SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOVEvidenčné číslo 1131317

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

FYZIOLOGICKÉ ZMENY ŽENY POČAS TEHOTENSTVA

PODMIEŇUJÚCE VÝŽIVU

2011 Zuzana Pavličková

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

ERROR: REFERENCE SOURCE NOT FOUND

(Bakalárska práca)

Študijný program: Výživa ľudí

Študijný odbor: 4188700 Výživa

Školiace pracovisko: Katedra telesnej výchovy a športu

Školiteľ: Ing. PaedDr. Jedlička Jaroslav, PhD

Nitra 2011 Zuzana Pavličková

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Zuzana Pavličková vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Nároky na vyživu a fyziologické zmeny ženy počas tehotenstva“ vypracovala

samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V  Solčanoch 10.mája 2011

Zuzana Pavličková

Poďakovanie

Touto cestou si dovoľujem poďakovať sa vedúcemu bakalárskej práce Ing. PaedDr.

Jaroslavovi Jedličkovi, PhD. za odbornú pomoc a cenné rady, ktoré mi poskytol pri jej

vypracovaní.

ObsahAbstrakt

PAVLIČKOVÁ Zuzana: Fyziologické zmeny ženy počas tehotenstva

podmieňujúce výživu

[Bakalárska práca]- Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Fakulta

agrobiológie a potravinových zdrojov; Katedra KTVŠ FZKI.- Školiteľ: PaedDr. Ing.

Jaroslav Jedlička, PhD. – ZF, 2011.

Cieľom našej bakalárskej práce bolo poukázať na fyziologické zmeny ženy počas

tehotenstva, ktoré podmieňujú výživu a na dôležitosť tejto diferencovanej výživy aj

z pohľadu zdravého vývinu dieťaťa.

Medzi diferencovanú výživu patrí a výživa počas tehotenstva. Jej úloha spočíva

v zabezpečení dvoch funkcií naraz. V prvom rade ide o optimálny vnútromaternicový

vývoj plodu a pôrod zdravého dieťaťa, ale zároveň aj o zabezpečenie zdravia matky.

Konzumáciou pestrej a vyváženej stravy budúca mamička zabezpečí pre svoje

bábätko ten najlepší začiatok a súčastne aj osoh pre seba samú.

Kľúčové slová: tehotenstvo, diferencovaná výživa, pestrá strava, živiny, zdravie

ObsahAbstract

Pavlíčková Zuzana: Physiological changes during pregnancy conditioning

maintenance

[Bachelor's thesis] - Slovak Agricultural University in Nitra. Faculty of Agro

Biology and Food Resources, Department KTVS FZKI .- Supervisor: Mgr. Ing. Jaroslav

Jedlicka, PhD. - ZF, the 2011th.

The aim of our thesis is to show the physiological changes during pregnancy,

which makes nutrition and the importance of this differentiated in terms of nutrition and

healthy development of children.

Differentiated between food and nutrition is during pregnancy. Its role is to ensure

the two functions at once. First, the optimal development of the fetus inside the uterus

and birth a healthy child, but also to ensure the health of the mother. Eating a varied and

balanced diet to ensure a future mother your baby the best start simultaneously and the

benefit for herself.

Key words: pregnancy, nutrition differentiated, varied diet, nutrients, health

Obsah

Obsah

Obsah................................................................................................................................6

Úvod..................................................................................................................................9

1 Cieľ práce.................................................................................................................10

2 Metodika práce........................................................................................................11

3 Štúdia o súčastnom stave riešenej problematiky..................................................12

3.1 Strava matky počas tehotenstva...........................................................................12

3.1.1 Modifikovaná potravinová pyramída pre gravidné......................................13

3.1.2 Stav výživy v tehotenstve a fyziologické zmeny..........................................14

3.1.3 Fyziologické zmeny v gravidite...................................................................15

3.2 Vitamíny v tehotenstve........................................................................................17

3.2.1 Vitamín C.....................................................................................................18

3.2.2 Kyselina listová............................................................................................18

3.2.3 Vitamín A.....................................................................................................18

3.2.4 Vitamín D.....................................................................................................19

3.2.5 Vitamín E (tokoferol)...................................................................................19

3.2.6 Vitamín K.....................................................................................................19

3.3 Dôležité minerálne látky a stopové prvky v gravidite.........................................19

3.3.1 Železo...........................................................................................................20

3.3.2 Vápnik..........................................................................................................20

3.3.3 Horčík...........................................................................................................20

3.3.4 Jód.................................................................................................................21

3.4 Hmotnostný prírastok...........................................................................................24

3.4.1 Riziká spojené s obezitou, či vysokým hmotnostným prírastkom...............24

3.5 Tekutiny počas tehotenstva..................................................................................26

3.6 Alkohol, fajčenie tabaku a neplodnosť................................................................26

3.6.1 Niektoré škody spôsobené alkoholom v tehotenstve....................................27

3.6.2 Niektoré riziká tabaku v tehotenstve a po pôrode........................................27

3.6.3 Kofeín v tehotenstve.....................................................................................28

3.6.4 Niektoré riziká ďalších návykových látok v tehotenstve.............................29

3.7 Prevencia a krátka intervencia u žien vo fertilnom veku a u tehotných žien.......30

3.7.1 Teratogenita liečiv v období tehotenstva......................................................30

3.7.2 Všeobecné odporúčania psychofarmakologickej terapie v gravidite...........32

Obsah3.8 Antibiotiká a tehotenstvo.....................................................................................32

3.9 Tehotenstvo a rodenie detí...................................................................................33

4 Návrh na využitie poznatkov..................................................................................34

5 Záver.........................................................................................................................35

6 Zoznam použitej literatúry.....................................................................................36

8

ÚvodVýživa u ľudí je podmienená viacerými faktormi ako sú vek, pohlavie, charakter

práce, podnebie, aktuálny stav organizmu, osobité nároky v určitých obdobiach života.

A preto rozoznávame skupiny osôb, ktoré v určitom zmysle predstavujú zraniteľné

skupiny obyvateľstva. Pre tieto skupiny sa strava dostačujúca pre bežné potreby

organizmu stáva z dôvodu zvýšenej fyziologickej potreby viacerých výživových

faktorov nedostačujúcou s možným nepriaznivým zdravotným účinkom. Zvýšené

výživové nároky kladie napríklad obdobie telesného rastu v detstve a mladistvosti, ako

aj obdobie tehotenstva a laktácie.

Výživa a zdravie gravidnej ženy a jej dieťaťa navzájom veľmi úzka súvisia. Stav

dieťaťa po narodení je vlastne odrazom a do značnej miery aj výsledkom stavu výživy

a zdravia matky ešte predotehotnením. Úloha výživy počas tehotenstva spočíva

v zabezpečení dvoch funkcií naraz. V prvom rade ide o optimálny vnútromaternicový

vývin plodu a pôrod zdravého jedinca, zároveň však aj o zabezpečenie zdravia matky

a vytvorenie zásob živných látok v jej tele počas tohto obdobia.

Správna výživa v priebehu tehotenstva patrí medzi najlepšie a zároveň aj

najvýhodnejšie prostriedky pre zachovanie fyziologického priebehu tehotenstva, ako aj

pre pôrod zdravého jedinca. Je nesmierne dôležité to, aby si nastavajúce matky boli toho

plne vedomé a aby sa riadili podľa zásad správnej výživy počas celého tehotenstva .

9

1 Cieľ práce Cieľom našej bakalárskej práce bolo poukázať na fyziologické zmeny ženy počas

tehotenstva, ktoré podmieňujú výživu a na dôležitosť tejto diferencovanej výživy aj

z pohľadu zdravého vývinu dieťaťa.

10

2 Metodika práce Predkladaná bakalárska práca vznikla zoštudovaním, analýzou a prevzatím

zahraničnej i domácej, odbornej a vedeckej, časopiseckej, knižnej literatúry a literatúry

zo zborníkov.

Práca pozostáva zo 5 častí, pričom obsahom a rozsahomje najväčšia 3. časť

„Štúdia o súčastnom stave riešenej problematiky”.

Autorov jednotlivých obsahových častí našej práce sme citovali priamo v texte

a v kapitole „Použitá literatúra” podľa normy ISO 690.

11

3 Štúdia o súčastnom stave riešenej problematiky

3.1 Strava matky počas tehotenstva

Každá matka si želá, aby jej dieťatko bolo zdravé a dobre sa vyvíjalo. No nie

každá vie, do akej miery môže ovplyvniť základ jeho zdravia počas tehotnosti a prvých

mesiacov po pôrode, najvýznamnejších obdobiach v celom jeho živote. Kvalita výživy

budúceho, ale tiež už narodeného dojčeného dieťaťa je do veľkej miery ovplyvnená jej

stravovaním.

Treba mať na pamäti hlavne to, že škodlivé látky z jej stravy a okolia sa dostávajú

do krvi matky. Z krvi prechádzajú mnohé z nich do placenty a môžu poškodiť vývoj

plodu, po pôrode do materského mlieka a tak ovplyvniť dojčené dieťa. Racionálna

výživa počas tehotenstva sa podieľa na dvoch kľúčových funkciách. Ide o optimálny

vnútromaternicový vývoj plodu a pôrod zdravého jedinca, ako aj o zabezpečenie zdravia

matky, podmienok na výstavbu organizmu a vytvorenie zásob výživných látok v tele

ženy počas tehotenstva. Zvyšujú sa telesné rezervy, hmotnosť maternice a prsníkov o 3

až 4kg, krvi a tekutín o 3 kg, plod a plodový koláč tvoria 4 až 5 kg. Nároky na prívod

živín nie sú15 rovnaké počas celého obdobia tehotenstva, keďže tieto do značnej miery

podmieňuje veľkosť vyvíjajúceho sa plodu (Haľamová, 1998, s.75-77).

Ak matke záleží na zdravom vývoji dieťatka, mala by sa dôsledne vystríhať

návykových látok, ktoré poškodzujú nie len jej zdravie, ale aj vývoj dieťaťa. Jednou z

metód, ktorou môžeme zistiť stav výživy a zároveň zmapovať výskyt niektorých

rizikových faktorov vo výžive sú odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie

(World Health Organization, WHO), kde sa hodnotí kvalitatívne zloženie stravy

tehotných žien podľa noriem tzv. potravinovej pyramídy, ktorá vychádza z 24

hodinového retrospektívneho hodnotenia (recall) denného počtu potravinových skupín

pomocou jednotkových porcií. Potravinová pyramída hierarchicky postupuje od

najžiadúcejších potravinových skupín k najmenej žiadúcim, čo predstavuje posledné

„poschodie“ pyramídy.

Už spomínané doporučené výživové dávky sú prepočítané na počet porcií a deň,

ktoré bymala gravidná žena v optimálnom prípade počas dňa skonzumovať (Pillitteri,

2003, s.287).

12

3.1.1 Modifikovaná potravinová pyramída pre gravidné

(In.Brázdová, 2000, s. 140).

Výživová pyramída vychádza z odporúčaní Americkej dietetickej asociácie

a určuje optimálny podiel jednotlivých potravinových skupín v dennom jedálničku.

Strava založená na odporúčaniach potravinovej pyramídy by mala predchádzať vzniku

obezity a s ňou spojených metabolických a kardiovaskulárnych komplikácií. Aby bola

strava pestrá a dobre vyvážená, mala by v nej byť každá skupina potravín zastúpená

v takom pomere, v akom sa objavuje v potravinovej pyramíde. Základná potravinová

skupina na báze pyramídy (chlieb, obilniny, ryža a cestoviny) je skupina, ktorá je

konzumovaná najviac, kým šiesta – posledná skupina z vrcholu pyramídy (tuky, oleje

a sladkosti) – by sa mala konzumovať najmenej (Šramková, 2000).

Tabuľka 1 Pokyny pre výživu tehotných žien

(Keller, Meier a Bertoli, 1993)

Skupina potravín Doporučené denné dávkyMliečne výrobky 800 ml mliekaMäso 180-250 gObilniny (sacharidy) 4-5 x denneZelenina-listová 1-2 x denneZelenina- iná 1 alebo viackrát dennePlody- citrusové 1-2 x dennePlody-iné 1 alebo viackrát denne

13

Fenwicková (2002) uvádza desať najvhodnejších potravín, ktoré sú

vhodnou súčasťou jedálneho lístka tehotnej ženy:

Syr, mlieko, jogurt- obsahujú vápnik a bielkoviny

Tmavozelená a listová zelenina- vitamín C, vláknina, kyselina

listová

Chudé tmavé mäso- bielkoviny, železo

Pečeň- bielkoviny, železo

Pomaranče- vitamín C a vláknina

Hydina- bielkoviny, železo

Sardinky- vápnik, železo, bielkoviny

Biele rybacie mäso- bielkoviny

Hrubozrnný chlieb- bielkoviny, kyselina listová a vláknina

Hrubozrnné cestoviny a nelúpana ryža- obsahuje vlákninu

3.1.2 Stav výživy v tehotenstve a fyziologické zmeny

Optimálny stav výživy tehotnej ženy je zaisťovaný konzumáciou adekvátneho

množstva základných živín, ktoré sú donormi energia esenciálnych aminokyselín

a mastných kyselín. Hodnotenie nutričného stavu v tehotenstve sa zaoberá rada autorov,

ktorí zameriavajú pozornosť na jednotlivé aspekty stavu výživy v tehotenstve

( Rambousková,2002).

Výživa v období gravidity má zabezpečiť predovšetkým dostatočné množstvo

látok potrebných na zdravý vývoj plodu, látky potrebné na zväčšenie orgánov matky

(napr. maternice, prsných žliaz) a dostatočné množstvo zásobných látok na obdobie

dojčenia. Potreba energie počas tehotenstva stúpa, ale príliš vysoký nárast hmotnosti nie

je žiaduci, pretože môže vyvolať tehotenskú cukrovku alebo zvýšenie tlaku –

hypertenziu (Biesalski, 1999).

Schopnosť prispôsobiť sa novým požiadavkám a podmienkam v tehotenstve je

u žien rozsiahla, súčastne zhoršuje podmienky pre interpretáciu aktuálnych

antropometrických biochemických nálezov. Odporúčané zmeny telesnej hmotnosti

14

v priebehu tehotenstva reflektujú východiskovú telesnú hmotnosť pred

tehotenstvom(Abrams, 2000). Primeraná konzumácia esenciálnych nutrientov pozitívne

ovplyvňuje zdravotný stav tehotných žien, vývoj plodu i zdravotný stav novorodenca.

Definícia vybraných výživových faktorov, ich kvantifikácia je podobne

charakterizovaná vo výživových odporúčaných dávkach ( Deansová, 2004).

3.1.3 Fyziologické zmeny v gravidite

Prvou známkou tehotenstva býva to, že žena nedostane menštruáciu. Najľahšie to

pozná žena, ktorá si vedie zvláštny záznam, ktorému sa v lekárskom názvosloví hovorí

„ menštruačný kalendár“(Trča, 1975).

Počas tehotenstva dochádza ku zvýšenej aktivite žliaz s vnútornou sekréciou,

pituitárnej žľazy, štítnej žľazy, adrenálnej žľazy. Ich priamy vzťah ku koži nie je

presne známy. Jednou z kožných zmien, ktoré neodmysliteľne patria ku gravidite sú

hyperpigmentácie. Zmenené hladiny estrogénu a progesterónu zrejme vplývajú na

vytváranie hyperpigmentácií, pričom sa zistilo, že hladina MSH je nezmenená.

Hyperpigmentované sú prsné bradavky, labia minora, linea fusca a na tvári sa vytvára

chloasma gravidarum. Hyperpigmentácie v oblasti genitálií a na bruchu po skončení

gravidity odznejú. Chloasma gravidarum, hnedé pigmentácie na tvári, môžu pretrvávať

trvalo a zhoršovať sa pri používaní hormonálnej antikoncepcie. Melanotické névy sa

môžu v 1. trimestri zväčšovať až u 10 % žien (Rubin, 2001).

Toto zväčšovanie nepredstavuje hrozbu pre tehotnú, nakoľko sa to považuje

za dôsledok mechanického natiahnutia kože. Tehotné s dysplastickými névami by mali

byť sledované počas gravidity. Môže dôjsť k erupcii a rýchlemu rastu pigmentových

névov. V prípade diagnostiky malígneho melanómu (MM) sa postupuje podľa bežným

pravidiel. Metastatický MM predstavuje riziko metastáz aj pre plod. Rozsiahla klinická

štúdia zistila, že prognóza tehotných s MM a netehotných s MM je rovnaká. Niektoré

práce dokumentujú väčšiu hrúbku MM u tehotných ako u netehotných (Saenz-Badillos,

2000).

Počas gravidity dochádza k častejšiemu a rýchlejšiemu rastu stopkatých fibrómov

a dermatofibrómov, ktoré sa vyskytujú v predilekčnej lokalizácii na krku a

intertriginózne a často bývajú hnedo pigmentované.

15

Striae distensae gravidarum sú trvalé zmeny a postihujú nielen brucho a prsia,

ale aj boky a stehná. Zvýšená starostlivosť o kožu, premasťovanie vhodnými telovými

mliekami a ich vmasírovanie len minimálne zlepšujú kozmetický rušivý

efekt( Buchtemann, 1999).

Gravidita vplýva aj na mikrovaskulárny systém. Dochádza ku funkčným

modifikáciám a fokálnej hyperplázii kutánnych ciev. Palmárny erytém sa vyskytuje v

prvých mesiacoch gravidity a nespája sa s hepatálnou insuficienciou alebo

hypertreoidizmom. Erytém býva difúzny a postihuje tenar, hypotenar a

metakarpofalangeálne kĺby a končeky prstov. Spôsobuje pocity pálenia a mizne po

pôrode. Slabý až mierny erytém tváre sa vyskytuje zriedkavo a tiež mizne po pôrode.

Pavúčkovité teleagiektázie – nevi aranei sa vyvíjajú v 1. a 2. trimestri gravidity

a postihujú najmä horné časti tela, cervikofaciálnu oblasť, ramená a ruky. Vyskytujú sa

u 60 – 70 % tehotných žien, miznú v priebehu 3 mesiacov po pôrode (Henry, 2006). V

prípade pretrvávania sa odporúča bežná liečba elektrokauterom, laserom alebo

intenzívnym pulzným svetlom.

Hemangiómy a glomus tumor sa vyvíjajú asi u 1/3 gravidných po 3. mesiaci

gravidity (Harris,2000). Môžu byť povrchové alebo hlboko sediace, rastú pomaly a po

pôrode sa spontánne vstrebávajú, ak nedôjde ku vstrebaniu, vhodná je bežná liečba.

Cutis marmorata a purpura na dolných končatinách bývajú zriedkavé a

nevyžadujú si žiadnu liečbu. Histologické vyšetrenie môže odlíšiť stav od vaskulitídy.

Počas gravidity dochádza k zlepšeniu funkcie venóznej pumpy a zlepšujú sa

symptómy venóznej kongescie a venóznej hemodynamiky počas gravidity, aj po nej a

znižuje sa riziko tromboembolickej príhody (Buchtemann, 1999).

V posledných mesiacoch gravidity sa často vyvíja edém končatín a tváre, ktorý je

tuhý, koža je ružovkastá a najrozsiahlejší nález je ráno v dôsledku retencie vody, solí,

zvýšenej vaskularizácie a permeability kapilár. Dôležité je odlíšenie od kardiálneho,

renálneho a toxického edému.

Počas gravidity dochádza ku zmenách na slizniciach ako v oblasti genitálií, tak aj

v oblasti dutiny ústnej, kde sa často vyvíja gingivitída, ktorá môže byť aj hypertrofická.

16

Počas tehotenstva dochádza k zmene ovlasenia. Častá je hypertrichóza na tvári a

mons pubis. V kapilíciu sa predlžuje anagénna fáza rastu, počas ktorej vlasy rastú. Na

konci gravidity sa tak dostáva väčšie percentuálne zastúpenie do telogénnej rastovej

fázy, počas ktorej vlasy vypadajú. Obdobie 2 – 3 mesiacov po pôrode je preto

charakteristické zvýšeným vypadávaním vlasov (Henry, 2006).

Tabuľka 2 Fyziologické zmeny počas gravidity

Henry,2006

Hyperpigmentácie linea fusca , chloasma gravidarum, melanotické névy Väzivové zmeny striae gravidarumVaskulárne zmeny

palmárny erytém, naevi aranei, teleaniektázie, hemangiómy, glomus tumor, cutis marmorata, gingivitída, varixy na dolných končatinách, perineu

Zmeny ovlásenia hypertrichóza tváre a mons pubis, predĺžená anagénna fáza kapilícia

3.2 Vitamíny v tehotenstve

Vitamíny sú organické nízkomolekulárne zlúčeniny syntetizované autotrofnými

organizmami. Heterotrofné organizmy ich syntetizujú len v obmedzenej miere (napr.

človek syntetizuje niacín z tryptofánu) a získavajú ich ako exogénne látky

predovšetkým potravou a niektoré z nich prostredníctvom črevnej (intestinálnej)

mikroflóry. Vitamíny sú v určitom minimálnom množstve nevyhnutné pre látkovú

premenu a reguláciu metabolizmu človeka. Sú to látky prirodzene sa nachádzajúce v

potravinách rastlinného a živočíšneho pôvodu. Nie sú zdrojom energie ani stavebným

materiálom, ale sú aktívnou súčasťou enzýmových systémov, ktoré urýchľujú alebo

aktivujú chemické reakcie v našom tele. Odborná verejnosť ich často označuje ako

exogénne esenciálne biokatalyzátory (Velíšek, 2002; Uherová, 2002).

Nazývame ich aj mikronutrienty (mikroživiny), pretože vzhľadom na iné

výživovo dôležité látky ako sacharidy, lipidy a proteíny, ich ľudský organizmus

potrebuje v malom množstve. Množstvo potrebné na zabezpečenie normálnych

fyziologických funkcií človeka však závisí od mnohých faktorov, ako sú napr.

17

stravovacie návyky, vek, pohlavie, druh pracovnej aktivity,celkový zdravotný stav,

životný štýl a podobne (Uherová, 2002).

3.2.1 Vitamín C

Vitamín C je esenciálne, vo vode rozpustnými mikronutrientom, ktorý je pri

normálnej funkcií organizmu nevyhnutný pre množstvo biochemických dejov. Zásoby

vitamínu C sú v ľudskom organizme rozložené nerovnomerne v jednotlivých tkanivách,

vysokú koncentráciu vitamínu C majú predovšetkým tkanivá s vysokým metabolickým

obratom. Klinické príznaky nedostatku sa prejavujú, keď sa celková zásoba vitamínu C

zníži pod 300 mg (Audera 2001). Hladinu vitamínu C znižujú známe faktory

ovplyvňujúce negatívne imunitu, ako je terapia na steroidy, niektoré antikoncepčné

prípravky, fajčenie cigariet, stres a iné. Najvyššia tolerovateľná hranica príjmu vitamínu

C robí 2000 mg /deň u tehotných a dojčiacich žien( Mikulaj a Hulínová, 2004).

3.2.2 Kyselina listová

Kyselina listová je nevyhnutná pri embryogenéze. V pozorovacích,

randomizovaných i nerandamizovaných štúdiach bolo preukazané, že pre fertílne ženy

je nevyhnutná suplementácia týmto vitamínom v dávkach vyšších ako 400

mikrogramov ( súčastný odporúčaný príjem), aby sa maximálne znížilo riziko

poškodenia neutrálnej trubice u novorodencov.

3.2.3 Vitamín A

Vitamín A má mierne antioxidačné vlastnosti, preto je jeho preventívny efekt na

incidenciu chorôb, ktorých etiológia je spojená s voľnými radikálmi, považovaný za

minimálny. Úroveň príjmu vitamínu A má podstatný vplyv na rast, vývoj a odolnosť

narodených detí, bola preukázaná významná korelácia sérových hladín retinolu

s výškou a pôrodnou hmotnosťou novorodencov. Deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou

mali nižšiu koncentráciu vitamínu A v sére ako deti donosené( Deansová, 2004).

18

3.2.4 Vitamín D

Vitamín D má medzi vitamíny osobitné postavenie, pretože môže byť v tele

syntetizovaný a nie je nutné ho vždy dodávať potravou (Kobler 2001).

Nedostatok vitamínu D interferuje s homeostázu vápnika a metabolizmom fosfátu. 

Udojčiat a malých detí vedie k rachitíde, ktorá sa v dôsledku nedostatočne

mineralizovanej matrici kostí prejavuje deformáciami kostry. Inými príznakmi sú

znížená svalová sila,  znížený tonus svalov a zvýšená náchylnosť k infekciám (Hlubik

2001).

3.2.5 Vitamín E (tokoferol)

Chráni pľúca pred škodlivinami z ovzdušia a pomocou močopudného účinku

znižuje krvný tlak. Slúži ako prevencia potratov a zabraňuje zrážaniu krvi. ( Janek,

Muntág,1992).

Je dôležitý pre normálny rast plodu. Alimentárny nedostatok sa vyskytuje

zriedkoavo, pretože vitamín E je obsiahnutý vo viacerých potravinách (Šrámková,

2001)

3.2.6 Vitamín K

Je nevyhnutný pre syntézu protrombínu a pre karboxyláciu špecifickch

aminokyselín (Blattná, 2000). Znižuje nadmerné straty pri menštruácií, slúži pri

prevencií a liečbe niektorých druhov vnútorného krvácania( Janek, Muntág, 1992).

Potreba vitamínu K nie je v gravidite zvyšená, jeho dostatočne množstvo je

predpokladom pre normálnu zrážanlivosť v krvi (Šrámková, 2001).

3.3 Dôležité minerálne látky a stopové prvky v gravidite

Nevyhnutné pre výstavbu tela plodu a látkový metabolizmus v tele matky i plodu sú

najvýznamnejšie železo, vápnik, jód a horčík. Väčšinou však ich množstvo v bežnej

potrave je dostatočné a doplňujúce príjem spravidla nie je nutný. Stopové prvky hrajú

19

dôležitú úlohu vo výžive. Nedostatok stopových prvkov, ako je zinok, meď a horčík

spôsobujú reprodukčnú neplodnosť, vrodené anomálnie, predčasný odtok plodovej vody

a nízka pôrodná hmotnosť (Kapil, 2004 ).

3.3.1 Železo

Dostatočný príjem železa v prirodzenej strave sa odporúča už od začiatku

tehotenstva. Odhaduje sa, že ženy budú potrebovať približne o 50% viac železa v

tehotenstve, 18 až 27 miligramov (mg) denne. Zvyšujúca 1 matka a dieťa potrebujú viac

železa na niekoľkých rôznych dôvodov. Ako tele matky rastie, množstvo krvi v tele tiež

rastie, a to najmä v posledných troch mesiacoch tehotenstva.Počas tejto doby bude mať

až o 50% viac krvi v tele. Ke chcete vyrobiť viac červených krviniek, telo matky bude

potrebovať ďalšie železo, aby sa hemoglobín, časť červených krviniek, ktorá prenáša

kyslík. Tiež, rastúce dieťa berie všetky železo, ktoré potrebuje od mamy, bez ohľadu na

to, koľko má k dispozícii vo svojom systéme (Obstet Gynecol, 2008).

3.3.2 Vápnik

Vápnik je potrebný pre vývoj kostí a zubov, súčasne pre dobrú funkciu svalov a

nervov. Je dostatočne obsiahnutý v mlieku a mliečnych výrobkoch, maku, sardinkách, v

sóji i zelenine, a preto prehĺtanie kalciových tabliet v tehotenstve nemá väčší význam.

Hovorí sa, že každé dieťa stojí jeho matku jeden zub, budúce mamičky by mali myslieť

na dostatočnú konzumáciu potravín s dostatočným obsahom vápnika ( Deansová, 2004).

3.3.3 Horčík

Horčík je esenciálny prvok nepostrádateľný pre metabolizmus enzýmov,

elektrolytov a pre energetický metabolizmus. V tehotenstve koncentrácia horčíka v sére

klesá asi o 10%. Približne 20% populácie pritom celkovo prijme v potrave menej než

2/ 3 odporúčanej dennej dávky horčíka. Nedostatok horčíka počas tehotenstva môže

mať celoživotné následky pre matku, plod a narodené dieťa. Prejavuje sa vznikom

nepríjemných kŕčov nôh a môže vyvolávať aj hyperaktivitu a predčasné sťahy

maternice, čo môže následne viesť až k predčasnému pôrodu. Môže spôsobiť

abnormality plodu, ktoré môžu viesť ku komplikáciám u novorodenca a mať za

následok choroby pretrvávajúce po celý život alebo môžu viesť k smrti v ranom veku.

20

Jedným z problémov, ku ktorým môže prispieť nedostatok horčíka, je syndróm náhleho

úmrtia dojčiat (SIDS), u ktorého je jedným z faktorov gestačný nedostatok horčíka.

Niektoré štúdie však jeho nadbytok v gravidite spájajú s horšou funkciou

placenty( Haľamová, 1998).

3.3.4 Jód

Jód je stopový prvok, ktorý je nevyhnutnou súčasťou hormónov štítnej žľazy

dôležitých pri látkovej výmene. Tieto hormóny sú v ranom štádiu tehotenstva

zodpovedné za správny vývoj mozgu av neskoršom veku za vývoj inteligencie u detí.

Nedostatočný príjem jódu vedie k nedostatočnej produkcii týchto hormónov.

Neurologický dôsledok nedostatku jódu sa prejavuje od minimálnej mozgové funkcie k

syndrómu vážnej intelektuálnej nedostatočnosti. Nedostatok jódu má za dôsledok

celkovú stratu 10-15 IQ bodov v rámci bežnej populácie a predstavuje najvýznamnejšiu

príčinu poškodenia mozgu a retardáciu, ktorej možno predchádzať( Kleinvechtertová

Kleinwächterová H, Brázdová).

21

Tabuľka 3 .Potreba živín v tehotenstve a pri dojčení (denne)

Kapil, 2004

 Živina  Bežná spotreba  Tehotenstvo  Dojčenie

 Bielkoviny  45,0  g  75,0  G  100,0  G

 Železo  15,0  mg  30,0  Mg  20,0  Mg

 Vápnik  1.000,0  mg  1.200,0  Mg  1.200,0  Mg

 Jód  200,0  µg  230,0  µg  260,0  µg

 Zinok  7,0  mg  10,0  Mg  11,0  Mg

 Horčík  310,0  mg  310,0  Mg  390,0  µg

 vitamín A  0,8  mg  1,1  Mg  1,5  Mg

 vitamín D  5,0  µg  5,0  µg  5,0  µg

 vitamín E  12,0  mg  13,0  Mg  17,0  Mg

 vitamín B1  1,0  mg  1,2  Mg  1,4  Mg

 Riboflavín  1,2  mg  1,5  Mg  1,6  Mg

 Niacín  13,0  mg  15,0  Mg  17,0  Mg

 vitamín B6  1,2  mg  1,9  Mg  1,9  Mg

 kyselina listová  400,0  µg  600,0  µg  600,0  µg

 vitamín B12  3,0  µg  3,5  µg  4,0  µg

 vitamín C  100,0  mg  110,0  Mg  150,0  Mg

 

22

Tabuľka č. 4 : Zdroje vitamínov a minerálnych látok

Stoppard, 1993

Názov Potravinový zdroj

Vitamín A

(retinol a karotén)

plnotučné mlieko, maslo, syr, žĺtok, vajíčka,

sardinky, vnútornosti, listová zelenina, ovocie

Vitamín B 1

(tramín)

obilniny, orechy, strukoviny, vnútornosti, bravčové

mäso, pivovarnícke droždie, pšeničné klíčky

Vitamín B 3

(niacín)

pivovarnícke droždie, obilie, pšeničné klíčky,

listová zelenina, mlieko, syr, vajíčka

Vitamín B 5

(kyselina pantoténová)

vnútornosti, vajíčka, arašidy, obilie a syr

Vitamín B 6

(pyridoxín)

obilie, sójová múka, vnútornosti, huby, zemiaky,

avokádo

Vitamín B 12

(kobalamín)

mäso, vnútornosti, ryby, mlieko, vajíčka

Kyselina listová

(súčasť B-komplexu)

surová listová zelenina, hrach, sójová múka,

pomaranče, banány, vlašské orechy

Vitamín C

(kyselina askorbová)

šípkový sirup, sladká paprika, citrusové plody,

čierne ríbezle, rajčiaky

Vitamín D

(kalciferol)

obohatené mlieko, sardinky, vajíčka (najmä žĺtok),

maslo

Vitamín E pšeničné klíčky, žĺtka vajíčko, arašidy, semienka,

rastlinný olej, brokolica

Vápnik mlieko, syry , malé ryby s kosťami, vlašské orechy,

slnečnicové semienka, sója, jogurty brokolica

Železo ryby, žĺtka, tmavé mäso, vločky, melasa, broskyne,

fazuľa, vnútornosti (obličky)

Zinok vajíčka, orechy, slnečnicové semienka

3.4 Hmotnostný prírastok

23

Tehotenstvo na organizmus kladie pomerne veľké nároky, preto je dôležité dbať

na správnu životosprávu počas celej doby gravidity, ako aj počas dojčenia. Jesť sa

odporúča v malých dávkach, tým predídete aj pocitom na zvracanie a minimalizujete

nepríjemný pocit pálenia záhy. Samozrejme nesmie sa zabúdať na dostatočný príjem

tekutín. Optimálne je, keď vypijete 3 litre za deň, keď lekár neurčí inak na základe

nejakého vášho zdravotného problému. Počas celej gravidity sa má optimálne pribrať 8

až 12kg.

Zistilo sa aj to, že tučné ženy väčšinou rodia ťažšie deti a že podvyživené ženy

prinášajú na svet ľahšie deti. Rozdiel na hmotnosti je až 450g a v dĺžke viac ako 1 cm.

Celkový hmotnostný prírastok počas tehotenstva by nemal byť vyšší ako 12kg,

hmotnosť ženy by sa mala počas tehotestva zvýšiť približne o 20% (Mikulaj

a Hulínová, 1996).

3.4.1 Riziká spojené s obezitou, či vysokým hmotnostným prírastkom

Neprimeraný váhový prírastok počas gravidity môže vyvolať zvýšenie krvného

tlaku a s tým spojené ďalšie komplikácie, ktoré môžu ohroziť nie len vás ale už aj vaše

nenarodené dieťatko. Môže sa počas gravidity a nekoordinovaného prísunu cukru

spustiť cukrovka (diabetes melitus). Vo väčšine prípadov sa ukončením tehotenstva

stratí, ale môžete patriť do rizikovej skupiny s predispozíciou na vznik cukrovky, ktorá

by pokračovala aj po pôrode. Častejšie sa objavuje zápal žíl a vaginálne infekcie, ktoré

zo sebou nesú mnoho rizík pre vývoj plodu ak nie sú liečené. Z toho vyplýva, že vo

vlastnom záujme a záujme vášho nenarodeného dieťatka je dôležité starostlivo si

zostaviť svoj jedálny lístok. Viem, že to bude pre vás dosť ťažké, lebo práve vplyvom

hormónov rastie v období gravidity chuť na sladké, ale v konečnom dôsledku to stojí za

to (Deansová, 2004).

Tabuľka 5 Zdravý prírastok hmotnosti

Deansová, 2004

24

Body mass indexOdporúčaný prírastok hmotnosti

Menej ako 19 (nízka hmotnosť) 12,5 až 18kg19-26 (normálna hmotnosť) 11,5 až 16kg27- 30 (vyššia hmotnosť) 7 až 11,5kg30 a viac (obezita) 7kg a menej

Tabuľka 6 Primeraný prírastok hmotnosti v jednotlivých týždňoch ťarchavosti

Mikulaj, Hulínová, 1996

Týždeň tehotenstva Týždenný prírastok hmotnosti v g

1. – 12. žiaden prírastok

13. – 15. 250

16. – 18. 300

19. – 22. 350

23. – 24. 400

25. – 26. 450

27. – 38. 500

39. 250

40. žiaden prírastok

3.5 Tekutiny počas tehotenstva

V období gravidity potreba tekutín sa zvyšuje. Keď zbadáte opuchy hlavne na

dolných končatinách hneď informujte svojho lekára a riaďte sa jeho odporúčaniami.

Vhodným zdrojom tekutín sú minerálne vody, ale nezabúdajte na ich striedanie, aby ste

tak zabezpečili rôzny prísun minerálov. Taktiež môžete piť kvalitnú stolovú vodu,

ovocné šťavy (najlepšie s čerstvého ovocia) a bylinné čaje, ktoré sú vhodné pre tehotné.

Denne sa má vypiť pol litra mlieka alebo kefíru. Môžete piť aj 100% džúsy bez obsahu

cukru (Mikulaj a Hulínová, 2004).

25

Musíme obmedziť pitie kávy a čaju- čierneho a zeleného ( max. dve šálky denne).

Takisto si dávajte pozor na koňaky, lebo zvýšený príjem cukrov nie je vhodný.

(Daniška, 2001)

3.6 Alkohol, fajčenie tabaku a neplodnosť

Existujú presvedčivé dôkazy o negatívnom vplyve tabaku na fertilitu u mužov i u

žien. Uplatňuje sa pri tom viac mechanizmov vrátane oxidatívneho stresu, ku ktorému

dochádza pri fajčení tabaku alebo pitie alkoholu (napr. Ruder, 2009).

U žien môže viesť okrem hormonálnych deficitov k poruchám funkcie vaječníkov

a neplodnosti, navyše sa tak zvyšuje riziko spontánnych potratov. Niektoré z uvedených

porúch sa prejavovali už pri dávkach cca 36 g 100% alkoholu za deň, čo zhruba

zodpovedá necelému litra piva. 

Ramlau-Hansen a spol. (2010) zistili, že prenatálne pôsobenia alkoholu negatívne

ovplyvnilo spermiogram v dospelosti. Alkohol môže poškodiť plod v celom priebehu

tehotenstva. K poškodeniu môže dôjsť už v prvých týždňoch tehotenstva. Poškodenie v

prvom trimestri bývajú najzávažnejšie. Postihnutie kognitívnych funkcií a poruchy

správania, ku ktorým došlo v dôsledku pitia alkoholu v tehotenstve, majú trvalý ráz.

3.6.1 Niektoré škody spôsobené alkoholom v tehotenstve

Abnormality v oblasti hlavy a tváre, malá veľkosť hlavy pri pôrode

a mozgovej abnormality.

Srdcové a cievne vady (napr. defekty komorového i predsieňového septa),

kostrové vady, vrodené chyby obličiek (napr. nedostatočný vývin obličky alebo

jej chýbanie), očné a sluchové vady vrátane hluchoty ai

Nízka pôrodná váha, spomalenie váhových prírastkov a poruchy rastu.

Poruchy týkajúce sa pohybových zručnosti, zmyslového vnímania a pohybovej

koordinácie, poruchy správania, napríklad zlé sebaovládanie a

26

impulzivita. Častejší je výskyt porúch pozornosti s hyperaktivitou ( Burd a spol.,

2003 ).

Postihnutie centrálneho nervového systému as tým súvisiace problémy pri učení,

neschopnosť porozumieť sociálnym situáciám, poruchy vyjadrovania, zlá

schopnosť abstraktného myslenia, problémy pri počítaní, horšiu pamäť,

sústredenie i úsudok.

Takto postihnuté deti sa častejšie stávajú závislé na alkohole, tabaku a iných

drogách a častejšie sa u nich vyskytujú iné duševné poruchy vrátane antisociálne

poruchy osobnosti ( Ornú a Ergaz, 2010).

Zneužívanie alkoholu v tehotenstve má aj nepriame následky. Súvisí s horšou

výživou, menšia starostlivosť o seba a nespoluprácu so zdravotníkmi (Lamy a

Thibaut (2010). Vyššie uvedené zhoršuje sociálnu adaptáciu postihnutých

jedincov vrátane vyššieho rizika kriminálneho správania. Ma tky, ktoré pijú

alkohol v tehotenstve, sa častejšie narodili matkám, ktoré tiež píly v tehotenstve

alkohol. Problémy sa tak prenášajú aj do ďalších generácií (Henry, 2004).

3.6.2 Niektoré riziká tabaku v tehotenstve a po pôrode

Zvýšené riziko krvácania.

Placenta previa a odtrhnutie placenty, častejšie potraty alebo predčasné

pôrody.

Rázštepy poschodia a ďalšie vrodené chyby.

Niektoré druhy rakoviny v detstve (Einarson a Riordan, 2009).

Nízka pôrodná váha (napr. Králíková a spol., 2005) a spomalený rast po

narodení.

V ranom detstve je to vyššia dráždivosť, poruchy spánku, hypertonus,

poruchy pozornosti, zhoršená sebestačnosť a nižšia sebaovládanie, v

dopívání potom poruchy správania, antisociálne tendencie a vyššie riziko

fajčenie a zneužívania alkoholu a drog (Cornelius a Day, 2009, u nás napr .

Kukla a spol., 2008).).

Tabakový dym a pasívne fajčenie sa podieľa na syndrómu náhlej smrti u

novorodencov, zvyšuje sa tak riziko respiračných a ušných infekcií a

zhoršuje sa astma.

brutto a spol. tiež správne upozorňujú, že fajčenie zvyšuje riziko budúceho

kardiovaskuálního ochorenia u dieťaťa.

27

Ak, žena prestane počas tehotenstva fajčiť, zmienené riziká sa podstatne

znižujú.

3.6.3 Kofeín v tehotenstve

Kofeín sú prirodzene vypestované odrody rastlín a je pridaný do niektorých

potravín a nápojov pre chuť. Vysoké množstvo kofeínu môže prispieť k potratu, alebo k

problémom s plodnosťou.Zdrojom kofeínu nezáleží, riziko je rovnaké pre kofeínu z

kávy, čaju, malinovky a iné potraviny a nápoje. Ženy si musia byť vedomé, ktoré

potraviny a nápoje obsahujú kofeín, takže môžu obmedziť ich príjem, ak ste tehotná

alebo sa snažíte otehotnieť.

Kofeín sa nachádza v:

Káva a kávové-ochutené výrobky, ako jogurt a zmrzlina

Čaj

Niektoré nealkoholické nápoje

Čokoláda a čokoládové výrobky, ako sú čokoládový sirup a horúce kakao

Množstvo kofeínu v potravinách a nápojov sa líšia veľa. Pre prípravu kávy a čaju,

značky, ako je pripravený, druh fazuľa alebo listy použité a štýl porcie (espresso, latte a

ďalšie) majú vplyv na množstvo kofeínu. Pozri tabuľku nižšie na zoznam potravín a

nápojov a množstvo kofeínu, ktoré obsahujú (Kunová, 2004). 

3.6.4 Niektoré riziká ďalších návykových látok v tehotenstve

Drogy z konope: Nižšia pôrodná váha, menší obvod hlavy dieťaťa (Gray a spol.,

2010), po narodení sa môže objaviť aj odvykacej stav. Prakticky dôležité je zistenie

Hansena a spol. (2008), že kanabinoidy zvyšujú zraniteľnosť vyvíjajúceho sa mozgu

alkoholom.

Sedatíva : Ťažký odvykací stav v tehotenstve ohrozuje matku aj plod, preto treba

ich vysádzať postupne. Podávanie benzodiazepínov v prvom trimestri gravidity je

spojené s malým, ale signifikantným rizikom kongenitálnych malformácií, napr

rázštepu podnebia (Howland, 2009). Popisuje sa aj hypotónia ("floppy infant"

syndróm). V prípade ťažších intoxikácií nitrazepamem v tehotenstve sa objavil zvýšený

výskyt vrodených vád (Gidai a spol., 2010).

28

Halucinogény: U MDMA ukazujú pokusy na zvieratách na možné poškodenie

plodu vrátane dlhodobých zmien, ako je hyperaktivita (Thompson a spol.,

2009). Zrejme sa objavuje aj horšia pamäť a schopnosť učenia takto postihnutých detí

(Skelton a spol., 2008).

Opioidy : Anémia, endokarditída, žltačky, odtrhnutie placenty, nižšia pôrodná

váha. U novorodenca môže prepuknúť odvykací stav. Predčasné pôrody a

mrtvorozenost. Riziká so sebou prináša zrejme aj metadon, napríklad pri rozvoji

mozgovej kôry a zrakových funkcií. Buprenorfín je zrejme o niečo bezpečnejšie, ale aj

on prináša pre plod určité riziká (Farid. 2008). Možno iste správne argumentovať, že

injekčné užívanie heroínu by bolo pre matku aj plod oveľa horšie.

Metamfetamín (pervitín), amfetamín, kokaín : Častejšie vrodené chyby a

abnormálny vývoj, nižšia pôrodná hmotnosť, spomalenie rastu, predčasné pôrody,

riziko mrtvorozenosti následkom abrupcia placenty. V neskoršom veku sú častejšie

poruchy správania v rodine aj v škole (Richardson a spol., 2010).

3.7 Prevencia a krátka intervencia u žien vo fertilnom veku a u

tehotných žien

Odporúčania hlavného lekára USA ( US Surgeon General, 2005 ) zahŕňajú:

o Tehotné ženy by nemali piť žiadny alkohol. 

o Tehotné ženy, ktoré alkohol v tehotenstve pijú, by alkohol mali prestať

piť. Tým sa zmierni riziko pre plod.

o Ženy, ktoré plánujú tehotenstvo, by nemali piť žiadny alkohol

o Vzhľadom k tomu, že zhruba polovica tehotenstva v USA je

neplánovaných, ženy vo fertilnom veku by mali spolupracovať so svojím

lekárom, aby znížili riziko alkoholového poškodenia plodu.

o Zdravotníci by mali sústavne zisťovať spotrebu alkoholu žien v

produktívnom veku, informovať ich o riziku pitie alkoholu v tehotenstve

a odporúčať v tehotenstve abstinencii od alkoholu (Yu a spol. 2008) .

29

3.7.1 Teratogenita liečiv v období tehotenstva

Účinok liečiva ako potenciálneho teratogénu závisí od: obdobia tehotenstva v čase

expozície matky liečivu; dĺžky expozície; genotypu matky a plodu; dávky účinnej látky,

ktorá pôsobí na plod.

1. Antidepresíva

Ak sa paroxetin (antidepresívum zo skupiny selektivnych inhibitorov spätného

vychytavania serotoninu – SSRI) uživa v prvom trimestri gravidity, može sposobiť

vrodené malformácie.

Tricyklicke antidepresiva (TCA) amitriptylín,imipramín, nortriptilín, dibenzepín

patria podľa FDA klasifikacie do D kategorie rizikovosti, a teda existuje reálne

dokumentované riziko pre plod

Ďalšie latky ako dezipramín a klomipramín patria podľa FDA do kategorie C, to

znamená,že niektoré štúdie na zvieratách preukázali riziko pre plod, ale nie su k

dispozicií kontrolované štúdie u ľudí

2. Antihypertenzíva

Hypertenzia komplikuje približne 10–15 % tehotenstiev, preto je potrebée

spomenúť

niektoré špecifiká a rizika liečby hypertenzie v tehotenstve. Pre samotnú ženu

hypertenzia predstavuje riziko abrupcie placenty (perfuzia placenty je pri preeklampsii

znižeáa), vzniku cerebrovaskulárnych píihod, zlyhania orgánov a diseminovanej

intravaskularnej koagulopatie.Matky sa preto majú sledovať ešte minimálne 3 mesiace

po pôrode .

Primarnym cieľom liečby žien so zavažnou hypertenziou a preeklampsiou je

prevencia komplikacií a eklampsie (jedna z najdramatickejších život ohrozujúcich

komplikacií tehotenstva).

Názor na výšku krvného tlaku, kedy začať s antihypertenzivnou terapiou u

tehotných žien s hypertenziou nie je jednotný.(Fedelešová 2004)

3. Tymoprofylaktiká (tymostabilizátory)

30

Tymoprofylaktiká, čiže stabilizátory nálady sú psychofarmaká, ktoré účinkujú pri

liečbe akútnych epizód afektívnych a schizoafektívnych porúch antimanicky a

antidepresívne. Pri dlhodobom profylaktickom podávaní znižujú až odstraňujú

frekvenciu a intenzitu manických, depresívnych a zmiešaných epizód, bez rizika

prešmyku do opačnej polarity. Patria sem lítium a antiepileptiká 2. a 3. generácie.

Zdrojom väčšiny dát o nežiaducich účinkoch antiepileptík počas gravidity sú údaje o

ženách liečených pre epilepsiu (Pennel, 2003).

4. Antipsychotiká

Užívanie antipsychotík počas 3. trimestra môže viesť k postnatálnym

komplikáciám, extrapyramídovým motorickým poruchám u novorodenca. Len

sporadicky sa uvádza, že atypické antipsychotiká majú vplyv na neuropsychický vývin

dieťaťa, ak je vystavené účinkom liekov cez placentu alebo materské mlieko (Gentile,

2004).

3.7.2 Všeobecné odporúčania psychofarmakologickej terapie v gravidite

Existuje viacero štúdií o relapse afektívných porúch i schizofrénie po vysadení

farmák v tehotenstve. Rozhodnutie o prerušení liečby počas tehotenstva nie je preto

jednoduché. Nevyhnutné je z važovať riziko podávania psychotropných liekov oproti

možným dôsledkom neliečenej psychickej poruchy na matku a plod (Altschuler, 1996).

Podobne ako pri užívaní antidepresív a anxiolytík počas gravidity (Marsalová,

2009), je aj u tymoprofylaktík, tymostabilizátorov a u antipsychotík potrebné zdôrazniť:

Monoterapia znižuje riziká expozície plodu a nežiaduce účinky u matky. Ak je

potrebná medikácia počas gravidity, odporúča sa čakať do konca 1. trimestra v prípade,

že medikácia prináša teratogénne riziko. Je vhodné podávať čím nižšie dávky liekov, ale

tak, aby boli symptómy choroby pod kontrolou. Lieky by mali mať dokumentovanú

bezpečnosť užitia v gravidite. Je potrebné preferovať lieky, ktoré sú zaradené do nízkej

kategórie podľa FDA, majú nízky počet metabolitov, krátky polčas vylučovania, nízky

výskyt nežiaducich účinkov, pričom údaje o bezpečnosti by nemali byť kontroverzné

(Fargašová, 2004).

31

Je nevyhnutné informovať pacientku a príbuzných o rizikách a benefitoch liečby, o

možných alternatívach (ECTH, fototerapia, spánková deprivácia, psychoterapia),

vykonať záznam o rozhovore do zdravotnej dokumentácie, zistiť rizikové faktory

(alkohol, fajčenie, drogy, infekcie), zabezpečiť interdisciplinárnu komunikáciu s

pôrodníkmi, pediatrami, klinickými farmakológmi( Fargašová, 2004).

3.8 Antibiotiká a tehotenstvo

Pri spravnej antibiotickej liečbe v tehotenstve by sa mal klásť dôraz na cielenu

terapiu,vhodnú dávku a správny interval. Zmeny vo farmakokinetike liečiv počas

tehotenstva možu mať za následok zniženie plazmatických hlaantibiotík o 10–50 %.

Výnimkou je tobramycín, ktorého klirens sa v tehotenstve znižuje, a tým jeho

plazmatické hodnoty stúpajú. Čo sa týka prechodu antibiotík do tkanív plodu, takýto

prestup može byť želateľný – liečime naraz infekciu matky a chránime pred ňou i plod.

Tak je to v prípade syfilisu, kde Treponema pallidum ľahko prechadza cez placentu

matky a spôsobuje infekciu plodu. Penicilin podaný matke prechádza i do tkanív plodu

a môže úspešne liečiť matku i plod (Fargašová, 2004).

3.9 Tehotenstvo a rodenie detí

Predbežná pôrodnosť v roku 2005 pre mladé dospievajúce bola o 0,7 narodených

detí na 1000 žien vo veku 10-14 rokov. Toto zníženie pôrodnosti je veľmi povzbudivé,

pretože mladí dospievajúci majú vyššie riziko komplikácií v tehotenstve. (Hamilton et

al., 2006).

Bežná energetická potreba mladistvej ženy je približne 160 – 200 KJ/kg/d (38 –

48 kcal/kg/d), to je 10500 – 11340 KJ (2500 – 2700 kcal). Potreba ďalších živín

napríklad bielkovín je pre tehotné dievčatá vo veku od 15 do 18 rokov 1,5 g/kg/d, pre

tehotné nad 15 rokov 1,7 g/kg/d a potreba vápnika je 1600 mg/d (Šramková, 2001).

32

Pri tehotenstve adolescentných žien sú perinatálne problémy, ako sú gestóza,

anémie, predčasné pôrody, nízka pôrodná hmotnosť, intrauterinná a neonatálna

mortalita, značne väčšie ako u dospelých žien. (Keller, Meier, Bertoli, 1993).

Väčšina štyridsiatničok má ešte vždy dobrú kondíciu, zvyšuje sa však riziko

chronických zdravotných problémov, ako je zvýšený krvný tlak, cukrovka, choroby

srdca, obličiek a riziko vzniku trombózy (Lees, Reynoldsová, McCartanová, 2005).

33

4 Návrh na využitie poznatkov

Dôraz na správnu výživu sa dnes dostáva do popredia záujmu nielen nastávajúcich

mamičiek, ale aj širokej verejnosti. Správna a vhodná výživa je totiž jeden z faktorov,

ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvniť priebeh tehotenstva a zdravotný stav

novorodenca. Negatívne účinky na plod spôsobené nesprávnou výživou v tehotenstve sa

síce môžu prejaviť ešte pred pôrodom či počas neho, niekedy sa však dôsledky týchto

nežiaducich vplyvov môžu prejaviť až v dospelosti.

Niekoľko zásad správnej výživy, ktoré by gravidné ženy nemali podceňovať:

- Do jedálneho lístka zaradiť viacero druhov obilnín

a obilninových výrobkov

- Vhodné je zaradiť do jedálneho lístka šaláty zo surovej zeleniny

a ovocia, pretože obsahujú množstvo vitamínov, minerálnych

látok, vlákniny, a preto sú vhodné pre gravidné ženy so

spomalenou peristaltikou čriev.

- Výborným zdrojom sú orechy a semená, sú výbornm zdrojom

vlákniny

- Je potrebné čo najviac obmedziť aditíva tzv. „E-čka”

- Nahradiť biely cukor hnedým, alebo vhodnejšía voľba je med

alebo sušené ovocie

- Obmedziť spotrebu kuchynskej soli, ale nie ju úplne vylúčiť,

pretože pomáha udržiavať tekutiny v našom tele. Prospešnejšie

zloženie má morská soľ.

- S liekmi narábať opatrne. Všetko sa najskôr pokúsiť vyriešiť

prírodnou cestou, napríklad bylinkovými čajmi.

- Fajčenie úplne výlúčiť. Deti fajčiarok majú nižšiu pôrodnú

hmotnosť, úzkostné stavy a nábeh na chronické ochorenie

dýchacích ciest. Treba si uvedomiť, že dieťatko nemá pred

nikotínom kam ujsť.

34

5 Záver

Zmeny vo výžive tehotných žien sa týkajú predovšetkým látkovej premeny

(metabolizmu) živín, minerálov, vitamínov i stopových prvkov. Kalorické potreby

plodu sú výrazne nižšie ako u dospelého človeka, a to iba 300 kcal denne. Priemerný

energetický príjem tehotnej ženy by sa mal pohybovať okolo 2 400 kcal denne.

Prijímanie väčšieho alebo, naopak, menšieho počtu kalórií by mohlo byť pre vývoj

plodu nebezpečné.

Väčšina prvorodičiek sa pridŕža často opakovaného hesla: „jedenie za dvoch”.

V skutočnosti by to tak nemalo byť, pretože príjem potravy je potrebné zvýšiť až

v poslednom trimestri o 200 kalórií za deň, čo je celkove 2150- 2300 kalórii za deň.

Tehotenstvo nieje vhodný čas na radikálne zmeny. Nesmie sa prestať konzumovať

mäso a prechádzať na vegetariánstvo. Je potrebné prispôsobiť stravovanie tak, aby

dieťatko získavalo čo najlepšiu výživu. Strava tehotnej ženy by mala byť pravidelná a

vyvážená, bohatá na vitamíny a minerály. Mala by obsahovať dostatok ovocia a

zeleniny. Nemalo by sa zabúdať ani na potraviny bohaté na vlákninu. Ak si žena zvolí

vyváženú stravu, je to pre jej dieťa ten najzdravší štart do života. Plnohodnotná strava

podporuje jeho správny rast a vývoj mozgu. Nadmerné množstvo tukov a cukrov však

neprospieva ani žene, ani jej ešte nenarodenému dieťaťu.

Počas prvých ôsmych týždňov tehotenstva sa tvoria základné orgány Vášho

dieťaťa. Preto nikdy nie je príliš skoro prijať určité obmedzenia a vyhnúť sa všetkému,

čo by mohlo negatívne ovplyvniť vývoj Vášho dieťaťa.

V tehotenstve sa treba vyhýbať aj niektorým ďalším potravinám, pretože môžu

obsahovať látky, ktoré tehotnej žene neprospievajú alebo môžu byť zdrojom infekcie.

Patria sem napríklad mäkké plesňové syry, surové mäso a surové vajcia. Vnútornosti by

tehotná žena mala jesť len občas a musia byť dobre tepelne spracované. Počas

tehotenstva treba venovať oveľa väčšiu pozornosť kvalite potravín z biologického aj

hygienického hľadiska.

35

6 Zoznam použitej literatúry

AMERICAN ACADEMY OF PEDIATRICS. Fetal Alcohol Syndrome and Alcohol-

Related Neurodevelopmental Disorders. Pediatrics 2000; 106 (2) :358-361.

Americká vysoká škola pôrodníkov a gynekológov. ACOG prax bulletin č 95: anémia v

tehotenstve. Obstet Gynecol. 2008 júl; 112 (1) :201-7.

AUDERA C.- PATULNY R, 2001. Mega–dose vitamin C .In: treatment of the

common cold. Med. J. Australia, 2001; 175, 7:s.359–362.

BARKER, D. J. – FALL, C. H. 1993. Fetal and infant origins of cardiovascular

disease. In: J. Arch. Dis. Child. 1993 Vol. 68, No. 6, pages 797–799.

PMCID: PMC1029380

BRÁZDOVÁ, Z.ET AL.2000. Výsledky intervencie zameranéj na zlepšovanie výživy

českých tehotných a kojacích žien. In Slov. Gynek.Pôrod., 2000, roč.7, č.3, s.140 – 143.

BIESALSKI, H. K. - GRIMM, P. 1999. Taschenatlas der Ernährung. 1. vyd. New

York : Thieme, 1999. 342 s. ISBN 313-115351-2

BUCHTEMANN, A.S – STEINS, A . –VOLKERT, B. et al.1999. The effect of

compression therapy on venous haemodynamics. In: pregnant women. Br J Obstet

Gynaecol. 1999; vol. 106, no. 6: 563–569.

DANIŠKA, J. 2001. Výživa v zdraví a v chorobe. In Výživa a potraviny pre tretie

tisícročie : zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. Nitra : SPU, 2001,

s. 5-11, ISBN 80-7137-847-X

36

DEANSOVÁ, A. 2004. Vaša kniha o materstve. Bratislava: Fortuna Print, 2004. 392 s.

ISBN 80-89144-16-0

FARGAŠOVÁ J, et al. Absencia včasnej i neskorej teratogenicity po podaní

potencionálne teratogenických antibiotík u 214 novorodencov. In: Acta

chemotherapeutica, 1/2004: 23–30.

FENWICKOVÁ, E. 2002. Veľká kniha o matke a dieťati. Bratislava: Perfekt, 2002.

264s. ISBN 80-8046-192-9

GENTILE S.2004. Clinical Utilization of Atypical Anipsychotics in Pregnancy and

Lactation. In: Pharmacotherapy 2004; 38:1265–1271.

HAĽAMOVÁ, V.1998. Význam výživy v tehotnosti pre zdravé dieťa. In: Výživa

a zdravie, roč. 43, 1998, č. , s. 75-77

HAĽAMOVÁ,V.1998: Význam výživy v tehotnosti pre zdravie dieťaťa. In.Výživa

a zdravie, roč.43, 1998, č4, s.75-77

HARRIS MN, et al, 2000. Lobular capillary hemangiomas: An epidemiologic report,

with emphasis on cutaneous lesions. J Am Acad Dermatol. 2000; vol. 42: 1012–1016.

HENRY F, QUATRESOOZ P, VALVERDE-LOPEZ JC, PIERARD GE, 2006. Blood

vessel changes during pregnancy. Am J Clin Dermatol 2006; vol. 7, no. 1: 65–69.

HAMILTON, BRADY E., et al. (2006). "Narodenie: Predbežné údaje za rok 2005."

Národný Vital Štatistiky správ, 55 (11). Hyattsville, MD: Národné centrum pre zdravie

štatistiky,2006

37

HLÚBIK P.2001. Vitamins – important health factor – part 1: Metabolism of

liposoluble vitamins. In: Interní medicína pro praxi 2001; 3: 503–505.

JANEK, M. – MUNTÁG, S. 1992. Vitamíny, enzýmy a minerálie v našej strave.

Martin: Vega, 1992. 61s. ISBN 80- 85578- 10- 7

KABAJA, I.1998. Výživa tehotných žien. In: Výživa a zdravie, roč. 43, 1998, č. 4, s.77-

78

KAPIL, U. 2004. Role of Trace Elements Zinc During Pregnancy. In: Indian Journal of

Pediatrics, 2004. Vol.71

KELLER, U., MEIER, R, BERTOLI, S. 1993. Klinická výživa. 1. vyd. Praha : Scientia

medica, 1993. 240 s. ISBN 80-85526-08-5

KLEINVECHTERTOVÁ KLEINWÄCHTEROVÁ H, BRÁZDOVÁ Z.2001. Výživový

stav člověka a způsoby jeho zjišťování. Brno; IDPVZ, 2001: 102.

KUNOVÁ, V. 2004. Zdravá výživa. 1. vyd. Praha : Grada, 2004. 136 s. ISBN 80-247-

0736-5

LEES,CH. – REYNOLDSOVÁ, K. – McCARTANOVÁ, G. 2005. Tehotenstvo:

Otázky a odpovede. Bratislava: Ikar, 2005. 264 s. ISBN 80 – 551 – 1198 – 7.

MAGULA, D. et al. 2001. Výživa a zdravie. 1. vyd. Nitra : SPU, 2001. 159 s. ISBN 80-

7137-948-4

MARSALOVÁ A. Podávanie psychofarmák počas gravidity. of bipolar disorder During

Pregnancy and the Postpartum

38

MIKULAJ, V- HULÍNOVÁ, S.2004. Zdravá strava matke a dieťati. Bratislava: Slovak

Academic Press, 2004.80s. ISBN 80-85526-08-5

PENNEL, PB.2004. Antiepileptic Drug Pharmacokinetics During Period. Am J

Psychiatry 2004; 161: 608–620.

PharmacologicManagement of Psychiatric Illness During Pregnancy: Dillemmas and

Guidelines, Am. J. Psychiat. Journal of Clinical Psychofarmacology 2005; 25(1): 59–

73.

PILLITTERI, A.2003: Maternal and Child Health nursing. 4th ed. Lippincott Williams

and Wilkins, Philadelphia, USA, , 2003, 1730 s. ISBN 0-7817-3628-5.

Pregnancy and Breast-feeding : a Review and Clinical aspects. Pregnancy and

Lactation. Neurology 2003; 61: 35–42. .

RICHARDSON GA, GOLDSCHMIDT L, LEECH S, WILLFORD J. Prenatal Cocaine

exposure: Effects on mother-and teacher-rated behavior problems and growth in school-

age children. Neurotoxicol Teratol. 2010 Jun 30.

RUBIN AL, LABORDE SV, STILLER MJ, 2001. Acquired dermal melanocytosis:

appearance during pregnancy. J Am Acad Dermatol. 2001; vol. 45, no. 4: 609–613.

SAENZ-BADILLOS J,2000. Brady MS. Pregnancy-associated melanoma occuring in

two generations. J Surg Oncol. 2000; vol. 73: 231–233.

39

STOPPARD, M. 1993. A Dorling kindersley book. 2 vyd. Great Britain : Amazon UK,

1993. 114-123 s. ISBN 80-85186-91-8

ŠRAMKOVÁ, K. 2001. Výživa a zdravie. Nitra: SPU, 2001, 157 s. ISBN: 80- 7137-

948- 4.

ŠRAMKOVÁ, K.2000. Zdravý potravinový plán. In: Výživa a zdravie, roč. 45, 2000,

č.4, s. 79-81

TRČA, S. 1975. Budeme mít deťátko. Praha: Avicenum, 1975. 286 s.

WENG, X., ODOULI, R. & LI, DK , 2008. Matky spotreba kofeínu počas tehotenstva a

riziko potratu: prospektívnej kohortové štúdiu.In: American Journal of pôrodníctva a

gynekológie,2008, 198 (3), e1-8.

40