Ročník LXVI

FIRMA REGIÓNUVíťaz súťaže firiem okresu Levicena základe hlasovania verejnosti.

COOP Jednota Levice, SD pôsobí v 3 mestách a v 65 obciach okresu Levice.

COOP Jednota Levice,spotrebné družstvo

COOP JEDNOTA - NAJLEPŠIE DOMÁCE POTRAVINY cena 0,46 €č. 31 30. augusta 2011

FIRMA REGIÓNUCAMFIL FARR s.r.o.

Víťaz súťaže firiem okresu Levicena základe hodnotenia odbornej poroty.

SVETOVÝ LÍDER V OBLASTI FILTRÁCIE VZDUCHU

musia byť vojny? - 10. - 11. str.

navštívte našu novú predajňu:

ul. Sv. Michala 4(Hotel atom)

LeviceOtváracie hodiny:

po - pia: 8.30 - 17.00

So: 8.30 - 12.00

KontaKt:

t-Mobile:0903 704 381telefónica o2:0902 156 601

pevná sieť:036/381 01 55

e-mail:datamix@datamix.sk

Možnosť nákupu cez splátkový systém:

(4)

Hlavné výhody digitálneho vysielania:•príjemsignálubez ,,zrnenia“ a ,,duchov“•možnosťkvalitnéhopríjmuna externú anténu•možnosťpríjmutelevízies vysokým

rozlíšením HDTV•jednoduchá a rýchlainštalácia•obúbenéprogramyÚPLNE ZADARMO•nízkevstupnénáklady•realizáciado

3 pracovných dní

Kvalitný digitálny príjembez mesačných poplatkov!

Všetko čo k tomu potrebujete dostanete u nás.

Sledujte 6 slovenských a 7 maďarských programov

SET-TOP bOX

už od 22 €

LEVICE (Oľga Prekopová) – Vo verejnosti sa šíria nepravdivé informácie o tom, že očné a krč-né oddelenia levickej nemoc-nice sú zrušené. Nie je to prav-da. Obe oddelenia fungujú, ale v inom režime. V manažmen-te jednodňovej zdravotnej sta-rostlivosti funguje očné odde-lenie a krčné oddelenie funguje okrem jednodňovej zdravotnej starostlivosti aj v režime osobit-ne hradených výkonov.

Pre POHRONIE to pove-dal nový riaditeľ levickej NsP Ing. Rudolf Hlavács, ktorý pre-bral riadenie nemocnice kon-com júna. Ako hosť ROTARY klubu Levice na jeho zasadnu-tí v pondelok 22. augusta hovo-ril o svojich prvých krokoch pre zlepšenie zložitej situácie, v kto-rej sa toto zdravotnícke zariade-nie nachádza. Za svoj cieľ pova-žuje zvýšenie úrovne levickej ne-mocnice vo všetkých oblastiach. Je ekonóm, v tejto pozícii prešiel rôznymi rezortmi.

„Keď som išiel nemocničným výťahom, stretol som pacientku, ktorá povedala krutú vec: Vraj ide do tejto nemocnice zomrieť, lebo sem sa chodí zomierať. Tak nad týmto som dlho premýšľal a povedal som si, že toto, takýto

pohľad, treba zmeniť. A som tu preto, aby sa to zmenilo. Verím, že túto svoju misiu budem mať šancu úspešne zavŕšiť,“ konštato-val nový riaditeľ NsP Levice. Pre-to svoju prioritu vidí v rešpek-

Krčné a očné oddelenia fungujú, len v inom režime

Riaditeľ NsP Levice Ing. R. Hlavács (vpravo) s prezidentom ROTA-RY klubu Levice MUDr. L. Valachom. Foto: (op)

91. februára 2011FIREMNÁ PREZENTÁCIA

14. strana

(viac na 3. strane)

stálica európskeho tenoru

PeterDvorskýriaditeľ Opery SND

príde v sobotu 3. septembra popoludní do Rybníka!

Akoodborný garantceloštátnejsúťažedetských interpretovľudovýchpiesníSLÁVIK SLOVENSKA

sazúčastnímimoriadnejprehliadky malých slávikov Tekovského regiónu,ktorásabudekonaťvsobotu

3. septembra o 16.00 hod.v kultúrnom domevrámciRYBNÍCKEHOVINOBRANIA.

Nenechajtesiujsťtútovzácnunávštevuapríďtevsobotupopoludnípodporiťmalýchslávikovaichveľkývzor–PETRA

DVORSKÉHOdorybníckehokultúrnehodomu.Všetci ste vítaní!

(83)

Odškolskéhoroka 2011/12 savLeviciachotvára

magistersKé štúdium 390 €/semester • prihlášky posielajte do 9/2011

Súkromné gymnázium vypisuje

KonKurz na učiteľa anglického jazyka, biológie a chémie.

Bližšieinfonat.č.0905 799 046Ing.VladimírHagara,riaditeľškoly

Súkromné gymnázium T.Smaragd

www.tsmaragd.sk

COOP Jednota Levice, spotrebné družstvo ponúka

v meste:Levice - časť Géňa

v obciach:Pohronský Ruskov

PlášťovceHontianske TrsťanyDolné Semerovce

bielovce PastovceJabloňovce Nýrovce

Čajkov ŠarovceČata Lula

do eKonomicKého

prenájmuobchodné priestory

v meste:

Levice - časť Géňa

Levice - ul. Hronská

v obciach:

Šarovce

Dolné Semerovce

Jabloňovce

Nýrovce

Tekovské Lužany

na predajobjeKty

na podniKateľsKé

účeLy

Vprípadezáujmunáskontaktujtenatel.č.: 036/6312 585, 6312 943, alebonapíšteVašužiadosťnaadresu:coop jednota Levice, spotrebné družstvo, dopravná 14, 934 01 Levice

(7)

SúťAž POkRAčUJE !Vážení čitatelia, aj tento rok pokačujeme v našej spoločnej súťaži, ale inou formou. Stačí, ak každý týždeň vystrihnete príslušný kupón a pošlete ho na adresu: Redakcia POHRONIE, Pionierska 2, 934 01 Levice. Tým sa každý štvrťrok dostanete do žrebovania o hodnotné ceny COOP Jednoty Levice, SD a redakcie regionálneho týždenníka POHRONIE. Vlani bola súťaž mimoriadne úspešná. Veríme, že rov-naké bude aj jej pokračovanie.

Kupón č. 31

nový riaditeľ levickej nsp ing. rudolf hlavács: „chcem, aby sa u nás pacient cítil dobre.“

NITRA (Eva Rakovská) - Sobášnosť, hoci nie je javom bezprostredne súvisia-cim s reprodukciou obyvateľstva, sa radí medzi procesy demografickej reproduk-cie, pretoţe má stále významný vplyv na pôrodnosť.

Zo spracovaných údajov, ktoré prezen-tuje Štatistický úrad Slovenskej republi-ky - pracovisko ŠÚ SR v Nitre vyplýva, ţe v roku 2010 bolo v Nitrianskom kraji uzavretých 2 888 manţelstiev, čo je o 198 menej ako v predchádzajúcom roku. Hrubá miera sobášnosti (počet sobášov na 1 000 obyvateľov stredného stavu) dosiahla hodnotu 4,1 ‰ a poklesla oproti roku 2009 o 0,3 bodu. Sobášne správanie je moţné najlepšie vyjadriť z počtu uzavretých manţelstiev z pohľadu veku snúbencov. Naďalej pokračuje trend zvyšovania priemerného veku pri vstupe do manţelstva, a to u muţov aj ţien. V sledovanom roku dosiahol priemerný vek muţov pri sobá-ši 32,4 a u ţien 29,3 rokov.

Rozvod je zákonný spôsob zániku manţelstva. V uplynulom roku bolo v kraji rozvedených 1 625 manţelstiev, čo je o 171 menej ako v roku 2009. Hru-bá miera rozvodovosti bola 2,3 ‰. Na 100 sobášov pripadlo 56,3 rozvodov, čo je najvyššia hodnota spomedzi všetkých krajov SR.

Takmer 63 % rozvedených manţel-stiev boli manţelstvá s maloletými deť-mi. Priemerná dĺţka trvania manţelstva bola 14,3 roka. V roku 2010 bol prie-merný vek muţa pri rozvode 40,9 a ţeny 37,8 roka. Najčastejšou príčinou rozvra-tu manţelstva tak na strane muţa aj na

strane ţeny bola rozdielnosť pováh, ná-zorov a záujmov (54 %). U muţov bola častá aj nevera (14,2 %), ostatné príčiny (11,3 %) a alkoholizmus (8,4 %). U ţien súd nezistil zavinenie v 19,9 %, ostatné príčiny tvorili 11,8 % a nevera 8,6 %.

(ŠÚ SR – pracovisko ŠÚ SR v Nitre) Sobášnosť a rozvodovosť

v Nitrianskom kraji za minulý rok

HRONSKÉ KĽAČANY (Milan Bridiš) – K životnému jubi-leu – 80. narodeninám Ľudovíta Bakaja sa v pondelok 22. augusta konalo v obradnej sieni kultúrneho domu slávnostné stretnutie. V úvode zaznela báseň, ktorú jubilantovi venoval jeho dlhoročný priateľ, spisovateľ Andrej Chudoba. Zarecito-vala ju Mária Adamová. Starosta Miroslav Kollár v príhovore zdôraznil myšlienku, aby sme sa dali poúčať skúsenosťami predchádzajúcich generácií a ocenil celoživotné dielo jubilan-ta v prospech obce v oblastiach školstva, kultúry, udržiavania národných tradícií a povedomia. Na znak vďaky mu odovzdal pamätnú plaketu, ďakovný list a vecný dar. Ku gratuláciám sa pridali všetci účastníci stretnutia. Jubilant vo svojom poďako-vaní spôsobom jemu vlastným, prostredníctvom umeleckého, literárneho, múdreho, slova zrekapituloval svoj doterajší život. Obohatením stretnutia bola prezentácia Štefana Adama, ktorý mnohými unikátnymi fotografiami priblížil ešte viac život a činnosť Ľudovíta Bakaja. Kiežby sa naplnila v ďalších rokoch jubilantova myšlienka, aby pribúdalo zdravia, múdrosti a dob-ra.

Pri dopravných nehodách úraduje aj alkohol

LEVICE (Miroslav Košút) - Okresný dopravný inšpektorát OR PZ Levice od 1. do 25. augusta eviduje 22 dopravných nehôd, pri ktorých bolo osem osôb ľahko zranených. Hmotná škoda bola odhadnutá na 310 930 €. Štyri dopravné nehody boli zavinené pod vplyvom alkoholu.

V rovnakom období minulého roka bolo evidovaných 23 dopravných nehôd, pri ktorých bola jedna osoba ťaţko zranená a 15 ľahko zranených. Hmotná škoda bola pribliţne 64 650 €. Pod vplyvom alkoholu boli evidované štyri nehody.

Zachytil cyklistku, dychová skúška bola pozitívna

ŠAHY - V utorok 23. augusta pred 10. hodinou došlo na okruţnej kriţovatke v Šahách k zráţke osobného motorového vozidla Audi s cyklistkou. Vodič jazdiaci v kruhovom objazde chcel odbočiť na Severnú ulicu, pričom v priestore okruţnej kriţovatky predchádzal cyklistku. Pri odbočovacom manévri vodič zachytil pravou bočnou časťou vozidla zadnú časť bi-cykla, následkom čoho cyklistka spadla na vozovku a utrpela zranenia. Vodič nezastavil, pokračoval v jazde. Hliadka OO PZ Šahy ho vypátrala a následná dychová skúška preukázala pozitívny výsledok. Vodičovi za toto správanie hrozí zákaz vodičskej činnosti od jedného do piatich rokov a pokuta aţ do výšky 1300 €.

(Autor je riaditeľ OR PZ Levice)

(int)

LEVICE (Štefan Ráchela) - Ţijeme v období, keď ľudia pátrajú po minulosti aj na vlastnú päsť, legálne i nelegálne. Ama-térska archeológia sa často deje za účelom osobného prospechu. V móde je aj prehľadá-vanie bojísk II. svetovej vojny a hľadanie vojnovej munície. Ale aj pri prechádzke v lese, pri hľadaní húb, sa dá nájsť materiál, ktorý môţe mať archeologický alebo historic-ký charakter. To však laik nevie posúdiť. Ako postupovať v takom prípade, aby sme neprišli do konfliktu nielen s vlastným svedo-mím, ale aj so zákonom?

„Pokiaľ je nablízku múzeum alebo kompe-

tentný archeológ, najjednoduchšie je mu to oznámiť. Treba však vedieť, ţe v zmysle zákona všetko, čo je v zemi, patrí štátu a nájdené predmety spravuje pamiatkový úrad. To znamená, ţe nález sa má hlásiť priamo Krajskému pamiatkovému úradu,“ informovala archeologička Tekovského mú-zea Margaréta Nováková. Teda keby aj nález odniesli do múzea, odborník je povinný na-kontaktovať sa na Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) ktorý vykoná obhliadku náleziska aj predmetu a určí, čo ďalej. Väčšinou, keď ide o poklad zo vzácneho kovu – zlata alebo striebra, hodnota materiálu a hodnota nálezu

sa určujú znaleckým posudkom. V zmysle paragrafu 40 odseku 11 pamiatkového záko-na Pamiatkový úrad poskytne nálezcovi ná-lezné, ktoré sa rovná hodnote materiálu, ak je nález vyhotovený z drahých kovov alebo z iných cenných materiálov. V ostatných prípadoch nálezné je v sume aţ do 100 % hodnoty nálezu. Poskytuje sa aj náhrada vý-davkov nálezcovi, v súvislosti s ohlásením a ochranou nálezu. Nálezca aj prostredníc-tvom KPÚ musí predloţiť doklad o výdavkoch spojených s vyššie uvedeným.

Ako povedala M. Nováková, poskytnutie nálezného nálezcovi a náhrady výdavkov však predpokladá, ţe všetky náleţitosti pa-miatkového zákona boli splnené. To zname-ná, ţe nález bol riadne nahlásený KPÚ, nebol objavený na nepovolenom výskume alebo pomocou detektora, sú známe identifikačné údaje nálezcu a ten riadne poţiadal o vyplatenie nálezného. Pamiatkový úrad hneď po vyhodnotení všetkých podkladov poţiada o spracovanie znaleckého posudku. Hľadanie pokladov minulosti za účelom zbohatnutia je dnes v móde. Pritom minulosť patrí všetkým. To uţ prináša aj konflikt so zákonom.

Podľa M. Novákovej je to v prvom rade otázka svedomia. Bohuţiaľ, čierna archeoló-gia, hľadanie detektormi kovov, je dnes čas-té. Pokiaľ sa vinník nezastihne priamo pri čine, ťaţko sa takýto skutok preukazuje.

(int)

Ľudovi Bakajovi k osemdesiatke ANDREJ CHUDOBA

Tak ako dávno riekol Cézar Et tu mi fili – aj ty syn môj

Aj ty si sa dožil onoho magického veku keď život sa blíži k osudu a osud sa blíži ku človeku

keď spomínajúc aj ty sa stávaš spomienkou

sám sebe najväčším prekvapením že ešte žiješ s tými, čo ešte žijú s nami

že ešte si svedeckým svetlom plamienkom zrnom i ovocím i augustovým zrením

blížencom pochodu na spoločnej trase – nuž, nech Boh nás ešte dlho drží v zápolí

v tom našom malom priestore a čase a nech neskráti príliš našu trať

a nech vševládca nám ešte dovolí na naších spolupútnikov dlho a dobre spomínať

Foto (šr)

ŠAROVCE (=LV=) - Para-dajkové slávnosti v tejto dol-nohronskej obci sa stali už tra-díciou. Veď si už aj zvolili pa-radajkového kráľa Lajosa Kis-sa, ktorý sa venuje tejto plodi-ne a zabezpečuje pre okolie prá-cu v zeleninárstve. Veľmi dob-

re túto myšlienku rozvinula sta-rostka Judita Trníková so svoji-mi poslancami, takže keď sa šíri správa, že sa chystajú paradaj-kové slávnosti, každý z okolia sa teší, čo nového prinesú.

No predovšetkým je to o gur-mánskych chutiach leča na všet-

ky spôsoby. Parádne chutí spolu so šarovskou špecialitou - róm-skym chlebom vakarčom.

Piatkové zeleninové hody sa začali 26. augusta už dopolud-nia zábavným programom pre deti „V KRAJINE PARADAJ-KOVO“. Bolo s tým spojené ma-ľovanie na tvár, skoky na tram-políne, jazda na poníkovi aj ob-liehanie nafukovacieho hradu. Vystúpenie detí z miestnej ZŠ striedali súbory Šarovčanka, Rozmaring, Paprikáš zo Zbroj-ník, Maduničan, Arizona, Gal-goci Gabriel a na záver súbor z Hronoviec s pásmom „TROŠ-KU NOSTALGIE“. Program ukončil KMEŤOBAND.

Sprievodnými podujatiami počas dňa boli CARVING - vy-rezávanie do ovocia a zeleniny, ako aj spomienka na priateľstvo v Dedinskom múzeu, spojená

s výstavou obrazov Heleny Ne-viďanskej a Júliusa Kolčára.

Náročný celodenný program kaloricky a výživne zabezpečo-vali tri druhy leča, guláš z di-viny, baraniny a hovädziny. Úspech zaznamenali palacinky s paradajkovým lekvárom.

LEVICE (šr) – Program roz-voja mesta Levice na obdobie 2011 až 2014 schválilo augusto-vé zasadnutie mestského zastu-piteľstva. Primátor Štefan Mišák odporučil ako termín pripo-mienok a návrhov na každý rok koniec septembra, aby mohli byť zaradené do rokovania ok-tóbrového zasadnutia, keď sa schvaľuje budúcoročný roz-počet. Východiskovým doku-mentom je plán hospodárske-ho a sociálneho rozvoja mes-ta na roky 2011 až 2014. Stano-vuje konkrétne úlohy miestnej samosprávy, zohľadňuje voleb-ný program primátora a voleb-né programy kandidátov poli-tických strán aj nezávislých po-

slancov zvolených do MsZ na obdobie 2011 až 2014.

V rámci hospodárskeho roz-voja a rozvoja základnej in-fraštruktúry je kľúčové vytvá-ranie podmienok pre vstup ďal-ších investorov do priemyselnej zóny Levice-Juh, najmä na voľ-né pozemky, ktoré má mesto v prenájme od Slovenského po-zemkového fondu. Mesto chce uprednostniť výroby s väčšou pridanou hodnotou, teda in-vestorov so zameraním nielen na výrobu, ale i na vedu a vý-skum, čo má pomôcť tiež stabi-lizácii absolventov VŠ.

V spolupráci s podnikateľ-skou sférou, s Úradom práce a SŠ sa v Leviciach ráta s vytvá-

raním podmienok na zriadenie doškolovacieho strediska per-manentného vzdelávania ab-solventov stredných škôl a ko-ordinovať požiadavky investo-rov na profil absolventa s aktív-nym zapojením MŠ SR.

Pre ďalší rozvoj Levíc je dô-ležité aj administratívne zabez-pečiť inžiniering a vydanie sta-vebného povolenia pre vybudo-vanie cestného prepojenia are-álu Levitexu a Ulice Mochov-ská, čím sa v podstatnej miere zníži zaťaženosť mestských ko-munikácií. Zároveň sa vytvoria podmienky pre následnú zme-nu vnútroareálovej komuniká-cie na verejnú.

Do roku 2014 sa v Leviciach

zvýšiť aj prístupnosti širokopás-mového internetu.

výmena občianskych preukazov

Poslanci mestského zastupi-teľsva sa v rámci diskusie do-tkli aj výmeny občianskych pre-ukazov v dôsledku zmeny ná-zvov ulíc v zmysle pravidiel slo-venského pravopisu. Výmena sa týka súkromných osôb i firiem. Táto téma rezonuje aj v širšej verejnosti. Primátor informo-val, že do 30. augusta prebeh-ne rokovanie zástupcov mes-ta a polície, ako tento problém vyriešiť. Podotkol, že nespisov-né názvy ulíc súčasné vedenie mesta zdedilo, lebo vznikli už pred 15-timi rokmi. Poslanci Igor Varga a Miloš Zaujec v tej-to súvislosti pripomenuli, či by nebolo vhodné zmeniť aj ďalšie názvy ulíc, podobne ako bola zmenená Fučíkova ulica na Uli-cu M. R. Štefánika.

Lts: zlepšovanie stavuViceprimátorka Beáta Vrá-

belová v rámci diskusie infor-movala o zasadnutí Dozornej rady (DR) Levickej televíznej spoločnosti (LTS), ktorej pred-sedom je poslanec MsZ Ga-briel Földy. Na zasadnutí DR sa konštatovalo zlepšovanie si-tuácie, zadlženosť spoločnos-ti klesá a je predpoklad, že do konca roka bude mať vyrovna-né hospodárenie. Do konca ro-ka sa ráta aj s digitalizáciou vy-sielania LTS. Viceprimátorka ocenila entu-ziazmus súčasné-ho tímu.

Spoločnosť Camfil Farr je svetovým lídrom v oblasti technológie čistého vzduchu a výroby vzduchových fil-trov. Ako medzinárodná spoločnosť pôsobiaca v oblasti filtrácie vzduchu Camfil Farr ponúka svojim zákazní-

kom istotu spoľahlivého partnerstva, ktoré je založené na dlhodobých skú-senostiach pri zisťovaní potrieb fil-trácie a dodávaní kompletných rieše-ní pre filtráciu vzduchu. Okrem toho sa Camfil Farr špecializuje aj na kva-litu a technológiu v oblasti výskumu a vývoja a realizuje prísne laboratór-ne testy a pokusy za kontrolovaných podmienok priamo v teréne. Zaoberá sa tiež návrhom a vývojom softvéro-vých balíkov, ktoré zákazníkom uľah-čujú výpočet ich potrieb a výber z roz-siahlej škály produktov na zabezpe-čenie optimálneho riešenia pre čistý vzduch. V neposlednom rade spoloč-nosť vyvíja a vyrába vlastné výrobné zariadenia, aby mala maximálnu kon-trolu nad výkonmi filtrov.

nové materiály a zariadeniaCamfil Farr je stále na čele výskumu

technológií a nepretržite vyvíja no-vé materiály na optimalizáciu rieše-ní pre čistý vzduch. Disponuje naprí-klad s vlastnými výrobnými zariade-niami osobitne vyvinutými pre nový rad chemických filtrov.

Filozofia čistého vzduchu spoločnosti Skupina Camfil Farr má prostred-níctvom dcérskych spoločností a dis-tribútorov zastúpenie v celej Európe, USA a Ázii.Vo všetkých závodoch Camfil Farr sa vysoko účinné filtre vyrábajú v kon-trolovaných prostrediach. Aby spoloč-nosť svojim zákazníkom dokázala ga-rantovať istotu v spolupráci, je schop-ná vyrábať rovnaký typ filtrov na via-cerých pracoviskách a jej veľká kapa-cita zabezpečuje stálu dostupnosť pro-duktov na celom svete.

Väčšina výrobných závodov má svoj vlastný výskum a vývoj na uspokojo-vanie lokálnych potrieb zákazníkov. Spoločnosť má však svoje hlavné cen-trum výskumu a vývoja v ústredí vo Švédsku, v ktorom sa pýši svojimi no-vodobými zariadeniami. Medzi zá-kladnú výbavu okrem iných prístrojov patrí aj skenovací elektrónový mikro-skop alebo testovacie súpravy na ana-lýzu merania častíc a plynu.

3pubLicistiKa * inzercia 30.augusta2011POHRONIE

camfil Farr je jednotkou vo výskume a vývoji

Kamiónovú dopravu odklonia z mesta, spoja areály Levitexu a mochovskú ulicu

Levice majú rozvojový program

Vpravo iniciátorka slávnosti, starostka J. Trníková. Foto: (=LV=)

Symbol Paradajkových sláv-ností. Foto: (=LV=)

Zeleninové Šarovce opäť prilákali fajnšmekrov z celého okolia

Paradajkovým kráľom je Lajos Kiss

viac informácií o skupine camfil Farr

nájdete na webovej stránke:

www.camfilfarr.com

tovaní a prísnom dodržiavaní etického kódexu zdravotnícke-ho pracovníka a v zlepšení vzťa-hu k pacientovi. ,,Pretože vyrov-nané psychické rozpoloženie pa-cienta je základom jeho uzdrave-nia. Pacient v levickej nemocnici má právo cítiť, že mu chcú lekár aj sestra pomôcť, že tu nie sú len preto, aby mali prácu,“ podčiar-kol Ing. R. Hlavács. Verí, že reš-pektovanie etického kódexu na-stolí potrebný poriadok, pretože, ako vraví, v detailoch je dokona-losť, a to platí všade.

Stav levickej NsP chce nový riaditeľ vidieť reálne. Nie pre-hnane pesimisticky či optimis-ticky. Ako povedal, nemocni-ca, ktorá je dlhodobo poznače-ná dlhmi, patrí na druhej stra-ne podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou me-dzi najlepšie. Oprávnených sťaž-

ností nie je veľa. Aj takéto dobré správy treba brať do úvahy.

„Som rád, že v probléme za-dĺženia NsP Levice sa nám spo-lu s Ing. M. Eckhardtovou, MPH, riaditeľkou NsP Topoľ-čany a štatutárom Nemocnice s poliklinikami n.o. Nitra, poda-ril významný krok dopredu: za-stabilizovali sme ho, “ konštato-val riaditeľ. Doplnil, že jediným a podstatným zdrojom príjmu sú zdravotné poisťovne, s ktorý-mi sa podarilo vyrokovať dosta-točné prostriedky na zabezpeče-nie zdravotnej starostlivosti pre región Levíc aj pre spádové úze-mie. Okrem toho podľa Ing. R. Hlavácsa treba otvoriť diskusiu o hodnote výkonu zdravotníc-keho zariadenia a stanoviť ob-jektívne sadzby za výkony zdra-votníckych zariadení tak, aby niektoré z nich, medzi nimi aj levická NsP, neboli ocenením jednotlivých druhov výkonov znevýhodňované.

Medzi prioritné kroky riadi-teľov Nemocnice s poliklinika-mi n.o. Nitra bude patriť aj úpra-va ciest v nemocničnom areáli a v budúcom období tiež výstav-ba parkovísk v areáli NsP Levice a pristávacej plochy pre záchra-nárske vrtuľníky.

LEVICE (op) – Na prízemí levickej Nemocnice s poliklini-kou (NsP) je od 1. augusta opäť otvorená verejná lekáreň. Za-ložil ju Nitriansky samospráv-ny kraj (NSK) prostredníctvom spoločnosti Nemocnice s po-liklinikou, n. o., Nitra ešte v ja-nuári tohto roku, odvtedy trva-li prípravné práce na jej spuste-nie do prevádzky. V rámci nich boli upravené priestory lekárne v súlade s príslušnou novou vy-hláškou.

Konateľom lekárne SALIX s.r.o. je Ing. Jozef Jurák. Ako povedal pre POHRONIE, le-káreň, v ktorej sa denne obrá-ti okolo 200 ľudí, chce byť pr-vou voľbou pre pacientov ošet-

rených v levickej poliklinike či nemocnici. „Začiatok prevádz-ky je nábehový, zisťujeme, aký-mi liekmi sa musíme najviac zá-sobovať, aby sme vyšli všetkým klientom v ústrety,“ konštato-val Ing. J. Jurák. V súčasnosti sú v lekárni otvorené dve okienka pre lieky na predpis a jedno do-plnkové pre voľný predaj liekov. Od septembra pribudne do le-kárne tretia farmaceutka, te-da pribudne aj ďalšie okienko, čo iste zvýši komfort aj plynu-losť výdaja liekov. Rovnako od septembra bude možnosť plat-by kartou za tovar.

Lekáreň SALIX je otvorená v pondelok až v piatok od 7.00 do 15.30 h.

...oddelenia fungujú, len v inom režime

v nemocniciotvorili lekáreň

Lekáreň SALIX je už otvorená. Foto: (op)

(dokončenie z 1. strany)

Zo zasadnutia augustového mestského zastupiteľstva. Foto: (šr)

Ing. R. Hlavács

:

ČO NOVÉHO?

Budova Základnej školy na Mierovej ulici bola daná do uţíva-nia 1. septembra 1960. Mala 15 tried. Bola v nej umiestnená slo-venská Jedenásťročná stredná škola (JSŠ, dnešná základná škola + gymnázium), od roku 1961 Základná deväťročná škola (ZDŠ) a Stredná všeobecno-vzdelávacia škola (SVŠ, neskoršie gymná-zium), od roku 1969 ZDŠ a Gymnázium aţ do 21. 5. 1970, keď sa Gymnázium presťahovalo do pristavanej budovy, v ktorej sídli dodnes.

Študenti ročníka 1958 – 1961 boli prvými, ktorí maturovali v budove dnešnej ZŠ. Riaditeľom školy bol Jozef Petrikovič, zá-stupcom riaditeľa Miroslav Kramár, triednou profesorkou Mária Sasáková, profesori: Pavel Kohút, Valéria Hepnerová, Jozef Fi-lip, Jarmila Slezáčková, Klára Lieskovská, Viliam Vajdička.

Študenti: Irena Kalmancaiová, Vladimír Medúz, Alţbeta Ben-ková, Rozália Hehejíková, Tibor Varga, Mária Krnčanová, Voj-tech Kóša, Eva Špaňová, Ladislav Sedlák, Terézia Rendeková, Tibor Kotlár, Oľga Kötelešová, Pavlína Gazdíková, Mária Bieliková, Samuel Dodok, Margita Barišová, Alţbeta Garaiová, Helena Ryšavá, Jozef Bodor, Alţbeta Korbeľová, Jozef Brumich, Emília Kľučková, Mária Vyčitalová, Vendelín Lukačka, Mária Jusková, Viliam Štanc, Magdaléna Keilová, Alţbeta Jágerová, Mária Abrahámová, Alţbeta Pekárová, Alţbeta Maďarová, Erika Vendlová, Dušan Líner, Katarína Feješová.

V sobotu popoludní sa pred budovou ZŠ na Mierovej ulici začali schádzať. Na ţiakov boli trošku odrastení. O niekoľko rokov, desaťročí? Učitelia? Niektorí prichádzali autami. Pri vchode sa zvítavali tak, ako to robia dobrí priatelia po rokoch. Fotili sa pred vchodom do školy. Akoby symbol miesta, ktoré pre nich niečo znamená. Vošli dnu, kde stálo opreté maturitné tablo. Pozerali si jednotlivé portréty maturantov. Spoznávali sa v nich. Stredná všeobecno-vzdelávacia škola v Ţelie-zovciach, ročník 1958 – 1961. Maturanti spred 50-tich rokov so svojou triednou profesorkou.

Odchádzajú do triedy. Nesú aj tablo. Poţičali si ho od Gymnázia, ale stretnúť sa chceli v budove, v ktorej vtedy sídlila aj stredná škola. V triede si za katedru sadá triedna profesorka Mária Sasáková. Uţ niekoľko rokov neučí, ale pôsobí dojmom, akoby za katedru prirodzene patrila. Predsedníčka triedy privítala 19 študentov a zvlášť pani profesorku. Spomenula aj plynúci čas, vzápätí však poznamenala: „Máme viac vrások, ale dôleţité je mať mladosť v duši.“

Potom sa slova ujala triedna profesorka, ktorá vyjadrila svoju radosť na tým, ţe opäť vidí svoju prvú triedu. Krátko povedala niečo o sebe a svojim ţiakom pripomenula ich niekdajšie heslo:

„Nech budeš v ktoromkoľvek kúte vlasti, kam k práci postaví ťa ľud, v myšlienkach do školy sa vrátiš, na mladosť nedá sa zabudnúť.“

Najprv si minútou ticha si uctili tých, ktorým osud nedoprial doţiť sa dneška. Potom sa k tabuli postavil jeden z hlavných organizátorov stretnutia Ladislav Sedlák a podľa tabla, meno po mene kaţdý porozprával o sebe. O neprítomných hovorili tí, ktorí o nich niečo vedeli. O spoluţiakoch i profesoroch... Štúdium, kariéra, rodina... Niekoľkí ešte pracujú, väčšine to však príleţitosti alebo zdravie nedovoľujú, pre väčšinu je však na prvom mieste rodina. Rôzne ţivotné osudy...

Jedna pani hovorila o spoluţiačke, s ktorou sa mala stretnúť, ale nestretla. Povedala: „Nikdy neodkladajte stretnutia na neskôr, lebo neskôr môţe byť uţ neskoro.“ Jeden pán svojim spoluţiakom odporúčal, aby sa udrţiavali v aktivite, kým sa dá, pretoţe aktívny človek pomalšie starne.

Hovorili však väčšinou o veselých veciach, smiali sa na vtipných príhodách zo školských čias, spomínali, ale zároveň plánovali do budúcnosti – o päť rokov sa stretnúť opäť.

Stretnutie pokračovalo v Csikó-čárde do neskorého večera. Aj také stretnutie maturantov po rokoch dokáţe veľa

vypovedať. O ľuďoch, o ţivote vtedy a teraz, ale aj o čase, ktorý dokáţe všetko odniesť do nenávratna. Nedokáţe však pretrhať putá medzi ľuďmi, ktorých spája nielen to spolu preţité, ale najmä vzájomná úcta...

* Ako tu tak stojíte nad týmto krásnym tablom a pred chvíľou ste sa stretli so svojimi ţiakmi, aké máte pocity?

- Sú fantastickí. Vyrástli z nich múdri, statoční a zodpovední ľudia. Teším sa z nich. Učila som ich len dva roky a poznala som ich ako študentov a dnes tu hovorili svoje životné skúsenosti. Sú fantastickí.

* Dokedy ste pôsobili v Ţeliezovciach? - V roku 1959 som skončila vysokú školu a hneď som

nastúpila sem, na želiezovskú Strednú všeobecno-vzdelávaciu školu a učila som tu tri roky.

* Ako som počul, učili ste matematiku a fyziku... - Matematiku, fyziku a ešte deskriptívu, aj astronómia sa

vtedy vyučovala... Učila som všetko, čo mi pán riaditeľ nadelil.

* Aké spomienky máte na Ţeliezovce? - Veľmi dobré. Páčilo sa mi tu. Ja som len z rodinných

dôvodov išla bližšie k Novým Zámkom, lebo tam som mala rodičov, mladších bratov...

ŠTEVO HEČKO

Budova ZŠ na Mierovj ulici v roku 1967.

Pred školou

V triede

Triedna profesorka Mária Sasáková, vtedy a teraz

Ešte deviataci

Spomínanie pred tablom Z

DR

OJ: Ţ

eliezovský spravodajca a K

ronika mesta Ţ

eliezovce

Od utorka do utorka: ČÍM ŽIJE OBEC

č. 31/2011 30. 8. 2011

Rybnícky spevácky súbor KRIVÍN vystúpil v sobotu pod Krivínom, na psiarskej Olumpiáde. Ako prví pre-šli z rybníckej na psiarsku stranu krojovaní manželia Švecovci, potom aj ďalší členovia KRIVÍNA. V čajkovaní, hlavnej disciplíne Olumpiády, sa skvelo držal ďalší člen súboru Jozef Ďurčať. Aj tento rok sa ukázalo, že kde sa čosi dobré a zaujímavé deje, tam Rybníčania nesmú chýbať.

Milí spoluobčania,

tak ako sa približujeme k nášmu RYBNÍCKE-

MU VINOBRANIU, zintenzívňujú sa prípravy

na túto zvykoslovnú slávnosť našej obce,

ktorá zúročí prácu vino-hradníkov i vinárov po-

kračujúcich v tradíciách otcov a dedov. Je to

vlastne pocta dorábate-ľom kvalitného hrozna i výrobe voňavého moku, čo je pre našu

obec typické celé stáročia. Tento rok bude slávnosť vinobrania umelecky znásobená

účasťou najvýznamnejšej hudobnej osobnosti Slovenska, ktorá sa radí medzi európske klenoty operného tenoru. RYBNÍCKE

VINOBRANIE poctí svojou návštevou riaditeľ opery SND Peter Dvorský ako hlavný hosť. V popoludňajšom programe KEĎ

SPIEVAJÚ SLÁVICI sa majster Dvorský stretne s najlepšími detskými interpretmi celonárodnej súťaže SLÁVICI SLOVEN-

SKA z Tekovského regiónu. Medzi nimi budú tri vynikajúce spe-váčky ľudových piesní z Rybníka: Viktória Šrámeková, Natália

Bandziová a Ivanka Šrámeková, ktorá je viacnásobnou laureát-kou celonárodného finále

SLÁVIKOV SLOVENSKA. Rybníčania, prosím, príďte im a všetkým malým vystupujúcim

slávikom zatlieskať: aby cítili podporu plného kultúrneho domu. Veď vystupovať pred majstrom Petrom Dvorským, ktorý je od-borným garantom súťaže SLÁVIK SLOVENSKA, je obrovská

príležitosť, ale aj obrovská zodpovednosť. Budem rád, ak detskí interpreti z Tekovského regiónu zažijú nádherné popoludnie,

ktoré im môže v tom najlepšom slova zmysle otvoriť cestu k budúcnosti. A budem sa veľmi tešiť, ak vy všetci, ktorí naplníte kultúrny dom v Rybníku, budete mať z tohto veľkého podujatia,

ktoré sa začne o 16. hodine, krásny zážitok. Prajem Vám ho z celého srdca. A verím, že príjemné emócie Vám navodia aj ďal-ší účinkujúci, ktorých mená ponúkame na oficiálnej pozvánke na

RYBNÍCKE VINOBRANIE. Ešte by som Vás rád všetkých poprosil, v mene kolektívu Obec-

ného úradu a poslancov obecného zastupiteľstva, aby ste všetci Rybníčania, ktorí máte možnosť, dali hlas našej obci, súťažiacej

o titul: DEDINA ROKA 2011. Naša obec, ktorá nám všetkým dáva pocit domova, si Vašu podporu určite zaslúži.

V pondelok 5. septembra sa začne nový školský rok. Nuž nech sa v ňom naším rybníckym školákom darí. Nech sa počas neho doz-

vedia veľa informácií, ktoré rozšíria ich obzor. Nech sa darí aj naším učiteľom a ostatným pedagogickým pracovníkom. Majú

nádherné, aj keď veľmi náročné, povolanie a ako na výsledkoch našej rybníckej ZŠ s MŠ vidieť, zvládajú ho veľmi dobre. A ešte

treba zaželať veľa sily a trpezlivosti rodičom školákov. Aj pre nich 5. septembra zazvoní na nový školský rok. So želaním úspešného štartu po prázdninách

Imrich Králik, starosta

Súťažná otázka: Kto bude hlavným hosťom sobotňajšieho RYBNÍCKEHO VINOBRANIA? Odpovede posielajte do piatku 9. septembra na adresu:

Redakcia POHRONIE, Pionierska 2, 934 01 Levice.

www.e-obce.sk Vpravo na lište nájdite medzi ostatnými súťažnými dedinami obec Rybník a kliknutím na jej názov jej

prideľte hlas. Urobte tak, a podporte Rybník v súťaži!

Hlavný hosť: Peter Dvorský

Foto (šr)

Ďaľším podujatím projek-tu KOMPAS bol 2. ročník TÁ-BORA RODINA pod názvom ,,Bola raz jedna rodina ,, kto-rý sa zameriaval na upevnenie vzťahov v rodine a vytvorenia

bezpečného prostredia pre ži-vot a výchovu detí. Tábor dal priestor rodičom na dokázanie, že sú dobrým vzorom pre svo-je deti. Zúčastnilo sa ho šesť ro-dín, ktoré medzi sebou súťažili o táborový pohár. Zvíťazili Ce-menťáci z Bátoviec, Člupkov-

ci z Kvetoslavova boli na dru-hom mieste, na treťom skončli Gumkáči z Bátoviec, na štvr-tom Šmolkovia z Čaky , na pia-tom Andovci z Nových Zámkov a na šiestom Kúdelovci z Čaky.

Športové hry a súťaže, veľký ko-pec zábavy, opekačky, kúpačky, tancovačky a iné hračky spoji-li tieto rodiny vo veľké priateľ-stvo. Súčasťou programu bol aj výstup na Sitno, hľadanie hrí-bov, sledovanie krásnej hviezdej oblohy pri táboráku.

V posledné dva septembro-vé dni budú Levice dejiskom I. konferencie s názvom „Histó-ria výroby fajok a archeologic-ké nálezy fajok na Slovensku“. Organizuje ju Tekovské múze-um v spolupráci s Klubom his-torických fajok, o.z. Nitra a Slo-venským banským múzeom v Banskej Štiavnici.

* Aké sú nosné témy fajkár-skej konferencie?

Sústredíme sa na odbor-né informácie o histórii výro-by fajok na Slovensku, o súčas-ných výrobcoch, o zbierkových fondoch nielen v múzeách, ale aj u súkromných zberateľov, o pestovaní a spracovaní taba-ku. Oficiálna vedecká časť bu-de hlavne pre kolegov z múzeí, pre súkromných zberateľov, ale aj pre fajkárske kluby.

*Pokiaľ ide o záujemcov z radov verejnosti?

Radi uvítame všetkých, kto-rých táto téma zaujíma. Pokiaľ sa prihlásia a uhradia účastníc-ky poplatok, môžu prísť a byť s nami nielen na oficiálnej čas-ti, kde odznejú referáty aj zo za-hraničia, z Čiech a Maďarska,

ale môžu absolvovať aj exkur-ziu do Banskej Štiavnice s pre-hliadkou fajkárskej. tzv. Zacha-rovej dielne v Starom zámku, s ukážkou výroby hlinených fa-jok na originálnych dobových strojoch, s možnosťou vlastno-ručného vyrobenia fajky pod dohľadom fajkárskeho majstra Jána Fialu z Brehov.

*Čiže ešte je možnosť pri-hlásiť sa.

Áno, aj tí čo nedostali od nás oficiálnu pozvánku, sa môžu prihlásiť. Môže to byť zbera-teľ i historik – amatér, ktorý sa tejto téme venuje. Práve preto je to jedinečné, lebo pod slo-vom konferencia si ľudia často predstavujú čosi vysokoodbor-né. Teraz sa pokúsime zblížiť tú odbornú a laickú časť milovní-kov tejto témy.

*Budete mať aj zlatý klinec programu – súťaž v pomalom fajčení.

Ono má na celom svete tra-díciu. Fajkári, ktorí sú aj vášni-vými zberateľmi, poznajú túto disciplínu. Súťaž sme nazva-li Memoriál RNDr. Miroslava Harmana, CSc., čestného ob-čana Pukanca, významného geológa, publicistu, vedeckého

pracovníka SAV, ale aj fajkár-skeho fajnšmekra. Uskutoční sa v penzióne Tília v sobotu 1. októbra.

*Pomalé fajčenie nemá zrej-me nič spoločné so zlozvykom škodlivého fajčenia fajok, ci-gár, či cigariet. Je to vec aristo-kratická, len pre fanšmekrov.

- Presne tak. Zberatelia fa-jok sú veľmi zaujímaví ľudia. Oni v tom fajčení vidia filozo-fiu. Nepredstavujme si pod tým reklamu fajčeniu. To je úplne iná téma. Fajky ako také sú ma-lé umelecké diela, ktoré sa vo-ľakedy vyrábali pre jedinca na objednávku. Každá ručne vyro-bená fajka je originál, predmet vysokej umeleckej hodnoty. Aj tá súťaž bude príjemným stret-nutím zaujímavých ľudí. Také „bafkanie“ nie je obyčajné faj-čenie, je to príjemné posede-nie pri vínku, debata o politike, kultúre, o ženách, o všetkom.

*Od akejkoľvek propagácie fajčenia sa teda ako organizá-tori dištancujete.

Určite. Prednášky budú pre-zentovať múzejné a súkrom-né zbierky, spracovanie tabaku a výrobkov z nich, históriu ta-bakového priemyslu . Bude to najmä o umeleckých predme-toch a zároveň by sme chceli zmapovať všetko, čo s touto té-mou súvisí.

Vraj sa predstavia aj naj-krajšie kusy fajkového klubu.

V rámci konferencie bude aj výstava o nich. Prezentovať

sa bude aj levický Zlatý Onyx, ktorý poskytol do súťaže ceny veľmi netradičné - fajky zo zla-tého ónyxu. Túto levickú špe-cialitu si určite ocení každý sú-ťažiaci. Okrem ďalších sponzo-rov našu konferenciu podpori-lo aj Mesto Levice a Nitriansky samosprávny kraj.

* Prečo sa prvá takáto kon-ferencia koná akurát u nás, v Leviciach?

- Pred troma rokmi sme ma-li prvú výstavu o fajkách. Vtedy sme predstavili veľmi vzácnu súkromnú zbierku Mirona Mi-haliča z Košíc. Keďže bola veľ-mi úspešná, oslovili nás aj iné múzeá a výstava na túto tému bola už 11-krát úspešne rein-štalovaná. Momentálne sú vý-stavy v Mestskom múzeu v Štú-rove a v Banskej Bystrici pre-zentujúce zbierky Klubu histo-rických fajok, o.z. Nitra. S tou-to výstavou sme mali úspech aj v Maďarsku, na hradných sláv-nostiach v Tate, už tretíkrát, vý-stavu videlo 30 tisíc spokojných návštevníkov. To všetko nám dáva nádej, že na konferencii si príde každý na svoje, vášni-vý zberateľ, i obdivovateľ nád-herných fajok, ktoré sú dôkaz-mi zručných majstrov.

Diplom Karola Zachara.

6 POHRONIE30. augusta 2011

ZŠ Bátovce vďaka podpore z fondu Hodina deťom, ktorý zriadila a spravuje Nadácia pre deti Slovenska, pripravila pro-jekt KOMPAS. Jeho zámerom je formou voľnočasových akti-vít odstraňovať diskrimináciu a posudzovanie detí a mládeže podľa výzoru, zdravia a majet-ku medzi rovesníkmi a v spo-ločnosti. Usmerniť deti, aby vnímali a rozvíjali svoju hod-notu napriek vzájomným od-lišnostiam. Tiež vytvárať pod-mienky pre rozvoj osobnosti, zručností, talentu detí tak, aby mali rovnaké šance ako ostat-ní, a neboli vylúčené z bežné-ho života.

Cieľovou skupinou sú rodi-čia, ktorí potrebujú poraden-stvo a pomoc pri vytváraní bez-pečného a zdravého prostredia pre deti a mladých ľudí.

Činnosť prvého stretnutia bola zameraná na osobný kon-takt s pozvanými deťmi a ro-dičmi so špecifickými potre-bami (rómske deti, deti so so-

ciálneho prostredia, deti z ne-funkčných rodín, zdravotne postihnuté deti, deti v náhrad-nej starostlivosti). Zámerom bolo informovanosť deti a ro-dičov o projekte, jeho príprave, programe, podmienkach účas-ti. Aktivitou získali ucelený ob-raz o zámere a zapojenosti sa do projektu. Jednodňové pod-ujatie so sprievodným progra-mom a projektovou prezen-táciou, ktorého súčasťou bo-li netradičné hry a súťaže pre deti a rodičov, sa uskutočnilo 11. augusta v priestoroch ZŠ Bátovce.

KOMPAS pre deti aj rodičov

Aby odlišnosti neoddeľovali

Drevená fajka.

Vodné fajky.

Hlinená fajka.

Kovová fajka.

Fajka z porcelánu.

S historičkou Tekovského múzea Margarétou Novákovou

Historicky prvá konferencia o fajkách bude v Leviciach

PubLiciSTiKA

BEÁTA MIŠKOVIČOVÁ

Pýtate sa kde? Nuž veru, v Le-viciach. Dva mesiace po otvore-ní prvého interaktívneho stre-diska na Slovensku pod ná-zvom Atlantis sa mohli aj men-tálne postihnutí muži zo Zaria-denia sociálnych služieb (ZSS) DOMUM v Krškanoch obozná-miť so základmi fyziky. V inte-raktívnom vedeckom centre nie-len videli, ale aj cítili, ohmatali si, vyskúšali, kombinovali, uro-bili mnohé objavy a zisťovali, ako pôsobia prírodné zákony. Najprv venovali pozornosť vý-kladu fundovanej lektorky z ra-dov pedagogických pracovníkov,

ktorí tam pôsobia. Potom mali možnosť všetko zažiť a vyskúšať vlastnými rukami a vlastným

rozumom to aj spracovať. Všet-ko bolo zaujímavé a príťažlivé. Krškanskí klienti manipulova-

li s exponátmi nad očakávanie dlhú dobu, záujem ich neopúš-ťal. Navyše bola možnosť v útul-ne zariadenej jedálni s bufetom podať im obed a potom ďalej po-kračovať v experimentovaní.

Vedenie centra Atlantis tej-to špecifickej komunite vo všet-kom ochotne vyšlo v ústrety. A navyše určilo špeciálne vstup-né s príspevkom na cestovné. Za to všetko im patrí veľká vďaka. Myslím si, že školský rok sa nedá začať lepšie ako návštevou cen-tra Atlantis

(Autorka je vedúca úseku sociálno - tera-

peutickej starostlivosti v ZSS DOMUM Krškany)Momentka z útrob Atlantídy. Foto: (i)

Spoločné foto účastníkov tábora.

Chlapci z Krškán objavili Atlantídu

A nemuseli za ňou ísť ďaleko

Slovensko sa svojho času zaradilo medzi významných producentov hlinených fajok v Európe. Archeologické nálezy dokazujú, že fajky sa na našom území vyrábali už koncom 16.storočia. Za-čali ich vyrábať hrnčiari popri inom sortimente. Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa centrum výroby hlinených fajok vďaka bohatému výskytu vhodných keramických surovín prenieslo do Banskej Štiavnice, podľa ktorej dostali mená Štiavničky, Šemničky. Pod týmito názvami sa hline-né fajky zo Slovenska preslávili v Rakúsko – Uhorsku, ale aj po celom svete. Slovenským vynále-zom bolo aj originálne zapaľovanie tabaku vo fajkách tzv. zapekaním, od čoho je odvodený aj ich názov – zapekačky. S Banskou Štiavnicou sa žiaľ spája aj zánik fajkárskeho remesla, keď práve tu v polovici 20.storočia skončila svoju činnosť posledná dielňa na výrobu fajok na Slovensku.

Z histórie fajok na Slovensku

BÁTOVCE (Roman Sa-linka, Igor Gašpar) - Druhý projekt na ZŠ Bátovce má ná-zov “Dám telu, čo potrebuje”. Uskutočňuje sa vďaka podporę z Detského fondu Leaf, ktorý zriadil a spravuje Nadácia pre deti Slovenska.

Uprednostňovanie negatív-nych foriem v živote detí spô-sobuje a zanecháva zdravotné ťažkosti a časté ochorenia. Stra-ta pohybu či deficit zdravého

jedla spôsobuje oslabenie tela, svalstva a celej imunity. Fyzická aktivita detí môže pomôcť to-mu, aby sa cítili šťastnejšie, do-kázali jasnejšie premýšľať, ma-li viac energie, a ak sa správne stravujú, udržiavajú si tak prie-mernú hmotnosť. Na to, aby mala fyzická aktivita správny účinok, nie je potrebné zachá-dzať do extrémov, stačí zdra-

vý pohyb, chrániť si zdravie, zdravo sa stravovať, udržiavať si motiváciu - takto dať telu to, čo ono potrebuje. V súčasnos-ti zaznamenávame nárast detí s častou obezitou, nezáujmom o pohyb, nezdravé a rýchle stra-vovanie a nezáujem o športové aktivity. Realizáciou projektu chceme zmeniť názory a postoj detí, rozvojom ich aktivovať do zapájania pohybovo-vzdeláva-cích aktivít, a k začiatku rieše-nia ich problému, ktorý v súčas-nosti považujú za akúsi ,,tablet-ku”, čo je aj inšpiráciou pre re-alizáciu tohto projektu. Projekt sa realizuje od júla do novem-bra tohto roku, jeho súčasťou je 5 spoločných aktivít a klubové stretnutia.

K projektu patri aj aktivity, ktoré sa konali v júli. Prvou bo-la akcia ,,Tábor na kolesách,, v čase od 12. do 17. júla. Tábora sa zúčastnilo 20 detí vo veku od 9 do 14 rokov z Levíc, Drženíc a Bátoviec.

Druhou aktivitou projektu bol denný tábor pod názvom Zdravko, ktorý sme organizo-vali od 25. do 29. júla v priesto-roch ZŠ Bátovce. Bolo tu 21 detí od 6 do 16 rokov. Bol zameraný na pohybové aktivity.

Školáci dávajú telu, čo potrebuje

Tábory mali úspech

bola raz jedna rodina

* Vaše meno sa už aj minulosti spájalo hlavne s chovateľskými úspechmi PD Hronovce. Aké boli vaše začiatky?

- Po skončení základnej vojenskej služby v roku 1982 som nastúpil do PD Hronovce. Tam som pô-sobil až do roku 2008.

* Vždy ste chceli byť zootechnikom? - Vždy ma bavili zvieratá. Absolvoval som

strednú poľnohospodársku školu, potom aj vysokú. Je to moja profesia aj koníček.

* V 90-tych rokoch nastalo zložité obdobie hlavne pre dobytkárov. Vtedy sa začali bezhlavo likvidovať celé stáda. Vy ste zostali.

- V roku 1992 sa kolos JRD Rozkvet Hronovce pozostávajúci z ôsmich chotárov rozpadol. PD Hro-novce zostalo iba z chotárov dvoch častí Hronoviec – Vozokany a Domaša. Ten kolos choval 1550 kráv. Všetky ostané subjekty chov kráv zrušili. Dojnice zostali iba v Hronovciach a v Čate.

* Už vtedy ste zaznamenávali úspechy na Ag-rokomoplexe.

- Áno, mávali sme víťazky aj šampiónky. Tam sme chovali tiež slovenské strakaté plemeno. Po rozdelení som sa stal hlavným zootechnikom. Mal som aj šťastie. Vtedajší predseda družstva Lajoš Németh mi ponechal voľnú roku.

* To bol vynikajúci človek, škoda, že predčas-ne zomrel.

- Keď sme končili s chovom, naše stádo bolo tre-tí rok po sebe najlepšie stádo tohto plemena na Slo-vensku.

* Napriek tomu ste s chovom skončili. Prečo? - Pretože vtedy pred krízou boli firmy

v Maďarsku schopné lepšie zaplatiť ľudí ako my. Zvážali ich autobusmi. Čiže u nás to neskončilo na tom, že by družstvo malo existenčné problémy, ale preto, že pri tých zvieratách nemal kto robiť. Se-dem mesiacov sme to plátali, ľudia sa striedali, a to sa pri dobytku nedá tak. V januári mi ostala jedna dojička, aj to taká, čo bola iba na zastupovanie. Jed-noducho nemal kto robiť.

* Pritom v tom regióne bola vysoká nezamest-nanosť.

- V dedine bolo 30 percent ľudí bez práce, ale do živočíšnej výroby nešiel nikto. Pritom si mys-lím, že podmienky mali pomerne slušné: dva dni robili, deň mali voľno, do mesiaca mali teda 10 dní voľno. Ja som mal štyri. Takže sme jednoducho museli zvieratá predať. Potom som bol 8 mesiacov v PD Veľké Ludince, tam chovajú holštýnske - teda mliečne plemeno. A potom som dostal ponuku z PD Bátovce.

* Ste tu spokojný? Zdá sa, že dobytok je tu kvalitný.

- Nie je to ešte to, čo v Hronovciach, všetko po-trebuje svoj čas. Veď tam som robil na tom stáde

20 rokov. Tu sa ale ťažšie hos-podári ako v Hronovciach, sú tu horšie pôdne aj klimatické pod-mienky. Tu však zatiaľ ošetro-vateľov, kŕmičov i dojičky má-me. Väčšinou je to už staršia generácia. Mám obavy, či bude za nich náhrada. Nie je to ľahká práca. * Ale tu ste nadviazali na prá-cu svojho predchodcu. - Predo mnou tu bola Helena Barzová. Urobila kus roboty. * Koľko chováte kráv? - Máme tu tri strediská živočíš-nej výroby. Na dvoch, v Bátovciach a Drženiciach, chováme dojnice, po približne 300, dokopy teda 600. Jedna farma, v Jabloňovciach, slúži na odchov mladého dobytka od teliec od 2 týždňov až do pri-

pustenia, keď je jalovica v siedmom mesiaci gravi-dity, presúvajú ju na výdojné hospodárstva. Jalovíc je asi 500.

* Ako je to teraz s nákupnou cenou mlieka. Je výroba rentabilná?

- Pred dvoma rokmi boli ceny likvidačné, teraz sa to zlepšilo. Ale stále to nie je dostatočné na primeraný zisk, na rozvoj, nákup novej techniky.

* Odchov dobytka je ziskovejší? - Predaj vysokoteľných jalovíc je síce slušne

zaplatený, ale ostatné jalovice zase neprodukujú nič, kým nezačnú dojiť.

* Okrem mlieka ale kravy vytvárajú aj maš-taľný hnoj, teda organické hnojivo, ktoré zabez-pečuje udržanie pôdnej úrodnosti. Na to sa dnes zabúda.

- Na to by vedel fundovane odpovedať agro-nóm. Ja si to tiež myslím, ale dnes väčšina podni-kov žiadnu živočíšnu výrobu nemá.

* Účasť na výstave je iste náročná finančne. - Áno, odráža sa to aj na počte zúčastnených cho-

vateľov. Je ich stále menej, najmä chovateľov slo-venského strakatého plemena.

* Vrátia sa tie peniaze družstvu vo forme predaných kvalitných plemenných zvierat?

- S odbytom nie je problém. Momentálne nie je problém predať vysokoteľnú jalovicu. Rusi by boli schopní kúpiť ročne aj štvrť milióna jalovíc. Ale musíme nechať niečo aj na vlastný chov. Účasť a úspech na výstave je reprezentácia. Napríklad v Nemecku, tam je účasť aj na malej regionálnej výstave vecou chovateľskej hrdosti. Pritom ten far-

már si robí všetko sám. Tam je viac zaužívaný sys-tém aukcií zvierat.

* Zviera treba na výstavu iste aj náležite pri-praviť.

- Predovšetkým potrebujete ošetrovateľa, ktorý má k tomu vzťah, trpezlivosť so zvieratami. Tu tre-ba vysoko oceniť prácu ošetrovateľa Jána Foltána. Veľa záleží aj na povahe zvieraťa, lebo zvieratá, podobne ako ľudia, majú rôzne povahy. Delia sa podľa temperamentu, podobne ako ľudia. Toto bo-lo zhodou okolností také spokojné zviera, vhodné na predvádzanie. S prípravou treba začať aspoň 6 týždňov pred samotným Agrokomplexom. Aby sa naučilo chodiť, aby bolo spokojné, aby bola súhra s ošetrovateľom. Kolekcie sa nepredvádzajú, tam ide len o vodný výber zvierat. Najlepšie, keď ich je aspoň päť po jednom plemenníkovi.

* Pre zviera je to asi stres, keď je „na pľaci“. - Určite. Ale keď je dobre pripravené, ono si pri-

vykne. * Zviera musí byť iste perfektne čisté

a upravené. - Už pár rokov sa zvieratá na výstavu aj ostrihajú.

Na celom tele sa ostrihá srsť. Nám sa Andula zdala krajšia neostrihaná, lebo mala jemnučkú srsť. Ale teraz sa všetky zvieratá strihajú.

* Kravy majú aj mená? - Vo voľnom ustajnení nie. To zviera ale nie je

anonymné, každé má ušnú značku. V Nemecku, Rakúsku, kde majú farmári menšie stáda, aj kravy majú mená. Ale aj naše kravy, ktoré idú na výstavu, meno dostanú. Táto sa volá Andula.

ŠTEFAN RÁCHELA

V minulom čísle POHRONIA sme informovali o úspechu dobytkárov z Levického okresu v rámci Národnej výstavy hospodárskych zvierat na 38. ročníku medzinárodnej poľnohospo-dárskej a potravinárskej výstavy Agrokomplex. Tento opakovaný úspech, na ktorý sme si už zvykli, nie je náhodný. Aj keď sa počet vystavovateľov v dôsledku zložitej situácie v poľnohospodárstve zmenšuje, dva podniky – PD Kozárovce a PD Bátovce s chovmi sloven-ského strakatého plemena zostávajú. Svedčí to o systematickej práci. Poľnohospodárske družstvo (PD) Bátovce bolo doposiaľ trochu akoby v tieni Kozárovčanov, ale ich úspech je tiež cenný. V kategórii kolekcia jalovičiek po býkovi obsadili 1. a 3. miesto, v kategórii vyso-koteľných jalovíc si odniesli cenu za 3. miesto. Preto POHRONIE oslovilo hlavného zootech-nika družstva Františka Cibiru. Jeho meno je už dlhodobo späté s úspechmi dobytkárov z Levického okresu. Publicite sa bráni, ako to býva u skromných ľudí zvykom. Napriek tomu sa nechal prehovoriť, počas silážovania si našiel chvíľu času a prijal ma vo svojej kancelárii.

Fotografiu z Agrokomplexu. Vysokoteľná jalovica Andula z PD Bátovce, farma Jabloňovce, ktorá sa umiestnila na veľmi peknom 3. mieste s ošetrovateľom Jánom Foltánom. Foto: Miroslav Mátéffy

KATARÍNA HOLBOVÁ Augustové víkendy ponúkli kopu príle-

ţitostí príjemnej zábavy, kulinárskych špecialít i poučenia návštevníkom okres-ného sídla a viacerých obcí v širšom okolí Levíc. Veru musel si z nich vyberať nielen ten, čo bol odkázaný na verejnú dopravu, ale i majitelia vlastných „pribliţovadiel“, lebo v ten istý deň boli i 2 – 3 lákavé „akcie“. Ide pritom uţ o viacročné tradície týchto podujatí, čo dáva záruku hodnotnej zábavy, oddychu, priateľských stretnutí. Tak bol napríklad uţ XIII. levický „Rybací piknik“, XI. šárovské „Paradajkové slávnosti“, III. „Breţské remeselnícke dvory“, XX. folklórny festival „Tekov tancuje a spieva“ v Starom Tekove, VIII. „Čilejkársky jarmok“ v Novej Dedine. Oslavy 735.výročia obce Tekovská Brez-nica sú príkladom, ţe občania obcí pat-rične a spoločne oslavujú okrúhle, ale tieţ polookrúhle výročie prvej historic-kej zmienky o existencii obce či mesta. Na (ešte augustové) „Rybnícke vinobra-nie“, aj na septembrové X. “Čajkovské vinobranie“ pozývajú miestni vincúri nie iba vinohradníkov.

Ako bývalá múzejníčka a doţivotná etnografka rada chodím na tieto poduja-

tia. Pre mňa sú ukáţkou súčasnej tradič-nej kultúry. Teším sa z dobrých nápadov organizátorov, ktorí dokáţu kaţdoročne svoju príleţitosť vyuţiť na ozvláštnenie podujatia tak, aby bolo pre domácich i cezpoľných návštevníkov vţdy aj nejaké

prekvapenie. Obce sa navzájom inšpiru-jú, spolupracujú, v dobrom si i konkurujú. Prebúdzajú a upevňujú povedomie príslušnosti k vlastnej obci a regiónu v mladej generácii. Tieto - nielen zábavu poskytujúce - podujatia

dávajú moţnosť stretaniu staršej gene-rácie a rodákov ţijúcich uţ v iných kon-činách vlasti či v zahraničí. To zaručuje, ţe budú očakávané, ţiadané nie pre „ekonomický zisk“ z nich.

Potvrdila mi to i osobná skúsenosť z Čilejkárskeho jarmoku uplynulú sobo-tu. Novinkou bol koncert 4 chrámových zborov (z V. Kozmáloviec, Pukanca, Hr. Kosíh a Novej Dediny) v gondovskom kostole Povýšenia sv. Kríţa . Na výstave v budove obecného úradu ma očarili kresby a pastely čilejkáriek od Viktora

Šimeka zo Ţirian, ktoré sem prevandro-vali zo Starého Tekova. Veľkým počtom sa prezentovali originálne repliky - mo-dely v maxi, mini či reálnej veľkosti historických strelných i studených zbra-ní, ktoré zhotovil miestny majster mno-hých remesiel Jozef Bôb. Zberateľskú vášeň dvoch Jozefov Palkovičových (otca a 9-ročného syna) lustrovali mo-dely poľnohospodárskej techniky. Origi-nály takých strojov zapoţičané od miest-nych hospodárov dominovali v susedstve budovy. Bolo mi tam fajn.

O tom, že Andula je naozaj krásavica, svedčí fakt, že odborný časo-pis Slovenský chov si vybral ju, a nie šampiónku výstavy, do kalen-dára na budúci rok.

Foto: Slovenský chov

Koncert štyroch cirkevných spevokolov.

Deti lákali staré „agromašiny“ odskúšať si ich vlastnoručne.

8 POHRONIE30.augusta2011 víKendové aKtuaLity: šport * speKtrum

FutbaL - 4. kolo

1 Čajkov 4 4 0 0 8 : 2 122 Hron. Kľačany 4 3 0 1 12 : 9 93 Čata 4 2 1 1 8 : 5 74 Veľký Ďur 4 2 1 1 9 : 7 7- Kalinčiakovo 4 2 1 1 9 : 7 75 Hron. Kosihy 4 2 0 2 9 : 5 66 Veľké Turovce 4 2 0 2 8 : 7 67 Rybník 4 2 0 2 9 : 10 68 Horné Turovce 4 2 0 2 6 : 9 69 Podlužany 4 1 2 1 9 : 5 5

10 Keť 4 1 1 2 7 : 4 411 Tek. Lužany 4 1 1 2 4 : 8 412 Plášťovce 4 1 1 2 5 : 12 413 Nová Dedina 4 0 3 1 3 : 4 314 Pohr. Ruskov 4 1 0 3 3 : 10 315 Starý Tekov 4 0 1 3 1 : 6 1

Oblastné majstrovstvoHronské Kosihy - Veľké Turovce 5 : 1; Čaj-kov - Čata 2 : 0; Pohronský Ruskov - Rybník 1 : 2; Kalinčiakovo - Podlužany 3 : 2; Veľký Ďur - Keť 2 : 1; Plášťovce - Hronské Kľača-ny 4 : 1; Horné Turovce - Tekovské Lužany 2 : 0; Starý Tekov - Nová Dedina 1 : 1

II. triedaNový Tekov - Veľké Kozmálovce 4 : 1; Dolný Pial - Bory 2 : 0; Plavé Vozokany - Jur n/Hronom 1 : 3; Pukanec - Malé Kozmálovce 1 : 2; Žemberovce - Lok 2 : 4; Ipeľské Úľa-ny - Vyškovce; Ipeľský Sokolec - Beša 1 : 0; Mýtne Ludany - Šarovce 3 : 4

III. triedaHronovce - Demandice 1 : 1; Tek. Lužany 4FSC - Horné Semerovce 2 : 4; Malé Lu-dince - Pastovce 9 : 6; Hontianske Trsťany - Lontov 3 : 0; Tupá - Tešmak 2 : 1; Hokovce - Bátovce 12 : 0; Santovka - Voľno; Farná - Málaš 3 : 2

1 Nový Tekov 4 4 0 0 16 : 2 122 Šarovce 4 3 1 0 14 : 8 103 Jur n/Hronom 4 3 0 1 13 : 4 94 Bory 4 3 0 1 15 : 6 95 Ipeľský Sokolec 4 3 0 1 14 : 6 96 Lok 4 2 1 1 11 : 11 77 Dolný Pial 4 2 0 2 7 : 6 68 Žemberovce 4 2 0 2 6 : 9 69 Pukanec 4 1 1 2 5 : 6 4

10 M. Kozmálovce 4 1 1 2 7 : 9 411 V. Kozmálovce 4 1 1 2 6 : 8 412 Plavé Vozokany 4 1 0 3 5 : 16 313 Beša 4 0 2 2 3 : 7 214 Vyškovce 3 0 1 2 5 : 11 115 Mýtne Ludany 4 0 1 3 7 : 16 116 Ipeľské Úľany 3 0 1 2 3 : 12 1

1 Hokovce 4 4 0 0 24 : 2 122 Demandice 4 3 1 0 6 : 2 103 H. Semerovce 4 3 0 1 19 : 5 94 Hon. Trsťany 4 3 0 1 8 : 3 95 Santovka 3 2 1 0 9 : 4 76 Tupá 4 2 0 2 5 : 9 67 Hronovce 4 1 2 1 8 : 7 58 Farná 3 1 2 0 5 : 4 59 T. Lužany 4FSC 4 1 1 2 8 : 8 4

10 Bátovce 3 1 1 1 8 : 14 411 Tešmak 4 1 0 3 12 : 16 312 Lontov 4 1 0 3 7 : 11 313 Malé Ludince 4 1 0 3 10 : 22 314 Pastovce 4 0 0 4 6 : 13 015 Málaš 3 0 0 3 4 : 19 0

ŠALOV (=LV=) – Spevác-ka súťaž SUPERSTAR pre róm-ske deti od sedem do 25 rokov sa konala v sobotu 27. augus-ta v kultúrnom dome. Začiatok o 17. hodine bol určený ako fi-nále výberu talentov, ktorých sa prihlásilo až 23. Najväčšiu zá-sluhu na uskutočnení tejto akcie má vychovávateľka a hudobníč-ka Iveta Kováčová, ktorá naša-la pdoporu a pomoc u starostky Boženy Kapšovej a u terénnych sociálnych pracovníkov Tibora Kováča a Evy Bényiovej.

Pomocnú ruku podal aj ria-diteľ Základnej školy s vyučo-vacím jazykom maďarským František Dulai s učiteľom Kris-tiánom Riedlim a riaditeľkou materskej škôlky Erikou Szal-movou.

Vyvrcholením polročnej prá-ce bolo práve finále v sobotu.

Z 23 prihlásených žiakov ich postúpilo 11, a na súťaž priš-lo 6 malých spevákov: Bianka Kapšová, Szöllösiová Cyntia, Rajmund Balázs, Erik Miklóš a Dominika Žigmundová.

Ako hosť vystúpila aj Euni-ka Kapšová. O poradí prvých troch rozhodlo diváci v sále, ktorých prišlo vyše 150. Každý dostal hlasovací lístok s číslom speváka. Hlasovania sa zúčast-nilo 103 prítomných, jeden hlas bol neplatný.

Najviac, až 50, bodov získala Cyntia Szöllosiová. Stala sa krá-ľovnou SUPERSTAR. Na dru-hom mieste s počtom bodov 29 skončil Rajmund Balázs, a tretí Erik Miklóš získal 10 hlasov.

Všetci prítomní boli nadše-ní speváckou súťažou a veria, že bude mať pokračovanie kaž-dý rok.

šalovskou superstar je cyntia

spevákom tlieskalo až 150 divákov!

BRATISLAVA (MK) - 27. au- gust bol posledný dátum triat-lonu na Slovensku v tejto se-zóne. Triatlonový klub Tria-xx pod vedením Michala Var-gu zorganizoval v Bratislave na Štrkoveckom jazere triatlon pre všetkých. Pre hobbíkov, pre postihnutých korčuliarov, ale aj pre elitné kategórie registro-vaných triatlonistov. Kategó-rie žiakov a juniorov bojovali o majstrovské tituly v triatlone. Najúspešnejším mládežníckym klubom je levický ŠK Atóm. Dovedna získal sedem medailí z M-SR. Titul majstra Sloven-ska získali žiaci Matúš Verbov-ský a Ivonka Miklóšová.

Za krásneho slnečného poča-sia sa v ranných hodinách po-stavili na štart mladší žiaci, kto-rí pretekali na vzdialenostiach 100m plávanie, 5 km cyklisti-ka a 1,2 km beh. Tu zvíťazil Ma-túš Verbovský a jeho oddielový kolega Kamil Macek vybojoval bronzovú medailu. Z ŠK Atóm

Levice Martin Suchý obsadil 5. miesto, mladí pretekári Jozef Gašpar 11. miesto a jeho brat Nikolas 17. miesto.

Starší žiaci pretekali na dvoj-násobných vzdialenostiach.

Ďalší titul pre ŠK Atóm Le-

vice získala suverénne Ivon-ka Miklóšová a pre bronz si dobehla Michaela Gašparová. Striebro medzi chlapcami zís-kal Tadeáš Fazekaš.

V popoludňajších hodi-nách sa na štart šprint triat-lonu (750 m plávanie, 20 km cyklistika, 5 km beh) postavilo takmer 200 pretekárov v kate-góriách juniori, veteráni a hob-by triatlonisti. V junioroch zví-ťazil nedostihnuteľný bratislav-čan Nikolas Fejer. Výborný vý-kon podal levický junior Gerge-ly Duba, ktorý získal striebornú medailu. Miroslav Straňovský dobehol na peknom 5. mieste. V juniorkách sa najviac darilo Radke Suchej, ktorá vybojovala bronzovú medailu. Na 5. mieste dobehla Barbara Trnkusová, za ňou na 6. mieste Katarína Ba-ková. Z veteránov dobehol Ga-briel Duba na 6. mieste.

Po dobehnutí pretekárov v šprint triatlone začalo silno fúkať a schladilo sa.

V depe už boli pripravené bi-cykle pre kategóriu elit dospe-lých na olympijských vzdiale-nostiach. Tu mal štartovať aj Ja-kub Mészáros. Preteky boli ná-hle zrušené z dôvodu výstrahy HSMÚ. -mk-

verbovský a miklóšová majstri slovenska

triatlon: pre šK atóm Levice sedem medailí

Levickí triatlonisti boli na Majstrovstvách SR úspešní. Foto: (mk)

Speváci zľava: Bianka Kapšová, Cyntia Szöllösiová (víťazka), Raj-mund, Balázs, Erik Mikloš, Dominika Žigmundová a Eunika Kap-sová. Foto: (=LV=)

ŠTEFAN RÁCHELA

PSIARE – Za ideálneho poča-sia a ideálnych vodných stavov („ruke, nohe, Brehe“ hlásili prie-tok vody 22 kubíkov sekundo-vých a teplotu hronskej vody 22 stupňov Celzia), pod transparen-tom „Korytári všetkých krajín, spojte sa!“ sa v sobotu 27. augus-ta uskutočnila psiarska Olumpi-áda. V malebnom prostredí na brehu Hrona pod Krivínom, na hranici Levického a Žarnovic-kého okresu, strávili účastníci, ktorí sa zišli v hojnom počte aj z okolitých dedín, príjemné letné popoludnie plné dobrej zábavy, recesie, ale i hodnotných športo-vých výkonov. Podujatie vtipne moderoval Vlado Ráchela.

Hry olumpijské odštartovali priplávaním krošniarov – Hron-skobeňadičanov, v krošni ote-lák priniesol sám starosta Slavo Lopúch. Ani tento rok nechýba-lo prevážanie Rybníčanov cez Hron. Krojovaných manželov Švecovcov „prestrčil z rybnícky-ho na psársky bok “ Dano Rá-chela“. Tí potom zaspievali sa-mi i so speváckou skupinou Kri-vín z Rybníka. Rozihrali žilky všetkým a zožali zaslúžený po-tlesk. Po nich vystúpila aj spe-vácka skupina Benát z Machu-liniec.

Potom už prišiel, teda na čaj-ke doplával, hlavný hosť, rímsky cisár Marcus Aurélius, alias Ma-túš Oľha, rektor banskobystrickej

Akadémie umení. Ten všetkých pozdravil a predniesol odbornú prednášku na tému „Vplyv Sta-ropsiaranov na kultúru starého Egypta a starého Ríma“. Potom si s olympionikom Milanom Ha-borákom pripili cisárskym ote-lákom a Haborák zapálil olum-pijský oheň. Športové zápolenia sa mohli začať.

Úvodnou disciplínou bol slalom na obáracích korytách.

Psiaranov prezývali korytári, le-bo počas povodní sa vraj plavi-li po dedine na obáracích kory-tách. Keďže však Psiarania majú zmysel pre humor, urobili z ko-rytárenia športovú disciplínu. V tejto disciplíne sa časy neme-rali.

Najočakávanejším bodom programu bol 5. ročník prete-kov v čajkovaní - Memoriál Já-na Kosmályho. Na drevenej ry-

bárskej loďke tzv. čajke pretekár pomocou dlhej palice - čakly mal preplávať čo najrýchlejšie na druhú stranu Hrona a naspäť. Nebolo to také jednoduché. Naj-lepší podali majstrovské výkony, ostatní pobavili divákov. Niekto-rých bolo treba zachraňovať, le-bo Kozmálovská hať bola vy-pustená, takže by mohli skončiť až v Dunaji.

Majstrovský výkon podal aj tohto roku najmladší z 12-tich účastníkov, vlaňajší víťaz Mi-chal Valkovič mladší, časom 2:04 sekundy. Druhý bol mode-rátor Vlado Ráchela a tretí Da-no Hudec. Majstrovsky trať zvlá-dol aj Rybníčan Jozef Ďurčať, člen súboru Krivín..

Vecné ceny a diplomy odo-vzdával Marcus Aurélius sedia-ci na tróne v Hrone. Slalomárov odmenil podľa štýlovosti jazdy. Ceny neminuli ani tvorcov naj-lepších cisárskych otelákových vín. Šampiónom sa stal Juraj Kosmály, predseda agilnej Zá-kladnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov, ktorá podu-jatie organizovala. Psiarania da-rovali cisárovi na pamiatku črie-vičku kráľovnej „Eržíbet“.

Záverečným bodom programu bola ukážka činnosti 124-roč-nej hasičskej striekačky v poda-ní psiarskych dobrovoľných ha-sičov. Prúd vody vystriekol za niekoľko sekúnd.

Vydarené podujatie pokračo-valo voľnou zábavou.

Marcus Aurélius pod Krivínom. Foto: (šr)

Spojili sa korytári všetkých krajín

Olumpiáda: kopec dobrej zábavy

NOVÁ DEDINA (šr) – Už 8. ročník Čilejkárskeho jar-moku sa konal v sobotu 27. au-gusta. Na námestí pri obecnom úrade sa už ráno začal Jarmok ľudových remesiel s ukážkami výroby a predajom.

Popoludnie vyplnil kultúr-ny program, ktorý otvorili ma-

žoretky zo súboru Pramienok pri Cirkevnej základnej škole sv. Pavla. Potom všetkým prí-tomným rozdal radosť svojim vystúpením „Radostník“ – det-ský folklórny súbor z Katolíc-kej spojenej školy v Leviciach. O zábavu sa postarali zabáva-či a imitátori – Števo Hruštinec

a Juraj Chleban. Domáca Spe-vácka skupina Radosť v rám-ci svojho vystúpenia uviedla aj nové CD. Country tanec do rá-zovitej obce vniesla Dámska co-untry skupina ARIZONA. Ve-čer bol v znamení tanečnej zá-bavy pre všetkých pre všetkých so skupinou TAXI.

Súčasne organizátori - obec Nová dedina a obecná knižni-ca - pripravili viaceré sprievod-né podujatia. V Kostole Pový-šenia sv. Kríža sa konal koncert chrámových zborov. Zasadačku obecného úradu zdobili výstavy zberateľa Jozefa Bôba a kresliara Viktora Šimeka, v obecnej kniž-nici bola historicko-národopis-ná výstava o obci. V priestore za Obecným úradom vystavili his-torické i moderné poľnohospo-dárske stroje, náradie a náčinie.

Tradíciou Čilejkárskeho jar-moku sa už stalo varenie sliv-kového lekváru. Od deviatej ho v kotline pripravovala An-tonia Páleníková (na snímke).

Už piaty rok. Vlani sa im pre-pálil kotol. Museli kúpiť nový, na ten však nepasoval miešací mechanizmus. Preto bolo mie-šanie namáhavejšie a popolud-ní ako lekvár hustol, museli sa stále častejšie striedať. Podve-čer potom mohli záujemcovia ochutnať originálny slivkový lekvár, s ktorým sa ten kúpený nedá ani porovnať.

Na novodedinskom čilejkár-skom jarmoku nechýbali ani ďalšie tradičné ľudové špeciali-ty (husacina, zábíjačkové hody, lokše, perky, burčák). Deti láka-lo vozenie na koči, poníky, ko-níky či kolotoče,

V nedeľu sa konala ďakov-ná sv. omša za úrodu vo far-skom kostole spojená s výsta-vou ovocia. Kto sa prišiel zaba-viť a oprášiť starootcovské tra-dície, neobanoval.

Podujatie pripravili s finanč-nou podporou Nitrianskeho sa-mosprávneho kraja a sponzo-rov.Slivkový lekvár sa varil takmer celý deň. Foto: (šr)

čilejkári v novej dedine mali už ôsmy jarmok

varili pravý slivkový lekvár

9POHRONIE 30.augusta2011inzercia

Hotel Ostredok bol prvý krát otvorený v roku 1981. Odvtedy prešiel mnohými zmenami a tou najväčšou bola jeho rekonštrukcia v roku 2009. Hotel leží v nadmorskej výške 1100 m v Jasnej pod Chopkom v centre najznámejšieho lyžiarskeho strediska na Slovensku Ski Jasná.

Len 50 m od hotela je nástupná stanica novej sedačkovej lanovky, nadväzujúcej na ďalšie lanovky a vleky.Jeho krstnou mamou sa stala najúspešnejšia slovenská olympionička zo ZOH 2010, Anastasiya Kuzmina, ktorá má v našom hoteli stálu izbu so svojim menom.

Našim klientom poskytujeme komfort na najvyššej úrovni, aby načerpali dostatok energie a domov odchádzali oddýchnutí.

ski- in / ski-out hotel, lyžovanie, tal ianska reštaurácia, wellness

Pretancujte leto s hotelom OstredokPobyt v Nízkych Tatrách spojený s výučbou a kurzami tých najhorú- cejších štýlov tanca pochádzajúcich z Latinskej Ameriky pod vedením tanečnej školy Ivany Surovcovej.

Wine tastig na OstredkuDegustácia kvalitných slovenských vín s profesionálnym someliérom. Spojte príjemné s užitočným a strávte víkend (piatok - nedeľa) s partnerom a dobrým vínom.

Predĺžený víkendv konskom sedlePríďite si oddýchnuť z pracovného zhonu do srdca slovenskej prírody. Relaxujte v konskom sedle. Jazda na koni má priaznivé účinky na zdravie a psychiku človeka.

www.ostredok.skHotel Ostredok, Demänovská Dolina, Jasná 032 51Tel.: +421 44 5591 531 • Fax: 044/55 91 535 • Email: recepcia@ostredok.sks

ki

-i

n

/

sk

i-

ou

t

ho

te

l,

l

yž

ov

an

ie

,

ta

li

an

sk

a

re

št

au

rá

ci

a,

w

el

ln

es

s

(94)

Tešia sa na Vás predajcovia handmade výrobkov z celého Slovenska

Aktívny pobyt za super cenuPonúkame Vám trojdňový program s inštruktorom, kde vyskúšate skalolezenie, rafting, cyklotúru....Večer bude na Vás čakať wellnes , masáž , ..či pohár dobrého vína...?

Podnikanie s prehľadom...

Viete, čo skrýva?Poskytneme Vám VIAC INFORMÁCIÍ o Vašich dodávateľoch, odberateľoch a konkurencii.

WWW.EDB.SK

EURÓPSKADATABANKA

R

Telefón: 18 185, 037 – 16 185, 037 - 65 22 555, Fax: 037 - 65 22 555, e-mail: nitra@edb.sk

on-line DATABÁZA

FIRIEM

�infolinka

18 185

0x

(78)

Potrebujete graficky

spracovať...

0907 933 483roloend@gmail.com

members.chello.sk/rendresz

■ Pán Blaha, vaša monografia Späť k Marxovi? vyvolala svojho času v odborných kruhoch mimoriadnu pozornosť. V čom vy osobne, s odstu-pom času, vidíte jej prínos pre politic-ký diskurz na Slovensku?

Som ozaj rád, že knižka Späť Marxo-vi? mala úspech a že som za ňu získal viacero ocenení. Mimoriadne ma potešilo najmä to, že knihu pozitívne hodnotili aj naslovovzatí odborníci na problematiku sociálnej spravodlivosti, ako napríklad český filozof Marek Hrubec, politológ Oskar Krejčí, alebo slovenskí intelektuáli František Novosád, Ladislav Hohoš, Eduard Barányi či Tomáš Valent. V diele som sa sústredil na tri základné okruhy problémov – na analytické vymedzenie pojmu sociálna spravodlivosť, v rámci ktorého som definoval vlastné zásluhové kritérium sociálnej spravodlivosti v podobe tzv. čistého úsilia, resp. praco-vitosti; ďalej som sa venoval analýze sociálneho štátu a napokon som relatívne podrobne rozvinul model ekonomickej demokracie, ktorý v podobe demokratic-kého socializmu považujem za sľubnú alternatívu kapitalizmu. Potešilo ma, že všetky tri okruhy problémov vyvolali široké polemiky. V súvislosti s ekonomickou demokraciou ma oslovilo viacero aktivistov a mladých politoló-gov, na túto tému som mal niekoľko verejných prednášok. Časti o sociálnom štáte využívam najmä pri svojej pedago-gickej činnosti, keďže vyučujem sociálnu politiku na vysokých školách.

■ Zdá sa, že ste priskromný, ešte stále ste mi nepovedali, čo pokladáte vo vašej knihe za najoriginálnejšie, za váš najväčší osobný príspevok pre teóriu aj prax?

Za najväčší odborný prínos považu-jem analytické časti o sociálnej spravod-livosti, konkrétne kritérium čistého úsilia. Teší ma, že som mal som možnosť pole-mizovať na túto tému s takými výz-namnými filozofmi, ako David Schweic-kart či Rodney Peffer, a že obaja moju prácu ocenili. Celkovo však kniha mala význam aj preto, že pomohla vrátiť Mar-xovu filozofiu do slovenského politolo-gického diskurzu. Veď Marx je jedným z najvplyvnejších svetových filozofov, jeho diela stále patria medzi najpredáva-nejšie a na západných univerzitách je záujem o jeho dielo aj v súčasnosti enormný. Dôkazom sú diela tzv. analytic-kých marxistov, ktorých vo svojej knihe podrobne rozoberám. Nejde o nijakých provinčných filozofov, všetko sú to pro-fesori z Harvardu, Oxfordu a ďalších prominentných svetových univerzít. Pro-vinčný je skôr prístup niektorých našich neoliberálnych ideológov, ktorí nechcú pochopiť, že Marx sa dá interpretovať aj veľmi liberálnym, humanistickým a demokratickým spôsobom. Práve o to sa vo svojej knihe usilujem a ak ma chce preto niekto označiť za marxistu, nemám s tým nijaký problém.

■ Problematika sociálneho štátu nie je novou témou. Svojím spôsobom ho akceptujú liberáli či neoliberáli, kon-zervatívci aj sociálni demokrati. Prav-da, ich pohľady sa rôznia, zakladajú sa na odlišných postupoch a prístupoch. Vysvetlite čitateľom základné rozdie-ly...

Rozdiely sú citeľné najmä v otázke prostriedkov a cieľov. Zatiaľ čo pre so-ciálnu demokraciu je sociálny štát zá-kladným cieľom, pre konzervatívcov je iba prostriedkom na udržanie stability a poriadku. Pre ľavicu sú sociálna spra-vodlivosť a sociálne práva najvyššou

métou, pre pravicu nanajvýš nástrojom k vyššej efektivite, k lepšie fungujúcemu trhu, k disciplíne či k iným hodnotám. Ak teda pravica v niektorých historických obdobiach podporovala sociálne reformy, bolo to preto, že sa buď bála socialistic-kej revolúcie, čo bol prípad pruského kancelára Bismarcka koncom 19. storo-čia, alebo potrebovala efektívnejšiu ar-mádu na imperiálne výboje, ako, povedz-me, Veľká Británia na začiatku 20. storo-čia; eventuálne reagovala na zlyhanie trhu a s tým súvisiacich obrovských hos-podárskych a politických škôd v trid-siatych rokoch, ako to dokumentuje Roo-seveltov Nový údel a podobne. Po druhej svetovej vojne si politici od stredu napra-vo, či už to bol Adenauer, De Gasperi atď. dobre zrátali, že ak nevytvoria so-ciálnejší model, ich vlastní občania si vo voľbách zvolia komunistický systém alebo inú radikálnu zmenu. Sociálna stabilita a zmier sa ukázali ako nevyhnut-ný nástroj na udržanie moci, na spacifi-kovanie obyvateľstva a na ďalší hospo-dársky rast. Fungovalo to tak štyridsať rokov, keď hodnoty a myšlienky tzv. starej ľavice latentne podporovala aj konzervatívna pravica. Keď sa však v roku 1989 rozpadol sovietsky blok, vytratil sa pre kapitál a spriaznenú pravi-cu zároveň aj jeden z hlavných dôvodov, prečo podporovať sociálny štát. Spustila sa neoliberálna vlna, ktorá za dve desať-ročia zmietla či aspoň naštrbila všetky sociálne kompromisy minulosti, počnúc bezplatným školstvom, solidárnym dô-chodkovým systémom, silným verejným sektorom a končiac sociálnymi istotami a starostlivosťou štátu.

■ Znamená to, že kým elity opätovne nedostanú strach z radikálnej zmeny, nebudú mať dôvod sociálny štát chrá-niť?

Presne tak. A práve v tom je ten zá-kladný rozdiel medzi ideológiami. Pravi-ca môže podporovať sociálny štát, a v minulosti to viackrát urobila. Ale jej podpora je vždy len podmienená inými cieľmi. Ak tieto ciele dokáže dosiahnuť inak, potom projekt sociálneho štátu nemá dôvod podporovať. Pre ľavicu by to v ideálnom prípade malo byť inak – pre ňu by mal byť sociálny štát a solidarita bezpodmienečným cieľom, bez ktorého vlastne ľavica stráca zmysel. Netvrdím, že sa tak zákonite správa kaž-dá politická strana, ktorá sa hlási k ľavici či k sociálnej demokracii. Ale už z definície by sa každá taká strana mala opierať o ľavicové hodnoty a idey mala a presadzovať ich do praxe. Ak sa tak mnohé socialistické strany nesprávajú, neznamená, že stratilo zmysel rozdelenie na pravicu a ľavicu, ako by to radi verej-nosti podsunuli niektorí technokrati a aktivisti liberálnych občianskych zdru-žení, ale len to, že konkrétne strany a konkrétni politici zrádzajú svoje posla-nie.

■ Liberálny sociálny štát sa orientu-je výhradne na záchranné sociálne siete. V teórii sa v tomto smere opiera o egalitariánsky liberalizmus. Nejde však v tomto prípade o teoretický a praktický manéver, ako sa vyhnúť sociálnemu štátu a nahradiť ho mini-málnym štátom?

Vašej otázke sa dá rozumieť troma spôsobmi. Prvý spôsob, ktorý by sme mohli nazvať „konšpiračný“, predpokla-dá, že egalitárni liberáli, ako napríklad John Rawls či Ronald Dworkin, hrajú akési komplikované sprisahanecké hry a svoje teórie vytvárajú prakticky iba preto, aby vedome podporovali tvrdý

kapitalizmus. Tento spôsob uvažovania, podobne ako iné konšpiračné tézy a teó-rie, pokladám za nepodložený a nekorektný. Druhý spôsob, nazvime ho „ideologický“, predpokladá, že kapitaliz-mus ako taký je schopný prežiť iba v prípade, že do seba dokáže absorbovať aj sociálny rozmer, inak mu hrozí roz-vrat, nestabilita, kríza z nadvýroby a ďalšie smrteľné víry, ktoré predpovedal už Marx. Z tohto hľadiska skutočne platí, že liberáli obhajujú sociálny štát najmä preto, že pomáha naplniť hodnotu efekti-vity, vlastníckej slobody a základných kapitalistických hodnôt, nie primárne preto, že by im imanentne záležalo na solidarite, sociálnej spravodlivosti či materiálnej rovnosti. Z toho vyplýva, že latentne ich to vždy bude ťahať k neoliberálnym riešeniam a ich pojmový aparát de facto iba zakrýva skutočnú mizériu kapitalizmu. Marxisti práve preto označujú liberálne teórie za falošné a ideologické. Najbližšie pravde však bude tretí spôsob interpretácie, nazvime ho „metodologický“. V rámci liberálnej paradigmy existuje viacero predpokla-dov, ako je napríklad metodologický individualizmus, resp. vnímanie spoloč-nosti ako zhluku racionálnych egoistov a pod. Ako ukazujú marxisti aj komunita-risti, napríklad Milton Fisk, Charles Tay-lor či Michael Sandel, z hľadiska liberál-nych metodologických predpokladov sa ďalej ako k „záchrannej sieti“ nedostane-me. Liberalizmus so svojím vnímaním sveta nedokáže zájsť za hranice silne limitovaného anglosaského typu sociál-neho štátu. Nenazval by som toto liberál-ne obmedzenie manévrom, ale skôr teo-retickým kŕčom, ktorý mnohým liberá-lom bráni rozvinúť radikálnejšie socialis-tickejšie teórie; v prípade rawlsiánskej literatúry to zaiste platí a mnohé tézy, či už Rawlsa, Dworkina alebo aj J. S. Milla, Johna Deweyho ozaj pôsobili takmer antikapitalisticky. Vo svojej antiakciden-tálnej teórii spravodlivosti som sa pokúsil preliezť touto obmedzujúcou liberálnou metodologickou „klietkou“, hoci som takisto vychádzal z viacerých liberálnych východísk. O niečo podobné sa usilovali aj mnohí analytickí marxisti, napríklad R. G. Peffer či John Roemer. Ak by však rawlsiánski marxisti ostali stáť prísne na všetkých metodologických pozíciách liberalizmu, asi by sa im nikdy nepodari-lo prekročiť hranice zostatkového liberál-neho sociálneho štátu.

■ Sociálny štát v sociálnodemokra-tickom chápaní sa opiera o spravodli-vosť v prerozdeľovacích procesoch v rámci kapitalistického štátu. Ich akceptácia síce znamená určitý posun smerom k spravodlivejšiemu spoločen-skému poriadku, ale v podstate ide iba o nevýznamné zníženie rozdielu medzi bohatstvom a chudobou. Argumentuje sa medzistupienkom medzi kapitaliz-mom a socializmom, no nazdávam sa, že to ostáva iba v polohe teórie. Od-straňuje totiž dôsledky nespravodlivos-ti, a nie nespravodlivosť samu. Myslíte si, že v rámci jestvujúceho kapitalistic-kého systému môže prísť k uplatneniu výraznejšej sociálnej spravodlivosti?

Z hľadiska filozofie sa môže zdať rozdiel medzi škandinávskym sociálno-demokratickým typom sociálneho štátu a anglosaským liberálnym typom ako „nevýznamný“, ale keď si predstavíme, že vo Švédsku bola až donedávna miera relatívnej chudoby zhruba 4-percentná, kým v USA zhruba 60-percentná, ťažko sa tieto rozdiely interpretujú ako málo významné. Pravda, zo systémového hľa-

diska platí, že aj škandinávsky typ sociál-neho štátu stojí na kapitalistických vzťa-hoch a pri prechode na globálny kapita-lizmus, ktorý sa zásadne líši od povojno-vého štátno-korporativistického kapitaliz-mu (rozdiel výstižne analyzuje americký ekonóm William Robinson), je aj švéd-sky sociálny systém vo vážnom ohrození. Príčiny treba hľadať v troch vzájomne prepojených procesoch, ktoré sa rozmohli zhruba v 70. a 80. rokoch a naplno za-siahli svet v 90. rokoch dvadsiateho sto-ročia. Ich výsledkom je kríza sociálneho štátu a problémy vo verejných finan-ciách. Prvým takým procesom je ekono-mická globalizácia. Štáty už odrazu ne-môžu zdaňovať veľké podniky a kapitál, pretože im „utečie“ do zahraničia. Hovorí sa tomu „štrajk kapitálu“. Dnes kapitál môže pendlovať medzi štátmi veľmi ľahko, pretože kvôli globalizácii sa libe-ralizovali svetové trhy.

■ A dôsledok? V mene konkurencieschopnosti štátu

sa nadnárodným firmám dávajú štedré daňové prázdniny, aby sa prilákal zahra-ničný kapitál. Dokonca im za tvorbu pracovných miest vlády aj platia rôznymi štátnymi subvenciami a podobne. Priro-dzene, peniaze potom chýbajú v štátnom rozpočte. A nejde o drobné! Chýbajú práve tie zdroje, ktoré dnes tvoria väčšinu verejného dlhu európskych štátov...

■ ... a čo ešte prispieva k súčasnému marazmu?

Druhým takým fenoménom je ideoló-gia neoliberalizmu, ktorá je základným sprievodným javom ekonomickej globali-zácie. Podľa nej má štát zasahovať do ekonomiky čo najmenej, všetko má spri-vatizovať, deregulovať a liberalizovať. Z tohto dôvodu rastú tlaky na privatizá-ciu dôchodkového systému (čo náramne vyhovuje penzijným korporáciám, ktoré takto prišli k výhodnému biznisu), tlaky na komercionalizáciu vzdelávania a kul-túry či odbúranie progresívneho zdaňova-nia. Kvôli tomu sa štát dostáva do obrov-ských finančných ťažkostí, pretože musí financovať nezmyselnú dôchodkovú reformu a nemá na to zdroje. Zato korpo-rácie bohatnú. Najlepšie je, že ich rastúce zisky nikto nezdaní, pretože základom neoliberálnej ideológie je, že bohatších by nemal nikto „trestať“ za ich úspech. Dôsledok je jasný: štát sa zadlžuje (náklady na dôchodkovú reformu, úbytok príjmov od tých najbohatších vrstiev), zatiaľ čo vybrané finančné skupiny ne-skutočne bohatnú (penzijné fondy, korpo-rácie, banky, poisťovne atď.).

■ Tým sme podľa mňa nevyčerpali všetky neduhy. Čo napríklad kultúra?

Máte pravdu. Tretí sprievodný proces prebieha v oblasti kultúry, resp. v oblasti spoločenských hodnôt. Namiesto hodno-ty solidarity, a teda univerzálnej zodpo-vednosti človeka za iných ľudí, sa tvrdo-šijne presadzuje neodarwinistický hodno-tový rebríček, podľa ktorého je zodpo-vedné myslieť iba na seba a svoje záuj-my. Vyššie spoločenské vrstvy sa preto cítia v práve, ak prestávajú solidárne prispievať na rozvoj štátu, či už vďaka rovnej dani, alebo úľavami pri investičnej činnosti a pod. Výsledok je katastrofálny pre verejné financie: tie peniaze, ktoré na financovanie sociálnych programov v minulosti platili prostredníctvom daní najmä vyššie príjmové vrstvy, dnes odra-zu musí platiť stredná trieda, ktorá na to nemá dosť zdrojov. A tak dochádza k tvrdým reštrikciám, ktoré sa dotknú práve strednej triedy – zdražovanie, zvy-šovanie daní, tlaky na spoplatnenie škol-stva a zdravotníctva a pod. Ide o bolestivý prechod od sociálnejšej key-nesiánskej verzie kapitalizmu k brutálnej neoliberálnej verzii kapitalizmu. Keyne-

siánsku verziu lapidárne vystihuje výrok Henryho Forda: „Platím svojim robotní-kom toľko, aby si mohli dovoliť kúpiť autá, ktoré vyrábajú“. V rámci globálne-ho kapitalizmu táto logika už dávno ne-platí. Autá montujú novodobí otroci vo východnej Európe či v Indočíne, ktorí by si za svoj príjem pomaly nemohli kúpiť ani žiarovku do hmloviek, pričom kapitál nemá nijakú bezprostrednú motiváciu udržiavať vysoké sociálne štandardy vo svojich firmách v Európe. Sociálna de-mokracia, pre ktorú bol škandinávsky model vždy niečím silne atraktívnym, zohráva v tomto procese doslova syzifov-skú úlohu. Jedna jej časť rezignovala na vyššie ciele a prispôsobila sa neoliberál-nej hre, druhá časť sa usiluje zachrániť, čo sa ešte zachrániť dá.

■ Neoliberáli veľmi radi operujú tézou, že sociálny štát bráni ekonomic-kému rozvoju; argumentujú napríklad tým, že štedrosť v súvislosti s neza-mestnanosťou negatívne vplýva na hospodársky potenciál krajiny. Tvrdia, že ekonomický determinizmus núti dnes všetky štáty prispôsobiť sa glo-bálnej konkurencii a znižovať svoje sociálne štandardy. Obstojí podľa vás táto argumentácia?

Na jednej strane platí, že globálne „preteky ku dnu“ naozaj prebiehajú. Ak to takto pôjde ďalej, Európania raz môžu skončiť tak, že budú zarábať 50 centov na hodinu a nebudú mať žiadne sociálne práva, rovnako ako dnes Číňania či Fili-pínci. Veď práve to je podstata neolibe-rálnych konštrukcií o konkurencieschop-nosti a komparatívnych výhodách. Z hľa-diska globalizácie, ako je dnes nastavená, ide o zákonité procesy, aspoň z aspektu súčasného mocenského rozloženia. Urči-te však nejde o žiadnu dejinnú nevyhnut-nosť. Alternatívy existujú, no mocným nevyhovujú. Stačí si len uvedomiť, že v šesťdesiatych či sedemdesiatych rokoch minulého storočia mali európske štáty rádovo menej zdrojov ako dnes, no para-doxne mali rádovo viac peňazí na sociál-ny štát. Dnes je situácia opačná! Niektoré vrstvy spoločnosti neuveriteľne bohatnú, zatiaľ čo väčšina spoločnosti dopláca na reštrikcie a odbúranie sociálneho štátu. S cieľom obhájiť túto politiku vytvorili sa ideologické mýty, ktoré poslušne hlásajú všetky televízie, denníky, analytici a podnikatelia. Ak by si totiž ľudia náho-dou uvedomili, aký podvod sa na nich deje, vyšli by do ulíc. A to je jediné, čoho sa tí hore boja. Zatiaľ sa však nemusia ničoho báť. V prípade, že sa niekto usilu-je ľuďom povedať pravdu, buď ho kúpia, zdiskreditujú, alebo mu nedovolia preho-voriť. Väčšine ľudí sa zo všetkých strán dostávajú len tie informácie, ktoré vyho-vujú najbohatším a najvplyvnejším. Pi-kantne a výstižne o tom píše napríklad americký mysliteľ Noam Chomsky. Vý-sledok je zúfalý: ľudia dobrovoľne pod-stupujú proces vlastného ožobračovania, z ktorého si niekto urobil parádny biznis. Najväčší podvod v novodobých dejinách je väčší ako všetky pyramídové hry ne-bankoviek, na ktoré doplatili tisíce ľudí. Je to podvod, kvôli ktorému sa navždy vzdávame svojich sociálnych práv a v mene propagandistických hesiel o nezadlžovaní budúcich generácií, na-šich detí a vnukov, práve im berieme nádej na lepší život. Raz to budú oni, kto sa bude musieť znovu postaviť na obha-jobu sociálnej spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti, tak ako zbedačení ľudia v 19. storočí. Našu generáciu, ktorá si nechala vziať sociálne práva, vybojované za dlhé desaťročia bojovali našimi otcami a starými otcami, budú naše deti raz preklínať.

(Pokračovanie na 11. strane)

PAVOL DINKA Po prvý raz sme sa stretli v roku 2010, a to pri milej udalosti. V Bratislave preberal prvú cenu Literárneho fondu v oblasti spoločenských vied za monografiu Späť k Marxovi? Mladý talentovaný vedec, niečo vyše tri-dsiatnik; za sebou má toľko prác a publikácií, že mu to môžu závidieť ostrieľaní filozofickí bardi. Pri prebe-raní ceny sa usmial, poďakoval a skromne sa utiahol medzi ostatných. Akoby si ani neuvedomoval, že dal riadnu „frčku“ významným vedeckým kapacitám. Skrátka, taký obyčajný „chlapčisko“ s výborným renomé najmä v odborných kruhoch. PhDr. Ľuboš Blaha, PhD., vedecký pracovník Ústavu politických vied SAV, externý vysokoškolský učiteľ, skvelý publicista. Spomeniem jeho knihy Paradoxy prosperity, Paradoxy pokroku, Sociálna spravodlivosť a identita, viaceré práce v kolektívnych monografiách, niekoľko zaujímavých štúdií. Jeho vrcholným, vyše 500- stranovým dielom, je spomínaná kniha Späť k Marxovi?, za ktorú dostal v roku 2011 aj Cenu prezidenta SR (za prínos k rozvoju filozofických vied).

Ľuboš Blaha Foto (int)

11POHRONIE rozhovor 30.augusta2011

sociálnodemokratické vízie Sociálnodemokratické strany ne-

majú podľa môjho názoru vo svojich programoch vízie prekračujúce rámec kapitalizmu. Nie je to vlastne brzda na formulovanie pravidiel pre postkapi-talistickú spoločnosť? Táto otázka vy-stupuje do popredia najmä v súvislos-ti s tým, že neoliberáli a konzervatívci prichádzajú so sociálnymi reformami najmä vtedy, keď hrozí nastolenie so-cializmu alebo prinajmenšom socia-listických vlád...

Európska sociálna demokracia je dnes v ťažkej kríze identity. Samozrej-me, pravica má momentálne oveľa lep-šiu východiskovú situáciu, ovláda mé-diá, sponzoruje ju nadnárodný kapi-tál, neoliberálna globalizácia jej hrá do karát, v sociálnej oblasti nie sú očaká-vania od jej voličov až také veľké, kaž-dý prejav ľavicového myslenia sa mô-že demagogicky označovať za totalitný a stalinský, atď. Za svoju súčasnú mizé-riu si môže západná ľavica v prvom ra-de sama. Venuje sa totiž prioritne post-materiálnym otázkam, ako sú napríklad práva menšín, zatiaľ čo sa do spoločnos-ti v plnej paráde vracajú klasické soci-álno-ekonomické problémy, aké boli ty-pické pre divoký kapitalizmus 19. storo-čia. Namiesto návratu k sociálnemu ra-dikalizmu klasickej éry si západná soci-álna demokracia spokojne spí sladkým spánkom, v sociálno-ekonomickej ob-lasti akoby sa zmierila s akýmsi mäkším neoliberalizmom. Slovinský ľavicový fi-lozof Slavoj Žižek, označovaný za najne-bezpečnejšieho mysliteľa pre Západ, po-ukazuje na to, že rozdiel medzi pravicou a sociálnou demokraciou sa za ostatné roky dramaticky priblížil rozdielu me-dzi pepsikolou a kokakolou. Prirodzene, nesie to sebou nemalé dôsledky. Skla-maní a frustrovaní voliči v Európe, čas-to z radov robotníkov, pracovníkov ve-rejného sektoru, nezamestnaných a so-ciálne najzraniteľnejších ľudí, skoncova-li so sociálnou demokraciou, ktorá ich už nemá čím osloviť. Svoje hlasy dávajú radšej pravicovým populistickým stra-nám, často xenofóbnym a nacionalistic-kým. Ako tvrdí Žižek, nárast pravicové-ho radikalizmu je cena, ktorú platí ľavi-ca za to, že sa vzdala akéhokoľvek radi-kálneho politického projektu a že prija-la trhový kapitalizmus ako jedinú „hru“. Žižek provokatívne dodáva, že pravico-ví populisti sú dnes jedinou „serióznou“ politickou silou dneška, ktorá sa obracia k ľuďom s antikapitalistickou rétorikou, hoci zabalenou v nacionalistickom/ra-sistickom/náboženskom háve. A to je naozaj desivé! Žižek uzatvára: populis-tická pravica je na pochode, aby zabra-la územia opustené ľavicou. Domnie-vam sa, že ide o skutočné nebezpečen-stvo, ktoré vyplýva z toho, že sociálna demokracia dnes nedokáže hľadieť za obzor kapitalizmu a nevie ponúknuť ra-dikálnu alternatívu.

Žižek ešte dodáva, že skutočnou obeťou súčasnej krízy nebude ani tak kapitalizmus ako skôr samotná ľavi-ca, ktorej neschopnosť prísť so živo-taschopnou globálnou alternatívou opätovne vyšla najavo. Našej ľavico-vej kritike sa zatiaľ darilo iba rozvi-rovať prach okolo pohlavných orgá-nov mocných, teraz by malo ísť o to, ako ich vykastrovať. Ten, koho teda pristihli so spustenými nohavicami, je v konečnom dôsledku sama ľavica. Ži-žek v tejto súvislosti spomína Kanta, ktorý oponoval konzervatívnemu kré-du – nemysli, poslúchaj, – nie výzvou – neposlúchaj, mysli, lež výzvou po-slúchaj, no pritom mysli! Čo by soci-álnej demokracii pomohlo, aby doká-zala nájsť radikálnu alternatívu?

Som presvedčený, že sociálna de-mokracia takú alternatívu nenájde, kým si neuvedomí, že základom ľavicového myslenia nie sú otázky sexuálnych a ná-rodnostných menšín (napriek tomu, že sú to dôležité témy). Základom ľavico-vého myslenia je ekonomická spravodli-vosť. Je tragédiou, že v dnešnej postmo-dernej dobe ľavica rezignovala na aký-koľvek veľký projekt premeny spoloč-nosti. Možnože „veľké príbehy“ minu-losti utrpeli ťažké rany po tom, čo fatál-ne zlyhal projekt sovietskeho komuniz-mu, ale vzdať sa osvietenských hodnôt a nahradiť ich nesúrodou postmoder-

nou kritikou banálnych prejavov kapi-talizmu, to nie je cesta do budúcnosti. To je cesta na „smetisko dejín“. Postmo-derná filozofia rozbíja všetky systémy a osvietenské sny, snažiac sa seba sa-mu predstavovať ako ľavicovú teóriu, no zabúda, že tým neotvára priestor na otvorené myslenie, ale na stratu hod-nôt. Výsledkom nebude kritický skep-tik, ale ľahostajný nihilista. Ako výstiž-ne píše Willie Thompson: Ak si myslíte, že problémom je osvietenstvo, potom počkajte, až zakúsite tmárstvo. Ľavi-ca dnes podľa môjho názoru potrebuje pevnú pôdu pod nohami, a nie postmo-derný relativizmus. Potrebuje vrátiť sa späť na zem – k ľuďom a k ich sociálnej a ekonomickej situácii.

Od čoho sa podľa vás odvíjajú postoje našej súčasnej sociálnej de-mokracie, myslím tým na politickú stranu Smer?

Sociálna demokracia v sebe vo vše-obecnosti kombinuje egalitárno-liberál-ne, komunitaristické aj marxistické po-stoje, hoci máloktorý sociálnodemokra-

tický politik by vám bol schopný dešif-rovať ideologické vplyvy, na základe kto-rých sociálna demokracia kreuje svoje hodnoty a myšlienky. Isté je, že medzi základné hodnoty sociálnej demokra-cie patrí aj naďalej sociálny štát, solida-rita, sociálna spravodlivosť, participá-cia, ochrana životného prostredia a so-ciálne práva. Čisto politologicky, špeci-fikum slovenskej sociálnej demokracie, konkrétne SMER-u, v porovnaní so zá-padnou sociálnou demokraciou, mož-no nájsť v troch základných okruhoch. Prvý súvisí s úlohou štátu, ktorú v sú-lade s hodnotami tzv. starej ľavice slo-venská sociálna demokracia zdôrazňuje oveľa viac než západní socialisti. Skrát-ka, SMER je viac etatistický než západní socialisti. Druhý rozdiel spočíva v dôra-ze, aký SMER kladie na národné otázky. Západná sociálna demokracia je skôr multikulturalistická, internacionalis-tická a zameriava sa na práva menšín. SMER je naopak silne národne orien-tovaný. Tretia nuansa spočíva v tom, že na rozdiel od západných socialistov SMER nekladie dôraz na postmoder-né témy a v kultúrnej rovine sa preja-vuje skôr konzervatívne, a nie liberál-ne. Všetky tri rozdiely majú svoje opod-statnenie vzhľadom na odlišné stredo-európske kontexty, iné historické tradí-cie a špecifiká slovenskej politickej scé-ny. Na príklade strednej Európy vid-no, že ak sa otázok národa a štátu ne-chopí určitým progresívnym spôsobom ľavica, opraty do rúk chytí pravica, a to na značne reakčnej báze. Činnosť ma-ďarskej strany FIDESZ hovorí za všetko. Osobne by som si želal, aby SMER klá-dol väčší dôraz na témy kultúrnej libe-rálnej ľavice, ale vzhľadom na tradične konzervatívnu slovenskú spoločnosť asi zatiaľ nemá zmysel chodiť s bubnom na zajace. V politike – na rozdiel od filozo-fie – platí, že čím viac priorít artikuluje-te, tým menej voličov získate.

hľadanie alternatív Žiaľ, dnes je už málo tých, čo sa

nebodaj odvážia snívať o možných al-ternatívach. Utópie alternatívnych svetov pochovala ako zlých duchov aktuálne vládnuca utópia skrývajú-ca sa za pragmatický realizmus. Ako usvedčiť neoliberálov, že oni sami sú nebezpeční utopisti?

Výborne túto myšlienku vystihol už Fredric Jameson, ktorý tvrdil, že ani

voľný trh ako cieľ neoliberálov, ani so-cializmus ako cieľ ľavičiarov, sa nepoda-rilo dosiahnuť, a v oboch prípadoch sa dá hovoriť o utópiách. Z historickej per-spektívy môžeme skonštatovať remízu medzi neoliberálmi a socialistami. Ne-mení to však nič na tom, že neoliberál-ne myslenie v súčasnosti zohráva prím a darí sa mu ovplyvňovať politiku na-toľko, že mnohé z reforiem, ktoré hru-bo eliminujú sociálny prvok v spoloč-nosti, sa neoliberálom naozaj darí pre-sadzovať. Aj preto som presvedčený, že v čase neoliberálnej dominancie by ma-la mať v prostredí ľavice otázka solida-rity a ekonomickej spravodlivosti pred-nosť pred postmodernými otázkami. Nakoľko sa podarí politickému subjek-tu SMER-SD presadiť ľavicový program v ére globálneho kapitalizmu, to ostáva otázne. Nerobme si však ilúzie, že osa-motená strana v malom päťmilióno-vom štáte dokáže robiť zázraky. Sociál-na demokracia ako taká je v dnešných časoch v hlboko defenzívnom rozpolo-žení a ako som spomínal, ak chce prežiť,

musí nájsť novú radikálnu víziu, ktorou pomenuje postkapitalistickú spoločnosť v súlade s hodnotami, aké vyznáva.

Bipolárny svet sa zmenil na jed-nopolárny – a to nie je dobre. Na-šťastie, aj tu prichádza v poslednom období k posunu. Ako povedal čes-ký filozof Václav Bělohradský, „všetci sme podcenili to, na akú beštiu sa de-mokratický kapitalizmus zmenil, keď stratil svojho komunistického protiv-níka.“ Dnes to dotiahol až pretekom ku dnu... Ako sa z tohto hľadiska po-zeráte na súčasný vývoj?

Osobne som presvedčený, že je len otázkou času, kedy neoliberálny pro-jekt stroskotá. Na to, aby človek získal také presvedčenie, nepotrebuje kryš-tálovú guľu, stačí poznať históriu. Už 19. storočie ukázalo, že politika voľné-ho trhu neprináša výsledky, aké by ra-di videli ideológovia laissez-faire. Para-doxne, aj v období najťažšej liberalizá-cie národné vlády udržiavali ekonomic-ký protekcionizmus, obrovské byrokra-tické molochy a štátne zásahy do eko-nomiky. Štáty, ktoré sa plne oddali po-litike voľného trhu (napr. bývalá No-vá Granada, dnes Kolumbia), na ňu to-tiž najviac doplatili. O sto rokov neskôr sa však k tejto politike celý vyspelý svet vrátil, čo viedlo k novým krízam a tur-bulenciám. Z tohto hľadiska možno o povojnovom období hovoriť ako o vý-nimočnej historickej ére, keď hospodár-sky rast v západoeurópskych sprevádzal aj sociálny pokrok. Išlo o zlatú éru so-ciálneho štátu, takmer plnej zamestna-nosti a rozmachu verejného sektora. Čo viedlo povojnové západné štáty k tomu, aby sa konečne odvrátili od voľno-trho-vej ekonomiky a prijali inštitúciu soci-álneho štátu? Ak to chceme pochopiť, musíme sa vrátiť do medzivojnového obdobia. Začalo sa to ešte pred vypuk-nutím hospodárskej krízy v roku 1929. Aj v časoch hospodárskej konjunktúry dvadsiatych rokov bola najväčším spo-ločenským problémom obrovská neza-mestnanosť. Vo Veľkej Británii, Nemec-ku či Švédsku jej priemerná hodnota dosahovala 10 – 12 percent, v Dánsku a Nórsku dokonca až 18 percent. Ná-stup krízy tieto hodnoty vymrštil k bez-precedentným číslam. Fakt, že tento vážny spoločenský problém využili pra-vicoví extrémisti, ktorí neskôr rozpú-tali druhú svetovú vojnu, priviedol ce-lú povojnovú generáciu k presvedče-

niu, že už nikdy viac nemožno dopus-tiť taký nárast nezamestnanosti a soci-álnej zraniteľnosti. Na ďalšie desaťro-čia sa stala základným politickým cie-ľom plná zamestnanosť a sociálny štát. Všetky demokratické štáty sa zhodli na ekonomickom intervencionizme, ktorý živili preto, aby sa vyhli ekonomickým katastrofám. Základným heslom dňa sa stalo nedopustiť nástup nového Hitle-ra. Pregnantne to vyjadril britský histo-rik Eric Hobsbawm: „Tí z nás, ktorí ži-li v čase Veľkej hospodárskej krízy, ab-solútne nedokážeme pochopiť, ako sa dogmy o čistom voľnom trhu, v tom ča-se tak očividne zdiskreditované, mohli zasa dostať k dominancii v časoch sve-tovej recesie v neskorých osemdesia-tych rokoch a deväťdesiatych rokoch.“

Znamená to, že svet sa predsa len vráti k nejakej sociálnejšej alternatí-ve?

Nie nevyhnutne. Jedným z možných scenárov je, žiaľ, aj návrat určitej formy globálneho fašizmu. Varujú pred tým viacerí význační teoretici, medzi inými

aj spomínaný Robinson. Treba si uve-domiť najmä to, že vyhliadky súčasnej svetovej ekonomiky nie sú dobré. Otáz-ne je, či svetoví lídri zotrvajú na ideoló-gii voľného trhu, ktorá – rovnako ako v tridsiatych rokoch minulého storočia – nedokáže na krízu adekvátne reago-vať. Ak áno, treba mať na pamäti soci-álne a politické konzekvencie, aké pri-niesla Veľká hospodárska kríza. Inými slovami, treba sa pripraviť na najhor-šie. Ako tvrdí český filozof Milan Va-lach: Ak po kríze príde opätovné oži-venie a nebude eskalovať medzinárod-né napätie, nič zvláštne sa v krátkodo-bom horizonte nestane. Keď sa však jedna alebo obe z týchto podmienok nenaplnia, situácia bude omnoho váž-nejšia... V najhoršom prípade nás čaká nejaká forma nového fašizmu. K tomu mi prichodí dodať, že demokracia nie je pre elity a pre politikov, najmä tých konzervatívnych, nemenným ideálom. V 19. storočí trvalo veľmi dlho, kým sa konzervatívci a liberáli začali zmierovať s demokraciou, pretože ju pokladali za priamu cestu k socializmu. Aj v minu-lom storočí sa u medzivojnových kon-zervatívcov ťažko rodila podpora libe-rálnej demokracie. Predstavitelia kapi-tálu o ňu takisto nemali eminentný zá-ujem. Autoritatívne fašistické režimy im totiž prinášali viacero výhod. Ne-museli sa obávať robotníckeho hnutia a politickej ľavice, mohli sa spoľahnúť na podporu štátu pri upevňovaní pra-covnej disciplíny a pod. Rozhodne ne-protestovali, keď nacisti ako prvých po-slali do koncentračných táborov robot-níckych lídrov. V prípade aktuálne sa rozmáhajúceho nacionalizmu možno vidieť paralelu medzi 19. storočím a sú-časnosťou, v prípade prejavov neofašiz-mu zasa paralelu s medzivojnovým ob-dobím 20. storočia. V oboch prípadoch boli rozbuškou nárastu militantných postojov hospodárske krízy. Nie ná-hodou sa v dnešných krízových časoch opätovne rozdúchavajú nacionalistic-ké vášne, ktoré sprevádza nárast xeno-fóbie, šovinizmu a neofašizmu. Ekono-mické krízy mali vždy v histórii vážne dosahy na rast extrémizmu a krvavých spoločenských turbulencií. Pravica sa v týchto obdobiach obrátila demokra-cii chrbtom. Čo ak sa dá „stroj času“ do pohybu? Čo ak jedného dňa vláda začne do ľudí, ktorí budú čoraz častej-šie na uliciach v európskych metropo-

lách pro-testovať pro-ti otrasným so-ciálnym pome-rom, strieľať? Nebo-lo by to po prvýkrát, čo ekonomická mizéria dovie-dla elity k akceptácii fašistic-kých riešení.

V súvislosti s bipolárnym sve-tom mi prichádza na um zaujímavá myšlienka slovinského filozofa Sla-voja Žižeka: Rozdiel medzi kapitaliz-mom a komunizmom je okrem iného v tom, že komunizmus bol ponímaný ako idea, ktorá pri svojom uskutočne-ní zlyhala, zatiaľ čo kapitalizmus pra-coval spontánne (...) V prípade ko-munizmu si teda môžeme zahrať hru na hľadanie vinníka a obviniť stranu, Stalina, Lenina, ba aj Marxa samotné-ho (..) zatiaľ čo v kapitalizme neexis-tuje nikto, na koho by sme mohli zva-liť vinu..“ Podľa mňa to vlastne zna-mená, že komunizmus bol jediný spo-ločenský poriadok, ktorý začal pra-covať na vedeckom základe, len jeho uplatňovanie výrazne pokrivili ľudia. Ako vnímate vy tento problém?

Žižek opäť raz trafil klinec po hlavič-ke. Nadviažem na jeho myšlienku a vy-užijem koncept ľudských práv. Z po-hľadu občianskych či politických práv, ako je právo voliť, sloboda združovania, vlastnícke práva a pod., bol bývalý tzv. reálno-socialistický režim systémom, ktorý stál v priamom protiklade k ľud-ským právam. Dodnes sa z tohto dôvo-du kritizuje aj čínsky systém, nech ho už nazývame akokoľvek. Keby sme sa však pozreli na problematiku z hľadis-ka sociálnych práv, ktoré sú prinajmen-šom od čias, kedy T.H. Marshall pred-niesol svoju slávnu esej o sociálnom ob-čianstve, imanentnou súčasťou koncep-tu ľudských práv všade v civilizovanom svete, odrazu by sme stáli pred serióz-nou otázkou: prečo neobviňujeme z po-rušovania ľudských práv aj tie prospe-rujúce štáty, ako napríklad USA, v kto-rých ľudia umierajú na ulici len preto, že si nemôžu dovoliť lekársku starostlivosť alebo preto, že nemajú prácu a sociálnu oporu? Zoberme si konkrétny príklad Číny a konfrontujme ju s nejakou po-rovnateľnou krajinou v regióne, naprí-klad Indiou. Veľmi rýchlo by sme zisti-li to, na čo poukázal povedzme Amar-tya Sen, nositeľ Nobelovej ceny za eko-nómiu: keď si vezmeme počet ľudí, kto-rí umierajú v Indii preto, že sa tamojšia vláda nestará o chudobných a porovná-me toto číslo s počtom ľudí, ktorí um-reli v Číne počas strašného hladomoru v rokoch 1958 – 1961, vyjde nám, že in-dická „nečinnosť“ štátu doteraz stála ži-vot viac ľudí ako čínska „činnosť“ štá-tu, ktorej dôsledkom bol aj spomínaný hladomor. Stačí nám porovnať morta-litu v Indii a v Číne, zistíme, že v Indii umiera pre strašné sociálne podmien-ky neporovnateľne viac ľudí ako v Číne pre politickú neslobodu. Inými slova-mi, otázku ľudských práv by sme nema-li zužovať iba na občianske práva. Mali by sme sa zaujímať aj o sociálne práva. A z tohto hľadiska nám už Čína v kom-parácii s inými krajinami v regióne ne-vyjde až taká monštruózna, ako ju vi-dia mnohí ľudsko-právni aktivisti. Rov-nako ani komunizmus nebude pôsobiť v komparácii s kapitalizmom tak démo-nicky. Lenže problém je v tom, že keď Slovensko navštívi predseda demokra-tickej Indie, ulice nie sú plné ľudsko-právnych aktivistov, ktorí žiadajú aktív-nejšiu politiku Indie v rámci boja proti chudobe. Ako je to možné? Chceme na-ozaj prijať predpoklad, že politické prá-va sú dôležitejšie ako sociálne a naďalej sa tváriť, že sme humanisti?

... a čo tá Žižkova myšlienka o hre na hľadanie vinníka?

Pravda je, že v prípade komunizmu je možné vinníka zosobniť, zatiaľ čo v prí-pade kapitalizmu nie. Táto skutočnosť však paradoxne môže byť pre komunis-tickú alternatívu povzbudzujúca a cítiť to aj vo vašej otázke: podľa tejto inter-pretácie komunizmus nezlyhal, zlyha-li len komunisti. Nezlyhal systém, zly-hali jednotlivci. Naopak, v prípade ka-pitalizmu už z definície zlyháva systém, nie jednotlivci. Záver: kým komuniz-mus je liečiteľný, kapitalizmus nie. Lo-gika nepustí.

(pokračovanie v budúcom čísle)

(dokončenie z 10. strany) TENTO

ROZHOVOR URČITE

NEPREHLIADNITE!

Pohronie – regionálny týţdenník so sídlom v Leviciach. Vydáva VITUR, s. r. o., člen Asociácie vydavateľov regionálnej tlače SR. Šéfredaktorka: PhDr. Oľga Prekopová, tel. 0907 172 968. Zástupkyňa šéfredaktorky: Alţbeta Psárska. Redaktor: Štefan Ráchela, tel. 0908 397 061. Grafický redaktor: Roland Endrész, tel. 0907 933 483, e-mail: roloend@gmail.com. Telefón: 036/631 23 92. Manaţér redakcie: Ivan Tóth, tel. č. 0910 914 981. Redakcia: Pionierska ul. 2, 934 01 Levice. Telefón redakcia a inzercia: 036/631 23 92. Fax: 036/631 31 87. E-mail: redakcia@pohronie.sk. Vychádza v utorok. Uzávierka v piatok o 12. hodine. Nevyţiadané príspevky nevraciame. Uverejnené materiály nemusia byť totoţné s názormi redakcie ani vydavateľa. Rozširuje Royal Press, s. r. o., súkromní predajcovia a kolportéri. Objednávky na predplatné sa prijímajú priamo v redakcii. Podávanie novinových zásielok povolilo RPC Nitra č. j. 1-RPC/2004. Tlač z dodaných tlačových predlôh: VERSUS, a. s., Pribinova 21, 819 46 Bratislava. Registračné číslo EV 3617/09.

Baran 21. 3. - 20. 4. Zas bude pre vás všetko priveľmi pomalé. Nepodliehajte netrpezli-vosti, svoj cieľ dosiahnete včas, aj

keď nie bez problémov. Zatiaľ sa venujte nejakej metóde dobrej relaxácie. Budete mať fantastické nápady a vydarí sa vám kaţdá samostatná práca vyţadujúca trpezli-vosť. Nevšímajte si nepokoj okolo vás.

Býk 21. 4. - 21. 5. Bude sa vám dariť, len nezabud-nite na opatrné počínanie s deť-mi, partnerom alebo spoloční-

kom. Vzniknutý konflikt by mohol mať roz-siahle následky. Zobrali ste si na svoje ple-cia priveľa povinností. Čas síce vyuţijete efektívne, ale všetky úlohy nesplníte. Cez víkend môţu nečakane prísť úvahy o zmys-le ţivota.

Blíţenci 22. 5. - 21. 6. Vaše návrhy sa tento týţdeň stret-nú zväčša so súhlasom okolia. Proti bude iba jedna osoba, na

ktorú neplatia strohé argumenty, ale za všet-kým hľadá hlbší zmysel. Skúste jej ho po-skytnúť. Je vhodný čas na veľké skutky. Asi uţ máte naplánované niečo veľkolepé, lebo hneď začiatkom týţdňa sa s odvahou a opti-mizmom pustíte do práce.

Rak 22. 6. - 22. 7. Na väčšie akcie sa tento týţdeň akosi nehodí. Koniec koncov ani nemáte teraz na niečo také kondí-

ciu. Dobre urobíte, ak sa najskôr zotavíte. Neplytvajte zbytočne energiou. Podráţde-nosť narúša dobré vzťahy. V rámci kontak-tov s predstavenými sa snaţte o zdrţanli-vosť. Inak by ste ľahko mohli prísť o výho-dy, ktoré ste nedávno získali.

Lev 23. 7. - 23. 8. Máte o čom rozprávať, takţe je predpoklad, ţe sa s vami nebude nikto nudiť. Dávajte si pozor na

to, aby ste v rámci zanietenia nepovedali viac, ako ste chceli. Veci, o ktorých sa doz-vedáte, znejú celkom zaujímavo. Skôr, ako sa do nich pustíte, overte si ich pravdivosť. Nepúšťajte sa do riskantných akcií.

Panna 24. 8. - 23. 9. V zápale za vec ste pozabudli na niečo, čo vám budú po tieto dni pripomínať. Pre budúcnosť by ste

si mali uvedomiť, ţe nič nie je zadarmo, ani keď sa to týka vás. Pre tento týţdeň platí: trpezlivosť ruţe prináša. Kaţdé prenáhlenie sa môţe prejaviť len negatívne. Usilujte sa ovládať, zvlášť ak ste narodený na začiatku znamenia.

Váhy 24. 9. - 23. 10. Atmosféra v rodine bude mať ďaleko od ideálu. Pokúsite sa ju upraviť. Pravdepodobne pomôţe

krátky výlet. Voľte vţdy vhodné slová, na-pätie môţe rýchlo narásť. Na pracovisku sa nahromadia nové úlohy. Ich splnenie prine-sie so sebou aj sľubné perspektívy. Ukáţete, ţe máte väčšie schopnosti, ako si mysleli vaši známi.

Škorpión 24. 10. - 22. 11. Heslo týţdňa je: nemiešať sa do vecí druhých. Mohli by ste na to doplatiť. V citovej oblasti budete

prekvapený, ako rýchlo dokáţete očariť partnera. Rozvahu si udrţíte a vďaka tomu sa situácia okolo vás upokojí. Odstránenie konfliktov by ste si mali rozobrať, lebo sa vám veľmi rýchlo vrátia.

Strelec 23. 11. - 21. 12. Vyskytne sa viac moţností ako dosiahnuť to, po čom túţite. Jedi-ný problém bude, ţe nie kaţdá je

v súlade s vašimi prostriedkami. Budete musieť nájsť kompromis. Zo všetkých strán sa začnú na vás valiť povinnosti. Jediným riešením je vytrvalosť a trpezlivosť. S naj-väčšou pravdepodobnosťou dostanete vý-bornú správu rodinného charakteru.

Kozoroţec 22. 12. - 20. 1. Minulý týţdeň ste mali zlú nála-du, teraz priam sršíte činorodos-ťou. Podporia vás aj staršie oso-

by. Ste taký nabitý energiou, ţe vás uţ ne-môţe nič prekvapiť. Do vášho ţivota za-siahnu určité udalosti, ktoré môţu ovplyvniť váš ďalší ţivot. Asi prídete k väčším finanč-ným ziskom. Pozor na hádky s kolegami.

Vodnár 21. 1. - 19. 2. Ak sa nebudete spoliehať len na šťastie, môţete veľa dosiahnuť. Tým skôr, ak presne viete, čo

chcete. Víkend by ste mali stráviť s osobou, ktorá má podobné záujmy ako vy. Ak vás osloví niekto neznámy, pozorne ho vypo-čujte. Jeho starosti budú podobné vašim. Určite dokáţete výborne poradiť.

Ryby 20. 2. - 20. 3. Dosiahnete všetko, čo potrebuje-te. Môţete mať úspech aj v náku-poch alebo športe. Vyvoláte záu-

jem osôb opačného pohlavia a výrazne vám stúpne sebavedomie. Urobte čo sa dá, aby ste dokázali, ţe problematiku ovládate. Za-saďte sa za to, čo sledujete a prevezmite na seba aj zodpovednosť. Alibizmus v tomto prípade nie je namieste.

ERG, GÁČ, PROVA, URI

náhrobný nápis

ţenské meno

druh lepidla

P

muţské meno

náboţenská skratka

kameň

americký pestrofarebný vták

jednotka práce, resp. energie

druh vedomostnej skúšky Iľjušin

ZAČIATOK TAJNIČKY

vţdy zelená cudzopasná rastlina

podmienko-vá spojka švajčiarsky kantón

záhada

ovocný strom, ker druh parafínu

staročeské zámeno

chorvátske muţ. meno dobytkárska farma

kňazi

filmovacie prístroje

strapcovité súkvetie

P

sladkovod-né ryby

hoci, po česky muţské meno

predná časť lode

slepačia slabika vojenská jednotka

vazal

staršia strelná zbraň

zaručuj

značka pračiek vrh

erbium

ubytovacie zariadenie 501 v Ríme

KONIEC

TAJNIČKY

značka kozmetiky

letecká značka Sýrie

VEĽA KUCHÁROV... Dokončenie tajničky J. LETKA spolu s kupónom zašlite do 5 dní na adresu redakcie. Dokončenie tajničky z č. 30/2011 znie: ...A STARÉHO PRIATEĽA.

Výherkyňou je Zuzana Krátka. Výhru si môţe prevziať v redakcii.

KUPÓN

KRÍŽOVKY 31/2011

NARODILI SA LEVICE: 27.7. Dominika Kardošová (dcéra Heleny), 9. 8. Ema Lakatošová (dcéra Milana a Andrey), 13. 8. Dárius An-drovič (syn Petry), Adrian Bihari (syn Kristíny), 14. 4. Lukáš Drmlík (syn Ľudo-

víta a Jany), 15. 8. Nikolas Štrbík (syn Rolanda a Judity), Tomáš Kazík (syn Petra a Zuzany), Barbora Šimeghová (dcéra Ing. Miroslava a Eriky), Tatiana Máťášová (dcéra Miroslava a Zlatice), Konrád Ta-káč (syn Maroša a Ildikó), 16. 8. Luna Bandová (dcéra Gejzu a Silvie), Daniel Ďuriš (syn Romana a Mgr. Jany), Jessica Farkašová (dcéra Michaily), 17. 8. Daniel Mojţiš (syn Petra a Vladimíry), Emma Morvaiová (dcéra Csabu a Kingy), Peter Horváth (syn Bc. Ladislava a Anety), Tomáš Tóth (syn Fran-tiška a Lucie), 18. 8. Sebastian Petényi (syn Karola a Lívie), 19. 8. Mariana Zifceac (dcéra Ioana a Hermi-ny), Kiara Kótorová (dcéra Kristiána a Helgy), 21. 8. Lea Pomothyová (dcéra Ing. Erika a Mgr. Dany), Pavlo Tryhuba (syn Rostyslava a Ally), 22. 8. Ri-chard Haulik (syn Mariana a Ing. Kataríny)

SĽÚBILI SI VERNOSŤ LEVICE: 13. 8. František Brunner a Terézia Čavojecová, 20. 8. Tibor Silva a Daria Alexandrovna Baskina, Martin Lukács a Melinda Mészárosová, Peter Zimmermann a Linda Mihálková, Vla-dimír Kakara a Magdaléna Majorová

OPUSTILI NÁS LEVICE: 17. 8. Elena Koţuchová (89 r., Levice), 18. 8. Karol Šaloun (78 r., Levice), Jozef Heimlich (86 r., Šarovce), Helena Ha-cajová (83 r., Levice), Alţbeta Šurányiová

(69 r., Levice), 20. 8. Cecília Priekopová (84 r., Ţemberovce), Daniel Šarina (67 r., Levice – Čan-kov), Júlia Fusková (59 r., Levice), 21. 8. Mária Králová (79 r., Levice), 22. 8. Alţbeta Dalmadyová (77 r., Levice), Alţbeta Lacková (56 r., Hontianska Vrbica), 23. 8. Jolana Pénzešová (74 r., Kalná nad Hronom), Štefan Sreda (67 r., Levice) ŢELIEZOVCE: 17. 8. Mária Alföldiová (87 r., Ku-kučínov), 21. 8. Alţbeta Otrubová (82 r., Radava)

VÝSTAVY Levice - Tekovské múzeum Kapitánska budova Stála expozícia: Archeológia - História hradu - História le-kárnictva - Spoločenský ţivot a cechy - L. Bielik: August 1968 - Ľudový odev Otváracie hodiny: po - pia 9.00 - 16.00, ne 10.00 - 16.00 Kapitánska budova Paleta štýlov V. - výstava výtvarných prác ţiakov SOŠ L. Bielika, do 4. septembra Dobóovský kaštieľ Stavebnica Merkur Zo súkromnej zbierky Jiřího Mládka, do 2. októbra Galéria Jozefa Nécseyho Oni a ja - výber z tvorby Lu-cie Hudecovej, 4. septembra

RÔZNE 5. – 16. 9. - výstavná sieň CK Junior JOZSI KANYUK výstava výtvarných prác k 65. ţivotnému jubileu amatérske-ho maliara zo Ţeliezoviec, po - pia 10.00 – 16.00 h

KINO JUNIOR 30. a 31. 8. o 18.00 h PRINC A PRUĎAS USA, Film rozpráva príbeh dvoch kráľovských bratov, z ktorých jeden oplýva rytier-skymi cnosťami, zatiaľ čo tomu druhému úplne chýbajú. No i tak utvoria údernú dvoji-cu, ktorá je pre záchranu krásnej panny ochotná postú-piť mnohé nebezpečenstvá, teda ak to nebude príliš bo-lieť.... Fantasy komédia MP od 15 r., ST, 102 min., Tatrafilm 2. 8. o 18.00 h X – MEN: PRVÁ TRIEDA USA. Príbeh filmu sa odohrá-va v období 40. aţ 60. rokov minulého storočia a opisuje počiatky X-Menovskej ságy a tajnú históriu známych

osobností svetových dejín. Charles Xavier a Erik Len-sherr boli blízki priatelia a ešte len odhaľovali svoje jedinečné schopnosti. Prečo sa z nich stali nepriatelia na ţivot a na smrť? Vojna medzi X-Menmi a Bratstvom začína... Akčný sci-fi, MP od 12. r ,ST, 110 min., Tatrafilm 3. 8. o 18.00 h RITUÁL USA. Rituál je nadprirodzený thriller, ktorý hovorí o tom, že Diabol môže zasiahnuť aj na najsvätejšom mieste na Zemi. Ide o príbeh študenta seminá-ra Michaela Kovaka, ktorý odchádza študovať exorciz-mus do Vatikánu, hoci má pochybnosti nielen o kontroverzných praktikách, ale aj o vlastnej viere. Psycholog. thriller, MP od 15 rokov, ST, 114 min. Continen-tal Film 4. a 5. 8. o 18.00 h TÝŢDEŇ BEZ ZÁVÄZ-KOV USA. Rick a Fred sú najlepší-mi priateľmi, ktorí majú toho veľa spoločného. Napríklad aj to, ţe sú obaja uţ dlhé roky ţenatí. V istej chvíli však začnú doma prejavovať znám-ky nespokojnosti. Ich manţel-ky sa rozhodnú oţiviť ich manţelstvá nezvyčajným spôsobom. Darujú im týţdeň slobody – „týţdeň bez záväz-kov“ – keď si môţu robiť čo sa im len zachce... Komédia, MP od 15 rokov , ST, 105 min., Continental

AMFITEÁTER 31. 8. o 21.30 h PRINC A PRUĎAS USA, Film rozpráva príbeh dvoch kráľovských bratov... Hlavné úlohy hrajú: James Franco, Danny McBride a oscarová Natálie Portman Fantasy komédia MP od 15 r.

2. septembra 1910 sa narodil v Mokrej Lúke Andrej Vrábel, pedagóg a matematik. Po jeho na-rodení sa rodina presťahovala do Čankova, dnes súčasť Levíc. Študoval na vtedajšom Českosloven-skom štátnom reformnom reálnom gymnáziu v Le-viciach, kde v roku 1929 maturoval. Po maturite sa zapísal na Filozofickú univerzitu Karlovej univerzi-ty v Prahe so zámerom študovať klasickú filozofiu, avšak zvíťazila matematika a prehlásil sa na Príro-dovedeckú fakultu KU. Po jej skončení v roku 1934 pôsobil najskôr na meštianskej škole v Ruţomber-ku, neskôr rok na maďarskom gymnáziu v Šahách. V školskom roku 1936/1937 bol vymenovaný za riadneho profesora na gymnáziu v Leviciach. V roku 1938 z Levíc odišiel a na gymnáziu sa vrátil aţ po vojne. V rokoch 1951/1952 následne v ro-koch 19953 aţ 1955 pôsobil na gymnáziu ako riadi-

teľ. Bol zakladajúcim členom pobočky slovenských matematikov a fyzikov v Nitre. Bol dlhoročným členom speváckeho zboru učiteľov Levického ok-resu Domovina. zaslúţil sa aj o rozvoj turistiky. Za jeho zásluhy o rozvoj školy prepoţičalo 4. septem-bra 2000 Ministerstvo školstva SR gymnáziu čestný názov Gymnáziu Andreja Vrábla v Leviciach. Zo-mrel 13. marca 1991 a je pochovaný v Čankove.

* * * 2. 9. 1922 sa narodil vo Veľkom Peseku Béla

Lovicsek, maďarsky píšúci spisovateľ. V rokoch 1950 - 1969 učil na školách v Nýrovciach, Ţemlia-roch, Kukučínove, Ipeľskom Sokolci, Zalabe a v Čate. Od roku 1969 bol redaktorom časopisu Hét, neskoršie bol tajomníkom ÚV Csemadoku. Od roku 1982 bol na dôchodku. Písal prózu zo súčasnosti. Zomrel 27. 6. 2006.

Zaznamenal: (šr)

Pramene: Osobnosti Levického regiónu, Mária Zátopková, 2001,

www.kniznicalevice.sk a monografie obcí regiónu

Sfilmovaný Normálny cvok vychádza znova po 18 rokoch

Normálneho cvoka si mladí ľudia krátko po jeho vydaní v roku 1993 rýchlo pri-svojili a nielen to. Stal sa doslova hitom. Knižka sa v preklade Jaroslava Čejku rozpredala aj v Čechách. Vo viacerých adaptáciách ju odvysielali v Slovenskom rozhlase, na jej základe vznikol televízny film, na dôvažok knihu zaradili do stre-doškolských učebných osnov. Keďţe čitateľský záujem o Normálneho cvoka aj po rokoch pretrváva, vydáva Ikar druhé, čiastočne prepracované vydanie. Je to silný emotívny príbeh mladého chalana, ktorý vyrastal v slušnej rodine, ale zaľúbil sa do nesprávneho dievčaťa. Vhupne do problémov, ktoré ho dostanú aţ za mreţe polepšovne, odkiaľ všetko rozpráva. Autor Normálneho cvoka Peter Holka v autorskej poznámke píše: „Knižku som si

po osemnástich rokoch znova prečítal a zistil, že jej jazyk za ten čas akosi zostarol. Problém, o ktorom roz-práva, však nie, ten je aktuálny dodnes. Tak som knižku jazykovo trocha oprášil a mierne upravil, no príbeh, štýl rozprávania i kompozícia ostali zachované.“

Peter Holka (1950) patrí medzi významných slovenských prozaikov. Jeho diela vysoko hodnotia čitatelia i literárna kritika. Kniţne debutoval v roku 1983 novelou Ústie riečok, ďalej vydal: Leto na furmanskom koni (1986), Prekážkar v džínsach (1990), Piráti z Marka Twaina (1992), Normálny cvok (1993), Škára (1994), Neha (1995), Sen o sne (1998), Nezabudnuteľná vôňa zrelej pšenice (1999), Smrť, na ktorú sa čaka-lo (2000), Výhľad zo zvonice (Ikar 2001), Prekliatie (Ikar 2003), Biele noci, čierne dni (Ikar 2005), Modrý anjel(Ikar, 2007), Môj život s Demi Moore (Ikar, 2010). Pripravil aj knihu biografických rozhovorov s Vladimírom Mináčom V košeli zo žihľavy (1992).

www.ikar.sk, www.media-klub.sk, www.kniznyweb.sk, www.mamtalent.sk, www.ibux.sk

Mária Lešková, PR manaţérka vydavateľstva Ikar

» Predám veľký 3-izbový byt v OV s lógiou, kompletne prerobený + pivnica na R 3, 2. poschodie. Tel. 0908 686 761 po 16. hodine (361)

» Predám 3-izbový tehlový byt v OV, neprerobený na ul. M. R. Štefánika - vyvýšené prízemie. Cena 40 000 €. Kontakt 0949 034 451 (384)

» Predám 3-izbový byt v OV v Leviciach. Tel. 0918 907 984 (427)

» Predám veľký 3-izbový byt v OV v Leviciach na ul. K. Marxa, 76 m2, 6/7 poschodie, po čiastočnej rekonštrukcii. Cena 52 000 €. Tel. 036/ 6310 680, 0908 167 394 (414)

VÝMENA » Vymením 3-izbový byt v pô-

vodnom stave za 1-izbový s balkónom + doplatok. Tel. 0902 059 005 vo večerných hodinách (422)

» Vymením 3-izbový byt na Vinohradoch za menší + doplatok, prípadne predám. Tel. 0908 083 590 (396)

PRENÁJOM » V Leviciach prenajmem garsónku

- ţene. Tel. 0915 328 174 (403) » Dám do prenájmu 1-izbový byt v

centre Levíc. Tel. 0915 297 319 (408)

» Dám do prenájmu, alebo predám 1-izbový byt v Leviciach. Tel. 0908 083 590 (398)

NEHNUTEĽNOSTI » Kúpim zachovalý rodinný dom v

Kozárovciach. Tel. 0908 031 856 (348)

» Predám rodinný dom v Ţarnovici. Tel. 0908 449 399 (381)

» Predám v Rybníku väčší rodinný dom - dohoda. Tel. 0908 083 829 (390)

POZEMKY » Kúpim stavebný pozemok v

Kozárovciach. Tel. 0908 031 856 (347)

» Predám stavebný pozemok v Hronských Kosihách, 8,8 árov, všetky IS na novovybudovanej ulici. Tel. 0918 856 104 (400)

» Predám záhradku v Leviciach, lokalita Mestský majer 7,5 árov na pozemku je elektrina, voda, chatka. Cena dohodou. Tel. 0908 120 372 (405)

ELEKTRO » Predám mrazničku 300 litrovú.

Tel. 0908 13 39 13 (421) NÁBYTOK

» Predám nový jedálenský stôl, moderné masívne prevedenie, dub cambridge. Tel. 0911 211 755 (425)

RÔZNE

» Predám odľahčené ţelezobetónové nosníky na preklady, stropy, alebo premostenie potoka. Rozmery 5 300, šírka 500, výška 210 mm, 14 kusou. Cena dohodou, Tel. 0905 123 868 (225)

» Predám reťazovú dlabačku vhodnú na dlabanie rôznych otvorov do dreva, funkčná, veľmi zachovalá. Cena dohodou. Tel. 0905 123 868 (226)

SLUŢBY

PRÁCU HĽADÁ

PRÁCU PONÚKA

BYTY » Kúpim garsónku a stavebný

pozemok. Tel. 0908 083 590 (399) » Kúpim v Leviciach 1 - 3 izbový

byt, prípadne RD aj v okolí Levíc. Tel. 0907 560 493 (397)

» Kúpim 1-izbový byt v OV v Leviciach, platba v hotovosti. Tel. 0911 211 755 (428)

» Predám 1-izbový byt v OV, blízko centra na ul. B. Nemcovej. Byt má plastové okná. RK nevolať. Cena 27 000 €. Mob: 0949 263 042 (406)

» Predám 1-izbový byt v OV s balkónom v centre Levíc. Cena hotovosť 4 500 € + pokračovanie hypoúveru. Tel. 0949 728 511 (420)

» Predám 1-izbový byt v Leviciach. Tel. 0949 614 390 (423)

» Predám 2-izbový byt v OV, rozloha 61,5 m2, 2/4 poschodie, v pôvodnom stave, ulica na Lúkach. Cena dohodou. Tel. 0914 282 976, 0902 793 369 (415)

» Predám 2-izbový byt v OV v Leviciach. Cena 32 000 €. Tel. 0911 211 755 (426)

» Predám frézu na kov FW 40 s uhlovou hlavou, s deliacim prístrojom. Cena dohodou. Tel. 0948 12 87 87 (325)

» Predám nové, ešte nevybalené dve-re do sprchy 90 x185 BOX SKIP-PER, MAESTRO CRISTALLO. Tel. 0908 410 459 volať do 19. hodiny (338)

» Predám 2 nové nepouţívané matrace, rozmer 90 x 195. Cena 35€ za kus. Tel. 0910 484 938 (383)

» Predám kvalitné suché hranoly, priemer 14x14, 12x12, 10x10, 8x8 cm - dĺţka 4 metre. Cena dohodou. Tel. 045/68 98 107 (402)

» Predám zasklené drevené okná 60x60, 60x90, 90x90, 180x150 -nové, lacno. Tel. 0915 731 302 (404)

» Predám detský kočík zn. Bambino kombinovanej sivej farby, + prenosná vanička, taška, sieťka. Veľmi zachovalý, po jednom dieťati. Cena 85 €. Tel. 0914 204 470 (418)

» Predám obytný príves ASTRA 380. Tel. 0902 165 557 (424)

ZOZNÁMENIE » 65 ročný vdovec rád by sa zo-

známil s dámou primeraného veku. Kontakt v redakcii.(313)

» Levičan hľadá milú, vyššiu, štíhlu priateľku do 23 rokov. Keď ťa zaujal inzerát, prosím o zaslanie krátkeho dopisu do redakcie na zn: SAMOTA (386)

Odkúpim a predám staroţitnosti – nábytok,

striebro, hodiny, bodáky, šable, lustre, pohľadnice,

porcelán - v Leviciach. Tel. 036/62 235 96,

0903 439 094 (1)

Predám tatranský profil – brúsený I. trieda od 3,85 €, II. trieda od 2,85 € . Doveziem. Tel. 0905 450 267 0905 226 837 (221)

Glazúrovanie vaní. Tel. 0905 983 602 0903 405 588 (286)

Pôţičky a hypotekárne úvery pri existujúcich úveroch, nájdeme výhodné riešenie. Tel. 0918 167 143, 0949 460 274

(297)

Ponúkam stavebné práce, podbíjanie tatranským OBS,

zatepľovanie, podkrovné drevené konštrukcie

a natieranie tatranský. Tel. 0902 612 052 (77)

Doveziem drevo buk - metrovicu, štiepku, alebo drevoštiepku. Tel. 0908 449 399 (355)

Ponúkame štandardné ubytovanie v centre mesta

za výhodné ceny. Zároveň Vás pozývame

pochutnať si na skvelom obede v našej klimatizovanej

reštaurácii. Teší sa na Vás

HOTEL LEV, LEVICE. Telefón 036/6313 064

(376)

Stredoškoláčka s maturitou ekonómie hľadá prácu. Tel. 0944 947 566, 0918 034 732

(391)

Prijmem čašníčku s praxou do kaviarne LUX v Leviciach. Tel. 0915 64 62 35

(395)

Na predaj, či prenájom, je budova

zariadená ako prevádz-ka reštaurácie, úţitko-

vá plocha 300 m2, v obci Hronovce, pri

ceste Levice – Štúrovo, www.slovholding.sk.

Cena za budovu 70000 EUR. Tel. 0905 607 435

(387)

DNI OTVORENÝCH DVERÍ U PRIMÁTORA

Príďte a povedzte, čo Vám v našom meste chýba, čo by ste zmenili ale aj čo sa Vám páči a s čím ste spokojní!

Termíny na II. polrok 2011: 7. 9. 5. 10. 9. 11. 7. 12.

Stretnutia sa konajú v kancelárii primátora, I. poschodie, číslo dverí 34, v čase od 13.00 – 16.00 h

Hľadáme na hlavnú pracovnú činnosť

zvarač, potrubár, zámočník, projekt manaţer pre práce

v Mochovciach. Informácie: +420 720 556 294 0905 487 758 (407)

Obec Čifáre dá do prenájmu 3-izbový byt.

Informácie: 037/788 10 34 (416)

Predám kaviareň v centre Levíc. Informácie 0914 172 371

(413)

AKO PODAŤ RIADKOVÝ OBČIANSKY

INZERÁT Občiansky inzerát môţete podať

osobne v redakcii na Pionierskej ulici č. 2 v Leviciach (budova pri MsÚ, vchod zboku). Stačí, ak prí-dete, nadiktujete text inzerátu a na mieste zaplatíte. Ďalšou moţnos-ťou je telefonické podávanie inze-rátov na tel. č. redakcie 036/631 23 92. Zvolený text nadiktujete

našej pracovníčke, ktorá vypočíta cenu inzerátu. Spôsob platby si

môţete zvoliť sami. Jednou z moţností je zaslanie peňazí poš-tovou poukáţkou typu "H“, ktorú si vypýtate na pošte. Ďalšou moţ-nosťou je prísť osobne a vyplatiť sumu v redakcii, príp. môţete pe-niaze poslať po inej osobe. Napo-kon existuje ešte jeden spôsob po-dávania inzerátov - poštou. V liste

pošlete text inzerátu, uvediete svoju adresu, na ktorú vám zašle-me poštovú poukáţku na úhradu inzerátu. Po zaplatení bude váš

inzerát ihneď uverejnený.

TEKOV KRÁSNY ČILEJKÁRSKY

je reprezentačná publikácia, ktorú si

môţete kúpiť na Obecnom úrade v Podluţanoch.

Vyučujem, doučujem nemecký a ruský jazyk. Tel. 0902 136 731

(418)

Zdravé chudnutie. wwwchudnite.sk/lola

Tel. 0907 316 618 (419)

* inzercia * inzercia * inzercia *

Predám RD v Leviciach 5 + 1, 7 á pozemok. Tel. 0918 907 984

(429)

Pozvánka

Dńa 10. septembra 2011 o 16.oo hodine

bude v kostole v Kmeťovciach

zádušná sv. omša za bratov kňazov Pavla a Štefana Bajanovcov. Sv. omša sa koná pri príleţitosti 65.výročia

primičnej sv. omše pátra Pavla Bajana,

ktorú odslúţil v Kmeťovciach.

Po zádušnej sv. omši bude v kultúrnom do-me k nahliadnutiu vý-

stavka fotografií a písomností zo ţivota pátrov Pavla a Štefana

Bajanovcov a výstavka

„Plody jesene“ Srdečne vás

pozývame.

Z NAŠEJ PONUKY VYBERÁME:

VYHOTOVUJEME KÚPNE, DAROVACIE A NÁJOMNÉ ZMLUVY.

Ivana Krasku 3, 934 01 Levice tel.: 0905 296 353,

www.agbreal.sk e-mail.: agutanova@centrum.sk

Sprostredkovanie predaja, kúpy a prenájmu

nehnuteľností. Realizácia stavieb na kľúč.

(96)

3-izb. byt, Levice - Kpt. Nál., 45 tis. €

3-izb. byt, LV - Súkennícka, 34 tis. €

4-izb.byt, LV - Ku bratke, cena dohodou

2-izbový byt, Levice - Poľná ul., 31 tis. €

2-izbový byt, LV - Štefáni-ka, 32.900 €

2-izbový byt, Levice - Perec-ká, 32.000 €

2-izb. byt, LV - Kyjevská, cena dohodou

RD Levice, na Cigánke, 170 tis. € REDAKCIA

POHRONIE 036/6312 392

14 inzercia POHRONIE

Chcete mať doma zdravý vzduch ako v Tatrách?

Ľudský organizmus sa vyrovná s nedostatkom kyslíka zmenou

dýchacieho režimu - plytké dýchanie. presne o túto dobu

sa nám skráti dĺžka života.

pri nedostatku kyslíka vzniká v organizme postupne kyslé

prostredie. následkom je unavený organizmus a proces starnutia. naopak, dostatok kyslíka zabezpečuje zásaditosť

prostredia v organizme a následne mladnutie.

rekuperácia je spätné získavanie energie. pri decentrálnom vetraní, v samostatných rekuperačných jednotkách zabudovaných v obvodovom múre sa nachádza tepelný výmenník, keramické teleso s kanálikmi pre priechod vzduchu. dobre prijíma a odovzdáva teplo. pri vetraní, výmene opotrebovaného vzduchu sa teplo zachytí vo výmenníku a pri nasávaní čerstvého vzduchu sa teplo vráti späť do miestnosti. rekuperátor je výborný hospodár s našim teplom.

čo je To RekupeRáCIA vzduChu? Riadené vetranie so spätným ziskom

tepla sa skutočne oplatíNielenprinovostavbách,aletiežprirekonštrukciáchsavsúčasnejdobeapelujenavzduchotesnosťobjektu.NormaDIN1946-6vyžadujezabezpečeniedostatočnejvýmenyvzduchu.Optimálnymvariantomjeriadenévetraniesospätnýmziskomtepla-rekuperáciou.Ibatýmtoriešenímjemožnézabezpečiťpravidelnúvýmenuvzduchusminimálnoustratouenergie.

zariadenia vhodné pre 2 - 3 izbové byty v činžiaku po zateplení

Názov zariadenia

Počet ks

cena za ks bez DPH v €

cena celkom bez DPH v €

inVENTer14R 2 487,00 974,00ManuálnyregulátorZR7 1 160,00 160,00Peľovýfilter 2 6,00 12,00CenacelkombezDPH 1146,0020%DPH 229,20Cena celkom s DPH 1 375,20zariadenia vhodné pre prízemné rodinné domy

s vlhkosťou, novostavby - komfortnejšie riešenieNázov zariadenia

Počet ks

cena za ks bez DPH v €

cena celkom bez DPH v €

inVENTer14R 4 487,00 1948,00DigitálnyregulátorZR15sosnímačomvnútornejvlhkostiateploty

1 314,00 314,00

Vonkajšiečidlo 1 89,00 89,00Peľovýfilter 4 6,00 24,00CenacelkombezDPH 2375,0020%DPH 475,00Cena celkom s DPH 2 850,00

zariadenie vhodné pre jednu miestnosťNázov zariadenia

Počet ks

cena za ks bez DPH v €

cena celkom bez DPH v €

inVENTERTWIN(dvezariadeniavjednom) 1 777,00 777,00

ManuálnyregulátorZR7 1 160,00 160,00Peľovýfilter 1 6,00 6,00CenacelkombezDPH 943,0020%DPH 188,60Cena celkom s DPH 1 131,60

cenové návrhy najčastejšie používaných riešení inventer

klienti z regiónu pOhrOnia dostanúbonus peĽOVé Filtre zdarma.

Prachahlukzostávajúvonku

Pri frekventovaných komunikáciách jevetraniecezoknátakmernereálne.Vše-tokhlukaprachprenikajúpriamodoin-teriéru.VďakasystémuinVENTersaznížiprenikaniehlukuo40dBaprašnosťsa

prostredníctvomprechových filtrov zníži naminimum. Samot-néventilátorysúveľmitichéajednotkujemožnéinštalovaťbezproblémovivspálni.

Obmedzeniealergií

V nevetraných miestnostiach sa zhro-mažďujú škodlivé látky, ktoré sa uvoľ-ňujú z interiérového vybavenia (náby-tok, koberce, farby...). Vďaka systémuinVENTerdochádzakpravidelnejvýme-

nevzduchuatietoškodlivinysapostupneodvetrávajú.Vnútor-nékrytysúvybavenéprachovýmifiltrami,ktorézachytávajúpra-chovéčasticezvonkajšiehoprostredia.Vponukesútiežpeľovéfiltre.Prinízkychteplotáchdochádzavďakakondenzáciivovnút-rikeramickéhovýmenníkakzvlhčeniusuchéhovzduchuvovn-útriinteriéru.

Úsporaenergienakúrenie

Zabezpečením dostatočnej výmenyvzduchu cez okná sa výrazne zvyšujeenergetická náročnosť budovy. Po in-štalácii systému inVENTer sa znížihod-nota energetickej náročnosti o cca 17

kWhnejedenmeterštvorcovýarok.Priosadení6ksjednotiekiV14dobytualeborodinnéhodomusvýmerou120m2sadocie-liaúsporycca2064kWh/rok.Veľmidôležitýmargumentompreefektivitusystémujepríkonjednotiek(1,5WnajednotkuiV14).Týmtojepomervynaloženejenergiekzískanejenergii1:40!!!

Ochranaprotiplesniam

Človek„vyprodukuje“počasceléhodňaveľké množstvo vlhkosti. Priemernáštvorčlennárodinatakdýchaním,pote-ním, varením, sprchovaním a kúpaním„vyrobí“ až12 litrov za24hodín.Vne-

vetranýchvlhkýchmiestnostiachvznikáoptimálneprostredienatvorbuplesní.VďakasystémuinVENTersinemusítestýmtopro-blémomrobiťstarosti.Prinepretržitejprevádzkevzákladnomre-žimezabezpečíinVENTervzávislostiodtypuaobjemuvzduchumiestnostiminimálnešesťnásobnúvýmenuvzduchuza24hodín,atýmhoautomatickyzbavujevlhkosti.

Odmeníme každého kto nám odporučí klienta!

chceme podporiť zdravie našich

známych

informácie od nás spolu s predvedením funkčného modelu

možnosť kúpy zariadení inventer na splátky

cez spoločnosť home credit.

mesačná splátka na 2 ks s regulátorom od 20 €.úroková sadzba na splátky ako v banke.

Výhradné regionálne zastúpenie inVENTeru:

ENERGO INVENT s.r.o.Tel.: +421 (0) 910 893 020, +421 (0) 911 893 020

E-mail: info@energoinvent.skWeb: www.energoinvent.sk

navštívte nás na ul. vojenská 4, Levice 1. posch. (kancelárske priestory nad obchodom s bicyklami).

30.augusta2011

1 asistent predaja - nástup 1. 9., ÚSO, PEAK PERFORMENCE SLOVAK, Tekovská 4, Levice, tel. 036/6316 588, MUDr. Birčák 1 čašník, čašníčka - nástup 5. 9., vyuč., VR s.r.o., Tekovská 5, Le-vice, tel. 0917 521 194, p. Šadon 2 čašníci, servírky - nástup 15. 9., vyuč., MOTOREST STOP, Hlav-ná 582, Kozárovce, tel. 0905 251 447, p. Pivarči 1 čašník, servírka - nástup 19. 9., SO, ANKARA s.r.o., Poľná 6, Le-vice, tel. 0903 672 636, p. Kara 1 frézar kovov, nastavovač a obs. - nástup 8. 9., vyuč., ARDEN EQUIPMENT s.r.o., Priem. park Géňa 67, Levice, tel. 036/233 35 02, p. Adami 1 lakovač drevených výrobkov - nástup 15. 9., vyuč., DREMAX s.r.o., Čajkov 126, tel. 0905 545 820, p. Tuhý 2 lektori anglického jazyka v MŠ - nástup 1. 9., VŠ, PRO AMERI-CANA s.r.o., Nádv. Európy - Ho-landský dom, Komárno, výučba v mieste bydliska, tel. 035/773 09 52, p. Plachý 2 lisovači druhotných surovín - nástup 16. 9., zákl., RPM-SERVICE SK, s.r.o., Podunajská 25, Bratislava, tel. 0902 914 513, p. Kozáčová 1 manažér expedície a dopravy - nástup 15. 9., ÚSO, LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s., Jurská cesta 2, Levice, tel. 036/637 73 93, p. Lies-kovská 2 mechanici, opravári priemysel. - nástup 30. 9., vyuč., DE MIC-LÉN a.s., Nádraţný rad 23, Levi-ce, tel. 629 33 87, p. Senešiová 4 nastavovači, zoraďovači výrob. lin. - nástup 30. 9., vyuč., DE MICLÉN a.s., Nádraţný rad 23, Levice, tel. 036/629 33 87, p. Se-nešiová 10 pracovníci call centra ZPS - nástup 15. 10., vyuč., B+G GRO-UP s.r.o., Čer. armády 29, Levice, kleckova@synergysolution.cz, p. Klečková 1 pracovník kľúčovej služby - ZPS - nástup 15. 9., vyuč., PETER KOVAČIK, Dráţovce 48, tel. 0944 509 421, p. Kovačik 1 pracovník príjmu tovaru - ná-stup 1. 9., vyuč., TESCO STO-RES SR, a.s., Turecký rad 7, Levi-ce, tel. 636 46 02, Bc. Kurucová 1 pracovník výkupu paliet - ná-stup 12. 9., vyuč., Ing. E. DZÍBE-LOVÁ PALETY, Cabajská 10, Nitra, tel. 0905 792 100, Ing. Dzí-belová 2 predajca telekom. služieb - ná-stup 12. 9., ÚSO, SANTOS SK s.r.o., Nám. Šoltésovej 2, Levice, horvath@santos.sk, p. Horváth 1 predavač v novin. stánku - ZPS - nástup 15. 9., ÚSO, SUN MEDICAL SLOVAKIA, Kuzmá-nyho 5513/13, Levice, tel. 0949 504 194, MUDr. Buránska 1 predák na CNC - nástup 30. 9., vyuč., LENCOS s.r.o., Nádraţný rad 28, Levice, tel. 036/6312 074, p. Mesárová

2 sprostredkovatelia poistenia - nástup 30. 9., ÚSO, UNIQA POIS-ŤOVŇA a.s., Dopravná 14, Levi-ce, tel. 0905 761 542, Ing. Minár 1 stolár - nástup 15. 9., vyuč., DREMAX s.r.o., Čajkov 126, tel. 0905 545 820, p. Tuhý 1 stolár - nástup 30. 9., vyuč., LENCOS s.r.o., Nádraţný rad 28, Levice, tel. 036/6312 074, p. Me-sárová 1 technik tech. kontr. tlakových - nástup 30. 9., ÚSO, ŠKODA SLO-VAKIA, a.s., Mochovce, P. O. Box 26, job@skoda-slovakia.sk, p. Gunárová 1 údržbár kovoobrábacích stro-jov - nástup 8. 9., vyuč., ARDEN EQUIPMENT s.r.o., Priem. park Géňa 67, Levice, tel. 036/233 35 02, p. Adami 1 vedúci lekár - príslušník ZVJS - nástup 2. 9., VŠ, ÚVTOS, Ţelie-zovce 42/VD, tel. 036/771 11 70, Ing. Bodnárová 1 vedúci predajne - nástup 30. 9., ÚSO, CBA SLOVAKIA s.r.o., Nám. odborárov 6, Tlmače, tel. 0910 961 567, p. Gromová 1 vodič - skladník - nástup 30. 9., ÚSO, ERIK HARANGOZO - LE-VOP, Vojenská 45, Levice, tel. 0918 418 707, Mgr. Gőzová 1 zámočník - nástup 12. 9., vyuč., ECO DOOR s.r.o., Ţelezničná 8/95, Rybník, tel. 0905 521 788, p. Mikloš 2 zámočníci - zvárači - nástup 12. 9., vyuč., PV-MONT s.r.o., Vyso-ká 8, Levice, tel. 0908 701 569, Ing. Gregor 1 zdravotná sestra - nástup 5. 9., ÚSO, FORTIS MEDICAL s.r.o., Hurbanova 2, Levice, tel. 0911 565 919, MUDr. Králik 15 montážni robotníci mechanic-kých zariadení - nástup 1. 9., zá-kl., ANTHILL SERVICES s.r.o., Bratislava, Blumentálska 5, tel. 0905 111 243, p. Fodorová 10 zaučené šičky - nástup 1. 9., zákl., VIVI PESONAL CONSUL-TING, Šahy, Hontianska cesta 3/657, tel. 0948 508 370, p. Daniš 1 opatrovateľka - nástup 1. 9., vyuč, OBČ. ZDRUŢ. - TEPLO DOMOVA, Mládeţnícka 19, Hro-novce, tel. 0905 440 037, p. Sze-beni 2 robot. pri výr. vaty a koš. me-du - nástup 1. 9., zákl., SOLIDE SLOVAKIA s.r.o., Fučíkova 10, Hronovce, tel. 0905 985 774, p. Košík 1 účtovník všeobecný - nástup 1. 9., ÚSO, SOLIDE SLOVAKIA s.r.o., Fučíkova 10, Hronovce, tel. 0905 985 774, p. Košík 1 vedúci predajne stavebnín - nástup 1. 9., ÚSO, HYPSKÝ PA-VOL-H&H MONT., SNP 190, T. Luţany, tel. 0905 418 660, p. Hyp-ský 3 vodiči nákladného automobilu - nástup 1. 9., vyuč., TAM TRANS SPED., s.r.o., Šarovce 545, tel. 036/771 00 40, p. Baláţo-vá

100 odborníci v oblasti stavebníctva a kovopriemyslu - Rakúsko, NJ - komu-nikatívne, SOU, prax 3 - 5 rokov 40 čašníci - servírky - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 1 obsluha stavebných strojov - Rakú-sko, NJ - aktívne, SŠ, prax min. 1 rok 6 stavební tesári - Rakúsko, NJ - komu-nikatívne, SOU, prax 2 -5 rokov 1 mechanik strojník - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 1 technik poľnohospodárskych stro-jov - Rakúsko, NJ - aktívne, SOU, prax min. 3 roky 1 elektrikár - Rakúsko, NJ - aktívne, SOU, prax min. 1 rok 1 asistent marketingu - Rakúsko, NJ - aktívne, SŠ, prax min. 3 roky, práca s PC 25 kuchári - Rakúsko, NJ - komunika-tívne, SOU, prax min. 1 roky 1 dámsky a pánsky kaderník - Rakú-sko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 3 automechanici - Rakúsko, NJ - komu-nikatívne, SOU, prax min. 3 roky 1 pracovník v priemyselnej výrobe - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SŠ, prax min. 1 rok 1 asistent predaja motorových vozi-diel - Rakúsko, NJ - aktívne, SŠ, prax min. 1 rok 1 pokladník v ubytovacích službách - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 5 vodiči - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 5 rokov, VP C, E 1 práca v poľnohospodárstve - chov koní - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 1 sklenár - Rakúsko, NJ - komunikatív-ne, SOU, prax min. 1 rok, VP C 7 pokladníci v obchode - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU 4 pomocní kuchári - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 7 šéfkuchári - Rakúsko, NJ - komunika-tívne, SOU, prax min. 1 rok

7 predajca v lahôdkach - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU 1 cukrárky - Rakúsko, NJ - komunika-tívne, SOU 43 chyžné - Rakúsko, NJ - komunikatív-ne, SŠ, prax min. 1 rok 6 kuchári - Nemecko, NJ, AJ komuni-katívne, SOU, prax min. 1 rok 2 stavitelia lodí, tesár, stolár - Nemec-ko, NJ - komunik., SOU, prax 3 roky 20 pracovníci bezpečnostnej služby - Nemecko, NJ,AJ komunikatívne, SOU, VP B 20 lekári - všetky odbory - Nemecko, NJ - aktívne, VŠ, prax min. 1 rok 1 lakýrnik - Nemecko, NJ - komunika-tívne, SŠ, prax min. 1 rok, VP B, C 1 technik poľnohospodárskych stro-jov - Nemecko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok, VP B, C 10 obsluha CNC strojov - Nemecko, NJ - AJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok, VP B 50 pomocní pracovníci v sklade - Ne-mecko, NJ - komunikatívne, SOU, SŠ, prax min. 1 rok 5 vodiči C, E - Nemecko, NJ - komuni-katívne, SOU, prax min. 1 rok 3 mechanici, karosári - Nemecko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 1 zdravotná sestra - Nemecko, NJ - aktívne, SŠ, prax min. 1 rok, VP B 10 zvárači - Nemecko, NJ - AJ komuni-katívne, SOU, prax min. 1 rok, VP B 1 zámočník - Nemecko, NJ - aktívne, SOU, prax min. 1 rok, VP B 1 automechanik - Nemecko, NJ - ko-munikatívne, SOU, prax min. 1 rok, VP B, čítanie výkresov 4 obslužný personál v oblasti gastro-nómie - Nemecko, NJ - AJ - komunika-tívne, SOU, prax min. 1 rok 2 vodiči cisternového auta - Nemecko, NJ - AJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok, VP C+CE 1 pomocník vo výrobe - zlievár - Ne-mecko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok

10 elektrikári - Nemecko, NJ - AJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok, VP B 10 inštalatéri - plyn, voda, kúrenie - Nemecko, NJ - AJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok, VP B 10 vodiči - nákladné vozidlo, ťahač - ČR, SOU, prax min. 1 rok, VP C, E 100 vodiči - náklad. vozidlo s príve-som - ČR, SOU, prax min. 1 rok, VP C, E 20 vodiči autobusu - ČR, SOU, prax min. 1 rok, VP D 2 obsluha NC obrábacích strojov - ČR, SOU, prax min. 1 rok, čítanie vý-kresov 8 obsluha CNC strojov - ČR, SOU, prax min. 1 rok 2 čašníci - servírky - ČR, SOU, prax min. 1 rok 11 zvárači - ČR, SOU, prax min. 1 rok, zváračský preukaz CO2 1 obrábač kovov - ČR, SOU, prax min. 1 rok, CNC stroje 4 taviči - zlievári - ČR, SOU, prax min. 3 roky 3 frézari - ČR, SOU, min. 3 roky 5 zámočníci - ČR, SOU, prax min. 3 roky, zváračský preukaz CO2 2 procesní inžinieri - ČR, AJ aktívne, VŠ, prax min. 3 roky 1 kuchár - ČR, SOU, prax min. 1 rok 1 obchodný zástupca - interiérový dizajnér - Poľsko, PJ, AJ aktívne, SŠ, prax min. 1 rok 8 obchodní zástupcovia - Poľsko, PJ, AJ aktívne, SŠ, prax min. 3 roky, odbor stavebníctvo 30 vodiči MHD - Poľsko, AJ základ, SOU, prax min. 1 rok, VP C, E 30 pracovníci vo výrobe - Veľká Britá-nia, AJ komunikatívne, SOU 100 pracovníci v sklade - Veľká Britá-nia, AJ komunikatívne, SOU 50 inžinierske a manažérske pozície - Maďarsko, NJ - aktívne, SŠ,VŠ, prax min. 1 rok

Informácie: EURES 036/2440 303

Pohrebníctvo a Kvetinárstvo

KERBEROS kvetinová výzdoba, smútočné vence,

ikebany, sviečky, rakvy, organizovanie pohrebov, kremácia, rezané kvety donášková služba kvetov, darčekové predmety

Ul. 28. októbra 17, Levice, www.pohrebnictvokerberos.sk kerberos@pohrebnictvokerberos.sk

Kontakt: 0948/581 200, 0903/461 148 (94)

16 inzercia POHRONIE

na predaj r e k r e a č n ý a r e á l (vhodný aj ako domov soc. služieb) hprk.sk

(38)

Areál tvorí:

trojpodlažná budova - 18 izieb so soc. zariadením,

- jedáleň a kuchyňa so zariadením,

- konferenčná miestnosť (70 miest),

- sauna,

5 zrubových chát - 4 izby, soc. zariadenie,

vonkajší bazén - s rozmerom 6 x 12,6 m; h. - 1,2 m,

asfaltové ihrisko - s rozmerom 9 x 27 m,

vlastná studňa a čistička odpad. vôd,

pozemok - s výmerou 6 403 m2

Cena - 240 000 €

Info - 0903 402 517

P L A S T O V é O K N Á A D V E R E

Cenová ponuka • DoDávka • Montáž • ServiS

Dem-ter

Levice, ul. Mlynská 2238 (mlynský dvor prízemie - vedľa čistiarne)

tel.: 036/6336031 • mobil: 0904 186 209e-mail:levice@demter.sk • www.demter.sk (2)

pLastové obKLady a opLotenia, marKízy

vrátane

dopLnKovzn. saLamander

a deceunincK

(3)

(30)

LeTné zľAvy!

(85)

(84)

e-mail:dekampo@stonline.sk•tel.:036/6222219•sv.Michala2,93401Levicewww.dekampo.sk

Aktuálne zájazdy a last minute nájdete na:

Nám. hrdinov 13(smerom na hlavnú poštu)

1. posch. 934 01 Levice

tel.: 0907 754 936

NOVOOTVORENé!

30.augusta2011

(99)

Volajte aj jej veštecký tím:0900 511 222 • 0980 550 999

VEŠTKyňA ROKA 2009Levičanka Oľga Ujfalušiová0907 500 624