obsah - uniag.skcrzp.uniag.sk/prace/2010/p/68bbfe5772d64c32a7c98faadf2… · web viewresume the...
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTUNÁZOV FAKULTYNÁZOV
VYSOKEJ ŠKOLY
2117883
VÝROBA A ODBYT MLIEKÁRENSKÝCH VÝROBKOV VO
VYBRANOM AGROPODNIKATEĽSKOM SUBJEKTE
2010 Bc. Júlia PATRIARCHOVÁ
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU
VÝROBA A ODBYT MLIEKÁRENSKÝCH VÝROBKOV VO
VYBRANOM AGROPODNIKATEĽSKOM SUBJEKTE
(Diplomová práca)
Študijný program: Agrárny obchod a marketing
Študijný odbor: 3.3.10 Obchod a marketing
Školiace pracovisko: Katedra manažmentu
Školiteľ: Ing. Adriana Veselá, PhD.
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Podpísaná Júlia Patriarchová týmto prehalsujem, že diplomovú prácu na tému
„Manažment výroby a odbytu mliekárenských výrobkov vo vybranom agropodnikateľskom
subjekte“ som vypracovala samostatne pod vedením vedúcej mojej diplomovej práce Ing.
Adriane Veselej, PhD. v bezprostrednej nadväznosti na moju bakalársku prácu pod názvom
„Manažment výroby a odbytu mliekárenských výrobkov na domácom a zahraničnom trhu“ a
s použitím uvedenej literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé.
Nitra, apríl 2010 Podpis:_____________________
3
POĎAKOVANIE
Dovoľujem si týmto poďakovať vedúcej diplomovej práce Ing. Adriane Veselej,
PhD. za dôsledné vedenie, starostlivosť a cenné metodické a odborné rady pri spracovávaní
diplomovej práce.
Nitra, apríl 2010 ......................................................
podpis autora diplomovej práce
4
POUŽITÉ OZNAČENIE
€ Euro
% Percento
a. s. Akciová spoločnosť
ČR Česká republika
EÚ Európska únia
g Gram
HD hovädzí dobytok
ISO Medzinárodn organizácia pre normálizáciu
kg Kilogram
ks Kus
l Liter
mg Miligram
ml Mililiter
MP SR Ministerstvo pôdohospodárstva SR
n. p. Národný podnik
PD Poľnohospodárske družstvo
Sk Slovenská koruna
SR Slovenská republika
s. r. o. Spoločnosť s rúčením obmedzeným
t Tona
UHT Ultravysokotepelný ohrev
5
ABSTRAKT
Mliekárenský priemysel patrí vo všetkých krajinách k jedným z najdôležitejších
odvetví národného hospodárstva. Preto je potrebné si uvedomiť, že krajiny, ktoré sa snažia
udržať si potravinovú bezpečnosť, venujú náležitú pozornosť spracovaniu surového kravského
mlieka a produkcii mliečnych výrobkov .
Diplomová práca je orientovaná na konkrétne problémy manažmentu podniku, ktorý sa
zameriava na spracovanie mlieka a výrobu mliekárenských výrobkov. Hlavným cieľom
diplomovej práce je kompletné posúdenie súčasnej situácie manažmentu výroby a odbytu
mliečnych výrobkov v akciovej spoločnosti LEVICKÉ MLIEKÁRNE.
Táto spoločnosť má vyše 50 ročnú tradíciu v spracovaní kravského mlieka a výrobe
konzumného mlieka a mliečnych výrobkov a patrí medzi najväčšie podnikateľské subjekty
levického regiónu, ktorý vytvára mnoho pracovných príležitosti pre okolité obyvateľstvo.
Výskumom sme ziskali kompletný obraz o činnosti daného podniku, o dodávateľsko-
odberateľských vzťahov, výrobnej činnosti, cenovej tvorbe, distibučných cestách, o
propagácii, konkurencii a o finančnej situácii podniku.
Pri spracovávaní, vyhodnocovaní a interpretácií záverov boli použité metódy analýzy,
komparácie, syntézy, dedukcie a matematické metódy a výpočty. Metóda riadeného rozhovoru
bola jednou z najdôležitejších metód zisťovania skutočností a faktov o podniku.
Vývoj spoločnosti závisí od poznatkov a skúsenosti manažmentu, no aj napriek
všetkým problémom, ktoré existujú na trhu s mliekom, môžeme skonštatovať, že Levické
mliekárne a.s. majú dobré predpoklady, aby sa úspešne zaradili medzi prosperujúce
mliekárenské podniky a kvalitnými výrobkami obohatili domáci aj zahraničný trh.
Kľučové slová:
mliekárenský priemysel, manažment podniku, výroba, odbyt, SWOT analýza
6
RESUME
The dairy industry belongs to one of the most important branches of the national
economy of every country. Therefore it is necessary to realise that the countries which are
trying to keep their food safety, pay appropriate attention to the processing of raw cow milk
and the production of dairy products.
The diploma work is oriented on specific problems of enterprise management that is
aimed at processing of milk and dairy production. The main target of the diploma work is
a thorough examination of current situation of production and sale management of dairy
products in the enterprise LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s ( LEVICE DAIRY, p.l.c.).
This company has more than a 50 – year – long tradition of processing cow milk and
producing consumer milk and dairy products and belongs to the biggest business companies in
the region of Levice which creates many employment opportunities for local population.
Through a research we gained a complete picture of the functioning of the respective
enterprise, of customer – supplier relationships, production process, pricing, distribution
channels, promotion, competition and financial situation of the enterprise.
In editting, evaluating and interpreting the conclusions we used methods of analysis,
comparison, synthesis, deduction and mathematic methods and calculations. The method of
structured interview was one of the most important methods of discovering informations and
facts about the company.
The development of the company depends on the knowledge and experience of
management. Nevertheless, despite all the problems existing on the milk market we can
ascertain that Levice dairy p.l.c. has good foundations to be successfully integrated among the
prosperous dairy companies and to enrich the domestic as well as foreign markets with their
quality products.
Keywords:
dairy industry, enterprise management, production, sale, SWOT analysis
7
OBSAH
ÚVOD..............................................................................................................................................................................8
1. PREHĽAD RIEŠENEJ PROBLEMATIKY...................................................................................................................10
1.1 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV....................................................................................................10
1.2 VÝZNAM MLIEKA VO VÝŽIVE.....................................................................................................................17
1.3 EKONOMIKA VÝROBY MLIEKA.................................................................................................................22
1.4 SÚČASNÁ SITUÁCIA NA MLIEKARENSKOM TRHU..............................................................................24
2. CIEĽ PRÁCE.................................................................................................................................................................27
3. METODIKA PRÁCE................................................................................................................................................28
4. VÝSLEDKY PRÁCE................................................................................................................................................31
4.1 STRUČNÁ HISTÓRIA PODNIKATEĽSKÉHO SUBJEKTU......................................................................31
4.2 ORGANIZÁČNE A PERSONÁLNE ZABEZPEČENIE VÝROBY..............................................................324.2.1 ORGANY SPOLOČNOSTI......................................................................................................................................324.2.2 AKCIONÁRI SPOLOČNOSTI.................................................................................................................................344.2.3 PERSONÁLNE ZABEZPEČENIE.............................................................................................................................36
4.3 MANAŽMENT VÝROBY.................................................................................................................................394.3.1 ANALÝZA MAJETKOVEJ ŠTRUKTÚRY....................................................................................................................394.3.2 DODÁVATELIA...................................................................................................................................................424.3.3 VÝROBNÝ PROGRAM.........................................................................................................................................434.3.4 FINANČNÁ ANALÝZA..........................................................................................................................................46
4.4 MANAŽMENT ODBYTU............................................................................................................................514.4.1 ODBERATELIA NA DOMÁCOM A ZAHRANIČNOM TRHU....................................................................................514.4.2 SPÔSOBY DISTIBÚCIE SPOLOČNOSTI LEVMILK A. S........................................................................................544.4.3 TVORBA CIEN....................................................................................................................................................564.4.4 PROPAGÁCIA VÝROBKOV...................................................................................................................................574.4.5 KONKURENČNÉ POSTAVENIE SPOLOČNOSTI LEVMILK A. S..................................................................................59
4.5 SWOT ANALÝZA.........................................................................................................................................61
4.6 NÁVRHY A ODPORÚČANIA...................................................................................................................63
5. ZÁVER...................................................................................................................................................................66
6. POUŽITÁ LITERATÚRA...............................................................................................................................................68
7. PRÍLOHY.....................................................................................................................................................................72
8
ÚVOD
Slovenské mliekárenstvo prešlo v uplynulom desaťročí významnými zmenami, ktoré ho
posunuli na úroveň európskeho mliekárenstva. Zmena vlastníckej štruktúry v prospech
zahraničných spoločností nastúpila už v procese privatizácie a intenzívnejšie pokračovala
v predvstupovom období a po vstupe Slovenska do EÚ. Reštrukturalizácia a budúcnosť
slovenského mliekárenstva bola v uplynulých rokoch najmä v rukách nadnárodných
európskych mliekárenských spoločností. Rozhodujúci európski mliekárenskí lídri sú
etablovaní na Slovensku a v ostatných krajinách V4 s rôznym podielom na konkrétnom trhu
a s diferencovaným sortimentom mliečnych produktov. Spravidla zachovali produkciu
rozhodujúcich domácich značiek a rozvinuli aj výrobu vlastných produktov.
Časť domácich producentov už teraz úspešne existuje vedľa renomovaných európskych
spoločností a upevňuje svoju pozíciu na domácom trhu. Základným predpokladom úspechu
domácich výrobcov je, popri kvalite, praktickom a lákavom obale, najmä cenová
konkurencieschopnosť finálnych mliečnych výrobkov. Tá sa bude naďalej odvíjať od ceny
vstupov, t. j. surového mlieka a jeho efektívneho spracovania v mliekárenskom priemysle.
Dlhodobé dodávateľsko-odberateľské vzťahy s producentmi mlieka by mali byť súčasťou ich
obchodnej stratégie.
Cieľom poľnohospodárskej politiky v sektore mlieka na Slovensku je produkovať
a spracovávať mlieko na zabezpečenie jeho domácej spotreby. Dôležité je hlavne zvýšiť jeho
spotrebu, keďže patríme k štátom s najnižšou spotrebou mlieka v EÚ.
Najdôležitejší prínos vo výrobe a spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov, ktorý sa práve
v súčasnosti dostáva do popredia pracovníkov vo výžive i ďalších odborných lekárov je prínos
pre zdravie človeka. Mlieko a výrobky z mlieka sú svojím bohatým vitamínovým obsahom,
liečebno-dietetickými vlastnosťami a vhodnou skladbou minerálnych látok jednou z hlavných
zložiek vo výžive obyvateľstva, najmä však detí a starších ľudí. Práve prostredníctvom mlieka
a mliečnych výrobkov si môže každý človek od útleho veku až po starobu liečiť svoje osobitné
zdravotné problémy.
9
Diplomová práca má za cieľ upriamiť pozornosť na úlohy manažmentu podniku, ktorý sa
zameriava na spracovanie mlieka a výrobu mliekárenských výrobkov vo vybranom
agropodnikateľskom subjekte, ktorým je akciová spoločnosť Levické mliekárne. Touto prácou
chceme poukázať na to, ako sa konkrétny podnikateľský subjekt snaží presadiť na dnešnom
mliekárenskom trhu, ktorý sa vyznačuje vysokou konkurenciou nielen na domácom, ale aj na
zahraničnom trhu, neustále meniacimi sa podmienkami a rastúcimi požiadavkami na kvalitu
mlieka.
Zamerali sme sa na mliekárenský priemysel, pretože sektor produkcie a spracovania
mlieka patrí k veľmi dôležitým sektorom poľnohospodárstva a potravinárstva v SR a úlohou
manažmentu v tejto oblasti je zvýšiť konkurencieschopnosť mlieka a výrobkov z neho,
vytvoriť podmienky pre odbyt domácich výrobkov aj na zahraničných trhoch, využívať nové
vedecké poznatky na inováciu produktov a efektívnejšie technológie, ktoré spĺňajú správnu
výrobnú a hygienickú prax a ktoré nemajú negatívny vplyv na životné prostredie a taktiež
zefektívniť propagáciu mlieka a mliečnych výrobkov.
Ak sa chcú slovenskí výrobcovia udržať na trhu, musia spotrebiteľovi ponúknuť výrobky,
ktoré ho dokážu upútať a uspokojiť, splniť očakávania nachádzajúce sa v zahraničných
výrobkoch ponúkaných na slovenskom trhu, musia dokázať pružne reagovať na kvalitatívny,
sortimentný a cenový vývoj na domácom i zahraničnom trhu, pretože v opačnom prípade
neudržia krok s konkurenciou.
10
1. PREHĽAD RIEŠENEJ PROBLEMATIKY
1.1 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV
Paška (2002) tvrdí, že všeobecne manažment ako veda o riadení je pomerne zložitá
problematika skladajúca sa z poznatkov rôznych oblastí ľudskej činnosti. Ďalej cituje názory
rôznych autorov, ako sú K.H. Chung, M. Leščišin, E. Dale, J, Hayes, J.A. Peare, R.B.
Robinson, na definovanie pojmu manažment. Podľa ich názorov manažment je:
proces plánovania, organizovania, vedenia a kontroly organizačných činností zameraných
na dosiahnutie organizačných cieľov.
má všeobecné priority v riadení podnikania a manažment výroby má ťažisko v riadení
podnikateľskej činnosti vo výrobe.
vykonávanie vecí prostredníctvom ostatných ľudí.
proces optimalizácie využitia ľudských, materiálnych a finančných zdrojov k dosiahnutiu
stanovených organizačných cieľov.
Manažment je riadenie organizácií fungujúcich v podmienkach trhového hospodárstva,
ktoré sa vyznačuje dostatočne pružnou konkurenčnou štruktúrou a nezablokovanými
cenovými mechanizmami, schopnými poskytovať kritériá pre objektívnu kalkuláciu
nevyhnutnú na efektívnu alokáciu disponibilných zdrojov, ako aj spontánne impulzy pre
ekonomický rast, definujú Šajbidorová – Ubrežiová (2003).
Podľa Koontza - Weihricha (1993) je manažment procesom tvorby a udržiavania
prostredia, v ktorom sa jednotlivci spájajú spoločne v skupinách, aby účinne dosahovali
vytýčené ciele. Proces tvorby a udržiavania prostredia sa uskutočňuje v podnikoch či
organizáciách rozdielnych podľa organizačno-právnej formy, či druhu. To, že pracujú
spoločne spôsobuje synergický efekt.
11
Autori v definícii pokračujú ďalej a hovoria o tom:
ako manažéri uskutočňujú funkcie riadenia (plánovanie, organizovanie, personalistika,
vedenie ľudí a kontrola),
ako je manažment uplatňovaný v rozličných druhoch organizácií,
ako je manažment uplatňovaný na rôznych stupňoch riadenia podniku (vrcholový,
stredný a najnižší manažment),
že cieľom všetkých manažérov je dosiahnuť zisk,
že riadenie je spojené s produktivitou, ktorá obsahuje aj efektívnosť a účinnosť;
efektívnosť znamená to, ako sú ciele plánu dosahované s najnižšími vstupmi, účinnosť
znamená dosahovanie cieľov.
Vicen - Hudák – Torok – Ubrežiová (2000) popisujú manažment ako riadenie
organizácií fungujúcich v podmienkach trhového hospodárstva. Pre manažment je
charakteristická jeho podnikateľská orientácia na rozdiel od metód podnikového riadenia,
ktoré vychádzali z centrálneho rozpisu národohospodárskeho plánu.
Obchodný zákonník definuje podnik ako súbor hmotných, ako aj osobných
a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty,
ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju
povahu majú tomuto účelu slúžiť.
Svoboda (2006) konštatuje, že podnikový manažment je možné posudzovať a skúmať
z troch vzájomne súvisiacich aspektov, a to jednak z hľadiska súboru sformulovaných
vedeckých poznatkov, t. j. z hľadiska teórie, ďalej z hľadiska jeho využívania v praxi
podnikateľského subjektu, t. j. z hľadiska praktickej manažérskej práce. Ako tretie hľadisko
môžeme skúmať vlastných predstaviteľov podnikov, ktorí k ich riadeniu majú určitú
právomoc a zodpovednosť. Podobné hľadiská môžeme využiť tiež pre oblasť marketingovej
12
činnosti a činnosti podnikateľskej, ktoré s podnikovým bezprostredne súvisia a v trhovom
prostredí mu určujú správnu orientáciu.
Jassinger (1995) chápe podnikový manažment predovšetkým ako produkt duševného
pochodu a rozumu vedenia podniku, zameraný na usmerňovanie a rozvoj, ktorý sa vždy začína
určitou víziou alebo predstavou o budúcom rozvoji podniku, ktoré sa formulujú do sústavy
podnikových cieľov a rozpracúva sa do podnikovej stratégie. Preto sa manažment podniku
člení na tieto etapy:
1. Etapa stanovenia strategického podnikového cieľa – stanovuje sa na základe hlavného
cieľa podniku, analýzy rozvoja podnikového okolia, jeho silných a slabých stránok
a vypracovania podnikovej stratégie.
2. Etapa realizácia podnikovej stratégie – uskutočňuje sa prostredníctvom základných
manažérskych funkcií: plánovanie, organizovanie, kontrolovanie, vedenie ľudí a pracovnej
skupiny.
Mižičková – Ubrežiová (2006) hovoria, že manažment ako každá vedná disciplína má
svoj predmet skúmania, cieľ, obsah a vlastný pojmový aparát. Za základné pojmy považujeme
manažment, manažér, organizácia, podnik, podnikanie, podnikateľ, informácia, subjekt
riadenia, objekt riadenia, systém, systémový prístup.
Manažment pôvodne anglické slovo vo všeobecnosti znamená riadenie. V literatúre možno
nájsť desiatky definícií, ktoré sa navzájom líšia v detailnejšom charakterizovaní obsahu
riadenia. Spoločnými znakmi takmer všetkých definícií sú ľudia, alebo ich aktivity, funkcie
riadenia, alebo manažérske funkcie, alebo tvorivý prístup k riadeniu. Na základe spoločných
znakov a rôznych prístupov definíciou manažmentu pre mikroekonomickú sféru je,
manažment je otvorená sústava poznatkov o špecifických činnostiach manažérov, ktoré
uskutočňujú pri napĺňaní cieľov organizácie, podnikateľského subjektu.
13
Višňovský (2000) tvrdí, že kľúčovou aktivitou manažmentov podnikov (organizácií) je
projektovanie a realizácia zmien. Nejde pritom iba o technický či technologický problém, ale
(a to prednostne) o problém riadenia ľudských zdrojov. Ukazuje sa, že jednou z hlavných
prekážok efektívnejšej realizácie zmien v našich podnikoch sú pretrvávajúce hierarchické
štruktúry, pre ktoré sú typické:
zodpovednosť jednotlivca (pričom každý v hierarchickej štruktúre sa cíti nenahraditeľný),
informačný monopol (manažéri dostatočne neinformujú),
myslenie vo funkciách a nie v úlohách (čo sa prejavuje udržiavaním odstupu).
Ubrežiová a kol. (2005) definujú medzinárodný manažment ako proces plánovanie,
organizovania, vedenie a kontroly ľudí pracujúcich v medzinárodnej organizácii. To znamená,
že základné manažérske funkcie, plánovanie, organizovanie, vedenie a kontrola sa vykonávajú
nie v jednoduchom národnom prostredí, ale v prostredí multinárodnom. Aj preto sa kladú
vysoké požiadavky na riadiacich pracovníkov, pri ktorých nie je dôležité z ktorej krajiny
pochádzajú, ale dôležité je to, ako zvládnu riadenie nadnárodnej organizácie a v podmienkach
globalizácie. Musia vedieť využívať prednosti globalizácie, ale zároveň čeliť globalizácii
v záujme presadenia sa na medzinárodnej úrovni, ale aj v záujme udržania sa v silnej
nadnárodnej konkurencii.
Višňovský – Nagyová – Šajbidorová (2007) konštatujú, že manažment je činnosť zložitá,
skladajúca sa z mnohých čiastkových činností (riadiacich prvkov), ktoré vo svojom súhrne
a vzájomných väzbách vytvárajú jeho obsah. Čiastkovými činnosťami sú tak elementárne
činnostné prvky (napr. odovzdanie alebo vypočutie verbálnej informácie, vydanie pokynu, či
príkazu), ako aj jednotlivé skupiny riadiacich činností, pre ktoré sa aj v súčasnosti používa
pojem funkcie manažmentu. Funkcie manažmentu sú hlavné zoskupenia typických
manažérskych činností, ktoré musia manažéri v určitom rozsahu v záujme úspešného
vykonávania svojej funkcie vykonávať.
V teórii nie je jednotný názor na počet a štruktúru funkcií manažmentu. Najčastejšie sa
spomínajú tieto funkcie manažmentu:14
plánovanie
organizovanie
vedenie
kontrolovanie
Gozora (2000) ďalej konštatuje, že medzinárodný manažment je uskutočňovanie
manažérskych aktivít za hranicami štátu. Rozširuje podnikové ciele o ciele, ktoré chce
podnikový manažment dosiahnuť v podnikoch druhých krajín. V praktickej forme sa uvedené
ciele môžu dosiahnuť rozdielnymi formami, ktoré môžu postupne prejsť od jednoduchých
kooperačných vzťahov až k vytvoreniu oficiálnych zmluvných vzťahov so zahraničnými
spoločnosťami. Vytváraním medzinárodných kooperačných vzťahov a uplatňovaním
medzinárodného manažmentu sa vytvárajú podmienky prílivu zahraničného kapitálu, oživenia
výroby, rozvoja zamestnanosti a zvyšovania ekonomickej stability podnikov. Zvyšuje sa obraz
zahraničného obchodu a rastie konkurenčná schopnosť výrobkov.
Manažéri sú vykonávatelia procesu manažmentu a plnia štyri základné funkcie
manažmentu: plánovacie, organizačné, vedenia ľudí a kontrolné funkcie. Na základe toho
možno manažéra definovať ako človeka, ktorého primárnymi aktivitami sú manažérske
funkcie, pomocou ktorých pôsobí na objekt manažmentu, človeka, ktorý plánuje, organizuje,
vedie a kontroluje ľudské, finančné a informačné zdroje, popisujú Šajbidorová – Ubrežiová
(2003).
Višňovský (2000) tvrdí, že osobnú kvalitu manažéra determinujú parametre jeho
pracovných a osobnostných predpokladov. Prakticky u každého človeka sa však aktuálna
osobná kvalita líši od ideálnej osobnej kvality. Podstata výnimočnosti človeka (manažéra)
spočíva už v samom smerovaní k ideálnemu stavu (ideálnemu „ja“).
15
Paradoxné je, že ľudia s vyššou mierou aktuálnej osobnej kvality, hodnotia samých seba
nižšie. A napokon, subjekty s vyšším sebahodnotením nemávajú vždy zodpovedajúcu osobnú
kvalitu.
Dobrý manažér by mal dokázať:
vždy jasne a konkrétne vymedziť problém, zámery a cieľ,
zreteľne vyjadrovať svoje názory, pokyny, námety atď.,
presne formulovať svoje myšlienky a vecne a zrozumiteľne ich odovzdávať
spolupracovníkom,
rozhodovať i v zložitých situáciách,
akceptovať správanie spolupracovníkov, rozumieť im, tolerovať ich a usmerňovať ich,
poskytovať spolupracovníkom spätnú väzbu a túto od nich tiež očakávať a prijímať,
ľahko sa orientovať v zložitých situáciách,
tvorivo pristupovať k riešeniu odborných a riadiacich situácií,
dobre organizovať prácu podriadených spolupracovníkov,
pružne reagovať v nových situáciách,
vedieť zvládať vysoké psychické zaťaženie,
konať v zhode so svojim svedomím, byť čestný a zodpovedný.
Mižičková – Ubrežiová (2006) hovoria, že manažér tiež nie je rovnako jednoznačne
definovaný. Je to človek, ktorý pomocou manažérskych funkcií usmerňuje aktivity
organizácie, organizačných jednotiek, kolektívov pracovníkov v záujme naplnenia vytýčených
cieľov. Pre manažérsku prácu sú charakteristické niektoré prvky, napríklad, manažérska práca
je tvorivá činnosť, časť manažérskej práce, hlavne riadiacej práce vrcholových manažérov je
neopakovateľná, predpokladom úspešnosti manažérskej práce sú špecifické zručnosti a pod.
Práca manažérov tiež nie je rovnaká. Závisí od úrovne na ktorej organizácie riadia.
Podľa Tomšíka (2006) manažment a riadenie ľudských zdrojov sú v úspešných firmách
vzájomne vykonávané disciplíny, ktoré uskutočňujú špecializovaní podnikoví manažéri.
Línioví manažéri pri svojich rozhodnutiach musia využívať všetky podnikové zdroje 16
a manažéri ľudských zdrojov im musia v týchto aktivitách pomáhať, aby usmerňovali podnik
k dosahovaniu podnikových strategických cieľov. Riadenie ľudských zdrojov sa od
personalistiky, ktorá bola v historických dobách rozvoja podniku len internou službou, líši
tým, že je aktívna činnosť, ktorá berie do úvahy obe zložky podnikového prostredia a súčasne
núti manažérov, aby sa ľudskými zdrojmi zaoberali aj oni a hodnotili ich ako významný
tvorivý podnikový zdroj. Zdroj, ktorý je nielen nákladný, ale súčasne je nebývalou mierou
schopný prinášať organizáciám zisky pretože napĺňajú aktívne podnikové vízie. Predmetom
riadenia ľudského činiteľa v podniku je zamestnanec – jeho funkcie, roly, pozície, záujmy
a vzťahy. Ďalej nás zaujíma zamestnanec ako člen podnikového týmu, od ktorého sa očakáva
zdieľanie podnikových cieľov, šírenie dobrého mena, iniciatíva a kvalita práce. Podnik však
musí taký ľudský činiteľ správnym smerom motivovať a chápať jeho potreby, pretože dnešný
ľudský zdroj je vzdelanejší a uvedomuje si svoju hodnotu pre podnikateľský subjekt.
Výroba je zámerná ľudská činnosť, ktorej cieľom je vytvárať potrebné hodnoty (t. j.
výrobky a služby) pre uspokojovanie aktuálnych potrieb trhu a dosahovanie zisku, hovorí
Paška (2002).
Výrobná činnosť v rozhodujúcej miere ovplyvňuje efektívnosť podniku a konkurenčnú
schopnosť jeho výrobkov. Bielik (2001) definuje výrobu ako proces transformácie výrobných
zdrojov na výrobky a služby určené pre spotrebu a investície. Výroba je každá činnosť, ktorá
vytvára nejaký prítomný alebo budúci úžitok buď v hmotnej (výrobky), alebo nehmotnej
(práce a služby) podobe.
Pataky (2006) zastáva názor, že manažment výroby ovplyvňujú materiálové vstupy,
úroveň technicko-technologickej vybavenosti, finančná stabilita podniku a zvlášť ľudský
faktor. Úroveň manažérskych rozhodnutí je daná vytvoreným informačných zázemím
a schopnosťou manažérov pracovať s informáciami v nových podmienkach.
17
Podľa Pašku (2002) základnou náplňou manažmentu výroby je vypracovať a potom
zrealizovať taký výrobný program, ktorý bude pre podnikateľský subjekt ekonomicky
výnosný a pre trh zaujímaný. Tak by sa mala zabezpečiť komerčná a ekonomická úspešnosť
podnikateľskej jednotky. Zo strany manažmentu výroby sa žiada schopnosť predvídať potreby
zákazníkov, sledovať konkurenčnú situáciu na trhu, analyzovať trendy vedecko-technického
rozvoja a jeho výsledky sústavne premietať do zvyšovania kvality produkcie. Rozhodujúci
obsah manažmentu výroby by mala v podnikateľských subjektoch tvoriť príprava nových
a pre trh žiadaných výrobkov, rozvoj kvality, manažment hlavnej výroby a obslužných
činností, priestorová a časová organizácia výrobných procesov, logistika materiálových tokov
a povýrobné servisné služby zákazníkom.
Z uvedeného vyplýva, že manažment výroby by nemal riešiť problémy ako vyrábať, to je
záležitosť technikov a technológov, ale ako riadiť výrobný proces, výrobný systém
a zabezpečiť jeho efektívny rozvoj.
Základná obsahová náplň manažmentu výroby vychádza z potrieb podnikateľskej ekonomiky
orientovanej na trh, v ktorej je hlavný dôraz kladený na hodnotové, ekonomické, personálne,
marketingové a vedecko-technické aspekty riadenia výroby.
1.2 VÝZNAM MLIEKA VO VÝŽIVE
Surové mlieko je v zmysle Nariadenia vlády SR č. 312/2003 a Potravinového kódexu
SR definované ako sekrét mliečnej žľazy získaný nadojením od kravy, ovce, kozy alebo
byvolej kravy alebo od viacerých kráv, oviec, kôz alebo byvolích kráv, ktorí nebol zahriaty na
teplotu vyššiu ako 40 °C, alebo nebol ošetrený iným spôsob, ktorý má rovnocenný účinok ako
zahriatie na teplotu vyššiu ako 40 °C, uvádzajú Čuboň – Haščík – Michalicová (2007)
a ďalej rozdeľujú mlieko z viacerých hľadísk:
z praktického hľadiska:
druhové mlieka – kravské, ovčie, kozie, byvolie a i.,
18
kazeinové mlieka – v týchto mliekach je obsah kazeinu vyšší ako 75 %, sú to mlieka
prežúvavcov , t. j. kravské, kozie, ovčie a i.,
albumínové mlieka – v týchto mliekach je obsah kazeinu nižší ako 75 %, sú to mlieka
neprežúvavcov.
podľa štádia laktácie:
nezrelé mlieko – mledzivo,
zrelé mlieko – mlieko z obdobia od 5 (kravské) resp. 7 dní (ovčie, kozie) do pôrode do
4 – 6 týždňov pred pôrodom,
starodojné mlieko – mlieko z obdobia konca laktácie t. j. z obdobia vysokého štádia
gravidity – zasúšania,
oberatné mlieko – z tzv. nepravej gravidity.
z technologického hľadiska:
individuálne mlieko – pochádza od skupiny 1 až 5 samíc,
zmiešané mlieko – pochádza od skupiny viac ako 5 samíc.
Druhy mlieka podľa spôsobu jeho úpravy:
Pasterizované mlieko: je mlieko tepelne ošetrené pasterizáciou. Je to zahriatie mlieka
teplotou najmenej 71,7 °C počas 15 sekúnd. Vďaka tomuto ošetreniu sa docieli zdravotná
bezpečnosť mlieka, ale súčasne sa musia čo najviac zachovať jeho pôvodné fyzikálne,
chemické a biologické vlastnosti. Spravidla sa však používa zahriatie mlieka na teplotu 85 °C
počas pár sekúnd a takéto konzumné mlieko sa označuje ako vysokopasterizované mlieko.
Sterilizované mlieko: termosterilizácia je proces tepelného ošetrenia mlieka pri teplote nad
100 °C a pri určenom čase ohrevu, pri ktorom sa ničia všetky mikroorganizmy.
Sterilizovaným mliekom sa rozumie mlieko, ktoré je termosterilizované po naplnení
a hermetickom uzatvorení v obaloch.
Trvanlivé mlieko: je konzumné mlieko, ktoré sa vyrába z kravského mlieka a je tepelne
ošetrené ultravysokotepelným ohrevom (UHT). Mlieko sa zahreje na teplotu najmenej 135 °C
v trvaní najmenej 1 sekundy, potom sa rýchlo schladí a plní do sterilných obalov. Mlieko takto
získava najmenej 3-mesačnú trvanlivosť aj pri izbovej teplote. Trvanlivosť mlieka však
19
zabezpečuje UHT technológia a nie pridanie konzervačných látok, ako sa niektorí ľudia mylne
domnievajú.
Druhy mlieka podľa obsahu tuku:
plnotučné neštandardizované alebo gazdovské: bez úpravy tuku,
plnotučné štandardizované: mlieko s obsahom tuku najmenej 3,5 %,
čiastočne odtučnené alebo polotučné: mlieko s obsahom tuku 1,5 % až 1,8 %,
odtučnené alebo nízkotučné: mlieko s obsahom tuku najviac 0,5 %.
Mnohí neprajníci mlieka tvrdia, že odtučnené mlieko je ako voda. Ale nie je to tak.
Mlieko so zníženým obsahom tuku obsahuje iba menej mliečneho tuku a jeho zložiek, a teda
aj prirodzene menej vitamínov rozpustných v tuku. Ostatné výživné látky ostávajú v takomto
mlieku zachované v plnom rozsahu. Obsah výživných látok je uvedený v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1: Výživné látky v jednotlivých druhoch mlieka
Mlie
ko
(100
g)
Bie
lkov
iny
g Tuk
y
g SFA
g MU
FA
g PUFA
g Cho
lest
erol
mg
Váp
nik
mg
Fosf
or
mg
Dra
slík
mg
Dus
ík
mg
Žel
ezo
mg
plnotučné 3,3 3,5 2,09 0,97 0,12 7 120 100 155 50 0,382
polotučné 3,3 2 0,91 0,41 0,09 5 120 100 155 59 0,382
odtučnené 3,3 0,5 0,04 0,02 0,0003 3 120 100 155 60 0,382
ZDROJ: Výskumný ústav potravinársky, tabuľka výživových hodnôtVysvetlivky: SFA – nasýtené mastné kyseliny, MUFA – mononenasýtené mastné kyseliny, PUFA – polynenasýtené mastné kyseliny
Mlieko je nevyhnutnou súčasťou ľudskej výživy a sprevádza nás po celý život,
konštatuje Trusková (2002). Mnohé ochorenia sú spôsobené nesprávnou výživou, a preto
musíme myslieť na to, ako sa stravovať rozumne a vyvážene, to znamená jesť pestrú stravu
a do nej patrí aj mlieko a mliečne výrobky.
20
Ubrežiová (2006) tiež hovorí, že mlieko má kľúčovú úlohu v „stravnom lístku“
obyvateľov vo svete, pretože denne dodáva do organizmu potrebné množstvo nevyhnutných
živín. Prostredníctvom bielkovín, tukov, mliečneho cukru, vitamínov, esenciálnych
a minerálnych látok predstavuje ochranný výživný prostriedok s najširším účinným spektrom.
Zastáva prvé miesto medzi živočíšnymi zdrojmi významných bielkovín u detí, mládeže
a dospelých.
Podľa Zeleňakovej (2008) je mlieko mnohozložková zmes a súčasne polydisperzný
systém troch hlavných fáz – emulznej (tukovej), koloidnej (bielkovinovej) a molekulovej
(laktóza, minerálne soli). Taktiež obsahuje vitamíny a ďalšie zložky, pričom je veľmi dôležitý
pomer, v akom sú živiny zastúpene a práve v mlieku je tento pomer veľmi priaznivý.
Zloženie mlieka je ovplyvnené veľkým množstvom faktorov. Základnými
predpokladmi produkcie plnohodnotnej potraviny je zdravá mliečna žľaza a adekvátna výživa.
Jednotlivé zložky mlieka predstavujú z pohľadu chovateľa nielen významný ekonomický
faktor, pretože rozhoduje o speňažovaní produkovaného mlieka, ale tiež dôležitý ukazovateľ
zdravotného stavu zvierat, uľahčujúci racionálne manažérske opatrenia uvádza Ticháček
a kol. (2007).
Kravské mlieko je bohaté na vitamíny D, B2, B12, A, niacín, minerálne látky, vápnik,
fosfor a draslík. Obsahuje kyselinu linolovú s protirakovinovými účinkami. Je cenné pre
zastúpenie kvalitných bielkovín s výrazným spektrom esenciálnych aminokyselín, ktoré si
organizmus človeka nevie vytvoriť. Je však možným alergénom a je ťažšie stráviteľné. Podľa
údajom Svetovej zdravotníckej organizácie žije na svete asi 50 miliónov ľudí, ktorí zo
zdravotných dôvodov nemôžu konzumovať kravské mlieko, čo však z celej populácie
predstavuje len 0,75%. Príčiny môžu dve – intolerancia laktózy a alergia na proteíny
kravského mlieka. Toto ochorenie je typické pre deti od narodenia do 15 rokov. Na Slovensku
trpia alergiou na bielkoviny kravského mlieka 3% detí konštatuje Dubríkova (2009). Hovorí,
že zloženie mlieka ovplyvňuje plemeno, činitele životného prostredia, pohoda zvierat, štádium
21
laktácie, sezónnosť, zdravotný stav mliečnej žľazy (vemena). Ďalej uvádza, že najčastejšie
konzumované mlieko je mlieko kravské (97 %). Kozie a ovčie mlieko nie sú v čerstvom stave
bežne dostupné. Skôr sú konzumované priamo z fariem, kde sa dorábajú, alebo sú
v spracovaných kozích a ovčích výrobkoch, zvlášť v syroch. Obsah živín v jednotlivých
druhoch mliek aj uvedený v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2: Obsah živín v rôznych druhoch mlieka
ZložkaObsah živín v rôznych druhoch mliek (%)
Kravské Kozie Ovčie Materské
Celkové bielkoviny 3,2 3,2 4,6 0,9
Kazeíny 2,6 2,6 3,9 0,4
Bielkoviny srvátky 0,6 0,6 0,7 0,5
Tuky 3,9 4,5 7,2 4,5
Sacharidy 4,6 4,3 4,8 7,1
Minerálne látky 0,7 0,8 0,9 0,2
ZDROJ: Nepredajný časopis „Objav mlieko“ , roč. 1, 2009, č. 2, s. 5
Podľa Heriana (2002) samotné mlieko označujeme za ochranný výživný prostriedok
s najširším účinným spektrom a tiež ako symbol biologickej ekonómie pre všetky vekové
kategórie. Už v prvej fáze nášho života sme odkázaní na mliečnu výživu a z toho, ako v tomto
období organizmus rastie, vidíme, že mlieko obsahuje všetky výživné a ochranné látky
v dostatočnom množstve. Jeden liter kravského mlieka síce obsahuje cca 32 g bielkovín, 38 g
uhľohydrátov a cca 1 g minerálií, ale toto je však veľmi hrubé chemické zloženie, lebo
samotné mlieko obsahuje najhodnotnejšie živočíšne bielkoviny, esenciálne aminokyseliny,
ľahko stráviteľný tuk a celý rad dôležitých minerálií – napr. vápnik a fosfor. Nachádza sa
v ňom veľa vitamínov, mliečny cukor a mnohé stopové prvky nevyhnutné pre výživu, pre
normálnu funkciu látkovej výmeny a ochranu zdravia človeka.
O všestrannosti mlieka svedčí aj podiel celkovej dennej spotreby k životu potrebných látok,
ktoré uhradí dospelý človek z 1 litra mlieka:
22
vápnik 100 %
fosfor 67 %
vitamín B2 66 %
bielkoviny 49 %
vitamín A 30 % atď.
Keď sa hovorí o spotrebe mlieka a jeho význame pre zdravie, nemyslí sa tým iba konzumácia
konzumného mlieka, ale celá škála mliečnych výrobkov, ktorých je už na trhu veľké
množstvo.
Obsah vápnika v mlieku, resp. i v syroch má nezanedbateľnú úlohu pri zabezpečení správneho
rastu kostí, zníženiu rizika osteoporózy a to zvlášť u ľudí v staršom veku a u žien.
1.3 EKONOMIKA VÝROBY MLIEKA
Podľa Hudákovej (2000) rozhodujúcim činiteľom pre posúdenie ekonomickej
efektívnosti výroby mlieka sú vlastné náklady na jednotku produkcie, ktoré sú
v celoslovenskom meradle veľmi vysoké a preto sú podniky s nižšou úžitkovosťou stratové.
Z uvedeného dôvodu je preto potrebné tieto náklady znižovať a súčasne zvyšovať kvalitu
surového kravského mlieka. Najvyššou nákladovou položkou, ktorá rozhodujúcim spôsobom
ovplyvňuje vlastné náklady pri výrobe mlieka, sú náklady na spotrebované krmivá (vyrobené
a nakúpené), náklady na odpisy zvierat, zostatková cena zvierat a režijné náklady. Zlepšenie
súčasnej nepriaznivej situácie pri výrobe a spracovaní mlieka je potrebné riešiť
zefektívňovaním celého systému chovu dojníc. Na nižšej ekonomickej efektívnosti vstupov do
výroby mlieka sa podieľajú predovšetkým nasledovné faktory:
úroveň podnikového manažmentu
technicko-technologická vybavenosť produkčných chovov
peňažné a materiálové toky
úroveň hmotnej zainteresovanosti a osobnej stimulácie
23
odbytovanie a speňažovanie mlieka a iné.
Výroba mlieka a jeho spracovanie na mliečne výrobky patrí v každej krajine medzi
významné činností dôležité pre celú spoločnosť. Však výroba mlieka tvorí podstatný zdroj
v poľnohospodárskej prvovýrobe, zamestnáva ľudí na vidieku, podieľa sa na krajinotvorbe
a hlavne je podstatným prínosom ku zdravej výžive. Z týchto dôvodov si preto prevažná časť
krajín chráni svoju poľnohospodársku a potravinovú výrobu a snaží sa udržať vlastnú
výživovú sebestačnosť, hovorí Herian (2003).
Hudák (2000) konštatuje, že chov hovädzieho dobytka má v slovenskom
poľnohospodárstve kľúčové postavenie. Pozitívne ovplyvňuje zamestnanosť, má veľký
význam pre zachovanie úrodnosti pôdy, má funkciu krajinotvornú, sociálnu, ekologickú
a mlieko je nepostrádateľné pre ľudský organizmus. Ekonomické výsledky vo výrobe mlieka
vo veľkej miere ovplyvňujú úspešnú podnikateľskú činnosť poľnohospodárskeho podniku.
Preto produkcii mlieka, spracovaniu a odbytu danej komodity je potrebné venovať sústavnú
pozornosť.
Podľa Murgaša (2000) nie je možné vnímať ekonomiku výroby mlieka a mäsa
izolovane iba ako ekonomiku chovu kráv. Je to zložitý reprodukčný proces, v ktorom sú
previazané výrobné a ekonomické vzťahy nielen medzi jednotlivými kategóriami chovu HD,
ale aj medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou a spracovateľským priemyslom. Ekonomika
výroby mlieka a mäsa závisí tiež od zabezpečenia výživy a kŕmenia zvierat a od výroby
kvalitných krmovín a krmív v požadovanej štruktúre a kvalite. Stále platí, že efektívna výroba
mlieka a mäsa závisí od objemových krmív a preto treba nápravu často hľadať v rastlinnej
výrobe.
24
1.4 SÚČASNÁ SITUÁCIA NA MLIEKÁRENSKOM TRHU
Ubrežiová – Horská (2003) popisujú čo žiada spotrebiteľ. Na Slovensku sa v súčasnosti
– podľa údajov Výskumného ústavu mliekárenského v Žiline – vyrába približne 1 100 druhov
mliečnych výrobkov, ktoré sa priamo podieľajú na zvyšovaní spotreby prepočítaného mlieka.
Progresívne sa rozvíja výroba syrov, sladkej a kyslej smotany, ako aj tvarohových dezertov.
Miernym tempom sa zvyšuje spotreba kyslomliečnych výrobkov. Záujem rastie aj o ochutené
mliečne nápoje. Sortiment mliečnych výrobkov na našom trhu je dostatočne širokým, takže
spotrebiteľ má možnosť vybrať si podľa svojej chuti a potrieb.
Produkcia mlieka na Slovensku je regulovaná minimálnou cenou a produkčnou dotáciou.
Ponuka výrobcov mlieka je neelastická vo vzťahu k zmenám v minimálnej cene a v
produkčnej dotácii. Ponuka je vo väčšej miere závislá od produkčných parametrov, ako
napríklad počet dojníc a dosahovaná dojnosť. Dopyt spracovateľov mlieka je neelastický vo
väzbe na kúpnu cenu a príjmy spracovateľov. Rast minimálnej ceny mlieka spôsobuje na
jednej strane rast blahobytu producentov, na druhej strane spôsobuje pokles blahobytu
spracovateľov, definujú Zentková – Švercová (2004).
Tabuľka č. 3: Produkcia kravského mliekaUkazovateľ 2005 2006 2007 2008
Produkcia kravského mlieka ( tis. l) 1 067 793 1 059 939 1 043 354 1 026 456
Priemerná ročná dojnosť na kravu (l) 5 380,4 5 505,0 5 778,0 5 849,4
Produkcia na 1 ha poľnoh. pôdy (l) 550 547 540 530
Produkcia na 1 obyvateľa (l) 198 197 193 190
ZDROJ: http://www.statistics.sk
25
Hudák (2000) spísal silné a slabé stránky slovenských mliekárenských subjektov
nasledovne:
Silné stránky:
široká škála výrobkov mliečnej produkcie,
dôvera zahraničných odberateľov,
vysoký podiel exportu vyrábaných syrov do Západnej Európy,
vysoká kvalita potvrdená získaním certifikátu kvality,
priemerná technologická úroveň podnikov.
Slabé stránky:
nízka produktivita práce,
sezónnosť vo výrobe aj distribúcii,
v manažmente riadenia,
dlhé doby splatnosti,
vysoká miera zadlženosti,
nedostatočná propagácia výrobkov.
V súčasnosti je situácia na Slovensku nasledovná:
máme 213 854 kráv a 177 200 dojníc,
1 dojnica nadojí 5951 litrov mlieka ročne,
1 dojnica nadojí priemerne 30 l mlieka denne,
počet prvovýrobcov mlieka na Slovensku je 680,
priemerná krava váži 500 – 700 kg.
Bročko (2003) hovorí o SZM. Slovenský mliekárenský zväz vznikol v roku 1990 ako prvé
združenie fyzických a právnických osôb na Slovensku podnikajúcich vo výrobe mlieka
a mliečnych výrobkov. Uspokojovanie potrieb spotrebiteľov v celom komplexe kvality
mliekárenských výrobkov vrátane obalov sa stalo ich dominantnou úlohou. V súvislosti
26
s uvoľňovaním a otvorením domáceho trhu sa postupne zvyšoval mediálny tlak smerujúci
k obmedzeniu spotreby mliečnych výrobkov. Aby sa predišlo silnej konkurencii zo zahraničia
boli naši výrobcovia nútení prispôsobiť sortiment, zvýšiť trvanlivosť výrobkov, spestriť
a zlepšiť funkčnosť obalov. V rokoch 1995 – 1998 bolo potrebné investovať obrovské
finančné prostriedky do fyzicky aj morálne opotrebovaných mliekarenských technológií.
Zahraničné trhy tradičných mliekárenských výrobkov ako je sušené mlieko, maslo a niektoré
syry sú silno obmedzované limitmi Svetovej obchodnej organizácie WTO a zvýšenými
subvenciami z ekonomicky silných krajín.
Konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku je nízka a najhoršia je u detí
a mládeže. Epidemiologické štúdie Výskumného ústavu výživy zistili, že len 43 % detí pije
mlieko denne, 12 % ho nepije vôbec a 45 % nepravidelne. Odporúčaná dávka sú 2 – 3 poháre
mlieka denne. Nahradíte ich vtedy, ak denne vypijete 2,5 dl mlieka, zjete 30 g syra a 1 jogurt.
Producentom mlieka sa do 30. júna 2010 poskytne jednorazová podpora z prostriedkov
Európskej únie. Vyplýva to z návrhu nariadenia vlády Slovenskej Republiky, ktorým sa
ustanovujú podmienky poskytnutia jednorazovej podpory v sektore produkcie mlieka a ktoré
do medzirezortného konania predložilo ministerstvo pôdohospodárstva. Nariadenie vlády
navrhuje, že jednorazovú podporu budú poskytovať na dojnicu pre rok 2010 osobám, ktoré
vykonávajú poľnohospodársku činnosť na území Slovenskej Republiky. Sumu vyplatenú
jednotlivým žiadateľom zverejnia do 31. augusta 2010. Žiadosť o dotáciu predloží žiadateľ
Pôdohospodárskej platobnej agentúre od 15. do 30. apríla 2010. Prílohou k žiadosti bude aj
potvrdenie o počte kráv k 31. marcu 2010 vydané Centrálnou evidenciou hospodárskych
zvierat pre žiadateľa, ktorý je zároveň držiteľom individuálnej kvóty mlieka. Účinnosť
nariadenia vlády SR o podmienkach poskytnutia jednorazovej podpory v sektore produkcie
mlieka sa predpokladá od 1. marca do 31. augusta 2010.
2. CIEĽ PRÁCE
27
Diplomová práca je orientovaná na konkrétne problémy manažmentu podniku, ktorý sa
zameriava na spracovanie mlieka a výrobu mliekárenských výrobkov. Hlavným cieľom
diplomovej práce je kompletné posúdenie súčasnej situácie manažmentu výroby a odbytu
mliečnych výrobkov v akciovej spoločnosti LEVICKÉ MLIEKÁRNE.
Na dosiahnutie tohto cieľa bol stanovený nasledovný postup, ktorý sa člení na niekoľko
na seba nadväzujúcich dielčích cieľov:
1. oboznámenie sa so súčasnou situáciou v danom výrobnom odvetví,
2. výber konkrétneho podnikateľského subjektu,
3. preštudovanie odbornej literatúry súvisiacej s problematikou, ktorá sa týka manažmentu
výroby a odbytu a následné spracovanie teoretickej časti práce,
4. získanie podkladov na zhodnotenie celkovej činnosti spoločnosti,
5. spracovanie získaných údajov a ich analýza,
6. na základe poskytnutých informácií a získaných teoretických poznatkov vypracovanie
návrhov, opatrení a odporúčaní pre ďalšie úspešné podnikanie spoločnosti LEVICKÉ
MLIEKÁRNE, a. s.
Vzhľadom na to, že diplomová práca nadväzuje na bakalársku prácu s rovnakým
zameraním, niektoré dielčie ciele boli čiastočne splnené, ale bolo potrebné určité časti práce
rozšíriť, niektoré pozmeniť a na vytvorenie iných bolo potrebné tento postup naštudovať celý
od začiatku.
3. METODIKA PRÁCE
28
Objektom skúmania bola akciová spoločnosť LEVICKÉ MLIEKÁRNE so sídlom
v Leviciach. Táto spoločnosť má vyše 50 ročnú tradíciu v spracovaní kravského mlieka
a výrobe konzumného mlieka a mliečnych výrobkov.
Spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra : oddiel Sa, vložka č.: 47/N
Obchodné meno : LEVICKÉ MLIEKÁRNE a. s.
Sídlo : Júrska cesta č. 2, Levice 934 01
IČO : 31 412 271
Výber podniku bol ovplyvnený geografickou polohou a ochotou spoločnosti poskytnúť
potrebné podklady pre spracovanie diplomovej práce.
Pre dosiahnutie stanoveného cieľa bolo potrebné zostaviť metodický postup, ktorý sme
sa dodržiavali pri písaní diplomovej práce:
štúdium odbornej literatúry a získanie teoretických vedomostí v danej problematike,
výber konkrétneho podnikateľského subjektu,
zozbieranie informácií,
sústredenie získaných informácii,
triedenie a spracovanie informácií,
syntéza získaných vedomostí a praktických skúsenosti,
písomné spracovanie,
návrh opatrení pre zlepšenie súčasnej situácie.
Vzhľadom na to, že diplomová práca sa orientovala na konkrétny podnikateľský subjekt, na
získanie potrebných informácií bolo potrebné sa osobne kontaktovať s kompetentnými
zástupcami manažmentu podniku. Informácie sa získavali prostredníctvom riadeného
rozhovoru a tiež z poskytnutých podkladových údajov z vnútropodnikovej evidencie,
konkrétne z Výkazu ziskov a strát a zo Súvahy. Pre aktuálnosť diplomovej práce sa
podkladové údaje pre analýzu sledovali za obdobie rokov 2007 až 2009.
Celú diplomovú prácu môžeme rozdeliť na dve časti:
29
1. časť je orientovaná na teoretické pochopenie danej problematiky získavaním
podkladov štúdiom odbornej literatúry.
2. časť je zameraná na analyzovanie konkrétneho podnikateľského subjektu, sledovanie
jeho výrobnej a odbytovej činnosti, preskúmaním jeho súčasnej situácie a návrhom na
zlepšenie daného postavenia na trhu.
Pri spracovávaní, vyhodnocovaní a interpretácií záverov boli použité metódy analýzy,
komparácie, syntézy, dedukcie a matematické metódy a výpočty. Metóda riadeného rozhovoru
bola jednou z najdôležitejších metód zisťovania skutočností a faktov o podniku. Bola
východiskovou metódou aj pre spracovanie SWOT analýzy, t. j. zistenie slabých a silných
stránok podniku, príležitosti a ohrození, ktoré sa môžu vyskytnúť a pôsobiť na podnikateľskú
činnosť podniku.
Kvôli prehľadnosti sa niektoré číselné údaje znázornili aj graficky.
Pre posúdenie ekonomickej situácie Levických mliekárni a. s. boli použité nasledovné
ukazovatele, ktorých výsledky ovplyvňujú manažérov pri tvorbe dôležitých rozhodnutí.
Ukazovatele rentability:
Vyjadrujú výnosnosť podnikového úsilia, do ich úrovne a vývoja sa premietajú úroveň
a vývoj likvidity, aktivity a zadlženosti a ukazovatele rentability ich syntetizujú.
Rentabilita celkového kapitálu = hospodársky výsledok / celkový kapitál * 100
Rentabilita vlastného kapitálu = hospodársky výsledok / vlastný kapitál * 100
Rentabilita základného imania = hospodársky výsledok / základné imania * 100
Rentabilita tržieb = hospodársky výsledok / tržby *100
Ukazovatele aktivity:
Kvantifikujú ako účinne podnik využíva svoj majetok. Ak má podnik majetku priveľa,
sú s tým spojené nadpriemerné náklady, majetok treba udržiavať, jeho veľká časť je krytá
úverom a vysoký stav majetku si vyžaduje vysoký úver, ktorý plodí vysoký úrok.
Nedostatočný stav zásob má za následok nízky objem výroby a podnik prichádza o tržby,
ktoré by mohol dosiahnuť.
30
Dobra obratu zásob = zásoby / tržby * 365
Doba inkasa pohľadávok = pohľadávky / tržby * 365
Doba splatnosti záväzkov = záväzky / tržby * 365
Ukazovatele likvidity:
Vypovedajú o schopnosti podniku hradiť svoje záväzky. Likvidita je schopnosťou
firmy rýchlo previesť určitú položku aktív na hotové peniaze a v záujme firmy splatiť svoje
záväzky v stanovenej lehote splatnosti.
Pohotová likvidita = finančné účty / krátkodobé záväzky
Bežná likvidita = (finančné účty + krátkodobé pohľadávky) / krátkodobé záväzky
Celková likvidita = obežný majetok / krátkodobé záväzky
Ukazovatele zadĺženosti:
Slúžia na monitorovanie štruktúry finančných zdrojov podniku. Podiel vlastných
a cudzích zdrojov ovplyvňuje finančnú stabilitu podniku. Vysoký podiel vlastných zdrojov
robí podnik stabilným, nezávislým, pri ich nízkom podiele je podnik labilný.
Celková zadĺženosť = cudzí kapitál / celkový kapitál * 100
Dlhodobá zadĺženosť = (dlhodobé záväzky + dlhodobé bankové úvery) / celkový kapitál * 100
Úverová zadĺženosť = bankové úvery / celkový kapitál * 100
4. VÝSLEDKY PRÁCE
31
4.1 STRUČNÁ HISTÓRIA PODNIKATEĽSKÉHO SUBJEKTU
Spoločnosť LEVICKÉ MLIEKÁRNE a. s., má dlhodobú tradíciu v spracovaní mlieka
a výrobe mliekárenských výrobkov.
Organizované spracovanie mlieka sa začalo v okrese Levice už od roku 1905, kedy
bola v obci Bátovce založená prvá družstevná mliekáreň. Zaoberala sa predovšetkým výrobou
masla, cmaru, hrudkového syra a srvátky za kravského mlieka. Svoju činnosť však po
niekoľkých rokoch ukončila aj v dôsledku 1. svetovej vojny.
Prvá mliekáreň bola založená v roku 1947, bola postavená za účelom výroby tvrdých
syrov eidamského typu. Po spustení prevádzky sa začalo s výrobou konzumného
mlieka, tvarohu a masla. Na začiatku 50-tých rokov sa výroba syrov rozšírila o výrobu
eidamskej tehly.
Levické mliekárne n.p. so sídlom v Leviciach vznikli v januári 1953 a pod tento
podnik patrili závody: Levice, Bátovce, Tekovské Lužany, Štúrovo, Komárno a Nové Zámky.
V júni 1955 sa podnikateľský subjekt včlenil do podniku Nitrianske mliekárne n.p. Nitra, kde
patril až do roku 1960. V roku 1960, po vytvorení nových krajov, vznikol nový podnik
Západoslovenské mliekárne n.p. Bratislava. Súčasne s uvedeným bol vytvorený závod Levice
s prevádzkami Bátovce, Tekovské Lužany, Levice a Šahy. V roku 1972 bol názov podniku
zmenený na MILEX n.p. Bratislava, závod Levice a jednotlivé prevádzky. Tento stav trval do
roku 1991.
V roku 1992 sa podnik stáva formou privatizácie akciovou spoločnosťou s názvom
LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. so sídlom Jurská cesta č. 2, 934 01 Levice a v tejto právnej
forme zotrváva až doposiaľ. Spoločnosť zamestnáva v priemere 235 ľudí a radí sa medzi
najvýraznejšie podnikateľské subjekty regiónu Levice.
4.2 ORGANIZÁČNE A PERSONÁLNE ZABEZPEČENIE VÝROBY
32
4.2.1 ORGANY SPOLOČNOSTI
Orgánmi spoločnosti sú :
valné zhromaždenie
predstavenstvo
dozorná rada
Valné zhromaždenie – je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobenia patrí :
a) zmena stanov,
b) rozhodnutie o zvýšení a znížení základného imania, a o poverení predstavenstva zvýšiť
základné imanie podľa § 210 Obchodného zákonníka,
c) rozhodnutie o zrušení spoločnosti a o zmene právnej formy,
d) voľba a odvolanie členov dozornej rady spoločnosti s výnimkou členov dozornej rady
volených zamestnancami,
e) schválenie ročnej účtovnej závierky, rozhodnutie o rozdelení zisku ,
f) schválenie výročnej správy,
g) rozhodnutie o premene akcií vydaných ako listinné cenné papiere na zaknihované
cenné papiere a naopak.
Predstavenstvo – je štatutárnym orgánom spoločnosti. Je oprávnené konať v mene
spoločnosti vo všetkých veciach a zastupuje spoločnosť voči tretím osobám, pred súdom
a pred inými orgánmi. Predstavenstvo riadi činnosť spoločnosti a rozhoduje o všetkých
záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú právnymi predpismi a týmito stanovami vyhradené do
pôsobnosti iných orgánov spoločnosti najmä :
a) vykonáva obchodné vedenie spoločnosti a zabezpečuje všetky jej prevádzkové
b) a organizačné záležitosti,
c) vykonáva zamestnávateľské práva,
d) zvoláva valné zhromaždenie, organizačne, obsahovo a technicky zabezpečuje jeho
prípravu a priebeh,
e) vykonáva uznesenia valného zhromaždenia,
33
f) rozhoduje o použití rezervného fondu, rozhoduje o spôsobe krytia strát po schválení
dozornou radou a iné.
V súčasnosti predstavenstvo spoločnosti tvoria:
Predseda: MUDr. Marián Šolty, (od 29. 06. 2007)
Členovia: Ing.Jana Fabianová (od 29. 06. 2007)
Mgr.Daniel Poturnay (od 01. 01. 2006)
Dušan Sámela (od 27. 06. 2006)
Ing.Michal Bóna (od 01. 11. 2008)
Dozorná rada – je najvyšším kontrolným orgánom spoločnosti. Dohliada na výkon
pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti. V prípade
zistenia závažného porušenia povinností členmi predstavenstva, závažných nedostatkov
v hospodárení spoločnosti a v prípade iných mimoriadnych okolností je dozorná rada povinná
zvolať mimoriadne valné zhromaždenie.
Dozorná rada overuje postupy vo veciach spoločnosti a je oprávnená kedykoľvek nahliadnuť
do účtovných dokladov, spisov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločnosti a zisťovať stav
spoločnosti. Pritom kontroluje a valnému zhromaždeniu predkladá závery a odporúčania
týkajúce sa najmä :
a) plnenia úloh uložených valným zhromaždením predstavenstvu
b) dodržiavania stanov spoločnosti a právnych predpisov v činnosti spoločnosti
c) hospodárskej a finančnej činnosti spoločnosti, účtovníctva, dokladov, účtov, stavu
majetku spoločnosti, jej záväzkov a pohľadávok
Dozornú radu tvoria: Ing. Juraj Varsányi, CSc.- predseda
Jana Kocková
PhDr. Eduard Šebo
Orgány spoločnosti sú povinné konať v dobrej viere, s náležitou odbornou starostlivosťou
a zohľadnením všetkých dostupných informácií, s povinnosťou neuprednostňovať svoje
záujmy alebo záujmy len niektorých akcionárov a tretích osôb pred záujmami spoločnosti 34
a povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách s cieľom zabrániť ohrozeniu
spoločnosti alebo jej akcionárov.
Riadiaci aparát společnosti tvoria generálny riaditeľ a šiesti odborní riaditelia a to:
ekonomický riaditeľ - má za úlohu vytvárať stratégie v oblasti finančnej politiky, má
na starosti finančnú hotovosť spoločnosti, zodpovedá za spracovanie, komplexnosť
a kvalitu ekonomických činnosti a informácií,
výrobný riaditeľ – zabezpečuje plnenie výrobných úloh, riadi nákup surového
kravského mlieka, sleduje využívanie výrobných kapacít a koordinuje samotnú výrobu,
obchodný riaditeľ – má na starosti zostavovanie obchodného plánu, zabezpečovanie
prieskumu trhu, hľadanie nových odbytových ciest, skúmanie objednávok, ktoré sa
týkajú exportu,
technický riaditeľ- stará sa o údržbu dlhodobého hmotného majetku, zostavuje plán
revízií a opráv a predkladá vedeniu správu o stave zariadenia spoločnosti,
manažer logistiky – zaisťuje dopravu v podniku, zostavuje plány dopravy, zodpovedá
za účelné a úsporné využitie dopravných prostriedkov,
manažer nákupu SKM – kontroluje kvalitu nakupeného surového kravského mlieka,
ručí za plnenie záväzkov voči dodávateľov.
4.2.2 AKCIONÁRI SPOLOČNOSTI
Levické mliekárne ako akciová spoločnosť má v súčasnosti vydaných 76 787 akcií,
ktoré sú vo forme „na doručiteľa“ a majú zaknihovanú podobu. Akcie tvoria 100 %
základného imania spoločnosti a nominálna hodnota jednej akcie je 33, 1939 €.
Podnikateľský subjekt patrí do skupiny United Industries a. s. Je to talianska
spoločnosť, ktorá je tvorená centrálou a odvetvovými divíziami. Sídlom centrály je budova na
Šafárikovom námestí 4, Bratislava.
35
Odvetvovými divíziami sú:
1. Vinárstvo a vinohradníctvo
2. Mliekarenstvo
3. Ubytovanie a služby
4. Výroba zdravotných pomôcok
5. Stavebníctvo
6. Obchod s poľnohospodárskymi produktmi
7. Nehnuteľnosti a developerská činnosť
Spoločnosť United Industries a. s. vlastní najväčší balík akcií. Medzi ďalších
akcionárov patria Multicredit finance Žilina, Global Pacific West Bratislava a iní drobní
akcionári. Podiel jednotlivých akcionárov v peňažnom a percentuálnom vyjadrení uvádzame v
tabuľke č. 4.
Tabuľka č. 4: Štruktúra akcionárov k 30.06.2009
Názov spoločnosti € %United Industries a. s. 2 176 259,71 85,38Multicredit finance Žilina 22 771,03 0,89Global Pacific West Bratislava 12 713,27 0,50Drobní akcionári 337 117,44 13,23SPOLU 2 548 861,45 100,00
ZDROJ: Interné údaje spoločnosti + vlastné výpočty
Práva a povinnosti akcionára ustanovujú právne predpisy a stanovy akciovej
spoločnosti LEVICKÉ MLIEKÁRNE , a.s. Akcionárom spoločnosti môže byť právnická
alebo fyzická osoba. Akcionár má právo zúčastňovať sa na riadení spoločnosti, má právo na
podiel zo zisku, ktorý valné zhromaždenie určilo na rozdelenie. Akcionár má nárok na podiel
na likvidačnom zostatku v prípade likvidácie spoločnosti. Akcionár môže vykonávať svoje
práva na valnom zhromaždení osobne, resp. prostredníctvom splnomocnenca.
36
4.2.3 PERSONÁLNE ZABEZPEČENIE
Spoločnosť Levické mliekárne a. s., ako jeden z najvýznamnejších podnikateľských
subjektov levického regiónu, vytvára mnoho pracovných príležitostí pre obyvateľov Levíc a
okolia. Priemerné počty zamestnancov za jednotlivé polroky rokov 2006 -2009 sú uvedené
v tabuľke č. 5 a pre lepšiu prehľadnosť sú znázornené aj graficky (graf č. 1).
Tabuľka č. 5: Priemerný počet zamestnancov za sledované obdobie 2006 – 2009
Obdobie Priemerný počet zamestnancov2. polrok 2006 2481. polrok 2007 2362. polrok 2007 2301. polrok 2008 2362. polrok 2008 2241. polrok 2009 2232. polrok 2009 230
ZDROJ: Personálne oddelenie podniku
Graf č. 1: Priemerný počet zamestnancov za sledované obdobie 2006 – 2009
2. polro
k 2006
1. polro
k 2007
2. polro
k 2007
1. polro
k 2008
2. polro
k 2008
1. polro
k 2009
2. polro
k 2009
210215220225230235240245250
priemerny počet zamest-nancov
ZDROJ: Vlastné vypracovanie
Z tabuľky a grafu vyplýva, že priemerný počet zamestnancov v podniku za sledované
obdobie mierne poklesol. Predpokladáme, že to môže súvisieť s tým, že spoločnosť Levické
mliekárne vzhľadom na znižujúci sa dopyt a cenu sušeného mlieka minimalizovala jeho
produkciu. Pokles je však minimálny, dokonca v druhom polroku 2009 sledujeme opäť mierne
zvýšenie počtu zamestnancov, ide najmä o pracovníkov v administratíve a všeobecne môžeme
konštatovať, že podnik vykazuje veľmi nízku fluktuáciu zamestnancov.
37
Štruktúra zamestnancov podľa pohlavia:
Graf č. 2: Štruktúra zamestnancov podľa pohlavia
34%
66%
mužžena
ZDROJ: Vlastné vypracovanie
Ako vidíme na grafe, v podniku pracuje väčšia časť žien ako mužov. Konkrétne 151
žien a 79 mužov. Môže to vyplývať z druhu práce, keďže väčšia časť výrobných procesov má
znaky pásovej výroby, ktorá je viac príznačná pre ženy ako pre mužov.
Veková štruktúra zamestnancov:
Tabuľka č. 6: Veková štruktúra zamestnancov
Vek Počet %do 25 r. 5 2,1725 - 50 r. 140 60,87nad 50 r. 85 36,96SPOLU 230 100
ZDROJ: Personálne oddelenie podniku + vlastné prepočty
Z tabuľky vyplýva, že najviac zamestnancov je v najproduktívnejšom veku ( 25 – 50
r.), konkrétne 140 pracovníkov. Ďalšiu pomerne početnú časť tvoria zamestnanci starší ako 50
rokov, sú to väčšinou vedúci a technickí pracovníci, ktorí k výkonu svojej práce potrebujú už
určité skúsenosti. Najmenej početnú časť tvoria zamestnanci do 25 rokov a ide zväčša
o pomocných pracovníkov.
Vzdelanostná štruktúra zamestnancov:
38
Na kvalifikáciu a pracovnú pozíciu zamestnancov má veľký význam dosiahnuté
vzdelanie.
Tabuľka č. 7: Štruktúra zamestnancov podľa vzdelania
dosiahnuté vzdelanie muži ženy
muži (%) ženy (%)
SPOLU
SPOLU (%)
vysokoškolské 10 10 12,66 6,62 20 8,70úplne stredoškolské 42 64 53,16 42,38 106 46,09stredné odborné 23 58 29,11 38,41 81 35,22Základné 4 19 5,06 12,58 23 10,00SPOLU 79 151 100,00 100,00 230 100
ZDROJ: Personálne oddelenie podniku + vlastné prepočty
Najväčší podiel (46,09 %) tvoria zamestnanci, ktorí dosiahli úplne stredoškolské
vzdelanie. Sú to zväčša vedúci jednotlivých oddelení, zamestnanci manažmentu, marketingu,
personálneho oddelenia a podobne. Ďalšiu početnú časť tvoria pracovníci so stredným
odborným vzdelaním, ktorí tvoria 35,22 %. Sú to zamestnanci, ktorí sa bezprostredne
zapájajú do výrobného procesu, či už hlavného alebo vedľajšieho. Najmenej početnú časť
tvoria zamestnanci so základným vzdelaním (10 %), zväčša tvoria pomocný personál
a zamestnanci s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním ( 8,7 %), ktorí sú obsadení na
najvyšších postoch vo vedení firmy.
Graf č. 3: Štruktúra zamestnancov podľa vzdelania
muži (%) ženy (%)0%
20%
40%
60%
80%
100%
základnéstredné odbornéúplne stredoškolskévysokoškolské
ZDROJ: Vlastné vypracovanie
39
4.3 MANAŽMENT VÝROBY
4.3.1 ANALÝZA MAJETKOVEJ ŠTRUKTÚRY
Keďže štruktúra majetku a hlavne dlhodobého hmotného majetku má veľký vplyv na
výrobný profil podniku, v tejto časti sa budeme venovať analýze DHM, jeho podielu na
celkovom neobežnom majetku spoločnosti a vývoju a štruktúre tohto majetku. Potrebné údaje
boli čerpané zo základného účtovného výkazu, čiže súvahy a to za sledované obdobie rokov
2007 – 2009.
Analýza neobežného majetku akciovej spoločnosti je znázornená v nasledujúcej
tabuľke. Hodnoty sú vyčíslené v tis. Sk aj v eurách, keďže 1. januára 2009 naša republika
vstúpila do európskej menovej únie.
Tabuľka č. 8: Vývoj a štruktúra neobežného majetku
Neobežný
majetok
2007 2008 2009 Rozdiel (€) Index
tis. Sk € tis. Sk € tis. Sk € 09-07 09-0809/0
709/0
8DNM 409 13576,3 526 17460 568 18849 5272,69 1389 1,39 1,08
DHM14071
7467094
915364
1509994
716450
8546067
8 78972936073
1 1,17 1,07
DFM 38754128639
7 962 31932,5 962 31932,6-
1254465 0 0,02 1,00
SPOLU17988
0597092
215512
9514933
916603
8551145
9 -45946336212
0 0,92 1,07ZDROJ: Interné údaje spoločnosti (súvaha) + vlastné prepočty
Spoločnosť disponovala najväčším neobežným majetkom v roku 2007, a to
179 880 000 Sk. Ako vyplýva z tabuľky v roku 2008 poklesol majetok o takmer 2 500 000
Sk, najviac sa na tomto poklese podieľa dlhodobý finančný majetek, ktorý je v danom roku
nižší až o 37 792 000 Sk, čo je takmer 21 %. Predpokladáme, že tento výrazný pokles by
mohol súvisieť s medzinárodnou finančnou krízou, kedy spoločnosť prišla o veľkú časť
investícii na kapitálovom trhu. Naopak, dlhodobý hmotný majetok zaznamenal vzrast o
12 924 000 Sk a môžeme predpokladať, že to súvisí z technologickým a technickým
40
pokrokom podnikateľského subjektu. Tento majetok zároveň tvorí aj najväčšiu časť
neobežného majetku počas celého sledovaného obdobia. Dlhodobý nehmotný majetok tvorí
len nepatrnú časť neobežného majetku a počas tohto obdobia sa výrazne nemenil. Zmeny
v roku 2009 sú oproti roku 2008 veľmi nevýrazné, čo stále súvisí s už spomínanou finančnou
krízou, kedy kapitálový trh stagnuje a takmer všetky podnikateľské subjekty musia čeliť
nepriaznivej finančnej situácii.
Pre lepšiu prehľadnosť je štruktúra a vývoj neobežného majetku znázornený aj
graficky. Údaje sú vyjadrené percentuálne pre lepšiu porovnateľnosť, vzhľadom na to, že
v tabuľke bola použitá dvojitá mena.
Graf č. 4: Vývoj a štruktúra neobežného majetku
2007 2008 20090.00
10.0020.0030.0040.0050.0060.0070.0080.0090.00
100.00
0.23 0.34 0.34
78.23
99.04 99.08
21.54
0.62 0.58
dlhodobý nehmotný majetok dlhodobý hmotný majetokdlhodobý finančný majetok
ZDROJ: Vlastné vypracovanie
Samostatný vývoj a štruktúra dlhodobého hmotného majetku spoločnosti sú
znázornené v tabuľke č. 9. Údaje v nej sú analyzované v tis. Sk a v roku 2009 v eurách, pre
lepšiu porovnateľnosť uvádzame aj percentuálne vyjadrenie.
Tabuľka č. 9: Vývoj a štruktúra DHM
Dlhodobý hmotný majetok 2007 2008 2009tis. Sk % tis. Sk % € %
Pozemky 10034 7,13 10034 6,53 333076 6,10Stavby 67484 47,96 61659 40,13 1875145 34,34
41
samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí 62160 44,17 55150 35,90 2453820 44,94obstaraný DHM 1039 0,74 884 0,58 18490,1 0,34poskytnuté preddavky na DHM 0 0,00 25914 16,87 780146 14,29SPOLU 140717 100 153641 100 5460678 100
ZDROJ: Interné údaje podniku (súvaha) + vlastné prepočty
Jednou z významných položiek dlhodobého hmotného majetku sú stavby aj keď ich
podiel sa každý rok znižuje. Stavby zaznamenali v roku 2008 pokles o viac ako 7 % oproti
roku 2007 a aj v roku 2009 sa ich podiel na dlhodobom hmotnom majetku znížil o ďalších
5,79 %. Celkovo za sledované obdobie rokov 2007 – 2009 podiel stavieb na DHM poklesol
o 13,62 %. Ďalšou veľmi významnou položkou sú samostatné hnuteľné veci a súbory
hnuteľných vecí, ktoré aj keď v roku 2008 poklesli zo 44,17 % na 35,9 % v nasledujúcom
roku sa opäť dostali na úroveň 44,94 %, čiže mierne vzrástli aj oproti roku 2007. Tento vývoj
môže súvisieť s tým, že spoločnosť sa snaží minimalizovať výrobu a odbyt sušeného mlieka
z dôvodu nízkych cien a eliminácie tvorby strát, ale zároveň priebežne realizuje vývoj nových
výrobkov vo svojej prevádzke.
Čo sa týka pozemkov ich hodnota za sledované obdobie mierne poklesla a to zo 7,13
% v roku 2007 na 6,1 % v roku 2009. Ďalší nepatrný pohyb môžeme sledovať aj pri
obstaranom dlhodobom hmotnom majetku, ktorého podiel sa taktiež znížil o 0,4%.
K najväčšej zmene v štruktúre DHM došlo u poskytnutých preddavkov na DHM, ktoré
podnikateľský subjekt poskytuje svojim dodávateľom a ktoré mu slúžia ako určitá záruka
splnenia obchodnej operácie. Ich podiel bol v roku 2007 nulový, ale už nasledujúci rok tvoril
16,87 % a v roku 2009 zaznamenal mierny pokles na 14,29 %.
Graf č. 5: Vývoj a štruktúra DHM ( % )
42
2007 2008 20090.00
20.00
40.00
60.00
80.00
100.00
poskytnuté preddavky na DHMobstaraný DHMsamostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecístavbypozemky
ZDROJ: Vlastné vypracovanie
4.3.2 DODÁVATELIA
Hlavným vstupom do výroby spoločnosti Levické mliekárne a. s., je surové kravské
mlieko, z ktorého sa vyrába celý sortiment spoločnosti. Dodávateľská základňa je zmluvne
zabezpečená od okruhu stálych dlhoročných dodávateľov, v drvivom objeme od
poľnohospodárskych a roľníckych družstiev alebo od samostatne hospodáriacich roľníkov.
Dodávatelia z levického okresu pokrývajú nadpolovičnú väčšinu dodávok surového kravského
mlieka.
Medzi najväčších dodávateľov spoločnosti patria:
PD Kalná nad Hronom
PD Júr nad Hronom
Poľnohospodár Nové Zámky
PD Žemberovce
PD Ludince
PD Trnava
PD Topoľniky
PD Prenčov
43
PD Senohrady
Ďalší dodávatelia sú z ostatných okresov a ročné dodávky predstavujú objem väčší ako
2 000 000 litrov surového kravského mlieka. Takýmito dodávateľmi sú napr.: Kappa Štúrovo,
Alinvest Bridlična, Voft Trnava, Greiner Slušovice.
4.3.3 VÝROBNÝ PROGRAM
Levické mliekárne a.s. sa špecializujú na výrobu prírodných syrov – Tekovská tehla,
Levická tehla, Tekovský salámový syr, Gazdovský syr, Niva-syr s ušľachtilou modrou
plesňou. Súčasný výrobný program obsahuje približne 33 druhov výrobkov:
Mlieko polotučné – pasterizované homogenizované mlieko, balenie 1 liter vrecúško
Mlieko polotučné LeanPack – vysokopasterzované homogenizované polotučné mlieko
v ekologickom obale LeanPack, balenie 1 liter
Maslo čerstvé - balenie o hmotnosti 100g
Levická tehla na vyprážanie 45 % - balenie o hmotnosti 2,2 kg
Levický salámový údený syr na vyprážanie 45 % - balenie o hmotnosti 2 kg
Tekovská tehla 45 % - balenie o hmotnosti 2,5 kg
Tekovský údený salámový syr 45 % - balenie o hmotnosti 2,1 kg
Tekovský salámový syr 45 % - balenie o hmotnosti 2,1 kg
Tekovský údený salámový syr 45 % porciovaný - balenie o hmotnosti 100 g
Tekovský salámový syr 45 % porciovaný - balenie o hmotnosti 100 g
Gazdovský syr – balenie o hmotnosti 250 g
Niva – syr s ušľachtilou modrou plesňou – balenie o hmotnosti 125g a 2,5 kg
Tavený syr NIVA - balenie o hmotnosti 100 g
Tavený syr Levík - balenie o hmotnosti 100 g
Tekovský tavený syr údený – balenie o hmotnosti 100 g
Šľahačka 30 % Babička - balenie 200 ml
Smotana 16 % Babička - balenie 200 ml
Tvaroch mäkký hrudkovitý Babička – balenie o hmotnosti 250 g44
Tvaroch tučný hrudkovitý Babička– balenie o hmotnosti 250 g
Ricotta – balenie o hmotnosti 250 g
Kefírové mlieko – balenie 200 ml
Kefírové mlieko jahodové - balenie 200 ml
Sušené mlieko odstredené – balenie o hmotnosti 25 kg
Sušené mlieko 26 % - balenie o hmotnosti 25 kg
NIVA – lahodná syrová nátierka – balenie o hmotnosti 150 g
Gazdovská nátierka - – lahodná syrová nátierka – balenie o hmotnosti 150 g
Špecifické vlastnosti mliečnych produktov LEVICKÉ MLIEKÁRNE a. s.:
Kefírové mlieko – kyslo mliečny výrobok so zníženým obsahom tuku ( najmenej 20
g.l1), vyrába sa z pasterizovaného mlieka zakýsaného smotanou a kefírovou kultúrou. Je ľahko
stráviteľné a má vynikajúcu konzistenciu, téglik s objemom 230 ml.
Levická tehla – polotvrdý nezrejúci plnotučný syr na vyprážanie. Vyrába sa
z pasterizovaného mlieka, vákuové balenie s hmotnosťou približne 2,5 kg.
Šľahačka, pasterizovaná smotana 33 % - je vyrobená z tepelne ošetrenej smotany,
získanej odstredením surového kravského mlieka, téglik s objemom 200 ml.
Balada – zmesný emulgovaný tuk, vyrobený zmiešaním pasterizovanej sladkej
smotany a rastlinného tuku, balenie o hmotnosti 125 a 250 g.
Sušené mlieko – mliečny výrobok, vyrobený sušením pasterizovaného mlieka, so
štandardizovaným množstvom tuku. Technológia výroby pozostáva z nasledovných krokov:
základné ošetrenie mlieka, štandardizácia mlieka, vysokotepelné ošetrenie, viacstupňové
zahustenie mlieka, homogenizácia, sušenie v sušiarňach stykom s prúdom horúceho
filtrovaného vzduchu, prípadne na vyhrievaných rotačných valcoch, chladenie, balenie a
hodnotenie.
Levická Riccota, smotanový srvátkový syr – vyrobená zo srvátky získanej z výroby
syrov z kravského mlieka, vyzrážaním albumínových a globulínových bielkovín. Je ľahko
stráviteľná, dobre a ľahko roztierateľná. Spotrebiteľské balenie o hmotnosti 250 g.45
Výrobky spoločnosti Levické mliekárne a.s. sú prezentované značkou Levmilk, NIVA
a Babička. Brand Babička používajú pre fresh program a to pre smotany, maslo, tvarohy. Táto
značka je zárukou vysokej kvality, výnimočnej chuti a čerstvosti výrobkov spoločnosti. Jej
úlohou je odlišovať vlastné výrobky mliekarne od výrobkov iných mliekarní. Brand Niva je
oficiálne registrovaný na Úrade patentového vlastníctva v Banskej Bystrici a jedinými
majiteľmi sú Levické mliekarne a.s.
Head line, ktorý spoločnosť používa „Výzva pre Vaše zdravie“ vypovedá presne o kvalite,
tradícii a blahodarných účinkoch pre naše zdravie.
Program kvality spoločnosti Levmilk a. s.
Levické mliekárne majú systém kvality v zmysle STN EN ISO 9001. Každoročne si
stanovujú svoju politiku a ciele kvality.
1. Prvoradým cieľom Levmilk, a.s. je dodávať zákazníkom kvalitné výrobky, vyhovujúce
požiadavkám predpisov a legislatívnym požiadavkám tak, aby boli uspokojené potreby
a očakávania zákazníka, aby zákazník získal dôveru v schopnosť organizácie.
2. Akciová spoločnosť vedie svojich pracovníkov k tomu, aby sa kvalita stala samozrejmou
súčasťou ich činností.
3. Úspešnosť podnikania a.s. pramení v úzkej spolupráci s dodávateľmi – na základe
vybudovania dlhodobých vzťahov vzájomnej dôvery.
4. Spoločnosť pre trvalú funkčnosť systému manažérstva kvality zabezpečuje všetky
podmienky finančné, materiálne a personálne.
5. Vrcholový manažment sa zaväzuje k trvalému zlepšovanie efektívnosti systému
manažérstva kvality. Princíp trvalého zlepšovania je cieľom vo všetkých činnostiach
46
každého pracovníka firmy. Každý pracovník musí byť pevne presvedčený, že kvalita je pre
našu firmu prvoradá.
Minister Pôdohospodárstva Slovenskej Republiky Stanislav Becík udelil dňa 20.8 2009
ZNAČKU KVALITY SK pre LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. Po splnení všetkých kritérií
kvality a bezpečnosti potravín stanovených štatútom značky v zmysle legislatívy Európskej
únie značku dostali výrobky:
Vysokopasterizované homogenizované plnotučné mlieko tuk 3,5%
Vysokopasterizované homogenizované polotučné mlieko tuk 1,5%
4.3.4 FINANČNÁ ANALÝZA
Finančná analýza je súčasťou podnikovej analýzy a musí rešpektovať jedinečnosť
podnikateľského subjektu. Rozdeľujeme ju na dve časti, a to:
1. ex post – táto analýza vychádza z nemenných procesov, ktoré v podniku prebiehajú, sú
predvídateľné a nedajú sa zvrátiť
2. ex ante – je to predikcia budúceho vývoja spoločnosti, vychádza z analýzy ex post
V tejto časti diplomovej práce sa budeme zaoberať analýzou ex post, ktorou chceme
zhodnotiť súčasnú situáciu podnikateľského subjektu. Na to sme použili finančné pomerové
ukazovatele:
rentability
aktivity
likvidity
zadlženosti
Tieto ukazovatele manažéri používajú najčastejšie pre posúdenie aktuálnej situácie firmy.
Výsledky odrážajú vývoj spoločnosti a ukazujú, či rozhodnutia manažérov v minulosti
priniesli požadovaný efekt v súčasnosti.
47
Pre výpočet daných ukazovateľov sme čerpali údaje zo súvahy a z výkazu ziskov a strát za
sledované obdobie rokov 2007-2009. Dáta zo súvahy nás tiež informujú o tom, ako
podnikateľský subjekt zabezpečuje dodržiavanie určitých vzťahov medzi jednotlivými
položkami majetku a kapitálu. Údaje sú vyčíslené v tisícoch Sk a aj v roku 2009 boli
prepočítané z eur na slovenské koruny pre lepšiu porovnateľnosť informácii.
Tabuľka č. 10: Súvaha (tis. Sk)
POLOŽKA ROK2007 2008 2009
spolu majetok 460719 446982 404869neobežný majetok 179880 155129 166038dlhodobý nehmotný majetok 409 526 568dlhodobý hmotný majetok 140717 153641 164508dlhodobý finančný majetok 38754 962 962obežný majetok 280815 291848 238226Zásoby 58714 105084 89832dlhodobé pohľadávky 0 0 0krátkodobé pohľadávky 160936 174226 147314finančné účty 61165 12538 1079časové rozlíšenie 24 5 605spolu vlastné imanie a záväzky 460719 446982 404869vlastné imanie 105655 112872 84406základné imanie 76787 76787 76801kapitálové fondy 10062 0 0fondy zo zisku 2474 4512 1878VH minulých rokov 13197 31036 -14VH za účtovné obdobie 3135 537 5741cudzí capital 333696 315854 301693Rezervy 8637 8054 3291dlhodobé záväzky 5222 4011 2445krátkodobé záväzky 209146 210828 182972bankové úvery a výpomoci 110691 92961 112985časové rozlíšenie 21368 18256 18769
ZDROJ: Interné údaje podniku + vlastné prepočty
Výšku a vývoj výnosov a nákladov môžeme sledovať vo Výkaze ziskov a strát. Údaje
sú taktiež vyčíslené v tisícoch Sk za celé sledované obdobie.
Tabuľka č. 11: Výsledovka (tis. Sk)
48
POLOŽKA ROK2007 2008 2009
Výnosy 600100 607000 416830Náklady 596400 606540 411090VH 3700 460 5740
ZROJ: Interné údaje podniku + vlastné prepočty
Tabuľka č. 12: Finančné pomerové ukazovatele
UKAZOVATELE ROK INDEX 2009/20072007 2008 2009
RentabilityRentabilita celkového kapitálu 0,80 % 0,10 % 1,42 % 1,77Rentabilita vlastného kapitálu 3,50 % 0,41 % 6,80 % 1,94Rentability základného imania 4,80 % 0,60 % 7,50 % 1,56Rentabilita tržieb 0,60 % 0,10 % 1,30 % 2,17AktivityDoba obratu zásob 35 dní 67 dní 77 dní 2,20Doba inkasa pohľadávok 95 dní 111 dní 126 dní 1,33Doba splatnosti záväzkov 129 dní 128 dní 164 dní 1,27LikvidityPohotová likvidita 0,20 % 0,04 % 0,004 % 0,02Bežná likvidita 0,70% 0,60 % 0,50 % 0,71Celková liktidita 0,90 % 1,00 % 0,90 % 1,00ZadĺženostiCelková zadĺženosť 72,43 % 70,66 % 74,52 % 1,03Dlhodobá zadĺženosť 5,70 % 2,90 % 4,70 % 0,82Úverová zadĺženosť 24,00% 20,80 % 27,90 % 1,16
ZDROJ: Vlastné prepočty
Ukazovateľ rentability (výnosnosti) celkového kapitálu označovaný tiež ako ROA
(Return on Assets) porovnáva výsledok hospodárenia podnikateľskej činnosti s objemom
vloženého kapitálu. Vypovedá o zhodnotení celkového kapitálu, ktorý spoločnosť využíva na
podnikanie. Ako vidíme v tabuľke, ukazovatele boli veľmi kolísavé, najmä v roku 2008
prudko klesli, súvisí to s tým, že v tomto roku sa značne znížil výsledok hospodárenia
podnikateľského subjektu, čo dávame do súvisu s medzinárodnou finančnou krízou, ktorá
prepukla práve začiatkom roka 2008. Naopak v roku 2009 sa ukazovatele rentability opäť
49
zvýšili na takmer dvojnásobok oproti roku 2007 o čom vypovedá aj index, ktorý porovnáva
rok 2009 s rokom 2007
Rentabilita vlastného kapitálu, teda výnosnosť vlastného kapitálu je tiež veľmi
dôležitým ukazovateľom. Hodnota ukazovateľa nám vypovedá o výške zhodnotenia práve
vlastného kapitálu. Dynamika zhodnotenia vlastného kapitálu by mala byť vyššia ako
dynamika zhodnotenia celkového kapitálu, čo podnik splnil. Tento ukazovateľ je známy pod
skratkou ROE (Return of Equity) a vypovedá v akej výške spoločnosť zhodnotila vlastný
kapitál.
Rentabilita základného imania rovnako patrí medzi veľmi významné ukazovatele.
Hodnota ukazovateľa nám vypovedá o výške zhodnotenia základného imania spoločnosti.
Základné imanie je zdrojom krytia a financovania dlhodobého majetku podnikateľkého
subjektu, preto je pre majiteľov spoločnosti zaujímavý práve tento ukazovateľ, ktorý
chrarakterizuje základnú výnosnosť. Toto imanie je tvorené buď finančnými vkladmi alebo
hmotnými ako i nehmotnými investíciami.
Pri rentabilite majetku, či už celkového, vlastného alebo základného si treba uvedomiť,
či bola dosiahnutá požadovaná výška rentability, ktorú si manažment podniku stanovil na
začiatku obdobia ako cieľ. Výška výnosnosti nám napovie, či má zmysel a perspektívu
podnikateľská aktivita spoločnosti a či sa oplatí aj naďalej investovať do podnikania, pretože
dané prostriedky by mohol podnikateľský subjekt investovať aj bezrizikovejšie a s
porovnateľnou výnosnosťou, napr. vkladom do banky.
Ukazovateľ rentability tržieb meria zisk k objemu podnikovej činnosti. Vypovedá o
výške zisku, ktorý pripadá na 1 korunu (1 euro) tržieb. Tento ukazovateľ vlastne vypovedá o
hospodárnosti výroby a zhodnotení tej časti majetku, ktorá bola použitá na výrobu výrobkov.
Napr. výnosnosť podnikateľskej činnosti k objemu výroby bola v roku 2007 0,6 %, ale už v
roku 2009 to bolo 1,3 %, čiže môžeme zhodnotiť, že rozhodnutia manažmentu v oblasti
výroby boli správne, výroba je hospodárnejšia a majetok použitý na výrobu sa viac
zhodnocuje.
Ukazovateľ doba obratu zásob vypovedá o tom, koľko dní trvá premena zásob na
peňažné prostriedky. Pod obratom zásob sa rozumie deň umiestnenia zásob na sklade až po
50
ich vyskladnenie teda predaj odberateľovi. Podnik by mal zvážiť či má zmysel zbytočne
viazať finančné prostriedky v nepredajných zásobách, pretože s tým sú spojené zbytočné
náklady. Ani opačná situácia, keď je nedostatok zásob nie je dobrá, pretože tetno stav má za
následok nízky objem výroby čo priamo ovplyvňuje tržby z predaja. Ako môžeme vidieť v
tabuľke, doba obratu zásob sa v podnikateľskom subjekte každý rok zvyšovala, a to z 35 dní v
roku 2007 až na 77 dní v roku 2009. Táto situácia nie je pre podnikateľský subjekt veľmi
priaznivá, manažement by sa mal zamyslieť nad tým, ako tento stav zlepšiť, napr. znížením
objemu zásob alebo znížením frekvencie objednávania zásob.
Ukazovateľ doba inkasa pohľadávok vypovedá o skutočnosti, koľko dní trvá
zinkasovanie vyfakturovaných výkonov. Všeobecne sa považuje za lepší výsledok, čím je
priemerný počet dní menší. Z tohto ukazovateľa sa podnik dozvedá o platobnej disciplíne
svojich odberateľov. Aj tento ukazovateľ sa v podnikateľskom subjekte každoročne zvyšuje,
preto by manažéri mali zvážiť, ako dosiahnuť zníženie tohto počtu dní, napríklad zvýšením
penále alebo pokút pri nedodržaní termínu splatnosti faktúr.
Ukazovateľ doba úhrady záväzkov vypovedá o skutočnosti, koľko dní v priemere
trvá spoločnosti zaplatenie záväzku, teda čas od obdŕžania faktúry po jej uhradenie. Za lepší
sa považuje čím menší počet dní. Pochopiteľne, že každý podnikateľský subjekt radšej
inkasuje ako platí, ale mal by brať do úvahy, ako takú spoločnosť bude vnímať okolie a
hlavne dodávatelia.
Likvidita 1.stupňa nazývaná tiež pohotová likvidita je zabezpečená vtedy, keď jej
hodnoty sa pohybujú v rozmedzí od 0,2 do 0,6. Ukazovateľ likvidity 2.stupňa, nazývaný
taktiež bežná likvidita nám vypovedá o schopnosti podniku hradiť svoje záväzky, pričom
rozširuje výpočet pohotovej likvidity o hodnotu krátkodobých pohľadávok. Ukazovateľ
likvidity 3.stupňa, nazývaný aj celková likvidita hovorí o schopnosti podniku hradiť všetky
svoje záväzky, v prípade keby podnik vyplatil tieto záväzky okamžite zo všetkých peňažných
prostriedkov, uhradených pohľadávok od odberateľov aj speňažených zásob.Len pri likvidite
1. stupňa v roku 2007 dosahoval podnikateľský subjekt ideálnu hodnotu krytia krátkodobých
záväzkov (0,2), preto mal manažment podniku dodržiavať dosiahnutý pomer medzi hodnotou
krátkodobých záväzkov a hodnotou finančných účtov, ale ako vidíme v tabuľke tato hodnota
51
sa v ďalších rokoch rapídne znižovala. Taktiež hodnoty ostatných ukazovateľov
nezodpovedajú norme, preto by mali manažéri uvažovať o tom, ako zvýšiť objem finančných
prostriedkov, či už na účtoch alebo v hotovosti, aby podnik bol schopný kryť svoje krátkodobé
záväzky.
Ukazovateľ celková zadlženosť vyjadruje štruktúru finančných zdrojov. Vypovedá o
rozsahu použitia cudzieho kapitálu na financovaní potrieb podniku. Tento rozsah použitia
cudzieho kapitálu môže značne ovplyvniť dosahovanú rentabilitu vložených prostriedkov. Za
kritickú hodnotu sa všeobecne považuje hodnota 70%, resp. podiel cudzieho kapitálu na
celkovom kapitále by nemal presiahnúť dve tretiny. Ako vidíme spoločnosť Levmilk a. s. sa
pohybuje tesne nad touto hranicou, čo manažéri považujú za celkom priateľný stav.
Ukazovateľ dlhodobá zadlženosť nám udáva v akom rozsahu je spoločnosť dlhodobo viazaná
splatením záväzku a hodnota úverovej zadlženosti vypovedá v akom rozsahu spoločnosť
kryje svoj majetok úverovou formou z bánk.
4.4 MANAŽMENT ODBYTU
4.4.1 ODBERATELIA NA DOMÁCOM A ZAHRANIČNOM TRHU
Ak chceme zhodnotiť trhovú pozíciu spoločnosti Levmilk a. s., môžeme konštatovať,
že je to podnikateľský subjekt, ktorý patrí do skupiny výrobcov s regionálnym charakterom a s
čiastočnou sezónnosťou výroby a predaja niektorých druhov výrobkov.
Spoločnosť predáva svoj sentiment ako veľkoodberateľom tak aj maloodberateľom a
tým zásobuje svojimi výrobkami viaceré regióny najmä západného Slovenska, napr.
Bratislavský, Trnavský, Nitrianský, Levický, Novozámocký, Trenčiansky, Dunajskostredský,
Senický, ale aj regióny stredného Slovenska ako Banskobystrický, Zvolenský, Žiarsky,
Prievidzký, Žilinský, Liprovský a aj niektoré regióny východného Slovenska, medzi ktoré
patria Michalovský, Popradský a Prešovský. Z hľadiska objemu predaja však treba
vyzdvíhnuť najmä regióny Levice, Nitra, Galanta a Bratislava.
52
Medzi odberateľov spoločnosti spomedzi silných obchodných sietí patria: Metro, Tesco,
Billa, Cerrefour, Kaufland. Ďalším silným odberateľom Levickej mliekárne a.s. je obchodná
sieť COOP Jednota.
Atraktívnu zákaznícku základňu spoločnosti tvoria veľkoodberatelia, ktorí nakupujú
produkty spoločnosti pre svoje veľkosklady. Najväčšími veľkoodberateľmi spoločnosti je
CBA Slovakia, ktorá zastrešuje obchodné spoločnosti: KOMFOS Prešov s.r.o., SINTRA spol.
s.r.o., NITRAZDROJ a.s., atď.
Skupinu odberateľov „ostatní“, ktorí sa podieľajú 49,70 % na obrate spoločnosti tvoria
maloobchodníci s podielom necelých 17 %, kde môžeme zaradiť prevažne súkromných
podnikateľov, školské prevádzky a jedálne, sociálne zariadenia a ústavy, nemocnice, vojsko
a prevádzky spotrebných družstiev. Zvyšných 33 % patrí zahraničným odberateľom, pretože v
súčasnosti spoločnosť Levické mliekárne a.s. okrem predaja výrobkov na domácom trhu
vyvíja exportné aktivity do krajín EÚ - Maďarska, Holandska, Dánska, Nemecka a Českej
republiky. Obchodovanie s Českou republikou sa začalo realizovať v roku 2005, kde prvé
kontakty boli so spoločnosťou MAKRO CZ. Podiel odberateľov na obrate spoločnosti je
znázornený na grafe 6.
Graf č. 6: Podiel odberateľov na obrate spoločnosti Levmilk a. s.
CBA Nadnárodné siete
COOP Jednota
Ostatní 5,77%20,53%
24,01%49,70%
Zdroj: Interné údaje podniku + vlastné vypracovanie
Výhodou Levmilk a.s. pri exporte je, že majú certifikát systému riadenia kvality ISO
9002. Firmy, ktoré od nich nakupujú, im dôverujú, pretože len mliekárne vlastniace tento
certifikát môžu vyvážať mlieko a mliečne výrobky na zahraničné trhy.
53
Plnenie exportných dodávok viaže 40 % z celkovej výrobnej aktivity. V súčasnosti
spoločnosť pôsobí aj na týchto exportných teritóriách:
Chorvátsko
Kuba
Thajsko
niektoré krajiny Afriky
Za perspektívne trhy spoločnosť Levické mliekárne a. s., považujú Čínu a Rusko, kde by
chceli začať exportovať svoje výrobky. Za tradične najúspešnejší výrobok na zahraničnom
trhu podnik stále považuje sušené mlieko, aj keď vzhľadom na znižujúci sa dopyt a ceny
tohto produktu sa snaží minimalizovať jeho produkciu, ale ako kladné dôvody manažment
uvádza nedostatok mlieka vo svete a viacstranné využitie tohto produktu.
Faktory, ktoré sú dôvodom pôsobenia spoločnosti na zahraničnom trhu podľa miery vplyvu:
1. dopyt na zahraničnom trhu
2. akceptovanie „internacionalizácie“ ako súčasného trendu v globalizujúcom sa
svete
3. nedostatok subdodávateľov na domácom trhu
4. nedostatočný dopyt na domácom trhu
5. úspech konkurencie na zahraničných trhoch
Pred vstupom podniku na zahraničné trhy mali niektorí manažéri spoločnosti
medzinárodné skúsenosti. Viacerí pôsobili v zahraničí, niektorí mali pracovné skúsenosti
v inej domácej firme pôsobiacej na zahraničných trhoch, iní mali pracovné skúsenosti
v zahraničnej firme na domácom trhu a niektorí zas mali kontakty, ktoré podniku
sprostredkovane umožnili vstup na zahraničný trh. Vzhľadom na to, pri uplatňovaní
personálnej stratégie v medzinárodnom podnikaní spoločnosť využíva vybraných výkonných
pracovníkov z radov vlastných zamestnancov, ktorí podporujú záujmy firmy v zahraničí. Aj
keď spoločnosť svoje výrobky nepovažuje za značne konkurencieschopné, top manažment je
54
zameraný na rozvíjanie zdrojov potrebných na dosiahnutie cieľov na zahraničných trhoch a
podnik sa snaží o budovanie dlhodobých vzťahov so zahraničnými zákazníkmi (odberateľmi).
Na udržanie postavenia na zahraničnom trhu sa spoločnosť inšpiruje vlastnými
zahraničnými činnosťami v inovačných aktivitách a zahraničnými kontaktmi v expanzívnych
cieľoch. Podnik využíva už existujúce zahraničné kontakty na získavanie nových kontaktov na
ďalších zahraničných trhoch, organizuje rôzne spoločenské aktivity na upevnenie
profesionálnych zahranično-obchodných kontaktov, napr.: návštevy, pozvania, stretnutia
počas veľtrhov, rôzne darčeky a gratulácie.
4.4.2 SPÔSOBY DISTIBÚCIE SPOLOČNOSTI LEVMILK A. S.
Spoločnosť Levické mliekárne a.s. sa snaží o intenzívnu distribúciu svojich produktov.
Snahou podniku je predávať výrobky v čo najväčšom počte predajní tak, aby boli
spotrebiteľom dodané na čas, pretože sa jedná o výrobky každodennej spotreby.
Cieľom manažmentu spoločnosti je snaha rozšíriť distribúciu a naďalej pokračovať
v zásobovaní súčasných regiónov a v rozšírení okruhu odberateľov na domácom trhu aj
v zahraničí.
Levické mliekárne a.s. využívajú nasledovné typy distribučných kanálov:
priamy odbytový kanál – priama distribúcia výrobkov do maloobchodných predajní,
výrobných podnikov, školských a zdravotníckych zariadení v okresoch Levice, Nitra,
Topoľčany, Nové Zámky a iné.
cez distribútorov – distribúcia výrobkov do medziskladov a z medziskladov
prostredníctvom distribútorov do obchodných reťazcov.
prostredníctvom ambulanta – podnik ponúka svoje výrobky prostredníctvom ambulanta,
ktorý je zamestnancom Levických mliekarní. Jeho úlohou je plnenie individuálnych
požiadaviek potenciálnych odberateľov, ponúka výrobky spoločnosti na predajných
akciách, predajných trhoch alebo ochutnávkach spojených s predajom produktov.
55
Na úseku odbytu sa prijímajú domáce i zahraničné objednávky telefonicky, faxom,
písomne, prostredníctvom distribútorov alebo záujemcovia ich môžu priniesť osobne. Potom
sa priamo v podniku vykoná kontrola správnosti vyhotovenia objednávky. Objednávka sa
zaplánuje do logistického systému podniku. Kompetentní zamestnanci spracujú doklady
(dodacie listy) a následne sa uskutoční tvorba zásielok - komisionovanie tovaru v sklade
a expedícia. Objednávky tovaru môžu byť denné, týždenné alebo stále.
Rozvoz hotových výrobkov zabezpečuje spoločnosť vlastnými dopravnými
prostriedkami a pomocou externej distribučnej spoločnosti HOPI. Nákladné autá, ktoré
zabezpečujú rozvoz výrobkov, sú označené firemným logom.
Spoločnosť má vypracované distribučné linky a trasy, po ktorých sa tovar rozváža.
Distribúcia sa uskutočňuje hlavne v noci rozvoznými linkami do jednotlivých predajní.
Rozvoz sa realizuje v závislosti od záujmu odberateľov, ale obvyklá frekvencia je 3 – 4 krát
týždenne.
Medzinárodná doprava je tak isto zmluvne zabezpečená prostredníctvom distribučnej
spoločnosti HOPI a vlastnou dopravou. Predaj prebieha na základe vnútropodnikových
smerníc, tak aby bola dodržaná legislatíva.
Externá dopravná spoločnosť zabezpečuje Levickým mliekarniam a.s. vývoz dvomi
nákladnými vozidlami do 1,5 tony, jedným nákladným vozidlom do 7,5 tony a šiestimi
nákladnými vozidlami typu AVIA do 2,5 tony. Vozidlá externej spoločnosti sú špeciálne
upravené na rozvoz mlieka a mliečnych výrobkov.
Za svoju konkurenčnú výhodu v oblasti distribúcie manažment považuje využívanie
kontroly nad distribučnými cestami, pretože podnikateľský subjekt, ktorý má prevahu, môže
úspešne stavať prekážky konkurencii a vstupovať na príslušné trhy.
4.4.3 TVORBA CIEN
56
Pri stanovovaní cien manažment spoločnosti vychádza najmä z charakteru produktu
a cieľovej skupiny. Základná metóda stanovenia cien v podniku Levické mliekárne a.s. je
kalkulačná metóda. Jej úlohou je stanoviť cenu, ktorá pokryje vynaložené náklady pri výrobe
produktu a zároveň zabezpečí požadovanú ziskovosť.
Ceny výrobkov spoločnosti závisia do veľkej miery od ceny základnej suroviny,
ktorou je surové kravské mlieko. V súčasnosti sa nákupná cena surového kravského mlieka
pohybuje na úrovni približne 18,60 Eur/100kg (júl 2009), ale tento vývoj je veľmi kolísavý.
Ďalej na cenu výrobkov pôsobia nasledovné nákladové položky :
materiálové náklady
výrobné náklady (platy, stroje, energia)
distribučné náklady
marketingové náklady
Sčítaním uvedených položiek dostaneme celkové vlastné náklady, ku ktorým si spoločnosť
pripočíta zisk/prirážku. Výsledkom tohto kalkulačného vzorca je ponuková cena.
Manažment spoločnosti pri stanovení konkrétnej cenovej stratégie musí brať do úvahy
viaceré aspekty, ako napr. veľkosť, umiestnenie a typ trhu, ceny konkurencie a samotných
výrobkov. Po posúdení situácie môže spoločnosť použiť jednu z nasledujúcich stratégií:
cenová stratégia bežnej ceny, ktorá vychádza z toho, že bežná trhová cena reprezentuje
kolektívnu múdrosť a teda zabezpečuje primeranú návratnosť vložených prostriedkov. Pri
stanovení tejto ceny sa berú do úvahy aj potreby a požiadavky trhu, čím sa podnik snaží
zohľadniť aj elasticitu dopytu.
stratégia cenovej diferenciácie - najčastejšou formou cenovej diferenciácie, ktorú
spoločnosť využíva je časová diferenciácia. Podnik v rôznych časových úsekoch
prostredníctvom predajných akcií používa odlišné ceny s cieľom dosiahnuť vyšší predaj
výrobkov a dosiahnuť lepšie využitie výrobných kapacít.
stratégia uvádzacej ceny - jej cieľom je vytvoriť čo najrýchlejšie masový trh výrobku
a získať segmenty nízkych cien. To znamená, že nízkou cenou nových výrobkov chce
57
podnik získať zákazníkov a tým podraziť nohy konkurencii. Vo fáze rastu cena mierne
stúpa a udržiava sa na danej úrovni. Podnik sa v tejto fáze snaží presadiť na trh cenou
a prilákať ďalších zákazníkov. Vo fáze zrelosti sa ceny výrobkov prispôsobujú cenám
konkurenčných výrobkov. Cena zohľadňuje bonusy a promočné poplatky, ktoré spoločnosť
platí svojim odberateľom. Vyradenie výrobku z trhu je sprevádzané nízkou cenou, ktorá sa
často dostáva pod úroveň výrobných nákladov. Spoločnosť sa snaží dopredať svoje
výrobky
Pre odberateľov v tuzemsku má podnik vypracovaný cenník mliekarenských výrobkov,
ktorý sa priebežne mení v závislosti od interných a externých faktorov ovplyvňujúcich
spoločnosť. Cenové akcie uskutočňuje podnik prevažne s veľkými obchodnými reťazcami
podľa Plánu promočných akcií. Manažment podniku sa rozhodne pre výrobky, ktoré sa
zúčastnia akcie a navrhne zľavu, ktorú poskytne. Obchodný reťazec zhodnotí výrobky, výšku
poskytnutej zľavy a návrh buď príjme alebo v opačnom prípade, urobí protinávrh. Po
vzájomnej dohode sa stanú výrobky súčasťou promočnej akcie.
Za hlavný cieľ si manažéri spoločnosti kladú zvýšiť predajné ceny, znížiť vstupy
a naďalej podporovať značku LEVMILK podľa aktuálnych finančných možností.
4.4.4 PROPAGÁCIA VÝROBKOV
Manažment spoločnosti si za hlavný cieľ v oblasti propagácie kladie dostať výrobky
Levických mliekarní a. s. do povedomia ľudí, zvýšiť záujem o ne hlavne vo vzťahu k zdravej
výžive a dosiahnuť stabilné postavenie na domácom i zahraničnom trhu. Takisto si spoločnosť
chce udržať úroveň kvality svojich výrobkov na trhu. Tento, jeden z hlavných cieľov, sa snaží
dosiahnuť rôznymi formami, najmä účasťou na výstavách a verejných propagáciách.
Na splnenie uvedených cieľov manažéri využívajú nasledujúci spôsoby propagácie:
osobný predaj
ochutnávky výrobkov58
letáky, ponukové cenníky výrobkov
prezentácie na výstavách
reklama v tlači
práca s verejnosťou - organizácia propagačno-vzdelávacích akcií na školách, sponzorovanie
kultúrnych, charitatívnych akcií ako napr. Úsmev ako dar, športových podujatí a iných
akcií formou výrobkov vlastnej spoločnosti
firemné automobily s logom a adresou spoločnosti
propagačné suveníry: reklamné perá, diáre, kalendáriky, orezávatká, zapaľovače, kľúčenky
s logom spoločnosti.
domovská stránka na internete (http://www.levmilk.sk/)
Spoločnosť sa každoročne zúčastňuje na niekoľkých výstavách a akciách a úspešne
reprezentuje svoje výrobky, ciele a postavenie na domácom i zahraničnom trhu. Zúčastnila sa
napríklad výstav a akcií ako sú Agrokomplex v Nitre a Slovak Gold - táto výstava je
zameraná na zviditeľnenie slovenských výrobkov a propagáciu slovenských podnikov.
Medzi ďalšie činnosti akciovej spoločnosti Levické mliekárne patrí reklama
a prezentácia výrobkov. Podporu svojich výrobkov manažment zabezpečuje hlavne tým, že sa
snaží spoločnosť často zapájať do letákových akcií, čo predstavuje do roka značnú sumu
finančných prostriedkov. Ďalej sa robia ochutnávky výrobkov na rôznych predajných
miestach, ako aj tlač rôznych informačných katalógov. Cieľom prezentácie a ochutnávok
výrobkov podniku je zistenie požiadaviek a „chúťok“ zákazníkov a zároveň sa manažéri
snažia získať spätnú väzbu na svoje výrobky.
Jednou z mnohých podporných aktivít spoločnosti je domovská stránka na internete,
ktorá sa rozmohla v posledných rokoch. Nachádzajú sa tu všetky aktuálne informácie
o spoločnosti, o produktoch formou textu a obrazu, takisto tu možno nájsť kontakty na
vedúcich pracovníkov podniku. Všetky informácie je možné získať aj v anglickom jazyku.
Všetky údaje na tejto stránke sú priebežne aktualizované a zákazník má v prípade záujmu
k týmto informáciám možnosť bezprostredného prístupu dvadsaťštyri hodín denne.
59
Vzhľadom k tomu, že Levické mliekárne a.s. majú veľmi vysoké ekonomické vstupy
a nízke predajné ceny, manažment spoločnosti si nemôže dovoliť vynaložiť finančné
prostriedky na reklamu v takom množstve, ako by si to predstavoval. Na reklamu spoločnosť
vydáva veľmi málo finančných prostriedkov, preto výrobky tejto spoločnosti nie je možno
vidieť na žiadnej televíznej obrazovke slovenskej stanice. Manažéri sa rozhodli preferovať
nižšie ceny výrobkov bez reklamy.
Pri uplatňovaní jednotlivých foriem propagácie musia manažéri podnikateľského subjektu
zohľadňovať okrem iného aj to, v akej životnej fáze sa daný výrobok práve nachádza, a to
môže byť:
vo fáze uvádzania výrobku na trh sa spoločnosť zameriava na propagáciu výrobku tak,
aby prenikol do povedomia zákazníkov, manažéri využívajú v tejto fáze stratégiu podpory
predaja vo forme ponukových listov a letákov.
vo fáze rastu a zrelosti dochádza k zvyšovaniu podpory predaja a to využívaním
letákových akcií, ktoré robia obchodné reťazce ( Metro, Tesco, Billa). Spoločnosť
uskutočňuje osobný predaj a ochutnávky výrobkov v záujme udržať výrobok na trhu.
v konečnej fáze životného cyklu výrobky manažment propagáciu vylučuje.
4.4.5 KONKURENČNÉ POSTAVENIE SPOLOČNOSTI LEVMILK A. S.
Hlavným cieľom manažmentu spoločnosti Levické mliekárne a.s. je rozšírenie
predávaného sortimentu a zvyšovanie objemu predaja doma i v zahraničí. Nakoľko spoločnosť
je ovplyvnená objemom výroby a tým, že realizuje čerstvý program, snaží sa v prvom rade
predávať svoje výrobky na slovenskom trhu.
V súčasnosti spoločnosť vyvíja novinky hlavne u syrov, ktoré by sa mohli na domácom
i zahraničnom trhu adaptovať. U niektorých výrobkoch sa modernizuje dizajn a doplňujú texty
v češtine a v maďarčine, pretože podnik má záujem o ich export vo väčšom množstve.
Na domácom trhu medzi najväčších konkurentov spoločnosti Levické mliekárne a.s.
bezpochyby patria nasledujúce mliekarne:
60
RAJO, Bratislava
Tatranská mliekáreň a.s., Kežmarok
MILSY, Bánovce nad Bebravou
SENOBLE, Zvolen
Liptovská mliekáreň, Liptovský Mikuláš
Všetky uvedené spoločnosti sa radia medzi ekonomicky najsilnejšie a najstabilnejšie
mliekárenské spoločnosti na Slovensku. Uvedené mliekárne sa zaraďujú k najväčším
spracovateľom mlieka nielen obratom, ale i množstvom spracovaného mlieka. Zámerom
týchto mliekarní je zachovať si rastúci trend nákupu a spracovania mlieka. Kvalita mliečnych
výrobkov týchto spoločností je vysoká a plne konkurencieschopná. Spoločnosti ponúkajú
svojim tuzemským odberateľom komplexný mliekarenský sortiment. Hlavným cieľom
uvedených mliekarní je záujem o serióznu a dlhodobú spoluprácu s obchodnými
spoločnosťami, ako aj s nadnárodnými obchodnými spoločnosťami. Ďalšou silnou stránkou
týchto mliekarní je realizácia rozsiahleho a náročného programu zameraného na technologickú
modernizáciu, rast kvality, produktivity práce a ochrany životného prostredia. Hlavnú
pozornosť venujú najmä inovácii a vývoju nových výrobkov. Všetky uvedené spoločnosti sú
úspešnými slovenskými exportérmi mlieka a mliečnych výrobkov na zahraničné trhy.
Čo sa týka zahraničia manažment spoločnosti Levické mliekárne a. s., považuje za
silných konkurentov mliekárne z Poľska, Českej republiky a Maďarska. Poľsko sa javí ako
hlavný konkurent pri exporte sušeného mlieka, nakoľko majú veľké objemy danej komodity
a prístavy pre lode. Pri syroch a kyslomliečnych výrobkoch je veľmi silná konkurencia
v Českej republike ( Laktos, Dolni prim, Olma, Kunin, Madeta). Aj napriek tomu sa
manažérom darí úspešne presadzovať svoje výrobky, najmä syr NIVA, ktorý patrí medzi
najobľúbenejšie výrobky spoločnosti najmä na českom trhu.
4.5 SWOT ANALÝZA
61
Na súhrne posúdenie podnikatateľským aktivít spoločnosti Levické mliekárne a. s. sme
vypracovali SWOT analýzu, v ktorej sme identifikovali silné a slabé stránky podniku súčasne
s potenciálnymi príležistosťami a ohrozeniami z externého prostredia.
V tabuľke č. 13 uvádzame stručný prehľad silných a slabých stránok, príležitosti a
ohrození spločnosti Levické mliekárne a. s.
Tabuľka č. 13: SWOT analýza
Silné stránky Slabé stránky
Široký sortiment Náklady a výška cien
Vysoká kvalita Nedostatočná propagácia
Špeciálne vlastnosti určitých produktov Doprava
Vysoko pozitívny vplyv na zdravie
konzumenta
Distribučné pokrytie cieľových oblastí
Veľmi dobré povedomie značiek LEVMILK,
NIVA, Babička
Príležitosti Ohrozenia
Lepšia technológia výroby Silná konkurencia
Vývoj nových výrobkov Nízka kúpyschopnosť
Rozšírenie výrobkovej rady
Možnosti získania nových dodávateľov mlieka
Možnosti obsadenia trhu v ďalších regiónoch
Slovenska a v zahraničíZDROJ: Vlastné vypracovanie
Silné stránky – ( S ) :
62
Jednou zo silných stránok podniku je široký výrobný sortiment, ktorý umožňuje
konečnému spotrebiteľovi vyberať podľa svojich individuálnych potrieb a chutí a to dáva
spoločnosti možnosť získať silnejšie a stabilnejšie postavenie na trhu.
Ďalšou silnou stránkou je vysoká kvalita produktov, ktorú pravidelne potvrdzujú
získané certifikáty kvality, ktoré udeľuje ministerstvo pôdohospodárstva po splnení všetkých
kritérií kvality a bezpečnosti potravín stanovených v mysle legislatívy Európskej únie.
Ďalej treba vyzdvihnúť špeciálne vlastnosti určitých druhov výrobkov, pozitívny vplyv
na zdravie konzumenta a najmä dobré povedomie značiek LEVMILK, NIVA a Babička, ktoré
sú známe aj v zahraničí. To umôžňuje podniku získať dominantnejšie postavenie na trhu,
pretože konkurenčné podnikateľské subjekty podobné výrobky neponúkajú.
Slabé stránky – ( W ) :
Keďže v dnešnej dobe je cena jedným z hlavných faktorov pri tvorbe rozhodnutí u
potencionálneho zákazníka, môžme konštatovať, že je to najdominantnejšia slabá stránka
podniku v porovnaní s niektorými konkurenčnými mliekárňami. Je to ovplyvnené hlavne
vyššími nákladmi, ktoré sa samozrejme prejavia aj vo vyššej predajnej cene. Pri jej stanovení
sú dôležité okrem ceny hlavnej vstupnej suroviny, ktorou je surové kravské mlieko aj fixné
náklady, ako sú ceny energií, mzdové náklady, ceny pohonných hmôt a iné.
Ďalším dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje zákazníka pri kúpe mliečnych výrobkov
je reklama, preto propagáčnú politiku spoločnosti zaraďujeme tiež medzi slabé stránky. Súvisí
to s nedostatkom finančných prostriedkov.
Slabou stránkou spoločnosti Levické mliekárne a. s. je aj distribúcia produktov,
pretože väčšina výrobkov smeruje prevažne do regiónov západného Slovenska.
Príležitosti – ( O ) :
63
Spoločnosť vidí svoje príležitosti hlavne vo vývoji nových druhov výrobkov, ktorému
v súčastnosti podnik venuje nemalú pozornosť a finančné prostriedky a v inovácii technológie
výroby, ktorá má zrýchliť a skvalitniť výrobu.
Pre udržanie starých zákazníkov a prilákanie nových sa spoločnosť snaží neustále
rozširovať svoje výrobkové rady, poskytovať rôzne množstevné zľavy a tým prenikať aj na
nové trhy doma a v zahraničí.
Ďalšou príležitosťou pre podnik je možnosť získania nových dodávateľov mlieka a
tiež v ponuke výhodnejšej doby splatnosti dodávateľských faktúr.
Ohrozenia – ( T ) :
Najväčším ohrozením pre spoločnosť je silná konkurencia na domácom aj
zahraničnom trhu. Konkurenčné podnikateľské subjekty sa snažia presadiť nižšou cenou, ktorá
značne ovplyvňuje potenciálnych zákazníkov, vývojom nových výrobkov a tiež silnou
propagáciou svojich produktov, na ktorú niektoré konkurenčné podniky vynakladajú oveľa
vyššie financie ako spoločnosť Levmilk a. s.
4.6 NÁVRHY A ODPORÚČANIA
SWOT analýza ukázala, že podnikateľský subjekt Levické mliekárne a. s. má
predpoklady pre presadenie sa nielen na domácom ale aj na zahraničnom thru. Toto tvrdenie
vyplýva predovšetkým z vysokej kvality produkcie, ktorú podnik uprednostňuje pred
neuváženým zvyšovaním objemu výroby a tiež zo širokého sortimentu produkcie, ktorý
poskytuje konečnému spotrebiteľovi možnosť výberu.
Dôležité pre spoločnosť je, aby manažment zameral svoju pozornosť na výrobu špecialít
a naďalej pokračoval v inovačnom trende. Podnik by mal vylepšovať svoje výrobkové rady
64
a hlavne investovať do strojového vybavenia, zefektívňovať výrobné postupy a tým znižovať
náklady, čo sa premietne aj do znižovania cien, pretože vysoké ceny v porovnaní
s konkurenciou sú jednou z najslabších stránok podniku. Nižšími cenami by si spoločnosť
mohla zaistiť silnejšie konkurenčné postavenie nielen na domácom ale aj na zahraničnom
trhu.
Akciová spoločnosť Levické mliekárne by sa mala snažiť okrem iného obsadiť nové
trhy v ďalších regiónoch najmä stredného a východného Slovenska a tým si zaistiť viac
odberateľov a zvýšiť tržby z predaja.
Nevyhnutné pre manažment je i zlepšenie propagácie produktov, ktoré majú
rozhodujúci podiel vo výrobe, jedná sa najmä o výrobu prírodných syrov eidamského typu -
Tekovská tehla, Levická tehla, Salámové syry a syr NIVA s modrou plesňou vo vnútri hmoty,
Gazdovský syr a podpora rady výrobkov Babička. Je nevyhnutné pre vedenie spoločnosti
investovať viac finančných prostriedkov do propagačnej politiky, pretože veľká časť
konzumentov sa rozhoduje aj na základe reklamy, ktorá má na nich značný psychologický
účinok a ovplyvňuje ich rozhodovanie pri nákupe mlieka a mliečnych výrobkov.
Taktiež by sa spoločnosť mohla viac angažovať do propagačnej a osvetovej kampane
zameranej na spotrebiteľov s cieľom presvedčiť ich, aby kupovali výrobky domácej
produkcie, teda aj slovenské mlieko a mliečne výrobky. Manažment by sa mohol zamerať
hlavne na program „školské mlieko“, ktorý má za cieľ podporiť spotrebu mlieka a mliečnych
výrobkov u žiakov, a tak prispieť k zaisteniu zdravej výživy a súčasne vytvárať zdravé
stravovacie návyky. Týmto krokom by sa spoločnosť Levmilk a. s. mohla viac dostať do
povedomia spotrebiteľov už v nižšom veku a taktiež je to vhodný spôsob, ako prezentovať
špeciálne vlastnosti určitých druhov výrobkov a pozitívny vplyv na zdravie konzumenta.
Najväčším rizikom pre spoločnosť je vysoká konkurencia v mliekárenskom priemysle
na domácom aj zahraničnom trhu. Tento fakt však podnikateľský subjekt vie ovplyvniť už
spomínanými spôsobmi, ako sú inovácie výrobkov, zefektívňovanie technológie výroby,
neustále zlepšovanie kvality, nižšie ceny alebo zlepšenie propagácie.
65
Ďalším rizikom pre podnikateľský subjekt okrem nezáujmu o pitie mlieka
a konzumácie mliekárenských výrobkov je aj stále nízka kúpna sila obyvateľstva, tento fakt
však spoločnosť nevie priamo ovplyvniť.
5. ZÁVER
66
Mlieko je nevyhnutnou súčasťou ľudskej výživy a sprevádza nás po celý život. Mnohé
ochorenia sú spôsobené nesprávnou výživou, a preto musíme myslieť na to, ako sa stravovať
rozumne a vyvážene, to znamená jesť pestrú stravu a do nej patrí aj mlieko a mliečne výrobky.
Konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku je nízka a najhoršia je u detí
a mládeže. Epidemiologické štúdie Výskumného ústavu výživy zistili, že len 43 % detí pije
mlieko denne, 12 % ho nepije vôbec a 45 % nepravidelne. Odporúčaná dávka sú 2 – 3 poháre
mlieka denne. Nahradíte ich vtedy, ak denne vypijete 2,5 dl mlieka, zjete 30 g syra a 1 jogurt.
Každá mliekáreň sa chce na trhu presadiť, predať čo najväčší objem svojich výrobkov,
ale to musí vždy urobiť na úkor niekoho iného. Preto je veľmi dôležité pružne reagovať na
zmeny, ku ktorým na trhu dochádza a tým zabezpečiť konkurencieschopnosť jej výrobkov.
Aby podnikateľská činnosť bola úspešná, musí manažment poznať dokonale trhy, na ktoré
chce vstúpiť, konkurenciu na nich a porovnať ju s vlastnými možnosťami.
Cieľom diplomovej práce bolo poukázať na problémy manažmentu podniku, ktorý sa
zameriava na spracovanie mlieka a výrobu mliekárenských výrobkov. Hlavným cieľom
diplomovej práce bolo kompletné posúdenie súčasnej situácie manažmentu výroby a odbytu
mliečnych výrobkov v akciovej spoločnosti LEVICKÉ MLIEKÁRNE so sídlom v Leviciach.
Táto spoločnosť má vyše 50 ročnú tradíciu v spracovaní kravského mlieka a výrobe
konzumného mlieka a mliečnych výrobkov a patrí medzi najväčšie podnikateľské subjekty
levického regiónu, ktorý vytvára mnoho pracovných príležitosti pre okolité obyvateľstvo.
V nadväznosti na daný cieľ sa vykonala analýza jednotlivých manažérskych aktivít
v danom podniku, teda analýza dodávateľsko-odberateľských vzťahov, výroby, tvorby cien,
distribúcie a odbytových kanálov, analýza propagácie a konkurencie a taktiež finančná analýza
zo získaných interných údajov podniku. Na základe konzultácií s pracovníkmi firmy sa
zostavila aj SWOT analýza, ktorá vyzdvihuje silné stránky podniku, poukazuje aj na slabé
stránky a identifikuje príležitosti a hrozby vonkajšieho prostredia.
Spoločnosť Levické mliekárne a.s. je dynamicky rozvíjajúci sa podnik, ktorý sa snaží
čo najpružnejšie prispôsobiť požiadavkám zákazníkov o čom svedčí mnoho faktorov.
67
Podnikateľský subjekt sa neustále usiluje o inovovanie a zefektívňovanie výrobných
procesov, rozširovanie výrobných radov a hlavne o skvalitňovanie svojich produktov o čom
svedčia získané značky kvality. Naposledy udelil ZNAČKU KVALITY SK minister
pôdohospodárstva Slovenskej Republiky Stanislav Becík dňa 20. 8. 2009. Po splnení
všetkých kritérií kvality a bezpečnosti potravín stanovených štatútom značky v zmysle
legislatívy Európskej únie značku dostali výrobky - vysokopasterizované homogenizované
plnotučné mlieko s obsahom tuku 3,5% a vysokopasterizované homogenizované polotučné
mlieko s obsahom tuku 1,5%.
Na posúdenie súčasného finančného stavu podniku bola vykonaná finančná analýza ex
post pomocou vybraných pomerových ukazovateľov. Sledovaným obdobím boli roky 2007 až
2009, ktoré boli poznamenané medzinárodnou finančnou krízou no aj napriek tomu na základe
výsledkov môžeme konštatovať, že podnik si udržuje svoje postavenie na trhu, aj keď v roku
2008 bol zaznamenaný negatívnejší výkyv, kedy spoločnosť prišla o veľkú časť investícii na
kapitálovom trhu.
Spoločnosť patrí medzi etablované podniky v mliekárenskom priemysle, ktorá si udržuje
svoje tradične dobré meno nielen v Nitrianskom kraji, ale buduje ho a prezentuje vo všetkých
regiónoch Slovenska. Má vybudované distribučné kanály, ktoré sa rozširujú o nových
odberateľov. Svoj ďalší vývoj dokáže realizovať aj v situácii, keď na Slovensku, ale aj
v zahraničí, vládne agresívna obchodná politika konkurencie.
Ďalší vývoj spoločnosti závisí od poznatkov a skúsenosti manažmentu, no aj napriek
všetkým problémom, ktoré existujú na trhu s mliekom, sme skonštatovali, že Levické
mliekárne a.s. majú dobré predpoklady, aby sa úspešne zaradili medzi prosperujúce
mliekárenské podniky a kvalitnými výrobkami obohatili domáci aj zahraničný trh.
68
6. POUŽITÁ LITERATÚRA
1. BIELIK, Peter (2001) Podniková a produkčná ekonomika. In Bielik, P. a kol.:
Podnikovo hospodárska teória agrokomplexu. Nitra: SPU, 2001. s. 44. ISBN 80-7137-
861-5.
2. BROČKO, J (2003) Mliekari museli investovať, aby prežili. In Mliekarstvo, roč. 34,
2003, č. 2, s. 16.
3. ČUBOŇ, Juraj – HAŠČÍK, Peter – MICHALCOVÁ, Anna (2007) Hodnotenie surovín
a potravín živočíšneho pôvodu. Nitra: SPU, 2007, 179 s. ISBN 978-80-8069-891-1
4. DUBRÍKOVÁ, Eva (2009) Kravské, kozie alebo iné? In Objav mlieko, roč. 1, 2009, č.
2, s. 4-5.
5. GOZORA, Vladimír (2000) Podnikový manažment. Nitra: SPU, 2000. 193 s. ISBN 80-
7137-690-6.
6. HERIAN, Karol (2003) Mliekarenský priemysel na Slovensku pred vstupom do EÚ. In
Mliekarstvo, roč. 34, 2003, č. 2, s. 11-16.
7. HERIAN, Karol (2002) Odkaz svetového dňa mlieka. In Mliekarstvo, roč. 33, 2002, č.
2, s. 2.
8. HUDÁK, Jozef (2000) Marketingové prístupy k výrobe a efektívnej realizácii mlieka a
mliečnych výrobkov v SR. In Marketingový manažment chovu hovädzieho dobytka
v SR na prahu 3. tisícročia. Agroinštitút Nitra: 2000. s. 338. ISBN 80-7139-040-2.
9. HUDÁK, Jozef (2000) Marketingové prístupy k výrobe a efektívnej realizácii mlieka a
mliečnych výrobkov v SR. In Zborník z vedeckej konferencie s medzinárdnou účasťou.
Nitra: SPU, 2000. s. 103-105. ISBN 80-7137-750-3.
10. HUDÁKOVÁ, Monika (2000) Technicko-technoligická prestavba a integračné
tendencie v produkčných chovoch dojníc. In Transfery projektov hlavných úloh:
Zborník vedeckých prác. Nitra: 2000. s. 48-54.
11. JASSINGER, Alfréd (1995) Podnik v trhovom hospodárstve, jeho management
a správanie sa v krízovej situácii, Nitra: Agroinštitut, 1995. 173 s.
69
12. KAZLOV, Ladislav (2008) Interné údaje o podniku LEVMILK, a. s. [elektronická
pošta]. Sprava pre: Júlia PATRIARCHOVÁ. 2008-02-22 [cit. 2008-02-20]. Osobná
komunikácia.
13. Koncepcia rozvoja produkcie mlieka a mliekarenského priemyslu v Slovenskej republike.
2009. [online]: B. m. aktualizované 2010. [cit.2010-2-19]. Dostupné na:
www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/.../$FILE/vlastnymat.doc
14. KOONTZ, Harold – WEIHRICH, Heinz (1993) Management, Praha: Victoria
Publishing, 1993. 659 s. ISBN 80-85605-45-7
15. KRETTER a kol. (2004) Marketing. 1. vydanie. Nitra: SPU, 2004. 288 s. ISBN 80 –
8096-390-0
16. MIŽIČKOVÁ, Ľudmila – UBREŽIOVÁ, Iveta ( 2006) Manažment pre FAPZ, FBP
a FZKI. 1. vydanie. Nitra: SPU, 2006. 102 s. ISBN 80-8069-754-X.
17. MURGAŠ, Jozef (2000) Situačná analýza chovu HD na Slovensku a základné stratégie
jeho rozvoja na prahu 3. tisícročia. In Marketingový manažment chovu HD v SR na
prahu 3. tisícročia. Bratislava: MP SR, 2000. s. 38-40. ISBN 80-7139-040-2.
18. Obchodný zákonník: Zákon č. 513/1991 Zb.
19. PAŠKA, Ladislav (2002) Manažment výroby. 2. nezmenené vydanie. Nitra: SPU, 2002.
182 s. ISBN 80-8069-091-X.
20. PATAKY, Jozef (2006) Manažment výroby a vnútropodnikový manažment. In
Manažérske a marketingové prínosy vedy a výskumu v edukácii na vysokých školách:
Zborník vedeckých prác. Nitra: SPU, 2006. s. 269-274. ISBN 80-8069-687-X.
21. PATRIARCHOVÁ, Júlia (2008) Manažment výroby a odbytu mliekárenských výrobkov
na domácom a zahraničnom trhu: Bakalárska práca. Nitra: SPU, 2008. 50 s.
22. Podpora producentom mlieka, In Farmár, B. m. roč. 3, 2010, č. 6, s. 6.
23. Predaj živočíšnych výrobkov z prvovýroby. 2010 [online]: Štatistický úrad SR,
aktualizované 2010. [cit.2010-2-19]. Dostupné na: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?
docid=4786
24. Reprodukcia kravského mlieka. 2010 [online]: Štatistický úrad SR, aktualizované 2010.
[cit.2010-2-19]. Dostupné na: http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg
70
25. SVOBODA, Emil (2006) Využití metod strategického rozhodování v podnikovém
managementu v oblasti manažérske a marketingové činnosti. In Manažérske
a marketingové prínosy vedy a výskumu v edukácii na vysokých školách: Zborník
vedeckých prác. Nitra: SPU, 2006. s. 37-41. ISBN 80-8069-687-X.
26. ŠAJBIDOROVÁ, Mária – UBREŽIOVÁ, Iveta (2003) Návody na cvičenia
z podnikového manažmentu. 1. vydanie. Nitra: SPU, 2003. s. 7. ISBN 80-8069-193-2.
27. TICHÁČEK, Antonín a kol. (2007) Poradenství jako nástroj bezpečnosti v prvovýrobe
mléka: ŠUMPERK 2007, 25 s. ISBN 978-80-903868-0-8
28. TOMŠÍK, Pavel (2006) Přínos řízení lidských zdrojů pro výzkum a výuku
managementu na vysokých školách. In Manažérske a marketingové prínosy vedy a
výskumu v edukácii na vysokých školách: Zborník vedeckých prác. Nitra: SPU, 2006. s.
42-51. ISBN 80-8069-687-X.
29. TRUSKOVÁ, Iveta (2002) Vývoj dospelej populácie so zameraním sa na spotrebu
mlieka. In Mliekarstvo, roč. 33, 2002, č. 2, s. 9.
30. UBREŽIOVÁ, Iveta (2007) Adaptácia vybraných krajín s mliečnymi výrobkami na
európskom trhu. In Program rozvoja vidieka SR 2007-2013: Zborník vedeckých
príspevkov z odborného seminára, 25. mája 2007 Huštín. Nitra: SPU, 2007. s. 38-44.
ISBN 978-8069-913-0.
31. UBREŽIOVÁ, Iveta (2006) Manažérske aspekty produkcie mlieka a mliečnych
výrobkov na svetovom trhu. In Manažérske a marketingové prínosy vedy a výskumu
v edukácii na vysokých školách: Zborník vedeckých prác. Nitra: SPU, 2006. s. 129-133.
ISBN 80-8069-687-X.
32. UBREŽIOVÁ, Iveta a kol. (2005) Medzinárodný manažment a podnikanie. 1. vydanie.
Nitra: SPU, 2005. 126 s. ISBN 80-8069-619-5.
33. UBREŽIOVÁ, Iveta – HORSKÁ, Elena (2003) Čo si žiada spotrebiteľ? In Slovenský
výber, roč. 7, 2003, č. 4, s. 34-35.
34. Úroveň živočíšnej výroby. 2010 [online]: Štatistický úrad SR, aktualizované 2010.
[cit.2010-2-19]. Dostupné na: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4787
35. VICEN, Michal – HUDÁK, Jozef – TOROK, Ján – UBREŽIOVÁ, Iveta (2000)
Manažment. 1. vydanie. Nitra: SPU, 2000. 137 s. ISBN 80-7137-677-9.
71
36. VIŠŇOVSKÝ, Jozef (2000) Možnosti hodnotenia predpokladov úspešnosti tímovej
práce. In Zemědelská ekonomika, roč. 46, 2000, č. 10, s. 464-466.
37. VIŠŇOVSKÝ, Jozef (2000) Personálny manažment v chove hovädzieho dobytka. In
Marketingový manažment chovu hovädzieho dobytka v Slovenskej republike na prahu
3. tisícročia. Agroinštitút Nitra 2000. s. 280-285. ISBN 80-7139-040-2.
38. VIŠŇOVSKÝ, Jozef – NAGYOVÁ, Ľudmila – ŠAJBIDOROVÁ, Mária (2007)
Manažment ľudských zdrojov. 4. nezmenené vydanie. Nitra: SPU, 2007. s. 8. ISBN 978-
80-8069-956-7.
39. WAGNEROVÁ, A (2005) Manažment spracovania mlieka a výroba mliečnych
výrobkov v podniku: Bakalárska práca. Nitra: SPU, 2005. 41 s.
40. ZELEŇAKOVÁ, Lucia – GOLIAN, Jozef (2008) Aplikácia ELISA testov na detekciu
falšovania mlieka a syrov, Nitra: SPU, 2008, s. 5-7, ISBN 978-80-552-0075-0
41. ZENTKOVÁ, Iveta – ŠVARCOVÁ, Elena (2004) Kvantitatívna analýza vplyvu
minimálnej ceny mlika na jeho výrobu a spotrebu. In Medzinárodné vedecké dni 2004
[CD-ROM]. Nitra: SPU, 2004. s. 1212-1216. ISBN 80-8096-356-0.
42. http://www.levmilk.sk
72
7. PRÍLOHY
73
Príloha 1: Čerstvé mlieko
Čerstvé mlieko Air pack - ekologický obal
Čerstvé mlieko
74
Objem 1 l
Obsah tuhu 1,5 %
Trvanlivosť 5 dní
EAN 8588000057689
Kód výrobku 2284
Objem 1 l
Obsah tuku 1,5 %
Trvanlivosť 5 dní
Počet ks/balenie 12
EAN 8588000057092
Kód výrobku 2281
Príloha 2: Syr NIVA
Syr s ušľachtilou modrou plesňou
Valec Porciovaná
Objem cca 2,2 kg cca 0,125 kg
Obsah tuku 48 % 48 %
Trvanlivosť 40 dní 40 dní
Počet ks/balenie 3 32
EAN 298131 290309
Kód výrobku 3311 3318
Príloha 3: Smotana75
Pochúťková kyslá smotana
Pochúťková kyslá smotana veľkonočná
76
Objem 200 ml
Obsah tuku 16 %
Trvanlivosť 21 dní
Počet ks/balenie 20
EAN 8588000057139
Kód výrobku 6262
Objem 200 ml
Obsah tuku 16 %
Trvanlivosť 21 dní
Počet ks/balenie 20
EAN 8588000057139
Kód výrobku 6262
Príloha 4: Šľahačka
Šľahačka
Šľahačka veľkonočná77
Objem 200 ml
Obsah tuku 30 %
Trvanlivosť 12 dní
Počet ks/balenie 20
EAN 8588000057887
Kód výrobku 6223
Príloha 5: Maslo
Čerstvé maslo
Balada - zmesná tuková nátierka78
Objem 200 ml
Obsah tuku 30 %
Trvanlivosť 12 dní
Počet ks/balenie 20
EAN 8588000057887
Kód výrobku 6223
Objem 100 gObsah tuku 82 %Trvanlivosť 21 dní
Počet ks/balenie 40EAN 8588000057177
Kód výrobku 4100
Príloha 6: Kefírové mlieko
Kefírové mlieko
79
Objem 100 g
Obsah tuku 55 %
Trvanlivosť 60 dní
Počet ks/balenie 60
EAN 5904951000858
Kód výrobku 4159
Kefírové mlieko s jahodovou príchuťou
Príloha 7: Tavený syr
Tekovský údený syr – tavený
80
Objem 200 ml
Obsah tuku 2 %
Trvanlivosť 10 dní
Počet ks/balenie 20
EAN 8588000057429
Kód výrobku 6138
Objem 200 ml
Obsah tuku 1,7 %
Trvanlivosť 10 dní
Počet ks/balenie 20
EAN 8588000057344
Kód výrobku 6138
NIVA – tavený syr
Levík – tavený syr
Príloha 8: Prírodný syr
81
Objem 100 gObsah tuku 45 %Trvanlivosť 60 dní
Počet ks/balenie 24EAN 8588000057122
Kód výrobku 3467
Objem 100 gObsah tuku 48 %Trvanlivosť 60 dní
Počet ks/balenie 24EAN 8588000057191
Kód výrobku 3469
Objem 100 gObsah tuku 63 %Trvanlivosť 60 dní
Počet ks/balenie 24EAN 8588000057085
Kód výrobku 3468
Tekovský údený/neúdený salámový syr
Levický salámový údený syr (vhodný na vyprážanie)
82
Objem Cca 2,1 kg
Trvanlivosť 90 dní
Počet ks/balenie 5
EAN údený 8588000057559
EAN neúdený 8588000057214
Kód výrobku údený 3196
Kód výrobku neúdený 3235
Objem Cca 2,1 kg
Trvanlivosť 70 dní
Počet ks/balenie 5
EAN 8588000057283
Kód výrobku 3216
objem 250 g, 500 g
Trvanlivosť 90 dní
Počet ks/balenie 20, 10
EAN 250 g 297820
EAN 500 g 295543
Kód výrobku 250 g 3187
Kód výrobku 500 g 3188
Gazdovský syr
Príloha 9: Tvaroh
Tvaroh tučný hrudkovitý
83
Objem 250 gObsah tuku 38 %Trvanlivosť 14 dní
Počet ks/balenie 16EAN 8588000057306
Kód výrobku 6445
Tvaroh mäkký hrudkovitý
Levická Ricotta
84
Objem 250 g
Trvanlivosť 14 dní
Počet ks/balenie 16
EAN 8588000057153
Kód výrobku 6435
85
Objem 250 g
Obsah tuku 33 %
Trvanlivosť 10 dní
Počet ks/balenie 16
EAN 8588000057078
Kód výrobku 6412