nÁzov vysokej Školycrzp.uniag.sk/.../s/fe63d875a25f44c596761dee7d66d4b1.docx · web viewphoma...

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV2118497

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

HODNOTENIE ÚRODOVÉHO POTENCIÁLU VYBRANÝCH ODRÔD KAPUSTY REPKOVEJ PRAVEJ V

PODMIENKACH ÚKSÚP BELUŠA

2010 Andrea Stanová, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

HODNOTENIE ÚRODOVÉHO POTENCIÁLU VYBRANÝCH ODRÔD KAPUSTY REPKOVEJ PRAVEJ V

PODMIENKACH ÚKSÚP BELUŠA

Diplomová práca

Študijný program: Všeobecné poľnohospodárstvo

Študijný odbor:6.1.1 Udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj

vidieka

Školiace pracovisko: Katedra rastlinnej výroby

Školiteľ: Ing. Ladislav Illéš, PhD.

2010 Andrea Stanová, Bc.

Čestné vyhlásenie

Čestne prehlasujem, že diplomovú prácu na tému: „Hodnotenie úrodového potenciálu vybraných odrôd kapusty repkovej pravej v podmienkach ÚKSÚP Beluša“ som vypracovala samostatne s použitím uvádzanej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov pre prípad, že v práci uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre, 16. apríla 2010

Andrea Stanová

Poďakovanie

Touto cestou by som sa chcela poďakovať Ing. Ladislavovi Illéšovi, PhD. a pani Ing. Janke Majdanovej z ÚKSÚP v Beluši za odbornú pomoc a rady pri vypracovaní mojej diplomovej práce, ako aj za metodické usmerňovanie pri jej vypracovaní.

Abstrakt

Skúšobná stanica Beluša je od roku 2000 hlavnou odrodovou skúšobňou pre olejniny

(kapusta repková pravá, mak siaty a ľan siaty, rasca lúčna) a kapustu letnú a jesennú. Okrem

týchto plodín sú vykonávajú ešte štátne odrodové skúšky s pšenicou letnou formou ozimnou,

jačmeňom jarným, zemiakmi, cukrovou repou, kukuricou na siláž a zrno, lucernou a trávami.

Stanica sa nachádza v repnej výrobnej oblasti.

Metodika zakladania skúšok bola štandardná pre celé sledované obdobie, kde bolo

použité konvenčné obrábanie pôdy s optimálnymi dávkami živín a taktiež bola použitá

primeraná ochrana proti škodlivým činiteľom.

Tieto odrodové skúšky boli vykonávané v roku 2007 s 24 pokusnými členmi, v roku

2008 s 18 a v roku 2009 s 14 odrodami a hybridmi.

Najvyššiu úrodu v tomto období dosiahol hybrid Baldur (6,55 t. ha-1) a z pestovaných

odrôd odroda Siska (5,86 ha-1), ktoré boli pestované v roku 2007/2008.

V sledovaných rokoch bola najvyššia úroda v roku 2007/2008, kde sa dosiahlo 5,6

t.ha-1, zatiaľ čo priemerná úroda v Slovenskej republike bola 2,09 t.ha-1. V štátnych

odrodových skúškach sa v tomto roku dosiahla úroveň 168 % oproti úrode v praxi.

V priemere za trojročné obdobie na skúšobnej stanici dosiahli odrody úrody 4,81 t.ha-1

a hybridy 5,80 t.ha-1, čo znamená prírastok úrody pri pestovaní hybridu v porovnaní s

odrodami sledovaného obdobia 0,99 t.ha-1, čo predstavuje zvýšenie úrody o 20,1%.

Na základe týchto odrodových skúšok do podobných pôdno – klimatických

podmienok odporúčame pestovať hybridy Baldur H, PR46W31 H, PR46W10 H, Vectra H,

Artus H. Z odrôd doporučujeme pestovať odrodu Robust, Remy, Rodeo, Lesia, Digger,

Siska, Tatra, Oksana, Labrador, Ladoga, Asgard.

Kľúčové slová: kapusta repková pravá, úroda, registrované odrody, hybridy

Abstract

Test station Beluša is since 2000 the main varietal laboratory for oilseeds (rape

cabbage right, opium poppy and flax seed, cumin grass) and cabbage rape summer and

autumn. In addition to these crops are carried the national variety trials with winter wheat in

the form of summer, spring barley, potatoes, sugar beet, corn and silage corn, alfalfa and

grasses. The station is located in beet production area.

The methology of setting for test was standard during whole observed period where it

was used for conventional tillage with optimal doses of nutrients and also was used

reasonable protection against harmful agents.

The variety trials were performed in 2007 with the experimental 24 members of the

experimental in 2008 with to 18 in 2009 with 14 varieties and hybrids

The highest yield in this period reached hybrid Baldur ( 6,55 t.ha-1) and from

cultivated varieties the variety Siska ( 5,86 t.ha-1), which were grown in 2007/2008.

In the years studied, the highest yield in 2007/2008, where it reached 5,6 t.ha-1, while

the average yield in the Slovak Republic was 2,09 t.ha-1. The national variety trials reached

this year 168 % compared with yields in practice.

In average over three years reached on the test station varieties yield 4,81 t.ha-1 and

hybrids, and 5,80 t.ha-1, which means an increase in crop yield hybrid varieties, compared

with the observed period 0,99 t.ha-1, an increase of 20,1 % yield.

Based on this examination, similar to the soil – climatic conditions to grow hybrids

recommend Baldur H, PR46W31 H, Sitro H, Vectra H, ES Saphir H. Artus The

recommended cultivated variety Robust, Remy, Rodeo, Lesia, Digger, Siska, Tatra, Oksana,

Labrador, Ladoga, Asgard.

Key words: cabbage rape right, crops, varieties, hybrids

Obsah

Obsah................................................................................................................................6

Úvod..................................................................................................................................8

1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY................................................9

1.1 Význam a charakter pestovania olejnín a kapusty repkovej pravej na

Slovensku....................................................................................................................9

1.2 Agronomický význam..........................................................................................11

1.3 Ekonomicko-organizačný význam.......................................................................12

1.4 Využitie kapusty repkovej pravej pri výrobe bionafty.........................................13

1.4.1 Výhody využívania biopalív.........................................................................13

1.5 Botanická a biologická charakteristika kapusty repkovej pravej.........................13

1.6 Nároky na agroekologické podmienky prostredia...............................................16

1.6.1 Vlaha.............................................................................................................16

1.6.2 Teplo.............................................................................................................16

1.6.3 Svetlo............................................................................................................16

1.6.4 Pôda..............................................................................................................17

2 PESTOVATEĽSKÁ TECHNOLÓGIA KAPUSTY REPKOVEJ PRAVEJ.....18

2.1 Zaradenie v osevnom postupe..............................................................................18

2.2 Príprava pôdy.......................................................................................................21

2.2.1 Tradičná príprava pôdy.................................................................................21

2.2.2 Sejba do podmietky......................................................................................22

2.2.3 Priama sejba do neobrobenej pôdy...............................................................22

2.3 Parametre sejby....................................................................................................23

2.3.1 Termín sejby.................................................................................................23

2.3.2 Výsevok........................................................................................................24

2.3.3 Hĺbka sejby...................................................................................................24

2.3.4 Medziriadková vzdialenosť..........................................................................24

2.4 Výživa a hnojenie.................................................................................................25

2.4.1 Požiadavky kapusty repkovej pravej na agronomické vlastnosti pôdy........25

3 CIELE PRÁCE........................................................................................................29

4 METODIKA PRÁCE..............................................................................................30

4.1 Charakteristika vybraného poľnohospodárskeho podniku...................................30

4.1.1 Charakteristika ÚKSÚP v Beluši.................................................................30

4.1.2 Charakteristika prírodných podmienok........................................................31

4.2 Charakteristika vybraných odrôd kapusty repkovej pravej pestovaných

v ÚKSÚP Beluša v r. 2006/2007..............................................................................32


v ÚKSÚP Beluša v r. 2007/2008..............................................................................35


v ÚKSÚP Beluša v r. 2008/2009..............................................................................38

4.5 Metodika ÚKSÚP pre skúšky hospodárskej hodnoty odrôd kapustovitých

olejnín.......................................................................................................................40

5 VÝSLEDKY.............................................................................................................41

5.1 Dosiahnuté výsledky v roku 2006/2007..............................................................41

5.2 Dosiahnuté výsledky v roku 2007/2008...............................................................46

5.3 Dosiahnuté výsledky v roku 2008/2009...............................................................51

6 DISKUSIA................................................................................................................56

7 ZÁVER.....................................................................................................................59

8 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY.................................................................61

Úvod

Jednou zo skupín poľnohospodárskych plodín, ktoré svojim významom a

dôležitosťou predstavujú nezastupiteľné miesto v rastlinnej výrobe sú olejniny. Olejniny

sú poľnohospodárske plodiny, ktoré obsahom tuku v semenách sú vhodné

k rentabilnému spracovaniu v tukovom priemysle a spolu s bielkovinami predstavujú

najkoncentrovanejšie zásobné látky uložené v malom objeme. Spotreba rastlinných

olejov každoročne vzrastá na úkor živočíšnych. V našich podmienkach je ich hlavným

zdrojom pestovania kapusta repková pravá, ktorá v súčasnosti na Slovensku pokrýva

hlavnú časť domácej spotreby, ale taktiež je výhodnou komoditou pre export.

Vo vyspelých krajinách je zvyšovanie spotreby rastlinných tukov spôsobené

predovšetkým postupnou zmenou stravovacích návykov. V rozvojových krajinách je

zvýšenie spotreby spôsobené kombináciou zdravotného hľadiska a priaznivejšej ceny.

Popri zabezpečovaní rastlinných olejov a tukov pre ľudskú výživu má pestovanie

olejnín veľký význam pre využitie v živočíšnej výrobe a viacerých priemyselných

odvetviach. Vedľajšie produkty výlisky a šroty sa používajú ako významná

bielkovinová súčasť kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá. Význam má aj glycerol,

ktorý po rafinácii nachádza svoje uplatnenie v chemickom a kozmetickom priemysle.

V posledných rokoch veľký význam nadobúda aj spracovanie kapusty repkovej pravej

na výrobu bionafty. Okrem priameho významu ma kapusta repková pravá dôležité

postavenie v celom komplexe rastlinnej výroby, kde v osevnom postupe pôsobí ako

zlepšujúca plodina. Prispieva k zlepšeniu pôdnej štruktúry pozberovými zvučkami,

obohacuje pôdu o organickú hmotu.

Kapusta repková pravá patrí v štruktúre súčasného poľnohospodárstva

k perspektívnym a ekonomicky zaujímavým plodinám. Čo sa týka zahraničného trhu

s olejnatými semenami možno povedať, že tendencia zvyšovanie vývozu nad dovozom

v posledných rokoch najďalej pretrváva. Práve preto sa v poslednom období

zaznamenal významný nárast pestovateľských plôch olejnín. V roku 1998 dosiahla

zberová plocha olejnín 143 tis. hektárov. V roku 2007 to bolo 228 tis. hektárov.

Uvedené údaje potvrdzujú, že pestovanie olejnín má u pestovateľov stúpajúcu

tendenciu.

Kapusta repková pravá je plodina intenzívneho pestovania a preto je veľmi

dôležité uplatňovať pri jej výrobe všetky intenzifikačné faktory.

9

1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

1.1 Význam a charakter pestovania olejnín a kapusty repkovej pravej

na Slovensku

Pre Slovenských poľnohospodárov sú olejniny (najmä repka a slnečnica) po

obilninách druhou najdôležitejšou komoditou. Kapusta repková pravá v uplynulých

rokoch jednoznačne potvrdila svoje výsadné postavenie z hľadiska tržnej plodiny

s rýchlou návratnosťou financií a po jej predaji. Aj keď celosvetovo stúpa výroba

olejnín, ešte rýchlejšie stúpa ich spotreba, takže po rastlinných tukoch bude naďalej

veľmi silný dopyt. Z toho dôvodu by speňaženie kapusty repkovej pravej malo byť aj

v ďalších rokoch bezproblémové.

Na konečnom výsledku úsilia pestovateľov sa však vo veľkej miere podieľa

okrem iného aj počasie. Fungovanie celého „systému“ pestovania výrazne prispieva

systém zmluvných vzťahov medzi naším najväčším spracovateľom a pestovania olejnín.

Jeho realizácia v praxi výrazne prispieva k zabezpečeniu kvalitného osiva, odbytu

produkcie a tým aj finančných prostriedkov pre pestovateľov (Tóth, Hudec, 2007).

Žiadna iná plodina nezaznamenala v slovenskom poľnohospodárstve tak prudký

rozvoj a nárast pestovateľských plôch, ako repka. V rokoch 1945 až 1950 predstavovali

jej plochy stovky hektárov (s minimom v roku 1948 – 430 ha). Ak v prvých

povojnových rokoch priemerné hektárové úrody boli okolo 1 t.ha-1, tak v súčasnej dobe

sú minimálne dvojnásobné, avšak stále nedokážeme konkurovať európskym štátom

s vysokou intenzitou poľnohospodárskej výroby. Najintenzívnejší nárast plôch prebehol

od roku 1990 od kedy sa z 32 tis. ha plochy repky viac ako strojnásobili (Fábry, 2007).

Venujme bližšiu pozornosť vývoju zberových plôch olejnín. Od r. 1990 sa

plochy olejnín zvýšili o 330 %, resp. ich zastúpenie na ornej pôde. Na Slovensku

vzrástli zo 4 na 13,8 %, takýto nárast plôch skupiny plodín nemá v novodobej histórii

poľnohospodárstva Slovensku obdobu a podieľal sa na ňom tak nárast plôch kapusty

repkovej pravej formy ozimnej (o 351 %), ako aj nárast plôch slnečnice (o 331%).

Plocha ostatných olejnín buď stagnovala (mak), alebo sa tiež zvýšila (horčica). Iba pri

sóji došlo k poklesu plôch, čo však z hľadiska ich celkovej veľkosti nemá pre skupinu

olejnín podstatný význam.

10

Tab.č.1 Výsledky dosiahnutých úrod pre kapustu repkovú pravú

Ukazovateľ Mj.

Skutočnosť Odhad Prognóza

2006/0

72007/08 2008/09

2009/1

02010/11

Osevná plocha ha 123 869 155 220 163 000 167 645 166 000

Zberová plocha ha 122 511 155 008 159 740 167 586 166 000

Hektárová úroda t/ha 2,12 2,17 2,15 2,44 2,50

Produkcia t 259 650 336 367 343 441 409 041 415 000

Počiatočné zásoby t 0 0 0 0 0

Dovoz spolu t 5 723 3 000 2 500 5 000 4 580

Celková ponuka t 265 373 339 367 345 941 414 041 419 580

Domáca spotreba t 142 159 189 906 214 000 196 037 191 000

V tom: potravinárska t 46 443 53 000 54 000 80 000 70 000

MERO t 95 716 133 906 160 000 116 037 121 000

Vývoz spolu t 123 214 152 461 131 941 218 004 228 580

Celkové použitie t 265 373 339 367 345 941 414 041 419 580

Konečné zásoby t 0 0 0 0 0

V súčasnej dobe sa pri kapuste repkovej pravej osevné plochy stabilizovali

a pohybujú sa okolo 100 tisíc na ha ( v roku 2001-105,4 tisíc ha z toho jarná forma 1,1

tisíc ha) a bola dosiahnutá úroda 2,29 t.ha-1 (Zubal, 2004).

Z vývoja zberových plôch a produkcie kapusty repkovej pravej na Slovensku za

posledných 12 rokov je vidieť kvalitatívnu a kvantitatívnu zmenu v zberových plochách

a dosiahnutej produkcii. Výrazná zmena je od roku 1995. V roku 1999 sa prvýkrát na

Slovensku dosiahla produkcia, ktorá prekročila 200 tisíc ton. Z hľadiska

spotrebiteľských zvyklostí na Slovensku je ďalšia perspektíva spotreby repkového oleja

v porovnaní so slnečnicovým. V časovom vývoji do roku 2005 je reálny predpoklad

rozšírenia plôch pre pestovanie kapusty repkovej pravej na technické účely ( na výrobu

bionafty) ( Buzikai, 1998).

11

Ak považujeme úrodu dosiahnutú v uplynulom desaťročí na staniciach ÚKSÚP

v štátnych odrodových skúškach (SOS) za 100%-né využitie produkčného potenciálu

jednotlivých druhov olejnín, úrody dosahované v praxi v tomto období predstavujú jeho

využívanie pri kapuste repkovej pravej iba na 46,0% zatiaľ čo v sledovanom období sa

produkčný potenciál odrôd kapusty repkovej pravej v SOS lineárne zvyšoval, úrody

v praxi stagnovali.

Pri porovnaní hektárových úrod olejnín v SR s úrodami v okolitých štátoch

nižšie hektárové úrody kapusty repkovej pravej dosiahli iba v Maďarsku, resp. Poľsku.

Česká republika, Rakúsko a Nemecko dosahujú pravidelne vyššie hektárové úrody, na

čom sa však podieľa pre kapustu repkovú pravú priaznivejší priebeh klimatických

podmienok. Pri slnečnici sú od r. 1994 na úrody na Slovensku s Českou republikou

takmer vyrovnané a sú vyššie ako v Maďarsku a nižšie ako v Rakúsku a Nemecku

(Baranyk, 2001).

Olejniny ako skupina plodín sa pri enormnom náraste plôch, snáď okrem

slnečnice, vyhli podstatnému zníženiu hektárových úrod. Udržanie úrovne hektárových

úrod bolo zapríčinené aj tým, že k najväčšiemu nárastu plôch došlo v regiónoch

súčasného Nitrianskeho a Trnavského kraja, čiže v podmienkach, kde sa dosahujú

hektárové úrody približne o 0,5 t.ha-1 vyššie, ako napr. v Prešovskom a Košickom kraji,

kde sa plochy kapusty repkovej pravej takmer nezvýšili. Na relatívne dobrej intenzite

pestovania olejnín sa okrem iného podieľajú pozitívna obchodné politika takmer

monopolného spracovania PALMA – TUMYS a.s., spolu s dostatočnou politikou

Ministerstva pôdohospodárstva SR.

Môžeme konštatovať, že kapusta repková pravá sa stala skutočne tržnou

plodinou aj na Slovensku, o ktorú je veľký záujem aj v zahraničí, a dokonca je

v mnohých prípadoch aj samotným „platidlom“. Súvisí to s tým, že zber kapusty pravej

z pohľadu ostatných plodín je medzi prvými.

1.2 Agronomický význam

je vynikajúcou predplodinou pre obilniny a je žiadaným prerušovačom obilných

osevných sledov,

zvyšuje úrodnosť pôdy, odburiňuje, znižuje spotrebu priemyselných hnojív,

pestovanie je úspešné i v emisne zaťažených oblastiach, kde môže byť

asanačnou plodinou,

12

je alternatívnym zdrojom za organické hnojivá,

je významným zdrojom obživy pre voľne žijúcu faunu, je včelomilná

a transparentná žltosť kvetov je významným krajinotvorným prvkom,

bráni erózii pôdy, splavovaniu dusíkatých látok do podzemných vôd, znižuje

znečistenie pôdy a vodných zdrojov,

lacné osivo, rýchle klíčenie, rast i pri nižších teplotách umožňuje využitie ako

zelené hnojenie,

do pôdy sa vracia všetka vyprodukovaná biomasa a to priamo (slama, chlopne

šešúľ korene) alebo sprostredkovane (extrahované šroty) živočíšnou výrobou,

(Alpmann, 2003).

1.3 Ekonomicko-organizačný význam

zlepšenie organizácie práce s lepším využitím mechanizačných prostriedkov a

času, pretože pracovné operácie kapusty repkovej pravej spravidla nie sú zhodné

s obilninami, okopaninami, strukovinami a pod.,

mechanizačné vybavenie pre kapustu repkovú pravú sa zhoduje s vybavením pre

obilniny,

je náročná na technologickú úroveň a tak zvyšuje úroveň agronomickej práce na

podniku,

je typickou plodinou pre veľkovýrobné spôsoby pestovania,

najlepšie výsledky dosahuje vo vyšších a menej úrodných oblastiach,

je časove prvou plodinou, ktorá prinesie podniku finančný príjem,

nákladnosť pestovania a intenzita výroby kapusty repkovej pravej na Slovensku

je pomerne priaznivá, to umožňuje produkovať kapustu repkovú pravú pod

úrovňou svetových cien s možnosťou exportu a to i v konkurencii svetových

producentov,

kapusta repková pravá je výskumným a šľachtiteľským objektom intenzívne

práce poľnohospodársky a priemyselne najvyspelejších krajín, to umožnilo

zásadne zmeniť jej kvalitu (bezerukové, dvojnulové, hybridné, transgénne).

13

1.4 Využitie kapusty repkovej pravej pri výrobe bionafty

Európska únia presadzuje využívanie biopalív ako energetického zdroja pre

dopravu. Stanovila si cieľ zvýšiť využívanie biopalív v spotrebe energie na 5,75 % do

roku 2011, viacero technologických a iných bariér však môže zabrániť jeho dosiahnutiu.

Na biopalivá pre dopravu môžu byť premenené široké spektrum látok

rastlinného a živočíšneho pôvodu – cukrová trstina, cukrová repa, kukurica, kapusta

repková pravá , slama, drevo a zvyšky rastlinnej a živočíšnej výroby. Najdôležitejšími

biopalivami sú bioetanol a biodiesel. Bioetanol sa využíva hlavne v Brazílii a v USA.

Európska únia je najväčším producentom biodieselu. V EÚ sa najviac využívajú

biopalivá v Nemecku, Francúzku, Švédsku a v Španielsku.

1.4.1 Výhody využívania biopalív

nižšie emisie skleníkových plynov

sú to obnoviteľné a lokálne dostupné zdroje

pomoc farmárom

sú netoxické a úplne biologicky odbúrateľné

Biopalivá sú v princípe „uhlíkovo neutrálne“ – pri ich použití sa uvoľní len

toľko oxidu uhličitého, koľko sa absorbovalo počas rastu rastlín, z ktorých sa biopalivá

vyrábajú. Nahradenie fosilných palív biopalivami preto veľmi pomôže v boji proti

klimatickým zmenám.

V posledných rokoch vzrastajú pestovateľské plochy aj u repky olejky jarnej.

Jarná repka je vhodná najmä do oblasti, kde je pestovanie ozimnej repky rizikové a vo

vyšších polohách, kde je dlho snehová prikrývka.

1.5 Botanická a biologická charakteristika kapusty repkovej pravej

Kapusta repková pravá (Brassica napus L. var. napus) patrí do čeľade

kapustovitých – Brssicaceae. Je náročná. Má ozimnú formu.

Repka vytvára mohutný kolovitý koreň, ktorý je asi na 87% rozložený v ornici.

Dĺžka koreňov dosahuje až tri metre, začínajú rásť už pri teplote 1,9˚C. Nadzemná

fytomasa rastliny, ktorá rastie už pri tepote 5˚C, sa objavuje v dvoch fázach:

- v jesennej fáze listovej ružice (fáza vegetatívna) a

- jarnej fáze predlžovacieho alebo rýchleho rastu.

14

Koreň kapusty repkovej pravej má vretenovitý tvar, skladá sa z veľkého

množstva krátkych bočných koreňov s hustou sieťou koreňových vláskov. Hĺbka

zakoreňovania je 1,1 – 3,0 m.

Nadzemná časť rastliny sa začína tvoriť klíčením, kedy sa objavia klíčne listy

tvarom charakteristické pre kapustovité. Po zakorení sa objavia prízemné listy, ktoré po

niekoľkých týždňoch vytvoria ružicu, v tomto tvare kapusta repková pravá zimuje.

Stonka dorastá najčastejšie do výšky 1,4 – 1,6 m. Vytvára 6 -8 konárov prvého rádu,

ktoré sa ďalej rozkonárujú. Rast stonky sa končí s obdobím plného kvetu. Typickým

znakom na listoch a stonke je jemný voskový sivozelený až sivo-fialový povlak.

Sýtožlté kvietky sú usporiadané do redšieho strapca. Začínajú kvitnúť koncom

apríla. Súkvetie kvitne najskôr odspodu a kvitnutie postupuje smerom zdola nahor.

Kvitne postupne a pomerne dlho. Je dobrou medonosnou rastlinou.

Plody sú podlhovasté šešule. Rozdelené chlopňou na dve časti, kde každá časť

obsahuje spravidla 7 – 10 semien. Semená sú lesklé, fialovo hnedé až sivočierne (Tóth,

Hudec, 2007).

Repka je z 2/3 samoopelivá, ale cudzoopelenie má pozitívny vplyv na úrodu

semien. Repka je rastlinou dlhého dňa. Dĺžka vegetačnej doby je 11až 12 mesiacov. Na

jeseň prechádza vegetatívnou fázou a na jar generatívnou. Jesenná vegetácia má končiť

vytvorením až 10 listov, s hrúbkou koreňového krčka 8 – 10 mm a mohutným

kolovitým koreňom o dĺžke 0,15 – 0,20 m. Na jar koreňový systém regeneruje pri

teplote +2,9˚C a nadzemná časť pri teplote +5˚C. Hybridné odrody sa vyznačujú

rýchlejším a mohutnejším rastom v priebehu jesennej vegetácie a sú náchylnejšie na

prerastanie.

Kvalitu semena, či celej rastliny hodnotíme podľa spôsobu použitia. Pri

semenách zisťujeme množstvo a zloženie oleja, bielkovín, antinutričných a

nestráviteľných látok, sprievodných látok a množstvo rezíduí z pesticídov. Hospodárska

hodnota odrody je charakterizovaná predovšetkým obsahom oleja a bielkovín, ktorých

súčet kolíše v rozpätí 65 – 45 % hmotnosti semena, z toho olej tvorí 40 – 48 %

(Frančáková a i., 1999).

Kvalita repkového oleja pre potravinárske a priemyselné účely je

charakterizovaná predovšetkým obsahom a zložením mastných kyselín. Olej s nízkym

obsahom kyseliny erukovej sa používa na potravinárske účely, olej s vysokým obsahom

15

tejto kyseliny sa používa na priemyselné účely (mazadlá, výroba kaučuku, pohonné

hmoty) (Kovář, 2006).

Kapusta repková pravá je výskumným a šľachtiteľským objektom intenzívnej

práce poľnohospodársky a priemyselne najvyspelejších krajín, to umožnilo zásadne

zmeniť jej kvalitu (bezerukové, dvojnulové, hybridné, transgénne) (Kovářová,

Abraham, 2002).

Tab.č.2: Klasifikácia typov kapusty repkovej pravej podľa Vašáka

Označenie Vlastnosti Odrody História a súčasnosť

EG

Klasická repka s vysokým obs.kys. erukovej-cca 50% a glukosinolátov (GLS)-90-

150 Kmol.g semena

Napr. Třebíčská Už sa nepestuje

O Do 2% KE, 90-150 Kmol.g semena GLS

Napr. Jet Neuf

Pestovaná od r. 1980 na celej výmere ČR,SR teraz sa už nepestuje

OODvojnulová repka (do 2% KE, GLS do 25 Kmol.g.

semena

Jesper Navajo

Na celej výmere ČR, SR od r. 1993

OOO Repka s minimálnom obsahom kyseliny linolovej Splendor Skúšané od r. 2005

OOOO Repka žltosemenná vláknina z 12% na 6% Šľachtí sa

Tieto odrody ozimnej repky nie sú doposiaľ

k dispozícií

EO KE cca 50% a do 25 Kmol.g semena GLS Oáza Vzahraničí obmedzené,

v ČR nie je záujem

Hybridná repka

CHL,RHÚroda vyššia o 5 – 20%

CHL: BettyRH:

Artus, Executive

V ČR pestované od r. 1994/95, v súčasnosti

25% plôch

Transgénna repka

Geneticky pozmenená repka (Roundup Ready)

Laurate v USA

V Kanade, USA, Číne, JAR apod. v Európe nie

je pestovanej v prevádzke povolené

Dwarf (trpaslíčka)

Repka s veľmi nízkym vzrastom

Šľachtí sa (Belcanto)

Nižší podiel semeno/slama, v praxi

zatiaľ výnimočne

ApetálneRepka bez korunných

lupienkov, nižšie riziko chorôb

Šľachtí sa

Perspektívne vyššie úrody a nižšie

napadnutia chorobami, nepestuje sa

16

1.6 Nároky na agroekologické podmienky prostredia

1.6.1 Vlaha

Kapusta repková pravá potrebuje prvé zrážky a vlahu v období zasiatia

v septembri. Pri vzchádzaní je rizikové periodické vysúšanie pôdy, ktoré vedie

k zasychaniu korienkov a úhynu rastlín. Naopak veľmi silné zrážky spôsobujú

nedostatok kyslíka v pôde a zvyšuje sa aj zaburinenosť. Nedostatok kyslíka priamo

ovplyvňuje vitalitu rastlín. V jemnom osivovom lôžku, ktoré sa zabahní rastliny hynú

( Alpmann, 2003).

Odporúča sa pestovanie kapusty repkovej pravej oblasti s celkovými ročnými

zrážkami 500 – 700 mm a priemernou ročnou teplotou 8˚C.

Vyžaduje rovnomerne rozdelenie zrážok počas vegetačného obdoba. V príliš

vlhkej jeseni sa však vytvárajú krehké vodnaté pletivá, ktoré sa ľahko poškodia

mrazom. Nadmerné zrážky v čase kvitnutia bránia úspešnému opeleniu rastlín a znižujú

úrody semena, Ak nastanú dlhotrvajúce suchá v období tvorby semena, nastáva

zasychanie šešúľ, semená sa scvrkávajú a sú drobné.

1.6.2 Teplo

Minimálna teplota ku klíčeniu je 1˚C, korene rastú už pri 1,9˚C a nadzemná

biomasa pri 5˚C. Vo vhodných podmienkach klíči repka na poli už za 3 dni, vzchádza

za 5 – 6 dní. Optimálne priemerné teploty pre jesennú vegetáciu repky sa pohybujú od 9

– 12˚C. Rastliny s koreňovým krčkom hrubým nad 8 mm dobre odolávajú

i opakovaným holomrazom do – 20˚C.

Pre jarovizáciu, ktorá prebieha vo fáze 6 – 7 pravých listov postačujú teplota 2 –

8˚C počas 30 – 60 dní (Krausko a kol., 1995).

Vyhovujú jej vlhšie a teplejšie klimatické podmienky bez extrémneho kolísania

teplôt v zimnom období, v období kvitnutia a dozrievania. Priemerná snehová pokrývka

chráni porasty kapusty repkovej pravej pred vymrznutím (Borecký, Stiffel, 1995).

V prípade ak je hrúbka snehovej prikrývky 0,10 m, vydrží kapusta repková

pravá teploty aj -20˚C až -25˚C.

1.6.3 Svetlo

Kapusta repková pravá je rastlinou dlhého dňa. Kritická dĺžka dňa pre kvet je 11

– 13 hodín. Pri nedostatku svetla sú rastliny pretiahnuté (Fábry, Baranyk 2007).

17

Kapusta repková pravá je typickou dlhodennou rastlinou, ale pre jej jarovizáciu

je vhodnejší krátky deň. Skracovanie dňa oneskoruje vývoj a predlžuje vegetačné

obdobie.

1.6.4 Pôda

Kapusta repková pravá vyžaduje pôdy hlboké, štruktúrne, dobre zásobené

humusom a živinami s neutrálnou až slabo zásaditou pôdnou reakciou. Najvhodnejšie

sú pôdy stredne ťažké, hlinité až piesočnato hlinité (Koprna, 2006).

Najlepšie výsledky dosahuje repka na pozemkoch s hlbokými pôdami s dobrými

zásobami takých prvkov ako Ca a Mg, dostatočne zásobenými humusom s optimálnou

hodnotou pôdnej reakcie pH 6,0 – 6,5.

18

2 PESTOVATEĽSKÁ TECHNOLÓGIA KAPUSTY REPKOVEJ PRAVEJ

2.1 Zaradenie v osevnom postupe

V systéme striedania plodín mimoriadne dôležité postavenie patrí plodinám,

ktoré svojou biológiou zabezpečujú tieto zúrodňovacie opatrenia:

svojím biologickým krytom vytvára veľmi priaznivú mikroklímu potrebnú pre

regeneráciu a odburinenie pôdy. Podporuje tvorbu a rozmnoženie ušľachtilej

mikroflóry a mikrofauny,

mohutným kožovitým koreňom zabezpečuje biologickú melioráciu pôdy

a mobilizáciu živín, vytvára drobnohrudkovitú štruktúru,

prenikaním do hlbších vrstiev vynáša na povrch pôdy živiny, ktoré sú pre bežné

plodiny nedostupné. Úrodou 3 t semien vracia do pôdy 270 kg K2O, 33 kg P2O5,

105 kg N,

pri dozrievaní opadom listovej plochy, slamou a koreňmi obohacuje pôdu

o veľké množstvo organickej hmoty,

tým, že skoro opúšťa pôdu, vytvára priaznivé časovo dostatočne dlhé obdobie

potrebné pre regeneráciu pôdy,

chráni pôdu pred vodnou a veternou eróziou.

z výdrolu repky vzídené rastliny vyprodukujú 10 – 20 t.ha-1 zelenej hmoty, pri

obsahu 10 – 15 % sušiny s výbornými fytosanitárnymi účinkami pre následné

obilniny.

Na voľbu predplodiny a zaradenia do osevného postupu je náročná a splnenie

jej nárokov je organizačne náročné. Vhodná predplodina musí zaistiť tieto základné

požiadavky:

1. Umožniť sejbu v agrotechnickom termíne.

2. Zanechať pôdu v dobrej „starej sile“ s dostatočnou zásobou vlahy.

Preto kapustu repkovú pravú zaraďujeme po takej predplodine, ktorá sa včas

zberá, takže do termínu sejby je možné pôdu dobre pripraviť. Kapusta repková pravá sa

neznáša po sebe pre veľké množstvo škodcov a hubových chorôb (Zubal, Gabčová,

2003).

Na tom istom pozemku by sa kapusta repková pravá nemala pestovať skôr ako

po 4 -6 rokoch (Borecký, Stiffel 1995).

19

Mnohý zaraďujú kapustu repkovú pravú z hľadiska funkcie v osevnom postupe

a vplyvu na bioenergetický potenciál pôdy za spotrebiteľa uhlikatých hmôt v osevnom

postupe a ďalej uvádzajú, že v zemiakovej a krmovinárskej výrobnej oblasti je

zaraďovaná po jarných miešankách alebo ovse siatom na silážovanie (Pospišil, Líška,

Kováč, 1999).

Predplodiny pre kapustu repkovú pravú:

1. Najlepšie predplodiny sú :

skoré zemiaky a zelenina so zberom do polovice júla

miešanky, obilniny na GPS, krmoviny pozberané do júla vrátane kukurice na

zrno

rasca s hrachom

2. Prijateľné predplodiny sú:

ozimný jačmeň, ozimná pšenica, triticale

ďatelina po 1. kosbe alebo lucerna po 2. kosbe

3. Problematické predplodiny sú:

jačmeň jarný, pretože zanecháva pôdu neštruktúrnu, poškodenú vodnou

a veternou eróziou a chudobnú na živiny, zanecháva po sebe mimoriadne

agresívny výdrol

ovos siaty, pretože pri pestovaní na zrno sa zberá veľmi neskoro, Pri zbere na

GPS je zrno už klíčivé a z neho vyrastený výdrol je najagresívnejším výdrolom

obilia v poraste kapusty repkovej pravej kapusta repková pravá, pretože pri

pestovaní po sebe sa šíria choroby (Zubal a i. 1998).

Krausko a i. (1995) považujú za veľmi dobré predplodiny strukoviny najmä tie,

ktoré včas opúšťajú pole. Za výborné predplodiny pokladá pre kapustu repkovú pravú

skoré a poloskoré zemiaky pohnojené maštaľným hnojom, ktoré zanechávajú pole

v dobrom nezaburinenom stave a umožňujú dobrú prípravu pôdy. Dobrými

predplodinami sú aj ďatelina lúčna, vičenec a ostatné druhy ďatelinovín.

Borecky, Stiffel (1995) uvádzajú, že vhodná predplodina musí zabezpečiť

požiadavky pre kvalitnú sejbu kapusty repkovej pravej v agrotechnickom termíne. Preto

sa zaraďuje po takej predplodine, ktorá sa včas zberá a umožní vykonať základnú

prípravu pôdy minimálne 2 – 3 týždne pred sejbou.

Za najvhodnejšie predplodiny považujú:

strukoviny

20

ďatelinu lúčnu

skoré zemiaky

strukovino – obilné miešanky

Najvhodnejšími predplodinami sú skoré zemiaky, krmoviny, jarné a ozimné

miešanky. Medzi nevhodné predplodiny zaraďuje horčicu, slnečnicu a mak.

Gajarská, Vašák (1998) považujú za mimoriadne problematickú predplodinu

jačmeň jarný, ktorý zanecháva pôdu neštruktúrnu a chudobnú na živiny. Veľké škody

spôsobuje jeho výdrol na jeseň.

Kapusta repková pravá je veľmi vhodnou plodinou v obilninárskych osevných

postupoch, alebo je hodnotená ako prerušovač a zlepšujúca plodina, ktorá zmierňuje

negatívny biologický vplyv vysokého podielu obilnín na ornej pôde.

Vašák, Fábry, Zukalová a i. ( 1997) hodnotia osevné postupy s kapustou

repkovou pravou z hľadiska:

- organizačného a biologického využitia vegetačnej doby, bez zbytočných časových

posunov a pritom zachovanie a zvyšovanie pôdnej úrodnosti

- ekonomického tzn. tvorba maximálneho zisku pri minimálnych nákladoch.

Osvedčil sa napr. postup:

pšenica letná ozimná

hrach siaty

kapusta repková siata


Oproti postupu:

jačmeň ozimný

kapusta repková pravá


- fytosanitárneho tzn. z hľadiska ochrany kapusty repkovej pravej pred

chorobami a škodcami

Kolník (1998) uvádza pri pestovaní kapusty repkovej pravej pre jednotlivé

výrobné oblasti nasledovné osevné postupy

1. Kukuričná výrobná oblasť

- pšenica letná ozimná

- kapusta repková pravá

21


2. Zemiaková výrobná oblasť


- jačmeň ozimný



3. Horská výrobná oblasť

- ďatelina


- jačmeň jarný

2.2 Príprava pôdy

Základnou podmienkou dosiahnutia vysokých úrod kapusty repkovej pravej je

kvalitné založenie porastov. Prípravou pôdy sa musí v prvom rade zabezpečiť

prekyprenie celej hĺbky ornice, dosiahnuť jemná drobnohrudkovitá štruktúra a dobrá

uľahnutosť osivového lôžka. To je základný predpoklad pre rýchle klíčenie,

rovnomerné vzchádzanie a počiatočný optimálny vývoj ( Gajarská, 1998).

Na základe hĺbky a intenzity spracovania orničnej vrstvy sa systémy

spracovania pôdy delia nasledovne:

- tradičná príprava pôdy

- sejba do podmietky

- priama sejba do nespracovanej pôdy

2.2.1 Tradičná príprava pôdy

Tradičná príprava pôdy ku kapuste repkovej pravej pozostáva so stredne hlbokej

orby spojenej s úpravou povrchu oráčiny, aby boli vznikajúce hrudy hneď rozdrobené

(Demo, Kollár, Hraško, 1995).

Odporúča sa podmietka, orba, predsejbová príprava, ale poukazuje sa zároveň aj

na to, že táto príprava pôdy by sa mala využívať tam, kde je odstup od zberu

predplodiny do sejby viac ako 14 dní (Gajarská, 1998).

Tradičný spôsob spracovania pôdy vyžaduje dĺžku medziporastového obdobia 2

až 3 týždne s ohľadom na pôdny druh. Tento spôsob je náročný na počet operácií

a energiu. Úspešne však rieši rozvoj rastlín, istotu prezimovania a stabilizuje úrody pri

minimálnej aplikácií herbicídov.

22

Tradičným spôsobom spracovania pôdy sa pozemok udržuje v bezburinnom

stave až do termínu sejby. Podmienkou je, aby medzi podmietkou a orbou bolo 7 – 10

dní a medzi orbou a sejbou aspoň 3 – 4 týždne (Líška, Nozdrovický, Rataj, 2000).

2.2.2 Sejba do podmietky

Odporúča sa iba vtedy, ak je veľmi krátke medziporastové obdobie medzi

zberom predplodiny a sejbou kapusty repkovej pravej a tradičné spracovanie pôdy by

nezabezpečovalo dobrú kvalitu osivového lôžka a dodržanie agrotechnického termínu

sejby. Čím viac sa skracuje obdobie medzi spracovaním pôdy a sejbou, tým viac sa

znižuje hĺbka spracovania.

Na pozemkoch, kde sa robí pravidelne podmietka, je menej burín ako na

pozemkoch nepodmietnutých. Na pozemkoch zaburinených jednoročnými burinami sa

odporúča plytšia podmietka (0,06 – 0,08 m). Na pozemkoch s trvácimi burinami sa

odporúča podmietať hlbšie ( 0,08 – 0,12 m) ( Líška, Nozdrovický, Rataj, 2000).

V prípade, že predplodinou je obilnina, tak sa podmietka neuskutoční, ale sa

pristúpi priamo ku strednej orbe, prípadne k plytkému spracovaniu pôdy 0,10 – 0,12 m.

2.2.3 Priama sejba do neobrobenej pôdy

Pri tomto spôsobe sejby treba upozorniť na možnosť extrémneho výdrolu

obilnín a burín, medzerovitosť porastu a nízku úrodovú istotu (Mikulka, Kniefelová,

2003).

Sejba do neobrobenej pôdy je doteraz málo využívaným systémom. Prekážkou

je drobné semeno kapusty repkovej pravej a malá hĺbka výsevu, rovnomernosť výsevu

je v podmienkach nerovnomerného a utuženého pozemku po zbere obilnín veľmi ťažké

dosiahnuť.

Sejba kapusty repkovej pravej sa odporúča uskutočniť po jarných miešankách

na zelené kŕmenie a po poloskorých zemiakoch.

Môžu sa vyskytnúť aj nepriaznivé dôsledky pri tomto spôsobe sejby,

predovšetkým na nebezpečenstvo zvýšeného zaburinenia trvácimi burinami a výdrolom

predplodiny, na vyšší výskyt hrabošov a slizniakov (Soukup, Vasilievič 1998).

23

2.3 Parametre sejby

Základným agrotechnickým opatrením pri pestovaní kapusty repkovej pravej je

dodržanie termínu sejby, použitie kvalitného certifikovaného osiva a dodržanie výsevku

(Gajarská, 1998).

2.3.1 Termín sejby

Dodržanie termínu výsevu je v technológií pestovania kapusty repkovej pravej

nezastupiteľné. Vytvára podmienky pre dobré prezimovanie, uspokojivý zdravotný stav

a uplatnenie úrodotvorných schopností kapusty repkovej pravej.

Termín výsevu zaistí vytvorenie nasledujúcich ukazovateľov do nástupu zimy:

- vytvorenie mohutného koreňového systému s hrúbkou koreňového kŕčka 8

až 10mm

- vytvorenie listových ružíc pritlačených k zemi s minimálne 8 až 10 pravými

listami

- dosiahnutie pokryvnosti listovej plochy medzi 1,5 – 2,5 m2 – m2

- vytvorenie 2,0 – 2,5 t sušiny fytomasy na 1 ha, t.j. 14 -18 t nadzemnej

fytomasy na 1 ha

- dosiahnutie IV. – VI. etapy organogenézy diferenciácie reprodukčných

orgánov (Vašák, Fábry, Zukalová a i. 1997).

Rastliny uvedenú veľkosť dosiahnu pri dodržaní agrotechnického termínu sejby,

ktorý je pre „00“ typy kapusty repkovej pravej nasledovný: (Gajarská, 1998)

- Kukuričný a repný výrobný typ: 25. – 31. VIII.

- Zemiakový výrobný typ: 20. – 25. VIII.

- Zemiakovo – ovsený výrobný typ: 15. – 20. VIII.

Predčasná i neskorá sejba kapusty repkovej pravej spôsobuje zvýšené

vymŕzanie rastlín a zníženie úrod semena. S prihliadnutím na miestne klimatické

podmienky najvhodnejšie obdobie na sejbu kapusty repkovej pravej je august. Vo

vyšších drsnejších polohách sejeme skôr, v nižších s priaznivými teplotnými

podmienkami až v poslednej dekáde augusta. Vo väčšine našich oblastí je vhodné

obdobie sejby od 15. do 25. augusta (Fábry, Baranyk 2007).

24

2.3.2 Výsevok

Výsevok je s termínom výsevu významným faktorom, ovplyvňujúcim stav

porastu pred zimou, v priebehu zimy i prezimovania a tým aj hektárovú úrodu.

Gajarská (1998) odporúča výsevok 5 – 6 kg osiva ha-1. Pri výsevoch pred,

alebo po agrotechnickom termíne, výsevok znižujeme alebo zvyšujeme, podľa

výrobného typu o 1 kg za každý týždeň až na hranicu 4 až 7 kg.

Špaldon a kol. uvádzajú, že výsevok by mal byť vyšší než 7 kg.ha-1. Pri

odrodách, ktoré sa veľmi rozkonárujú by nemal byť vyšší než 7 kg.ha -1. Horná hranica

tejto veľkosti výsevku platí pre sejbu pri menej vhodných podmienkach, pri neskorej

sejbe, za sucha a pri hrudkovitom pozemku.

Ako uvádza Čeleš (1999), výsevok kapusty repkovej pravej sa v kukuričnej

a repnej výrobnej oblasti pohybuje od 4 do 6 kg.ha-1.

Výsevok má zaistiť počet rastlín na jar v rozmedzí 30 – 80 ks.m-2. Na jeseň sa

vysieva približne dvojnásobný počet klíčivých semien t.j. 80 – 110 ks.m-2, čo

predstavuje 4,4 – 6,1 kg.ha-1 osiva.

2.3.3 Hĺbka sejby

Hĺbka sejby sa prispôsobuje vlhkosti a štruktúre pôdy. Hĺbka sejby kapusty

repkovej pravej by mala byť 15 – 20 mm. Hlbší výsev (25 mm) zvolíme na suchších

a ľahších pôdach za použitia fytotoxických herbicídov ( Vašák, Fábry, Zukalová a i.

1997).

Hĺbka výsevu pod 10 – 20 mm škodí.

Odporúča sa siať kapustu repkovú pravú do dobre pripravenej pôdy do hĺbky 10

– 20 mm.

Jech, Židek ( 2006 ) uvádzajú hĺbku sejby 20 – 30 mm.

2.3.4 Medziriadková vzdialenosť

Kapusta repková pravá sa najčastejšie vysieva do riadkov vzdialených 105 –

150 mm, pričom je možné vysievať aj na medziriadkovú vzdialenosť 210 – 250 mm.

Zubal a i. ( 1998 ) uvádzajú ako najpoužívanejšiu medziriadkovú vzdialenosť

v súčasnosti 105 – 115 mm a 210 – 250 mm. Vo vhodných podmienkach sa uplatňujú

riedky 375 mm alebo 450 mm. V tomto prípade treba počítať s plečkovaním kapusty

repkovej pravej na jeseň a na jar.

25

Gajarská ( 1998 ) odporúča šírku riadkov 250 mm a ponechanie koľajových

riadkov, ktoré umožňujú lepšiu aplikáciu hnojív a chemických prípravkov.

2.4 Výživa a hnojenie

Jedným zo základných predpokladov úspešného pestovania kapusty repkovej

pravej je dôležité poznať potrebu živín, ale i priebeh príjmu živín počas vegetácie.

V spotrebe živín patrí kapusta repková pravá k najnáročnejším plodinám osevného

postupu. Má približne dva až tri krát vyššie požiadavky ako obilniny. Má podobné

nároky ako okopaniny (Tóth, Hudec 2007).

Kapusta repková pravá patrí v spotrebe živín k náročnejším plodinám osevného

postupu. Má približne 2 – 3 krát vyššie požiadavky ako obilniny. Na 1 tonu semena

a príslušnej biomasy odčerpá z pôdy nasledovné množstvo živín (Vašák, Fábry,

Zukalová, 1997):

50 – 60 kg N4 – 7 kg Mg

11 – 15 kg P 0, 25 – 0, 35 kg B

50 – 58 kg K 0, 17 kg Mn

28 – 50 kg Ca 6 – 10 kg S

2.4.1 Požiadavky kapusty repkovej pravej na agronomické vlastnosti pôdy

Výživa dusíkom (N)

Vzhľadom na dynamiku odberu a relatívne dlhšie vegetačné obdobie pri

kapuste repkovej pravej sa využíva delená dusíkatá výživa a to 3 až 4 krát počas

vegetácie (základné, regeneračné, produkčné a neskoré hnojenie). Na základné hnojenie

sa aplikuje dusík v rozpätí 0 – 40 kg.ha-1 v závislosti na obsahu Nan v pôde. Horná

hranica sa volí pri veľmi malom obsahu Nan tj. 10 mg.kg-1 pôdy, pri oneskorenom

výsevku, pri zlej štruktúre pôdy, po zaoraní slamy a suchším klimatických podmienkach

( Fecenko, Ložek 2000).

Fábry, Baranyk (2007) pre zaistenie dobrého prezimovania a úrodnej stability

až na výnimky vylučujú predsejbovú dávku N. Platí to:

pri skorých výsevoch

pri výsevku vyššom ako 6 kg.ha-1

po miešankách a ďatelinovinách

pri aplikácii organických hnojív

26

Dávku N do 20 – 30 kg.ha-1 doporučujú použiť:

v zemiakársko – ovsenom a horskom výrobnom type

pri výsevku nižšom ako 4 kg.ha-1

ak sú predplodinou 2 obilniny

na plytkých chudobných skeletovitých pôdach

Tab.č.3: vlastnosti pôdy podľa Boreckého, Stiffela (1995)

Hladina zásoby živín Ph Trať organického

hnojeniaZásoba živín (mg.kg-1 pôdy)

P K MgMinimum 5,8 3-4 30 – 45 145 70Optimum 6,0-6,5 2 55 –65 180 –240 70 – 90Maximum 7,2 1 - 240 -

Výživa fosforom (P) a draslíkom (K)

Hnojenie fosforom a draslíkom musí jednoznačne vychádzať z obsahu živín

v pôde. Pri vysokých zásobách P a K nemusíte tieto živiny dodávať (Pastorek, 2004).

Odporúčané dávky živín na základe pôdnych rozborov .

Tab.č.4: Odporúčané dávky živín na základe pôdnych rozborov podľa Vašáka (1991)

Počiatočná zásoba P v pôde (mg.kg-1) Dávka P2O5 na rok a ha (kg)

do 45 110

45 – 65 90

nad 65 4 – 72

Tab.č.5: Odporúčané dávky živín na základe pôdnych rozborov

Počiatočná zásoba P v pôde (mg.kg-1) Dávka K2O na rok a ha (kg)

do 90 160

90 – 180 100 – 120

180 – 240 80

nad 240 40 - 60

Borecký, Stiffel (1995) odporúčajú vápnenie priamo ku kapuste repkovej

pravej alebo k predplodine. Vápnenie sa vykonáva na základe agrotechnického skúšania

pôdy. Odporúčaná dávka vápenca je 2,0 – 2,5 t.ha-1, pričom veľmi vhodný je

dolomitický vápenec

27

Tab.č.6: Kritéria pre vápnenie (Zubal, 1998)

.

Výživa horčíkom ( Mg)

Podľa Richtera a Hřivnu (1998) je kapusta repková pravá plodinou so

zvýšenými nárokmi na síru. Jej semená obsahujú veľké množstvo sírnych zlúčenín,

aminokyselín a glukosinolátov. U rastlín s nízkym obsahom síry sa znižuje hladina

chlorofylu a na rastline sa môže objaviť antikyánové sfarbenie. Listy sú deformované,

výrazne sa mení i morfológia kvetov ( farba, veľkosť, tvar).

Najvyššie nároky na výživu má kapusta repková pravá v prvom mesiaci

intenzívneho rastu. V tomto období potrebuje prijať 30 – 40 kg S.ha-1 (Matula, 1999).

Tab.č.7: Požiadavky kapusty repkovej pravej na obsah stopových prvkov v pôde

PrvokZásoba v pôde (mg.kg-1 pôdy)

Minimálna Maximálna

B 1,2 2 – 3

Cl 3 9 – 14

Zn 7 14 – 20

Mo 0,04 0,05 – 0,06

Mn - 200 - 350

Výživa bórom a ďalšími stopovými prvkami

Z mikroelementov sa na výžive kapusty repkovej pravej najvýraznejšie

uplatňuje bór. Jeho nedostatok sa prejavuje nižším nasadením šešúľ a menším počtom

semien. Zvýšenie úrod úzko súvisí s obsahom bóru v pôde. Obsah nad 2 mg B.kg-1 sa

začína prejavovať toxicky, preto hnojeniu treba venovať patričnú pozornosť. Pri jeho

nedostatku je možné aplikovať bór do pôdy vo forme bóraxu ( 10 – 20 kg.ha -1) alebo

foliárne od 0,1 – 1,6 kg B.ha-1 (Sýkora, 2006).

28

Počiatočné PH Dávka CaO v t.ha-1 Obdobie aplikácie

do 5,5 1,12 – 1,4 2 – krát za 4 roky

5,5 – 6,5 1,12 – 1,4 1 – krát z 4 roky

6,5 – 7,0 1,12 1 – krát za 4 roky

nad 7,0 nevápniť po jeden cyklus

Organické hnojenie

Najčastejšou formou organického hnojenia je hnojenie maštaľným hnojom. Na

ľahkých a stredných polohách, na ktorých sa kapusta repková pravá väčšinou pestuje,

používame 2 – 3 ročný cyklus hnojenia maštaľným hnojom pri priemernej dávke 20 –

40 t.ha-1. Z hľadiska možnosti kvalitnej predsejbovej prípravy pôdy pre sejbu kapusty

repkovej pravej uprednostňujeme jej zaradenie do druhej trate (Vašák, Fábry,

Zukalová, 1997).

Vyzretý maštaľný hnoj zaorieme aspoň 3 – 4 týždne pred sejbou. Neskoré

hnojenie maštaľným hnojom môže pôsobiť na porast depresívne.

Ku kapuste repkovej pravej je účelné aplikovať organické hnojivá najmä na

pôdach menej úrodných a po zlých predplodinách v dávke 25 – 30 t.ha-1. Na pôdach

bohatých na humus a po dobrých predplodinách sa môže maštaľný hnoj vynechať.

V jarnom období sa odporúča realizovať močovkovanie v dávke 40 – 50 t.ha-1

(Fecenko, Ložek, 2000).

29

3 CIELE PRÁCE

Cieľom diplomovej práce bolo na základe podkladových materiálov zhodnotiť

pestovanie kapusty repkovej pravej.

Charakteristika jednotlivých odrôd a hybridov kapusty repkovej pravej v roku,

ktoré sa pestovali na podniku ÚKSÚP v Beluši.

Sledovanie dosiahnuých úrod pestovaných odrôd a hybridov kapusty repkovej

pravej v rokoch 2006/2007, 2007/2008, 2008/2009.

V práci budú využité podklady získané na vybranom poľnohospodárskom

podniku ÚKSÚP Beluša.

30

4 METODIKA PRÁCE

Na vypracovanie diplomovej práce bol vybraný Ústredný kontrolný a skúšobný

ústav poľnohospodársky v Beluši. Nachádza sa na strednom Slovensku v Trenčianskom

kraji v okrese Púchov.

4.1 Charakteristika vybraného poľnohospodárskeho podniku

Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky Beluša bude

charakterizovaná nasledovnými charakteristikami:

pomery klimatické

pôdne podmienky (jednotlivé pôdne druhy a typy)

hydrologické pomery v záujmovom území

Údaje o hore uvedených podmienkach poskytlo ÚKSÚP Beluša

4.1.1 Charakteristika ÚKSÚP v Beluši

Skúšobná stanica Beluša je od roku 2000 hlavnou odrodovou skúšobňou pre

olejniny (repka ozimná, repka jarná, mak siaty a ľan siaty, rasca lúčna) a kapustu letnú

a jesennú. Okrem týchto plodín sú tu ešte štátne odrodové skúšky s pšenicou ozimnou,

jačmeňom jarným, zemiakmi, cukrovou repou, kukuricou na siláž a zrno, lucernou

a trávami. Má tu pracovisko aj pracovníčka odboru ochrany rastlín pre okresy Púchov,

Považská Bystrica a Ilava.

Na jar 1954, aj keď s nemalými ťažkosťami začali s prevádzkou a pokusnícku

činnosť na skúšobných staniciach okrem Beluše aj v Pohronskom Ruskove a Báhoni.

Súčasný ÚKSÚP je štátnou rozpočtovou organizáciou. Jeho zriaďovateľom je

Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Organizačná štruktúra sa člení na ústredné

pracovisko v Bratislave a vo Zvolene a v Košiciach. Odborné činnosti ústavu sú riadené

a realizované týmito pracoviskami: Odbor agrochémie a výživy rastlín, Odbor

životného prostredia, Štátna skúšobná SKTC 107, Odbor odrôd, Odbor osív a sadív,

Odbor skúšobníctva a kontroly, Odbor ochrany rastlín a Odbor živočíšnej výroby.

Štruktúru dotvára sieť skúšobných staníc s hlavou orientáciou na skúšanie odrôd

a čiastočným zameraním na skúšanie osív a sadív a chemických prípravkov.

31

4.1.2 Charakteristika prírodných podmienok

Reliéf územia –na nive a terasách pozdĺž Váhu je reliéf rovinatý

a pahorkatinový. Nachádza sa na Strednom Považí. Mierne vrchovitý a hornatinový.

Reliéf územia dosahuje 248 m.n.m.

Klimatické pomery

Poznanie klimatických podmienok územia a požiadaviek kultúr na klímu je

naliehavou otázkou dneška, keď sa kladú vysoké nároky na poľnohospodársku

veľkovýrobu. Jej racionálne rozmiestnenie a špecializácia vyžaduje brať v zreteľ

agroklimatické podmienky krajiny, resp. zvláštnosti jednotlivých oblasti, keďže

z prírodných zdrojov dôležitých pre poľnohospodárstvo patrí klíme popredné miesto.

Klimatické podmienky sú najväčším pôdotvorným činiteľom, z podnebných prvkov

teplota a vlhkosť sa najviac uplatnili v pôdotvornom procese.

Pôdne podmienky – genetický pôdny typ sa zaraďuje na nivnú karbonátovú

pôdu na vápenatých uloženinách . Pozdĺž Váhu sa vyskytujú štrkopieskové a hlinité

usadeniny Váhu. V stavbe prevládajú druhohorné dolomity, vápence, ale aj paleogénne

zlepence, pieskovce a ílovce.

Patrí do mierne teplej klimatickej oblasti. Prevládajú nivné pôdy fluvizeme,

vyvýšené podhoria ilimerizované pôdy luvizeme a hnedé lesné pôdy kambizeme.

Fluvizem – mladé, dvojhorizontové pôdy. Sú to pôdy v iniciálnom štádiu

vývoja s pôdotvorným procesom slabej tvorby a akumulácie humusu. Pre fluvizeme je

typická textúrna rozmanitosť, rôzna minerálna bohatosť a rôzne vysoká hladina

podzemnej vody. Hlavné subtypy: fluvizem modálna, kultizemná, glejová, slanisková,

slancová.

Luvizem – Sú to štvorhorizontové pôdy vyvinuté z rôznych, prevažne

nekarbonátových pôdotvorných substrátov v podmienkach premyvného vodného

režimu. Na povrchu majú tzv. ochrický (svetlý humusový) horizont. Pod ním sa

nachádza dobre vyvinutý eluviálny horizont svetlejší ako nad a pod ním ležiace

horizonty.

Kambizem – Kambizeme sú trojhorizontové pôdy, vyvinuté zo zvetralín

vyvretých, metamorfovaných a vulkanických hornín, prevažne nekarbonátových

sedimentov paleogénu a neogénu, lokálne tiež z nespevnených sedimentov, napr.

z viatych pieskov. Hlavné subtypy: Kambizem modálna, kultizemná, rendzinová,

32

pararendzinová, podzolová, andozemná, luvizemná, pseudoglejová, glejová,

rusifikovaná.

4.2 Charakteristika vybraných odrôd kapusty repkovej pravej pestovaných v ÚKSÚP Beluša v r. 2006/2007

Manitoba (2007)

Odroda Manitoba bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v

rokoch 2004 - 2006 pod označením LBN 240/68.Pôvodom je z Francúzska od

šľachtiteľskej firmy Nickerson International research geie, Chappes.

Manitoba je neskorá odroda ozimnej repky (vegetačná doba 203 dní, Rasmus

201, Jesper 202, Navajo 200 dní), stredne vysokého typu (Manitoba 1,59 m, Rasmus

1,63 m, Jesper 1,63 m, Navajo 1,60 m) so strednou odolnosťou proti poliehaniu.

Odolnost proti vyzimovaniu je vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje

100% úrovne kontrolných odrôd. Rovnoměrnost dozrievania je dobrá. Zdravotný stav

odrody Manitoba je vyhovujúci. Odroda je stredne odolná proti napadnutiu fómovou

hnilobou, stredne odolná proti napadnutiu čerňami, dobre odolná proti napadnutiu

bielou hnilobou (sclerotíniou), dobre odolná proti napadnutiu plesňou sivou. Semeno

má stredne veľké, hmotnosť tisíc semien 4,46 g.

Odroda Manitoba má vyhovujúcu technologickú kvalitu. V priemere za tri roky

skúšok má obsah glukozinolátov 6,2 ěmol na gram semena, obsah kyseliny erukovej

<0,1%, kyseliny linolovej 19,0%, kyseliny linolénovej 7,5% a kyseliny olejovej 65,4%.

Obsah oleja v sušine semena 44,2%, čo je o 1,2% viac ako kontrolná odroda

Rasmus za 3 roky skúšok.

Odroda Manitoba v porovnaní s priemerom kontrolných odrôd v priemere za tri

roky skúšok dosiahla v Slovenskej republike úrodu 105,5%, v KVO 104,0%, v RVO

114,1% a ZVO 104,5% na priemer kontrolných odrôd.

Montego (2007)

Odroda Montego bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch

2004 - 2006 pod označením NSL 99/59. Pôvodom je z Francúzska od šľachtiteľskej

firmy Nickerson International research geie, Chappes.

Montego je stredne skorá odroda ozimnej repky (vegetačná doba 201 dní ako u

odrody Rasmus), nízkeho typu (Montego 1,55 m, Rasmus 1,63 m, Jesper 1,63 m,

Navajo 1,60 m) so strednou odolnosťou proti poliehaniu. Odolnosť proti vyzimovaniu

33

je vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje 98% úrovne kontrolných

odrôd. Rovnomernosť dozrievania je stredne dobrá. Zdravotný stav odrody Montego je

vyhovujúci. Odroda je stredne odolná proti napadnutiu fómovou hnilobou, stredne

odolná proti napadnutiu čerňami, stredne odolná proti napadnutiu bielou hnilobou

(sclerotíniou), dobre odolná proti napadnutiu plesňou sivou. Semeno má stredne veľké,

hmotnosť tisíc semien 4,33 g.

Odroda Montego má vyhovujúcu technologickú kvalitu. V priemere za tri roky

skúšok má obsah glukozinolátov 4,0 ěmol nagram semena, obsah kyseliny erukovej




Odroda Montego v porovnaní s priemerom kontrolných odrôd v priemere za tri



Rodeo (2007)

Odroda Rodeo bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch

2004 - 2006 pod označením 1085-1A. Pôvodom je z Nemecka od šľachtiteľskej firmy

KWS SAAT AG, Einbeck.

Rodeo je stredne skorá až neskorá odroda ozimnej repky (vegetačná doba 202

dní ako u odrody Jesper), stredne vysokého typu(Rodeo 1,62 m, Rasmus 1,63 m, Jesper

1,63 m, Navajo 1,60 m) s veľmi dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Odolnosť proti

vyzimovaniu je vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje 100% úrovne

kontrolných odrôd. Rovnomernosť dozrievania je stredne dobrá.

Zdravotný stav odrody Rodeo je vyhovujúci. Odroda je dobre odolná proti

napadnutiu fómovou hnilobou, stredne odolná proti napadnutiu čerňami, dobre odolná

proti napadnutiu bielou hnilobou (sclerotíniou), dobre odolná proti napadnutiu plesňou

sivou. Semeno má veľké, hmotnosť tisíc semien 5,12 g.

Odroda Rodeo má vyhovujúcu technologickú kvalitu. V priemere za tri roky



Obsah oleja v sušine semena 44,4%, čo je o 1,4% viac ako kontrolná odroda Rasmus za

3 roky skúšok.

34

Odroda Rodeo v porovnaní s priemerom kontrolných odrôd v priemere za tri



Slogan (2007)

Odroda Slogan bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch

2004 - 2006 pod označením RG 2012. Pôvodom je z Nemecka od šľachtiteľskej firmy

Raps GbR Saatzucht Lunsgaard, Grundhof.

Slogan je stredne skorá odroda ozimnej repky (vegetačná doba 200 dní ako u

odrody Navajo), nízkeho typu (Slogan 1,52 m, Rasmus 1,63 m, Jesper 1,63 m, Navajo

1,60 m) so strednou odolnosťou proti poliehaniu. Odolnosť proti vyzimovaniu je

vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje 98% úrovne kontrolných odrôd.

Rovnomernosť dozrievania je dobrá. Zdravotný stav odrody Slogan je vyhovujúci.

Odroda je stredne odolná proti napadnutiu fómovou hnilobou, stredne odolná proti

napadnutiu čerňami, stredne odolná proti napadnutiu bielou hnilobou (sclerotíniou),

dobre odolná proti napadnutiu plesňou sivou. Semeno má malé, hmotnosť tisíc semien

3,95 g.

Odroda Slogan má vyhovujúcu technologickú kvalitu. V priemere za tri roky





Odroda Slogan v porovnaní s priemerom kontrolných odrôd v priemere za tri



Siska (2007)

Odroda Siska bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch

2004 - 2006 pod označením RG 2201. Pôvodom je z Nemecka od šľachtiteľskej firmy

Raps GbR Saatzucht Lunsgaard, Grundhof.

Siska je stredne skorá odroda ozimnej repky (vegetačná doba 200 dní ako u

odrody Navajo), stredne vysokého typu (Siska 1,62 m, Rasmus 1,63 m, Jesper 1,63 m,

Navajo 1,60 m) stredne odolná proti poliehaniu. Odolnosť proti vyzimovaniu je

35

vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje 101% úrovne kontrolných odrôd.

Rovnomernosť dozrievania je dobrá.

Zdravotný stav odrody Siska je vyhovujúci. Odroda je stredne odolná proti

napadnutiu fómovou hnilobou, stredne odolná proti napadnutiu čerňami, stredne odolná

proti napadnutiu bielou hnilobou (sclerotíniou), dobre odolná proti napadnutiu plesňou

sivou. Semeno má malé,hmotnosť tisíc semien 4,02 g.

Odroda Siska má vyhovujúcu technologickú kvalitu. V priemere za tri roky





Odroda Siska v porovnaní s priemerom kontrolných odrôd v priemere za tri




Asgard (2008)

Odroda Asgard bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch

2005 - 2007 pod označením SLM 0414. Pôvodom je z Nemecka od šľachtiteľskej firmy

Norddeutsche Pflanzenzucht Hans-Georg Lembke KG.

Asgard je skoršia odroda ozimnej repky s vegetačnou dobou 190 dní (Viking

190 dní, Californium 192 dní), nízkeho typu 1,55 m (Viking 1,60 m, Californium 1,54

m) s dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Odolnosť proti vyzimovaniu je vyhovujúca,

percento prezimovaných rastlín dosahuje 101 % úrovne kontrolných odrôd.

Rovnomernosť dozrievania je dobrá.

Zdravotný stav odrody Asgard je vyhovujúci. Odroda je dobre odolná proti

napadnutiu plesňou sivou, stredne odolná proti napadnutiu bielou hnilobou

(sclerotíniou), čerňami a fómovou hnilobou. Semeno má menšie, hmotnosť tisíc semien

4,10 g. Odroda má vyhovujúcu technologickú kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má

obsah glukozinolátov 7,8 mikromolov na gram semena, obsah kyseliny erukovej <0,1

%, kyseliny linolovej 20,8 %, kyseliny linolénovej 8,3 % a kyseliny olejovej 63,1 %.

Obsah oleja sušine semena 41,5 % (0,3 % viac ako kontrolná odroda Viking). Odroda

36

Asgard dosiahla priemernú úrodu v 1. roku skúšok v Slovenskej republike v porovnaní s

priemerom pokusu 5,63 t.ha- - 101,8 %, v priemere za ďalšie dva roky skúšok 5,23 t.ha-1

- 106,3 % na priemer kontrolných odrôd Viking a Californium.

V kukuričnej výrobnej oblasti bola jej úroda 104,1 %, v repnej výrobnej oblasti

100,2 % a zemiakovej výrobnej oblasti 115,4 %.

Ladoga (2008)

Odroda Ladoga bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch

2005 - 2007 pod označením NSL 02/95. Pôvodom je z Francúzska od šľachtiteľskej

firmy Nickerson International research Geie.

Ladoga je stredne skorá odroda ozimnej repky s vegetačnou dobou 191 dní

(Viking 190 dní, Californium 192 dní), stredne vysokého až nižšieho typu 1,58 m

(Viking 1,60 m, Californium 1,54 m) s dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Odolnosť

proti vyzimovaniu je vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje 102 %

úrovne kontrolných odrôd. Rovnomernosť dozrievania je dobrá. Zdravotný stav odrody

Ladoga je vyhovujúci. Odroda je dobre odolná proti napadnutiu plesňou sivou a bielou

hnilobou (sclerotíniou), stredne odolná proti napadnutiu fómovou hnilobou a čerňami.

Semeno má stredne veľké, hmotnosť tisíc semien 4,43 g. Odroda má

vyhovujúcu technologickú kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má obsah

glukozinolátov 12,9 mikromolov na gram semena, obsah kyseliny erukovej <0,1 %,

kyseliny linolovej 19,8 %, kyseliny linolénovej 7,3 % a kyseliny olejovej 64,2 %.

Obsah oleja v sušine semena 42,5 % (1,7 % viac ako kontrolná odroda Viking). Odroda

Ladoga dosiahla priemernú úrodu v 1. roku skúšok v Slovenskej republike v porovnaní

s priemerom pokusu 5,51 t.ha-1 -99,6 %, v priemere za ďalšie dva roky skúšok 4,97 t.ha-

1 - 101,0 % na priemer kontrolných odrôd Viking a Californium.

V kukuričnej výrobnej oblasti bola jej úroda 97,5 %, v repnej výrobnej

oblasti 97,9 % a zemiakovej výrobnej oblasti 108,5 %.

Rohan (2008)

Hybrid Rohan bol v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaný v rokoch 2005 -

2007 pod označením SLM 0401. Pôvodom je z Nemecka od šľachtiteľskej firmy

Saatzucht Hans Lembke.

Rohan je stredne skorý hybrid ozimnej repky s vegetačnou dobou 192 dní (Artus

194 dní, Baldur 192 dní), stredne vysokého typu 1,61 m (Artus 1,72 m, Baldur 1,72 m)

s dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Odolnosť proti vyzimovaniu je vyhovujúca,

37

percento prezimovaných rastlín dosahuje 99 % úrovne kontrolných hybridov.

Rovnomernosť dozrievania je dobrá. Zdravotný stav hybridu Rohan je vyhovujúci.

Hybrid je dobre odolný proti napadnutiu plesňou sivou, stredne odolný proti napadnutiu

bielou hnilobou (sclerotíniou), čerňami a fómovou hnilobou.

Semeno má stredne veľké, hmotnosť tisíc semien 4,55 g. Hybrid má vyhovujúcu

technologickú kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má obsah glukozinolátov 10,9

mikromolov na gram semena, obsah kyseliny erukovej 0,1 %, kyseliny linolovej 20,2

%, kyseliny linolénovej 8,1 % a kyseliny olejovej 63,6 %. Obsah oleja sušine semena

42,9 % (2,3 % viac ako kontrolný hybrid Artus). Hybrid Rohan dosiahol priemernú

úrodu v 1. roku skúšok v Slovenskej republike v porovnaní s priemerom pokusu 6,07

t.ha-1 -104,8 %, v priemere za ďalšie dva roky skúšok 5,51 t.ha-1 - 106,2 % na priemer

kontrolných hybridov Artus a Baldur.

V kukuričnej výrobnej oblasti bola jeho úroda 104,3 %, v repnej výrobnej oblasti

109,7 % a zemiakovej výrobnej oblasti 104,1 %.

Sitro (2008)

Hybrid Sitro bol v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaný v rokoch 2005

- 2007 pod označením WRH 271. Pôvodom je z Nemecka od šľachtiteľskej firmy DSV

breeding station.

Sitro je stredne skorý hybrid ozimnej repky s vegetačnou dobou 193 dní (Artus

194 dní, Baldur 192 dní), vysokého typu 1,67 m (Artus 1,72 m, Baldur 1,72 m) so

stredne dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Odolnosť proti vyzimovaniu je

vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje 100 % úrovne kontrolných

hybridov. Rovnomernosť dozrievania je dobrá. Zdravotný stav hybridu Sitro je

vyhovujúci. Hybrid je dobre odolný proti napadnutiu plesňou sivou a bielou hnilobou

(sclerotíniou), stredne odolný proti napadnutiu čerňami a fómovou hnilobou.

Semeno má stredne veľké až veľké, hmotnosť tisíc semien 4,86 g. Hybrid má




Obsah oleja sušine semena 40,8 % (0,2 % viac ako kontrolný hybrid Artus). Hybrid

Sitro dosiahol priemernú úrodu v 1. roku skúšok v Slovenskej republike v porovnaní s

priemerom pokusu 6,28 t.ha-1 -114,2 %, v priemere za ďalšie dva roky skúšok 5,49 t.ha-1

- 105,8 % na priemer kontrolných hybridov Artus a Baldur. V kukuričnej výrobnej

38

oblasti bola jeho úroda 107,1 %, v repnej výrobnej oblasti 112,0 % a zemiakovej

výrobnej oblasti 96,4 %.

Tatra (2008)

Odroda Tatra bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch

2005 - 2007 pod označením WRG 270. Pôvodom je z Nemecka od šľachtiteľskej firmy

DSV breeding station.

Tatra je stredne skorá odroda ozimnej repky s vegetačnou dobou 191 dní

(Viking 190 dní, Californium 192 dní), stredne vysokého typu 1,64 m (Viking 1,60 m,

Californium 1,54 m) s dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Odolnosť proti vyzimovaniu

je vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje 99 % úrovne kontrolných

odrôd. Rovnomernosť dozrievania je dobrá. Zdravotný stav odrody Tatra je vyhovujúci.

Odroda je dobre odolná proti napadnutiu plesňou sivou a bielou hnilobou (sclerotíniou),

stredne odolná proti napadnutiu fómovou hnilobou a čerňami.

Semeno má stredne veľké, hmotnosť tisíc semien 4,35 g. Odroda má




Obsah oleja sušine semena 42,4 % (1,1 % viac ako kontrolná odroda Viking). Odroda

Tatra dosiahla priemernú úrodu v 1. roku skúšok v Slovenskej republike v porovnaní s

priemerom pokusu 5,57 t.ha-1 -100,7 %, v priemere za ďalšie dva roky skúšok 5,29 t.ha-1

- 107,5 % na priemer kontrolných odrôd Viking a Californium.

V kukuričnej výrobnej oblasti bola jej úroda 101,0 %, v repnej výrobnej

oblasti 110,2 % a zemiakovej výrobnej oblasti 113,5 %.


Komando (2009)

Odroda Komando bola v štátnych odrodových skúškach skúšaná v rokoch 2006-

2008 pod pracovným označením MH-EA 081. Odroda bola vyšľachtená vo Francúzsku

a jej slovenským zástupcom je firma KWS Semena s.r.o., Záhorská Ves.

Komando je stredne skorá odroda ozimnej repky s vegetačnou dobou 189 dní,

stredne vysokého typu - 1,66m so stredne dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Odroda

nie je náchylná na vyzimovanie, rovnomernosť dozrievania má dobrú. Zdravotný stav

39

má vyhovujúci. Odroda je stredne odolná proti napadnutiu fómovou hnilobou, bielou

hnilobou a čerňami, dobre odolná proti napadnutiu plesňou sivou.

Rastlina je v plnom kvitnutí stredne vysoká až vysoká a v zrelosti je jej celková

dĺžka vrátane bočných vetiev stredne dlhá až dlhá. Listy sú osrienené, stredne zelenej

farby a majú stredne zubatý okraj. Na úplne vyvinutých listoch je málo až stredne veľa

lalokov. Odroda kvitne neskoro, kvety sú žltej farby. Semeno je stredne veľké,

hmotnosť tisíc semien dosiahla v priemere 4,54g. Odroda má dobrú technologickú

kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má obsah glukozinolátov 11,9 mikromolov na

gram semena, obsah kyseliny erukovej <0,1%, kyseliny linolovej 18,5%, kyseliny

linolénovej 7,1% a kyseliny olejovej 66,2%. Obsah oleja v sušine semena 44,1%, čo je

o 2,0% viac ako kontrolná odroda Manitoba.

Odroda Komando dosiahla v Slovenskej republike v 1. roku skúšok priemernú

úrodu 5,84 t.ha-1, čo bolo 106,0% v porovnaní s priemerom pokusu. V 2.a 3.roku

skúšok mala priemernú úrodu 5,24 t.ha-1, čo bolo 105,6% na priemer kontrolných

odrôd Viking, Californium a Manitoba.

Ronaldo (2009)

Odroda Ronaldo bola v štátnych odrodových skúškach skúšaná v rokoch 2006-

2008 pod pracovným označením KW 350. Odroda bola vyšľachtená v Nemecku a jej

slovenským zástupcom je firma KWS Semena s.r.o., Záhorská Ves.

Ronaldo je stredne skorá odroda ozimnej repky s vegetačnou dobou 190 dní,

stredne vysokého typu - 1,68m s dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Odroda nie je

náchylná na vyzimovanie, rovnomernosť dozrievania má dobrú. Zdravotný stav má

vyhovujúci. Odroda je stredne odolná proti napadnutiu fómovou hnilobou, bielou

hnilobou a čerňami, dobre odolná proti napadnutiu plesňou sivou.

Rastlina je v plnom kvitnutí veľmi vysoká a v zrelosti je jej celková dĺžka

vrátane bočných vetiev dlhá až veľmi dlhá. Listy sú osrienené, stredne zelenej farby a

majú slabo až stredne zubatý okraj. Na úplne vyvinutých listoch je málo až stredne veľa

lalokov. Odroda kvitne skoro až stredne skoro, kvety sú žltej farby. Semeno je stredne

veľké, hmotnosť tisíc semien dosiahla v priemere 4,55g. Odroda má dobrú

technologickú kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má obsah glukozinolátov 12,2

mikromolov na gram semena, obsah kyseliny erukovej <0,1%, kyseliny linolovej

20,44%, kyseliny linolénovej 8,1% a kyseliny olejovej 62,9%. Obsah oleja v sušine

semena 41,8%, čo je o 0,3% menej ako kontrolná odroda Manitoba.

40

Odroda Ronaldo dosiahla v Slovenskej republike v 1. roku skúšok priemernú

úrodu 5,94 t.ha-1, čo bolo 107,8% v porovnaní s priemerom pokusu. V 2. a 3. roku

skúšok mala priemernú úrodu 5,37 t.ha-1, čo bolo 108,3% na priemer kontrolných

odrôd Viking, Californium a Manitoba.

4.5 Metodika ÚKSÚP pre skúšky hospodárskej hodnoty odrôd kapustovitých olejnín

Štátne odrodové skúšky sa zakladajú vo všetkých výrobných oblastiach.

Pokusy sú založené metódou náhodného usporiadania a úrody semena sú hodnotené

analýzou rozptylu. Jedná sa o maloparcelkové pokusy. Čistá zberová plocha jednej

parcelky je 10 m2, čiže každá testovaná odroda sa vysieva v 4 opakovaniach, to

znamená, že sa hodnotí 4 krát 10 m2.

Termín sejby kapusty repkovej pravej sa riadi platnou metodikou, ktorá

ustanovuje, že v kukuričnej a repnej výrobnej oblasti sa musí zasiať do 30. 8.

a v zemiakarskej a horskej výrobnej oblasti je termín do 20.8. Sejba aj zber sa vykonáva

maloparcelkovou technikou.

Dávky hnojenia fosforom a draslíkom sú určené plánom hnojenia skúšobnej

stanice. Pri hnojení dusíkom sa jesenná dávka spravidla neaplikuje. Výnimky sú

uvedené v pokyne pre založenie pokusu. Na jar je dávka rozdelená na dva krát.

Okamžite po začatí jarnej vegetácie sa aplikuje 80 kg.ha-1N, približne za 20 dní (podľa

priebehu počasia) aplikujeme dusík v dávke 70 kg.ha-1 N.

V súlade s bežnou praxou sa pokusy s ozimnými kapustovitými olejninami

zaraďujú prednostne po skorej obilnine (napr. jačmeň ozimný, skoré odrody ozimnej

pšenice), ktorá nasledovala po dobrej predplodine (ďatelinovina, strukovinoobilná

miešanka). Výnimočne je možné zaradiť i po včas zberaných ďatelinovinách, alebo

miešanke.

Predsejbová orba pre ozimné kapustovité olejniny sa vykonáva 2-3 týždne pred

sejbou.

Predsejbová príprava sa robí maximálne do hĺbky 2 - 3 cm a dostatočne jemne.

Je potrebné zabrániť nadmernému rozdrobeniu pôdnej štruktúry, aby nedošlo k vzniku

pôdneho prísušku.

Výmera ornej pôdy na skúšobnej stanici v Beluši je 34 hektárov. Stanica má 9

honový osevný postup.

41

5 VÝSLEDKY

5.1 Dosiahnuté výsledky v roku 2006/2007

Štátne odrodové skúšky s kapustou repkovou pravou - registrované odrody boli

založené s 24 pokusnými členmi v Beluši v repárskej výrobnej oblasti.

V skúškach sa overovala úrodnosť odrôd.

Do skúšok bolo zaradených 18 odrôd a 6 hybridov. Z odrôd sú v Slovenskej

republike zaregistrované: Lesia, Digger, Rodeo, Libomir, Rasmus, Viking, Siska,

Slogan, Jesper, Manitoba, z hybridov Artus, Baldur a Vectra. Ostatné skúšané odrody a

hybridy sú registrované v niektorom členskom štáte Európskej únie. Tretí krát po sejbe

sa overujú hybridy Baldur, Artus a odrody Rasmus, Libomir, Viking, Baros, Jesper a

Ontario. Prvý krát v pokusoch s registrovanými odrodami sa skúšal polotrpasličí hybrid

(semidwarf) PR45D01.

Pokusy sa siali v závere agrotechnických termínov z dôvodu daždivého

priebehu počasia v auguste.

Pôda bola pre sejbu pripravená v závislosti od vlhkostných pomerov. V Beluši

boli pomerne priaznivé podmienky na prípravu pôdy. Vzchádzanie porastov bolo dobré

tam, kde prišli po sejbe zrážky, kde bolo suchšie, porasty vzchádzali dlhšie a menej

vyrovnane. Mesiace september a október boli suché, výdatnejšie začalo pršať v

posledných októbrových dňoch. Predĺžená jesenná vegetácia umožnila zlepšenie

celkového stavu porastov.

Porasty prežili miernu zimu veľmi dobre, prezimovanie bolo v priemere 99 %,

v teplých oblastiach 100 %. Na jar porasty intenzívne rástli, kvitnúť začali už v 1.

dekáde apríla. Kvitnutie trvalo v priemere 107 dní, v roku 2006 to bolo 126 dní. Úplne

prvá začala kvitnúť 7.4.2007 hybridná repka Vectra. Na prelome 2. a 3. dekády apríla a

v 1. dekáde mája prišli mrazy, ktoré poškodili kvitnúce porasty, čo sa neskôr prejavilo

nevyvinutými šešuľami v rôznych častiach vetiev, alebo boli šešule krátke s nízkym

počtom semien.

Poškodenie bolo do značnej miery výrazné. Vo väčšej miere boli zasiahnuté

odrody Digger, Viking, Baros, hybrid PR45D01, tiež Libomir, hybrid Vectra, Ontario a

Satori. Po extrémne suchom apríli sa v máji a júni znížil vlahový deficit, repky narástli

a rozvetvili sa. Rastliny dosiahli výšku v priemere 1,62 m, čo bolo o 62 cm viac ako

minulý rok – 2,24 m.

42

Porasty dozrievali zo začiatku rýchlo, po zrážkach začiatkom júla pomalšie a

menej rovnomerne. Vegetačná doba bola kratšia oproti minulému roku o 19 dní.

Zdravotný stav jednotlivých odrôd bol uspokojivý. Peronospóra repná

(Plasmopara viticola) sa vyskytovala len ojedinele a veľmi slabo, sclerotínie

(Sclerotinia sclerotiorum) sa vyskytovali vo veľkej miere a taktiež sa vo veľkej miere

vyskytovali fómy (Phoma) a černí (Alternaria spp.). V tomto roku sa vo veľkom

rozsahu šírila múčnatka (Podosphaera) na všetkých odrodách na stonkách, listoch a

šešuliach. Napadnutie stonkovými krytonosmi (Ceutorhynchus) na jar bolo veľmi slabé,

blyskáčikom repným (Meligethes) a šešuľovými škodcami stredné.

Tab. č. 8 Výsledky odrôd kapusty repkovej pravej pre rok 2006/2007

Por.č.Názov

odrodyÚroda t/ha-1 Por. č. Názov odrody Úroda t/ha-1

1. PR45D01 H 3,65 13. Rasmus 4,33

2. PR46W10 H 6,13 14. Libomir 4,93

3. PR46W31 H 6,45 15. Viking 4,07

4. Lesia 5,10 16. Baros 4,65

5. Grizzly 3,86 17. Siska 5,00

6. Digger 5,07 18. Slogan 4,35

7. Robust 5,59 19. Jesper 4,56

8. Rodeo 5,40 20. Manitoba 4,91

9. Remy 5,46 21. Ontario 3,92

10. Baldur H 4,87 22. Satori 3,92

11. Artus H 4,49 23. Quatro 4,15

12. Vectra H 5,47 24. Bojan 3,64

Po zasiatí kapusty repkovej pravej bol v danej oblasti veľký úhrn zrážok a to sa

prejavilo na skorom a pomerne pravidelnom vzchádzaní pokusu. Avšak nasledujúce

zrážky spôsobili, že pokus nemohol byť po sejbe vhodne ošetrený. Dva respektíve tri

týždne po sejbe bolo vykonané herbicídne ošetrenie. Buriny, ktoré neboli týmto

ošetrením zachytené boli odstránené mechanickým okopavaním. Pred zimou mali

43

rastliny 9 až 12 dobre vyvinutých listov. Počasie v zimných mesiacoch priaznivo

vplývalo na prezimovanie porastov a nespôsobilo v pokuse žiadne škody.

Pomerne skorý nástup jarnej vegetácie mal kladný vplyv na fyziologický vývoj

rastlín. Rastliny boli silné, husto rozkonárené. Pokles nočných teplôt pod bod mrazu

v apríli a začiatkom mája poškodili kvety tak, že sa nevytvorili plody a semená, alebo

boli značne deformované. Poškodenie bolo vyhodnotené vo fáze „zelenej zrelosti“, kedy

bolo najlepšie rozoznateľné.

Zber pokusu bol oddialený krátkym zrážkovým obdobím. Zber sa vykonal

maloparcelkovým kombajnom.

Oblasť spadá do mierne vlhkejšieho klimatického okrsku. V auguste

v sledovanom roku sa teploty pohybovali mierne pod dlhodobým priemerom, zrážky –

116,5 mm čo je vysoko nad dlhodobý priemer. Jeseň môžeme označiť ako suchú.

Klimatologickú zimu 2006/2007 hodnotíme ako extrémne teplú. Zrážkovo i teplotne

bola nadpriemerná až mimoriadne nadpriemerná. December, sucho (zrážkový úhrn 19,7

mm, dlhodobý priemer 42,0 mm) a teplo (priemerná teplota 2,9˚C, dlhodobý priemer -

0,2˚C). Január, zrážky silne nadpriemerné viac vo forme dažďa a dažďa so snehom ako

snehové ( zrážky úhrn 105,5 mm, dlhodobý priemer 35,0 mm), teplota nadpriemerná

( priemerná teplota 3,0˚C, dlhodobý priemer -3,0˚C). Február, zrážky 51,6 mm oproti

dlhodobému priemeru 41,0 mm, teplota 3,8˚C oproti dlhodobému priemeru -1,1˚C.

Marec zrážkovo nadpriemerný 76,6 mm (dlhodobý priemer 36,0 mm), teplota o 3,5˚C

vyššia ako je dlhodobý priemer.

V každom z jarných mesiacov v pozorovanom roku boli zaznamenané vyššie

priemerné teploty ako je dlhodobý priemer. Avšak je zaznamenaných niekoľko dní kedy

boli namerané minimálne teploty pod bodom mrazu. Zrážky, apríl bol suchý, spadlo len

1,5 mm zrážok (dlhodobý priemer 40,0 mm), máj – zrážkovo viac menej vyrovnaný.

V mesiaci jún teploty boli o 1,6˚C vyššie ako je dlhodobý priemer, zrážok spadlo 93,6

mm (dlhodobý priemer 77,0mm). Prezimovalo 100% rastlín repky olejnej v sledovanom

pokuse.

Pre repku ozimnú sa aplikovali základné živiny P a K pri predsejbovej príprave

vo forme jednozložkových hnojív. Boli použité superfosfát a draselná soľ. Dávky

zohľadňovali potreby jednotlivých plodín v rámci osevného postupu.

44

Tab.č. 9 Úrody semena kapusty repkovej pravej na ÚKSÚP Beluša v r. 2006/2007

Ako predplodina v roku 2006 sa použila pšenica letná forma ozimná. Pre

hnojenie pokusu kapusty repkovej pravej, pre bežný hospodársky rok, sa použila dávka

čistých živín N : P : K ktorá bola 130 : 90 : 70 kg.ha-1. Boli použité hnojivá ako:

Superfosfát, Draselná soľ, Síran amónny, Liadok amónny.

Tab.č. 10.Úrody semena kapusty repkovej pravej (hybridy) v roku 2007

Hybrid Úroda v t.ha-1 Úroda v % Poradie odrôd

PR46W31

H6,45 100 1

PR46W10

H6,13 95,04 2

Vectra H 5,47 84,81 3

Baldur H 4,87 75,50 4

Artus H 4,49 69,61 5

PR45D01 H 3,65 54,59 6

Pôda sa pred sejbou pripravuje v závislosti od vlhkostných. V Beluši boli

pomerne priaznivé podmienky na prípravu pôdy, orba sa vykonala 3.8., následne po

uľahnutí oráčiny sa urovnala smykom a bránami. Pôda nebola príliš presušená. Samotná

predsejbová príprava pôdy pozostávala s bránenia rotačnými bránami tak, aby sa

45

vytvorilo dobré osivové lôžko. V poslednej dekáde augusta boli dostatočné zrážky na

to, aby pôda nepreschla a nevytvárali sa hrudy, ktoré by sa potom museli rozbíjať

hrudorezmi, alebo iným náradím. Preto stačila aj jednoduchšia príprava pôdy.

Tab. č. 11. Úrody semena kapusty repkovej pravej (odrody) v roku 2007

Odroda Úroda v t.ha-1 Úroda v % Poradie odrôd

Robust 5,59 100 1

Remy 5,46 97,67 2

Rodeo 5,40 96,60 3

Lesia 5,10 91,23 4

Digger 5,07 90,70 5

Siska 5,00 89,45 6

Libomir 4,93 88,19 7

Manitob

a4,91 87,84 8

Baros 4,65 83,18 9

Jesper 4,56 81,57 10

Slogan 4,35 77,82 11

Rasmus 4,33 77,46 12

Quatro 4,15 74,24 13

Viking 4,07 72,81 14

Ontario 3,92 70,13 15

Satori 3,92 70,13 16

Grizzly 3,86 69,05 17

Bojan 3,64 65,12 18

Pri odrodových skúškach kapusty repkovej pravej v ÚKSUP Beluša boli zistené

nasledovné úrody:

V skúškach sa dosiahla priemerná úroda 4,73 t. ha-1.

Pri porovnaní troch najvyšších odrôd a hybridov kapusty repkovej pravej sa

zistilo, že najvyššie úrody 6,45 dosiahol hybrid PR46W31 H, zatiaľ čo pri odrodách

46

dosiahla najvyššiu úrodu 5,59 t.ha-1 odroda Robus. Pri porovnaní týchto troch

najvyšších úrod odrôd a hybridov sme zistili, že úrody hybridov sú vyššie o 0,86 t.ha-1

čo predstavuje 15%.

Priemerná úroda semena kapusty repkovej pravej v Beluši v roku 2007 bola

4,61 t.ha-1, zatiaľ čo priemerná úroda v Slovenskej republike bola 2,17 t.ha-1.

Porovnaním týchto dvoch hodnôt možno konštatovať, že v štátnych odrodových

skúškach sa dosiahla o 112,4 % úroda ako v praxi. To znamená, že v praxi sa

nedostatočne využije genetický potenciál odorôd a hybridu kapusty repkovej pravej.

Tieto výsledky svedčia o veľkom význame výberu odrôd a hybridov pre dané

pestovateľské podmienky.


Štátne odrodové skúšky s kapustou repkovou pravou - registrované odrody boli

založené v roku 2007/2008 s 18 pokusnými členmi v rokoch 2007/2008. V skúškach

sa overovala úrodnosť odrôd.

Do skúšok bolo zaradených 13 odrôd a 5 hybridov. Z odrôd sú v Slovenskej

republike registrované Lesia, Libomir, Tatra, Asgard, Siska, Verona, Talisman,

Manitoba, Ladoga, z hybridov Baldur, Vectra, Sitro a Rohan. Ostatné skúšané odrody

sú registrované v niektorom členskom štáte Európskej únie. Štvrtý krát po sejbe sú

zaradené v skúškach odrody Libomir, Ontario a hybrid Baldur, druhý krát odrody Lesia,

Siska, Manitoba a hybrid Vectra.

Výsev bol 23.8, kde sme ako predplodinu použili pšenicu letnú formu ozimnú.

Po sejbe nastal dážď, vďaka čomu pokusy vzišli pomerne rýchlo a kompletne. Jeseň sa

prejavila ako priaznivá, porasty išli do zimy dobre pripravené, zakorenené a

neprerastené. Prezimovanie bolo v priemere 95% vďaka priaznivej zime. Jar nastúpila

pozvoľne, po regeneračnom prihnojení porasty intenzívne rástli, kvitnúť začali koncom

apríla, čo bolo o 2 týždne neskôr ako v roku 2007. Priebeh počasia priaznivo vplýval na

rast a vývoj porastov. Porasty dosiahli v priemere 1,73 m , čo bolo o 11 cm viac ako

v minulom roku. Dozrievanie bolo rovnomerné, po výdatných zrážkach v júli sa

dozrievanie predĺžilo a zber bol oneskorený.Vegetačná doba bola oproti minulému roku

o 9 dní dlhšia. Napadnutie chorobami v tomto roku bolo pomerne veľké, hlavne bielou

hnilobou (sclerotíniou). Viac ako minulý rok bolo fómovej hniloby (Phoma lingam),

černí ((Alternaria spp.) a peronospóry ((Plasmopara viticola). V porastoch sa rozšírilo

47

verticíliové vädnutie (Verticillium dahliae), ojedinele cylindrosporióza

(Cylindrosporium concentricum) na listoch i šešuliach. Múčnatka (Podosphaera) sa

v tomto roku vyskytovala v slabšej intenzite. Napadnutie stonkovými krytonosmi

(Ceutorhynchus) bolo pomerne slabé, blyskáčikmi (Meligethes) a šešuľovými

škodcami stredné.

Tab. č. 12 Úrody odrôd a hybridov v roku 2007/2008

Por.č.Názov


1. Lesia 5,29 10. ES Saphir H 6,37

2. Libomir 5,19 11. Labrador 5,57

3. Tatra 5,64 12. Verona 5,07

4. Asgard 5,01 13. Talisman 5,40

5. Siska 5,46 14. Opus 4,85

6. Baldur H 6,55 15. Oksana 5,58

7. Vectra H 6,29 16. Manitoba 5,17

8. Sitro H 6,38 17. Ladoga 5,48

9. Rohan H 5,93 18. Ontario 5,24

Skúšky s registrovanými odrodami kapusty repkovej pravej ozimnej boli na

skúšobnej stanici Beluša zasiate 23.8. Mesiac august sa prejavil teplotne a zrážkovo

vyrovnaný. V prvej dekáde septembra spadla viac ako jedna šestina celoročného úhrnu

zrážok. Tieto zrážky priaznivo ovplyvnili vzchádzanie a počet rastlín na všetkých

odrodách pokusu. Poveternostné podmienky, s dostatočným až nadpriemerným

množstvom zrážok a pomerne vyrovnanými teplotami, celej jesene priaznivo vplývali

na fyziologický vývoj rastlín. Rastliny boli pred zimou v dobrom stave. Zima bola

teplotne nadpriemerná, bez snehovej pokrývky. Kryptovegetácia trvala približne 85 dní,

do 21. februára. Rastliny zima nepoškodila, čo sa ukázalo aj na 100 % prezimovaní

rastlín. Skorý nástup jarnej vegetácie, viac menej vyrovnané teploty s nevýraznými

jarnými mrazíkmi, do druhej dekády apríla, úhrny zrážok vyššie ako dlhodobé

priemery, podporili na jeseň nastúpený štandardný fyziologický vývoj rastlín.

Vzchádzanie trvalo 5 ( hybrid Rohan ) až 11 (odroda Ladoga) dní od výsevu.

V ostatných pokusoch bolo vzchádzanie rovnomerné, bez zjavných odchýlok. Priaznivé

48

meteorologické podmienky, ktoré sa prejavili pri vzchádzaní, pokračovali kladne

ovplyvnili i ďalší fyziologický vývoj rastlín. Rastliny boli pred zimou dobre

zakorenené, dostatočne olistené so silným koreňovým krčkom. Na jeseň bola z chorôb

na rastlinách zaznamenaná Phoma lingam Alternária spp. a Peronospora parasitica.

Na odrode Labrador bol zaznamenaný výskyt fytoplazmy – Aster yellows

phytoplasma.

Ako druhotná infekcia sa prvej dekáde júna objavila na listoch Pleseň sivá

(Botryotinia fuckeliana) a v druhej dekáde júna sa na všetkých odrodách vyskytla

Múčnatka (Podosphaera).

Výskyt škodcov i jarných mesiacoch bol eliminovaný chemickými postrekmi.

Opakovane bol zaznamenaný len silnejší výskyt Blyskáčika repkového (Meligethes

aeneus). Výskyt ostaných škodcov bol slabý, eventuálne bol porast ošetrený

preventívne na základe signalizácie.

Priebeh počasia v mesiaci september sa prejavil s úhrnom zrážok 111,5 mm, čo

je výrazne nad dlhodobým priemerom 46,0 mm. November značne pod dlhodobým

priemerom 29,9 mm. V tomto mesiaci sa od 12. do 18. 11. objavila snehová pokrývka.

V tretej dekáde niekoľko dní so snehovým popraškom sa vytvorila nesúvislá snehová

pokrývka a zámrz pôdy. December s úhrnom zrážok 26,8 mm, dlhodobý priemer 42,0

mm. Snehová pokrývka do 2 mm. V januári pretrvávala snehová pokrývka so zámrzom

pôdy. Priemerná denná teplota 1,6ºC, keď dlhodobý priemer je – 3,0ºC. Február –

priemerná teplota 2,4ºC (dlhodobý priemer – 1,0ºC) , úhrn zrážok 25.5 mm (dlhodobý

priemer 41,0 mm). Zámrz pôdy 3.2., a od 9.3. do 21.2 (najhlbšie 18. a 19.2. – 8 cm).

Snehová pokrývka 16.2., od 17.2. do 19.2. len snehový poprašok. Úhrn zrážok

v mesiaci marec bol nad priemerom 68,7 mm. Snehová pokrývka bola nesúvislá

v podobe snehového poprašku. Zámrz pôdy 6. a 7.3. V máji sa pohyboval úhrn zrážok

pod dlhodobým priemerom (61,0 mm) – 43,4 mm. V júni bol úhrn zrážok 94,1 mm, čo

nad hranicou dlhodobého priemeru 77,0mm.

Dávky živín vypracoval odbor agrochémie a výživy rastlín vo Zvolene na

základe odobratých vzoriek pôdy po zbere predplodiny, dávky zohľadňovali potreby

jednotlivých plodín v rámci osevného postupu.

Ako predplodina sa v roku 2008 použila pšenica letná forma ozimná. Na

hnojenie pokusu kapusty repkovej pravej sa použila dávka čistých živín N : P : K, ktorá

bola 105 : 105 : 130 kg.ha-1. Pri pokuse s kapustou repkovou pravou boli použité

49

hnojivá ako: Superfosfát, Draselná soľ a Liadok amónny. Na jar sme aplikovali dusík

v podobe liadku amónneho 80 + 70 kg na ha. V auguste sme dodali do pôdy fosfor

v podobe superfosfátu v dávke 76 kg na ha a v tom istom mesiaci sme aplikovali aj

draslík v podobe draselnej soli v dávke 66 kg na ha.

Tab.č.13 Úrody semena kapusty repkovej pravej na ÚKSÚP Beluša v r. 2008

Pôdu pripravili v závislosti od vlhkostných pomerov. Prvá pracovná operácia

bola použitá podmietka, čím sme dosiahli zvýšenú kvalitu následných operácií. Ako

ďalšiu pracovnú operáciu sme použili bránenie po podmietke. Orba bola vykonaná 14.8,

následne sa na urovnanie použilo bránenie a rotačné brány, čím sme chceli vytvoriť

vhodné osivové lôžko. Na pozemku sa nevytvárali makroagregáty, takže pre tento rok

nám stačila jednoduchšia príprava pôdy.

Pri odrodových pokusoch kapusty repkovej pravej v ÚKSUP Beluša boli zistené

nasledovné úrody:

Odrody dosiahli priemernú úrodu 4,92 t.ha-1 , hybridné repky 6,30 t.ha-1 , čo

predstavuje zvýšenie úrody o 28 % v prospech hybridov.

Pri porovnaní odrôd a hybridov kapusty repkovej pravej sa zistilo, že najvyššie

úrody dosiahla hybridná kapusta repková pravá 6,55 t.ha-1 Baldur H, zatiaľ čo pri

odrodách dosiahla najvyššiu úrodu 5,64 t.ha-1 odroda Tatra.

Porovnaním týchto troch najvyšších úrod odrôd a hybridov sme zistili, že úrody

hybridov sú vyššie o 0,91 t.ha-1 .

Priemerná úroda semena kapusty repkovej pravej všetkých odrôd a hybridov

v Beluši (repárskej výrobnej oblasti) bola 5,58 t.ha-1, zatiaľ čo priemerná úroda

50

v Slovenskej republike bola 2,09 t.ha-1, tj. dosiahli v stanici o 168 % vyššiu úrodu ako

v pestovateľskej praxi.

Tab.č. 14.Úrody semena kapusty repkovej pravej (hybridy) v roku 2008

Hybrid Úroda v t.ha-1Úroda v

%Poradie odrôd

Baldur H 6,55 100 1

Sitro H 6,38 97,40 2

ES Saphir H 6,37 97,25 3

Vectra H 6,29 96,02 4

Rohan 5,93 90,52 5

Tab. č. 15 Úrody semena kapusty repkovej pravej (odrody) v roku 2008

51


Tatra 5,64 100 1

Oksana 5,58 98,94 2

Labrador 5,57 98,76 3

Ladoga 5,48 97,16 4

Siska 5,46 96,81 5

Talisman 5,40 95,75 6

Lesia 5,29 93,80 7

Ontario 5,24 92,91 8

Libomir 5,19 92,02 9

Manitob

a5,17 91,67 10

Verona 5,07 89,90 11

Asgard 5,01 88,84 12

Opus 4,85 86,00 13


Štátne odrodové skúšky s kapustou repkovou pravou ozimnou - registrované

odrody boli založené so 14 pokusnými členmi. V skúškach sa overovala úrodnosť

odrôd.

Do pokusu bolo zaradených 9 odrôd a 5 hybridov. Z odrôd sú v Slovenskej

republike zaregistrované: Lesia, Komando, Rodeo, Robust, Ronaldo, Tatra, Asgard,

Siska, Ladoga. Hybridy: Rohan, Vectra, Sitro, Baldur, Exagone. Všetky zaradené

odrody a hybridy sú registrované v Slovenskej republike okrem hybridu Exagone.

Pokusy sa siali v termíne 27.8. Predplodinou bola pšenica letná forma ozimná.

Stav porastov ozimných repiek po vzídení bol odrazom kombinácie prípravy pôdy

a sucha po sejbe. Príprava k sejbe bola komplikovaná hlavne daždivým počasím v čase

žatvy, neskorými zbermi predplodiny, utlačením pôdy a suchom v poslednej dekáde

augusta. Po jarných miešankách zaoraných na zeleno sa dala pôda spracovať skôr

a kvalitnejšie. Sialo sa do suchej pôdy s hrudovitou štruktúrou. Sucho a chladnejší ráz

počasia pretrvával do polovice septembra, potom výdatnejšie napršalo a porasty sa

zahustili. Teplý október a začiatok novembra prispeli k zlepšeniu kondičného stavu vo

všetkých pokusoch.

Odrodové pokusy s kapustou repkovou pravou prezimovali veľmi dobre. Jar

nastúpila netradične rýchlo, porasty začali intenzívne rásť a veľmi skoro kvitnúť. Teplé

a suché počasie v apríli a v prvých dvoch dekádach mája urýchlili vývoj porastov,

kvitnutie bolo skoršie oproti roku 2008 o týždeň až 10 dní, oproti roku 2007 neskoršie

o 6 dní. Vplyvom priebehu počasia sa vyskytla fyziologická sterilita šešúľ na všetkých

odrodách. Porasty v suchých podmienkach menej vetvili a boli nižšie oproti minulému

roku o 27 cm. Porast nepoľahol. Prvé poľahnutie začalo po búrkach v 2. dekáde júna,

bolo však menšie ako minulý rok. Výška rastlín bola pri odrodách v priemere 1,44 m, u

hybridov 1,50 m.Zdravotné stavy boli tento rok pomerne dobré, viac ako v minulom

roku sa vyskytla múčnatka.

Zdravotný stav bol na jeseň dobrý, vyskytovala sa peronospóra, černe

(Alternaria spp.) a fóma (Phoma). Výskyt živočíšnych škodcov bol pravidelne

kontrolovaný, ošetrovalo sa proti skočkám (Psylliodes) a voškám (Aphidoidea), menej

52

sa vyskytla piliarka (Athalia rosae), slizniačiky (Deroceras), v malom rozsahu hraboše

(Microtus).

Tab. č. 16 Úrody odrôd kapusty repkovej pravej v roku 2008/2009

Por.č.Názov


1. Lesia 5,25 8. Siska 5,86

2. Komando 5,32 9. Ladoga 5,67

3. Rodeo 4,80 10. Rohan H 5,90

4. Robust 5,51 11. Vectra H 6,26

5. Ronaldo 5,59 12. Sitro H 5,82

6. Tatra 5,33 13. Baldur H 5,77

7. Asgard 5,52 14. Exagone H 5,87

V tretej dekáde augusta skomplikoval deficit zrážok predsejbovú prípravu pôdy.

Aby bolo predsejbové lôžko vhodné na sejbu kapusty repkovej pravej bolo nutné

niektoré pracovné operácie opakovať (rotačné brány). Pretrvávajúce sucho

spôsobilo nerovnomerné vzchádzanie rastlín, čo sa prejavilo na neskoršom raste a na

pokryvnosti porastu.

Počet rastlín na m2 podľa jednotlivých odrôd bol v priemere od 52 (odroda

Komando) do 64 (odroda Lesia). Choroby – fómová hniloba, pleseň kapustová, čerň

repková – zaznamenali len slabý výskyt. Výskyt skočiek a vošiek bol minimálny, pokus

bol pravidelne kontrolovaný a škodcovia boli včas a účinne chemicky eliminovaný.

V porovnaní s fyziologickým vývojom jari 2008 boli rastové fázy jednotlivých

odrôd kratšie. Začiatok kvitnutia v tomto vegetačnom období bol v druhej dekáde

apríla. Koniec kvitnutia v druhej dekáde mája.

Z chorôb sa v pokuse vyskytlo ojedinele fuzárium a to na odrodách : Tatra,

Rohan, Exagone. Na všetkých odrodách bol zaznamenaný silný výskyt múčnatky.

Krytonos repkový mal ojedinelý výskyt na odrodách Ladoga, Rohan, Vectra, Baldur.

Celkovo bol výskyt škodcov slabý, rovnako ako na jeseň bol pokus včas a účinne

ošetrený vhodne zvolený insekticídmi.

53

Dozrievanie pokusu bolo pomerne rovnomerné. Zber bol komplikovaný,

ovplyvnený častými a pomerne vysokými zrážkami v čase dozrievania a zberovej

zrelosti jednotlivých odrôd pokusu. Dôsledkom uvedeného priebehu počasia sa niektoré

odrody zberali pri vysokej vlhkosti semena.

Suchá perióda nepriaznivo vplývala na vzchádzanie jednotlivých odrôd.

Rastliny vzchádzali od 2. do 20. septembra, ojedinele aj neskôr. Na každej parcelke boli

rastliny s 2 a 4 pravými listami a zároveň rastliny s klíčnymi listami.

Sucho v jarných mesiacoch ovplyvnilo nárast hmoty, keď stonky sú vizuálne

menej mohutné, menej rozvetvené, nižšie, s menším počtom šešúľ. Prvé poliehanie bolo

po búrkach na konci tretej dekády mája a v prvej dekáde júna.

Pred sejbou pokusov s repkou ozimnou boli posledné merateľné zrážky – 15.

( 22,7 mm) a 16. ( 6,4 mm) augusta. Po sejbe zrážky s malou výdatnosťou od 4. do 15.

septembra ( spolu 8,3 mm). Intenzívnejšie zrážky sa zaznamenali 15. septembra – 15,7

mm. Teploty v sledovanom období . sa pohybovali bez výraznejších odchyliek.

Mesiac apríl – celkovo veľmi suchý – 10,1 mm zrážok, prvá dekáda bez zrážok

– dlhodobý priemer 40,0 mm. Teplota vyššia ako dlhodobý priemer – 13,5ºC (dlhodobý

priemer 8,9ºC). Máj – zrážky nerovnomerne rozdelené – prvé dve dekády spolu 12,8

mm, tretia dekáda 53,9 mm, čo je o 5,7 mm viac ako je dlhodobý priemer.

Teploty : 14,9ºC. Dlhodobý priemer: 14,0ºC. Jún – zrážkovo vysoko

nadpriemerný 109,2 mm, dlhodobý priemer 77,0 mm. Teplota o 0,8ºC nižšia oproti

dlhodobému priemeru.

Kryptovegetácia od 30. 12. 2008 do 31. 1. 2009. Zima je v tomto roku

hodnotená ako mierna.

Základná príprava pôdy na danom pozemku pozostávala s pracovných operácií

čo bola podmietka, valcovanie, stredná orba, bránenie strednými a rotačnými bránami.

Rozrušil, prevzdušnil a urovnal sa povrch pôdy. Po sejbe bolo vykonané valcovanie za

účelom rozrušenia pôdneho prísušku.

Na jar aplikovali dusík v dvoch formách a to vo forme liadku amónneho 80 +

70 kg, čo tvorí spolu 150 kg1N na ha-1. V lete dodali dusík do pôdy vo forme síranu

amónneho v dávke 10 kg N na ha-1. V tom istom období sme dodali dávku draslíka

a fosforu. Fosfor sme aplikovali vo forme superfosfátu v dávke čistých hnojív 76 kg P

na ha-1. Draslík sme dodali do pôdy v podobe draselnej soli v dávke 106 kg K na ha-1.

54

Tab.č.17 Úrody semena kapusty repkovej pravej na ÚKSÚP Beluša v r. 2008/2009

Ako predplodina v roku 2008 sa použila pšenica letná forma ozimná. Na

hnojenie pokusu kapusty repkovej pravej sa použila dávka čistých živín N : P : K ktorá

bola 105 : 77 : 105 kg.ha-1.

Pri odrodových pokusoch kapusty repkovej pravej v ÚKSUP Beluša boli zistené

nasledovné úrody:

Odrody dosiahli priemernú úrodu 4,83 t.ha-1 , hybridy 5,36 t.ha-1 , čo je o 11 %

vyššia úroda hybridov v porovnaní s úrodou odrôd. Tohtoročné priemerné úrody sú na

úrovni roku 2008.

Tab.č. 18.Úrody semena kapusty repkovej pravej (hybridy) v roku 2008/2009

Hybrid Úroda v t.ha-1 Úroda v % Poradie odrôd

Vectra H 6,26 100 1

Rohan H 5,90 94,25 2

Exagone

H5,87 93,77 3

Sitro H 5,82 92,97 4

Baldur H 5,77 92,17 5

Pri porovnaní odrôd a hybridov kapusty repkovej pravej sa zistilo, že najvyššie

úrody 6,26 t.ha-1 dosiahla hybridná kapusta repková pravá Vectra H, zatiaľ čo pri

55

odrodách dosiahla najvyššiu úrodu 5,86 t.ha-1 odroda Siska. Pri porovnaní týchto troch

najvyšších úrod odrôd a hybridov sme zistili, že úrody hybridov sú vyššie o 0,91 t.ha-1.

Priemerná úroda semena kapusty repkovej pravej v Beluši (repárskej výrobnej

oblasti) bola 5,30 t.ha-1, zatiaľ čo priemerná úroda v Slovenskej republike bola 2,61 t.ha-

1.

Tab. č. 19 Úrody semena kapusty repkovej pravej (odrody) v roku 2008/2009


Siska 5,86 100 1

Ladoga 5,67 96,76 2

Ronaldo 5,59 95,39 3

Asgard 5,52 94,20 4

Robust 5,51 94,03 5

Tatra 5,33 90,96 6

Komando 5,32 90,79 7

Lesia 5,25 89,60 8

Rodeo 4,80 81,92 9

56

6 DISKUSIA

Na základe vyhodnotenia výsledkov pestovania kapusty repkovej pravej na

ÚKSÚP v Beluši sme dospeli k názoru, že na dosiahnutie dobrého pestovateľského

výsledku majú významný vplyv nielen faktory pestovateľského prostredia, ale aj

pestovateľská technológia. Dodržiavaním zásad pestovateľskej technológie môžeme

dosiahnuť veľmi dobré výsledky a môžeme čiastočne eliminovať aj negatívny vplyv

menej priaznivých poveternostných podmienok na výšku úrody zrna.

Podľa Gajarskej (1998) sú najvhodnejšie pôdy hlboké, hlinito piesočnaté,

štruktúrne, dobre zásobené humusom a živinami, s neutrálnou až slabo zásaditou

pôdnou reakciou. V našich podmienkach prevládajú fluvizeme, kambizeme

a luvizeme. V lokalite ÚKSÚP bola zistená v prevažnej miere neutrálna pôdna reakcia

s dobrou zásobou živín.

Alpmann (2003) uvádza, že pre pestovanie kapusty repkovej pravej sú

najvhodnejšie oblasti s ročným úhrnom zrážok 500 – 700 mm, priemernou ročnou

teplotou 8˚C a nadmorskou výškou 200 – 600 m. K takýmto oblastiam patria hlavne

repársky a zemiakarský výrobný typ.

V záujmovom území v pestovateľskom ročníku 2006/2007 bol úhrn zrážok

priemerný, kedy bolo nameraných 642 mm zrážok, v roku 2007/2008 spadlo 663 mm

a v ročníku 2008/2009 sa prejavil nadpriemerným množstvom zrážok 739 mm zrážok.

Vývoj zrážok za celé obdobie má stúpajúcu tendenciu. Čo sa týka teplôt vo všetkých

ročníkoch bola priemerná ročná teplota 8,6 ºC, ktorá spĺňa odporúčané teploty pre

pestovanie repky. Nadmorská výška na sledovaných honoch sa pohybuje okolo 248

m.n.m, čím lokalita na základe uvedených údajov a pri dodržaní všetkých

agrotechnických zásad pestovania vytvára vhodné pestovateľské podmienky pre repku.

Borecký, Stiffel (1995) uvádzajú, že repke najviac vyhovujú vlhšie a teplejšie

klimatické podmienky bez extrémneho kolísania teplôt v zimnom období a priemerná

snehová pokrývka chráni porasty kapusty repkovej pravej pred vymrznutím.

V ročníku 2006/2007 a 2007/2008 bolo dlhé priaznivé jesenné vegetačné

obdobie, až do 3 dekády, kedy prišli mrazy. Zima bola s dostatkom snehu, zrážkovo

a teplotne v normále, čo umožnilo dobré prezimovanie porastov. Rok 2008/2009 sa

prejavil ako extrémne daždivý. Daždivé počasie skomplikovalo sejbu a neskorý zber

predplodiny.

57

Pospišil, Líška, Kováč (1999) okrem pôdnych a klimatických faktorov

významnú úlohu pri pestovaní zohráva správny výber predplodiny. Najlepšími

predplodinami sú skoré zemiaky a skorá zelenina, ozimné a jarné miešanky, hrach na

zeleno, lucerna a ďatelina vo vlhších oblastiach. Najčastejšie repku sejeme po

obilninách, kde najvyššie zastúpenie má pšenica letná forma ozimná.

Na ÚKSÚP v Beluši je najvhodnejšou a najčastejšie využívanou predplodinou

pšenica letná forma ozimná, s čím sa stotožňujú viacerí autori, napr. Baranyk, Fábry

(2007). Táto predplodina zabezpečuje relatívne vysoké a stabilné úrody.

Agrotechnický termín sejby v podmienkach skúšobnej stanice bol dodržaný.

Termín sejby významnou mierou ovplyvňuje výšku úrody aj kvalitu semena. Predčasná

i neskorá sejba kapusty repky pravej spôsobuje zvýšené vymŕzanie rastlín a zníženie

úrod semena. Predčasná i neskorá sejba repky spôsobuje zvýšené vymŕzanie rastlín

a zníženie úrod semena. Najvhodnejší termín sejby je august. (Lacko – Bartošová,

2005).

Kapusta repková pravá sa najčastejšie na skúšobnej stanici pestuje po

predplodine pšenici letnej forme ozimnej, ktorá sa zberá v júli a je ešte dostatok času na

prípravu pôdy.

Sejba kapusty repkovej pravej na ÚKSÚP v Beluši sa vykonáva v poslednej augustovej

dekáde.

Podľa Krauska (1995) a Baranyka (2004) je tradičným spôsobom spracovania

pôdy sa pozemok udržuje v bezburinnom stave až do termínu sejby. Podmienkou je, aby

medzi podmietkou a orbou bolo 7 – 10 dní a medzi orbou a sejbou aspoň 3 – 4 týždne.

Skúšobná stanica dodržala 3 – 4 týždňový rozdiel medzi základnou prípravou pôdy a

sejbou.

Demo, Kollár, Hraško, (1995) uvádzajú, že tradičná príprava pôdy ku kapuste

repkovej pravej pozostáva so stredne hlbokej orby spojenej s úpravou povrchu oráčiny,

aby boli vznikajúce hrudy hneď rozdrobené. Na skúšobnej stanici bola použitá

podmietka po zbere predplodiny, stredná orba a neskôr ošetrenie strednej orby. Čiže

konvenčná príprava pôdy.

Krausko (1995) odporúča valcovať iba v prípade zvýšenej hrudkovitosti a to 2

dni po sejbe, aby porast rovnomerne vzišiel.

58

Na ÚKSUP sa vykonávalo ošetrenie podmietky valcovaním taktiež z dôvodu

sucha, aby porasty lepšie vzišli.

Vašák, Fábry, Zukalová (1997) nevhodnosť bránenia na jeseň a na jar

odôvodňujú tým, že sa zvyšuje riziko výskytu hubových chorôb v dôsledku

mechanického poškodenia.

Bránenie v analyzovanom podniku sa vykonávalo v prípade vlhka na ošetrenie

podmietky, ale po sejbe sa nikdy nebránilo.

Pri posudzovaní šírky medziriadkov vychádzame z odporúčaní Boreckého,

Stiffela (1995), ktorí odporúčajú šírku medziriadkov 105 – 150 mm.

Čeleš (1999) uvádza, že výsevok sa volí v závislosti od termínu sejby a prípravy

pôdy pred sejbou. Základný výsev je 4 – 6 kg. Za každý týždeň pred agrotechnickým

termínom odporúča výsevok znížiť o 1 kg po agrotechnickom termíne zvýšiť výsevok

o 1 kg. Naše výsledky sú v zhodné s tvrdeniami autorov, pretože v našich podmienkach

bol výsev 4,5 – 5 kg, čo je v súlade s doporučeným výsevkom. Medziriadková

vzdialenosť 125 mm, hĺbka sejby 1,5 – 2,0 cm, čo zodpovedá tvrdeniam väčšiny

autorov.

Veľmi dôležité je hnojenie a správna výživa porastov kapusty repkovej pravej.

Baranyk, Fábry (2007) uvádzaj, že dávka maštaľného hnoja sa má pohybovať

20 – 40 t.ha-1. Odporúčajú zaorať maštaľný hnoj 2 – 3 týždne pred sejbou kapusty

repkovej pravej, aby sa ponechal dostatok času na prirodzené poľahnutie pôdy.

Na ÚKSÚP nebol maštaľný hnoj aplikovaný, z toho vyplýva, že nemôžeme

posúdiť či má alebo nemá vplyv na úrodu.

Fecenko, Ložek (2000) uvádzajú, že predsejbová dávka N nesmie prekročiť 30

– 40 kg.ha-1, pretože pri nadbytku N hrozí prerastanie porastov, ktoré oslabuje odolnosť

proti prezimovaniu. Dávka N bola dodržaná.

Pri ošetrovaní porastov sa snažia akceptovať metodiky na používanie prípravkov

ako aj odporúčaný termín ich aplikácie. Ošetrovaniu porastov proti chorobám

a škodcom sa v ÚKSÚP venovala primeraná pozornosť.

Na základe uvedenej technológie pestovania kapusty repkovej pravej na

ÚKSÚP v Beluši sa dá konštatovať, že pri optimálnych klimatických podmienkach je

pestovanie veľmi výhodné a stáva sa významným pestovateľským artiklom v úseku

rastlinnej výroby.

59

7 ZÁVER

Na skúšobnej stanici sa venujeme odrodovým skúškam kapusty repkovej pravej.

Stanica sa nachádza v repnej výrobnej oblasti.

Z agronomickej analýzy pestovania kapusty repkovej pravej na ÚKSÚP v Beluši

vyplývajú nasledovné závery:

1. V osevnom postupe sa v každom roku pestovala kapusta repková pravá po

pšenici letnej forme ozimnej. S dosiahnutých výsledkov môžeme konštatovať, že je táto

predplodina vhodná pre daný región.

Na skúšobnej stanici sa pri pestovaní uplatnila konvenčná príprava pôdy. Na urovnanie

povrch pôdy po orbe sa použili smykobrány. Predsejbová príprava bola vykonaná

aktívnymi bránami, ktorá sledovala dva krát kolmo na seba. Po sejbe bolo vykonané

valcovanie.

Sejba kapusty repkovej pravej na skúšobnej stanici Beluša sa vykonala v sledovanom

období v poslednej dekáde augusta, t.j bol dodržaný agrotechnický termín sejby.

Aplikácia hnojív pozostávala z dávky dusíka 130 kg.ha-1 , fosforu 90 kg.ha-1 a draslíka

70 kg.ha-1. Z hnojív bol použitý LAV, síran amónny, superfosfát a draselná soľ.

Ochrane porastov proti burinám, chorobám a škodcom venovali primeranú pozornosť.

Na chemickú ochranu boli použité prípravky Mesurol Alimax, Karate Zeon 5 SC,

Galant Super, Galera a ďalšie.

2. Na skúšobnej stanici sa v roku 2007 dosiahli odrody priemernú úrodu 4,61

t.ha1 a hybridy 5,18 t.ha-1, tj. hybridy dosiahli o 12 % lepšie úrody ako odrody.

Najvyššie úrody dosiahla hybridná kapusta repková pravá PR46W31 H 6,45 t.ha-1,

zatiaľ čo pri odrodách dosiahla najvyššiu úrodu 5,59 t.ha-1 odroda Robus. Vplyv

pestovania hybridu v porovnaní s odrodou tvoril 0,86 t.ha-1 čo predstavuje 15 %.

Priemerná úroda dosiahnutá na stanici za rok 2006/2007 bola 4,61 t.ha-1, zatiaľ čo

priemerná úroda v Slovenskej republike bola 2,17 t.ha-1, z toho vyplýva, že v štátnych

odrodových skúškach sa dosiahla priemerná úroda kapusty repkovej pravej o 112 %

viac ako úroda v pestovateľskej praxi.

3. V roku 2008 boli priemerné úrody odrôd 4,92 t.ha-1, hybridy dosiahli úrody 6,30

t.ha-1 ,čo predstavuje zvýšenie úrody o 28 % v prospech hybridov. V tomto roku

najvyššie úrody dosiahol hybrid Baldur 6,55 t.ha-1 a odroda Tatra 5,64 t.ha-1. Vplyv

hybridu tvoril 0,91 t.ha-1, čo predstavuje 16 %.

60

V roku 2007/2008 priemerná úroda dosiahnutá na ÚKSÚP v Beluši bola 5,61 t. ha-1,

zatiaľ čo priemerná úroda v Slovenskej republike bola 2,09 t.ha-1. V štátnych

odrodových skúškach sa v tomto roku dosiahla úroveň 168 % oproti úrodám v praxi.

4. V roku 2009 v Beluši dosiahli odrody priemer úrod 4,89 t.ha-1 a hybridy 5,92

t.ha-1, kde hybridy dosiahli o 9 % vyššie úrody ako odrody. Najvyššiu úrodu v tomto

roku dosiahol hybrid Vectra 6,26 t.ha-1 a z odrôd Siska 5,86 t.ha-1. Vplyv hybridu tvoril

0,4 t.ha-1, čo predstavuje 14,5 %.

Priemerná úroda dosiahnutá na ÚKSÚP v Beluši za rok 2008/2009 bola 5,41 t. ha-1,

zatiaľ čo priemerná úroda v Slovenskej republike bola 2,61 t.ha-1. Na základe

porovnania týchto hodnôt, sme zistili, že v praxi sa dosiahla úroveň 107,2 % úrody

oproti výsledkom dosiahnutých úrod.

5. Tieto výsledky svedčia o veľkom význame výberu odrôd a hybridov pre dané

pestovateľské podmienky.

Na základe odrodových pokusov do podobných pôdno–klimatických podmienok

odporúčame pestovať hybridy Baldur H, PR46W31 H, PR46W10 H, Vectra H, Artus H.

Z odrôd Robust, Remy, Rodeo, Lesia, Digger, Siska, Tatra, Libomir, Manitoba, Oksana,

Labrador, Ladoga, Asgard.

6. V priemere za trojročné obdobie na skúšobnej stanici dosiahli odrody úrody 4,81

t.ha-1 a hybridy 5,80 t.ha-1, čo znamená prírastok úrody pri pestovaní hybridu

v porovnaní s odrodami sledovaného obdobia 0,99 t.ha-1, čo predstavuje zvýšenie úrody

o 20,1%.

S výsledkov vyplýva, že by sme mali venovať zvýšenú pozornosť pri pestovaní

hybridov. V sledovanej stanici dosahujú vyššie úrody hybridy ako odrody. Ale v praxi

je nižší podiel hybridných materiálov z čoho vyplýva, že sa treba viac orientovať na

pestovanie hybridov.

61

8 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

[1.] AMMAN, H.: Maschinenkosten 2001. Kostenansatze Gebaudeteile und

mechanische Einrichtung. FAT Berichte Nr. 554/2000.

[2.] ALPMANN, L.,: Úloha vody při pestováni ozimné řepky. Sborník hluk, 18. –

20. 11. 2003, s. 108 – 112, ISBN 80-239-1889-3.

[3.] BARANYK, P. – FABRY, A. 2001. Intenzita při pestovaní ozimné řepky

a rezervy v rentabilitě. In: Úroda, roč. 49, 2001, č. 10, s. 23.

[4.] BARANYK, P., - FÁBRY, A. 2007. Řepka, Profi Press, s. r. o., Praha 2007,

ISBN 978-80-86726-26-7.

[5.] BORECKÝ, V – STIFFEL, R. 1995. Repka olejná. In: Olejniny. Nitra: ÚVTIP,

1995 s. 5 – 47.

[6.] BUZINKAI, Š.: Perspektíva nákupu semena repky olejky do roku 2000. In:

Roľnícke novinky 30. 1. 1998. s. 10.

[7.] BUZINKAI, Š. 2000. Perspektíva pestovania repky olejky v SR a výhľad jej

odbytových možností. In: Nové trendy v pestovaní a ochrane repky ozimnej.

Bratislava: Palma – Tumys a. s., 2000, s. 2 – 5.

[8.] ČELEŠ, M.: Ekonomické riešenie zaburinenosti v porastoch repky ozimnej. In:

Naše pole, roč. 3, 1999, č. s. 6 – 7, ISSN 1335 – 2466.

[9.] DEMO, M.- KOLLÁR, B. – HRAŠKO, J.: Obrábanie pôdy. Nitra: VŠP, 1995,

315 s., ISBN 80 – 7137 – 255 – 2.

[10.] FÁBRY, A. a i: Řepka, horčice, mák a slunečnice. Praha: SZN, 1975, 347 s.

[11.] FÁBRY, A.: 2000 Řepka je hodotná prědplodina. In: Úroda, roč. 49, 2000, č. 11,

s. 30 – 31.

[12.] FRANČÁKOVÁ, H. a i. 1999. Spracovanie olejnín a špeciálnych plodín. 1999,

87 s., ISBN 80 – 7137 – 388 – 5.

[13.] GAJARSKÁ, M.: Zásady kvalitného založenia porastov repky olejky ozimnej,

In: Naše pole, roč. 2, 1998, č. 8, s. 7 – 9, ISSN 1335 – 2466.

[14.] JAMBOR, P. – ZRUBEC, F. – MIKLOVIĆ, D.: 1996. Pestovanie olejnín na

pôdach Slovenska . In: Zborník z odbornej konferencie. Olejniny – Strategické,

62

agronomické a ekonomické trendy pestovanie olejnín na Slovenku Piešťany

VÚRV,1996, str 85 – 86.

[15.] JAMBOROVÁ, M.: Situácia a výhľad v produkcii olejnín na Slovensku. In:

Naše pole, roč. 3, 1999, 29 s., ISSN 1335-2466.

[16.] JAMRIŠKA P. – SUROVČÍK J. 2006 Rastlinná výroba zdroj obnoviteľnej

energie.

[17.] JECH, J - ŽIDEK, B. 2006. Mechanizovaný zber repky olejky. In Naše pole,

2006. Dostupné na internete:...................................................................................

http://www.nasepole.sk/pole06/clanok. asp?ArticleID=21

[18.] JEVIČ, P.,: Ekonomická rozvaha o energetickém vyžití řepkových

extrahovaných šrotu pro výrobu „zelené energie“ ( 1.návrh). VÚZT Praha 2005.

[19.] KOLNÍK, B.: Agronomické zásady pestovania ozimnej repky. In: Olejniny,

strategické, agronomické a ekonomické pestovanie olejnín na Slovensku.

Piešťany: PROXIMA, 1998, s. 66 – 74, ISBN 80-967492-1-4.

[20.] KOLNÍK, B.: Agronomické zásady pestovania ozimnej repky. In: Olejniny,

strategické, agronomické a ekonomické pestovanie olejnín na Slovensku.

Piešťany: PROXIMA, 1998, s. 66 – 74, ISBN 80-967492-1-4.

[21.] KOPRNA, R.,: Budoucnost šlechtění a kvalita řepky. Sborník referátu z 23.

vyhodnocovacího semináře SPZO, Hluk, 22. – 23. 11. 2006, s.63 – 68. ISBN 80-

87065-00-X.

[22.] KOVÁŘ, J.,: Alternatívní paliva a jejich problematika: Příjmé využití RME

a FAME. Sborník referátu z 23. vyhodnocovacího semináře SPZO, Hluk 22. –

23. 11. 2006. ISBN 80-87065-00-X.

[23.] KOVÁŘOVÁ, M., - ABRAHAM, Z., - JEVIČ, P., a kol.: Pěstovaní a využití

energetických a prumyslových plodín, Praha, publikace dostupná na

http://czbiom.ecn.cz/,2002.

[24.] KRAUSKO, A. a.i. 1995 Špeciálna rastlinná výroba. Strukoviny, olejniny,

špeciálne plodiny. Nitra: VŠP, 1995. 160 s. ISBN 80 – 967492 – 1 – 4.

[25.] LACKO – BARTOŠOVÁ, M. et. Al: Udržateľné a ekologické

poľnohospodárstvo. Nitra: SPU, 2005, 575 s., ISBN 80 – 8069 – 556 -3.

63

http://www.nasepole.sk/pole06/clanok.asp?ArticleID=21

[26.] LÍŠKA, E. – NOZDROVICKÝ, L. – RATAJ, V.: 2000. Spôsoby agrotechniky

pred sejbou repky. In: Nové trendy v pestovaní a ochrane repky ozimnej.

DowAgroScience, Bratislava, 2000, str. 6 – 12.

[27.] MIKŠÍK, V. – VAŠÁK, J: Vplyv predsejbového hnojenia dusíkom a obsah N

min. v Pôde na akumuláciu biomasy na jeseň. In: Zamýšlení nad rostlinou

výrobou. Praha: Česká zemědělská společnosť a katedra rostlinné výroby na

ČZU v Praze, 1999, 78 s., ISBN 80-213-0567-3.

[28.] MIKULKA, J., KNIEFELOVÁ M.2003.Výskumný ústav rostlinné výroby. In.:

Naše pole, roč.7,2003, č.5, s.28-29. ISSN 1335-2466.

[29.] PASTOREK, Z., - KÁRA, J., - JEVIČ, P.,: Biomasa, obnovitelný zdroj energie.

FCC Public, Praha 2004, ISBN 80-86534-06-5.

[30.] POSPIŠIL, R. – LÍŠKA, E. – KOVÁČ, K.: Osevné postupy, Nitra: ÚVTIP, NOI,

1999, 78s., ISBN 80-85330-61-X.

[31.] SOUKUP, J. – VASILJEVIČ, A.: Spracovaní půdy pro řepku ozimnou –

praktické skúsenosti. In: Systém výroby řepky. Praha: Svaz pestitelu

a spracovatelu olejnín, 1998, s. 134 – 138.

[32.] SVATOŇ, F.: Intenzívní agrotechnika ozimné řepky. Praha: Ústav

vedeckotechnických informácií pro zemědelství, 55 s.

[33.] SÝKORA. K.,: Utilizace dusíku a síry rostlinami ozimné řepky a kvalita

produkce po aplikaci N-S hnojív. [Doktorská dizertačná práca], ČZU v Prahe,

2006.

[34.] ŠAREC, O. – DOBEK, T.: 2001. Winter rape yelding and produktion costs as

affected by different cultivation Technologies. In: Intyniera Rolnicza č.(21)

Warszawa 2001 s. 81- 85.

[35.] ŠPALDON a kol.: Rastlinná výroba, Bratislava, Príroda, 1982, 614 s.

[36.] TIBENSKÁ, H. – CSERGE, Z. 2006. Olejniny: situačná a výhľadová správa.

Bratislava: VÚEPP, 2006, s.87.ISBN 80-8058-423-0.

[37.] TÓTH, P.: Symptómy a regulácia šešulovitých škodcov repky v systéme

integrovanej ochrany. IN: Naše pole, roč,6, 2007.

64

[38.] TÓTH, P., - HUDEC, K.,: Škodcovia a choroby repky olejky, Naše pole s.r.o,

2007.

[39.] VAŠÁK. J a i.: Nové pěstitelské technologie řepky ozimné. In: Zamyšlení nad

Rostlinou výrobou. Praha: Česká zemědělská společnosť a katedra rostlinné

výroby Na ČZU v Praze, 1998, s. 75 – 78, ISBN 80213-0460-X.

[40.] VAŠÁK, J. – FÁBRY, P. 1991. Systém výroby řepky – prehledná technologie.

Praha, 1991, s. 71.

[41.] VAŠÁK, J. – FÁBRY, A. – ZUKALOVÁ, H. a i. Česká a slovenská pěstitelská

technológie ozimné řepky pro roky 1997 – 1999. In: Systém výroby řepky.

Praha: Desibel Production, 1997, s. 116.

[42.] VOŠKERUŠA, J. a i.: Systém pestovania olejnín, Bratislava, Príroda, 1983, 41s.

[43.] ZUBAL, P. 2004. Vplyv prostredia na istotu zakladania a úrody ozimnej repky.

In: Naše pole, roč. 8, 2004, č. 7, s. 40 – 41.

[44.] ZUBAL, P., GABČOVÁ, 1.2003. Návrh odporúčaných osevov jednotlivých

plodín pre rok 2003/2004, In.: Roľnícke noviny, 2003, č. 35, s. 5.

[45.] http://www.vuepp.sk/Komodity/r2009/II.polrok/olejniny2.pdf.

65

nÁzov vysokej Školycrzp.uniag.sk/.../s/fe63d875a25f44c596761dee7d66d4b1.docx · web viewphoma...

Documents