SLOVENSKÁ POĽHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

TECHNICKÁ FAKULTA

1130479

TECHNIKA NA MANIPULÁCIU A SKLADOVANIE ZRNÍN

2011 MARTIN GREGUŠ

SLOVENSKÁ POĽHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

TECHNICKÁ FAKULTA1130479

TECHNIKA NA MANIPULÁCIU A SKLADOVANIE ZRNÍN

Bakalárska práca

Študijný program: Poľnohospodárska technika a komerčné činnosti

Študijný odbor: 4112700 Poľnohospodárska a lesnícka technika

Školiace pracovisko: Katedra strojov a výrobných systémov

Školiteľ: doc. Ing. Marek Angelovič, PhD.

Nitra, 2011 Martin Greguš

Čestné vyhlásenieTýmto prehlasujem, že som záverečnú prácu vypracoval samostatne s použitím uvedenej

literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre , 2.máj 2011

...........................

Podpis

Poďakovanie

Ďakujem vedúcemu bakalárskej práce, doc. Ing. Marekovi Angelovičovi, PhD., za odbornú

pomoc pri vypracovaní bakalárskej práce.

Nitra, 2.máj 2011 Martin Greguš

Abstrakt

Práca je tvorivého kompilačného charakteru, kde sme sa zamerali na techniku manipulácie

a skladovania zrnín. Sú zdokumentované technické riešenia strojov a spôsobov skladovania

zrnín. Pre jednotlivé spôsoby manipulácie s obilninami sú naznačené súčasné možnosti pre

prácu s obilím a zároveň niektoré vývojové trendy.

Kľúčové slová: doprava a manipulácia zrnín, dopravné zariadenia spádové, pneumatické,

závitovkové, kapsové, pásové, hrablicové, vrhače, typy skladovania, technológia skladovania

Abstract

Character of this work is creative and compilatory, where we focus on techniques of handling

and storing grain. Technical solutions of machinery and grain storage methods are

documented . For different ways of dealing with cereals are outlined current options for

working with the grain, while some trends.

Keywords: transport and handling of grain, transport equipment gravity, pneumatic, screw,

bag, belt, screenings, projectors, storage types, storage technology

ObsahČestné prehlásenie.....................................................................................................................3

Poďakovanie..............................................................................................................................4

Abstrakt.....................................................................................................................................5

Obsah.........................................................................................................................................6

Úvod...........................................................................................................................................8

1. Cieľ práce..............................................................................................................................9

2. Metodika práce.....................................................................................................................9

3. Výsledky práce-štúdia o súčasnom stave riešenej problematiky....................................10

3.1. Technika na dopravu a manipuláciu zrnín.......................................................................10

3.1.1. Rozdelenie manipulačnej techniky..........................................................................11

3.1.2. Rozdelenie dopravných zariadení............................................................................11

3.1.2.1. Dopravné zariadenia s prerušovanou činnosťou..........................................12

3.1.2.2. Dopravné zariadenia s neprerušovanou činnosťou......................................13

3.1.2.2.1. Spádové dopravné zariadenia.......................................................13

3.1.2.2.2. Pneumatické dopravníky..............................................................14

3.1.2.2.3. Vrhače..........................................................................................20

3.1.2.2.4. Závitovkové dopravníky..............................................................21

3.1.2.2.5. Kapsové dopravníky....................................................................22

3.1.2.2.6. Pásové dopravníky.......................................................................23

3.1.2.2.7. Hrablicové dopravníky.................................................................25

3.2. Technika na skladovanie zrnín.........................................................................................27

3.2.1. Skladovanie zrnín-úvod..........................................................................................27

3.2.2. Fyzikálne vlastnosti zrnín z hľadiska skladovania...................................................39

3.2.3. Základné typy skladovania.......................................................................................30

3.2.4. Technológie skladovania..........................................................................................30

3.2.4.1. Skladovanie obilia v suchom stave............................................................31

3.2.4.2. Skladovanie obilia za použitia aktívneho vetrania.....................................31

3.2.4.3. Skladovanie obilia v chladenom stave.......................................................32

3.2.4.4. Skladovanie obilia za neprístupu vzduchu.................................................32

3.2.4.5. Skladovanie za použitia chemických prostriedkov....................................32

3.2.5. Straty pri skladovaní obilia......................................................................................33

4. Návrh na využitie poznatkov.............................................................................................35

5. Záver....................................................................................................................................35

6. Použitá literatúra................................................................................................................36

Úvod

V súčasnosti zaznamenávame veľký technický pokrok z hľadiska poľnohospodárskej výroby.

Takmer každý rok prídu nové inovatívne spôsoby či už dopravy, manipulácie alebo

skladovania zrnín. Pri nákupe novej techniky zohráva dominantnú úlohu ekonomická

výkonnosť, využiteľnosť stroja a aj návratnosť investícií.

Doprava a manipulácia patrí k základným operáciám v poľnohospodárstve. Úlohou je

premiestňovanie materiálov na miesto spotreby, uskladnenie, vyskladnenie, balenie,

vrecovanie, váženie a podobne. Ročne sa v poľnohospodárskych podnikoch na Slovensku

prepraví 70 mil. ton materiálu. Tento materiál sa v priebehu výroby 2 až 3-násobne

prepravuje. Náklady na dopravu a manipuláciu s materiálom predstavujú 15 až 25% hodnoty

celkových nákladov na výrobu poľnohospodárskych produktov.

V súčasnosti je viac ako polovica zo všetkých zodpovedajúcich skladovacích priestorov

tvorená tzv. silovými skladmi. Ostatné sklady sú hangárového typu alebo kombinované.

Celková kapacita je na SR cca 7 mil. ton. Približne jednu tretinu skladovacej kapacity tvoria

halové provizorné sklady v poľnohospodárskej prvovýrobe, vhodné len pre krátkodobé

skladovanie. V súčasnosti prebieha s podporou finančných prostriedkov EÚ výstavba nových

skladovacích kapacít v poľnohospodárskej prvovýrobe.

8

1.CIEĽ PRÁCECieľom práce je na základe literárnych zdrojov a praktických pozorovaní zhodnotiť súčasný

stav v technike na dopravu a manipuláciu zrnín a popísať trendy vo vývoji sledovanej

problematiky.

2. METODIKA PRÁCEPre splnenie cieľa sme spracovali nasledovnú metodiku práce:

2.1 Spracovanie súčasných poznatkov z riešenej problematiky,

2.2 Vypracovanie metodiky bakalárskej práce,

2.3 Štúdium literárnych zdrojov a sledovania zamerané na súčasný stav pozberovej techniky,

2.4 Spracovanie výsledkov,

2.5 Návrh na využitie výsledkov v praxi.

9

3. VÝSLEDKY PRÁCE - ŠTÚDIA O SÚČASNOM STAVE

RIEŠENEJ PROBLEMATIKE

3.1 Technika na dopravu a manipuláciu zrnínKonštrukcia všetkých technických zariadení je významne ovplyvnená fyzikálno-

mechanickými, chemickými a biologickými vlastnosťami spracovávaných materiálov. Týka

sa to aj dopravnej techniky. Dopravné operácie sú nevyhnutnou súčasťou každého výrobného

procesu. Tieto operácie zabezpečujú presun spracovávaného materiálu medzi jednotlivými

prvkami výrobnej linky, a vtedy hovoríme o medzioperačnej doprave. Dopravou sa

zabezpečuje aj prísun suroviny k výrobnej linke a tiež odvoz hotových výrobkov ku

spotrebiteľom. V týchto prípadoch sa hovorí o vnútropodnikovej a mimopodnikovej doprave.

Všetky dopravné operácie sú riešené pomocou dopravných zariadení. V procese výroby je

materiál nielen dopravovaný, ale aj nakladaný, vykladaný, prekladaný a skladovaný. Tieto

pracovné operácie nazývame manipuláciou s materiálom. Pre uľahčenie týchto prác sa

používajú manipulačné zariadenia. Súhrn dopravných a manipulačných zariadení v určitom

výrobnom procese nazývame dopravný a manipulačný systém. Dopravné operácie v procese

výroby predstavujú až okolo 50 % rozsahu všetkých prác. Pritom by často bolo možné voľbou

vhodnejšieho technologického postupu, výrobnej linky alebo lepšou organizáciou práce časť

dopravných operácií vynechať a tým znížiť náklady na výrobu.

Voľba spôsobu dopravy a dopravného zariadenia závisí od :

• fyzikálno-mechanických vlastností dopravovaného materiálu,

• dopravnej vzdialenosti,

• požadovanej výkonnosti,

• zdroja energie. (Opáth, 2008)

10

3.1.1 Rozdelenie manipulačnej technikyLožné, skladovacie, dopravné a zdvíhacie zariadenia sa súhrnne nazývajú manipulačné

zariadenia. ( Opáth,2008 )

Obr.1. Členenie dopravnej a manipulačnej techniky v poľnohospodárstve

3.1.2. Rozdelenie dopravných zariadeníPodľa činnosti ich možno rozdeliť :

- Dopravné zariadenia s prerušovanou činnosťou,

- Dopravné zariadenia s plynulou činnosťou.

Dopravu môžu zabezpečovať :

• mobilné dopravné prostriedky: - letecká doprava,

- lodná doprava,

- železničná doprava,

- automobilová a traktorová doprava.

• stacionárne dopravné prostriedky: - mechanické dopravníky,

11

Manipulačné prostriedky

Manipulačné zariadenia

Dopravné prostriedky

Zariadenia pre nakladacie operácie

Zariadenia pre vyskladňovacie operácie

Dopravné zariadenia

Zdvíhacie zariadenia

Medziobjektová doprava

Vnútropodniková doprava

Skladové hospodárstvo

Nakladače,vykladacie a prekladacie zariadrenia

Nízkozdvižné vozíky, vysokozdvižné vozíky, špeciálne zariadenia

Dopravníky

Navijáky, zdvíhacie zariadenia, žeriavy

Osobné automobily, nákladné ťahače a návesy

Traktor s prívesom, traktor s návesom

Samohybné zberacie vozy

- pneumatické dopravníky,

- čerpadlá - hydraulická doprava,

- dopravníky využívajúce kinetickú energiu

3.1.2.1 Dopravné zariadenia s prerušovanou činnosťou-dopravujú materiál periodicky,

- patria sem: - prívesy(Obr.2),

- návesy(Obr.3),

- automobily(Obr.4),

- nakladače(Obr.5),

- žeriavy(Obr.(Obr.6),

- vysokozdvižné a nízkozdvižné vozíky(Obr.7),

- koľajové a bezkoľajové dopravné zariadenia(Obr.8),

- prívesy, návesy ale i nákladné automobily sa upravujú pre rôzne účely. Zväčšuje sa

ložný priestor, doplňujú sa zberacie, rezacie, nakladacie zariadenia, hnací motor

s riadiacím mechanizmom, priečnym a pozdĺžnym dopravníkom, miešacími bubnami,

závitovkami a pod.(Opáth,2008)

Obr.2.: Príves Obr.3.: Náves

Obr.4.: Automobil Obr.5.: Nakladač

12

Obr.6.: Žeriav Obr.7.: Vysokozdvižný vozík

Obr.8.: Koľajové dopravné zariadenie

3.1.2.2. Dopravné zariadenia s neprerušovanou činnosťou3.1.2.2.1. Spádové dopravné zariadeniaSpádové dopravné zariadenia sa používajú na dopravu sypkých alebo kusových materiálov.

Používajú sa tam, kde je potrebné materiál premiestniť na krátke vzdialenosti vo zvislom

smere. Môžu byť konštrukčne riešené ako spádové žľaby, spádové rúry, spádové dosky

a závitovkové sklzy. Vyznačujú sa tým, že k premiestňovaniu materiálu dochádza účinkom

tiažovej sily.

Obr.2. : Sily pôsobiace na časticu materiálu na spádovom dopravníku.

13

3.1.2.2.2. Pneumatické dopravníkyPneumatické dopravníky sa používajú na dopravu sypkých a stebelnatých materiálov(slamy,

sena, zrna, šrotu). Doprava sa uskutočňuje na základe pôsobenia prúdu vzduchu na častice

materiálu. Pneumatické dopravníky môžu dopravovať materiál vo všetkých smeroch, pričom

dopravné potrubie sa pomerne ľahko premiestňuje. Dopravné vzdialenosti sa pohybujú od

niekoľkých metrov až po rádovo stovky metrov, s prevýšením rádovo o desiatky metrov a s

dopravnými výkonnosťami až stovky ton za hodinu. V mnohých prípadoch je výhodnejšia

ako mechanická doprava. V niektorých prípadoch je mechanickou dopravou nezastupiteľná.

Oproti mechanickej doprave má značnú prevádzkovú výhodu, a to malý počet pohonov,

prevodov, ložísk a ďalších pohyblivých dielov, čo výrazne znižuje nároky na údržbu.

Používajú sa ako samostatné dopravné zariadenia, alebo sú súčasťou iných výrobných

zariadení. Pneumatický dopravník sa skladá z nasledovných hlavných častí: ventilátor,

potrubie, odlučovač, násypka alebo sacia hubica.

Podľa použitého tlaku sa pneumatické dopravníky rozdeľujú na:

• nízkotlakové (rozdiel tlakov do 104 Pa),

• strednotlakové (rozdiel tlakov l až 5.104 Pa),

• vysokotlakové (rozdiel tlakov vyšší ako 5.104 Pa, najčastejšie do 8.104 Pa).

Pneumatické dopravníky môžeme rozdeliť na: sacie, tlačné a kombinované. Ventilátory

podľa konštrukcie môžu byť axiálne alebo radiálne. V pneumatických dopravníkoch sa

vzhľadom na ich vlastnosti, predovšetkým dosažiteľný tlak, používajú radiálne ventilátory.

Pri sacom pneumatickom dopravníku je materiál nasávaný cez saciu ihlu, postupuje cez

potrubie a vypadáva v odlučovači.(Obr.9)

Obr.9: Schéma sacieho pneumatického systému: 1 - materiál, 2 - sacia ihla, 3 – ohybné

sacie potrubie, 5 – odlučovač (cyklón), 6 – výpadové otvory (vrecovače), 7 – sacie,

spojovacie potrubie, 8 - ventilátor

Tlačný pneumatický dopravník uskutočňuje dopravu materiálu tak, že cez násypku a vkladač

dochádza ku vzťahovaniu materiálu do dopravníka.

14

Obr.10.:Schéma výtlačného pneumatického systému: 1 – násypka, 2 – ventilátor, 3 –

výtlačné potrubie, 4 – koncovka, 5 – ukladaný materiál

Kombinovaný pneumatický dopravník – pozostáva zo sacej a tlačnej časti. Materiál nasáva

cez saciu ihlu do sacieho potrubia a vytláča cet výtlačné potrubie do odlučovača.

Obr.11.: Schéma kombinovaného pneumatického systému: 1 – materiál na dopravu, 2 –

sacia ihla, 3 – ohybné sacie potrubie, 4 – sacie potrubie, 5 – odlučovač (cyklón), 6 –

dávkovač, 7 – ventilátor, 8 – výtlačné potrubie, 9 – koncovka, 10 – ukladaný materiál

Pneumatická doprava môže prebiehať vo zvislom a vo vodorovnom potrubí. Na časticu

materiálu vo zvislom potrubí pri pneumatickej doprave pôsobí tiaž materiálu, aerodynamická

sila a sila trenia medzi časticou a vzduchom, ktorú pre malú hodnotu vo výpočtoch

zanedbávame.

Obr.12.: Sily pôsobiace na časticu materiálu vo zvislom potrubí

Aerodynamická sila pôsobiaca na časticu materiálu sa dá vyjadriť podĺa vzťahu:

F= k.S.vzd.(v−vm) ²

2 , N

Kde: k – koeficient čelného odporu, - , k = 0,23 až 0,7

S – priečny prierez častice, m2

15

vzd – hustota vzduchu ( pri tlaku 101,32 kPa a pri 20°C vzd = 1,2045 kg/m3 )

v – rýchlosť vzduchu, m/s

vm – rýchlosť častice materiálu, m/s

Charakteristika hlavných častí pneumatického dopravníka:

Ventilátory

Najdôležitejšou časťou pneumatického dopravníka je ventilátor, resp. dúchadlo. Ventilátory

sa podľa konštrukcie rozdeľujú na axiálne a radiálne. U axiálnych prechádza vzduch cez

ventilátor v smere osi otáčania rotora. Tieto ventilátory sa vyznačujú veľkou výkonnosťou,

ale dosahujú iba nižší tlak vzduchu. Axiálne ventilátory preto nachádzajú uplatnenie hlavne

pri klimatizácii, vetraní a sušení. V príprade radiálnych ventilátorov vzduch vchádza do

ventilátora v smere osi otáčania rotora a vychádza v smere kolmom na os otáčania. Radiálne

ventilátory majú relatívne nižšie výkonnosti, ale dosahujú vyššie tlaky vzduchu. Z uvedeného

dôvodu sa v pneumatických dopravníkoch používajú ventilátory radiálne.

Dopravné potrubie

Dopravné potrubie sa najčastejšie konštruuje z oceľových bezšvových rúr. Hrúbka stien (1,0

až 10,0 mm) závisí od abrazívnosti dopravovaného materiálu a tlaku dopravného plynu. Rúry

sa spájajú skrutkovým spojom alebo sa zvárajú. Spodná časť vodorovných potrubí sa

opotrebováva viac a preto je potrebné vodorovné časti potrubí z času na čas pootočiť.

Miestami intenzívnejšieho opotrebovania sú aj vonkajšie časti oblúkov. Je to spôsobené tým,

že dopravované častice sa vplyvom odstredivej sily pohybujú pozdĺž vonkajšej steny oblúka.

Existuje niekoľko možností ako eliminovať zvýšené opotrebovanie oblúkov. Viac

opotrebovávané časti oblúkov sa môžu vyrobiť s hrubšou stenou, môžu sa vyrobiť ako

vymeniteľné, prípadne sa môžu vyrobiť z materiálov odolnejších voči abrazívnemu

opotrebovaniu. Pri konštrukcii potrubia je potrebné počítať aj s jeho tepelnou rozťažnosťou.

Tento problém sa najčastejšie rieši pružnosťou oblúkov zaraďovaných do dlhších rovných

potrubí. V potravinárskom a chemickom priemysle sa používajú aj sklenené dopravné

potrubia. Ich výhodou je zaistenie čistoty, nevýhodou je vznik elektrostatického náboja. Tento

problém sa rieši staniolovými páskami nalepenými na rúrky. Prepojením pások s kovovými

prírubami a uzemnením sa tento nepríjemný jav dá obmedziť.

Vkladacie časti pneumatických dopravníkov

Vkladacie časti pneumatických dopravníkov umožňujú vloženie dopravovaného materiálu do

dopravného potrubia a jeho premiešanie so vzduchom nasávaným, resp. vytláčaným

ventilátorom alebo dúchadlom. Na sacom potrubí umožňujú nasávanie materiálu spolu so

vzduchom využívaným na dopravu sacie hubice(Obr.13) nasadené na hadiciach. Používajú sa

16

na nasávanie sypkých materiálov voľne uložených na hromadách alebo v úložných

priestoroch mobilných dopravných prostriedkov. V prípade jednoduchších konštrukcií sacích

hubíc je dopravný vzduch nasávaný z ovzdušia na konci hubice, prúdi veľkou rýchlosťou nad

povrchom nasávaného materiálu strháva ho so sebou. Sacie hubice sa niekedy konštruujú so

štvorhranným priečnym prierezom, ktorý je výhodný pri vyprázdňovaní kútov úložných

priestorov. Hadice so sacími hubicami sa používajú na nasávanie materiálov, ktoré sa samé

zosypávajú k hadici. Ručne alebo mechanicky premiestňovaná hadica sa vplyvom svojej

hmotnosti sama ponára do dopravovaného materiálu, takže manipulácia s hadicou je

minimálna a výkon odsávania maximálny. Sacie hubice sa niekedy používajú aj pri nasávaní

sypkých materiálov uložených v stabilne umiestnených násypkách a zásobníkoch(Obr.13).

Obr.13 Schéma uloženia sacích hubíc v násypkách(Gálik,2011)

Vkladacie časti na začiatku pretlakového potrubia musia umožniť vloženie dopravovaného

sypkého materiálu z prostredia s atmosferickým tlakom do potrubia, v ktorom je pretlak.

Tento technický problém sa najčastejšie rieši tak, že sa statický tlak v zmiešavacom priestore

pod násypkou premení na tlak dynamický. Statický tlak pod násypkou sa vyrovná s

atmosférickým tlakom a materiál môže voľne padať do zmiešavacieho priestoru. Takúto

zmenu tlakových pomerov umožňuje Venturiho podávač. Venturiho podávač sa skladá z

konfúzorovej a difúzorovej časti, medzi ktorými je časť umožňujúca vkladať dopravovaný

materiál.(Obr.14)

Obr.14.: Venturiho podávač(Opáth, 2011)

17

Na vkladanie materiálu do podtlakovej aj pretlakovej časti dopravného potrubia

pneumatických dopravníkov je možné využiť rotačné komôrkové podávače, ktoré umožňujú

aj dávkovanie dopravovaného materiálu. Princíp ich konštrukcie a princíp činnosti vidieť na

obr.15. (Opáth, 2011)

Obr.15.: Rotačný komôrkový podávač

Ďalšiu možnosť vkladania materiálu do dopravného potrubia poskytuje závitovkový podávač.

Závitovkový podávač má násypnú komoru so závitovkou, ktorá materiál dopravuje do

zmiešavacej komory. Na konci závitovky je spätná klapka, ktorá bráni prenikaniu vzduchu do

násypnej komory. V spodnej časti zmiešavacej komory sú dýzy na prívod tlakového vzduchu.

Závitovka má zmenšujúce sa stúpanie, čím sa materiál zhutňuje a vytvára tesnenie, takže

tlakový vzduch neuniká zo zmiešavacej komory ani pri otvorenej klapke.

Odlučovač

Na oddelenie dopravovaného materiálu od vzduchu, ktorý bol použitý na dopravu sa používa

odlučovač(Obr.16). Je to valcovitá nádoba s kužeľovitým dnom, do ktorej sa prúd vzduchu

spolu s dopravovaným materiálom privádza v hornej časti tangenciálne. V tejto nádobe sa

dopravovaný materiál usadzuje vplyvom trenia o bočné steny a tiež vplyvom zníženia

rýchlosti prúdenia vzduchu, ktoré je spôsobené väčším prierezom odlučovača(Opáth,2008).

18

Obr.16.: Odlučovač pneumatického dopravníka

Pneumatický dopravník SupraVac 2000

Kongskilde SupraVac 2000 ponúka na trhu najvšestrannejší dopravný systém s vysokou

výkonnosťou. S prepravnou výkonnosťou až 120 t / h je SupraVac 2000 veľmi účelný pre

nakladanie prívesných vozíkov a nákladných áut priamo na farme. SupraVac 2000 je

pripravený na nakladanie valníkov nákladných automobilov priamo na poli alebo zo sila.

SupraVac 2000 je poháňaný vývodovým hriadeľom traktora a preto je nezávislý na elektrickej

energii. Pre dopravu obilia na väčšiu vzdialenosť a väčšiu výšku než dovoľuje nakladacie

zariadenia, je možné potrubie dočasne pripojiť na výstup výtlačného ventilátora.(Obr.17)

Prepravná výkonnosť

Pri pneumatickéj preprave závisí výkonnosť na prepravovanom materiáli, usporiadanie

potrubia a jeho dĺžke. Ak nakladáte SupraVac 2000 vstavaným nakladacím zariadením,

prepravná výkonnosť dosiahne až 120 t / h.

Obr.17.: Kongskilde SupraVac 2000 ( Pawlica,2011)

19

Zvláštnym druhom pneumatickej dopravy je fluidná doprava. Je vždy riešená ako pretlaková.

Na dopravu materiálu je potrebné menšie merné množstvo vzduchu, ale s vyšším tlakom. Pri

fluidnej doprave sa vzduch pretláča do prepravovaného materiálu umiestneného v tlakovej

nádobe cez pórovitú prepážku. Takto prevzdušnené častice materiálu vytvárajú hmotu s

vlastnosťami podobnými ako má kvapalina a materiál zapĺňa celý priestor potrubia. Priemer

potrubia býva menší ako pri klasickej pneumatickej doprave. Merná spotreba energie je nižšia

o 20 %. Používajú sa rýchlosti vzduchu 5 až 15 m/s pri tlaku 0,05 až 0,5 MPa. Výhodami

použitia pneumatických dopravníkov sú jednoduchosť ich konštrukcie a s tým súvisiace

nízke investičné náklady, dobrá možnosť tvarovania dopravnej dráhy, nenáročnosť na

obsluhu. Dôležitou výhodou je tiež zamedzenie prašnosti pracovného prostredia a v prípade

podtlakovej dopravy aj zabránenie prieniku prípadných zdraviu škodlivých látok do

prostredia. Nevýhodou je to, že tento druh dopravy nie je možné použiť v prípadoch, keď

dopravovaný sypký materiál je lepivý, respektíve má také vlastnosti, že by pri tomto spôsobe

dopravy poškodzoval zariadenie dopravníka napr. jeho abrazívnymi vlastnosťami, prípadne

by sa sám počas dopravy poškodzoval.(Gálik,2008)

3.1.2.2.3. VrhačeTieto dopravné zariadenia svojou funkčnou časťou – vrhacím kolesom udeľujú časticiam

dopravovaného kinetickú energiu(Obr.18). Používajú sa hlavne na dopravu stebelnatých

materiálov vo zvislom smere, napríklad pri plnení senážnych veží. Dopravník pozostáva

z lopatkového vrhacieho kolesa, krycieho bubna, vkladacieho zariadenia a dopravného

potrubia. Na podávanie materiálu ku vrhaciemu kolesu sa používa najčastejšie závitovka.

(Opáth,2008)

Obr.18.:Schéma konštrukcie vrhača: 1 – vrhacie koleso, 2 – žľab podávacej závitovky, 3 –

vkladacia závitovka.

20

3.1.2.2.4. Závitovkové dopravníky

Závitovkové dopravníky sa používajú na dopravu sypkých, zrnitých, prípadne krátkorezaných

stebelnatých materiálov. Pracujú v rovine vodorovnej, sklonenej a výnimočne vo zvislom

smere. Majú jednoduchú konštrukciu, spoľahlivú prevádzku. Nevýhodou je poškodzovanie

materiálu a jeho separácia. Závitovkové dopravníky používame ako samostatné dopravné

zariadenia, kŕmne dopravné zariadenia alebo dopravné zariadenia strojov a technologických

liniek.

Hlavné časti závitovkového dopravníku: závitovka, plášť alebo žľab, násypka, výpadový

otvor a pohon tvorený elektromotorom a remeňovým prevodom do pomala.

Závitovkové dopravníky môžu byť: - stacionárne,

- prenosné,

- prevozné.

Podľa prevedenia závitovky: - s plnou závitovkou(Obr.20),

- s obvodovou závitovkou(Obr.21).

Obr.19.: Závitovkový dopravník: 1 – žľab, 2 – závitovka, 3 – násypka, 4 – výpadový otvor.

21

Obr.20.: Dopravník s plnou závitovkou. Obr.21.: dopravník s obvodovou závitovkou.

Plnenie dopravníka materiálom býva na strane pohonu. Podávaný materiál vstupuje do

závitovkového dopravníka cez násypku, pričom padá do priestoru medzi závitmi. Závitovka

pri otáčaní tento materiál hrnie po dne žľabu v smere stúpania závitovky na druhu stranu

dopravníka, až k výsypnému otvoru, kde z dopravníka vypadáva. Závitovky sú vyrábané v

závislosti od ich namáhania z plechov s hrúbkami 3,0 až 10 mm. Použitá závitovka môže byť

plná, obvodová alebo lopatková, (prerušovaná závitovková plocha). Plné závitovky sa

vyrábajú zváraním vylisovaných medzikruží. Používajú sa hlavne závitovky s konštantným

stúpaním a iba v špeciálnych prípadoch so stúpaním premenlivým.(Opáth,2011)

3.1.2.2.5. Kapsové dopravníkyPoužívajú sa ako dopravné zariadenia v skladoch, sýpkach alebo výrobniach kŕmnych zmesí.

Používajú sa na dopravu sypkých materiálov do výšky pri sklone 60° až 90°. Vo všeobecnosti

vždy tam, kde uhol trenia je menší ako uhol sklonu dopravníka. Na nekonečnom páse, reťazi

sú uchytené kapsy a tieto sú na jednej strane naplnené materiálom a na druhej strane

vyprázdňované. Časť kapsového dopravníka, kde dochádza k napĺňaniu, nazývame pätou

a kde dochádza k vyprázdňovaniu, nazývame hlavou dopravníka. Plnenie môže byť riešené

načieraním, nasypávaním alebo kombináciou prvých dvoch spôsobov(Obr.22).

Obr.22.: Schéma kapsového dopravníka:1 - hnací bubon, 2 – napínací bubon, 3 - dopravný pás alebo reťaz, 4 -korček, 5 – kryt.Korčeky

22

Na unášanie materiálu slúžia korčeky(Obr.23). Sú to nádoby pevne uchytené na ťažnom páse

alebo reťazi. Korčeky môžu byť plytké, stredne hlboké a hlboké.

Obr.23.: Korčeky.

Vyrábajú sa štyri druhy korčekov :

• korček A - je určený pre sypké, nelepkavé hmoty a gravitačné vyprázdňovanie,

• korček B - je určený pre vlhké, ťažko sa vysypávajúce hmoty a gravitačné vyprázdňovanie,

• korček C - je určený pre hmoty s menšími sypnými uhlami (napr. obilie) a gravitačné aj

odstredivé vyprázdňovanie,

• korček D - je určený pre hmoty s väčšími sypnými uhlami (napr. múka) a pre odstredivé aj

gravitačné vyprázdňovanie(Obr.24)

A  B C D

Obr.24.:Tvary korčekov

Pásy a reťaze

Ťažným prostriedkom v korčekových dopravníkoch býva pás alebo klasická článková reťaz.

Reťazové dopravníky sa konštruujú ako jedno reťazové, u ktorých sa korčeky uchytávajú k

reťazi v strede, alebo dvojreťazové, u ktorých sa korčeky sa uchytáva na oboch stranách.

Používajú sa viacvrstvové gumové alebo PVC pásy vyrábané aj pre pásové dopravníky.

Reťaze sa používajú zvárané krátkočlánkové.

Kryty

23

Celý korčekový dopravník, jeho násypná, dopravná aj výsypná časť, sú chránené krytom

vyrobeným z oceľového plechu

3.1.2.2.6. Pásové dopravníkyPásové dopravníky sa v praxi používajú veľmi často(Obr.25). Dopravujú sa nimi kusové,

sypké a stebelnaté materiály. Tieto dopravníky sa používajú na dopravu vo vodorovnom

smere ale môžu byť aj mierne sklonené.

Obr.25.: Pásový dopravník

Rozdeľujeme ich na: stabilné, prenosné, pojazdné.

Hlavné časti pásového dopravníka sú: rám, hnací bubon, napínací bubon, nosné a vodiace

valčeky, pás, elektromotor s prevodom na pohon. Dopravná dĺžka pásu pri pásových

dopravníkoch používaných v poľnohospodárstve býva 3- 10m. Posuvná rýchlosť pásu býva

v rozmedzí 1,4-3,5 m.s-1.

Obr.26.: Schéma pásového dopravníka.

Nosné valčeky

Úlohou nosných valčekov je podopierať pás, aby sa neprehýbal(Obr.27). Umiestňujú sa pod

hornú aj pod spodnú vetvu pása. Sú jednou z najdôležitejších častí dopravníka. Nosné valčeky

musia mať nízku hmotnosť, vysokú spoľahlivosť, minimálny odpor proti pohybu a dlhú

životnosť. Nemajú vyžadovať časté mazanie a majú byť výrobne jednoduché. Valčeky sú

24

ukladané do valčekových stolíc(Obr.28). Stolice bývajú priskrutkované, prípadne navarené na

nosnú konštrukciu pásového dopravníka.(Opáth,2011)

Obr.27.:Umiestnenie nosných valčekov pásových dopravníkov.

Obr.28.: Valčeková stolica s dvomi valčekmi.

Materiál môže opúšťať pás:

- na konci dopravníka,

- na inom mieste dopravníka – pomocou zhadzovacieho vozíka, napr. pri plnení buniek sila.

Napínanie pása býva riešené:

- pomocou závažia – dlhšie pásy; stála napínacia sila, bez ohľadu na predĺženie pása,

- nastavovacou skrutkou – kratšie dopravníky; posúva sa napínací bubon, ktorého hriadeľ je

uložený v posuvných ložiskách.(Jech,1988)

3.1.2.2.7. Hrablicové dopravníkyHrablicové dopravníky sa používajú na dopravu materiálu, u ktorého poškodzovanie častíc

nie je na závadu. Používajú sa hlavne na dopravu stebelnatých materiálov(Obr.29). Nie sú

vhodné na dopravu lepkavých, roztierateľných a tiež ľahko drviteľných materiálov.

25

Dopravovaný materiál sa kĺže po nepohyblivom žľabe pomocou rady hrablíc - líšt, spojených

jednou alebo dvoma reťazami rôzneho typu. Hrablice bývajú skonštruované tak, aby

s primeranou vôľou vypĺňali profil dopravného žľabu.(Angelovič.2011)

Podľa uchytenia hrablíc môžeme hrablicové dopravníky rozdeliť na: jednoreťazové

a dvojreťazové.

Podľa vedenia reťaze dopravníka môžu byť:

dopravníky so šmykovým vedením

s kladkovým vedením reťaze

Podľa spôsobu práce pracovnej vetvy sú:

dopravníky s hornou pracovnou vetvou

dopravníky s dolnou pracovnou vetvou

Obr.29.:Schéma hrablicového dopravníka.

Redlery

-sú uzatvorené žľabové reťazové dopravníky s odsávaním prachu (bezprašnosť prostredia),

ktoré môžu dopravovať sypký alebo zrnitý materiál všetkými smermi(Obr.30),

-ťažný prostriedok je reťaz s unášačmi,

-materiál kladie prenikajúcej reťazi väčší odpor, než je odpor trenia materiálu o žľab,

-dopravovaná vrstva materiálu, musí vytvoriť dostatočný odpor proti vnikaniu reťaze,

-materiál sa pohybuje s reťazou ako súvislá vrstva s menším sklzom, pri vodorovných

redleroch je rýchlosť materiálu o 5 až 10 % menšia a pri zvislých až o 40 % menšia, než je

rýchlosť reťaze,

-sú výhodné pre veľký dopravný výkon

-materiál dopravujú vo vodorovnom, šikmom aj v zvislom smere,

-umožňujú nadväzovať vodorovnú trasu dopravy na zvislú a naopak,

-materiál pri doprave nemení granuláciu.

26

Obr.30.: Redler

Nevýhodou redlerov je:

-majú vyšší príkon (príčinou je trenie materiálu),

-nehodia sa na dopravu abrazívneho materiálu,

-pri skončení alebo prerušení dopravy sa redler úplne nevyprázdňuje,

-ťažná reťaz sa pri doprave potravinárskeho tovaru nedá mastiť.

3.2. Technika na skladovanie zrnín

3.2.1. Skladovanie zrnín - úvodZrniny majú významné postavenie v celom národnom hospodárstve. Pestujú sa na viac ako

polovici celkovej výmery ornej pôdy. Vo výžive ľudstva predstavujú približne 40% kalorickej

spotreby. Vo výžive zvierat tvoja zrniny približne 35% kŕmnych dávok. Skladovanie zrnín je

neoddeliteľnou a nevyhnutnou súčasťou hospodárenia s obilným fondom. Zrniny ako sezónny

produkt sú spotrebované sezónne, preto musia byť skladované od ich zberu až po ich použitie

k spracovaniu na koncové výrobky, prípadne k priamej spotrebe. V obilnom zrne, tak ako

v každom živom organizme, prebiehajú stále zložité biochemické pochody, ktorým súhrnne

hovoríme ,, dýchanie “. Pri tomto procese sa zásobné látky pomocou enzymatickej činnosti

menia na cukry a tieto sú premenené na oxid uhličitý, vodu a teplo. Je potrebné odvádzať

splodiny dýchania mikroorganizmov, t.j. plesní, kvasiniek a prípadne aj skladových škodcov.

Tieto nežiaduce splodiny sa najčastejšie odvádzajú z medzizrnových priestorov pomocou

prehadzovania alebo prepúšťania.

Technológie skladovania jednotlivých druhov obilovín sú závislé predovšetkým na type

skladovacieho priestoru a na jeho technickom vybavení. Zrniny sa skladujú prevažne po dobu

niekoľko mesiacov až jedného roka, stále zásoby aj niekoľko rokov. Podmienky skladovania

musia zodpovedať vlastnostiam uložených produktov aj ich následnému účelovému použitiu,

27

aby nedošlo k zníženiu úžitkových hodnôt skladovaných zrnín. Zrniny sa zberajú zberacími

strojmi a tým rastú nároky na ich ošetrovanie. Koncentrácia skladovacích kapacít vyžaduje

potrebu kontroly zásob a ich ochranu pred skladovými škodcami. Najjednoduchšie sklady

akejkoľvek stabilnej mechanizácie sú adaptované alebo pre účely skladovania stavané halové

sklady. Uskladňovanie, manipulácia aj vyskladňovanie je prevádzkované rôznymi

mechanizačnými prostriedkami ( pásové dopravníky, zrnomety, traktorové nakladače typu

HON a ďalšie). Nevýhodou tejto mechanizácie je obmezená výška uskladnenia(2-3 m), takže

v častých prípadoch nie je možné plne využiť celkovú kapacitu skladu. Ďalšou nevýhodou

týchto skladov je nutnosť ponechávať značný voľný manipulačný priestor pre ošetrovanie

zrna prehadzovaním. Behom dlhodobého skladovania je nutné robiť minimálne dvojité

prehadzovanie za účelom prevzdušnenia a schladenie zrna , aby sa zabránilo jeho

samozahrievaniu a rozvoju skladových škodcov. Vzhľadom k tomu , že pri tomto spôsobe

skladovania je pokles vlhkosti zrna minimálna alebo vôbec žiadna, je nutné skladovať zásoby

s vlhkosťou, ktorá je vhodná pre konečné spracovanie, t.j. do 15 % . Ide väčšinou o zrniny

určené pre kŕmne účely, alebo také ktoré budú pred expedíciou upravené na odbytovú akosť,

pokiaľ sa tak nestalo pred ich uskladnením. (Jech,1988)

Výhodnejšie skladovanie je v skladoch halových(Obr.31), podlahových, boxových, kde je už

vstavaná mechanizácia umožňujúca uskladnenie, prepúšťanie a prípradne i vyskladňovanie

zrna. Tieto sklady sú vhodné predovšetkým pre sladovnícky jačmeň a pšenicu pre mlynské

spracovanie. Veľká výhoda je v tom, že jednotlivé partie je možné bez väčších problémov

oddeľovať a prípadnou manipuláciou udržovať vo veľmi dobrej akosti.

Najväčšie výhody pri skladovaní po manipulačnej stránke poskytujú vežové sklady(Obr.32),

ktoré umožňujú ľubovoľné premiestňovanie zrna z jednej bunky do druhej. Aj ked táto

manipulácia je maximálne mechanizovaná ( diaľkové ovládanie ), je možné do týchto skladov

ukladať bez nebezpečia narušenia akosti len suché zrno s vlhkosťou do 14%. V týchto

skladoch je však nutné robiť pravidelné prepúšťanie zrna za účelom prevzdušňovania a hlavne

zníženie teploty, aby sa zabránilo nežiadúcemu samozahrievaniu a prípadnému výskytu

skladových škodcov. Jediným prepúšťaním zrna dôjde k zníženiu teploty cca o 2-4 °C. Pri

dlhodobom skladovaní sa spravidla robí 2-4 násobné prepúšťanie, ktoré sa uskutočňuje od

naskladnenia v dobe zberu do jarných mesiacov, pokiaľ teplota vonkajšieho vzduchu je nižšia

než teplota skladovaného zrna. Skladovanie sladovníckeho jačmeňa bez aktívneho

prevetrávania v týchto skladoch nie je vhodné.

28

Obr.32.: Vežový sklad zrnín.

Pri skladovaní, hlavne dlhodobom, by si obilniny mali zachovať svoj dobrý zdravotný stav

a biologickú kvalitu. Počas skladovania sa menia vlastnosti zrna, ktoré su závislé od vlastností

obilia určeného na skladovanie a na vplyv pôsobiacich faktorov v priebehu skladovania.

(Jech,1988)

Obr.31.: Halové skladovanie zrna.

3.2.2. Fyzikálne vlastnosti zrnín z hľadiska skladovaniaTaké vlastnosti zrna, ktoré možno určiť bez toho ,aby sme zmenili štruktúru alebo zloženie

zrna.

Vlhkosť zrna- má značný význam po chemickej a fyzikálnej stránke. Normálne vyzreté zrno

obsahuje od 10 do 20% vody, ale jeho vlhkosť môže dosiahnuť aj 50%. Táto okolnosť má

vplyv na niektoré ďalšie vlastnosti, pretože so zmenou vlhkosti zrna sa mení aj objem zrna.

So stúpajúcou vlhkosťou zrna sa zvyšuje aj hmotnosť zrna, v dôsledku čoho sa napr. pri

triedení zrna s vyššou vlhkosťou ako 14% zistí vždy vyšší podiel zrna I. triedy a naopak. Na

túto okolnosť treba pri posudzovaní zrna brať ohľad.

Merné teplo zrna- množstvo tepla, potrebné na zahriatie 1 kg zrna o 1°C.

29

Skladá sa z 2 častí : z merného tepla absolútne suchého zrna – nie je u všetkých plodín

rovnaké, pretože závisí od chemického zloženia zrna a vzájomného pomeru jednotlivých

súčastí.

Merné teplo absolútne suchej pšenice a raže je napr. 1.554, slnečnice 1,512. Keďže pri

skladovaní nepracujeme so zrnom absolútne suchým, ale so zrnom, ktoré má určitý obsah

vody, je potrebné prepočítavať merné teplo absolútne suchého zrna na merné teplo zrna

s danou vlhkosťou. S merným teplom zrna sa stretávame najmä pri výpočtoch v technológii

sušenia obilia, pri určovaní maximálneho ohrevu zŕn.

Merná hmotnosť zrna - kolíše v pomere širokom rozsahu, pretože je závislá od odrody,

vyzretia a vlhkosti zrna. Mernej hmotnosti zrna sa v poslednej dobe pripisuje veľký význam,

najmä po biologickej stránke, pretože celý rad výskumov potvrdzuje, že zrno s vyššou

mernou hmotnosťou je lepším osivovým materiálom. Z hľadiska skladovania má význam pri

výpočtoch zaťažení v sýpkach.

Koeficient trenia ,, f “ poľnohospodárskych materiálov je veľmi premenlivý a závisí od

viacerých vlastností materiálu, veľkosti častíc materiálu, jeho vlhkosti, rýchlosti pohybu.

Koeficient trenia ovplyvňuje odpor materiálu proti pohybu a tým aj veľkosť príkonu na pohon

dopravného zariadenia.

Mechanické rozmery častíc poľnohospodárskych materiálov – majú dôležitý význam pri

manipulácii. Častice práškovitých materiálov ( zošrotované zrniny ) majú veľmi malé

rozmery ( 0,005- 0,5 mm ).

Súdržnosť- vlastnosť materiálu, ktorá spôsobuje, že pri manipulácii sa materiál nerozdrobuje

a nevznikajú jemné – prašné časti.

3.2.3. Základné typy skladovania-krátkodobé,

-dlhodobé.

Toto delenie nie je určené a obmedzené časom, ale technickými podmienkami, ktoré

umožňujú skladovať pri nezníženej akosti a akostných parametrov. Spravidla je krátkodobé

a dlhodobé skladovanie rozdelené dobou 6 mesiacov.

3.2.4. Technológie skladovaniaPodľa technológie skladovania sa delí skladovanie na:

a) Skladovanie v suchom stave ( obilniny,strukoviny do 14% a olejniny do 8% vlhkosti )

b) Skladovanie s použitím aktívneho vetrania ( do 17% vlhkosti zrna u obilovín )

c) Skladovanie v schladenom stave

30

d) Skladovanie za použitia chemických prostriedkov ( len pre kŕmne účely )

Typy skladovania sa prevažne vzťahujú na voľne ložené zásoby, ale tiež aj zásoby skladované

v obaloch, kde typ a dobu skladovania ovplyvňuje druh obalu a jeho stav; obaly musia byť

funkčne vyhovujúce a zdravotne nezávadné.(Botto,2008)

3.2.4.1. Skladovanie obilia v suchom staveToto skladovanie je založené na poznatku, že v suchom zrne(do 14%) sú všetky fyziologické

a biochemické procesy obmedzené na minimum a že zrno v takomto stave nevytvára ani

podmienky pre zvýšenú činnosť a rozmnožovanie mikroorganizmov, prípadne škodcov. Pri

súčasnej konštrukcii obilných skladov, hlavne pre dlhodobé skladovanie, je tento spôsob

najprijateľnejší. Pri systematickom dozore, včasnom ochladení a dostatočnej izolácií od

vonkajších podmienok umožňuje uchovať obilie s minimálnymi stratami a s dobrou akosťou

veľmi dlhú dobu( i niekoľko rokov). Hlavným poslaním je v tomto prípade udržať v zrne

nízku vlhkosť a pokiaľ možno čo najnižšiu teplotu. Pri správnom ošetrovaní sa vlhkosť zrna

prakticky nezvýši po celú dobu, čím sa vytvárajú predpoklady pre dobrú stabilitu

skladovaných zásob. (Jech,1988)

3.2.4.2. Skladovanie obilia za použitia aktívneho vetraniaSkladovanie obilia za použitia aktívneho vetrania sa používa najmä u obilnín, ktoré majú

zvýšenú vlhkosť a tým aj životnú činnosť. Aktívne vetranie sa používa hlavne za účelom

odstránenia hromadiacich sa vodných pár, tepla a kysličníka uhličiného v medzizrnových

priestoroch. Je umožnené pórovitosťou a tým aj prístupnosťou obilnej hromady pre vzduch.

Pri aktívnom vetraní vzduch sa musí vháňať do všetkých častí obilnej hromady rovnomerne,

aby nevznikali hniezda s rôznou vlhkosťou a teplotou zrna. Vzduch má byť pritom vymenený

toľko krát, aby sa partia zrna vysušila a schladila na požadované hodnoty.

Nadmerné vetranie môže však byť niekedy aj škodlivé ( zvýšenie teploty, nadmerný prívod

kyslíka, zvýšenie vlhkosti zrna ), preto je potrebné k pochopeniu účelnosti a možnosti

vetrania uvedomiť si pojmy ako relatívne a absolútne nasýtenie vzduchu parami, rosný bod

a pod. Zvlášť na jar sa môže veľmi ľahko stať, že teplý s parami nasýtený vonkajší vzduch pri

stretnutí s ochladeným povrchom zrna sa ochladí až k rosnému bodu, v dôsledku čoho sa

prebytok vodných pár vyzráža na zrne a tak zvýši jeho vlhkosť.( Pawlica,2011)

31

3.2.4.3. Skladovanie obilia v chladenom staveSkladovanie obilia v chladenom stave je založené na tom, že pri nízkej teplote sa životná

činnosť všetkých zložiek obilnej hromady znižuje, alebo celkom zastavuje. V poslednom

období sa tohto spôsobu začína používať najmä u obilia vlhkého a mokrého, ktoré nie je

možné v krátkej dobe vysušiť. Tento spôsob sa osvädčuje hlavne pri skladovaní obilia na

kratšiu dobu. Pomocou neho možno teda predĺžiť sušiarenskú kampaň a tým aj zvýšiť

ekonomiku sušenia. Stupeň schladenia obilia sa riadi podľa predpokladanej dĺžky uloženia

a vlhkosti obilia. V žiadnom prípade nesmie byť obilie uložené dlhšiu dobu, ako dovoľuje

Klejevov diagram(Obr.32).( Jech,2011)

Obr.32.: Klejevov diagram.

3.2.4.4. Skladovanie obilia za neprístupu vzduchuSkladovanie obilia za neprístupu vzduchu a za použitia chemických prostriedkov možno

pokladať za spôsoby neštandartné, ktoré sú použiteľné len za výnimočných pripadov. Osivové

obilie nie je prakticky možné skladovať bez prístupu vzduchu, najmä pri zvýšenej vlhkosti.

Skladovanie za neprístupu vzduchu využíva známy poznatok, že všetky živé súčasti

skladovanej masy potrebujú k životu kyslík. Pri jeho nedostatku sa jeho život aeróbnych

mikroorganizmov zastavuje a prestávajú sa rozmnožovať i škodcovia. Tento spôsob možno

s výhodou využiť len v hermeticky uzavretých priestoroch pre obilie kŕmne a konzumné.

(Barták,2011)

3.2.4.5. Skladovanie obilia pomocou chemických prostriedkovSkladovanie obilia pomocou chemických prostriedkov je logickým pokračovaním

skladovania bez prístupu vzduchu. Pri tomto spôsobe sa medzizrnové priestory vyplnia

parami látok, ktoré majú toxické účinky na mikroorganizmy a škodcov. Na konzervovanie

vlhkého obilia je najvhodnejší dichlórétan. Jeho charakteristickou vlastnosťou je rozdielna

32

intenzita pôsobenia na rôzne druhy mikroorganizmov. Poznáme chemické konzervovanie

zrna. Princíp konzervácie spočíva v postreku vlhkého zrna kyselinou propionovou

v koncentrácii 0,5-1,2%. Postrek retarduje rozvoj plesní a baktérií a zabraňuje tak

samozahrievaniu. Prípravok má prednosť ešte v tom, že pôsobí aj po vyskladnení obilia

a nemizne ani po mletí alebo šrotovaní. Na druhej strane však rozšírenie tohto spôsobu naráža

na technické ťažkosti pri spracovaní takto konzervovaného obilia v krmivárskom priemysle.

Dôležitým úsekom pri skladovaní obilnín je tiež boj s obilnými škodcami. Biológiou

a spôsobmi boja proti týmto škodcom sa zaoberá ochrana rastlín. V tejto súvislosti treba

pripomenúť, že hlavnou podmienkou ich rozmnožovania je kľud, teplo a vlhkosť. Ak teda

správne robíme opatrenia proti vlhkosti a teplote skladovaných zásob, ich premiestňovaním

a vetraním, bojujeme vlastne i proti škodcom. Spolu s čistením a sušením zrna treba preto

dodržiavať ešte nasledovné preventívne opatrenia:

1. Udržiavať celý sanitárno-hygienický režim obilného skladu na patričnej úrovni.

2. Neskladovať spoločne zrno a produkty z neho vyrobené.

3. Neskladovať v obilnom sklade rôzne odpadky, ale čo najrýchlejšie ich ničiť.

Pri vlastnej dezinfekcii skladov je potrebné dodržiavať všetky predpísané zásady.( Jech,2011)

3.2.5. Straty pri skladovaní obiliaPri skladovaní obilnín, hlavne keď sa skladujú v pôvodnom stave, dochádza k určitým

stratám, ktoré môžu mať rôznu povahu a môžu byť rôzne veľké. Preto pri preberaní obilia do

skladu a jeho vyskladňovaní sa určuje aj jeho hmotnosť. Stanovenie hmotnosti obilia pred

skladovaním a po skladovaní by malo zdanlivo stačiť k určeniu jednotlivých strát, nie je však

tomu tak, pretože pri skladovaní môžu nastať rôzne príprady. Ak označíme počiatočnú

hmotnosť obilia (m1) a po ukončení skladovania (m2), môžu po skladovaní nastať tieto

prípady:

m1 > m2 , m1= m2 , m1 < m2

Najčastejšie sa vyskytuje prvý prípad, kedy je konečná hmotnosť zásoby nižšia ako

počiatočná, kým ďalšie dva prípady sa vyskytujú zriedkavejšie. Ako teda vidieť, po

skladovaní zisťujeme hmotnostné zmeny v uskladnených zásobách, aj keď tieto hmotnostné

zmeny samotné nám ešte nič nehovoria o príčinách hmotnostných zmien a o jednotlivých

druhoch strát. Ak teda správne chceme zistiť straty pri skladovaní, nutne musíme v každom

prípade počítať so sušinou. Sušina sa mení absolútne a relatívne, pretože zrno dýcha, vlhne

alebo schne, podľa podmienok skladovania a okrem toho obilie aj čistíme. Stanovenie strát je

33

nutné vyjadrovať v sušine preto, lebo stratou voľnej vody, ( ktorá sa nevytvára pri dýchaní ),

san a sušine nič nestráca, ale hmotnostne túto zdanlivú stratu zaznamenáme.

Za skutočné skladovacie straty je možné pri skladovaní pokladať:

1. Skutočnú stratu sušiny ako dôsledok dýchania,

2. Skutočnú stratu sušiny, spôsobenú nedbalým spôsobom ošetrovania.

Straty sú spôsobené aj predčistením a vytriedením obilia, hoci tieto sa zaznamenávajú

a nemožno ich považovať za úplné straty, pretože vytriedené obilie a odpady sa zúžitkujú.

Straty v priebehu skladovania závisia od celého radu vplyvov a podmienok, ako sme už

spomenuli a preto nie je možné určovať straty bezpečne dopredu, avšak skutočná strata

vykázaná po vyskladnení nesmie byť vyššia, ako najvyššie povolená strata podľa noriem.

(Malásek,2011)

34

4. NÁVRH NA VYUŽITIE POZNATKOV

Získané výsledky bakalárskej práce z manipulácie a skladovania zrnín môžeme využiť

nasledovne:

1. V poľnohospodárskej praxi:

- rozšírenie poznania o konštrukciu strojov na dopravu a manipuláciu zrnín,

- možnosť využitia strojov pri doprave a manipulácii jak na velkých farmách tak aj na

malých,

- ako základ prehľadu literatúry pri spracovaní bakalárskej práce.

2. Vo vývoji dopravných a manipulačných zariadení:

- vlastnosti zrnín je možné využiť pri navrhovaní strojov na dopravu , manipuláciu

a skladovanie zrnín.

5. ZÁVER

Štúdiom literatúry a praktickým pozorovaním sme načrtli spôsoby manipulácie

a skladovania zrnín.

Zistili sme, že každým rokom prichádzajú na trh nové a nové stroje ktorými sa dá

kvalitejšie pracovať s obilninami bez toho aby sa narušila ich štruktúra. Tým, že stroje

sa stávajú kvalitnejšie, narastá aj ich hodnota, no častokrát sa môžeme stretnúť so

situáciou, kedy firma uprednostní lacnejší stroj a tým môže zapríčiniť zníženie kvality

manipulácie a uskladnenia zrnín.

35

6. POUŽITÁ LITERATÚRA

1. Angelovič M, Jobbágy J, 2010. Stroje pre rastlinnú výrobu, 2010, SPU Nitra,

170s, ISBN 978-80-552-0453-6

2. Gálik R, Kubina Ľ, Kováč Š, 2008. Mechanizácia živočíšnej výroby, SPU Nitra,

2008,181s

3. Jech J. a kolektív, 2011, Stroje pre rastlinnú výrobu 3, Stroje a zariadenia na

pozberovú úpravu rastlinných materiálov a na ich skladovanie. Profi Press,s.r.o,

Praha, 368s, ISBN 978-8-86726-41-0

4. Opáth R,Botto Ľ, Kažimírová V, Tóth P, 2008. Výrobné systémy 2, SPU

Nitra,2008, 182s, ISBN 978-80-552-0005-7

5. Jech J, 1988, Stroje pre rastlinnú výrobu III, SPU Nitra, 1988, 442s.

6. Pawlica s.r.o Skladové areály obilia a zrnín, Halové skladovanie, Chladiče

obilia zrnín, Dopravné technológie na obilie a zrniny, Technológie sušenia

a skladovania komodít

http://pawlica.cz/ [online] (cit. 2011-11-3)

7. http://www-machines-simon.com/ [online] (cit. 2011-12-3)

8. http://www.stanhay.co.uk/ [online] (cit.2010-28-12)

9. Kongskilde Grain. Dopravníky pre obilie (cit.2011-04-01)

http://www.kongskilde.com/grain/ [online]

10. JK Machinery. Dodavateľ v oblasti poľnohospodárstva (cit.2011-11-3)

http://www.jk-machinery.cz/ [online]

36