SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

VYUŽÍVANIE IKT VO FIRMÁCH

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

VYUŽÍVANIE IKT VO FIRMÁCH

Bakalárska práca

Študijný program: Manažment podniku

Študijný odbor: Ekonomika a manažment podniku

Školiace pracovisko:

Školiteľ:

Nitra 2010

Čestné vyhlásenie

Podpísaný ............vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Využívanie

IKT vo firmách“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonnych dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

Poďakovanie

Ďakujem Ing. Marcele Hallovej PhD. za poskytnuté rady pri vypracovávaní

bakalárskej práce. Ďakujem aj Ing. Michalovi Hornému, PhD. z Národného

žrebčínu Topoľčianky, š.p. za ochotu a poskytnutie potrebných údajov pre

vypracovanie tejto práce.

Abstrakt

Informačné technológie hrajú v súčasnom období dôležitú úlohu v živote

veľkého množstva ľudí a v prípade firiem to nie je odlišné. Uľahčujú a urýchľujú prácu,

umožňujú lepší prístup k informáciám a prinášajú nové príležitosti. Pre získanie

teoretických informácií je potrebné si naštudovať literatúru z oblasti informačných

a komunikačných technológií. Cieľom bakalárskej práce je zvoliť si podnik

z poľnohospodárskej oblasti a zistiť, aké informačné technológie tento podnik využíva.

V prvej časti práce je vysvetlený pojem informácia, charakerizované základné typy

IKT, uvedené informácie o využivaní IKT vo firmách a charakteristika outsourcingu.

V hlavnej časti sú informácie o zvolenom podniku a o IKT využívaných v podniku. Sú

tu aj informácie o internetovej stránke podniku a zabezpečení firemných údajov.

V prípade hardvéru je uvedený aj vek jednotlivých zariadení pre posúdenie, či podnik

používa aktuálne technológie. V závere práce je možné skonštatovať, že vybavenie

podniku zodpovedá požiadavkám a plní potreby podniku.

Kľúčové slová: IKT, informácia, podnik, internet

Abstrakt (v cudzom jazyku)

Information technologies play an important role in life of many people these

days and in the case of companies, it is no different. They make our work easier and

faster, enable better access to informations and bring new opportunities. In order to

obtain theoretical informations, it is required to study a literature about information and

communication technologies, then The objective of this graduation thesis is to choose

a company from agricultural sector and to find out, what kind of information

technologies are used in this company. In the first part, there is explanation of the word

information, characteristics of the main types of ICT, informations about the use of ICT

in enterprises and characteristic of outsourcing. In the main part, there are informations

about the chosen company, and about ICT used at the company. There are also

informations about company website and security of company data. In the case of

hardware, its age is listed as well to make it possible to determine, if the company is

using up to date technologies. In the end of thesis it is possible to say, that the company

equipment does meet the requirements and is fulfiling the company needs.

Key words: ICT, information, company, internet

Obsah

Zoznam skratiek a značiek

ADSL Asymmetric Digital Subscriber Line – typ pripojenia na internet

prostredníctvom telefónnej linky

ASCII American Standard Code for Information Interchange – Americký

štandardizovaný kód pre výmenu informácií

ARPA Advanced Research Projects Agency – Agentúra pre výskum

pokročilých projektov

BOM Byte Order Mark – informácia o poradí bajtov pri kódovaní Unicode

CD compact disc – kompaktný disk

dpi dots per inch – počet bodov na palec, merná jednotka rozlíšenia

DSL Digital Subscriber Line – typ pripojenia na internet prostredníctvom

telefónnej linky, obvykle sa stotožňuje s ADSL

DVD digital video disc – digitálny video disk

FAO Food and Agriculture Organisation – potravinová a poľnohospodárska

agentúra

GB gigabyte – gigabajt, násobok jednotky bajt pre digitálne uloženie údajov

GPRS General Packet Radio Service – technológia vysokorýchlostných

dátových prenosov v sieti GSM

GSM Groupe Spécial Mobile – globálny systém pre mobilnú komunikáciu

HTML HyperText Markup Language – hypertextový značkový jazyk

HTTP HyperText Transfer Protocol – internetový protokol pre prenos

informácií

ICANN Internet Corporation for Assigned Names and Numbers – Internetová

spoločnosť pre pridelené čísla a názvy (IP adresy, domény)

IDE Integrated Drive Electronics – štandardné komunikačné rozhranie pre

pripojenie pevných diskov

IKT Informačné a komunikačné technológie

IPTO Information Processing Techniques Office – agentúra pre spôsoby

spracovania informácií

ISDN Integrated Services Digital Network – komunikačný štandard pre

digitálny prenos informácií

ISO International Organisation for Standardization – Medzinárodná

organizácia pre štandardizáciu

IT Information Technologies – informačné technológie

NMT Nordic Mobile Telephone – analógový štandard pre mobilné telefóny

PC Personal Computer – osobný počítač

SATA Serial ATA – moderné komunikačné rozhranie pre pripojenie pevných

diskov

SMS Short Message Service – systém posielania krátkych správ

prostredníctvom mobilného telefónu

USB Universal Serial Bus – univerzálna sériová zbernica

WWW World Wide Web – systém prepojených hypertextových dokumentov

nachádzajúcich sa na internete

Úvod

Začiatkom 20. storočia sa zdalo, že to bude storočie motorizmu, vývoj

informačných technológií to však zmenil. Spočiatku drahá technológia sa postupne

stávala dostupnejšou, až sa nakoniec začala rozširovať aj medzi domácnosti. A to

i napriek tomu, že rovnako ako pri iných vynálezoch, boli aj v tomto prípade ľudia

spočiatku veľmi skeptickí. Dnes možno nájsť počítač vo väčšine domácností a prakticky

v každej firme. Bez minimálne základných znalostí informačných technológií

sa v súčasnosti človek už nezaobíde a rovnako je to aj pri uplatnení na pracovnom trhu.

Čo spôsobilo, že informačné technológie sa stali prakticky nevyhnutnými pre

úspech firmy? Dôvodov je určite niekoľko. Ten najdôležitejší však pravdepodobne bude

súvisieť s pojmom informácia. Informačné technológie výrazne zjednodušili prácu

s informáciami. A informácie sa stali kľúčovými pre úspech firiem. Kto ich získa ako

prvý, môže mať výraznú konkurenčnú výhodu.

Vlastníctvo informácie samo osebe však ešte nemusí znamenať úspech.

Informáciu musíme vedieť pochopiť, vytvoriť si správne súvislosti, mať k nej prístup

práve vtedy, keď ju potrebujeme a samozrejme vedieť ju využiť. Ak získanú informáciu

nevieme využiť, nemá pre nás význam. Počítač sa stal ideálnym zariadením pre

spracovanie a uchovávanie informácií.

Jedným z dôvodov môže byť jeho všestrannosť. Umožňuje uchovávanie

informácií a údajov rôzneho druhu. Okrem textovej podoby môžu mať grafickú,

zvukovú alebo filmovú podobu. Pred počítačom žiadne iné zariadenie neumožňovalo

prácu s informáciami v takých rôznych podobách. Ani z hľadiska množstva informácií

sa užívatelia počítačov nemusia veľmi obmedzovať. Ponúka široké možnosti rozšírenia

kapacity.

Okrem toho sú informácie uložené na počítači aj ľahko prenosné pomocou CD

alebo USB kľúčov. Pre firmy je však najdôležitejšie mať informácie prehľadne a

logicky usporiadané. To umožňujú informačné systémy. Dobre pripravený informačný

systém môže byť spočiatku drahou investíciou, z dlhodobého hľadiska však môže znížiť

náklady a sprehľadniť situáciu a dianie vo firme. Stále však možno nájsť majiteľov

firiem, ktorý nie sú úplne presvedčený o dôležitosti investovať do informačných

technológií.

Pre firmy však nie je dôležité len získavanie informácií. Každá firma, ktorá

predáva výrobky alebo služby si uvedomuje, že pre získanie zákazníkov pre ich ponuku

je potrebné, aby ju zákazníci poznali. A v tomto smere je internet v súčasnosti

dôležitým priestorom na prezentáciu. Ponúka možnosť nielen oboznámiť zákazníkov

o firme a jej ponuke. Prostredníctvom internetového obchodu je možné priamo

realizovať predaj. I keď táto služba u nás zatiaľ nie je veľmi využívaná, dá sa

predpokladať, že bude naďalej rásť.

Investície do informačných technológií nie sú lacnou záležitosťou. Pre podnik,

ktorý nedosahuje dostatočné zisky môže byť táto investícia náročnou. Jednou z oblastí,

ktoré v súčasnosti zápasia s nízkou ziskovosťou je poľnohospodárstvo. Preto som

sa rozhodol v tejto práci zamerať na stav využitia informačných a komunikačných

technológií vo firmách z tejto oblasti.

Poľnohospodárstvo si po roku 1989 prešlo ťažkým obdobím a možno pre

niektorých ľudí práca v tejto oblasti stratila na atraktivite. V súčasnosti sú domáci

producenti navyše pod tlakom konkurencie zo zahraničia. To však nijako neovplyvnilo

dôležitosť jej postavenia. Potravinová nezávislosť by mala byť v záujme každej krajiny

a tú je možné dosiahnuť len zachovaním domácej poľnohospodárskej produkcie.

1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí

1.1 Informácia

Pojem informácia má niekoľko významov. Úzko súvisí s pojmami ako

komunikácia, kontrola, údaj, tvar, inštrukcia, mentálny podnet, vedomosť, význam,

vnímanie a reprezentácia. Rovnako ako mnoho iných slov, aj slovo informácia je

odvodené z latinčiny. V prípade firiem sa môžeme stretnúť s rôznymi druhmi

informácií, ktoré využívajú. Jedným z nich sú záznamy.

Záznamy sú špeciálnym druhom informácií. V podstate všetky záznamy

môžeme chápať ako informácie, ktoré boli vytvorené buď vedome, alebo ako vedľajší

výsledok obchodných aktivít a boli zachované z dôvodov ich hodnoty. Ich hlavnou

hodnotou je evidencia o aktivitách spoločnosti, ale môžu byť zachované aj pre ich

informačnú hodnotu. Správnemu manažmentu záznamov záleží na tom, aby integrita

záznamov bola zachovaná počas celého obdobia, kedy sú potrebné.

Medzinárodný štandard manažmentu záznamov ISO 15489 (2001) definuje

záznamy ako „informácie vytvorené, prijaté a zachované organizáciou alebo osobou ako

evidencie, alebo informácie pri plnení zákonných povinností, alebo v obchodnej

operácii“. Výbor pre elektronické záznamy Medzinárodnej rady archívov definoval

záznam ako „konkrétnu časť zaznamenanej informácie, ktorá bola generovaná, prevzatá

alebo doručená pri zahájení, vedení alebo ukončení určitej aktivity, a ktorá má

dostatočný obsah, súvislosť a štruktúru pre poskytnutie dôkazov a evidencie o tejto

aktivite“.

Záznamy by mali byť udržiavané pre zachovanie firemnej pamäte organizácie,

alebo pre plnenie právnych, fiškálnych požiadaviek a zodpovednosti, ktoré sa

od organizácie vyžadujú. Správny manažment obchodných záznamov by mal spĺňať

šesť hlavných požiadaviek: transparentnosť, zodpovednosť, včasné spracovanie, zhoda,

plnenie zákonných a verejných požiadaviek, a zabezpečenie osobných a firemných

informácií.

Informácie sú v počítači uložené v kódovanej forme. Najpoužívanejším

spôsobom kódovania bol ASCII, ktorý už v súčasnosti postupne nahrádza Unicode.

Kódovanie pomocou ASCII malo pôvodne veľkosť 7 bitov, čo umožňovalo kódovať

maximálne 128 znakov. Neskôr bol rozšírený na 8 bitov, čím sa počet znakov zvýšil

na 256. Unicode má veľkosť 16 bitov, čo umožňuje zvýšiť počet znakov na 65 536.

Tento štandard je však navrhnutý tak, že znaky rozdeľuje do sedemnástich

dvojbajtových rovín, čo umožňuje definovať 1 114 112 znakov. Súčasná verzia Unicode

5.0 definuje 101 063 znakov, teda menej ako 10% možných.

1.2 Informačná spoločnosť

Informačnou spoločnosťou (Kučera - Látečková, 2004) môžeme nazývať takú

spoločnosť, kde kvalita života a perspektíva sociálnych zmien a ekonomického rozvoja

v rastúcej miere závisí na informáciách a ich využívaní. V takejto spoločnosti sú životná

úroveň, spôsoby práce a oddychu, systém výchovy a trhové podmienky výrazne

ovplyvňované pokrokom v oblasti využívania informácií a znalostí. O tom svedčí

aj rastúca oblasť informačne intenzívnych výrobkov a služieb prenášaných širokým

spektrom prostriedkov, z ktorých sú viaceré elektronickej povahy.

V informačnej spoločnosti majú informácie veľkú hodnotu. Prinášajú

konkurenčnú výhodu pre spoločnosť, ktorá nimi disponuje ako prvá. Prebiehajúca

hospodárska kríza sa negatívne prejavila na stave mnohých, najmä finančných

subjektov. Informácie o hrozbe vzniku krízy sa však objavovali už niekoľko rokov

predtým, nikto však na ne nereagoval. Všetci chceli využiť prebiehajúci rast a neverili,

že čoskoro skončí. Je to ďalší dôkaz o tom, že nie je dôležité len informácie mať, ale ich

aj použiť.

1.2.1 Počítač

Počítač (Okenka a i., 2002) môžeme definovať ako zariadenie, ktoré je schopné

uskutočniť požadovanú transformáciu údajov. Od ostatných jednoduchších počítacích

strojov sa počítač líši vysokou operačnou rýchlosťou, možnosťou využívania vnútornej

pamäti a prácou podľa programu uloženého v pamäti.

Slovo „počítač“ bolo prvýkrát zaznamenané v roku 1613 a označovalo človeka,

ktorý vykonával výpočty. Je zložité určiť, ktoré konkrétne zariadenie bolo prvým

počítačom, čiastočne aj z dôvodov nestáleho využívania tohto pojmu. Vynálezcom

prvého programovo riadeného počítača bol Konrad Zuse, ktorý postavil prvý funkčný

počítač v roku 1941 a prvý počítač s magnetickým uložením údajov v roku 1955.

Prvé počítače boli veľké zariadenia s hmotnosťou v tonách, zaberali priestor

celých miestností a na ich fungovanie bolo potrebných niekoľko operátorov. Ich cena

spôsobovala, že si ich mohli dovoliť zaobstarať len vlády a veľké výskumné

spoločnosti. Postupný vývoj však viedol k miniaturizácii a k znižovaniu ceny

potrebných technológií, čo zvýšilo dopyt po počítačoch. V súčasnosti pravdepodobne

nie je možné určiť, koľko počítačov je používaných na svete. Je možné, že ich je viac

ako ľudí.

Počítače podľa konštrukčných vlastností možno rozdeliť na digitálne

a analógové. Digitálne počítače pracujú s diskrétnymi číselnými alebo symbolickými

hodnotami, a sú od polovice 20. storočia viac rozšírené. Analógové počítače pracujú

so spojitými dátovými signálmi a sú stále využívané na niektoré špeciálne účely

ako napr. riadenie v robotike.

Medzi dôležité vlastnosti počítača patrí programovateľnosť. Programátor má

možnosť poskytnúť počítaču množinu inštrukcií, ktoré počítač vykoná bez potreby

zmeny jeho konfigurácie. Významným prínosom v tejto oblasti bolo dynamické

riadenie výpočtovej cesty programu. Umožnilo to počítaču rozhodnúť o poradí,

v ktorom sa vykonajú inštrukcie, na základe závislosti počítaných údajov. Umožnilo

to zavedenie binárnej (dvojkovej) vnútornej reprezentácie čísel.

1.2.2 Osobný počítač

Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov sa počítače začali

rozširovať aj do domácností. Pre ich označenie sa začal používať pojem osobný počítač

(PC). Osobné počítače spôsobili zmenu chápania počítačov. Zatiaľ čo predtým boli

počítače chápané ako zariadenia na vedecké výpočty, osobné počítače sú chápané

ako zariadenia na zábavu. Pretože väčšina v súčasnosti používaných počítačov

sú osobné počítače, pojem počítač sa už automaticky stotožňuje s osobným počítačom.

Počítač môžeme rozdeliť na dve základné časti: hardvér a softvér. Hardvérom

je technické vybavenie počítača, softvérom programové vybavenie počítača. Hardvér

počítača sa skladá zo systémovej jednotky, vstupných zariadení a výstupných zariadení.

Systémová jednotka sa skladá z nasledovných častí:

- Počítačová skriňa – väčšinou typu tower (nastojato). V minulosti sa používal typ

desktop (naležato). K zmene došlo z dôvodov priestorových úspor a lepšieho

chladenia v prípade tower. Obvykle býva vyrobená z plechu. Má odnímateľné

bočné steny. Ich odstránenie odhalí šasi skrine, do ktorého sa montujú jednotlivé

komponenty.

- Počítačový zdroj – zariadenie slúžiace na modifikovanie napätia z rozvodnej

elektrickej siete na napätie potrebné pre jednotlivé komponenty. Obvyklý príkon

v súčasnosti používaných zdrojov je 300-500 VA.

- Základná doska – doska plošného spoja, ktorá obsahuje konektory a prípojné

miesta na všetky vnútorné periférne zariadenia. Obsahuje miesto na upevnenie

procesoru, pamäťových modulov, zbernice na pripojenie rozširujúcich kariet,

hodiny pracujúce s reálnym časom, čipovú sadu riadiacu komunikáciu medzi

komponentmi a okolím, konektory na pripojenie vstupných a výstupných

zariadení (klávesnica, myš) V súčasnosti je obvyklá aj integrácia rozširujúcich

kariet priamo na základnú dosku (zvuková, grafická, sieťová a pod.).

- Procesor (CPU) – je v podstate „mozgom“ počítača. Interpretuje, vykonáva

a spracováva inštrukcie. Na základnej doske sa umiestňuje do konektora –

pätice. Z dôvodov produkcie veľkého množstva tepla je pri prevádzke potrebné

procesor chladiť. Obvykle sa využíva chladenie vzduchom prostredníctvom

ventilátora, u počítačových nadšencov sa možno stretnúť aj s kvapalinovým

chladením.

- Pamäť – doska plošného spoja s pamäťovými čipmi. Slúži na uloženie údajov

počas chodu počítača. Na základnú dosku je možné umiestniť niekoľko

pamäťových modulov, ktoré sa umiestňujú do konektorov.

- Rozširujúce karty – sú to dosky plošného spoja, ktoré sa na základnej doske

umiestňujú do zbernice. Ako príklad môžeme uviesť grafickú kartu (zabezpečuje

zobrazenie informácií na monitore), zvukovú kartu (vytvára zvuky), sieťovú

kartu (slúži na pripojenie počítača do počítačovej siete) alebo TV kartu

(zabezpečuje príjem televízneho signálu).

- Pevný disk – kovová skrinka veľkosti približne 3,5“. Slúži na ukladanie dát

a softvéru. Po namontovaní do skrine sa pripája k základnej doske pomocou IDE

alebo SATA kábla, a napájaný je zo zdroja.

- Mechanika – plechová skrinka s plastovým čelným panelom. Mechaniky

môžeme rozdeliť na disketové (čítajú a zapisujú na magnetické diskety)

a optické (čítajú a zapisujú na optické disky ako CD a DVD). Spôsob montáže

a pripojenia do skrine je podobný ako v prípade pevného disku.

Zariadenia, ktoré sa pripájajú k počítaču môžeme rozdeliť na vstupné, výstupné

a vstupno-výstupné. Umožňujú počítaču výmenu informácií s okolím. Vstupné

zariadenia umožňujú vstup údajov alebo signálov do počítača. Tie sú transformované

do podoby použiteľnej pre počítač. Patria k nim zariadenia ako myš, klávesnica,

mikrofón, skener a podobne.

Výstupné zariadenia umožňujú výstup údajov a informácií z počítača. V tomto

prípade sú transformované do podoby použiteľnej pre človeka alebo iné zariadenie.

Patria k nim zariadenia ako monitor, tlačiareň a podobne. Existujú aj kombinované, teda

vstupno-výstupné zariadenia. Ako príklad môžeme uviesť multifunkčné zariadenie,

ktoré obsahuje tlačiareň (výstupnú časť) a skener (vstupnú časť).

Existuje množstvo ďalších zariadení, ktoré je možné pripojiť k počítaču.

V súčasnosti veľmi rozšíreným prenosovým médiom je USB kľúč. Ich kapacita

sa pohybuje od 1 až do 256 GB. Práve USB port je aj najpoužívanejším spôsobom

pripojenia zariadení k počítaču. Používa sa aj na pripojenie zariadení, ktoré nie sú bežne

určené na prácu s počítačom ako fotoaparáty, kamery, mobilné telefóny a podobne.

1.2.3 Softvér

Okrem hardvérových častí popísaných vyššie je dôležitou súčasťou počítača

softvér. Základným softvérom je operačný systém, ktorý čiastočne zabezpečuje

komunikáciu medzi užívateľom a počítačom, prideľuje prostriedky systému užívateľom

alebo aplikáciám, prideľuje čas užívateľom (timesharing) alebo aplikáciám

(multitasking), organizuje programy a súbory údajov na vonkajších pamäťových

médiách, vytvára a spúšťa užívateľské programy, zabezpečuje diagnostické

funkcie systému, chráni systém pred stratou údajov v prípade výpadku napätia, pred

neoprávnenou manipuláciou a v prípade sieťových operačných systémov zabezpečuje

aj komunikáciu s inými počítačmi v sieti. Dôležitou súčasťou operačného systému

sú ovládače, ktoré zabezpečujú spojenie hardvéru s jadrom operačného systému.

Operačné systémy možno rozdeliť na textové a grafické. K textovým operačným

systémom patrí napríklad MS DOS. Na zadávanie príkazov slúži príkazový riadok.

Grafické operačné systémy zjednodušujú prácu užívateľa. Základom je pracovná

plocha, na ktorú je možné umiestniť ikony a tým urýchliť spúšťanie aplikácií. Grafické

operačné systémy podnietili vznik nového ovládacieho zariadenia – počítačovej myši.

Umožňuje výrazné zjednodušenie práce na počítači jednoduchým ovládaním.

Najrozšírenejšie sú myši s dvomi tlačidlami a rolovacím kolieskom umiestneným medzi

tlačidlami. To umožňuje jednoduché prezeranie textových dokumentov a internetových

stránok vďaka plynulému pohybu smerom hore alebo dole.

Najrozšírenejším operačným systémom je Windows od spoločnosti Microsoft,

ktorý je vyvíjaný od roku 1985. Prešiel už niekoľkými generáciami. Jeho rozšírenie

zabezpečuje širokú dostupnosť kompatibilného softvéru a aplikácií. Hlavnou

konkurenciou pre tento operačný systém je Linux, ktorý je vyvíjaný od roku 1991.

I napriek tomu, že je voľne šíriteľný, popularitu systému Windows sa mu zatiaľ

nepodarilo výrazne ohroziť, počet jeho užívateľov však stúpa.

Ostatný softvér môžeme podľa účelu rozdeliť do niekoľkých kategórií:

- Textové editory (Word) –písanie textu a spracovávanie textových dokumentov.

- Tabuľkové kalkulátory (Excel) –vytváranie tabuliek a väzieb medzi údajmi

v tabuľkách. V prípade potreby je možné z údajov v tabuľke vytvoriť graf.

- Databázové systémy (Access) –vytváranie a spravovanie databáz.

- Prezentačné programy (PowerPoint) –vytváranie prezentácií.

- Správa súborov (Windows Commander) – spravovanie súborov, teda

kopírovanie, presúvanie, mazanie, tvorba a spravovanie adresárovej štruktúry.

- Zálohovacie, archivačné a kompresné nástroje (WinRAR, WinZip, 7-Zip, Nero

Burning ROM) – vytváranie záloh, kompresia dát.

- Antivírusový a antispywarový softvér (NOD, AVG) – ochrana počítača

pred škodlivými programami ako vírusy, trójske kone a spyware.

- Multimediálny softvér (VLC, prehliadače grafických súborov, CD a DVD

prehrávače) – slúžia na vytváranie a prezeranie multimediálneho obsahu.

- Grafické editory (CorelDraw, Adobe Photoshop) – vytváranie a úprava

grafických súborov.

- Vývojové prostredia programovacích jazykov (Visual Basic) – vytváranie

softvéru.

- Internetové nástroje (Internet Explorer, Frontpage) – prezeranie internetových

stránok, sťahovanie, vytváranie internetových stránok, umiestňovanie súborov

na internetové servery, sťahovanie a odosielanie pošty.

- Systémové nástroje – spravovanie operačného systému, defragmentácia pevných

diskov, ovládače.

- Vzdelávací softvér – encyklopédie, slovníky.

- Geografické informačné systémy – softvér pre GPS navigácie, mapový softvér.

- Ekonomický softvér – účtovníctvo, mzdy, spravovanie skladu a pod.

- 3D modelovanie (CAD) – modelovanie, renderovanie, kreslenie technických

a stavebných výkresov.

- DTP (DeskTop publishing) – príprava tlače kníh, časopisov a pod.

- Softvér pre zábavu a voľný čas – hry.

1.2.4 Počítačová sieť

Počítačová sieť je súhrnné označenie pre technické prostriedky, ktoré slúžia na

prepojenie viacerých počítačov. K prepojeniu dochádza z dôvodov potreby zdieľania

údajov alebo zariadení. Počítačové siete môžeme rozdeliť podľa niekoľkých kritérií.

Podľa veľkosti:

- Personal Area Network (PAN) – veľmi malá sieť, keď zariadenia sú v dosahu

niekoľkých metrov a majú väčšinou jedného užívateľa. Príkladom môže byť

prepojenie mobilného telefónu a počítača. Na spojenie sa využívajú najmä

bezkáblové technológie ako Bluetooth, WiFi a pod.

- Local Area Network (LAN) – lokálna sieť, ktorá napríklad spája počítače

v jednej budove. Spojenie je najčastejšie realizované káblom.

- Metropolitan Area Network (MAN) – metropolitná sieť, väčšinou obmedzená

na jedno mesto. Spojenie je na vzdialenosť niekoľkých kilometrov.

- Wide Area Network (WAN) – sieť veľkého rozsahu, ktorá spája štáty,

kontinenty. Príkladom takejto siete je internet.

Podľa vzťahu medzi účastníkmi:

- Client-server – server poskytuje služby klientom (počítačom užívateľov). Môže

byť niekoľko druhov serverov – poštový, súborový, tlačový a pod. Jeden server

neznamená vždy jeden počítač, na jednom počítači môže byť viac serverov.

- Peer-to-peer – medzi klientmi platí rovnosť. Každý poskytuje určité údaje alebo

zariadenie na zdieľanie iným užívateľom. Obvykle neexistuje centrálna správa

takejto siete.

Podľa topológie:

- zbernicová topológia – počítače sú zapojené za sebou pozdĺž jedného kábla,

- hviezdicová topológia – počítače sú pripojené k centrálnemu zariadeniu,

napríklad serveru,

- prstencová topológia – vzájomné prepojenie počítačov vytvára prstenec,

- iné spôsoby – neobmedzená topológia, varianty hlavných topológií.

1.2.5 Internet

Internet je celosvetový systém vzájomne prepojených počítačových sietí, ktoré

používajú štandardizovaný internetový protokol TCP/IP a iné protokoly. Tvorí ho

množstvo súkromných, verejných, vládnych, firemných, vojenských a akademických

sietí. Slúži na prenos údajov, ktorý sa realizuje prostredníctvom prepínania paketov.

Internet obsahuje veľké množstvo informácií a služieb, najmä prepojenie

hypertextových dokumentov WWW a infraštruktúru pre podporu elektronickej pošty.

Udalosť, ktorá v konečnom dôsledku viedla k vzniku internetu, bolo úspešné

vypustenie prvej družice do vesmíru, čo sa podarilo Sovietskemu zväzu družicou

Sputnik v roku 1957. USA to podnietilo k vytvoreniu skupiny ARPA (Advanced

Research Projects Agency), ktorá dostala za úlohu získať späť technologickú prevahu.

ARPA vytvorila IPTO (Information Processing Technology Office), ktoré dostalo

za úlohu prepojiť počítače niekoľkých armádnych objektov.

V roku 1969 bola spustená funkčná sieť ARPANET, ktorá sa dá považovať

za predchodcu internetu, samozrejme v oveľa menšom rozsahu. Už vtedy bola na

základe odporúčaní využitá technológia prepínania paketov. Po jej úspešnom odskúšaní

v projekte ARPANET sa začalo budovanie medzinárodnej siete, ktorá niesla názov

IPSS (International Packet Switched Service) a využívala protokol X.25. Protokol TCP

bol prvýkrát popísaný v roku 1973. Slovo „internet“ sa prvýkrát objavilo v roku 1974.

Protokol TCP/IP sa začal používať v roku 1983. V roku 1988 bol prvýkrát

umožnený prístup do siete aj súkromným záujmom. Došlo k pripojeniu súkromných

poštových služieb. I napriek tomu, že potrebné aplikácie existovali už dvadsať rokov,

internet sa stal verejným až v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. V auguste 1991

britský vedec Tim Berners-Lee, po dvoch rokoch práce na značkovacom jazyku HTML

a protokole HTTP, publikoval svoj nový projekt World Wide Web.

Ten vznikol za spolupráce s belgickým počítačovým vedcom Robertom

Cailliauom. V tej dobe pracovali v Európskej organizácii pre jadrový výskum CERN.

Objavilo sa niekoľko prvých internetových stránok, verejnosť ich však nevidela. Prvý

internetový prehliadač Mosaic sa objavil v roku 1993. Na jeho vývoji sa významnou

mierou podieľal študent Marc Andreessen. V roku 1994 bol spoluzakladateľom

spoločnosti Netscape Communications Corporation, ktorá ponúkla zadarmo k stiahnutiu

prehliadač Netscape Navigator.

Akademicko-technický internet tak postupne získaval čoraz väčší záujem

verejnosti. V roku 1996 sa slovo „internet“ zaradilo k bežne používaným slovám.

Ako jeden z dôvodov rýchleho rastu internetu sa uvádza chýbajúca centrálna

administrácia, čo spôsobilo organický rast siete, ako aj neproprietárnu povahu

internetových protokolov, čo podnecuje interoperabilitu rôznych dodávateľov

a predchádza stavu, keď má nad sieťou kontrolu jedna spoločnosť. Centrálne pravidlá

existujú len pre IP adresy a systém názvov domén, ktoré má na starosti Internetová

spoločnosť pre pridelené názvy a čísla (ICANN).

Internet ponúka množstvo služieb a spôsobov využitia. Môže slúžiť na zábavu,

hľadanie informácií (čo výrazne uľahčil), písanie a prijímanie elektronickej pošty

(veľmi využívané aj v obchodnom styku), vykonávanie bankových operácií

prostredníctvom internet bankingu, ale napríklad aj nakupovanie. Táto služba

sa na Slovensku len vyvíja, zatiaľ čo v zahraničí je bežne využívaná. Nákup cez internet

môže byť výhodnejší z dôvodov nižších cien alebo výhodnejších služieb.

Aj internet môže byť zneužitý. Spočiatku bola bezpečnosť internetu veľmi nízka.

Mal slúžiť len na šírenie informácií, nikto nepočítal s tým, že na ňom budú vykonávané

bankové operácie. To viedlo k mnohým krádežiam peňazí z účtov a k prehodnoteniu

bezpečnosti internetu. I napriek zvýšeniu bezpečnosti sa pravdepodobne nikdy nebude

môcť považovať za úplne bezpečný.

Ďalšími spôsobmi zneužitia sú krádeže osobných údajov, šírenie potencionálne

zneužiteľných informácií (ako napr. návody na konštrukciu výbušnín), organizáciu

teroristických akcií, šírenie detskej pornografie a podobne. Jedným z hlavných

spôsobov zneužitia internetu je šírenie softvérového a iného pirátstva. Práve internet

výrazne sťažil boj proti pirátstvu. To, čo sa kedysi šírilo prostredníctvom diskiet a CD

médií je dnes prístupné každému užívateľovi internetu.

1.2.6 Mobilný telefón

Mobilný telefón je prenosné zariadenie, ktorý je určené na hlasovú, textovú

a obrazovú komunikáciu s telefónnou sieťou rádiovým spojením. Je použiteľný

v akejkoľvek lokalite s pokrytím signálom mobilnej siete. Mobilný telefón má podobné

technické vybavenie ako počítač. Obsahuje základnú dosku, procesor, hlavnú pamäť,

operačnú pamäť, klávesnicu, displej a vysielač/prijímač GSM signálu.

Mobilné telefóny môžu byť vybavené rôznymi funkciami, ktoré sú u každého

typu iné. Umožňujú prenos dát prostredníctvom GPRS alebo internetu, prezeranie WAP

stránok, posielanie a prijímanie textových a multimediálnych správ, pripojenie s iným

zariadením prostredníctvom infračerveného portu, bluetooth alebo dátového kábla,

prehrávanie hudby a videí, fotografovanie, nahrávanie zvukov a videa, počúvať rádio,

využiť funkcie organizátor, poznámky, navigácia a podobne.

Vývoj mobilných telefónov začal nultou generáciou (0G) v roku 1945. Prvé

telefóny sa skladali z elektrónok a relé, a ich hmotnosť bola až 40 kg. V roku 1962 boli

vybavené tranzistormi pre zlepšenie prevádzkovej spoľahlivosti. Prvý hovor

z praktického mobilného telefónu urobil Martin Cooper zo spoločnosti Motorola 3.

apríla 1973, keď zavolal svojmu konkurentovi Dr. Joel S. Engelovi z Bell Labs.

Prvá komerčná mobilná sieť bola vytvorená v Japonsku spoločnosťou NTT

v roku 1979. Spočiatku bola dostupná len v oblasti mesta Tokyo. Plne automatické

analógové siete boli zavedené v roku 1980 v severných krajinách Európy (Dánsko,

Fínsko, Švédsko, Nórsko). Boli to siete typu NMT, ktoré predstavujú prvú generáciu

mobilných sietí (1G). Za vynálezcu NMT systému a mobilného telefónu je považovaný

švédsky elektroinžinier Osten Mäkitalo.

Druhá generácia mobilných sietí (2G) sa začala rozvíjať vo Fínsku štandardom

GSM v roku 1991. Postupne boli zavádzané ďalšie služby a funkcie: SMS (1993),

mobilné platby (1998), vyzváňací tón (1998) a internet (1999). Väčšina týchto služieb

sa prvýkrát objavila práve vo Fínsku. Výnimkou je internet, ktorý sa prvýkrát začal

používať v Japonsku. Postupný vývoj viedol k zmenšovaniu a znižovaniu hmotnosti

mobilných telefónov, čím sa z nich stali oveľa praktickejšie zariadenia. Tretia generácia

mobilných sietí (3G) bola spustená v Japonsku v roku 2001.

Mobilné telefóny umožňujú udržiavať kontakt s rodinnými príslušníkmi,

firemným zamestnancom a podnikateľom umožňujú rýchlejšie riešiť potrebné úkony,

najmä však umožňujú privolať pomoc v prípade núdze. Určite existuje niekoľko

prípadov, kedy sa ľuďom podarilo riešiť krízovú situáciu práve len vďaka mobilnému

telefónu.

Aj v prípade mobilných telefónov existuje možnosť ich zneužitia, napríklad

odpočúvanie hovorov alebo odcudzenie osobných údajov. Štúdie vedcov dokázali,

že používanie mobilného telefónu počas vedenia motorového vozidla znižuje

koncentráciu a môže viesť k spôsobeniu dopravnej nehody. Z tohto dôvodu sa niektoré

krajiny (Japonsko, Portugalsko, Egypt, Izrael, Singapur) rozhodli úplne zakázať

používanie mobilného telefónu pri šoférovaní. Iné krajiny (Veľká Británia, Francúzsko,

ale aj Slovensko) sa rozhodli povoliť telefonovanie len s použitím hands-free

zariadenia.

1.3 IKT vo firmách

Informačné a komunikačné technológie hrajú v 21. storočí vo firmách veľmi

dôležitú úlohu. Umožňujú výrazne zefektívniť prácu, sprehľadniť situáciu v podniku,

pristupovať k informáciám v ktoromkoľvek čase (24 hodín denne, 7 dní v týždni)

a znížiť náklady. Internet firmám priniesol nový priestor na rozšírenie ich podnikania.

A nielen na rozšírenie. I keď u nás zatiaľ nie sú veľmi populárne, internetové obchody

sa stávajú natoľko zaujímavým spôsobom predaja, že aj na Slovensku existuje niekoľko

firiem, ktorých klasický obchod by sme hľadali iba márne. Predávajú totiž výlučne len

cez internet. IKT vďaka medzinárodným spojeniam výrazne zrýchlili proces

globalizácie. Vytvorili nové pracovné miesta a zvýšili dopyt po špecializovaných

odborníkoch. Rovnako však v niektorých prípadoch umožňujú nahradiť odborníkov

ľuďmi s nižšou kvalifikáciou.

Vplyv IKT však nie je len pozitívny. Nahrádzanie osobnej komunikácie

e-mailom vedie k oslabovaniu vzťahov a socializácie na pracovisku. Problémom

je aj rozdiel v možnostiach prístupu k IKT v spoločnosti. Jedným z dôvodov

sú jazykové bariéry vyplývajúce z obsahu IKT. Zatiaľ čo anglickému jazyku rozumie

približne 10% svetovej populácie, jeho podiel na internetovom obsahu je 80%.

Nerovnomerný ekonomický vplyv šírenia IKT vo svete je tiež problémom. Viedol

k prehĺbeniu už existujúcich rozdielov medzi rozvinutými krajinami, ktoré si môžu

dovoliť vyrábať a spotrebovávať nové technológie, a rozvojovými krajinami, ktoré

si to dovoliť nemôžu. Tento problém sa nazýva „digitálna priepasť“ (digital divide).

1.3.1 Využitie IKT vo firmách

Využitie informačných a komunikačných technológií vo firmách závisí

od viacerých faktorov. Ako príklad môžeme uviesť veľkosť podniku, počet

zamestnancov, počet prevádzkových miest, oblasť podnikania a podobne. Využitie IKT

vo firmách na Slovensku si môžeme ilustrovať údajmi Štatistického úradu SR.

Z údajov prvého grafu Obr. 1 môžeme vidieť, že po poklese využitia rôznych

druhov IKT (intranet, extranet, www stránka) v roku 2008, sa situácia v roku 2009

zlepšila a prekonala aj údaje z roku 2007.

Obr. 1 Podiel podnikov využívajúcich rôzne druhy IKT (v %)

Druhý graf Obr. 2 nám ponúka porovnanie využívania IKT v rokoch 2007, 2008

a 2009, pričom podniky sú rozdelené na základe ekonomických činnosti. Preto máme

možnosť porovnať, aké zmeny sa udiali v jednotlivých oblastiach v priebehu týchto

troch rokov. Z grafu môžeme vyčítať, že najväčšie zmeny sa udiali v oblasti ubytovania

a stravovania, kde došlo v roku 2008 k najväčšiemu nárastu. Ostatné oblasti si udržujú

relatívne stabilné hodnoty s len malými výkyvmi. Oblasti výroby a predaja

nehnuteľností si dosiahli v roku 2009 najvyššie hodnoty za posledné tri roky.

Najvýraznejší pokles zaznamenala oblasť administratívnych a podporných služieb,

ktorá má za posledné tri roky klesajúcu tendenciu. Najvyšší podiel podnikov

využívajúcich IKT v roku 2009 dosiahla oblasť predaja nehnuteľností s hodnotou

100%. V roku 2008 to bolo recyklovanie druhotných surovín, resp. výroba a rozvod

energií, v roku 2007 doprava.

Obr. 2 Podiel podnikov využívajúcich IKT (v %)

Vysvetlivky ku grafu Obr. 2 a   tabuľke Obr. 3 (usporiadanie na základe ekonomických činností)

C1 – výroba potravín a nápojov, spracovanie tabaku, textilná výroba, odvetvová výroba, spracovanie a farbenie

kožušín, vyčiňovanie a úprava kože; výroba brašnárskeho a sedlárskeho tovaru a obuvi; drevárska a korkárska výroba

okrem výroby nábytku; výroba výrobkov zo slamy, prútia a podobných materiálov, výroba celulózy, papiera

a výrobkov z papiera, vydavateľstvo, tlač a reprodukcia náhradných nosičov záznamu,

C2 – Výroba koksu, rafinovaných ropných produktov a jadrových palív; výroba chemikálií a chemických výrobkov;

výroba výrobkov z gumy a plastov,

C3 – Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov; výroba kovov; výroba kovových konštrukcií a kovových

výrobkov okrem výroby strojov a zariadení,

C4 – Výroba strojov a zariadení inde neklasifikovaná; výroba kancelárskych stojov a počítačov; výroba elektrických

strojov a prístrojov inde neklasifikovaná; výroba rádiových, televíznych a spojových zariadení a prístrojov; výroba

zdravotníckych, presných a optických prístrojov a hodín; výroba motorových vozidiel prívesov a návesov; výroba

ostatných dopravných zariadení; výroba nábytku, výroba inde neklasifikovaná,

DE – recyklovanie druhotných surovín; výroba a rozvod energií,

F – stavebníctvo,

G – obchod,

H – doprava,

I1 – ubytovanie,

I2 – stravovanie,

J – informácie a komunikácia,

L – nehnuteľnosti,

M – odborné, vedecké a technické činnosti,

N – administratívne a podporné služby.

Tabuľka Obr. 3 nám ponúka presnejšie údaje o využívaní IKT vo firmách.

Na základe jej údajov môžeme konštatovať, že využitie IKT vo firmách na Slovensku

je na dobrej úrovni, pretože dosahuje takmer 100%. Počítače využívajú v 98,8%

podnikov a internet v 99,2% podnikov. Najmenej využívajú počítače firmy z oblasti

ubytovania (96,5%) a z oblasti stravovania (95,8%). Pri počte podnikov s pripojením

na internet je situácia v prípade ubytovania opačná. Pripojenie na internet má 100%

podnikov z tejto oblasti. Oblasť stravovania opäť dosahuje najnižšie hodnoty (97,8%),

oblasť administratívnych a podporných služieb je len mierne lepšia (97,9%).

Pri pohľade na údaje o využití rôznych druhov pripojenia na internet zistíme,

že najpoužívanejším spôsobom pripojenia v takmer všetkých oblastiach je DSL.

Výnimkou je oblasť informácií a komunikácií, kde majú najvyšší pomer iné

širokopásmové pripojenia. Pripojenie typu DSL je s výnimkou dopravy (49,9%)

a administratívnych a podporných služieb (49,7%) využívané vo viac ako 50%

podnikov v každej oblasti. Bezdrôtový spôsob pripojenia na internet je najmenej

využívaným spôsobom pripojenia. Celkovo ho využíva 30,4% podnikov. Najmenej

oblasť ubytovania (8,2%), najviac oblasť informácií a komunikácií (62,5%). Väčšina

podnikov využíva internet aj na komunikáciu s verejnými inštitúciami.

Väčšina firiem využíva internet na získavanie informácií a formulárov (85,4%,

resp. 86,3%). Na vrátenie vyplnených formulárov však využíva internet len 58,7%

firiem. Tento rozdiel môže byť spôsobený stálou preferenciou osobného odovzdania

vyplnených formulárov, čo v prípade chybného vyplnenia umožňuje okamžité

konzultovanie a opravu. Predkladanie návrhov do elektronického systému verejného

obstarávania prostredníctvom internetu využilo 7,4% firiem.

Zaujímavé sú údaje o počte firiem, ktoré v roku 2008 predali svoj tovar alebo

služby prostredníctvom internetu. Číslo 6,4% dokazuje, že tento spôsob predaja

sa na Slovensku len rozvíja. Nulové hodnoty v prípade nehnuteľností a stravovania

nie sú prekvapujúce, tento druh tovaru a služieb sa obvykle nakupuje osobne.

Obr. 3 IKT v podnikoch s počtom zamestnancov 10 a viac v januári 2009 (v %)

Vysvetlivky k tabuľke sú na strane 22

Tretí graf Obr. 4 nám ukazuje spôsoby využitia internetu vo firmách. Riešenie

bankových služieb prostredníctvom internetu patrí k najčastejším účelom využívania

internetu a dokazujú to aj údaje grafu. V roku 2009 viac ako 90% firiem využilo

internet na bankové a finančné služby. Školenie a vzdelávanie prostredníctvom

internetu je podstatne menej rozvinuté. Na tento účel využíva internet menej ako 50%

firiem.

Obr. 4 Využitie internetu podľa účelu (v %)

Keď si porovnáme údaje týkajúce sa internetového pripojenia za Slovenskú

republiku z roku 2009 s údajmi za Európsku úniu (s výnimkou Belgicka) Obr. 5 z toho

istého roku, zistíme len malé rozdiely. Podiel firiem s pripojením na internet je v EÚ

nižší ako na Slovensku (rozdiel približne 3%). Využitie pevného a mobilného pripojenia

je približne rovnaké. Rozdiel je v intranete, ktorý je na Slovensku viac využívaný. V EÚ

využíva intranet približne 30% firiem, zatiaľ čo na Slovensku je to viac ako 50% firiem.

Využitie extranetu je približne rovnaké. Podiel firiem s internetovými stánkami je v EÚ

približne 62%. Na Slovensku je to 70%, čo znamená, že aj v tomto kritériu

sme nad priemerom Európskej únie.

Z grafu vyplýva, že vo veľkých podnikoch je trikrát väčšia pravdepodobnosť

využívania intranetu, extranetu a mobilného pripojenia k internetu ako v prípade malých

podnikov. Na základe porovnania údajov z EÚ so Slovenskom môžeme konštatovať, že

využitie IKT je u nás na dobrej úrovni. Ak však nechceme byť priemerný a priblížiť

sa popredným krajinám, malo by sa zlepšiť.

Obr. 5 Využitie vybraných druhov IKT v podnikoch v EU-27 (okrem BE), január 2009 (v %)

Porovnanie využitia elektronického obchodu v jednotlivých krajinách Európskej

únie (okrem Belgicka) Obr. 6 nám ukazuje, že Slovensko je v tomto smere na mierne

podpriemernej úrovni. Z okolitých krajín je Poľsko horšie, Rakúsko mierne lepšie,

avšak Česká republika spolu s Maďarskom podstatne lepšie a nad priemerom EU-27.

Toto dokazuje nedostatočné rozvinutie elektronického obchodu na Slovensku. Situácia

sa však postupne zlepšuje, preto môžeme očakávať lepšie výsledky.

Obr. 6 Podnikový obrat z elektronického obchodu, 2008 (v % z celkového obratu)

1.3.2 Outsourcing

Outsourcing je slovo, s ktorým sa v oblasti IKT v súčasnosti môžeme stretnúť

pomerne často. Znamená odovzdanie časti vnútropodnikových aktivít, ktoré priamo

nesúvisia s hlavnou činnosťou podniku externému subjektu. Ide teda o aktivity, ktoré

pôvodne vykonávali priamo zamestnanci podniku, pričom v zmluve o outsourcingu sa

stanovuje dĺžka a predmet výkonu.

Je niekoľko dôvodov, ktoré vedú podniky k využívaniu outsourcingu. Podľa

dôležitosti ich môžeme zoradiť nasledovne:

- Znižovanie nákladov na IT.

- Využitie know-how externých špecialistov.

- Merateľnosť podnikateľskej hodnoty IT.

- Zlepšenie kvality IT.

- Zabezpečenie a ochrana kritických údajov.

Hlavným účelom outsourcingu je zvyšovanie hodnoty spoločnosti alebo organizácie pre

jej vlastníkov, čo je najvýznamnejšou úlohou top manažmentu.

Služby z oblasti IT, na ktoré môžu podniky využiť outsourcing:

- inštalácia a údržba hardvéru a softvéru,

- podpora (riešenie problémov na pracovisku užívateľa), prípadne help desk

(kontaktné miesto pre užívateľa),

- vývoj aplikácií a podpora aplikácií.

2 Cieľ práce

Cieľom bakalárskej práce bolo:

- štúdium teoretickej literatúry, ktorá súvisí s riešenou problematikou,

- oboznámenie sa so súvisiacimi pojmami a ich významom,

- pochopenie úlohy a významu informačných a komunikačných technológií

vo firmách,

- popísanie informačných a komunikačných technológií využívaných

vo zvolenom podniku,

- zhodnotenie používaných informačných a komunikačných technológií

z hľadiska technologického pokroku,

- overenie zabezpečenia informačných a komunikačných technológií vo zvolenom

podniku,

- sumarizovanie a prezentácia výsledkov.

3 Metodika práce a metódy skúmania

Pre splnenie stanoveného cieľa bakalárskej práce bolo potrebné stanoviť

nasledovný metodický postup:

1. Získanie faktografických podkladov – vyhľadanie a naštudovanie odbornej

literatúry a iných zdrojov informácií súvisiacich s danou témou, zabezpečenie

dostatočného množstva informácií pre vytvorenie potrebného teoretického

východiska v oblasti danej problematiky.

2. Návšteva zvoleného podniku – získanie potrebných informácií a materiálov

od manažmentu podniku a dodávateľov informačných a komunikačných

technológií pre zistenie stavu podniku v danej oblasti.

3. Zosumarizovanie a prezentácia výsledkov prieskumu.

Na získanie teoretických poznatkov z oblasti informačných a komunikačných

technológií bola použitá odborná literatúra, učebné pomôcky a internetové zdroje.

Informácie o zvolenom podniku Národný žrebčín Topoľčianky, š.p. som získal

z internetovej stránky podniku, od manažmentu podniku a od dodávateľa informačných

a komunikačných technológií.

4 Výsledky práce

4.1 Charakteristika zvoleného podniku a jeho organizačná štruktúra

Zvolený podnik je štátnym podnikom pôsobiacim v oblasti poľnohospodárstva.

Je zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel Pš, vložka číslo 128/N.

Základné imanie podniku je 2 188 774 EUR. V obchodnom registri má uvedené

nasledovné predmety činnosti:

- šľachtenie a udržiavanie plemien koní predstavujúcich cenný genofond u nás

chovaných plemien koní,

- produkcia a predaj plemenných, chovných a úžitkových zvierat,

- vedenie plemenných kníh, plemenárskej dokumentácie, vydávanie osvedčení

o pôvode a označovanie koní,

- zabezpečenie kontroly dedičnosti a úžitkovosti v chove koní,

- zabezpečenie testovania výkonnosti koní,

- obchodná činnosť,

- zabezpečovanie produkcie plemenných žrebcov a kobýl pre zemský chov

a šľachtiteľské chovy koní,

- zabezpečovanie vývoja a výskumu v chove koní v potrebnom rozsahu,

- vykonávanie osvetovej, propagačnej a publikačnej činnosti,

- poradenská činnosť v chove koní,

- poľnohospodárska výroba - rastlinná a živočíšna výroba,

- spracovanie a predaj poľnohospodárskych produktov,

- zahranično-obchodná činnosť mimo komodít, pre ktoré je treba súhlas

osobitných orgánov,

- výroba a predaj vína,

- veľkoobchodná činnosť v rozsahu voľných živností,

- maloobchodná činnosť v rozsahu voľných živností,

- sprostredkovanie obchodu,

- poskytovanie ubytovacích služieb po triedu ***,

- závodné stravovanie,

- vnútroštátna nákladná cestná doprava,

- vývoz fekálií,

- inseminačná činnosť zvierat,

- reklamné a marketingové služby,

- organizovanie seminárov a školení,

- prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb

spojených s prenájmom.

Obr. 7 Národný žrebčín Topoľčianky, š.p. - 25.12.2008

História žrebčínu sa začína písať v prvej polovici 20. storočia. Rozhodnutím

Ministerstva poľnohospodárstva ČSR bol zriadený 15.10.1921, Štátny žrebčín

Topoľčianky. Jeho úlohou bolo chovať a pre potreby zemského chovu produkovať

plemenné žrebce, plemien – Arab, Lipican, Nonius, Anglický polokrvník a Hucul.

Až na Anglického polokrvníka - ostatné plemená koní sa v Topoľčiankach začali

chovať v r. 1921 a 1922. Prvé žriebä sa narodilo 01.10.1921, kobylka Neapolitano

Gratia (o. Neapolitano Gratia, m. 5Bonarieta).

Pri svojom vzniku žrebčín z bývalého habsburského majetku prevzal budovu

jazdiarne, ktorá tvorila základ chovu koní, staré maštale na objektoch Breziny, Hostie,

Rybník, Krásny majer. Okrem chovu koní žrebčín sa mal zaoberať aj chovom

hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec. Chov ošípaných a oviec bol zakrátko zrušený,

hovädzí dobytok sa chová dodnes. Pôvodne bol realizovaný, na objekte Breziny

a Krásny majer, od roku 1962 je definitívne umiestnený na objekte Žikava. Žrebčín

je špecializovaným zariadením pre chov koní na jednotlivých výrobných objektoch,

ktoré svojou architektúrou, urbanistickým riešením a citlivým zakomponovaním

historických vzácnych budov do okolitej prírody slúžia ku cti vtedajších projektantov

a stavbárov.

Národný žrebčín Topoľčianky, š.p. je národným centrom chovu a šľachtenia

koní na Slovensku. Patrí medzi najvýznamnejšie svetové žrebčíny, preto ho môžeme

zaradiť medzi kultúrne dedičstvo národa. Venuje sa chovu plemien Shagya-arab,

Slovenský teplokrvník, Hucul a Lipican. Žrebčín vedie plemennú knihu Lipicana

a je poverený vedením aj plemenných kníh plemena Arab, Hucul. Národný žrebčín

Topoľčianky je jedinou inštitúciou oprávnenou vystavovať osvedčenia o pôvode

všetkých uznaných plemien koní na Slovensku. Taktiež vedie centrálnu evidenciu koní

na Slovensku. Je organizátorom mnohých športových podujatí. V roku 2006 sa rozhodlo

o zaradení žrebčínu k štátnym podnikom, ktoré sa nebudú privatizovať.

Žrebčín má certifikát Grand Prix Slovak Gold 2007 – Chov historicky

významných plemien koní – Lipican, Hucul, Shagya-arab. Tento systém garantuje

odbornosť, kompetentnosť a nezaujatosť pri procese certifikácie. Službu ktorú

poskytuje žrebčín je v európskych rozmeroch unikátna a ojedinelá. Tieto tri tradičné

plemená sú zaradené medzi génové rezervy, chránené nielen v Slovenskej republike,

ale aj v zahraničí a z hľadiska zachovania biodiverzity boli zahrnuté do zoznamu

chránených plemien Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo –

FAO. Žrebčín patrí k významným chovateľským centrám v strednej Európe, je však

raritou, keďže ostatné chovy sa úzko špecializujú len na jedno plemeno. V súčasnosti

chová približne 500 kusov koní a reprezentuje zachovanie kultúrneho a historického

dedičstva Slovenskej republiky v tejto oblasti a aj genofondu v širšom priestore.

Živočíšna výroba je ťažiskovo zameraná na chov uvedených plemien koní

a doplnkovo na chov hovädzieho dobytka. Na rekonštruovanej farme a modernizovanej

dojárne žrebčín chová 300 ks hovädzieho dobytka holsteinského plemena, z toho 140 ks

dojníc.  Na farme sa priemerná  dojivosť pohybuje okolo 8000 l mlieka za normovanú

laktáciu. Touto úžitkovosťou sa žrebčín zaraďuje medzi popredné chovy v republike.

Národný žrebčín sa venuje aj poľnohospodárskej výrobe, ktorá je zameraná

na produkciu objemných a jadrových krmív pre chov hovädzieho dobytka a koní.

Žrebčín hospodári na výmere 950 ha ornej pôdy, 21 ha tvoria vinice, 9 ha záhrady

a sady, 295 ha zaberajú trvalé trávne porasty a 8 ha zastavené plochy a výbehy. Celá

rastlinná výroba vo svojej štruktúre je prispôsobená na zabezpečenie potrebného

množstva objemových a jadrových krmív, ako aj pastvy, a to s osobitným zreteľom

na potrebu ovsa a sena. Kvalitu objemových krmív (sena) zabezpečujú zberové linky

s možnosťou dosúšania vo veľkoobjemových senníkoch. Starostlivosť o pôdu

a intenzita rastlinnej výroby vytvára dobré podmienky pre trvalú sebestačnosť

v produkcii krmív. Súčasne žrebčín hospodári na štátnej, ale aj na súkromnej pôde

vlastníkov obce Žikava, Skýcov, Topoľčianky a Hostie.

Obr. 8 Záprahový pohár CAI Topoľčianky 19.09.2007

Viac ako osemdesiat rokov existencie zamestnanci, jazdci a kone Národného

žrebčínu Topoľčianky reprezentujú Slovensko na najvýznamnejších národných

a medzinárodných chovateľských a športových podujatiach. Prvé najväčšie úspechy

v oblasti športových podujatí boli v roku 1959. Bolo to II. miesto M - ČSSR - drezúra

Dominik Pružinský - Our Orange a 1. miesto M - ČSSR – militari - František Hrúzik -

Silná. V súčasnej dobe môžeme spomenúť úspech z roku 2001, I. miesto M – SR –

drezúra - Rudolf Kohút - Magik; 1. miesto – dvojzáprahy - Pavol Gašpar - Aranka,

Arkádia.

Majstrovstvá Sveta - dvojzáprahy:

Pavol Baláž - Pluto VIII, Conversano VI 

František Kunský - Siglavy X, Conversano V

Majstrovstvá Európy - voltíž - Anna Malíková - pod vedením Aleny Matúškovej –

Carmen

Organizačná štruktúra podniku bola vytvorená tak, aby bolo zabezpečené

efektívne plnenie požadovaných úloh. Podnik má 95 zamestnancov a jeho jednotlivé

úseky sa nachádzajú vo viacerých lokalitách. Za štátny podnik koná riaditeľ.

Organizačná štruktúra podniku sa člení na nasledovné úseky, odbory a oddelenia:

- úsek riaditeľa,

- sekretariát, odbor bezpečnosti práce, personalistika,

- energetika, odpadové a vodné hospodárstvo,

- ekonomický úsek,

- centrálna evidencia koní, marketing, hipologické múzeum, plemenné knihy,

- úsek chovu koní,

- úsek chovu hovädzieho dobytka,

- agronomický úsek,

- úsek služieb.

Ekonomický úsek sa člení na:

- odbor prognostiky, registratúry, materiálno-technického zabezpečenia

a analytiky,

- oddelenie skladového hospodárstva,

- finančné oddelenie,

- mzdové oddelenie,

- pokladňa,

- stravovanie (kuchyňa).

Úsek chovu koní sa člení na:

- hospodárske stredisko Rybník,

- hospodárske stredisko Hostie – Košiar,

- hospodárske stredisko výcviku koní, jazdiareň, dostihová dráha,

- hospodárske stredisko, IRC Krásny Majer,

- hospodárske stredisko Breziny.

Agronomický úsek sa člení na:

- viničné hospodárstvo, účelové zariadenie,

- rastlinná výroba.

Obr. 9 Organizačná štruktúra Národného žrebčínu Topoľčianky, š.p.

úsek chovu koní

riaditeľ

sekretariát, OBP,

personalistika

energetika, odpadové a vodné hospodárstvo

centrálna evidencia koní,

marketing, hipologické

múzeum, plemenné knihy

ekonomický úsek

odbor prognostiky, registratúry, MTZ a

analytiky finančné oddelenie

mzdové oddelenie

pokladňa

stravovanie (kuchyňa)

1

úsek chovu HD

HS Breziny

Agronomický úsek

viničné hospodárstvo, účelové zariadenie

HS výcviku koní Jazdiareň, Dostihová

dráha

úsek služieb

rastlinná výroba

HS Rybník

HS Hostie - Košiar

HS, IRC Krásny Majer

oddelenie skladového

hospodárstva

Počítače sa v podniku používajú na nasledovných úsekoch:

- úsek riaditeľa – 1 notebook,

- sekretariát, odbor bezpečnosti práce, personalistika – 1 počítač,

- energetika, odpadové a vodné hospodárstvo – 1 počítač,

- ekonomický úsek – 1 počítač,

- odbor prognostiky, registratúry, materiálno-technického zabezpečenia

a analytiky – 1 počítač,

- finančné oddelenie – 2 počítače,

- mzdové oddelenie – 1 počítač,

- pokladňa – 1 počítač,

- stravovanie (kuchyňa) – 1 počítač,

- centrálna evidencia koní, marketing, hipologické múzeum, plemenné knihy – 3

počítače, 1 notebook,

- úsek chovu koní – 1 počítač,

- hospodárske stredisko výcviku koní, jazdiareň, dostihová dráha – 1 počítač,

- hospodárske stredisko, IRC Krásny Majer – 1 počítač,

- úsek chovu hovädzieho dobytka – 2 počítače,

- agronomický úsek – 1 počítač.

4.2 Užívateľská zručnosť

4.3 Hardvérové a softvérové vybavenie podniku

4.3.1 Počítače a notebooky

4.3.2 Tlačiarne a multifunkčné zariadenia

4.3.3 Ostatné technológie

4.3.4 Softvérové vybavenie

4.3.5 Sieťové a internetové pripojenie

4.4 Internetová stránka podniku

4.5 Zabezpečenie ochrany údajov vo zvolenom podniku

Záver

Táto práca sa zaoberá informačnými a komunikačnými technológiami

v podniku. Dôležitosť ich využitia v súčasnosti dokazuje rozšírenie týchto technológií

vo firmách. V súčasnosti pravdepodobne nie je možné nájsť firmu, ktorá nevyužíva

informačné technológie. Snáď len v prípade niektorých drobných živnostníkov.

Informačné technológie umožňujú firmám výrazne zlepšiť efektivitu svojej

práce. Pre zachovanie tejto efektivity je však potrebné techniku obnovovať opätovnými

investíciami. Pre niektoré firmy to môže predstavovať problém, alebo k obnove

a opätovným investíciám pristupujú s nevôľou, pred technickým pokrokom sa však

nedá ujsť. Technický pokrok je všade okolo nás a my sa mu musíme prispôsobiť.

Obzvlášť to platí pre firmy, ktoré sa venujú výrobe techniky, ale platí to aj

pre poľnohospodárske podniky. Investícia do kvalitného informačného systému zlepšuje

prehľad o dianí v podniku a môže viesť k zníženiu nákladov odhalením slabých miest

v podniku.

Poľnohospodárstvo na Slovensku prešlo od roku 1989 zložitou situáciou.

Výrazné zvýšenie cien techniky a potrebných vstupov viedlo k výraznému zvýšeniu

nákladov. To by nepredstavovalo problém, keby došlo v rovnakej miere aj k zvýšeniu

cien poľnohospodárskych produktov, alebo k zvýšeniu dotácií. Avšak príchod

konkurencie zo zahraničia s lacnejšími výrobkami neumožnil pokryť zvýšené náklady

výnosmi. To spolu v niektorých prípadoch s nie práve odborným vedením viedlo

ku krachu mnohých poľnohospodárskych podnikov.

V štátnom podniku Národný žrebčín Topoľčianky som sa stretol s dostatočným

vybavením pre potreby podniku. Podnik bol ochotný investovať do špeciálneho

softvéru, ktorý mu umožňuje lepšie sledovať databázu koní. Vek počítačov a ostatných

informačných technológií nepresahuje hranicu, kedy by si okamžite vyžadoval výmenu.

Pre prácu, ktorá je na jednotlivých počítačoch vykonávaná, je ich súčasná konfigurácia

dostatočná.

Internetová stránka podniku ponúka prezentáciu na skutočne profesionálnej

úrovni. Klienti, ale aj verejnosť tam môže nájsť informácie z histórie podniku, jeho

súčasnej činnosti, informácie o chovaných plemenách koní, o pripravovaných

podujatiach a podobne. Internetová stránka bola pred niekoľkými rokmi kompletne

upravená, pretože jej pôvodná verzia už nevyhovovala súčasnému štandardu.

V súčasnosti ponúka príjemný dizajn a bohatý obsah.

Aj investícia do zlepšenia internetovej prezentácie dokazuje, že podnik

si uvedomuje dôležitosť prezentovania na internete. Umiestnenie internetovej stránky

na vlastnom serveri prináša podniku kompletnú kontrolu nad jej obsahom. Prináša to

však aj riziká. Pre zabezpečenie stabilného chodu stránky a zabránenie nežiaducim

útokom je potrebné mať server dostatočne zabezpečený pred útokom. Zabezpečenie

použité v podniku možno považovať za dostatočné.

Žrebčín si od svojho založenia udržuje unikátnu pozíciu na Slovensku. Realizuje

chov štyroch plemien koní, vedie plemenné knihy, zabezpečuje centrálnu evidenciu

koní, organizuje podujatia a ponúka zaujímavé služby pre verejnosť. Zaradenie žrebčínu

k podnikom, ktoré nie je možné privatizovať, by mu malo zabezpečiť stabilnú

budúcnosť.

Zoznam použitej literatúry

HÜBNER, Miroslav. a i. 2008. Příručka manažera X. – Outsourcing. 1. vyd. Praha : TATE International, s.r.o., 2008. 270 s. ISBN 978-80-86813-16-5.

KUČERA, Milan – LÁTEČKOVÁ, Anna. 2004. Podnikové informačné systémy. 1. vyd. Nitra : SPU, 2004. 210 s. ISBN 80-8069-452-4.

KUČERA, Milan – ŠTEFÁNEK, Ján – CVEČKO, Juraj. 2002. Informačné systémy v poľnohospodárstve. 1. vyd. Nitra : SPU, 2002. 235 s. ISBN 80-8069-084-7.

OKENKA, Imrich. a.i. 2002. Výpočtová technika. 1. vyd. Nitra : SPU, 2002. 160 s. ISBN 80-8069-123-1.

ASCII. 2010 [online] B. m. : Wikimedia Foundation, Inc., aktualizované 2010. [cit. 2010-03-20]. Dostupné na: < http://en.wikipedia.org/wiki/ASCII>

Aurus EKOPACKET. 2010 [online] Bratislava : Aurus s.r.o., 2010. [cit. 2010-05-04]. Dostupné na: <http://www.aurus.sk/prod_eko.html>

Computer. 2010 [online] B. m. : Wikimedia Foundation, Inc., aktualizované 2010. [cit. 2010-04-15]. Dostupné na: <http://en.wikipedia.org/wiki/Computer>

Firewall. 2009 [online] B. m. : Wikimedia Foundation, Inc., (ca. 2009). [cit. 2010-04-25]. Dostupné na: <http://sk.wikipedia.org/wiki/Firewall>

ICT usage in enterprises 2009. 2010 [online] Európska únia : Eurostat, 2010. [cit. 2010-05-04]. Dostupné na: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-10-001/EN/KS-QA-10-001-EN.PDF>

IKT v podnikoch v januári 2009. 2010 [online] Bratislava : Štatistický úrad SR, 2010. [cit. 2010-05-04]. Dostupné na: <http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=20579>

Information. 2010 [online] B. m. : Wikimedia Foundation, Inc., aktualizované 2010. [cit. 2010-03-20]. Dostupné na: <http://en.wikipedia.org/wiki/Information>

Internet. 2010 [online] B. m. : Wikimedia Foundation, Inc., aktualizované 2010. [cit. 2010-04-20]. Dostupné na: <http://en.wikipedia.org/wiki/Internet>

KORCOVÁ, Zuzana – WENZLOVÁ, Mária. 2007. Vybrané aspekty z oblasti IKT v malých a stredných podnikoch. 2007 [online] Nitra : SPU, 2007. 5 s. [cit. 2010-05-04]. Dostupné na: <http://www.fem.uniag.sk/konferencie_a_seminare/ki/itvrav2007/zbornik/Korcova_Wenzlova.pdf>

Mobile phone. 2010 [online] B. m. : Wikimedia Foundation, Inc., aktualizované 2010. [cit. 2010-04-25]. Dostupné na: <http://en.wikipedia.org/wiki/Mobile_phone>

Národný žrebčín Topoľčianky, š.p. 2010 [online] Topoľčianky : Národný žrebčín Topoľčianky, š.p., aktualizované 2010. [cit. 2010-05-03]. Dostupné na: <http://sk.nztopolcianky.sk/>

Norma ISO 15489-1 Informácie a dokumentácia. Manažment záznamov. 2001 [online] Ženeva : ISO. 2001 [cit. 2010-04-09]. Dostupné na: <http://www.archives.org.il/UserFiles/File/119894256812.pdf>

Nové certifikáty Slovak Gold. 2008 [online] Bratislava : Slovak Gold, 2008. [cit. 2010-05-03]. Dostupné na: <http://www.slovakgold.sk/our_actions_files/f_24_SK_file01.doc>

OECD Information Technology Outlook: 2006 Edition. 2006 [online] Paríž : OECD. 2006. [cit. 2010-05-04]. Dostupné na: <http://www.oecd.org/dataoecd/35/50/37765676.pdf>

Osobný počítač. 2008 [online] B. m. : Wikimedia Foundation, Inc., 2008. [cit. 2010-04-15]. Dostupné na: <http://sk.wikipedia.org/wiki/Osobn%C3%BD_po%C4%8D%C3%ADta%C4%8D>

Personal computer. 2010 [online] B. m. : Wikimedia Foundation, Inc., aktualizované 2010. [cit. 2010-04-15]. Dostupné na: <http://en.wikipedia.org/wiki/Personal_computer>

Počítačová sieť. 2009 [online] B. m. : Wikimedia Foundation, Inc., (ca. 2009). [cit. 2010-04-20]. Dostupné na: <http://sk.wikipedia.org/wiki/Po%C4%8D%C3%ADta%C4%8Dov%C3%A1_sie%C5%A5>

Podiel podnikov využívajúcich IKT. 2010 [online] Bratislava : Štatistický úrad SR, 2010. [cit. 2010-05-04]. Dostupné na: <http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=9945>

Podiel podnikov využívajúcich rôzne druhy IKT. 2010 [online] Bratislava : Štatistický úrad SR, 2010. [cit. 2010-05-04]. Dostupné na: <http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=9944>

Softvér. 2009 [online] B. m. : Wikimedia Foundation, Inc., (ca. 2009). [cit. 2010-04-20]. Dostupné na: <http://sk.wikipedia.org/wiki/Osobn%C3%BD_po%C4%8D%C3%ADta%C4%8D>

Trendy v oblasti IKT a elektronického obchodu v roku 2008. 2008 [online] B. m. : The Sectoral e-Business Watch, 2008. [cit. 2010-05-04]. Dostupné na: <http://www.ebusiness-watch.org/key_reports/documents/ExecSum_2008_EU27languages/SeBW_Abstract_SK.pdf>

Unicode. 2010 [online] B. m. : Wikimedia Foundation, Inc., aktualizované 2010. [cit. 2010-03-20]. Dostupné na: <http://en.wikipedia.org/wiki/Unicode>

Výpis z obchodného registra SR. 2010 [online] Bratislava : Obchodný register SR, 2010. [cit. 2010-05-04]. Dostupné na: <http://orsr.sk/vypis.asp?ID=1244&SID=9&P=1>

Využitie internetu podľa účelu. 2010 [online] Bratislava : Štatistický úrad SR, 2010. [cit. 2010-05-04]. Dostupné na: <http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=9946>

World Wide Web. 2010 [online] B. m. : Wikimedia Foundation, Inc., aktualizované 2010. [cit. 2010-04-30]. Dostupné na: <http://en.wikipedia.org/wiki/World_Wide_Web>

DVOŘÁK, Zdeněk – ČEKEREVAC, Zoran – ZAMIAR, Zenon. 2008. Efektívna komunikácia ako nástroj na znižovanie rizík pri riadení firmy. 2008 [online] B. m. : Logistický monitor, 2008. 5 s. [cit. 2010-05-04]. Dostupné na: <http://www.logistickymonitor.sk/en/images/prispevky/efektivna-komunikacia.pdf>

Zdôvodnenie zachovania súčasnej právnej formy štátneho podniku, resp. návrh na zmenu právnej formy organizácie. 2000 [online] Bratislava : Úrad vlády Slovenskej republiky, 2000. [cit. 2010-05-04]. Dostupné na: <http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/3CF8528871F75697C12569DE002D9956/$FILE/marerial.rtf>

ZyXEL Prestige 661H. 2009 [online] Praha : Apollo Multimedia s.r.o., 2009. [cit. 2010-05-04]. Dostupné na: <http://shop.zyxel.sk/24-karta-Prestige_661H-D3_D7.html>