Druhá najvýraznejšia záporná zmena bola spozorovaná pri priemerných

domácnostiach v Trenčianskom kraji v roku 2004. Bolo to 5,12 %. Index v tomto

období bol 0,9488.

Pri porovnaní priemernej domácnosti Slovenskej republiky s priemernými

domácnosťami jednotlivých regiónov zistíme, že index čistých peňažných príjmov za

Slovensko prekročil najčastejšie index priemerných domácností Trnavského

a Trenčianskeho kraja. V oboch prípadoch to bolo 5 krát.

Naopak index priemerných domácností v Bratislavskom, Banskobystrickom

a Košickom bol pod indexom za Slovenskú republiku až 5 krát. Presiahli ho teda iba v 3

porovnávaných obdobiach.

4.3 Porovnanie rozdielu čistých peňažných príjmov a čistých

peňažných výdavkov na začiatku a na koncisledovaného obdobia

Tab. 9 Rozdiel medzi čistými peňažnými príjmami a čistými peňažnými

výdavkami v roku 2001

Typ územia Čpv v eurách Čpp v euráchrozdiel v eurách rozdiel v %

Slovenská republika 208,49 212,08 3,59 1,72%Bratislavský kraj 262,33 270,36 8,03 3,06%Trnavský kraj 191,79 201,22 9,43 4,92%Trenčiansky kraj 204,54 202,32 -2,22 -1,09%Nitriansky kraj 207,69 206,00 -1,69 -0,81%Žilinský kraj 199,30 201,69 2,39 1,20%Banskobystrický kraj 207,30 211,28 3,98 1,92%Prešovský kraj 194,52 195,01 0,49 0,25%Košický kraj 203,25 212,31 9,06 4,46%

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, vlastné prepočty

34

Na základe výsledkov z tabuľky (Tab. 9) možno konštatovať, že v roku 2001 mali

priemerné domácnosti Slovenskej republiky k dispozícii príjmy o 1,72 % vyššie ako

boli výdavky, čo bolo mesačne na osobu o 3,59 eura viac. Príjmy presiahli výdavky

domácností aj v ostatných krajoch s výnimkou Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja, kde

boli výdavky vyššie o 1,09 %, resp. 0,81 %. V Trenčianskom kraji tak člen v priemernej

domácnosti míňal o 2,22 eura mesačne viac ako boli príjmy, v Nitrianskom kraji o 1,69

eura viac. , z čoho vyplýva že ľudia sa viac zadlžovali.

Tento stav možno pozorovať aj na grafe (Obr. 3). Rok 2001 negatívne ovplyvnila

vysoká nezamestnanosť, ktorá sa blížila až k 19 % a transformujúca sa ekonomika.

Slove

nská re

publika

Bratisla

vský k

raj

Trnav

ský kr

aj

Trenčia

nsky kr

aj

Nitrian

sky kr

aj

Žilinský

kraj

Bansko

bystric

ký kra

j

Prešovsk

ý kraj

Košický

kraj

0.00

50.00

100.00

150.00

200.00

250.00

300.00

čpp v euráchčpv v eurách

Obr. 3 Porovnanie čistých peňažných príjmov a čistých peňažných výdavkov

v roku 2001

Zatiaľ čo v roku 2001 boli príjmy vyššie ako výdavky v percentuálnom vyjadrení

o pár percent alebo boli dokonca nižšie, v roku 2009 bol stav výrazne priaznivejší, keď

rozdiely v percentách medzi príjmami a výdavkami dosiahli dvojciferné hodnoty.

V roku 2009 v porovnaní s rokom 2001 výrazne vzrástli čisté peňažné príjmy aj čisté

peňažné výdavky. Priemerné domácnosti v SR tak dosiahli príjmy 350,61 eura, čo značí

,že usporili 43,99 eura. Čisté peňažné príjmy tak boli o 14,35 % vyššie ako čisté

peňažné výdavky. Podobný stav možno vidieť aj v jednotlivých krajoch.

35

Tab. 10 Rozdiel medzi čistými peňažnými príjmami a čistými peňažnými

výdavkami v roku 2009

Typ územiačpv v eurách

čpp v eurách

rozdiel v eurách rozdiel v %

Slovenská republika 306,62 350,61 43,99 14,35%Bratislavský kraj 384,52 441,32 56,80 14,77%Trnavský kraj 301,00 359,39 58,39 19,40%Trenčiansky kraj 307,68 347,04 39,36 12,79%Nitriansky kraj 306,26 345,28 39,02 12,74%Žilinský kraj 308,49 345,47 36,98 11,99%Banskobystrický kraj 283,75 323,81 40,06 14,12%Prešovský kraj 265,36 327,03 61,67 23,24%Košický kraj 308,38 331,15 22,77 7,38%

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, vlastné prepočty

V Bratislavskom kraji prevýšili príjmy domácností v roku 2001 výdavky o 3,06

%, v roku 2009 to bolo až o 14,77 %. Domácnosti v Trnavskom kraji mali v roku 2009

k dispozícii príjmy o 19,4 % vyššie, zatiaľ čo v roku 2001 to bolo len 4,92 %. V

Trenčianskom kraji sme zachytili, že v poslednom sledovanom období boli príjmy

o 12,79 % vyššie. Domácnosti sa tak nezadlžovali ako v roku 2001, keď výdavky

presiahli príjmy o 1,09 %. Priemerné domácnosti v Nitrianskom kraji dosiahli oproti

priemeru domácností za SR podpriemernú hodnotu, keď prevýšili príjmy výdavky

o 12,74 %. Bolo to však zlepšenie oproti roku 2001. Vtedy domácnosti viac

spotrebovali ako boli ich príjmy. Domácnosti v Žilinskom kraji disponovali v roku 2001

príjmami o 1,2 % vyššími ako výdavky. V roku 2009 dokonca o 11,99 %. Domácnosti

Banskobystrického kraja sa najviac priblížili k priemeru za SR, keď vykázali príjmy

o 14,12 % vyššie ako výdavky. Prešovský kraj dosiahol v roku 2009 najvýraznejší

rozdiel. Príjmy na člena domácnosti tam mesačne prevýšili výdavky o 61,67 eura, čo

predstavovalo 23,24 %. Oproti roku 2001 je to tak výrazný posun. Vtedy sme

zaregistrovali príjmy len o 0,49 eura vyššie ako výdavky, teda o 0,25 %.

Pod takéto vyššie rozdiely medzi príjmami a výdavkami v roku 2009 (Obr. 4) sa

podpísal fakt, že domácnostiam mierne klesli príjmy oproti roku 2008, výdavky však

klesli oveľa ráznejšie. To bolo spôsobené neochotou míňať a neistou budúcnosťou. Toto

všetko možno pripísať kríze, poklesu výkonnosti ekonomiky SR a tým pádom aj rastu

nezamestnanosti a poklesu dopyte po práci.

36

Slove

nská re

publika

Bratisla

vský k

raj

Trnav

ský kr

aj

Trenčia

nsky kr

aj

Nitrian

sky kr

aj

Žilinský

kraj

Bansko

bystric

ký kra

j

Prešovsk

ý kraj

Košický

kraj

0.0050.00

100.00150.00200.00250.00300.00350.00400.00450.00500.00

čpp v euráchčpv v eurách

Obr. 4 Porovnanie čistých peňažných príjmov a čistých peňažných výdavkov

v roku 2009

4.4 Štruktúra čistých peňažných výdavkov domácností podľa účelu

použitia

Tab. 11 Štruktúra čistých peňažných výdavkov na osobu a mesiac podľa účelu

použitia

Druh výdavku 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009Spolu 208,49 214,90 229,00 234,75 244,57 280,61 304,16 324,69 306,62Potraviny a nealkoholické nápoje 50,72 51,88 53,77 57,96 59,25 63,24 67,32 71,27 65,83Alkoholické nápoje a tabak 5,94 6,07 6,27 7,04 6,77 7,39 8,08 8,27 8,23Odievanie a obuv 16,33 16,53 15,20 12,65 13,44 14,89 16,94 19,09 16,55Bývanie, voda, eletrina, plyn a iné palivá 32,56 34,46 43,09 52,58 51,25 61,00 60,37 63,45 61,32Nábytok, bytové vybavenie a bežná údržba bytu 10,79 11,42 10,59 9,76 10,06 11,85 14,62 15,53 13,60Zdravotníctvo 3,09 3,52 4,28 6,01 6,71 7,19 7,43 8,69 8,32Doprava 19,22 17,43 18,85 16,36 20,08 22,13 26,11 25,27 23,48Pošty a telekomunikácie 6,84 7,70 8,36 9,56 10,29 13,57 14,94 16,39 16,82Rekreácia a kultúra 15,20 15,93 15,60 14,61 14,51 17,85 20,15 22,97 20,54Vzdelávanie 1,19 1,13 1,29 1,53 1,86 1,88 2,17 1,52 1,48Hotely, kaviarne a reštaurácie 11,32 12,38 12,95 9,53 10,59 13,00 14,36 16,43 15,62Rozličné tovary a služby 16,96 17,46 18,49 18,36 20,41 21,10 22,34 21,05 19,93Ostatné výdavky 18,32 18,99 20,25 18,79 19,32 25,53 29,33 34,77 34,91Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky

37

Z tabuľky (Tab. 11) je zrejmé, že počas rokov 2001 až 2009 sa menila štruktúra

čistých peňažných výdavkov domácností. Ak porovnáme prvé a posledné skúmané

obdobie zistíme, že najvýraznejšie vzrástli výdavky na položku bývanie, voda,

elektrina, plyn a iné palivá, keď člen priemernej domácnosti v SR minul mesačne

o 28,76 eura viac v roku 2009 ako tomu bolo v roku 2001. Znamenalo to nárast až

o 88,33%. Jednoznačne to svedčí o vzrastajúcich výdavkoch, spôsobené vyššími cenami

energií, vody ale aj nájomného. Tento vývoj je možné sledovať na grafe nižšie (Obr. 5)

a aj  naďalej sa predpokladáme rast výdavkov na bývanie aj v ďalších obdobiach.

Výrazne tiež vzrástli ostatné výdavky, kde patria napríklad dane a splátky

pôžičiek. V roku 2009 tak zaplatil člen domácnosti o 16,59 eura mesačne viac ako

v roku 2001. Svedčí to aj o rastúcich spotrebných úveroch, ktoré si obyvateľstvo berie

a o ich vyššej zadlženosti bankám.

Treťou najvýraznejšou zmenou sa prezentuje položka potraviny a nealkoholické

nápoje, ktorá v týchto porovnávaných obdobiach vzrástla o 15,11 eura na osobu

a mesiac. Bolo to zapríčinené hlavne rastúcimi cenami potravín a nealkoholických

nápojov. Tiež sa tu očakáva rast výdavkov na potraviny a bude na to vplývať

celosvetový rast cien potravín, ktorý je spôsobený nedostatkom, neúrodami a rastom

svetovej spotreby. Jednoznačne najnižšie výdavky plynú na kategóriu vzdelávanie,

v roku 2009 to bolo len 1,48 eura mesačne na člena priemernej slovenskej domácnosti.

20012002

20032004

20052006

20072008

20090.00

10.00

20.00

30.00

40.00

50.00

60.00

70.00

80.00

Potraviny a nealkoholické nápojeBývanie, voda, eletrina, plyn a iné paliváOstatné výdavky

Obr. 5 Vývoj hlavných položiek čistých peňažných výdavkov na osobu a mesiac

v eurách

38

Na väčšinu položiek výdavkov minuli slovenské domácnosti najviac v roku 2008,

čo vyvolalo aj ich najvyššiu úroveň. Naopak v roku 2009 poklesla výška výdavkov

skoro vo všetkých kategóriách, výnimku tvorili pošta a telekomunikácie, na ktorú minul

člen domácnosti 16,82 eura mesačne, čo predstavovalo o 0,43 eura viac ako v roku 2008

a ostatné výdavky, ktoré zaplatil vo výške 34,91 eura, čo bolo o viac o 0,14 eura.

Výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje majú až na rok 2009 stúpajúcu

tendenciu, najvyššiu hodnotu pozorujme v roku 2008 až 71,27 eur. Položka alkoholické

nápoje a tabak tiež mierne stúpala. Najvyššiu sumu minul člen priemernej domácnosti

Slovenskej republiky za túto kategóriu taktiež v roku 2008, bolo to 8,27 eura mesačne.

Výdavky v kategórii obuv a odievanie do roku 2004 klesali, v roku 2005 nastal obrat

a výdavky začali mierne stúpať, až sme v roku 2008 zaregistrovali hodnotu 16,55 eura

mesačne na člena domácnosti. Výdavky na bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá

vzrástli za sledované obdobie najviac, pričom najvyššia hodnota bola zaznamenaná

v roku 2008. Vtedy spotreboval v tejto kategóri člen priemernej slovenskej domácnosti

mesačne až 63,45 eura. Priebeh výdavkov na položku nábytok, bytové vybavenie

a bežná údržba bytu mala kolísavý priebeh, pričom najviac minuli za tieto tovary

domácnosti v roku 2008 a to 15,53 eur. Výdavky na zdravotnícke tovary a služby

medziročne stúpali až na rok 2009. V roku 2008 minul na tento druh výdavku člen

priemernej domácnosti až 8,69 eura mesačne. Výdavky na dopravu tvorené výdavkami

za nákup dopravných prostriedkov, pohonných hmôt a mazív, výdavky spojené s ich

prevádzkou a údržbou, vrátane služieb autoškôl a výdavky za dopravné služby tvorili

v roku 2007 26,11 eura, čo bolo najviac za sledované obdobie. Ich priebeh bol však

v ostatných rokoch kolísavý. V kategórii pošta a telekomunikácie sme zachytili ako v

jedinej rastúci trend vo všetkých rokoch, až dosiahla na konci výšku 16,82 eura na člena

domácnosti. Položka čistých peňažných výdavkov rastúca každý rok, s výnimkou roku

2004, boli ostatné výdavky tvorené daňami z majetku a príjmu, splátkami pôžičiek,

povinným osobným poistením a inými výdavkami. Výdavky na rekreáciu a kultúru do

roku 2006 stagnovali, ale v tomto roku sme zaregistrovali rast ako aj ďalšie dva

nasledujúce roky, až dosiahla ich suma v roku 2008 výšku 22,97 eura. O rok nato nastal

pokles na 20,54 eura. Na jedného člena priemernej domácnosti nepresiahli výdavky na

vzdelávanie počas sledovaného obdobia výšku 2 eur a sú tak dlhodobo najmenej

významnou položkou z hľadiska výšky ich podielu na čistých peňažných výdavkoch.

Táto kategória je tvorená výdavkami za všetky typy vzdelávacích inštitúcií, vrátane

rôznych kurzov. Rozličné tovary a služby sú tvorené výdavkami za tovary a služby pre

39

osobnú starostlivosť, výdavkami za sociálnu starostlivosť, poistenie osôb a vecí a

výdavkami za iné tovary a služby spojené so spotrebou v domácnosti. Tento druh

výdavkov rástol až do roku 2007, keď dosiahol vrchol v sume 22,34 eura za mesiac na

jednu osobu v domácnosti. Potom nasledoval dva roky po sebe ich pokles. Čisté

peňažné výdavky za hotely, reštaurácie a kaviarne postupne od roku 2004 rástli. V roku

2008 dosiahli vrchol, aby následne v roku 2009 klesli na sumu 15,62 eura. Patria sem aj

výdavky za školské a závodné stravovanie.

Na grafe (Obr. 6) pozorujeme percentuálny podiel jednotlivých druhov výdavkov

na celkovej spotrebe. V roku 2009 patrili medzi najvýraznejšie kategórie potraviny

a nealkoholické nápoje, ktoré tvorili 21 % z celkových výdavkov domácností, ich podiel

tak oproti roku 2001 klesol o 3 %. Kým v roku 2001 bol podiel výdavkov na bývanie,

vodu, elektrinu, plyn a iné palivá len 16 %, v roku 2009 narástol na 20 % a vyrovnáva

sa tak položke potraviny a nealkoholické nápoje. Treťou najvýznamnejšou položkou

boli v roku 2009 ostatné výdaje, ktorých podiel tvoril 11 %. Oproti roku 2001, keď na

ne minuli spotrebitelia 9 % z výdavkov, nastal nárast ich podielu o 2 %.

Potraviny a nealkoholické nápoje

21%

Alkoholické nápoje a tabak3%

Odievanie a obuv5%

Bývanie, voda, eletrina, plyn a iné palivá

20%Nábytok, bytové vybavenie a

bežná údržba bytu4%

Zdravotníctvo3%

Doprava8%

Pošty a telekomunikácie5%

Rekreácia a kultúra7%

Vzdelávanie0%

Hotely, kaviarne a reš-taurácie

5%

Rozličné tovary a služby6%

Ostatné výdavky11%

Obr. 6 Štruktúra čistých peňažných výdavkov podľa účelu použitia za Slovenskú

republiku v roku 2009

Analýzou rozptylu čistých peňažných výdavkov sme zistili, že v nich za

sledované obdobie 2001 až 2009 neexistuje významný štatistický rozdiel (Príloha č.1).

Hypotézu H0, ktorá tvrdí, že medzi rokmi je zhoda stredných hodnôt teda prijímame

40

a hypotézu H1 tvrdiacu, že aspoň medzi dvoma strednými hodnotami existuje rozdiel,

zamietame.

Čisté peňažné výdavky boli podrobené aj analýze rozptylu podľa účelu použitia

(Príloha č. 2). Hypotézu H0 vypovedajúcu, že medzi jednotlivými druhmi výdavkov je

zhoda stredných hodnôt, zamietame. Platí tak hypotéza H1, pre ktorú platí rozdiel aspoň

medzi dvoma strednými hodnotami. V našom prípade sa líšili vyšším strednými

hodnotami kategória potraviny a nealkoholické nápoje, kategória bývanie, elektrina,

plyn, voda a iné palivá a kategória ostatné výdavky a nižšími strednými hodnotami

položky alkoholické nápoje a tabak, zdravotníctvo a vzdelávanie.

Slovenské domácnosti žili v roku 2009 skromnejšie, keďže spotreba oproti roku

2008 poklesla. Pod tento negatívny vývoj sa podpísala prehlbujúca sa hospodárska

kríza. Pokles zamestnanosti a dopytu po pracovnej sile sa prejavil v znížení tlakov na

rast miezd, a oba tieto faktory ovplyvnili spotrebu domácností. Počas ďalších rokov by

však mala postupne rásť.

Kríza pribrzdila Slovensko aj v dobiehaní vyspelých európskych ekonomík

v objeme aj štruktúre súkromnej spotreby, ktorá je jedným z ukazovateľov životnej

úrovne. Z dlhodobého hľadiska by však spotreba mala pokračovať v približovaní

k vyspelým krajinám.

41

Záver

V závere sú stručne zhrnuté výsledky práce, ku ktorým sme dospeli pri skúmaní.

Prvou hypotézou bolo každoročné zvyšovanie čistých peňažných príjmov aj

čistých peňažných výdavkov na osobu a mesiac s výnimkou roku 2009. Toto tvrdenie

sa nám potvrdilo v prípade priemernej domácnosti za Slovenskú republiku. Tento

pokles bol krátkodobý a do budúcnosti sa predpokladá znova rast tak príjmov ako aj

výdavkov. V jednotlivých krajoch bol vývoj týchto ukazovateľov odlišný, pričom

môžeme pozorovať rozdielnosť období, v ktorých nastal pokles či už príjmov alebo

výdavkov. K lepšiemu pochopeniu nám slúžil index vývoja čistých peňažných príjmov

a čistých peňažných výdavkov. Tie nám tiež dokázali druhú predpokladanú domnienku,

čisté peňažné príjmy rastú rýchlejším tempom ako čisté peňažné výdavky. Je to

spôsobené sklonom k spotrebe, ktorá vraví, že pri zvyšovaní príjmov rastú aj výdavky,

avšak pomalšie. Domácnosti uprednostňujú vtedy úspory.

Porovnávanie rozdielu príjmov a výdavkov za Slovenskú republiku a za

jednotlivé kraje nám dokázalo, že v rámci celého územia priemerné domácnosti

vykazovali kladný rozdiel, ale situácia v krajoch nebola taká jednoznačná, keď sa

dosiahli vo viacerých prípadoch záporné hodnoty.

Porovnanie prvého a posledného sledovaného obdobia nám ukazuje, že

domácnosti začínajú vo väčšej miere sporiť. Dôkazom v roku 2009 sú príjmy na člena

domácnosti mesačne, ktorých suma v percentuálnom vyjadrení bola o dvojciferné

hodnoty vyššia ako suma výdavkov. V roku 2001 dosiahlo toto percentuálne vyjadrenie

len jednociferné hodnoty. V Nitrianskom a Trenčianskom kraji sa dokonca zadlžovali.

Výška jednotlivých položiek výdavkov podľa účelu použitia mala rôzny priebeh.

Všeobecne sa dá povedať, že do roku 2008 rástli, čo bolo spôsobené vyššími príjmami.

V roku 2009 rástli len ostatné výdavky a položka pošta a telekomunikácie.

Najvýznamnejšie položky tvorili potraviny a nealkoholické nápoje, bývanie, energie

a voda a ostatné výdavky. Podiel ostatných výdavkov a výdavkov na bývanie, energiu

a vodu na celkovej štruktúre v sledovanom období stúpal. Do budúcnosti sa aj naďalej

predpokladá rast výdavkov na bývanie, energiu a vodu čo bude spôsobené hlavne

rastom ich cien.

42

Zoznam použitej literatúry

1) ARENDÁŠ, Marko. Makroekonómia I. Nitra: Slovenská poľnohospodárska

univerzita, 2007, 273 s., ISBN 978-80-8069-914-7.

2) AREDNÁŠ, Marko a kolektív. Základy ekonómie. Nitra: Slovenská

poľnohospodárska univerzita, 1999, 400s., ISBN 80-967111-3-X.

3) ARENDÁŠ, Marko – HUDÁKOVÁ, Monika. Základy makroekonómie. Nitra:

Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2001, 154 s., ISBN 80-7137-927-1.

4) BARÁNIK, Michal – HABÁNIK, Jozef. Základy makroekonómie. Bratislava:

Iris, 2002, 236 s., ISBN 80-89018-45-9.

5) BERNARD, Yves – COLLI, Jean Claud. Ekonomický a finančný slovník.

Bratislava: Práca, 1992, 294 s.,

6) BOREKOVÁ, Božena. Ekonomika domácnosti. 2. upravené vydanie, Nitra:

Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2003, 126 s., ISBN 80-8069-256-4.

7) HORSKÁ, Elena a kolektív. Európsky spotrebiteľ a spotrebiteľské správanie.

Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2009, 219 s.,

ISBN 978-80-552-0318-8.

8) HORSKÁ, Elena – UBREŽIOVÁ, Iveta. Manažment a marketing

v medzinárodnom prostredí. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita,

2001, 418s., ISBN 80-7137-884-4.

9) KÁRÁSZ, Pavol – POBORSKÝ, Juraj – KÁRÁSZ, Pavol ml.. Základné

makroekonomické proporcie vývoja ekonomiky Slovenska v roku 2000 z pohľadu

podnikov. Bratislava: Slovenská obchodná a priemyselná komora, 2000, 72 s.,

ISBN 80-85588-82-X.

10) KOTLER, Philip. Marketing a management. Praha: Grada Publishing, 2001,

719s., ISBN 80-247-0016-6.

11) KOUDELKA, Jan. Spotřební chování a marketing. Praha: Grada Publishing,

1997, 191 s., ISBN 80-7169-372-3.

12) KULČÁKOVÁ, Marta – RICHTEROVÁ, Kornélia. Spotrebiteľ na trhu: faktory

stratégia reakcie. Bratislava: Sprint vfra., 1997, 181 s., ISBN 80-88848-19-9.

13) LISÝ, Ján a kolektív. Ekonómia, Všeobecná ekonomická teória. Bratislava:

IURA Edition, 2002, 507 s., ISBN 80-89047-35-1.

14) LISÝ, Ján a kolektív. Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: IURA Edition,

2007, 634 s., ISBN 978-80-8078-164-4.

43

15) OBTULOVIČ, Peter. Bioštatistika. 4. preprac. vyd. Nitra: Slovenská

poľnohospodárska univerzita, 2010, 171 s., ISBN 978-80-552-0397-3.

16) RICHTEROVÁ, Kornélia a kolektív. Spotrebiteľské správanie. 1. vyd.,

Bratislava: Ekonóm, 2007, 258 s., ISBN 978-80-225-2355-4.

17) RICHTEROVÁ, Kornélia a kolektív. Spotrebiteľské správanie. 2. vyd.,

Bratislava: Ekonóm, 2010, 260s., ISBN 978-80-225-2931-0.

18) SAMUELSON, Paul A. – NORDHAUS, William D.. Ekonómia. Z angl. orig.

preložil Ivan Figura, 1. vyd., Bratislava: Elita, 2000, 820 s.,

ISBN 80-8044-059-X.

19) SCHIFFMAN, Leon G. – KANUK, Leslie Lazar. Nákupní chování. Brno:

Computer Press, 2004, 633 s., ISBN 80-251-0094-4.

20) TURNOVEC, František. Úvod do mikroekonomickej teórie. Bratislava: Edičné

stredisko EÚ, 1992, 216 s., ISBN 80-225-0367-3.

21) ZENTKOVÁ, Iveta. Základy mikroekonómie. Nitra: Slovenská

poľnohospodárska univerzita, 2001, 149 s., ISBN 80-7137-839-9.

Internetové zdroje

22) Štatistický úrad Slovenskej republiky, [online]: [cit. 2010-04-30]. Dostupné na:

<http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4>.

23) Štatistický úrad Slovenskej republiky, [online]: [cit. 2010-04-30]. Dostupné na:

<http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/>.

24) Štatistický úrad Slovenskej republiky, [online]: [cit. 2010-04-30]. Dostupné na:

<http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?

uic=2322&m_sso=2&m_so=40&ic=42>.

44

Prílohy

45

Príloha č. 1

Analýza rozptylu čistých peňažných výdavkov podľa rokov 2001 až 2009

Zdroj variabilitySúčet švorcov

odchýlokStupne

voľnosti Rozptyl F tab.F- test.

KritériumVariabilita medzi triedami 1173,543520 8 146,692940 0,483150 2,025247Variabilitia vo vnútri triedy 32790,737800 108 303,617943    Celková variablitia 33964,281320 116      

Zdroj: vlastné prepočty

46

Príloha č. 2

Analýza rozptylu čistých peňažných výdavkov podľa účelu ich použitia

(2001-2009)

Zdroj variabilitySúčet švorcov

odchýlokStupne

voľnosti Rozptyl F tab.F- test.

KritériumVariabilita medzi triedami 31567,621142 12 2630,635095 114,153042 1,846426Variabilitia vo vnútri triedy 2396,660178 104 23,044809    Celková variablitia 33964,281320 116      

Zdroj: vlastné prepočty

47