SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA1131114

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

VPLYV PRIAMYCH ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ NA

ROZVOJ V PREŠOVSKOM KRAJI

2011 Martin Kudravý

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

VPLYV PRIAMYCH ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ NA

ROZVOJ V PREŠOVSKOM KRAJI Bakalárska práca

Študijný program: Regionálny rozvoj

Študijný odbor: 6218700 Verejná správa a regionálny rozvoj

Školiace pracovisko: Katedra verejnej správy

Školiteľ: Maroš Valach, Ing.

Nitra 2011 Martin Kudravý

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Martin Kudravý vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Vplyv

priamych zahraničných investícií na rozvoj Prešovského kraja“ vypracoval samostatne

s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak

uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 18. Mája 2011

Nitra 18.05.2011..........................................................

podpis autora bakalárskej práce

Touto cestou vyjadrujem poďakovanie pánovi Ing. Marošovi Valachovi za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej

práce.

Abstrakt

Vplyv internacionalizácie a globalizácie investícií je v súčasnosti citeľný v každej

ekonomickej štruktúre štátu. Cieľom ekonomík s nižším ekonomickým výkonom je

dokonca prilákať alebo ovplyvniť rozhodnutia investorov vytvorením vhodného

podnikateľského prostredia, a tým sa podieľať na raste ekonomických ukazovateľov,

plynúcich z investície. Rozhodovanie transnacionálnych investorov o alokácii investície

je však dlhodobá činnosť vyžadujúca si naplnenie presne a úzko definovaných činiteľov

a požiadaviek. Každá úspešná alokácia zahraničnej investície si preto vyžaduje

kompletný rozbor potencionálnej lokality, s cieľom maximalizácie ziskov

a minimalizácie nákladov. Obsahom a predmetom výsledkovej časti bakalárskej práce

je preto charakteristika geografických, ekonomických, hospodárskych a iných daností

regiónu, ktoré vplývajú na prílev priamych zahraničných investícií v regióne

Prešovského samosprávneho kraja a následnú analýza vplyvu týchto investícií na

celkový rozvoj. Pod pojmom rozvoj chápeme, v súvislosti s témou bakalárskej práce,

celkový ekonomický rozvoj ovplyvňovaný makroekonomickými veličinami akými sú

veľkosť regionálneho HDP, úroveň zamestnanosti a nezamestnanosti, ale aj príjmy,

výdavky a spotreba domácnosti, ktoré sa taktiež podieľajú na celkovom rozvoji

ekonomickej štruktúry obyvateľstva. Kompletná analýza týchto skutočností napomáha

k rozhodovaniu o alokácii investícií a vytvára všeobecný základ pre podnikanie v tomto

regióne.

Kľúčové slová: investície, priame zahraničné investície, regionálny rozvoj

Abstract

The impact of internationalization and globalization of investment is currently being felt

in the economic structure of each country. The

aim of economies with lower economic performance is even attract or

influence the decisions of investors, creating a favorable business

environment, and thereby contribute to growth of economic indicators,

arising from the investment. Deciding of transnational investors about the allocation of

investment is a long term activity requiring fulfillment precisely and narrowly

defined factors and requirements. Any successful allocation of foreign

investment therefore requires a complete analysis of potential sites

in order to maximize profits and minimize costs. The content and subject of the score

part of this bachelor work is therefore characteristic of geographic, economic and other

characteristics of the region, affecting the inflow of foreign direct

investment in the Prešov Region and subsequent analysis of the impact

of these investments on the overall development. The term development

is understood in relation to the thesis topic, the overall economic

development affected by macroeconomic variables such as size of the

regional GDP, employment levels and unemployment, but also income,

expenditure and household consumption, which also contribute to the

overall development of the economic structure of the population. A

full analysis of these factors contributes to deciding about the

allocation of investment and creates a basis for general business in

the region.

Key words: investment, foreign direct investment, regional development

Obsah

Obsah................................................................................................................................6

Zoznam ilustrácií.............................................................................................................8

Zoznam tabuliek..............................................................................................................9

Úvod................................................................................................................................10

1. TEORETICKÉ VÝCHODISKA A PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE

PROBLEMATIKY..................................................................................................11

1.1 Teória investícií..................................................................................................11

1.1.1 Charakteristika investícií..............................................................................11

1.1.2 Členenie investícií.........................................................................................12

1.1.3 Faktory ovplyvňujúce výšku investícií.........................................................15

1.1.4 Investičné projektovanie a jeho príprava......................................................16

1.1.4.1 Investičné fázy.......................................................................................16

1.1.4.2 Proces prípravy a realizácia projektu.....................................................17

1.1.4.3 Právna úprava investičných projektov...................................................17

1.2 Teória priamych zahraničných investícií.........................................................18

1.2.1 Definícia a charakteristika PZI.....................................................................19

1.2.2 Členenie PZI.................................................................................................21

1.2.2.1 Členenie PZI podľa vlastníckeho podielu a spôsobu nadobudnutia......22

1.2.3 Determinanty prílevu PZI.............................................................................24

2 CIEĽ PRÁCE...........................................................................................................28

3 METODIKA PRÁCE..............................................................................................29

4 VÝSLEDKY PRÁCE..............................................................................................31

4.1 Vymedzenie a charakteristika Prešovského kraja..........................................31

4.1.1 Hospodárska štruktúra..................................................................................33

4.1.2 Dopravná infraštruktúra...............................................................................36

4.1.3 Organizačná štruktúra...................................................................................39

4.2 Vplyv PZI na regionálny rozvoj........................................................................41

4.2.1 Analýza PZI v rámci SR a Prešovského samosprávneho kraja...................41

4.2.1.1 Postavenie PZI v rámci SR....................................................................42

4.2.1.2 Postavenie PZI v PSK............................................................................44

4.2.2 Vplyv PZI na socio - ekonomický rozvoj......................................................45

4.2.2.1 Vplyv PZI na úroveň rHDP....................................................................47

4.2.2.2 Vplyv PZI na zamestnanosť a nezamestnanosť......................................48

4.2.2.3 Vplyv PZI na vývoj priemernej nominálnej mzdy..................................51

Záver...............................................................................................................................54

Zoznam použitej literatúry...........................................................................................56

Prílohy.............................................................................................................................59

Zoznam ilustrácií

Obr. 1 Prešovský kraj..................................................................................................32

Obr. 2 Karpatský euroregión.......................................................................................33

Obr. 3 Cestná sieť PSK..............................................................................................37

Obr. 4 Železničná sieť SR..........................................................................................39

Graf 1 Percentuálne vyjadrenie vybraných priemyselných činností na celkovom

outpute tržieb za vlastné výkony.....................................................................34

Graf 2 Zamestnanosť vybraných priemyselných odvetví v Prešovskom kraji...........36

Graf 3 Kumulatívna analýza SARIO za roky 2002 - 2009........................................43

Graf 4 Teritoriálna štruktúra PZI v SR k 31.12.2008.................................................43

Graf 5 Odvetvová štruktúra PZI v SR k 31.12.2008..................................................44

Graf 6 Tempo rastu rHDP v SR a PSK......................................................................46

Graf 7 Vývoj HDP v SR a PSK..................................................................................47

Graf 8 Vývoj nezamestnanosti v SR a PSK...............................................................50

Graf 9 Vývoj priemernej nominálnej mzdy v SR a PSK...........................................52

8

Zoznam tabuliek

Tab. 1 Porovnanie priamych zahraničných investícií a portfóliových zahraničných

investícií

Tab. 2 Determinanty prílevu PZI

Štruktúra subjektov podľa právnej formy k 31. 12. 2010...............................40

Tab. 4 Prílev PZI do SR v roku 2008.........................................................................42

Tab. 5 Celkový stav PZI v SR k 31.12.2008..............................................................42

Tab. 6 Celkový stav PZI v PSK k 31.12.2008.......................................................... 45

Tab. 7 Koeficient rastu HDP v SR a PSK v rokoch 2003 – 2008............................. 46

Tab. 8 Závislosť medzi stavom PZI a výškou rHDP................................................ 48

Tab. 9 Miera evidovanej nezamestnanosti v PSK..................................................... 49

Tab.10 Miera zamestnanosti EAO..............................................................................49

Tab.11 Vzťah medzi PZI a mierou nezamestnanosti v PSK...................................... 50

Tab.12 Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v PSK............................. 51

Tab.13 Priemerná mesačná mzda zamestnanca vo vybraných ekonomických

činnostiach.......................................................................................................51

Tab. 14 Vzťah medzi stavom PZI a vývojom priemernej nominálnej mzdy

zamestnanca v PSK........................................................................................ 53

9

Úvod

Mnohé vlády SVE takisto však podnikajú kroky na stimulovanie PZI poskytujúc

verejné subvencie a rôzne typy stimulov na prilákanie zahraničných investorov. Ako

dôvod tohto konania sa väčšinou uvádza, že transnacionálni investori prinášajú zo sebou

vyspelejšiu technológiu, ktorá sa prenesie na domáce podniky, zvýšenie kvality

a produktivity výrobných faktorov a v neposlednom rade aj zvýšenie

makroekonomických ukazovateľov, a s tým spojený celkový ekonomický rast krajiny.

Takisto Slovenská republika sa v dôsledku transformácie,  početných

legislatívnych úprav a reforiem, strategickej polohy ako tranzitnej krajiny

a zlepšujúceho sa investičného prostredia, stáva vyhľadávanou krajinou zahraničných

investorov.

Priame zahraničné investície (PZI) predstavujú v súčasnosti jednu z

najefektívnejších foriem zvyšovania konkurencieschopnosti vybraného územia.

Dochádza v nej totiž k prenikaniu zahraničného kapitálu do ekonomiky hostiteľskej

krajiny a prostredníctvom presunu a zavádzania nových technológií sa zvyšuje aj

výrobný potenciál daného regiónu.

V podmienkach SR však treba zároveň spomenúť závažné regionálne disparity

vyplývajúce z excentrickej polohy hlavného mesta, ako najvýznamnejšieho odberateľa

PZI, a taktiež poddimenzovanej technickej infraštruktúry. Pretrvávajúce regionálne

rozdiely však , paradoxne, môžu mať negatívny ale aj pozitívny vplyv na prílev PZI.

Narastajúca výkonnosť slovenskej ekonomiky v uplynulých rokoch priamo súvisí

so zvýšeným prílevom priamych zahraničných investícii (PZI). V súčasnosti sa

nachádzame vo fáze stabilizácie existujúcich PZI, ktoré si už vytvorili dostatočne

prepojenie na domáci priemysel v podobe dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Ďalší

vývoj však nevyhnutne muší smerovať k väčšej odvetvovej a regionálnej diverzifikácii

PZI, a to najmä vo vzťahu k ich umiestňovaniu do odvetvi s vyššou pridanou hodnotou,

a to aj do regiónov s nižšou ekonomickou úrovňou.

Dôraz pri spracovaní témy bakalárskej práce sa preto postupne kladie na

objasnenie investičného procesu zahraničných investorov, pochopenie vzájomných

väzieb medzi špecifickými črtami skúmaného objektu a samotnom rozhodnutí

o alokácii podniku a taktiež vplyvom týchto investícií na celkový rozvoj regiónu.

Objektom výskumu bakalárskej práce je región Prešovského kraja.

10

1. TEORETICKÉ VÝCHODISKA A PREHĽAD

O SÚČASNOM STAVE PROBLEMATIKY

Proces sporenia a investovania je kľúčovým problémom makroekonómie

regiónov, pretože úspory a investície sú najdôležitejšími faktormi ekonomického

rozvoja. Investície determinujú dynamiku vývoja ekonomiky, dlhodobý ekonomický

rast a celkovú výkonnosť ekonomiky.

1.1 Teória investícií

Prečo podniky investujú? Podniky kupujú kapitálové statky predovšetkým vtedy,

keď očakávajú, že táto činnosť im prinesie zisk – t.j. prinesie im vyššie príjmy než

náklady na investície

Investícia alebo investovanie je v najbežnejšom ponímaní použitie finančných

zdrojov, najmä dlhodobejšie a najmä s cieľom dosiahnuť výnos/zisk. Konkrétne

definície sa však s rôznymi prístupmi na klasifikáciu výrazne líšia.

1.1.1 Charakteristika investícií

Pojmom investície rozumieme vynaloženie kapitál na získanie konkrétneho

druhu majetku , pričom tento proces môže mať rôzne časové trvanie: môže to byť

zakúpenie strojového zariadenia a jeho inštalácia v priebehu dvoch mesiacov , výstavba

výrobnej haly aj s inštaláciou jej zariadenia v priebehu dvoch rokov, ale ja nákup

cenného papiera v jednom týždni či nákup materiálu v priebehu niekoľkých dní.

BELAN, A. (2007)

MacMillanov slovník modernej ekonomie (1992) uvádza definíciu investícii

ako tok výdavkov, ktorý má zvýšiť alebo udržať reálnu kapitálovú zásobu. Presnejšia

definícia však chápe investície ako tok výdavkov, určený na realizáciu projektov,

ktorých produkcia neslúži bezprostrednej spotrebe. V najširšom ponímaní je to získanie

výrobných prostriedkov s cieľom dosiahnuť príjem.

Terminologický slovník EXIM banky charakterizuje investície ako každú

majetkovú hodnotu vkladanú do zahraničia na základe zmluvy ako kapitál v súvislosti s

11

hospodárskymi aktivitami investora v zahraničí v súlade s právnym poriadkom

hostiteľského štátu.

Závery publikované LISÝM, J. (1998, str. 299) chápu investície ako všetky

aktivity zamerané na zvýšenie budúcej produkčnej výkonnosti ekonomiky. Pod pojem

investície však zahŕňa nielen fyzické investície ale aj investície do ľudského kapitálu.

V ekonomickej teórii sa používa ale užšie vymedzenie. Za investície

považujeme také výdavky, ktoré zvyšujú reálnu tvorbu kapitálu, t.j. rozširujú fyzické

zásoby kapitálu.

Investície sa významne podieľajú na tvorbe HDP a rHDP ako jedna jeho zložka.

Môžu mať totiž značný vplyv na agregátny dopyt a zároveň viesť k akumulácii

kapitálu. Tým , že sa pridajú k zásobám budov a zariadení, zväčšuje sa potencionálny

produkt krajiny a podporuje sa tým tak ekonomický rast v dlhom období. LISÝ, J.

(1998) a TUHÁRSKA, E. (1998) vo svojich publikačných činnostiach preto udávajú

tieto efekty investícií:

Dôchodkový efekt – rast investícií spôsobuje rast agregátneho dopytu,

a tým aj rast HDP, zamestnanosti a dôchodkov,

Kapacitotvorný efekt – rast investícií vytvára novú výrobnú kapacitu,

ktorá zvyšuje akumuláciu kapitálu, úroveň potencionálneho produktu

a ekonomický rast,

Efekt zvýšenia efektívnosti ekonomiky – zvýšenie efektívnosti sa prejaví

hlavne v úsporách spoločenskej práce na jednotku výkonu,

Substitučný efekt – nahradzovanie faktorov výrobného procesu vytvára

taktiež tlak na zvýšenie efektívnosti. Okrem toho prispieva

nahradzovanie surovín aj k ochrane životného prostredia.

1.1.2 Členenie investícií

Ekonomické teórie uvádzajú niekoľko spôsobov členenia v závislosti od druhu

investície a podstaty investície. Základnými kritériami pri klasifikácii sú spôsob akým

sa investuje a objekt investície.

12

MARKOVÁ, V. (2006) vo svojich prácach uvádza nasledovné členenie:

1. členenie investícií podľa druhu

a. vecné (reálne) investície (investície v nepeňažnej podobe) sa zúčastňujú

na procese tvorby výkonov podniku (hmotné a nehmotné investície) alebo umožňujú

realizáciu tohto procesu (infraštruktúrne investície),

b. finančné investície (investície v peňažnej podobe) umožňujú realizáciu

finančných zámerov podniku,

c. nemateriálne investície umožňujú podniku udržať si alebo posilniť

konkurenčnú schopnosť. Patria sem investície do personálnej oblasti (sociálne

investície), do výskumu a vývoja nových výrobkov a technológií a do odbytu (reklama).

2. členenie investícií podľa účinku :

a) netto investície - vznikajú pri založení alebo kúpe podniku a pri zväčšovaní

jeho doterajšieho prevádzkového potenciálu,

b) čisté investície - vznikajú v súvislosti s už existujúcou činnosťou podniku a

zahrnujú tieto druhy investícií:

- obnovujúce investície

- rozširujúce investície

- diverzifikujúce investície

- racionalizačné investície

- zabezpečujúce investície

c) brutto investície - zahrnujú netto a čisté investície (tzv. celkové investície).

3. členenie investícií podľa charakteru reprodukcie fixného majetku

(kapitálu):

- obnovovacie (obnovujúce) investície - súvisia s jednoduchou reprodukciou

majetku podniku,

- rozvojové investície - súvisia s rozšírenou reprodukciou podnikateľskej

činnosti,

13

4. členenie investícií podľa stupňa vzájomnej závislosti:

- vzájomne sa vylučujúce investície - uspokojujú tú istú investičnú potrebu, ale

rôznym spôsobom.

- navzájom nezávislé investície - uspokojujú rôzne investičné potreby podniku, nie

sú podmienené ich vzájomnou realizáciou

- investície, ktoré spolu súvisia - ich realizácia vyvoláva potrebu ďalšej investície

(výstavba prevádzky na farbenie textílií vyvolá potrebu výstavby čistiarne odpadových

vôd).

5. členenie investícií podľa charakteru prínosu pre podnik:

investície zamerané na zníženie nákladovosti

investície zamerané na zvýšenie tržieb

investície zamerané na inovácie

investície zamerané na bezpečnosť a ochranu zdravia

investície zamerané na zníženie rizika

Rozdelenie investícií MARKOVEJ, V. (2006) možno doplniť o členenie investícií

na autonómne a indukované publikované v prácach LISÉHO, J. (1998) :

Autonómne investície sú vyvolané rastom počtu obavateľsta, dynamikou

realizácie vedecko-technologického pokroku, inovačnou aktivitou, potrebou

zavádzať no vé výrobné technológie a technicky a spotrebiteľsky

dokonalejšie výrobky

Indukované(vyvolané) investície závisia od veľkosti dôchodku (produktu)

a vedú k extenzívnemu rozšíreniu existujúceho výrobného zariadenia

(investičných statkov)

Rozdiel medzi autonómnymi a indukovanými investíciami je však dosť neurčitý.

1.1.3 Faktory ovplyvňujúce výšku investícií

Podnikatelia investujú vtedy, keď očakávajú, že vložene investície im prinesú

zisk, teda keď ich príjmy budú vyššie ako náklady na investície. Toto jednoduché

14

konštatovanie obsahuje tri prvky, ktoré sú rozhodujúce na pochopenie investícií:

príjmy, náklady a očakávania.

Investície prinášajú firme dodatočné príjmy vtedy, ak jej pomôžu viac predať. To

naznačuje, že dôležitým determinantom investícií bude celková úroveň outputu.

Ak sa existujúce výrobné zdroje dostatočne nevyužívajú, podnikatelia nie sú

nútení investovať (fáza recesie). Pri plnom využívaní výrobných zdrojov (fáza

expanzie) majú podnikatelia záujem investovať a ďalej zvyšovať výrobu, ale len vtedy,

ak investície prinášajú podnikateľom dostatočný príjem. (SAMUELSON,

NORDHAUS ,2000, s. 444)

Dôležité je, aby náklady investovania. neboli vyššie ako výnos z tejto transakcie.

Podnikatelia majú väčší záujem investovať vtedy, keď je úroková miera nízka. Je teda

zrejmé, že úroková miera významne ovplyvňuje náklady na investovanie. Zvýhodnené

sú teda firmy , ktoré financujú investície z vlastných zdrojov. ( ROZBORILOVÁ, D.

2002 )

Investície, ako uvádza SAMUELSON (2000, s. 445), očakávania sú

predovšetkým hrou s budúcnosťou, stávkou, že dôchodok z investícií prevýši náklady

na ňu. Ak sa podniky obávajú, že budúce ekonomické podmienky budú poznačené

depresiou, budú váhať, či tam majú investovať. Naopak, ak cítia pravdepodobnosť

rýchleho ekonomického oživenia v blízkej budúcnosti, začnú plánovať rozšírenie

výrobných kapacít.

Podniky investujú aby dosiahli zisk. Keďže kapitálové statky majú dlhú životnosť,

investičné rozhodnutia závisia od dopytu po outpute vytvorenom novými investíciami,

úrokových sadzieb a daní, ktoré ovplyvňujú náklady na investície a podnikových

očakávaní, týkajúcich sa budúceho stavu ekonomiky. ( SAMUELSON, NORDHAUS,

2000)

1.1.4 Investičné projektovanie a jeho príprava

Investičný proces - súbor činností, ktoré musí podnik uskutočniť v záujme svojho

efektívneho a dlhodobého rozvoja.

15

1.1.4.1 Investičné fázy

FOTR, SOUČEK (2005) chápu vlastnú prípravu a realizáciu investičného

projektu od základnej myšlienky až po ukončenie jeho prevádzky a likvidáciu ako určitý

sled štyroch fáz:

Predinvestičná (prípravná) fáza – identifikácia podnikateľských

príležitostí, predbežný výber projektov, príprava zahrňujúca analýzu

variant a hodnotenie projektov a rozhodnutí o realizácii alebo zamietnutí

je z hľadiska projektovania investície kľúčovým faktorom podieľajúcim sa

na investičnom rozhodovaní

Investičná fáza zahrňuje väčší počet činností, ktoré tvoria náplň vlastnej

realizácie projektu. Základom zahájenia investičnej fázy je vytvorenie

právneho, finančného a organizačného rámca pre realizáciu projektu. Do

tejto fázy patrí napríklad vypracovanie projektovej dokumentácie (vrátane

vyhodnotenia vplyvu na životné prostredie – Enviromental Imact

Assessment – EIA), vypracovanie realizačnej projektovej dokumentácie,

realizácia výstavby, príprava uvedenia projektu do prevádzky, skúšobná

prevádzka

Prevádzková fáza – je potrebné ju posudzovať z krátkodobého

a dlhodobého hľadiska. Z krátkodobého hľadiska môžu vznikať určité

problémy z dôvodu nezvládnutia technologického procesu, výrobných

zariadení a z nedostatočnej kvalifikácie pracovníkov. Dlhodobé hľadisko

sa týka celkovej stratégie projektu

Ukončenie prevádzky a likvidácia – predstavuj záverečnú fázu života

projektu. Táto fáza je spojená tak aj s príjmami z likvidovaného majetku

ako aj s nákladmi jeho likvidácie

1.1.4.2 Proces prípravy a realizácia projektu

Podľa VLACHYNSKÉHO (2009) je základným predpokladom dobrej realizácie

investičného projektu a jeho úspešného fungovania kvalitná predinvestičná príprava.

V tejto fáze investičného rozhodovania sa analyzujú príležitosti a potreby, ktoré

16

zdôvodnia investičné rozhodnutie a vypracujú sa rôzne investičné varianty. Výsledkom

výberu z viacerých variantov je technicko-ekonomická štúdia, ktorá v určitom logickom

usporiadaní koncentruje všetky informácie potrebné na zhodnotenie jednotlivých

variantov projektu a ich akceptovanie alebo odmietnutie.

Vo svetovej ekonomike sa zaužíva jednotná metodika vyhodnocovanie

investičných projektov, ktorú akceptovali aj medzinárodné finančné a ekonomické

inštitúcie. Podľa odporúčania UNIDO (United Nations Industrial Development

Organisation) by mala takáto technicko-ekonomická štúdia investičného projektu

obsahovať tieto časti:

- súhrny prehľad výsledkov a záverov technicko-ekonomickej štúdie,

- zdôvodnenie a vývoj investičného projektu,

- analýza kapacity trhu,

- analýza materiálových a energetických vstupov,

- lokalizácia a prostredie,

- technické a organizačné projektovanie,

- zabezpečenie kvalifikovanej pracovnej sily,

- vypracovanie časového plánu realizácie.

1.1.4.3 Právna úprava investičných projektov

Základné právne predpisy upravujúce možnosti získania štátnej pomoci pri začatí

podnikania v Slovenskej republike sú:

- Zákon č. 561/2007 Z.z. o investičnej pomoci.,

- Zákon č. 231/2001 Z.z. o štátnej pomoci,

- Zákon č 539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja,

- Zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov ,

- Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti,

- Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov,

- Vyhláška č. 342/2008 Z.z. ustanovujúca formulár na získanie investičnej

pomoci.

17

Zákon č. 561/2007 Z.z. o investičnej pomociZákon č. 561/2007 Z.z. o investičnej pomoci upravuje podmienky poskytovania

investičnej pomoci na rozvoj regiónov a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri

poskytovaní investičnej pomoci a kontrole jej použitia.

Štátnou pomocou na účely Zákona č. 231/2001 Z.z. o štátnej pomociZákona č. 231/2001 Z.z. o štátnej pomoci sa rozumie

každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s

ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho

rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi. Štátna pomoc sa môže poskytnúť

v súlade s týmto zákonom a osobitnými zákonmi a len za podmienok stanovených

týmto zákonom.

Zákonom č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkovč. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov

upravuje podmienky poskytovania podpory na zriadenie priemyselných parkov, ako aj

pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní a kontrole použitia tejto podpory.

1.2 Teória priamych zahraničných investícií

Priame zahraničné investície začali nadobúdať väčšiu dôležitosť až v posledných

desaťročiach 20. storočia. Túto skutočnosť reflektuje aj ekonómia ako veda,

významnejšie teórie PZI začali vznikať až v druhej polovici 60. rokov minulého

storočia. Teórie priamych zahraničných investícií vznikali (a stále vznikajú) najmä

v USA, keďže práve USA patria k najväčším vývozcom investícií na svete a sú taktiež

ich najväčším príjemcom na svete.

Teórie PZI sa zameriavajú hlavne na dôvody, ktoré vedú firmy k investovaniu

v zahraničí a na spôsob, akým firmy vstupujú na zahraničné trhy.

Teória PZI priamo nadväzuje na investičnú teóriu. Priame zahraničné investície sú

považované za faktor zvyšovania konkurencieschopnosti v dvojakom zmysle – jednak

ako indikátor, jednak ako faktor konkurencieschopnosti. (NEMCOVÁ, E., 2002)

18

Podľa TRABOLDA (1995) konkurencieschopnosť krajín a národov zahŕňa

schopnosť predávať, schopnosť prilákať a schopnosť prispôsobovať sa – pričom všetko

toto vedie k schopnosti zarábať.

1.2.1 Definícia a charakteristika PZI

V súčasnej ekonómii neexistuje jednotná definícia PZI. Najčastejšie používanou

je však definícia Konferencie OSN pre obchod a rozvoj UNCTAD (World Investment

Report, 2006, str. 239), podľa ktorej sa „priame zahraničné investície charakterizujú

ako investície, ktoré sú založené na dlhodobom vzťahu k podniku a ktoré odrážajú trvalý

záujem a kontrolu rezidentským subjektom jednej krajiny (cezhraničný investor alebo

materská spoločnosť) v podniku rezidenta inej krajiny (podnik s priamymi zahraničnými

investíciami, dcérska spoločnosť, afiliácia podniku, zahraničná afiliácia).“

NBS charakterizuje priame zahraničné investície ako „kategóriu medzinárodných

investícií, ktorá vyjadruje zámer subjektu, ktorý je rezidentom jednej ekonomiky (priamy

investor), získať trvalý podiel v podniku so sídlom v inej ekonomike (podnik priamej

investície).“ (MMF Manuál platobnej bilancie, 5. edícia, paragraf 359.)

Podľa Veľkej ekonomickej encyklopédie (2002) sú PZI „jedna z foriem vývozu

kapitálu. Ide o investície umiestnené v zahraničí s cieľom získať kontrolu nad podnikom,

do ktorého sa investuje zväčša na dlhodobom základe. Investor sa podieľa nielen na

zisku firmy, ale aj na jej vlastníctve v takom rozsahu , že ju môže ovládať , kontrolovať

a riadiť. PZI nie sú len pohybom finančných prostriedkov, ale aj presunom

manažmentu, skúseností, obchodného tajomstva, technológie, práv na používanie

značky, know-how , marketingových stratégií a pod. Je pre ne typické, že sú spojené

s určitým stupňom kontroly.“

BALÁŽ a kol. (2010) uvádza , že rozhodujúcim faktorom je dlhodobý vzťah

medzi priamym investorom a podnikom, investor má podstatný vplyv na manažment

podniku, má rozhodujúci podiel na hlasovacích právach, rozhoduje o ďalšej činnosti

spoločnosti. Nemusí teda vlastniť kontrolný balík, či najväčší počet akcií podniku.

19

Medzinárodný menový fond (MMF) v minulosti stanovil minimálnu hranicu

účasti zahraničného investora na základnom imaní spoločnosti v rozmedzí 10 – 25%.

V súčasnosti sa, najmä pre potreby devízovej štatistiky, uplatňuje hranica 10%. Je nutné

však poznamenať, že národné legislatívy jednotlivých štátov nie sú v tejto oblasti

jednotné.

Ako uvádza KUBIŠTA a kol. (2009), „investor nemusí vlastniť väčšinový podiel

na vlastníctve spoločnosti, pretože za súčasť PZI je okrem podielu nerezidentskej

spoločnosti na základnom imaní spoločnosti, považovaný tiež reinvestovaný zisk a

ostatný kapitál, zahrňujúci úverové vzťahy s investorom.“ Zloženie PZI sa teda dá

vyjadriť pomocou vzťahu:

Pričom obsahom položky Reinvestovaný zisk je podiel priameho investora na

zisku, zníženého o dividendy.

Ostatný kapitál zahrňuje prijaté a poskytnuté úvery vrátane dlhopisov

a dodávateľských úverov medzi priamymi investormi a podnikmi, v ktorých sa

podieľajú na majetkovej účasti.

V Slovenskej republike túto oblasť upravuje Devízový zákon č. 202/1995 Z.z. zo

dňa 20. Septembra 1995, v znení neskorších predpisov, ktorý do kategórie PZI

zaraďuje:

- zisk alebo získanie výlučného podielu na podnikaní,

- časť na podnikaní, ak investor vlastní alebo získa najmenej 10% podiel na

základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo 10% podiel na čistom

obchodnom imaní alebo vlastní najmenej 10% hlasovacích práv,

- finančný úver na päť a viac rokov poskytnutý investorom na podnikanie, ak

má investor na tomto podnikaní účasť alebo ide o úver spojený s dohodou

o podiele na rozdelení zisku,

- použitie výnosu z existujúcej priamej investície (reinvestovanie).

20

PZI = podiel na základnom imaní + reinvestovaný zisk + ostatný kapitál

Reinvestovaný zisk = zisk po zdanení – strata – dividendy

1.2.2 Členenie PZI

Medzinárodné hospodárske vzťahy sa realizujú formou medzinárodného pohybu

tovarov a služieb, medzinárodného pohybu kapitálu a medzinárodného pohybu

pracovných síl. Vo všeobecnosti sa medzinárodné kapitálové pohyby delia na:

Portfóliové investície , ktoré sa realizujú formou nákupu cenných papierov v

zahraničí. Ich podstatným znakom je skutočnosť, že investor nemá záujem riadiť ani

ovládať zahraničnú firmu. Jeho cieľom je dočasne, krátkodobo a čo možno

najefektívnejšie vložiť svoj kapitál a následne získavať úroky, dividendy a iné výnosy.

Priame zahraničné investície sa tiež môžu realizovať prostredníctvom nákupu

cenných papierov, avšak tu už ide o dlhodobý vzťah medzi priamym investorom

a zahraničným podnikom. V tomto prípade investor umiestňuje svoje prostriedky

v zahraničí s cieľom získať kontrolu nad podnikom, do ktorého investoval.

Tab. 1 Porovnanie priamych zahraničných investícií a portfóliových

zahraničných investícií

Priame zahraničné investície Portfóliové zahraničné investície

Vlastníctvo 10% a viac akcií

podniku alebo hlasovacích práv

Podstatný stupeň vplyvu

investora na riadení podniku

Investormi sú najmä subjekty

usilujúce sa dosiahnuť zisk

Dlhodobý záujem na riadení

spoločnosti

Investormi sú väčšinou TNK

Investori sa zaujímajú najmä

o finančný výnos z investície

Ľahký presun kapitálu

Nízka transparentnosť transakcií

realizovaných investorom

Kratší časový horizont investície

Investormi sú najmä finančné

inštitúcie, inštitucionálni

investori alebo jednotlivci

Zdroj: Vlastné spracovanie

21

Priame zahraničné investície možno však členiť aj z funkčného hľadiska a podľa

vlastníckeho podielu a spôsobu nadobudnutia.

1.2.2.1 Členenie PZI podľa vlastníckeho podielu a spôsobu nadobudnutia

KALAFUT,A. (2010) vo svojich prácach uvádza členenie podľa podielu

zahraničného investora na vlastníctve ako jedno zo základných členení PZI. Podľa toho

rozlišuje investície :

BALÁŽ, P. a kol. (2010) tvrdí, že cezhraničné akvizície (cross – border

acquisition) sú najbežnejšou formou PZI.

World Investment Report (2000) ich definuje ako „také druhy akvizícií, kedy

dôjde k transferu kontroly majetku a operácií z miestnej do zahraničnej firmy, pričom

miestna firma sa stáva afiláciou zahraničnej.“ Za akvizíciu sa pritom považuje získanie

kontrolného balíka, t.j. viac než 10%-ného podielu v nadobúdanej forme.

BALÁŽ, P. a kol. (2010) preto ďalej uvádza nasledovné druhy medzinárodných

akvizícií:

- úplná alebo priama (full or outright), kedy sa kúpi 100%-ný podiel

nadobúdanej firmy,

- majoritná : kupovaný podiel je v rozmedzí 50% - 99%,

- minoritná : kupovaný podiel je v rozmedzí 10% - 49%.

Investície v 100%-nom vlastníctve investora väčšinou uskutočňujú

transnacionálne korporácie (TNK) formou prevádzok a pobočiek v hostiteľskej krajine.

Joint ventures sú osobitnou formou PZI, keďže predstavujú takú formu výrobnej

alebo obchodnej činnosti, na ktorej sa zúčastňuje domáci ale aj zahraničný partner.

Odborný mesačník pre teóriu a prax finančných trhov FINANČNÉ TRHY

(2004) dostupný na internetovej stránke www.derivat.sk charakterizuje joint ventures

22

Akvizície ( cross-border acqusition),

Joint-ventures,

Greenfield and Brownfield investments.

ako „spoločný podnik, ktorý vzniká, ak zodpovednosť za vedenie podniku, ako aj

finančné riziko z vykonávania podnikateľskej činnosti preberajú spolu minimálne dvaja

partneri, ktorí sú od seba hospodársky a právne nezávislí“. Ďalej dodáva spoločné

charakteristické tieto znaky pre podnikanie typu joint venture :

-         riziko  z podnikania je rozdelené medzi partnerov

-         nedeliteľnosť projektu

-         kontinuálny transfer zdrojov

-         zodpovednosť za podnikanie je rozdelená medzi partnerov

-         sú zachované individuálne podnikateľské identity

 Výkladový lexikon pojmů tržní ekonomiky od autorov VLČEK,J. a i. ( 1992)

definuje joint ventures ako „dočasné zoskupenie podnikateľských subjektov za účelom

dosiahnutia presne definovaného cieľa. Účastníci spoločne vkladajú finančné

materiálové a odborné znalosti. Pri podnikaní vzniká spoločné vlastníctvo, podľa

účastníckej zmluvy sa delí zodpovednosť a podiel na hospodárskych výsledkoch.

Základnou výhodou tejto formy podnikania je zníženie rizika.“.

Slovník medzinárodného podnikania od PRESNER, L. (1995) k tejto definícii

ešte dodáva základné formy vyskytujúcich joint ventures, a to:

Zmluvné joint ventures – spoločnosti pristúpili k spolupráci v rámci spoločného

podniku, sú ale zreteľne oddelené a každá z nich zodpovedá za svoje záväzky

Kapitálové joint ventures – o zisky a straty sa partneri delia v pomere, ktorý

zodpovedá výške ich kapitálovej účasti

Hybridné joint ventures – ide o formu dohody , ktorá je krížencom medzi

zmluvnou a kapitálovou formou joint ventures

Podľa FERENČÍKOVEJ, S. (1995) predstavujú joint ventures takú formu

výrobnej a obchodnej činnosti, na ktorej sa zúčastňujú domáci aj zahraniční partneri, a

to v pomere, ktorý si stanovia zmluvne, alebo ktorý bol stanovený nariadením vlády

krajiny.

FERENČÍKOVÁ, S. (2010) ďalej rozdeľuje medzinárodné joint ventures na tri

základné typy:

- firmy z dvoch krajín vytvoria joint venture v tretej krajine,

23

- firmy z dvoch krajín vytvorenia joint venture v jednej z nich, aby

uspokojili vlastné firemné požiadavky,

- firmy z dvoch krajín vytvoria joint venture spolu s účasťou miestnej

vlády, čiže sledujú vlastné záujmy i záujmy hostiteľskej krajiny.

Z teórie priamych zahraničných investícií uvedených v prácach BALÁŽA,P.

(2010) vyplýva, že stopercentné vlastníctvo môže firma okrem úplných akvizícií

nadobudnúť i tak, že si v zahraničí vytvorí dcérsku spoločnosť v úplnom vlastníctve

formou „investovania na zelenej lúke“ tzv. greenfield investment, čiže svoju firmu

vybuduje úplne od základov. Takto vznikli na Slovensku napríklad firmy PSA Peugeot

alebo KIA.

Ako uvádza BELAN, A. (2007), obdobou „greenfield investície“ je investícia

typu „brownfield“, kedy investujúca firma v zahraničí kúpi budovy, úplne ich

zrekonštruuje a vybaví novou technológiou, keďže sa už dlhodobo nevyužívajú a je

ťažké ich premeniť na obytné bloky alebo parky. Poväčšine sú ponúknuté investorom,

ktorí ich môžu prebudovať a využívať v súlade s investičným zámerom. Takto do SR

vstúpila firma Sony v Trnave alebo Samsung do Galanty.

1.2.3 Determinanty prílevu PZI

Na rozhodnutie firmy o uskutočnení PZI vplýva veľké množstvo faktorov.

Základný predpoklad o uskutočnení PZI vraví, že investície prúdia z regiónov s nízkymi

očakávanými ziskami do regiónov s vysokými očakávanými ziskami.

Na túto skutočnosť však vplýva veľké množstvo faktorov. Tieto determinanty

ovplyvňujú výber hostiteľskej krajiny, výber partnera, formu investície, celkovú výšku

investície, jej načasovanie a prípadne aj dobu jej trvania.(BALÁŽ, P. 2010)

Determinanty rozhodovania investorov je možné rozdeliť z viacerých hľadísk.

Kolektív autorov vo Výkladovom slovníku pojmov (2006) člení determinanty

PZI na tri skupiny:

Politické - patrí tu ekonomická, sociálna a politická stabilita,

pravidlá vstupu na trh a fungovania trhu, zaobchádzanie so zahraničnými

subjektmi, pravidlá regulujúce fungovanie trhu privatizácia, obchodná

politika, medzinárodné dohody o fungovaní PZI

24

Ekonomické - sem patria hlavne dopytové faktory (veľkosť trhu, rast

trhu, príjem na obyvateľa, prístup na regionálne a globálne trhy) a faktory

týkajúce sa dostupnosti a kvality výrobných faktorov a zdrojov (suroviny,

lacná kvalifikovaná pracovná sila, technologické inovačné prínosy,

infraštruktúra a pod.)

Determinanty podpory investora a podnikateľského prostredia - ide

hlavne o opatrenia na prilákanie investícií, prídavné náklady (korupcia,

administratívne prieťahy), investičné služby, spoločenské vybavenie

(kvalita života).

Ďalším základným členením, ktoré uvádza ekonomická teória je členenie

determinantov prílevu PZI na interné a externé.

Podľa FUZYOVEJ, SRŠŇOVEJ, (2003) vychádzajú interné determinanty

z vnútorných podmienok investora a sú závislé od schopnosti manažmentu využiť

výhodnú stratégiu. Ide aj o to ako správne reagovať na konkurenčné aktivity. Firma

môže investovať v zahraničí napríklad preto, aby sa spojila s inou firmou a tým znížila

náklady na výskum a vývoj alebo aby rozložila podnikateľské riziko. Motívom môžu

byť samozrejme aj marketingové faktory ako trhová stratégia firmy, snaha udržať si

podiel na trhu, nasledovanie konkurenta alebo udržiavanie kontaktov so zahraničím.

Externé determinanty, ako uvádza MARUŠINCOVÁ, S. (2007), môžeme

rozdeliť na dve základné skupiny:

- Determinanty vDeterminanty v  materskej krajinematerskej krajine – sem patria stimuly materskej krajiny na

investovanie v zahraničí, vysoká cena pracovnej sily či iné vysoké náklady na

výrobu, nedostatok surovín, a pod.

- Determinanty vDeterminanty v  hostiteľskej krajinehostiteľskej krajine – rastúci trh a dopyt, atraktívne investičné

prostredie, nízke ceny pracovnej sily, surovín, energií, dostupnosť

kvalifikovanej pracovnej sily

BALÁŽ, P. (2010) ďalej člení externé determinanty z vecného obsahu do troch

skupín:

25

o Nákladové faktoryNákladové faktory – zvyšujú zisk znižovaním nákladov produkcie

a distribúcie. Zahrňujú jednak faktorové náklady na rôzne služby späté

s výrobou a jej komercializáciou. Patria tu napríklad investície zamerané

na získanie nerastných surovín, investície zamerané na využitie

pracovnej sily ale aj úspora prepravných nákladov alebo vládna politika

hostiteľskej krajiny

o Dopytové faktoryDopytové faktory – ovplyvňujú výšku dosahovaného zisku rastom alebo

poklesom predaja. Patrí tu veľkosť trhu zahraničnej krajiny a dynamika

rastu, udržanie kontaktu so zákazníkom alebo nasledovanie konkurenta

o Faktory investičného charakteruFaktory investičného charakteru – sú tvorené súhrnom právnych noriem,

obmedzení a politických vzťahov v hostiteľskej krajine, ktoré pozitívne

alebo negatívne ovplyvňujú rozhodovanie o alokácii zahraničnej

investície

JANKOVSKÁ, A. (1997) ako hlavné motívy vedúce k tomu, aby si firmy založili

v zahraničí svoje pobočky alebo subsidiary uvádza predovšetkým tieto:

- využitie lacnejších výrobných faktorov

- zníženie nákladov spojených so zahraničným obchodom

- využitie výhodnejších daňových podmienok

- zníženie podnikateľského rizika

- diverzifikácia vstupov, výstupov a zisku

- využitie výhodnejších zdravotných, bezpečnostných a ekologických

predpisov

- sledovanie svojich obchodných partnerov

26

Tab. 2 Determinanty prílevu PZI

Zdroj : http://fmv.euba.sk/files/Medzinarodny_pohyb_kapitalu.pdf

V súčasnosti sa v dôsledku globalizácie a internacionalizácie čoraz väčší význam

prikladá novým objavujúcim sa  determinantom. Naopak dostupnosti surovín

a dopravným nákladom sa vďaka novým technológiám a spotrebným trendom pripisuje

klesajúca dôležitosť.

27

2 CIEĽ PRÁCECieľom práce je analýza vplyvu PZI v regionálnom meradle, keďže analýza

vplyvu PZI v celoslovenskom rozsahu neberie do úvahy konkrétne špecifiká a danosti

priestoru, do ktorého PZI smerujú.

Naplnenie hlavného cieľa, ktorým teda je analýza vplyvu PZI na rozvoj

Prešovského kraja, je v práci zámerne docielené za pomoci čiastkových cieľov, ktoré

možno zosumarizovať do týchto bodov :

► Prehľad dostupnej investičnej teórie a literatúry s dôrazom na priame

zahraničné investície

► Charakteristika a vymedzenie základných makroekonomických

ukazovateľov Prešovského kraja ako skúmaného regiónu

► Charakteristika a analýza prílevu PZI v regióne

► Zhodnotenie vplyvu PZI na vývoj makroekonomických ukazovateľov

28

3 METODIKA PRÁCEMetodika práce vychádza z  cieľov bakalárskej práce a riadi sa všeobecne platnými

zásadami indukcie, dedukcie, komparácie, syntézy a analýzy. Metodický postup pri

písaní bakalárskej práce je pri tom zložený z chronologickej postupnosti týchto krokov:

výber témy a objektu bakalárskej práce,

zhromažďovanie údajov a literárnych zdrojov,

vytvorenie teoretického prehľadu problematiky,

charakteristika a socio - ekonomická analýza regiónu t.j. objektu

bakalárskej práce,

zhodnotenie stavu PZI na úrovni SR a PSK,

analýza vplyvu na makroekonomické ukazovatele pomocou regresnej

analýzy

Na prehľadnejšie porovnanie týchto charakteristík je stav všetkých údajov

zostavený k 31.12.2008, keďže niektoré údaje nemožno vzhľadom na ich charakter

publikovať skôr. Údaje o PZI, tak ako aj ostatných ekonomických veličín sú voľne

dostupné poskytované širokej verejnosti v registroch NBS, SARIO, ŠÚ SR a RegDat,

ktoré slúžili ako základný zdroj údajov.

Na posúdenie priameho vplyvu PZI na jednotlivé makroekonomické ukazovatele

bola použitá metóda regresnej a korelačnej analýzy ( v Microsoft Office Excel

2007),ktorá sa používa na jednoduché popisovanie závislosti medzi závisle premennou

Y a nezávislé premennou X. Pre účely regresnej analýzy boli závislé premenné

označované ako Y (úroveň rHDP, nominálna mesačná mzda, miera nezamestnanosti)

a nezávislé premenné označované písmenom X (objem PZI).

V rámci regresnej a korelačnej analýzy sú v práci použité tieto ukazovatele:

Koeficient korelácie vyjadrujúci mieru závislosti medzi závisle premennou

(makroekonomické ukazovatele )a nezávisle premennou (PZI),

Koeficient determinácie vyjadrujúci vysvetlenie variability

makroekonomických ukazovateľov pomocou PZI

29

Výsledky regresnej a korelačnej analýzy sú hodnotené pomocou Cohenovej

interpretácie, podľa ktorej:

- pod 0,1 triviálna závislosť

- 0,1 – 0,3 malá závislosť

- 0,3 – 0,5 stredná závislosť

- 0,5 – 0,7 veľká závislosť

- 0,7 – 0,9 veľmi vysoká závislosť

- 0,9 – 1 takmer dokonalá závislosť

30

4 VÝSLEDKY PRÁCEPre ľahšie a výstižnejšie pochopenie problematiky skúmaného vplyvu PZI na

región je potrebné jeho presné a kompletné vymedzenie a porozumenie charakteru

vnútorných a vonkajších väzieb regiónu. Z tohto dôvodu je dôkladná analýza a syntéza

dostupných údajov kľúčovým aspektom k pochopeniu socio – ekonomickej situácie,

a tým aj prílevu priamych zahraničných investícii.

Táto kapitola je zameraná na analýzu Prešovského kraja v dvoch obsahových

rovinách, ktoré predmetne súvisia s cieľom, obsahom a výsledkami vlastnej

práce hľadiska :

1. vymedzenie silných a slabých stránok, využitie komparatívnych výhod plynúcich

z konkrétnych regionálnych špecifík, analýza hospodárskej a organizačnej

štruktúry, technickej infraštruktúry vytvárajú všeobecný teoretický základ pre

potencionálnych investorov

2. zhodnotenie stavu a objemu PZI v SR a PSK, analýza vplyvov PZI na socio –

ekonomický rozvoj územia, úroveň rHDP, štruktúru miezd a miery

nezamestnanosti s posúdením významnosti údajov

Podrobná analýza regiónu a miery atraktívnosti regiónu je z hľadiska

medzinárodného investovania prvým krokom k pochopeniu teórie lokalizácie

podnikateľského subjektu a zlepšeniu konkurencieschopnosti.

4.1Vymedzenie a charakteristika Prešovského kraja

Prešovský kraj patrí medzi najväčšie regióny Slovenska s najvyšším počtom

obyvateľov. Región má horský charakter a v jeho západnej časti sa nachádza

najznámejší slovenský Národný park – Vysoké Tatry. Kraj má spoločnú hranicu

s Poľskom a Ukrajinou a susedí s troma ďalšími krajmi Slovenska. Prešovský kraj sa

skladá z 13 okresov, 23 miest a 666 obcí. Celkový počet obyvateľov k 31.12. 2010 je

809 433 a hustota obyvateľstva predstavuje 89 obyvateľov na km2.

31

Priemerná mzda : 659,50 €Nezamestnanosť : 17,75%EAO : 46,8 %rHDP : 5 842,357 mil. €PZI : 234,5 mil. €

Obr. 1 Prešovský kraj

Zdroj: Vlastné spracovanie

Jednou z najvýznamnejších charakteristík regiónu je nevyužitý existujúci

rozvojový potenciál schopný zvyšovať konkurencieschopnosť jeho hospodárstva. Medzi

najsilnejšie stránky regiónu patria jeho existujúce prírodné danosti (primárny potenciál),

a to predovšetkým:

bohaté prírodné a kultúrno-historické danosti krajiny vytvárajú predpoklady pre

vysokú kvalitu života a rozvoj cestovného ruchu,

výdatné zásoby minerálnych a liečivých prameňov a geotermálnych prameňov,

strategická poloha na hranici troch krajín a v hraničiacom pásme EÚ. Výhodou

je aj multikultúrne obyvateľstvo so znalosťou rôznych prostredí a tým aj

schopnosťami slúžiť ako komunikačné mosty na rozvoj medzinárodného

obchodu.

priaznivé klimatické prostredie a pôdne pomery na rozvoj poľnohospodárstva a

lesníctva.

kraj má bohaté zásoby nerastných surovín, z ktorých najvýznamnejšie sú

zásoby kamennej soli, vápenca, stavebného kameňa, tehliarskych surovín,

zeolitu a mangánovej rudy.

V súčasnej dobe nie je Prešovský kraj členom žiadneho medzinárodného

združenia. V rámci svojej pôsobnosti však priamo, alebo prostredníctvom svojich

organizácií a inštitúcií spolupracuje s orgánmi euroregiónov, ktorými sú Karpatský

euroregión a Euroregión Tatry.

32

Zdroj: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja PSK na roky 2008 –

2015

4.1.1 Hospodárska štruktúra

Prešovský kraj je charakterizovaný ako priemyselno - poľnohospodársky región

s významným zastúpením služieb.

Priemysel v kraji je rôznorodý bez výraznej orientácie na niektoré výrobné

odvetvia. Dôležité zastúpenie tu má kovospracujúci, drevospracujúci,

potravinársky, elektrotechnický, strojársky, chemický, textilný a odevný priemysel. Je

koncentrovaný hlavne do okresných miest. Medzi najvýznamnejšie podniky v kraji

patria: Tatravagónka v Poprade, MECOM GROUP v Humennom, MILK-AGRO

v Prešove, Chemosvit folie vo Svite, Bukóza Export-Import vo Vranove nad Topľou,

Bukocel v Hencovciach, Chemes v Humennom, KRONOSPAN SLOVAKIA v Prešove

a ďalšie.

Významnú pozíciu ma i elektrotechnický priemysel, chemický a farmaceutický

priemysel. Podiel vo výpočte významných odvetví priemyslu v kraji ma aj výroba

výrobkov z gumy, plastov a výroba kovov a kovových výrobkov. Ťažký priemysel

naopak v kraji nemá zastúpenie.

33

Obr. 2 Karpatský euroregión

V priemyselných podnikoch Prešovského kraja v sledovanom období dosiahli

tržby za vlastné výkony a tovar 2 933,9 mil. Eur a medziročne vzrástli o 30,6 %. Ich

podiel na celoslovenských tržbách predstavoval 4,3 %. Percentuálne vyjadrenie podielu

jednotlivých priemyselných odvetví za tržby za vlastné výkony predstavuje Graf 1.

Na tvorbe produkcie Prešovského kraja sa v najväčšej miere podieľajú štyri

odvetvia – potravinársky , chemický, strojársky a textilný priemysel . S výnimkou

chemickej produkcie sú tieto odvetvia rovnomerne rozložené v celom kraji. Chemický

priemysel zastupuje niekoľko veľkých spoločností v okresoch Humenné a Poprad. V

minulosti zohrával v kraji významnú úlohu elektrotechnický priemysel. Jeho podiel bol

nad celoštátnym priemerom. Táto skutočnosť sa však po tom čo do elektrotechniky vo

vyspelejších krajoch Slovenska investovalo viacero zahraničných spoločností zmenila.

Najvýznamnejšie podniky sú v súčasnosti Tesla Stropkov (telefónne prístroje) a

Whirlpool Poprad (pračky a elektrické spotrebiče).

34

0%22%

5%16%

4%

12%5%

11%

Graf 1 Percentuálne vyjadrenie vybraných priemyselných činností na celkovom outpute tržieb za vlastné výkony

08 Iná ťažba a dobývani 10 Výroba potravín 11 Výroba nápojov14 Výroba odevov16 Spracovanie dreva a výr. výrobkov z dreva17 Výroba papiera a papierových výrobkov20 Výroba chemikálií a chemických produktov22 Výroba výrobkov z gumy a plastu25 Výroba kovových konštrukcií27 Výroba elektrických zariadení28 Výroba strojov a zariadení 29 Výroba motorových vozidiel, návesov35 Dodávka elektr., plynu, pary a stud.vzduchuOstatné odvetvia

Poľnohospodárska pôda zaberá 43,9 % z celkovej rozlohy kraja. Z nej takmer

dve pätiny predstavuje orná pôda, na ktorej sa pestujú predovšetkým obilniny,

krmoviny, olejniny a zemiaky. V pestovaní zemiakov patrí kraj k najväčším

producentom v SR. V rámci živočíšnej výroby je najväčším v chove hovädzieho

dobytka. Spolu s Banskobystrickým krajom obhospodaruje najväčšie plochy lesných

pozemkov.

Celoslovenský podiel z predaja poľnohospodárskych výrobkov tvorí najmenšiu

časť z pohľadu krajov a predstavuje iba 5, 6%. Kompletné informácie ku tržbám

z predaja poľnohospodárskych výrobkov zobrazuje príloha 1.

Zamestnanosť v kraji v priemere za rok 2010 v organizáciách s počtom

zamestnancov 20 a viac a v neziskových organizáciách dosiahla 108 691 fyzických

osôb a medziročne zaznamenala pokles o 2,7 %. Podľa ekonomickej klasifikácie SK

NACE z celkového počtu zamestnaných v kraji pracovalo najviac osôb v priemysle

31 352 (29,6 %). Podľa údajov ŠÚ SR Medziročne najväčší pokles zamestnanosti bol

zaznamenaný v doprave a skladovaní, vo finančných a poisťovacích činnostiach, v

pôdohospodárstve a v ubytovacích a stravovacích službách . Naopak, nárast bol

zaznamenaný v odborných, vedeckých a technických činnostiach, v administratívnych a

podporných službách a v stavebníctve.

Z celkového počtu zamestnancov v priemyselných odvetviach Prešovského

kraja mali najväčšiu zastúpenú zamestnanosť výroba potravín, výroba odevov a výroba

výrobkov z gumy a plastov.

V štruktúre počtu zamestnancov má samozrejme najvýznamnejšie zastúpenie

strojárky priemysel, z toho výroba motorových vozidiel a návesov (2691), výroba

kovových konštrukcií (2345) a výroba strojov a zariadení (1355). Navzdory tomu, že

chemický priemysel je zastúpený len v niekoľkých spoločnostiach, výroba výrobkov

z gumy a plastov zamestnáva 3178 a výroba chemikálií a chemických produktov 652

pracovníkov . Spomedzi konkrétnych priemyselných činností v PSK však najviac

zamestnancov pracuje vo potravinárskom priemysle, konkrétne vo výrobe potravín

(4209), výroba nápojov (702), a v textilom priemysle vo výrobe odevov (3990).

Naopak najnižšiu zamestnanosť zaznamenáva ťažký priemysel, ktorý v podstate V PSK

nemá zastúpenie a zamestnáva len 98 ľudí. Zamestnanosť vo vybraných priemyselných

odvetviach ukazuje Graf 2.

35

0100020003000400050006000

98

4209

702

3990

615 682 652

3178

1355 1102

2345 2691

1163

5026

Graf 2. Zamestnanosť vybraných priemyselných odvetví v Prešovskom kraji

ee

Vybrané priemyselné odvetvia podľa odvetvovej klasifikácie ekonomickej činnosti SK NACE Rev. 2

Poče

t zam

estn

anco

v

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z RegDat

Hoci je Prešovský kraj charakterizovaný ako prevažne poľnohospodársky

región, nemá priaznivé geografické ani klimatické podmienky pre pestovanie obilnín.

Zameriava sa najmä na produkciu menej náročných plodín. V kraji zohráva dôležitú

úlohu najmä lesníctvo.

.

4.1.2 Dopravná infraštruktúra

Dopravná sieť je v kraji rozmiestnená nerovnomerne. Najdôležitejšia je poloha

kraja na ceste európskeho významu E50, ktorá spája Slovensko s Českou republikou a

Ukrajinou. Na túto cestu sa pripája cesta medzinárodného významu vedúca cez

Dukliansky priesmyk do Poľska. V súčasnosti má kraj 40,4 km diaľnic, ale rozvoj

diaľničnej siete pokračuje. Železničná sieť je slabo rozvinutá, v dvoch okresoch chýba

úplne. Leteckú dopravu zabezpečuje letisko Poprad –Tatry a takisto hojne využívané je

aj medzinárodné letisko v Košiciach, vzdialené len 47 km od sídla kraja, mesta Prešov.

36

V Prešovskom samosprávnom kraji je spolu 3 094 km ciest, na dĺžke cestnej siete

SR (17 809 km) ma kraj 17,37 % podiel. Z celkovej dĺžky cestnej siete v kraji sa cesty I.

triedy podieľajú 20,2 %, cesty II. triedy 16,9 % a cesty III. triedy 61,9 %.

Diaľnice majú v rámci ciest kraja iba 1 % podiel a 9,14 % podiel na celkovej

dĺžke diaľnic v SR. Celkovo sa však stav cestnej infraštruktúry v PSK vyznačuje

relatívne veľkou hustotou, avšak s relatívne nízkym podielom ciest vyšších tried.

Obr. 3 Cestná sieť PSK

Zdroj: Slovenská správa ciest SSC

Dobudovanie cestných sieti výrazné zaostáva. Nie je vybudovane diaľnične

prepojenie kraja s inými regiónmi – diaľnicou sú spojene iba krajské mestá Košice a

Prešov. Prepojenie Prešovského kraja s hlavným mestom SR Bratislava severným

ťahom je preťažene a nekvalitné, o čom svedči aj vysoký počet dopravných nehôd.

Nevyhovujúce je aj severo–južne prepojenie kraja smerom na hranicu s Poľskou

republikou a Maďarskou republikou.

37

Dopravné siete SR medzinárodnej úrovne dotýkajúce sa Prešovského kraja sú

definované v rámci hlavnej siete TINA - Dopravná sieť a zariadenia v trasách

multimodálnych koridorov (Transport Infrastructure Needs Assesment):

koridor č. V a Bratislava – Žilina – Prešov/Košice – Zahor/Čierna nadBratislava – Žilina – Prešov/Košice – Zahor/Čierna nad

Tisou – UkrajinaTisou – Ukrajina, lokalizovaný pre cestné komunikácie a pre trate

železničnej a kombinovanej dopravy,

koridor s pracovným názvom „ Pobaltsky koridor“„ Pobaltsky koridor“ vedeným v línii PR

(Lublin – Rzeszow) hranica PR - Vyšný Komárnik – Giraltovce - Prešov –

hranica Košického kraja – Košice,

koridor č.IV Constanca/IstanbulConstanca/Istanbul lokalizovaný pre cestné komunikácie a

pre trate železničnej a kombinovanej dopravy v línii: hranica PR – Plaveč

– Prešov – hranica Košického kraja - Košice – hranica MR (Miškovec –

Debrecen).

Krajom takisto prechádzajú cestné trasy európskeho významu:

cesta E-50 v úseku hraníc. ČR/SR - Drietoma - Trenčín - Žilina - Prešov -

Košice - hranica SR/UA (Užhorod)

cesta E-71 v úseku Košice - Seňa – hranica SR/MR (Miškolc)

cesta E-371 v úseku Prešov - Svidník - Vyšný Komárnik - hranica SR/PR

(Rzeszow)

cesta E-571 v úseku Bratislava - Nitra - Zvolen - Lučenec - Košice (trasa ma

medzinárodný charakter v prepojení na vyššie uvedené cestne trasy)

V Prešovskom kraji je železničná sieť málo rozvinutá. Predstavuje 430 km tratí a

41 km tatranskej elektrickej železnice. Z toho 45 km je dvojkoľajných a 76 km

elektrifikovaných. PSK ma na celkove dĺžke železničných trati SR (3 626 km) 11,87 %

podiel, z celoslovenského pohľadu patri PSK v tomto ukazovateli spomedzi 8-mich

krajov na 4. miesto. Priemerná hustota železničných trati v SR je 73,94 km na 1000

km2 a PSK je na poslednom mieste v tomto ukazovateli v rámci krajov SR.

Kostra železničnej siete regiónu je tvorená dvoma hlavnými traťami v smere

západ - východ (Žilina – Košice - Ukrajina) a sever - juh (Poľsko – Prešov – Košice –

38

Maďarsko). Železnične prepojenie chyba v severovýchodnej časti územia, v okresoch

Stropkov a Svidník.

Zdroj: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja na obdobie 2008-2015

4.1.3 organizačná štruktúra

V registri organizácií Štatistického úradu SR v Prešovskom kraji k 31.12. 2010

bolo evidovaných 21 082 právnických osôb, čo je o 1 341 viac ako v roku 2009. Z

uvedeného počtu bolo 13 178 (62,5 %) podnikov zameraných na tvorbu zisku a od

konca roka 2009 sa ich počet zvýšil o 9,1 %. Viac ako štvrtina podnikov bola

registrovaná v okrese Prešov (30,6 %). Z hľadiska právnej formy podnikov prevažovali

spoločnosti s ručením obmedzeným . Akciové spoločnosti sa podieľali 2,5 %, družstvá

1,7 % a fyzické osoby zapísané v obchodnom registri 0,9 %. Podľa vlastníctva tvorili

podniky v súkromnom sektore 99,7 %, zvyšné podniky boli vo verejnom sektore.

39

Obr. 4 Železničná sieť SR

Zahraničnú kapitálovú účasť malo 781 (5,9 %) podnikov a medzinárodné vlastníctvo

630 (4,8 %) podnikov. Vo veľkostnej štruktúre podnikov najpočetnejšiu (95 %)

skupinu tvorili malé podniky s počtom zamestnancov do 19. Stredné podniky

predstavovali 4,6 % a veľké podniky 0,4 %

Podľa odvetvovej štruktúry najviac podnikateľov v kraji podnikalo v stavebníctve

(25,8 %) a v obchodnej činnosti (20,4 %). V priemysle podnikalo 18,8 %, v odborných,

vedeckých a technických činnostiach 8,1 %, v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove

7,4 % a v ostatných činnostiach 19,5 %. Od tejto štruktúry sa odlišovali okresy

Medzilaborce, Snina a Vranov nad Topľou, kde prevládala priemyselná výroba a okresy

Humenné, Poprad a Prešov s prevládajúcou obchodnou činnosťou.

Tab.3 Štruktúra subjektov podľa právnej formy k 31. 12. 2010

Právna norma

Počet Rozdiel 2010-2009 (+/-)

Štruktúra k 31.12.2010

(%)k 31.12.

2010

k 31.12.200

9 Subjekty spolu 80 890 79 807 1 083 100  v tom Právnické osoby 21 082 19 741 1 341 26,1  v tom Podniky 13 178 12 077 1 101 62,5  v tom

 súkromní podnikatelia zapísaní v OR 122 127 -5 1

obchodné spoločnosti 12 113 11040 1073 91,9  v tom verejné obchodné spoločnosti 54 54 - 0,5 komanditné spoločnosti 12 11 1 0,1 spoločnosti s ručením obmedzeným 11 715 10 656 1 059 96,7

akciové spoločnosti 332 319 13 2,7zahraničné osoby fyzické 66 70 -4 0,5zahraničné osoby právnické 101 71 30 0,8družstevné organizácie 218 217 1 1,7štátne podniky 1 1 - 0príspevkové organizácie 14 14 - 0spoločenstvá vlastníkov pozemkov 519 510 -1 3,9

ostatné ziskové organizácie 24 17 7 0,2 Neziskové inštitúcie 7 904 7 664 240 37,5  v tom rozpočtové organizácie 579 581 2 7,3príspevkové organizácie 88 88 - 1,1spoločenstvá vlastníkov bytov 1 611 1 591 20 20,4

40

ostatné neziskové inštitúcie 5 626 5 404 222 71,2 Fyzické osoby - podnikatelia 59 808 60 066 -258 73,9  v tomživnostníci 54 855 55 163 -308 91,8samostatne hospodáriaci roľníci 1 010 1001 9 1,7slobodné povolania 2 355 2 317 38 3,9živnostníci a SHR 670 662 8 1,1živnostníci a slobodné povolania 918 923 -5 1,5

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z ŠÚ SR

4.2 Vplyv PZI na regionálny rozvoj

Priame zahraničné investície na Slovensku od počiatku svojho vstupu vykazujú

nerovnomerný rozptyl. Dôvody tohto stavu vyplývajú predovšetkým z nasledujúceho:

• Sústreďovanie PZI do väčších centier v dôsledku dobre úrovne dopravy

a spojovacej infraštruktúry (najmä nadväznosť na diaľnicu a letisko), dostatku

kvalifikovaných pracovných síl, spojenia s administratívnym a správnym centrom a

pod.

• Naďalej zostávajú málo povšimnuté regióny, ktoré takýmito výhodami

nedisponujú, alebo ak áno, tak iba vo veľmi malej miere. V porovnaní s väčšími

priemyselnými centrami aj menej tradičných obchodno-výrobných vzťahov z minulosti

a menej skúseností v oblasti kooperácie so zahraničnými investormi, ktoré by sa mali

stať základom hlbšej medzinárodnej spolupráce.

• V poslednom čase sa tento nedostatok začína odstraňovať nadväzovaním

kooperácie medzi veľkými spoločnými podnikmi a vnútorným priemyslom, t. j.

menšími a strednými slovenskými podnikmi. Táto spolupráca má osobitý význam pre

regionálny rozvoj menších podnikov v periférnych oblastiach, ktoré by si

pravdepodobne bez takejto kooperácie ani nenašli možnosť spolupráce so zahraničím. V

danom prípade ide o multiplikačné efekty s výrazným vplyvom na regionálny rozvoj.

41

4.2.1 Analýza PZI v rámci SR a Prešovského samosprávneho kraja

Rozbor celkového stavu, prílevu, teritoriálnej a odvetvovej štruktúry PZI v SR

a PSK je základným krokom naplneniu čiastkových cieľov. Na prehľadnejšie

porovnanie týchto charakteristík je stav všetkých údajov zostavený k 31.12.2008.

4.2.1.1 Postavenie PZI v rámci SR

Celkový stav priamych zahraničných investícií v Slovenskej republike dosiahol k

31.12.2008 úroveň 36,2 mld. €, čo predstavovalo medziročné zvýšenie o 3,81 mld. €.

Z toho majetková účasť, vrátane reinvestovaného zisku, predstavovala 29,5 mld. € a

ostatný kapitál 6,7 mld. €

Tab.4 Prílev PZI na Slovensku v roku 2008

Mena Majetková účasť Reinvestovaný zisk Ostatný kapitál Celkom

Mld. SKK 39,7 6,1 54,3 100,1

Mld. EUR 1,3 0,2 1,7 3,2

Mld. USD 1,9 0,3 2,5 4,7

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov  NBS

V roku 2008 sa prílev PZI do Slovenskej republiky medziročne zvýšil o 11,7

mld. Sk, keď dosiahol výšku 3,2 mld. €. Tabuľka ET znázorňuje objem prílevu PZI do

Slovenskej republiky. Najväčší podiel na celkovom príleve priamych investícií mali

prostriedky vložené priamymi investormi do ostatného kapitálu, čo pri podiele 54,3 %

predstavovalo 1,7 mld. €.. Reinvestovaný zisk (tzn. podiel zahraničných investorov na

zisku spoločnosti, ktorý nie je vyplatený vo forme dividend a zostáva na účtoch

krajiny) dosiahol v roku 2008 v objemovom vyjadrení 0,2 mld. €, keď medziročne

poklesol o 0,48 mld. Sk.

Tab. 5 Celkový stav PZI v SR k 31.12.2008

Mena Majetková účasť a reinvestovaný zisk Ostatný kapitál Celkom

Mld. SKK 890,0 201,4 1091,4

Mld. EUR 29,5 6,7 36,2

Mld. USD 41,6 9,4 51,0

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov NBS

42

Kumulatívna analýza SARIO za roky 2002 - 2009 ukazuje, že celkový počet

ukončených investičných projektov je v jednotlivých regiónoch pomerne vyrovnaný.

Trendy za posledné roky ukazujú zvyšujúci sa záujem investorov o stredoslovenské

a východoslovenské regióny, ako aj zmenu štruktúry investícií na investície s vyššou

pridanou hodnotou, najmä v západoslovenskom regióne.

Graf 3 Kumulatívna analýza SARIO za roky 2002 - 2009

Z teritoriálneho hľadiska boli k 31.12.2008 na Slovensku preinvestované

najvýraznejšie prostriedky z Holandska, Rakúska a Nemecka.

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z ŠÚSR

43

5.40%6.70%

13.70%

15.10%

27.10%

Ostatné 22,00%

4.60%4.90%

Graf 4 Teritoriálna štruktúra PZI v SR k 31.12.2008

MaďarskoČeskoNemeckoRakúskoHolandskoOstatnéTalianskoFrancúzsko

Čo sa týka odvetvovej štruktúry, najvýznamnejšie objemy k 31.12.2008 boli

investované do odvetvia Výroba a rozvod elektriny, plynu, pary a teplej vody, čo

predstavovalo 16% a do Finančného sprostredkovania okrem dôchodkového

zabezpečenia (12,30%). Relatívne vysoký podiel zaznamenalo aj odvetvie Výroba

a rozvod elektriny, plynu, pary a teplej vody, a to 8,40% z celkového objemu PZI. %.

Súčasne toto odvetvie zaznamenalo aj najvyšší medziročný nárast.

4.2.1.2 Postavenie PZI v PSK

Z hľadiska prílevu zahraničných investícií je postavenie Prešovského kraja

podpriemerné a v rámci Slovenska mu patrí dlhodobo posledné miesto. Z celkového

objemu priamych zahraničných investícií ku 31.12.2008 tvorí podiel Prešovského kraja

približne 1% Momentálne je kraj atraktívny prevažne pre investície s lacnou montážnou

výrobou. Z dlhšieho časového horizontu však môžeme konštatovať, že prílev priamych

zahraničných investícii (PZI) do Prešovského kraja postupne stúpa. Kompletný prehľad

objemu PZI v SR ku dňu 31.12.2008 sa nachádza v prílohách.

44

6.10%

8.40%

12.30%

16.00%

42.40%

4.30%5.00%

5.60%

Graf 5 Odvetvová štruktúra PZI v SR k 31.12.2008

Veľkoobchod a sprostredkovanie okrem motor. vozidiel a moty-cyklov

Výroba motor. Vozidiel, prívesov a návesov

Finančné sprostredkovanie okrem poistenia a dô-chodkového zabezpečenia

Výroba a rozvod elektriny, plynu, pary a teplej vody

Ostatné odvetvia

Iné obchodné sužby

Výroba kovov

Činnosti v oblasti nehnuteľností

Z údajov NBS je taktiež zrejmá výrazná disparita v jednotlivých okresoch PSK.

Najväčší objem investícií zaznamenáva pravidelne okresné mesto Prešov s viac ako

31,7% podielom na celkovom objeme PZI. Významné postavenie majú aj mestá

Poprad (26,48 %) a Humenné (27,44% ). Ostatné okresné mestá za touto štatistikou

výrazne zaostávajú a ich podiel na celkovom objeme je minimálny. Sú to väčšinou

prihraničné okresy s nedostatočne vybavenou technickou infraštruktúrou, aj keď

niektoré z nich disponujú priemyselnými parkami s nedostatočne obsadenými

výrobnými kapacitami . (príloha UTUTU)

Tab.6 Celkový stav PZI v PSK k 31.12.20081

OkresMajetková

účasť a reinvestovaný

zisk

Ostatný kapitál

Celkom (v tis. €)

SLOVENSKÁ REPUBLIKA 29 541 019 6 685 428

36 226 447

Prešovský kraj 233 584 130 321 363 904z toho       Bardejov 3 943 3 798 7 741 Humenné 46 355 53 498 99 853 Kežmarok 8 812 9 110 17 922 Poprad 97 047 -694 96 352 Prešov 54 537 60 753 115 290 Sabinov 14 868 350 15 218 Snina 2 306 -1 422 883 Stará Ľubovňa 4 382 310 4 692 Svidník 286 1 336 1 623 Vranov nad Topľou 921 3 027 3 948

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z RegDat

Najvýznamnejší zahraniční investori Prešovského kraja pochádzajú z JAR,

Rakúska, Talianska, Francúzska, Cypru, Fínska, Luxemburska, Belgicka, Holandska,

USA a Nemecka.

4.2.2 Vplyv PZI na socio - ekonomický rozvoj

Prešovsky kraj stále zaostáva v hospodárskom rozvoji za úrovňou Slovenskej

republiky – patria mu posledne miesta v štatistikách ekonomickej výkonnosti, príjmov

1Údaje o stavoch PZI v PSK nie sú dostupné v okresoch Stropkov, Levoča a Medzilaborce

45

obyvateľov a nezamestnanosti. Zaostávanie kraja za republikovou úrovňou samozrejme

znamená tiež zaostávanie za priemerom EU.

Príčiny tohto stavu možno hľadať v štruktúre miestnej ekonomiky. Nastal útlm

zamestnanosti v poľnohospodárstve a priemysle v prospech služieb, avšak výkonnosť

služieb stále nestačí nahradiť straty tradičných sektorov. Všetky odvetvia Prešovského

kraja zaostávajú v produktivite prace za produktivitou SR.

Napriek nepriaznivej bilancii týchto ukazovateľov však tempo rastu HDP, ako

hlavného indikátora ekonomického rozvoja, výrazne nezaostáva a v rokoch 2007 a 2008

dokonca prevyšuje tempo rastu SR. Tempo rastu rHDP znázorňuje graf 6.

Tab.7 Koeficient rastu HDP v SR a PSK v rokoch 2003 - 2008

rok / región 2003 2004 2005 2006 2007 2008

PSK 8,25 9,95 7,46 4,06 12,34 16,37

SR 10,34 11,20 9,20 11,69 11,75 8,86

Zdroj: Vlastný výpočet

Graf 6 Tempo rastu rHDP v SR a PSK

Zdroj: Vlastné výpočty na základe údajov ŠÚ SR

46

2003 2004 2005 2006 2007 20080%

2%

4%

6%

8%

10%

12%

14%

16%

18%

Tempo rastu rHDP v SR a PSK

SR PSK

Tem

po ra

stu

Najväčším dôvodom prudkého zvýšenia tempa rastu HDP v posledných rokoch je

zvýšenie atraktívnosti investičného prostredia, zlepšením podnikateľského prostredia

a postupným dobudovaním technickej infraštruktúry.

Ďalšími ukazovateľmi, ktoré poukazujú na vyspelosť hospodárstva a sú relevantné

k informáciám pre socio - ekonomický rozvoj sú:

4.2.2.1 Vplyv PZI na úroveň rHDP

Prešovský kraj v ekonomickej výkonnosti a v príjmoch obyvateľstva zaostáva v

hospodárskom rozvoji za úrovňou Slovenskej republiky. Na tvorbe celoštátneho

hrubého domáceho produktu (HDP) sa Prešovský kraj podieľa objemom deväť percent,

čo predstavuje najmenší podiel zo všetkých ôsmich krajov Slovenska. Regionálny HDP

postupne rastie, ale napriek tomu patrí stále k podpriemerným v rámci EÚ. Vývoj HDP

v SR a v PSK znázorňuje graf 7.

Graf 7 Vývoj HDP v SR a PSK

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov ŠÚ SR

47

Úroveň HDP

Miera zamestnanosti a nezamestnanosti

Úroveň nominálnych miezd

2002 2003 2004 2005 2006 2007 20080.00

10,000.00

20,000.00

30,000.00

40,000.00

50,000.00

60,000.00

70,000.00

80,000.00

Vývoj HDP v SR a PSK

mil.

€

Pozitívne možno hodnotiť neustály rast regiónu, aj keď za celoslovenským

priemerom výrazne zaostáva. Priemerný výkon ekonomiky PSK meraný v HDP za roky

2002-2008 tvorí 4373,65 mil. € , čo predstavuje 8,61 % výkonu v rámci celej SR. Vývoj

rHDP v ostatných krajoch a ich percentuálny podiel na výkone SR je znázornený

v prílohe 4.

Tab.8 Závislosť medzi stavom PZI a výškou rHDP

SR BA TT NI TN BB ZI PO KEkorelačný koeficient 0,99 0,96 0,22 0,93 0,96 0,96 0,95 0,52 0,78koeficient determinácie

0,98 0,92 0,05 0,87 0,93 0,93 0,91 0,27 0,60

Zdroj: Vlastné výpočty

Výsledky regresnej analýzy naznačujú, že existuje výrazne pozitívna závislosť

medzi prílevom PZI a úrovňou rHDP. Výnimku predstavuje Trnavský kraj, kde sa

závislosť nepotvrdila. Objekt skúmania vykazuje, aj napriek relatívne nízkemu

koeficientu veľkú závislosť, hoci sa pomocou koeficientu determinácie podarilo

vysvetliť len 27% variabilitu vo výške rHDP. V rámci celej SR je vykazuje tento údaj

takmer dokonalú závislosť.

Z výsledkov regresnej analýzy možno teda usúdiť, že prílev PZI do regiónu PSK

sa na výške rHDP podieľa vo veľkej miere. Do úvahy treba brať , samozrejme, aj fakt,

že v niektorých okresoch PSK, nie sú dostupné údaje o stave PZI, ako aj skutočnosť, že

okres Bardejov zaznamenal v tomto ukazovateli mínusové hodnoty.

4.2.2.2 Vplyv PZI na zamestnanosť a nezamestnanosť

Miera nezamestnanosti patrí k dôležitým ukazovateľom výkonnosti národného

hospodárstva. Nezamestnanosť vzniká ako nerovnováha medzi ponukou a dopytom 

po pracovných silách. Zo strategického a rozvojového hľadiska môže byť úroveň

nezamestnanosti dôležitým rozhodovacím prvkom pri alokácii podnikateľského

subjektu. Rozsah nezamestnanosti sa v bežnej hospodárskej praxi meria zvyčajne

mierou nezamestnanosti.

48

Prešovský kraj má v tomto ukazovateli výrazne negatívne štatistiky a v rámci SR

mu patrí dlhodobo posledné miesto. Najvyššiu nezamestnanosť v kraji zaznamenal

okres Kežmarok s priemernou mierou nezamestnanosti 22,32%.

Tab. 9 Miera evidovanej nezamestnanosti v PSK

Miera evidovanej nezamestnanosti

región / rok 2004

2005

2006

2007

2008

Slovenská republika 13,07

11,36 9,4 7,99 8,39

Prešovský kraj 17,5 15,77

13,68

12,05

12,86

Okres Stará Ľubovňa 12,25

10,83 9,3 7,92 8,73

Okres Stropkov 19,9 14 13,39

12,59

12,82

Okres Svidník 17,38

16,13

14,48

12,93

15,36

Okres Vranov nad Topľou 18,69

18,34

16,49

14,51

16,12

Okres Bardejov 17,38

15,96

14,05

13,01

15,75

Okres Humenné 14,84

11,99

10,01 9,49 10,7

6Okres Kežmarok 25,8

724,3

822,2

219,3

819,7

5Okres Levoča 17,1

217,0

615,7

613,4

812,8

4Okres Medzilaborce 20,5

9 17,1 14,44

15,36

16,71

Okres Poprad 13,39

11,88 8,55 6,86 7,33

Okres Prešov 16,73 15 12,9

311,2

210,5

2Okres Sabinov 22,3

321,1

119,2

517,5

518,0

7Okres Snina 18,3

914,9

813,5

8 11,5 14,87

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z ŠÚ SR

Naopak relatívne pozitívne ukazovatele vykazuje miera zamestnanosti EAO,

keď sa hodnoty približujú celoslovenskému priemeru. Rozdiel medzi mierami

zamestnanosti indikuje nedostatok pracovných príležitostí v PSK, oproti priemeru SR,

a odráža demografickú štruktúru kraja.

49

Tab. 10 Miera zamestnanosti EAO2

Miera zamestnanosti EAOregión / rok 2004 2005 2006 2007 2008

Slovenská republika 56,9 57,7 59,4 60,7 62,3Prešovský kraj 52,9 53,7 55,9 58,3 58,2

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z ŠÚ SR

V sledovanom období 2004 - 2008 možno poukázať na pozitívny trend klesajúcej

miery nezamestnanosti, ktorý sa prejavil súbežne v celej SR. Nárast miery

nezamestnanosti oproti minulému obdobiu nastal jedine v roku 2008, keď stúpla aj

v rámci SR

2004 2005 2006 2007 200802468

101214161820

Vývoj nezamestnanosti v SR a PSK

Mie

ra n

ezam

stna

nosti

v %

Graf 8 Vývoj nezamestnanosti v SR a PSK

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z ŠÚ SR

Regresná analýza naznačuje , že v rámci SR existuje takmer dokonalá závislosť

medzi objemom PZI a mierou nezamestnanosti. V PSK však, až na výnimky okresov

Stará Ľubovňa a Poprad možno pozorovať zníženú závislosť týchto ukazovateľov.

Najnižšie koeficienty zaznamenali okres Vranov nad Topľou (0,02), Prešov (0,04) 2 Podľa ARENDÁŠA (2007) ekonomicky aktívne obyvateľstvo (EAO) tvoria pracujúci a nezamestnaní , ktorí si aktívne hľadajú prácu. Ďalej dodáva, že miera zamestnanosti sa udáva percento populácie v produktívnom veku, ktorá je zamestnaná.

50

a Snina (0,10), kde sa pomocou PZI dá objasniť len malá časť poklesu miery

nezamestnanosti.

Tab.11 Vzťah medzi PZI a mierou nezamestnanosti v PSK

SR PSK

SL VT BJ HE KK PP PO SB SV

korelačný koeficient

0,95 0,55 0,95 0,15 0,68 0,64 0,57 0,89 0,20 0,58 0,31

koeficient determinácie

0,90 0,38 0,90 0,02 0,47 0,41 0,32 0,79 0,04 0,34 0,10

Zdroj: Vlastné výpočty

4.2.2.3 Vplyv PZI na vývoj priemernej nominálnej mzdy

Priemerná nominálna mzda je významným ukazovateľom životnej úrovne

obyvateľstva, čím prispieva k zvýšeniu ekonomického rozvoja regiónu.

Výška priemernej nominálnej mzdy sledovanom období predstavovala v rámci

SR 673,39 €, čo je o 135,15€ viac ako v PSK. V hodnotení PSK vykazovali najvyššiu

priemernú nominálnu mzdu okresy Poprad (607,08 €) a Prešov (588,75 €). Naopak

najnižšiu nominálnu mzdu zaznamenali okresy Snina (443,21€), Bardejov (445,04 €)

a Stropkov (452,55€).

Tab. 12 Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v PSK

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca (EUR)2004 2005 2006 2007 2008

Slovenská republika 561,74

611,86

673,14

728,42

791,78

Prešovský kraj 459,64

489,94

530,11

579,33

632,16

Okres Stará Ľubovňa 426,34

453,53

490,71

547,58

591,39

Okres Stropkov 388,97

418,87

455,59

487,45

511,91

Okres Svidník 403,47

428,73

472,85

514,3 552,15

Okres Vranov nad Topľou 400,42

447,92

481,91

513,23

570,98

Okres Bardejov 391,02

398,19

451,44

482,07

502,48

Okres Humenné 474,47

501,96

529,68

582,68

625,43

Okres Kežmarok 444 469,0 511,6 569,2 603,1

51

3 8 8Okres Levoča 406,0

3443,5

4480,0

5533,0

5592,9

5Okres Medzilaborce 397,2 422,1

9445,5

3464,1

8526,7

3Okres Poprad 534,8

5558,7

9592,4

8638,9

7710,3

1Okres Prešov 491,0

7531,0

7576,4

8641 704,1

4Okres Sabinov 412,7

3468,5 490,5

1530,1

7539,3

5Okres Snina 389,4 406,5

9435,5

4465,6

1518,9

2Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov ŠÚ SR

Z hľadiska odvetvovej ekonomickej štruktúry dosahovali najvyššie mzdy

zamestnanci vo sfére Informácií a telekomunikácií (1176,24 €) a v oblasti Dodávky

elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (979,19 €) . Najnižšie priemerné mesačné

mzdy dosahovali pracovníci Ubytovacích a stravovacích služieb (438,10 €).

Tab.13 Priemerná mesačná mzda zamestnanca vo vybraných ek. činnostiach SR

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca (EUR) 2009

Spolu 697,19Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 547,41Priemysel spolu 592,78Ťažba a dobývanie -Priemyselná výroba 569,61Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu 979,19Stavebníctvo 849,63Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov

567,42

Ubytovacie a stravovacie služby 438,1Informácie a komunikácia 1176,24Finančné a poisťovacie činnosti 878,02Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie 970,59

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov ŠÚ SR

Kumulatívne analýza vývoja priemernej nominálnej mzdy v SR a PSK

naznačuje pozitívny trend v SR tak ako aj v PSK. V sledovanom období Rokov 2004 -

2008 sa v rámci SR zvýšila o 230,04 €, čo predstavuje navýšenie o 43,50%. Región

52

PSK vykazoval navýšenie o 172,52 € (37,54%), čím za priemerom SR zaostával

o 5,96%.

2004 2005 2006 2007 20080

100200300400500600700800900

Vývoj priemernej nominálnej mzdy v SR a PSK

€

Graf 9 Vývoj priemernej nominálnej mzdy v SR a PSK

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov ŠÚ SR

Pri analýze nominálnych miezd však treba do úvahy brať mieru inflácie, pretože

tá môže viesť k mzdovej inflácii, keďže medzi rastom nominálnej mzdy a cenovou

hladinou v hospodárstve existuje úzky vzťah. Tento vzťah reprezentuje tzv.

„Phillipsova krivka“ , ktorá sa objavuje v štúdiách novozélandského ekonóma A.W.

Phillipsa3. Podľa Phillipsa vyššie nominálne mzdy vyvolávajú vyššie výrobné náklady,

ktoré sa prostredníctvom vyšších cien výrobkov prenášajú na spotrebiteľov.

Výsledky regresnej analýzy potvrdili takmer dokonalú závislosť medzi stavom

PZI a vývojom priemernej nominálnej mzdy v rámci celej SR. V PSK sa táto závislosť

prejavuje vo veľkej miere, korelačný koeficient dosahuje hodnotu 0,62 a variabilita

výšky nominálne mzdy je vysvetlená pomocou PZI na 45%. Najväčšiu zhodu vykazuje

okres Stará Ľubovňa s 93% vysvetlenou variabilitou , naopak najmenšia závislosť sa

prejavila v okrese Humenné.

3 A. W. Phillips Na súvislosť medzi mierou zmeny miezd a nezamestnanosťou poukázal A. W. Phillips, ktorý v práci Vzťah medzi nezamestnanosťou a mierou zmien miezd vydanej v roku 1958

53

Tab. 14 Vzťah medzi stavom PZI a vývojom priemernej nominálnej mzdy

zamestnanca v PSK

SR PSK SL VT BJ HE KK PP PO SB SVkorelačný koeficient

1 0,62 0,97 0,38 0,88 0,17 0,68 0,87 0,41 0,74 0,47

koeficient determinácie

0,99 0,45 0,93 0,14 0,78 0,03 0,46 0,76 0,17 0,55 0,22

Zdroj: Vlastné výpočty

ZáverAnalýzy publikované v práci umožňujú porozumenie a porovnávanie

konkurenčnej schopnosti regiónu Prešovského kraja z pohľadu lokalizačných

rozhodnutí zahraničných investorov. Analýza a pochopenie systému väzieb medzi

lokalizačnými faktormi napomáha k vytváraniu vhodných podmienok na prílev PZI ako

hlavného faktora ekonomického rozvoja regiónu.

Charakteristika hospodárskej štruktúry, stav dopravnej infraštruktúry

a organizačná štruktúra sú z hľadiska každého medzinárodného investora základným

krokom  v rozhodovaní o alokácii podniku. Spolu s rozborom celkového stavu, prílevu,

teritoriálnej a odvetvovej štruktúry PZI v regióne sa tieto údaje stávajú taktiež

54

významným ukazovateľom atraktívnosti regiónu a môže poskytovať dôležité informácie

o vývoji konkurencie.

Ako plynie z výsledkov práce, priame zahraničné investície majú schopnosť

dlhodobo zabezpečovať trvalý ekonomický rast prostredníctvom rastu produkcie

(HDP), rastu zamestnanosti, rastu nominálnych miezd a celej rady multiplikačných

efektov. Výsledky analýzy PZI, z hľadiska vstupu a pôsobenia PZI na Slovensku

a v PSK môžeme zhrnúť do týchto bodov :

Výsledky regresnej analýzy naznačujú, že existuje výrazne pozitívna

závislosť medzi prílevom PZI a úrovňou rHDP. Výnimku predstavuje Trnavský

kraj, kde sa závislosť nepotvrdila. Objekt skúmania vykazuje, aj napriek

relatívne nízkemu koeficientu korelácie v porovnaní s ostatnými krajmi veľkú

závislosť, hoci sa pomocou koeficientu determinácie podarilo vysvetliť len 27%

variabilitu vo výške rHDP, čo vyplýva z najmenšieho podielu PZI na celkovom

stav v SR Výsledok analýzy teda dokumentuje jednoduchý fakt, že výška rHDP

sa úmerne zvyšuje s prílevom PZI

Nezamestnanosť sa v sledovanom období prejavuje pozitívnym trendom

klesajúcej miery nezamestnanosti, ktorý sa prejavil súbežne v celej SR.

Regresná analýza naznačuje , že v rámci SR existuje takmer dokonalá závislosť

medzi zvyšujúcim sa objemom PZI a znižujúcou sa mierou nezamestnanosti.

V PSK však, až na výnimky okresov Stará Ľubovňa a Poprad možno pozorovať

zníženú závislosť týchto ukazovateľov. V prešovskom kraji možno pomocou

prílevu PZI vysvetliť 38% variability v miere nezamestnanosti. Cohenova

korelačná interpretácia ale aj tak udáva veľkú závislosť medzi týmito veličinami.

Všeobecne možno konštatovať, že prílev PZI výrazne ovplyvňuje celkovú mieru

zamestnanosti a nezamestnanosti hlavne prostredníctvom investícií na zelenej

lúke, a že v okresoch Stará Ľubovňa, Poprad, Humenné a Bardejov existuje

veľmi veľká závislosť medzi objemom PZI a mierou nezamestnanosti

Kumulatívne analýza vývoja priemernej nominálnej mzdy v SR a PSK

naznačuje pozitívny trend v SR tak ako aj v PSK. V sledovanom období sa

v rámci SR navýšila o 43,50% a prejavuje takmer dokonalú zhodu závislosti

medzi stavom PZI a jej výškou. Región PSK vykazoval navýšenie 37,54%, čím

55

za priemerom SR zaostával o 5,96%. V PSK sa táto závislosť prejavuje vo veľkej

miere, variabilita výšky nominálnej mzdy je vysvetlená pomocou PZI na 45%.

Najväčšiu zhodu vykazuje okres Stará Ľubovňa s 93% vysvetlenou variabilitou,

čo znamená, že môžeme s 93% istotou konštatovať, že výška priemernej

nominálnej mzdy je v závislosti s objemom PZI

Ako plynie z výsledkov práce, priame zahraničné investície majú schopnosť

dlhodobo zabezpečovať trvalý ekonomický rast prostredníctvom rastu produkcie

(HDP), rastu zamestnanosti, rastu nominálnych miezd a celej rady multiplikačných

efektov.

S použitím jednoduchej dedukcie môžeme teda dospieť k názoru, že

makroekonomické ukazovatele v rámci SR sú vo veľkej  závislosti podmienené

prílevom priamych zahraničných investícií. Zvyšovanie alebo znižovanie objemu PZI

má tak priame následky na výkon a efektívnosť hospodárstva a zvyšovaní životnej

úrovne obyvateľstva, tým pádom sa významným pričinením podieľa na ekonomickom

a teda aj celkovom regionálnom rozvoji.

56

Zoznam použitej literatúry

ÁRENDÁŠ, M. 2005. Makroekonómia. 1. vyd. Nitra: Slovenská poľnohospodárska

univerzita, 2005. 381s.

ÁRENDÁŠ, M. 2007. Makroekonómia I. 1. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska

univerzita, 2007. 173 s. ISBN 978-80-8069-914-7

ÁRENDÁŠ, M. a kol. 1997. Základy ekonómie. Nitra: Slovenská poľnohospodárska

univerzita, 1997.393 s. ISBN 80-967842-7-7

BALÁŽ, P. a kol. 2010. Medzinárodné podnikanie : na vlne globalizujúcej sa svetovej

ekonomiky. 5. preprac. a dopln Bratislava : Sprint dva, 2010. 546 s. ISBN 978-80-

89393-18-3

BALÁŽ, P. a kol. 2010. Medzinárodné podnikanie : na vlne globalizujúcej sa svetovej

ekonomiky. 5. preprac. a dopln. vyd. Bratislava : Sprint dva, 2010. 218 s. ISBN 80-

967842-7-7

BALLONOVÁ, A. 2009. Vplyv priamych zahraničných investícií na rozvoj Nitrianskeho kraja : diplomová práca. Nitra : SPU, 2009. 12 s.

BELAN, A. 2007. Priame zahraničné investície a ich vplyv na rozvoj Slovenska :

diplomová práca. Bratislava : Univerzita Komenského, 2007. 12 s.

BERNARD – COLLI, 1989. Ekonomický a finančný slovník. 1. Vyd. Bratislava :

Práca, vydavateľstvo a nakladateľstvo odborov na Slovensku, 1992. 105 s. ISBN 80-

7094-272-X

Databáza regionálnej štatistiky (REGDAT) [ online ]. Štatistický úrad Slovenskej

republiky [cit. 2011-23-04]. Dostupné na internete :

<http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/>

DUNNING, J.H. 1980. Towards an Electic Theory of International Production: Some

Emperical Test. In: Journal of International Business Studies. 1980. s. 9

ECHAUDEMAISON, C. 1995. Slovník ekonomie a sociálních věd. 1. vyd. Praha :

E.W.A. Edition, 1995. 125 s. ISBN 80-85764-13-X

FERENČÍKOVÁ, S. 1995. Priame zahraničné investície ako forma vstupu na

zahraničný trh. Bratislava : EKONÓM, 1995. 25 s.

FOTR, J. 1995. Podnikatelský plán a investiční rozhodování. Praha : GRADA

Publishing, 1995. 9 s. ISBN 80-85623-20-X

57

CHOVANCOVÁ, B. a kol. 2008. Projektové financovanie in Investičné a hypotekárne

bankovníctvo. 1.vyd. Bratislava : IURA EDITION, 2008. s. 95 – 104. ISBN 978-80-

8078-223-8

KALAFUT, Andrej. 2010. Priame zahraničné investície na Slovensku : diplomová práca. Nitra : SPU, 2010. 25 s.

KUBIŠTA, V. a kol. 2009. Mezinárodní ekonomické vztahy. 1.vyd. Praha :

Vydavatelstvi a nakladatelstvi Aleš Čeněk, 2009. 154 s. ISBN 9788073801915

LISÝ, J. a kol. 2002. Spotreba, úspory a investície in Ekonómia : Všeobecná

ekonomická teória. 4. preprac. dopl. vyd. Bratislava : IURA EDITION, 2002. s. 293-

311. ISBN 80-89047-35-1

MLYNAROVIČ, V. 2001. Finančné investovanie. 1. vyd. Bratislava : IURA EDITION,

2001. 56 s. ISBN 80-89047-16-5

NEMCOVÁ, E. 2002. Reštrukturalizácia priemyslu vo vybraných krajinách strednej

a východnej Európy so zvláštnym zreteľom na zamestnanosť, náklady práce a PZI.

Bratislava : Prognostický ústav SAV, 2002. 5s. ISSN 0862-9137

PEARCE, D. 1992. MacMillanuv slovník moderní ekonomie. 1. vyd. Praha :

VICTORIA PUBLISHING, 1992. 143 s. ISBN 80-85605-42-2

ROZBORILOVÁ, D. 2002. Makroekonómia : Teórie spotreby a úspor, investícií

a vládnych výdajkov. 1. vyd. Bratislava : IURA EDITION, 2002. 113 s. ISBN 80-

89047-32-7

SAMUELSON, P. – NORDHAUS, W. 1998. Ekonómia. 1.vyd. Bratislava : ELITA,

2000. 444 s. ISBN 80-8044-059-X

SRŠŇOVÁ, J. – FŰZYOVÁ, Ľ. 2003. Medzinárodné strategické rozhodovanie

podniku. Bratislava : SPRINT. 2003. 112 s. ISBN 80-89085-18-0

ŠÍBL, D. a kol. 2002. Veľká ekonomická encyklopédia. 2. Vyd. Bratislava : SPRINT,

2002. 263 s. ISBN 80-89085-04-0

Štatistika platobnej bilancie [online]. NBS. [cit. 2011-03-03]. Dostupné na internete <

http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/statistika-platobnej-bilancie/priame-zahranicne-

investicie>

TUHÁRSKA, E. 1998. Investičná teória a politika. Bratislava : Ekonóm, 1998. 56 s.

VINCÚR, P. a kol. 2001. Hospodárska politika.1. vyd. Bratislava : SPRINT, 2001. 192

s. ISBN 80-88848-67-9

58

VLACHYNSKÝ, K. a kol. 2006. Podnikové financie. 1.vyd. Bratislava : IURA

EDITION, 2006. 352 s. ISBN 9788080780296

World Investment Report [online]. 2000. UNCTAD [cit. 2011-20-02]. Dostupné na

internete <http://www.unctad.org/en/docs/wir2000_en.pdf>

World Investment Report [online]. 2006. UNCTAD [cit. 2011-20-02]. Dostupné na

internete <http://www.unctad.org/en/docs/wir2006_en.pdf>

Zákon č 539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja

Zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov

Zákon č. 231/2001 Z.z. o štátnej pomoci

Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti

Zákon č. 561/2007 Z.z. o investičnej pomoci

Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov

59

PrílohyPríloha 1 Priemerná výška mesačnej mzdy vo vybraných priemyselných odvetviach

08 Iná ťažba a dobývanie

11 Výroba nápojov

16 Spracovanie dreva a výr. výrobkov z dreva

20 Výroba chemikálií a chemických produktov

25 Výroba kovových konštrukcií

28 Výroba strojov a zariadení

35 Dodávka elektr., plynu, pary a stud.vzduchu

0 100 200 300 400 500 600 700 800 900 1000

626644

879448

669634

834755

745687

744605

774570

Priemerná výška mesačnej mzdy vo vybraných priemyselných odvetviach (€)

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z ŠÚ SR

Príloha 2 Tržby za predaj poľnohospodárskych výrobkov za rok 2010

Kraj SR2010

spolu (v tis. €) podiel na SR v % index 2010/2009

Bratislavský 84 158,60 6,9 121

Trnavský 294 516,20 24,2 113,7

Trenčiansky 100 493,00 8,3 95,7

Nitriansky 380 468,80 31,3 100,7

Žilinský 72 902,40 6 126,8

Banskobystrický 114 146,10 9,4 114,1

Prešovský 67 797,10 5,6 95,7

Košický 100 810,90 8,3 99,7

SR spolu 1 215 293,10 100 106,5

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z ŠÚ SR

60

Príloha 3 Priemyselné parky v Prešovskom kraji

Zdroj: SARIO

Príloha 4 Vývoj rHDP v jednotlivých krajoch SR v mil.€

2004 2005 2006 2007 2008 AVERAGE %SR 45 161,38 49 314,22 55 080,91 61 555,02 67007,7 48 088,36 100%PO 3 996,33 4 294,60 4 469,06 5 020,56 5842,36 4 128,86 9%KE 5 692,75 5 954,85 6 649,73 7 250,50 7 894,94 5 906,49 12%BB 4 551,68 4 317,84 4 954,93 5 544,41 6 111,18 4 591,89 10%ZA 4 712,72 5 234,89 5 751,66 6 649,90 7 510,85 5 068,15 11%NI 5 260,92 5 758,75 6 201,87 6 726,97 7 422,60 5 452,62 11%TR 4 675,52 4 855,85 5 735,71 6 317,78 6 746,89 4 925,13 10%TT 4 891,54 5 479,44 6 900,71 7 611,85 7 942,47 5 499,30 11%BA 11 379,92 13 418,02 14 417,25 16 433,05 17 535,98 12 515,91 26%

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov ŠÚ SR

Príloha 5 PZI jednotlivých okresov PSK v rokoch 2004 - 2008

  2004 2005 2006 2007 2008Slovenská republika 20692,60 25086,67 29284,03 32411,72 36226,45Prešovský kraj 296,84 298,95 282,36 249,09 363,90Okres Stará Ľubovňa 3,45 3,57 4,14 4,66 4,69Okres Stropkov 0,55 0,56 0,52 .. ..Okres Svidník 2,37 3,72 2,44 .. 1,62Okres Vranov nad Topľou 5,15 5,90 6,42 6,27 3,95Okres Bardejov -1,07 -1,02 8,42 5,88 7,74Okres Humenné 95,20 82,69 70,51 40,23 99,85Okres Kežmarok 9,19 5,02 14,73 9,50 17,92Okres Levoča .. ,, ,, .. ..Okres Medzilaborce 0,43 0,80 ,, .. ..

61

Okres Poprad 86,64 91,95 93,47 93,92 96,35Okres Prešov 89,25 91,65 71,03 76,52 115,29Okres Sabinov 4,03 8,38 7,70 7,09 15,22Okres Snina 1,65 5,72 2,98 3,38 0,88

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov NBS

Príloha 5 Vybrané ukazovatele priemyselných činností za rok 2010

Štatistická klasifikácia

ekonomických činností SK NACE

Rev.2

Tržby za vlastné

výkony (tis.€ )

Tržby z predaja do zahraničia

(tis.€ )

Priemerný počet

zamestnancov

Priemerná nominálna mesačná mzda ( € )

Produktivita práce ( € )

08 Iná ťažba a dobývanie 4 564,80 57 342,70 98 626 46 421,80

10 Výroba potravín 445 766,20 57 342,70 4 209 644 105 916,30

11 Výroba nápojov 65 526,00 1 926,20 702 879 93 386,30

14 Výroba odevov 90 682,40 61 065,80 3 990 448 22 729,80

16 Spracovanie dreva a výr.

výrobkov z dreva40 604,80 19 286,70 615 669 66 041,90

17 Výroba papiera a papierových

výrobkov83 502,10 3 028,90 682 634 122 452,10

20 Výroba chemikálií a chemických produktov

101 144,70 91 744,40 652 834 155 149,70

22 Výroba výrobkov z gumy a

plastu318 334,70 192 759,60 3 178 755 100 173,50

25 Výroba kovových

konštrukcií83 616,10 53 579,80 1 355 745 61 705,50

27 Výroba elektrických

zariadení65 021,90 51 503,10 1 102 687 58 985,70

28 Výroba strojov a zariadení 159 369,90 126 293,40 2 345 744 67 964,00

29 Výroba motorových

vozidiel, návesov244 990,50 210 285,30 2 691 605 91 037,90

35 Dodávka elektr., plynu, pary a stud.vzduchu

108 701,60 - 1 163 774 93 486,60

Ostatné odvetvia 219780,9 132 940 5026 570 46441,73

62

Prešovský kraj 2 305 585,10 1 223 708,40 31 352 649 73 538,50

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z ŠÚ SR

63