SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA  UNIVERZITAV NITRE

FAKULTA  EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

Evidenčné číslo 2124806

HODNOTENIE SOCIÁLNYCH VZŤAHOV A VNÚTROOBECNEJ SPOLUPRÁCE VO VYBRANÝCH

VIDIECKÝCH OBCIACH

2011 Tatiana Čertíková, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA  UNIVERZITAV NITRE

FAKULTA  EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

HODNOTENIE SOCIÁLNYCH VZŤAHOV A VNÚTROOBECNEJ SPOLUPRÁCE VO VYBRANÝCH

VIDIECKÝCH OBCIACH

Diplomová práca

Študijný program: Manažment rozvoja vidieckej krajiny a vidieckeho turizmu

Študijný odbor: 6218800 Verejná správa a regionálny rozvoj

Školiace pracovisko: Katedra regionalistiky a rozvoja vidieka

Školiteľ: Ing. Barbora Milotová, PhD.

Nitra 2011 Tatiana Čertíková, Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Tatiana Čertíková, vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Hodnotenie sociálnych vzťahov a vnútroobecnej spolupráce vo vybraných vidieckych

obciach“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 15. apríla 2011

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Barbore Milotovej, PhD. za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej

práce.

V Nitre 15. apríla 2011

Abstrakt

Pod pojmom kvalita života rozumieme určitú úroveň respektíve štandard, ktorý sa

ľudia snažia dosiahnuť preto, aby sa mali lepšie. Kvalita života vyjadruje mieru naplnenia

cieľov jednotlivcov, ktoré si stanovili, ale taktiež aj ciele stanovené spoločnosťou. Ciele

stanovené jednotlivcami ale taktiež aj spoločenské ciele sa neustále menia, rozvíjajú,

transformujú. Z tohto hľadiska je potrebné sledovať kvalitu života obyvateľov a úroveň

dosahovania stanovených cieľov. Úroveň kvality života je dosahovaná prostredníctvom

rôznych subjektov a meriame ju pomocou rôznych ukazovateľov. Cieľom diplomovej

práce bolo hodnotenie sociálnych vzťahov a vnútroobecnej spolupráce vo vybraných

vidieckych oblastiach ako jedných z komponentov kvality života. Spolupráca občanov

prebieha medzi občanmi navzájom, ale aj v rámci spolupráce medzi občanmi a zástupcami

obce. Prostredníctvom diplomovej práce som sa snažila zistiť, či občania spolupracujú, ako

spolupracujú, v akých oblastiach sú aktívni, kto sa podieľa na spolupráci. Občania

najčastejšie spolupracujú s obcou prostredníctvom účasti na voľbách a vytváraním spolkov

a klubov, ktoré majú na starosti zlepšovanie kvality života.

Kľúčové slová: kvalita života, vnútroobecná spolupráca, sociálne vzťahy, sociálny, ľudský

kapitál

Abstract

The word the quality of life means the definite level or standard, which the people

try to catch because they want to have better life. The quality of life expresses the constant

of filling the targets which they have defined but the social targets too. The targets defined

by individuals and the social targets too have changed, developed and transformed.

According to the aspect it is necessary to watch the quality of life of the inhabitants and the

level of the catching the defined targets. The level of the quality of life is achieved by the

different subjects and we can measure it by the different indicators.

The objectiv of the diploma work was the evaluation of the social relationships and the

cooperation inside the picked rural villages as the one of the components of the quality of

life. The cooperation of the inhabitants is in progress between the inhabitants together but

between the inhabitants and the delegates of the village too. I tried to find out if the

inhabitants cooperate, how they cooperate and in which areas they are activ and who

participate on the cooperation. The inhabitants cooperate mostly with the delegates of the

village by the involvement in the election and by the creation of the clubs and the alliance,

which work is to improve the quality of life.

Key words: the quality of life, social capital, human capital, social relationships and the

cooperation in the villages

OBSAH

Zoznam skratiek a značiek..................................................................................................8

Úvod.......................................................................................................................................9

1 Kvalita života..............................................................................................................11

1.1 Ľudské zdroje, ľudský potenciál a ľudský a sociálny kapitál..............................12

1.1.1 Ľudské zdroje...............................................................................................13

1.1.2 Ľudský potenciál..........................................................................................14

1.1.3 Ľudský kapitál..............................................................................................16

1.1.4 Sociálny kapitál............................................................................................18

1.2 Sociálne partnerstvá.............................................................................................23

1.3 Sociálne prostredie, rodinné prostredie a pracovné prostredie............................25

1.4 Participácia...........................................................................................................27

1.4.1 Občianska participácia.................................................................................28

1.4.2 Typy občianskej participácie........................................................................30

2 Ciele diplomovej práce..............................................................................................33

3 Metodika práce...........................................................................................................34

3.1 Spôsob získavania údajov....................................................................................34

3.2 Metódy:................................................................................................................34

4 Vlastná práca..............................................................................................................37

4.1 Charakteristika územia okresu Prievidza.............................................................37

4.1.1 Charakteristika mikroregiónu Hornonitrie...................................................37

4.1.2 Obce zaradené medzi kohézne póly rastu v záujmovom území inovačných

pólov rastu:...................................................................................................................38

4.1.3 Obce, ktoré nie sú pólmi rastu mimo záujmových území:...........................41

4.2 Hodnotenie vnútroobecnej spolupráce a sociálnych vzťahov vo vybraných

obciach.............................................................................................................................43

5 Návrh na využitie.......................................................................................................55

Záver....................................................................................................................................57

Zoznam použitej literatúry................................................................................................59

Prílohy.................................................................................................................................64

Zoznam skratiek a značiek

a i. – a iní

FS - folklórny súbor

ha - hektár

km - kilometer

km2 – kilometer štvorcový

KŽO – kvalita života obyvateľstva

MDD – medzinárodný deň detí

MDŽ - medzinárodný deň žien

m. n. m. – metrov nad morom

MŠ – materská škola

MTJ - miestna telovýchovná jednota

napr. – napríklad

OECD - Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

resp. - respektíve

SNP - Slovenské národné povstanie

sv. – svätý

tab. - tabuľka

TJ - telovýchovná jednota

VÚC - vyšší územný celok

ZŠ - základná škola

-10-

Úvod

Vývoj života jednotlivých ľudí prebieha v určitých prostrediach, či už v rodinnom,

pracovnom alebo sociálnom, kde do kontaktu prichádzajú s ostatnými ľuďmi. Tento

kontakt prebieha neustále a je obojstranný. Ľudia z rovnakých, ale aj rôznych prostredí sa

navzájom ovplyvňujú, dopĺňajú, usmerňujú, pričom taktiež dochádza u nich aj k

vzájomnému  prepojeniu. Toto prepojenie je dôležité z hľadiska ich osobnostného rastu

a rozvoja. Spoločnosť je priestor, kde dochádza k uskutočňovaniu a naplňovaniu životných

poslaní. Ľudia, ktorí sú vylúčení zo spoločnosti, či už vlastným zapríčinením alebo cudzím,

sa nemôžu dostatočne rozvíjať a zlepšovať svoje podmienky pre život. Preto spájanie ľudí

je podstatné a výhodné pre všetkých členov spoločnosti. Ľudia by mali svoj život prežívať

čo najlepšie a to môžu dosiahnuť priradením sa k spoločnosti ľudí a byť v kontakte s tými,

ktorí zdieľajú rovnaké a podobné názory. Život v spoločnosti im dáva pocit istoty,

zodpovednosti a taktiež aj možnosť sebarealizácie.

Každý človek sa počas svojho života zapája deň čo deň do sociálneho,

spoločenského a kultúrneho diania a života v obci, či si to uvedomuje, alebo nie.

Prostredníctvom svojich názorov, hodnôt a predstav formuje nielen seba, ale aj svoje

okolie. Môžeme konštatovať, že každý človek je svojou podstatou jedinečný a unikátny,

vytvára si svet, v ktorom by si mohol čo najlepšie uspokojovať svoje potreby, či už

základné ako sú bývanie, strava, vzdelanie, ošatenie, ale aj spoločenské a kultúrne potreby.

Na to, aby si dokázal uspokojiť všetky svoje potreby, je dôležitá hlavne spolupráca.

Človek si uvedomuje, že jednou z najdôležitejších  možností zmeny svojho prístupu

k životu a tým dosiahnutia toho čo očakáva je spolupráca. Spolupráca vždy prebieha medzi

viacerými objektmi. Základom je aby táto spolupráca bola prospešná pre všetkých

zúčastnených tohto vzťahu. Človek od spolupráce s inými očakáva zlepšenie svojich

podmienok na život a tým dosiahnutie zlepšenie svojej kvality života. Spoluprácu, či už

medzi osobami s určitými spoločnosťami alebo skupinami ľudí, môžeme považovať práve

za jeden z ukazovateľov kvality života. Prostredníctvom neho sa dá zistiť, či sa ľudia

aktívne zapájajú do spolupráce a tým si zlepšujú svoje životné podmienky alebo len

pasívne čakajú, kým to za nich spraví niekto iný. Je dôležité aby sa aktívne zapájali do

zlepšenia úrovne kvality života všetci rovnakým podielom. Takto budú všetci

plnohodnotne zodpovedný za dosiahnutú úroveň kvality života. V jednotlivých obciach sa

nachádzajú rozdielne predpoklady a rozličné podmienky na vytváranie sociálnych vzťahov

a vnútroobecnej spolupráce. Od obyvateľov obcí preto závisí ako dokážu tieto predpoklady

-11-

a podmienky využiť a tým aj zlepšiť vzťahy v obci. Nejedná sa len o to, ako dokážu

obyvatelia obcí využívať tieto podmienky, taktiež aj od toho, ako ich dokážu zlepšiť a tým

docieliť zlepšenie kvality života. Spolupráca a vzťahy v obci sú jednými z komponentov

prostredníctvom, ktorých dokážeme hodnotiť kvalitu života v obciach a taktiež aj

poukazujú na kritické miesta, kde by sa spolupráca dala zlepšiť. Poznáme rôzne druhy a

spôsoby spolupráce, či už sa jedná o účasť na voľbách, vypracovanie projektov alebo

vytváranie spolkov a klubov. Vytváranie klubov a spolkov prostredníctvom organizovania

rôznych aktivít, dáva priestor tým, ktorí majú záujem zvýšenie úrovne kvality života.

-12-

1 Kvalita života

Snahou obyvateľov jednotlivých miest a obcí je dosahovanie, čo možno najvyššej

úrovne kvality života a toho, aby obec napredovala dopredu. Na jej zvyšovaní sa podieľa

mnoho komponentov. Jedným z nich aj vnútroobecná spolupráca, ktorú zaraďujeme medzi

dôležité komponenty hodnotenia kvality života na miestnej úrovni. Preto sa v nasledujúcej

kapitole venujeme rôznym názorom na definovanie kvality života.

Kvalita života je zložitý a veľmi široký pojem. Dotýka sa pochopenia ľudskej

existencie, zmyslu života a samostatného bytia. Skúma materiálne, psychologické,

sociálne, duchovné a ďalšie podmienky pre zdravý a šťastný život človeka (Šubert, 2008).

Termín kvalita života je používaný v celej rade kontextov, vrátane

oblasti medzinárodného rozvoja , zdravotníctva a politiky. Kvalita života by sa nemala

zamieňať s pojmom životný štandard , ktorý je založený predovšetkým na

príjme. Namiesto toho, medzi štandardné ukazovatele kvality života patrí nielen bohatstvo

a zamestnanosť, ale aj množstvo zastavaného prostredia, fyzického a duševného zdravia,

vzdelania, rekreácie a voľný čas, a sociálnej spolupatričnosti (Gregory, 1998).

V súčasnosti sa pojem kvalita života spája s viacerými možnými koncepciami. Do popredia

sa dostáva najmä kvalita života ako praktická otázka. Ide o oblasť, v ktorej existujú výskumy z

rôznych vedeckých odborov: ekonómia, sociológia, psychológia, politické vedy, demografia a pod.

(Gajdoš, Ručinský, 2010). Samotný pojem kvalita života je málo konzistentný, pričom

chýba konsenzus o jeho význame. V literatúre existujú rozdielne názory na obsah pojmu

kvalita života a na prejavy kvality života. Problém konzistentnosti pojmu kvalita života

zrejme vyplýva z prívlastku kvalita. Z ekonomického hľadiska existujú tri základné

orientácie pohľadov na kvalitu (Mizla, 1999):

psychologicky orientovaný pohľad;

procesne orientovaný pohľad;

produktovo orientovaný pohľad.

Pri konkrétnom posudzovaní kvality dochádza pomerne často k prelínaniu jednotlivých

pohľadov (Gajdoš, Ručinský, 2010).

Človek ako jednotlivec, ale tiež spoločnosť, si pred seba kladú ciele, ktoré chce

uskutočniť. Tieto ciele sú najrôznejšie. Miera naplnenia cieľov jednotlivcov, ale i celého

-13-

spoločenstva, vyjadruje kvalitu života. Aby sa mohla naplniť kvalita života obyvateľstva

v každej spoločnosti, je potrebné vytvoriť podmienky (Belajová, Balážová, 2004).

Zmyslom existencie človeka sa čím ďalej viac stáva prežívanie. Symbolizuje

prechod civilizácie od extenzívneho k intenzívnemu a hlavne od kvantitatívneho ku

kvalitatívnemu. Od druhej polovice 20. storočia sa začína pojem kvality života objavovať

a skúmať v rôznych vedných disciplínach. Predmetom záujmu bola zo začiatku materiálna

stránka života spoločnosti ako celku, postupne však môžeme zaznamenať prúd výskumu

nematerialistickej stránky a posun k subjektívnemu vnímaniu a hodnoteniu kvality života

(Rapley, 2003).

Kvalita života je výsledkom vzájomného pôsobenia sociálnych, zdravotných,

ekonomických a environmentálnych podmienok, týkajúcich sa ľudského a spoločenského

rozvoja. Na jednej strane predstavuje objektívne podmienky na dobrý život a na strane

druhej subjektívne prežívanie dobrého života. Objektívna stránka kvality života je o

napĺňaní sociálnych a kultúrnych potrieb v závislosti od materiálneho dostatku,

spoločenskej akceptácie jednotlivca a fyzického zdravia. V rámci zisťovania stavu

objektívnej kvality života sa tak uplatňujú indikátory z oblasti demokracie

a participatívnosti, ekonomickej spravodlivosti, zdravia a vzdelania a bezpečnosti.

Subjektívna kvalita života je o dobrom životnom pocite, pohode a spokojnosti s vecami

okolo nás. Na meranie sa používajú tzv. „mäkké dáta“ – získavané prostredníctvom

prieskumov verejnej mienky. Na subjektívne prežívanie dobrého života majú podstatný

vplyv faktory ako sú: materiálny dostatok jednotlivca, zdravie, výkonnosť, súkromie,

bezpečnosť, spoločenská akceptácia, emocionálne nasýtenie (Gál a i., 2003).

Avšak môžeme konštatovať, že rôzni ľudia môžu kvalitu života vnímať inak. To,

čo zlepšuje kvalitu života jedného človeka, môže znižovať kvalitu života iného (Mikulec,

2010).

1.1 Ľudské zdroje, ľudský potenciál a ľudský a sociálny kapitál

Keďže nositeľom kvality života, a naším objektom záujmu, je spoločnosť tvorená

ľudskými zdrojmi, nasledovné kapitoly budú venované vysvetleniu základných pojmov

ako sú ľudské zdroje a ľudský kapitál, potenciál a sociálny kapitál. V kapitolách sa

snažíme poukázať na dôležitosť ľudských zdrojov v rozvoji; faktorov, ktoré ich

ovplyvňujú a možnosti ako ich rozvíjať.

-14-

1.1.1 Ľudské zdroje

Ľudské zdroje majú medzi zdrojmi výnimočné postavenie – uvádzajú do pohybu

všetky ostatné. Nedokážu to ani materiálové, ani finančné, ani informačné zdroje, ony

„veci“ umožňujú, ale uskutočňujú ich ľudia. Len ľudia dokážu mať víziu o budúcom

smerovaní organizácie, tvorivé nápady, sú schopní hľadať a nachádzať nové technologické

postupy, spôsoby zvyšovania kvality, zlepšovania riadenia, využívať technológie a iné

zdroje. Majú schopnosť zabezpečovať svojej organizácii konkurenčnú výhodu, ktorá sa dá

len ťažko napodobniť, a preto je udržateľná (Seková, 2007).

Globalizácia a diskusie o ekonomike založenej na znalostiach zvyšujú záujem o

úlohu znalostí v ekonomickom rozvoji. Z toho dôvodu sa ľudské zdroje stávajú jednou z

kľúčových tém na národnej aj regionálnej úrovni (Urbančíková, 2007).

Z makroekonomického hľadiska ľudskými zdrojmi rozumieme zásobu ľudského

potenciálu v spoločnosti, ktorá vedie k tvorbe spoločenského produktu (Čaplánová, 1999).

Sú stelesnením práce, jedného z výrobných faktorov spoločnosti. Majú kvalitatívny

a kvantitatívny rozmer. Kvantitatívny rozmer predstavuje množstvo disponibilných

ľudských zdrojov v spoločnosti a závisí najmä od demografických, sociálnych

a kultúrnych faktorov. V kvalitatívnom rozmere ide o vedomosti, schopnosti, skúsenosti,

zručnosti a ďalšie charakteristiky, ktoré ovplyvňujú produktívnosť, adaptabilnosť pri

tvorbe hodnôt. Na množstvo a kvalitu ľudských zdrojov v spoločnosti má výrazný vplyv

štát (Seková, 2007).

Podľa Vetrákovej (2002) sa hodnota ľudských zdrojov prejavuje v troch

základných aspektoch: v schopnosti človeka ustavične hľadať možnosti zdokonalenia

a zabezpečenia sebarealizácie, v schopnosti človeka nepretržite sa prispôsobovať novým

potrebám a v schopnosti človeka premieňať svoju hodnotu na spoločenskú silu, ktorá

uvádza do pohybu ostatné zdroje podľa vlastnej vôle.

Systematický rozvoj ľudských zdrojov je preto už dlhší čas dôležitou oblasťou pre

národných politikov vo väčšine rozvinutého sveta. Odráža sa to v rastúcom dôraze, ktorý je

v súčasnosti kladený na celoživotné vzdelávanie, rovnosť šancí, sociálnu inklúziu,

zamestnanosť ako aj na znalostnú ekonomiku. V ekonomike založenej na znalostiach si

regióny nemôžu dovoliť plytvať tretinou potenciálnej pracovnej sily v dôsledku jej

nedostatočného vzdelania a sociálnej exklúzie (Urbančíková, 2007).

-15-

Čoraz viac si uvedomujeme, že lokalizácia ekonomických aktivít a s ňou súvisiaci

rozvoj ľudských zdrojov nemôžu byť správne porozumené bez pochopenia širších

socioekonomických aspektov. Región môže ponímať svoje ľudské zdroje rôzne. Môžu byť

chápané iba ako pracovná sila, ktorá vykonáva vopred definované a naplánované činnosti,

ale aj ako subjekt riešenia problémov, príjemcovia a využívatelia nových informácií,

potenciálni zlepšovatelia či inovátori. Kľúčoví hráči ovplyvňujúci regionálny rozvoj by

mali stanoviť a pochopiť rozsah možností, ktoré majú v rukách, pretože pochopenie týchto

možností bude napomáhať pri rozhodovaní ako rozvíjať región orientovaný smerom ku

vzdelávaniu, kde sú vzdelávanie, práca a inovácie vzájomné úzko späté (Urbančíková,

2007).

Podľa Armstronga (2007) všeobecným cieľom riadenia ľudských zdrojov je zaistiť,

aby bola spoločnosť schopná prostredníctvom ľudí dosiahnuť svoje ciele.

Koncepcie riadenia ľudských zdrojov je možné charakterizovať týmito základnými

znakmi:

• rozmanitosť,

• strategická povaha s dôrazom na integráciu,

• orientácia na oddanosť a angažovanosť,

• ľudia ako „ľudský kapitál“

Ľudský kapitál možno považovať za prvoradé bohatstvo spoločnosti a aby sa zabezpečilo

prežitie a rast, tak je potrebné investovať do tohto bohatstva (Armstrong, 2007).

1.1.2 Ľudský potenciál

Výraz ľudský potenciál pochádza z latinčiny a znamená celkovú schopnosť,

možnosť, spôsobilosť (Ivanová-Šalingová a i., 1979). Ak k nemu pripojíme prívlastok

ľudský, bude potom znamenať celkovú schopnosť, možnosť, spôsobilosť človeka konať

(Seková, 2007).

Ľudský potenciál je sústava dispozícii a sklonov človeka na vykonávanie činností.

Je predpokladom životných činností ľudí, ktorými sa ako jednotlivci i sociálne skupiny

uplatňujú v spoločnosti, pričom menia spoločnosť aj seba. Rozvoj ľudského potenciálu

i možnosti jeho uplatnenia závisia od stupňa rozvoja spoločnosti. Ľudský potenciál je však

zároveň výsledkom životných činností ľudí, pretože iba v činnom uplatnení sa môžu tieto

-16-

sklony a dispozície rozvíjať. Tvorba ľudského potenciálu a jeho využívanie môžu byť

časovo i priestorovo oddelené (Seková, 2007).

Ľudský potenciál je dynamickou veličinou, je schopný rozvoja, ale zároveň

podlieha aj degradácii. Keďže ľudský potenciál je dispozíciou, predpokladom,

spôsobilosťou na konanie, človek ho môže, ale aj nemusí počas svojho života uplatňovať

v plnom rozsahu. Závisí to od mnohých vnútorných i vonkajších faktorov. Ak sa človek

rozhodne určitú časť zo svojho ľudského potenciálu poskytnúť na tvorbu hodnôt pre iný

subjekt, predpoklad sa stáva reálnou skutočnosťou, činnosťou a disponuje ním ako vlastník

svojho ľudského kapitálu. Z toho vyplýva, že ľudský kapitál je súčasťou ľudského

potenciálu, jeho javovou formou, viazanou na funkciu človeka. Predstavuje súhrn

vrodených a nadobudnutých produktívnych schopností (vedomosti, zručnosti, vlastnosti,

návyky, energia a motivácia) ľudí, ktoré prinášajú do procesu tvorby hodnôt. Výhradným

vlastníkom svojho ľudského kapitálu je človek (Seková, 2007).

Vnútornú skladbu ľudského potenciálu môžeme na základe teoretických koncepcií

viacerých autorov a vlastného postoja usporiadať do týchto zložiek:

- potenciál zdravia ( fyzická a psychická, geneticky, behaviorálne a sociálne

podmienená zdatnosť, odolnosť a aktivity prístup k formovaniu zdravia ),

- poznatkový a zručnostný potenciál ( disponovanie poznatkami a zručnosťami

nevyhnutnými na realizáciu diferencovaných ľudských činností a vzťahov vrátane

pripravenosti vhodne ich upraviť),

- hodnotovo-orientačný potenciál ( sklon uprednostňovať aktivity, ktoré

korešpondujú so sústavou vlastných hodnôt, vytvorených na základe schopnosti

diferencovať význam všetkého, čo súvisí so životom a rozhodovať sa i s ohľadom

na okolnosti, ktoré presahujú individuálnu ľudskú existenciu),

- sociálno-participačný potenciál ( dispozícia a sklon vstupovať do širších

sociálnych väzieb, rozvíjať ich, uplatňovať sa v nich a zároveň rešpektovať nároky,

vyplývajúce z účasti na fungovaní sociálnych útvarov, ktoré tieto väzby

sprostredkovávajú),

- individuálny, integračný a regulačný potenciál (schopnosť ovplyvňovať priebeh

vlastného života tak, aby sa efektívne a výrazne kultivoval a uplatňoval celý ľudský

potenciál),

- tvorivý potenciál (schopnosť a pripravenosť tvorivo pristupovať k riešeniu

problémov, spájať súvislosti doteraz nespájané, hľadať a nachádzať nové

skutočnosti),

-17-

- motivačný potenciál (ochota reagovať na podnety z vonkajšieho prostredia),

- informačný potenciál (dispozícia, schopnosť identifikovať, vyhľadávať, prijímať,

sprostredkovať, spracovať a najmä využiť informácie v záujme dosahovania

cieľov).

Jednotlivé zložky ľudského potenciálu sú medzi sebou prepojené, sú v neustálej interakcii

a spolupôsobia pri každej činnosti človeka. Predstavuje otvorený systém, pretože reagujú

na podnety z vonkajšieho prostredia a toto prostredie ovplyvňujú.

Pri pojme ľudský potenciál je taktiež dôležité venovať pozornosť kľúčovým

spôsobilostiam. Ide o to, aby si ľudia osvojovali predovšetkým také spôsobilosti, ktoré im

umožnia vykonávať rôzne povolania, zastávať rôzne pracovné miesta, riešiť rôzne

problémy, úspešne sa vyrovnávať so zmenami v pracovnom, osobnom i spoločenskom

živote (Seková, 2007).

1.1.3 Ľudský kapitál

Definície ľudského kapitálu sú rôzne. Vo všeobecnosti kapitálom rozumieme určitý

budúci výnos, pokladáme ho za zdroj výnosov (Seková, 2007). Dictionary of Economics

(Bannock a i., 1999) vysvetľuje ľudský kapitál ako hlavnú časť ľudských vedomostí, ktoré

prispievajú svojím „know-how“ k produktívnej činnosti, vedomostný základ národa,

doplnený výskumom a rozšírený prostredníctvom všeobecného vzdelávania a odbornej

prípravy.

Termín ľudský kapitál, ako o tom svedčia názory domácich i zahraničných

odborníkov, sa v súčasnosti najčastejšie používa na vyjadrenie kombinácie schopností,

skúseností, zručností, vedomostí a iných atribútov stelesnených v jednotlivcoch alebo

skupinách jednotlivcov, ktoré počas života potrebujú a využívajú na produkciu tovarov

a služieb v trhových podmienkach. Ľudia zapojení do pracovného procesu sú schopní

rozvoja a zhodnocovania (Seková, 2007).

Ľudský kapitál tvoria znalostné zručnosti, kompetencie a atribúty zakotvené v

jednotlivcoch, ktorí napomáhajú vytváraniu osobnej, sociálnej a ekonomickej prosperity.

Je rozvinutý v kontexte rodiny, usporiadania včasnej starostlivosti o dieťa, oficiálneho

vzdelania a vzdelávania dospelých, účasti na každodennom a občianskom živote, práve tak

ako oficiálneho tréningu a neformálneho štúdia na pracovisku a prostredníctvom

-18-

špecifických činností ako sú výskum a inovácie alebo účasť v rôznych profesionálnych

záujmových skupinách (Urbančíková, 2007).

Ľudský kapitál definujeme ako praktické vedomosti, získané zručnosti a naučené

schopnosti jedinca, ktoré zvyšujú jeho potenciálnu produktivitu a umožňujú mu tak získať

príjem výmenou za prácu. Ľudský kapitál je popri pôde, práci, fyzickom kapitále a

technologickom pokroku ďalším determinantom ekonomického rastu. Prispieva

k rýchlejšiemu šíreniu technologického pokroku, zvyšuje efektívnosť využívania fyzického

kapitálu, prispieva k vyššej produktivite. Množstvo empirických štúdií potvrdilo jeho

pozitívny vplyv na hospodársky vývoj, ako i nepriame pozitívne dopady na kvalitu života

spoločnosti. Na ľudský kapitál vplýva celková výchova človeka, typ vzdelania a kultúra.

Vytvárať ľudský kapitál znamená pracovať s každým človekom, vychovávať ho

a vzdelávať (Stredisko pre výskum a rozvoj vzdelávania, 2010).

Ľudský kapitál predstavuje ľudský faktor v organizácii. Je to kombinácia

inteligencie, vedomostí a skúseností, čo dáva organizácii jej zvláštny charakter. Ľudské

zložky sú tie zložky, ktoré sú schopné učenia, zmien, inovácii a kreatívneho úsilia, čo

zabezpečuje dlhodobé prežitie organizácie (Armstrong, 2007).

Držiteľ Nobelovej ceny Gary S. Becker je najznámejším autorom v oblasti

ľudského kapitálu. Vo svojich dielach nedefinuje ľudský kapitál explicitne, ale uvádza

argumenty v prospech dôležitosti využívania ľudského kapitálu (Becker, 1993). Hovorí, že

celý rast príjmov v krajine/regióne nemôže byť vysvetlený len rastom fyzického kapitálu.

Čistá agregácia fyzického kapitálu nezabezpečuje rast a konkurencieschopnosť ekonomiky.

Trvalejší rast je možné dosiahnuť využitím investícií do pracovnej sily a preto sú investície

do ľudského kapitálu veľmi dôležité aj v období ekonomickej recesie.

Fitz-enz (2000) definuje ľudský kapitál z pohľadu firmy ako svoje stránky, ktoré

pracovník prináša:

v pracovnom procese – inteligencia, energia na splnenie pracovných úloh,

pozitívny prístup, spoľahlivosť, zodpovednosť,

schopnosť učiť sa – nadanie, imaginácia, kreativita, schopnosť „vedieť ako“,

motivácia zdieľať informácie a znalosti, tímový duch a cieľavedomosť.

1.1.4 Sociálny kapitál

-19-

V 90-tych rokoch 20. storočia sa v odbornej literatúre okrem už tradičných foriem

kapitálu akými sú napr. finančný a ľudský kapitál, čoraz častejšie objavuje pojem sociálny

kapitál. O niekoľko rokov neskôr sa tento pojem začína používať v rozličných

akademických disciplínach. Pojem sociálny kapitál nevznikol v oblasti ekonomických

vied, ale svoje korene má v sociológii (Urbančíková, 2007).

Taktiež samotná definícia sociálneho kapitálu zaznamenala komplikovaný vývoj.

Už v dávnejšej minulosti môžeme nájsť myšlienky spojené so sociálnym kapitálom.

Definície sociálneho kapitálu sa rôznia v závislosti od toho, z akej akademickej oblasti

pochádza autor (Urbančíková, 2007).

Sociálny kapitál tvoria záujmové skupiny, ktoré zdieľajú spoločné normy, hodnoty

a znalosti a ktoré napomáhajú kooperácii vnútri skupiny alebo medzi skupinami. Dôvera

môže byť chápaná rovnako ako zdroj a takisto aj ako dôsledok sociálneho kapitálu, a tiež

ako veľmi blízky zástupca pre mnohé normy, vnímania a hodnoty, ktoré podchycujú

sociálnu spoluprácu (Bačová, 2010).

Sociálny kapitál má kolektívny charakter a vytvára sa v rámci spoločenstiev

(komunít) prostredníctvom procesu interakcie a inštitucionálneho učenia (Lorenzen, 2007).

Pojem sociálny kapitál pomáha pochopiť procesy globalizácie a regionálneho

rozvoja. Jeho význam a hodnota spočívajú najmä v tom, že sila spoločnosti závisí od

kvality fungovania recipročných sociálnych vzťahov (Ali Taha a i., 2010).

Sociálna nerovnosť sa meria rozdielmi vo vzdelaní, zamestnaní, zdraví alebo množstve

sociálneho kapitálu. Tak zdravie, ako aj vzdelanie, príjem, postavenie a ďalšie predpoklady

kvalitného života nie sú u ľudí „distribuované“ rovnako. Objektívne predpoklady kvality

života „kopírujú“ štruktúru sociálnej nerovnosti (meranej vzdelaním, zamestnaním a sociálnym

kapitálom) (Bačová, 2010).

Úspešnosť človeka v sociálno-ekonomickom prostredí je determinované viacerými

jeho schopnosťami. Prvou je schopnosť uchopenie príležitosti na svoj rast. Ďalšie

schopnosti sa majú orientovať na aktívne vytváranie vlastného sociálneho prostredia

a vytváranie noriem, ktoré ľudský potenciál neznižujú, iné skupiny ľudí neznevýhodňujú,

ale dávajú možnosť voľby konať tak, ako to považujú za vhodné.

Sociálny kapitál nie je synonymom ľudského kapitálu, pretože ľudský kapitál súvisí

s individuálnou hodnotou človeka ako jedinca. Sociálny kapitál, ktorý má čiastočne

súkromný a čiastočne verejný charakter, predpokladá určitú hodnotu vzťahov medzi ľuďmi

(Bačová, 2010).

-20-

Americký sociológ R. Putman (2001) vymedzuje sociálny kapitál ako určité siete

vzťahov medzi ľuďmi a dobrovoľné združovanie sa ľudí, ako solidaritu a vzájomnú dôveru

medzi ľuďmi a ako normy vzájomnej pomoci a reciprocity. Sociálny kapitál je podľa neho

viazaný na dôveru, normy správania a partnerstvá, ktoré podporujú koordináciu

a kooperáciu pre vzájomný prospech. To všetko spolu umožňuje ľuďom efektívnejšie

konať a dosahovať svoje ciele, túžby a očakávania na úžitok viacerých strán.

Keller (1996) vymedzuje sociálny kapitál ako sumu aktuálnych a potenciálnych

zdrojov, ktoré môže určitá osoba využiť vďaka tomu, že sa pozná s inými ľuďmi. Sociálny

kapitál je dôležitý ako garancia dlhodobej kontinuity a záruka možnosti pružne reagovať

na vynárajúce sa problémy v komunite (Mesík, 1998).

Sociálny kapitál však môže participovať aj na efektivite využívania iných druhov

kapitálu (Korimová, 2007).

OECD (2001) správa definuje sociálny kapitál ako siete so spoločným zdieľaním

noriem, hodnôt a porozumením, ktoré podporuje spoluprácu vo vnútri alebo medzi

skupinami. Sociálny kapitál je jav, ktorý môžeme nájsť vo všetkých oblastiach spoločnosti,

vo všetkých typoch organizácií, v súkromnom a verejnom sektore ako aj v civilnom

sektore spoločnosti a môžeme ho analyzovať ako jeden z druhov kapitálu. Siete sú sami

osebe druhom sociálneho kapitálu a sociálny kapitál je štruktúrou kontaktov v sieti a

zdrojov, ktoré každý z nich má.

Základom sociálneho kapitálu sú sociálne vzťahy, teda vzťahy, prepojenia a

zväzky v obchodnej alebo osobnej sfére, medzi jednotlivými predstaviteľmi, ktoré

ovplyvňujú ich správanie (Ali Taha a i., 2010).

Spolužitie ľudí v spoločnosti sa nedá predstaviť bez pozadia troch javov:

spoluprítomnosti, sociálneho vzťahu a sociálnej interakcie (Košta, 1996).

Sociálna interakcia je rôznymi myšlienkovými prúdmi interpretovaná síce rôzne,

ale v predpoklade, že vzájomné pôsobenie ľudí tvorí jadro sociálneho života a ľudského

správania, sa tieto pohľady účelne stretávajú (Coser, Rosenberg, 1982). Coser, Rosenberg,

(1982) tvrdia, že „správanie ľudských bytostí v prítomnosti tých druhých nemôže byť

v plnej miere pochopené bez toho, aby sme si nevšimli, že každé sociálne konanie

jednotlivca je nasmerované na iné ľudské bytosti“. To, čo odlišuje sociálnu interakciu napr.

od interakcie planét v solárnom systéme je, že ide o proces, ktorý vyžaduje normy,

sociálne statusy a vzájomné záväzky, ktoré vstupujú na javisko vždy, keď dvaja alebo

viacerí konajúci prichádzajú do vzájomného vzťahu.

-21-

Ľudia sa zaoberajú a sú formovaní viacerými udalosťami, vzťahmi a vplyvmi.

Dôležité je preto ľudskú spoločnosť,  jej skúsenosti a správanie preskúmať, a to nielen

prostredníctvom množstva sociálnych a psychologických faktorov, ale tiež, hlavne venovať

osobitnú pozornosť interpretácii, ktorej ľudia pripisujú rôznorodé skúsenosti. Človek si

buduje vlastný pocit identity vo vzťahu k rodine, ostatným ľuďom a sociálnym triedam. Je

preto nevyhnutné, aby sa zapojili do učenia a dokázali oceniť spojenie medzi jednotlivcami

a sociálnymi, politickými a  kultúrnymi štruktúrami, ktoré majú na ne vplyv.

Je príznačné, že táto skúsenosť je v neustálom procese (Australian institute of social

relations, 2010).

Sociálne vzťahy predstavujú multidisciplinárny prístup, ktorý vychádza z

niekoľkých teoretických metód vo svojej analýze. Zatiaľ čo všetky disciplíny, ktoré

typicky prispeli k ponuke „humanitné vedy“, dôležité poznatky o ľudských bytostiach a ich

správanie a potreby, priniesli disciplíny ako sú psychológia, sociológia a antropológia.

Tieto sú preto obzvlášť dôležité v rámci spoločenských vzťahov, pretože každá z nich sa

sústredí z rôznych pohľadov na to, ako by sa ľudia mali organizovať a vykonávať svoju

činnosť v zmysle ich sveta a ich vzťahy v ňom.

Sociálne vzťahy poskytujú dynamický rámec, v ktorom sa dá získať bohaté

pochopenie a porozumenie o ľuďoch a ich sociálnom a emocionálnom živote, ktorý

prežívajú vo svojich miestach a krajinách. Sociálne vzťahy majú osobitný význam pre

osoby, ktorých profesijná kariéra vyžaduje široké pochopenie ľudského správania a

sociálnych vzťahov. Učenie sa v tomto rámci zvyšuje osobné vzťahy ľudí a ich

angažovanosť a pocit spolupatričnosti s komunitou. To je prístup, ktorý je veľmi užitočný

pre podporu porozumenia konkrétnych sociálnych a kultúrnych otázok v miestnych

súvislostiach (Australian institute of social relations, 2010).

Pri skúmaní spôsobov, ktorými sa tieto vzťahy vytvárajú, je životne dôležitá

zmysluplné komunikácia so skupinami a ale taktiež aj s jednotlivcami (Australian institute

of social relations, 2010).

Sociálny kapitál je postavený na určitej sieti ľudských zdrojov a vzťahov medzi

ľuďmi, preto je pre sociálny kapitál dôležitá komunikácia a faktory podmieňujúce vzťahy.

Pod sociálnou komunikáciou rozumieme proces, ktorým sa oznamujú a prijímajú určité

informácie. Vo všeobecnosti treba komunikáciu považovať za jednu z podmienok

existencie spoločnosti, pretože prepojenie jej štruktúr, účinnosť riadenia, koordinácia

i spätná väzba sa zabezpečuje vzájomným prepojením, t.j. komunikáciou (Kollárik, 2002).

-22-

Sociálnu komunikáciu, t.j. komunikáciu medzi ľuďmi, možno považovať za

špecifický druh komunikácie, v procese ktorého dochádza k vzájomnému dorozumievaniu

ľudí, výmene názorov, postojov, oznamovania vlastného prežívania danej situácie i vzťahu

k účastníkom komunikácie. Jej štruktúru tvoria: komunikátor (osoba, ktorá správu

informáciu odovzdáva), komuniké (obsah správy alebo informácie), komunikačný kanál

(cesta, ktorou sa správa odovzdáva) a komunikant (osoba, ktorej je správa určená)

(Kollárik, 2002).

Sociálna komunikácia sa uskutočňuje prostredníctvom správania sa zúčastnených

osôb, t.j. prostredníctvom jazyka a výrazu. Všeobecne môžeme hovoriť o tom, že

prostriedkom komunikácie je reč, ak použijeme tento pojem v širšom zmysle významu. V

užšom význame znamená jazyk ( verbálne správanie ). Prostredníctvom komunikácie

získame poznatky, názory, dozvedáme sa o postojoch, hodnotách, spôsobe života

a životnom štýle. Komunikácia reguluje naše konanie a správanie, ovplyvňuje naše

ašpirácie, náš výkon a nasmerúva celkový pohľad na život náš i spoločnosti.

Komunikujeme preto:

aby sme si vymieňali a získavali informácie a poznatky;

aby sme presviedčali a získavali iných na svoju stranu, pre plnenie úloh

vytýčených nami alebo niekým iným;

aby sme poznali seba a iných ( spolupracovníkov, priateľov aj nepriateľov );

aby sme nadväzovali sociálny kontakt, a neboli izolovaní, osamotení,

pretože mať niekoho blízko patrí k základným ľudským potrebám

(Spoločenská komunikácia, 2011).

Do priebehu komunikácie vstupujú ešte iné faktory, napríklad podmienky v akých

sa informácia odovzdáva, zámer, ktorý sa informáciou sleduje, zmeny správania sa pod

vplyvom informácie, prekážky v komunikácii (Kollárik, 2002).

Základnou podmienkou efektívnej komunikácie v pracovnej skupine je

rešpektovanie a dodržiavanie siete formálnej komunikácie. Pri plnení konkrétnych úloh je

nevyhnutná informovanosť každého člena o jeho povinnostiach, konkrétnych úlohách a ich

plnení. Vážnym faktorom komunikácie je možnosť jednotlivých členov byť v pozícii

komunikátora a komunikanta. Túto vyrovnanosť je však v reálnom živote ťažko dosiahnuť.

Aby bola komunikácia efektívna musí samotná informácia byť presná, zrozumiteľná,

obsahovo výstižná – dostatočná, relevantná a spoľahlivá. V opačnom prípade sa

odovzdaním informácie nedosiahne žiaduci cieľ (Kollárik, 2002).

-23-

Vzájomné vzťahy v priebehu života ľudí sa objektivizujú vo vzájomnom správaní.

Podľa Kollárika (2002) toto môže byť rámcovo orientované dvomi smermi:

- formy a prejavy správania, ktoré sa viažu na plnenie úloh a cieľov

- správanie v sfére medziľudských vzťahov

Sociálne správanie sa:

prejavuje sa navonok vo vzťahu medzi ľuďmi

na jeho základe usudzujeme vzťahy medzi účastníkmi sociálnej situácie

každý sociálny systém má vybudované vlastné normy sociálneho správania

svojich členov, pričom väčšina členov ich dodržiava a v prípade porušenia

dochádza k sankciám a trestom.

Sociálne správania rozlišujeme na 3 rovinách:

individuálne sociálne správanie

interpersonálne sociálne správanie

skupinové sociálne správanie (Sociálne správanie, 2011).

Každá skupina má vybudovaný vlastný systém noriem a kritérií na sociálne

správanie svojich členov, charakterizované ako požadované alebo očakávané správanie.

Väčšina členov skupiny tieto kritéria aj akceptuje a pridržiava sa ich. Skupiny sa líšia

v tom, do akej miery sú kritéria a normy správania striktné, pevné alebo tolerantné, voľné.

V prípade pevných noriem sa seba menšia odchýlka od nich môže považovať za výrazný

odklon. V prípade tolerantných noriem je škála odklonenia sa od noriem pomerne široká.

(Kollárik, 2002).

Pracovný proces prináša veľkú variabilitu situácií, ktoré v rôznej miere a podobe

ovplyvňujú správanie sa pracovníkov. Ide najmä o správanie sa v situácií konfliktu,

frustrácie a stresu. Konflikt znamená súčasne pôsobenie najmenej dvoch síl približne

rovnakej intenzity a opačného smeru. V medziľudských vzťahoch sa prejavuje ako

výsledok rozdielnych názorov, postojov, záujmov, plánov a prejavuje sa formou hádky,

sporov, nedorozumení a rôznych rozporov. Frustrácia je jav, ak jedincovi alebo skupine

na ceste k uspokojeniu potreby, prípadne dosiahnutiu cieľa stojí prekážka. Môžu ňou byť

rôzne fyzikálne činitele, faktory sociálneho prostredia, zložitosť úlohy a nedosiahnuteľnosť

cieľa. Dlhodobá frustrácia sa označuje ako deprivácia. Stres je nadmerná záťaž pôsobiaca

na človeka. Môže mať fyzikálny, biologický, sociálny, časový charakter a javí sa ako

bremeno, tlak, záťaž na organizmus. Stresom môže byť silný pocit zodpovednosti za prácu,

náročnosť úlohy, neustále konflikty medzi spolupracovníkmi a pod. (Kollárik, 2002).

-24-

1.2 Sociálne partnerstvá

„Spolupatričnosť je ústredným bodom jednotlivca medzi jeho vnímaním seba a

vnímaním spoločnosti. Je to skala, na ktorej bezpečne stojíme poznajúc kto sme, vedomí si

možností vnútorného rastu ak objavíme ďalšie skutočnosti, ktoré sa objavili a rozvinuli v

iných skupinách a kultúrach. Spoločnosť je miestom, kde sa učíme rozvíjať svoje možnosti

a stávame sa kvalifikovanými, kde pracujeme a dostávame plat, ktorý nám umožňuje žiť

finančne nezávisle. Spoločnosť je miestom, kde každý z nás môže uskutočniť svoje

poslanie pracovať pre spravodlivosť, usilovať sa o pokoj a slúžiť druhým. Spolupatričnosť

je na druhej strane miestom, kde môžeme nájsť určitú citovú bezpečnosť. Učíme sa tu

mnoho o nás samých, o svojom strachu, o svojich prekážkach, násilí, rovnako ako o svojej

schopnosti dávať život. Spoločnosť je miestom, kde rastieme v oceňovaní druhých, kde sa

s nimi učíme žiť, zdieľať sa s nimi a spoločne pracovať, objavovať dary druhých a ich

slabosti. V zdravej spolupatričnosti si jeden druhého vážime. Spoločne pracujeme,

spolupracujeme zdravým spôsobom, načúvame jeden druhému. Učíme sa riešiť konflikty,

ktoré vznikajú vtedy, keď sa jeden človek snaží ovládať druhého. V pravej spolupatričnosti

sú rešpektovaní a počúvaní aj tí, ktorí nemajú bežné vedomosti, ktorí sa zdajú byť

bezmocní, ktorí majú nezvyklé schopnosti. V takejto spolupatričnosti, pokiaľ je to vhodné,

nie je moc nanútená zhora, ale všetci členovia sa snažia spolupracovať ako jedno telo.

Znamená to, že jeden druhého vidíme ako osobu, a nielen ako ozubené koliesko v stroji.

Otvárame sa a vzájomne pôsobíme tak, že sa všetci môžu podieľať na rozhodovaní.

Spolupatričnosťou tak rastieme ku zrelosti a objavujeme, čo znamená byť človekom a

konať ako človek. Potrebujeme spolupatričnosť, aby sme mohli žiť v spoločnosti a konať

spravodlivo, v pravde, bez túžby po moci, privilégiách a poctách, bez hľadania vlastnej

slávy. V spolupatričnosti sa učíme pokore, ale aj odvahe a iniciatíve v práci s druhými.

Spolupatričnosť v našom vedomí prebúdza to najvnútornejšie ja a my sa tak plnšie stávame

sami sebou, stávame sa plnšie ľuďmi.“ (Vanier, 2005)

Tak ako sa vyjadril kanadský spisovateľ Vanier, v spolupatričnosti sa všetci členovia

snažia spolupracovať ako jedno telo, a preto aj vznikajú sociálne partnerstvá a rôzne druhy

spolupráce medzi obyvateľmi.

Sociálne partnerstvo možno vo všeobecnosti charakterizovať ako metódu riadenia

a organizácie práce, sociálnych a ekonomických otázok, konzultácii a vyjednávania medzi

-25-

zástupcami sociálnych partnerov. Sociálne partnerstvo znamená kooperatívnu, zodpovednú

ochranu záujmov zameranú na spoločný hospodársky alebo sociálny cieľ, založenú na

vzájomnej dôvere a rovnoprávnosti účastníkov a záväzných pravidlách konania, čo má

zabraňovať konfliktom ohrozujúcim spoločný cieľ. Sociálne partnerstvo pritom

detailnejšie vymedzuje ako životný názor, prostriedok regulácie záujmových konfliktov,

právne garantovaný priestor konania partnerov. (Bismark, Beveridge, 2011).

Sociálna ekonomika bytostne predpokladá existenciu rôznych typov spolupráce.

Základné predpoklady na kooperáciu a synergický efekt z participácie s pridanými

sociálnymi hodnotami vytvára sociálny kapitál a sociálne partnerstvá. Dobre fungujúce

sociálne partnerstvá nie sú objavom modernej doby. V súčasnosti pôsobí viacero svetových

či národných sociálnych partnerstiev, ktoré majú rozličné sociálne ciele. Ich základným

atribútom je však koncentrovanie sa na riešenie elementárnej miery blahobytu (Korimová,

2007).

Partnerstvo predstavuje spoluprácu a hľadanie riešení na základe spoločnej dohody,

ktorá definuje úlohy a prácu partnerov a popisuje spoločné ciele. Je potrebné integrovať

rozdielne záujmy a ciele do riešenia, z ktorého budú profitovať všetci partneri (kolektív

autorov, 2001).

Dôležitú súčasť partnerstiev predstavuje najmä rozvoj týchto sociálnych

partnerstiev. Budovanie efektívnych sociálnych partnerstiev je náročná a zložitá práca,

pretože ich funkčnosť sa dosahuje náročne a dlhodobo. Vyžaduje odhodlanie a iniciatívu

každej zainteresovanej osoby či subjektov. Predpokladom úspešnej činnosti partnerstva je

zistenie aktuálnej situácie v regióne a definovanie vlastnej stratégie rozvoja (Korimová,

2007).

Pre rozvoj sociálnych partnerstiev je dôležité pokračovať vo zvyšovaní povedomia

všetkých relevantných cieľových skupín, pričom zvláštnu pozornosť si vyžaduje hlavne

propagácia (Korimová, 2007).

Práca v partnerstve vytvára pridanú hodnotu, pretože sociálne partnerstvá dokážu

kumulovať snahu, vedomosti a skúsenosti ľudí, ako aj nástroje, ktorými zainteresovaní

partneri a ich podporovatelia dosiahnu oveľa viac, ako by dokázali, keby pracovali sami.

Pritom sa uplatňujú tieto základné ciele, hodnoty a kultúra:

spoluvlastníctvo,

-26-

inkluzívnosť – zapájanie vylučovaných jednotlivcov a skupín do procesu

riešenia,

posilnenie postavenia miestneho obyvateľstva,

transparentnosť – na základe dôvery a podpory,

zodpovednosť,

zníženie pravdepodobnosti konfliktov,

budovanie kapacity – spoločné plánovanie a riešenie problémov

zúčastnených pri spoločnom využívaní potenciálu talentov, skúseností

a vedomostí,

získavanie vyššej podpory pre plány partnerstva (Korimová, 2007).

Participácia v rámci partnerstva je spôsob komunikácie, ktorá významne rozvíja ľudský

kapitál. Sociálne partnerstvá sú postavené na troch základných princípoch:

- stimulovanie ekonomickej aktivity,

- propagovanie rovnakých príležitostí a znižovanie sociálnej exklúzie,

- lepšia koordinácia na regionálnej a lokálnej úrovni a v existujúcich verejných,

súkromných a neštátnych organizáciách (Korimová, 2007).

1.3 Sociálne prostredie, rodinné prostredie a pracovné prostredie

Počas života a pri udalostiach, ktoré prežíva, a ktoré mu pomáhajú pri zvyšovaní

a zlepšovaní úrovne kvality života, sa človek dostáva do kontaktu rôznych ľudí. Snahou

týchto ľudí, ktorých stretáva počas svojho života je ovplyvniť ho a usmerniť. Od týchto

ľudí sa snaží získať podporu a pomoc pri zlepšovaní svojich životných podmienok, ale

taktiež aj pri rozvoji seba samého. Ľudí, ktorých využíva pre svoje potreby, pochádzajú

z rôznych prostredí a v rôznych obdobiach ho odlišne ovplyvňujú, či už sa jedná o sociálne

prostredie, rodinné prostredie alebo pracovné.

Človek sa narodením dostáva do konkrétneho sociálneho prostredia, je od neho

existenčne i rozvojovo závislý. V tomto procese sa premietajú tri stránky sociálnosti:

a, sociálna, spoločenská determinácia človeka – determinačný vplyv spoločnosti na

svojich členov je evidentný a významný. To, akým smerom sa bude rozvíjať životná dráha

človeka a jeho pôsobenie v spoločnosti, je vo veľkej miere podmienený kvalitou

-27-

a špecifikom jeho aktuálneho sociálneho prostredia. Jednotlivé spoločnosti sa medzi sebou

veľmi líšia v oblasti spoločensko-kultúrnych podmienok.

b, sociálne prostredie – sociálne prostredie je nevyhnutnou súčasťou životného prostredia

človeka, so špecifickými znakmi a charakteristikami, ktoré život v spoločnosti prináša.

V ňom človek žije, dostáva sa do rozličných vzťahov, spolupracuje, komunikuje, správa sa

k iným, rešpektuje ich prítomnosť, formuje vzťahy k ľuďom. Sociálne prostredie plní voči

svojim členom viacero funkcií – vytvára podmienky existenčného zabezpečenia, sociálnej

a emocionálnej istoty, v rámci výchovno-vzdelávacieho systému prospieva k rozvoju

osobnosti, umožňuje uspokojovať záujmy alebo dáva priestor na realizáciu schopností,

vytvára podmienky spoločenských a neformálnych kontaktov a poskytuje priestor pre

spoločnú činnosť.

c, sociálny kontakt – potreba človeka – potreba sociálneho kontaktu t.j. kontaktu s ľuďmi

je všeobecne považovaná za jednu podstatnú a všeobecne platnú vyššiu potrebu človeka.

Príslušnosť ku konkrétnemu okruhu ľudí dáva človeku pocit istoty, umožňuje mu

realizovať sa, získať uznanie a ocenenie, vytvára silný pocit spolupatričnosti.

Rodinné prostredie je najvýznamnejším socializačným prostredím. Rodinné

prostredie totiž jednotlivcovi poskytuje emocionálne stimuly. V spoločnosti niet iného

prostredia, ktoré by jednotlivcovi poskytlo emocionálne stimuly v takom rozsahu ako

rodina. Rodina určuje, akým jazykom sa človek bude dorozumievať, významne ovplyvňuje

jeho spôsob života, svetonázor, politické a náboženské postoje a neskôr aj porušovanie

sociálnych noriem. Rodina tiež určuje pripísané statusy - sociálne postavenie, príslušnosť k

etnickej skupine (Socializácia osobnosti, 2011).

Pracovné prostredie patrí medzi najdôležitejšie časti životného prostredia. Človek

je jeho súčasťou. Svojim úsilím, fyzickou i duševnou prácou pracovné prostredie vytvára a

mení. Pracovné prostredie predstavuje súbor vonkajších hmotných a nehmotných faktorov

bezprostredne pôsobiacich na pracovníka a jeho pracovnú činnosť. Pracovné prostredie

môžeme charakterizovať ako súbor materiálnych podmienok, na základe, ktorých sa

vykonáva práca (Psychologické účinky pracovného prostredia na výkon pracovníkov,

2007). Práca je základnou činnosťou človeka, pričom jej podstatným znakom je, že nie je

izolovanou činnosťou jednotlivca, ale že je vo väčšej alebo menšej miere viazaná na iných

ľudí a má spoločenský charakter. Práca je podstatným faktorom rozvoja spoločnosti

i osobnosti, zdrojom sociálneho uznania a ocenenia jej vykonávateľov (Kollárik, 2002).

Pri práci je v súčasnom období dôležité zapájanie predovšetkým mladých ľudí. Podľa

Damma (1992) práca s mládežou má predovšetkým šancu poskytnúť mladým príležitosť

-28-

k sebadefinovaniu, sebaartikulácii a sebaorganizácii svojich záujmov, k nájdeniu vlastnej

identity, k realizácii skutočne vlastného náčrtu života, k intenzívnejšiemu

sebauplatňovaniu v živote. V stále zložitejšej spoločnosti, v ktorej je jedinec stále viac

odkázaný na seba, stávajú sa vzácnejšími nekomerčné a neinštitucionálne definované

priestory, možnosti vzdelávania a stykov, ktoré umožňujú sebaorganizáciu, hľadanie

zmyslu života a sociálne siete. Medzeru na trhu sociálnej práce by mohla zaplniť práca

s mládežou.

Z hľadiska práce s mládežou v sociálnej práci by mala prioritu získať preventívna

sociálna starostlivosť (Macháček, 2002).

1.4 Participácia

Podľa slovníka cudzích slov (Balážová, Bosák, 2005) participácia znamená účasť,

účastníctvo, podiel, zväzok medzi ľuďmi založený na citovej afinite, dôležitý pre

zjednotenie sa v jednej komunite.

Na participácii sa podieľajú viaceré strany, ktoré túto participáciu ovplyvňujú.

Strany ovplyvňujúce proces – občania a organizácie občianskej spoločnosti – hrajú

dôležité role. Tu sú niektoré z nich:

Iniciátor - Ako hlavní zákazníci a zainteresovaní, občania majú výnimočnú pozíciu

v možnosti identifikovať a vyjadriť súčasné aj nastávajúce nároky a potreby vo svojich

komunitách. Občianska angažovanosť by sa mohla obmedziť len na vyjadrenie ich obáv

pred miestnymi úradmi (ako pri „informačnom“ prístupe zdola nahor), alebo môže

nadobudnúť dokonalejšie a proaktívne formy konzultácie, spoločného rozhodovania a

uskutočňovania.

Debatér/diskutér - Poskytnutím svojich názorov ku konkrétnym otázkam a diskutovaním

o rozdielnych možnostiach riešenia komunitných problémov pomáhajú občania miestnym

úradom objasňovať situáciu a tvoriť možné riešenia.

Prispievateľ - Vo fáze rozhodovania a formulácie stratégie občania vystupujú ako

prispievatelia procesu, definujúci škálu možných stratégií alebo rozhodnutí a rozvíjajúci

koncepciu ich implementácie.

Uskutočňovateľ - Byť integrálnou súčasťou uskutočňovania dáva občanom silný pocit

vlastníctva procesu a zabezpečuje, že jeho výstupy uspokoja požiadavky komunity.

-29-

Hodnotiteľ - Participačné monitorovanie a hodnotenie postupne nahradzuje konvenčný

prístup zadávania vyhodnocovania projektov a aktivít agentúram a externým činiteľom.

Občania, občianska spoločnosť a ostatní miestni zainteresovaní definujú ukazovatele

úspechu alebo zlyhania, zbierajú údaje o procese a zdieľajú závery a odporúčania.

Konečne, aj miestne úrady, aj občania hrajú dôležitú úlohu ako partneri. Snažia sa

spolupracovať navzájom a so skupinami občianskej spoločnosti na spustení a riadení

procesu.

Partnerstvo zahŕňa deľbu práce, kombinovanie zdrojov, vzájomnú podporu a deľbu

povinností (Koryakov, Sisk, 2003).

1.4.1 Občianska participácia

Občiansku participáciu možno vo všeobecnosti definovať ako aktívnu účasť

jednotlivcov na riešení spoločenských problémov a na spravovaní verejných záležitostí – či

už sa odohráva v rámci lokálnej komunity, konkrétnej spoločenskej organizácie, etnického,

či národného spoločenstva alebo globálnej komunity. Občianska participácia je prejavom

aktívneho občianstva. Neobmedzuje sa iba na to, že sa jednotlivci zaujímajú o verejné

dianie a v súkromí ho sledujú, ale predpokladá ich vstup do verejného priestoru

prostredníctvom konkrétnych činov. Občianska participácia sa odohráva nielen vo sfére

tradične chápanej politiky, teda na pôde politických strán a politických inštitúcií, ale aj

v sociálnej a ekonomickej oblasti (Bútorová, Gyárfašová, 2010).

Občianska participácia je pojem, ktorý sa v Slovenskej republike začal častejšie

používať začiatkom 90. rokov minulého storočia. Participácii sa prisudzuje široký

spoločenský, politický a občiansky rozmer. Zo širšieho hľadiska je občianska participácia

vnímaná nielen ako účasť na rozhodovaní, ale aj ako aktívna účasť na rozvoji občianskej

spoločnosti (Paulíniová, 2011).

Občianska participácia (t.j. spoluúčasť) má mnoho funkcií pri rozvoji silného

systému miestnej samosprávy, nakoľko je to hlavný spôsob rozvíjania chápania dôležitosti

miestnych štruktúr, ako aj  prostriedok vnímania obáv a túžob komunity. Výskum tiež

ukázal, že rozvojové iniciatívy môžu byť úspešnejšie, ak v kľúčových rozhodnutiach v

projektoch existuje pocit vlastníctva  cez priame zainteresovanie  ľudí v kľúčových

rozhodnutiach, ktoré celkom priamo ovplyvňujú ľudí. Aj keď podpora spoluúčasti občanov

na rozhodovaní niekedy môže byť ťažká, komplikovaná, časovo náročná a z času načas

-30-

dokonca nemožná, pri rozhodovaní na základe konsenzu sú výsledky často legitímnejšie

a akceptovateľné vo väčšej miere, než rozhodnutia urobené volenými predstaviteľmi

vystupujúcimi nezávisle. Tento proces je známy ako „pomalá - rýchla“ metóda

rozhodovania, pretože budovanie konsenzu môže byť v počiatočných fázach ťažkopádne

a pomalé, ale ako náhle vznikne stratégia širšej dohody, realizácia môže byť rýchlejšia

a efektívnejšia. Existujú dobré dôvody vyvinúť úsilie na podporu spoluúčasti a spolupráce

občanov. V podstate je participácia vlastná najvnútornejšiemu významu demokracie a

dobrého vládnutia, pretože podporuje prúd informácií, zodpovednosť a sprievodný proces,

a dáva hlas tým, ktorí sú najpriamejšie ovplyvnení verejnou politikou. Okrem toho spätná

väzba od občanov umožňuje časovú identifikáciu potrieb a priorít komunity a efektívne

umiestnenie zdrojov, ktoré ich majú riešiť. Keď sú prostriedky obmedzené, príspevky a

zaangažovanosť mimovládnych organizácií (tretieho sektoru), súkromných podnikateľov a

bežných občanov v konkrétnych oblastiach alebo aktivitách môže zmierniť tlak na miestne

úrady. Okrem toho, procedúry podporujúce pokračujúcu participáciu medzi voľbami a

rozhodovací proces smerujúci ku konsenzu vytvárajú legitímnejšie rozhodnutia, pretože

ľudia boli do procesu zapojení. Jedným z praktických výstupov kooperatívnych postupov

je vytváranie "sociálneho kapitálu". Sociálny kapitál je viera a dôvera, ktoré sa rozvíjajú

vtedy, keď sa vláda a občianska spoločnosť stretnú pri snahe o spoločné dobro komunity.

Bez sociálneho kapitálu, keď chýba dôvera a spoľahnutie sa, snahy vlády môžu byť

blokované; z dlhodobého hľadiska sú komunity bez dôvery nefunkčné a v najhoršom

prípade môže medzi súperiacimi silami vypuknúť násilie (Koryakov, Sisk, 2003). 

Ďalším dôležitým výrazom je participácia mládeže. Pojem participácia mládeže

označuje predovšetkým konkrétnu účasť mladých a ich zoskupení (iniciatív, organizácií,

sietí) na verejnom rozhodovaní, či už v oblastiach podpory, ochrany alebo starostlivosti o

deti a mládež, alebo v oblasti širšieho rámca rozvoja spoločnosti, obce, mesta či regiónu

(Paulíniová, 2011). Účasť na živote obcí a miest poskytuje mladým ľuďom možnosť, aby

sa s nimi identifikovali ako občania a nezostali iba obyvateľmi. Participácia mladých ľudí

poskytuje účinný prostriedok na prekonanie protirečení, ktoré pôsobia v modernej obci: na

jednej strane anonymita a utiahnutie sa do seba, na druhej strane verejný život a vôľa

zmeniť veci (Macháček, 2002).

Participácia, ktorá znamená angažovanosť verejnosti na rôznych úrovniach, vedie k

zefektívneniu rozhodovacích procesov. Ak hovoríme o mladých ľuďoch, ich participácia

-31-

umožňuje, aby do rozhodovania videli, rozumeli mu, podieľali sa na ňom a kontrolovali

ho. Zapojenie mládeže do rozhodovacích procesov vedie:

k oveľa kvalitnejším rozhodnutiam z hľadiska obsahu, pretože do rozhodovania

prinášajú vlastný pohľad a expertízu;

k ovplyvňovaniu a zmene rozhodovacích procesov, ktoré sa stávajú otvore-

nejšími, efektívnejšími a demokratickejšími;

k tomu, aby mladí ľudia v procese rozhodovania sami rástli a rozvíjali sa

osobnostne i občiansky (Paulíniová, 2011).

Možnosti participácie

V súčasnej dobe existuje mnoho možnosti ako sa podieľať na participácii v obci.

Medzi ne možno zaradiť účasť na voľbách, zapojenie sa do charitatívnych zbierok,

podpísanie petície, zapojenie sa do riešenia problému v obci či meste, účasť na verejných

rokovaniach, diskusiách a vyjednávaniach, účasť na politickom mítingu, účasť na

symbolickom proteste alebo bojkote, obrátenie sa na politického činiteľa (poslanca,

starostu), aktívna práca v odboroch, účasť na demonštrácii, účasť na práci mimovládnej

organizácie, účasť na pripomienkovaní zákona alebo nariadenia, účasť na internetových

diskusiách o verejnom dianí, práca pre politickú stranu, kandidovanie do verejnej funkcie,

vyjadrovanie sa k politickým otázkam v médiách (Bútorová, Gyárfašová 2010) .

1.4.2 Typy občianskej participácie

Existuje celá škála participatívnych metód a prístupov. Tieto procesy sa môžu

vyskytovať pod rôznymi názvami a existujú prakticky nekonečné variácie týchto metód.

Zbieranie a zdieľanie informácií. Tieto typy procesov prúdia dvomi smermi: zhora nadol

a zdola nahor. Prístup zhora nadol je v zásade informačný tok od miestnych úradov k

občanom. Môže prebiehať pasívne, napríklad otváranie prístupu k obecným archívom

alebo zápisniciam a záznamom rozličných oddelení obce, alebo to môže byť aktívne

informovanie v komunikácii s občanmi. Aktívne zverejňovanie informácií môže prebiehať

prostredníctvom tlačených materiálov, napríklad tlačových vyhlásení, hlásení,

informačných novín a brožúrok, alebo ústnou a vizuálnou metódou, napríklad televíznymi

-32-

a rozhlasovými vystúpeniami, prejavmi a prezentáciami. Prístup zdola nahor sa zameriava

na vytváranie kanálov pre občanov a občianske skupiny, aby poskytovali spätnú väzbu

miestnym úradom, vyjadrili svoje obavy alebo požadovali konkrétne informácie. Formy, v

ktorých sa uskutočňuje, sú rôzne, od prieskumov a zisťovania verejnej mienky k kartičkám

s hláseniami, úradom ombudsmana, schránkam pre návrhy a iným metódam.

Konzultácia. Pre tieto typy prístupu sú charakteristické štruktúry a udalosti, ktorých

cieľom je spoločné uskutočnenie spoločná formulácia stratégie a rozhodovanie.

Najdôležitejšie a najaktívnejšie formy participácie systematicky konzultovať s dotknutými

voličmi – spolu alebo oddelene – záležitosti, ktoré sa ich budú dotýkať. Po takýchto

systematických konzultáciách riadiaci pracovníci (oprávnení rozhodovať, napríklad volení

predstavitelia) robia rozhodnutia, ktoré sa snažia zblížiť rozdielne pozície. Výsledok

konzultácie môže byť pre miestne úrady záväzný alebo nezáväzný. Vo všeobecnosti

konzultácia, podobne ako zbieranie a šírenie informácií, zahŕňa zložku učenia, ale prvok

rozhodovania nositeľmi autority tento prístup odlišuje od ostatných. Konzultačné procesy

majú zvyčajne formu verejných schôdzí, zhromaždení, pojednávaní a podobne.

Formulácia stratégie a rozhodovanie. Pri formulovaní stratégie a rozhodovacích

procesoch leží právomoc nad konečným rozhodnutím a riešenie problému, ktorý je

nablízku leží na účastníkoch sediacich pri jednom stole. Proces formulovania stratégie

často zahŕňa štátne úrady miestnej úrovne (napr. miestne zastupiteľstvá) a rozhodovanie je

vo všeobecnosti doménou administratívnych inštitúcií a jej výkonných orgánov (napr.

starosta a primátor alebo riaditeľ mestského úradu). V mnohých prípadoch občania

participujú v procesoch formulácie stratégie a pri rozhodovaní prostredníctvom spoločných

výborov, komisií a operačných skupín.

Spoločné uskutočňovanie. Často participácia občanov presahuje diskusie a debaty a mení

sa na praktické uskutočnenie urobených rozhodnutí. Uskutočňuje sa to v rôznych formách,

od dobrovoľníctva (prevažne obyčajných občanov) po deľbu zdrojov s občianskymi

organizáciami a súkromnými firmami. Výsledkom tohto typu prístupu je väčší zmysel pre

vlastníctvo procesu a jeho dôsledkov pre všetkých zúčastnených a, čo je rovnako dôležité,

často poskytne miestnym úradom veľmi potrebné zdroje – ľudské i finančné – pre

realizáciu komunitných projektov (Koryakov, Sisk,2003).

Bariéry občianskej participácie

-33-

Štúdia Svetovej banky s názvom Participation in Practice: The Experience of the

World Bank and Other Stakeholders (Participácia v praxi: Skúsenosť Svetovej banky a

iných zainteresovaných) rozpoznáva nasledujúce bariéry posilnenej participácie v

plánovaní rozvojových projektov:

nedostatok odhodlania vlády prijať participačný prístup,

nechuť na strane úradníkov projektu vzdať sa kontroly nad projektovými

aktivitami a smernicami,

nedostatok stimulov a zručností pracovníkov projektu, ktoré by ich

povzbudili k prijatiu participačného prístupu,

obmedzená schopnosť organizácií na miestnej úrovni a nedostatočné

investície do budovania komunitných možností,

príliš neskoré rozbiehanie participácie,

nedôvera medzi vládou a zainteresovanými z miestnej úrovne (In:

Koryakov, Sisk, 2003).

2 Ciele diplomovej práce

Kvalita života odráža nielen spokojnosť občanov, ale aj možnosti ďalšieho rozvoja

a je to pojem používaný na vyjadrenie komplexného stavu objektívnej a subjektívnej

stránky života sledovanej skupiny obyvateľstva. Tento systém je tvorený viacerými

-34-

časťami (komponentmi), ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Cieľom bude práve zhodnotenie

jedného z komponentov kvality života vo vidieckych obciach, a to komponentu sociálne

vzťahy a vnútrobecná spolupráca.

Čiastkové ciele:

1. Zhodnotiť vnútorobecnú spoluprácu vo vybraných vidieckych obciach na základe

sledovania možností, ktoré obec poskytuje

2. Analyzovať výsledky dotazníkového prieskumu zameraného na hodnotenie

vnútroobecnej spolupráce

3. Navrhnúť možnosti hodnotenia tohto komponentu na základe výsledkov

dotazníkového prieskumu

3 Metodika práce

3.1 Spôsob získavania údajov

-35-

Pri písaní diplomovej práce zameranej na hodnotenie sociálnych vzťahov a

vnútorobecnej spolupráce vo vybraných vidieckych obciach ako jedného z komponentov

kvality života som vychádzala zo slovenských ako aj zahraničných zdrojov zaoberajúcich

sa touto problematikou. Informácie, ktoré boli použité, boli získané z rôznych publikácii

a internetových zdrojov od rôznych autorov zameraných na kvalitu života, sociálny, 

ľudský kapitál a  na občiansku spoluprácu. Zdroje, ktoré boli využité v prvej časti vlastnej

práce charakterizujúce vybrané územie pochádzajú z oficiálnych internetových stránok

jednotlivých obcí a taktiež aj z publikácie vydanej občianskym združením Hornonitrie.

Pre analýzu dotazníkového prieskumu boli použité primárne zdroje získané

pomocou metódy dotazníkového prieskumu. Úlohou dotazníkového prieskumu bola zistiť,

či sa občania podieľajú na spolupráci a akým spôsobom.

3.2 Metódy:

1. Metóda analýzy pre popis obcí

2. Metóda dotazníkového prieskumu:

a. Cieľom dotazníkového prieskumu: je zistiť, či občania spolupracujú na

chode a rozvoji obce, akým spôsobom spolupracujú, čiže akým spôsobom

sa zapájajú, či vytvárajú spolky, či majú tieto spolky podporu obce a či je

ich spolupráca dostatočná.

b. Na základe tohto cieľa sú stanovené výskumné otázky, ktoré sú ďalej

rozšírené do dotazníkových otázok:

1. Existuje súvislosť medzi usporiadaním komponentov KŽO a súčasným

stupňom rozvoja v obci (projekty, aktivity v obci)?

2. Čo starostovia vidieckych obcí rozumejú pod pojmom KŽO v rôznych

typoch obcí?

3. Ako starostovia v rôznych typoch obcí hodnotia komponenty podľa ich

dôležitosti pri hodnotení KŽO?

c. Štruktúra dotazníka je rozdelená na dva typy otázok a to otvorené, pri

ktorých mali starostovia možno vyjadriť svoj názor alebo napísať svoje

vedomosti, ktoré majú v oblasti vnútroobecnej spolupráce v ich obciach

a potom na zatvorené otázky, pri ktorých mali vybrať z ponúknutých

-36-

možností. Otázky dotazníka boli rozdelené v pomere štyri otvorené a štyri

zatvorené.

d. Cieľovou skupinou sú starostovia pätnástich vidieckych obcí. Prieskum je

realizovaný vo vybraných vidieckych obciach trenčianskeho kraja v oblasti

mikroregiónu Hornonitrie.

e. Pri hodnotení sociálnych vzťahov a vnútroobecnej spolupráce som sa

zamerala na obce nachádzajúce sa v Trenčianskom kraji, ktoré sú rozdelené

podľa ich zaradenia do dvoch skupín a to podľa toho, či sa zaraďujú medzi

kohézne póly rastu v záujmovom území inovačných pólov rastu a taktiež aj

obce, ktoré nie sú pólmi rastu mimo záujmových území. Obce boli tiež

vybraté na základe počtu obyvateľstva. Obce, ktoré boli dotazované majú

počet obyvateľstva presahujúci 1000 obyvateľov. Pri výbere obcí sa

počítalo s obcami, ktoré majú približne rovnaký počet obyvateľstva. V prvej

skupine sa nachádza 7 obcí a v druhej 5 obcí. Pôvodne sa nachádzalo

v prvej skupine 8 obcí a v druhej skupine 7 obcí, avšak 3 obce sa

nezúčastnili dotazníkového prieskumu ani po viacnásobnom vyzvaní.

f. Postup: Dotazníkový prieskum sa realizoval v období od začiatku februára

2011 do konca februára 2011. Oslovený boli 15 starostovia z vidieckych

obcí nachádzajúcich sa v trenčianskom kraji. Návratnosť dotazníkov bola

nad očakávania, nakoľko odpovedalo 12 starostov z 15. Dotazník bol

zaslaný starostom prostredníctvom internetu v prvý februárový týždeň. Po

desiatich dňoch bol zaslaný opätovne starostom, ktorý neodpovedali

a nakoniec v poslednom februárovom týždni nasledovala osobná návšteva 6

obecných úradov.

Pri hodnotení bude použitý Spearmanov korelačný koeficient na potvrdenie závislosti

vybraných vzťahov. Korelácia medzi indikátormi je testovaná prostredníctvom

Spearmanovho korelačného koeficientu (In: http://rimarcik.com/navigator/ds2i.html).

Spearmanov korelačný koeficient rs je charakteristikou závislosti dvoch poradí. Nadobúda

-37-

hodnoty z intervalu ⟨−1;1⟩. Podľa Cohena (1988, In:

http://rimarcik.com/navigator/ds2i.html) hodnoty koeficientu v sociálnych vedách

nadobúdajúce hodnotu vyššiu ako 0,5 hovoria o vysokej korelácii sledovaných

premenných, čím identifikujú kritické premenné.

6 n

rs = 1 – –––––––––– Σ (pj – qj)2 ; c = Σ (cj3 -cj)

n(n2-1) – c j=1

4 Vlastná práca

4.1 Charakteristika územia okresu Prievidza

-38-

Zákonom NR SR 302/2001 Z.z. o samosprávnych krajoch bolo na území

Slovenskej republiky zriadených osem samosprávnych krajov. Územie Trenčianskeho

samosprávneho kraja tvorí 9 okresov, z ktorých najväčší je okres Prievidza a najmenší

okres Myjava.

Okres Prievidza sa nachádza na území  regiónu Horná Nitra, v rámci ktorého sa

rozprestiera Hornonitrianska kotlina. Územím preteká rieka Nitra, tvoriaca jadro tohto

regiónu a je obkolesená vencom pohorí - na západe a severozápade Strážovskými vrchmi s

geomorfologickými podcelkami Malá Magura, Zliechovská hornatina, Nitrické vrchy,

ďalej výbežkom Malej Fatry na severe s vrchom Kľak a tiež pohoriami Žiar na

severovýchode, Kremnické vrchy na východe, Vtáčnik na juhu a Tribeč na juhozápade.

Tieto oblasti oplývajú prírodnými zvláštnosťami a bohatstvom chránenej fauny a flóry a na

teritóriu hornej Nitry boli vyhlásené za chránené územia. Región hornej Nitry sa vyznačuje

aj vysokou úrovňou mestskej a dedinskej historickej zástavby, o čom svedčia pamiatkové

zóny v Nitrianskom Pravne a Bojniciach, Morovne a Vyšehradnom, kde bola udelená

cena Europa Nostra domu za zachovanie hodnôt ľudovej architektúry.

K samotnému sformovaniu okresu došlo už v období feudalizmu, kedy tvoril súčasť

Nitrianskej župy. Okres Prievidza, ktorý leží v juhozápadnej časti stredného Slovenska. Na

rozlohe predstavujúcej 95 906 ha žije v súčasnom období 146 000 obyvateľov. Okres tvorí

48 obcí s rôznymi veľkosťami a počtom obyvateľstva a taktiež aj  4 mestá. Medzi hlavné

priemyselné odvetvia okresu zaraďujeme ťažobný priemysel, chemický priemysel, ktorý je

reprezentovaný podniky ako sú Hornonitrianske bane a.s., Chemické Novácke Závody a.s.,

aj keď v súčasnom období vykazujú krízu a Elektráreň Nováky. Okrem týchto veľkých

podnikov sa v okrese nachádza aj množstvo menších firiem a súkromných podnikateľov.

4.1.1 Charakteristika mikroregiónu Hornonitrie

Časť z dotazovaných obcí sa zaraďuje do mikroregiónu Hornonitrie. Tento mikroregión

leží v Hornonitrianskej kotline, v severnej časti okresu Prievidza, obklopený vencom

pohorí. Stredom územia preteká rieka Nitra prameniaca pod najvyšším vrchom Lúčanskej

Malej Fatry – Kľakom. Katastre deviatich členských obcí predstavuje územie s rozlohou

206,45 km2 a celkovým počtom vyše 11 700 obyvateľov. Centrom regiónu je obec

Nitrianske Pravno. Osou regiónu prechádza významné dopravné spojenie, ktoré je

-39-

spojnicou Nitra – Topoľčany – Prievidza – Žilina. Tento nepoznaný región v srdci

Slovenska ukrýva na relatívne malom území zaujímavosti z histórie osídľovania,

významnej banskej kolonizácie a ťažby zlata, prvky vzácnej vidieckej architektúry, či

zákutia nedotknutej prírody. Prevažnú časť územia, vyše 62%, tvoria lesy, bohaté na divú

zver. Na územie zasahujú chránené územia, a to CHKO Strážovské Vrchy, Národná

prírodná rezervácia Vyšehrad a Kľak. V regióne je dostatok atrakcií v každom

kalendárnom mesiaci počas celého roka. Je predurčený na dovolenku na vidieku.

Nekonkuruje veľkým turistickým centrám v blízkosti, ale ponúka alternatívu na aktívne

využívanie voľného času v prírode, na konskom chrbte, na lyžiach, na bicykli či na

turistickej vychádzke. Cieľom partnerstva týchto deviatich obcí je iniciovať rozvoj

regiónu, pripravovať projekty, spolupracovať s inštitúciami a jednotlivcami vo viacerých

oblastiach:

rozvoj občianskeho života a spolkovej činnosti,

rozvoj turizmu, cestovného ruchu, podpora drobného podnikania a služieb,

ekológia,

rozvoj vzdelávacích, kultúrnych a športových aktivít,

ochrana historických a duchovných hodnôt, 

práca s deťmi a mládežou,

publikačná činnosť.

V uvedených oblastiach je cieľom pripravovať projektovú dokumentáciu, získavať

finančné zdroje na realizáciu a naplnenie stanovených cieľov. Mikroregión svoju činnosť

vykonáva už 13 rokov.

4.1.2 Obce zaradené medzi kohézne póly rastu v záujmovom území inovačných pólov rastu:

CHRENOVEC - BRUSNO

Chrenovec – Brusno leží vo východnej časti Hornonitrianskej kotliny na nive rieky

Handlovky, na pahorkatine a juhozápadných svahoch pohoria Žiar. Nadmorská výška v

strede obce je 365 m n. m., vo zvyšku katastrálneho územia je 319 – 832 m n. m.. Členité

územie tvoria flyšové pieskovce, ílovce, andezity a kryštalické horniny. Prevládajú hnedé

lesné pôdy. Územie je okrem okolia obce zalesnené jedľobučinami, miestami so smrekom.

Súčasná obec má charakter vidieckeho sídla s funkciou bývania, prvovýroby a turizmu.

-40-

Územie je stredne urbanizované, obklopené poľnohospodárskou a lesnou krajinou.

Z hľadiska medzisídelných väzieb sú najvýraznejšie väzby na mestá Handlová, Prievidza,

na obce Ráztočno, Lipník, Veľká Čausa, Malá Čausa, s ktorými má priame dopravné

prepojenie. Rozloha obce predstavuje 1232 ha. V súčasnej dobe má 1354 obyvateľov

a vzdialenosť obce od Prievidze predstavuje 11 km.

LEHOTA POD VTÁČNIKOM

Obec Lehota pod Vtáčnikom sa nachádza v južnej časti Hornonitrianskej kotliny v okrese

Prievidza, patriaceho do Trenčianskeho kraja ako vyššieho územného celku. Obec Lehota

pod Vtáčnikom leží na úpätí pohoria Vtáčnik, cca 5 km od hlavnej cesty

medzi Novákmi a Prievidzou smerom na Podhradie. Prvá písomná zmienka o obciach na

tomto území pochádza z roku 1388.Centrálna časť Veľkej Lehoty leží 356 m a Malej

Lehoty 397 m nad morom. Chotár obce má rozlohu 2797 ha s nadmorskou výškou 313 -

1293 m.  Počet obyvateľov v súčasnej dobe predstavuje 3844.

PRAVENEC

Pravenec je obec na Slovensku v okrese Prievidza, vzdialená asi 10 km severne

od Prievidze. Patrí pravdepodobne k najstarším osadám celého regiónu. Jeho počiatky

siahajú pravdepodobne až do obdobia Veľkej Moravy. Obec leží v Hornonitrianskej

kotline, na južných svahoch pohoria Žiar. Obec je rozdelená na dve časti, miestnymi

obyvateľmi nazývanými „dedina“ (stará, historická časť) a „kolónia“ (ktorá sa vytvorila v

40. rokoch 20. storočia po založení továrne, neskôr známej ako Tatra Nábytok Pravenec).

Obe časti sú od seba vzdialené asi 1,5 km. Rozloha obce predstavuje 1080 ha a počet

obyvateľov 1255.

RÁZTOČNO

Obec Ráztočno leží v handlovskom výbežku Hornonitrianskej kotliny pri juhozápadnom

úpätí pohoria Žiar v doline potoka Handlovka, na ceste č. I/50, hlavnej dopravnej tepne

mikroregiónu. Pahorkatinový až hornatinný povrch územia tvoria flyšové pieskovce,

ílovce a kryštalické horniny. Písomne je obec doložená od roku 1429. Patrila panstvu

-41-

Bojnice Nadmorská výška v strede obce je 356 m, vo zvyšku katastrálneho územia je 346 -

392 m. Rozloha obce predstavuje 1759 ha a  V súčasnosti má obec Ráztočno 1 235

obyvateľov. V katastri obce, neďaleko mesta Handlová, sa nachádza lyžiarske stredisko a

rekreačná oblasť Remata.

ZEMIANSKE KOSTOĽANY

Obec Zemianske Kostoľany leží na brehu rieky Nitry, obkolesená južnými výbežkami

Malej Magury zo západu a hrebeňmi Vtáčnika z východu. Obec sa nachádza

v Hornonitrianskej kotline, medzi Strážovskými vrchmi na západe a Vtáčnikom na

východe, v tesnom susedstve veľkého priemyselného nováckeho centra. Kostoľanmi

preteká rieka Nitra, Lazný a Vidlicový potok. Obec je v tesnom susedstve veľkého

priemyselného nováckeho centra. Prvá písomná zmienka o obci Coztulan je z roku 1331

Rozloha obce predstavuje 1277 ha a počet obyvateľov 1703.

LAZANY

Lazany sa nachádzajú na Hornonitrianskej kotline na nive rieky Nitra a porubského

potoka Sielnica. Stredná nadmorská výška obce je 318 m, ostatné územie katastra obce sa

pohybuje vo výške 276 – 379 m n. m. Lazany sú obec na Slovensku v okrese Prievidza,

ktorý patrí do Trenčianskeho kraja. Tiahne sa pozdĺž cesty druhej triedy, smerujúcej

od Nedožier - Brezian na Kanianku a Porubu. Rozloha katastrálneho územia je 996 ha,

v obci v súčasnej dobe žije 1 620 obyvateľov, z čoho je 782 mužov a 838 žien.

Vzdialenosť od mesta Prievidza je 7,3 km.

NEDOŽERY – BREZANY

Hornonitrianska obec Nedožery – Brezany vznikla v roku 1964 zlúčením samostatných

dedinských celkov, pomenovanie, ktorých vytvára súčasný názov obce. Ich písané dejiny

začínajú v roku 1264. Nedožery - Brezany je obec na Slovensku v okrese Prievidza

nachádzajúceho sa v Trenčianskom kraji. Rozloha obce predstavuje 24,16 km2.

Vzdialenosť obce od mesta Prievidza predstavuje približne 5 km. Počet obyvateľstva je

v súčasnej dobe 2072. Obec taktiež patrí do mikroregiónu Hornonitrie. Nedožery –

Brezany vo svete preslávil najmä rodák Vavrinec Benedikt – Laurentius Benedictus

Nudozierinus.

-42-

Jednotlivé obce zaradené do  tejto skupiny sa nachádzajú v oblasti hlavných ciest

napojených na väčšie mestá či už v okrese Prievidza ale aj mimo. Obce sú ľahko dostupné

z hľadiska verejnej dopravy a sú napojené na mestá ako Prievidza, Handlová, Žilina,

Partizánske. V jednotlivých mestách sú taktiež vyššie predpoklady na zapojenie sa do

pracovného pomeru a taktiež obce, zaradené medzi kohézne póly rastu, majú k dispozícii

väčšie množstvo finančných prostriedkov na zabezpečenie rozvoja obce.

4.1.3 Obce, ktoré nie sú pólmi rastu mimo záujmových území:

PORUBA

Poruba leží na spojnici Hornonitrianskej kotliny a Malej Magury pozdĺž porubského

potoka nazývaného Sielnica. Územie obce má pahorkatý až hornatý charakter, preto sa radí

medzi podhorské obce. Prvé údaje o osídlení pochádzajú z roku 1339. Obec Poruba leží v

Hornonitrianskej kotline, severozápadne od Prievidze vzdialenej takmer 10 km v

nadmorskej výške 414 m. Celý chotár má dĺžku 2 km, nachádza sa vo výške od 360 m. n.

m. do 435 m. n. m. Katastrálna výmera obce je 15,07 km2. Od západu ju obklopuje

Strážovská vrchovina s Malou Magurou dosahujúcou výšku 1146 m, zo severu sú južné

svahy Malej Fatry s Kľakom a smerom na východ sa tiahne pohorie Žiar. Smerom

juhovýchodným sa tiahne pohorie Vtáčnik. Obec Poruba má 1270 obyvateľov. Obec

taktiež patrí do mikroregiónu Hornonitrie.

TUŽINA

Obec Tužina sa nachádza v okrese Prievidza v Hornonitrianskej kotline, na úpätí

Strážovských vrchov a Malej Fatry na strednom toku potoka Tužinka. Vznikla v 14.

storočí. Od začiatku územne patrila bojnickému panstvu. Nachádza sa približne vo

vzdialenosti 15 km od okresného mesta Prievidza.  Rozloha obce predstavuje 48,19 km.

Počet obyvateľstva v súčasnosti predstavuje 1242. Jediná prístupová dopravná

komunikácia do obce vedie z Nitrianskeho Pravna. Obec taktiež patrí do mikroregiónu

Hornonitrie.

KĽAČNO

Kľačno je typická podhorská obec ležiaca po oboch stranách rieky Nitry, ktorá pramení

v jej katastri. Je to obec obklopená prírodou. Obec sa nachádza v severnej časti

-43-

hornonitrianskej kotliny. Katastrálne územie predstavuje 4870 ha, ktoré sa nachádza v

nadmorskej výške 360 – 460 m n. m.. Sever chránia hrebene Lúčanskej Malej Fatry s

vrcholom Kľak (1352 m n. m.). Na východe sa týčia vrcholce pohoria Žiar. Západnú stranu

horného Ponitria chránia úbočia Strážovských vrchov s ich prelomom Fačkovkého sedla.

Obec sa nachádza vo vzdialenosti 17 km od mesta Prievidza. V súčasnej dobe má Kľačno

1096 obyvateľov. Obec taktiež patrí do mikroregiónu Hornonitrie.

NITRIANSKE SUČANY

Nitrianske Sučany sú obec na Slovensku v okrese Prievidza v Trenčianskom kraji. Obec

Nitrianske Sučany leží v nadmorskej výške 250-952 m. Nitrianske Sučany ležia v južnej

časti Strážovskej hornatiny na styku s Nitrianskou sprašovou pahorkatinou v doline

pravostranného prítoku Nitrice.  Chotár obce je zalesnený dubovo-hrabovými lesmi

s bučinami. Obec sa spomína do roku 1249. Rozloha obce predstavuje 1807 ha.

Vzdialenosť od mesta Prievidza predstavuje 17,4 km. Obec má 1232 obyvateľov.

DIVIACKA NOVÁ VES

Obec Diviacka Nová Ves sa nachádza z geografického hľadiska v Hornonitrianskej kotline

pri východnom úpätí a Strážovskej hornatiny pod vrchom Rokoš ( celá západná časť

územia). Rozprestiera sa po oboch stranách riečky Nitrice v dolnej časti Rudnianskej

kotliny. Rozloha katastrálneho územia je1 528 ha s nadmorskou výškou 270 m nad

morom. Bučinami a dubovo-hrabovým porastom je zalesnená hlavne  západná časť

chotára. Má rendziny a hnedé lesné pôdy s výskytom uhoľných slojov. Počet obyvateľov

predstavuje 1759. Katastrálne územie tvoria dve časti: Diviacka Nová Ves a Vrbany. Na

území Diviackej Novej Vsi sa nachádza vodný tok Nitrica známa aj ako Belianka s dĺžkou

51,4 km a ústi do rieky Nitry. Vodný tok Trebianka prechádza tiež obcou a tvorí jej

východnú hranicu. Obec je vzdialená od Prievidze 17,9 km.

V tabuľke číslo 1 je možné vidieť prehľadne zobrazený počet obyvateľov jednotlivých

obcí a taktiež aj prehľad celkového prírastu a salda migrácie celkom. Tieto ukazovatele

charakterizujú demografický potenciál, ktorý je dôležitý pri hodnotení sociálnych vzťahov

a spolupráce.

Tab. 1

-44-

Ukazovatele demografických činiteľov v roku 2009

Obec Počet obyvateľstva Celkový prírastok spolu

Saldo migrácie spolu

1. Nedožery - Brezany

2072 12 23

2. Pravenec 1255 19 193. Lazany 1620 19 84. Lehota pod

Vtáčnikom3844 31 15

5. Chrenovec - Brusno

1354 11 11

6. Zemianske Kostoľany

1703 11 16

7. Ráztočno 1235 19 198. Tužina 1242 -12 -49. Poruba 1270 -1 210. Diviacka Nová Ves 1759 19 2011. Nitrianske Sučany 1232 -9 -312. Kľačno 1096 21 23Zdroj: Štatistický úrad, Prievidza, vlastné spracovanie

4.2 Hodnotenie vnútroobecnej spolupráce a sociálnych vzťahov vo vybraných obciach

Na vnútroobecnej spolupráci a vytváraní sociálnych vzťahov v jednotlivých

obciach sa zúčastňujú rôzni aktéri, či už sa jedná o obyvateľov obce, podnikateľov alebo

volených predstaviteľov obce ( starosta, obecné zastupiteľstvo, komisie kultúry a športu ).

Snahou týchto aktérov je  vytváranie rôznych spolkov alebo klubov, ktorých náplňou práce

je sprostredkovanie a realizovanie kultúrneho, spoločenského ako aj športového života,

V posledných rokoch sa však zmenila nielen doba, ale aj ľudia žijúci v nej. Ľudia

strácajú záujem o aktívnu činnosť v jednotlivých spolkoch a kluboch, ale taktiež aj pomoc

pri zvyšovaní kvality života sa znižuje. Ľudia sa starajú len o svoje vlastné dobro, naproti

tomu, aby sa starali o lepší život alebo kvalitu života celej spoločnosti.

Hodnotenie komponentov kvality života a to vnútroobecnej spolupráce a sociálnych

vzťahov prebiehalo na základe dotazníkového prieskumu. Otázky v dotazníku sú

formulované tak, aby sme získali informácie o tom, či občania spolupracujú a ak áno, či

majú na to vhodné podmienky poprípade aké spolky vytvárajú.

-45-

Prostredníctvom prvej otázky v dotazníku bola snaha zistiť, či sa občania svojich

obcí podieľajú na spolupráci, či už medzi sami sebou navzájom, tým že vytvárajú spolky

alebo rôzne kluby a medzi občanmi a obcou resp. obecným úradom. Boli im poskytnuté

dve možností odpovedí, na ktoré mali odpovedať áno alebo nie. Vo všetkých obciach

v obidvoch prípadoch všetci odpovedali áno. Vo všetkých obciach sa občania snažia

zapájať do fungovania obce a taktiež tu existuje určitá úroveň vnútroobecnej spolupráce. Je

dôležité, aby sa ľudia zapájali do spolupráce, pretože prostredníctvom svojich názorov, ale

aj činov, ovplyvňujú tak život ako aj  úroveň kvality života vo svojich obciach.

V druhej otázke starostovia mali na výber sedem spôsobov ako sa občania môžu

podieľať na fungovaní obce.

Pri prvej možnosti, ktorá bola účasť na voľbách všetky obce, či už zaradené medzi kohézne

poly rastu alebo nie odpovedali áno. Občania, ktorí už majú volebné právo, tak majú

možnosť vyjadriť svoj názor prostredníctvom neho. Avšak nie všetci občania aj túto

možnosť využívajú. Účasť na voľbách či už sa jedná o obecné voľby pri volení starostov

a zástupcov obce, ale aj štátne voľby v posledných rokoch klesá. Podľa názorov viacerých

dotazovaných starostov starší občania pociťujú väčšiu zodpovednosť pri voľbách ako

mladí.

Druhá možnosť predstavovala vytváranie rôznych druhov spolkov alebo klubov. Taktiež aj

pri tejto odpovedi všetci zaškrtli odpoveď áno. To značí, že v každej obci je vytvorený

minimálne jeden spolok. Ľudia vytvárajú tieto spolky, aby sa mohli stretávať, realizovať

rôzne akcie a zároveň tak napomáhať pri rozvoji a napredovaní obce k lepšiemu

prostredníctvom svojich názorov a vedomostí.

Tretia možnosť bola vykonávanie verejných prác. Päť obcí zaradených medzi kohézne

póly rastu označili odpoveď áno. Tri obce mimo kohéznych pólov tiež označilo možnosť

áno. Dokopy osem obcí z dvanástich označilo túto možnosť. Pod touto možnosťou si

jednotlivé obce predstavili, tak ako vykonávanie klasických dobrovoľných verejných prác,

ako aj práce vykonávané ako aktivačné práce. Jedine obec Pravenec svoju odpoveď

špecifikovala, keď odpovedali, že dobrovoľné verejné práce sa uskutočňujú čiastočne

a aktivačné práce sú organizované Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom

v Prievidzi.

Štvrtá možnosť predstavovala prípravu rôznych druhov projektov podporujúcich rozvoj

obce. Účasť občanov na príprave projektov, ktorých podstatou je rozvoj obce, je relatívne

nízka. Len v dvoch obciach kohéznych pólov sa občania podieľajú na príprave. Jedná sa

o obce Lehota pod Vtáčnikom, ktorá je z dvanástich dotazovaných obcí najväčšia, čo sa

-46-

týka počtu obyvateľstva a obec Nedožery – Brezany. V obciach, ktoré nie sú pólmi rastu sa

zúčastňujú na príprave rôznych druhov projektov v troch obciach a to konkrétne Poruba,

Diviacka Nová Ves a Nitrianske Sučany. Príprava projektov zameraných na rozvoj obce

a zvyšovania kvality života sú náročné na prípravu a vyžadujú si špeciálny prístup k ich

vypracovaniu. Podľa názorov niektorých starostov občania nemajú dostatočný záujem

alebo dostatočné vedomosti na to, aby vedeli ako pripravovať projekty zamerané na rozvoj

svojich obcí. Možnosť zlepšenia účasti by bolo, aby prípravu projektov viedol zodpovedný

a zároveň vzdelaný človek, ktorý by vedel občanov motivovať a patrične usmerňovať pri

ich vypracovaní.

Piata možnosť bola poskytovanie služieb ostatným. V tomto prípade sa zopakovala situácia

ako pri predchádzajúcej možnosti, kedy v obciach kohéznych pólov zaškrtli odpoveď dve

obce a pri obciach, ktoré nie sú pólmi rastu to boli tri obce. Jedná sa prevažne o rozdielne

obce ako v predchádzajúcej štvrtej možnosti. Obce zaradené medzi kohézne póly rastu sú

to Ráztočno a Pravenec a obce, ktoré nie sú kohéznymi pólmi sú Tužina, Poruba

a Diviacka Nová Ves.

Ďalšou možnosťou bola príprava rôznych podujatí či už spoločenských, kultúrnych,

spoločenských nielen pre občanov ale aj návštevníkov jednotlivých obcí. Túto možnosť si

vybrali všetky dotazované obce. Jednotlivé spolky nachádzajúce sa v obciach si vytvárajú

harmonogram aktivít, ktoré uskutočňujú počas roka. Jednotlivé podujatia sa organizujú pri

rôznych udalostiach.

Opačná situácia nastala pri siedmej možnosti, kde mohli starostovia dopísať po prípadne

nejaké ďalšie aktivity, ktorými sa občania zapájajú do fungovania obce alebo zlepšovania

kvality života. Túto možnosť nevyužila ani jedna z obcí.

Prostredníctvom otázky číslo tri som sa snažila zistiť, či majú obce vytvorené

nielen vhodné podmienky, ale taktiež aj priestory pre zapájanie sa občanov na riadení, ale

aj fungovaní obce. Všetky obce odpovedali, že majú vytvorené dostatočne vhodné

podmienky preto, aby sa občania zapájali a podieľali na fungovaní. Obce poskytujú rôzne

príležitostí svojim občanom na zapájanie sa, avšak nie všetci tieto možnosti využívajú.

Občania buď neprejavujú žiadny záujem o fungovanie a zlepšovanie obce alebo pre

náročnosť tohto poslania sa odmietajú podieľať. Taktiež jednotlivé obce disponujú

priestormi pre realizáciu rôznych podujatí. Odpovede sa v niektorých prípadoch zhodujú

avšak každá z obcí má aj niečo osobité kde sa dajú organizovať podujatia a spoločenské

akcie. V každej z dvanástich obcí sa nachádza kultúrny dom so spoločenskou miestnosťou,

ktorá je k dispozícii občanom a členom spolkov.

-47-

Tab. 2

Priestory pre realizáciu aktivít

Obec Priestory1. Nedožery -

BrezanyKultúrny dom, relaxačný priestor v pohostinstve „Pod Vrbičkami“, športové ihriská, školský areál

2. Pravenec Kultúrny dom so spoločenskou miestnosťou, malá a veľká sála v obecnom dome

3. Lazany Kultúrny dom4. Lehota pod

VtáčnikomKultúrny dom, miestnosť v Jednote klubu dôchodcov, zasadačka na obecnom úrade

5. Chrenovec - Brusno

Kultúrny dom, urbársky dom, jedáleň ZŠ

6. Zemianske Kostoľany

Priestory v kultúrnom dome, priestory v kluboch

7. Ráztočno Kultúrny dom, športový areál, viacúčelové ihrisko 8. Tužina Kultúrny dom, prírodný areál, miestnosť v klube dôchodcov,

futbalové ihrisko, tenisový kurt, multifunkčné ihrisko, prírodné klzisko, posilňovňa

9. Poruba Kultúrny dom, telocvičňa, turistická chata10. Diviacka Nová

VesKultúrny dom, prírodný amfiteáter

11. Nitrianske Sučany

Kultúrny dom, športový areál, školský areál

12. Kľačno Kultúrny dom, spoločenská miestnosť v klube dôchodcov, priestor na miestnom ihrisku

Zdroj: Vlastné spracovanie

Počet priestorov a množstvo kapacít nemá vplyv na to ako sa ľudia zapájajú do

jednotlivých činností v obciach. Nie je preukázateľné, že v obciach s vyššou kapacitou sa

organizuje viac aktivít. Počas roka jednotlivé obce realizujú aktivity a podujatia, ktoré si

stanovia vopred. Množstvo kapacít sa neodráža na aktívnosti obyvateľov v obciach. Pre

obce je vhodné, keď disponujú určitým množstvom vhodných podmienok a taktiež aj

priestorov, v dôsledku čoho je spolupráca a organizovanie aktivít jednoduchšia.

Prostredníctvom štvrtej otázky bola snaha o zistenie o to, aké vekové skupiny sa

prevažne zapájajú do činností v obci. Obyvatelia boli rozdelení do štyroch vekových

skupín a to deti, mládež, pracujúci ľudia a staršie vekové skupiny.

V obciach zaradených do skupiny kohézne póly rastu sa deti podieľajú na organizovaní

akcii alebo uskutočňovaní činností len v štyroch obciach a aj v tých, ktoré nie sú

kohéznymi pólmi rastu sú to len štyri obce. V jednotlivých obciach sa nachádzajú materské

školy spolu so základnými školami. Je dôležité aby sa deťom venovali a tak im dávali

príklad, v tom ako sa chovať. Nielen obec, ale aj občania, rodičia a zamestnanci školy by

-48-

sa mali snažiť pripraviť programy alebo aj projekty, ktoré by boli zaujímavé aj pre

najmenšie vekové skupiny a kde by sa mohli do činností zapojiť svoju fantáziu. Je dôležité

aby sa do činností zapájali čo najmladšie vekové skupiny, aby svojimi nápadmi prispeli

k zvyšovaniu a zlepšovaniu kvality života, ale taktiež aby sa v nich budoval záujem

o dianie sa v ich obci.

Mladé generácie celkovo neprejavujú taký záujem o dianie v obci ako by bolo vhodné a

dostatočné. Neuvedomujú si, že svojím nezáujmom neprospievajú len sebe. Na to aby sa

zvýšila ich kvalita života je potrebné aj to aby sa na tom aj podieľali či už svojimi činmi,

ale aj názormi a nielen čakali. Nie veľmi priaznivá je aj situácia s mládežou. Zapájanie sa

mládeže v obciach zaradených ku kohéznymi pólom rastu je len v troch obciach

z celkových siedmych čo je nízka účasť. Obce by to mali prehodnotiť a hlavne vyriešiť

túto situáciu. Mali by sa snažiť motivovať mládež, aby preukázala záujem o zapájanie sa

do činností v obci. Nielen obce, ale taktiež aj obyvatelia týchto obcí, by mali prehodnotiť

politiku a vytvoriť priestor na názory mladých a zároveň ich aj usmerňovať vhodným

spôsobom. Zaujímavá situácia nastala u obcí, ktoré nie sú kohéznymi pólmi rastu. Mládež

sa zapája do činností obci v každej jednej.

Pri skupine pracujúci ľudia už je situácia lepšia. Jedná sa o najrozšírenejšiu skupinu, čo sa

odráža aj na ich zapájaní. Do činností sa zapájajú v jedenástich obciach. Napriek tomu, že

pracujúci ľudia majú povinnosť voči vlastnému zamestnaniu a vo väčšine prípadoch aj k

rodine, nájdu si čas aj na spolupracovanie s ostatnými občanmi, aby sa im žilo v obci lepšie

a aby vytvárali také prostredie v obci, ktoré napomáha k zvyšovaniu kvality života.

Občania tejto vekovej skupiny si uvedomujú hlavné nedostatky vo fungovaní obce a preto

pociťujú zodpovednosť za zlepšenie. Jedine v obci Zemianske Kostoľany to tak nie je. Ale

v tejto obci sa oproti ostatným obciam zapájajú ostatné vekové skupiny.

Staršie vekové skupiny sa zúčastňujú na činností obcí dostatočne. Starší občania disponujú

nielen dostatkom voľného času a vedomosťami ale taktiež je u nich vidieť aj záujem o to,

aby sa mali lepšie a aby sa ich životná úroveň neustále zvyšovala. Dokopy to je v desiatich

obciach z dvanástich, kde sa občania starších vekových skupín podieľajú na činnostiach v

obciach. Výnimkou sú len obce Lazany a Kľačno.

Piata otázka z dotazníka bola zameraná na to, či sa v obciach vytvárajú nejaké

spolky alebo kluby. Všetkých dvanásť obcí odpovedalo kladne áno. Jednotlivé obce majú

časť svojich spolkov rovnakých a časť rozdielnych. V tabuľke 3 je zobrazený prehľad

počtu spolkov v jednotlivých dotazovaných obciach. Najviac spolkov a klubov sa nachádza

v obci Lehota pod Vtáčnikom, čo môže byť spôsobené počtom obyvateľstva, pretože je to

-49-

najväčšia z dotazovaných obcí. V obci sa nachádza 3844 obyvateľov. Najmenší počet

spolkov a klubov je v obciach Lazany, Chrenovec – Brusno a Nitrianske Sučany.

Tab. 3

Počet klubov a spolkov v obci

Obec Počet klubov a spolkov1. Nedožery – Brezany 62. Pravenec 73. Lazany 44. Lehota pod Vtáčnikom 155. Chrenovec – Brusno 46. Zemianske Kostoľany 127. Ráztočno 58. Tužina 89. Poruba 710. Diviacka Nová Ves 911. Nitrianske Sučany 412. Kľačno 5Zdroj: Vlastné spracovanie

V obci Kľačno sú to futbalový klub, ktorý je zameraný na športové aktivity. Klub sa

zúčastňuje rôznych športových súťaží. Ďalej sa tu nachádza únia žien pod názvom

Babinec. Medzi jej hlavé úlohy patrí organizovanie oslavy Mikuláša, maškarného bálu pre

deti i dospelých, deň detí, rozlúčka s prázdninami. Aktivity pre určité vekové skupiny

organizuje klub dôchodcov napr. jarné upratovanie v obci, posedenia pre svojich členov,

výlety do Poľska a pre mladšie generácie je to klub mládeže. O kultúrne aktivity sa stará

spevácka skupina Neutrataler. Táto skupina bola založená v roku 1996. Zakladajúci členmi

sú obyvatelia obce, ktorí majú nemecké korene a v detstve získali aj vzdelanie

v nemeckom jazyku. Organizuje rôzne podujatia v obci a zároveň reprezentuje obec na

festivaloch doma aj zahraničí, usporadúva hudobné zábavy. Vystúpenie tejto skupiny je

často obohatené aj scénkami, v ktorých spomínajú na život v minulosti. Táto skupina

organizuje aj Gajdlanské hody s ochutnávkou tradičných jedál. Keďže značná časť

obyvateľstva má nemeckých predkov, pre obec je dôležité zachovať si svoje tradície aj pre

budúce generácie. Futbalový klub, klub mládeže a taktiež ostatné spolky a kluby v obci sa

podieľajú na organizovaní Mikuláša, kde každý spolok navarí na miestnom ihrisku

tradičné jedlá, ktoré sa potom ponúkajú návštevníkom podujatia.

-50-

V obci Nitrianske Sučany sa na športové aktivity zameriavajú poľovnícky klub Rokoš a

futbalový klub TJ Slovan, ktorý sa zúčastňuje rôznych futbalových zápasov a turnajov.

Taktiež v miestnej ZŠ sú poskytované priestory pre ženy, ktoré tu cvičia zumbu a aerobik.

Kultúrne aktivity má na starosti folklórny súbor Boršina, ktorý vystupuje na kultúrnych

akciách organizovaných obcou ako napr. pochovávanie basy. Nachádza sa tu taktiež aj

spevácky cirkevný súbor, ktorý sa zúčastňuje na cirkevných obradoch.

Obec Diviacka Nová Ves má k dispozícii futbalový klub, poľovnícky a rybársky zväz

a zväz záhradkárov. Tieto zväzy sú zamerané na športové aktivity. Kultúrne aktivity

a kultúrne podujatia sú organizované folklórnou skupinou Novejsanka a spevácka skupina

Veritas. Taktiež sa v obci nachádza aj Dobrovoľný hasičský zbor, základná organizácia

Slovenského zväzu zdravotne postihnutých a aj občianske združenie Kabianka, ktoré

organizuje rôzne akcie ako Halloween party alebo detská diskotéka.

Obec Poruba disponuje množstvom klubov a zväzov medzi ktoré môžeme zaradiť

futbalový klub, poľovnícky zväz, klub športu a turistický oddiel, ktorých úlohou je

zabezpečovanie športových aktivít. O kultúrny program sa stará detský folklórny súbor

Kapsiarik, klub mládeže a jednota dôchodcov.

V obci Tužina sa nachádzajú Klub dôchodcov so speváckym súborom, Karpatskonemecký

spolok so speváckym súborom, ktorých úlohou je organizovanie kultúrnych podujatí, zbor

sv. Jakuba, ktorý je zameraný na gospelovú hudbu. Športové aktivity sú uskutočňované

prostredníctvom športových klubov ako napr. TJ Tatran Tužina – futbalový klub, hokejový

klub Tužina, tenisový klub Tužina a stolnotenisový klub Tužina.

V obci Zemianske Kostoľany sa nachádzajú futbalový klub, detský folklórny súbor

Domovina, tanečná škola Xoana, klub dôchodcov, klub mladých, Základná organizácia

Slovenského zväzu zdravotne postihnutých, Základná organizácia Slovenského zväzu

protifašistických bojovníkov, klub modelárov, kynologický klub a taktiež aj spevácke

náboženské skupiny a divadelný krúžok.

V obci Ráztočno sa o záležitosti týkajúce sa športu starajú tri futbalové kluby. Kultúrne

podujatia sú organizované za účasti speváckeho zboru. V obci sa taktiež nachádza aj

dobrovoľný hasičský zbor.

Obec Chrenovec – Brusno má vo svojej obci obecný futbalový klub Slávia, jednotu

dôchodcov, folklórny súbor Hájiček, Hornonitrianske združenie pre ochranu a šírenie

tradičnej a ľudovej kultúry, ktorí sa podieľajú na uskutočňovaní rôznych kultúrnych

podujatiach.

-51-

Športové aktivity v obci Nedožery – Brezany sú zastúpené futbalovým klubom,

poľovníckym zväzom. Kultúrne podujatia majú na starosť spevácky zbor, detský folklórny

súbor a klub dôchodcov. Okrem toho sa tu nachádza aj zväz záhradkárov.

V obci Pravenec sa nachádzajú MTJ Pravenec ( klub futbalový, tenisový klub, turistický

oddiel a aj fitnes) a cyklistický klub, ktoré sa zameriavajú na športové aktivity. Na kultúrne

aktivity sa zameriavajú spevácka skupinka „Vrbinka“, kluby dôchodcov a taktiež aj klub

kresťanských seniorov.

V obci Lazany sa nachádza futbalový klub TJ Družstevník, stolnotenisový klub Unimat

Lazany, ktorí sa starajú o športové aktivity. O kultúrne podujatia sa stará folklórny súbor

Sielnica. Taktiež tu má svoje zastúpenie aj kynologický spolok reprezentujúci obec na

rôznych súťažiach psov.

V obci Lehota pod Vtáčnikom sa na športové aktivity zameriavajú futbalový klub,

Bosorák cross team, hádzanársky oddiel telovýchovy, obecný tenisový klub, šachový klub

aj poľovnícky zväz Sivý kameň. Kultúrne aktivity má na starosti spevácka skupina

Bukovina, spevácka skupina Dúbravanka, hudobná skupina Senior sedma. Okrem týchto

klubov sa v obci nachádza aj dobrovoľný hasičský zbor, Jednota dôchodcov, Slovenský

zväz zdravotne postihnutých, materské centrum Bosáčik, únia žien Slovenska a taktiež aj

občianske združenie Eko – OKO.

Na potvrdenie závislosti vybraných vzťahov medzi počtom vhodných priestorov a počtom

klubov v jednotlivých obciach bol použitý Spearmanov korelačný koeficient.

Prostredníctvom neho bola zisťovaná korelácia medzi indikátormi. Spearmanov korelačný

koeficient nadobudol hodnotu 0,0178. Pri sociálnych vedách o vysokej korelácii hovoríme

vtedy, ak dosiahne hodnotu vyššiu ako 0,5. V našom prípade hovoríme o nízkej kolerácii.

Prostredníctvom šiestej otázky som sa snažila zistiť, či si jednotlivé spolky a kluby

v obciach vytvárajú plán aktivít na celý rok a či tieto spolky resp. kluby spolupracujú pri

realizácii tohto plánu spolu s obcou. Spolupráca pri ich realizácii je dôležitá z hľadiska

toho, aby sa nevyskytovali problémy alebo nedorozumenia pri ich plánovaní

a organizovaní a je to tiež prejav určitej úrovne koordinovanej spolupráce. V tomto vzťahu

sú obce väčšinou zastúpené Komisiou kultúry a športu, ktoré si obce zriaďujú a na druhej

strane vystupujú jednotliví občania konkrétnych obcí. Snaha o realizovanie jednotlivých

podujatí a aktivít vychádza nielen od obce, ale aj od samotných občanov.

Jedenásť obcí z dvanástich odpovedalo áno, že pri plánovaní harmonogramu aktivít na celý

rok spolupracujú s obcou. Jedine obec Pravenec odpovedala nie. Väčšina obcí taktiež

-52-

zverejňuje harmonogram aktivít uskutočňujúcich sa počas roka na svojich internetových

stránkach, kde sú k dispozícii všetkým, ktorí majú záujem sa na nich zúčastniť. Aktivity

v jednotlivých obciach sa prevažne opakujú, avšak v niektorých obciach vidíme aj také,

ktoré sa v iných nenachádzajú. Toto je zapríčinené existenciou určitých podmienok, ktoré

sa vyskytujú len v niektorých obciach. Jedným z takýchto prípadov je aj výskyt klubov

a spolkov občanov s nemeckými koreňmi.

Obce nachádzajúce sa v mikroregióne Hornonitrie sa zaraďuje medzi obce, kde obyvatelia

obcí majú nemecké korene. Časť obyvateľstva žijúcich tu hovorí nemeckým nárečím.

Tieto obce majú vytvorené spolky, ktoré reprezentujú svoje obce na rôznych festivaloch

ako je napr. festival Súzvuky, ale taktiež aj na rôznych podujatiach v zahraničí. Táto ich

iniciatíva vychádza ich nemeckej minulosti. Festival Súzvuky je podujatie, ktoré je

organizované v rámci projektu Zimné slávnosti Hornonitria. Každý rok je hostiteľom iná

obec. Jedná sa o spolky Schmiedshauer (Tužina), Neutrataler (Kľačno), Zlatava

(Malinová), Roveň (Poruba) a Tenerezza (Nitrianske Pravno). Tieto spolky prezentujú

svoje pôvodné spevácke umenie pochádzajúce zo starých časov a prenášajú si ich

z generácie na generáciu. Členovia týchto spolkov sa aktívne podieľajú na spoločenskom

a kultúrnom živote v obciach.

Tab. 4

Prehľad podujatí a aktivít

Obec Organizované podujatia1. Nedožery –

BrezanyVýstavy svojich produktov, zabíjačka, zimné slávnosti Hornonitria, detský karneval, oslava dňa MDŽ

2. Pravenec Oslavy fašiangov, MDŽ, deň detí, výlety a výstupy na okolité vrchy

3. Lazany zimné slávnosti, laziansky Silvester, fašiangy, sobáše, oslava MDŽ, uvítanie do života, preteky psov

4. Lehota pod Vtáčnikom

Oslava SNP, MDŽ, deň matiek, organizovanie výletov do prírody, uvítanie do života, vítanie prváčikov, občianske sobáše, stavanie májov, oslava fašiangov, účasť na regionálnych speváckych súťažiach, záhradkárske súťaže,

-53-

5. Chrenovec – Brusno

Vítanie Nového roka, fašiangové slávnosti a stavanie májov, oslava dňa matiek a prípravy obecnej veselice, festival Dni kolied kresťanov Slovenska

6. Zemianske Kostoľany

Oslava fašiangov, MDŽ, oslava dňa detí, dňa matiekdivadelné predstavenia, účasť na psích pretekoch, kladenie vencov, oslava SNP

7. Ráztočno Organizácia hokejového turnaja spolu s obecnou zabíjačkou, turistika, beh SNP, futbalové turnaje detský maškarný ples, stavanie májov, Deň matiek, MDD, tanečná zábava, Mikuláš pre deti

8. Tužina Country Fest, gospelový festival Pozdvihni svoj hlas, oslava MDŽ, oslava Mikuláša, príprava fašiangov, obecný ples, účasť na športových podujatiach

9. Poruba Karneval na ľade, porubská tridsiatka, detský karneval, turistické výstupy, hudobný festival Súzvuky, brigáda v priestoroch pred vstupom do obce, účasť na športových aktivitách, poľovnícky ples

10. Diviacka Nová Ves

Stavanie mája, účasť na súťaži DHZ, oslava dňa detí, príprava fašiangov, Novianske dni, posedenia pre starších obyvateľov obce, príprava oslavy MDŽ, MDD, deň matiek, čistenie rybníkov, organizovanie výstavy zeleniny a ovocia

11. Nitrianske Sučany

Svätohubertské slávnosti, oslava MDD, MDŽ, pochovávanie basy, oslava Veľkej noci, reprezentačný ples, varenie gulášu, obecná zabíjačka

12. Kľačno Oslava Mikuláša, MDŽ, MDD, detský karneval na ľade, obecný ples, jarné upratovanie obce, výlety do Poľska, športové podujatia, Gajdlanská hodová zábava

Zdroj: Vlastné spracovanie

Siedma otázka dotazníka mala zistiť, či samospráva podporuje činnosť týchto

spolkov. Podotázkou bolo akým spôsobom samospráva podporuje tieto spolky. Starostovia

mali možnosť vybrať si z piatich možností podporujúcich činnosť spolkov a klubov. Na

otázku, či samospráva podporuje činnosť spolkov, všetky obce odpovedali áno. Táto

odpoveď je dostatočne uspokojivá, pretože je vidieť, že samospráva má snahu a

hlavne záujem, aby tieto spolky fungovali a zároveň uspokojovali chuť obyvateľov po

kultúrnom, spoločenskom ale aj športovom vyžití.

Jednotlivé spôsoby podpory boli dotácie z rozpočtu obce. Túto možnosť označilo všetkých

dvanásť obcí. Každý rozpočet obce ráta s poskytnutím finančných zdrojov jednotlivým

spolkom. Obec Poruba túto odpoveď špecifikovala tým, že finančné zdroje poskytujú len

na zaplatenie prevádzkových nákladov a to energia, voda.

-54-

Druhá možnosť bola poskytovanie priestorov spolkom pre ich činnosť. Taktiež aj túto

možnosť označili všetky obce. Keďže jednotlivé obce majú vytvorené vhodné podmienky

a priestory, pre uľahčenie práce spolkom, im obce poskytujú priestory na ich činnosť.

Tretia možnosť bola sponzoring aktivít. Pri sponzorovaní činností spolkov je to už horšie.

Z obcí nachádzajúcich medzi kohéznymi pólmi rastu len jedna obec sponzoruje svoje

spolky a to je obec Ráztočno. Obce, ktoré nie sú kohéznymi pólmi rastu sponzorujú svoje

spolky len dve obce a to Tužina a Kľačno. Ostatné obce v dôsledku obmedzených

finančných zdrojov sa snažia podporovať spolky v rámci svojich možností.

Štvrtá možnosť bola poskytovanie odbornej pomoci napr. s administráciou ale prípravou

projektov. V tomto prípade je to na rovnako. V troch obciach kohéznych pólov a troch

obciach mimo kohéznych pólov pomáhajú obce aj prostredníctvom tohto. Podľa názorov

niektorých dotazovaných starostov ľudia by mali viac dôverovať a požiadať o pomoc,

ktorá by im pomohla pri rozšírení, ale aj zlepšení organizácii svojich aktivít. Zamestnanci

obecného úradu majú lepšie podmienky a prístup k získaniu informácii zameraných na

rôzne projekty.

Piata možnosť bola možnosť obcí napísať druhy pomoci, ktoré poskytujú spolkom. Tužina

a Diviacka Nová Ves a taktiež aj Zemianske Kostoľany a Chrenovec - Brusno napísali, že

ďalšie druhy pomoci sú napr. vyhotovovanie fotokópii dokladov a dokumentov, textov

a dokumentácie, overovanie dokladov potrebných pre činnosť spolkov.

Posledná ôsma otázka dotazníka znela, či je zapájanie občanov dostatočné a či by

sa dalo to zapájanie nejako zlepšiť. Z celkových dvanástich hodnotených obcí päť obcí

odpovedalo, že zapájanie občanov je dostatočné. Aj keď na druhej strane určite by si vedeli

predstaviť aj lepšiu spoluprácu, ale v rámci súčasných možností, ktoré majú k dispozícii, je

dostatočná. Dve obce odpovedali že čiastočne je dostatočné, čo sa dá predpokladať, že je tu

priestor pre jej zlepšenie. Respondent z obce Nitrianske Sučany sa vyjadril, že do prípravy,

ktoré obec organizuje by bolo vhodné zapájať širší okruh občanov. Päť obcí odpovedalo

nie. Respondent z obce Nedožery – Brezany sa vyjadril o možnostiach zlepšenia aktívnosti

v obci nasledovne: častejšia činnosť komisií obecného zastupiteľstva, väčším zapájaním

obyvateľov do grantových projektov a zväčšením počtu odborníkov pri organizovaní

kultúrnych a spoločenských podujatí. Respondent z obce Ráztočno sa vyjadril

nasledovne: možnosť zlepšenia vidia v prilákaní mladých ľudí, ktorí majú dostatočnú

predstavivosť a nápady, ktoré môžu byť plnohodnotným prínosom k zlepšeniu kvality

života v obci, ale v súčasnosti sa nezúčastňujú na aktivitách. Obec Pravenec sa rozdeľuje

na dve časti a možnosti na zlepšenie vidí respondent hlavne v zvýšení záujmu

-55-

v jednotlivých častiach obce o spoločný kultúrny a spoločenský život. Obec Tužina sa

vyjadrila, že pomerne malý záujem o činnosť v oblastiach je v posledných rokoch zreteľný

najmä u mladšej generácie, čo je však podľa nich všeobecne známa skutočnosť, napriek

tomu, že majú vytvorené v obci podmienky na slušnej úrovni. Obec Kľačno by ocenilo,

aby boli občania aktívnejší a zúčastňovali sa zasadnutí obecného zastupiteľstva. Pretože

len tu môžu vidieť a počuť o problémoch obce, čo sa plánuje uskutočniť v obci a tak sa

aktívnejšie zapojiť do chodu obce.

Pri porovnávaní jednotlivých obcí čo sa týka spolupráce a sociálnych vzťahov,

lepšie sú na tom obce, ktoré nie sú kohéznymi pólmi rastu a sú mimo záujmovej oblasti.

Nejedná sa len o spôsoby podieľania sa na spolupráci, ale taktiež aj o to, kto sa na tejto

spolupráci podieľa. Snaha o zlepšenie kvality života a podmienok v týchto obciach

prichádza od všetkých obyvateľov. Občania v týchto obciach sa podieľajú na spolupráci

väčším podielom ako v obciach kohéznych pólov rastu. Jedným z predpokladov prečo je

spolupráca lepšia v týchto obciach môže byť väčšia vzájomná odkázanosť. Obce zaradené

mimo pólov rastu dostávajú menšie množstvo finančných prostriedkov na realizovanie

svojho rozvoja a tým sa musia viac spoliehať na seba samých. Taktiež jedným z dôvodom

môže byť aj ich horšia dostupnosť a tým menej alternatív na trávenie voľného času.

5 Návrh na využitie

Sociálne vzťahy a vnútroobecná spolupráca v jednotlivých obciach, v ktorých bol

vykonaný dotazníkový prieskum v okrese Prievidza, je prevažne vo všetkých dostatočná,

pokiaľ sa na ňu pozeráme globálne a nie z pohľadu podieľania sa jednotlivých vekových

skupín. Podľa názorov dotazovaných starostov obcí je spolupráca vykonávaná spôsobom

čo možno najvhodnejším. Avšak starostovia jednotlivých obcí by si aj napriek tomu želali,

aby bola lepšia a kvalitnejšia.

Z celkového počtu dvanásť obcí sa len v niektorých obciach starostovia vyjadrili,

že spolupráca nie je dostatočná a to konkrétne v štyroch obciach. Na spolupráci sa

podieľajú len niektoré skupiny obyvateľstva, čo sa dá považovať za dosť veľký problém.

-56-

Táto skutočnosť je všeobecne známa, aj keď v obciach môžu byť vytvorené vhodné

podmienky. Každá veková skupina je určitým spôsobom osobitá a  svojimi názormi,

vedomosťami, skúsenosťami dokáže priniesť niečo nové, zaujímavé čo by napomohlo

k lepšej spolupráci a vzťahom v obci celkovo.

Zapájanie detí do spolupráce uskutočňované prostredníctvom, či už účasti na

jednotlivých podujatiach alebo akciách svojím vystúpením v rôznych tanečných alebo

speváckych skupinách alebo podieľať sa taktiež prostredníctvom účasti na prípravných

prácach ako vyrábanie výzdoby, úprava priestranstiev. Dôležité je, aby deti prebrali určitý

stupeň zodpovednosti a aby mali pocit spolupatričnosti. Na to, aby sa deti mohli zapájať do

spolupráce v obci, je podstatné aby mali dostatočné vedenie. Je podstatné, aby sa im

venovali nielen rodičia ale taktiež aj pracovníci ZŠ a MŠ.

V obciach, v ktorých nie je spolupráca dostatočná vidia najlepšiu možnosť ako

zlepšiť spoluprácu prostredníctvom zapojenia práve mladších generácii obyvateľstva.

V obciach kohéznych pólov rastu v záujmovej oblasti sa zapájajú len v troch obciach aj

keď starostovia tvrdia, že majú vytvorené vhodné podmienky a poskytujú im aj priestor na

vyjadrenie sa. Opačnú situáciu vidíme v obciach, ktoré nepatria do kohéznych pólov rastu

a sú mimo záujmovej oblasti. V týchto obciach sa vo všetkých zapája mládež do

spolupráce. V prípadoch, kde spolupráca s mládežou nie je dostatočná, by bolo vhodné

pretransformovať politiku obce a pokúsiť sa nájsť si čas na otvorenú diskusiu a spoločnú

komunikáciu s mladými o aktuálnych problémoch, o tom kde oni vidia problémy obce

a tak im lepšie porozumieť a zlepšiť tak celkovo vzťahy v obci, prístup mladých k

ostatným občanom a k aktivitám vykonávaných obcou a aj ich podiel na spolupráci

s obcou. Na jednej starne je nevyhnutné aby zástupcovia obce uskutočnili určité zmeny vo

svojom prístupe k mládeži a začali ich brať vážne a považovať za rovnocenných partnerov

pri spolupráci, ale taktiež aj zo strany mládeže musí byť vidieť snahu o zlepšenie

komunikácie a taktiež aj ich participácia na aktivitách uskutočňovaných v obci. Je dôležité

viesť mladé generácie k zodpovednosti a ukázať im ich  dôležitosť pri zvyšovaní kvality

života. Komunikácia medzi jednotlivými ľuďmi v obci je dôležitá a prostredníctvom nej

dochádza k prenosu informácii a zároveň tak aj k zlepšovaniu vzťahov v obci. Mládež má

najlepšie predpoklady pre zlepšenie spolupráce z dôvodu ich dostatku vedomostí, nápadov,

myšlienok. Dôležité je zapájať mladých do realizácie rôznych projektov, či už

organizovaných obcou alebo samosprávnym krajom zameraných na rozvoj a zviditeľnenie

obce, získanie lepšieho postavenia v rámci okresu. Taktiež ich spolupráca pri organizovaní

spoločenských, kultúrnych alebo športových podujatí, či už ako pomocný personál, ale aj

-57-

ako priami účinkujúci, je neoceniteľná. Práca s mládežou si vždy vyžaduje, aby im bol

poskytnutý dostatočný priestor pre ich realizáciu a aby mali možnosť ukázať čo v nich je.

Spolupráca so skupinou pracujúcich ľudí a so staršími generáciami je dostatočná vo

všetkých dotazovaných obciach. Ich zapájanie sa uskutočňuje v rámci ich možností

voľného času a vedomostí. Tieto skupiny ľudí prichádzajú s rôznymi nápadmi na podujatia

všetkých druhov a pre všetky vekové skupiny a taktiež sa podieľajú na vytváraní spolkov

a klubov v obciach.

Záver

Okres Prievidza so svojimi obcami a mestami je najväčší okres Trenčianskeho

kraja. V dvanástich obciach tohto okresu bol vykonaný dotazníkový prieskum zameraný na

sociálne vzťahy a vnútroobecnú spoluprácu. Sociálne vzťahy a vnútroobecná spolupráca sú

jednými z komponentov prostredníctvom, ktorých hodnotíme kvalitu života obyvateľstva.

Snahou obyvateľstva by mala byť chuť neustáleho zvyšovania kvality života a životných

podmienok a tým dosiahnutie lepšieho života. Nejedná sa len o zvyšovanie kvality života

jednotlivca, ale celej spoločnosti tiež. Na aktivitách spôsobujúcich zlepšenie kvality by sa

mali podieľať všetci určitým spôsobom.

-58-

Predmetom dotazníka a taktiež aj celého dotazníkového prieskumu bolo zistiť, či je

spolupráca dostatočná, akým spôsobom občania spolupracujú navzájom, ale aj spolu

s obcou a taktiež, či sú vytvorené podmienky a priestory pre spoluprácu.

Analýzou predmetu tohto dotazníka sme dospeli k záveru, že spolupráca a sociálne

vzťahy sú vo všeobecnom zmysle slova dostatočné. Občania sa zapájajú aktívne do

činností a aktivít organizovaných v obciach. Občania sa podieľajú na aktivitách rôznym

spôsobom, či už sa jedná o účasť na voľbách, vykonávanie verejných prác, príprava

projektov alebo vytváranie spolkov a klubov. Aktivity, na ktorých sa podieľajú občania

jednotlivých obcí najčastejšie sú účasť na voľbách a vytváranie spolkov a klubov. Tieto

dve možnosti môžeme považovať za bežné činnosti, ktoré sa vyskytujú vo všetkých

obciach. Účasťou na komunálnych voľbách sa ľudia prostredníctvom volených zástupcov

snažia o dosiahnutie požadovanej úrovne kvality života. Vytváraním spolkov a klubov

prispievajú k zlepšeniu kvality života, organizujú tak spoločenský život v obci a prezentujú

svoje nápady. Naopak aktivity, ktoré nemajú v obci až také zastúpenie zaraďujeme

prípravu rôznych projektov podporujúcich rozvoj obce a poskytovanie služieb ostatným.

Jednotlivé obce disponujú vhodnými podmienkami a priestormi k spolupráci. Taktiež obce

vytvárajú rôzne spolky a kluby, ktoré majú na starosti spoločenský, kultúrny, ale aj

športový život v obci. Kluby a spolky v spolupráci s predstaviteľmi obce vypracovávajú

harmonogram aktivít na celý rok. V každom mesiaci sa uskutočňujú rôzne podujatia

s miestnou ale aj regionálnou a v určitých prípadoch aj zahraničnou účasťou.

Keď sa na spoluprácu a sociálne vzťahy pozeráme s užšieho hľadiska, situácia je horšia.

Na spolupráci sa zúčastňujú len určité skupiny obyvateľstva, ktorí sa snažia o zlepšenie

kvality života a rozvíjanie pozitívnych vzťahov v obci. Najväčší podiel na zriaďovaní, ale

aj činností klubov majú ľudia zaradení do skupiny pracujúcich ľudí. Táto skupina

obyvateľstva pociťuje najväčšiu zodpovednosť za napredovanie obce. Naopak slabá účasť

je u mladších vekových skupín. Dôležitou úlohou by malo byť vyriešenie tohto problému

a prilákanie väčšieho počtu obyvateľov do zapájania sa.

Spoluprácu a sociálne vzťahy je možne zlepšiť rôznymi spôsobmi, ale najdôležitejšia je

komunikácia. Snahou volených predstaviteľov obce, ale aj samostatných občanov, by malo

byť zlepšovanie komunikácie a výmena informácii medzi účastníkmi týchto vzťahov.

-59-

Zoznam použitej literatúry

1. ALI TAHA, Viktória. a i. 2011. Využitie inovácií v kontexte sociálneho

a intelektuálneho kapitálu. [online]. 2011 [cit. 2011 01-13] Dostupné na internete:

<http://www.pulib.sk/elpub2/FM/Kotulic12/pdf_doc/2.pdf>.

2. ARMSTRONG, Michael. 2007. Řízení lidských zdroju. Praha: Grada Publishing a.s.,

2007. 800 s. ISBN 978-80-247-1407-3.

-60-

3. AUSTRALIAN INSTITUTE OF SOCIAL RELATIONS. 2010. What is social

relations?. [online]. 2010 [cit. 2010 12-16] Dostupné na internete:

<http://socialrelations.edu.au/MenuBar/AboutUs/WhatisSR.aspx>.

4. BAČOVÁ, Viera. 2010. Kvalita života, hodnotové systémy v spoločnosti a sociálny

kapitál. [online]. 2010. [cit. 2010 09-20] Dostupné na internete:

<http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Dzuka3/01.pdf>.

5. BALÁŽOVÁ, Ľubica. - BOSÁK, Ján. 2005. Slovník cudzích slov. Bratislava: Slovenské

pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, s.r.o. 2005. 1054 s. ISBN: 80-10-00381-6.

6. BANNOCK, Graham. a i. 1999. Dictionary of economics. Kanada: Bloomberg Press.

1999. 379 s. ISBN 1-57660-146-3.

7. BECKER, Gary. 1993. Human capital. Chicago: The University of Chicago Press.

8. BELAJOVÁ, Anna. - BALÁŽOVÁ, Eva. 2004. Ekonomika a manažment územnej

samosprávy. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Vydavateľstvo SPU,

2004. 183.s. ISBN 80-8069-458-3.

9. BISMARCK, Otto - BEVERIDGE, William. 2011. Čo je sociálny štát? [online]. 2010

[cit. 2011 02-16] Dostupné na internete: < http://sp.machac.net/temp/4rocnik/pz_mssve.pdf

>.

10. BÚTOROVÁ, Zora - GYÁRFAŠOVÁ, Oľga. 2010. Občianska participácia: trendy,

problémy, súvislosti. [online]. 2010 [cit. 2011 02-16] Dostupné na internete:

<http://www.ivo.sk/buxus/docs//vyskum/subor/

Obcianska_participacia_trendy_problemy_suvislosti.pdf >.

11. COHEN, Jacob. 1988. Spearmanov koeficient. [online]. 1988 [cit. 2011 02-16]

Dostupné na internete: < http://rimarcik.com/navigator/ds2i.html>.

12. COSER Lewis - ROSENBERG Bernard. 1982. Sociological Theory: Book of

Readings. New York: Waveland press, 1982. 603 s. ISBN 0-88133-457-X.

13. ČAPLÁNOVÁ, Anetta. 1999. Ekonómia vzdelávania a tvorba ľudských zdrojov.

Bratislava: Ekonóm. 1999. 132 s. ISBN 80-88715-22-9.

14. DAMM, Daniel. 1992. Potrebujeme ešte prácu s mládežou? In: Metodické listy.

Slyica-Slovenská asociácia informačných a poradenských služieb pre mládež, Bratislava.

1992.140 s.

15. DROMEDAR. 2006. Okres Prievidza. [online]. 2006 [cit. 2011 04-05] Dostupné na

internete: <http://dromedar.topky.sk/cl/11180/107325/Okres-Prievidza>.

16. FITZ-ENZ, Jack. 2000. ROI of Human Capital: Measuring Economic Value of

Employee Performance. New York. AMACOM. 2000. 285s. ISBN 0-8144-0574-6.

-61-

17. GÁL, Fedor – MESEŽNIKOV, Grigorij – KOLLÁR, Miroslav. 2003. Kapitola 14:

Kvalita života. In: Vízia vývoja Slovenskej republiky do roku 2020. Bratislava: IVO, 2003.

s. 186-199, ISBN 80-88935-42-3.

18. GAJDOŠ, Jozef. – RUČINSKÝ, Rastislav. 2010. Kvalita života – vybrané problémy.

[online]. 2010 [cit. 2011 02-16] Dostupné na internete:

<http://www3.ekf.tuke.sk/konfera2010/zbornik/files/prispevky/GajdosJozef.pdf>

19. GREGORY, Derek. a i. 1998. The Dictionary of human geography. Oxford: Wiley-

Blackwell. 1998. 976 s. ISBN 978-1-4051-3287-9 .

20. IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária - MANÍKOVÁ, Zuzana. 1979. Slovník cudzích slov

A/Z. Bratislava, SPN 1979. 944 s.

21. KELLER, Jan. 1996. Kapitál sociálni. Praha: Karolinum, 1996. 457 s. ISBN 80-7184-

311-3.

22. KOLEKTÍV AUTOROV. 2001. Spoločná vec. [online]. 2001 [cit. 2010 10-13]

Dostupné na internete:

<http://www3.ekf.tuke.sk/re/Partnerstvo%20a%20regionalny%20rozvoj/

Spolocna_vec.pdf>.

23. KOLLÁRIK, Teodor. 2002. Sociálna psychológia práce. Bratislava: Polygrafické

stredisko UK, 2002. 190 s. ISBN 80-223-1731-4.

24. KORIMOVÁ, Gabriela. 2007. Predpoklady rozvoja sociálnej ekonomiky. Zvolen:

Bratia Sabovci s.r.o., 2007. 190 s. ISBN 978-80-8083-399-2.

25. KORYAKOV, Igor - SISK,Timothy. 2003. Democracy at the local level. Jerevan:

Printinfo, 2003. 68.s. ISBN 91-89098-97-8 [online]. 2003. [cit. 2010 10-13] Dostupné na:

<http://cko.sk/storage/DEMOCRACY%20AT%20THE%20LOCAL%20LEVEL%20-

%20A%20Guide%20for%20the%20South%20Caucasus.pdf>.

26. KORYAKOV, Igor - SISK, Timothy. 2003. Democracy at the local level. [online].

2003. [cit. 2010 10-13] Dostupné na internete:

<http://cko.sk/storage/Participativna_demokracia.pdf >.

27. KOŠTA, Ján. 1996. Sociológia. Bratislava: Vydavateľstvo Ekonóm pri EU. 1996.

28. LORENZEN, Mark. 2007. Localized learning and social capital. In: RUTTEN, R. –

BOEKMA, F. The Learning Region (Foundation, State of the Art, Future). Cheltenham:

Edward Elgar Publishing, Ltd., 2007. ISBN 978 -1-84376-938-5.

29. MACHÁČEK, Ladislav. 2002. Kapitoly zo sociológie mládeže, Občianska participácia

mládeže ako výchova k občianstvu. vydavateľstvo Veda SAV. 2002. 236s. ISBN 80-

89034-18-7.

-62-

30. MESÍK, Juraj. 1998. Sociálny kapitál a potenciál komunitných nadácií. Regionálny

seminár SOS samospráva – SOS demokracia, Zvolen, 1998.

31. MIKROREGIÓN HORNONITRIE, 2010. OZ Hornonitrie. [online]. 2010. [cit. 2011

04-06] Dostupné na internete: <http://www.hornonitrie.sk/v2/>.

32. MIKULEC, Dušan. 2010. Kvalita života. [online]. 2010 [cit. 2010 10-13] Dostupné na

internete: < http://www.lepsisvet.org/text/90/O-problematike/Pojmy/Kvalita-zivota >.

33. MIZLA, Martin. 1999. TQM v procese zmien. Košice: ORIENS, 1999. ISBN 80-

88828-15-5.

34. Občianske združenie Hornonitrie, 2010. Hornonitrie. Nitrianske Pravno: Občianske

združenie Hornonitrie. 2010. 44.s.

35. OECD. 2001. The Well-being of Nations: The Role of Human and Social Capital.

Policymakers should not have to wait for a couple of decades of detailed research before

asking whether attentiveness to social capital might be worth their while. Paris.

36. Oficiálna stránka obce Diviacka Nová Ves. 2011. O obci. [online]. 2011 [cit. 2011 02-

13] Dostupné na internete:

<http://www.diviackanovaves.sk/web.php?id=O_obci&idm=1>.

37. Oficiálna stránka obce Chrenovec-Brusno. 2011. Obec – súčasnosť. [online]. 2011 [cit.

2011 02-13] Dostupné na internete:

<ttp://www.chrenovec-brusno.sk/sucasnost.phtml?id3=15780>.

38. Oficiálna stránka obce Kľačno. 2011. Príroda a okolie Kľačna. [online]. 2011 [cit. 2011

02-13] Dostupné na internete: < http://www.klacno.eu/priroda.phtml?id3=24165>.

39. Oficiálna stránka obce Lazany. 2011. História. [online]. 2011 [cit. 2011 02-13]

Dostupné na internete: <http://www.lazany.sk/historia.phtml?id3=51508>.

40. Oficiálna stránka obce Lehota pod Vtáčnikom. 2011. Geografia. [online]. 2011 [cit.

2011 02-13] Dostupné na internete:

<http://www.lehotapodvtacnikom.sk/geografia.phtml?id3=46827>.

41. Oficiálna stránka obce Nedožery – Brezany. 2011. Obec. [online]. 2011 [cit. 2011 02-

13] Dostupné na internete: <http://www.nedozery-brezany.sk / >.

42. Oficiálna stránka obce Nitrianske Sučany. 2011. História. [online]. 2011 [cit. 2011 02-

13] Dostupné na internete:

<http://nitrianskesucany.sk/index.php?

option=com_content&view=article&id=14&Itemid=15>.

43. Oficiálna stránka obce Poruba. 2011. Moja obec. [online]. 2011 [cit. 2011 02-13]

Dostupné na internete: < http://www.poruba.sk/>.

-63-

44.Oficiálna stránka obce Ráztočno. 2011. Obec. [online]. 2011 [cit. 2011 02-13]

Dostupné na internete: <http://www.obecraztocno.sk/poloha.phtml?id3=12353>.

45. Oficiálna stránka obce Tužina. 2011. Obec. [online]. 2011 [cit. 2011 02-13] Dostupné

na internete: <http://www.tuzina.sk/historia.phtml?id3=10596>.

46. Oficiálna stránka obce Zemianske Kostoľany. 2011. Obec -História. . [online]. 2011

[cit. 2011 02-13] Dostupné na internete: < http://www.zemianskekostolany.sk / >.

47. PAULÍNIOVÁ, Zora. 2011. Participácia mládeže na Slovensku [online]. 2011 [cit.

2011 02-16] Dostupné na internete:

<http://www.rmpk.sk/mladeznicka_politika_a_participacia/

Participacia_mladeze_na_Slovensku.pdf >.

48. Psychologické účinky pracovného prostredia na výkon pracovníkov. 2007. [online].

2007 [cit. 2011 03-10] Dostupné na internete: <http://referaty.atlas.sk/odborne-

humanitne/psychologia/37555/psychologicke-ucinky-pracovneho-prostredia-na-vykon-

pracovnikov>

49. PUTMAN, Robert. 2001. Social capital Measurement and Consequences Slovensku

[online]. 2011 [cit. 2011 02-16] Dostupné na internete:

<www.isuma.net/vo2noi/index_e.shtml>.

50. RAPLEY, Mark. 2003. Quality of Life Research. A Critical Introduction. London:

Sage, 2003. 178 s. ISBN 0 7619 5456 2.

51. SEKOVÁ, Mária. 2007. Ľudské zdroje v neziskových organizáciách. Zvolen: Bratia

Sabovci s.r.o., 2007. 116 s. ISBN 978-80-8083-372-5.

52. Socializácia osobnosti. 2011. [online]. 2011 [cit. 2011 03-10] Dostupné na internete:

<http://www2.statpedu.sk/buxus/spu/01_SOCIALIZ_CIA_OSOBNOSTI_PDF/

01.U_ebn_texty.pdf>

53. Sociálne správanie. 2011. [online]. 2011 [cit. 2011 02-16] Dostupné na internete:

<http://psychologia.studentske.eu/2008/09/socilne-sprvanie.html>.

54. Spoločenská komunikácia. 2011. [online]. 2011 [cit. 2011 02-16] Dostupné na

internete: <http://www.zhoslm.sk/files/45_Spolocenska_komunikacia/social_kom.pdf >.

55. STREDISKO PRE ROZVOJ A VÝSKUM VZDELÁVANIA. 2010. Ľudský kapitál a

investície do vzdelávania [online]. 2010. [cit. 2010 09-20] Dostupné na internete:

<http://www.saske.sk/stredisko/index_soubory/page0009.htm>.

56. Štatistický úrad Prievidza, 2011. Pohyb obce, štatistická správa, 2011.

57. ŠUBRT, Jiří. a i. 2008. Soudobá sociologie III (Diagnózy soudobých společností).

Praha: Karolinum. 2008. 382 s. ISBN 978-80-246-1486-1.

-64-

58.Trenčiansky samosprávny kraj. 2011. Charakteristika Trenčianskeho kraja. [online].

2011 [cit. 2011 02-13] Dostupné na internete:

< http://www.ruvztn.sk/Stranka_DEMO/tn_kraj2.htm >.

59. URBABČÍKOVÁ, Nataša. 2007. Úloha ľudského a sociálneho kapitálu v

regionálnom rozvoji [online]. 2007. [cit. 2010 09-20] Dostupné na internete:

<http://www.cers.tuke.sk/cers2007/PDF/Urbancikova.pdf>.

60. VANIER, Jean. 2005. Spolupatričnosť pre rast ku zrelosti a slobode. [online]. 2005

[cit. 2010 10-13] Dostupné na internete: <http://www.getsemany.cz/node/715 >.

61. VETRÁKOVÁ, Milota. 2002. Prínos ľudských zdrojov pre rozvoj organizácie. Text

inauguračnej prednášky. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, 2002.

62. WIKIPÉDIA, 2011. Horná Nitra. [online]. 2011 [cit. 2011 04-05] Dostupné na

internete: <http://sk.wikipedia.org/wiki/Horn%C3%A1_Nitra>.

Prílohy

Príloha 1 Dotazník

Príloha 2 Mapa okresu Prievidza

-65-

Príloha 1 Dotazník

DOTAZNÍK

Vážený/á pán/pani starosta/ka,

dovoľujem si Vás požiadať o vyplnenie tohto dotazníka pre zistenie úrovne vnútroobecnej

spolupráce vo vašej obci, ktorý bude použitý pri vypracovaní diplomovej práce na tému

-66-

„Hodnotenie sociálnych vzťahov a vnútroobecnej spolupráce vo vybraných vidieckych

obciach“. Údaje, ktoré poskytnete, sú anonymné a budú použité len na účely výskumu.

1. Existuje vo vašej obci snaha o vnútroobecnú spoluprácu

a) medzi občanmi navzájom? áno nie

b) medzi občanmi a obecným úradom? áno nie

2. Ak áno, akým spôsobom sa občania zapájajú na fungovaní obce?

účasť na voľbách

vytváranie rôznych druhov spolkov alebo klubov ( poľovnícky, mládežnický...)

vykonávanie verejných prác

príprava rôznych druhov projektov podporujúcich rozvoj obce

poskytovanie služieb ostatným

príprava rôznych druhov podujatí

iné (prosím doplňte

aké)_____________________________________________________________________

_________________________________________________________________________

3. Má obec vytvorené vhodné podmienky a priestor pre zapájanie sa občanov na riadení obce? (kultúrny dom, amfiteáter, prípadne iné priestory)_________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________

4. Aké vekové skupiny sa prevažne zapájajú do činností v obci?

deti mládež pracujúci ľudia staršie vekové skupiny

5. Nachádzajú sa vo vašej obci nejaké spolky alebo kluby, iné typy združenia?

áno nie

-67-

Ak áno, prosím popíšte aké a na aký typ činností sa zameriavajú (športové aktivity (ako

futbalový klub, poľovnícke, rybárske, zväzy záhradkárov a pod.); kultúrne aktivity

(spevácky zbor, tanečný súbor); aktivity zamerané pre určitú sociálnu skupinu (materské

centrá, kluby dôchodcov, kluby mládeže a pod.) a pod.)

_________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________

6. Vytvárajú si tieto spolky alebo kluby plán realizácie aktivít, resp. vytvára obec takýto

plán aktivít v spolupráci so všetkými spolkami a združeniami?

Môžete spomenúť aktivity, ktoré tieto spolky a združenia v priebehu roka realizujú?

_________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________

7. Podporuje samospráva činnosť takýchto spolkov? áno nieAk áno, akým spôsobom?

dotácia z rozpočtu obce na činnosť združení poskytovanie priestorov pre činnosť združení sponzoring aktivít združení poskytovanie odbornej pomoci napr. s administráciu, prípravou projektov a pod. iné

-68-

8. Je zapájanie sa občanov dostatočné? áno nieAkým spôsobom by sa dala zlepšiť účasť občanov na fungovaní alebo riadení obce?

_________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________

Ďakujeme Vám za čas, ktorý ste venovali vyplneniu tohto dotazníka.

Príloha 2 Mapa okresu Prievidza

-69-

-70-