NÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

SLOVENSKÁ POľNOHOSPODáRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINÁRSTVA

125881

Názov fakultyNázov vysokej školy

ZÁHRADNé OVOCIE - VýZNAMNý ZDROJ BIOAKTíVNYCH LáTOK

2011

Bc. MONIKA JANIČOVÁ

OBAL záverečnej práce v súlade s ISO 7144

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRENázov vysokej školy

FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINÁRSTVANázov fakulty

Názov práce ZÁHRADNÉ OVOCIE - VÝZNAMNý ZDROJ BIOAKTÍVNYCH LÁTOK

Diplomová práca

Bakalárska práca, Diplomová práca, Dizertačná práca, Habilitačná práca

Študijný program:

Technológia potravín

Študijný odbor:

4170800 Spracovanie poľnohospodárskych produktov

Školiace pracovisko:

Katedra chémieNázov katedry

Školiteľ:

proTitul Meno Priezvisko, Hodnosťf. RNDr. Alena Vollmannová, PhD.

meno priezvisko, tituly

MestoNitra 20112009

Bc.Monika Janičová

TITULNÝ LIST záverečnej práce

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Monika Janičová čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému "Záhradné ovocie - významný zdroj bioaktívnych látok" vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 10. 4. 2011

Monika Janičová

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie svojej školiteľke prof. RNDr. Alene Vollmannovej, PhD., za odborné vedenie, cenné rady, poznatky a pripomienky, ktoré mi poskytla pri vypracovaní tejto diplomovej práce.

Poďakovanie

Abstrakt

Ovocie spolu so zeleninou patrí k hodnotným zdrojom bioaktívnych látok s významným pozitívnym účinkom na zdravie konzumenta. Okrem bohatého zastúpenia polyfenolových zlúčenín s antioxidačným účinkom, sa v rôznych druhoch ovocia nachádzajú aj ďalšie nutrične významné zložky, ku ktorým patria dôležité monosacharidy, vitamíny a minerálne látky. Z pohľadu ľudskej výživy je dôležitý aj obsah vlákniny. V našej práci sme sledovali antioxidačnú aktivitu, obsah polyfenolových zlúčenín a vitamínu C v rôznych druhoch záhradného ovocia bežne dostupného počas roka. Analyzovali sme sedem druhov záhradného ovocia (jahody, ríbezle, jablká, broskyne, slivky, jostu a kiwi), pričom sme z vybraných druhov mali k dispozícii viac odrôd. Sledovali sme tak druhovú, ako aj odrodovú závislosť zastúpenia polyfenolových zlúčenín a vitamínu C a tiež ich antioxidačnej aktivity. Z analyzovaných druhov sa najvyšším obsahom polyfenolov v čerstvom ovocí vyznačovali ríbezle, najnižším slivky. Po prepočte na sušinu však najvyšší obsah polyfenolov mali jahody, najnižší broskyne. Vitamín C bol v čerstvom ovocí najviac zastúpený v ríbezliach, najmenej v broskyniach, v sušine najviac v jahodách a najmenej v broskyniach. Najvyššiu antioxidačnú aktivitu vykazovali jahody, najnižšiu slivky. Na základe našich zistení možno potvrdiť potrebu pravidelnej konzumácie záhradného ovocia, ako významného zdroja zdraviu prospešných látok bežne dostupného v domácich podmienkach pre nášho konzumenta.

Kľúčové slová : záhradné ovocie, celkové polyfenoly, vitamín C, antioxidačná aktivita

Abstract

Fruit together with vegetable belong to worthful sources of bioactive compounds with important positive influence on consumer health. Besides rich abundance of polyphenolic compounds with antioxidant effect various fruit species content also additional nutritive components as monosaccharides, vitamins and minerals. From aspect of human nutrition fiber content is also important. In our work the antioxidant activity, contents of polyphenols and vitamin C in seven various garden fruit species (strawberries, currants, apples, peaches, plums, jostaberries and kiwi) were analysed. Different cultivars from selected fruit species were analysed, too. The aim of the study was to investigate the species and cultivar dependance of polyphenols and vitamin C contents and antioxidant activity. From analysed fruit species the highest polyphenols content in fresh fruit was determined in currants, the lowest in plums. In dry matter the highest polyphenols content was determined in strawberries, the loowest in peaches. In fresh fruit the content of vitamin C was the highest in currants, the lowest one in peaches, in dry matter the highest vitamin C content was in strawberries and the lowest one in peaches. The highest antioxidant activity was determined in strawberries, the lowest one in plums. Our results confirmed the necessity of regular consumption of garden fruit as important source of compounds with benefit on human health normally available in domestic conditions for our consumers.

Key words : garden fruit, contents of polyfenols, vitamin C, antioxidant activity

Abstrakt

Obsah

Obsah6

Zoznam skratiek a značiek (pre technické a prírodné vedy)9

Úvod11

1Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí12

1.1Voľné radikály13

1.2Vplyv antioxidantov na inhibíciu oxidačných procesov14

1.3Antioxidanty v záhradnom ovocí17

1.3.1Polyfenolové zlúčeniny19

1.3.2Vitamíny23

1.4Význam záhradného ovocia v zdravej výžive25

1.4.1Jahody27

1.4.2Ríbezle28

1.4.3Jablká29

1.4.4Broskyne30

1.4.5Slivky31

1.4.6Josta31

1.4.7Kiwi32

2Ciele práce34

3Materiál a metódy34

3.1Odber a úprava vzoriek ovocia34

3.1.1Charakteristika jednotlivých odrôd vybraných druhov ovcia35

3.1.2Charakteristika lokality odberu41

3.1.3Odber a úprava vzoriek ovocia43

3.2Chemické analýzy vzoriek43

3.2.1Stanovenie obsahu sušiny vo vzorkách záhradného ovocia43

3.2.2Stanovenie obsahu celkových polyfenolov vo vzorkách záhradného ovocia43

3.2.3Stanovenie obsahu vitamínu C vo vzorkách záhradného ovocia44

3.2.4Stanovenie antioxidačnej aktivity vo vzorkách záhradného ovocia44

4Výsledky a diskusia45

4.1Stanovenie sušiny v rôznych odrodách vybraných druhov záhradného ovocia45

4.1.1Jahody45

4.1.2Ríbezle45

4.1.3Jablká46

4.1.4Broskyne46

4.1.5Slivky47

4.1.6Josta47

4.1.7Kiwi47

4.2Priemerný obsah sušiny v rôznych druhoch záhradného ovocia47

4.3Stanovenie celkového obsahu polyfenolových zlúčenín v rôznych odrodách vybraných druhov záhradného ovocia48

4.3.1Jahody48

4.3.2Ríbezle48

4.3.3Jablká49

4.3.4Broskyne51

4.3.5Slivky51

4.3.6Josta52

4.3.7Kiwi53

4.4Priemerný obsah celkových polyfenolov v rôznych druhoch záhradného ovocia53

4.5Stanovenie vitamínu C v rôznych odrodách vybraných druhov záhradného ovocia55

4.5.1Jahody55

4.5.2Ríbezle56

4.5.3Broskyne57

4.5.4Slivky58

4.5.5Josta58

4.5.6Kiwi59

4.6Priemerný obsah vitamínu C v rôznych druhoch záhradného ovocia59

4.7Stanovenie obsahu antioxidačnej aktivity v rôznych odrodách záhradného ovocia61

4.7.1Jahody61

4.7.2Ríbezle62

4.7.3Jablká62

4.7.4Broskyne64

4.7.5Slivky64

4.7.6Josta65

4.7.7Kiwi65

4.8Priemerný obsah antioxidačnej aktivity v rôznych druhoch záhradného ovocia66

Záver67

Zoznam použitej literatúry69

Obsah

Zoznam skratiek a značiek (pre technické a prírodné vedy)

AVAkademia věd Českej

republiky

CATenzým kataláza

CoQ10koenzým Q10

COXenzým cyklooxygenáza

č.h.čerstvá hmota

DMPDdimethylfenylendiamín

DNAdeoxyribonukleová kyselina-nositeľka gentickej

informácie

DPPH2,2-difenyl-1-pikrylhydrazyl

FRAPFerric Reduktion Ability of Plasma

GPxglutationperoxidáza

GRglutationreduktáza

GSHglutation

GSSGglutationdisulfid

HPLCHigh Performance Liquid Chromatography

LDLcholesterol (Low-density

lipoprotein)

LPXlipidová peroxidácia

LROListina registrovaných odrôd

NADPHnikotín adeín dinukleoid fosfát

ORACOxygen Radical Absorbance Capacity

RFKreaktívne formy kyslíka

RONSreaktívne formy dusíka

s.h.suchá hmota (sušina)

SHMÚSlovenský hydrometeorologický ústav

SODsuperoxiddismutáza

TAATotal Antioxidant Activity

TEACTrolox Equivalent

Antioxidant Activity

UV Ultrafialové žiarenie

Úvod

Súčasná doba sa vyznačuje rýchlym životným tempom. So stúpajúcim tempom úmerne stúpa výskyt kardiovaskulárnych, onkologických a ďaľšich civilizačných ochorení. Je to dôsledok narušenia rovnovážneho stavu v prírode, ktorý je treba zachovať. Jedným z činiteľov spôsobujúcich tento nerovnovážny stav je aj nadmerný výskyt voľných radikálov.

Voľné radikály existujú a tvoria sa v ľudskom tele nielen počas normálneho metabolizmu, ale i pri fyzickej námahe, fajčení či nadmernom slnení. Ich toxický účinok dokážu do určitej miery eliminovať antioxidanty. Antioxidačný účinok spočíva v zabrzdení alebo zastavení oxidačného procesu.

Prirodzeným a ľahko dostupným zdrojom antioxidačne pôsobiacich látok sú predovšetkým potraviny rastlinného pôvodu. Antioxidanty vo forme vitamínov, karoténov, stopových prvkov, polyfenolových zlúčenín a iných dôležitých bioaktívnych látok vytvárajú v synergii prírodnú ochrannú líniu proti pôsobeniu voľných radikálov.

Ovocie ako významný zdroj antioxidačne pôsobiacich látok je bohatým zdrojom polyfenolov i vitamínu C. Obzvlášť sú na bioaktívne látky bohaté rôzne druhy drobného modro a fialovo sfarbeného ovocia.

V priebehu vývoja teórií o výžive bola snaha nahrádzať prirodzený prísun prírodných bioaktívnych látok syntetickými, no v súčasnej dobe sa ľudstvo opäť vracia späť k prírodným zdrojom. Z pohľadu doby dozrievania jednotlivých druhov ovocia možno bežne dostupné základné druhy ovocia zaradiť k vysokohodnotným a trvale dostupným zdrojom bioaktívnych látok v ľudskej výžive.

1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí

Problematike reaktívnych foriem kyslíka (RFK) a oxidačného stresu sa v posledných desaťročiach venuje neobyčajne veľká pozornosť. RFK zohrávajú významnú úlohu v patogenéze mnohých závažných ochorení, ako sú ateroskleróza, nádorové ochorenia, ischemicko - reperfúzne poškodenie, diabetes mellitus, rôzne stavy imunodeficiencie, vírusové ochorenia a mnohé iné.

Antioxiodačný status človeka evidentne varíruje v závislosti od mnohých faktorov, ako sú pohlavie, metabolizmus, ale aj ročné obdobie. Predpokladá sa, že v hlavnej miere to súvisí s rôznym príjmom ovocia, zeleniny, ale aj iných zložiek potravy, ktoré môžu ovplyvniť oxidačno - antioxidačnú rovnováhu organizmu (Lovásová et al., 2010).

Naše bunky obsahujú veľa látok s antioxidačnou aktivitou, ktoré ich pomáhajú chrániť pred vplyvom voľných radikálov. Existujú však názory, že táto ochrana nie

je dostatočne silná. Podľa nich pridávanie antioxidantov do stravy posilňuje prirodzený ochranný systém našich buniek, teda pomáha ich chrániť pred rôznymi ochoreniami. Tieto názory však v poslednom čase strácajú podporu. Výskumy, u ktorých sa pokusným osobám podávali doplnky výživy obsahujúce vysoké dávky vitamínu A a E, priniesli prekvapujúce výsledky - namiesto toho, aby antioxidanty chránili organizmus pred rakovinou, zvyšovalo sa riziko vzniku tohto ochorenia u pokusných jedincov (Béliveau a Gingras 2008).

V aplikácii antioxidačných suplementov neexistujú vierohodné systémové odporúčania a vedci sú skôr opatrní. Vyvážená a pestrá strava bohatá na prírodné zdroje antioxidantov nemá kontraindikáciu (Daniška, 2009).

Ovocie má v racionálnej výžive človeka nezastupiteľné miesto. Pre správnu výživu je ovocie potrebné, hlavne v surovom stave. V minulosti sa so zdravotným významom ovocia najčastešie zdôrazňoval obsah vitamínov, ale aj ďalších látok,ako sú pektíny a minerálne látky. Pektíny majú schopnosť viazať toxické látky v zažívacom trakte (Zachar, 2008).

Podľa Görnera (2005) na základe najnovších poznatkov, ktoré dokazujú preventívny účinok ovocia a zeleniny pred vznikom civilizačných chorôb, sa pri dennej konzumácii ovocia a zeleniny v množstve spolu päť porcií odporúča vyššia konzumácia zeleniny (3 porcie) ako ovocia (2 porcie). Ovocie a zelenina majú nízku energetickú hodnotu, sú dobrým zdrojom vlákniny a obsahujú celý rad vitamínov, vrátane vitamínu C, E, folátov a karotenoidov (prekurzorov vitamínu A), minerálnych látok ako vápnika, draslíka, horčíka a obsahujú tiež dôležité bioaktívne komponenty, fytochemikálie.

Voľné radikály

Voľné radikály sú vo všeobecnosti nestále, vysoko reaktívne a energetické molekuly, ktoré sú krátky čas schopné samostatnej existencie. Majú jeden alebo viac nespárených elektrónov v atómovom alebo molekulovom orbitáli (Dlugošováa Pšenáková, 2004). Elektróny sú záporne nabité častice, ktoré sa obvykle vyskytujúv pároch a tvoria chemicky stabilnú väzbu. Pokiaľ nie je elektrón spárovaný, môžesa naň naviazať iný atóm alebo molekula, čím dochádza k chemickej reakcii (Zachar, 2004). Svoj nespárený elektrón prevažne spárujú s elektrónom, ktorý odoberajú iným látkam,. čím ich oxidujú. Reakciou voľných radikálov s oxidovanou látkou sa tvoria metabolity, ktoré môžu byť často reaktívnejšie a teda aj škodlivejšie ako pôvodný radikál (Dlugošová a Pšenáková, 2004). Ak radikál stretne neradikálovú molekuluso spárovanými elektrónmi, môže sa vytvoriť nový radikál a radikálová reakciasa takýmto spôsobom reťazovo šíri. Ak sa stretnú 2 radikály, môžu svoje nespárené elektróny spáriť a vytvoriť tak neradikálovú molekulu a ukončiť radikálovú reťazovú reakciu (Zachar,2004).Voľné radikály sa v ľudskom organizme uplatňujú pri niekoľkých vitálne dôležitých dejoch (Dlugošová a Pšenáková, 2004). Sú súčasťou imunitného systému a slúžia organizmu pri ničení mikroorganizmov: vírusov, baktérií a iných (Zachar, 2004). Zúčastňujú sa fyziologických regulácií, ako napr. účasť v procese prenosu signálov, imunitné odpovede, v regulácii cievneho tonusu atď. (Zeman et al., 2009). Pomáhajú udržať organizmus v zdravom stave. Voľné radikály sú tiež zapojené do tvorby hormónova enzýmov, potrebujeme ich k tvorbe energie a rôznych substancií potrebných pre organizmus. Medzi týmito užitočnými a škodlivými voľnými radikálmi však musí byť rovnováha a imunitný systém nesmie byť preťažovaný a parazitizmus musí byť „vyvážený" (Zachar, 2004). Organizmus sa bráni proti účinkom voľných radikálov rôznymi antioxidačnými mechanizmami. Ak dôjde k porušeniu rovnováhy medzi antioxidantami a voľnými radikálmi, nastáva oxidačný stres (Dlugošová a Pšenáková, 2004).

Oxidačný stres môže spôsobovať mnohé z kardiovaskulárnych ochorení. Voľné radikály sa tvoria pri cukrovke betaoxidáciou mastných kyselín, oxidáciou glukózya tvorbou proteínkinázy C, ktorá aktivuje enzýmy peroxidázy a cyklooxygenázyza tvorby reaktívnych kyslíkových zlúčenín. Sprievodným javom je zvýšená lipidová peroxidácia a kardiovaskulárne ochorenia (Malinská et al., 2007).

Pochodom spojeným s oxidačným stresom a pôsobením reaktívnych foriem kyslíka a dusíka (RONS - reactive oxygen and nitrogen species) je v klinickej medicíne venovaná veľká pozornosť. Medzi RONS patria tak voľné radikály ako aj zlúčeniny, ktoré ľahko oxidujú iné látky, alebo sa radikály menia. K najdôležitejším radikálom radíme superoxidový anión .O2, oxid dusnatý .NO, alebo hydroxilový radikál .OH. Medzi neradikálové reaktívne častice patrí napr. peroxid vodíka H2O2, kyselina chlórna (HClO) a peroxinitrid (ONOO.). RONS vznikajú vpriebehu metabolických pochodovu všetkých aeróbnych organizmov (Zeman et al.,2009). Na ich vzniku sa zúčastňujúi vonkajšie vplyvy : UV žiarenie, fajčenie, znečistené životné prostredie, prudké zmeny teploty a pod. (Votruba a Malý, 2007). Bunky a tkanivá živých organizmov sú pred poškodením týmito faktormi chránené antoxidačnými ochrannými systémami (enzýmovými i neenzýmovými).

RONS pôsobia i pri vzniku a rozvoji mnohých závažných ochorení, akýmisú ateroskleróza, diabetes mellitus, arteriálna hypertenzia, neurodegeneračné ochorenie, psychiatrické ochorenia i vznik zhubných nádorov. Na druhej strane sa tvorba voľných radikálov s úspechom využíva v niektorých kancerostatikách, antivírusovýcha antibakteriálnych prípravkoch.

Pôsobenie RONS v ľudskom organizme môže poškodzovať štruktúru lipidov, pričom dochádza ku zmene zloženia biologických membrán a k ovplyvneniu funkcie štruktúr s nimi spojenými. RONS môžu poškodzovať i štruktúru proteínov, DNA, purínových i pyrimidínových báz i deoxiribózy. Oxidácia deoxyribózy spôsobuje deštrukciu a prerušenie DNA reťazca, čo vedie ku chybným párovaniam báz pri replikácii DNA a ku zmene genetickej informácie a často k fatálnym dôsledkom pre organizmus (Zeman et al., 2009).

Vplyv antioxidantov na inhibíciu oxidačných procesov

Každá bunka potrebuje pre svoje správne fungovanie kyslík. Jeho spotrebousa prirodzene vytvárajú vedľajšie produkty - voľné radikály, ktoré môžu negatívne pôsobiť na okolité prostredie Durdíková et al., (2009). Fidler a Kolářová (2009) uvádzajú, že jednou z možností ako chrániť organizmus pred vplyvom voľných radikálov, je pôsobenie antioxidantov. Antioxidanty sú molekuly, ktoré môžu zabraňovať alebo obmedzovať oxidačnú deštrukciu látok. Brindzová et al. (2005) definujú antioxidanty ako substancie schopné prevencie alebo spomalenia rýchlosti radikálovej reťazovej reakcie a oxidácie, ktorá prebieha v ľahko oxidovateľných materiáloch. Sú to molekuly, ktoré môžu bezpečne interagovať s voľnými radikálmi a zakončiť tak reťazovú reakciu skôr, než dôjde k poškodeniu vitálnych molekúl. Je známych viacero mechanizmov pôsobenia antioxidantov, ktoré znižujú negatívny vplyv voľných radikálov v organizme. Dlugošová a Pšenáková (2004) ich rozdeľujú na:

1. mechanizmy, ktoré zabraňujú tvorbe voľných radikálov (xantínoxidáza, kataláza)

2. mechanizmy, ktoré vychytávajú alebo lapajú už vytvorené voľné radikály

a) vychytávače ("scavengers") - superoxiddismutáza

b) lapače ("trappers") - vitamín E

c) zhášače ("quenchers") - β-karotén

3. reparačné systémy, ktoré odstraňujú poškodené molekuly z organizmu - lypofilné enzýmy : fosfolipáza, proteolytické enzýmy, reparačné endonukleázy.

Podľa Lachmana et al. (2007), dôležitou skupinou antioxidantov sú polyfenolové zlúčeniny, ktoré majú schopnosť zhášať voľné radikály mastných kyselín a kyslíka.

Zeman et al. (2009) delia antioxidanty, ktoré pôsobia v ľudskom organizme proti patogénnemu pôsobeniu RONS, na antioxidanty enzýmového charakteru a antioxidanty neenzýmové.

Medzi enzýmové antyoxidanty patrí okrem už vyššie spomenutej katalázy (CAT)a superoxiddismutazy (SOD) ešte napr. glutationperoxidáza (GPx), glutationreduktáza (GR). Glutation peroxidáza mení H2O2 na vodu za spoluúčasti glutationu (GSH) ako donora vodíka. Vznikajúci glutationdisulfid (GSSG) je premenený späť na GSH pôsobením GR, ktorej kofaktorom je NADPH.

Medzi neenzýmové antioxidanty patria vitamíny A, C, E, GSH, kyselina alfa-lipoová, karotenoidy, stopové prvky ako meď, zinok a selén, koenzým Q10 (CoQ10) a kofaktory ako kyselina listová a vitamíny B1, B2, B6 a B2, dalej tiež močovina i albumíny. Hlavným intracelulárnym antioxidantom je GSH, ktorý pôsobí ako priamy lapač radikálov a súčasne ako kosubstrát pre GPx. Stav, spojený s nadmernou tvorbou a/alebo nedostatočným odstraňovaním RONS, resp. zvýšený pomer prooxidačnej k antioxidačnej aktivite, je označovaný pojmom oxidačný stres. Ako už bolo spomenuté v kapitole 1.1, oxidačný stres môže spôsobovať mnohé ochorenia. Podľa Zachara (2004), boj proti voľným radikálom možno uskutočňovať v prvom rade tým, že sa znižuje možnosť ich vzniku obmedzením prijímania potravy, ktorá ich obsahuje, alebo ich tvorbu podporuje, a tiež tým, že prijímame potravu, ktorá obsahuje antioxidanty. Tie voľné radikály neutralizujú tak, že ich chemicky viažu a umožňujú ich vylúčenie z organizmu. Zničením voľných radikálov antioxidanty pomáhajú organizmus detoxikovať, chrániť ho pred chorobami, starnutím, prípadne aj liečiť, omladzovať, regenerovať, navrátiť do života.Vhodným výberom potravín a ich úpravou možno dosiahnuť kladné výsledky zdravej stravy a v prípade ochorenia aj stravy liečivej. Ako potenciálny zdroj antioxidantov udávajú Peltznerová et al. (2008) ovocie, zeleninu, listy, plody a semená rastlín.

V experimentálnych štúdiách bolo zistené, že antioxidačná aktivita mnohých rastlinných fenolových látok je vyššia v porovnaní s antioxidačnými vitamínmi. Zároveň bol preukázaný vzťah medzi antioxidačnou aktivitou látok prijímaných potravou alebo nápojmi a prevenciou niektorých onemocnení, napr. kardiovaskulárnych chorôb, neurologických porúch alebo procesov stárnutia (Fidler a Kolářová, 2009). Ďalej autori uvádzajú, že väčšinu prírodných antioxidantov prijímame ako súčasť zložitých zmesí, ktorých zložky môžu reagovať s rôznymi radikálmi rôznymi mechanizmami. Preto sa snažíme charakterizovať antioxidačnú aktivitu zmesných vzorkov ako celku. Pre vzájomné porovnanie antioxidačných účinkov rôznych zmesí bol zavedený pojem celková antioxidačná aktivita (total antioxidant activity, TAA). Existuje veľké množstvo metód pre stanovenie TAA.Výsledky sa do istej miery líšia, ale dajú sa porovnávať. Najčastejšie sa používajú tieto metódy stanovenia antioxidačnej aktivity :

· Metóda FRAP (Ferric Reduction Ability of Plasma) je založená na meraní rýchlosti redukcie železitého komplexu na železnatý pridaním vzorky.

· Metóda DMPD (dimethylfenylendiamín)- táto zlúčenina sa najprv chemickou reakciou prevedie na radikálovú (farebnú) formu, ktorá sa potom redukuje (odfarbuje) antioxidantami prítomnými vo vzorke.

· Metóda LPX využíva stimulovanú lipidovú peroxidáciu v homogenáte krysieho mozgu. Po pridaní testovanej vzorky sa určuje veľkosť inhibície tejto peroxidácie antioxidantov vo vzorke.

· Metóda ORAC (Oxygen Radical Absorbance Capacity) je založená na vytvorení peroxylového radikálu, ktorý sa kvantitatívne stanovuje fluorimetricky. Hodnotí sa úbytok fluorescencie po pridaní testovanej vzorky.

· Metóda TEAC (Trolox Equivalent Antioxidant Activity) využívá tiež fluorimetrické meranie

· Metóda DPPH. Princípom je eliminácia radikálu DPPH•, ktorá sa prejavuje znížením absorbancie pri 515 nm. Pokles absorbancie sa zaznamenáva v časových intervaloch od jednej sekundy (podľa účinnosti jednotlivých vzoriek) až do ustálenia stavu spektrofotometricky

(Paulovicsová, 2008; Fidler a Kolářová, 2009; Ivaničová a Fixelová, 2010).

Antioxidanty v záhradnom ovocí

Antioxidanty v potrave môžu pochádzať zo zlúčenín prirodzene sa vyskytujúcich v potravinových surovinách alebo vznikajúcich počas ich technologického spracovania. Prírodnými antioxidantmi sú predovšetkým rastlinné fenolové a polyfenolové zlúčeniny, ktoré sa môžu vyskytovať vo všetkých častiach rastliny. Tieto látky majú multifunkčný účinok a mnohé z nich pôsobia ako redukčné činidlá, metalické chelátory alebo zhášače singletového kyslíka. Takýmito látkami sú flavonoidné zlúčeniny, deriváty kyseliny škoricovej, kumaríny, tokoferoly a niektoré fenolové kyseliny (Vollmannová et al., 2008).

Je zrejmé, že mnohé fytochemické látky, najmä polyfenoly, majú chemickú štruktúru, ktorá je ideálna na vychytávanie voľných radikálov. Polyfenoly sú oveľa účinnejšie antioxidanty ako vitamíny. Napríklad stredne veľké jablko, ktoré obsahuje relatívne málo vitamínu C (približne 10 mg), sa môže popýšiť antioxidačnou aktivitou, ktorá je ekvivalentná 2250 mg (2,25 g) vitamínu C. Inými slovami, existuje omnoho užší vzťah medzi obsahom fytochemikálií (ako sú polyfenoly v ovocí a v zelenine) a antioxidačnou aktivitou, než je jej vzťah k obsahu vitamínov (Béliveau, Gingras, 2008). Autori ďalej uvádzajú, že i keď dva polyfenoly prejavujú približne rovnakú antioxidačnú aktivitu, môžu mať veľmi odlišný vplyv na rakovinovú bunku. Jeden bude úplne blokovať aktivitu kľúčového enzýmu, na ktorý nebude mať druhý polyfenol prakticky žiadny vplyv. Hoci šupka pečených zemiakov sa vyznačuje viac ako štyrikrát vyššou antioxidačnou aktivitou než brokolica, dvakrát vyššou než karfiol a dvadsaťpäťkrát vyššou než mrkva, má minimálny protirakovinový potenciál. Rovnako zavádzajúci môže byť záver, že šálka kávy s antioxidačnou kapacitou desaťkrát väčšou než pohár pomarančového džúsu poskytuje významný zdravotný účinok.

Konzumácia zeleniny a ovocia súvisí s rakovinou v trinástich rôznych častiach organizmu. Tisícky ochrannných predovšetkým rastlinných látok - fytochemikálií, sú často druhovo špecifické. To znamená, že každý druh zeleniny, ovocia má svoje, špecificky ochranné látky. Tieto látky sú prítomné v malých, avšak významných množstvách. Efekt rôznych fytochemikálií sa vzájomne ovplyvňuje (Benková, 2008). Ďalej uvádza, že antioxidačne pôsobiace antokyaníny nachádzajúce sa v ríbezliach, egrešoch, jahodách, malinách, čučoriedkach, teda v bobuľovitom ovocí, znižujú oxidačné poškodenie génov (DNA). Blokujúcim činiteľom bunkového rastu je kvercetín, ktorý sa nachádza v jablkách. Podľa Zachara (2008), významný protirakovinový účinok majú bioflavonoidy a karotenoidy. Obsahujú ich najmä čierne a červené plody a zelenina. Tak napríklad, antokyanínové flavonoidy čučoriedok majú antioxidačné, protiinfekčné a protizápalové účinky najmä na stenách močových ciest. Rovnaký účinok majú aj čierne ríbezle s vysokým obsahom antokyanínových flavonoidov, v ktorých bol dokázaný aj protirakovinový účinok.

Mnohí autori uprednostňujú suplementačné prípravky pred prirodzeným prijímaním antioxidačných látok - konzumovaním ovocia a zeleniny. Ignarro (2005) uvádza, že tvrdenia o prírodných vitamínoch sú prehnané, pretože majú rovnaké chemické zloženie ako syntetické produkty. Z hľadiska chemického zloženia sú identické s prírodnými vitamínmi a rovnako aj úžitok ktorý prinášajú, je úplne rovnaký. Vitamín C je vitamínom C, či už bol extrahovaný z pomaranča či grepu, alebo umelo vyrobený.

Niektorí ľudia budú vždy hľadať kratšiu cestu. Ak by si aj uvedomili nenahraditeľnú úlohu fytochemických látok v prevencii rakoviny, ich prvým krokom nemusí byť zmena stravovacieho návyku, teda zaradenie potravín, ktoré sú dobrými zdrojmi takýchto látok. Namiesto toho sa budú usilovať zistiť, či nie je možné nahradiť ich doplnkami výživy (Béliveau, Gingras, 2008).

Na negatívny účinok syntetických preparátov upozorňuje aj Benková (2008). Uvádza, že beta-karotén v ovocí a zelenine prispieva k antioxidačnej aktivite, no v syntetickej forme vo vyšších dávkach môže riziko rakoviny zvýšiť.

Na základe výsledkov výskumu možno konštatovať, že vyváženú stravu, bohatú na ovocie a zeleninu nemôžu nahradiť žiadne suplemenčné doplnky.

Polyfenolové zlúčeniny

Podľa štruktúry možno polyfenolové zlúčeniny rozdeliť na (Vollmannová, 2006):

· flavonoidy

· ligníny, lignany

· taníny

· fenolové kyseliny

· tokoferoly, tokotrienoly

· kutíny, suberíny

· stilbény

· kumaríny

Odhad príjmu polyfenolov potravou je pomerne komplikovaný vzhľadom na ich štruktúrnu rozmanitosť, nedostatok jednotných a spoľahlivých metód kvantifikácie rôznych tried fenolov, rozličnosť obsahu polyfenolických látok v jednotlivých častiach potravinových surovín a zmeny v ich obsahu pri technologických postupoch výroby potravín. Vo všeobecnosti sa však odborníci zhodujú v názore, že polyfenolové látky prijímané v normálnej strave európskej populácie nepredstavujú pre konzumenta riziko. Naopak, rastlinné polyfenoly sú vďaka svojim antioxidačným a mnohým ďalším pozitívnym vlastnostiam zaraďované medzi prírodné chemoprotektívne látky s preukázateľným benefitom pre ľudské zdravie (Vollmannová et al., 2008).

Polyfenolové látky, ako biologicky významné sekundárne metabolity, majú pozitývny vplyv na ľudské zdravie. Tak ako aj ostatné sekundárne metabolity rastlín

sú polyfenoly produkované počas bežného vývoja a v odozve na stresové podmienky (infekcie, poranenie, prítomnosť ťažkých kovov). V rastlinách sa nachádzajú na úrovni pletív, celulárnych a subcelulárnych jednotiek nerovnomerne rozmiestnené (Ondrejovič et al., 2009).

Mnohé fenolové zložky majú antioxidačné vlastnosti a viaceré štúdie poukázali

na ochranné účinky pred trombogenézou (Görner, 2005).

Fenolové kyseliny

Fenolové kyseliny a ich deriváty tvoria početnú skupinu zlúčenín, ktoré obsahujú v molekule jeden benzénový kruh. Rozlišujeme 2 triedy fenolových kyselín:

· deriváty kyseliny benzoovej (kyselina ellagová, gallová)

· deriváty kyseliny škoricovej (kyselina kumarová, kávová, chlorogenová, ferulová, sinapová).

Hydroxyškoricové kyseliny sú v našej strave bežnejšie. Najrozšírenejšia je kyselina kávová, predstavuje viac než 75% z celkového obsahu hydroxyškoricových kyselín obsiahnutých v ovocí (Mandelová, 2005). Deriváty kyseliny benzoovej sa v rastlinách vyskytujú len veľmi zriedkavo. Výnimkou je ovocie a niektoré druhy zeleniny (čierna reďkovka, cibuľa). V týchto komoditách dosahuje koncentrácia derivátov kyseliny benzoovej aj niekoľko desiatok miligramov na kilogram natívnej rastlinnej hmoty. V prírode sú prítomné prevažne viazané so sacharidmi alebo organickými kyselinami. V jablkách sa nachádzajú hlavne dva deriváty kyseliny benzoovej, a to kyselina protokatechuová a kyselina gallová vyskytujúca sa vo forme hydrolyzovateľných tanínov (galotaníny a elagitaníny). Biologické vlastnosti týchto látok nie sú doposiaľ dostatočne preskúmané. Deriváty kyseliny škoricovej sa vyskytujú častejšie ako deriváty kyseliny benzoovej. V natívnom rastlinnom materiáli sa len výnimočne nachádzajú vo voľnej forme, zväčša sú naviazané na sacharidovú časť alebo esterovo viazané s kyselinou chinovou, šikimovou a tartarovou. Ich uvoľnenie zo spomínaných foriem nastáva počas mrazenia, sterilizácie alebo fermentácie daného rastlinného materiálu. Jablká spolu s čučoriedkami, slivkami a čerešňami patria medzi ovocie s najvyššími koncentráciami derivátov kyseliny škoricovej, medzi ktoré zaraďujeme hlavne kyselinu kumárovú, ferulovú, kumaroylchinónovú, kávovú a kyselinu chlorogénovú, ktorej koncentrácia v jablkách sa pohybuje v rozsahu 0,5-2 g kg-1 natívnej hmoty. Z biologických účinkov derivátov kyseliny škoricovej je asi najznámejšia protinádorová aktivita. Okrem nej je známy tiež imunosupresívny účinok, inhibičná aktivita voči skupine enzýmov trypsínovej rodiny (príkladom môže byť trypsín spôsobujúci pankreatitídu), trombínu, plazmínu, hemokoagulačným faktorom (pri poruchách koagulácie a fibrinolýzy), faktorom komplementu (pri autoimúnnych ochoreniach) a dokonca voči niektorým derivátom schopným zasahovať do hormonálnych procesov prostredníctvom interakcie s príslušnými receptormi (Ondrejovič et al., 2009).

V rastlinách spĺňajú ochranné funkcie v stresových podmienkach – pri napadnutí patogénom, sú dôležitými štruktúrnymi zložkami bunkových stien rastlín, pôsobia pri regulácii rastu, procesoch diferenciácie a organogenézy (Mikulajová a Brindzová, 2006). Hlavnými zdrojmi fenolových kyselín sú ovocie, zelenina, strukoviny, cereálie.

Kyselina ferulová je najčastejšie súčasťou vlákniny, kde je esterovou väzbou viazaná na hemicelulózy. Kyselina chlorogénová je obsiahnutá v zemiakoch, ovocí, zelenine, káve.

Fenolové kyseliny existujú v potravinách v rôznych chemických formách, čo determinuje ich absorpciu v ľudskom organizme. Zvyčajne sú viazané s ďalšími zložkami (sacharidy, lipidy, organické kyseliny, bielkoviny). V takejto forme sú neabsorbovateľné, avšak esterázy prítomné v tenkom a hrubom čreve človeka sú schopné uvoľňovať ich do lúmenu čreva. Deesterifikačné procesy prebiehajú hlavne v hrubom čreve pôsobením mikrobiálnych esteráz. Po rezorpcii z tráviaceho traktu sú fenolové kyseliny ďalej metabolizované enzýmami v tkanivách človeka. Dochádza k ich konjugácii najmä s kyselinou glukurónovou, sírovou a s glycínom. Biologická dostupnosť a biotransformácia sú faktory, ktoré významným spôsobom limitujú fyziologické účinky fenolových kyselín.

Predpokladá sa , že konjugované fenoly môžu byť lokalizované na povrchu LDL častíc a účinne tak potláčať ich prípadnú oxidačnú modifikáciu. Fenolové kyseliny tiež inhibujú tvorbu N-nitrózozlúčenín, ktoré môžu mať úlohu v kardiogenéze a pri vzniku rakoviny. Ďalej vykazujú antimikrobiálne, antiastmatické, antiarytmické, antiherpetické, antitrombotické, imunostimulačné a protizápalové vlastnosti. Spomenúť však treba aj to, že fenoly obmedzujú rezorpciu železa z tráviaceho traktu tvorbou stabilných komplexov, čo môže mať negatívny dopad na časti populácie náchylnej na jeho nedostatok, ako sú deti alebo tehotné ženy. Na druhej strane, zvýšený príjem železa je možný rizikový faktor pre vznik aterosklerózy.

Flavonoidy

Flavonoidy zahŕňajú veľkú skupinu fenolových látok, ktoré obsahujú vo svojej molekule dve benzénové jadrá (A, B) spojené trojuhlíkovým reťazcom. U väčšiny flavonoidov je tento reťazec súčasťou heterocyklu odvodeného od pyránu (C). Jadro B je spojené s heterocyklom v polohe C-2 (katechíny, leukoantokyaníny, flavanony, flavóny, flavonoly, antokyaníny), v polohe C-3 (izoflavonoidy) alebo v polohe C-4 (neoflavonoidy). Potravinársky významnými sú najmä izoflavóny, ktoré sa zaraďujú medzi prirodzené zložky potravín s estrogénnymi účinkami (Vollmanová et al., 2006).

Základnou štrukturálnou jednotkou flavonoidov je flaván (C6-C3-C6 skelet). V biosyntéze je tvorený kondenzáciou fenylpropanoidovej jednotky s troma molekulami malonyl koenzýmu A. Na základe stupňa oxidácie základného pyránového skeletu rozdeľujeme flavonoidy do siedmych skupín. Sú to :

· flavóny

· flavonoly

· flavanóny

· flavány

· flavanoly

· antokyanidíny

· izoflavóny (Firáková et al., 2006).

Autori ďalej uvádzajú, že vzťahov medzi štruktúrou a aktivitou vyplýva, že pre antioxidačný efekt je dôležitá prítomnosť dvojitej väzby medzi uhlíkmi 2 a 3 na C-kruhu spolu s OH-skupinou v polohe 3 na tom istom kruhu. Antioxidačná aktivita rastie aj so zvyšujúcim sa počtom OH-skupín na flavonoidnom skelete.

V súčasnosti je známych viac ako 6400 rôznych flavonoidov vyskytujúcich sa v rastlinnej ríši. Ich základnú štruktúru tvorí flavánové jadro alebo 2-fenyl-benzo-γ-pyrán. Táto štruktúra je charakteristická pre 3-deoxyflavonoidy (flavóny, flavanóny, izoflavóny a neoflavóny) a 3-hydroxyflavonoidy (flavonoly, antokyaníny, flavan-3,4-dioly a flavan-3-oly). Flavonoidy sa najčastejšie vyskytujú vo forme glykozoidov, nakoľko táto forma podmieňuje vyššiu rozpustnosť v bežných fyziologických podmienkach rastlinnej bunky a zároveň znižuje ich reaktivitu a zabezpečuje lepšiu stabilitu. Naviac glykozody flavonoidov nie sú substrátom pre polyfenoloxidázu a teda nepodliehajú tzv. enzýmovému hnednutiu, nakoľko bolo zistené že cukorná zložka naviazaná na flavonoidový skelet stéricky prekáža tomuto enzýmu. Glykozidovou časťou flavonoidov býva obvykle glukóza, galaktóza, ramnóza, xylóza a arabinóza (Ondrejovič et al., 2009).

Flavonoidy tvoria pomerne širokú skupinu sekundárnych metabolitov rastlín s mnohými biologickými účinkami. Sú to exogénne nízkomolekulové zlúčeniny, ktorých chemická povaha závisí od štruktúry, stupňa hydroxylácie, ďalších substitúcií a konjugácií a stupňa polymerizácie. Flavonoidy majú antioxidačný účinok silnejší ako vitamín C a E. Ovplyvňujú účinok reaktívnych kyslíkových radikálov na rôznych úrovniach:

1. ako účinné lapače alebo zhášače voľných radikálov inhibujú lipidovú peroxidáciu

2. majú chelatačné účinky, tvoria komplexy s kovmi, ktoré by vo voľnej forme mohli viesť k zvýšenej tvorbe reaktívnych foriem kyslíka

3. inhibujú enzýmy kaskády kyseliny arachidónovej a aj týmto spôsobom znižujú tvorbu reaktívnych foriem kyslíka

4. spolupracujú s antioxidačnými vitamínmi (A, E, β-karotén), zvyšujú ich účinok a znižujú ich degradáciu (Dlugošová, Pšenáková, 2004).

V rastlinách flavonoidy zastávajú veľmi dôležitú úlohu pri pigmentácii, klíčení, pri ochrane rastlín voči škodcom, či UV žiareniu. Účinkujú aj ako signálne molekuly. Keďže flavonoidy sa nachádzajú v ovocí, zelenine, sóji, cereáliach, čaji a víne, sú neoddeliteľnou súčasťou našej potravy. Pravdepodobný denný príjem flavonoidov je v rozmedzí 0,023-1 g/deň. Zvýšený príjem flavonoidov v potrave sa dáva do súvisu s prevenciou vzniku civilizačných ochorení. V mnohých in vitro a aj v in vivo štúdiách bolo dokázané, že flavonoidy vykazujú protinádorový, protizápalový, antimikrobiálny, antivirálny účinok. Flavonoidy zabraňujú vzniku aterosklerotických lézií a pôsobia preventívne proti vzniku kardiovaskulárnych ochorení . Ich pozitívny efekt sa prejavil aj pri spomalení vzniku osteoporózy a diabetes. Najviac študovaný účinok, ktorý sa uplatňuje pri všetkých vyššie uvedených chorobách, je inhibícia peroxidácie lipidov a antioxidačná aktivita (Firáková et al., 2006).

Vitamíny

Okrem základných živín potrebuje človek k úplnej a hodnotnej výžive vitamíny. Vitamíny sú organické zlúčeniny exogénneho pôvodu, potrebné na udržiavanie normálnych metabolických pochodov v tele živých organizmov. Pri nedostatku vitamínov nastávajú zmeny v normálnom raste, vývoji organizmu a môže dôjsť k vytvoreniu chorôb ako skorbut, krivica, beriberi (Jedlička a Janko 2007).

Vitamíny sú organické nízkomolekulové zlúčeniny syntetizované takmer výhradne autotrofnými organizmami. Heterotrofné organizmy ich syntetizujú len vo veľmi obmedzenej miere (napr. človek syntetizuje niacin z tryptofanu) a získavajú ich ako exogenné látky predovšetkým potravou a niektoré z nich prostredníctvom črevnej (intestinálnej) mikroflóry. Najbežnejšie hľadisko triedenia vitamínov je zatiaľ podľa spoločných fyzikálnych vlastností, rozpustnosti vo vode (v polárnom prostredí) a v tukoch (v nepolárnom prostredí). Vitamíny sa takto delia na dve skupiny :

· vitamíny rozpustné v tukoch, lipofilné vitamíny (ide o štyri vitamíny)

· vitamíny rozpustné vo vode, hydrofilné vitamíny (deväť vitamínov).

Vitamíny rozpustné v tukoch sú vitamíny A, D, E a K. Vitamíny rozpustné vo vode zahŕňajú tzv. vitamíny skupiny B alebo vitamíny B-komplexu a vitamín C. Vitamíny skupiny B sú thiamin, riboflavin, niacin, pyridoxín, kyselina pantoténová, biotín, folacín a korinoidy (Velíšek a Hajšlová, 2009).

Základné funkcie vitamínov a ich vlastnosti možno zhrnúť do troch bodov:

1. Vitamíny sú exogénne faktory, ktoré môže získať heterotrofný organizmus len z vonkajších zdrojov (potravou), pretože si ich nevie sám vlastnými prostriedkami vyrobiť. Preto sú to látky pre taký organizmus nevyhnutné (esenciálne).

2. Vitamíny sú faktory, ktoré pôsobia už v malých koncentráciách, neporovnateľných s kvantitatívnou potrebou základných živín (cukry, tuky, bielkoviny). Pôsobia ako biokatalyzátory a nezúčastňujú sa na tvorbe tkaniva (ako stavebné jednotky), ani na dodávke energie.

3. Funkciou vitamínov je, že buď samotné, alebo ich metabolity (koenzýmy), urýchľujú premenu látok, a teda aj premeny energie, a preto sú pre normálne životné funkcie daného organizmu nevyhnutné. Na upresnenie je potrebné dodať, že aj keď dnes je presne známa úloha mnohých vitamínov v slede metabolických dejov, objasnenie ich úplnej funkcie v organizme je doteraz neúplné. Mnohé vitamíny sú zapojené do enzýmových systémov – vytvárajú ich koenzýmovú zložku – u niektorých vitamínov však dodnes nie je príslušný enzýmový systém známy (Jedlička a Janko, 2007).

Vitamíny sú nevyhnutné pri tvorbe enzýmov, ktoré sa v tele zúčastňujú na všetkých procesoch látkovej premeny, na tvorbe krvi, výžive nervov a mozgu, na hormonálnej syntéze a pôsobia ako antioxidanty voči voľným radikálom (Schlett, 2006).

Obsah vitamínov v potravinách ovplyvňuje okrem genetických predpokladov daného organizmu veľa ďalších faktorov. V potravinách živočíšneho pôvodu závisí obsah vitamínov hlavne od spôsobu skladovania a spracovania suroviny. V potravinách rastlinného pôvodu je významný hlavne stupeň zrelosti, klimatické podmienky počas rastu, predovšetkým množstvo zrážok, hnojenie, pozberové skladovanie a spracovanie (Velíšek a Hajšlová, 2009).

Podľa Staruchovej et al. (2007) antioxidačné vitamíny pri zvýšenej konzumácii ovocí a zeleniny môžu ľudský organizmus chrániť aj pred najčastejšími typmi rakoviny. Odborníci zistili, že vyššie hladiny vitamínu E a C v sére korelujú s nižšími hladinami lipidových peroxidov. Antioxidačné vitamíny zohrávajú dôležitú úlohu aj v prevencii rôznych chronických ochorení.

Význam záhradného ovocia v zdravej výžive

Ovocie patrí medzi strategické plodiny 21. storočia. V racionálnej výžive človeka má nenahraditeľnú úlohu. Súčasná spotreba ovocia v SR je okolo 71 kg na osobu na rok. Cieľom je dosiahnuť 95 kg na obyvateľa za rok. V spotrebe ovocia a zeleniny sme na 17. mieste na svete. V súvislosti zo zdravotným významom ovocia sa najčastejšie zdôrazňuje obsah vitamínov. Bohaté na vitamín C sú najmä čierne ríbezle, šípky a jahody. Jablká, hrušky a ďalšie ovocné druhy obsahujú menej vitamínu C. Z jabĺk ho najviac obsahuje odroda Ontario. Vysoký obsah vitamínu C majú aj niektoré menej rozšírené ovocné druhy, ktoré sú často označované ako úžitkovo-okrasné. Sú to napríklad baza čierna, rakytník rešetliakovitý, kiwi, drieň, jarabina sladkoplodá moravská a. i.

Okrem vitamínu C obsahuje ovocie aj ostatné vitamíny, aj keď pomerne málo. Relatívne najviac karoténu (provitamínu A) majú šípky, marhule a broskyne. Škrupinové ovocie (orech kráľovský a i.) má významný obsah niektorých vitamínov skupiny B. Dužinaté ovocie obsahuje 79-87% vody. Málo vody, len 5-16% v konzumnej zrelosti, obsahujú plody škrupinového ovocia. V dozretom ovocí tvorí takmer všetok cukor glukóza a fruktóza. V jablkách sú síce obsiahnuté všetky tri druhy cukrov, ale obsah glukózy a fruktózy je omnoho vyšší než sacharózy. Sacharóza prevláda v plodoch broskýň, marhúľ a v niektorých odrodách slivkovín. Bobuľoviny obsahujú len nepatrné množstvo sacharózy. Dôležité sú aj balastné látky, ktoré sú nestráviteľné. Patria medzi výstužné látky ovocných pletív, v ktorých hrá rozhodujúcu úlohu celulóza (obsah celulózy sa pohybuje v plodoch ovocia od 1-2%) a pektínový komplex. Táto nestráviteľná, tzv. potravinová vláknina, povzbudzuje pohyb čriev, a tým zároveň rýchlosť priechodu potravy zažívacím traktom. Preto je dôležitá konzumácia rôznych druhov ovocia, najlepšie v surovom stave. Pektíny majú schopnosť viazať toxické látky v zažívacom trakte a pôsobia preventívne proti kôrnateniu tepien a infarktu srdečného svalu. Kyseliny sú v ovocí najviac zastúpené kyselinou jablčnou. V niektorých odrodách hrušiek a tiež v drobnom ovocí prevláda kyselina citrónová.

Pre tvorbu kostí významný vápnik sa nachádza predovšetkým v malinách, ale aj v černiciach, egrešoch a jahodách. Fosfor obsahujú maliny, černice, jahody a egreše. Železo, dôležitá zložka krvného farbiva, sa vyskytuje predovšetkým v broskyniach, malinách a tiež čiernych ríbezliach. Najviac draslíka majú marhule. Všetky tieto látky sa nachádzajú v ovocí len v malých množstvách, ale spoločne prispievajú rozhodujúcim spôsobom k nášmu dobrému zdravotnému stavu.

Podiel trieslovín predstavuje v nedozretých plodoch až 1%. Aromatické látky sú v plodoch ovocných druhov zastúpené predovšetkým estermi kyselín, aldehydmi a silicami, ktoré dodávajú plodom vôňu. Dusíkové látky sú v ovocí zastúpené len malým podielom (do 1%). Z nich približne polovicu tvoria bielkoviny a zvyšok látky rozpustné vo vode (dusitany a dusičnany). Obsah tukov nepresahuje 0,3%. Nutričné látky sú v ovocí a v zelenine obsiahnuté v biologicky ideálnej forme, a preto nie je možné ich adekvátne nahradiť umelo syntetizovanými produktmi (Hričovský, 2005).

Denná konzumácia piatich porcií zeleniny a ovocia je súčasťou zdravého stravovania a môže pomôcť redukovať riziko rakoviny, kardiovaskulárnych chorôb a mozgových príhod.

Odporúča sa vyššia konzumácia zeleniny (3 porcie) ako ovocia (2 porcie). Ovocie a zelenina majú nízku energetickú hodnotu, sú dobrým zdrojom vlákniny a obsahujú celý rad vitamínov, vrátane vitamínu C, E, folátov a karotenoidov (prekurzorov vitamínu A), minerálnych látok ako vápnika, draslíka, horčíka a obsahujú tiež dôležité bioaktívne komponenty, fytochemikálie (Görner, 2005).

Na základe štúdií posledných desaťročí, zameraných na stravovanie a chronické choroby, vysoké hladiny prirodzených antioxidantov, vrátane karotenoidov, tokoferolov a kyseliny askorbovej v konzumovanom ovocí a zelenine, sa ukázali ako zodpovedné za redukciu rizika kardiovaskulárnych ochorení, cievnej mozgovej príhody a rakoviny. Keďže antioxidanty sa vyznačujú synergickými interakciami, odporúča sa ich príjem v zmiešanej strave.

Jahody

Jahoda je trváca rastlina rozšírená po väčšej časti severnej pologule, najmä v miernom pásme. Vyskytuje sa najmä v Európe, Severnej a Južnej Amerike a v Ázii. Z botanického hľadiska rod Fragaria L, patrí do radu Rosales – ružokvetých, čeľade Rosaceae – ružovitých. Jahody majú vysoký obsah vitamínov a minerálnych látok, čo je typické pre všetky bobuľoviny. Jahoda obsahuje 0,56 mg/g vitamínu C a väčšie množstvo železa. Nijaké iné ovocie neobsahuje toľko mangánu ako jahoda, okrem toho poskytuje aj betakarotén a vitamíny skupiny B. Pri najnovších výskumoch sa objavili dve ďalšie dôležité zlúčeniny: kemferol a kyselina ellagová. Obe sa rátajú do skupiny sekundárnych rastlinných metabolitov, ktoré pôsobia protizápalovo a antikarcinogénne (Schlett et al., 2006).

Jahody vykazujú rad pozitívnych účinkov na ľudský organizmus a to:

· antikarcinogénne účinky, ktoré spočívajú v blokácii iniciácie karcinogenéze a v potlačovaniu progresie a proliferácie nádorov; tieto účinky sa prisudzujú predovšetkým ellagovej kyseline a kvercetinu;

· napomáhajú znižovaniu rizika ochorení srdca tým, že inhibujú oxidáciu LDL-cholesterolu a peroxidácie lipidov;

· flavonoidy (napr. kvercetin, kamferol, katechín a antokyán) inhibujú zhlukovanie krvných doštičiek (inhibujú syntézu tromboxanu), čím sa znižuje tendencia tvoriť tromby a riziko infarktu; aj keď ellagová kyselina podporuje koaguláciu krvi, je nutné brať do úvahy celkový účinok látok obsiahnutých v jahodách;

· antioxidačný účinok jahôd má pozitívny vplyv na činnosť mozgu u starnúcej populácie;

· in vitro bolo demonštrované, že jahody inhibujú COX enzým; COX (cyklooxygenáza) je kľúčový enzým v konverzii kyseliny arachidonovej na rôzne ikosanoidy, ktoré sa podieľajú na zápalových procesoch;

· kvercetín sa ukázal ako účinný proti niekoľkým typom vírov;

· kyselina ellagová má inhibičný účinok na Helicobacter pylori, ktorý bol izolovaný od pacientov s peptickými vredmi (www.agronavigator.cz).

Za ochrannú imunitnú vlastnosť vďačí jahoda železu a vo vode rozpustnému vitamínu C. Železo podporuje príjem kyslíka do krvi. Vitamín C odchytáva škodlivé voľné radikály a zabraňuje tomu, aby sa vytvorili v organizme zdraviu škodlivé nitrózamíny vyvolávajúce rakovinu. Kemferol tlmí zápaly, preto sa jahody odporúčajú pri reumatických ochoreniach a dne (Schlett, 2006). Vollmannová et al. (2006) uvádzajú, že taníny nachádzajúce sa v jahodách sú schopné inaktivovať črevné vírusy herpesu.

Ríbezle

Rod čeľade meruzalkovitých (Grossula-riaceae) z radu ružokvetých (Rosales) obsahuje 120 druhov rozšírených v miernom a chladnom pásme Európy, Ázie, Severnej Afriky, Severnej Ameriky, v Andách až po Patagóniu. Veľké množstvo severoamerických druhov a všetky juhoamerické sa v iných častiach sveta nenachádzajú. V Afrike sa niektoré druhy nachádzajú v Atlaských horách. Austrália nemá žiadny druh. V bývalom ZSSR sa niektoré druhy nachádzajú v európskej časti, aj až na Kamčatke, na severe miestami prechádzajú cez polárny kruh a na juhu sa vyskytujú v horách Kaukazu. Pestuje sa zatiaľ iba 8 druhov. Mnohé divorastúce druhy majú z hľadiska šľachtenia veľký význam. Západná a východná časť Sibíri ešte aj dnes vzbudzuje veľkú pozornosť šľachtiteľov. Americké druhy majú menší význam pre kultúrne pestovanie ako ázijské (Hričovský et al., 2004a).

Ríbezle sú vynikajúcimi darcami vitamínu C. Už 100 gramov čiernych ríbezlí obsahuje 189 miligramov tohto vitamínu, čím sa pokrýva denná potreba na 189 %. Čierne bobule obsahujú okrem toho ešte celý rad ďalších vitamínov: vitamíny B, vitamín E a betakarotén, provitamín A. Ríbezle sú veľmi dobrým zdrojom železa, draslíka a sodíka. Obsahujú vyššie množstvá sacharidov, vlákniny a flavonoidov. Ovocný cukor a kyseliny (najmä citrónová a jablčná) určujú chuť čiernych bobúľ, horká zložka sa odvodzuje od vysokého obsahu trieslovín. Červené ríbezle majú nižší obsah vitamínu C, obsahujú však kyselinu salicylovú, ktorá vplýva pozitívne proti bakteriálne vyvolanej infekcii v zažívacom trakte (Schlett et al.,2006).

Vďaka vysokému obsahu vitamínu C, ale aj vitamínom A a E a železu, sa čiernym ríbezľami optimálne posilňuje imunitný systém. Vo vode rozpustný vitamín C je potrebný na redukciu škodlivého cholesterolu, čím chráni cievy pred artériosklerotickými usadeninami. Okrem toho podporuje príjem železa z potravín a s touto minerálnou látkou úzko spolupracuje aj pri syntéze kolagénu, hlavnej zložky väzivového tkaniva. Vláknina čiernych ríbezlí, obsiahnutá najmä v šupke a semenách, mobilizuje črevo, pomáha pri detoxikácii a prispieva k vyváženej črevnej flóre. Spolu s kvercetínom vláknina predchádza vzniku rakoviny hrubého čreva. V čreve pozitívne pôsobí aj kyselina salicylová, takže hnačky rýchlejšie poľavia, respektíve ani k nim nedôjde (Schlett et al., 2006).

Jablká

Jablká sa zaraďujú do čeľade Rosaceae (ružovité), podčeľade Pomoideae (jabloňové) a tvoria samostatný rod Malus s väčším počtom druhov. Pôvod dnešných kultivarov patrí botanicky do druhu Malus domestica Borkh (Ondrejovič et al., 2009).

Jablká majú zdravotný a dietetický význam. Obsahujú 82 – 86 % vody, 1,3 % celulózy, 0,5 % dusíkových látok, 0,1 % trieslovín a 0,33 % minerálnych látok. Obsah sacharidov kolíše v závislosti od odrody a klimatických podmienok od 6,5 do 14,6 %. Organické kyseliny sú zastúpené v množstve od 0,7 do 1,1 %. Kyselina jablčná tvorí 0,46 – 09 %, kyselina citrónová 0,08 %. Jablká obsahujú aj nepatrné množstvo tukov a éterických olejov (Michálek et al., 2003).

Podľa Micháleka et al. (2003) priemerné jablko obsahuje 334,944 J. Jablká majú vysoký obsah fruktózy (5,83 g/100 g). Obsah glukózy v priemernom jablku je 2,62 g/100 g, sacharózy 2,53 g/100 g plodov. Z vitamínov sa v jablkách nachádza beta – karotén, vitamín A, B1, B2, a C. Obsah vitamínu C kolíše podľa odrôd a spôsobu skladovania od 5 do 46 mg/100 g plodov. Po zbere sa obsah vitamínu C zvyšuje až do obdobia fyziologickej zrelosti a potom rýchlo klesá. Jedno jablko o hmotnosti 140 – 180 g, obsahuje v priemere 30-35 miligramov vitamínu C. Vitamín C prispieva k liečeniu rán, popálenín, napomáha tvorbe červených krviniek, prevencii vzniku mozgovej príhody, pomáha telu bojovať proti bakteriálnym infekciám, aj ako prevencia proti chrípke. Vitamín A napomáha rastu a obnove tkaniva a udržiavaniu zdravej pokožky. Taktiež napomáha budovať silné kosti, zuby, formovať zdravé krvné bunky a udržiavať dobrý zrak. Vláknina podporuje pocit nasýtenosti. Konzumácia jabĺk má preventívne účinky proti srdcovému infarktu. Množstvo vlákniny, ktoré sa nachádza v jablkách môže účinne pomôcť znížiť hladinu cholesterolu. Jablká obsahujú celulózu a hemicelulózu. Sú to dve vodorozpustné zložky vlákniny, ktoré urýchľujú trávenie a majú prečísťujúci efekt.

Z mnohých epidemiologických štúdií vyplýva, že konzumácia ovocia a teda aj jabĺk pomáha pri znižovaní rizika vzniku širokej palety chronických ochorení, akými sú napríklad rakovina, kardiovaskulárne ochorenia, astma a cukrovka. Konzumácia jabĺk sa tiež spája so znižovaním hmotnosti, zlepšením funkcie pľúc a celkového zdravotného stavu konzumentov. Hlavnými zložkami jabĺk, ktoré sú v literatúre charakterizované ako biologicky významné sekundárne metabolity zodpovedné za pozitívne účinky na ľudské zdravie, sú polyfenolové látky. Tak ako ostatné sekundárne metabolity rastlín sú i polyfenoly produkované počas bežného vývoja a v odozve na stresové podmienky (infekcia, poranenie, UV žiarenie, zvýšená salinata pôdy a prítomnosť ťažkých kovov v prostredí). Ich biosyntetické dráhy vychádzajú z fenylalanínu a tyrozínu (Ondrejovič et al., 2009).

Jablká a hlavne jablkové šupky sú významným zdrojom látok so silnou antioxidačnou aktivitou, ktorá pomáha v prevencii oxidácie lipidov a DNA. Pokusy in vivo dokazujú schopnosť jabĺk znižovať úroveň cholesterolu. Tieto účinky sú pripisované hlavne polyfenolovým látkam (Bončíková et al., 2010).

Broskyne

Broskyňa (Persica Mill.) patrí do čeľade ružovitých (Rosaceae). Druhy patriace do rodu broskyňa majú oblasť prirodzeného výskytu od Iránu na západe, cez Strednú Áziu až po Čínu a Japonsko na východe. V týchto oblastiach majú dlhú históriu pestovania a veľkú genetickú variabilitu. Broskyne pestované pre plody pochádzajú z broskyne obyčajnej (Persica vulgaris Mill syn. Prunus persica (L.) Batsch.), pri ktorej je významným poddruhom broskyňa obyčajná, holá (Persica vulgaris subsp. vulgaris), z ktorej pochádzajú odrody s plodmi bez plstnatosti na pokožke (Hričovský et al., 2004a).

Broskyne podporujú trávenie a majú odvodňovacie účinky. Veľmi priaznivý pomer sodíka a draslíka – povzbudzuje prácu obličiek. Broskyne a nektárinky poskytujú meď a železo potrebné na tvorbu červených krviniek a k tomu ešte aj množstvo vitamínu C, čo podstatne zlepšuje príjem železa (Schlett et al., 2006).

Slivky

Slivka patrí do čeľade ružovitých (Rosaceae), rodu (Prunus L.subg. Prunus L.). Do tohto rodu patria slivky, slivy, ringloty, mirabelky. Kultúrne odrody sa pomologicky rozlišujú podľa vzrastnosti a habitusu stromov a vlastností plodov (Hričovský et al., 2004a).

Modré alebo červené sfarbenie sliviek možno pripísať antokyánom, patriacim do triedy flavonoidov. Vitamíny nachádzajúce sa v tomto ovocí sú zastúpené betakaroténom, vitamínom C a vitamínmi B. Typickú chuť slivky možno pripísať aromatickým látkam (o. i. metylester kyseliny škoricovej) spolu s ovocnými kyselinami. Sušené slivky obsahujú účinné látky v koncentrovanej podobe: fruktózu, biotín, meď, zinok, mangán, chróm a selén. Majú však menej vitamínu C, ktorý sa sčasti zničí pri sušení, ako aj dlhším skladovaním a pôsobením svetla. Napríklad: čerstvé slivky majú iba 206 kilojoulov a 5 miligramov vitamínu C na 100 gramov, sušené však dosahujú 932 kilojoulov a len 4 miligramy vitamínu C na 100 gramov (Schlett, 2006).

Autor ďalej uvádza, že kyslosť čerstvých sliviek povzbudzuje chuť do jedla a prospieva tvorbe tráviacich štiav, čo je pri vysokom obsahu vlákniny tiež dôvod účinnej regulácie stolice a prečisťovania. Pretože slivky disponujú rozmanitosťou minerálnych látok a stopových prvkov sú pomerne chudobné na sodík, odporúčajú sa najmä na odbremenenie krvného obehu, obličiek a pečene. Obsiahnuté vitamíny súčasne aktivujú látkovú premenu a imunitný systém, podporujú rast buniek a chránia telové bunky pred agresívnymi kyslíkovými radikálmi. Modré antokyány znižujú hladinu cholesterolu, tlmia zápalové procesy a predchádzajú vzniku rakoviny. Pre vysoký obsah vlákniny sú sušené slivky namočené do vody klasickými pomocníkmi pri trávení, najmä pri chronickej obstipácii (zápche).

Josta

Josta pochádza z kríženia čiernej ríbezle a egreša, ktoré vykonal Dr. Rudolf Bauer okolo roku 1970 na Max-Planck-Inštitúte v Kolíne v Nemecku. Patrí do čeľade lominokameňovitých (Grossulaiaceae) – Egrešovité, rodu Ribes, druhu Ribes nidigrolaria.

Svojou chuťou získala josta niečo z oboch materských rastlín, čím sa stala vynikajúcim šťavnatým ovocím s rôsolovitou dužinou. Pre nedostatok mastných zložiek nemá josta typickú chuť čiernej ríbezle. Združuje sa v nej osviežujúca kyslosť egreša s arómou čučoriedky (www.sedi-fruits.at). Niekto v nich môže objaviť i príchuť hroznového vína, borievok či kiwi (www.ekozahrady.com/josta.htm).

Plody sú veľkosti malého egreša, rastúce v malých strapcoch. Chuť plodov je veľmi dobrá, silne aromatická, šťavnatá. Plody sú vhodné na priamy konzum ako aj spracovanie (www.kohaplant.sk/2007030058-josta-stromkova).

Veľkou výhodou josty je jej značný obsah vitamínu C. Veľmi výhodné je aj to, že ako kríženec prevzal od svojich rodičovských rastlín väčšinu dobrých vlastností a podarilo sa odstrániť iné nežiaduce vlastnosti (www.ekozahrady.com/josta.htm).

Josta pôsobí močopudne, podporuje trávenie a pôsobí ako mierne preháňadlo (Hričovský et al., 2002d).

Kiwi

Kiwi patrí do čelade Actinidiceae, rodu Actinidia (http://www.garten.cz/e/sk/44-aktinidia-actinidia-arguta/).

Rozšírené je najmä vo východnej Ázii a na Kurilských ostrovoch. Poznáme množstvo hybridov, krížencov a odrôd, mnohé však ešte stále nie sú preskúmané. Väčšina z nich má však iba regionálny význam. Ich šľachteniu sa venujú napríklad v USA, Japonsku, Austrálii, ale aj v Európe (Hričovský, 2008).

Kiwi je vďaka svojmu obsahu väčšiny vitamínov a nízkej kalorickej hodnote ideálnou potravinou. Je výživnejšie než ktorékoľvek iné ovocie. Obsahuje až 10-krát viac vitamínu C ako jablká alebo citróny (v závislosti od odrody). Ďalšie vitamíny, ktoré kiwi obsahujú, sú B1, B2, E a karotén. Obsahujú aj železo, fosfor, draslík, horčík a vápnik (oveľa viac ako banány). Neobsahujú sodík a cholesterol. Výživná hodnota 100 g dužiny kiwi je 277 joulov. Kiwi má tonizujúce a stimulačné účinky, posilňuje organizmus pri fyzickej a psychickej únave. Už starí Číňania používali plody kiwi na liečenie rozličných, i vážnych ochorení. (www.exoflora.sk).

Obsahom 1 miligramu vitamínu C v 1 grame kiwi, pokrýva konzumácia jedného plodu kiwi odporúčanú dennú dávku. Vitamín C v kombinácii s horčíkom podporuje látkovú výmenu, spevňuje cievy a žily, posilňuje imunitný systém a zlepšuje videnie. Vitamín C ako antioxidant, ktorý pomáha zvládať stresy, zvyšuje schopnosť sústrediť sa, podporuje tvorbu hormónov šťastia, prispieva k zdravej funkcii srdca a svalov, k rastu kostí, pomáha pri krvácaní ďasien, paradontóze a spevňuje väzivo.

Ďalej kiwi obsahuje vitamín E, ktorý ma tiež antioxidačné účinky. Je bohaté aj na niektoré bielkoviny, ktoré sa používajú k zmäkčovaniu mäsa (cs.wikipedia.org/wiki/Kiwi).

Konzumáciou kiwi dochádza k modifikácii aktivity krvných doštičiek a lipidov plazmy (Dettarov et al., 2004).

Autor ďalej uvádza, že konzumácia dvoch alebo troch plodov kiwi počas 28 dní znížila agregáciu doštičiek v porovnaní s kontrolnou skupinou o 18 % a hladinu triacylgyceridov o 15 %. Účinky na hladinu cholesterolu neboli preukázané.

Ciele práce

· porovnať celkový obsah polyfenolov v rôznych odrodách vybraných druhov bežného záhradného ovocia

· porovnať zastúpenie polyfenolových zlúčenín v rôznych druhoch záhradného ovocia

· sledovať odrodovú závislosť antioxidačnej aktivity vo vybraných druhoch záhradného ovocia

· stanoviť poradie významnosti bežných druhov záhradného ovocia vo vzťahu k ich antioxidačnej aktivite

Materiál a metódyOdber a úprava vzoriek ovocia

Vzorky záhradného ovocia sa odoberali v lokalite Nitrianskeho kraja, v obci Čechynce.

Predmetom výskumu boli plody jahôd (Fragaria L.) - odrody Dukát, Elsanta, Gorella, plody ríbezlí (Ribes L.) - odrody Blanka (biela odroda), Holanská červená, Hron (červená odroda), Otelo (čierna odroda), plody jablone (Malus Mill)- odrody Priesvitné letné, Júlia, Jonathan, Rubinola, plody broskyne (Persica vulgaris Mill.) - odroda Flamingo, plody slivky (Prunus domnestica L.) - odrody Stanley a Althanova, plody josty (Ribes) - Jostagranda a plody kiwi (Actinidia) - odroda Actinidia arguta. Vzorky boli odoberané v štádiu plnej zrelosti.

Na analýzu sa používali ovocné plody v čerstvej forme. Úprava vzoriek a výskum sa realizoval na Katedre chémie SPU v Nitre. V ovocí sa stanovovala antioxidačná aktivita, celkové polyfenoly, antokyaníny a vitamín C.

Tab. 1 Dátum zberu jednotlivých druhov a odrôd ovocia

Druh

Odroda

Dátum zberu

Jahody

Dukát

11.6.2010

Elsanta

11.6.2010

Gorella

11.6.2010

Biele ríbezle

Blanka

26.7.2010

Červené ríbezle

Holandská červená

2.7.2010

Hron

26.7.2010

Čierne ríbezle

Otelo

2.7.2010

Jablká

Priesvitné letné

22.7.2010

Júlia

21.7.2010

Jonathan

2.9.2010

Rubinola

2.9.2010

Broskyne

Flamingo

15.8.2010

Slivky

Stanley

2.9.2010

Althanova

2.9.2010

Josta

Jostagranda

2.7.2010

Kiwi

Actinidia arguta

12.10.2010

Charakteristika jednotlivých odrôd vybraných druhov ovcia

Jahody

Dukát - poloskorá odroda jahôd .

Synonymá a cudzie názvy : Nemá.

Pôvod : Vyšlachtená bola v Poľsku. Pochádza z kríženia Gorela x Holiday.

Znaky a vlastnosti plodu : Plody sú stredne veľké, guľovitého tvaru, stredne červenej farby. Kalich sa dobre oddeľuje, chuť je sladká, veľmi aromatická. Zber z 10m2 je 8 - 12 kg (www.jahody.unas.cz).

Elsanta - stredne skorá, raz rodiaca odroda jahôd.

Synonymá a cudzie názvy : Nemá.

Pôvod : Holandská odroda, vznikla krížením odrôd Gorella x Holiday vo Wageníngene v Holandsku.

Odroda je právne chránená, na Slovensku nie je povolené jej rozmnožovanie a nie je registrovaná v Listine registrovaných odrôd.

Plody sú stredne veľké až väčšie, kužeľovité až tupo kužeľovité, jasno červenej farby, lesklé, veľmi atraktívne. Kalich je väčší, prisadnutý, od plodu sa ťažšie oddeľuje. Dužina je pevná, oranžovo sfarbená, výrazne sladká, s lahodnou arómou (Hričovský et al., 2004a).

Gorella - skorá až stredne skorá, raz rodiaca odroda jahôd.

Synonymá a cudzie názvy : Nemá.

Pôvod : Vznikla z kríženia odrody Juspa x americká selekcia US 3763 vo Výskumnom ústave Wageningen v Holandsku v roku 1955. DO LRO bola zapísaná v roku 1978.

Plody sú stredne veľké až veľké, tupo kužeľovité alebo srdcovité, so širokou špičkou, niekedy s brázdami. Kalich je stredne veľký, prisadnutý k plodu, horšie oddeliteľný. Dužina je svetlejšie červená, nerovnomerne vyfarbená, pevná, s malou dutinou vnútri plodu, príjemne aromatická (Hričovský et al., 2004a).

Ríbezle

Holandská červená - neskorá, nenáročná úrodná ríbezla.

Synonymá a cudzie názvy : Golandskajakrasnaja, Hollandaise rouge, RoteHollandische, Large red a i.

Pôvod : Odroda holandského pôvodu pochádza z ríbezle skalnej (Ribespetraeum Wulf.). Pestuje sa od roku l665.V Európe je značne rozšírená a do LRO bola zapísaná v roku 1959. U nás sa pestuje najmäv záhradkách vo vyšších polohách.

Znaky a vlastnosti strapca a bobule : Bobule sú veľké, husto rozmiestnené na dlhých strapcoch. Priemer bobúľje 10 až 12 mm a hmotnosť 13 až 14g. Strapce sú husto vedľa seba. Na strapci je zvyčajne 18 - 25 bobúľ. Šupka je lesklá, priesvitná, v plnej zrelosti jasnočervená. Dužina je šťavnatá,výrazne kyslá (Hričovský et al., 2008).

Hron - stredne neskoro dozrievajúca odroda červenej ríbezle s vysokou výťažnosťou šťavy.

Synonymá a cudzie názvy : Nemá.

Pôvod : Vznikla krížením odrôd Jonkheer van Tets x Heinemannova neskorá v roku 1992 a bola vyšľachtená vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín, a.s. Bojnice (www.vuood.sk/slachtenie.php), tímom pracovníkov pod vedením Ing. Jozefa Cvopu, PhD. Do Listiny registrovaných odrôd bola zaradená v roku 1992. Rozširuje sa na Slovensku i v Českej republike.

Znaky a vlastnosti strapca a bobule : Strapec je dlhý s počtom bobúľ až 41. Bobule sú stredne veľké, s priemerom 9,3 mm, guľovitého tvaru, jasnejšej červenej farby. Šupka je stredne hrubá, pevná, dužina šťavnatá, kyslastej chuti (Hričovský et al., 2004a).

Blanka - neskoršia veľmi úrodná odroda bielej ríbezle, dozrieva v 3. -4. týždni júla.

Synonymá a cudzie názvy : Nemá.

Pôvod : Vznikla krížením odrôd Heinemannova neskorá x Red Lake v roku 1977 vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín, a. s. Bojnice (www.vuood.sk/slachtenie.php).

Znaky a vlastnosti strapca a bobule : Strapec je veľmi dlhý, 77-97 mm (maximálne podľa autorov odrody až 159 mm). Počet bobúľ je 20-43. Sú veľké, dozrievajú rovnomerne (v 3.- 4. týždni júla - podľa oblasti). Šupka bobúľ je silná, belavožltá, lesklá. Dužina je bezfarebná, výraznejšie kyslejšia, aromatická (Hričovský et al., 2004a).

Otelo - šťavnatá a aromatická odroda čiernej ríbezle.

Synonymá a cudzie názvy : Nemá.

Pôvod : Vznikla krížením odrôd Boskopská čierna x Silvergieterova v roku 1983 a bola vyšľachtená vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín, a.s. Bojnice. Vyšľachtili ju doc. Ing. Ivan Hričovský, CSc, Ing. Eva Cvopová a Ing. Jozef Cvopa, PhD (www.vuood.sk/slachtenie.php, Hričovský et al., 2004a).

Znaky a vlastnosti strapca a bobule :Strapec je stredne dlhý až dlhý, s husto rozloženými bobuľami. Priemerná dĺžka strapca je 61 mm, maximálne 90 mm. Priemerný počet bobúľ v strapci je 9, maximálny 15. Bobule dozrievajú v strapci rovnomerne a nespŕchajú. Sú veľké, plocho guľovité, čierne. Priemer bobúľ je 13 mm. Šupka je pevná, čierna, dužina šťavnatá, aromatická (Hričovský et al., 2004a).

Jablká

Júlia - skorá letná stolová odroda jabĺk. Zberá sa v druhej dekáde júla, vydrží do konca júla.

Synonymá a cudzie názvy : Nemá.

Pôvod : Vznikla v Českej republike na pracovisku VŠÚO Holovousy, krížením odrôd Quinte x Discovery. V sortimente odrôd v SR bola registrovaná v roku 1994.

Znaky a vlastnosti plodu : Je stredne veľký, atraktívny, plocho guľovitý až guľovito kužeľovitý. Má stredne veľké rebrovanie, šupka plodu je hrubá, hladká, suchá, osrienená. Základná svetlozelená farba je prekrytá intenzívnou krycou farbou. Plody sú celé tmavo červené. Dužina krémovožltá, šťavnatá, jemnej konzistencie, veľmi dobrej aromatickej chuti s väčším podielom kyselín (Hričovský et al., 2004b).

Priesvitné letné- skorá letná odroda jabĺk.

Synonymá : Sklenené žlté, Papírovka, Naliv belij, Weisser Klarapfel, Transparente jaune.

Pôvod : Je to starý pobaltský kultivar, rozšírený v západnej, strednej a východnej Európe už v 18. storočí. Ako jeden z najskorších kultivarov sa pestuje vo všetkých ovocinárskych oblastiach vo svete.

Znaky a vlastnosti plodu : Jablká sú guľaté až guľato sploštené,ku kalichu zúžené, pri nedostatočnej agrotechnike drobné. Šupka je hladká, mastná až jemná. Základná farba šupky je svetlozelená až žltá a sú na nej biele lenticely. Dužina je výrazne biela, pri podtrhnutí zelenkastá, šťavnatá, rozplývavá, sladkokyslej chuti bez osobitnej arómy. Jablká dozrievajú nepravidelne, v najteplejších klimatických podmienkach v polovici júla vo vyšších polohách až v auguste (Cifranič et al., 1978).

Rubinola - zimná stolová odroda jabĺk. Zberá sa v druhej až v tretej dekáde septembra, vydrží do februára, v chladiarni do začiatku apríla.

Synonymá a cudzie názvy : Nemá.

Pôvod : Vznikla v Ústave experimentálnej botaniky (ÚEB) AV ČR Praha na pracovisku Střižovice, krížením odrôd Prima x Rubín. V sortimente odrôd v SR je registrovaná od roku 1997.

Znaky a vlastnosti plodu : Je stredne veľký až veľký, plocho guľovitý, súmerný a veľmi slabo rebernatý. Šupka plodu je stredne hrubá, suchá, hladká. Základná farba šupky je žltá, prekrytá z dvoch tretín červenou krycou farbou v širokých pásoch. Na slnečnej strane je šupka sfarbená do celistvého červeného líčka. Dužina je žltkastá, stredne pevná, krehká, veľmi šťavnatá. Plody sú pevné, odolné alebo len málo náchylné na otlačenie (Hričovský et al., 2004b).

Jonathan - neskorá zimná odroda jabĺk. Zberá sa v októbri, ovocie vydrží do mája až júna.

Synonymá a cudzie názvy : Ulster Seedling, Philip Rick.

Pôvod : Vznikla v USA ako semenáč na farme Philipa Ricka v Kinstone pri New Yorku asi v roku 1800. V roku 1826 odrodu ohodnotil J. Buel Albany a pomenoval ju na počesť Jonathana Hasbroucka, ktorý túto orodu propagoval. Jonathan je ako genetický zdroj pri šľachtiteľskej práci základom viacerých odrôd.

Znaky a vlastnosti plodu : Stredne veľký, vyššie guľovitý, mierne rebernatý, šupka hladká, voskovolesklá, pevná, základná farba žltozelená, krycia farba purpurovo-červená takmer na celom plode, modrasto osrienená. Dužina veľmi šťavnatá, krémovožltá, konzistencia jemná, chuť typická jonathanová, výborná (Hričovský et al., 2004b).

Broskyne

Flamingo - stredne neskoro dozrievajúca odroda broskýň.

Synonymá a cudzie názvy : Nemá.

Pôvod : Je to slovenská odroda, ktorá vznikla krížením odrôd Cresthaven x Burbank Júly Elberta na pracovisku Stupava-Dúbravy, Botanická záhrada UK Bratislava. Autorom odrody je šľachtiteľ Gustáv Čejka. Do Listiny registrovaných odrôd v SR bola zaregistrovaná v r. 1991.

Znaky a vlastnosti plodu : Plody sú stredne veľké, symetrické, mierne vyvýšené. Stredne plstnatá šupka je prekrytá na polovici plodu jasným červeným líčkom. Žltá dužina je stredne tuhá a dobre oddeliteľná od kôstky. Je šťavnatej, dobrej, harmonickej a sladkokyslej chuti (Hričovský et al., 2004a).

Slivky

Althanova - úrodná ringlota, stredne odolná proti šarke.

Synonymá a cudzie názvy : Slíva Althanova, Procházkova renklóda, Renklod Altana, Graf Althans Renklode a i.

Pôvod : Je to odroda českého pôvodu. Bola vypestovaná pánom J. Procházkom vo Svojšicích pri Kolíne z kôstky Zelenej ringloty v prvej polovici 19. storočia. Do LRO bola zapísaná v r. 1954.

Znaky a vlastnosti plodu :Plody sú veľké až veľmi veľké, guľovité, zo strán mierne stlačené. Šupka je veľmi pekne vyfarbená, stredne silná, tuhá, šúpateľná, zelenožltá, prekrytá modro červenou až fialovohnedou farbou. Dužina je pevná, žltkastá až zlatožltá, mierne vláknitá, veľmi šťavnatá, jemne aromatická, veľmi dobrá, osrienená. Plod je na stredne dlhej zelenej stopke (Hričovský et al., 2004a).

Stanley - poloslivka, dozrieva v prvej polovici septembra.

Synonymá a cudzie názvy : Nemá.

Pôvod : Bola vyšľachtená v USA krížením odrôd Agenská x Grand Duke v roku 1913. Do Listiny registrovaných odrôd bola zaevidovaná v roku 1979. Pestuje sa v celej Európe.

Znaky a vlastnosti plodu : Plody sú veľké (30g), podlhovasté k obom koncom zúžené. Šupka je pevná, slabo hnedofialová až tmavofialová, so svetlo modrofialovým osrienením, kyslej chuti, je ľahko šúpateľná. Dužina má veľmi dobrú chuť. Keď sú plody dostatočne zrelé, je zelenožltá, niekedy veľmi jemne červenkastá, pevná, neskôr mäkšia, veľmi šťavnatá, sladká, aromatická (Hričovský et al., 2004a).

Josta

Jostagranda - dozrieva v prvej polovici júla.

Synonymá a cudzie názvy : Jogranda.

Pôvod : Josta pochádza z kríženia čiernej ríbezle a egreša, ktoré vykonal Dr. Rudolf Bauer okolo roku 1970 na Max-Planck-Inštitúte v Kolíne nad Rýnom v Nemecku. (www.sedi-fruits.at). Bola získaná opelením kvetu čiernej ríbezle peľom z egreša. Odtiaľ pochádza pôvod slova Josta, čo je začiatok z oboch nemeckých slov pre Johannisbeere - ríbezľa a Stachelbeere - egreš. V súčasnej dobe sa v tejto šlachtiteľskej práci pokračuje po celom svete a stále vznkajú nové odrody. Odroda Jostagranda má fialovo-čierne bobule, ktoré sú väčšie ako pôvodné bobule josty (www.kohaplant.sk).

Znaky a vlastnosti plodu : Tmavé bobule s hladkou šupkou a bez chlpov s hmotnosťou asi 3 g majú zelenkavú dužinu so semenami.

Svojou chuťou získala josta vlastnosti z oboch materských rastlín, čím sa stala vynikajúcim šťavnatým ovocím s rôsolovitou dužinou. Josta nemá typickú chuť čiernej ríbezle. Združuje sa v nej osviežujúca kyslosť egreša s arómou čučoriedky. Dozrieva v mesiacoch júl a august. Uskladňuje sa pri 2 až 7 °C približne 2 až 4 dni (www.sedi-fruits.at).

Kiwi

Actinia arguta - úrodná, mrazuvzdorná liana.

Synonymá a cudzie názvy : Malé kiwi.

Pôvod : Rozšírená je najmä vo východnej Ázii a na Kurilských ostrovoch. Poznáme množstvo hybridov, krížencov a odrôd, mnohé však ešte stále nie sú preskúmané. Väčšina z nich má však iba regionálny význam. Ich šľachteniu sa venujú napríklad v USA, Japonsku, Austrálii, ale aj v Európe. Zo starších odrôd sa v praxi uplatnili napr. Kijevskaja gibridnaja, Gibrid 1 - 9, Purpurnaja sadovaja, Izumrudnaja, dnes sú známe najmä červenoplodé odrody Ken" s Red a Hardy Red a zelenoplodá odroda Geneva. U nás sa vyskytuje najmä v botanických záhradách. V poslednom období ju však ovocné škôlky začali rozmnožovať, objavuje sa postupne aj u záhradkárov.

Znaky a vlastnosti plodu : Plody sú hladké, podlhovasté, veľkosti okolo 3 cm a hmotnosti cca 10 g. Sú vynikajúcej sladkokyslej chuti, aromatické. Šupka je hladká, zelená alebo červená (v závislosti od odrody), konzumuje sa spolu s dužinou. Zberajú sa v septembri (Hričovský et al., 2008).

Charakteristika lokality odberu

Chotár obce Čechynce leží na okraji Žitavskej sprašovej pahorkatiny, na ľavostrannej nive a terase rieky Nitry v nadmorskej výške 131-210 m. Poloha a nížinný charakter sa podieľajú na tom, že Čechynce patria medzi najteplejšie a zároveň najsuchšie oblasti Slovenska. Priemerná januárová teplota na rovine je 1 až -2 °C, priemerná júlová teplota je viac ako 20 °C, priemerný ročný úhrn zrážok je 550 - 600 mm. Južné a juhovýchodné stráne Považského Inovca a Tríbeča zasahujú do mierne teplej, mierne vlhkej oblasti s miernou zimou (http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cechynce, http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=1002).

Pôda v tejto lokalite sa vyznačuje veľmi vysokých obsahom K, Mg aj P, strednou zásobou humusu a slabokyslou pôdnou reakciou (tab. 2)

Tab. 2 Charakteristika pôdy (obsahy N, K, Ca, Mg, P) sú udávane v mg.kg-1

K

(mg.kg1)

Ca

(mg.kg1)

Mg

(mg.kg1)

P

(mg.kg1)

N

(mg.kg1)

Humus

(%)

pH/

H2O

pH/

KCl

Cox

(%)

420,5

4160,8

270,0

360,7

2458

2,62

7,54

6,42

1,52

Z pohľadu "pseudototálneho obsahu" rizikových prvkov stanovených v pôdnom výluhu lúčavkov kráľovskou je pôda v danej lokalite čistá, výnimku tvorí iba Cd, ktorého obsah prevyšuje limitnú hodnotu určenú Zákonom č. 220/2004 Z. z. dvojnásobne. Treba však poznamenať, že v tejto hodnote sú zahrnuté aj aktuálne bioneprístupné formy rizikových kovov (tab. 3)

Tab.3 Obsahy ťažkých kovov v pôde získané vo výluhu lúčavkov kráľovskou vo vzťahu k limitom (mg.kg-1)

Zn

Cu

Cr

Cd

Pb

Co

Ni

Lúčavka kráľovská

78

19,2

21,4

1,42

16,6

11,2

20,6

Limitná hodnotaa

150

60

70

0,7

70

15

50

a Príloha č. 2 k zákonu č. 220/2004 Z.z.

Preto sme uskutočnili aj stanovenie obsahu bioprístupných foriem 5 rizikových kovov a vyhodnotili sme ich v zmysle platnej legislatívy (Zákon č. 220/2004 Z. z.). Ide o limitné hodnoty kovov vo vzťahu poľnohospodárska pôda - rastlina, tzv. kritické hodnoty. Získané výsledky potvrdzujú hygienickú nezávadnosť pôdy, na ktorej boli pestované ovocné druhy analyzované v našej práci (tab. 4)

Tab. 4 Obsahy ťažkých kovov v pôde získané vo výluhu v NH4NO3 (c = 1 mol.dm-3) vo vzťahu k limitom mg.kg-1

Zn

Cu

Cd

Pb

Ni

Obsah vo výluhu NH4NO3

0,07

0,095

0,078

0,135

0,115

Kritická hodnotab

2,0

1,0

0,1

0,1

1,5

bPríloha č. 2 k zákonu č. 220/2004 Z.z.

Odber a úprava vzoriek ovocia

Vzorky jednotlivých druhov ovocia sme zberali v štádiu plnej zrelosti. Odobrané vzorky sme analyzovali jednotlivými zvolenými metodikami v časovom rozmedzí troch mesiacov. Na získanie extraktu z dužiny, ale i zo šúp jednotlivých druhov ovocia bol použitý 80%-ný etanol, pre potreby čistého extraktu sa používal filtračný papier.

Chemické analýzy vzoriekStanovenie obsahu sušiny vo vzorkách záhradného ovocia

Obsah sušiny v rastlinnom materiáli sme stanovili s použitím prístroja ULTRA X využívajúceho infračervené žiarenie.

Stanovenie obsahu celkových polyfenolov vo vzorkách záhradného ovocia

Princíp : Obsah celkových polyfenolov vo vzorkách sme stanovovali štandartnou, všeobecne používanou spektrofotometrickou metódou podľa Lachmana (2003) s použitím Folin-Ciocalteuovho skúmadla. Priemerný obsah polyfenolových látok vo vzorke sme získali zo šiestich paralelných stanovení.

Prístroje a chemikálie :

- spektrofotometer Shimandzu UV/VIS - 1240

- Folin-Ciocalteuvho skúmadlo, 20%-ný vodný roztok Na2CO3.

Stanovenie obsahu vitamínu C vo vzorkách záhradného ovocia

Princíp : Obsah vitamínu C sme stanovovali v ovocnom extrakte ppodľa modifikovanej metódy Kvesitadze-ho et al. (2001) s použitím roztoku 3 %-nej kyseliny metafosforečnej. Analytickou metódou stanovenia bola HPLC.

Prístroje a chemikálie:

- chromatograf HPLPC systém Waters 2695 s UV DAD 2996 detektorom

- 3%-ná kyselina metafosforečná.

Stanovenie antioxidačnej aktivity vo vzorkách záhradného ovocia

Princíp : Antioxidačnú aktivitu vo vzorkách sme stanovovali metódou podľa Brand - Wiliams-a (1995). Zlúčeninu DPPH (2,2 - difenyl-1-pikrylhydrazyl) sme v roztoku prevedli na svoju radikálovu formu, ktorá je relatívne stabilná a zároveň farebná. Po pridaní vzorky sa v prítomnosti redukčných faktorov radikál zháša a tým odfarbuje. Túto zmenu sme hodnotili spektrofotometricky.

% DPPH vyjadruje koľko je sledovaná zložka schopná odstrániť radikálu DPPH v danom čase.

% inhibície DPPH = (A0 - At / A0) . 100

Prístroje a chemikálie :

- spektrofotometer Shimadzu UV/VIS - 1240

- 2,2 - difenyl-1-pikrylhydrazyl (DPPH)

Výsledky a diskusia

V našej práci sme analyzovali sedem druhov záhradného ovocia. Stanovili sme celkový obsah sušiny, polyfenolových zlúčenín a vitamínu C, ako aj ich celkovú antioxidačnú aktivitu. Vo vybraných druhoch ovocia sme súčasne sledovali aj odrodovú závislosť stanovovaných parametrov. Získané výsledky sme porovnávali s výsledkymi uverejnenými v domácich a zahraničných vedeckých publikáciách.

Stanovenie sušiny v rôznych odrodách vybraných druhov záhradného ovocia Jahody

Najvyššiu hodnotu sušiny zo sledovaných odrodrôd jahôd dosiahla odroda Elsanta (14,3 %) a najnižší obsah sušiny má odroda Gorella (12,5 %).

Podľa klesajúcich hodnôt obsahu sušiny môžeme usporiadať jednotlivé odrody jahôd nasledovne: Elsanta 14,3 % > Dukát 13,4 % > Gorella 12,5 %.

Nami stanovené výsledky majú vyššiu hodnotu ako uvádza Kunštárová (2004). V odrode Elsanta udáva hodnotu 12,75 %, daná hodnota je teda menšia o 1,55 % a v odrode Gorella udáva hodnotu 10,90 %, t.j o 1,6 % nižšiu. Rozdiel môže byť spôsobený odlišnými agrotechnickými a agrovironmentálnymi podmienkami pestovania ovocia ako aj klimatickými pomermi daného roka, ktoré výrazne ovplyvňujú tvorbu sušiny.

Ríbezle

Stanovované hodnoty sušiny v ríbezliach sa pohybovali v rozpätí od 18,8 % do 29,6 %.

Najvyššie hodnoty sme zaznamenali v odrode Hron a najnižšiu hodnotu v odrode Holandská červená.

Podľa klesajúcej hodnoty sušiny v jednotlivých odrodách ríbezlí môžeme stanoviť naskedovné poradie :

Hron 29,6 % > Otelo 25,4 % > Blanka 23,80 % > Holandská červená 18,8 %.

Andrášková (2009) vo svojej štúdii udáva hodnoty v odrode Otelo v priemere 20,29 %. Uvedené hodnoty sú vyššie o 6,89 % od nami stanovených výsledkov. Andrášková ďalej podotýka, že hodnoty sušiny sa pohybovali v závislosti od zrážok. Nižšie hodnoty sušiny v nami sledovaných odrodách ríbezlí možno pripísať na vrub nadmerného množstva zrážok. Minulý rok bol zrážkový najbohatší od momentu, kedy sa začali merať na našom území pravidelne zrážky. Podľa údajov SHMÚ v nížinách spadlo približne 1000 milimetrov zrážok, v kotlinách na severe Slovenska na niektorých miestach až 1500 milimetrov. Priestorový ročný úhrn zrážok dosiahol v roku 2010 až 1200 milimetrov. odteraz na zrážky najbohatší rok u nás, rok 1937, mal priemernú hodnotu zrážok 1015 milimetrov. Priemerné hodnoty sa pritom pohybujú okolo 750 milimetrov. Zrážkovo mimoriadne boli hlavne jarné a letné mesiace - máj, jún a august. Na niektorých miestach napršalo napríklad za mesiac jún viac ako trojnásobok priemerných zrážok. Najviac upršaný bol však mesiac máj, kedy napršalo veľké množstvo zrážok, čo vyvrcholilo lokálnymi povodňami na začiatku júna. Zrážkovo nadnormálny bol aj mesiac september. Zrážky sa vrátili do normálu až v októbry, kedy už rozdiely oproti priemeru neboli výrazné (www.imeteo.sk).

Jablká

Zo sledovaných odrôd jabĺk dosiahla najvyšší obsah sušiny odroda Jonathan (17,3 %). V odrode Priesvitné letné bola stanovená najnižšia hodnota obsahu sušiny (15,1 %).

Podľa klesajúcej hodnoty sušiny v jednotlivých odrodách jabĺk môžeme stanoviť nasledovné poradie : Jonathan 17,3 % > Rubinola 16,3 % > Júlia 15,8 % > Priesvitné letné 15,1%.

Naše výsledky korešpondujú s výsledkami Kucekovej (2009), ktorá stanovovala obsah sušiny v piatich českých odrodách jabĺk. Stanovené hodnoty sušiny udáva v intervale 13,44 % - 17,06 %.

Broskyne

Broskyne ako ďaľší sledovaný ovocný druh boli zastúpené odrodou Flamingo. Nameraná hodnota obsahu sušiny dosahovala hodnotu 14 %.

Cevallos-Casals et al. (2006) zistili obsah sušiny v nimi stanovovanej odrode broskýň 18,0 %.

Slivky

Obsah sušiny bol stanovovaný v dvoch odrodách sliviek. V odrode Stanley bola zistená hodnota obsahu sušiny 12 % a v odrode Althanova bola nameraná hodnota obsahu sušiny 11 %.

Josta

Ďalším nami sledovaním ovocím bol druh josta, odroda Jostagranda. Zistená hodnota obsahu sušiny bola 19,8 %.

Kiwi

V sledovanej odrode Actinidia arguta bola stanovená hodnota sušiny 16,5 %.

Kvesitadze et al. (2001) udávajú hodnoty sušiny v iných piatich sledovaných odrodách v intervale 17,2 - 18,9 %.

Priemerný obsah sušiny v rôznych druhoch záhradného ovocia

Podľa priemerného obsahu sušiny môžeme jednotlivé druhy ovocia usporiadať do nasledovného poradia, podľa klesajúcich hodnôt :

ríbezle > josta > kiwi > jablká > broskyne > jahody > slivky.

Obr. 1

Stanovenie celkového obsahu polyfenolových zlúčenín v rôznych odrodách vybraných druhov záhradného ovociaJahody

Hodnoty celkového obsahu polyfenolov sa pohybovali v rozpätí od 840,855 mg.kg-1 do 941,535 mg.kg-1 č.h.

Najvyššiu hodnotu dosahovala odroda Gorella a najnižšiu hodnotu odroda Elsanta.

Vzhľadom na dosiahnuté výsledky môžeme odrody zoradiť nasledovne :

Gorella